Postup : 2017/2015(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0023/2018

Predkladané texty :

A8-0023/2018

Rozpravy :

PV 12/03/2018 - 15
CRE 12/03/2018 - 15

Hlasovanie :

PV 13/03/2018 - 7.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0066

SPRÁVA     
PDF 796kWORD 91k
6.2.2018
PE 610.717v02-00 A8-0023/2018

o uplatňovaní hľadiska rovnosti žien a mužov v obchodných dohodách EÚ

(2017/2015(INI))

Výbor pre medzinárodný obchod

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť

Spravodajkyne: Eleonora Forenza, Malin Björk

(Spoločný postup výborov – článok 55 rokovacieho poriadku)

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre rozvoj
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o uplatňovaní hľadiska rovnosti žien a mužov v obchodných dohodách EÚ

(2017/2015(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na články 8, 10, 153 ods. 1, 153 ods. 2 a 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 23 a článok 33 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu z roku 2015,

–  so zreteľom na závery Rady zo 16. júna 2016 o rodovej rovnosti (00337/2016),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 14. júla 2015 o vykonávaní hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv – súčasný stav (SWD(2015)0144),

–  so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť na obdobie rokov 2011–2020 pripojený k záverom Rady zo 7. marca 2011 (07166/2011),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 3. decembra 2015 s názvom Strategic engagement for gender equality 2016-2019 (Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019) (SWD(2015)0278),

–  so zreteľom na správu Komisie z roku 2017 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obchod pre všetkých: smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike;

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. septembra 2017 s názvom Správa o vykonávaní stratégie obchodnej politiky Obchod pre všetkých: Progresívna obchodná politika, ktorá využíva globalizáciu (COM (2017) 0491),

–  so zreteľom na nariadenie o všeobecných colných preferenciách (nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012 z 25. októbra 2012, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 732/2008)(1),

–  so zreteľom na nariadenie o nerastoch z konfliktných oblastí (nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2017/821 zo 17. mája 2017, ktorým sa ustanovujú povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov Únie dovážajúcich cín, tantal a volfrám, ich rudy a zlato s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach)(2),

–  so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), najmä na jeho článok 4 ods. 1, ktorý zakazuje otroctvo a nevoľníctvo, a článok 14, ktorý zakazuje diskrimináciu,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z 18. decembra 1979,

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, ktoré boli prijaté na Štvrtej svetovej konferencii OSN o ženách 15. septembra 1995, a na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking+5 (2000), Peking+10 (2005) a Peking+15 (2010),

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), a jeho článok 3, v ktorom sa pojem „rod“ označuje ako „súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre ženy a mužov“, a na Medziamerický dohovor o predchádzaní, postihovaní a odstránení násilia na ženách (dohovor z Belem do Pará) z roku 1994,

–  so zreteľom na spoločnú stratégiu EÚ a jej členských štátov z roku 2007 nazvanú Stratégia EÚ na pomoc obchodu: Zvyšovanie podpory EÚ pre potreby súvisiace s obchodom v rozvojových krajinách a na oznámenie Komisie z 13. novembra 2017 s názvom Dosahovanie prosperity prostredníctvom obchodu a investícií – Aktualizácia spoločnej stratégie EÚ na pomoc obchodu z roku 2007 (COM(2017)0667);

–  so zreteľom na rezolúciu, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN 25. septembra 2015 s názvom Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030,

–  so zreteľom na usmernenia OECD pre nadnárodné podniky,

–  so zreteľom na usmernenie OECD o náležitej starostlivosti a zodpovednom riadení dodávateľských reťazcov nerastov z oblastí ovplyvnených konfliktom a vysokorizikových oblastí,

–  so zreteľom na rámec investičnej politiky pre udržateľný rozvoj, ktorý vypracovala konferencia UNCTAD (2015),

–  so zreteľom na kľúčové dohovory Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o rovnosti žien a mužov, medzi ktoré patrí Dohovor o rovnakom odmeňovaní (č. 100), Dohovor o diskriminácii (v zamestnaní a povolaní) (č. 111), Dohovor o pracovníkoch so zodpovednosťou za rodinu (č. 156) a Dohovor o ochrane materstva (č. 183);

–  so zreteľom na 7. kapitolu akčného plánu zo samitu hláv štátov EÚ a CELAC na obdobie 2015 – 2017, prijatého v júni 2015 v Bruseli,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. februára 2006 o ustanoveniach o ľudských právach a demokracii v dohodách Európskej únie(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o medzinárodnej obchodnej politike v kontexte naliehavých požiadaviek súvisiacich so zmenou klímy(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2012 o úlohe žien v ekologickom hospodárstve(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2015 o stratégii EÚ pre rovnosť medzi ženami a mužmi na obdobie po roku 2015(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2016 o ženách pracujúcich v domácnosti a opatrovateľkách v EÚ(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2016 o chudobe: rodové hľadisko(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2017 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii v období 2014 – 2015(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. júla 2016 o vykonávaní odporúčaní Európskeho parlamentu z roku 2010 týkajúcich sa sociálnych a environmentálnych noriem, ľudských práv a sociálnej zodpovednosti podnikov(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2017 o vplyve medzinárodného obchodu a obchodných politík EÚ na globálne hodnotové reťazce(12),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť zo 14. septembra 2017 týkajúce sa rokovaní o modernizácii obchodného piliera dohody o pridružení medzi EÚ a Čile(13),

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedníckeho tria o rovnosti medzi mužmi a ženami, ktoré 19. júla 2017 predložili Estónsko, Bulharsko a Rakúsko, členské štáty, ktoré predsedajú Rade Európskej únie počas l8-mesačného obdobia od júla 2017 do decembra 2018,

–  so zreteľom na štúdiu, ktorú vypracovalo Medzinárodné centrum pre výskum o ženách s názvom Liberalizácia obchodu a reprodukčné zdravie žien: prepojenia a cesty,

–  so zreteľom na správu o ľudskom rozvoji v Afrike za rok 2016 nazvanú Accelerating Gender Equality and Women’s Empowerment in Africa (Zrýchlenie rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien v Afrike)(14),

–  so zreteľom na správu OECD z roku 2014 nazvanú Enhancing Women’s Economic Empowerment through Entrepreneurship and Business Leadership in OECD Countries (Posilnenie ekonomického postavenia žien prostredníctvom podnikania a riadenia podnikov v krajinách OECD)(15),

–  so zreteľom na výsledky nedávnych medzinárodných diskusií na vysokej úrovni o rodovom hľadisku obchodu, s osobitnou pozornosťou venovanou diskusiám zorganizovaným pod záštitou EÚ a WTO/UNCTAD/ITC, vrátane (uvedených v opačnom chronologickom poradí) Medzinárodného fóra o ženách a obchode, spoločne organizovaného Európskou komisiou a Medzinárodným obchodným centrom (Brusel, jún 2017)(16), výročného plenárneho zasadnutia Parlamentnej konferencie o WTO venovaného téme Obchod ako prostriedok sociálneho pokroku: Rodové hľadisko (Ženeva, jún 2016)(17) a plenárneho zasadnutia WTO venovaného téme Budúcnosť WTO Obchod a rodové hľadisko: Posilňovanie postavenia žien prostredníctvom inkluzívnych dodávateľských reťazcov (Ženeva, júl 2015)(18),

–  so zreteľom na zvyšujúce sa medzinárodné úsilie o podporu rodovej rovnosti prostredníctvom obchodných politík, ako v prípade programu UNCTAD týkajúceho sa rodových aspektov rozvoja(19) (ktorý zahŕňa štúdie o vplyve obchodu na ženy, výučbový balíček venovaný problematike obchodu a rodu, internetové školenia či vytvorenie štatútu tzv. rodových šampiónov) a pracovných oblastí Svetovej banky, keď všetkých 14 z nich má od roku 2016 rodovú stratégiu;

–  so zreteľom na tematický dokument Medzinárodného centra pre obchod a udržateľný rozvoj (International Centre for Trade and Sustainable Development, ICTSD) zo septembra 2016 nazvaný The Gender Dimensions of Global Value Chains (Rodový rozmer globálnych hodnotových reťazcov)(20),

–  so zreteľom na tematický dokument ICTSD zo septembra 2016 nazvaný The Gender Dimensions of Services (Rodový rozmer služieb)(21),

–  so zreteľom na správu orgánu OSN pre rodovú rovnosť z roku 2015 s názvom Pokrok svetovej populácie žien (2015 – 2016). Transformácia ekonomík, uskutočňovanie práv(22),

–  so zreteľom na pozičný dokument európskej siete 2017 WIDE+ týkajúci sa rodového hľadiska a obchodu EÚ s názvom Ako transformovať obchodnú politiku EÚ v záujme ochrany práv žien(23),

–  so zreteľom na svoju štúdiu z roku 2016 s názvom Rodová rovnosť v obchodných dohodách(24),

–  so zreteľom na svoju štúdiu z roku 2015 s názvom Obchodná politika EÚ: od ignorovania rodového hľadiska k jeho uplatňovaniu?(25),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0023/2018),

A.  keďže v článku 8 ZFEÚ sa uvádza, že Európska únia sa vo všetkých svojich činnostiach zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami a pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností sa zameriava na boj proti diskriminácii okrem iného z dôvodu pohlavia;

B.  keďže obchodná politika by mohla slúžiť ako nástroj na podporu celosvetových a európskych hodnôt vrátane rovnosti medzi ženami a mužmi; keďže obchodné a investičné dohody a politiky EÚ nie sú z rodového hľadiska neutrálne, čo znamená, že majú v dôsledku štrukturálnych nerovností odlišný vplyv na ženy a mužov; keďže ženy čelia rodovo podmieneným obmedzeniam, ako sú obmedzený prístup k zdrojom a ich kontrola, právna diskriminácia a nadmerná záťaž spočívajúca vo vykonávaní neplatenej starostlivosti vyplývajúcej z tradičných rodových úloh;

C.  keďže rodová rovnosť by sa mala rovnako týkať žien aj mužov; keďže angažovanosť a partnerstvo medzi zainteresovanými stranami z verejného a súkromného sektora na medzinárodnej aj miestnej úrovni sú kľúčové pre podporu synergií potrebných na dosiahnutie rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien a na zvýšenie povedomia o otázkach, akými sú majetkové práva, prístup k financovaniu, vzdelávaniu a odbornej príprave, správanie podnikov, verejné obstarávanie, digitálna priepasť a kultúrne predsudky;

D.  keďže obchodné politiky majú za cieľ dosiahnuť, okrem iného, trvalo udržateľný a spravodlivý hospodársky rast a rozvoj potrebný na zabezpečenie znižovania chudoby, sociálnu spravodlivosť a dôstojnú prácu a lepšie životné podmienky pre ženy aj mužov, ako aj ochranu práv žien; keďže rodová rovnosť a posilňovanie postavenia žien a dievčat sa má nielen presadzovať v rámci všetkých cieľov trvalo udržateľného rozvoja Organizácie Spojených národov, ale je aj samostatným cieľom; keďže program cieľov udržateľného rozvoja uznáva, že obchod prispieva k podpore udržateľného a spravodlivého rozvoja a mohol by prispieť k podpore najvyšších medzinárodných pracovných a environmentálnych noriem a ľudských práv; keďže obchodná politika EÚ je dôležitou súčasťou rámca cieľov udržateľného rozvoja a silné rodové hľadisko je základným prvkom tohto rámca, ktorého cieľom je zaistiť spravodlivejšie a prínosné výsledky pre všetkých; keďže obchodná politika môže tiež rozšíriť príležitosti pre podnikanie žien, prístup k učňovskej príprave a zamestnaniu;

E.  keďže zložitý vzťah medzi medzinárodným obchodom a rodovým hľadiskom si vyžaduje hlboké pochopenie síl, ktoré ho ovplyvňujú, vrátane identifikácie, analýzy a monitorovania hospodárskej a sociálnej dynamiky potrebnej na vytvorenie efektívnej obchodnej politiky v záujme hospodárskeho rozvoja, ktorý podporuje aj posilnenie postavenia žien a rodovú rovnosť; keďže v obchodnej politike sa preto musí zohľadňovať jej priamy a nepriamy vplyv na rod, ako aj špecifické miestne podmienky, aby bolo možné vyhnúť sa opakovaniu alebo prehlbovaniu existujúcich rodových rozdielov a stereotypov a aktívne posilniť rovnosť medzi ženami a mužmi; keďže úspešnosť obchodnej politiky by sa mala hodnotiť aj na základe toho, či má pozitívny a rovnaký vplyv na ženy aj mužov;

