SPRÁVA o občianstve EÚ za rok 2017: Posilnenie práv občanov v Únii demokratickej zmeny

30.11.2017 - (2017/2069(INI))

Výbor pre petície
Spravodajkyňa: Beatriz Becerra Basterrechea
Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*):
Csaba Sógor, Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
(*) (Pridružený výbor – článok 54 rokovacieho poriadku)


Postup : 2017/2069(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu :  
A8-0385/2017
Predkladané texty :
A8-0385/2017
Prijaté texty :

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o občianstve EÚ za rok 2017: Posilnenie práv občanov v Únii demokratickej zmeny

(2017/2069(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na správu Komisie z 24. januára 2017 s názvom Posilnenie práv občanov v Únii demokratickej zmeny – Správa o občianstve EÚ na rok 2017 (COM(2017)0030),

–  so zreteľom na správu vypracovanú na základe článku 25 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) o dosiahnutom pokroku na ceste k skutočnému občianstvu EÚ 2013 – 2016,

–  so zreteľom na výsledky verejných konzultácií o občianstve EÚ z roku 2015, ktoré uskutočnila Komisia, a na výsledky prieskumov Eurobarometra o volebných právach a občianstve z roku 2015,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na články 2, 6 a 9 až 12 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ), na články 18 až 25 ZFEÚ a články 11, 21 a 39 až 46 Charty základných práv EÚ,

–  so zreteľom na dodržiavanie zásad právneho štátu zakotvených v článku 2 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na článok 3 ods. 2 Zmluvy o EÚ, v ktorom je zakotvené právo na slobodu pohybu osôb,

–  so zreteľom na petičné právo zakotvené v článku 44 Charty základných práv EÚ,

–  so zreteľom na článok 165 Zmluvy o EÚ,

–  so zreteľom na petičné právo stanovené v článku 227 ZFEÚ,

–  so zreteľom na Protokol č. 1 ZFEÚ o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

–  so zreteľom na Protokol č. 2 ZFEÚ o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na závery Rady z 29. februára 2017 o stratégii jednotného trhu[1], a najmä na dokument o výsledkoch neformálneho stretnutia centier siete SOLVIT, ktoré sa konalo 18. septembra 2015 v Lisabone[2],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o Správe o občianstve EÚ za rok 2013 – Občania EÚ: vaše práva, vaša budúcnosť[3],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. februára 2016 o získavaní vedomostí o EÚ v škole[4],

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. októbra 2016 o monitorovaní uplatňovania práva Únie: Výročná správa za rok 2014[5],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. februára 2017 s odporúčaniami pre Komisiu o cezhraničných aspektoch osvojení[6],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. marca 2017 o realizácii programu Európa pre občanov[7],

–  so zreteľom na návrh nariadenia Rady o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie) (COM(2016)0411),

–  so zreteľom na svoju správu o činnosti pracovnej skupiny pre otázky blaha detí, a najmä na jej závery[8],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2016 o činnostiach Výboru pre petície za rok 2015[9],

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre petície z 23. februára 2017[10] a na stanovisko Výboru pre ústavné veci z 1. júna 2017[11] k správe Európskej komisie o monitorovaní uplatňovania právnych predpisov EÚ za rok 2015,

–  so zreteľom na vypočutia, ktoré zorganizoval Výbor pre petície v rokoch 2016 a 2017, a najmä na: spoločné verejné vypočutie z 11. mája 2017 s názvom Situácia a práva občanov EÚ v Spojenom kráľovstve, ktoré spolu organizovali výbory LIBE, PETI a EMPL; verejné vypočutie z 11. októbra 2016 s názvom Prekážky pre občanov EÚ slobodne sa pohybovať a pracovať na vnútornom trhu; verejné vypočutie zo 4. mája 2017 s názvom Boj proti diskriminácii a ochrana menšín; spoločné verejné vypočutie z 15. marca 2016 s názvom Občianstvo Únie v praxi, ktoré zorganizovali Generálne riaditeľstvo Komisie pre spravodlivosť a spotrebiteľov a výbory Európskeho parlamentu LIBE, PETI, AFCO a JURI, a spoločné vypočutie o stave bez štátnej príslušnosti zorganizované výbormi LIBE a PETI 29. júna 2017,

–  so zreteľom na vypočutie výboru PETI z 22. februára 2016 s názvom Rozšírenie rozsahu pôsobnosti Charty základných práv EÚ (článok 51)?, vypočutie z 21. júna 2016 s názvom Transparentnosť a sloboda informácií v inštitúciách EÚ a vypočutie z 22. júna 2017 s názvom Obnovenie dôvery občanov v európsky projekt spolu s predchádzajúcimi vypočutiami v tomto volebnom období s názvom Právo na predkladanie petícií (23. júna 2015) a Európska iniciatíva občanov (26. februára 2015),

–  so zreteľom na štúdie s názvom Prekážky práva na voľný pohyb a pobyt pre občanov EÚ a ich rodiny, Diskriminácia vyplývajúca z prijatých petícií, Vplyv brexitu na právo na petície a na právomoci, úlohy a činnosť Výboru pre petície a Ochranná úloha Výboru pre petície v kontexte vykonávania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorých vypracovanie zadala v rokoch 2016 a 2017 tematická sekcia C Európskeho parlamentu na žiadosť Výboru pre petície,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre petície a stanoviská Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre ústavné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0385/2017),

A.  keďže občianstvo EÚ a práva s ním súvisiace boli pôvodne zavedené v roku 1992 Maastrichtskou zmluvou a ďalej posilnené Lisabonskou zmluvou, ktorá nadobudla platnosť v decembri 2009, ako aj Chartou základných práv EÚ;

B.  keďže aktívne občianstvo si vyžaduje predchádzajúcu záruku a využívanie všetkých ľudských práv, a najmä hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv;

C.  keďže celostný prístup zameraný na dosiahnutie cieľov stanovených v zmluvách EÚ, ako sú úplná zamestnanosť a sociálny pokrok, je veľmi dôležitý na to, aby umožnil skutočné využívanie práv a slobôd vyplývajúcich z občianstva EÚ;

D.  keďže prístup k občianstvu EÚ sa získava prostredníctvom štátnej príslušnosti členského štátu, ktorú upravujú vnútroštátne právne predpisy; keďže z tejto inštitúcie zároveň vyplývajú práva a povinnosti, ktorú sú stanovené právom Únie a nezávisia od členských štátov; keďže z uvedeného dôvodu je zároveň pravdou, že tieto práva a povinnosti nemôžu byť neodôvodnene obmedzované členskými štátmi vrátane orgánov ich nižších územných celkov; keďže v kontexte prístupu k štátnemu občianstvu by sa členské štáty mali riadiť zásadami práva EÚ, ako sú zásady proporcionality a nediskriminácie, ktoré sú dobre rozpracované v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie; keďže podľa zmlúv musia inštitúcie EÚ venovať každému občanovi EÚ rovnakú pozornosť;

E.  keďže občania EÚ veria, že členské štáty vrátane orgánov ich nižších územných celkov uplatňujú právo Spoločenstva a ich vnútroštátne právne predpisy, čo je predpokladom pre účinné vykonávanie práv vyplývajúcich z ich občianstva EÚ;

F.  keďže úsilie o presadzovanie občianstva EÚ súvisí so zlepšovaním kvality demokracie v rámci Únie, s praktickým požívaním základných práv a slobôd a s príležitosťou každého občana priamo sa zúčastňovať na demokratickom živote Únie;

G.  keďže akákoľvek jednostranná zmena na hraniciach členského štátu predstavuje prinajmenšom porušenie článku 2, článku 3 ods. 2 a článku 4 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, ako aj ohrozenie možnosti využívať všetky práva vyplývajúce z občianstva EÚ;

H.  keďže Lisabonskou zmluvou sa konsolidovali neodňateľné práva a záruky vyplývajúce z občianstva EÚ, okrem iného sloboda cestovať, pracovať a študovať v iných členských štátoch EÚ, podieľať sa na európskom politickom živote, presadzovať rovnosť a rešpektovanie rozmanitosti a byť chránený pred diskrimináciou, najmä diskrimináciou na základe štátnej príslušnosti; keďže čoraz väčšie uplatňovanie práva na voľný pohyb v rámci EÚ v priebehu posledných desaťročí mal za následok vznik zmiešaných rodín s rozličnými štátnymi príslušnosťami, často vrátane detí; keďže je to pozitívny trend pre konsolidáciu občianstva EÚ ako inštitúcie ako takej, zahŕňa aj osobitné problémy a predstavuje výzvy z rôznych hľadísk vrátane právnych hľadísk;

I.  keďže perspektíva vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ (brexit) zdôraznila význam práv vyplývajúcich z občianstva EÚ a ich kľúčovú úlohu v každodennom živote miliónov občanov EÚ, pričom sa v EÚ v tejto súvislosti zvýšila informovanosť o potenciálnej strate práv, ktorú by brexit spôsobil na oboch stranách, s osobitným dôrazom na 3 milióny občanov EÚ žijúcich v Spojenom kráľovstve a 1,2 milióna občanov Spojeného kráľovstva žijúcich v EÚ;

J.  keďže nedávne udalosti v Spojenom kráľovstve, humanitárna utečenecká kríza, ničivý sociálny a hospodársky vplyv úsporných politík, vysoká miera nezamestnanosti a chudoby a nárast xenofóbie a rasizmu v EÚ podkopali dôveru v systém EÚ a európsky projekt ako celok;

K.  keďže právo na slobodu pohybu a jeho uplatňovanie je ústredným prvkom občianstva EÚ a dopĺňa ostatné slobody vnútorného trhu EÚ; keďže najmä mladí Európania považujú slobodu pohybu, ktorej patrí medzi občanmi EÚ prvé miesto z hľadiska uznania a popularity, za najpozitívnejší výdobytok EÚ po zabezpečení mieru;

L.  keďže právo na slobodu pohybu a jeho uplatňovanie bolo porušené rôznymi členskými štátmi, ktoré, ako sa uvádza v mnohých petíciách, vyhostili občanov EÚ zo svojho územia alebo hrozili, že tak urobia;

M.  keďže, ako vyplýva z petícií a sťažností adresovaných Komisii a sieti SOLVIT, občania EÚ čelia pri uplatňovaní základných práv a slobôd značným ťažkostiam z dôvodu závažných hospodárskych a zamestnaneckých problémov, ktoré sa zhoršujú prijímaním úsporných opatrení na úrovni EÚ a členskými štátmi, a administratívneho zaťaženia a byrokracie v členských štátoch a z dôvodu nesprávnych informácií a/alebo nedostatočnej spolupráce orgánov členských štátov;

N.  keďže zásada nediskriminácie na základe pohlavia, rasy, farby pleti, etnického či sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo osobného presvedčenia, politického alebo iného názoru, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie, ako je zakotvená v článku 21 Charty základných práv EÚ, je hlavným vyjadrením občianstva EÚ; keďže zároveň tvorí kľúčovú zložku úspešného uplatňovania slobody pohybu, o čom svedčia petície;

O.  keďže dodržiavanie práv osôb patriacich k menšinám je jednou zo základných hodnôt EÚ zakotvených v zmluvách; keďže približne 8 % občanov EÚ patrí k národnostnej menšine a približne 10 % hovorí regionálnym jazykom alebo jazykom menšín; keďže je potrebné posilniť účinnú ochranu menšín;

P.  keďže posilnenie práv občanov a demokratických inštitúcií zahŕňa boj proti diskriminácii a rodovej nerovnosti v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja;

Q.  keďže nedostatočné zastúpenie žien na rozhodovacích pozíciách, a to najmä v politickej sfére a na úrovni predstavenstiev podnikov, bráni rozvoju spôsobilostí a oslabuje účasť žien na demokratickom živote EÚ;

R.  keďže účasť a vedúce postavenie žien v procese politického rozhodovania sú stále vystavené rôznym prekážkam, ako je napríklad pretrvávanie rodových stereotypov a dôsledky nedávnej hospodárskej krízy s jej negatívnym dosahom na problematiku rodovej rovnosti;

S.  keďže pretrvávajú výrazné nedostatky, pokiaľ ide o ochranu obetí rodovo motivovaného a domáceho násilia v celej EÚ v prípadoch cezhraničných rodinných sporov;

T.  keďže diskriminácia, ktorej čelia ženy v celej EÚ, je prekážkou pre rovnosť; keďže ženy sú stále nedostatočne zastúpené medzi voličmi, ako aj na vedúcich pozíciách, či už ide o volenú funkciu, štátnu službu, akademickú obec, médiá alebo súkromný sektor; keďže rozsiahla viacnásobná diskriminácia, s ktorou sa ženy stretávajú, a neprimerane vysoký počet žien, ktoré sú vystavené chudobe a sociálnemu vylúčeniu, predstavujú prekážky pre plné uplatňovanie ich občianskych práv;

U.  keďže právo predložiť petíciu Európskemu parlamentu, stanovené v článkoch 20 a 227 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v článku 44 Charty základných práv Európskej únie, je jedným z pilierov občianstva EÚ, je druhým najznámejším právom vyplývajúcim z občianstva EÚ a musí zabezpečovať prepojenie medzi občanmi a európskymi inštitúciami prostredníctvom otvoreného, demokratického a transparentného procesu;

V.  keďže základné práva občanov EÚ by sa mohli zaručiť pomocou nového prístupu, pokiaľ ide o výklad článku 51 Charty základných práv EÚ,

W.  keďže európski občania sú v Európskom parlamente priamo zastúpení a majú demokratické právo voliť a byť volení v európskych voľbách, dokonca aj keď majú pobyt v inom členskom štáte; keďže právo občanov EÚ, ktorí uplatnili svoje právo na slobodu pohybu, voliť v európskych a miestnych voľbách nie je uľahčované a presadzované vo všetkých členských štátoch rovnako; keďže rôzne petície poukázali na existenciu byrokratických prekážok a nedostatkov administratívneho charakteru alebo iného druhu pri výkone práva voliť v národných alebo regionálnych voľbách svojho domovského členského štátu pre tých, ktorí majú bydlisko v inom členskom štáte; keďže niektorí občania sú obmedzovaní pri uplatňovaní tohto demokratického práva, napríklad osoby so zdravotným postihnutím v členských štátoch, ktoré ratifikovali Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD), ale ktoré nesplnili svoju povinnosť zreformovať svoje volebné zákony s cieľom umožniť osobám so zdravotným postihnutím uplatňovať svoje volebné právo;

X.  keďže občania majú spolu s inými občanmi EÚ zo všetkých členských štátov právo organizovať alebo podporovať európsku iniciatívu občanov, ktorá by im mala umožniť stanoviť legislatívny program EÚ; keďže európska iniciatíva občanov je dôležitým nástrojom priamej demokracie, ktorý občanom umožňuje aktívne sa zapájať do vytvárania európskych politík a právnych predpisov; keďže európska iniciatíva občanov by mala byť transparentná a účinná; keďže uplatňovanie tohto práva zatiaľ nebolo uspokojivé;

Y.  keďže vytvorenie schengenského priestoru a začlenenie schengenského acquis do rámca EÚ výrazne posilňuje slobodu pohybu v EÚ a je jedným z najväčších úspechov európskeho integračného procesu; keďže Rada Európskej únie vo svojich záveroch č. 9166/3/11 a 9167/3/11 z 9. júna 2011 potvrdila úspešné ukončenie procesu hodnotenia a technickej pripravenosti Bulharska a Rumunska na pristúpenie k schengenskému priestoru;

Z.  keďže bezpečnosť je jednou z najväčších obáv občanov EÚ; keďže EÚ by mala dať svojim občanom pocit, že ich sloboda je chránená a bezpečnosť zaistená na celom jej území, a zároveň zabezpečiť, aby sa rovnako rešpektovali a chránili ich slobody a práva; keďže terorizmus predstavuje celosvetovú hrozbu, ktorá sa musí účinne riešiť na miestnej a vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ, aby sa zaistila bezpečnosť európskych občanov;

AA.  keďže podľa posúdenia vplyvu pripojeného k smernici Rady (EÚ) 2015/637 z 20. apríla 2015 o opatreniach koordinácie a spolupráce na uľahčenie konzulárnej ochrany nezastúpených občanov Únie v tretích krajinách, ktoré vypracovala Komisia[12], takmer sedem miliónov občanov EÚ cestuje alebo žije na miestach za hranicami EÚ, kde ich vlastná krajina nemá veľvyslanectvo alebo konzulát; keďže sa očakáva, že počet nezastúpených občanov EÚ sa do roku 2020 zvýši najmenej na 10 miliónov; keďže občania EÚ s pobytom na území štátu mimo EÚ, v ktorom ich členský štát pôvodu nemá zastúpenie, majú právo požívať ochranu diplomatických a konzulárnych úradov ktoréhokoľvek iného členského štátu za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu;

