Postup : 2017/2053(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0041/2018

Predkladané texty :

A8-0041/2018

Rozpravy :

PV 13/03/2018 - 13
CRE 13/03/2018 - 13

Hlasovanie :

PV 14/03/2018 - 8.10
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0076

SPRÁVA     
PDF 846kWORD 105k
26.2.2018
PE 616.543v02-00 A8-0041/2018

o reforme systému vlastných zdrojov Európskej únie

(2017/2053(INI))

Výbor pre rozpočet

Spoluspravodajcovia: Gérard Deprez, Janusz Lewandowski

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO VÝBORU PRE MEDZINÁRODNÝ OBCHOD
 STANOVISKO VÝBORU PRE KONTROLU ROZPOČTU
 STANOVISKO VÝBORU PRE HOSPODÁRSKE A MENOVÉ VECI
 STANOVISKO VÝBORU PRE ŽIVOTNÉ PROSTREDIE, VEREJNÉ ZDRAVIE A BEZPEČNOSŤ POTRAVÍN
 STANOVISKO VÝBORU PRE POĽNOHOSPODÁRSTVO A ROZVOJ VIDIEKA
 STANOVISKO VÝBORU PRE ÚSTAVNÉ VECI
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o reforme systému vlastných zdrojov Európskej únie

(2017/2053(INI))

Európsky parlament,

  so zreteľom na článok 311 a článok 332 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

  so zreteľom na články 106a a 171 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie(1),

  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 608/2014 z 26. mája 2014, ktorým sa ustanovujú vykonávacie opatrenia týkajúce sa systému vlastných zdrojov Európskej únie(2),

  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 609/2014 z 26. mája 2014 o metódach a postupe sprístupňovania tradičných vlastných zdrojov a vlastného zdroja založeného na DPH a HND a o opatreniach na zabezpečenie požiadaviek na pokladničnú hotovosť(3),

  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 21. septembra 2017 s názvom Spravodlivý a efektívny daňový systém v Európskej únii pre digitálny jednotný trh (COM(2017)0547),

  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. marca 2007 o budúcnosti vlastných zdrojov Európskej únie(4),

  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 s názvom Investovanie do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu(5),

  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. apríla 2014 o rokovaniach o VFR na roky 2014 – 2020: získavanie skúseností a ďalší postup(6),

  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. apríla 2014 o návrhu rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov(7),

  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev(8),

  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o príprave povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020(9),

  so zreteľom na správu z decembra 2016 s názvom Budúce financovanie EÚ – záverečná správa a odporúčania skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje,

  so zreteľom na článok 1 rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ,

  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre ústavné veci (A8-0041/2018),

A.  keďže podľa Rímskej zmluvy z 25. marca 1957 malo byť Európske hospodárske spoločenstvo financované národnými príspevkami len počas prechodného obdobia a následne malo byť financované systémom vlastných zdrojov;

B.  keďže Európska rada v Luxemburgu v apríli 1970 rozhodla o systéme vlastných zdrojov, ktorým sa ukončili národné príspevky a zaviedli dva skutočne vlastné zdroje: poľnohospodárske odvody a clá, ktoré dopĺňa tretí zdroj založený na dani z pridanej hodnoty (DPH);

C.  keďže v júni 1988 Európska rada zaviedla vlastné zdroje založené na HND členských štátov, pretože príjmy z existujúcich vlastných zdrojov neboli dostatočné na pokrytie celkových výdavkov v rámci rozpočtu EÚ;

D.  keďže podiel zdroja založeného na HND výrazne vzrástol z približne 11 % v roku 1988 na 69 % v roku 2016, čím sa z tohto „zostatkového“ „vyrovnávacieho“ zdroja de facto stal najväčší zdroj príjmov rozpočtu EÚ v súčasnosti; keďže zdroj založený na DPH v súčasnosti predstavuje približne 12 % rozpočtu EÚ, tradičné vlastné zdroje (colné poplatky, poľnohospodárske clá a odvody za cukor a izoglukózu) predstavujú približne 13 %, pričom zvyšné percento je pokryté z ostatných príjmov vrátane daní platených zamestnancami EÚ alebo pokutami zaplatenými podnikmi, ktoré porušili s právo hospodárskej súťaže;

E.  keďže od zavedenia korekcie pre spojené kráľovstvo na zasadnutí Európskej rady vo Fontainebleau v roku 1984, na základe ktorej sa nahrádza 66 % čistého príspevku Spojeného kráľovstva, sa postupne zaviedli rôzne iné zvýhodnenia a korekčné mechanizmy s cieľom riešiť nedostatky takzvaných prevádzkových rozpočtových sáld niektorých členských štátov; keďže takéto úpravy sa v súčasnosti týkajú predovšetkým buď zníženia financovania korekcie pre Spojené kráľovstvo, alebo hrubého zníženia príspevku založeného na HND alebo DPH;

F.  keďže Parlament v mnohých uzneseniach v uplynulých desiatich rokoch poukázal na problémy a zložitosť systému vlastných zdrojov EÚ a opakovane požadoval hĺbkovú reformu, aby bol tento systém jednoduchší, transparentnejší a demokratickejší, a to aj zavedením nových a skutočných vlastných zdrojov, ktoré by postupne a v maximálnej možnej miere mali nahradiť príspevky založené na HND;

G.  keďže Komisia v roku 2011 predložila ambiciózny balík právnych predpisov týkajúcich sa vlastných zdrojov (COM(2011)0510), predložený spolu s návrhom VFR na roky 2014 – 2020, a to s cieľom dosiahnuť zjednodušenie príspevkov členských štátov, zavedenie nových vlastných zdrojov – reformovanej DPH a dane z finančných transakcií (DFT) – a reformu korekčných mechanizmov; keďže tieto návrhy Rada nezohľadnila;

H.  keďže v dôsledku rokovaní o VFR na roky 2014 – 2020 bola zriadená skupina na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, ktorej súčasťou sú zástupcovia všetkých troch hlavných inštitúcií EÚ a ktorej predsedá Mario Monti; keďže v decembri 2016 skupina na vysokej úrovni pre vlastné zdroje predložila svoju záverečnú správu a odporúčania, ktoré predstavujú základ pre vypracovanie pozície Parlamentu, ako sa uvádza v tejto správe; zdôrazňuje, že túto správu prijali jednomyseľne všetci členovia tejto skupiny vrátane členov vymenovaných Radou;

1.  konštatuje, že Komisia do mája 2018 predloží svoj návrh VFR na obdobie po roku 2020; požaduje, aby budúci VFR, ktorý predloží Komisia, obsahoval ambiciózne návrhy na revíziu rozhodnutia o vlastných zdrojoch a všetkých súvisiacich legislatívnych aktov, pričom sa ním zároveň zavedú nové vlastné zdroje; zdôrazňuje, že počas nadchádzajúcich rokovaní medzi Radou a Parlamentom sa strana výdavkov aj strana príjmov v budúcom VFR budú považovať za jeden celok; konštatuje, že bez zodpovedajúceho pokroku v oblasti vlastných zdrojov sa nedosiahne žiadna dohoda o VFR;

2.  predkladá túto správu s cieľom vyjadriť svoje stanovisko k hlavným prvkom reformy systému vlastných zdrojov EÚ vrátane zloženia súboru nových vlastných zdrojov, ako aj k prvkom súčasného systému, ktoré by mali zostať v platnosti; vyzýva Komisiu, aby náležite zohľadnila pozíciu Parlamentu pri vypracúvaní legislatívnych návrhov o vlastných zdrojoch EÚ, ktoré by mali byť ambiciózne, pokiaľ ide o rozsah, a predložené spolu s návrhmi VFR na obdobie po roku 2020; vyjadruje presvedčenie, že je nevyhnutne potrebné dosiahnuť výrazný pokrok na strane príjmov rozpočtu EÚ s cieľom uľahčiť dosiahnutie dohody o budúcom VFR;

I.  Právny rámec a rozhodovací proces

3.  pripomína, že článok 311 ZFEÚ ustanovuje: „Únia si zabezpečí prostriedky potrebné na dosiahnutie svojich cieľov a uskutočňovanie svojich politík. Rozpočet je plne financovaný z vlastných zdrojov bez toho, aby boli dotknuté iné príjmy“; zdôrazňuje preto, že právna požiadavka, aby sa rozpočet EÚ pokrýval zo skutočných vlastných zdrojov, vyplýva priamo zo zmluvy;

4.  pripomína, že v článku 310 ZFEÚ sa uvádza, že rozpočtové príjmy a výdavky musia byť v rovnováhe; v tom zmysle konštatuje, že príjmy by mali pokrývať všetky výdavky, ako ich každoročne prijíma rozpočtový orgán; zdôrazňuje, že rozpočet EÚ nemôže mať ročný deficit, ani byť financovaný požičiavaním peňazí na finančných trhoch;

5.  konštatuje, že hlavný legislatívny akt, ktorým sa stanovujú ustanovenia týkajúce sa systému vlastných zdrojov, tzv. rozhodnutie o vlastných zdrojoch (RVZ), prijíma Rada jednomyseľne po konzultácii s Parlamentom a že toto rozhodnutie musia ratifikovať všetky členské štáty; zdôrazňuje, že toto je jeden z najkomplexnejších legislatívnych postupov stanovených v zmluve;

6.  konštatuje, že v tomto legislatívnom akte Rada stanovuje okrem iného aj strop vlastných zdrojov a môže zaviesť nové kategórie vlastných zdrojov alebo zrušiť existujúce kategórie; zdôrazňuje, že hoci RVZ nemá určený dátum skončenia platnosti, je priamo spojené s príslušným VFR, v ktorom sa stanovuje maximálna výška výdavkov za obdobie, na ktoré sa vzťahuje;

7.  pripomína, že Lisabonskou zmluvou sa zaviedli nové ustanovenia, pokiaľ ide o vykonávanie právnych predpisov týkajúcich sa vlastných zdrojov, ktorými sa Rade umožňuje po udelení súhlasu Parlamentu prijať nariadenie kvalifikovanou väčšinou; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že niektoré vykonávacie ustanovenia, najmä tie, ktoré sa týkajú výpočtu zdrojov založených na HND, sú stále súčasťou RVZ; požaduje preto bezproblémovejší postup prijímania RVZ, ktorý by sa mal prijať v súlade s riadnym legislatívnym postupom, čo znamená hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v Rade a spolurozhodovanie s Parlamentom; pripomína, že podľa článku 48 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii môže Európska rada prijať rozhodnutie umožňujúce, aby sa akty, na ktoré sa nevzťahuje riadny legislatívny postup, aj naďalej vypracúvali v rámci tohto postupu, ktorý je stále oveľa demokratickejší a otvorenejší; vyzýva Európsku radu, aby bezodkladne zaviedla takýto mechanizmus;

8.  pripomína, že členské štáty sú zodpovedné za svoje fiškálne politiky, a zdôrazňuje, že právomoc vyberať dane je jadrom zvrchovanosti členských štátov; zdôrazňuje, že reforma vlastných zdrojov EÚ nepredstavuje presun štátnej zvrchovanosti v tejto oblasti, ale zosúlaďuje súčasný systém so znením a s duchom zmlúv EÚ;

II.  Dôvody na reformu súčasného systému vlastných zdrojov

i.  Potreba odstrániť nedostatky súčasného systému

9.  zdôrazňuje, že súčasný systém vlastných zdrojov je veľmi zložitý, nespravodlivý, netransparentný a pre občanov EÚ úplne nezrozumiteľný; poukazuje najmä na zložitosť výpočtov týkajúcich sa vnútroštátnych zvýhodnení a korekčných mechanizmov, ktoré sa vzťahujú na systém vlastných zdrojov alebo na štatistický zdroj založený na DPH; okrem toho zdôrazňuje, že tento systém nepodlieha žiadnej účinnej parlamentnej kontrole na úrovni EÚ a v podstate mu chýba demokratická legitimita a zodpovednosť;

10.  zdôrazňuje, že spôsob, akým sa doteraz vyvíjal systém vlastných zdrojov EÚ, keď sa skutočné vlastné zdroje postupne nahrádzali takzvanými príspevkami členských štátov, kladie neprimeraný dôraz na čisté saldá jednotlivých členských štátov, čím sa vo veľkej miere ignoruje príspevok rozpočtu EÚ k dosahovaniu spoločných európskych cieľov v prospech všetkých občanov EÚ; vyjadruje preto poľutovanie nad tým, že celkový podiel príspevkov členských štátov do rozpočtu EÚ, vypočítavaný buď na základe HND, alebo ako percentuálny podiel štatistického zdroja založeného na DPH, predstavuje približne 83 % z celkových príjmov EÚ;

