Postup : 2016/0376(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0391/2017

Predkladané texty :

A8-0391/2017

Rozpravy :

PV 15/01/2018 - 12
CRE 15/01/2018 - 12
PV 12/11/2018 - 14
CRE 12/11/2018 - 14

Hlasovanie :

PV 17/01/2018 - 10.5
CRE 17/01/2018 - 10.5
Vysvetlenie hlasovaní
PV 13/11/2018 - 4.3
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0010
P8_TA(2018)0442

SPRÁVA     ***I
PDF 1347kWORD 205k
20.12.2017
PE 604.805v03-00 A8-0391/2017

k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti

(COM(2016)0761 – C8-0498/2016 – 2016/0376(COD))

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

Spravodajca: Miroslav Poche

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
 POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti

(COM(2016)0761 – C8-0498/2016 – 2016/0376(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0761),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 194 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0498/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na protokol (č. 1) k Zmluve o fungovaní Európskej únie o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

–  so zreteľom na protokol (č. 2) k Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 26. apríla 2017(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 13. júla 2017(2),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0391/2017),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahradí, podstatne zmení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozmeňujúci návrh    1

Návrh smernice

Odôvodnenie 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(1)  Znižovanie dopytu po energii je jedným z piatich rozmerov stratégie energetickej únie, ktorá bola prijatá 25. februára 2015. Zvyšovanie energetickej efektívnosti pomôže životnému prostrediu, zníži emisie skleníkových plynov, zvýši energetickú bezpečnosť zmiernením závislosti od dovozu energie z krajín mimo Únie, zníži náklady na energie pre domácnosti i firmy, pomôže zmierniť energetickú chudobu a povedie k tvorbe nových pracovných miest a zvýšenej ekonomickej činnosti v celom hospodárstve. Je to v súlade so záväzkami Únie v rámci stratégie energetickej únie a globálneho klimatického programu zriadeného Parížskou dohodou z decembra 2015 stranami Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy.

(1)  Znižovanie dopytu po energii je jedným z piatich rozmerov stratégie energetickej únie, ktorá bola prijatá 25. februára 2015. Zvyšovanie energetickej efektívnosti v celom energetickom reťazci vrátane výroby, prenosu, distribúcie a konečného využitia energie pomôže životnému prostrediu, kvalite ovzdušia a verejnému zdraviu, zníži emisie skleníkových plynov, zvýši energetickú bezpečnosť zmiernením závislosti od dovozu energie z krajín mimo Únie, zníži náklady na energie pre domácnosti i firmy, pomôže zmierniť energetickú chudobu a povedie k zvýšenej konkurencieschopnosti, zamestnanosti a ekonomickej činnosti v celom hospodárstve, čím sa zvýši kvalita života občanov. Je to v súlade so záväzkami Únie v rámci stratégie energetickej únie a globálneho klimatického programu prijatého na konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP 21), ktorá sa konala v Paríži v decembri 2015 (ďalej len „Parížska dohoda“), v ktorom sa uvádza, že nárast priemernej celosvetovej teploty by sa mal udržiavať výrazne pod 2 °C v porovnaní s úrovňou pred industrializáciou a malo by pokračovať úsilie obmedziť zvýšenie teploty na 1,5 °C.

Pozmeňujúci návrh    2

Návrh smernice

Odôvodnenie 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ9 je nástrojom pokroku vo vytváraní energetickej únie, v ktorej by sa energetická efektívnosť mala vnímať ako samostatný zdroj energie. Pri určovaní nových pravidiel na strane ponuky a v iných oblastiach politiky treba mať na pamäti zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti. Komisia by mala zaistiť, aby energetická efektívnosť a reakcia na strane spotreby mali rovnocenné postavenie ako výrobné kapacity Energetickú efektívnosť treba zohľadniť pri každom plánovaní alebo finančnom rozhodnutí relevantnom pre energetický systém. K zvýšeniu energetickej efektívnosti treba pristúpiť vždy, keď je to nákladovo efektívnejšie, než ekvivalentné riešenia na strane dodávky. Malo by to prispieť k využitiu početných prínosov energetickej efektívnosti pre európsku spoločnosť – najmä občanov a podniky.

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ9 je nástrojom pokroku vo vytváraní energetickej únie, v ktorej by sa energetická efektívnosť mala vnímať ako samostatný zdroj energie. Pri určovaní nových pravidiel na strane ponuky a v iných oblastiach politiky treba mať na pamäti zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti. Komisia by mala uprednostniť energetickú efektívnosť a reakciu na strane spotreby pred zvyšovaním výrobných kapacít. Energetickú efektívnosť treba zohľadniť pri každom rozhodnutí o plánovaní energetického systému a jeho financovaní. Investície na zvýšenie konečnej energetickej efektívnosti sa musia realizovať vždy, keď je to nákladovo efektívnejšie než ekvivalentné riešenia na strane dodávky. Malo by to prispieť k využívaniu početných prínosov zvyšovania energetickej efektívnosti vo všetkých štádiách energetického reťazca, a tým zvyšovať blahobyt európskej spoločnosti. Na uvoľnenie plného potenciálu týchto výhod a na úspešné vykonanie zamýšľaných politických opatrení by Komisia a členské štáty mali spolupracovať s miestnymi a regionálnymi orgánmi, mestami, podnikmi a občanmi v celej Európe na zabezpečovaní toho, aby v dôsledku zmien v technológiách, správaní sa a hospodárstve šla energetické efektívnosť ruka v ruke so zvýšeným hospodárskym rastom.

__________________

__________________

9 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).

9 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).

Pozmeňujúci návrh    3

Návrh smernice

Odôvodnenie 2 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(2a)  Všetky formy primárnej energie (z neobnoviteľných i obnoviteľných zdrojov) by mali zohľadňovať dodatočné množstvo energetických vstupov potrebných na získanie tejto energie, na vybudovanie a prevádzku elektrární a ich demontáž, ako aj na odstránenie súvisiacich hrozieb pre životné prostredie.

Odôvodnenie

Tento pozmeňujúci návrh nahrádza pozmeňujúci návrh 3 k návrhu správy. Cieľom je objasniť, že ide o energetické vstupy, nie o ľudskú prácu.

Pozmeňujúci návrh  4

Návrh smernice

Odôvodnenie 2 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(2b)  Opatrenia členských štátov by mali byť podporené dobre navrhnutými a účinnými finančnými nástrojmi Únie, ako sú napríklad európske štrukturálne a investičné fondy, Európsky fond pre strategické investície a Európska investičná banka, ktoré by mali podporovať investície do energetickej efektívnosti vo všetkých článkoch energetického reťazca a uplatňovať komplexnú analýzu nákladov a prínosov s využitím modelu diferencovaných diskontných sadzieb. Finančná podpora by sa mala zamerať na nákladovo efektívne metódy na zvýšenie energetickej efektívnosti, čo by viedlo k zníženiu spotreby energie. Dosiahnuť ambiciózny cieľ v oblasti energetickej efektívnosti si vyžaduje odstrániť prekážky, ako napríklad nedávno objasnil Eurostat v súvislosti so zaúčtovaním zmlúv o energetickej hospodárnosti do národných účtoch s cieľom uľahčiť investície do opatrení v oblasti energetickej efektívnosti.

Pozmeňujúci návrh  5

Návrh smernice

Odôvodnenie 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(3)  Európska rada v októbri 2014 stanovila cieľ energetickej efektívnosti do roku 2030 na úrovni 27 %, ktorý sa má do roku 2020 preskúmať „z hľadiska možnosti dosiahnuť na úrovni Únie zlepšenie o 30 %“. Európsky parlament Komisiu v decembri 2015 vyzval, aby posúdila reálnosť cieľa dosiahnuť v rovnakom období zvýšenie energetickej efektívnosti na úrovni 40 %. Preto je vhodné smernicu preskúmať a následne zmeniť v záujme jej prispôsobenia výhľadu do roku 2030.

(3)  Európska rada v októbri 2014 podporila cieľ energetickej efektívnosti na rok 2030 na úrovni 27 %, ktorý sa má do roku 2020 preskúmať „z hľadiska možnosti dosiahnuť na úrovni Únie zlepšenie o 30 %“. Európsky parlament Komisiu v decembri 2015 vyzval, aby posúdila reálnosť cieľa dosiahnuť v rovnakom období zvýšenie energetickej efektívnosti na úrovni 40 %. Preto je vhodné smernicu preskúmať a následne zmeniť v záujme jej prispôsobenia výhľadu do roku 2030.

Pozmeňujúci návrh    6

Návrh smernice

Odôvodnenie 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(4)  Na úrovni členských štátov sa v horizonte roku 2030 záväzné ciele nestanovujú. Mala by sa jasne stanoviť potreba Únie dosiahnuť na úrovni EÚ ciele v oblasti energetickej efektívnosti na roky 2020 a 2030 vyjadrené v primárnej i konečnej spotrebe energie, a to v podobe záväzného cieľa 30 %. Toto objasnenie na úrovni Únie by nemalo obmedzovať členské štáty, ktoré si naďalej môžu určovať národné príspevky buď na základe primárnej alebo konečnej spotreby energie, primárnych alebo konečných úspor energie či energetickej náročnosti. Členské štáty by mali pri určovaní svojich indikatívnych národných príspevkov k energetickej efektívnosti zohľadniť, že spotreba energie v Únii v roku 2030 nesmie presiahnuť 1 321 Mtoe primárnej energie a 987 Mtoe koncovej energie. Znamená to, že v porovnaní s úrovňami z roku 2005 by sa v Únii mala primárna spotreba energie znížiť o 23 % a konečná spotreba energie o 17 %. Pokrok v dosahovaní cieľa Únie na rok 2030 treba pravidelne vyhodnocovať, čo je zabezpečené v legislatívnom návrhu o riadení energetickej únie.

(4)  Mala by sa jasne stanoviť potreba Únie dosiahnuť na úrovni EÚ cieľ v oblasti energetickej efektívnosti na rok 2030 stanovený jasne v primárnej i konečnej spotrebe energie, a to v podobe záväzného cieľa 40 %. Tento cieľ na úrovni Únie by nemal obmedzovať členské štáty, ktoré si naďalej môžu určovať národné ciele buď na základe primárnej, alebo konečnej spotreby energie, primárnych alebo konečných úspor energie či energetickej náročnosti. Členské štáty by mali pri určovaní svojich záväzných národných cieľov v oblasti energetickej efektívnosti zohľadniť, že spotreba energie v Únii v roku 2030 nesmie presiahnuť 1 132 Mtoe primárnej energie a 849 Mtoe koncovej energie. Znamená to, že v porovnaní s úrovňami z roku 2005 by sa v Únii mala primárna spotreba energie znížiť o 34 % a konečná spotreba energie o 31 %. Pokrok v dosahovaní cieľa Únie na rok 2030 treba pravidelne vyhodnocovať, čo je zabezpečené v legislatívnom návrhu o riadení energetickej únie.

Pozmeňujúci návrh    7

Návrh smernice

Odôvodnenie 4 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(4a)  Pri určovaní národných cieľov energetickej efektívnosti by sa mala uplatňovať zásada spravodlivosti medzi členskými štátmi. Energia je základnou komoditou a minimálna úroveň spotreby energie je preto nevyhnutná a to by sa malo zohľadňovať pri určovaní národných cieľov. Krajiny, ktorých spotreba energie na obyvateľa je nižšia ako priemer Únie, by vo všeobecnosti mali pri určovaní svojich cieľov mať väčšiu flexibilitu.

Pozmeňujúci návrh    8

Návrh smernice

Odôvodnenie 4 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(4b)  Prevádzková účinnosť energetických systémov je v každom danom momente ovplyvnená schopnosťou dodávať elektrickú energiu vyrobenú z rôznych zdrojov – s rôznou mierou zotrvačnosti a dobou nábehu – do rozvodnej siete plynulo a pružne; zvyšovanie prevádzkovej účinnosti umožní lepšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov, ako sú veterné elektrárne v kombinácii s plynovými turbínami, s cieľom vyhnúť sa preťaženiu sietí obsluhovaných konvenčnými energetickými blokmi, ktoré majú značnú tepelnú zotrvačnosť.

Pozmeňujúci návrh    9

Návrh smernice

Odôvodnenie 4 c (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(4c)  Komisia a členské štáty potrebujú zabezpečiť, aby zníženie spotreby energie bolo výsledkom vyššej energetickej efektívnosti a nie makroekonomickej situácie.

Pozmeňujúci návrh    10

Návrh smernice

Odôvodnenie 4 d (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(4d)  Členské štáty by mali určiť nákladovo efektívny potenciál energetickej efektívnosti na základe samostatného výpočtu zdola nahor pre každý sektor, pretože tento potenciál závisí od energetického mixu, štruktúry hospodárstva a tempa hospodárskeho rozvoja.

Odôvodnenie

Simulácie zdola nahor umožňujú členským štátom presnejšie vypočítať možností úspor, ktoré možno dosiahnuť nákladovo efektívnym spôsobom, a tak nastaviť adekvátne politické odporúčania.

Pozmeňujúci návrh    11

Návrh smernice

Odôvodnenie 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(5)  Povinnosť členských štátov stanoviť dlhodobé stratégie na mobilizáciu investícií do obnovy vnútroštátneho fondu budov a oznámiť ich Komisii by sa mala vyňať zo smernice 2012/27/EÚ a vložiť do smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ10, v ktorej zapadá k dlhodobému plánovaniu budov s takmer nulovou potrebou energie a dekarbonizácii budov.

(5)  Povinnosť členských štátov stanoviť dlhodobé stratégie na uľahčenie obnovy vnútroštátneho fondu budov a oznámiť ich Komisii by sa mala vyňať zo smernice 2012/27/EÚ a vložiť do smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ1010, do ktorej zapadá z hľadiska dlhodobého plánovania budov s takmer nulovou potrebou energie a dekarbonizácii budov.

__________________

__________________

10 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13).

10 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13).

Pozmeňujúci návrh    12

Návrh smernice

Odôvodnenie 6

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(6)  Vzhľadom na rámec politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030 by sa uplatňovanie povinnosti energetických úspor malo predĺžiť na obdobie po roku 2020. Predĺženie povinného obdobia na obdobie po roku 2020 by zvýšilo stabilitu pre investorov, a teda podnietilo dlhodobé investície a dlhodobé opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti, ako je napríklad obnova budov.

(6)  Vzhľadom na rámec politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030 by sa uplatňovanie povinnosti energetických úspor malo predĺžiť na obdobie po roku 2020. Predĺženie povinného obdobia na obdobie po roku 2020 by zvýšilo stabilitu pre investorov, a teda podnietilo dlhodobé investície a dlhodobé opatrenia na zvyšovanie energetickej efektívnosti, ako je napríklad zásadná obnovia budov s dlhodobým cieľom dosiahnuť, aby fond budov mal takmer nulovú spotrebu energie (NZEB). Povinné úspory energie sú kľúčom k vytvoreniu miestneho rastu a pracovných miest a mali by sa zachovať, aby Únia mohla dosiahnuť svoje ciele v oblasti klímy a energetiky vytváraním ďalších príležitostí a znižovaním závislosti rastu od spotreby energie. Spolupráca so súkromným sektorom je dôležitá na posúdenie toho, za akých podmienok je možné mobilizovať súkromné investície do projektov v oblasti energetickej efektívnosti a na rozvoj nových modelov príjmov pre inovácie v oblasti energetickej efektívnosti.

Pozmeňujúci návrh    13

Návrh smernice

Odôvodnenie 6 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(6a)  Zvyšovanie energetickej efektívnosti má tiež pozitívny vplyv na kvalitu ovzdušia, pretože energeticky hospodárnejšie budovy predstavujú nižší dopyt po vykurovacích palivách, a to najmä po tuhých vykurovacích palivách. Opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti tak prispievajú k zlepšovaniu kvality ovzdušia v budovách aj mimo budov, a nákladovo efektívnym spôsobom pomáhajú plniť ciele politiky Únie v oblasti kvality ovzdušia, ako sú stanovené najmä smernicou Európskeho parlament a Rady (EÚ) 2016/2284 1a. Znižovanie dopytu po energii v budovách by sa malo považovať za prvok politiky v oblasti kvality ovzdušia vo všeobecnosti a najmä v členských štátoch, v ktorých je dosiahnutie limitov emisií látok znečisťujúcich ovzdušie v Európskej únii problematické, a energetická efektívnosť by mohla tieto ciele pomôcť dosiahnuť.

 

__________________

 

1a Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES (Ú. v. EÚ L 344, 17.12.2016, s. 1 – 31).

Odôvodnenie

Sektor bývania je zodpovedný za značnú časť emisií znečisťujúcich látok v Európe, ktoré pochádzajú z dymu vznikajúceho pri spaľovaní tuhých palív používaných na vykurovanie. Tieto znečisťujúce látky zvyšujú úmrtnosť, chorobnosť a hospitalizáciu, a to najmä z toho dôvodu, že merané hodnoty emisií často prekračujú limity stanovené právnymi predpismi EÚ v oblasti kvality ovzdušia.

Pozmeňujúci návrh    14

Návrh smernice

Odôvodnenie 7

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(7)  Od členských štátov sa vyžadujú kumulatívne úspory konečnej spotreby počas celého povinného obdobia rovnocenné „novým“ úsporám na úrovni 1,5 % ročného predaja energie. Túto požiadavku by mohli splniť nové politické opatrenia prijaté počas nového povinného obdobia od 1. januára 2021 do 31. decembra 2030 alebo nové individuálne postupy vyplývajúce z politických opatrení prijatých počas predchádzajúceho obdobia alebo pred ním, pri ktorých sa však individuálne postupy prinášajúce úspory energie zavedú až v novom období.

(7)  Od členských štátov sa vyžadujú kumulatívne úspory konečnej spotreby počas celého povinného obdobia rovnocenné „novým“ úsporám na úrovni najmenej 1,5 %. Túto požiadavku by bolo možné splniť úsporami energie, ktoré pochádzajú z politických opatrení za predpokladu, že bude možné preukázať, že jednotlivé postupy, ku ktorým tieto opatrenia viedli, priniesli preukázateľné úspory energie po roku 2020. Úspory z každého obdobia by sa mali počítať kumulatívne na základe výšky úspor, ktoré sa mali dosiahnuť v predchádzajúcich obdobiach.

Pozmeňujúci návrh    15

Návrh smernice

Odôvodnenie 9

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(9)  Tieto nové úspory by mali ísť nad rámec bežného chodu vecí, takže úspory, ku ktorým by aj tak došlo, nemožno nárokovať. Na výpočet dosahu zavedených opatrení možno zohľadniť iba čisté úspory vyjadrené zmenou spotreby energie, ktorú možno priamo prisúdiť danému opatreniu na zvýšenie energetickej efektívnosti. Na výpočet čistých úspor by mali členské štáty stanoviť základný scenár vývoja situácie bez príslušnej politiky. Politický zásah by sa potom mal porovnať s týmto základným scenárom. Členské štáty by mali zohľadniť, že v predmetnom časovom rámci môžu byť prijaté aj iné politické zásahy, ktoré môžu mať vplyv na úspory energie, takže nie všetky zmeny zistené od zavedenia hodnoteného politického zásahu možno pripísať výlučne danému politickému opatreniu. Na splnenie požiadavky významnosti by postupy príslušného povinného, zúčastňujúceho sa alebo povereného subjektu mali skutočne prispievať k dosahovaniu nárokovaných úspor.

(9)  Nové úspory energie by mali ísť nad obvyklý rámec, takže úspory, ktoré by sa aj tak dosiahli, nemožno uplatňovať. Na výpočet dosahu zavedených opatrení možno zohľadniť iba čisté úspory vyjadrené zmenou spotreby energie, ktorú možno priamo prisúdiť danému opatreniu na zvýšenie energetickej efektívnosti. Na výpočet čistých úspor by mali členské štáty stanoviť základný scenár toho, ako by sa situácia vyvíjala bez predmetnej politiky. Politický zásah by sa potom mal s týmto základným scenárom porovnať. Členské štáty by mali zohľadniť, že v predmetnom časovom rámci môžu byť prijaté aj iné politické zásahy, ktoré môžu mať vplyv na úspory energie, takže nie všetky zmeny pozorované od zavedenia hodnoteného politického zásahu možno pripísať výlučne danému politickému opatreniu. Aby bola splnená požiadavka významnosti, mala by činnosť povinného, zúčastňujúceho sa alebo povereného subjektu skutočne prispievať k dosahovaniu vykazovaných úspor.

Pozmeňujúci návrh    16

Návrh smernice

Odôvodnenie 9 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(9a)  Je dôležité, aby do energetického reťazca boli pri výpočte úspor s cieľom zvýšiť potenciál energetických úspor v oblasti prenosu a distribúcie elektrickej energie započítané všetky jeho články.

Pozmeňujúci návrh    17

Návrh smernice

Odôvodnenie 10

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(10)  Úspory energie vyplývajúce z uplatňovania legislatívy Únie nemožno nárokovať, pokiaľ príslušné opatrenie neprekračuje minimálny rámec požadovaný príslušnou legislatívou Únie – či už stanovením ambicióznejších vnútroštátnych požiadaviek na energetickú efektívnosť, alebo intenzívnejším využívaním daného opatrenia. Uznávajúc, že obnova budov je kľúčovým faktorom zvyšovania úspor energie z dlhodobého hľadiska, treba si ujasniť, že všetky úspory energie dosiahnuté opatreniami na podporu obnovy existujúcich budov možno nárokovať, ak majú oproti vývoju za absencie daných politických opatrení dodatočný charakter a ak členský štát preukáže, že povinný, zúčastňujúci sa alebo poverený subjekt skutočne prispel k dosiahnutiu nárokovaných úspor vyplývajúcich z daného opatrenia.

(10)  Úspory energie vyplývajúce z uplatňovania legislatívy Únie nemožno nárokovať, pokiaľ príslušné opatrenie neprekračuje minimálny rámec požadovaný príslušnou legislatívou Únie – či už stanovením ambicióznejších vnútroštátnych požiadaviek na energetickú efektívnosť, alebo intenzívnejším využívaním daného opatrenia. Budovy predstavujú významný potenciál na ďalšie zvyšovanie energetickej efektívnosti a obnova budov je pri zvyšovaní úspor energie dlhodobo kľúčovým prvkom pre úspory z rozsahu. Preto si treba ujasniť, že všetky úspory energie dosiahnuté opatreniami na podporu obnovy existujúcich budov možno nárokovať, ak majú oproti vývoju za absencie daných politických opatrení dodatočný charakter a ak členský štát preukáže, že povinný, zúčastňujúci sa alebo poverený subjekt skutočne prispel k dosiahnutiu nárokovaných úspor vyplývajúcich z daného opatrenia.

Pozmeňujúci návrh    18

Návrh smernice

Odôvodnenie 10 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(10a)  Efektívne hospodárenie s vodou môže výrazne prispieť k úsporám energie. Odvetvie vody a odpadových vôd tvorí v Únii 3,5 % spotreby elektrickej energie1a. Okrem toho sa očakáva nárast dopytu po vode o 25 % do roku 2040 najmä v mestských oblastiach. Úniky vody zároveň predstavujú 24 % celkového množstva vody spotrebovanej v Únii, čo vedie k stratám energie a vody. Preto všetky opatrenia zamerané na efektívnejšie hospodárenie s vodou a na zníženie využívania vody majú potenciál výrazne prispieť k dosiahnutiu cieľa Únie v oblasti energetickej efektívnosti 1b.

 

__________________

 

1a Vyhliadky svetovej energetiky 2016, Medzinárodná energetická agentúra, 2016

 

1b Vyhliadky svetovej energetiky 2016, Medzinárodná energetická agentúra, 2016

Pozmeňujúci návrh    19

Návrh smernice

Odôvodnenie 10 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(10b)  Toto preskúmanie zahŕňa ustanovenia súvisiace s úpravou energetickej efektívnosti ako priority infraštruktúry, pričom uznáva, že spĺňa definíciu infraštruktúry zo strany MMF a iných ekonomických inštitúcií a stáva sa kľúčovým prvkom a prioritou budúcich investičných rozhodnutí o energetickej infraštruktúre Únie1a.

 

__________________

 

1A Znenie správy Európskeho parlamentu z 2. júna 2016 o vykonávaní smernice o energetickej efektívnosti (2012/27/EÚ) – (2015/2232 (INI))

Pozmeňujúci návrh    20

Návrh smernice

Odôvodnenie 10 c (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(10c)  Energetický sektor je najväčším spotrebiteľom vody v Únii predstavuje 44 % spotreby vody1a. Používanie inteligentných technológií a procesov na efektívne hospodárenie s vodou má potenciál priniesť významné úspory energie pri zvyšovaní konkurencieschopnosti podnikov.

 

__________________

 

1a Pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Poľnohospodárstvo a trvalo udržateľné vodné hospodárstvo v EÚ, 28. apríla 2017

Pozmeňujúci návrh    21

Návrh smernice

Odôvodnenie 10 d (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(10d)  Sektor vody a odpadových vôd môže tiež prispieť k výrobe energie z obnoviteľných zdrojov a k zníženiu dodávok fosílnych energií. Využitie energie z kalov získaných úpravou odpadových vôd napríklad umožňuje vyrábať energiu na mieste.

Pozmeňujúci návrh    22

Návrh smernice

Odôvodnenie 12

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(12)  Zvýšenie energetickej efektívnosti budov by malo byť prínosom najmä pre spotrebiteľov postihnutých energetickou chudobou. Členské štáty už teraz môžu od povinných subjektov vyžadovať, aby do opatrení na úsporu energie zahrnuli sociálne ciele súvisiace s energetickou chudobou, a táto možnosť by sa teraz mala rozšíriť o alternatívne opatrenia a zmeniť na povinnosť, pričom by sa však členským štátom mala ponechať úplná flexibilita v otázkach veľkosti, rozsahu a obsahu takýchto opatrení. V súlade s článkom 9 Zmluvy by mali byť politiky Únie v oblasti energetickej efektívnosti inkluzívne, a teda by mali tiež zabezpečovať dostupnosť opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti aj spotrebiteľom postihnutým energetickou chudobou.

(12)  Zvýšenie energetickej efektívnosti budov by malo byť prínosom pre všetkých spotrebiteľov a najmä domácnosti s nízkymi príjmami vrátane domácností postihnutých energetickou chudobou. Každý členský štát môže definovať energetickú chudobu a to, čo predstavuje domácnosť s nízkymi príjmami, v súlade s jeho špecifickou vnútroštátnou situáciou. Členské štáty už teraz môžu od povinných subjektov vyžadovať, aby do opatrení na úsporu energie zahrnuli sociálne ciele súvisiace s energetickou chudobou. Táto možnosť by sa teraz mala rozšíriť o alternatívne opatrenia a zmeniť sa na povinnosť, pričom by sa však členským štátom mala ponechať úplná flexibilita v otázkach veľkosti, rozsahu a obsahu takýchto opatrení. V súlade s článkom 9 zmluvy by mali byť politiky Únie v oblasti energetickej efektívnosti inkluzívne, a teda by mali zabezpečovať dostupnosť opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti spotrebiteľom energie s nízkymi príjmami postihnutým energetickou chudobou. Na tento účel by členské štáty mali vyčísliť svoje ciele, svoje systémy napojiť na primeranú finančnú podporu a monitorovať vykonávanie opatrení.

Pozmeňujúci návrh    23

Návrh smernice

Odôvodnenie 12 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(12a)  Reakcia na denný a nočný dopyt po elektrickej energii je dôležitým nástrojom na zlepšovanie energetickej efektívnosti, pretože významne zvyšuje príležitosti na úsporu energie pre spotrebiteľov tým, že im umožňuje prijímať rozhodnutia na základe informácií, ktoré poukazujú na možnosť optimalizácie spotreby energie v časoch špičky dopytu, a to s cieľom lepšieho využívania prenosových sietí a výrobných zdrojov.

Odôvodnenie

Tento pozmeňujúci návrh sa týka odôvodnenia 19 návrhu správy. Súvisí so systémom SmartGrid a jeho cieľom je objasniť uvedené odôvodnenie.

Pozmeňujúci návrh    24

Návrh smernice

Odôvodnenie 12 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(12b)  Zníženie platieb za spotrebu energie by sa malo dosiahnuť podporou spotrebiteľov pri znižovaní spotreby energie znížením energetických potrieb budov, zlepšením efektívnosti zariadení, dostupnosťou druhov dopravy s nízkou spotrebou energie integrovaných s verejnou dopravou a cyklistikou. Skvalitňovanie plášťov budov a znižovanie energetických potrieb a využívania energie sú základnými aspektmi zlepšovania zdravotných podmienok segmentov obyvateľstva s nízkymi príjmami.

Pozmeňujúci návrh    25

Návrh smernice

Odôvodnenie 12 c (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(12c)  Je veľmi dôležité zvýšiť informovanosť a poskytovať presné informácie o výhodách zvýšenej energetickej efektívnosti a jej možného uplatňovania všetkým občanov Únie. Zvýšená energetická efektívnosť je takisto kľúčová pre geopolitické postavenie a bezpečnosť Únie prostredníctvom zníženia jej závislosti od dovozu palív z tretích krajín.

Pozmeňujúci návrh  26

Návrh smernice

Odôvodnenie 12 d (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(12d)  Keďže približne 50 miliónov domácností v Únii je postihnutých energetickou chudobou, opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti musia byť základom každej nákladovo efektívnej stratégie riešenia energetickej chudoby a zraniteľnosti spotrebiteľov, pričom dopĺňajú politiky sociálneho zabezpečenia na úrovni členských štátov. S cieľom zabezpečiť, aby opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti trvalo znížili energetickú chudobu nájomcov, mala by sa vziať do úvahy nákladová efektívnosť takýchto opatrení, ako aj cenová dostupnosť pre vlastníkov a nájomcov a primeraná finančná podpora pre takéto opatrenia by mala byť zaručená na úrovni členských štátov. Fond budov v Únii sa v súlade s cieľmi Parížskej dohody bude musieť v dlhodobom horizonte stať fondom „budov s takmer nulovou spotrebou energie“. Súčasná miera obnovy budov je nedostatočná a najťažšie je dosiahnuť obnovu budov, ktoré využívajú občania s nízkymi príjmami postihnutí energetickou chudobou. Opatrenia stanovené v tomto nariadení s ohľadom na povinné úspory energie, povinné schémy energetickej efektívnosti a alternatívne politické opatrenia sú preto mimoriadne dôležité.

Pozmeňujúci návrh    27

Návrh smernice

Odôvodnenie 12 e (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(12e)  Náklady a prínosy všetkých opatrení prijatých na zvýšenie energetickej efektívnosti vrátane doby návratnosti by mali byť pre spotrebiteľov úplne transparentné.

Pozmeňujúci návrh    28

Návrh smernice

Odôvodnenie 13

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(13)  Energia, ktorá sa na budovách alebo v nich vyrába z obnoviteľných zdrojov, znižuje objem dodávanej energie vyrobenej z fosílnych palív. Znižovanie spotreby energie a využívanie obnoviteľných zdrojov v sektore budov má pre Úniu veľký význam z hľadiska znižovania energetickej závislosti a emisií skleníkových plynov, najmä vzhľadom na ambiciózne ciele v oblasti klímy a energetiky do roku 2030, ako aj na globálny záväzok prijatý v decembri 2015 na parížskej konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP 21). Členské štáty by preto pri plnení požiadaviek na úspory energie mali mať možnosť zohľadniť určité množstvo energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na budovách alebo v nich na vlastnú spotrebu. Na tento účel by sa členským štátom malo povoliť použitie metodík výpočtu stanovených v smernici 2010/31/EÚ.

(13)  Energia, ktorá sa na budovách alebo v nich vyrába z obnoviteľných zdrojov, znižuje objem dodávanej energie vyrobenej z fosílnych palív. Znižovanie spotreby energie a využívanie energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov má pre Úniu veľký význam z hľadiska znižovania energetickej závislosti a emisií skleníkových plynov, najmä vzhľadom na ambiciózne ciele v oblasti klímy a energetiky do roku 2030, ako aj na globálny záväzok prijatý v decembri 2015 v Parížskej dohode.

Pozmeňujúci návrh    29

Návrh smernice

Odôvodnenie 13 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(13a)  Vychádzajúc zo zásad obehového hospodárstva prostredníctvom riadneho využívania priemyselného odpadu ako druhotnej suroviny sa energetická bilancia podnikov a priemyselných odvetví členských štátov môže zlepšiť za predpokladu, že jeho energetický potenciál je vyšší ako potenciál alternatívnych prvotných surovín.

Odôvodnenie

Tento pozmeňujúci návrh sa týka odôvodnenia 22 návrhu správy.

