Postup : 2017/2121(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0350/2017

Predkladané texty :

A8-0350/2017

Rozpravy :

PV 12/12/2017 - 12
CRE 12/12/2017 - 12

Hlasovanie :

PV 13/12/2017 - 13.5

Prijaté texty :

P8_TA(2017)0493

SPRÁVA     
PDF 612kWORD 71k
13.11.2017
PE 607.921v02-00 A8-0350/2017

o výročnej správe o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky

(2017/2121(INI))

Výbor pre zahraničné veci

Spravodajca: David McAllister

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 MENŠINOVÉ STANOVISKO
 STANOVISKO VÝBORU PRE ROZPOČET
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o výročnej správe o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky

(2017/2121(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na výročnú správu Rady pre Európsky parlament o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike,

–  so zreteľom na články 21 a 36 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) o politickej zodpovednosti,

–  so zreteľom na oznámenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) o Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie z roku 2016 a na spoločné oznámenie Komisie a ESVČ o strategickom prístupe k zvyšovaniu odolnosti vo vonkajšej činnosti EÚ,

–  so zreteľom na základné zásady zakotvené v Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, najmä zásady týkajúce sa zvrchovanosti a územnej celistvosti štátov, ako aj neporušiteľnosti hraníc, ktoré sa dodržiavajú rovnako vo všetkých zúčastnených štátoch,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a PK/VP z 12. decembra 2011 s názvom Ľudské práva a demokracia v centre vonkajšej činnosti EÚ – smerom k účinnejšiemu prístupu (COM(2011)0886),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0350/2017),

Úvod

1.  je presvedčený, že žiadny členský štát sa s problémami, ktorým dnes čelíme, nedokáže vyrovnať sám; zdôrazňuje, že spoločná činnosť EÚ je najúčinnejším spôsobom, ako chrániť európske záujmy, presadzovať svoje hodnoty, celosvetovo sa zapojiť ako jednotný a vplyvný globálny aktér a chrániť svojich občanov a členské štáty pred zvýšeným ohrozením ich bezpečnosti, a to aj v rámci globálnej digitálnej sféry; vyjadruje znepokojenie nad bezpečnostnou štruktúrou EÚ, ktorá zostáva voči pretrvávajúcim i novým výzvam, ktorým každý deň čelí, aj naďalej krehká a roztrieštená a v ktorej sa stal neuspokojivou skutočnosťou „hybridný mier“; naliehavo vyzýva členské štáty, aby podnikli kroky a splnili želania tých európskych občanov, ktorí opakovane zdôraznili, že zahraničná a bezpečnostná politika EÚ založená na základných hodnotách a ľudských právach je jednou z najdôležitejších a najpotrebnejších zo všetkých politík EÚ; domnieva sa, že je najvyšší čas, aby členské štáty zaviedli nástroje, prostriedky a opatrenia spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP), ktoré umožnia EÚ reagovať na vonkajšie konflikty a krízy, budovať kapacity partnerov a chrániť Európsku úniu;

2.  pripomína odhodlanie EÚ vytvárať spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorá sa riadi hodnotami demokracie, právneho štátu, všeobecnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd, ako aj dodržiavaním Charty OSN a medzinárodného práva; domnieva sa, že v záujme splnenia tohto záväzku a prispievania k presadzovaniu ľudských práv a demokracie vo svete musí EÚ a jej členské štáty hovoriť jednotným hlasom a zaistiť, aby bolo ich posolstvo počuť;

3.  zastáva názor, že ak má EÚ uspieť v riešení a prekonávaní výziev, ktorým čelí, a najmä bezpečnostných hrozieb, musí byť účinným a dôveryhodným globálnym aktérom vychádzajúcim z hodnôt a mať schopnosť konať a viesť účinný dialóg s ostatnými globálnymi aktérmi, čo znamená, že EÚ bude vystupovať jednotne a konať spoločne a svoje zdroje bude sústreďovať na strategické priority;

4.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby boli vonkajšie politiky EÚ koherentné navzájom, ako aj s inými politikami s vonkajším rozmerom, a aby sa plnili ciele vymedzené v článku 21 Zmluvy o Európskej únii;

5.  domnieva sa, že kľúčové míľniky na to, aby Európska únia splnila očakávania svojich občanov, sú:

–  koordinácia posúdenia zásadných hrozieb a výziev v rámci EÚ a spoločný prístup pri spôsobe ich riešenia, najmä s ohľadom na predchádzanie radikalizácii, ktorá môže viesť k náboru zo strany teroristických skupín,

–  konsolidácia a prehĺbenie európskeho projektu a jeho vonkajšej činnosti, okrem iného prostredníctvom posilnenia spolupráce a spôsobilostí EÚ v oblasti jej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky vrátane informačnej vojny,

–  spolupráca medzi členskými štátmi, partnermi a medzinárodnými organizáciami a inštitúciami, ochraňujúc mier s jasne stanovenými a starostlivo vybranými podmienkami s cieľom posilniť globálny politický a hospodársky poriadok založený na pravidlách vrátane ochrany ľudských práv, ako aj spolupráca s partnermi s cieľom zohrávať vedúcu úlohu pri zmierovaní, nastoľovaní a zachovávaní mieru a v prípade potreby aj presadzovaní mieru;

Koordinácia posúdenia zásadných hrozieb a výziev: čeliť súčasnému politickému a bezpečnostnému prostrediu

6.  zdôrazňuje, že zaručenie bezpečnosti občanov EÚ a integrity územia EÚ, stabilizovanie susedstva, najmä na západnom Balkáne so zameraním na väčšiu viditeľnosť EÚ v tomto regióne, podpora reforiem v záujme zachovania politického a hospodárskeho medzinárodného poriadku založeného na pravidlách a spolupráci, riešenie hlavných príčin ozbrojených konfliktov a posilnenie politík v oblasti predchádzania konfliktov, mierové riešenie konfliktov a dialóg s pluralitnými demokraciami zasadzujúcimi sa za obranu ľudských práv sú kľúčovými podmienkami pre stabilitu EÚ; vyzýva na aktívnejšiu verejnú diplomaciu EÚ a väčšie zviditeľnenie projektov, ktoré EÚ realizuje;

7.  zastáva názor, že v čoraz konfliktnejšom a nestabilnejšom medzinárodnom prostredí môže len kombinácia účinného multilateralizmu, spoločnej „mäkkej moci“ a presvedčivej „tvrdej moci“ čeliť významným bezpečnostným výzvam, najmä šíreniu zbraní hromadného ničenia, porušovaniu bezpečnostného poriadku v Európe, terorizmu, konfliktom vo východnom a v južnom susedstve, vojnám v zastúpení, hybridným a informačným vojnám vrátane digitálneho útoku a energetickej neistote; zdôrazňuje, že k týmto výzvam patrí utečenecká kríza vo svojom humanitárnom rozmere, odpoveď na agresívne správanie Severnej Kórey, porušovanie medzinárodného práva zo strany Ruska a rastúca vojenská sila Číny, v prípade ktorých bude postačujúca len dôrazná diplomatická reakcia;