11.  vyjadruje presvedčenie, že dominantné postavenie zdrojov založených na HND posilnilo rozpočtovú logiku tzv. juste retour (spravodlivej návratnosti), ktorá ovládla diskusie v Rade, a to na strane príjmov aj na strane výdavkov rozpočtu EÚ; v tejto súvislosti poukazuje na zavedenie korekcie pre Spojené kráľovstvo a série súvisiacich zvýhodnení a ďalších korekčných mechanizmov na strane príjmov na jednej strane, ako aj na neschopnosť dohodnúť sa na dostatočnej úrovni rozpočtových prostriedkov v rozpočte EÚ v rámci ročného rozpočtového postupu na strane druhej; zastáva názor, že EÚ sa musí odkloniť od koncepcie čistého prevádzkového zostatku, pretože v praxi sú všetky členské štáty príjemcami rozpočtu EÚ;

12.  domnieva sa najmä, že rozhodnutie o výške ročného rozpočtu EÚ je ovplyvnené politickými a finančnými úvahami na vnútroštátnej úrovni, čo obmedzuje rokovania o rozpočte, ktoré často vyúsťujú do hry s nulovým súčtom medzi čistými platcami a čistými príjemcami v Rade, a to bez ohľadu na záväzky Únie vrátane tých, ktoré vykonala Rada; domnieva sa, že v dôsledku toho sú niektoré politiky EÚ, ktoré preukazujú najvyššiu európsku pridanú hodnotu, často oblasťami, v ktorých sa navrhujú úspory nákladov, a že projekt EÚ ako taký je preto oslabený;

13.  konštatuje, že príspevky členských štátov do rozpočtu EÚ sú jasne identifikované na strane výdavkov štátnych rozpočtov a sú často vnímané ako finančná záťaž, ktorá prevažuje prínosy dosiahnuté v oblasti výdavkov EÚ, ktoré sú často menej viditeľné; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu riešiť nedostatočnú informovanosť verejnosti o výhodách rozpočtu EÚ;

14.  vyjadruje preto presvedčenie, že súčasný systém vlastných zdrojov je v podstate v rozpore so znením a s duchom zmluvy; opakuje svoju dlhodobú pozíciu, že dôkladná reforma zdrojov EÚ je nevyhnutná, aby sa opäť zosúladilo financovanie rozpočtu EÚ s požiadavkami vyplývajúcimi zo zmluvy a potrebami Únie ako celku;

ii.  Potreba umožniť Únii financovať jej politiky a čeliť novým výzvam

15.  zdôrazňuje, že vo VFR na obdobie po roku 2020 sa bude musieť zabezpečiť riadne financovanie politík a programov EÚ s jasnou európskou pridanou hodnotou, ale bude tiež potrebné zabezpečiť dodatočné prostriedky na riešenie výziev, ktoré už boli zistené v oblastiach ako rast a zamestnanosť, zmena klímy, ochrana životného prostredia, konkurencieschopnosť, súdržnosť, inovácie, migrácia, kontrola vonkajších hraníc EÚ, bezpečnosť a obrana;

16.  okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné vyhnúť sa nedostatkom, ktoré má súčasný VFR, a od začiatku zabezpečovať úroveň zdrojov, ktorá umožní, aby Únia plnila svoj politický program pri zaistení primeraného financovania a účinne reagovala na nepredvídané udalosti alebo krízy, ktoré sa môžu vyskytnúť v období trvania budúceho finančného rámca; zdôrazňuje potrebu vyriešiť v rámci ročného rozpočtového postupu opakujúci sa problém nedostatočných platobných rozpočtových prostriedkov; pripomína výraznú mobilizáciu ustanovení VFR o flexibilite, ktorá bola potrebná len na samotné riešenie migračnej a utečeneckej krízy;

17.  očakáva, že bez toho, aby bolo dotknuté finančné vyrovnanie, budú dôsledky vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ predstavovať veľkú výzvu aj pre budúci VFR a všetky súvisiace rozpočtové rozhodnutia; je presvedčený, že pred rozhodnutím o VFR na obdobie po roku 2020 by sa mala preklenúť medzera po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ a zároveň by sa malo zaručiť, že zdroje EÚ nebudú znížené a nedôjde k negatívnemu vplyvu na programy EÚ;

18.  víta návrh, ktorý predložil predseda Komisie Jean-Claude Juncker, na vytvorenie osobitného riadka v rozpočte EÚ určeného pre eurozónu, ktorý bol súčasťou jeho prejavu o stave únie v Európskom parlamente a ďalej rozvinutý v oznámení Komisie zo 6. decembra 2017 o nových rozpočtových nástrojoch pre stabilnú eurozónu v rámci Únie (COM(2017)0822); na tento účel požaduje rozpočtovú kapacitu v rámci rozpočtu EÚ nad rámec súčasných stropov;

III.  Smerom k prijateľnému a vyváženému systému vlastných zdrojov

Zásady a predpoklady pre vytvorenie nového systému vlastných zdrojov

19.  podporuje zriadenie transparentného, jednoduchšieho a spravodlivejšieho nového systému vlastných zdrojov vychádzajúceho z prvkov súčasného systému, ktoré sa ukázali ako účinné, s cieľom zabezpečiť stabilné finančné prostriedky na úrovni EÚ; domnieva sa, že reforma systému vlastných zdrojov by mala vychádzať z niekoľkých hlavných zásad;

20.  zdôrazňuje, že je potrebné prepojiť príjmy s politickými cieľmi, najmä pokiaľ ide o politiky v oblastiach jednotného trhu, energetickej únie, životného prostredia, zmeny klímy a dopravy; v tejto súvislosti je presvedčený, že rozpočet EÚ by mal byť zameraný na politiky s európskou pridanou hodnotou, ako sú vymedzené v uznesení Parlamentu o diskusnom dokumente o budúcnosti financií EÚ(10);

21.  zdôrazňuje, že z prevádzkového hľadiska sa nové vlastné zdroje nemôžu všetky zaviesť v tom istom čase, a poukazuje na potrebu ich postupného zavádzania; domnieva sa preto, že reforma systému vlastných zdrojov by sa mohla dosiahnuť prostredníctvom dvojstupňového prístupu: po prvé zavedením technicky menej zložitých vlastných zdrojov, ktorých zhromažďovanie je jednoducho možné za prijateľné náklady, a po druhé postupným zavádzaním každého ďalšieho nového vlastného zdroja na základe pevne stanoveného časového harmonogramu, až kým by všetky fungovali naplno;

22.  domnieva sa, že zavedenie nových vlastných zdrojov by malo mať dvojaký účel, teda na jednej strane dosiahnuť značné zníženie (pričom cieľom by bolo 40 %) podielu príspevkov na základe HND, čím by vznikli úspory pre rozpočet členských štátov; a na druhej strane umožniť financovanie vyššej úrovne výdavkov EÚ vo VFR po roku 2020, pričom by sa zároveň preklenul deficit, ktorý vznikne vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ; v tejto súvislosti pripomína, že cieľom zavedenia nových vlastných zdrojov nie je zvýšenie celkového daňového zaťaženia daňovníkov EÚ, na ktorých by zavedenie nových vlastných zdrojov nemalo mať vplyv;

23.  vyzýva na zrušenie všetkých zvýhodnení a korekcií, pričom by sa malo zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie medzi členskými štátmi; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ bude znamenať, že korekcia pre Spojené kráľovstvo a súvisiace korekcie tejto korekcie sa stanú nadbytočnými a prestanú existovať, pričom reforma štatistického zdroja založeného na DPH sa stane nevyhnutnou;

24.  domnieva sa, že tradičné vlastné zdroje, menovite clá, poľnohospodárske poplatky a odvody z produkcie cukru a izoglukózy, predstavujú spoľahlivý a skutočný zdroj príjmov EÚ, pretože vyplývajú priamo z toho, že EÚ je colnou úniou, a zo zákonných právomocí a spoločnej obchodnej politiky, ktorá s tým súvisí; zastáva preto názor, že tradičné vlastné zdroje by sa mali ponechať ako zdroj príjmov pre rozpočet EÚ; domnieva sa, že ak sa zníži podiel nákladov na výber, ktoré si ponechávajú členské štáty, väčšia časť tohto príjmu môže pripadnúť rozpočtu EÚ;

25.  uznáva, že príspevok založený na HND je spoľahlivým, stabilným a spravodlivým zdrojom príjmov pre rozpočet EÚ a má veľmi silnú podporu veľkej väčšiny členských štátov; domnieva sa preto, že by sa mal zachovať, ale iba ako vyrovnávací a zostatkový zdroj pre rozpočet EÚ, čo by znamenalo koniec rozpočtovej logiky spravodlivej návratnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu toho, aby sa zabezpečila rovnaká klasifikácia príspevku na základe HND vo všetkých vnútroštátnych rozpočtoch, a to ako príjmy pridelené EÚ, a nie ako výdavky národných vlád;

Kritériá použité na určenie nových vlastných zdrojov

26.  súhlasí s názorom skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, ktorá vo svojej správe uvádza, že pri určovaní potenciálnych nových vlastných zdrojov treba zohľadniť tieto kritériá: rovnosť/spravodlivosť; efektívnosť; dostatočnosť a stabilitu; transparentnosť a jednoduchosť; demokratickú zodpovednosť a rozpočtovú disciplínu; zameranie na európsku pridanú hodnotu; zásadu subsidiarity a rozpočtovú suverenitu členských štátov; a obmedzenie politických transakčných nákladov;

27.  vyzýva Komisiu, aby na uvedenom základe preskúmala možnosť zavedenia tohto koša nových vlastných zdrojov;

Kôš možných nových vlastných zdrojov

a.  Cieľ: Posilniť jednotný trh, zvýšiť transparentnosť a zlepšiť rovnosť podmienok

•  Daň z pridanej hodnoty

28.  pripomína, že daň z pridanej hodnoty sa od svojho vzniku pred takmer 50 rokmi používa ako základ na výpočet vlastných zdrojov rozpočtu EÚ a že tento zdroj predstavuje v súčasnosti približne 12 % príjmov EÚ;

29.  konštatuje však, že aktuálny systém má závažné nedostatky: zdroj sa vypočítava na štatistickom základe; je zbytočne zložitý a nemá žiadne priame prepojenie na občanov; predstavuje len prevod časti príjmov, ktoré členské štáty vybrali, a teda neprináša žiadnu pridanú hodnotu v porovnaní so zdrojom založeným na HND; a základ príspevku nie je transparentný a neexistuje rovnosť medzi daňovníkmi;

30. vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že úrad OLAF opakovane zistil závažné prípady colných podvodov v členských štátoch, ktoré viedli k značnej strate príjmov pre rozpočet Únie; upozorňuje na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 19/2017 s názvom „Dovozné postupy: nedostatky v právnom rámci a neúčinné vykonávanie ovplyvňujú finančné záujmy EÚ“, a vyjadruje znepokojenie nad tým, že podvodníci by mohli naďalej hľadať „najslabší článok“ medzi členskými štátmi ako svoje miesto vstupu do colnej únie, a že straty v rozpočte Únie by mohli pokračovať dokonca aj počas nasledujúceho VFR; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia na zastavenie týchto činností, ktoré poškodzujú rozpočet Únie;

31.  pripomína legislatívny návrh z roku 2011 týkajúci sa nového zdroja založeného na DPH, ktorý by viedol k uplatňovaniu pevnej sadzby v celej EÚ vychádzajúcej z čistej hodnoty dodávok tovaru a služieb alebo dovozu tovaru, na ktoré by sa vzťahovala štandardná, spoločná sadzba DPH; konštatuje, že hoci tento návrh nebol úspešný, Európska rada na zasadnutí v februári 2013 vyzvala Radu, aby pokračovala v práci na tomto spise; domnieva sa, že súčasná situácia predstavuje príležitosť na možný prelom v tejto veci;

32. víta návrh skupiny na vysokej úrovni týkajúci sa jej predstavy o vlastnom zdroji založenom na DPH s cieľom zjednodušiť ho, znížiť súvisiace administratívne náklady a posilniť prepojenie medzi politikou EÚ v oblasti DPH a skutočnými príjmami z DPH;