Pozmeňujúci návrh    30

Návrh smernice

Odôvodnenie 13 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(13b)  S využitím nových obchodných modelov a technológií by sa členské štáty mali snažiť podporovať a uľahčovať zavádzanie opatrení v oblasti energetickej efektívnosti vrátane inovatívnych energetických služieb pre veľkých a malých odberateľov.

Pozmeňujúci návrh    31

Návrh smernice

Odôvodnenie 13 c (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(13c)  Členské štáty by mali preukázať vysokú mieru flexibility pri navrhovaní a vykonávaní alternatívnych opatrení na stanovenie svojich národných priorít v oblasti energetickej efektívnosti vrátane energeticky efektívnych výrobkov a energeticky efektívnych technologických výrobných procesov; je potrebná podpora pre opatrenia zamerané na ciele súvisiace s efektívnym využívaním prírodných zdrojov alebo na potrebu zaviesť obehové hospodárstvo.

Odôvodnenie

Tento pozmeňujúci návrh mení pozmeňujúci návrh 23 k návrhu správy.

Pozmeňujúci návrh    32

Návrh smernice

Odôvodnenie 14

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(14)  V rámci opatrení stanovených v oznámení Komisie o novom prístupe s dôrazom na spotrebiteľov energie v kontexte energetickej únie a stratégie vykurovania a chladenia treba posilniť minimálne práva spotrebiteľov na zrozumiteľné a včasné informácie o ich spotrebe energie. Články 9 až 11 smernice 2012/27/EÚ a jej príloha VII by sa mali zmeniť, aby umožňovali častú a lepšiu spätnú väzbu o spotrebe energie. Zároveň by sa malo objasniť, že práva spojené s vyúčtovaním a informáciami o vyúčtovaní sa vzťahujú na spotrebiteľov tepla, chladu a teplej vody dodávaných z centrálneho zdroja, aj keď nemajú s dodávateľom energie priamy individuálny zmluvný vzťah. Na účely týchto ustanovení by teda pojem „konečný používateľ“ mal zahŕňať koncových odberateľov nakupujúcich teplo, chlad alebo teplú vodu na vlastnú spotrebu, ako aj obyvateľov individuálnych jednotiek bytových domov alebo viacúčelových budov, ak sú takéto jednotky zásobované z centrálneho zdroja. Pojem „individuálne meranie spotreby“ by sa mal vzťahovať na meranie spotreby v individuálnych jednotkách takýchto budov. Do 1. januára 2020 by mali nové montované meradlá množstva tepla a pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov umožňovať diaľkový odpočet, aby sa zaistilo nákladovo efektívne a časté poskytovanie informácií o spotrebe. Nový článok 9a sa má uplatňovať len na vykurovanie, chladenie a dodávku teplej vody z centrálneho zdroja.

(14)  V rámci opatrení stanovených v oznámení Komisie o novom prístupe s dôrazom na spotrebiteľov energie v kontexte energetickej únie a stratégie vykurovania a chladenia treba posilniť minimálne práva spotrebiteľov na presné, spoľahlivé, zrozumiteľné a včasné informácie o ich spotrebe energie. Zatiaľ čo jednotlivé merania by mali byť naďalej požadovať, ak je to technicky možné a nákladovo efektívne a primerané vo vzťahu k možným úsporám energie, články 9 až 11 smernice 2012/27/EÚ a jej príloha VII by sa mali zmeniť, aby umožňovali častú a lepšiu spätnú väzbu o spotrebe energie, berúc do úvahy dostupnosť a možnosti meracích prístrojov s cieľom optimalizovať využívanie energie. Členské štáty by mali takisto vziať do úvahy, že úspešné zavádzanie nových technológií na meranie spotreby energie si vyžaduje zvýšené investície do vzdelávania a zručností tak pre používateľov, ako aj dodávateľov energie. Zároveň by sa malo objasniť, že práva spojené s vyúčtovaním a informáciami o vyúčtovaní alebo spotrebe sa vzťahujú na spotrebiteľov tepla, chladu a teplej vody dodávaných z centrálneho zdroja, aj keď nemajú s dodávateľom energie priamy individuálny zmluvný vzťah. Na účely týchto ustanovení by teda pojem „konečný používateľ“ okrem koncových odberateľov nakupujúcich teplo, chlad alebo teplú vodu na vlastnú konečnú spotrebu mal zahŕňať aj obyvateľov individuálnych jednotiek bytových domov alebo viacúčelových budov, ak sú takéto jednotky zásobované z centrálneho zdroja a ak ich obyvatelia nemajú priamu alebo individuálnu zmluvu s dodávateľom energie. Pojem „individuálne meranie spotreby“ by sa mal vzťahovať na meranie spotreby v individuálnych jednotkách takýchto budov. Do 1. januára 2020 by mali novo montované meradlá množstva dodaného tepla a pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov umožňovať diaľkový odpočet, aby sa zaistilo nákladovo efektívne a časté poskytovanie informácií o spotrebe. Nový článok 9a sa má uplatňovať len na vykurovanie, chladenie a dodávku teplej vody z centrálneho zdroja.

Pozmeňujúci návrh    33

Návrh smernice

Odôvodnenie 14 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(14a)  Informácie o vyúčtovaní a ročné výkazy sú dôležitým prostriedkom informovania odberateľov. Údaje o spotrebe a nákladoch môžu tiež poskytnúť ďalšie informácie, ktoré pomáhajú spotrebiteľom porovnať si svoje súčasné riešenie s inými ponukami a pri vybavovaní sťažností a riešení sporov. Avšak vzhľadom na to, že spory súvisiace s fakturáciou sú veľmi častým zdrojom sťažností spotrebiteľov a predstavujú faktor, ktorý prispieva k trvalo nízkej úrovni spokojnosti a angažovanosti spotrebiteľov v energetickom sektore, je potrebné, aby účty boli jednoduchšie, jasnejšie a ľahšie pochopiteľné, pričom je potrebné zabezpečiť, aby jednotlivé nástroje, ako sú informácie o vyúčtovaní, informačné nástroje a ročné výkazy, poskytovali všetky potrebné informácie, aby spotrebitelia mohli regulovať svoju spotrebu energie, porovnávať ponuky a meniť dodávateľov.

Pozmeňujúci návrh    34

Návrh smernice

Odôvodnenie 14 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(14b)  Malými a strednými podnikmi (MSP) v rozsahu pôsobnosti tejto smernice sa v súlade s článkom 2 ods. 1 prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES1a rozumejú podniky, ktoré zamestnávajú menej ako 250 osôb a ktorých ročný obrat nepresahuje 50 miliónov eur a/alebo ktorých celková ročná súvaha nepresahuje 43 miliónov eur.

 

_______________

 

1a. Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 týkajúce sa definície mikropodnikov, malých a stredných podnikov

Odôvodnenie

Je potrebné objasniť pojem MSP, pretože v článku 8 smernice 2012/27/EÚ existujú jeho rôzne výklady, čo vedie k obrovskej administratívnej záťaži.

Pozmeňujúci návrh    35

Návrh smernice

Odôvodnenie 15a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(15a)  Budovanie zariadení na distribuovanú výrobu energie znižuje straty pri prenose a umožňuje pružne prispôsobovať sa na meniaci sa dopyt miestnych spotrebiteľov po energii. Účinnosť zariadení kombinovanej výroby elektriny a tepla (KVET) (kogenerácia) je 80 – 90 %. Zariadenia KVET (zariadenia distribuovanej výroby), ktoré sa nachádzajú v blízkosti husto osídlených oblastí a sú vybavené akumulátormi tepla, umožňujú vyrábať elektrinu, teplo a chlad podľa vzorca:

 

 

 

kde: η - efektívnosť premeny na konečnú energiu,

 

Ep - primárna energia z neobnoviteľných zdrojov,

 

Eel - elektrina,

 

Qkog - tepelná energia z kombinovanej výroby tepla a elektriny,

 

Qchlad - chladiaca energia z kombinovanej výroby tepla a elektriny.

Odôvodnenie

Tento pozmeňujúci návrh nahrádza pozmeňujúci návrh 24 k návrhu správy.

Pozmeňujúci návrh    36

Návrh smernice

Odôvodnenie 15 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(15b)  Zvýšenie energetickej efektívnosti je priamym výsledkom týchto krokov v procesoch výroby a premeny elektrickej energie: účinnej premeny primárnej energie na konečnú energiu, účinného prenosu tejto energie k spotrebiteľom vo forme elektrickej energie, tepla alebo palív a ich úsporného využívania zo strany koncových používateľov; úspory na spotrebiteľskom trhu by sa nemali považovať za jediný cieľ energetickej efektívnosti, pretože môžu byť dôsledkom nepriaznivého vývoja cien energií.

Pozmeňujúci návrh    37

Návrh smernice

Odôvodnenie 16

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(16)  Vzhľadom na technický pokrok a rastúci podiel energie z obnoviteľných zdrojov na výrobe elektriny by sa mal prehodnotiť štandardný koeficient úspor elektriny v kWh tak, aby odrážal zmeny faktora primárnej energie (primary energy factor – PEF) pre elektrinu. Výpočty PEF pre elektrinu vychádzajú z priemerných ročných hodnôt. Pre výrobu elektriny a tepla z jadra sa používa metóda započítania fyzikálneho obsahu energie a pre výrobu elektriny a tepla z fosílnych palív a biomasy sa uplatňuje metóda technickej účinnosti premeny. V prípade energie z nepalivových obnoviteľných zdrojov sa používa metóda priameho ekvivalentu založená na prístupe celkovej primárnej energie. Na výpočet podielu primárnej energie pre elektrinu v zariadeniach KVET sa používa metóda uvedená v prílohe II k smernici 2012/27/EÚ. Namiesto marginálnej pozície sa používa priemerná pozícia na trhu. V prípade nepalivových obnoviteľných zdrojov energie sa predpokladá účinnosť premeny 100 %, v prípade geotermálnych elektrární to je 10 % a v prípade jadrových elektrární 33 %. Celková účinnosť kogenerácie sa počíta na základe najnovších údajov od Eurostatu. Pokiaľ ide o hranice systému, pre všetky zdroje energie je hodnota PEF = 1. Výpočty sú založené na najnovšej verzii referenčného scenára PRIMES. Hodnota PEF je založená na prognóze na rok 2020. Analýza zahŕňa členské štáty EÚ a Nórsko. Súbor údajov pre Nórsko vychádza z údajov ENTSO pre elektrinu.

(16)  S prísnym obmedzením na ciele tejto smernice a vzhľadom na technický pokrok a rastúci podiel obnoviteľných zdrojov energie v odvetví výroby elektriny by mal byť štandardný koeficient úspor elektriny v kWh podrobený dôkladnej analýze, prípadne prehodnotený tak, aby odrážal zmeny faktora primárnej energie (PEF) pre elektrinu s prihliadnutím k energetickému mixu príslušného členského štátu, pričom bude použitá porovnateľná a transparentná metodika.

Pozmeňujúci návrh    38

Návrh smernice

Odôvodnenie 16 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(16a)  Vzhľadom na to, že Európska rada vo svojich záveroch z 10. júna 2011 o pláne energetickej efektívnosti (dokument 10709/11) zdôraznila, že budovy predstavujú 40 % spotreby primárnej energie v Únii, čo predstavuje 50 % konečnej spotreby energie, a s cieľom umožniť hospodársky rast a podnietiť zamestnanosť v odvetviach, ktoré si vyžadujú osobitnú kvalifikáciu, t. j. v stavebníctve a v odvetví výroby stavebných výrobkov, ako aj v takých odborných činnostiach ako architektúra a mestské plánovanie a v poradenských službách týkajúcich sa technológií vykurovania a chladenia, by členské štáty mali stanoviť dlhodobú stratégiu v týchto oblastiach, ktorá by presahovala aj obdobie po roku 2020, prostredníctvom mobilizácie finančných prostriedkov na investície do rozsiahlej tepelnej modernizácie obytných a verejných budov, ako aj finančných prostriedkov na výstavbu nových domov s takmer nulovou spotrebou energie.

Odôvodnenie

Z technického hľadiska sa potenciál na zvýšenie energetickej efektívnosti môže využiť najjednoduchším spôsobom v odvetví bývania.

Pozmeňujúci návrh    39

Návrh smernice

Odôvodnenie 16 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(16b)  Faktor primárnej energie (PEF) by sa mal použiť ako nástroj na zníženie spotreby a závislosti od fosílnych palív a na zvýšenie energetickej efektívnosti, ako aj ďalšieho rozvoja obnoviteľných zdrojov energie. V tejto súvislosti by sa štandardný koeficient úspor elektriny v kWh mal prispôsobiť, ak technologický, hospodársky alebo sociálny vývoj preukáže potrebu nižšieho štandardného koeficientu. Komisia by mala analyzovať a v prípade potreby predložiť legislatívny návrh na zmenu štandardného koeficientu faktora primárnej energie (PEF) do roku 2024.

Odôvodnenie

Technický, sociálny alebo hospodársky vývoj môže vyžadovať úpravu štandardného koeficientu. Vzhľadom na to, že tento vývoj napreduje rýchlo, je dôležité, aby Komisia za primerane dlhé časové obdobie štandardný koeficient prehodnotila.

Pozmeňujúci návrh    40

Návrh smernice

Odôvodnenie 17

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(17)  S cieľom zabezpečiť, aby sa prílohy k smernici a harmonizované referenčné hodnoty účinnosti uvedené v článku 14 ods. 10 mohli aktualizovať, je potrebné predĺžiť delegované právomoci udelené Komisii.

vypúšťa sa

Odôvodnenie

Aktualizácie by sa mali vždy odsúhlasiť s členskými štátmi a s Európskym parlamentom.

Pozmeňujúci návrh    41

Návrh smernice

Odôvodnenie 18

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(18)  Aby bolo možné vyhodnotiť účinnosť smernice 2012/27/EÚ, mala by sa zaviesť požiadavka na celkové preskúmanie smernice a predloženie príslušnej správy Európskemu parlamentu a Rade do 28. februára 2024.

(18)  Aby bolo možné vyhodnotiť účinnosť smernice 2012/27/EÚ, mala by sa zaviesť požiadavka na celkové preskúmanie smernice a predloženie príslušnej správy Európskemu parlamentu a Rade do 28. februára 2024. Tento dátum bude nasledovať po globálnej bilancii UNFCCC v roku 2023 a umožní, aby mohlo prebehnúť akékoľvek zosúladenie tohto procesu, pričom by sa mali zohľadniť aj zmeny v hospodárstve a inováciách.

Pozmeňujúci návrh    42

Návrh smernice

Odôvodnenie 19 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(19a)  Členské štáty, ktorých HDP na obyvateľa je nižší ako priemerný HDP na obyvateľa Únie, by mali mať možnosť zvýšiť spotrebu primárnej energie pod podmienkou, že jej premena na konečnú energiu, ďalší prenos a distribúcia, ako aj užitočné úspory na spotrebiteľskom trhu, budú zohľadňovať značné zvýšenie energetickej účinnosti v každej fáze technického postupu, ktorý spočíva v pohybe uvoľnených tokov primárnej energie.

Odôvodnenie

Normy týkajúce sa spotreby energie by mali byť vyvážene použiteľné vo všetkých členských štátoch EÚ.

Pozmeňujúci návrh    43

Návrh smernice

Odôvodnenie 19 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(19b)  Miestne a regionálne orgány by mali mať vedúcu úlohu pri vývoji a navrhovaní, vykonávaní a hodnotení opatrení stanovených v smernici, aby mohli riadne reagovať na osobitosti ich vlastných klimatických podmienok, kultúry a spoločnosti.

Odôvodnenie

Uznesenie Európskeho parlamentu z februára 2016 zdôraznilo úlohu miestnych a regionálnych orgánov pri tvorbe politík EÚ v oblastiach, ako sú zmena klímy, energetická bezpečnosť a rast miest, v rámci ktorých sú kľúčovými opatrenia v oblasti úspory energie, energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie. Je potrebné zapojiť regióny na všetkých úrovniach, aby sa zabezpečila lepšia koordinácia a spolupráca, najmä v krajinách s vysokým stupňom decentralizácie a prenesených právomocí.

Pozmeňujúci návrh    44

Návrh smernice

Odôvodnenie 19 c (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(19c)  S ohľadom na nerovnomerné rozdelenie kapacít na výrobu energie v Únii sa celková energetická efektívnosť môže zvýšiť dovozom konečnej energie z tretích krajín; preto vzniká potreba politík Únie, ktorých výsledkom nebude len regulácia obchodu s primárnou energiou, čo znamená okrem iného výstavbu ropovodov a plynovodov, ale aj dovozu konečnej energie do pohraničných oblastí.

Odôvodnenie

Dovoz konečnej energie napr. zo susedných tretích krajín môže mať za následok vyššiu energetickú efektívnosť ako dovoz energie zo vzdialených oblastí EÚ.

Pozmeňujúci návrh    45

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 1

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 1 – odsek 1

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  Touto smernicou sa stanovuje spoločný rámec opatrení na podporu energetickej efektívnosti v Únii s cieľom zabezpečiť, aby sa do roku 2020 dosiahli 20 % hlavné ciele a do roku 2030 30 % záväzné hlavné ciele Únie v oblasti energetickej efektívnosti, a vytvára podmienky na ďalšie zlepšovanie energetickej efektívnosti po týchto rokoch. Ustanovujú sa ňou pravidlá na odstránenie prekážok na trhu s energiou a prekonanie zlyhaní trhu, ktoré bránia efektívnosti pri dodávke a využívaní energie, a vytvorenie indikatívnych národných cieľov a príspevkov v oblasti energetickej efektívnosti a na roky 2020 a 2030.;

1.  Touto smernicou sa stanovuje spoločný rámec opatrení na podporu energetickej efektívnosti v Únii, ktorým sa zavádza zásada prvoradosti energetickej efektívnosti v celom energetickom reťazci vrátane výroby, prenosu, distribúcie a konečnej spotreby energie s cieľom zabezpečiť, aby sa do roku 2020 dosiahli 20 % hlavné ciele a do roku 2030 40 % záväzné hlavné ciele Únie v oblasti energetickej efektívnosti, a vytvárajú sa podmienky na ďalšie zvyšovanie energetickej efektívnosti po roku 2030 v súlade s dlhodobými cieľmi Únie v oblasti energetiky a klímy na rok 2050 a s Parížskou dohodou. Ustanovujú sa ňou pravidlá na odstránenie prekážok na trhu s energiou a prekonanie zlyhaní trhu, ktoré bránia efektívnosti pri dodávke a využívaní energie, a stanovenie orientačných vnútroštátnych cieľov energetickej efektívnosti na rok 2020 a záväzných vnútroštátnych cieľov energetickej efektívnosti do roku 2030.;

Pozmeňujúci návrh    46

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 1

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 1 – odsek 1 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

1a.  Táto smernica prispieva k vykonávaniu zásady prvoradosti energetickej efektívnosti a zabezpečuje, aby energetická efektívnosť a reakcia na strane spotreby mali postavenie rovnocenné výrobným kapacitám. Energetickú efektívnosť je potrebné zvažovať pri každom plánovaní alebo finančnom rozhodnutí relevantnom pre energetický systém.

Pozmeňujúci návrh    47

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 1

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 1 – odsek 1 b (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

1b.  S cieľom mobilizovať financovanie opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a energetickej obnovy zo súkromných zdrojov Komisia začne viesť dialóg s verejnými aj súkromnými finančnými inštitúciami, aby preskúmali potenciálne politické mechanizmy. Vzhľadom na veľký potenciál zvýšenia energetickej efektívnosti v stavebníctve sa musia osobitne uvážiť investície v tomto odvetví, a to s dôrazom predovšetkým na obytné budovy s nízkopríjmovými domácnosťami ohrozenými energetickou chudobou. Aby boli investície do projektov zameraných na energetickú efektívnosť finančne zaujímavejšie a reálnejšie pre investorov, Komisia okrem toho zváži možnosti spájania menších projektov do väčších. Komisia najneskôr do 1. januára 2019 poskytne členským štátom usmernenia, ako uvoľniť súkromné investície.

Pozmeňujúci návrh    48

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 1 a (nový)

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 2 – odsek 1 – bod 1 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(1a)  V článku 2 sa pridáva tento bod:

 

‘(1a)  „reťazec premien energie“ je technologický postup, ktorý sa začína uvoľnením primárnej energie a jej prenosom na trh vo forme konečnej energie, kde ju spotrebiteľ premieňa na využiteľnú energiu (prácu);“

Odôvodnenie

Tento pozmeňujúci návrh nahrádza pozmeňujúci návrh č. 39 k návrhu správy a jeho cieľom je lepšie objasnenie.

Pozmeňujúci návrh    49

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 1 b (nový)

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 2 – odsek 1 – bod 3

 

Platný text

Pozmeňujúci návrh

 

(1b)   V článku 2 sa bod 3 nahrádza takto:

(3) „konečná energetická spotreba“ je všetka energia dodaná do priemyslu, dopravy, domácností, služieb a poľnohospodárstva. Sú z nej vylúčené dodávky do odvetvia premeny energie a samotných energetických odvetví;

„(3)    „konečná energetická spotreba“ je spotreba elektrickej energie dodanej na spotrebiteľský trh, ktorú požaduje priemysel a doprava, ako aj energia dodaná do domácností, služieb a poľnohospodárstva; táto spotreba závisí od celkového výkonu, ktorý je k dispozícii na dodávanie, vrátane činného a jalového výkonu pri dodávaní takejto energie;“

Odôvodnenie

Výkon, ktorý je k dispozícii na dodávanie, by mal vždy prevyšovať dopyt z dôvodu jeho nerovnomernej spotreby na trhu, aby sa zabránilo celkovým výpadkom elektriny. Vo všeobecnosti je o 20 percent vyšší ako dopyt.

Pozmeňujúci návrh    50

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 1 c (nový)

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 2 – odsek 1 – bod 9 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(1c)   V článku 2 sa pridáva tento bod:

 

„(9a)   „budovy orgánov verejnej moci“ na účely článku 5 znamenajú budovy, ktoré vlastní a využíva ústredná vláda alebo akýkoľvek iný orgán verejnej moci na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, vrátane budov, ako sú nemocnice, zdravotnícke zariadenia, vzdelávacie zariadenia a sociálne byty;“

Pozmeňujúci návrh    51

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 3 – odseky 1, 2, 3

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 3

Článok 3

Ciele v oblasti energetickej efektívnosti

Ciele v oblasti energetickej efektívnosti

1.  Každý členský štát stanoví indikatívny národný cieľ energetickej efektívnosti na rok 2020 na základe primárnej alebo konečnej energetickej spotreby, úspor primárnej alebo konečnej energie alebo energetickej náročnosti. Členské štáty tieto ciele oznámia Komisii v súlade s článkom 24 ods. 1 a prílohou XIV časťou 1. Členské štáty pritom vyjadria tieto ciele aj ako absolútnu úroveň primárnej energetickej spotreby a konečnej energetickej spotreby v roku 2020 a vysvetlia, ako a na základe akých údajov ju vypočítali.

1.  Každý členský štát stanoví indikatívny národný cieľ energetickej efektívnosti na rok 2020 na základe primárnej alebo konečnej energetickej spotreby, úspor primárnej alebo konečnej energie alebo energetickej náročnosti. Členské štáty tieto ciele oznámia Komisii v súlade s článkom 24 ods. 1 a prílohou XIV časťou 1. Členské štáty pritom vyjadria tieto ciele aj ako absolútnu úroveň primárnej energetickej spotreby a konečnej energetickej spotreby v roku 2020 a vysvetlia, ako a na základe akých údajov ju vypočítali.

Pri stanovení týchto cieľov členské štáty zohľadnia:

Pri stanovení týchto cieľov členské štáty zohľadnia:

(a)  skutočnosť, že spotreba energie v Únii v roku 2020 nesmie presiahnuť 1 483 Mtoe primárnej energie a 1 086 Mtoe konečnej energie;

(a)  skutočnosť, že spotreba energie v Únii v roku 2020 nesmie presiahnuť 1 483 Mtoe primárnej energie alebo 1 086 Mtoe konečnej energie;

(b)  opatrenia ustanovené v tejto smernici;

(b)  opatrenia ustanovené v tejto smernici;

(c)  opatrenia prijaté na dosiahnutie národných cieľov úspor energie podľa článku 4 ods. 1 smernice 2006/32/ES a

(c)  opatrenia prijaté na dosiahnutie národných cieľov úspor energie podľa článku 4 ods. 1 smernice 2006/32/ES a

(d)  iné opatrenia na podporu energetickej efektívnosti v členských štátoch a na úrovni Únie.

(d)  iné opatrenia na podporu energetickej efektívnosti v členských štátoch a na úrovni Únie.

Členské štáty môžu pri stanovení týchto cieľov zohľadniť aj vnútroštátnu situáciu ovplyvňujúcu primárnu energetickú spotrebu, ako napríklad:

Členské štáty môžu pri stanovení týchto cieľov zohľadniť aj vnútroštátnu situáciu ovplyvňujúcu primárnu energetickú spotrebu, ako napríklad:

(a)  nevyužité možnosti nákladovo efektívnych úspor energie;

(a)  nevyužité možnosti nákladovo efektívnych úspor energie;

(b)  vývoj HDP a jeho prognózy;

(b)  vývoj HDP a jeho prognózy;

(c)  zmeny v dovoze a vývoze energie;

(c)  zmeny v dovoze a vývoze energie;

(d)  rozvoj všetkých obnoviteľných zdrojov energie, jadrová energia, zachytávanie a ukladanie uhlíka a

(d)  rozvoj všetkých obnoviteľných zdrojov energie, jadrová energia, zachytávanie a ukladanie uhlíka a

(e)  predchádzajúce opatrenia.

(e)  predchádzajúce opatrenia.

2.  Komisia do 30. júna 2014 vyhodnotí dosiahnutý pokrok a to, či je pravdepodobné, že Únia v roku 2020 dosiahne spotrebu energie, ktorá nepresahuje 1 483 Mtoe primárnej energie a 1 086 Mtoe konečnej energie.

2.  Komisia do 30. júna 2014 vyhodnotí dosiahnutý pokrok a to, či je pravdepodobné, že Únia v roku 2020 dosiahne spotrebu energie, ktorá nepresahuje 1 483 Mtoe primárnej energie a/alebo 1 086 Mtoe konečnej energie.

3.  Komisia pri hodnotení uvedenom v odseku 2:

3.  Komisia pri hodnotení uvedenom v odseku 2:

(a)  sčíta indikatívne národné ciele energetickej efektívnosti nahlásené členskými štátmi;

(a)  sčíta indikatívne národné ciele energetickej efektívnosti nahlásené členskými štátmi;

(b)  posúdi, či súčet týchto cieľov možno považovať za spoľahlivý ukazovateľ toho, či Únia ako celok je na správnej ceste, pričom zohľadní vyhodnotenie prvej výročnej správy podľa článku 24 ods. 1 a národných akčných plánov energetickej efektívnosti podľa článku 24 ods. 2;

(b)  posúdi, či súčet týchto cieľov možno považovať za spoľahlivý ukazovateľ toho, či Únia ako celok je na správnej ceste, pričom zohľadní vyhodnotenie prvej výročnej správy podľa článku 24 ods. 1 a národných akčných plánov energetickej efektívnosti podľa článku 24 ods. 2;

(c)  zohľadní doplnkovú analýzu vychádzajúcu z:

(c)  zohľadní doplnkovú analýzu vychádzajúcu z:

(i)  posúdenia pokroku v spotrebe energie a v spotrebe energie vo vzťahu k hospodárskej činnosti na úrovni Únie vrátane pokroku v rámci efektívnosti zásobovania energiou v členských štátoch, ktorých indikatívne národné ciele sa zakladajú na konečnej energetickej spotrebe alebo na úsporách konečnej energie, vrátane pokroku vyplývajúceho z dodržiavania kapitoly III tejto smernice týmito členskými štátmi;

(i)  posúdenia pokroku v spotrebe energie a v spotrebe energie vo vzťahu k hospodárskej činnosti na úrovni Únie vrátane pokroku v rámci efektívnosti zásobovania energiou v členských štátoch, ktorých indikatívne národné ciele sa zakladajú na konečnej energetickej spotrebe alebo na úsporách konečnej energie, vrátane pokroku vyplývajúceho z dodržiavania kapitoly III tejto smernice týmito členskými štátmi;

(ii)  výsledkov modelovania situácií podľa trendov spotreby energie v budúcnosti na úrovni Únie;

(ii)  výsledkov modelovania situácií podľa trendov spotreby energie v budúcnosti na úrovni Únie;

(d)   porovná výsledky podľa písmen a) až c) s hodnotou spotreby energie, ktorá by bola potrebná na dosiahnutie spotreby energie v roku 2020 nepresahujúcej 1 483 Mtoe primárnej energie a 1 086 Mtoe konečnej energie.

(d)   porovná výsledky podľa písmen a) až c) s hodnotou spotreby energie, ktorá by bola potrebná na dosiahnutie spotreby energie v roku 2020 nepresahujúcej 1 483 Mtoe primárnej energie a/alebo 1 086 Mtoe konečnej energie.

Pozmeňujúci návrh    52

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 3 – odsek 4

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

4.  Každý členský štát stanoví v oblasti energetickej efektívnosti indikatívny národný príspevok k dosiahnutiu cieľa Únie na rok 2030 uvedeného v článku 1 ods. 1 v súlade s článkami [4] a [6] nariadenia (EÚ) XX/20XX [o riadení energetickej únie]. Pri stanovení týchto príspevkov členské štáty zohľadnia skutočnosť, že spotreba energie v Únii v roku 2030 nesmie presiahnuť 1 321 Mtoe primárnej energie a 987 Mtoe konečnej energie. Členské štáty tieto príspevky oznámia Komisii v rámci integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy v súlade s postupom podľa článkov [3] a [7] až [11] nariadenia (EÚ) XX/20XX [o riadení energetickej únie].;

4.  Každý členský štát stanoví záväzné národné ciele v oblasti energetickej efektívnosti, ktoré budú kumulatívne v súlade s cieľom Únie na rok 2030 uvedenom v článku 1 ods. 1 a v súlade s článkami [4] and [6] of nariadenia (EÚ) XX/20XX [o riadení energetickej únie].

 

Členské štáty pri stanovení úrovne týchto cieľov zohľadnia, že spotreba energie v Únii v roku 2030 nesmie presiahnuť 1 132 Mtoe primárnej energie a 849 Mtoe konečnej energie.

 

Aby mali členské štáty dostatočnú flexibilitu na splnenie týchto záväzných národných cieľov energetickej efektívnosti a aby sa zároveň mohlo rozvíjať ich hospodárstvo a mohla rásť priemyselná výroba a činnosti, majú mať dovolené, aby si ciele odvodili od energetickej náročnosti, ktorá je pomerom medzi energetickou spotrebou a hrubým domácim produktom (HDP).

 

Národné ciele energetickej efektívnosti zohľadnia všetky články energetického reťazca vrátane výroby, prenosu, distribúcie a konečného použitia.

 

Členské štáty oznámia tieto ciele Komisii v rámci integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy v súlade s postupom podľa článkov [3] a [7] až [11] nariadenia (EÚ) XX/20XX [o riadení energetickej únie].“;

Pozmeňujúci návrh    53

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2 a (nový)

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 5

 

Platný text

Pozmeňujúci návrh

 

(2a)  Článok 5 sa nahrádza takto:

Článok 5

„Článok 5

Príklad budov verejných subjektov

Príklad budov verejných subjektov

1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 7 smernice 2010/31/EÚ, každý členský štát zabezpečí, aby sa od 1. januára 2014 každoročne obnovovali 3 % z celkovej podlahovej plochy vykurovaných a/alebo chladených budov, ktoré vlastnia a využívajú ústredné orgány jeho štátnej správy tak, aby dosiahli aspoň minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť stanovené príslušným členským štátom podľa článku 4 smernice 2010/31/EÚ.

1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 7 smernice 2010/31/EÚ, každý členský štát zabezpečí, aby sa od 1. januára 2014 každoročne obnovovali 3 % z celkovej podlahovej plochy vykurovaných a/alebo chladených budov, ktoré vlastnia a využívajú ústredné orgány štátnej správy tak, aby dosiahli aspoň minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť stanovené príslušným členským štátom podľa článku 4 smernice 2010/31/EÚ. Od 1. januára 2021 sa tento odsek uplatňuje na všetky vykurované a/alebo chladené budovy, ktoré vlastnia alebo využívajú orgány verejnej moci, s náležitým ohľadom na ich príslušné právomoci a administratívne usporiadanie.