8.  zastáva názor, že účinnejšia zahraničná a bezpečnostná politika závisí predovšetkým od stanovenia spoločných strategických priorít a vízií; zastáva názor, že je nevyhnutné riešiť základné príčiny nestability, ktorá je rozšírená zväčša z dôvodu zlyhávajúcich či nestabilných štátov, a nútenej a nelegálnej migrácie: chudobu, nedostatok hospodárskych príležitostí a nedostatočný prístup k vzdelávaniu, sociálne vylúčenie, ozbrojené konflikty, nedemokratickú a neefektívnu správu, korupciu, zmenu klímy, šíriace sa sektárstvo, hrozbu radikalizácie a šírenie extrémistických ideológií; pripomína akčný plán prijatý na samite vo Vallette, v ktorom sa vyzýva na spoločnú zodpovednosť krajín pôvodu a tranzitu a cieľových krajín; vyzdvihuje význam rozbitia hospodárskeho modelu prevádzačských sietí;

9.  zdôrazňuje, že je potrebné bojovať autokratickým a nepotistickým trendom, zintenzívniť podporu demokratickým silám a bojovať proti islamistickému terorizmu v krajinách južného susedstva a medzi susedmi našich susedov a partnerov, ako aj zamerať sa na skupiny, ktorých cieľom je povzbudiť občanov EÚ, aby bojovali za svoje extrémistické idey; pripomína, že región Sahel a iné súvisiace geografické oblasti predstavujú prioritné regióny z hľadiska zaistenia bezpečnosti Európskej únie; opakuje, že je potrebné, aby EÚ, USA a ďalší medzinárodní partneri vyvinuli sústredené diplomatické úsilie s cieľom spolupracovať s aktérmi v regióne, ako sú Turecko, štáty Perzského zálivu a Irán, v súvislosti s potrebou jasne sa postaviť proti náboženskému extrémizmu a terorizmu a stanoviť spoločnú stratégiu na riešenie tohto celosvetového problému v súlade so záväzkom prijatým na úrovni OSN dodržiavať medzinárodné právo a univerzálne hodnoty; vyjadruje presvedčenie, že diplomatické úsilie by mala sprevádzať široká škála ďalších nástrojov a prostriedkov, ktoré má EÚ k dispozícii, vrátane tých, ktoré slúžia na zlepšenie politických, sociálnych a hospodárskych podmienok priaznivých na dosiahnutie a zachovanie mieru;

10.  domnieva sa, že boj proti násilnému extrémizmu by mal ísť ruka v ruke s dodržiavaním všeobecných ľudských práv; zdôrazňuje, že EÚ musí bojovať proti štátnym sponzorom radikalizácie a terorizmu a odsudzovať ich, a to najmä v prípade, že takáto podpora je určená subjektom, ktoré EÚ označuje za teroristické organizácie; zdôrazňuje význam posilnenia spolupráce s našimi partnermi, ktorí majú skúsenosti s bojom proti terorizmu;

11.  zdôrazňuje, že udržateľné riešenie sýrskej krízy možno dosiahnuť len v existujúcom rámci schválenom OSN a musí vychádzať z inkluzívneho politického urovnania pod sýrskym vedením so zapojením všetkých príslušných zainteresovaných strán; naďalej nalieha na všetkých členov Bezpečnostnej rady OSN, aby si v súvislosti s touto krízou plnili svoje povinnosti; podporuje výzvu osobitného vyslanca generálneho tajomníka OSN pre Sýriu adresovanú štátom ručiacim za prímerie, aby okamžite vyvinuli úsilie o dodržanie prímeria;

12.  víta stratégiu EÚ o Sýrii prijatú v apríli 2017, ktorá zahŕňa rozšírenie sankcií na osoby, ktoré sú zapojené do vývoja a používania chemických zbraní; podporuje ďalšie rozšírenie sankcií voči osobám zodpovedným za porušovanie ľudských práv; zdôrazňuje, že všetky osoby zodpovedné za porušovanie medzinárodného práva sa musia za tieto činy zodpovedať; opakuje svoju výzvu, aby EÚ a jej členské štáty preskúmali s partnermi zriadenie súdu pre vojnové zločiny spáchané v Sýrii, kým sa vec úspešne nepostúpi Medzinárodnému trestnému súdu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ preukázala svoje plné odhodlanie v pomoci pri obnove Sýrie po konflikte;

13.  vyzýva všetky zúčastnené strany v Líbyi aj mimo nej, aby podporili líbyjskú politickú dohodu, ktorá bola podpísaná 17. decembra 2015, aj prezidentskú radu, ktorá vyplýva z dohody a ktorá je jediným orgánom uznaným medzinárodným spoločenstvom a OSN; zdôrazňuje, že riešenie krízy v Líbyi je nevyhnutným predpokladom pre stabilitu v Stredozemnom mori; zdôrazňuje význam južného susedstva a potrebu dosiahnuť euro-stredozemský priestor mieru, prosperity, stability a integrácie; zdôrazňuje svoju silnú podporu riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu v podobe existencie dvoch štátov, pričom by demokratický, životaschopný a susediaci Palestínsky štát nažíval v mieri a bezpečí po boku bezpečného Izraelského štátu; zdôrazňuje význam zabezpečenia súdržnosti politiky EÚ pre situácie okupácie alebo anexie územia;

14.  víta pokračujúce úspešné vykonávanie spoločného komplexného akčného plánu, na ktorom sa dohodli EU3 + 3 s Iránom, všetkými stranami; zdôrazňuje, že úplné vykonávanie tejto dohody všetkými stranami je kľúčom k celosvetovému úsiliu o nešírenie zbraní a riešenie konfliktov na Blízkom východe; zdôrazňuje, že spoločný komplexný akčný plán je multilaterálna dohoda, ktorá bola schválená rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN, a nie je ho možné zmeniť jednostranne; zdôrazňuje bezpečnostné riziko, ktoré predstavuje iránsky program balistických rakiet, a zdôrazňuje potrebu plného vykonávania rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 2231, v ktorej sa vyzýva Irán, aby nevykonával žiadne činnosti súvisiace s balistickými raketami, ktoré sú navrhnuté tak, aby mohli dopravovať jadrové zbrane, vrátane odpaľovania s použitím technológie balistických rakiet;

15.  konštatuje, že ministerstvo financií USA oficiálne aktualizovalo svoj protiteroristický zoznam „špeciálne určených štátnych príslušníkov“ (SDN) tak, aby zahŕňal Zbor islamských revolučných gárd (IRGC);

