Postup : 2017/2083(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0334/2017

Predkladané texty :

A8-0334/2017

Rozpravy :

PV 14/11/2017 - 16
CRE 14/11/2017 - 16

Hlasovanie :

PV 16/11/2017 - 7.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0448

SPRÁVA     
PDF 807kWORD 93k
24.10.2017
PE 606.307v02-00 A8-0334/2017

o stratégii EÚ a Afriky: podpora rozvoja

(2017/2083(INI))

Výbor pre rozvoj

Spravodajca: Maurice Ponga

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci
 STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod
 STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o stratégii EÚ a Afriky: podpora rozvoja

(2017/2083(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 21 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie s názvom Spoločná vízia, spoločný postup: silnejšia Európa, ktorá bola predstavená na zasadnutí Európskej rady 28. a 29. júna 2016,

–  so zreteľom na Spoločné vyhlásenie Parlamentu, Rady a zástupcov vlád členských štátov na zasadnutí Rady a Komisie o novom Európskom konsenze o rozvoji – Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť zo 7. júna 2017,

–  so zreteľom na samit OSN o trvalo udržateľnom rozvoji a na výsledný dokument, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN 25. septembra 2015 s názvom Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, a jeho 17 plánovaných cieľov trvalo udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na zásady zodpovedného investovania do poľnohospodárstva a potravinových systémov, ktoré vypracoval Výbor pre svetovú potravinovú bezpečnosť (CFS-RAI) s cieľom prispieť k dosiahnutiu prvého a druhého cieľa trvalo udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na akčný program z Addis Abeby o financovaní rozvoja z roku 2015,

–  so zreteľom na Parížsku dohodu o zmene klímy z roku 2015,

–  so zreteľom na africký akčný samit, ktorý sa konal 16. novembra 2016 a bol zameraný na konsolidovanie afrického rozmeru COP 22,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. februára 2016 o akčnom pláne EÚ proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi (COM(2016)0087),

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve medzi členmi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov na jednej strane a Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na strane druhej, podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 (Dohoda z Cotonou)(1), a jej revízie z rokov 2005 a 2010,

–  so zreteľom na spoločnú stratégiu Afriky a EÚ, ktorú prijali hlavy štátov a predsedovia vlád afrických a európskych krajín na lisabonskom samite 9. septembra 2007, a na dva akčné plány prijaté v Akkre v októbri 2007 (na obdobie 2008 – 2010) a v Tripolise v novembri 2010 (na obdobie 2011 – 2013),

–  so zreteľom na závery 4. samitu EÚ – Afrika, ktorý sa konal v Bruseli 2 a 3. apríla 2014, na plán, v ktorom sa vymedzuje formát schôdzí (káhirský formát) a oblasti spolupráce medzi oboma kontinentmi v období 2014 – 2017, a na vyhlásenie EÚ a Afriky o migrácii a mobilite,

–  so zreteľom na Agendu 2063, ktorú prijala Africká únia v máji 2014,

–  so zreteľom na správu o návrhoch odporúčaní týkajúcich sa inštitucionálnej reformy Africkej únie, ktorú pripravila Jeho Excelencia Paul Kagamé pod názvom Nutnosť posilniť našu Úniu,

–  so zreteľom na vyhlásenie 3. medzikontinentálneho fóra občianskej spoločnosti, ktoré sa konalo v Tunise 11. až 13. júla 2017, v ktorom sa vyzýva na posilnenie zapojenia organizácií občianskej spoločnosti a na to, aby boli osoby stredobodom stratégie EÚ a Afriky,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 7. júna 2017 s názvom Strategický prístup k zvyšovaniu odolnosti vo vonkajšej činnosti EÚ (JOIN(2017)0021),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 26. septembra 2017 o zriadení Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj (EFSD), záruky EFSD a záručného fondu EFSD(2),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 5. júla 2016, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 230/2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 22. novembra 2016 s názvom Obnovené partnerstvo s africkými, karibskými a tichomorskými krajinami (JOIN(2016)0052),

–  so zreteľom na rôzne oznámenia Európskej komisie o vzťahoch medzi EÚ a Afrikou, najmä na oznámenie z 27. júna 2007 s názvom Z Káhiry do Lisabonu – strategické partnerstvo EÚ – Afrika (COM(2007)0357), oznámenie zo 17. októbra 2008 s názvom Rok po Lisabone: Partnerstvo EÚ a Afriky v praxi (COM(2008)0617) a oznámenie z 10. novembra 2010 o upevňovaní vzťahov medzi EÚ a Afrikou: 1,5 miliardy ľudí, 80 krajín, dva kontinenty, jedna budúcnosť (COM(2010)0634),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu a Rade z 5. mája 2017 o novom impulze pre partnerstvo medzi EÚ a Afrikou (JOIN(2017)0017) a na závery Rady k tejto téme z 19. júna 2017,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia k vzťahom medzi Úniou a Afrikou a krajinami AKT, najmä na uznesenie zo 4. októbra 2016 o budúcnosti vzťahov medzi štátmi AKT a EÚ po roku 2020(3),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 13. septembra 2016 o trustovom fonde EÚ pre Afriku: dôsledky pre rozvoj a humanitárnu pomoc(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2016 o správe EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2015(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o zvyšovaní účinnosti rozvojovej spolupráce(6),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0334/2017),

A.  keďže medzi Európskou úniou (EÚ) a africkými krajinami existujú historické väzby a ich osudy sú úzko späté; keďže EÚ je hlavným partnerom Afriky v hospodárskej a obchodnej oblasti, ako aj v oblasti rozvoja, humanitárnej pomoci a bezpečnosti;

B.  keďže je potrebné vytvoriť pre partnerstvo medzi Afrikou a EÚ novú víziu, ktorá bude odrážať vývin politickej, hospodárskej, environmentálnej a sociálnej situácie obidvoch kontinentov; keďže je potrebné prispôsobiť sa novým hráčom na medzinárodnej scéne – vrátane Číny – a vykročiť smerom k silnejšiemu, modernejšiemu a politickejšiemu partnerstvu s dôrazom na obranu našich zásadných spoločných záujmov;

C.  keďže vzťahy medzi EÚ a Afrikou musia byť postavené na zásadách vzájomného porozumenia a záujmu a tiež na vyznávaní spoločných hodnôt v rámci obojstranného partnerstva;

D.  keďže vzťahy medzi EÚ a africkým kontinentom sa odvíjajú od rôznych právnych nástrojov a politických stratégií a keďže v záujme zefektívnenia partnerstva a zvýšenia jeho udržateľnosti treba posilniť ich súčinnosť a súdržnosť;

E.  keďže najdôležitejším partnerstvom medzi Úniou a Afrikou je Dohoda z Cotonou, ktorá združuje 79 krajín AKT, z toho 48 krajín subsaharskej Afriky; keďže EÚ nadviazala vzťahy aj s africkými krajinami, ktoré nie sú stranami Dohody z Cotonou; keďže partnerstvo EÚ – AKT bolo vytvorené v čase, keď v krajinách AKT ešte neboli vytvorené ich súčasné regionálne alebo kontinentálne štruktúry spolupráce; keďže vznik AÚ v roku 2003 a spoločnej stratégie EÚ a Afriky v roku 2007 si vyžaduje zefektívnenie rôznych politických rámcov medzi EÚ a Afrikou; keďže cieľ „zaobchádzať s Afrikou ako s celkom“ je jasne uvedený v preambule spoločnej stratégie EÚ a Afriky;

F.  keďže EÚ vedie s africkými krajinami politický a inštitucionálny dialóg uskutočňovaný v rámci samitov EÚ – Afrika, medzivládnej organizácie Únie pre Stredozemie a prípadov spolupráce medzi AKT a EÚ, a to aj na parlamentnej úrovni v rámci Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ, Delegácie Európskeho parlamentu v Parlamentnom zhromaždení Únie pre Stredozemie a s Panafrickým parlamentom;

G.  keďže 11. Európsky rozvojový fond (ERF) má rozpočet 30,5 miliardy EUR, z čoho 900 miliónov EUR je vyhradených na mierový nástroj pre Afriku, a keďže 1,4 miliardy EUR z rezervy ERF sa použije na Núdzový trustový fond EÚ pre Afriku; keďže viac než 5 miliárd EUR sa vynaložilo na potreby afrických krajín v rámci nástroja európskeho susedstva (ENI) a keďže 845 miliónov EUR je vyčlenených na celoafrický program v rámci nástroja rozvojovej spolupráce (DCI) na vykonávanie spoločnej stratégie EÚ a Afriky;

H.  keďže ďalší samit EÚ – Afrika, ktorý sa uskutoční v Abidžane 29. a 30. novembra 2017 a bude sa venovať téme Investície do mladých, je príležitosťou vytvoriť, podporovať a rozvíjať hospodárske podmienky skutočnej rovnosti medzi partnermi, ktorí chcú brániť základné spoločné záujmy;

I.  keďže nová spoločná stratégia EÚ a Afriky sa musí zahrnúť do budúcej dohody na obdobie po skončení platnosti Dohody z Cotonou;

J.  keďže EÚ je dlhoročným partnerom a hlavným garantom bezpečnosti na africkom kontinente, čo je otázka mimoriadneho významu; keďže bezpečnosť a udržateľný rast európskeho kontinentu úzko a bezprostredne závisia od stability a rozvoja afrického kontinentu a naopak;

K.  keďže trvalá podpora účinného vykonávania africkej mierovej a bezpečnostnej štruktúry a záväzok EÚ, AÚ a ďalších medzinárodných aktérov pôsobiacich v Afrike majú veľký význam z hľadiska rozvoja a stability afrického kontinentu;

L.  keďže migrácia je hlavným predmetom Globálnej stratégie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie a predstavuje prioritnú tému vonkajších vzťahov EÚ vrátane jej vzťahov s Afrikou; keďže Afrika a Európa majú spoločný záujem a nesú spoločnú zodpovednosť v oblasti migrácie a mobility vrátane boja proti obchodovaniu s ľuďmi a pašovaniu a keďže riadenie migrácie si vyžaduje globálne riešenia založené na solidarite, spoločnej zodpovednosti, dodržiavaní práv migrantov a medzinárodného práva, ako aj účinné používanie nástrojov rozvojovej spolupráce;

M.  keďže v Afrike žije viac ako 218 miliónov ľudí v extrémnej chudobe; keďže podiel obyvateľov žijúcich v extrémnej chudobe v subsaharskej Afrike klesol z 56 % v roku 1990 na 43 % v roku 2012; keďže na africkom kontinente sa nachádza 33 zo 47 najmenej rozvinutých krajín, z čoho vyplýva, že partnerstvo medzi EÚ a Afrikou je nevyhnutným nástrojom na vykonávanie programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a cieľov trvalo udržateľného rozvoja, najmä odstránenia chudoby;

N.  keďže v Afrike sa potreby v oblasti infraštruktúry odhadujú na 75 miliárd EUR ročne, spotrebiteľský trh môže v roku 2020 dosiahnuť hodnotu 1 000 miliárd USD, neustále narastajú priame zahraničné investície, ktoré by mali podľa odhadov dosiahnuť v roku 2020 hodnotu 144 miliárd USD, a počet obyvateľov je v súčasnosti 1 miliarda;

O.  keďže vo vývoze z afrických krajín stále dominujú suroviny a nespracované výrobky a keďže na veľkú časť tohto vývozu sa vzťahujú obchodné preferencie; keďže voľný prístup na trh pre väčšinu afrických výrobkov zvyšuje kapacity afrických krajín a posilňuje ich konkurencieschopnosť a účasť na globálnych trhoch, pokiaľ ich sprevádzajú okrem iného politiky zamerané na udržateľnú industrializáciu a vidiecku produktivitu ako kľúčové možnosti rozvoja;

P.  keďže treba vziať do úvahy demografické trendy a mať na zreteli, že do roku 2050 by na africkom kontinente mohlo podľa niektorých predpovedí žiť 2,5 mld. ľudí, najmä mladých ľudí, zatiaľ čo v Európe sa očakáva, že jej obyvateľstvo bude podstatne staršie; keďže je preto nesmierne dôležité vytvoriť milióny pracovných miest a napomáhať a podporovať posilňovanie postavenia žien a mladých ľudí, a to najmä prostredníctvom vzdelávania, prístupu k zdravotnej starostlivosti a odbornej príprave na africkom kontinente;

Intenzívnejší politický dialóg medzi EÚ a Afrikou: základný predpoklad obnoveného strategického partnerstva

1.  berie na vedomie oznámenie s názvom O novom impulze pre partnerstvo medzi EÚ a Afrikou, ktoré má vniesť do partnerstva medzi Afrikou a EÚ nový impulz s cieľom rozšíriť a posilniť ho a orientovať sa pritom na prosperitu a stabilitu na obidvoch kontinentoch v súlade so záväzkami prijatými v rámci cieľov trvalo udržateľného rozvoja, nového Európskeho konsenzu o rozvoji, ktorý slúži ako súbor usmernení týkajúcich sa európskej rozvojovej politiky, Globálnej stratégie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ a Agendy 2063;