Miera obnovy vo výške 3 % sa vypočíta z celkovej podlahovej plochy budov s celkovou úžitkovou podlahovou plochou nad 500 m2, ktoré vlastnia a využívajú ústredné orgány štátnej správy dotknutého členského štátu a ktoré každoročne k 1. januáru daného roku nespĺňajú minimálne národné požiadavky na energetickú hospodárnosť stanovené podľa článku 4 smernice 2010/31/EÚ. Uvedená hranica sa od 9. júla 2015 znižuje na 250 m2.

Miera obnovy vo výške 3 % sa vypočíta z celkovej podlahovej plochy budov s celkovou úžitkovou podlahovou plochou nad 500 m2, ktoré vlastnia a využívajú ústredné orgány štátnej správy dotknutého členského štátu a ktoré každoročne k 1. januáru daného roku nespĺňajú minimálne národné požiadavky na energetickú hospodárnosť stanovené podľa článku 4 smernice 2010/31/EÚ. Uvedená hranica sa od 9. júla 2015 znižuje na 250 m2 a od 1. januára 2021 sa uplatňuje na budovy, ktoré vlastnia alebo využívajú orgány verejnej moci, s náležitým ohľadom na ich príslušné právomoci a administratívne usporiadanie.

Ak členský štát požaduje, aby sa povinnosť každoročne obnovovať 3 % z celkovej podlahovej plochy rozšírila aj na podlahovú plochu, ktorú vlastnia a využívajú orgány štátnej správy na úrovni nižšej ako ústrednej, 3 % sa vypočítajú z celkovej podlahovej plochy budov s celkovou úžitkovou podlahovou plochou nad 500 m2 a od 9. júla 2015 nad 250 m2 v prípade budov, ktoré vlastnia a využívajú ústredné orgány štátnej správy a orgány štátnej správy dotknutého členského štátu na úrovni nižšej ako ústrednej, ktoré k 1. januáru každého roku nespĺňajú minimálne národné požiadavky na energetickú hospodárnosť stanovené podľa článku 4 smernice 2010/31/EÚ.

 

Pri vykonávaní opatrení zameraných na komplexnú obnovu budov ústredných orgánov štátnej správy v súlade s prvým pododsekom sa členské štáty môžu rozhodnúť posudzovať budovu ako celok vrátane jej obvodového plášťa, zariadenia, prevádzky a údržby.

Pri vykonávaní opatrení zameraných na komplexnú obnovu budov verejných orgánov v súlade s prvým pododsekom sa členské štáty môžu rozhodnúť posudzovať budovu ako celok vrátane jej obvodového plášťa, zariadenia, prevádzky a údržby.

Členské štáty budú požadovať, aby pre opatrenia energetickej efektívnosti boli prioritou budovy ústredných orgánov štátnej správy s najnižšou energetickou hospodárnosťou, ak je to nákladovo efektívne a technicky možné.

Členské štáty budú požadovať, aby pre opatrenia energetickej efektívnosti boli prioritou budovy orgánov verejnej moci s najnižšou energetickou hospodárnosťou, ak je to nákladovo efektívne a technicky možné.

2.  Členské štáty môžu rozhodnúť, že požiadavky uvedené v odseku 1 nestanovia alebo sa nebudú uplatňovať pre tieto kategórie budov:

2.  Členské štáty môžu rozhodnúť, že požiadavky uvedené v odseku 1 nestanovia alebo sa nebudú uplatňovať pre tieto kategórie budov:

(a)   budovy úradne chránené ako súčasť charakteristického prostredia alebo pre ich osobitnú architektonickú alebo historickú hodnotu, pokiaľ by dodržiavanie určitých minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť neprijateľne zmenilo ich charakter alebo vzhľad;

(a)   budovy úradne chránené ako súčasť charakteristického prostredia alebo pre ich osobitnú architektonickú alebo historickú hodnotu, pokiaľ by dodržiavanie určitých minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť neprijateľne zmenilo ich charakter alebo vzhľad;

(b)   budovy, ktoré vlastnia ozbrojené sily alebo ústredné orgány štátnej správy a ktoré slúžia na účely národnej obrany, okrem samostatných obytných priestorov alebo budov s úradmi pre ozbrojené sily a iný personál zamestnaný orgánmi národnej obrany;

(b)   budovy, ktoré vlastnia ozbrojené sily alebo ústredné orgány štátnej správy a ktoré slúžia na účely národnej obrany, okrem samostatných obytných priestorov alebo budov s úradmi pre ozbrojené sily a iný personál zamestnaný orgánmi národnej obrany;

(c)   budovy používané ako miesta na bohoslužby a na náboženské podujatia.

(c)   budovy používané ako miesta na bohoslužby a na náboženské podujatia.

3.  Ak členský štát obnoví viac ako 3 % celkovej podlahovej plochy budov ústredných orgánov štátnej správy v danom roku, môže do ročnej miery obnovy započítať podlahovú plochu nad plánovaný rámec v ktoromkoľvek z troch predchádzajúcich alebo nasledujúcich rokov.

3.  Ak členský štát obnoví viac ako 3 % celkovej podlahovej plochy budov orgánov verejnej moci v danom roku, môže do ročnej miery obnovy započítať podlahovú plochu nad plánovaný rámec v ktoromkoľvek z troch predchádzajúcich alebo nasledujúcich rokov.

4.  Členské štáty môžu do ročnej miery obnovy budov ústredných orgánov štátnej správy započítať nové budovy využívané a vlastnené ako náhrada za konkrétne budovy ústredných orgánov štátnej správy zbúrané počas ktoréhokoľvek z dvoch predchádzajúcich rokov alebo budovy, ktoré sa predali, zbúrali alebo prestali využívať počas ktoréhokoľvek z dvoch predchádzajúcich rokov z dôvodu intenzívnejšieho využívania iných budov.

4.  Členské štáty môžu do ročnej miery obnovy budov verejných orgánov započítať nové budovy využívané a vlastnené ako náhrada za konkrétne budovy verejných orgánov zbúrané počas ktoréhokoľvek z dvoch predchádzajúcich rokov alebo budovy, ktoré sa predali, zbúrali alebo prestali využívať počas ktoréhokoľvek z dvoch predchádzajúcich rokov z dôvodu intenzívnejšieho využívania iných budov.

5.  Na účely odseku 1 členské štáty do 31. decembra 2013 vypracujú a sprístupnia verejnosti zoznam vykurovaných a/alebo chladených budov ústredných orgánov štátnej správy s celkovou úžitkovou podlahovou plochou nad 500 m2 a od 9. júla 2015 nad 250 m2 s výnimkou budov oslobodených na základe odseku 2. Zoznam bude obsahovať tieto údaje:

5.  Na účely odseku 1 členské štáty do 31. decembra 2013 vypracujú a sprístupnia verejnosti zoznam vykurovaných a/alebo chladených budov ústredných orgánov štátnej správy s celkovou úžitkovou podlahovou plochou nad 500 m2 a od 9. júla 2015 nad 250 m2 s výnimkou budov oslobodených na základe odseku 2. Zoznam bude obsahovať tieto údaje:

(a)   podlahová plocha v m2; a

(a)   podlahová plocha v m2;

(b)   energetická hospodárnosť jednotlivých budov alebo relevantné energetické údaje.

(b)   energetická hospodárnosť jednotlivých budov;

 

(ba)   skutočne nameraná energetická spotreba.

 

Od 1. januára 2021 sa tento odsek uplatňuje na všetky vykurované a/alebo chladené budovy, ktoré vlastnia alebo využívajú orgány verejnej moci.

6.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 7 smernice 2010/31/EÚ, členské štáty sa môžu rozhodnúť pre alternatívny prístup k odsekom 1 až 5 tohto článku prijatím iných nákladovo efektívnych opatrení vrátane zásadnej obnovy a opatrení na zmenu správania sa užívateľov budov s cieľom dosiahnuť do roku 2020 objem úspor energie v oprávnených budovách vo vlastníctve a užívaní ústredných orgánov štátnej správy, ktoré budú zodpovedať prinajmenšom objemu úspor požadovanému v odseku 1, o čom sa každoročne podávajú správy.

6.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 7 smernice 2010/31/EÚ, členské štáty sa môžu rozhodnúť pre alternatívny prístup k odsekom 1 až 5 tohto článku prijatím iných nákladovo efektívnych opatrení vrátane zásadnej obnovy a opatrení na zmenu správania sa užívateľov budov s cieľom dosiahnuť do roku 2020 objem úspor energie v oprávnených budovách vo vlastníctve a užívaní orgánov verejnej správy, ktoré budú zodpovedať prinajmenšom objemu úspor požadovanému v odseku 1, o čom sa každoročne podávajú správy.

Na účely alternatívneho prístupu môžu členské štáty odhadnúť úspory energie, ktoré by vznikli na základe odsekov 1 až 4 použitím príslušných štandardných hodnôt spotreby energie referenčných budov ústredných orgánov štátnej správy pred obnovou a po nej a podľa odhadov plochy svojho fondu budov. Kategórie referenčných budov ústredných orgánov štátnej správy sú reprezentatívnou vzorkou fondu takýchto budov.

Na účely alternatívneho prístupu môžu členské štáty odhadnúť úspory energie, ktoré by sa vytvorili na základe odsekov 1 až 4 použitím príslušných štandardných hodnôt spotreby energie referenčných budov orgánov verejnej správy pred obnovou a po nej a podľa odhadov plochy svojho fondu budov. Kategórie referenčných budov verejných orgánov sú reprezentatívnou vzorkou fondu takýchto budov.

Členské štáty, ktoré si zvolia alternatívny prístup, oznámia Komisii do 31. decembra 2013 alternatívne opatrenia, ktoré mienia prijať, pričom preukážu, ako dosiahnu rovnocenné zvýšenie energetickej hospodárnosti budov vo vlastníctve ústredných orgánov štátnej správy.

Členské štáty, ktoré si zvolia alternatívny prístup, oznámia Komisii [do 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice] alternatívne opatrenia, ktoré mienia prijať, pričom preukážu, ako dosiahnu rovnocenné zlepšenie energetickej hospodárnosti budov vo vlastníctve orgánov verejnej moci.

7.  Členské štáty nabádajú verejné subjekty vrátane subjektov na regionálnej a miestnej úrovni, ako aj orgány zodpovedné za sociálne bývanie, ktoré sú verejno-právnymi subjektmi, aby s náležitým ohľadom na svoje príslušné právomocí a administratívne usporiadanie:

7.  Členské štáty nabádajú verejné subjekty vrátane subjektov na regionálnej a miestnej úrovni, ako aj orgány zodpovedné za sociálne bývanie, ktoré sú verejno-právnymi subjektmi, aby s náležitým ohľadom na svoje príslušné právomocí a administratívne usporiadanie:

(a)   prijali plán energetickej efektívnosti samostatne alebo ako súčasť širšieho plánu ochrany klímy alebo životného prostredia, ktorý obsahuje konkrétne ciele a opatrenia na úsporu energie a ciele a opatrenia energetickej efektívnosti, s cieľom nasledovať príklad budov ústredných orgánov štátnej správy ustanovený v odsekoch 1, 5 a 6;

(a)   prijali plán energetickej efektívnosti a dlhodobú stratégiu obnovy každej budovy samostatne alebo ako súčasť širšieho plánu ochrany klímy alebo životného prostredia, ktorý obsahuje konkrétne ciele a opatrenia na úsporu energie a ciele a opatrenia energetickej efektívnosti, ako aj posúdenie nákladov počas životnosti, s cieľom nasledovať príklad budov ústredných orgánov štátnej správy ustanovený v odsekoch 1, 5 a 6;

(b)   ako súčasť realizácie svojho plánu zaviedli systém energetického manažérstva vrátane energetických auditov;

(b)   ako súčasť realizácie svojho plánu zaviedli systém energetického manažérstva vrátane energetických auditov;

(c)   prípadne využívali spoločnosti poskytujúce energetické služby a zmluvy o energetickej hospodárnosti na financovanie obnov a realizáciu plánov zameraných na dlhodobé udržanie alebo zvýšenie energetickej efektívnosti;

(c)   prípadne využívali spoločnosti poskytujúce energetické služby a zmluvy o energetickej hospodárnosti na financovanie obnov a realizáciu plánov zameraných na dlhodobé udržanie alebo zvýšenie energetickej efektívnosti;

 

7a.  Členské štáty podávajú správu o ročných úsporách energie získaných obnovou vrátane informácií o podiele zásadných obnov, a o celkovej obnovenej podlahovej ploche podľa článku 19 nariadenia (EÚ) XX/20XX [o riadení energetickej únie].“

Pozmeňujúci návrh    54

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 3

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 7

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 7

Článok 7

Povinné úspory energie

Povinné úspory energie

1.  Členské štáty sú povinné dosahovať kumulatívne úspory konečnej energie, ktoré zodpovedajú aspoň:

1.  Členské štáty sú povinné dosahovať kumulatívne úspory konečnej energie, ktoré zodpovedajú aspoň:

(a)  každoročným novým úsporám od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 vo výške 1,5 % ročného množstva energie predanej koncovým odberateľom, ktoré sa stanovia ako priemer za posledné tri roky pred 1. januárom 2013;

(a)  každoročným novým úsporám od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 vo výške 1,5 % ročného množstva energie predanej koncovým odberateľom, ktoré sa stanovia ako priemer za posledné tri roky pred 1. januárom 2013;

(b)  každoročným novým úsporám od 1. januára 2021 do 31. decembra 2030 vo výške 1,5 % ročného množstva energie predanej koncovým odberateľom, ktoré sa stanovia ako priemer za posledné tri roky pred 1. januárom 2019.

(b)  každoročným novým úsporám od 1. januára 2021 do 31. decembra 2030 vo výške aspoň 1,5 % ročného množstva energie predanej koncovým odberateľom, ktoré sa stanovia ako priemer za posledné tri roky pred 1. januárom 2019;

Členské štáty po roku 2030 pokračujú v dosahovaní nových ročných úspor vo výške 1,5 % za desaťročné obdobia, pokiaľ Komisia vo svojom preskúmaní do roku 2027 a potom každých 10 rokov nedospeje k záveru, že to nie je nevyhnutné na dosiahnutie dlhodobých cieľov Únie v oblasti energetiky a klímy na rok 2050.

Členské štáty po roku 2030 pokračujú v dosahovaní nových ročných úspor vo výške 1,5 % za desaťročné obdobia, pokiaľ Komisia vo svojom preskúmaní do roku 2027 a potom každých 10 rokov nedospeje k záveru, že to nie je nevyhnutné na dosiahnutie dlhodobých cieľov Únie v oblasti energetiky a klímy na rok 2050.

 

Úspory za každé obdobie sa počítajú kumulatívne na základe výšky úspor, ktorá sa má dosiahnuť v predchádzajúcich obdobiach. Ak predchádzajúce politické opatrenia, programy alebo individuálne kroky už neprinášajú úspory, táto strata úspor sa zohľadní pri výpočte celkovej výšky úspor, ktoré sa majú dosiahnuť na konci každého obdobia, a stratu nahradia nové úspory.

Na účely písmena b) a bez toho, aby boli dotknuté odseky 2 a 3, smú členské štáty započítať iba tie úspory energie, ktoré sú výsledkom nových politických opatrení zavedených po 31. decembri 2020 alebo politických opatrení zavedených v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020, pokiaľ možno preukázať, že výsledkom týchto opatrení sú individuálne kroky prijaté po 31. decembri 2020, ktoré prinášajú úspory.

Úspory požadované za obdobie uvedené v písmene b) sú kumulatívne a sú navyše k úsporám požadovaným na obdobie uvedené v písmene a). Na tieto účely a bez toho, aby boli dotknuté odseky 2 a 3, smú členské štáty započítať len tie úspory energie, ktoré sú výsledkom nových politických opatrení zavedených po 31. decembri 2020 alebo skôr, pokiaľ možno preukázať, že výsledkom týchto opatrení sú nové individuálne postupy prijaté po 31. decembri 2020, ktoré prinášajú úspory. Členské štáty môžu tiež započítať úspory z individuálnych postupov vykonávaných v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 za predpokladu, že budú naďalej prinášať preukázateľné úspory energie aj po roku 2020.

Množstvo predanej energie spotrebovanej v doprave vyjadrené v objemových jednotkách možno z týchto výpočtov sčasti alebo úplne vylúčiť.

Výlučne na účely obdobia uvedeného v písmene a) sa môže energia dodaná do odvetvia dopravy vyjadrená v objemových jednotkách z týchto výpočtov čiastočne alebo úplne vylúčiť. Predaj energie spotrebovanej v doprave sa plne zahrnie do výpočtov na obdobie po roku 2020 uvedených v písmene b).

Členské štáty rozhodnú o tom, akým spôsobom sa vypočítaná výška nových úspor rozloží na jednotlivé obdobia uvedené v písmenách a) a b), pokiaľ sa do konca každého obdobia dosiahnu požadované celkové kumulatívne úspory.

Členské štáty rozhodnú o tom, akým spôsobom sa vypočítaná výška nových úspor rozloží na jednotlivé obdobia uvedené v písmenách a) a b), pokiaľ sa do konca každého obdobia dosiahnu požadované celkové kumulatívne úspory.

2.  S výhradou odseku 3 každý členský štát môže:

2.  S výhradou odseku 3 každý členský štát môže:

(a)  na výpočet požadovaný v odseku 1 písmene a) použiť hodnotu 1 % v rokoch 2014 a 2015, 1,25 % v rokoch 2016 a 2017 a 1,5 % v rokoch 2018, 2019 a 2020;

(a)  na výpočet požadovaný v odseku 1 písmene a) použiť hodnotu 1 % v rokoch 2014 a 2015, 1,25 % v rokoch 2016 a 2017 a 1,5 % v rokoch 2018, 2019 a 2020;

(b)  z výpočtu vylúčiť úplne alebo čiastočne objem predanej energie, ktorá bola použitá pri priemyselných činnostiach uvedených v prílohe I k smernici 2003/87/ES;

(b)  z výpočtu vylúčiť úplne alebo čiastočne objem predanej energie, ktorá bola použitá pri priemyselných činnostiach uvedených v prílohe I k smernici 2003/87/ES;

(c)  umožniť, aby sa do objemu úspor energie požadovaných podľa odseku 1 započítali úspory energie dosiahnuté pri premene, distribúcii a prenose energie, vrátane infraštruktúry pre účinné diaľkové vykurovanie a chladenie, v dôsledku uplatnenia požiadaviek stanovených v článku 14 ods. 4, článku 14 ods. 5 písmene b) a článku 15 ods. 1 až 6 a 9;

(c)  umožniť, aby sa do objemu úspor energie požadovaných podľa odseku 1 písmen a) a b) započítali úspory energie dosiahnuté pri premene, distribúcii a prenose energie, vrátane infraštruktúry pre účinné diaľkové vykurovanie a chladenie, v dôsledku uplatnenia požiadaviek stanovených v článku 14 ods. 4, článku 14 ods. 5 písmene b) a článku 15 ods. 1 až 6 a 9;

(d)  započítať úspory energie, ktoré sú výsledkom individuálnych postupov novo zavedených od 31. decembra 2008, ktoré majú v roku 2020 a neskôr naďalej merateľný a preukázateľný vplyv, do objemu úspor energie uvedeného v odseku 1; a

(d)  započítať úspory energie, ktoré sú výsledkom individuálnych postupov novo zavedených od 31. decembra 2008, ktoré majú v roku 2020 merateľný a preukázateľný vplyv, do objemu úspor energie uvedeného v odseku 1 písmeno a); a

(e)  vylúčiť z výpočtu úspor energie požadovaných podľa odseku 1 preukázateľný objem energie vyrobenej na budovách alebo v nich na vlastnú spotrebu v dôsledku politických opatrení na podporu nových inštalácií technológií na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.

 

3.  Všetky možnosti zvolené podľa odseku 2 spolu nesmú predstavovať viac ako 25 % objemu úspor energie uvedených v odseku 1. Členské štáty uplatnia a vypočítajú vplyv možností zvolených pre obdobia uvedené v odseku 1 písmenách a) a b) samostatne:

3.  Všetky možnosti zvolené podľa odseku 2 spolu nesmú predstavovať viac ako 25 % objemu úspor energie uvedených v odseku 1. Členské štáty uplatnia a vypočítajú vplyv možností zvolených pre obdobia uvedené v odseku 1 písmenách a) a b) samostatne:

(a)   na účely výpočtu objemu úspor energie požadovaných na obdobie uvedené v odseku 1 písmene a) môžu členské štáty použiť odsek 2 písmená a), b), c) a d);

(a)   na účely výpočtu objemu úspor energie požadovaných na obdobie uvedené v odseku 1 písmene a) môžu členské štáty použiť odsek 2 písmená a), b), c) a d);

(b)  na účely výpočtu objemu úspor energie požadovaných na obdobie uvedené v odseku 1 písmene b) môžu členské štáty použiť odsek 2 písmená b), c), d) a e) za predpokladu, že individuálne postupy v zmysle písmena d) budú mať aj po 31. decembri 2020preukázateľný a merateľný vplyv .

(b)  na účely výpočtu objemu úspor energie požadovaných na obdobie uvedené v odseku 1 písmeno b) môžu členské štáty použiť iba odsek 2 písmeno c).

4.  Úspory energie dosiahnuté po 31. decembri 2020 sa nesmú započítavať do objemu kumulatívnych úspor požadovaných na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.

4.  Úspory energie dosiahnuté po 31. decembri 2020 sa nesmú započítavať do objemu kumulatívnych úspor požadovaných na obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.

5.  Členské štáty zabezpečia, aby sa úspory vyplývajúce z politických opatrení uvedených v článkoch 7a a 7b a v článku 20 ods. 6 vypočítali v súlade s prílohou V.

5.  Členské štáty zabezpečia, aby sa úspory vyplývajúce z politických opatrení uvedených v článkoch 7a a 7b a v článku 20 ods. 6 vypočítali v súlade s prílohou V.

6.  Členské štáty dosiahnu požadovaný objem úspor podľa odseku 1 buď zavedením povinných programov zvyšovania energetickej efektívnosti uvedeného v článku 7a, alebo prijatím alternatívnych opatrení uvedených v článku 7b. Členské štáty môžu povinný program zvyšovania energetickej efektívnosti kombinovať s alternatívnymi politickými opatreniami.

6.  Členské štáty dosiahnu požadovaný objem úspor podľa odseku 1 buď zavedením povinných programov zvyšovania energetickej efektívnosti uvedeného v článku 7a, alebo prijatím alternatívnych opatrení uvedených v článku 7b. Členské štáty môžu povinný program zvyšovania energetickej efektívnosti kombinovať s alternatívnymi politickými opatreniami.

7.  Členské štáty preukážu, v prípadoch, ak sa vplyvy politických opatrení alebo individuálnych postupov prekrývajú, nedochádza k dvojitému započítaniu úspor energie.“;

7.  Členské štáty preukážu, v prípadoch, ak sa vplyvy politických opatrení alebo individuálnych postupov prekrývajú, nedochádza k dvojitému započítaniu úspor energie.“;

Pozmeňujúci návrh    55

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 4

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 7a – odsek 1

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  Ak sa členské štáty rozhodnú splniť svoju povinnosť dosiahnuť objem úspor požadovaný podľa článku 7 ods. 1 prostredníctvom povinného programu zvyšovania energetickej efektívnosti, zabezpečia, aby povinné subjekty uvedené v odseku 2 pôsobiace na území jednotlivých členských štátov splnili bez toho, aby bol dotknutý článok 7 ods. 2, požiadavku kumulatívnych úspor konečnej energie stanovenú v článku 7 ods. 1.

1.  Ak sa členské štáty rozhodnú splniť svoju povinnosť dosiahnuť objem úspor požadovaný podľa článku 7 ods. 1 prostredníctvom povinného programu zvyšovania energetickej efektívnosti, zabezpečia, aby povinné subjekty uvedené v odseku 2 pôsobiace na území jednotlivých členských štátov splnili bez toho, aby bol dotknutý článok 7 ods. 2, požiadavku kumulatívnych úspor konečnej energie stanovenú v článku 7 ods. 1, alebo povinným subjektom umožnia každoročné príspevky do národného fondu energetickej efektívnosti v súlade s článkom 20 ods. 6.

Pozmeňujúci návrh    56

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 4

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 7a – odsek 2

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.  Členské štáty na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií určia spomedzi distribútorov energie a/alebo maloobchodných energetických spoločností pôsobiacich na ich území povinné subjekty, medzi ktoré môžu zahrnúť distribútorov pohonných hmôt alebo maloobchodných predajcov pohonných hmôt pôsobiacich na ich území. Objem úspor energie potrebný na splnenie tejto povinnosti dosiahnu povinné subjekty u koncových odberateľov, ktorých určí členský štát, nezávisle od výpočtu podľa článku 7 ods. 1, alebo ak tak rozhodnú členské štáty, prostredníctvom certifikovaných úspor dosiahnutých inými subjektmi, ako je opísané v odseku 5 písmene b).

2.  Na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií členské štáty určia povinné subjekty spomedzi distribútorov energie, maloobchodných energetických spoločností a distribútorov pohonných hmôt alebo maloobchodných predajcov pohonných hmôt, ktorí pôsobia na ich území. Objem úspor energie potrebný na splnenie tejto povinnosti dosiahnu povinné subjekty u koncových odberateľov, ktorých určí členský štát, nezávisle od výpočtu podľa článku 7 ods. 1, alebo ak tak rozhodnú členské štáty, prostredníctvom certifikovaných úspor dosiahnutých inými subjektmi, ako je opísané v odseku 5 písmene b).

Pozmeňujúci návrh    57

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 4

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 7a – odsek 2 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

2a.  Ak sú maloobchodné energetické spoločnosti podľa odseku 2 určené ako povinné subjekty, členské štáty zabezpečia, aby maloobchodné energetické spoločnosti pri plnení svojej povinnosti nevytvárali prekážky, ktoré by spotrebiteľom znemožňovali zmeniť dodávateľa.

Odôvodnenie

Právo spotrebiteľov na jednoduchú zmenu dodávateľa je nevyhnutné na udržanie dodávateľského trhu s vysokou konkurencieschopnosťou a nižšími cenami pre spotrebiteľov. To by mohlo byť ohrozené predajom „balíčkov“, ktoré dlhšie viažu spotrebiteľa na dodávateľa. Alternatívnym riešením ako zachovať možnosť zmeny dodávateľa by mohlo byť to, že predajcovia energie by boli povinní kupovať certifikáty energetických úspor od tretích strán.

Pozmeňujúci návrh    58

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 4

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 7a – odsek 5 – písmeno a

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(a)  do povinných úspor, ktoré ukladajú, zahrnú požiadavky so sociálnym cieľom vrátane požiadavky, aby sa časť opatrení energetickej efektívnosti prednostne realizovala v domácnostiach postihnutých energetickou chudobou a v zariadeniach sociálneho bývania;

(a)  do povinných úspor, ktoré ukladajú, zahrnú požiadavky so sociálnym cieľom, vrátane požiadavky, aby sa opatrenia energetickej efektívnosti prednostne realizovali v domácnostiach s nízkymi príjmami, vrátane domácností postihnutých energetickou chudobou a v zariadeniach sociálneho bývania. Členské štáty vypočítajú výšku úspor dosiahnutých v týchto domácnostiach v porovnaní s celkovou výškou úspor dosiahnutých vo všetkých domácnostiach podľa tohto článku. Tieto úspory uverejnia v súlade s odsekom 6 tohto článku a zahrnú ich do integrovaných národných správ o pokroku v oblasti energetiky a klímy v súlade s článkom 21 nariadenia (EÚ) XX/20XX [o riadení energetickej únie].

Pozmeňujúci návrh    59

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 4

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 7a – odsek 5 – písmeno b

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(b)  môžu povoliť povinným subjektom, aby do svojich povinných úspor započítali certifikované úspory energie dosiahnuté poskytovateľmi energetických služieb alebo inými tretími stranami vrátane prípadov, keď povinné subjekty podporujú opatrenia prostredníctvom iných štátom schválených organizácií alebo prostredníctvom orgánov verejnej moci, ktoré môžu ale nemusia zahŕňať formálne partnerstvá a ktoré môžu spájať aj iné zdroje financovania. Ak to členské štáty povolia, zabezpečia zavedenie jasného a transparentného schvaľovacieho postupu, otvoreného pre všetkých účastníkov trhu a zameraného na minimalizáciu nákladov na certifikáciu;

(b)  môžu povoliť povinným subjektom, aby do svojich povinných úspor započítali certifikované úspory energie dosiahnuté poskytovateľmi energetických služieb alebo inými tretími stranami vrátane prípadov, keď povinné subjekty podporujú opatrenia prostredníctvom iných štátom schválených organizácií alebo prostredníctvom orgánov verejnej moci, ktoré môžu alebo nemusia zahŕňať formálne partnerstvá a v ktorých sa môžu kombinovať aj iné zdroje financovania. Ak to členské štáty povolia, zabezpečia zavedenie akreditovaného schvaľovacieho postupu, ktorý je jasný, transparentný, participatívny a otvorený pre všetkých účastníkov trhu a zameraný na minimalizáciu nákladov na certifikáciu;

Pozmeňujúci návrh    60

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 4

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 7a – odsek 5 – písmeno c a (nové)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(ca)  umožnia započítať dodatočné úspory dosiahnuté prostredníctvom udržateľnejších technológií v systémoch diaľkového vykurovania a chladenia v mestskom prostredí (ktoré tiež vedú k zníženiu objemu znečisťujúcich látok a tuhých častíc) do objemu úspor energie požadovaného podľa odseku 1;

Pozmeňujúci návrh    61

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 4

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 7a – odsek 5 – písmeno c b (nové)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(cb)  podporia prijatie opatrení, ktoré využijú potenciál vykurovania a chladenia na energetické úspory, prípadne prinesú ďalší úžitok zo zásahov vedúcich k miernejšiemu znečisťovaniu;

Pozmeňujúci návrh    62

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 4

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 7a – odsek 5 – písmeno cc (nové)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(cc)  zavedú nástroje na certifikáciu úspor energie vyplývajúcich z energetických auditov alebo rovnocenných systémov energetického manažérstva uvedených v článku 8, s cieľom započítať tieto úspory do úspor energie požadovaných podľa odseku 1;

Pozmeňujúci návrh    63

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 4

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 7a – odsek 5 – písmeno cd (nové)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(cd)  môžu povinným subjektom umožniť, aby do svojich záväzkov započítali úspory konečnej energie dosiahnuté v rámci efektívnej infraštruktúry pre vykurovanie a chladenie;

Pozmeňujúci návrh    64

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 4

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 7a – odsek 5 – písmeno ce (nové)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(ce)  stanovia, že povinné subjekty, ktoré nedodávajú energiu súkromným domácnostiam, nemusia realizovať opatrenia na zvyšovanie energetickej efektívnosti v súkromných domácnostiach;

Odôvodnenie

Mnoho povinných spoločností nedodáva energiu do súkromných domácností. Preto nie je možné, aby tieto subjekty realizovali opatrenia v domácnostiach.

Pozmeňujúci návrh    65

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 4

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 7a – odsek 5 – písmeno cf (nové)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(cf)  posúdia a prijmú opatrenia na minimalizáciu vplyvu priamych a nepriamych nákladov týchto systémov na konkurencieschopnosť energeticky náročných priemyselných odvetví vystavených medzinárodnej konkurencii;

Odôvodnenie

Energeticky náročné priemyselné odvetvia majú množstvo rôznych povinností (napr. ETS...). Tieto spoločnosti sú často vystavené medzinárodnej konkurencii, preto musia byť chránené pred únikom uhlíka.

Pozmeňujúci návrh    66

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 4

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 7a – odsek 6a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

6a.  Členské štáty v rámci svojich integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy informujú Komisiu o svojich plánovaných politických opatreniach podľa článku 7 ods. 2 písmena c). Vplyv uvedených opatrení sa vypočíta a zahrnie do týchto plánov. Výpočet použitý členskými štátmi sa zakladá na objektívnych a nediskriminačných kritériách vypracovaných po porade s Komisiou najneskôr do 1. januára 2019.

Pozmeňujúci návrh    67

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 4

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 7b – odsek 1

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  Ak sa členské štáty rozhodnú plniť svoju povinnosť dosiahnuť objem úspor požadovaný podľa článku 7 ods. 1 alternatívnymi politickými opatreniami, zabezpečia, aby boli úspory energie požadované podľa článku 7 ods. 1 dosiahnuté u koncových odberateľov.

1.  Ak sa členské štáty rozhodnú plniť svoju povinnosť dosiahnuť objem úspor požadovaný podľa článku 7 ods. 1 alternatívnymi politickými opatreniami, zabezpečia, aby boli úspory energie požadované podľa článku 7 ods. 1 dosiahnuté v plnej miere u koncových odberateľov.