F.  keďže hospodársky rozvoj a rodová rovnosť sú často úzko prepojené; keďže sa všeobecne chápe, že spoločnosti s nižšími rodovými nerovnosťami majú tendenciu rásť rýchlejšie;

G.  keďže vplyv liberalizácie obchodu na jednotlivcov závisí aj od ich geografického umiestnenia a od hospodárskeho odvetvia, v ktorom pracujú; keďže v rámci krajín aj medzi krajinami existujú významné rozdiely z hľadiska výrobných štruktúr, miery zapojenia žien do trhu práce a sociálnych režimov; keďže ženy tvoria väčšinu pracovnej sily v odvetviach, ako je odevná a textilná výroba, telekomunikácie, cestovný ruch, sektor starostlivosti a poľnohospodárstvo, kde obvykle vo väčšej miere zastávajú pracovné pozície s nízkou mzdou alebo nízkym postavením formálneho a neformálneho zamestnania ako muži; keďže to môže viesť k zneužívaniu na pracovisku a k diskriminácii, rodovej segregácii v typoch zamestnaní a činností, k rozdielom v odmeňovaní a pracovných podmienkach žien a mužov a k rodovo podmieneným obmedzeniam v prístupe k výrobným zdrojom, infraštruktúre a službám; keďže dohody o voľnom obchode (FTA) môže viesť k posunom a stratám zamestnania, najmä v odvetviach súvisiacich s vývozom, v ktorých ženy často tvoria väčšinu pracovnej sily; keďže rodové hodnotenia zamerané na jednotlivé krajiny a rozdelené podľa sektorov preto prinášajú pri tvorbe obchodných dohôd významnú pridanú hodnotu;

H.  keďže v roku 2011 v EÚ predstavovali pracovné miesta závislé od vývozu zhruba každé deviate (11 %) pracovné miesto zastávané ženami v EÚ;

I.  keďže podľa štúdie Komisie z roku 2017 má takmer 12 miliónov žien v EÚ pracovné miesto závislé od vývozu tovaru a služieb do zvyšku sveta(26);

J.  keďže UNCTAD na základe faktografických štúdií trvá na zdôrazňovaní obmedzení, ktorým ženy čelia pri využívaní možností, ktoré obchod ponúka, ktoré vyplývajú z faktorov ako nedostatočná technická príprava na lepšie pracovné miesta, chýbajúce verejné služby na odľahčenie povinností v oblasti starostlivosti o domácnosť a obmedzený prístup k zdrojom a kontrola nad nimi vrátane úverov a pôdy, informácií a sietí; keďže na základe toho UNCTAD odporúča, aby sa hodnotenia zaoberali potenciálnym vplyvom obchodných politík na rodovú rovnosť a posilňovanie postavenia žien v oblastiach ako zamestnanosť, malé podniky, ceny, produktivita v poľnohospodárstve, samozásobiteľské poľnohospodárstvo a migrácia(27);

K.  keďže súčasná obchodná politika EÚ a jej stratégia Obchod pre všetkých sú založené na troch kľúčových zásadách: na účinnosti, transparentnosti a hodnotách, ale chýba im hľadisko rodovej rovnosti; keďže Komisia obnovila a rozšírila svoj záväzok v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia ekonomického postavenia žien vo svojej revízii stratégie na pomoc obchodu, v ktorej sa uvádza, že rovnosť medzi ženami a mužmi nie je len základným ľudským právom, ale je rozhodujúca aj pre hospodársky rozvoj, keď umožňuje maximálne využiť širokú škálu politických nástrojov, ktoré má EÚ k dispozícii, s cieľom zvýšiť ich celkový vplyv na rast a znižovanie chudoby; keďže podľa ustanovení zaradených do dohovoru CEDAW by EÚ mala zabezpečiť základ pre uskutočnenie rovnosti žien a mužov zaistením rovnocenného prístupu žien k politickému, hospodárskemu a verejnému životu, ako aj vzdelaniu, zdraviu a zamestnaniu, a ich rovnakých príležitostí v týchto oblastiach;

L.  keďže obchod a obchodné dohody ovplyvňujú ženy ako potenciálne podnikateľky, spotrebiteľky, pracovníčky a neprihlásené pracovníčky; keďže je zásadne potrebné uznávať a lepšie chápať rodovo podmienené dôsledky obchodnej politiky, aby bolo možné priniesť primerané politické odpovede; keďže splnenie tohto cieľa si vyžaduje vytvorenie vhodnej metodiky, aby sa zabezpečilo, že sa vždy budú vyhodnocovať možné vplyvy obchodnej politiky a obchodných dohôd EÚ na rodovú rovnosť a práva žien; keďže Komisia by mala uskutočniť kvantitatívny výskum rozčlenený podľa sektorov, ako sú napríklad hospodárstvo, veda a technológie; keďže až doteraz EÚ uzatvárala obchodné dohody bez toho, aby sa posudzoval ich vplyv na ženy a rodovú rovnosť; keďže Komisia oznámila, že modernizovaná dohoda o pridružení medzi Čile a EÚ bude prvou dohodou EÚ, ktorá bude zahŕňať osobitnú kapitolu venovanú rodovým aspektom obchodu;

M.  keďže v posúdeniach vplyvu obchodných dohôd na udržateľnosť sa dostatočne nezohľadňujú rodové otázky a práva žien;

N.  keďže vopred uskutočňované posudzovanie rodových dôsledkov obchodných politík môže prispieť k posilneniu postavenia žien a zlepšeniu ich životných podmienok a súčasne môže pomôcť zmierniť existujúce rozdiely a zabrániť zvyšovaniu rodovej nerovnosti;

O.  keďže z revízie súčasných multilaterálnych a bilaterálnych dohôd EÚ vyplýva, že 20 % dohôd s obchodnými partnermi z krajín mimo EÚ obsahuje odkaz na práva žien a 40 % z týchto dohôd obsahuje ustanovenia zamerané na podporu rovnosti medzi ženami a mužmi; keďže odkazy na podporu posilnenia postavenia žien v týchto dohodách sú zväčša dobrovoľné a keď sú záväzné, v praxi sa nedajú vymáhať; keďže z nedávnej štúdie Komisie vyplýva, že rodové rozdiely v možnosti prístupu k pracovným miestam stále pretrvávajú; keďže z tejto štúdie vyplýva, že posilnením postavenia žien by sa mohol svetový HDP zvýšiť do roku 2025 o 28 miliárd USD a že takéto posilnenie je zásadne dôležité nielen z hospodárskeho hľadiska, ale vzhľadom na úlohu žien v komunitách aj zo sociálneho hľadiska a z hľadiska odstraňovania chudoby;

P.  keďže v rozvojových aj rozvinutých krajinách tvoria mikropodniky, malé a stredne veľké podniky (MMSP) najväčšiu časť súkromného sektora a veľkú väčšinu zamestnanosti; keďže podľa Medzinárodného obchodného centra (ITC) predstavujú MMSP celosvetovo spolu 95 % všetkých firiem, približne 50 % svetového HDP a viac než 70 % celkovej zamestnanosti; keďže takmer 40 % MMSP na celom svete vlastnia ženy, ale len 15 % firiem zameraných na vývoz vedú ženy; keďže však z údajov OECD vyplýva, že podnikateľky stále často zarábajú o 30 až 40 % menej ako ich mužskí kolegovia(28);

Q.  keďže verejná diskusia a reakcia, ktorú v celej Európe vyvolali obchodné rokovania napríklad o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP), komplexnej hospodárskej a obchodnej dohode medzi EÚ a Kanadou (CETA) a dohode o obchode so službami (TiSA), poukázali na potrebu transparentných a inkluzívnych rokovaní zohľadňujúcich vážne obavy európskych občanov v mnohých krajinách; keďže obchodnou politikou by sa nemala znížiť žiadna norma EÚ a keďže verejné služby by mali byť z rokovaní vždy vylúčené; keďže mechanizmy na urovnávanie sporov by mali byť navrhnuté tak, aby zaručovali kapacitu jednotlivých vlád zabezpečovať reguláciu vo verejnom záujme a slúžiť cieľom verejnej politiky; keďže sa musí očakávať pokrok v ďalších kritických oblastiach, ako je posilnenie záväzkov sociálnej zodpovednosti podnikov (SZP) týkajúcich sa ľudských práv; keďže v kontexte globálnych hodnotových reťazcov je potrebný globálny celostný prístup k zodpovednosti právnických osôb za porušovanie ľudských práv;

R.  keďže hlavné zásady OSN v oblasti podnikania, obchodu a ľudských práv sú záväzné pre všetky štáty a všetky podniky, bez ohľadu na ich veľkosť, sektor, lokalitu, vlastníctvo a štruktúru;

S.  keďže v globálnej stratégii zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie, ktorú Rada prijala v roku 2016, sa potvrdzuje, že ľudské práva je nutné systematicky presadzovať vo všetkých politických sektoroch a inštitúciách vrátane medzinárodného obchodu a obchodnej politiky;

T.  keďže cieľom všeobecného systému preferencií (VSP) je, okrem iného, prispieť k odstráneniu chudoby a podporovať trvalo udržateľný rozvoj a dobrú správu vecí verejných; keďže súčasťou VSP+ sú podmienky, ktorými sa má zabezpečiť, aby oprávnené rozvojové krajiny ratifikovali a vykonávali 27 medzinárodných dohovorov o ľudských a pracovných právach, ochrane životného prostredia a dobrej správy vecí verejných; keďže je dôležité pravidelne monitorovať ich vykonávanie, v prípade potreby prijímať opatrenia a venovať osobitnú pozornosť rovnosti medzi ženami a mužmi; keďže dohovor CEDAW je v rámci VSP+ jedným z relevantných dohovorov;

U.  keďže viac ako 40 % poľnohospodárskych činností na globálnom Juhu vykonávajú ženy;

V  keďže rozširovanie svetového obchodu a začlenenie rozvojových krajín do globálnych hodnotových reťazcov môže prinášať riziko vytvorenia rodových rozdielov, ak sa využívajú na výrobu ekonomicky konkurencieschopnejších výrobkov; keďže sa tým tiež mnohým pracovníčkam umožnilo, aby sa presunuli z neformálneho do formálneho sektora; keďže význam tzv. pravidiel pôvodu sa v kontexte globálnych hodnotových reťazcov, v ktorých sa výroba uskutočňuje v niekoľkých krajinách, čoraz viac zvyšuje; keďže jasnejšie a presnejšie stanovené pravidlá pôvodu môžu vytvoriť rámec na dosiahnutie plnohodnotnej transparentnosti a zodpovednosti v celých dodávateľských reťazcoch, čo môže mať pozitívny vplyv na ženy, najmä na ženy pracujúce v odevnom priemysle;

W.  keďže tieto nové pracovné príležitosti pre ženy v rozvojových krajinách súvisiace s obchodom významne prispievajú k príjmom domácností a k znižovaniu chudoby;

X.  keďže v odevnom priemysle sú zamestnané najmä ženy; keďže je dôležité pripomenúť, že pri požiari v pakistanskom Karáčí v septembri 2012 zahynulo 289 ľudí, pri požiari továrne Tazreen Fashions v Bangladéši v tom istom roku prišlo o život 117 osôb a viac než 200 pracovníkov bolo zranených a zrútenie budovy Rama Plaza tiež v Bangladéši v roku 2013 si vyžiadalo 1 129 mŕtvych a približne 2 500 zranených; keďže vo všetkých týchto prípadoch išlo o odevné závody;

Y.  keďže väčšinu pracovníkov vo vývozných spracovateľských zónach (export processing zones, EPZ) tvoria ženy; a keďže v niektorých krajinách platí pre EPZ výnimka z vnútroštátneho pracovného práva, zákaz alebo obmedzenie odborovej činnosti a pracovníkom sa v nich neposkytujú právne prostriedky nápravy, čo je jednoznačným porušením základných noriem MOP;

Z.  keďže verejný a súkromný sektor, občianska spoločnosť (najmä organizáciami pre práva žien), sociálni partneri a odborové združenia majú znalosti a potenciál na to, aby zohrávali kľúčovú úlohu pri formovaní a monitorovaní obchodnej politiky a pri zbere údajov, ktorý môže poskytnúť informácie o problémoch, ktorým čelia ženy v súvislosti s liberalizáciou obchodu, s cieľom posilniť práva žien, ich hospodárske postavenie a podporiť podnikanie žien;

