Postup : 2017/2052(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0048/2018

Predkladané texty :

A8-0048/2018

Rozpravy :

PV 13/03/2018 - 13
CRE 13/03/2018 - 13

Hlasovanie :

PV 14/03/2018 - 8.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0075

SPRÁVA     
PDF 1469kWORD 233k
28.2.2018
PE 615.478v02-00 A8-0048/2018

o budúcom VFR: príprava pozície Parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020

(2017/2052(INI))

Výbor pre rozpočet

Spravodajcovia: Jan Olbrycht, Isabelle Thomas

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci
 STANOVISKO Výboru pre rozvoj
 STANOVISKO Výboru pre kontrolu rozpočtu
 STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
 STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku
 STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch
 STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj
 STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
 STANOVISKO Výboru pre rybárstvo
 STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie
 STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci
 STANOVISKO Výboru pre ústavné veci
 STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k budúcemu VFR: príprava pozície Parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020

(2017/2052(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 311, 312 a 323 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(1) a jeho následnú zmenu nariadením Rady (EÚ, Euratom) č. 2017/1123 z 20. júna 2017(2),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o príprave povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020: príspevok Európskeho parlamentu pred predložením návrhu Komisie(4),

–  so zreteľom na Diskusný dokument Komisie o budúcnosti financií EÚ z 28. júna 2017 (COM(2017)0358),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2017 o Diskusnom dokumente o budúcnosti financií EÚ(5),

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 70/1 s názvom Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2017 o európskom pilieri sociálnych práv(6),

–  so zreteľom na ratifikáciu Parížskej dohody Európskym parlamentom a Radou 4. októbra 2016(7)

–  so zreteľom na správu Agentúry EÚ pre základné práva s názvom Výzvy, ktorým čelia organizácie občianskej spoločnosti pôsobiace v oblasti ľudských práv v EÚ,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z vlastnej iniciatívy k financovaniu organizácií občianskej spoločnosti EÚ,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre kontrolu rozpočtu, pozíciu vo forme pozmeňujúcich návrhov Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre rybárstvo, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre ústavné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0048/2018),

A.  keďže súčasný viacročný finančný rámec (VFR) bol dohodnutý v roku 2013 a po prvýkrát zahŕňa reálne zníženie tak viazaných, ako aj platobných rozpočtových prostriedkov oproti predchádzajúcemu obdobiu finančného plánovania napriek narastajúcim právomociam EÚ, ktoré sú stanovené v Lisabonskej zmluve, a jej čoraz vyšším ambíciám stanoveným v stratégii EÚ 2020; keďže spôsobil aj značné rozdiely medzi úrovňou viazaných rozpočtových prostriedkov a úrovňou platobných rozpočtových prostriedkov, čo prispelo k nahromadeniu neuhradených platieb za prvé dva roky VFR; keďže neskoré prijatie VFR a súvisiacich právnych základov prispelo k meškaniam vo vykonávaní, ktorých dôsledky sú citeľné ešte aj dnes a ktoré môžu spôsobiť nahromadenie platobných nárokov na konci súčasného VFR, ktoré sa môžu preniesť do nasledujúceho obdobia; keďže do VFR boli na naliehanie Parlamentu začlenené nové ustanovenia s cieľom využívať jeho celkové stropy v čo najväčšom rozsahu a stanoviť mechanizmy flexibility;

B.  keďže VFR na roky 2014 – 2020 veľmi skoro preukázal, že je nevhodný na plnenie skutočných potrieb a dosahovanie politických ambícií, pretože mal od začiatku riešiť celý rad kríz a nových výziev v oblasti investícií, sociálneho vylúčenia, migrácie a utečencov, zamestnanosti mladých ľudí, bezpečnosti, poľnohospodárstva, životného prostredia a zmeny klímy, s ktorými sa v čase jeho prijímania nepočítalo; keďže v dôsledku toho súčasný VFR už narazil na svoje limity, a to len po dvoch rokoch vykonávania, pretože dostupné rezervy sa vyčerpali, vo veľkom rozsahu sa uplatnili ustanovenia o flexibilite a osobitné nástroje, existujúce politiky a programy boli vystavené tlaku alebo dokonca obmedzené a boli vytvorené niektoré mimorozpočtové mechanizmy ako prostriedok na kompenzovanie nedostatočnej úrovne a flexibility rozpočtu EÚ;

C.  keďže tieto nedostatky boli zjavné už v čase preskúmania VRF v polovici obdobia a jeho revízie, ktorá sa začala na konci roka 2016, a vyžadovali okamžité kroky, ako vyzdvihol Parlament vo svojom uznesení zo 6. júla 2016; keďže prostredníctvom dohodnutej revízie v polovici obdobia sa podarilo mierne rozšíriť možnosti ustanovení o flexibilite, ale nedošlo k revízii stropov VFR;

D.  keďže Komisia predloží balík návrhov VFR na obdobie po roku 2020 vrátane budúcich vlastných zdrojov v máji 2018, hoci v nariadení Rady (EÚ) 1311/2013 sa stanovuje, že mali byť predložené do 1. januára 2018; keďže krátko na to by podľa očakávaní mali nasledovať legislatívne návrhy finančných programov a nástrojov;

1.  prijíma toto uznesenie s cieľom vyzdvihnúť pozíciu Parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020, s osobitným dôrazom na jeho očakávané priority, veľkosť, štruktúru, trvanie, flexibilitu a iné horizontálne zásady, a poukázať na osobitné rozpočtové smerovania príslušných politík EÚ, na ktoré sa bude vzťahovať budúci finančný rámec; očakáva od Komisie, že predloží legislatívny návrh týkajúci sa budúceho VFR s návrhom novej medziinštitucionálnej dohody, v ktorom budú zohľadnené pozície a návrhy Parlamentu; zdôrazňuje, že toto uznesenie predstavuje aj základ, o ktorý sa bude Parlament opierať počas postupu vedúceho k prijatiu budúceho VFR;

2.  zároveň prijíma osobitné uznesenie na vyjadrenie svojej pozície k reforme systému vlastných zdrojov EÚ v súlade s odporúčaniami skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje; vyzýva Komisiu, aby náležite zohľadnila pozíciu Parlamentu pri vypracúvaní legislatívnych návrhov o vlastných zdrojoch EÚ, ktoré by mali byť ambiciózne, pokiaľ ide o rozsah, a predložené spolu s návrhmi VFR; zdôrazňuje, že počas nadchádzajúcich rokovaní sa strana výdavkov a strana príjmov v budúcom VFR budú považovať za jeden celok a že bez zodpovedajúceho pokroku v oblasti vlastných zdrojov sa nedosiahne žiadna dohoda o VFR;

I. Priority a výzvy budúceho VFR

3.  víta diskusie týkajúce sa nového VFR ako príležitosť pripraviť podmienky pre silnejšiu a udržateľnejšiu Európu prostredníctvom jedného z jej najhmatateľnejších nástrojov, ktorým je rozpočet Únie; domnieva sa, že budúci VFR by mal byť súčasťou širšej stratégie a zamerania v záujme budúcnosti Európy; domnieva sa, že VFR musí pretaviť politický projekt a politické priority EÚ do rozpočtových prostriedkov;

4.  je presvedčený, že budúci VFR by mal byť založený na zavedených politikách a prioritách Únie, ktoré sú zamerané na podporu mieru, demokracie, právneho štátu, ľudských práv a rodovej rovnosti, zvýšenie blahobytu, dlhodobého a udržateľného hospodárskeho rastu a výskumu a inovácie, zabezpečenie kvalitného zamestnávania vedúceho k dôstojným pracovným miestam, boj proti zmene klímy a na podporu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ako aj solidarity medzi členskými štátmi a občanmi; domnieva sa, že tieto piliere sú hlavnými predpokladmi riadne fungujúceho jednotného trhu a hospodárskej a menovej únie, ako aj nového posilnenia postavenia Európy vo svete; verí v to, že dnes sú z hľadiska budúcnosti Európy omnoho dôležitejšie ako v minulosti;

5.  domnieva sa, že budúci VFR by mal Únii umožniť prinášať riešenia a že Únia by vďaka nemu mala z kríz tohto desaťročia vyjsť silnejšia: okrem iných hospodárskeho a finančného poklesu, nezamestnanosti mladých ľudí, pretrvávajúcej chudoby a sociálneho vylúčenia, migrácie a utečencov, zmeny klímy a prírodných katastrof, zhoršovania stavu životného prostredia a straty biodiverzity, terorizmu a nestability; zdôrazňuje, že tieto globálne, cezhraničné výzvy s tuzemským dosahom odhalili vzájomnú závislosť našich ekonomík a spoločností a poukázali na potrebu spoločného konania;

6.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že EÚ musí dodržať svoj záväzok byť lídrom v plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN, ktoré poskytujú globálny plán pre udržateľnejšie, spravodlivejšie a prosperujúcejšie spoločnosti v hraniciach našej planéty; zdôrazňuje, že budúci VFR musí byť zosúladený s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja; víta záväzok Komisie uplatňovať hľadisko cieľov trvalo udržateľného rozvoja vo všetkých politikách a iniciatívach EÚ; očakáva, že EÚ dodrží svoje záväzky týkajúce sa týchto cieľov; zdôrazňuje tiež, že vyhlásenie európskeho piliera sociálnych práv a záväzok inštitúcií EÚ a členských štátov zabezpečiť sociálnejšiu Európu by mali byť podporené primeranými finančnými zdrojmi; domnieva sa, že v nadväznosti na Parížsku dohodu treba výrazne zvýšiť výdavky súvisiace s klímou v porovnaní so súčasným VFR a dosiahnuť 30 % čo najskôr a najneskôr do roku 2027;

7.  zdôrazňuje, že budúci VFR predstavuje pre Úniu príležitosť preukázať, že je jednotná a schopná riešiť politické udalosti, ako je brexit, nástup populistických a nacionalistických hnutí a zmeny na vedúcich miestach v celosvetovom meradle; zdôrazňuje, že rozdeľovanie a egocentrizmus nie sú odpoveďou na globálne problémy a obavy občanov; domnieva sa, že rokovania o brexite ukazujú najmä, že výhody plynúce z členstva Únie výrazne prevažujú nad nákladmi na prispievanie do rozpočtu; v tejto súvislosti žiada úplné dodržiavanie rámca už uzavretých záväzkov, ako v prípade Veľkopiatkovej dohody, pokiaľ ide o dodržiavanie zásad právneho štátu a demokracie;

8.  vyzýva preto na nepretržitú podporu existujúcich politík, najmä dlhoročných politík EÚ, ktoré sú zakotvené v zmluvách, konkrétne spoločnej poľnohospodárskej politiky a rybárskej politiky a politiky súdržnosti, pretože prinášajú hmatateľné výhody európskeho projektu pre občanov EÚ; odmieta akékoľvek snahy vrátiť tieto politiky na vnútroštátnu úroveň, pretože by sa tým ani neznížilo finančné zaťaženie daňovníkov a spotrebiteľov, ani by sa nedosahovali lepšie výsledky, ale naopak, brzdilo by to rast, solidaritu a fungovanie jednotného trhu a zároveň by to ešte viac prehĺbilo nerovnosti a rozdiely medzi územiami a hospodárskymi odvetviami; má v úmysle zabezpečiť pre EÚ-27 v budúcom programovom období tú istú úroveň financovania týchto politík a ďalej zlepšovať ich účinnosť a zjednodušovať s nimi spojené postupy;

9.  domnieva sa, že Európa by mala ponúkať vyhliadky mladším generáciám, ako aj na budúcnosť orientovaným podnikom, vďaka ktorým je EÚ úspešná na celosvetovej úrovni; je odhodlaný výrazne posilniť dva svoje vlajkové programy, konkrétne rámcový program pre výskum a program Erasmus+, ktorým súčasné prostriedky neumožňujú uspokojiť veľmi vysoký dopyt zo strany veľmi kvalitných uchádzačov; pevne trvá na svojej podpore výrazného zvýšenia zdrojov na boj proti nezamestnanosti mladých ľudí a na pomoc malým a stredným podnikom prostredníctvom programov nadväzujúcim na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí a Programu pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME); podporuje tiež zvýšenie prostriedkov na Nástroj na prepájanie Európy (NPE) 2.0;

10.  vyzýva Úniu, aby plnila svoju úlohu v troch vznikajúcich oblastiach politiky s vnútorným a vonkajším rozmerom, ktoré sa objavili v priebehu súčasného VFR:

–  vypracovaním a financovaním komplexnej politiky v oblasti azylu, migrácie a integrácie a riešením základných príčin migrácie a vysídľovania v tretích krajinách,

–  posilnením ochrany vonkajších hraníc a podporou stability, najmä prostredníctvom ochrany ľudských práv v zahraničí, predchádzania konfliktom a vonkajších rozvojových politík,

–  zabezpečovaním spoločnej vnútornej bezpečnosti pre európskych občanov a spájaním výskumu a spôsobilostí v oblasti obrany, pričom by mala zdôrazňovať, že opatrenia prijaté v tejto oblasti by nemali ísť na úkor rozvojových politík EÚ;

11.  zdôrazňuje, že sa očakáva, že do budúceho rámca budú začlenené dva nové druhy finančnej podpory, uvedené medzi prioritami hospodárskeho programu Únie, a to pokračovanie v systémoch podpory investícií, ako je Európsky fond pre strategické investície, a rozvoj stabilizačnej funkcie pre členské štáty v eurozóne, pokiaľ možno prostredníctvom navrhnutého Európskeho menového fondu spolu so špecializovaným konvergenčným nástrojom pre členské štáty, ktoré majú prijať euro;

12.  zdôrazňuje, že ako prvý krok by osobitná rozpočtová kapacita eurozóny mala byť súčasťou rozpočtu Únie, pričom by sa mala započítať nad rámec stropov viacročného finančného rámca bez toho, aby tým boli dotknuté iné programy VFR, a mala by byť financovaná eurozónou a ostatnými zúčastnenými stranami prostredníctvom zdroja príjmov, ktorý sa má schváliť medzi zúčastnenými členskými štátmi a považuje sa za pripísané príjmy a záruky; domnieva sa, že po dosiahnutí stability by fiškálna kapacita mohla byť financovaná zo skutočných vlastných zdrojov na základe odporúčaní Montiho správy o budúcom financovaní EÚ;

13.  potvrdzuje zásadu, že na ďalšie politické priority by sa mali vyčleniť ďalšie finančné prostriedky bez ohľadu na to, či sa objavia v čase prijímania nového VFR alebo jeho vykonávania, a zdôrazňuje, že financovanie nových potrieb by nemalo oslabovať existujúce politiky a programy; očakáva navyše, že budú zavedené ustanovenia o dostatočnej flexibilite, aby sa reagovalo na nepredvídané okolnosti, ktoré by mohli vzniknúť v priebehu VFR;

14.  domnieva sa, že silnejšiu a ambicióznejšiu Európu možno dosiahnuť len vtedy, ak má k dispozícii viac finančných prostriedkov; vyzýva, so zreteľom na uvedené výzvy a priority, a vzhľadom na vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie, aby sa rozpočet Únie výrazne zvýšil; odhaduje výšku požadovaných výdavkových stropov VFR na 1,3 % HND EÚ-27 bez ohľadu na celkový počet nástrojov, ktoré sa majú započítať nad rámec stropov;

15.  je presvedčený, že zavedenie nových, skutočných vlastných zdrojov EÚ je jediné riešenie, ako primerane financovať budúci VFR, pokiaľ Rada nebude súhlasiť s výrazným zvýšením miery národných príspevkov do rozpočtu EÚ;

II. Horizontálne otázky

Zásady rozpočtu EÚ a vernosť rozpočtu

16.  pripomína európske rozpočtové zásady jednotnosti, presnosti rozpočtu, ročnej platnosti, vyrovnanosti, všeobecnosti, špecifikácie, doplnkovosti, subsidiarity, riadneho finančného hospodárenia a transparentnosti, ktoré musia byť dodržiavané pri zostavovaní a plnení rozpočtu Únie;

17.  pripomína svoju dlhoročnú pozíciu, že politickým ambíciám Únie musia zodpovedať primerané finančné zdroje, a pripomína, že ako sa stanovuje v článku 311 ZFEÚ, „Únia si zabezpečí prostriedky potrebné na dosiahnutie svojich cieľov a uskutočňovanie svojich politík“;

18.  poukazuje v tejto súvislosti na to, že úplné vykonávanie politických rozhodnutí a iniciatív, ktoré prijíma Európska rada, je možné len vtedy, ak sú zaistené potrebné finančné prostriedky, a zdôrazňuje, že akýkoľvek iný prístup oslabuje vernosť rozpočtu Únie a dôveru občanov;

19.  domnieva sa, že tým, že sa politické priority EÚ prejavia formou konkrétnych investícií, VFR predstavuje vynikajúci nástroj dlhodobého plánovania výdavkov EÚ a zaručuje určitú stabilnú úroveň verejných investícií v členských štátoch; vyjadruje však poľutovanie nad chýbajúcou spoločne schválenou dlhodobou stratégiou pred prijatím budúceho VFR; pripomína ďalej, že rozpočet EÚ je v prvom rade rozpočet určený na investovanie, ktorý slúži ako doplnkový zdroj financovania opatrení, ktoré sa realizujú na národnej, regionálnej a miestnej úrovni;

Obdobie trvania

20.  domnieva sa, že rozhodnutie o období trvania VFR by malo byť kompromisom medzi dvoma protichodnými požiadavkami, a to na jednej strane potrebou niekoľkých politík EÚ – najmä tých, na ktoré sa vzťahuje zdieľané hospodárenie, ako je poľnohospodárstvo a súdržnosť – fungovať na základe stability a predvídateľnosti, čo sa zabezpečí prostredníctvom záväzku aspoň na obdobie siedmich rokov, a na druhej strane potrebou demokratickej legitimity a zodpovednosti, ktorá vyplýva zo synchronizácie jednotlivých finančných rámcov s päťročným politickým cyklom Európskeho parlamentu a Európskej komisie;

21.  zdôrazňuje, že politickou nevyhnutnosťou každého novozvoleného Parlamentu je, aby dokázal podstatne ovplyvňovať VFR počas svojho volebného obdobia tak z hľadiska súm, ako aj politických priorít; zdôrazňuje, že voľby do Európskeho parlamentu sú pre občanov EÚ príležitosťou priamo vyjadriť postoje k rozpočtovým prioritám Únie, ktoré by sa mali zohľadniť pri záväzných úpravách finančného rámca po voľbách; domnieva sa preto, že počas každého politického cyklu musí Komisia predložiť návrh a Parlament a Rada musia rozhodnúť o ustanovení nasledujúceho VFR alebo o jeho povinnej revízii v polovici obdobia;

22.  zdôrazňuje preto, že trvanie VFR sa musí postupne predĺžiť na obdobie 5+5 rokov s povinnou revíziou v polovici obdobia; vyzýva Komisiu, aby vypracovala jednoznačný návrh, v ktorom budú stanovené metódy praktického vykonávania finančného rámca v dĺžke 5+5 rokov; je presvedčený, že jedno 5-ročné obdobie nepripadá v prípade trvania VFR do úvahy z dôvodu vážnych prekážok, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa plánovania a vykonávania niekoľkých politík EÚ;

23.  uznáva však, že načasovanie ďalších volieb do Európskeho parlamentu na jar 2019 neumožňuje začať ihneď uplatňovať riešenie 5+5 rokov vzhľadom na to, že súčasný VFR bude trvať do decembra 2020, pretože by nebolo možné dostatočne zosúladiť jednotlivé obdobia; preto sa domnieva, že nasledujúci VFR by mal byť stanovený na obdobie siedmich rokov (2021 – 2027) vrátane povinnej revízie ako prechodné riešenie, ktoré sa uplatní posledný krát;

Preskúmanie v polovici obdobia

24.  je presvedčený o tom, že je nevyhnutné zachovať právne záväzné a povinné preskúmanie VFR v polovici obdobia a jeho revíziu, ako je stanovené v novom nariadení o VFR; pripomína, že revízia v polovici obdobia v roku 2016 bola historicky prvou príležitosťou, keď sa uskutočnila skutočná revízia nariadenia o VFR, a že ju ako pozitívnu hodnotili Rada aj Parlament, najmä pokiaľ ide o posilnenie ustanovení VFR o flexibilite;

25.  domnieva sa preto, že v prípade VFR na roky 2021 – 2027 by sa mala navrhnúť revízia v polovici obdobia a malo by sa o nej rozhodnúť včas tak, aby budúci Parlament aj Komisia mohli finančný rámec primerane upraviť; zdôrazňuje, že pri každej revízii VFR by malo byť zaručené zapojenie Parlamentu a jeho výsady ako rovnocennej zložky rozpočtového orgánu; zdôrazňuje navyše, že súčasťou každej skutočnej revízie je aj revízia stropov VFR, ak by sa zistilo, že nie sú dostatočné na zvyšné obdobie;

Flexibilita

26.  zdôrazňuje, že v priebehu súčasného VFR rozpočtový orgán schválil podstatnú mobilizáciu mechanizmov flexibility a osobitných nástrojov, ktoré sú uvedené v nariadení o VFR, s cieľom zaistiť ďalšie rozpočtové prostriedky potrebné na reagovanie na vážne krízy alebo financovanie nových politických priorít;

27.  domnieva sa preto, že ustanovenia súčasného VFR o flexibilite fungovali dobre a poskytli riešenia v súvislosti s významnými finančnými prostriedkami, ktoré boli potrebné predovšetkým na to, aby sa reagovalo na výzvy spojené s migráciou a utečencami a riešil nedostatok investícií; pripomína, že Parlament bol autorom viacerých takýchto ustanovení, ktoré rázne obhajoval počas predchádzajúcich rokovaní o VFR;

28.  domnieva sa, že je stále potrebné ešte viac posilniť tieto ustanovenia, aby bolo možné lepšie zvládať nové výzvy, nepredvídané udalosti a vyvíjajúce sa politické priority, ktoré vznikajú počas vykonávania dlhodobého plánu, akým je VFR; požaduje pre budúci VFR väčšiu flexibilitu, ktorá by mala umožniť čo najširšie využitie globálnych stropov VFR v prípade záväzkov a platieb;

Mechanizmy flexibility vo VFR

29.  domnieva sa, že stropy v rámci budúceho VFR by mali byť stanovené na takej úrovni, ktorá umožní nielen financovanie politík EÚ, ale aj ustanovenie dostatočných rezerv v záväzkoch v rámci každého okruhu;

30.  je presvedčený, že nepridelené rezervy by sa mali bez akýchkoľvek obmedzení preniesť do budúcich rozpočtových rokov a že rozpočtový orgán by ich mal mobilizovať na každý účel, ktorý bude považovať za potrebný, v rámci ročného rozpočtového postupu; vyzýva preto, aby sa zachovala celková rezerva na záväzky, ale bez akéhokoľvek obmedzenia rozsahu a času;