33.  berie na vedomie akčný plán Komisie v oblasti DPH („K jednotnému priestoru EÚ v oblasti DPH – čas rozhodnúť sa“), ktorý bol uverejnený 7. apríla 2016 (COM(2016)0148), a následný návrh zo 4. októbra 2017 týkajúci sa niekoľkých základných zásad a kľúčových reforiem v oblasti DPH v EÚ; podporuje hĺbkovú reformu systému DPH v EÚ, ktorá by mala byť zameraná na rozšírenie daňového základu, obmedzenie možnosti podvodu a nákladov na dodržiavanie predpisov, ako aj na vytváranie nových príjmov; domnieva sa, že časť týchto nových príjmov by sa mala prideliť do rozpočtu EÚ;

34.  domnieva sa, že zjednodušený zdroj založený na DPH by sa mal zakladať na spoločnom menovateli systémov DPH v celej EÚ, a poznamenáva, že takto by neviedol k eliminácii všetkých národných špecifík, ktoré sú z rôznych dôvodov opodstatnené;

35.  podporuje stanovenie jednotnej sadzby poplatkov (1 % až 2 %) z príjmov z reformovanej DPH, ktorú by v plnej miere vyberali orgány členských štátov ako vlastný zdroj Únie; domnieva sa, že takýto systém by mohol zabezpečiť významné a stabilné príjmy pre EÚ s obmedzenými administratívnymi nákladmi;

36.  zdôrazňuje, že Komisia už predložila legislatívne návrhy na rozsiahlu reformu pravidiel EÚ týkajúcich sa DPH a že ďalšie iniciatívy sa očakávajú v roku 2018; trvá na tom, že je potrebné dokončiť reformu DPH čo najskôr, a to najneskôr pred začiatkom ďalšieho VFR;

37.  vyzýva Komisiu, aby pred prijatím príslušných právnych predpisov o DPH predložila ako súčasť svojho nadchádzajúceho legislatívneho balíka o vlastných zdrojoch EÚ návrh na reformu vlastného zdroja založeného na DPH; vyjadruje presvedčenie, že takýto návrh by mal zohľadňovať hlavné výsledky reformy DPH, o ktorej sa v súčasnosti rokuje;

•  Daň z príjmu právnických osôb

38.  pripomína, že Parlament vo svojom uznesení zo 6. júla 2016 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku(11) vyzval Komisiu, aby predložila návrh na spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) spolu s vhodným a spravodlivým distribučným kľúčom, ktorý by bol komplexným riešením väčšiny škodlivých daňových praktík v Únii a ktorý by podnikom priniesol jednoznačnosť a jednoduchosť a uľahčil cezhraničné hospodárske činnosti v rámci Únie;

39.  berie na vedomie návrhy Komisie v súvislosti s CCCTB, pričom pripomína svoju žiadosť, aby sa konsolidovaný základ rozšíril po prechodnom období na všetky spoločnosti; zdôrazňuje, že súčasné návrhy na CCCTB by sa mali vzťahovať aj na digitálne hospodárstvo; na základe týchto návrhov zdôrazňuje, že digitálna prítomnosť spoločnosti by sa mala vnímať rovnako ako jej fyzické usadenie, tým, že sa vymedzí a identifikuje stála digitálna prevádzka;

40.  súhlasí s posúdením skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, v ktorom sa CCCTB vníma ako základ pre nový vlastný zdroj, ktorý spĺňa všetky kritériá, ktoré skupina stanovila; zdôrazňuje, že CCCTB je tiež kľúčovým prvkom v rozvoji jednotného trhu, ktorý je európskym verejným statkom, keďže zabraňuje nevhodnej daňovej súťaži medzi členskými štátmi aj daňovej optimalizácii, ktorá poškodzuje rovnosť podmienok;

41.  pripomína, že daňové úniky vo všetkých svojich formách spôsobujú, že EÚ stráca sumu, ktorú odhadla Komisia na 1 bilión EUR ročne; zdôrazňuje potrebu vymáhať nevybrané daňové príjmy prostredníctvom koordinovanej politiky boja proti podvodom a daňovým únikom a rámca založeného na transparentnosti, spolupráci a koordinácii;

42.  žiada Komisiu, aby na základe záverov z preskúmania smernice o CCCTB navrhla vytvorenie nového vlastného zdroja pre rozpočet Únie, ktorý sa vypočíta na základe príjmov členských štátov vyplývajúcich z CCCTB; vyslovuje sa za stanovenie jednotnej sadzby poplatkov z príjmov vyplývajúcich z CCCTB, ktoré sa budú vyberať ako vlastný zdroj; domnieva sa, že takýto systém by mohol zabezpečiť významné a stabilné príjmy pre EÚ s obmedzenými administratívnymi nákladmi;

•  Emisia peňazí

43.  zastáva názor, že príjmy plynúce z výnosov Európskej centrálnej banky (príjmy ECB z emisie meny), a teda majúce priame spojenie s menovou úniou EÚ, by mali byť základom pre nový vlastný zdroj namiesto vyplácania do štátnych pokladníc;

b.  Cieľ: Obmedziť finančné špekulácie a posilniť daňovú spravodlivosť v sektoroch, ktoré používajú nástroje agresívneho daňového plánovania alebo agresívnu daňovú optimalizáciu

•  Daň z finančných transakcií (DFT) na európskej úrovni

44.  podporuje úsilie vykonávané na základe návrhu Komisie z roku 2011 v rámci posilnenej spolupráce skupiny 11 členských štátov s cieľom zaviesť daň z finančných transakcií (DFT); naliehavo vyzýva všetky ostatné členské štáty, aby sa pripojili k vyššie uvedenej skupine s cieľom vyhnúť sa narušeniu finančných trhov a zabezpečiť bezproblémové fungovanie jednotného trhu;

45.  stotožňuje sa s hodnotením skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, v ktorom sa daň z finančných transakcií schvaľuje ako možný základ pre nový vlastný zdroj pre rozpočet Únie, pričom tiež uznáva, že by sa mali preskúmať aj iné spôsoby zdaňovania finančných aktivít;

46.  požaduje preto vytvorenie nového vlastného zdroja pre rozpočet Únie, ktorý sa bude vypočítavať na základe vybranej metódy zdaňovania finančných aktivít;

•  Zdaňovanie spoločností v digitálnom sektore

47.  víta závery neformálneho zasadnutia Rady ministrov financií zo 16. septembra 2017, v ktorých sa vyzýva na rozvoj nových digitálnych daňových pravidiel v reakcii na list štyroch ministrov financií, v ktorom sa od Komisie požaduje, aby preskúmala účinné riešenia založené na koncepcii vytvorenia tzv. vyrovnávacej dane z obratu dosiahnutého v EÚ digitálnymi spoločnosťami; zdôrazňuje, že Komisia vo svojom oznámení z 21. septembra 2017 s názvom Spravodlivý a efektívny daňový systém v Európskej únii pre digitálny jednotný trh zopakovala, že CCCTB je vhodným rámcom na revíziu pravidiel v prospech modernej a stabilnej úpravy zdaňovania digitálnych spoločností a na riešenie daňových problémov súvisiacich s digitálnym hospodárstvom; vyzýva na koordinovaný prístup v rámci EÚ, a to aj pokiaľ ide o krátkodobé riešenia, aby sa predišlo deformáciám na jednotnom trhu v dôsledku jednostranného konania a aby sa zabránilo vytváraniu daňových rajov pre digitálne spoločnosti;

48.  súhlasí s tým, že digitálne hospodárstvo by malo mať k dispozícii moderný a stabilný fiškálny rámec na podporu inovácií, riešenie fragmentácie trhu a nespravodlivej hospodárskej súťaže a na umožnenie toho, aby všetci hráči mohli využívať nové spravodlivé a vyvážené podmienky, pričom by sa malo zároveň zabezpečiť, aby digitálne platformy a spoločnosti platili svoj podiel na daniach tam, kde vytvárajú svoje zisky; okrem toho poukazuje na to, že je nevyhnutné zabezpečiť daňovú istotu pre obchodné investície, aby sa tak odstránili súčasné medzery a zabránilo vzniku nových daňových medzier v rámci jednotného trhu;

49.  považuje za mimoriadne dôležité, aby sa prijali daňové opatrenia pre digitálny trh s cieľom obmedziť daňové úniky a deformácie, agresívne daňové plánovanie alebo systémy daňovej optimalizácie, ako aj zneužívanie európskych mechanizmov na vyhýbanie sa plateniu daní; domnieva sa, že tieto praktiky deformujú hospodársku súťaž na jednotnom trhu a oberajú členské štáty o oprávnené daňové príjmy;

50.  v zásade požaduje vytvorenie nového vlastného zdroja pre rozpočet Únie, ktorý sa bude vyberať z transakcií v digitálnom hospodárstve; domnieva sa však, že vzhľadom na dôležité prebiehajúce rokovania na úrovni EÚ aj na úrovni OECD je príliš zavčasu rozhodovať o konkrétnych opatreniach na vytvorenie takéhoto zdroja;

51.  domnieva sa však, že akékoľvek opatrenia prijaté zo strany orgánov EÚ, ako napríklad registračné alebo monitorovacie systémy alebo regulačné mechanizmy, by mali okamžite umožniť výber ciel alebo poplatkov v prospech rozpočtu Únie na základe ich európskej pridanej hodnoty; domnieva sa, že ide o verejné statky EÚ, ktoré, ako uvádza skupina na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, poskytujú základ pre zavedenie odvodu, ktorý by predstavoval „iné príjmy“ pochádzajúce z politík Únie;

c.  Cieľ: Podporovať transformáciu v oblasti energetiky a boj proti globálnemu otepľovaniu

•  Environmentálna daň a poplatky

52.  potvrdzuje, že boj proti zmene klímy, ako aj prechod na udržateľné, obehové, nízkouhlíkové hospodárstvo a spoločne dohodnuté ciele energetickej únie sú jedným z hlavných cieľov politík EÚ;

53.  opakuje svoje presvedčenie, že len spoločné dane v oblasti energetiky alebo environmentálne dane na úrovni EÚ môžu zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi podnikmi a riadne fungovanie jednotného trhu, a stať sa tak hnacou silou prechodu na progresívnejší a udržateľnejší model rozvoja;

54. zdôrazňuje význam ekologického zdaňovania ako mimoriadne vhodného mechanizmu prispievania k európskym vlastným zdrojom; vyzýva Komisiu, aby ďalej začleňovala návrhy na dodatočné ekologické vlastné zdroje, ako sa uvádza v správe skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje a ako uviedol komisár pre rozpočet EÚ, ktoré sú v súlade s určitými politikami Únie, ako sú politiky v oblasti energetiky (energetická daň), životného prostredia a klímy (mechanizmus kompenzačných opatrení v súvislosti s uhlíkom na hraniciach, dane z plastu a systém obchodovania s emisiami (ETS)) a dopravy (dane z pohonných hmôt v cestnej doprave a dane z leteniek), a to v záujme podpory ďalších budúcich vlastných zdrojov Únie;

55. požaduje, aby sa značný podiel príjmov z aukcií emisných kvót ETS zo štvrtej fázy (2021) a z nasledujúcich fáz považoval za nový vlastný zdroj EÚ; pripomína, že o tejto možnosti sa rokovalo na zasadnutiach pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, a výslovne sa to navrhuje v oznámení Komisie zo 14. februára 2018 s názvom Nový, moderný viacročný finančný rámec, ktorý Európskej únii umožní efektívne napĺňať priority po roku 2020 (COM(2018)0098); zároveň požaduje, aby sa mechanizmus kompenzačných opatrení v súvislosti s uhlíkom na hraniciach zaviedol ako nový vlastný zdroj pre rozpočet EÚ, čo by takisto malo zabezpečiť rovnaké podmienky v oblasti medzinárodného obchodu a obmedzenie presúvania výroby do zahraničia, pričom by to znamenalo začlenenie nákladov na boj proti zmene klímy do cien dovážaného tovaru;

56.  žiada Komisiu, aby na úrovni EÚ zvážila zavedenie odvodu z plastov a predmetov určených na jednorazové použitie, a to s cieľom nabádať na využívanie udržateľnejších alternatív;

57.  zastáva názor, že vlastné zdroje založené na dani z elektrickej energie by sa prekrývali s rozsahom pôsobnosti systému ETS a vyvolali by obavy, pokiaľ ide o stabilitu investičných podmienok a finančnú záťaž pre domácnosti;

58.  domnieva sa, že v prípade nadmerného zaťaženia určitého členského štátu spôsobeného niektorým z iných vlastných zdrojov by sa takáto záťaž mohla zmierniť prostredníctvom dodatočnej podpory z programov EÚ, ktorej trvanie a výška by boli obmedzené, v súlade s cieľmi Únie; zdôrazňuje, že takúto podporu nemožno poskytovať prostredníctvom zavedenia akýchkoľvek nových zvýhodnení alebo korekcií na strane príjmov rozpočtu EÚ;

