Postup : 2017/2084(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0005/2018

Predkladané texty :

A8-0005/2018

Rozpravy :

PV 05/02/2018 - 23
CRE 05/02/2018 - 23

Hlasovanie :

PV 06/02/2018 - 5.7
CRE 06/02/2018 - 5.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0026

SPRÁVA     
PDF 776kWORD 90k
23.1.2018
PE 609.590v02-00 A8-0005/2018

o urýchlení inovácií v oblasti čistej energie

(2017/2084(INI))

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

Spravodajca: Jerzy Buzek

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
 STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch
 STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o urýchlení inovácií v oblasti čistej energie

(2017/2084(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. novembra 2016 s názvom Urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie (COM(2016)0763),

–  so zreteľom na Parížsku dohodu v zmysle Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy, ratifikovanú Európskou úniou 4. októbra 2016,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. septembra 2015 s názvom Oznámenie Komisie o príprave Integrovaného strategického plánu pre energetické technológie (SET): urýchlenie transformácie európskeho energetického systému (COM(2015)6317),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. februára 2015 s názvom Rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy (COM(2015)0080) a na svoje uznesenie z 15. decembra 2015 s názvom Na ceste k európskej energetickej únii(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. decembra 2011 s názvom Plán postupu v energetike do roku 2050 (COM(2011)0885) a na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 o Pláne postupu v energetike do roku 2050(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Komisie z 30. novembra 2016 o riadení energetickej únie, a najmä na rozmer výskumu, inovácie a konkurencieschopnosti energetickej únie uvádzaný v tomto návrhu, a to najmä v článku 22 s názvom Integrované podávanie správ o výskume, inovácii a konkurencieschopnosti (COM(2016)0759),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020)(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. júla 2017 s názvom Posilnenie inovácie v regiónoch Európy: stratégie na zabezpečenie odolného, inkluzívneho a udržateľného rastu (COM(2017)0376),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. novembra 2016 s názvom Budúci lídri Európy: iniciatíva pre začínajúce a rozširujúce sa podniky (COM(2016)0733),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0005/2018),

A.  keďže výskum, vývoj a inovácie predstavujú osobitný rozmer energetickej únie EÚ, pričom výskum, vývoj a inovácie v energetickej oblasti predstavujú kľúčovú hybnú silu vedúceho postavenia Únie v priemysle, jej konkurencieschopnosti v celosvetovom meradle, udržateľného rastu a vytvárania pracovných miest, ako aj celkovej energetickej bezpečnosti členských štátov a Únie prostredníctvom znižovania závislosti od dovozu energie a podpory efektívneho a trvalo udržateľného využívania všetkých zdrojov energie;

B.  keďže EÚ zostáva svetovým lídrom v oblasti vysokokvalitných energetických inovácií s nízkymi emisiami vrátane energetickej účinnosti, obnoviteľných zdrojov energie a vznikajúcich čistých technológií, čo dáva EÚ pevný základ, na ktorom je možné dosiahnuť ďalší pokrok v oblasti výskumu a inovácií zameraných na čistú energiu vrátane vývoja batérií pre rozvoj elektrickej mobility a uskladňovania energie; keďže hlavnou hnacou silou tohto vedúceho postavenia boli ambiciózne, cielené politiky v oblasti klímy a energetiky, najmä prostredníctvom rámca pre oblasť klímy a energetiky do roku 2030, ako aj Plánu postupu v energetike do roku 2050; keďže Parížska dohoda v tejto súvislosti výrazne zvýšila úroveň globálnych ambícií a konkrétne záväzky signatárov v oblasti zmierňovania zmeny klímy; keďže EÚ musí naďalej zostať ambiciózna vo svojich politikách a nástrojoch, aby vyslala tie správne signály, pokiaľ ide o investície, a nestratila svoju globálnu vedúcu pozíciu na trhu v oblasti výskumu a inovácií zameraných na čistú energiu;

C.  keďže pre konkurencieschopnosť EÚ vrátane európskeho priemyslu je kľúčový pokrok v inováciách, výskume a vývoji v oblasti energetickej efektívnosti a energie z obnoviteľných zdrojov; keďže Európska únia sa stane „svetovou jednotkou v oblasti obnoviteľných zdrojov energie“ iba prostredníctvom zavedenia nákladovo efektívnych inovácií a vyvinutím intenzívnejšieho úsilia v oblasti výskumu a vývoja v tejto špecifickej oblasti; keďže vykonávanie zásady prvoradosti energetickej efektívnosti je potrebné podoprieť kvalitnou inovačnou politikou na európskej úrovni, najmä v súvislosti s integráciou systémov;

D.  keďže plne funkčný a konkurencieschopný vnútorný trh s energiou s vhodným regulačným rámcom a infraštruktúrou je nevyhnutný na ďalšiu stimuláciu výskumu, vývoja a inovácií a na maximálne možné šírenie nových čistých technológií na trhu vo všetkých regiónoch EÚ prostredníctvom úspor z rozsahu a regulačnej a investičnej istoty, čím sa Únii umožní v plnej miere využívať potenciál technologicky neutrálnych energetických inovácií, ktoré podporujú efektívnosť, nízkoemisné a udržateľné využívanie zdrojov energie a decentralizovanú výrobu, ako aj riešenia a technológie v oblasti uskladňovania a prepravy;

E.  keďže inovácie v oblasti čistej energie by mali tiež prispieť k zabezpečeniu cenovo dostupných dodávok energie európskym spotrebiteľom prostredníctvom sprístupnenia nižších sadzieb, väčšej kontroly nad vlastnou spotrebou a výrobou energie a ponuky energeticky menej náročných produktov a služieb;

F.  keďže energetická politika a finančné nástroje EÚ a jej členských štátov vrátane príslušných verejných investícií by mali byť navrhnuté tak, aby v plnej miere využívali zrýchlený technický vývoj, a mali by sa zamerať predovšetkým na postupný prechod na čisté, vysoko účinné energetické systémy s nízkou hladinou emisií; keďže z dôvodu trhovej, technologickej či vedeckej neistoty je financovanie zo súkromného sektora často nedostatočné alebo nedostupné; keďže EÚ potrebuje vysielať silné a konzistentné signály a vytvoriť stimuly, ktorými poskytne investorom istotu a podporí súkromné investície do inovácií v oblasti čistej energie, výskumu, vývoja a zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov;

G.  keďže hybnou silou inovácií sú predovšetkým inovátori a dopyt na trhu; keďže Komisia by mala sústrediť svoje úsilie v prvom rade na vytváranie rámca, ktorý umožní prácu inovátorov, a to od zjednodušenia prístupu k financovaniu výskumu až po transformáciu vedomostí na obchodne rentabilný produkt; keďže v tomto ohľade môže byť prospešné partnerstvo medzi výskumnými pracovníkmi a príslušnými priemyselnými partnermi;

H.  keďže energetické dotácie ovplyvňujú trhové ceny tým, že skrývajú skutočné náklady na energiu vyrobenú z rôznych zdrojov a skutočné náklady na technológie súvisiace s energiou, čo má negatívny vplyv na podmienky výskumu a investície do inovácií v oblasti čistej energie, ako aj pri jej prípadnom zavádzaní; keďže hoci dotácie by sa postupne mali prestať využívať, toto využívanie by sa zatiaľ malo obmedziť na dočasné nástroje zamerané na vytvorenie rovnakých podmienok a konkurenčného trhu tým, že sa uľahčí zavádzanie nových čistých technológií, najmä v oblasti energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie;

I.  keďže posudzovanie životného cyklu (LCA) emisií skleníkových plynov z energetických zdrojov, distribučných sietí a technológií by sa malo vnímať ako východisko pri určovaní konkrétnych politík a stimulov na úrovni EÚ zameraných na podporu čistých, nízkoemisných, energeticky efektívnych riešení a technológií vrátane udržateľného získavania surovín a nerastov; keďže dôraz by sa mal klásť na tie inovácie v oblasti čistej energie, ktoré majú priamy význam pre občanov a výrobcov-spotrebiteľov a ktoré umožnia ich účasť v procese transformácie energetiky a zároveň urobia túto transformáciu cenovo dostupnejšiu;

J.  keďže výskum a inovácie súvisiace s energetikou boli v 7. rámcovom programe a programe Horizont 2020 uznané za prioritnú oblasť, ktorou by mali zostať aj v 9. rámcovom programe, a to vzhľadom na záväzky Únie v rámci energetickej únie a v Parížskej dohode, aby sa účinnejšie stimulovalo verejné a súkromné financovanie výskumu a vývoja a pomohlo znížiť investičné riziká najperspektívnejších inovácií v oblasti čistej energie, najmä v oblasti energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie;

K.  keďže odvetvie dopravy predstavuje tretinu spotreby energie EÚ a má obrovský potenciál zvýšiť energetickú efektívnosť a znížiť emisie uhlíka, a preto by malo zohrávať rozhodujúcu úlohu pri prechode na nové energetické riešenia a na nízkouhlíkovú spoločnosť;

1.  víta oznámenie Komisie, ktorým sa stanovuje rámec na urýchlenie inovácií EÚ v oblasti čistej energie; zdôrazňuje, že je potrebný regulačný a finančný rámec pre energetické inovácie, ktorý by bol v súlade s Plánom postupu EÚ v energetike do roku 2050 a s jej záväzkami prijatými v rámci Parížskej dohody a ktorý by podporoval účinné a udržateľné využívanie všetkých zdrojov energie, čo by viedlo k úsporám energie a širším výhodám, a to aj v oblastiach zdravia, bezpečnosti a kvality ovzdušia a vody, a zároveň by sa tým zabezpečila priemyselná konkurencieschopnosť Únie, bezpečnosť dodávok energie a dodržiavanie povinností vyplývajúcich zo zmluvy EÚ, ako aj komplexná odpoveď na otázky súvisiace so životným prostredím; uznáva, že rámec EÚ na urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie je neoddeliteľnou súčasťou širšieho súboru legislatívnych návrhov uvedených v balíku opatrení v oblasti čistej energie pre všetkých Európanov, a preto by mal posilniť jeho jednotlivé prvky, záväzky Únie prijaté v rámci Parížskej dohody a širších právnych predpisov a zásad energetickej únie, najmä tých, ktoré sú zohľadnené v rámci politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 a v

Pláne postupu v energetike do roku 2050, a to pri súčasnom dodržiavaní ustanovení článkov 191 a 194 ZFEÚ;

2.  uznáva, že úspešné zavádzanie inovácií v energetickej oblasti predstavuje viacrozmerný problém, ktorý zahŕňa hodnotové reťazce na strane ponuky i dopytu, ľudský kapitál, dynamiku trhu, reguláciu, inovácie a otázky priemyselnej politiky; zdôrazňuje, že tento problém si vyžaduje zapojenie občanov – spotrebiteľov aj výrobcov-spotrebiteľov – ako aj širokého ekosystému zainteresovaných strán vrátane akademickej obce, výskumných a technologických organizácií, MSP, startupov, energetických a stavebných spoločností, poskytovateľov mobility, poskytovateľov služieb, výrobcov zariadení, spoločností v oblasti IT a telekomunikačných spoločností, finančných inštitúcií, Únie, národných, regionálnych a miestnych orgánov verejnej moci, mimovládnych organizácií, pedagógov a tvorcov verejnej mienky; zdôrazňuje hodnotu nových obchodných modelov, ktoré inovačné digitálne technológie využívajú okrem iného na optimalizáciu vlastnej výroby, uskladňovanie, výmenu a vlastnú spotrebu čistej energie priamo na mieste a zlepšovanie prístupu k energii z obnoviteľných zdrojov,a to aj v prípade domácností postihnutých energetickou chudobou;

3.  domnieva sa, že pokiaľ ide o energiu, nákladovo efektívny prechod smerom na ekologické, viac digitalizované decentralizované systémy orientované na spotrebiteľa si vyžaduje výskum a zavádzanie inovácií vo všetkých sektoroch energetického systému vrátane netechnologických a systémových riešení, ako sú napr. riešenia zamerané na efektívnosť a decentralizovanú výrobu energie; uznáva, že tento prechod podporuje nové organizačné modely, a to najmä v oblasti výroby, prenosu, distribúcie, uskladňovania energie, elektromobility, riadenia podnikov a potrieb, ako aj poskytovania služieb; uznáva, že sú potrebné spoločné normy na podporu prepojeného a digitalizovaného energetického systému; zdôrazňuje úlohu, ktorú pri zavádzaní systémových inovácií v energetike môžu zohrávať udržateľné rozsiahle pilotné projekty vrátane komunitných projektov;

4.  pripomína, že energetická efektívnosť by mala byť prierezovou horizontálnou prioritou politiky EÚ v oblasti výskumu a inovácií, ktorá by nemala byť obmedzená len na projekty súvisiace s energiou, ale mala by sa vzťahovať na všetky sektory a systematicky podporovať a stimulovať procesy, služby a tovar pri súčasnom uplatňovaní zásady „energetická efektívnosť je prvoradá“ v celom energetickom reťazci vrátane výroby, prenosu, distribúcie a konečného využitia energie;

5.  uznáva význam ďalšej liberalizácie európskych trhov s energiou, a to najmä odstránením prekážok voľnej tvorby cien a postupným ukončením dotácií energie s cieľom uľahčiť ďalšie inovácie a zavádzanie nových technológií, ktoré vedú k udržateľnejšej spotrebe energie a ktoré podporujú nové dodávky energie z obnoviteľnej energie, ako aj vytvoriť rovnaké podmienky a konkurenčný trh schopný poskytnúť lepšie podmienky spotrebiteľom, výrobcom-spotrebiteľom, spoločenstvám a podnikom;

