Postup : 2017/2124(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0383/2017

Predkladané texty :

A8-0383/2017

Rozpravy :

PV 05/02/2018 - 18
CRE 05/02/2018 - 18

Hlasovanie :

PV 06/02/2018 - 5.6
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0025

SPRÁVA     
PDF 550kWORD 61k
28.11.2017
PE 606.142v02-00 A8-0383/2017

o výročnej správe Európskej centrálnej banky za rok 2016

(2017/2124(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci

Spravodajca: Jonás Fernández

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o výročnej správe Európskej centrálnej banky za rok 2016

(2017/2124(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na výročnú správu Európskej centrálnej banky za rok 2016,

–  so zreteľom na článok 284 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Štatút Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky (ECB), a najmä na jeho články 3 a 15,

–  so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na správu skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje (Montiho správa),

–  so zreteľom na postup pri makroekonomickej nerovnováhe (PMN),

–  so zreteľom na článok v časopise Economic Bulletin ECB s názvom MFI lending rates: pass-through in the time of non-standard monetary policy (Úrokové sadzby peňažných finančných inštitúcií: prechod v čase neštandardnej menovej politiky) (číslo 1/2017),

–  so zreteľom na správu EHSV o európskej priemyselnej a menovej politike,

–  so zreteľom na správu organizácie Transparency International s názvom Two sides of the same coin? Independence and accountability of the European Central Bank (Dve strany tej istej mince? Nezávislosť a zodpovednosť Európskej centrálnej banky),

–  so zreteľom na vysvetľujúcu stránku ECB s názvom Čo sú to peniaze?,

–  so zreteľom na dohodu ECB o núdzovej pomoci na zvýšenie likvidity (ELA) uverejnenú 19. júna 2017,

-  so zreteľom na odporúčanie Komisie 2010/191/EÚ z 22. marca 2010 o rozsahu a účinkoch eurobankoviek a euromincí ako zákonného platidla(1),

-  so zreteľom na článok 11 nariadenia Rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura(2);

-  so zreteľom na článok 128 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) o eure ako zákonnom platidle,

–  so zreteľom na prejav predsedu ECB zo 6. apríla 2017,

–  so zreteľom na článok 127 ods. 5 ZFEÚ,

–  so zreteľom na článok 127 ods. 2 ZFEÚ,

–  so zreteľom na spätnú väzbu ECB v súvislosti s príspevkom, ktorý poskytol Európsky parlament ako súčasť svojho uznesenia o výročnej správe ECB za rok 2015,

–  so zreteľom na článok 132 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0383/2017),

A.  keďže Rada guvernérov ECB na svojom zasadnutí, ktoré sa uskutočnilo 9. a 10. marca 2016, prijala tieto ďalšie opatrenia na dosiahnutie prvoradého cieľa cenovej stability a vedľajšieho cieľa podpory hospodárstva pomocou menovej politiky: 1) znížene jej kľúčových úrokových sadzieb a nižšia sadzba pre jednodňové sterilizačné operácie na úrovni -0,4 %, 2) zvýšenie mesačných nákupov v rámci programu nákupu aktív (APP) na 80 miliárd EUR, 3) začlenenie nového programu nákupu cenných papierov podnikového sektora (CSPP) do APP na nákup cenných papierov s investičným stupňom denominovaných v eurách, ktoré vydávajú nebankové spoločnosti so sídlom v eurozóne, a 4) nový súbor cielených dlhodobejších refinančných operácií (TLTRO) so štvorročnou splatnosťou;

B.  keďže Rada guvernérov ECB na svojom zasadnutí, ktoré sa konalo 7. a 8. decembra 2016, rozhodla o predĺžení horizontu APP v zníženom mesačnom objeme (z 80 miliárd EUR na 60 miliárd EUR) od apríla 2017 do decembra 2017, alebo v prípade potreby na ešte dlhší čas, a v každom prípade až kým Rada guvernérov nezistí, že sa vývoj inflácie udržateľne upravil v súlade s jej inflačným cieľom;

C.  keďže členovia výkonnej rady ECB nepretržite zdôrazňovali význam zavedenie reforiem v eurozóne zameraných na zvyšovanie produktivity, ako aj fiškálnych politík priaznivých pre rast, v rámci Paktu stability a rastu;