31.  pripomína, že z celkovej rezervy na záväzky sa môžu mobilizovať iba nepridelené rezervy do roka N-1 po tom, čo boli potvrdené formou technickej úpravy pred predložením návrhu rozpočtu; domnieva sa však, že je nevyhnutné preskúmať aj spôsoby, ako mobilizovať nepridelené rezervy roka N, aby bolo možné financovať ďalšie potreby, ktoré by mohli vzniknúť v priebehu daného roka;

32.  je pevne presvedčený, že záväzky, ktoré schválil rozpočtový orgán, by sa mali použiť na pôvodný účel a že by sa malo urobiť čo najviac preto, aby sa táto zásada uplatňovala vo všetkých oblastiach politík; vyzýva najmä Komisiu, aby pokračovala v aktívnej práci v tomto smere; je však presvedčený o tom, že ak by naozaj došlo k rušeniu viazanosti v dôsledku úplného alebo čiastočného neuskutočnenia opatrení, na ktoré boli dané rozpočtové prostriedky vyčlenené, rozpočtový orgán by ich mal znovu sprístupniť v rámci rozpočtu EÚ a mobilizovať v rámci ročného rozpočtového postupu; domnieva sa, že zrušené viazané rozpočtové prostriedky by mali plynúť priamo do celkovej rezervy na záväzky a nemali by sa použiť sa na žiadny osobitný nástroj alebo rezervu;

33.  pripomína, že zrušené viazané rozpočtové prostriedky pochádzajú zo záväzkov, ktoré už rozpočtový orgán schválil, a mali by teda viesť k zodpovedajúcim platbám, ak sa opatrenie, na ktoré boli určené, uskutočnilo podľa plánov; zdôrazňuje preto, že opätovné použitie zrušených záväzkov v rozpočte EÚ je riadne odôvodnené, ale nemalo by byť prostriedkom na obchádzanie príslušných pravidiel o rušení viazanosti, ktoré sú ustanovené v sektorových nariadeniach;

34.  poukazuje na potrebu zaručiť úplné prenesenie rezerv na platby prostredníctvom celkovej rezervy pre platby v rámci celého VFR; nesúhlasí s akýmkoľvek obmedzením alebo so stropmi uplatňovanými na úroveň rezerv, ktoré je možné previesť, ako v prípade súčasného VFR, a pripomína, že tieto rezervy sa môžu mobilizovať len v prípade, že o tom rozhodne rozpočtový orgán; zdôrazňuje, že celková rezerva na platby by mohla poslúžiť v reakcii na akúkoľvek novú platobnú krízu, ktorá by mohla vzniknúť;

35.  zdôrazňuje, že možnosť revízie stropov by v nariadení o VFR mala zostať voľbou v prípade nepredvídateľných okolností, keď by sa vyčerpali potreby financovania alebo prekročili dostupné marže a osobitné nástroje; žiada, aby sa v nariadení o VFR stanovil zjednodušený postup na cielenú revíziu na základe dohodnutej prahovej hodnoty;

36.  zasadzuje sa o to, aby sa zachovala možnosť predbežného alebo spätného financovania každého programu EÚ s cieľom umožniť proticyklické opatrenia, ktoré zodpovedajú rytmu samotného vykonávania, ako aj poskytnúť zmysluplnú reakciu na veľké krízy; okrem toho požaduje legislatívnu flexibilitu, ktorá je v súčasnosti zakotvená v bode 17 medziinštitucionálnej dohody (IIA) a ktorá umožňuje úpravu celkového balíka určeného na programy prijatého riadnym legislatívnym postupom až do výšky +/-10 % a jeho ďalšie zvýšenie na +/-15 %;

37.  poukazuje na flexibilitu, ktorú možno dosiahnuť prostredníctvom presunov v rámci toho istého okruhu VFR s cieľom vyčleniť finančné zdroje presne tam, kde sú potrebné, a zabezpečiť lepšie vykonávanie rozpočtu EÚ; domnieva sa, že nižší počet okruhov prispieva k zvýšeniu flexibility VFR; žiada však Komisiu, aby pri prijímaní vyšších autonómnych presunov sama informovala rozpočtový orgán a aby s ním viedla konzultácie;

Osobitné nástroje VFR

38.  schvaľuje celkovú štruktúru osobitných nástrojov VFR, najmä nástroja flexibility, rezervy na núdzovú pomoc, Fondu solidarity EÚ a Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF), a poukazuje na ich rozsiahlu mobilizáciu v rámci súčasného VFR; vyzýva, aby sa ich finančné krytie a vykonávacie ustanovenia zlepšili;

39.  žiada najmä výrazné zvýšenie finančného krytia nástroja flexibility a vyčlenenie ročných rozpočtových prostriedkov aspoň do výšky 2 miliárd EUR; pripomína, že nástroj flexibility nie je spojený so žiadnou konkrétnou oblasťou politiky a možno ho preto využiť na akýkoľvek účel považovaný za potrebný; domnieva sa preto, že tento nástroj sa môže mobilizovať na pokrytie akýchkoľvek nových finančných potrieb, ktoré vzniknú počas VFR;

40.  poukazuje na úlohu rezervy na núdzovú pomoc, ktorá spočíva v zabezpečení rýchlej reakcie na špecifické požiadavky tretích krajín týkajúce sa pomoci v prípade nepredvídaných udalostí, a podčiarkuje jej mimoriadny význam v súčasnej situácii; žiada výrazné zvýšenie jej finančného krytia a vyčlenenie ročných rozpočtových prostriedkov do výšky 1 miliardy EUR;

41.  konštatuje najmä, že z Fondu solidarity EÚ boli uvoľnené značné prostriedky na poskytnutie pomoci v prípade niekoľkých vážnych prírodných katastrof s významnými rozpočtovými dôsledkami; zdôrazňuje aj pozitívny vplyv tohto nástroja na verejnú mienku; navrhuje zvýšenie jeho finančného krytia a vyčlenenie ročných rozpočtových prostriedkov vo výške 1 miliardy EUR;

42.  domnieva sa, že použitie EGF, ktorým sa prejavuje solidarita EÚ a poskytuje podpora pracovníkom, ktorí prišli o prácu z dôvodu vážnych zmien v štruktúre svetového obchodu v dôsledku globalizácie alebo celosvetovej hospodárskej a finančnej krízy, nevyužilo svoj plný potenciál a dalo by sa ďalej zlepšiť a integrovať do dlhodobej stratégie v záujme skutočného zachytenia a opätovného začlenenia prepustených pracovníkov do trhu práce vo všetkých členských štátoch; domnieva sa, že v nadchádzajúcej revízii EGF by sa mal preskúmať jeho rozsah a zlepšiť koordinácia s inými nástrojmi; domnieva sa, že na revidovaný EGF by sa mali v novom VFR poskytnúť ročné rozpočtové prostriedky aspoň na tej istej úrovni;

43.  navrhuje vytvorenie osobitnej rezervy na osobitné nástroje VFR na základe nepoužitých rozpočtových prostriedkov z každého nástroja; domnieva sa, že táto rezerva by mala fungovať bez akýchkoľvek časových obmedzení; požaduje, aby sa táto rezerva mobilizovala na základe rozhodnutia rozpočtového orgánu na účel ktoréhokoľvek osobitného nástroja VFR, ktorý musí financovať potreby nad rámec svojej finančnej kapacity;

44.  konštatuje, že v súčasnosti sa uplatňujú odlišné pravidlá, pokiaľ ide o časové rozpätie na prenesenie nepoužitých rozpočtových prostriedkov v prípade jednotlivých osobitných nástrojov VFR; domnieva sa, že tieto pravidlá by sa mali harmonizovať, aby sa mohlo pravidlo N+1 uplatňovať na všetky tieto nástroje;

45.  domnieva sa, že rezerva na nepredvídané udalosti by sa mala naďalej považovať za nástroj používaný v krajných prípadoch; zdôrazňuje, že ide o osobitný nástroj, ktorý sa môže tiež mobilizovať iba na platobné rozpočtové prostriedky, a že jej mobilizácia poslúžila na reakciu v prípade platobnej krízy v roku 2014; vyzýva preto, aby sa jej maximálna výška ročných rozpočtových prostriedkov upravila nahor na 0,05 % HND EÚ;

46.  zdôrazňuje, že osobitné nástroje VF by sa mali počítať nad rámec stropov VFR tak v prípade viazaných, ako aj platobných rozpočtových prostriedkov; domnieva sa, že otázka započítania platieb do rozpočtu v prípade týchto nástrojov bola počas revízie VFR na roky 2014 – 2020 v polovici obdobia vyriešená jednoznačne a že sa tým ukončil dlhodobý konflikt odlišného výkladu v porovnaní s Radou; presadzuje zavedenie jasného ustanovenia v nariadení o VFR, v ktorom sa stanoví, že platby vyplývajúce z mobilizácie záväzkov osobitných nástrojov VFR by sa mali počítať nad rámec ročných stropov platieb VFR;

47.  konštatuje, že v súčasnej MID sa pri mobilizácii troch osobitných nástrojov VFR v Parlamente vyžaduje osobitná väčšina; považuje toto ustanovenie za zastarané, keďže vychádza z potreby osobitnej väčšiny na prijatie rozpočtu EÚ pred Lisabonskou zmluvou; vyzýva na homogénny prístup, pokiaľ ide o požiadavky na hlasovanie za mobilizáciu týchto nástrojov, ktorý by mal byť rovnaký ako pri prijímaní rozpočtu EÚ;

Príjmy – osobitná rezerva

48.  pripomína svoju dlhodobú pozíciu, podľa ktorej by všetky príjmy plynúce z pokút uložených spoločnostiam za porušenie práva EÚ v oblasti hospodárskej súťaže alebo v súvislosti s oneskorenými platbami príspevkov jednotlivých členských štátov do rozpočtu EÚ mali predstavovať osobitnú položku príjmov do rozpočtu EÚ bez zodpovedajúceho zníženia príspevkov založených na HND;

49.  v tejto súvislosti vyzýva na vytvorenie osobitnej rezervy na strane príjmov rozpočtu EÚ, ktorá sa postupne naplní prostredníctvom všetkých druhov nepredvídaných iných príjmov; zastáva názor, že táto rezerva by sa mala využívať na pokrytie dodatočných platobných potrieb, najmä tých, ktoré sú spojené s mobilizáciou celkovej rezervy na záväzky alebo s osobitnými nástrojmi VFR;

Účinné a efektívne využívanie zdrojov EÚ

50.  berie na vedomie, že dosiahnutie európskej pridanej hodnoty by malo byť jednou z hlavných zásad, ktorými sa riadia inštitúcie EÚ pri rozhodovaní o povahe výdavkov v rámci budúceho VFR; poukazuje však na to, že tento pojem má viaceré výklady, a vyzýva na jedno jednoznačné a zrozumiteľné vymedzenie relevantných kritérií, ktoré by malo zohľadniť územné špecifiká a zahŕňať podľa potreby merateľné ukazovatele výkonnosti; varuje pred akýmkoľvek pokusom o použitie takéhoto vymedzenia na spochybnenie významu politík a programov EÚ na základe čisto kvalitatívnych alebo krátkodobých hospodárskych úvah;

51.  berie na vedomie odkaz na pojem európskej pridanej hodnoty vo viacerých dokumentoch, ktoré predložila Komisia; pripomína zoznam parametrov, ktoré v tejto súvislosti uviedol Parlament vo svojom uznesení(8); pripomína, že zdroje EÚ by sa mali používať na financovanie európskych verejných statkov a mali by fungovať ako katalyzátory na poskytovanie stimulov členským štátom na všetkých administratívnych úrovniach, aby prijímali opatrenia s cieľom plniť ciele zmluvy a dosahovať spoločné ciele EÚ, ktoré by sa inak nemohli plniť; súhlasí s tým, že rozpočet EÚ by sa mal používať na financovanie opatrení, ktoré sú prospešné pre celú EÚ a ktoré by inak nemohol účinne zaistiť žiadny členský štát, ak by konal individuálne, a ktoré môžu poskytnúť lepší pomer medzi kvalitou a cenou ako opatrenia vykonávané na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni; domnieva sa tiež, že rozpočet EÚ by mal prispieť k vytváraniu a podpore mieru a stability v susedstve EÚ aj mimo neho; domnieva sa, že európsku pridanú hodnotu vytvárajú programy v rámci zdieľaného aj priameho hospodárenia ako dve doplnkové metódy na dosiahnutie cieľov EÚ; v tejto súvislosti očakáva, že sa členské štáty v rokovaniach o budúcom VFR zdržia používania logiky „primeranej návratnosti“, ktorá zohľadňuje iba národné záujmy vo forme čistých zostatkov;

52.  domnieva sa, že lepšie vynakladanie prostriedkov, t. j. účinné a nediskriminačné využitie každého jedného eura z rozpočtu EÚ, možno dosiahnuť nielen tým, že sa zdroje EÚ nasmerujú na opatrenia s najvyššou európskou pridanou hodnotou a najväčším zlepšením výsledkov politík a programov EÚ, a to na základe hĺbkového posúdenia súčasných výdavkov, ale aj tým, že sa vytvoria väčšie synergie medzi rozpočtom EÚ a národnými rozpočtami a zabezpečením konkrétneho zlepšenia štruktúry výdavkov; podporuje odporúčania výročnej správy Európskeho dvora audítorov z roku 2016 týkajúce sa efektívneho rámca merania ukazovateľov, viac zjednodušeného a vyváženého podávania správ o výkonnosti a jednoduchšieho prístupu k výsledkom hodnotenia;

53.  požaduje skutočné zjednodušenie systému rozpočtu EÚ v budúcom VFR s cieľom zjednodušiť čerpanie; zdôrazňuje najmä potrebu obmedziť zbytočné presahy nástrojov slúžiacich na podobné druhy opatrení, napríklad v oblasti inovácií, MSP alebo dopravy, a to bez rizika, že sa stratia dôležité prvky jednotlivých programov, a potrebu odstrániť konkurenciu medzi jednotlivými formami a zdrojmi financovania, aby sa zaručila čo najväčšia doplnkovosť a bol k dispozícii súdržný finančný rámec; domnieva sa, že by to umožnilo ľahšie informovanie občanov o prioritách EÚ;

54.  zdôrazňuje, že „kontrola stavu“ výdavkov EÚ nemôže zabezpečiť zníženie úrovne ambícií EÚ alebo sektorizáciu v rámci politík a programov EÚ a nemala by viesť ani k nahradeniu grantov finančnými nástrojmi na dosiahnutie úspor, pretože prevažná väčšina opatrení podporovaných z rozpočtu EÚ nie je vhodná na financovanie takýmito nástrojmi; domnieva sa, že „kontrola stavu“ by mala viesť skôr k identifikácii spôsobov, akými by sa mohlo zlepšiť vykonávanie výdavkových programov EÚ;

55.  požaduje rozsiahlu harmonizáciu pravidiel s cieľom vytvoriť jednotný súbor pravidiel pre všetky rozpočtové nástroje EÚ, pričom treba zohľadniť osobitné charakteristiky fondov a sektorov; nabáda Komisiu, aby riešila problematiku kombinovania rôznych zdrojov financovania tým, že poskytne v tejto súvislosti jasné usmernenia a zabezpečí rovnaký prístup ku všetkým druhom financovania vo všetkých členských štátoch;

56.  presadzuje aj skutočné zjednodušenie sektorových vykonávacích pravidiel pre príjemcov a zníženie administratívnej záťaže prostredníctvom ďalšej štandardizácie a zjednodušenia postupov a programových dokumentov; upozorňuje tiež na potrebu zabezpečiť lepšie budovanie kapacít a technickej pomoci pre príjemcov; požaduje prechod na hodnotenie na základe rizika;

Jednotnosť, presnosť rozpočtu a transparentnosť

57.  pripomína, že zásada jednotnosti, podľa ktorej majú byť všetky položky príjmov a výdavkov Únie uvedené v rozpočte, je požiadavkou stanovenou v zmluve, ako aj základnou podmienkou demokracie, aby sa dosiahlo, že rozpočet bude transparentný, legitímny a zodpovedný; ľutuje, že táto zásada sa rešpektuje čoraz menej, hoci zložitosť financovania sa zvyšuje, počnúc historickým odkazom Európskeho rozvojového fondu (ERF) cez vytvorenie Európskeho mechanizmu pre stabilitu, až po najnovší masívny nárast ad-hoc mimorozpočtových mechanizmov formou inovatívnych nástrojov financovania a externých trustových fondov alebo nástrojov, ktoré sa nezaznamenávajú do súvahy Únie;

58.  pochybuje nad opodstatnením a pridanou hodnotou vytvárania nástrojov mimo rozpočtu Únie; domnieva sa, že rozhodnutia o zriadení alebo zachovaní takýchto nástrojov vychádzajú v skutočnosti zo snáh zatajiť skutočné finančné potreby a obísť prekážky VFR a stropy vlastných zdrojov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že často vyplývajú aj z obchádzania Parlamentu, ktorý má trojnásobnú zodpovednosť ako legislatívny, rozpočtový aj kontrolný orgán, a idú proti cieľu zvýšenia transparentnosti pre širokú verejnosť a príjemcov;

59.  opakuje preto svoju dlhodobú pozíciu, podľa ktorej by sa Európsky rozvojový fond mal spolu s inými nástrojmi mimo VFR začleniť do rozpočtu Únie s cieľom zvýšiť legitímnosť, ako aj účinnosť a efektívnosť jej rozvojovej politiky; zdôrazňuje však, že príslušné finančné krytie by sa malo doplniť nad rámec dohodnutých stropov VFR, aby začlenenie týchto nástrojov do rozpočtu nemalo nepriaznivý vplyv na ich financovanie ani na iné politiky a programy EÚ; víta v zásade návrh začleniť Európsky mechanizmus pre stabilitu do finančných prostriedkov Únie formou Európskeho menového fondu bez toho, aby tým bola dotknutá jeho budúca podoba;

60.  zastáva názor, že trustové fondy EÚ môžu pridať hodnotu združením zdrojov od rôznych darcov na osobitné situácie, ale že ich použitie by nemalo viesť k jednoduchej zmene označenia plánovaného financovania EÚ a nemalo by zmeniť pôvodné ciele nástrojov financovania EÚ; zdôrazňuje potrebu zvýšenej parlamentnej kontroly nad ich vytváraním a vykonávaním; trvá na tom, že trustové fondy EÚ by mali podporovať iba činnosti mimo Únie;

61.  domnieva sa tiež, že ak je určitý podiel mimorozpočtových operácií považovaný za potrebný na dosiahnutie určitých osobitných cieľov, napríklad použitím finančných nástrojov alebo trustových fondov, mal by sa zabezpečiť ich obmedzený rozsah a trvanie, mali by byť úplne transparentné a odôvodnené dokázanou doplnkovosťou a pridanou hodnotou a mali by sa opierať o dôsledné rozhodovacie postupy a ustanovenia týkajúce sa zodpovednosti;

62.  domnieva sa, že rozpočet Únie by mal v rámci budúceho VFR presnejšie vykazovať rozsah pripísaných príjmov a ich dosah na skutočné výdavky, najmä na tie, ktoré pochádzajú z príspevkov tretích krajín; zdôrazňuje, že je to o to dôležitejšie, že Spojené kráľovstvo by sa chcelo zúčastňovať na niektorých rozpočtových programoch Únie v rámci nového VFR po roku 2020 ako nečlenský štát Únie, čo vyjadrilo počas rokovaní o svojom vystúpení z Únie;

Miera platieb

63.  pripomína, že platobné rozpočtové prostriedky sú logickým a právnym dôsledkom viazaných rozpočtových prostriedkov, a vyzýva aby sa budúce stropy platobných rozpočtových prostriedkov stanovili na primeranej úrovni, pričom sa ponechá len malý a realistický rozdiel medzi záväzkami a platbami; očakáva, že budúce stropy platieb zohľadnia na jednej strane potrebu plniť záväzky vyplývajúce zo súčasného rozpočtového obdobia, z ktorých sa stanú platby až po roku 2020, a na druhej strane potrebu plniť záväzky súvisiace s programami a nástrojmi po roku 2020;

64.  pripomína hromadenie neuhradených faktúr na konci predchádzajúceho VFR, čo sa prenieslo do súčasného VFR, a varuje pred zopakovaním sa takejto platobnej krízy pri prechode na budúci VFR, pretože by to malo vážne dôsledky pre príjemcov, ako sú študenti, univerzity, MSP a výskumníci; upozorňuje na súčasný trend nedostatočného plnenia platieb z dôvodu oneskorení vo vykonávaní programov za obdobie 2014-2020, čo vedie k zvyšovaniu úrovní nesplnených záväzkov, ktoré bude treba vyrovnať v rámci stropov budúceho VFR; žiada Komisiu a členské štáty, a to aj na úrovní ministrov financií, aby uskutočnili analýzu týchto oneskorení a predložili konkrétne opatrenia na zrýchlenie vykonávania programov v budúcnosti;

65.  poukazuje na predbežné výsledky rokovaní o finančnom vyrovnaní v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z Únie, podľa ktorých sa bude Spojené kráľovstvo môcť v plnej miere zúčastňovať na financovaní a vykonávaní programov v období 2014 – 2020 so všetkými príslušnými finančnými dôsledkami;

Finančné nástroje

66.  zdôrazňuje, že rozpočet EÚ má k dispozícii celú škálu nástrojov na financovanie činností na úrovni EÚ, ktoré možno rozdeliť do dvoch kategórií: na jednej strane najmä granty a na druhej iné finančné nástroje vo forme záruk, úverov, rozdelenia rizika alebo kapitálu; poukazuje aj na Európsky fond pre strategické investície, ktorého cieľom je mobilizovať súkromný a verejný kapitál v celej EÚ na podporu projektov v kľúčových oblastiach hospodárstva EÚ s cieľom dopĺňať obmedzené finančné prostriedky;

67.  berie na vedomie potenciál finančných nástrojov zvyšovať hospodársky a politický vplyv rozpočtu Únie; zdôrazňuje však, že sa môžu používať len v prípade projektov, ktoré vytvárajú príjmy v situáciách suboptimálnych investičných podmienok alebo zlyhania trhu, a preto sú len doplnkovou formou financovania, a nie alternatívou grantov; zdôrazňuje, že finančné nástroje by nemali nahrádzať už existujúce schémy verejného alebo súkromného financovania a mali by dodržiavať domáce a medzinárodné záväzky;