Koherentnosť opatrení EÚ

6.  konštatuje, že výskum, vývoj a inovácie zamerané na čistú energiu závisia v prevažnej miere od stabilného trhu a predvídateľnosti a istoty právneho rámca, čo si vyžaduje ambicióznu a dlhodobú politickú víziu, vrátane energetiky a klimatických cieľov a záväzkov, nepretržité cielené stimuly a trpezlivý vlastný kapitál na vytvorenie rovnakých podmienok pre všetky technológie, čím sa podnietia inovácie, uľahčia dodávky energie, znížia prekážky vstupu na trh a uľahčí inovácia v oblasti čistej energie, aby sa dosiahla kritická masa potrebná na zavedenie na trh; víta a podporuje zameranie sa na kľúčové technológie, ktoré je potvrdené aj v strategickom pláne pre energetické technológie a v oznámení Komisie; opakovane zdôrazňuje ustanovenia článku 194 ZFEÚ a poznamenáva, že sa musia odrážať aj v politických a finančných nástrojoch na podporu inovácií v oblasti čistej energie; zdôrazňuje však, že je potrebná väčšia prioritizácia prierezových, medzisektorových systémových inovácií v oblasti energie, ako aj podpora vzdelávania a podnikania, pretože inovácie nie sú založené len na technológiách; zdôrazňuje, že tento systémový prístup je potrebný na to, aby sa mohli účinne integrovať rôzne riešenia, ktoré sú dostupné alebo sa vypracúvajú, najmä pokiaľ ide o energetickú efektívnosť a integráciu obnoviteľných zdrojov energie; vyzýva, aby sa európske technologické a inovačné platformy používali na pomoc pri identifikácii budúcich inovácií v oblasti čistej energie, ktoré by vyžadovali cielenú podporu;

7.  naliehavo vyzýva Komisiu, členské štáty a prípadne aj regionálne orgány, aby zaviedli mechanizmy na koordináciu programov výskumu a inovácie v oblasti energetiky na úrovni EÚ a na vnútroštátnej a regionálnej úrovni s cieľom podporiť súčinnosť a zabrániť duplicite, čím sa zabezpečí čo najefektívnejšie využívanie existujúcich zdrojov a infraštruktúry, ako aj energetických zdrojov dostupných v členských štátoch s cieľom maximalizovať zavádzanie nových technológií a inovácií na trh a podporiť nové obchodné modely v celej EÚ; zastáva názor, že k dosiahnutiu tohto cieľa by mohlo prispieť začlenenie príslušných informácií do integrovaných národných plánov v oblasti energetiky a klímy; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam podpory osvedčených postupov a výmeny informácií, ako aj zjednodušenia pravidiel týkajúcich sa účasti na programoch energetickej inovácie pre všetky organizácie, podniky, univerzity a inštitúcie, a to tak zo strany EÚ, ako aj zo strany tretích krajín;

8.  víta záväzok Komisie naďalej financovať základný výskum prostredníctvom programu Horizont 2020 a Európskej rady pre výskum; zdôrazňuje, že je potrebné ešte viac posilniť financovanie kooperatívneho výskumu v rámci spoločenských výziev programu Horizont v oblasti energetiky, ale aj zjednodušiť inovácie v oblasti energetiky v rámci ďalších spoločenských výziev; berie na vedomie návrh Komisie posilniť inovácie vedúce k vytvoreniu nového trhu prostredníctvom zriadenia Európskej rady pre inováciu, ktorá by popri iniciatíve pre začínajúce a rozširujúce sa podniky prispela k podpore prelomových inovácií, ktoré môžu vytvoriť a ovládnuť nové trhy; domnieva sa, že vytváranie trhových finančných nástrojov (ako sú úvery a kapitál) by nemalo byť na úkor financovania z grantov, ktoré umožňuje aj neziskovým a verejným aktérom, ako sú akademické obce, univerzity či organizácie občianskej spoločnosti, zúčastňovať sa na nadnárodných európskych projektoch s vysokou hodnotou;

9.  je znepokojený veľkým počtom a zložitosťou existujúcich finančných nástrojov a zdôrazňuje, že je potrebné, aby medzi príslušnými fondmi vrátane štrukturálnych fondov, ktoré sú určené na projekty v oblasti čistej energie, bola väčšia koherentnosť a aby existujúce finančné nástroje na úrovni EÚ a členských štátov boli zrozumiteľnejšie; vyzýva Komisiu, aby zmapovala rôzne nástroje financovania a finančné nástroje v hodnotovom reťazci, a domnieva sa, že by sa mala posúdiť možnosť združovania rôznych nástrojov, pričom je potrebné dbať na to, aby sa nenarušila ich komplementárnosť; ďalej sa domnieva, že niektoré členské štáty nemajú dostatok kapacít na rozvoj opatrení na podporu inovácií v oblasti energie, najmä prostredníctvom vnútroštátnych systémov finančnej podpory, a v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby ďalej posilňovala tieto kapacity a zároveň zabezpečila ucelený a zjednodušený rámec financovania EÚ v oblasti inovácií zameraných na čistú energiu;

10.  vyzýva Komisiu, aby vykonala posúdenie výkonnosti svojich finančných nástrojov a fondov súvisiacich s energiou a aby zabezpečila urýchlenú reakciu s cieľom skvalitniť tieto nástroje v prípade zistenia konkrétnych patových situácií, nesystematickosti či možnosti zlepšenia a aby uvedené nástroje a finančné prostriedky prispôsobila novým cieľom EÚ v oblasti energetiky;

11.  vyzýva Komisiu, aby ako súčasť priemyselnej politiky Únie navrhla cielený, dlhodobý a technologicky neutrálny rozmer energie založený na vysokej energetickej efektívnosti, ďalšej liberalizácie trhu a väčšej transparentnosti s cieľom pomôcť zabrániť investíciám do uviaznutých aktív; zdôrazňuje, že tento rozmer by mal byť neoddeliteľnou súčasťou priemyselnej politickej stratégie a akčného plánu Únie; zdôrazňuje úlohu inovačných procesov a technológií na zlepšenie emisných parametrov v energeticky náročných priemyselných odvetviach; vyzýva Komisiu, aby efektívnosti využívania energie a zdrojov priznala popredné miesto vo výskume a inováciách, a nabáda členské štáty, aby výnosy z aukcií v rámci systému obchodovania s emisiami zodpovedne investovali do energetickej účinnosti a udržateľných nízkouhlíkových technológií; zdôrazňuje vytvorenie inovačného fondu na podporu inovácií v oblasti nízkouhlíkových technológií a procesov počas fázy IV systému obchodovania s emisiami; považuje za veľmi dôležitú podporu systému otvorených inovácií, v ktorom odvetvia a podniky spájajú svoje rôzne odborné znalosti a spoločne vypracúvajú kvalitné udržateľné riešenia; uznáva úlohu Fóra pre konkurencieschopnosť priemyslu v oblasti čistej energie pri zavádzaní kľúčových energetických inovácií vrátane fotočlánkov a veternej energie, ale prípadne aj na, okrem iného, riešenia týkajúce sa uskladňovania energie, zachytávanie a ukladanie oxidu uhličitého a procesy výroby bioenergie; víta záväzok Komisie a podporu iniciatív pod vedením priemyslu s cieľom podporiť globálne vedúce postavenie EÚ v oblasti čistej energie a nízkouhlíkových technológií;

12.  pripomína, že fotovoltický priemysel musí byť jadrom európskej priemyselnej politiky, aby spĺňal požiadavky rastúceho globálneho trhu v kontexte, keď sa prevažná časť fotovoltických článkov a modulov v súčasnosti vyrába mimo Európskej únie, predovšetkým v Číne; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ bola plne začlenená do nového investičného cyklu s cieľom udržať si svoje vedúce postavenie v oblasti výskumu a vývoja fotovoltických výrobných strojov, ako aj v niektorých ďalších segmentoch, ako sú invertory, suroviny, fotovoltika integrovaná v budovách či prevádzka, údržba a vyvažovanie systémov; ďalej zdôrazňuje potrebu udržiavať si odborníkov v oblasti integrácie systémov, ako sú maloplošné fotovoltické riešenia pre rozvojové krajiny;

13.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby pri riešení otázky energetiky a súvisiacich sektorov zintenzívnili úsilie o podporu inovácií zameraných na udržateľné získavanie surovín, lepší dizajn výrobkov, recykláciu, opätovné použitie a kaskádové využívanie existujúcich kovov a materiálov v kontexte obehového hospodárstva a úspory energie;

14.  uznáva súvislosť medzi digitalizáciou, informačnými technológiami a výskumom a inováciami v energetickej oblasti, najmä pokiaľ ide o lepšie zhromažďovanie údajov, interoperabilitu, zabezpečenie súvisiacich údajov a záruky ochrany osobných údajov; domnieva sa, že technológie distribuovanej databázy transakcií, ako napríklad systém blockchain, môžu zohrávať úlohu pri zlepšovaní účinnosti procesov súvisiacich s energiou a pri podpore účasti občanov na transformácii energetického systému, a to aj prostredníctvom partnerského obchodovania s energiou; vyzýva Komisiu, aby na tento účel podporila túto iniciatívu, zlepšila jej regulačný rámec a zabezpečila súlad medzi súvisiacimi aspektmi energetickej únie, digitálneho jednotného trhu, stratégiami kybernetickej bezpečnosti a európskym rámcom ochrany údajov s cieľom posilniť schopnosť Únie byť na čele tohto nového trendu;

15.  vyzýva Komisiu, aby zriadila osobitnú medziútvarovú skupinu, ktorá by okrem iného:a)

  umožnila nové spoločné plánovanie politiky v oblasti výskumu a inovácií s cieľom zabezpečiť konzistentnosť, súdržnosť a predchádzať častým zmenám priorít;

b)  určila relevantné zainteresované strany v širšom energetickom ekosystéme EÚ, a to na všetkých úrovniach a naprieč všetkými sektormi vrátane veternej energie na mori a iných technológií energie z obnoviteľných zdrojov;

c)  identifikovala existujúce fóra zainteresovaných strán v oblasti energetického výskumu a inovácií, najmä pokiaľ ide o energetickú efektívnosť a energiu z obnoviteľných zdrojov; podporovala tvorbu zoskupení, integráciu do medzinárodných sietí vytvárajúcich hodnoty, investície a inovácie; poskytla nástroje na medziodvetvové, interdisciplinárne a medziregionálne výmeny, a to aj pokiaľ ide o projekty energetickej inovácie, dlhodobé vnútroštátne a miestne energetické politiky v oblasti inovácií, spoločné investičné príležitosti, prijatie energetickej transformácie zo strany občanov a miestne iniciatívy;

d)  stimulovala verejné orgány na všetkých úrovniach, aby vypracovali plány na získavanie kapitálu a stimulovali inovácie v oblasti čistej energie s cieľom podporiť dôveru investorov a spustiť mobilizáciu súkromného kapitálu;

e)  stanovila súbor najlepších postupov, politík a finančných nástrojov v oblasti energetiky vrátane verejno-súkromných partnerstiev, verejného obstarávania a daňových stimulov, mechanizmov výmeny poznatkov a informácií, komunikačných nástrojov a kampaní, ako aj operačných usmernení a technickej pomoci týkajúcich sa mobilizácie inovácií v oblasti čistej energie, zavádzania technológií a zapájania výrobcov-spotrebiteľov, aby EÚ mohla adekvátne podporovať všetky fázy inovačného cyklu a v konečnom dôsledku zabezpečiť praktický súbor nástrojov pre členské štáty, miestne orgány a zainteresované strany;

f)  preskúmala spôsoby vypracúvania jednoduchých a flexibilných pravidiel účasti v 9. rámcovom programe pre výskum a v predpisoch o EŠIF, ktoré by boli ústretové voči inováciám, zjednodušené a flexibilné a zameriavali sa na dosiahnutie väčšieho dlhodobého vplyvu s cieľom lepšie ich zosúladiť, zamedziť plytvaniu zdrojmi žiadateľov a podporovať vysokú kvalitu inovácií v celej Európe;

g)  vytvorila mechanizmus, ktorého cieľom by bolo podporovať nadnárodný ekosystém startupov v oblasti energie vrátane európskeho systému inkubátorov s cieľom zabezpečiť preklenutie tzv. údolia smrti v inovačnom cykle pri uvádzaní energetických inovácií a obchodných modelov na trh;

h)  posilnila synergie s programom Horizont 2020 a ďalšími iniciatívami financovania na posilnenie budovania kapacít v oblasti výskumu a inovácií v regiónoch EÚ so slabou výkonnosťou;

i)  poskytovala európskym inštitúciám poradenstvo o jednotných postupoch verejného obstarávania, čím by podporila širšie zavádzanie energetických inovácií; prispela k vymedzeniu konkrétnych cieľov verejného obstarávania inovatívnych riešení na európskej úrovni;

j)  vypracovala konkrétne návrhy s cieľom vytvoriť účinné jednotné poradné miesto pre inovátorov v oblasti financovania energetických inovácií prostredníctvom finančných prostriedkov a nástrojov, ktoré sú k dispozícii na úrovni EÚ, členských štátov a Európskej investičnej banky, ako aj z iných potenciálnych súkromných zdrojov; rozšírila technickú pomoc pri sumarizácii informácií o možnostiach súkromného a verejného financovania a usmerňovala žiadateľov k najvhodnejšiemu mechanizmu financovania, najmä v oblasti energetickej efektívnosti, kde je združovanie malých projektov do širších portfólií nenahraditeľné;

k)  identifikovala spôsoby, ako do právnych predpisov EÚ o verejnom obstarávaní zaviesť stimuly na podporu inovačných energetických riešení vo verejnom sektore;