Pozmeňujúci návrh    68

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 4

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 7b – odsek 1 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

1a.  Okrem toho je na plnenie požiadavky na kumulatívne úspory konečnej energie stanovené v článku 7 ods. 1 možné použiť všetky možnosti zvýšenia energetickej efektívnosti vrátane vysokoúčinných palív používaných v doprave.

Odôvodnenie

Pridaná hodnota účinných a čistých zmesí palív pri dekarbonizácii dopravy; zmesové zložky palív v doprave možno započítavať do cieľa v oblasti energetickej efektívnosti.

Pozmeňujúci návrh    69

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 4

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 7b – odsek 2

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.  Pri príprave alternatívnych politických opatrení na dosiahnutie úspor energie členské štáty zohľadnia vplyv na domácnosti postihnuté energetickou chudobou.

2.  Pri príprave alternatívnych politických opatrení na dosiahnutie úspor energie členské štáty zohľadnia vplyv na domácnosti s nízkymi príjmami vrátane domácností postihnutých energetickou chudobou a zabezpečia prioritnú realizáciu opatrení v týchto domácnostiach a v zariadeniach sociálneho bývania.

 

Členské štáty vypočítajú výšku úspor dosiahnutých v týchto domácnostiach v porovnaní s celkovou výškou úspor dosiahnutých vo všetkých domácnostiach podľa tohto článku.

 

Tieto úspory uverejnia a zahrnú ich do integrovaných národných správ o pokroku v oblasti energetiky a klímy v súlade s článkom 21 nariadenia (EÚ) XX/20XX [o riadení energetickej únie].

Pozmeňujúci návrh    70

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 4 a (nový)

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 7 c (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(4a) Vkladá sa tento článok:

 

„Článok 7c

 

Poskytovanie služieb energetickej efektívnosti

 

Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi zabezpečí, aby sa služby na trhu energetickej efektívnosti poskytovali v transparentných podmienkach hospodárskej súťaže, s cieľom umožniť konečnému spotrebiteľovi, aby mal z nich prospech z hľadiska nižších nákladov a vyššej kvality služieb súvisiacich s opatreniami energetickej efektívnosti. S týmto cieľom členské štáty zabezpečia, aby podniky, najmä MSP, mali prístup na trh so službami energetickej efektívnosti bez diskriminácie, čo im umožní zúčastňovať sa na ňom za rovnakých podmienok, aké majú vertikálne integrované hospodárske subjekty, a prekonať konkurenčnú výhodu distribútorov alebo predajcov energie; Preto členské štáty prijmú všetky právne predpisy potrebné na zabezpečenie toho, aby integrované hospodárske subjekty ponúkali tretím stranám rovnaké podmienky a prostriedky, aké majú ony samy na poskytovanie služieb energetickej efektívnosti.“

Pozmeňujúci návrh    71

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno b

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 9 – odsek 1 – pododsek 1

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Ak je to technicky možné, finančne primerané a úmerné vzhľadom na možné úspory energie, členské štáty za konkurencieschopné ceny zabezpečia koncovým odberateľom zemného plynu individuálne meradlá, ktoré presne zobrazujú skutočnú spotrebu energie koncových odberateľov a poskytujú informácie o skutočnej dobe využívania.;

Ak je to technicky možné, finančne primerané a úmerné vzhľadom na možné úspory energie, členské štáty za konkurencieschopné ceny zabezpečia koncovým odberateľom zemného plynu individuálne meradlá, ktoré presne zobrazujú skutočnú spotrebu energie koncových odberateľov a poskytujú informácie o skutočnej dobe využívania a ďalšie funkcie, s ohľadom na zvolenú technológiu a ďalšie prípadné funkcie v súlade s ustanoveniami, ktoré sa týkajú merania elektrickej energie v článkoch 19 až 22 smernice (EÚ) .../... [o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou (prepracované znenie)].

Odôvodnenie

Meranie spotreby elektriny a plynu zvyšuje informovanosť spotrebiteľov o skutočnej úrovni spotreby a môže tak viesť k zmenám v ich správaní sa v záujme zvyšovania energetickej efektívnosti a úspor energie.

Pozmeňujúci návrh    72

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno c – bod ii a (nový)

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 9 – odsek 2 – pododsek 1 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Systém inteligentného merania poskytne konečným spotrebiteľom prístup k údajom o ich spotrebe energie a k časovým radom počas zúčtovacích období na trhu.

Pozmeňujúci návrh    73

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno d

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 9 – odsek 3

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(d)  Vypúšťa sa odsek 3;

(d)  Odsek 3 sa nahrádza takto:

 

„3.  Pokiaľ ide o formát údajov a spôsob fungovania, ustanovenia sa v prípade potreby zosúladia s článkami 18 až 21 smernice o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou (prepracované znenie). Údaje o spotrebiteľoch sa posudzujú v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 (všeobecné nariadenie o ochrane údajov). Koncovým odberateľom sa neúčtujú žiadne náklady na prístup k ich údajom vo formáte, ktorý je pre nich použiteľný.“

Odôvodnenie

V súlade s ustanoveniami súvisiacimi s meraním elektrickej energie sa musí zachovať právo spotrebiteľa na ochranu osobných údajov. Údaje by mali byť harmonizované a dostupné všetkým účastníkom trhu, keď ich spotrebiteľ chce poskytnúť s cieľom zabezpečiť konkurencieschopné maloobchodné trhy.

Pozmeňujúci návrh    74

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 6

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 9a

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 9a

Článok 9a

Meranie, individuálne meranie a rozdelenie nákladov v prípade vykurovania, chladenia a teplej úžitkovej vody

Meranie, individuálne meranie a rozdelenie nákladov v prípade vykurovania, chladenia a teplej úžitkovej vody

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa koncovým odberateľom centralizovaného zásobovania teplom, centralizovaného zásobovania chladom a teplej úžitkovej vody poskytli meradlá za konkurenčné ceny, ktoré presne zobrazujú skutočnú spotrebu energie koncových odberateľov.

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa koncovým odberateľom centralizovaného zásobovania teplom, centralizovaného zásobovania chladom a teplej úžitkovej vody poskytli meradlá za konkurenčné ceny, ktoré presne zobrazujú skutočnú spotrebu energie koncových odberateľov.

Ak sa teplo a chlad alebo teplá voda do budovy dodáva z centrálneho zdroja pre niekoľko budov alebo zo siete centralizovaného zásobovania teplom a chladom, musí byť meradlo tepla alebo teplej vody vždy nainštalované v odovzdávacej stanici tepla alebo na odbernom mieste.

Ak sa teplo, chlad alebo teplá voda do budovy dodáva z centrálneho zdroja pre niekoľko budov alebo zo siete centralizovaného zásobovania teplom alebo chladom, musí byť meradlo nainštalované v odovzdávacej stanici tepla alebo na odbernom mieste.

2.  V bytových domoch a vo viacúčelových budovách s centrálnym zdrojom tepla alebo chladu alebo so zásobovaním zo systémov centralizovaného zásobovania teplom a chladom sa na meranie spotreby tepla alebo chladu, alebo teplej vody jednotlivo pre každú jednotku v budove nainštalujú individuálne meradlá.

2.  V bytových domoch a vo viacúčelových budovách s centrálnym zdrojom tepla alebo chladu alebo so zásobovaním zo systémov centralizovaného zásobovania teplom a chladom sa na meranie spotreby tepla alebo chladu, alebo teplej vody jednotlivo pre každú jednotku v budove nainštalujú individuálne meradlá, ak je to technicky možné a nákladovo efektívne, teda primerané vo vzťahu k potenciálnym úsporám energie.

Ak použitie individuálnych meradiel nie je technicky možné alebo meranie vykurovania alebo chladenia v každej jednotke v budove nie je nákladovo efektívne, použijú sa individuálne pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov na meranie spotreby tepla na každom vykurovacom telese, pokiaľ dotknutý členský štát nepreukáže, že by montáž takýchto pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov nebola nákladovo efektívna. V tom prípade sa môžu zvážiť alternatívne nákladovo efektívne spôsoby merania spotreby tepla. Každý členský štát jednoznačne stanoví a zverejní podmienky, za ktorých nie je montáž individuálnych meradiel technicky možná a nákladovo efektívna.

Ak použitie individuálnych meradiel nie je technicky možné alebo meranie vykurovania alebo chladenia v každej jednotke v budove nie je nákladovo efektívne, použijú sa individuálne pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov na meranie spotreby tepla na každom vykurovacom telese, pokiaľ dotknutý členský štát nepreukáže, že by montáž takýchto pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov nebola nákladovo efektívna. V tom prípade sa môžu zvážiť alternatívne nákladovo efektívne spôsoby merania spotreby tepla. Každý členský štát po porade s Komisiou jednoznačne stanoví a uverejní všeobecné kritériá, metodiku a/alebo postupy na určovanie, či je montáž individuálnych meradiel technicky nemožná a nákladovo neefektívna.

Pri nových budovách typu uvedeného v prvom pododseku alebo v prípade významnej obnovy takejto budovy v zmysle smernice 2010/31/EÚ sa individuálne meradlá poskytnú vždy.

V nových bytových domoch a v obytnej časti nových viacúčelových budov, ktoré majú centrálny zdroj tepla pre teplú vodu alebo sú zásobované zo systémov centralizovaného zásobovania teplom, sa bez ohľadu na pododseky 1 a 2 poskytnú individuálne meradlá pre horúcu vodu.

3.  Ak sú bytové domy alebo viacúčelové budovy napojené na centralizované zásobovanie teplom alebo chladom, alebo ak v nich prevládajú vlastné spoločné systémy vykurovania alebo chladenia, členské štáty zavedú transparentné pravidlá pre rozdeľovanie nákladov na vykurovanie, chladenie a spotrebu teplej vody v týchto budovách s cieľom zabezpečiť transparentnosť a presnosť vyúčtovania individuálnej spotreby vrátane nákladov na:

3.  Ak sú bytové domy alebo viacúčelové budovy napojené na centralizované zásobovanie teplom alebo chladom, alebo ak v nich prevládajú vlastné spoločné systémy vykurovania alebo chladenia, členské štáty zavedú transparentné pravidlá pre rozdeľovanie nákladov na vykurovanie, chladenie a spotrebu teplej vody v týchto budovách s cieľom zabezpečiť transparentnosť a presnosť vyúčtovania individuálnej spotreby vrátane nákladov na:

(a)   teplú vodu pre domácnosti;

(a)   teplú vodu pre domácnosti;

(b)   teplo vyžarované zariadením budovy a na účely vykurovania spoločných priestorov (ak sú schodiská a chodby vybavené vykurovacími telesami);

(b)   teplo vyžarované zariadením budovy a na účely vykurovania spoločných priestorov (ak sú schodiská a chodby vybavené vykurovacími telesami);

(c)   účely vykurovania alebo chladenia bytov.

(c)   účely vykurovania alebo chladenia bytov.

4.  Na účely tohto článku meradlá a pomerové rozdeľovače nákladov nainštalované od 1. januára 2020 umožňujú diaľkový odpočet.

4.  Na účely tohto článku meradlá a pomerové rozdeľovače nákladov novo nainštalované od 1. januára 2020 umožňujú diaľkový odpočet. Naďalej platia podmienky v oblasti technickej uskutočniteľnosti a nákladovej efektívnosti uvedené v odseku 2 prvom a druhom pododseku.

Meradlá a pomerové rozdeľovače nákladov, ktoré už sú nainštalované, ale neumožňujú diaľkový odpočet, sa vybavia touto funkciou alebo vymenia za zariadenia s diaľkovým odpočtom do 1. januára 2027 s výnimkou prípadov, keď daný členský štát preukáže, že to nie je nákladovo efektívne.;

Meradlá a pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov, ktoré už sú nainštalované, ale ktoré neumožňujú diaľkový odpočet, sa vybavia touto funkciou alebo vymenia za zariadenia s diaľkovým odpočtom do 1. januára 2027 s výnimkou prípadov, keď daný členský štát preukáže, že to nie je nákladovo efektívne.;

Pozmeňujúci návrh    75

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 7 – písmeno b

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 10 – odsek 1

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  Ak koncoví odberatelia nemajú inteligentné meradlá uvedené v smernici 2009/73/ES, členské štáty do 31. decembra 2014 zabezpečia, aby údaje o vyúčtovaní spotreby plynu boli presné a založené na skutočnej spotrebe podľa prílohy VII bod 1.1, ak je to technicky možné a ekonomicky opodstatnené.;

1.  Ak koncoví odberatelia nemajú inteligentné meradlá uvedené v smernici 2009/73/ES, členské štáty do 31. decembra 2014 zabezpečia, aby údaje o vyúčtovaní spotreby plynu boli spoľahlivé, presné a založené na skutočnej spotrebe podľa prílohy VII bod 1.1, ak je to technicky možné a ekonomicky opodstatnené.;

Pozmeňujúci návrh    76

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 7 – písmeno c

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 10 – odsek 2 – pododsek 1

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Meradlá nainštalované v súlade so smernicou 2009/73/ES umožňujú presné informácie o vyúčtovaní založené na skutočnej spotrebe. Členské štáty zabezpečia, aby mali koncoví odberatelia možnosť jednoduchého prístupu k doplňujúcim informáciám o histórii spotreby, ktoré im umožnia vlastnú kontrolu.

Meradlá nainštalované v súlade so smernicou 2009/73/ES poskytujú presné informácie o vyúčtovaní založené na skutočnej spotrebe. Členské štáty zabezpečia, aby mali koncoví odberatelia možnosť jednoduchého prístupu k doplňujúcim informáciám o histórii spotreby, ktoré im umožnia vlastnú kontrolu.

Odôvodnenie

Presné vyúčtovanie by malo byť zaručené, keď sú zapnuté funkcie inteligentných meradiel.

Pozmeňujúci návrh    77

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 8

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 10a

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 10a

Článok 10a

Informácie o vyúčtovaní a spotrebe tepla, chladu a teplej úžitkovej vody

Informácie o vyúčtovaní a spotrebe tepla, chladu a teplej úžitkovej vody

1.  Členské štáty zabezpečia, aby informácie o vyúčtovaní a spotrebe boli presné a založené na skutočnej spotrebe v súlade s bodmi 1 a 2 prílohy VIIa pre všetkých konečných používateľov, ktorí majú nainštalované meradlá alebo pomerové rozdeľovače nákladov.

1.  Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že sú nainštalované meradlá alebo pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov, boli informácie o vyúčtovaní a spotrebe spoľahlivé, presné a založené na skutočnej spotrebe alebo odpočte pomerového rozdeľovača vykurovacích nákladov súlade s bodmi 1 a 2 prílohy VIIa pre všetkých konečných používateľov, t. j. pre fyzické a právnické osoby, ktoré nakupujú teplo, chlad alebo teplú vodu na vlastnú konečnú spotrebu, alebo fyzické alebo právnické osoby, ktoré majú v užívaní jednotlivú budovu alebo jednotku bytového domu alebo viacúčelovej budovy zásobovanú teplom, chladom alebo teplou vodou z centrálneho zdroja a ktoré nemajú priamy alebo individuálny zmluvný vzťah s dodávateľom energie.

Túto povinnosť možno okrem prípadov individuálne meranej spotreby podľa článku 9a ods. 2 splniť pravidelnými individuálnymi odpočtami zo strany koncového odberateľa, ktorý stav meradla oznámi dodávateľovi energie. Vyúčtovanie je založené na odhade spotreby alebo paušálnej sadzbe len v prípade, že koncový odberateľ stav meradla za dané zúčtovacie obdobie nenahlásil.

Ak tak ustanoví členský štát, túto povinnosť možno okrem prípadu individuálne meranej spotreby na základe pomerového rozdeľovača vykurovacích nákladov podľa článku 9a ods. 2 splniť pravidelnými individuálnymi odpočtami zo strany koncového odberateľa alebo konečného používateľa, ktorý stav meradla oznámil. Vyúčtovanie bude založené na odhade spotreby alebo paušálnej sadzbe len vtedy, keď koncový odberateľ alebo konečný používateľ nenahlási stav meradla za dané zúčtovacie obdobie.

2.  Členské štáty:

2.  Členské štáty:

(a)  nariadia, aby boli informácie o vyúčtovaní za energiu a o histórii spotreby konečných používateľov v prípade, že sú dostupné, sprístupnené poskytovateľovi energetických služieb, ktorého určil konečný používateľ;

(a)  nariadia, aby boli informácie o vyúčtovaní za energiu a o histórii spotreby alebo o hodnotách odčítaných z pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov konečných používateľov v prípade, že sú dostupné, na požiadanie konečného používateľa sprístupnené poskytovateľovi energetických služieb, ktorého určil konečný používateľ;

(b)  zabezpečia, aby bola koncovým odberateľom ponúknutá možnosť elektronických informácií o vyúčtovaní a elektronickom vyúčtovaní a aby na požiadanie dostali jasné a zrozumiteľné vysvetlenie toho, ako bolo ich vyúčtovanie zostavené, a to najmä v prípade, ak vyúčtovanie nie je založené na skutočnej spotrebe;

(b)  zabezpečia, aby bola koncovým odberateľom ponúknutá možnosť elektronických informácií o vyúčtovaní a elektronickom vyúčtovaní.

(c)  zabezpečia, aby všetkým konečným používateľom boli v súlade s bodom 3 prílohy VII spolu s vyúčtovaním založenom na skutočnej spotrebe poskytnuté primerané informácie;

(c)  zabezpečia, aby všetkým konečným používateľom boli v súlade s bodom 3 prílohy VIIa spolu s vyúčtovaním poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie;

(d)  môžu stanoviť, aby sa poskytnutie informácií o vyúčtovaní na žiadosť koncového odberateľa nepovažovalo za výzvu na úhradu. Členské štáty v takýchto prípadoch zabezpečia, aby boli k dispozícii pružné spôsoby samotnej úhrady.

(d)  môžu stanoviť, aby sa poskytovanie informácií o vyúčtovaní na žiadosť koncového odberateľa nepovažovalo za výzvu na úhradu. V tom prípade členské štáty zabezpečia, aby boli k dispozícii pružné spôsoby samotnej úhrady.

 

(da)  Podporia kybernetickú bezpečnosť a zabezpečia ochranu súkromia a údajov konečných používateľov v súlade s príslušnými právnymi predpismi Únie.

 

2a.  Členské štáty rozhodujú o tom, kto má byť zodpovedný za poskytovanie informácií uvedených v odsekoch 1 a 2 tým konečným používateľom, ktorí nemajú priamy alebo individuálny zmluvný vzťah s dodávateľom energie.

Pozmeňujúci návrh    78

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 11 – písmeno -a (nové)

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 15 – odsek 4 – pododsek 1 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(-a) v odseku 4 sa dopĺňa tento pododsek:

 

„Komisia po porade s príslušnými zainteresovanými stranami vymedzí spoločnú metodiku s cieľom viesť prevádzkovateľov sietí k tomu, aby znižovali straty a realizovali programy investícií do nákladovo a energeticky efektívnej infraštruktúry a niesli náležitú zodpovednosť za energetickú efektívnosť a flexibilitu siete. Komisia do ... [12 mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti tejto smernice] prijme delegovaný akt v súlade s článkom 23 na doplnenie tejto smernice vymedzením uvedenej metodiky.“

Pozmeňujúci návrh    79

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 11 – písmeno a – bod ii

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 15 – odsek 5 – pododsek 3

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Prevádzkovatelia prenosových sústav a prevádzkovatelia distribučných sústav zabezpečia súlad s požiadavkami stanovenými v prílohe XII.;

Pri pripájaní, zabezpečovaní prístupu do siete a dodávkach elektriny a tepla z vysoko účinnej kombinovanej výroby prevádzkovatelia prenosových sústav a prevádzkovatelia distribučných sústav zohľadňujú potrebu zabezpečiť nepretržité dodávky tepla a dodržiavajú požiadavky stanovené v prílohe XII.

Odôvodnenie

Konkurencieschopná a spoľahlivá dodávka tepla je nevyhnutná na zabezpečenie nákladovo efektívnych priemyselných činností podnikov, riešenie všetkých potrieb spotrebiteľov a ich ochranu pred nečakaným výpadkom dodávky tepla.

Pozmeňujúci návrh    80

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 11 a (nový)

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 19 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(11a)  Vkladá sa tento článok:

 

„Článok 19a

 

Financovanie energetickej efektívnosti európskymi bankami

 

Európska investičná banka (EIB) a Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) prispôsobia svoje politické ciele cieľu uznať energetickú efektívnosť za zdroj energie v pravom zmysle slova a investície do energetickej efektívnosti za súčasť svojho portfólia investícií do infraštruktúry.

 

EIB a EBOR spolu s národnými podpornými bankami navrhujú, vytvárajú a financujú programy a projekty určené pre zvyšovanie efektívnosti, a to aj pre domácnosti postihnuté energetickou chudobou.

 

Členské štáty plne využijú možnosti a nástroje navrhnuté v rámci iniciatívy inteligentného financovania inteligentných budov.“

Odôvodnenie

Je potrebná postupná zmena, aby finančné inštitúcie poskytovali finančné nástroje zodpovedajúce rozsiahlym investíciám do energetickej efektívnosti.

Pozmeňujúci návrh    81

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 11 b (nový)

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 20 – odsek 6 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(11b)  Do článku 20 sa vkladá tento odsek:

 

“6a.   Členské štáty podporia systémy splácania v rámci vyúčtovania a/alebo splácania prostredníctvom daňových opatrení, ak sú investície do energetickej efektívnosti predbežne financované prostredníctvom finančných mechanizmov uvedených v odseku 1 tohto článku, prostredníctvom národného fondu energetickej efektívnosti uvedeného v odseku 4 tohto článku alebo prostredníctvom povinných strán uvedených v článku 7 ods. 4 a ak sa splácajú formou fixného príplatku k distribučným nákladom účtovaným na individuálne meradlo (splácanie v rámci vyúčtovania) alebo formou príplatku k dani z nehnuteľností viazanej na budovu (splácanie prostredníctvom daňových opatrení). Splácanie zostáva viazané na meradlo alebo majetok a nie na vlastníka alebo nájomcu. Lehoty návratnosti sa určujú tak, aby pravidelné splátky neboli vyššie ako ušetrené náklady na energiu.“

Odôvodnenie

Systémy splácania v rámci vyúčtovania sú spoľahlivejším zdrojom splácania ako iné tradičné produkty financovania a znižujú transakčné a administratívne náklady tým, že viažu splácanie na meradlo a nie na vlastníka alebo nájomcu. Ak je splácanie zo strany odberateľov v rámci vyúčtovania dobre nastavené, rovná sa ušetreným nákladom na energiu z dôvodu nižšej spotreby energie alebo je ešte nižšie. Navyše splácanie v rámci vyúčtovania rieši rozdielne pohnútky nájomcov a prenajímateľov.

Pozmeňujúci návrh    82

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 12

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 23 – odsek 3 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

3a.   Pred prijatím delegovaného aktu sa Komisia poradí s odborníkmi určenými každým členským štátom v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016.

Pozmeňujúci návrh    83

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 13

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 24 – odsek 4 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

4a.  V kontexte správy o stave energetickej únie Komisia podá správu o fungovaní trhu s uhlíkom v súlade s článkom 29 ods. 1 a 2 písm. c) nariadenia (EÚ) XX/20XX [o riadení energetickej únie], pričom zohľadní účinky vykonávania tejto smernice.

Pozmeňujúci návrh    84

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 13

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 24 – odsek 12

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

12.  Komisia vyhodnotí túto smernicu najneskôr k 28. februáru 2024 a následne každých päť rokov a predloží o tom správu Európskemu parlamentu a Rade. K uvedenej správe v prípade potreby priloží návrhy ďalších opatrení.;

12.  Komisia vyhodnotí túto smernicu najneskôr do 24. februára 2024 a následne každých päť rokov a predloží o tom správu Európskemu parlamentu a Rade s hodnotením všeobecnej účinnosti tejto smernice a potreby ešte upraviť politiku Únie v oblasti energetickej efektívnosti v súlade s cieľmi Parížskej dohody a trendmi v hospodárstve a inováciách. K uvedenej správe v prípade potreby priloží návrhy ďalších opatrení.

Pozmeňujúci návrh    85

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 13

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 24 – odsek 12 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

12a.  Do 31. decembra 2019 Komisia vykoná samostatnú hĺbkovú analýzu potenciálu energetickej efektívnosti súvisiacej s:

 

(a) premenou a transformáciou energie;

 

(b) prenosom a distribúciou energie;

 

(c) získavaním a následnou prepravou dodávok energie, t. j. energie vynaloženej na ťažbu fosílnych palív a ich prepravu do miesta použitia;

 

(d) uskladňovaním energie.

 

V prípade potreby najneskôr do 31. januára 2021 predloží Komisia na základe svojich zistení Európskemu parlamentu a Rade návrh legislatívneho aktu v tejto súvislosti.

Pozmeňujúci návrh    86

Návrh smernice

Príloha I – bod 1 – písmeno a

Smernica 2012/27/EÚ

Príloha IV – poznámka pod čiarou 3

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(a)  v prílohe IV sa poznámka pod čiarou 3 nahrádza takto: „(3) Použije sa v prípade výpočtu úspor energie vyjadrených v primárnej energii metódou zdola nahor na základe konečnej energetickej spotreby. Pre úspory elektriny v kWh môžu členské štáty použiť štandardný koeficient 2,0. Ak je to opodstatnené, členské štáty môžu použiť iný koeficient.“.

(a)  v prílohe IV sa poznámka pod čiarou 3 nahrádza takto: „(3) Použije sa len na účely tejto smernice a v prípade výpočtu úspor energie vyjadrených v primárnej energii metódou zdola nahor na základe konečnej energetickej spotreby. Pre úspory elektriny v kWh členské štáty použijú koeficient stanovený transparentnou metódou porovnateľnou medzi členskými štátmi, na základe vnútroštátnych podmienok, ktoré majú vplyv na spotrebu primárnej energie. Tieto podmienky budú náležite odôvodnené, merateľné a preukázateľné a musia byť založené na objektívnych a nediskriminačných kritériách. Ak je to opodstatnené, členské štáty môžu použiť štandardný koeficient 2,0 alebo iný koeficient. Členské štáty pritom zohľadnia budúci energetický mix zahrnutý vo svojom integrovanom národnom pláne v oblasti energetiky a klímy, ktorý oznámia Komisii v súlade s článkom 3 nariadenia (EÚ) XX/20XX [o riadení energetickej únie]. Štandardný koeficient sa preskúma každých päť rokov na základe skutočne zistených údajov.

Pozmeňujúci návrh    87

Návrh smernice

Príloha I – bod 1 – písmeno b

Smernica 2012/27/EÚ

Príloha V – bod 2 – písmeno a

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(a)  musí sa preukázať, že ide o dodatočné úspory nad rámec úspor dosiahnutých aj bez činnosti povinných, zúčastňujúcich sa alebo poverených subjektov a/alebo vykonávajúcich orgánov. Na určenie toho, ktoré úspory možno nárokovať ako dodatočné, členské štáty určia základný scenár opisujúci, ako by sa spotreba energie vyvíjala za absencie daného politického opatrenia. Základný scenár vyjadruje minimálne tieto faktory: trendy spotreby energie, zmeny správania spotrebiteľov, technologický pokrok a zmeny spôsobené inými opatreniami vykonávanými na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ;

(a)  musí sa preukázať, že ide o dodatočné úspory nad rámec úspor dosiahnutých aj bez činnosti povinných, zúčastňujúcich sa alebo poverených subjektov a/alebo vykonávajúcich orgánov. Na určenie úspor, ktoré možno nárokovať ako dodatočné, členské štáty určia základný scenár vývoja spotreby energie bez daného politického opatrenia a z neho vyplývajúcich nových individuálnych postupov. Základný scenár zohľadňuje aspoň tieto faktory: trendy spotreby energie, zmeny správania sa spotrebiteľov, technický pokrok a zmeny vyvolané inými opatreniami vykonávanými na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ;

Pozmeňujúci návrh    88

Návrh smernice

Príloha I – bod 1 – písmeno b

Smernica 2012/27/EÚ

Príloha V – odsek 2 – písmeno b

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(b)  úspory vyplývajúce z uplatňovania záväznej legislatívy Únie sa považujú za úspory, ktoré by boli dosiahnuté v každom prípade aj bez príslušnej činnosti povinných, zúčastňujúcich sa alebo poverených subjektov a/alebo vykonávajúcich orgánov, takže ich nemožno nárokovať v rámci článku 7 ods. 1, s výnimkou úspor súvisiacich s obnovou existujúcich budov za predpokladu splnenia kritéria kauzality v zmysle časti 3 písm. h);

(b)  úspory vyplývajúce z uplatňovania záväznej legislatívy Únie sa považujú za úspory, ktoré by sa dosiahli v každom prípade aj bez príslušnej činnosti povinných, zúčastňujúcich sa alebo poverených subjektov a/alebo vykonávajúcich orgánov, takže ich nemožno nárokovať v rámci článku 7 ods. 1, s výnimkou úspor súvisiacich s opatreniami na podporu obnovy existujúcich budov za predpokladu splnenia kritéria významnosti v zmysle časti 3 písm. h);

Pozmeňujúci návrh    89

Návrh smernice

Príloha I – bod 1 – písmeno b

Smernica 2012/27/EÚ

Príloha V – odsek 2 – písmeno h

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(h)  pri výpočte úspor energie sa zohľadní životnosť opatrení. Môže sa tak urobiť vypočítaním úspor, ktoré sa dosiahnu každým individuálnym postupom odo dňa, kedy sa začal uplatňovať, do 31. decembra 2020, resp. do 31. decembra 2030. Členské štáty môžu ako alternatívu prijať inú metódu, pri ktorej sa očakáva dosiahnutie aspoň rovnakého celkového objemu úspor. Pri používaní iných metód členské štáty zabezpečia, aby celkový objem úspor energie vypočítaný s použitím týchto iných metód nepresiahol objem úspor energie, ktoré by boli výsledkom výpočtu, ak by sa počítali úspory z každého individuálneho postupu odo dňa, kedy sa začal uplatňovať, do 31. decembra 2020, resp. do 31. decembra 2030. Členské štáty vo svojich integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy v rámci riadenia energetickej únie podrobne opíšu uvedené iné použité metódy a to, aké ustanovenia sa prijali na zabezpečenie splnenia požiadavky povinného výpočtu.

(h)  pri výpočte úspor energie sa zohľadní životnosť opatrení a tempo, akým úspory časom klesajú. Pri výpočte sa spočítajú úspory, ktoré sa dosiahnu každým individuálnym postupom od dátumu začatia jeho vykonávania do 31. decembra 2020, resp. do 31. decembra 2030. Ako alternatívu môžu členské štáty prijať inú metódu, pri ktorej sa očakáva dosiahnutie aspoň rovnakého celkového objemu úspor. Pri používaní iných metód členské štáty zabezpečia, aby celkový objem úspor energie vypočítaný s použitím týchto iných metód nepresiahol objem úspor energie, ktoré by boli výsledkom výpočtu, ak by sa počítali úspory z každého individuálneho postupu v období od začatia jeho vykonávania do 31. decembra 2020, resp. do 31. decembra 2030. Členské štáty vo svojich integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy podľanariadenia o riadení energetickej únie podrobne opíšu iné použité metódy a to, aké opatrenia prijali na to, aby zabezpečili splnenie tejto záväznej požiadavky výpočtu.

Pozmeňujúci návrh  90

Návrh smernice

Príloha I – bod 1 – písmeno b

Smernica 2012/27/EÚ

Príloha V – odsek 3 – písmeno d

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(d)  objem úspor energie, ktoré vyžaduje politické opatrenie alebo ktorý sa ním má dosiahnuť, sa vyjadrí buď ako konečná alebo primárna energetická spotreba pri použití prevodných koeficientov uvedených v prílohe IV;

(d)  objem úspor energie, ktoré vyžaduje politické opatrenie alebo ktoré sa ním majú dosiahnuť, sa vyjadrí ako konečná a primárna energetická spotreba pri použití prevodných koeficientov uvedených v prílohe IV;

Pozmeňujúci návrh    91

Návrh smernice

Príloha I – bod 1 – písmeno b

Smernica 2012/27/EÚ

Príloha V – odsek 3 – pododsek 2

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

V prípade politických opatrení prijatých podľa článku 7 ods. 2 písm. e) môžu členské štáty použiť metodiku výpočtu stanovenú podľa smernice 2010/31/EÚ, pokiaľ to je v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 7 tejto smernice a v tejto prílohe.

