Postup : 2016/0365(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0015/2018

Predkladané texty :

A8-0015/2018

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 27/03/2019 - 18.1
CRE 27/03/2019 - 18.1

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0300

SPRÁVA     ***I
PDF 1367kWORD 209k
31.1.2018
PE 610.797v02-00 A8-0015/2018

o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rámci na ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán a o zmene nariadení (EÚ) č. 1095/2010, (EÚ) č. 648/2012 a (EÚ) 2015/2365.

(COM(2016)0856 – C8-0484/2016 – 2016/0365(COD))

Výbor pre hospodárske a menové veci

Spravodajcovia: Kay Swinburne, Jakob von Weizsäcker

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU
 VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o rámci na ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán a o zmene nariadení (EÚ) č. 1095/2010, (EÚ) č. 648/2012 a (EÚ) 2015/2365

(COM(2016)0856 – C8-0484/2016 – 2016/0365(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0856),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0484/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská, ktoré na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality predložili taliansky Senát, španielsky parlament a rumunský Senát, v ktorých tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 20. septembra 2017(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 29. marca 2017(2),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0015/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozmeňujúci návrh    1

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY EURÓPSKEHO PARLAMENTU(3)*

k návrhu Komisie

---------------------------------------------------------

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o rámci na ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán a o zmene nariadení (EÚ) č. 1095/2010, (EÚ) č. 648/2012 a (EÚ) 2015/2365

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,(4)

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,(5)

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky,(6)

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)  Finančné trhy sú pre fungovanie moderných hospodárstiev kľúčové. Čím viac sú integrované, tým väčší bude potenciál na efektívne prerozdelenie hospodárskych zdrojov, čo môže byť v prospech hospodárskej výkonnosti. S cieľom zlepšiť fungovanie jednotného trhu v oblasti finančných služieb je však dôležité, aby sa zaviedli postupy pre riešenie zlyhaní trhu a zabezpečenie, že ak finančná inštitúcia alebo infraštruktúra finančného trhu, ktoré pôsobia na tomto trhu, čelia finančným ťažkostiam alebo sú na pokraji zlyhania, takáto udalosť nepovedie k destabilizácii celého finančného trhu a nepoškodí rast v širšom hospodárstve. Centrálne protistrany sú kľúčovými zložkami finančných trhov, ktoré vstupujú medzi účastníkov a pôsobia ako kupujúci voči každému predávajúcemu a ako predávajúci voči každému kupujúcemu, pričom zohrávajú ústrednú úlohu pri spracúvaní finančných transakcií a riadení expozícií voči rôznym rizikám súvisiacim s týmito transakciami. Centrálne protistrany centralizujú spracovávanie transakcií a pozícií protistrán, plnia povinnosti v rámci transakcií a dostávajú od svojich členov primeranú zábezpeku ako maržu a ako príspevky do fondov pre prípad zlyhania.

(2)  Centrálne protistrany sú kľúčovými zložkami svetových finančných trhov, ktoré vstupujú medzi účastníkov a pôsobia ako kupujúci voči každému predávajúcemu a ako predávajúci voči každému kupujúcemu, pričom zohrávajú ústrednú úlohu pri spracúvaní finančných transakcií a riadení expozícií voči rôznym rizikám súvisiacim s týmito transakciami. Centrálne protistrany centralizujú spracovávanie transakcií a pozícií protistrán, plnia povinnosti v rámci transakcií a vyžadujú od svojich členov primeranú zábezpeku ako maržu a ako príspevky do fondov pre prípad zlyhania.

(3)  Integrácia finančných trhov Únie znamená, že centrálne protistrany, ktoré primárne slúžili domácim potrebám a trhom, sa vo väčšom rozsahu stávajú kľúčovými uzlami finančných trhov Únie. Centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie v Únii, v súčasnosti zúčtovávajú niekoľko tried produktov od kótovaných a mimoburzových (OTC) finančných a komoditných derivátov po hotovostný kapitál, dlhopisy a iné produkty, napríklad repo obchody. Poskytujú svoje služby cezhranične širokej škále finančných a iných inštitúcií v celej Únii. Zatiaľ čo niektoré centrálne protistrany, ktorým bolo udelené povolenie v Únii, sa naďalej sústreďujú na domáce trhy, všetky majú systémový význam aspoň na svojich domácich trhoch.

(4)  Keďže značný objem finančného rizika týkajúci sa finančného systému Únie spracúvajú centrálne protistrany v mene zúčtovacích členov a ich klientov a sústreďuje sa v centrálnych protistranách v mene zúčtovacích členov a ich klientov, účinná regulácia a dôsledný dohľad nad centrálnymi protistranami má zásadný význam. V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012(7), ktoré nadobudlo účinnosť v auguste 2012, sa požaduje, aby centrálne protistrany dodržiavali vysoké prudenciálne a organizačné normy a normy obchodnej činnosti. Úplným dohľadom nad ich činnosťami sú poverené príslušné orgány spolupracujúce v rámci kolégií orgánov dohľadu, ktoré zoskupujú dotknuté orgány pre konkrétne úlohy, ktoré im boli pridelené. V súlade so záväzkami, ktoré vedúci predstavitelia skupiny G20 prijali po vypuknutí finančnej krízy, sa nariadením (EÚ) č. 648/2012 požaduje aj to, aby boli štandardizované OTC deriváty centrálne zúčtovávané centrálnou protistranou. Keď nadobudne účinnosť povinnosť centrálne zúčtovávať OTC deriváty, objem a rozsah obchodov realizovaných prostredníctvom centrálnych protistrán sa pravdepodobne zvýši, čo môže následne predstavovať ďalšie výzvy týkajúce sa stratégií riadenia rizík centrálnych protistrán.

(5)  Nariadenie (EÚ) č. 648/2012 prispelo k zvýšenej odolnosti centrálnych protistrán a širších finančných trhov vzhľadom na širokú škálu rizík spracovávaných a sústredených v centrálnych protistranách. Žiadny systém pravidiel a postupov však nemôže zabrániť tomu, že existujúce zdroje nebudú stačiť na riadenie rizík spôsobených centrálnej protistrane vrátane zlyhania jedného alebo viacerých zúčtovacích členov. Na finančné inštitúcie, ktoré čelia scenáru závažných ťažkostí alebo hroziacemu zlyhaniu, by sa v zásade malo naďalej vzťahovať bežné konkurzné konanie. Ako však ukázala finančná kríza najmä počas obdobia dlhotrvajúcej hospodárskej nestability a neistoty, takéto konanie môže narušiť funkcie kritické pre hospodárstvo a ohroziť finančnú stabilitu. Bežné konkurzné konania podnikov nemusia vždy zabezpečiť dostatočne rýchlu intervenciu alebo náležite uprednostniť kontinuitu kritických funkcií finančných inštitúcií v záujme zachovania finančnej stability. Na zabránenie týmto negatívnym následkom bežného konkurzného konania je nevyhnutné vytvoriť osobitný rámec na riešenie krízových situácií pre centrálne protistrany.

(6)  Počas krízy sa takisto odhalil nedostatok primeraných nástrojov na zachovanie kritických funkcií, ktoré poskytujú zlyhávajúce finančné inštitúcie. Ďalej sa ukázalo, že neexistujú rámce, ktoré by umožňovali spoluprácu a koordináciu medzi orgánmi, a to najmä tými, ktoré sa nachádzajú v rôznych členských štátoch alebo jurisdikciách, na účely zabezpečenia vykonávania rýchlych a rozhodných opatrení. Bez takýchto nástrojov a rámcov na spoluprácu a koordináciu boli členské štáty nútené zachraňovať finančné inštitúcie s použitím peňazí daňovníkov, aby zabránili šíreniu krízovej situácie a znížili paniku. Aj keď centrálne protistrany neboli priamymi príjemcami verejnej finančnej podpory počas krízy, boli nepriamymi príjemcami záchranných opatrení prijatých vo vzťahu k bankám a boli chránené pred účinkami, ktoré by na ne inak mali banky, ktoré si neplnili svoje záväzky. Na zabránenie závislosti od peňazí daňovníkov v prípade neriadeného zlyhania centrálnych protistrán je preto nevyhnutný rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií pre centrálne protistrany. Takýto rámec by sa mal takisto zaoberať možnosťou vstupu centrálnych protistrán do riešenia krízových situácií z iných dôvodov, než je zlyhanie jedného alebo viacerých ich zúčtovacích členov.

(7)  Cieľom dôveryhodného rámca pre ozdravenie a riešenie krízových situácií je zabezpečiť v čo najväčšom rozsahu, aby centrálne protistrany stanovili opatrenia na ozdravenie v prípade finančných ťažkostí, na zachovanie kritických funkcií centrálnej protistrany, ktorá zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, a aby pri tom ukončili zostávajúce činnosti prostredníctvom bežného konkurzného konania, a aby zachovali finančnú stabilitu a zároveň minimalizovali náklady, ktoré má zlyhanie centrálnej protistrany na koncových klientov a daňovníkov. Rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií ďalej posilňuje pripravenosť centrálnych protistrán a orgánov na zmierňovanie finančného stresu a poskytuje orgánom lepší prehľad o prípravách centrálnych protistrán na stresové scenáre. Takisto poskytuje orgánom právomoci na prípravu možných riešení krízovej situácie centrálnej protistrany a zaoberanie sa upadajúcim zdravím centrálnej protistrany koordinovaným spôsobom, čím prispieva k hladkému fungovaniu finančných trhov.

(8)  V súčasnosti neexistujú žiadne harmonizované ustanovenia pre ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán v rámci Únie. Niektoré členské štáty už uzákonili legislatívne zmeny, ktoré si vyžadujú, aby centrálne protistrany vypracovali ozdravné plány, a ktorými sa zavádzajú mechanizmy na riešenie krízových situácií zlyhávajúcich centrálnych protistrán. Medzi zákonmi, inými právnymi predpismi a správnymi opatreniami, ktorými sa riadi platobná neschopnosť centrálnych protistrán, existujú navyše podstatné a procesné rozdiely. To, že chýbajú spoločné podmienky, právomoci a postupy súvisiace s ozdravením a riešením krízových situácií centrálnych protistrán, bude pravdepodobne predstavovať prekážku pre hladké fungovanie vnútorného trhu a brániť spolupráci medzi vnútroštátnymi orgánmi pri riešení problémov zlyhávajúcej centrálnej protistrany a uplatňovaní vhodných mechanizmov rozdeľovania strát na ich členov, a to v Únii a na celom svete. Toto platí najmä v prípade, keď odlišné prístupy znamenajú, že vnútroštátne orgány nemajú rovnakú úroveň kontroly alebo rovnakú schopnosť riešiť krízové situácie centrálnych protistrán. Tieto rozdiely v režimoch ozdravenia a riešenia krízových situácií môžu na centrálne protistrany a ich členov v jednotlivých členských štátoch vplývať rozdielne a potenciálne spôsobiť narušenia hospodárskej súťaže na vnútornom trhu. To, že chýbajú spoločné pravidlá a nástroje na riešenie ťažkostí alebo zlyhania v centrálnej protistrane, môže ovplyvniť voľbu účastníkov týkajúcu sa zúčtovania a voľbu centrálnych protistrán týkajúcu sa miesta ich usadenia, čo centrálnym protistranám zabráni plne využívať svoje základné slobody v rámci jednotného trhu. Na druhej strane by to mohlo odradiť účastníkov od cezhraničného prístupu k centrálnym protistranám na vnútornom trhu a zabrániť ďalšej integrácii európskych kapitálových trhov. Preto sú vo všetkých členských štátoch potrebné spoločné pravidlá ozdravenia a riešenia krízových situácií, aby sa zabezpečilo, že centrálne protistrany nie sú pri využívaní svojich slobôd vnútorného trhu obmedzené finančnou schopnosťou členských štátov a ich orgánov riadiť ich zlyhanie.

(9)  Preskúmanie regulačného rámca platného pre banky a iné finančné inštitúcie, ku ktorému došlo po vypuknutí krízy, a najmä posilňovanie kapitálových a likvidných vankúšov bánk, lepšie nástroje pre makroprudenciálne politiky a komplexné pravidlá ozdravenia a riešenia krízových situácií bánk znížili pravdepodobnosť budúcich kríz a posilnili odolnosť všetkých finančných inštitúcií a trhových infraštruktúr vrátane centrálnych protistrán voči hospodárskemu napätiu, nech už je spôsobené systémovými poruchami alebo udalosťami špecifickými pre jednotlivé inštitúcie. Od 1. januára 2015 sa režim ozdravenia a riešenia krízových situácií pre banky uplatňoval vo všetkých členských štátoch podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ(8).

(10)  Stavajúc na prístupe k ozdraveniu a riešeniu krízových situácií bánk by príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií mali byť pripravené a mali by mať k dispozícii vhodné nástroje ozdravenia a riešenia krízových situácií s cieľom zvládnuť situácie vrátane zlyhania centrálnej protistrany. Z dôvodu odlišných funkcií a obchodných modelov sú však riziká spojené s bankami a centrálnymi protistranami rozdielne. Preto sú pre scenáre zlyhania centrálnych protistrán spôsobené zlyhaním zúčtovacích členov centrálnej protistrany alebo vzniknuté v dôsledku prípadov nesúvisiacich so zlyhaním potrebné špecifické nástroje a právomoci.

(11)  Na doplnenie prístupu zavedeného nariadením (EÚ) č. 648/2012, v ktorom sa stanovujú jednotné prudenciálne požiadavky platné pre centrálne protistrany, a na stavanie na tomto prístupe, treba použiť nariadenie. Stanovenie požiadaviek na ozdravenie a riešenie krízových situácií pomocou smernice by mohlo viesť k nezrovnalostiam pri prijímaní potenciálne rozdielnych vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa oblasti, ktorú inak upravuje priamo uplatniteľné právo Únie a ktorú vo zvýšenej miere charakterizuje cezhraničné poskytovanie služieb centrálnych protistrán. Preto je vhodné prijať aj jednotné a priamo uplatniteľné pravidlá týkajúce sa ozdravenia a riešenia krízových situácií centrálnych protistrán.

(12)  Na zabezpečenie konzistentnosti s existujúcimi právnymi predpismi Únie v oblasti finančných služieb, ako aj najvyššej možnej úrovne finančnej stability v Únii, by sa režim ozdravenia a riešenia krízových situácií mal vzťahovať na všetky centrálne protistrany podliehajúce prudenciálnym požiadavkám stanoveným nariadením (EÚ) č. 648/2012 bez ohľadu na to, či majú bankovú licenciu. Hoci v rizikovom profile spojenom s alternatívnymi podnikovými štruktúrami môžu existovať rozdiely, toto nariadenie považuje centrálne protistrany za nezávislé subjekty v rámci ktorejkoľvek skupiny alebo štruktúry trhu a zabezpečuje, aby plán centrálnej protistrany týkajúci sa ozdravenia a riešenia krízových situácií bol nezávislý, a to bez ohľadu na štruktúru skupiny centrálnej protistrany. To sa týka najmä požiadaviek na držanie dostatočných finančných zdrojov na úrovni subjektu pre riadenie situácie zlyhania alebo situácie nesúvisiacej so zlyhaním.

(13)  S cieľom zabezpečiť, aby sa opatrenia na riešenie krízových situácií prijímali efektívne a účinne a v súlade s cieľmi riešenia krízových situácií by členské štáty mali vymenovať orgány verejnej správy alebo orgány poverené právomocami verejnej správy na vykonávanie funkcií a úloh týkajúcich sa riešenia krízových situácií. Členské štáty by takisto mali zaručiť, aby sa týmto orgánom pre riešenie krízových situácií pridelili primerané zdroje. Ak členský štát určí orgán zodpovedný za prudenciálny dohľad nad centrálnymi protistranami ako orgán pre riešenie krízových situácií, mala by sa zabezpečiť nezávislosť rozhodovacieho procesu a mali by sa zaviesť všetky nevyhnutné opatrenia na oddelenie funkcie dohľadu od funkcie riešenia krízových situácií, aby sa zabránilo akýmkoľvek konfliktom záujmov a riziku regulačnej zhovievavosti.

(14)  So zreteľom na následky, ktoré môže mať zlyhanie centrálnej protistrany a následné opatrenia na finančný systém a hospodárstvo členského štátu, ako aj na prípadnú potrebu použiť na vyriešenie krízy ako poslednú možnosť verejné finančné prostriedky, by mali byť do procesu ozdravovania a riešenia krízových situácií od počiatočného štádia úzko zapojené ministerstvá financií alebo iné príslušné ministerstvá v členských štátoch.

(15)  Keďže centrálne protistrany často poskytujú služby v celej Únii, účinné ozdravenie a riešenie krízových situácií si vyžaduje spoluprácu príslušných orgánov a orgánov pre riešenie krízových situácií v kolégiách orgánov dohľadu a kolégiách pre riešenie krízových situácií najmä v prípravných fázach ozdravenia a riešenia krízových situácií. Táto spolupráca zahŕňa posúdenie ozdravných plánov vypracovaných centrálnou protistranou, posúdenie plánov riešenia krízových situácií, ktoré vypracoval orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany, a riešenie všetkých prekážok brániacich riešiteľnosti krízových situácií.

(16)  Pri riešení krízových situácií centrálnych protistrán by sa mala vytvoriť rovnováha medzi potrebou mať postupy, ktoré zohľadňujú naliehavosť situácie a umožňujú efektívne, spravodlivé a včasné riešenia na jednej strane a nevyhnutnosťou chrániť finančnú stabilitu vo všetkých členských štátoch, v ktorých centrálna protistrana poskytuje služby, na strane druhej. Orgány, ktorých oblasti právomocí by boli dotknuté zlyhaním centrálnej protistrany, by si mali vymieňať názory v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií, aby dosiahli uvedené ciele. Podobne, s cieľom zabezpečiť pravidelnú výmenu názorov a koordináciu s príslušnými orgánmi tretích krajín by tieto orgány mali byť podľa potreby prizvané, aby sa na kolégiách pre riešenie krízových situácií zúčastňovali ako pozorovatelia. Orgány by mali vždy zohľadňovať vplyv svojich rozhodnutí na finančnú stabilitu v členských štátoch, v ktorých sú operácie centrálnej protistrany kritické alebo dôležité pre miestne finančné trhy a takisto tam, kde sa nachádzajú zúčtovací členovia a kde sú zriadené prepojené obchodné miesta a infraštruktúry finančného trhu.

(16a)  Vzhľadom na cezhraničnú globálnu povahu určitých operácií centrálnej protistrany môžu mať rozhodnutia orgánov pre riešenie krízových situácií hospodárske a fiškálne účinky aj v iných jurisdikciách. V primeranej možnej miere by sa takéto cezhraničné dôsledky mali zohľadňovať v situáciách ozdravenia a riešenia krízových situácií, a to aj s ohľadom na nezávislosť daňových orgánov v iných jurisdikciách.

(17)  S cieľom pripraviť rozhodnutia ESMA v súvislosti s úlohami, ktoré mu boli pridelené, a zabezpečiť komplexné zapojenie EBA a jeho členov do prípravy týchto rozhodnutí by mal ESMA vytvoriť interný výbor pre riešenie krízových situácií a mal by prizvať príslušné orgány EBA, aby sa zúčastňovali ako pozorovatelia.

(18)  S cieľom riešiť potenciálne zlyhanie centrálnej protistrany účinným a primeraným spôsobom by orgány pri vykonávaní svojich právomocí ozdravenia a riešenia krízových situácií mali vziať do úvahy viaceré faktory, napríklad povahu obchodnej činnosti centrálnej protistrany, jej právnu a organizačnú štruktúru, rizikový profil, veľkosť, právne postavenie a prepojenosť s finančným systémom. Orgány by mali takisto zohľadňovať, či jej zlyhanie a následná likvidácia v rámci bežného konkurzného konania pravdepodobne budú mať významný negatívny vplyv na finančné trhy, na iné finančné inštitúcie alebo na širšie hospodárstvo.

(19)  S cieľom účinne riešiť problémy zlyhávajúcich centrálnych protistrán by orgány mali mať právomoc ukladať centrálnym protistranám prípravné opatrenia. Mal by sa stanoviť minimálny štandard, pokiaľ ide o obsah a informácie, ktoré majú byť zahrnuté do ozdravných plánov, aby sa zabezpečilo, že všetky centrálne protistrany v Únii majú dostatočne podrobné plány na ozdravenie pre prípad finančných ťažkostí. Takéto plány by mali predpokladať primeraný rozsah scenárov počítajúcich so systémovým stresom, ako aj so stresom špecifickým pre danú centrálnu protistranu Scenáre by mali predpokladať stresové situácie, ktoré by boli extrémnejšie než tie, ktoré sa používajú na účely pravidelného stresového testovania podľa kapitoly XII delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 153/2013, ale napriek tomu by boli možné, ako napríklad zlyhanie viac než dvoch zúčtovacích členov, voči ktorým má centrálna protistrana najväčšie expozície, a jednej alebo niekoľkých ďalších centrálnych protistrán. Ozdravný plán by mal tvoriť súčasť prevádzkových pravidiel centrálnej protistrany dohodnutých zmluvne so zúčtovacími členmi. Tieto prevádzkové pravidlá by mali ďalej obsahovať ustanovenia na zabezpečenie vykonateľnosti opatrení ozdravenia uvedených v pláne vo všetkých scenároch. Ozdravné plány by nemali predpokladať prístup k verejnej finančnej podpore ani vystavovať daňových poplatníkov riziku straty.

(19a)  Ozdravné plány by mali zabezpečiť riadne stimuly pre centrálne protistrany, zúčtovacích členov a klientov, aby sa situácia ďalej nezhoršovala, a podnietiť kooperatívne správanie. Na to, aby bola takáto stimulačná štruktúra dôveryhodná, by mal odchýlky od ozdravného plánu schvaľovať príslušný orgán.

(20)  Centrálne protistrany by mali vypracovať svoje ozdravné plány a pravidelne ich aktualizovať. ▌V tomto kontexte by sa fáza ozdravenia mala začať vtedy, keď existuje významné zhoršenie finančnej situácie centrálnej protistrany alebo riziko porušovania jej prudenciálnych požiadaviek podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012. To by sa malo určiť v súvislosti s rámcom kvalitatívnych alebo kvantitatívnych ukazovateľov zahrnutých do ozdravného plánu.

(20a)  Ozdravné plány by mali zabezpečiť, aby postupnosť použitia nástrojov ozdravenia riadne vyvažovala rozdelenie strát medzi centrálne protistrany, zúčtovacích členov a ich klientov. Vo všeobecnosti by mali byť straty rozdelené medzi centrálne protistrany, zúčtovacích členov a ich klientov podľa ich schopnosti kontrolovať riziká. To umožní vytvoriť spoľahlivé stimuly ex ante a zabezpečiť spravodlivé rozdelenie strát a na tomto základe by malo byť úmerné miere zodpovednosti každej zapojenej zainteresovanej strany aj rozdelenie strát takisto v prípade strát nesúvisiacich so zlyhaním. Ozdravné plány by mali zabezpečiť, aby boli v prípadoch zlyhania a ešte viac v prípadoch nesúvisiacich so zlyhaním prvé straty kryté zo základného imania centrálnej protistrany. Pred tým, než sa použijú akékoľvek nástroje na rozdelenie strát klientom, by sa mala predpokladať podstatná absorpcia strát zúčtovacími členmi.

(21)  Centrálna protistrana by mala svoj ozdravný plán predložiť príslušným orgánom a kolégiu orgánov dohľadu zriadenému podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 na komplexné posúdenie, ktoré má byť dosiahnuté pomocou spoločného rozhodnutia kolégia. V posúdení by malo byť uvedené, či je plán komplexný a či by sa ním reálne a včas obnovila životaschopnosť centrálnej protistrany, a to aj v obdobiach vážneho finančného stresu.

(22)  V ozdravných plánoch by sa mali komplexným spôsobom stanoviť opatrenia, ktoré by centrálna protistrana prijala na riešenie akýchkoľvek neuzatvorených nesplatených záväzkov, nekrytých strát, nedostatku likvidity alebo kapitálovej neprimeranosti, ako aj opatrenia na doplnenie akýchkoľvek vyčerpaných predfinancovaných finančných zdrojov a mechanizmov likvidity s cieľom obnoviť životaschopnosť centrálnej protistrany a jej pokračujúcu schopnosť plniť svoje požiadavky týkajúce sa povolenia a na tento účel musia zahŕňať dostatočnú kapacitu na absorpciu strát. Plánované nástroje by mali byť komplexné. Každý nástroj by mal byť spoľahlivý, včasný a mal by sa opierať o pevný právny základ. Mali by vytvárať vhodné stimuly pre akcionárov centrálnej protistrany, jej členov a ich klientov, aby kontrolovali riziko, ktoré do systému vnášajú alebo im v systéme vzniká, aby monitorovali činnosti centrálnej protistrany v oblasti podstupovania a riadenia rizika a aby sa zúčastňovali na procese riadenia zlyhania.

(22a)  V ozdravných plánoch by mali byť výslovne stanovené opatrenia, ktoré má centrálna protistrana prijať v prípade kybernetických útokov, ktoré by potenciálne mohli viesť k výraznému zhoršeniu ich finančnej situácie alebo k riziku porušenia ich prudenciálnych požiadaviek podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

(23)  Centrálne protistrany by mali zabezpečiť, aby plány boli nediskriminačné a vyvážené z hľadiska ich vplyvu a stimulov, ktoré vytvárajú. Nemali by neprimeraným spôsobom znevýhodňovať zúčtovacích členov alebo klientov. V súlade s nariadením (EÚ) č. 648/2012 by centrálne protistrany mali predovšetkým zabezpečiť, aby ich zúčtovací členovia mali obmedzené expozície voči centrálnej protistrane. Centrálne protistrany by mali zabezpečiť, aby všetky príslušné zainteresované strany boli zapojené do vypracovania ozdravného plánu, podľa potreby prostredníctvom ich zapojenia do výboru pre riziká centrálnej protistrany, a tým, že budú primerane konzultované. Keďže možno očakávať, že sa stanoviská zainteresovaných strán budú líšiť, mali by centrálne protistrany stanoviť jasné postupy pre riadenie rôznorodosti názorov zainteresovaných strán, ako aj akéhokoľvek konfliktu záujmov medzi týmito zainteresovanými stranami a centrálnou protistranou.

(23a)  Centrálne protistrany by mali zabezpečiť, aby klienti zúčtovacích členov, ktorí nezlyhali, boli primerane odškodnení, ak by boli v rámci ozdravného postupu použité ich aktíva.

(24)  So zreteľom na globálnu povahu trhov, na ktorých poskytujú služby centrálne protistrany, je nevyhnutné zabezpečiť schopnosť centrálnej protistrany uplatňovať možnosti ozdravenia v prípade potreby na zmluvy alebo aktíva, ktoré sa riadia právom tretej krajiny, alebo na subjekty so sídlom v tretích krajinách. Prevádzkové pravidlá centrálnej protistrany by preto mali zahŕňať zmluvné ustanovenia zabezpečujúce túto schopnosť.

(25)  Ak centrálna protistrana nepredloží primeraný ozdravný plán, príslušné orgány by mali mať možnosť požiadať centrálnu protistranu, aby prijala opatrenia potrebné na nápravu závažných nedostatkov plánu s cieľom posilniť obchodnú činnosť centrálnej protistrany a zabezpečiť, aby centrálna protistrana mohla obnoviť svoje základné imanie alebo vyrovnať svoje pozície v prípade zlyhania. Táto právomoc by mala umožniť príslušným orgánom, aby prijali preventívne opatrenia v rozsahu potrebnom na riešenie akýchkoľvek nedostatkov, a tým aj na splnenie cieľov finančnej stability.

(25a)  Ak centrálna protistrana, ktorá je predmetom ozdravenia, použila voči zúčtovacím členom, ktorí nezlyhali, a ich klientom nástroje rozdelenia pozícií a strát, ktoré idú nad rámec postupnosti v nariadení (EÚ) č. 648/2012, a v dôsledku toho nevstúpila do riešenia krízovej situácie, príslušný orgán by mal mať po obnovení rovnováhy pozícií (matched book) možnosť buď požadovať, aby centrálna protistrana odškodnila účastníkov za ich stratu prostredníctvom hotovostných platieb, alebo prípadne požadovať, aby centrálna protistrana emitovala nástroje vlastníctva k budúcim ziskom centrálnej protistrany.

(26)  Plánovanie riešenia krízových situácií je základným prvkom účinného riešenia krízových situácií. Tieto plány by mal vypracovať orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany a mali by ich spoločne schváliť príslušné orgány kolégia pre riešenie krízových situácií. Orgány by mali mať všetky informácie potrebné na určenie kritických funkcií a na zabezpečenie ich pokračovania. Prevádzkové pravidlá centrálnej protistrany, ktoré sú dohodnuté zmluvne so zúčtovacími členmi, by mali obsahovať ustanovenia na zabezpečenie vykonateľnosti opatrení na riešenie krízových situácií orgánmi pre riešenie krízových situácií vrátane výzvy na dodanie likvidity na riešenie krízovej situácie.

(27)  Orgány pre riešenie krízových situácií by na základe posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie mali mať právomoc požadovať priamo alebo nepriamo prostredníctvom príslušného orgánu zmeny právnej štruktúry a organizácie centrálnych protistrán, prijímať nutné a primerané opatrenia na zníženie alebo odstránenie vecných prekážok používania nástrojov riešenia krízových situácií a na zabezpečenie riešiteľnosti krízovej situácie dotknutých subjektov.

(28)  Plány riešenia krízových situácií a posudzovanie riešiteľnosti krízových situácií predstavujú oblasti, v ktorých sú každodenné úvahy týkajúce sa dohľadu prevážené potrebou prijať skrátené a zrýchlené reštrukturalizačné opatrenia na zabezpečenie kritických funkcií centrálnej protistrany a na ochranu finančnej stability. V prípade nezhody medzi jednotlivými členmi kolégia pre riešenie krízových situácií, pokiaľ ide o rozhodnutia, ktoré sa majú prijať v súvislosti s plánom riešenia krízových situácií centrálnej protistrany, posudzovanie riešiteľnosti krízovej situácie centrálnej protistrany a rozhodnutie odstrániť akékoľvek prekážky brániace riešeniu, by mal ESMA zohrávať úlohu mediácie v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. Takáto záväzná mediácia ESMA by však mala byť pripravená na to, že ju posúdi interný výbor ESMA, a to so zreteľom na právomoci členov ESMA zabezpečiť finančnú stabilitu a dohľad nad zúčtovacími členmi vo viacerých členských štátoch. Do uvedeného interného výboru ESMA by mali byť ako pozorovatelia prizvané určité príslušné orgány v rámci nariadenia EBA vzhľadom na to, že tieto orgány vykonávajú podobné úlohy na základe smernice 2014/59/EÚ. Takáto záväzná mediácia by nemala brániť vykonávať nezáväznú mediáciu v súlade s článkom 31 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 v iných prípadoch.

(29)  ▌V závislosti od štruktúry skupiny, do ktorej patrí centrálna protistrana, môže byť potrebné, aby sa v ozdravnom pláne centrálnej protistrany stanovili podmienky, za ktorých by sa aktivovalo poskytnutie dobrovoľne odsúhlasených zmluvných alebo inak záväzných vzťahov, napríklad záruk materskej spoločnosti alebo dohôd o kontrole a prevode ziskov a strát alebo iných foriem prevádzkovej podpory zo strany materskej spoločnosti alebo iného subjektu zo skupiny centrálnej protistrane v rámci tej istej skupiny. Transparentnosť v súvislosti s takýmito mechanizmami by zmiernila riziká pre likviditu a platobnú schopnosť subjektu skupiny poskytujúceho podporu centrálnej protistrane vo finančných ťažkostiach. Každá zmena takýchto mechanizmov by sa mala považovať za podstatnú zmenu na účely preskúmania ozdravného plánu.

(30)  Vzhľadom na citlivosť informácií, ktoré obsahujú plány ozdravenia a riešenia krízových situácií, by sa na tieto plány mali vzťahovať primerané ustanovenia o dôvernosti.

(31)  Príslušné orgány by mali postúpiť ozdravné plány a akékoľvek ich zmeny príslušným orgánom pre riešenie krízových situácií a tie by mali postúpiť plány riešenia krízových situácií a akékoľvek ich zmeny príslušným orgánom, aby boli všetky relevantné orgány neustále plnohodnotne informované.

(32)  S cieľom zachovať finančnú stabilitu treba, aby príslušné orgány boli schopné napraviť zhoršenie finančnej a ekonomickej situácie centrálnej protistrany skôr, než daná centrálna protistrana dosiahne bod, v ktorom orgány nebudú mať inú možnosť než riešiť jej krízovú situáciu alebo nariadiť centrálnej protistrane zmenu kurzu, ak by jej opatrenia mali škodlivý vplyv na celkovú finančnú stabilitu. Preto by mali byť príslušným orgánom udelené právomoci včasnej intervencie v záujme klientov alebo aby sa zabránilo nepriaznivým účinkom na finančnú stabilitu, ktoré by mohli vyplynúť z uplatňovania niektorých opatrení CCP, alebo aby sa tieto účinky minimalizovali. Právomoci včasnej intervencie by sa mali zveriť príslušným orgánom, a to nad rámec ich právomocí stanovených vo vnútroštátnom práve členských štátov alebo podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 pre prípad iných okolností než tých, ktoré sa považujú za včasnú intervenciu. Práva včasnej intervencie zahŕňajú právomoc v čo najväčšej možnej miere obmedziť alebo zakázať akékoľvek odmeňovanie z vlastného imania a nástrojov považovaných za vlastné imanie bez toho, aby došlo k priamemu zlyhaniu, vrátane výplat dividend a spätných výkupov centrálnou protistranou, a možnosť obmedziť, zakázať alebo zmraziť akékoľvek platby pohyblivej zložky odmeňovania podľa smernice 2013/36/EÚ a usmernení EBA/GL/2015/22, dobrovoľných platieb dôchodkového zabezpečenia alebo odstupného pre manažment.

(33)  Akcionári by si mali počas fázy ozdravenia a včasnej intervencie v plnom rozsahu ponechať svoje práva. Takéto práva stratia, keď sa začne riešiť krízová situácia centrálnej protistrany. Akékoľvek odmeňovanie z vlastného imania a nástrojov považovaných za vlastné imanie vrátane výplat dividend a spätných výkupov centrálnou protistranou by mali byť pri ozdravnom postupe v čo najväčšej miere obmedzené alebo zakázané.

(34)  Rámcom pre riešenie krízových situácií by sa malo zabezpečiť včasné začatie riešenia krízovej situácie pred tým, než sa centrálna protistrana stane platobne neschopnou. Centrálna protistrana by sa mala považovať za zlyhávajúcu alebo pravdepodobne zlyhávajúcu, ak porušuje alebo bude v blízkej budúcnosti pravdepodobne porušovať požiadavky na zachovanie povolenia, keď sa ozdravením nepodarí obnoviť jej životaschopnosť, keď aktíva centrálnej protistrany sú alebo v blízkej budúcnosti pravdepodobne budú menšie než jej záväzky, keď centrálna protistrana nie je alebo v blízkej budúcnosti pravdepodobne nebude schopná uhradiť svoje dlhy v čase ich splatnosti, alebo keď centrálna protistrana požaduje verejnú finančnú podporu. Skutočnosť, že centrálna protistrana nespĺňa všetky požiadavky na udelenie povolenia, by však sama osebe nemala odôvodňovať začatie riešenia krízovej situácie. S cieľom umožniť včasné začatie riešenia krízovej situácie môže byť rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií o urýchlení prechodu od ozdravenia k riešeniu krízovej situácie napadnuté len z podstatných dôvodov a na základe toho, že toto rozhodnutie bolo v čase prijatia a vychádzajúc z informácií, ktoré boli v tom čase k dispozícii, svojvoľné a neprimerané.

(35)  Poskytnutie núdzovej pomoci na zvýšenie likvidity od centrálnej banky – ak je takáto facilita k dispozícii – by nemalo byť podmienkou, ktorá preukazuje, že centrálna protistrana nie je alebo v blízkej budúcnosti nebude schopná uhradiť svoje záväzky v čase ich splatnosti. S cieľom zachovať finančnú stabilitu, najmä v prípade systémového nedostatku likvidity, by štátne záruky k facilitám likvidity od centrálnych bánk alebo štátne záruky na novo emitované prednostné záväzky na účel nápravy vážneho narušenia hospodárstva členského štátu nemali aktivovať rámec pre riešenie krízových situácií za predpokladu, že sa splní niekoľko podmienok.

(36)  Ak centrálna protistrana spĺňa podmienky na riešenie krízovej situácie, orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany by mal mať k dispozícii harmonizovaný súbor nástrojov riešenia krízových situácií a právomocí. Ich vykonávanie by malo podliehať spoločným podmienkam, cieľom a všeobecným zásadám. Používanie ďalších nástrojov a právomocí orgánmi pre riešenie krízových situácií by malo byť v súlade so zásadami a cieľmi riešenia krízových situácií. Používanie takýchto nástrojov alebo právomocí by najmä nemalo zasahovať do účinného riešenia krízových situácií cezhraničných skupín. Vzhľadom na cieľ zabrániť v maximálnej možnej miere využívaniu verejných finančných prostriedkov a s prihliadnutím na ťažkosti s predpovedaním presnej povahy závažnej krízy, v ktorej by orgán pre riešenie krízových situácií musel prijať opatrenie, by žiadne nástroje riešenia krízových situácií nemali byť vylúčené ex ante. Aby nedochádzalo k morálnemu hazardu a na účely účinnejšej ochrany daňovníkov by príslušné orgány mali vopred stanoviť jasné a komplexné opatrenia pre vymáhanie daných finančných prostriedkov od účastníkov zúčtovania v čo najväčšej miere.

(37)  Primárnymi cieľmi riešenia krízových situácií by malo byť zabezpečenie kontinuity kritických funkcií s cieľom zabrániť nepriaznivým účinkom na finančnú stabilitu a v záujme ochrany verejných finančných prostriedkov ▌.

(38)  Kritické funkcie zlyhávajúcej centrálnej protistrany by sa mali zachovať, aj keď podľa potreby reštrukturalizovať so zmenami v riadení, a to použitím nástrojov riešenia krízových situácií za predpokladu nepretržitého pokračovania v činnosti s použitím súkromných finančných prostriedkov v čo najväčšej možnej miere. Tento cieľ by sa mohol dosiahnuť buď predajom centrálnej protistrany solventnej tretej strane, alebo jej zlúčením so solventnou treťou stranou, alebo reštrukturalizáciou alebo odpísaním zmlúv a záväzkov centrálnej protistrany prostredníctvom rozdelenia strát a prevodu pozícií z člena, ktorý zlyhal, na členov, ktorý nezlyhali, alebo uskutočnením rekapitalizácie centrálnej protistrany odpísaním jej akcií alebo odpísaním a konverziou jej dlhu na vlastné imanie. V súlade s cieľom zachovať kritické funkcie centrálnej protistrany a ešte pred prijatím vyššie opísaných opatrení by orgán pre riešenie krízových situácií mal zvážiť vymáhanie akýchkoľvek existujúcich a nesplatených zmluvných záväzkov centrálnej protistrany, najmä vrátane akýchkoľvek zmluvných povinností zo strany zúčtovacích členov splniť výzvy na dodanie likvidity alebo prevziať pozície zúčtovacích členov, ktorí zlyhali, či už prostredníctvom aukcie, alebo iných dohodnutých prostriedkov uvedených v prevádzkových pravidlách centrálnej protistrany, ako aj akýchkoľvek existujúcich a nesplatených zmluvných záväzkov, ktoré zaväzujú strany iné ako zúčtovacích členov k akýmkoľvek formám finančnej podpory. Zmluvné záväzky by mal vymáhať orgán pre riešenie krízových situácií v súlade so spôsobom, ako by to bolo potrebné v rámci bežného konkurzného konania.

(39)  S cieľom zachovať dôveru trhu a minimalizovať šírenie krízovej situácie je nevyhnutné rýchle a rozhodné konanie. Keď sú splnené podmienky na riešenie krízovej situácie, orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany by nemal odkladať prijatie primeraných a koordinovaných opatrení na riešenie krízovej situácie vo verejnom záujme. K zlyhaniu centrálnej protistrany môže dôjsť za okolností, ktoré si vyžadujú okamžitú reakciu príslušného orgánu pre riešenie krízových situácií. Uvedený orgán by mal mať preto možnosť prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie bez ohľadu na výkon opatrení na ozdravenie centrálnou protistranou alebo bez uloženia povinnosti použiť najskôr právomoci včasnej intervencie.

(40)  Orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany by pri prijímaní opatrení na riešenie krízovej situácie mal zohľadňovať a dodržiavať opatrenia stanovené v plánoch riešenia krízových situácií, ktoré vypracovalo kolégium pre riešenie krízových situácií, ak s ohľadom na okolnosti prípadu nevyhodnotí, že ciele riešenia krízovej situácie sa dosiahnu účinnejšie prijatím opatrení, ktoré nie sú stanovené v plánoch riešenia krízových situácií. Orgán pre riešenie krízových situácií by mal bezodkladne informovať kolégium pre riešenie krízových situácií o opatreniach na riešenie krízovej situácie, ktoré plánuje prijať, a to najmä vtedy, keď sa takéto opatrenie odchyľuje od plánu.

(41)  Zasahovanie do vlastníckych práv by malo byť primerané riziku pre finančnú stabilitu. Nástroje riešenia krízových situácií by sa preto mali uplatňovať len na tie centrálne protistrany, ktoré spĺňajú podmienky týkajúce sa riešenia krízových situácií, a to najmä vtedy, keď je to potrebné na splnenie cieľa finančnej stability vo verejnom záujme. Vzhľadom na to, že nástroje riešenia krízových situácií a právomoci riešiť krízové situácie môžu narušiť práva akcionárov, zúčtovacích členov, ich klientov a veriteľov v širšom zmysle, malo by sa opatrenie na riešenie krízovej situácie prijať iba vtedy, ak je to nutné vo verejnom záujme, a akékoľvek zasahovanie do týchto práv by malo byť v súlade s chartou. Najmä v prípade, keď sa v súvislosti s opatrením na riešenie krízovej situácie s veriteľmi patriacimi do rovnakej triedy zaobchádza rozdielne, malo by sa takéto rozlíšenie odôvodniť verejným záujmom a malo by byť úmerné rizikám, ktoré sa riešia, a nemalo by byť ani priamo, ani nepriamo diskriminačné na základe štátnej príslušnosti.

(42)  Dotknutým akcionárom, zúčtovacím členom a veriteľom by nemali vzniknúť väčšie straty, než aké by im vznikli, ak by orgán pre riešenie krízových situácií neprijal opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k centrálnej protistrane a namiesto toho by sa na nich vzťahovali prípadné ostávajúce záväzky podľa ozdravného plánu centrálnej protistrany alebo iných dohôd v jej prevádzkových pravidlách, alebo by sa centrálna protistrana zrušila likvidáciou v bežnom konkurznom konaní. V prípade čiastočného prevodu aktív centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, na súkromného kupujúceho alebo na preklenovaciu centrálnu protistranu by sa zvyšná časť centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, mala zrušiť likvidáciou v bežnom konkurznom konaní.