16.  zdôrazňuje, že verejné obstarávanie môže byť hybnou silou inovácií a môže podporovať udržateľnejší rast, ako sa uznáva aj v cieľoch trvalo udržateľného rozvoja; poukazuje na to, že výber udržateľných produktov, služieb a verejných prác má zásadný význam a môže vytvoriť vedúce alebo nové trhy pre inovačné produkty; víta iniciatívu Komisie v rámci iniciatívy pre začínajúce a rozširujúce sa podniky na zavedenie opatrení v oblasti verejného obstarávania v EÚ s cieľom okrem iného nabádať členské štáty, aby si stanovili ambiciózne ciele v oblasti nákupu inovácií; ďalej zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu zohrávať miestne a regionálne orgány tým, že pôjdu príkladom a budú sa zapájať do výmeny osvedčených postupov na fórach, ako je Dohovor primátorov a starostov;

17.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby posilnila zložku inovačnej kapacity, pokiaľ ide o preverovanie vplyvu na konkurencieschopnosť v rámci posúdení vplyvu, a aby pri všetkých nových návrhoch v oblasti energetickej politiky a pri posudzovaní existujúcich právnych predpisov uplatňovala nástroj pre výskum a inovácie bez toho, aby sa tým oslaboval účinok právnych predpisov;

18.  žiada Komisiu, aby zabezpečila, že jej práca na inováciách na jednej strane a normy a interoperabilita na strane druhej budú plne prepojené, aby EÚ dosiahla globálnu vedúcu pozíciu v stanovovaní noriem v sektoroch čistej energie integrovaných s tzv. internetom vecí; v tejto súvislosti víta ako príklad vypracovanie novej európskej normy pre inteligentné zariadenia (SAREF), ktorá potenciálne vytvorí nový referenčný jazyk EÚ pre údaje súvisiace s energiou, čo umožní domácim spotrebičom vymieňať si informácie s akýmkoľvek systémom riadenia energie;

19.  pripomína, že energetické politiky v oblasti inovácií musia byť v súlade so záväzkom EÚ chrániť a rozširovať záchyty uhlíka pri súčasnej ochrane biodiverzity, najmä v lesoch, v pôde a v moriach;

20.  nabáda príslušné členské štáty, aby primerane prispievali k dosiahnutiu cieľa EÚ 3 % HDP na výskum a vývoj; poznamenáva, že celkové zvýšenie na 3 % by do oblasti výskumu a inovácií v Európe prinieslo navyše viac ako 100 miliárd eur ročne; pripomína, že sa očakáva, že dve tretiny financovania na výskum a vývoj budú pochádzať zo súkromného sektora;

Istota dlhodobého financovania

21.  opätovne žiada zvýšený celkový rozpočet vo výške najmenej 120 miliárd eur pre 9. rámcový program a naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvýšila podiel súvisiaceho financovania udržateľných energetických projektov s nízkymi emisiami v rámci 9. rámcového programu o najmenej 50% nad zodpovedajúce sumy programu Horizont 2020, aby sa zabezpečil dostatok finančných prostriedkov na podporu energetickej transformácie EÚ a účinné vykonávanie energetickej únie; vyzýva najmä na posilnenie finančných zdrojov v rámci 9. rámcového programu s cieľom stimulovať prelomové trendy a inováciu vytvárajúcu trhy, a to najmä malými a strednými podnikmi a startupmi; zdôrazňuje význam prísnych kritérií excelentnosti na to, aby sa EÚ stala globálnym centrom pre inovácie, výskum a vedúce technológie vrátane základného výskumu; poukazuje na výsledky priebežného hodnotenia programu Horizont 2020, ktoré preukazujú, že od 1. januára 2017 tento program nedosahuje cieľ, pokiaľ ide o klímu a udržateľnosť výdavkov; víta zvýšenie financovania v rámci programu Horizont 2020 pre spoločenské výzvy v oblasti energetiky v rozpočte na rok 2018, no zostáva hlboko znepokojený škrtmi v oblasti energetických projektov v rámci Nástroja na prepájanie Európy, ktoré považuje za nezlučiteľné s cieľmi energetickej únie;

22.  opakovane zdôrazňuje potrebu zvýšiť kvalitu investícií financovaných z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) a zamerať sa najmä na stimulovanie lepšej geografickej distribúcie s ohľadom na súčasnú nevyváženosť geografického pokrytia EFSI a na osobitné potreby menej rozvinutých a prechodných regiónov; uznáva potrebu spolupráce s vnútroštátnymi podpornými investičnými bankami, investičnými platformami a oprávnenými finančnými sprostredkovateľmi prostredníctvom potenciálneho delegovania využívania záruk EÚ na ne; vyzýva na podstatné posilnenie úlohy a kapacít Európskeho centra investičného poradenstva, a to najmä prostredníctvom miestneho zastúpenia a iniciatívnej úlohy pri príprave projektov;

23.  domnieva sa, že 9. rámcový program by mal podporovať iniciatívy, ako napríklad „100 % obnoviteľné mestá“, do ktorého sú zapojené mestá a miestne orgány verejnej správy usilujúce sa o výrazné zvýšenie kapacity energie z obnoviteľných zdrojov v oblasti elektrickej energie, mobilitu, vykurovanie a chladenie v mestách prostredníctvom inovačných projektov, ktoré by mohli potenciálne zahŕňať inteligentné siete, riadenie energetického systému, činnosti umožňujúce prepojenie odvetví a podporu využívania elektrických vozidiel atď.;

24.  uznáva úlohu Európskeho strategického plánu pre energetické technológie, znalostného a inovačného spoločenstva (ZIS) InnoEnergy a príslušných spoločných technologických iniciatív (STI) pri podpore energetických inovácií; zdôrazňuje, že je potrebné lepšie prepojiť tieto rôzne rámce s iniciatívou InnovFin, EFSI, navrhovaným programom celoeurópskeho fondu fondov rizikového kapitálu a inými, čo má byť súčasťou koordinovanej cielenej investičnej stratégie zameranej na inovácie v oblasti čistej energie, ktorá by pomohla začínajúcim projektom, začínajúcim podnikom a MSP účinne preklenúť „údolie smrti“ a dosiahnuť úroveň trhovej vyspelosti potrebnú na globálnu expanziu; domnieva sa, že účinné stimuly pre investície do inovácií v energetickej oblasti prostredníctvom národných investičných fondov a dôchodkových fondov by mohli zohrávať kľúčovú úlohu pri mobilizácii potrebného vlastného kapitálu;

25.  pripomína, že prvé projekty svojho druhu sú vysoko rizikové a prísun kapitálu a dlhu je v ich prípade na oveľa nižšej úrovni než pri financovaní osvedčených nízkouhlíkových technológií; v tomto smere vyzýva Komisiu, aby odstránila pretrvávajúce regulačné prekážky a navrhla vytvorenie kapitálového fondu na prvé projekty svojho druhu;

26.  uznáva úlohu, ktorú by Európska rada pre inováciu (EIC) mohla zohrávať pri pomoci s hľadaním financovania pre spoločnosti v počiatočnej fáze rozvoja, a navrhuje, aby zohrávala úlohu pri koordinácii rozličných prvkov koherentnej investičnej stratégie zameranej na inovácie v oblasti čistej energie; požaduje viac informácií o štruktúre EIC a jej zhode s existujúcimi nástrojmi na podporu inovácií;

27.  domnieva sa, že občianska podpora pre inovácie v oblasti energetiky si vyžaduje nižšie prekážky pre vstup na trh a otvára zatiaľ nevyužité príležitosti na financovanie inovácií; vyzýva Komisiu, aby preskúmala účinné spôsoby podpory inovácie v energetickej oblasti – okrem iného prostredníctvom kolektívneho financovania – a aby zvážila možnosť zriadenia kolektívneho kapitálového fondu zameraného na inovácie v oblasti energie; domnieva sa, že nové a rozmanité spôsoby financovania by mali byť dodatočné a mali by dopĺňať existujúce zdroje;

28.  zdôrazňuje význam pokroku v technológii inteligentnej siete, ako aj podporu a integráciu decentralizovanej výroby zdola nahor, a to aj prostredníctvom klastrov a systémov spolupráce; vyzýva Komisiu, aby podporovala tieto oblasti inovácií zamerané na čistú energiu finančnými mechanizmami vrátane tých, ktoré zmierňujú riziko pre súkromné investície a znižujú záťaž pre verejné investície do modernizácie energetických systémov; okrem toho víta úmysel Komisie zvýšiť využívanie motivačných ocenení ako cenný nástroj na posilnenie prelomových inovácií založených na prístupe zdola nahor;

29.  zdôrazňuje, že na podporu prístupu zdola nahor v oblasti inovácií je potrebné presadzovať prienik maloplošných inštalácií (okrem iného napr. NegaWatt, výroba energie na mieste, miestne uskladňovanie) a podporovať ich zoskupovanie a agregáciu s cieľom pritiahnuť viac investícií a zvýšiť ich cenovú dostupnosť s osobitným zreteľom na domácnosti s nízkym príjmom alebo polyfunkčné budovy;

Celosvetové vedúce postavenie EÚ

30.  uznáva úlohu, ktorú môže zohrávať Parížska dohoda pri podpore globálneho úsilia o urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa naďalej financovali výskum a zber údajov týkajúcich sa zmeny klímy; vyzýva Komisiu, aby v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja preskúmala rôzne spôsoby poskytovania pomoci rozvojovým krajinám a rozvíjajúcim sa ekonomikám v ich energetickej transformácii, a to okrem iného prostredníctvom opatrení zameraných na budovanie kapacít, pomocou pri znižovaní kapitálových nákladov na obnoviteľné zdroje a projekty v oblasti energetickej efektívnosti, podporovaním možného prenosu technológií a poskytovaním riešení pre rozvoj inteligentných miest, ako aj vzdialených a vidieckych spoločenstiev, čím sa posilnia ekosystémy energetickej inovácie v rozvojových krajinách a pomôže sa im splniť ich záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody; v tejto súvislosti víta nový Európsky fond pre udržateľný rozvoj;

31.  vyzýva Komisiu, aby naplno využívala potenciál iniciatívy Inovačná misia, aby jej členovia mohli dodržať a splniť svoje záväzky zdvojnásobiť celkové ročné výdavky na výskum a vývoj v oblasti čistej energie v období rokov 2015 – 2020; zdôrazňuje dôležitosť usilovania sa o súčinnosť s iniciatívami ako Breakthrough Energy Coalition a s globálnymi kapitálovými a investičnými fondmi; v tomto smere víta skutočnosť, že vedúci predstavitelia Únie budú viesť inovačnú výzvu Converting Sunlight (premena slnečného žiarenia) a inovačnú výzvu Affordable Heating and Cooling of Buildings (cenovo dostupné kúrenie a chladenie budov); v tejto súvislosti žiada, aby sa preskúmali možnosti koordinovaného rozdelenia práce v oblasti energetickej inovácie na celosvetovej úrovni;

32.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexnú vývoznú stratégiu pre udržateľné a čisté energetické technológie a systémové riešenia vrátane osobitného podporného nástroja a cielenej pomoci delegácií EÚ v tretích krajinách; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu, ktorú pri vykonávaní tejto stratégie môže zohrávať prehĺbená a komplexná dohoda o voľnom obchode (DCFTA);

33.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnikli dôkladné preskúmanie postupov registrácie patentov, a žiada odstránenie zbytočného administratívneho zaťaženia, ktoré spomaľuje proces prenikania inovačných produktov na trh a nepriaznivo tak ovplyvňuje úlohu EÚ ako lídra v oblasti prechodu na čistú energiu;

Občanmi podporované inovácie v oblasti energetiky

34.  domnieva sa, že urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie si vyžaduje zmenu myslenia Európanov, ktorá by presiahla jednoduchú informovanosť o otázkach energie a posunula ich k hlbšiemu chápaniu potrebných zmien správania, najmä nových modelov úspory, výroby a spotreby energie potrebných na vyriešenie naliehavých výziev udržateľného rastu a na to, aby sa mohli využívať výhody digitálnej revolúcie a inovácií vo všetkých oblastiach s cieľom dosiahnuť v konečnom dôsledku úspešnú energetickú transformáciu; poznamenáva, že vďaka inováciám môžu občania zohrávať aktívnejšiu úlohu pri výrobe energie vrátane privádzania energie z vlastnej výroby do rozvodnej siete a prispievania k efektívnejšiemu využívaniu energie znížením spotreby na úrovni domácností, čo vedie k znižovaniu emisií a súm účtovaných za energiu;

35.  zdôrazňuje, že je potrebné posilniť európsku vedomostnú základňu a obmedziť jej rozdrobenie podporou vysokej kvality vedy a vzdelávania s cieľom vytvoriť výskumné centrá, ktoré budú stáť v popredí medzinárodnej akademickej obce; zdôrazňuje potrebu vytvoriť stratégiu, ktorá zabezpečí, aby Európa priťahovala zahraničné talenty a súčasne udržiavala kontakty s najlepšími európskymi talentami v zahraničí; uznáva, že kvalifikovaná pracovná sila Európu veľmi zvýhodňuje a je hlavným motorom rozvoja investícií do výskumu, vývoja a inovácií;