68.  pripomína svoju požiadavku, aby Komisia určila tie oblasti, v ktorých najlepšie slúžia granty, tie, v ktorých by viac vyhovovali finančné nástroje, a tie, kde by bolo možné skombinovať granty s finančnými nástrojmi, a mala by sa zaoberať otázkou primeranej rovnováhy medzi nimi; je presvedčený o tom, že dotácie by mali byť aj v budúcom VFR hlavným spôsobom financovania projektu EÚ; zdôrazňuje, že úvery, záruky, rozdelenie rizika a kapitálové financovanie by sa mali používať obozretne, na základe zodpovedajúceho posúdenia ex-ante a len v prípadoch, keď sa ich použitím môže preukázať jednoznačná pridaná hodnota a pákový účinok; konštatuje, že využívanie finančných nástrojov a súčinností s grantmi sa dá zlepšiť; požaduje väčšie úsilie o uľahčenie prístupu príjemcov k finančným nástrojom a väčšiu flexibilitu v medzisektorovom použití rôznych finančných nástrojov, aby sa tak prekonali reštriktívne pravidlá, ktoré bránia príjemcom využiť viaceré programy na projekty so zodpovedajúcimi cieľmi;

69.  vyzýva Komisiu, aby v rámci budúceho VFR zjednodušila a harmonizovala pravidlá, ktorými sa riadi používanie finančných nástrojov, s cieľom dosiahnuť ich čo najúčinnejšie používanie; berie na vedomie možný návrh, ktorý si vyžaduje dôkladnú diskusiu, na jediný fond, ktorý zlúči finančné nástroje na úrovni EÚ, ktoré sú spravované centrálne; zastáva názor, že je potrebné poskytnúť jasnú štruktúru na výber z rôznych druhov finančných nástrojov v rôznych oblastiach politiky a na rôzne druhy opatrení a že na príslušné finančné nástroje by sa mali aj naďalej poskytovať finančné prostriedky v rámci samostatných rozpočtových riadkov s cieľom zabezpečiť prehľadnosť investícií; zdôrazňuje však, že žiadna takáto harmonizácia pravidiel nemôže mať vplyv na finančné nástroje, ktoré spravujú členské štáty v rámci politiky súdržnosti alebo v oblasti vonkajších vzťahov;

70.  pripomína svoje opakované výzvy na zvýšenie transparentnosti a demokratickej kontroly v súvislosti s vykonávaním finančných nástrojov podporovaných z rozpočtu Únie;

Štruktúra

71.  domnieva sa, že štruktúra VFR by mala zvýšiť prehľadnosť politických a rozpočtových priorít pre európskych občanov, a požaduje jasnejšiu prezentáciu všetkých výdavkových oblastí EÚ; je presvedčený, že by sa mali náležite odzrkadliť hlavné piliere budúcich výdavkov EÚ;

72.  domnieva sa preto, že súčasné zobrazenie okruhov si vyžaduje určité zlepšenia, je však proti akýmkoľvek neodôvodneným radikálnym zmenám; navrhuje preto nasledujúcu štruktúru VFR na obdobie po roku 2020;

Okruh 1: Silnejšie a udržateľné hospodárstvo

 

vrátane programov a nástrojov, ktoré podporujú tieto oblasti:

v rámci priameho hospodárenia:

–  výskum a inovácie

–  priemysel, podnikanie a malé a stredné podniky

–  digitálna transformácia hospodárstva a spoločnosti

–  veľké projekty v oblasti infraštruktúry

–  doprava, energetika, vesmír

–  životné prostredie a prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmiernenie

 

 

Okruh 2: Silnejšia súdržnosť a solidarita v Európe

 

vrátane programov a nástrojov, ktoré podporujú tieto oblasti:

–  hospodárska, sociálna a územná súdržnosť (v rámci zdieľaného hospodárenia)

  investície do inovácií, výskumu, digitalizácie, zmien v priemysle, MSP, dopravy, prispôsobenie sa zmene klímy a jej zmiernenie, energetiky a životného prostredia

  zamestnanosť, sociálne veci a sociálne začlenenie, rodová rovnosť, znižovanie chudoby a demografické výzvy

–  vzdelávanie, vzdelávanie mládeže a celoživotné vzdelávanie

–  kultúra, občianstvo, médiá a komunikácia

–  demokracia, právny štát a základné práva

–  zdravie a bezpečnosť potravín

–  azyl, migrácia a integrácia, spravodlivosť a spotrebitelia

–  podpora vnútroštátnych správnych orgánov a koordinácia spolupráce s nimi

 

 

Okruh 3: Silnejšie a udržateľné poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo

 

vrátane programov a nástrojov, ktoré podporujú tieto oblasti:

–  poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

–  námorné záležitosti a rybné hospodárstvo

 

 

Okruh 4: Väčšia zodpovednosť vo svete

 

vrátane programov a nástrojov, ktoré podporujú tieto oblasti:

–  medzinárodná spolupráca a rozvoj

–  susedstvo

–  rozširovanie

–  humanitárna pomoc

–  demokracia, právny štát, základné práva a rodová rovnosť

–  obchod

 

 

Okruh 5: Bezpečnosť, mier a stabilita pre všetkých

 

vrátane programov a nástrojov, ktoré podporujú tieto oblasti:

–  bezpečnosť vrátane kybernetickej bezpečnosti

–  reakcia na krízu a stabilita vrátane civilnej ochrany

–  spoločná zahraničná a bezpečnostná politika

–  obrana vrátane výskumu a inovácie

 

 

Okruh 6: Účinná správa slúžiaca všetkým Európanom

 

–  finančné prostriedky na zamestnancov EÚ

–  finančné prostriedky na budovy a vybavenie inštitúcií EÚ

 

73.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby v prílohe k európskemu rozpočtu predložila všetky výdavky týkajúce sa EÚ, ktoré vznikajú mimo rozpočtu EÚ na základe medzivládnych dohôd a postupov; domnieva sa, že takéto každoročne poskytované informácie by poskytli celkový obraz o všetkých investíciách, ku ktorým sa členské štáty zaviazali na európskej úrovni;

III. Politiky

Silnejšie a udržateľné hospodárstvo

74.  zdôrazňuje dôležitosť dokončenia Európskeho výskumného priestoru, energetickej únie, jednotného európskeho dopravného priestoru a digitálneho jednotného trhu ako základných prvkov európskeho jednotného trhu;

75.  domnieva sa, že budúci VFR by sa mal viac zameriavať na rozpočtové zdroje v oblastiach, v ktorých sa preukazuje jasná európska pridaná hodnota a ktoré stimulujú hospodársky rast, konkurencieschopnosť, udržateľnosť a zamestnanosť vo všetkých regiónoch EÚ; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam výskumu a inovácií pri vytváraní udržateľnej znalostnej ekonomiky s vedúcim svetovým postavením a vyjadruje poľutovanie nad tým, že pre nedostatok finančných prostriedkov dostal v tejto oblasti v rámci súčasného VFR finančné prostriedky len veľmi malý podiel veľmi kvalitných projektov;

76.  vyzýva preto na podstatné zvýšenie celkového rozpočtu na 9. rámcový program v budúcom VFR, aby predstavoval aspoň 120 miliárd EUR; považuje túto výšku za primeranú na zabezpečenie celkovej konkurencieschopnosti Európy, jej vedúceho postavenia v oblasti vedy, technológií a priemyslu, zvládanie spoločenských výziev a na pomoc pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti klímy a cieľov trvalo udržateľného rozvoja; požaduje najmä snahu stimulovať prelomové inovačné iniciatívy, ktoré vytvárajú trh, a to najmä pre MSP;

77.  žiada okrem toho väčšie zameranie na vykonávanie výskumu a inovácie prostredníctvom spoločných podnikov a iných nástrojov a na podporu investícií do kľúčových technológií s cieľom preklenúť nedostatok investícií v oblasti inovácie; zdôrazňuje, že zvýšenie prostriedkov musí byť spojené so zjednodušením postupov financovania; víta úsilie Komisie vyvíjané v tejto súvislosti a trvá na tom, že by sa v ňom malo v budúcom programovom období pokračovať, aby sa zabezpečil lepší prístup a rovnaké podmienky pre žiadateľov prostredníctvom nového systému hodnotenia žiadostí; zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať opatrenia na stimulovanie vyváženej účasti zo všetkých členských štátov EÚ;

78.  víta nedávny návrh Komisie zabezpečiť financovanie Výskumného fondu pre uhlie a oceľ na nadchádzajúce roky; zdôrazňuje dôležitosť tohto fondu pre financovanie výskumu v tomto priemyselnom odvetví; je preto presvedčený, že je potrebné dlhodobé riešenie, ktorým by sa zabezpečilo financovanie po roku 2020, ako aj začlenenie fondu do rozpočtu Únie, aby mal Parlament možnosť plniť si svoju úlohu ako orgán zodpovedný za kontrolu plnenia rozpočtu;

79.  zdôrazňuje, že MSP a mikropodniky sú hlavnou hybnou silou hospodárskeho rastu, inovácií a zamestnanosti a vytvárajú 85 % všetkých nových pracovných miest; uznáva ich dôležitú úlohu v zabezpečení obnovy a oživenia udržateľného hospodárstva EÚ; pripomína, že v EÚ je viac než 20 miliónov MSP a že predstavujú 99 % všetkých podnikov; domnieva sa, že lepší prístup MSP k financovaniu vo všetkých členských štátoch by mal byť aj naďalej dôležitým politickým cieľom budúceho VFR, aby sa ešte viac posilnila ich konkurencieschopnosť a udržateľnosť; zdôrazňuje preto, že je potrebné podporovať podnikanie a zlepšovať podnikateľské prostredie pre MSP, aby mohli v plnej miere využiť svoj potenciál v súčasnom globálnom hospodárstve;

80.  víta úspech osobitného Programu EÚ pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME) v rámci súčasného VFR; zdôrazňuje vysokú úroveň vykonávania tohto programu a poukazuje na jeho schopnosť čerpať ešte viac; žiada preto zdvojnásobenie finančného krytia programu COSME, aby zodpovedal súčasným potrebám hospodárstva EÚ a veľmi vysokému záujmu o účasť;

81.  zdôrazňuje svoju pevnú podporu Európskemu fondu pre strategické investície (EFSI), ktorého cieľom je mobilizovať v rámci súčasného VFR 500 miliárd EUR na nové investície do reálnej ekonomiky; domnieva sa, že EFSI už umožnil výrazné a cielené naštartovanie hospodárskych odvetví, ktoré vytvárajú udržateľný rast a pracovné miesta; zdôrazňuje pozitívny vplyv EFSI na poskytovanie financovania MSP v celej Únii; víta preto zámer Komisie predložiť legislatívny návrh na pokračovanie a zdokonalenie tohto investičného systému s osobitným rozpočtom, ktorý by v rámci nového VFR nemal byť financovaný na úkor existujúcich politík a programov; zdôrazňuje, že každý legislatívny návrh by mal byť založený na záveroch preskúmania Komisie a nezávislého hodnotenia; očakáva, že nový návrh bude účinne riešiť všetky nedostatky vo vykonávaní EFSI a posilní okrem iného aj geografické pokrytie fondu tak, aby jeho prínosy boli pociťované v celej Únii;

82.  trvá na tom, že VFR má význam pre odvetvia, ktoré závisia od dlhodobých investícií, ako je napríklad trvalo udržateľné odvetvie dopravy; zdôrazňuje, že dopravná infraštruktúra je hlavným pilierom jednotného trhu a základom udržateľného rastu a tvorby pracovných miest; konštatuje, že dokončenie jednotného európskeho dopravného priestoru spojeného so susediacimi krajinami si vyžaduje rozsiahlu dopravnú infraštruktúru a musí sa považovať za kľúčovú prioritu, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť EÚ a hospodársku, územnú a sociálnu súdržnosť vrátane okrajových a ostrovných oblastí; domnieva sa preto, že budúci VFR by mal umožniť dostatočné finančné prostriedky na projekty, ktoré prispievajú predovšetkým k dokončeniu základnej siete TEN-T a jej koridorov, v prípade ktorých je potrebné ďalšie rozšírenie; pripomína ciele stanovené v rámci COP 21 v súvislosti s dopravou v záujme boja proti zmene klímy, a vyzýva členské štáty, aby investovali do inteligentnej, udržateľnej a integrovanej verejnej dopravy;

83.  zdôrazňuje, že aktualizovaný a účinnejší program NPE by mal zahŕňať všetky druhy dopravy vrátane cestnej a železničnej infraštruktúry, ako aj vnútrozemské vodné cesty; domnieva sa, že by mal uprednostňovať širšie prepojenia medzi komplexnými sieťami a druhy dopravy, ktoré prispievajú k znižovaniu emisií CO2 a zamerať sa na prepojenia a na dokončenie siete v okrajových oblastiach; opäť zdôrazňuje dôležitosť zlepšovania interoperability prostredníctvom európskeho systému riadenia železničnej dopravy a umožnenia plného využívania iniciatívy Jednotné európske nebo; vyzýva na dokončenie európskeho digitálneho systému riadenia letovej prevádzky;

84.  vyzýva na vytvorenie osobitnej rozpočtovej položky pre cestovný ruch v rámci nasledujúceho VFR s cieľom pokročiť smerom k vytvoreniu skutočnej európskej politiky cestovného ruchu, ktorá môže značne prispieť k rastu a tvorbe pracovných miest;

85.  vyzýva Komisiu, aby podporovala investície do vývoja technológií novej generácie a presadzovala ich zavádzanie; zdôrazňuje, že je dôležité zaistiť financovanie na dokončenie digitálneho jednotného trhu, a to plným využívaním spektra, zabezpečením zvýšenia úrovne pevných sietí a zhustením mobilných sietí, podporou nasadzovania technológie 5G a gigabitových pripojení, ako aj ďalším napredovaním v harmonizácii predpisov EÚ v oblasti telekomunikácií s cieľom vytvoriť správny regulačný rámec na zlepšenie internetového pripojenia v celej EÚ; zdôrazňuje, že telekomunikačná zložka NPE by mala naďalej podporovať infraštruktúru digitálnych služieb a vysokorýchlostných širokopásmových sietí tým, že umožní ich prístupnosť, a to aj vo vzdialených regiónoch a vidieckych oblastiach, a tým, že zvýši digitálnu gramotnosť, prepojenie a interoperabilitu; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať digitálnu transformáciu európskeho hospodárstva a spoločnosti a investovať do základných technológií, ako napríklad veľkých dát, umelej inteligencie alebo vysokovýkonnej výpočtovej techniky, do oblasti infraštruktúry a digitálnych zručností s cieľom posilniť konkurencieschopnosť EÚ a zlepšiť kvalitu života Európanov;

86.  považuje za veľmi dôležité zabezpečiť udržateľné a cenovo dostupné dodávky energie v Európe; požaduje preto nepretržitú podporu investícií zaistením diverzifikácie zdrojov a trás energie, zvýšením energetickej bezpečnosti a nezávislosti a posilnením energetickej účinnosti a využívania energie z obnoviteľných zdrojov, a to aj prostredníctvom NPE v oblasti energetiky; zdôrazňuje najmä, že je dôležité zabezpečiť komplexnú podporu, najmä regiónov s vysokou spotrebou uhlíka, transformáciu energetiky, prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo, modernizáciu výroby elektriny, zdokonalenie cezhraničných prepojení a využívanie inteligentných sietí, technológie zachytávania, ukladania a používania oxidu uhličitého, ako aj modernizáciu diaľkového vykurovania; domnieva sa, že transformácia energetiky by sa vzhľadom na ciele v oblasti klímy mala zodpovedajúcim spôsobom podporovať predovšetkým v regiónoch a krajinách závislých od ťažby uhlia s cieľom skutočne prispieť k strategickému prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo; požaduje vytvorenie komplexného fondu na podporu spravodlivej transformácie, najmä prostredníctvom vývoja a využívania energie z obnoviteľných zdrojov, riešení v oblasti energetickej účinnosti, uskladnenia energie, riešení a infraštruktúry v oblasti elektromobility, modernizácie výroby a sietí elektrickej energie, moderných technológií výroby elektrickej energie vrátane zachytávania a ukladania CO2 (CCS), zachytávania, využívanie a ukladanie CO2 (CCU) a splyňovania uhlia, modernizácie diaľkového vykurovania vrátane vysokoúčinnej kombinovanej výroby, skorej adaptácie na budúce environmentálne normy, reštrukturalizácie odvetví závislých od ťažby uhlia, ako aj riešením spoločenských, sociálnych, ekonomických a environmentálnych vplyvov;

87.  zdôrazňuje strategický význam rozsiahlych infraštruktúrnych projektov, ako je medzinárodný termonukleárny experimentálny reaktor (ITER), Európska geostacionárna navigačná prekrývacia služba (EGNOS), európsky systém satelitnej navigácie (Galileo), Európsky program pozorovania Zeme (Copernicus) a budúca vládna satelitná komunikácia (GOVSATCOM), v záujme konkurencieschopnosti, bezpečnosti a politickej sily EÚ v budúcnosti; poukazuje na to, že financovanie týchto rozsiahlych projektov treba zabezpečiť v rozpočte EÚ, ale zároveň obmedziť tak, aby sa zaistilo, že možné prekročenia nákladov neohrozia financovanie a úspešné vykonávanie ostatných politík Únie, ako to potvrdzuje predchádzajúci VFR v určitých jednotlivých prípadoch; pripomína, že na tento účel je v nariadení o VFR v súčasnosti stanovená maximálna suma na tieto projekty, a požaduje podobné ustanovenia v novom nariadení;

88.  zdôrazňuje význam a vedúcu úlohu EÚ v oblasti udržiavania, ochrany a zlepšovania kvality životného prostredia a boja proti zmene klímy, degradácii ekosystémov a strate biodiverzity; domnieva sa, že stabilné a primerané financovanie je nevyhnutné pre naplnenie medzinárodných záväzkov EÚ, ako je Parížska dohoda; pripomína, že budúci VFR by mal pomôcť Únii dosiahnuť tieto ciele a mal by prispieť k prechodu na nízkouklíkové hospodárstvo do roku 2050; zdôrazňuje, že EÚ by nemala financovať projekty a investície, ktoré sú v rozpore s dosahovaním týchto cieľov; vyzýva na dôsledné uplatňovanie hľadiska klímy v budúcich výdavkoch EÚ; požaduje v tejto súvislosti primerané financovanie príslušných programov, ako je LIFE +, ich pokračovanie a zintenzívnenie, ako aj vytvorenie vyhradených rozpočtových prostriedkov na biodiverzitu a riadenie sústavy Natura 2000;

Silnejšia súdržnosť a solidarita v Európe

89.  zdôrazňuje, že politika súdržnosti by po roku 2020 mala zostať hlavnou investičnou politikou Európskej únie, ktorá bude zahŕňať všetky regióny EÚ, s cieľom riešiť zložité sociálno-ekonomické problémy a zároveň sústredí väčšinu zdrojov na najzraniteľnejšie regióny; domnieva sa, že okrem cieľa znižovania rozdielov medzi úrovňami rozvoja a cieľa posilnenia konvergencie, ktoré sú zakotvené v zmluve, by sa politika súdržnosti mala zamerať na dosahovanie všeobecných politických cieľov EÚ, a navrhuje preto, aby sa tri fondy politiky súdržnosti – Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond (ESF) a Kohézny fond – v budúcom VFR sústredili najmä na poskytovanie podpory pre rast a konkurencieschopnosť, výskum a inováciu, digitalizáciu, zmeny v priemysle, MSP, dopravu, zmiernenie a prispôsobenie sa zmene klímy, environmentálnu udržateľnosť spravodlivú energetickú transformáciu, zamestnanosť, sociálne začlenenie, rodovú rovnosť, znižovanie chudoby a demografické výzvy; zdôrazňuje, že tieto tri fondy predstavujú neoddeliteľnú súčasť politiky súdržnosti EÚ a môžu fungovať len spoločne v jednotnom rámci tejto politiky; okrem toho žiada, aby sa posilnila územná spolupráca vrátane cezhraničnej zložky a mestského rozmeru v politike, ako aj osobitné ustanovenia pre vidiecke, horské, ostrovné a odľahlé oblasti;

90.  domnieva sa, že je mimoriadne dôležité zachovať financovanie politiky súdržnosti EÚ-27 v období po roku 2020 aspoň na úrovni rozpočtu na roky 2014 – 2020 v stálych cenách; zdôrazňuje, že HDP by mal byť naďalej jedným z parametrov prideľovania finančných prostriedkov politiky súdržnosti, domnieva sa však, že by ho mal dopĺňať súbor sociálnych, environmentálnych a demografických ukazovateľov, aby sa lepšie zohľadnili nové druhy rozdielov medzi regiónmi EÚ a v rámci nich vo všetkých členských štátoch; podporuje okrem toho zachovanie prvkov v novom programovom období, ktoré prispeli k modernizácii politiky súdržnosti a k jej väčšiemu zameraniu na výsledky v súčasnom VFR, t. j. tematickej koncentrácie, ex ante kondicionalít, rámca výkonnosti a prepojenia na hospodárske riadenie;

91.  je pevne odhodlaný splniť záväzok vyplývajúci z článku 9 ZFEÚ zaistiť sociálnu Európu a vykonávanie európskeho piliera sociálnych práv na základe udržateľného rastu vysoko konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva s cieľom dosiahnuť plnú zamestnanosť a sociálny pokrok a podporovania rovnosti medzi ženami a mužmi, solidarity medzi generáciami a ochrany práv dieťaťa, ako sú zakotvené v zmluve; upozorňuje, že takéto vykonávanie si vyžaduje, aby sociálne politiky boli riadne financované, a zdôrazňuje následnú potrebu posilnenia existujúcich nástrojov, ktoré prispievajú k plneniu týchto cieľov, najmä ESF, iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí, Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby, EGF a EaSI; trvá na tom, aby sa v budúcom VFR zachovali a aby boli aj naďalej vykonávané predovšetkým prostredníctvom grantov;

92.  opakuje svoju výzvu Komisii a všetkým členským štátom, aby zriadili osobitný fond určený na záruku pre deti, čím sa deti stanú stredobodom rozširujúcich sa politík zmierňovania chudoby a zabezpečia sa zodpovedajúce zdroje na úplné vykonanie potrebných politických opatrení vrátane pomoci rodičom prekonať sociálne vylúčenie a nezamestnanosť prostredníctvom cielených zásahov;

93.  zdôrazňuje, že najmä ESF by mal rozšíriť svoju podporu rozvoja sociálneho dialógu, a to najmä zlepšením budovania kapacít sociálnych partnerov vrátane európskej sektorovej a medzisektorovej úrovne, a že tento záväzok by sa mal stať povinným pre členské štáty vo všetkých regiónoch EÚ;