D.  keďže podľa makroekonomickej prognózy Eurosystému zo septembra 2017 sa očakáva ročná inflácia v eurozóne meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien (HISC) na úrovni 1,5 % v roku 2017, 1,2 % v roku 2018 a 1,5 % v roku 2019;

E.  keďže hlavným cieľom Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) je udržiavať cenovú stabilitu vymedzenú Radou guvernérov ECB ako medziročný rast HISC eurozóny tesne pod úrovňou 2 % v strednodobom horizonte; keďže prognózy ECB boli výrazne pod jej strednodobým cieľom inflácie každý rok od roku 2013 a ECB v súčasnosti predpokladá, že inflácia nedosiahne cieľovú úroveň pred rokom 2020;

F.  keďže ECB sa domnieva, že slabá dynamika inflácie je okrem iných faktorov dôsledkom spomalenia rastu miezd a nízkych cien energie;

G.  keďže v článku 127 ods. 5 ZFEÚ sa vyžaduje, aby ESCB pomáhala udržiavať finančnú stabilitu;

H.  keďže v roku 2016 dosiahol čistý zisk ECB 1,19 miliardy EUR v porovnaní s 1,08 miliardy EUR v roku 2015;

I.  keďže hlavným prispievateľom k tomuto čistému zisku je vyšší čistý príjem z úrokov získaných na cenné papiere držané na účely menovej politiky vrátane APP a portfólií amerického dolára;

J.  keďže rast a miera nezamestnanosti ostávajú v značnej miere geograficky nerovnomerné, čo spôsobuje nebezpečnú nestabilitu v hospodárstve a ohrozuje riadny rozvoj;

K.  keďže v článku 123 ZFEÚ a článku 21 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk a Európskej centrálnej banky sa zakazuje menové financovanie vlád;

L.  keďže čoraz väčší počet podnikov v oblasti finančných technológií má významný potenciál, pokiaľ ide o zvyšovanie finančného začleňovania v eurozóne, pričom to takisto zvyšuje potrebu dohľadu a monitorovania na mikro- a makroprudenciálnej úrovni;

Všeobecný prehľad

1.  zdôrazňuje, že v súlade s článkom 7 štatútu ECB ani ECB ani národná centrálna banka (NCB) ani žiaden člen ich rozhodovacích orgánov nesmú žiadať ani prijímať pokyny od orgánov alebo inštitúcií Spoločenstva, od žiadnej vlády členského štátu ani od žiadneho iného subjektu; prízvukuje preto nezávislosť ECB ako menového orgánu eurozóny, ako sa ustanovuje v zmluve; zdôrazňuje však potrebu väčšej zodpovednosti a transparentnosti, ktorá je primeraná jej úrovni nezávislosti;

2.  zdôrazňuje tiež federálny charakter ECB, ktorý vylučuje uplatňovanie práva veta jednotlivých štátov a umožňuje jej konať rozhodne v rôznych oblastiach, napríklad pri prispievaní k riešeniu krízy;

3.  poukazuje na prínos ústretovej menovej politiky ECB, vrátane jej nízkych úrokových sadzieb a programu nákupu aktív v rokoch 2012 – 2016, k cyklickému oživeniu hospodárstva a vytváraniu pracovných miest, a to aj tým, že predchádza deflácii, zachováva priaznivé podmienky financovania pre podniky a domácnosti, a zachováva finančnú stabilitu a riadne fungovanie platobných systémov; je však znepokojený dôsledkami nekonvenčných opatrení menovej politiky pre jednotlivých sporiteľov a finančnú rovnováhu dôchodkových systémov a systémov poistenia, ako aj vytváraním bublín v cenách aktív, ktoré by mala ECB dôkladne monitorovať a minimalizovať;

4.  je znepokojený tým, že banky v eurozóne nevyužili priaznivé prostredie, ktoré vytvorila ECB na posilnenie svojich kapitálových základní, ale podľa názoru Banky pre medzinárodné zúčtovanie, na vyplatenie značných dividend niekedy presahujúcich úroveň nerozdelených ziskov;

5.  je naďalej znepokojený stále vysokou úrovňou neobchodovateľných aktív a cenných papierov krytých aktívami, ktoré sa Eurosystému poskytli ako zábezpeka v rámci jeho refinančných operácií; opätovne žiada ECB, aby poskytla informácie o tom, ktoré centrálne banky prijali takéto cenné papiere a aby tiež zverejnila postupy hodnotenia uvedených aktív; zdôrazňuje, že takéto zverejnenie by bolo prospešné na účely parlamentnej kontroly úloh v oblasti dohľadu zverených ECB;