1.  berie na vedomie správu Komisie o občianstve EÚ za rok 2017, ktorá obsahuje výpočet nových priorít podľa oblastí činnosti na nadchádzajúce roky; pripomína, že správne uplatňovanie práva EÚ je spoločnou zodpovednosťou členských štátov a inštitúcií EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú musí Komisia zohrávať ako strážkyňa zmlúv pri uplatňovaní článkov 258 až 260 ZFEÚ; vyjadruje, že sú potrebné priority na účinnú reakciu na obavy občanov a riadne vymedzené, konkrétne záväzky a opatrenia na ďalšie tri roky; naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlila svoju politiku v oblasti presadzovania práva EÚ pomocou všetkých dostupných nástrojov a mechanizmov;

2.  poznamenáva, že petičné právo, právo predložiť vec európskemu ombudsmanovi a právo na prístup k dokumentom a registrom sú nevyhnutné na zabezpečenie dodržiavania práv občanov EÚ a na zvýšenie transparentnosti rozhodovania; vyjadruje preto svoje želanie, aby sa tieto práva presadzovali a zdôrazňovali ako kľúčové prvky správy Komisie o občianstve EÚ a aby v nej boli riadne zohľadnené;

3.  zdôrazňuje skutočnosť, že účinné uplatňovanie petičného práva sa uľahčilo vďaka vylepšenému spracovaniu petícií v Európskom parlamente a spusteniu portálu Výboru pre petície koncom roka 2014, keďže tento portál umožňuje nekomplikované predkladanie petícií a ich účinnejšiu správu, ako sa uvádza na inom mieste v príslušných výročných správach Výboru pre petície; žiada, aby sa bezodkladne dokončilo vykonanie ďalších krokov v rámci projektu tak, ako sa predpokladalo, keďže to predkladateľom petícií a podporovateľom umožní oveľa interaktívnejšie sledovať petičný proces;

4.  zdôrazňuje, že úspešné uplatňovanie občianskych práv si vyžaduje, aby členské štáty dodržiavali všetky práva a slobody zakotvené v Charte základných práv EÚ; zdôrazňuje skutočnosť, že prijatie demokratickej a participatívnej správy vecí verejných, najvyššia možná miera transparentnosti a priama účasť všetkých občanov na rozhodovacích procesoch v konečnom dôsledku posilnia občianstvo EÚ; žiada členské štáty, aby lepšie informovali občanov EÚ o ich právach a povinnostiach a aby uľahčili rovnaký prístup k týmto právam a ich rovnaké dodržiavanie v krajine ich pôvodu i v ktoromkoľvek inom členskom štáte; vyjadruje poľutovanie nad existujúcimi výnimkami z častí zmlúv EÚ pre niektoré členské štáty, čo de facto vedie k rozdielom v právach občanov;

5.  vyjadruje veľké poľutovanie nad tým, že je to už takmer desať rokov, počas ktorých sa nedosiahol žiadny výrazný pokrok pri prijímaní smernice o boji proti diskriminácii s platnosťou pre celú EÚ; vyzýva všetky inštitúcie EÚ a najmä členské štáty, aby ako najvyššiu prioritu opätovne naštartovali príslušné rokovania; berie na vedomie záväzok Komisie aktívne podporovať závery z týchto rokovaní;

6.  vyslovuje poľutovanie nad dlhodobou stagnáciou rokovaní o návrhu smernice o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu z roku 2008; opakuje svoju výzvu Rade, aby návrh čo najskôr prijala;

7.  zastáva názor, že by sa mala zvýšiť účinnosť politík EÚ v oblasti boja proti diskriminácii a že by sa mali odstrániť zostávajúce prekážky; odporúča, aby Komisia aktualizovala prvé dve smernice o boji proti diskriminácii, najmä smernicu Rady 2000/43/ES a smernicu Rady 2000/78/ES, s cieľom zosúladiť ich so súčasným znením zmlúv a Charty základných práv EÚ;

8.  žiada o prijatie účinného legislatívneho rámca a koordinačných opatrení na úrovni EÚ a členských štátov s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň sociálnej ochrany a stabilné, riadne platené pracovné miesta; tento prístup považuje za nevyhnutný na posilnenie základných práv a slobôd vyplývajúcich z občianstva EÚ;

9.  zdôrazňuje, že úsporné opatrenia prijaté na úrovni EÚ a členských štátov zhoršili hospodársku a sociálnu nerovnosť, čo vážne obmedzilo praktické uplatňovanie základných práv a slobôd vyplývajúcich z občianstva EÚ;

10.  pripomína svoje uznesenie a návrh Komisie o komplexnej smernici o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych ustanovení členských štátov, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa dostupnosti výrobkov a služieb vrátane rôznych spôsobov dopravy; odporúča, aby zákonodarcovia urýchliť svoje činnosti v súvislosti s prijatím Európskeho aktu o prístupnosti; víta medziinštitucionálnu dohodu o vykonávaní Marrákešskej zmluvy v rámci právnych predpisov EÚ o autorských právach, o ktorú sa Výbor pre petície zasadzoval od roku 2011, a opakovane vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby urýchlene ratifikovali Marrákešskú zmluvu; vyzýva všetky členské štáty, aby ratifikovali Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) a podpísali protokol k tomuto dohovoru; podporuje rozšírenie používania vzájomne uznávaného preukazu EÚ pre osoby so zdravotným postihnutím na čo najväčší počet členských štátov; nabáda ich, aby uľahčili mobilitu osôb so zdravotným postihnutím a funkčným obmedzením v EÚ; zdôrazňuje potrebu zlepšiť prístupnosť webových stránok EÚ pre osoby so zdravotným postihnutím;

11.  vyzýva Komisiu, aby podnikla aktívnejšie kroky proti diskriminácii LGBTI osôb a aby bojovala proti homofóbii vymedzením konkrétnych opatrení, ktoré by sa mali prijať na vnútroštátnej a európskej úrovni; žiada zároveň inštitúcie EÚ, aby pozorne sledovali práva LGBTI osôb a presadzovali uznávanie cezhraničných práv LGBTI osôb a ich rodín v EÚ;

12.  pripomína, že zásada rovnosti medzi ženami a mužmi sa môže realizovať len prostredníctvom strategického hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých politikách EÚ, a to aj prostredníctvom Strategického záväzku pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019; vyzýva Komisiu, aby uľahčila plný prístup k službám sexuálnej a reprodukčnej zdravotnej starostlivosti vo všetkých členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby prijala zmysluplné opatrenia na odstránenie diskriminácie a na boj proti diskriminačným vyhláseniam, ktoré sú namierené voči ženám v EÚ a ktoré podporujú rodové stereotypy; opakuje, že je potrebné investovať do občianstva a občianskej výchovy a vzdelávania v oblasti rodovej rovnosti v celej Európe; upozorňuje na to, že pretrvávajú rozdiely v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov v EÚ, čo oslabuje možnosť skutočnej hospodárskej samostatnosti pre milióny žien; zdôrazňuje význam politickej účasti mladých ľudí, najmä žien a dievčat, a žiada Komisiu a členské štáty, aby prijali viac opatrení na podporu ich účasti.

13.  víta návrh Komisie, aby EÚ podpísala Istanbulský dohovor a pristúpila k nemu; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že obmedzením na dve oblasti, t. j. na otázky týkajúce sa justičnej spolupráce v trestných veciach a otázky týkajúce sa azylu a zákazu vyhostenia alebo vrátenia, sa vytvára právna neistota, pokiaľ ide o rozsah pristúpenia EÚ; naliehavo vyzýva členské štáty, aby urýchlili rokovania o ratifikácii a vykonávaní Istanbulského dohovoru; vyzýva členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby urýchlene ratifikovali tento dohovor, a vyzýva Komisiu, aby predložila návrh smernice o boji proti násiliu voči ženám; víta skutočnosť, že Komisia predložila balík opatrení na zabezpečenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, a vyzýva všetky inštitúcie, aby čo najskôr tieto opatrenia vykonávali; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali prístup žien na vedúce pozície a ich zastúpenie a aby prijali konkrétne opatrenia na riešenie potrieb zraniteľných občanov, ktorí čelia viacnásobnej prierezovej diskriminácii, aby títo občania boli schopní uplatňovať svoje občianske práva, napríklad prostredníctvom vhodných stratégií; vyzýva Radu, aby zintenzívnila svoje úsilie odblokovať smernicu o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch spoločností; opätovne žiada Komisiu, aby prijala svoj strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 vo forme oznámenia;

14.  pripomína, že na európskom kontinente tradičné menšiny po stáročia spolunažívali s väčšinovými kultúrami; zdôrazňuje, že inštitúcie EÚ musia zohrávať aktívnejšiu úlohu pri ochrane menšín napr. presadzovaním stretnutí, seminárov a uznesení na zvyšovanie informovanosti, ako aj konkrétnymi administratívnymi opatreniami v rámci inštitúcií EÚ; domnieva sa, že EÚ by mala stanoviť prísne normy na ochranu menšín počnúc normami kodifikovanými v nástrojoch medzinárodného práva, ako sú normy Rady Európy, a že tieto normy by mali byť pevne zakotvené v právnom rámci zaručujúcom demokraciu, právny štát a základné práva v celej EÚ; nabáda členské štáty, aby v plnom rozsahu ratifikovali Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín a Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov a aby v dobrej viere vykonávali zmluvy; rovnako pripomína potrebu uplatňovať zásady vypracované v rámci Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE); vyjadruje poľutovanie nad každou rétorikou, ktorá podnecuje k diskriminácii na základe štátnej príslušnosti; nabáda vlády členských štátov, aby našli trvalé riešenia a podporovali kultúru jazykovej rozmanitosti vo všetkých členských štátoch a v EÚ ako celku, mimo úradných jazykov EÚ, pretože zmluvy a Charta základných práv Európskej únie obsahujú odkazy na ochranu národnostných menšín a diskrimináciu na základe jazyka;

15.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad počtom Rómov v Európe, ktorí sú obeťami diskriminačnej registrácie pri narodení, a preto nemajú žiadne doklady totožnosti, zamieta sa im prístup k nevyhnutným základným službám v krajine ich bydliska, čo má rovnako za následok zamietnutie požívania akéhokoľvek práva v EÚ; vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti prijali okamžité nápravné opatrenia s cieľom zabezpečiť požívanie ich základných ľudských práv a všetkých práv poskytovaných na základe občianstva EÚ; vyzýva Komisiu, aby posúdila a monitorovala situáciu v členských štátoch a iniciovala právne záväzné predpisy o identifikácii a ochrane osôb, ktorých občianstvo nebolo uznané a ktoré nemajú prístup k dokladom totožnosti;

16.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v nadväznosti na uznesenie Európskeho parlamentu z 15. marca 2017 o prekážkach pre občanov EÚ slobodne sa pohybovať a pracovať na vnútornom trhu[13] a uznesenie Európskeho parlamentu z 28. apríla 2016 o ochrane záujmov dieťaťa v celej EÚ na základe petícií adresovaných Európskemu parlamentu[14] predložili konkrétne opatrenia na odstránenie prekážok voľného pohybu;

17.  vyzýva Komisiu, aby pravidelne monitorovala uplatňovanie smernice 2004/38/ES v členských štátoch a aby prijala primerané opatrenia na odstránenie potenciálnych prekážok slobody pohybu; víta nástroj elektronického vzdelávania o práve na slobodu pohybu občanov Únie, ktorý umožňuje miestnym orgánom lepšie pochopiť práva a povinnosti vyplývajúce z voľného pohybu.

18.  uznáva úsilie Komisie zabezpečiť dostupnosť a lepšiu prístupnosť rozmanitých kanálov na poskytovanie informácií a pomoci v súvislosti s EÚ a právami, ktoré poskytuje svojim občanom, ako sú sieť Europe Direct, portál Vaša Európa a portál elektronickej justície, s cieľom lepšie informovať osoby, ktoré uplatňujú svoje práva ako občania EÚ; uznáva návrh Komisie na jednotnú digitálnu bránu s cieľom poskytnúť občanom jednoduchý online prístup k informáciám, pomoci a službám na riešenie problémov týkajúcich sa uplatňovania práv na jednotnom trhu;

19.  vyzýva Komisiu, aby posilnila sieť SOLVIT zlepšením interakcie medzi svojimi útvarmi a národnými centrami s cieľom zabezpečiť lepšie monitorovanie nevyriešených a opakujúcich sa prípadov a užšie prepojenie rôznych nástrojov presadzovania právnych predpisov EÚ, akými sú EU Pilot a CHAP, zároveň vyzýva členské štáty, aby medzi občanmi EÚ presadzovali sieť SOLVIT a jej služby, ako aj iné mechanizmy nápravy a účasti občanov, a to na úrovni Únie, (napr. prostredníctvom Výboru Európskeho parlamentu pre petície, európskeho ombudsmana a európskej iniciatívy občanov), ako aj na vnútroštátnej úrovni ( napr. prostredníctvom miestnych ombudsmanov, výborov pre petície a ľudových legislatívnych iniciatív);

20.  podporuje záväzok Komisie v správe o občianstve EÚ za rok 2017, ktorým je zorganizovať celoeurópsku informačnú kampaň o právach vyplývajúcich z občianstva EÚ s cieľom pomôcť občanom lepšie pochopiť ich práva; upozorňuje, že občania by mali mať prístup k všetkým informáciám potrebným na skutočné posilnenie európskeho občianstva a že tieto informácie by mali byť poskytované jasným a zrozumiteľným spôsobom, aby občania mohli prijímať informované rozhodnutia o uplatňovaní svojich práv vyplývajúcich zo zmlúv a práv zaručených Chartou základných práv EÚ; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad neprístupnosťou a nedostatkom transparentnosti pri rokovaniach o dohodách, ktoré podobne ako Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP) a Komplexná hospodárska a obchodná dohoda (CETA) ovplyvňujú základné aspekty týkajúce sa uplatňovania občianstva; ako najvhodnejšie nástroje v tejto súvislosti odporúča presadzovanie transparentnosti a aktívnu konzulárnu podporu spolu s primeraným uverejňovaním informácií potrebných na uľahčenie usadenia sa nových príchodzích;

21.  pripomína, že prístup k zdravotníckym službám, koordinácia systémov sociálneho zabezpečenia a uznávanie odborných kvalifikácií v iných členských štátoch sú oblasti, v ktorých občania EÚ často čelia ťažkostiam, a žiada o ich dôrazné presadzovanie Komisiou s cieľom napraviť túto situáciu;

22.  vyjadruje svoje znepokojenie nad nárastom politickej nespokojnosti medzi verejnosťou, ktorá je výsledkom úsporných politík a obmedzovania práv a slobôd; zastáva názor, že boj proti xenofóbii, rasizmu, diskriminácii a nenávistným prejavom, ktorých nárast je okrem iného dôsledkom týchto úsporných politík a obmedzovania práv a slobôd, musí byť prioritou;

23.  uznáva, že posilňovanie účasti voličov v európskych voľbách patrí do spoločnej zodpovednosti EÚ a členských štátov; nabáda členské štáty, aby presadzovali demokratickú účasť lepším informovaním občanov o ich práve voliť a byť volený v miestnych a európskych voľbách prostredníctvom rôznych kanálov a zrozumiteľným jazykom a odstránením všetkých prekážok ich účasti, ako sú ekonomická, sociálna a jazyková diskriminácia, nekalé praktiky alebo korupcia; naliehavo žiada členské štáty, aby odstránili prekážky prístupu občanov so zdravotným postihnutím a aby uľahčili hlasovanie občanov žijúcich, pracujúcich alebo študujúcich mimo ich zvyčajného miesta volieb využitím riešení elektronickej identifikácie a hlasovania;