AA.  keďže podujatia ako Medzinárodné fórum o ženách a obchode, ktoré Komisia zorganizovala 29. júna 2017, umožňujú mnohým hospodárskym subjektom a predstaviteľom občianskej spoločnosti výmenu a spúšťanie iniciatív v oblasti vplyvu obchodu na rodovú rovnosť;

AB.  keďže mnohostranné platformy a medzivládne fóra ako ciele trvalo udržateľného rozvoja OSN a iniciatíva Women20 (W20) sú kľúčové pre podporu aktivít a diskusií odborníkov súvisiacich s rodovou problematikou a pre vytvorenie dobrého základu na budovanie konsenzu;

AC.  keďže verejné služby, súčasné a budúce služby všeobecného záujmu a služby všeobecného hospodárskeho záujmu by mali byť vylúčené z rokovaní o akejkoľvek obchodnej dohode aj z rozsahu pôsobnosti obchodných dohôd uzavretých Európskou úniou (okrem iných vrátane vody, kanalizácie, zdravotníckej starostlivosti, sociálnych služieb, systémov sociálneho zabezpečenia, vzdelávania, odpadového hospodárstva a verejnej dopravy); keďže Komisia sa zaviazala, že zabezpečí, aby tieto služby zostali v právomoci členských štátov a aby nebolo možné vlády nútiť k privatizácii niektorej služby ani im brániť v tom, aby kedykoľvek vymedzili, regulovali, poskytovali a podporovali služby všeobecného záujmu;

AD.  keďže obchod so službami a verejné obstarávanie môžu mať neúmerne veľký vplyv na ženy a keďže verejné obstarávanie je pre vlády naďalej nástrojom, ktorý im umožňuje pozitívny dosah na znevýhodnené skupiny obyvateľstva, najmä na ženy; keďže privatizácia služieb zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti prináša riziko nárastu nerovnosti a môže mať negatívny vplyv na pracovné podmienky mnohých žien; keďže vo verejných službách alebo v sektore verejných služieb je zamestnaný nadpriemerný počet žien a ako používateľky týchto služieb sú väčšmi závislé od kvalitných, cenovo dostupných, prístupných a dopytom motivovaných verejných služieb než muži, najmä pokiaľ ide o sociálne služby ako starostlivosť o deti a starostlivosť o závislé osoby; keďže škrty v domácnostiach na vnútroštátnej úrovni a škrty v oblasti verejných služieb, ako aj zvyšovanie cien, obvykle vedú k posunu tohto bremena starostlivosti takmer výhradne na ženy, čo je následne prekážkou rodovej rovnosti;

AE.  keďže systém práv duševného vlastníctva prispieva k vedomostnej ekonomike EÚ; keďže ustanovenia o právach duševného vlastníctva týkajúce sa patentov, ktoré zakazujú výrobu generických liekov, môžu mať značný vplyv na osobitné zdravotné požiadavky žien; keďže ženy sa viac ako muži spoliehajú na cenovo dostupný prístup k zdravotnej starostlivosti a liekom a na ich dostupnosť, najmä pokiaľ ide o ich sexuálne a reprodukčné zdravie a práva; keďže prístup k liekom v krajinách mimo EÚ by nemal byť ohrozený ochranou práv duševného vlastníctva;

AF.  keďže rozhodnutia o obchode a obchodných dohodách prijímajú len v malej miere ženy, pretože v rokovacích tímoch, parlamentoch a vládach stále ani zďaleka nemajú ženy a muži vyvážené zastúpenie; keďže rodová rovnováha v týchto inštitúciách by mohla viesť nielen k lepšiemu začleňovaniu otázky rodovej rovnosti, ale mohla by aj zvýšiť demokratickú legitimitu rozhodovania;

AG.  keďže v rámci Európskej komisie a ESVČ sa nevyčleňuje dostatok ľudských zdrojov na zaistenie presadzovania rodového hľadiska v obchodných politikách EÚ a najmä v celom procese obchodných rokovaní;

AH.  keďže Komisia by pri práci na právnom rámci pre relatívne nové oblasti obchodnej politiky ako elektronický obchod mala od začiatku zohľadňovať ich vplyv na rodové úlohy, rovnováhu pracovného a osobného života a množstvo neplatenej práce;

AI.  keďže obchod s nerastnými surovinami z konfliktných oblastí je preukázateľne priamo spätý s rozsiahlym porušovaním ľudských práv vrátane znásilňovania a sexuálneho násilia páchaného na ženách a dievčatách, detskej a otrockej práce a masového vysídľovania;

I.  Posilňovanie rovnosti žien a mužov v obchode: všeobecné úvahy a ciele

1.  zdôrazňuje, že EÚ je povinná uskutočňovať obchodnú politiku založenú na hodnotách, ktorej súčasťou je zabezpečenie vysokej úrovne ochrany pracovných a environmentálnych práv, ako aj dodržiavanie základných slobôd a ľudských práv vrátane rovnosti medzi ženami a mužmi; pripomína, že všetky obchodné dohody EÚ musia obsahovať ambicióznu a vymožiteľnú kapitolu o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji (TSD); zdôrazňuje, že obchodné záväzky v dohodách EÚ by nikdy nemali byť nadradené otázkam ľudských práv, práv žien ani ochrane životného prostredia a mali by brať do úvahy miestne, sociálne a ekonomické prostredie;

2.  pripomína, že rovnosť medzi ženami a mužmi je pevne zakotvená vo všetkých politikách EÚ, ako sa uvádza v článku 8 ZFEÚ; poznamenáva, že v tomto článku sa uvádza, že „vo všetkých svojich činnostiach sa Únia zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami“; vyzýva Komisiu, aby zvýšila súdržnosť medzi rozličnými politikami, ako sú obchodná, rozvojová, poľnohospodárska politika, politika v oblasti zamestnanosti, migrácie a rovnosti medzi ženami a mužmi;

3.  zdôrazňuje, že pre spravodlivé a inkluzívne politiky v oblasti medzinárodného obchodu je potrebný jasný rámec, ktorý by prispieval k zlepšeniu životných a pracovných podmienok žien, posilneniu rovnosti medzi ženami a mužmi, ochrane životného prostredia a zlepšeniu sociálnej spravodlivosti, medzinárodnej solidarity a medzinárodného ekonomického rozvoja;

4.  zdôrazňuje, že globálnym cieľom obchodnej politiky musí byť podpora obojstranne prospešného hospodárskeho rastu; pripomína, že obchodná politika síce môže podporovať iné hodnoty, ktoré Európska únia presadzuje na multilaterálnej scéne, avšak prostredníctvom obchodnej politiky a obchodných dohôd nemožno vyriešiť všetky globálne problémy;

5.  trvá na tom, že v novej generácii obchodných dohôd by mali presadzovať príslušné medzinárodné normy a právne nástroje vrátane tých, ktoré sa týkajú rodovej rovnosti, akými sú napríklad CEDAW, Pekinská akčná platforma, základné dohovory MOP a ciele v oblasti trvalo udržateľného rozvoja;

6.  zdôrazňuje, že obchodné záväzky v dohodách EÚ by nikdy nemali byť nadradené otázkam ľudských práv; víta hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a vyzýva členské štáty, aby prijali a vypracovali národné akčné plány v súlade s hlavnými zásadami OSN, pričom sa zohľadnia práva žien a potreba bojovať proti násiliu založenému na rodovej príslušnosti; vyzýva Komisiu, aby obchodné rokovania využila na povzbudenie obchodných partnerov EÚ k tomu, aby prijali vlastné národné akčné plány; podporuje prebiehajúce rokovania o vytvorení záväzného nástroja OSN týkajúceho sa nadnárodných spoločností a iných podnikov a ľudských práv; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa EÚ aktívne zapájala do tohto medzivládneho procesu, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby nabádali obchodných partnerov ku konštruktívnej účasti na týchto rokovaniach;

7.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby obchodní partneri EÚ v plnom rozsahu dodržiavali články 16 a 17 Všeobecnej deklarácie ľudských práv ako prostriedok boja proti rodovo podmienenej nerovnosti v oblasti sociálnych a hospodárskych práv;

8.  pripomína, že len členské štáty majú právomoc regulovať a zvrátiť liberalizáciu v oblasti služieb všeobecného záujmu, a preto ich vyzýva, aby chránili základné ciele, ako sú rovnosť medzi ženami a mužmi, ľudské práva a základné slobody, verejné zdravie a sociálne a environmentálne normy;

9.  zdôrazňuje, že potrebné, aby si vlády zachovali schopnosť prideľovať zdroje na dosahovanie práv žien a rodovej rovnosti s cieľom zaručiť spoločnostiam inkluzívnu a udržateľnú budúcnosť; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je mimoriadne dôležité v súlade s cieľom trvalo udržateľného rozvoja č. 17.15 rešpektovať demokratický politický priestor partnerských krajín, aby mohli regulovať a prijímať vhodné rozhodnutia pre svoj vlastný vnútroštátny kontext, reagovať na požiadavky svojho obyvateľstva a plniť svoje záväzky v oblasti ľudských práv a iné medzinárodné záväzky vrátane tých, ktoré sa týkajú rovnosti medzi ženami a mužmi;

10.  pripomína, že vyzval Komisiu, aby ukončila systém urovnávania sporov medzi investorom a štátom (ISDS), a zdôrazňuje, že mechanizmus na urovnávanie sporov by mal byť navrhnutý tak, aby zaručoval schopnosť jednotlivých vlád regulovať vo verejnom záujme a slúžiť cieľom verejnej politiky vrátane opatrení na podporu rovnosti medzi ženami a mužmi, ako aj pevnejších pracovných, environmentálnych a spotrebiteľských práv;

11.  konštatuje, že ustanovenia o právach duševného vlastníctva v obchode často majú vplyv na verejné zdravie a na osobitné potreby žien v oblasti zdravotnej starostlivosti; vyzýva Komisiu a Radu, aby zaistili, že v ustanoveniach o právach duševného vlastníctva v obchodných dohodách sa budú náležite zohľadňovať práva žien, najmä so zreteľom na ich vplyv na zdravie žien vrátane prístupu k cenovo dostupnej zdravotnej starostlivosti a liekom; vyzýva Komisiu a Radu, aby presadzovali ochranu zemepisných označení (ZO) ako nástroj mimoriadneho významu pre posilnenie postavenia vidieckych žien; ďalej vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby zvážili rozšírenie ochrany na nepoľnohospodárske výrobky, majúc na pamäti, že EÚ už súhlasila s ochranou nepoľnohospodárskych výrobkov so zemepisným označením v dohodách o voľnom obchode;

12.  pripomína, že ciele trvalo udržateľného rozvoja si vyžadujú údaje rozčlenené podľa rodu na sledovanie pokroku pri dosahovaní všetkých cieľov vrátane cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 5 venovaného rodovej rovnosti; zdôrazňuje, že nie sú k dispozícii vhodné údaje o vplyve obchodu na rodovú rovnosť, a žiada, aby sa zbierali dostatočné a primerané rodovo diferencované údaje o vplyve obchodu; zdôrazňuje, že takéto údaje by umožnili vytvoriť metodiku s jasnými a merateľnými indikátormi na regionálnej, vnútroštátnej a sektorovej úrovni, zlepšiť analýzu a stanoviť ciele, ktoré sa majú dosiahnuť, a opatrenia, ktoré sa majú prijať s cieľom zabezpečiť, aby ženy a muži mali rovnaký prospech z obchodu; zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať kvantitatívnej a kvalitatívnej rodovo rozčlenenej analýze vývoja práce, vlastníctva majetku a finančného začlenenia v odvetviach, na ktoré má obchod vplyv; nabáda Komisiu, aby spolupracovala s európskymi a medzinárodnými organizáciami ako Svetová banka, OSN, OECD a Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE), ako aj s národnými štatistickými úradmi, s cieľom zlepšiť zberu a dostupnosť takýchto údajov; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby do posúdenia vplyvu ex ante a ex post zahrnuli rodový vplyv obchodnej politiky a obchodných dohôd EÚ rozdelený podľa krajín a odvetví; zdôrazňuje, že výsledky rodovo-špecifickej analýzy by sa mali zohľadniť v obchodných rokovaniach – berúc do úvahy pozitívne aj negatívne vplyvy počas celého procesu od rokovaní až po fázu vykonávania – a mali by ich sprevádzať opatrenia na zamedzenie alebo kompenzáciu možných negatívnych účinkov;