6.  so znepokojením konštatuje, že nerovnováha v rámci systému TARGET2 sa v eurozóne opäť zväčšuje, a to napriek zníženiu obchodnej nerovnováhy, čo svedčí o pokračujúcom odlive kapitálu z periférie eurozóny;

Cenová stabilita

7.  pripomína, že podľa Eurostatu dosahovala priemerná inflácia v eurozóne v roku 2016 0,2 %, zatiaľ čo inflácia po vylúčení cien energií bola na úrovni 0,9 %; okrem toho poznamenáva, že, ako sa uvádza vo výročnej správe ECB za rok 2016, základnej inflácii naďalej chýba presvedčivý stúpajúci trend v roku 2016;

8.  konštatuje, že sa očakáva, že inflácia v eurozóne zostane pod úrovňou 2 % najmenej do roku 2020, a to aj napriek veľmi ústretovej menovej politike, ktorú ECB sleduje, čo znamená, že hospodárstvo eurozóny nepracuje s plnou kapacitou, pričom okrem iných faktorov aj nedávne zhodnotenie výmenného kurzu eura sťažuje dosiahnutie cenovej stability;

9.  berie na vedomie vlastné posúdenie ECB, že bez jej balíka politík by inflácia bola v priemere takmer o 0,5 % nižšia ako súčasne predpokladaná miera na roky 2016 – 2019;

10.  súhlasí s ECB, že vyvážená kombinácia zdravých a rast podporujúcich vnútroštátnych fiškálnych politík pri plnom rešpektovaní Paktu stability a rastu, vrátane jeho vnútornej flexibility, ako aj sociálne vyvážené a ambiciózne reformy podporujúce produktivitu, sú potrebné aj na úrovni členských štátov s cieľom premeniť súčasné cyklické oživenie scenár trvalého, udržateľného a spoľahlivého dlhodobého štrukturálneho hospodárskeho rozvoja;

11.  domnieva sa, že vzhľadom na súčasnú neefektívnosť transmisných kanálov menovej politiky je nevyhnutné, aby ECB zabezpečila, aby sa dosiahla cenová stabilita, stanovená Radou guvernérov ECB ako miera inflácie tesne pod úrovňou 2 %; domnieva sa, že ECB by však mala pozorne posudzovať výhody a vedľajšie účinky svojej politiky, najmä pokiaľ ide o zamýšľané opatrenia na boj proti deflácii v budúcnosti; je presvedčený, že v záujme vytvorenia právnej istoty a dôvery vo finančné trhy by sa ECB mala zamerať na jasné a stručné oznamovanie svojich opatrení v oblasti menovej politiky;

12.  domnieva sa, že aktuálna kríza zdôraznila potrebu diverzifikovať teoretický základ politického rámca, v rámci centrálnych bánk; žiada ECB, aby vo svojej ďalšej výročnej správe analyzovala vplyv krízy na vývoj jej teoretického rámca;

Hospodársky rast a zamestnanosť

13.  pripomína, že v súlade s ustanoveniami článku 2 svojho štatútu a článku 127 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a ďalšími podrobnosťami uvedenými v článku 282 ZFEÚ, je nevyhnutné, aby ECB, bez toho, aby bol dotknutý hlavný cieľ cenovej stability, podporovala všeobecné hospodárske politiky Únie s cieľom prispievať k dosiahnutiu cieľov Únie stanovených v článku 3 Zmluvy o Európskej únii;

14.  konštatuje, že rast HDP v eurozóne je stabilný a súčasne mierny, ale je optimistický v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi a je na stabilnej ceste, keď v roku 2015 dosiahol 2 % a v roku 2016 1,8 %; konštatuje, že hospodárska prognóza Komisie z jesene roku 2017 predpovedá, že miera rastu HDP v roku 2017 bude vo výške 2,2 % a v roku 2018 vo výške 2,3 %;

15.  zdôrazňuje, že podľa výročnej správy ECB za rok 2016 investície rástli o trochu pomalšie ako predchádzajúci rok; zdôrazňuje, že úsilie menovej politiky ECB ešte nevytvorilo hmatateľný vplyv na investície v hospodárstve EÚ; poznamenáva, že tento nedostatok vplyvu má osobitne nepriaznivý účinok v okrajových regiónoch Únie;

