Postup : 2017/0125(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0037/2018

Predkladané texty :

A8-0037/2018

Rozpravy :

PV 02/07/2018 - 15
CRE 02/07/2018 - 15

Hlasovanie :

PV 13/03/2018 - 7.6
CRE 13/03/2018 - 7.6
PV 03/07/2018 - 11.7
CRE 03/07/2018 - 11.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0275

SPRÁVA     ***I
PDF 1260kWORD 201k
26.2.2018
PE 608.022v02-00 A8-0037/2018

o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje Program rozvoja európskeho obranného priemyslu zameraný na podporu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity obranného priemyslu EÚ

(COM(2017)0294 – C8-0180/2017 – 2017/0125(COD))

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

Spravodajkyňa: Françoise Grossetête

Spravodajcovia výborov požiadaných o stanovisko (*):

Ioan Mircea Paşcu, Výbor pre zahraničné veci

Esteban González Pons, Výbor pre rozpočet

(*) Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 MENŠINOVÉ STANOVISKO
 STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci
 STANOVISKO Výboru pre rozpočet
 STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje Program rozvoja európskeho obranného priemyslu zameraný na podporu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity obranného priemyslu EÚ

(COM(2017)0294 – C8-0180/2017 – 2017/0125(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2017)0294),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 173 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0180/2017),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 7. decembra 2017(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozpočet a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0037/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozmeňujúci návrh    1

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY EURÓPSKEHO PARLAMENTU(2)*

k návrhu Komisie

---------------------------------------------------------

xx

2017/0125 (COD)

Návrh

NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa ustanovuje Program rozvoja európskeho obranného priemyslu zameraný na podporu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity obranného priemyslu EÚ

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 173,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po predložení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(4),

so zreteľom na Dohovor o chemických zbraniach z 3. septembra 1992,

so zreteľom na Dohovor o zákaze biologických zbraní z 10. apríla 1972,

so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1236/2005 z 27. júna 2005 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie(5),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)  V akčnom pláne v oblasti európskej obrany, prijatom 30. novembra 2016, sa Komisia zaviazala dopĺňať, využívať a konsolidovať snahy o spoluprácu členských štátov pri rozvoji obranných spôsobilostí, aby bola schopná reagovať na bezpečnostné výzvy a zároveň podporovať konkurencieschopný, inovačný a účinný obranný priemysel v celej Únii. Navrhla predovšetkým zriadiť európsky obranný fond na podporu investícií do spoločného výskumu a spoločného vývoja obranného vybavenia a technológií na posilnenie synergií a nákladovej efektívnosti a na podporu členských štátov v spoločnom nakupovaní a údržbe ich obranného vybavenia. Tento fond by dopĺňal národné rozpočty, ktoré sa na tento účel už používajú, a mal by slúžiť na podnietenie členských štátov, aby spolupracovali výraznejšie investovali do oblasti obrany. Tento fond by podporoval spoluprácu počas celého cyklu vývoja obranných produktov a technológií.

(1 a)  S cieľom vytvoriť účinný európsky trh v oblasti obrany a dosiahnuť, aby mal tento program reálny dosah, je mimoriadne dôležité, aby boli splnené kľúčové regulačné podmienky, najmä úplné vykonávanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES(6).

(2)  Aby sa prispelo k zvýšeniu konkurencieschopnosti, inovačnej kapacity a účinnosti obranného priemyslu Únie a strategickej autonómie Únie, mal by sa ustanoviť Program rozvoja európskeho obranného priemyslu (ďalej len „program“). Program by mal byť zameraný na posilnenie konkurencieschopnosti obranného priemyslu Únie, čím sa posilnia obranné spôsobilosti, okrem iného kybernetickej obrany, a to podporou spolupráce medzi členskými štátmi a Európskymi podnikmi, vrátane MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, výskumných stredísk a univerzít, vo fáze vývoja obranných produktov a technológií. Fáza vývoja, ktorá nasleduje po fáze výskumu a technológie, zahŕňa značné riziká a náklady, ktoré bránia ďalšiemu využívaniu výsledkov výskumu a nepriaznivo ovplyvňujú konkurencieschopnosť obranného priemyslu Únie. Podporovaním fázy vývoja by program prispel k lepšiemu využívaniu výsledkov výskumu v oblasti obrany, pomohol by užšie prepojiť výskum s výrobou, ako aj podporiť inovácie každého druhu, pričom okrem výsledkov v oblasti obrany možno počítať aj s pozitívnymi dôsledkami v civilnej oblasti. Program by mal dopĺňať činnosti vykonávané v súlade s článkom 182 ZFEÚ a nezahŕňa výrobu obranných produktov a technológií.

(3)  Program by mal podporovať spoluprácu medzi podnikmi pri vývoji obranných produktov a technológií, a teda aj štandardizáciu obranných systémov a zlepšenie ich interoperability, aby sa v obrannom priemysle lepšie využívali úspory z rozsahu. Aby sa podporil otvorený a spravodlivý vnútorný trh, program by mal dôrazne podporovať cezhraničné zapojenie MSP a uľahčiť rozvoj spolupráce medzi novými partnermi.

(4)  Program by mal trvať dva roky, od 1. januára 2019 do 31. decembra 2020, pričom na toto obdobie by sa mala určiť suma na vykonávanie programu.

(4 a)  Na financovanie programu zo všeobecného rozpočtu Únie by sa mala vyčleniť suma 500 miliónov EUR v bežných cenách. Keďže program je novou iniciatívou, s ktorou sa pri tvorbe viacročného finančného rámca na obdobie 2014 – 2020(7) nepočítalo, a s cieľom zabrániť akémukoľvek negatívnemu vplyvu na financovanie existujúcich viacročných programov, mala by sa táto suma čerpať primárne z nepridelených rezerv pod stropnými hodnotami viacročného finančného rámca a/alebo prostredníctvom mobilizácie príslušných osobitných nástrojov VFR. Konečnú sumu by mali Európsky parlament a Rada potvrdiť prostredníctvom každoročného rozpočtového postupu.

(5)  Tento program by sa mal vykonávať v úplnom súlade s ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012(8). Financovanie môže mať predovšetkým formu grantov. V prípade potreby možno použiť finančné nástroje alebo verejné obstarávanie, pričom by sa zohľadnili mechanizmy kombinovaného financovania.

(6)  Komisia by mala byť zodpovedná za vykonávanie programu podľa článku 58 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012. ▌

(7)  Vzhľadom na špecifiká tohto sektora sa v praxi nespustí žiaden projekt spolupráce medzi podnikmi v prípade, ak členské štáty najprv neodsúhlasia podporu takýchto projektov. Po stanovení spoločných priorít obrannej spôsobilosti, a to najmä v kontexte plánu rozvoja spôsobilostí spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, a po zohľadnení prípadných iniciatív spolupráce na regionálnej úrovni členské štáty určia a konsolidujú obranné požiadavky a vymedzia technické špecifikácie projektu. Mali by takisto vymenovať projektového manažéra, ktorý bude zodpovedný za vedenie práce súvisiacej s vývojom projektu spolupráce. Komisia by s ním mala pred vykonaním platby príjemcovi oprávnenej činnosti konzultovať pokrok dosiahnutý v rámci činnosti, aby mohol zabezpečiť, že príjemcovia dodržia lehoty.

▌(9)  Finančná podpora Únie by nemala mať vplyv na vývoz produktov, vybavenia alebo technológií a nemala by mať vplyv na diskrečnú právomoc členských štátov v súvislosti s politikou vývozu výrobkov obranného priemyslu. Finančná podpora Únie by nemala mať vplyv na vývozné politiky členských štátov v oblasti výrobkov obranného priemyslu, ktoré sú vymedzené v spoločnej pozícii Rady 944/2008/SZB(9).

(10)  Keďže cieľom programu je podporiť konkurencieschopnosť a efektívnosť obranného priemyslu Únie odstránením rizík vo fáze vývoja projektov spolupráce, možnosť využívať prostriedky programu by mali dostať činnosti súvisiace s vývojom obranných produktov alebo technológií, teda napríklad činnosti ako vymedzenie spoločných technických špecifikácií, návrh, vytváranie prototypov, skúšanie, kvalifikácia, certifikácia, ako aj štúdie uskutočniteľnosti a iné podporné opatrenia. To sa má vzťahovať aj na modernizáciu existujúcich obranných produktov a technológií vyvíjaných v Únii, a to vrátane ich interoperability.

(11)  Keďže program sa zameriava predovšetkým na posilnenie spolupráce medzi podnikmi v členských štátoch, činnosť by mala byť oprávnená na financovanie v rámci programu len vtedy, ak sa uskutoční v rámci spolupráce najmenej troch podnikov v najmenej troch rôznych členských štátoch.

(12)  Cezhraničnej spolupráci v oblasti vývoja obranných produktov a technológií často bránili ťažkosti pri schvaľovaní spoločných technických špecifikácií alebo noriem a pri podpore interoperability. Chýbajúce alebo obmedzené spoločné technické špecifikácie alebo normy viedli k vyššej zložitosti, duplicite, oneskoreniam a neúmernému zvýšeniu nákladov vo fáze vývoja. Dohoda o spoločných technických špecifikáciách alebo normách by mala byť hlavnou podmienkou podpory Únie v rámci tohto programu. Činnosti zamerané na podporu vytvorenia spoločného vymedzenia technických špecifikácií alebo noriem by takisto mali byť oprávnené na podporu v rámci programu.

(13)  Keďže program sa zameriava na posilnenie konkurencieschopnosti a efektívnosti obranného priemyslu Únie, čím sa prispeje k strategickej autonómii Únie, nárok na podporu by mali mať len subjekty so sídlom v Únii, nad ktorými majú faktickú kontrolu členské štáty alebo ich štátni príslušníci. Iné subjekty so sídlom v EÚ, ktoré nie sú pod faktickou kontrolou členských štátov, alebo ich štátni príslušníci môžu byť oprávnené, ak boli na účely činnosti financovanej v rámci programu zavedené potrebné mechanizmy s cieľom zabezpečiť zamedzenie faktickej kontroly nad podnikom treťou krajinou alebo subjektom z tretej krajiny a zabrániť ich prístupu k citlivým informáciám týkajúcim sa činnosti. Podnik by mal poskytnúť Komisii potrebné dôkazy o tom, že boli zavedené potrebné mechanizmy. S cieľom posúdiť faktickú kontrolu podniku treba stanoviť miesto a podmienky prijímania strategických obchodných rozhodnutí. To si vyžaduje analýzu riadenia podniku, pri ktorej by mal byť k dispozícii celkový prehľad fungovania podniku. Treba preskúmať aj ďalšie aspekty, ktoré by mohli ovplyvniť prijímanie rozhodnutí o strategických hospodárskych otázkach, ako sú práva akcionárov, finančné väzby a obchodná spolupráca medzi podnikom a prípadnými akcionármi v tretích krajinách. Okrem toho s cieľom zabezpečiť ochranu základných obranných a bezpečnostných záujmov Únie a jej členských štátov infraštruktúra, zariadenia, majetok a zdroje, ktoré používajú príjemcovia a subdodávatelia pri činnostiach financovaných v rámci tohto programu, nesmú byť umiestnené na území štátu, ktorý nie je členským štátom. Hmotné a nehmotné prostriedky a ľudské zdroje by mali byť voľne použiteľné bez obmedzenia vo vzťahu k tretím krajinám.

(14)  Oprávnené činnosti vypracované v kontexte stálej štruktúrovanej spolupráce v inštitucionálnom rámci Únie by zabezpečili nepretržitú posilnenú spoluprácu medzi podnikmi v rôznych členských štátoch, čím by priamo prispievali k cieľom programu. Takéto projekty, a najmä projekty s významným zapojením MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, predovšetkým cezhraničných MSP, by preto mali byť oprávnené na zvýšenie miery financovania.

(14a)  Oprávnené činnosti vytvorené s významným zapojením MSP podporujúce otváranie dodávateľského reťazca priamo prispievajú k cieľom programu.

(15)  Ak sa na oprávnenej činnosti v rámci programu chce zúčastniť konzorcium podnikov a finančná pomoc Únie má mať formu grantu, finančného nástroja alebo verejnej zákazky, toto konzorcium by malo vymenovať jedného zo svojich členov za koordinátora, ktorý bude hlavnou kontaktnou osobou pre Komisiu.

(16)  Podpora inovácie a technologického vývoja v obrannom priemysle Únie by mala umožniť udržanie a rozvoj zručností a know-how obranného priemyslu Únie a mala by prispievať k posilneniu jeho technologickej a priemyselnej autonómie. Takisto by sa mala uskutočňovať spôsobom, ktorý je v súlade s bezpečnostnými záujmami Únie. Preto by kritériom na vyhodnotenie návrhov mal byť prínos činnosti pre dané záujmy a pre priority obrannej spôsobilosti, ktoré spoločne odsúhlasili členské štáty. Spoločné priority obrannej spôsobilosti sa v rámci Únie vymedzujú najmä prostredníctvom plánu rozvoja spôsobilostí. Európska rada na zasadnutí 19. a 20. decembra 2013 zdôraznila, že je dôležité zaistiť kľúčové spôsobilosti a riešiť kritické nedostatky aj prostredníctvom konkrétnych projektov v oblastiach, ako sú napríklad diaľkovo pilotované lietadlá, kapacita dopĺňania paliva počas letu, satelitná telekomunikácia a kybernetické otázky. Okrem toho Komisia vo svojom oznámení z 30. novembra 2016 s názvom Akčný plán v oblasti európskej obrany zdôraznila potrebu optimalizovať civilné a vojenské synergie, najmä v oblastiach politiky kozmického priestoru, kybernetickej bezpečnosti, kybernetickej obrany a v oblasti námornej bezpečnosti. Iné procesy v Únii, napríklad koordinované výročné preskúmanie v oblasti obrany (CARD) a stála štruktúrovaná spolupráca, podporia vykonávanie príslušných priorít prostredníctvom posilnenej spolupráce. Ak je to vhodné, mali by sa vziať do úvahy aj regionálne alebo medzinárodné iniciatívy spolupráce, napríklad v kontexte NATO, a to pod podmienkou, že slúžia bezpečnostným a obranným záujmom Únie a nezabraňujú účasti žiadneho členského štátu.

(16 a)  Členské štáty pracujú na vývoji, výrobe a operatívnom využívaní bezpilotných lietadiel a vozidiel a plavidiel bez posádky samostatne i spoločne. Operatívne využívanie zahŕňa vykonávanie útokov na vojenské ciele. Výskum a vývoj spojené s vývojom takýchto systémov, či už vojenských alebo civilných, sa podporuje z prostriedkov EÚ a predpokladá sa, že tento trend bude pokračovať aj v budúcnosti, možno aj v rámci tohto programu. Žiadne ustanovenie tohto nariadenia nebráni legitímnemu využívaniu technológií alebo výrobkov vyvinutých v súlade s týmto nariadením.

(17)  V záujme zabezpečenia životaschopnosti financovaných činností by kritériom na vyhodnotenie návrhov mal byť záväzok členských štátov skutočne prispievať k financovaniu činnosti, ktorý by mal byť vyjadrený písomne.

(18)  V záujme upevnenia európskeho dopytu po výrobkoch obranného priemyslu by financované činnosti mali byť orientované na trh a na dopyt, aby sa zabezpečil ich prínos pre konkurencieschopnosť a efektívnosť európskeho obranného priemyslu, a to aj v prípade technológií dvojakého použitia, s cieľom konsolidovať dopyt európskeho obranného priemyslu. Preto by sa v rámci kritérií na vyhodnotenie ponúk mala zohľadniť skutočnosť, že sa členské štáty už zaviazali, že budú spoločne vyrábať a obstarávať konečný produkt alebo technológiu, a to pokiaľ možno koordinovane.

(19)  Finančná pomoc Únie v rámci programu by nemala presiahnuť 20 % celkových oprávnených nákladov na činnosť, pokiaľ ide o vytváranie prototypov, čo je často najnákladnejšia činnosť vo fáze vývoja. Celková suma oprávnených nákladov by však mala byť pokrytá, pokiaľ ide o ostatné činnosti vo fáze vývoja.

(20)  Keďže podpora Únie je zameraná na posilnenie konkurencieschopnosti sektora a týka sa len konkrétnej fázy vývoja, Únia by nemala mať vlastnícke práva alebo práva duševného vlastníctva vo vzťahu k produktom alebo technológiám, ktoré sú výsledkom financovaných činností. To, ktorý model práv duševného vlastníctva sa bude uplatňovať, zmluvne vymedzia príjemcovia. Výsledky činností financovaných v rámci programu by navyše nemali podliehať žiadnej kontrole ani obmedzeniam zo strany tretej krajiny alebo subjektu z tretej krajiny.

(21)  Na Komisiu by sa mala delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o prijímanie dvojročného pracovného programu v súlade s cieľmi programu, najmä však s cieľom posilniť konkurencieschopnosť. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(10). Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako odborníkom z členských štátov a odborníci Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov. Keďže politika Únie v oblasti malých a stredných podnikov (MSP) je kľúčová na zabezpečenie hospodárskeho rastu, inovácií, vytvárania pracovných miest a sociálnej integrácie v Únii, a na to, že podporované činnosti si zvyčajne vyžadujú nadnárodnú spoluprácu, je dôležité, aby sa v pracovnom programe zohľadňovala a umožňovala otvorená, nediskriminačná a transparentná cezhraničná účasť MSP a aby sa preto aspoň 15 % celkového rozpočtu využilo na túto činnosť, ktorá umožní začlenenie MSP do hodnotových reťazcov činností. Táto časť celkového rozpočtu by mala byť prospešná aj pre spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou. Jedna kategória projektov by mala byť osobitne určená pre MSP.

(21a)  Všetky činnosti v rámci programu zahŕňajú subjekty z aspoň troch členských štátov. Využívanie systému všeobecných transferových licencií na účely tohto programu by výrazne znížilo administratívnu záťaž vyplývajúcu z transferov medzi účastníkmi. Členské štáty by preto mali zverejniť všeobecné transferové licencie týkajúce sa tohto programu. Tam, kde je to na plnenie programu potrebné, by sa do týchto licencií mali začleniť aj inštitúcie, orgány a agentúry Únie, ako aj projektoví manažéri.

(21b)  Na zaistenie úspechu programu by sa Komisia mala snažiť viesť dialóg so širokým spektrom európskeho priemyslu, vrátane MSP a netradičných dodávateľov sektora obrany.

(22)  Európskej obrannej agentúre bude udelený štatút pozorovateľa vo výbore členských štátov, aby sa využili jej odborné znalosti v sektore obrany. Výboru členských štátov by mala pomáhať aj Európska služba pre vonkajšiu činnosť.

(22a)  Európskemu parlamentu by sa vo výbore členských štátov mal udeliť štatút pozorovateľa.

(23)  Pri výbere činností, ktoré sa majú financovať v rámci programu by Komisia mala organizovať súťažné výzvy na predkladanie návrhov, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Komisia po vyhodnotení prijatých návrhov s pomocou nezávislých transparentne vybraných expertov z rôznych krajín vyberie činnosti, ktoré sa majú v rámci programu financovať. Pokiaľ ide o odborníkov, Komisia by mala zabezpečiť prísne uplatňovanie svojich príslušných pravidiel predchádzania konfliktu záujmov. Okrem toho by sa mala usilovať zabezpečiť, aby odborníci pochádzali z čo najširšieho spektra členských štátov. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o prijatie a vykonávanie pracovného programu, ako aj pridelenie finančných prostriedkov na vybrané činnosti. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011.

(24)  Pri prijímaní uvedených vykonávacích aktov by sa mal so zreteľom na ich zásadný vplyv na vykonávanie základného aktu používať postup preskúmania.

(25)  Komisia by mala na konci programu vypracovať správu o vykonávaní, pričom preverí finančné činnosti z hľadiska výsledkov finančného plnenia a podľa možnosti aj z hľadiska vplyvu. V tejto správe by sa mala analyzovať aj cezhraničná účasť MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou na projektoch v rámci programu, ako aj účasť MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou na globálnom hodnotovom reťazci. Ak je to technicky možné, mala by správa zahŕňať informácie o pôvode príjemcov finančných prostriedkov a ich rozdelení medzi podniky a členské štáty v rámci programu. V tejto správe by sa v spojení so zložkou výskumu v rámci európskeho obranného fondu mali navrhnúť riešenia na zníženie závislosti Únie od produktov a technológií subjektov z tretích krajín, ktoré boli určené pri vykonávaní tohto nariadenia.

(25a)  V kontexte rokovaní o viacročnom finančnom rámci Európskej únie na obdobie po roku 2020 treba zaviesť stabilný rámec pre tento typ činností, a to najmä zavedením samostatného rozpočtového riadku a vhodnými vykonávacími opatreniami.

(25 b)  Komisia a členské štáty by mali zabezpečiť čo najširšiu podporu programu s cieľom zvýšiť jeho účinnosť a tým zlepšiť konkurencieschopnosť obranného priemyslu a obranných spôsobilostí členských štátov.

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Týmto sa ustanovuje Program rozvoja európskeho obranného priemyslu (ďalej len „program“) pre činnosť Únie na obdobie od 1. januára 2019 do 31. decembra 2020.

Článok 2

Ciele

Toto sú ciele programu:

a)  podporovať konkurencieschopnosť, efektívnosť a inovačnú kapacitu obranného priemyslu v celej Únii, čím sa prispieva k európskej strategickej autonómii, a to prostredníctvom podpory činností vykonávaných v Únii vo fáze vývoja;

b)  podporovať a podnecovať spoluprácu medzi členskými štátmi, ako aj spoluprácu, a to aj cezhraničnú, medzi podnikmi vrátane malých a stredných podnikov a podnikov so strednou trhovou kapitalizáciou vo vývoji technológií alebo produktov výlučne v súlade s prioritami obrannej spôsobilosti, ktoré spoločne odsúhlasili členské štáty v rámci Únie, a to najmä v kontexte plánu rozvoja spôsobilostí v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky, aby sa zabránilo duplicite a posilnili hodnotové reťazce obranného priemyslu, čím sa prispeje k vytváraniu novej cezhraničnej spolupráce medzi podnikmi;

c)   podporovať lepšie využívanie výsledkov výskumu a prispievať k zmenšovaniu rozdielov medzi výskumom a vývojom, a tým podporovať konkurencieschopnosť obranného priemyslu Únie na vnútornom a globálnom trhu, a to prípadne aj prostredníctvom konsolidácie;

ca)  podporovať normalizáciu obranných systémov a ich interoperabilitu, čo by členským štátom umožnilo dosiahnuť významné úspory z rozsahu.

Na účely tohto nariadenia „spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou“, ako sa uvádzajú v písmene b) sú podniky, ktoré nie sú MSP a ktoré zamestnávajú 3 000 alebo menej osôb. Počet zamestnancov sa vypočítava v súlade s článkami 3, 4, 5 a 6 hlavy I prílohy k odporúčaniu Komisie 2003/361/ES(11).

Článok 3

Rozpočet

Suma na vykonávanie programu na obdobie 2019 – 2020 sa stanovuje na 500 miliónov EUR v bežných cenách, ktoré sa budú čerpať výlučne z nepridelených rezerv v medziach stropných hodnôt viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 a/alebo prostredníctvom mobilizácie príslušných osobitných nástrojov VFR.

Článok 4

Všeobecné finančné ustanovenia

1.  Finančná pomoc Únie sa môže poskytnúť prostredníctvom typov financovania podľa nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, najmä prostredníctvom grantov a v náležitých prípadoch finančných nástrojov a verejného obstarávania, a to aj prostredníctvom mechanizmov kombinovaného financovania.

2.  Typy financovania uvedené v odseku 1 tohto článku a spôsoby plnenia sa zvolia na základe ich schopnosti splniť konkrétne ciele opatrení a dosiahnuť výsledky, berúc do úvahy najmä náklady na kontroly, administratívnu záťaž a riziko konfliktu záujmov.

3.  Komisia vykonáva finančnú pomoc Únie v súlade s článkom 58 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

4.  Členské štáty vymenujú projektového manažéra. Komisia s ním pred tým, ako vykoná platbu v prospech oprávnených príjemcov, konzultuje pokrok dosiahnutý v rámci činnosti.

Článok 5

Druhy finančných nástrojov

1.  Finančné nástroje zriadené v súlade s hlavou VIII nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 sa môžu použiť na to, aby sa subjektom vykonávajúcim činnosti v súlade s článkom 6 uľahčil prístup k financiám.

2.  Použiť sa môžu tieto druhy finančných nástrojov:

a) kapitálové alebo kvázi kapitálové investície;

b) úvery alebo záruky;

c) nástroje na rozdelenie rizika.

Článok 6

Oprávnené činnosti

1.  Program podporí činnosti príjemcov vo fáze vývoja a vzťahuje sa na nové produkty a technológie, ako aj na modernizáciu existujúcich produktov a technológií, ktoré boli vyvinuté v Únii, pokiaľ ide o:

a)  návrh obranného produktu, hmotnú alebo nehmotnú zložku alebo technológiu, ako aj technické špecifikácie, na základe ktorých sa vypracoval návrh;

b)  vytváranie prototypu obranného produktu, hmotnej alebo nehmotnej zložky alebo technológie. Prototyp je model produktu alebo technológie, ktorý dokáže preukázať výkon prvku v prevádzkovom prostredí;

c)  testovanie obranného produktu, hmotnej alebo nehmotnej zložky alebo technológie;

d)  kvalifikáciu obranného produktu, hmotnej alebo nehmotnej zložky alebo technológie; kvalifikácia je celý postup preukazovania toho, že návrh produktu/zložky/technológie spĺňa stanovené požiadavky. Tento postup poskytuje objektívne dôkazy, ktorými sa preukazuje, že sa splnili konkrétne požiadavky návrhu;

e)  osvedčovanie obranného produktu alebo technológie. Osvedčovanie je postup, podľa ktorého vnútroštátny orgán osvedčí, že produkt/zložka/technológia spĺňa platné predpisy;

f)  štúdie, ako sú štúdie uskutočniteľnosti a iné sprievodné opatrenia.