(43)  Na účely ochrany práva akcionárov, veriteľov, zúčtovacích členov a ich klientov by sa mali stanoviť jasné povinnosti týkajúce sa ocenenia aktív a záväzkov centrálnej protistrany a ocenenia zaobchádzania, ktoré by sa na uvedené strany uplatňovalo, ak by orgán pre riešenie krízových situácií neprijal opatrenie na riešenie krízovej situácie. Malo by byť možné začať ocenenie už počas fázy ozdravenia. Pred prijatím akéhokoľvek opatrenia na riešenie krízovej situácie by sa malo vykonať spravodlivé a realistické ocenenie aktív a záväzkov centrálnej protistrany vrátane ceny, za ktorú by bolo vykonané akékoľvek ukončenie zmlúv centrálnej protistrany, ktoré by malo zohľadňovať výkyvy a likviditu trhu v čase riešenia krízovej situácie. Takéto ocenenie by malo podliehať právu podať opravný prostriedok len spolu s rozhodnutím o riešení krízovej situácie. Okrem toho by sa v určitých prípadoch malo po použití nástrojov riešenia krízovej situácie vykonať ex post porovnanie zaobchádzania, ktoré sa na akcionárov, veriteľov, zúčtovacích členov a ich klientov v skutočnosti vzťahovalo, a zaobchádzania, ktoré by sa na nich vzťahovalo, ak by orgán pre riešenie krízových situácií neprijal opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k centrálnej protistrane a namiesto toho by sa na nich vzťahovali prípadné ostávajúce záväzky podľa ozdravného plánu centrálnej protistrany alebo iných dohôd v jej prevádzkových pravidlách alebo v rámci bežného konkurzného konania, a to pri riadnom zohľadnení všetkých možných nepriaznivých účinkov systémovej nestability a turbulencií na trhoch. Ak akcionári, veritelia, zúčtovací členovia a ich klienti dostali ako platbu alebo kompenzáciu za svoje nároky menšiu sumu, než by boli dostali, ak by orgán pre riešenie krízových situácií neprijal opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k centrálnej protistrane a ak by sa namiesto toho na nich vzťahovali prípadné ostávajúce záväzky podľa ozdravného plánu centrálnej protistrany alebo iných dohôd v jej prevádzkových pravidlách alebo v rámci bežného konkurzného konania, pri riadnom zohľadnení všetkých možných nepriaznivých účinkov systémovej nestability a turbulencií na trhoch, mali by v určitých prípadoch mať právo na vyplatenie rozdielu. Výpočet sumy, ktorú by dostali, by nemal predpokladať poskytnutie verejnej finančnej podpory. Na rozdiel od ocenenia pred prijatím opatrenia na riešenie krízovej situácie by malo byť možné napadnúť uvedené porovnanie oddelene od rozhodnutia o riešení krízovej situácie. Členské štáty by mali mať možnosť voľne sa rozhodnúť o postupe, ako akcionárom, veriteľom, zúčtovacím členom a ich klientom vyplatiť akýkoľvek rozdiel zistený v zaobchádzaní.

(44)  S cieľom zabezpečiť účinné riešenie krízovej situácie by sa prostredníctvom ocenenia mali čo najpresnejšie stanoviť všetky straty, ktoré sa musia prideliť centrálnej protistrane na obnovenie rovnováhy neuzatvorených pozícií a na splnenie priebežných platobných záväzkov. Ocenenie aktív a záväzkov zlyhávajúcej centrálnej protistrany by malo vychádzať zo spravodlivých, obozretných a realistických predpokladov v okamihu, keď sa použijú nástroje riešenia krízovej situácie. Pri oceňovaní by však hodnota záväzkov nemala byť dotknutá finančnou situáciou centrálnej protistrany. V naliehavých prípadoch by malo byť možné, aby orgány pre riešenie krízových situácií vykonali rýchle ocenenie aktív alebo záväzkov zlyhávajúcej centrálnej protistrany. Uvedené ocenenie by malo byť predbežné a malo by sa uplatňovať až do okamihu, kedy sa vykoná nezávislé ocenenie.

(45)  Po začatí riešenia krízovej situácie by mal orgán pre riešenie krízových situácií zabezpečiť, aby boli uznané všetky nesplatené zmluvné záväzky centrálnej protistrany, zúčtovacích členov a ďalších protistrán stanovené v prevádzkových pravidlách centrálnej protistrany vrátane nesplatených ozdravných opatrení s výnimkou prípadov, v ktorých by na včasné zmiernenie nepriaznivých účinkov na finančnú stabilitu alebo na zabezpečenie kritických funkcií centrálnej protistrany bola vhodnejšia iná právomoc riešiť krízové situácie alebo iný nástroj riešenia krízovej situácie. Straty by mali absorbovať regulačné kapitálové nástroje a mali by sa rozdeliť medzi akcionárov podľa ich kapacity prostredníctvom zrušenia či prevodu nástrojov vlastníctva alebo výrazným zriedením akcií pri zohľadnení všetkých strát, ktoré majú byť absorbované vymáhaním akéhokoľvek nesplateného záväzku voči centrálnej protistrane. Ak tieto nástroje nie sú dostatočné, orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať právomoc odpísať nezabezpečený dlh a nezabezpečené záväzky v potrebnom rozsahu bez ohrozenia širšej finančnej stability v súlade s ich poradím podľa platného vnútroštátneho konkurzného práva.

(46)  Ak sa centrálnej protistrane pri vykonávaní jej ozdravných opatrení nepodarilo zastaviť straty, a obnoviť tak vyrovnaný stav, čo sa týka rovnováhy neuzatvorených pozícií, alebo komplexne doplniť predfinancované zdroje, alebo ak orgán pre riešenie krízových situácií rozhodol, že vykonaním týchto opatrení centrálnou protistranou by sa poškodila finančná stabilita, výkon právomocí rozdeľovania strát a pozícií daným orgánom by sa mal zamerať na pridelenie zostávajúcich strát, zabezpečenie návratu centrálnej protistrany do vyrovnaného stavu a doplnenie požadovaných predfinancovaných zdrojov buď prostredníctvom pokračujúceho uplatňovania nástrojov v prevádzkových pravidlách centrálnej protistrany alebo prostredníctvom iných opatrení.

(47)  Orgány pre riešenie krízových situácií by mali takisto zabezpečiť minimalizovanie nákladov centrálnej protistrany na riešenie krízovej situácie a rovnaké zaobchádzanie s veriteľmi tej istej triedy. Ak sa v súvislosti s opatrením na riešenie krízovej situácie s veriteľmi patriacimi do rovnakej triedy zaobchádza rozdielne, malo by sa takéto rozlíšenie odôvodniť verejným záujmom a nemalo by byť ani priamo, ani nepriamo diskriminačné na základe štátnej príslušnosti ani na inom základe.

(48)  Nástroje ozdravenia a riešenia krízových situácií by sa mali v najväčšom možnom rozsahu používať pred každou kapitálovou injekciou z verejného sektora alebo zodpovedajúcou verejnou finančnou podporou v prospech centrálnej protistrany. Použitie verejnej finančnej podpory na pomoc pri riešení krízových situácií zlyhávajúcich inštitúcií by malo byť v súlade s príslušnými ustanoveniami o štátnej pomoci a malo by sa považovať za nástroj úplne poslednej voľby.

(49)  Účinným režimom riešenia krízových situácií by sa mali minimalizovať náklady na riešenie krízovej situácie zlyhávajúcej centrálnej protistrany, ktoré znášajú daňoví poplatníci. Malo by sa ním zabezpečiť, aby sa krízové situácie centrálnych protistrán dali riešiť bez toho, aby sa tým ohrozila finančná stabilita. Nástrojmi rozdelenia strát a pozícií by sa tento cieľ mal dosiahnuť zabezpečením toho, aby akcionári a protistrany, ktorí sú medzi veriteľmi zlyhávajúcej centrálnej protistrany, postihli primerané straty a znášali príslušnú časť nákladov vzniknutých v dôsledku zlyhania centrálnej protistrany. Nástroje rozdelenia strát a pozícií by preto akcionárom a protistranám centrálnej protistrany mali poskytovať intenzívnejší stimul na monitorovanie zdravia centrálnej protistrany za normálnych okolností v súlade s odporúčaniami Rady pre finančnú stabilitu21.

(50)  Aby sa zabezpečilo, že orgány pre riešenie krízových situácií budú na účely rozdelenia strát a pozícií medzi protistrany disponovať za rôznych okolností potrebnou flexibilitou, je vhodné, aby tieto orgány mohli predovšetkým uplatniť nástroje rozdelenia strát a pozícií, ak je cieľom zachovať kritické zúčtovacie služby v rámci centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, a následne, ak by to bolo nevyhnutné, aj previesť takéto kritické služby na preklenovaciu centrálnu protistranu alebo na tretiu stranu a ponechať zvyšnú časť centrálnej protistrany, aby ukončila prevádzku a bola zrušená likvidáciou.

(51)  Ak sa nástroj rozdelenia strát a pozícií používa s cieľom obnoviť životaschopnosť zlyhávajúcej centrálnej protistrany, aby mohla ďalej fungovať s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti, riešenie krízovej situácie by mala sprevádzať výmena manažmentu ▌ a následná reštrukturalizácia centrálnej protistrany a jej činností spôsobom, ktorý rieši dôvody jej zlyhania. Táto reštrukturalizácia by sa mala dosiahnuť prostredníctvom vykonávania plánu reorganizácie obchodnej činnosti▌.

(52)  Nástroje rozdelenia strát a pozícií by sa mali používať so zreteľom na opätovnú rovnováhu pozícií centrálnej protistrany, zastavenie akýchkoľvek ďalších strát a získanie dodatočných zdrojov na pomoc pri rekapitalizácii centrálnej protistrany, ako aj na doplnenie jej predfinancovaných zdrojov. Na zabezpečenie účinnosti týchto nástrojov a na dosiahnutie ich cieľa by malo byť možné uplatňovať ich na čo najširšiu škálu zmlúv, z ktorých vyplývajú nezabezpečené záväzky alebo ktoré vedú k nerovnováhe pozícií pre zlyhávajúcu centrálnu protistranu. Mali by umožňovať aukcie s pozíciami neplatičov medzi zvyšnými zúčtovacími členmi, znižovanie odchádzajúcich platieb variačnej marže takýmto členom a ich klientom, uskutočňovanie akýchkoľvek zvyšných výziev na dodanie likvidity stanovených v ozdravných plánoch, uskutočňovanie dodatočných výziev na dodanie likvidity na riešenie krízovej situácie vyčlenených osobitne pre orgán pre riešenie krízových situácií v prevádzkových pravidlách centrálnej protistrany a odpísanie kapitálových a dlhových nástrojov, ktoré vydala centrálna protistrana, alebo iných nezabezpečených záväzkov a konverziu akýchkoľvek dlhových nástrojov na akcie. Ak sa to považuje za nevyhnutné na včasné dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií pri súčasnom minimalizovaní rizík pre finančnú stabilitu a zabránení využívaniu verejných prostriedkov, orgány pre riešenie krízových situácií by mali byť mať možnosť čiastočne alebo úplne vypovedať zmluvy zúčtovacích členov, ktorí zlyhali, skupín produktov a centrálnej protistrany.

(53)  Orgány pre riešenie krízových situácií by pri náležitom zohľadnení vplyvu na finančnú stabilitu a ako poslednú možnosť mali za rady okolností zvážiť len čiastočné začlenenie určitých zmlúv do rozdelenia strát. Ak sa uvedené nástroje používajú len čiastočne, úroveň straty alebo expozície uplatňovanej na iné zmluvy sa môže upraviť, a to za podmienky, že sa dodrží „zásada neznevýhodnenia veriteľa“.

(54)  Ak sa nástroje riešenia krízových situácií použijú na prevod kritických funkcií alebo životaschopných obchodných činností centrálnej protistrany na zdravý subjekt, ako je napríklad kupujúci zo súkromného sektora alebo preklenovacia centrálna protistrana, zvyšná časť centrálnej protistrany by sa mala zlikvidovať vo vhodnom časovom rámci so zreteľom na akúkoľvek potrebu zlyhávajúcej centrálnej protistrany poskytovať služby alebo podporu, aby kupujúci alebo preklenovacia centrálna protistrana naďalej vykonávali činnosti alebo poskytovali služby nadobudnuté na základe tohto prevodu.

(55)  Nástroj odpredaja obchodnej činnosti by mal orgánom umožniť predať centrálnu protistranu alebo časť jej obchodnej činnosti jednému alebo viacerým kupujúcim bez súhlasu akcionárov. Pri uplatnení nástroja odpredaja obchodnej činnosti by orgány mali uskutočniť úpravy na to, aby sa daná centrálna protistrana alebo časť jej obchodnej činnosti ponúkali na trhu v rámci otvoreného, transparentného a nediskriminačného postupu, a zároveň, aby cieľom bola najvyššia možná maximalizácia predajnej ceny.

(56)  Z akýchkoľvek čistých výnosov z prevodu aktív alebo záväzkov centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, by pri uplatnení nástroja odpredaja obchodnej činnosti mal mať prospech subjekt, ktorý zostal v likvidačnom konaní. Z akýchkoľvek čistých výnosov z prevodu nástrojov vlastníctva vydaných centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši, by pri uplatnení nástroja odpredaja obchodnej činnosti mali mať prospech akcionári. Pri výpočte výnosov by sa mali odpočítať náklady vzniknuté v rámci zlyhania centrálnej protistrany a v rámci procesu riešenia krízovej situácie.

(57)  S cieľom včas vykonať odpredaj obchodnej činnosti a chrániť finančnú stabilitu by sa posúdenie kupujúceho, ktorý nadobúda kvalifikovaný podiel, malo vykonať včas, aby sa nezdržiavalo uplatnenie nástroja odpredaja obchodnej činnosti.

(58)  Informácie o ponúkaní zlyhávajúcej centrálnej protistrany na trhu a o rokovaniach s potenciálnymi nadobúdateľmi pred uplatnením nástroja odpredaja obchodnej činnosti budú mať pravdepodobne systémový význam. Na zabezpečenie finančnej stability je dôležité, aby sa zverejnenie takýchto informácií požadovaných nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014(9) verejnosti mohlo odložiť na čas nevyhnutný na vypracovanie plánu a štruktúry riešenia krízovej situácie centrálnej protistrany v súlade s lehotami na odklad povolenými na základe režimu, ktorý sa uplatňuje, keď dochádza k zneužívaniu trhu.

(59)  Hlavným účelom preklenovacej centrálnej protistrany ako centrálnej protistrany, ktorá je úplne alebo čiastočne vlastnená jedným alebo viacerými orgánmi verejnej moci alebo kontrolovaná orgánom pre riešenie krízových situácií, by malo byť zabezpečenie, aby sa zúčtovacím členom a klientom centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa začala riešiť, aj naďalej poskytovali základné finančné služby a aby sa aj naďalej vykonávali základné finančné činnosti. Preklenovacia centrálna protistrana by mala byť prevádzkovaná ako životaschopný subjekt s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti, a keď budú vhodné podmienky, mala by sa vrátiť na trh, alebo, ak už nie je životaschopná, mala by sa zrušiť likvidáciou.

(60)  Ak sú všetky ostatné možnosti prakticky nedostupné alebo preukázateľne nedostatočné na zabezpečenie finančnej stability, mala by existovať možnosť účasti vlády v podobe kapitálovej podpory alebo dočasného verejného vlastníctva v súlade s uplatniteľnými pravidlami týkajúcimi sa štátnej pomoci vrátane reštrukturalizácie operácií centrálnej protistrany, pričom by sa malo umožniť, aby sa použité finančné prostriedky v priebehu času od účastníkov zúčtovania, ktorí sú príjemcami finančnej podpory, získali späť. Vládne stabilizačné nástroje sa používajú bez ohľadu na úlohu akýchkoľvek centrálnych bánk pri poskytovaní likvidity finančnému systému, a to aj v časoch stresu, ktoré podlieha ich rozhodnutiu, a výskyt takýchto prípadov by sa nemal považovať za pravdepodobný. Malo by byť dočasného charakteru. Preto by mali byť zriadené komplexné a dôveryhodné mechanizmy, ktoré umožnia počas príslušného obdobia získať poskytnuté verejné finančné prostriedky späť.

(61)  Na zabezpečenie schopnosti orgánu pre riešenie krízových situácií uplatňovať nástroje rozdelenia strát a pozícií na zmluvy so subjektmi so sídlom v tretích krajinách by uznanie tejto možnosti malo byť zahrnuté v prevádzkových pravidlách centrálnej protistrany.

(62)  Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať všetky potrebné zákonné právomoci, ktoré by sa mohli v rôznych kombináciách vykonávať pri používaní nástrojov riešenia krízových situácií. Medzi tieto právomoci by mala patriť právomoc previesť nástroje vlastníctva, aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky zlyhávajúcej centrálnej protistrany na iný subjekt, napríklad na inú centrálnu protistranu alebo preklenovaciu centrálnu protistranu, právomoc odpísať alebo zrušiť nástroje vlastníctva, alebo odpísať či konvertovať záväzky zlyhávajúcej centrálnej protistrany, právomoc odpísať variačnú maržu, právomoc vynucovať akékoľvek ostávajúce záväzky tretích strán vo vzťahu k centrálnej protistrane vrátane výziev na dodanie likvidity na ozdravenie a riešenie krízovej situácie vrátane tých, ktoré sú stanovené v prevádzkových pravidlách CCP, a rozdelenia pozícií, právomoc čiastočne alebo úplne vypovedať zmluvy centrálnej protistrany, právomoc vymeniť manažment a právomoc uložiť dočasné moratórium na vyplatenie nárokov. Centrálna protistrana a členovia jej rady a vrcholového manažmentu by mali zostať zodpovední, podľa práva členských štátov, podľa občianskeho alebo trestného práva za zlyhanie centrálnej protistrany.

(63)  Rámec riešenia krízových situácií by mal zahŕňať procesné požiadavky, aby sa zaručilo, že opatrenia na riešenie krízových situácií sa budú riadne oznamovať a zverejňovať. Keďže však informácie získané orgánmi pre riešenie krízových situácií a ich odbornými poradcami počas procesu riešenia krízovej situácie budú pravdepodobne citlivé, pred zverejnením rozhodnutia o riešení krízovej situácie by sa mal na tieto informácie vzťahovať účinný režim zachovávania dôvernosti. Musí sa vziať do úvahy to, že informácie o obsahu a podrobnostiach ozdravných plánov a plánov riešenia krízových situácií a výsledku akéhokoľvek posúdenia týchto plánov môžu mať ďalekosiahle účinky, najmä pokiaľ ide o dotknuté podniky. Musí sa predpokladať, že akékoľvek informácie poskytnuté v súvislosti s rozhodnutím pred jeho vydaním, či už o tom, či boli splnené podmienky riešenia krízovej situácie, o použití konkrétneho nástroja alebo akéhokoľvek opatrenia v rámci postupov, majú vplyv na verejné a súkromné záujmy, ktorých sa týkajú opatrenia. Samotná informácia o tom, že orgán pre riešenie krízových situácií skúma určitú centrálnu protistranu, by mohla mať na danú centrálnu protistranu negatívny vplyv. Preto je nutné zabezpečiť vhodné mechanizmy na zachovanie dôvernosti takých informácií, akými sú obsah a podrobnosti ozdravných plánov a plánov riešenia krízových situácií a výsledok akéhokoľvek posúdenia vykonaného v tejto súvislosti.

(64)  Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať pridružené právomoci na zaručenie účinnosti prevodu nástrojov vlastníctva alebo dlhových nástrojov a aktív, práv a záväzkov. S výhradou ochranných opatrení by tieto právomoci mali zahŕňať právomoc vyňať práva tretích strán z prevádzaných nástrojov alebo aktív a právomoc vynucovať plnenie zmlúv a zabezpečovať kontinuitu mechanizmov voči príjemcovi prevádzaných aktív a nástrojov vlastníctva. Práva zamestnancov na ukončenie pracovnej zmluvy by však nemali byť dotknuté. Nemalo byť dotknuté ani právo niektorej zo strán na ukončenie zmluvy s centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo s jej subjektom skupiny, z dôvodov iných, než je riešenie krízovej situácie zlyhávajúcej centrálnej protistrany. Orgány pre riešenie krízových situácií by mali mať pridruženú právomoc požadovať od zvyškovej centrálnej protistrany, ktorá sa zrušuje likvidáciou v bežnom konkurznom konaní, aby poskytovala služby, ktoré sú potrebné na to, aby centrálna protistrana, na ktorú boli prevedené aktíva, zmluvy alebo nástroje vlastníctva na základe uplatnenia nástroja odpredaja obchodnej činnosti alebo nástroja preklenovacej centrálnej protistrany, dokázala vykonávať svoju obchodnú činnosť.

(65)  V súlade s článkom 47 charty majú dotknuté strany právo na riadny proces a na účinný prostriedok nápravy proti opatreniam, ktoré sa ich týkajú. Rozhodnutia prijaté orgánmi pre riešenie krízových situácií by preto mali podliehať právu podať opravný prostriedok z vecných dôvodov, ak bolo rozhodnutie v čase, keď bolo prijaté, vzhľadom na informácie, ktoré boli v tom čase ľahko dostupné, svojvoľné a neprimerané.

(66)  Opatrenie na riešenie krízovej situácie prijaté vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií si môžu vyžadovať ekonomické hodnotenia a veľký priestor na voľné uváženie. Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií disponujú špecializovanými odbornými znalosťami potrebnými na vypracúvanie týchto hodnotení a na určenie primeraného použitia priestoru na voľné uváženie. Preto je dôležité zabezpečiť, aby z týchto ekonomických hodnotení vypracovaných vnútroštátnymi orgánmi pre riešenie krízových situácií v uvedenom kontexte vychádzali vnútroštátne súdy pri preskúmavaní príslušných opatrení krízového riadenia.

(67)  S cieľom pokryť mimoriadne naliehavé situácie a keďže odklad akéhokoľvek rozhodnutia orgánov pre riešenie krízových situácií by mohol brániť kontinuite kritických funkcií, je potrebné zabezpečiť, aby podanie akékoľvek opravného prostriedku neviedlo k automatickému pozastaveniu účinkov napadnutého rozhodnutia a aby rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií bolo bezodkladne vykonateľné.

(68)  Okrem toho, ak je to potrebné v záujme ochrany tretích strán, ktoré v dobrej viere získali aktíva, zmluvy, práva a záväzky centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, prostredníctvom výkonu právomocí riešiť krízové situácie orgánmi, a s cieľom zabezpečiť stabilitu finančných trhov, by však právo podať opravný prostriedok nemalo mať vplyv na žiadny následný správny akt alebo transakcie uzatvorené na základe zrušeného rozhodnutia. V týchto prípadoch by sa preto nápravné opatrenia týkajúce sa protiprávneho rozhodnutia mali obmedzovať na poskytnutie náhrady škôd, ktoré utrpeli dotknuté osoby.

(69)  Keďže vzhľadom na vážne ohrozenie finančnej stability v členskom štáte a Únii môže byť potrebné naliehavo prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie, akýkoľvek postup podľa vnútroštátneho práva súvisiaci so žiadosťou o ex ante schválenie opatrenia krízového riadenia súdom a posúdenie takejto žiadosti súdom by mali mať povahu zrýchleného konania. Tým nie je dotknuté právo zainteresovaných strán požiadať súd o zrušenie rozhodnutia, a to počas obmedzenej lehoty po prijatí opatrenia krízového riadenia orgánom pre riešenie krízových situácií.

(70)  Je v záujme efektívneho riešenia krízovej situácie a v záujme zamedzenia sporom o právomoc, aby sa v prípade zlyhávajúcej centrálnej protistrany vôbec nezačínalo bežné konkurzné konanie alebo aby sa v ňom nepokračovalo, kým orgán pre riešenie krízových situácií vykonáva svoje právomoci riešiť krízové situácie alebo používa nástroje riešenia krízových situácií, okrem situácie, keď k tomu dôjde z iniciatívy orgánu pre riešenie krízových situácií alebo s jeho súhlasom. Je užitočné a potrebné pozastaviť na obmedzený čas určité zmluvné záväzky, aby orgán pre riešenie krízových situácií mal čas zaviesť nástroje riešenia krízovej situácie do praxe. To by sa však nemalo uplatňovať na povinnosti zlyhávajúcej centrálnej protistrany vo vzťahu k systémom určeným podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES23 vrátane iných centrálnych protistrán a centrálnych bánk. Smernica 98/26/ES znižuje riziko spojené s účasťou v platobných systémoch a systémoch zúčtovania cenných papierov, najmä znížením miery narušenia v prípade platobnej neschopnosti účastníka takého systému. S cieľom zaistiť, aby sa tieto ochranné opatrenia primerane uplatňovali v krízových situáciách, pričom sa zachová primeraná istota pre prevádzkovateľov platobných systémov, systémov zúčtovania cenných papierov a ďalších účastníkov trhu, opatrenie na predchádzanie kríze alebo opatrenie na riešenie krízovej situácie by sa nemali považovať za konkurzné konanie v zmysle smernice 98/26/ES, pod podmienkou, že vecné povinnosti sa naďalej plnia v súlade so zmluvou. Fungovanie systému určeného v rámci smernice 98/26/ES alebo právo na zábezpeku zaručené uvedenou smernicou by nemali byť ohrozené.

(71)  S cieľom zaručiť, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali pri prevádzaní aktív a záväzkov na kupujúceho zo súkromného sektora alebo na preklenovaciu centrálnu protistranu dostatočnú lehotu na identifikáciu zmlúv, ktoré treba previesť, môže byť vhodné uložiť primerané obmedzenia na práva zmluvných strán na konečné zúčtovanie, urýchlenie alebo iné ukončenie finančných zmlúv pred vykonaním prevodu. Takéto obmedzenie by bolo potrebné, aby orgány mohli získať skutočný obraz o súvahe zlyhávajúcej centrálnej protistrany, a to bez zmien hodnoty a rozsahu, ktoré by zahŕňalo rozsiahle uplatnenie práv ukončiť zmluvu. Aby sa do zmluvných práv protistrán zasahovalo len v minimálnom nevyhnutnom rozsahu, malo by sa obmedzenie práv ukončiť zmluvu uplatniť len vo vzťahu k opatreniu na predchádzanie kríze alebo opatreniu na riešenie krízovej situácie vrátane výskytu akejkoľvek udalosti priamo spojenej s uplatnením takéhoto opatrenia, pričom práva na ukončenie zmluvy vyplývajúce z akéhokoľvek iného zlyhania vrátane neschopnosti zaplatiť alebo realizovať maržu, by mali zostať zachované.

(72)  Na zachovanie legitímnych dohôd kapitálového trhu v prípade prevodu niektorých, nie však všetkých, aktív, práv a záväzkov zlyhávajúcej centrálnej protistrany je vhodné uplatniť podľa potreby ochranné opatrenia, aby sa zabránilo rozdeleniu prepojených záväzkov, práv a zmlúv. Takéto obmedzenie vzťahujúce sa na vybrané postupy, pokiaľ ide o prepojené zmluvy a súvisiacu zábezpeku, by malo zahŕňať aj zmluvy s tou istou protistranou kryté zaisťovacími dohodami, dohodami o finančnej zábezpeke s prevodom vlastníckeho práva, dohodami o vzájomnom započítaní, dohodami o konečnom čistom zúčtovaní a dohodami o štruktúrovanom financovaní. Ak sa uplatňujú ochranné opatrenia, orgány pre riešenie krízových situácií by sa mali snažiť previesť všetky prepojené zmluvy v rámci chránenej dohody, alebo ich všetky ponechať v zvyškovej zlyhávajúcej centrálnej protistrane. Takýmito ochrannými opatreniami by sa malo zaručiť, že zaobchádzanie s regulatórnym kapitálom expozícií krytých dohodou o čistom zúčtovaní na účely smernice 2013/36/EÚ bude dotknuté v minimálnej miere.

(73)  Centrálne protistrany EÚ poskytujú služby zúčtovacím členom a klientom nachádzajúcim sa v tretích krajinách a centrálne protistrany tretích krajín poskytujú služby zúčtovacím členom a klientom nachádzajúcim sa v EÚ. Účinné riešenie krízových situácií medzinárodne pôsobiacich centrálnych protistrán si vyžaduje spoluprácu medzi členskými štátmi a orgánmi tretích krajín. Na tento účel by mal ESMA poskytnúť usmernenia o príslušnom obsahu dohôd o spolupráci, ktoré sa majú uzavrieť s orgánmi tretích krajín. Týmito dohodami o spolupráci by sa malo zabezpečiť účinné plánovanie, rozhodovanie a koordinácia vo vzťahu k medzinárodne pôsobiacim centrálnym protistranám. Vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií by mali uznávať a vynucovať za určitých okolností konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízových situácií. Spolupráca by sa mala uskutočňovať aj vzhľadom na dcérske spoločnosti z Únie alebo centrálne protistrany z tretích krajín a na ich zúčtovacích členov a klientov.

(74)  S cieľom zabezpečiť jednotnú harmonizáciu a primeranú ochranu účastníkov trhu v celej Únii by Komisia mala prijať návrhy regulačných technických predpisov vypracovaných ESMA prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 s cieľom určiť obsah písomných dohôd a postupov pre fungovanie kolégií pre riešenie krízových situácií, obsah plánov riešenia krízových situácií a prvky dôležité na vykonávanie ocenení.

(75)  Komisia by mala mať možnosť pozastaviť akúkoľvek zúčtovaciu povinnosť stanovenú podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, a to na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo na žiadosť príslušného orgánu zúčtovacieho člena centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, a na základe nezáväzného stanoviska ESMA, pre konkrétne triedy OTC derivátov, ktoré sa zúčtovávajú prostredníctvom centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši. Rozhodnutie o pozastavení by sa malo prijať iba vtedy, ak je to potrebné na zachovanie finančnej stability a dôvery v trhy, konkrétne s cieľom vyhnúť sa účinkom šírenia krízovej situácie a zabrániť protistranám a investorom, aby mali vysoké a neisté rizikové expozície voči centrálnej protistrane. S cieľom prijať rozhodnutie by Komisia mala zohľadniť ciele riešenia krízových situácií a kritériá uvedené v nariadení (EÚ) č. 648/2012, na základe ktorých OTC deriváty podliehajú zúčtovacej povinnosti týkajúcej sa tých OTC derivátov, pre ktoré sa požaduje pozastavenie. Pozastavenie by malo mať dočasný charakter s možnosťou predĺženia. Podobne by sa mala posilniť aj úloha výboru pre riziká centrálnej protistrany, ako je stanovené v článku 28 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, aby ďalej podporoval centrálnu protistranu pri obozretnom riadení rizík a zvyšovaní jej odolnosti. Členovia výboru pre riziká by mali mať možnosť informovať príslušný orgán, keď centrálna protistrana nedodržiava odporúčania výboru pre riziká, a zástupcovia zúčtovacích členov a klientov výboru pre riziká by mali mať možnosť použiť poskytnuté informácie na monitorovanie svojich expozícií voči centrálnej protistrane v súlade s opatreniami na ochranu dôvernosti. Orgány pre riešenie krízových situácií centrálnych protistrán by napokon mali mať takisto prístup ku všetkým potrebným informáciám v archívoch obchodných údajov. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2365/2015(10) by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť.

(76)  S cieľom zabezpečiť, aby orgány pre riešenie krízových situácií centrálnych protistrán boli zastúpené na všetkých príslušných fórach, a s cieľom zabezpečiť, aby mal ESMA využíval všetky expertízy potrebné na vykonávanie úloh týkajúcich sa ozdravenia a riešenia krízových situácií centrálnych protistrán, by sa nariadenie (EÚ) č. 1095/2010 malo zmeniť tak, aby sa do koncepcie príslušných orgánov podľa uvedeného nariadenia zahrnuli vnútroštátne orgány pre riešenie krízových situácií centrálnych protistrán.

(77)  S cieľom pripraviť rozhodnutia ESMA v súvislosti s úlohami, ktoré mu boli pridelené, vrátane vypracovania návrhov technických predpisov týkajúcich sa oceňovania ex ante a ex post, kolégií pre riešenie krízových situácií a plánov riešenia krízových situácií, a usmernení pre podmienky riešenia krízových situácií, a záväznej mediácie, a zabezpečiť komplexné zapojenie EBA a jeho členov do prípravy týchto rozhodnutí by mal ESMA vytvoriť interný výbor pre riešenie krízových situácií a mal by prizvať príslušné orgány EBA, aby sa zúčastňovali ako pozorovatelia.

(78)  Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava práva, slobody a zásady uznané najmä chartou, a predovšetkým vlastnícke právo, právo na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces a právo na obhajobu.

(79)  Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií by pri prijímaní rozhodnutí alebo opatrení podľa tohto nariadenia mali vždy náležite zohľadniť vplyv svojich rozhodnutí a opatrení na finančnú stabilitu v iných jurisdikciách a na hospodársku situáciu v iných jurisdikciách a mali by zvážiť význam každého zúčtovacieho člena pre finančný sektor a hospodárstvo jurisdikcií, v ktorých je takýto zúčtovací člen usadený.

(80)  Keďže cieľ tohto nariadenia, a to harmonizáciu pravidiel a postupov na riešenie krízových situácií centrálnych protistrán, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu účinkov zlyhania ktorejkoľvek centrálnej protistrany v celej Únii ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie tohto cieľa.

(81)  S cieľom vyhnúť sa rozporu medzi ustanoveniami týkajúcimi sa ozdravenia a riešenia krízových situácií centrálnych protistrán a právnym rámcom pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností je vhodné odložiť uplatňovanie tohto nariadenia do termínu, od ktorého majú členské štáty uplatňovať opatrenia, ktorými sa transponuje [PO: doplňte odkaz na smernicu, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ].

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA I

PREDMET ÚPRAVY A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá a postupy týkajúce sa ozdravenia a riešenia krízových situácií centrálnych protistrán (CCP) povolených v súlade s nariadením (EÚ) č. 648/2012 a postupy týkajúce sa dohôd s tretími krajinami v oblasti ozdravenia a riešenia krízových situácií centrálnych protistrán.

Článok 2Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.  „centrálna protistrana“ je centrálna protistrana podľa vymedzenia uvedeného v článku 2 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

2.  „kolégium pre riešenie krízových situácií“ je kolégium zriadené v súlade s článkom 4;

3.  „orgán pre riešenie krízových situácií“ je orgán určený ▌v súlade s článkom 3;

4.  „nástroj riešenia krízovej situácie“ je nástroj riešenia krízovej situácie uvedený v článku 27 ods. 1;

5.  „právomoc riešiť krízové situácie“ je právomoc uvedená v článku 48;

6.  „ciele riešenia krízových situácií“ sú ciele riešenia krízových situácií stanovené v článku 21;

7.  „príslušný orgán“ je orgán určený ▌ v súlade s článkom 22 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

7a.  „prípad zlyhania“ je scenár, pri ktorom jeden alebo viacerí zúčtovací členovia neplnia svoje finančné záväzky voči centrálnej protistrane;

7b.  „prípad nesúvisiaci so zlyhaním“ je scenár, pri ktorom centrálnej protistrane vzniknú straty z iného dôvodu ako z dôvodu zlyhania zúčtovacieho člena, napríklad z dôvodu zlyhania obchodnej činnosti, správy cenných papierov, investícií či právneho alebo prevádzkového zlyhania alebo podvodu vrátane zlyhaní v dôsledku kybernetických útokov alebo nekrytých nedostatkov likvidity;

8.  „plán riešenia krízovej situácie“ je plán riešenia krízovej situácie pre centrálnu protistranu vypracovaný v súlade s článkom 13;

9.  „opatrenie na riešenie krízovej situácie“ je uplatnenie nástroja riešenia krízovej situácie alebo vykonávanie jednej alebo viacerých právomocí riešiť krízové situácie po tom, ako boli splnené podmienky pre riešenie krízovej situácie stanovené v článku 22;

10.  „zúčtovací člen“ je zúčtovací člen podľa vymedzenia uvedeného v článku 2 bode 14 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

11.  „materská spoločnosť“ je materská spoločnosť podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 15 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

12.  „centrálna protistrana z tretej krajiny“ je centrálna protistrana, ktorej ústredie je zriadené v tretej krajine;

13.  „dohoda o vzájomnom započítaní“ je dohoda, na základe ktorej je možné navzájom si započítať dva alebo viac nárokov alebo záväzkov splatných medzi centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši, a protistranou;

14.  „infraštruktúra finančného trhu“ (FMI) je centrálna protistrana, centrálne depozitáre cenných papierov, archív obchodných údajov, platobný systém alebo iný systém vymedzený a určený členským štátom podľa článku 2 písm. a) smernice 98/26/ES;

15.  „klient“ je klient podľa vymedzenia uvedeného v článku 2 bode 15 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

15a.  „O-SII“ sú inak systémovo významné inštitúcie podľa článku 131 ods. 3 smernice 2013/36/EÚ;

16.  „interoperabilná centrálna protistrana“ je centrálna protistrana, ktorá uzatvorila dohodu o interoperabilite podľa hlavy V nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

  ▌

18.  „ozdravný plán“ je ozdravný plán vypracovaný a udržiavaný centrálnou protistranou v súlade s článkom 9;

19.  „rada“ je správna alebo dozorná rada, alebo oboje, zriadená podľa vnútroštátneho práva obchodných spoločností v súlade s článkom 27 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

20.  „kolégium orgánov dohľadu“ je kolégium uvedené v článku 18 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 s účasťou Jednotnej rady pre riešenie krízových situácií (SRB);

21.  „základné imanie“ je základné imanie podľa vymedzenia uvedeného v článku 2 bode 25 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

22.  „postupnosť pri zlyhaní“ je postupnosť pri zlyhaní v súlade s článkom 45 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

23.  „kritické funkcie“ sú činnosti, služby alebo operácie poskytované tretím stranám mimo centrálnej protistrany, ktorých prerušenie by pravdepodobne viedlo k narušeniu základných služieb reálneho hospodárstva alebo narušeniu finančnej stability v jednom alebo vo viacerých členských štátoch v dôsledku veľkosti centrálnej protistrany alebo skupiny alebo ich podielu na trhu, vonkajšej a vnútornej prepojenosti, zložitosti alebo cezhraničných činností, a to s osobitným zreteľom na nahraditeľnosť týchto činností, služieb alebo operácií;

24.  „skupina“ je skupina podľa vymedzenia v článku 2 bode 16 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

25.  „prepojená FMI“ je interoperabilná centrálna protistrana alebo iná FMI alebo centrálna protistrana, s ktorou má centrálna protistrana zmluvné dohody;

26.  „ ▌verejná finančná podpora“ je štátna pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ alebo akákoľvek iná verejná finančná podpora na nadnárodnej úrovni, ktorá, ak by sa poskytla na národnej úrovni, by predstavovala štátnu pomoc, ktorá sa poskytuje s cieľom zachovať alebo obnoviť životaschopnosť, likviditu alebo platobnú schopnosť centrálnej protistrany alebo skupiny, ktorej súčasťou je takáto centrálna protistrana;

27.  „finančné zmluvy“ sú zmluvy a dohody uvedené v článku 2 ods. 1 bode 100 smernice 2014/59/EÚ;

28.  „bežné konkurzné konanie“ je kolektívne konkurzné konanie, ktorého súčasťou je čiastočný alebo úplný odpredaj majetku dlžníka a vymenovanie likvidátora alebo správcu, bežne použiteľné na centrálne protistrany podľa vnútroštátneho práva, či už konkrétne v prípade uvedených inštitúcií, alebo všeobecne v prípade akejkoľvek fyzickej alebo právnickej osoby;

29.  „nástroje vlastníctva“ sú akcie, iné nástroje, ktorými sa zveruje vlastníctvo, nástroje, ktoré sú konvertibilné na akcie alebo na iné nástroje vlastníctva, alebo ktoré poskytujú právo na nadobudnutie akcií alebo iných nástrojov vlastníctva, a nástroje predstavujúce podiely na akciách alebo iných nástrojoch vlastníctva;

30.  „určený vnútroštátny makroprudenciálny orgán“ je orgán poverený výkonom makroprudenciálnej politiky uvedenej v odporúčaní B1 odporúčania Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB) z 22. decembra 2011 o makroprudenciálnom mandáte vnútroštátnych orgánov (ESRB/2011/3);

31.  „fond pre prípad zlyhania“ je fond pre prípad zlyhania v držbe centrálnej protistrany v súlade s článkom 42 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

32.  „predfinancované zdroje“ sú zdroje v držbe príslušnej právnickej osoby, ktoré sú pre túto právnickú osobu voľne dostupné;

33.  „vrcholový manažment“ je osoba alebo osoby, ktoré účinne riadia obchodnú činnosť centrálnej protistrany, a výkonný člen alebo členovia rady;

34.  „archív obchodných údajov“ je archív obchodných údajov podľa vymedzenia v článku 2 bode 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 alebo v článku 3 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2365(11);

35.  „rámec Únie pre štátnu pomoc“ je rámec stanovený článkami 107, 108 a 109 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a nariadeniami a všetkými aktmi Únie, vrátane usmernení, oznámení a upozornení, vypracovanými alebo prijatými podľa článku 108 ods. 4 alebo článku 109 ZFEÚ;

36.  „dlhové nástroje“ sú dlhopisy alebo iné formy nezabezpečeného prevoditeľného dlhu, nástroje, ktorými sa vytvára alebo uznáva dlh, a nástroje, ktoré poskytujú práva na nadobudnutie dlhových nástrojov;

37.  „výzva na dodanie likvidity na riešenie krízovej situácie“ je žiadosť o hotovostné zdroje, ktoré majú centrálnej protistrane poskytnúť zúčtovací členovia dodatočne k predfinancovaným zdrojom na základe zákonných právomocí, ktoré má orgán pre riešenie krízových situácií k dispozícii v súlade s článkom 31 a podľa prevádzkových pravidiel centrálnej protistrany;

38.  „výzvy na dodanie likvidity na ozdravenie“ sú žiadosti o hotovostné zdroje, ktoré majú centrálnej protistrane poskytnúť zúčtovací členovia dodatočne k predfinancovaným zdrojom na základe zmluvných dohôd stanovených v prevádzkových pravidlách centrálnej protistrany;

39.  „právomoci vykonať prevod“ sú právomoci bližšie určené v článku 48 ods. 1 písm. c) alebo d) previesť akcie, iné nástroje vlastníctva, dlhové nástroje, aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky, alebo akékoľvek kombinácie týchto položiek z centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, na príjemcu;

40.  „derivát“ je derivát podľa vymedzenia uvedeného v článku 2 bode 5 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

41.  „dohoda o čistom zúčtovaní“ je dohoda, na základe ktorej je možné niekoľko nárokov alebo záväzkov konvertovať na jednu čistú pohľadávku, vrátane mechanizmov konečného zúčtovania (close-out netting), v rámci ktorých sú v prípade vymáhacej udalosti (akokoľvek a kdekoľvek vymedzenej) záväzky zmluvných strán urýchlené tak, že sa stanú okamžite splatnými alebo sú ukončené, pričom v oboch prípadoch sú konvertované na jednu čistú pohľadávku, alebo sú jednou čistou pohľadávkou nahradené, vrátane „ustanovení o konečnom čistom zúčtovaní“ (close-out netting) vymedzených v článku 2 ods. 1 písm. n) bode i) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES(12) a „vysporiadania“ (netting) vymedzeného v článku 2 písm. k) smernice 98/26/ES;

42.  „opatrenie na predchádzanie kríze“ je výkon právomocí požadujúcich, aby centrálna protistrana vo svojom ozdravnom pláne prijala opatrenia na nápravu nedostatkov podľa článku 10 ods. 8 a 9, výkon právomocí riešiť alebo odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie podľa článku 17 alebo uplatnenie opatrenia včasnej intervencie podľa článku 19;

43.  „právo ukončiť zmluvu“ je právo ukončiť zmluvu, právo na urýchlenie, konečné zúčtovanie, vzájomné započítanie alebo čisté zúčtovanie záväzkov alebo akékoľvek podobné ustanovenie, ktorým sa záväzok zmluvnej strany pozastavuje, upravuje alebo anuluje, alebo aj ustanovenie, ktorým sa predchádza vzniku zmluvného záväzku, ku ktorému by inak došlo;

44.  „dohoda o finančnej zábezpeke s prevodom vlastníckeho práva“ je dohoda o finančnej záruke s prevodom vlastníckeho práva vymedzená v článku 2 ods. 1 písm. b) smernice 2002/47/ES;

45.  „krytý dlhopis“ je nástroj uvedený v článku 52 ods. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES(13);

46.  „konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízovej situácie“ je opatrenie podľa práva tretej krajiny s cieľom zvládnuť zlyhanie centrálnej protistrany z tretej krajiny, ktoré je v zmysle cieľov a predpokladaných výsledkov porovnateľné s opatreniami na riešenie krízovej situácie podľa tohto nariadenia;

47.  „príslušné vnútroštátne orgány“ sú orgány pre riešenie krízových situácií, príslušné orgány alebo príslušné ministerstvá určené v súlade s týmto nariadením alebo podľa článku 3 smernice 2014/59/EÚ alebo iné orgány v členských štátoch s právomocami týkajúcimi sa aktív, práv, povinností alebo záväzkov centrálnych protistrán z tretích krajín, ktoré poskytujú zúčtovacie služby v ich jurisdikcii;

48.  „príslušný orgán tretej krajiny“ je orgán tretej krajiny zodpovedný za vykonávanie funkcií porovnateľných s funkciami orgánov pre riešenie krízových situácií alebo príslušných orgánov podľa tohto nariadenia.