94.  zdôrazňuje predovšetkým pretrvávajúcu potrebu bojovať proti nezamestnanosti a vylúčeniu mladých ľudí, najmä mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, nepokračujú v procese vzdelávania ani odbornej prípravy (NEET), a to v rámci komplexného prístupu k politikám v oblasti mladých ľudí na úrovni EÚ; žiada preto, aby sa prostriedky na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí zdvojnásobili, a aby sa záruka EÚ pre mladých ľudí vykonávala úplne, pričom v nasledujúcom programovom období treba zabezpečiť rýchle a zjednodušené využívanie fondov a trvalé a stabilné financovanie; zdôrazňuje potrebu lepšej regulácie s cieľom zabezpečiť nediskriminačnú účasť na programe pre mladých ľudí pochádzajúcich zo znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia; domnieva sa, že investície na podporu rozvoja vzdelávania a odbornej prípravy, najmä rozvíjania digitálnej gramotnosti, sú aj naďalej jednou z najdôležitejších priorít EÚ; trvá na tom, že tento program nesmie nahrádzať výdavky, ktoré boli predtým financované z vnútroštátnych rozpočtov;

95.  vyjadruje podporu programom v oblastiach kultúry, vzdelávania, médií, mladých ľudí, športu, demokracie, občianstva a občianskej spoločnosti, ktoré jednoznačne preukázali európsku pridanú hodnotu a sú stále veľmi obľúbené u príjemcov; zasadzuje sa preto za neustále investovanie do rámca vzdelávania a odbornej prípravy 2020 prostredníctvom programu Erasmus +, Kreatívna Európa a Európa pre občanov, s cieľom osloviť ľudí všetkých vekových skupín, a najmä mladých ľudí; pripomína svoju podporu pri posilňovaní vonkajšieho rozmeru programov Erasmus+ a Kreatívna Európa; odporúča okrem toho pokračovanie Európskeho zboru solidarity s adekvátnymi zdrojmi, ktoré nebudú na úkor iných programov EÚ; zdôrazňuje aj veľký prínos kultúrneho a kreatívneho priemyslu pre rast a zamestnanosť v EÚ;

96.  odporúča zriadiť interný Európsky fond pre demokraciu, ktorý bude spravovať Komisia, na posilnenie podpory občianskej spoločnosti a MVO, ktoré pôsobia v oblasti demokracie a ľudských práv;

97.  požaduje najmä aspoň trojnásobné zvýšenie rozpočtu na program Erasmus+ v budúcom VFR s cieľom osloviť omnoho viac mladých ľudí, mládežníckych organizácií a študentov stredných škôl a učňov v celej Európe a poskytovať im cenné kompetencie a životné zručnosti prostredníctvom celoživotného vzdelávania, príležitostí neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa orientovaných na študenta, najmä dobrovoľníctva a práce s mládežou; žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala ľuďom pochádzajúcim zo znevýhodneného sociálno-ekonomického zázemia, čím sa im umožní, aby sa zúčastnili na programe, ako aj osobám so zdravotným postihnutím;

98.  vyzýva Komisiu, aby nadviazala na projekt Európsky poukaz na Interrail k 18. narodeninám a v ďalšom VFR predložila osobitný program s dostatočnými ročnými rozpočtovými prostriedkami na pokrytie všetkých žiadostí o bezplatnú železničnú prepravu pochádzajúcu od mladých Európanov, ktorí dosiahnu v danom roku vek 18 rokov; zdôrazňuje, že takýto projekt by sa stal kľúčovým prvkom pri zvyšovaní európskeho povedomia a identity, najmä v súvislosti s hrozbami, ako je populizmus a šírenie dezinformácií; opäť zdôrazňuje, že na dosiahnutie cieľa takéhoto programu sa od Komisie očakáva návrh riadneho právneho základu;

99.  očakáva, že v oblasti azylu a migrácie Európska únia prejde po roku 2020 z krízového riadenia na trvalú spoločnú európsku politiku; zdôrazňuje, že opatrenia v tejto oblasti by mali spadať pod osobitný nástroj, napr. Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF); zdôrazňuje, že budúci fond, ako aj príslušné agentúry pre spravodlivosť a vnútorné veci musia byť vybavené primeranou úrovňou financovania na celý ďalší VFR s cieľom riešiť komplexné výzvy v tejto oblasti; domnieva sa tiež, že AMIF by mali dopĺňať ďalšie zložky na riešenie tejto problematiky v rámci iných politík, najmä európske štrukturálne a investičné fondy a nástroje na financovanie vonkajšej činnosti, pretože nemožno očakávať, že obrovské a komplexné potreby v tejto oblasti vyrieši jediný nástroj; uznáva okrem toho význam kultúrnych, vzdelávacích, mládežníckych a športových programov pri integrácii utečencov a migrantov do európskej spoločnosti; žiada Komisiu, aby posúdila, či možno posilniť úlohu európskych miest v rámci európskej azylovej politiky zavedením systému stimulov, ktorý ponúka finančnú podporu na ubytovanie utečencov a hospodársky rozvoj priamo pre mestá za prijímanie utečencov a žiadateľov o azyl;

100.  uznáva európsku pridanú hodnotu spolupráce pri riešení spoločných hrozieb pre verejné zdravie; konštatuje, že ani jeden členský štát nemôže riešiť cezhraničné problémy v oblasti zdravia sám, a žiada, aby sa v budúcom VFR zohľadnila zodpovednosť EÚ za vykonávanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja v oblasti verejného zdravia, systémov zdravotníctva a zdravotných problémov súvisiacich so životným prostredím a podporu členských štátov v znižovaní nerovností v oblasti zdravia; domnieva sa, že na základe pozitívnych výsledkov prebiehajúcich činností v tejto oblasti by súčasťou nasledujúceho VFR mal byť rozsiahly program novej generácie v oblasti zdravia, ktorý bude riešiť tieto otázky na cezhraničnej úrovni, napríklad vypracovaním inovatívnych riešení pre poskytovane zdravotnej starostlivosti vrátane digitálneho zdravia, ako sú európske referenčné siete, a ktorý poskytne podporu členským štátom vo forme výmeny údajov, dôkazov a osvedčených postupov; pripomína, že dobré zdravie je predpokladom dosahovania ďalších cieľov stanovených EÚ a že politiky v oblastiach, ako sú poľnohospodárstvo, životné prostredie, zamestnanosť, sociálne veci či začlenenie, majú tiež vplyv na zdravie Európanov; vyzýva preto na posilnenie posúdení vplyvu na zdravie a medziodvetvovej spolupráce v tejto oblasti v budúcom VFR;

Silnejšie a udržateľné poľnohospodárstvo a rybné hospodárstvo

101.  potvrdzuje, že modernizovaná spoločná poľnohospodárska politika má zásadný význam pre potravinovú bezpečnosť a sebestačnosť, udržanie vidieckeho obyvateľstva a zamestnanosti, trvalo udržateľný rozvoj a udržateľnosť v oblasti životného prostredia, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, ako aj zabezpečenie zdravých, vysokokvalitných a cenovo dostupných potravinárskych produktov pre Európanov; poukazuje na to, že požiadavky týkajúce sa potravín a zdravia sa zvýšili, rovnako ako potreba podporovať prechod poľnohospodárov na ekologickejšie poľnohospodárske postupy a bojovať proti zmene klímy; zdôrazňuje, že treba podporovať istotu príjmov poľnohospodárov a posilniť prepojenie medzi SPP a poskytovaním verejných statkov; zdôrazňuje, že SPP patrí medzi politiky s najvyššou mierou integrácie a že je financovaná predovšetkým na úrovni EÚ, a preto nahrádza vnútroštátne výdavky;

102.  zdôrazňuje, že rozpočet SPP v budúcom VFR by mal ostať aspoň na súčasnej úrovni EÚ-27 v stálych cenách; zdôrazňuje, že nové výzvy, ktorým musí budúca SPP čeliť, si vyžadujú primerané finančné prostriedky pridelené na základe analýzy súčasnej politiky a budúcich potrieb; zdôrazňuje, že priame platby vytvárajú jasnú pridanú hodnotu EÚ a posilňujú jednotný trh tým, že zabraňujú narúšaniu hospodárskej súťaže medzi členskými štátmi; namieta v tejto súvislosti proti akémukoľvek návratu na vnútroštátnu úroveň a prípadnému vnútroštátnemu spolufinancovaniu priamych platieb; zdôrazňuje potrebu pokračovať v opatreniach udržiavajúcich výrobu v sektoroch, ktoré sú životne dôležité pre zraniteľné oblasti, zreformovať rezervu na krízové situácie v poľnohospodárstve, zvýšiť financovanie tak, aby bolo v súlade s reakciami na rôzne cyklické krízy v citlivých odvetviach, vytvoriť nové nástroje, ktoré dokážu zmierniť cenovú volatilitu a zvýšiť finančné prostriedky na programy osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter (POSEI); vyzýva Komisiu, aby pokračovala v procese konvergencie priamych platieb a zabezpečila potrebný finančný a právny rámec pre potravinový dodávateľský reťazec s cieľom bojovať proti nekalým obchodným praktikám; pripomína, že vidiecke oblasti v EÚ stoja pred vážnymi problémami, a preto potrebujú osobitnú podporu;

103.  zdôrazňuje sociálno-ekonomický a ekologický význam odvetvia rybárstva, morského prostredia a „modrého hospodárstva“ a ich príspevok k udržateľnej potravinovej sebestačnosti EÚ z hľadiska zabezpečenia udržateľnosti európskej akvakultúry a rybárstva a zmiernenia ich vplyvu na životné prostredie; poukazuje na to, že spoločná rybárska politika je výlučnou právomocou EÚ; zdôrazňuje v tejto súvislosti potrebu osobitného, nezávislého a prístupného rybárskeho fondu na vykonávanie tejto politiky; žiada opätovné zavedenie programu osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter pre rybné hospodárstvo, keďže ide o veľmi dôležitý program pre najvzdialenejšie regióny EÚ; žiada, aby sa úroveň finančných prostriedkov vyhradených v súčasnom VFR pre odvetvie rybárstva prinajmenšom zachovala a aby sa v prípade vzniku nových potrieb zvýšili finančné prostriedky na námorné záležitosti; upozorňuje na možné negatívne účinky tzv. tvrdého brexitu v tomto odvetví; poznamenáva, že doplňujúce možnosti financovania by mohli okrem nenávratnej pomoci poskytnúť ďalšie finančné nástroje;

Väčšia zodpovednosť vo svete

104.  zdôrazňuje, že svet stojí pred mnohými výzvami, medzi ktoré patria konflikty, kybernetické útoky, terorizmus a radikalizácia, dezinformácie, prírodné katastrofy, zmena klímy a zhoršovanie životného prostredia, porušovanie ľudských práv a rodová nerovnosť; domnieva sa, že Únia má osobitnú politickú a finančnú zodpovednosť, ktorej základom je skutočná európska zahraničná politika založená na pravidlách a hodnotách, podpora stability, bezpečnosti, demokratickej správy a udržateľný rozvoj našich partnerov, ako aj odstránenie chudoby a reakcia na krízy;

105.  zdôrazňuje, že rozpočtové prostriedky na vonkajšiu činnosť by sa mali výrazne zvýšiť, ak má Únia plniť svoju úlohu v rámci svojej globálnej stratégie a vo svojich politikách rozširovania, susedstva a rozvoja, ako aj v riešení núdzových situácií; očakáva, že v budúcom VFR sa odzrkadlia bezprecedentné potreby krajín južného a východného susedstva, ktoré zápasia s konfliktmi a dôsledkami výziev, ktoré predstavuje migrácia a utečenci; požaduje pridelenie vyšších rozpočtových prostriedkov na riešenie rastúcej potreby humanitárnej pomoci vyplývajúcej z prírodných a človekom spôsobených katastrof, pričom treba predísť akémukoľvek rozdielu medzi záväzkami a platbami; domnieva sa, že je potrebné, aby Únia zvýšila financovanie Agentúry OSN pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov na Blízkom východe (UNRWA);

106.  pripomína, že rozvojová politika EÚ sa riadi viacerými záväzkami, najmä cieľmi trvalo udržateľného rozvoja, akčným programom z Addis Abeby o financovaní rozvoja, parížskou dohodou o zmene klímy a Európskym konsenzom o rozvoji, ako aj súdržnosťou politík v záujme rozvoja a zásadami účinnosti pomoci; upriamuje pozornosť na záväzok EÚ a členských štátov zvýšiť oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA) na 0,7 % HDP do roku 2030 vrátane 20 % ODA EÚ na sociálne začleňovanie a ľudský rozvoj a 0,2 % HND EÚ na ODA pre najmenej rozvinuté krajiny;

107.  konštatuje, že rozvojová pomoc môže zohrávať dôležitú úlohu pri riešení základných príčin migrácie a podpore stability, ale domnieva sa, že ODA by sa nemala použiť na pokrytie nákladov darcov na utečencov; berie na vedomie možnú úlohu ODA v uľahčení mobilizácie financovania z iných zdrojov, a zdôrazňuje, že je potrebné výraznejšie zapojenie súkromného sektora prostredníctvom možného pokračovania vonkajšieho investičného plánu, v nadväznosti na jeho hodnotenie;

108.  podporuje priame poskytovanie finančných prostriedkov organizáciám občianskej spoločnosti a obhajcom ľudských práv, a to najmä v tretích krajinách, v ktorých je ohrozená demokracia a právny štát; zdôrazňuje v tejto súvislosti potrebu nástrojov vonkajšieho financovania rýchlo reagovať na politický vývoj a posilniť zásadu viac za viac;

109.  je pripravený zvážiť zjednodušenú a efektívnejšiu štruktúru pre nástroje vonkajšieho financovania, pokiaľ sa ňou zvyšuje transparentnosť, zodpovednosť, účinnosť, súdržnosť a pružnosť, a rešpektujú sa ňou ciele príslušných politík; požaduje zachovanie osobitných samostatných nástrojov predvstupovej pomoci, susedskej politiky a rozvojovej a humanitárnej pomoci z dôvodu ich osobitných politických a finančných čŕt; konštatuje, že v rámci tejto štruktúry by prostriedky na ERF mali byť zahrnuté do rozpočtu nad rámec dohodnutých stropov bez mierového nástroja pre Afriku a príslušné trustové fondy a nástroje by mali byť začlenené transparentnejšie;

110.  zdôrazňuje, že je potrebná vyššia flexibilita, aby bola možná mobilizácia dodatočných zdrojov a rýchle financovanie; mohol by zvážiť, v rámci celkového zvýšenia v nástrojoch na financovanie vonkajšej činnosti, väčšiu nepridelenú rezervu určenú na zvýšenie vlastnej flexibility; zdôrazňuje však, že takáto flexibilita by sa nemala dosiahnuť na úkor dlhodobých politických cieľov a geografických a tematických priorít, predvídateľnosti dlhodobého financovania, parlamentnej kontroly a konzultácií s partnerskými krajinami a občianskou spoločnosťou;

Bezpečnosť, mier a stabilita pre všetkých

111.  domnieva sa, že nový okruh venovaný oblasti Bezpečnosť, mier a stabilita pre všetkých by bol vyjadrením toho, že Únia považuje túto vznikajúcu politickú zodpovednosť za prioritu, uznaním jej špecifickej povahy a že by sa tým dosiahla konzistentnosť medzi jej vnútorným a vonkajším rozmerom;

112.  zdôrazňuje, že úroveň a mechanizmy financovania v oblasti vnútornej bezpečnosti by sa mali od začiatku a na celé obdobie trvania budúceho VFR zvýšiť, aby sa predišlo každoročnému systematickému používaniu ustanovení VFR o flexibilite; žiada, aby sa orgánom presadzovania práva (Europol, Eurojust a Cepol), ako aj Agentúre na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov (eu-LISA) poskytli dostatočné zdroje, aby mali prostriedky na plnenie a riadenie svojich nových úloh; vyzdvihuje úlohu Agentúry EÚ pre základné práva pri chápaní a riešení fenoménov ako radikalizácia, marginalizácia, nenávistné prejavy a trestné činy z nenávisti;

113.  domnieva sa, že budúci VFR musí podporovať vytvorenie európskej obrannej únie; očakáva, že po oznámeniach Komisie v tejto oblasti budú predložené príslušné legislatívne návrhy vrátane návrhu týkajúceho sa osobitného programu EÚ pre výskum v oblasti obrany a programu rozvoja obranného priemyslu, ktorý doplnia investície členských štátov do vybavenia v rámci spolupráce; opäť v tejto súvislosti potvrdzuje svoje silné presvedčenie, že ďalšie politické priority by mali byť spojené s dodatočnými finančnými prostriedkami; pripomína, že zvýšená obranná spolupráca, spojenie výskumu a vybavenia a odstránenie duplicity posilnia strategickú autonómiu a konkurencieschopnosť európskeho obranného priemyslu a povedú k výraznému zvýšeniu účinnosti, ktorého hodnota sa často odhaduje na približne 26 miliárd EUR ročne;

114.  v súvislosti so zvýšenou pozornosťou, ktorá sa venuje bezpečnosti a obrane v Únii, požaduje nové posúdenie všetkých výdavkov na vonkajšiu bezpečnosť; očakáva predovšetkým reformu mechanizmu Athena a mierového nástroja pre Afriku po začlenení ERF do rozpočtu; víta nedávne záväzky, ktoré prijali členské štáty v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce, a žiada podpredsedníčku Komisiu / vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (VP/HR) a Komisiu, aby poskytli jasné informácie o ich budúcom financovaní; požaduje následnícky program nástroja na podporu stability a mieru, ktorý bude klásť dôraz na reakciu na krízu a budovanie kapacít v záujme bezpečnosti a rozvoja, a zároveň poskytne právne podložené riešenie budovania vojenských kapacít;

115.  zdôrazňuje prvoradý význam mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany, ktorý umožnil koordinovanú pomoc EÚ pri prírodných a človekom spôsobených katastrofách v celej Únii a mimo nej; poukazuje na nepochybnú pridanú hodnotu operácií civilnej ochrany pri účinnom boji proti katastrofám, ktoré sú čoraz častejšie a komplikovanejšie, pričom zároveň posilňujú pocit európskej solidarity medzi občanmi EÚ v čase núdze; víta nedávne návrhy Komisie na posilnenie civilnej ochrany EÚ posilnením pripravenosti a preventívnych opatrení vrátane vytvorenia osobitnej rezervy operačných kapacít na úrovni Únie; vyzýva na to, aby sa posilnené opatrenia v tejto oblasti spojili s primeraným financovaním v rámci budúceho VFR;

Účinná správa slúžiaca všetkým Európanom

116.  domnieva sa, že stabilná, účinná a vysokokvalitná verejná správa je nevyhnutná na vykonávanie politík Únie a obnovenie dôvery občanov a posilnenie dialógu s organizáciami občianskej spoločnosti a s občanmi na všetkých úrovniach; zdôrazňuje v tejto súvislosti úlohu inštitúcií, ktoré sú zložené z demokraticky zvolených členov; pripomína, že podľa Dvora audítorov inštitúcie, orgány a agentúry EÚ znížili počet zamestnancov o 5 %, ako bolo stanovené v ich plánoch pracovných miest; zastáva názor, že by už nemali byť vystavené takémuto ďalšiemu horizontálnemu znižovaniu pracovných miest; vyjadruje svoju dôraznú opozíciu voči opakovaniu takzvaného fondu prerozdelenia zamestnancov pre agentúry;

117.  víta iniciatívy inštitúcií, orgánov a agentúr zamerané na ďalšie zvýšenie účinnosti prostredníctvom väčšej administratívnej spolupráce a združovaním určitých funkcií, ktorými sa dosahujú úspory v rozpočte Únie; upozorňuje, že v prípade niektorých agentúr by bolo možné ďalšie zvýšenie účinnosti, najmä prostredníctvom zvýšenej spolupráce medzi agentúrami s podobnými úlohami v oblasti dohľadu nad finančným trhom a agentúrami s viacerými miestami pôsobenia; vyzýva vo všeobecnosti na dôkladné posúdenie možností zoskupovania agentúr podľa strategického charakteru ich úloh a ich výsledkov s cieľom vytvoriť synergie medzi agentúrami, napríklad pokiaľ ide o Európsky orgán pre bankovníctvo a Európsky orgán pre cenné papiere a trhy v Paríži;

118.  domnieva sa, že inštitúcie a orgány EÚ by mali rešpektovať geografickú aj rodovú rovnováhu;

* * *

119.  vyzýva Komisiu, aby navrhla mechanizmus, ktorý umožní, aby voči členským štátom, ktoré nerešpektujú hodnoty zakotvené v článku 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), mohli byť vyvodené finančné dôsledky; upozorňuje však, že koneční príjemcovia prostriedkov z rozpočtu Únie nesmú byť v žiadnom prípade dotknutí porušovaním pravidiel, za ktoré nie sú zodpovední; je preto presvedčený, že rozpočet Únie nie je vhodným nástrojom na riešenie porušení článku 2 ZEÚ, a že akékoľvek prípadné finančné dôsledky, by mali hradiť členské štáty nezávisle od plnenia rozpočtu;

120.  zdôrazňuje, že odstránenie diskriminácie, ako aj rodovej nerovnosti a násilia založeného na rodovej príslušnosti je nevyhnutné na splnenie záväzkov EÚ na ceste k inkluzívnej Európe; preto podporuje uplatňovanie rodového hľadiska a rodovej rovnosti vo všetkých politikách EÚ v rámci budúceho VFR, ako aj posilnený rozpočtový rozmer v boji proti všetkým prípadom diskriminácie, s osobitnou pozornosťou venovanou rodovému hľadisku v rámci politiky v oblasti migrácie a azylu a vonkajších politík EÚ;

121.  zdôrazňuje preto potrebu zabezpečiť, aby ženy mali prístup k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a aby sa mimoriadna pozornosť venovala osobitným potrebám zraniteľných osôb vrátane maloletých a iných ohrozených skupín vrátane komunity LGBTI;

122.  obhajuje názor, že znevýhodneným cieľovým skupinám, najmä osobám so zdravotným postihnutím a Rómom, by sa mala poskytovať cielená podpora, pričom treba vylúčiť segregačné praktiky, a súhlasí s tým, aby Rómovia boli aj naďalej uvedení v zozname príjemcov prostriedkov z ESF a EFRR;

123.  konštatuje, že z dôvodu ich izolácie od európskeho kontinentu musia najvzdialenejšie regióny a zámorské krajiny a územia (ZKÚ) čeliť osobitným prírodným, hospodárskym a sociálnym problémom; domnieva sa, že by sa pre tieto regióny mali prijať na mieru šité opatrenia a riadne odôvodnené výnimky; požaduje, aby sa najvzdialenejším regiónom a zámorským krajinám a územiam poskytovala podpora EÚ aj v ďalšom VFR, najmä v rámci politiky súdržnosti pre najvzdialenejšie regióny a v rámci osobitného nástroja pre ZKÚ, na ich prístup k výskumným programom a na boj proti osobitným výzvam spojeným so zmenou klímy, ktorým čelia;

124.  nalieha na Komisiu, aby v záujme riadneho finančného hospodárenia a transparentnosti rozpočtu Európskej únie zvážila vytvorenie vhodných podmienok na predchádzanie korupcii a finančným podvodom týkajúcim sa finančných prostriedkov EÚ; vyjadruje mimoriadne znepokojenie nad colnými podvodmi, ktoré viedli k výraznej strate príjmov pre rozpočet Únie; žiada členské štáty, ktoré namietali proti právnemu rámcu Únie pre porušenia colných predpisov a sankcie, aby prehodnotili svoje stanovisko s cieľom umožniť rýchle riešenie tohto problému;