2.  Táto činnosť sa uskutoční v spolupráci najmenej troch podnikov, ktoré majú sídlo aspoň v troch rôznych členských štátoch. Najmenej tri podniky, ktoré sú príjemcami, nie sú fakticky pod priamou či nepriamou kontrolou toho istého subjektu, a ani medzi nimi nie je takýto vzťah.

3.  Na účely odseku 2 sa pod „faktickou kontrolou“ rozumie vzťah, ktorý tvoria práva, zmluvy alebo iné prostriedky, ktoré buď samostatne, alebo spoločne a s ohľadom na vecné skutočnosti alebo právnu úpravu umožňujú priamo alebo nepriamo uplatniť rozhodujúci vplyv na podnik, hlavne:

a)  právo použiť všetok majetok podniku alebo jeho časť;

b)  práva alebo zmluvy, ktoré poskytujú rozhodujúci vplyv na zloženie, voľby alebo rozhodnutia orgánov podniku, alebo inak poskytujú rozhodujúci vplyv na riadenie obchodnej činnosti podniku.

4.  Keď sa to týka činností vymedzených v bodoch b) až f) prvého odseku, činnosť sa musí zakladať na spoločných technických špecifikáciách, čím sa posilní normalizácia a interoperabilita systémov.

4 a.  Oprávnené nie sú činnosti súvisiace s výrobkami, ktoré sa týkajú zbraní hromadného ničenia a s nimi súvisiacich technológií, činnosti súvisiace s výrobkami, ktoré sa týkajú zakázaných zbraní a munície, zbraní, ktoré nie sú v súlade s medzinárodným humanitárnym právom, ako sú kazetová munícia v súlade s Dohovorom o kazetovej munícii, protipechotné míny v súlade s Dohovorom o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a o ich zničení, zápalné zbrane v súlade s protokolom III k dohovoru o používaní určitých konvenčných zbraní, ako aj plne autonómne zbrane, ktorými možno uskutočňovať útoky bez ľudskej kontroly nad rozhodnutiami týkajúcimi sa vymedzenia cieľa a streľby.

Článok 7

Oprávnené subjekty

1.  Príjemcami pomoci a ich subdodávateľmiverejné alebo súkromné podniky so sídlom v Únii, nad ktorými nemajú faktickú kontrolu tretie krajiny alebo subjekty z tretích krajín v zmysle článku 6 ods. 3, priamo alebo nepriamo, prostredníctvom jedného alebo viacerých sprostredkovateľských podnikov. Okrem toho celá infraštruktúra, všetky zariadenia, všetok majetok a všetky zdroje používané účastníkmi vrátane subdodávateľov a iných tretích strán pri činnostiach financovaných v rámci programu sa počas celého obdobia trvania činnosti nachádzajú na území Únie. Použitie týchto infraštruktúr, zariadení, majetku a zdrojov nepodlieha žiadnej kontrole ani žiadnemu obmedzeniu zo strany tretej krajiny alebo subjektu z tretej krajiny.

1a.  V prípade zmeny faktickej kontroly nad podnikom v zmysle článku 6 ods. 3 počas vykonávania činnosti o tom podnik informuje Komisiu, ktorá posúdi, či sú ešte stále splnené kritériá oprávnenosti.

1b.  Odchylne od odseku 1, podnik so sídlom v Únii a fakticky kontrolovaný treťou krajinou alebo subjektom z tretej krajiny v zmysle článku 6 ods. 3, či už priamo alebo nepriamo prostredníctvom jedného alebo viacerých sprostredkovateľských podnikov, môže byť oprávnený, ak by na účely činnosti financovanej v rámci programu boli zavedené potrebné mechanizmy na zabezpečenie splnenia všetkých týchto podmienok:

a)  odstráni sa faktická kontrola nad podnikom treťou krajinou alebo subjektom z tretej krajiny;

b)  zabráni sa prístupu k citlivým informáciám týkajúcim sa činnosti; ako aj

c)  vlastnícke práva vyplývajúce z duševného vlastníctva a výsledky činnosti zostávajú u oprávnenej osoby počas činnosti a po jej skončení a nevzťahuje sa na ne žiadna kontrola ani obmedzenie treťou krajinou alebo subjektom z tretej krajiny.

Podnik poskytne Komisii potrebné dôkazy o tom, že boli zavedené potrebné mechanizmy.

2.  Ak príjemca, ako je vymedzený v odseku 1, rozvíja činnosť podľa článku 6 v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce, má v súvislosti s touto činnosťou nárok na zvýšenie finančných prostriedkov uvedených v článku 11 ods. 2.

2b.  Ak v Únii nie sú ľahko dostupné konkurencieschopné náhrady a ak by toto použitie nebolo v rozpore s bezpečnostnými alebo obrannými záujmami Únie a jej členských štátov, príjemcovia a ich subdodávatelia môžu využívať aktíva, infraštruktúru, zariadenia a zdroje, ktoré sú umiestnené alebo uchovávané mimo územia členských štátov alebo pod kontrolou tretích krajín.

Pri vykonávaní oprávnenej činnosti môžu príjemcovia a ich subdodávatelia spolupracovať aj s podnikmi so sídlom mimo územia členských štátov EÚ alebo nad ktorými vykonávajú faktickú kontrolu tretie krajiny alebo subjekty tretej krajiny, ak by to nebolo v rozpore s bezpečnostnými a obrannými záujmami Únie a členských štátov. Náklady spojené s týmito činnosťami nie sú oprávnené na financovanie v rámci programu.

Článok 8

Vyhlásenie žiadateľov

Každý žiadateľ písomne vyhlási, že je plne oboznámený s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a právnymi predpismi Únie a nariadeniami týkajúcimi sa činností v oblasti obrany, a dodržuje ich, a to vrátane spoločnej pozície 2008/944/SZBP, režimu Spoločenstva na kontrolu vývozu, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím a príslušných vnútroštátnych právnych predpisov o kontrolách vývozu.

Článok 9

Konzorcium

1.  Ak sa finančná pomoc Únie poskytuje prostredníctvom grantu, členovia akéhokoľvek konzorcia, ktorí sa chcú zúčastniť na činnosti, vymenujú jedného zo svojich členov za koordinátora, ktorý sa uvedie v dohode o grante. Koordinátor je hlavnou kontaktnou osobou vo vzťahu medzi členmi konzorcia a Komisiou alebo príslušným financujúcim subjektom, pokiaľ sa v dohode o grante nestanoví inak alebo nenastane prípad, že si neplní svoje povinnosti stanovené v dohode o grante. Finančná pomoc Únie môže mať aj podobu finančného nástroja alebo verejného obstarávania.

2.  Členovia konzorcia, ktoré sa zúčastňuje na činnosti, uzavrú vnútornú dohodu, ktorou sa stanovia ich práva a povinnosti týkajúce sa vykonávania činnosti vrátane vydania práv duševného vlastníctva týkajúcich sa nových produktov (v súlade s dohodou o grante), s výnimkou náležite odôvodnených prípadov uvedených v pracovnom programe alebo pracovnom pláne alebo vo výzve na predkladanie návrhov.

Článok 10

Kritériá na vyhodnotenie návrhov

Činnosti navrhované na financovanie v rámci programu sa hodnotia podľa cieľov vymedzených v článku 2 a na základe týchto kumulatívnych kritérií:

a)  excelentnosť, výkonnosť priemyslu a kapacita vykazovať značné výhody oproti existujúcim produktom a technológiám; ako aj

b)  prínos pre inováciu a technologický vývoj obranného priemyslu, a tým aj podpora priemyselnej a strategickej autonómie Únie v oblasti obranných technológií; ako aj

ba)  prínos pre konkurencieschopnosť a rast podnikov obranného priemyslu v celej Únii; ako aj

c)  prínos pre bezpečnostné a obranné záujmy Únie posilnením obranných technológií, ktoré prispievajú k vykonávaniu priorít obranných spôsobilostí, ktoré spoločne odsúhlasili členské štáty v rámci Únie, a to najmä v kontexte plánu rozvoja kapacít alebo koordinovaného ročného preskúmania v oblasti obrany; ako aj

ca)  prínos k vytvoreniu novej cezhraničnej spolupráce medzi podnikmi; ako aj

d)  životaschopnosť, ktorú príjemcovia preukazujú najmä tým, že dokážu, že zostávajúce náklady na oprávnené činnosti sú pokryté inými finančnými prostriedkami, napríklad príspevkami členských štátov; ako aj

da)  podiel na celkovom rozpočte činnosti, ktorý sa má vyčleniť na účasť MSP so sídlom v Európskej únii, buď ako členov konzorcia, subdodávateľov, alebo ako iných podnikov v dodávateľskom reťazci; ako aj

e)  v prípade činností opísaných v bodoch b) až e) článku 6 ods. 1 prínos pre konkurencieschopnosť európskeho obranného priemyslu, ktorý príjemcovia preukazujú tým, že dokážu, že členské štáty sa zaviazali koordinovane spoločne vyrábať a obstarávať konečný produkt alebo technológiu, v prípade potreby aj spoločným obstarávaním.

Článok 11

Miery financovania

1.  Finančná pomoc Únie poskytnutá v rámci programu nesmie presiahnuť 20 % celkových oprávnených nákladov na činnosť, pokiaľ ide o vytváranie prototypov, v zmysle článku 126 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012. Vo všetkých ostatných prípadoch môže pomoc pokrývať celkové oprávnené náklady na činnosť.

2.  Pri činnosti vyvinutej príjemcom uvedeným v článku 7 ods. 2 možno využiť mieru financovania zvýšenú o ďalších 10 percentuálnych bodov.

2a.  Na činnosť, na ktorú sa odkazuje v článku 6 ods. 1, sa môže využívať miera financovania zvýšená o ďalších 10 percentuálnych bodov, ak aspoň 15 % celkových oprávnených nákladov na ňu je vyčlenených pre MSP so sídlom v Únii. Táto zvýšená miera financovania sa môže ďalej zvýšiť o percentuálny podiel, ktorý zodpovedá dvojnásobku percentuálneho podielu celkových oprávnených nákladov na činnosť vyčlenených pre MSP so sídlom v iných členských štátoch ako tých, v ktorých majú sídlo podniky konzorcia, ktoré nie sú malými a strednými podnikmi.

2b.  Na činnosť, na ktorú sa odkazuje v článku 6 ods. 1, sa môže využívať miera financovania zvýšená o ďalších 10 percentuálnych bodov, ak aspoň 30 % celkových oprávnených nákladov na túto činnosť je vyčlenených pre podniky so strednou kapitalizáciou so sídlom v Únii.

2c.  Nepriame oprávnené náklady sa určujú uplatnením paušálnej sadzby vo výške 25 % celkových priamych oprávnených nákladov okrem priamych oprávnených nákladov na subdodávky.

2d.  Finančná pomoc Únie poskytnutá v rámci programu vrátane zvýšenej miery financovania nesmie pokrývať viac ako 100 % oprávnených nákladov na činnosť.

Článok 12

Vlastníctvo a právo duševného vlastníctva

1.  Únia nebude vlastniť produkty alebo technológie, ktoré sú výsledkom danej činnosti a nemá nárok na práva duševného vlastníctva vrátane licenčných práv týkajúcich sa danej činnosti.

1a.  Výsledky činností, na ktoré sa poskytli finančné prostriedky v rámci programu, nepodliehajú žiadnej kontrole ani obmedzeniu zo strany tretej krajiny ani subjektu z tretej krajiny.

1b.  Ak sa pomoc Únie sa poskytuje vo forme verejného obstarávania štúdie, všetky členské štáty na svoju výslovnú žiadosť majú právo na bezplatné nevýhradné licencie na jej využívanie.

Článok 12a

Všeobecné transferové licencie

1.  Na účely tohto programu sa uplatňuje článok 5 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES(12).

2.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 12 tohto nariadenia, odsek 1 tohto článku sa vzťahuje na inštitúcie, orgány a agentúry Únie, ako aj analogicky na projektových manažérov uvedených v článku 4 ods. 4 tohto nariadenia.

Článok 13

Pracovný program

1.  Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom16a, ktorým sa stanovuje dvojročný pracovný program na obdobie trvania programu. Uvedený pracovný program musí byť v súlade s cieľmi stanovenými v článku 2.

2.  V pracovnom programe sa uvedú podrobné kategórie projektov, ktoré sa majú financovať v rámci programu. Tieto kategórie sú v súlade s prioritami v oblasti obranných spôsobilostí uvedených v článku 2 písm. b). Pracovný program zahŕňa aj kategóriu projektov osobitne zameraný na MSP.

3.  V pracovnom programe sa zabezpečí, že prinajmenšom 15 % celkového rozpočtu sa využije v prospech cezhraničnej integrácie MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou do hodnotového reťazca.

Článok 14

Postup udeľovania

1.  Pri vykonávaní programu sa financovanie Únie poskytne na základe výziev na predkladanie návrhov uverejnených v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 1268/12(13).

2.  Návrhy predložené na základe výzvy na predkladanie návrhov vyhodnotí Komisia s pomocou nezávislých expertov, ktorí budú štátnymi príslušníkmi krajín EÚ a budú pochádzať z čo najväčšieho počtu krajín EÚ, vybraných na základe transparentného postupu zohľadňujúc nezlučiteľnosť vyplývajúcu z konfliktov záujmov, na základe kritérií na vyhodnotenie návrhov uvedených v článku 10.

3.  Komisia po každej výzve udelí prostredníctvom vykonávacieho aktu finančné prostriedky na vybrané činnosti. Uvedené vykonávacie akty sa prijímajú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2.

Článok 15

Ročné splátky

Komisia môže rozdeliť viazané rozpočtové prostriedky na ročné splátky.

Článok 16

Výbor

1.  Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Európska obranná agentúra a Európsky parlament sú prizvaní ako pozorovatelia.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 16a

Vykonávanie delegovania právomocí

1.  Právomoc prijímať delegované akty sa Komisii udeľuje za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 13 ods. 1 sa Komisii udeľuje na obdobie dvoch rokov od... [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 13 ods. 1 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s odborníkmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.

5.  Hneď ako Komisia prijme delegovaný akt, oznámi to súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

6.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 13 ods. 1 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 17

Monitorovanie a podávanie správ

1.  Komisia bude pravidelne monitorovať vykonávanie programu a každoročne bude podávať správu o dosiahnutom pokroku v súlade s článkom 38 ods. 3 písm. e) nariadenia č. 966/2012. Na tento účel Komisia zavedie potrebné opatrenia na monitorovanie.

2.  Komisia s cieľom podporiť vyššiu efektívnosť a účinnosť budúcich politických opatrení Únie vypracuje retrospektívnu hodnotiacu správu a odošle ju Európskemu parlamentu a Rade. V správe, ktorá bude vychádzať z relevantných konzultácií s členskými štátmi a hlavnými zainteresovanými stranami, sa bude posudzovať predovšetkým pokrok pri dosahovaní cieľov stanovených v článku 2. Bude sa v nej analyzovať aj cezhraničná účasť MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou na projektoch vykonávaných v rámci programu, ako aj integrácia MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou do globálneho hodnotového reťazca. Ak je to technicky možné, správa zahŕňa informácie o krajinách pôvodu príjemcov finančných prostriedkov a ich rozdelení medzi podniky a členské štáty.

2a.  Správa uvedená v odseku 2 obsahuje návrhy riešení na zníženie závislosti Únie od produktov a technológií subjektov z tretích krajín, ktoré boli určené pri vykonávaní tohto nariadenia.

2b.  Komisia v dostatočnom predstihu pred skončením tohto programu predloží v prípade potreby legislatívny návrh nového programu rozvoja obranného priemyslu spolu s primeranými finančnými prostriedkami v medziach nového viacročného finančného rámca.

Článok 18

Ochrana finančných záujmov Únie

1.  Komisia prijme vhodné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby sa pri vykonávaní opatrení financovaných podľa tohto nariadenia chránili finančné záujmy Únie uplatňovaním preventívnych opatrení na zamedzenie podvodom, korupcii a iným protiprávnym činnostiam, účinnými kontrolami a pri odhalení nezrovnalostí vymáhaním alebo v prípade potreby spätným získaním neoprávnene vyplatených súm a prípadne aj uplatňovaním účinných, primeraných a odrádzajúcich administratívnych a finančných sankcií.

2.  Komisia a Dvor audítorov majú právomoc vykonávať audit alebo – v prípade medzinárodných organizácií – právomoc vykonávať overovanie v súlade s dohodami, ktoré boli s nimi uzatvorené, na základe dokumentov a na mieste u všetkých prijímateľov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým sa podľa tohto nariadenia poskytli finančné prostriedky Únie.

3.  Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže vykonávať vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013(14) a v nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96(15) na účely zistenia, či v súvislosti s dohodou alebo rozhodnutím o grante alebo zmluvou financovanými podľa tohto nariadenia došlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie.

Článok 19

Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli,

Za Európsky parlament      Za Radu

predseda          predseda

(1)

  Zatiaľ neuverejnené v Úradnom vestníku.

(2)

* Pozmeňujúce návrhy: nový alebo zmenený text je vyznačený hrubou kurzívou; vypustenia sa označujú symbolom ▌.

(3)

  Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...].

(4)

  Ú. v. EÚ C [...], [...], s. [...].

(5)

  Ú. v. EÚ L 200, 30.7.2005, s. 1.

(6)

  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti (Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76).

(7)

  Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884).

(8)

  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(9)

  Spoločná pozícia Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu (Ú. v. EÚ L 335, 13.12.2008, s. 99).

(10)

  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(11)

  Odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 týkajúce sa vymedzenia pojmu mikropodniky, malé podniky a stredné podniky (Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36).

(12)

  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 146, 10.6.2009, s. 1).

(13)

  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1268/2012 z 29. októbra 2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (Ú. v. EÚ L 362, 31.12.2012, s. 1).

(14)

  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(15)

  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Európsky obranný fond, ktorý navrhla Komisia 7. júna 2017, má dve zložky (okná), ktoré umožnia pokryť celý cyklus rozvoja obranného priemyslu. Prvá zložka má financovať spoločný výskum inovačných obranných technológií. Cieľom druhej zložky je spoločné obstarávanie obranných kapacít. Jej súčasťou je Program rozvoja európskeho obranného priemyslu. Tento program reaguje na výzvy obranného priemyslu v Európe. Na rozdiel od iných svetových aktérov, ako sú Čína alebo Rusko, celkový rozpočet členských štátov na obranu klesá a rozpočet USA na obranu je v porovnaní s Úniou dvojnásobný. Nedostatok spolupráce na európskej úrovni sa zároveň prejavuje duplicitou zbrojných systémov a vybavenia, a teda značnou rozpočtovou neefektívnosťou. Spolupráca nie je dostatočná, o čom svedčí aj to, že členské štáty nemajú spoločné špecifikácie. Vo vývoji projektov tak dochádza k meškaniam a ďalším nákladom, pričom ide o vlajkové projekty. Navyše, závislosť od tretích krajín, pokiaľ ide o produkty či technológie, poškodzuje strategickú autonómiu Únie.

To znamená, že náš obranný priemysel v súčasnosti nedostáva dostatočné podnety na to, aby bol konkurencieschopný na svetovej úrovni, a to aj napriek skutočnému technologickému bohatstvu. Na to, aby mohol poskytovať menej nákladnú, spoľahlivejšiu a nezávislejšiu technológiu, potrebuje „viac Európy“.

Paradoxne sú potreby Európanov v oblasti bezpečnosti, a to v mnohých ohľadoch, čoraz väčšie vzhľadom na nestálu medzinárodnú situáciu. Jedinečný prístup Únie k oblasti obrany a bezpečnosti na svetovej úrovni je zárukou stability. Spolupráca je teda nevyhnutnou pridanou hodnotou, ktorá umožňuje reagovať na potreby občanov v oblasti bezpečnosti a upevňovať postavenie Únie.

Spravodajkyňa veľmi pozitívne hodnotí návrh Európskej komisie zaviesť program rozvoja obranného priemyslu a domnieva sa, že je nevyhnutné, aby sa podarilo začať jeho vykonávanie už od januára 2019, s cieľom zaručiť európskemu obrannému priemyslu seriózne vyhliadky na obdobie po roku 2020. Na to musia Rada a Parlament rýchlo preskúmať tento návrh.

Strategická autonómia ako cieľ

Tento program musí byť prostriedkom na posilnenie autonómie Európskej únie v oblasti obrany. Táto strategická autonómia je kľúčová, aby sa Únii zaručila sloboda konať na svetovej úrovni. Posilniť ju možno len lepšou spoluprácou medzi členskými štátmi a podnikmi, ktorej základom musia byť spoločné priority členských štátov týkajúce sa kapacity. Tým sa zaručí životaschopnosť projektov.

Preto by mal byť cieľ spočívajúci v autonómii Únie v oblasti obrany uvedený v článku 2 nariadenia. Kľúčovým aspektom tejto autonómie je rozvoj priemyselnej a technologickej základne európskej obrany. Komisia by na tento účel chcela, aby na financovanie z tohto programu mali nárok len podniky, nad ktorými vykonávajú faktickú kontrolu európske subjekty, v súvislosti s činnosťami realizovanými na území Únie. Toto kritérium by mali spĺňať aj ich subdodávatelia. V záujme zvýšenia praktickosti tejto zásadnej požiadavky sa vypúšťa kritérium stanovené v článku 7, a to vlastníctvo európskeho podniku nad 50 %, ktoré sa javí ako príliš rigidné a nezodpovedá príliš podnikom v tomto odvetví. Taktiež sa navrhuje identifikovať produkty a technológie pochádzajúce z tretích krajín, aby sa závislosť Únie od nich znížila.

Posilnenie konkurencieschopnosti priemyslu a inovácií

Konkurencieschopnosť priemyslu, právny základ tohto návrhu nariadenia, sa bude merať na základe jeho schopnosti inovovať a prispôsobiť sa technologickému vývoju. Excelentnosť a výkonnosť priemyslu sú pre tento strategický sektor preto základnými kritériami. Európske regulačné prostredie v oblasti priemyslu musí viac napredovať smerom k interoperabilite a lepšej štandardizácii. Aj toto sú ciele tohto programu a mali by byť uvedené v článku 2 tohto nariadenia.

Zoskupovanie podnikov na európskej úrovni je prínosné. A práve preto by tento program nemal penalizovať podniky, ktoré už dávno presadzujú tento prístup. Potrebná je skutočná európska spolupráca a požiadavka spoločných špecifikácií má prvoradý význam, aby sa určitá činnosť podporila v rámci tohto programu.

Dosah konkurencieschopnosti obranného priemyslu bude dôležitý z hospodárskeho aj ľudského hľadiska a tento program zmierni obmedzenia spojené so spoluprácou.

Významné miesto MSP

MSP majú už teraz dôležité miesto v oblasti obrany a bezpečnosti v Európe. Veľké podniky s nimi spolupracujú na všetkých ich projektoch a sú nesmiernym prínosom pre Európsku úniu ako celok. Je však dôležité podporovať cezhraničnú spoluprácu, najmä v prípade MSP, ktorým chýbajú podnety na spoluprácu. Takže všetky členské štáty, v ktorých existujú podniky, ktoré by sa mohli zapojiť do technologickej excelentnosti v oblasti obrany a bezpečnosti, budú mať možnosť využiť tento program nadviazaním novej spolupráce bez toho, aby sa pridávali zbytočné obmedzenia priemyselných programov, ktoré sú už aj tak veľmi komplexné.

Spravodajkyňa preto navrhuje vynaložiť ďalšie úsilie v prospech MSP, a to tým, že sa pre ne vytvorí osobitná kategória projektov a že sa im zaručí vyčlenenie aspoň 10 % z celkového rozpočtu programu na činnosti umožňujúce cezhraničnú účasť MSP (článok 13).

Zodpovedajúce financovanie

Rozpočet vo výške 500 miliónov EUR pre tento program je primeraný. Spravodajkyňa sa však domnieva, že s presunmi z programov EÚ, ako sú EGNOS a Galileo, Copernicus, ITER a Nástroj na prepájanie Európy, možno počítať len pod podmienkou, že to neovplyvní vykonávanie týchto programov. Každý členský štát sa musí snažiť a mala by sa tiež použiť rezerva súčasného finančného rámca.


MENŠINOVÉ STANOVISKO

o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje Program rozvoja európskeho obranného priemyslu zameraný na podporu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity obranného priemyslu EÚ

v súlade s článkom 52a ods. 4 rokovacieho poriadku

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, spravodajkyňa: Françoise Grossetête

Menšinové stanovisko predložené poslancami skupiny GUE/NGL Neoklis SYLIKIOTIS, Xabier BENITO ZILUAGA, João FERREIRA, Sabine LÖSING, Marisa MATIAS, Cornelia ERNST

Táto správa obhajuje ďalšiu militarizáciu EÚ. Prostredníctvom investícií do obranného a vojenského výskumu a vybavenia sa ňou podporuje vojenská autonómia, a to napriek hospodárskej kríze a vplyvu na životné prostredie, a zároveň je v rozpore s článkom 41 ods. 2 ZEÚ, ktorým sa zakazuje hradiť výdavky vyplývajúce z operácií s vojenskými alebo obrannými dôsledkami z rozpočtu Únie. Takisto sa v nej obhajuje spolupráca medzi EÚ a NATO.