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh    92

Návrh smernice

Príloha I – bod 2 – písmeno b

Smernica 2012/27/EÚ

Príloha VII a

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Príloha VII a

Príloha VII a

Minimálne požiadavky na informácie o vyúčtovaní a spotrebe na základe skutočnej spotreby tepla, chladenia a teplej vody

Minimálne požiadavky na informácie o vyúčtovaní a spotrebe tepla, chladenia a teplej vody

1.   Vyúčtovanie na základe skutočnej spotreby

1.   Vyúčtovanie na základe skutočnej spotreby alebo hodnôt odčítaných z pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov

Aby koneční používatelia mohli regulovať svoju spotrebu energie, musí sa vyúčtovanie vykonávať na základe skutočnej spotreby najmenej raz za rok.

Na to, aby koneční používatelia mohli regulovať svoju spotrebu energie, sa musí vyúčtovanie vykonávať na základe skutočnej spotreby alebo hodnôt odčítaných z pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov najmenej raz za rok.

2.   Minimálna frekvencia informácií o vyúčtovaní alebo spotrebe

2.   Minimálna frekvencia informácií o vyúčtovaní alebo spotrebe

Od [sem doplniť …. dátum nadobudnutia účinnosti] tam, kde sú nainštalované meradlá alebo pomerové rozdeľovače nákladov s diaľkovým odpočtom, sa informácie o vyúčtovaní alebo spotrebe na základe skutočnej spotreby sprístupňujú najmenej štvrťročne na požiadanie, alebo ak sa koncoví odberatelia rozhodli pre elektronické vyúčtovanie, inak dvakrát ročne.

Od [sem doplniť …. dátum transpozície] tam, kde sú nainštalované meradlá alebo pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov s diaľkovým odpočtom, sa informácie o vyúčtovaní alebo spotrebe na základe skutočnej spotreby alebo hodnôt odčítaných z pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov poskytujú koncovým používateľom najmenej štvrťročne na požiadanie, alebo ak sa koncoví odberatelia rozhodnú pre elektronické vyúčtovanie, inak dvakrát ročne.

Od 1. januára 2022 tam, kde sú nainštalované meradlá alebo pomerové rozdeľovače nákladov s diaľkovým odpočtom, sa informácie o vyúčtovaní alebo spotrebe sprístupnia aspoň s mesačnou frekvenciou. Vykurovanie a chladenie mimo vykurovacieho obdobia/obdobia chladenia možno od tejto povinnosti oslobodiť.

Od 1. januára 2022 tam, kde sú nainštalované meradlá alebo pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov s diaľkovým odpočtom, sa informácie o vyúčtovaní alebo spotrebe založené na skutočnej spotrebe alebo na hodnotách odčítaných z pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov poskytnú všetkým koncovým používateľom aspoň raz mesačne. Informácie sú nepretržite dostupné aj na internete a priebežne aktualizované tak často, ako to umožňujú použité meracie zariadenia a systémy. Vykurovanie a chladenie mimo vykurovacieho obdobia/obdobia chladenia možno od tejto povinnosti oslobodiť.

3.  Minimálne informácie vo vyúčtovaní na základe skutočnej spotreby

3.  Minimálne informácie vo vyúčtovaní

Členské štáty zabezpečia, aby sa konečným používateľom v rámci vyúčtovania alebo spolu s ním jasne a zrozumiteľne sprístupnili tieto informácie:

Členské štáty zabezpečia, aby sa konečným používateľom v rámci vyúčtovania alebo spolu s ním jasne a zrozumiteľne sprístupnili tieto presné informácie na základe skutočnej spotreby alebo odpočtov pomerového rozdeľovača vykurovacích nákladov:

(a)  skutočné súčasné ceny a skutočná spotreba energie;

(a)  skutočné súčasné ceny a skutočná spotreba energie alebo celkové náklady na vykurovanie a hodnoty odčítané z pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov;

(b)  informácie o použitom palivovom mixe, a to aj pre koncových používateľov napojených na centralizované zásobovanie teplom alebo chladom;

(b)  informácie o použitom palivovom mixe a súvisiacich emisiách skleníkových plynov, a to aj pre koncových používateľov napojených na centralizované zásobovanie teplom alebo chladom a vysvetlenie jednotlivých daní, odvodov a sadzieb;

(c)  grafické porovnanie aktuálnej spotreby energie koncových používateľov so spotrebou za rovnaké obdobie v predchádzajúcom roku, pri vykurovaní a chladení, očistené o klimatický korekčný faktor;

(c)  grafické porovnanie aktuálnej spotreby energie koncových používateľov so spotrebou za rovnaké obdobie v predchádzajúcom roku, pri vykurovaní a chladení, očistené o klimatický korekčný faktor;

(d) kontaktné informácie o organizáciách koncových odberateľov, energetických agentúrach alebo podobných orgánoch vrátane adries webových stránok, na ktorých je možné získať informácie o dostupných opatreniach na zlepšenie energetickej efektívnosti, porovnateľné profily koncových používateľov a objektívne technické špecifikácie pre zariadenia využívajúce energiu;

(d) kontaktné informácie o organizáciách koncových odberateľov, energetických agentúrach alebo podobných orgánoch vrátane adries webových stránok, na ktorých je možné získať informácie o dostupných opatreniach na zlepšenie energetickej efektívnosti, porovnateľné profily koncových používateľov a objektívne technické špecifikácie pre zariadenia využívajúce energiu;

 

(da)  informácie o príslušných postupoch riešenia sťažností, službách ombudsmana alebo mechanizmoch alternatívneho riešenia sporov;

Okrem toho členské štáty zabezpečia, aby sa koncovému používateľovi v rámci vyúčtovania, spolu s ním alebo odkazom vo vyúčtovaní sprístupnili jasné a zrozumiteľné porovnania s priemerným normalizovaným alebo referenčným koncovým používateľom v rovnakej kategórii používateľov;

(db)  porovnania s priemerným normalizovaným alebo referenčným koncovým používateľom v rovnakej kategórii používateľov;

 

Účty, ktoré nie sú založené na skutočnej spotrebe tepla alebo odpočtoch pomerového rozdeľovača vykurovacích nákladov, obsahujú jasné a zrozumiteľné vysvetlenie výpočtu sumy uvedenej vo vyúčtovaní, prinajmenšom informácie uvedené v písmenách d) a da).

Pozmeňujúci návrh    93

Návrh smernice

Príloha I – bod 2 a (nový)

Smernica 2012/27/EÚ

Príloha IX – časť 1 – písmeno g

 

Platný text

Pozmeňujúci návrh

 

2a.  Písmeno g) v časti 1 prílohy IX sa nahrádza takto:

(g) Ekonomická analýza: posúdenie vplyvov

„(g) Ekonomická analýza: posúdenie vplyvov

V ekonomickej analýze sa zohľadnia všetky príslušné hospodárske vplyvy.

V ekonomickej analýze sa zohľadnia všetky príslušné hospodárske vplyvy.

Členské štáty môžu pri rozhodovaní analyzovaných scenárov posúdiť a zohľadniť náklady a úspory energie v dôsledku zvýšenej pružnosti dodávok energie a optimálnejšieho prevádzkovania elektrických sietí vrátane ušetrených nákladov a úspor zo znížených investícií do infraštruktúry.

Členské štáty pri rozhodovaní v analyzovaných scenároch posúdia a zohľadnia náklady a úspory energie v dôsledku zvýšenej pružnosti dodávok energie a optimálnejšieho prevádzkovania elektrických sietí vrátane ušetrených nákladov a úspor zo znížených investícií do infraštruktúry.

K nákladom a prínosom, ktoré sa zohľadňujú, patria prinajmenšom:

K nákladom a prínosom, ktoré sa zohľadňujú, patria prinajmenšom:

(i) Prínosy:

(i) Prínosy:

— hodnota výstupu pre spotrebiteľa (teplo a elektrina),

— hodnota výstupu pre spotrebiteľa (teplo a elektrina),

— externé prínosy, ako sú prínosy z hľadiska životného prostredia a zdravia, a to v maximálnej možnej miere,

— externé prínosy, ako sú prínosy z hľadiska životného prostredia, emisií skleníkových plynov, ako aj prínosy z hľadiska zdravia a bezpečnosti,

 

— vplyv na trh práce, energetická bezpečnosť a konkurencieschopnosť.

(ii) Náklady:

(ii) Náklady:

— investičné náklady na zariadenia a vybavenie,

— investičné náklady na zariadenia a vybavenie,

— investičné náklady na pridružené energetické siete,

— investičné náklady na pridružené energetické siete,

— variabilné and fixné prevádzkové náklady,

— variabilné and fixné prevádzkové náklady,

— náklady na energiu,

— náklady na energiu,

— environmentálne náklady a náklady na zdravie v maximálne možnej miere,

— environmentálne náklady a náklady na zdravie a bezpečnosť,

 

— náklady na trh práce, energetickú bezpečnosť a konkurencieschopnosť.“

Odôvodnenie

Účinky opatrení energetickej efektívnosti na hospodárstvo sa náležite zohľadnia v analýze nákladov a prínosov podľa uvedeného otvoreného zoznamu účinkov.

Pozmeňujúci návrh    94

Návrh smernice

Príloha – bod 2 b (nový)

Smernica 2012/27/EÚ

Príloha XII – pododsek 1 – písmeno a

 

Platný text

Pozmeňujúci návrh

 

2b.   V prílohe XII sa písmeno a) nahrádza takto:

‘a) stanovia a zverejnia svoje štandardné pravidlá vzťahujúce sa na znášanie a rozdeľovanie nákladov na technické úpravy, akými sú napr. pripojenie do sústavy a posilnenie sústavy, skvalitňovanie prevádzky sústavy a pravidlá nediskriminačného uplatňovania predpisov sústavy, ktoré sú nevyhnutné na začlenenie nových výrobcov dodávajúcich elektrinu vyrobenú vysokoúčinnou kombinovanou výrobou do prepojenej sústavy;

„a) stanovia a zverejnia svoje štandardné pravidlá vzťahujúce sa na znášanie a rozdeľovanie nákladov na technické úpravy, akými sú napr. pripojenie do sústavy, posilnenie sústavy a zavedenie nových sústav, skvalitňovanie prevádzky sústavy a pravidlá nediskriminačného uplatňovania predpisov sústavy, ktoré sú nevyhnutné na začlenenie nových výrobcov dodávajúcich elektrinu vyrobenú vysokoúčinnou kombinovanou výrobou do prepojenej sústavy a iných distribuovaných zdrojov.“

Odôvodnenie

Musia sa vziať do úvahy aj vysoko účinné sústavy a nové distribuované zdroje energie.

(1)

Ú. v. EÚ C 246, 28.7.2017, s. 42.

(2)

Ú. v. EÚ C 342, 12.10.2017, s. 119.


STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (20.9.2017)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti

COM(2016)0761– C8-0498/2016 – 2016/0376(COD))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Jytte Guteland

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor vzal do úvahy tieto pozmeňujúce návrhy:

Pozmeňujúci návrh    1

Návrh smernice

Odôvodnenie 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(1)  Znižovanie dopytu po energii je jedným z piatich rozmerov stratégie energetickej únie, ktorá bola prijatá 25. februára 2015. Zvyšovanie energetickej efektívnosti pomôže životnému prostrediu, zníži emisie skleníkových plynov, zvýši energetickú bezpečnosť zmiernením závislosti od dovozu energie z krajín mimo Únie, zníži náklady na energie pre domácnosti i firmy, pomôže zmierniť energetickú chudobu a povedie k tvorbe nových pracovných miest a zvýšenej ekonomickej činnosti v celom hospodárstve. Je to v súlade so záväzkom Únie v rámci stratégie energetickej únie a globálneho klimatického programu zriadeného Parížskou dohodou z decembra 2015 stranami Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy.

(1)  Znižovanie dopytu po energii je jedným z piatich rozmerov stratégie energetickej únie, ktorá bola prijatá 25. februára 2015. Zvyšovanie energetickej efektívnosti pomôže životnému prostrediu, zlepší kvalitu ovzdušia v dôsledku nižšieho dopytu po tuhých vykurovacích palivách v energeticky hospodárnych budovách, zlepší zdravie občanov Únie znížením znečistenia ovzdušia a vytvorením zdravej klímy vo vnútri budov, zníži emisie skleníkových plynov, zvýši energetickú bezpečnosť zmiernením závislosti od dovozu energie z krajín mimo Únie, zníži náklady na energie pre domácnosti i firmy, pomôže zmierniť energetickú chudobu a povedie k tvorbe nových pracovných miest a zvýšenej ekonomickej činnosti v celom hospodárstve. Je to v súlade so záväzkom Únie v rámci stratégie energetickej únie a globálneho klimatického programu zriadeného Parížskou dohodou z decembra 2015 stranami Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy.

Pozmeňujúci návrh    2

Návrh smernice

Odôvodnenie 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ9 je nástrojom pokroku vo vytváraní energetickej únie, v ktorej by sa energetická efektívnosť mala vnímať ako samostatný zdroj energie. Pri stanovovaní nových pravidiel na strane ponuky a v iných oblastiach politiky treba zohľadniť zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti. Komisia by mala zaistiť, aby energetická efektívnosť a reakcia na strane spotreby mali rovnocenné postavenie ako výrobné kapacity. Energetickú efektívnosť treba zohľadniť pri každom plánovaní alebo finančnom rozhodnutí relevantnom pre energetický systém. K zvýšeniu energetickej účinnosti treba pristúpiť vždy, keď je nákladovo efektívnejšie, než ekvivalentné riešenia na strane dodávok. Malo by to prispieť k využitiu početných prínosov energetickej efektívnosti pre európsku spoločnosť – najmä občanov a podniky.

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ9 je nástrojom pokroku vo vytváraní energetickej únie, v ktorej by sa energetická efektívnosť mala vnímať ako samostatný zdroj energie. Pri stanovovaní nových pravidiel na strane ponuky a v iných oblastiach politiky treba zohľadniť zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti, pričom by ju mali uznávať aj finančné inštitúcie poskytovaním osobitných prostriedkov a nástrojov. Komisia by mala zaistiť, aby energetická efektívnosť a reakcia na strane spotreby mali rovnocenné postavenie ako výrobné kapacity. Energetickú efektívnosť treba zohľadniť pri každom plánovaní alebo finančnom rozhodnutí relevantnom pre energetický systém. K zvýšeniu energetickej efektívnosti treba pristúpiť vždy, keď je nákladovo efektívnejšie, než ekvivalentné riešenia na strane dodávok. Malo by to prispieť k využitiu početných prínosov energetickej efektívnosti pre európsku spoločnosť – najmä občanov a podniky.

__________________

__________________

9 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).

9 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).

Pozmeňujúci návrh    3

Návrh smernice

Odôvodnenie 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(3)  Európska rada v októbri 2014 stanovila cieľ energetickej efektívnosti do roku 2030 na úrovni 27 %, ktorý sa má do roku 2020 preskúmať „z hľadiska možnosti dosiahnuť na úrovni Únie zlepšenie o 30 %“. Európsky parlament Komisiu v decembri 2015 vyzval, aby posúdila realistickosť cieľa dosiahnuť v rovnakom období zvýšenie energetickej efektívnosti na úrovni 40 %. Je preto vhodné smernicu preskúmať a následne zmeniť v záujme jej prispôsobenia výhľadu do roku 2030.

(3)  Európska rada v októbri 2014 stanovila cieľ energetickej efektívnosti na rok 2030 na úrovni 27 %, ktorý sa má do roku 2020 preskúmať „z hľadiska možnosti dosiahnuť na úrovni Únie zlepšenie o 30 %“. Európsky parlament Komisiu v júni 2016 vyzval, aby stanovila záväzný cieľ v oblasti energetickej efektívnosti na úrovni 40 % na rok 2030, ktorý bude odrážať aj úroveň nákladovo efektívneho potenciálu energetickej efektívnosti. Je preto vhodné smernicu preskúmať a následne zmeniť v záujme jej prispôsobenia výhľadu do roku 2030.

Pozmeňujúci návrh    4

Návrh smernice

Odôvodnenie 3 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(3a)  Veľký prebytok kvót v systéme EÚ na obchodovanie s emisiami (ETS), spôsobený hospodárskym poklesom, prílevom medzinárodných uhlíkových kreditov a nadmerným prideľovaním, viedol k nízkej cene kvót ETS. Neočakáva sa rast ceny uhlíka v dohľadnej budúcnosti na úroveň, ktorá by dostatočne motivovala k zlepšovaniu v oblasti úspor energie a obnoviteľných zdrojov energie, preto je potrebné zachovať osobitné opatrenia a stabilný dlhodobý rámec na úrovni Únie pre investície do úspor energie.

Pozmeňujúci návrh    5

Návrh smernice

Odôvodnenie 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(4)  Na úrovni členských štátov sa v horizonte roku 2030 záväzné ciele nestanovujú. Mala by sa jasne stanoviť potreba Únie dosiahnuť na úrovni EÚ ciele v oblasti energetickej efektívnosti na roky 2020 a 2030 vyjadrené v primárnej i konečnej spotrebe energie, a to v podobe záväzného cieľa 30 %. Toto objasnenie na úrovni Únie by nemalo obmedzovať členské štáty, ktoré si naďalej môžu stanovovať národné príspevky buď na základe primárnej alebo konečnej spotreby energie, primárnych alebo konečných úspor energie či energetickej náročnosti. Členské štáty by mali pri stanovovaní svojich indikatívnych národných príspevkov k energetickej efektívnosti zohľadniť, že spotreba energie v Únii v roku 2030 nesmie presiahnuť 1 321 Mtoe primárnej energie a 987 Mtoe koncovej energie. Znamená to, že v porovnaní s úrovňami z roku 2005 by sa v Únii mala primárna spotreba energie znížiť o 23 % a konečná spotreba energie o 17 %. Pokrok v dosahovaní cieľa Únie na rok 2030 treba pravidelne vyhodnocovať, čo je zabezpečené v legislatívnom návrhu o riadení energetickej únie.

(4)  Na úrovni členských štátov, ako aj na úrovni Únie by sa v horizonte roku 2030 mali stanoviť záväzné ciele. Mala by sa jasne stanoviť potreba Únie dosiahnuť ciele v oblasti energetickej efektívnosti na roky 2020 a 2030 vyjadrené v primárnej i konečnej spotrebe energie, a to prostredníctvom záväzného 40 % cieľa v oblasti energetickej efektívnosti. Okrem toho členské štáty vypracujú národné energetické plány obsahujúce záväzné vnútroštátne ciele, a to v súlade s nariadením (EÚ) XX (20XX) [Riadenie energetickej únie]. Toto objasnenie na úrovni Únie by nemalo obmedzovať členské štáty, pretože si naďalej môžu stanovovať vnútroštátne ciele buď na základe primárnej alebo konečnej spotreby energie, primárnych alebo konečných úspor energie či energetickej náročnosti. Členské štáty by mali pri stanovovaní vnútroštátnych záväzných cieľov v oblasti energetickej efektívnosti zohľadniť, že spotreba energie v Únii v roku 2030 nesmie presiahnuť 1 132 Mtoe primárnej energie a 849 Mtoe koncovej energie. Znamená to, že v porovnaní s úrovňami z roku 2005 by sa v Únii mala primárna spotreba energie znížiť o 34 % a konečná spotreba energie o 31 %. Pokrok v dosahovaní cieľa Únie na rok 2030 treba pravidelne vyhodnocovať, čo je zabezpečené v legislatívnom návrhu o riadení energetickej únie.

Pozmeňujúci návrh    6

Návrh smernice

Odôvodnenie 6

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(6)  Vzhľadom na rámec politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030 by sa uplatňovanie povinnosti energetických úspor malo predĺžiť na obdobie po roku 2020. Predĺženie povinného obdobia na obdobie po roku 2020 by zvýšilo stabilitu pre investorov, a teda podnietilo dlhodobé investície a dlhodobé opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti, ako napríklad obnova budov.

(6)  Vzhľadom na ciele v oblasti dekarbonizácie v súlade s Parížskou dohodou a na rámec politík v oblasti klímy a energetiky do roka 2030, ako aj klimatické a energetické ciele Únie na rok 2050, by sa uplatňovanie povinnosti energetických úspor malo predĺžiť na obdobie po roku 2020. Predĺženie povinného obdobia na obdobie po roku 2020 vďaka dlhodobej vízii a súvisiacim politickým opatreniam by zvýšilo stabilitu pre investorov, a teda podnietilo dlhodobé investície a dlhodobé opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti, ako je obnova budov a prechod na budovy s takmer nulovou spotrebou energie. Spolupráca so súkromným sektorom je dôležitá na to, aby sa posúdilo, na akom základe možno odblokovať súkromné investície do projektov v oblasti energetickej efektívnosti.

Pozmeňujúci návrh    7

Návrh smernice

Odôvodnenie 6 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(6a)  Zlepšenia energetickej efektívnosti majú pozitívny vplyv aj na kvalitu ovzdušia, keďže energeticky efektívnejšie budovy znižujú dopyt po vykurovacích palivách a predovšetkým aj po pevných vykurovacích palivách. Opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti tak prispievajú k zlepšovaniu kvality ovzdušia v budovách aj mimo budov, a nákladovo efektívnym spôsobom pomáhajú plniť ciele politiky Únie v oblasti kvality ovzdušia, ako sú stanovené najmä smernicou (EÚ) 2016/2284 (smernica o kvalite ovzdušia)1a. Zníženie dopytu po energii v budovách by sa malo považovať za prvok politiky v oblasti kvality ovzdušia všeobecne a najmä v členských štátoch, kde je plnenie limitov Únie v oblasti emisií látok znečisťujúcich ovzdušie problematické a kde by energetická efektívnosť mohla pomôcť s plnením týchto cieľov.

 

__________________

 

1a Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES (Ú. v. EÚ L 344, 17.12.2016, s. 1 – 31).

Pozmeňujúci návrh    8

Návrh smernice

Odôvodnenie 8

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(8)  Hoci dlhodobé opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti budú prinášať úspory energie aj po roku 2020, v záujme podpory nového cieľa Únie v tejto oblasti do roku 2030 by mali tieto opatrenia priniesť po roku 2020 nové úspory. Na druhej strane úspory energie dosiahnuté po 31. decembri 2020 nemožno započítať do objemu kumulatívnych úspor vyžadovaného za obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.

(8)  Hoci dlhodobé opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti budú prinášať úspory energie aj po roku 2020, v záujme podpory nového cieľa Únie v tejto oblasti do roku 2030 a energetických a klimatických cieľov v súlade s Parížskou dohodou do roku 2050 by mali tieto opatrenia priniesť po roku 2020 nové úspory. Na druhej strane úspory energie dosiahnuté po 31. decembri 2020 nemožno započítať do objemu kumulatívnych úspor vyžadovaného za obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.

Pozmeňujúci návrh    9

Návrh smernice

Odôvodnenie 10

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(10)  Úspory energie vyplývajúce z uplatňovania legislatívy Únie nemožno nárokovať, pokiaľ príslušné opatrenie neprekračuje minimálny rámec požadovaný príslušnou legislatívou Únie – či už stanovením ambicióznejších vnútroštátnych požiadaviek na energetickú efektívnosť, alebo intenzívnejším využívaním daného opatrenia. Keďže obnova budov je kľúčovým faktorom zvyšovania úspor energie z dlhodobého hľadiska, treba ujasniť, že všetky úspory energie dosiahnuté opatreniami na podporu obnovy existujúcich budov možno nárokovať, ak majú oproti vývoju za absencie daných politických opatrení dodatočný charakter a ak členský štát preukáže, že povinný, zúčastňujúci sa alebo poverený subjekt skutočne prispel k dosiahnutiu nárokovaných úspor vyplývajúcich z daného opatrenia.

(10)  Úspory energie vyplývajúce z uplatňovania legislatívy Únie možno nárokovať len vtedy, ak vyplývajú z nových politických opatrení, či už zavedených po 31. decembri 2020 alebo skôr, pokiaľ možno preukázať, že výsledkom týchto opatrení sú nové individuálne opatrenia prijaté po 31. decembri 2020, ktoré prinášajú nové úspory; a že príslušné opatrenie neprekračuje minimálny rámec požadovaný príslušnou legislatívou Únie – či už stanovením ambicióznejších vnútroštátnych požiadaviek na energetickú efektívnosť, alebo intenzívnejším využívaním daného opatrenia. Budovy predstavujú významný potenciál ďalšieho zvyšovania energetickej efektívnosti a obnova budov je kľúčovým faktorom zvyšovania úspor energie z dlhodobého hľadiska, pričom urýchlenie tohto zvyšovania je nutné vzhľadom na to, že na obnovu existujúceho fondu budov zostáva relatívne krátke obdobie. Treba ujasniť, že všetky úspory energie dosiahnuté opatreniami na podporu obnovy existujúcich budov možno nárokovať, ak majú oproti vývoju za absencie daných politických opatrení dodatočný charakter a ak členský štát preukáže, že povinný, zúčastňujúci sa alebo poverený subjekt skutočne prispel k dosiahnutiu nárokovaných úspor vyplývajúcich z daného opatrenia.

Pozmeňujúci návrh    10

Návrh smernice

Odôvodnenie 10 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(10a)  Efektívne hospodárenie s vodou môže významne prispieť k energetickým úsporám. Vodárenstvo v Únii používa takmer 3,5 % elektriny1a. Úprava a preprava vody prostredníctvom čerpadlových a tlakových systémov poháňaných elektromotormi spotrebúva mnoho energie. Dopyt po vode by sa do roku 2040 mal zvýšiť o 25 %, predovšetkým v mestách. Úniky vody pritom predstavujú 24 % celkového množstva vody spotrebúvanej v Európe, čo okrem strát vody vytvára aj energetické straty. Preto by akékoľvek opatrenia zamerané na efektívnejšie hospodárenie s vodou a zníženie jej využívania prispievali k plneniu cieľa Únie v oblasti energetickej efektívnosti.

 

_______________

 

1a Vyhliadky svetovej energetiky 2016, Medzinárodná energetická agentúra, 2016.

Pozmeňujúci návrh    11

Návrh smernice

Odôvodnenie 10 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(10b)  Priemysel je najväčším konzumentom vody v Európe, pričom jeho podiel na spotrebe je 44%1a. Využívanie inteligentných technológií a postupov efektívneho hospodárenia s vodou môže priniesť významné energetické úspory a pritom zvýšiť konkurencieschopnosť podnikov. To isté platí aj pre mestá, kde voda zodpovedá za 30 až 50 % účtov obcí za elektrinu.

 

________________

 

1a Pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Poľnohospodárstvo a udržateľné vodné hospodárstvo v EÚ, 28. apríla 2017.

Pozmeňujúci návrh    12

Návrh smernice

Odôvodnenie 12

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(12)  Zvýšenie energetickej efektívnosti budov by malo byť prínosom najmä pre spotrebiteľov postihnutých energetickou chudobou. Členské štáty už teraz môžu od povinných subjektov vyžadovať, aby do opatrení na úsporu energie zahrnuli sociálne ciele súvisiace s energetickou chudobou; táto možnosť by sa teraz mala rozšíriť o alternatívne opatrenia a zmeniť na povinnosť, pričom by sa však členským štátom mala ponechať úplná flexibilita v otázkach veľkosti, rozsahu a obsahu takýchto opatrení. V súlade s článkom 9 Zmluvy by mali byť politiky Únie v oblasti energetickej efektívnosti inkluzívne, a teda by mali zabezpečovať dostupnosť opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti aj spotrebiteľom postihnutým energetickou chudobou.

(12)  Malo by sa zabezpečiť, aby zvýšenie energetickej efektívnosti budov bolo prínosom najmä pre spotrebiteľov s nízkymi príjmami, ktorým hrozí energetická chudoba. Členské štáty už teraz môžu od povinných subjektov vyžadovať, aby do opatrení na úsporu energie zahrnuli sociálne ciele súvisiace s energetickou chudobou; táto možnosť by sa teraz mala rozšíriť o alternatívne opatrenia, ktoré sú posilnené s cieľom požadovať významný podiel ako prioritu, a zmeniť na povinnosť, pričom by sa však členským štátom mala ponechať úplná flexibilita v otázkach veľkosti, rozsahu a obsahu takýchto opatrení. V súlade s článkom 9 Zmluvy by mali byť politiky Únie v oblasti energetickej efektívnosti inkluzívne, a teda by mali zabezpečovať dostupnosť opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti aj spotrebiteľom postihnutým energetickou chudobou. Na tento účel by sa mala riadne vymedziť energetická chudoba, vykonávanie opatrení členskými štátmi by sa malo monitorovať a plány by mali byť doplnené o primerané finančné nástroje.

Pozmeňujúci návrh    13

Návrh smernice

Odôvodnenie 12 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(12 a)  Keďže približne 50 miliónov domácností v Únii je postihnutých energetickou chudobou, opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti musia byť základom každej nákladovo efektívnej stratégie riešenia energetickej chudoby a zraniteľnosti spotrebiteľov, pričom dopĺňajú politiky sociálneho zabezpečenia na úrovni členských štátov.

Odôvodnenie

Opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti musia byť určené osobám, ktoré sú vystavené riziku energetickej chudoby a ktoré nebudú mať prostriedky na uskutočňovanie potrebných investícií. Investície do domácností ohrozených energetickou chudobou však majú významný prínos pre tieto domácnosti a širšiu spoločnosť.

Pozmeňujúci návrh    14

Návrh smernice

Odôvodnenie 12 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(12b)  Všetci spotrebitelia by mali mať možnosť získať čo najvyšší prínos z opatrení v oblasti energetickej efektívnosti, ktoré zavádzajú, keďže aj všetky náklady, obdobia návratnosti a prínosy sú úplne transparentné.

Pozmeňujúci návrh    15

Návrh smernice

Odôvodnenie 12 c (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(12 c)  Fond budov v Únii bude do roku 2050 musieť mať „takmer nulovú spotrebu energie“ do roku 2050 v súlade s cieľmi COP21 (Parížska dohoda). Súčasná miera renovácie budov je nedostatočná a budovy, ktoré vlastnia alebo využívajú občania s nízkymi príjmami ohrození energetickou chudobou, sú najťažšie dosiahnuteľné. Opatrenia ustanovené v článkoch 7, 7a a 7b majú preto mimoriadny význam.

Odôvodnenie

Opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti musia byť určené osobám, ktoré sú vystavené riziku energetickej chudoby a ktoré nebudú mať prostriedky na uskutočňovanie potrebných investícií. Investície do domácností ohrozených energetickou chudobou však majú významný prínos pre tieto domácnosti a širšiu spoločnosť.

Pozmeňujúci návrh    16

Návrh smernice

Odôvodnenie 13

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(13)  Energia, ktorá sa na budovách alebo v nich vyrába z obnoviteľných zdrojov, znižuje objem dodávanej energie vyrobenej z fosílnych palív. Znižovanie spotreby energie a využívanie obnoviteľných zdrojov v sektore budov má pre Úniu veľký význam z hľadiska znižovania energetickej závislosti i emisií skleníkových plynov, najmä vzhľadom na ambiciózne ciele v oblasti klímy a energetiky do roku 2030, ako aj na globálny záväzok prijatý v decembri 2015 na parížskej konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP21). Členské štáty by preto pri plnení požiadaviek na úspory energie mali mať možnosť zohľadniť určité množstvo energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na budovách alebo v nich na vlastnú spotrebu. Na tento účel by sa členským štátom malo povoliť použitie metodík výpočtu stanovených v smernici 2010/31/EÚ.

(13)  Energia, ktorá sa na budovách alebo v nich vyrába z obnoviteľných zdrojov, znižuje objem dodávanej energie vyrobenej z fosílnych palív. Znižovanie spotreby energie a využívanie obnoviteľných zdrojov v sektore budov má pre Úniu veľký význam z hľadiska znižovania energetickej závislosti i emisií skleníkových plynov, najmä vzhľadom na ambiciózne ciele v oblasti klímy a energetiky do roku 2030, ako aj na globálny záväzok prijatý v decembri 2015 na parížskej konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP21), v ktorom sa uvádza, že zvýšenie globálnej priemernej teploty by sa malo udržať výrazne pod úrovňou 2 °C a že by sa malo vyvinúť úsilie o obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C. Členské štáty by preto mali prijať ambiciózne dlhodobé stratégie obnovy v súlade s článkom 2a smernice 2010/31/EÚ v účinnom znení, a to s cieľom dosiahnuť do roku 2050 vysoko energeticky efektívny fond budov s takmer nulovou spotrebou energie a so zostávajúcimi energetickými potrebami pokrytými z obnoviteľných zdrojov.