II.  Posilňovanie rovnosti žien a mužov v obchode: sektorové hľadiská a ciele

13.  zdôrazňuje, že služby všeobecného záujmu, ako aj služby všeobecného hospodárskeho záujmu, medzi ktoré okrem iných patria zásobovanie vodou, sociálne služby, systémy sociálneho zabezpečenia, vzdelávanie, nakladanie s odpadom, verejná doprava a zdravotná starostlivosť, musia zostať vyňaté z rozsahu pôsobnosti obchodných rokovaní a musia naďalej patriť do právomoci vlád členských štátov; naliehavo vyzýva EÚ, aby zabezpečila, aby obchodné a investičné dohody neviedli k privatizácii verejných služieb, ktorá by mohla mať vplyv na ženy ako poskytovateľky alebo používateľky služieb a prehĺbiť rodovú nerovnosť; zdôrazňuje, že otázka verejného poskytovania sociálnych služieb je pre rodovú rovnosť obzvlášť dôležitá, keďže zmeny v prístupe k takýmto službám a v ich cene a kvalite môžu viesť k nerovnomernému rozdeleniu neplatenej opatrovateľskej práce medzi mužmi a ženami; pripomína, že vládam a vnútroštátnym a miestnym orgánom musí zostať plné právo a schopnosť zaviesť, regulovať, prijať, zachovať alebo zrušiť akékoľvek opatrenie týkajúce sa obstarávania, organizovania, financovania a poskytovania univerzálneho prístupu k službám verejného záujmu a k službám všeobecného hospodárskeho záujmu;

14.  zdôrazňuje, že obchodná politika môže mať vplyv na prístup k základným zdravotníckym službám, a teda môže ovplyvniť aj prístup k reprodukčnému a sexuálnemu zdraviu a právam a pokrok týkajúci sa cieľov v tejto oblasti v rámci politík, programov a služieb; zdôrazňuje preto, že základná zdravotná starostlivosť, najmä prístup k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, sú vyňaté z obchodných rokovaní, a konštatuje, že tieto otázky patria do právomoci členských štátov;

15.  vyzýva na prijatie záväzných, vykonateľných a účinných opatrení na boj proti vykorisťovaniu žien v odvetviach zameraných na vývoz a na zlepšenie ich pracovných a životných podmienok v súlade s cieľom, ktorým je zlepšiť životné a pracovné podmienky žien príslušných v krajinách a odvetviach, konkrétne v odevnom a textilnom priemysle a v poľnohospodárstve, s cieľom zabrániť tomu, aby liberalizácia obchodu prispela k prehĺbeniu neistých pracovných práv a rodových rozdielov v odmeňovaní; je presvedčený o tom, že prijatím takýchto opatrení a stanovením spoločných definícií by sa umožnila jasnejšia a lepšie koordinovaná činnosť s medzinárodnými organizáciami, ako sú OSN, WTO, MOP a OECD; cení si pakt udržateľnosti pre Bangladéš ako dobrý príklad a ako krok vpred, pokiaľ ide o zavedenie monitorovacieho mechanizmu, a vyzýva, aby sa plne dodržiavali jeho podmienky; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu a všetkých medzinárodných aktérov a príslušné podniky, aby uznali a dodržiavali nové usmernenia OECD týkajúce sa náležitej starostlivosti pre zodpovedné dodávateľské reťazce v sektore odevov a obuvi;

16.  žiada, aby sa venovala väčšia pozornosť ženám, ktoré pracujú v neformálnom sektore, a uznáva, že treba posilniť dôstojné pracovné normy pre ženy v tomto odvetví;

17.  zdôrazňuje, že ženy a dievčatá zvyčajne trpia najviac, keďže obchodovanie s ľuďmi na pracovné účely je pevne späté s obchodovaním s ľuďmi na sexuálne účely;

18.  zdôrazňuje, že rast vývozu poľnohospodárskych produktov má vo všeobecnosti menej priaznivý vplyv na ženy než mužov, pretože najnovšie trendy naznačujú, že malí poľnohospodári, medzi ktorými je mnoho žien, často nie sú schopní konkurovať na zahraničných trhoch z dôvodu dedičských práv a nedostatočného prístupu k úverom, informáciám, pôde a sieťam a tiež možnostiam spĺňať nové pravidlá a normy; konštatuje, že treba vyvinúť osobitné úsilie na zlepšenie pozitívneho vplyvu obchodu na ženy v poľnohospodárstve, kde sú ženy podľa údajov obzvlášť ohrozené, ale zároveň majú jasný potenciál na posilnenie svojho postavenia; zdôrazňuje, že podnikom, ktoré vlastnia ženy, by prospelo odstránenie rodových stereotypov, zlepšenie prístupu na trh, uľahčenie prístupu k finančným prostriedkom, marketingovým informáciám a sieťam a zlepšenie budovania kapacít a odbornej prípravy; konštatuje, že liberalizácia trhu by mohla mať negatívny vplyv na ženy v odvetviach, ako sú poľnohospodárstvo a spracovanie potravín; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že aj keď ženy tvoria väčšinu pracovnej sily v oblasti svetovej produkcie potravín (50 až 80 % celosvetovej pracovnej sily), vlastnia menej ako 20 % pôdy, a preto rastúci obchodný dopyt po pôde a súvisiace nároky na pôdu chudobnejším ženám sťažuje získanie alebo zachovanie bezpečného a rovnocenného prístupu k pôde; pripomína, že je potrebné zabrániť potenciálnemu negatívnemu vplyvu ustanovení práv duševného vlastníctva, napr. o privatizácii osív, v obchodných dohodách o potravinovej sebestačnosti;

19.  zdôrazňuje, že ženy, ktoré pracujú v samozásobiteľskom poľnohospodárstve, čelia ďalším prekážkam pri udržiavaní potravinovej sebestačnosti v dôsledku silnej ochrany nových odrôd rastlín v obchodných dohodách na základe Medzinárodného dohovoru o ochrane nových odrôd rastlín;

20.  zdôrazňuje, že dovoz poľnohospodárskych výrobkov EÚ môže oslabiť malé farmy, a tak ohroziť živobytie žien;

21.  pripomína význam mikropodnikov a malých a stredných podnikov v hospodárskej štruktúre EÚ; vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí o podporovanie mikropodnikov a malých a stredných podnikov, s osobitným zameraním na mikropodniky a malé a stredné podniky, ktoré vedú ženy, a s opatreniami pre tieto podniky; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pri vytváraní asistenčných pracovísk pre vývoz venovali osobitnú pozornosť špecifickým okolnostiam mikropodnikov a malých a stredných podnikov vedených ženami, aby využili možnosti vytvorené dohodami o voľnom obchode a posilnili služby, technológie a infraštruktúru (napríklad prístup k internetu), ktoré majú mimoriadny význam pre posilnenie ekonomického postavenia žien a MMSP pod vedením žien; vyzýva Komisiu, aby pomohla vytvárať partnerstvá medzi podnikateľkami v EÚ a ich kolegyňami v rozvojových krajinách;

III.  Posilňovanie rovnosti žien a mužov v obchode: opatrenia potrebné na úrovni EÚ

22.  trvá na tom, že niektoré prvky obchodnej politiky EÚ ako kapitola o trvalo udržateľnom rozvoji alebo systémy VSP+ a ich monitorovanie môžu prispieť k presadzovaniu a rešpektovaniu ľudských práv vrátane rodovej rovnosti, práv pracovníkov a k ochrane životného prostredia; trvá na tom, že v obchodných dohodách EÚ sú potrebné záväzné a vynútiteľné nástroje, ktorými sa zabezpečí dodržiavanie ľudských práv vrátane rodovej rovnosti a ochrany životného prostredia a pracovníkov a tiež súlad obchodnej politiky EÚ so všeobecnými cieľmi Únie v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, znižovania chudoby a rovnosti žien a mužov;

23.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby zaistili, aby sa v obchodných politikách EÚ v plnej miere odrážali ciele trvalo udržateľného rozvoja, najmä cieľ 5 venovaný rodovej rovnosti, a Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019;

24.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že obchodná stratégia EÚ nazvaná Obchod pre všetkých sa nezaoberá rovnosťou žien a mužov; víta skutočnosť, že v správe o vykonávaní stratégie obchodnej politiky Obchod pre všetkých z 13. septembra 2017 sa problematika rodovej rovnosti v obchode spomína a uvádza sa v nej, že je nevyhnutné, aby politickí činitelia EÚ lepšie porozumeli vplyvu obchodných nástrojov na rodovú rovnosť; vyzýva Komisiu, aby tento rozmer zohľadnila vo svojom hodnotení stratégie Obchod pre všetkých v polovici jej trvania a aby zabezpečila, aby sa rodové hľadisko začlenilo do obchodnej a investičnej politiky EÚ, pretože by sa tým maximalizoval celkový zisk z obchodných príležitostí pre všetkých; pripomína, že obchodná politika by mohla prispieť k podpore rodovej rovnosti na medzinárodnej scéne a mala by sa využívať ako nástroj na zlepšenie životných a pracovných podmienok žien, za rovnakých podmienok ako muži, napríklad aj podporou znižovania rozdielov v odmeňovaní žien a mužov podporovaním vytvárania kvalitnejších pracovných miest pre ženy;

25.  vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby zabezpečili, že keď budú ustanovenia o verejnom obstarávaní súčasťou obchodných dohôd EÚ, budú mať pozitívny vplyv, a to v neposlednom rade z rodového hľadiska; vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí o podporu prístupu mikropodnikov a malých a stredných podnikov k verejnému obstarávaniu a aby vytvorila osobitné opatrenia pre mikropodniky a malé a stredné podniky, ktoré vlastnia ženy; vyzýva na začlenenie ustanovení zameraných na zjednodušenie postupov a zvýšenie transparentnosti pre uchádzačov vrátane tých, ktorí pochádzajú z krajín mimo EÚ; vyzýva, aby sa naďalej podporovalo sociálne a environmentálne zodpovedné verejné obstarávanie a aby sa zohľadňoval cieľ, ktorým je zabezpečenie rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi, rovnosti odmeňovania pracovníkov mužského a ženského pohlavia a presadzovanie rodovej rovnosti, pričom by sa vychádzalo zo skúseností získaných z pravidiel udržateľného verejného obstarávania Chile Compras;

26.  vyzýva Komisiu a Radu, aby v obchodných dohodách presadzovali odhodlanie prijať, zachovávať a účinne vykonávať zákony, nariadenia a politiky týkajúce sa rodovej rovnosti vrátane potrebných aktívnych opatrení na podporu rodovej rovnosti a posilňovania postavenia žien na všetkých úrovniach;

27.  víta záväzok Komisie zaistiť, aby obchodné rokovania o modernizácii súčasnej dohody o pridružení medzi Čile a EÚ zahŕňali – v prípade EÚ po prvý raz – osobitnú kapitolu venovanú rodovým aspektom obchodu; zdôrazňuje, že je potrebné, aby boli k dispozícii informácie o obsahu tejto kapitoly; vyzýva Komisiu a Radu, aby presadzovali a podporovali začlenenie osobitnej kapitoly o rodových otázkach do obchodných a investičných dohôd EÚ, pričom sa bude vychádzať z existujúcich príkladov, akými sú dohody o voľnom obchode medzi Čile a Uruguajom a medzi Čile a Kanadou, a aby zabezpečili, že sa výslovne predpokladá záväzok podporovať rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien; žiada, aby sa medzinárodné záväzky v oblasti práv žien, rodovej rovnosti, uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a posilňovania postavenia žien podporovali vo všetkých obchodných dohodách EÚ na základe Pekinskej akčnej platformy a cieľov udržateľného rozvoja; žiada tiež, aby sa do týchto obchodných dohôd zahrnuli ustanovenia na zabezpečenie toho, aby ich inštitucionálne štruktúry zaručovali pravidelné kontroly dodržiavania povinností, rozsiahle diskusie a výmeny informácií a osvedčených postupov o rodovej rovnosti a obchode, okrem iného aj prostredníctvom začlenenia žien a expertov v oblasti rodovej rovnosti do všetkých dotknutých úrovní správy vrátane obchodných rokovacích tímov, spoločných výborov, expertných skupín, domácich poradných skupín, zmiešaných poradných výborov a orgánov urovnávania sporov;