Namietame, keďže v správe sa:

-  vytvára profil EÚ ako globálneho vojenského aktéra;

-  slúži na podporu sektora obrany a vojensko-priemyselného komplexu a pravdepodobne povedie k zvýšeniu vývozu zbraní;

-  militarizuje civilné politiky a využíva priemysel a konkurencieschopnosť ako zámienku na ďalší rozvoj obranných spôsobilostí EÚ v rámci SBOP/SZBP;

-  podporuje ďalšiu civilno-vojenskú spoluprácu;

požadujeme:

-  radikálne odzbrojenie na úrovni EÚ aj na globálnej úrovni;

-  nefinancovanie žiadnych vojenských výdavkov z rozpočtu EÚ;

-  verejné finančné prostriedky na podporu kvalitných pracovných miest, opätovnej industrializácie a MSP;

-  podporu civilného výskumu a vývoja slúžiaceho ľuďom a ich potrebám;

-  aby všetky činnosti prebiehali výlučne v medziach Charty OSN a medzinárodného práva;

-  prísne civilné mierové riešenie konfliktov a oddelenie civilných a vojenských činností;

-  oddelenie EÚ a NATO.


STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (25.1.2018)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje Program rozvoja európskeho obranného priemyslu zameraný na podporu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity obranného priemyslu EÚ

(COM(2017)0294 – C8-0180/2017 – 2017/0125(COD))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Ioan Mircea Paşcu

(*)  Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Na obrane záleží. Týmto rozhodným vyhlásením Európska rada na svojom zasadnutí v decembri 2013 prinavrátila obranu späť do európskej agendy. Činnosť na úrovni Európskej únie v oblasti bezpečnosti a obrany sa odvtedy rozširuje a prehlbuje.

V júni 2016 vysoká predstaviteľka/podpredsedníčka Komisie Federica Mogherini predložila globálnu stratégiu, ktorá vytýčila novú úroveň ambícií a udala tón ucelenému súboru vykonávacích dokumentov a návrhov, ktoré posunuli víziu silnejšej Únie vpred a stanovujú presné kroky, ktoré treba podniknúť na dosiahnutie strategickej autonómie, ktorú Európa potrebuje.

Európsky parlament inicioval v rokoch 2015 a 2016 pilotný projekt týkajúci sa výskumu SBOP, ktorý bol doplnený prípravnou akciou pre výskum v oblasti obrany v roku 2017. Táto prípravná akcia pokračuje až do roku 2019.

V lete 2017 Európska komisia iniciovala zriadenie Európskeho obranného fondu na posilnenie obranných spôsobilostí Európy. Ako prvé opatrenie Komisia predložila návrh nariadenia, ktorým sa ustanovuje Program rozvoja európskeho obranného priemyslu zameraný na podporu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity obranného priemyslu EÚ na obdobie od 1. januára 2019 do 31. decembra 2020.

Čo sa európskej obrany týka, vlády robia len verejné obstarávanie, a to so zreteľom na strategické a politické hľadiská a obrannú spôsobilosť. EÚ svojou angažovanosťou v oblasti obrany poskytne členským štátom silnejší stimul na vývoj a nákup európskych výrobkov obranného priemyslu. Takisto bude podporovať aj úsilie potrebné na štruktúrovanie transeurópskych hodnotových reťazcov, ktoré v súčasnosti spočíva na obrannom priemysle. V nedokonalej situácii obranných trhov súvisiace obchodné riziká bránia prirodzenému rozvoju transeurópskych hodnotových reťazcov. Ak však vlády spolupracujú na rozvoji obranných spôsobilostí, spolupracujú aj aktéri v hodnotovom reťazci na vývoji výrobkov obranného priemyslu.

Program sa zameriava najmä na fázu vývoja výrobkov obranného priemyslu, ktorá je zásadným momentom v životnom cykle obrannej spôsobilosti. Do tejto fázy sa určuje väčšina vlastností budúcich spôsobilostí a väčšina nákladov spojených s vlastníctvom v budúcom životnom cykle. Keď sa programy budovania vojenských spôsobilostí realizujú ako nadnárodné programy, práve v tejto fáze sa stanovuje väčšina spôsobov rozdelenia nákladov a práce. Preto je efektívne zamerať sa na túto fázu dostatočnými stimulmi na podporu spolupráce na úrovni EÚ. Zároveň je to aj účinné, pretože intervencia EÚ podporuje širšiu európsku komunitu užívateľov výrobkov európskeho obranného priemyslu, čo prináša úspory z rozsahu počas celého životného cyklu výrobku obranného priemyslu.

Spravodajca víta návrh Komisie. Poukazuje na to, že návrh by mal mať významný štrukturálny účinok pri budovaní transeurópskej spolupráce v oblasti obrany. Rozvoj silnejšieho, účinnejšieho a konkurencieschopnejšieho obranného priemyslu, ktorý je cieľom Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu, by posilnil technologickú nezávislosť EÚ a jej strategickú autonómnosť a celkovo upevní SBOP, čo je cieľom, ktorý Európsky parlament neustále podporuje.

Spravodajca zdôrazňuje tieto skutočnosti:

•  Všetky ciele programu by sa mali vyznačovať slobodou konania členských štátov, spoluprácou medzi nimi a s Úniou, ako aj prácou na plnení požiadaviek v oblasti obrannej spôsobilosti.

•  Činnosť EÚ v rámci tohto programu by mala mať za cieľ priviesť do hodnotových reťazcov obrany subjekty zo všetkých členských štátov, najmä z EÚ-13. Okrem toho v rámci hodnotového reťazca obrany môžu v mnohých členských štátoch zohrávať významnú úlohu malé a stredné podniky, ako aj výrobné podniky uprostred reťazca. K výrobným podnikom uprostred reťazca by sa malo pristupovať podobne ako k MSP v prípade, že to je v súlade s cieľmi programu.

•  Pri činnostiach v rámci programu by sa mali v prípade potreby zohľadňovať spoločné vyhlásenie EÚ a NATO a vykonávacie opatrenia spoločné pre EÚ a NATO, ako aj potreba spolupráce s ďalšími iniciatívami v oblasti medzinárodnej a regionálnej spolupráce, pričom by sa zároveň mali rešpektovať bezpečnostné a obranné záujmy členských štátov a Únie.

•  Počas celého programu je potrebné zabezpečovať primeranú úlohu Európskej obrannej agentúry, pričom je potrebné náležite dodržiavať nariadenie (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a nariadenie (EÚ) č. 182/2011.

•  Financovanie zo strany EÚ by sa malo vylúčiť v prípade činností súvisiacich s určitými výrobkami obranného priemyslu (zbrane hromadného ničenia, zakázané zbrane a munícia, ako aj plne autonómne zbrane, ktorými možno uskutočňovať útoky bez významného ľudského zásahu a kontroly). Financovanie zo strany EÚ by sa malo vylúčiť v prípade činností súvisiacich s výrobkami obranného priemyslu (ručné a ľahké zbrane), ak sa činnosť realizuje najmä na účely vývozu, t. j. ak požiadavku na realizáciu činnosti nevyjadril žiaden členský štát.

•  Prax ukazuje, že vzhľadom na zložité väzby existujúce v rámci odvetvia sa akýkoľvek vlastnícky podiel súvisiaci s kritériom oprávnenosti bude uplatňovať ťažko.

•  V záujme vylepšenia cieľov a kritérií oprávnenosti by sa mali aktualizovať kritériá na vyhodnotenie ponúk.

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor vzal do úvahy tieto pozmeňujúce návrhy:

Pozmeňujúci návrh    1

Návrh nariadenia

Citácia 1 a (nová)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

so zreteľom na stálu štruktúrovanú spoluprácu v otázkach bezpečnosti a obrany, na ktorej sa 13. novembra 2017 dohodlo 23 členských štátov, ako sa vymedzuje v Zmluve o EÚ, najmä v článku 42 ods. 6 a článku 46, ako aj v protokole č. 10 k uvedenej zmluve,

Pozmeňujúci návrh    2

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(1)  V akčnom pláne v oblasti európskej obrany, prijatom 30. novembra 2016, sa Komisia zaviazala dopĺňať, využívať a konsolidovať snahy o spoluprácu členských štátov pri rozvoji obranných spôsobilostí, aby bola schopná reagovať na bezpečnostné výzvy a zároveň podporovať konkurencieschopný a inovačný európsky obranný priemysel. Navrhla predovšetkým zriadiť európsky obranný fond na podporu investícií do spoločného výskumu a spoločného vývoja obranného vybavenia a technológií. Tento fond by podporoval spoluprácu počas celého cyklu vývoja obranných produktov a technológií.

(1)  V akčnom pláne v oblasti európskej obrany, prijatom 30. novembra 2016, Komisia opísala mnohé štrukturálne problémy v európskom sektore obrany, ktoré bránia efektívnemu využívaniu vnútroštátnych zdrojov pri zabezpečovaní obranných spôsobilostí potrebných na efektívnu spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku (SBOP). Komisia sa teda zaviazala dopĺňať, využívať a konsolidovať snahy o spoluprácu členských štátov pri rozvoji a získavaní obranných spôsobilostí, aby bola schopná reagovať na bezpečnostné výzvy, podporovať konkurencieschopný a inovačný európsky obranný priemysel, ako aj prispievať k technologickej a priemyselnej autonómii Únie. Navrhla predovšetkým zriadiť európsky obranný fond na podporu investícií do spoločného výskumu a spoločného vývoja obranného vybavenia a technológií. Tento fond by mal dopĺňať národné rozpočty na obrany a mal by členské štáty stimulovať k väčším investíciám do obrany. Tento fond by podporoval spoluprácu počas celého cyklu vývoja obranných produktov a technológií. Na to, aby dopĺňal národné programy, mal by Únii umožniť zaviesť významný pákový efekt v prípade národných investícií v záujme oživenia spolupráce medzi členskými štátmi a ich priemyselnými odvetviami. Na dosiahnutie týchto cieľov je preto potrebné rozšíriť na úrovni Únie inštitucionálny rámec spolupráce členských štátov a podnikov v odvetví priemyselného rozvoja v oblasti obrany.

Pozmeňujúci návrh    3

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 1 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(1a)  S cieľom vytvoriť účinný európsky trh v oblasti obrany a dosiahnuť, aby mal tento program reálny dosah, je mimoriadne dôležité, aby boli splnené kľúčové regulačné podmienky, najmä úplné vykonávanie smernice 2009/81/ES o obstarávaní v oblasti obrany.

Pozmeňujúci návrh    4

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(2)  Aby sa prispelo k zvýšeniu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity obranného priemyslu Únie, mal by sa ustanoviť európsky program rozvoja obranného priemyslu (ďalej len „program“). Program by mal byť zameraný na posilnenie konkurencieschopnosti obranného priemyslu Únie, okrem iného kybernetickej obrany, a to podporou spolupráce medzi podnikmi vo fáze vývoja obranných produktov a technológií. Fáza vývoja, ktorá nasleduje po fáze výskumu a technológie, zahŕňa značné riziká a náklady, ktoré bránia ďalšiemu využívaniu výsledkov výskumu a nepriaznivo ovplyvňujú konkurencieschopnosť obranného priemyslu Únie. Podporovaním fázy vývoja by program prispel k lepšiemu využívaniu výsledkov výskumu v oblasti obrany, pomohol by užšie prepojiť výskum s výrobou, ako aj podporiť inovácie každého druhu. Program by mal dopĺňať činnosti vykonávané v súlade s článkom 182 ZFEÚ a nezahŕňa výrobu obranných produktov a technológií.

(2)  Aby sa prispelo k zvýšeniu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity obranného priemyslu Únie s ohľadom na strategickú a technologickú autonómiu Európskej únie, mal by sa ustanoviť európsky program rozvoja obranného priemyslu (ďalej len „program“).. Program by mal byť zameraný na vymedzenie a realizáciu postupného utvárania spoločnej obrannej politiky v súlade s článkom 2 ods. 4 UFEU a je určený na rozvoj moderných spôsobilostí potrebných pre ozbrojené sily členských štátov, ako aj na zlepšenie ich bezpečnosti. Tento program by mal byť zameraný na posilnenie konkurencieschopnosti obranného priemyslu Únie, okrem iného kybernetickej obrany, a to podporou spolupráce medzi podnikmi, vrátane výskumných stredísk, vo fáze vývoja obranných produktov a technológií, čo by malo viesť k nárastu efektívnosti a obmedzeniu plytvania zdrojmi a prekrývania na trhu v oblasti obrany. Fáza vývoja, ktorá nasleduje po fáze výskumu a technológie, zahŕňa značné riziká a náklady, ktoré bránia ďalšiemu využívaniu výsledkov výskumu a nepriaznivo ovplyvňujú konkurencieschopnosť obranného priemyslu Únie. Podporovaním fázy vývoja by program prispel k lepšiemu využívaniu výsledkov výskumu v oblasti obrany a pomohol by preklenúť medzeru medzi výskumom a výrobou, ako aj podporiť inovácie každého druhu. Program, ako aj jeho možné pokračovanie po roku 2020 bez ohľadu na to, akú má formu, by mal dopĺňať činnosti vykonávané v súlade s článkom 182 ZFEÚ a nezahŕňa výrobu obranných produktov a technológií.

Pozmeňujúci návrh    5

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(3)  Program by mal podporovať spoluprácu medzi podnikmi pri vývoji obranných produktov a technológií, aby sa v obrannom priemysle lepšie využívali úspory z rozsahu.

(3)  Program by mal podporovať spoluprácu medzi podnikmi pri vývoji obranných produktov a technológií, aby sa v obrannom priemysle lepšie využívali úspory z rozsahu, presadzoval integrovanejší trh, zvýšila výnosnosť investícií a zabránilo sa duplicite kapacít a výdavkov. Podľa niektorých štúdií by Únia mohla prostredníctvom lepšej spolupráce v oblasti obrany ročne ušetriť 25 až 100 miliárd eur.

Odôvodnenie

Medzi hlavné ciele tohto právneho predpisu patrí znižovanie plytvania vo výdavkoch členských štátov na obranu.

Pozmeňujúci návrh    6

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(5)  Tento program by sa mal vykonávať v úplnom súlade s ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/20126. Financovanie môže mať predovšetkým formu grantov. V prípade potreby možno použiť finančné nástroje alebo verejné obstarávanie.

(5)  Tento program by sa mal vykonávať v úplnom súlade s ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/20126. Financovanie môže mať predovšetkým formu grantov a verejného obstarávania na zabezpečovanie štúdií. Na základe skúseností s týmto programom by sa finančné nástroje mohli použiť aj v budúcnosti, konkrétne na zložku spôsobilosti v rámci Európskeho obranného fondu po roku 2020. V nasledujúcom VFR by Komisia mala vyčleniť finančné prostriedky na ďalší program. Komisia by mala čo najskôr začať prípravné práce, hodnotenie a príslušné návrhy.

 

_________________

_________________

6 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

6 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

Odôvodnenie

Verejné obstarávanie by sa malo využívať len na vypracúvanie štúdií.

Pozmeňujúci návrh    7

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 7

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(7)  Vzhľadom na špecifiká tohto sektora sa v praxi nespustí žiaden projekt spolupráce medzi podnikmi v prípade, ak členské štáty najprv neodsúhlasia podporu takýchto projektov. Po stanovení spoločných priorít obrannej spôsobilosti na úrovni Únie a po zohľadnení prípadných iniciatív spolupráce na regionálnej úrovni členské štáty určia a konsolidujú vojenské požiadavky a vymedzia technické špecifikácie projektu. Môžu takisto vymenovať projektového manažéra, ktorý bude zodpovedný za vedenie práce súvisiacej s vývojom projektu spolupráce.

(7)  Po stanovení spoločných priorít obrannej spôsobilosti na úrovni Únie prostredníctvom plánu rozvoja spôsobilostí, po zohľadnení koordinovaného výročného preskúmania v oblasti obrany a na účely splnenia úrovne ambícií Únie, na ktorej sa Rada dohodla vo svojich záveroch zo 14. novembra 2016 a ktorú Európska rada schválila 15. decembra 2016, členské štáty určia a konsolidujú vojenské požiadavky a vymedzia technické špecifikácie projektu. Môžu takisto vymenovať projektového manažéra, ktorý bude zodpovedný za vedenie práce súvisiacej s vývojom projektu spolupráce.

Odôvodnenie

Je potrebné, aby bol program založený na existujúcich postupoch na určenie spoločných priorít obrannej spôsobilosti.

Pozmeňujúci návrh    8

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 8

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(8)  Ak bude činnosť podporovanú programom riadiť projektový manažér vymenovaný členskými štátmi, Komisia by ho mala informovať pred vykonaním platby príjemcovi oprávnenej činnosti, aby mohol zabezpečiť, že príjemcovia dodržia lehoty.

(8)  Ak bude činnosť podporovanú programom riadiť projektový manažér vymenovaný členskými štátmi, Komisia by s ním mala konzultovať o pokroku činnosti pred vykonaním platby príjemcovi oprávnenej činnosti, aby mohol zabezpečiť, že príjemcovia dodržia lehoty.

Pozmeňujúci návrh    9

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 9

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(9)  Finančná podpora Únie by nemala mať vplyv na vývoz produktov, vybavenia alebo technológií a nemala by mať vplyv na diskrečnú právomoc členských štátov v súvislosti s politikou vývozu výrobkov obranného priemyslu. Finančná podpora Únie by nemala mať vplyv na vývozné politiky členských štátov v oblasti výrobkov obranného priemyslu.

(9)  Finančná podpora Únie by nemala mať vplyv na vývoz produktov, vybavenia alebo technológií a nemala by mať vplyv na diskrečnú právomoc členských štátov v súvislosti s politikou vývozu výrobkov obranného priemyslu. Finančná podpora Únie by nemala mať vplyv na vývozné politiky členských štátov v oblasti výrobkov obranného priemyslu, ktoré sú vymedzené v rozhodnutí 2008/944/SZBP.

Pozmeňujúci návrh    10

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 10

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(10)  Keďže cieľom programu je podporiť konkurencieschopnosť obranného priemyslu Únie odstránením rizík vo fáze vývoja projektov spolupráce, možnosť využívať prostriedky programu by mali dostať činnosti súvisiace s vývojom obranných produktov alebo technológií, teda napríklad činnosti ako vymedzenie spoločných technických špecifikácií, návrh, vytváranie prototypov, skúšanie, kvalifikácia, certifikácia, ako aj štúdie uskutočniteľnosti a iné podporné opatrenia. To sa má vzťahovať aj na modernizáciu existujúcich obranných produktov a technológií.

(10)  Keďže cieľom programu je podporiť progresívny rámec spoločnej obrannej politiky a konkurencieschopnosť obranného priemyslu Únie odstránením rizík vo fáze vývoja projektov spolupráce, možnosť využívať prostriedky programu by mali dostať činnosti súvisiace s vývojom obranných produktov alebo technológií, teda napríklad činnosti ako vymedzenie spoločných technických špecifikácií, návrh, vytváranie prototypov, skúšanie, kvalifikácia, certifikácia, ako aj štúdie uskutočniteľnosti a iné podporné opatrenia. To sa má vzťahovať aj na modernizáciu existujúcich obranných produktov a európskych obranných technológií.

Odôvodnenie

Ide o progresívny rámec spoločnej obrannej politiky. Prostriedkom na dosiahnutie tohto preklenujúceho cieľa je posilnenie európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne prostredníctvom opatrení Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu.

Pozmeňujúci návrh    11

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 11

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(11)  Vzhľadom na to, že program sa zameriava predovšetkým na posilnenie spolupráce medzi podnikmi v členských štátoch, činnosť by mala byť oprávnená na financovanie v rámci programu len vtedy, ak sa uskutoční v rámci spolupráce najmenej troch podnikov v najmenej dvoch rôznych členských štátoch.

(11)  Vzhľadom na to, že program sa zameriava predovšetkým na posilnenie spolupráce medzi podnikmi v členských štátoch, činnosť by mala byť oprávnená na financovanie v rámci programu len vtedy, ak sa uskutoční v rámci spolupráce najmenej troch podnikov v najmenej troch rôznych členských štátoch.

Pozmeňujúci návrh    12

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 12

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(12)  Cezhraničnej spolupráci v oblasti vývoja obranných produktov a technológií často bránili ťažkosti pri schvaľovaní spoločných technických špecifikácií. Chýbajúce alebo obmedzené spoločné technické špecifikácie viedli k vyššej zložitosti, oneskoreniam a vyšším nákladom vo fáze vývoja. Dohoda o spoločných technických špecifikáciách by mala byť podmienkou podpory Únie v rámci tohto programu. Činnosti zamerané na podporu vytvorenia spoločného vymedzenia technických špecifikácií by takisto mali byť oprávnené na podporu v rámci programu.

(12)  Cezhraničnej spolupráci v oblasti vývoja obranných produktov a technológií často bránia ťažkosti pri schvaľovaní spoločných technických špecifikácií, ktoré podporujú interoperabilitu. Chýbajúce alebo obmedzené spoločné technické špecifikácie viedli k vyššej zložitosti, oneskoreniam a vyšším nákladom vo fáze vývoja. Dohoda o spoločných technických špecifikáciách by mala byť podmienkou podpory Únie v rámci tohto programu. Činnosti zamerané na podporu vytvorenia spoločného vymedzenia technických špecifikácií by takisto mali byť oprávnené na podporu v rámci programu.

Pozmeňujúci návrh    13

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 13

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(13)  Keďže program sa zameriava na posilnenie konkurencieschopnosti obranného priemyslu Únie, nárok na podporu by mali mať len subjekty so sídlom v Únii, nad ktorými majú faktickú kontrolu členské štáty alebo ich štátni príslušníci. Okrem toho s cieľom zabezpečiť ochranu základných bezpečnostných záujmov Únie a jej členských štátov by infraštruktúra, zariadenia, majetok a zdroje, ktoré používajú príjemcovia a subdodávatelia pri činnostiach financovaných v rámci tohto programu, nemali byť umiestnené na území štátu, ktorý nie je členským štátom.

(13)  Keďže program sa zameriava na posilnenie konkurencieschopnosti, účinnosti spolupráce a integrácie obranného priemyslu Únie, ako aj na podporu strategickej a technologickej autonómie Únie v oblasti obrany, nárok na podporu by mali mať len subjekty so sídlom v Únii, nad ktorými majú faktickú kontrolu členské štáty alebo ich štátni príslušníci, či už ako priami príjemcovia alebo subdodávatelia. Okrem toho s cieľom zabezpečiť ochranu základných bezpečnostných záujmov Únie a jej členských štátov sa infraštruktúra, zariadenia, majetok a zdroje, ktoré používajú príjemcovia a subdodávatelia pri činnostiach financovaných v rámci tohto programu, nesmú nachádzať na území štátu, ktorý nie je členským štátom, a nepodliehajú kontrole alebo obmedzeniam zo strany tretích krajín, podnikov alebo verejných subjektov v tretích krajinách. Materiálne, nemateriálne a ľudské zdroje by sa mali dať slobodne využívať a nemali by byť vo vzťahu k tretím krajinám obmedzené. Podnik kontrolovaný tretími krajinami alebo subjektmi z tretích krajín alebo dcérskymi spoločnosťami podnikov z tretích krajín, ktoré sa nachádzajú v Únii, by mal byť oprávnený, ak podpora Únie plne rešpektuje bezpečnostné a obranné záujmy Únie a jej členských štátov a ak členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na programe, zaisťujú v prípade daného podniku bezpečnostné previerky.

Pozmeňujúci návrh    14

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 14

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(14)  Oprávnené činnosti vypracované v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce v inštitucionálnom rámci Únie by zabezpečili nepretržitú posilnenú spoluprácu medzi podnikmi v rôznych členských štátoch, čím by priamo prispievali k cieľom programu. Takéto projekty by preto mali byť oprávnené na zvýšenie miery financovania.

(14)  Oprávnené činnosti vypracované v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce v inštitucionálnom rámci Únie, ktorú 13. novembra 2017 dohodli a podpísali ministri zahraničných vecí a obrany 23 členských štátov, by zabezpečili nepretržitú posilnenú spoluprácu medzi podnikmi v rôznych členských štátoch, čím by priamo prispievali k cieľom programu. Takéto projekty by preto mali byť oprávnené na zvýšenie miery financovania.

Pozmeňujúci návrh    15

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 16

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(16)  Podpora inovácie a technologického vývoja v obrannom priemysle Únie by sa mala uskutočňovať spôsobom, ktorý je v súlade s bezpečnostnými záujmami Únie. Z tohto dôvodu by kritériom na vyhodnotenie návrhov mal byť prínos činnosti pre dané záujmy a pre priority obrannej spôsobilosti, ktoré spoločne odsúhlasili členské štáty. Spoločné priority obrannej spôsobilosti sa v rámci Únie vymedzujú najmä prostredníctvom plánu rozvoja spôsobilostí. Iné procesy v Únii, napríklad koordinované výročné preskúmanie v oblasti obrany (CARD) a stála štruktúrovaná spolupráca, podporia vykonávanie príslušných priorít prostredníctvom posilnenej spolupráce. Ak je to vhodné, možno vziať do úvahy aj regionálne alebo medzinárodné iniciatívy spolupráce, napríklad v kontexte NATO, slúžiace bezpečnostným a obranným záujmom Únie.

(16)  Podpora inovácie a technologického vývoja v obrannom priemysle členských štátov by sa mala uskutočňovať spôsobom, ktorý je v súlade s bezpečnostnými záujmami Únie, ako sú vymedzené v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) a spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP). Mala by umožňovať aj zachovanie a rozvoj zručností a know-how v obrannom priemysle členských štátov a prispieť k posilneniu technickej a priemyselnej autonómie Únie. Z tohto dôvodu by kritériom na vyhodnotenie návrhov mal byť prínos činnosti pre dané záujmy a pre priority obrannej spôsobilosti, ktoré spoločne odsúhlasili členské štáty. Spoločné priority obrannej spôsobilosti sa v rámci Únie vymedzujú najmä prostredníctvom plánu rozvoja spôsobilostí. Inými procesmi v Únii, napríklad koordinovaným výročným preskúmaním v oblasti obrany (CARD) a stálou štruktúrovanou spoluprácou (PESCO), sa podporí vykonávanie príslušných priorít prostredníctvom posilnenej spolupráce. Národné plány vykonávania PESCO členských štátov pozostávajúce z konkrétnych činností by sa mali koordinovať s programom. Ak je to vhodné, mali by sa vziať do úvahy aj regionálne alebo medzinárodné iniciatívy spolupráce zameranej na rozvoj spôsobilosti, napríklad v kontexte NATO, slúžiace bezpečnostným a obranným záujmom Únie, pričom by nemali viesť k duplicitným činnostiam.