Pozmeňujúci návrh    17

Návrh smernice

Odôvodnenie 14

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(14)  V rámci opatrení stanovených v oznámení Komisie o novom prístupe s dôrazom na spotrebiteľov energie v kontexte energetickej únie a stratégie vykurovania a chladenia treba posilniť minimálne práva spotrebiteľov na zrozumiteľné a včasné informácie o ich spotrebe energie. Články 9 až 11 smernice 2012/27/EÚ a jej príloha VII by sa mali zmeniť, aby umožňovali častú a lepšiu spätnú väzbu o spotrebe energie. Zároveň by sa malo objasniť, že práva spojené s vyúčtovaním a informáciami o vyúčtovaní sa vzťahujú na spotrebiteľov tepla, chladu a teplej vody dodávaných z centrálneho zdroja, aj keď nemajú s dodávateľom energie priamy individuálny zmluvný vzťah. Na účely týchto ustanovení by teda pojem „konečný používateľ“ mal zahŕňať koncových odberateľov nakupujúcich teplo, chlad alebo teplú vodu na vlastnú spotrebu, ako aj obyvateľov individuálnych jednotiek bytových domov alebo viacúčelových budov, ak sú takéto jednotky zásobované z centrálneho zdroja. Pojem „individuálne meranie spotreby“ by sa mal vzťahovať na meranie spotreby v individuálnych jednotkách takýchto budov. Do 1. januára 2020 by mali nové montované meradlá množstva tepla a pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov umožňovať diaľkový odpočet, aby sa zaistilo nákladovo efektívne a časté poskytovanie informácií o spotrebe. Nový článok 9a sa má uplatňovať len na vykurovanie, chladenie a dodávku teplej vody z centrálneho zdroja.

(14)  V rámci opatrení stanovených v oznámení Komisie o novom prístupe s dôrazom na spotrebiteľov energie v kontexte energetickej únie a stratégie vykurovania a chladenia treba posilniť minimálne práva spotrebiteľov na zrozumiteľné a včasné informácie o ich spotrebe energie. Články 9 až 11 smernice 2012/27/EÚ a jej príloha VII by sa mali – s cieľom optimalizovať spotrebu energie spotrebiteľov – zmeniť, aby umožňovali častú a lepšiu spätnú väzbu o spotrebe energie, ak je to technicky možné a nákladovo efektívne vzhľadom na zavedené meracie zariadenia. Zároveň by sa malo objasniť, že práva spojené s vyúčtovaním a informáciami o vyúčtovaní alebo spotrebe sa vzťahujú na spotrebiteľov tepla, chladu a teplej vody dodávaných z centrálneho zdroja, aj keď nemajú s dodávateľom energie priamy individuálny zmluvný vzťah. Pojem „koncový odberateľ“ možno chápať tak, že jeho vymedzenie zahŕňa len fyzické a právnické osoby nakupujúce energiu na základe priamej individuálnej zmluvy s dodávateľom energie. Pojem „konečný používateľ“ by sa mal vzťahovať na širšiu skupinu spotrebiteľov. Pojem „konečný používateľ“ by okrem koncových odberateľov nakupujúcich teplo, chlad alebo teplú vodu na vlastnú spotrebu mal zahŕňať aj obyvateľov individuálnych jednotiek bytových domov alebo viacúčelových budov, ak sú takéto jednotky zásobované z centrálneho zdroja a ak obyvatelia nemajú žiadnu priamu alebo individuálnu zmluvu s dodávateľom energie. Do 1. januára 2020 by mali nové montované meradlá množstva tepla a pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov umožňovať diaľkový odpočet, aby sa zaistilo nákladovo efektívne a časté poskytovanie informácií o spotrebe. Nový článok 9a sa má uplatňovať len na vykurovanie, chladenie a dodávku teplej vody z centrálneho zdroja. Členské štáty by mali mať možnosť rozhodnúť, ako najlepšie navrhnúť podrobné opatrenia poskytujúce častú a lepšiu spätnú väzbu o spotrebe energie pre obyvateľov žijúcich v samostatných jednotkách v rámci bytových alebo viacúčelových budov s vykurovaním, chladením alebo zásobovaním horúcou vodou z centrálneho zdroja. Pojem „individuálne meranie spotreby“ by sa mal vzťahovať na meranie spotreby v individuálnych jednotkách takýchto budov. Nákladová efektívnosť individuálneho merania spotreby závisí od toho, či sú súvisiace náklady primerané z hľadiska potenciálnych úspor energie.

Pozmeňujúci návrh    18

Návrh smernice

Odôvodnenie 14 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(14 a)  Vzhľadom na tieto nové požiadavky by členské štáty mali zohľadňovať to, že inovácie a nové technológie si vyžadujú rozšírené investície do vzdelávania a zručností, ktoré sú potrebné na úspešné zavádzanie takýchto technológií a na to, aby sa občanom aj podnikom umožnilo prispievať k plneniu cieľov v oblasti energetickej efektívnosti stanoveným Komisiou alebo členskými štátmi.

Pozmeňujúci návrh    19

Návrh smernice

Odôvodnenie 15

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(15)  Mali by sa zrušiť určité ustanovenia článku 15 smernice 2012/27/EÚ, ktorý sa týka premeny, prenosu a distribúcie energie. Na základe preskúmania acquis v oblasti energetiky sa môže zmeniť štruktúra niektorých povinností členských štátov v rámci jednotlivých aktov spojených s touto oblasťou. Táto reštrukturalizácia by sa nemala dotknúť povinnosti členských štátov dodržať vecné požiadavky smernice 2012/27/EÚ, ktoré môžu byť úplne alebo čiastočne opäť zavedené v iných aktoch.

(15)  Niektoré ustanovenia článku 15 smernice 2012/27/EÚ, ktorý sa týka premeny, prenosu a distribúcie energie, by sa mali zosúladiť s príslušnými ustanoveniami o trhu s elektrickou energiou. Na základe preskúmania acquis v oblasti energetiky sa môže zmeniť štruktúra niektorých povinností členských štátov v rámci jednotlivých aktov spojených s touto oblasťou. Táto reštrukturalizácia by sa nemala dotknúť povinnosti členských štátov dodržať vecné požiadavky smernice 2012/27/EÚ.

Pozmeňujúci návrh    20

Návrh smernice

Odôvodnenie 18

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(18)  Aby bolo možné vyhodnotiť účinnosť smernice 2012/27/EÚ, mala by sa zaviesť požiadavka na celkové preskúmanie smernice a predloženie príslušnej správy Európskemu parlamentu a Rade do 28. februára 2024.

(18)  Právne predpisy v oblasti energetiky a klímy sa navzájom dopĺňajú a mali by sa navzájom posilňovať. Preto by Komisia mala v rámci záväzkov podľa Parížskej dohody do 6 mesiacov od globálnej bilancie UNFCCC v roku 2023 a v súlade s procesom revízie nariadenia o riadení [ ] uskutočniť celkové preskúmanie smernice 2012/27/EÚ a predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi všeobecnú účinnosť smernice 2012/27/EÚ a potrebu prispôsobiť politiku Únie v oblasti energetickej efektívnosti cieľom Parížskej dohody. Takéto preskúmanie a takáto správa by sa mali týkať aj následných globálnych bilancií.

Pozmeňujúci návrh    21

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 1

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 1 – odsek 1

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  Touto smernicou sa stanovuje spoločný rámec opatrení na podporu energetickej efektívnosti v Únii s cieľom zabezpečiť, aby sa do roku 2020 dosiahli 20 % hlavné ciele a do roku 2030 30 % záväzné hlavné ciele Únie v oblasti energetickej efektívnosti, a vytvárajú sa podmienky na ďalšie zlepšovanie energetickej efektívnosti po týchto rokoch. Stanovuje pravidlá na odstránenie prekážok na trhu s energiou a prekonanie zlyhaní trhu, ktoré bránia efektívnosti pri dodávke a využívaní energie, a určuje stanovenie indikatívnych vnútroštátnych cieľov energetickej efektívnosti na roky 2020 a 2030;

1.  Touto smernicou sa stanovuje spoločný rámec opatrení na podporu energetickej efektívnosti v Únii s cieľom zabezpečiť, aby sa do roku 2020 dosiahli 20 % hlavné ciele a do roku 2030 40 % záväzné hlavné ciele Únie v oblasti energetickej efektívnosti, a vytvárajú sa podmienky na ďalšie zlepšovanie energetickej efektívnosti po týchto rokoch v súlade s už stanovenými cieľmi v oblasti energetiky a so záväzkami prijatými v rámci energetickej únie, ako aj v súlade s globálnym klimatickým cieľom stanoveným Parížskou dohodou. Stanovuje pravidlá na odstránenie prekážok na trhu s energiou a prekonanie zlyhaní trhu, ktoré bránia efektívnosti pri dodávke a využívaní energie, a spája sa so zásadou Únie zabezpečiť prvoradosť energetickej efektívnosti s početnými výhodami pre klímu, ako aj pre občanov a podniky Únie. Smernica okrem toho určuje stanovenie vnútroštátnych cieľov energetickej efektívnosti na rok 2020 a záväzných vnútroštátnych cieľov energetickej efektívnosti a príspevkov na rok 2030;

 

V záujme mobilizácie súkromného financovania opatrení v oblasti energetickej efektívnosti a obnov zameraných na energetiku Komisia vedie dialóg s verejnými aj súkromnými finančnými inštitúciami na zmapovanie potenciálnych politických mechanizmov. Vzhľadom na veľký potenciál zlepšení v oblasti energetickej efektívnosti v stavebníctve sa musia osobitne zohľadniť investície v tomto sektore, a to s prvoradým dôrazom na obytné budovy s nízkopríjmovými domácnosťami ohrozenými energetickou chudobou. Okrem toho, aby boli investície do projektov v oblasti energetickej efektívnosti pre investorov z finančného hľadiska zaujímavejšie a uskutočniteľné, by Komisia mala zvážiť možnosti spájania malých projektov do väčších. Komisia poskytne členským štátom usmernenia týkajúce sa toho, ako súkromné investície odblokovať, najneskôr 1. januára 2019.

Pozmeňujúci návrh    22

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 1 a (nový)

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 2 – odsek 1 – bod 8 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(1 a)  Do článku 2 sa dopĺňa nový bod 8a:

 

(8a)   „orgán verejnej moci“ je každá vládna alebo iná verejná správa na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni vrátane nemocníc alebo zariadení zdravotnej starostlivosti, ako aj vzdelávacích inštitúcií a inštitúcií sociálneho bývania

Pozmeňujúci návrh  23

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 3

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 3

Článok 3

Ciele v oblasti energetickej efektívnosti

Ciele v oblasti energetickej efektívnosti

1.   Každý členský štát stanoví indikatívny národný cieľ energetickej efektívnosti na rok 2020 na základe primárnej alebo konečnej energetickej spotreby, úspor primárnej alebo konečnej energie alebo energetickej náročnosti. Členské štáty tieto ciele oznámia Komisii v súlade s článkom 24 ods. 1 a prílohou XIV časťou 1. Členské štáty pritom vyjadria tieto ciele aj ako absolútnu úroveň primárnej energetickej spotreby a konečnej energetickej spotreby v roku 2020 a vysvetlia, ako a na základe akých údajov ju vypočítali.

1.   Každý členský štát stanoví indikatívny národný cieľ energetickej efektívnosti na rok 2020 a záväzný vnútroštátny cieľ na rok 2030 na základe primárnej alebo konečnej energetickej spotreby, úspor primárnej alebo konečnej energie alebo energetickej náročnosti. Členské štáty tieto ciele oznámia Komisii v súlade s článkom 24 ods. 1 a prílohou XIV časťou 1. Členské štáty pritom vyjadria tieto ciele aj ako absolútnu úroveň primárnej energetickej spotreby a konečnej energetickej spotreby v roku 2020 a vysvetlia, ako a na základe akých údajov ju vypočítali.

Pri stanovení týchto cieľov členské štáty zohľadnia:

Pri stanovení týchto cieľov členské štáty zohľadnia:

a)  že spotreba energie v Únii v roku 2020 nesmie presiahnuť 1 483 Mtoe primárnej energie a/alebo 1 086 Mtoe koncovej energie;

a)  že spotreba energie v Únii v roku 2020 nesmie presiahnuť 1 483 Mtoe primárnej energie a/alebo 1 086 Mtoe koncovej energie;

b)  opatrenia stanovené v tejto smernici;

b)  opatrenia stanovené v tejto smernici;

c)  opatrenia prijaté na dosiahnutie národných cieľov úspor energie podľa článku 4 ods. 1 smernice 2006/32/ES ako aj

c)  opatrenia prijaté na dosiahnutie národných cieľov úspor energie podľa článku 4 ods. 1 smernice 2006/32/ES ako aj

d)  iné opatrenia na podporu energetickej efektívnosti v členských štátoch a na úrovni Únie.

d)  iné opatrenia na podporu energetickej efektívnosti v členských štátoch a na úrovni Únie.

Členské štáty môžu pri stanovení týchto cieľov zohľadniť aj vnútroštátne okolnosti ovplyvňujúce primárnu energetickú spotrebu, ako napríklad:

Členské štáty môžu pri stanovení týchto cieľov zohľadniť aj vnútroštátne okolnosti ovplyvňujúce primárnu energetickú spotrebu, ako napríklad:

a)  zvyšný potenciál nákladovo efektívnych úspor energie;

a)  zvyšný potenciál nákladovo efektívnych úspor energie;

b)  vývoj a prognózy HDP;

b)  vývoj a prognózy HDP;

c)  zmeny v dovoze a vývoze energie;

c)  zmeny v dovoze a vývoze energie;

 

c a)  technologický vývoj, ktorý môže uľahčiť uskutočniteľnosť cieľov;

d)  rozvoj všetkých obnoviteľných zdrojov energie, jadrovú energiu, zachytávanie a ukladanie CO2 a ako aj

d)  rozvoj všetkých obnoviteľných zdrojov energie, jadrovú energiu, zachytávanie a ukladanie CO2 a ako aj

 

da)  Parížska dohoda z decembra 2015, v ktorej sa vyžaduje, aby Únia a členské štáty obmedzili zvýšenie priemernej globálnej teploty na oveľa nižšiu hodnotu než 2 °C a podľa možnosti na najviac 1,5 °C; ako aj

 

db)  na ciele Únie v oblasti klímy a energetiky na rok 2050.

e)  predchádzajúce opatrenia.

e)  predchádzajúce opatrenia.

2. Komisia do 30. júna 2014 vyhodnotí dosiahnutý pokrok a to, či je pravdepodobné, že Únia v roku 2020 dosiahne spotrebu energie, ktorá nepresahuje 1 483 Mtoe primárnej energie a 1 086 Mtoe koncovej energie.

2. Komisia do 30. júna 2014 vyhodnotí dosiahnutý pokrok a to, či je pravdepodobné, že Únia v roku 2020 dosiahne spotrebu energie, ktorá nepresahuje 1 483 Mtoe primárnej energie a 1 086 Mtoe koncovej energie.

3. Komisia pri vyhodnotení uvedenom v odseku 2:

3. Komisia pri vyhodnotení uvedenom v odseku 2:

a)  sčíta indikatívne národné ciele energetickej efektívnosti nahlásené členskými štátmi;

a)  sčíta národné ciele energetickej efektívnosti nahlásené členskými štátmi;

b)  posúdi, či súčet týchto cieľov možno považovať za spoľahlivý ukazovateľ toho, či Únia ako celok napreduje podľa očakávaní, pričom zohľadní vyhodnotenie prvej výročnej správy podľa článku 24 ods. 1 a národných akčných plánov energetickej efektívnosti podľa článku 24 ods. 2;

b)  posúdi, či súčet týchto cieľov možno považovať za spoľahlivý a realistický, na objektívnych a nediskriminačných kritériách založený ukazovateľ toho, či Únia ako celok napreduje podľa očakávaní, pričom zohľadní vyhodnotenie prvej výročnej správy podľa článku 24 ods. 1 a národných akčných plánov energetickej efektívnosti podľa článku 24 ods. 2;

c)  zohľadní doplnkovú analýzu vychádzajúcu z:

c)  zohľadní doplnkovú analýzu vychádzajúcu z:

i)  posúdenia pokroku v spotrebe energie a spotrebe energie vo vzťahu k hospodárskej činnosti na úrovni Únie vrátane pokroku v rámci efektívnosti dodávky energie v členských štátoch, ktorých národné indikatívne ciele sa zakladajú na konečnej energetickej spotrebe alebo na úsporách koncovej energie, vrátane pokroku vyplývajúceho z dodržiavania kapitoly III tejto smernice týmito členskými štátmi;

i)  posúdenia pokroku v spotrebe energie a spotrebe energie vo vzťahu k hospodárskej činnosti na úrovni Únie vrátane pokroku v rámci efektívnosti dodávky energie v členských štátoch, ktorých národné indikatívne ciele sa zakladajú na konečnej energetickej spotrebe alebo na úsporách koncovej energie, vrátane pokroku vyplývajúceho z dodržiavania kapitoly III tejto smernice týmito členskými štátmi;

ii)  výsledkov modelovania budúcich trendov spotreby energie na úrovni Únie.

ii)  výsledkov modelovania budúcich trendov spotreby energie na úrovni Únie.

d)   porovná výsledky podľa písmen a) až c) s hodnotou spotreby energie, ktorá by bola potrebná na to, aby sa v roku 2020 dosiahla spotreba energie, ktorá nepresahuje 1 483 Mtoe primárnej energie a 1 086 Mtoe koncovej energie.

d)   porovná výsledky podľa písmen a) až c) s hodnotou spotreby energie, ktorá by bola potrebná na to, aby sa v roku 2020 dosiahla spotreba energie, ktorá nepresahuje 1 483 Mtoe primárnej energie a 1 086 Mtoe koncovej energie.

4. Každý členský štát stanoví v oblasti energetickej efektívnosti indikatívne národné príspevky k dosiahnutiu cieľa Únie na rok 2030 uvedeného v článku 1 ods. 1 v súlade s článkami [4] a [6] nariadenia (EÚ) XX/20XX [riadenie energetickej únie]. Členské štáty pri stanovovaní týchto príspevkov zohľadnia, že spotreba energie v Únii v roku 2030 nesmie presiahnuť 1 321 Mtoe primárnej energie a 987 Mtoe koncovej energie. Členské štáty tieto príspevky oznámia Komisii v rámci integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy v súlade s postupom podľa článkov [3] a [7] až [11] nariadenia (EÚ) XX/20XX [riadenie energetickej únie].“;

4. Každý členský štát postupom zdola nahor zistí technický a hospodársky potenciál zlepšení v oblasti energetickej efektívnosti v každom odvetví, ako aj to, ako osobitné politické opatrenia na všetkých úsekoch energetickej sústavy od dodávky cez prenos a distribúciu až po úsek koncového používania umožnia dosiahnutie záväzných vnútroštátnych cieľov energetickej efektívnosti v súlade s cieľom Únie na rok 2030 uvedeným v článku 1 ods. 1 v súlade s článkami [4] a [6] nariadenia (EÚ) XX/20XX [riadenie energetickej únie]. Členské štáty pri stanovovaní týchto cieľov zohľadnia, že spotreba energie v Únii v roku 2030 nesmie presiahnuť 1 132 Mtoe primárnej energie a 849 Mtoe koncovej energie. Členské štáty svoje vnútroštátne ciele oznámia Komisii v rámci integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy v súlade s postupom podľa článkov [3] a [7] až [11] nariadenia (EÚ) XX/20XX [riadenie energetickej únie].“; Členské štáty takisto každý rok podávajú správy Komisii o pokroku, ktorý dosiahli pri plnení svojich cieľov.

Pozmeňujúci návrh    24

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 2 a (nový)

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 5

 

Platný text

Pozmeňujúci návrh

 

(2 a)  Článok 5 sa nahrádza takto: Článok 5

„Článok 5

„Článok 5

Vzorová úloha budov verejných subjektov

Vzorová úloha budov verejných subjektov

1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 7 smernice 2010/31/EÚ, každý členský štát zabezpečí, aby sa od 1. januára 2014 každoročne obnovovali 3 % z celkovej podlahovej plochy vykurovaných a/alebo chladených budov, ktoré vlastnia a využívajú ústredné orgány štátnej správy tak, aby dosiahli aspoň minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť stanovené príslušným členským štátom podľa článku 4 smernice 2010/31/EÚ.

1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 7 smernice 2010/31/EÚ, každý členský štát zabezpečí, aby sa od 1. januára 2014 každoročne obnovovali 3 % z celkovej podlahovej plochy vykurovaných a/alebo chladených budov, ktoré vlastnia a využívajú ústredné orgány štátnej správy tak, aby dosiahli aspoň minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť stanovené príslušným členským štátom podľa článku 4 smernice 2010/31/EÚ. Od 1. januára 2021 sa tento odsek uplatňuje na všetky vykurované a/alebo chladené budovy, ktoré vlastnia alebo využívajú orgány verejnej moci, a to pri zohľadnení ich príslušných právomocí a administratívnej organizácie.

Miera obnovy vo výške 3 % sa vypočíta z celkovej podlahovej plochy budov s celkovou úžitkovou podlahovou plochou nad 500 m2, ktoré vlastnia a využívajú ústredné orgány štátnej správy dotknutého členského štátu a ktoré každoročne k 1. januáru daného roku nespĺňajú národné minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť stanovené podľa článku 4 smernice 2010/31/EÚ. Uvedená hranica sa zníži od 9. júla 2015 na 250 m2.

Miera obnovy vo výške 3 % sa vypočíta z celkovej podlahovej plochy budov s celkovou úžitkovou podlahovou plochou nad 500 m2, ktoré vlastnia a využívajú ústredné orgány štátnej správy dotknutého členského štátu a ktoré každoročne k 1. januáru daného roku nespĺňajú národné minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť stanovené podľa článku 4 smernice 2010/31/EÚ. Uvedená hranica sa zníži od 9. júla 2015 na 250 m2 a od 1. januára 2021 sa uplatňuje na budovy, ktoré vlastnia alebo využívajú orgány verejnej moci, a to pri zohľadnení ich príslušných právomocí a administratívnej organizácie.

V prípade, že členský štát požaduje, aby sa povinnosť každoročne obnovovať 3 % z celkovej podlahovej plochy rozšírila na podlahovú plochu, ktorú vlastnia a využívajú orgány štátnej správy na úrovni nižšej, ako je úroveň ústredných orgánov štátnej správy, 3 % sa vypočítajú z celkovej podlahovej plochy budov s celkovou úžitkovou podlahovou plochou nad 500 m2 a od 9. júla 2015 nad 250 m2, ktoré vlastnia a využívajú ústredné orgány štátnej správy a tieto orgány štátnej správy na nižšej úrovni dotknutého členského štátu a ktoré k 1. januáru každého roku nespĺňajú národné minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť stanovené podľa článku 4 smernice 2010/31/EÚ.

 

Pri vykonávaní opatrení zameraných na komplexnú obnovu budov ústredných orgánov štátnej správy v súlade s prvým pododsekom sa členské štáty môžu rozhodnúť posudzovať budovu ako celok vrátane obvodového plášťa budovy, zariadenia, prevádzky a údržby.

Pri vykonávaní opatrení zameraných na komplexnú obnovu budov orgánov verejnej moci v súlade s prvým pododsekom sa členské štáty môžu rozhodnúť posudzovať budovu ako celok vrátane obvodového plášťa budovy, zariadenia, prevádzky a údržby.

Členské štáty budú požadovať, aby boli pre opatrenia energetickej efektívnosti prioritou budovy ústredných orgánov štátnej správy s najhoršou energetickou hospodárnosťou, ak je to nákladovo efektívne a technicky možné.

Členské štáty budú požadovať, aby boli pre opatrenia energetickej efektívnosti prioritou budovy orgánov verejnej moci s najhoršou energetickou hospodárnosťou, ak je to nákladovo efektívne a technicky možné.

2.  Členské štáty môžu rozhodnúť, že požiadavky uvedené v odseku 1 nestanovia alebo sa nebudú uplatňovať pre tieto kategórie budov:

2.  Členské štáty môžu rozhodnúť, že požiadavky uvedené v odseku 1 nestanovia alebo sa nebudú uplatňovať pre tieto kategórie budov:

a)   budovy úradne chránené ako súčasť charakteristického prostredia alebo pre ich osobitnú architektonickú alebo historickú hodnotu, pokiaľ by dodržiavanie určitých minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť neprijateľne zmenilo ich charakter alebo vzhľad;

a)   budovy úradne chránené ako súčasť charakteristického prostredia alebo pre ich osobitnú architektonickú alebo historickú hodnotu, pokiaľ by dodržiavanie určitých minimálnych požiadaviek na energetickú hospodárnosť neprijateľne zmenilo ich charakter alebo vzhľad;

b)   budovy, ktoré vlastnia ozbrojené sily alebo ústredné orgány štátnej správy a ktoré slúžia na účely národnej obrany, okrem samostatných obytných priestorov alebo budov s úradmi pre ozbrojené sily a iný personál zamestnaný orgánmi národnej obrany;

b)   budovy, ktoré vlastnia ozbrojené sily alebo ústredné orgány štátnej správy a ktoré slúžia na účely národnej obrany, okrem samostatných obytných priestorov alebo budov s úradmi pre ozbrojené sily a iný personál zamestnaný orgánmi národnej obrany;

c)   budovy používané ako miesta na bohoslužby a na náboženské podujatia.

c)   budovy používané ako miesta na bohoslužby a na náboženské podujatia.

3.  Ak členský štát obnoví viac ako 3 % celkovej podlahovej plochy budov ústredných orgánov štátnej správy v danom roku, môže do ročnej miery obnovy započítať podlahovú plochu nad plánovaný rámec v ktoromkoľvek z troch predchádzajúcich alebo nasledujúcich rokov.

3.  Ak členský štát obnoví viac ako 3 % celkovej podlahovej plochy budov orgánov verejnej moci v danom roku, môže do ročnej miery obnovy započítať podlahovú plochu nad plánovaný rámec v ktoromkoľvek z troch predchádzajúcich alebo nasledujúcich rokov.

4.  Členské štáty môžu do ročnej miery obnovy budov ústredných orgánov štátnej správy započítať nové budovy využívané a vlastnené ako náhrada za konkrétne budovy ústredných orgánov štátnej správy zbúrané počas ktoréhokoľvek z dvoch predchádzajúcich rokov alebo budovy, ktoré sa predali, zbúrali alebo prestali využívať počas ktoréhokoľvek z dvoch predchádzajúcich rokov z dôvodu intenzívnejšieho využívania iných budov.

4.  Členské štáty môžu do ročnej miery obnovy budov orgánov verejnej moci započítať nové budovy využívané a vlastnené ako náhrada za konkrétne budovy orgánov verejnej moci zbúrané počas ktoréhokoľvek z dvoch predchádzajúcich rokov alebo budovy, ktoré sa predali, zbúrali alebo prestali využívať počas ktoréhokoľvek z dvoch predchádzajúcich rokov z dôvodu intenzívnejšieho využívania iných budov.

5.  Členské štáty na účely odseku 1 do 31. decembra 2013 vypracujú a sprístupnia verejnosti zoznam vykurovaných a/alebo chladených budov ústredných orgánov štátnej správy s celkovou úžitkovou podlahovou plochou nad 500 m2 a od 9. júla 2015 nad 250 m2 s výnimkou budov oslobodených na základe odseku 2. Zoznam bude obsahovať tieto údaje:

5.  Členské štáty na účely odseku 1 do 31. decembra 2013 vypracujú a sprístupnia verejnosti zoznam vykurovaných a/alebo chladených budov orgánov verejnej moci s celkovou úžitkovou podlahovou plochou nad 500 m2 a od 9. júla 2015 nad 250 m2 s výnimkou budov oslobodených na základe odseku 2. Zoznam bude obsahovať tieto údaje:

a)   podlahová plocha v m2; ako aj

a)   podlahová plocha v m2; ako aj

b)   energetická hospodárnosť jednotlivých budov alebo relevantné energetické údaje.

b)   energetická hospodárnosť jednotlivých budov;

 

c)   skutočne nameraná spotreba energie;

6.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 7 smernice 2010/31/EÚ, členské štáty sa môžu rozhodnúť pre alternatívny prístup k odsekom 1 až 5 tohto článku, a to tým, že prijmú iné nákladovo efektívne opatrenia vrátane hĺbkovej obnovy a opatrení na zmenu správania užívateľov budovy s cieľom dosiahnuť do roku 2020 objem úspor energie v oprávnených budovách vlastnených a využívaných verejnými orgánmi, ktoré budú prinajmenšom zodpovedať objemu úspor požadovanému v odseku 1, o čom sa každoročne podávajú správy.

6.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 7 smernice 2010/31/EÚ, členské štáty sa môžu rozhodnúť pre alternatívny prístup k odsekom 1 až 5 tohto článku, a to tým, že prijmú iné nákladovo efektívne opatrenia vrátane hĺbkovej obnovy a opatrení na zmenu správania užívateľov budovy s cieľom dosiahnuť do roku 2030 objem úspor energie v oprávnených budovách vlastnených a využívaných orgánmi verejnej moci, ktoré budú prinajmenšom zodpovedať objemu úspor požadovanému v odseku 1, o čom sa každoročne podávajú správy.

Na účely alternatívneho prístupu môžu členské štáty odhadnúť úspory energie, ktoré by sa vytvorili na základe odsekov 1 až 4 použitím príslušných štandardných hodnôt spotreby energie referenčných budov ústredných orgánov štátnej správy pred a po obnove a podľa odhadov plochy svojho fondu budov. Kategórie referenčných budov ústredných orgánov štátnej správy sú reprezentatívnou vzorkou fondu takýchto budov.

Na účely alternatívneho prístupu môžu členské štáty odhadnúť úspory energie, ktoré by sa vytvorili na základe odsekov 1 až 4 použitím príslušných štandardných hodnôt spotreby energie referenčných budov ústredných orgánov štátnej správy pred a po obnove a podľa odhadov plochy svojho fondu budov. Kategórie referenčných budov orgánov verejnej moci sú reprezentatívnou vzorkou fondu takýchto budov.

Členské štáty, ktoré si zvolia alternatívny prístup, oznámia Komisii do 31. decembra 2013 alternatívne opatrenia, ktoré zamýšľajú prijať a ktoré ukazujú, ako sa dosiahne rovnocenné zlepšenie energetickej hospodárnosti budov vo vlastníctve ústredných orgánov štátnej správy.

Členské štáty, ktoré si zvolia alternatívny prístup, oznámia Komisii do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice alternatívne opatrenia, ktoré zamýšľajú prijať a ktoré ukazujú, ako sa dosiahne rovnocenné zlepšenie energetickej hospodárnosti budov vo vlastníctve orgánov verejnej moci.

7.  Členské štáty nabádajú verejné subjekty vrátane subjektov na regionálnej a miestnej úrovni, ako aj orgány zodpovedné za sociálne bývanie, ktoré sa riadia verejným právom, aby pri zohľadnení svojich príslušných právomocí a administratívnej organizácie:

7.  Členské štáty nabádajú verejné subjekty vrátane subjektov na regionálnej a miestnej úrovni, ako aj orgány zodpovedné za sociálne bývanie, ktoré sa riadia verejným právom, aby pri zohľadnení svojich príslušných právomocí a administratívnej organizácie:

a)   prijali plán energetickej efektívnosti samostatne alebo ako súčasť širšieho plánu ochrany klímy alebo životného prostredia, ktorý obsahuje konkrétne ciele a opatrenia na úsporu energie a ciele a opatrenia energetickej efektívnosti, s cieľom nasledovať vzorovú úlohu budov ústredných orgánov štátnej správy ustanovenú v odsekoch 1, 5 a 6;

a)   prijali plán energetickej efektívnosti a dlhodobú stratégiu obnovy každej budovy, samostatne alebo ako súčasť širšieho plánu ochrany klímy alebo životného prostredia, obsahujúce konkrétne ciele a opatrenia na úsporu energie a ciele a opatrenia energetickej efektívnosti, ako aj posúdenie nákladov za životný cyklus, s cieľom nasledovať vzorovú úlohu budov orgánov verejnej moci ustanovenú v odsekoch 1, 5 a 6;

b)   ako súčasť realizácie svojho plánu zaviedli systém energetického manažérstva vrátane energetických auditov;

b)   ako súčasť realizácie svojho plánu zaviedli systém energetického manažérstva vrátane energetických auditov;

c)   v príslušných prípadoch využívali spoločnosti poskytujúce energetické služby a zmluvy o energetickej efektívnosti na financovanie obnovy a realizáciu plánov zameraných na udržanie alebo zlepšenie energetickej efektívnosti z dlhodobého hľadiska.

c)   v príslušných prípadoch využívali spoločnosti poskytujúce energetické služby a zmluvy o energetickej efektívnosti na financovanie obnovy a realizáciu plánov zameraných na udržanie alebo zlepšenie energetickej efektívnosti z dlhodobého hľadiska.