24.  domnieva sa, že reforma volebného aktu by mala byť príležitosťou na to, aby sa Únia stala demokratickejšou; zdôrazňuje skutočnosť, že s týmto názorom sa stotožňujú tisícky Európanov; pripomína, že treba podporovať účasť na európskych voľbách zvyšovaním viditeľnosti politických strán na európskej úrovni a že posilňovanie európskeho charakteru volieb do Európskeho parlamentu je spoločnou zodpovednosťou EÚ a jej členských štátov; nabáda Radu, aby zahrnula rodové hľadisko a rodovo vyvážené zoznamy do rámca ďalšej revízie uvedeného aktu; žiada Komisiu, aby riešila sťažnosti týkajúce sa uplatňovania práva voliť v európskych a miestnych voľbách s cieľom navrhnúť konkrétny akčný plán na zavedenie elektronického hlasovania vo voľbách do Európskeho parlamentu počnúc čo najskôr realizovateľným dátumom a aby tento systém vo väčšej miere sprístupnila pre všetkých občanov EÚ; naliehavo vyzýva členské štáty, aby urobili všetko, čo môžu, na podporu osôb, ktoré nemajú štátne občianstvo žiadneho štátu a ktoré sa trvale zdržiavajú v členských štátoch EÚ, aby sa im udelilo štátne občianstvo hostiteľského členského štátu, aby mohli v plnej miere využívať svoje práva vyplývajúce z občianstva EÚ; domnieva sa, že občania EÚ, ktorí sa presťahovali a majú pobyt v inom členskom štáte, by mali mať možnosť uplatňovať svoje volebné právo v celonárodných voľbách vo svojej krajine pôvodu; vyzýva členské štáty, ktoré svojim občanom, ktorí sa rozhodnú žiť dlhšie obdobie v inom členskom štáte, odoberajú volebné právo, aby zmiernili podmienky pre týchto občanov a ponechali im právo voliť v národných voľbách; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia s cieľom umožniť osobám so zdravotným postihnutím uplatňovať svoje právo hlasovať bez akejkoľvek formy diskriminácie; podporuje možnosť, aby sa okrem vnútroštátnych identifikačných dokladov zaviedol európsky preukaz totožnosti ;

25.  vyzýva európske politické strany, aby účinne riešili problém znižovania miery volebnej účasti voličov a prehlbovania odďaľovania občanov od inštitúcií EÚ; domnieva sa, že zavedenie nadnárodných zoznamov týkajúcich sa volieb časti kresiel v Európskom parlamente by mohlo byť pozitívnym prínosom na podporu myšlienky občianstva EÚ; naliehavo žiada Komisiu, aby vypracovala konkrétny akčný plán na zavedenie elektronických volieb v súvislosti s voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2019; považuje navrhnutie kandidátov z celej Európy na pozíciu predsedu Komisie európskymi politickými stranami za dôležitý krok k budovaniu skutočného európskeho verejného priestoru, ale je presvedčený, že cieľ europeizácie volebnej kampane možno dosiahnuť iba prostredníctvom celoeurópskych aktivít a sietí spájajúcich miestne a vnútroštátne médiá, najmä verejné médiá (rozhlas, televízia, semináre, internet);

26.  berie na vedomie najnovšie oznámenie Komisie (COM(2017)0482) o európskej iniciatíve občanov, ktorá obsahuje návrh na revíziu nariadenia (EÚ) č. 211/2011 zo 16. februára 2011, a to s cieľom zlepšiť jeho fungovanie; dúfa, že revízia nariadenia vyústi do nástroja európskej iniciatívy občanov, ktorý je transparentnejší, účinnejší a užívateľsky ústretovejší a súčasne zabezpečuje demokratickú a širšiu účasť občanov na diskusii o Európe a stanovovaní programu; zdôrazňuje významnú legislatívnu úlohu, ktorú bude Parlament zohrávať, a význam dobrej spolupráce s Komisiou počas revízie nariadenia; vyzýva Komisiu, aby zahrnula ustanovenia zamerané na revíziu podmienok právnej prípustnosti, registračné požiadavky a postupy preskúmania pre európsku iniciatívu občanov;

27.  zastáva názor, že v záujme občianstva Únie je treba, aby Komisia posilnila európsky kultúrny rozmer; podporuje program Európa pre občanov na financovanie inovačných projektov, ktoré by mohli mať systémový vplyv; navrhuje, aby sa súčasne s programom Európa pre občanov a ako doplnok k nemu vytvoril program Spoznávať Európu;

28.  navrhuje, aby s cieľom posilniť občianstvo Únie a uplatňovanie tohto občianstva Komisia podnecovala miestne orgány k tomu, aby vymenovali poradcov zodpovedných za európske záležitosti, keďže ide o úroveň, ktorá je najbližšie k občanom;

29.  odporúča, aby Komisia vo všetkých svojich riaditeľstvách aj v zastupiteľských úradoch v členských štátoch zaviedla vstupný register, ktorý občanom umožní obrátiť sa na ktorúkoľvek inštitúciu EÚ písomne alebo osobne s náležitými zárukami;

30.  odporúča, aby Komisia v spolupráci s poskytovateľmi univerzálnych poštových služieb zaviedla systém zasielania správ s certifikáciou obsahu, dátumu a odosielateľa, aby sa občania mohli na diaľku písomne obrátiť na európske inštitúcie s náležitými zárukami;

31.  vyjadruje presvedčenie, že základné právo na slobodu prejavu a informácie zakotvené v článku 11 Charty základných práv EÚ, slobodné médiá a prístup k pluralite názorov v spoločnosti a v médiách sú nevyhnutnou súčasťou fungujúcej demokracie, a preto predstavujú ústavný základ členstva v EÚ, ako je to zakotvené v článkoch 2 a 6 Zmluvy o EÚ; zdôrazňuje potrebu jasne vymedzenej politiky EÚ na riešenie protieurópskej propagandy a falošných informácií, ako aj na podporu nezávislosti verejných médií od vlád; navrhuje, aby sa minimálny čas vo verejných vysielacích médiách vo všetkých členských štátoch venoval obsahu, ktorý sa týka záležitostí EÚ; navrhuje, aby inštitúcie EÚ pristúpili k vytvoreniu európskych televíznych kanálov vysielajúcich vo všetkých členských štátoch a vo všetkých úradných jazykoch EÚ a k vzdelávaniu občanov v oblasti mediálnej gramotnosti od raného veku; podporuje šírenie tlače a multimediálnej produkcie vo všetkých úradných jazykoch EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zvyšovať informovanosť európskych novinárov;

32.  zastáva názor, že jazyková rozmanitosť a transparentnosť sú kľúčovými nástrojmi na priblíženie občanov k EÚ a ich zapojenie do jej činností; poznamenáva, že prístup k dokumentom predstavuje 30 % prešetrovaní, ktoré európsky ombudsman uzavrel v roku 2016, a preto odporúča presadzovanie práva na prístup k dokumentom a preklad čo najväčšieho počtu dokumentov do všetkých úradných jazykov EÚ; podporuje zintenzívnenie dialógu s občanmi a nabáda k verejným diskusiám s cieľom dosiahnuť, aby občania EÚ lepšie chápali vplyv EÚ na ich každodenný život a aby sa mohli zúčastňovať na výmene názorov, a to prostredníctvom blokov v televíznych programoch pre cielené publikum; požaduje horizontálnu smernicu o oznamovaní protispoločenskej činnosti, ktorá stanoví vhodné kanály a postupy na oznamovanie prípadov;

33.  podporuje presadzovanie kultúry verejnej služby v inštitúciách EÚ a vnútroštátnych inštitúciách a domnieva sa, že EÚ by mala ísť príkladom prostredníctvom najvyšších administratívnych noriem a noriem transparentnosti, v súlade s článkom 41 Charty základných práv EÚ; navrhuje, aby sa miestne kancelárie EÚ v členských štátoch zmenili na jednotné kontaktné miesta ponúkajúce komplexné služby pre občanov EÚ, aby sa znížila byrokracia a obmedzili prekážky, ktoré predstavuje z hľadiska uplatňovania práv vyplývajúcich z občianstva EÚ; zdôrazňuje význam projektu „len raz“, v rámci ktorého sa odstraňuje zbytočné zaťaženie európskych podnikov, od ktorých sa pri ich pôsobení za hranicami opakovane vyžaduje predkladanie rovnakých údajov a dokumentov;

34.  zdôrazňuje, že dostupné vzdelávanie zohráva dôležitú úlohu v oblasti informovania budúcich občanov EÚ o ich právach; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať rozvoj prierezových zručností, ktoré prehlbujú porozumenie medzi kultúrami a aktívnu účasť v rôznorodých spoločenstvách prostredníctvom programu Erasmus+; nabáda členské štáty, aby v učebných osnovách škôl venovali viac priestoru občianskej výchove zameranej predovšetkým na občianstvo EÚ a rovnako na záležitosti EÚ a aby tomu prispôsobili odbornú prípravu učiteľov; pripomína, že treba podporovať učiteľov a pedagogických pracovníkov, aby do svojej výučby zahrnuli informácie o právach a občianstve v EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné ďalej podporovať a rozvíjať online platformy pre vzdelávanie odborníkov, aby mali prístup k inovačným viacjazyčným vzdelávacím materiálom, ktoré im pomôžu inšpirovať a motivovať študentov, pokiaľ ide o získavanie vedomostí o EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby naštartovala stratégiu pre vzdelávanie v oblasti európskeho občianstva, ktorá zahŕňa navrhované usmernenia s cieľom vypracovať učebný plán, ktorý by mohol zahŕňať návštevy škôl v inštitúciách EÚ;

35.  pripomína, že podľa platného práva EÚ vystúpenie členského štátu z Únie sa rovná strate európskeho občianstva pre jeho občanov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ bude prvým prípadom v histórii, keď boli občania zbavený práv, ktoré im boli udelené v zmluvách EÚ; zdôrazňuje, že sa očakáva, že táto strata práva bude mať závažný vplyv na ich každodenný život; zdôrazňuje, že každá dohoda by mala byť založená na zásadách rovnosti, symetrie, spravodlivého zaobchádzania, reciprocity a nediskriminácie, ako aj na plnom rešpektovaní integrity práva EÚ vrátane Charty základných práv Európskej únie a rámca ich presadzovania; naliehavo vyzýva obe rokujúce strany, aby uprednostňovali všetkých dotknutých občanov a chránili ich práva; vyzýva rokujúce strany, aby zachovali všetky súvisiace sociálne, hospodárske a rodinného práva, a najmä právo na zdravotnú starostlivosť, a to v najväčšej miere, ktorá je možná v dôsledku vystúpenia Spojeného kráľovstva;

36.  navrhuje stanoviť európsky štátny sviatok na 9. mája s cieľom posilniť európsky pocit spolupatričnosti k európskej rodine;

37.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby ich vnútroštátne právne predpisy boli dostatočne jasné a podrobné, aby sa zabezpečilo dodržiavanie práva na voľný pohyb občanov a ich rodín, pristúpilo k náležitej odbornej príprave príslušných vnútroštátnych orgánov v tejto oblasti a aby sa poskytovali presné informácie zainteresovaným stranám presným spôsobom, a aby sa posilnila dobrá spolupráca a rýchla výmena informácií s inými vnútroštátnymi správnymi orgánmi, najmä pokiaľ ide o cezhraničné poistenie a starobný dôchodok; vyzýva na lepšiu spoluprácu medzi hostiteľskými členskými štátmi a relevantnými konzulátmi, na základe ktorej sa zabezpečí riadna sieť pre poskytovanie pomoci a spravodlivé zaobchádzanie v cezhraničných prípadoch, najmä pokiaľ ide o opatrovnícke práva na deti; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh o cezhraničnom uznávaní rozhodnutí o osvojení;

38.  vyzýva Radu Európskej únie a Európsku radu, aby všetkým krajinám, ktoré spĺňajú potrebné technické kritériá, umožnili stať sa členmi schengenského priestoru, čím sa všetkým občanom EÚ umožní využívať právo na slobodu pohybu bez prekážok v podobe hraničných kontrol;

39.  pripomína, že právne predpisy EÚ týkajúce sa bezpečnosti by mali byť aktuálne, efektívne a účinné, pokiaľ ide o prevenciu a odhaľovanie meniacich sa bezpečnostných hrozieb a reagovanie na ne; vyzýva na urýchlené vykonávanie Európskeho programu v oblasti bezpečnosti, lepšie presadzovanie existujúcich právnych nástrojov EÚ v tejto oblasti a účinnejšiu výmenu informácií a koordináciu medzi členskými štátmi a s agentúrami EÚ; víta iniciatívy Komisie na posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi v oblasti bezpečnosti; zdôrazňuje, že v boji proti terorizmu je dôležité plne dodržiavať základné práva; zdôrazňuje, že harmonizácia vnútornej a vonkajšej činnosti EÚ v oblasti bezpečnosti má zásadný význam pre účinnú ochranu občanov EÚ;

40.  vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o vytvorenie účinnej a skutočnej bezpečnostnej únie, ktorá by sa zaoberala všetkými aspektami teroristickej hrozby;

41.  považuje deradikalizáciu a predchádzanie radikalizácii za absolútnu prioritu pre EÚ a dôrazne vyzýva na posilňovanie osobitných medzisektorových programov zameraných na vzdelávanie, dobrovoľnícke a kultúrne činnosti a prácu s mládežou a programy určené na deradikalizáciu v rámci inštitúcií, miestnych spoločenstiev, občianskej spoločnosti, náboženských komunít a regionálnych správ; je presvedčený, že komplexnú politiku v tejto oblasti by mali sprevádzať dlhodobé proaktívne procesy boja proti radikalizácii v oblasti súdnictva; zdôrazňuje, že treba vypracovať stratégie týkajúce sa sociálneho začleňovania a politiky zamerané na odstraňovanie diskriminácie; vyzýva členské štáty, aby k radikalizácii pristupovali komplexne a využívali odborné znalosti siete na zvyšovanie informovanosti o radikalizácii, ktorá bola zriadená na podnet Komisie; zdôrazňuje, že predchádzanie radikalizácii možno takisto podporiť prostredníctvom opatrení financovaných z programov EÚ, ako sú európske štrukturálne a investičné fondy, Horizont 2020 či Európa pre občanov;

42.  požaduje plné a účinné vykonávanie smernice (EÚ) 2015/637, aby sa zabezpečila konzulárna ochrana občanov EÚ v tretích krajinách, kde ich členské štáty nemajú zastúpenie;

43.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na nový, bezpečnejší formát náhradného cestovného dokladu EÚ určeného nezastúpeným občanom EÚ nachádzajúcim sa mimo EÚ, ktorých pas bol odcudzený, stratil sa, bol zničený alebo dočasne nie je k dispozícii, aby sa zaručilo, že sa budú môcť bezpečne vrátiť domov;

44.  zdôrazňuje, že obetiam trestnej činnosti a terorizmu treba zaručiť primeranú úroveň práv bez diskriminácie v celej EÚ a že by sa s nimi malo zaobchádzať s rešpektom a dôstojnosťou a mali by dostávať primeranú podporu v súlade s ich individuálnymi potrebami a s potrebami ich rodín; zdôrazňuje, že počet európskych občanov zasiahnutých teroristickými útokmi v krajine, ktorá nie je ich vlastná, stúpa, a preto naliehavo žiada, aby sa v členských štátoch v súlade s návrhom smernice 2015/0281/EÚ o boji proti terorizmu vypracovali protokoly na pomoc štátnym príslušníkom iných členských krajín v prípade teroristického útoku; prízvukuje, že je potrebná osobitná smernica o ochrane obetí terorizmu;

45.  vyjadruje poľutovanie nad existenciou cezhraničných prekážok v občianskych a sociálnych veciach, ako je rodinné právo alebo dôchodky, ktoré bránia mnohým občanom plne využívať výhody občianstva EÚ;

46.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že možnosti odškodnenia, ktoré sú k dispozícii rodičom a deťom v prípade rozluky alebo rozvodu, nie sú v každom členskom štáte rovnaké, takže stovky rodičov v Európe sa obrátili na Výbor pre petície a vyzvali ho, aby bol aktívnejší aj napriek tomu, že má v tejto oblasti veľmi obmedzené právomoci;

47.  vyzýva na posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi s cieľom zabezpečiť ochranu obetí rodovo motivovaného násilia a zohľadňovanie záujmov dieťaťa v prípadoch cezhraničných rodinných sporov;

48.  víta zriadenie zboru solidarity EÚ pre mladých európskych občanov a žiada, aby bola táto iniciatíva riadne financovaná, aby kvalitné pracovné miesta neboli nahradené neplatenou dobrovoľníckou činnosťou;

49.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli opatrenia na koordináciu a spoluprácu s cieľom účinne riešiť otázky dvojitého zdanenia a daňovej diskriminácie v akomkoľvek cezhraničnom kontexte a aby lepšie zohľadňovali reálne podmienky cezhraničnej mobility pracovníkov; domnieva sa, že existujúce dvojstranné dohovory v daňovej oblasti alebo jednostranné opatrenie niektorého členského štátu v súčasnosti riešia problematiku dvojitého zdanenia nedostatočne a vyžadujú si jednotné a urýchlené opatrenie na úrovni EÚ;

50.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, európskej ombudsmanke a vládam a parlamentom členských štátov.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Tretia správa Komisie o občianstve EÚ, ktorá bola uverejnená s niekoľkomesačným oneskorením, prichádza v čase 25. výročia zakotvenia koncepcie občianstva EÚ v Maastrichtskej zmluve o EÚ z roku 1992. Prichádza tiež v čase bezprecedentnej výzvy: po referende, ktoré sa konalo v Spojenom kráľovstve 23. júna 2016, vznikajú v súvislosti s vystúpením členského štátu dôsledky z hľadiska práv spojených s občianstvom EÚ. Tieto dva míľniky pripomínajú EÚ, že je čas na dôkladné posúdenie kľúčových úspechov a nevyriešených problémov. Je čas určiť oblasti, kde je ešte potrebné vykonať viac, a dohodnúť sa na každodennom, skutočnom a reálnom význame občianstva EÚ, aby občania mohli plne využívať práva a výsady, ktoré sú s ním spojené: sú doplnkom ich štátneho občianstva a niekedy sa prekrývajú s právami zabezpečenými podľa vnútroštátnych ustanovení.