Pozmeňujúci návrh    16

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 16 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(16a)  Členské štáty pracujú na vývoji, výrobe a operatívnom využívaní bezpilotných lietadiel a vozidiel a plavidiel bez posádky samostatne i spoločne. Operatívne využívanie týchto systémov zahŕňa vykonávanie útokov na vojenské ciele. Výskum a vývoj spojené s vývojom takýchto systémov, či už vojenských alebo civilných, sa podporuje z prostriedkov Únie a predpokladá sa, že tento trend bude pokračovať aj v budúcnosti, možno aj v rámci tohto programu. Žiadne ustanovenie tohto nariadenia by nemalo brániť legitímnemu využívaniu technológií alebo výrobkov vyvinutých v súlade s týmto nariadením.

Pozmeňujúci návrh    17

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 18

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(18)  Financované činnosti by mali byť orientované na trh a na dopyt, aby sa zabezpečil ich prínos pre konkurencieschopnosť európskeho obranného priemyslu. Preto by sa v rámci kritérií na vyhodnotenie ponúk mala zohľadniť skutočnosť, že sa členské štáty už zaviazali, že budú spoločne vyrábať a obstarávať konečný produkt alebo technológiu, a to pokiaľ možno koordinovane.

(18)  V záujme upevnenia európskeho dopytu po výrobkoch obranného priemyslu by financované činnosti mali byť orientované na trh a na dopyt, aby sa zabezpečil ich prínos pre konkurencieschopnosť európskeho obranného priemyslu. Preto by sa v rámci kritérií na vyhodnotenie ponúk mala zohľadniť skutočnosť, že sa členské štáty už zaviazali, že budú spoločne vyrábať a obstarávať konečný produkt alebo technológiu, a to pokiaľ možno koordinovane.

Odôvodnenie

Treba zabrániť tomu, aby sa program vnímal ako prostriedok na podporu nášho vývozu zbraní (prostredníctvom konkurencieschopnosti).

Pozmeňujúci návrh    18

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 19

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(19)  Finančná pomoc Únie v rámci programu by nemala presiahnuť 20 % celkových oprávnených nákladov na činnosť, pokiaľ ide o vytváranie prototypov, čo je často najnákladnejšia činnosť vo fáze vývoja. Celková suma oprávnených nákladov by však mala byť pokrytá, pokiaľ ide o ostatné činnosti vo fáze vývoja.

(19)  Finančná pomoc Únie v rámci programu by nemala presiahnuť 30 % celkových oprávnených nákladov na činnosť vrátane časti nepriamych nákladov na činnosť v zmysle článku 126 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, pokiaľ ide o vytváranie prototypov systému, čo je často najnákladnejšia činnosť vo fáze vývoja. Celková suma oprávnených nákladov by však mala byť pokrytá, pokiaľ ide o ostatné činnosti vo fáze vývoja.

Pozmeňujúci návrh    19

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 20

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(20)  Keďže podpora Únie je zameraná na posilnenie konkurencieschopnosti sektora a týka sa len konkrétnej fázy vývoja, Komisia by nemala mať vlastnícke práva alebo práva duševného vlastníctva vo vzťahu k produktom alebo technológiám, ktoré sú výsledkom financovaných činností. To, ktorý model práv duševného vlastníctva sa bude uplatňovať, zmluvne vymedzia príjemcovia.

(20)  Keďže podpora Únie je zameraná na posilnenie konkurencieschopnosti sektora a týka sa len konkrétnej fázy vývoja, Únia by nemala mať vlastnícke práva alebo práva duševného vlastníctva vo vzťahu k produktom alebo technológiám, ktoré sú výsledkom financovaných činností. To, ktorý model práv duševného vlastníctva sa bude uplatňovať, zmluvne vymedzia príjemcovia. Výsledky činností, na ktoré sa poskytli finančné prostriedky v rámci programu, by nemali podliehať žiadnej kontrole ani obmedzeniu zo strany tretej krajiny ani subjektu z tretej krajiny.

Pozmeňujúci návrh    20

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 21

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(21)  Komisia by mala vytvoriť viacročný pracovný program v súlade s cieľmi programu. Pri zostavovaní pracovného programu by mal Komisii pomáhať výbor členských štátov (ďalej len „programový výbor“). Vzhľadom na to, že politika Únie v oblasti malých a stredných podnikov (MSP) je kľúčová na zabezpečenie hospodárskeho rastu, inovácií, vytvárania pracovných miest a sociálnej integrácie v Únii, a na skutočnosť, že podporované činnosti si zvyčajne vyžadujú nadnárodnú spoluprácu, je dôležité, aby sa v pracovnom programe zohľadňovala a umožňovala cezhraničná účasť MSP a aby sa preto časť celkového rozpočtu využila na túto činnosť.

(21)  Komisia by mala vytvoriť viacročný pracovný program v súlade s cieľmi programu, najmä cieľom týkajúcim sa konkurencieschopnosti. Pri zostavovaní pracovného programu by mal Komisii pomáhať výbor členských štátov v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011 (ďalej len „programový výbor“). Vzhľadom na to, že politika Únie v oblasti malých a stredných podnikov (MSP) je kľúčová na zabezpečenie hospodárskeho rastu, inovácií, vytvárania pracovných miest a sociálnej integrácie v Únii, a na skutočnosť, že podporované činnosti si zvyčajne budú vyžadovať nadnárodnú spoluprácu, je dôležité, aby sa v pracovnom programe zohľadňovala a zdôrazňovala úloha malých a stredných podnikov (MSP), ako aj spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou a ich cezhraničná účasť a aby sa preto vyčlenilo aspoň 20 % celkového rozpočtu na túto činnosť.

Pozmeňujúci návrh    21

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 25

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(25)  Komisia by mala na konci programu vypracovať správu o vykonávaní, pričom preverí finančné činnosti z hľadiska výsledkov finančného plnenia a podľa možnosti aj z hľadiska vplyvu. V tejto správe by sa mala analyzovať aj cezhraničná účasť MSP na projektoch v rámci programu, ako aj účasť MSP na globálnom hodnotovom reťazci.

(25)  Komisia by mala do konca prvého roka vykonávania vypracovať predbežnú správu o pokroku a na konci programu vypracovať správu o vykonávaní. V týchto správach by sa mali analyzovať rozvoj odborných znalostí z priemyslu a obranná spôsobilosť, ako aj súlad s cieľmi zahraničnej politiky Únie a jej členských štátov a finančné činnosti z hľadiska výsledkov finančného plnenia a podľa možnosti aj z hľadiska vplyvu. Mala by sa v nich analyzovať a podporovať aj cezhraničná účasť MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou na projektoch v rámci programu, ako aj ich účasť na globálnom hodnotovom reťazci. Správy by mali zahŕňať aj informácie o pôvode príjemcov.

Pozmeňujúci návrh    22

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 25 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(25a)  Komisia a členské štáty by mali zabezpečiť čo najširšiu podporu programu s cieľom zvýšiť jeho účinnosť a tým zlepšiť konkurencieschopnosť obranného priemyslu a obranných spôsobilostí členských štátov.

Pozmeňujúci návrh    23

Návrh nariadenia

Článok 2 – odsek 1 – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Toto sú ciele programu:

V úsilí o postupné vytvorenie spoločnej obrannej politiky v súlade s článkom 2 ods. 4 ZFEÚ a posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi a slobody konania členských štátov a Únie, ako aj s cieľom zosúladiť požiadavky zahraničnej a bezpečnostnej politiky s operačnou kapacitou a v súlade so spoločnými prioritami obrannej spôsobilosti dohodnutými členskými štátmi v kontexte plánu rozvoja spôsobilostí spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) má program tieto ciele:

Pozmeňujúci návrh    24

Návrh nariadenia

Článok 2 – odsek 1 – písmeno a

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a)  podporovať konkurencieschopnosť a inovačnú kapacitu obranného priemyslu Únie prostredníctvom podpory činností vo fáze vývoja;

a)  podporovať konkurencieschopnosť a inovačnú kapacitu obranného priemyslu v Únii a nadobudnúť technickú a priemyselnú autonómiu Únie prostredníctvom podpory činností vykonávaných na území Únie vo fáze vývoja obranných technológií a výrobkov obranného priemyslu;

Pozmeňujúci návrh    25

Návrh nariadenia

Článok 2 – odsek 1 – písmeno b

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

b)  podporovať a podnecovať spoluprácu medzi podnikmi vrátane malých a stredných podnikov vo vývoji technológií alebo produktov v súladeprioritami obrannej spôsobilosti, ktoré spoločne odsúhlasili členské štáty v rámci Únie;

b)  podporovať, využívaťharmonizovať cezhraničnú spoluprácu medzi podnikmi vrátane podpory účasti malých a stredných podnikov, ako aj spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou a výskumných centier v hodnotových reťazcoch obranných technológií alebo výrobkov obranného priemyslu a súčasne zabrániť zdvojeniu priemyselných zručností a účinkov vytláčania v prípade investícií do národnej obrany; s ohľadom na to, že by sa malo zamedziť zbytočnej duplicite, sa v prípade potreby zohľadnia aj regionálne alebo medzinárodné iniciatívy spolupráce, napríklad v kontexte NATO, ktoré slúžia bezpečnostným a obranným záujmom Únie;

Pozmeňujúci návrh    26

Návrh nariadenia

Článok 2 – odsek 1 – písmeno c

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

c)  podporovať lepšie využívanie výsledkov výskumu a prispievať k zmenšovaniu rozdielov medzi výskumom a vývojom.

c)  podporovať lepšie využívanie výsledkov výskumu a prispievať tak k zmenšovaniu rozdielov medzi výskumom a vývojom, a to na základe podpory výroby výrobkov a technológií, ktoré boli predmetom výskumu, a tým podporovať konkurencieschopnosť európskeho obranného priemyslu na vnútornom aj globálnom trhu, v prípade potreby vrátane konsolidácie.

Pozmeňujúci návrh    27

Návrh nariadenia

Článok 2 – odsek 1 – písmeno c a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

ca)  podporovať interoperabilitu a lepšiu štandardizáciu potrebnú na začatie spoločných projektov a podporovať spoločnú definíciu technických špecifikácií.

Pozmeňujúci návrh    28

Návrh nariadenia

Článok 4 – odsek 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3.  Komisia vykonáva finančnú pomoc Únie, ako sa stanovuje v nariadení (EÚ, Euratom) č. 966/2012, priamo alebo nepriamo tak, že poverí úlohami súvisiacimiplnením rozpočtu subjekty uvedené v článku 58 ods. 1 písm. c) uvedeného nariadenia.

3.  Komisia vykonáva finančnú pomoc Únie v súladečlánkom 58 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

Pozmeňujúci návrh    29

Návrh nariadenia

Článok 4 – odsek 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

4.  V prípade, že členské štáty vymenujú projektového manažéra, Komisia pred vykonaním platby v prospech oprávnených príjemcov informuje projektového manažéra.

4.  Členské štáty vymenujú projektového manažéra, ktorý sleduje zmluvu v ich mene a ktorý informuje Komisiu o tom, kedy sa má vykonať platba v prospech oprávnených príjemcov. Oprávnení príjemcovia v konzorciu vymenujú vlastného projektového manažéra, ktorý spolupracuje s projektovým manažérom vymenovaným členskými štátmi.

Pozmeňujúci návrh    30

Návrh nariadenia

Článok 6 – odsek 1 – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  Program podporí činnosti príjemcov vo fáze vývoja a vzťahuje sa na nové produkty a technológie, ako aj na modernizáciu existujúcich produktov a technológií, pokiaľ ide o:

1.  Program podporuje činnosti príjemcov vo fáze vývoja a vzťahuje sa na nové výrobky a technológie, ako aj na modernizáciu existujúcich výrobkov a technológií, čím sa vytvorí skutočná pridaná hodnota na území Únie takto:

Pozmeňujúci návrh    31

Návrh nariadenia

Článok 6 – odsek 1 – písmeno -a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

-a)  štúdie, ako sú štúdie uskutočniteľnosti a iné sprievodné opatrenia;

Pozmeňujúci návrh    32

Návrh nariadenia

Článok 6 – odsek 1 – písmeno a

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a)  návrh obranného produktu, hmotnú alebo nehmotnú zložku alebo technológiu, ako aj technické špecifikácie, na základe ktorých sa vypracoval návrh;

a)  návrh obranného výrobku, hmotnej alebo nehmotnej zložky alebo technológie, ako aj technických špecifikácií, na základe ktorých sa takýto návrh vypracoval, ktoré môžu zahŕňať čiastočné testy na účely zníženia rizika v priemyselnom alebo reprezentatívnom prostredí;

Pozmeňujúci návrh    33

Návrh nariadenia

Článok 6 – odsek 1 – písmeno f

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

f)  štúdie, ako sú štúdie uskutočniteľnosti a iné sprievodné opatrenia.

f)  vývoj technológií alebo majetku, ktorými sa zvyšuje efektívnosť v rámci celého životného cyklu výrobkov obranného priemyslu a obranných technológií.

Pozmeňujúci návrh    34

Návrh nariadenia

Článok 6 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.  Táto činnosť sa uskutoční v spolupráci najmenej troch podnikov, ktoré majú sídlo aspoň v dvoch rôznych členských štátoch. Podniky, ktoré sú príjemcami, nie sú fakticky pod priamou či nepriamou kontrolou toho istého subjektu, a ani medzi nimi nie je takýto vzťah.

2.  Táto činnosť sa uskutoční v spolupráci najmenej troch podnikov, ktoré majú sídlo aspoň v troch rôznych členských štátoch, pričom zostane prístupná aj pre ďalšie podniky v iných členských štátoch. Ani jeden z týchto troch podnikov, ktoré sú príjemcami, nie sú fakticky pod priamou či nepriamou kontrolou toho istého subjektu, a ani medzi nimi nie je takýto vzťah.

Pozmeňujúci návrh    35

Návrh nariadenia

Článok 6 – odsek 3 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

3a.  Výsledky činností v rámci tohto programu nesmú byť za žiadnych okolností pod kontrolou žiadnej tretej krajiny alebo subjektu so sídlom mimo Únie.

Pozmeňujúci návrh    36

Návrh nariadenia

Článok 6 – odsek 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

4.  Keď sa to týka činností vymedzených v bodoch b) až f) prvého odseku, činnosť sa musí zakladať na spoločných technických špecifikáciách.

4.  Keď sa to týka činností vymedzených v:

 

a)  písmene a) prvého odseku, činnosť sa musí zakladať na spoločnej požiadavke v oblasti spôsobilosti;

 

b)  písmene -a) a písmene b) až e) prvého odseku, činnosť sa musí zakladať na spoločných technických špecifikáciách, ktoré podporujú interoperabilitu.

Pozmeňujúci návrh    37

Návrh nariadenia

Článok 6 – odsek 4 b (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

4b.  Oprávnené nie sú činnosti súvisiace s výrobkami, ktoré sa týkajú zbraní hromadného ničenia a s nimi súvisiacich technológií, činnosti súvisiace s výrobkami, ktoré sa týkajú zakázaných zbraní a munície, zbraní, ktoré nie sú v súlade s medzinárodným humanitárnym právom, ako sú kazetová munícia a súvisiace aspekty v súlade s Dohovorom o kazetovej munícii, protipechotné míny a súvisiace aspekty v súlade s Dohovorom o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a o ich zničení, zápalné zbrane vrátane munície obsahujúce biely fosfor, strelivo obsahujúce ochudobnený urán, ako aj plne autonómne zbrane, ktorými možno uskutočňovať útoky bez významnej ľudskej kontroly. Oprávnené nie sú činnosti súvisiace s výrobkami, ktoré sa týkajú ručných a ľahkých zbraní, ak sa vyvíjajú najmä na účely vývozu, t. j. ak požiadavku na realizáciu činnosti nevyjadril žiaden členský štát.

Pozmeňujúci návrh    38

Návrh nariadenia

Článok 7 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  Príjemcami pomoci sú podniky so sídlom v Únii, v ktorých členské štáty a/alebo štátni príslušníci členských štátov vlastnia viac ako 50 % podniku a majú nad ním faktickú kontrolu v zmysle článku 6 ods. 3, priamo alebo nepriamo, prostredníctvom jedného alebo viacerých sprostredkovateľských podnikov. Okrem toho infraštruktúra, zariadenia, majetok a zdroje používané účastníkmi vrátane subdodávateľov a iných tretích strán pri činnostiach financovaných v rámci programu sa počas celého obdobia trvania činnosti nesmú nachádzať na území štátu, ktorý nie je členským štátom.

1.  Príjemcami pomoci a ich subdodávateľmi sú verejné alebo súkromné podniky so sídlom v Únii. Infraštruktúra, zariadenia, majetok a zdroje používané príjemcami vrátane subdodávateľov a iných tretích strán pri činnostiach financovaných v rámci programu sa počas celého obdobia trvania činnosti alebo výroby nesmú nachádzať na území štátu, ktorý nie je členským štátom. Používanie týchto infraštruktúr, zariadení, majetku a zdrojov nepodlieha kontrole ani obmedzeniam zo strany tretích krajín ani subjektov z tretích krajín. Podnik, ktorý vykonáva nad príjemcami konečnú kontrolu, by mal mať svoje sídlo v Únii.

Pozmeňujúci návrh    39

Návrh nariadenia

Článok 7 – odsek 1 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

1a.  Odchylne od odseku 1 a za predpokladu, že to nebude v rozpore s bezpečnostnými a obrannými záujmami Únie, ako je ustanovené v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky v súlade s hlavou V ZEÚ, a za predpokladu, že existujú dostatočné záruky na ochranu týchto záujmov, platí toto:

 

a)  príjemcovia môžu používať výrobky, majetok alebo technológie, ktoré sa nenachádzajú v Únii, v situáciách, keď v Únii neexistuje žiadna rovnocenná alternatíva, za predpokladu, že to nebude v rozpore s bezpečnostnými a obrannými záujmami Únie;

 

b)  príjemcovia môžu na činnostiach financovaných v rámci programu spolupracovať s podnikmi so sídlom mimo územia Únie. Tieto podniky nie sú oprávnené na financovanie v rámci programu. Príjemcovia zabezpečujú a zachovávajú prístup ku všetkým právam duševného vlastníctva týkajúcim sa činností podnikov so sídlom mimo územia Únie, ktoré sú potrebné na zabezpečenie strategických záujmov Únie a členských štátov, ako je uvedené v tomto nariadení, v pracovnom programe a vo vykonávacích aktoch k tomuto programu.

 

c)  subdodávateľom môže byť MSP, ktorý sa nachádza, v členskom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru, ak je to nevyhnutné z hľadiska dokončenia projektu a ak rovnaký tovar a/alebo rovnakú službu nie je možné získať od MSP v členskom štáte.

Pozmeňujúci návrh    40

Návrh nariadenia

Článok 7 – odsek 1 b (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

1b.  Ak subjekt dodávateľského reťazca bez ohľadu na úroveň outsourcingu zasahuje do rozhodujúcej časti procesu alebo do veľkého objemu činnosti, musí spĺňať rovnaké kritériá oprávnenosti ako príjemcovia pomoci a ich subdodávatelia.

Pozmeňujúci návrh    41

Návrh nariadenia

Článok 7 – odsek 1 c (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

1c.  V prípade, že dôjde k zmene účinnej kontroly nad podnikom zúčastňujúcom sa na programe, dotknutý podnik by mal bez omeškania informovať Komisiu a príslušný orgán v členskom štáte, v ktorom má sídlo.

Pozmeňujúci návrh    42

Návrh nariadenia

Článok 7 – odsek 2 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

2a.  Podniky, ktoré vlastnia bankové účty, či už priamo alebo prostredníctvom dcérskych spoločností, alebo zúčastnených spoločností, v jurisdikciách, ktoré OECD alebo Únia klasifikujú ako daňové raje, nie sú oprávnené na financovanie.

Pozmeňujúci návrh    43

Návrh nariadenia

Článok 7 – odsek 2 b (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

2b.  Členské štáty by v spolupráci s Európskou obrannou agentúrou a Európskou službou pre vonkajšiu činnosť mali zabezpečiť, aby sa informácie o programe vhodne distribuovali a aby sa tak zaistilo, aby MSP mali prístup k informáciám týkajúcim sa programu.

Pozmeňujúci návrh    44

Návrh nariadenia

Článok 8 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Každý žiadateľ písomne vyhlási, že je plne oboznámený s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a právnymi predpismi Únie a nariadeniami týkajúcimi sa činností v oblasti obrany,dodržuje ich.

Každý člen konzorcia, ktorý sa chce zúčastniť na činnosti, písomne vyhlási, že je plne oboznámený s príslušnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a právnymi predpismi Únie a nariadeniami týkajúcimi sa činností v oblasti obrany a dodržiava ich, vrátane spoločnej pozície Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu, režimu Spoločenstva na kontrolu vývozu, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím a príslušných vnútroštátnych právnych predpisov o kontrole vývozu.

Pozmeňujúci návrh    45

Návrh nariadenia

Článok 9 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  Ak sa finančná pomoc Únie poskytuje prostredníctvom grantu, členovia akéhokoľvek konzorcia, ktorí sa chcú zúčastniť na činnosti, vymenujú jedného zo svojich členov za koordinátora, ktorý sa uvedie v dohode o grante. Koordinátor je hlavnou kontaktnou osobou vo vzťahu medzi členmi konzorcia a Komisiou alebo príslušným financujúcim subjektom, pokiaľ sa v dohode o grante nestanoví inak alebo nenastane prípad, že si neplní svoje povinnosti stanovené v dohode o grante.

1.  Ak sa finančná pomoc Únie poskytuje prostredníctvom grantu, členovia akéhokoľvek konzorcia, ktorí sa chcú zúčastniť na činnosti, vymenujú jedného zo svojich členov za koordinátora, ktorý sa uvedie v dohode o grante. Koordinátor je hlavnou kontaktnou osobou vo vzťahu medzi členmi konzorcia a Komisiou alebo príslušným financujúcim subjektom, pokiaľ sa v dohode o grante nestanoví inak alebo nenastane prípad, že si neplní svoje povinnosti stanovené v dohode o grante. Koordinátor pravidelne podáva správu inštitúciám Únie o stave financovaných činností.

Pozmeňujúci návrh    46

Návrh nariadenia

Článok 9 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.  Členovia konzorcia, ktoré sa zúčastňuje na činnosti, uzavrú vnútornú dohodu, ktorou sa stanovia ich práva a povinnosti týkajúce sa vykonávania činnosti (v súlade s dohodou o grante), s výnimkou náležite odôvodnených prípadov uvedených v pracovnom programe alebo pracovnom pláne alebo vo výzve na predkladanie návrhov.

2.  Členovia konzorcia, ktoré sa zúčastňuje na činnosti, uzavrú vnútornú dohodu, ktorou sa stanovia ich práva a povinnosti týkajúce sa vykonávania činnosti vrátane vydania práv duševného vlastníctva v súvislosti s novými výrobkami (v súlade s dohodou o grante), s výnimkou náležite odôvodnených prípadov uvedených v pracovnom programe alebo pracovnom pláne alebo vo výzve na predkladanie návrhov.