HLAVA II

ORGÁNY, KOLÉGIUM PRE RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ A POSTUPY

Oddiel IOrgány pre riešenie krízových situácií, kolégiá pre riešenie krízových situácií a zapojenie európskych orgánov dohľadu

Článok 3Určenie orgánov pre riešenie krízových situácií a príslušných ministerstiev

1.  Členské štáty, v ktorých je zriadená centrálna protistrana, určia a členské štáty, v ktorých nie je zriadená žiadna centrálna protistrana, môžu určiť jeden orgán pre riešenie krízových situácií, ktorý je splnomocnený uplatňovať nástroje riešenia krízových situácií a vykonávať právomoci riešiť krízové situácie stanovené v tomto nariadení.

Orgánmi pre riešenie krízových situácií sú národné centrálne banky, príslušné ministerstvá, orgány verejnej správy alebo iné orgány poverené právomocami verejnej správy.

2.  Orgány pre riešenie krízových situácií musia mať odbornosť, zdroje a prevádzkovú kapacitu na uplatňovanie opatrení na riešenie krízových situácií a vykonávanie svojich právomocí s rýchlosťou a pružnosťou, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií.

3.  Ak je orgán pre riešenie krízových situácií určený podľa odseku 1 poverený ďalšími funkciami, musí byť zabezpečená skutočná prevádzková nezávislosť vrátane oddelených zamestnancov, oddelených hierarchických vzťahov a nezávislého rozhodovacieho procesu daného orgánu pre riešenie krízových situácií, najmä od príslušného orgánu určeného podľa článku 22 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a od príslušných orgánov a orgánov pre riešenie krízových situácií zúčtovacích členov uvedených v článku 18 ods. 2 písm. c) uvedeného nariadenia, a musia byť zavedené všetky opatrenia, ktoré sú preukázané k spokojnosti orgánu ESMA, potrebné na zabránenie konfliktom záujmov medzi funkciami, ktorými je orgán pre riešenie krízových situácií poverený podľa tohto nariadenia, a všetkými ostatnými funkciami, ktorými je uvedený orgán poverený.

Požiadavky uvedené v prvom odseku nevylučujú zblíženie hierarchických vzťahov na najvyššej úrovni organizácie, ktorá zahŕňa rôzne orgány, ani to, aby zamestnanci mohli byť za vopred vymedzených podmienok vysielaní z jedného orgánu do druhého na účely pokrytia dočasnej vysokej pracovnej záťaže.

4.  ▌Orgán pre riešenie krízových situácií prijme a zverejní vnútorné pravidlá na zabezpečenie štrukturálneho oddelenia uvedeného v prvom pododseku vrátane pravidiel týkajúcich sa služobného tajomstva a výmeny informácií medzi rôznymi funkčnými oblasťami.

5.  Každý členský štát určí jedno ministerstvo zodpovedné za výkon funkcií zverených príslušnému ministerstvu podľa tohto nariadenia.

6.  ▌Orgán pre riešenie krízových situácií včas informuje príslušné ministerstvo o rozhodnutiach prijatých podľa tohto nariadenia.

7.  Ak majú rozhodnutia uvedené v odseku 6 priamy fiškálny vplyv ▌, orgán pre riešenie krízových situácií musí získať potrebný súhlas, ako sa stanovuje ▌ v právnych predpisoch.

8.  Členské štáty oznámia Komisii a Európskemu orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) orgány pre riešenie krízových situácií určené podľa odseku 1.

9.  ▌

10.  Orgán ESMA uverejní zoznam orgánov pre riešenie krízových situácií a kontaktných orgánov oznámených podľa odseku 8.

Článok 4

Kolégiá pre riešenie krízových situácií

1.  Orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany zriadi kolégium pre riešenie krízových situácií na vykonávanie úloh uvedených v článkoch 13, 16 a 17 a na zaistenie spolupráce a koordinácie s orgánmi pre riešenie krízových situácií z tretích krajín, dané kolégium riadi a predsedá mu.

Kolégiá pre riešenie krízových situácií poskytnú rámec pre orgány pre riešenie krízových situácií a ostatné príslušné orgány na vykonávanie týchto úloh:

a)  výmena informácií relevantných pre vypracovanie plánov riešenia krízových situácií, pre posúdenie prepojenosti centrálnej protistrany a jej účastníkov, spolu s ďalšími centrálnymi bankami záujmu, pre uplatňovanie prípravných a preventívnych opatrení a pre riešenie krízových situácií;

b)  posúdenie plánov riešenia krízových situácií podľa článku 13;

c)  posúdenie riešiteľnosti krízových situácií centrálnych protistrán podľa článku 16;

d)  identifikovanie, riešenie a odstránenie prekážok riešiteľnosti krízových situácií centrálnych protistrán podľa článku 17;

e)  koordinovanie informovania verejnosti o stratégiách a programoch riešenia krízových situácií;

ea)  výmena ozdravných plánov a plánov riešenia krízových situácií zúčtovacích členov a posúdenie potenciálneho vplyvu a prepojenosti s centrálnou protistranou;

2.  Členmi kolégia pre riešenie krízových situácií sú:

a)  orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany;  

b)  príslušný orgán centrálnej protistrany;

c)  príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií zúčtovacích členov uvedených v článku 18 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

d)  príslušné orgány uvedené v článku 18 ods. 2 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

e)  príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií centrálnych protistrán uvedených v článku 18 ods. 2 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

f)  príslušné orgány uvedené v článku 18 ods. 2 písm. f) nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

g)  členovia ESCB uvedení v článku 18 ods. 2 písm. g) nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

h)  emisné centrálne banky uvedené v článku 18 ods. 2 písm. h) nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

i)  príslušný orgán materskej spoločnosti, ak sa uplatňuje článok 11 ods. 1;

ia)  príslušné orgány poverené dohľadom nad O-SII uvedenými v článku 131 ods. 3 smernice 2013/36/EÚ;

j)  príslušné ministerstvo, ak orgánom pre riešenie krízových situácií uvedeným v písmene a) nie je príslušné ministerstvo;

k)  ESMA;

l)  Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA).

3.  ESMA, EBA a príslušné orgány poverené dohľadom nad O-SII nemajú v kolégiách pre riešenie krízových situácií hlasovacie práva.

4.  Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií zúčtovacích členov zriadené v tretích krajinách a príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií centrálnych protistrán z tretích krajín, s ktorými centrálna protistrana uzatvorila dohody o interoperabilite, môžu byť prizvaní k účasti na kolégiu pre riešenie krízových situácií ako pozorovatelia. Ich účasť je podmienená tým, že dané orgány podliehajú požiadavkám dôvernosti, ktoré sú podľa názoru predsedu kolégia pre riešenie krízových situácií rovnocenné s požiadavkami stanovenými v článku 71.

Účasť orgánov tretích krajín v kolégiu pre riešenie krízových situácií môže byť obmedzená na diskusiu o vybraných otázkach cezhraničného presadzovania, ktoré môžu zahŕňať:

a)  účinné a koordinované presadzovanie opatrení na riešenie krízových situácií, najmä v súlade s článkami 53 a 75;

b)  identifikovanie a odstránenie možných prekážok pre účinné opatrenie na riešenie krízovej situácie, ktoré môžu vyplývať z odlišných právnych predpisov, ktorými sa riadia dohody o zábezpeke, dohody o čistom zúčtovaní a dohody o vzájomnom započítaní, a rôznych právomocí alebo stratégií týkajúcich sa ozdravenia a riešenia krízových situácií;

c)  identifikovanie a koordinácia akejkoľvek potreby nových požiadaviek na udeľovanie licencií, uznávanie alebo udeľovanie povolení, pričom sa zohľadní potreba opatrení na riešenie krízových situácií, ktoré sa majú vykonať včas;

d)  možné pozastavenie akejkoľvek zúčtovacej povinnosti pre príslušné triedy aktív dotknutých riešením krízovej situácie centrálnej protistrany podľa článku 6a nariadenia (EÚ) č. 648/2012 alebo podľa akéhokoľvek rovnocenného ustanovenia podľa vnútroštátneho práva dotknutej tretej krajiny;

e)  možný vplyv rôznych časových pásiem na príslušný koniec pracovných hodín, pokiaľ ide o koniec obchodovania.

5.  Predseda kolégia pre riešenie krízových situácií zodpovedá za tieto úlohy:

a)  po konzultácii s ostatnými členmi kolégia pre riešenie krízových situácií za určenie písomných dohôd a postupov týkajúcich sa fungovania kolégia pre riešenie krízových situácií;

b)  koordinovanie všetkých činností kolégia pre riešenie krízových situácií;

c)  zvolávanie všetkých zasadnutí kolégia pre riešenie krízových situácií a predsedanie týmto zasadnutiam;

d)  úplné informovanie všetkých členov kolégia pre riešenie krízových situácií vopred o organizovaní zasadnutí, o hlavných problémoch, ktoré sa majú prerokovať na týchto zasadnutiach, a o otázkach, ktoré majú byť predmetom rokovaní;

e)  rozhodnutie o tom, či sa majú na určité zasadnutia kolégia pre riešenie krízových situácií prizvať orgány tretích krajín a ktoré orgány sa prizvú v súlade s odsekom 4;

f)  koordinovanie včasnej výmeny všetkých relevantných informácií medzi členmi kolégia pre riešenie krízových situácií;

g)  včasné informovanie všetkých členov kolégia pre riešenie krízových situácií o rozhodnutiach prijatých na týchto zasadnutiach a o ich výsledkoch;

ga)  zabezpečenie toho, aby si členovia kolégia včas vymieňali všetky relevantné informácie na účely vykonávania svojich úloh podľa tohto nariadenia.

6.  S cieľom zabezpečiť jednotné a súdržné fungovanie kolégií pre riešenie krízových situácií v rámci celej Únie vypracuje ESMA návrh regulačných technických predpisov na stanovenie obsahu písomných dohôd a postupov pre fungovanie kolégií pre riešenie krízových situácií uvedených v odseku 1.

Na účely vypracovania regulačných predpisov uvedených v prvom pododseku zohľadní ESMA príslušné ustanovenia delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 876/2013(14) a kapitoly 6 oddielu 1 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) –/2016, ktorým sa dopĺňa smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy prijaté na základe článku 88 ods. 7 smernice 2014/59/EÚ(15).

ESMA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do [OP: doplňte dátum 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v odseku 6 v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 5Výbor ESMA pre riešenie krízových situácií

1.  ESMA vytvorí výbor pre riešenie krízových situácií podľa článku 41 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 na účely prípravy rozhodnutí zverených orgánu ESMA v tomto nariadení, s výnimkou rozhodnutí, ktoré sa majú prijímať podľa článku 12 tohto nariadenia.

Výbor pre riešenie krízových situácií taktiež podporuje vypracovávanie a koordináciu plánov riešenia krízových situácií a navrhuje stratégie pre riešenie krízových situácií zlyhávajúcich centrálnych protistrán.

2.  Výbor pre riešenie krízových situácií je zložený z orgánov určených podľa článku 3 ods. 1 tohto nariadenia.

Orgány uvedené v článku 4 ods. 2 bodoch i) a iv) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 a príslušné orgány poverené dohľadom nad O-SII sa prizvú k účasti vo výbore pre riešenie krízových situácií ako pozorovatelia.

2a.  ESMA posudzuje mechanizmy ozdravenia a riešenia krízových situácií centrálnych protistrán v celej Únii z hľadiska ich súhrnného účinku na finančnú stabilitu Únie prostredníctvom pravidelného stresového testovania a simulácií krízy so zreteľom na stresové udalosti s potenciálnym systémovým dosahom. ESMA pri vykonávaní tejto úlohy zabezpečí súlad s posúdeniami odolnosti jednotlivých centrálnych protistrán vykonanými podľa kapitoly XII delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 153/2013, pokiaľ ide o frekvenciu a návrh testov, a úzko spolupracuje s kolégiami orgánov dohľadu zriadenými v súlade s článkom 18 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ESRB a príslušnými orgánmi určenými podľa článku 4 smernice 2013/36/EÚ vrátane ECB pri vykonávaní jej úloh v rámci jednotného mechanizmu dohľadu podľa nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 a akýchkoľvek vnútroštátnych príslušných orgánov poverených dohľadom nad centrálnymi protistranami. V oblastiach, v ktorých sa tieto mechanizmy v dôsledku týchto podrobných stresových testov považujú za nevyhovujúce, príslušná inštitúcia alebo inštitúcie budú musieť tieto nedostatky napraviť a opätovne predložiť tieto mechanizmy v rámci ďalšieho kola stresového testovania do šiestich mesiacov od predchádzajúceho stresového testovania.

3.  Na účely tohto nariadenia ESMA spolupracuje s Európskym orgánom pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) a s orgánom EBA v rámci Spoločného výboru európskych orgánov dohľadu zriadeného podľa článku 54 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, článku 54 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 a článku 54 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

4.  Na účely tohto nariadenia ESMA zabezpečí štrukturálne oddelenie výboru pre riešenie krízových situácií od ostatných funkcií uvedených v nariadení (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 6Spolupráca medzi orgánmi

1.  Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií a ESMA úzko spolupracujú na príprave, plánovaní a v maximálnej možnej na uplatňovaní rozhodnutí o riešení krízových situácií. Orgán pre riešenie krízových situácií a ostatné príslušné orgány vrátane ESMA, orgánov pre riešenie krízových situácií určených v súlade s článkom 3 smernice 2014/59/EÚ a príslušných orgánov a orgánov prepojených FMI by najmä mali účinne spolupracovať a komunikovať pri ozdravovaní s cieľom umožniť, aby orgán pre riešenie krízových situácií včas konal.

2.  Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií spolupracujú s ESMA na účely tohto nariadenia v súlade s nariadením (EÚ) č. 1095/2010.

Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií bezodkladne poskytujú ESMA všetky informácie potrebné na plnenie jeho povinností v súlade s článkom 35 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Oddiel II

Rozhodovanie a postupy

Článok 7Všeobecné zásady týkajúce sa rozhodovania

Príslušné orgány, orgány pre riešenie krízových situácií a ESMA zohľadňujú pri rozhodovaní a prijímaní opatrení podľa tohto nariadenia všetky tieto zásady a aspekty:

a)  aby sa zabezpečila účinnosť a proporcionalita každého rozhodnutia alebo opatrenia vo vzťahu k jednotlivej centrálnej protistrane pri zohľadnení aspoň týchto faktorov:

i)  vlastníctva, právnej a organizačnej štruktúry centrálnej protistrany vrátane toho, či je súčasťou väčšej skupiny FMI alebo iných finančných inštitúcií;

ii)  povahy, veľkosti a zložitosti obchodnej činnosti centrálnej protistrany;

iii)  povahy a diverzity štruktúry zúčtovacieho členstva centrálnej protistrany vrátane zúčtovacích členov, ich klientov a ďalších protistrán, ktorým títo zúčtovací členovia a klienti poskytujú zúčtovacie služby v rámci centrálnej protistrany, ak sa dajú ľahko a bez zbytočného odkladu identifikovať;

  ▌v)  prepojenosti centrálnej protistrany s inými infraštruktúrami finančného trhu, inými finančnými inštitúciami a finančným systémom vo všeobecnosti;

va) či centrálna protistrana zúčtováva akúkoľvek zmluvu o mimoburzových derivátoch vzťahujúcu sa na triedu mimoburzových derivátov, ktorá bola vyhlásená za triedu podliehajúcu zúčtovacej povinnosti v súlade s článkom 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

vb) dostupnosti iných centrálnych protistrán, ktoré by mohli dôveryhodne a reálne konať ako náhrada kritických funkcií danej centrálnej protistrany;

vi)  skutočných alebo potenciálnych dôsledkov porušení uvedených v článku 19 ods. 1 a článku 22 ods. 2;

b)  aby sa pri prijímaní opatrení včasnej intervencie alebo opatrenia na riešenie krízovej situácie dodržali požiadavky efektívneho rozhodovania a udržania čo najnižších nákladov pri súčasnom zabránení narušenia trhu, aby sa zamedzilo použitiu verejných finančných prostriedkov;

c)  aby sa v prípade potreby rozhodnutia a opatrenia prijímali včas a s primeranou naliehavosťou;

d)  aby orgány pre riešenie krízových situácií, príslušné orgány a ostatné orgány navzájom spolupracovali s cieľom zabezpečiť koordinované a efektívne prijímanie rozhodnutí a opatrení;

e)  aby sa jasne vymedzili úlohy a zodpovednosti príslušných orgánov v každom členskom štáte;

f)  aby sa náležite zohľadnili záujmy členských štátov, v ktorých centrálna protistrana poskytuje služby a v ktorých sú zriadení jej zúčtovací členovia, ich klienti a všetky interoperabilné centrálne protistrany, a najmä vplyv akéhokoľvek rozhodnutia alebo opatrenia či nekonania na finančnú stabilitu alebo fiškálne zdroje daných členských štátov a Únie ako celku;

g)  aby sa náležite zohľadnili ciele týkajúce sa vyváženia záujmov rôznych zúčtovacích členov, ich klientov, veriteľov v širšom zmysle a zainteresovaných strán centrálnej protistrany v zapojených členských štátoch a zabránenia nespravodlivému poškodzovaniu alebo nespravodlivej ochrane záujmov určitých subjektov v niektorých členských štátoch vrátane zabránenia nespravodlivému rozdeleniu záťaže medzi členské štáty;

ga)  aby sa v čo najväčšej miere zabránilo verejnej finančnej podpore a aby sa použila len ako posledná možnosť a za podmienok stanovených v článku 45 a aby sa s ohľadom na verejnú finančnú podporu nevytvárali žiadne očakávania;

h)  aby každá povinnosť podľa tohto nariadenia konzultovať s orgánom pred tým, ako sa prijme akékoľvek rozhodnutie alebo opatrenie, zahŕňala prinajmenšom povinnosť konzultovať tie prvky navrhovaného rozhodnutia alebo opatrenia, ktoré majú alebo pravdepodobne budú mať:

i)   vplyv na zúčtovacích členov, klientov alebo prepojené FMI;

ii)   vplyv na finančnú stabilitu členského štátu, v ktorom sú zriadení alebo v ktorom sa nachádzajú zúčtovací členovia, klienti alebo prepojené FMI;

i)  aby sa dodržali plány riešenia krízových situácií uvedené v článku 13, pokiaľ sa ciele riešenia krízovej situácie nedosiahnu účinnejšie odchýlením sa od uvedených plánov;

j)  aby sa zabezpečila transparentnosť voči príslušným orgánom vždy, keď to je možné, a najmä v prípadoch, keď je pravdepodobné, že navrhované rozhodnutie alebo opatrenie bude mať dôsledky na finančnú stabilitu alebo fiškálne zdroje, a voči akejkoľvek inej jurisdikcii alebo iným stranám, ak je to primerane možné;

k)  aby sa čo najužšie koordinovali a čo najužšie spolupracovali aj s cieľom znížiť celkové náklady na riešenie krízových situácií;

l)  aby sa zmiernili negatívne hospodárske a sociálne vplyvy každého rozhodnutia vo všetkých členských štátoch a v tretích krajinách, v ktorých centrálna protistrana poskytuje služby, vrátane negatívnych vplyvov na finančnú stabilitu.

Článok 8Výmena informácií

1.  Orgány pre riešenie krízových situácií, príslušné orgány a ESMA si z vlastnej iniciatívy alebo na požiadanie navzájom poskytujú včas všetky informácie, ktoré sú dôležité pre výkon ich úloh podľa tohto nariadenia.

2.  Orgány pre riešenie krízových situácií sprístupnia dôverné informácie, ktoré poskytol orgán tretej krajiny, iba s predchádzajúcim písomným súhlasom tohto orgánu.

Orgány pre riešenie krízových situácií poskytnú príslušnému ministerstvu všetky informácie týkajúce sa rozhodnutí alebo opatrení, ktoré si vyžadujú oznámenie, konzultáciu alebo súhlas daného ministerstva.

HLAVA III

PRÍPRAVA

KAPITOLA IPlánovanie ozdravenia a riešenia krízových situácií

Oddiel 1Plánovanie ozdravenia

Článok 9Ozdravné plány

1.  Centrálne protistrany vypracujú a udržiavajú podrobný a účinný ozdravný plán stanovujúci opatrenia, ktoré sa majú prijať v prípade zlyhania aj v prípade nesúvisiacom so zlyhaním, ako aj v prípade ich kombinácie, s cieľom obnoviť ich finančnú pozíciu bez akejkoľvek verejnej finančnej podpory s cieľom umožniť im pokračovať v poskytovaní zúčtovacích služieb po tom, ako došlo k výraznému zhoršeniu ich finančnej situácie, alebo ak hrozí porušenie ich prudenciálnych požiadaviek podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

1a.  V ozdravnom pláne sa jasne rozlišuje, najmä ak je to možné prostredníctvom samostatných oddielov, medzi scenármi založenými na:

a)  prípadoch zlyhania;

b)  prípadoch nesúvisiacich so zlyhaním;

Ozdravný plán obsahuje opatrenia o tom, ako sa ustanovenia predpokladané pre scenáre podľa písmena a) a písmena b) majú skombinovať v prípade, že sa obidva scenáre vyskytnú v rovnakom čase.

2.  Ozdravný plán musí obsahovať rámec ukazovateľov, na základe rizikového profilu centrálnej protistrany, v ktorom sú určené okolnosti, za ktorých sa majú prijať opatrenia uvedené v ozdravnom pláne, zohľadňujúc rôzne scenáre. Tieto ukazovatele môžu mať buď kvalitatívnu, alebo kvantitatívnu povahu týkajúcu sa finančnej pozície centrálnej protistrany.

Centrálne protistrany zavedú vhodné mechanizmy pravidelného monitorovania ukazovateľov, k čomu patrí aj úzka spolupráca príslušných orgánov. Centrálne protistrany o výsledku tohto monitorovania podávajú orgánu ESMA a príslušným orgánom správu.

2a.  ESMA v spolupráci s ESRB do ... [jeden rok od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 na stanovenie minimálneho zoznamu kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov uvedených v odseku 2 prvom pododseku tohto článku.

3.  Centrálne protistrany zahrnú do svojich prevádzkových pravidiel ustanovenia s uvedením postupov, ktoré majú uplatňovať ak, v záujme dosiahnutia cieľov procesu ozdravenia, navrhujú:

a)  prijať opatrenia stanovené v ich ozdravnom pláne napriek tomu, že príslušné ukazovatele neboli splnené; alebo

b)  zdržať sa prijatia opatrení stanovených v ich ozdravnom pláne napriek tomu, že príslušné ukazovatele boli splnené;

3a.  Akékoľvek opatrenie, ktoré sa má prijať podľa odseku 3, vyžaduje schválenie príslušným orgánom.

4.  ▌ Ak má centrálna protistrana v úmysle aktivovať svoj ozdravný plán, informuje príslušný orgán a ESMA o povahe a závažnosti problémov, ktoré identifikovala, pričom uvedie všetky príslušné okolnosti a určí opatrenia na ozdravenie alebo iné opatrenia, ktoré zamýšľa prijať na riešenie situácie.

Ak sa príslušný orgán domnieva, že opatrenie na ozdravenie, ktoré zamýšľa prijať centrálna protistrana, môže mať významné nepriaznivé účinky na finančný systém, pravdepodobne nebude účinné, alebo môže neprimerane ovplyvniť klientov zúčtovacích členov, môže po informovaní ESMA požiadať centrálnu protistranu, aby sa zdržala uvedeného opatrenia.

5.  Príslušný orgán musí orgán pre riešenie krízových situácií bezodkladne informovať o každom oznámení, ktoré dostal v súlade s odsekom 4 prvým pododsekom, a o každom ďalšom pokyne od príslušného orgánu v súlade s odsekom 4 druhým pododsekom.

Ak je príslušný orgán informovaný v súlade s odsekom 4 prvým pododsekom, obmedzí alebo zakáže v čo najväčšej možnej miere akékoľvek odmeňovanie z vlastného imania a nástrojov považovaných za vlastné imanie bez toho, aby došlo k priamemu zlyhaniu, vrátane výplat dividend a spätných výkupov centrálnou protistranou, a môže obmedziť, zakázať alebo zmraziť akékoľvek platby pohyblivej zložky odmeňovania podľa smernice 2013/36/EÚ a usmernení EBA/GL/2015/22, dobrovoľné platby dôchodkového zabezpečenia alebo odstupné pre manažment.

6.  Centrálne protistrany preskúmajú a v prípade potreby aktualizujú svoje ozdravné plány aspoň raz ročne a po každej zmene svojej právnej alebo organizačnej štruktúry či obchodnej alebo finančnej situácie, ktorá by mohla mať významný vplyv na uvedené plány alebo inak vyžadovala zmenu plánov. Príslušné orgány môžu od centrálnych protistrán požadovať, aby svoje ozdravné plány aktualizovali častejšie.

7.  Pre ozdravné plány platia tieto podmienky:

a)  nepredpokladajú žiadny prístup k verejnej finančnej podpore, núdzovej pomoci centrálnej banky na zvýšenie likvidity alebo núdzovej pomoci centrálnej banky na zvýšenie likvidity zabezpečenej neštandardnou zábezpekou, poskytnutej s mimoriadnym termínom splatnosti alebo za mimoriadnu úrokovú mieru, ani ich prijatie;

b)  zohľadňujú záujmy všetkých zainteresovaných strán, na ktoré pravdepodobne bude mať uvedený ozdravný plán dosah, najmä vo vzťahu k zúčtovacím členom a ich klientom, tak priamo, ako aj nepriamo; a

c)  zabezpečujú, aby zúčtovací členovia nemali neobmedzené expozície voči centrálnej protistrane.

7a.  Ozdravné nástroje musia umožňovať:

a)  riešenie strát z prípadov nesúvisiacich so zlyhaním;

b)  riešenie strát z prípadov zlyhania;

c)  obnovenie rovnováhy pozícií po prípade zlyhania;

d)  riešenie nekrytých nedostatkov likvidity; a

e)  doplnenie finančných zdrojov centrálnej protistrany vrátane jej vlastných zdrojov na úroveň dostatočnú na to, aby centrálna protistrana splnila svoje povinnosti podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a aby bolo podporené pokračujúce a včasné fungovanie kritických funkcií centrálnej protistrany.

7b.  Ozdravné plány musia predpokladať celú škálu extrémnych scenárov, vrátane zlyhania zúčtovacích členov nad rámec dvoch najväčších a zlyhania iných centrálnych protistrán, ktoré sú relevantné pre konkrétne podmienky centrálnej protistrany, vrátane kombinácie jej produktov, obchodného modelu a rámca riadenia likvidity a rizík. Uvedená škála scenárov musí zahŕňať stresové udalosti so systémovým dosahom aj stresové udalosti pre konkrétnu centrálnu protistranu s prihliadnutím na potenciálny vplyv domáceho a cezhraničného šírenia krízovej situácie, ako aj súbežných kríz na niekoľkých významných trhoch.

7c.  ESMA v spolupráci s ESRB do ... [12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, v ktorých sa bližšie určí rozsah scenárov, ktoré sa majú zvážiť na účely odseku 1. Pri vydávaní týchto usmernení ESMA podľa potreby zohľadňuje relevantnú medzinárodnú činnosť vykonávanú v oblasti stresového testovania centrálnych protistrán orgánmi dohľadu a ozdravenia centrálnych protistrán. Ak to bude možné, musí sa snažiť využiť synergie medzi stresovým testovaním orgánmi dohľadu a modelovaním scenárov ozdravenia.

7d.  Ak je centrálna protistrana súčasťou skupiny a zmluvné dohody o podpore zo strany materskej spoločnosti vrátane financovania kapitálových požiadaviek centrálnej protistrany určených v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 prostredníctvom nástrojov vlastníctva, ktoré vydala jej materská spoločnosť, tvoria súčasť ozdravného plánu, ozdravný plán musí predpokladať scenáre, v prípade ktorých uvedené dohody nemožno splniť.  

7e.   Ozdravný plán obsahuje tieto položky:

a)  zhrnutie kľúčových prvkov plánu a zhrnutie celkovej ozdravnej kapacity;

b)  zhrnutie podstatných zmien centrálnej protistrany od naposledy predloženého ozdravného plánu;

c)  plán komunikácie a zverejňovania, v ktorom sa opisuje, ako má centrálna protistrana v úmysle zvládnuť akékoľvek potenciálne negatívne reakcie trhu a súčasne konať čo najtransparentnejšie;

d)  rozsiahlu škálu opatrení v oblasti kapitálu, rozdelenia strát a likvidity potrebných na zachovanie alebo obnovenie životaschopnosti a finančnej pozície centrálnej protistrany vrátane obnovenia rovnováhy pozícií a kapitálu, ako aj na doplnenie predfinancovaných zdrojov, ktoré centrálna protistrana potrebuje na zachovanie svojej životaschopnosti s predpokladom nepretržitého pokračovania v činnosti a na pokračovanie poskytovania svojich kritických služieb v súlade s článkom 1 ods. 2 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 152/2013 a s článkom 32 ods. 2 a 3 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 153/2013;

e)  primerané podmienky a postupy na zabezpečenie včasného vykonania ozdravných opatrení, ako aj širokú škálu možností ozdravenia vrátane odhadu časového rámca na realizáciu každého podstatného aspektu plánu;

f)  podrobný opis akýchkoľvek podstatných prekážok účinného a včasného vykonania plánu vrátane zohľadnenia vplyvu na zúčtovacích členov a klientov, ako aj v prípadoch, keď je pravdepodobné, že zúčtovací členovia prijmú opatrenia v súlade so svojimi ozdravnými plánmi, ako sa uvádza v článkoch 5 a 7 smernice 2014/59/EÚ, a prípadne na zvyšok skupiny;

g)  určenie kritických funkcií;

h)  podrobný opis postupov určenia hodnoty a predajnosti hlavných oblastí obchodnej činnosti, operácií a aktív centrálnej protistrany;

i)  podrobný opis toho, ako sa plánovanie ozdravenia začleňuje do štruktúry správy a riadenia centrálnej protistrany, ako tvorí súčasť prevádzkových pravidiel centrálnej protistrany schválených zúčtovacími členmi, ako aj politík a postupov, ktorými sa riadi schvaľovanie ozdravného plánu, a určenia osôb, ktoré sú v rámci organizácie zodpovedné za prípravu a vykonávanie plánu;

j)  mechanizmy a opatrenia, ktoré podnecujú zúčtovacích členov, ktorí nezlyhali, aby predkladali konkurenčné ponuky v aukciách pozícií členov, ktorí zlyhali;

k)  mechanizmy a opatrenia na zabezpečenie toho, aby centrálna protistrana mala vhodný prístup k zdrojom núdzového financovania, vrátane potenciálnych zdrojov likvidity, posúdenia dostupnej zábezpeky a posúdenia možnosti prevodu zdrojov alebo likvidity v rámci oblastí obchodnej činnosti, na zabezpečenie toho, aby mohla naďalej vykonávať svoje operácie a plniť svoje záväzky, keď sa stanú splatnými;

l)  mechanizmy a opatrenia:

i)  na zníženie rizika;

ii)  na reštrukturalizáciu zmlúv, práv, aktív a záväzkov vrátane:

a)  na čiastočné alebo úplné ukončenie zmlúv;

b)  na zníženie hodnoty akýchkoľvek ziskov splatných centrálnou protistranou zúčtovacím členom, ktorí nezlyhali, a ich klientom;

iii)  na reštrukturalizáciu oblastí obchodnej činnosti;

iv)  potrebné na zachovanie nepretržitého prístupu k infraštruktúram finančných trhov;

v)  potrebné na zachovanie nepretržitého fungovania prevádzkových procesov centrálnej protistrany vrátane infraštruktúry a služieb IT;

vi)  opis opatrení alebo stratégií riadenia zameraných na obnovenie finančného zdravia a predpokladaný finančný účinok týchto opatrení alebo stratégií;

vii)  prípravné opatrenia, ktoré centrálna protistrana prijala alebo plánuje prijať na zjednodušenie vykonávania ozdravného plánu, vrátane tých, ktoré sú potrebné na umožnenie včasnej rekapitalizácie centrálnej protistrany, na obnovenie rovnováhy pozícií a na doplnenie jej predfinancovaných zdrojov, ako aj na zabezpečenie ich vykonateľnosti v zahraničí; zahŕňajú sa tu mechanizmy na to, aby zúčtovací členovia, ktorí nezlyhali, poskytli minimálny hotovostný príspevok centrálnej protistrane v sume až do výšky ich príspevku do fondu centrálnej protistrany pre prípad zlyhania;

viii)  rámec ukazovateľov, ktorými sa určia okamihy, v ktorých možno prijať primerané opatrenia uvedené v pláne;

ix)  podľa potreby analýza toho, ako a kedy môže centrálna protistrana za podmienok určených v pláne požiadať o použitie facilít centrálnej banky, a identifikácia tých aktív, ktoré by sa mohli kvalifikovať ako zábezpeka podľa podmienok facility centrálnej banky;

x)  s ohľadom na ustanovenia článku 49 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 škála extrémnych stresových scenárov týkajúcich sa osobitných podmienok centrálnej protistrany vrátane udalostí so systémovým dosahom a stresových situácií špecifických pre právnickú osobu a akúkoľvek skupinu, ku ktorej patrí, a stresových situácií špecifických pre jednotlivých zúčtovacích členov centrálnej protistrany alebo prípadne prepojenú infraštruktúru finančného trhu;

xi)  s ohľadom na ustanovenia článku 34 a článku 49 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 scenáre spôsobené stresom alebo zlyhaním jedného alebo viacerých jej členov a inými dôvodmi vrátane strát z investičných činností alebo z prevádzkových problémov centrálnej protistrany (vrátane závažných externých hrozieb pre operácie centrálnej protistrany z dôvodu externého narušenia, otrasu alebo kybernetického incidentu);

7f.  Po prípade zlyhania centrálna protistrana použije dodatočnú sumu účelových vlastných zdrojov ekvivalentnú sume, ktorá sa vyžaduje použiť v súlade s článkom 45 ods. 4 nariadenia (EÚ) 648/2012, ešte pred použitím nástrojov uvedených v odseku 7e písm. l) tohto článku. Ak príslušný orgán považuje riziká vedúce k strate za také, ktoré má centrálna protistrana pod kontrolou, môže od centrálnej strany požadovať, aby použila vyššiu sumu účelových vlastných zdrojov, ktorú stanoví príslušný orgán.

7g.  Po prípade nesúvisiacom so zlyhaním centrálna protistrana použije účelové vlastné zdroje ekvivalentné trojnásobku sumy, ktorá sa vyžaduje použiť v súlade s článkom 45 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ešte pred použitím nástrojov uvedených v odseku 7e písm. l) tohto článku, a s cieľom zachovať prísne motivovaný postup centrálne protistrany nepoužijú fond pre prípad zlyhania ani postupnosť pri zlyhaní. Ak príslušný orgán považuje riziká vedúce k strate za také, ktoré centrálna protistrana nemá pod kontrolou, môže centrálnej strane umožniť, aby použila nižšiu sumu účelových vlastných zdrojov, ktorú stanoví príslušný orgán.

7h.  Centrálna protistrana po dohode s príslušným orgánom použije nástroje uvedené v odseku 7e písm. l) bode ii) až po uskutočnení výziev na dodanie likvidity v minimálnej sume ekvivalentnej fondu centrálnej protistrany pre prípad zlyhania za podmienok uvedených v odseku 7e. písm. l) bode vii).

7i.  Príslušné orgány môžu od centrálnych protistrán požadovať, aby do svojich ozdravných plánov zahrnuli ďalšie informácie.

8.  Rada centrálnej protistrany posúdi, s prihliadnutím na poradenstvo výboru pre riziká v súlade s článkom 28 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, a schváli ozdravný plán pred jeho predložením príslušnému orgánu a ESMA.

9.  Ozdravné plány sa považujú za súčasť prevádzkových pravidiel centrálnych protistrán a centrálne protistrany a ich zúčtovací členovia v prípade ustanovení týkajúcich sa ich klientov musia zabezpečiť, aby opatrenia uvedené v ozdravných plánoch boli vždy vykonateľné.

9a.  Centrálne protistrany položky uvedené v odseku 7e písm. a) až g) zverejňujú. Položky uvedené v písmenách h) až l) uvedeného odseku by mali byť zverejnené, pokiaľ existuje verejný záujem o transparentnosť týchto položiek. Zúčtovací členovia musia zabezpečiť, aby všetky ustanovenia, ktoré majú dosah na ich klientov, sa im primerane oznámili.

9b.  Na opatrenia prijaté centrálnou protistranou v súlade s jej ozdravným plánom vytvoreným podľa tohto nariadenia sa neuplatnia pravidlá vnútroštátneho konkurzného práva týkajúce sa neplatnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú veriteľov.

Článok 10Posúdenie ozdravných plánov

1.  Centrálne protistrany ▌ predkladajú svoje ozdravné plány príslušnému orgánu ▌.

2.  Príslušný orgán bez zbytočného odkladu postúpi každý plán kolégiu orgánov dohľadu a orgánu pre riešenie krízových situácií.

Príslušný orgán do šiestich mesiacov od predloženia každého plánu a v koordinácii s kolégiom orgánov dohľadu v súlade s postupom uvedeným v článku 12 preskúma ozdravný plán a posúdi rozsah, v akom spĺňa požiadavky stanovené v článku 9.

3.  Pri posudzovaní ozdravného plánu príslušný orgán konzultuje s ESRB a zohľadňuje kapitálovú štruktúru centrálnej protistrany, jej postupnosť pri zlyhaní, úroveň zložitosti organizačnej štruktúry a rizikový profil danej centrálnej protistrany, a to aj z hľadiska finančných, prevádzkových a kybernetických rizík, nahraditeľnosť jej činností, a vplyv, ktorý by malo vykonávanie ozdravného plánu na zúčtovacích členov, ich klientov, finančné trhy, na ktorých centrálna protistrana poskytuje služby, a na finančný systém ako celok. Príslušný orgán náležite zohľadní, či ozdravný plán zaručí pre vlastníkov a zúčtovacích členov centrálnej protistrany a jej klientov primerané stimuly na kontrolu veľkosti rizika, ktoré do systému vnášajú alebo im v systéme vzniká. Príslušný orgán podporuje monitorovanie činností centrálnej protistrany v oblasti podstupovania a riadenia rizík a podporuje čo najväčšiu účasť na procese riadenia zlyhania centrálnej protistrany.

3a.  Príslušný orgán pri posudzovaní ozdravného plánu zohľadňuje dohody o podpore zo strany materskej spoločnosti ako platné súčasti ozdravného plánu len vtedy, keď sú tieto dohody zmluvne záväzné.

4.  Orgán pre riešenie krízových situácií preskúma ozdravný plán s cieľom určiť akékoľvek opatrenia, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť riešiteľnosť krízovej situácie centrálnej protistrany. Ak sú akékoľvek takéto záležitosti zistené, orgán pre riešenie krízových situácií na ne upozorní príslušný orgán a vypracuje pre príslušný orgán odporúčania týkajúce sa spôsobov riešenia nepriaznivého dosahu týchto opatrení na riešiteľnosť krízovej situácie centrálnej protistrany.

5.  Ak sa príslušný orgán rozhodne nekonať na základe odporúčaní orgánu pre riešenie krízových situácií podľa odseku 4, musí toto rozhodnutie v plnej miere odôvodniť orgánu pre riešenie krízových situácií.

6.  Ak príslušný orgán súhlasí s odporúčaniami orgánu pre riešenie krízových situácií alebo sa inak domnieva, že ozdravný plán má podstatné nedostatky alebo že existujú podstatné prekážky brániace jeho vykonávaniu, oznámi to centrálnej protistrane alebo jej materskej spoločnosti a poskytne centrálnej protistrane možnosť predložiť stanovisko.

7.  Po zohľadnení stanoviska centrálnej protistrany môže príslušný orgán požiadať centrálnu protistranu alebo materskú spoločnosť, aby v lehote dvoch mesiacov, ktorú možno so súhlasom príslušného orgánu predĺžiť o jeden mesiac, predložili prepracovaný plán, v ktorom bude uvedené riešenie týchto nedostatkov alebo prekážok. Prepracovaný plán sa posudzuje v súlade s odsekom 2 druhým pododsekom.

8.  Ak sa príslušný orgán domnieva, že nedostatky a prekážky sa v prepracovanom pláne dostatočne nevyriešili, alebo ak centrálna protistrana alebo materská spoločnosť prepracovaný plán nepredložia, požiada centrálnu protistranu alebo materskú spoločnosť, aby vykonali konkrétne zmeny v pláne.

9.  Ak prostredníctvom konkrétnych zmien plánu nie je možné primerane napraviť nedostatky alebo prekážky, príslušný orgán požiada centrálnu protistranu alebo materskú spoločnosť, aby v primeranej lehote určili všetky zmeny, ktoré sa majú vykonať v jej obchodnej činnosti s cieľom vyriešiť nedostatky alebo prekážky spojené s vykonávaním ozdravného plánu.

Ak centrálna protistrana alebo materská spoločnosť takéto zmeny neurčia v lehote stanovenej príslušným orgánom, alebo ak sa príslušný orgán domnieva, že navrhnuté opatrenia by primerane nevyriešili nedostatky alebo prekážky brániace vykonávaniu ozdravného plánu ani nezlepšili riešiteľnosť krízovej situácie centrálnej protistrany, príslušný orgán požiada centrálnu protistranu alebo materskú spoločnosť, aby v primeranom čase stanovenom príslušným orgánom a pri zohľadňovaní závažnosti nedostatkov a prekážok, ako aj vplyvu opatrení na obchodnú činnosť centrálnej protistrany a schopnosť centrálnej protistrany naďalej dodržiavať nariadenie (EÚ) č. 648/2012, prijali ktorékoľvek z týchto opatrení:

a)  zníženie rizikového profilu centrálnej protistrany;

b)  zvýšenie schopnosti centrálnej protistrany byť rekapitalizovaná včas s cieľom splniť jej prudenciálne požiadavky;

c)  preskúmanie stratégie a štruktúry centrálnej protistrany;

d)  vykonanie zmien postupnosti pri zlyhaní, opatrenia na ozdravenie a iné opatrenia týkajúce sa rozdeľovania strát s cieľom zlepšiť riešiteľnosť krízovej situácie a odolnosť kritických funkcií;

e)  vykonanie zmien v štruktúre správy a riadenia centrálnej protistrany.

10.  Žiadosť uvedená v odseku 9 druhom pododseku musí byť odôvodnená a písomne oznámená centrálnej protistrane.

10a.  ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa stanovia minimálne kritériá, ktoré príslušný orgán má posúdiť na účely posúdenia podľa odseku 2 tohto článku a článku 11 ods. 1.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do ... [12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 11

Ozdravné plány pre centrálne protistrany patriace do skupiny

1.  Ak je materská spoločnosť skupiny, do ktorej patrí centrálna protistrana, inštitúciou podľa vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 23 smernice 2014/59/EÚ alebo subjektom podľa článku 1 ods. 1 písm. c) alebo d) uvedenej smernice, príslušný orgán uvedený v článku 2 ods. 1 bode 21 uvedenej smernice požiada materskú spoločnosť, aby v súlade s uvedenou smernicou predložila ozdravný plán pre skupinu. Uvedený príslušný orgán predloží ozdravný plán pre skupinu príslušnému orgánu centrálnej protistrany.

Ak materská spoločnosť skupiny, do ktorej patrí centrálna protistrana, nie je inštitúciou ani subjektom uvedeným v prvom pododseku, a ak je to potrebné s cieľom posúdiť všetky prvky oddielu A prílohy, príslušné orgány môžu ▌v súlade s postupom stanoveným v článku 10 tohto nariadenia požiadať centrálnu protistranu, aby predložila plán na ozdravenie centrálnej protistrany s prihliadnutím na všetky relevantné prvky týkajúce sa štruktúry skupiny. Takáto žiadosť sa musí odôvodniť a písomne oznámiť centrálnej protistrane a jej materskej spoločnosti.