Správa o občianstve EÚ za rok 2017[1] je výhľadový dokument, v ktorom sa uvádzajú priority Komisie na roky 2017 – 2019 a ktorý nadväzuje na správy z rokov 2010 a 2013 vypracované Výborom Európskeho parlamentu pre petície v reakcii na príslušné správy Komisie. Komisia pri príprave tejto správy uskutočnila konzultácie s občianskou spoločnosťou, pričom usporiadala vyhradené konzultácie a dva prieskumy o občianstve EÚ, ako aj viacero podujatí s kľúčovými zainteresovanými stranami vrátane spoločného verejného vypočutia s výbormi Európskeho parlamentu PETI, AFCO a JURI, ktoré sa uskutočnilo 15. marca 2016.

Konečným cieľom politík v oblasti občianstva EÚ je, aby sa všetci občania EÚ cítili doma kdekoľvek v EÚ a aby využívali svoje postavenie európskych občanov, a to aj pri pobyte vo vlastnej krajine (podľa štúdie útvaru ECAS má úžitok z cezhraničného cestovania v rámci EÚ a využívania takýchto práv len asi 20 % Európanov). Znamená to posilniť práva občanov EÚ a zabezpečiť, aby ich občania EÚ mohli skutočne oceniť vo svojom každodennom živote. Znamená to tiež podporu spoločných hodnôt EÚ: rovnosti a nediskriminácie,  účasti občanov na demokratickom živote EÚ, ako aj európskeho verejného priestoru bezpečnosti, mieru a trvalej prosperity, kde môžu vyjadrovať svoje obavy a myšlienky týkajúce sa vývoja EÚ.

V tomto návrhu správy sa dôkladne skúmajú opatrenia navrhnuté Európskou komisiou z hľadiska petícií prijatých Výborom pre petície v referenčnom období rokov 2014 – 2016. Petície poskytujú priamu spätnú väzbu od občanov týkajúcu sa vykonávania rôznych politík. Sú spoľahlivým barometrom na meranie miery spokojnosti s Európskou úniou a Komisia ich preto využíva pri monitorovaní uplatňovania práv EÚ v členských štátoch.

Podľa zistení Komisie sa v posledných rokoch zvýšila informovanosť občanov EÚ o ich občianskych právach. Petičné právo, ktoré je zakotvené v Lisabonskej zmluve a Charte základných práv, je jedným z týchto práv, a z výsledkov vykonaných prieskumov vyplýva, že patrí k tým známejším právam, spolu s právom na voľný pohyb osôb. 

– Opakujúcou sa témou v petíciách sú prípady diskriminácie každého druhu: diskriminácie z dôvodu pohlavia, štátnej príslušnosti, sexuálnej orientácie, veku, jazyka, etnického pôvodu. Treba tu zdôrazniť témy rodovej rovnosti a ochrany práv menšín (strata občianstva, vzdelávanie, jazyk, uplatňovanie volebných práv). Ďalšou záležitosťou sú otázky, ktoré nastoľujú páry LGBTI osôb pri cestovaní medzi členskými štátmi, keďže je stále vecou členských štátov, aby rozhodli, či na svojom území umožnia právne uznanie vzťahov medzi osobami rovnakého pohlavia (a najmä či otvoria manželstvá a/alebo registrované partnerstvá pre páry osôb rovnakého pohlavia), a tiež aby určili (finančné a iné) dôsledky, ktoré vyplynú z takýchto vzťahov, najmä pokiaľ ide o rodičovstvo. Výboru pre petície bolo doručené množstvo petícií, ktoré sa zaoberajú diskrimináciou súvisiacou s ťažkosťami, ktorým čelia osoby so zdravotným postihnutím v každom aspekte každodenného života: na pracovisku, v otázkach mobility (okrem iného prístupnosť dopravných prostriedkov a budov, práva cestujúcich), v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou, prístupom k vzdelaniu, deinštitucionalizáciou, uznaním postavenia, dôchodkami, povoleniami na parkovanie, preukazom EÚ pre osoby so zdravotným postihnutím (ktorý je v súčasnosti len v pilotnej fáze), dávkami sociálneho zabezpečenia, volebnými právami, prístupom k zamestnaniu a napokon aj v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa presadzovania Marrákešskej zmluvy v EÚ. Z celej EÚ zaznieva požiadavka týkajúca sa stagnujúcej horizontálnej smernice na boj proti diskriminácii. Rovnako je potrebná revízia článku 51 Charty základných práv s cieľom zabezpečiť riadne spracovanie petícií vo výbore.

– Najmä súvislosti s menšinami musí EÚ vykonať oveľa viac na zabezpečenie účinnej ochrany týchto hodnôt v prípade menšín. Napríklad v osobitnej oblasti pôvodných národnostných menšín nemohla EÚ sankcionovať diskriminačné praktiky, ktoré majú negatívny dosah na jazyky a kultúry osôb patriacich k takýmto skupinám, ani takýmto praktikám predchádzať. Hoci práva takýchto menšín majú primárne zaručiť členské štáty, občania EÚ očakávajú, že sa urobí viac na európskej úrovni, pričom túto skutočnosť potvrdzujú okrem iného viaceré petície, ktoré boli v tejto súvislosti predložené Európskemu parlamentu.

– So zreteľom na skutočnosť, že podľa práva EÚ v platnom znení sa vystúpenie rovná strate európskeho občianstva a časti Spojeného kráľovstva nemôžu o svojom zotrvaní v EÚ rokovať samostatne, keďže rokovania sa budú týkať členského štátu v jeho celistvosti, je o to jasnejšie, že brexit je obrovskou výzvou z hľadiska práv občanov. Inštitúcie EÚ budú musieť počas rokovaní o brexite túto výzvu riešiť spôsobom, ktorý bude najvýhodnejší pre občanov EÚ. Výboru pre petície bolo doručené veľké množstvo petícií o brexite (147 petícií od januára 2016 do júna 2017), ktoré sa vzťahujú na občanov EÚ v Spojenom kráľovstve, občanov Spojeného kráľovstva v EÚ, ako ja na občanov Spojeného kráľovstva v Spojenom kráľovstve, ktorí by chceli zachovať práva vyplývajúce zo zmluvy. Obrovská väčšina týchto petícií sa týka občianstva EÚ: predkladatelia petícií v nich smútia nad možnou nedobrovoľnou stratou práv, vyjadrujú svoje obavy z praktických dôsledkov brexitu pre rodiny s pobytom v Spojenom kráľovstve alebo v EÚ a pre dôchodcov, a dokonca navrhujú zachovať občianstvo EÚ a jeho práva pre občanov Spojeného kráľovstva po vystúpení alebo navrhujú osobitný režim pre týchto občanov v EÚ.

– Častým predmetom petícií je účasť na demokratickom živote EÚuplatňovanie volebných práv občanov EÚ žijúcich v zahraničí v inom členskom štáte, prinajmenšom preto, lebo ide o oblasť, v ktorej sa vyžaduje spoločné úsilie EÚ a miestnych orgánov na presadzovanie takýchto práv. Otázky uvádzané prostredníctvom petícií sú zároveň prípadmi diskriminácie z dôvodu štátnej príslušnosti, týkajú sa ťažkostí súvisiacich s postupom, ktorý uplatňujú členské štáty, aby umožnili svojim občanom voliť v zahraničí, ako aj zložitosti miestnych právnych predpisov v hostiteľskom členskom štáte, ktorými sa štátnym príslušníkom EÚ v súvislosti s hlasovaním vo voľbách do miestnej samosprávy ukladajú dodatočné formality alebo podmienky. Na zasadnutiach Výboru pre petície sa opakovane diskutuje o otázke odňatia volebného práva občanom viacerými členskými štátmi, pričom táto otázka sa zároveň predkladá iným výborom, ktoré vynakladajú úsilie smerom k revízii volebného zákona v členských štátoch, pokiaľ ide o európske voľby. Európska iniciatíva občanov, kľúčový nástroj vytvorený Európskou úniou s cieľom umožniť občanom aktívne sa podieľať na európskom inštitucionálnom živote, bola opakovane nesprávne použitá a po sérii uznesení Súdneho dvora Európskej únie ju v súčasnosti skúma Európska komisia.

V judikatúre Súdneho dvora Európskej únie sa európskemu občianstvu prikladá čoraz väčší význam a do popredia sa stavia voľný pohyb ako základné právo, z ktorého vyplýva široká škála ďalších zásadných práv. Voľný pohyb je jedným z najcennejších výdobytkov EÚ, jedným z najpopulárnejších a najznámejších práv, keďže občanom EÚ poskytuje možnosť cestovať, študovať, podnikať, pracovať a žiť v iných krajinách EÚ. Za posledné roky sa registruje čoraz väčší počet petícií týkajúcich sa problémov, s ktorými sa občania EÚ stretávajú pri uplatňovaní svojho práva na voľný pohyb. Zo štatistík vyplýva, že otázky týkajúce sa voľného pohybu predstavujú približne 25 % celkového počtu prijatých petícií. Hlavné oblasti záujmu uvádzané v petíciách zahŕňajú sociálne práva a rozšírenie zodpovednosti zamestnancov v rámci EÚ, práva spotrebiteľov na digitálnom vnútornom trhu, kde sa európski spotrebitelia stále stretávajú s ťažkosťami súvisiacimi s dodaním tovaru, podvodmi a zárukami pri online cezhraničnom nákupe v EÚ, uznávanie odborných kvalifikácií, prenosnosť práv sociálneho zabezpečenia a sociálnych práv pracovníkov v rámci EÚ – teória a prax, a tiež prekážky spojené s prístupom občanov EÚ k dávkam sociálneho zabezpečenia (dotácie, kumulované dávky, právo na cezhraničnú zdravotnú starostlivosť). Pre Európanov je stále zložité presťahovať sa alebo žiť v inej krajine EÚ, najmä z dôvodu zdĺhavých či nejasných administratívnych postupov, nedostatku informácií a ťažkostí pri získavaní prístupu k súkromným službám. Občania sa takisto stretávajú s ťažkosťami pri plánovaní cezhraničných ciest zahŕňajúcich viac ako jeden spôsob dopravy (multimodálne cestovanie), pri styku s orgánmi verejnej správy a pri prístupe k cezhraničnej zdravotnej starostlivosti.

– Vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je možné dostatočne zdôrazniť význam čo najrýchlejšieho nájdenia riešení týchto problémov, keďže tu nejde len o uplatňovanie práv zabezpečených v zmluvách a Charte základných práv EÚ, ale o otázky, ktoré sú priamo spojené s obrazom EÚ, jej popularitou a jej prijatím občanmi, keďže sa týkajú ich základného záujmu a veľmi často základu ich každodenného života. To je skutočne cesta k obnoveniu ich dôvery a viery v európsky projekt, čo je, zdá sa, pocit, ktorý sa v posledných rokoch vytratil, ako ukazujú výsledky volieb na celom kontinente.

V závere správy sa nachádza dlhý zoznam otázok, ktorými sa Európska komisia zaoberala, rozhodne však chýba realistická diagnóza a konkrétne a vyvážené ciele, ktoré sa majú dosiahnuť vhodne vymedzenými záväzkami na nasledujúce tri roky. Rovnako ako možno oceniť úspechy a dúfať v budúce kroky, treba tiež pripomenúť, že text správy zanecháva dojem ochoty konať bez ohľadu na vôľu občanov EÚ, a to na základe výpočtu minulých, súčasných a budúcich projektov a politických priorít. Na dosiahnutie zamýšľaných výsledkov by možno bolo prospešnejšie nahradiť tento výpočet účinnými a efektívnymi konkrétnymi opatreniami.

  • [1]  Správa o občianstve EÚ na rok 2017 – Posilnenie práv občanov v Únii demokratickej zmeny, COM(2017) 30 final/2.

PRÍLOHA: ZOZNAM SUBJEKTOV ALEBO OSÔB, KTORÉ SPRAVODAJKYNI POSKYTLI PODNETY

Subjekt a/alebo osoba

Európsky útvar pre občiansku činnosť (ECAS)

 

Výskumná služba Európskeho parlamentu

 

 

STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (9.11.2017)

pre Výbor pre petície

k Správe o občianstve EÚ na rok 2017: Posilnenie práv občanov v Únii demokratickej zmeny
(2017/2069(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Csaba Sógor

(*)  (Pridružený výbor – článok 54 rokovacieho poriadku)

NÁVRHY

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci vyzýva Výbor pre petície, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 31. januára 2017 s názvom Posilnenie práv občanov v Únii demokratickej zmeny – Správa o občianstve EÚ na rok 2017 (COM(2017)0030),

–  so zreteľom na chartu Rady Európy o vzdelávaní pre demokratické občianstvo a vzdelávaní o ľudských právach,

–  so zreteľom na výsledky verejných konzultácií o občianstve EÚ z roku 2015, ktoré uskutočnila Komisia, a na výsledky prieskumov Eurobarometra o volebných právach a o občianstve z roku 2015,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, Zmluvu o fungovaní Európskej únie a Chartu základných práv Európskej únie („charta“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1381/2013, ktorým sa ustanovuje program Práva, rovnosť a občianstvo na obdobie rokov 2014 – 2020,

  so zreteľom na kodanské kritériá a súbor pravidiel Únie, ktoré musí kandidátska krajina spĺňať, ak chce pristúpiť k EÚ (acquis),

–  so zreteľom na vypočutia, ktoré zorganizoval Výbor pre petície v rokoch 2016 a 2017, najmä spoločné verejné vypočutie zorganizované 11. mája 2017 spoločne s výborom LIBE a EMPL na tému Situácia a práva občanov EÚ v Spojenom kráľovstve, verejné vypočutie z 11. októbra 2016 na tému Prekážky pre občanov EÚ slobodne sa pohybovať a pracovať na vnútornom trhu, verejné vypočutie zo 4. mája 2017 na tému Boj proti diskriminácii a ochrana menšín a spoločné verejné vypočutie zorganizované 15. marca 2016 spoločne s Komisiou (GR pre spravodlivosť a spotrebiteľov) a výbormi LIBE, AFCO a JURI na tému Občianstvo Únie v praxi: naše spoločné hodnoty, práva a demokratická účasť,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov,

–  so zreteľom na štúdie, ktorých vypracovanie zadala tematická sekcia C Parlamentu na žiadosť výborov LIBE a PETI v rokoch 2016 a 2017 s názvom Prekážky pri uplatňovaní práva na voľný pohyb a pobyt pre občanov Únie a ich rodinných príslušníkov,

–  so zreteľom na závery Rady Európskej únie č. 9166/3/11 a 9167/3/11 z 9. júna 2011 o ukončení procesu hodnotenia a technickej pripravenosti Bulharska a Rumunska na pristúpenie k schengenskému priestoru,

–  so zreteľom na oznámenie predsedníčky vlády Spojeného kráľovstva pre Európsku radu predložené 29. marca 2017 v súlade s článkom 50 ods. 2 Zmluvy o EÚ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. apríla 2017 o rokovaniach so Spojeným kráľovstvom v nadväznosti na jeho oznámenie o úmysle vystúpiť z Európskej únie[1],

–  so zreteľom na Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín a Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov,

–  so zreteľom na štúdiu, ktorej vypracovanie zadala tematická sekcia Parlamentu na žiadosť výboru LIBE v roku 2016 s názvom Smerom ku komplexnému systému EÚ na ochranu menšín,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor),

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý bol prijatý v New Yorku 13. decembra 2006 a ratifikovaný EÚ 23. decembra 2010,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. novembra 2010 s názvom Európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020: obnovený záväzok vybudovať Európu bez bariér (COM(2010)0636),

–  so zreteľom na oznámenia Komisie o integrácii Rómov (COM(2010)0133, COM(2012)0226, COM(2013)0454, COM(2015)0299, COM(2016)0424), ako aj oznámenie s názvom Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 (COM(2011)0173),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. apríla 2016 s názvom Napĺňanie Európskeho programu v oblasti bezpečnosti s cieľom bojovať proti terorizmu a pripraviť pôdu pre účinnú a skutočnú bezpečnostnú úniu (COM(2016)0230),