Pozmeňujúci návrh    47

Návrh nariadenia

Článok 10

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 10

Článok 10

Kritériá na vyhodnotenie návrhov

Kritériá na vyhodnotenie návrhov

Činnosti navrhované na financovanie v rámci programu sa hodnotia na základe týchto kumulatívnych kritérií:

Činnosti navrhované na financovanie v rámci programu sa hodnotia transparentným spôsobom založeným na objektívnych a merateľných parametroch pri zohľadnení celkového cieľa programu, najmä s cieľom podporiť, využívať a harmonizovať cezhraničnú spoluprácu medzi podnikmi na základe týchto kritérií:

 

-a)  prínos k bezpečnostným a obranným záujmom Únie posilnením obranných technológií, ktoré prispievajú k vykonávaniu priorít obrannej spôsobilosti, ktoré spoločne odsúhlasili členské štáty v rámci Únie, v rámci plánu rozvoja spôsobilostí alebo koordinovaného ročného preskúmania v oblasti obrany, príp. v rámci regionálnych a medzinárodných dohôd o spolupráci; a

a)  excelentnosť;

a)  prínos k excelentnosti, priemyselnej výkonnosti a konkurencieschopnosti preukázaním toho, že navrhovanou prácou sa dosahujú merateľné zlepšenia a podstatné výhody v porovnaní s existujúcimi výrobkami alebo technológiami alebo v prípade, že je cieľom projektu vývoj technológií kľúčového významu či prevratných technológií; a

 

aa)  životaschopnosť, ktorú príjemcovia preukazujú najmä tým, že dokážu, že zostávajúce náklady na oprávnené činnosti sú pokryté inými finančnými prostriedkami, napríklad príspevkami členských štátov a súkromnými zdrojmi financovania; a

b)  prínos pre inováciu a technologický vývoj obranného priemyslu, a tým aj podpora priemyselnej autonómie Únie v oblasti obranných technológií; a

b)  prínos k inovácii najmä tým, že sa preukáže, že navrhované činnosti zahŕňajú prelomové alebo úplne nové koncepcie a prístupy, nové sľubné budúce technologické zlepšenia alebo použitie technológií či koncepcií, ktoré v sektore obrany neboli predtým použité, a tým aj prínos z hľadiska technologického vývoja obranného priemyslu a posilňovanie priemyselnej autonómie Únie s ohľadom na požiadavky týkajúce sa obranných spôsobilostí v rámci spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP);

 

ba)  prínos k zjednoteniu technických špecifikácií;

 

bb)  podiel celkového rozpočtu na činnosť, ktorý sa vyčlení spôsobom, ktorý umožňuje účasť MSP so sídlom v Európskej únii, ktoré poskytujú pridanú hodnotu buď ako členovia konzorcia, alebo ako subdodávatelia, a najmä malým a stredným podnikom, ktoré nemajú sídlo v členských štátoch, v ktorých majú sídlo podniky konzorcia;

 

bc)  prínos k väčšej efektívnosti a nižším nákladom európskeho obranného priemyslu prostredníctvom odstránenia duplicity a prekrývania;

 

bd)  posilnená alebo nová cezhraničná spolupráca;

c)  prínos pre bezpečnostné a obranné záujmy Únie posilnením obranných technológií, ktoré prispievajú k vykonávaniu priorít obrannej spôsobilosti, ktoré spoločne odsúhlasili členské štáty v rámci Únie; a

 

d)  životaschopnosť, ktorú príjemcovia preukazujú najmä tým, že dokážu, že zostávajúce náklady na oprávnené činnosti sú pokryté inými finančnými prostriedkami, napríklad príspevkami členských štátov; ako aj

 

e)  v prípade činností opísaných v bodoch b) až e) článku 6 ods. 1 prínos pre konkurencieschopnosť európskeho obranného priemyslu, ktorý príjemcovia preukazujú tým, že dokážu, že členské štáty sa zaviazali koordinovane spoločne vyrábať a obstarávať konečný produkt alebo technológiu, v prípade potreby aj spoločným obstarávaním.

e)  v prípade činností opísaných v bodoch b) až e) článku 6 ods. 1 prínos k efektívnejšiemu a integrovanejšiemu európskemu sektoru obrany, ktorý príjemcovia preukazujú tým, že dokážu, že členské štáty vyhlásili, že budú koordinovane spoločne vyrábať a obstarávať alebo že plánujú koordinovane spoločne používať, vlastniť alebo udržiavať konečný produkt alebo technológiu.

Písmená c) a d) v znení Komisie sa v pozmeňujúcom návrhu Parlamentu menia na písmená -a) a aa). Písmená -a), a aa) sa menia tiež.

Pozmeňujúci návrh    48

Návrh nariadenia

Článok 11 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  Finančná pomoc Únie poskytnutá v rámci programu nesmie presiahnuť 20 % celkových oprávnených nákladov na činnosť, pokiaľ ide o vytváranie prototypov. Vo všetkých ostatných prípadoch môže pomoc pokrývať celkové náklady na činnosť.

1.  Finančná pomoc Únie poskytnutá v rámci programu nesmie presiahnuť 30% oprávnených nákladov na činnosť, pokiaľ ide o činnosti vytvárania prototypov, ako sú vymedzené v článku 6 ods. 1 písm. b). Vo všetkých ostatných prípadoch môže pomoc pokrývať celkové náklady na činnosť.

Pozmeňujúci návrh    49

Návrh nariadenia

Článok 11 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.  Pri činnosti vyvinutej príjemcom uvedeným v článku 7 odseku 2 možno využiť mieru financovania zvýšenú o ďalších 10 percentuálnych bodov.

2.  Pri činnosti, ktorú vyvíja príjemca uvedený v kontexte stálej štruktúrovanej spolupráce podľa v článku 7 odseku 2, možno využiť mieru financovania zvýšenú o ďalších 10 percentuálnych bodov.

Pozmeňujúci návrh    50

Návrh nariadenia

Článok 11 – odsek 2 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

2a.  Ak konzorcium vyvíja činnosť vymedzenú v článku 6 ods. 1 a zaviaže sa vyčleniť aspoň 5 % oprávnených nákladov na činnosť pre MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, ktoré majú sídlo v Únii, môže využiť mieru financovania zvýšenú o percentuálne body, ktoré sa rovnajú percentuálnemu podielu nákladov na činnosť, ktorý im vyčlení, nie však o viac ako o 10 percentuálnych bodov. Toto percento dodatočného financovania sa môže zvýšiť o percentuálny podiel, ktorý zodpovedá dvojnásobku nákladov na činnosť, pridelený MSP so sídlom v iných členských štátoch ako tých, v ktorých majú sídlo podniky konzorcia, ktoré nie sú malými a strednými podnikmi.

Pozmeňujúci návrh    51

Návrh nariadenia

Článok 12 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Komisia nebude vlastniť produkty alebo technológie, ktoré sú výsledkom danej činnosti a nemá nárok na práva duševného vlastníctva týkajúce sa danej činnosti.

Únia nevlastní výrobky ani technológie, ktoré sú výsledkom danej činnosti, a nemá nárok na práva duševného vlastníctva týkajúce sa danej činnosti.

Pozmeňujúci návrh    52

Návrh nariadenia

Článok 13 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.  V pracovnom programe sa uvedú podrobné kategórie projektov, ktoré sa majú financovať v rámci programu.

2.  V pracovnom programe sa podrobne stanovia kategórie projektov, ktoré sa majú financovať z programu, druh financovania a vyčlenený rozpočet vrátane maximálnych mier financovania, záväzok členských štátov financovať ich vykonávanie a želané kategórie oprávnených činností, ako sú vymedzené článku 6 ods. 1, pričom podľa potreby sa uvedie aj metodika hodnotenia vrátane váh a minimálnych hraníc na splnenie kritérií na vyhodnotenie návrhov.

Pozmeňujúci návrh    53

Návrh nariadenia

Článok 13 – odsek 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3.  V pracovnom programe sa zabezpečí, že náležitá časť celkového rozpočtu sa využijeprospech činností umožňujúcich cezhraničnú účasť MSP.

3.  V pracovnom programe, ktorého cieľom je podporovať európsku spoluprácu, sa zabezpečí, aby sa príslušná časť najmenej 20 % celkového rozpočtu vyčlenila na osobitné činnosti umožňujúce cezhraničnú účasť MSP a/alebo podnikov so strednou trhovou kapitalizáciou; pracovnom programe sa stanoví osobitná kategória projektov určených pre MSP a/alebo podniky so strednou trhovou kapitalizáciou.

Pozmeňujúci návrh    54

Návrh nariadenia

Článok 14 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.  Návrhy predložené na základe výzvy na predkladanie návrhov vyhodnotí Komisia s pomocou nezávislých expertov na základe kritérií na vyhodnotenie návrhov uvedených v článku 10.

2.  Návrhy predložené v nadväznosti na výzvu na predkladanie návrhov hodnotí Komisia, ktorej pomáhajú nezávislí experti, ktorých na požiadanie potvrdia členské štáty na základe kritérií oprávnenosti a kritérií na vyhodnotenie návrhov stanovených v článkoch 7, 8, 7 a 10. Pre úspech programu je rozhodujúca úzka spolupráca medzi vládami (ako jedinými zákazníkmi), priemyslom (ako hlavnými dodávateľmi) a organizáciami pôsobiacimi v oblasti výskumu a technológií.

Pozmeňujúci návrh    55

Návrh nariadenia

Článok 16 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Európska obranná agentúra bude prizvaná ako pozorovateľ.

1.  Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011 a pozostáva zo zástupcov členských štátov a predsedá mu zástupca Komisie. Európska obranná agentúra bude prizvaná, aby prispievala ako pozorovateľ. Výboru pri práci pomáha aj Európska služba pre vonkajšiu činnosť prostredníctvom svojich príslušných štruktúr.

Odôvodnenie

S cieľom objasniť, že EDA by vo výbore mala zasadať a byť vypočutá, ale nemala by mať hlasovacie právo. To isté platí aj pre ESVČ: Odráža to usporiadanie riadiaceho výboru EDA, v rámci ktorého si Komisia a EDA vymieňajú úlohy.

Pozmeňujúci návrh    56

Návrh nariadenia

Článok 16 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Ak výbor nevydá žiadne stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Odôvodnenie

Vzhľadom na to, že v oblasti obrany majú hlavné slovo členské štáty, Komisia by mala konať len vtedy, ak programový výbor vydá kladné stanovisko.

Pozmeňujúci návrh    57

Návrh nariadenia

Článok 17 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.  Komisia s cieľom podporiť vyššiu efektívnosť a účinnosť budúcich politických opatrení Únie vypracuje retrospektívnu hodnotiacu správu a odošle ju Európskemu parlamentu a Rade. V správe, ktorá bude vychádzať z relevantných konzultácií s členskými štátmi a hlavnými zainteresovanými stranami, sa bude posudzovať predovšetkým pokrok pri dosahovaní cieľov stanovených v článku 2. Bude sa v nej analyzovať aj cezhraničná účasť MSP na projektoch vykonávaných v rámci programu, ako aj účasť MSP na globálnom hodnotovom reťazci.

2.  Komisia a podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku s cieľom podporiť vyššiu efektívnosť a účinnosť budúcich politických opatrení Únie vypracuje retrospektívnu hodnotiacu správu a odošle ju Európskemu parlamentu a Rade. V správe, ktorá bude vychádzať z relevantných konzultácií s členskými štátmi a hlavnými zainteresovanými stranami, sa bude posudzovať predovšetkým pokrok pri dosahovaní cieľov stanovených v článku 2. Bude sa v nej analyzovať aj cezhraničná účasť, vrátane cezhraničnej účasti spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou, na projektoch vykonávaných v rámci programu, ako aj účasť spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou na hodnotových reťazcoch obranných technológií alebo výrobkov obranného priemyslu. Správa musí obsahovať aj informácie o pôvode príjemcov, a ak to bude možné, o rozdelení nadobudnutých práv duševného vlastníctva.

Pozmeňujúci návrh    58

Návrh nariadenia

Článok 17 – odsek 2 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

2a.  Komisia do konca prvého roka programu zabezpečí predbežnú správu o pokroku, ktorá bude zahŕňať posúdenie riadenia programu, miery plnenia, výsledky udeľovania podpory pre projekty, vrátane zapojenia MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou a stupňa ich cezhraničnej účasti, a finančné prostriedky poskytnuté v súlade s článkom 190 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1268/12, ako sa uvádza v článku 14 ods. 1.

POSTUP VÝBORU POŽIADANÉHO O STANOVISKO

Názov

Ustanovenie Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu zameraného na podporu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity obranného priemyslu EÚ

Referenčné čísla

COM(2017)0294 – C8-0180/2017 – 2017/0125(COD)

Gestorský výbor

       dátum oznámenia na schôdzi

ITRE

15.6.2017

 

 

 

Výbor požiadaný o stanovisko

       dátum oznámenia na schôdzi

AFET

15.6.2017

Postup pridružených výborov - dátum oznámenia na schôdzi

5.10.2017

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko

       dátum menovania

Ioan Mircea Paşcu

25.9.2017

Prerokovanie vo výbore

11.10.2017

22.11.2017

14.12.2017

 

Dátum prijatia

23.1.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

40

15

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lars Adaktusson, Michèle Alliot-Marie, Francisco Assis, Petras Auštrevičius, Brando Benifei, Goffredo Maria Bettini, Victor Boştinaru, James Carver, Fabio Massimo Castaldo, Javier Couso Permuy, Andi Cristea, Arnaud Danjean, Georgios Epitideios, Knut Fleckenstein, Eugen Freund, Michael Gahler, Sandra Kalniete, Tunne Kelam, Janusz Korwin-Mikke, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Ilhan Kyuchyuk, Sabine Lösing, Andrejs Mamikins, Alex Mayer, David McAllister, Tamás Meszerics, Javier Nart, Pier Antonio Panzeri, Ioan Mircea Paşcu, Alojz Peterle, Kati Piri, Jozo Radoš, Michel Reimon, Sofia Sakorafa, Alyn Smith, Jaromír Štětina, Dubravka Šuica, László Tőkés, Miguel Urbán Crespo, Ivo Vajgl

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jakop Dalunde, Elisabetta Gardini, Ana Gomes, Andrzej Grzyb, Jo Leinen, Antonio López-Istúriz White, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Bodil Valero, Janusz Zemke

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Durand, Jonás Fernández, Bogdan Brunon Wenta, Tiemo Wölken, Bogdan Andrzej Zdrojewski

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENVO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

40

+

ALDE

Petras Auštrevičius, Ilhan Kyuchyuk, Javier Nart, Jozo Radoš, Ivo Vajgl

EFDD

Fabio Massimo Castaldo

PPE

Lars Adaktusson, Michèle Alliot-Marie, Arnaud Danjean, Michael Gahler, Elisabetta Gardini, Andrzej Grzyb, Sandra Kalniete, Tunne Kelam, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Antonio López-Istúriz White, David McAllister, Alojz Peterle, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Jaromír Štětina, Dubravka Šuica, László Tőkés, Bogdan Brunon Wenta, Bogdan Andrzej Zdrojewski

S&D

Francisco Assis, Brando Benifei, Goffredo Maria Bettini, Victor Boştinaru, Andi Cristea, Jonás Fernández, Knut Fleckenstein, Ana Gomes, Jo Leinen, Andrejs Mamikins, Alex Mayer, Pier Antonio Panzeri, Ioan Mircea Paşcu, Kati Piri, Janusz Zemke

15

-

EFDD

James Carver

GUE/NGL

Javier Couso Permuy, Sabine Lösing, Sofia Sakorafa, Miguel Urbán Crespo

NI

Georgios Epitideios, Janusz Korwin-Mikke

S&D

Eugen Freund, Tiemo Wölken

VERTS/ALE

Jakop Dalunde, Pascal Durand, Tamás Meszerics, Michel Reimon, Alyn Smith, Bodil Valero

0

0

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


STANOVISKO Výboru pre rozpočet (25.1.2018)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje Program rozvoja európskeho obranného priemyslu zameraný na podporu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity obranného priemyslu EÚ

(COM(2017)0294 – C8-0180/2017 – 2017/0125(COD))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Esteban González Pons

(*) Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Európania v súčasnosti v dôsledku zvýšenej nestability a konfliktov nielen v našom susedstve, ale na celom svete čelia skutočnej výzve zachovania bezpečnosti našich hraníc. Bezpečnosť hraníc by mala byť súčasťou dlhodobej stratégie, ktorá EÚ umožní pripraviť sa na budúce hrozby a chrániť svojich občanov. Ako ukázali nedávne udalosti, túto kľúčovú a strategickú úlohu nemôžeme ponechať na našich tradičných spojencov.

Vedúce postavenie v oblasti technológií je rozhodujúce pre pozíciu silného globálneho hráča, ktorú by sme však nemali dosiahnuť na úkor sociálnych politík, a preto by sme mali podporovať spoluprácu s cieľom maximalizovať produktivitu a kvalitu investícií členských štátov v oblasti obrany.

Ako uvádza Európska komisia, v EÚ existuje 178 rôznych zbrojných systémov v porovnaní s 30 v USA. V Európe je viac výrobcov vrtuľníkov, než je počet vlád, ktoré ich môžu kúpiť. Okrem toho, napriek tomu, že výdavky EÚ na obranu sú v porovnaní s výdavkami USA takmer dvojnásobné, nie sme ani z polovice tak efektívni ako USA. Dôsledky tohto nedostatku spolupráce sú vážne: ročné náklady sa odhadujú na 25 až 100 miliárd eur.

Spravodajca víta Program rozvoja európskeho obranného priemyslu ako prvý krok k zlepšeniu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity EÚ v oblasti obranného priemyslu, ako aj začiatok znižovania duplicity a zvyšovania úspor z rozsahu. Okrem toho spravodajca zastáva názor, že je potrebné, aby bol program financovaný z nových rozpočtových prostriedkov, ako požaduje Európsky parlament, aby sa zamedzilo ohrozeniu súčasných programov a priorít Únie.

Navyše by sme nemali zabúdať na to, že výskum a vývoj v oblasti obrany by takisto mohli priniesť výhody pre našu spoločnosť. Internet, GPS, a dokonca slnečné okuliare boli pôvodne vynálezy určené na používanie ozbrojenými silami.

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor vzal do úvahy tieto pozmeňujúce návrhy:

Pozmeňujúci návrh    1

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(1)  V akčnom pláne v oblasti európskej obrany, prijatom 30. novembra 2016, sa Komisia zaviazala dopĺňať, využívať a konsolidovať snahy o spoluprácu členských štátov pri rozvoji obranných spôsobilostí, aby bola schopná reagovať na bezpečnostné výzvy a zároveň podporovať konkurencieschopný a inovačný európsky obranný priemysel. Navrhla predovšetkým zriadiť európsky obranný fond na podporu investícií do spoločného výskumu a spoločného vývoja obranného vybavenia a technológií. Tento fond by podporoval spoluprácu počas celého cyklu vývoja obranných produktov a technológií.

(1)  V akčnom pláne v oblasti európskej obrany, prijatom 30. novembra 2016, sa Komisia zaviazala dopĺňať, využívať a konsolidovať snahy o spoluprácu členských štátov pri rozvoji a získavaní vhodných a dostatočných obranných spôsobilostí, ktoré by jej umožnili reagovať na bezpečnostné výzvy a zároveň podporovať konkurencieschopný, transparentný, efektívny a inovačný európsky obranný priemysel so zaistením udržateľného dodávateľského reťazca a prispievať k strategickej autonómii a technologickej a priemyselnej nezávislosti Únie. Navrhla predovšetkým zriadiť európsky obranný fond posilňujúci synergie a rozpočtovú efektívnosť, a to na podporu investícií do spoločného výskumu a spoločného vývoja obranného vybavenia a technológií. Fond by mal dopĺňať národné rozpočty používané na tento účel a mal by nabádať členské štáty k tomu, aby viac investovali v oblasti obrany a do spoločných obranných stratégií Únie. Tento fond by podporoval spoluprácu počas celého cyklu vývoja obranných produktov a technológií.

Pozmeňujúci návrh    2

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(2)  Aby sa prispelo k zvýšeniu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity obranného priemyslu Únie, mal by sa ustanoviť európsky program rozvoja obranného priemyslu (ďalej len „program“). Program by mal byť zameraný na posilnenie konkurencieschopnosti obranného priemyslu Únie, okrem iného kybernetickej obrany, a to podporou spolupráce medzi podnikmi vo fáze vývoja obranných produktov a technológií. Fáza vývoja, ktorá nasleduje po fáze výskumu a technológie, zahŕňa značné riziká a náklady, ktoré bránia ďalšiemu využívaniu výsledkov výskumu a nepriaznivo ovplyvňujú konkurencieschopnosť obranného priemyslu Únie. Podporovaním fázy vývoja by program prispel k lepšiemu využívaniu výsledkov výskumu v oblasti obrany, pomohol by užšie prepojiť výskum s výrobou, ako aj podporiť inovácie každého druhu. Program by mal dopĺňať činnosti vykonávané v súlade s článkom 182 ZFEÚ a nezahŕňa výrobu obranných produktov a technológií.

(2)  Aby sa prispelo k zvýšeniu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity obranného priemyslu Únie, mal by sa ustanoviť európsky program rozvoja obranného priemyslu (ďalej len „program“). Program by mal byť zameraný na posilnenie konkurencieschopnosti obranného priemyslu Únie a zvýšenie nezávislosti Únie v oblasti obrany a bezpečnosti, okrem iného kybernetickej obrany, a to podporou spolupráce medzi podnikmi vo fáze vývoja obranných produktov a technológií. Fáza vývoja, ktorá nasleduje po fáze výskumu a technológie, zahŕňa značné riziká a náklady, ktoré bránia ďalšiemu využívaniu výsledkov výskumu a nepriaznivo ovplyvňujú konkurencieschopnosť obranného priemyslu Únie. Podporovaním fázy vývoja by program prispel k lepšiemu využívaniu výsledkov výskumu v oblasti obrany, pomohol by užšie prepojiť výskum s výrobou, ako aj podporiť inovácie každého druhu. Program by mal dopĺňať činnosti vykonávané v súlade s článkom 182 ZFEÚ a nezahŕňa výrobu obranných produktov a technológií.

Pozmeňujúci návrh    3

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 4 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(4a)  Na financovanie programu zo všeobecného rozpočtu Únie by sa mala vyčleniť suma 500 miliónov EUR v bežných cenách. Keďže program je novou iniciatívou, s ktorou sa pri tvorbe viacročného finančného rámca na obdobie 2014 – 20201a nepočítalo, a s cieľom zabrániť akémukoľvek negatívnemu vplyvu na financovanie existujúcich viacročných programov, mala by sa táto suma čerpať primárne z nepridelených rezerv pod stropnými hodnotami viacročného finančného rámca a/alebo prostredníctvom mobilizácie príslušných osobitných nástrojov VFR. Konečnú sumu by mali schváliť Európsky parlament a Rada prostredníctvom ročného rozpočtového postupu.

 

______________________

 

1a  Nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884).

Pozmeňujúci návrh    4

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(5)  Tento program by sa mal vykonávať v úplnom súlade s ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/20126. Financovanie môže mať predovšetkým formu grantov. V prípade potreby možno použiť finančné nástroje alebo verejné obstarávanie.

(5)  Tento program by sa mal vykonávať v úplnom súlade s ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/20126. Financovanie môže mať predovšetkým formu grantov. V prípade potreby možno použiť finančné nástroje alebo verejné obstarávanie. Komisia by mala preskúmať možnosť ďalšieho využitia potenciálu foriem financovania iných, ako sú granty (finančné nástroje a verejné zákazky), aby sa stali dôležitejším zdrojom financovania tohto programu v rámci budúceho viacročného finančného rámca.

_________________

_________________

6 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

6 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

Pozmeňujúci návrh    5

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 10

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(10)  Keďže cieľom programu je podporiť konkurencieschopnosť obranného priemyslu Únie odstránením rizík vo fáze vývoja projektov spolupráce, možnosť využívať prostriedky programu by mali dostať činnosti súvisiace s vývojom obranných produktov alebo technológií, teda napríklad činnosti ako vymedzenie spoločných technických špecifikácií, návrh, vytváranie prototypov, skúšanie, kvalifikácia, certifikácia, ako aj štúdie uskutočniteľnosti a iné podporné opatrenia. To sa má vzťahovať aj na modernizáciu existujúcich obranných produktov a technológií.

(10)  Keďže cieľom programu je podporiť konkurencieschopnosť obranného priemyslu Únie odstránením rizík vo fáze vývoja projektov spolupráce, možnosť využívať prostriedky programu by mali dostať činnosti súvisiace s vývojom obranných produktov alebo technológií, teda napríklad činnosti ako vymedzenie spoločných technických špecifikácií, návrh, vytváranie prototypov, skúšanie, kvalifikácia, certifikácia, ochrana duševného vlastníctva, ako aj štúdie uskutočniteľnosti a iné podporné opatrenia. To sa má vzťahovať aj na modernizáciu existujúcich obranných produktov a technológií vyvíjaných v Únii členskými štátmi.

Pozmeňujúci návrh    6

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 15

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(15)  Ak sa na oprávnenej činnosti v rámci programu chce zúčastniť konzorcium podnikov a finančná pomoc Únie má mať formu grantu, toto konzorcium by malo vymenovať jedného zo svojich členov za koordinátora, ktorý bude hlavnou kontaktnou osobou pre Komisiu.

(15)  Ak sa na oprávnenej činnosti v rámci programu chce zúčastniť konzorcium podnikov a finančná pomoc Únie má mať formu grantu, finančného nástroja alebo verejnej zákazky, toto konzorcium by malo vymenovať jedného zo svojich členov za koordinátora, ktorý bude hlavnou kontaktnou osobou pre Komisiu.

Pozmeňujúci návrh    7

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 16

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(16)  Podpora inovácie a technologického vývoja v obrannom priemysle Únie by sa mala uskutočňovať spôsobom, ktorý je v súlade s bezpečnostnými záujmami Únie. Z tohto dôvodu by kritériom na vyhodnotenie návrhov mal byť prínos činnosti pre dané záujmy a pre priority obrannej spôsobilosti, ktoré spoločne odsúhlasili členské štáty. Spoločné priority obrannej spôsobilosti sa v rámci Únie vymedzujú najmä prostredníctvom plánu rozvoja spôsobilostí. Iné procesy v Únii, napríklad koordinované výročné preskúmanie v oblasti obrany (CARD) a stála štruktúrovaná spolupráca, podporia vykonávanie príslušných priorít prostredníctvom posilnenej spolupráce. Ak je to vhodné, možno vziať do úvahy aj regionálne alebo medzinárodné iniciatívy spolupráce, napríklad v kontexte NATO, slúžiace bezpečnostným a obranným záujmom Únie.

(16)  Podpora inovácie a technologického vývoja v obrannom priemysle Únie by mala umožniť udržanie a rozvoj zručností a know-how obranného priemyslu Únie a mala by prispievať k posilneniu jeho technologickej a priemyselnej autonómie. Takisto by sa mala uskutočňovať spôsobom, ktorý je v súlade s bezpečnostnými záujmami Únie. Z tohto dôvodu by kritériom na vyhodnotenie návrhov mal byť prínos činnosti pre dané záujmy a pre priority obrannej spôsobilosti, ktoré spoločne odsúhlasili členské štáty. Spoločné priority obrannej spôsobilosti sa v rámci Únie vymedzujú najmä prostredníctvom plánu rozvoja spôsobilostí. Iné procesy v Únii, napríklad koordinované výročné preskúmanie v oblasti obrany (CARD) a stála štruktúrovaná spolupráca, podporia vykonávanie príslušných priorít prostredníctvom posilnenej spolupráce. Ak je to vhodné, možno vziať do úvahy aj regionálne alebo medzinárodné iniciatívy spolupráce, napríklad v kontexte NATO, slúžiace bezpečnostným a obranným záujmom Únie.