16.  vyjadruje hlboké obavy z pretrvávajúcej humanitárnej katastrofy v Jemene; opätovne zdôrazňuje, že nemôže existovať žiadne vojenské riešenie dlhotrvajúceho konfliktu v Jemene, a podporuje snahy EÚ a OSN o dosiahnutie prímeria a položenie základov pre mierové rokovania; zastáva názor, že EÚ musí konať s cieľom zabezpečiť pokračujúcu existenciu etnicko-náboženských menšín na Blízkom východe, najmä v Iraku a Sýrii;

17.  odsudzuje opakované využitie práva veta v Bezpečnostnej rade OSN Ruskom a domnieva sa, že to podkopáva medzinárodné úsilie o dosiahnutie mieru a riešenie konfliktu v Sýrii a v širšom kontexte aj v južnom susedstve Európskej únie;

18.  uznáva, že by sa malo vyvinúť ďalšie úsilie o to, aby sa umožnila legálna migrácia a mobilita, a to aj na bilaterálnej úrovni, podporovaním dobre riadenej mobility medzi kontinentmi a v rámci nich, ako aj politík, ktoré propagujú legálne spôsoby migrácie a zároveň bojujú proti nelegálnym sieťam, ktoré profitujú zo zraniteľných ľudí; vyzdvihuje úsilie jednotlivých členských štátov v tejto oblasti a domnieva sa, že je nevyhnutné posilniť legálnu a bezpečnú prístupovú cestu do Európy; vyjadruje v tejto súvislosti poľutovanie nad nedostatkom skutočnej, vyváženej a dôveryhodnej európskej migračnej a azylovej politiky, ako ukazujú prebiehajúce krízy v Stredozemí, a vyzýva Radu a členské štáty, aby v tomto zmysle konali;

19.  vyjadruje pevné presvedčenie, že je potrebný nový prístup k vzťahom EÚ s jej východnými susedmi; vyjadruje presvedčenie, že podpora krajín, ktoré chcú mať užšie zväzky s EÚ, musí byť najvyššou prioritou zahraničnej politiky EÚ; vyjadruje presvedčenie, že predĺženie sankcií voči jednotlivcom a subjektom v Rusku je nevyhnutným výsledkom zlyhania vykonávania dohôd z Minska, a naďalej považuje toto vykonávanie všetkými stranami za základ pre trvalo udržateľné politické riešenie konfliktu na východnej Ukrajine;

20.  zdôrazňuje, že možnosť silnejších vzťahov spolupráce s Ruskom je podmienená plným rešpektovaním európskeho bezpečnostného poriadku a medzinárodného práva zo strany Ruska; trvá na tom, že EÚ by mala ponechať otvorenú možnosť postupného uvalenia ďalších sankcií, ak bude Rusko naďalej porušovať medzinárodné právo; znova pripomína svoj záväzok týkajúci sa nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti Ukrajiny a všetkých ostatných krajín východného partnerstva v rámci ich medzinárodne uznaných hraníc; zdôrazňuje, že rozhodnutie Ruska z 21. marca 2014 týkajúce sa začlenenia Krymu do Ruskej federácie je stále podľa medzinárodného práva nezákonné, a vyjadruje poľutovanie nad následným rozhodnutím ruských orgánov vnútiť všetkým obyvateľom Krymu ruské pasy; vyzýva PK/VP a Radu, aby zohrávali aktívnejšiu a účinnejšiu úlohu pri riešení dlhotrvajúcich a zmrazených konfliktov;

21.  vyjadruje poľutovanie nad mnohonásobným porušovaním medzinárodného práva Ruskom a jeho hybridnou vojnou; uznáva však možnosť odôvodneného a koherentného selektívneho angažovania sa a dialógu s Ruskom v oblastiach spoločného záujmu, a to s cieľom zabezpečiť zodpovednosť a dodržiavanie medzinárodného práva; zdôrazňuje, že je potrebné zachovať a podporovať možnosť budúcej spolupráce na riešení globálnych kríz tam, kde existuje priamy alebo nepriamy záujem EÚ alebo príležitosť presadzovať hodnoty EÚ;

22.  je presvedčený, že normalizované vzťahy sú nevyhnutné pre EÚ aj pre Rusko a že každá budúca stratégia vzťahov medzi EÚ a Ruskom by mala klásť dôraz na posilnenie záväzku a podpory pre východných partnerov EÚ; zdôrazňuje, že EÚ by si mala ponechať otvorené dvere pre prehĺbenie dvojstranných politických a hospodárskych vzťahov s Ruskom, pod podmienkou, že Rusko bude dodržiavať medzinárodné právo a uzavreté dohody a zastaví svoj čoraz asertívnejší postoj voči svojim susedom a Európe;

23.  opakuje, že zvrchovanosť, nezávislosť a mierové riešenie sporov sú kľúčovými zásadami európskeho bezpečnostného poriadku, ktoré sa vzťahujú na všetky štáty; preto bezvýhradne odsudzuje ruskú agresiu na Ukrajine vrátane nezákonnej anexie Krymu a konfliktu na východnej Ukrajine podporovaného Ruskom; vyzýva EÚ, jej členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby požadovali, že Rusko musí zastaviť svoju agresiu a prepustiť všetkých politických väzňov; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby zohrávalo aktívnejšiu a účinnejšiu úlohu pri riešení tohto konfliktu a podporovalo všetky snahy o trvalé mierové riešenie, ktoré rešpektuje jednotnosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny, a to najmä rozmiestnením – so súhlasom ukrajinských orgánov – misie na budovanie a udržiavanie mieru na celom území;

24.  znovu opakuje, že je potrebné opätovné strategické zameranie sa na západný Balkán, pričom uznáva, že EÚ by mala pokračovať vo svojich ambíciách v tomto regióne, čo by poskytlo nový impulz pre dôveryhodnú politiku rozširovania EÚ založenú na kodanských kritériách a posilnilo právny štát a odolnosť štátnych inštitúcií; je presvedčený, že stabilita západného Balkánu musí byť aj naďalej výraznou prioritou; vyzýva na väčšie úsilie o zlepšenie sociálno-ekonomických a politických podmienok v tomto regióne; je presvedčený, že európska integrácia a regionálne zmierenie sú najlepšími prostriedkami, ako riešiť riziká vyplývajúce z destabilizujúcich zahraničných zásahov a vplyvov, financovania veľkých salafistických a wahhábistických sietí a náboru zahraničných bojovníkov, organizovanej trestnej činnosti, významných konfliktov medzi štátmi, dezinformácií a hybridných hrozieb; zdôrazňuje potrebu naďalej sa venovať podpore vysoko účinných politických spoločností v regióne;

25.  pripomína, že dvere EÚ sú otvorené pre členstvo, hneď ako budú všetky tieto kritériá splnené; víta nedávne úsilie vyvinuté v rámci berlínskeho procesu a na samite v Terste s cieľom poskytnúť ďalší impulz pre zbližovanie krajín západného Balkánu na ceste k členstvu v EÚ; pripomína, že osobitnú pozornosť a podporu treba venovať vykonávaniu kľúčových inštitucionálnych a politických reforiem v krajinách západného Balkánu, a vyzýva Komisiu, aby prehodnotila možnosť dodatočného pridelenia finančných prostriedkov v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA) ako jedného z najdôležitejších nástrojov na pomoc pri vykonávaní týchto reforiem;