36.  uznáva význam plne demokratického zapojenia európskych občanov a spoločenstiev ako podstatnej súčasti úspešnej transformácie energetiky; zdôrazňuje zároveň, že účinné vykonávanie tejto transformácie si vyžaduje otvorenosť, transparentnosť a rovnaké podmienky pre všetkých a musí byť založené na spravodlivej hospodárskej súťaži;

37.  je presvedčený, že inovácie v oblasti čistej energie a energetickej efektívnosti majú potenciál na vytváranie nových a kvalitnejších pracovných miest; domnieva sa, že v záujme úspešného prechodu na trvalo udržateľné bezuhlíkové hospodárstvo je potrebné zabezpečiť, aby trhy práce dokázali primerane reagovať na nové požiadavky inovačných systémov na čistú energiu;

38.  vyzýva Komisiu, aby pri svojich iniciatívach v oblasti výskumu a vývoja venovala väčšiu pozornosť prepojeniu medzi inováciami v oblasti energetických systémov a novými odbornými profilmi, potrebami v oblasti vzdelávania, novými pracovnými miestami a požiadavkami na vzdelanie;

39.  uznáva potrebu systémových programov vzdelávania a účasti navrhnutých s cieľom umožniť spoločnosti, aby sa mohla plne zapojiť do transformácie energetického systému, a dať Európanom všetkých vekových kategórií príležitosť postupne prejsť od informovanosti a porozumenia k aktívnej účasti a zohrávaniu výraznejšej úlohy; vyzýva Komisiu, členské štáty, regionálne a miestne orgány a súkromný sektor, aby podporovali vedomú voľbu spotrebiteľov a zapájanie občanov v súvislosti s otázkami súvisiacimi s energetikou, a to okrem iného prostredníctvom kampaní na zvyšovanie povedomia, šírením komplexných a dostupných informácií o faktúrach za energiu a nástrojoch na porovnávanie cien, spoločných systémov reakcie na dopyt a spolupráce, participatívnych rozpočtov a kolektívneho financovania investícií súvisiacich s energiou a daňových a investičných stimulov, ako aj prostredníctvom riadenia technologických riešení a inovácií; vyzýva Komisiu, členské štáty a príslušné orgány, aby určili najlepšie postupy v prípade domácností, ktoré trpia energetickou chudobou;

40.  domnieva sa, že regióny a mestá musia pri rozširovaní udržateľných energetických modelov zohrávať rozhodujúcu úlohu; uznáva dôležitú úlohu regiónov, miest a obcí pri podpore zodpovednosti za transformáciu energetiky a pri presadzovaní inovácií v oblasti klímy a energetiky zdola; poznamenáva, že regióny a mestské oblasti sú najvhodnejšie na testovanie a realizáciu integrovaných energetických riešení s bezprostredným zapojením občanov; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu Dohovoru primátorov a starostov, ktorého zámerom je posilniť globálnu výmenu najlepších postupov a spoločného využívania zdrojov a investícií; konštatuje, že vidiecke oblasti takisto poskytujú priestor pre inovácie, ktoré pomôžu prekonať výzvy, akými sú napríklad odľahlosť či demografická zmena, ako aj poskytovanie nových služieb;

41.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby regionálnym a miestnym orgánom pomáhali pri prijímaní koordinovaných krokov s cieľom stimulovať inováciu v oblasti energetiky na miestnej a medziregionálnej úrovni s cieľom vytvárať koherentné stratégie; zdôrazňuje, že transformácia energetiky bude mať dramatický dosah na zamestnanosť v niektorých regiónoch Európskej únie, a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať regiónom, ktoré čelia výzvam v súvislosti s postupným ukončovaním výroby energie z hnedého a čierneho uhlia a ďalších pevných fosílnych palív, a ťažobnému priemyslu, v reakcii na rozhodnutie členského štátu, miestnych orgánov alebo odvetvia alebo v reakcii na iné okolnosti; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať tieto regióny pri vytváraní inkluzívnych, miestnych a spravodlivých prechodných stratégií spravodlivej transformácie a pri riešení jej spoločenských, sociálno-ekonomických a environmentálnych vplyvov, ako aj rekultivácie ťažobných lokalít; zdôrazňuje finančné možnosti poskytovania tejto podpory prostredníctvom čiastočného využívania výnosov z aukcií v rámci systému obchodovania s emisiami, ako aj prostredníctvom fondu na modernizáciu, ktorý sa má zriadiť na obdobie 2021 – 2030; domnieva sa, že procesy zahŕňajúce všetky zainteresované strany by sa mali zamerať na to, ako najlepšie prilákať alternatívne inovatívne podniky, startupy a odvetvia s cieľom vybudovať udržateľné regionálne hospodárstvo, pozdvihnúť dôstojnosť obyvateľov a nahradiť výrobné kapacity elektriny obnoviteľnými zdrojmi alebo energeticky efektívnymi riešeniami; žiada, aby sa politiky v oblasti výskumu a inovácií zamerali na spôsoby revitalizácie regiónov dotknutých z hľadiska udržateľnej zamestnanosti a perspektív rastu, najmä tam, kde je ukončovanie výroby energie z hnedého alebo čierneho uhlia či iných pevných fosílnych palív spojené s ťažobnými činnosťami;

42.  vyzýva Komisiu, aby prispela k posilneniu právomocí miestnych a regionálnych orgánov pri zavádzaní inovácií v oblasti čistej energie, ako sú inteligentné mestá, elektromobilita, inteligentné siete a mikrosiete, ako aj prenikanie obnoviteľných zdrojov na trh, v závislosti od stupňa ich zrelosti, a aby týmto orgánom pomohla vyrovnať sa s problémami, ktoré vznikajú v súvislosti s energetickou transformáciou, ako je zapojenie občanov; nabáda na výmenu osvedčených postupov, združovanie investícií, lepšie posudzovanie finančnej životaschopnosti projektov a rozvíjanie finančných stratégií, ako sú prípadové štúdie, využívanie verejného obstarávania a úvery;

43.  domnieva sa, že sektor dopravy má obrovský potenciál a že tento sektor by mal v transformácii zohrávať dôležitú úlohu, a nabáda Komisiu, aby podporila existujúce financovanie zavádzania infraštruktúry pre elektrické vozidlá; žiada Komisiu, aby naďalej podporovala a rozvíjala ďalšie iniciatívy, ako je iniciatíva na celoeurópsku elektromobilitu alebo spoločný podnik na palivové články a vodík;

44.  nabáda Komisiu, aby uznala výhody vodíkovej mobility, ako aj prepojenie sektorov dopravy a elektrickej energie a aby vytvorila stimuly pre nové obchodné modely v podobných oblastiach, ako sú inteligentné nabíjanie a aktivačné mechanizmy medzi vozidlom a sieťou, ktoré by umožnili vlastníkom elektrických vozidiel flexibilne predávať do elektrickej sústavy; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila financovanie inovácií zameraných na vývoj riešení uskladňovania vodíka, moderných riešení dlhodobého uskladňovania energie pre elektrické vozidlá, vývoj vodíkovej plniacej infraštruktúry a tiež riešení infraštruktúry a modulov vrátane dobíjacej infraštruktúry pre elektrické vozidlá; nabáda členské štáty a miestne orgány, aby podnikli ďalšie iniciatívy, ako sú fiškálne stimulovanie v súvislosti s umiestňovaním elektrických a vodíkových vozidiel na trh, daňové úľavy a oslobodenie od dane pre vlastníkov elektrických a vodíkových vozidiel, ako aj rozličné iniciatívy v súvislosti s podporou používania elektrických vozidiel, ako sú zľavy, výplaty bonusov a prémií pre zákazníkov, ktorí si zakúpia elektrické vozidlá, a vytváranie bezplatných parkovacích miest pre elektrické vozidlá;

45.  berie na vedomie významné úsilie EÚ v rámci programu výskumu a vývoja Horizont 2020 s cieľom dosiahnuť 60 % zníženie emisií skleníkových plynov v odvetví dopravy do roku 2050 v porovnaní s úrovňou v roku 1990(4); pripomína, že programy EÚ v oblasti výskumu a inovácií sú kľúčovým predpokladom pre trhovú realizáciu energie, inovácií v oblasti IKT a inteligentných dopravných systémov; vyzýva Komisiu, aby dostupné finančné prostriedky v budúcnosti jednoznačnejšie zamerala na vzájomne prepojené strategické priority, ako sú nízkoemisná mobilita a infraštruktúra pre dopĺňanie alternatívnych palív a integrovaná mestská doprava s osobitným dôrazom na všetky znečisťujúce emisie, znižovanie hluku, bezpečnosť cestnej premávky, dopravné zápchy a problematické miesta a v súlade so zásadou technologickej neutrality; poukazuje tiež na význam rozvoja moderných biopalív, zvyšovanie podielu železničnej a cyklistickej dopravy,

46.  víta skutočnosť, že Komisia podporí trhovú realizáciu inovatívnych riešení v oblasti čistej energie prostredníctvom verejného obstarávania a revízie smernice o ekologických vozidlách, a uznáva potenciálny prínos pre verejné orgány a prevádzkovateľov v oblasti dopravy, výrobcov autobusov, dodávateľov pre priemyselné podniky, zásobovateľov energie, vnútroštátne a medzinárodné združenia a výskumné centrá; vyzýva Komisiu, aby urýchlenie predložila príslušné návrhy;

47.  odporúča ustanoviť strategický program výskumu a inovácií v doprave a vypracovať plány po konzultácii medzi členskými štátmi a Komisiou, ako aj miestnymi a regionálnymi orgánmi a hospodárskymi subjektmi, a zodpovedajúci mechanizmus riadenia na podporu výskumu, inovácií a zavádzania nových technológií v odvetví dopravy a na podporu nízkoemisnej mobility, ktoré sú veľmi potrebné; žiada, aby boli závery týchto plánov zapracované do ročného pracovného programu Komisie;

48.  vyzýva na integrovaný a koordinovaný prístup s cieľom zohľadniť mestský rozmer politík a právnych predpisov EÚ a členských štátov a tiež na vypracovanie plánov trvalo udržateľnej mestskej mobility (SUMP) s cieľom podporovať a podnecovať členské štáty a umožňovať im zlepšovanie zdravia a kvality života občanov i stavu životného prostredia v mestských oblastiach; podporuje vytvorenie kooperatívnych inteligentných dopravných systémov (C-ITS) a autonómnych vozidiel a zavádzanie infraštruktúry na zabezpečenie vysokej kapacity a nízkej latencie potrebnej pre komunikáciu v sieti 5G; požaduje aktívne úsilie o zníženie rozdielov a zlepšenie spolupráce medzi mestskými a vidieckymi oblasťami a medzi rozvinutejšími a zaostávajúcimi regiónmi, pokiaľ ide o kvalitu infraštruktúry;

49.  uznáva dôležitosť nového Európskeho konsenzu o rozvoji podpísaného v júni 2017, v ktorom sa stanovuje spoločná vízia a rámec opatrení EÚ a jej členských štátov v oblasti rozvojovej spolupráce; konštatuje, že prvýkrát je 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja a súvisiace ciele, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030, všeobecne uplatniteľných na všetky krajiny, vzhľadom na záväzok EÚ prevziať vedúcu úlohu pri ich realizácii; poznamenáva, že tento konsenzus zosúlaďuje rozvojovú politiku Únie s programom trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a identifikuje dôležité opatrenia v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a zmeny klímy;

50.  pripomína, že v článku 8 nariadenia o spoločných ustanoveniach (NSU) sa stanovuje, že „ciele EŠIF sa realizujú v súlade so zásadou udržateľného rozvoja“, s cieľom EÚ, ktorým je zachovanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia, a s jej záväzkami v súvislosti s Parížskou dohodou;

51.  pripomína, že účelom dohôd o partnerstve a programov v rámci NSU je podporovať efektívne využívanie zdrojov, zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, ako aj horizontálne zásady partnerstva, viacúrovňové riadenie, nediskrimináciu a rodovú rovnosť;

52.  domnieva sa, že by sa mali posilniť synergie medzi politikami EÚ prostredníctvom jednotnej a stabilnej pozície EÚ k antidumpingovým opatreniam s cieľom zabezpečiť, aby výrobné odvetvie v plnej miere využilo prechod na iné zdroje energie;

53.  uznáva kľúčovú úlohu regiónov, miest a obcí pri podpore zodpovednosti v súvislosti s energetickou transformáciou na celom svete a pri presadzovaní inovácií zdola nahor v oblasti klímy a energetiky; vyzýva na uplatňovanie rovnakých noriem kvality životného prostredia v prípade všetkých energetických technológií vstupujúcich na trh EÚ; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s ochranou mestskej zelene;

o

o    o

54.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0444.

(2)

Ú. v. EÚ C 36, 29.1.2016, s. 62.

(3)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104.