16.  s poľutovaním zdôrazňuje, že podľa svetového hospodárskeho výhľadu MMF z apríla 2017 bola produkčná medzera eurozóny -1,2 % potenciálneho HDP v roku 2016, čo je medzera, ktorá zrejme až do roka 2019 zostane negatívna, čo naznačuje, že HDP eurozóny bude pod úrovňou potenciálneho rastu počas prognózovaného obdobia;

17.  konštatuje, že podľa ECB, je jej menová politika kľúčom k cyklickému oživeniu hospodárstva v eurozóne, ktoré stimuloval a naďalej stimuluje, okrem iných faktorov, domáci dopyt, podporený priaznivými podmienkami financovania a zlepšujúcimi sa trhmi práce, a produktivita a reformy posilňujúce konkurencieschopnosť v niektorých členských štátoch, pričom sa využil aj pokles cien ropy, ktorý prispeje ku kumulatívnemu 1,7 % rastu v období rokov 2016 – 2019;

18.  domnieva sa, že ako uviedol prezident ECB, menová politika nie je dostatočná na udržanie oživenia hospodárstva, ani nemôže prispieť k vyriešeniu štrukturálnych problémov európskeho hospodárstva, ak ju nedoplnia starostlivo navrhnuté, sociálne vyvážené a spravodlivé dlhodobé politiky posilňujúce rast a konkurencieschopnosť na úrovni členských štátov, v kombinácii so zdravými fiškálnymi politikami a v rámci Paktu stability a rastu; súhlasí ďalej s ECB, že je potrebné prehĺbiť inštitucionálnu štruktúru HMÚ na podporu uvedených reforiem a vytvorenie eurozóny odolnejšej voči makroekonomickým šokom;

19.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že hoci nezamestnanosť klesla z 10,5 % v decembri 2015 na 9,6 % v decembri 2016, mnohé krajiny eurozóny naďalej trpia vysokou úrovňou nezamestnanosti a agregovaný dopyt v eurozóne je naďalej v útlme, a to aj vzhľadom na to, že pretrvávajúca nerovnosť v EÚ môže byť škodlivá pre zdravý a inkluzívny hospodársky rozvoj; vyzýva preto na vykonávanie politík zacielených na zvyšovanie produktivity so zameraním na zručnosti, ktoré uľahčujú ďalšie vytváranie kvalitných pracovných miest, ako aj zvyšovanie miezd;

20.  berie na vedomie analýzu distribučných následkov politík ECB, ktorá je súčasťou výročnej správy ECB; nabáda ECB, aby pokračovala v skúmaní distribučného vplyvu svojej menovej politiky, a to aj na nerovnosť príjmov, a aby to zohľadnila v kontexte tvorby menovej politiky;

21.  zdôrazňuje, že s cieľom zabezpečiť plnú účinnosť menovej politiky, treba opraviť nerovnováhy bežného účtu vhodnými fiškálnymi, hospodárskymi politikami a reformami podporujúcimi produktivitu;

Poskytovanie úverov a bankový dohľad

22.  upozorňuje, že hoci peňažná zásoba M1 rástla v roku 2016 na úrovni 8,8 %, peňažná zásoba M3 naďalej rastie len na úrovni 5 % ročne, z čoho vyplýva, že prenos menovej politiky nie je úplne efektívny a naznačuje to menové abnormality, ako aj chýbajúce primerané poskytovanie úverov; zdôrazňuje preto význam únie kapitálových trhov (CMU), ktorá by mohla poskytnúť alternatívny prostriedok financovania hospodárstva v časoch otrasov v bankovom sektore;

23.  uznáva, že menová politika do určitej miery znížila náklady na úver a pomohla zlepšiť prístup k financovaniu pre podniky a domácnosti v eurozóne, s osobitným vplyvom v určitých členských štátoch, ako sa uvádza vo výročnej správe ECB za rok 2016, v ktorej sa uvádza, že náklady na pôžičky pre domácností v eurozóne sa naďalej v jednotlivých krajinách líšia; domnieva sa preto, že účinok tejto politiky je obmedzený vzhľadom na nízky dopyt po úveroch, pretrvávajúce štrukturálne problémy v bankových systémoch niektorých členských štátov a nedôveru medzi finančnými inštitúciami;

24.  nabáda na ďalšie zlepšenie prístupu MSP k úverom, čím sa posilní inkluzívnosť hospodárskeho rozvoja;