 

7a.  Členské štáty podávajú správu o ročných úsporách energie vyplývajúcich z obnov vrátane podielu hĺbkových obnov, a o celkovej obnovenej podlahovej ploche, a to podľa článku 19 nariadenia o riadení [ ].

Pozmeňujúci návrh    25

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 3

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 7 – nadpis a odsek 1

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Povinné úspory energie

Systémy podpory úspor energie

1. Členské štáty musia dosiahnuť kumulatívne úspory konečnej energie, ktoré zodpovedajú aspoň:

1. V záujme zaistenia toho, aby sa splnili ciele Únie v oblasti energetiky a klímy na rok 2050 a dlhodobé ciele stanovené Parížskou dohodou, členské štáty musia dosiahnuť kumulatívne úspory konečnej energie, ktoré zodpovedajú aspoň:

a)  každoročným novým úsporám od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 vo výške 1,5 % ročného množstva energie predanej koncovým odberateľom, ktoré sa stanovia ako priemer za posledné tri roky pred 1. januárom 2013.

a)  každoročným novým úsporám od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020 vo výške 1,5 % ročného množstva energie predanej koncovým odberateľom, ktoré sa stanovia ako priemer za posledné tri roky pred 1. januárom 2013.

b)  každoročným novým úsporám od 1. januára 2021 do 31. decembra 2030 vo výške 1,5 % ročného množstva energie predanej koncovým odberateľom, ktoré sa stanovia ako priemer za posledné tri roky pred 1. januárom 2019.

b)  každoročným novým úsporám od 1. januára 2021 do 31. decembra 2030 vo výške 1,5 % ročného množstva energie predanej koncovým odberateľom, ktoré sa stanovia ako priemer za posledné tri roky pred 1. januárom 2019.

 

b a)  každoročným novým úsporám od 1. januára 2031 do 31. decembra 2040 vo výške 1,5 % ročného množstva energie predanej koncovým odberateľom, ktoré sa stanovia ako priemer za posledné tri roky pred 1. januárom 2029.

 

b b)  každoročným novým úsporám od 1. januára 2041 do 31. decembra 2050 vo výške 1,5 % ročného množstva energie predanej koncovým odberateľom, ktoré sa stanovia ako priemer za posledné tri roky pred 1. januárom 2039.

 

Ak z Komisiou uskutočnených preskúmaní vyplýva táto potreba, členské štáty upravia svoje povinné ročné úspory v súlade s týmito obdobiami: 2014 – 2020, 2021 – 2030, 2031 – 2040 a 2041 – 2050.

Pozmeňujúci návrh    26

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 3

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 7 – odsek 1 – pododsek 2

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Členské štáty budú po roku 2030 pokračovať v dosahovaní každoročných nových úspor vo výške 1,5 % v desaťročných obdobiach, pokiaľ Komisia v preskúmaní do roku 2027 a potom každých 10 rokov nedospeje k záveru, že to nie je potrebné na dosiahnutie dlhodobých cieľov Únie v oblasti energetiky a klímy na rok 2050.

Členské štáty budú po roku 2030 pokračovať v dosahovaní každoročných nových úspor vo výške 1,5 % v obdobiach 2031 – 2040 a 2041 – 2050, pokiaľ sa v preskúmaniach založených na objektívnych a nediskriminačných kritériách stanovených Komisiou do roku 2027 a potom každých 10 rokov nedospeje k záveru, že na dosiahnutie dlhodobých cieľov Únie v oblasti energetiky, klímy a dekarbonizácie na rok 2050 by sa mali každoročné povinné úspory energie upraviť.

Pozmeňujúci návrh    27

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 3

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 7 – odsek 1 – pododsek 3

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Na účely písmena b) a bez toho, aby boli dotknuté odseky 2 a 3, smú členské štáty započítať len tie úspory energie, ktoré sú výsledkom nových politických opatrení zavedených po 31. decembri 2020 alebo politických opatrení zavedených v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020, pokiaľ možno preukázať, že výsledkom týchto opatrení sú individuálne opatrenia prijaté po 31. decembri 2020, ktoré prinášajú úspory.

Na účely písmena b) a bez toho, aby boli dotknuté odseky 2 a 3, smú členské štáty započítať len tie úspory energie, ktoré sú výsledkom politických opatrení, či už zavedených po 31. decembri 2020 alebo predtým, pokiaľ možno preukázať, že výsledkom týchto opatrení sú nové individuálne opatrenia prijaté po 31. decembri 2020, ktoré prinášajú nové úspory.

Pozmeňujúci návrh    28

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 3

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 7 – odsek 1 – pododsek 4

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Množstvo predanej energie, ktorá sa použila v doprave, možno z týchto výpočtov sčasti alebo úplne vylúčiť.

Od roku 2014 do rok 2020 možno množstvo predanej energie, ktorá sa použila v doprave, z týchto výpočtov sčasti alebo úplne vylúčiť. Od roku 2021 nemožno množstvo predanej energie, ktorá sa použila v doprave, z týchto výpočtov vylúčiť.

Pozmeňujúci návrh    29

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 3

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 7 – odsek 1 – pododsek 5

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Členské štáty rozhodnú o tom, akým spôsobom sa vypočítaný objem nových úspor rozloží na jednotlivé obdobia uvedené v písmenách a) a b), pokiaľ sa do konca každého obdobia dosiahli požadované celkové kumulatívne úspory.

Členské štáty rozhodnú o tom, akým spôsobom sa vypočítaný objem nových úspor rozloží na jednotlivé obdobia uvedené v písmenách a), b), ba)bb), pokiaľ sa do konca každého obdobia dosiahli požadované celkové kumulatívne úspory.

Odôvodnenie

Toto ustanovenie by sa malo uplatňovať aj na roky 2030 – 2050, aby sa zaručil stabilný rámec potrebný pre investície.

Pozmeňujúci návrh    30

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 3

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 7 – odsek 2

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.  S výhradou odseku 3 môže každý členský štát:

2.  S výhradou odseku 3 môže každý členský štát:

a)  na výpočet požadovaný v odseku 1 písm. a) použiť hodnotu 1 % v rokoch 2014 a 2015; 1,25 % v rokoch 2016 a 2017; a 1,5 % v rokoch 2018, 2019 a 2020;

a)  na výpočet požadovaný v odseku 1 písm. a) použiť hodnotu 1 % v rokoch 2014 a 2015; 1,25 % v rokoch 2016 a 2017; a 1,5 % v rokoch 2018, 2019 a 2020;

b)  z výpočtu vylúčiť celé množstvo alebo časť množstva predanej energie, ktorá sa použila pri priemyselných činnostiach uvedených v prílohe I k smernici 2003/87/ES;

 

c)  povoliť, aby sa úspory energie, ktoré sa dosiahli v odvetviach premeny, distribúcie a prenosu energie vrátane účinnej infraštruktúry centralizovaného zásobovania teplom a chladom vďaka uplatneniu požiadaviek stanovených v článku 14 ods. 4, článku 14 ods. 5 písm. b) a článku 15 ods. 1 až 6 a 9, započítali do objemu úspor energie požadovaného podľa odseku 1;

c)  povoliť, aby sa úspory energie, ktoré sa dosiahli v odvetviach premeny, distribúcie a prenosu energie vrátane účinnej infraštruktúry centralizovaného zásobovania teplom a chladom vďaka uplatneniu požiadaviek stanovených v článku 14 ods. 4, článku 14 ods. 5 písm. b) a článku 15 ods. 1 až 6 a 9, započítali do objemu úspor energie požadovaného podľa odseku 1;

d)  započítať úspory energie, ktoré sú výsledkom novozavedených individuálnych opatrení realizovaných od 31. decembra 2008, ktoré majú v roku 2020 a po ňom naďalej merateľný a overiteľný vplyv, do objemu úspor energie uvedeného v odseku 1; a

 

e)  vylúčiť z výpočtu požadovaných úspor energie podľa odseku 1 overiteľný objem energie vyrobenej na budovách alebo v nich na vlastnú spotrebu v dôsledku politických opatrení, ktoré podporujú nové inštalácie technológií energie z obnoviteľných zdrojov.

 

Pozmeňujúci návrh    31

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 3

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 7 – odsek 3

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3.  Všetky možnosti zvolené podľa odseku 2 dohromady smú zodpovedať najviac 25 % objemu úspor energie uvedeného v odseku 1. Členské štáty uplatnia a vypočítajú vplyv možností zvolených pre obdobia uvedené v odseku 1 písm. a) a b) oddelene:

3.  Všetky možnosti zvolené podľa odseku 2 dohromady smú zodpovedať najviac 25 % objemu úspor energie uvedeného v odseku 1. Členské štáty uplatnia a vypočítajú vplyv možností zvolených pre obdobia uvedené v odseku 1 písm. a) a b) oddelene:

a)  na účely výpočtu objemu úspor energie požadovaného na obdobie uvedené v odseku 1 písm. a) môžu členské štáty použiť odsek 2 písm. a), b), c) a d);

a)  na účely výpočtu objemu úspor energie požadovaného na obdobie uvedené v odseku 1 písm. a) môžu členské štáty použiť odsek 2 písm. a) a c);

b)  na účely výpočtu objemu úspor energie požadovaného na obdobie uvedené v odseku 1 písm. b) môžu členské štáty použiť odsek 2 písm. b), c), d) a e) za predpokladu, že individuálne opatrenia v zmysle písmena d) budú mať naďalej overiteľný a merateľný vplyv aj po 31. decembri 2020.

b)  na účely výpočtu objemu úspor energie požadovaného na obdobie uvedené v odseku 1 písm. b), ba) a bb) môžu členské štáty použiť odsek 2 písm. c).

Pozmeňujúci návrh    32

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 3

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 7 – odsek 7

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

7.  Členské štáty preukážu, že v prípade prekrývania vplyvu politických opatrení alebo individuálnych opatrení nedochádza k zdvojenému započítaniu úspor energie.

7.  Uznáva sa, že zvyšovanie efektívnosti z primárnej a konečnej energie sa navzájom dopĺňa, a pritom členské štáty preukážu, že v prípade prekrývania vplyvu politických opatrení alebo individuálnych opatrení nedochádza k zdvojenému započítaniu úspor energie.

Pozmeňujúci návrh    33

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 4

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 7a

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 7a

Článok 7a

Povinné schémy energetickej efektívnosti

Systémy podpory energetickej efektívnosti

1.  Ak sa členské štáty rozhodnú splniť svoje povinnosti dosiahnuť objem úspor požadovaný podľa článku 7 ods. 1 prostredníctvom povinnej schémy energetickej efektívnosti, zabezpečia, aby povinné subjekty uvedené v odseku 2 pôsobiace na území jednotlivých členských štátov splnili bez toho, aby bol dotknutý článok 7 ods. 2, požiadavku kumulatívnych úspor konečnej energie stanovenú v článku 7 ods. 1.

1.  Ak sa členské štáty rozhodnú splniť svoje povinnosti dosiahnuť objem úspor požadovaný podľa článku 7 ods. 1 prostredníctvom systému podpory energetickej efektívnosti, zabezpečia, aby povinné subjekty uvedené v odseku 2 pôsobiace na území jednotlivých členských štátov splnili bez toho, aby bol dotknutý článok 7 ods. 2, požiadavku kumulatívnych úspor konečnej energie stanovenú v článku 7 ods. 1.

2.  Členské štáty na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií určia spomedzi distribútorov energie a/alebo maloobchodných energetických spoločností pôsobiacich na ich území povinné subjekty, medzi ktoré môžu zahrnúť distribútorov pohonných hmôt alebo maloobchodných predajcov pohonných hmôt pôsobiacich na ich území. Objem úspor energie potrebný na splnenie povinnosti dosiahnu povinné subjekty u koncových odberateľov, ktorých určil členský štát, nezávisle od výpočtu vykonaného podľa článku 7 ods. 1, alebo ak tak rozhodnú členské štáty, prostredníctvom certifikovaných úspor dosiahnutých inými subjektmi, ako je opísané v odseku 5 písm. b).

2.  Členské štáty na základe objektívnych a nediskriminačných kritérií určia spomedzi distribútorov energie a/alebo maloobchodných energetických spoločností pôsobiacich na ich území povinné subjekty, medzi ktoré zahrnú distribútorov pohonných hmôt a maloobchodných predajcov pohonných hmôt pôsobiacich na ich území. Objem úspor energie potrebný na splnenie povinnosti dosiahnu povinné subjekty u koncových odberateľov, ktorých určil členský štát, nezávisle od výpočtu vykonaného podľa článku 7 ods. 1, alebo ak tak rozhodnú členské štáty, prostredníctvom certifikovaných úspor dosiahnutých inými subjektmi, ako je opísané v odseku 5 písm. b).

3.  Členské štáty vyjadria objem úspor energie požadovaný od každého povinného subjektu buď ako konečnú, alebo primárnu energetickú spotrebu. Metóda zvolená na vyjadrenie objemu požadovaných úspor energie sa použije aj na výpočet úspor nárokovaných povinnými subjektmi. Použijú sa prevodné koeficienty stanovené v prílohe IV.

3.  Členské štáty vyjadria objem úspor energie požadovaný od každého povinného subjektu buď ako konečnú, alebo primárnu energetickú spotrebu. Metóda zvolená na vyjadrenie objemu požadovaných úspor energie sa použije aj na výpočet úspor nárokovaných povinnými subjektmi. Použijú sa prevodné koeficienty stanovené v prílohe IV.

4.  Členské štáty zavedú systém merania, kontroly a overovania, v rámci ktorého sa budú vykonávať zdokumentované audity na štatisticky významnom podiele a reprezentatívnej vzorke opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti zavedených povinnými subjektmi. Toto meranie, kontrola a overovanie sa vykonáva nezávisle od povinných subjektov.

4.  Členské štáty zavedú systém merania, kontroly a overovania, v rámci ktorého sa budú vykonávať zdokumentované audity na štatisticky významnom podiele a reprezentatívnej vzorke opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti zavedených povinnými subjektmi. Toto meranie, kontrola a overovanie sa vykonáva nezávisle od povinných subjektov.

5.  V rámci povinných schém energetickej efektívnosti členské štáty:

5.  V rámci systémov podpory energetickej efektívnosti členské štáty:

a)  do povinných úspor, ktoré ukladajú, zahrnú požiadavky so sociálnym cieľom vrátane požiadavky, aby sa časť opatrení energetickej efektívnosti prednostne realizovala v domácnostiach postihnutých energetickou chudobou a v zariadeniach sociálneho bývania;

a)  do povinných úspor, ktoré ukladajú, zahrnú a uverejnia požiadavky so sociálnym cieľom vrátane požiadavky, aby sa podstatná časť opatrení energetickej efektívnosti prednostne realizovala v nízkopríjmových domácnostiach ohrozených energetickou chudobou alebo v zariadeniach sociálneho bývania, a uľahčujú prístup k potrebnej finančnej podpore prostredníctvom primeraných finančných nástrojov;

b)  môžu povoliť povinným subjektom, aby do svojich povinných úspor započítali certifikované úspory energie dosiahnuté poskytovateľmi energetických služieb alebo inými tretími stranami vrátane prípadov, keď povinné subjekty podporujú opatrenia prostredníctvom iných štátom schválených organizácií alebo prostredníctvom orgánov verejnej moci, ktoré môžu alebo nemusia zahŕňať formálne partnerstvá a v ktorých sa môžu kombinovať aj iné zdroje financovania. Ak to členské štáty povolia, zabezpečia stanovenie schvaľovacieho postupu, ktorý je jasný, transparentný a otvorený pre všetkých účastníkov trhu a ktorý je zameraný na minimalizáciu nákladov na certifikáciu;

b)  povolia povinným subjektom, aby do svojich povinných úspor započítali certifikované úspory energie dosiahnuté poskytovateľmi energetických služieb alebo inými tretími stranami vrátane prípadov, keď povinné subjekty podporujú opatrenia prostredníctvom iných štátom schválených organizácií, napríklad poskytovateľov sociálneho bývania, alebo prostredníctvom orgánov verejnej moci, ktoré môžu alebo nemusia zahŕňať formálne partnerstvá a v ktorých sa môžu kombinovať aj iné zdroje financovania. Ak to členské štáty povolia, zabezpečia stanovenie schvaľovacieho postupu, ktorý je jasný, transparentný a otvorený pre všetkých účastníkov trhu a ktorý je zameraný na minimalizáciu nákladov na certifikáciu;

c)  môžu umožniť povinným subjektom, aby započítali úspory dosiahnuté v danom roku tak, ako keby boli dosiahnuté v niektorom zo štyroch predchádzajúcich či troch nasledujúcich rokov, pokiaľ toto obdobie nepresahuje povinné obdobia stanovené v článku 7 ods. 1.

c)  môžu umožniť povinným subjektom, aby započítali úspory dosiahnuté v danom roku tak, ako keby boli dosiahnuté v niektorom zo štyroch predchádzajúcich či troch nasledujúcich rokov, pokiaľ toto obdobie nepresahuje povinné obdobia stanovené v článku 7 ods. 1.

6.  Členské štáty raz ročne uverejnia úspory energie dosiahnuté každým povinným subjektom alebo v každej podkategórii povinného subjektu, ako aj spolu v rámci systému.

6.  Členské štáty raz ročne uverejnia úspory energie dosiahnuté každým povinným subjektom alebo v každej podkategórii povinného subjektu, ako aj spolu v rámci systému.

Pozmeňujúci návrh    34

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 4

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 7b

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 7b

Článok 7b

Alternatívne politické opatrenia

Alternatívne politické opatrenia

1.  Ak sa členské štáty rozhodnú splniť svoje povinnosti dosiahnuť objem úspor požadovaný podľa článku 7 ods. 1 alternatívnymi politickými opatreniami, zabezpečia, aby sa úspory energie požadované podľa článku 7 ods. 1 dosiahli u koncových odberateľov.

1.  Ak sa členské štáty rozhodnú splniť svoje povinnosti dosiahnuť objem úspor požadovaný podľa článku 7 ods. 1 alternatívnymi politickými opatreniami, zabezpečia, aby sa úspory energie požadované podľa článku 7 ods. 1 dosiahli u koncových odberateľov.

2.  Pri príprave alternatívnych politických opatrení na dosiahnutie úspor energie členské štáty zohľadnia vplyv na domácnosti postihnuté energetickou chudobou.

2.  Pri príprave alternatívnych politických opatrení na dosiahnutie úspor energie a na zabezpečenie ambicióznej energetickej obnovy existujúcich budov členské štáty zavedú opatrenia v prospech domácností s nízkymi príjmami, ktoré sú ohrozené energetickou chudobou, alebo v prospech sociálneho bývania. Tieto opatrenia sa zverejnia.

3.  V prípade všetkých opatrení okrem opatrení týkajúcich sa zdanenia členské štáty zavedú systémy merania, kontroly a overovania, v rámci ktorých sa budú vykonávať zdokumentované audity na štatisticky významnom podiele a reprezentatívnej vzorke opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti zavedených zúčastňujúcimi sa alebo poverenými subjektmi. Toto meranie, kontrola a overovanie sa vykonávajú nezávisle od zúčastňujúcich sa a poverených subjektov.“;

3.  V prípade všetkých opatrení okrem opatrení týkajúcich sa zdanenia členské štáty zavedú systémy merania, kontroly a overovania, v rámci ktorých sa budú vykonávať zdokumentované audity na štatisticky významnom podiele a reprezentatívnej vzorke opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti zavedených zúčastňujúcimi sa alebo poverenými subjektmi. Toto meranie, kontrola a overovanie sa vykonávajú nezávisle od zúčastňujúcich sa a poverených subjektov.

Pozmeňujúci návrh    35

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 4 a (nový)

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 8 – odsek 4

 

Platný text

Pozmeňujúci návrh

 

(4 a)  V článku 8 sa odsek 4 nahrádza takto:

“4.  Členské štáty zabezpečia, aby podniky, ktoré nie sú MSP, podliehali energetickému auditu, ktorý nezávislým a nákladovo efektívnym spôsobom vykonávajú kvalifikovaní a/alebo akreditovaní odborníci alebo ktorý vykonávajú a na ktorý dohliadajú nezávislé orgány podľa vnútroštátnych právnych predpisov, a to do 5. decembra 2015 a potom aspoň každé štyri roky od dátumu predchádzajúceho energetického auditu.

“4.  Členské štáty zabezpečia, aby podniky, ktoré nie sú MSP, podliehali energetickému auditu, ktorý nezávislým a nákladovo efektívnym spôsobom vykonávajú kvalifikovaní a/alebo akreditovaní odborníci alebo ktorý vykonávajú a na ktorý dohliadajú nezávislé orgány podľa vnútroštátnych právnych predpisov, a to do 5. decembra 2015 a potom aspoň každé štyri roky od dátumu predchádzajúceho energetického auditu.

 

Členské štáty stimulujú MSP, ktoré majú vyššiu spotrebu energie na obrat než je priemer EÚ, aby plnili požiadavky stanovené v tomto odseku.“

Pozmeňujúci návrh    36

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 4 b (nový)

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 8 – odsek 6

 

Platný text

Pozmeňujúci návrh

 

(4 b)  V článku 8 sa odsek 6 nahrádza takto:

6.  Podniky, ktoré nie sú MSP a ktoré implementovali systém energetického manažérstva alebo systém environmentálneho manažérstva, ktorý je certifikovaný nezávislým orgánom podľa príslušných európskych alebo medzinárodných noriem, sú vyňaté z požiadaviek odseku 4, pokiaľ členské štáty zabezpečia, že dotknutý systém manažérstva zahŕňa energetický audit na základe minimálnych kritérií založených na prílohe VI.

“6.  Podniky, ktoré nie sú MSP a podniky, ktoré sú MSP s vysokou spotrebou energie na zamestnanca alebo obrat, a ktoré implementovali systém energetického manažérstva alebo systém environmentálneho manažérstva, ktorý je certifikovaný nezávislým orgánom podľa príslušných európskych alebo medzinárodných noriem, sú vyňaté z požiadaviek odseku 4, pokiaľ členské štáty zabezpečia, že dotknutý systém manažérstva zahŕňa energetický audit na základe minimálnych kritérií založených na prílohe VI.“

Pozmeňujúci návrh37

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 5 – písmeno b

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 9 – odsek 1 – pododsek 1

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

„Členské štáty zabezpečia, aby sa v miere, v akej je to technicky možné, finančne rozumné a primerané vzhľadom na možné úspory energie, poskytli koncovým odberateľom zemného plynu individuálne meradlá za konkurencieschopné ceny, ktoré presne zobrazujú skutočnú spotrebu energie koncových odberateľov a poskytujú informácie o skutočnej dobe využívania.

„Členské štáty zabezpečia, aby sa v miere, v akej je to technicky možné, nákladovo efektívne a primerané vzhľadom na možné úspory energie, poskytli koncovým odberateľom zemného plynu individuálne meradlá za konkurencieschopné ceny, ktoré presne zobrazujú skutočnú spotrebu energie koncových odberateľov a poskytujú informácie o skutočnej dobe využívania.“;

Odôvodnenie

Spotrebitelia majú právo na jasné, zrozumiteľné a včasné informácie o svojej spotrebe energie. Merače tepla a pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov v bytových domoch alebo viacúčelových budovách sú však odôvodnené iba vtedy, ak sú technicky možné, nákladovo efektívne a primerané vo vzťahu k možným úsporám energie, a môžu mať nežiaduce dôsledky, ako je vytvorenie nových rizík vzniku energetickej chudoby namiesto boja proti nej, a brániť ostatným opatreniam, ktoré by priniesli lepšie výsledky v oblasti energetickej efektívnosti pre zákazníkov.

Pozmeňujúci návrh    38

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 6

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 9a

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 9a

Článok 9a

Meranie, individuálne meranie a rozdelenie nákladov v prípade vykurovania, chladenia a teplej úžitkovej vody

Meranie, individuálne meranie a rozdelenie nákladov v prípade vykurovania, chladenia a teplej úžitkovej vody

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa koncovým odberateľom centralizovaného zásobovania teplom, centralizovaného zásobovania chladom a teplej úžitkovej vody poskytli meradlá za konkurencieschopné ceny, ktoré presne zobrazujú skutočnú spotrebu energie koncových odberateľov.

1. Členské štáty zabezpečia, aby sa koncovým odberateľom centralizovaného zásobovania teplom, centralizovaného zásobovania chladom a teplej úžitkovej vody poskytli meradlá za konkurencieschopné ceny, ktoré presne zobrazujú skutočnú spotrebu energie koncových odberateľov.

Ak sa teplo a chlad alebo teplá voda do budovy dodáva z centrálneho zdroja obsluhujúceho niekoľko budov alebo zo siete centralizovaného zásobovania teplom a chladom, musí byť meradlo tepla alebo teplej vody vždy nainštalované v odovzdávacej stanici tepla alebo na odbernom mieste.

Ak sa teplo, chlad alebo teplá voda do budovy dodáva z centrálneho zdroja obsluhujúceho niekoľko budov alebo zo siete centralizovaného zásobovania teplom alebo chladom, musí byť meradlo vždy nainštalované v odovzdávacej stanici tepla alebo na odbernom mieste.

2.  V bytových domoch a vo viacúčelových budovách s centrálnym zdrojom tepla alebo chladu alebo so zásobovaním zo systémov centralizovaného zásobovania teplom a chladom sa na meranie spotreby tepla alebo chladu, alebo teplej vody jednotlivo pre každú jednotku v budove nainštalujú individuálne meradlá.

2.  V bytových domoch a vo viacúčelových budovách s centrálnym zdrojom tepla alebo chladu alebo so zásobovaním zo systémov centralizovaného zásobovania teplom a chladom sa na meranie spotreby tepla alebo chladu, alebo teplej vody jednotlivo pre každú jednotku v budove nainštalujú individuálne meradlá, ak je to technicky možné, nákladovo efektívne a primerané vo vzťahu k možným úsporám energie.

Ak použitie individuálnych meradiel nie je technicky možné alebo meranie vykurovania alebo chladenia v každej jednotke v budove nie je nákladovo efektívne, použijú sa individuálne pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov, ktoré merajú spotrebu tepla na každom vykurovacom telese, pokiaľ dotknutý členský štát nepreukáže, že inštalácia takýchto pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov by nebola nákladovo efektívna. V takých prípadoch sa môžu zvážiť alternatívne nákladovo efektívne spôsoby merania spotreby tepla. Každý členský štát jednoznačne stanoví a zverejní podmienky technickej neuskutočniteľnosti a nákladovej neefektívnosti.

Ak použitie individuálnych meradiel nie je technicky možné alebo meranie vykurovania alebo chladenia v každej jednotke v budove nie je nákladovo efektívne alebo primerané vo vzťahu k potenciálnym úsporám energie, použijú sa individuálne pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov, ktoré merajú spotrebu tepla na každom vykurovacom telese, pokiaľ dotknutý členský štát nepreukáže, že inštalácia takýchto pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov by nebola nákladovo efektívna. V takých prípadoch sa môžu zvážiť alternatívne nákladovo efektívne spôsoby merania spotreby tepla. Každý členský štát jednoznačne stanoví a zverejní podmienky technickej neuskutočniteľnosti a nákladovej neefektívnosti.

Pri nových budovách druhu uvedeného v prvom pododseku alebo v prípade významnej obnovy takejto budovy v zmysle smernice 2010/31/EÚ sa individuálne meradlá poskytnú vždy.

Pri nových budovách druhu uvedeného v prvom pododseku alebo v prípade významnej obnovy takejto budovy v zmysle smernice 2010/31/EÚ sa poskytnú teplovodné meradlá, keď je to technicky možné, nákladovo efektívne a primerané vo vzťahu k potenciálnym úsporám energie a súčasne sa zabezpečí, aby sa nezvyšovalo riziko energetickej chudoby.

3.  Ak sú bytové domy alebo viacúčelové budovy napojené na centralizované zásobovanie teplom alebo chladom, alebo ak v nich prevládajú vlastné spoločné systémy vykurovania alebo chladenia, členské štáty zavedú transparentné pravidlá pre rozdelenie nákladov na vykurovanie, chladenie a spotrebu teplej vody v týchto budovách s cieľom zabezpečiť transparentnosť a presnosť vyúčtovania individuálnej spotreby vrátane nákladov na:

3.  Ak sú bytové domy alebo viacúčelové budovy napojené na centralizované zásobovanie teplom alebo chladom, alebo ak v nich prevládajú vlastné spoločné systémy vykurovania alebo chladenia, členské štáty zavedú a zverejnia transparentné vnútroštátne pravidlá pre rozdelenie nákladov na vykurovanie, chladenie a spotrebu teplej vody v týchto budovách s cieľom zabezpečiť transparentnosť a presnosť vyúčtovania individuálnej spotreby vrátane nákladov na:

4. Na účely tohto článku musia od 1. januára 2020 inštalované meradlá a pomerové rozdeľovače nákladov umožňovať diaľkový odpočet.

4. Na účely tohto článku musia od 1. januára 2020 inštalované meradlá a pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov umožňovať diaľkový odpočet. Naďalej platia podmienky v oblasti technickej uskutočniteľnosti a nákladovej efektívnosti uvedené v odseku 2 prvom a druhom pododseku.

Meradlá a pomerové rozdeľovače nákladov, ktoré už boli nainštalované, ale ktoré neumožňujú diaľkový odpočet, sa vybavia touto funkciou alebo vymenia za zariadenia s diaľkovým odpočtom do 1. januára 2027 s výnimkou prípadov, keď daný členský štát preukáže, že to nie je nákladovo efektívne.;

Meradlá a pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov, ktoré už boli nainštalované, ale ktoré neumožňujú diaľkový odpočet, sa vybavia touto funkciou alebo vymenia za zariadenia s diaľkovým odpočtom do 1. januára 2027 s výnimkou prípadov, keď daný členský štát preukáže, že to nie je nákladovo efektívne.;

Pozmeňujúci návrh    39

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 7 – písmeno c

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 10 – odsek 2 – pododsek 1

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Meracie zariadenia nainštalované v súlade so smernicou 2009/73/ES musia umožniť presné informácie o vyúčtovaní založené na skutočnej spotrebe. Členské štáty zabezpečia, aby mali koncoví odberatelia možnosť jednoduchého prístupu k doplňujúcim informáciám o histórii spotreby, ktoré im umožnia vlastnú kontrolu.

Meracie zariadenia nainštalované v súlade so smernicou 2009/73/ES musia umožniť presné informácie o vyúčtovaní založené na skutočnej spotrebe. Členské štáty zabezpečia, aby mali koncoví odberatelia možnosť jednoduchého prístupu k doplňujúcim informáciám o histórii spotreby, ktoré im umožnia vlastnú kontrolu. Aby sa zaistila ochrana súkromia koncových spotrebiteľov, členské štáty zaistia, aby meradlá zabezpečovali ochranu súkromia a používali sa v súlade s požiadavkami nariadenia (EÚ) 2016/679 (všeobecné nariadenie o ochrane údajov, GDPR). Členské štáty takisto zohľadňujú význam odolnosti meracích systémov voči počítačovej kriminalite. V tomto smere Komisia do 1. januára 2019 preskúma, či by sa smernica 2013/40/EÚ (o útokoch na informačné systémy) mala aktualizovať tak, aby zahŕňala meracie systémy.

Pozmeňujúci návrh    40

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 8

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 10a – odsek 1 – pododsek 1

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Členské štáty zabezpečia, aby informácie o vyúčtovaní a spotrebe boli presné a založené na skutočnej spotrebe v súlade s bodmi 1 a 2 prílohy VIIa pre všetkých konečných používateľov, ktorí majú nainštalované meradlá alebo pomerové rozdeľovače nákladov.

Členské štáty zabezpečia, aby informácie o vyúčtovaní a spotrebe boli presné a založené na skutočnej spotrebe alebo údajoch z pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov v súlade s bodmi 1 a 2 prílohy VIIa pre všetkých konečných spotrebiteľov, ktorí majú nainštalované meradlá alebo pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov.

Pozmeňujúci návrh    41

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 8

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 10a – odsek 1 – pododsek 2 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Členské štáty môžu rozhodnúť, kto má podávať informácie o vyúčtovaní a spotrebe, založené na skutočnej spotrebe alebo údajoch z pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov, konečným používateľom, teda fyzickým alebo právnickým osobám užívajúcim jednotlivú budovu alebo jednotku v bytovom dome alebo viacúčelovej budove zásobovanú teplom, chladom alebo teplou vodou z centrálneho zdroja, ktoré nemajú priamu alebo individuálnu zmluvu s dodávateľom energie.