(4)

  ako sa uvádza v bielej knihe Komisie z 28. marca 2011 s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje (COM(2011)0144),


DÔVODOVÁ SPRÁVA

I. Úvod

Moderné ekonomiky prechádzajú zásadnou transformáciou spôsobu výroby, prenosu, uchovávania a využívania energie. Táto transformácia sa zakladá na troch prvkoch: najdôležitejším z nich je potreba dostupnej, spoľahlivej a bezpečnej energie na pohon nášho hospodárskeho rastu; z dlhodobého hľadiska si neustály hospodársky rast vyžaduje, aby sa dostupné zdroje využívali čoraz udržateľnejším spôsobom; napokon, nové technológie, a to vrátane tých ktoré v nedávnom období vzišli z digitálnej revolúcie, ponúkajú obrovské množstvo nových príležitostí na pretvorenie celých energetických systémov.

Európska únia je svetovým lídrom v tejto transformácii energetiky, ktorá pre EÚ zostáva kľúčovou na vybudovanie jej globálnej konkurenčnej výhody. Od roku 2005 sa táto skutočnosť premietla do viacerých strategických dokumentov, pričom po sebe nasledujúce závery Európskej rady a snahy Komisie viedli k prijatiu klimaticko-energetického balíka do roku 2020. Do stratégie Európa 2020 aj do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 a do energetickej stratégie EÚ do roku 2050 boli zapracované širšie sociálno-ekonomické dôsledky energetickej transformácie. Vytvorením komplexného návrhu rámcovej stratégie energetickej únie a následných právnych predpisov z rokov 2016 a 2017, ktoré sa už vykonávajú alebo sa nachádzajú v procese prijímania, EÚ zaviedla potrebné stavebné prvky na úspešne zvládne tejto zásadnej transformácie energetiky.

V tejto súvislosti, keď čoraz viac ekonomík prijíma a hľadá výhody vyplývajúce z energetickej transformácie, je schopnosť EÚ urýchľovať inovácie v oblasti čistej energie otázkou všeobecného významu. Je to jednoznačné, keďže Únia sa usiluje zabezpečiť svoju celosvetovú priemyselnú konkurencieschopnosť, udržateľný rast a vysoko hodnotné pracovné miesta pre svojich občanov, pričom zároveň uskutočňuje prechod na vysoko účinné hospodárstvo s nízkymi emisiami a posilňuje svoju celkovú energetickú bezpečnosť a nezávislosť od dovozu.

Základy, na ktorých môžeme stavať, sú stabilné. V celosvetovom rebríčku inovácií v oblasti čistých technológií Global Cleantech Innovation Index sa za rok 2017 medzi najlepšími desiatimi krajinami s vznikajúcimi inováciami v oblasti čistých technológií umiestnilo päť členských štátov EÚ. Tento podiel zastúpenia EÚ zostáva približne rovnaký v celom hodnotení, keď sa 11 členských štátov EÚ zaradilo do najlepšej dvadsiatky a 20 členských štátov EÚ do skupiny 40 analyzovaných krajín z celého sveta. Celosvetové vedúce postavenie EÚ, pokiaľ ide o vysoko hodnotné vynálezy v oblasti technológií na zmierňovanie vplyvov zmeny klímy sa odráža aj v údajoch zverejnených Európskym patentovým úradom. Dostupné štatistiky zároveň ukazujú, že len päť členských štátov EÚ je zodpovedných za približne 80 % patentovaných inovácií v tejto oblasti. Pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje energie, podľa údajov z roku 2016, ktoré uverejnila Medzinárodná agentúra pre energiu z obnoviteľných zdrojov, EÚ zodpovedá za takmer 21 % svetovej kapacity výroby energie z obnoviteľných zdrojov, čím sa stáva svetovým lídrom vo vyjadrení na obyvateľa, pričom v absolútnom vyjadrení ju predstihla iba Čína. Rýchlo ju však dobiehajú najmä rozvíjajúce sa ekonomiky v Ázii a už dnes EÚ zaostáva za mnohými z jej hlavných konkurentov a nachádza sa pod celosvetovým priemerom, pokiaľ ide o faktor jej kapacity obnoviteľných zdrojov energie. To všetko jasne dokumentuje určitý stále nevyužitý potenciál EÚ ako celku dosiahnuť významný pokrok smerom k posilneniu jej vedúceho postavenia, pokiaľ ide o inovácie v oblasti čistej energie.

Uznávajúc tieto horizontálne dôsledky a meniace sa energetické prostredie, spravodajca víta oznámenie Európskej komisie s názvom Urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie, ktoré bolo uverejnené ako súčasť balíka opatrení s názvom Čistá energia pre všetkých Európanov. Spravodajca je presvedčený, že na to, aby bolo možné dosiahnuť veľký pokrok v oblasti energetického výskumu a úspešného zavádzania inovácií, potrebuje EÚ politiky a nástroje, ktoré sú jednoduché a rýchlo reagujú na dynamicky sa meniace prostredie, a najmä na vznikajúce technológie, zároveň však vytvárajú predvídateľnosť a dlhodobú istotu na mobilizáciu potrebných investícií. Rád by zdôraznil, že plne fungujúci vnútorný trh s energiou je nevyhnutný na ďalšiu stimuláciu výskumu súvisiaceho s energetikou a na úspešné zavádzanie inovácií.

II. Hlavné otázky podľa spravodajcu

II. Koherentnosť opatrení EÚ

Spravodajca uznáva potrebu posudzovania životného cyklu (LCA) v oblasti výroby, prenosu, distribúcie, skladovania, používania, ako aj recyklácie alebo iného použitia rezíduí, pokiaľ ide o zdroje energie a technológie, pri práci na konkrétnych politikách a stimuloch zameraných na nízkoemisné riešenia na úrovni EÚ. Uznávajúc rozsiahle pozitívne dôsledky cielených opatrení v oblasti energetickej účinnosti, ako aj udržateľného technologicky neutrálneho využitia všetkých domácich zdrojov dostupných v EÚ, od obnoviteľných zdrojov energie až po čisté uhoľné technológie, spravodajca sa domnieva, že by sa mala väčšia priorita klásť na horizontálne, systémové inovácie v energetike, ktoré by mali vplyv na všetky sektory energetickej sústavy. To je nevyhnutné na splnenie cieľov EÚ v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, ako sa stanovuje v článku 3 Zmluvy o Európskej únii, a na to, aby sa reálne zabezpečilo právo členských štátov určiť si svoj energetický mix, ako je uvedené v článku 194 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Tento prístup sa odráža v celej správe.

Spravodajca sa domnieva, že zabezpečenie celkovej súdržnosti komplexného regulačného rámca presahujúceho viacero politík je jedným z kľúčových faktorov podpory energetických inovácií. Ide o stabilnú, dlhodobú politickú víziu, ktorá združuje rôzne oblasti vrátane štrukturálnych fondov a súkromné systémy. Veľmi dôležité je aj zlepšenie finančného poradenstva a poradenských služieb pre inovátorov. Spravodajca je ďalej presvedčený o potrebe účinnej koordinácie programov EÚ a národných programov s cieľom zabrániť duplicite a zabezpečiť čo najefektívnejšie využívanie existujúcej výskumnej infraštruktúry a zdrojov.

II.2. Istota dlhodobého financovania

Spravodajca uznáva kľúčovú úlohu, ktorú bude zohrávať nasledujúci rámcový program (2021 – 2027) pri urýchľovaní technologicky neutrálnych inovácií v oblasti čistej energie. V tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje výzvu Parlamentu na zvýšenie celkového rozpočtu 9. rámcového programu, ktorý dosahuje výšku 120 mld. EUR, a navrhuje tiež o 50 % zvýšiť financovanie oblasti energetiky v porovnaní s programom Horizont 2020. To by konečnom dôsledku viac ako zdvojnásobilo investície EÚ do výskumu a inovácií v oblasti energetiky na základe rámcového programu. Tento návrh musí sprevádzať lepšie zosúladenie a prepojenie existujúcich investičných nástrojov EÚ, ako aj súkromného kapitálu. V tejto súvislosti by sa malo preskúmať priame zapojenie občanov.

II. 3. Celosvetové vedúce postavenie EÚ

Koordinácia úsilia s globálnymi partnermi prostredníctvom Inovačnej misie, ako aj rôznych združení a iniciatív, ktoré mobilizovala Parížska dohoda, je dôležitým prvkom toho, ako možno v celosvetovom meradle využiť vedúce postavenie EÚ v oblasti energetických inovácií. Spravodajca je presvedčený, že treba znásobiť investície do energetických inovácií, a to aj prostredníctvom preskúmania možností deľby práce medzi vedúcimi krajinami v tejto oblasti, ako aj prostredníctvom podpory EÚ pre vývoz technológií na výrobu čistej energie.

II.4. Občanmi podporované inovácie v oblasti energetiky

Spravodajca v plnej miere podporuje názor, že občania musia zohrávať ústrednú úlohu pri energetickej transformácii a podpore inovácií. Energetické systémy sú čoraz viac rozptýlené a zamerané na výrobcov-spotrebiteľov, energetické prostredie všeobecnosti je teda čoraz demokratickejšie. Toto platí nielen vo výrobe a v spotrebe, ale aj pokiaľ ide o nové služby a riešenia, ako aj pri navrhovaní a uplatňovaní energetických inovácií. Spravodajca sa domnieva, že úsilie EÚ zamerané na urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie bude úspešné len vtedy, ak sa plne uzná zmena myslenia, ktorú Európania budú musieť podstúpiť. Nejde už len o lepšiu informovanosť a pochopenie politík a postupov. Informačné technológie a digitalizácia podporujú decentralizáciu systémov a otváranie stále nových spôsobov zapájania občanov, Európania všetkých vekových kategórií sa preto budú tiež postupne aktívnejšie zapájať do riadenia energetických inovácií. Podobne ako ostatné spoločenské procesy, aj tento bude dlhodobý a treba sa k nemu postaviť prostredníctvom systematického vzdelávania a systémov zapájania. Znalostné a inovačné spoločenstvo InnoEnergy Európskeho inovačného a technologického inštitútu už začalo pracovať v oblasti sociálneho prerozdeľovania energie a spravodajca je pevne presvedčený o tom, že tento proces bude v budúcich rokoch zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu Preto je potrebné prijať ho a plne ho podporovať.

Energetika je hybnou silou veľkej časti ľudskej činnosti. Vplyv jej transformácie ani zďaleka nepocíti iba hospodárstvo. Mobilizácia jedinečného potenciálu EÚ v oblasti inovácií vo všetkých sektoroch energetiky, no možno najmä v oblasti systémových riešení, ponúka najlepšiu príležitosť na pretvorenie zásadných výziev energetickej transformácie na odrazový mostík pre bezpečný a trvalo udržateľný rast a vedúce postavenie priemyslu EÚ v celosvetovom meradle, a môže byť kľúčovým stavebným prvkom pre vytvorenie budúcej spoločnosti založenej na vedomostiach. Ešte zásadnejšie, spolu s cieľmi EÚ v oblasti transformácie energetiky môže predstavovať príspevok Európy k budúcnosti, ktorú si želáme pre ďalšie generácie Európanov.


STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (25.10.2017)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k urýchleniu inovácií v oblasti čistej energie

(2017/2084(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Stefan Eck

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  uznáva, že Európska únia je jedným z globálnych lídrov a najväčších verejných finančných podporovateľov čistej energie; domnieva sa, že výskum a inovácie, do ktorých sa investuje viac ako 10 miliárd, majú zásadný význam z hľadiska podpory globálnej konkurencieschopnosti Európy a vedúceho postavenia v oblasti moderných energetických technológií a riešení v oblasti energetickej účinnosti;

2.  domnieva sa, že občania, ktorí sú spotrebiteľmi, výrobcami a poskytovateľmi, predstavujú hlavných kanál, prostredníctvom ktorého spoločnosť prijíma inovatívne nízkouhlíkové riešenia, ktoré majú podstatný vplyv na úroveň spotreby zelenej energie; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby sa intenzívnejšie usilovali o uľahčenie a zlepšenie prístupu občanov k takýmto riešeniam, a to tak na národnej úrovni, ako aj na úrovni spoločenstva; v tejto súvislosti podporuje zámer Komisie dekarbonizovať fond budov v EÚ do roku 2050, pretože ako taký je zodpovedný za viac ako 40 % konečnej spotreby energie Únie; vyjadruje obavy týkajúce sa dostupných nástrojov a finančnej podpory na dosiahnutie takejto veľkej výzvy uvedenej v oznámení Komisie;

3.  víta skutočnosť, že Komisia potvrdzuje svoje úsilie o urýchlenie prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo predložením komplexnej stratégie zameranej na stimuly pre súkromné investície, na mieru šité finančné nástroje a finančné prostriedky na výskum a inovácie; v tejto súvislosti víta rozhodnutie Komisie investovať viac ako 2 miliardy EUR z celkových prostriedkov pracovného programu Horizont 2018 – 2020 do výskumu a inovácií v oblasti čistej energie, dekarbonizácie, eloktromobility fondu budov a integrácie zdrojov z obnoviteľnej energie;

4.  poukazuje na to, že výskum a inovácie pomáhajú vytvárať z Európy lepšie miesto na život a prácu, podporujú konkurencieschopnosť a rast a tvorbu pracovných miest; poznamenáva, že opatrenia na urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie by sa mali dôrazne podporovať prostredníctvom podpory pre verejné a súkromné investície a konkurencieschopnosť priemyslu EÚ a zároveň zmierňovať sociálne dôsledky prechodu na čistú energiu;

5.  zdôrazňuje zásadnú úlohu, ktorú zohrávajú politiky v oblasti zmeny klímy a čistej energie, ako hnacia sila inovácií v reálnom hospodárstve; pripomína, že záväzné normy a ciele majú podporovať vedúce postavenie EÚ v oblasti ekologických inovácií a obáva sa, že bez posilnenia súčasných politických ambícií v oblasti klímy a čistej energie EÚ stratí svoje vedúce postavenie na trhu v oblasti nových technológií a koncepčných inovácií;