25.  víta skutočnosť, že od roku 2015 sadzby za veľmi malé úvery naďalej klesali rýchlejšie ako sadzby za veľké úvery, čo prispelo k ďalšiemu zužovaniu rozpätia medzi veľmi malými a veľkými úvermi; pripomína okrem toho, že rozpätie medzi sadzbami za malé úvery a za veľké úvery je teraz v krajinách eurozóny podobné;

26.  konštatuje, že predĺžené obdobie takmer plochej výnosovej krivky úrokovej sadzby by mohlo ovplyvniť stabilitu a ziskovosť bankového systému; súhlasí však s posúdením ECB, že ziskovosť banky v konečnom dôsledku závisí od jej obchodného modelu, ako aj od jej štruktúry a súvahy, bez ohľadu na nízke úrokové sadzby; berie tiež na vedomie, že bankový sektor EÚ je charakteristický rozmanitosťou, v neposlednom rade v dôsledku vnútroštátnych špecifík, čo zase prispieva k stabilite finančného systému;

27.  uznáva, že zatiaľ čo súčasná politika nízkych úrokových sadzieb má dočasne pozitívny účinok na úroveň nesplácaných úverov (NPL), mali by sa účinne a štruktúrovaným spôsobom riešiť zásadné riziká súvisiace s nesplácanými úvermi; berie na vedomie úsilie ECB a SSM pri dohľade nad bankami a pomoci bankám v eurozóne s cieľom znížiť objem ich NPL, a najmä usmernenia, ktoré poskytla ECB bankám, pokiaľ ide o riešenie NPL v marci 2017 a jej opatrenia týkajúce sa jednotlivých bánk, ako aj akčný plán schválený Radou ECOFIN z 11. júla 2017 bez toho, aby boli dotknuté právomoci Európskeho parlamentu, pokiaľ ide o právne predpisy úrovne 1; poukazuje na to, že riadne vykonávanie akčného plánu Rady si vyžaduje spoločné úsilie zo strany bánk, orgánov dohľadu, regulačných orgánov a vnútroštátnych orgánov; vyzýva na záťažové testy so širokým pokrytím, metodickou vhodnosťou a spoľahlivosťou; odporúča pozorné monitorovanie vývoja na trhoch s nehnuteľnosťami; domnieva sa, že akékoľvek dodatočné opatrenia by mali zabezpečiť plné rešpektovanie výsad Európskeho parlamentu;

CSPP

28.  víta zlepšenia, ktoré vykonala ECB pri zverejňovaní zoznamu cenných papierov, ktorých držiteľom je Eurosystém, v rámci programu CSPP ECB, ale konštatuje, že tento program priamo zvýhodňuje najmä veľké spoločnosti;

29.  vyzýva ECB, aby naďalej zabezpečovala úplnú transparentnosť zverejňovania objemov nákupov v rámci CSPP pre každú spoločnosť po uplynutí primeraného obdobia; vyzýva ECB, aby zverejňovala aj všetky údaje v rámci CSPP v jednotnom, užívateľsky prehľadnom prehľade, čo môže uľahčiť verejnú zodpovednosť; zdôrazňuje, že v každom prípade by sa mala zaručiť úplná transparentnosť po skončení programu; okrem toho vyzýva ECB, aby uverejnila kritériá týkajúce sa oprávnenosti nákupu podnikových dlhopisov v rámci CSPP, s cieľom vyhnúť sa možnému narušeniu hospodárskej súťaže na trhu; zdôrazňuje, že oprávnenosť nákupu dlhopisov sa riadi kritériami manažmentu rizika a nie veľkosťou emitujúcich spoločností;

30.  konštatuje, že ECB ako inštitúcia EÚ je viazaná Parížskou dohodou;

31.  súhlasí, že dobre fungujúci, diverzifikovaný a integrovaný kapitálový trh by podporil prenos jednotnej menovej politiky; domnieva sa, že únia kapitálových trhov (CMU) by mala zohrávať kľúčovú úlohu pri podpore združeného kapitálu v EÚ; vyzýva na postupné, včasné a úplné dokončenie a vykonávanie CMU;