–  so zreteľom na smernicu Rady (EÚ) 2015/637 o opatreniach koordinácie a spolupráce na uľahčenie konzulárnej ochrany nezastúpených občanov Únie v tretích krajinách a o zrušení rozhodnutia 95/553/ES,

A.  keďže Lisabonská zmluva priniesla občanom Únie obrovský pokrok konsolidáciou práv a záruk občianstva EÚ, priznaním právnej hodnoty Charte základných práv a zaradením priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti do oblasti právnych predpisov EÚ;

B.  keďže v Zmluve o Európskej únii sa stanovuje, že Únia by mala svojim občanom poskytovať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

C.  keďže podľa článku 21 charty sa zakazuje akákoľvek diskriminácia z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie;

D.  keďže Európska únia sa pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností zameriava na boj proti diskriminácii z dôvodu pohlavia, rasy alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo viery, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie; keďže zásada nediskriminácie je základným prejavom občianstva EÚ;

E.  keďže právo na rovnaké zaobchádzanie je jednou zo základných zásad Európskej únie a základným právom všetkých ľudí; keďže pri stanovení občianstva Únie sa v článku 9 Zmluvy o EÚ výslovne uvádza, že Únia dodržiava zásadu rovnosti občanov, ktorým sa dostáva rovnakej pozornosti zo strany jej inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr; keďže približne 8 % občanov Únie patrí k niektorej národnostnej menšine a približne 10 % občanov hovorí regionálnym alebo menšinovým jazykom; keďže neexistuje právny rámec EÚ na zaručenie ich práv ako príslušníkov menšiny a v závislosti od toho, v ktorom členskom štáte žijú, sa môžu stretnúť s rozdielnym zaobchádzaním; keďže je rozdiel medzi ochranou menšín a politikami boja proti diskriminácii; keďže rovnaké zaobchádzanie je základným právom všetkých občanov, a nie ich výsadou;

F.  keďže zo správy Komisie o občianstve EÚ z roku 2017 vyplýva, že počet ľudí, ktorí uviedli, že sa stretli s nejakou formou diskriminácie, od roku 2012 stúpa;

G.  keďže orgány pre otázky rovnosti sú kľúčové v boji proti diskriminácii a pri zabezpečovaní účinného uplatňovania právnych predpisov týkajúcich sa rovnakého zaobchádzania; keďže chýbajú normy EÚ týkajúce sa vnútroštátnych orgánov pre otázky rovnosti, ktorými by sa zabezpečilo, aby mali dostatočne rozsiahly mandát a finančnú a organizačnú nezávislosť potrebnú na plnenie svojich úloh;

H.  keďže občianstvo Únie dopĺňa, ale nenahrádza občianstvo členského štátu; keďže v článku 20 ZFEÚ sa stanovuje, že každá osoba, ktorá má štátnu príslušnosť členského štátu EÚ, je zároveň občanom Únie a vzťahujú sa na ňu práva a povinnosti zakotvené v zmluvách a charte;

I.  keďže voľný pohyb je jednou zo štyroch základných slobôd EÚ zakotvených v zmluvách ako základný kameň európskej integrácie a patrí k právam, ktoré si občania EÚ cenia najviac;

J.  keďže právo na voľný pohyb a jeho uplatňovanie je ústredným prvkom občianstva EÚ; keďže občania EÚ sa pri uplatňovaní svojho práva na voľný pohyb a pobyt môžu stále stretávať s množstvom pretrvávajúcich alebo nových prekážok, ako sú nadmerné požiadavky týkajúce sa predkladania dokladov, zaťažujúce postupy na získanie práva na pobyt, ťažkosti v prístupe k zdravotníckym službám, zdĺhavé postupy získavania prístupu k práci alebo uznávania odborných kvalifikácií; keďže niektorí európski občania boli z EÚ vyhostení alebo bol vydaný príkaz na ich vyhostenie;

K.  keďže vytvorenie schengenského priestoru a začlenenie schengenského acquis do rámca EÚ vo veľkej miere posilňuje slobodu pohybu v EÚ a je jedným z najväčších úspechov procesu európskej integrácie; keďže Rada Európskej únie vo svojich záveroch č. 9166/3/11 a 9167/3/11 z 9. júna 2011 potvrdila úspešné ukončenie procesu hodnotenia a technickej pripravenosti Bulharska a Rumunska na pristúpenie k schengenskému priestoru;

L.  keďže bezpečnosť je jednou z najväčších obáv občanov EÚ; keďže EÚ by mala dať svojim občanom pocit, že ich sloboda je chránená a bezpečnosť zaistená na celom jej území, a zároveň zabezpečiť, aby sa rovnako rešpektovali a chránili ich slobody, práva a súkromie, keďže terorizmus predstavuje celosvetovú hrozbu, ktorá sa musí riešiť na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni, aby sa zaistila bezpečnosť európskych občanov;

M.  keďže podľa posúdenia vplyvu Komisie, ktoré je sprievodným dokumentom k smernici (EÚ) 2015/637, takmer sedem miliónov občanov EÚ cestuje alebo žije mimo EÚ na miestach, kde ich vlastná krajina nemá veľvyslanectvo ani konzulát; keďže sa očakáva, že počet nezastúpených občanov EÚ sa do roku 2020 zvýši najmenej na 10 miliónov; keďže občania EÚ s pobytom na území štátu mimo EÚ, v ktorom ich členský štát pôvodu nemá zastúpenie, majú právo požívať ochranu diplomatických a konzulárnych úradov ktoréhokoľvek iného členského štátu za rovnakých podmienok ako štátni príslušníci tohto štátu;

N.  keďže Lisabonskou zmluvou sa posilnilo občianstvo EÚ vrátane zavedenia európskej iniciatívy občanov, prostredníctvom ktorej majú občania možnosť požiadať o opatrenia na úrovni EÚ; keďže využívanie európskej iniciatívy občanov doteraz predstavovalo pre organizátorov praktickú a právnu výzvu a z hľadiska vplyvu na právne predpisy nesplnilo očakávania;

O.  keďže skúsenosti ukazujú, že predvstupové krajiny sú ochotné dodržiavať kodanské kritériá týkajúce sa demokracie, právneho štátu a základných práv a zlepšovať situáciu menšín; keďže v súčasnosti neexistuje primeraný rámec, ktorý by zaručoval plnenie týchto kritérií po pristúpení, čím by sa chránili občania EÚ pred účinkami porušovania kodanských kritérií;

P.  keďže nástroje, ktorými môže EÚ v súčasnosti reagovať na systematické a inštitucionálne prejavy diskriminácie, rasizmu a xenofóbie voči menšinám v členských štátoch EÚ (ak neberieme do úvahy postupy v prípade nesplnenia povinnosti), majú len obmedzenú účinnosť; keďže konania o nesplnení povinnosti sa nevzťahujú na hrozby, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti sekundárneho práva EÚ;

Q.  keďže rómski občania EÚ tvoria najväčšiu a najzraniteľnejšiu menšinovú skupinu v EÚ; keďže Rómovia sa v Európe stretávajú s viacnásobnou diskrimináciou a sociálnym vylúčením; keďže nástroje tzv. soft law EÚ, ako je rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov, zohrali len obmedzenú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby členské štáty plnili svoje povinnosti dodržiavať základné ľudskoprávne normy o ochrane menšín, a pri riešení inštitucionálnych prejavov diskriminácie;

R.  keďže európski občania so zdravotným postihnutím ešte stále čelia mnohým prekážkam pri získavaní prístupu na trh práce, k vzdelávaniu a odbornej príprave, sú vystavení vyššiemu riziku chudoby a sociálneho vylúčenia než ľudia bez zdravotného postihnutia a majú ťažkosti plne sa zúčastňovať na živote spoločnosti a uplatňovať svoje práva;

S.  keďže násilie páchané na ženách zostáva v EÚ aj naďalej značne rozšírené; keďže EÚ a jej členské štáty musia prijať všetky potrebné opatrenia na presadzovanie a ochranu práv všetkých žien;

T.  keďže podľa článku 25 charty Únia uznáva a rešpektuje práva starších ľudí na dôstojný a nezávislý život a na účasť na spoločenskom a kultúrnom živote;

U.  keďže riziko, že občania, ktorí sa premiestnia zo svojej krajiny pôvodu do iného členského štátu, budú zbavení volebného práva, môže brániť občanom EÚ uplatňovať svoje právo na pohyb a pobyt v inom členskom štáte;

V.  keďže každý štát má zvrchovanú právomoc rozhodnúť v rámci medzinárodného práva o tom, kto sú jeho štátni príslušníci; keďže osoby bez štátnej príslušnosti sú často vystavené riziku zadržiavania a chudoby; keďže medzi občianstvom EÚ a stavom bez štátnej príslušnosti je úzka spojitosť, pretože osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré žijú v členských štátoch, môžu získať alebo stratiť občianstvo EÚ tým, že je im štátna príslušnosť daného členského štátu udelená alebo sú tejto štátnej príslušnosti zbavení;

W.  keďže niektoré z najdôležitejších dôsledkov očakávaného vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie sa týkajú právneho postavenia, práv a povinností štátnych príslušníkov Spojeného kráľovstva žijúcich v Európskej únii a občanov EÚ žijúcich v Spojenom kráľovstve od okamihu, keď vystúpenie nadobudne platnosť;

X.  keďže milióny občanov, ktorí využili právo žiť, založiť si rodinu, pracovať, študovať a odísť do dôchodku v Spojenom kráľovstve, ako aj v EÚ 27, a prijali vedomé životné rozhodnutia na základe týchto práv, sa teraz ocitli v značnej neistote a obávajú sa o svoju budúcnosť;

1.  vyzýva Radu Európskej únie a Európsku radu, aby všetkým krajinám, ktoré spĺňajú potrebné technické kritériá, umožnili stať sa členmi schengenského priestoru, čím sa všetkým občanom EÚ umožní využívať právo na slobodu pohybu bez prekážok v podobe hraničných kontrol;

2.  vyzýva Komisiu, aby pravidelne monitorovala uplatňovanie smernice 2004/38/ES v členských štátoch a aby prijala primerané opatrenia na odstránenie potenciálnych prekážok slobody pohybu; víta nástroj elektronického vzdelávania o práve na slobodu pohybu občanov Únie, ktorý umožňuje miestnym orgánom lepšie pochopiť práva a povinnosti vyplývajúce z voľného pohybu.

3.  pripomína, že právne predpisy EÚ týkajúce sa bezpečnosti by mali byť aktuálne, efektívne a účinné, pokiaľ ide o prevenciu a odhaľovanie meniacich sa bezpečnostných hrozieb a reakciu na ne; vyzýva na urýchlené vykonávanie Európskeho programu v oblasti bezpečnosti, lepšie presadzovanie existujúcich právnych nástrojov EÚ v tejto oblasti a účinnejšiu výmenu informácií a koordináciu medzi členskými štátmi a s agentúrami EÚ; víta iniciatívy Komisie na posilnenie spolupráce v oblasti bezpečnosti medzi členskými štátmi a plne podporuje účinnejšiu výmenu informácií medzi členskými štátmi a s agentúrami EÚ; zdôrazňuje, že v boji proti terorizmu je dôležité plne dodržiavať základné práva; zdôrazňuje, že harmonizácia vnútornej a vonkajšej činnosti EÚ v oblasti bezpečnosti má zásadný význam pre účinnú ochranu občanov EÚ;

4.  vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o vytvorenie účinnej a skutočnej bezpečnostnej únie, ktorá sa zaoberá všetkými aspektami teroristickej hrozby;

5.  považuje deradikalizáciu a predchádzanie radikalizácii za absolútnu prioritu pre EÚ a dôrazne vyzýva na posilňovanie osobitných medzisektorových programov zameraných na vzdelávanie, dobrovoľnícke a kultúrne činnosti a prácu s mládežou a programov určených na deradikalizáciu v rámci inštitúcií, miestnych spoločenstiev, občianskej spoločnosti, náboženských komunít a regionálnych správ; je presvedčený, že komplexnú politiku v tejto oblasti by mali sprevádzať dlhodobé proaktívne procesy boja proti radikalizácii v oblasti súdnictva; zdôrazňuje, že treba vypracovať stratégie týkajúce sa sociálneho začlenenia a politiky zamerané na odstraňovanie diskriminácie; vyzýva členské štáty, aby k radikalizácii pristupovali komplexne a využívali odborné znalosti siete na zvyšovanie povedomia o radikalizácii, ktorá bola zriadená na podnet Komisie; zdôrazňuje, že predchádzanie radikalizácii možno takisto podporiť prostredníctvom opatrení financovaných z programov EÚ, ako sú európske štrukturálne a investičné fondy, Horizont 2020 či Európa pre občanov;

6.  zdôrazňuje, že ochrana základných práv je kľúčovým prvkom umožňujúcim plnú účasť občanov EÚ na demokratickom živote Únie; pripomína svoje uznesenie z 25. októbra 2016, v ktorom sa odporúča zriadenie komplexného mechanizmu Únie pre demokraciu, právny štát a základné práva[2] ako dodatočného nástroja, ktorý môže zlepšiť ochranu a presadzovanie ľudských práv – vrátane občianskych práv – a zvýšiť dôveru občanov v inštitúcie EÚ;

7.  konštatuje, že občania EÚ majú právo obrátiť sa na európskeho ombudsmana, čo je jedným zo základných práv európskeho občianstva.

8.  pripomína, že v období od 1. januára 2013 do 30. júna 2016 sa väčšina sťažností doručených európskemu ombudsmanovi týkala údajného nedostatku transparentnosti, ako zdôraznila Komisia vo svojom oznámení z 24. januára 2017 s názvom O dosiahnutom pokroku na ceste k skutočnému občianstvu EÚ v rokoch 2013 – 2016 (COM(2017)0032); vyjadruje presvedčenie, že transparentnosť a integrita inštitúcií EÚ je nevyhnutným predpokladom na to, aby bolo možné vybudovať dôveru občanov EÚ, priblížiť občanov k EÚ a zapojiť ich do jej činností a aby sa občanom umožnilo v plnej miere požívať a uplatňovať ich občianske práva; poukazuje na to, že občania by mali mať v tejto súvislosti prístup ku všetkým potrebným informáciám a tieto informácie by mali byť predkladané čo najzreteľnejším a najzrozumiteľnejším spôsobom; žiada všetky inštitúcie a orgány EÚ, aby sa zaoberali pretrvávajúcimi nedostatkami, okrem iného v súlade s ustanoveniami článku 9 a článku 10 ods. 3 Zmluvy o EÚ, článku 15 ZFEÚ a článkov 41 a 42 charty;

9.  konštatuje, že občianske vzdelávanie a medzikultúrny dialóg zlepšujú chápanie občanov, pokiaľ ide o význam sociálnej a politickej angažovanosti, zatiaľ čo vzdelávanie v oblasti ľudských práv zvyšuje ich informovanosť o právach a učí ich rešpektovať práva iných osôb; nabáda členské štáty, aby do školských osnov zaradili výchovu k demokratickému občianstvu a vzdelávanie v oblasti ľudských práv s cieľom vybaviť žiakov nielen vedomosťami, pochopením a zručnosťami, ale tiež dosiahnuť ich pripravenosť brániť v spoločnosti ľudské práva, demokraciu a zásady právneho štátu a presadzovať ich.