2.  pripomína, že Afrika je kľúčový strategický partner EÚ, a domnieva sa, že je nevyhnutné zintenzívniť vzťahy medzi EÚ a AÚ prostredníctvom prepracovaného a rozšíreného dialógu, ktorý zahŕňa zásady transparentnosti a dobrej správy, s cieľom vytvoriť obojstranne prospešnú situáciu a rovnocennú a udržateľnú spoluprácu s cieľom reagovať na spoločné výzvy a zaistiť spoločné prínosy, a zároveň zaručiť zásadu vlastnej zodpovednosti, pričom sa zohľadnia osobitné okolnosti a miera rozvoja každej partnerskej krajiny;

3.  vyzýva, aby sa budúce partnerstvo zameriavalo na prioritné oblasti, ktoré určili AÚ aj EÚ, ako sú napríklad:

  hospodársky rozvoj (prostredníctvom obchodu, dohôd o hospodárskom partnerstve (DHP), posilnenej regionálnej integrácie, hospodárskej diverzifikácie, udržateľnej industrializácie a vytvárania kvalitných pracovných miest),

•  dobrá správa vrátane ľudských práv,

•  ľudský rozvoj prostredníctvom verejných služieb na pokrytie základných potrieb, ako sú vzdelávanie, zdravie, prístup k vode a hygiene, technológia a inovácie,

•  bezpečnosť a boj proti terorizmu,

•  migrácia a mobilita,

•  životné prostredie (vrátane zmeny klímy);

4.  pripomína, že rozpočtová podpora je najlepší spôsob, ako realizovať vlastnú zodpovednosť, keďže vládam dáva prostriedky na rozhodovanie o ich potrebách a prioritách; pripomína, že všeobecná rozpočtová podpora alebo rozpočtová podpora v konkrétnych sektoroch umožňuje podporovanie rozvojových politík a zaručuje maximálne čerpanie prostriedkov;

5.  víta skutočnosť, že ústrednou témou 5. samitu EÚ – Afrika, ktorý sa uskutoční v novembri 2017 v Pobreží Slonoviny, bude mládež vzhľadom na jej význam pre budúcnosť obidvoch kontinentov;

6.  pripomína význam a účinnosť spolupráce AKT – EÚ a výsledky dosiahnuté v oblasti rozvoja; zdôrazňuje, že tento právne záväzný rámec sa musí po roku 2020 zachovať; trvá na tom, že je potrebné posilniť túto spoluprácu a zároveň rozvíjať jej regionálny rozmer, a to aj prostredníctvom posilnenej spolupráce s AÚ, regionálnymi hospodárskymi spoločenstvami a ďalšími regionálnymi organizáciami; žiada strategickejší, pragmatickejší, obsiahlejší a lepšie štruktúrovaný prístup k politickému dialógu v rámci rokovaní o dohode po skončení platnosti dohody z Cotonou;

7.  žiada, aby sa posilnil parlamentný rozmer AKT – EÚ; zdôrazňuje, že Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ je jedinečná platforma umožňujúca interakciu a že zohráva kľúčovú úlohu pri posilňovaní demokracie, zásad právneho štátu a dodržiavania ľudských práv;

8.  zdôrazňuje, že preskúmanie európskej susedskej politiky (ESP) je príležitosťou na zlepšenie koordinácie susedskej politiky a politiky voči iným africkým štátom vytvorením rámcov rozšírenej spolupráce týkajúcej sa regionálnych otázok, ako sú bezpečnosť, energetika a dokonca aj migrácia;

9.  pripomína, že v rámci partnerstva medzi Afrikou a EÚ je potrebné zaujať koordinovaný prístup medzi členskými štátmi EÚ navzájom a medzi EÚ a jej členskými štátmi, ako sa stanovuje v článku 210 ZFEÚ; pripomína tiež, že na dosahovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja je dôležité, aby sa v európskej aj africkej politike a v európskych a afrických iniciatívach dodržiavala zásada súdržnosti politík v záujme rozvoja, ktorú uplatňuje EÚ;

10.  požaduje, aby sa zásada súdržnosti politík v záujme rozvoja v plnej miere začlenila do obchodných vzťahov EÚ s Afrikou, čo znamená zahrnutie vykonateľných doložiek o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji do všetkých obchodných dohôd EÚ s africkými krajinami v súlade so záväzkami prijatými Komisiou v stratégii Obchod pre všetkých;

11.  pripomína, že je dôležité, aby členské štáty splnili svoj záväzok venovať 0,7 % svojho HDP na oficiálnu rozvojovú pomoc s cieľom upevniť spoluprácu s Afrikou;

12.  podporuje prejavenú snahu prehĺbiť spojenectvá medzi EÚ a Afrikou, pokiaľ ide o otázky globálneho riadenia; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné posilniť dialóg s AÚ a že je dôležité zabezpečiť jej finančnú samostatnosť v súlade s rozhodnutím z Kigali o financovaní, a to znížením jej závislosti od vonkajšieho financovania; berie na vedomie návrhy uvedené v správe, ktorú vypracoval Paul Kagamé a ktorá je zameraná na posilnenie AÚ, s cieľom podnietiť proces politickej africkej integrácie;

13.  zdôrazňuje úlohu, ktorú zohráva občianska spoločnosť vrátane MVO, náboženských organizácií, organizácií mládeže a organizácií bojujúcich za práva žien, súkromného sektora, odborových zväzov, parlamentných zhromaždení, miestnych orgánov a diaspóry, ktoré majú svoje vlastné špecifiká, pri upevňovaní politického dialógu medzi EÚ a Afrikou s cieľom zaistiť partnerstvo orientované na ľudí;

14.  trvá na tom, že je potrebné posilniť účasť občianskej spoločnosti na partnerstve Afrika – EÚ podporovaním posilňovania ich kapacít, najmä prenosom odborných znalostí a zabezpečením ich zapojenia do navrhovania a vykonávania príslušných reforiem a politík; domnieva sa, že zapojenie organizácií občianskej spoločnosti je veľmi dôležité z hľadiska verejnej zodpovednosti; podporuje rôzne platformy, ktoré boli vytvorené s cieľom zahrnúť občiansku spoločnosť medzi kľúčových aktérov partnerstva, najmä Spoločné ročné fórum (SRF), ktoré sa usiluje o realizáciu plánu pre EÚ a Afriku; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že SRF nebolo nikdy zvolané, a vyzýva EÚ a AÚ, aby ihneď poskytli potrebné finančné a politické prostriedky na zabezpečenie zmysluplnej účasti všetkých zainteresovaných subjektov na partnerstve, a to aj na rámci 5. samitu AÚ – EÚ;

Budovanie odolnejších štátov a spoločností pre všetkých ľudí, najmä mládež, v záujme splnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja

15.  domnieva sa, že odolnosť sa musí – vo všetkých svojich piatich rozmeroch – stať hlavnou osou novej stratégie EÚ a Afriky;

Politická odolnosť

16.  trvá na potrebe podporovať dobrú správu vecí verejných, demokraciu, právny štát, dodržiavanie ľudských práv, ale aj vyvíjať úsilie zamerané na boj proti korupcii na oboch kontinentoch, keďže ide o neoddeliteľné zložky trvalo udržateľného rozvoja;

17.  vyzýva preto na úprimný a inkluzívny, na vzájomnej dôvere založený dialóg, prostredníctvom ktorého sa tieto hodnoty a zásady stanú hlavnou zložkou spolupráce, najmä rozšírením podmienenosti rozvojovej pomoci o ich prísne dodržiavanie;

18.  zdôrazňuje, že riešenie výziev v oblasti správy vecí verejných na obidvoch kontinentoch s väčším odhodlaním má mimoriadny význam pre budovanie spravodlivejších, stabilnejších a bezpečnejších spoločností; zdôrazňuje potrebu naďalej uplatňovať a propagovať ľudské práva a správu vecí verejných na základe existujúcich medzinárodných právnych nástrojov, zákonov, zásad a mechanizmov, a to aj tých, ktoré existujú v rámci afrických regionálnych riadiacich orgánov, ako sú Africká charta ľudských práv a práv národov a jej protokoly, Africká charta o demokracii, voľbách a správe vecí verejných, Africká komisia pre ľudské práva a práva národov a Africký súd pre ľudské práva a práva národov, aby sa tak posilnila zodpovednosť;

19.  pripomína dôležitosť úlohy Medzinárodného trestného súdu v boji proti beztrestnosti a hodnoty mieru, bezpečnosti, rovnosti, spravodlivosti a reparácie, ktorých je nositeľom; vyzýva Európsku úniu a africké štáty, aby pokračovali v podporovaní Rímskeho štatútu a Medzinárodného trestného súdu; naliehavo vyzýva všetkých signatárov Rímskeho štatútu, aby ho čo najskôr ratifikovali;

20.  podporuje zorganizovanie spoločnej konferencie na vysokej úrovni medzi AÚ a EÚ o volebných procesoch, demokracii a správe vecí verejných v Afrike a Európe a žiada, aby do neho bol v plnej miere zapojený Európsky parlament, Panafrický parlament, Spoločné parlamentné zhromaždenie AKT – EÚ a Parlamentné zhromaždenie Únie pre Stredozemie; vyzýva na posilnenie väzieb medzi rôznymi zhromaždeniami v záujme posilnenia synergií a súladu spoločných opatrení;

Bezpečnostná odolnosť

21.  zdôrazňuje úzke prepojenie medzi bezpečnosťou a rozvojom; upozorňuje, že je potrebné lepšie integrovať bezpečnostné otázky a ciele rozvoja s cieľom riešiť špecifické problémy nestabilných štátov a posilňovať odolnejšie štáty a spoločnosti; konštatuje, že toto by sa malo uskutočniť prostredníctvom osobitných nástrojov a dodatočného financovania;

22.  žiada intenzívnejšiu spoluprácu medzi EÚ a Afrikou v oblasti bezpečnosti a spravodlivosti v súvislosti s medzinárodným právnym rámcom, aby bolo možné zaujať celostný prístup k riešeniu problémov a lepšie bojovať proti organizovanej trestnej činnosti, obchodovaniu s ľuďmi a pašovaniu, najmä v prípade detí, a proti terorizmu; zastáva názor, že činnosti EÚ by mali prebiehať v súčinnosti so stratégiami prijatými africkými krajinami, najmä tými, ktoré sa týkajú mieru a bezpečnosti a sú formulované v Agende 2063;

23.  zdôrazňuje potrebu spolupráce medzi EÚ, AÚ, regionálnymi organizáciami a ďalšími príslušnými politickými aktérmi v Afrike v oblasti bezpečnosti, aby sa zvýšili kapacity rozvojových krajín, zreformovali ich bezpečnostné sektory, podporili aktivity v oblasti odzbrojenia, demobilizácie a reintegrácie bývalých bojovníkov;

24.  pripomína, že terorizmus je celosvetová hrozba, ktorá sa týka regionálneho mieru a stability, trvalo udržateľného rozvoja a vnútornej bezpečnosti a ktorú musia prostredníctvom koordinovaného úsilia riešiť národné vlády, regionálne a medzinárodné organizácie a európske agentúry; požaduje posilnenú spoluprácu v rámci stratégie EÚ a Afriky, ktorej cieľom je predchádzať beztrestnosti, presadzovať zásady právneho štátu a rozšírenie policajných a justičných kapacít, aby sa uľahčila výmena informácií a najlepších postupov a aby sa predchádzalo financovaniu terorizmu a bojovalo proti nemu; konštatuje, že stratégia boja proti terorizmu by mala zahŕňať aj opatrenia na podporovanie dialógu medzi náboženstvami a predchádzanie radikalizácii vedúcej k násilnému extrémizmu v Afrike a Európe, najmä medzi mladými ľuďmi;

25.  pripomína význam rôznych misií a operácií EÚ v Afrike; víta vytvorenie skupiny G5 Sahel; vyzýva, aby sa európske mierové a bezpečnostné opatrenia posilnili v spolupráci s africkými a medzinárodnými partnermi a aby sa podporilo úplné sfunkčnenie africkej mierovej a bezpečnostnej štruktúry (APSA); požaduje počiatočný príspevok EÚ do mierového fondu AÚ na činnosti v rámci okruhu „mediácia a diplomacia“;

Environmentálna odolnosť

26.  pripomína, že Afrika je obzvlášť citlivá na účinky zmeny klímy; považuje za nevyhnutné, aby EÚ vytvorila strategický prístup k budovaniu odolnosti voči klíme a podporovala africké krajiny, najmä najmenej rozvinuté krajiny v ich úsilí o obmedzenie emisií skleníkových plynov a prispôsobenie sa zmene klímy; zdôrazňuje význam zmeny klímy ako násobiteľa rizika konfliktu, sucha, hladomoru a migrácie, ako sa ukázalo pri nedávnom hladomore v Južnom Sudáne, Nigérii a Somálsku; v tejto súvislosti pripomína, že je nanajvýš dôležité podporovať a plniť záväzok prijatý v Paríži v roku 2015 a vyčleniť do roku 2020 pre rozvojové krajiny 100 mld. USD; požaduje nové druhy spolupráce Afriky a EÚ na odstránenie prekážok brániacich financovaniu a prenosu technológií;