32.  berie na vedomie pozitívne stanovisko ECB k rýchlemu zriadeniu európskeho systému ochrany vkladov (EDIS) ako tretieho piliera bankovej únie; zdôrazňuje kľúčovú úlohu ochrany vkladov pre budovanie dôvery a zabezpečovanie rovnakej ochrany vkladov v rámci bankovej únie; zdôrazňuje, že EDIS by mohol ďalej posilniť a zabezpečiť finančnú stabilitu; uznáva, že zdieľanie a znižovanie rizika musia ísť ruka v ruke;

33.  berie na vedomie úvahy Komisie o zriadení európskeho bezpečného aktíva pre bankovú úniu eurozóny;

34.  berie na vedomie rozhodnutie Rady guvernérov ECB v súvislosti s odporúčaním na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa článok 22 štatútu ESCB a ECB, prijatého 23. júna 2017, s cieľom poskytnúť právny základ, ktorý umožní eurosystému vykonávať jeho úlohu centrálnej emisnej banke v navrhovanej reforme štruktúry dohľadu pre centrálne zúčtovacie protistrany (CCP), čím sa poskytne ECB právomoc na regulovanie činnosti systémov zúčtovania vrátane centrálnych protistrán, s cieľom účinne bojovať proti rizikám, ktoré tieto systémy predstavujú pre plynulé fungovanie platobných systémov a vykonávanie jednotnej menovej politiky; v súčasnosti posudzuje odporúčanie a so záujmom očakáva rokovania o tomto návrhu;

Fyzické peniaze a digitálne meny

35.  súhlasí s ECB o význame fyzických peňazí ako zákonného platidla, vzhľadom na skutočnosť, že euro je jediným zákonným platidlom v eurozóne, a pripomína všetkým členským štátom eurozóny, že prijímanie euromincí a bankoviek by malo byť pravidlom v maloobchodných transakciách bez toho, aby boli dotknuté práva týchto členských štátov na zavedenie horných limitov hotovostných platieb na účely boja proti praniu špinavých peňazí, daňovým podvodom a proti financovaniu terorizmu a organizovanej trestnej činnosti; navrhuje, že eurosystém by mal vydávať pamätné bankovky Karola Veľkého, ktoré by tiež mali byť zákonným platidlom;

36.  berie na vedomie prebiehajúce diskusie týkajúce sa „digitálnej meny centrálnej banky“ alebo „digitálnych základných peňazí“, ktoré by boli k dispozícii širokej škále zmluvných strán vrátane domácností; podnecuje Komisiu a ECB, aby preskúmali tieto systémy s cieľom zlepšiť prístup verejnosti k platobným systémom spolu s fyzickými peniazmi, ako aj potenciálne problémy monopolu ECB na vydávanie peňazí; zdôrazňuje, že pokrok v oblasti virtuálnych mien nesmie viesť k obmedzeniam v oblasti maloobchodných platieb v hotovosti alebo k zrušeniu hotovosti;

37.  zdôrazňuje význam kybernetickej bezpečnosti pre finančný sektor; víta prácu ECB v tejto oblasti vrátane začatia pilotného programu oznamovania významných kybernetických incidentov vo februári 2016 a spolupráci v rámci skupiny G7;

Zodpovednosť a transparentnosť

38.  žiada ECB, aby aj naďalej poskytovala potrebnú podporu Grécku a každému inému členskému štátu pri preskúmaní ukončenia programu finančnej pomoci; domnieva sa, že táto podpora by mohla zahŕňať, bez toho, aby bolo dotknuté jej nezávislé postavenie, začlenenie gréckych štátnych dlhopisov do PSPP, na základe kritérií oprávnenosti, ktoré by sa uplatnili na všetky členské štáty, a rozšírenie programu CBPP3 na grécke právne subjekty, ktoré sa riadia verejným a súkromným právom v súlade s rovnakými kritériami oprávnenosti;

39.  vyzýva ECB, aby v spoluprácu s ESA posúdila všetky dôsledky odchodu Spojeného kráľovstva z EÚ a aby bola pripravená podporiť premiestňovanie bánk a ich činností v eurozóne; považuje posilnenie dohľadu nad bezhotovostným zúčtovaním v eurách mimo eurozóny za nanajvýš dôležité, aby sa odstránili nedostatky v oblasti dohľadu a finančnej stability; začína diskusiu o návrhu Komisie, ktorým sa mení a dopĺňa EMIR, pokiaľ ide o dohľad nad centrálnymi protistranami, ktorý bol vydaný v júni 2017 na úrovni výborov s cieľom dosiahnuť toto posilňovanie;