28.  vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby podporovali dohody na medzinárodnej úrovni s cieľom rozšíriť ochranu poskytovanú právnymi predpismi EÚ, ktoré zohľadňujú rodové hľadisko, ako je nariadenie o nerastných surovinách z konfliktných oblastí;

29.  vyzýva Európsku investičnú banku (EIB), aby zaistila, že podniky, ktoré sa zúčastňujú na projektoch, ktoré EIB spolufinancuje, budú povinné dodržiavať zásadu rovnakého odmeňovania a transparentnosti odmeňovania, ako aj zásadu rodovej rovnosti podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES(29);

30.  je presvedčený o tom, že CEDAW má veľký význam pre všetky oblasti politík vrátane obchodu; zdôrazňuje, že všetky členské štáty EÚ už k dohovoru CEDAW pristúpili; vyzýva preto Komisiu, aby zahrnula odkaz na CEDAW do obchodných dohôd a aby podnikla kroky na pristúpenie Únie k tomuto dohovoru a jeho ratifikácii; vyzýva členské štáty, aby začlenili zásadu rodovej rovnosti do svojich právnych poriadkov, zrušili všetky diskriminačné právne predpisy a prijali vhodné zákazy diskriminácie žien;

31.  vyzýva EÚ, aby zabezpečila, aby súčasťou obchodných dohôd boli ustanovenia založené na základných pracovných normách a dohovoroch MOP; vyzýva Komisiu, aby s členskými štátmi pracovala na ratifikácii a vykonávaní týchto dohovorov, najmä dohovoru č. 189 o dôstojnej práci pre domácich pracovníkov a dohovoru č. 156 o pracovníkoch so zodpovednosťou za rodinu, pretože riešia potreby pracovníkov na celom svete, a aby zabezpečila zahrnutie sociálnych práv, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania do obchodných dohôd; vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby prehĺbili prácu v rámci MOP na vykonávaní týchto dohovorov a posilňovaní medzinárodných pracovnoprávnych noriem týkajúcich sa slušnej práce v globálnych hodnotových reťazcoch, s osobitným dôrazom na ženy; pripomína, že účinné vykonávanie týchto noriem a dohovorov má pozitívny vplyv na pracovné podmienky žien v EÚ aj v krajinách mimo EÚ; vyzýva Komisiu, aby zaistila, aby obchodné dohody medzi EÚ a inými partnermi prispievali k odstráneniu praktík, ako je vykorisťovanie zamestnancov, najmä žien;

32.  vyzýva Komisiu, aby zaistila, aby sociálne a environmentálne normy, najmä pracovné práva uvedené v dohodách o voľnom obchode a samostatných režimoch, platili na celom území obchodných partnerov, a predovšetkým vo vývozných spracovateľských zónach;

33.  zdôrazňuje význam monitorovania uplatňovania všeobecného systému preferencií EÚ (VSP) a systému VSP+, najmä pokiaľ ide o uplatňovanie kľúčových dohovorov; konštatuje, že medzi dohovory VSP+ patria Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979, Dohovor č. 111 o diskriminácii v zamestnaní a Dohovor č. 100 o rovnakom odmeňovaní pracujúcich mužov a žien za prácu rovnakej hodnoty; zdôrazňuje, že dodržiavanie a uplatňovanie tohto typu dohovorov prispieva k zlepšovaniu rodovej rovnosti; uznáva, že systémy VSP a VSP+ sú cennými nástrojmi na podporu dodržiavania ľudských práv; vyzýva Komisiu, aby našla spôsoby na zlepšenie týchto systémov, a to napríklad posilnením ich podmienenosti odstránením právnej diskriminácie žien, a aby naďalej prepájala hospodárske stimuly s účinným prijímaním, vykonávaním a vhodným monitorovaním základných ľudských práv a dohovorov v oblasti životného prostredia a práce, ktoré sú obzvlášť dôležité pre ženy; v tejto súvislosti víta hodnotenie systémov VSP v polovici obdobia platnosti, ktoré uskutočnila Komisia;

34.  vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby v rámci rokovaní na úrovni WTO zabezpečili: náležité zohľadňovanie rodovej rovnosti pri príprave nových pravidiel a dohôd, ako aj pri vykonávaní a revízii platných dohôd zahrnutých do mechanizmu preskúmavania obchodnej politiky WTO; väčšiu transparentnosť celého procesu rokovaní WTO; formovanie všetkých súčasných a budúcich rokovaní v oblastiach ako poľnohospodárstvo, rybné hospodárstvo, služby a elektronický obchod s dôrazom na rodovú problematiku; vyzýva ďalej Komisiu, Radu a členské štáty, aby chránili a podporovali zlepšenie postavenia žien v rámci globálnych hodnotových reťazcov (čo najlepším využívaním nástrojov WTO ako dohoda o uľahčení obchodu), aby vypracovali programy budovania kapacít a organizovali pravidelné diskusie odborníkov a výmenu osvedčených postupov, aby podporovali prijatie opatrení súvisiacich s rodovým hľadiskom v rámci administratívnej štruktúry WTO, konkrétne aby sa zabezpečilo, že sekretariát WTO bude mať technickú kapacitu na vykonávanie rodovej analýzy obchodných pravidiel (vrátane prostriedkov na uskutočnenie posúdenia vplyvu na rodovú rovnosť vo všetkých fázach jeho práce, ako napríklad kvantitatívne štúdie o využívaní technickej pomoci ženami); vyzýva napokon Komisiu, Radu a členské štáty, aby využívali nástroje WTO na riešenie otázok rodovej problematiky, a to vo svojej judikatúre aj v prebiehajúcich obchodných rokovaniach, a takisto aby podporovali lepšiu spoluprácu medzi WTO a inými medzinárodnými organizáciami, ako sú UNCTAD, OSN Ženy a MOP v úsilí zameranom na podporu inkluzívneho medzinárodného obchodu a práv žien a rovnosti;

35.  vyzýva Komisiu, aby podporovala medzinárodné úsilie o podporu začlenenia rodového hľadiska do obchodnej politiky a programov, ako je iniciatíva Medzinárodného obchodného centra (ITC) She Trades, ktorej cieľom je spojiť do roku 2020 jeden milión podnikateliek s trhmi(30), a v tejto súvislosti nabáda na medzinárodnú výmenu najlepších postupov v oblasti politík a programov zohľadňujúcich rodové hľadisko v rámci takýchto organizácií a združení, ako sú WTO, ITC a OSN;

36.  vyzýva Komisiu, aby v dohodách o voľnom obchode posilnila sociálnu zodpovednosť podnikov a náležitú starostlivosť v súlade s hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a usmernení OECD o náležitej starostlivosti; žiada, aby EÚ v dohodách o voľnom obchode posilnila sociálnu zodpovednosť podnikov a zohľadňovala náležitú starostlivosť a nabáda WTO, aby vo svojej obchodnej politike zohľadňovala rodovú rovnosť; zdôrazňuje aj význam riešenia tejto otázky v rámci iných medzinárodných a multilaterálnych organizácií a fór, ako sú OSN, Svetová banka a OECD; pripomína, že Parlament v roku 2010 požadoval, aby spoločnosti uverejňovali svoju bilanciu v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov, a vyzval na zavedenie požiadaviek na náležitú starostlivosť pre všetky podniky a na konsolidáciu koncepcie sociálnej zodpovednosti podnikov; víta preto, že veľké podniky sú od roku 2017 podľa smernice o zverejňovaní nefinančných informácií povinné zverejňovať nefinančné informácie a informácie týkajúce sa rozmanitosti;

37.  zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť kódexy správania, označenia a systémy spravodlivého obchodovania a zaistiť ich zosúladenie s medzinárodnými normami, ako sú hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, globálny pakt OSN a usmernenia OECD pre mnohonárodné podniky;

38.  vyzýva EÚ, aby sekretariáty inštitúcií EÚ zodpovedné za obchodné politiky a rokovania mali znalosti a technickú kapacitu na začlenenie rodového hľadiska do celého procesu rokovaní, od prípravy po uplatňovanie a hodnotenie; víta vytvorenie rodového koordinačného miesta v rámci štruktúry GR pre obchod, ktoré je zodpovedné za monitorovanie toho, či sa v obchodných dohodách EÚ zohľadňujú rodové aspekty a za zabezpečenie uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v obchodnej politike EÚ; žiada Komisiu, aby zabezpečila odbornú prípravu v oblasti rodovej problematiky, alebo aby využila odbornú prípravu, ktorú poskytuje napríklad UNCTAD, a zaistila tak informovanosť úradníkov a účastníkov rokovaní o otázkach súvisiacich s rodovou rovnosťou a obchodom; vyzýva členské štáty, aby zamestnávali ženy na všetkých úrovniach v rámci svojich ministerstiev obchodu; vyzýva medzinárodné organizácie ako WTO, Svetovú banku, MMF a MOP, aby vo svojej vnútornej štruktúre a najmä vo vedúcich pozíciách presadzovali rovnaké zastúpenie žien; vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby sa aktívne zapájali do úsilia organizovať pravidelné diskusie a aktivity v oblasti rodovej rovnosti a obchodu a podporovali ho;

39.  vyzýva Komisiu a Radu, aby v obchodných dohodách podporovali odhodlanie zabezpečiť lepšiu účasť žien v rozhodovacích orgánoch vo verejnom aj v súkromnom sektore;

40.  vyzýva Komisiu a Radu, aby obchodné rokovania viedli transparentným spôsobom, plne rešpektovali najlepšie postupy, ktoré sa zaviedli v iných rokovaniach, a aby zabezpečili včasné a pravidelné informovanie Parlamentu vo všetkých fázach rokovaní; požaduje, aby boli rokovacie tímy rodovo vyvážené, aby bolo možné v plnom rozsahu zohľadňovať všetky rodové aspekty obchodných rokovaní; vyzýva EÚ a členské štáty, aby zabezpečili inkluzívnu účasť na obchodných konzultáciách na úrovni EÚ aj na úrovni WTO vrátane organizácií na ochranu práv žien, odborových zväzov, podnikov, občianskej spoločnosti a rozvojových organizácií a aby zvýšili transparentnosť pre európskych občanov tým, že budú predkladať iniciatívy a uverejňovať informácie, ktoré sú pre rokovania relevantné;

41.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že pri ich rozvojovej spolupráci sa bude cieľu rodovej rovnosti venovať osobitná pozornosť a že tento cieľ bude začlenený do všetkých programov pomoci, najmä programov súvisiacich so stratégiou pre pomoc obchodu; vyzýva EÚ, aby poskytla viac finančných prostriedkov na programy spolupráce súvisiace s rodovou rovnosťou a odbornou prípravou žien; vyzýva Komisiu, aby finančne aj prostredníctvom budovania kapacít podporovala najmenej rozvinuté krajiny v úsilí o zlepšenie súdržnosti medzi obchodom, rozvojom a ľudskými právami vrátane rodovej rovnosti; zdôrazňuje, že zníženie daňových príjmov vyplývajúce zo zníženia colných sadzieb treba riešiť v rámci programu trvalo udržateľného rozvoja a jeho financovania,

42.  vyzýva Komisiu, aby podporovala podnikanie žien v rozvojových krajinách, s osobitným dôrazom na tie krajiny, v ktorých ženy v porovnaní s mužmi čelia väčším obmedzeniam v oblasti prístupu k úverom, infraštruktúre a výrobným prostriedkom;

43.  vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť vytvorenia vzdelávacích programov predchádzajúcich učňovskej príprave, ktoré by poskytovateľom, zamestnávateľom, odborníkom na pracovnú silu a ďalším zainteresovanými stranám umožnili nadviazať kontakt s kolegami z celej EÚ a poučiť sa z rozličných programových modelov, aby sa v konečnom dôsledku vytvorili priaznivé podmienky pre účasť žien na možnostiach, ktoré ponúkajú dohody o voľnom obchode;

44.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spoločne postupovali v úsilí o prispôsobenie politík v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy s cieľom podporovať väčšiu rovnosť medzi mužmi a ženami pri rozdeľovaní pracovných príležitostí, ktoré vývoz prináša;

45.  vyzýva Komisiu a Radu, aby v obchodných dohodách presadzovali záväzok uskutočňovať dvojstrannú spoluprácu zameranú na zlepšenie schopností a podmienok umožňujúcich ženám naplno využívať príležitosti, ktoré tieto dohody prinášajú, a na tento účel a v záujme nadviazania a uľahčenia spolupráce vytvoriť spoločný výbor pre rodové aspekty obchodu a dohliadať na jej uplatňovanie, so zaručením primeraného zapojenia súkromných zainteresovaných subjektov vrátane odborníkov a organizácií občianskej spoločnosti pôsobiacich v oblasti rodovej rovnosti a posilňovania postavenia žien, so zaručením širokého zastúpenia z hľadiska komunít aj sektorov prostredníctvom prístupných spôsobov konzultácií (napríklad elektronických diskusií) nad rámec štruktúrovaných dialógov;

46.  vyzýva Komisiu, aby lepšie preskúmala to, ako môžu politiky a obchodné dohody EÚ podporiť posilňovanie hospodárskeho postavenia žien a zapájanie žien do oblastí ako veda, technológia, inžinierstvo a matematika (STEM) a ako preklenúť rodové medzery v oblasti prístupu k novým technológiám a ich využívania;

º

º  º

47.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. EÚ L 303, 31.10.2012, s. 1.