27.  zdôrazňuje, že Afrika má bohaté a rôznorodé prírodné prostredie; žiada, aby sa ochrana biodiverzity stala ústrednou témou politického programu AÚ – EÚ; požaduje, aby sa stratégia EÚ a Afriky vykonávala v súčinnosti s prioritami akčného plánu EÚ proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi a aby slúžila na ochranu prírodného dedičstva a najmä prírodných parkov;

28.   podporuje väčšiu mieru investícií do oblastí obnoviteľných zdrojov energie a obehového hospodárstva s cieľom ďalej stimulovať opatrenia, ktoré prispievajú k rešpektovaniu životného prostredia a vytvárajú pracovné príležitosti; pripomína, že zabezpečenie prístupu k dostupnej, spoľahlivej, udržateľnej a modernej energii pre všetkých má rozhodujúci význam pre uspokojenie základných ľudských potrieb, že je nevyhnutné prakticky pre všetky druhy hospodárskej činnosti a je hlavnou hnacou silou rozvoja; žiada nepretržitú podporu EÚ Africkej iniciatíve v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov (AREI) a víta návrh Komisie na začatie nového partnerstva EÚ a Afriky v oblasti výskumu a inovácií pre zmenu klímy a energiu z udržateľných zdrojov;

29.  žiada, aby sa partnerstvo EÚ – Afrika zameralo na poľnohospodárstvo a potravinovú bezpečnosť v dlhodobom horizonte a aby podporovalo súčinnosť medzi opatreniami v oblasti potravinovej bezpečnosti a klímy; naliehavo vyzýva v tejto súvislosti EÚ, aby zvýšila svoju pomoc poskytovanú na udržateľné poľnohospodárstvo, poľnohospodársko-lesnícke a poľnohospodársko-ekologické postupy, pri ktorých sa rešpektuje tradičné využívanie pôdy, a aby sa pritom zaručil prístup k pôde, vode a rozmanitým semenám z otvorených zdrojov; okrem toho vyzýva, aby EÚ podporovala drobných výrobcov-poľnohospodárov a pastierov v snahe dosiahnuť potravinovú bezpečnosť prostredníctvom budovania infraštruktúry a investovania do nej v súlade so zásadami zodpovedného investovania do poľnohospodárstva a potravinových systémov výboru CFS a aby podporovala zakladanie družstiev; zdôrazňuje tiež kapacity a skúsenosti, ktoré OOS získali na úrovni spoločenstva v súvislosti s udržateľným poľnohospodárstvom;

30.  víta iniciatívy EÚ, ktoré vyžadujú lepšie hospodárenie a transparentnejšie obchodovanie s prírodnými zdrojmi; je presvedčený, že udržateľné hospodárenie a obchodovanie s prírodnými zdrojmi, ako sú minerály, drevo a voľne žijúce druhy, by krajinám bohatým na zdroje a ich obyvateľstvu umožnilo ich využívanie; pripomína, že v právnych predpisoch EÚ o konfliktných mineráloch je potrebné zaviesť sprievodné opatrenia na základe integrovaného prístupu, ktorý nabáda na uplatňovanie medzinárodných noriem v oblasti náležitej starostlivosti, ako je vymedzené v usmernení OECD; žiada vypracovanie spoločnej charty EÚ a Afriky pre udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi;

Ekonomická odolnosť

31.  domnieva sa, že stabilné regulačné a inštitucionálne prostredie a zdravé hospodárstvo sú základné prvky zvyšovania konkurencieschopnosti, investícií, vytvárania pracovných miest, zvyšovania životnej úrovne a udržateľného rastu; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zvýšiť online prístupnosť informácií o práve obchodných spoločností; pripomína, že hospodársky rast bez nestranného štátu nezaručuje systematicky sociálny rozvoj ani sociálny pokrok, a zdôrazňuje, že je potrebné zaručiť prerozdeľovanie bohatstva, poskytovanie služieb občanom a zlepšiť rovnosť príležitostí;

32.  vyzýva na intenzívnejšiu spoluprácu medzi európskym a africkým súkromným sektorom a na sústredenie investícií, najmä prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev, na základe prísneho kódexu správania a zásad sociálnej zodpovednosti v kľúčových sektoroch, ako sú:

–  energia z udržateľných zdrojov vrátane prístupu k elektrine pre všetkých,

–  základná infraštruktúra, najmä v dopravnom sektore vrátane námornej dopravy,

–  trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov,

–  udržateľné poľnohospodárstvo,

–  tzv. modré hospodárstvo – vrátane námorného odvetvia,

–  výskum, veda, technológie a inovácie, v súvislosti s témami spoločného záujmu, ako aj s témami, ktoré sa týkajú osobitne jedného z kontinentov, ako sú choroby súvisiace s chudobou a zanedbávané ochorenia;

–  digitalizácia ako kľúčový faktor zabezpečovania rozvoja afrického hospodárstva, ale aj vzájomného prepojenia ľudí;

33.  zdôrazňuje, že regionálna integrácia je hnacou silou hospodárskeho rozvoja a nutnosťou v globalizovanom svete; vyzýva na podporu vzájomnej spolupráce krajín juhu odrážajúcej realitu postupnej transformácie afrického kontinentu; podporuje zriadenie kontinentálnej zóny voľného obchodu v Afrike, ako aj cieľ zvýšiť obchod v rámci Afriky do roku 2050 o 50 %; pripomína tiež rozvojové vyhliadky, ktoré ponúkajú dohody o hospodárskom partnerstve (DHP) a dohody medzi EÚ a africkými krajinami, čo umožňuje podporovať trvalo udržateľný rozvoj, ľudské práva a spravodlivý a etický obchod; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť pravidlá pôvodu podporujúce rozvoj, účinné ochranné doložky, asymetrické liberalizačné harmonogramy, ochranu novovzniknutých priemyselných odvetví, ako aj zjednodušenie a transparentnosť colných režimov; pripomína, že cieľom DHP je pomáhať krajinám AKT rozširovať ich trhy, podnecovať obchod s tovarom a podporovať investovanie a že počítajú s pomalým, postupným a asymetrickým otváraním obchodu s tovarom medzi EÚ a krajinami AKT;

34.  požaduje transparentnosť v obchodných zmluvách a riadne zapojenie všetkých príslušných strán vrátane občianskej spoločnosti týchto krajín do budúcich rokovaní a vykonávania prerokúvaných dohôd prostredníctvom formálnych konzultácií;

35.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby svoje programy pomoci obchodu lepšie koordinovali a podporovali synergie s ich investičnými politikami pre Afriku; okrem toho žiada, aby zvýšili svoje finančné záväzky v súvislosti s pomocou obchodu, ako aj s iniciatívami technickej pomoci a budovania kapacít, čo je veľmi dôležité pre africké krajiny, najmä najmenej rozvinuté krajiny;

36.  pripomína, že súkromný sektor, od mikropodnikov po malé a stredné podniky (MSP), družstvá a nadnárodné spoločnosti, má rozhodujúce postavenie z hľadiska tvorby pracovných miest a procesu rozvoja, ktorému pomáha finančnými prostriedkami; zdôrazňuje osobitnú úlohu MSP a malých rodinných podnikov a vyzýva na podporu individuálnych iniciatív; víta v tejto súvislosti zavedenie Európskeho fondu pre trvalo udržateľný rozvoj, ktorého cieľom by mala byť podpora súkromného sektora v afrických krajinách, najmä miestnych podnikov a MSP v nestabilných krajinách, a taktiež podpora investícií a tvorba udržateľných pracovných miest, najmä pre mladé ženy a mladých ľudí;

37.  pripomína povinnosti, ktoré má plniť súkromný sektor podľa usmernení OSN a OECD, a opakuje svoju výzvu členským štátom EÚ a AÚ na konštruktívnu účasť v medzivládnej pracovnej skupine OSN pre nadnárodné korporácie a iné podniky v súvislosti s ľudskými právami s cieľom pracovať na vytvorení povinného a vynútiteľného regulačného rámca na základe hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, o spôsobe, akým korporácie dodržiavajú ľudské práva a povinnosti týkajúce sa sociálnych, pracovných a environmentálnych noriem;

38.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné vytvárať dôstojné pracovné miesta a prepájať ich s investíciami, čo by sa malo v obidvoch prípadoch uskutočniť v rámci partnerstva Afrika – EÚ; vyzýva, aby sa v tejto súvislosti dodržiavali normy MOP; zdôrazňuje význam interakcie medzi osobami v sociálnej, hospodárskej a inštitucionálnej sfére, a požaduje, aby sa úloha sociálnych partnerov posilnila tým, že sa posilní účinnosť sociálneho dialógu na všetkých príslušných úrovniach, čo uľahčuje kolektívne vyjednávanie;

39.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v dôsledku nezákonných finančných tokov prichádza Afrika každý rok o 50 mld. USD, čo je viac ako ročný objem oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) a ohrozuje úsilie v oblasti mobilizácie domácich príjmov; vyzýva preto obidve strany, aby:

–  zaviedli účinné nástroje na boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, daňovým podvodom a korupcii vrátane verejnej transparentnosti skutočného konečného vlastníka právnych subjektov, trustov a podobných inštitútov;

–  propagovali zásady zodpovedného investovania podporované OSN;

–  podporovali iniciatívy na zvýšenie účinnosti a transparentnosti systémov riadenia verejných financií;

40.  vyzýva okrem toho, aby sa skutočne zaviedli hlavné zásady OSN týkajúce sa dlhov a ľudských práv, ako aj zásady Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) týkajúce sa podporovania zodpovedného poskytovania a získavania štátnych úverov; víta prácu OSN v prospech medzinárodného mechanizmu na opätovné prerokovanie verejného dlhu;

41.  žiada väčšie finančné začlenenie v Afrike vrátane začlenenia žien prostredníctvom vývoja elektronického bankovníctva s cieľom bojovať proti polarizácii africkej spoločnosti; pripomína, že remitencie predstavujú väčší tok peňazí do rozvojových krajín, ako je celková výška ODA, a môžu významne prispieť k plneniu Agendy 2030; vyzýva preto EÚ, aby ďalej podporovala úsilie AÚ o zlepšenie mechanizmov remitencií;

Sociálna odolnosť

42.  uznáva význam demografického rastu v Afrike, ktorý si vyžaduje dlhodobú strategickú víziu rozvoja udržateľných, inkluzívnych a participatívnych spoločností; zdôrazňuje tiež potrebu zabezpečiť nediskrimináciu zraniteľných skupín vrátane osôb so zdravotným postihnutím a pôvodného obyvateľstva; uznáva, že rastúci počet obyvateľstva v Afrike je pre tento kontinent výzvou z hľadiska miestneho hospodárstva, ako aj príležitosťou; vyzýva preto EÚ, aby prejavila odhodlanie podporovať príslušné verejné politiky a investície do vzdelávania a zdravotníctva vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, aby zabezpečila, že mladí ľudia budú schopní prijímať informované rozhodnutia o svojom sexuálnom a reprodukčnom zdraví, rodovej rovnosti a práv detí, bez čoho nie je možné dosiahnuť sociálnu, hospodársku a environmentálnu odolnosť;

43.  zdôrazňuje, že miera urbanizácie Afriky sa neprestajne zvyšuje a že predstavuje sociálne, hospodárske a environmentálne výzvy; požaduje riešenia na zmiernenie tohto tlaku na mestá a odľahčenie problémov nekontrolovanej urbanizácie;

44.  vyzýva EÚ a AÚ, aby posilnili národné vzdelávacie systémy vrátane kapacity jej administratívnej štruktúry, investovaním najmenej 20 % ich národného rozpočtu do vzdelávania a zvýšením podpory EÚ pre globálne partnerstvo v oblasti vzdelávania a fond Vzdelávanie nepočká (Education cannot wait);

45.   zdôrazňuje potrebu všeobecného, inkluzívneho, spravodlivého a dlhodobého prístupu k vysokokvalitnému vzdelaniu na všetkých úrovniach, od útleho detstva a pre všetkých, s osobitným dôrazom na dievčatá, a to aj v núdzových a krízových situáciách;

46.  zdôrazňuje, že je potrebné investovať do ľudského kapitálu a že je potrebné, aby boli mladí ľudia spojení s globálnou realitou a mali zručnosti, ktoré zodpovedajú súčasným a budúcim potrebám trhu práce, posilnením systémov vzdelávania a odbornej prípravy, tak formálnych, ako aj neformálnych, samostatnej zárobkovej činnosti a podnikania;

47.  domnieva sa, že je dôležité podporovať africké krajiny pri zriaďovaní účinných systémov zdravotnej starostlivosti a zaistením dostupného prístupu ku kvalitným zdravotným službám pre všetkých, pričom sa predovšetkým odstránia prekážky, ktorým čelia ženy a iné zraniteľné skupiny vrátane detí, ľudí so zdravotným postihnutím a osôb LGBTI;

48.  vyzýva na zavedenie minimálneho všeobecného zdravotného poistenia zriadením prierezových národných zdravotníckych systémov; zdôrazňuje, že je potrebné vyškoliť ďalší milión kvalifikovaných zdravotníkov, ako sa pôvodne plánovalo na základe súčasných trendov s cieľom splniť minimálne normy WHO do roku 2030;