2.  Ak materská spoločnosť predloží ozdravný plán v súlade s odsekom 1 prvým pododsekom, ustanovenia o ozdravení centrálnej protistrany musia predstavovať samostatnú časť tohto ozdravného plánu a musia byť v súlade s požiadavkami tohto nariadenia a od centrálnej protistrany sa nemusí vyžadovať, aby vypracovala individuálny ozdravný plán.

3.  Príslušný orgán centrálnej protistrany v súlade s článkom 10 posúdi ustanovenia týkajúce sa ozdravenia centrálnej protistrany a v prípade potreby konzultuje príslušný orgán skupiny.

Článok 12Koordinačný postup pre ozdravné plány

1.  Kolégium orgánov dohľadu musí dosiahnuť spoločné rozhodnutie vo všetkých týchto otázkach:

a)  preskúmanie a posúdenie ozdravného plánu;

b)  uplatňovanie opatrení uvedených v článku 9 ods. 6, 7, 8 a 9;

c)  či majú ozdravný plán vypracovať materské spoločnosti v súlade s článkom 11 ods. 1.

2.  Kolégium musí dosiahnuť spoločné rozhodnutie v otázkach uvedených v písmenách a) a b) do štyroch mesiacov odo dňa, v ktorom príslušný orgán postúpi ozdravný plán.

Kolégium musí dosiahnuť spoločné rozhodnutie v otázke uvedenej v písmene c) do štyroch mesiacov odo dňa, v ktorom sa príslušný orgán rozhodne požiadať materskú spoločnosť, aby vypracovala plán skupiny.

Na žiadosť príslušného orgánu v rámci kolégia orgánov dohľadu môže ESMA pomôcť kolégiu orgánov dohľadu dosiahnuť spoločné rozhodnutie v súlade s článkom 31 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

3.  Ak do štyroch mesiacov odo dňa postúpenia ozdravného plánu kolégium orgánov dohľadu nedosiahne spoločné rozhodnutie v otázkach uvedených v odseku 1 písm. a) a b), príslušný orgán centrálnej protistrany prijme vlastné rozhodnutie.

Príslušný orgán centrálnej protistrany prijme rozhodnutie uvedené v prvom pododseku, pričom zohľadní stanoviská ostatných členov kolégia vyjadrené počas uvedeného štvormesačného obdobia. Príslušný orgán centrálnej protistrany písomne oznámi uvedené rozhodnutie centrálnej protistrane a v prípade potreby jej materskej spoločnosti a ostatným členom kolégia orgánov dohľadu.

4.  Ak do konca uvedeného štvormesačného obdobia ktorákoľvek skupina členov kolégia orgánov dohľadu predstavujúca jednoduchú väčšinu členov tohto kolégia v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 postúpi ESMA príslušnú záležitosť týkajúcu sa posúdenia ozdravných plánov a vykonávania opatrení podľa článku 10 ods. 9 písm. a), b) a d) tohto nariadenia, príslušný orgán centrálnej protistrany počká na rozhodnutie, ktoré prijme ESMA v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, a rozhodne v súlade s rozhodnutím orgánu ESMA.

5.  Toto štvormesačné obdobie sa považuje za lehotu na zmierenie v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. ESMA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca odo dňa, v ktorom mu bola záležitosť postúpená. Záležitosť sa nepostúpi orgánu ESMA po skončení uvedeného štvormesačného obdobia alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia. Ak ESMA do jedného mesiaca nerozhodne, uplatní sa rozhodnutie príslušného orgánu centrálnej protistrany.

Oddiel 2Plánovanie riešenia krízových situácií

Článok 13Plány riešenia krízových situácií

1.  Orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany po konzultácii s príslušným orgánom a orgánom ESMA a v koordinácii s kolégiom pre riešenie krízových situácií v súlade s postupom stanoveným v článku 15 vypracuje plán riešenia krízových situácií pre každú centrálnu protistranu.

2.  V pláne riešenia krízových situácií sa stanovia opatrenia na riešenie krízových situácií, ktoré môže orgán pre riešenie krízových situácií prijať, ak centrálna protistrana spĺňa podmienky na riešenie krízových situácií uvedené v článku 22.

3.  V pláne riešenia krízovej situácie sa zohľadnia aspoň tieto skutočnosti:

a)  zlyhanie centrálnej protistrany v dôsledku:

i)  prípadov zlyhania;

ii)  prípadov nesúvisiacich so zlyhaním;

iii)  širšej finančnej nestability alebo udalosti so systémovým dosahom;

b)  vplyv, ktorý by vykonávanie plánu riešenia krízovej situácie malo na zúčtovacích členov a ich klientov, vrátane prípadov, keď by zúčtovací členovia pravdepodobne boli predmetom opatrení ozdravenia alebo opatrení na riešenie krízovej situácie v súlade so smernicou 2014/59/EÚ, na ktorékoľvek prepojené FMI, finančné trhy, na ktorých poskytuje služby centrálna protistrana, a na finančný systém ako celok;

c)  spôsob a okolnosti, za ktorých centrálna protistrana môže požiadať o používanie facilít centrálnej banky, a určenie aktív, ktoré by sa podľa očakávania mohli považovať za zábezpeku.

4.  V pláne riešenia krízovej situácie sa nepredpokladá žiadne z týchto opatrení:

a)  verejná finančná podpora;

b)  núdzová pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity;

c)  pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity zabezpečená neštandardnou zábezpekou, poskytnutá s mimoriadnym termínom splatnosti a za mimoriadnu úrokovú mieru.

4a.  Plán riešenia krízovej situácie prijíma obozretné predpoklady týkajúce sa finančných zdrojov dostupných ako nástroje riešenia krízových situácií, ktoré môžu byť požadované na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie, a zdrojov, ktoré očakáva, že budú dostupné v súlade s pravidlami a opatreniami centrálnych protistrán v čase, keď vstúpi do riešenia krízovej situácie. Tieto obozretné predpoklady musia byť založené na zisteniach posledných stresových testov vykonaných v súlade s článkom 5 ods. 2a a sú stále platné v scenároch extrémnych trhových podmienok, ktoré sú sprevádzané ozdravením alebo riešením krízovej situácie jednej alebo viacerých centrálnych protistrán, vrátane zlyhania jedného alebo viacerých ďalších zúčtovacích členov nad rámec dvoch zúčtovacích členov, voči ktorým má centrálna protistrana najväčšie expozície.

5.  Orgány pre riešenie krízových situácií preskúmajú plány riešenia krízových situácií a podľa potreby ich minimálne raz ročne aktualizujú, a v každom prípade po zmenách právnej alebo organizačnej štruktúry centrálnej protistrany, jej obchodnej činnosti alebo finančnej situácie alebo akejkoľvek inej zmene, ktorá má podstatný vplyv na účinnosť plánu.

Centrálne protistrany a príslušné orgány bezodkladne informujú orgány pre riešenie krízových situácií o akejkoľvek takejto zmene.

5a.  Plán riešenia krízovej situácie musí jasne rozlišovať, najmä pomocou samostatných oddielov, ak je to možné, medzi scenármi založenými na okolnostiach uvedených v odseku 3 písm. a) bode i), ii), resp. iii),

6.  V pláne riešenia krízovej situácie sa špecifikujú okolnosti a rôzne scenáre pre používanie nástrojov riešenia krízových situácií a výkon právomocí riešiť krízové situácie. Plán riešenia krízovej situácie zahŕňa, keď je to vhodné a možné v kvantifikovanej podobe:

a)  zhrnutie kľúčových prvkov plánu rozlišujúce medzi prípadmi zlyhania, prípadmi nesúvisiacimi so zlyhaním a kombináciou týchto dvoch prípadov;

b)  zhrnutie podstatných zmien centrálnej protistrany, ku ktorým došlo od poslednej aktualizácie plánu riešenia krízovej situácie;

c)  ukážku toho, ako by sa mohli kritické funkcie centrálnej protistrany v potrebnom rozsahu právne a ekonomicky oddeliť od jej ostatných funkcií na zabezpečenie ich kontinuity po začatí všetkých možných foriem riešenia krízovej situácie vrátane zlyhania centrálnej protistrany;

d)  odhad časového rámca na vykonanie každého podstatného aspektu plánu, a to aj na doplnenie finančných zdrojov centrálnej protistrany;

e)  podrobný opis posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie vykonaného v súlade s článkom 16;

f)  opis všetkých opatrení požadovaných podľa článku 17 na riešenie alebo odstránenie prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie zistených na základe posúdenia vykonaného v súlade s článkom 16;

g)  opis postupov určenia hodnoty a predajnosti kritických funkcií a aktív centrálnej protistrany;

h)  podrobný opis mechanizmov na zabezpečenie toho, aby informácie požadované podľa článku 14 boli aktuálne a neustále dostupné orgánom pre riešenie krízových situácií;

i)  vysvetlenie k tomu, ako by sa opatrenia na riešenie krízových situácií mohli financovať bez toho, aby sa počítalo s ktorýmkoľvek z opatrení uvedených v odseku 4;

j)  podrobný opis rôznych stratégií riešenia krízových situácií, ktoré by sa mohli uplatniť podľa rôznych možných scenárov, a ich príslušné časové rámce;

k)  opis kritických vzájomných prepojení medzi centrálnou protistranou a inými účastníkmi trhu vrátane vzájomných prepojení v rámci skupiny, dohôd o interoperabilite a prepojení s inými FMI, spolu so spôsobmi riešenia takýchto vzájomných prepojení;

l)  opis rôznych možností na zabezpečenie:

i)  prístupu k platobným a zúčtovacím službám a iným infraštruktúram;

ii)  včasného vyrovnania záväzkov splatných zúčtovacím členom a ich klientom a akýmkoľvek prepojeným FMI;

iii)  prístupu zúčtovacích členov a ich klientov k cenným papierom alebo hotovostným účtom poskytovaným centrálnou protistranou a k cenným papierom alebo hotovostnej zábezpeke zloženým centrálnej protistrane a v držbe centrálnej protistrany, ktoré dlhuje týmto účastníkom, transparentným a nediskriminačným spôsobom;

iv)  kontinuity v činnostiach prepojení medzi centrálnou protistranou a inými FMI;

v)  prenosnosti aktív a pozícií klientov a nepriamych klientov zúčtovacích členov, ako sa stanovuje v článku 39 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

vi)  zachovania licencií, povolení, uznaní a právnych pomenovaní centrálnej protistrany, ak sú potrebné na pokračovanie vykonávania kritických funkcií centrálnej protistrany vrátane jej uznania na účely uplatňovania príslušných pravidiel konečného zúčtovania a účasti v iných FMI alebo prepojenia s inými FMI;

la)  opis prístupu, ktorý orgán pre riešenie krízových situácií plánuje uplatniť, aby určil rozsah pôsobnosti a hodnotu zmlúv, ktoré majú byť ukončené v súlade s článkom 29;

m)  analýzu vplyvu plánu na zamestnancov centrálnej protistrany vrátane posúdenia všetkých súvisiacich nákladov a opis plánovaných postupov konzultácií s pracovníkmi v rámci procesu riešenia krízovej situácie so zohľadnením všetkých vnútroštátnych pravidiel a systémov dialógu so sociálnymi partnermi;

n)  plán komunikácie s médiami a verejnosťou s cieľom čo najväčšej transparentnosti;

o)  opis základných operácií a systémov na udržiavanie nepretržitého fungovania prevádzkových procesov centrálnej protistrany.

oa)  opis mechanizmov na výmenu informácií v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií pred riešením krízovej situácie a počas neho v súlade s písomnými dohodami a postupmi pre fungovanie kolégií pre riešenie krízových situácií uvedených v článku 4 ods. 1.

Informácie uvedené v odseku 6 písm. a) sa zverejňujú dotknutej centrálnej protistrane. Centrálna protistrana môže orgánu pre riešenie krízových situácií vyjadriť svoje písomné stanovisko k plánu riešenia krízovej situácie. Toto stanovisko musí byť zahrnuté do plánu.

7.  Orgány pre riešenie krízových situácií môžu požiadať centrálne protistrany, aby im poskytli podrobné záznamy zmlúv uvedených v článku 29 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ktorých stranou sú. Orgány pre riešenie krízových situácií môžu stanoviť lehoty na poskytnutie uvedených záznamov a pre rôzne typy zmlúv môžu stanoviť rôzne lehoty.

7a.  Orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany úzko spolupracuje s orgánmi pre riešenie krízových situácií zúčtovacieho člena centrálnej protistrany s cieľom zabezpečiť, aby nenastali žiadne prekážky brániace riešeniu krízovej situácie.

8.  Po konzultácii s ESRB a zohľadňujúc príslušné ustanovenia delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) -2016, ktorým sa dopĺňa smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy prijaté na základe článku 10 ods. 9 smernice 2014/59/EÚ, a dodržiavajúc zásadu proporcionality, ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa bližšie určí obsah plánu riešenia krízovej situácie v súlade s odsekom 6.

Pri vypracúvaní návrhu regulačných technických predpisov ESMA náležite zohľadní úroveň rozdielov medzi vnútroštátnymi právnymi rámcami, najmä v oblasti konkurzného práva, v celej Únii, ako aj odlišné veľkosti a povahu centrálnych protistrán usadených v Únii.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do [OP: vložte dátum: dvanásť mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 14Povinnosť centrálnej protistrany spolupracovať a poskytovať informácie

Centrálne protistrany podľa potreby spolupracujú pri vypracúvaní plánov riešenia krízových situácií a poskytujú orgánom pre riešenie krízových situácií, a to buď priamo, alebo prostredníctvom príslušného orgánu, všetky informácie potrebné na vypracovanie a vykonávanie uvedených plánov, vrátane informácií a analýzy určených v oddiele B prílohy.

Príslušné orgány poskytnú orgánom pre riešenie krízových situácií všetky informácie uvedené v prvom pododseku, ktoré už majú k dispozícii.

Centrálna protistrana si včas vymieňa informácie s príslušnými orgánmi a s orgánom ESMA s cieľom uľahčiť posúdenie rizikových profilov centrálnej protistrany a prepojenosti s inými infraštruktúrami finančného trhu, s inými finančnými inštitúciami a s finančným systémom vo všeobecnosti, ako sa vymedzuje v článkoch 9 a 10 tohto nariadenia.

Článok 15Koordinačný postup pre plány riešenia krízových situácií

1.  Kolégium pre riešenie krízových situácií musí dosiahnuť spoločné rozhodnutie týkajúce sa plánu riešenia krízovej situácie a akýchkoľvek jeho zmien v lehote štyroch mesiacov odo dňa, v ktorom orgán pre riešenie krízových situácií uvedený plán postúpi, ako sa uvádza v odseku 2.

2.  Orgán pre riešenie krízových situácií postúpi kolégiu pre riešenie krízových situácií návrh plánu riešenia krízovej situácie, informácie poskytované v súlade s článkom 14 a akékoľvek ďalšie informácie relevantné pre kolégium pre riešenie krízových situácií.

Orgán pre riešenie krízových situácií musí zabezpečiť, aby orgánu ESMA boli poskytnuté všetky informácie, ktoré sú relevantné pre jeho úlohu v súlade s týmto článkom.

3.  Orgán pre riešenie krízových situácií sa môže rozhodnúť zapojiť orgány tretích krajín do vypracúvania a preskúmania plánu riešenia krízovej situácie za predpokladu, že spĺňajú požiadavky na dôvernosť stanovené v článku 71 a že patria do niektorej z jurisdikcií, v ktorých je zriadený niektorý z týchto subjektov:

i)  materská spoločnosť centrálnej protistrany, ak sa uplatňuje;

ii)  zúčtovací členovia, voči ktorým má centrálna protistrana významnú expozíciu;

iii)  dcérske spoločnosti centrálnej protistrany, ak sa uplatňuje;

iv)  iní poskytovatelia kritických služieb centrálnej protistrane;

iva)  centrálna protistrana s dohodou o interoperabilite s centrálnou protistranou.

4.  ESMA môže na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií pomôcť kolégiu pre riešenie krízových situácií dosiahnuť spoločné rozhodnutie v súlade s článkom 31 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

5.  Ak do štyroch mesiacov odo dňa postúpenia plánu riešenia krízovej situácie kolégium pre riešenie krízových situácií nedosiahne spoločné rozhodnutie, orgán pre riešenie krízových situácií prijme k plánu riešenia krízovej situácie vlastné rozhodnutie. Orgán pre riešenie krízovej situácie prijme svoje rozhodnutie po zohľadnení názorov ostatných členov kolégia pre riešenie krízových situácií vyjadrených počas uvedeného štvormesačného obdobia. Orgán pre riešenie krízových situácií písomne oznámi toto rozhodnutie centrálnej protistrane, v prípade potreby jej materskej spoločnosti, a ostatným členom kolégia pre riešenie krízových situácií.

6.  Ak do konca uvedeného štvormesačného obdobia ktorákoľvek skupina členov kolégia orgánov dohľadu predstavujúca jednoduchú väčšinu členov tohto kolégia v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 postúpi ESMA príslušnú záležitosť týkajúcu sa plánu riešenia krízovej situácie, orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany počká na rozhodnutie, ktoré prijme ESMA v súlade s článkom 19 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010, a rozhodne v súlade s rozhodnutím orgánu ESMA.

Toto štvormesačné obdobie sa považuje za lehotu na zmierenie v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. ESMA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca odo dňa, v ktorom mu bola záležitosť postúpená. Záležitosť sa nepostúpi orgánu ESMA po skončení uvedeného štvormesačného obdobia alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia. Ak orgán ESMA do jedného mesiaca nerozhodne, uplatňuje sa rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií.

7.  Ak sa spoločné rozhodnutie prijme v súlade s odsekom 1 a ak ktorýkoľvek orgán pre riešenie krízových situácií sa domnieva podľa odseku 6, že predmet nesúhlasu zasahuje do fiškálnej zodpovednosti jeho členského štátu, orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany iniciuje opätovné posúdenie plánu riešenia krízovej situácie.

KAPITOLA II

Riešiteľnosť krízovej situácie

Článok 16Posúdenie riešiteľnosti krízovej situácie

1.  Orgán pre riešenie krízových situácií v spolupráci s kolégiom pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 17 posúdi rozsah, v akom je krízová situácia centrálnej protistrany riešiteľná bez toho, aby sa uvažovalo o týchto formách podpory:

a)  ▌ verejnej finančnej podpore;

b)  núdzovej pomoci centrálnej banky na zvýšenie likvidity;

c)  pomoci centrálnej banky na zvýšenie likvidity zabezpečenej neštandardnou zábezpekou, poskytnutej s mimoriadnym termínom splatnosti a za mimoriadnu úrokovú mieru.

2.  Krízová situácia centrálnej protistrany sa považuje za riešiteľnú, ak orgán pre riešenie krízových situácií považuje za realizovateľné a dôveryhodné buď zlikvidovať túto centrálnu protistranu v rámci bežného konkurzného konania, alebo riešiť jej krízovú situáciu uplatnením nástrojov riešenia krízových situácií a výkonom právomocí riešiť krízové situácie pri zabezpečení kontinuity kritických funkcií centrálnej protistrany a zamedzení akémukoľvek použitiu verejných finančných prostriedkov a v maximálnej možnej miere tomu, aby to malo akýkoľvek významný nepriaznivý vplyv na finančný systém.

Nepriaznivý vplyv uvedený v prvom pododseku zahŕňa širšiu finančnú nestabilitu alebo udalosti so systémovým dosahom v ktoromkoľvek členskom štáte.

Orgán pre riešenie krízových situácií včas oznámi orgánu ESMA, že krízovú situáciu centrálnej protistrany považuje za neriešiteľnú.

3.  Na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií centrálna protistrana preukáže, že:

a)  neexistujú žiadne prekážky brániace zníženiu hodnoty nástrojov vlastníctva po výkone právomocí riešiť krízové situácie bez ohľadu na to, či boli plne vyčerpané platné zmluvné dohody alebo iné opatrenia v ozdravnom pláne centrálnej protistrany;

b)  zmluvy centrálnej protistrany so zúčtovacími členmi alebo tretími stranami neumožňujú uvedeným zúčtovacím členom alebo tretím stranám úspešne spochybniť výkon právomocí riešiť krízové situácie orgánom pre riešenie krízových situácií alebo inak zabrániť tomu, aby podliehali uvedeným právomociam.

4.  Na účely posúdenia riešiteľnosti krízovej situácie podľa odseku 1 orgán pre riešenie krízových situácií podľa potreby preskúma náležitosti uvedené v oddiele C prílohy.

4a.  ESMA prijme usmernenia na podporu konvergencie praktík dohľadu a riešenia krízových situácií, pokiaľ ide o uplatnenie oddielu C prílohy do ... [18 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

5.  Orgán pre riešenie krízových situácií vykoná v spolupráci s kolégiom pre riešenie krízových situácií posúdenie riešiteľnosti krízovej situácie súčasne s vypracovaním a aktualizovaním plánu riešenia krízovej situácie v súlade s článkom 13.

Článok 17Riešenie alebo odstránenie prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie

1.  Ak v nadväznosti na posúdenie v článku 16 a po konzultácii s kolégiom pre riešenie krízových situácií orgán pre riešenie krízových situácií dospeje k záveru, že existujú podstatné prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie centrálnej protistrany, orgán pre riešenie krízových situácií v spolupráci s príslušným orgánom vypracuje správu a predloží ju centrálnej protistrane a kolégiu pre riešenie krízových situácií.

V správe uvedenej v prvom pododseku sa analyzujú prekážky ▌ brániace účinnému používaniu nástrojov riešenia krízových situácií a výkonu právomocí riešiť krízové situácie vo vzťahu k centrálnej protistrane, zohľadňuje sa ich vplyv na obchodný model centrálnej protistrany a odporučia sa cielené opatrenia na ich odstránenie ▌, ak je to možné.

2.  Požiadavka, aby kolégiá pre riešenie krízových situácií dosiahli spoločné rozhodnutie o plánoch riešenia krízových situácií podľa článku 15, sa po predložení správy uvedenej v odseku 1 pozastavuje až do schválenia opatrení na odstránenie podstatných prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie orgánom pre riešenie krízových situácií podľa odseku 3 tohto článku alebo do rozhodnutia o alternatívnych opatreniach podľa odseku 4 tohto článku.

3.  Do štyroch mesiacov od dátumu prijatia správy predloženej v súlade s odsekom 1 centrálna protistrana navrhne orgánu pre riešenie krízových situácií možné opatrenia na riešenie alebo odstránenie podstatných prekážok uvedených v správe. Orgán pre riešenie krízových situácií oznamuje kolégiu pre riešenie krízových situácií každé opatrenie, ktoré navrhla centrálna protistrana. Orgán pre riešenie krízových situácií a kolégium pre riešenie krízových situácií posúdia v súlade s článkom 18 ods. 1 písm. b), či sa danými opatreniami účinne riešia alebo odstraňujú uvedené prekážky.

4.  Ak orgán pre riešenie krízových situácií po zohľadnení stanoviska kolégia pre riešenie krízových situácií dospeje k záveru, že opatreniami, ktoré navrhla centrálna protistrana v súlade s odsekom 3, by sa prekážky identifikované v správe účinne neobmedzili ani neodstránili, orgán pre riešenie krízových situácií stanoví alternatívne opatrenia, ktoré oznámi kolégiu pre riešenie krízových situácií na účely dosiahnutia spoločného rozhodnutie v súlade s článkom 18.

V alternatívnych opatreniach uvedených v prvom pododseku sa zohľadňujú tieto skutočnosti:

a)  ohrozenie finančnej stability vyplývajúce z týchto prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie centrálnej protistrany;

b)  vplyv alternatívnych opatrení na konkrétnu centrálnu protistranu, jej zúčtovacích členov a ich klientov, na ktorúkoľvek prepojenú FMI a na vnútorný trh;

ba)  účinky na poskytovanie integrovaných zúčtovacích služieb pre rôzne produkty a stanovenie marží pre portfólio pre všetky triedy aktív.

Na účely druhého pododseku písm. b) orgán pre riešenie krízových situácií konzultuje s príslušným orgánom, kolégiom orgánov dohľadu a kolégiom pre riešenie krízových situácií a prípadne aj s ESRB.

5.  Orgán pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 18 písomne oznámi centrálnej protistrane priamo alebo nepriamo prostredníctvom príslušného orgánu alternatívne opatrenia na dosiahnutie cieľa, ktorým je odstránenie prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie. Orgán pre riešenie krízových situácií zdôvodní, prečo by sa opatreniami, ktoré navrhla centrálna protistrana, nedali odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie, a ako by alternatívne opatrenia ich odstránenie účinne dosiahli.

6.  Centrálna protistrana do jedného mesiaca navrhne plán, ako má v úmysle vykonať alternatívne opatrenia v lehote, ktorú stanoví orgán pre riešenie krízových situácií.

7.  Len na účely odseku 4 orgán pre riešenie krízových situácií v koordinácii s príslušným orgánom môže:

a)  požadovať, aby centrálna protistrana revidovala alebo vypracovala dohody o službách, či už v rámci skupiny, alebo s tretími stranami, na zabezpečenie poskytovania kritických funkcií;

b)  požadovať, aby centrálna protistrana obmedzila svoje maximálne individuálne a súhrnné nekryté expozície;

c)  požadovať, aby centrálna protistrana urobila zmeny v tom, ako vyberá a drží marže podľa článku 41 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

d)  požadovať, aby centrálna protistrana urobila zmeny v zložení a počte jej fondov pre prípad zlyhania uvedených v článku 42 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

e)  uložiť centrálnej protistrane špecifickú alebo pravidelnú dodatočnú povinnosť poskytnúť informácie;

f)  požadovať, aby centrálna protistrana sama odpredala konkrétne aktíva;

g)  požadovať, aby centrálna protistrana obmedzila alebo ukončila konkrétne existujúce alebo navrhované činnosti;

h)  požadovať, aby centrálna protistrana urobila zmeny vo svojom ozdravnom pláne, prevádzkových pravidlách a iných zmluvných dohodách;

i)  obmedziť rozvoj nových alebo existujúcich oblastí obchodnej činnosti alebo poskytovanie nových či existujúcich služieb alebo zabrániť takémuto rozvoju alebo poskytovaniu;

j)  požadovať zmeny právnych alebo prevádzkových štruktúr centrálnej protistrany alebo ktoréhokoľvek subjektu skupiny, ktorý je pod jej priamou alebo nepriamou kontrolou, s cieľom zabezpečiť, aby kritické funkcie bolo možné právne a prevádzkovo oddeliť od ostatných funkcií prostredníctvom uplatnenia nástrojov riešenia krízových situácií;

k)  požadovať, aby centrálna protistrana zriadila materskú finančnú holdingovú spoločnosť v členskom štáte alebo materskú finančnú holdingovú spoločnosť v Únii;

l)  požadovať, aby centrálna protistrana ▌emitovala záväzky, ktoré možno odpísať a konvertovať, alebo aby vyčlenila iné zdroje na zvýšenie kapacity na absorpciu strát, rekapitalizáciu a doplnenie predfinancovaných zdrojov;

m)  požadovať, aby centrálna protistrana ▌prijala ďalšie kroky s cieľom umožniť, aby kapitál, iné záväzky a zmluvy dokázali absorbovať straty, rekapitalizovať centrálnu protistranu alebo doplniť predfinancované zdroje. Opatrenia, o ktorých sa uvažuje, môžu zahŕňať najmä pokus opätovne prerokovať každý záväzok, ktorý CCP emitovala, alebo revidovať zmluvné podmienky s cieľom zabezpečiť, aby sa každé rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií odpísať, konvertovať alebo reštrukturalizovať takýto záväzok, nástroj alebo zmluvu vykonalo podľa práva jurisdikcie, ktoré sa vzťahuje na tento záväzok alebo nástroj;

n)   ▌

na)  obmedziť alebo pozastaviť prepojenia interoperability centrálnej protistrany, ak takéto obmedzenie alebo pozastavenie sú nevyhnutné na zabránenie nepriaznivému vplyvu, ktorý by uplatnenie ozdravných nástrojov a výkon právomocí riešiť krízové situácie mohli mať na interoperabilné centrálne protistrany.

Článok 18Koordinačný postup pri riešení alebo odstraňovaní prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie

1.  Kolégium pre riešenie krízových situácií musí dosiahnuť spoločné rozhodnutie týkajúce sa:

a)  určenia podstatných prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie podľa článku 16 ods. 1;

b)  podľa potreby posúdenia opatrení, ktoré navrhla centrálna protistrana podľa článku 17 ods. 3;

c)  alternatívnych opatrení požadovaných podľa článku 17 ods. 4.

2.  Spoločné rozhodnutie o určení podstatných prekážok brániacich riešiteľnosti krízových situácií uvedených v odseku 1 písm. a) sa musí prijať do štyroch mesiacov od predloženia správy uvedenej v článku 17 ods. 1 kolégiu pre riešenie krízových situácií.

Spoločné rozhodnutie uvedené v odseku 1 písm. b) a c) sa musí prijať do štyroch mesiacov od predloženia opatrení, ktoré navrhla centrálna protistrana, s cieľom odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie.

Orgán pre riešenie krízových situácií odôvodní a písomne oznámi spoločné rozhodnutia uvedené v odseku 1 centrálnej protistrane a, ak sa uplatňuje, jej materskej spoločnosti.

ESMA môže na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií pomôcť kolégiu pre riešenie krízových situácií dosiahnuť spoločné rozhodnutie v súlade s článkom 31 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

3.  Ak do štyroch mesiacov odo dňa postúpenia správy uvedenej v článku 17 ods. 1 kolégium pre riešenie krízových situácií neprijme spoločné rozhodnutie, orgán pre riešenie krízových situácií prijme vlastné rozhodnutie o vhodných opatreniach, ktoré treba prijať v súlade s článkom 17 ods. 5. Orgán pre riešenie krízových situácií prijme svoje rozhodnutie po zohľadnení názorov ostatných členov kolégia pre riešenie krízových situácií vyjadrených počas uvedeného štvormesačného obdobia.

Orgán pre riešenie krízových situácií písomne oznámi toto rozhodnutie centrálnej protistrane, v prípade potreby jej materskej spoločnosti, a ostatným členom kolégia pre riešenie krízových situácií.

4.  Ak do konca uvedeného štvormesačného obdobia ktorákoľvek skupina členov kolégia orgánov dohľadu predstavujúca jednoduchú väčšinu členov tohto kolégia v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 postúpi orgánu ESMA záležitosť uvedenú v článku 17 ods. 7 písm. j), k) alebo n), orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany odloží svoje rozhodnutie a počká na akékoľvek rozhodnutie, ktoré ESMA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia. V takomto prípade orgán pre riešenie krízových situácií prijme svoje rozhodnutie v súlade s rozhodnutím ESMA.

Toto štvormesačné obdobie sa považuje za lehotu na zmierenie v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. ESMA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca odo dňa, v ktorom mu bola záležitosť postúpená. Záležitosť sa nepostúpi orgánu ESMA po skončení uvedeného štvormesačného obdobia alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia. Ak orgán ESMA do jedného mesiaca nerozhodne, uplatňuje sa rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií.

HLAVA IV

VČASNÁ INTERVENCIA

Článok 19Opatrenia včasnej intervencie

1.  Ak centrálna protistrana porušuje prudenciálne požiadavky nariadenia (EÚ) č. 648/2012 alebo je pravdepodobné, že ich poruší, alebo ak predstavuje riziko pre finančnú stabilitu globálneho finančného systému, finančného systému Únie alebo častí týchto systémov, alebo ak príslušný orgán určí, že existujú iné náznaky vývoja, ktoré by mohli mať vplyv na operácie centrálnej protistrany, najmä jej schopnosť poskytovať zúčtovacie služby, príslušný orgán môže:

a)  požadovať, aby centrálna protistrana aktualizovala ozdravný plán v súlade s článkom 9, ak sa okolnosti, ktoré vyžadovali včasnú intervenciu, odlišujú od predpokladov uvedených v pôvodnom ozdravnom pláne;

b)  požadovať, aby centrálna protistrana v konkrétnom časovom rámci uplatnila jeden alebo viac mechanizmov alebo opatrení stanovených v ozdravnom pláne. Ak sa plán aktualizuje podľa písmena a), uvedené mechanizmy alebo opatrenia zahŕňajú všetky aktualizované mechanizmy alebo opatrenia;

c)  požadovať, aby centrálna protistrana určila príčiny porušovania alebo pravdepodobného porušenia, ako sa uvádza v odseku 1, a vypracovala akčný program vrátane vhodných opatrení a časových rámcov;

d)  požadovať, aby centrálna protistrana zvolala zasadnutie svojich akcionárov alebo, ak centrálna protistrana túto požiadavku nesplní, zvolať zasadnutie sám. Príslušný orgán v obidvoch prípadoch stanoví program vrátane rozhodnutí, ktorých prijatie majú akcionári zvážiť;

e)  požadovať, aby bol odvolaný alebo nahradený jeden alebo viacerí členovia rady alebo vrcholového manažmentu, ak sa zistí, že ktorákoľvek z týchto osôb nie je schopná vykonávať svoje povinnosti podľa článku 27 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

f)  požadovať zmeny v obchodnej stratégii centrálnej protistrany;

g)  požadovať zmeny v právnych alebo prevádzkových štruktúrach centrálnej protistrany;

h)  poskytnúť orgánu pre riešenie krízových situácií všetky informácie potrebné na aktualizáciu plánu riešenia krízovej situácie centrálnej protistrany s cieľom pripraviť sa na možné riešenie krízovej situácie centrálnej protistrany a ocenenie jej aktív a záväzkov v súlade s článkom 24 vrátane informácií požadovaných prostredníctvom kontrol na mieste;

i)  podľa potreby a v súlade s odsekom 4 požadovať vykonávanie ozdravných opatrení centrálnej protistrany;

j)  požadovať, aby sa centrálna protistrana zdržala vykonávania určitých ozdravných opatrení, ak príslušný orgán určil, že vykonávanie uvedených opatrení môže mať nepriaznivý vplyv na finančnú stabilitu alebo neprimerane poškodiť záujmy klientov;

k)  požadovať, aby centrálna protistrana včas doplnila svoje finančné zdroje;

ka)  výnimočne a jednorazovo umožniť klientom zúčtovacích členov zúčastniť sa priamo na aukciách a súčasne v prípade týchto klientov upustiť od prudenciálnych požiadaviek podľa hlavy IV kapitoly 3 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 iných ako maržové požiadavky stanovené v článku 41 nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Zúčtovací členovia klientov podrobne informujú klientov o aukcii a uľahčia klientom postup podávania ponúk. Požadované platby marží zo strany klientov sa realizujú prostredníctvom zúčtovacieho člena, ktorý nezlyhal;

kb)  obmedziť alebo zakázať v čo najväčšej možnej miere akékoľvek odmeňovanie z vlastného imania a nástrojov považovaných za vlastné imanie bez toho, aby došlo k priamemu zlyhaniu, vrátane výplat dividend a spätných výkupov centrálnou protistranou, a môže obmedziť, zakázať alebo zmraziť akékoľvek platby pohyblivej zložky odmeňovania podľa smernice 2013/36/EÚ a usmernení EBA/GL/2015/22, dobrovoľných platieb dôchodkového zabezpečenia alebo odstupného pre manažment.

2.  Pre každé z uvedených opatrení príslušný orgán stanoví primeranú lehotu a po ich prijatí zhodnotí účinnosť uvedených opatrení.

2a.  Na opatrenia včasnej intervencie prijaté príslušným orgánom v súlade s týmto nariadením sa neuplatnia pravidlá vnútroštátneho konkurzného práva týkajúce sa neplatnosti alebo nevymáhateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú veriteľov.

3.  Príslušný orgán môže opatrenia uvedené v odseku 1 písm. a) až k) uplatniť až po zohľadnení vplyvu uvedených opatrení v ďalších členských štátoch, v ktorých centrálna protistrana pôsobí alebo poskytuje služby, najmä ak sú operácie centrálnej protistrany kritické alebo dôležité pre miestne finančné trhy vrátane miest, v ktorých sú zriadené prepojené obchodné miesta a FMI zúčtovacích členov.

4.  Príslušný orgán môže opatrenie uvedené v odseku 1 písm. i) uplatniť iba vtedy, ak je toto opatrenie vo verejnom záujme a je nevyhnutné na dosiahnutie niektorého z týchto cieľov:

a)  udržanie finančnej stability Únie;

b)  udržanie kontinuity kritických funkcií centrálnej protistrany transparentným a nediskriminačným spôsobom;

c)  udržanie a zlepšenie finančnej odolnosti centrálnej protistrany.

Príslušný orgán neuplatňuje opatrenie uvedené v odseku 1 písm. i) vo vzťahu k opatreniam týkajúcich sa prevodu majetku, práv alebo záväzkov inej centrálnej protistrany.

5.  Ak centrálna protistrana iniciovala postupnosť pri zlyhaní v súlade s článkom 45 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, bezodkladne o tom informuje príslušný orgán a orgán pre riešenie krízových situácií a vysvetlí, či je táto udalosť odzrkadlením slabých stránok alebo problémov tejto centrálnej protistrany.

6.  Ak sú splnené podmienky uvedené v odseku 1, príslušný orgán to musí oznámiť orgánu ESMA a orgánu pre riešenie krízových situácií a konzultovať s kolégiom orgánov dohľadu.

Po uvedených oznámeniach a konzultácii s kolégiom orgánov dohľadu príslušný orgán rozhodne, či uplatní niektoré z opatrení uvedených v odseku 1. Príslušný orgán oznámi rozhodnutie o opatreniach, ktoré sa majú prijať, kolégiu orgánov dohľadu, orgánu pre riešenie krízových situácií a orgánu ESMA.

7.  Orgán pre riešenie krízových situácií môže v nadväznosti na oznámenie podľa odseku 6 prvého pododseku požiadať centrálnu protistranu, aby kontaktovala možných kupujúcich s cieľom pripraviť sa na riešenie jej krízovej situácie s výhradou podmienok stanovených v článku 41 a ustanovení upravujúcich dôvernosť stanovených v článku 71, ako aj rámca pre skúmanie trhu stanoveného v článku 11 nariadenia (EÚ) č. 596/2014 a v príslušných delegovaných a vykonávacích právnych predpisoch.

Článok 20Odvolanie vrcholového manažmentu a rady

Ak dôjde k výraznému zhoršeniu finančnej situácie centrálnej protistrany, alebo ak centrálna protistrana porušuje svoje právne požiadavky vrátane svojich prevádzkových pravidiel a ostatné opatrenia prijaté v súlade s článkom 19 nie sú dostatočné na zvrátenie tejto situácie, môžu príslušné orgány požadovať úplné alebo čiastočné odvolanie vrcholového manažmentu alebo rady centrálnej protistrany.

Vymenovanie nového vrcholového manažmentu alebo rady sa uskutoční v súlade s článkom 27 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a podlieha schváleniu alebo súhlasu príslušného orgánu.

HLAVA IVa

Krytie strát

Článok 20aEmisia nástrojov vlastníctva k budúcim ziskom zúčtovacích členov a klientov, ktorí utrpeli straty

1.  Ak centrálna protistrana pri ozdravení v prípade nesúvisiacom so zlyhaním použije voči nezlyhávajúcim zúčtovacím členom a ich klientom uvedeným v jej ozdravnom pláne mechanizmy a opatrenia na zníženie akýchkoľvek ziskov splatných zo strany centrálnej protistrany nezlyhávajúcim zúčtovacím členom a ich klientom uvedeným v jej ozdravnom pláne podľa článku 9 ods. 7b bodu (l)(ii) písm. b), ktoré siahajú nad rámec postupnosti pri zlyhaní ustanovenej v článku 45 nariadenia (EÚ) 648/2012 o nezlyhávajúcich zúčtovacích členoch a ich klientoch, a v dôsledku toho nevstúpi do režimu riešenia krízovej situácie, príslušný orgán centrálnej protistrany môže po obnove rovnováhy pozícií buď požadovať, aby centrálna protistrana zúčastneným stratu nahradila vo forme peňažných platieb, prípadne aby centrálna protistrana vydala nástroje vlastníctva k svojim budúcim ziskom.

Hodnota nástrojov vlastníctva k budúcim ziskom centrálnej protistrany vydaných každému dotknutému nezlyhávajúcemu zúčtovaciemu členovi, ktoré sa musia previesť na klientov vo vhodnej forme, je úmerná jeho strate a vychádza z ocenenia vykonaného v súlade s článkom 24 ods. 3. Tieto nástroje vlastníctva oprávňujú ich držiteľa každoročne prijímať platby od centrálnej protistrany, až kým sa strata v priebehu primeraného maximálneho počtu rokov odo dňa vydania v plnom rozsahu nevyrovná. Na platby súvisiace s týmito nástrojmi vlastníctva sa použije primeraná časť ročného zisku centrálnej protistrany.

2.  V tomto článku sa neznižuje zodpovednosť zúčtovacích členov pri uplatnení strát, ktoré presahujú rámec postupnosti pri zlyhaní.

3.  ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie určiť poradie, v ktorom sa náhrady musia zaplatiť, premeraný maximálny počet rokov a primeranú maximálnu časť ročných ziskov centrálnej protistrany, ktoré sú uvedené v druhom pododseku odseku 1.

ESMA predloží uvedený tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do [XXX od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Komisia je splnomocnená doplniť toto nariadenie prijatím regulačných technických predpisov uvedených v tomto odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

HLAVA V

RIEŠENIE KRÍZOVÝCH SITUÁCIÍ

KAPITOLA ICiele, podmienky a všeobecné zásady

Článok 21 Ciele riešenia krízových situácií

1.  Pri uplatňovaní nástrojov na riešenie krízových situácií a vykonávaní príslušných právomocí prihliada orgán pre riešenie krízových situácií na všetky ciele riešenia krízových situácií a vyvažuje ich podľa povahy a okolností každého prípadu:

a)  zabezpečiť kontinuitu výkonu kritických funkcií centrálnej protistrany, najmä:

(i)  načas vyrovnávať záväzky centrálnej protistrany voči jej zúčtovacím členom a ich klientom;

(ii)  zabezpečiť nepretržitý prístup zúčtovacích členov k cenným papierom alebo hotovostným účtom poskytovaným centrálnou protistranou a k cenným papierom alebo hotovostnej zábezpeke, ktoré má v mene uvedených zúčtovacích členov v držbe centrálna protistrana;

b)  zabezpečovať kontinuitu prepojení s ostatnými FMI, ktoré by v prípade narušenia mali podstatný negatívny vplyv na finančnú stabilitu alebo na funkcie včasného vykonania platobných príkazov, zúčtovania, vyrovnania a vedenia záznamov;

c)  zabrániť významným nepriaznivým vplyvom na finančný systém, najmä predchádzaním šírenia finančných ťažkostí na zúčtovacích členov centrálnej protistrany, ich klientov alebo na finančný systém ako taký vrátane FMI a na zachovanie dôvery na trhu a vo verejnosti;

d)  ochraňovať verejné prostriedky minimalizáciou závislosti od verejnej finančnej podpory a potenciálnych strát pre daňovníkov;

e)  minimalizovať náklady na riešenie krízových situácií pre všetkých dotknutých partnerov a zabrániť znehodnoteniu centrálnej protistrany okrem prípadov, ak by takéto znehodnotenie bolo nevyhnutné na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie.

2.  Rada a vrcholový manažment centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, poskytnú orgánu pre riešenie krízových situácií všetku súčinnosť potrebnú na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie.

Článok 22Podmienky riešenia krízovej situácie

1.  Orgán pre riešenie krízových situácií prijme opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k centrálnej protistrane za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:

a)  centrálna protistrana zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, čo zistil niektorý z týchto orgánov:

i)  príslušný orgán po porade s orgánom pre riešenie krízových situácií;

ii)  orgán pre riešenie krízových situácií po porade s príslušným orgánom, ak orgán pre riešenie krízových situácií má nástroje potrebné na to, aby mohol dospieť k uvedenému záveru;

b)  nie sú reálne vyhliadky, že by sa po zohľadnení všetkých relevantných okolností dalo zlyhaniu centrálnej protistrany v primeranej lehote zabrániť prijatím alternatívnych opatrení súkromného sektora alebo orgánov dohľadu vrátane opatrení včasnej intervencie; a

c)  opatrenie na riešenie krízovej situácie je potrebné vo verejnom záujme na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie pri vykonávaní zmluvných dojednaní o rozdelení straty centrálnej protistrany alebo ak takéto ustanovenia nie sú komplexné a likvidácia centrálnej protistrany v rámci bežného konkurzného konania by uvedené ciele nesplnila v rovnakom rozsahu.