40.  konštatuje, že skupina na vysokej úrovni pre vlastné zdroje identifikovala zisky ECB z emisie peňazí ako jeden z možných nových vlastných zdrojov pre rozpočet EÚ; zdôrazňuje, že na premenu týchto ziskov na vlastné zdroje EÚ by bola potrebná zmena štatútu ESCB a ECB, ako aj úpravy zamerané na zohľadnenie špecifickej situácie členských štátov, ktoré nepatria do eurozóny;

41.  domnieva sa, že nezávislosť ECB, a teda jeho miera zodpovednosti, musia byť úmerné jej významu; zdôrazňuje, že zodpovednosti a úlohy ECB si vyžadujú transparentnosť vo vzťahu k širokej verejnosti a väčšiu zodpovednosť voči Parlamentu; zdôrazňuje, že treba predkladať zoznamy kandidátov tak, aby Parlament mohol plniť svoju inštitucionálnu úlohu pri vymenúvaní prezidenta, viceprezidenta a ďalších členov výkonnej rady ECB;

42.  poukazuje na to, že menový dialóg je dôležitým nástrojom na zabezpečenie transparentnosti menovej politiky vo vzťahu k Európskemu parlamentu rozhodnutia, a teda aj voči širokej verejnosti; víta pravidelnú prítomnosť a dialóg s prezidentom ECB a ďalšími členmi výkonnej rady v rámci dialógu o menových otázkach a iných formátov; domnieva sa, že dialóg o menových otázkach by sa mohol ďalej zlepšiť, a to aj prostredníctvom jeho obnovy s cieľom posilniť zameranie, interaktivitu a relevantnosť výmeny názorov s prezidentom ECB a inými členmi výkonnej rady v rámci dialógu o menových otázkach a iných formátov podľa odporúčaní a spätnej väzby od odborníkova na menovú politiku, ktoré si Výbor pre hospodárske a menové veci vyžiadal v marci 2014; takisto vyzýva úradníkov ECB, aby pokračovali vo vítanej praxi poskytovania písomných odpovedí pri nevyriešených otázkach po výmene názorov;

43.  víta rozhodnutie ECB v roku 2016 uverejniť v jej výročnej správe spätnú väzbu na podnety Parlamentu, a vyzýva ECB, aby aj naďalej vyvíjala úsilie v oblasti transparentnosti s cieľom lepšie vysvetľovať svoje opatrenia v oblasti menovej politiky; pripomína svoju žiadosť, aby ECB pridala kapitolu alebo prílohu k svojej výročnej správe, ktorá bude poskytovať súhrnnú spätnú väzbu o správe Európskeho parlamentu za predchádzajúci rok;

44.  žiada ECB, aby zabezpečila nezávislosť členov jej výboru pre vnútorný audit; nalieha na ECB, aby v záujme predchádzania konfliktu záujmov zverejnila vyhlásenia o finančných záujmoch svojich členov Rady guvernérov; vyzýva ECB, aby zabezpečila, aby etickému výboru, nepredsedal bývalý prezident alebo bývalí členovia Rady guvernérov ECB, ani nik, kto môže mať konflikt záujmov; vyzýva Radu guvernérov ECB, aby sa riadila služobným poriadkom a Kódexom správania EÚ a vyžadovala dvojročné obdobie profesijnej nečinnosti svojich odchádzajúcich členov po ukončení ich mandátu; zdôrazňuje, že členovia Výkonnej rady ECB by sa mali zdržať súčasného členstva vo fórach alebo iných organizáciách, ktoré zahŕňajú vedúci predstaviteľov bánk pod dohľadom ECB;

45.  vyzýva ECB, aby prijala jasnú a verejnú politiku v oblasti oznamovania;

46.  konštatuje, že súčasná politika zamestnanosti ECB, pokiaľ ide o dočasných zamestnancov, ktorá sa opiera aj o opakované zmluvy na dobu určitú, môže spôsobiť nestabilitu v pracovnom prostredí a ohrozuje profesionálnu súdržnosť v ECB; vyjadruje znepokojenie nad údajnými prípadmi klientelizmu a vysokou mierou nespokojnosti zamestnancov ECB; berie na vedomie a víta iniciatívy ECB zamerané na riešenie týchto problémov, a to aj prostredníctvom posilneného dialógu so zástupcami zamestnancov, a nabáda ju, aby v tomto úsilí pokračovala; vyzýva ECB, aby zabezpečila rovnaké zaobchádzanie a rovnosť príležitostí pre všetkých svojich zamestnancov, a tiež aby zabezpečila dôstojné pracovné podmienky v rámci inštitúcie;