26.  pripomína, že preskúmanie európskej susedskej politiky (ESP) si vyžaduje zapojenie susedných tretích krajín; vyzýva na silnejšiu podporu pre krajiny susediace s našimi susedmi na základe spoločných hodnôt a záujmov, s cieľom riešiť globálne problémy a zamerať sa na riešenie spoločných výziev; zdôrazňuje, že je potrebné presadzovať posilnenie postavenia a ochranu žien, sociálne zraniteľných skupín a menšín, najmä v Afrike, kde je potrebná úzka spolupráca medzi európskymi a miestnymi MSP v partnerstve s občianskou spoločnosťou a podpora pri budovaní demokratických, transparentných a účinných inštitúcií a presadzovaní globálneho poriadku založeného na pravidlách;

27.  považuje medzinárodnú spoluprácu a rozvojové politiky za základné nástroje na dosiahnutie takýchto cieľov a naliehavo vyzýva na transparentnejšie, lepšie, efektívnejšie a účinnejšie prideľovanie a využívanie finančných prostriedkov EÚ, ako aj väčšiu súčinnosť s ostatnými medzinárodnými organizáciami; zdôrazňuje, že je potrebné čeliť závažným bezpečnostným hrozbám v Afrike s cieľom odstrániť teroristickú hrozbu, ktorú predstavujú všetky teroristické skupiny, zabezpečiť predchádzanie náboru osôb, bojovať proti radikálnym ideológiám a riešiť energetickú bezpečnosť prostredníctvom ekologických a trvalo udržateľných zdrojov energie a zároveň podporovať mimosieťové riešenia;

28.  dôrazne odsudzuje všetky pokusy úradujúcich prezidentov zostať pri moci porušovaním, obchádzaním alebo nezákonnou zmenou právnych predpisov týkajúcich sa volieb, predovšetkým ústavy; takisto odsudzuje akékoľvek stratégie na odstránenie alebo obídenie obmedzení trvania funkčného obdobia; naliehavo vyzýva všetky vlády, aby prijali opatrenia na zabezpečenie transparentnosti a integrity počas celého volebného procesu a prijali všetky nevyhnutné opatrenia a preventívne kroky s cieľom predísť podvodom alebo akýmkoľvek nezákonným praktikám; v tejto súvislosti vyjadruje svoje znepokojenie nad politickými krízami a súvisiacim násilím a porušovaním ľudských práv a základných slobôd, najmä v krajinách v oblasti Veľkých jazier; opakuje svoje presvedčenie o tom, že silné volebné pozorovateľské misie a v prípade potreby aj finančná, technická a logistická podpora sú prostriedkami na zaistenie spravodlivých, dôveryhodných a demokratických volebných procesov;

29.  nabáda na rozvoj ucelenej, rozsiahlej stratégie pre región Sahel zameranej na zlepšenie správy vecí verejných a zodpovednosti a legitimity štátnych a regionálnych inštitúcií, zvýšenie bezpečnosti, boj proti radikalizácii a obchodovaniu s ľuďmi, so zbraňami a s drogami, ako aj na posilnenie hospodárskych a rozvojových politík;

30.  opätovne pripomína potrebu aktualizovanej stratégie pre vzťahy EÚ – Ázia; v tejto súvislosti vyjadruje podporu intenzívnejšej spolupráci v rámci stretnutí Ázia – Európa, a to aj z hľadiska jej parlamentného rozmeru; nabáda na podporu užšej regionálnej spolupráce a budovania dôvery v južnej Ázii s cieľom znížiť napätie medzi Indiou a Pakistanom; odporúča, aby sa naďalej podporovala mierová mediácia EÚ v rámci mierového procesu pod kontrolou a vedením Afgancov; zdôrazňuje, že zachovanie mieru, stability a prosperity v ázijsko-tichomorskom regióne má pre EÚ a jej členské štáty zásadný význam; považuje za zásadné a veľmi naliehavé, aby sa vypracovala aktualizovaná stratégia EÚ pre región severovýchodnej Ázie vzhľadom na pokračujúce vyzbrojovanie a agresívny a nezodpovedný prístup zo strany Kórejskej ľudovodemokratickej republiky (KĽDR); odsudzuje testy a provokácie KĽDR a viaceré prípady porušenia rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN a medzinárodných záväzkov z jej strany; naliehavo vyzýva na využitie diplomatickej sily EÚ s cieľom vyvinúť tlak na KĽDR v záujme presvedčiť jej vodcov, aby upustili od zbraní hromadného ničenia; vyzýva na mobilizáciu všetkých diplomatických nástrojov vrátane sankcií s cieľom zabrániť eskalácii tejto krízy; vyzýva na nezvratnú denuklearizáciu Kórejského polostrova mierovými prostriedkami a na plné vykonávanie všetkých relevantných rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN;

31.  zdôrazňuje, že zachovanie mieru, stability a prosperity v ázijsko-tichomorskom regióne má pre EÚ a jej členské štáty zásadný význam; vyzýva všetky dotknuté strany, aby rozpory vyriešili mierovými prostriedkami a aby sa zdržali prijímania jednostranných opatrení zameraných na zmenu súčasného stavu, a to aj vo Východočínskom a v Juhočínskom mori a Taiwanskom prielive, v záujme ochrany regionálnej bezpečnosti; opakuje svoje odhodlanie podporovať zmysluplné zapojenie Taiwanu do medzinárodných organizácií a aktivít;

32.  pripomína, že Latinská Amerika má s EÚ spoločné hodnoty, zásady a dôveru v účinný multilateralizmus, a domnieva sa, že partnerstvo medzi EÚ a Latinskou Amerikou je dôležité a malo by sa posilniť v záujme spoločného riešenia významných globálnych výziev; vyjadruje vážne znepokojenie nad útokmi proti členom orgánov súdnictva a demokraticky zvoleným vedúcim predstaviteľom opozície a občianskej spoločnosti vo Venezuele; zdôrazňuje, že dodržiavanie zásad právneho štátu, boj proti korupcii, pokrok smerom k demokracii a základné slobody a ľudské práva sú základom hlbšej integrácie a spolupráce s Latinskou Amerikou a Karibskou oblasťou (LAK);

33.  opätovne vyjadruje podporu mierovému procesu v Kolumbii, ktorý má rozhodujúci význam pre budúcnosť Kolumbijčanov a stabilizáciu v regióne; žiada, aby sa všetok majetok FARC vrátane bohatstva získaného pašovaním drog použil na odškodnenie obetí konfliktu;

Konsolidácia a prehĺbenie európskeho projektu prostredníctvom posilnených spôsobilostí EÚ

34.  naliehavo vyzýva Komisiu, ESVČ a členské štáty, aby zaujali komplexný prístup EÚ pri každej relevantnej príležitosti, a domnieva sa, že vo vonkajšej činnosti EÚ by sa mali jednotným a štruktúrovaným spôsobom uplatňovať koherentné a koordinované opatrenia v rámci všetkých politík EÚ pri súčasnom zohľadňovaní a vykonávaní cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, a to najmä v oblasti humanitárnej pomoci, poľnohospodárstva, rozvoja, obchodu, energetiky, klímy, vedy a kybernetickej obrany, aby sa tak využila kolektívna sila EÚ; domnieva sa, že energetická bezpečnosť, rešpektovanie ľudských práv a diplomacia v oblasti klímy sú stále dôležité, navzájom sa dopĺňajúce aspekty spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ a že sa nimi treba zaoberať v rámci komplexného prístupu a že energetická únia by sa mala ďalej rozvíjať;

35.  uznáva, že zmena klímy by mohla mať vážny vplyv na regionálnu a globálnu stabilitu, keďže spory súvisiace s globálnym otepľovaním o územia, potraviny, vodu a ostatné zdroje oslabujú hospodárstva, ohrozujú regionálnu bezpečnosť a sú zdrojom migračných tokov; ďalej nabáda EÚ a jej členské štáty, aby zvážili, ako by sa mohli do národného a vojenského plánovania EÚ zahrnúť stratégie na prispôsobenie sa zmene klímy a čo by sa malo považovať za vhodné spôsobilosti, priority a reakcie;

36.  zdôrazňuje, že budúcnosť európskej obrannej spolupráce je výrazne ovplyvnená rozhodnutím Spojeného kráľovstva vystúpiť z EÚ, a vyzýva na pokračovanie úsilia EÚ a Spojeného kráľovstva ako významných medzinárodných partnerov s cieľom zachovať európsku bezpečnosť; zdôrazňuje, že prezidentské voľby v Spojených štátoch vniesli do transatlantického partnerstva neistotu, a zdôrazňuje potrebu protiváhy na obranu EÚ a vytvorenie strategickej autonómie;

37.  zastáva názor, že na dosiahnutie väčšej asertívnosti, účinnosti a hodnotového založenia spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky by EÚ mala posilniť svoju energetickú bezpečnosť tým, že okamžite obmedzí svoju súčasnú závislosť od dodávok ropy a zemného plynu od autoritárskych režimov a v strednodobom horizonte ju úplne ukončí;

38.  zdôrazňuje, že súčasný rozhodovací proces v rámci SZBP založený na jednomyseľnosti na úrovni Rady EÚ je hlavnou prekážkou účinnej a včasnej vonkajšej činnosti EÚ; domnieva sa, že hlasovanie kvalifikovanou väčšinou by sa malo uplatňovať aj v prípade SZBP; zastáva názor, že inštitúcie EÚ musia zlepšiť svoju schopnosť predvídať konflikty a krízy, a to aj prostredníctvom krátkodobého a dlhodobého posudzovania vplyvov svojich politík, s cieľom riešiť základné príčiny problémov; je presvedčený, že EÚ musí byť schopná rýchlejšie a efektívnejšie reagovať na vznikajúce krízy a mala by klásť väčší dôraz na predchádzanie konfliktom primárnym využívaním civilných nástrojov v počiatočnom štádiu; vyzýva členské štáty, aby zaviedli do praxe odporúčania Parlamentu prijať zásadu zodpovednosti za ochranu; zdôrazňuje, že je potrebné prehĺbiť spoluprácu medzi členskými štátmi, partnerskými krajinami a medzinárodnými organizáciami, a vyzdvihuje význam účinnej výmeny informácií a koordinácie preventívnych činností;

39.  vyzýva PK/VP, Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie s cieľom zvýšiť schopnosť EÚ čeliť hybridným a kybernetickým hrozbám, ďalej posilňovali schopnosť EÚ a jej partnerských krajín bojovať proti falošným správam a dezinformáciám, vypracovali jasné kritériá na uľahčenie odhaľovania falošných správ, vyčlenili viac zdrojov a premenili pracovnú skupinu StratCom na plnohodnotnú jednotku v rámci ESVČ; v tejto súvislosti vyzýva na vypracovanie kapacít a metód na spoločnú, komplexnú analýzu rizík a zraniteľnosti a na posilnenie odolnosti a spôsobilostí v oblasti strategickej komunikácie EÚ; zdôrazňuje úlohu nezávislých online aj offline médií pri podpore kultúrnej rozmanitosti a medzikultúrnych kompetencií a potrebu posilnenia týchto médií ako zdroja dôveryhodných informácií, najmä v EÚ a jej susedstve, a vyzdvihuje potrebu ďalšieho posilnenia spoločných televíznych a rozhlasových staníc EÚ; vyzýva Komisiu, aby sa v týchto otázkach lepšie skoordinovala s ESVČ a členskými štátmi;

40.  zastáva názor, že sila Európy spočíva v jej schopnosti posilňovať spoločenstvo založené na hodnotách a rešpektovaní rôznorodosti kultúr, ktorá spája všetkých Európanov; vyjadruje v tejto súvislosti presvedčenie, že EÚ zohráva významnú úlohu šíriteľky demokracie, slobody, zásad právneho štátu, ľudských práv a rovnosti príležitostí, a mala by naďalej presadzovať svoje hodnoty mimo EÚ; pripomína, že ľudské práva sú neoddeliteľnou súčasťou SZBP a mali by tvoriť ústrednú podmienenosť vonkajších politík a okrem toho že tieto politiky musia byť ucelené a riadené zásadami; zdôrazňuje, že kultúrna diplomacia by sa mala stať podstatnou súčasťou vonkajšej činnosti EÚ, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby rozšírila program Erasmus+ a podporovala rozvoj ambicióznej vedeckej diplomacie; žiada užšiu koordináciu s organizáciou UNESCO a Výborom pre svetové dedičstvo, ako aj s neštátnymi subjektmi a organizáciami občianskej spoločnosti ako kľúčovými partnermi EÚ;

41.  pripomína, že v rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN 1820(2008) z 19. júna 2008 sa uvádza, že prípady znásilnenia a sexuálneho násilia môžu byť vojnovým zločinom, zločinom proti ľudskosti alebo zložkou genocídy a že ženy musia mať v situáciách ozbrojených konfliktov humanitárnu ochranu;

42.  domnieva sa, že rozvoj silného obranného priemyslu posilňuje technologickú nezávislosť EÚ; žiada, aby sa vytvorili priemyselné a technologické zdroje potrebné na zvýšenie kybernetickej bezpečnosti, a to aj presadzovaním jednotného trhu pre výrobky kybernetickej bezpečnosti; požaduje, aby v rámci inštitúcií EÚ bolo k dispozícii výrazne viac finančných a ľudských zdrojov na zvýšenie schopností EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti a kybernetickej obrany; zdôrazňuje potrebu začleniť kybernetickú obranu do vonkajšej činnosti a spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky a potrebu lepšej schopnosti identifikovať počítačovú kriminalitu;