6.  uznáva, že zvýšenie financovania výskumných projektov bude viesť k zníženiu nákladov a konkurencieschopnejšiemu európskemu priemyslu na uskladňovanie energie; nabáda členské štáty, aby spojili svoje zdroje na uskutočnenie rozsiahlych projektov v oblasti nízkouhlíkových inovácií s cieľom zlepšiť spoluprácu medzi hlavnými európskymi zainteresovanými stranami v oblasti výskumu; je presvedčený, že sa tým urýchli koordinácia týchto zainteresovaných strán, čím sa zvýši ich konkurencieschopnosť;

7.  zdôrazňuje potenciál zachytávania a ukladania CO2 ako inovatívneho riešenia, ktoré účinne znižuje emisie z využívania fosílnej energie v priemyselných procesoch;

8.  pripomína, že kvalita právnych predpisov a integrita vo verejnom sektore sú dva rozmery verejnej správy, ktoré sú mimoriadne dôležité pre investície do inovácií v oblasti čistej energie a infraštruktúry; podporuje intenzívnejšie využívanie rôznych finančných nástrojov určených na prijímanie inovatívnych riešení pre čistú energiu, tak zo stany verejných, ako aj súkromných organizácií; berie na vedomie nedostatky v súkromnom financovaní inovatívnych technológií a nabáda na lepšie využívanie verejných zdrojov s cieľom zlepšiť prílev súkromných investícií;

9.  zdôrazňuje význam mestskej agendy EÚ a víta politický posun smerom k presunu právomocí na miestne a regionálne orgány vytvárať zelené investície, ktoré uľahčujú spoluprácu v tejto oblasti; zdôrazňuje význam Globálneho dohovoru primátorov a starostov pre oblasť klímy a energie vzhľadom na zásadnú účasť miestnych a regionálnych samospráv na prechode na nízkouhlíkové hospodárstvo;

10.  poznamenáva, že moria a oceány poskytujú rozsiahly zdroj obnoviteľnej energie, najmä na atlantickom pobreží, a mohli by sa tiež stať hlavnými zdrojmi čistej energie; konštatuje, že energia z obnoviteľných morských zdrojov, ktorá zahŕňa morské vetry a more ako také, poskytuje EÚ príležitosť vytvárať hospodársky rast a tvorbu pracovných miest, zvyšovať bezpečnosť dodávok energie a podporovať konkurencieschopnosť prostredníctvom technologických inovácií;

11.  zdôrazňuje, že verejné vodohospodárske a kanalizačné služby sú energeticky náročné a tiež prispievajú k emisiám skleníkových plynov z nespracovaných odpadových vôd; pripomína potrebu podpory súdržných politík v obehovom hospodárstve, najmä vzhľadom na rozhodujúci význam prepojenia medzi energiou a vodou, efektívnejšie využívanie vody, zníženie spotreby energie a podporu výroby materiálov s trhovou hodnotou, zavedenie nových automatizovaných systémov a účinných a prístupných systémov údajov, ako aj inovácie a nové technológie;

12.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby budúci európsky prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo zohľadňoval záujmy všetkých, a najmä potreby spotrebiteľov, MSP a verejných služieb; nabáda k verejnému obstarávaniu inovatívnych nízkouhlíkových riešení;

13.  odporúča zvýšiť úsilie zamerané na investície do výskumu a inovácií, vzdelávania žiakov a študentov v oblasti technológií a zdravia a spolupráce v rámci vedomostného trojuholníka – vzdelávanie, veda a podnikanie, a to aj v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti a ich vplyvu na životné prostredie a zdravie občanov;

14.  domnieva sa, že európske politiky v oblasti vody a energetiky by mali byť prepojené, podporovať spoluprácu a užšiu integráciu s ostatnými priemyselnými odvetviami, inovačné modely financovania a využívať v rámci kolobehu vody v mestách vo väčšej miere energiu z obnoviteľných zdrojov namiesto fosílnych palív bez toho, aby sa znížila spoľahlivosť a efektívnosť;

15.  zdôrazňuje, že bremeno zhoršovania životného prostredia, znečistenia ovzdušia a nákladov na zdravie vyplývajúcich z ťažby a spaľovania fosílnych palív musia mať na zreteli všetky zainteresované strany; domnieva sa, že dotácie na fosílne palivá predstavujú hlavnú prekážku inovácií v oblasti čistej energie a trvá na presmerovaní týchto zdrojov do financovania inovácií v oblasti čistej energie a jej využívania; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spoločne vypracovali plán postupného odstraňovania dotácií na fosílne palivá do roku 2020, ktoré nahradia zodpovedajúce dotácie do domácich a komunitných projektov čistej energie, s prísnym harmonogramom a so špecifickými a merateľnými výsledkami merateľnými podľa krajín;

16.  berie na vedomie balík „Čistá energia“, ktorý Komisia predložila 30. novembra 2016 a ktorým sa zavádza regulačný rámec pre obnoviteľné zdroje energie a vnútorný trh s energiou s cieľom zaručiť bezpečnosť dodávok energie a energetickú účinnosť v Európskej únii po roku 2020; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že tento balík ponecháva nedotknuté dotácie na fosílne palivá a jadrovú energiu a nezavádza pravidlá pre internalizáciu externých nákladov vyvolaných týmito činnosťami;

17.  zdôrazňuje význam úspor energie a energetickej efektívnosti v kontexte inovácií v oblasti čistej energie; zdôrazňuje, že energetickú efektívnosť treba chápať jednak z hľadiska výroby palív/energie, ako aj z hľadiska prevádzky;

18.  pripomína záväzok zmluvných strán Parížskej dohody zachovávať a zveľaďovať viazanie uhlíka prostredníctvom lesných porastov a konštatuje obmedzený potenciál bioenergie, keďže je využívanie môže mať negatívnych vplyv na klímu, ekosystémové služby a ďalšie environmentálne vplyvy;

19.  uznáva dôležitosť nového Európskeho konsenzu o rozvoji podpísaného v júni 2017, v ktorom sa stanovuje spoločná vízia a rámec opatrení EÚ a jej členských štátov v oblasti rozvojovej spolupráce; konštatuje, že po prvýkrát je 17 cieľov udržateľného rozvoja (SDG) a súvisiace ciele, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2030, všeobecne uplatniteľných na všetky krajiny, vzhľadom na záväzok EÚ prevziať vedúcu úlohu pri ich realizácii; poznamenáva, že tento konsenzus zosúlaďuje rozvojovú politiku Únie s programom trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a identifikuje dôležité opatrenia v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a zmeny klímy;

20.  uznáva význam spracovania hnoja, biofermentácie a obohacovania živinami pre poľnohospodárstvo a transformáciu energetiky v Únii a v členských štátoch, napríklad prostredníctvom výroby ekologického plynu, elektriny a tepla, a z toho vyplývajúcich úspor energie, zlepšovania kvality vzduchu a pôdy a znižovania emisií;

21.  poukazuje na to, že energetická chudoba sa týka približne 54 miliónov Európanov (10,8 % obyvateľstva EÚ), ktorí v roku 2012 neboli schopní primerane vykurovať svoje domovy; vyzýva Komisiu, aby podporovala aktívnu politiku na dosiahnutie energetickej hospodárnosti budov, ktoré predstavujú najväčší podiel (40 %) z celkovej spotrebovanej energie v Európe, prostredníctvom renovačných prác s dlhodobým cieľom dekarbonizovať budovy v EÚ, ktoré v súčasnosti predstavujú veľkú záťaž z hľadiska energetickej účinnosti;

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

12.10.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

55

1

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Pilar Ayuso, Zoltán Balczó, Catherine Bearder, Ivo Belet, Biljana Borzan, Lynn Boylan, Paul Brannen, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Birgit Collin-Langen, Miriam Dalli, Seb Dance, Mark Demesmaeker, Stefan Eck, José Inácio Faria, Karl-Heinz Florenz, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Arne Gericke, Jens Gieseke, Julie Girling, Sylvie Goddyn, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Jytte Guteland, Jean-François Jalkh, Benedek Jávor, Karin Kadenbach, Kateřina Konečná, Urszula Krupa, Jo Leinen, Peter Liese, Norbert Lins, Rupert Matthews, Valentinas Mazuronis, Susanne Melior, Gilles Pargneaux, Piernicola Pedicini, Julia Reid, Daciana Octavia Sârbu, Annie Schreijer-Pierik, Renate Sommer, Ivica Tolić, Nils Torvalds, Adina-Ioana Vălean, Damiano Zoffoli

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Herbert Dorfmann, Luke Ming Flanagan, Elena Gentile, Merja Kyllönen, Ulrike Müller, Christel Schaldemose, Bart Staes, Keith Taylor

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

John Howarth, Răzvan Popa, Sven Schulze

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

55

+

ALDE

Catherine Bearder, Gerben-Jan Gerbrandy, Valentinas Mazuronis, Ulrike Müller, Nils Torvalds

ECR

Mark Demesmaeker, Arne Gericke, Julie Girling, Urszula Krupa, Rupert Matthews

EFDD

Piernicola Pedicini

GUE/NGL

Lynn Boylan, Stefan Eck, Luke Ming Flanagan, Kateřina Konečná, Merja Kyllönen

PPE

Pilar Ayuso, Ivo Belet, Birgit Collin-Langen, Herbert Dorfmann, José Inácio Faria, Karl-Heinz Florenz, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Jens Gieseke, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Peter Liese, Norbert Lins, Annie Schreijer-Pierik, Sven Schulze, Renate Sommer, Ivica Tolić, Adina-Ioana Vălean

S&D

Biljana Borzan, Paul Brannen, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Miriam Dalli, Seb Dance, Elena Gentile, Jytte Guteland, John Howarth, Karin Kadenbach, Jo Leinen, Susanne Melior, Gilles Pargneaux, Răzvan Popa, Christel Schaldemose, Daciana Octavia Sârbu, Damiano Zoffoli

VERTS/ALE

Marco Affronte, Benedek Jávor, Bart Staes, Keith Taylor

1

-

EFDD

Julia Reid

3

0

ENF

Sylvie Goddyn, Jean-François Jalkh

NI

Zoltán Balczó

Vysvetlivky k symbolom:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch (24.11.2017)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k téme urýchlenie inovácií v oblasti čistej energie

(2017/2084(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Isabella De Monte

NÁVRHY

Výbor pre dopravu a cestovný ruch vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže odvetvie dopravy predstavuje tretinu spotreby energie EÚ, má obrovský potenciál zvýšenia energetickej účinnosti a zníženia emisií uhlíka, a preto by malo zohrávať rozhodujúcu úlohu pri prechode na nové energetické riešenia a na nízkouhlíkovú spoločnosť; keďže na tento účel sú moderné inovatívne riešenia v oblasti skladovania a infraštruktúry založené na alternatívny zdrojoch, ako aj digitálne inovácie, potrebné na podporu podnikov cestovného ruchu a inteligentných služieb mobility, najmä MSP, začínajúcich podnikov a nových modelov podnikania v odvetví dopravy;

B.  keďže odvetvie dopravy musí mať vedúcu úlohu pri vykonávaní Parížskej dohody o zmene klímy a jej cieľa, ktorým je obmedzenie nárastu svetových teplôt na oveľa nižšiu hodnotu než 2 °C; keďže eliminácia emisií uhlíka v odvetví dopravy závisí od ďalšieho zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov, a preto je na dosiahnutie účinnej integrácie jednotlivých odvetví európskeho priemyslu a vedeckého výskumu pri plnom dodržiavaní zásady technologickej neutrality potrebné silné prepojenie medzi energetikou a dopravou;

C.  keďže výraznejšia propagácia a podpora energetickej efektívnosti, technológií na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a elektromobility spolu s digitalizáciou, inteligentnými dopravnými systémami a inteligentnou infraštruktúrou urýchlia prechod na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo pri podpore tvorby pracovných miest, rastu a investícií a posilnenie hospodárstva európskych krajín;

1.  víta oznámenie Komisie(1) a v ňom navrhnuté opatrenia vrátane zámeru Komisie a Európskej investičnej banky vytvoriť nástroj pre čistejšiu dopravu, ako je súčasný nástroj ekologickej dopravy (Green Shipping Facility), na podporu zavádzania, vývoja a inovácií v rámci nových dopravných riešení využívajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov; víta tiež úlohu Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) v súvislosti s mobilizáciou súkromných investícií v tejto oblasti; zdôrazňuje, že verejno-súkromné partnerstvá a spoločné podniky v oblasti výskumu, vývoja a inovácií (ako napríklad spoločná technologická iniciatíva pre palivové články a vodík) by mohli znížiť faktor rizika, čím sa vytvoria správne stimuly a podmienky na prilákanie investorov do oblasti čistej energie;

2.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala potreby v oblasti infraštruktúry pre zavádzanie alternatívnych palív s cieľom vyriešiť všetky osobitné výzvy súvisiace s energiou podľa jednotlivých druhov dopravy vrátane železnice, ľahkých a ťažkých úžitkových cestných vozidiel a leteckej, námornej a vodnej dopravy;