IV. Postup a rozhodovací proces

125.  pripomína, že prijatie nariadenia o VFR si vyžaduje súhlas Európskeho parlamentu; zdôrazňuje navyše, že Parlament a Rada sú pri prijímaní ročného rozpočtu EÚ dve rovnocenné zložky rozpočtového orgánu, zatiaľ čo o sektorových právnych predpisoch, na základe ktorých vzniká prevažná väčšina programov EÚ vrátane ich finančného krytia, sa rozhoduje v rámci riadneho legislatívneho postupu; očakáva preto postup rozhodovania o budúcom VFR, v ktorom bude zachovaná úloha aj výsady Parlamentu, ako je stanovené v zmluvách; trvá na tom, že nariadenie o VFR nie je vhodné na prijímanie zmien v nariadení o rozpočtových pravidlách EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila samostatný návrh na revíziu nariadenia o rozpočtových pravidlách EÚ, kedykoľvek je potrebné vykonať zmeny tohto nariadenia;

126.  vyjadruje svoju ochotu začať ihneď štruktúrovaný dialóg s Komisiou a Radou o VFR na obdobie po roku 2020 s cieľom uľahčiť následné rokovania a umožniť dosiahnutie dohody do konca tohto funkčného obdobia; je pripravený diskutovať s Radou o pozíciách stanovených v súčasnom uznesení, aby umožnil lepšie pochopenie očakávaní Parlamentu v súvislosti s budúcim VFR;

127.  zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že Komisia má oznámiť svoje návrhy v máji 2018, by malo byť formálne rozhodnutie o budúcom VFR prijaté v priebehu jedného roka; domnieva sa, že napriek počiatočnému oneskoreniu v predkladaní návrhov Komisie by sa dohoda o VFR na obdobie po roku 2020 mala dosiahnuť včas, aby sa vyslal dôležitý politický signál, pokiaľ ide o schopnosť Únie ďalej budovať konsenzus o budúcnosti EÚ a o zodpovedajúcich finančných prostriedkoch; zdôrazňuje, že tento časový plán umožní okrem iného rýchle prijatie všetkých odvetvových nariadení, a teda začatie nových programov hneď od 1. januára 2021; pripomína, že v predchádzajúcich finančných rámcoch sa nové programy začínali v zásade až niekoľko rokov po začiatku obdobia;

128.  zdôrazňuje preto, že je potrebné, aby sa podstatné diskusie medzi všetkými tromi inštitúciami začali čo najskôr; zdôrazňuje, že všetky prvky nariadenia o VFR vrátane stropov VFR budú súčasťou rokovaní o VFR a malo by sa o nich rokovať dovtedy, kým sa nedosiahne konečná dohoda; pripomína v tejto súvislosti kritický postoj Parlamentu k postupu, ktorý viedol k prijatiu súčasného nariadenia o VFR, a k vplyvnej úlohe, ktorú zohrávala v tomto postupe Európska rada, ktorá neodvolateľne rozhodla o množstve bodov vrátane stropov VFR a viacerých ustanoveniach týkajúcich sa odvetvových politík;

129.  zastáva názor, že postupy spojené s nadchádzajúcimi rokovaniami o VFR, konkrétne zapojenie Parlamentu do jednotlivých fáz tohto postupu, by mali byť bezodkladne schválené počas bulharského predsedníctva a pred predložením návrhov o VFR; očakáva v tejto súvislosti, že Komisia poskytne Parlamentu včas ten istý objem informácií, ako má k dispozícii Rada; domnieva sa, že tieto podmienky by mali byť nakoniec zakotvené aj v MID ako v prípade ročného rozpočtového postupu;

130.  domnieva sa, že požiadavka jednomyseľnosti pri prijímaní nariadenia o VFR predstavuje v tomto procese skutočnú prekážku; vyzýva v tomto zmysle Európsku radu, aby aktivovala premosťovaciu doložku uvedenú v článku 312 ods. 2 ZFEÚ, aby sa tak umožnilo prijatie nariadenia o VFR kvalifikovanou väčšinou; okrem toho pripomína, že v článku 48 ods. 7 ZEÚ sa môže uviesť aj všeobecná premosťovacia doložka s cieľom uplatniť riadny legislatívny postup; zdôrazňuje, že prechod na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou pri prijímaní nariadenia o VFR by bol v súlade s rozhodovacím postupom pri prijímaní takmer všetkých viacročných programov EÚ, ako aj ročného postupu prijímania rozpočtu EÚ;

°

°  °

131.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, ostatným dotknutým inštitúciám a orgánom a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.

(2)

Ú. v. EÚ L 163, 24.6.2017, s. 1.

(3)

Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(4)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0309.

(5)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0401.

(6)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0010.

(7)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0363.

(8)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0401.


STANOVISKO Výboru pre zahraničné veci (25.1.2018)

pre Výbor pre rozpočet

k budúcemu VFR: príprava pozície Parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020

(2017/2052(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Pier Antonio Panzeri

NÁVRHY

Výbor pre zahraničné veci vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že EÚ čelí viacerým výzvam, ktoré ohrozujú regionálnu a globálnu stabilitu a bezpečnosť a ktoré si vyžadujú strategickú dlhodobú vonkajšiu činnosť v rámci skutočne európskej zahraničnej politiky založenej na hodnotách; pripomína ambíciu vedúcich predstaviteľov EÚ, ako sa uvádza v Rímskej deklarácii, snažiť sa vytvoriť Úniu, ktorá zohráva „zásadnú úlohu v zásadných otázkach a menej dôležitú úlohu v menej dôležitých otázkach“; zdôrazňuje, že spoločná zahraničná a bezpečnostná politika má pre občanov EÚ významnú pridanú hodnotu; žiada o preukázanie ambície vo viacročnom finančnom rámci (VFR), ktorý by odrážal túto veľkú pridanú hodnotu tým, že sa výrazne zvýšia rozpočtové prostriedky na vonkajšiu činnosť (okruh 4), čím sa zo spoločnej zahraničnej politiky stane jedna zo základných funkcií a zodpovedností EÚ v súlade so súčasnými výzvami a s novými prioritami Európy;

2.  zdôrazňuje, že zvýšené a cielené financovanie v strategických oblastiach, ako je rozvojová pomoc, odstránenie chudoby, ciele trvalo udržateľného rozvoja, posilnenie medzinárodného poriadku založeného na pravidlách, obnova po kríze, dobrá správa vecí verejných a podpora environmentálnej, hospodárskej, sociálnej odolnosti v partnerských krajinách, je potrebné v záujme účinnej európskej reakcie na súčasné globálne výzvy vrátane porušovania ľudských práv, ohrozovania bezpečnosti a ozbrojených konfliktov, kybernetických útokov, terorizmu, radikalizácie, propagandy, cielených dezinformácií, prírodných katastrof a zmeny klímy, ako aj výziev týkajúcich sa utečencov a migrácie, ktoré sú spôsobené niektorými z týchto problémov; zdôrazňuje, že toto zvýšenie prostriedkov by sa malo zameriavať na nové priority Európy, z ktorých niektoré sú zohľadnené v globálnej stratégii EÚ, obnovenej európskej susedskej politike, politike rozširovania a akčnom pláne v oblasti európskej obrany; zdôrazňuje, že EÚ tiež potrebuje zvýšiť svoje inštitucionálne kapacity s cieľom získať väčší vplyv v zahraničnej a bezpečnostnej politike;

3.  vyzýva na odstránenie rozdielu medzi strategickými politickými prioritami EÚ a nástrojmi na financovanie vonkajšej činnosti; zdôrazňuje, že vytvorenie nových priorít v oblasti vonkajšej činnosti a spolupráce v oblasti obrany na úrovni EÚ by mali sprevádzať nové zdroje, a to na operačnej, ako aj administratívnej úrovni, aby bola vonkajšia činnosť dôveryhodná a účinná;

4.  pripomína, že je dôležité zlepšiť flexibilitu, ktorá umožňuje mobilizáciu dodatočných zdrojov s cieľom reagovať na nepredvídané situácie a využiť nevyužité prostriedky v nadchádzajúcich rokoch; zdôrazňuje potrebu dostupnosti zdrojov v záujme pripravenosti reagovať na rýchlo sa rozvíjajúce nové hrozby, ako sú hybridná vojna a kybernetické útoky; zdôrazňuje však, že väčšia pružnosť by sa nemala dosahovať na úkor dlhodobých politických cieľov alebo tých existujúcich programov, ktoré dosahujú požadované výsledky; vyzýva na výrazné posilnenie mechanizmov flexibility (tzv. osobitných nástrojov) v rámci VFR a zároveň na posilnenie strategických politických usmernení; opakovane vyjadruje svoju podporu návrhu Komisie na stálu krízovú rezervu EÚ s cieľom vyhnúť sa ad hoc riešeniam, ako je napríklad vytváranie trustových fondov;

5.  vyzýva na zjednodušenie a zefektívnenie nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti, napríklad zlúčením všetkých existujúcich tematických nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti v rámci pôsobnosti Výboru pre zahraničné veci (nástroja na podporu stability a mieru (IcSP), nástroja partnerstva (PI) a európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR)) do jediného nástroja; navrhuje, že takéto zlúčenie by mohlo zahŕňať aj nástroj rozvojovej spolupráce (DCI) a Európsky rozvojový fond (ERF), ktorý je začlenený do rozpočtu, bez mierového nástroja pre Afriku (APF), ak by s tým Výbor pre rozvoj ako gestorský výbor súhlasil; požaduje však, aby súčasný nástroj predvstupovej pomoci (IPA II) a nástroj európskeho susedstva (ENI) zostali aj naďalej samostatnými nástrojmi vzhľadom na ich osobitnú politickú a finančnú povahu; trvá na tom, že akékoľvek zlúčenie musí byť podmienené tým, aby takýto nový tematický nástroj vychádzal z politiky a aby bola v čo najväčšej miere zaistená predvídateľnosť dlhodobého financovania všetkých programov, a to pri súčasnom zavedení veľkej miery pružnosti; okrem toho sa domnieva, že táto zjednodušená štruktúra si vyžaduje riadny systém bŕzd a protiváh a dostatočnú transparentnosť vrátane posilneného príspevku Parlamentu k strategickej politike a kontroly vykonávania Parlamentom;

6.  zdôrazňuje, že trustové fondy boli vytvorené preto, že rozpočet EÚ nemá dostatok zdrojov a flexibilitu, ktoré sú potrebné na rýchlu a komplexnú reakciu na väčšie krízy; zastáva názor, že existujúce trustové fondy EÚ môžu mať pridanú hodnotu tým, že zhromaždia finančné prostriedky pre špecifické situácie; konštatuje, že jednoduchá zmena označenia alebo reštrukturalizácia existujúcich finančných prostriedkov EÚ na politické účely sama osebe nepredstavuje nárast a vytvára dodatočnú zložitosť z hľadiska demokratického dohľadu a rozpočtovej kontroly; opakovane zdôrazňuje, že pôvodné ciele finančných nástrojov EÚ sa po začlenení do okruhu trustových fondov nemôžu zmeniť; zdôrazňuje potrebu zvýšenej parlamentnej kontroly aktivít v rámci trustových fondov EÚ, nástroja EÚ pre utečencov v Turecku a Spoločného napredovania v oblasti migrácie medzi Afganistanom a EÚ, ako aj podobných iniciatív v budúcnosti; pripomína, že takéto ad hoc nástroje mimo rozpočtu EÚ by sa mali využívať len vtedy, keď Komisia môže poskytnúť jasný dôkaz, že sú splnené požiadavky týkajúce sa pridanej hodnoty EÚ a doplnkovosti; opakovane zdôrazňuje význam jednoty rozpočtu EÚ ako hlavnej zásady; podporuje využívanie inovačných foriem finančnej spolupráce, ako je kombinované financovanie prostredníctvom grantov a pôžičiek z medzinárodných a európskych finančných inštitúcií vrátane Európskej investičnej banky;

7.  trvá na tom, že nástroje na financovanie vonkajšej činnosti EÚ sú nevyhnutné na účinnú vonkajšiu činnosť EÚ, najmä v európskom susedstve (existujúci nástroj európskeho susedstva) a v predvstupových krajinách (existujúci nástroj predvstupovej pomoci (IPA II)); vyzýva na posilnenie súdržnosti a koordinácie medzi nástrojmi na financovanie vonkajšej činnosti; poukazuje na to, že nástroj nadväzujúci na nástroj európskeho susedstva by mal zohľadniť zvýšený dôraz na demokratizáciu, stabilizáciu, mierové procesy, obnovu po skončení krízy a odolnosť, a to vo východných aj v južných krajinách, ako aj poskytovať väčšiu podporu pre rast a zamestnanosť, najmä v prípade mladých absolventov; vyzýva Komisiu, aby v rámci nasledujúceho programu ENI zvýšila finančné prostriedky na projekty zamerané na podporu zamestnateľnosti mladých ľudí na miestnej úrovni;

8.  zdôrazňuje, že prístup orientovaný na výsledky v rámci nástroja IPA II pre kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny by sa mal v rámci predvstupovej pomoci na obdobie po roku 2020 posilniť s cieľom účinne prispievať k demokratizácii týchto krajín a ich hospodárskemu a sociálnemu rozvoju, najmä so zreteľom na súčasný politický vývoj na západnom Balkáne; zdôrazňuje, že je potrebné, aby finančné nástroje rýchlo reagovali na politický vývoj a aby sa v prípadoch nerešpektovania demokracie a právneho štátu zameriavali na podporu občianskej spoločnosti; pripomína hodnotu zásady „viac za viac“ a vyzýva Komisiu, aby aktívne využívala možnosti, ktoré v tejto súvislosti poskytujú príslušné právne predpisy; vyzýva Komisiu, aby predložila zákonné prostriedky na pozastavenie finančných prostriedkov pre vládne subjekty v prípadoch závažného a pretrvávajúceho zhoršovania politickej situácie; vyzýva Komisiu, aby pozastavila finančné prostriedky pre Turecko v rámci budúceho VFR, kým nebudú dodržané jasne stanovené kritériá, a aby tieto prostriedky presmerovala tureckým organizáciám občianskej spoločnosti;

9.  žiada väčšiu súdržnosť a podporou vyváženejšieho politického dialógu s partnerskými krajinami; opakovane zdôrazňuje potrebu vylepšenia monitorovacích a hodnotiacich systémov na posúdenie účinnosti a zlepšenie efektívnosti financovania z EÚ; zdôrazňuje, že EÚ by sa v rámci všetkých nástrojov mala snažiť zviditeľniť svoje projekty a iniciatívy, a to v tretích krajinách aj doma;

10.  zdôrazňuje, že najmä vzhľadom na súčasný vývoj na západnom Balkáne, v európskom susedstve a mimo neho by podpora právneho štátu, demokracie, ľudských práv a rodovej rovnosti mala zostať základným kameňom zahraničnej politiky EÚ, a domnieva sa, že tieto otázky by mali zostať prierezovými témami v rámci všetkých nástrojov EÚ a jej cieľov zahraničnej politiky; okrem toho zdôrazňuje, že túto podporu musia sprevádzať činnosti na podporu inkluzívneho rastu, ktorý je prospešný pre všetkých, najmä pre mladých ľudí a ženy; vyzýva, aby sa v rámci finančných nástrojov venovala zvýšená pozornosť posilneniu podpory slobody prejavu s cieľom vytvoriť odolnosť voči dezinformáciám; konkrétne poukazuje na úlohu EIDHR a jeho nadväzujúceho nástroja na obdobie po roku 2020 vrátane jeho podpory pri pozorovaní volieb;

11.  upozorňuje na vlastný potenciál nástroja na podporu stability a mieru, pokiaľ ide o podporu bezpečnosti a celistvosti hraníc EÚ a prispievanie k mieru a stabilite na celom svete, najmä v regiónoch, ktoré boli postihnuté zločinmi proti ľudskosti, vojnovými zločinmi a genocídou.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

23.1.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

39

9

8

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lars Adaktusson, Michèle Alliot-Marie, Francisco Assis, Petras Auštrevičius, Amjad Bashir, Bas Belder, Goffredo Maria Bettini, Victor Boştinaru, Elmar Brok, Klaus Buchner, James Carver, Lorenzo Cesa, Javier Couso Permuy, Arnaud Danjean, Georgios Epitideios, Eugen Freund, Michael Gahler, Iveta Grigule-Pēterse, Sandra Kalniete, Janusz Korwin-Mikke, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Ilhan Kyuchyuk, Ryszard Antoni Legutko, Sabine Lösing, Andrejs Mamikins, Alex Mayer, David McAllister, Tamás Meszerics, Francisco José Millán Mon, Clare Moody, Javier Nart, Pier Antonio Panzeri, Ioan Mircea Paşcu, Alojz Peterle, Tonino Picula, Jozo Radoš, Sofia Sakorafa, Alyn Smith, Jaromír Štětina, Dubravka Šuica, László Tőkés, Miguel Urbán Crespo, Ivo Vajgl

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Brando Benifei, Rebecca Harms, Marek Jurek, Jo Leinen, Miroslav Poche, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Traian Ungureanu, Bodil Valero, Marie-Christine Vergiat

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Barbara Kudrycka, Tiemo Wölken

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

39

+

ALDE

Petras Auštrevičius, Iveta Grigule-Pēterse, Ilhan Kyuchyuk, Javier Nart, Jozo Radoš, Ivo Vajgl

PPE

Lars Adaktusson, Michèle Alliot-Marie, Elmar Brok, Lorenzo Cesa, Arnaud Danjean, Michael Gahler, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Sandra Kalniete, Andrey Kovatchev, Barbara Kudrycka, Eduard Kukan, David McAllister, Francisco José Millán Mon, Alojz Peterle, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Jaromír Štětina, Dubravka Šuica, László Tőkés, Traian Ungureanu

S&D

Francisco Assis, Brando Benifei, Goffredo Maria Bettini, Victor Boştinaru, Eugen Freund, Jo Leinen, Andrejs Mamikins, Alex Mayer, Clare Moody, Pier Antonio Panzeri, Ioan Mircea Paşcu, Tonino Picula, Miroslav Poche, Tiemo Wölken

9

-

ECR

Marek Jurek

EFDD

James Carver

GUE/NGL

Javier Couso Permuy, Sabine Lösing, Sofia Sakorafa, Miguel Urbán Crespo, Marie-Christine Vergiat

NI

Georgios Epitideios, Janusz Korwin-Mikke

8

0

ECR

Amjad Bashir, Bas Belder, Ryszard Antoni Legutko

Verts/ALE

Klaus Buchner, Rebecca Harms, Tamás Meszerics, Alyn Smith, Bodil Valero

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


STANOVISKO Výboru pre rozvoj (31.1.2018)

pre Výbor pre rozpočet

k budúcemu VFR: príprava pozície Parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020

(2017/2052(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Paul Rübig

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže hlavným cieľom politiky EÚ v oblasti rozvojovej spolupráce zakotveným v článku 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) je obmedzovanie chudoby a v dlhodobom horizonte jej odstránenie;

1.  domnieva sa, že príprava budúceho viacročného finančného rámca (VFR) musí vychádzať zo záväzku EÚ voči plneniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja, akčného programu z Addis Abeby a Parížskej dohody o zmene klímy; domnieva sa preto, že podporu EÚ na toto plnenie cieľov v rozvojových krajinách treba zvýšiť, pričom sa musí v plnej miere uplatňovať zásada súdržnosti politík v záujme rozvoja (PCD) a rozvojová pomoc EÚ sa musí plne riadiť zásadami účinnosti pomoci a mať stále na zreteli dlhodobé ciele, ako je odstránenie chudoby, boj proti nerovnostiam a vylúčeniu, presadzovanie demokratickej správy a ľudských práv a posilňovanie trvalo udržateľného a inkluzívneho rozvoja, najmä v najmenej rozvinutých krajinách, ktoré majú najväčšie finančné problémy;

2.  domnieva sa, že pri prírodných krízach a katastrofách v roku 2017, najmä lesných požiaroch, prišlo v Európe o život viac než 200 ľudí a zhorelo pri nich vyše milióna hektárov lesov, čo predstavuje trojnásobok európskeho priemeru za posledných päť rokov; pripomína, že tieto lesné požiare sú skutočné ľudské, hospodárske a ekologické katastrofy, ktoré si vyžadujú reakciu na európskej aj euro-stredozemskej úrovni; domnieva sa, že Európska únia musí prispievať k prevencii, obhospodarovaniu a rekonštrukcii jednotlivých lokalít po týchto katastrofách spojených najmä s lesnými požiarmi; domnieva sa, že prostriedky boja proti týmto požiarom na vnútroštátnej úrovni sú obmedzené; konštatuje v tejto súvislosti, že hasičské lietadlá, predovšetkým stroje Canadair, sa stávajú súčasťou niektorých vnútroštátnych flotíl na konci životnosti a vyžadujú si tak čo najrýchlejšiu modernizáciu; vyzýva členské štáty a Európsku úniu, aby bolo posilnenie spoločných kapacít prioritou počas budúcich diskusií o budúcom VFR;

3.  domnieva sa, že samostatný rozvojový nástroj je najlepším variantom pre kvalitnú rozvojovú politiku v záujme rozvojových krajín, najmä tých najmenej rozvinutých, s hlavným cieľom odstrániť chudobu za súčasného dodržiavania medzinárodne dohodnutých zásad účinnosti rozvoja a pomoci;

4.  vyzýva, aby bol vytvorený program Erasmus Európa – Afrika a aby sa založili pobočky európskych univerzít na africkom kontinente s cieľom zaistiť úzke partnerstvo, zvýšiť schopnosť odborného začlenenia mladých ľudí a bojovať proti odlivu mozgov;

5.  domnieva sa, že rozvojová spolupráca sa musí realizovať tak, aby sa pri nej v čo najväčšej miere rešpektovali medzinárodne dohodnuté zásady účinnosti pomoci, a že táto spolupráca musí podporovať národné plány a stratégie partnerských krajín na dosahovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

6.  zdôrazňuje, že v budúcom VFR sa musí zachovať súčasná úroveň kvality a vplyvu európskej pomoci a že musí obsahovať potrebné záruky týkajúce sa uskutočňovania a kontroly projektov;

7.  pripomína záväzky prijaté v Globálnej stratégii pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie a v novom Európskom konsenze o rozvoji;

8.  zdôrazňuje potrebu splniť záväzok, ktorý bol potvrdený v Európskom konsenze o rozvoji, vyčleniť 20 % oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) na sociálne začlenenie a ľudský rozvoj; zdôrazňuje potrebu zamerať sa na ciele trvalo udržateľného rozvoja v oblasti zdravia, najmä boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii, a v oblasti bezpečnosti, potravín, vzdelávania, zamestnanosti, vody a sanitácie, energie, priemyslu, inovácií, infraštruktúry, dobrej správy vecí verejných, demokracie, právneho štátu, rodových otázok, životného prostredia a opatrení v oblasti klímy;