(2)

Ú. v. EÚ L 130, 19.5.2017, s. 1.

(3)

Ú. v. EÚ C 290E, 29.11.2006, s. 107.

(4)

Ú. v. EÚ C 99E, 3.4.2012, s. 31.

(5)

Ú. v. EÚ C 99E, 3.4.2012, s. 94.

(6)

Ú. V. EÚ C 353E, 3.12.2013, s. 38.

(7)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0218.

(8)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0203.

(9)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0235.

(10)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0073.

(11)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0298.

(12)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0330.

(13)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0354.

(14)

UNDP, správa o ľudskom rozvoji za rok 2016, http://www.undp.org/content/dam/undp/library/corporate/HDR/Africa%20HDR/AfHDR_2016_lowres_EN.pdf?download.

(15)

Technická správa OECD s názvom Enhancing Women’s Economic Empowerment through Entrepreneurship and Business Leadership in OECD Countries, http://www.oecd.org/gender/Enhancing%20Women%20Economic%20Empowerment_Fin_1_Oct_2014.pdf.

(16)

Medzinárodné fórum o ženách a obchode (International Forum on Women and Trade), Brusel, jún 2017; http://trade.ec.europa.eu/doclib/press/index.cfm?id=1632.

(17)

Parlamentná konferencia o WTO, plenárne zasadnutie, Obchod ako prostriedok sociálneho pokroku: Rodové hľadisko, Ženeva, jún 2016, https://www.wto.org/english/forums_e/parliamentarians_e/ipuconf2016_e.htm.

(18)

Zasadnutie WTO na tému Budúcnosť WTO – Obchod a rodové hľadisko: Posilňovanie postavenia žien prostredníctvom inkluzívnych dodávateľských reťazcov (Ženeva, júl 2015), https://www.wto.org/english/tratop_e/devel_e/a4t_e/global_review15prog_e/global_review15prog_e.htm.

(19)

Webová stránka UNCTAD: http://unctad.org/en/Pages/DITC/Gender-and-Trade/Trade,-Gender-and-Development.aspx.

(20)

International Centre for Trade and Sustainable Development (ICTSD), tematický dokument nazvaný The Gender Dimensions of Global Value Chains (september 2016), https://www.ictsd.org/sites/default/files/research/the_gender_dimensions_of_global_value_chains_0.pdf.

(21)

https://www.ictsd.org/sites/default/files/research/the_gender_dimensions_of_services.pdf.

(22)

http://progress.unwomen.org/en/2015/pdf/unw_progressreport.pdf.

(23)

https://wideplus.org/2017/06/25/wide-gender-and-trade-position-paper-is-available/.

(24)

http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2016/571388/IPOL_STU(2016)571388_EN.pdf.

(25)

http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/IDAN/2015/549058/EXPO_IDA(2015)549058_EN.pdf.

(26)

http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2017/june/tradoc_155632.pdf.

(27)

Implementing gender-aware ex ante evaluations to maximize the benefits of trade reforms for women (Vykonávanie hodnotenia ex ante s ohľadom na rodové hľadisko s cieľom maximalizovať prínos obchodných reforiem pre ženy), http://unctad.org/en/PublicationsLibrary/presspb2016d7_en.pdf.

(28)

Správa OECD s názvom Enhancing Women’s Economic Empowerment through Entrepreneurship and Business Leadership in OECD Countries (2014), http://www.oecd.org/gender/Enhancing%20Women%20Economic%20Empowerment_Fin_1_Oct_2014.pdf.

(29)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23).

(30)

http://www.intracen.org/itc/women-and-trade/SheTrades/.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

DÔVODOVÁ SPRÁVA

Obchod nie je rodovo neutrálny a vplyv obchodných politík na mužov a ženy je rozdielny. Európsky parlament vo svojich správach o vykonávaní odporúčaní Parlamentu z roku 2010 týkajúcich sa sociálnych a environmentálnych noriem, ľudských práv a sociálnej zodpovednosti podnikov (2015/2038(INI)) a o vplyve medzinárodného obchodu a obchodných politík EÚ na globálne hodnotové reťazce (2016/2301(INI)) zdôraznil väčšinu rodových otázok v oblasti obchodnej politiky.

Vzhľadom na štrukturálne rodové nerovnosti vplývajú obchodné a investičné dohody na ženy a mužov rôzne: ženy sú horšie platené a globálny rozdiel medzi ženami a mužmi je stále výrazný. Rovnosť medzi ženami a mužmi sa nepodarilo dosiahnuť v žiadnej krajine. Okrem toho sú ženy a muži začlenení do rôznych odvetví hospodárstva. Väčšina žien pracuje v odvetviach, ako je poľnohospodárstvo, neformálna a neplatená starostlivosť, alebo sa zamestnávajú ako sezónne pracovníčky. Tieto pracovníčky, ktoré zásadným spôsobom prispievajú do globálneho hospodárstva, zostávajú v obchodných politikách neviditeľné a sú tými, koho súčasné obchodné a investičné postupy postihujú najviac.

Rovnosť žien a mužov je univerzálny cieľ obsiahnutý v medzinárodných nástrojoch, ako je Charta OSN, Univerzálna deklarácia ľudských práv (1948) a Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z roku 1979. EÚ sa k podpore a zabezpečovaniu rovnosti medzi ženami a mužmi pevne zaviazala vo svojich základných zmluvách, okrem iného aj v Charte základných práv Európskej únie. Obchodná politika musí, rovnako ako všetky ostatné politiky EÚ, prispievať k širším cieľom OSN, akými sú ciele v oblasti trvalo udržateľného rozvoja (SDG). Najmä v cieli 5 sa uvádza, že do roku 2030 treba dosiahnuť rovnosť medzi ženami a mužmi a posilnenie postavenia žien a dievčat. Takýto cieľ má široký rozmer, ktorý má vplyv na dosiahnutie ostatných cieľov trvalo udržateľného rozvoja.

Obchodná politika EÚ

Európska komisia dosiahla pokrok v uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti v niektorých oblastiach politiky EÚ. Obchodná politika však zostala v tomto politickom procese do veľkej miery nepovšimnutá a GR pre obchod sa nezaoberá otázkami týkajúcimi sa rodovej rovnosti systematickým spôsobom. Nové obchodné dohody síce obsahujú kapitolu o udržateľnosti, ale ľudské práva sú z nových dohôd vylúčené a záväzky týkajúce sa trvalej udržateľnosti nie sú na rozdiel od obchodných záväzkov záväzné. Zdá sa, že EÚ sa viac zaujíma o uzavretie dohôd, ako o zabezpečenie udržateľného obchodu a ochranu ľudských práv. Ide o naliehavú záležitosť, a to najmä vzhľadom na novú generáciu obchodných dohôd, o ktorých EÚ v súčasnosti rokuje a ktoré ratifikuje, ako sú CETA (komplexná hospodárska a obchodná dohoda medzi EÚ a Kanadou), TTIP (transatlantické obchodné a investičné partnerstvo) a TiSA (dohoda o obchode so službami), ktoré teraz zahŕňajú služby, normy a predpisy.

Znamená to, že nové obchodné dohody majú vzhľadom na širší rozsah pôsobnosti v porovnaní s predchádzajúcimi dohodami väčší vplyv na ľudské práva. Podobne aj účinky zmeny klímy sa prejavujú čoraz výraznejšie, čo si vyžaduje dôraznejšie a rýchlejšie presadzovanie environmentálnych dohôd.

Obchodná politika EÚ zužuje hospodársku politiku na zvyšovanie HDP a vývozu. Je založená na ekonomickej teórii, v ktorej sa oblasť neplatenej opatrovateľskej práce a oblasť reprodukcie nijako nezohľadňuje. Spoluspravodajkyne sa domnievajú, že obchodná politika musí byť zameraná na zníženie sociálno-ekonomických rozdielov, pričom jedným z ich ústredných aspektov sú práve rodové nerovnosti.

Súčasná neoliberálna atmosféra nie je jediným rámcom, prostredníctvom ktorého možno určovať obchodné dohody. V skutočnosti sa tým poškodzuje trvalo udržateľný rozvoj a ľudské práva vrátane práv žien, ktoré sú súčasťou samotných ľudských práv. Tento záver vychádza z komplexného empirických výskumu, ktorý preukazuje účinky dohôd o voľnom obchode.

Spoluspravodajkyne sú – rovnako ako čoraz väčší počet subjektov občianskej spoločnosti a odborníkov v medzinárodných inštitúciách a akademickej obci – hlboko znepokojené súčasnou obchodnou politikou EÚ.

Pri dôkladných konzultáciách so zástupcami organizácií pre práva žien a dievčat, ktoré zorganizovali spoluspravodajkyne, sa zdôraznil význam zapojenia občianskej spoločnosti do obchodných rokovaní, a to tak na multilaterálnej, ako aj na bilaterálnej úrovni. Konzultácie s občianskou spoločnosťou by sa mali uskutočniť aj pri posúdení vplyvu na udržateľnosť (SIA), ktoré by malo byť ukončené ešte predtým, ako Rada dá Komisii mandát na rokovanie, aby boli k dispozícii informácie pre mandát aj rokovania, pričom treba zabezpečiť rodovú reprezentatívnosť a zohľadnenie rodového hľadiska.

 Cieľom spoluspravodajkýň je predložiť konkrétne odporúčania o tom, čo by EÚ mohla a mala urobiť, aby zlepšila svoj záväzok v oblasti rovnosti medzi ženami a mužmi, a vyzvať Komisiu a členské štáty, aby začlenili prístup uplatňujúci hľadisko rodovej rovnosti do všetkých svojich politík vrátane obchodnej politiky a aby zaručovali okrem iného účinné dodržiavanie Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW). EÚ musí urýchlene ratifikovať CEDAW. Normy MOP vrátane dohovoru č. 189 o pracovníkoch v domácnosti a č. 156 o pracovníkoch so zodpovednosťou za rodinu musia byť súčasťou každého riešenia sporov v otázke ľudských práv a monitorovania obchodných dohôd EÚ.

Situáciu, keď pri rokovaniach o obchodných dohodách a v posúdení vplyvu chýba rodové hľadisko a odborné znalosti, treba napraviť. Účasť skupín pre práva žien a dievčat a občianskej spoločnosti v následných mechanizmoch monitorovania by mala byť transparentná a zaručená.

Obchod a rodové hľadisko v rôznych odvetviach

Účinky rozlíšené podľa rodu môžu byť buď pozitívne, alebo negatívne, v závislosti od konkrétnych situácií a okolností, a najmä od toho, či sa obchodné opatrenia navrhujú a vykonávajú tak, aby zohľadňovali rodovú štruktúru príslušných hospodárstiev.

Do oblasti obchodnej politiky patria rôzne sektory – služby, výroba, poľnohospodárstvo, odevný priemysel, práva duševného vlastníctva – a v každom z nich možno nájsť rodovo špecifické príčiny a účinky.