3.  je pevne presvedčený, že v záujme splnenia cieľov EÚ v oblasti využívania energie z obnoviteľných zdrojov musia tvorcovia politík urýchlene posilniť podmienky investovania, nielen pokiaľ ide o investičnú politiku, ale aj o politiku hospodárskej súťaže, obchodnú politiku a politiku finančného trhu; pripomína, že podmienky investovania patria medzi hlavné faktory, ktoré brzdia investície a inovácie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, a že širšie investičné prostredie by nemalo byť v rozpore s investíciami a inováciami v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov;

4.  zdôrazňuje, že je dôležité podporovať a stimulovať najsľubnejšie inovácie a špičkové technológie v Európe, v rámci prístupu zdola nahor, orientácie na používateľa, technologickej neutrality a interdisciplinárneho prístupu, v prieniku energetických, dopravných a digitálnych technológií, najmä tých, ktoré prinášajú podstatné úspory skleníkových plynov z hľadiska životného cyklu (vrátane vozidiel na vodíkový pohon a elektromobilov); víta úlohu Európskej rady pre výskum v oblasti základného výskumu a iniciatívu Komisie týkajúcu sa zriadenia Európskej rady pre inovácie; domnieva sa, že súčinnosť medzi transeurópskymi sieťami v oblasti dopravy, telekomunikácií a energie z obnoviteľných zdrojov by v rámci budúceho viacročného finančného rámca (VFR) mala mať väčšiu podporu;

5.  berie na vedomie významné úsilie EÚ v rámci programu výskumu a vývoja Horizont 2020 s cieľom dosiahnuť 60 % zníženie emisií skleníkových plynov v odvetví dopravy do roku 2050 v porovnaní s úrovňou v roku 1990(2); pripomína, že programy EÚ v oblasti výskumu a inovácií sú kľúčovým predpokladom pre trhovú realizáciu energie, inovácií v oblasti IKT a inteligentných dopravných systémov; vyzýva Komisiu, aby v budúcnosti jednoznačnejšie zamerala dostupné finančné prostriedky na vzájomne prepojené strategické priority, ako je napríklad nízkoemisná mobilita a infraštruktúra pre dopĺňanie alternatívnych palív a integrovaná mestská doprava s osobitným dôrazom na všetky znečisťujúce emisie, znižovanie hluku, bezpečnosť cestnej premávky, dopravné zápchy a problematické miesta a v súlade so zásadou technologickej neutrality; poukazuje tiež na význam rozvoja moderných biopalív, zvyšovanie podielu železničnej a cyklistickej dopravy;

6.  víta skutočnosť, že Komisia podporí trhovú realizáciu inovatívnych riešení v oblasti čistej energie prostredníctvom verejného obstarávania a revízie smernice o ekologických vozidlách, a uznáva potenciálny prínos pre verejné orgány a prevádzkovateľov v oblasti dopravy, výrobcov autobusov, dodávateľov pre priemyselné podniky, zásobovateľov energie, vnútroštátne a medzinárodné združenia a výskumné centrá; vyzýva Komisiu, aby urýchlenie predložila príslušné návrhy;

7.  odporúča ustanoviť strategický program výskumu a inovácií v doprave a vypracovať plány po konzultácii medzi členskými štátmi a Komisiou, ako aj miestnymi a regionálnymi orgánmi a hospodárskymi subjektmi, a zodpovedajúci mechanizmus riadenia na podporu výskumu, inovácií a zavádzania nových technológií v odvetví dopravy a na podporu nízkoemisnej mobility, ktoré sú veľmi potrebné; žiada, aby boli závery týchto plánov zapracované do ročného pracovného programu Komisie;

8.  zdôrazňuje potrebu vzájomne si medzi členskými štátmi poskytovať a rozširovať odporúčané postupy a vymieňať informácie o inteligentných, trvalo udržateľných a inkluzívnych mestských projektoch; zdôrazňuje tiež prínos prísnejších noriem emisií CO2 po období rokov 2020/2021 v súlade s cieľmi EÚ pre dekarbonizáciu ako hnacej sily inovácií a efektívnosti; vyzýva na integrovaný a koordinovaný prístup s cieľom zohľadniť mestský rozmer politík EÚ, vnútroštátnych politík a právnych predpisov a tiež na vypracovanie plánov trvalo udržateľnej mestskej mobility (SUMP) s cieľom podporovať a podnecovať členské štáty a umožňovať im zlepšovanie zdravia a kvality života občanov i stavu životného prostredia v mestských oblastiach; podporuje vytvorenie kooperatívnych inteligentných dopravných systémov (C-ITS) a autonómnych vozidiel a zavádzanie infraštruktúry na zabezpečenie vysokej kapacity a nízkej latencie potrebnej pre komunikáciu v sieti 5G; požaduje aktívne úsilie o zníženie rozdielov a zlepšenie spolupráce medzi mestskými a vidieckymi oblasťami a medzi rozvinutejšími a zaostávajúcimi regiónmi, pokiaľ ide o kvalitu infraštruktúry;

9.  konštatuje, že doprava spôsobuje takmer štvrtinu emisií skleníkových plynov v EÚ a je hlavnou príčinou znečistenia ovzdušia v mestách; poukazuje na to, že autobusy sú významnou súčasťou všetkých systémov verejnej dopravy a v mnohých mestách EÚ sú jediným druhom verejnej dopravy a že elektrifikácia autobusov spolu s mnohými ďalšími trvalo udržateľnými alternatívnymi palivami je sľubnou príležitosťou na zníženie uhlíkovej stopy zo strany služieb verejnej dopravy v EÚ;

10.  zdôrazňuje, že ak chceme mať ekologickú dopravu, musíme byť tiež schopní vyrábať čistú energiu; domnieva sa, že elektromobily, ktorých zdroj energie pochádza z tepelných elektrární na spaľovanie uhlia, jednoducho nie sú v súlade s koncepciou bezuhlíkového hospodárstva;

11.  zdôrazňuje, že všetky investície do výskumu a vývoja technológií potrebných v budúcnosti na ekologickú a bezuhlíkovú mobilitu sa musia riadiť základnou požiadavkou na zmenu energetických vstupov;

12.  podporuje hlavné ciele stanovené Komisiou, najmä potrebu dostať do popredia energetickú efektívnosť vrátane jednotnej inteligentnej elektrizačnej sústavy EÚ, poskytovať väčšiu finančnú podporu najmä MSP a cestovnému ruchu a prijať politiky pre čistú energiu a daňové systémy na urýchlenie prechodu na alternatívne zdroje energie s nízkymi emisiami; nabáda členské štáty, aby sa pripojili k iniciatíve Inovačnej misie a v nadchádzajúcich rokoch zvýšili svoje výdavky na výskum čistej energie; naliehavo žiada Komisiu, aby investovala aj do cielených komunikačných kampaní zameraných na zvýšenie informovanosti o výrobe energie, o výzvach, ktoré rieši výskum v tejto oblasti, a o rizikách spojených s neudržateľnou spotrebou;

13.  konštatuje, že v prípade dopravy je zrejmé, že elektrická energia vyrábaná z obnoviteľných zdrojov a iných alternatívnych a trvalo udržateľných zdrojov energie je sľubnou náhradou fosílnych palív; zdôrazňuje však, že na rozvoj potrebnej infraštruktúry budú potrebné podstatné investície; pripomína, že je dôležité uvedomiť si, že v niektorých odvetviach bude náročnejšie než v iných vymeniť zdroje energie za čistejšie alternatívy alebo na ne postupne prejsť; zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť výskum inovatívnych systémov na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov v doprave, napríklad využívaním slnečnej a veternej energie pre lode a prepájaním obnoviteľných zdrojov energie so železničnými sieťami, a hoci letecká doprava ostane v blízkej budúcnosti pravdepodobne závislá od kvapalných uhľovodíkových palív, je potrebné zintenzívniť aj výskum riešení v rámci celého hodnotového reťazca leteckej dopravy, čo by mohlo pomôcť minimalizovať vplyv výroby a inovácií na životné prostredie.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

23.11.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

33

2

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lucy Anderson, Marie-Christine Arnautu, Georges Bach, Deirdre Clune, Michael Cramer, Luis de Grandes Pascual, Andor Deli, Isabella De Monte, Ismail Ertug, Jacqueline Foster, Dieter-Lebrecht Koch, Merja Kyllönen, Miltiadis Kyrkos, Bogusław Liberadzki, Peter Lundgren, Marian-Jean Marinescu, Gesine Meissner, Cláudia Monteiro de Aguiar, Renaud Muselier, Markus Pieper, Salvatore Domenico Pogliese, Gabriele Preuß, Christine Revault d’Allonnes Bonnefoy, Dominique Riquet, Massimiliano Salini, Jill Seymour, Pavel Telička, Wim van de Camp, Janusz Zemke, Roberts Zīle, Kosma Złotowski, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jakop Dalunde, Mark Demesmaeker, Jill Evans, Maria Grapini, Peter Kouroumbashev, Jozo Radoš, Olga Sehnalová

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Juan Fernando López Aguilar

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

33

+

ALDE

GUE/NGL

 

PPE

 

S&D

 

Verts/ALE

Gesine Meissner, Jozo Radoš, Dominique Riquet, Pavel Telička

Merja Kyllönen

Georges Bach, Deirdre Clune, Andor Deli, Dieter-Lebrecht Koch, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Marian-Jean Marinescu, Cláudia Monteiro de Aguiar, Renaud Muselier, Markus Pieper, Salvatore Domenico Pogliese, Massimiliano Salini, Luis de Grandes Pascual, Wim van de Camp,

Lucy Anderson, Isabella De Monte, Ismail Ertug, Maria Grapini, Peter Kouroumbashev, Miltiadis Kyrkos, Bogusław Liberadzki, Juan Fernando López Aguilar, Gabriele Preuß, Christine Revault d’Allonnes Bonnefoy, Olga Sehnalová, Janusz Zemke

Michael Cramer, Jakop Dalunde, Jill Evans

2

-

EFDD

Peter Lundgren, Jill Seymour

5

0

ECR

ENF

Mark Demesmaeker, Jacqueline Foster, Roberts Zīle, Kosma Złotowski

Marie-Christine Arnautu

Vysvetlenie použitých znakov

+  :  hlasovali za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

(1)

COM(2016)0763

(2)

  ako sa uvádza v bielej knihe Komisie s názvom Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje“ (COM(2011)0144);


STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (8.12.2017)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k urýchleniu inovácií v oblasti čistej energie

(2017/2084(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Monika Smolková

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  pripomína, že v článku 8 nariadenia o spoločných ustanoveniach (NSU) sa stanovuje, že „ciele EŠIF sa realizujú v súlade so zásadou udržateľného rozvoja“, s cieľom EÚ, ktorým je zachovanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia, a s jej záväzkami v súvislosti s Parížskou dohodou; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu väčšej súdržnosti medzi odvetvovými politikami EÚ a politikami EÚ v oblasti financovania; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zapájali mestá, regióny a občiansku spoločnosť a zverili im aktívnu úlohu pri vypracúvaní a vykonávaní konkrétnych opatrení;

2.  pripomína, že účelom dohôd o partnerstve a programov v rámci NSU je podporovať efektívne využívanie zdrojov, zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, ako aj horizontálne zásady partnerstva, viacúrovňové riadenie, nediskrimináciu a rodovú rovnosť;

3.  pripomína, že európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) ponúkajú významné možnosti na inovácie v oblasti energetiky a na ich zavádzanie na trh a takto môžu zohrávať dôležitú úlohu pri prechode na iné zdroje energie Európy; víta zámer Komisie zaviesť cielené finančné nástroje v záujme dosiahnutia primeranej rovnováhy medzi grantmi a finančnými nástrojmi, a zdôrazňuje, že verejno-súkromné partnerstvá (PPP) a spoločné podniky v oblasti výskumu, vývoja a inovácií by mohli podnietiť investície súkromného sektora do oblasti čistej energie; zdôrazňuje, že treba posilniť podporu regiónov a miest z EŠIF v oblasti prechodu na iné zdroje energie; konkrétne poukazuje na to, že treba zvýšiť hospodársku podporu a zdroje na vykonávanie miestnych programov energetickej obnovy; naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zastavili priamu alebo nepriamu podporu rušivých alebo z hľadiska životného prostredia škodlivých subvencií s cieľom presmerovať finančné toky na výskum v oblasti čistej energie; pripomína záväzok v rámci stratégie EÚ 2020 k uprednostňovaniu iniciatív v oblasti energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov;

4.  konštatuje celkový pokrok pri plnení cieľov stratégie Európa 2020, pokiaľ ide o prechod na energiu z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje však, že výsledky jednotlivých členských štátov sa výrazne líšia; upozorňuje, že zvýšené investície do vedeckých projektov v oblasti čistej energie by mohli pomôcť pri dosahovaní stanovených úloh a hmatateľných výsledkov; pripomína, že záväzné normy a ciele môžu predstavovať riešenie problémov v oblasti životného prostredia a zmeny klímy, zaistiť udržateľnú bezpečnosť dodávok a zachovať konkurenčnú výhodu EÚ v oblasti energetických technológií šetrných ku klíme; zdôrazňuje, že väčšina v súčasnosti používaných technológií v oblasti čistej energie (napríklad veterná a slnečná energia) vo veľkej miere závisí od nestálych prírodných faktorov, ktoré môžu ohrozovať stabilitu dodávok energie v jednotlivých regiónoch alebo dokonca členských štátoch, a preto žiada, aby sa primeraná pozornosť venovala prepojenosti elektrizačných sústav, vyváženiu energetických rezerv, skladovaniu a ďalším opatreniam potrebným na vytvorenie plne funkčného spoločného trhu s energiou; žiada o investície do výskumných a inovačných projektov s cieľom venovať osobitnú pozornosť družstvám v oblasti obnoviteľnej energie, decentralizácii obnoviteľnej energie a iniciatívam týkajúcim sa vlastnej výroby, ako aj inovačným opatreniam MSP; okrem toho poukazuje na to, že je dôležité zachovať územnú rovnováhu v EÚ a poskytovať rozsiahlejšiu podporu regiónom a mestám, ktoré sú v tomto smere menej rozvinuté;