10.  požaduje plné a účinné vykonávanie smernice (EÚ) 2015/637, aby sa zabezpečila konzulárna ochrana občanov EÚ v tretích krajinách, kde ich členské štáty nemajú zastúpenie;

11.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na nový, bezpečnejší formát náhradného cestovného dokladu EÚ určeného nezastúpeným občanom EÚ nachádzajúcim sa mimo EÚ, ktorých pas bol odcudzený, stratil sa, bol zničený alebo dočasne nie je k dispozícii, aby sa zaručilo, že sa budú môcť vrátiť domov;

12.  zdôrazňuje, že európska iniciatíva občanov je inovatívny nástroj participatívnej demokracie v Európskej únii, prostredníctvom ktorého majú občania možnosť formulovať svoje ambície a formovať rozvoj politiky EÚ; poukazuje však na to, že vo fungovaní európskej iniciatívy občanov existujú významné nedostatky, ktoré treba v záujme zvýšenia jej účinnosti odstrániť; vyjadruje obavy, pokiaľ ide o to, ako Komisia nadväzuje na úspešné iniciatívy;

13.  zdôrazňuje, že obetiam trestnej činnosti a terorizmu treba zaručiť primeranú úroveň práv bez diskriminácie v celej EÚ a že by sa s nimi malo zaobchádzať s rešpektom a dôstojnosťou a mali by dostávať primeranú podporu v súlade s ich individuálnymi potrebami a s potrebami ich rodín; zdôrazňuje, že počet európskych občanov zasiahnutých teroristickými útokmi v krajine, ktorá nie je ich vlastná, stúpa, a preto naliehavo žiada, aby sa v členských štátoch v súlade so smernicou 2015/0281/EÚ o boji proti terorizmu vypracovali protokoly na pomoc štátnym príslušníkom iných členských krajín v prípade teroristického útoku; prízvukuje, že je potrebná osobitná smernica o ochrane obetí terorizmu;

14.  domnieva sa, že v záujme toho, aby odkazy na menšiny a rovnosť všetkých občanov EÚ uvedené v článkoch 2 a 9 Zmluvy o EÚ dostali konkrétnu podobu, a v záujme lepšieho využitia potenciálu občianstva EÚ, musí EÚ zintenzívniť svoje úsilie o zaručenie ochrany základných hodnôt EÚ a práv menšín;

15.  vyzdvihuje skutočnosť, že národnostné, etnické, náboženské a jazykové menšiny v Európe po stáročia žijú spoločne s väčšinovými kultúrami alebo popri nich; domnieva sa, že dodržiavaním požiadavky rešpektovať, chrániť a posilňovať európsku kultúrnu a jazykovú rozmanitosť v EÚ tak medzi členskými štátmi, ako aj v rámci nich, ktorá je uvedená v Zmluve o EÚ, by sa výrazne posilnili väzby medzi občanmi a európskym projektom; domnieva sa, že EÚ by mala stanoviť prísne normy na ochranu menšín, počnúc normami kodifikovanými v nástrojoch medzinárodného práva, ako sú normy Rady Európy, a že tieto normy by mali byť pevne zakotvené v právnom rámci zaručujúcom demokraciu, právny štát a základné práva v celej EÚ; nabáda členské štáty, aby bezodkladne a v plnom rozsahu ratifikovali Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín a Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov a aby v dobrej viere vykonávali zmluvy; pripomína tiež potrebu vykonávať zásady vypracované v rámci OBSE;

16.  vyslovuje poľutovanie nad dlhodobou stagnáciou rokovaní o návrhu smernice o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu z roku 2008; opakuje svoju výzvu Rade, aby tento návrh čo najskôr prijala;

17.  konštatuje, že v nariadení EÚ, ktorým sa vytvára program Práva, rovnosť a občianstvo na obdobie rokov 2014 – 2020, sa uvádza, že na dosiahnutie cieľa stanoveného v článku 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ je potrebné, aby tento program podporoval a chránil práva dieťaťa;

18.  domnieva sa, že systematická diskriminácia rómskych občanov v ich domovských krajinách, ako aj ich vysťahovanie a vyhostenie v prípadoch, keď uplatňujú svoje právo na voľný pohyb a pobyt v inom členskom štáte, sú v rozpore so základným právom na nediskrimináciu na základe etnického pôvodu a právom na pohyb a pobyt v inom členskom štáte a podrobujú základy občianskych práv EÚ skúške; vyzýva členské štáty, aby vykonávali registráciu pri narodení dieťaťa bez diskriminácie a prijali okamžité nápravné opatrenia na zabezpečenie identifikácie všetkých svojich občanov s cieľom zabrániť tomu, aby sa rómskym občanom odopieral prístup ku všetkým nevyhnutným základným službám; vyzýva členské štáty, aby prostredníctvom svojich miestnych orgánov podnikli aktívne kroky na zabezpečenie registrácie každého dieťaťa; vyzýva Komisiu, aby posúdila a monitorovala situáciu v členských štátoch, vymieňala si osvedčené postupy o identifikácii a ochrane osôb, ktorých občianstvo nebolo uznané a ktoré nemajú prístup k dokladom totožnosti, a iniciovala osvetové kampane o dôležitosti registrácie narodenia;

19.  víta skutočnosť, že v správe Komisie o občianstve za rok 2017 sa zdôrazňuje potreba prioritného zvýšenia a zlepšenia účasti občanov; s poľutovaním však pripomína, že správa neobsahuje nijaké odkazy na petičné právo, právo predložiť vec európskemu ombudsmanovi alebo právo na prístup k dokumentom, ani na spôsoby posilnenia týchto práv;

20.  odsudzuje všetky formy diskriminácie a násilia páchaného v EÚ na lesbách, gejoch, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osobách (LGBTI); nabáda Komisiu a členské štáty, aby prijímali zákony a opatrenia na potláčanie homofóbie a transfóbie; nabáda Komisiu, aby predložila program, ktorým sa zaručia rovnaké práva a príležitosti na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity, pričom sa budú rešpektovať právomoci členských štátov;

21.  vyjadruje, že slobodné média a slobodný prístup k otvorenému internetu sú zásadne dôležitými prvkami demokracie;

22.  víta, že EÚ 13. júna 2017 podpísala prístupové dokumenty k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že obmedzením na dve oblasti, t. j. na otázky týkajúce sa justičnej spolupráce v trestných veciach a otázky týkajúce sa azylu a zákazu vyhostenia alebo vrátenia, sa vytvára právna neistota, pokiaľ ide o rozsah pristúpenia EÚ; naliehavo vyzýva členské štáty, aby urýchlili rokovania o ratifikácii a vykonávaní Istanbulského dohovoru; zdôrazňuje, že v záujme väčšej účinnosti by mali byť opatrenia na boj proti násiliu páchanému na ženách doplnené o opatrenia na podporu finančnej nezávislosti žien; vyzýva Komisiu, aby sa ďalej zaoberala rodovo podmienenými ekonomickými nerovnosťami a otázkou rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom;

23.  uznáva, že právne predpisy EÚ o rovnakom zaobchádzaní stanovujú povinnosť zriadiť vnútroštátne orgány pre rovnosť; vyzýva Komisiu, aby navrhla usmernenia pre členské štáty o tom, ako by tieto orgány mali fungovať a ako im zaručiť nezávislosť, účinnosť, právomoci a zdroje (vrátane siete EQUINET), ktoré potrebujú, aby mohli odstraňovať diskrimináciu a podporovať rovnaké zaobchádzanie; vyzýva vnútroštátne subjekty zodpovedné za otázky rovnosti, ako aj EQUINET, aby plnili svoje úlohy a posilnili spoluprácu pri odstraňovaní diskriminácie a presadzovania rovnakého zaobchádzania; pripomína význam programu Práva, rovnosť a občianstvo na obdobie rokov 2014 – 2020 pri poskytovaní ďalšej praktickej podpory na boj proti diskriminácii na miestnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby svoj strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 prijala v oznámení; pripomína, že EÚ je založená na zásade rovnosti medzi ženami a mužmi a že táto zásada sa dá napĺňať len prostredníctvom jej začleňovania do všetkých politík EÚ; poukazuje na neprimeraný vplyv viacnásobnej diskriminácie na ženy; povzbudzuje členské štáty, aby spolupracovali s regionálnymi a miestnymi orgánmi, orgánmi presadzovania práva, vnútroštátnymi orgánmi pre otázky rovnosti a organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom zvýšiť monitorovanie tohto prelínania medzi rozličnými dôvodmi diskriminácie;

24.  vyzýva Komisiu a členské štáty ako signatárov Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím, aby do právnych predpisov EÚ začlenili otázku prístupnosti, účasti, zákazu nediskriminácie a rovnosti, aby európski občania so zdravotným postihnutím mohli požívať svoje základné práva rovnako ako osoby bez zdravotného postihnutia;

25.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využívali všetky dostupné finančné, legislatívne a podporné nástroje na podporu spoločnosti, ktorá je ústretová voči starším osobám, a zdravého starnutia pre európskych občanov, a to okrem iného prostredníctvom inkluzívnych trhov práce, inovatívnych a flexibilných pracovných režimov, prístupu k odbornej príprave, dostupnej kvalitnej zdravotnej starostlivosti a zavádzania produktov a služieb elektronického zdravotníctva;

26.  berie na vedomie iniciatívu Európskeho zboru solidarity, ktorá vytvára príležitosti pre mladých ľudí, aby mohli vo svojej vlastnej krajine alebo v zahraničí vykonávať dobrovoľnícku prácu alebo pracovať na projektoch, a víta iniciatívu Dobrovoľníci pomoci EÚ, ktorá Európanom umožňuje zúčastňovať sa na programoch humanitárnej pomoci na celom svete;

27.  domnieva sa, že občania, ktorí sa presťahovali a majú pobyt v inom členskom štáte, by mali mať možnosť uplatňovať svoje volebné právo v celonárodných voľbách vo svojej krajine pôvodu; vyzýva členské štáty, ktoré svojim občanom, ktorí sa rozhodnú žiť dlhšie obdobie v inom členskom štáte, odoberajú volebné právo, aby zmiernili podmienky pre týchto občanov a ponechali im právo voliť v národných voľbách;

28.  opakuje svoje stanovisko, že ochrana práv a záujmov občanov EÚ-27, ktorí žijú alebo žili v Spojenom kráľovstve, a občanov Spojeného kráľovstva, ktorí žijú alebo žili v EÚ-27, sa v rokovaniach o dohode o vystúpení musí považovať za absolútnu prioritu; okrem toho sa domnieva, že povinnosti Spojeného kráľovstva a EÚ v tejto oblasti by mali byť založené na zásade reciprocity, rovnosti, symetrie a nediskriminácie, spravodlivého zaobchádzania, ako aj na plnom rešpektovaní integrity práva EÚ vrátane Charty základných práv Európskej únie a rámca ich presadzovania.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

06.11.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

44

6

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Asim Ahmedov Ademov, Gerard Batten, Monika Beňová, Malin Björk, Michał Boni, Daniel Dalton, Rachida Dati, Raymond Finch, Kinga Gál, Ana Gomes, Sylvie Guillaume, Monika Hohlmeier, Filiz Hyusmenova, Sophia in ‘t Veld, Dietmar Köster, Barbara Kudrycka, Cécile Kashetu Kyenge, Juan Fernando López Aguilar, Monica Macovei, Roberta Metsola, Claude Moraes, Péter Niedermüller, Judith Sargentini, Birgit Sippel, Csaba Sógor, Helga Stevens, Traian Ungureanu, Marie-Christine Vergiat, Udo Voigt, Josef Weidenholzer, Cecilia Wikström, Kristina Winberg, Auke Zijlstra

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Carlos Coelho, Anna Maria Corazza Bildt, Pál Csáky, Miriam Dalli, Gérard Deprez, Marek Jurek, Jeroen Lenaers, Elly Schlein, Barbara Spinelli, Axel Voss

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Max Andersson, André Elissen, György Hölvényi, Karin Kadenbach, Peter Kouroumbashev, Julia Reda, Sofia Ribeiro, Bart Staes, Julie Ward, Wim van de Camp

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

44

+

ALDE

Gérard Deprez, Filiz Hyusmenova, Sophia in ‘t Veld, Cecilia Wikström

ECR

Helga Stevens

GUE/NGL

Malin Björk, Barbara Spinelli, Marie-Christine Vergiat

PPE

Asim Ahmedov Ademov, Michał Boni, Carlos Coelho, Anna Maria Corazza Bildt, Pál Csáky, Rachida Dati, Kinga Gál, Monika Hohlmeier, György Hölvényi, Barbara Kudrycka, Jeroen Lenaers, Roberta Metsola, Sofia Ribeiro, Csaba Sógor, Traian Ungureanu, Wim van de Camp, Axel Voss

S&D

Monika Beňová, Miriam Dalli, Ana Gomes, Sylvie Guillaume, Karin Kadenbach, Dietmar Köster, Peter Kouroumbashev, Cécile Kashetu Kyenge, Juan Fernando López Aguilar, Claude Moraes, Péter Niedermüller, Elly Schlein, Birgit Sippel, Julie Ward, Josef Weidenholzer

VERTS/ALE

Max Andersson, Julia Reda, Judith Sargentini, Bart Staes

6

-

EFDD

Gerard Batten, Raymond Finch, Kristina Winberg

ENF

André Elissen, Auke Zijlstra

NI

Udo Voigt

3

0

ECR

Daniel Dalton, Marek Jurek, Monica Macovei

Vysvetlenie použitých znakov

+  :  hlasovali za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie (23.10.2017  )

pre Výbor pre petície

k Správe o občianstve EÚ za rok 2017: Posilnenie práv občanov v Únii demokratickej zmeny
(2017/2069(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Krystyna Łybacka

NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre petície, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje úlohu vzdelávania, odbornej prípravy, kultúry a športu pri podpore práv vyplývajúcich z občianstva EÚ, aktívneho občianstva a solidarity, ako aj pri posilňovaní našich spoločných európskych hodnôt, na základe článku 20 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 9 Zmluvy o Európskej únii; uznáva, že programy EÚ ako Erasmus+, program Práva, rovnosť a občianstvo, program Európa pre občanov a Kreatívna Európa prispievajú k uvedeným cieľom nadnárodnou a medzikultúrnou spoluprácou a výmenou;

2.  zdôrazňuje, že program Európa pre občanov podporuje lepšie porozumenie občianskym právam a povinnostiam v EÚ; odporúča preto, aby bola ďalšia generácia programu prijatá na právnom základe, ktorý umožní zapojenie Parlamentu ako spoluzákonodarcu, ktorý má rovnocenné postavenie s Radou a ktorý by mu umožnil prideliť viac ľudských a finančných zdrojov s cieľom zvýšiť počet podporovaných programov;

3.  zdôrazňuje, že je dôležité prostredníctvom programu Erasmus+ podporovať rozvoj prierezových zručností, ktoré posilňujú medzikultúrne porozumenie a aktívne zapojenie do rôznych spoločností;

4.  pripomína, že treba pokračovať v úsilí o zvyšovanie povedomia občanov EÚ o ich právach a o zabezpečenie jednotného presadzovania týchto práv v celej EÚ, pričom je potrebné vyzdvihovať príležitosti, ktoré pramenia z členstva v EÚ; zdôrazňuje úlohu vzdelávacích inštitúcií pri zvyšovaní povedomia mladých ľudí o ich právach v rámci EÚ a pri podpore aktívneho občianstva; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby poskytla spoločný rámec pre získavanie vedomostí o EÚ v škole a nabáda členské štáty, aby prijali primerané opatrenia, ktorými by zabezpečili účinné zahrnutie tohto rámca do školských osnov; súhlasí tiež s názorom Komisie, že zvyšovanie povedomia o právach vyplývajúcich z občianstva EÚ si vyžaduje spoluprácu na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni; v tomto smere zdôrazňuje, že na všetkých úrovniach, najmä na regionálnej a miestnej, by mali byť poskytované primerané špecifické školenia;

5.  domnieva sa, že na zabezpečenie toho, aby všetci občania EÚ mali účinne zaručené rovnaké práva, by vzdelávacie systémy mali byť cenovo dostupné, inkluzívne s dôrazom na najviac znevýhodnené a zraniteľné skupiny obyvateľstva a mali by ponúkať vysokokvalitné vzdelávanie, ktoré podporuje aktívne občianstvo a celoživotné vzdelávanie, ktoré reaguje na hospodárske a spoločenské požiadavky;

6.  pripomína, že treba podporovať učiteľov a pedagogických pracovníkov, aby do svojej výučby zahrnuli informácie o právach a občianstve v EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné ďalej podporovať a rozvíjať internetové platformy, ako sú napr. School Education Gateway, Teacher Academy a Open Educational Europe, aby pedagogickí pracovníci mali prístup k inovatívnym viacjazyčným výučbovým materiálom vrátane materiálov prispôsobených študentom s osobitnými potrebami, ktoré im pomôžu inšpirovať a motivovať študentov na získavanie informácií o EÚ;

7.  zdôrazňuje úlohu mobility v osobnom rozvoji mladých ľudí, keďže podporuje učenie a kultúrne výmeny, a zlepšuje tak pochopenie aktívneho občianstva a jeho uplatňovania v praxi; nabáda členské štáty, aby podporovali programy EÚ presadzujúce mobilitu;

8.  oceňuje význam kultúry, umenia a vedy ako neoddeliteľných aspektov aktívneho občianstva EÚ; zdôrazňuje ich úlohu pri posilňovaní pocitu spolupatričnosti občanov s našou Úniou, zvyšovaní vzájomného porozumenia a pri podnecovaní medzikultúrneho dialógu;

9.  nabáda na zvyšovanie informovanosti o európskych hodnotách a občianskych právach v EÚ medzi žiakmi a študentmi všetkých vekových skupín prostredníctvom formálneho a neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa v záujme posilnenia medzikultúrneho porozumenia a solidarity v Európe;