Odôvodnenie

The obligation of delivering billing and consumption information to final users is not always possible to fulfil with heat cost allocators because they do not measure actual heat consumption and it will be very expensive and technically complicated replace them with energy meters. Billing information on heat consumption based on heat meter readings should be provided as a rule only to the final customer. The scope of information delivered to final users (in case they are not final customers), should be decided individually by Member States, taking into account the specificity of the building infrastructure in each area and the current legal status.

Pozmeňujúci návrh    42

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 8

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 10a – odsek 2 – písmeno a

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a)  musia vyžadovať, aby sa informácie o vyúčtovaní za energiu a o histórii spotreby konečných používateľov v prípade, že sú dostupné, sprístupnili poskytovateľovi energetických služieb, ktorého určil konečný používateľ;

a)  musia vyžadovať, aby sa informácie o vyúčtovaní za energiu a o histórii spotreby alebo o hodnotách odpočítaných z pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov konečných spotrebiteľov v prípade, že sú dostupné, na požiadanie konečného používateľa sprístupnili poskytovateľovi energetických služieb, ktorého určil konečný spotrebiteľ;

Pozmeňujúci návrh    43

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 8

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 10a – odsek 2 – písmeno c

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

c)  musia zabezpečiť, aby všetkým konečným používateľom boli v súlade s bodom 3 prílohy VII poskytnuté spolu s vyúčtovaním založeným na skutočnej spotrebe primerané informácie;

c)  musia zabezpečiť, aby všetkým konečným spotrebiteľom boli v súlade s bodom 3 prílohy VII poskytnuté primerané informácie spolu s vyúčtovaním založeným na skutočnej spotrebe alebo na hodnotách odčítaných z pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov;

Pozmeňujúci návrh    44

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 11 a (nový)

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 19 a (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

11a.  Vkladá sa tento článok 19a:

 

Článok 19a

 

Financovanie energetickej efektívnosti európskymi bankami

 

Európska investičná banka (EIB) a Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) prispôsobia svoje politické ciele tak, aby uznávali energetickú efektívnosť ako samostatný zdroj energie a investície do energetickej efektívnosti za súčasť svojho portfólia investícií do infraštruktúry.

 

EIB a EBOR, spoločne s národnými podpornými bankami, pripravujú vytvárajú a financujú programy a projekty prispôsobené odvetviu efektívnosti, a to aj pre domácnosti postihnuté energetickou chudobou.

 

Členské štáty naplno využívajú možnosti a nástroje navrhnuté iniciatívou Inteligentné financovanie inteligentných budov (Smart Finance for Smart Buildings).

Odôvodnenie

Je potrebná postupná zmena, aby finančné inštitúcie poskytovali finančné nástroje primerané rozsiahlym investíciám do energetickej efektívnosti.

Pozmeňujúci návrh    45

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 12 a (nový)

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 24 – odsek 4

 

Platný text

Pozmeňujúci návrh

 

(12 a)  V článku 24 sa odsek 4 nahrádza takto:

4.   Komisia monitoruje vplyv vykonávania tejto smernice na smernice 2003/87/ES, 2009/28/ES a 2010/31/EÚ, na rozhodnutie č. 406/2009/ES a na priemyselné odvetvia, najmä tie, ktoré sú vystavené závažnému riziku úniku uhlíka v zmysle rozhodnutia 2010/2/EÚ.

Komisia monitoruje vplyv vykonávania tejto smernice na smernice 2003/87/ES, 2009/28/ES a 2010/31/EÚ a nariadenie č. ... (nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030 v záujme odolnej energetickej únie a splnenia záväzkov podľa Parížskej dohody, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 525/2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií relevantných z hľadiska zmeny klímy) a každý rok predloží správu Európskemu parlamentu a Rade. Ak Komisia na základe pravidelných správ preukáže, že vzájomné pôsobenie politík vedie k nesprávnemu fungovaniu trhu s uhlíkom, predloží legislatívny návrh zameraný na opatrenia na zlepšenie jeho fungovania.“

 

(Pôvodné/súčasné body 13 a 14 návrhu sa prečíslujú a stanú sa bodmi 14 resp. 15.)

Odôvodnenie

So zreteľom na krehkú rovnováhu ponuky a dopytu, ktorá sa očakáva po roku 2020, môže dodatočný pokles v dopyte spôsobenom prekrývaním systému EU ETS s inými klimatickými politikami viesť k situácii ponuky kvót chronicky rovnakej alebo vyššej než príslušný dopyt. Preto by sa negatívny vplyv prekrývajúcich sa klimatických politík mal neutralizovať tým, že sa do trhovej stabilizačnej rezervy začlení objem kvót zodpovedajúci úsporám emisií dosiahnutým mimo trh EU ETS.

Pozmeňujúci návrh    46

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1 – bod 13

Smernica 2012/27/EÚ

Článok 24 – odsek 12

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

12.  Komisia vyhodnotí túto smernicu najneskôr k 28. februáru 2024 a následne každých päť rokov, a predloží o tom správu Európskemu parlamentu a Rade. K uvedenej správe v prípade potreby priloží návrhy ďalších opatrení.

12.  Komisia uskutoční všeobecné preskúmanie tejto smernice najneskôr do šiestich mesiacov od globálneho hodnotenia UNFCCC v roku 2023 a po ďalších nasledujúcich globálnych hodnoteniach, a predloží správu Európskemu parlamentu a Rade o všeobecnej účinnosti tejto smernice a potrebe prispôsobiť politiku Únie v oblasti energetickej efektívnosti v súlade s cieľmi Parížskej dohody. K uvedenej správe v prípade potreby priloží návrhy ďalších opatrení.

Odôvodnenie

Revízia tejto smernice sa musí chápať v novom celosvetovom kontexte po prijatí Parížskej dohody. Ambiciózne opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti budú predstavovať kľúčové nástroje pri plnení záväzkov Európy a musia sa aktualizovať každých 5 rokov.

Pozmeňujúci návrh    47

Návrh smernice

Príloha 1 – bod 1 – písmeno a

Smernica 2012/27/EÚ

Príloha IV – poznámka pod čiarou 3

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a)  v prílohe IV sa poznámka pod čiarou 3 nahrádza takto: „ 3) Použije sa v prípade výpočtu úspor energie vyjadrených v primárnej energii metódou zdola nahor na základe konečnej energetickej spotreby. V prípade úspor elektriny v kWh môžu členské štáty použiť predvolený koeficient 2,0. Ak je to opodstatnené, členské štáty môžu použiť iný koeficient.

a)  v prílohe IV sa poznámka pod čiarou 3 nahrádza takto: „ 3) Použije sa v prípade výpočtu úspor energie vyjadrených v primárnej energii metódou zdola nahor na základe konečnej energetickej spotreby. V prípade úspor elektriny v kWh môžu členské štáty použiť predvolený koeficient 2,0. Ak je to opodstatnené na základe vnútroštátnych okolností ovplyvňujúcich spotrebu primárnej energie, členské štáty môžu použiť iný koeficient. Tieto okolnosti by mali byť riadne odôvodnené, merateľné a overiteľné, a mali by vychádzať z objektívnych a nediskriminačných kritérií.

Pozmeňujúci návrh    48

Návrh smernice

Príloha I – bod 1 – písmeno b

Smernica 2012/27/EÚ

Príloha V – odsek 2 – písmeno a

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a)  musí sa preukázať, že ide o dodatočné úspory nad rámec tých, ktoré by sa dosiahli aj bez príslušnej činnosti povinných, zúčastňujúcich sa alebo poverených subjektov a/alebo vykonávajúcich orgánov. Na určenie toho, ktoré úspory možno nárokovať ako dodatočné, členské štáty určia základný scenár opisujúci, ako by sa spotreba energie vyvíjala za absencie daného politického opatrenia. Základný scenár vyjadruje minimálne tieto faktory: trendy spotreby energie, zmeny správania spotrebiteľov, technologický pokrok a zmeny spôsobené inými opatreniami vykonávanými na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ;

a)  musí sa preukázať, že ide o dodatočné úspory nad rámec tých, ktoré by sa dosiahli aj bez príslušnej činnosti povinných, zúčastňujúcich sa alebo poverených subjektov a/alebo vykonávajúcich orgánov. Na určenie toho, ktoré úspory možno nárokovať ako dodatočné, členské štáty určia základný scenár opisujúci, ako by sa spotreba energie vyvíjala za absencie daného politického opatrenia a z neho vyplývajúcich nových individuálnych krokov. Základný scenár vyjadruje minimálne tieto faktory: trendy spotreby energie, zmeny správania spotrebiteľov, technologický pokrok a zmeny spôsobené inými opatreniami vykonávanými na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ;

Pozmeňujúci návrh    49

Návrh smernice

Príloha I – bod 1 – písmeno b

Smernica 2012/27/EÚ

Príloha V – odsek 2 – písmeno h

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

h)  pri výpočte úspor energie sa zohľadní životnosť opatrení. Môže sa tak urobiť vypočítaním úspor, ktoré sa dosiahnu každým individuálnym opatrením od dátumu začatia jeho vykonávania do 31. decembra 2020, resp. do 31. decembra 2030. Ako alternatívu môžu členské štáty prijať inú metódu, pri ktorej sa očakáva dosiahnutie aspoň rovnakého celkového objemu úspor. Pri používaní iných metód členské štáty zabezpečia, aby celkový objem úspor energie vypočítaný s použitím týchto iných metód nepresiahol objem úspor energie, ktoré by boli výsledkom výpočtu, ak by sa počítali úspory z každého individuálneho opatrenia v období od začatia jeho vykonávania do 31. decembra 2020, resp. do 31. decembra 2030. Členské štáty vo svojich integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy v rámci riadenia energetickej únie podrobne opíšu uvedené iné použité metódy a to, aké ustanovenia sa prijali na zaistenie splnenia tejto záväznej požiadavky výpočtu.

h)  pri výpočte úspor energie sa zohľadní životnosť opatrení vypočítaním úspor, ktoré sa dosiahnu každým individuálnym opatrením od dátumu začatia jeho vykonávania do 31. decembra 2020, resp. do 31. decembra 2030. Ako alternatívu môžu členské štáty prijať inú metódu, pri ktorej sa očakáva dosiahnutie aspoň rovnakého celkového objemu úspor. Pri používaní iných metód členské štáty zabezpečia, aby celkový objem úspor energie vypočítaný s použitím týchto iných metód nepresiahol objem úspor energie, ktoré by boli výsledkom výpočtu, ak by sa počítali úspory z každého individuálneho opatrenia v období od začatia jeho vykonávania do 31. decembra 2020, resp. do 31. decembra 2030. Členské štáty vo svojich integrovaných národných plánoch v oblasti energetiky a klímy v rámci riadenia energetickej únie podrobne opíšu uvedené iné použité metódy a to, aké ustanovenia sa prijali na zaistenie splnenia tejto záväznej požiadavky výpočtu.

Pozmeňujúci návrh    50

Návrh smernice

Príloha I – bod 1 – písmeno b

Smernica 2012/12/EÚ

Príloha V – bod 3 – pododsek 2

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

V prípade politických opatrení prijatých podľa článku 7 ods. 2 písm. e) môžu členské štáty použiť metodiku výpočtu stanovenú podľa smernice 2010/31/EÚ, pokiaľ to je v súlade s požiadavkami stanovenými v článku 7 tejto smernice a v tejto prílohe.

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh    51

Návrh smernice

Príloha I – bod 1 – písmeno b

Smernica 2012/27/EÚ

Príloha V – bod 5 – písmeno a a (nové)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

aa)  zdrojoch použitých pri výpočte objemu predanej energie vrátane odôvodnenia použitia alternatívnych štatistických zdrojov a akýchkoľvek rozdielov vo výsledných množstvách (ak sa používajú iné zdroje než Eurostat);

Pozmeňujúci návrh    52

Návrh smernice

Príloha I – bod 1 – písmeno b

Smernica 2012/27/EÚ

Príloha V – odsek 5 – písmeno h

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

h)  životnosti opatrení a toho, ako sa počíta alebo z čoho vychádza;

h)  životnosti opatrení a toho, ako sa počíta alebo z čoho vychádza, ako aj akejkoľvek inej použitej metóde, v prípade ktorej sa odhaduje dosiahnutie prinajmenšom rovnakého celkového množstva úspor;

Pozmeňujúci návrh    53

Návrh smernice

Príloha I – bod 2 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Príloha VIIa – nadpis

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Minimálne požiadavky na informácie o vyúčtovaní a spotrebe na základe skutočnej spotreby tepla, chladenia a teplej vody

Minimálne požiadavky na informácie o vyúčtovaní a spotrebe tepla, chladenia a teplej vody

Pozmeňujúci návrh    54

Návrh smernice

Príloha I – bod 2 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Príloha VIIa – bod 1

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Vyúčtovanie na základe skutočnej spotreby

Vyúčtovanie na základe skutočnej spotreby alebo údajov z pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov

Aby koneční používatelia mohli regulovať svoju spotrebu energie, musí sa vyúčtovanie vykonávať na základe skutočnej spotreby najmenej raz za rok.

Aby koneční používatelia mohli regulovať svoju spotrebu energie, musí sa vyúčtovanie vykonávať na základe skutočnej spotreby alebo údajov z pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov najmenej raz za rok.

Pozmeňujúci návrh    55

Návrh smernice

Príloha I – bod 2 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Príloha VIIa – bod 2 – odsek 1

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Od [sem doplniť …. dátum nadobudnutia účinnosti] tam, kde sú nainštalované meradlá alebo pomerové rozdeľovače nákladov s diaľkovým odpočtom, musia sa informácie o vyúčtovaní alebo spotrebe na základe skutočnej spotreby sprístupňovať najmenej štvrťročne na vyžiadanie, alebo ak sa koncoví odberatelia rozhodli pre elektronické vyúčtovanie, a inak dvakrát ročne.

Od [sem doplniť …. dátum transpozície] tam, kde sú nainštalované meradlá alebo pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov s diaľkovým odpočtom, musia sa informácie o vyúčtovaní alebo spotrebe na základe skutočnej spotreby alebo údajov z pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov sprístupňovať najmenej štvrťročne na vyžiadanie, alebo ak sa koncoví odberatelia rozhodli pre elektronické vyúčtovanie, a inak dvakrát ročne.

Pozmeňujúci návrh    56

Návrh smernice

Príloha I – bod 2 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Príloha VIIa – bod 2 – odsek 2

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Od 1. januára 2022 tam, kde sú nainštalované meradlá alebo pomerové rozdeľovače nákladov s diaľkovým odpočtom, sa informácie o vyúčtovaní alebo spotrebe sprístupnia aspoň s mesačnou frekvenciou. Vykurovanie a chladenie možno mimo obdobia vykurovania/chladenia z tejto povinnosti vylúčiť.

Od 1. januára 2022 tam, kde sú nainštalované meradlá alebo pomerové rozdeľovače vykurovacích nákladov s diaľkovým odpočtom, sa informácie o vyúčtovaní alebo spotrebe na základe skutočnej spotreby alebo údajov z pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov sprístupnia aspoň s mesačnou frekvenciou. Vykurovanie a chladenie možno mimo obdobia vykurovania/chladenia z tejto povinnosti vylúčiť.

Pozmeňujúci návrh    57

Návrh smernice

Príloha I – bod 2 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Príloha VIIa – bod 3 – nadpis

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Minimálne informácie uvedené vo vyúčtovaní na základe skutočnej spotreby

Minimálne informácie uvedené vo vyúčtovaní na základe skutočnej spotreby alebo údajov z pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov

Pozmeňujúci návrh    58

Návrh smernice

Príloha I – bod 2 – písmeno b

Smernica 2012/27/EÚ

Príloha VIIa – bod 3 – odsek 1 – úvodná časť

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Členské štáty zabezpečia, aby sa konečným používateľom v rámci vyúčtovania alebo spolu s ním jasne a zrozumiteľne sprístupnili tieto informácie:

Členské štáty zabezpečia, aby sa konečným používateľom v rámci vyúčtovania alebo spolu s ním jasne a zrozumiteľne sprístupnili tieto presné informácie:

Pozmeňujúci návrh    59

Návrh smernice

Príloha I – bod 2 – písmeno b

Smernica 2010/31/EÚ

Príloha VIIa – bod 3 – odsek 1 – písmeno a

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a)  skutočné súčasné ceny a skutočná spotreba energie;

a)  skutočné súčasné ceny a skutočná spotreba alebo celkové náklady na vykurovanie a údaje z pomerových rozdeľovačov vykurovacích nákladov;

Odôvodnenie

Prílohu VIIa je nutné pozmeniť tak, aby bola v súlade s článkom 10a.

Pozmeňujúci návrh    60

Návrh smernice

Príloha 1 – bod 2 a (nový)

Smernica 2012/27/EÚ

Príloha IX – časť I – písmeno g

 

Platný text

Pozmeňujúci návrh

 

2a.   V časti I prílohy IX sa písmeno g) nahrádza takto:

g) Ekonomická analýza: posúdenie vplyvov

g) Ekonomická analýza: posúdenie vplyvov

V ekonomickej analýze sa zohľadnia všetky príslušné hospodárske vplyvy.

V ekonomickej analýze sa zohľadnia všetky príslušné hospodárske vplyvy.

Členské štáty môžu pri rozhodovaní v analyzovaných scenároch posúdiť a zohľadniť náklady a úspory energie v dôsledku zvýšenej pružnosti dodávok energie a optimálnejšieho prevádzkovania elektrických sietí vrátane ušetrených nákladov a úspor zo znížených investícií do infraštruktúry.

Členské štáty pri rozhodovaní v analyzovaných scenároch posudzujú a zohľadňujú náklady a úspory energie v dôsledku zvýšenej pružnosti dodávok energie a optimálnejšieho prevádzkovania elektrických sietí vrátane ušetrených nákladov a úspor zo znížených investícií do infraštruktúry.

K nákladom a prínosom, ktoré sa berú do úvahy, patria aspoň tieto prvky:

K nákladom a prínosom, ktoré sa berú do úvahy, patria aspoň tieto prvky:

i) Prínosy:

i) Prínosy:

– hodnota výstupu pre spotrebiteľa (teplo a elektrina),

– hodnota výstupu pre spotrebiteľa (teplo a elektrina),

– externé prínosy, ako sú prínosy z hľadiska životného prostredia a zdravia, a to do maximálne možnej miery.

– externé prínosy, ako sú prínosy z hľadiska životného prostredia, emisií skleníkových plynov a zdravia,

 

– účinky na trhu práce, energetická bezpečnosť, konkurencieschopnosť.

ii) Náklady:

ii) Náklady:

– kapitálové náklady na zariadenia a vybavenie,

– kapitálové náklady na zariadenia a vybavenie,

– kapitálové náklady na pridružené energetické siete,

– kapitálové náklady na pridružené energetické siete,

– variabilné a fixné prevádzkové náklady,

– variabilné a fixné prevádzkové náklady,

– náklady na energiu,

– náklady na energiu,

– environmentálne náklady a náklady na zdravie do maximálne možnej miery.

– environmentálne náklady a náklady na zdravie,

 

– náklady pracovného trhu, energetická bezpečnosť, konkurencieschopnosť.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Dosiahnutie našich cieľov v rámci Parížskej dohody

Európska únia musí prevziať vedúcu úlohu v celosvetovom boji proti zmene klímy. V historickej Parížskej dohode máme jasný rámec na zmiernenie globálneho otepľovania a jeho dôsledkov pre súčasnú generáciu a budúce generácie. Energetická efektívnosť je naším hlavným nástrojom dekarbonizácie energetických zdrojov Európy, budov, dopravy a priemyslu. Návrhy v tejto správe by mali viesť k predpokladanému 47 % zníženiu emisií skleníkových plynov v EÚ do roku 2030 v porovnaní s úrovňami v roku 1990, čo znamená, že by sme mali bez problémov dosiahnuť náš cieľ, ktorým je 40 % zníženie v rámci Parížskej dohody. Týmto sa zabezpečí, aby sa európske ciele ochrany klímy a energetickej efektívnosti navzájom posilňovali. Musíme však pokračovať v úsilí o dosiahnutie čistých nulových emisií oxidov uhlíka do roku 2050, a preto musíme pokračovať v našom záväzku v oblasti energetickej efektívnosti po roku 2030.

Energetická bezpečnosť

Energetická závislosť predstavuje vážne hospodárske a geopolitické problémy v Európe. EÚ dováža 53 % energie, ktorú spotrebuje, v hodnote viac ako 1 miliardy EUR denne. Obmedzením celkového množstva energie, ktorú treba v Európe, nám opatrenia týkajúce sa energetickej efektívnosti umožňujú znížiť našu závislosť od tretích krajín a tým aj posilniť našu energetickú bezpečnosť. Návrhy v tejto správe by výrazne znížiť dovoz energie do roku 2050: v období rokov 2021 – 2030 by zníženie dovozu fosílnych palív ušetrilo 288 miliárd EUR, pričom úspory by sa ešte zvýšili v období do roku 2050.

Energetická chudoba

50 až 125 miliónov ľudí v Európskej únii je ohrozených energetickou chudobou – nedokážu vykurovať svoje domovy alebo platiť svoje účty. Vplyv európskej politiky v oblasti energetiky na energetickú chudobu nemožno ignorovať alebo jednoducho ponechať na riešenie vnútroštátnymi sociálnymi politikami. Európa má obrovský potenciál na zvýšenie energetickej efektívnosti budov, ale riešenia musia byť prispôsobené tak, aby sa predišlo nežiaducim účinkom, ktoré môžu zvýšiť riziko energetickej chudoby. Ustanovenia týkajúce sa jednotlivých meračov sú jednou z vecí, kde treba takéto aspekty starostlivo zvážiť.

Pri postupnej dekarbonizácii budov v budúcnosti budú budovy, ktoré vlastnia alebo využívajú nízkopríjmové domácnosti, ťažšie investovať a profitovať. Preto je nevyhnutné, aby sme už začali prijímať cielené opatrenia na pomoc týmto skupinám. Opatrenia prijaté členskými štátmi by mali uprednostňovať domácnosti postihnuté energetickou chudobou a sociálne bývanie, a to je dôvod, prečo spravodajkyňa navrhuje, aby členské štáty boli povinné požadovať realizáciu významnej časti opatrení v domácnostiach postihnutých energetickou chudobou alebo v sociálnych bytoch.

Hospodársky rast

Existuje nedorozumenie, že ak hospodárstvo rastie, musí zároveň rásť aj spotreba energie. Úspech opatrení v oblasti energetickej efektívnosti ukázal, že nielenže je možné znížiť spotrebu energie počas hospodárskeho rastu, ale opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti môžu naopak významným spôsobom prispieť k rastu. Konečná spotreba energie klesá od roku 2010, pričom HDP EÚ sa zvyšuje. Zníženie spotreby energie je najlacnejší spôsob dosiahnutia nákladovo efektívnej energetickej efektívnosti. Zatiaľ čo hospodárske modely sa líšia, návrhy v tejto správe by viedli k niečomu medzi čistým nulovým účinkom a nárastom HDP o 4,1 %, ak by bolo k dispozícii vhodné financovanie investícií. Tento údaj pritom neberie do úvahy iné hospodárske prínosy zvýšenia energetickej efektívnosti, ako napríklad zlepšenie kvality ovzdušia a významný prínos pre zdravie verejnosti.

Opatrenia uvedené v tejto správe sú tiež modelované tak, aby skutočne zvýšili zamestnanosť. So správnym financovaním investícií modely ukazujú veľmi významné zvýšenie zamestnanosti, t. j. 405 000 až 4,8 milióna ľudí.

Odstránenie medzier

Aktualizácia tejto smernice nám dáva príležitosť na vyriešenie problémov zistených v súčasných právnych predpisoch. Jedným z dôležitých opatrení tejto smernice je cieľ 1,5 % ročnej úspory energie. Bolo však zavedených niekoľko flexibilít, ktoré umožňujú členským štátom znížiť ambície tým, že zohľadnia predchádzajúce činnosti, alebo tým, že vylúčia niektoré odvetvia z výpočtov. Toto viedlo k situácii, v ktorej sa plní len polovica ročných cieľov úspory energie. Narušovanie týchto cieľov by sa nemalo pokračovať, a preto spravodajkyňa navrhuje, aby sa odstránili mnohé z týchto medzier. Navrhuje tiež ďalšie rozšírenie opatrení, ktoré sa ukázali ako účinné, ako sú renovácie verejných budov a energetické audity pre podniky.

Postaviť sa za občanov

Európsky parlament konzistentne hlasuje za progresívnejšie opatrenia týkajúce sa energetickej efektívnosti. Ako zástupcovia občanov uznali poslanci Európskeho parlamentu prínosy takýchto opatrení nielen pre životné prostredie, ale aj pre zdravie, spotrebiteľov a podniky. Najvýraznejším príkladom je, že návrhy v tejto správe by zvýšili počet rokov života o 17 miliónov vďaka veľkému zlepšeniu kvality ovzdušia. Parlament sa musí naďalej stavať za záujmy občanov vrátane spotrebiteľov, ktorí chcú znížiť náklady na energiu a mať teplejšie domy, za podniky, ktoré chcú lacnejšiu, čistejšiu energiu a právnu istotu, a podnikateľov, ktorí chcú byť spravodlivo odmenení za technologické pokroky, ktoré neustále zlepšujú energetickú efektívnosť.

POSTUP VÝBORU POŽIADANÉHO O STANOVISKO

Názov

Energetická efektívnosť

Referenčné čísla

COM(2016)0761 – C8-0498/2016 – 2016/0376(COD)

Gestorský výbor

       dátum oznámenia na schôdzi

ITRE

12.12.2016

 

 

 

Výbor požiadaný o stanovisko

       dátum oznámenia na schôdzi

ENVI

12.12.2016

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko

       dátum menovania

Jytte Guteland

14.2.2017

Prerokovanie vo výbore

8.6.2017

 

 

 

Dátum prijatia

7.9.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

32

12

12

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Ivo Belet, Biljana Borzan, Lynn Boylan, Paul Brannen, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Birgit Collin-Langen, Mireille D’Ornano, Miriam Dalli, Seb Dance, Stefan Eck, José Inácio Faria, Karl-Heinz Florenz, Arne Gericke, Julie Girling, Sylvie Goddyn, Jytte Guteland, Anneli Jäätteenmäki, Jean-François Jalkh, Benedek Jávor, Karin Kadenbach, Urszula Krupa, Peter Liese, Norbert Lins, Valentinas Mazuronis, Susanne Melior, Massimo Paolucci, Gilles Pargneaux, Piernicola Pedicini, Bolesław G. Piecha, Pavel Poc, Frédérique Ries, Annie Schreijer-Pierik, Davor Škrlec, Renate Sommer, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Ivica Tolić, Nils Torvalds, Adina-Ioana Vălean, Jadwiga Wiśniewska, Damiano Zoffoli

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nicola Caputo, Jørn Dohrmann, Elena Gentile, Jan Huitema, Merja Kyllönen, Stefano Maullu, Mairead McGuinness, Keith Taylor, Carlos Zorrinho

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Bendt Bendtsen, Norbert Erdős, Jill Evans, Barbara Lochbihler, Olle Ludvigsson

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENVO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

32

+

ALDE

Anneli Jäätteenmäki, Frédérique Ries, Nils Torvalds

EFDD

Piernicola Pedicini

GUE/NGL

Lynn Boylan, Stefan Eck, Merja Kyllönen

PPE

Stefano Maullu

S&D

Biljana Borzan, Paul Brannen, Soledad Cabezón Ruiz, Nicola Caputo, Nessa Childers, Miriam Dalli, Seb Dance, Elena Gentile, Jytte Guteland, Karin Kadenbach, Olle Ludvigsson, Susanne Melior, Massimo Paolucci, Gilles Pargneaux, Pavel Poc, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Damiano Zoffoli, Carlos Zorrinho

Verts/ALE

Marco Affronte, Jill Evans, Benedek Jávor, Barbara Lochbihler, Davor Škrlec, Keith Taylor

12

-

ALDE

Valentinas Mazuronis

ECR

Jørn Dohrmann, Arne Gericke, Julie Girling, Urszula Krupa, Bolesław G. Piecha, Jadwiga Wiśniewska

ENF

Mireille D'Ornano, Sylvie Goddyn, Jean-François Jalkh

PPE

Annie Schreijer-Pierik, Renate Sommer

12

0

ALDE

Jan Huitema

PPE

Ivo Belet, Bendt Bendtsen, Birgit Collin-Langen, Norbert Erdős, José Inácio Faria, Karl-Heinz Florenz, Peter Liese, Norbert Lins, Mairead McGuinness, Ivica Tolić, Adina-Ioana Vălean

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU

Názov

Energetická efektívnosť

Referenčné čísla

COM(2016)0761 – C8-0498/2016 – 2016/0376(COD)

Dátum predloženia v EP

30.11.2016

 

 

 

Gestorský výbor

       dátum oznámenia na schôdzi

ITRE

12.12.2016

 

 

 

Výbory požiadané o stanovisko

       dátum oznámenia na schôdzi

ENVI

12.12.2016

 

 

 

Spravodajcovia

       dátum menovania

Miroslav Poche

2.2.2017

 

 

 

Predchádzajúci spravodajcovia

Adam Gierek

 

 

 

Prerokovanie vo výbore

23.3.2017

22.6.2017

4.9.2017

 

Dátum prijatia

28.11.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

33

30

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Zigmantas Balčytis, Xabier Benito Ziluaga, José Blanco López, David Borrelli, Jonathan Bullock, Cristian-Silviu Buşoi, Jerzy Buzek, Angelo Ciocca, Edward Czesak, Jakop Dalunde, Pilar del Castillo Vera, Christian Ehler, Fredrick Federley, Adam Gierek, Theresa Griffin, András Gyürk, Rebecca Harms, Hans-Olaf Henkel, Eva Kaili, Barbara Kappel, Krišjānis Kariņš, Seán Kelly, Jaromír Kohlíček, Peter Kouroumbashev, Zdzisław Krasnodębski, Miapetra Kumpula-Natri, Christelle Lechevalier, Paloma López Bermejo, Edouard Martin, Angelika Mlinar, Dan Nica, Angelika Niebler, Morten Helveg Petersen, Miroslav Poche, Michel Reimon, Paul Rübig, Massimiliano Salini, Algirdas Saudargas, Neoklis Sylikiotis, Dario Tamburrano, Patrizia Toia, Evžen Tošenovský, Claude Turmes, Vladimir Urutchev, Kathleen Van Brempt, Henna Virkkunen, Martina Werner, Lieve Wierinck, Hermann Winkler, Carlos Zorrinho

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Michèle Alliot-Marie, Pilar Ayuso, Gerben-Jan Gerbrandy, Benedek Jávor, Jude Kirton-Darling, Rupert Matthews, Clare Moody, Markus Pieper, Dennis Radtke, Dominique Riquet, Anneleen Van Bossuyt, Marco Zullo

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Albert Deß, Arndt Kohn, Sabine Verheyen

Dátum predloženia

6.12.2017


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

33

+

ALDE

Angelika Mlinar, Dominique Riquet, Fredrick Federley, Gerben-Jan Gerbrandy, Lieve Wierinck, Morten Helveg Petersen

EFDD

Dario Tamburrano, David Borrelli, Marco Zullo

GUE/NGL

Neoklis Sylikiotis, Paloma López Bermejo, Xabier Benito Ziluaga

S&D

Arndt Kohn, Carlos Zorrinho, Clare Moody, Dan Nica, Edouard Martin, Eva Kaili, José Blanco López, Jude Kirton-Darling, Kathleen Van Brempt, Martina Werner, Miapetra Kumpula-Natri, Miroslav Poche, Patrizia Toia, Peter Kouroumbashev, Theresa Griffin, Zigmantas Balčytis

VERTS/ALE

Benedek Jávor, Claude Turmes, Jakop Dalunde, Michel Reimon, Rebecca Harms

30

-

ECR

Anneleen Van Bossuyt, Edward Czesak, Evžen Tošenovský, Hans-Olaf Henkel, Rupert Matthews, Zdzisław Krasnodębski

EFDD

Jonathan Bullock

ENF

Angelo Ciocca, Barbara Kappel, Christelle Lechevalier

PPE

Albert Deß, Algirdas Saudargas, András Gyürk, Angelika Niebler, Christian Ehler, Cristian-Silviu Buşoi, Dennis Radtke, Henna Virkkunen, Hermann Winkler, Jerzy Buzek, Krišjānis Kariņš, Markus Pieper, Massimiliano Salini, Michèle Alliot-Marie, Paul Rübig, Pilar Ayuso, Pilar del Castillo Vera, Sabine Verheyen, Seán Kelly, Vladimir Urutchev

2

0

GUE/NGL

Jaromír Kohlíček

S&D

Adam Gierek

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Právne oznámenie