47.  víta úsilie ECB o zlepšenie zrozumiteľnosti a transparentnosti v súvislosti s poskytovaním núdzovej likvidity (ELA) a stanovovaním jeho cien, v súlade s dohodou o likvidite z mája 2017; poukazuje na to, že poskytovanie likvidity centrálnej banky inštitúciám v eurozóne by sa mohlo ešte viac objasniť;

48.  víta prax ECB uverejňovania jej rozhodnutí všeobecného uplatňovania, nariadení, odporúčaní a stanovísk, čím sa znižuje počet výnimiek zo zverejňovania; žiada ECB, aby zvýšila transparentnosť voči verejnosti, a to aj prostredníctvom verejných konzultácií, ak zverejnenie výrazne nenarúša fungovanie trhov;

49.  zdôrazňuje, že úloha dohľadu ECB a jej úlohy v oblasti menovej politiky by sa nemali zamieňať a nemali by byť zdrojom konfliktu záujmov pri výkone jej hlavných funkcií;

50.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a ECB.

(1)

Ú. v. EÚ L 83, 30.3.2010, s. 70.

(2)

Ú. v. EÚ L 139, 11.5.1998, s. 1.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

21.11.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

40

7

7

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gerolf Annemans, Hugues Bayet, Pervenche Berès, Udo Bullmann, Thierry Cornillet, Markus Ferber, Jonás Fernández, Sven Giegold, Neena Gill, Roberto Gualtieri, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Cătălin Sorin Ivan, Barbara Kappel, Wajid Khan, Georgios Kyrtsos, Philippe Lamberts, Sander Loones, Olle Ludvigsson, Ivana Maletić, Gabriel Mato, Costas Mavrides, Bernard Monot, Caroline Nagtegaal, Luděk Niedermayer, Stanisław Ożóg, Dimitrios Papadimoulis, Pirkko Ruohonen-Lerner, Anne Sander, Alfred Sant, Molly Scott Cato, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Theodor Dumitru Stolojan, Kay Swinburne, Ramon Tremosa i Balcells, Ernest Urtasun, Marco Valli, Tom Vandenkendelaere, Miguel Viegas, Jakob von Weizsäcker, Marco Zanni, Sotirios Zarianopoulos

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Matt Carthy, Andrea Cozzolino, Herbert Dorfmann, Frank Engel, Ashley Fox, Ramón Jáuregui Atondo, Paloma López Bermejo, Thomas Mann, Siegfried Mureşan

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Bogdan Brunon Wenta, Wim van de Camp


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA V GESTORSKOM VÝBORE

40

+

ALDE

Caroline Nagtegaal, Ramon Tremosa i Balcells, Thierry Cornillet

ECR

Pirkko Ruohonen-Lerner

PPE

Anne Sander, Bogdan Brunon Wenta, Brian Hayes, Frank Engel, Gabriel Mato, Georgios Kyrtsos, Gunnar Hökmark, Herbert Dorfmann, Ivana Maletić, Luděk Niedermayer, Markus Ferber, Siegfried Mureşan, Theodor Dumitru Stolojan, Thomas Mann, Tom Vandenkendelaere, Wim van de Camp

S&D

Alfred Sant, Andrea Cozzolino, Costas Mavrides, Cătălin Sorin Ivan, Hugues Bayet, Jakob von Weizsäcker, Jonás Fernández, Neena Gill, Olle Ludvigsson, Pedro Silva Pereira, Pervenche Berès, Peter Simon, Ramón Jáuregui Atondo, Roberto Gualtieri, Udo Bullmann, Wajid Khan

VERTS/ALE

Ernest Urtasun, Molly Scott Cato, Philippe Lamberts, Sven Giegold

7

-

EFDD

Marco Valli

ENF

Bernard Monot, Gerolf Annemans, Marco Zanni

GUE/NGL

Miguel Viegas, Paloma López Bermejo

NI

Sotirios Zarianopoulos

7

0

ECR

Ashley Fox, Kay Swinburne, Stanisław Ożóg, Sander Loones

ENF

Barbara Kappel

GUE/NGL

Dimitrios Papadimoulis, Matt Carthy

Vysvetlenie použitých znakov

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Právne oznámenie