10.  domnieva sa, že je dôležité presadzovať medzi migrantmi porozumenie európskej kultúre a európskym hodnotám v záujme ich ľahšej integrácie a takisto prehlbovať medzikultúrny dialóg podporovaním pôvodných kultúr migrantov a upevňovaním ich základných občianskych zručností;

11.  víta zámer Komisie zlepšiť politickú účasť občanov na demokratickom živote EÚ; nabáda na podporu demokratickej účasti zintenzívnením občianskeho dialógu, zlepšením porozumenia občanov, pokiaľ ide o úlohu právnych predpisov EÚ v ich každodennom živote, a zdôrazňovaním ich aktívneho a pasívneho práva voliť v miestnych a európskych voľbách bez ohľadu na ich miesto bydliska v EÚ; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby využívala sociálne médiá a digitálne nástroje s osobitným dôrazom na zvýšenie účasti mladých ľudí a osôb so zdravotným postihnutím; vyzýva na rozvoj a používanie nástrojov elektronickej demokracie, ako sú online platformy, ktoré by slúžili na priamejšie zapojenie občanov do demokratického života EÚ, a tak posilňovali ich angažovanosť;

12.  pripomína, že je dôležité rozšíriť a prehĺbiť štruktúrovaný dialóg s občanmi o ich právach, ktorý umožní zistiť prekážky, ktorým občania čelia pri uplatňovaní týchto práv, a zlepšiť monitorovanie a účinnosť programov a iniciatív EÚ v tejto oblasti;

13.  zdôrazňuje úlohu médií a služieb informačnej spoločnosti, a preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvárali legislatívny rámec podporujúci pluralitu a nezávislosť médií a dostupnosť objektívnych informácií pre občanov;

14.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala osobitné kritériá na hodnotenie vykonávania a výkonnosti európskych programov zameraných na podporu aktívneho občianstva, a to s osobitným dôrazom na vzdelávacie aspekty;

15.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby občania so zdravotným postihnutím a zraniteľní občania mohli v plnom rozsahu uplatňovať práva a príležitosti, ktoré im poskytuje občianstvo EÚ; nabáda všetky členské štáty EÚ, aby zaviedli preukaz EÚ pre osoby so zdravotným postihnutím s cieľom uľahčiť mobilitu osôb so zdravotným postihnutím v EÚ; zdôrazňuje potrebu zlepšiť prístupnosť webových stránok EÚ pre osoby so zdravotným postihnutím;

16.  podporuje revíziu európskej iniciatívy občanov (EIO) v záujme zlepšenia jej prístupnosti a zjednodušenia jej používania; zdôrazňuje potrebu posilniť fungovanie EIO a povedomie verejnosti o nej, aby sa tak v čo najvyššej miere využil jej potenciál na podporu účasti občanov a demokratickej diskusie;

17.  vyzýva členské štáty na vykonanie pracovného plánu EÚ pre mládež na roky 2016 – 2018 tým, že sa budú zameriavať na podporu aktívneho občianstva a na posilňovanie sociálneho začlenenia mladých ľudí a ich účasti na demokratickom a občianskom živote v EÚ;

18.  zdôrazňuje skutočnosť, že vysoká miera nezamestnanosti mladých ľudí a neisté príležitosti do budúcnosti sú aj naďalej jednou z hlavných príčin znepokojenia európskej mládeže; v tejto súvislosti pripomína ciele stanovené v bratislavskom vyhlásení a plán „vytvoriť sľubnú hospodársku budúcnosť pre všetkých, ochraňovať náš spôsob života a poskytovať lepšie príležitosti mladým ľuďom“; vyzýva Komisiu, aby sa aj naďalej snažila podporovať mladých ľudí tým, že im ponúkne nové príležitosti v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnania;

19.  vyzdvihuje úlohu stáží a učňovskej prípravy, ktoré študentom a absolventom pomáhajú získavať praktické poznatky a odborné skúsenosti; v tejto súvislosti podporuje vytvorenie jednej centralizovanej platformy pre cezhraničné stáže a učňovskú prípravu, ako bolo navrhnuté v rámci verejných konzultácií;

20.  zdôrazňuje význam dobrovoľníctva ako základného prvku programov, ktoré podporujú aktívne občianstvo; nabáda na vypracúvanie učebných osnov zahŕňajúcich vzdelávací obsah a občiansku angažovanosť, ako aj na uznávanie dobrovoľníctva ako činnosti, za ktorú možno získať kredity;

21.  zdôrazňuje, že dobrovoľníctvo nemôže nahradiť platené zamestnanie, a vyzdvihuje základnú myšlienku, že platené pracovné miesta zaisťujú pocit spolunáležitosti s komunitou, zapojenie do verejného života a účasť na ňom a v konečnom dôsledku občiansku angažovanosť;

22.  zdôrazňuje úlohu športu, najmä na amatérskej úrovni, pri prispievaní k aktívnemu občianstvu podporou vzájomného porozumenia a úcty, a to pri súčasnom posilňovaní hodnôt a zásad EÚ; nabáda Komisiu, aby naďalej podporovala športové iniciatívy, ktorými sa do praxe uvádzajú aktívne občianstvo a občianske hodnoty, čím sa vytvára spoločný pocit spolunáležitosti.

23.  nabáda Komisiu, aby aj naďalej podporovala opatrenia a iniciatívy propagujúce občianske práva a aktívne občianstvo; zdôrazňuje skutočnosť, že nové iniciatívy v tejto oblasti by mali dopĺňať už existujúce iniciatívy a nemali by ovplyvniť rozpočty súčasných programov;

24.  víta iniciatívu Komisie zaviesť nástroj elektronického učenia sa pre potreby miestnych a regionálnych orgánov, ktorý by zlepšil porozumenie pravidlám voľného pohybu a ich primerané uplatňovanie, a vytvoriť jednotnú digitálnu bránu, ktorá bude poskytovať online informácie občanom a podnikom na jednotnom trhu EÚ; konštatuje, že tieto nástroje by mali poskytovať konzistentné a používateľsky ústretové informácie o občianskych právach v EÚ a ich praktickom uplatňovaní; upozorňuje, že tieto nástroje by mali byť prepojené s existujúcimi nástrojmi v tejto oblasti, ako sú napr. sieť Europe Direct a Vaša Európa;

25.  zdôrazňuje význam výmeny a šírenia najlepších postupov pre zvyšovanie informovanosti o právach občanov EÚ a pre posilňovanie zapojenia občanov do občianskeho a politického života naprieč EÚ;

26.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby poslanci EP a ďalšie významné európske osobnosti zvyšovali povedomie o právach občanov EÚ, a to najmä medzi mladými ľuďmi;

27.  podporuje produkciu a šírenie tlačovín a multimediálnej výroby vo všetkých úradných jazykoch EÚ, kladúc dôraz na zvyšovanie informovanosti občanov EÚ o ich právach a na posilňovanie ich schopnosti tieto práva účinne presadzovať;

28.  stotožňuje sa s názorom, že občianstvo EÚ prispieva k budovaniu súdržnejšej európskej spoločnosti, a tým podporuje vzájomné porozumenie, medzikultúrny dialóg a nadnárodnú spoluprácu.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

10.10.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

24

2

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Isabella Adinolfi, Dominique Bilde, Andrea Bocskor, Nikolaos Chountis, Silvia Costa, Mircea Diaconu, Damian Drăghici, Angel Dzhambazki, María Teresa Giménez Barbat, Svetoslav Hristov Malinov, Curzio Maltese, Rupert Matthews, Luigi Morgano, Momchil Nekov, Michaela Šojdrová, Helga Trüpel, Sabine Verheyen, Julie Ward, Theodoros Zagorakis, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Krystyna Łybacka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Michel Reimon, Remo Sernagiotto

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Miltiadis Kyrkos, Jarosław Wałęsa, Patricija Šulin

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

24

+

ALDE

Mircea Diaconu, María Teresa Giménez Barbat

ECR

Angel Dzhambazki, Remo Sernagiotto

EFDD

Isabella Adinolfi

GUE/NGL

Nikolaos Chountis, Curzio Maltese

PPE

Andrea Bocskor, Svetoslav Hristov Malinov, Michaela Šojdrová, Patricija Šulin, Sabine Verheyen, Jarosław Wałęsa, Theodoros Zagorakis, Bogdan Andrzej Zdrojewski

S&D

Silvia Costa, Damian Drăghici, Miltiadis Kyrkos, Krystyna Łybacka, Luigi Morgano, Momchil Nekov, Julie Ward

Verts/ALE

Michel Reimon, Helga Trüpel

2

-

ECR

Rupert Matthews

ENF

Dominique Bilde

0

0

 

 

Vysvetlivky k symbolom:

+  :  hlasovali za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

STANOVISKO Výboru pre ústavné veci (16.11.2017)

pre Výbor pre petície

k Správe o občianstve EÚ na rok 2017 – Posilnenie práv občanov v Únii demokratickej zmeny
(2017/2069(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Cristian Dan Preda

NÁVRHY

Výbor pre ústavné veci vyzýva Výbor pre petície, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta neúnavné úsilie Komisie smerujúce k zaručeniu občianskych práv EÚ a nabáda na ich ďalšiu ochranu prostredníctvom vykonávania ustanovení Charty základných práv Európskej únie a príslušných ustanovení zmlúv EÚ; pripomína, že podľa článku 9 Zmluvy o EÚ a článku 20 ZFEÚ je občanom EÚ každá osoba, ktorá má štátnu príslušnosť členského štátu; je presvedčený o tom, že občania EÚ budú môcť svoje práva plne využívať len vtedy, keď si ich budú vedomí a keď sa členské štáty a inštitúcie EÚ pevne zaviažu chrániť ich; vyzýva Komisiu, aby presadzovala politiky a uskutočňovala kampane a aktivity zamerané na zvyšovanie povedomia o občianskych právach a o nástrojoch, ktoré sú k dispozícii na ich vykonávanie;

2.  je odhodlaný posilňovať demokratický rozmer európskych volieb prostredníctvom reformy súčasného európskeho volebného zákona s cieľom zvýšiť účasť občanov a ich dôveru v demokratický systém EÚ; je presvedčený, že väčšia transparentnosť, uvedomelosť, účinný a nediskriminačný prístup k informáciám, ako aj obnova demokratických postupov, nové volebné systémy vrátane nástrojov elektronickej demokracie a menšia digitálna priepasť medzi členskými štátmi z hľadiska digitálnej infraštruktúry podporia budovanie skutočného európskeho verejného priestoru; je presvedčený, že lepšími a cielenejšími informáciami o európskej politike a dosahu právnych predpisov EÚ na každodenný život občanov by sa zlepšila účasť na európskych voľbách; pripomína, že treba podporovať účasť na európskych voľbách zvyšovaním viditeľnosti politických strán na európskej úrovni a že posilňovanie európskeho charakteru volieb do Európskeho parlamentu je spoločnou zodpovednosťou EÚ a jej členských štátov;

3.  varuje pred možnou právnou neistotou týkajúcou sa práv občanov EÚ žijúcich v Spojenom kráľovstve a občanov Spojeného kráľovstva žijúcich v EÚ, ktorá môže vzniknúť v dôsledku vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ; je presvedčený o tom, že v dohode o vystúpení Spojeného kráľovstva a v dohode o budúcich vzťahoch medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom by mali byť prioritne zaručené všetky nedeliteľné práva a že by sa mala rýchlo dosiahnuť dohoda o týchto a iných právach, napríklad o prístupe k zdravotnej starostlivosti; zdôrazňuje, že každá dohoda by mala byť založená na zásade reciprocity a nediskriminácie; v tejto súvislosti pripomína svoje uznesenie z 5. apríla 2017 o rokovaniach so Spojeným kráľovstvom v nadväznosti na jeho oznámenie o úmysle vystúpiť z Európskej únie[1],

4.  pripomína, že v období od 1. januára 2013 do 30. júna 2016 sa väčšina sťažností doručených európskemu ombudsmanovi týkala údajného nedostatku transparentnosti, ako zdôraznila Komisia vo svojej správe z 24. januára 2017 s názvom O dosiahnutom pokroku na ceste k skutočnému občianstvu EÚ v rokoch 2013 – 2016[2]; vyjadruje presvedčenie, že úplná transparentnosť a integrita inštitúcií EÚ je nevyhnutným predpokladom na budovanie dôvery u občanov EÚ a na to, aby sa im umožnilo v plnej miere požívať a uplatňovať ich občianske práva; vyzýva všetky inštitúcie a orgány EÚ, aby sa zaoberali pretrvávajúcimi nedostatkami, okrem iného v súlade s ustanoveniami článkov 9 a 10 ods. 3 Zmluvy o EÚ, článku 15 ZFEÚ a článkov 41 a 42 Charty základných práv Európskej únie;

5.  berie na vedomie návrh Komisie zrevidovať nariadenie o európskej iniciatíve občanov s cieľom zlepšiť jej fungovanie; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby doň popri nevyhnutných technických úpravách zaradila ustanovenia zamerané na revíziu podmienok právnej prípustnosti a požiadaviek na zaregistrovanie európskej iniciatívy občanov, ako aj postupov jej preskúmania, pričom by mala ako východisko použiť rozsudky Všeobecného súdu vo veciach Minority SafePack (T-646/13) a Stop TTIP (T-754/14); dôrazne podporuje toto nariadenie ako dôležitý nástroj participatívnej demokracie, ktorý by pri využití celého svojho potenciálu mohol zvýšiť dôveru občanov v inštitúcie EÚ a prispieť k vybudovaniu inkluzívnejšej Európskej únie;

6.  domnieva sa, že vzhľadom na rastúci vplyv online prostredia a sociálnych médií na životy občanov by mali európske inštitúcie stále rozvíjať nové mechanizmy a verejné politiky určené na ochranu základných práv jednotlivcov v digitálnom prostredí, ktoré sa budú sústreďovať na slobodu prejavu občanov, ich právo na súkromie a ochranu ich dobrého mena, osobných údajov a prejavov osobnej povahy, najmä v prípade maloletých osôb;

7.  domnieva sa, že bezpečnosť občanov EÚ a boj proti terorizmu by mali byť medzi hlavnými prioritami EÚ; víta kroky, ktoré EÚ prijala na posilnenie bezpečnostnej únie; vyzýva na urýchlené zavedenie interoperability informačných systémov EÚ pre bezpečnosť, migráciu a riadenie hraníc, ktoré by mali spĺňať zásady EÚ pre ochranu údajov; pripomína, že treba docieliť náležitú rovnováhu medzi bezpečnosťou a ochranou základných práv; zdôrazňuje, že koordinácia vnútornej a vonkajšej činnosti EÚ v oblasti bezpečnosti má zásadný význam pre účinnú ochranu občanov EÚ a ich dôveru v schopnosť EÚ byť garantom bezpečnosti; pripomína, že ústrednú úlohu pri zaisťovaní tejto bezpečnosti v zahraničí zohráva konzulárna ochrana, a vyjadruje presvedčenie, že v súlade s odporúčaniami Komisie by sa mali prijať ďalšie kroky vedúce k harmonizácii a modernizácii pravidiel v oblasti náhradných cestovných dokladov;

8.  pripomína svoju výzvu Komisii, aby v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi z článku 6 Zmluvy o EÚ opätovne otvorila proces pristúpenia EÚ k Európskemu dohovoru o ľudských právach tým, že preskúma možnosti, ako riešiť námietky vyjadrené v stanovisku Súdneho dvora EÚ z 18. decembra 2014; je presvedčený, že pristúpenie EÚ k dohovoru by prinieslo výrazné zlepšenie ochrany základných práv občanov EÚ a umožnilo by nastoliť ucelený systém ochrany ľudských práv v Európe.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

28.9.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

14

5

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Michał Boni, Mercedes Bresso, Elmar Brok, Pascal Durand, Danuta Maria Hübner, Diane James, Ramón Jáuregui Atondo, Alain Lamassoure, Morten Messerschmidt, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Markus Pieper, György Schöpflin, Pedro Silva Pereira, Barbara Spinelli, Claudia Țapardel

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gerolf Annemans, Pervenche Berès, Jérôme Lavrilleux, Cristian Dan Preda, Jasenko Selimovic, Rainer Wieland

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

14

+

ALDE

Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Jasenko Selimovic

PPE

Michał Boni, Elmar Brok, Danuta Maria Hübner, Alain Lamassoure, Jérôme Lavrilleux, Markus Pieper, Cristian Dan Preda, György Schöpflin