9.  pripomína záväzok EÚ začleniť rodové hľadisko do budúceho VFR a zabezpečiť trvalú udržateľnosť budúceho VFR, aby sa zaistilo, že PCD sa bude dodržiavať vo všetkých politikách EÚ; pripomína navyše potrebu investovať do výkonných faktorov umožňujúcich udržateľný ľudský rozvoj, ako sú napríklad sexuálne a reprodukčné zdravie a práva;

10.  pripomína záväzky, najmä finančné, prijaté na základe Rámcového dohovoru OSN o zmenách klímy a Parížskej dohody, ako aj záväzky prijaté v rámci nového Európskeho konsenzu o rozvoji; zdôrazňuje najmä potrebu zvýšiť úsilie a finančné prostriedky na podporu prispôsobovania sa zmene klímy a obmedzovania globálneho otepľovania, ako aj nutnosť zrušiť dotácie na fosílne palivá škodlivé pre životné prostredie;

11.  nabáda v tejto súvislosti na lepšie využívanie všetkých programov v rámci okruhov budúceho VFR, napríklad prostredníctvom výskumných programov, s cieľom doplniť ciele EÚ v oblasti rozvojovej spolupráce, podporiť úsilie zamerané na boj proti globálnym výzvam a okrem toho zaistiť prostredníctvom účinnej PCD, že žiadna politika ani program EÚ nebude v rozpore s cieľmi odstránenia chudoby, znižovania rozdielov v partnerských krajinách a s podporovaním ľudských práv a udržateľného spoločenského, hospodárskeho a environmentálneho rozvoja;

12.  zdôrazňuje úlohu Európskeho konsenzu o rozvoji ako rámca spoločného prístupu k rozvojovej politike, ktorý uplatňujú inštitúcie a členské štáty EÚ, a k realizácii cieľov trvalo udržateľného rozvoja; konštatuje, že VFR by mal v súlade s týmto konsenzom odrážať kľúčové priority v oblasti výdavkov na rozvoj a zohľadňovať zásady účinnosti pomoci a PCD;

13.  pripomína, že je potrebné vytvoriť pre mladých ľudí podmienky, aby si mohli udržateľným spôsobom zaistiť budúcnosť a stať sa tak aktívnymi občanmi vo svojej vlasti, a vyzýva, aby sa prijali opatrenia potrebné na zaistenie posilnenia postavenia žien v hospodárskej, politickej aj sociálnej sfére;

14.  domnieva sa, že sú potrebné väčšie investície do prístupu k starostlivosti o sexuálne a reprodukčné zdravie a k príslušným právam, aby sa prispelo k obmedzeniu negatívnych dôsledkov opätovného zavedenia tzv. globálneho umlčovacieho pravidla (Global Gag Rule);

15.  vyzýva na zaručenie rovnosti príležitostí mužov a žien, pokiaľ ide o prístup k rozhodovacím štruktúram a k hospodárskym, sociálnym, politickým, technologickým a kultúrnym zdrojom a službám; žiada, aby sa zohľadňovali všetky opatrenia zamerané na boj proti násiliu páchanému na ženách;

16.  žiada, aby bola zabezpečená trvalá udržateľnosť budúceho VFR ako praktický spôsob zaistenia PCD pri rozhodovaní o financovaní z prostriedkov EÚ; domnieva sa, že takýto prístup by mal zaistiť, aby vnútorné aj vonkajšie financovanie z prostriedkov EÚ bolo v súlade s cieľmi rozvojovej spolupráce, a že by mal maximalizovať účinnosť celého rozpočtu EÚ predchádzaním nekonzistentným a zbytočným výdavkom;

17.  zdôrazňuje, že pridaná hodnota politiky rozvojovej spolupráce na úrovni EÚ bola jasne preukázaná; poukazuje na kľúčovú úlohu ODA v najmenej rozvinutých krajinách a nestabilných štátoch a trvá na tom, že EÚ by mala splniť svoj záväzok dosiahnuť, aby sa 0,20 % HND vyčlenilo na ODA poskytovanú najmenej rozvinutým krajinám; berie na vedomie potenciál ODA uľahčovať uvoľňovanie finančných prostriedkov na rozvoj z iných zdrojov, zo súkromných, ako aj z verejných, a z domácich a medzinárodných zdrojov; podporuje najnovšie úsilie EÚ podnecovať súkromné investície kombinovaním grantov a úverov a poskytovaním záruk, a to aj v krajinách, v ktorých sú tieto prostriedky naliehavo potrebné, zároveň však existujú veľké riziká; konštatuje, že to povedie k výraznej potrebe finančných prostriedkov; zdôrazňuje, že programy v oblasti rozvojovej pomoci by sa mali tvoriť na viac rokov a ich tvorba by mala umožňovať predvídateľnosť a zároveň ponechávať priestor na flexibilitu, a že by sa pri nej mali využívať rôzne a doplňujúce sa spôsoby plnenia na základe kapacít, potrieb a výkonnosti danej krajiny; domnieva sa, že kombinované financovanie by malo dopĺňať, a nie nahrádzať tradičné financovania rozvoja; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že pri zapojení súkromného sektora sa musia dodržiavať prísne normy transparentnosti a zodpovednosti;

18.  požaduje presadzovanie medzinárodnej spolupráce v súlade s uznávanými medzinárodnými normami na boj proti nezákonným finančným tokom a daňovým únikom;

19.  opätovne zdôrazňuje, že organizácie občianskej spoločnosti majú významnú úlohu pri oslovovaní zraniteľných a najodkázanejších členov spoločnosti; konštatuje, že organizácie občianskej spoločnosti potrebujú dostatočnú kapacitu a podporu, ak majú podporovať a monitorovať vykonávanie únijných a vnútroštátnych politík a informovať o nich, a prispievať k zlepšovaniu finančných mechanizmov; domnieva sa, že finančné prostriedky EÚ sú veľmi dôležité z hľadiska budovania kapacít organizácií občianskej spoločnosti a že základným organizáciám na miestnej úrovni sa musí zaručiť prístup k týmto finančným prostriedkom;

20.  pripomína, že v mnohých krajinách so stredným príjmom je naďalej vysoká úroveň nerovností, a vyzýva preto Komisiu, aby zachovala osobitne vyčlenené finančné prostriedky pre tieto krajiny; domnieva sa, že rozlišovanie krajín z hľadiska vyčlenených finančných prostriedkov a foriem spolupráce by malo vychádzať zo širokého spektra kritérií a zohľadňovať pritom inkluzívny ľudský rozvoj, ľudské práva a úroveň nerovností, ako aj priority danej krajiny v oblasti trvalo udržateľného rozvoja;

21.  domnieva sa, že je potrebné uľahčiť čerpanie pomoci, a zdôrazňuje význam zásady prevzatia zodpovednosti za rozvojovú pomoc, ktorá si vyžaduje angažovanosť partnerských krajín, ktoré majú primárnu zodpovednosť za tvorbu stratégií rozvoja; navrhuje preto zváženie zavedenia odbornej prípravy financovanej Európskou úniou, ktorej cieľom by bolo zlepšiť prístup k existujúcemu európskemu financovaniu;

22.  odporúča, aby sa uskutočnilo hĺbkové posúdenie finančnej aj rozvojovej doplnkovosti a vplyvu Európskeho fondu pre udržateľný rozvoj na ľudské práva, spoločnosť a životné prostredie skôr, ako sa vyčlenia ďalšie zdroje ODA na zabezpečovanie záruk na investície a podobné spôsoby pomoci;

23.  pripomína, že rozširovanie počtu trustových fondov využívajúcich rozvojové prostriedky, napríklad Núdzového trustového fondu Európskej únie pre Afriku, ako nevyhnutný dôsledok nedostatku zdrojov a flexibility oslabuje jednotu rozpočtu a môže znamenať riziká z hľadiska demokratickej zodpovednosti, transparentnosti, zodpovednosti a účinnosti pomoci; domnieva sa, že využívanie týchto nástrojov by malo byť jednoznačne odôvodnené, doplnkové, časovo obmedzené a zamerané na riešenie konkrétnych cieľov, a nemalo by slúžiť dlhodobým rozvojovým cieľom;

24.  vyzýva Komisiu, aby viac posilnila harmonizáciu a súdržnosť medzi svojimi programami bilaterálnej a multilaterálnej rozvojovej spolupráce, najmä v prípadoch, keď ide o tú istú krajinu, s cieľom zvýšiť účinnosť pomoci EÚ;

25.  žiada, aby sa v budúcom VFR odrazili bezprecedentné potreby humanitárnej pomoci a znižovania rizika katastrof, pripravenosti na katastrofy a epidémie a budovania odolnosti v rozvojových krajinách, a to prostredníctvom vyčlenenia väčšieho objemu prostriedkov od počiatku dobre riadeného nástroja humanitárnej pomoci a prostredníctvom značnej rezervy na núdzovú pomoc; berie na vedomie rastúci tlak na tieto potreby, ktorý vyplýva z následkov konfliktov, vojen a núteného vysídľovania, porušovania ľudských práv, zlej správy vecí verejných a korupcie, nedostatočného poskytovania, resp. neexistencie základných sociálnych služieb, narastajúcej nerovnosti, zo zmeny klímy a súperenia o obmedzené zdroje; vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrh o systematickom zrovnoprávnení platieb so záväzkami v prípade opatrení humanitárnej pomoci s cieľom zaručiť, že na platby budú k dispozícii dostatočné finančné prostriedky; žiada, aby sa zvážilo vyčlenenie väčšieho objemu zdrojov na nástroj civilnej ochrany a zaistenie ich väčšej flexibility tak, aby EÚ mohla poskytovať pomoc priamo na mieste tým, ktorí ju potrebujú;

26.  domnieva sa, že hoci je európsky mechanizmus civilnej ochrany účinným nástrojom v boji proti lesným požiarom, ešte stále je neúplný a vyžaduje si preto zlepšenie; víta preto oznámenie Komisie z 23. novembra 2017, v ktorom sa navrhuje vytvorenie samostatnej kapacitnej rezervy, známej ako rescEU, a vyčlenenie ďalších 280 miliónov EUR na európsky mechanizmus civilnej ochrany, a to na účel financovania skutočnej európskej kapacitnej rezervy zahŕňajúcej najmä vlastné hasičské letecké prostriedky EÚ; žiada členské štáty a Európsku komisiu, aby podporili konkrétne vytvorenie európskej siete centier civilnej ochrany a riadenia rizík, a to tým, že uznajú európsky rozmer infraštruktúr existujúcich na vnútroštátnej úrovni; žiada, aby členské štáty začlenili návrh Komisie do nového VFR s cieľom umožniť čo najrýchlejšie financovanie a vývoj európskych lietadiel Canadair;

27.  víta návrhy Komisie zamerané na posilňovanie reakcií na katastrofy na úrovni EÚ, najmä prostredníctvom budúceho vytvorenia samostatnej kapacitnej rezervy rescEU; žiada členské štáty a Komisiu, aby podporili konkrétnu realizáciu prípravných krokov smerujúcich k vytvoreniu európskej siete centier civilnej ochrany a riadenia rizík, a to uznaním európskeho rozmeru existujúcich vnútroštátnych infraštruktúr;

28.  v záujme zvládania migrácie žiada, aby sa realizovali objemné investície s cieľom pomôcť pri industrializácii, elektrifikácii a rozvoji infraštruktúry, čo môže zabezpečiť inkluzívny hospodársky rast a dôstojné pracovné miesta; žiada, aby sa podnikli opatrenia zamerané na zastavenie obchodovania s ľuďmi a otroctva a akéhokoľvek porušovania ľudských práv, najmä v Líbyi;

29.  považuje za potrebné posilňovať transparentnosť zdrojov na rozvojovú a humanitárnu pomoc, ako aj finančných prostriedkov na túto pomoc, zodpovednosť za ne a informovanie o nich, na základe rýchleho schvaľovania rozpočtovým orgánom v prípadoch potreby, najmä so zreteľom na novovytvorený program 2030 a s cieľom dodržiavať zásady súdržnosti politík v záujme rozvoja (PCD);

30.  poukazuje na to, že je potrebné posilniť zásadnú úlohu európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva pri presadzovaní európskych hodnôt na celom svete a upevňovaní ľudských práv a demokracie vo vonkajšej činnosti EÚ;

31.  žiada o posilnenie kapacít orgánov a organizácií občianskej spoločnosti v krajinách pôvodu a tranzitných krajinách v ich oblasti pôsobnosti s cieľom lepšie organizovať dobrovoľné návraty a podporu reintegrácie všetkých repatriovaných osôb;

32.  zdôrazňuje, že nástroje na financovanie vonkajšej činnosti v rámci nového VFR by mali byť v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja a novým Európskym konsenzom o rozvoji, v ktorom sa dôstojná práca uznáva ako kľúčová hnacia sila pri dosahovaní inkluzívneho a trvalo udržateľného rozvoja;

33.  domnieva sa, že nástroje na financovanie vonkajšej činnosti EÚ by mali podporovať vytváranie dôstojných pracovných príležitostí, ako aj potrebných základných podmienok a prostredia, v ktorom môžu pracovníci a odborové zväzy reprezentovať svoje záujmy a slobodne pôsobiť; vzhľadom na tieto skutočnosti sa domnieva, že budúci VFR by mal obsahovať osobitný finančný nástroj na podporu sociálneho dialógu a sociálnych partnerov v rozvojových krajinách;

34.  žiada, aby nový VFR zabezpečoval primerané zdroje pre ESVČ a delegácie EÚ a umožnil im tak plnenie ich cieľov a záväzkov v oblasti rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci;

35.  žiada, aby bol budúci VFR v súlade s cieľmi Parížskej dohody; zdôrazňuje potrebu zvýšiť financovanie klimatických opatrení v rozvojových krajinách s cieľom podporovať zmierňovanie zmeny klímy a prispôsobovanie sa im, ako aj ochranu biodiverzity; vyzýva na účinné zohľadňovanie problematiky zmeny klímy a životného prostredia v nástrojoch na financovanie vonkajšej činnosti EÚ;

36.  konštatuje, že príspevok Spojeného kráľovstva do rozpočtu Únie na rozvoj predstavuje 12 %; zdôrazňuje, že treba vyrovnať straty finančných prostriedkov EÚ na rozvojovú spoluprácu spôsobené brexitom; opakuje svoju dlhodobú pozíciu, že Európsky rozvojový fond (ERF) by sa mal spolu s inými nástrojmi mimo VFR začleniť do rozpočtu Únie; zdôrazňuje, že toto začlenenie by malo zahŕňať doplnenie balíka finančných prostriedkov nad rámec súčasných stropov VFR, aby sa neohrozilo financovanie iných politík a programov EÚ;

37.  trvá na tom, aby bola zachovaná celková úroveň finančných prostriedkov na rozvojovú politiku EÚ, pričom bude zaručené vyčlenenie prostriedkov, a aby sa našlo trvalé riešenie, pokiaľ ide o financovanie bezpečnostných výdavkov Úniou, ktoré sú prepojené a zosúladené s rozvojovou spoluprácou;

38.  je povzbudený možnými výhodami začlenenia do rozpočtu, ako je napríklad väčšia demokratická legitimita ERF a účinnejšia a efektívnejšia rozvojová pomoc EÚ;

39.  trvá na tom, že začlenenie ERF do rozpočtu EÚ by nemalo viesť k zníženiu celkových výdavkov na rozvojovú pomoc EÚ;

40.  zdôrazňuje, že úlohu Komisie pri monitorovaní fondov EÚ je nutné posilniť a sformalizovať v dozorných výboroch a že predbežné podmienky by sa mali monitorovať na úrovni plánovania aj na regulačnej úrovni; domnieva sa, že občianska spoločnosť a používatelia služieb by sa mali v plnej miere zapojiť aj do prípravy, realizácie a monitorovania projektov;

41.  opakuje svoj postoj, že ERF by sa mal začleniť do rozpočtu Únie; zdôrazňuje však, že toto začlenenie by malo byť podmienené geografickým vyčlenením prostriedkov na základe potrieb jednotlivých krajín a ambicióznej revízie stropov smerom nahor, aby za zabránilo zníženiu súčasného objemu prostriedkov ERF;

42.  nabáda k opatrnosti, pokiaľ ide o prípadné úpravy štruktúry pomoci, aby neboli ohrozené geografické priority, predvídateľnosť pomoci a politická jednoznačnosť vonkajšej činnosti podľa regiónov;

43.  poukazuje na zásadnú úlohu diaspóry v rozvoji, ktorú vykonáva prostredníctvom zasielania finančných prostriedkov, transferov schopností a nefinančných hodnôt, čo slúži na podporu mieru, demokracie, dobrej správy vecí verejných a sociálnej stability;

44.  pripomína kľúčovú úlohu osobitných nástrojov v súčasnom VFR, najmä rezervy na núdzovú pomoc, pri reakciách na nepredvídané udalosti vrátane najakútnejších humanitárnych kríz za hranicami EÚ;

45.  zdôrazňuje, že budúci VFR by mal taktiež umožniť, aby EÚ v rôznych odvetviach politiky plnila záväzky prijaté na Svetovom humanitárnom samite v roku 2016 tak, aby sa zmenšili potreby a zlepšilo sa poskytovanie humanitárnej pomoci;

46.  zdôrazňuje, že nebol splnený záväzok dosiahnuť v roku 2015 pomer ODA a HND na úrovni 0,7 %, a pripomína súčasný záväzok EÚ a jej členských štátov dosiahnuť túto úroveň do roku 2030; vyzýva, aby sa toto zohľadnilo v budúcom VFR a aby sa posilnili medzinárodné záväzky EÚ a jej členských štátov; vyzýva členské štáty, ktoré túto stanovenú úroveň zatiaľ nedosiahli, aby vypracovali plán, v ktorom bude podrobne stanovené, ako to chcú včas dosiahnuť; pripomína, že oficiálna rozvojová pomoc, ktorú riadi EÚ, prispieva k plneniu záväzkov členských štátov a môže výrazne zvýšiť účinnosť oficiálnej rozvojovej pomoci z hľadiska rozvoja, napríklad tým, že sa zníži roztrieštenosť a uľahčí sa využívanie takého prístupu voči partnerskými krajinám, ktorý je založený na stimuloch; pripomína, že rozvoj nie je možný bez bezpečnosti; zdôrazňuje, že je potrebné uplatňovať zásady účinnosti rozvoja a PCD na všetky nástroje a spôsoby financovania;

47.  vyzýva, aby sa v ďalšom VFR vytvoril osobitný rámec pre zámorské krajiny a územia (ZKÚ), ktoré tak budú môcť využívať finančnú pomoc prispôsobenú ambíciám partnerstva medzi EÚ a ZKÚ a založenú na záujmoch a výzvach spoločných s Európskou úniou, ako sa uvádza v štvrtej časti ZFEÚ, keďže ide o členov európskej rodiny a regióny so strategickým významom pre EÚ, pričom sa súčasne podporuje ich regionálna integrácia;

48.  domnieva sa, že skutočné zjednodušenie nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti EÚ by mohlo zlepšiť súdržnosť a uľahčiť demokratickú kontrolu; zdôrazňuje však, že takéto zjednodušenie by malo rešpektovať právo Európskeho parlamentu na kontrolu a zásady účinnosti rozvoja a že pri financovaní rozvoja z prostriedkov EÚ by sa mal zachovať jej základný cieľ odstránenia chudoby, s osobitným dôrazom na najmenej rozvinuté krajiny a nestabilné situácie;

49.  zdôrazňuje, že v súčasnom VFR sú zdroje v okruhu 4 veľmi zaťažované a že finančné prostriedky na rozvoj sa čoraz viac využívajú ako rezerva na nové priority v iných oblastiach politiky; zdôrazňuje, že je potrebná flexibilita, aby bolo možné rýchlejšie poskytovanie finančných prostriedkov v reakcii na nepredvídaný vývoj a krízy; zdôrazňuje však, že väčšia flexibilita by nemala poškodzovať zásady účinnosti pomoci a predvídateľnosti pomoci, čo by malo nepriaznivý dosah na nástroje určené na plnenie dlhodobých rozvojových cieľov, a že by takisto nemala viesť k obmedzeniu parlamentnej kontroly a konzultácií s partnerskými krajinami a občianskou spoločnosťou; vyzýva na preskúmanie rozvojových programov v rámci VFR v polovici trvania;

50.  pripomína, že je dôležité prehĺbiť spoluprácu pri riešení problémov spojených s obchodovaním s drogami, nelegálnou výrobou a nelegálnou spotrebou drog, s detskými vojakmi, s nezákonným využívaním a neudržateľným riadením prírodných zdrojov, s námornou trestnou činnosťou a s terorizmom;

51.  zdôrazňuje, že pokiaľ ide o zmenu klímy, rozvojové krajiny sú najzraniteľnejšie a najviac postihnuté; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby zohľadňovala zmenu klímy vo všetkých finančných nástrojoch a aby zvýšila súčasný cieľ, ktorý spočíva v tom, že 20 % všetkých finančných prostriedkov EÚ sa vynaloží na opatrenia súvisiace so zmenou klímy;

52.  naliehavo žiada EÚ a jej členské štáty, aby prestali nadhodnocovať pomoc a vyňali nadhodnotené položky pomoci z informácií o oficiálnej rozvojovej pomoci (napr. náklady na utečencov, vzniknuté náklady študentov, viazaná pomoc, úroky z úverov a odpustenie dlhu);

53.  domnieva sa, že presadzovanie mieru, bezpečnosti a spravodlivosti v rozvojových krajinách je kľúčové, a uznáva, že na splnenie cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 16 sú potrebné výdavky súvisiace s bezpečnosťou; pripomína, že pri vytváraní osobitného a samostatného nástroja na podporu budovania kapacít v záujme bezpečnosti a rozvoja by sa malo zabrániť sekuritizácii rozvojových nástrojov a rozvojového financovania;

54.  vyzýva EÚ, aby zvýšila svoju pomoc poskytovanú udržateľnému poľnohospodárstvu s cieľom zvládať zmenu klímy, pričom dôraz jej podpory by sa mal klásť na malých poľnohospodárov, diverzifikáciu plodín, agrolesníctvo a agroekologické postupy;

55.  konštatuje, že rozvojová pomoc môže zohrávať významnú úlohu v oblasti migrácie pri riešení príčin núteného vysídľovania a zlepšovaní prínosov migrácie a mobility v oblasti rozvoja; domnieva sa však, že oficiálna rozvojová pomoc by sa nemala používať na krytie nákladov na utečencov vynaložených v darcovských krajinách, externalizáciu migračných politík mimo EÚ ani na náklady na návraty a readmisiu do krajín pôvodu; odmieta myšlienku podmieniť pomoc kontrolou hraníc, riadením migračných tokov či readmisnými dohodami ako základ partnerstva a spolupráce s tretími krajinami;