49.  zdôrazňuje, že infekčné choroby sú veľkou hrozbou pre sociálnu odolnosť; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila snahy o vedeckú a lekársku spoluprácu medzi obidvomi kontinentmi, ako je partnerstvo Európy a rozvojových krajín v oblasti klinického skúšania (EDCTP2), a aby investovala do vedy, technológií a inovácií s cieľom riešiť prostredníctvom svojej rozvojovej spolupráce stále veľké množstvo chorôb súvisiacich s chudobou a zanedbávaných ochorení;

50.  pripomína, že je potrebné viac investovať do prístupu k službám starostlivosti o zdravie matiek a v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia s cieľom znížiť úmrtnosť matiek a detí a bojovať proti tradičným postupom, ako je mrzačenie ženských pohlavných orgánov a nútené manželstvá a manželstvá detí;

51.  zdôrazňuje význam rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien v rámci spolupráce EÚ a Afriky; zdôrazňuje pozitívnu úlohu a účasť žien na politickej a hospodárskej sfére, ako aj na predchádzaní konfliktom a budovaní udržateľného mieru;

52.  konštatuje, že kultúra je jednak podporný faktor, a jednak dôležitý prvok rozvoja a môže uľahčiť sociálne začlenenie, slobodu prejavu, budovanie identity, posilnenie občianskeho postavenia a predchádzanie konfliktom pri súčasnom posilnení hospodárskeho rastu; vyzýva preto EÚ a AÚ, aby propagovali medzikultúrny politický dialóg a kultúrnu rozmanitosť a podporovali stratégie na ochranu kultúry a dedičstva; zdôrazňuje, že demokracia je univerzálna hodnota, ktorá sa môže uplatňovať vo všetkých kultúrach; berie na vedomie aj úlohu športu ako zdroja a hnacej sily sociálnej inklúzie a rodovej rovnosti;

Vytvorenie stratégie pre mobilitu a migračné toky, ktoré prispejú k rozvoju oboch kontinentov

53.  pripomína, že migrácia a mobilita medzi Európou a Afrikou a v Európe a v Afrike majú hospodársky, sociálny, environmentálny a politický dosah a že touto výzvou sa musia zaoberať jednotne obidva kontinenty, ako aj v spolupráci s krajinami pôvodu, tranzitu a určenia, pričom sa musia maximalizovať synergie a uplatňovať príslušné politiky a nástroje EÚ na základe solidarity, spoločnej zodpovednosti, rešpektu a ľudskej dôstojnosti; pripomína v tejto súvislosti, že dialóg medzi Afrikou a EÚ by sa mal zintenzívniť ešte pred rokovaniami o dvoch globálnych dohodách, a to o migrácii a utečencoch, ktoré by sa mali vypracovať do roku 2018 pod záštitou OSN, aby sa podľa možností zistili spoločné priority;

54.   pripomína potrebu posilniť pozitívny vplyv migrácie a mobility, aby sa tieto dva javy vnímali ako nástroje vzájomného rozvoja obidvoch kontinentov; zdôrazňuje, že to si vyžaduje dôsledne navrhnutú, vyváženú, dôkazmi podloženú a udržateľnú politickú reakciu s dlhodobou stratégiou, v ktorej sú zohľadnené demografické vyhliadky a hlavné príčiny migrácie;

55.   uznáva, že násilné konflikty, prenasledovanie, nerovnosť, porušovanie ľudských práv, nedostatočná správa vecí verejných, korupcia, terorizmus, represívne režimy, prírodné katastrofy, zmena klímy, nezamestnanosť a chronická chudoba viedli v posledných rokoch k pohybom obyvateľstva a zvýšeniu migrácie do Európy; pripomína však, že viac ako 85 % Afričanov, ktorí opúšťajú svoje krajiny, ostáva na africkom kontinente;

56.  podporuje rôzne iniciatívy prijaté na európskej úrovni s cieľom bojovať proti základným príčinám neregulárnej migrácie: partnerstvá pre migráciu, trustový fond pre Afriku a Európsky fond pre trvalo udržateľný rozvoj; vyzýva, aby sa zaručilo ich vykonávanie a pokračovalo sa v ňom flexibilnejším, účinnejším, jednotnejším a transparentnejším spôsobom, pričom sa posilnia možné synergie medzi rôznymi nástrojmi, programami a činnosťami, a to v rámci vnútornej aj vonkajšej činnosti; zdôrazňuje potrebu intenzívnejšej spolupráce v oblasti riadenia hraníc;

57.  opakuje svoju výzvu na presadzovanie zákonnej migrácie v súlade s odporúčaniami akčného plánu z Valletty; zdôrazňuje ďalej, že rozvojová pomoc by nemala byť podmienená spoluprácou v otázkach migrácie;

58.  vyzýva členské štáty, aby ponúkli svoje miesta na presídlenie veľkému počtu utečencov; v tejto súvislosti vyzýva, aby sa vytvoril európsky rámec pre presídlenie, ktorý bude pre členské štáty ľahko uplatniteľný; ďalej vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby spolupracovali s africkými krajinami, ktoré čelia pohybom utečencov či dlhodobým krízovým situáciám, a poskytovali im pomoc na posilnenie ich kapacít v oblasti azylu a systémy ochrany;

59.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje finančné príspevky do trustových fondov a iných nástrojov, ktorých cieľom je posilniť inkluzívny a udržateľný rast a stimulovať tvorbu pracovných miest, a tak prispeli k riešeniu hlavných príčin migrácie; žiada tiež silnejšiu kontrolnú úlohu Európskeho parlamentu s cieľom zabezpečiť, aby boli partnerstvá v oblasti migrácie a nástroje financovania zlučiteľné s právnym základom, zásadami a záväzkami EÚ;

60.  vyzýva EÚ a AÚ, aby podporovali výmeny študentov, učiteľov, podnikateľov a výskumných pracovníkov medzi obidvomi kontinentmi; víta návrh Komisie zaviesť nástroj africkej mládeže, čím sa rozšíri záber programu Erasmus+, a nástroj odborného vzdelávania a odbornej prípravy EÚ; požaduje diskusiu o uznávaní osvedčení a diplomov v EÚ, ktoré boli vydané africkými školami a univerzitami; konštatuje, že zaručenie cirkulujúcej migrácie je veľmi dôležité z hľadiska trvalo udržateľného rozvoja a z hľadiska predchádzania úniku mozgov z Afriky;

61.  uznáva osobitné miesto diaspóry v prijímajúcich krajinách aj v krajinách pôvodu, pretože posiela významný objem prostriedkov a pôsobí ako rozvojový partner na národnej aj regionálnej úrovni; vyjadruje želanie, aby diaspóra mohla slúžiť ako zdroj informácií vhodných na riešenie skutočných potrieb ľudí, nebezpečenstiev spojených s nelegálnou migráciou, ako aj výziev súvisiacich s integráciou v hostiteľských krajinách;

°

°  °

62.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisii Africkej únie, Rade AKT, Panafrickému parlamentu a predsedníctvu Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ.

(1)

Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3.

(2)

Ú. v. EÚ L 249, 27.9.2017, s. 1.

(3)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0371.

(4)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0337.

(5)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0246.

(6)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0437.


STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (5.9.2017)

pre Výbor pre rozvoj

k Stratégii EÚ a Afriky: podpora rozvoja

(2017/2083(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Fabio Massimo Castaldo

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že politické, bezpečnostné a hospodárske vzťahy medzi EÚ a Afrikou sú v čase, keď u oboch dochádza k zásadným zmenám, stále dôležitejšie, a uznáva prínos spoločnej stratégie EÚ a Afriky k budovaniu silnejšieho partnerstva počas uplynulých 10 rokov; zdôrazňuje, že je potrebné stavať na týchto výsledkoch a pracovať na rozvíjaní rovnocenného, udržateľného a vzájomne výhodného partnerstva s Afrikou v duchu spoločnej iniciatívy a zodpovednosti a zároveň uznávať nezávislosť a zvrchovanosť afrických štátov; prejavuje v tejto súvislosti africkým štátom uznanie, že sa spolu s EÚ aktívne zapojili do nedávnych medzinárodných fór, ako boli napríklad rokovania o Parížskej dohode na konferencii Organizácie Spojených národov o zmene klímy v roku 2015 (COP 21);

2.  zdôrazňuje, že EÚ ako celok je v súčasnosti pre Afriku hlavným zahraničným investorom, obchodným partnerom, zdrojom remitencií a partnerom v oblasti rozvoja a humanitárnej pomoci a kľúčovým poskytovateľom bezpečnosti; očakáva, že nadchádzajúci samit EÚ – Afrika poskytne nové impulzy a myšlienky o tom, ako prispôsobiť stratégiu rýchlo sa meniacemu prostrediu, keďže vývoj v Afrike má pre EÚ a jej strategické záujmy kľúčový význam;

3.  zdôrazňuje, že partnerstvo medzi EÚ a Afrikou treba posilniť a treba prehĺbiť jeho politický rozmer na základe spoločných hodnôt a záujmov s cieľom podporovať mier a riešiť globálne otázky, ako napríklad zmenu klímy, potravinovú neistotu, prístup k vode, znečisťovanie životného prostredia, neudržateľnú ťažbu prírodných zdrojov, rast populácie, urbanizáciu veľkých miest, nezamestnanosť mladých ľudí, beztrestnosť, ciele trvalo udržateľného rozvoja, terorizmus, organizovanú trestnú činnosť a migračné toky, a rozvíjať pritom spoločné zásady právneho štátu, sociálneho trhového hospodárstva, dobrej správy vecí verejných a dodržiavania ľudských práv a presadzovať globálny poriadok založený na pravidlách, ktorý sa opiera o pevnú OSN;

4.  víta zameranie nadchádzajúceho samitu AÚ – EÚ na mládež, keďže vzhľadom na demografický vývoj na oboch kontinentoch je táto téma dôležitým prvkom vo vzťahoch medzi Afrikou a EÚ; upozorňuje, že na to, aby sa predišlo závažnému narušeniu sociálnej stability, v subsaharskej Afrike sa podľa prognóz bude musieť každý rok až do roku 2035 vytvoriť 18 miliónov nových pracovných miest pre osoby vstupujúce na trh práce; zdôrazňuje, že je potrebné v širšom rámci zaradiť medzi priority vytváranie pracovných miest a hospodársky rozvoj v celej spoločnosti a využívať potenciál súkromného sektora na africkom kontinente;

5.  víta návrh Komisie zaviesť nástroj africkej mládeže, čím sa rozšíri záber programu Erasmus+ a nástroja odborného vzdelávania a prípravy s cieľom pomôcť cieľovým krajinám prekonať priepasť medzi potrebami a príležitosťami na trhu práce a kvalifikáciami absolventov a zároveň sa podporí začleňovanie zraniteľných skupín;

6.  žiada zvýšenie podpory kvalitného vzdelávania na všetkých úrovniach, najmä pre dievčatá, a to zlepšením bilaterálnych programov a pokračovaním v podpore globálnych iniciatív, napríklad Globálneho partnerstva pre vzdelávanie; zdôrazňuje, že je dôležité viac investovať do škôl, univerzít a výskumu, podporovať partnerstvá v oblasti mobility, bojovať proti úniku mozgov, podporovať programy, ako napríklad Erasmus+, a zosúlaďovať vysokoškolské vzdelávanie prostredníctvom cezhraničných programov a uznávania kvalifikácií;

7.  pripomína, že bezpečnostné záujmy EÚ neboli nikdy také previazané s Afrikou ako v súčasnosti; žiada EÚ, aby africkým partnerom a regionálnym organizáciám v oblasti mieru a bezpečnosti a predchádzania konfliktom poskytovala silnejšiu podporu, a to aj osobitnými nástrojmi, napríklad operáciami spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, zapojením Európy vojenskými a policajnými prostriedkami do misií OSN, opatreniami EÚ s cieľom vykonať rezolúciu BR OSN č. 1325 a mierovým nástrojom pre Afriku, poskytovaním podpory a pomoci požadovanej v celosvetovom boji proti džihádistickému terorizmu a podporovaním mieru a bezpečnosti postihnutých obyvateľov; zdôrazňuje dôležitú úlohu predchádzajúcich, ale aj súčasných misií SBOP, napríklad v boji proti pirátstvu, podpore budovania kapacít a posilňovaní námornej bezpečnosti a hraničných misií v Afrike; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Radu, aby zabezpečili, že misie SBOP v Afrike budú môcť aj naďalej účinne fungovať;

8.  zdôrazňuje význam posilňovania bezpečnosti a stability poskytovaním pomoci našim partnerom pri budovaní odolnejších štátov a spoločností, a to aj budovaním kapacít a reformami sektorov bezpečnosti, s osobitným zameraním na dobrú správu sektora, parlamentný dohľad a zodpovednosť, ako aj podporou činností v oblasti odzbrojenia, demobilizácie a reintegrácie bývalých bojovníkov;

9.  žiada, aby EÚ naďalej podporovala čoraz aktívnejší prístup Africkej únie (AÚ) a príslušných regionálnych organizácií smerujúci k plnému sfunkčneniu africkej mierovej a bezpečnostnej štruktúry (APSA); požaduje počiatočný príspevok EÚ do mierového fondu AÚ na činnosti v rámci okruhu „mediácia a diplomacia“;

10.  upozorňuje, že je potrebné lepšie začleniť bezpečnostné otázky a ciele rozvoja s cieľom zamerať sa na riešenie špecifických problémov nestabilných štátov a prispievať k vzniku odolnejších štátov a spoločností, a to aj budovaním kapacít pre potravinovú bezpečnosť najmä v oblasti drobného poľnohospodárstva, adaptáciou na zmenu klímy, vytváraním väčšieho počtu a kvalitnejších pracovných miest najmä pre mladých ľudí, posilňovaním postavenia žien a podporou vzdelávania;

11.  zdôrazňuje, že riešenie problémov v oblasti správy vecí verejných v Afrike s väčším odhodlaním má mimoriadny význam pre budovanie spravodlivejších, stabilnejších a bezpečnejších spoločností, a požaduje, aby sa vyvinulo úsilie s cieľom vyriešiť problém ovládnutia štátu, ktorého charakteristickými znakmi sú oligarchické riadenie a tunelovanie zo strany odvetví štátnej správy, ktoré je hlavnou príčinou mnohých sociálno-ekonomických problémov a politických konfliktov Afriky;

12.  zdôrazňuje, že sledovanie spoločných záujmov a spolupráca v oblasti bezpečnosti musia byť v plnom súlade s medzinárodným právom, základnými hodnotami EÚ a s cieľmi podpory demokracie a dobrej správy vecí verejných a presadzovania ľudských práv a právneho štátu; domnieva, že tieto ciele by sa mali v čo najväčšej miere plniť v spolupráci s ostatnými relevantnými hospodárskymi a politickými aktérmi v Afrike, ako napríklad Čínou a Indiou;

13.  zdôrazňuje, že dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd je neoddeliteľnou súčasťou spolupráce EÚ s partnermi z tretích krajín; žiada EÚ, aby posilnila podporu, ktorú poskytuje demokracii a presadzovaniu ľudských práv, právneho štátu, slobody médií a zodpovednej, transparentnej a pružnej správy vecí verejných, keďže ide o kľúčové prvky potrebné na zabezpečenie stabilnej a inkluzívnej politickej, spoločenskej a hospodárskej situácie v Afrike; žiada EÚ, aby intenzívnejšie podporovala vlastné nástroje Afriky v oblasti ľudských práv, napríklad Africkú komisiu pre ľudské práva a práva národov a Africký súd pre ľudské práva a práva národov;

14.  vyzýva na uplatňovanie strategickejšieho, pragmatickejšieho, komplexnejšieho a štruktúrovanejšieho prístupu k politickému dialógu v rámci dohody o partnerstve z Cotonou so širšou účasťou občianskej spoločnosti a výraznejším medziľudským rozmerom; zdôrazňuje význam politického dialógu podľa článku 8 dohody, zahrnutia dodržiavania ľudských práv, demokratických zásad a právneho štátu ako základných prvkov dohody podľa článku 9 a „doložky primeraných opatrení“ podľa článku 96; vyzýva Komisiu, aby v rámci rokovaní týkajúcich sa obdobia po uplynutí platnosti Dohody z Cotonou prijala štruktúrovanejší a strategickejší prístup k dialógu o ľudských právach tým, že zriadi stále medziparlamentné výbory podľa príkladu výborov zahrnutých v dohodách EÚ o pridružení, ktoré budú mať mandát na monitorovanie vykonávania doložiek o základných prvkoch, čím sa od núdzového prístupu prejde ku komplexnejšiemu a systematickejšiemu dialógu;

15.  zdôrazňuje význam podpory dialógu, výmeny informácií a spolupráce v mnohých oblastiach, ako sú riadenie verejných financií a spravodlivé a účinné daňové systémy, boj proti korupcii, transparentná a zodpovedná verejná správa, účasť občianskej spoločnosti a občanov na rozhodovacích procesoch a udržateľné riadenie prírodných zdrojov;

16.  považuje účinné partnerstvo medzi Afrikou a EÚ za zásadné pre riešenie spoločných výziev, ktorými je boj proti terorizmu, extrémizmu a radikalizácii; pripomína, že obchodovanie s nelegálnymi zbraňami, drogami a ľuďmi je často hlavným zdrojom príjmov pre radikálne a teroristické organizácie v tomto regióne; zdôrazňuje ničivý účinok teroristických skupín ako Dá’iš a Boko Haram na miestne obyvateľstvo a dlhodobý hospodársky rozvoj; zdôrazňuje preto potrebu intenzívnejšej dlhodobej spolupráce v oblasti bezpečnosti a zvýšenia investícií do vzdelávacích a rehabilitačných programov; zdôrazňuje, že dobre fungujúca demokracia posilňuje stabilitu a je silným nástrojom proti terorizmu;

17.  zdôrazňuje potrebu bojovať proti základným príčinám radikalizácie, ako sú sociálne vylúčenie, chudoba a nedostatočné vzdelanie, a organizovať cielené dialógy o bezpečnosti a boji proti terorizmu s africkými partnermi s cieľom spoločne riešiť základné otázky, ktoré môžu viesť k radikalizácii a teroristickým činom; zdôrazňuje význam zlepšenia medzináboženského dialógu, podpory iniciatív zameraných na integráciu mladých ľudí do spoločnosti, boja proti teroristickej propagande so zameraním na úlohu internetu a sociálnych médií v procese radikalizácie, boja proti financovaniu terorizmu a posilnenia justičnej spolupráce;

18.  zdôrazňuje, že preskúmanie európskej susedskej politiky (ESP) je príležitosťou na zlepšenie koordinácie susedskej politiky a politiky voči iným africkým štátom vytvorením rozšírených rámcov spolupráce; podporuje preto zavádzanie takýchto tematických rámcov s cieľom zintenzívniť spoluprácu medzi EÚ, partnerskými štátmi južného susedstva a tretími krajinami v Afrike, ktoré budú zamerané na regionálne otázky ako je bezpečnosť, energetika a prípadne aj migrácia;

19.  pripomína význam účinného vykonávania vonkajších politík EÚ, ktoré dokážu vyriešiť skutočné základné príčiny migrácie a lepšie bojovať proti zločineckým skupinám zapojeným do obchodovania s ľuďmi; žiada intenzívnejšie spoločné úsilie zamerané na vykonávanie akčného plánu z Valetty na základe poctivého a skutočného partnerstva s tretími krajinami pôvodu a tranzitu; pripomína význam vyváženého a celostného prístupu v novom rámci partnerstva a zdôrazňuje v tejto súvislosti význam demokratickej kontroly zo strany Parlamentu; zdôrazňuje, že nový rámec pre partnerstvo v oblasti migrácie nesmie byť jediným pilierom činnosti EÚ v oblasti migrácie a mal by sa z úzkeho zamerania na riadenie hraníc rozšíriť tak, aby zahŕňal, napríklad, aj spravodlivejšie obchodné vzťahy, boj proti zmene klímy a nezákonným prevodom finančných prostriedkov z Afriky, vytvorenie bezpečných a legálnych migračných kanálov, ako aj zavedenie iniciatív na jednoduchší a menej nákladný prevod remitencií;

20.  pripomína, že základnými príčinami migrácie sú konflikty, slabá správa vecí verejných, nestabilita vlád, porušovanie ľudských práv, korupcia, neexistencia právneho štátu, beztrestnosť, nerovnosť, nezamestnanosť alebo nízka zamestnanosť, nedostatok živobytia a zdrojov a zmena klímy;

21.  domnieva sa, že Afrika a Európa majú spoločný záujem a spoločnú zodpovednosť v oblasti migrácie a že kríza si vyžaduje globálne riešenia založené na solidarite, spoločnej zodpovednosti, dodržiavaní práv migrantov, zásade zákazu vyhostenia alebo vrátenia a plnení povinností štátov náležite riadiť migračné toky na svojich územiach, prijímať späť svojich občanov a poskytovať im v plnej miere ústavné práva, ak v zahraničí nie sú schopné dosiahnuť štatút osôb s riadnym pobytom;

22.  zdôrazňuje, že kľúčom v boji proti obchodovaniu s ľuďmi a prevádzačstvu migrantov je úzka spolupráca medzi africkými krajinami a EÚ, a najmä medzi krajinami na oboch stranách Stredozemného mora; v tejto súvislosti podporuje vykonávanie komplexných politických a právnych rámcov založených na Dohovore Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu a jeho protokoloch;

23.  konštatuje, že príspevky členských štátov do núdzového trustového fondu pre Afriku sú aj naďalej nízke; očakáva, že sa splnia záväzky uvedené vo vonkajšom investičnom pláne týkajúce sa mobilizácie investícií v Afrike, podpory inkluzívneho a udržateľného rastu a posilnenia tvorby pracovných miest, čo prispeje k riešeniu základných príčin migrácie;

24.  poukazuje s veľkým znepokojením na to, že niektoré časti afrického kontinentu nie sú pod kontrolou ústrednej štátnej moci, najmä pokiaľ ide o riadenie hraníc, a pripomína, že to má negatívne dôsledky pre boj proti terorizmu a obchodovaniu s drogami; zdôrazňuje preto potrebu intenzívnejšej spolupráce v oblasti riadenia hraníc a migračnej politiky;

25.  uznáva dôležitosť, významný potenciál a transformačnú silu regionálnej, transregionálnej a kontinentálnej integrácie pre rast a rozvoj v Afrike, ako aj potrebu zabrániť tvorbe nových prekážok obchodu, mobility a spolupráce v oblasti bezpečnosti; považuje AÚ, ktorá zahŕňa celý africký kontinent, za veľmi pozitívny krok smerom k panafrickej integrácii a víta premenovanie samitu Afrika – EÚ na samit AÚ – EÚ;

26.  konštatuje, že je potrebné, aby EÚ podporovala posilňovanie vnútorného afrického obchodu a trvalo udržateľných investícií, v prípade možnosti v miestnej mene, ako aj medziregionálny, kontinentálny a globálny rozmer projektov a programov v oblastiach od udržateľného poľnohospodárstva a životného prostredia po vysokoškolské vzdelávanie, IKT, výskum a siete fyzickej infraštruktúry;

27.  domnieva sa, že projekty regionálnej integrácie, napríklad projekty v južnej, západnej alebo východnej Afrike, sa musia podporovať takým spôsobom, aby dopĺňali a posilňovali procesy panafrickej integrácie v rámci AÚ; tvrdí, že EÚ by mala rozvíjať aj strategické bilaterálne vzťahy založené na dodržiavaní ľudských práv a zásadách právneho štátu s kľúčovými africkými štátmi, ktoré zohrávajú vedúcu úlohu v príslušných integračných projektoch a umožňujú ich vykonávanie; okrem toho zdôrazňuje potrebu oživiť Úniu pre Stredozemie ako nástroj na dosiahnutie spoločnej bezpečnosti a prosperity v severnej Afrike;

28.  uznáva význam medziparlamentných vzťahov a vyzýva afrických partnerov, aby naďalej považovali medziparlamentnú spoluprácu na dvojstrannej, regionálnej a medzinárodnej úrovni za politickú prioritu; zdôrazňuje, že medziparlamentné delegácie a regionálne zhromaždenia majú konštruktívnu úlohu v rozvíjaní partnerstva Afriky a EÚ, presadzovaní spoločných záujmov a skutočného dialógu rovnocenných, a navrhuje užšiu spoluprácu s africkými parlamentmi s cieľom posilniť ich pri vykonávaní ich kľúčovej demokratickej úlohy;

29.  pripomína dôležitú úlohu zodpovedných investícií a obchodu, zodpovedného súkromného sektora, ktorý dodržiava medzinárodné normy v oblasti zdravia, bezpečnosti, práca a životného prostredia, a priaznivého podnikateľského prostredia pri vytváraní dlhodobého hospodárskeho rozvoja; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozvíjali spoluprácu s medzinárodnými partnermi s cieľom predchádzať nedodržiavaniu týchto noriem a takéto nedodržiavanie vyšetrovať a zastaviť, rovnako ako prípady, keď európske spoločnosti spôsobia porušovanie ľudských práv alebo sa na takomto porušovaní podieľajú, respektíve porušujú práva zraniteľných skupín, ako sú menšiny, domorodé obyvateľstvo, ženy a deti; vyzýva členské štáty EÚ a AÚ, aby sa na pôde Rady OSN pre ľudské práva aktívne zúčastňovali na rokovaniach o návrhu zmluvy o nadnárodných spoločnostiach a ľudských právach a usilovali sa o produktívny výsledok rokovaní;

30.  požaduje zvýšenú podporu EÚ pre Afriku v oblasti zníženia dlhu a udržateľnosti dlhovej služby a zdôrazňuje potrebu medzinárodných právnych predpisov a zriadenia komisií pre audit dlhov v prípade nelegitímnych dlhov; vyzýva členské štáty, aby účinne zaviedli hlavné zásady OSN pre zahraničné dlhy a ľudské práva, ako aj zásady Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) týkajúce sa podporovania zodpovedného poskytovania a získavania štátnych úverov tým, že ich urobia právne záväznými;

31.  zdôrazňuje pridanú hodnotu dopravných infraštruktúr v súvislosti s podporou hospodárstva a obchodu medzi EÚ a Afrikou; zdôrazňuje strategický význam prístavov a letísk;

32.  uznáva, že Afrika trpí veľkým nedostatkom v oblasti zásobovania energiou, keďže 645 miliónov ľudí nemá prístup k cenovo dostupnej elektrine; domnieva sa, že v prvom rade sa treba zamerať na udržateľné riešenia využívajúce energiu z obnoviteľných zdrojov, minisiete a mimosieťové systémy, a žiada EÚ, aby africkým partnerom pomáhala prekonávať finančné, technické a politické výzvy, ktoré tento proces prináša; uznáva, že je potrebné zlepšiť riadenie v odvetví energetiky a pritiahnuť vnútorné či cezhraničné verejné a súkromné investície do energie z obnoviteľných zdrojov na všetkých úrovniach, a domnieva sa, že nový postup pri nadmernej nerovnováhe (EIP) v tejto súvislosti predstavuje vynikajúcu príležitosť; žiada nepretržitú podporu EÚ Africkej iniciatíve v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov (AREI) a víta návrh Komisie na začatie nového partnerstva EÚ a Afriky v oblasti výskumu a inovácií pre zmenu klímy a energiu z udržateľných zdrojov;

33.  zdôrazňuje význam malých rozvojových projektov, ktoré majú priamy vplyv na životy ľudí; naliehavo vyzýva Komisiu, aby ich aj naďalej podporovala;

34.  vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh týkajúci sa sprievodných opatrení k nariadeniu o nerastoch z konfliktných oblastí (nariadenie (EÚ) (2017/821)(1) v súlade s príslušným spoločným oznámením (JOINT (2014) 0008);

35.  uznáva význam účinných systémov sociálnej ochrany pre bezpečnosť ľudí, predchádzanie konfliktom a zmierňovanie vplyvu pretrvávajúcich konfliktov a núteného vysídľovania obyvateľstva poukazuje na to, že násilnými konfliktmi a núteným vysídľovaním trpia v neprimeranej miere najmä ženy a deti;

36.  zdôrazňuje zásadnú úlohu žien v oblasti rozvoja a domnieva sa, že účasť žien na riadení je predpokladom sociálno-hospodárskeho pokroku, sociálnej súdržnosti a spravodlivého demokratického riadenia; vyzýva na prijatie pozitívnych opatrení s cieľom zabezpečiť pokrok smerom k rovnocennej účasti žien v spoločnosti, a to aj na rozhodovacích pozíciách na všetkých úrovniach; vyzýva zároveň africké krajiny, aby podporovali väčšiu účasť žien na trhu práce a aby prijali všetky potrebné opatrenia s cieľom zabrániť rodovej diskriminácii na pracovisku;

37.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vo svojich vonkajších rozvojových programoch osobitnú pozornosť venovala sexuálnym a reprodukčným právam žien a dievčat;

38.  vyzýva ESVČ, aby vo svojom dialógu o ľudských právach a politickom dialógu s africkými krajinami naďalej poukazovala na problematiku osôb LGBTI a aby vhodnými nástrojmi poskytovala podporu obhajcom LGBTI práv;

39.  opätovne zdôrazňuje svoju podporu záväzku Medzinárodného trestného súdu a EÚ v plnej miere spolupracovať na predchádzaní závažnej trestnej činnosti, ktorá patrí do právomoci súdu; žiada EÚ, aby zostala otvorená konštruktívnej diskusii, ak sú v rámci Rímskeho štatútu vznesené obavy, a aby africké krajiny, ktoré prechádzajú obdobím transformácie po skončení konfliktu, naďalej podporovala v boji proti beztrestnosti a pri vyvodzovaní zodpovednosti za medzinárodnú trestnú činnosť;

40.  zdôrazňuje, že nadchádzajúci samit AÚ – EÚ bude príležitosťou na zdôraznenie priorít EÚ pre vzťahy medzi EÚ a Afrikou v kontexte procesu po skončení platnosti Dohody z Cotonou;

41.  domnieva sa, že Afrika, Karibská oblasť a Tichomorie sú veľmi rozdielne regióny so špecifickými záujmami a problémami a nemožno ich len tak jednoducho zlúčiť pod zastrešujúcu štruktúru Dohody z Cotonou; zastáva preto názor, že budúca spolupráca s Afrikou by mala byť založená na existujúcich regionálnych a subregionálnych organizáciách, najmä AÚ;

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

30.8.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

54

7

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lars Adaktusson, Petras Auštrevičius, Mario Borghezio, Klaus Buchner, James Carver, Fabio Massimo Castaldo, Lorenzo Cesa, Andi Cristea, Georgios Epitideios, Knut Fleckenstein, Anna Elżbieta Fotyga, Eugen Freund, Michael Gahler, Iveta Grigule, Sandra Kalniete, Manolis Kefalogiannis, Tunne Kelam, Janusz Korwin-Mikke, Andrey Kovatchev, Ilhan Kyuchyuk, Ryszard Antoni Legutko, Barbara Lochbihler, Sabine Lösing, Andrejs Mamikins, Alex Mayer, David McAllister, Tamás Meszerics, Francisco José Millán Mon, Javier Nart, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Ioan Mircea Paşcu, Alojz Peterle, Julia Pitera, Cristian Dan Preda, Jozo Radoš, Sofia Sakorafa, Alyn Smith, Jordi Solé, Jaromír Štětina, Dubravka Šuica, Charles Tannock, Ivo Vajgl, Elena Valenciano, Hilde Vautmans, Anders Primdahl Vistisen, Boris Zala

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Elisabetta Gardini, Neena Gill, Ana Gomes, András Gyürk, Takis Hadjigeorgiou, Liisa Jaakonsaari, Marek Jurek, Urmas Paet, Mirosław Piotrowski, Miroslav Poche, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Bodil Valero, Marie-Christine Vergiat, Janusz Zemke, Željana Zovko

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Seb Dance, Jean-Luc Schaffhauser, Marie-Pierre Vieu, Ivan Štefanec

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

54

+

ALDE

Petras Auštrevičius, Iveta Grigule, Ilhan Kyuchyuk, Javier Nart, Urmas Paet, Jozo Radoš, Ivo Vajgl, Hilde Vautmans

ECR

Anna Elżbieta Fotyga, Ryszard Antoni Legutko, Charles Tannock, Anders Primdahl Vistisen

EFDD

Fabio Massimo Castaldo

PPE

Lars Adaktusson, Lorenzo Cesa, Michael Gahler, Elisabetta Gardini, András Gyürk, Sandra Kalniete, Manolis Kefalogiannis, Tunne Kelam, Andrey Kovatchev, David McAllister, Francisco José Millán Mon, Alojz Peterle, Julia Pitera, Cristian Dan Preda, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Željana Zovko, Ivan Štefanec, Jaromír Štětina, Dubravka Šuica

S&D

Andi Cristea, Seb Dance, Knut Fleckenstein, Eugen Freund, Neena Gill, Ana Gomes, Liisa Jaakonsaari, Andrejs Mamikins, Alex Mayer, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Ioan Mircea Paşcu, Miroslav Poche, Elena Valenciano, Boris Zala, Janusz Zemke

Verts/ALE

Klaus Buchner, Barbara Lochbihler, Tamás Meszerics, Alyn Smith, Jordi Solé, Bodil Valero

7

-

EFDD

James Carver

GUE/NGL

Takis Hadjigeorgiou, Sabine Lösing, Marie-Christine Vergiat, Marie-Pierre Vieu

NI

Georgios Epitideios, Janusz Korwin-Mikke

5

0

ECR

Marek Jurek, Mirosław Piotrowski

ENF

Mario Borghezio, Jean-Luc Schaffhauser

GUE/NGL

Sofia Sakorafa

Vysvetlivky k symbolom:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

(1)

Ú. v. EÚ L 130, 19.5.2017, s. 1.


STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (27.9.2017)

pre Výbor pre rozvoj

k stratégii EÚ a Afriky: podpora rozvoja

(2017/2083(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Maria Arena

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže v Afrike sa potreby v oblasti infraštruktúry odhadujú na 75 miliárd EUR ročne, spotrebiteľský trh môže v roku 2020 dosiahnuť hodnotu 1 000 miliárd USD, neustále sa zvyšujú priame zahraničné investície, ktoré by mali v roku 2020 dosiahnuť hodnotu 144 miliárd USD, a súčasný počet obyvateľstva je na úrovni 1 miliardy;

B.  keďže hospodárska bezpečnosť a prosperita v Európe a v Afrike sú prepojené a keďže tieto dva kontinenty musia čeliť spoločných výzvam a príležitostiam spolu;

C.  keďže treba vytvoriť prostredie, ktoré je priaznivé pre investície a v rámci ktorého sa pred všetkým uprednostňujú riešenia na zlepšenia v oblasti zdravia a vzdelávania;

D.  keďže podiel obyvateľov žijúcich v extrémnej chudobe v subsaharskej Afrike klesol z 56 % v roku 1990 na 43 % v roku 2012;

E.  keďže medzi africkými krajinami sú veľké rozdiely v oblasti hospodárskeho rozvoja a rastu a keďže podľa OSN sa nachádza 33 zo 47 najmenej rozvinutých krajín v Afrike; keďže v Afrike žije viac ako 218 miliónov ľudí v extrémnej chudobe;

F.  keďže vývozu z afrických krajín stále dominujú suroviny a nespracované výrobky a keďže na veľkú časť tohto vývozu sa vzťahujú obchodné preferencie; keďže voľný prístup na trh pre väčšinu afrických výrobkov zvyšuje kapacity afrických krajín a posilňuje ich konkurencieschopnosť a účasť na globálnych trhoch, pokiaľ ich okrem iného sprevádzajú politiky zamerané na udržateľnú industrializáciu a vidiecku produktivitu ako kľúčové možnosti rozvoja;

G.  keďže preferenčný prístup na trh EÚ poskytol priestor na zlepšenie výkonnosti vývozu z prijímajúcich afrických krajín v závislosti od ich schopnosti skutočne využívať výhody takýchto preferencií;

H.  keďže dobrá správa vecí verejných a transparentnosť znižujú náklady na obchodné výmeny a podnecujú obchod, investície a hospodársky rozvoj; keďže spravodlivý a zodpovedný obchod a investície zohrávajú dôležitú úlohu v rozvoji a mohli by pomôcť vytvoriť viac ako 18 miliónov nových udržateľných pracovných miest ročne, ktoré sú v Afrike potrebné s cieľom absorbovať rastúcu pracovnú silu, čo je prínosom aj pre EÚ;

I.  keďže udržateľné a zodpovedné hospodárenie so surovinami a prírodnými zdrojmi musí byť ústredným bodom stratégie EÚ – Afrika a jednou z priorít spolupráce medzi Európskou úniou a Africkou úniou, najmä s cieľom prispieť k riešeniu problému zdrojov a zabrániť tomuto javu; keďže Európania a Afričania musia zastávať pevnú a spoločnú pozíciu na túto tému v rámci príslušných orgánov a medzinárodných samitov, ako sú G20, Valné zhromaždenie OSN a WTO;

J.  keďže všeobecný prístup k elektrickej energii je pre Afriku závažnou rozvojovou otázkou;

K.  keďže doterajšími činnosťami sa nepodarilo úplne začleniť Afriku do svetového obchodu a ani prispieť k odstráneniu chudoby a znižovaniu nerovností v afrických krajinách, a keďže pre väčšinu afrických krajín by bola väčšia účasť na svetovom obchode prínosom;

L.  keďže v stratégii Obchod pre všetkých z roku 2015 sa stanovuje odhodlanie EÚ záväznému a vykonateľnému obchodu a trvalo udržateľnému rozvoju;

1.  vyzýva EÚ, aby podporovala udržateľný a inkluzívny rozvoj v Afrike a zamerala sa na podporu projektov, ktoré budú mať skutočný a pozitívny vplyv na vytváranie dôstojných pracovných miest pre ženy a mužov, boj proti chudobe, podporu ľudského rozvoja a ochranu životného prostredia a zároveň pozitívny vplyv na udržateľný hospodársky rast, priaznivý obchod s tovarom a službami založený na hodnotách a pravidlách, industrializáciu a budovanie kapacít, vysoko kvalitné a predvídateľné podnikateľské prostredie, riadenie verejných financií s cieľom posilniť daňovú spravodlivosť, transparentnosť pri riadení prírodných zdrojov (najmä v oblasti ťažobného priemyslu a výroby energie) a boj proti korupcii a nezákonným kapitálovým tokom z kontinentu, ako aj presadzovanie ľudských práv, rodovej rovnosti, dobrej správy vecí verejných a právneho štátu, a zároveň pomáhala nastoliť stabilitu a bezpečnosť; zdôrazňuje najmä iniciatívy EÚ zamerané na mobilizáciu súkromného sektora, ktorý v rozvíjajúcich sa ekonomikách predstavuje 90 % pracovných miest;