Napríklad v potravinovom odvetví vyplýva rodový rozdiel v oblasti spotreby z toho, že za nákup a prípravu jedla pre rodiny a deti sú obvykle zodpovedné predovšetkým ženy. Na globálnom Juhu sú ženy sú mimoriadne dôležité pre poľnohospodárstvo a výrobu potravín. Malé poľnohospodárky tvoria minimálne polovicu poľnohospodárskej výroby v subsaharskej Afrike a južnej Ázii a vzhľadom na všeobecný trend feminizácie poľnohospodárstva je možné, že počet žien sa v uplynulých rokoch ešte zvýšil. Zároveň však existuje riziko, že malé poľnohospodárske podniky nebudú schopné súťažiť s medzinárodným liberalizovaným trhom výroby potravín.

Obchodnú a rozvojovú politiku by bolo treba zreformovať, aby bolo možné zabezpečiť potravinovú nezávislosť – neoslabovať, ale podporovať nielen potravinovú bezpečnosť, ale aj miestnu výrobu. Je to dôležité, lebo bez dodatočných opatrení bude mať zmena klímy priamy a tragicky vplyv na možnosť mnohých mužov a žien zabezpečiť si dodávky potravín a vody, mať k dispozícii udržateľné bývanie, čistý vzduch a základnú zdravotnú starostlivosť – na svete už existuje niekoľko prípadov, keď je tento vplyv veľmi zrejmý a má rodový rozmer, čiže ženy ovplyvňuje iným spôsobom ako mužov.

Nadnárodné obchodné politiky majú vplyv aj na výdavky verejnej správy a poskytovanie základných služieb. V kontexte obchodných dohôd ako CETA a TiSA sa liberalizácia zdravotníckych služieb pre starších ľudí dotkne viac žien ako mužov, lebo ženy obvykle žijú dlhšie, ale zároveň sú chudobnejšie ako muži a tiež preto, že ženy zohrávajú dôležitejšiu úlohu pri starostlivosti o iných členov rodiny, a to aj v starobe.

Konkrétne povedané, ak obchod so službami nebude dôkladne vymedzený a regulovaný, mohol by negatívne ovplyvniť rovnosť žien a mužov, a to najmä svojím vplyvom na distribúciu neplatenej práce v oblasti starostlivosti. Ženy prestavujú 70 % pracovnej sily vo verejnom sektore, a preto sa ich dôsledky obchodných dohôd týkajúcich sa tohto odvetvia dotknú najviac (najmä v oblastiach ako vzdelávanie, zdravie či sociálna práca). Liberalizácia a privatizácia služieb (a z nej vyplývajúce vyššie poplatky za starostlivosť o deti, obmedzené služby pre starších ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím, privatizácia a zatváranie nemocníc) vedú k nahradeniu štátom garantovaných dávok trhovými personalizovanými nárokmi pre tých, ktorí si ich môžu dovoliť, a chudobou a vylúčením pre tých, ktorí si ich dovoliť nemôžu.

Rozličné sektory, ktoré sú súčasťou obchodnej politiky, sú súčasťou úsilia v oblasti ľudských práv. Privatizácia služieb, akými sú voda a sanitácia, vzdelávanie a zdravie (najmä v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv), by mala obrovský vplyv na život najviac znevýhodnených ľudí v spoločnosti: žien, menšín, migrantov, osôb so zdravotným postihnutím, detí, pôvodných skupín, LGBTIQ, ako aj starších osôb. Bezpečný prístup k umelému prerušeniu tehotenstva a k informáciám, službám a produktom týkajúcim sa rodičovstva umožňuje jednotlivcom a párom rozhodnúť sa, či, kedy a koľko detí budú mať. Plánované rodičovstvo má význam aj pre prístup k vzdelávaniu a dôstojne platenej práci.

Vo výročnej správe Populačného fondu OSN (UNFPA) za rok 2013 sa uvádzajú dôležité závery o vzájomnej previazanosti ľudských práv, sexuálneho a reprodukčného zdravia, populačnej dynamiky, znižovania chudoby a hospodárskeho rozvoja. Spoluspravodajkyne zdôraznili aj rozdiely v ponuke zdravotnej starostlivosti a služieb pre osoby LGBTQI.

Prístup k zdraviu na celosvetovej úrovni, zaručený ako základné ľudské právo, sa musí stať záväzným prvkom obchodných dohôd. Ľudské práva by sa nemali považovať za necolné prekážky, ale za nástroj na dosiahnutie prosperity, rovnosti a sociálnej spravodlivosti. Obchodné dohody EÚ by mali podporovať a uľahčovať reguláciu a poskytovanie sociálnej ochrany štátmi.

V tejto súvislosti treba uviesť, že rôzne nástroje ako posúdenie vplyvu (IA) a posúdenia vplyvu obchodu na udržateľnosť (TSIA) môžu byť užitočnými mechanizmami na zhodnotenie vplyvu obchodnej politiky na sociálne a ľudské práva. Ďalším nástrojom EÚ súvisiacim s obchodom je všeobecný systém preferencií (VSP) a VSP+, ktorý poskytuje rozvojovým krajinám preferenčný prístup na trh EÚ a ktorého súčasťou sú ustanovenia o ľudských právach. Ďalším kľúčovým nástrojom, ktorý by sa mal používať vo všetkých fázach politického cyklu, sú štatistiky rozdelené podľa pohlavia a vytvorené s medziodvetvovým prístupom. Je dôležité presne vedieť, ako obchodné dohody rozdielne ovplyvňujú rozličné skupiny žien a mužov.

Nad rámec medzinárodných záväzkov a vágnych cieľov EÚ v oblasti rovnosti žien a mužov je zrejmé, že z feministickej perspektívy, ktorá je perspektívou spravodlivosti pre všetkých, nielen pre ženy a dievčatá, je cieľom hospodárskej politiky vrátane obchodu a investícií zachovanie živobytia pre každého človeka, životného prostredia a ekosystémov, ako aj sociálnych a ľudských zdrojov. Takáto hospodárska politika musí zahŕňať aj opatrovateľskú prácu či činnosti súvisiace s reprodukciou. Takéto ekonomiky nemožno riadiť obmedzenými zásadami rastu, hospodárskej súťaže a efektívnosti, ktoré v súčasnosti dominujú obchodnej politike. Obchodné politiky EÚ treba zmodernizovať a prehodnotiť z feministickejšieho hľadiska.


STANOVISKO Výboru pre rozvoj (22.11.2017)

pre Výbor pre medzinárodný obchod a Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť

o uplatňovaní hľadiska rovnosti žien a mužov v obchodných dohodách EÚ

(2017/2015(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Lola Sánchez Caldentey

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod a Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť, aby ako gestorské výbory zaradili do návrhu uznesenia, ktorý prijmú, tieto návrhy:

A.  keďže dosiahnutie rodovej rovnosti a posilňovanie postavenia všetkých žien a dievčat je nielen presadzované v rámci všetkých cieľov trvalo udržateľného rozvoja Organizácie Spojených národov z roku 2015, ale je aj samostatným cieľom; keďže obchod a liberalizácia obchodu majú veľmi rozdielny dosah na ženy a mužov, čo môže byť aj nepriaznivé a spôsobovať zásadné zmeny, pokiaľ ide o rodové úlohy, vzťahy a nerovnosti; keďže obchodné politiky majú iný vplyv na ženy na globálnom Juhu ako na ženy na globálnom Severe; keďže úlohou vnútroštátnych orgánov verejnej moci je zaviesť primerané mechanizmy, aby mali ženy samotné väčší prospech z pozitívnych účinkov liberalizácie obchodu;

B.  keďže posilňovanie postavenia žien, presadzovanie ich práv a zachovanie ich prístupu k zdrojom môžu urýchliť rozvoj; keďže obchodné dohody bez tohto osobitného zamerania majú potenciál ďalej znevýhodňovať ženy v dôsledku ich už znevýhodneného postavenia v spoločnosti alebo prehlbovať nerovnosť a ohrozovať živobytie ľudí vo všeobecnosti;

C.  keďže v článku 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) je uvedené: „Vo všetkých svojich činnostiach sa Únia zameriava na odstránenie nerovností a podporu rovnoprávnosti medzi mužmi a ženami“; keďže v článkoch 207 a 208 Zmluvy o fungovaní EÚ sa ustanovuje, že spoločná obchodná politika Únie a politika Únie v oblasti rozvojovej spolupráce „sa uskutočňuje v rámci zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie“; keďže tieto zásady podľa článku 21 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) sú nasledovné: demokracia, právny štát, univerzálnosť a nedeliteľnosť základných ľudských práv a slobôd, rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, zásady rovnosti a solidarity a dodržiavanie zásad Charty OSN a medzinárodného práva; keďže obchodná politika EÚ je dôležitou súčasťou integrovaného rámca politiky trvalo udržateľného rozvoja a silné rodové hľadisko a posilnené dohovory o právach žien v rámci politík v oblasti obchodu a investícií sú preto nevyhnutnými prvkami pre takýto rámec v záujme kombinovania sociálnych a hospodárskych opatrení a zabezpečenia spravodlivejších a pozitívnejších výsledkov pre všetkých;

D.  keďže uzatváranie nových obchodných dohôd s inými krajinami a/alebo regiónmi sveta môže viesť k presunom zamestnanosti a stratám pracovných miest zameraných na vývoz; keďže sa to týka predovšetkým žien, keďže v odvetviach zameraných na vývoz často prevládajú ženy;

E.  keďže viac ako 40 % poľnohospodárskych činností na globálnom Juhu vykonávajú ženy; keďže poľnohospodárky sú väčšinou drobné alebo samozásobiteľské poľnohospodárky, ktoré nemajú potrebný prístup k informáciám, úverom, pozemku alebo sieťam, aby mohli úspešne súťažiť na globálnom trhu;

F.  keďže krajiny na globálnom Juhu sa vo svojich štátnych rozpočtoch opierajú o príjmy plynúce z dovozných ciel; keďže zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) v záujme vyváženia tejto straty príjmu predstavuje dodatočnú finančnú prekážku pre ženy a ich rodiny;

G.  keďže ženy častejšie ako muži pracujú na slabo platených, nízko hodnotených a neistých pozíciách vo všetkých odvetviach, a preto budú mať z procesov liberalizácie obchodu pravdepodobne menší prospech ako muži; keďže ženy, ktorých vyjednávacia pozícia sa považuje za slabšiu, sú často zneužívané na získanie konkurenčnej výhody vo svetovom hospodárstve;

1.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby zabezpečili, že ciele trvalo udržateľného rozvoja, najmä cieľ č. 5 týkajúci sa rodovej rovnosti, akčný plán pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020 (GAP II) a Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 sa budú v rámci zahraničných politík EÚ v plnom rozsahu zohľadňovať a vykonávať; požaduje obchodné politiky zamerané na rozvoj a zohľadňujúce rodové hľadisko, ktoré zaručia rovnaké podmienky v rokovaniach medzi obchodnými partnermi;

2.  so znepokojením konštatuje, že stále existuje mnoho bariér brániacich posúdeniu vzťahu medzi obchodom a rodovým hľadiskom v dôsledku mnohých faktorov, pričom jedným z nich je nedostatok údajov; zdôrazňuje potrebu lepšie pochopiť rodovú dynamiku obchodných dohôd, čo si vyžaduje využívanie štatistík rozdelených na základe pohlavia vo všetkých príslušných odvetviach hospodárstva;

3.  zdôrazňuje, že údaje používané pri posudzovaní vplyvu obchodu by mali byť rozdelené podľa jednotlivých odvetví, keďže vplyv liberalizácie obchodu sa v jednotlivých odvetviach líši; konštatuje, že daná skutočnosť by mohla mať negatívny vplyv na ženy v odvetviach, ako sú poľnohospodárstvo a spracovanie potravín; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že aj keď ženy majú prevahu v oblasti svetovej produkcie potravín (50 až 80 %), vlastnia menej ako 20 % pozemkov, a preto rastúci obchodný dopyt na pozemky a po pozemkoch chudobnejším ženám takisto sťažuje získanie alebo zachovanie bezpečného a rovnocenného prístupu k pozemkom;

4.  pripomína potrebu zvýšiť súlad medzi rôznymi, ale úzko prepojenými politikami, napríklad v oblasti obchodu, rozvoja, zahraničných vecí, zamestnanosti, migrácie a rodovej rovnosti;

5.  žiada Komisiu, aby aktualizovala svoje ciele v oblasti stratégie Obchod pre všetkých a vytvorila jasnejšie rodové hľadisko; zdôrazňuje význam ďalšieho začleňovania rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien do budúcej stratégie EÚ pre obchod;