Na účely písmena a) bodu ii) príslušný orgán poskytne orgánu pre riešenie krízových situácií bezodkladne a z vlastnej iniciatívy všetky informácie, ktoré môžu upozorňovať, že centrálna protistrana zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá. Príslušný orgán tiež na požiadanie bezodkladne poskytne orgánu pre riešenie krízových situácií všetky ďalšie informácie potrebné na to, aby orgán pre riešenie krízových situácií mohol vykonať posúdenie.

2.  Na účely odseku 1 písm. a) platí, že centrálna protistrana zlyháva alebo sa javí, že zlyhá, ak sa vyskytne jedna alebo niekoľko týchto okolností:

a)  centrálna protistrana porušuje alebo pravdepodobne poruší požiadavky na udelenie povolenia spôsobom, ktorý môže byť dôvodom na odobratie povolenia podľa článku 20 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

b)  centrálna protistrana nie je alebo pravdepodobne nebude schopná poskytovať niektorú kritickú funkciu;

c)  centrálna protistrana nie je alebo pravdepodobne nebude schopná obnoviť svoju životaschopnosť vykonaním opatrení na ozdravenie;

d)  centrálna protistrana nie je alebo pravdepodobne nebude schopná uhrádzať včas svoje splatné dlhy ani ostatné záväzky;

e)  centrálna protistrana vyžaduje ▌ verejnú finančnú podporu.

Na účely písmena e) sa opatrenie nepovažuje za verejnú finančnú podporu, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

i)  má podobu štátnej záruky na zaručenie nástrojov likvidity, ktoré poskytujú centrálne banky podľa svojich podmienok, alebo podobu štátnej záruky na novo emitované prednostné záväzky;

(ia)  žiadna z okolností uvedených v písmenách a), b), c) alebo d) tohto odseku nie je prítomná v čase poskytnutia verejnej finančnej podpory,

(ib)  štátne záruky uvedené v bode i) sú potrebné na nápravu vážneho narušenia hospodárstva členského štátu a zachovanie finančnej stability,

ii)  štátne záruky uvedené v bode i) sa obmedzujú na solventné centrálne protistrany za podmienky konečného schválenia v kontexte rámca Únie pre štátnu pomoc, sú preventívne a dočasné, primerané účelom nápravy dôsledkov vážneho narušenia uvedeného v odseku (ib) a nepoužijú sa na vyrovnanie strát, ktoré centrálnej protistrane vznikli alebo pravdepodobne jej vzniknú v budúcnosti;

3.  Orgán pre riešenie krízových situácií môže tiež prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie, ak sa domnieva, že centrálna protistrana uplatňuje alebo má v úmysle uplatniť opatrenia na ozdravenie, ktoré by mohli zabrániť zlyhaniu centrálnej protistrany, ale majú významné nepriaznivé vplyvy na finančný systém.

3a.  Voči rozhodnutiu prijatému orgánom pre riešenie krízových situácií, podľa ktorého centrálna protistrana zlyháva alebo sa javí, že zlyhá, je možné uplatniť opravný prostriedok iba s odôvodnením, že na základe informácií, ktoré boli v tom čase k dispozícii, bolo toto rozhodnutie subjektívne a neprimerané.

4.  ESMA prijme usmernenia na podporu konvergencie postupov dohľadu a riešenia krízových situácií pri zohľadnení okolností, za ktorých centrálna protistrana zlyháva alebo sa javí, že zlyhá [Úrad pre publikácie: doplňte dátum 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], podľa potreby pri uvážení rôznej veľkosti a povahy centrálnej protistrany so sídlom v Únii.

Pri prijímaní uvedených usmernení prihliada ESMA na usmernenia vydané v súlade s článkom 32 ods. 6 smernice 2014/59/EÚ.

Článok 23

Všeobecné zásady riešenia krízových situácií

Orgán pre riešenie krízových situácií prijme všetky opatrenia vhodné na uplatňovanie nástrojov na riešenie krízových situácií uvedených v článku 27 a na vykonávanie právomocí riešiť krízové situácie uvedených v článku 48 v súlade s týmito zásadami:

a)  všetky zmluvné záväzky a iné opatrenia v ozdravnom pláne centrálnej protistrany sa uplatnia ▌v rozsahu, v akom neboli vyčerpané pred vstupom do režimu riešenia krízových situácií, pokiaľ orgán pre riešenie krízových situácií za mimoriadnych okolností nerozhodne, že na včasné dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií je vhodnejšie uplatniť nástroje na riešenie krízových situácií alebo vykonať právomoci na riešenie krízových situácií;

b)  akcionári centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, znášajú prvé straty po uplatnení všetkých povinností a mechanizmov uvedených v písmene a) v súlade s uvedeným písmenom;

c)  veritelia centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, znášajú straty po akcionároch podľa poradia prednosti svojich nárokov v rámci bežného konkurzného konania, pokiaľ nie je v tomto nariadení výslovne stanovené inak;

d)  s veriteľmi centrálnej protistrany tej istej triedy sa zaobchádza rovnako;

e)  žiadnemu z akcionárov centrálnej protistrany, jej veriteľov a zúčtovacích členov alebo ich klientov nevzniknú vyššie straty, než by vznikli podľa článku 60;

f)  rada a vrcholový manažment centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, sa vymenia okrem tých prípadov, keď orgán pre riešenie krízových situácií usúdi, že na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie je nevyhnutné zachovať celú radu a vrcholový manažment alebo ich časť;

g)  orgány pre riešenie krízových situácií informujú zástupcov zamestnancov a konzultujú s nimi v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo praxou;

h)  ak je centrálna protistrana súčasťou skupiny, orgány pre riešenie krízových situácií zohľadnia vplyv na ostatné subjekty skupiny a na skupinu ako celok.

KAPITOLA II Oceňovanie

Článok 24

Ciele oceňovania

1.  Orgány pre riešenie krízových situácií zabezpečia, aby sa každé opatrenie na riešenie krízovej situácie prijímalo na základe ocenenia, ktorým sa zabezpečí spravodlivé, obozretné a realistické posúdenie aktív, záväzkov, práv a povinností centrálnej protistrany.

2.  Skôr, ako orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne, že je krízovú situáciu centrálnej protistrany potrebné riešiť, zabezpečí prvé ocenenie s cieľom zistiť, či sú splnené podmienky pre riešenie krízovej situácie podľa článku 22 ods. 1.

3.  Po tom, ako orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne, že krízovú situáciu centrálnej protistrany je potrebné riešiť, zabezpečí druhé ocenenie s cieľom:

a)  podložiť rozhodnutie o vhodných opatreniach na riešenie krízovej situácie, ktoré sa majú prijať;

b)  zabezpečiť, aby sa všetky straty aktív a práv centrálnej protistrany v okamihu použitia nástrojov na riešenie krízových situácií plne uznali;

c)  podložiť rozhodnutie o rozsahu zrušenia nástrojov vlastníctva alebo zriedenia ich hodnoty a rozhodnutie o hodnote a počte nástrojov vlastníctva vydaných alebo prevedených na základe výkonu právomocí riešiť krízové situácie;

d)  podložiť rozhodnutie o rozsahu odpísania alebo konverzie akýchkoľvek nezabezpečených záväzkov vrátane dlhových nástrojov;

e)  ak sa použijú nástroje na rozdelenie strát a pozícií, podložiť rozhodnutie o rozsahu strát, ktoré sa uplatnia voči nárokom dotknutých veriteľov, nevyrovnaným záväzkom alebo pozíciám vo vzťahu k centrálnej protistrane a o rozsahu a nevyhnutnosti výzva na dodanie likvidity v prípade riešenia krízových situácií;

f)  ak sa ako nástroj použije preklenovacia centrálna protistrana, podložiť rozhodnutie o aktívach, záväzkoch, právach a povinnostiach alebo nástrojoch vlastníctva, ktoré sa môžu previesť na preklenovaciu centrálnu protistranu, ako aj rozhodnutie o výške akejkoľvek protihodnoty, ktorá sa môže vyplatiť centrálnej protistrane, ktorej krízová situácia sa rieši, prípadne držiteľom nástrojov vlastníctva;

g)  ak sa ako nástroj použije odpredaj obchodnej činnosti, podložiť rozhodnutie o aktívach, záväzkoch, právach a povinnostiach alebo nástrojoch vlastníctva, ktoré sa môžu previesť na tretiu stranu ako kupujúceho, ako aj znalosti orgánu pre riešenie krízových situácií o tom, čo predstavuje komerčné podmienky na účely článku 40;

ga)  cena každého ukončenia zmluvy zo strany orgánu pre riešenie krízových situácií musí čo najviac vychádzať zo spravodlivej trhovej ceny určenej na základe pravidiel a mechanizmov centrálnej protistrany a iný spôsob určenia ceny sa môže použiť iba vtedy, ak to orgán pre riešenie krízových situácii bude považovať za nevyhnutné.

Na účely písmena d) sa v ocenení zohľadnia všetky straty, ktoré by absorbovalo uplatnenie všetkých nevyrovnaných záväzkov zúčtovacích členov alebo iných tretích strán voči centrálnej protistrane, a úroveň konverzie, ktorá sa má uplatniť na dlhové nástroje.

4.  Oceňovanie uvedené v odsekoch 2 a 3 môže podliehať opravnému prostriedku v súlade s článkom 72 iba spolu s rozhodnutím o použití nástroja na riešenie krízovej situácie alebo o výkone právomoci riešiť krízovú situáciu.

Článok 25

Požiadavky na oceňovanie

1.  Orgán pre riešenie krízových situácií zabezpečí, aby ocenenie podľa článku 24 vykonali:

a)  osoba nezávislá od akéhokoľvek orgánu verejnej moci a od centrálnej protistrany;

b)  orgán pre riešenie krízových situácií, ak uvedené ocenenie nemôže vykonať osoba uvedená v písmene a).

2.  Ocenenie uvedené v článku 24 sa považujú za konečné, ak ho vykonala osoba uvedená v odseku 1 písm. a) a sú splnené všetky požiadavky stanovené v tomto článku.

3.  Bez toho, aby bol dotknutý rámec Únie pre štátnu pomoc, je konečné ocenenie podľa potreby založené na obozretných predpokladoch a nepredpokladá sa v ňom, že by od okamihu prijatia opatrenia na riešenie krízovej situácie mohla byť centrálnej protistrane poskytnutá akákoľvek ▌ verejná finančná podpora, akákoľvek núdzová pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity alebo akákoľvek pomoc centrálnej banky na zvýšenie likvidity za neštandardných podmienok poskytnutia zábezpeky, splatnosti a úrokových sadzieb. V ocenení sa zohľadní aj prípadné vymáhanie všetkých primeraných výdavkov centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, v súlade s článkom 27 ods. 9.

4.  Konečné ocenenie doplnia tieto informácie, ktoré má k dispozícii centrálna protistrana:

a)  aktualizovaná súvaha a správa o finančnej situácii centrálnej protistrany vrátane zostávajúcich dostupných predfinancovaných zdrojoch a nevyrovnaných finančných záväzkoch;

b)  záznamy o zúčtovaných zmluvách podľa článku 29 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

c)  všetky informácie o trhových a účtovných hodnotách jej aktív, záväzkov a pozícií vrátane príslušných nárokov a nevyrovnaných záväzkov dlžných alebo splatných centrálnej protistrane.

5.  V konečnom ocenení sa uvedie ďalšie rozdelenie veriteľov na triedy podľa ich prednosti podľa príslušného konkurzného práva. Ocenenie musí obsahovať aj predpokladaný režim uplatňovania zásady uvedenej v článku 23 písm. e) pre každú triedu akcionárov a veriteľov.

Predpokladaný režim uvedený v prvom pododseku nemá vplyv na oceňovanie uvedené v článku 61.

6.  Po zohľadnení všetkých regulačných technických predpisov vypracovaných v súlade s článkom 36 ods. 14 a 15 smernice 2014/59/EÚ vypracuje ESMA návrh regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť:

a)  okolnosti, za ktorých sa na účely odseku 1 tohto článku osoba považuje za nezávislú od orgánu pre riešenie krízových situácií, ako aj od centrálnej protistrany;

b)  metodiku posudzovania hodnoty aktív a záväzkov centrálnej protistrany;

c)  odlíšenie oceňovania podľa článkov 24 a článku 61.

ESMA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických noriem do [Úrad pre publikácie: vložte dátum: do 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 26

Predbežné oceňovanie

1.  Ocenenie uvedené v článku 24, ktoré nespĺňa požiadavky stanovené v článku 25 ods. 2, sa považuje za predbežné.

Predbežné ocenenie musí obsahovať rezervu na dodatočné straty a jej primerané odôvodnenie.

2.  Ak orgány pre riešenie krízových situácií prijmú opatrenie na riešenie krízovej situácie na základe predbežného ocenenia, zabezpečia čo najskôr vypracovanie konečného ocenenia.

Orgán pre riešenie krízových situácií zabezpečí, aby konečné ocenenie uvedené v prvom pododseku:

a)  umožnilo uznať všetky straty v účtovníctve centrálnej protistrany v plnej výške;

b)  podložilo rozhodnutie pripísať nároky veriteľov alebo zvýšiť výšku vyplatenej protihodnoty 371/2014 v súlade s odsekom 3.

3.  Ak je čistá hodnota majetku centrálnej protistrany podľa konečného ocenenia vyššia než čistá hodnota jej majetku podľa predbežného ocenenia, orgán pre riešenie krízových situácií môže:

a)  zvýšiť hodnotu nárokov dotknutých veriteľov, ktoré boli odpísané alebo reštrukturalizované;

b)  požadovať, aby preklenovacia centrálna protistrana v súvislosti s aktívami, záväzkami, právami a povinnosťami vyplatila centrálnej protistrane, ktorej krízová situácia sa rieši, ďalšiu protihodnotu, alebo aby v súvislosti s nástrojmi vlastníctva takúto protihodnotu podľa potreby vyplatila vlastníkom uvedených nástrojov.

4.  Po zohľadnení všetkých regulačných technických predpisov vypracovaných v súlade s článkom 36 ods. 15 smernice 2014/59/EÚ vypracuje ESMA návrh regulačných technických predpisov s cieľom na účely odseku 1 tohto článku stanoviť metodiku výpočtu rezervy na dodatočné straty, ktoré sa zahrnú do predbežného ocenenia.

ESMA predloží Komisii uvedený návrh regulačných technických noriem do [Úrad pre publikácie: vložte dátum: do 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

KAPITOLA III Nástroje na riešenie krízových situácií

Oddiel 1 Všeobecné zásady

Článok 27Všeobecné ustanovenia o nástrojoch na riešenie krízových situácií

1.  Orgány pre riešenie krízových situácií prijmú opatrenia na riešenie krízových situácií podľa článku 21 použitím ktoréhokoľvek z týchto nástrojov na riešenie krízových situácií alebo akejkoľvek ich kombinácie:

a)  rozdelenie pozícií a strát;

b)  odpísanie dlhov a konverzia;

c)  odpredaj obchodnej činnosti;

d)  preklenovacia centrálna protistrana;

e)  akýkoľvek iný nástroj na riešenie krízových situácií v súlade s článkami 21 a 23.

2.  V prípade systémovej krízy môže orgán pre riešenie krízových situácií takisto poskytnúť ▌ verejnú finančnú podporu použitím vládnych stabilizačných nástrojov v súlade s článkami 45, 46 a 47 za podmienky predchádzajúceho definitívneho schválenia podľa rámca Únie pre štátnu pomoc a vypracovania spoľahlivých komplexných mechanizmov vrátenia poskytnutých prostriedkov v primeranom časovom období.

3.  Pred použitím nástrojov uvedených v odseku 1 orgán pre riešenie krízových situácií uplatňuje:

a)  akékoľvek súčasné nevyrovnané práva centrálnej protistrany vrátane akýchkoľvek zmluvných záväzkov zúčtovacích členov uposlúchnuť výzvu na dodanie likvidity, poskytnúť dodatočné zdroje centrálnej protistrane alebo prijať pozície zlyhávajúcich zúčtovacích členov, či už prostredníctvom dražby alebo iných prostriedkov dohodnutých v prevádzkových pravidlách centrálnej protistrany;

b)  akýkoľvek jestvujúci nevyrovnaný zmluvný záväzok iných strán okrem zúčtovacích členov k akýmkoľvek formám finančnej podpory.

Orgán pre riešenie krízových situácií môže čiastočne uplatňovať zmluvné záväzky uvedené v písmenách a) a b), ak nie je uvedené zmluvné záväzky možné uplatniť v plnej výške v primeranom časovom horizonte.

4.  Odchylne od odseku 3 nemusí orgán pre riešenie krízových situácií vymáhať príslušné jestvujúce nevyrovnané záväzky čiastočne ani úplne, ak má predísť významným nepriaznivým vplyvom na finančný systém alebo rozsiahlej krízovej situácii, alebo ak je na včasné dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií vhodnejšie použiť nástroje uvedené v odseku 1.

▌6.  Ak použitie iného nástroja ako odpísanie dlhov a konverzia na riešenie krízovej situácie vedie k stratám, ktoré znášajú zúčtovací členovia, orgán pre riešenie krízových situácií uplatní právomoc bezprostredne pred použitím nástroja na riešenie krízovej situácie alebo zároveň s ním odpísať a konvertovať akékoľvek nástroje vlastníctva a dlhové nástroje alebo iné nezabezpečené záväzky.

7.  Ak sa použijú iba nástroje na riešenie krízovej situácie uvedené v odseku 1 písm. c) a d) a v súlade s článkami 40 a 42 sa prevádza len časť aktív, práv, povinností alebo záväzkov centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, zvyšná časť centrálnej protistrany sa zlikviduje v rámci bežného konkurzného konania.

8.  Pravidlá vnútroštátneho konkurzného práva týkajúce sa neplatnosti alebo nevykonateľnosti právnych úkonov, ktoré poškodzujú veriteľov, sa neuplatnia na prevod aktív, práv, povinností alebo záväzkov z centrálnej protistrany, vzhľadom na ktorú sa nástroje na riešenie krízových situácií alebo nástroje vlády na stabilizáciu financií používajú.

9.  Orgán pre riešenie krízových situácií musí za primerané obdobie vymôcť všetky odôvodnené výdavky, vrátane primeranej rizikovej prirážky, ktoré sa vynaložili v súvislosti s použitím nástrojov na riešenie krízovej situácie, v súvislosti s výkonom právomocí riešiť krízovú situáciu alebo v súvislosti s použitím nástrojov vlády na stabilizáciu financií, a to ktorýmkoľvek z týchto spôsobov:

a)  od centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, ako od prednostného veriteľa;

b)  z akejkoľvek protihodnoty, ktorú kupujúci vyplatil, ak sa ako nástroj použil odpredaj obchodnej činnosti;

c)  z akýchkoľvek výnosov z ukončenia prevádzky preklenovacej centrálnej protistrany ako prednostného veriteľa;

ca)  od ktoréhokoľvek zúčtovacieho člena, ak mu nevznikla väčšia strata než v prípade, keby orgán pre riešenie krízových situácií opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k centrálnej protistrane neprijal a namiesto toho by sa naň vzťahovala povinnosť vyrovnať prípadné dlžné záväzky podľa ozdravného plánu centrálnej protistrany alebo iných mechanizmov podľa jej prevádzkových pravidiel, alebo by sa centrálna protistrana zrušila likvidáciou v bežnom konkurznom konaní;

cb)  z akýchkoľvek príjmov z použitia stabilizačných nástrojov vlády vrátane výnosov z predaja nástrojov vlastníctva uvedených v článku 46 a z predaja centrálnej protistrany pri dočasnom vlastníctve štátu podľa článku 47.

9a.  Pri určovaní súm, ktoré treba podľa predchádzajúceho odseku vyrovnať, musí orgán pre riešenie krízových situácií vziať do úvahy sumu, ktorou by klienti a členovia centrálnej protistrany mali ináč prispieť podľa pravidiel a mechanizmov centrálnej protistrany a pri riešení krízových situácií, ak by orgány neposkytli centrálnej protistrane verejnú pomoc.

10.  Pri používaní nástrojov na riešenie krízových situácií orgány pre riešenie krízových situácií na základe ocenenia, ktoré je v súlade s článkom 25, zabezpečia úplné rozdelenie strát, obnovu rovnováhy pozícií, doplnenie predfinancovaných zdrojov centrálnej protistrany alebo preklenovacej centrálnej protistrany a rekapitalizáciu centrálnej protistrany alebo preklenovacej centrálnej protistrany.

[Článok 27a

Možnosť náhrady pre účastníkov centrálnej protistrany sa nevzťahuje na ich zmluvne dohodnuté straty v jednotlivých etapách riadeného zlyhania alebo ozdravenia.

Oddiel 2Nástroje na rozdeľovanie pozícií a nástroje na rozdeľovanie strát

Článok 28Cieľ a rozsah nástrojov na rozdeľovanie pozícií a strát

1.  Orgány pre riešenie krízových situácií používajú nástroj na rozdeľovanie pozícií v súlade s článkom 29 a nástroj na rozdeľovanie strát v súlade s článkami 30 a 31.

2.  Nástroje uvedené v odseku 1 sa môžu používať pri všetkých zmluvách o zúčtovacích službách a zábezpeke súvisiacej s uvedenými službami zloženej u centrálnej protistrany.

3.  Orgány pre riešenie krízových situácií používajú rozdeľovanie pozícií podľa článku 29 na účely vyrovnávania rovnováhy medzi pohľadávkami a záväzkami centrálnej protistrany, prípadne preklenovacej centrálnej protistrany.

Orgány pre riešenie krízových situácií používajú rozdeľovanie strát podľa článkov 30 a 31 na ktorýkoľvek z týchto účelov:

a)  krytie strát centrálnej protistrany ocenených v súlade s článkom 27 ods. 10;

b)  obnovenie schopnosti centrálnej protistrany plniť včas platobné záväzky;

ba)  uľahčenie obnovy rovnováhy pozícií;

c)  uľahčenie obnovy rovnováhy pozícií poskytnutím finančných prostriedkov centrálnej protistrane, aby mohla vyhovieť dražobnej ponuke, ktorá centrálnej protistrane umožní prideliť pozície zlyhávajúcich členov alebo vykonať platby na základe zmlúv ukončených podľa článku 29;

d)  dosiahnutie výsledku uvedeného v písmenách a), b) a c) vo vzťahu k preklenovacej centrálnej protistrane;

e)  podporu prevodu obchodnej činnosti centrálnej protistrany odpredajom obchodnej činnosti solventnej tretej strane.

Článok 29

Čiastočné alebo úplné ukončenie zmluvy

1.  Orgán pre riešenie krízových situácií môže ukončiť niektorú alebo všetky tieto zmluvy:

a)  zmluvu nesolventného zúčtovacieho člena;

b)  zmluvu o dotknutých zúčtovacích službách alebo triede aktív;

c)  zmluvu centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši.

1a.  Orgán pre riešenie krízových situácií používa svoju právomoc podľa odseku 1 a zmluvy uvedené v bode a), b) a c) uvedeného odseku ukončuje podobným spôsobom, pričom nerozlišuje medzi zmluvnými protistranami uvedených zmlúv s výnimkou tých zmluvných záväzkov, ktoré sa nedajú uplatniť v primeranom čase.

2.  Orgán pre riešenie krízových situácií môže ukončiť zmluvy uvedené v odseku 1 písm. a) iba vtedy, ak nedošlo k prevodu pohľadávok a pozícií vyplývajúcich z uvedených zmlúv v zmysle článku 48 ods. 5 a 6 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

3.  Orgán pre riešenie krízových situácií oznámi všetkým príslušným zúčtovacím členom dátum ukončenia každej zmluvy uvedenej v odseku 1.

4.  Pred ukončením každej zmluvy uvedenej v odseku 1 musí orgán pre riešenie krízových situácií vykonať tieto kroky:

a)  požiada centrálnu protistranu, ktorej krízová situácia sa rieši, aby každú zmluvu ocenila a aby aktualizovala zostatky na účte každého zúčtovacieho člena;

b)  určí čistú sumu, ktorú má zaplatiť každý zúčtovací člen alebo ktorá mu má byť zaplatená, pričom zohľadní každú splatnú ale nezaplatenú variačnú maržu, vrátane variačnej marže splatnej z dôvodu ocenenia zmluvy uvedeného v písmene a);

c)  každému zúčtovaciemu členovi oznámi stanovenú čistú sumu a túto inkasuje.

Po ukončení zmluvy orgán pre riešenie krízových situácií včas oznámi príslušnému orgánu, či bola zmluva ukončená niektorému klientovi označenému ako O-SII.

4a.  Cena každého ukončenia zmluvy zo strany orgánu pre riešenie krízových situácií musí čo najviac vychádzať zo spravodlivej trhovej ceny určenej na základe pravidiel a mechanizmov centrálnej protistrany; ak centrálna protistrana považuje iný spôsob určenia ceny za nevyhnutný, môže sa cena určiť použitím inej vhodnej metódy oceňovania.

5.  Ak zúčtovací člen, ktorý nezlyhal, nie je schopný zaplatiť čistú sumu určenú v súlade s odsekom 4, orgán pre riešenie krízových situácií môže   požadovať, aby centrálna protistrana považovala zúčtovacieho člena, ktorý nezlyhal, za zlyhávajúceho a použiť jeho počiatočnú maržu a príspevok do fondu pre prípad zlyhania v súlade s článkom 45 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

6.  Ak orgán pre riešenie krízových situácií ukončil jednu alebo niekoľko zmlúv uvedených v odseku 1 písm. a), b) a c), musí dočasne zabrániť centrálnej protistrane, aby zúčtovala akúkoľvek novú zmluvu toho typu, akým bola ukončená zmluva.

Orgán pre riešenie krízových situácií môže umožniť centrálnej protistrane obnoviť zúčtovanie uvedených typov zmlúv až po splnení týchto podmienok:

a)  centrálna protistrana spĺňa požiadavky nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

b)  orgán pre riešenie krízových situácií vydal a na tento účel uverejnil oznámenie s použitím prostriedkov uvedených v článku 70 ods. 3.

Článok 30

Zníženie hodnoty všetkých ziskov, ktoré má

centrálna protistrana zaplatiť zúčtovacím členom, ktorí nezlyhali, a ich klientom

1.  Orgán pre riešenie krízových situácií môže znížiť sumu platobných záväzkov centrálnej protistrany voči zúčtovacím členom, ktorí nezlyhali, a ich klientom, ak uvedené záväzky vyplývajú zo ziskov splatných v súlade s postupmi centrálnej protistrany pre výplaty variačnej marže alebo ekonomicky rovnocennej platby. Zúčtovací členovia sú povinní bezodkladne informovať svojich klientov o použití nástroja na riešenie krízových situácií a o tom, aký vplyv má toto použitie na nich.

2.  Orgán pre riešenie krízových situácií vypočítava každé zníženie platobných záväzkov uvedených v odseku 1 pomocou nestranného mechanizmu rozdeľovania určeného pri oceňovaní v súlade s článkom 24 ods. 3 a oznámeného zúčtovacím členom hneď po použití nástroja na riešenie krízových situácií. Celkové čisté zisky, ktoré sa každému zúčtovaciemu členovi majú znížiť, sú úmerné sumám splatným od centrálnej protistrany.

3.  Zníženie hodnoty splatných ziskov nadobúda účinnosť a je okamžite záväzné pre centrálnu protistranu a dotknutých zúčtovacích členov od okamihu, keď orgán pre riešenie krízových situácií prijal opatrenie na riešenie krízovej situácie.

3a.  Každé použitie právomocí podľa tohto článku, ktoré má vplyv na pozície klienta určeného ako O-SII, sa včas oznámi príslušnému orgánu tohto klienta. 4.  Zúčtovací člen, ktorý nezlyhal, nemá v následných konaniach voči centrálnej protistrane ani jej nástupníckemu subjektu žiadny nárok vyplývajúci zo zníženia platobných záväzkov uvedených v odseku 1.

5.  Ak orgán pre riešenie krízových situácií zníži hodnotu splatných ziskov iba čiastočne, nevyrovnanú splatnú sumu naďalej dlhuje zúčtovaciemu členovi, ktorý nezlyhal.

5a.  Centrálna protistrana uvedie vo svojich prevádzkových predpisoch odkaz na právomoc znížiť platobné záväzky uvedené v odseku 1 okrem podobných opatrení stanovených v uvedených prevádzkových predpisov vo fáze vymáhania. Centrálna protistrana zabezpečí, aby boli prijaté zmluvné dojednania s cieľom umožniť orgánu pre riešenie krízových situácií, aby uplatňoval svoje právomoci podľa tohto článku.

Článok 31

Výzva na dodanie likvidity v prípade riešenia krízových situácií

1.  Orgán pre riešenie krízových situácií môže od zúčtovacích členov, ktorí nezlyhali, požadovať hotovostné príspevky centrálnej protistrane. Objem uvedených hotovostných príspevkov určí orgán pre riešenie krízových situácií s cieľom čo najefektívnejšie dosiahnuť ciele riešenia krízových situácií podľa článku 21 ods. 1.

Ak centrálna protistrana prevádzkuje niekoľko fondov pre prípad zlyhania, výška hotovostného príspevku uvedeného v prvom pododseku sa týka príspevku zúčtovacieho člena do fondu pre prípad zlyhania alebo do fondov pre prípad zlyhania dotknutej zúčtovacej služby alebo triedy aktív.

Orgán pre riešenie krízových situácií môže vyzvať na dodanie likvidity v prípade riešenia krízových situácií bez ohľadu na to, či boli vyčerpané všetky zmluvné záväzky vyžadujúce hotovostné príspevky od zúčtovacích členov, ktorí nezlyhali.

Orgán pre riešenie krízových situácií určí výšku hotovostného príspevku každého zúčtovacieho člena, ktorý nezlyhal, úmerne k príspevku zúčtovacieho člena do fondu pre prípad zlyhania.

2.  Ak zúčtovací člen, ktorý nezlyhal, požadovanú sumu nezaplatí, orgán pre riešenie krízových situácií môže od centrálnej protistrany požadovať, aby tohto zúčtovacieho člena považovala za zlyhávajúceho a aby počiatočnú maržu tohto zúčtovacieho člena a jeho príspevok do fondu pre prípad zlyhania použila v súlade s článkom 45 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

2a.  Centrálna protistrana vo svojich prevádzkových pravidlách pri výzve na dodanie likvidity v prípade ozdravenia uvedie odkaz na výzvu na dodanie likvidity na riešenie krízovej situácie a zabezpečí, aby sa uzatvorili zmluvné dojednania s cieľom umožniť orgánu pre riešenie krízových situácií vykonávať právomoci podľa tohto článku.

2b.  Orgán pre riešenie krízových situácií určí sumu výzvy na dodanie likvidity na riešenie krízových situácií, ktorá musí byť uvedená v prevádzkových pravidlách a rovnať sa aspoň výške príspevku zúčtovacieho člena do fondu pre prípad zlyhania.

2c.  Orgán pre riešenie krízových situácií určí sumu výzvy na dodanie likvidity na riešenie krízových situácií.

Oddiel 3

Odpisovanie a konverzia nástrojov vlastníctva a dlhových nástrojov alebo iných nezabezpečených záväzkov

Článok 32Požiadavka na odpísanie a konverziu nástrojov vlastníctva a dlhových nástrojov alebo iných nezabezpečených záväzkov

1.  Orgán pre riešenie krízových situácií použije odpisovanie a konverziu v súlade s článkom 33 v prípade nástrojov vlastníctva a dlhových nástrojov, ktoré vydala centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo v prípade iných nezabezpečených záväzkov s cieľom absorbovať straty, rekapitalizovať túto centrálnu protistranu alebo preklenovaciu centrálnu protistranu, alebo podporiť odpredaj obchodnej činnosti.

▌2.  Orgán pre riešenie krízových situácií na základe ocenenia v súlade s článkom 24 ods. 3 určí:

a)  sumu, ktorú sa musí odpísať z nástrojov vlastníctva a dlhových nástrojov alebo iných nezabezpečených záväzkov pri zohľadnení všetkých strát, ktoré dlhujú centrálnej protistrane a ktoré musia byť absorbované uplatnením akýchkoľvek nevyrovnaných záväzkov zúčtovacích členov alebo iných tretích strán;

b)  sumu, ktorou sa dlhové nástroje alebo iné nezabezpečené záväzky musia konvertovať na nástroje vlastníctva s cieľom obnoviť prudenciálne požiadavky centrálnej protistrany alebo preklenovacej centrálnej protistrany.

Článok 33Pravidlá pre odpisovanie alebo konverziu nástrojov vlastníctva a dlhových nástrojov alebo iných nezabezpečených záväzkov

1.  Orgán pre riešenie krízových situácií používa nástroj na odpisovanie a konverziu podľa poradia prednosti nárokov v rámci bežného konkurzného konania.

2.  Pred znížením alebo konverziou istiny dlhových nástrojov alebo iných nezabezpečených záväzkov zníži orgán pre riešenie krízových situácií teoretickú hodnotu nástrojov vlastníctva úmerne voči stratám, v prípade potreby až do výšky ich plnej hodnoty.

Ak v súlade s ocenením podľa článku 24 ods. 3 centrálna protistrana udržiava kladnú čistú hodnotu po znížení hodnoty nástrojov vlastníctva, orgán pre riešenie krízových situácií uvedené nástroje vlastníctva zruší, prípadne zriedi.

3.  Orgán pre riešenie krízových situácií zníži, skonvertuje alebo zníži aj skonvertuje istinu dlhových nástrojov alebo iných nezabezpečených záväzkov v rozsahu potrebnom na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie, v prípade potreby až do výšky plnej hodnoty uvedených nástrojov alebo záväzkov.

4.  Orgán pre riešenie krízových situácií nepoužije odpisovanie a konverziu vo vzťahu k týmto záväzkom:

a)  voči zamestnancom, pokiaľ ide o splatné mzdy, dôchodkové dávky alebo iné pevné odmeny okrem variabilnej zložky odmeny, ktorú neupravuje kolektívna zmluva;

b)  voči komerčným alebo obchodným veriteľom, ktoré vznikli poskytovaním tovaru alebo služieb centrálnej protistrane a sú nevyhnutné pre každodenné fungovanie jej činností vrátane služieb IT, energií a prenájmu, obsluhy a údržby jej priestorov;

c)  voči daňovým orgánom a orgánom sociálneho zabezpečenia za predpokladu, že podľa príslušného konkurzného práva sú uvedené záväzky prednostné;

d)  voči systémom alebo prevádzkovateľom systémov určeným podľa smernice 98/26/ES.

5.  Ak sa teoretická suma nástroja vlastníctva alebo istina dlhového nástroja či iných nezabezpečených záväzkov zníži, platia tieto podmienky:

a)  toto zníženie musí byť trvalé;

b)  držiteľ nástroja nesmie mať žiadny nárok v súvislosti s týmto znížením s výnimkou akéhokoľvek už vzniknutého záväzku, akejkoľvek zodpovednosti za škodu, ktorá môže vzniknúť v dôsledku uplatnenia opravného prostriedku, ktorým sa napadla zákonnosť tohto zníženia a akéhokoľvek nároku na základe nástrojov vlastníctva vydaných alebo prevedených podľa odseku 6;

c)  ak je toto zníženie iba čiastočné, dohoda, na základe ktorej vznikol pôvodný záväzok, naďalej platí vo vzťahu k zostatkovej sume s výhradou všetkých potrebných zmien v podmienkach tejto dohody z dôvodu zníženia.

Písmeno a) nebráni orgánom pre riešenie krízových situácií uplatniť mechanizmus pripisovania a vrátiť prostriedky držiteľom dlhových nástrojov alebo iných nezabezpečených záväzkov a potom držiteľom nástrojov vlastníctva, ak sa zistí, že úroveň odpísania na základe predbežného ocenenia je vyššia než sumy požadované na základe konečného ocenenia podľa článku 26 ods. 2.

6.  Pri konverzii dlhových nástrojov alebo iných nezabezpečených záväzkov podľa odseku 3 môže orgán pre riešenie krízových situácií požadovať, aby centrálne protistrany alebo ich materské spoločnosti vydali alebo previedli nástroje vlastníctva na držiteľov dlhových nástrojov alebo iných nezabezpečených záväzkov.

7.  Orgán pre riešenie krízových situácií konvertuje dlhové nástroje alebo iné nezabezpečené záväzky podľa odseku 3 iba vtedy, ak sú splnené tieto podmienky:

a)  orgán pre riešenie krízových situácií získal súhlas príslušného orgánu materskej spoločnosti, ak sa od materskej spoločnosti vyžaduje, aby vydala nástroje vlastníctva;

b)  nástroje vlastníctva sa vydajú pred každým vydaním nástrojov vlastníctva touto centrálnou protistranou na účely poskytnutia vlastných zdrojov zo strany štátu alebo subjektu štátnej správy;

c)  konverzný koeficient predstavuje primeranú náhradu dotknutým držiteľom dlhov v súlade s tým, ako sa s nimi zaobchádza v rámci bežného konkurzného konania.

Po každej konverzii dlhových nástrojov alebo iných nezabezpečených záväzkov súvisiacich s nástrojmi vlastníctva sa nástroje vlastníctva ihneď po konverzii upíšu alebo prevedú.

8.  Na účely odseku 7 orgán pre riešenie krízových situácií v súvislosti s vypracovaním a dodržiavaním plánu riešenia krízovej situácie centrálnej protistrany a ako súčasť právomoci na odstránenie prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie centrálnej protistrany zabezpečí, aby centrálna protistrana mohla kedykoľvek vydať potrebný počet nástrojov vlastníctva.

Článok 34Účinok odpisovania a konverzie

Orgán pre riešenie krízových situácií dokončí alebo požiada o dokončenie všetkých správnych a procesných úloh potrebných na to, aby používanie nástroja na odpisovanie a konverziu nadobudlo účinnosť, vrátane:

a)  zmeny všetkých príslušných registrov;

b)  zrušenia kótovania nástrojov vlastníctva alebo dlhových nástrojov alebo ich vyradenia z obchodovania;

c)  kótovania nových nástrojov vlastníctva alebo ich prijatia na obchodovanie;

d)  opätovného kótovania akýchkoľvek dlhových nástrojov, ktoré boli odpísané, alebo ich opätovného prijatia na obchodovanie, a to bez požiadavky na vydanie prospektu v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES(16).

Článok 35Odstránenie procesných prekážok odpisovania a konverzie

Ak sa uplatňuje článok 32 ods. 1 druhý pododsek, príslušný orgán musí vyžadovať od centrálnych protistrán alebo od ich materských spoločností, aby si neustále udržiavali dostatočný objem nástrojov vlastníctva s cieľom zabezpečiť, aby uvedené centrálne protistrany alebo ich materské spoločnosti mohli vydať dostatok nových nástrojov vlastníctva a aby nástroje vlastníctva mohli byť vydané alebo konvertované efektívne.

Orgán pre riešenie krízových situácií použije nástroj na odpisovanie a konverziu bez ohľadu na akékoľvek ustanovenia zakladacích listín alebo stanov centrálnej protistrany vrátane predkupného práva akcionárov alebo požiadaviek týkajúcich sa súhlasu akcionárov so zvýšením kapitálu.

Článok 36Predloženie plánu reorganizácie obchodnej činnosti

1.  Centrálne protistrany musia do jedného mesiaca od použitia nástrojov uvedených v článku 32 vypracovať preskúmanie dôvodov svojho zlyhania a predložiť ho orgánu pre riešenie krízových situácií spolu s plánom reorganizácie obchodnej činnosti podľa článku 37. Ak sa uplatňuje rámec Únie pre štátnu pomoc, uvedený plán musí byť zlučiteľný s plánom reštrukturalizácie, ktorý je centrálna protistrana povinná predložiť Komisii v súlade s uvedeným rámcom.

Ak je to nutné na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie, môže orgán pre riešenie krízových situácií predĺžiť lehotu uvedenú v prvom pododseku najviac na dva mesiace.

2.  Ak sa plán reštrukturalizácie musí v kontexte rámca Únie pre štátnu pomoc oznamovať, plán reorganizácie obchodnej činnosti sa predloží bez toho, aby tým bola dotknutá lehota stanovená v kontexte rámca Únie pre štátnu pomoc na predloženie tohto plánu reštrukturalizácie.

3.  Orgán pre riešenie krízových situácií predloží preskúmanie a plán reorganizácie obchodnej činnosti a jeho prípadné revízie v súlade s článkom 38 príslušnému orgánu a kolégiu pre riešenie krízových situácií.

Článok 37Obsah plánu reorganizácie obchodnej činnosti

1.  V pláne reorganizácie obchodnej činnosti uvedenom v článku 36 sa stanovia opatrenia zamerané na obnovu dlhodobej životaschopnosti centrálnej protistrany alebo častí jej obchodnej činnosti v primeranom časovom rámci. Uvedené opatrenia musia byť založené na realistických predpokladoch, pokiaľ ide o hospodárske podmienky a podmienky na finančných trhoch, za ktorých bude centrálna protistrana fungovať.

V pláne reorganizácie obchodnej činnosti sa zohľadní aktuálny a potenciálny stav finančných trhov, pričom sa zohľadní optimistický a pesimistický variant vrátane kombinácie udalostí umožňujúcich zistiť najzraniteľnejšie miesta centrálnej protistrany. Predpoklady sa porovnajú s vhodnými referenčnými hodnotami pre celé odvetvie.

2.  Plán reorganizácie obchodnej činnosti obsahuje aspoň tieto súčasti:

a)  podrobnú analýzu faktorov a okolností, ktoré spôsobili zlyhanie alebo pravdepodobné zlyhanie centrálnej protistrany;

b)  opis opatrení, ktoré sa majú prijať na obnovenie dlhodobej životaschopnosti centrálnej protistrany;

c)  časový harmonogram na vykonanie uvedených opatrení.

3.  Opatrenia zacielené na obnovu dlhodobej životaschopnosti centrálnej protistrany môžu obsahovať:

a)  reorganizáciu a reštrukturalizáciu činností centrálnej protistrany;

b)  zmeny prevádzkových systémov a infraštruktúry centrálnej protistrany;

c)  odpredaj aktív alebo oblastí obchodnej činnosti.

3a.  Ak sa uplatňuje rámec štátnej pomoci Únie v súlade s článkom 36 ods. 1 a 2, orgán pre riešenie krízových situácií, príslušný orgán a Komisia by mali koordinovať posudzovanie opatrení na obnovenie dlhodobej životaschopnosti centrálnej protistrany, každú žiadosť o opätovné predloženie zmeneného plánu centrálnej protistrany a konečné prijatie plánu reorganizácie alebo reštrukturalizácie obchodnej činnosti.

3b.  ESMA do... [18 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 s cieľom ďalej spresniť minimálne súčasti, ktoré by mal obsahovať plán reorganizácie obchodnej činnosti podľa odseku 2.

3c.  S prihliadnutím na skúsenosti získané pri uplatňovaní usmernení uvedených v odseku 13 môže ESMA podľa potreby vypracovať návrh regulačných technických predpisov s cieľom ďalej bližšie určiť minimálne súčasti, ktoré by mal obsahovať plán reorganizácie obchodnej činnosti podľa odseku 2.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 38Posúdenie a prijatie plánu reorganizácie obchodnej činnosti

1.  Do jedného mesiaca od predloženia plánu reorganizácie obchodnej činnosti centrálnou protistranou podľa článku 36 ods. 1 orgán pre riešenie krízových situácií a príslušný orgán posúdia, či by sa prostredníctvom opatrení stanovených v uvedenom pláne spoľahlivo mohla obnoviť dlhodobá životaschopnosť centrálnej protistrany.

Ak sú orgán pre riešenie krízových situácií, ako aj príslušný orgán presvedčené o tom, že pomocou tohto plánu sa môže obnoviť dlhodobá životaschopnosť centrálnej protistrany, orgán pre riešenie krízových situácií plán schváli.

2.  Ak orgán pre riešenie krízových situácií ani príslušný orgán nie sú presvedčené o tom, že prostredníctvom opatrení stanovených v uvedenom pláne sa môže spoľahlivo obnoviť dlhodobá životaschopnosť centrálnej protistrany, orgán pre riešenie krízových situácií oznámi svoje obavy centrálnej protistrane a požiada ju, aby do dvoch týždňov od oznámenia predložila zmenený plán, v ktorom budú tieto obavy vyriešené.

3.  Orgán pre riešenie krízových situácií a príslušný orgán opätovne posúdia predložený plán a do jedného týždňa od jeho doručenia oznámia centrálnej protistrane, či sú tieto obavy primerane vyriešené alebo sú potrebné ďalšie zmeny.

3a.  ESMA do... [18 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] vydá usmernenia v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 s cieľom ďalej spresniť minimálne kritériá, ktoré by mal plán reorganizácie obchodnej činnosti spĺňať, aby ho schválil orgán pre riešenie krízových situácií podľa odseku 1.

3b.  S prihliadnutím na skúsenosti získané pri uplatňovaní usmernení uvedených v odseku 3a môže ESMA prípadne vypracovať návrh regulačných technických predpisov a bližšie určiť minimálne kritéria, ktoré musí spĺňať plán reorganizácie obchodnej činnosti, aby ho schválil orgán pre riešenie krízových situácií podľa odseku 1s.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické normy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 39Vykonávanie a monitorovanie plánu reorganizácie obchodnej činnosti

1.  Plán reorganizácie obchodnej činnosti orgánu pre riešenie krízových situácií vykonáva centrálna protistrana a príslušnému orgánu na požiadanie, prinajmenšom však raz za šesť mesiacov, predkladá priebežnú správu o vykonávaní plánu.

2.  Orgán pre riešenie krízových situácií môže po dohode s príslušným orgánom požiadať centrálnu protistranu o revíziu plánu, ak to je potrebné na dosiahnutie cieľa uvedeného v článku 37 ods. 1.

Centrálna protistrana predloží revíziu uvedenú v prvom pododseku na posúdenie orgánu pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 38 ods. 3. V prípade, že sa uplatňuje rámec Únie pre štátnu pomoc, orgán pre riešenie krízových situácií bude koordinovať toto posúdenie s Komisiou.

Oddiel 4 Nástroj odpredaja obchodnej činnosti

Článok 40Nástroj odpredaja obchodnej činnosti

1.  Orgán pre riešenie krízových situácií môže na kupujúceho, ktorý nie je preklenovacou centrálnou protistranou, previesť:

a)   nástroje vlastníctva vydané centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši;

b)   akékoľvek aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši.

Prevod uvedený v prvom pododseku sa vykoná bez zabezpečovania súhlasu akcionárov centrálnej protistrany alebo akejkoľvek tretej strany inej než kupujúceho, a bez toho plnenia akýchkoľvek procesných požiadaviek podľa práva upravujúceho obchodné spoločnosti alebo cenné papier okrem požiadaviek uvedených v článku 41.

2.  Prevod podľa odseku 1 sa vykoná za komerčných podmienok, so zreteľom na okolnosti a v súlade s rámcom Únie pre štátnu pomoc.

Na účely prvého pododseku podnikne orgán pre riešenie krízových situácií všetky primerané kroky na získanie komerčných podmienok, ktoré sú v súlade s ocenením vykonaným podľa článku 24 ods. 3.

3.  Ak nie je v tomto nariadení stanovené inak, z každej protihodnoty, ktorú vyplatil kupujúci, majú prospech:

a)  vlastníci nástrojov vlastníctva, ak sa odpredaj obchodnej činnosti uskutočnil prevodom nástrojov vlastníctva vydaných centrálnou protistranou z držiteľov uvedených nástrojov na kupujúceho;

b)  centrálna protistrana, ak sa odpredaj obchodnej činnosti uskutočnil prevodom niektorých alebo všetkých aktív alebo záväzkov centrálnej protistrany na kupujúceho.

c)  všetci nezlyhávajúci zúčtovací členovia, ktorí utrpeli straty pred riešením krízovej situácie.

Rozdelenie každej protihodnoty, ktorú vyplatil kupujúci, sa vykonáva v súlade s postupnosťou pri zlyhaní centrálnej protistrany, ako sa stanovuje v článkoch 43 a 45 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, a podľa poradia prednosti nárokov v rámci bežného konkurzného konania.

4.  Orgán pre riešenie krízových situácií môže uplatniť právomoc vykonať prevod uvedený v odseku 1 viac ako jedenkrát s cieľom vykonať doplnkové prevody nástrojov vlastníctva vydaných centrálnou protistranou, prípadne aktív, práv, povinností alebo záväzkov centrálnej protistrany.

5.  Orgán pre riešenie krízových situácií môže so súhlasom kupujúceho previesť aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky, ktoré boli predtým prevedené na kupujúceho, späť na centrálnu protistranu, či nástroje vlastníctva späť na ich pôvodných vlastníkov.

Ak orgán pre riešenie krízových situácií využije právomoc vykonať prevod uvedenú v prvom pododseku, centrálna protistrana alebo pôvodní vlastníci musia prijať späť všetky takéto aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky, či nástroje vlastníctva.

6.  Každý prevod vykonaný podľa odseku 1 sa uskutoční bez ohľadu na to, či je kupujúci oprávnený poskytovať služby a vykonávať činnosti vyplývajúce z nadobudnutia.

Ak kupujúci nie je oprávnený poskytovať služby a vykonávať činnosti vyplývajúce z nadobudnutia, orgán pre riešenie krízových situácií po porade s príslušným orgánom vykoná náležitú hĺbkovú analýzu kupujúceho a zabezpečí, aby kupujúci požiadal o oprávnenie čo najskôr, najneskôr však do jedného mesiaca od použitia nástroja odpredaja obchodnej činnosti. Príslušný orgán zabezpečí, aby sa každá takáto žiadosť o vydanie oprávnenia posúdila prednostne.

7.  Ak z prevodu nástrojov vlastníctva podľa odseku 1 vyplynie nadobudnutie alebo zvýšenie kvalifikovaného podielu podľa článku 31 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, príslušný orgán vykoná posúdenie uvedené v tomto článku v takej lehote, aby sa odpredaj obchodnej činnosti neoneskoril a aby sa ani nezabránilo dosiahnutiu príslušných cieľov riešenia krízovej situácie prostredníctvom opatrenia na riešenie krízových situácií.

8.  Ak príslušný orgán nedokončí posúdenie uvedené v odseku 7 k dátumu, ku ktorému nadobudol účinnosť prevod nástrojov vlastníctva, uplatnia sa tieto ustanovenia:

a)  prevod nástrojov vlastníctva má okamžitý právny účinok od dátumu, ku ktorému boli prevedené;

b)  počas lehoty na posudzovanie a počas akejkoľvek lehoty na odpredaj stanovenej v písmene f) sa hlasovacie práva kupujúceho spojené s uvedenými nástrojmi vlastníctva pozastavia a zveria sa v plnom rozsahu orgánu na riešenie krízových situácií, ktorý nie je povinný ich vykonávať a nie je zodpovedný za ich vykonávanie alebo nevykonávanie;

c)  počas lehoty na posudzovanie a počas akejkoľvek lehoty na odpredaj stanovenej v písmene f) sa neuplatňujú žiadne sankcie ani opatrenia súvisiace s porušením požiadaviek na nadobudnutie alebo predaj kvalifikovaných podielov v zmysle článku 12 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 na takýto prevod;

d)  príslušný orgán písomne oznámi orgánu pre riešenie krízových situácií a kupujúcemu výsledok svojho posúdenia v súlade s článkom 32 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 okamžite po jeho dokončení;

e)  ak príslušný orgán proti prevodu nenamieta, hlasovacie práva spojené s uvedenými nástrojmi vlastníctva sa od oznámenia uvedeného v písmene d) považujú za zverené kupujúcemu v plnom rozsahu;

f)  ak príslušný orgán proti prevodu nástrojov vlastníctva namieta, naďalej sa uplatňuje písmeno b) a orgán pre riešenie krízových situácií môže po zohľadnení trhových podmienok stanoviť lehotu odpredaja, počas ktorej kupujúci takéto nástroje vlastníctva odpredá.

9.  Na účely výkonu svojho práva poskytovať služby v súlade s nariadením (EÚ) č. 648/2012/EÚ sa kupujúci považuje za nástupcu centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, a môže naďalej vykonávať všetky také práva, ktoré vykonávala centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, vo vzťahu k prevedeným aktívam, právam, povinnostiam alebo záväzkom.

10.  Kupujúcemu uvedenému v odseku 1 sa nebráni vo výkone členských práv centrálnej protistrany a v prístupe k platobným systémom a systémom zúčtovania či k akejkoľvek inej infraštruktúre finančného trhu za predpokladu, že spĺňa kritériá členstva alebo účasti v uvedených systémoch či infraštruktúrach.

Ak kupujúci nespĺňa kritériá uvedené v prvom pododseku, môže naďalej vykonávať členské práva centrálnej protistrany v uvedených systémoch a infraštruktúrach za predpokladu, že to schváli orgán pre riešenie krízových situácií. Takéto schválenie sa udeľuje iba na obdobie najviac 12 mesiacov.

11.  Počas obdobia 12 mesiacov sa kupujúcemu nesmie brániť v prístupe k platobným systémom a systémom zúčtovania ani k žiadnej inej infraštruktúre finančného trhu z dôvodu, že nemá rating od ratingovej agentúry alebo že daný rating je nižší ako požadovaný na udelenie prístupu do uvedených systémov alebo infraštruktúr.

12.  Ak nie je v tomto nariadení stanovené inak, akcionári, veritelia, zúčtovací členovia a klienti centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, a ostatné tretie strany, ktorých aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky sa neprevádzajú, nemajú žiadne práva na prevedené aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky, ani žiadne práva s nimi súvisiace.

Článok 41Nástroj odpredaja obchodnej činnosti: procesné požiadavky

1.  Ak orgán pre riešenie krízových situácií používa nástroj odpredaja obchodnej činnosti vo vzťahu k centrálnej protistrane, oznámi dostupnosť alebo prijme opatrenia na marketing aktív, práv, povinností, záväzkov alebo nástrojov vlastníctva určených na prevod. Skupiny práv, aktív, povinností a záväzkov sa môžu na trhu ponúkať samostatne.

2.  Bez toho, aby tým bol dotknutý rámec Únie pre štátnu pomoc, sa prípadný marketing uvedený v odseku 1 vykonáva v súlade s týmito kritériami:

a)  čo najtransparentnejšie a bez podstatného skresľovania aktív, práv, povinností, záväzkov alebo nástrojov vlastníctva centrálnej protistrany so zreteľom na okolnosti a najmä na potrebu zachovať finančnú stabilitu;

b)  bez neoprávneného uprednostňovania alebo diskriminácie potenciálnych kupujúcich;

c)  bez stretu záujmov;

d)  s ohľadom na potrebu vykonať opatrenie na rýchle riešenie krízovej situácie;

e)  so snahou dosiahnuť čo najvyššiu predajnú cenu dotknutých nástrojov vlastníctva, aktív, práv, povinností alebo záväzkov.

Kritériá uvedené v prvom pododseku nebránia orgánu pre riešenie krízových situácií, aby vyhľadával konkrétnych potenciálnych kupujúcich.

3.  Odchylne od odseku 1 môže orgán pre riešenie krízových situácií ponúkať na trhu aktíva, práva, povinnosti, záväzky alebo nástroje vlastníctva bez splnenia kritérií uvedených v odseku 2 v prípade, že splnenie uvedených kritérií by pravdepodobne ohrozilo dosiahnutie jedného alebo viacerých cieľov riešenia krízových situácií.

Oddiel 5Preklenovacia centrálna protistrana ako nástroj

Článok 42Preklenovacia centrálna protistrana ako nástroj

1.  Orgán pre riešenie krízových situácií môže na preklenovaciu centrálnu protistranu previesť:

a)  nástroje vlastníctva vydané centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši;

b)  akékoľvek aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši.

Prevod uvedený v prvom pododseku sa vykoná bez súhlasu akcionárov centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo akejkoľvek tretej strany inej než preklenovacia centrálna protistrana a bez dodržiavania akýchkoľvek procesných požiadaviek podľa právnych predpisov o obchodných spoločnostiach alebo cenných papieroch okrem tých, ktoré sú uvedené v článku 43.

2.  Preklenovacia centrálna protistrana je právnická osoba, ktorá spĺňa všetky tieto požiadavky:

a)  podlieha orgánu pre riešenie krízových situácií a je v úplnom alebo čiastočnom vlastníctve jedného alebo viacerých orgánov verejnej moci, ku ktorým môže patriť orgán pre riešenie krízových situácií;

b)  bola založená na účely prijatia a držby niektorých alebo všetkých nástrojov vlastníctva vydaných centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo niektorých či všetkých aktív, práv, povinností a záväzkov centrálnej protistrany s cieľom zachovania kritických funkcií centrálnej protistrany a jej následného odpredaja.

3.  Orgán pre riešenie krízových situácií pri uplatňovaní preklenovacej centrálnej protistrany ako nástroja zabezpečí, aby celková hodnota záväzkov a povinností prevádzaných na preklenovaciu centrálnu protistranu nepresiahla celkovú hodnotu práv a aktív prevádzaných z centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši.

4.  Ak nie je v tomto nariadení stanovené inak, z každej protihodnoty, ktorú vyplatil kupujúci, majú prospech:

a)  vlastníci nástrojov vlastníctva, ak sa prevod na preklenovaciu centrálnu protistranu uskutočnil prevodom nástrojov vlastníctva vydaných centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši, od držiteľov uvedených nástrojov na preklenovaciu centrálnu protistranu;

b)  centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, ak sa prevod na preklenovaciu centrálnu protistranu uskutočnil prevodom niektorých alebo všetkých aktív alebo záväzkov tejto centrálnej protistrany na preklenovaciu centrálnu protistranu.

5.  Orgán pre riešenie krízových situácií môže uplatňovať právomoc vykonať prevod uvedenú v odseku 1 viac ako jedenkrát s cieľom uskutočniť doplnkové prevody nástrojov vlastníctva vydaných centrálnou protistranou alebo jej aktív, práv, povinností alebo záväzkov.

6.  Orgán pre riešenie krízových situácií môže práva, povinnosti, aktíva alebo záväzky, ktoré boli predtým prevedené na preklenovaciu centrálnu protistranu, previesť späť na centrálnu protistranu, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo nástroje vlastníctva späť na ich pôvodných vlastníkov, ak je uvedený prevod výslovne ustanovený v nástroji, prostredníctvom ktorého sa prevod podľa odseku 1 vykonal.

Ak orgán pre riešenie krízových situácií využije právomoc vykonať prevod uvedenú v prvom pododseku, centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo pôvodní vlastníci sú povinní prijať späť všetky takéto aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky, alebo nástroje vlastníctva za predpokladu, že sú splnené podmienky prvého pododseku tohto odseku alebo odseku 7.

7.  Ak konkrétne nástroje vlastníctva, aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky nepatria do tried nástrojov vlastníctva, aktív, práv, povinností alebo záväzkov špecifikovaných v nástroji, ktorým sa vykonal prevod, alebo ak nespĺňajú podmienky týkajúce sa ich prevodu, orgán pre riešenie krízových situácií ich môže previesť z preklenovacej centrálnej protistrany späť na centrálnu protistranu, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo na pôvodných vlastníkov.

8.  Prevod uvedený v odsekoch 6 a 7 sa môže uskutočniť kedykoľvek a musí spĺňať všetky ostatné podmienky uvedené v nástroji, prostredníctvom ktorého sa vykonal prevod na príslušný účel.

9.  Orgán pre riešenie krízových situácií môže previesť nástroje vlastníctva alebo aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky z preklenovacej centrálnej protistrany na tretiu stranu.

10.  Na účely výkonu svojho práva poskytovať služby v súlade s nariadením (EÚ) č. 648/2012/EÚ sa preklenovacia centrálna protistrana považuje za nástupcu centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, a môže naďalej vykonávať akékoľvek také práva, ktoré vykonávala centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, vo vzťahu k prevádzaným aktívam, právam, povinnostiam alebo záväzkom.

Na akékoľvek iné účely môžu orgány pre riešenie krízových situácií požadovať, aby sa preklenovacia centrálna protistrana považovala za nástupcu centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, a aby mohla naďalej uplatňovať akékoľvek právo, ktoré uplatňovala centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, vo vzťahu k prevádzaným aktívam, právam, povinnostiam alebo záväzkom.

11.  Preklenovacej centrálnej protistrane sa nesmie brániť vo výkone členských práv a v prístupe k platobným a zúčtovacím systémom a k ostatným infraštruktúram finančného trhu centrálnej protistrany za predpokladu, že spĺňa kritériá členstva alebo účasti v uvedených systémoch a infraštruktúrach.

Ak preklenovacia centrálna protistrana nespĺňa kritériá uvedené v prvom pododseku, môže preklenovacia centrálna protistrana naďalej vykonávať členské práva centrálnej protistrany a uplatňovať právo prístupu k uvedeným systémom a infraštruktúram počas lehoty, ktorú stanoví orgán pre riešenie krízových situácií. Uvedená lehota nesmie presiahnuť 12 mesiacov.

12.  Preklenovacej centrálnej protistrane sa nesmie brániť v prístupe k platobným a zúčtovacím systémom ani k žiadnej inej infraštruktúre finančného trhu z dôvodu, že nemá rating od ratingovej agentúry alebo že daný rating je nižší ako požadovaný na udelenie prístupu do uvedených systémov alebo infraštruktúr.

13.  Akcionári ani veritelia centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, ani iné tretie strany, ktorých aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky sa neprevádzajú na preklenovaciu centrálnu protistranu, nemajú žiadne nároky na aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky prevádzané na preklenovaciu centrálnu protistranu alebo vo vzťahu k nim, či voči jej rade alebo vrcholovému manažmentu.

14.  Preklenovacia centrálna protistrana nemá žiadnu povinnosť ani zodpovednosť voči akcionárom alebo veriteľom centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, a rada ani vrcholový manažment preklenovacej centrálnej protistrany nemajú voči uvedeným akcionárom alebo veriteľom žiadnu zodpovednosť za úkony a opomenutia počas výkonu svojej funkcie s výnimkou prípadov, keď príslušný úkon alebo opomenutie v súlade s platným vnútroštátnym právom predstavuje hrubú nedbanlivosť alebo závažné porušenie povinností.

Článok 43Preklenovacia centrálna protistrana: procesné požiadavky

1.  Preklenovacia centrálna protistrana musí spĺňať všetky tieto požiadavky:

a)  preklenovacia centrálna protistrana musí žiadať o súhlas orgánu pre riešenie krízových situácií vo všetkých prípadoch týkajúcich sa:

(i)  pravidiel zakladania preklenovacej centrálnej protistrany;

(ii)  členov rady preklenovacej centrálnej protistrany, ak uvedení členovia nie sú priamo menovaní orgánom pre riešenie krízových situácií;

iii)  povinností a odmeňovania členov rady preklenovacej centrálnej protistrany, ak odmeňovanie a povinnosti neurčuje orgán pre riešenie krízových situácií;

(iv)  stratégie a rizikového profilu preklenovacej centrálnej protistrany;

b)  preklenovacia centrálna protistrana preberá oprávnenia centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, poskytovať služby alebo vykonávať činnosti vyplývajúce z prevodu uvedeného v článku 42 ods. 1 v súlade s nariadením (EÚ) č. 648/2012.

Ak preklenovacia centrálna protistrana nemá oprávnenia požadované podľa odseku 1 písm. b), orgán pre riešenie krízových situácií požiada o súhlas s vykonaním prevodu príslušný orgán podľa článku 42 ods. 1. Ak príslušný orgán tento prevod schváli, určí lehotu, počas ktorej je preklenovacia centrálna protistrana oslobodená od povinnosti spĺňať požiadavky nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

Od prudenciálnych požiadaviek podľa kapitoly 3 hlavy IV nariadenia (EÚ) č. 648/2012 možno upustiť iba na obdobie najviac troch mesiacov, pričom od všetkých ostatných ustanovení nariadenia (EÚ) č. 648/2012 možno upustiť na obdobie najviac 12 mesiacov.

2.  S výhradou akýchkoľvek obmedzení uložených v súlade s pravidlami Únie alebo jednotlivých štátov v oblasti hospodárskej súťaže je manažment preklenovacej centrálnej protistrany povinný prevádzkovať preklenovaciu centrálnu protistranu s cieľom zachovať prístup akcionárov ku kritickým funkciám preklenovacej centrálnej protistrany a preklenovaciu centrálnu protistranu alebo akékoľvek jej aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky predať jednému alebo viacerým kupujúcim zo súkromného sektora. Tento predaj sa uskutoční, keď nastanú vhodné podmienky na trhu a v lehote uvedenej v odseku 5, prípadne v odseku 6 tohto článku.

3.  Orgán pre riešenie krízových situácií ukončí preklenovaciu centrálnu protistranu v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)  ciele riešenia krízovej situácie sú splnené;

b)  preklenovacia centrálna protistrana sa zlúčila s iným subjektom;

c)  preklenovacia centrálna protistrana prestala spĺňať požiadavky podľa článku 42 ods. 2;

d)  preklenovacia centrálna protistrana alebo v podstate všetky jej aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky sú predané v súlade s odsekom 4;

e)  lehota uvedená v odseku 5 uplynula;

f)  zmluvy zúčtované preklenovacou centrálnou protistranou sú vysporiadané, skončila sa ich platnosť alebo boli uzavreté (closed-out), a práva a povinnosti centrálnej protistrany súvisiace s uvedenými zmluvami sú tým v plnej miere vykonané.

4.  Pred predajom preklenovacej centrálnej protistrany alebo jej aktív, práv, povinnosti alebo záväzkov orgán pre riešenie krízových situácií informuje o dostupnosti súčastí určených na predaj a zabezpečí, aby sa uviedli na trh otvorene a transparentne a aby neboli podstatne skreslené.

Orgán pre riešenie krízových situácií realizuje predaj uvedený v prvom pododseku za komerčných podmienok a potenciálnych kupujúcich nesmie neoprávnene uprednostňovať ani diskriminovať.

5.  Orgán pre riešenie krízových situácií ukončí činnosť preklenovacej centrálnej protistrany dva roky od dátumu vykonania posledného prevodu z centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši.

Keď orgán pre riešenie krízových situácií ukončí činnosť preklenovacej centrálnej protistrany, požiada príslušný orgán o zrušenie oprávnenia centrálnej protistrany.

6.  Orgán pre riešenie krízových situácií môže lehotu uvedenú v odseku 5 predĺžiť o jedno alebo niekoľko ďalších jednoročných období, ak je predĺženie potrebné na ukončenie preklenovacej centrálnej protistrany podľa odseku 3 písm. a) až d).

Rozhodnutie o predĺžení obdobia uvedeného v odseku 5 musí byť zdôvodnené a musí obsahovať podrobné posúdenie postavenia preklenovacej centrálnej protistrany vo vzťahu k príslušným trhovým podmienkam a výhľadom trhu.

7.  Ak sa preklenovacia centrálna protistrana ukončí za okolností uvedených v odseku 3 písm. d) alebo e), preklenovacia centrálna protistrana sa zlikviduje v rámci bežného konkurzného konania.

Ak nie je v tomto nariadení stanovené inak, zo všetkých výnosov dosiahnutých v dôsledku ukončenia preklenovacej centrálnej protistrany majú prospech jej akcionári.

Ak sa preklenovacia centrálna protistrana používa na prevod aktív a záväzkov viac než jednej centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, výnosy podľa druhého pododseku sa prideľujú podľa aktív a záväzkov prevedených z každej centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši.

Oddiel 6Dodatočné mechanizmy financovania

Článok 44 Alternatívne zdroje financovania

Orgán pre riešenie krízových situácií môže uzatvárať zmluvy o výpožičkách alebo na získanie iných foriem finančnej podpory vrátane predfinancovaných zdrojov dostupných v každom nevyčerpanom fonde pre prípad zlyhania u centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, ak to je potrebné na zabezpečenie účinného využívania nástrojov na riešenie krízových situácií.

Oddiel 7

Vládne stabilizačné nástroje

Článok 45

Vládne nástroje na stabilizáciu financií

1.  Orgán pre riešenie krízových situácií môže použiť vládne stabilizačné nástroje v súlade s článkami 46 a 47 s cieľom vyriešiť krízovú situáciu centrálnej protistrany iba vtedy, ak sú splnené tieto podmienky:

a)  na splnenie cieľov riešenia krízovej situácie je potrebná finančná podpora;

b)  finančná podpora sa používa ako posledná možnosť po posúdení a použití ostatných nástrojov na riešenie krízových situácií, a to v maximálnej možnej miere, pričom sa zachová finančná stabilita, na základe rozhodnutia príslušného ministerstva alebo vlády po porade s orgánom pre riešenie krízových situácií;

c)  finančná podpora je v súlade s rámcom Únie pre štátnu pomoc;

ca)  finančná podpora sa používa na obmedzený čas;

d)  ▌

da)  orgán pre riešenie krízových situácií vopred zadefinoval komplexné a dôveryhodné opatrenia, aby za primeraný čas vymohol verejné prostriedky presunuté od účastníkov, ktorí využívajú verejnú podporu, pokiaľ tieto finančné prostriedky už neboli refundované prostredníctvom predaja súkromnému kupujúcemu buď podľa článku 46 ods. 3 alebo článku 47 ods. 2.

2.  Na uplatnenie vládnych nástrojov na stabilizáciu financií musia príslušné ministerstvá alebo vlády mať príslušné právomoci riešiť krízové situácie uvedené v článkoch 48 až 59 a musia zabezpečiť súlad s článkami 52, 54 a 70.

3.  Používanie vládnych nástrojov na stabilizáciu financií sa považuje za poslednú možnosť na účely odseku 1 písm. b), ak je splnená aspoň niektorá z týchto podmienok:

a)  príslušné ministerstvo alebo vláda a orgán pre riešenie krízových situácií po porade s centrálnou bankou a príslušným orgánom rozhodnú, že použitie nástrojov na riešenie krízových situácií nebude postačovať na to, aby sa zabránilo významným nepriaznivým vplyvom na finančný systém;

b)  príslušné ministerstvo alebo vláda a orgán pre riešenie krízových situácií rozhodnú, že používanie nástrojov na riešenie krízových situácií nebude nepostačovať na ochranu verejného záujmu, ak centrálna protistrana už predtým dostala mimoriadnu pomoc na zvýšenie likvidity od centrálnej banky;

c)  v súvislosti s nástrojom dočasného verejného vlastníctva príslušné ministerstvo alebo vláda po porade s príslušným orgánom a orgánom pre riešenie krízových situácií rozhodnú, že používanie nástrojov na riešenie krízových situácií nebude nepostačovať na ochranu verejného záujmu, ak centrálna protistrana už predtým dostala verejnú kapitálovú podporu prostredníctvom nástroja kapitálovej podpory.

Článok 46

Nástroj verejnej kapitálovej podpory

1.  Verejná kapitálová podpora sa môže poskytnúť na rekapitalizáciu centrálnej protistrany výmenou za nástroje vlastníctva.

2.  Centrálne protistrany, ktorým bola poskytnutá verejná kapitálová podpora, musia byť riadené na profesionálnom komerčnom základe.

3.  Nástroje vlastníctva uvedené v odseku 1 sa predajú súkromnému kupujúcemu hneď, ako to umožní komerčná a finančná situácia.

Článok 47

Nástroj dočasného verejného vlastníctva

1.  Centrálna protistrana môže byť prevzatá do dočasného verejného vlastníctva prostredníctvom jedného alebo viacerých prevodných príkazov týkajúcich sa nástrojov vlastníctva vykonaných členským štátom na nadobúdateľa, ktorý je buď:

a)  nominantom členského štátu alebo

b)  spoločnosťou vo výlučnom vlastníctve členského štátu.

2.  Centrálne protistrany podliehajúce nástroju dočasného verejného vlastníctva musia byť riadené na profesionálnom komerčnom základe a byť predané súkromnému kupujúcemu hneď, ako to umožní komerčná a finančná situácia a tiež po zvážení možnosti nahradiť si náklady na riešenie krízovej situácie.

KAPITOLA IV Právomoci na riešenie krízových situácií

Článok 48 Všeobecné právomoci

1.  Orgán pre riešenie krízových situácií musí mať všetky právomoci potrebné na účinné používanie nástrojov na riešenie krízových situácií, ako aj všetky tieto právomoci:

a)  právomoc požadovať od akejkoľvek osoby, aby poskytla orgánu pre riešenie krízových situácií informácie, ktoré tento požaduje na rozhodnutie o opatrení na riešenie krízových situácií a jeho prípravu vrátane aktualizácie a doplnenia informácií poskytnutých v pláne riešenia krízových situácií alebo požadovaných prostredníctvom kontrol na mieste;

b)  právomoc prevziať kontrolu nad centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši, a vykonávať všetky práva a právomoci zverené držiteľom nástrojov vlastníctva a rady centrálnej protistrany;

ba)  právomoc upraviť alebo zmeniť prevádzkové pravidlá centrálnej protistrany vrátane podmienok účasti, ak sú takéto zmeny nevyhnutné na odstránenie prekážok riešiteľnosti krízovej situácie;

bb)  právomoc upustiť od vymáhania niektorých zmluvných povinností v rámci pravidiel a mechanizmov centrálnej protistrany alebo sa inak odchýliť od pravidiel a mechanizmov centrálnej protistrany, ak je to potrebné na dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií a na predchádzanie významným nepriaznivým vplyvom na finančný systém;

c)  právomoc previesť nástroje vlastníctva vydané centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši;

d)  právomoc previesť na iný subjekt – s jeho súhlasom – práva, aktíva, povinnosti alebo záväzky centrálnej protistrany;

e)  právomoc znížiť, a to až na nulu, istinu alebo splatnú nevyrovnanú sumu v súvislosti s dlhovými nástrojmi alebo inými nezabezpečenými záväzkami centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši;

f)  právomoc vykonať konverziu dlhových nástrojov alebo iných nezabezpečených záväzkov centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, na nástroje vlastníctva uvedenej centrálnej protistrany alebo preklenovacej centrálnej protistrany, na ktorú sa previedli aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši;

g)  právomoc zrušiť dlhové nástroje vydané centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši;

h)  právomoc znížiť, a to až na nulu, nominálnu hodnotu nástrojov vlastníctva centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši a právomoc zrušiť takéto nástroje vlastníctva;

(i)  právomoc požadovať, aby centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, ▌ vydala nové nástroje vlastníctva vrátane prioritných akcií a podmienených konvertibilných nástrojov;

j)  v súvislosti s dlhovými nástrojmi a inými záväzkami centrálnej protistrany právomoc zmeniť alebo upraviť ich splatnosť, zmeniť výšku splatných úrokov, alebo zmeniť dátum splatnosti daného úroku, a to aj prostredníctvom dočasného pozastavenia platby;

k)  právomoc uzavrieť (close out) a ukončiť finančné zmluvy;

l)  právomoc odvolať alebo vymeniť radu a vrcholový manažment centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši;

m)  právomoc požadovať od príslušného orgánu, aby včas posúdil kupujúceho, ktorý nadobúda kvalifikovaný podiel, a to odchylne od lehôt stanovených v článku 31 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

n)  právomoc znížiť, a to až na nulu, sumu variačnej marže splatnú zúčtovaciemu členovi centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo klientovi tohto zúčtovacieho člena, ak sú splnené podmienky stanovené v článku 30;

o)  právomoc prevádzať otvorené pozície a všetky súvisiace aktíva vrátane príslušných dohôd o finančnej zábezpeke s prevodom vlastníckeho práva a zabezpečovacích dohôd o finančnej zábezpeke, dohôd o vzájomnom započítaní a dohôd o čistom zúčtovaní, z účtu zlyhávajúceho zúčtovacieho člena na nezlyhávajúceho zúčtovacieho člena spôsobom, ktorý je v súlade s článkom 48 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

p)  právomoc uplatňovať akékoľvek jestvujúce a nevyrovnané zmluvné záväzky účastníkov centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši;

q)  právomoc uplatňovať akékoľvek jestvujúce a nevyrovnané záväzky materskej spoločnosti centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, ako aj poskytovať centrálnej protistrane finančnú podporu prostredníctvom záruk alebo úverových liniek;

r)  právomoc požadovať, aby zúčtovací členovia poskytli ďalšie hotovostné príspevky.

Orgány pre riešenie krízových situácií môžu vykonávať právomoci uvedené v prvom pododseku jednotlivo alebo v ich ľubovoľnej kombinácii.

2.  Ak nie je v tomto nariadení a v kontexte rámca Únie pre štátnu pomoc stanovené inak, orgán pre riešenie krízových situácií pri vykonávaní svojich právomocí uvedených v odseku 1 nepodlieha žiadnej z týchto požiadaviek:

a)  požiadavke získať povolenie alebo súhlas od akejkoľvek verejnej alebo súkromnej osoby;

b)  požiadavkám týkajúcim sa prevodu finančných nástrojov, práv, povinností, aktív alebo záväzkov centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo preklenovacej centrálnej protistrany;

c)  požiadavke informovať akúkoľvek verejnú alebo súkromnú osobu;

d)  požiadavke uverejniť akékoľvek oznámenie alebo prospekt;

e)  požiadavke predložiť akýkoľvek dokument akémukoľvek inému orgánu alebo ho u takéhoto orgánu zaevidovať.

Článok 49 Doplnkové právomoci

1.  Ak sa vykonáva právomoc uvedená v článku 48 ods. 1, orgán pre riešenie krízových situácií môže uplatniť aj niektoré z týchto pridružených právomocí:

a)  podľa článku 65 stanoviť, že k príslušnému prevodu dôjde bez akéhokoľvek záväzku alebo bremena zaťažujúceho prevádzané finančné nástroje, práva, povinnosti, aktíva alebo záväzky;

b)  odstrániť práva na nadobudnutie ďalších nástrojov vlastníctva;

c)  požadovať od príslušného orgánu, aby ukončil alebo pozastavil prijímanie akýchkoľvek finančných nástrojov, ktoré vydala centrálna protistrana podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/34/ES, na obchodovanie na regulovanom trhu alebo na úradné kótovanie(17);

d)  stanoviť, aby sa s kupujúcim alebo preklenovacou centrálnou protistranou v súlade s článkami 40 a 42 na účely všetkých práv alebo povinností, ktoré má centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo opatrení, ktoré táto centrálna protistrana prijala, zaobchádzalo tak, akoby boli centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši, a to vrátane všetkých práv alebo povinností týkajúcich sa účasti v infraštruktúre trhu;

e)  požadovať, aby centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo kupujúci či preklenovacia centrálna protistrana v prípade potreby poskytli druhej strane informácie a súčinnosť;

f)  stanoviť, aby zúčtovací člen, ktorý je príjemcom akýchkoľvek pozícií, ktoré mu boli pridelené na základe právomocí v článku 48 ods. 1 písm. o) a p), prevzal akékoľvek práva alebo povinnosti týkajúce sa účasti v centrálnej protistrane vo vzťahu k uvedeným pozíciám;

g)  zrušiť alebo upraviť podmienky zmluvy, ktorej zmluvnou stranou je centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo nahradiť kupujúceho alebo preklenovaciu centrálnu protistranu ako zmluvnú stranu centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši.

h)  upraviť alebo zmeniť prevádzkové pravidlá centrálnej protistrany ▌;

(i)  previesť členstvo zúčtovacieho člena z centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, na kupujúceho centrálnej protistrany alebo na preklenovaciu centrálnu protistranu.

Žiadne právo na náhradu stanovené v tomto nariadení sa nepovažuje za záväzok alebo vecné bremeno na účely prvého pododseku písm. a).

2.  Orgán pre riešenie krízových situácií môže stanoviť, že na zabezpečenie kontinuity je nevyhnutné, aby opatrenie na riešenie krízovej situácie bolo účinné a aby kupujúci alebo preklenovacia centrálna protistrana mohli prevádzkovať prevedené obchodné činnosti. K uvedeným opatreniam na zabezpečenie kontinuity môže patriť:

a)  kontinuita zmlúv, ktoré centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, uzavrela s cieľom, aby kupujúci alebo preklenovacia centrálna protistrana prevzali práva a záväzky centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, v súvislosti s akýmikoľvek finančnými nástrojmi, právami, povinnosťami, aktívami alebo záväzkami, ktoré boli prevedené, a výslovne alebo implicitne nahradili centrálnu protistranu, ktorej krízová situácia sa rieši, vo všetkých príslušných zmluvných dokumentoch;

b)  nahradenie centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, kupujúcim alebo preklenovacou centrálnou protistranou v prípadnom právnom konaní vzťahujúcom sa na akýkoľvek finančný nástroj, práva, povinnosti, aktíva alebo záväzky, ktoré boli prevedené.

3.  Právomocami stanovenými v odseku 1 písm. d) a odseku 2 písm. b) nie sú dotknuté tieto práva:

a)  právo zamestnanca centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, vypovedať pracovnú zmluvu;

b)  podľa článkov 55, 56 a 57 právo zmluvnej strany vykonávať zmluvné práva vrátane práva vypovedať zmluvu, ak je to stanovené v zmluvných podmienkach v dôsledku úkonu alebo opomenutia zo strany centrálnej protistrany pred prevodom alebo zo strany kupujúceho či preklenovacej centrálnej protistrany po prevode.

Článok 50 Osobitná správa

1.  Orgán pre riešenie krízových situácií môže vymenovať jedného alebo viacerých osobitných správcov, ktorí nahradia radu centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši. Osobitný správca musí mať dostatočne dobrú povesť a primerané odborné znalosti v oblasti finančných služieb, riadenia rizík a zúčtovacích služieb v súlade s článkom 27 ods. 2 druhým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

2.  Osobitný správca musí mať všetky právomoci akcionárov a rady centrálnej protistrany. Osobitný správca smie vykonávať uvedené právomoci iba pod kontrolou orgánu pre riešenie krízových situácií. Orgán pre riešenie krízových situácií môže obmedziť konanie osobitného správcu alebo požadovať, aby určité kroky osobitného správcu podliehali predchádzajúcemu súhlasu.

Orgán pre riešenie krízových situácií zverejňuje vymenovanie uvedené v odseku 1 a podmienky s ním súvisiace.

3.  Osobitný správca je menovaný na obdobie najviac jedného roka. Ak je to nutné na dosiahnutie cieľov riešenia krízovej situácie, môže orgán pre riešenie krízových situácií toto obdobie obnoviť.

4.  Osobitný správca prijíma všetky opatrenia potrebné na podporu cieľov riešenia krízových situácií a vykonáva opatrenia na riešenie krízových situácií, ktoré prijal orgán pre riešenie krízových situácií. V prípade nezlučiteľnosti alebo konfliktu je táto zákonná povinnosť nadradená nad každú inú povinnosť správy v súlade so stanovami centrálnej protistrany alebo s vnútroštátnym právom.

5.  Pre orgán pre riešenie krízových situácií, ktorý osobitného správcu vymenoval, vypracováva tento správy v pravidelných intervaloch, ktoré stanoví orgán pre riešenie krízových situácií, ako aj na začiatku a na konci svojho mandátu. V uvedených správach sa podrobne opisuje finančná situácia centrálnej protistrany a uvedú sa dôvody prijatých opatrení.

6.  Orgán pre riešenie krízových situácií môže osobitného správcu kedykoľvek odvolať. Orgán pre riešenie krízových situácií odvolá osobitného správcu v každom z týchto prípadoch:

a) ak osobitný správca nevykonáva svoje povinnosti v súlade s podmienkami stanovenými orgánom pre riešenie krízových situácií;

b) ak by sa odvolaním alebo nahradením osobitného správcu lepšie dosiahli ciele riešenia krízových situácií;

c) ak podmienky vymenovania už nie sú splnené.

7.  Ak je vo vnútroštátnom konkurznom práve ustanovené vymenovanie konkurznej správy, môže byť osobitný správca vymenovaný podľa odseku 1 vymenovaný aj za konkurzného správcu alebo naopak.

Článok 51Právomoc požadovať poskytovanie služieb a zariadení

1.  Orgán pre riešenie krízových situácií môže požadovať od centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo od ktoréhokoľvek zo subjektov skupiny alebo od zúčtovacích členov, aby poskytli akékoľvek služby alebo zariadenia, ktoré sú potrebné na to, aby sa kupujúcemu alebo preklenovacej centrálnej protistrane umožnilo účinne vykonávať obchodnú činnosť, ktorá sa na nich previedla.

Prvý pododsek sa uplatňuje bez ohľadu na to, či subjekt v rovnakej skupine ako centrálna protistrana alebo jeden zo zúčtovacích členov centrálnej protistrany vstúpili do bežného konkurzného konania alebo či sa rieši krízová situácia ich samotných.

2.  Orgán pre riešenie krízových situácií môže uplatňovať uložené povinnosti podľa odseku 1 prostredníctvom orgánov pre riešenie krízových situácií v iných členských štátoch, v ktorých sa uvedené právomoci vykonávajú vo vzťahu k subjektom patriacim do rovnakej skupiny ako centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo zúčtovacím členom tejto centrálnej protistrany.

3.  Služby a zariadenia uvedené v odseku 1 nezahŕňajú žiadnu formu finančnej podpory.

4.  Služby a zariadenia poskytované v súlade s odsekom 1 sa poskytujú:

a)  za rovnakých komerčných podmienok, za akých boli poskytnuté centrálnej protistrane bezprostredne pred prijatím opatrenia na riešenie krízovej situácie, ak existuje dohoda na uvedené účely;

b)  za primeraných komerčných podmienok, ak nebola uzavretá dohoda na uvedené účely alebo ak platnosť dohody skončila.

Článok 52Právomoc ostatných členských štátov vykonávať opatrenia na riešenie krízových situácií alebo opatrenia na predchádzanie kríze

1.  Ak sa nástroje vlastníctva, aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, nachádzajú v inom členskom štáte, než je členský štát orgánu pre riešenie krízových situácií, alebo sa riadia právom iného členského štátu, než je členský štát orgánu pre riešenie krízových situácií, každý prevod alebo opatrenie na riešenie krízových situácií týkajúce sa uvedených nástrojov, aktív, práv, povinností alebo záväzkov má účinok v súlade s právom tohto iného členského štátu.

2.  Orgánu pre riešenie krízových situácií členského štátu poskytnú orgány ostatných príslušných členských štátov všetku potrebnú pomoc s cieľom zabezpečiť, aby sa všetky nástroje vlastníctva, aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky previedli na kupujúceho alebo preklenovaciu centrálnu protistranu alebo aby sa akékoľvek opatrenia na riešenie krízových situácií stali účinnými v súlade s platným vnútroštátnym právom.

3.  Akcionári, veritelia a tretie strany, ktorí sú dotknutí prevodom nástrojov vlastníctva, aktív, práv, povinností alebo záväzkov podľa odseku 1, nie sú oprávnení brániť prevodu, vznášať proti nemu námietky alebo ho zrušiť na základe práva členského štátu, ktorým sa daný prevod riadi.

4.  Ak orgán pre riešenie krízových situácií členského štátu používa nástroje na riešenie krízových situácií uvedené v článkoch 28 alebo 32 a zmluvy, záväzky, nástroje vlastníctva alebo dlhové nástroje centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, zahŕňajú nástroje, zmluvy alebo záväzky, ktoré sa riadia právom iného členského štátu, alebo záväzky voči veriteľom a zmluvy v súvislosti so zúčtovacími členmi alebo ich klientmi, ktorí sa nachádzajú v tomto inom členskom štáte, príslušné orgány v tomto inom členskom štáte zabezpečia, aby nadobudlo účinnosť každé opatrenie vyplývajúce z uvedených nástrojov na riešenie krízových situácií.

Na účely prvého pododseku akcionári, veritelia a zúčtovací členovia alebo ich klienti dotknutí uvedenými nástrojmi na riešenie krízových situácií nie sú oprávnení namietať zníženie istiny alebo splatnej sumy nástroja alebo záväzku alebo jeho konverziu či reštrukturalizáciu.

5.  V súlade s právom členského štátu orgánu pre riešenie krízových situácií sa stanovujú tieto práva a ochranné opatrenia:

a)  právo akcionárov, veriteľov a tretích strán podať opravný prostriedok podľa článku 72 proti prevodu nástrojov vlastníctva, aktív, práv, povinností alebo záväzkov uvedených v odseku 1 tohto článku;

b)  právo dotknutých veriteľov podať opravný prostriedok podľa článku 72 proti zníženiu istiny alebo splatnej sumy alebo konverzii či reštrukturalizácii nástroja, záväzku alebo zmluve uvedených v odseku 4 tohto článku;

c)  ochranné opatrenia týkajúce sa čiastočných prevodov uvedené v kapitole V v súvislosti s aktívami, právami, povinnosťami alebo záväzkami uvedenými v odseku 1 tohto článku.

Článok 53Právomoci v súvislosti s aktívami, zmluvami, právami, pasívami, záväzkami a nástrojmi vlastníctva osôb, ktoré sa nachádzajú v tretích krajinách alebo ktoré sa riadia právom tretích krajín

1.  Ak sa opatrenie na riešenie krízovej situácie týka aktív alebo zmlúv osôb, ktoré sa nachádzajú v tretej krajine, alebo nástrojov vlastníctva, práv, povinností alebo záväzkov, ktoré sa riadia právom tretej krajiny, orgán pre riešenie krízových situácií môže požadovať, aby:

a)  centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, a príjemca uvedených aktív, zmlúv, nástrojov vlastníctva, práv, povinností alebo záväzkov vykonali všetky potrebné kroky s cieľom zaistiť, aby opatrenie nadobudlo účinnosť;

b)  centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, má v držbe nástroje vlastníctva, aktíva alebo práva alebo vysporiadala záväzky alebo vykonala povinnosti v mene príjemcu do nadobudnutia účinnosti opatrenia;

c)  primerané výdavky, ktoré príjemca riadne vynaložil pri vykonávaní akéhokoľvek opatrenia požadovaného podľa písmen a) a b) tohto odseku, boli nahradené niektorým zo spôsobov uvedených v článku 27 ods. 9.

2.  Na účely odseku 1 môže orgán pre riešenie krízových situácií vyžadovať, aby centrálna protistrana zabezpečila zapracovanie ustanovenia do svojich zmlúv a iných dohôd so zúčtovacími členmi a držiteľmi nástrojov vlastníctva a dlhových nástrojov alebo iných záväzkov, ktoré sa nachádzajú v tretích krajinách alebo sa riadia podľa práva týchto tretích krajín, prostredníctvom ktorých súhlasia s tým, že sú viazaní každým opatrením týkajúcim sa ich aktív, zmlúv, práv, povinností a záväzkov prijatých orgánom pre riešenie krízových situácií vrátane uplatňovania článkov 55, 56 a 57. Orgán pre riešenie krízových situácií môže centrálnu protistranu požiadať, aby mu poskytla právne stanovisko k právnej vykonateľnosti a účinnosti takýchto ustanovení.

3.  Ak opatrenie na riešenie krízovej situácie uvedené v odseku 1 nenadobudne účinnosť, bude v súvislosti s dotknutými nástrojmi vlastníctva, aktívami, právami, povinnosťami alebo záväzkami neplatné.

Článok 54Vylúčenie určitých zmluvných podmienok pri včasnej intervencii a riešení krízových situácií

1.  Opatrenie na predchádzanie kríze, opatrenie na riešenie krízovej situácie prijaté v súlade s týmto nariadením ani žiadna udalosť priamo spojená s uplatňovaním tohto opatrenia sa nesmú považovať za vymáhaciu udalosť v zmysle smernice 2002/47/ES ani za konkurzné konanie v zmysle smernice 98/26/ES za predpokladu, že sa naďalej plnia podstatné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy, vrátane povinností týkajúcich sa platieb a výkonov a poskytnutia zábezpeky.

Na účely prvého pododseku sa konanie tretej krajiny zamerané na riešenie krízových situácií uznané podľa článku 75 alebo inak, ak tak rozhodne orgán pre riešenie krízových situácií, považuje za opatrenie na riešenie krízovej situácie prijaté v súlade s týmto nariadením.

2.  Opatrenie na predchádzanie kríze ani opatrenie na riešenie krízovej situácie uvedené v odseku 1 sa nesmú uplatniť na to, aby sa:

a)  vykonalo akékoľvek ukončenie, pozastavenie, zmena, čisté zúčtovanie alebo vzájomné započítanie práv, a to aj vo vzťahu k zmluve uzavretej ktorýmkoľvek subjektom skupiny, do ktorej patrí centrálna protistrana, ktorá obsahuje ustanovenia o cross-defaulte alebo povinnosti, ktoré sú zaručené alebo inak zabezpečené ktorýmkoľvek subjektom skupiny;

b)  nadobudlo vlastníctvo, vykonávala kontrola akéhokoľvek majetku dotknutej centrálnej protistrany alebo ktoréhokoľvek subjektu skupiny vo vzťahu k zmluve, ktorá obsahuje ustanovenia o cross-defaulte, alebo aby sa v súvislosti s takýmto majetkom uplatňovala akákoľvek zábezpeka;

c)  ovplyvňovali akékoľvek zmluvné práva dotknutej centrálnej protistrany alebo ktoréhokoľvek subjektu skupiny vo vzťahu k zmluve, ktorá obsahuje ustanovenia o cross-defaulte.

Článok 55Právomoc pozastaviť určité povinnosti

1.  Orgán pre riešenie krízových situácií môže pozastaviť akékoľvek povinnosti vzťahujúce sa na platby alebo dodávky obidvoch protistrán ľubovoľnej zmluvy, ktorú uzavrela centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, od uverejnenia oznámenia o pozastavení v súlade s článkom 70 do konca pracovného dňa nasledujúceho po tomto uverejnení.

Na účely prvého pododseku sa za koniec pracovného dňa považuje polnoc v členskom štáte orgánu pre riešenie krízových situácií.

2.  Ak by termín pre povinnosti vzťahujúce sa na platby alebo dodávky pripadol na obdobie pozastavenia, takéto povinnosti vzťahujúce sa na platby alebo dodávky sa vykonajú okamžite po skončení obdobia pozastavenia.

3.  Orgán pre riešenie krízových situácií neuplatňuje právomoc uvedenú v odseku 1 na povinnosti vzťahujúce sa na platby a dodávky voči systémom alebo prevádzkovateľom systémov určeným na účely smernice 98/26/ES, ani voči iným centrálnym protistranám a centrálnym bankám.

Článok 56Právomoc obmedziť uplatňovanie nárokov zo záložného práva

1.  Orgán pre riešenie krízových situácií môže zabrániť záložným veriteľom centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, v tom, aby vymáhali nároky zo záložného práva vo vzťahu k akýmkoľvek aktívam tejto centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, od uverejnenia oznámenia o pozastavení v súlade s článkom 70 do konca pracovného dňa nasledujúceho po uverejnení.

Na účely prvého pododseku sa za koniec pracovného dňa považuje polnoc v členskom štáte orgánu pre riešenie krízových situácií.

2.  Orgán pre riešenie krízových situácií nesmie vykonať právomoc uvedenú v odseku 1 vo vzťahu k žiadnemu záložnému právu na systémy alebo na prevádzkovateľov systémov, určenému na účely smernice 98/26/ES, ako ani iné centrálny protistrany a centrálne banky vo vzťahu k aktívam, ktoré centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, založila alebo poskytla ako maržu alebo zábezpeku.

Článok 57Právomoc dočasne pozastaviť práva ukončiť zmluvu

1.  Orgán pre riešenie krízových situácií môže pozastaviť práva ktorejkoľvek zmluvnej strany ukončiť zmluvu s centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši, od uverejnenia oznámenia o ukončení v súlade s článkom 70 do konca pracovného dňa nasledujúceho po uverejnení uvedeného oznámenia za predpokladu, že sa naďalej plnia povinnosti týkajúce sa platieb a dodávok a zábezpeka je naďalej poskytnutá.

Na účely prvého pododseku sa za koniec pracovného dňa považuje polnoc v členskom štáte riešenia krízovej situácie.

2.  Orgán pre riešenie krízových situácií neuplatní právomoc uvedenú v odseku 1 voči systémom alebo prevádzkovateľom systémov určeným na účely smernice 98/26/ES, ani voči iným centrálnym protistranám a centrálnym bankám.

3.  Strana zmluvy môže uplatniť právo ukončiť danú zmluvu pred skončením obdobia uvedeného v odseku 1, ak táto strana dostane od orgánu pre riešenie krízových situácií oznámenie o tom, že práva a záväzky, na ktoré sa vzťahuje zmluva:

a)  sa neprevedú na iný subjekt;

b)  nie sú predmetom odpísania, konverzie ani použitia nástroja na riešenie krízovej situácie na rozdelenie strát alebo pozícií.

4.  Ak skutočnosti uvedené v odseku 3 neboli oznámené, práva ukončiť zmluvu sa po uplynutí obdobia pozastavenia na základe článku 54 môžu uplatniť takto:

a)  ak sa práva a záväzky, na ktoré sa vzťahuje zmluva, previedli na iný subjekt, centrálna protistrana môže vykonať právo ukončiť zmluvu v súlade s podmienkami danej zmluvy len vtedy, ak subjekt, ktorý je príjemcom, spôsobí vznik alebo pokračovanie vymáhacej udalosti;

b)  ak si centrálna protistrana ponechá práva a záväzky, na ktoré sa vzťahuje zmluva, práva na ukončenie zmluvy sa uplatnia v súlade s podmienkami ukončenia, ako sú stanovené v zmluve medzi centrálnou protistranou a príslušnou protistranou iba vtedy, ak vymáhacia udalosť vznikne alebo pokračuje po uplynutí pozastavenia.

Článok 58Právomoc vykonávať kontrolu nad centrálnou protistranou

1.  Orgán pre riešenie krízových situácií môže nad centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši, vykonávať kontrolu s cieľom:

a)  riadiť činnosť a služby centrálnej protistrany, ktorá uplatňuje právomoci svojich akcionárov a rady, a konzultovať s výborom pre riziká;

b)  spravovať aktíva a majetok centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, a nakladať s nimi.

Kontrolu uvedenú v prvom pododseku môže vykonávať priamo orgán pre riešenie krízových situácií alebo nepriamo osoba či osoby vymenované orgánom pre riešenie krízových situácií.

2.  Ak orgán pre riešenie krízových situácií vykonáva kontrolu nad centrálnou protistranou, tento orgán pre riešenie krízových situácií sa nepovažuje za tieňového riaditeľa ani za riaditeľa de facto v zmysle vnútroštátneho práva.

Článok 59

Vykonávanie právomocí orgánmi pre riešenie krízových situácií

Na základe článku 72 prijímajú orgány pre riešenie krízových situácií opatrenia na riešenie krízových situácií formou vykonávacieho výnosu v súlade s vnútroštátnymi správnymi právomocami a postupmi.

KAPITOLA VOchranné opatrenia

Článok 60Zásada neznevýhodnenia veriteľa

Ak orgán pre riešenie krízových situácií používa jeden alebo viacero nástrojov na riešenie krízových situácií, mal by sa snažiť zabezpečiť, aby akcionári, veritelia, zúčtovací členovia a ich klienti neutrpeli väčšie straty, než keby orgán pre riešenie krízových situácií nevykonal opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k centrálnej protistrane v čase, keď sa orgán pre riešenie krízových situácií domnieval, že podmienky pre riešenie krízovej situácie podľa článku 22 ods. 1 boli splnené, a namiesto toho by boli predmetom všetkých možných nevyrovnané záväzkov podľa ozdravného plánu centrálnej protistrany a všetkých ďalších zmluvných mechanizmov v jej prevádzkových pravidlách buď pre prípad zlyhania alebo prípad nesúvisiaci so zlyhaním, a centrálna protistrana skončila svoju činnosť bez akejkoľvek zvyškovej hodnoty z hľadiska budúcich ziskov a bola zlikvidovaná v rámci bežného konkurzného konania, pri riadnom zohľadnení všetkých možných nepriaznivých účinkov systémovej nestability a otrasov na trhoch.

a)  ▌

b)  ▌

Možné nepriaznivé účinky systémovej nestability a otrasov na trhoch uvedených v prvom pododseku sa nesmú zohľadňovať, pokiaľ regulačné technické normy uvedené v odseku 5 článku 61 neumožnia ich oceňovanie.

Keď regulačné technické normy uvedené v odseku 5 článku 61 nadobudnú účinnosť, orgány pre riešenie krízových situácií na účely prvého pododseku zohľadnia možné nepriaznivé účinky systémovej nestability a otrasov na trhoch.

Článok 61Oceňovanie pri uplatnení zásady neznevýhodnenia veriteľa

1.  Na účely informovania zainteresovaných strán vystavených centrálnej protistrane, vypracuje centrálna protistrana odhad, aký vplyv by mohli mať straty na jednotlivé kategórie veriteľov za predpokladu extrémnych, ale možných scenárov zlyhania a prípadov nesúvisiacich so zlyhaním, ktoré však vedú k platobnej neschopnosti centrálnej protistrany, a každoročne ho aktualizuje.

Tento odhad v plnej miere odráža zmluvné dohody upravujúce hierarchiu strát pri zlyhaní centrálnej protistrany a je v súlade s metodikou dozabezpečenia a stresového testovania používanou pri plnení povinností centrálnej protistrany podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

1a.  Na účely posúdenia súladu so zásadou neznevýhodnenia veriteľa uvedenou v článku 60 orgán pre riešenie krízových situácií čo najskôr po vykonaní opatrení na riešenie krízovej situácie zabezpečí, aby ocenenie vykonala nezávislá osoba.

2.  Ocenenie uvedené v odseku 1 musí obsahovať:

a)  zaobchádzanie, akého by sa akcionárom, veriteľom a zúčtovacím členom alebo ich klientom dostalo v prípade, keby orgán pre riešenie krízových situácií neprijal opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k centrálnej protistrane v čase, keď sa orgán pre riešenie krízových situácií domnieval, že boli splnené podmienky týkajúce sa riešenia krízových situácií podľa článku 22 ods. 1, ale namiesto toho by boli predmetom uplatňovania možných nevyrovnaných záväzkov podľa ozdravného plánu centrálnej protistrany a iných mechanizmov v jej prevádzkových pravidlách a centrálna protistrana by bola zlikvidovaná v rámci bežného konkurzného konania, skončila svoju činnosť bez akejkoľvek zvyškovej hodnoty z hľadiska budúcich ziskov pri riadnom zohľadnení všetkých možných nepriaznivých účinkov systémovej nestability a otrasov na trhoch,

b)  skutočné zaobchádzanie, akého by sa akcionárom, veriteľom a zúčtovacím členom alebo ich klientom dostalo pri riešení krízovej situácie centrálnej protistrany;

c)  či existuje rozdiel medzi zaobchádzaním podľa písmena a) a zaobchádzaním podľa písmena b).

3.  Na účely výpočtu v prípade zaobchádzania uvedeného v odseku 2 písmene a) sa v ocenení uvedenom v odseku 1 nezohľadní žiadna mimoriadna verejná finančná podpora poskytnutá centrálnej protistrane, ktorej krízová situácia sa rieši a ak by vlastná metodika oceňovania centrálnej protistrany nemala zohľadňovať skutočné podmienky na trhu, nebude sa na ňu prihliadať.

4.  Ocenenie uvedené v odseku 1 je odlišné od ocenenia na základe článku 24 ods. 3.

5.  Po zohľadnení všetkých regulačných technických predpisov vypracovaných v súlade s článkom 74 ods. 4 smernice 2014/59/EÚ vypracuje ESMA návrh regulačných technických predpisov s uvedením metodiky oceňovania podľa odseku 1 a ak to bude technicky možné, aj pre ocenenie možných nepriaznivých účinkov systémovej nestability a otrasov na trhoch.

ESMA predloží uvedený návrh regulačných predpisov Komisii do [Úrad pre publikácie – doplňte dátum 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 62Ochranné opatrenie pre akcionárov, veriteľov, zúčtovacích

členov a klientov zúčtovacích členov

Ak v súlade s ocenením vykonaným podľa článku 61 akýkoľvek akcionár, veriteľ, zúčtovací člen alebo jeho klient utrpí väčšie straty, než aké by mu vznikli, keby orgán pre riešenie krízových situácií neprijal opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k centrálnej protistrane a namiesto toho by bol predmetom možných nevyrovnaných záväzkov podľa ozdravného plánu centrálnej protistrany alebo iných zmluvných dohôd v jej prevádzkových pravidlách, alebo by sa centrálna protistrana zlikvidovala v rámci bežného konkurzného konania, tento akcionár, veriteľ alebo účastník zúčtovania je oprávnený na vyplatenie rozdielu.

Článok 62a

Vrátenie platieb spätné získanie

Orgán pre riešenie krízových situácií vymáha všetky primerané výdavky, ktoré sa vynaložili v súvislosti s platbami podľa článku 62, a to ktorýmkoľvek z týchto spôsobov:

a)  centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, ako prednostného veriteľa;

b)  z akejkoľvek protihodnoty, ktorú kupujúci vyplatil, ak sa ako nástroj použil odpredaj obchodnej činnosti;

c)  z akýchkoľvek výnosov z ukončenia prevádzky preklenovacej centrálnej protistrany ako prednostného veriteľa;

d)  od ktoréhokoľvek zúčtovacieho člena, ak tento neutrpel väčšiu stratu ako v prípade, keby orgán pre riešenie krízových situácií neprijal opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k centrálnej protistrane a namiesto toho by bol predmetom prípadných nevyrovnaných záväzkov podľa ozdravného plánu centrálnej protistrany alebo iných mechanizmov podľa jej prevádzkových pravidiel, alebo by sa centrálna protistrana zlikvidovala v rámci bežného konkurzného konania;

Článok 63Ochranné opatrenia pre protistrany pri čiastočných prevodoch

Ochranné opatrenia stanovené v článkoch 64, 65 a 66 sa uplatňujú za týchto okolností:

a)  ak orgán pre riešenie krízových situácií prevádza niektoré, ale nie všetky aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo preklenovacej centrálnej protistrany na kupujúceho;

b)  ak orgán pre riešenie krízových situácií vykonáva právomoci uvedené v článku 49 ods. 1 písm. g).

Článok 64Ochrana dohôd o finančnej zábezpeke, vzájomnom započítaní a čistom zúčtovaní

Orgán pre riešenie krízových situácií zabezpečí, aby používanie nástroja na riešenie krízových situácií neviedlo k prevodu niektorých, ale nie všetkých práv a záväzkov v rámci dohody o finančnej zábezpeke s prevodom vlastníckeho práva, dohody o vzájomnom započítaní alebo dohody o čistom zúčtovaní medzi centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši, a inými stranami dohôd, alebo k úprave či ukončeniu práv a záväzkov na základe uvedených dohôd použitím pridružených právomocí.

Dohody uvedené v prvom pododseku zahŕňajú akékoľvek dohody, ktorých strany majú nárok na vzájomné započítanie alebo čisté zúčtovanie uvedených práv a záväzkov.

Článok 65Ochrana dohôd o zábezpekách

Bez toho, aby bolo dotknuté používanie nástrojov na rozdelenie pozícií v článku 29, orgán pre riešenie krízových situácií zabezpečí, aby používanie nástroja na riešenie krízových situácií vzhľadom na dohody o zábezpekách medzi centrálnou protistranou, ktorej krízová situácia sa rieši, a inými stranami uvedených dohôd, neviedlo k žiadnemu z týchto prípadov:

a)  prevodu aktív, voči ktorým je záväzok zabezpečený, s výnimkou prípadov, keď sa daný záväzok a výnos zo zábezpeky takisto prevádzajú;

b)  prevodu zabezpečeného záväzku, pokiaľ sa takisto neprevádza výnos zo zábezpeky;

c)  prevodu výnosu zo zábezpeky, pokiaľ sa takisto neprevádza zabezpečený záväzok,

d)  úprave alebo ukončeniu dohody o zábezpeke použitím pridružených právomocí, keď záväzok v dôsledku takej úpravy alebo ukončenia prestáva byť zabezpečený.

Článok 66Ochrana dohôd o štruktúrovanom financovaní a krytých dlhopisoch

Orgán pre riešenie krízových situácií zabezpečí, aby používanie nástroja na riešenie krízových situácií v súvislosti s dohodami o štruktúrovanom financovaní vrátane krytých dlhopisov neviedlo k žiadnemu z týchto prípadov:

a)  prevodu niektorých ale nie všetkých aktív, práv a záväzkov, ktoré zakladajú dohodu o štruktúrovanom financovaní, ktorých stranou je centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo ktoré sú súčasťou takejto dohody;

b)  ukončeniu alebo úprave aktív, práv a záväzkov, ktoré zakladajú dohodu o štruktúrovanom financovaní, ktorých stranou je centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo ktoré sú súčasťou takejto dohody, a to prostredníctvom použitia pridružených právomocí.

Na účely prvého pododseku dohody o štruktúrovanom financovaní zahŕňajú sekuritizácie a nástroje, ktoré sa používajú na účely zabezpečovania, tvoria neoddeliteľnú súčasť krytých fondov a sú podľa vnútroštátneho práva zabezpečené podobným spôsobom ako kryté dlhopisy, ku ktorým patrí poskytovanie a držba zábezpeky jednou zo strán dohody alebo správcom, splnomocnencom alebo určeným zástupcom.

Článok 67Čiastočné prevody: ochrana systémov obchodovania, zúčtovania a vyrovnania

1.  Orgán pre riešenie krízových situácií zabezpečí, aby používaním nástroja na riešenie krízových situácií nebola dotknutá prevádzka systémov, na ktoré sa vzťahuje smernica 98/26/ES, a pravidlá týchto systémov, ak orgán pre riešenie krízových situácií:

a)  prevedie niektoré ale nie všetky aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, na kupujúceho;

b)  zruší alebo zmení podmienky zmluvy, ktorých zmluvnou stranou je centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo nahradí kupujúceho alebo preklenovaciu centrálnu protistranu ako zmluvnú stranu.

2.  Na účely odseku 1 orgán pre riešenie krízových situácií zabezpečí, aby používanie nástrojov na riešenie krízových situácií neviedlo k žiadnemu z týchto výsledkov:

a)  odvolaniu prevodného príkazu v súlade s článkom 5 smernice 98/26/ES;

b)  ovplyvneniu vykonateľnosti prevodných príkazov a čistého zúčtovania podľa článkov 3 a 5 smernice 98/26/ES;

c)  ovplyvneniu používania finančných prostriedkov, cenných papierov alebo úverových facilít podľa článku 4 smernice 98/26/ES;

d)  ovplyvneniu ochrany záložného práva podľa článku 9 smernice 98/26/ES.

KAPITOLA VI

Procesné ustanovenia

Článok 68 Oznamovacia povinnosť

1.  Centrálna protistrana musí oznámiť príslušnému orgánu, ak sa domnieva, že zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, ako sa uvádza v článku 22 ods. 2.

2.  Príslušný orgán informuje orgán pre riešenie krízových situácií o všetkých oznámeniach prijatých podľa odseku 1 a o všetkých opatreniach na ozdravenie alebo iných opatreniach v súlade s hlavou IV, ktorých prijatie príslušný orgán vyžaduje od centrálnej protistrany.

V súlade s článkom 24 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 príslušný orgán informuje orgán pre riešenie krízových situácií o každej mimoriadnej situácii týkajúcej sa centrálnej protistrany a o každom oznámení prijatom v súlade s článkom 48 uvedeného nariadenia.

3.  Ak príslušný orgán alebo orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne, že podmienky uvedené v článku 22 ods. 1 písm. a) a b) sú vo vzťahu k centrálnej protistrane splnené, oznámi toto rozhodnutie včas týmto orgánom:

a)  príslušnému orgánu alebo orgánu pre riešenie krízových situácií pre túto centrálnu protistranu;

b)  príslušnému orgánu materskej spoločnosti centrálnej protistrany;

ba)  kolégiu pre dohľad nad touto centrálnou protistranou;

bb)  kolégiu pre riešenie krízových situácií tejto centrálnej protistrany;

c)  centrálnej banke;

d)  príslušnému ministerstvu;

e)  ESRB a určenému vnútroštátnemu makroprudenciálnemu orgánu.  

Článok 69Rozhodovanie orgánu pre riešenie krízových situácií

1.  Po oznámení od príslušného orgánu podľa článku 68 ods. 3 orgán pre riešenie krízových situácií určí, či je potrebné nejaké opatrenie na riešenie krízovej situácie.

2.  Rozhodnutie, či je v súvislosti s centrálnou protistranou potrebné prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie, obsahuje tieto informácie:

a)  posúdenie orgánu pre riešenie krízových situácií, či centrálna protistrana spĺňa podmienky na riešenie krízovej situácie;

b)  akékoľvek opatrenie, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií plánuje prijať vrátane rozhodnutia vymenovať správcu v prípade likvidácie alebo prijať akékoľvek iné opatrenie v rámci uplatniteľného bežného konkurzného konania alebo podľa vnútroštátneho práva na základe článku 27 ods. 1 písm. e).

Článok 70Procesné povinnosti orgánov pre riešenie krízových situácií

1.  Čo najskôr po prijatí opatrenia na riešenie krízovej situácie informuje orgán pre riešenie krízových situácií všetky tieto orgány:

a)  centrálnu protistranu, ktorej krízová situácia sa rieši;

b)  kolégium pre riešenie krízových situácií;

c)  určený vnútroštátny orgán makroprudenciálneho dohľadu a ESRB;

d)  Komisiu, Európsku centrálnu banku a orgán EIOPA;

e)  prevádzkovateľov systémov, na ktorých sa vzťahuje smernica 98/26/ES a v ktorých má účasť centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši.

2.  Oznámenie uvedené v odseku 1 obsahuje kópiu akéhokoľvek príkazu alebo nástroja, ktorými sa príslušné opatrenie prijíma, a uvedie sa v ňom dátum nadobudnutia účinnosti opatrenia na riešenie krízovej situácie.

V oznámení kolégiu pre riešenie krízových situácií podľa odseku 1 písm. b) sa takisto uvedie, či sa opatrenie na riešenie krízovej situácie odchyľuje od plánu riešenia krízovej situácie a uvedú sa dôvody každého odchýlenia.

3.  Kópia príkazu alebo nástroja, ktorými sa prijíma opatrenie na riešenie krízovej situácie, alebo oznámenie, v ktorom sú zhrnuté účinky opatrenia na riešenie krízovej situácie, prípadne podmienky a lehota pozastavenia alebo obmedzenia podľa článkov 55, 56 a 57, sa uverejní všetkými týmito prostriedkami:

a)  na webovom sídle orgánu pre riešenie krízových situácií;

b)  na webovom sídle príslušného orgánu, ak je odlišný od orgánu pre riešenie krízových situácií, a na webovom sídle ESMA;

c)  na webovom sídle centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši;

d)  ak sú nástroje vlastníctva alebo dlhové nástroje centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, prostriedkami na zverejňovanie regulovaných informácií, ktoré sa týkajú centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, v súlade s článkom 21 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES(18).

4.  Ak nástroje vlastníctva alebo dlhové nástroje nie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, orgán pre riešenie krízových situácií zabezpečí, aby sa dokumenty poskytujúce dôkaz o príkaze uvedenom v odseku 3 zaslali držiteľom nástrojov vlastníctva a veriteľom centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, ktorí sú známi z registrov alebo databáz tejto centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, ktoré sú prístupné orgánu pre riešenie krízových situácií.

Článok 71 Dôverný charakter

1.  Požiadavky služobného tajomstva sú záväzné pre tieto osoby:

a)  orgány pre riešenie krízových situácií;

b)  príslušné orgány, ESMA a EBA;

c)  príslušné ministerstvá;

d)  osobitných správcov alebo dočasných správcov vymenovaných podľa tohto nariadenia;

e)  potenciálnych nadobúdateľov, ktorí boli kontaktovaní príslušnými orgánmi alebo oslovení orgánmi pre riešenie krízových situácií, a to bez ohľadu na to, či sa toto kontaktovanie alebo oslovenie vykonalo v rámci prípravy na použitie nástroja na odpredaj obchodnej činnosti, a bez ohľadu na to, či toto oslovenie viedlo k nadobudnutiu;

f)  audítorov, účtovníkov, právnych a odborných poradcov, odhadcov a ostatných odborníkov, ktorých priamo alebo nepriamo angažovali orgány pre riešenie krízových situácií, príslušné orgány, príslušné ministerstvá alebo potenciálni nadobúdatelia uvedení v písmene e);

g)  centrálne banky a ostatné orgány podieľajúce sa na postupe riešenia krízových situácií;

h)  preklenovacia centrálna protistrana;

(i)  všetky ostatné osoby, ktoré poskytujú alebo poskytli služby priamo alebo nepriamo, pravidelne alebo príležitostne, osobám uvedeným v písmenách a) až k);

j)  vrcholový manažment a členovia rady centrálnej protistrany a zamestnanci orgánov alebo subjektov uvedených v písmenách a) až k) počas ich funkčného obdobia a po ňom;

k)  všetci ostatní členovia kolégia pre riešenie krízových situácií neuvedení v písmenách a), b), c) a g).

2.  S cieľom zabezpečiť, aby sa dodržiavali požiadavky na dôvernosť informácií stanovené v odsekoch 1 a 3, osoby uvedené v odseku 1 písm. a), b), c), g), h), a k) zabezpečia, aby boli zavedené interné pravidlá vrátane pravidiel na zaistenie mlčanlivosti o informáciách medzi osobami priamo zapojenými do postupu riešenia krízových situácií.

3.  Pre osoby uvedené v odseku 1 platí zákaz poskytnúť dôverné informácie, ktoré získali počas svojej profesionálnej činnosti alebo od príslušného orgánu či orgánu pre riešenie krízových situácií v súvislosti s výkonom svojej funkcie podľa tohto nariadenia, akejkoľvek osobe alebo orgánu, pokiaľ to nie je v rámci výkonu ich funkcie podľa tohto nariadenia, s výnimkou informácií v súhrnnej alebo agregovanej forme, pri ktorých nie je možné zistiť totožnosť jednotlivých centrálnych protistrán, alebo ak orgán alebo centrálna protistrana, ktoré tieto informácie poskytli, udelili vopred svoj výslovný súhlas.

Pred zverejnením akéhokoľvek druhu informácií osoby uvedené v odseku 1 posúdia možné účinky zverejnenia týchto informácií na verejný záujem, pokiaľ ide o finančnú, menovú alebo hospodársku politiku, a na komerčné záujmy fyzických a právnických osôb, na účely kontroly, na vyšetrovanie a na audity.

Postup overovania účinkov zverejnenia informácií zahŕňa osobitné posúdenie účinkov akéhokoľvek zverejnenia obsahu a podrobností ozdravného plánu a plánu riešenia krízových situácií uvedených v článkoch 9 a 13 a výsledok posúdenia vykonaného podľa článkov 10 a 16.

Všetky osoby alebo subjekty uvedené v odseku 1 nesú v prípade porušenia tohto článku občianskoprávnu zodpovednosť v súlade s vnútroštátnym právom.

4.  Odchylne od odseku 3 si za predpokladu uzavretia dohody o zachovaní dôvernosti môžu osoby uvedené v odseku 1 vymieňať dôverné informácie s ktoroukoľvek z týchto osôb:

a)  s ktoroukoľvek inou osobou, ak je to nevyhnutné na účely plánovania alebo vykonania opatrenia na riešenie krízovej situácie;

b)  s parlamentným vyšetrovacím výborom vo svojom členskom štáte, dvormi audítorov vo svojom členskom štáte a inými subjektmi zodpovednými za vyšetrovanie vo svojom členskom štáte;

c)  s vnútroštátnymi orgánmi zodpovednými za dozor nad platobnými systémami, s orgánmi zodpovednými za bežné konkurzné konanie, s orgánmi poverenými verejnou úlohou dohľadu nad inými subjektmi finančného sektora, s orgánmi zodpovednými za dohľad na finančnými trhmi a poisťovňami a s inšpektormi konajúcimi v ich mene, s orgánmi zodpovednými za udržiavanie stability finančného systému v členských štátoch uplatňovaním makroprudenciálnych pravidiel, s orgánmi zodpovednými za ochranu stability finančného systému a s osobami vykonávajúcimi zákonom predpísané audity.

5.  Týmto článkom sa nebráni:

a)  zamestnancom ani expertom orgánov alebo subjektov uvedených v odseku 1 písm. a) až g) a písm. k), aby si navzájom vymieňali informácie v rámci každého orgánu alebo subjektu;

b)  orgánom pre riešenie krízových situácií a príslušným orgánom vrátane ich zamestnancov a expertov, aby si vymieňali informácie medzi sebou a s ostatnými orgánmi Únie pre riešenie krízových situácií, inými príslušnými orgánmi Únie, príslušnými ministerstvami, centrálnymi bankami, orgánmi zodpovednými za bežné konkurzné konania, orgánmi zodpovednými za udržiavanie stability finančného systému v členských štátoch uplatňovaním makroprudenciálnych pravidiel, osobami zodpovednými za vykonávanie zákonom predpísaných auditov účtov, EBA, ESMA alebo podľa článku 78 s orgánmi z tretích krajín, ktoré vykonávajú identické funkcie ako orgány pre riešenie krízových situácií, alebo na základe prísnych požiadaviek na zachovanie dôvernosti informácií s potenciálnym nadobúdateľom na účely plánovania alebo výkonu opatrení na riešenie krízových situácií.

6.  Týmto článkom nie sú dotknuté vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa zverejňovania informácií na účely právneho konania v trestnoprávnych a občianskoprávnych veciach.

KAPITOLA VII

Právo podať opravný prostriedok a vylúčenie iných konaní

Článok 72

Predchádzajúce schválenie zo strany súdneho orgánu a právo podať opravný prostriedok

1.  ▌2.  Všetky osoby dotknuté rozhodnutím prijať opatrenie na predchádzanie kríze alebo rozhodnutím vykonať akúkoľvek právomoc inú než opatrenie na riešenie krízovej situácie majú právo podať opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu.

3.  Všetky osoby dotknuté rozhodnutím prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie majú právo podať opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu.

4.  Právo podať opravný prostriedok uvedené v odseku 3 podlieha týmto podmienkam:

a)  rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií je okamžite vykonateľné a vyplýva z neho vyvrátiteľná domnienka, že pozastavenie jeho vykonávania by nebolo v súlade s verejným záujmom;

b)  konanie týkajúce sa opravného prostriedku musí byť zrýchlené;

c)  súd ako základ vlastného posúdenia použije hospodárske posúdenie skutočností vykonané orgánom pre riešenie krízových situácií.

4a.  Rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií vykonať opatrenie na riešenie krízovej situácie, opatrenie na predídenie kríze alebo rozhodnutie o vykonaní akejkoľvek právomoci inej než opatrenie na riešenie krízovej situácie sa zruší na základe dostupných informácií a iba z podstatných dôvodov, len ak bolo v čase prijatia svojvoľné alebo neopodstatnené.

4b.  Z podania opravného prostriedku nevyplýva automatické pozastavenie účinkov napadnutého rozhodnutia.

5.  Ak je nevyhnutné chrániť záujmy tretích strán konajúcich v dobrej viere, ktoré nadobudli nástroje vlastníctva, aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, na základe opatrenia na riešenie krízovej situácie, zrušenie rozhodnutia orgánu pre riešenie krízových situácií nemá vplyv na žiadne následné správne akty alebo transakcie, ktoré uzatvoril dotknutý orgán pre riešenie krízových situácií a ktoré sa zakladali na zrušenom rozhodnutí.

Na účely prvého pododseku v prípade, že rozhodnutie prijaté orgánom pre riešenie krízových situácií bolo zrušené, sú opravné prostriedky dostupné žiadateľovi obmedzené na náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku tohto rozhodnutia.

Článok 73Obmedzenia iných konaní

1.  Bežné konkurzné konanie vo vzťahu k centrálnej protistrane sa nezačne okrem prípadov, keď sa tak stane na podnet orgánu pre riešenie krízových situácií alebo s jeho súhlasom v súlade s odsekom 3.

2.  Príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií musia byť bezodkladne informované o každej žiadosti o začatie bežného konkurzného konania vo vzťahu k centrálnej protistrane bez ohľadu na to, či ide o centrálnu protistranu, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo či bolo zverejnené rozhodnutie v súlade s článkom 70 ods. 3.

3.  Orgány zodpovedné za bežné konkurzné konanie môžu uvedené konanie začať až potom, keď im orgán pre riešenie krízových situácií oznámi svoje rozhodnutie neprijať žiadne opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k centrálnej protistrane, alebo ak nebolo prijaté žiadne oznámenie, do siedmich dní po oznámení uvedenom v odseku 2.

Ak to je potrebné na účinné používanie nástrojov a právomocí na riešenie krízových situácií, orgány pre riešenie krízových situácií môžu požiadať súd o prerušenie akéhokoľvek súdneho opatrenia alebo konania, v ktorom centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, je alebo sa môže stať stranou, na primeraný čas v súlade so sledovaným cieľom.

HLAVA VI VZŤAHY S TRETÍMI KRAJINAMI

Článok 74 Dohody s tretími krajinami

1.  Komisia môže v súlade s článkom 218 ZFEÚ predložiť Rade odporúčania na rokovania o dohodách s jednou alebo viacerými tretími krajinami, pokiaľ ide o prostriedky spolupráce medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií a príslušnými orgánmi tretích krajín v súvislosti s plánovaním ozdravenia a riešenia krízových situácií vo vzťahu k centrálnym protistranám a centrálnym protistranám tretích krajín, vzhľadom na tieto situácie:

a)  ak centrálna protistrana tretej krajiny poskytuje služby alebo má dcérske spoločnosti v jednom alebo vo viacerých členských štátoch;

b)  ak centrálna protistrana so sídlom v členskom štáte poskytuje služby alebo má jednu alebo viaceré dcérske spoločnosti v tretej krajine;

ba)  ak značný počet zúčtovacích členov centrálnej protistrany má sídlo v uvedenej tretej krajine;

bb)  ak značný počet zúčtovacích členov centrálnej protistrany tretej krajiny má sídlo v Únii.

2.  Dohody uvedené v odseku 1 sa zamerajú najmä na vybudovanie postupov a mechanizmov spolupráce pri uskutočňovaní úloh a vykonávaní právomocí uvedených v článku 77 vrátane výmeny informácií potrebných na uvedené účely.

Článok 75 Uznávanie a vykonávanie riešení krízových situácií tretích krajín

1.  Tento článok sa uplatňuje v súvislosti vynucovaním riešení krízových situácií tretích krajín, ak medzinárodná dohoda s príslušnou treťou krajinou uvedená v článku 74 ods. 1 ešte nenadobudla platnosť a len do nadobudnutia jej platnosti. Uplatňuje sa aj po nadobudnutí platnosti medzinárodnej dohody s príslušnou treťou krajinou uvedenou v článku 74 ods. 1, pokiaľ táto dohoda neupravuje uznávanie a vykonávanie riešení krízových situácií tretej krajiny.

2.  Príslušné vnútroštátne orgány uznajú riešenie krízovej situácie tretej krajiny týkajúce sa centrálnej protistrany tretej krajiny v každom z týchto prípadov:

a)  centrálna protistrana tretej krajiny poskytuje služby alebo má dcérske spoločnosti so sídlom v jednom alebo vo viacerých členských štátoch;

b)  centrálna protistrana tretej krajiny má aktíva, práva, povinnosti alebo záväzky, ktoré sa nachádzajú v jednom alebo viacerých členských štátoch alebo ktoré sa riadia právom uvedených členských štátov.

Príslušné vnútroštátne orgány zabezpečia vykonanie takéhoto uznaného riešenia krízovej situácie tretej krajiny v súlade so svojím vnútroštátnym právom.

3.  Príslušné vnútroštátne orgány majú aspoň tieto právomoci:

a)  vykonávať právomoci na riešenie krízových situácií vo vzťahu k:

(i)   aktívam centrálnej protistrany tretej krajiny, ktoré sa nachádzajú v ich členskom štáte alebo sa riadia právom ich členského štátu;

(ii)   právam alebo záväzkom centrálnej protistrany tretej krajiny, ktoré sú účtovne vedené v ich členskom štáte, riadia sa právom ich členského štátu, alebo nároky vo vzťahu k takýmto právam a záväzkom sú vykonateľné v ich členskom štáte;

b)  dokončiť prevod nástrojov vlastníctva v dcérskej spoločnosti so sídlom v určujúcom členskom štáte, ako aj požadovať od inej osoby, aby prijala opatrenia na takéto dokončenie;

c)  vykonávať právomoci uvedené v článkoch 55, 56 a 57 v súvislosti s právami ktorejkoľvek zmluvnej strany so subjektom uvedeným v odseku 2 tohto článku, ak sú takéto právomoci nevyhnutné na vykonanie riešenia krízovej situácie tretej krajiny;

d)  spôsobiť nevykonateľnosť akéhokoľvek práva ukončiť, zlikvidovať alebo urýchliť zmluvy či ovplyvniť zmluvné práva subjektov uvedených v odseku 2 a ďalších subjektov skupiny, ak takéto právo vzniká na základe opatrenia na riešenie krízovej situácie prijatého vo vzťahu k centrálnej protistrane tretej krajiny, či už od samotného orgánu tretej krajiny pre riešenie krízových situácií alebo inak v súlade s právnymi alebo regulačnými požiadavkami na mechanizmy riešenia krízových situácií v danej krajine, za predpokladu, že sa naďalej plnia vecné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy vrátane povinností týkajúcich sa platieb a dodávok a zábezpeka ostáva poskytnutá.

4.  Uznávaním a vykonávaním riešení krízových situácií tretích krajín nie je dotknuté žiadne bežné konkurzné konanie podľa platného vnútroštátneho práva.

Článok 76Právo odmietnuť uznanie alebo vykonanie riešenia krízovej situácie tretej krajiny

Odchylne od článku 75 ods. 2 môžu príslušné vnútroštátne orgány odmietnuť uznať alebo vykonať riešenie krízovej situácie tretej krajiny v ktoromkoľvek z týchto prípadov:

a)  riešenie krízovej situácie tretej krajiny by malo nepriaznivý účinok na finančnú stabilitu ich členského štátu;

b)  veriteľom alebo zúčtovacím členom alebo klientom uvedených zúčtovacích členov, ktorí sa nachádzajú v ich členskom štáte, by sa nedostalo rovnakého zaobchádzania ako veriteľom alebo zúčtovacím členom či klientom uvedených zúčtovacích členov tretej krajiny s podobnými zákonnými právami v prípade riešenia krízovej situácie v tretej krajine;

c)  uznanie alebo vykonanie riešenia krízovej situácie tretej krajiny by malo závažné fiškálne dôsledky pre ich členský štát;

d)  uznanie alebo vykonanie by boli v rozpore s vnútroštátnym právom.

Článok 77Spolupráca s orgánmi tretích krajín

1.  Tento článok sa uplatňuje v súvislosti so spoluprácou s treťou krajinou, ak medzinárodná dohoda s príslušnou treťou krajinou uvedená v článku 74 ods. 1 ešte nenadobudla platnosť a len do nadobudnutia jej platnosti. Uplatňuje sa aj po tom, ako medzinárodná dohoda s príslušnou treťou krajinou uvedená v článku 74 ods. 1 nadobudne platnosť, ak táto dohoda neupravuje predmet tohto článku .

2.  Príslušné orgány alebo orgány pre riešenie krízových situácií podľa potreby uzatvoria dohody o spolupráci s týmito príslušnými orgánmi tretích krajín, pričom zohľadnia jestvujúce dohody o spolupráci uzatvorené podľa článku 25 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 648/2012:

a)  ak centrálna protistrana tretej krajiny poskytuje služby alebo má dcérske spoločnosti v jednom alebo viacerých členských štátoch, s príslušnými orgánmi tretej krajiny, v ktorej má centrálna protistrana sídlo;

b)  ak centrálna protistrana poskytuje služby alebo má dcérske spoločnosti v jednej alebo viacerých tretích krajinách, s príslušnými orgánmi tretích krajín, v ktorých sa poskytujú uvedené služby alebo v ktorých majú sídlo jej dcérske spoločnosti.