Pozmeňujúci návrh    8

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 18

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(18)  Financované činnosti by mali byť orientované na trh a na dopyt, aby sa zabezpečil ich prínos pre konkurencieschopnosť európskeho obranného priemyslu. Preto by sa v rámci kritérií na vyhodnotenie ponúk mala zohľadniť skutočnosť, že sa členské štáty už zaviazali, že budú spoločne vyrábať a obstarávať konečný produkt alebo technológiu, a to pokiaľ možno koordinovane.

(18)  Financované činnosti by mali byť orientované na trh a na dopyt, a to aj v prípade technológií dvojakého použitia, aby sa zabezpečil ich prínos pre konkurencieschopnosť európskeho obranného priemyslu. Preto by sa v rámci kritérií na vyhodnotenie ponúk mala zohľadniť skutočnosť, že sa členské štáty už zaviazali, že budú spoločne vyrábať a obstarávať konečný produkt alebo technológiu, a to pokiaľ možno koordinovane.

Pozmeňujúci návrh    9

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 19

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(19)  Finančná pomoc Únie v rámci programu by nemala presiahnuť 20 % celkových oprávnených nákladov na činnosť, pokiaľ ide o vytváranie prototypov, čo je často najnákladnejšia činnosť vo fáze vývoja. Celková suma oprávnených nákladov by však mala byť pokrytá, pokiaľ ide o ostatné činnosti vo fáze vývoja.

(19)  Finančná pomoc Únie v rámci programu by nemala presiahnuť 20 % celkových nákladov na činnosti súvisiace s vytváraním prototypov. Celková suma oprávnených nákladov by však mala byť pokrytá, pokiaľ ide o ostatné činnosti vo fáze vývoja.

Pozmeňujúci návrh    10

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 20

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(20)  Keďže podpora Únie je zameraná na posilnenie konkurencieschopnosti sektora a týka sa len konkrétnej fázy vývoja, Komisia by nemala mať vlastnícke práva alebo práva duševného vlastníctva vo vzťahu k produktom alebo technológiám, ktoré sú výsledkom financovaných činností. To, ktorý model práv duševného vlastníctva sa bude uplatňovať, zmluvne vymedzia príjemcovia.

(20)  Keďže podpora Únie je zameraná na posilnenie konkurencieschopnosti sektora a týka sa len konkrétnej fázy vývoja, Komisia by nemala mať vlastnícke práva alebo práva duševného vlastníctva vo vzťahu k produktom alebo technológiám, ktoré sú výsledkom financovaných činností. To, ktorý model práv duševného vlastníctva sa bude uplatňovať, zmluvne vymedzia príjemcovia, a to v súlade s vnútroštátnym právom.

Pozmeňujúci návrh    11

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 21

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(21)  Komisia by mala vytvoriť viacročný pracovný program v súlade s cieľmi programu. Pri zostavovaní pracovného programu by mal Komisii pomáhať výbor členských štátov (ďalej len „programový výbor“). Vzhľadom na to, že politika Únie v oblasti malých a stredných podnikov (MSP) je kľúčová na zabezpečenie hospodárskeho rastu, inovácií, vytvárania pracovných miest a sociálnej integrácie v Únii, a na skutočnosť, že podporované činnosti si zvyčajne vyžadujú nadnárodnú spoluprácu, je dôležité, aby sa v pracovnom programe zohľadňovala a umožňovala cezhraničná účasť MSP a aby sa preto časť celkového rozpočtu využila na túto činnosť.

(21)  Komisia by mala vytvoriť viacročný pracovný program v súlade s cieľmi programu. Pri zostavovaní pracovného programu by mal Komisii pomáhať výbor členských štátov (ďalej len „programový výbor“). Vzhľadom na to, že politika Únie v oblasti malých a stredných podnikov (MSP) je kľúčová na zabezpečenie hospodárskeho rastu, inovácií, vytvárania pracovných miest a sociálnej integrácie v Únii, a na skutočnosť, že podporované činnosti si zvyčajne vyžadujú nadnárodnú spoluprácu, je dôležité, aby sa v pracovnom programe zohľadňovala a umožňovala cezhraničná účasť MSP a aby sa preto pevne určená časť celkového rozpočtu vo výške aspoň 20 % využila na túto činnosť.

Pozmeňujúci návrh    12

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 22 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(22a)  Európskemu parlamentu by sa vo výbore členských štátov mal udeliť štatút pozorovateľa.

Pozmeňujúci návrh    13

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 25

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(25)  Komisia by mala na konci programu vypracovať správu o vykonávaní, pričom preverí finančné činnosti z hľadiska výsledkov finančného plnenia a podľa možnosti aj z hľadiska vplyvu. V tejto správe by sa mala analyzovať aj cezhraničná účasť MSP na projektoch v rámci programu, ako aj účasť MSP na globálnom hodnotovom reťazci,

(25)  Komisia by mala na konci programu vypracovať správu o vykonávaní, pričom preverí finančné činnosti z hľadiska výsledkov finančného plnenia a podľa možnosti aj z hľadiska vplyvu. V tejto správe by sa mala analyzovať aj cezhraničná účasť MSP na projektoch v rámci programu, ako aj účasť MSP na globálnom hodnotovom reťazci. Okrem toho by Komisia mala vypracovať priebežnú správu o vykonávaní, ktorej závery by spoluzákonodarcovia mali mať k dispozícii v dostatočnom predstihu pred konečným prijatím legislatívneho aktu na pokračovanie programu rozvoja obranného priemyslu, ktorý sa má vytvoriť v rámci budúceho VFR.

Pozmeňujúci návrh    14

Návrh nariadenia

Článok 2 – odsek 1 – písmeno a

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a)  podporovať konkurencieschopnosť a inovačnú kapacitu obranného priemyslu Únie prostredníctvom podpory činností vo fáze vývoja;

a)  posilňovať technologickú a priemyselnú nezávislosť Únie a konkurencieschopnosť a inovačnú schopnosť jej obranného priemyslu, prostredníctvom podpory činností vo fáze vývoja;

Pozmeňujúci návrh    15

Návrh nariadenia

Článok 2 – odsek 1 – písmeno b

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

b)  podporovať a podnecovať spoluprácu medzi podnikmi vrátane malýchstredných podnikov vo vývoji technológií alebo produktov v súlade s prioritami obrannej spôsobilosti, ktoré spoločne odsúhlasili členské štáty v rámci Únie;

b)  podporovať a podnecovať spoluprácu medzi podnikmi vrátane MSPspoločností so strednou trhovou kapitalizáciou vo vývoji technológií alebo produktov v súlade s prioritami obrannej spôsobilosti, ktoré spoločne odsúhlasili členské štáty, a to podporou kompatibility, interoperability a normalizácie, najmä vymedzením príslušných spoločných technických špecifikácií;

Pozmeňujúci návrh    16

Návrh nariadenia

Článok 3 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Suma na vykonávanie programu na obdobie 2019 – 2020 sa stanovuje na 500 miliónov EUR v bežných cenách.

Suma na vykonávanie programu na obdobie 2019 – 2020 sa stanovuje na 500 miliónov EUR v bežných cenách, ktoré sa budú čerpať výlučne z nepridelených rezerv v rámci stropných hodnôt viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 a/alebo prostredníctvom mobilizácie príslušných osobitných nástrojov VFR.

Pozmeňujúci návrh    17

Návrh nariadenia

Článok 7 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  Príjemcami pomoci sú podniky so sídlom v Únii, v ktorých členské štáty a/alebo štátni príslušníci členských štátov vlastnia viac ako 50 % podniku a majú nad ním faktickú kontrolu v zmysle článku 6 ods. 3, priamo alebo nepriamo, prostredníctvom jedného alebo viacerých sprostredkovateľských podnikov. Okrem toho infraštruktúra, zariadenia, majetok a zdroje používané účastníkmi vrátane subdodávateľov a iných tretích strán pri činnostiach financovaných v rámci programu sa počas celého obdobia trvania činnosti nesmú nachádzať na území štátu, ktorý nie je členským štátom.

1.  Príjemcami a ich subdodávateľmi sú podniky so sídlom v Únii, v ktorých členské štáty a/alebo štátni príslušníci členských štátov vlastnia viac ako 50 % podniku a majú nad ním faktickú kontrolu v zmysle článku 6 ods. 3, či už priamo alebo nepriamo prostredníctvom jedného alebo viacerých sprostredkovateľských podnikov. Okrem toho celá infraštruktúra, všetky zariadenia, všetok majetok a všetky zdroje používané účastníkmi vrátane subdodávateľov a iných tretích strán pri činnostiach financovaných v rámci programu sa počas celého obdobia trvania činnosti nachádzajú na území Únie. Použitie týchto infraštruktúr, zariadení, majetku a zdrojov nepodlieha žiadnej kontrole ani žiadnemu obmedzeniu zo strany tretej krajiny alebo subjektu so sídlom mimo EÚ.

Pozmeňujúci návrh    18

Návrh nariadenia

Článok 9 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  Ak sa finančná pomoc Únie poskytuje prostredníctvom grantu, členovia akéhokoľvek konzorcia, ktorí sa chcú zúčastniť na činnosti, vymenujú jedného zo svojich členov za koordinátora, ktorý sa uvedie v dohode o grante. Koordinátor je hlavnou kontaktnou osobou vo vzťahu medzi členmi konzorcia a Komisiou alebo príslušným financujúcim subjektom, pokiaľ sa v dohode o grante nestanoví inak alebo nenastane prípad, že si neplní svoje povinnosti stanovené v dohode o grante.

1.  Ak sa finančná pomoc Únie poskytuje prostredníctvom grantu, členovia akéhokoľvek konzorcia, ktorí sa chcú zúčastniť na činnosti, vymenujú jedného zo svojich členov za koordinátora, ktorý sa uvedie v dohode o grante. Koordinátor je hlavnou kontaktnou osobou vo vzťahu medzi členmi konzorcia a Komisiou alebo príslušným financujúcim subjektom, pokiaľ sa v dohode o grante nestanoví inak alebo nenastane prípad, že si neplní svoje povinnosti stanovené v dohode o grante. Finančná pomoc Únie môže mať aj podobu finančného nástroja alebo verejného obstarávania.

Pozmeňujúci návrh    19

Návrh nariadenia

Článok 10 – odsek 1 – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Činnosti navrhované na financovanie v rámci programu sa hodnotia na základe týchto kumulatívnych kritérií:

Činnosti navrhované na financovanie v rámci programu sa hodnotia so zreteľom na ciele stanovené v článku 2 a na základe týchto kumulatívnych kritérií:

Pozmeňujúci návrh    20

Návrh nariadenia

Článok 10 – odsek 1 – písmeno a

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a)  excelentnosť;

a)  technologická a priemyselná excelentnosť;

Pozmeňujúci návrh    21

Návrh nariadenia

Článok 10 – odsek 1 – písmeno b a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

ba)  počet členských štátov zapojených do projektu; a

Pozmeňujúci návrh    22

Návrh nariadenia

Článok 10 – odsek 1 – písmeno c

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

c)  prínos pre bezpečnostné a obranné záujmy Únie posilnením obranných technológií, ktoré prispievajú k vykonávaniu priorít obrannej spôsobilosti, ktoré spoločne odsúhlasili členské štáty v rámci Únie; a

c)  prínos pre bezpečnostné a obranné záujmy Únie posilnením obranných technológií, ktoré prispievajú k vykonávaniu priorít obrannej spôsobilosti, ktoré spoločne odsúhlasili členské štáty v rámci Únie ako súčasť plánu rozvoja kapacít alebo koordinovaného ročného preskúmania v oblasti obrany; a

Pozmeňujúci návrh    23

Návrh nariadenia

Článok 10 – odsek 1 – písmeno d

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

d)  životaschopnosť, ktorú príjemcovia preukazujú najmä tým, že dokážu, že zostávajúce náklady na oprávnené činnosti sú pokryté inými finančnými prostriedkami, napríklad príspevkami členských štátov; a

d)  životaschopnosť, ktorú príjemcovia preukazujú najmä tým, že dokážu, že zostávajúce náklady na oprávnené činnosti sú pokryté inými finančnými prostriedkami, napríklad príspevkami členských štátov a dvojakým využitím vyvíjaných technológií; a

Pozmeňujúci návrh    24

Návrh nariadenia

Článok 13 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.  V pracovnom programe sa uvedú podrobné kategórie projektov, ktoré sa majú financovať v rámci programu.

2.  V pracovnom programe sa uvedú podrobné kategórie projektov, ktoré sa majú financovať v rámci programu, a stanoví sa v ňom aspoň jedna kategória projektov, ktorá je osobitne určená MSP.

Pozmeňujúci návrh    25

Návrh nariadenia

Článok 13 – odsek 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3.  V pracovnom programe sa zabezpečí, že náležitá časť celkového rozpočtu sa využije v prospech činností umožňujúcich cezhraničnú účasť MSP.

3.  V pracovnom programe sa zabezpečí, aby sa aspoň 20 % celkového rozpočtu využilo v prospech činností uľahčujúcich spoluprácu medzi MSP z viacerých členských štátov.

Pozmeňujúci návrh    26

Návrh nariadenia

Článok 14 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.  Návrhy predložené na základe výzvy na predkladanie návrhov vyhodnotí Komisia s pomocou nezávislých expertov na základe kritérií na vyhodnotenie návrhov uvedených v článku 10.

2.  Návrhy predložené na základe výzvy na predkladanie návrhov vyhodnotí Komisia s pomocou nezávislých národných expertov na základe kritérií na vyhodnotenie návrhov uvedených v článku 10.

Pozmeňujúci návrh    27

Návrh nariadenia

Článok 16 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Európska obranná agentúra bude prizvaná ako pozorovateľ.

1.  Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Európska obranná agentúra a Európsky parlament sú prizvaní ako pozorovatelia.

Pozmeňujúci návrh    28

Návrh nariadenia

Článok 17 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  Komisia bude pravidelne monitorovať vykonávanie programu a každoročne bude podávať správu o dosiahnutom pokroku v súlade s článkom 38 ods. 3 písm. e) nariadenia č. 966/2012. Na tento účel Komisia zavedie potrebné opatrenia na monitorovanie.

1.  Komisia bude pravidelne monitorovať a vyhodnocovať vykonávanie programu a každoročne bude podávať správu o dosiahnutom pokroku v súlade s článkom 38 ods. 3 písm. e) nariadenia č. 966/2012. Na tento účel Komisia zavedie potrebné opatrenia na monitorovanie.

Pozmeňujúci návrh    29

Návrh nariadenia

Článok 17 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.  Komisia s cieľom podporiť vyššiu efektívnosť a účinnosť budúcich politických opatrení Únie vypracuje retrospektívnu hodnotiacu správu a odošle ju Európskemu parlamentu a Rade. V správe, ktorá bude vychádzať z relevantných konzultácií s členskými štátmi a hlavnými zainteresovanými stranami, sa bude posudzovať predovšetkým pokrok pri dosahovaní cieľov stanovených v článku 2. Bude sa v nej analyzovať aj cezhraničná účasť MSP na projektoch vykonávaných v rámci programu, ako aj účasť MSP na globálnom hodnotovom reťazci.

2.  Komisia s cieľom podporiť vyššiu efektívnosť a účinnosť budúcich politických opatrení Únie vypracuje retrospektívnu hodnotiacu správu a odošle ju Európskemu parlamentu a Rade. V správe, ktorá bude vychádzať z relevantných konzultácií s členskými štátmi a hlavnými zainteresovanými stranami, sa bude posudzovať predovšetkým pokrok pri dosahovaní cieľov stanovených v článku 2. Bude sa v nej analyzovať aj cezhraničná účasť MSP na projektoch vykonávaných v rámci programu, ako aj účasť MSP na globálnom hodnotovom reťazci. Ďalej posúdi vplyv na vývoz zbraní využívajúcich tento program.

Pozmeňujúci návrh    30

Návrh nariadenia

Článok 17 – odsek 2 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

2a.  Komisia v dostatočnom predstihu pred skončením tohto programu predloží v prípade potreby legislatívny návrh na pokračovanie programu rozvoja obranného priemyslu spolu s primeranými finančnými prostriedkami v rámci nového viacročného finančného rámca. Pred konečným prijatím legislatívneho aktu spoluzákonodarcovia majú k dispozícii zistenia priebežnej správy o vykonávaní, ktorú Komisia vypracuje na tento účel.

Pozmeňujúci návrh    31

Návrh nariadenia

Článok 18 – odsek 1 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

1a.  Z programu sa financujú subjekty, ktoré dodržiavajú príslušné právne predpisy Európskej únie a normy prijaté na medzinárodnej a európskej úrovni, a teda nepodporujú podľa tohto nariadenia projekty, ktoré prispievajú k praniu špinavých peňazí, financovaniu terorizmu, daňovým podvodom a daňovým únikom.

POSTUP VÝBORU POŽIADANÉHO O STANOVISKO

Názov

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje Program rozvoja európskeho obranného priemyslu zameraný na podporu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity obranného priemyslu EÚ

Referenčné čísla

COM(2017)0294 – C8-0180/2017 – 2017/0125(COD)

Gestorský výbor

       dátum oznámenia na schôdzi

ITRE

15.6.2017

 

 

 

Výbor požiadaný o stanovisko

       dátum oznámenia na schôdzi

BUDG

15.6.2017

Postup pridružených výborov – dátum oznámenia na schôdzi

5.10.2017

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko

       dátum vymenovania

Esteban González Pons

14.7.2017

Dátum prijatia

24.1.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

23

10

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nedzhmi Ali, Jean Arthuis, Richard Ashworth, Gérard Deprez, Manuel dos Santos, André Elissen, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazabal Rubial, Jens Geier, Ingeborg Gräßle, Monika Hohlmeier, John Howarth, Zbigniew Kuźmiuk, Siegfried Mureşan, Liadh Ní Riada, Jan Olbrycht, Răzvan Popa, Paul Rübig, Petri Sarvamaa, Patricija Šulin, Eleftherios Synadinos, Indrek Tarand, Isabelle Thomas, Inese Vaidere, Monika Vana, Tiemo Wölken

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Xabier Benito Ziluaga, Ivana Maletić, Stanisław Ożóg, Ivan Štefanec

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Rosa Estaràs Ferragut, Heidi Hautala, Dietmar Köster, Monika Smolková

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

23

+

ALDE

Nedzhmi Ali, Jean Arthuis, Gérard Deprez

ECR

Zbigniew Kuźmiuk, Stanisław Ożóg

PPE

Rosa Estaràs Ferragut, José Manuel Fernandes, Ingeborg Gräßle, Monika Hohlmeier, Ivana Maletić, Siegfried Mureşan, Jan Olbrycht, Paul Rübig, Petri Sarvamaa, Ivan Štefanec, Patricija Šulin, Inese Vaidere

S&D

Eider Gardiazabal Rubial, Răzvan Popa, Manuel dos Santos, Monika Smolková, Isabelle Thomas

VERTS/ALE

Indrek Tarand

10

-

ENF

André Elissen

GUE/NGL

Xabier Benito Ziluaga, Liadh Ní Riada

NI

Eleftherios Synadinos

S&D

Jens Geier, John Howarth, Dietmar Köster, Tiemo Wölken

VERTS/ALE

Heidi Hautala, Monika Vana

1

0

ECR

Richard Ashworth

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (24.1.2018)

pre Výbor pre priemysel, výskum a energetiku

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje Program rozvoja európskeho obranného priemyslu zameraný na podporu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity obranného priemyslu EÚ

(COM(2017)0294 – C8-0180/2017 – 2017/0125(COD))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Anneleen Van Bossuyt

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

Kontext a návrh Komisie

Európska rada uvítala akčný plán Komisie v oblasti európskej obrany prijatý v novembri 2016 a vyzvala Komisiu, aby v prvej polovici roku 2017 predložila návrhy. Hlavným návrhom akčného plánu v oblasti európskej obrany je zriadiť európsky obranný fond na podporu investícií do spoločného výskumu a spoločného vývoja obranného vybavenia a technológií. Fond tvoria dve odlišné, ale vzájomne sa dopĺňajúce okná, t. j. okno výskumu a okno spôsobilostí.

Tento návrh Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu patrí do okna spôsobilostí, ktorého cieľom je prispieť k inovačnej kapacite európskeho obranného priemyslu a k jeho konkurencieschopnosti, v období od 1. januára 2019 do 31. decembra 2020.

Podľa návrhu Komisie: príjemcami budú podniky so sídlom v Únii; Únia poskytne finančnú pomoc, najmä v podobe grantov; oprávnené činnosti by sa mali vykonávať na základe spolupráce najmenej troch podnikov, ktoré majú sídlo aspoň vo dvoch členských štátoch; navrhovaná miera financovania sa obmedzí na 20 % celkových nákladov na činnosť, pokiaľ ide o vytváranie prototypov, príjemcovia vykonávajúci činnosť v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) budú mať nárok na zvýšenie finančného krytia; navrhovaný rozpočet programu bude 500 miliónov eur. Navrhované nariadenie zahŕňa opatrenia týkajúce sa obranného priemyslu Únie a Komisia využíva článok 173 (priemyselná politika) Zmluvy o fungovaní Európskej únie ako jeho právny základ.

Stanovisko spravodajkyne výboru IMCO

Spravodajkyňa v zásade víta návrh Komisie. Aj keď je prvoradým cieľom podporiť konkurencieschopnosť obranného priemyslu, a to aj z hľadiska vnútorného trhu, takýto nástroj je možné podporiť. Napriek skutočnosti, že súčasné nástroje vnútorného trhu ponúkajú riešenia na účinnú spoluprácu medzi členskými štátmi a na využívanie úspor z rozsahu, roztrieštenosť obranného priemyslu pretrváva; Spravodajkyňa je preto presvedčená, že dodatočné opatrenia, ako napríklad cielené financovanie zo strany EÚ, by mohli prispieť k otvoreniu možností projektov rozvoja spolupráce, ktoré by sa inak nezačali, a k vytvoreniu základov pre postupné začleňovanie európskeho trhu do tohto sektora.

Súčasne, a v rozsahu, v akom budú vynaložené finančné prostriedky Únie, je pre spravodajkyňu dôležité, aby sa napriek špecifikám odvetvia obrany zaručila najvyššia úroveň transparentnosti a aby program zostal čo najviac otvorený.

Na základe toho je spravodajkyňa presvedčená, že návrh by bolo možné zlepšiť, a svojimi pozmeňujúcimi návrhmi sa snažila riešiť tieto otázky:

•zvýšiť požadovanú účasť podnikov a členských štátov z troch na osem a z dvoch na šesť; Komisiou navrhované požiadavky účasti stanovujú nízke prahové hodnoty, a to spôsobom, ktorý nemôže skutočne odôvodniť podporu Únie. Financované projekty by mali prakticky podporovať európsku spoluprácu, a to je možné dosiahnuť len vtedy, ak sa zvýšia prahové hodnoty účasti,

•lepšie prepojiť ciele programu s kritériami na vyhodnotenie návrhov, ako aj s požiadavkami na hodnotenie/podávanie správ,

•objasniť kritériá na vyhodnotenie návrhov týkajúcich sa záväzku členských štátov, že obstarávanie zrealizujú spoločne, s cieľom zabezpečiť, aby nevznikli nijaké pochybnosti o rozsahu, v akom sa uplatňuje smernica 2009/81/ES o verejnom obstarávaní v oblasti obrany,

•v prípade potreby umožniť účasť podnikov so sídlom v tretej krajine pod podmienkou, že to stanovuje pracovný program; týmto spôsobom by boli oprávnené aj významné projekty, ktoré slúžia cieľom programu a vyžadujú účasť podniku tretej krajiny; v tejto súvislosti môže byť obozretnejšie využiť prístup týkajúci sa práv duševného vlastníctva,

•  umožniť (pravidlom by malo byť zintenzívnenie spolupráce európskych podnikov) určitú mieru flexibility vo výnimočných odôvodnených prípadoch, pokiaľ ide o počet účastníkov, druh účastníka a sídlo,

•  stimulovať zintenzívnenie spolupráce (vysoký počet účastníkov a členských štátov) a výraznú účasť MSP pridaním príslušných kritérií na vyhodnotenie ponúk,

•  znížiť maximálny finančný príspevok na iné opatrenia, ako je vytváranie prototypov, na maximálnu výšku 50 %, a zvýšiť ho na 100 %, pokiaľ tieto opatrenia prijímajú MSP,

•  zrušiť dodatočnú finančnú podporu (10 %) na projekty PESCO s cieľom byť nediskriminačný a podnietiť novú spoluprácu členských štátov,

•  požadovať výročné hodnotenie a podávanie správ pre tento dvojročný program, najmä vzhľadom na to, že sa považuje za pilotný pre ďalší viacročný program, a na to, že pre tento návrh nebolo uskutočnené nijaké komplexné posúdenie vplyvu,

•  znížiť rozpočet programu z 500 miliónov na 355 miliónov EUR. Podľa Komisie sa využije 145 miliónov EUR z úspešného programu NPE, v rámci ktorého sa uskutočňujú investície okrem iného do opatrení s rozhodujúcim významom pre podporu digitalizácie.

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre priemysel, výskum a energetiku, aby ako gestorský výbor vzal do úvahy tieto pozmeňujúce návrhy:

Pozmeňujúci návrh    1

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(1)  V akčnom pláne v oblasti európskej obrany, prijatom 30. novembra 2016, sa Komisia zaviazala dopĺňať, využívať a konsolidovať snahy o spoluprácu členských štátov pri rozvoji obranných spôsobilostí, aby bola schopná reagovať na bezpečnostné výzvy a zároveň podporovať konkurencieschopný a inovačný európsky obranný priemysel. Navrhla predovšetkým zriadiť európsky obranný fond na podporu investícií do spoločného výskumu a spoločného vývoja obranného vybavenia a technológií. Tento fond by podporoval spoluprácu počas celého cyklu vývoja obranných produktov a technológií.