59.  zdôrazňuje, že zavedenie daní alebo odvodov súvisiacich so životným prostredím by nemalo mať vplyv na právo členských štátov určiť podmienky využívania svojich energetických zdrojov, svoj výber medzi rôznymi zdrojmi energie a všeobecnú štruktúru svojich dodávok energie;

Iné zdroje príjmov

60.  pripomína, že hoci by vlastné zdroje mali byť hlavnou zložkou príjmov rozpočtu EÚ, dopĺňajú sa o zdroje, ktoré sa v článku 311 ZFEÚ označujú ako „iné príjmy“, ktoré zahŕňajú: dane, ktoré platia zamestnanci EÚ zo svojich platov; príjmy z administratívnej činnosti inštitúcií, ako sú príjmy z predaja tovaru, nájmu alebo prenájmu, poskytovania služieb a bankových úrokov; príspevky z krajín mimo EÚ na určité programy EÚ; úroky z omeškania; pokuty zaplatené podnikmi, vo väčšine prípadov vtedy, keď sa zistilo, že sú v rozpore s právom hospodárskej súťaže EÚ; a príjmy z operácií prijímania a poskytovania úverov zo strany EÚ;

61.  poznamenáva, že zostatok z každého rozpočtového roka sa v prípade prebytku zahŕňa do rozpočtu na nasledujúci rozpočtový rok ako príjem a že iné príjmy, zostatky a technické úpravy vrátane prebytku z predchádzajúceho roka predstavujú približne 6 % celkových príjmov; zdôrazňuje, že v posledných rokoch „iné príjmy“ z veľkej časti pozostávali z pokút, ktoré samotné predstavujú 2,5 % celkových príjmov (vynímajúc pripísané príjmy);

62.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že potenciál týchto iných príjmov sa doposiaľ v diskusii o financovaní EÚ zanedbáva; domnieva sa, že aj keď tento príjem nepredstavuje alternatívu k ostatným vlastným zdrojom z dôvodu jeho úrovne, volatility a nepredvídateľnosti, predstavuje možný spôsob pokrytia zvýšených finančných potrieb v rámci budúceho VFR;

63.  pripomína, že právne postupy upravujúce takéto príjmy a možné zmeny sú flexibilnejšie ako postupy pre vlastné zdroje, pretože nie sú stanovené v rozhodnutí o vlastných zdrojoch, ale v sekundárnych právnych predpisoch, a preto nepodliehajú požiadavke jednomyseľnosti;

64.  pripomína svoju dlhodobú pozíciu, podľa ktorej by všetky príjmy plynúce z pokút uložených spoločnostiam za porušenie práva EÚ v oblasti hospodárskej súťaže alebo v súvislosti s oneskorenými platbami príspevkov jednotlivých členských štátov do rozpočtu EÚ mali predstavovať dodatočné príjmy do rozpočtu EÚ bez zodpovedajúceho zníženia príspevkov založených na HND;

65.  v tejto súvislosti vyzýva na vytvorenie osobitnej rezervy na strane príjmov rozpočtu EÚ, ktorá sa postupne naplní prostredníctvom všetkých druhov nepredvídaných iných príjmov; zastáva názor, že táto rezerva by sa mala využívať na pokrytie dodatočných platobných potrieb, najmä tých, ktoré sú spojené s mobilizáciou celkovej rezervy na záväzky alebo s osobitnými nástrojmi VFR;

66.  zdôrazňuje potenciál, ktorý pre rozpočet EÚ vyplýva z poplatkov požadovaných za vykonávanie politík EÚ, a najmä európskych programov, ako je napríklad európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS), pre štátnych príslušníkov tretích krajín; domnieva sa, že v určitých prípadoch by sa takéto príjmy mohli vyčleniť na tú istú politiku alebo na ten istý účel; domnieva sa, že v prípade programov a politík EÚ na obdobie po roku 2020 by sa o tomto druhu potenciálnych príjmov malo uvažovať systematickejšie, aby bolo možné zabezpečiť pre rozpočet EÚ dodatočný zdroj príjmov;

67. zdôrazňuje, že príjmy pridelené decentralizovaným agentúram EÚ, ako sú poplatky z priemyselných odvetví a príspevky z vnútroštátnych rozpočtov, predstavovali v roku 2016 približne 1 miliardu EUR; žiada Komisiu, aby navrhla konzistentný prístup, pokiaľ ide o financovanie agentúr z poplatkov v ďalšom VFR;

***

68.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 105.

(2)

Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 29.

(3)

Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 39.

(4)

Ú. v. EÚ C 27E, 31.1.2008, s. 214.

(5)

Ú. v. EÚ C 380E, 11.12.2012, s. 89.

(6)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0378.

(7)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0432.

(8)

Prijaté texty, P8_TA(2014)0097.

(9)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0309.

(10)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0401.

(11)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0310.


STANOVISKO VÝBORU PRE MEDZINÁRODNÝ OBCHOD (22.1.2018)

pre Výbor pre rozpočet

k reforme systému vlastných zdrojov Európskej únie

(2017/2053(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Wim van de Camp

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  žiada o reformy vlastných zdrojov, ktoré sa budú zameriavať na moderné priority, budú ponúkať najvýhodnejší pomer medzi kvalitou a cenou a účelné finančné hospodárenie a vytvoria predvídateľný a stabilný základ pre rozpočet EÚ, ktorý bude nezávislý, transparentný a vyvážený, bude riešiť existujúci a rastúci tlak na rozpočet EÚ a zjednoduší súčasné zložité a nejasné dohody o zľavách v záujme zrušiť ich, s cieľom poskytnúť finančné prostriedky, ktoré sú potrebné na splnenie požiadaviek našich občanov;

2.  žiada o zníženie závislosti EÚ od národných príspevkov na základe DPH a HND berúc do úvahy systém, v ktorom sa vlastné zdroje založené na DPH nahrádzajú prevodom podielu DPH odvedeného na vnútroštátnej úrovni;

3.  víta iniciatívy zamerané na komplexnú reformu vlastných zdrojov EÚ s cieľom zvýšiť podporu skutočne dôveryhodného a nezávislého rozpočtu EÚ zo strany členských štátov a občanov, posilniť udržateľné hospodárstvo EÚ a vytvoriť pridanú hodnotu EÚ;

4.  poukazuje na to, že colná únia je základným pilierom EÚ a má zásadný význam v rokovaniach o obchodných dohodách ako jeden z najväčších obchodných blokov na svete; poukazuje na to, že medzinárodný obchod EÚ priamo súvisí s jej tradičnými vlastnými zdrojmi, ktoré zahŕňajú aj clá na dovoz z krajín mimo EÚ a odvody z produkcie cukru a v roku 2015 predstavovali 12,8 % celkových príjmov EÚ;

5.  zdôrazňuje, že treba vykonať analýzu vplyvu uzavretia dohôd o (voľnom) obchode Európskou úniou na tradičné vlastné zdroje a vyčleniť zdroje príjmov s cieľom vyrovnať prípadný pokles týchto zdrojov a následnú možnú nestabilitu;

6.  žiada o dôkladné právne posúdenie a kontrolu uskutočniteľnosti, pokiaľ ide o možnosti zavedenia ciel a poplatkov z obchodu s tovarom a službami na základe udržateľnosti a emisií a o prípadné začlenenie takýchto opatrení do politík a dohôd EÚ v oblasti medzinárodného obchodu s cieľom podnietiť obchodných partnerov vyrábať spôsobom šetrným ku klíme, ale aj vytvoriť ložisko vlastných zdrojov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že takéto opatrenia by sa mali zavádzať iba ak sú nesporne kompatibilné s pravidlami WTO a zaručujú rovnaké podmienky na medzinárodnej úrovni a konkurencieschopnosť podnikania EÚ, ktorého dôležitým prvkom sú MSP;

7.  pripomína svoje predchádzajúce výzvy na prístup k colným pravidlám a postupom EÚ, ktorý by bol modernejší, účinnejší, účelnejší, jednoznačnejší a menej rozdielny s cieľom optimalizovať a presadzovať súčasný colný systém EÚ, podnecovať spoluprácu s jasným cieľom riešiť daňové úniky a všetky formy nekalej hospodárskej súťaže a bojovať proti nim v záujme účinného vyberania ciel a odvodov a ich pridelenia vlastným zdrojom EÚ;

8.  konštatuje, že nástroje na ochranu obchodu sú ložiskom vlastných zdrojov EÚ, ale vzhľadom na svoju podstatu nemôžu a nesmú byť používané ako predvídateľný a stabilný základ pre stále príspevky na vlastné zdroje EÚ; zdôrazňuje, že nástroje na ochranu obchodu by sa nemali primárne využívať ako vlastné zdroje EÚ, pretože by sa mali využívať len primerane a proporcionálne a v súlade s platnými pravidlami.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

23.1.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

25

6

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

William (The Earl of) Dartmouth, Laima Liucija Andrikienė, Maria Arena, Tiziana Beghin, David Borrelli, David Campbell Bannerman, Daniel Caspary, Salvatore Cicu, Eleonora Forenza, Karoline Graswander-Hainz, Nadja Hirsch, Yannick Jadot, France Jamet, Bernd Lange, David Martin, Emma McClarkin, Anne-Marie Mineur, Sorin Moisă, Alessia Maria Mosca, Franz Obermayr, Artis Pabriks, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández, Tokia Saïfi, Joachim Schuster, Joachim Starbatty, Adam Szejnfeld, Hannu Takkula, Iuliu Winkler

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Reimer Böge, Seán Kelly, Sander Loones, Fernando Ruas, Lola Sánchez Caldentey, Jarosław Wałęsa

Náhradníčka (čl. 200 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní

Virginie Rozière

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

25

+

ALDE

Nadja Hirsch, Hannu Takkula

EFDD

Tiziana Beghin, David Borrelli

PPE

Laima Liucija Andrikienė, Reimer Böge, Daniel Caspary, Salvatore Cicu, Seán Kelly, Sorin Moisă, Artis Pabriks, Fernando Ruas, Tokia Saïfi, Adam Szejnfeld, Jarosław Wałęsa, Iuliu Winkler

S&D

Maria Arena, Karoline Graswander-Hainz, Bernd Lange, David Martin, Alessia Maria Mosca, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández, Virginie Rozière, Joachim Schuster

Verts/ALE

Yannick Jadot

6

-

ECR

David Campbell Bannerman, Sander Loones, Emma McClarkin, Joachim Starbatty

ENF

France Jamet, Franz Obermayr

4

0

EFDD

William (The Earl of) Dartmouth

GUE/NGL

Eleonora Forenza, Anne-Marie Mineur, Lola Sánchez Caldentey

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


STANOVISKO VÝBORU PRE KONTROLU ROZPOČTU (27.11.2017)

pre Výbor pre rozpočet

k reforme systému vlastných zdrojov Európskej únie

2017/2053(INI)

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Nedzhmi Ali

NÁVRHY

Výbor pre kontrolu rozpočtu vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže v situácii, keď sú zdroje obmedzené, by sa pri zvyšovaní príjmov rozpočtu EÚ zo zvýšenej pripísanej hodnoty vlastných zdrojov malo opäť viac dbať na ochranu finančných záujmov EÚ; keďže viac dbať by sa malo aj na užšiu spoluprácu Komisie a členských štátov a na ich spoločné činnosti;

B.  keďže rozpočet EÚ je v prvom rade investičným rozpočtom s určitou mierou prerozdeľovania medzi členskými štátmi a slúži najmä na podporu spoločných politík a cieľov EÚ, pričom poskytuje štartovací kapitál pre strednodobé až dlhodobé investície;

C.  keďže jedným z hlavných cieľov rozpočtu EÚ by mala byť podpora rýchlejšieho rastu a zamestnanosti v menej rozvinutých regiónoch s cieľom dosiahnuť rovnakú úroveň rozvoja vo všetkých členských štátoch, k čomu by malo významnou mierou prispieť zvýšené využívanie vlastných zdrojov;

1.  domnieva sa, že vlastné zdroje treba využívať na projekty, ktoré môžu vytvárať najvyššiu európsku pridanú hodnotu; zdôrazňuje, že výdavky by mali smerovať do oblastí, v ktorých je financovanie na európskej úrovni nevyhnutné alebo v ktorých financovanie na vnútroštátnej úrovni nepostačuje na dosiahnutie európskeho cieľa;

2.  zdôrazňuje, že súčasný systém vlastných zdrojov je neúmerne zložitý a kladie nerovnaký dôraz na čistú bilanciu jednotlivých členských štátov; podporuje zavedenie nových vlastných zdrojov, čím sa zníži závislosť rozpočtu EÚ od príspevkov členských štátov založených na HND a umožní sa lepšie zacieliť finančné prostriedky EÚ na politiky a priority EÚ; zastáva názor, že podiel nových skutočných vlastných zdrojov by sa mal zvýšiť aspoň na 50 % príjmovej strany rozpočtu EÚ;

3.  domnieva sa, že nadchádzajúce rokovania o budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR), ako aj vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie poskytujú EÚ príležitosť na reformu systému vlastných zdrojov; domnieva sa, že reformu založenú na jasných a spoločne dohodnutých zásadách by mala navrhnúť Komisia a členské štáty; vyzýva preto členské štáty, aby vykonali hĺbkovú reformu tohto systému a aby zaistili väčšiu stabilitu, udržateľnosť a predvídateľnosť budúceho systému financovania Únie, ako aj jeho väčšiu transparentnosť a zodpovednosť voči občanom Únie; vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy odporúčania skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje uvedené v jej správe o budúcom financovaní EÚ;

4.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využili reformu na zavedenie stimulov a na motivovanie členských štátov k investovaniu do európskeho projektu a aby zrušili všetky mechanizmy zliav a korekcií s cieľom vytvoriť jednoduchšiu, stabilnejšiu, spravodlivejšiu a transparentnejšiu štruktúru; domnieva sa v tejto súvislosti, že príspevky členských štátov do rozpočtu EÚ by mali byť vylúčené z výpočtu deficitu v rámci Paktu stability a rastu;

5.  vyzýva členské štáty, aby vzali do úvahy riziká, ktoré by zvýšenie vlastných zdrojov mohlo priniesť systému výberu príjmov, čo by si vyžiadalo zavedenie potrebných záruk;

6.  upozorňuje na to, že je potrebné posilniť existujúce systémy kontroly a zaviesť nové mechanizmy na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam, ktoré by mohli pri výbere nových vlastných zdrojov ohroziť finančné záujmy EÚ; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby bola pripravená navrhnúť príslušné opatrenia na ochranu finančných záujmov EÚ, ak a keď členské štáty zavedú nové vlastné zdroje pre rozpočet EÚ;

7.  vyjadruje poľutovanie nad rozdielnosťou colných kontrol v EÚ a nad podvodmi vo vysokých sumách, ktoré majú vplyv na systém výberu vlastných zdrojov; zdôrazňuje význam colných kontrol a s nimi spojeného výberu cla; upozorňuje na straty príjmov v dôsledku výpadku príjmov z DPH a cezhraničných podvodov v oblasti DPH; podčiarkuje skutočnosť, že pašovanie vysoko zdaňovaného tovaru spôsobuje v rozpočte EÚ a v rozpočtoch členských štátov vysoké straty príjmov; vyzýva Komisiu, aby posilnila spoločnú politiku v oblasti colných kontrol zabezpečením skutočnej harmonizácie s cieľom zlepšiť výber tradičných vlastných zdrojov;

8.  pripomína, že je dôležité uľahčiť a urýchliť výmenu informácií s orgánmi, ako je OLAF a Europol s cieľom bojovať proti colným podvodom a cezhraničnej daňovej trestnej činnosti; osobitne upozorňuje na čoraz častejšie prípady cezhraničných podvodov s DPH, známych ako kolotočové podvody, a vyzýva Komisiu, aby ešte viac posilnila opatrenia na predchádzanie a zabránenie podvodom tohto typu; považuje za zásadnú takú praktickú optimalizáciu zdroja DPH, ktorá neprinesie ďalšiu záťaž občanom EÚ a členským štátom;

9.  domnieva sa, že akékoľvek nové zdroje, ktoré budú schválené, by mali spĺňať tri základné kritériá: jednoduchosť, spravodlivosť a demokratickú kontrolu; pripomína, že pri zvažovaní nových zdrojov financovania by sa mali vziať do úvahy zásady, ktoré uvádza skupina na vysokej úrovni pre vlastné zdroje; poukazuje na to, že nový systém by mal byť zrozumiteľný a transparentný pre európskych daňovníkov, a odsudzuje politiku hry s nulovým súčtom, ktorú v súčasnosti uplatňujú niektoré členské štáty; zastáva názor, že rokovania o rozpočte nie sú motivované európskou pridanou hodnotou, ale vnútroštátnou logikou tzv. spravodlivej návratnosti a rozpočtovými saldami;

10.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby zvážili aj iné zdroje pochádzajúce z daní, ktoré má EÚ dispozícii, ktoré by mohli v určitých rizikových oblastiach politiky poskytnúť väčšiu európsku pridanú hodnotu a zároveň posilniť rozpočet EÚ a znížiť jeho zdroje založené na HND a DPH; domnieva sa, že súčasný systém vlastných zdrojov založených na DPH by sa mal nahradiť skutočným prevodom podielu DPH odvedeného na vnútroštátnej úrovni; domnieva sa, že nové zdroje by sa mohli nájsť aj v európskych politikách, napríklad v politike v oblasti životného prostredia, energetiky, klímy alebo dopravy;

11.  poukazuje na to, že využívanie vlastných zdrojov by malo byť zamerané na európske verejné statky, z ktorých môžu mať prospech všetky členské štáty rovnako a v prípade ktorých sú opatrenia na úrovni EÚ nielen dôležité, ale aj nenahraditeľné, alebo na prípady, keď možnosti financovania z vnútroštátnych zdrojov nepostačujú na dosiahnutie priorít a cieľov EÚ; podčiarkuje v tejto súvislosti význam rozpočtu EÚ pre podporu ďalšej európskej integrácie a súdržnosti medzi členskými štátmi; berie na vedomie dve oblasti s vyššou európskou pridanou hodnotou, ktoré hodnotia veľmi pozitívne aj občania, a to výskum a vývoj a vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť;

12.  poukazuje na to, že EÚ by mala zvážiť obmedzenie činnosti v oblastiach, v ktorých je Únia vnímaná ako faktor, ktorý má obmedzenú pridanú hodnotu alebo nie je schopný plniť svoje sľuby; zdôrazňuje však, že na stanovené ambiciózne ciele by sa mali vyčleniť dostatočné finančné prostriedky a že v prípade, keď sa stanovia nové ciele, mali by sa navrhnúť aj nové zdroje;

13.  vyjadruje presvedčenie, že výdavky z vlastných zdrojov na vnútorné a vonkajšie bezpečnostné projekty budú mať pozitívnu odozvu u občanov, čím sa zvýši ich európska pridaná hodnota; vyjadruje znepokojenie nad nízkou úrovňou výdavkov v niektorých kľúčových oblastiach bezpečnosti, ako sú prípravné akcie týkajúce sa spolupráce a výskumu v oblasti obrany a bezpečnosti;

14.  víta zvýšené využívanie vlastných zdrojov na projekty spojené s výskumom a vývojom, hoci pretrvávajú pochybnosti, pokiaľ ide o typy financovaných projektov; zdôrazňuje, že výdavky by mali smerovať do projektov, ktoré sú z dlhodobého hľadiska ziskové a sú prínosom pre EÚ, namiesto programov, ktorých prínos je len krátkodobý;

15.  vyjadruje znepokojenie nad nízkym podielom rozpočtu Únie vyčleneným na výdavky súvisiace s klímou; trvá na tom, že príjmy z vlastných zdrojov by sa mali vynakladať na projekty, ktoré prinášajú vyššiu európsku pridanú hodnotu, vrátane boja proti zmene klímy;

16.  žiada otvorenú diskusiu o zachovaní úrovne platieb na politiku súdržnosti a spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP) v ďalšom programovom období s ohľadom na doplnkovosť a vysokú pridanú hodnotu týchto politík pre stabilitu, konkurencieschopnosť a hospodársky rast v Európe;

17.  vyzýva na cielené budovanie kapacít v tých členských štátoch, ktoré majú ťažkosti s centrálne riadenými programami, ako sú Nástroj na prepájanie Európy, Horizont 2020 a Európsky fond pre strategické investície (EFSI);

18.  vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu v priebehu budúceho roka predložila oznámenie, v ktorom vysvetlí, ako chce zosúladiť dlhodobé politické ciele, napríklad stratégiu Európa 2020, so situáciou, ktorá nastane po skončení platnosti viacročného finančného rámca (VFR) do roku 2020; vyjadruje pevné presvedčenie, že pri vypracovaní nasledujúcich VFR by mal rozhodujúcu úlohu zohrávať program EÚ na nasledujúce desaťročie;

19.  pripomína, že pri prideľovaní vlastných zdrojov treba mať na zreteli dlhodobé projekty, napríklad Horizont 2020 a 10 priorít Junckerovej Komisie; vyzýva Komisiu, aby svoje priority zamerala na úspešné dokončenie týchto dlhodobých projektov;

20.  domnieva sa, že jednoduchšie a zrozumiteľnejšie pravidlá prispejú k rýchlemu prideľovaniu zdrojov a zvýšia účinnosť a transparentnosť, v dôsledku čoho sa zníži počet chýb; žiada Komisiu, aby v súlade s tým vypracovala akčný plán;

21.  vyjadruje znepokojenie nad tým, ako sa meria prideľovanie prostriedkov na výdavky; zastáva názor, že systém vyrovnaného rozpočtu nie je vhodný v prípade projektov, ktoré zahŕňajú európsku pridanú hodnotu, keďže je možné, že tieto projekty sa realizujú iba v jednom členskom štáte, čo môže viesť k nerovnováhe medzi účtami dotknutej krajiny a iných krajín;

22.  poukazuje na to, že politiky, z ktorých by mali prospech všetci občania EÚ a ktoré by vytvárali vyššiu európsku pridanú hodnotu, nie sú z hľadiska čistej bilancie zaujímavé; vyjadruje preto presvedčenie, že by sa mala vypracovať nová metóda merania hodnoty projektov a malo by sa zaviesť zjednodušené podávanie správ;

23.  opakuje, že je nevyhnutné vyčleniť vlastné zdroje na projekty, ktoré majú potenciál vytvárať najvyššiu európsku pridanú hodnotu, a nielen sledovať účty jednotlivých členských štátov; nabáda Komisiu, aby predložila ambiciózne návrhy na nové vlastné zdroje; domnieva sa že by sa tým mohol obmedziť relatívny podiel príspevkov členských štátov do rozpočtu EÚ, ktoré sú založené na HND, čím by sa pomohlo skoncovať s protieurópskym zameraním len na spravodlivú návratnosť z hľadiska čistej bilancie;

24.  domnieva sa, že Komisia by mala ako opatrenie na posilnenie rozpočtu EÚ zvážiť možnosť vyberania dane z emisií CO2 stanovením ceny uhlíka, a to buď prostredníctvom dane, alebo trhovo orientovaných nástrojov; vyjadruje presvedčenie, že takýto nástroj by mohol priniesť vysokú európsku pridanú hodnotu, keďže takáto daň by mohla fungovať ako stimul na zmenu správania spotrebiteľov a výrobcov s cieľom dospieť v budúcnosti k zníženiu závislosti od uhlíka; domnieva sa však, že akékoľvek riešenie EÚ založené na dani by malo byť čo najviac neutrálne z hľadiska celkovej miery zdanenia v danom členskom štáte; upozorňuje, že takáto daň by musela zohľadňovať aj súčasné systémy obchodovania s emisiami, aby sa predišlo prekrývaniu sa a rozporom medzi prostriedkami a cieľmi.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

20.11.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

17

1

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nedzhmi Ali, Inés Ayala Sender, Martina Dlabajová, Luke Ming Flanagan, Ingeborg Gräßle, Arndt Kohn, Monica Macovei, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Petri Sarvamaa, Bart Staes, Hannu Takkula, Tomáš Zdechovský, Joachim Zeller

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Brian Hayes, Karin Kadenbach, Younous Omarjee, Julia Pitera

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Tiziana Beghin, Tiemo Wölken

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

17

+

ALDE

ECR

GUE/NGL

PPE

S&D

Greens

Nedzhmi Ali, Martina Dlabajová, Hannu Takkula

Monica Macovei

Younous Omarjee

Ingeborg Gräßle, Brian Hayes, Julia Pitera, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Petri Sarvamaa, Tomáš Zdechovský, Joachim Zeller

Arndt Kohn, Karin Kadenbach, Inés Ayala Sender, Tiemo Wölken

Bart Staes

1

-

EFDD

Tiziana Beghin

1

0

GUE/NGL

Luke Ming Flanagan

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


STANOVISKO VÝBORU PRE HOSPODÁRSKE A MENOVÉ VECI (29.1.2018)

pre Výbor pre rozpočet

k reforme systému vlastných zdrojov Európskej únie

(2017/2053(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Luigi Morgano

NÁVRHY

Výbor pre hospodárske a menové veci vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže nedávne prieskumy naznačujú, že väčšina európskych občanov podporuje väčšiu angažovanosť EÚ v oblasti obrany a bezpečnosti, vzdelávania a inovácií a sociálnych a hospodárskych politík, a že to má vplyv na rozpočet;

B.  keďže brexit bude mať výrazný vplyv na stranu príjmov rozpočtu EÚ;

C.  keďže príspevok založený na HND bol zavedený v záujme vyváženia výdavkov, ktoré nie sú kryté inými príjmami na úrovni EÚ, a ako taký by mohol mať reziduálny charakter; keďže podiel príspevkov založených na HND vzrástol z 13,2 % v roku 1991 na 66,3 % v roku 2016 a dnes predstavuje hlavný zdroj financovania rozpočtu EÚ;

1.  víta prístup zvolený v diskusnom dokumente o budúcnosti financií EÚ, ktorý spočíva v tom, že základné zásady rozpočtu EÚ musia byť vytváranie európskej pridanej hodnoty v porovnaní s národnými rozpočtami, dosahovanie úspor z rozsahu a zabezpečenie čo najúčelnejšieho a najcielenejšieho využívania finančných prostriedkov EÚ v záujme maximalizácie účinnosti každého vynaloženého eura;

2.  zdôrazňuje, že reformovaný systém vlastných zdrojov EÚ by nemal klásť dodatočnú daňovú záťaž na občanov EÚ a mal by zabrániť rozširovaniu regresívneho charakteru systému vlastných zdrojov EÚ;

3.  domnieva sa, že prílišné spoliehanie sa na príspevok založený na HND ako hlavný zdroj financovania rozpočtu EÚ podporuje trvácnosť logiky „primeranej návratnosti“; víta činnosť skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, a najmä tieto navrhované opatrenia zamerané na kompenzáciu podielu príspevku založeného na HND; tvrdí, že používanie tradičných a nových skutočných vlastných zdrojov by mohlo aspoň čiastočne nahradiť, a tým znížiť príspevok založený na HND;

4.  domnieva sa, že reforma systému vlastných zdrojov by sa mala riadiť zásadami jednoduchosti, stability, flexibility, transparentnosti, spravodlivosti, demokracie a pridanej hodnoty EÚ s cieľom umožniť občanom lepšie pochopiť spôsob financovania rozpočtu EÚ;

5.  domnieva sa, že – ako sa zdôrazňuje v správe skupiny na vysokej úrovni – by sa mali uprednostňovať skutočné vlastné zdroje s jasnou európskou pôsobnosťou;

6.  víta návrh skupiny na vysokej úrovni týkajúci sa jej predstavy o vlastnom zdroji založenom na DPH s cieľom zjednodušiť ho, znížiť súvisiace administratívne náklady, posilniť prepojenie s politikou EÚ v oblasti DPH a skutočné príjmy z DPH; domnieva sa, že takáto reforma vlastného zdroja založeného na DPH by prispela k boju proti daňovým podvodom, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam; okrem toho sa domnieva, že len konečný systém DPH v EÚ a s tým súvisiace vlastné zdroje by európskym občanom priniesli vo vzťahu k rozpočtu EÚ spravodlivý systém;

7.  nazdáva sa, že Komisia by na základe záverov prieskumu smernice o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) mala navrhnúť podmienky na pridelenie časti fiškálnych príjmov z CCCTB do rozpočtu Únie, aby sa úmerne znížili príspevky členských štátov do rozpočtu;

8.  víta diskusiu o možnostiach zavedenia daní na podporu úsilia EÚ riešiť výzvy spojené so životným prostredím;

9.  zdôrazňuje, že všetky úľavy na strane príjmov by sa mali zrušiť; domnieva sa, že podiel nákladov na správu, ktoré dostávajú vnútroštátne colné orgány v súvislosti s clami a likvidnými poplatkami, by nemal prekročiť úroveň súvisiacich správnych nákladov;

10.  víta zámer Komisie predložiť návrh na vytvorenie samostatného rozpočtového riadku pre eurozónu v rozpočte EÚ;

11.  zdôrazňuje, že napriek tomu, že EÚ potrebuje dostatočné finančné zdroje, je dôležité nezvyšovať daňové zaťaženie občanov;

12.  berie na vedomie Komisiou predložený balíček týkajúci sa HMU zo 6. decembra 2017, v ktorom sú načrtnuté návrhy na vytvorenie funkcie tzv. „európskeho ministra hospodárstva a financií“, na premenu Európskeho mechanizmu pre stabilitu na Európsky menový fond a zriadenie nových rozpočtových nástrojov pre stabilnú eurozónu v rámci EÚ;

13.  domnieva sa, že s cieľom zabezpečiť prospech eurozóny pre všetkých občanov by mohlo byť užitočné vytvorenie rozpočtovej kapacity pre eurozónu s osobitným rozpočtovým riadkom v rozpočte EÚ v rámci Únie, avšak nad rámec výpočtov stropov pre záväzky a platby vo viacročnom finančnom rámci a v právnom rámci zmlúv, bez toho, aby došlo k prekrývaniu s existujúcimi politikami a vzniku roztrieštenosti v rámci rozpočtu; zastáva názor, že táto rozpočtová kapacita by mala byť vybavená prostriedkami a nástrojmi, ktoré jej umožnia plniť funkcie makroekonomickej stabilizácie; zdôrazňuje však, že je potrebné, aby členské štáty dodržiavali Pakt stability a rastu vrátane jeho existujúcich doložiek flexibility; zdôrazňuje tiež potrebu zabezpečiť investície, predchádzať nezamestnanosti a neistote, vytvárať stimuly pre štrukturálne reformy s cieľom modernizovať ekonomiky členských štátov, dosiahnuť hospodársku a sociálnu konvergenciu a posilniť finančný systém v Európe ako celku;

14.  domnieva sa, že – ako to navrhuje skupina na vysokej úrovni – rozpočtová kapacita eurozóny by mohla byť čiastočne financovaná z vlastných zdrojov, ktoré môžu byť v eurozóne ľahšie zavedené, napríklad vo forme podielu na príjmoch z dane z finančných transakcií; zdôrazňuje však, že v rozpočte by nemali byť prepojené určité typy príjmov a výdavkov;

15.  domnieva sa, že by mala byť vytvorená jasná väzba medzi výdavkami z rozpočtu a strategickými cieľmi, aby bola zaručená demokratická legitimita opatrení, ktoré sa dohodli na európskej úrovni; domnieva sa, že v záujme zvýšenia verejnej podpory pre európske vlastné zdroje by tieto zdroje mali mať jasnú zložku pridanej hodnoty pre EÚ;

16.  zastáva názor, že demokracia, transparentnosť a jasné prepojenie medzi rozhodovaním, zodpovedaním sa a zodpovednosťou podporujú legitimitu verejnej politiky na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, a to najmä v prípade rozpočtovej a fiškálnej politiky; berie na vedomie návrh predsedu Komisie, aby sa v rámci Komisie vytvorila funkcia tzv. „európskeho ministra hospodárstva a financií“; domnieva sa, že by to mohlo zlepšiť demokratickú zodpovednosť správy hospodárskych záležitostí EÚ, najmä vo vzťahu k Európskemu parlamentu;

17.  domnieva sa, že rozhodnutie Rady o vlastných zdrojoch by sa malo prijať s intenzívnejšou účasťou Európskeho parlamentu.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

24.1.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

39

13

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gerolf Annemans, Burkhard Balz, Hugues Bayet, Pervenche Berès, Udo Bullmann, David Coburn, Esther de Lange, Markus Ferber, Jonás Fernández, Sven Giegold, Roberto Gualtieri, Brian Hayes, Danuta Maria Hübner, Cătălin Sorin Ivan, Barbara Kappel, Wajid Khan, Wolf Klinz, Philippe Lamberts, Werner Langen, Sander Loones, Bernd Lucke, Olle Ludvigsson, Ivana Maletić, Fulvio Martusciello, Bernard Monot, Caroline Nagtegaal, Luděk Niedermayer, Stanisław Ożóg, Dimitrios Papadimoulis, Sirpa Pietikäinen, Dariusz Rosati, Pirkko Ruohonen-Lerner, Anne Sander, Martin Schirdewan, Molly Scott Cato, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Kay Swinburne, Ramon Tremosa i Balcells, Ernest Urtasun, Marco Valli, Tom Vandenkendelaere, Jakob von Weizsäcker

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Enrique Calvet Chambon, Matt Carthy, Mady Delvaux, Herbert Dorfmann, Ramón Jáuregui Atondo, Verónica Lope Fontagné, Thomas Mann, Luigi Morgano, Lieve Wierinck

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Edward Czesak, Manolis Kefalogiannis, Rainer Wieland

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

39

+

ALDE

Enrique Calvet Chambon, Ramon Tremosa i Balcells, Lieve Wierinck

PPE

Burkhard Balz, Herbert Dorfmann, Markus Ferber, Brian Hayes, Danuta Maria Hübner, Manolis Kefalogiannis, Esther de Lange, Werner Langen, Verónica Lope Fontagné, Ivana Maletić, Thomas Mann, Fulvio Martusciello, Luděk Niedermayer, Sirpa Pietikäinen, Dariusz Rosati, Anne Sander, Tom Vandenkendelaere, Rainer Wieland

S&D

Hugues Bayet, Pervenche Berès, Udo Bullmann, Mady Delvaux, Jonás Fernández, Roberto Gualtieri, Cătălin Sorin Ivan, Ramón Jáuregui Atondo, Wajid Khan, Olle Ludvigsson, Luigi Morgano, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Jakob von Weizsäcker

Verts/ALE

Sven Giegold, Philippe Lamberts, Molly Scott Cato, Ernest Urtasun

13

-

ALDE

Caroline Nagtegaal

ECR

Edward Czesak, Sander Loones, Bernd Lucke, Stanisław Ożóg, Pirkko Ruohonen-Lerner, Kay Swinburne

EFDD

David Coburn, Marco Valli

ENF

Gerolf Annemans, Bernard Monot

GUE/NGL

Matt Carthy, Martin Schirdewan

3

0

ALDE

Wolf Klinz

ENF

Barbara Kappel

GUE/NGL

Dimitrios Papadimoulis

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


STANOVISKO VÝBORU PRE ŽIVOTNÉ PROSTREDIE, VEREJNÉ ZDRAVIE A BEZPEČNOSŤ POTRAVÍN (8.12.2017)

pre Výbor pre rozpočet

k reforme systému vlastných zdrojov Európskej únie

(2017/2053(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Ivo Belet

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že na posilnenie prechodu na udržateľné, obehové a nízkouhlíkové hospodárstvo, plnenie spoločne dohodnutých cieľov energetickej únie a realizáciu záväzkov prijatých v rámci Parížskej dohody sú v období 2020 – 2030 potrebné ďalšie značné investície;

2.  je presvedčený, že v záujme dosiahnutia hmatateľného pokroku, pokiaľ ide o tieto kľúčové politiky EÚ, ako aj nulovej bilancie emisií do polovice storočia, je nevyhnutné zohľadňovať problematiku klímy a uskutočňovať dôkladnú reformu rozpočtu EÚ; konštatuje, že článok 2 písm. c) Parížskej dohody kladie dôraz na nevyhnutnosť zabezpečenia kompatibility finančných tokov a smerovania k nízkym emisiám skleníkových plynov a rozvoju odolného voči zmene klímy;

3.  domnieva sa, že reforma rozpočtu EÚ by mala vychádzať zo zásad subsidiarity, solidarity a udržateľnosti s cieľom dosiahnuť účinnejší rozpočet EÚ založený na kombinácii nových a existujúcich vlastných zdrojov s priamym a transparentným príspevkom k investíciám do projektov s jasnou európskou pridanou hodnotou pre občanov, podniky a životné prostredie;

4.  pripomína, že zavedenie nových vlastných zdrojov alebo iných druhov príjmu EÚ by malo zabezpečiť, že rozpočet EÚ bude menej závislý od príspevkov členských štátov založených na hrubom národnom dôchodku (HND) a viesť k zníženiu týchto príspevkov;

5.  zastáva názor, že vlastné zdroje založené na dani z elektrickej energie by sa prekrývali s rozsahom pôsobnosti systému EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) a vyvolali by obavy, pokiaľ ide o stabilitu investičných podmienok a o finančnú záťaž pre domácnosti;

6.  konštatuje, že GR pre životné prostredie je zodpovedné za druhý najväčší objem pokút uložených za nedodržanie právnych predpisov EÚ, ktoré za obdobie 2014 – 2017 predstavovali 284 miliónov EUR; žiada, aby sa príjmy pochádzajúce priamo z právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia a ich presadzovania zaradili do rozpočtu EÚ ako „ostatné príjmy“ a aby sa vyčlenili na investície do projektov, ktoré vytvárajú najvyššiu európsku pridanú hodnotu v oblasti životného prostredia; pripomína však, že príjmy z pokút nepredstavujú pre rozpočet EÚ stabilný zdroj príjmu;

7.  žiada, aby sa časť príjmov z aukcií emisných kvót ETS za obdobie od fázy 4 (2021) nasmerovala na konkrétne udržateľné a nízkouhlíkové projekty EÚ, ako je maximalizácia používania existujúcej – a v prípade potreby vytvorenie novej – cezhraničnej energetickej infraštruktúry (napríklad na podporu integrácie obnoviteľných zdrojov), uskladňovanie energie a investície do prelomových inovácií v priemysle s cieľom prispieť k spravodlivému prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo; vyzýva Komisiu, aby dôkladnejšie skúmala, ako by sa existujúce a budúce finančné prostriedky a programy EÚ mohli použiť na podporu spravodlivej transformácie v regiónoch s vysokými emisiami uhlíka, ktoré do značnej miery využívajú uhlie; konštatuje, že príjmy z obchodovania s emisnými kvótami sa podľa očakávaní zvýšia od fázy 4;

8.  žiada, aby sa preskúmalo, či príjmy zo spoločne dohodnutých vnútroštátnych systémov spoplatňovania ciest založené na vzdialenostiach, dĺžke ciest a emisiách z dopravy môžu prispieť k financovaniu projektov EÚ, ktoré presadzujú rozvoj mobility s nulovými a nízkymi emisiami vrátane stimulov pre vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami, nízkoemisné alternatívne zdroje energie v doprave a udržateľnú multimodálnu dopravu, najmä vysokorýchlostné železnice a nízkoemisnú vnútrozemskú plavbu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri rozvoji systémov spoplatňovania ciest vzali do úvahy osobitnú situáciu vzdialených a vidieckych oblastí, pre ktoré sú príznačné napríklad veľké vzdialenosti a nepostačujúca verejná doprava;

9.  domnieva sa, že dodatočné príjmy z príspevkov založených na emisiách z leteckej dopravy v rámci EÚ by sa mali použiť najmä na posilnenie výskumu a investícií zameraných na nízkouhlíkové lietadlá EÚ a na ďalšie zlepšenie účinného využívania vzdušného priestoru;

10.  domnieva sa, že v situácii, keď neexistujú harmonizované medzinárodné opatrenia na zdaňovanie kerozínu, by sa mal zvážiť poplatok založený na uhlíkovej náročnosti letov;

11.  domnieva sa, že prípadné budúce príspevky lodnej dopravy založené na emisiách by mali byť opätovne investované do európskeho odvetvia lodnej dopravy prostredníctvom financovania výskumu a vývoja čistejších technológií a udržateľných plavidiel;

12.  domnieva sa, že príjmy z európskeho systému pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) v prípade štátnych príslušníkov tretích krajín by sa mali použiť na investície do výskumu a vývoja v oblasti čistej leteckej dopravy s nízkymi emisiami a do ďalšieho zlepšenia účinného využívania vzdušného priestoru, a na posilnenie financovania európskej pohraničnej a pobrežnej stráže;

13.  žiada, aby sa preskúmala možnosť zaviesť vlastný zdroj, ktorý bude odrážať obsah uhlíka v spotrebnom tovare predávanom na jednotnom trhu vrátane tovarov dovážaných na jednotný trh, ako je mechanizmus kompenzačných opatrení v súvislosti s uhlíkom na hraniciach alebo daň z pridaného uhlíka (CAT), ktoré by postupne nahradili časť súčasného vlastného zdroja založeného na DPH.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

7.12.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

37

7

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Zoltán Balczó, Ivo Belet, Biljana Borzan, Paul Brannen, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Miriam Dalli, Angélique Delahaye, Stefan Eck, Bas Eickhout, Karl-Heinz Florenz, Gerben-Jan Gerbrandy, Arne Gericke, Jens Gieseke, Sylvie Goddyn, Françoise Grossetête, Jytte Guteland, Karin Kadenbach, Urszula Krupa, Peter Liese, Norbert Lins, Susanne Melior, Rory Palmer, Piernicola Pedicini, Pavel Poc, John Procter, Julia Reid, Annie Schreijer-Pierik, Jadwiga Wiśniewska, Damiano Zoffoli

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jørn Dohrmann, Herbert Dorfmann, Luke Ming Flanagan, Martin Häusling, Krzysztof Hetman, Merja Kyllönen, Gesine Meissner, Nuno Melo, Ulrike Müller, Gabriele Preuß, Bart Staes, Claude Turmes

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Norbert Erdős, Sven Schulze

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

37

+

ALDE

Gerben-Jan Gerbrandy, Gesine Meissner, Ulrike Müller

EFDD:

Piernicola Pedicini

GUE/NGL:

Stefan Eck, Merja Kyllönen

NI:

Zoltán Balczó

PPE:

Ivo Belet, Angélique Delahaye, Herbert Dorfmann, Norbert Erdős, Karl-Heinz Florenz, Jens Gieseke, Françoise Grossetête, Krzysztof Hetman, Peter Liese, Norbert Lins, Nuno Melo, Annie Schreijer-Pierik, Sven Schulze

S&D:

Biljana Borzan, Paul Brannen, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Miriam Dalli, Jytte Guteland, Karin Kadenbach, Susanne Melior, Rory Palmer, Pavel Poc, Gabriele Preuß, Damiano Zoffoli

Verts/ALE:

Marco Affronte, Bas Eickhout, Martin Häusling, Bart Staes, Claude Turmes

7

-

ECR:

Jørn Dohrmann, Arne Gericke, Urszula Krupa, John Procter, Jadwiga Wiśniewska

EFDD:

Julia Reid

ENF:

Sylvie Goddyn

1

0

GUE/NGL:

Luke Ming Flanagan

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


STANOVISKO VÝBORU PRE POĽNOHOSPODÁRSTVO A ROZVOJ VIDIEKA (24.1.2018)

pre Výbor pre rozpočet

k reforme systému vlastných zdrojov Európskej únie

(2017/2053(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Nicola Caputo

NÁVRHY

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  vyzýva na hĺbkovú reformu systému vlastných zdrojov bez toho, aby sa zvýšilo daňové zaťaženie pre európskych daňovníkov, vrátane pevne stanovených priorít a nových vlastných zdrojov, ktoré by mohli znížiť podiel príspevkov založených na HND, ktoré v roku 2016 predstavovali 65,4 % príjmov Únie; poukazuje na to, že hoci väčšina príjmov EÚ naďalej pochádza z príspevkov založených na vnútroštátnych HND a DPH, tieto príjmy nie sú vnímané ako skutočné vlastné zdroje; zdôrazňuje, že EÚ potrebuje stabilnú formu vlastných zdrojov, a konštatuje, že napr. represívne clá preto nemožno považovať za príjem a z toho istého dôvodu nie sú vhodné ako predvídateľné zdroje príjmov; vyzýva aj na postupné rušenie všetkých foriem rabatov; zdôrazňuje, že súčasný systém zahŕňa zložité a nepriehľadné korekčné mechanizmy, ktoré prispievajú k tomu, že každý rok chýbajú dostatočné platobné prostriedky;

2.  poukazuje na to, že správa skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje obsahuje nové návrhy vrátane reformy vlastných zdrojov založených na DPH a systému obchodovania EÚ s emisiami, dane z emisií CO2, zdaňovania dopravy, zdaňovania elektrickej energie a príjmov pochádzajúcich z jednotného digitálneho trhu; zdôrazňuje, že zavedenie nových vlastných zdrojov by mohlo viesť k väčšej politickej súdržnosti medzi príjmovou a výdavkovou stranou rozpočtu; zdôrazňuje, že napriek týmto návrhom musia príspevky členských štátov zostať aj naďalej kľúčovým vlastným zdrojom v rámci jednoduchšieho, transparentnejšieho, spravodlivejšieho a demokraticky zodpovedného systému, v ktorom sa príjmy vynakladajú rozumne;

3.  vyzýva všetky strany, aby zo správy skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje vyvodili zodpovedajúce závery a aby vykonali analýzu uskutočniteľnosti odporúčaní s cieľom prispieť k väčšej transparentnosti, stabilite, zjednodušeniu, súdržnosti, spravodlivosti a predvídateľnosti rozpočtu Únie, pri dodržiavaní zásady subsidiarity a s čoraz silnejším zameraním na solidaritu a prerozdeľovanie medzi bohatšími a chudobnejšími krajinami; v tejto súvislosti poukazuje na to, že súčasný systém vlastných zdrojov sa vyznačuje značnou mierou zložitosti zahŕňajúcou nedostatočnú transparentnosť, ktorú treba riešiť prostredníctvom spoločného úsilia inštitúcií EÚ a členských štátov;

4.  poukazuje na to, že tieto nové druhy vlastných zdrojov sú veľmi dôležité pre financovanie nových úloh Únie v oblastiach, ako sú migrácia, Parížska dohoda o zmene klímy a vnútorná bezpečnosť a obrana, a kompenzovanie očakávanej ročnej straty príjmov z 9 na 12 miliárd EUR, ktorú by mohol spôsobiť brexit; konštatuje tiež, že s cieľom zabezpečiť európsku pridanú hodnotu rozpočtu EÚ sú nové vlastné zdroje potrebné na to, aby EÚ bola schopná riadne financovať svoje tradičné politiky, ako aj svoje nové priority a aby sa zamedzilo prípadným škrtom výdavkov na spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP) uvedeným v diskusnom dokumente Komisie o budúcnosti financií EÚ;

5.  zdôrazňuje, že poľnohospodárske poplatky sú tak politickým, ako aj finančným nástrojom SPP a že dohody o voľnom obchode povedú k zníženiu príjmov z ciel; konštatuje, že v správe skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje sa odporúča, aby sa v budúcnosti v rozpočte SPP zachovali, pretože ide o jednoduchý, účinný a skutočný vlastný zdroj Únie; konštatuje, že podiel tradičných vlastných zdrojov v priebehu rokov postupne klesal, keďže znižovanie priemerných sadzieb nebolo dostatočne kompenzované zvyšovaním objemov obchodov;

6.  zdôrazňuje, že dodatočný príjem vrátane pokút v oblasti hospodárskej súťaže a vyšších než očakávaných ciel nevedie k dodatočným výdavkovým možnostiam, ale k nižším príspevkom založených na HND;

7.  poukazuje na to, že výhodou reformovaných vlastných zdrojov založených na HDP (nahrádzajúcich tie súčasné), vlastných zdrojov založených na dani z príjmov právnických osôb, dane z finančných transakcií či iných daní z finančných aktivít by bolo zlepšenie fungovania jednotného trhu;

8.  zdôrazňuje pridanú hodnotu SPP pri podnecovaní inovácií, konkurencieschopnosti a udržateľnosti v odvetví poľnohospodárstva a pri posilňovaní dlhodobej potravinovej a environmentálnej bezpečnosti Únie a to, že zabezpečuje cenovú stabilitu potravín prostredníctvom stabilnejších príjmov poľnohospodárskych podnikov a opatrení na podporu udržateľného rozvoja vidieka, ktoré investujú do vidieckych komunít a poľnohospodárskych podnikov, a tým zabraňujú vyľudňovaniu vidieka a využívajú potenciál vidieckych oblastí; uznáva potrebu reformy SPP s cieľom vybudovať medzi inou než poľnohospodárskou verejnosťou dôveryhodnosť a odôvodnenosť pokračujúcej podpory, a to rozšírenejším poskytovaním environmentálnych verejných statkov a zabezpečím spravodlivejšieho rozdelenia platieb medzi členskými štátmi a v rámci nich; nakoniec zdôrazňuje, že treba zachovať príspevok, ktorý prinášajú poľnohospodárske poplatky vo vzťahu k finančným prostriedkom EÚ;