43.  berie na vedomie, že informačná a kybernetická vojna zameraná na členské štáty EÚ a ostatné západné krajiny je zámerným pokusom o destabilizáciu a diskreditáciu politických, hospodárskych a sociálnych štruktúr; pripomína, že bezpečnosť členských štátov EÚ, ktoré sú členmi NATO, je zaručená podľa článku 5 Zmluvy o NATO; vyzýva na užšiu koordináciu v oblasti kybernetickej obrany medzi členskými štátmi EÚ, inštitúciami EÚ, NATO, Spojenými štátmi americkými a ostatnými dôveryhodnými partnermi;

44.  zdôrazňuje úlohu nezávislých médií pri podpore kultúrnej rozmanitosti a medzikultúrnych kompetencií a potrebu posilnenia týchto médií ako zdroja dôveryhodných informácií, najmä v EÚ a jej susedstve, ako aj ďalšieho posilnenia schopnosti EÚ bojovať proti falošným správam a dezinformáciám; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu vybudovať silnejšiu odolnosť na úrovni EÚ voči šíreniu takýchto informácií na internete; vyzýva Komisiu, aby v týchto otázkach lepšie spolupracovala s ESVČ;

45.  domnieva sa, že Európa by mala ďalej posilňovať spoluprácu v oblasti spoločnej obrany s cieľom obhajovať svoje spoločné hodnoty a zásady a strategickú autonómiu; zdôrazňuje, že je dôležité prepojenie medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou, lepšie využívanie zdrojov a kontrola rizík v okrajových oblastiach Európy; pripomína, že väzba medzi rozvojom a bezpečnosťou je kľúčová zásada, o ktorú sa opiera prístup Únie k vonkajším krízam a konfliktom; vyzýva členské štáty, aby naplno využívali potenciál Lisabonskej zmluvy v oblasti spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP), a v tejto súvislosti víta plán vykonávania v oblasti bezpečnosti a obrany; nabáda na revíziu prístupu EÚ k civilným misiám SBOP s cieľom zaistiť ich náležité naplánovanie, vykonávanie a podporu; domnieva sa, že by sa mali v plnej miere využívať spôsobilosti Európskej obrannej agentúry (EDA), stála štruktúrovaná spolupráca (PESCO) a bojové skupiny EÚ; naliehavo žiada členské štáty, aby na tento účel poskytli dodatočné finančné prostriedky;

46.  domnieva sa, že Európska únia a jej členské štáty musia vytvoriť účinnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a spolupracovať s NATO a ostatnými medzinárodnými partnermi, OSN, MVO, obhajcami ľudských práv a ďalšími subjektmi v otázkach spoločného záujmu a v záujme presadzovania mieru, prosperity a stability na celom svete; zdôrazňuje význam zvyšovania povedomia a politickej angažovanosti pre urýchlenú implementáciu ambicióznej, účinnej a štruktúrovanej SBOP; naliehavo žiada Radu, Komisiu a členské štáty, aby riešili problémy EÚ v oblasti komunikácie tým, že zvýšia zodpovednosť a viditeľnosť vonkajšej činnosti EÚ; vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby splnili ciele v oblasti obrany vychádzajúce z globálnej stratégie EÚ a plánov Komisie na zlepšenie obranného výskumu a rozvoja obranných spôsobilostí v EÚ;

47.  vyzýva Komisiu, aby vo svojom návrhu budúceho viacročného finančného rámca (VFR) v plnej miere zohľadnila rastúce bezpečnostné výzvy; domnieva sa, že veľkosť aj flexibilita rozpočtu SZBP musia zodpovedať očakávaniam občanov EÚ o úlohe EÚ ako poskytovateľa bezpečnosti; trvá na tom, že je potrebná globálna vízia pre politiky a nástroje EÚ v oblasti bezpečnosti vrátane produktívnej koordinácie s navrhovaným Európskym obranným fondom; vyzýva členské štáty, aby sa zamerali na dosiahnutie cieľa vynakladať 2 % HDP na obranu a aby 20 % svojich obranných rozpočtov vynakladali na vybavenie, ktoré Európska obranná agentúra označila ako nevyhnutné; ďalej upozorňuje, že každú novú politiku treba podporovať finančnými prostriedkami z nových zdrojov; konštatuje, že rôzne členské štáty majú problémy so zachovaním veľmi širokého spektra plne funkčných obranných spôsobilostí, najmä kvôli finančným obmedzeniam; požaduje preto väčšiu spoluprácu a koordináciu v súvislosti s otázkou, ktoré spôsobilosti by sa mali zachovať, aby sa tak členské štáty mohli špecializovať na určité spôsobilosti a vynakladať svoje zdroje efektívnejšie; domnieva sa, že ak majú byť sily členských štátov kompatibilnejšie a integrovanejšie, je kľúčová interoperabilita; pripomína, že rozpočtové prostriedky pre SZBP predstavovali 3,6 % záväzkov okruhu 4 v roku 2016 a 0,2 % celkového rozpočtu EÚ; vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozsah a nedostatočné plnenie kapitoly SZBP a systematické presuny z nej odhaľujú pretrvávajúcu nedostatočnú ambíciu EÚ, pokiaľ ide o jej vystupovanie v pozícii globálneho aktéra;

48.  konštatuje, že blokovanie v rámci Bezpečnostnej rady OSN brzdí kroky medzinárodného spoločenstva a bráni v riešení kríz; opätovne vyzýva členské štáty, aby podporovali reformy zloženia a fungovania Bezpečnostnej rady;

Spolupráca v rámci koalícií a s inštitúciami zaisťujúcimi bezpečnosť

49.  zdôrazňuje, že je v strategickom záujme EÚ zachovať a prehĺbiť svoje transatlantické vzťahy založené na rešpektovaní spoločných hodnôt, medzinárodného práva a multilateralizmu; vyzýva EÚ, aby naďalej rozvíjala svoju strategickú autonómiu a vytvárala vlastné spôsobilosti s cieľom lepšie reagovať na regionálne a medzinárodné konflikty, ktoré majú dosah na EÚ; domnieva sa, že EÚ a USA by sa mali sústrediť na prispôsobenie transatlantických štruktúr výzvam dneška, ako sú obrana ľudských práv, boj proti zmene klímy, boj proti medzinárodnému terorizmu a korupcii, predchádzanie radikalizácii, šírenie zbraní hromadného ničenia a boj proti snahám tretích krajín destabilizovať EÚ a NATO; ďalej zdôrazňuje význam pokračovania a posilnenia spolupráce medzi EÚ a USA na bilaterálnej úrovni, ako aj prostredníctvom NATO, týkajúcej sa spoločných otázok; pripomína, že EÚ a USA sú si navzájom najdôležitejšími partnermi a že jednostranné kroky vedú iba k oslabeniu transatlantického partnerstva; domnieva sa, že Európa musí ďalej rozvíjať účinné spojenectvo medzi súkromným a verejným sektorom a že by mala posilňovať strategické vzťahy s USA; vyzýva Radu a ESVČ, aby v rámci svojho dialógu s vládou USA systematicky nastoľovali otázku extrateritoriálnych sankcií USA;