(1)  V akčnom pláne v oblasti európskej obrany, prijatom 30. novembra 2016, sa Komisia zaviazala dopĺňať, využívať a konsolidovať snahy o spoluprácu členských štátov pri rozvoji obranných spôsobilostí, aby bola schopná reagovať na bezpečnostné výzvy a zároveň podporovať konkurencieschopný a inovačný európsky obranný priemysel a vytvoriť integrovanejší trh v oblasti obrany v Európe, ktorý súčasne a za prijateľnú cenu zohľadňuje rôzne bezpečnostné potreby členských štátov. Navrhla predovšetkým zriadiť európsky obranný fond na podporu investícií do spoločného výskumu a spoločného vývoja obranného vybavenia a technológií. Tento fond by podporoval spoluprácu počas celého cyklu vývoja obranných produktov a technológií. Mal by dopĺňať národné rozpočty na obranu a slúžiť na povzbudenie členských štátov, aby viac investovali do obrany.

Pozmeňujúci návrh    2

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(2)  Aby sa prispelo k zvýšeniu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity obranného priemyslu Únie, mal by sa ustanoviť európsky program rozvoja obranného priemyslu (ďalej len „program“). Program by mal byť zameraný na posilnenie konkurencieschopnosti obranného priemyslu Únie, okrem iného kybernetickej obrany, a to podporou spolupráce medzi podnikmi vo fáze vývoja obranných produktov a technológií. Fáza vývoja, ktorá nasleduje po fáze výskumu a technológie, zahŕňa značné riziká a náklady, ktoré bránia ďalšiemu využívaniu výsledkov výskumu a nepriaznivo ovplyvňujú konkurencieschopnosť obranného priemyslu Únie. Podporovaním fázy vývoja by program prispel k lepšiemu využívaniu výsledkov výskumu v oblasti obrany, pomohol by užšie prepojiť výskum s výrobou, ako aj podporiť inovácie každého druhu. Program by mal dopĺňať činnosti vykonávané v súlade s článkom 182 ZFEÚ a nezahŕňa výrobu obranných produktov a technológií.

(2)  Aby sa prispelo k zvýšeniu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity obranného priemyslu Únie a konsolidovala strategická autonómia Únie, mal by sa ustanoviť Program rozvoja európskeho obranného priemyslu (ďalej len „program“). Program by mal byť zameraný na posilnenie konkurencieschopnosti a výkonnosti obranného priemyslu Únie, okrem iného priemyslu kybernetickej obrany so zreteľom na vývoj týkajúci sa rýchlosti a sofistikovanosti kybernetických útokov, a to podporou spolupráce medzi podnikmi vo fáze vývoja obranných produktov a technológií. Fáza vývoja, ktorá nasleduje po fáze výskumu a technológie, zahŕňa značné riziká a náklady, ktoré bránia ďalšiemu využívaniu výsledkov výskumu a nepriaznivo ovplyvňujú konkurencieschopnosť obranného priemyslu Únie. Podporovaním fázy vývoja by program prispel k lepšiemu využívaniu výsledkov výskumu v oblasti obrany, pomohol by užšie prepojiť výskum s výrobou, ako aj podporiť inovácie každého druhu. Program by mal dopĺňať činnosti vykonávané v súlade s článkom 182 ZFEÚ a nezahŕňa výrobu obranných produktov a technológií.

Pozmeňujúci návrh    3

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(3)  Program by mal podporovať spoluprácu medzi podnikmi pri vývoji obranných produktov a technológií, aby sa v obrannom priemysle lepšie využívali úspory z rozsahu.

(3)  Roztrieštenosť európskych trhov v oblasti obrany a nízky počet projektov spolupráce v oblasti obrany medzi členskými štátmi vedie k zbytočnému zdvojeniu spôsobilostí a výdavkov. Aby sa v obrannom priemysle lepšie využívali úspory z rozsahu a posilnil jednotný trh v oblasti obrany, program by mal podporovať spoluprácu medzi podnikmi pri vývoji obranných produktov a technológií, a to na úrovni hlavných zadávateľov a dodávateľov, ak boli určené spoločne odsúhlasené požiadavky na spôsobilosť a ak sa vyriešila nedostatočná interoperabilita a technologické nedostatky. Mala by sa tým zlepšiť aj efektivita jednotného trhu sektore obrany, ktorá by členským štátom v konečnom dôsledku priniesla lepšie zhodnotenie finančných prostriedkov.

Pozmeňujúci návrh    4

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 4 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(4a)  Rozpočet programu by nemal negatívne ovplyvňovať vykonávanie programov, z ktorých sa uskutočňujú presuny, a preto by mal byť financovaný predovšetkým z celkovej rezervy na záväzky, celkovej rezervy na platby a nástroja flexibility.

Pozmeňujúci návrh    5

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 5 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(5a)  V súlade s cieľom posilnenia strategickej autonómie Únie, keď sa prostredníctvom programu poskytuje finančná podpora Únie, by sa mali uprednostniť výrobky a technológie vyvinuté v rámci programu, ak majú členské štáty v úmysle nadobudnúť výrobky alebo technológie dostupné na európskom trhu.

Pozmeňujúci návrh    6

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 7

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(7)  Vzhľadom na špecifiká tohto sektora sa v praxi nespustí žiaden projekt spolupráce medzi podnikmi v prípade, ak členské štáty najprv neodsúhlasia podporu takýchto projektov. Po stanovení spoločných priorít obrannej spôsobilosti na úrovni Únie a po zohľadnení prípadných iniciatív spolupráce na regionálnej úrovni členské štáty určia a konsolidujú vojenské požiadavky a vymedzia technické špecifikácie projektu. Môžu takisto vymenovať projektového manažéra, ktorý bude zodpovedný za vedenie práce súvisiacej s vývojom projektu spolupráce.

(7)  Vzhľadom na špecifiká tohto sektora sa v praxi nespustí žiaden projekt spolupráce medzi podnikmi v prípade, ak členské štáty najprv neodsúhlasia podporu takýchto projektov. Po stanovení spoločných priorít obrannej spôsobilosti v kontexte spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce na úrovni Únie a tiež po zohľadnení prípadných iniciatív spolupráce na regionálnej úrovni členské štáty určia a konsolidujú požiadavky v oblasti obrany a vymedzia technické špecifikácie projektu.

Pozmeňujúci návrh    7

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 10

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(10)  Keďže cieľom programu je podporiť konkurencieschopnosť obranného priemyslu Únie odstránením rizík vo fáze vývoja projektov spolupráce, možnosť využívať prostriedky programu by mali dostať činnosti súvisiace s vývojom obranných produktov alebo technológií, teda napríklad činnosti ako vymedzenie spoločných technických špecifikácií, návrh, vytváranie prototypov, skúšanie, kvalifikácia, certifikácia, ako aj štúdie uskutočniteľnosti a iné podporné opatrenia. To sa vzťahovať aj na modernizáciu existujúcich obranných produktov a technológií.

(10)  Keďže cieľom programu je podporiť konkurencieschopnosť a integráciu obranného priemyslu Únie znášaním niektorých rizík vo fáze vývoja projektov spolupráce, možnosť využívať prostriedky programu by mali dostať činnosti súvisiace s vývojom obranných produktov alebo technológií, teda napríklad činnosti ako vymedzenie spoločných technických špecifikácií a noriem, návrh, vytváranie prototypov, skúšanie, kvalifikácia, certifikácia, ako aj štúdie uskutočniteľnosti a iné podporné opatrenia. To by sa malo vzťahovať aj na výrazný rozvoj existujúcich obranných produktov a technológií.

Pozmeňujúci návrh    8

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 11

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(11)  Vzhľadom na to, že program sa zameriava predovšetkým na posilnenie spolupráce medzi podnikmi v členských štátoch, činnosť by mala byť oprávnená na financovanie v rámci programu len vtedy, ak sa uskutoční v rámci spolupráce najmenej troch podnikov v najmenej dvoch rôznych členských štátoch.

(11)  Vzhľadom na to, že program sa zameriava predovšetkým na posilnenie spolupráce medzi verejnými alebo súkromnými podnikmi v členských štátoch, činnosť by mala byť oprávnená na financovanie v rámci programu len vtedy, ak sa uskutoční v rámci spolupráce najmenej troch podnikov v najmenej troch rôznych členských štátoch.

Pozmeňujúci návrh    9

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 12

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(12)  Cezhraničnej spolupráci v oblasti vývoja obranných produktov a technológií často bránili ťažkosti pri schvaľovaní spoločných technických špecifikácií. Chýbajúce alebo obmedzené spoločné technické špecifikácie viedli k vyššej zložitosti, oneskoreniam a vyšším nákladom vo fáze vývoja. Dohoda o spoločných technických špecifikáciách by mala byť podmienkou podpory Únie v rámci tohto programu. Činnosti zamerané na podporu vytvorenia spoločného vymedzenia technických špecifikácií by takisto mali byť oprávnené na podporu v rámci programu.

(12)  Cezhraničnej spolupráci v oblasti vývoja obranných produktov a technológií často bránili ťažkosti pri schvaľovaní spoločných technických špecifikácií alebo noriem a pri podpore interoperability. Chýbajúce alebo obmedzené spoločné technické špecifikácie alebo normy viedli k vyššej zložitosti, oneskoreniam a neúmernému zvýšeniu nákladov vo fáze vývoja. Dohoda o spoločných technických špecifikáciách alebo normách by mala byť hlavnou podmienkou podpory Únie v rámci tohto programu. Činnosti zamerané na podporu vytvorenia spoločného vymedzenia technických špecifikácií alebo noriem by takisto mali byť oprávnené na podporu v rámci programu.

Pozmeňujúci návrh    10

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 13

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(13)  Keďže program sa zameriava na posilnenie konkurencieschopnosti obranného priemyslu Únie, nárok na podporu by mali mať len subjekty so sídlom v Únii, nad ktorými majú faktickú kontrolu členské štáty alebo ich štátni príslušníci. Okrem toho s cieľom zabezpečiť ochranu základných bezpečnostných záujmov Únie a jej členských štátov by infraštruktúra, zariadenia, majetok a zdroje, ktoré používajú príjemcovia a subdodávatelia pri činnostiach financovaných v rámci tohto programu, nemali byť umiestnené na území štátu, ktorý nie je členským štátom.

(13)  Keďže program sa zameriava na posilnenie účinnej spolupráce a konkurencieschopnosti obranného priemyslu Únie a na konsolidáciu strategickej autonómie Únie v oblasti obrany, nárok na finančnú podporu by mali mať len subjekty, ktoré majú sídlo v Únii rovnako ako svoje výkonné riadiace štruktúry. Podniky nachádzajúce sa v tretích krajinách by takisto mali mať možnosť zúčastňovať sa na projektoch na základe spolupráce s príjemcami, pokiaľ sa nachádzajú v tretej krajine uvedenej v pracovnom programe. Okrem toho s cieľom zabezpečiť ochranu základných obranných a bezpečnostných záujmov Únie a jej členských štátov by sa infraštruktúra, zariadenia a majetok, ktoré používajú príjemcovia a subdodávatelia pri činnostiach financovaných v rámci tohto programu, nemali nachádzať na území tretích krajín. Príjemcovia a ich subdodávatelia by nemali podliehať kontrole tretích krajín ani subjektov z tretích krajín, ak sa kontrola chápe tak, ako napríklad v rámci politiky hospodárskej súťaže.

Pozmeňujúci návrh    11

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 14

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(14)  Oprávnené činnosti vypracované v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce v inštitucionálnom rámci Únie by zabezpečili nepretržitú posilnenú spoluprácu medzi podnikmi v rôznych členských štátoch, čím by priamo prispievali k cieľom programu. Takéto projekty by preto mali byť oprávnené na zvýšenie miery financovania.

(14)  Oprávnené činnosti vypracované v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce v inštitucionálnom rámci Únie by zabezpečili nepretržitú posilnenú spoluprácu medzi podnikmi v rôznych členských štátoch, čím by účinne prispievali k cieľom programu. Takéto projekty by preto mali byť oprávnené na zvýšenie miery financovania.

Pozmeňujúci návrh    12

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 16

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(16)  Podpora inovácie a technologického vývoja v obrannom priemysle Únie by sa mala uskutočňovať spôsobom, ktorý je v súlade s bezpečnostnými záujmami Únie. Z tohto dôvodu by kritériom na vyhodnotenie návrhov mal byť prínos činnosti pre dané záujmy a pre priority obrannej spôsobilosti, ktoré spoločne odsúhlasili členské štáty. Spoločné priority obrannej spôsobilosti sa v rámci Únie vymedzujú najmä prostredníctvom plánu rozvoja spôsobilostí. Iné procesy v Únii, napríklad koordinované výročné preskúmanie v oblasti obrany (CARD) a stála štruktúrovaná spolupráca, podporia vykonávanie príslušných priorít prostredníctvom posilnenej spolupráce. Ak je to vhodné, možno vziať do úvahy aj regionálne alebo medzinárodné iniciatívy spolupráce, napríklad v kontexte NATO, slúžiace bezpečnostným a obranným záujmom Únie.

(16)  Podpora inovácie a technologického vývoja v obrannom priemysle Únie by sa mala uskutočňovať spôsobom, ktorý je v súlade s bezpečnostnými záujmami Únie a s medzinárodným právom. Z tohto dôvodu by kritériom na vyhodnotenie návrhov mal byť prínos činnosti pre dané záujmy a pre priority obrannej spôsobilosti, ktoré spoločne odsúhlasili členské štáty. Spoločné priority obrannej spôsobilosti sa v rámci Únie vymedzujú najmä prostredníctvom plánu rozvoja spôsobilostí. V akčnom pláne v oblasti európskej obrany, ktorý 30. novembra 2016 uverejnila Komisia, bola zdôraznená potreba dosiahnuť čo najväčšiu súčinnosť medzi civilnou a vojenskou sférou vrátane oblastí, ako sú vesmírna politika, kybernetická bezpečnosť, kybernetická obrana a námorná bezpečnosť. Iné procesy v Únii, napríklad koordinované výročné preskúmanie v oblasti obrany (CARD) a stála štruktúrovaná spolupráca, podporia vykonávanie príslušných priorít prostredníctvom posilnenej spolupráce. Ak je to vhodné, mali by sa vziať do úvahy aj regionálne alebo medzinárodné iniciatívy spolupráce, napríklad tie, ktoré boli realizované v kontexte NATO, slúžiace bezpečnostným a obranným záujmom Únie.

Pozmeňujúci návrh    13

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 18

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(18)  Financované činnosti by mali byť orientované na trh a na dopyt, aby sa zabezpečil ich prínos pre konkurencieschopnosť európskeho obranného priemyslu. Preto by sa v rámci kritérií na vyhodnotenie ponúk mala zohľadniť skutočnosť, že sa členské štáty už zaviazali, že budú spoločne vyrábať a obstarávať konečný produkt alebo technológiu, a to pokiaľ možno koordinovane.

(18)  Financované činnosti by mali byť orientované na trh a na dopyt, aby sa zabezpečil ich prínos pre konkurencieschopnosť a efektívnosť európskeho obranného priemyslu. Preto by sa v rámci kritérií na vyhodnotenie ponúk mala zohľadniť skutočnosť, že sa členské štáty už zaviazali, že budú spoločne vyvíjať, vyrábať alebo obstarávať konečný produkt alebo technológiu, a to pokiaľ možno koordinovane. Vo všetkých prípadoch by sa mali v plnej miere dodržiavať požiadavky smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES1a vrátane zásady transparentnosti a zásady nediskriminácie a výnimky by mali byť povolené len v súlade so striktne vymedzeným rámcom tejto smernice.

 

___________________

 

1aSmernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76).

Pozmeňujúci návrh    14

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 19

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(19)  Finančná pomoc Únie v rámci programu by nemala presiahnuť 20 % celkových oprávnených nákladov na činnosť, pokiaľ ide o vytváranie prototypov, čo je často najnákladnejšia činnosť vo fáze vývoja. Celková suma oprávnených nákladov by však mala byť pokrytá, pokiaľ ide o ostatné činnosti vo fáze vývoja.

(19)  Finančná pomoc Únie v rámci programu by nemala presiahnuť 50 % celkových oprávnených nákladov na činnosť, pokiaľ ide o vytváranie prototypov, čo je často najnákladnejšia činnosť vo fáze vývoja. Až 75% oprávnených nákladov by však mala pokrývať Únia v prípade ostatných činností vo fáze vývoja a 100 % v súvislosti s opatreniami, ktoré prijali MSP.

Pozmeňujúci návrh    15

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 19 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(19a)  Jednou z prekážok väčšej konkurencieschopnosti európskeho obranného priemyslu a jeho orientácie na trh je, že členské štáty alebo príslušné orgány sa v niektorých prípadoch rozhodli získať nové obranné produkty bez náležitého verejného obstarávania s cieľom zatajiť informácie o získaných produktoch, a to aj v prípadoch, keď je na to minimálny, prípadne žiadny dôvod. Táto situácia by sa preto mala analyzovať v rámci programu a mali by sa prijať vhodné opatrenia v záujme väčšej konkurencieschopnosti európskeho obranného priemyslu a jeho orientácie na trh bez dodatočných nákladov na program.

Pozmeňujúci návrh    16

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 21

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(21)  Komisia by mala vytvoriť viacročný pracovný program v súlade s cieľmi programu. Pri zostavovaní pracovného programu by mal Komisii pomáhať výbor členských štátov (ďalej len „programový výbor“). Vzhľadom na to, že politika Únie v oblasti malých a stredných podnikov (MSP) je kľúčová na zabezpečenie hospodárskeho rastu, inovácií, vytvárania pracovných miest a sociálnej integrácie v Únii, a na skutočnosť, že podporované činnosti si zvyčajne vyžadujú nadnárodnú spoluprácu, je dôležité, aby sa v pracovnom programe zohľadňovala a umožňovala cezhraničná účasť MSP a aby sa preto časť celkového rozpočtu využila na túto činnosť.

(21)  Komisia by mala vytvoriť dvojročný pracovný program v súlade s cieľmi programu. Pri zostavovaní pracovného programu by mal Komisii pomáhať výbor členských štátov (ďalej len „programový výbor“). Vzhľadom na to, že politika Únie v oblasti malých a stredných podnikov (MSP) je kľúčová na zabezpečenie hospodárskeho rastu, inovácií, vytvárania pracovných miest a sociálnej integrácie v Únii, a na skutočnosť, že podporované činnosti si zvyčajne vyžadujú nadnárodnú spoluprácu, je dôležité, aby sa v pracovnom programe zohľadňovala a umožňovala cezhraničná účasť MSP a aby sa preto časť celkového rozpočtu využila na túto činnosť, keďže MSP sú ústredným prvkom európskej obrannej priemyselnej základne a hodnotového reťazca. Zároveň sú aj najzraniteľnejšou časťou dodávateľského reťazca v oblasti obrany s ohľadom na prístup k novému kapitálu potrebnému na nové investície.

Pozmeňujúci návrh    17

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 22

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(22)  Európskej obrannej agentúre bude udelený štatút pozorovateľa vo výbore členských štátov, aby sa využili jej odborné znalosti v sektore obrany. Výboru členských štátov by mala pomáhať aj Európska služba pre vonkajšiu činnosť.

(22)  Európskej obrannej agentúre bude udelený štatút pozorovateľa v programovom výbore, aby sa využili jej odborné znalosti v sektore obrany. Programovému výboru by mala pomáhať aj Európska služba pre vonkajšiu činnosť.

Pozmeňujúci návrh    18

Návrh nariadenia

Odôvodnenie 25

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(25)  Komisia by mala na konci programu vypracovať správu o vykonávaní, pričom preverí finančné činnosti z hľadiska výsledkov finančného plnenia a podľa možnosti aj z hľadiska vplyvu. V tejto správe by sa mala analyzovať aj cezhraničná účasť MSP na projektoch v rámci programu, ako aj účasť MSP na globálnom hodnotovom reťazci.

(25)  Komisia by mala na konci každého roka programu vypracovať správu o vykonávaní a hodnotiacu správu, pričom preverí a vyhodnotí finančné činnosti z hľadiska výsledkov finančného plnenia a z hľadiska vplyvu. V tejto správe by sa mala analyzovať aj cezhraničná účasť MSP na projektoch v rámci programu, ako aj účasť MSP na globálnom hodnotovom reťazci. Ak sa účasť MSP považuje za nízku, Komisia by mala preskúmať dôvody tejto situácie a mala by bezodkladne navrhnúť primerané nové opatrenia, ktoré by MSP umožnili zvýšiť svoju účasť.

Pozmeňujúci návrh    19

Návrh nariadenia

Článok 2 – odsek 1 – písmeno a

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a)  podporovať konkurencieschopnosť a inovačnú kapacitu obranného priemyslu Únie prostredníctvom podpory činností vo fáze vývoja;

a)  podporovať konkurencieschopnosť a inovačnú kapacitu obranného priemyslu Únie prostredníctvom podpory cezhraničných činností vo fáze vývoja;

Pozmeňujúci návrh    20

Návrh nariadenia

Článok 2 – odsek 1 – písmeno b

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

b)  podporovať a podnecovať spoluprácu medzi podnikmi vrátane malých a stredných podnikov vo vývoji technológií alebo produktov v súlade s prioritami obrannej spôsobilosti, ktoré spoločne odsúhlasili členské štáty v rámci Únie;

b)  zintenzívniť, podporovať a podnecovať cezhraničnú spoluprácu medzi členskými štátmi a podnikmi s cieľom podporiť integrované opatrenia na jednotnom trhu v oblasti obrany, vrátane zapojenia malých a stredných podnikov, vo vývoji technológií alebo produktov v súlade s prioritami obrannej spôsobilosti, ktoré spoločne odsúhlasili členské štáty v rámci Únie, vrátane rozvoja spôsobilostí v oblasti kybernetickej obrany a riešení v oblasti kybernetickej bezpečnosti pre obranný priemysel a s cieľom predchádzať duplicite a podporovať interoperabilitu a štandardizáciu;

Pozmeňujúci návrh    21

Návrh nariadenia

Článok 2 – odsek 1 – písmeno c

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

c)  podporovať lepšie využívanie výsledkov výskumu a prispievať k zmenšovaniu rozdielov medzi výskumom a vývojom.

c)  podporovať lepšie využívanie výsledkov výskumu a prispievať k zmenšovaniu rozdielov medzi výskumom a vývojom v súlade s prioritami obrannej spôsobilosti v rámci Únie, na ktorých sa spoločne dohodli členské štáty v Únii;

Pozmeňujúci návrh    22

Návrh nariadenia

Článok 2 – odsek 1 – písmeno c a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

ca)  prispievať k strategickej autonómii Únie v oblasti obrany prostredníctvom podpory rozvoja autonómneho a konsolidovaného európskeho obranného priemyslu v rámci jednotného trhu, so zaručenou bezpečnosťou dodávok;

Pozmeňujúci návrh    23

Návrh nariadenia

Článok 2 – odsek 1 – písmeno c b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

ca)  podporovať rozvoj a získavanie nových zručností pre pracovníkov v odvetví obrany.

Pozmeňujúci návrh    24

Návrh nariadenia

Článok 3 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Suma na vykonávanie programu na obdobie 2019 – 2020 sa stanovuje na 500 miliónov EUR v bežných cenách.

Suma na vykonávanie programu na obdobie 2019 – 2020 sa stanovuje na 500 miliónov EUR v bežných cenách, pričom táto suma sa má čerpať z nepridelených rezerv v rámci stropov viacročného finančného rámca na obdobie 2014 – 2020, s osobitným využitím celkovej rezervy na záväzky, celkovej rezervy pre platby a nástroja flexibility.

Pozmeňujúci návrh    25

Návrh nariadenia

Článok 6 – odsek 1 – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  Program podporí činnosti príjemcov vo fáze vývoja a vzťahuje sa na nové produkty a technológie, ako aj na modernizáciu existujúcich produktov a technológií, pokiaľ ide o:

1.  Program určí a podporí činnosti príjemcov vo fáze vývoja a vzťahuje sa na nové produkty a technológie alebo na výrazný rozvoj existujúcich produktov a technológií, pokiaľ ide o:

Pozmeňujúci návrh    26

Návrh nariadenia

Článok 6 – odsek 1 – písmeno a

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a)  návrh obranného produktu, hmotnú alebo nehmotnú zložku alebo technológiu, ako aj technické špecifikácie, na základe ktorých sa vypracoval návrh;

a)  návrh obranného produktu, hmotnú alebo nehmotnú zložku alebo technológiu, ako aj technické špecifikáciealebo normy, na základe ktorých sa vypracoval návrh;

Pozmeňujúci návrh    27

Návrh nariadenia

Článok 6 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.  Táto činnosť sa uskutoční v spolupráci najmenej troch podnikov, ktoré majú sídlo aspoň v dvoch rôznych členských štátoch. Podniky, ktoré sú príjemcami, nie sú fakticky pod priamou či nepriamou kontrolou toho istého subjektu, a ani medzi nimi nie je takýto vzťah.

2.  Táto činnosť sa uskutoční v spolupráci najmenej troch podnikov, ktoré majú sídlo aspoň v troch rôznych členských štátoch. Podniky, ktoré sú príjemcami, ani žiadny z ich subdodávateľov zúčastňujúcich sa na činnosti, nie sú fakticky pod priamou či nepriamou kontrolou toho istého subjektu, a ani medzi nimi nie je takýto vzťah.

Pozmeňujúci návrh    28

Návrh nariadenia

Článok 6 – odsek 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

4.  Keď sa to týka činností vymedzených v bodoch b) až f) prvého odseku, činnosť sa musí zakladať na spoločných technických špecifikáciách.

4.  Keď sa to týka činností vymedzených v bodoch b) až f) prvého odseku, činnosť sa musí zakladať na spoločných technických špecifikáciách alebo normách, ktoré podporujú interoperabilitu.