6.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ešte viac posilnili súdržnosť medzi politikami v oblasti obchodu a investícií na jednej strane a medzinárodnými dohovormi a záväzkami v oblasti ľudských práv, rozvoja a rodovej rovnosti na druhej strane; zdôrazňuje, že existujúce mechanizmy (napríklad v rámci cieľov trvalo udržateľného rozvoja, Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a mechanizmu preskúmavania obchodnej politiky) a nástroje (napríklad posúdenia vplyvu na udržateľnosť, posúdenia vplyvu obchodu na rodovú rovnosť a analýza vplyvu na chudobu a sociálneho vplyvu) by sa mali využívať na monitorovanie vplyvu obchodu a investičných politík a dohôd na rodovú rovnosť; žiada Komisiu, aby v tejto súvislosti podporila najmenej rozvinuté krajiny (LDC), a to finančne a aj prostredníctvom budovania kapacít v rámci ich jednotlivých analýz;

7.  zdôrazňuje, že je potrebné prostredníctvom ex ante analýzy, monitorovania a povinného hodnotenia ex post ďalej zlepšovať rodovú analýzu a rodové perspektívy v politikách EÚ v oblasti obchodu a investícií a integrovať ich do programov medzinárodných finančných inštitúcií, darcov a medzivládnych organizácií v oblasti budovania kapacít súvisiacich s obchodom, a to s cieľom prekonať prípadné negatívne vplyvy rôznych obchodných opatrení a nástrojov na rodovú rovnosť vrátane vplyvov na rozdeľovanie pôdy, potravinovú bezpečnosť, presuny a/alebo straty pracovných miest a možné migračné toky z rodového hľadiska; zdôrazňuje potrebu povinného pravidelného hodnotenia pokroku a nedostatkov v oblasti rodovej rovnosti tak v EÚ, ako aj v rozvojových krajinách; zdôrazňuje, že komplexná analýza vplyvu obchodu na rodovú rovnosť by sa nemala obmedzovať na vplyv na zamestnanosť, ale mala by sa zameriavať aj na vplyv na spotrebu a vplyv na poskytovanie verejných služieb;

8.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby obchodní partneri EÚ v plnej miere dodržiavali články 16 a 17 Všeobecnej deklarácie ľudských práv v záujme boja proti rodovo podmienenej nerovnosti v oblasti sociálnych a hospodárskych práv;

9.  opakuje, že je nesmierne dôležité zabezpečiť prístup ku kvalitným sociálnym službám pre všetkých; naliehavo žiada EÚ, aby zabezpečila, aby jej obchodné a investičné politiky nebránili štátom dodržiavať ľudské práva, a zároveň aby neprimerane nevplývali na zraniteľnejšie skupiny vrátane žien; naliehavo vyzýva EÚ, aby zabezpečila, aby obchodné a investičné dohody neviedli k privatizácii verejných služieb, ktorá by mohla viesť k rodovej nerovnosti; zdôrazňuje, že otázka verejného poskytovania sociálnych služieb je pre rodovú rovnosť obzvlášť dôležitá, keďže zmeny v prístupe k takýmto službám a v ich kvalite vedú k nerovnomernému rozdeleniu neplatenej opatrovateľskej práce medzi mužmi a ženami; zdôrazňuje preto, že služby a tovar ako voda, sanitácia, vzdelanie a zdravotná starostlivosť (vrátane prístupu žien k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam) by mali byť zabezpečené za každých okolností;

10.  zdôrazňuje, že potrebné, aby si vlády zachovali schopnosť prideľovať zdroje na dosahovanie práv žien a rodovej rovnosti s cieľom zaručiť spoločnostiam inkluzívnu a udržateľnú budúcnosť; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je mimoriadne dôležité rešpektovať v súlade s cieľom trvalo udržateľného rozvoja č. 17.15 demokratický politický priestor partnerských krajín v oblasti regulácie a prijímania vhodných rozhodnutí pre vlastný vnútroštátny kontext, reagovania na požiadavky svojho obyvateľstva a plnenia svojich záväzkov v oblasti ľudských práv a iných medzinárodných záväzkov vrátane tých, ktoré sa týkajú rodovej rovnosti; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby ani obchodné a investičné mechanizmy EÚ, ani doložky o právach duševného vlastníctva v obchodných dohodách EÚ neohrozovali schopnosť jednotlivých vlád zmeniť svoje právne predpisy tak, aby zahŕňali opatrenia na podporu ľudských práv vrátane rodovej rovnosti; konštatuje, že ustanovenia o právach duševného vlastníctva týkajúce sa patentov, ktoré zakazujú výrobu generických liekov môžu mať výrazný vplyv na osobitné zdravotné potreby žien a že ustanovenia o právach duševného vlastníctva boli použité v obchodných dohodách na ochranu záujmov veľkých farmaceutických spoločností a obmedzenie výroby lacných generických liekov; zdôrazňuje, že takéto cenovo dostupné základné lieky sú osobitne dôležité pre ženy; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné rozpoznať možné riziká spojené s mechanizmami obchodných dohôd, ako sú urovnávanie sporov medzi investorom a štátom alebo systém investičných súdov, ktoré by mohli ohroziť schopnosť jednotlivých vlád zmeniť ich zákony s cieľom zahrnúť opatrenia na podporu rodovej rovnosti prostredníctvom posilnenia sociálnych služieb, pracovných noriem a predpisov týkajúcich sa práv spotrebiteľov;

11.  konštatuje, že ženy a muži najmä v rozvojových krajinách sú často odlišne postihnutí zmenou klímy a environmentálnymi vplyvmi a ohrozené sú najmä ženy, čo by mohlo ohroziť dosiahnutie cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 5; zdôrazňuje preto dôležitosť uceleného a komplexného začlenenia cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 13 b) týkajúceho sa podpory mechanizmov zameraných na ženy v záujme zvyšovania kapacít na účinné plánovanie a správu v oblasti zmeny klímy v najmenej rozvinutých krajinách do obchodnej politiky EÚ s cieľom podporiť vnútroštátne úsilie o dosiahnutie súladu s Parížskou dohodou s ohľadom na to, že ženy ako prvé pociťujú dôsledky zmeny klímy;

12.  pripomína, že je potrebné zabrániť možnému negatívnemu vplyvu doložiek o právach duševného vlastníctva na zdravie žien a potravinovú sebestačnosť, konkrétne prostredníctvom obmedzení prístupu k liekom a prostredníctvom privatizácie osiva;

13.  zdôrazňuje, že je potrebné posilniť účasť žien na rozhodovacom procese, vrátane obchodnej politiky a rokovacích procesov na všetkých úrovniach, tak, aby sa zabezpečilo lepšie rodové povedomie a využívanie výhod nových možností a posilneného postavenia žien v rozvojových krajinách, ktoré obchod so sebou prináša;

14.  zdôrazňuje, že všetky obchodné dohody EÚ by mali podporovať rodovú rovnosť prostredníctvom účinných a vynútiteľných mechanizmov vrátane konkrétneho nástroja na monitorovanie súladu v záujme zabezpečenia rodovej rovnosti, uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti a rešpektovania práv žien;

15.  berie na vedomie, že všeobecný systém preferencií EÚ (VSP), a najmä systém VSP+, by bolo možné zlepšiť tým, že by sa hospodárske stimuly prepojili s prijímaním a uplatňovaním dohovorov o základných právach;

16.  víta pokrok dosiahnutý v posledných rokoch v súvislosti so zavedením paktu udržateľnosti pre Bangladéš, s nariadením EÚ o ťažbe dreva (nariadenie (EÚ) č. 995/2010) a nariadením EÚ o nerastných surovinách z konfliktných oblastí (nariadenie (EÚ) č. 2017/821), a vyzýva Komisiu, aby rozšírila záväzné rámce týkajúce sa povinností náležitej starostlivosti aj na iné odvetvia s cieľom zabezpečiť, aby si EÚ a jej obchodníci a hospodárske subjekty plnili povinnosť dodržiavať ľudské práva a najprísnejšie sociálne normy vrátane tých, ktoré sa týkajú rodovej rovnosti;

17.  zdôrazňuje, že ženy, ktoré pracujú v samozásobiteľskom poľnohospodárstve, čelia ďalším prekážkam pri udržiavaní potravinovej sebestačnosti v dôsledku silnej ochrany nových odrôd rastlín v obchodných dohodách na základe Medzinárodného dohovoru o ochrane nových odrôd rastlín;

18.  zdôrazňuje, že dovoz poľnohospodárskych výrobkov EÚ môže oslabiť malé farmy, a tak ohroziť živobytie žien;

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

21.11.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

13

6

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Ignazio Corrao, Mireille D’Ornano, Enrique Guerrero Salom, Maria Heubuch, Arne Lietz, Linda McAvan, Norbert Neuser, Vincent Peillon, Maurice Ponga, Lola Sánchez Caldentey, Elly Schlein, Eleftherios Synadinos, Eleni Theocharous, Paavo Väyrynen, Bogdan Brunon Wenta, Anna Záborská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Thierry Cornillet, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Frank Engel, Brian Hayes, Florent Marcellesi, Paul Rübig

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

13

+

ALDE

Thierry Cornillet, Paavo Väyrynen

EFDD

Ignazio Corrao

GUE/NGL

Lola Sánchez Caldentey

NI

Eleftherios Synadinos

S&D

Enrique Guerrero Salom, Arne Lietz, Linda McAvan, Norbert Neuser, Vincent Peillon, Elly Schlein

VERTS/ALE

Maria Heubuch, Florent Marcellesi

6

-

EFDD

Mireille D’Ornano

PPE

Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Maurice Ponga, Paul Rübig, Bogdan Brunon Wenta, Anna Záborská

3

0

ECR

Eleni Theocharous

PPE

Frank Engel, Brian Hayes

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

24.1.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

45

4

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Maria Arena, Heinz K. Becker, Malin Björk, Vilija Blinkevičiūtė, Salvatore Cicu, Anna Maria Corazza Bildt, Eleonora Forenza, Iratxe García Pérez, Arne Gericke, Karoline Graswander-Hainz, Anna Hedh, Mary Honeyball, France Jamet, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Jude Kirton-Darling, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Patricia Lalonde, Bernd Lange, Florent Marcellesi, David Martin, Anne-Marie Mineur, Angelika Mlinar, Sorin Moisă, Angelika Niebler, Maria Noichl, Artis Pabriks, Marijana Petir, João Pimenta Lopes, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández, Tokia Saïfi, Helmut Scholz, Michaela Šojdrová, Ernest Urtasun, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Iuliu Winkler, Jan Zahradil

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Catherine Bearder, Goffredo Maria Bettini, Izaskun Bilbao Barandica, Linnéa Engström, Lívia Járóka, Seán Kelly, Edouard Martin, Clare Moody, Branislav Škripek, Jarosław Wałęsa

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Pilar Ayuso, Jakop Dalunde, José Inácio Faria, Dariusz Rosati, Sven Schulze, Miguel Urbán Crespo


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

45

+

ALDE

Izaskun Bilbao Barandica, Patricia Lalonde, Angelika Mlinar

EFDD

Daniela Aiuto

GUE/NGL

Malin Björk, Eleonora Forenza, Anne-Marie Mineur, João Pimenta Lopes, Helmut Scholz, Miguel Urbán Crespo

PPE

Pilar Ayuso, Salvatore Cicu, Anna Maria Corazza Bildt, José Inácio Faria, Lívia Járóka, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Seán Kelly, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Sorin Moisă, Angelika Niebler, Dariusz Rosati, Tokia Saïfi, Sven Schulze, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Jarosław Wałęsa, Iuliu Winkler

S&D

Maria Arena, Goffredo Maria Bettini, Vilija Blinkevičiūtė, Iratxe García Pérez, Karoline Graswander-Hainz, Anna Hedh, Mary Honeyball, Jude Kirton-Darling, Bernd Lange, David Martin, Edouard Martin, Clare Moody, Maria Noichl, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández

VERTS/ALE

Jakop Dalunde, Linnéa Engström, Florent Marcellesi, Ernest Urtasun, Monika Vana

4

-

ECR

Arne Gericke, Branislav Škripek, Jan Zahradil

PPE

Artis Pabriks

5

0

ALDE

Catherine Bearder

ENF

France Jamet

PPE

Heinz K. Becker, Marijana Petir, Michaela Šojdrová

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 2. marca 2018Právne oznámenie