2.  vyzýva EÚ, aby posilnila svoju obchodnú politiku zameranú na rozvoj a zvýšila svoj finančný záväzok k pomoci obchodu a iniciatívam technickej pomoci a budovania kapacít, čo je pre africké krajiny, najmä pre najmenej rozvinuté krajiny, nevyhnutné na to, aby mohli v plnej miere využívať výhody obchodných preferencií EÚ; ďalej žiada, aby Komisia a členské štáty koordinovali svoje programy s cieľom maximalizovať účinnosť pomoci obchodu; víta v tejto súvislosti nadobudnutie platnosti dohody WTO o uľahčení obchodu vo februári 2017, ktorou by sa mali zjednodušiť colné postupy, a tým znížiť náklady na obchod;

3.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby svoje programy pomoci obchodu lepšie koordinovali a ďalej podporovali synergie s investičnými politikami pre Afriku;

4.  domnieva sa, že dohody o hospodárskom partnerstve (DHP), ktoré vo veľkej miere podporujú parlamenty príslušných krajín, majú takisto potenciál stať sa dôležitým nástrojom na podporu regionálneho rozvoja a začlenenia kontinentu do svetového obchodu, ak sa budú riadne uplatňovať a budú doplnené o primerané štrukturálne opatrenia;

5.  zdôrazňuje, že vzťahy medzi EÚ a Afrikou sa musia opierať o spravodlivý a vyvážený rámec medzi rovnocennými partnermi založený na vzájomnej úcte a uznaní záujmov zameraných na presadzovanie ľudských práv a dosiahnutie cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja;

6.  vyzýva Komisiu, aby podporovala integráciu afrických krajín do celosvetového a regionálneho obchodu prostredníctvom budovania kritických infraštruktúr, prístupu k energii, finančných služieb a odbornej prípravy v oblasti podnikania;

7.  vyzýva Komisiu, aby pomohla africkým krajinám rozvíjať sa a začleniť sa do svetového hospodárstva, a to aj prostredníctvom globálnych a regionálnych hodnotových reťazcov, s cieľom umožniť rôznym krajinám prispievať k výrobe prostredníctvom medziproduktov a konečných výrobkov; v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby viac podporovala ambície vytvoriť kontinentálnu zónu voľného obchodu v Afrike, ktorá by prispela k zníženiu nerovností v oblasti miestnych príjmov, aby pomáhala pri hospodárskej diverzifikácii, transfere technológií a prispievala tiež k vyššej účasti na medzinárodných výmenách, ako aj aby s príslušnými krajinami viac spolupracovala na dosiahnutie tohto cieľa; uznáva, že napriek tomu, že politiky EÚ majú zásadný význam, pokiaľ ide o pomoc africkým krajinám pri dosahovaní týchto cieľov, politický záväzok týchto krajín je podstatný;

8.  naliehavo žiada EÚ, aby pri určovaní a vykonávaní svojej obchodnej politiky voči Afrike vždy zohľadňovala rôzne úrovne rozvoja jednotlivých afrických krajín a regiónov, ako aj ich rôzne očakávania, a aby preto prijala cielené a osobitné obchodné preferencie alebo opatrenia na zlepšenie výrobných a spracovateľských kapacít, regionálnej integrácie a posilnenie poľnohospodárstva malého rozsahu a udržateľného poľnohospodárstva, a to prostredníctvom podpory miestnych potravín na miestnych trhoch; zdôrazňuje tiež, že je potrebné, aby každá obchodná dohoda alebo jednostranná obchodná dohoda medzi EÚ a africkými štátmi alebo regionálnymi zoskupeniami obsahovala dostatočne asymetrické liberalizačné harmonogramy, ochranu novovzniknutých priemyselných odvetví, pravidlá týkajúce sa pôvodu podporujúce rozvoj a účinné ochranné doložky;

9.  domnieva sa, že účinné vykonávanie dohody o uľahčení obchodu WTO a zjednodušenie a transparentnosť colných postupov pomôžu podnietiť obchod medzi Európou a Afrikou, z čoho budú mať prospech najmä malé a stredné podniky a inovácia;

10.  vyzýva EÚ, aby sa prostredníctvom svojej obchodnej a investičnej politiky zamerala na rast súkromného sektora, podporu inovácie, konkurencieschopnosti a podnikania v Európe a v Afrike a aby vykonávala svoje činnosti v Afrike v súlade so zásadami udržateľnosti a sociálnej zodpovednosti;

11.  zastáva názor, že verejno-súkromné partnerstvá zohrávajú zásadnú úlohu v hospodárskom rozvoji, keďže umožňujú, aby bol súkromný sektor dynamickejší, a podporujú synergie medzi inštitúciami a hospodárskymi subjektmi, a že by sa preto mali v tejto stratégii podporovať;

12.  vyzýva, aby sa európske rozvojové a investičné projekty v Afrike riadili zásadou vlastnej zodpovednosti, aby sa mohli prijímajúce krajiny venovať vlastným modelom rozvoja;

13.  očakáva, že EÚ bude v budúcnosti vypracúvať strategické plány spolupráce v dialógu s Afrikou;

14.  vyzýva EIB a Komisiu, aby predovšetkým prostredníctvom plánu pre vonkajšie investície (EIP) investovali do projektov s veľkým potenciálom vytvárania pracovných miest a v prioritných oblastiach, ako sú čistá energia, infraštruktúra, zdravie a lekársky výskum

15.  zdôrazňuje, že podpora investičných projektov by mala byť podmienená hospodárskou efektívnosťou a očakávanými hospodárskymi výsledkami v snahe podporiť obchod na africkom trhu a s tretími krajinami a regiónmi a posilniť spracovateľské kapacity priemyslu v afrických krajinách;

16.  pripomína, že investičná politika EÚ, najmä ak sa týka verejných finančných prostriedkov, musí prispievať k uskutočneniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja; pripomína potrebu zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť inštitúcií na financovanie rozvoja, verejno-súkromných partnerstiev v záujme účinného zisťovania a monitorovania peňažných tokov, udržateľnosti dlhu a pridanej hodnoty pre trvalo udržateľný rozvoj ich projektov;

17.  domnieva sa, že digitálny vývoj by mohol viesť k možnostiam rastu v Afrike – napríklad prostredníctvom elektronického obchodu alebo platieb cez telefón – a že rozvoj politík EÚ a Afriky by mali pomôcť zlepšiť prístup k elektrickej energii a internetu v Afrike;

18.  požaduje transparentnosť v obchodných zmluvách a riadne zapojenie všetkých príslušných strán vrátane občianskej spoločnosti týchto krajín do budúcich rokovaní a vykonávania prerokúvaných dohôd prostredníctvom formálnych konzultácií;

19.  požaduje, aby sa zásady súdržnosti politík v záujme rozvoja v plnej miere zahrnuli do obchodných vzťahov EÚ s Afrikou, čo znamená zahrnutie vykonateľných doložiek o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji do všetkých obchodných dohôd EÚ s africkými krajinami v súlade so záväzkami prijatými Komisiou v stratégii Obchod pre všetkých;

20.  víta úsilie EÚ v posledných rokoch zamerané na podporu sociálnej zodpovednosti podnikov; vyzýva EÚ, aby aj naďalej prijímala kroky s cieľom zabezpečiť, aby boli spoločnosti plne zodpovedné za porušovanie ľudských práv a environmentálne trestné činy; súhlasí v tejto súvislosti s názorom, že hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv by mali byť súčasťou každej budúcej dohody medzi africkými krajinami a EÚ a vyzýva obe strany, aby ich zahrnuli do všetkých revízií; okrem toho vyzýva EÚ, aby účinne presadzovala povinnosti náležitej starostlivosti s cieľom zabezpečiť udržateľnosť globálnych dodávateľských reťazcov;

21.  okrem toho očakáva vypracovanie stratégie na boj proti korupcii a nezákonnému úniku kapitálu z Afriky a trvá na tom, aby sa rozvoj regionálnych afrických trhov v budúcnosti zohľadňoval;

22.  zastáva názor, že je nevyhnutné, aby sa v rámci stratégie EÚ – Afrika zohľadňovala dôležitosť úlohy žien v hospodárskom rozvoji a odolnosť spoločností v Európe aj v Afrike a aby sa projekty vytvárali v tomto duchu.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

25.9.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

32

2

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

William (The Earl of) Dartmouth, Laima Liucija Andrikienė, Maria Arena, Tiziana Beghin, Santiago Fisas Ayxelà, Eleonora Forenza, Karoline Graswander-Hainz, Heidi Hautala, France Jamet, Bernd Lange, David Martin, Emma McClarkin, Anne-Marie Mineur, Sorin Moisă, Alessia Maria Mosca, Franck Proust, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Viviane Reding, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández, Tokia Saïfi, Helmut Scholz, Adam Szejnfeld, Hannu Takkula, Iuliu Winkler, Jan Zahradil

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Klaus Buchner, Edouard Ferrand, Agnes Jongerius, Sajjad Karim, Sander Loones, Paul Rübig, Jarosław Wałęsa

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Massimiliano Salini, Bogdan Brunon Wenta

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

32

+

ALDE

Hannu Takkula

ECR

Emma McClarkin, Jan Zahradil, Sajjad Karim. Sander Loones

EFDD

Tiziana Beghin, William (The Earl of) Dartmouth

GUE/NGL

Anne-Marie Mineur, Eleonora Forenza, Helmut Scholz

PPE

Adam Szejnfeld, Bogdan Brunon Wenta, Franck Proust, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Iuliu Winkler, Jarosław Wałęsa, Laima Liucija Andrikienė, Massimiliano Salini, Paul Rübig, Santiago Fisas Ayxelà, Tokia Saïfi, Viviane Reding

S&D

Agnes Jongerius, Alessia Maria Mosca, Bernd Lange, David Martin, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández, Karoline Graswander-Hainz, Maria Arena, Sorin Moisă

Verts/ALE

Heidi Hautala, Klaus Buchner

2

-

ENF

Edouard Ferrand, France Jamet

0

0

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (29.9.2017)

pre Výbor pre rozvoj

k stratégii EÚ a Afriky: podpora rozvoja

(2017/2083(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Cécile Kashetu Kyenge

NÁVRHY

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci vyzýva Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže Afrika a EÚ sú navzájom spojené otázkami migrácie a mobility a čelia spoločným výzvam v súvislosti s bezpečnosťou a opatreniami na boj proti organizovanej a cezhraničnej trestnej činnosti; keďže tieto otázky treba riešiť spoločne a prakticky;

1.  zdôrazňuje, že vykonaním stratégie EÚ a Afriky by sa mali riešiť všetky aspekty migrácie, medzinárodnej ochrany a núteného vysídľovania s dôrazom na zásady solidarity, partnerstva a spoločnej, ako aj vzájomnej zodpovednosti pri súčasnom dodržiavaní ľudských práv;

2.  konštatuje, že atmosféra neistoty spojená s konfliktami v Afrike narúša dobrú správu vecí verejných a vytvára prostredie, ktoré nie je priaznivé pre rast, zamestnanosť, investície a rozvoj; zdôrazňuje, že demokratické a transparentné štátne štruktúry, právny štát, dodržiavanie ľudských práv, rodová rovnosť a dobrá správa vecí verejných sú kľúčové prvky pre rozvoj afrických krajín; považuje Afriku za kľúčového partnera na medzinárodnej scéne a zastáva názor, že EÚ by mala posilniť svoju spoluprácu a politický dialóg s týmto kontinentom tak, že jej africkí partneri na základe vzájomnej dôvery prevezmú zodpovednosť; zdôrazňuje, že finančné prostriedky EÚ na rozvoj a pomoc by mali posilňovať trvalo udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných v afrických krajinách; žiada o silnejšie a politickejšie partnerstvo medzi EÚ a Afrikou a o osobitný finančný rámec na riešenie týchto otázok;

3.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby stratégia EÚ a Afriky mohla zohľadňovať značnú rozmanitosť afrických krajín, a preto musí byť schopná prispôsobiť sa osobitostiam každej partnerskej krajiny;

4.  berie na vedomie rozdiely v rozvoji jednotlivých krajín afrického kontinentu; nabáda EÚ, aby najmä prostredníctvom dvojstranných dohôd a regionálnych stratégií spolupracovala so strategickými partnermi a vedúcimi krajinami, ktoré môžu z politického, hospodárskeho a zo sociálneho hľadiska v Afrike vytvoriť prostredie priaznivé pre rast a rozvoj, čím by sa umožnilo bojovať so základnými príčinami migračných pohybov medzi Afrikou a Európou;

5.  domnieva sa, že hoci partnerstvo medzi EÚ a Afrikou musí byť ústredným prvkom našich politík rozvojovej pomoci a opatrení prijímaných na africkom kontinente, zostávajú za budúcnosť svojho kontinentu zodpovedné predovšetkým africké krajiny a ich vedúci predstavitelia; domnieva sa preto, že EÚ musí podporovať úsilie vedúcich afrických predstaviteľov o presadzovanie stabilného a prosperujúceho prostredia v Afrike, ako aj spoluprácu založenú na našich spoločných záujmoch v oblasti mieru, bezpečnosti a dobrej správy vecí verejných;

6.  poukazuje na to, že migrácia a mobilita v rámci Afriky a medzi Afrikou a EÚ sú prospešné pre oba kontinenty a že holistický prístup k migrácii a mobilite má rozhodujúci význam pre podporu trvalo udržateľného rozvoja a presadzovanie demokracie, zásady právneho štátu, dobrej správy vecí verejných a ľudských práv; nabáda Európsku komisiu, aby s africkými partnerskými krajinami rozvíjala nové partnerstvá v oblasti mobility a migrácie;