5.  domnieva sa, že by sa mala ďalej rozvíjať koncepcia inteligentnej špecializácie (vedúca k vyše 120 výskumným a inovačným stratégiám pre inteligentnú špecializáciu), ktorá bola zriadená v rámci reformovanej politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020; v tejto súvislosti tiež nabáda na vytvorenie medziregionálnych partnerstiev vrátane partnerstiev v oblasti energetiky, s osobitným dôrazom na projekty cezhraničnej spolupráce; zdôrazňuje potrebu zlepšenia informovanosti príjemcov na miestnej a regionálnej úrovni s cieľom zabezpečiť čo najlepšiu účasť malých a stredných podnikov pôsobiacich v tejto oblasti spolu s mladými podnikateľmi, ako aj spoluprácu s univerzitami, aby sa zaistilo plynulé zavádzanie inovačných riešení; zdôrazňuje, že na dosiahnutie cieľov týkajúcich sa čistej energie je potrebná trvalá a posilnená politika súdržnosti na obdobie po roku 2020;

6.  poukazuje na osobitné vlastnosti a možnosti určitých území, napríklad najvzdialenejších regiónov, pokiaľ ide o inovácie v oblasti čistej energie; v tejto súvislosti podčiarkuje, že je potrebná dodatočná podpora pre menej rozvinuté, odľahlé a vidiecke regióny s cieľom zabezpečiť energetickú konvergenciu naprieč všetkými regiónmi EÚ;

7.  trvá na tom, že dôležitý je multidisciplinárny a technologicky neutrálny prístup zdola nahor zapájajúci všetky relevantné zainteresované strany – miestne, regionálne a národné orgány, univerzity a MSP – s cieľom stimulovať výskum, vývoj a inovácie v oblasti technológií a partnerstiev pod záštitou Európskej rady pre inováciu, ktorá môže prispieť inovatívnymi produktmi, najmä prostredníctvom opatrení na podporu začínajúcich a rozširujúcich sa MSP; zdôrazňuje, že na zabezpečenie úspešného prechodu na iné zdroje energie treba už v počiatočnej fáze zapojiť do procesu tvorby politiky miestne a regionálne orgány a zainteresované strany vrátane menších strán;

8.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti s rozmanitosťou a komplexnosťou existujúcich finančných nástrojov (Horizont 2020, EŠIF, Európsky fond pre udržateľný rozvoj, Európsky fond pre strategické investície atď.), ktoré by sa mohli použiť ako dodatočný nástroj len v prípade odvetví, v ktorých sa ukázali ako vhodnejšie než subvencie na dosiahnutie cieľov politiky súdržnosti, a trvá na tom, aby sa vynaložilo úsilie o zjednodušenie a koordináciu týchto nástrojov, aby regionálne a miestne orgány a malí realizátori projektov mohli získať prístup k zdrojom financovania jednoduchšie, a teda prispelo sa k celkovej hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti; zdôrazňuje, že tieto nástroje treba prispôsobiť osobitným potrebám jednotlivých regiónov; poukazuje na to, že s cieľom posilniť synergie a zmierniť komplementárnosť fondov EÚ by sa mal ďalej vypracovať jeden poradenský nástroj a Európsky portál investičných projektov s cieľom upozorniť potenciálnych investorov na vhodné nástroje financovania; zdôrazňuje, že zjednodušenie a pákový efekt finančných nástrojov EÚ iba prostredníctvom mobilizácie súkromných investícií nebude stačiť a že na pokrytie nevyhnutných a ambicióznych projektov v oblasti infraštruktúry bude potrebné financovanie z verejných zdrojov EÚ vzhľadom na ťažkosti so získavaním prístupu k finančným nástrojom a na zložitosť postupov, ktoré príjemcovia uvádzajú ako hlavnú prekážku; poznamenáva, že v súvislosti s využívaním finančných nástrojov v politike súdržnosti po roku 2020 by nemal existovať žiadny záväzný cieľ; podporuje zámer zvýšiť výdavky súvisiace s klímou v rámci politiky súdržnosti po roku 2020;

9.  zdôrazňuje, že na rozvoj inovačných projektov je potrebné stabilné, udržateľné, transparentné a predvídateľné regulačné prostredie s tematickým a geografickým rozdelením zdrojov a bezprostrednejším šírením inovácií smerom k občanom; zastáva názor, že členské štáty zohrávajú kľúčovú úlohu pri prechode na iné zdroje energie, a zdôrazňuje potrebu koordinácie opatrení v oblasti výskumu a inovácií zameraných na prechod na iné zdroje energie na úrovni EÚ v záujme splnenia cieľov EÚ v oblasti energetiky; upozorňuje, že je dôležité vyvíjať väčšie úsilie v súvislosti s prechodom menej rozvinutých regiónov na iné zdroje energie, aby mohli využívať potenciál čistej energie a obehového hospodárstva zabezpečiť plynulú súdržnosť; nabáda členské štáty, aby sa pripojili k iniciatíve Mission Innovation a zvýšili svoje výdavky na výskum; domnieva sa, že plánovanie EŠIF v budúcnosti by malo byť lepšie prepojené s národnými plánmi v oblasti energetiky a klímy na rok 2030;

10.  domnieva sa, že mestská agenda EÚ je dôležitým nástrojom na zapojenie miest a takisto na podporu prechodu na iné zdroje energie v EÚ, a zdôrazňuje dôležitosť stimulov pre inovácie v oblasti energetickej účinnosti budov s cieľom dosiahnuť do roku 2050 zníženie spotreby energie na minimum; požaduje pri vykonávaní mestskej agendy pružný a individuálny prístup, ktorý poskytne stimuly a usmernenia s cieľom v plnej miere využívať potenciál miest; poznamenáva, že regióny a mestské oblasti sú najvhodnejšie na testovanie a realizáciu integrovaných energetických riešení v priamom spojení s občanmi; domnieva sa, že by sa mali posilniť synergie medzi politikami EÚ prostredníctvom jednotnej a stabilnej pozície EÚ k antidumpingovým opatreniam s cieľom zabezpečiť, aby výrobné odvetvie v plnej miere využilo prechod na iné zdroje energie;

11.  víta nadchádzajúcu revíziu smernice o energetickej hospodárnosti budov; vyzýva však členské štáty, aby spustili ďalšie iniciatívy zamerané na zlepšenie podmienok domácností postihnutých energetickou chudobou; považuje zlepšenú energetickú účinnosť za príležitosť na vytváranie nových pracovných miest, najmä v odvetví stavebníctva; preto odporúča podporu biohospodárstva, najmä medzi mladými podnikateľmi pôsobiacimi v tomto odvetví;

12.  zdôrazňuje potrebu rozšíriť Investičný plán pre Európu na financovanie MSP, pokiaľ je to možné, a prispôsobiť ho ich požiadavkám;

13.  domnieva sa, že občania by mali byť stredobodom prechodu na iné zdroje energie a že hybnou silou inovácií je viac decentralizovaný energetický systém zdola nahor zameraný na používateľov, na ktorom sa môžu zúčastňovať spotrebitelia, miestne energetické spoločenstvá, mestá a malé startupy, ktorí môžu podnecovať budúci vývoj a inovácie; preto schvaľuje úsilie zamerané na podporu a harmonizáciu technického vzdelávania detí a mladých ľudí v EÚ; poukazuje na dôležitosť administratívnych kapacít a informovanosti občanov o konečných cieľoch a možnostiach zapojenia sa do prechodu na zdroje čistej energie;

14.  zdôrazňuje, že je dôležité identifikovať nadmernú byrokraciu a nekalé trhové praktiky a zaoberať sa nimi, vzhľadom na ich negatívny dosah v počiatočných etapách vznikajúcich revolučných technológií;

15.  uznáva kľúčovú úlohu regiónov, miest a obcí pri podpore zodpovednosti v súvislosti s prechodom na iné zdroje energie na celom svete a pri presadzovaní inovácií zdola nahor v oblasti klímy a energetiky; vyzýva na uplatňovanie rovnakých noriem kvality životného prostredia v prípade všetkých energetických technológií vstupujúcich na trh EÚ; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s ochranou mestskej zelene;

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

7.12.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

30

1

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Arimont, Victor Boştinaru, Andrea Cozzolino, Rosa D’Amato, John Flack, Michela Giuffrida, Krzysztof Hetman, Ivan Jakovčić, Constanze Krehl, Iskra Mihaylova, Andrey Novakov, Konstantinos Papadakis, Stanislav Polčák, Fernando Ruas, Monika Smolková, Ruža Tomašić, Ramón Luis Valcárcel Siso, Ángela Vallina, Monika Vana, Matthijs van Miltenburg, Lambert van Nistelrooij, Derek Vaughan, Kerstin Westphal, Joachim Zeller

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Viorica Dăncilă, Andor Deli, Tunne Kelam, Norica Nicolai, Bronis Ropė, Claudia Schmidt, Milan Zver

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

30

+

ALDE

Ivan Jakovčić, Iskra Mihaylova, Matthijs van Miltenburg, Norica Nicolai

ECR

John Flack, Ruža Tomašić

EFDD

Rosa D’Amato

GUE/NGL

Ángela Vallina

PPE

Pascal Arimont, Andor Deli, Krzysztof Hetman, Tunne Kelam, Lambert van Nistelrooij, Andrey Novakov, Stanislav Polčák, Fernando Ruas, Claudia Schmidt, Ramón Luis Valcárcel Siso, Joachim Zeller, Milan Zver

S&D

Victor Boştinaru, Andrea Cozzolino, Viorica Dăncilă, Michela Giuffrida, Constanze Krehl, Monika Smolková, Derek Vaughan, Kerstin Westphal

VERTS/ALE

Bronis Ropė, Monika Vana

1

-

NI

Konstantinos Papadakis

0

0

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

11.1.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

55

3

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Bendt Bendtsen, Xabier Benito Ziluaga, José Blanco López, David Borrelli, Jonathan Bullock, Reinhard Bütikofer, Jerzy Buzek, Edward Czesak, Fredrick Federley, Ashley Fox, Theresa Griffin, Hans-Olaf Henkel, Eva Kaili, Kaja Kallas, Barbara Kappel, Krišjānis Kariņš, Seán Kelly, Jeppe Kofod, Peter Kouroumbashev, Zdzisław Krasnodębski, Miapetra Kumpula-Natri, Christelle Lechevalier, Janusz Lewandowski, Edouard Martin, Csaba Molnár, Nadine Morano, Aldo Patriciello, Miroslav Poche, Paul Rübig, Massimiliano Salini, Algirdas Saudargas, Sven Schulze, Patrizia Toia, Claude Turmes, Vladimir Urutchev, Kathleen Van Brempt, Henna Virkkunen, Martina Werner, Lieve Wierinck, Hermann Winkler, Anna Záborská, Flavio Zanonato, Carlos Zorrinho

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Michał Boni, Mario Borghezio, Jens Geier, Gerben-Jan Gerbrandy, Werner Langen, Morten Løkkegaard, Florent Marcellesi, Marian-Jean Marinescu, Rupert Matthews, Clare Moody, Răzvan Popa, Dennis Radtke, Michèle Rivasi, Sofia Sakorafa, Anneleen Van Bossuyt

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Max Andersson, Mihai Ţurcanu


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE

55

+

ALDE

Fredrick Federley, Gerben-Jan Gerbrandy, Kaja Kallas, Morten Løkkegaard, Lieve Wierinck

ECR

Edward Czesak, Ashley Fox, Hans-Olaf Henkel, Zdzisław Krasnodębski, Rupert Matthews, Anneleen Van Bossuyt

EFDD

David Borrelli

ENF

Barbara Kappel

PPE

Bendt Bendtsen, Michał Boni, Jerzy Buzek, Krišjānis Kariņš, Seán Kelly, Werner Langen, Janusz Lewandowski, Marian-Jean Marinescu, Nadine Morano, Aldo Patriciello, Dennis Radtke, Paul Rübig, Massimiliano Salini, Algirdas Saudargas, Sven Schulze, Vladimir Urutchev, Henna Virkkunen, Hermann Winkler, Anna Záborská, Mihai Ţurcanu

S&D

José Blanco López, Jens Geier, Theresa Griffin, Eva Kaili, Jeppe Kofod, Peter Kouroumbashev, Miapetra Kumpula-Natri, Edouard Martin, Csaba Molnár, Clare Moody, Miroslav Poche, Răzvan Popa, Patrizia Toia, Kathleen Van Brempt, Martina Werner, Flavio Zanonato, Carlos Zorrinho

VERTS/ALE

Max Andersson, Reinhard Bütikofer, Florent Marcellesi, Michèle Rivasi, Claude Turmes

3

-

EFDD

Jonathan Bullock

GUE/NGL

Xabier Benito Ziluaga, Sofia Sakorafa

2

0

ENF

Mario Borghezio, Christelle Lechevalier

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 5. februára 2018Právne oznámenie