50.  dôrazne podporuje vyhlásenie zo samitu vo Varšave z roku 2016, najmä pokiaľ ide o spoluprácu EÚ a NATO, a víta rozhodnutia o užšej spolupráci medzi NATO a EÚ v mnohých oblastiach, ako aj rozmiestnenie síl USA a Kanady a ďalších mnohonárodných jednotiek na východnom okraji EÚ;

51.  vyzýva na zvýšenú výmenu spravodajských informácií medzi členskými štátmi, intenzívnejšiu medziinštitucionálnu výmenu spravodajských informácií a koordináciu medzi EÚ, členskými štátmi a NATO a trvá na tom, že musia aj naďalej čo najužšie spolupracovať, a to komplementárnym spôsobom a pri plnom rešpektovaní základných európskych hodnôt a noriem; uznáva, že výmena informácií a koordinovaná činnosť medzi EÚ, jej členskými štátmi a NATO prinesie výsledky v oblastiach, ako sú terorizmus, reakcia na hybridné hrozby, situačná informovanosť, budovanie odolnosti, strategická komunikácia, kybernetická bezpečnosť a budovanie kapacít vo vzťahu k partnerom EÚ; je presvedčený, že na zvýšenie bezpečnosti EÚ je potrebná ďalšia koordinácia a užšia spolupráca s ostatnými viacstrannými subjektmi, ako je napríklad Eurocorps; opakuje, že oživenie strategických partnerstiev by malo byť pre EÚ prioritou;

52.  zdôrazňuje úlohu Parlamentu pri vytváraní skutočnej spoločnej zahraničnej politiky v súlade s očakávaniami európskych občanov; vyzýva Radu, aby konala spoločne s Parlamentom počas hlavných fáz rozhodovania v oblasti zahraničnej politiky;

53.  uznáva prácu PK/VP a vyzýva ju, aby naďalej zabezpečovala, že budúce výročné správy budú stručnejšie, budú sa väčšmi orientovať na budúcnosť a budú sa zameriavať na najdôležitejšie priority pre nasledujúci rok a na vyhodnotenie opatrení zavedených v predchádzajúcom roku vrátane ich finančných vplyvov, aby tak poskytovali komplexný prehľad o výsledkoch EÚ;

°

°  °

54.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a členským štátom.


MENŠINOVÉ STANOVISKO

k vykonávaniu spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) 2016/2036(INI))

Výbor pre zahraničné veci, spravodajca: David McAllister

Menšinové stanovisko, ktoré predložili poslanci EP zo skupiny GUE/NGL Sabine Lösing, Takis Hadjigeorgiou, Miguel Urban Crespo a Javier Couso Permuy

V správe sa tvrdí, že politika EÚ je založená na hodnotách, zaviazaná k ochrane ľudských práv a zameraná na riešenie základných príčin nestability, akými sú chudoba, nedostatok hospodárskych príležitostí, sociálne vylúčenie, ozbrojené konflikty a nútená migrácia, pričom sa nezohľadňuje, že EÚ nesie v rámci svojej SZBP veľkú časť zodpovednosti ako jeden z najväčších vývozcov zbraní na svete a z dôvodu svojej agresívnej obchodnej a hospodárskej politiky. Správa považuje za nevyhnutné posilniť zákonné a bezpečné trasy do Európy, ale nehovorí o (finančnej) podpore EÚ pre zadržiavanie utečencov v severnej Afrike a o de facto uzatvorení všetkých ciest smerom do EÚ.

Voči správe namietame, keďže:

•  hovorí o mierovom a diplomatickom riešení konfliktov, ale podporuje silný obranný priemysel a požaduje zvýšenie finančných prostriedkov na obranné spôsobilosti;

•  požaduje zrušenie zásady jednomyseľnosti v Rade, pokiaľ ide o SZBP, podporuje však prijímanie rozhodnutí kvalifikovanou väčšinou;

•  víta plán vykonávania v oblasti bezpečnosti a obrany a presadzuje stálu štruktúrovanú spoluprácu financovanú z prostriedkov EÚ a bojové skupiny EÚ;

•  požaduje ďalšiu spoluprácu medzi EÚ a NATO a podporuje zlúčenie vnútornej a vonkajšej bezpečnosti.

Požadujeme:

–  úplné (teda aj jadrové) odzbrojenie na úrovni EÚ a na celosvetovej úrovni;

–  nefinancovanie žiadnych vojenských výdavkov z rozpočtu EÚ a striktný výklad článku 41 ods. 2 Zmluvy o EÚ, ktorý zakazuje použitie prostriedkov z rozpočtu EÚ na výdavky vyplývajúce z operácií, ktoré majú vojenský alebo obranný charakter;

–  rozpustenie NATO.


STANOVISKO VÝBORU PRE ROZPOČET (10.10.2017)

pre Výbor pre zahraničné veci

k výročnej správe o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky

(2017/2121(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Jean Arthuis

NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  konštatuje, že zatiaľ čo rozpočtové prostriedky prijaté v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) na rok 2016 predstavovali 326,8 milióna EUR v záväzkoch a 298,1 milióna EUR v platbách, podiel presunov z kapitoly o SZBP v roku 2016 dosiahol nebývalú úroveň – 124,4 milióna EUR v záväzkoch a 69 miliónov EUR v platbách;

2.  konštatuje, že po schválení presunu rozpočtových prostriedkov č. DEC 07/2017 vo výške 85 miliónov EUR z kapitoly SZBP do nástroja EÚ pre utečencov v Turecku a po zvýšení plánovaného čerpania zaznamená SZBP do konca roka 2017 deficit odhadovaný na úrovni 55,6 milióna EUR, ak všetky plánované operácie budú schválené;

3.  pripomína, že rozpočtové prostriedky pre SZBP predstavovali 3,6 % záväzkov okruhu 4 v roku 2016 a 0,2 % celkového rozpočtu EÚ; vyjadruje poľutovanie nad tým, že rozsah a nedostatočné vykonávanie systematických presunov z kapitoly SZBP odhaľujú pretrvávajúcu nedostatočnú ambíciu EÚ, pokiaľ ide o jej vystupovanie v pozícii globálneho aktéra;