S&D

Mercedes Bresso, Ramón Jáuregui Atondo, Pedro Silva Pereira, Claudia Țapardel

5

-

ECR

Morten Messerschmidt

ENF

Gerolf Annemans

GUE/NGL

Barbara Spinelli

NI

Diane James

VERTS/ALE

Pascal Durand

0

0

 

 

Poznámka: Pervenche Berès (S&D) oznámila, že taktiež hlasovala za návrh stanoviska

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  hlasovali za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

POZÍCIA VO FORME POZMEŇUJÚCICH NÁVRHOV Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (26.9.2017)

pre Výbor pre petície

k Správe o občianstve EÚ za rok 2017: Posilnenie práv občanov v Únii demokratickej zmeny

(2017/2069(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Ángela Vallina

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre petície, aby ako gestorský výbor vzal do úvahy tieto pozmeňujúce návrhy:

Pozmeňujúci návrh    1

Návrh uznesenia

Citácia 6 a (nová)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

– so zreteľom na návrh nariadenia Rady o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (prepracované znenie) (COM(2016)0411),

Pozmeňujúci návrh    2

Návrh uznesenia

Odôvodnenie A a (nové)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

Aa. keďže posilnenie práv občanov a demokratických inštitúcií zahŕňa boj proti diskriminácii a rodovej nerovnosti v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja;

Pozmeňujúci návrh    3

Návrh uznesenia

Odôvodnenie H a (nové)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

Ha. keďže nedostatočné zastúpenie žien na rozhodovacích pozíciách, a to najmä v politickej sfére a na úrovni predstavenstiev podnikov, bráni rozvoju spôsobilostí a oslabuje účasť žien na demokratickom živote EÚ;

Pozmeňujúci návrh    4

Návrh uznesenia

Odôvodnenie H b (nové)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

Hb. keďže účasť a vedúce postavenie žien v procese politického rozhodovania sú stále vystavené rôznym prekážkam, ako je napríklad pretrvávanie rodových stereotypov a dôsledky nedávnej hospodárskej krízy s jej negatívnym dosahom na problematiku rodovej rovnosti;

Pozmeňujúci návrh    5

Návrh uznesenia

Odôvodnenie H d (nové)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

Hd. keďže pretrvávajú výrazné nedostatky, čo sa týka ochrany obetí rodovo motivovaného a domáceho násilia v celej EÚ v prípadoch cezhraničných rodinných sporov;

Pozmeňujúci návrh    6

Návrh uznesenia

Odôvodnenie J a (nové)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

Ja. keďže diskriminácia, ktorej čelia ženy v celej EÚ, je prekážkou pre rovnosť; keďže ženy sú stále nedostatočne zastúpené medzi voličmi, ako aj na vedúcich pozíciách, či už ide o volené funkcie, štátnu službu, akademickú obec, médiá alebo súkromný sektor; keďže rozsiahla viacnásobná diskriminácia, s ktorou sa ženy stretávajú, a neprimerane vysoký počet žien, ktoré sú vystavené chudobe a sociálnemu vylúčeniu, predstavujú prekážky pre plné uplatňovanie ich občianskych práv;

Pozmeňujúci návrh    7

Návrh uznesenia

Odsek 1

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

1. berie na vedomie správu Komisie o občianstve EÚ za rok 2017, ktorá obsahuje výpočet priorít podľa oblastí činnosti; vyjadruje pochybnosti o tom, či tieto priority skutočne zodpovedajú záujmom občanov; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom vhodne vymedzených konkrétnych záväzkov na nasledujúce tri roky;

1. berie na vedomie správu Komisie o občianstve EÚ za rok 2017, ktorá obsahuje výpočet priorít podľa oblastí činnosti; vyjadruje pochybnosti o tom, či tieto priority skutočne zodpovedajú záujmom občanov; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom vhodne vymedzených konkrétnych záväzkov na nasledujúce tri roky; domnieva sa, že treba venovať náležitú pozornosť začleneniu rodovej rovnosti ako priority, pretože táto otázka sa uvádza len ako vedľajší prvok v rámci poslednej témy s názvom Posilnenie bezpečnosti a presadzovanie rovnosti;

Pozmeňujúci návrh    8

Návrh uznesenia

Odsek 4

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

4. vyjadruje poľutovanie nad tým, že je to už takmer desať rokov, počas ktorých sa nedosiahol takmer nijaký pokrok pri prijímaní smernice o boji proti diskriminácii s platnosťou pre celú EÚ; vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby čo najskôr ukončili príslušné rokovania;

4. vyjadruje poľutovanie nad tým, že je to už takmer desať rokov, počas ktorých sa nedosiahol takmer nijaký pokrok pri prijímaní smernice o boji proti diskriminácii s platnosťou pre celú EÚ; vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby čo najskôr ukončili príslušné rokovania, pričom budú náležitú pozornosť venovať začleneniu rodového rozmeru;

Pozmeňujúci návrh    9

Návrh uznesenia

Odsek 6 b (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

6b. víta návrh Komisie na podpísanie a uzavretie pristúpenia EÚ k Istanbulskému dohovoru a opätovne potvrdzuje svoju podporu pristúpeniu EÚ k Istanbulskému dohovoru na širokom základe a bez výhrad; požaduje, aby sa v spolupráci s Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť (EIGE) zlepšil zber rozčlenených údajov o všetkých formách násilia, na ktoré sa vzťahuje dohovor, s cieľom vypracovať spoločnú metodiku na porovnanie databáz a analýz; vyzýva všetky členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby Istanbulský dohovor urýchlene ratifikovali; vyzýva Komisiu, aby navrhla smernicu o násilí páchanom na ženách;

Pozmeňujúci návrh    10

Návrh uznesenia

Odsek 6 c (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

6c. vyzýva Radu, aby zintenzívnila svoje úsilie odblokovať smernicu o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch spoločností;

Pozmeňujúci návrh    11

Návrh uznesenia

Odsek 6 d (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

6d. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali konkrétne opatrenia na naplnenie potrieb zraniteľných občanov čeliacich viacnásobnej prierezovej diskriminácii, ktorá im bráni v uplatňovaní ich práv alebo plnej účasti v spoločnosti, ako sú ženy so zdravotným postihnutím, príslušníčky etnických menšín, prisťahovalkyne a utečenky alebo ženy vystavené chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

Pozmeňujúci návrh    12

Návrh uznesenia

Odsek 6 e (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

6e. pripomína, že zabezpečenie toho, aby osoby čeliace viacnásobnej prierezovej diskriminácii, ako sú ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím, mohli uplatňovať svoje občianske práva, si vyžaduje holistický prístup, ktorý zahŕňa cielené politiky od zberu prierezových údajov po vzdelávacie programy a opatrenia v oblasti sociálneho začlenenia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali a zverejnili stratégie na boj proti prierezovej diskriminácii;

Pozmeňujúci návrh    13

Návrh uznesenia

Odsek 6 f (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

6f. zdôrazňuje, že je potrebné riešiť problém rodovo motivovaného násilia, s ktorým sa stretávajú ženy a dievčatá a LGBTI osoby v politike a v širšej verejnej sfére vrátane online obťažovania a zastrašovania;

Pozmeňujúci návrh    14

Návrh uznesenia

Odsek 6 g (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

6g. opätovne žiada Komisiu, aby prijala svoj strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 vo forme oznámenia; pripomína, že EÚ je založená na zásade rovnosti medzi ženami a mužmi a že táto zásada sa dá dosiahnuť len prostredníctvom jej strategického začleňovania do všetkých politík EÚ;

Pozmeňujúci návrh    15

Návrh uznesenia

Odsek 6 h (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

6h. víta skutočnosť, že Komisia predložila balík opatrení na zabezpečenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, a vyzýva všetky inštitúcie, aby čo najskôr tieto opatrenia vykonávali;

Pozmeňujúci návrh    16

Návrh uznesenia

Odsek 6 j (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

6j. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali ďalšiu spoluprácu v situáciách, keď pracovníci dostávajú dávky a platia príspevky v rôznych členských štátoch EÚ, a to posilnením cezhraničnej výmeny informácií medzi rôznymi orgánmi sociálneho zabezpečenia, aby sa všetky príspevky mohli náležite zohľadňovať pri výpočte dôchodkových práv; upozorňuje na to, že pretrvávajú rozdiely v odmeňovaní a dôchodkoch žien a mužov v EÚ, čo v kombinácii s úspornými opatreniami a škrtmi vo verejnom sektore oslabuje možnosť skutočnej hospodárskej autonómie pre milióny žien;

Pozmeňujúci návrh    17

Návrh uznesenia

Odsek 6 k (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

6k. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne využívali finančné prostriedky EÚ ako nástroj na posilnenie rodovej rovnosti; požaduje najmä uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti v rámci SPP a politík súdržnosti vidieka;

Pozmeňujúci návrh    18

Návrh uznesenia

Odsek 6 l (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

6l. nalieha na Komisiu, aby pokračovala v uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých politikách EÚ tým, že bude venovať osobitnú pozornosť posúdeniam vplyvu a hodnoteniam ex post, pokiaľ ide o právne predpisy a politiky;

Pozmeňujúci návrh    19

Návrh uznesenia

Odsek 9 a (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

9a. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby neustále presadzovali zastúpenie žien vo vedúcich pozíciách, najmä v rámci politického rozhodovania a na úrovni predstavenstiev podnikov, a uľahčili vstup žien do vedenia odstránením rodových stereotypov a podnecovaním účasti žien na odbornej príprave na pracovisku spolu s inými nástrojmi politiky, ako je zosúladenie pracovného a súkromného života, aby ženy mohli plne uplatňovať svoje práva občianstva EÚ;

Pozmeňujúci návrh    20

Návrh uznesenia

Odsek 9 b (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

9b. zdôrazňuje, že kvalitná občianska výchova, či už formálna, informálna alebo neformálna, pre všetky vekové skupiny má rozhodujúci význam pre sebavedomé uplatňovanie demokratických občianskych práv a fungovanie demokratickej spoločnosti, ako aj pre odstránenie diskriminácie, predsudkov a rodovej nerovnosti; opakuje, že je potrebné investovať do občianstva a občianskej výchovy a vzdelávania na dosiahnutie rodovej rovnosti v celej Európe;

Pozmeňujúci návrh    21

Návrh uznesenia

Odsek 9 c (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

9c. zdôrazňuje význam politickej účasti detí a mladých ľudí, najmä žien a dievčat; požaduje viac opatrení zo strany Komisie a členských štátov, pokiaľ ide o zaručenie práv detí a podnecovanie ich účasti;

Pozmeňujúci návrh    22

Návrh uznesenia

Odsek 10 a (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

10a. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali ďalšie opatrenia s cieľom zabezpečiť spravodlivý a rovnaký prístup žien do všetkých politických, kultúrnych a spoločenských sfér ako nevyhnutnú podmienku na účinné uplatňovanie občianskych práv v EÚ;

Pozmeňujúci návrh    23

Návrh uznesenia

Odsek 11

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

11. domnieva sa, že reforma volebného aktu na základe legislatívnej iniciatívy Parlamentu je príležitosťou na to, aby sa Únia stala demokratickejšou, a že táto príležitosť sa nesmie premeškať; zdôrazňuje skutočnosť, že s týmto názorom sa stotožňujú tisícky Európanov, o čom svedčí európska iniciatíva občanov s názvom Nechajte ma voliť, ktorej cieľom je umožniť občanom voliť v mieste ich pobytu; oceňuje Komisiu za preskúmanie možností občanov EÚ z iných členských štátov, ktorí využili svoje právo na voľný pohyb, voliť v národných voľbách v krajine, v ktorej majú pobyt; naliehavo žiada Komisiu, aby vypracovala konkrétny akčný plán na zavedenie elektronických volieb v súvislosti s voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2019;

11. domnieva sa, že reforma volebného aktu na základe legislatívnej iniciatívy Parlamentu je príležitosťou na to, aby sa Únia stala demokratickejšou, a že táto príležitosť sa nesmie premeškať; zdôrazňuje skutočnosť, že s týmto názorom sa stotožňujú tisícky Európanov, o čom svedčí európska iniciatíva občanov s názvom Nechajte ma voliť, ktorej cieľom je umožniť občanom voliť v mieste ich pobytu; oceňuje Komisiu za preskúmanie možností občanov EÚ z iných členských štátov, ktorí využili svoje právo na voľný pohyb, voliť v národných voľbách v krajine, v ktorej majú pobyt; vyzýva Radu, aby pri ďalšej revízii európskeho volebného zákona zahrnula rodovo vyvážené zoznamy, v ktorých sa budú striedať kandidátky a kandidáti; naliehavo žiada Komisiu, aby vypracovala konkrétny akčný plán na zavedenie elektronických volieb v súvislosti s voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2019;

Pozmeňujúci návrh    24

Návrh uznesenia

Odsek 12

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

12. vyjadruje presvedčenie, že slobodné médiá a prístup k pluralite názorov v spoločnosti a v médiách sú nevyhnutnou súčasťou fungujúcej demokracie; zdôrazňuje potrebu vymedzenej politiky EÚ na riešenie protieurópskej propagandy a falošných informácií; navrhuje, aby inštitúcie EÚ pristúpili k vytvoreniu európskeho televízneho kanála s vysielaním vo všetkých členských štátoch;

12. vyjadruje presvedčenie, že slobodné médiá a prístup k pluralite názorov v spoločnosti a v médiách sú nevyhnutnou súčasťou fungujúcej demokracie a že mediálna gramotnosť má mimoriadny význam a mala by sa rozvíjať od útleho veku; zdôrazňuje potrebu vymedzenej politiky EÚ na riešenie protieurópskej propagandy a falošných informácií; navrhuje, aby inštitúcie EÚ pristúpili k vytvoreniu európskeho televízneho kanála s vysielaním vo všetkých členských štátoch;

Pozmeňujúci návrh    25

Návrh uznesenia

Odsek 12 a (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

12a.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali opatrenia na boj proti diskriminačným vyhláseniam proti ženám, ako aj proti rodovým stereotypom;

Pozmeňujúci návrh    26

Návrh uznesenia

Odsek 15 a (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

15a. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali náležité nástroje na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti, úzko spolupracovali s miestnymi orgánmi a spoločenstvami s cieľom zabrániť porušeniam a vyšetrovať ich a poskytovali potrebnú starostlivosť a pomoc ženám, ktoré boli sexuálne zneužívané, diskriminované a marginalizované na trhu práce;

Pozmeňujúci návrh    27

Návrh uznesenia

Odsek 15 b (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

15b. vyzýva na posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi s cieľom zabezpečiť ochranu obetí rodovo motivovaného násilia a zohľadňovanie záujmov dieťaťa v prípadoch cezhraničných rodinných sporov;

Pozmeňujúci návrh    28

Návrh uznesenia

Odsek 15 c (nový)

 

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

15c. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijímali účinné opatrenia s cieľom zabezpečiť viac príležitostí pre ženy a dievčatá, aby sa mohli zúčastňovať na programoch EÚ zahŕňajúcich cezhraničnú mobilitu ako študentky, učiteľky a výskumné pracovníčky;

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

25.9.2017

 

 

 

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

22.11.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

23

2

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marina Albiol Guzmán, Margrete Auken, Beatriz Becerra Basterrechea, Heinz K. Becker, Andrea Cozzolino, Pál Csáky, Eleonora Evi, Peter Jahr, Rikke Karlsson, Jude Kirton-Darling, Svetoslav Hristov Malinov, Notis Marias, Marlene Mizzi, Cristian Dan Preda, Gabriele Preuß, Laurenţiu Rebega, Virginie Rozière, Yana Toom, Jarosław Wałęsa, Cecilia Wikström, Tatjana Ždanoka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Michela Giuffrida, Demetris Papadakis, Julia Pitera, Sven Schulze, Igor Šoltes, Ángela Vallina

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Martina Anderson, Inés Ayala Sender

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

23

+

ALDE

ECR

PPE

 

S&D

 

VERTS/ALE

Beatriz Becerra Basterrechea, Yana Toom, Cecilia Wikström

Rikke Karlsson

Heinz K. Becker, Pál Csáky, Peter Jahr, Svetoslav Hristov Malinov, Julia Pitera, Cristian Dan Preda, Sven Schulze, Jarosław Wałęsa

Inés Ayala Sender, Andrea Cozzolino, Michela Giuffrida, Jude Kirton-Darling, Marlene Mizzi, Demetris Papadakis, Gabriele Preuß, Virginie Rozière

Margrete Auken, Igor Šoltes, Tatjana Ždanoka

2

-

ECR

ENF

Notis Marias

Laurenţiu Rebega

4

0

EFDD

GUE/NGL

Eleonora Evi

Marina Albiol Guzmán, Martina Anderson, Ángela Vallina

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  hlasovali za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania