Postup : 2017/2006(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0045/2018

Predkladané texty :

A8-0045/2018

Rozpravy :

PV 12/03/2018 - 21
CRE 12/03/2018 - 21

Hlasovanie :

PV 13/03/2018 - 7.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0068

SPRÁVA     
PDF 776kWORD 80k
27.2.2018
PE 612.062v02-00 A8-0045/2018

o úlohe regiónov a miest EÚ pri vykonávaní Parížskej dohody o zmene klímy COP 21

(2017/2006(INI))

Výbor pre regionálny rozvoj

Spravodajkyňa: Ángela Vallina

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o úlohe regiónov a miest EÚ pri vykonávaní Parížskej dohody o zmene klímy COP 21

(2017/2006(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a Kjótsky protokol k tomuto dohovoru,

–  so zreteľom na Parížsku dohodu, rozhodnutie 1/CP.21, 21. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 21) a 11. konferenciu zmluvných strán slúžiacu ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP 11), ktorá sa konala od 30. novembra do 11. decembra 2015 v Paríži vo Francúzsku,

–  so zreteľom na článok 7 ods. 2 a článok 11 ods. 2 Parížskej dohody, v ktorých sa uznávajú miestne, nižšie ako národné a regionálne rozmery zmeny klímy a opatrení na ochranu klímy,

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 4. októbra 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Parížskej dohody prijatej na základe Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy v mene Európskej únie(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. októbra 2016 o vykonávaní Parížskej dohody a konferencii OSN o zmene klímy 2016 v Marrákeši v Maroku (COP 22)(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. októbra 2017 o konferencii OSN o zmene klímy 2017 v Bonne, Nemecko (COP23)(3),

–  so zreteľom na nové ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja, najmä cieľ 11: „premeniť mestá a ľudské obydlia na inkluzívne, bezpečné, odolné a trvalo udržateľné“,

–  so zreteľom na ustanovenia Amsterdamského paktu, ktorými sa zavádza mestská agenda EÚ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o mestskom rozmere politík EÚ(4),

–  so zreteľom na správy Európskej environmentálnej agentúry (EEA) č. 12/2016 s názvom Adaptácia miest na zmenu klímy v Európe 2016 a č. 1/2017 s názvom Zmena klímy, vplyvy a zraniteľnosť v Európe v roku 2016,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. marca 2016 s názvom Po parížskej konferencii: posúdenie dôsledkov parížskej dohody (COM(2016)0110),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. apríla 2013 s názvom Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (COM(2013)0216),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho výboru regiónov s názvom Smerom k novej stratégii EÚ na prispôsobenie sa zmene klímy – integrovaný prístup (CdR 2430/2016 – 08/02/2017),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. júla 2014 s názvom Mestský rozmer politík EÚ – kľúčové prvky mestskej agendy EÚ (COM(2014)0490),

–  so zreteľom na článok 8 nariadenia o spoločných ustanoveniach (NSU) (nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013), v ktorom sa stanovuje, že „ciele EŠIF sa realizujú v súlade so zásadou udržateľného rozvoja“(5),

–  so zreteľom na dohody o partnerstve a programy v rámci NSU, ktorými by sa podľa článku 8 NSU malo podporovať „efektívne využívanie zdrojov, zmierňovanie zmeny klímy a adaptácia na ňu“,

–  so zreteľom na konkrétne tematické ciele podporované z každého európskeho štrukturálneho a investičného fondu (EŠIF) vrátane technologického rozvoja a inovácií, prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, adaptácie na zmenu klímy a podpory efektívneho využívania zdrojov,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na piatu hodnotiacu správu Medzivládneho panelu pre zmenu klímy,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0045/2018),

A.  keďže nárast extrémnych výkyvov počasia je priamym následkom zmeny klímy spôsobenej človekom a bude mať aj naďalej a čoraz častejšie negatívny vplyv v mnohých častiach Európy, v dôsledku čoho budú obývané ekosystémy zraniteľnejšie; keďže podľa scenárov Medzivládneho panelu o zmene klímy by sa teplota na planéte mohla do roku 2100 zvýšiť o 0,9 – 5,8 ºC;

B.  keďže v 7. environmentálnom akčnom programe (EAP), ktorý bude určovať smerovanie európskej politiky v oblasti životného prostredia do roku 2020, sa zlepšenie udržateľnosti miest Únie označuje za prioritný cieľ spoločne s troma kľúčovými horizontálnymi cieľmi, ktorými sú ochrana, zachovávanie a zveľaďovanie prírodného bohatstva Únie, prechod Únie na ekologické a konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje a ochrana občanov Únie pred environmentálnymi tlakmi a rizikami ohrozujúcimi ich zdravie a blahobyt;

C.  keďže zmena klímy by mohla zhoršiť spoločenské zmeny, ak sa nepodniknú žiadne ďalšie kroky; keďže by sa mali brať do úvahy výrazné migračné toky, ktoré sa očakávajú v dôsledku týchto globálnych zmien klímy a vyplývajú z dôsledkov pohybu obyvateľstva, ktorý bude klásť nové požiadavky na infraštruktúru miest;

D.  keďže podľa hlavných zistení uvedených v správe EEA č. 12/2016 už EÚ pociťuje realitu zmeny klímy v podobe extrémnych poveternostných javov a postupných dlhodobých účinkov, ako sú hurikány, búrky, dezertifikácia, suchá, erózia pevniny a pobreží, prudké dažde, vlny horúčav, záplavy, zvyšovanie hladiny morí, nedostatok vody, lesné požiare a šírenie tropických chorôb;

E.  keďže v dôsledku zmeny klímy existuje zvýšené riziko zániku niektorých rastlinných a živočíšnych druhov a výskytu infekčných chorôb spôsobených klimatickými faktormi; keďže v oblastiach, ako sú najvzdialenejšie regióny a iné regióny EÚ, ktoré môžu byť zraniteľné z topografického hľadiska, sa účinky zmeny klímy prejavujú ešte intenzívnejšie;

F.  keďže z najnovších štúdií navyše vyplýva, že rôzne pozorované zmeny v životnom prostredí a spoločnosti, ako napríklad zmeny lesných druhov, usadenie inváznych nepôvodných druhov a prepuknutie chorôb, boli spôsobené alebo zhoršené globálnou zmenou klímy, v dôsledku čoho sa ľudia, príroda a ekosystémy, v ktorých žijú, stanú zraniteľnejšími, ak sa neprijmú konkrétne opatrenia; keďže integrovaná podpora EÚ s cieľom zlepšiť solidaritu a výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi by pomohla zabezpečiť, aby regióny najviac postihnuté zmenou klímy mohli prijímať opatrenia potrebné na adaptáciu;

G.  keďže zmena klímy má vplyv na sociálne rozdiely, ktoré sa v EÚ zväčšovali už v poslednom desaťročí, pričom rastie aj zraniteľnosť najslabších populácií spoločnosti, ktoré majú menšiu schopnosť a menej zdrojov, aby sa vysporiadali s jej účinkami; keďže zraniteľnosť jednotlivcov voči dôsledkom zmeny klímy je vo veľkej miere podmienená ich schopnosťou získať prístup k základným zdrojom a keďže verejné orgány by mali zabezpečiť prístup k týmto základným zdrojom;

H.  keďže takmer 72,5 % obyvateľstva EÚ, čo je približne 359 miliónov ľudí, žije v mestách; keďže EÚ je navyše zodpovedná za 9 % celosvetových emisií a na mestské oblasti pripadá 60 – 80 % celosvetovej spotreby energie a približne rovnaký podiel emisií CO2;

I.  keďže rozhodnutia týkajúce sa mestskej infraštruktúry budú mať vplyv na schopnosť miest odolať zmene klímy; keďže mestá, spoločnosti a iné neštátne subjekty majú potenciál prispieť k zmierneniu zmeny klímy, a to v rozsahu 2,5 – 4 miliárd ton CO2 do roku 2020; keďže regióny a mestá sú schopné znížiť globálne emisie o 5 % v záujme splnenia cieľov Parížskej dohody a keďže majú potenciál obmedziť globálne emisie výrazným spôsobom;

J.  keďže v rámci cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 11 (Dosiahnuť, aby boli mestá a ľudské sídla inkluzívne, bezpečné, pružné a udržateľné) sa má do roku 2020 výrazne zvýšiť počet miest a ľudských sídel, ktoré prijímajú a uplatňujú integrované politické opatrenia a plány na začlenenie, efektívne využívanie zdrojov, zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu i odolnosť voči katastrofám, a vypracovať a implementovať globálne riadenie rizika katastrof na všetkých úrovniach v súlade so sendaiským rámcom pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030;

K.  keďže orgány miestnej samosprávy patria medzi hlavných príjemcov finančných prostriedkov z európskych zdrojov;

L.  keďže v článku 7 ods. 2 Parížskej dohody sa uznáva, že adaptácia je celosvetovou výzvou, ktorej čelia všetci a ktorá má miestny, nižší ako národný, národný, regionálny a medzinárodný rozmer; keďže činnosť miestnych orgánov a neštátnych subjektov má rozhodujúci význam pre zabezpečenie toho, aby vlády mohli vykonávať svoje záväzky v rámci globálnych opatrení v oblasti klímy;

M.  keďže stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (COM(2013)0216), ako aj príslušné právne predpisy EÚ týkajúce sa európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) určujú hlavné ciele a súvisiace politické opatrenia, a to najmä prostredníctvom zavádzania mechanizmov, ako sú ex ante kondicionality a tematické ciele súvisiace s klímou v rámci politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020, napríklad tematické ciele č. 4: Podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch, č. 5: Podpora adaptácie na zmenu klímy, prevencie a riadenia rizík a č. 6: Zachovanie a ochrana životného prostredia a podpora efektívneho využívania zdrojov, čo viedlo k zvýšenému a cielenejšiemu financovaniu opatrení v oblasti klímy v rámci aspoň niektorých európskych štrukturálnych a investičných fondov;

N.  keďže regióny a mestá prejavili svoju angažovanosť, pokiaľ ide o proces UNFCCC, a to tým, že sa zapojili do akčného programu z Limy a Paríža a platformy neštátnych subjektov pre oblasť klímy (NAZCA);

Všeobecný rámec

1.  víta úlohu, ktorú EÚ zohrávala v rámci Parížskej dohody COP 21, a jej rolu svetového vodcu v oblasti boja proti zmene klímy; poukazuje na to, že ciele Európy týkajúce sa zmeny klímy patria k najambicióznejším na svete; naliehavo žiada, aby sa zmiernenie zmeny klímy považovalo za významnú prioritu politík EÚ v oblasti súdržnosti s cieľom splniť a zachovať záväzky Parížskej dohody/COP 21 prostredníctvom podpory inovácií v oblasti čistej energie, obehového hospodárstva, energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti, a to bez dosahu na nevyhnutné adaptačné opatrenia, pričom súčasne treba zachovať základnú úlohu a ciele politiky súdržnosti v súlade s článkom 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ);

2.  schvaľuje prístup k riešeniu zmeny klímy, ktorý by vychádzal z cieľov trvalo udržateľného rozvoja (OSN) a Amsterdamského paktu (mestská agenda EÚ); zdôrazňuje, že Európa sa musí stať skutočným svetovým vodcom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ako to navrhuje Komisia, a pripomína, že mestská agenda EÚ prispieva k vykonávaniu programu OSN – Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj – prostredníctvom cieľa inkluzívnych, bezpečných a udržateľných miest; v tejto súvislosti berie do úvahy mnohé rozdiely medzi európskymi miestnymi orgánmi a ich rôznorodý potenciál; požaduje, aby sa pri vykonávaní mestskej agendy uplatňoval pružný a individuálny prístup, ktorý poskytne stimuly a usmernenia s cieľom v plnej miere využívať potenciál miest;

3.  pripomína, že vo svojom uznesení zo 14. októbra 2015 s názvom Smerom k novej medzinárodnej dohode o klíme v Paríži(6) žiada členské štáty, aby zvážili možnosť prijatia dodatočných záväzkov v oblasti zníženia emisií skleníkových plynov (GHG); poukazuje na to, že je potrebná maximálna transparentnosť a kontrola procesu COP 21;

4.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stanovili ambiciózne ciele, pokiaľ ide o zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, v súlade s existujúcimi právnymi predpismi EÚ v oblasti opatrení proti zmene klímy a v nadväznosti na požiadavku, ktorú Výbor regiónov uviedol vo svojom stanovisku z 9. februára 2017 s názvom Smerom k novej stratégii EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy – integrovaný prístup;

5.  odsudzuje nezodpovedné stratégie, ktoré ohrozujú životné prostredie, ako napríklad určité hospodárske činnosti a konkrétne priemyselné odvetvia spôsobujúce vysokú úroveň znečistenia, a zdôrazňuje zodpovednosť všetkých vrstiev spoločnosti za prispievanie k opatreniam nevyhnutným na zvrátenie trendu, ktorý ohrozuje život na našej planéte; zdôrazňuje skutočnosť, že chýbajú informácie o opatreniach, ktoré prijali niektoré priemyselné odvetvia s cieľom bojovať proti následkom znečistenia, a o hľadaní riešení, ktoré menej znečisťujú životné prostredie; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že niektoré osoby z oblasti vedy, médií a politiky, ktoré majú významný vplyv na verejnú mienku, naďalej popierajú dôkazy o zmene klímy;

6.  vyjadruje poľutovanie nad deklarovaným zámerom USA odstúpiť od Parížskej dohody a víta skutočnosť, že mnoho nefederálnych subjektov, najmä štátov a miest USA, opätovne potvrdilo svoje odhodlanie splniť ciele stanovené v uvedenej dohode; nabáda miestne a regionálne orgány v USA, ktoré sa chcú zapojiť do boja proti zmene klímy, aby v rámci svojich projektov spolupracovali a vytvorili partnerstvá s inými verejnými a súkromnými partnermi a aby si v tomto smere vymieňali osvedčené postupy; požaduje nové riadenie, ktoré by mohlo zabezpečiť finančné prostriedky na opatrenia v oblasti klímy, a lepšiu integráciu regiónov a miest a ich zastupiteľských orgánov;

7.  zdôrazňuje, že mestá musia zohrávať rozhodujúcu úlohu, čo sa týka boja proti zmene klímy, a to v koordinovanej vzájomnej previazanosti s vnútroštátnymi orgánmi a príslušnými regiónmi, ktorých sú súčasťou; nabáda vedúcich predstaviteľov na nižšej ako národnej úrovni a národné vlády, aby ďalej spolupracovali na medzinárodnej úrovni prostredníctvom platforiem, ako je partnerstvo Priatelia miest (Friends of Cities); domnieva sa, že konkrétne v prípade integrovaného udržateľného rozvoja miest by miestne orgány mali mať právomoc nielen vyberať projekty, ale aj pripravovať, navrhovať a vykonávať miestne rozvojové programy; poukazuje na možné pozitívne aspekty pre rast a ekologické pracovné miesta;

8.  konštatuje, že miestne orgány sú zodpovedné za realizáciu väčšiny opatrení na zmiernenie zmeny klímy a na adaptáciu na ňu a vykonávanie väčšiny právnych predpisov EÚ v tejto oblasti; zdôrazňuje, že je potrebné konať, pokiaľ ide o mestské plánovanie, mobilitu, verejnú dopravu a infraštruktúru, energetickú hospodárnosť budov, vzdelávacie kampane, inteligentné mestá, inteligentné siete a regionálne dotácie, aby sa realizovala Parížska dohoda;

9.  konštatuje, že primátori a starostovia miest sa svojim voličom priamo zodpovedajú za svoje rozhodnutia a môžu konať efektívnejšie a rýchlejšie a často s okamžitými výsledkami, ktoré majú výrazný dosah;

10.  žiada vlády jednotlivých členských štátov, aby pomáhali mestám a regiónom plniť medzinárodné záväzky, čo sa týka podpory iniciatív v oblasti klímy a energetiky na miestnej a regionálnej úrovni;

11.  poukazuje na to, že zmena klímy a sociálne a hospodárske faktory sa vzájomne ovplyvňujú, a preto je potrebná zastrešujúca vízia, ktorá bude účinná na miestnej a regionálnej úrovni;

12.  upozorňuje na spoločenské náklady a hospodárske dôsledky spôsobené emisiami skleníkových plynov, ktoré v súčasnosti ovplyvňujú mestskú infraštruktúru a systémy verejného zdravotníctva a sociálnej starostlivosti, ktoré sú – v určitých obdobiach a v určitých mestách a regiónoch – preťažené a čelia neistej hospodárskej situácii; konštatuje, že tieto systémy tak budú vystavené dodatočnému tlaku a budú musieť uspokojovať rastúce a zložitejšie potreby; víta potenciálne ekonomické prínosy pre mestá, ktoré investujú a preberajú vedúcu úlohu v oblasti infraštruktúry s nízkymi emisiami uhlíka, vrátane znížených nákladov na energiu a na údržbu a nižších výdavkov na verejné zdravie, čo sa zlepšuje vďaka obmedzeniu znečisťujúcich látok;

13.  uznáva, že zmiernenie zmeny klímy a adaptácia na ňu sú dlhodobými procesmi presahujúcimi rámec volebných cyklov a rozhodnutí na miestnej i regionálnej úrovni, a požaduje, aby sa vnímali ako zdroj príležitostí vzhľadom na ďalšie výzvy, ako je zamestnanosť a opatrenia na zlepšenie zdravia, kvality života a verejných služieb; poznamenáva, že Parížska dohoda predpokladá aktívne zapojenie zainteresovaných aktérov, ktorí nie sú zmluvnými stranami, prostredníctvom procesov technického preskúmania v oblasti zmiernenia zmeny klímy a adaptácie na ňu;

14.  uznáva rozhodujúcu úlohu regiónov, miest a obcí, pokiaľ ide o podporu zodpovednosti za transformáciu energetiky a presadzovanie cieľov v oblasti klímy a energetiky zdola; poznamenáva, že regióny a mestské oblasti sú najvhodnejšie na testovanie a realizáciu integrovaných energetických riešení v priamej spolupráci s občanmi; zdôrazňuje, že je potrebné stimulovať transformáciu energetiky a miestne investície do opatrení na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu; podčiarkuje, že inovácie v oblasti čistej energie a malé projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov by mohli zohrávať dôležitú úlohu pri plnení cieľov Parížskej dohody; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili prístup k finančným opatreniam, ktoré budú zohľadňovať osobitné znaky a dlhodobú hodnotu miestnych energetických spoločenstiev pre trh s energiou, životné prostredie a spoločnosť, a aby podporovali úlohu jednotlivých výrobcov-spotrebiteľov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie s cieľom zvýšiť sebestačnosť a vlastnú výrobu; vyzýva mestá a regióny, aby prevzali vedúcu úlohu pri podpore energetickej účinnosti a výrobe energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov a obmedziť znečistenie ovzdušia;

15.  opakuje, že je nutné, aby regióny vykonávali smernicu 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov a smernicu 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti, a žiada, aby sa prostriedky zo štrukturálnych fondov cielene vyčleňovali alebo posilňovali v záujme podpory energetickej efektívnosti verejných budov a sebestačnosti obcí prostredníctvom energie z obnoviteľných zdrojov; požaduje, aby sa občianske projekty spolupráce v oblasti energie podporovali zo štrukturálnych fondov a prostredníctvom zníženia administratívnej záťaže na národnej a regionálnej úrovni;

16.  konštatuje, že podľa najnovších štatistík predstavuje podiel EÚ na globálnych emisiách skleníkových plynov približne 10 %, a preto nemožno negatívne klimatické trendy zvrátiť bez globálnych opatrení; poukazuje však na to, že EÚ by mohla v tomto smere zohrávať vedúcu úlohu, najmä presadzovaním riešení v oblasti čistej energie a technológií;

17.  pripomína, že v mestskej agende EÚ sa podporuje nová pracovná metóda, prostredníctvom ktorej sa naplno využije potenciál miest na reagovanie na globálne problémy súvisiace so zmenou klímy a v rámci ktorej sa osobitná pozornosť bude venovať lepšej regulácii, prístupu k financiám a výmene poznatkov;

EÚ a politika súdržnosti

18.  domnieva sa, že budúci viacročný finančný rámec (VFR) by mal podľa potreby zvýšiť svoje ambície, pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov v oblasti klímy, a že by malo dôjsť k nárastu podielu výdavkov vyčlenených na tento účel;

19.  pripomína záväzok venovať aspoň 20 % rozpočtu EÚ na roky 2014 – 2020 (približne 212 miliárd EUR) na opatrenia súvisiace s klímou; žiada Komisiu a členské štáty, aby vzali náležite na vedomie osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 31 z roku 2016, ktorá upozorňuje na vážne riziko, že 20 % cieľ sa nedosiahne, ak nebudú prijaté ďalšie opatrenia, a vyzýva Komisiu, aby Parlament neustále informovala o pokroku v tejto dôležitej oblasti; zdôrazňuje, že v rámci Európskeho sociálneho fondu ani v sektore poľnohospodárstva, rozvoja vidieka a rybárstva nedošlo k zásadnému posunu smerom k opatreniam v oblasti klímy a neboli plne preskúmané všetky potenciálne príležitosti na financovanie opatrení súvisiacich s klímou;

20.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu, ktorú musí zohrávať politika súdržnosti pri riešení výziev spojených so zmenou klímy na regionálnej a miestnej úrovni; opakuje, že treba zvýšiť rozpočet na politiku súdržnosti na obdobie po roku 2020; zdôrazňuje, že v rámci politiky súdržnosti by sa mala venovať osobitná pozornosť mestským investíciám do kvality ovzdušia, obehového hospodárstva, adaptácie na klímu, riešení týkajúcich sa rozvoja ekologickej infraštruktúry a energetickej a digitálnej transformácie;

21.  podporuje vytvorenie nástroja na analýzu nákladov a prínosov, ktorý miestnym samosprávam umožní pochopiť vplyv projektov z hľadiska znižovania emisií uhlíka a naplno využívať finančné príležitosti dostupné na úrovni EÚ;

22.  domnieva sa, že politika súdržnosti by mala zahŕňať prístupy zmiernenia zmeny klímy i adaptácie na ňu, pričom je potrebné ich rozlišovať, ale zároveň brať do úvahy, že musia byť koordinované, a zaviesť jasné mechanizmy financovania na stimulovanie a podnecovanie politík a opatrení v každej oblasti; zastáva názor, že uvedené mechanizmy by sa mohli vykonávať prostredníctvom jasných a merateľných investičných plánov za účasti miest a regiónov (vrátane verejných orgánov, priemyslu, zainteresovaných strán a občianskej spoločnosti) a že táto účasť by sa mala týkať aj fázy vykonávania a hodnotenia;

23.  konštatuje, že iba pätnásť členských štátov prijalo akčný plán a stratégiu na adaptáciu, ktoré však zahŕňajú len zopár konkrétnych opatrení v teréne; domnieva sa, že plánovanie EŠIF v budúcnosti by malo byť lepšie prepojené s národnými plánmi v oblasti energetiky a klímy na rok 2030; zdôrazňuje, že v budúcom viacročnom finančnom rámci by sa malo ďalej zlepšiť začleňovanie cieľov v oblasti klímy, napríklad užším prepojením investícií v rámci politiky súdržnosti s celkovými plánmi členských štátov na splnenie cieľa na rok 2030; poukazuje na to, že ciele EÚ v oblasti klímy sa teda budú musieť zohľadňovať pri posudzovaní dohôd o partnerstve, pričom operačné programy budú musieť byť naďalej úzko prepojené so stratégiami a plánmi všetkých členských štátov v oblasti adaptácie, a to s cieľom zabezpečiť koordináciu a súdržnosť na všetkých úrovniach plánovania a riadenia, najmä v prípadoch, keď fondy EÚ tvoria vysoký percentuálny podiel dostupných verejných výdavkov; konštatuje, že pri posudzovaní operačných programov sa preto bude musieť zvážiť, nakoľko účinne prispievali k zníženiu emisií skleníkových plynov, pričom sa treba zamerať na spoločnú metodiku sledovania a proces monitorovania, aby sa zabránilo environmentálne klamlivým informáciám;

24.  naliehavo žiada, aby investície v rámci politiky súdržnosti boli v súlade s účinnou politikou v oblasti klímy s cieľom zaručiť environmentálnu udržateľnosť;

25.  zdôrazňuje, že inovačná politika a mestský rozmer predstavujú vhodný priestor na synergiu medzi cieľmi v oblasti klímy a širšími hospodárskymi cieľmi politiky súdržnosti; požaduje preto vypracovanie osobitných ustanovení pre udržateľný mestský rozvoj a mestské inovácie, aby tieto oblasti boli v rámci politiky súdržnosti po roku 2020 výrazne finančne posilnené;

26.  vyzýva rôzne partnerstvá, ktoré sa zaoberajú otázkami súvisiacimi so zmiernením zmeny klímy v rámci mestskej agendy EÚ, aby urýchlene prijali a predstavili svoje akčné plány; okrem toho žiada Komisiu, aby v budúcich legislatívnych návrhoch zohľadnila návrhy obsiahnuté v daných akčných plánoch, najmä pokiaľ ide o lepšiu reguláciu, financovanie a poznatky;

27.  zdôrazňuje, že v záujme plnenia dlhodobejších cieľov Parížskej dohody je nutná väčšia súdržnosť vo vzťahu k investíciám s dlhodobým plánom dekarbonizácie pre trh na úrovni regiónu/členského štátu/EÚ ako celku, a vyzýva na prijatie opatrení na uľahčenie prístupu k financovaniu, ktoré umožnia, aby sa k finančným prostriedkom dostali menšie mestá a regióny; okrem toho zdôrazňuje, že pre regióny závislé od uhlíka by sa malo sprístupniť prioritné financovanie s cieľom umožniť bezproblémový prechod na hospodárstvo s nízkymi emisiami a že prioritou by sa mal stať prechod pracovníkov v odvetviach s vysokými emisiami uhlíka do alternatívneho zamestnania; vyzýva Komisiu, aby navrhla, že v rámci politiky súdržnosti po roku 2020 by znižovanie emisií (spoločne s ďalšími opatreniami, ako sú rekultivačné práce alebo činnosti zamerané na obnovu a dekontamináciu opustených priemyselných pozemkov) malo byť dôležitým prvkom pri posudzovaní výkonnosti operačných programov;

28.  zdôrazňuje význam používania ďalších finančných nástrojov a politík, ako je Európsky fond pre strategické investície, Nástroj na prepájanie Európy a Horizont 2020, na financovanie projektov, ktoré prispejú k zmierneniu zmeny klímy alebo adaptácii na ňu;

29.  trvá na tom, aby granty pre mestá a regióny naďalej zostali hlavnou formou financovania EÚ v rámci politiky súdržnosti, najmä pokiaľ ide o opatrenia na ochranu klímy; zdôrazňuje však, že napriek lepšej súdržnosti a presnosti ukazovateľov vplyvu a výsledkov zmeny klímy tieto ukazovatele nepostačujú na určenie úrovne prínosu politiky súdržnosti k plneniu celkových cieľov EÚ v oblasti klímy, a domnieva sa, že systém monitorovania a sledovania výdavkov súvisiacich s klímou sa musí zdokonaliť, aby sa zabezpečilo, že výdavky EÚ budú poskytovať konkrétny a merateľný príspevok k plneniu cieľov EÚ; požaduje vytvorenie plánu na adaptáciu, v rámci ktorého by sa monitorovali regionálne a miestne opatrenia v oblasti klímy, a vyzýva Komisiu, aby vyhodnocovala percentuálny podiel finančných prostriedkov, ktoré členské štáty vynakladajú na miestnej úrovni na znižovanie emisií skleníkových plynov a zabezpečenie adaptácie územia na zmenu klímy;

30.  uznáva úlohu nástrojov integrovaného územného rozvoja, ako je integrovaná územná investícia a miestny rozvoj vedený komunitou, ktoré môžu mestá využívať ako dodatočné nástroje na financovanie stratégií udržateľného rozvoja miest alebo funkčných oblastí; požaduje integrované miestne prístupy a stratégie zdola nahor na zabezpečenie efektívnejšieho využívania zdrojov, vytváranie odolnosti a adaptáciu na účinky zmeny klímy v oblastiach, ktoré sú ňou najviac postihnuté;

31.  uznáva, že európsky priemysel v oblasti výskumu a vývoja, ktorý sa zameriava na problematiku zmeny klímy, sa v prevažnej miere sústreďuje v mestách EÚ; vyzýva Komisiu, aby mestám a regiónom poskytovala väčšiu podporu v oblasti odbornej prípravy a zvyšovania povedomia, finančného poradenstva, odborných znalostí, komunikácie, výskumu a vývoja, vzdelávania v oblasti ochrany klímy a poradenstva zameraného na zmiernenie zmeny klímy aj na adaptáciu na ňu, a to najmä posilnením existujúcich nástrojov, ako je poradenská platforma pre investície v mestách URBIS, URBACT a iniciatíva Mestské inovačné opatrenia; žiada Komisiu, aby zaistila, že tieto odvetvia budú naplno využívať globálnu výskumnú spoluprácu, a posilnila tieto nástroje tak, aby pomáhali miestnym samosprávam uskutočňovať projekty vhodné na daný účel a získať prístup k možnostiam financovania s cieľom otestovať inovačné riešenia v rámci stratégií mestského rozvoja; žiada, aby sa orgány tretích krajín na nižšej ako národnej úrovni mohli dobrovoľne zapájať do európskych iniciatív v oblasti vedy, výskumu a technológie, ako je Horizont 2020, a to formálne aj neformálne, s cieľom dosiahnuť spoločné ciele; domnieva sa, že finančné nástroje, ako napríklad svetové fondy v oblasti klímy, by mali byť pre miestne orgány priamo dostupné; je presvedčený, že by sa mala posilniť synergia medzi politikou súdržnosti a politikami v oblasti výskumu a inovácií s cieľom zabezpečiť rýchle zavádzanie nových nízkouhlíkových technológií;

32.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že v rámci programu Horizont 2020 sa bude väčšia pozornosť venovať inovačným a výskumným projektom v oblasti obehového hospodárstva a udržateľných miest a vyčlení sa na ne vyšší objem finančných prostriedkov; nabáda členské štáty, aby s podporou Komisie a Európskej investičnej banky (EIB) posilňovali administratívne kapacity regiónov a miest s cieľom umožniť im v plnej miere využívať možnosti verejného a súkromného financovania na úrovni EÚ;

33.  vyzýva príslušné orgány, aby riešili problém odpadu s cieľom zrealizovať obehové hospodárstvo a podporovať iné spôsoby zneškodňovania ako spaľovanie, pokiaľ ide o odpad, ktorý nemožno opätovne použiť ani recyklovať;

34.  domnieva sa, že v nasledujúcom programovom období bude nutné začleniť otázku zmeny klímy do tvorby programov územnej spolupráce; zdôrazňuje významnú úlohu územnej spolupráce, cezhraničnej spolupráce a makroregionálnych stratégií pri akciách, ktoré regióny a mestá realizujú na území EÚ i mimo neho, a opakuje, že tento nástroj treba politicky a finančne posilniť, a to tak na účely zmierňovania, ako aj adaptácie; zdôrazňuje, že na riešenie zmeny klímy a realizáciu vhodných opatrení zameraných na zmiernenie jej účinkov je mimoriadne vhodný rámec na vykonávanie spoločných akcií a politických výmen medzi vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi aktérmi z rôznych členských štátov, ako napríklad Interreg; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že v rámci siedmich z 15 nadnárodných programov Interreg v celej Európe sa financujú stratégie, pilotné akcie, odborná príprava a nástroje na pomoc mestám pri budovaní kapacít na znižovanie emisií CO2 a zmierňovanie zmeny klímy s cieľom dosiahnuť ciele EÚ;

Mestá a regióny

35.  víta iniciatívy, ako je Globálny dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike, a úlohu, ktorú mnohé mestá a regióny zohrali v boji proti zmene klímy a pri ochrane životného prostredia; naliehavo žiada mestá a regióny, aby spolupracovali a urýchlene v ešte väčšej miere začlenili boj proti zmene klímy do inštitucionálneho programu; odporúča, aby mestské orgány vykonávali a pravidelne aktualizovali stratégie dlhodobého inteligentného mestského plánovania a inovatívne prístupy, ako je iniciatíva v oblasti inteligentných miest; zdôrazňuje, že sú potrebné projekty udržateľného a energeticky hospodárneho bývania a inteligentné budovy, ktoré budú šetriť energiu, investície do zdrojov obnoviteľnej energie, ekologické systémy verejnej dopravy, ďalšia podpora projektov zameraných na nízkouhlíkové mestá a regióny a združení miest a miestnych a regionálnych samospráv, ktoré spolupracujú v boji proti globálnemu otepľovaniu;

36.  konštatuje, že je dôležité uplatňovať rámec na podávanie správ založený na objektívnych parametroch a overených metodikách a monitorovať opatrenia v oblasti klímy, ktoré mestá a regióny prijímajú s cieľom vymieňať si údaje o záväzkoch týkajúcich sa klímy a zvýšiť transparentnosť medzi aktérmi, aby sa dosiahli ciele v oblasti klímy;

37.  pripomína, že odvetvie dopravy je takisto zodpovedné za emisie skleníkových plynov i látok znečisťujúcich ovzdušie, ktoré sú nebezpečné pre zdravie a ktorých koncentráciu v mestskom ovzduší upravuje smernica (EÚ) 2016/2284 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie; zastáva názor, že regióny a mestá majú obrovský potenciál znižovať emisie skleníkových plynov z dopravy, a zdôrazňuje potrebu finančných prostriedkov na iniciatívy, ktoré uľahčujú nízkouhlíkovú mobilitu na miestnej a regionálnej úrovni; zdôrazňuje, že je dôležité, aby mestá prevzali vedúcu úlohu pri podporovaní využívania verejnej dopravy a presadzovaní elektrifikácie verejnej a súkromnej dopravy, a požaduje podporu rôznych modelových regiónov na účely výskumu inteligentných prepojených dopravných systémov medzi mestskými a vidieckymi oblasťami;

38.  víta iniciatívy miest, ako sú inteligentné mestá a inteligentné siete, ktorých cieľom je znížiť emisie skleníkových plynov a zvýšiť efektívnosť využívania zdrojov; zdôrazňuje, že regióny musia zlepšiť opatrenia týkajúce sa zelených miest prostredníctvom podpory energetickej a digitálnej transformácie a že riešenia ako inteligentné siete majú potenciál efektívnejšie zásobovať domácnosti a budovy energiou; uznáva, že spolupráca medzi podnikmi a mestami pomáha vytvárať inovatívne a inkluzívne riešenia, a požaduje ich podporu; zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť investície do ďalších udržateľných riešení, ako je zelená infraštruktúra, a najmä do rozširovania plôch s drevinovou vegetáciou v mestách; pripomína, že je nevyhnutné nielen znížiť emisie, ale aj zvýšiť absorpčnú kapacitu CO2 v pôde, a žiada, aby sa posilnila ochrana existujúcich a novovytvorených mestských lesov v regiónoch EÚ;

39.  zdôrazňuje, že sezónne potraviny, ktoré sa vyrábajú na miestnej úrovni, môžu znižovať emisie skleníkových plynov spôsobené prepravou a obmedzovať tak celkovú uhlíkovú stopu potravín; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s potravinárskym sektorom s cieľom zvýšiť udržateľnú výrobu potravín na miestnej a regionálnej úrovni, a víta dobrovoľné opatrenia (ako napríklad semaforové označovanie) na zabezpečenie viditeľnosti vplyvu na klímu a uhlíkovej stopy potravín a iných výrobkov; požaduje, aby sa zaviedli spoločné ukazovatele v rámci celej EÚ s cieľom umožniť dobrovoľné, ale porovnateľné označovanie, a vyzýva miestne orgány, aby uskutočňovali informačné kampane na zvýšenie povedomia o uhlíkovej stope potravín;

40.  poukazuje na to, že opatrenia na zmiernenie zmeny klímy sa musia plánovať na základe spravodlivého rozdelenia úsilia a prínosov medzi rôznych aktérov a že opatrenia na adaptáciu na túto zmenu musia byť zamerané na ochranu najzraniteľnejších skupín obyvateľstva ako celku;

41.  uznáva rozmanitosť a špecifický charakter zraniteľnosti a potenciálu regiónov a poznamenáva, že problémy, zdroje a najúčinnejšie opatrenia sa môžu na každom území líšiť; opakuje preto svoj záväzok voči zásade subsidiarity a zdôrazňuje, že mestá a regióny musia mať potrebnú právomoc a dostatočnú politickú, správnu a finančnú nezávislosť, aby mohli plánovať a vykonávať jednotlivé akcie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby mestá upravili svoje mestské plánovanie prostredníctvom investovania do ekologickej infraštruktúry, mobility, verejnej dopravy a inteligentných sietí s cieľom splniť ciele stanovené v Parížskej dohode; opakuje, že miestne a regionálne orgány ako úrovne správy, ktoré sú najbližšie k jednotlivým občanom a zároveň najbližšie k dosahu výziev súvisiacich so zmenou klímy, majú najkomplexnejší obraz o mnohých problémoch, a preto zdôrazňuje, že je dôležité poskytnúť týmto orgánom administratívnu kapacitu a finančné nástroje na vypracúvanie špeciálne prispôsobených riešení na zmiernenie zmeny klímy;

42.  požaduje účinnejšie a plne transparentné viacúrovňové riadenie, ktoré by mohlo lepšie zapájať miestne samosprávy, regióny a mestá a ich zastupiteľské orgány do rozhodovacieho procesu EÚ a do procesu UNFCCC; žiada, aby sa presadzovala a zaisťovala koordinácia medzi všetkými verejnými orgánmi a aby sa podporovalo zapojenie verejnosti a sociálnych a hospodárskych aktérov, a vyzýva Komisiu, aby podporovala koordináciu a výmenu informácií a najlepších postupov medzi členskými štátmi, regiónmi, miestnymi komunitami a mestami; poukazuje na to, že by sa mali podnecovať participatívne modely miestnej samosprávy;

43.  víta rozhodnutie Medzivládneho panelu o zmene klímy vypracovať osobitnú správu o mestách a klíme v roku 2023, čo je záväzok, ktorý bude podnecovať intenzívnejší výskum, pokiaľ ide o význam miest v boji proti zmene klímy; domnieva sa, že mestá by mali poskytnúť podnety do správy o svetovej klíme 2018; okrem toho je presvedčený, že mestá a regióny môžu ovplyvniť tvorbu politiky po prijatí Parížskej dohody uplatnením strategického prístupu k boju proti globálnemu otepľovaniu a k podpore opatrení na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu v mestských oblastiach, kde žije viac ako polovica svetového obyvateľstva; vyzýva Komisiu, aby v tomto procese presadzovala viacúrovňový pohľad na opatrenia v oblasti klímy s cieľom podporovať inkluzívny klimatický režim, v ktorom sa uznávajú opatrenia prijaté miestnymi orgánmi a orgánmi na nižšej ako národnej úrovni;

44.  vyzýva vnútroštátne orgány, aby zabezpečili decentralizáciu a lepšie uplatňovali zásadu subsidiarity, čím umožnia miestnym a regionálnym orgánom zohrávať významnejšiu úlohu pri riešení zmeny klímy;

45.  konštatuje, že mnohé priemyselné sektory investujú do ekologickej transformácie a zaviazali sa uplatňovať politiku dekarbonizácie; uznáva, že spolupráca medzi podnikmi a mestami vytvára inovatívne a inkluzívne riešenia, pokiaľ ide o opatrenia v oblasti klímy, a pomáha EÚ plniť jej ciele; pripomína, že priemysel zohráva kľúčovú úlohu pri financovaní a riešení nedostatku investícií v mestských oblastiach; žiada o podporu partnerstiev medzi mestami a podnikmi;

46.  zdôrazňuje, že inteligentným plánovaním a investíciami do nízkouhlíkovej a klimaticky odolnej mestskej infraštruktúry možno zlepšiť životné prostredie a kvalitu života občanov, vytvárať pracovné miesta a stimulovať miestne a regionálne hospodárstvo;

47.  vyzýva mestá a regióny, aby využívali iniciatívy EÚ, ako sú mestské inovačné opatrenia, na zavádzanie pilotných projektov v oblasti udržateľného mestského rozvoja;

48.  víta iniciatívu Women4Climate a účasť súkromného sektora na nej, čo by malo prispieť k väčšiemu zapojeniu žien vo vedúcich pozíciách do boja proti zmene klímy s cieľom posilňovať ich vodcovské zručnosti a nabádať ďalšiu generáciu žien vo vedúcich pozíciách na účasť na tomto boji;

49.  uznáva osobitnú zodpovednosť miest za boj proti zmene klímy, pretože spôsobujú 70 % emisií CO2 v celosvetovom meradle, a opakuje odhodlanie Parlamentu dosiahnuť úspešné celosvetové uplatňovanie Dohovoru primátorov a starostov o klíme a energetike vrátane Iniciatívy pre adaptáciu na zmenu klímy (iniciatíva Mayors Adapt), Memoranda o porozumení Pod 2 stupne, Amsterdamského paktu a iniciatívy RegionsAdapt; domnieva sa, že záväzky vyplývajúce z deklarácie prijatej v roku 2015 na radnici v Paríži bude možné splniť len prostredníctvom spolupráce s aktérmi globálneho Dohovoru primátorov a starostov o klíme a energetike, a nabáda všetky mestá v EÚ i mimo nej, aby sa k Dohovoru primátorov a starostov pripojili bez toho, aby to malo vplyv na ich účasť v iných sektorových alebo inštitucionálnych sieťach s rovnakými cieľmi, zaviazali sa prijímať ambiciózne opatrenia proti zmene klímy a organizovali výmenu skúseností s osvedčenými postupmi; poznamenáva, že mnoho akčných plánov, ktoré predložili mestá, obsahuje záväzky do roku 2020, a preto naliehavo žiada, aby tieto mestá vynaložili ďalšie úsilie až do roku 2030; domnieva sa, že EÚ by mala naďalej ponechať mestám samostatnosť pri plánovaní vlastných stratégií zmiernenia zmeny klímy, pretože to často vedie k ambicióznejším cieľom;

50.  zdôrazňuje, že je potrebné zahrnúť do Parížskej dohody jednoznačnú zmienku o úlohe miestnych a regionálnych samospráv s cieľom zabezpečiť dlhodobú reakciu na zmenu klímy; podčiarkuje, že EÚ musí pracovať v teréne s mestami a regiónmi, aby sa tieto mestá a regióny EÚ stali prepojenejšími a udržateľnejšími, aby sa vytvorili energeticky úsporné správne jednotky a aby sa vypracovali inteligentnejšie siete mestskej dopravy;

51.  domnieva sa, že vzhľadom na bohaté skúsenosti získané jednotlivými regiónmi a mestami, ako aj niektorými regionálnymi agentúrami na ochranu životného prostredia alebo pre energetiku by sa mal podporovať prenos poznatkov a skúseností na miestnej a regionálnej úrovni;

52.  domnieva sa, že európske a medzinárodné alebo celosvetové organizácie a združenia alebo siete miest, obcí a regiónov by sa mali využívať na dosiahnutie lepšej spolupráce pri riešení problémov zmeny klímy na miestnej a regionálnej úrovni;

53.  poznamenáva, že na konferencii COP 22 v Marrákeši vypracovali miestne a regionálne orgány plán činností z Marrákeša, v ktorom sa zdôrazňuje potreba priamejšieho zapojenia miestnych orgánov, ktoré by mali byť formálne uznané za účastníkov oficiálnych rokovaní o zmene klímy, a nie stavané na rovnakú úroveň ako iní neštátni aktéri, napríklad mimovládne organizácie a súkromný sektor;

°

°  °

54.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskemu výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, členským štátom a národným a regionálnym parlamentom členských štátov.

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0363.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0383.

(3)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0380.

(4)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0307.

(5)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 342.

(6)

Prijaté texty, P8_TA(2015)0359.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

ÚVOD

O zmene klímy svedčia vedecké dôkazy a občania a verejné subjekty čoraz viac pociťujú jej prejavy a dôsledky. V uplynulom desaťročí rástla teplota v EÚ rýchlejšie než v ostatných častiach sveta(1), sme svedkami nárastu extrémnych teplôt, lesných požiarov, súch, záplav a búrok, cudzích invazívnych druhov a straty biodiverzity, súperenia o vodu(2) a narastajúceho dopytu po energii.

Ohrozené sú mnohé sektory: primárny sektor a cestovný ruch, verejné služby ako zdravotníctvo, zásobovanie vodou a dodávky energie. Hospodárske náklady súvisiace so zmenou klímy sú mimoriadne vysoké, a to aj pri miernych zmenách klímy. Navyše je európske Stredozemie zraniteľnejšie a náklady spojené so zmenou klímy sú v tejto oblasti vyššie, čo znamená, že zmena klímy ovplyvňuje územnú súdržnosť EÚ(3).

V dôsledku zmeny klímy sa prehlbujú sociálne rozdiely v EÚ: určité skupiny spoločnosti ovplyvňuje viac než iné (okrem iných dôvodov aj vzhľadom na zlý zdravotný stav, nízke príjmy, nevhodné bývanie, nedostatočnú mobilitu a rod). Energetická chudoba sa už stala trvalou súčasťou života mnohých Európanov. Európa nesie zodpovednosť aj za zmierňovanie humanitárnych dôsledkov zmeny klímy mimo Európy: hlad, suchá, hurikány a nespravodlivý model rozvoja sú príčinou vlny klimatických utečencov, ktorí prichádzajú až do EÚ, a najmä do miest, v snahe nájsť dôstojný život.

STRATÉGIE A DOHODY

V EÚ vzniká 9 % celosvetových emisií, z ktorých 75 % spôsobujú mestá v EÚ. Vzhľadom na tento problém Únia zaviedla už v roku 2013 stratégiu adaptácie na zmenu klímy. Podpisom Parížskej dohody (COP21) sa posilňuje záväzok EÚ bojovať proti zmene klímy(4), nadväzuje sa na ciele trvalo udržateľného rozvoja (ku ktorým sa zaviazala aj EÚ) a zároveň sa vytvára primeraný rámec tvorby politík Únie, ktoré by sa mali následne rozšíriť na ostatné úrovne: členské štáty, miestne a regionálne orgány, súkromný sektor a občanov.

Prijatie tejto dohody je preto šancou na celosvetový blahobyt a rozvoj. Nesolidárne odstúpenie USA, ktoré vypúšťajú najviac emisií skleníkových plynov na svete, túto snahu síce sťažuje, no nesmie nás od nej odradiť.

EÚ už zaznamenala v tomto smere pokrok prostredníctvom svojho balíka opatrení v oblasti klímy a energetiky: 40 % zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030, zvýšenie energetickej efektívnosti o 27 % a zabezpečenie výroby 40 % energie z obnoviteľných zdrojov. Plnenie týchto cieľov sa na jednotlivých územiach značne líši, a preto bude výzva na nasledujúce roky spočívať v poskytnutí pomoci najmä najzraniteľnejším oblastiam. V každom prípade bude na dosiahnutie celosvetových cieľov Parížskej dohody nevyhnutné presadzovať ambicióznejšie sektorové ciele.

ODPORÚČANIA TEJTO SPRÁVY

Mestá – najvhodnejšia úroveň boja

Zmena klímy je systémová zmena, pri ktorej dochádza k interakcii so sociálno-ekonomickými faktormi: demografická výzva, sociálna segregácia, migrácia, urbanizácia, technologické zmeny a prechod na nízkouhlíkovú energetiku. Preto je viac než kedykoľvek predtým nevyhnutný súhrnný postoj, ktorý bude kombinovať sektorové a prierezové, viacúrovňové, hmotné a nehmotné, verejné a súkromné, technologické opatrenia a opatrenia založené na ekosystémoch. Tento súhrnný postoj je na miestnej úrovni oveľa účinnejší a lepšie sa vykonáva. Miestne orgány sú spravidla tá časť administratívy, ktorá je najbližšie k občanom(5).

Viac než 70 % Európanov a 73 % pracovných miest je v mestských oblastiach: mestá sú vo veľkej miere zodpovedné za globálne otepľovanie a zároveň majú veľký potenciál prinášať riešenia. Hlavné oblasti, v ktorých môžu konať, sú: mobilita a doprava, energetická hospodárnosť budov, výroba, rozdeľovanie a spotreba tovaru a služieb (vrátane dôležitého faktora, ktorým je výživa), nakladanie s odpadom, kvalita ovzdušia, územné a mestské plánovanie. Všetky tieto oblasti sú ako priority už uvedené v Mestskej agende pre Európu (Amsterdamský pakt).

Mestá už viackrát informovali, že na realizáciu riešení zmeny klímy potrebujú podporu EÚ v týchto otázkach: normatívny právny rámec, tvorba kapacít, zvyšovanie povedomia a vzdelávanie, technická a vedecká vedomostná základňa a financovanie.

Prednosť má zmierňovanie, netreba však zabúdať na adaptáciu

Možné riešenia sa sústreďujú okolo dvoch osí: adaptácia a zmierňovanie. Každá os vychádza z troch možných prístupov(6):

•  Spontánny prístup: adaptácia ako reakcia na klímu a jej skutočné účinky, bez konkrétneho plánovania alebo vedomého zamerania sa na zmenu klímy.

•  Prístup založený na postupnosti: adaptácia, ktorej hlavným cieľom je zachovať podstatu a celistvosť systému.

•  Transformačný: adaptácia, pri ktorej sa ako reakcia na klímu menia základné vlastnosti systému a ktorej cieľom je zmierniť jej účinky.

Spontánny prístup a prístup založený na postupnosti sa zakladajú na osvedčených technológiách a skúsenostiach, zachovávajú jestvujúcu úroveň služieb a nespochybňujú uplatňovaný životný štýl. Je nevyhnutné kombinovať ich s transformačnými riešeniami, ktoré budú namierené proti systémovému charakteru zmeny klímy a zamerané na základné príčiny.

Lenže opatrenia, ktoré mestá doteraz uplatňovali, sa sústreďovali najmä na adaptáciu, a to najmä prostredníctvom spontánneho prístupu. Prijímali sa adaptačné opatrenia, hoci sa tak neoznačovali ani nie sú súčasťou celosvetovej stratégie (predchádzanie prírodným katastrofám, hospodárenie s vodou, tvorba mestskej zelene atď.). Môžu však byť veľmi účinné: za každé euro investované do prevencie záplav sa ušetrí 6 EUR hodnoty škôd v dlhodobom horizonte. Spontánny prístup a prístup založený na postupnosti sú však obmedzené z hľadiska technologickej kapacity a konečnej bilancie emisií skleníkových plynov. Na druhej strane, škandály ako Dieselgate prispievajú k tomu, že verejná mienka je k týmto prístupom čoraz skeptickejšia.

Je znepokojujúce, že viac ako 75 % európskych miest neprijalo takmer žiadne významné opatrenia na prispôsobenie sa zmene klímy. Okrem toho možno konštatovať, že medzi mestami v severnej a západnej Európe a mestami v južnej a východnej Európe existuje zreteľná zemepisná priepasť. To znamená, že práve mestá, ktoré sa nachádzajú v regiónoch najviac ohrozených z hľadiska zmeny klímy, majú najväčšie problémy s tým, aby sa jej prispôsobili.

Zistilo sa, že medzi hlavné prekážky patria: nedostatočná informovanosť politikov a subjektov zodpovedných za prijímanie rozhodnutí, nedostatok technických poznatkov a ťažký prístup k financovaniu(7). V celej tejto situácii je úloha štátnych a regionálnych orgánov nejednoznačná: aktívne nepodporujú novátorské opatrenia, spravidla z právnych alebo sektorových dôvodov; existujú iné ako technologické prekážky brániace rozširovaniu nových modelov urbanizmu, mobility alebo obnoviteľných zdrojov energie.

Väčšou prioritou než adaptácia by malo byť zmierňovanie zmeny klímy. Na to je nevyhnutná zmena spôsobu myslenia, ktorá sa týka spôsobu, ako si organizujeme životy a prácu. Ide o prierezovú a multidisciplinárnu zmenu, a preto je zmierňovanie zmeny klímy dlhodobý proces, ktorý sa začína plánovaním mesta, výrazne presahuje dĺžku volebných cyklov a rámec rozhodnutí prijatých na miestnej úrovni, ako aj hraníc mesta po prepojení s jeho funkčným regiónom.

Veľmi užitočné môže byť spojenie zmierňovania zmeny klímy s inými otázkami, ktoré sa výraznejšie dotýkajú obyvateľstva (napríklad zlepšenie zdravia alebo hľadanie nových hospodárskych príležitostí), v snahe zapojiť z krátkodobého a strednodobého hľadiska všetky sociálne skupiny v meste. Na to je nevyhnutné zvyšovanie povedomia a vzdelávanie.

Dobre vybavená a aktívna správa, ktorá sa vzťahuje na širokú škálu aktérov a prijíma vertikálne a horizontálne záväzky, je základnou podmienkou plánovania a správneho rozvoja procesov adaptácie a zmierňovania. V takejto správe hrajú mestá významnú úlohu pri tvorbe politík, ktorých vykonávanie bude neskôr záväzné. Dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike je príkladom, ktorý treba v rámci uvedenej správy posilňovať.

Uznať rôznorodosť faktorov tohto problému

Zmeny na ceste k nízkouhlíkovému hospodárstvu si vyžadujú zmeny v oblasti technológií, energetiky, hospodárstva, financií a v spoločnosti. To znamená posilniť úsilie o vytvorenie súvislosti medzi zmenou klímy, prírodnými zdrojmi, prosperitou, stabilitou a migráciou.

Preto by mali byť všetky politiky EÚ v tomto smere zosúladené. Táto správa sa týka najmä zmien politiky súdržnosti, ale pre plnenie Parížskej dohody na všetkých územných úrovniach majú zásadný význam aj iné politiky (SPP, Horizont 2020, energetika, životné prostredie).

Na miestnej úrovni je kľúčové, aby mali adaptačné opatrenia prierezový charakter a neuplatňovali sa len na oddelení „životného prostredia“: mestá by mali spojiť opatrenia v oblasti zmeny klímy s inými mestskými politikami, ako je hospodársky rozvoj, obnova miest a zlepšovanie kvality života. Poskytnutie primeraných kapacít je kľúčové, aby bolo možné vysporiadať sa s viacsektorovým charakterom boja proti zmene klímy, zlepšiť riadenie tohto boja aktívnym zapojením všetkých miestnych aktérov (vrátane občanov a súkromného sektora) a efektívnejšie využívať pridelené zdroje.

Zosúladiť, zlepšiť a uľahčiť prístup k financovaniu

Niektoré finančné nástroje EÚ by však mohli výraznejšie prispievať k boju proti zmene klímy, ako už konštatoval Európsky dvor audítorov(8) v súvislosti s ESF alebo ENRF. Pred inými úverovými a poistnými nástrojmi bude nevyhnutné uprednostniť lepšiu informovanosť miest o možnostiach prístupu k rôznym fondom a ich možných kombináciách. Treba presadzovať spoplatnenie emisií uhlíka, znížiť dotácie na fosílne palivá a podporovať obnoviteľné zdroje energie a energetickú efektívnosť, pričom je potrebné mať na zreteli zamestnanosť, aby sa energetická transformácia zameraná na udržateľný rozvoj uskutočňovala nielen v oblasti životného prostredia, ale aj v sociálnej oblasti.

Prehĺbiť, zlepšiť a šíriť vedomostnú základňu

Prvoradé je vytvoriť metodiku a získať poznatky, aby sa zistilo, z čoho mestá vychádzajú z hľadiska zmeny klímy, a overila sa účinnosť opatrení a možnosť ich transpozície.

Práca uskutočnená v rámci európskych mechanizmov, ako sú platforma ADAPT, strategické environmentálne hodnotenie (SEA), Spoločné výskumné centrum (JRC) alebo program ESPON, si zaslúži uznanie. Vďaka nej sa možno spoliehať na kvalitné informácie na úrovni EÚ, chýbajú však informácie o účinkoch, ako aj rizikách zmeny klímy a ich príslušné ukazovatele na úrovni miest: regionálne prognózy a ukazovatele vplyvov, zraniteľnosti a výsledkov, ako aj výpočty nákladov na adaptáciu a výnosov z nej; navyše stále chýba dobrá komunikácia umožňujúca šírenie najlepších postupov a výsledkov.

(1)

Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy, COM(2013)0216 final.

(2)

Climate change, impacts and vulnerability in Europe 2016, key findings [Zmena klímy, jej dôsledky a zraniteľnosti v Európe 2016 – hlavné zistenia.], Európska environmentálna agentúra, 2016.

(3)

COM(2013)0216 final.

(4)

Po parížskej konferencii: posúdenie dôsledkov parížskej dohody..., COM(2016)110 final.

(5)

Mestská agenda pre Európu (Amsterdamský pakt), 2016.

(6)

Urban adaptation to climate change in Europe 2016, transforming cities in a changing climate. [Adaptácia miest na zmenu klímy v Európe 2016: transformácia miest v kontexte meniacej sa klímy.], Európska environmentálna agentúra, 2016.

(7)

Adaptation Strategies for European Cities, [Adaptačné stratégie pre európske mestá], Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre oblasť klímy, 2013.

(8)

Vynaložiť najmenej každé piate euro z rozpočtu EÚ na opatrenia v oblasti klímy: na tomto ambicióznom cieli sa pracuje, no hrozí vážne riziko, že nebude splnený. EDA, Luxemburg, 2016.


STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (24.11.2017)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k úlohe regiónov a miest EÚ pri vykonávaní Parížskej dohody o zmene klímy COP 21

(2017/2006(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Gilles Pargneaux

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  konštatuje, že regióny a mestá už preukázali svoje odhodlanie bojovať proti zmene klímy ako hlavní prispievatelia k akčnému programu z Limy a Paríža a k platforme neštátnych subjektov pre oblasť klímy (NAZCA); víta iniciatívy, akými sú Dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike vrátane Iniciatívy pre adaptáciu na zmenu klímy (iniciatíva Mayors Adapt), Memorandum o porozumení Pod 2 stupne a iniciatíva RegionsAdapt; nabáda ďalšie mestá EÚ, aby sa pripojili k týmto iniciatívam a zaviazali sa k ambicióznym opatreniam v oblasti klímy; domnieva sa, že nižšie úrovne štátnej správy a národné vlády, ako aj medzivládne organizácie by prínos takýchto iniciatív mali uznať a podporovať;

2.  konštatuje, že miestne orgány sú zodpovedné za realizáciu väčšiny opatrení na zmiernenie zmeny klímy a na adaptáciu na ňu a vykonávanie väčšiny právnych predpisov EÚ v tejto oblasti; zdôrazňuje, že je potrebné konať, pokiaľ ide o mestské plánovanie, mobilitu, verejnú dopravu a infraštruktúru, energetickú hospodárnosť budov, vzdelávacie kampane, inteligentné mestá, inteligentnú sieť a regionálne dotácie, aby sa realizovala Parížska dohoda;

3.  konštatuje, že v súčasnosti väčšina Európanov žije v mestách; poukazuje tiež na to, že rozhodnutia týkajúce sa mestskej infraštruktúry, ktoré prijmú zodpovedné osoby, ovplyvnia schopnosť miest odolať zmene klímy, pretože medzi výzvy, ktorým budú európske mestá v dôsledku zmeny klímy čeliť, budú zrejme patriť častejšie dažde, povodne a vlny horúčav;

4.  zdôrazňuje skutočnosť, že mestá, spoločnosti a iné neštátne subjekty majú potenciál prispieť k zmierneniu zmeny klímy, a to v rozsahu 2,5 – 4 miliárd ton CO2 do roku 2020(1), čo predstavuje vyšší objem, než India emituje za rok, a že je to porovnateľné so 4 – 6 miliardami ton CO2, o ktoré by sa podľa plánov OSN mali znížiť emisie CO2 prostredníctvom plánovaných vnútroštátne stanovených príspevkov (INDC), ktoré boli prijaté v Paríži, do roku 2030, t. j. o desať rokov neskôr;

5.  zdôrazňuje, že regióny a mestá zohrávajú kľúčovú úlohu pri riešení otázky zmeny klímy a ony samotné môžu znížiť globálne emisie o 5 % s cieľom splniť Parížsku dohodu, pričom v spolupráci s inými úrovňami vlády a súkromným sektorom by globálne emisie mohli potenciálne znížiť o 46 %(2);

6.  pripomína, že odvetvie dopravy je zodpovedné za emisie skleníkových plynov (GHG) i látok znečisťujúcich ovzdušie, ktoré sú nebezpečné pre zdravie a ktorých koncentráciu v mestskom ovzduší upravuje smernica (EÚ) 2016/2284 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie(3);

7.  pripomína, že v článku 7 ods. 2 Parížskej dohody sa uznáva, že „adaptácia je celosvetovou výzvou, ktorej čelia všetci a ktorá má miestny, nižší ako národný, národný, regionálny a medzinárodný rozmer“;

8.  uznáva, že činnosť miestnych orgánov má rozhodujúci význam pre zabezpečenie toho, aby vlády mohli vykonávať svoje záväzky v rámci globálnych opatrení v oblasti klímy;

9.  zdôrazňuje, že neštátne subjekty sa stávajú kľúčovým prvkom klimatického režimu v období po Parížskej dohode a procesu Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC); podčiarkuje, že by mohli významne prispievať k facilitačnému dialógu a globálnemu hodnotenie a mohli by napomôcť účinnejší proces preskúmania v rámci Parížskej dohody;

10.  vyzýva na posilnenie individuálnych a koordinovaných opatrení na úrovni EÚ, ako aj na regionálnej a miestnej úrovni s cieľom adaptovať sa na vplyv zmeny klímy;

11.  zdôrazňuje, že mestá sú hybnou silou tvorby mestskej politiky, pričom majú schopnosť prepájať iniciatívy s vnútroštátnymi akčnými plánmi a zameriavať sa na iniciatívy s najväčším vplyvom; požaduje väčšie zapojenie miestnej správy do rozhodovacieho procesu EÚ;

12.  konštatuje, že primátori a starostovia miest sa svojim voličom priamo zodpovedajú za svoje rozhodnutia a môžu konať efektívnejšie a rýchlejšie a často s okamžitými a účinnejšími výsledkami;

13.  požaduje novú správu, ktorá by mohla zabezpečiť finančné prostriedky na opatrenia v oblasti klímy a na zlepšenie integrácie regiónov a miest a ich zastupujúcich orgánov, ako je Výbor regiónov na úrovni EÚ, v rámci procesu UNFCCC, aby sa vytvoril stály priamy dialóg medzi rôznymi úrovňami, počnúc miestnou a regionálnou úrovňou; poukazuje na to, že oznámenie o odstúpení USA od Parížskej dohody viedlo mnohé štáty a mestá v USA k potvrdeniu ich záväzku dodržať vnútroštátne stanovený príspevok USA spočívajúci v znížení emisií USA do roku 2025 o 26 – 28 % v porovnaní s ich úrovňou v roku 2005 a že vzhľadom na osobitný kontext by orgány na miestnej a nižšej ako národnej úrovni mali byť neoddeliteľnou súčasťou procesu UNFCCC, aby v rámci tohto procesu boli zastúpené ich postoje a uľahčilo sa šírenie najlepších miestnych postupov v oblasti zmierňovania zmeny klímy a adaptácie na ňu;

14.  zdôrazňuje, že je potrebné zahrnúť do Parížskej dohody jednoznačnú zmienku o úlohe miestnych a regionálnych samospráv s cieľom zabezpečiť dlhodobú reakciu na zmenu klímy; podčiarkuje, že EÚ musí pracovať v teréne s mestami a regiónmi, aby sa tieto mestá a regióny EÚ stali prepojenejšími a udržateľnejšími, aby sa vytvorili energeticky úsporné správne jednotky a aby sa vypracovali inteligentnejšie siete mestskej dopravy;

15.  poukazuje na to, že do roku 2030 bude takmer 60 % svetovej populácie žiť v mestských oblastiach; konštatuje, že v rámci cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 11 (Dosiahnuť, aby boli mestá a ľudské sídla inkluzívne, bezpečné, pružné a udržateľné) sa má do roku 2020 výrazne zvýšiť počet miest a ľudských sídel, ktoré prijímajú a uplatňujú integrované politické opatrenia a plány na začlenenie, efektívne využívanie zdrojov, zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, odolnosť voči katastrofám a rozvoj a implementáciu globálneho riadenia rizika katastrof na všetkých úrovniach v súlade so sendaiským rámcom pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030; poznamenáva, že podľa dokumentu OSN s názvom Perspektívy v oblasti svetovej urbanizácie 2014 žilo v roku 2014 v mestských oblastiach 54 % svetovej populácie, pričom v roku 1950 to bolo 30 %; upozorňuje, že tento percentuálny podiel by mal v roku 2050 podľa očakávaní dosiahnuť 66 %;

16.  požaduje, aby sa miestne a regionálne orgány v rámci novej globálnej štruktúry formálne zapojili do prípravy a vykonávania jasného klimatického akčného plánu pre Parížsku dohodu; zdôrazňuje, že táto štruktúra musí monitorovať záväzné ciele, sledovať pokrok prostredníctvom mechanizmov hodnotenia a zabezpečovať prispôsobené finančné nástroje s cieľom premeniť záväzky na hmatateľné výsledky;

17.  požaduje, aby sa presadzovala a zabezpečovala koordinácia medzi všetkými verejnými orgánmi a aby sa podporovalo zapojenie verejnosti a sociálnych a hospodárskych aktérov;

18.  požaduje vypracovanie plánu na adaptáciu, v rámci ktorého by sa monitorovali regionálne a miestne opatrenia v oblasti klímy a ktorý by zahŕňal najnovšie údaje o opatreniach zameraných na adaptáciu v EÚ vrátane podávania správ o vnútroštátne stanovenom príspevku EÚ;

19.  je znepokojený skutočnosťou, že častejší výskyt extrémnych výkyvov počasia, ako sú vlny horúčav, prudké búrky, záplavy a suchá, je priamym dôsledkom zmeny klímy spôsobenej človekom a bude naďalej negatívne a čoraz častejšie ovplyvňovať mnohé časti Európy, pričom ľudia, príroda a ekosystémy, v ktorých ľudia žijú, sa stanú zraniteľnejšími, ak sa neprijmú konkrétne opatrenia a neobnoví sa kolobeh vody; zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť investície do ekologickej infraštruktúry, ktorá môže pomôcť mestám, pokiaľ ide o ochladzovanie a poskytovanie ochrany a úľavy pri extrémnych poveternostných podmienkach; konštatuje, že mestá a regióny sú vzájomne prepojené a závislé od iných miest a regiónov, pokiaľ ide o poskytovanie základných služieb, ako sú potraviny, voda a energia, a zabezpečovanie infraštruktúry na ich dodávanie; zdôrazňuje, že účinné plánovanie a rozvoj adaptácie si vyžaduje spoľahlivé informácie o klimatických rizikách, ktorým budú čeliť mestá, a o tom, akým spôsobom sa to premieta do fyzickej a ekonomickej zraniteľnosti; pripomína, že stále existujú mestá bez špecifických informácií o klimatických rizikách, ktoré by poslúžili pri rozhodovacom procese v oblasti plánovania a rozvoja na miestnej úrovni, a že v takýchto prípadoch je potrebný spoločný a komplexný prístup, v ktorom sa spája dialóg a partnerstvá a ktorý presahuje sektory a vládne úrovne; požaduje integrovanú podporu EÚ s cieľom zlepšiť solidaritu a výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi a zabezpečiť, aby regióny najviac postihnuté zmenou klímy mohli prijímať opatrenia potrebné na adaptáciu;

20.  naliehavo žiada regióny a mestá, aby vypracovali osobitné plány adaptácie s cieľom zabezpečiť zníženie svojej zraniteľnosti voči zmene klímy;

21.  zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť investície do ekologickej infraštruktúry, ktorá môže pomôcť mestám, pokiaľ ide o ochladzovanie a poskytovanie ochrany a úľavy pri extrémnych poveternostných podmienkach;

22.  konštatuje, že najmä rozširovaním plôch s drevinovou vegetáciou v mestách, pričom sa starostlivo vyberú druhy vhodné pre danú oblasť, sa znižuje citeľný tok tepla a teplota vzduchu, čo účinne zlepšuje mikroklímu miest a tepelnú pohodu ľudí; domnieva sa, že tento aspekt by mal byť základom pre územné plánovanie a urbanistické projekty v mestách EÚ;

23.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby regióny vykonávali a pravidelne aktualizovali regionálne programy obsahujúce opatrenia na uľahčenie primeranej adaptácie v záujme boja proti účinkom zmeny klímy, a že všetky regióny musia spolupracovať pri tvorbe plánov na adaptáciu na vplyv zmeny klímy a pri vypracúvaní integrovaných plánov pre riadenie pobrežných zón a vodné zdroje;

24.  pripomína, že stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy (COM(2013)0216) stanovuje tri hlavné ciele a súvisiace opatrenia: 1) podpora činnosti členských štátov; 2) podnietenie členských štátov, aby prijali komplexné stratégie pre adaptáciu; a 3) poskytnutie financovania z programu LIFE na podporu budovania kapacít a posilnenie opatrení na adaptáciu v Európe (2013-2020);

25.  pripomína, že v záujme splnenia povinností vyplývajúcich z Parížskej dohody je nevyhnutné nielen znížiť emisie, ale aj zvýšiť absorpčnú kapacitu CO2 v pôde, aby v druhej polovici tohto storočia bolo možné dosiahnuť čisté odstraňovanie CO2 z atmosféry;

26.  požaduje posilnenie ochrany existujúcich a novovysadených mestských lesov v regiónoch EÚ vzhľadom na vplyv, ktorý majú na voľnočasové aktivity miestneho obyvateľstva a v niektorých oblastiach na poskytovanie a ochranu zdrojov pitnej vody; domnieva sa, že obce by mali poskytovať všetku podporu potrebnú na zachovanie týchto ekosystémov a ich služieb a zabrániť akýmkoľvek činnostiam, ktoré by viedli k ich zhoršeniu;

27.  trvá na tom, že na zvýšenie odolnosti spoločnosti a oblastí, kde ľudia žijú, voči neodvratným účinkom zmeny klímy je potrebné podniknúť viaceré kroky vrátane efektívnejšieho a rozumnejšieho využívania vody (opatrenia na adaptáciu týkajúce sa vody by mali mať prioritu podobne ako zmierňujúce opatrenia, ktoré sa už prijímajú v súvislosti s uhlíkom) a opatrení v pobrežných oblastiach, vypracúvania stratégií založených na zelenom mestskom plánovaní s osobitným dôrazom na protipovodňovú ochranu, mobilizovania know-how a zdrojov na adaptáciu riadenia úrody a obhospodarovania lesov s cieľom riešiť problém sucha a požiarov a posilňovania prepojenosti medzi ekosystémami so zámerom podporiť migráciu druhov;

28.  uznáva, že je potrebné prijať opatrenia na adaptáciu, aby sa zabezpečila koordinácia a súdržnosť na všetkých úrovniach plánovania a riadenia, a že je dôležité zaistiť spoločný prístup a úplný súlad medzi vnútroštátnymi stratégiami na adaptáciu a miestnymi plánmi riadenia rizík;

29.  poukazuje na to, že o zraniteľnosti ľudí voči účinkom zmeny klímy, a najmä voči tzv. extrémnym javom, rozhoduje do značnej miery to, či majú prístup k základným zdrojom, ako je energia a voda; v súvislosti s tým vyzýva verejné orgány, aby prístup k týmto dvom základným zdrojom zaručili;

30.  konštatuje, že iba pätnásť členských štátov prijalo akčný plán a stratégiu na adaptáciu, ktoré však zahŕňajú len zopár konkrétnych opatrení v teréne; zdôrazňuje potrebu monitorovať a hodnotiť všetky stratégie na adaptáciu a akčné plány, pokiaľ ide o prevenciu rizík, zvládanie povodňových situácií a hospodárenie s vodami;

31.  uznáva, že efektívne riadenie zdrojov má zásadný význam pre zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu s cieľom identifikovať spoločné priority; požaduje integrované miestne stratégie na zabezpečenie efektívnejšieho využívania zdrojov, vytváranie odolnosti a adaptáciu na účinky zmeny klímy v najviac postihnutých oblastiach;

32.  zastáva názor, že miestne a regionálne orgány by mali prijímať integrované a dlhodobé opatrenia na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu na miestnej úrovni;

33.  domnieva sa, že miestne orgány a orgány na nižšej ako národnej úrovni by mali mať možnosť jasne definovať svoje záväzky, čo sa týka zmiernenia zmeny klímy a adaptácie na ňu, tak ako to urobili štáty prostredníctvom vnútroštátne stanovených príspevkov (NDC), s cieľom zabezpečiť spoľahlivé a transparentné príspevky počnúc rozsiahlymi procesmi monitorovania, nahlasovania a overovania prostredníctvom iniciatív, ako je globálny Dohovor primátorov a starostov o klíme a energetike; požaduje vytvorenie systému príspevkov určených na miestnej úrovni, ktorý sa bude uplatňovať v priamom prepojení so systémom NDC a bude ho dopĺňať; domnieva sa, že tieto príspevky, či už na národnej, nižšej ako národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, by mali podľa potreby vychádzať zo spoločných metód, postupov a usmernení v záujme transparentnosti opatrení a podpory;

34.  pripomína, že aspoň 20 % rozpočtu EÚ na roky 2014 – 2020 (približne 212 miliárd EUR) by sa malo použiť na opatrenia súvisiace s klímou; poznamenáva, že podľa osobitnej správy Európskeho dvora audítorov č. 31/2016 vážne hrozí, že bez vynaloženia väčšieho úsilia na boj proti zmene klímy sa cieľ na úrovni 20 % dosiahnuť nepodarí, pričom dvor uznáva, že stanovenie cieľa viedlo k zvýšenému a cielenejšiemu financovaniu opatrení v oblasti klímy v rámci niektorých európskych štrukturálnych a investičných fondov, konkrétne Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu, ale že v iných oblastiach, ako napríklad v rámci Európskeho sociálneho fondu, poľnohospodárstva, rozvoja vidieka a rybárstva, sa situácia zväčša nezmenila (t. j. nedošlo k významnému presunu na opatrenia do oblasti klímy);

35.  víta zahrnutie tematických cieľov 4, 5 a 6 medzi kritériá pre prideľovanie prostriedkov z Kohézneho fondu; pripomína, že záväzok zabezpečiť, aby sa aspoň 20 % viacročného finančného rámca v rokoch 2014 – 2020 vynaložilo na opatrenia v oblasti klímy, nemožno podľa Európskeho dvora audítorov dosiahnuť bez prijatia dodatočných opatrení;

36.  zdôrazňuje, že neexistuje systém podávania správ o tom, aký podiel štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu vyčleňujú miestne orgány na opatrenia na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu;

37.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla pre členské štáty povinnosť uvádzať percentuálny podiel finančných prostriedkov EÚ, ktoré sa na miestnej úrovni vynakladajú na znižovanie emisií skleníkových plynov a zabezpečenie adaptácie územia na zmenu klímy;

38.  vyzýva Komisiu, EIB a členské štáty, aby posilňovali administratívne kapacity regiónov a miest s cieľom umožniť im v plnej miere využiť možnosti verejného a súkromného financovania na úrovni EÚ; zdôrazňuje potrebu lepšej finančnej podpory s cieľom pomôcť miestnym a regionálnym orgánom pri vykonávaní ucelených opatrení v oblasti klímy; domnieva sa, že finančné nástroje, ako napríklad svetové fondy v oblasti klímy, by mali byť pre miestne orgány priamo dostupné;

39.  je si vedomý problémov, ktorým čelia obce a regióny doteraz ekonomicky úplne závislé od ťažby konvenčných zdrojov energie, ako je uhlie, a žiada, aby sa ich štrukturálna transformácia podporovala prostredníctvom programov financovania EÚ.

40.  vyzýva miestne a regionálne orgány, aby vyvinuli maximálne úsilie s cieľom zriadiť verejné fondy, ktoré možno využiť napríklad na podporu rozvoja obnoviteľných zdrojov energie, decentralizáciu sietí a podnecovanie využívania elektrickej energie produkovanej spotrebiteľmi;

41.  naliehavo žiada verejné orgány, aby zaznamenávali činnosti, ktoré zvyšujú zraniteľnosť a emisie skleníkových plynov, a aby poskytovali daňové stimuly pre činnosti, ktoré podporujú adaptáciu na zmenu klímy a znižovanie emisií;

42.  zdôrazňuje, že je potrebné stimulovať energetickú transformáciu a miestne investície do opatrení na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu, a to zjednodušením právnych predpisov, znižovaním byrokracie, podporovaním inovatívnych riešení a podnecovaním partnerstiev s miestnymi komunitami a občianskou spoločnosťou, s cieľom presadzovať opatrenia v oblasti klímy; požaduje zavádzanie národných iniciatív, ktoré budú zamerané na zvyšovanie informovanosti občanov o účinkoch zmeny klímy;

43.  zdôrazňuje význam vzdelávania v oblasti ochrany klímy a žiada dostatočné opatrenia pre obce a školy, aby mohli zabezpečovať potrebné odborné znalosti;

44.  víta mestské iniciatívy, ako sú inteligentné mestá a inteligentné siete, ktoré sa zameriavajú na znižovanie emisií skleníkových plynov a zvyšovanie efektívnosti využívania zdrojov prostredníctvom riešenia problému zmeny klímy, zabezpečovania ekologického rastu a podporovania oblastí prepojených systémami verejnej dopravy; zdôrazňuje, že regióny musia so zreteľom na národný a mestský ekologický rast zlepšiť opatrenia týkajúce sa zelených miest, a to vzhľadom na to, že mestá sa výraznou mierou podieľajú na emisiách skleníkových plynov a že riešenia ako inteligentné siete majú potenciál efektívnejšie zásobovať domácnosti a budovy energiou, čím sa zlepšuje energetická účinnosť a spotreba energie;

45.  vyzýva príslušné orgány, aby smerovali poľnohospodársku a lesnícku výrobu k činnostiam, ktoré prispievajú k znižovaniu priamych a nepriamych emisií skleníkových plynov, a aby vypracovali plány, ktoré zabezpečia postupné zvyšovanie absorpčnej kapacity pôdy;

46.  víta potenciálne ekonomické prínosy pre mestá, ktoré preberajú vedúcu úlohu v oblasti infraštruktúry s nízkymi emisiami uhlíka, vrátane znížených nákladov na energiu a na údržbu a nižších výdavkov na verejné zdravie, čo sa zlepšuje vďaka obmedzeniu znečisťujúcich látok;

47.  pripomína, že malé projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ako napr. komunity vyrábajúce energiu z obnoviteľných zdrojov a projekty samospotrebiteľov energie z obnoviteľných zdrojov, môžu prispieť k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody;

48.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby mestá prevzali vedúcu úlohu v boji proti zmene klímy prostredníctvom podpory využívania verejnej dopravy vrátane železničnej dopravy; konštatuje, že dopravné preťaženie je hlavným zdrojom emisií uhlíka; zdôrazňuje, že EÚ musí spolupracovať v teréne s mestami a regiónmi, aby sa zabezpečila väčšia energetická účinnosť a lepšia prepojenosť týchto regiónov a miest EÚ, s cieľom vypracovať inteligentnejšie mestské dopravné siete v záujme väčšej celosvetovej odolnosti voči zmene klímy;

49.  pripomína, že doprava je pôvodcom nielen emisií so značným vplyvom na zdravie, ale aj emisií skleníkových plynov; zastáva názor, že regióny a mestá majú obrovský potenciál, pokiaľ ide o znižovanie emisií skleníkových plynov pochádzajúcich z dopravy, a to tak, že ich budú viac zohľadňovať pri dopravnom plánovaní; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť financovanie iniciatív, ktoré uľahčujú nízkouhlíkovú mobilitu na miestnej a regionálnej úrovni;

50.  nabáda miestne orgány, aby realizovali plány v oblasti dopravy a logistiky, ktoré budú podporovať elektrifikovanú verejnú a súkromnú dopravu, a to aj prostredníctvom vyčlenenia určitých oblastí len na prepravu na bicykloch a elektrických vozidlách a zabezpečenia dostatočného počtu ľahko dostupných nabíjacích staníc;

51.  žiada s ohľadom na osobitný význam odvetvia dopravy, aby sa určilo viacero modelových regiónov na účely výskumu v oblasti inteligentných, vzájomne prepojených systémov dopravy medzi mestskými a vidieckymi oblasťami;

52.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že v rámci programu Horizont 2020 sa bude zvýšená pozornosť venovať inovačným a výskumným projektom v oblasti obehového hospodárstva a udržateľných miest a vyčlení sa na ne vyšší objem finančných prostriedkov;

53.  opakuje, že regióny musia vykonávať smernicu 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov(4) a smernicu 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti(5);

54.  vyzýva miestne orgány, aby organizovali informačné kampane, a to aj v spolupráci so zástupcami stravovacích zariadení, so zameraním na zvyšovanie povedomia o uhlíkovej stope potravín s cieľom šíriť osvetu o zdravom stravovaní a podnecovať ľudí, aby konzumovali potraviny, ktoré majú malý vplyv na klímu;

55.  zdôrazňuje, že sezónne potraviny, ktoré sa vyrábajú na miestnej úrovni, môžu znižovať emisie skleníkových plynov spôsobené prepravou a obmedzovať tak celkovú uhlíkovú stopu potravín; vyzýva Komisiu, aby zvýšila udržateľnú výrobu potravín na miestnej a regionálnej úrovni;

56.  požaduje posilnenie partnerstiev medzi EÚ a miestnymi a regionálnymi samosprávami s cieľom podporiť postupy na urýchlenie miestnych opatrení v oblasti klímy v rámci obehového hospodárstva, aby sa znížil objem odpadu, obmedzila zmena klímy a efektívnejšie využívali zdroje;

57.  zdôrazňuje, že obehové hospodárstvo je nástroj s obrovským potenciálom na zlepšenie udržateľnosti v mestách, a žiada Komisiu, aby začlenila mestá do stratégie obehového hospodárstva;

58.  vyzýva príslušné orgány, aby riešili problém odpadu s cieľom zrealizovať obehové hospodárstvo a podporovať iné spôsoby zneškodňovania ako spaľovanie, pokiaľ ide o odpad, ktorý nemožno opätovne použiť ani recyklovať;

59.  žiada Komisiu, aby hľadala spôsoby, ako zlepšiť medzinárodnú spoluprácu medzi regiónmi a aktérmi na miestnej úrovni s cieľom vymieňať si osvedčené postupy a získané poznatky v záujme dosiahnutia cieľov Parížskej dohody;

60.  žiada vlády jednotlivých členských štátov, aby pomáhali mestám a regiónom plniť medzinárodné záväzky, čo sa týka podpory iniciatív v oblasti klímy a energetiky na miestnej a regionálnej úrovni;

61.  vyzýva mestá a regióny, aby prevzali vedúcu úlohu pri podpore energetickej účinnosti a výrobe energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov a obmedziť znečistenie ovzdušia; konštatuje, že regióny a mestá môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri dekarbonizácii spoločnosti a že ich zapojenie do vytvárania energetického systému založeného na obnoviteľných zdrojoch energie by malo byť pre EÚ a jednotlivé členské štáty prioritou;

62.  víta rozhodnutie Medzivládneho panelu o zmene klímy vypracovať osobitnú správu o mestách a klíme v roku 2023, čo je záväzok, ktorý bude podnecovať intenzívnejší výskum, pokiaľ ide o význam miest v boji proti zmene klímy; vyzýva Komisiu, aby prevzala aktívnu úlohu pri vypracúvaní danej správy a presadzovala viacúrovňovú územnú víziu opatrení pre oblasť klímy; domnieva sa, že mestá by mali poskytnúť podnety do správy o svetovej klíme 2018; je presvedčený, že mestá a regióny môžu ovplyvniť tvorbu politiky po prijatí Parížskej dohody uplatnením strategického prístupu k boju proti globálnemu otepľovaniu a k podpore opatrení na zmiernenie zmeny klímy a adaptáciu na ňu v mestských oblastiach, kde žije viac ako polovica svetového obyvateľstva;

63.  uznáva osobitnú zodpovednosť miest za boj proti zmene klímy, pretože spôsobujú 70 % emisií CO2 v celosvetovom meradle; domnieva sa, že záväzky vyplývajúce z deklarácie prijatej v roku 2015 na radnici v Paríži bude možné splniť len prostredníctvom spolupráce s aktérmi globálneho Dohovoru primátorov a starostov o klíme a energetike a rozsiahleho prijímania akčných plánov zo strany miest v celej EÚ; vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby pomohla zabezpečiť úspešnú integráciu iniciatívy Compact of Mayors a Dohovoru primátorov a starostov, ktorá sa začala 22. júna 2016;

64.  poznamenáva, že na konferencii COP 22 v Marrákeši vypracovali miestne a regionálne orgány plán činností z Marrákeša, v ktorom sa zdôrazňuje potreba priamejšieho zapojenia miestnych orgánov, ktoré by mali byť formálne uznané za účastníkov oficiálnych rokovaní o zmene klímy a nestavané na rovnakú úroveň ako iní neštátni aktéri, napríklad mimovládne organizácie a súkromný sektor;

65.  zdôrazňuje, že verejné orgány by mali ísť príkladom ako spotrebitelia energie, a žiada, aby sa štrukturálne fondy cielene vyčleňovali alebo posilňovali v záujme podpory energetickej účinnosti verejných budov a sebestačnosti obcí prostredníctvom energie z obnoviteľných zdrojov;

66.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali pilotné programy a modely týkajúce sa samostatného riadenia energie na miestnej úrovni, teda modely založené na distribučných systémoch, ktorých hospodárske výnosy sa využívajú na financovanie nových zariadení obmedzujúcich vplyv na životné prostredie;

67.  vyzýva Komisiu, aby podporovala koordináciu a výmenu informácií a najlepších postupov medzi členskými štátmi, regiónmi, miestnymi komunitami a mestami;

68.  vyjadruje znepokojenie nad hodnotením Európskeho dvora audítorov za rok 2016, v ktorom sa uvádza, že cieľ EÚ vynaložiť v súčasnom programovom období 20 % rozpočtu na opatrenia v oblasti klímy nebude splnený; uznáva, že existuje množstvo rôznych ťažkostí pri meraní a hodnotení projektov EÚ, ktorých cieľom je zmierniť zmenu klímy a jej dosah; žiada Komisiu, aby Parlament priebežne informovala o pokroku v tejto dôležitej oblasti;

69.  zdôrazňuje význam decentralizovaných občianskych projektov spolupráce v oblasti energie a žiada ich podporu zo štrukturálnych fondov a prostredníctvom zníženia administratívnej záťaže na národnej a regionálnej úrovni;

70.  uznáva význam prístupu zdola nahor, pokiaľ ide o zabezpečenie podpory zainteresovaných strán pri zmierňovaní zmeny klímy; uznáva potenciál nástrojov stanovených v nariadení o spoločných ustanoveniach(6), ako sú integrované územné investície (IÚI) a miestny rozvoj vedený komunitou, pokiaľ ide o prispievanie k dosiahnutiu cieľov EÚ v tejto oblasti; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala so zainteresovanými stranami na národnej a miestnej úrovni s cieľom zabezpečiť, že riadne využívajú celú škálu nástrojov, ktoré majú k dispozícii;

71.  opakuje svoje odhodlanie dosiahnuť úspešné celosvetové uplatňovanie Dohovoru primátorov a starostov o klíme a energetike; poukazuje na význam stanovenia cieľov, ktoré sú plne merateľné; okrem toho konštatuje, že mnoho predložených akčných plánov obsahuje záväzky do roku 2020 a príslušné mestá majú teda pred sebou dodatočnú prácu do roku 2030;

72.  víta dobrovoľné opatrenia (semaforové označovanie) na zabezpečenie viditeľnosti vplyvu na klímu a uhlíkovej stopy potravín a iných výrobkov a požaduje, aby sa zaviedli spoločné ukazovatele v rámci celej EÚ s cieľom umožniť dobrovoľné, ale porovnávacie označovanie, najmä v oblasti regionálneho obchodu.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

21.11.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

59

0

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Margrete Auken, Pilar Ayuso, Zoltán Balczó, Catherine Bearder, Ivo Belet, Simona Bonafè, Lynn Boylan, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Alberto Cirio, Birgit Collin-Langen, Miriam Dalli, Seb Dance, Angélique Delahaye, Mark Demesmaeker, Bas Eickhout, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Arne Gericke, Jens Gieseke, Julie Girling, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Anneli Jäätteenmäki, Jean-François Jalkh, Benedek Jávor, Josu Juaristi Abaunz, Kateřina Konečná, Urszula Krupa, Giovanni La Via, Peter Liese, Norbert Lins, Valentinas Mazuronis, Joëlle Mélin, Susanne Melior, Rory Palmer, Gilles Pargneaux, Piernicola Pedicini, Bolesław G. Piecha, Pavel Poc, Frédérique Ries, Daciana Octavia Sârbu, Annie Schreijer-Pierik, Davor Škrlec, Renate Sommer, Ivica Tolić, Nils Torvalds, Adina-Ioana Vălean, Damiano Zoffoli

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jørn Dohrmann, Herbert Dorfmann, Eleonora Evi, Martin Häusling, Rupert Matthews, Stanislav Polčák, Christel Schaldemose, Bart Staes, Dubravka Šuica, Carlos Zorrinho

Náhradníčka (čl. 200 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní

Maria Noichl

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

59

+

ALDE

Catherine Bearder, Gerben-Jan Gerbrandy, Anneli Jäätteenmäki, Valentinas Mazuronis, Frédérique Ries, Nils Torvalds

ECR

Mark Demesmaeker, Jørn Dohrmann, Arne Gericke, Julie Girling, Urszula Krupa, Rupert Matthews, Bolesław G. Piecha

EFDD

Eleonora Evi, Piernicola Pedicini

GUE/NGL

Lynn Boylan, Josu Juaristi Abaunz, Kateřina Konečná

NI

Zoltán Balczó

PPE

Pilar Ayuso, Ivo Belet, Alberto Cirio, Birgit Collin-Langen, Angélique Delahaye, Herbert Dorfmann, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Jens Gieseke, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Giovanni La Via, Peter Liese, Norbert Lins, Stanislav Polčák, Annie Schreijer-Pierik, Renate Sommer, Dubravka Šuica, Ivica Tolić, Adina-Ioana Vălean

S&D

Simona Bonafè, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Miriam Dalli, Seb Dance, Susanne Melior, Maria Noichl, Rory Palmer, Gilles Pargneaux, Pavel Poc, Christel Schaldemose, Daciana Octavia Sârbu, Damiano Zoffoli, Carlos Zorrinho

VERTS/ALE

Margrete Auken, Bas Eickhout, Martin Häusling, Benedek Jávor, Davor Škrlec, Bart Staes

0

-

 

 

2

0

ENF

Jean-François Jalkh, Joëlle Mélin

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

(1)

Správa združenia Global Gender and Climate Alliance (GGCA), december 2015.

(2)

Štúdia spoločnosti Arup s názvom Deadline 2020. How cities will get the job done.

http://www.c40.org/researches/deadline-2020.

(3)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/2284 zo 14. decembra 2016 o znížení národných emisií určitých látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES (Ú. v. EÚ L 344, 17.12.2016, s. 1).

(4)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov (Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13).

(5)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1).

(6)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320).


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

20.2.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

33

4

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Mercedes Bresso, Steeve Briois, Andrea Cozzolino, Raymond Finch, John Flack, Iratxe García Pérez, Michela Giuffrida, Krzysztof Hetman, Ivan Jakovčić, Constanze Krehl, Sławomir Kłosowski, Louis-Joseph Manscour, Martina Michels, Iskra Mihaylova, Andrey Novakov, Paul Nuttall, Mirosław Piotrowski, Stanislav Polčák, Liliana Rodrigues, Fernando Ruas, Monika Smolková, Ruža Tomašić, Ramón Luis Valcárcel Siso, Ángela Vallina, Lambert van Nistelrooij, Kerstin Westphal, Joachim Zeller

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniel Buda, Andor Deli, Ivana Maletić, Urmas Paet, Tonino Picula, Georgi Pirinski, Bronis Ropė, Milan Zver

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Eleonora Evi, Anna Hedh, Bogdan Brunon Wenta


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

33

+

ALDE

Ivan Jakovčić, Iskra Mihaylova, Urmas Paet

ECR

John Flack, Mirosław Piotrowski, Ruža Tomašić

EFDD

Eleonora Evi

GUE/NGL

Martina Michels, Ángela Vallina

PPE

Daniel Buda, Andor Deli, Krzysztof Hetman, Ivana Maletić, Lambert van Nistelrooij, Andrey Novakov, Stanislav Polčák, Fernando Ruas, Ramón Luis Valcárcel Siso, Bogdan Brunon Wenta, Milan Zver

S&D

Mercedes Bresso, Andrea Cozzolino, Iratxe García Pérez, Michela Giuffrida, Anna Hedh, Constanze Krehl, Louis-Joseph Manscour, Tonino Picula, Georgi Pirinski, Liliana Rodrigues, Monika Smolková, Kerstin Westphal

VERTS/ALE

Bronis Ropė

4

-

EFDD

Raymond Finch, Paul Nuttall

ENF

Steeve Briois

PPE

Joachim Zeller

1

0

ECR

Sławomir Kłosowski

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 9. marca 2018Právne oznámenie