56.  opakuje svoje jednoznačnú výzvu na pokračovanie a zvýšenie podpory a financovania organizácií občianskej spoločnosti zo strany EÚ, ktoré sú samé osebe rozvojovými aktérmi, a na ich úplné a slobodné zapojenie do politického dialógu a do plánovania a vykonávania programov v rámci nástrojov spolupráce EÚ;

57.  domnieva sa, že Parlament by mal preskúmať možnosti vytvorenia štruktúry komplexného a horizontálneho mechanizmu na nadviazanie na všeobecný program 2030 a jeho 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja takým spôsobom, aby sa zachovala jeho integrita a nedeliteľnosť.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

24.1.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

17

2

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Ignazio Corrao, Mireille D’Ornano, Doru-Claudian Frunzulică, Charles Goerens, Enrique Guerrero Salom, György Hölvényi, Arne Lietz, Linda McAvan, Norbert Neuser, Vincent Peillon, Lola Sánchez Caldentey, Elly Schlein, Eleftherios Synadinos, Bogdan Brunon Wenta, Joachim Zeller

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Ádám Kósa, Paul Rübig, Judith Sargentini, Adam Szejnfeld

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean Lambert, Miroslav Mikolášik

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN

VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

17

+

ALDE

Charles Goerens

EFDD

Ignazio Corrao

PPE

György Hölvényi, Ádám Kósa, Miroslav Mikolášik, Paul Rübig, Adam Szejnfeld, Bogdan Brunon Wenta

S&D

Doru-Claudian Frunzulică, Enrique Guerrero Salom, Arne Lietz, Linda McAvan, Norbert Neuser, Vincent Peillon, Elly Schlein

Verts/ALE

Jean Lambert, Judith Sargentini

2

-

NI

Eleftherios Synadinos

PPE

Joachim Zeller

2

0

EFDD

Mireille D’Ornano

GUE/NGL

Lola Sánchez Caldentey

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


STANOVISKO Výboru pre kontrolu rozpočtu (23.11.2017)

pre Výbor pre rozpočet

k budúcemu VFR: príprava pozície Parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020

(2017/2052(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Petri Sarvamaa

NÁVRHY

Výbor pre kontrolu rozpočtu vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

Ciele viacročného finančného rámca (VFR)

1.  poukazuje na to, že VFR by sa mal plánovať na základe súm, ktoré môžu zabezpečiť strategický rast, zvýšiť pridanú hodnotu EÚ, posilniť hospodárstvo EÚ a dosiahnuť väčšiu proeurópsku orientáciu spoločností; zdôrazňuje, že rozpočet EÚ by mal byť čitateľný a transparentný;

Zosúladenie rozpočtového a strategického cyklu

2.  poukazuje na to, že sedemročné obdobie VFR nie je synchronizované s päťročným mandátom Parlamentu a Komisie, ani nie je zosúladené s 10-ročným cyklom strategického plánovania Únie a so stratégiou Európa 2020; zastáva názor, že táto nedostatočná synchronizácia by mohla ohroziť demokratickú legitímnosť Únie a efektívnosť jej politického riadenia, keďže môžu nastať situácie, v ktorých sú Parlament a Komisia viazané dohodami o politických cieľoch a financiách uzavretými v období predchádzajúceho rámca; zdôrazňuje, že to by mohlo vyvolať dojem, že voľby do Európskeho parlamentu sú v kontexte dlhodobého rozpočtového a strategického plánovania do istej miery irelevantné;

3.  opakuje svoj názor, že dĺžka trvania VFR by sa mala skrátiť zo siedmich na päť rokov tak, aby bola v súlade s dĺžkou politických mandátov Parlamentu a Komisie(1), a to bez toho, aby sa ohrozilo plnenie alebo riadenie prebiehajúcich programov, pričom sa súčasne zabezpečí dlhodobá stratégia programu v trvaní piatich plus ďalších piatich rokov s povinným preskúmaním v polovici trvania; poukazuje na to, že v roku 2020 sa naskytne príležitosť zosúladiť cyklus dlhodobej stratégie s rozpočtovým cyklom, a dôrazne odporúča, aby sa táto príležitosť využila; domnieva sa, že Komisia by mala takisto preskúmať možnosť zavedenia priebežného programu, v ktorom by sa každý VFR, zatiaľ čo by mal rovnaké trvanie ako v súčasnosti, čiastočne prekrýval s predchádzajúcim VFR, vychádzajúc z predpokladu, že toto prekrývanie by mohlo pomôcť zmierniť prirodzene existujúce výkyvy nahor a nadol;

Komplexné preskúmanie výdavkov EÚ

4.  poukazuje na to, že Európsky dvor audítorov vo svojich výročných a osobitných správach(2) poukázal na mnohé prípady, keď výdavky EÚ mohli byť plánované strategickejšie a dosiahnuť lepšie výsledky; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že prostriedky pridelené na hlavné výdavkové programy a schémy často neboli zosúladené s politickými cieľmi stanovenými v rámci 10-ročného cyklu strategického plánovania, čo potenciálne vedie k protichodným výsledkom;

5.  vyzýva Komisiu, aby pri predkladaní návrhu VFR na obdobie po roku 2020 predložila aj podrobný prehľad strategických priorít, v súlade s ktorým bude návrh VFR zostavený; zdôrazňuje, že tieto priority by sa mali brať do úvahy pri vypracúvaní komplexnej stratégie Európa 2030, ktorú by mal Parlament dôkladne preskúmať pred prijatím balíka VFR na obdobie po roku 2020 Radou;

6.  žiada Komisiu, aby pred vypracovaním svojho návrhu nového VFR uskutočnila dôkladné a komplexné preskúmanie výdavkov, v ktorom by posúdila, do akej miery:

–  prideľovanie zdrojov v rámci rozpočtu EÚ odzrkadľuje strategické priority EÚ a príležitosti na dosiahnutie pridanej hodnoty, najmä v rámci politík, ktoré – ako sa ukázalo – čerpajú veľa zdrojov, hoci slúžia len na prerozdeľovanie, ako je napríklad politika súdržnosti a spoločná poľnohospodárska politika (SPP), a v rámci súčasných prioritných oblastí politiky, v prípade ktorých sa preukázalo, že ich rozpočtové opatrenia sú nedostatočné v obdobiach premenlivých okolností, ako je napríklad prisťahovalecká politika a vonkajšia činnosť;

–  programy a schémy EÚ prispievajú k dosahovaniu strategických priorít, zabezpečujú maximálnu hodnotu za vynaložené prostriedky a umožňujú kontrolovať riziko nezrovnalostí, ako to navrhuje Európsky dvor audítorov v informačnom dokumente z 3. novembra 2016 o preskúmaní viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 v polovici trvania(3);

–  rôzne programy a schémy EÚ súdržne spolupracujú najmä v oblastiach, kde nejednoznačné ciele alebo vykonávanie môžu viesť k rozporuplným výsledkom a neefektívnemu vynakladaniu prostriedkov;

–  určité programy vôbec nepreukázali účinnosť alebo nemajú žiadnu pridanú hodnotu, takže sa od nich môže upustiť, aby sa mohli podporovať programy, ktoré majú dokázateľne skutočnú pridanú hodnotu;

7.  žiada tiež Komisiu, aby pred vypracovaním návrhu nového VFR uskutočnila komparatívnu analýzu nákladov na vykonávanie grantov a vratnej finančnej podpory najmä prostredníctvom finančných nástrojov na obdobie 2014 – 2020 s cieľom stanoviť skutočnú úroveň týchto nákladov, ako sa odporúča v osobitnej správe Európskeho dvora audítorov č. 19/2016(4);

8.  vyzýva Komisiu, aby výsledky preskúmania výdavkov starostlivo zohľadnila pri navrhovaní návrhu VFR a vypracúvaní komplexnej stratégie Európa 2030; v tejto súvislosti trvá na tom, aby Komisia zabezpečila, aby administratívne a kontrolné mechanizmy boli spoľahlivé na všetkých úrovniach a vo všetkých fázach rozpočtového rámca EÚ a aby bolo možné účinne predchádzať podvodom a nezrovnalostiam a odhaľovať ich; vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na hodnotenie vychádzajúce z rizík, čo by umožnilo zacieliť zdroje v oblasti kontroly väčšmi na tie regióny a oblasti politiky, v ktorých sa riziká nezrovnalostí ukázali ako významnejšie;

Flexibilita z hľadiska cieľov a nových priorít

9.  konštatuje, že politiky Únie môžu mať rôzne krátkodobé, strednodobé a dlhodobé ciele, ktorých plnenie nemusí nevyhnutne určovať jediný VFR; domnieva sa, že je potrebné venovať pozornosť novej rovnováhe medzi určovaním politickej agendy, vykonávaním politiky a potrebami finančných rámcov;

10.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala uskutočniteľnosť zavedenia skutočnej flexibility rozpočtu z hľadiska politických cieľov, a to najmä prostredníctvom zriadenia programu priebežného zostavovania rozpočtu s päťročným horizontom plánovania, doložky (doložiek) o revízii podľa cieľov a politík a programu priebežného hodnotenia; predpokladá viac vnútornej flexibility medzi okruhmi a rokmi s cieľom umožniť maximálne využitie nových stropov VFR;

11.  poukazuje na to, že v priebehu súčasného VFR môže EÚ čeliť viacerým novým výzvam; vyzýva Komisiu, aby zaistila flexibilitu v rámci plánovania rozpočtu tak, aby bolo možné efektívnejšie reagovať na neočakávane sa meniace okolnosti; v tejto súvislosti sa domnieva, že ešte treba prijať primerané núdzové opatrenia v koordinácii s ostatnými krokmi s cieľom zmierniť európske krízy, najmä v oblasti poľnohospodárstva a migrácie, ako aj opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby úloha Parlamentu pri vykonávaní a prijímaní VFR bola v plnej miere rešpektovaná a aby Rada nekonala bez súhlasu Parlamentu;

12.  pripomína obavu Parlamentu, že finančná zložitosť vyplývajúca z interakcií viac ako tisíca nástrojov finančného inžinierstva, trustových fondov a početných finančných mechanizmov na podporu politík Únie, ktoré nie sú zaznamenané v súvahe Únie, je hlavným dôvodom, prečo môže byť nemožné zaistiť demokratickú zodpovednosť obrovského množstva rozpočtov; okrem toho požaduje zjednodušenie tohto množstva rozpočtov, väčšiu flexibilitu v medzisektorovom použití rôznych finančných nástrojov, aby sa tak prekonali reštriktívne pravidlá, ktoré bránia príjemcom využiť viaceré programy na projekty so zodpovedajúcimi cieľmi;

13.  opakuje svoju výzvu začleniť Európsky rozvojový fond do rozpočtu EÚ, aby tak bolo možné lepšie kontrolovať a riešiť základné príčiny nadmernej migrácie, a to spôsobom, ktorý je v súlade s politikami a stratégiami Únie, pomocou nástrojov a metód vyplývajúcich z rozpočtovej právomoci Únie; domnieva sa, že spoločné európske výzvy v oblasti rozvojovej politiky by bolo možné lepšie zvládnuť prostredníctvom spoločnej správy z rozpočtu EÚ;

Riadne odôvodnené potreby a európska pridaná hodnota

14.  podporuje návrh Európskeho dvora audítorov uvedený v jeho informačnom dokumente o preskúmaní viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 v polovici trvania, že je lepšie určovať trvanie programov a schém podľa potrieb politík a občanov, a nie podľa dĺžky období finančného plánovania(5);

15.  poukazuje na to, že členské štáty a Komisia by mali byť schopné predložiť riadne odôvodnené potreby financovania z prostriedkov Únie a vymedziť ciele a výsledky, ktoré sa majú dosiahnuť, a to ešte pred stanovením akýchkoľvek výdavkov, a zdôrazňuje, že je dôležité rešpektovať skutočné potreby občanov prostredníctvom integrovaného územného prístupu; vyzýva Komisiu, aby jasne vymedzila kritériá pridanej hodnoty EÚ, aby sa predišlo prípadným nejasnostiam pri rozhodnutiach o výdavkoch EÚ; ďalej poukazuje na to, že pred prijatím každého rozpočtového rozhodnutia by sa mali dodržiavať zásady účinnosti, efektívnosti a riadneho finančného hospodárenia;

16.  zastáva názor, že požiadavky transparentnosti EÚ ideálnym spôsobom plnia regióny, ktoré vypracúvajú svoje účtovné závierky v súlade s európskymi účtovnými štandardmi pre verejný sektor; okrem toho konštatuje, že systém podvojného účtovníctva by bol ideálnym spôsobom zjednodušenia oznamovacích povinností voči Komisii uložených regiónom a podporným inštitúciám; požaduje, ako ďalší stimul, aby vykonávanie a prebiehajúce prispôsobovanie verejných účtovných štandardov bolo spolufinancované zo strany EÚ;

17.  nabáda Komisiu, aby ešte viac posilnila a zefektívnila štruktúru a zloženie výdavkov EÚ na politiku súdržnosti s cieľom úspešne riešiť rozdiely a rozpory medzi mestskými a vidieckymi oblasťami a jednotlivými členskými štátmi, zvrátiť proces prehlbovania rozdielov a prekonať rozdrobenosť a zabezpečiť budúci stabilný rozvoj EÚ ako demokratického, silného a súdržného spoločenstva; zdôrazňuje svoju pozíciu, že dodatočné politické priority by mali byť spojené s dodatočnými finančnými prostriedkami a nemali by byť financované na úkor existujúcich politík EÚ; domnieva sa, že politiky hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Únie môžu aj naďalej poskytovať podporu menej rozvinutým regiónom a lepšiu cezhraničnú spoluprácu, nabáda však Komisiu, aby zabezpečila nielen prerozdeľovanie finančnej podpory, ale aby sa vzhľadom na skutočné potreby občanov ešte viac zamerala na rozvoj a modernizáciu v oblastiach rastu, inovácie, mobility, zmeny klímy, zlepšenie bezpečnosti pôdy, aby bola chránená pred prírodnými a človekom spôsobenými katastrofami, transformáciu v oblasti energetiky a životného prostredia a na územný vplyv politík EÚ, pričom by mala uplatňovať rovnaké kritériá pre celú EÚ; poukazuje aj na to, že tento územný prístup vytvára európsku pridanú hodnotu, ako aj hodnotu pre občanov EÚ, a je nevyhnutný na dosiahnutie cieľa inteligentnej, udržateľnej a inkluzívnej Európy, pretože umožňuje flexibilitu pri formovaní integrovaných odoziev na rôzne územné potreby bez toho, aby sa vytratilo tematické zameranie politík EÚ;

18.  opakuje svoju výzvu na zjednodušenie systému riadenia politiky súdržnosti na všetkých úrovniach systému riadenia a kontroly, ktorý by mal byť založený viac na vzájomnom uznávaní a spolupráci medzi rôznymi orgánmi auditu s cieľom znížiť administratívnu záťaž; zastáva názor, že politika hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti Únie by sa mala viac zameriavať na osobitné potreby príslušných regiónov s cieľom riešiť ich skutočné nedostatky a podporiť ich silné stránky;

19.  upozorňuje, že pri rozdeľovaní finančných prostriedkov EÚ by sa mal lepšie zohľadňovať predchádzajúci vývoj príjemcov politiky súdržnosti; vyzýva Komisiu, aby predložila revidovaný systém pre miery spolufinancovania projektov v oblasti súdržnosti, ktorý zohľadní predchádzajúci vývoj a zníži podiel financovania EÚ v oblastiach, v ktorých sa už dosiahol istý pokrok;

20.  poukazuje na to, že je potrebná nová rovnováha medzi – na jednej strane – SPP a politikami súdržnosti a na druhej strane ostatnými vnútornými politikami EÚ a posilnenou vonkajšou kapacitou Únie vrátane prvkov bezpečnosti a obrany; nabáda Komisiu, aby pri vypracúvaní svojho návrhu VFR na obdobie po roku 2020 a pri reforme a vykonávaní finančných nástrojov EÚ, ako je Európsky fond pre strategické investície (EFSI), kládla dôraz na spoluprácu v oblasti bezpečnosti a obrany; podporuje myšlienku ďalšej európskej integrácie a konkrétne iniciatívy v oblasti bezpečnosti a obrany;

21.  pripomína svoje poznámky(6) týkajúce sa neudržateľnej štruktúry výdavkov SPP: so znepokojením poznamenáva, že 44,7 % všetkých poľnohospodárskych podnikov v Únii malo ročný príjem nižší ako 4 000 EUR; s ešte väčším znepokojením dodáva, že v priemere 80 % príjemcov priamej podpory SPP dostalo približne 20 % platieb, a odporúča Komisii, aby zaviedla strop platieb SPP, aby túto anomáliu napravila; poukazuje na to, že väčšie poľnohospodárske podniky v obdobiach nestability alebo krízy nevyhnutne nepotrebujú rovnakú úroveň podpory na stabilizovanie príjmov ako menšie poľnohospodárske podniky, pretože často využívajú potenciálne úspory z rozsahu, vďaka čomu sa pravdepodobne stávajú odolnejšími; domnieva sa, že schémy financovania zo SPP by sa mohli viac zameriavať na poľnohospodárov, ktorých sa týkajú osobitné obmedzenia: malé poľnohospodárske podniky, klimaticky a zemepisne náročné oblasti a riedko osídlené regióny;

22.  vyzýva Komisiu, aby v rámci svojich úvah o zjednodušenej a modernizovanej SPP nariadila inú koncepciu politiky, resp. odlišný model rozdeľovania priamych platieb, s cieľom poskytnúť lepšie spôsoby nasmerovania verejných finančných prostriedkov na agroenvironmentálne ciele a ciele opatrení v oblasti klímy; zdôrazňuje však, že treba poskytnúť vyrovnávajúcu finančnú náhradu na pokrytie nákladov na zachovanie vysokých zdravotných a environmentálnych noriem vo výrobe potravín, ako aj vysokých výrobných nákladov spojených s náročnými klimatickými podmienkami v niektorých geografických oblastiach, keďže poľnohospodári v Európe majú často problémy v súboji s celosvetovou konkurenciou;

Ako skoncovať s nesplatenými záväzkami: dosah neexistencie skutočného hodnotenia a účinnej rozpočtovej kapacity

23.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad pretrvávajúcou vysokou úrovňou nesplatených záväzkov, čo je na jednej strane výsledkom oneskorení členských štátov pri predkladaní žiadostí o platbu a na druhej strane výraznými zdržaniami Komisie v navrhovaní programov; poukazuje na to, že vzhľadom na tieto okolnosti je akékoľvek účinné hodnotenie a preskúmanie plnenia rozpočtu nemožné, či už v polovici alebo na konci programového obdobia; vyjadruje poľutovanie nad tým, že táto skutočnosť obmedzuje schopnosť rozpočtového orgánu predvídať; vyjadruje poľutovanie najmä nad tým, že nesplatené záväzky do konca roka 2016 výrazne narástli a dosiahli úroveň 238 miliárd EUR a že toto zvýšenie oproti údaju za rok 2015 – o viac než 21 miliárd EUR – bolo v porovnaní s pôvodnými očakávaniami dvojnásobné;

24.  poukazuje na to, že táto situácia je do značnej miery dôsledkom veľmi nízkeho počtu predložených žiadostí členských štátov o platbu na roky 2014 – 2020, a zdôrazňuje, že by to mohlo oslabiť účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov; žiada Komisiu, aby zanalyzovala základné príčiny oneskorení, ku ktorým dochádza pri predkladaní žiadostí členských štátov o platbu, a najmä aby opätovne preskúmala celkové usporiadanie štrukturálnych fondov s cieľom urýchliť proces zahŕňajúci programovanie v rámci EÚ, monitorovanie zo strany Komisie a vykonávanie zo strany orgánov členských štátov;

25.  vyzýva Komisiu, aby spochybnila pridanú hodnotu pravidiel n + 2 a n + 3 v oblasti platieb zo štrukturálnych fondov a aby predložila návrh, v ktorom sa ustanoví, že členské štáty sú do konca programového obdobia povinné vrátiť do rozpočtu EÚ nevyužité prostriedky zo štrukturálnych fondov;

Rozpočet založený na výkonnosti: rámec na určenie hraničných hodnôt

26.  žiada Komisiu a členské štáty, aby rozpočet EÚ výrazne zmodernizovali a prepracovali podľa zásad zostavovania rozpočtu založeného na výkonnosti, pričom treba tiež posúdiť a vždy zohľadniť sociálny dosah takéhoto rozpočtovania, s cieľom prispôsobiť ho novým prioritám, ktoré boli odsúhlasené na úrovni EÚ-27, a s cieľom podporiť funkciu fiškálnej stabilizácie pre eurozónu s využitím vlastných zdrojov;

27.  domnieva sa, že ak by sa akákoľvek prípadná nová rozpočtová kapacita navrhla osobitne pre členské štáty v eurozóne, mala by sa vypracovať vnútri rámca Únie a mala by podliehať riadnej demokratickej kontrole a zodpovednosti prostredníctvom existujúcich inštitúcií, pričom akákoľvek finančná pomoc z tejto kapacity by mala byť podmienená vykonávaním dohodnutých štrukturálnych reforiem;

28.  trvá na tom, že cieľom rozpočtu EÚ by malo byť dosiahnutie politických cieľov vymedzených v politickej stratégii a zohľadnených v okruhoch VFR a že rozpočtové riadky by sa mali prezentovať v tomto rámci a preskupovať podľa programových vyhlásení plniacich tieto ciele, a nie uvádzať podľa jednotlivých činností; nabáda Komisiu, aby vypracovala integrovanejší prístup k používaniu rôznych rozpočtových riadkov a finančných prostriedkov, aby mohli reagovať na skutočné výzvy na regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni; takisto zdôrazňuje, že výdavky na posilnenú spoluprácu by sa mali zahrnúť do rozpočtu EÚ;

29.  pripomína, že vo svojom uznesení k udeleniu absolutória za rok 2015 Parlament vyzval Komisiu, aby navrhla nevyhnutné aktualizácie koncepcie a mechanizmu vykonávania európskych štrukturálnych a investičných fondov, pričom treba zohľadniť aj návrhy skupiny na vysokej úrovni pre zjednodušenie s cieľom posilniť prínos politiky súdržnosti k riešeniu rozdielov v nerovnosti medzi regiónmi Únie a členskými štátmi a stanoviť na ďalšie programové obdobie lepšie spravovateľné a merateľné ukazovatele výkonnosti vrátane sociálnych dôsledkov týchto programov; trvá na tom, že všetky budúce výdavky by sa mali zamerať na programy a nástroje s preukázanou pridanou hodnotou EÚ a že výkonnosť by mala byť stredobodom budúcej generácie všetkých programov a schém spolu s lepšou geografickou rovnováhou, ktorá by mala zabezpečiť spravodlivé rozdelenie financovania v celej Európe;