9.  konštatuje, že SPP predovšetkým každodenne poskytuje približne 500 miliónom európskych občanov kvalitné a cenovo dostupné potraviny; navyše poukazuje na to, že každého občana EÚ to stojí v priemere 32 centov denne ako príspevok na zabezpečenie bezpečných a zdravých potravín a rozmanitej poľnohospodárskej krajiny; zdôrazňuje, že SPP, ako jediná plne integrovaná politika na úrovni EÚ, prispieva k najvyššej európskej pridanej hodnote a že poľnohospodárska politika financovaná na úrovni jednotlivých členských štátov by bola výrazne nákladnejšia;

10.  zdôrazňuje, že nepriama podpora príjmu je rovnako možná prostredníctvom zjednodušenia spoločnej poľnohospodárskej politiky a obmedzenia byrokracie v rámci nej;

11.  žiada, aby financovanie, ktoré bolo pridelené prostredníctvom mechanizmu finančnej disciplíny v odvetví poľnohospodárstva, ale nebolo využité, bolo v celom rozsahu sprístupnené v nadchádzajúcom rozpočtovom roku v podobe priamych platieb;

12.  zastáva názor, že SPP je účinná a potrebuje opätovne potvrdiť svoju legitimitu ako jeden z hlavných nástrojov činnosti EÚ, pokiaľ ide o zachovávanie a vytváranie pracovných miest vo vidieckych oblastiach, najmä v odvetví poľnohospodárstva.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

23.1.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

28

7

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

John Stuart Agnew, Clara Eugenia Aguilera García, Eric Andrieu, Richard Ashworth, José Bové, Daniel Buda, Nicola Caputo, Paolo De Castro, Jean-Paul Denanot, Albert Deß, Jørn Dohrmann, Herbert Dorfmann, Norbert Erdős, Edouard Ferrand, Luke Ming Flanagan, Martin Häusling, Esther Herranz García, Peter Jahr, Ivan Jakovčić, Jarosław Kalinowski, Zbigniew Kuźmiuk, Philippe Loiseau, Mairead McGuinness, Ulrike Müller, James Nicholson, Maria Noichl, Marijana Petir, Laurenţiu Rebega, Bronis Ropė, Ricardo Serrão Santos, Czesław Adam Siekierski, Tibor Szanyi, Marc Tarabella, Marco Zullo

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Franc Bogovič, Stefan Eck, Jens Gieseke, Maria Heubuch, Karin Kadenbach, Momchil Nekov, Sofia Ribeiro, Annie Schreijer-Pierik, Hannu Takkula, Tom Vandenkendelaere, Thomas Waitz

Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Stanisław Ożóg

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

28

+

ALDE

Ivan Jakovčić, Ulrike Müller, Hannu Takkula

EFDD

Marco Zullo

ENF

Rebega Laurentiu

PPE

Franc Bogovič, Daniel Buda, Albert Deß, Herbert Dorfmann, Norbert Erdős, Jens Gieseke, Esther Herranz García, Mairead McGuinness, Marijana Petir, Sofia Ribeiro, Annie Schreijer-Pierik, Czesław Adam Siekierski, Tom Vandenkendelaere

S & D

Clara Eugenia Aguilera García, Eric Andrieu, Nicola Caputo, Paolo De Castro, Jean-Paul Denanot, Karin Kadenbach, Maria Noichl, Ricardo Serrão Santos, Tibor Szanyi, Marc Tarabella

7

-

ECR

Jørn Dohrmann, Zbigniew Kuźmiuk, James Nicholson, Stanisław Ożóg

EFDD

John Stuart Agnew

GUE/NGL

Stefan Eck, Luke Ming Flanagan

5

0

ECR

Richard Ashworth

ENF

Philippe Loiseau

Verts/ALE

José Bové, Martin Häusling, Bronis Ropė

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


STANOVISKO VÝBORU PRE ÚSTAVNÉ VECI (11.10.2017)

pre Výbor pre rozpočet

k reforme systému vlastných zdrojov Európskej únie

(2017/2053(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Mercedes Bresso

NÁVRHY

Výbor pre ústavné veci vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  opätovne zdôrazňuje svoju rozhodnú podporu komplexnej reforme systému vlastných zdrojov Európskej únie; pripomína, že súčasný systém vlastných zdrojov je v rozpore s duchom zmlúv, keďže v článku 310 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovuje, že Únia neprijme žiadne akty, ktoré by mohli mať významný dosah na rozpočet, bez toho, aby poskytla záruku, že výdavky vyplývajúce z týchto aktov je možné financovať v medziach vlastných zdrojov Únie, a keďže v článku 311 ZFEÚ sa stanovuje, že rozpočet Únie je plne financovaný z vlastných zdrojov; zdôrazňuje však, že v skutočnosti väčšina príjmov EÚ pochádza z vnútroštátnych príspevkov v podobe percentuálneho podielu HND (69,1 %) a DPH (12,4 %), ktoré nie sú vnímané ako skutočné vlastné zdroje, keďže vedú k hre s nulovým súčtom medzi členskými štátmi;

2.  zdôrazňuje, že súčasný systém vlastných zdrojov sa vyznačuje značným stupňom zložitosti a nedostatkom transparentnosti; vyzýva preto inštitúcie EÚ a členské štáty, aby efektívne a konštruktívne tieto nedostatky odstraňovali;

3.  domnieva sa, že úloha Parlamentu v rámci postupu prijímania vlastných zdrojov by sa mala posilniť; je presvedčený, že prechod od jednomyseľného hlasovania k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou a k riadnemu legislatívnemu postupu pri prijímaní vlastných zdrojov by Parlamentu a Rade zaistil rovnaké rozhodovacie práva na strane príjmov aj na strane výdavkov rozpočtu EÚ;

4.  zdôrazňuje, že je dôležité využiť príležitosť, ktorú predstavuje vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie, a nabáda členské štáty a Komisiu na prepracovanie súčasného systému zliav a korekcií, ktoré sú nielen v rozpore s duchom zmlúv, ale ktoré takisto viedli k presunutiu zamerania rozhovorov od európskej pridanej hodnoty rozpočtu EÚ k vplyvu „čistého zostatku“ na príspevky členských štátov, bez toho, aby sa zohľadnili účinky presahovania rozpočtu EÚ;

5.  zdôrazňuje, že rozpočet EÚ by mal – v nadväznosti na odporúčania skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje – disponovať systémom skutočných vlastných zdrojov;

6.  vyzýva Komisiu, aby začala proces úvah o tom, ako by sa finančné prostriedky generované priamo v dôsledku politík EÚ mohli stať príjmami pre rozpočet EÚ;

7.  domnieva sa, že každá reforma systému vlastných zdrojov by mala byť založená na zásadách spravodlivosti, stability, jednotnosti, solidarity, trvalej udržateľnosti, subsidiarity a zrozumiteľnosti pre európskych občanov; pripomína zásady, ktoré sa uvádzajú v Montiho správe a ktoré použila skupina na vysokej úrovni pre vlastné zdroje s cieľom posúdiť možné nové vlastné zdroje, a zastáva názor, že tieto zásady predstavujú užitočné usmernenia pri uvažovaní o reformách; okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť dostatočné príjmy pre rozpočet EÚ v záujme toho, aby boli politiky EÚ primerane a spoľahlivo financované, najmä po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ;

8.  domnieva sa, že reforma na strane príjmov by mala prebiehať súbežne s reformou na strane výdavkov s cieľom zvýšiť európsku pridanú hodnotu výdavkov EÚ tým, že sa zabezpečí viditeľné prepojenie medzi výdavkami EÚ a politikami a prioritami EÚ a že sa podporia politiky EÚ v kľúčových oblastiach, ktoré patria do právomoci EÚ a majú veľký potenciál z hľadiska európskej pridanej hodnoty, ako sú napríklad jednotný trh, ochrana životného prostredia a opatrenie v oblasti klímy, energetická únia, spoločná obranná politika a obmedzovanie fiškálnej heterogénnosti na jednotnom trhu, ako sa odporúča v Montiho správe(1);

9.  pripomína, že v pri vykonávaní budúcich reforiem je dôležité zachovať jednotnosť rozpočtu EÚ a obmedziť využívanie programov a nástrojov, ktoré sa realizujú súbežne s rozpočtom EÚ, pričom v súlade s odporúčaniami skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje možno využívať tieto programy a nástroje iba v riadne odôvodnených prípadoch a treba ich riadne kontrolovať;

10.  upozorňuje na skutočnosť, že je potrebné dôkladne uvažovať o vplyve diskusie o budúcnosti Európy, ktorú Komisia začala v marci 2017, na reformu systému vlastných zdrojov; zastáva názor, že všetkých päť scenárov pre budúcnosť EÚ, ktoré Komisia predložila v marci 2017, by si vyžadovalo dodatočné finančné prostriedky pochádzajúce zo skutočných vlastných zdrojov, aby bolo možné plniť ciele stanovené v článku 3 Zmluvy o Európskej únii, ktoré sú teraz zahrnuté v nových prioritách Únie; trvá na tom, že je dôležité dodržiavať jednotnosť rozpočtu a znižovať, a nie zvyšovať jeho komplexnosť s cieľom zabezpečiť súdržnosť politík EÚ na vnútornej i vonkajšej úrovni.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

11.10.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

14

3

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Mercedes Bresso, Richard Corbett, Pascal Durand, Danuta Maria Hübner, Diane James, Alain Lamassoure, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Markus Pieper, Paulo Rangel, György Schöpflin, Pedro Silva Pereira, Claudia Țapardel, Kazimierz Michał Ujazdowski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Ashley Fox, Enrique Guerrero Salom, Jérôme Lavrilleux, Jasenko Selimovic

Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Tadeusz Zwiefka

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

14

+

ALDE

Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Jasenko Selimovic

PPE

Danuta Maria Hübner, Alain Lamassoure, Jérôme Lavrilleux, Paulo Rangel, György Schöpflin, Tadeusz Zwiefka

S&D

Mercedes Bresso, Richard Corbett, Enrique Guerrero Salom, Pedro Silva Pereira, Claudia Țapardel

Verts/ALE

Pascal Durand

3

-

ECR

Ashley Fox, Kazimierz Michał Ujazdowski

NI

Diane James

0

0

 

 

Poznámka: Markus Pieper (PPE) oznámil, že takisto hlasoval za návrh stanoviska.

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

(1)

Záverečná správa a odporúčania skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, pokiaľ ide o budúce financovanie EÚ, prijaté v decembri 2016.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

22.2.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

31

4

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nedzhmi Ali, Lefteris Christoforou, Gérard Deprez, Manuel dos Santos, André Elissen, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazabal Rubial, Jens Geier, Esteban González Pons, John Howarth, Zbigniew Kuźmiuk, Vladimír Maňka, Siegfried Mureşan, Jan Olbrycht, Urmas Paet, Paul Rübig, Petri Sarvamaa, Jordi Solé, Patricija Šulin, Eleftherios Synadinos, Indrek Tarand, Isabelle Thomas, Inese Vaidere, Daniele Viotti, Tiemo Wölken, Marco Zanni

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Xabier Benito Ziluaga, Jean-Paul Denanot, Janusz Lewandowski, Ivana Maletić, Stanisław Ożóg, Pavel Poc, Nils Torvalds, Helga Trüpel, Tomáš Zdechovský

Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Anders Primdahl Vistisen


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

31

+

ALDE

Nedzhmi Ali, Gérard Deprez, Urmas Paet, Nils Torvalds

ECR

Zbigniew Kuźmiuk, Stanisław Ożóg

PPE

Lefteris Christoforou, José Manuel Fernandes, Esteban González Pons, Janusz Lewandowski, Ivana Maletić, Siegfried Mureşan, Jan Olbrycht, Paul Rübig, Petri Sarvamaa, Patricija Šulin, Inese Vaidere, Tomáš Zdechovský

S&D

Jean-Paul Denanot, Eider Gardiazabal Rubial, Jens Geier, John Howarth, Vladimír Maňka, Pavel Poc, Isabelle Thomas, Daniele Viotti, Tiemo Wölken, Manuel dos Santos

Verts/ALE

Jordi Solé, Indrek Tarand, Helga Trüpel

4

-

ECR

Anders Primdahl Vistisen

ENF

André Elissen, Marco Zanni

NI

Eleftherios Synadinos

1

0

GUE/NGL

Xabier Benito Ziluaga

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-   :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 9. marca 2018Právne oznámenie