7.  uznáva, že africké obyvateľstvo dosiahne podľa predpokladov v roku 2050 úroveň 2,4 miliardy osôb a budú ho tvoriť najmä mladí ľudia(1); víta ochotu zamerať sa v rámci partnerstva medzi Afrikou a EÚ na mládež; nabáda EÚ, aby naďalej nachádzala a podporovala iniciatívy, ktoré vznikajú z podnetu mladých ľudí a presadzujú demokraciu, zásadu právneho štátu a ľudské práva, a aby posilnila svoju spoluprácu s africkými krajinami s cieľom bojovať proti militarizácii detí, mrzačeniu ženských pohlavných orgánov, núteným manželstvám a iným porušovaniam práv detí; pripomína, že celosvetovo je jeden z desiatich študentov zúčastňujúcich sa na mobilite z Afriky, pričom polovica z nich prichádza do Európy; poukazuje na to, že je dôležité klásť dôraz na výmenu poznatkov, aby sa za každú cenu zabránilo úniku mozgov z Afriky;

8.  požaduje najmä vykonávanie smernice (EÚ) 2016/801 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činnosti aupair v prospech afrických študentov;

9.  uznáva, že násilné konflikty, prenasledovanie, nerovnosť, porušovanie ľudských práv, terorizmus, represívne režimy, prírodné katastrofy, zmena klímy a chronická chudoba viedli v posledných rokoch k pohybom obyvateľstva a zvýšeniu migrácie do Európy; pripomína však, že v Afrike sa medzinárodná migrácia týka menej než 35 miliónov osôb a že k viac ako 85 % prípadom migrácie dochádza v rámci samotnej Afriky; zdôrazňuje, že utečenci a migranti majú rovnaké univerzálne ľudské práva a základné slobody;

10.  pripomína, že väčšina utečencov a migrantov nachádza útočisko v rozvojových krajinách a že k presunom obyvateľstva dochádza predovšetkým v rámci týchto krajín a medzi nimi; zdôrazňuje, že systémy pomoci v týchto krajinách čelia veľkým problémom, ktoré môžu vážne narušiť ochranu vysídlených osôb, ktorých počet rastie;

11.  zdôrazňuje najmä skutočnosť, že násilie páchané na osobách a prenasledovanie osôb na základe rasy, etnického pôvodu, náboženského vyznania alebo viery, sexuálnej orientácie, rodovej identity a pohlavných znakov, ktoré je v rozpore s medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv a základnými slobodami, stojí v ceste rozvoju a vedie k rozsiahlemu pohybu utečencov a migrantov;

12.  považuje terorizmus za celosvetovú hrozbu pre regionálny mier a stabilitu, trvalo udržateľný rozvoj a vnútornú bezpečnosť, ktorú je potrebné riešiť koordinovaným spôsobom prostredníctvom národných vlád, regionálnych a medzinárodných organizácií a agentúr EÚ; pripomína, že organizovaná trestná činnosť, pranie špinavých peňazí, obchod s drogami, nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi a pirátstvo nepochybne vplývajú na africké krajiny; žiada o posilnenie spolupráce v rámci stratégie EÚ a Afriky s cieľom zabrániť beztrestnosti a presadzovať zásadu právneho štátu a rozšírenie policajnej a justičnej kapacity, aby bola uľahčená výmena informácií a najlepších postupov a aby sa predchádzalo financovaniu terorizmu a organizovanému zločinu, aby sa proti tomuto financovaniu bojovalo, aby bolo potláčané a aby boli terorizmus a organizovaný zločin stíhané; domnieva sa, že stratégia boja proti terorizmu by mala zahŕňať aj opatrenia na predchádzanie radikalizácii vedúcej k násilnému extrémizmu v Afrike a Európe, a to najmä medzi mladými ľuďmi;

13.  upriamuje pozornosť na skutočnosť, že dialóg medzi EÚ a Afrikou o migrácii a mobilite by mal uľahčiť mobilitu a voľný pohyb osôb, a to nielen tých vysokokvalifikovaných, v rámci Afriky a medzi Afrikou a EÚ na základe dobre riadeného prístupu založeného na právach vrátane posilňovania bezpečných a legálnych migračných kanálov; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby uľahčili zlučovanie rodín;

14.  znovu vyzýva na posilnenie legálnych ciest pre osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu; naliehavo vyzýva členské štáty, aby vzhľadom na celkový počet utečencov, ktorí sa nachádzajú v afrických krajinách, ponúkli veľkému počtu utečencov svoje miesta na presídlenie; v tejto súvislosti vyzýva na vytvorenie rámca EÚ pre presídľovanie, ktorý by mohli členské štáty ľahko uplatňovať a ktorý by EÚ a jej členské štáty nabádal k tomu, aby v oblasti presídľovania zastávali na celosvetovej úrovni zásadnú a príkladnú úlohu; pripomína členským štátom, aby sprístupnili všetky potrebné zariadenia a plán na otvorenie nových a bezpečných trás pre žiadateľov o azyl, najmä pre zraniteľné osoby, na veľvyslanectvách a konzulárnych úradoch EÚ v krajinách pôvodu alebo tranzitných krajinách;

15.  ďalej vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby spolupracovali s africkými krajinami, ktoré čelia pohybom utečencov či dlhodobým krízovým situáciám, a poskytovali im pomoc s cieľom posilniť ich kapacity v oblasti azylu a ich systém ochrany; pripomína, že cieľom každej spolupráce v oblasti migrácie a azylu musí byť podpora dodržiavania zásad týkajúcich sa základných práv, ktorými sa riadi migračná a azylová politika EÚ;

16.  pripomína, že potenciálnym migrantom treba poskytovať maximálne množstvo informácií o nebezpečí, ktoré predstavujú nelegálne migračné trasy, ale aj o vyhliadkach v EÚ, najmä pokiaľ ide o zamestnanosť a vzdelávanie;

17.  pripomína, že v nadväznosti na newyorské vyhlásenie pre utečencov a migrantov prijaté Valným zhromaždením OSN 19. septembra 2016 majú byť pod záštitou OSN do roku 2018 vypracované dva globálne pakty, menovite o migrácii a o utečencoch, a že dialóg medzi Afrikou a EÚ by sa mal ešte predtým zintenzívniť, aby sa mohli nachádzať možné spoločné priority;

18.  zdôrazňuje, že návrat sa môže uskutočniť až po posúdení každého jednotlivého prípadu v plnom súlade s právami dotknutých osôb, a že akýkoľvek pokus vyhostiť migrantov je v rozpore s právom EÚ a medzinárodným právom; vyjadruje presvedčenie, že návrat migrantov by mal prebiehať bezpečne, že dobrovoľný návrat by mal byť uprednostňovaný pred núteným návratom a že k reintegrácii migrantov by sa malo pristupovať systematicky;

19.  požaduje účinnú, posilnenú a systematickú spoluprácu s africkými krajinami, ako aj silnú a reálnu politiku v oblasti presídľovania a finančné vyšetrovanie, pokiaľ ide o boj proti obchodovaniu s migrantmi a prevádzačstvu; vyzýva EÚ a africké krajiny, aby zintenzívnili svoju spoluprácu a svoje úsilie s cieľom zastaviť obchodovanie s ľuďmi a prevádzačstvo medzi týmito dvoma kontinentmi;

20.  uznáva strategický potenciál afrických diaspór na celom svete z hľadiska finančných remitencií, ako aj nefinančných hodnôt, pokiaľ ide o schopnosť budovať a podporovať mier, demokraciu, dobrú správu vecí verejných a sociálnu stabilitu; upozorňuje na význam zapojenia týchto diaspór a ich účasti na rozvojových projektoch, aby sa zabezpečilo, že budú prispievať k účinnosti rozvojových politík;

21.  pripomína, že vedúci predstavitelia Afriky prisľúbili, že sa do roku 2063 zrýchli rast, rozvoj, prosperita a dobrá správa vecí verejných na africkom kontinente; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podporovali rozvojové krajiny v záujme toho, aby tieto krajiny mohli prijímať dlhodobé politiky, ktoré budú rešpektovať právo na slobodu pohybu a právo na vzdelávanie, zdravie a prácu; trvá na tom, že je potrebné, aby EÚ a jej členské štáty podporovali predovšetkým najmenej rozvinuté krajiny v rámci boja proti zmene klímy s cieľom zabrániť zhoršovaniu chudoby v týchto krajinách;

22.  odporúča vynaložiť ďalšie úsilie na vykonanie akčného plánu z Valletty pre humánne a udržateľné riadenie migrácie na oboch brehoch Stredozemného mora; pripomína význam iniciatív zameraných na posilňovanie dialógu a spolupráce v otázkach súvisiacich s migráciou, ako je rabatský proces a chartúmsky proces;

23.  požaduje dôslednejšiu parlamentnú kontrolu pracovných dohôd uzatváraných s tretími krajinami, ako aj činností vonkajšej spolupráce príslušných agentúr Únie.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

28.9.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

41

2

6

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Philipp Albrecht, Heinz K. Becker, Malin Björk, Michał Boni, Caterina Chinnici, Rachida Dati, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Frank Engel, Cornelia Ernst, Tanja Fajon, Laura Ferrara, Lorenzo Fontana, Kinga Gál, Ana Gomes, Nathalie Griesbeck, Sylvie Guillaume, Monika Hohlmeier, Brice Hortefeux, Sophia in ‘t Veld, Dietmar Köster, Barbara Kudrycka, Cécile Kashetu Kyenge, Marju Lauristin, Juan Fernando López Aguilar, Roberta Metsola, Louis Michel, Péter Niedermüller, Soraya Post, Judith Sargentini, Birgit Sippel, Branislav Škripek, Helga Stevens, Traian Ungureanu, Marie-Christine Vergiat, Josef Weidenholzer, Cecilia Wikström

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marina Albiol Guzmán, Anna Hedh, Lívia Járóka, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Jean Lambert, Gilles Lebreton, Angelika Mlinar, Emil Radev, Christine Revault d’Allonnes Bonnefoy, Jaromír Štětina

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Andrea Bocskor, Maurice Ponga, Cristian Dan Preda

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

41

+

ALDE

Nathalie Griesbeck, Sophia in ‘t Veld, Louis Michel, Angelika Mlinar, Cecilia Wikström

ECR

Branislav Škripek, Helga Stevens

EFDD

Laura Ferrara

PPE

Heinz K. Becker, Andrea Bocskor, Michał Boni, Rachida Dati, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Frank Engel, Kinga Gál, Monika Hohlmeier, Brice Hortefeux, Lívia Járóka, Barbara Kudrycka, Roberta Metsola, Maurice Ponga, Cristian Dan Preda, Jaromír Štětina, Traian Ungureanu

S&D

Caterina Chinnici, Tanja Fajon, Ana Gomes, Sylvie Guillaume, Anna Hedh, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Cécile Kashetu Kyenge, Marju Lauristin, Juan Fernando López Aguilar, Péter Niedermüller, Soraya Post, Christine Revault d’Allonnes Bonnefoy, Birgit Sippel, Josef Weidenholzer

VERTS/ALE

Jan Philipp Albrecht, Jean Lambert, Judith Sargentini

2

-

ENF

Lorenzo Fontana, Gilles Lebreton

6

0

GUE/NGL

Marina Albiol Guzmán, Malin Björk, Cornelia Ernst, Marie-Christine Vergiat

PPE

Emil Radev

S&D

Dietmar Köster

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

(1)

OSN, World population prospects, 2015.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE ()

Dátum prijatia

10.10.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

19

5

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Beatriz Becerra Basterrechea, Ignazio Corrao, Nirj Deva, Doru-Claudian Frunzulică, Enrique Guerrero Salom, Maria Heubuch, György Hölvényi, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Arne Lietz, Linda McAvan, Norbert Neuser, Vincent Peillon, Maurice Ponga, Lola Sánchez Caldentey, Eleftherios Synadinos, Eleni Theocharous, Paavo Väyrynen, Bogdan Brunon Wenta, Anna Záborská, Joachim Zeller, Željana Zovko

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marina Albiol Guzmán, Thierry Cornillet, Brian Hayes, Cécile Kashetu Kyenge, Florent Marcellesi

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

France Jamet


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

19

+

ALDE

Beatriz Becerra Basterrechea, Thierry Cornillet, Paavo Väyrynen

ECR

Nirj Deva, Eleni Theocharous

PPE

Brian Hayes, György Hölvényi, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Maurice Ponga, Bogdan Brunon Wenta, Joachim Zeller, Željana Zovko

S&D

Doru-Claudian Frunzulică, Enrique Guerrero Salom, Cécile Kashetu Kyenge, Arne Lietz, Linda McAvan, Norbert Neuser, Vincent Peillon

5

-

EFDD

Ignazio Corrao

ENF

France Jamet

GUE/NGL

Marina Albiol Guzmán, Lola Sánchez Caldentey

NI

Eleftherios Synadinos

3

0

PPE

Anna Záborská

Verts/ALE

Maria Heubuch, Florent Marcellesi

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Právne oznámenie