Pozmeňujúci návrh    29

Návrh nariadenia

Článok 7 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  Príjemcami pomoci sú podniky so sídlom v Únii, v ktorých členské štáty a/alebo štátni príslušníci členských štátov vlastnia viac ako 50 % podniku a majú nad ním faktickú kontrolu v zmysle článku 6 ods. 3, priamo alebo nepriamo, prostredníctvom jedného alebo viacerých sprostredkovateľských podnikov. Okrem toho infraštruktúra, zariadenia, majetok a zdroje používané účastníkmi vrátane subdodávateľov a iných tretích strán pri činnostiach financovaných v rámci programu sa počas celého obdobia trvania činnosti nesmú nachádzať na území štátu, ktorý nie je členským štátom.

1.  Príjemcami a ich subdodávateľmi sú verejné alebo súkromné podniky, ktoré majú sídlo v Únii a ktorých výkonné riadiace štruktúry sa nachádzajú v Únii. Celá infraštruktúra, všetky zariadenia, všetokmajetok a všetkyzdroje používané príjemcami vrátane subdodávateľov a iných tretích strán na účely činností financovaných v rámci programu sa počas celého obdobia trvania činnosti nachádzajú na území členského štátu.

 

Príjemcovia a ich subdodávatelia nepodliehajú kontrole tretích krajín alebo subjektov z tretích krajín.

Pozmeňujúci návrh    30

Návrh nariadenia

Článok 7 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Článok 7a

 

Dodatočné podmienky účasti

 

1. Ak je to vhodné a riadne odôvodnené, v pracovnom programe sa môžu stanoviť dodatočné podmienky podľa osobitných požiadaviek politiky alebo podľa povahy a cieľov činnosti vrátane podmienok týkajúcich sa počtu a typu účastníkov a ich sídla.

 

2. Vo vhodných prípadoch môžu príjemcovia spolupracovať s podnikmi nachádzajúcimi sa v tretej krajine uvedenej v pracovnom programe.

 

Spolupráca uvedená v prvom pododseku podlieha podmienke, že takéto podniky majú príslušné odborné znalosti v oblasti spôsobilej činnosti.

 

Podnik kontrolovaný treťou krajinou alebo subjektmi, ktoré majú sídlo v tretej krajine, môže spolupracovať s príjemcami činnosti v prípade, ak členský štát, v ktorom sa príjemca nachádza, poskytuje v súlade s platnými vnútroštátnymi postupmi alebo zmluvnými dohodami dostatočné záruky, že účasť tohto podniku na činnosti nebude v rozpore s bezpečnostnými a obrannými záujmami Únie a jej členských štátov, ako sú stanovené v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky v súlade s hlavou V Zmluvy o EÚ.

 

Na účely pododsekov 1 a 2 odseku 2 sú členské štáty NATO vždy oprávnené.

 

3. Oprávnené činnosti musia byť v súlade s úlohami uvedenými v článku 42 ods. 1 Zmluvy o EÚ, pokiaľ ide o udržiavanie mieru, predchádzanie konfliktom a posilňovanie medzinárodnej bezpečnosti v súlade so zásadami Charty Organizácie Spojených národov.

Pozmeňujúci návrh    31

Návrh nariadenia

Článok 10 – odsek 1 – písmeno b

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

b)  prínos pre inováciu a technologický vývoj obranného priemyslu, a tým aj podpora priemyselnej autonómie Únie v oblasti obranných technológií; a

b)  prínos pre inováciu a technologický vývoj obranného priemyslu, ako aj prínos k posilneniu jednotného trhu v oblasti obrany;

Pozmeňujúci návrh    32

Návrh nariadenia

Článok 10 – odsek 1 – písmeno c

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

c)  prínos pre bezpečnostné a obranné záujmy Únie posilnením obranných technológií, ktoré prispievajú k vykonávaniu priorít obrannej spôsobilosti, ktoré spoločne odsúhlasili členské štáty v rámci Únie; a

c)  prínos pre spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku (SBOP) posilnením obranných technológií, ktoré prispievajú k vykonávaniu priorít obrannej spôsobilosti, ktoré spoločne odsúhlasili členské štáty v rámci Únie, a v prípade potreby na regionálnej alebo medzinárodnej úrovni;

Pozmeňujúci návrh    33

Návrh nariadenia

Článok 10 – odsek 1 – písmeno d

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

d)  životaschopnosť, ktorú príjemcovia preukazujú najmä tým, že dokážu, že zostávajúce náklady na oprávnené činnosti sú pokryté inými finančnými prostriedkami, napríklad príspevkami členských štátov; a

d)  životaschopnosť, ktorú príjemcovia preukazujú najmä tým, že dokážu, že zostávajúce náklady na oprávnené činnosti sú pokryté inými finančnými prostriedkami, napríklad príspevkami členských štátov;

Pozmeňujúci návrh    34

Návrh nariadenia

Článok 10 – odsek 1 – písmeno e

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

e)  v prípade činností opísaných v bodoch b) až e) článku 6 ods. 1 prínos pre konkurencieschopnosť európskeho obranného priemyslu, ktorý príjemcovia preukazujú tým, že dokážu, že členské štáty sa zaviazali koordinovane spoločne vyrábať obstarávať konečný produkt alebo technológiu, v prípade potreby aj spoločným obstarávaním.

e)  v prípade činností opísaných v bodoch b) až e) článku 6 ods. 1 prínos pre konkurencieschopnosť európskeho obranného priemyslu a pre posilnenie európskeho jednotného trhu v oblasti obrany, ktorý príjemcovia preukazujú tým, že dokážu, že členské štáty sa zaviazali koordinovane spoločne vyvíjať, vyrábať či obstarávať konečný produkt alebo technológiu, v prípade potreby aj spoločným obstarávaním v súlade so smernicou 2009/81/ES o obstarávaní v oblasti obrany a bezpečnosti.

Pozmeňujúci návrh    35

Návrh nariadenia

Článok 10 – odsek 1 – písmeno e a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

ea)  významné zapojenie MSP so sídlom v Únii, ktoré prinášajú pridanú hodnotu buď ako členovia konzorcia, alebo ako subdodávatelia, a najmä MSP, ktoré nemajú sídlo v členských štátoch, v ktorých majú sídlo podniky konzorcia;

Pozmeňujúci návrh    36

Návrh nariadenia

Článok 10 – odsek 1 – písmeno e b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

eb)  posilnená alebo nová cezhraničná spolupráca;

Pozmeňujúci návrh    37

Návrh nariadenia

Článok 11 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  Finančná pomoc Únie poskytnutá v rámci programu nesmie presiahnuť 20 % celkových oprávnených nákladov na činnosť, pokiaľ ide o vytváranie prototypov. Vo všetkých ostatných prípadoch môže pomoc pokrývať celkové náklady na činnosť.

1.  Finančná pomoc Únie poskytnutá v rámci programu nepresiahne 50% celkových oprávnených nákladov na činnosť, pokiaľ ide o vytváranie prototypov, ako je ustanovené v článku 6 ods. 1 písm. b). Pri všetkých ostatných činnostiach uvedených v článku 6 ods. 1 písm. a) a c) až eb) pomoc nepresahuje 75% celkových oprávnených nákladov na činnosť a 100 % v prípade, že tieto činnosti vykonávajú MSP.

Pozmeňujúci návrh    38

Návrh nariadenia

Článok 11 – odsek 2 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

2a.  Ak sa konzorcium zaviaže prideliť najmenej 10 % celkových oprávnených nákladov činností MSP so sídlom v iných členských štátoch než v tých, v ktorých majú sídlo podniky, ktoré sú členmi konzorcia, toto konzorcium môže využiť mieru financovania zvýšenú o ďalších 10 percentuálnych bodov.

Pozmeňujúci návrh    39

Návrh nariadenia

Článok 12 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Komisia nebude vlastniť produkty alebo technológie, ktoré sú výsledkom danej činnosti a nemá nárok na práva duševného vlastníctva týkajúce sa danej činnosti.

Komisia nebude vlastniť produkty alebo technológie, ktoré sú výsledkom danej činnosti a nemá nárok na práva duševného vlastníctva týkajúce sa danej činnosti. Technologické produkty vyvíjané alebo vyrábané s pomocou tohto európskeho fondu nemôžu byť predmetom transferu technológií či akéhokoľvek práva duševného vlastníctva v prospech tretej krajiny mimo Európskej únie ani žiadneho hospodárskeho subjektu, ktorý nie je kontrolovaný členským štátom Únie.

Pozmeňujúci návrh    40

Návrh nariadenia

Článok 13 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  Komisia prijme na základe vykonávacieho aktu viacročný pracovný program na obdobie trvania programu. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2. Uvedený pracovný program musí byť v súlade s cieľmi stanovenými v článku 2.

1.  Komisia prijme na základe vykonávacieho aktu dvojročný pracovný program na obdobie trvania programu. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 16 ods. 2.

Pozmeňujúci návrh    41

Návrh nariadenia

Článok 13 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.  V pracovnom programe sa uvedú podrobné kategórie projektov, ktoré sa majú financovať v rámci programu.

2.  V pracovnom programe sa uvedú podrobné kategórie projektov, ktoré sa majú financovať v rámci programu a ich priama súvislosť s cieľmi stanovenými v článku 2.

Pozmeňujúci návrh    42

Návrh nariadenia

Článok 13 – odsek 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3.  V pracovnom programe sa zabezpečí, že náležitá časť celkového rozpočtu sa využije v prospech činností umožňujúcich cezhraničnú účasť MSP.

3.  V pracovnom programe sa zabezpečí, aby sa náležitá časť celkového rozpočtu využila v prospech činností umožňujúcich cezhraničnú účasť MSP, a to prípadne na základe konkrétnej kategórie projektov zameranej na cezhraničnú účasť MSP.

Pozmeňujúci návrh    43

Návrh nariadenia

Článok 13 – odsek 3 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

3a.  V pracovnom programe sa uvedú všetky tretie krajiny, v ktorých sa podniky spolupracujúce s príjemcami môžu nachádzať na účely článku 7a.

Pozmeňujúci návrh    44

Návrh nariadenia

Článok 17 – nadpis

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Monitorovanie a podávanie správ

Monitorovanie, hodnotenie a podávanie správ

Pozmeňujúci návrh    45

Návrh nariadenia

Článok 17 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  Komisia bude pravidelne monitorovať vykonávanie programu a každoročne bude podávať správu o dosiahnutom pokroku v súlade s článkom 38 ods. 3 písm. e) nariadenia č. 966/2012. Na tento účel Komisia zavedie potrebné opatrenia na monitorovanie.

1.  Komisia bude pravidelne monitorovať a hodnotiť vykonávanie programu a každoročne bude podávať správu o dosiahnutom pokroku v súlade s článkom 38 ods. 3 písm. e) nariadenia č. 966/2012. Na tento účel Komisia zavedie potrebné opatrenia na monitorovanie.

Pozmeňujúci návrh    46

Návrh nariadenia

Článok 17 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.  Komisia s cieľom podporiť vyššiu efektívnosť a účinnosť budúcich politických opatrení Únie vypracuje retrospektívnu hodnotiacu správu a odošle ju Európskemu parlamentu a Rade. V správe, ktorá bude vychádzať z relevantných konzultácií s členskými štátmi a hlavnými zainteresovanými stranami, sa bude posudzovať predovšetkým pokrok pri dosahovaní cieľov stanovených v článku 2. Bude sa v nej analyzovať aj cezhraničná účasť MSP na projektoch vykonávaných v rámci programu, ako aj účasť MSP na globálnom hodnotovom reťazci.

2.  Komisia s cieľom podporiť vyššiu efektívnosť a účinnosť budúcich politických opatrení Únie vypracuje ročné hodnotiace správy a odošle ich Európskemu parlamentu a Rade. V správach, ktoré budú vychádzať z relevantných konzultácií s členskými štátmi a hlavnými zainteresovanými stranami, sa bude posudzovať predovšetkým pokrok pri dosahovaní cieľov stanovených v článku 2 a preskúma sa v nich účinnosť a efektívnosť podporovaných činností z hľadiska finančného vykonávania, výsledkov, nákladov, a ak je to možné, vplyvu. Takisto sa v nich budú analyzovať rozličné kritériá na vyhodnotenie ponúk stanovené v článku 10 a uvádzať relevantné údaje vrátane informácií o účasti MSP a malých spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou na realizácii projektov a v globálnom hodnotovom reťazci.

 

Správy budú tiež obsahovať informácie o rozdelení nadobudnutých práv duševného vlastníctva.

POSTUP VÝBORU POŽIADANÉHO O STANOVISKO

Názov

Ustanovenie Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu zameraného na podporu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity obranného priemyslu EÚ

Referenčné čísla

COM(2017)0294 – C8-0180/2017 – 2017/0125(COD)

Gestorský výbor

       dátum oznámenia na schôdzi

ITRE

15.6.2017

 

 

 

Výbor požiadaný o stanovisko

       dátum oznámenia na schôdzi

IMCO

15.6.2017

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko

       dátum vymenovania

Anneleen Van Bossuyt

12.7.2017

Prerokovanie vo výbore

21.11.2017

4.12.2017

 

 

Dátum prijatia

23.1.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

28

8

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Arimont, Dita Charanzová, Carlos Coelho, Anna Maria Corazza Bildt, Daniel Dalton, Nicola Danti, Maria Grapini, Sergio Gutiérrez Prieto, Robert Jarosław Iwaszkiewicz, Liisa Jaakonsaari, Philippe Juvin, Antonio López-Istúriz White, Morten Løkkegaard, Eva Maydell, Marlene Mizzi, Nosheena Mobarik, Virginie Rozière, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Olga Sehnalová, Jasenko Selimovic, Igor Šoltes, Ivan Štefanec, Catherine Stihler, Mylène Troszczynski, Mihai Ţurcanu, Anneleen Van Bossuyt, Marco Zullo

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Philipp Albrecht, Edward Czesak, Roberta Metsola, Dariusz Rosati, Adam Szejnfeld, Josef Weidenholzer, Kerstin Westphal

Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Tim Aker

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

28

+

ALDE

EFDD

PPE

 

 

S&D

 

 

Verts/ALE

Dita Charanzová, Morten Løkkegaard, Jasenko Selimovic

Marco Zullo

Pascal Arimont, Carlos Coelho, Anna Maria Corazza Bildt, Philippe Juvin, Javi López, Eva Maydell, Roberta Metsola, Dariusz Rosati, Andreas Schwab, Ivan Štefanec, Adam Szejnfeld, Mihai Ţurcanu

Nicola Danti, Maria Grapini, Sergio Gutiérrez Prieto, Liisa Jaakonsaari, Marlene Mizzi, Virginie Rozière, Christel Schaldemose, Olga Sehnalová, Catherine Stihler, Josef Weidenholzer

Jan Philipp Albrecht, Igor Šoltes

8

-

ECR

EFDD

ENF

S&D

Edward Czesak, Daniel Dalton, Nosheena Mobarik, Anneleen Van Bossuyt

Tim Aker, Robert Jarosław Iwaszkiewicz

Mylène Troszczynski

Kerstin Westphal

0

0

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Európsky obranný fond, ktorý navrhla Komisia 7. júna 2017, má dve zložky (okná), ktoré umožnia pokryť celý cyklus rozvoja obranného priemyslu. Prvá zložka má financovať spoločný výskum inovačných obranných technológií. Cieľom druhej zložky je spoločné obstarávanie obranných kapacít. Jej súčasťou je Program rozvoja európskeho obranného priemyslu.

Tento program reaguje na výzvy obranného priemyslu v Európe. Na rozdiel od iných svetových aktérov, ako sú Čína alebo Rusko, celkový rozpočet členských štátov na obranu klesá a rozpočet USA na obranu je v porovnaní s Úniou dvojnásobný. Nedostatok spolupráce na európskej úrovni sa zároveň prejavuje duplicitou zbrojných systémov a vybavenia, a teda značnou rozpočtovou neefektívnosťou. Spolupráca nie je dostatočná, o čom svedčí aj to, že členské štáty nemajú spoločné špecifikácie. Vo vývoji projektov tak dochádza k meškaniam a ďalším nákladom, pričom ide o vlajkové projekty. Navyše, závislosť od tretích krajín, pokiaľ ide o produkty či technológie, poškodzuje strategickú autonómiu Únie.

To znamená, že náš obranný priemysel v súčasnosti nedostáva dostatočné podnety na to, aby bol konkurencieschopný na svetovej úrovni, a to aj napriek skutočnému technologickému bohatstvu. Na to, aby mohol poskytovať menej nákladnú, spoľahlivejšiu a nezávislejšiu technológiu, potrebuje „viac Európy“.

Paradoxne sú potreby Európanov v oblasti bezpečnosti, a to v mnohých ohľadoch, čoraz väčšie vzhľadom na nestálu medzinárodnú situáciu. A jedinečný prístup Únie k oblasti obrany a bezpečnosti na svetovej úrovni je zárukou stability. Spolupráca je teda nevyhnutnou pridanou hodnotou, ktorá umožňuje reagovať na potreby občanov v oblasti bezpečnosti a upevňovať postavenie Únie.

Spravodajkyňa veľmi pozitívne hodnotí návrh Európskej komisie zaviesť program rozvoja obranného priemyslu a domnieva sa, že je nevyhnutné, aby sa podarilo začať jeho vykonávanie už od januára 2019, s cieľom zaručiť európskemu obrannému priemyslu seriózne vyhliadky na obdobie po roku 2020. Na to musia Rada a Parlament rýchlo preskúmať tento návrh.

Strategická autonómia ako cieľ

Tento program musí byť prostriedkom na posilnenie autonómie Európskej únie v oblasti obrany. Táto strategická autonómia je kľúčová, aby sa Únii zaručila sloboda konať na svetovej úrovni. Posilniť ju možno len lepšou spoluprácou medzi členskými štátmi a podnikmi. Jej základom musia byť spoločné priority členských štátov týkajúce sa kapacity a tieto priority budú zároveň zárukou životaschopnosti projektov.

Preto by mal byť cieľ spočívajúci v autonómii Únie v oblasti obrany uvedený v článku 2 nariadenia. Kľúčovým aspektom tejto autonómie je rozvoj priemyselnej a technologickej základne európskej obrany. Komisia by na tento účel chcela, aby na financovanie z tohto programu mali nárok len podniky, nad ktorými vykonávajú faktickú kontrolu európske subjekty, v súvislosti s činnosťami realizovanými na území Únie. Toto kritérium by mali spĺňať aj ich subdodávatelia. V záujme zvýšenia praktickosti tejto zásadnej požiadavky sa vypúšťa kritérium stanovené v článku 7, a to vlastníctvo európskeho podniku nad 50 %, ktoré sa javí ako príliš rigidné a nezodpovedá príliš podnikom v tomto odvetví. Taktiež sa navrhuje identifikovať produkty a technológie pochádzajúce z tretích krajín, aby sa závislosť Únie od nich znížila.

Posilnenie konkurencieschopnosti priemyslu a inovácií

Konkurencieschopnosť priemyslu, právny základ tohto návrhu nariadenia, sa bude merať na základe jeho schopnosti inovovať a prispôsobiť sa technologickému vývoju. Excelentnosť a výkonnosť priemyslu sú pre tento strategický sektor preto základnými kritériami. Európske regulačné prostredie v oblasti priemyslu musí viac napredovať smerom k interoperabilite a lepšej štandardizácii. Aj toto sú ciele tohto programu a mali by byť uvedené v článku 2 tohto nariadenia.

Zoskupovanie podnikov na európskej úrovni je prínosné. A práve preto by tento program nemal penalizovať podniky, ktoré už dávno presadzujú tento prístup. Potrebná je skutočná európska spolupráca a požiadavka spoločných špecifikácií má prvoradý význam, aby sa určitá činnosť podporila v rámci tohto programu.

Dosah konkurencieschopnosti obranného priemyslu bude dôležitý z hospodárskeho aj ľudského hľadiska a tento program zmierni obmedzenia spojené so spoluprácou.

Významné miesto MSP

MSP majú už teraz dôležité miesto v oblasti obrany a bezpečnosti v Európe. Veľké podniky s nimi spolupracujú na všetkých ich projektoch a sú nesmiernym prínosom pre Európsku úniu ako celok. Je však dôležité podporovať cezhraničnú spoluprácu, najmä v prípade MSP, ktorým chýbajú podnety na spoluprácu. Takže všetky členské štáty, v ktorých existujú podniky, ktoré by sa mohli zapojiť do technologickej excelentnosti v oblasti obrany a bezpečnosti, budú mať možnosť využiť tento program nadviazaním novej spolupráce bez toho, aby sa pridávali zbytočné obmedzenia priemyselných programov, ktoré sú už aj tak veľmi komplexné.

Spravodajkyňa preto navrhuje vynaložiť ďalšie úsilie v prospech MSP, a to tým, že sa pre ne vytvorí osobitná kategória projektov a že sa im zaručí vyčlenenie aspoň 10 % z celkového rozpočtu programu na činnosti umožňujúce cezhraničnú účasť MSP (článok 13).

Zodpovedajúce financovanie

Rozpočet vo výške 500 miliónov EUR pre tento program je primeraný. Spravodajkyňa sa však domnieva, že s presunmi z európskych programov, ako sú EGNOS a Galileo, Copernicus, ITER a Nástroj na prepájanie Európy, možno počítať len pod podmienkou, že to neovplyvní vykonávanie týchto programov. Každý členský štát sa musí snažiť a mala by sa tiež použiť rezerva súčasného finančného rámca.


POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU

Názov

Ustanovenie Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu zameraného na podporu konkurencieschopnosti a inovačnej kapacity obranného priemyslu EÚ

Referenčné čísla

COM(2017)0294 – C8-0180/2017 – 2017/0125(COD)

Dátum predloženia v EP

7.6.2017

 

 

 

Gestorský výbor

       dátum oznámenia na schôdzi

ITRE

15.6.2017

 

 

 

Výbory požiadané o stanovisko

       dátum oznámenia na schôdzi

AFET

15.6.2017

BUDG

15.6.2017

IMCO

15.6.2017

 

Postup pridružených výborov

       dátum oznámenia na schôdzi

AFET

5.10.2017

BUDG

5.10.2017

 

 

Spravodajcovia

       dátum menovania

Françoise Grossetête

6.7.2017

 

 

 

Prerokovanie vo výbore

27.11.2017

11.1.2018

 

 

Dátum prijatia

21.2.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

49

12

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Zigmantas Balčytis, Bendt Bendtsen, Xabier Benito Ziluaga, José Blanco López, Jonathan Bullock, Cristian-Silviu Buşoi, Reinhard Bütikofer, Jerzy Buzek, Angelo Ciocca, Edward Czesak, Jakop Dalunde, Pilar del Castillo Vera, Christian Ehler, Fredrick Federley, Ashley Fox, Adam Gierek, Theresa Griffin, András Gyürk, Hans-Olaf Henkel, Eva Kaili, Barbara Kappel, Krišjānis Kariņš, Jeppe Kofod, Peter Kouroumbashev, Zdzisław Krasnodębski, Miapetra Kumpula-Natri, Christelle Lechevalier, Janusz Lewandowski, Paloma López Bermejo, Edouard Martin, Nadine Morano, Dan Nica, Angelika Niebler, Morten Helveg Petersen, Miroslav Poche, Paul Rübig, Massimiliano Salini, Algirdas Saudargas, Sven Schulze, Neoklis Sylikiotis, Dario Tamburrano, Patrizia Toia, Evžen Tošenovský, Claude Turmes, Vladimir Urutchev, Kathleen Van Brempt, Henna Virkkunen, Martina Werner, Lieve Wierinck, Hermann Winkler, Anna Záborská, Flavio Zanonato, Carlos Zorrinho

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Cornelia Ernst, Gerben-Jan Gerbrandy, Françoise Grossetête, Janusz Korwin-Mikke, Werner Langen, Florent Marcellesi, Dominique Riquet, Davor Škrlec

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Keller, Stanisław Ożóg

Dátum predloženia

26.2.2018


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE

49

+

ALDE

Fredrick Federley, Gerben-Jan Gerbrandy, Morten Helveg Petersen, Dominique Riquet, Lieve Wierinck

ECR

Edward Czesak, Ashley Fox, Hans-Olaf Henkel, Zdzisław Krasnodębski, Stanisław Ożóg, Evžen Tošenovský

EFDD

Dario Tamburrano

ENF

Angelo Ciocca, Barbara Kappel

PPE

Bendt Bendtsen, Cristian-Silviu Buşoi, Jerzy Buzek, Pilar del Castillo Vera, Christian Ehler, Françoise Grossetête, András Gyürk, Krišjānis Kariņš, Werner Langen, Janusz Lewandowski, Nadine Morano, Angelika Niebler, Paul Rübig, Massimiliano Salini, Algirdas Saudargas, Sven Schulze, Vladimir Urutchev, Henna Virkkunen, Hermann Winkler, Anna Záborská

S&D

Zigmantas Balčytis, José Blanco López, Adam Gierek, Theresa Griffin, Eva Kaili, Jan Keller, Jeppe Kofod, Peter Kouroumbashev, Miapetra Kumpula-Natri, Edouard Martin, Dan Nica, Miroslav Poche, Kathleen Van Brempt, Flavio Zanonato, Carlos Zorrinho

12

-

EFDD

Jonathan Bullock

GUE/NGL

Xabier Benito Ziluaga, Cornelia Ernst, Paloma López Bermejo, Neoklis Sylikiotis

NI

Janusz Korwin-Mikke

S&D

Martina Werner

VERTS/ALE

Reinhard Bütikofer, Jakop Dalunde, Florent Marcellesi, Davor Škrlec, Claude Turmes

2

0

ENF

Christelle Lechevalier

S&D

Patrizia Toia

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 6. marca 2018Právne oznámenie