3.  Dohodami o spolupráci uvedenými v odseku 2 sa medzi zúčastnenými orgánmi stanovujú postupy a mechanizmy výmeny informácií nevyhnutné na spoluprácu pri výkone nasledujúcich úloh a pri výkone nasledujúcich právomocí vo vzťahu k centrálnym protistranám uvedeným v odseku 2 písm. a) a b) alebo vo vzťahu ku skupinám, do ktorých patria takéto centrálne protistrany:

a)  vypracovaní plánov na riešenie krízových situácií v súlade s článkom 13 a podobnými požiadavkami podľa právneho poriadku príslušných tretích krajín;

b)  posudzovaní riešiteľnosti krízovej situácie takýchto inštitúcií a skupín v súlade s článkom 16 a podobnými požiadavkami podľa práva príslušných tretích krajín;

c)  uplatňovaní právomocí riešiť alebo odstrániť prekážky riešiteľnosti krízovej situácie v súlade s článkom 17 a všetkých podobných právomocí podľa práva príslušných tretích krajín;

d)  uplatňovaní opatrení včasnej intervencie podľa článku 19 a podobných právomocí podľa práva príslušných tretích krajín;

e)  uplatňovaní nástrojov na riešenie krízových situácií a vykonávaní právomocí riešiť krízové situácie a podobných právomocí prenesených na príslušné orgány z tretích krajín.

4.  Dohody o spolupráci uzatvorené medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií a príslušnými orgánmi členských štátov a tretích krajín v súlade s odsekom 2 môžu obsahovať ustanovenia upravujúce tieto oblasti:

a)  výmenu informácií potrebných na prípravu a aktualizáciu plánov riešenia krízových situácií;

b)  konzultácie a spoluprácu pri vypracovaní plánov riešenia krízových situácií vrátane zásad pre výkon právomocí podľa článku 75 a podobných právomocí podľa práva príslušných tretích krajín;

c)  výmenu informácií potrebných na uplatňovanie nástrojov na riešenie krízových situácií a výkon právomocí riešiť krízové situácie a podobných právomocí podľa práva príslušných tretích krajín;

d)  včasné upozornenie alebo konzultácie so stranami dohody o spolupráci pred prijatím každého významného opatrenia podľa tohto nariadenia alebo práva príslušnej tretej krajiny s vplyvom na centrálnu protistranu alebo skupinu, ktorých sa dohoda týka;

e)  koordináciu zverejňovania v prípade spoločných opatrení na riešenie krízových situácií;

f)  postupy a mechanizmy na výmenu informácií a spoluprácu podľa písmen a) až e), v prípade potreby aj prostredníctvom vytvorenia a činnosti skupín pre krízové riadenie.

S cieľom zabezpečiť spoločné, jednotné a dôsledné uplatňovanie odseku 3 vydá ESMA usmernenia týkajúce sa druhov a obsahu ustanovení uvedených v odseku 4 do [Úrad pre publikácie – doplňte dátum 18 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

5.  Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány informujú ESMA o každej dohode o spolupráci, ktorú uzavreli v súlade s týmto článkom.

Článok 78 Výmena dôverných informácií

1.  Orgány pre riešenie krízových situácií, príslušné orgány, príslušné ministerstvá a prípadne aj iné príslušné vnútroštátne orgány si vymieňajú dôverné informácie, vrátane plánov ozdravenia, s príslušnými orgánmi tretích krajín iba vtedy, ak sú splnené tieto podmienky:

a)  tieto orgány tretích krajín podliehajú požiadavkám a štandardom týkajúcim sa služobného tajomstva, ktoré sú podľa názoru všetkých príslušných orgánov prinajmenšom rovnocenné s tými, ktoré ukladá článok 71;

b)  tieto informácie sú nevyhnutné na to, aby príslušné orgány tretích krajín mohli svoje funkcie porovnateľné s funkciami podľa tohto nariadenia vykonávať podľa vnútroštátneho práva a aby ich nepoužívali na iné účely.

2.  Vzhľadom na to, že výmena informácií sa týka osobných údajov, spracovanie a poskytovanie týchto osobných údajov orgánom tretích krajín sa riadi platným právom Únie a platným vnútroštátnym právom na ochranu osobných údajov.

3.  Ak dôverné informácie pochádzajú z iného členského štátu, orgány pre riešenie krízových situácií, príslušné orgány a príslušné ministerstvá nesmú poskytnúť uvedené informácie príslušným orgánom tretích krajín, ak nie sú splnené tieto podmienky:

a)  príslušný orgán členského štátu, z ktorého informácie pochádzajú, súhlasí s ich poskytnutím;

b)  informácie sa poskytnú len na účely, ktoré povolil orgán uvedený v písmene a).

4.  Na účely tohto článku sa informácia považuje za dôvernú, ak podlieha požiadavkám na dôvernosť informácií podľa práva Únie.

Článok 78a

Správne sankcie a iné správne opatrenia

1.   Bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov stanoviť a uložiť trestné sankcie, členské štáty v prípade nedodržania ustanovení tohto nariadenia stanovia pravidlá týkajúce sa správnych sankcií a iných príslušných správnych opatrení a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Ak sa členské štáty rozhodnú, že nestanovia pravidlá týkajúce sa správnych sankcií za porušenia, ktoré podliehajú vnútroštátnemu trestnému právu; príslušné ustanovenia trestného práva oznámia Komisii. Správne sankcie a iné správne opatrenia musia byť účinné, primerané a odrádzajúce.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípadoch, keď sa na centrálne protistrany, zúčtovacích členov centrálnych protistrán alebo materské spoločnosti vzťahujú povinnosti uvedené v prvom odseku, mohli v prípade ich porušenia uplatniť správne sankcie na členov rady centrálnej protistrany a iné fyzické osoby, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva zodpovedné za porušenie, a to podľa podmienok stanovených vo vnútroštátnom práve.

3.   Právomoci ukladať správne sankcie uvedené v tomto nariadení sa prideľujú orgánom pre riešenie krízových situácií, prípadne príslušným orgánom, ak ide o rôzne orgány, a to podľa druhu porušenia. Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány majú všetky právomoci v oblasti zhromažďovania informácií a vyšetrovania, ktoré sú potrebné na výkon ich funkcií. Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány pri výkone svojich právomocí na ukladanie sankcií úzko spolupracujú s cieľom zabezpečiť, aby správne sankcie alebo iné správne opatrenia priniesli žiaduce výsledky, a koordinujú svoje kroky pri riešení cezhraničných prípadov.

4.   Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány uplatňujú svoje správne právomoci na ukladanie sankcií v súlade s touto smernicou a vnútroštátnym právom niektorým z týchto spôsobov:

a)  priamo;

b)  v spolupráci s inými orgánmi;

c)  v rámci svojej zodpovednosti delegovaním právomocí na takéto orgány;

d)  podaním na príslušné súdne orgány.

Článok 78b

Osobitné ustanovenia

1.   Členské štáty zabezpečia, aby sa v ich zákonoch, nariadeniach a správnych predpisoch určili sankcie a iné správne opatrenia týkajúce sa aspoň týchto situácií:

a)   neboli vypracované, dodržané a aktualizované ozdravné plány, čím sa porušuje článok 9;

b)   neboli poskytnuté všetky informácie potrebné na vypracovanie plánov riešenia krízových situácií, čím sa porušuje článok 14;

c)   centrálna protistrana neinformovala príslušný orgán, že centrálna protistrana zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, čím sa porušuje článok 68 ods. 1.

2.   Členské štáty zabezpečia, aby v prípadoch uvedených v odseku 1 správne sankcie a iné správne opatrenia, ktoré sa môžu uplatniť, obsahovali aspoň:

a)   verejné vyhlásenie, v ktorom sa uvedie zodpovedná fyzická osoba, inštitúcia, materský podnik v Únii, centrálna protistrana alebo iná právnická osoba, ako aj povaha porušenia;

b)   príkaz, aby zodpovedná fyzická alebo právnická osoba upustila od konania a zdržala sa opakovania uvedeného konania;

c)   dočasný zákaz pre členov vrcholového manažmentu centrálnej protistrany alebo akúkoľvek inú fyzickú osobu, voči ktorej bola vyvodená zodpovednosť, vykonávať funkcie v centrálnych protistranách;

d)   v prípade právnickej osoby správne pokuty do výšky 10 % jej celkového ročného čistého obratu za predchádzajúci obchodný rok. V prípade, že právnická osoba je dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti, relevantným obratom je obrat vyplývajúci z konsolidovaných účtovných závierok hlavnej materskej spoločnosti za predchádzajúci hospodársky rok;

e)   v prípade fyzickej osoby správne peňažné sankcie do výšky 5 000 000 eur alebo v členských štátoch, v ktorých euro nie je oficiálnou menou, zodpovedajúca hodnota v národnej mene k dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia;

f)   správne pokuty do výšky dvojnásobku sumy prospechu plynúceho z porušenia v prípade, keď uvedený prospech možno určiť.

Článok 78c

Zverejňovanie správnych sankcií

1.   Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány na svojej oficiálnej webovej stránke zverejňovali aspoň niektoré správne sankcie, ktoré uložili za porušenie ustanovení tohto nariadenia, ak sa proti takýmto sankciám nepodal opravný prostriedok alebo ak boli opravné prostriedky vyčerpané. Takéto zverejnenie sa uskutoční bez zbytočného meškania po tom, ako sa danej fyzickej alebo právnickej osobe oznámi uvedené rozhodnutie, vrátane informácií o druhu a povahe porušenia a totožnosti fyzickej alebo právnickej osoby, ktorej sa sankcia uložila.

Ak členské štáty povolia zverejnenie sankcií, proti ktorým je možné podať opravný prostriedok, orgány pre riešenie krízových situácií alebo príslušné orgány na svojich oficiálnych webových stránkach bez zbytočného odkladu zverejnia informácie o stave riešenia uvedeného opravného prostriedku a o jeho výsledku.

2.   Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány zverejňujú nimi uložené sankcie na anonymnom základe, v súlade s vnútroštátnym právom, a to v niektorej z týchto situácii:

a)   ak sa sankcia uloží fyzickej osobe a zverejnenie osobných údajov sa na základe povinného predchádzajúceho posúdenia primeranosti tohto zverejnenia ukáže ako neprimerané;

b)   ak by zverejnenie ohrozilo stabilitu finančných trhov alebo prebiehajúce trestné vyšetrovanie;

c)   ak by uverejnenie spôsobilo neprimeranú škodu centrálnej protistrane alebo dotknutým fyzickým osobám do tej miery, do akej sa táto škoda dá určiť.

V takýchto prípadoch môže zverejnenie predmetných údajov tiež odložiť o primeranú dobu, ak je možné predpokladať, že v rámci uvedenej doby dôvody na anonymné zverejnenie pominú.

3.   Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány zabezpečia, aby údaje zverejnené v súlade s týmto článkom zostali na ich oficiálnom webovom sídle po dobu aspoň piatich rokov. Osobné údaje, ktoré sa zverejnili, zostávajú na oficiálnom webovom sídle orgánu pre riešenie krízových situácií alebo príslušného orgánu len po dobu, ktorá je v súlade s platnými predpismi na ochranu údajov nevyhnutná.

4.   Do ... [OP: vložte, prosím, dátum: 18 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] predloží ESMA Komisii správu o sankciách na nedodržanie ustanovení tohto nariadenia na anonymnom základe, uverejnených členskými štátmi, a najmä o tom, či sa v uvedenom ohľade vyskytli medzi členskými štátmi výrazné rozdiely. V uvedenej správe tiež uvedie všetky významné rozdiely v dĺžke zverejňovania sankcií podľa vnútroštátneho práva členských štátov pre zverejňovanie sankcií.

Článok 78d

Vedenie centrálnej databázy orgánom ESMA

1.   Na základe požiadaviek týkajúcich sa služobného tajomstva uvedených v článku 71 orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány informujú ESMA o všetkých správnych sankciách, ktoré uložili podľa článku 78a za nedržiavanie súladu s ustanoveniami tohto článku, o stave riešenia uvedených opravných prostriedkov a ich výsledkoch.

2.   ESMA vedie centrálnu databázu sankcií, ktoré mu boli nahlásené, výlučne na účely výmeny informácií medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií, pričom táto databáza je dostupná iba orgánom pre riešenie krízových situácií a aktualizuje sa na základe informácií, ktoré poskytujú orgány pre riešenie krízových situácií.

3.   ESMA vedie centrálnu databázu sankcií, ktoré mu boli nahlásené, výlučne na účely výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi, pričom táto databáza je dostupná iba príslušným orgánom a aktualizuje sa na základe informácií, ktoré poskytujú príslušné orgány.

4.   ESMA vedie webovú stránku s odkazmi na sankcie zverejňované každým orgánom pre riešenie krízových situácií a každým príslušným orgánom podľa článku 78c s uvedením doby, na ktorú každý členský štát sankcie zverejňuje.

Článok 78e

Účinné uplatňovanie sankcií a výkon právomocí ukladať sankcie príslušnými orgánmi a orgánmi pre riešenie krízových situácií

Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány pri určovaní druhu správnych sankcií alebo iných správnych opatrení a výšky správnych pokút zohľadňovali všetky relevantné okolnosti, podľa možnosti aj:

a)   závažnosť a dĺžku trvania porušovania;

b)   stupeň zodpovednosti zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby;

c)   finančná sila zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby, napríklad podľa celkového obratu zodpovednej právnickej osoby alebo ročného príjmu zodpovednej fyzickej osoby;

d)   výška ziskov zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby alebo strát, ktorým sa vyhla, ak ich možno stanoviť;

e)   straty tretích strán spôsobené porušením, ak ich možno stanoviť;

f)   úroveň spolupráce zodpovednej fyzickej alebo právnickej osoby s príslušným orgánom a orgánom pre riešenie krízových situácií; predchádzajúce porušenia, ktorých sa zodpovedná fyzická alebo právnická osoba dopustila;

h)   všetky potenciálne systémové dôsledky porušenia.

HLAVA VIIZMENY NARIADENÍ (EÚ) č. 1095/2010, (EÚ) č. 648/2012 a (EÚ) 2015/2365

Článok 79 Zmena nariadenia (EÚ) č. 1095/2010

Nariadenie (EÚ) č. 1095/2010 sa mení takto:

(22)  v článku 4 ods. 3 sa dopĺňa tento bod iv):

„iv) pokiaľ ide o nariadenie (EÚ) č. [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnej protistrany], orgán pre riešenie krízových situácií vymedzený v článku 2 ods. 1 bode 3 nariadenia (EÚ) č. [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnej protistrany].“;

(23)  v článku 40 ods. 5 sa dopĺňa tento pododsek:

„Na účely konania v rozsahu pôsobnosti nariadenia (EÚ) [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnej protistrany] sprevádza člena rady orgánu dohľadu podľa odseku 1 písm. b) v prípade potreby zástupca orgánu pre riešenie krízových situácií v každom členskom štáte, ktorý nemá hlasovacie práva.“.

Článok 80

Zmeny nariadenia (EÚ) č. 648/2012

Nariadenie (EÚ) č. 648/2012 sa mení takto:

1)  Vkladá sa tento článok 6a:

„Článok 6a

Pozastavenie zúčtovacej povinnosti pri riešení krízových situácií

1.  Ak centrálna protistrana spĺňa podmienky podľa článku 22 nariadenia (EÚ) [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnej protistrany], orgán pre riešenie krízových situácií centrálnej protistrany určený v súlade s článkom 3 ods. 1 uvedeného nariadenia ▌ môže požiadať Komisiu, aby dočasne pozastavila uplatňovanie zúčtovacej povinnosti stanovenej v článku 4 ods. 1 pre špecifické triedy mimoburzových derivátov, ak sú splnené tieto podmienky:

a)  centrálna protistrana, ktorej krízová situácia sa rieši, je podľa článku 14 oprávnená zúčtovať špecifické triedy mimoburzových derivátov podliehajúcich zúčtovaniu podľa článku 4 ods. 1, pre ktoré sa požaduje pozastavenie;

b)  pozastavenie zúčtovacej povinnosti stanovenej v článku 4 pre uvedené špecifické triedy mimoburzových derivátov je nevyhnutné na zabránenie závažnému ohrozeniu finančnej stability v Únii v súvislosti s riešením krízových situácií centrálnej protistrany, najmä ak sú splnené všetky tieto kritériá:

(i)   nepriaznivé udalosti alebo nepriaznivý vývoj vážne ohrozujú finančnú stabilitu;

(ii)   toto opatrenie je potrebné na riešenie tejto hrozby a nebude mať škodlivý vplyv na finančnú stabilitu vrátane možných procyklických účinkov neúmerných jeho prínosom.

(iia)  nie sú k dispozícii alternatívne centrálne zmluvné strany, aby poskytovali zúčtovacie služby pre účastníkov zúčtovania centrálnej protistrany, ktorej krízová situácia sa rieši, alebo zúčtovací členovia a klienti nie sú prevádzkovo-technicky schopní v primeranej lehote splniť všetky právne alebo prevádzkové požiadavky uvedených alternatívnych centrálnych protistrán.

K žiadosti uvedenej v prvom pododseku sa pripojí dôkaz o tom, že podmienky stanovené v prvom pododseku písm. a) a b) sú splnené.

Zároveň s predložením žiadosti Komisii informuje orgán pre riešenie krízových situácií uvedený v prvom pododseku o svojej odôvodnenej žiadosti ESMA a ESRB.

2.  ESMA do 24 hodín od oznámenia o žiadosti uvedenej v odseku 1 a po porade s ESRB vydá stanovisko k zamýšľanému pozastaveniu s prihliadnutím na nutnosť zabrániť vážnemu ohrozeniu finančnej stability v Únii, ciele riešenia krízových situácií stanovené v článku 21 nariadenia (EÚ) [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnej protistrany] a kritériá stanovené v článku 5 ods. 4 a 5 tohto nariadenia.

3.  Stanovisko uvedené v odseku 2 sa nezverejňuje.

4.  Komisia v lehote do 48 hodín od žiadosti uvedenej v odseku 1 a v súlade s odsekom 6 prijme rozhodnutie o dočasnom pozastavení zúčtovacej povinnosti pre špecifické triedy mimoburzových derivátov alebo o zamietnutí požadovaného pozastavenia.

5.  Rozhodnutie Komisie sa oznámi orgánu, ktorý požiadal o pozastavenie, a orgánu ESMA a uverejní sa na webovom sídle Komisie. Ak sa Komisia rozhodne pozastaviť zúčtovaciu povinnosť, uverejní to vo verejnom registri uvedenom v článku 6.

6.  Komisia môže rozhodnúť o dočasnom pozastavení zúčtovacej povinnosti uvedenej v odseku 1 pre špecifické triedy mimoburzových derivátov za predpokladu, že sú splnené podmienky v odseku 1 písm. a) a b). Pri prijímaní takéhoto rozhodnutia zohľadní Komisia stanovisko vydané ESMA uvedené v odseku 2, ciele riešenia krízových situácií uvedené v článku 21 nariadenia (EÚ) [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnej protistrany], kritériá stanovené v článku 5 ods. 4 a 5 vzhľadom na uvedené triedy mimoburzových derivátov a nutnosť pozastavenia s cieľom zabrániť vážnemu ohrozeniu finančnej stability.

7.  Pozastavenie zúčtovacej povinnosti podľa odseku 4 platí na počiatočné obdobie, ktoré nesmie presiahnuť jeden mesiac od dátumu uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.

8.  Po porade s orgánom pre riešenie krízových situácií, ESMA a ESRB môže Komisia predĺžiť pozastavenie uvedené v odseku 7 na jedno alebo viac období, ktoré spolu nepresiahnu šesť mesiacov od skončenia počiatočného obdobia pozastavenia, ak dôvody pozastavenia naďalej platia.

9.  Ak sa pozastavenie nepredĺži do skončenia počiatočného obdobia alebo akéhokoľvek následného obdobia predĺženia, automaticky sa skončí.

10.  Komisia svoj úmysel predĺžiť pozastavenie zúčtovacej povinnosti oznámi ESMA.

ESMA do 48 hodín od oznámenia úmyslu Komisie predĺžiť pozastavenie zúčtovacej povinnosti vydá stanovisko k predĺženiu pozastavenia s prihliadnutím na nutnosť zabrániť vážnemu ohrozeniu finančnej stability v Únii, na ciele riešenia krízových situácií stanovené v článku 21 nariadenia (EÚ) [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnej protistrany] a na kritériá stanovené v článku 5 ods. 4 a 5 tohto nariadenia.“;

(2)  V článku 28 sa odsek 3 nahrádza takto:

'3.  Výbor pre riziká upozorňuje radu na všetky opatrenia, ktoré môžu mať vplyv na riadenie rizík centrálnej protistrany, napríklad v súvislosti s významnou zmenou jej modelu rizík, postupmi pri zlyhaní, kritériami prijímania zúčtovacích členov, zúčtovaním nových tried nástrojov alebo externého zabezpečovania funkcií. Výbor pre riziká včas informuje radu o akýchkoľvek nových rizikách, ktoré majú vplyv na odolnosť centrálnej protistrany. Pre každodennú činnosť centrálnej protistrany sa poradenstvo výboru pre riziká nevyžaduje. V mimoriadnych situáciách vrátane vývoja týkajúceho sa expozície zúčtovacích členov voči centrálnej protistrane a vzájomných prepojení s inými centrálnymi protistranami, sa bez toho, aby tým boli dotknuté obmedzenia pre výmenu informácií podľa práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže, vynaloží primerané úsilie na poradu s výborom pre riziká o vývoji, ktorý vplýva na riadenie rizík centrálnej protistrany.

(3)  V článku 28 sa odsek 5 nahrádza takto:

'5.   Centrálna protistrana čo najskôr informuje príslušný orgán a výbor pre riziká o každom rozhodnutí rady nepostupovať podľa odporúčania výboru pre riziká a toto rozhodnutie vysvetlí. Výbor pre riziká alebo ktorýkoľvek člen výboru pre riziká môžu informovať príslušný orgán o všetkých oblastiach, v ktorých sa odporúčania výboru pre riziká podľa ich názoru nezohľadnili.“;

(4)  v článku 38 sa dopĺňa tento odsek 6:

Zúčtovací členovia centrálnej protistrany zrozumiteľne informujú svojich súčasných a potenciálnych klientov o konkrétnych potenciálnych stratách alebo iných nákladoch, ktoré môžu mať v dôsledku uplatnenia postupu riadeného zlyhania a dohôd o rozdelení straty stanovených v prevádzkových pravidlách centrálnej protistrany vrátane druhu náhrady škody, ktorú môžu získať s prihliadnutím na článok 48 ods. 7 nariadenia (EÚ) č. 648/2012. Klienti musia dostať dostatočné informácie s cieľom zabezpečiť, aby chápali maximálne možné straty alebo iné náklady, ktoré by im mohli vzniknúť, ak by centrálna protistrana prijala ozdravné opatrenia.“;

(5)  v článku 81 ods. 3 sa dopĺňa tento bod q):

orgánom pre riešenie krízových situácií určeným podľa článku 3 nariadenia (EÚ) č. [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnej protistrany].“.

Článok 81 Zmeny nariadenia (EÚ) 2015/2365

V článku 12 ods. 2 sa dopĺňa toto písmeno n):

„orgány pre riešenie krízových situácií určené podľa článku 3 nariadenia (EÚ) [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnej protistrany].“.

HLAVA VIII ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 82 Preskúmanie

Najneskôr ...[dva roky po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] a v prípade potreby vzhľadom na iné prijaté právne predpisy aj skôr, ESMA posúdi personálne a finančné potreby vyplývajúce z vykonávania jeho právomocí a úloh v súlade s týmto nariadením a predloží správu Európskemu parlamentu, Rade a Komisii.

Do ...[tri roky po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia alebo po prijatí iného relevantného právneho predpisu] Komisia preskúma toto nariadenie a jeho vykonávanie a vyhodnotí účinnosť mechanizmov riadenia na ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán v Únii a predloží o tom správu Európskemu parlamentu a Rade.

V tejto správe sa konkrétne:

a)  posúdi, či vytvorenie jednotného orgánu pre riešenie krízových situácií pre centrálne protistrany v Únii by bolo prospešné, aktuálne a v súlade s vývojom, pokiaľ ide o architektúru dohľadu nad centrálnymi protistranami Únie a so stavom integrácie takejto architektúry dohľadu; a

b)  preskúmajú inštitúcie, orgány a agentúry Únie, ktoré by mohli prevziať úlohy jednotného orgánu pre riešenie krízových situácií pre centrálne protistrany v Únii a posúdi sa ich vhodnosť.

Ak bol v čase prijímania tejto správy zriadený jednotný orgán dohľadu nad centrálnymi protistranami Únie, alebo ak správa dospeje k záveru, že štruktúra dohľadu pre centrálne protistrany Únie je dostatočne integrovaná na to, aby bol jednotný orgán pre riešenie krízových situácií centrálnych protistrán s ňou v súlade, predloží Komisia návrh na zmenu tohto nariadenia s cieľom vytvoriť jednotný orgán na riešenie krízových situácií pre centrálne protistrany, prípadne s cieľom zveriť riešenie krízových situácií centrálnych protistrán z Únie akejkoľvek vhodnej inštitúcii, orgánu alebo agentúre Únie.

Článok 83 Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po svojom uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od [Úrad pre publikácie: Doplňte dátum uvedený v článku 9 ods. 1 druhom pododseku smernice, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament   Za Radu

predseda  predseda

PRÍLOHA

ODDIEL APožiadavky na ozdravné plány

1.  V ozdravnom pláne:

(1)  sa nepočíta s možnou dostupnosťou mimoriadnej verejnej finančnej podpory ani s jej získaním;

(2)  sa zohľadňujú záujmy všetkých zainteresovaných strán, ktorých sa uvedený plán pravdepodobne dotkne;

(3)  sa zabezpečuje, aby expozícia zúčtovacích členov voči centrálnej protistrane nebola neobmedzená.

Centrálna protistrana vypracuje vhodné mechanizmy na zapojenie prepojených infraštruktúr finančných trhov a zainteresovaných strán, ktoré by znášali straty, ktorým by vznikali náklady alebo ktoré by prispievali k pokrytiu nedostatku likvidity v prípade, že plán ozdravenia by sa vykonával počas jeho prípravy.

ODDIEL BInformácie, ktoré môžu orgány pre riešenie krízových situácií požadovať od inštitúcií na účely vypracovania a dodržiavania plánov riešenia krízových situácií

Orgány pre riešenie krízových situácií môžu od inštitúcií požadovať, aby na účely vypracovania a dodržiavania plánov riešenia krízových situácií poskytli aspoň tieto informácie:

(2)  podrobný opis organizačnej štruktúry centrálnej protistrany vrátane zoznamu všetkých právnických osôb;

(3)  identifikáciu priamych vlastníkov a percentuálny podiel hlasovacích a iných (371) práv každej právnickej osoby;

(4)  informácie o sídle, jurisdikcii založenia, udelení príslušného povolenia a obsadení kľúčových pozícií každej právnickej osoby;

(5)  priradenie kritických operácií centrálnej protistrany a hlavných oblastí obchodnej činnosti, vrátane podstatných aktív a záväzkov spojených s takýmito operáciami a oblasťami obchodnej činnosti, k jednotlivým právnickým osobám;

(6)  podrobný opis oblastí obchodnej činnosti centrálnej protistrany a všetkých jej právnických osôb, pričom sa zabezpečí rozdelenie minimálne podľa druhov služieb a príslušných výšok zúčtovaných objemov, súčtu všetkých neuzavretých pozícií, počiatočnej marže, tokov variačných marží, fondov pre prípad zlyhania a všetkých súvisiacich práv na posudzovanie alebo iných opatrení na ozdravenie týkajúcich sa týchto oblastí obchodnej činnosti;

(7)  podrobné údaje o kapitálových a dlhových nástrojoch vydaných centrálnou protistranou a jej právnickými osobami;

(8)  identifikáciu toho, od koho centrálna protistrana prijala zábezpeku a v akej forme (prevod vlastníckeho práva alebo záložné právo) a komu protistrana sľúbila zábezpeku a v akej forme, a identifikáciu osoby, ktorá je držiteľom zábezpeky, a v oboch prípadoch jurisdikcia, ktorá sa na zábezpeku vzťahuje,;

(9)  opis podsúvahových expozícií centrálnej protistrany a jej právnických osôb vrátane priradenia ku kritickým operáciám a hlavným oblastiam obchodnej činnosti;

(10)  informácie o podstatných zabezpečovacích obchodoch centrálnej protistrany vrátane priradenia k jednotlivým právnickým osobám;

(11)  identifikáciu relatívnych expozícií a dôležitosť zúčtovacích členov centrálnej protistrany, ako aj analýzu vplyvu zlyhania hlavných zúčtovacích členov na centrálnu protistranu;

(12)  informácie o každom systéme, v ktorom centrálna protistrana vykonáva významný objem obchodov z hľadiska počtu alebo hodnoty, vrátane priradenia k jednotlivým právnickým osobám centrálnej protistrany, kritickým operáciám a hlavným oblastiam obchodnej činnosti;

(13)  každý platobný systém alebo systém zúčtovania, alebo systém vyrovnania, ktorého priamym alebo nepriamym členom je centrálna protistrana, vrátane priradenia k jednotlivým právnickým osobám centrálnej protistrany, kritickým operáciám a hlavným oblastiam obchodnej činnosti;

(14)  podrobný súpis a opis kľúčových riadiacich informačných systémov, ako aj systémov pre riadenie rizík, účtovníctva a finančného a regulačného výkazníctva používaných centrálnou protistranou vrátane priradenia k jednotlivým právnickým osobám centrálnej protistrany, kritickým operáciám a hlavným oblastiam obchodnej činnosti;

(15)  identifikáciu vlastníkov systémov uvedených v bode 13, dohôd o úrovni s nimi spojených poskytovaných služieb a všetkých softvérov a systémov alebo licencií vrátane priradenia k ich jednotlivým právnickým osobám, kritickým operáciám a hlavným oblastiam obchodnej činnosti;

(16)  identifikáciu a priradenie jednotlivých právnických osôb a vzájomných prepojení a závislostí medzi rôznymi právnickými osobami ako je:

–  spoločný alebo zdieľaní zamestnanci, zariadenia a systémy

–  mechanizmy v oblasti kapitálu, financovania alebo likvidity,

–  existujúce alebo podmienené úverové expozície, existujúce alebo možné úverové expozície

–  dohody o podpornom ručení (cross guarantee), krížové kolaterálové (cross-collateral) úpravy, ustanovenia o okamžitej splatnosti všetkých záväzkov (cross-default) a dohody o vzájomnom započítaní pohľadávok (cross-affiliate netting);

–  prevody rizík a obchodné dohody o vzájomnom poskytnutí pôžičky (back-to-back); dohody o úrovni poskytovaných služieb;

(17)  príslušný orgán a orgán pre riešenie krízových situácií každej právnickej osoby, ak sa líšia od orgánov podľa článku 22 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a podľa článku 3 tohto nariadenia;

(18)  informácie o členovi rady zodpovednom za poskytovanie informácií potrebných na prípravu plánu riešenia krízových situácií centrálnej protistrany, a ak ide o iné osoby, aj informácie o osobách zodpovedných za jednotlivé právnické osoby, kritické operácie a hlavné oblasti obchodnej činnosti,

(19)  opis mechanizmov, ktoré má centrálna protistrana zavedené na zabezpečenie toho, aby v prípade riešenia krízových situácií orgán pre riešenie krízových situácií dostal všetky potrebné informácie, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií určil na uplatňovanie nástrojov na riešenie krízových situácií a príslušných právomocí;

(20)  informácie o všetkých dohodách uzatvorených centrálnymi protistranami a ich právnickými osobami s tretími stranami, ktorých ukončenie môže byť vyvolané rozhodnutím orgánov uplatniť nástroj na riešenie krízových situácií, a informácie o tom, či následky ukončenia môžu ovplyvniť uplatňovanie nástroja na riešenie krízových situácií;

(21)  opis možných zdrojov likvidity na podporu riešenia krízových situácií;

(22)  informácie o zaťažení aktív, likvidných aktívach, podsúvahových činnostiach súvisiacich s podsúvahovými položkami, zabezpečovacích stratégiách a súvisiacej obchodnej evidencii.

ODDIEL COtázky, ktoré má orgán pre riešenie krízových situácií zohľadniť pri posudzovaní riešiteľnosti krízovej situácie centrálnej protistrany

Pri posudzovaní riešiteľnosti krízovej situácie centrálnej protistrany zohľadňuje orgán pre riešenie krízových situácií tieto skutočnosti:

(23)  rozsah, v akom je centrálna protistrana schopná priradiť hlavné oblasti obchodnej činnosti a kritické operácie k jednotlivým právnickým osobám;

(24)  rozsah, v akom sú právne a podnikové štruktúry zosúladené s hlavnými oblasťami obchodnej činnosti a kritickými operáciami;

(25)  rozsah, v akom sú zavedené mechanizmy zaručujúce, že je k dispozícii základný personál, infraštruktúra, financovanie, likvidita a kapitál na podporu a udržiavanie hlavných oblastí obchodnej činnosti a kritických operácií;

(26)  rozsah, v akom možno v prípade riešenia krízovej situácie centrálnej protistrany plne vykonávať dohody o službách uzavreté centrálnou protistranou;

(27)  rozsah, v akom je riadiaca štruktúra centrálnej protistrany primeraná na riadenie a zabezpečenie súladu s vnútornými politikami centrálnej protistrany so zreteľom na dohody o úrovni poskytovaných služieb;

(28)  rozsah, v akom má centrálna protistrana pre prípad oddelenia kritických funkcií alebo hlavných oblastí obchodnej činnosti vypracovaný postup na prevod služieb poskytovaných na základe dohôd o úrovni poskytovaných služieb na tretie strany;

(29)  rozsah, v akom sú zavedené núdzové plány a opatrenia na zabezpečenie kontinuity prístupu k platobným systémom a systémom vyrovnania;

(30)  primeranosť riadiacich informačných systémov na zabezpečenie toho, aby orgány pre riešenie krízových situácií dokázali získať presné a úplné informácie týkajúce sa hlavných oblastí obchodnej činnosti a kritických operácií s cieľom uľahčiť rýchle rozhodovanie;

(31)  schopnosť riadiacich informačných systémov poskytovať informácie dôležité pre účinné riešenie krízových situácií centrálnej protistrany vždy, dokonca aj v rýchlo sa meniacich podmienkach;

(32)  rozsah, v akom centrálna protistrana vyskúšala svoje riadiace informačné systémy na základe scenárov stresových situácií stanovených orgánmi pre riešenie krízových situácií;

(33)  rozsah, v akom centrálna protistrana dokáže zabezpečiť kontinuitu svojich riadiacich informačných systémov, a to tak pre dotknutú centrálnu protistranu, ako aj pre novú centrálnu protistranu v prípade, keď sa kritické operácie a hlavné oblasti obchodnej činnosti oddelia od zvyšných operácií a oblastí obchodnej činnosti;

(34)  ak centrálna protistrana využíva akékoľvek záruky v rámci skupiny, alebo im je vystavená, rozsah, v akom sa uvedené záruky poskytujú za trhových podmienok a v akom sú systémy riadenia rizík pre uvedené záruky stabilné;

(35)  keď centrálna protistrana vykonáva dohody o vzájomnom poskytovaní pôžičiek (back-to-back), rozsah, v akom sa tieto transakcie vykonávajú za trhových podmienok a v akom sú systémy riadenia rizík pre uvedené transakcie stabilné;

(36)  rozsah, v akom sa používaním akýchkoľvek záruk v rámci skupiny alebo transakcií back-to-back rozširuje krízová situácia v skupine;

(37)  rozsah, v akom právna štruktúra centrálnej protistrany bráni uplatňovaniu nástrojov na riešenie krízových situácií v dôsledku počtu právnických osôb, zložitosti štruktúry skupiny alebo problémov pri priraďovaní oblastí obchodnej činnosti subjektom skupiny;

(38)  rozsah, v akom by v príslušných prípadoch riešenie krízovej situácie centrálnej protistrany mohlo mať negatívny vplyv na inú časť jej skupiny;

(39)  existencia a dostatočnosť dohôd o úrovni poskytovaných služieb;

(40)  či orgány tretích krajín majú nástroje na riešenie krízových situácií potrebné na podporu opatrení na riešenie krízových situácií, ktoré prijali orgány pre riešenie krízových situácií z Únie, a aké možnosti existujú pre koordinované opatrenia medzi orgánmi Únie a orgánmi tretích krajín;

(41)  vhodnosť používania nástrojov na riešenie krízových situácií spôsobom, ktorý spĺňa ciele riešenia krízových situácií, a to vzhľadom na dostupné nástroje a štruktúru centrálnej protistrany;

(42)  akékoľvek špecifické požiadavky potrebné na vydanie nových nástrojov vlastníctva, ako sa uvádza v článku 33 ods. 1;

(43)  mechanizmy a prostriedky, ktorými by sa mohlo brániť riešeniu krízových situácií v prípade centrálnej protistrany, ktorá zriadila zúčtovacích členov alebo dohody o zábezpeke v rôznych jurisdikciách;

(44)  do akej miery je dôveryhodné používanie nástrojov na riešenie krízových situácií spôsobom, ktorý spĺňa ciele riešenia krízových situácií, vzhľadom na možný vplyv na účastníkov zúčtovania, iné protistrany a zamestnancov, a na možné opatrenia, ktoré môžu prijať orgány tretích krajín;

(45)  rozsah, v akom možno primerane hodnotiť vplyv riešenia krízovej situácie centrálnej protistrany na finančný systém a na dôveru na finančnom trhu;

(46)  rozsah, v akom by riešenie krízových situácií centrálnej protistrany mohlo mať významný priamy alebo nepriamy nepriaznivý vplyv na finančný systém, dôveru na trhu alebo hospodárstvo;

(47)  rozsah, v akom by sa šírenie krízovej situácie na iné centrálne protistrany alebo finančné trhy mohlo obmedziť prostredníctvom uplatnenia nástrojov na riešenie krízových situácií a príslušných právomocí;

(1)(48)  rozsah, v akom by riešenie krízovej situácie centrálnej protistrany mohlo mať významný vplyv na fungovanie platobných systémov a systémov vyrovnania.

(1)

  Ú. v. EÚ C 372, 1.11.2017, s. 6.

(2)

  Ú. v. EÚ C 209, 30.6.2017, s. 28.

(3)

* Pozmeňujúce návrhy: nový alebo zmenený text je vyznačený hrubou kurzívou; vypustenia sa označujú symbolom ▌.

(4)

  Ú. v. EÚ C …, …, s. ….

(5)

   Ú. v. EÚ C 209, 30.6.2017, s. 28.

(6)

  Ú. v. EÚ C 372, 1.11.2017, s. 6.

(7)

  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).

(8)

  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).

(9)

  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 1).

(10)

  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2365 z 25. novembra 2015 o transparentnosti transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov a opätovného použitia a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 1).

(11)

  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2365 z 25. novembra 2015 o transparentnosti transakcií financovania prostredníctvom cenných papierov a opätovného použitia a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 1).

(12)

  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách (Ú. v. ES L 168, 27.6.2002, s. 43).

(13)

  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).

(14)

  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 876/2013 z 28. mája 2013, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012, pokiaľ ide o regulačné technické normy týkajúce sa kolégií centrálnych protistrán (Ú. v. EÚ L 244, 13.9.2013, s. 19).

(15)

  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) ... z 23. 3. 2016, ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o regulačné technické predpisy, ktorými sa stanovuje obsah plánov ozdravenia, plánov riešenia krízových situácií a plánov riešenia krízových situácií na úrovni skupiny, minimálne kritériá, ktoré príslušný orgán posúdi, pokiaľ ide o plány ozdravenia a plány ozdravenia na úrovni skupiny, podmienky pre finančnú podporu v rámci skupiny, požiadavky na nezávislých odhadcov, zmluvné uznanie právomoci odpísať dlh a právomoci vykonať jeho konverziu, postupy oznamovania a obsah požiadaviek na oznamovanie, obsah oznámenia o pozastavení a prevádzkové fungovanie kolégií pre riešenie krízových situácií, C(2016) 1691 final [Poznámka pre Úrad pre publikácie – doplňte číslo delegovaného nariadenia].

(16)

  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES zo 4. novembra 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie, a o zmene a doplnení smernice 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 64).

(17)

  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/34/ES z 28. mája 2001 o prijímaní cenných papierov na kótovanie na burze cenných papierov a o informáciách, ktoré sa o týchto cenných papieroch musia zverejňovať (Ú. v. ES L 184, 6.7.2001, s. 1).

(18)

  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 38).


POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU

Názov

Rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán

Referenčné čísla

COM(2016)0856 – C8-0484/2016 – 2016/0365(COD)

Dátum predloženia EP

28.11.2016

 

 

 

Gestorský výbor

       dátum oznámenia na schôdzi

ECON

13.2.2017

 

 

 

Výbory požiadané o stanovisko

       dátum oznámenia na schôdzi

ITRE

13.2.2017

JURI

13.2.2017

 

 

Bez predloženia stanoviska

       dátum rozhodnutia

ITRE

12.1.2017

JURI

25.1.2017

 

 

Spravodajcovia:

       dátum vymenovania

Jakob von Weizsäcker

15.12.2016

Kay Swinburne

15.12.2016

 

 

Prerokovanie vo výbore

23.11.2017

 

 

 

Dátum prijatia

24.1.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

49

3

6

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gerolf Annemans, Burkhard Balz, Hugues Bayet, Pervenche Berès, Udo Bullmann, David Coburn, Esther de Lange, Markus Ferber, Jonás Fernández, Sven Giegold, Roberto Gualtieri, Brian Hayes, Danuta Maria Hübner, Cătălin Sorin Ivan, Barbara Kappel, Wajid Khan, Wolf Klinz, Philippe Lamberts, Werner Langen, Paloma López Bermejo, Bernd Lucke, Olle Ludvigsson, Ivana Maletić, Fulvio Martusciello, Gabriel Mato, Costas Mavrides, Bernard Monot, Caroline Nagtegaal, Luděk Niedermayer, Stanisław Ożóg, Dimitrios Papadimoulis, Sirpa Pietikäinen, Dariusz Rosati, Pirkko Ruohonen-Lerner, Anne Sander, Martin Schirdewan, Molly Scott Cato, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Kay Swinburne, Paul Tang, Ramon Tremosa i Balcells, Ernest Urtasun, Marco Valli, Tom Vandenkendelaere, Jakob von Weizsäcker, Lieve Wierinck, Marco Zanni

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Enrique Calvet Chambon, Matt Carthy, Herbert Dorfmann, Thomas Mann, Emmanuel Maurel, Luigi Morgano

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Edward Czesak, Manolis Kefalogiannis, Helga Stevens, Rainer Wieland

Dátum predloženia

31.1.2018


VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

49

+

ALDE

Enrique Calvet Chambon, Wolf Klinz, Caroline Nagtegaal, Ramon Tremosa i Balcells, Lieve Wierinck

ECR

Edward Czesak, Bernd Lucke, Stanisław Ożóg, Pirkko Ruohonen-Lerner, Helga Stevens, Kay Swinburne

ENF

Barbara Kappel

PPE

Burkhard Balz, Herbert Dorfmann, Markus Ferber, Brian Hayes, Danuta Maria Hübner, Manolis Kefalogiannis, Werner Langen, Ivana Maletić, Thomas Mann, Fulvio Martusciello, Gabriel Mato, Luděk Niedermayer, Sirpa Pietikäinen, Dariusz Rosati, Anne Sander, Tom Vandenkendelaere, Rainer Wieland, Esther de Lange

S&D

Hugues Bayet, Pervenche Berès, Udo Bullmann, Jonás Fernández, Roberto Gualtieri, Cătălin Sorin Ivan, Wajid Khan, Olle Ludvigsson, Emmanuel Maurel, Costas Mavrides, Luigi Morgano, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Paul Tang, Jakob von Weizsäcker

Verts/ALE Group

Sven Giegold, Philippe Lamberts, Molly Scott Cato, Ernest Urtasun

3

-

EFDD

David Coburn

ENF

Bernard Monot, Marco Zanni

6

0

EFDD

Marco Valli

ENF

Gerolf Annemans

GUE/NGL

Matt Carthy, Paloma López Bermejo, Dimitrios Papadimoulis, Martin Schirdewan

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-   :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 14. februára 2018Právne oznámenie