4.  opakuje svoju výzvu na plné využívanie nástrojov uvedených v zmluve na zhromažďovanie finančných prostriedkov v rámci SZBP a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP), a to najmä pokiaľ ide o stálu štruktúrovanú spoluprácu a počiatočný fond na úvodnú fázu misií; zdôrazňuje potrebu synergií s cieľom zlepšiť nákladovú efektívnosť; domnieva sa, že obrannú spoluprácu EÚ je nutné posilniť tým, že sa budú hľadať ďalšie spôsoby spoločného nákupu, zachovávania a udržiavania síl a materiálu, keďže by to posilnilo aktíva a spôsobilosti EÚ a mohlo by to mať pozitívny vplyv na výskum v oblasti obrany a priemyselné záležitosti; konštatuje, že vzhľadom na finančné obmedzenia členských štátov by sa mala posilniť koordinácia a mali by sa prijímať jasnejšie rozhodnutia v súvislosti s tým, ktoré spôsobilosti treba zachovať, aby sa členské štáty mohli špecializovať na určité z nich; vyzýva členské štáty, aby prehodnotili a výrazne rozšírili mechanizmus financovania Athena a v plnej miere využili projekty spolupráce navrhované Európskou obrannou agentúrou (EDA), pokiaľ sú pre EÚ pridanou hodnotou;

5.  vyzýva Komisiu, aby vo svojom návrhu budúceho viacročného finančného rámca v plnej miere zohľadnila rastúce bezpečnostné výzvy; domnieva sa, že veľkosť a flexibilita rozpočtu SZBP musí okrem iného zodpovedať očakávaniam občanov EÚ o úlohe EÚ ako poskytovateľa bezpečnosti, ako aj pravdepodobným výzvam a príležitostiam pre postavenie EÚ ako strategického aktéra po vystúpení Spojeného kráľovstva z nej; trvá na tom, že je potrebná globálna vízia pre politiky a nástroje EÚ v oblasti bezpečnosti vrátane produktívnej koordinácie s navrhovaným Európskym obranným fondom; vyzýva členské štáty, aby sa zamerali na dosiahnutie cieľa vynakladať 2 % HDP na obranu a aby 20 % svojich obranných rozpočtov vynakladali na vybavenie, ktoré Európska obranná agentúra označila ako nevyhnutné; ďalej pripomína, že každú novú politiku treba podporovať finančnými prostriedkami z nových zdrojov;

6.  konštatuje, že zatiaľ čo pozorovateľská misia EÚ v Gruzínsku, EULEX KOSOVO a EUPOL AFGHANISTAN sú jedinými misiami v histórii, ktoré majú vlastné rozpočtové riadky, patria misie, ktoré sú z rozpočtového hľadiska dôležitejšie, ako napr. EUCAP Somalia, EUCAP Sahel Niger a EUAM Ukraine, do všeobecného rozpočtového riadku; domnieva sa, že v záujme dodržiavania zásad transparentnosti a špecifikácie by sa rozpočtové prostriedky týkajúce sa jednotlivých hlavných misií mali uviesť ako samostatné rozpočtové riadky v rámci kapitoly o SZBP.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

10.10.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

25

10

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nedzhmi Ali, Jonathan Arnott, Jean Arthuis, Richard Ashworth, Reimer Böge, Lefteris Christoforou, Manuel dos Santos, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazabal Rubial, Jens Geier, Ingeborg Gräßle, Monika Hohlmeier, John Howarth, Bernd Kölmel, Siegfried Mureşan, Liadh Ní Riada, Jan Olbrycht, Urmas Paet, Pina Picierno, Răzvan Popa, Paul Rübig, Jordi Solé, Patricija Šulin, Eleftherios Synadinos, Indrek Tarand, Isabelle Thomas, Inese Vaidere, Monika Vana, Daniele Viotti, Tiemo Wölken, Stanisław Żółtek

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Andrey Novakov, Derek Vaughan, Tomáš Zdechovský

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Marie-Pierre Vieu, Auke Zijlstra

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

25

+

ALDE

Nedzhmi Ali, Jean Arthuis, Urmas Paet

PPE

Reimer Böge, Lefteris Christoforou, José Manuel Fernandes, Ingeborg Gräßle, Monika Hohlmeier, Siegfried Mureşan, Andrey Novakov, Jan Olbrycht, Paul Rübig, Patricija Šulin, Inese Vaidere, Tomáš Zdechovský

S&D

Eider Gardiazabal Rubial, Jens Geier, John Howarth, Pina Picierno, Răzvan Popa, Isabelle Thomas, Derek Vaughan, Daniele Viotti, Tiemo Wölken, Manuel dos Santos

10

-

ECR

Richard Ashworth, Bernd Kölmel

EFDD

Jonathan Arnott

ENF

Auke Zijlstra, Stanisław Żółtek,

GUE/NGL

Liadh Ní Riada, Marie-Pierre Vieu

NI

Eleftherios Synadinos

Verts/ALE

Jordi Solé, Monika Vana

1

0

Verts/ALE

Indrek Tarand

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

6.11.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

28

6

7

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Petras Auštrevičius, Bas Belder, Mario Borghezio, Victor Boştinaru, James Carver, Fabio Massimo Castaldo, Arnaud Danjean, Georgios Epitideios, Knut Fleckenstein, Eugen Freund, Michael Gahler, Manolis Kefalogiannis, Janusz Korwin-Mikke, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Barbara Lochbihler, Sabine Lösing, Ramona Nicole Mănescu, Alex Mayer, David McAllister, Francisco José Millán Mon, Clare Moody, Javier Nart, Alojz Peterle, Julia Pitera, Jean-Luc Schaffhauser, Jordi Solé, Jaromír Štětina, Charles Tannock, László Tőkés, Elena Valenciano, Geoffrey Van Orden, Hilde Vautmans, Boris Zala

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Neena Gill, Ana Gomes, Antonio López-Istúriz White, Urmas Paet, Gilles Pargneaux, Bodil Valero

Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Bogdan Andrzej Zdrojewski


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

28

+

ALDE

Petras Auštrevičius, Javier Nart, Urmas Paet, Hilde Vautmans

PPE

Arnaud Danjean, Michael Gahler, Manolis Kefalogiannis, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Antonio López-Istúriz White, David McAllister, Francisco José Millán Mon, Ramona Nicole Mănescu, Alojz Peterle, Julia Pitera, László Tőkés, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Jaromír Štětina

S&D

Victor Boştinaru, Knut Fleckenstein, Eugen Freund, Neena Gill, Ana Gomes, Alex Mayer, Clare Moody, Gilles Pargneaux, Elena Valenciano, Boris Zala

6

-

EFDD

James Carver

ENF

Mario Borghezio, Jean-Luc Schaffhauser

GUE/NGL

Sabine Lösing

NI

Georgios Epitideios, Janusz Korwin-Mikke

7

0

ECR

Bas Belder, Charles Tannock, Geoffrey Van Orden

EFDD

Fabio Massimo Castaldo

Verts/ALE

Barbara Lochbihler, Jordi Solé, Bodil Valero

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Právne oznámenie