30.  zdôrazňuje, že financie EÚ mali byť schopné splniť potreby financovania nových priorít, akými sú okrem iného boj proti terorizmu, riadenie migrácie lepším riešením jej základných príčin, zlepšenie integrácie prostredníctvom hraničných kontrol a minimalizáciou účinkov možnej finančnej medzery vyplývajúcej z brexitu;

31.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila svoju stratégiu informovania občanov o pridanej hodnote fondov EÚ;

Ako vyplniť medzeru po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ: racionalizácia rozpočtu a zavedenie nových zdrojov

32.  domnieva sa, že hoci je rozhodnutie Spojeného kráľovstva vystúpiť z Únie nešťastnou udalosťou, ktorá bude mať negatívny vplyv na budúci život občanov v Spojenom kráľovstve a v ostatných členských štátoch, vytvára tiež príležitosť na to, aby sa znovu vymedzili a zreformovali politické ambície EÚ-27 a potrebné rozpočtové nástroje a metódy; domnieva sa, že štáty EÚ-27 by mali byť vo svojej reforme rozpočtu ambiciózne a mali by sa zameriavať na zachovanie ročného rozpočtu EÚ podobnej veľkosti ako v prípade EÚ-28;

33.  domnieva sa, že tie oblasti politiky, ktoré budú pravdepodobne najvýraznejšie postihnuté medzerou v rozpočte vyplývajúcou z brexitu, by mali byť ochránené pred veľkými komplikáciami s cieľom predísť prílišnej destabilizácii akéhokoľvek súčasného hospodárskeho, sociálneho alebo administratívneho rámca; poukazuje najmä na potrebu zabezpečiť zdroje Únie v oblasti rastu, pracovných miest, sociálnej súdržnosti, výskumu, vývoja a inovácie s cieľom posilniť jej globálnu vedúcu úlohu; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby pri príprave návrhu VFR a posúdení jeho vplyvu pozorne preskúmala dôsledky rôznych scenárov brexitu;

34.  poukazuje však na to, že pri zapĺňaní rozpočtovej medzery by hlavným cieľom nemalo byť zvýšenie podielu financovania z verejných zdrojov, ale vytvorenie udržateľnejšieho finančného základu pre všetky oblasti politiky a využitie maximálneho pákového efektu súkromných zdrojov; v tejto súvislosti vyzýva na zmenu modelu výdavkov EÚ od dotácií založených na grantoch k systému orientovanému viac na financie a na nástroje, ktorý však tiež obozretne zohľadňuje kapacity a potreby financovania rôznych príjemcov; zdôrazňuje však, že toto by sa malo uskutočniť spôsobom, ktorý nenaruší transparentné riadenie rozpočtu ani opatrenia v oblasti kontroly rozpočtu;

35.  pripomína, že finančné nástroje nie sú vhodné pre všetky druhy intervencií v oblastiach politík, ako je politika súdržnosti; poukazuje na to, že úvery, vlastné imanie a záruky môžu zohrávať doplnkovú úlohu, ale treba ich používať opatrne, a to na základe vhodného posúdenia ex-ante, a granty by sa mali dopĺňať len v prípadoch, v ktorých takéto finančné nástroje preukazujú pridanú hodnotu a mohli by mať pákový účinok prilákaním dodatočnej finančnej podpory;

36.  zdôrazňuje najmä, že treba zanechať zbytočnú fixáciu na 1 % stropu HND EÚ, ktorý bol zavedený pre VFR 2014 – 2020, pretože výdavky sa týmto stropom často obmedzujú, a v rozpočte sa tak výrazne ťažšie dosahuje rovnováha v obdobiach meniacich sa okolností; nabáda členské štáty, aby v rámci svojich diskusií o rozpočte uvažovali o flexibilite;

37.  nabáda Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy nových zdrojov, ktorými by sa znížil podiel vnútroštátnych príspevkov do rozpočtu EÚ založených len na HND; konštatuje, že tento nový systém by mohol skoncovať s protieurópskou účtovnou víziou „spravodlivej návratnosti“, ktorá kladie neprimeraný dôraz na čistú bilanciu jednotlivých členských štátov a, žiaľ, už mnoho rokov dominuje diskusiám o rozpočte v Rade;

38.  domnieva sa, že by Komisia mala na prvom mieste – ako spôsob posilnenia rozpočtu EÚ-27 – preskúmať možnosť vyberania dane z emisií CO2 prostredníctvom stanovenia ceny uhlíka (buď s využitím zdanenia, alebo trhových nástrojov), ako to prezentovala skupina na vysokej úrovni pre vlastné zdroje vo svojej správe o budúcom financovaní EÚ(7); je presvedčený, že takýto nástroj by takisto mohol poskytnúť dodatočnú pridanú hodnotu v Európe, keďže táto daň by mohla fungovať ako stimul na zmenu správania spotrebiteľov a výrobcov v prospech budúcnosti s menšími emisiami uhlíka; domnieva sa však, že akékoľvek riešenie EÚ založené na dani by malo byť čo najviac neutrálne z hľadiska celkovej miery zdanenia v danom členskom štáte, a namiesto toho by malo vychádzať z vyšších príspevkov rizikových aktérov; upozorňuje, že takáto daň z emisií CO2 by musela zohľadniť súčasné systémy obchodovania s emisiami s cieľom predísť prekrývaniu sa a rozporom medzi prostriedkami a cieľmi;

39.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby zvážili aj iné zdroje pochádzajúce z daní, ktoré sú k dispozícii pre EÚ-27 a ktoré by mohli poskytnúť väčšiu európsku pridanú hodnotu v určitých oblastiach politiky súvisiacich s rizikom, pričom by zároveň posilnili rozpočet EÚ;

40.  vyzýva Komisiu, aby využila príležitosť na reformu rozpočtu EÚ a vylúčila všetky mechanizmy zliav, keďže by to zaistilo spravodlivejšiu, nestrannejšiu a stimulujúcejšiu štruktúru pre všetky členské štáty.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

20.11.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

10

8

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nedzhmi Ali, Inés Ayala Sender, Martina Dlabajová, Luke Ming Flanagan, Ingeborg Gräßle, Arndt Kohn, Monica Macovei, Petri Sarvamaa, Bart Staes, Hannu Takkula, Tomáš Zdechovský, Joachim Zeller

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Brian Hayes, Karin Kadenbach, Younous Omarjee, Julia Pitera

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Tiziana Beghin, Tiemo Wölken

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

10

+

ALDE

ECR

PPE

Nedzhmi Ali, Martina Dlabajová, Hannu Takkula

Monica Macovei

Ingeborg Gräßle, Brian Hayes, Julia Pitera, Petri Sarvamaa, Tomáš Zdechovský, Joachim Zeller

8

-

EFDD

GUE/NGL

S&D

VERTS/ALE

Tiziana Beghin

Luke Ming Flanagan, Younous Omarjee

Inés Ayala Sender, Karin Kadenbach, Arndt Kohn, Tiemo Wölken

Bart Staes

0

0

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

28.2.2018

POZÍCIA VO FORME POZMEŇUJÚCICH NÁVRHOV

Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci

pre Výbor pre rozpočet

k budúcemu VFR: príprava pozície Parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020

(2017/2052(INI))

v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci: Marita Ulvskog (predsedníčka)

Position

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci predkladá Výboru pre rozpočet ako gestorskému výboru tieto pozmeňujúce návrhy:

Pozmeňujúci návrh    1

v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci:

Návrh uznesenia

Citácia 1

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

—  so zreteľom na články 311, 312 a 323 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—  so zreteľom na články 174, 175, 311, 312 a 323 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

Pozmeňujúci návrh    2

v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci:

Návrh uznesenia

Citácia 7

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

—  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre rybárstvo, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre ústavné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0000/2018),

—  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská a pozmeňujúce návrhy Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre rybárstvo, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre ústavné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0000/2018),

Pozmeňujúci návrh    3

v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci:

Návrh uznesenia

Odôvodnenie B

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

B.  keďže VFR na roky 2014 – 2020 veľmi skoro preukázal, že je nevhodný na plnenie skutočných potrieb a dosahovanie politických ambícií, pretože mal od začiatku riešiť celý rad kríz a nových výziev v oblasti investícií, migrácie a utečencov, zamestnanosti mládeže, bezpečnosti, poľnohospodárstva a životného prostredia, s ktorými sa v čase jeho prijímania nepočítalo; keďže v dôsledku toho súčasný VFR už narazil na svoje limity, a to len po dvoch rokoch vykonávania, pretože dostupné rezervy sa vyčerpali, vo veľkom rozsahu sa uplatnili ustanovenia o flexibilite a osobitné nástroje, existujúce politiky a programy boli vystavené tlaku alebo dokonca obmedzené a boli vytvorené niektoré mimorozpočtové mechanizmy ako prostriedok na kompenzovanie nedostatočnej úrovne rozpočtu EÚ;

B.  keďže VFR na roky 2014 – 2020 veľmi skoro preukázal, že je nevhodný na plnenie skutočných potrieb a dosahovanie politických ambícií, pretože mal od začiatku riešiť celý rad kríz a nových výziev v oblasti investícií, sociálneho vylúčenia, migrácie a utečencov, zamestnanosti mládeže, bezpečnosti, poľnohospodárstva a životného prostredia, s ktorými sa v čase jeho prijímania nepočítalo; keďže v dôsledku toho súčasný VFR už narazil na svoje limity, a to len po dvoch rokoch vykonávania, pretože dostupné rezervy sa vyčerpali, vo veľkom rozsahu sa uplatnili ustanovenia o flexibilite a osobitné nástroje, existujúce politiky a programy boli vystavené tlaku alebo dokonca obmedzené, bolo ohrozené dosiahnutie cieľov EÚ do roku 2020, napríklad cieľ v oblasti chudoby, a boli vytvorené niektoré mimorozpočtové mechanizmy ako prostriedok na kompenzovanie nedostatočnej úrovne rozpočtu EÚ;

Pozmeňujúci návrh    4

v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci:

Návrh uznesenia

Odsek 3 a (nový)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

3a.  poznamenáva, že plná podpora európskych občanov v kontexte súčasných rozpočtových obmedzení je mimoriadne dôležitá na opätovné potvrdenie a dosiahnutie našich záväzkov v oblasti rastu a zamestnanosti; vyzýva preto na lepšie využívanie existujúcich prostriedkov, zdôrazňuje, že na problémy, ktorým čelí Európska únia, sa nebude vynakladať viac finančných prostriedkov, ale že sa budú vynakladať efektívnejšie;

Pozmeňujúci návrh    5

v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci:

Návrh uznesenia

Odsek 3 b (nový)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

3b.  zdôrazňuje, že politiky zamerané na znižovanie chudoby a sociálne začlenenie zraniteľných skupín nepriniesli očakávané výsledky, a pripomína Komisii jej záväzok predložiť konkrétne návrhy na vytvorenie modelu verejného rozpočtovania založeného na výkonnosti, v ktorom sú ku každému rozpočtovému riadku uvedené ciele a výstupy, ktoré sa majú merať na základe ukazovateľov výkonnosti;

Pozmeňujúci návrh    6

v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci:

Návrh uznesenia

Odsek 4

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

4.  je presvedčený, že budúci VFR by mal byť založený na zavedených politikách a prioritách, ktoré sú zamerané na podporu mieru, demokracie a ľudských práv, zvýšenie blahobytu, dlhodobého a udržateľného hospodárskeho rastu, tvorbu vysokokvalitných pracovných miest, posilnenie trvalo udržateľného rozvoja a inovácií a na podporu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ako aj solidarity medzi členskými štátmi a občanmi; domnieva sa, že tieto piliere sú hlavnými predpokladmi riadne fungujúceho jednotného trhu a hospodárskej a menovej únie, ako aj nového posilnenia postavenia Európy vo svete; verí v to, že dnes sú z hľadiska budúcnosti Európy omnoho dôležitejšie ako v minulosti;

4.  je presvedčený, že budúci VFR by mal byť založený na zavedených politikách a prioritách, ktoré sú zamerané na podporu mieru, demokracie a ľudských práv, zvýšenie blahobytu, dlhodobého a udržateľného hospodárskeho rozvoja a rastu, kvalitnej tvorby pracovných miest s plnými pracovnými právami vedúcimi k dôstojným pracovným miestam, inovácií a na podporu rovnakých príležitostí pre všetkých svojich občanov, a najmä rodovej rovnosti, na podporu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ako aj solidarity medzi členskými štátmi a občanmi; domnieva sa, že tieto piliere sú hlavnými predpokladmi riadne fungujúceho jednotného trhu a hospodárskej a menovej únie, ako aj nového posilnenia postavenia Európy vo svete; verí v to, že dnes sú z hľadiska budúcnosti Európy omnoho dôležitejšie ako v minulosti;

Pozmeňujúci návrh    7

v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci:

Návrh uznesenia

Odsek 4 a (nový)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

4a.  zdôrazňuje, že EÚ musí splniť svoje záväzky vyplývajúce zo zmlúv, ako sú podpora blahobytu ľudí, úplná zamestnanosť, sociálny pokrok, sociálna súdržnosť, sociálna spravodlivosť a ochrana, spravodlivá hospodárska súťaž, rovnosť medzi ženami a mužmi, solidarita medzi generáciami, ochrana práv dieťaťa, rozvoj kvalitného vzdelávania a znalostí a šírenie európskeho kultúrneho dedičstva; trvá na tom, aby Únia dosahovala tieto ciele pomocou primeraných prostriedkov, ktoré zabezpečia neustále zlepšovanie životných a pracovných podmienok jej obyvateľov a prispejú k zachovaniu a rozvoju základných práv obsiahnutých v charte a k posilneniu jej ochrany;

Pozmeňujúci návrh    8

v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci:

Návrh uznesenia

Odsek 4 b (nový)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

4b.  poukazuje na to, že Európska únia musí dodržať svoj záväzok a stať sa lídrom vo vykonávaní cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja;

Pozmeňujúci návrh    9

v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci:

Návrh uznesenia

Odsek 5

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

5.  domnieva sa, že budúci VFR by mal Únii umožniť prinášať riešenia a že Únia by vďaka nemu mala z kríz tohto desaťročia vyjsť silnejšia: napríklad hospodársky a finančný pokles, fenomén migrácie a utečencov, zmena klímy a prírodné katastrofy, terorizmus a nestabilnosť; zdôrazňuje, že tieto globálne, cezhraničné výzvy s tuzemským dosahom odhalili vzájomnú závislosť našich ekonomík a spoločností a poukázali na potrebu spoločného konania;

5.  domnieva sa, že budúci VFR by mal Únii umožniť prinášať riešenia a že Únia by vďaka nemu mala z kríz tohto desaťročia vyjsť silnejšia: napríklad hospodársky, sociálny a finančný pokles, prehĺbenie nerovností, chudoba, najmä chudoba detí, a sociálne vylúčenie, fenomén migrácie a utečencov, zmena klímy a prírodné katastrofy, terorizmus a nestabilnosť; zdôrazňuje, že tieto globálne, cezhraničné výzvy s tuzemským dosahom odhalili vzájomnú závislosť našich ekonomík a spoločností a poukázali na potrebu spoločného konania;

Pozmeňujúci návrh    10

v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci:

Návrh uznesenia

Odsek 7

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

7.  vyzýva preto na nepretržitú podporu existujúcich politík, najmä dlhoročných politík EÚ, ktoré sú zakotvené v zmluvách, konkrétne spoločnej poľnohospodárskej politiky a rybárskej politiky a politiky súdržnosti; odmieta akékoľvek snahy vrátiť tieto politiky na vnútroštátnu úroveň, pretože by sa tým ani neznížilo finančné zaťaženie daňovníkov a spotrebiteľov, ani by sa nedosahovali lepšie výsledky, ale naopak, brzdilo by to rast a fungovanie jednotného trhu a zároveň by to prehĺbilo rozdiely medzi územiami a hospodárskymi odvetviami; má v úmysle zabezpečiť pre EÚ-27 v budúcom programovom období tú istú úroveň financovania týchto politík a ďalej zlepšovať ich pridanú hodnotu a zjednodušovať s nimi spojené postupy;

7.  vyzýva preto na nepretržitú podporu existujúcich politík, najmä dlhoročných politík EÚ, ktoré sú zakotvené v zmluvách, konkrétne spoločnej poľnohospodárskej politiky a rybárskej politiky a politiky súdržnosti; odmieta akékoľvek snahy vrátiť tieto politiky na vnútroštátnu úroveň, pretože by sa tým ani neznížilo finančné zaťaženie daňovníkov a spotrebiteľov, ani by sa nedosahovali lepšie výsledky, ale naopak, brzdilo by to rast, solidaritu a fungovanie jednotného trhu a zároveň by to ešte viac prehĺbilo nerovnosti a rozdiely medzi územiami a hospodárskymi odvetviami; má v úmysle zabezpečiť pre EÚ-27 v budúcom programovom období aspoň tú istú úroveň financovania týchto politík a ďalej zlepšovať ich pridanú hodnotu a zjednodušovať s nimi spojené postupy;

Pozmeňujúci návrh    11

v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci:

Návrh uznesenia

Odsek 17

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

17.  domnieva sa, že tým, že sa politické priority EÚ prejavia formou konkrétnych investícií, viacročný finančný rámec predstavuje vynikajúci nástroj dlhodobého plánovania európskeho projektu a zaručenia určitej stabilnej úrovne verejných investícií v členských štátoch; pripomína ďalej, že rozpočet EÚ je v prvom rade rozpočet určený na investovanie, ktorý slúži ako doplnkový zdroj financovania opatrení, ktoré sa realizujú na národnej, regionálnej a miestnej úrovni;

17.  domnieva sa, že tým, že politické priority EÚ sa realizujú formou konkrétnych investícií vrátane sociálnych investícií, viacročný finančný rámec predstavuje vynikajúci nástroj dlhodobého plánovania európskeho projektu a zaručenia určitej stabilnej úrovne verejných investícií v členských štátoch; pripomína ďalej, že rozpočet EÚ je v prvom rade rozpočet určený na investovanie, ktorý slúži ako doplnkový zdroj financovania opatrení, ktoré sa realizujú na národnej, regionálnej a miestnej úrovni;

Pozmeňujúci návrh    12

v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci:

Návrh uznesenia

Odsek 17 a (nový)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

17a.  požaduje zvýšené investície do vytvárania kvalitných pracovných miest v odvetviach orientovaných na budúcnosť, v sociálnom hospodárstve a v sociálnom, zdravotníckom a opatrovateľskom sektore;

Pozmeňujúci návrh    13

v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci:

Návrh uznesenia

Odsek 37

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

37.  domnieva sa, že použitie EGF, ktorým sa prejavuje solidarita EÚ a poskytuje podpora pracovníkom, ktorí prišli o prácu z dôvodu vážnych zmien v štruktúre svetového obchodu v dôsledku globalizácie alebo celosvetovej hospodárskej a finančnej krízy, nesplnilo očakávania a vyžaduje si zlepšenie; poukazuje okrem iného na to, že postupy pri realizácii podpory z EGF sú príliš zdĺhavé a ťažkopádne; domnieva sa, že na prepracovaný EGF by sa mali v novom VFR poskytnúť ročné rozpočtové prostriedky aspoň na tej istej úrovni;

37.  domnieva sa, že pri použití EGF, ktorým sa prejavuje solidarita EÚ a poskytuje podpora pracovníkom, ktorí prišli o prácu z dôvodu vážnych zmien v štruktúre svetového obchodu v dôsledku globalizácie alebo celosvetovej hospodárskej a finančnej krízy, sa naplno neuplatnil jeho potenciál a že jeho použitie by sa mohlo ďalej zlepšiť v záujme účinného oslovenia a opätovného začlenenia prepustených pracovníkov (aj v MSP) do trhu práce, ako aj oslovenia viacerých členských štátov;

Pozmeňujúci návrh    14

v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci:

Návrh uznesenia

Odsek 47

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

47.  žiada skutočné zjednodušenie systému rozpočtu EÚ v budúcom VFR; zdôrazňuje najmä potrebu obmedziť oblasti, v ktorých sa prekrývajú nástroje slúžiace na podobné druhy opatrení, napríklad v oblasti inovácií, MSP alebo dopravy, a potrebu odstrániť konkurenciu medzi jednotlivými formami a zdrojmi financovania, aby sa zaručila čo najväčšia doplnkovosť a bol k dispozícii súdržný finančný rámec;

47.  žiada skutočné zjednodušenie systému rozpočtu EÚ v budúcom VFR; zdôrazňuje najmä potrebu obmedziť oblasti, v ktorých sa prekrývajú nástroje slúžiace na podobné druhy opatrení bez toho, aby hrozila strata dôležitých prvkov jednotlivých programov, napríklad v oblasti inovácií, MSP alebo dopravy, a potrebu odstrániť konkurenciu medzi jednotlivými formami a zdrojmi financovania, čím by sa vytvorilo viac synergií medzi nástrojmi, aby sa zaručila čo najväčšia doplnkovosť a aby sa lepšie riešili štrukturálne problémy, ako sú nezamestnanosť a demografické výzvy, a v dôsledku toho vznikol súdržnejší finančný rámec;

Pozmeňujúci návrh    15

v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci:

Návrh uznesenia

Odsek 62

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

62.  vyzýva Komisiu, aby v rámci budúceho VFR zjednodušila a harmonizovala pravidlá, ktorými sa riadi používanie finančných nástrojov, s cieľom dosiahnuť ich čo najúčinnejšie používanie; domnieva sa, že možnosť zlúčiť v jedinom fonde finančné nástroje na úrovni EÚ, ktoré sú spravované centrálne v rámci programov ako Nástroj na prepájanie Európy (NPE), Horizont 2020, COSME, Kreatívna Európa a program v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) na jednej strane Európsky fond pre strategické investície (EFSI) na druhej strane, je návrh, o ktorom by sa malo ďalej diskutovať; zastáva názor, že na základe takéhoto všeobecného riešenia by mala vzniknúť jasná štruktúra na výber z rôznych druhov finančných nástrojov v rôznych oblastiach politiky a na rôzne druhy opatrení; zdôrazňuje však, že do takéhoto fondu by nikdy nemohli byť začlenené finančné nástroje, ktoré spravujú členské štáty v rámci politiky súdržnosti;

62.  vyzýva Komisiu, aby v rámci budúceho VFR zjednodušila a harmonizovala pravidlá, ktorými sa riadi používanie finančných nástrojov, s cieľom dosiahnuť ich čo najúčinnejšie používanie; domnieva sa, že možnosť zlúčiť v jedinom fonde finančné nástroje na úrovni EÚ, ktoré sú spravované centrálne v rámci programov ako Nástroj na prepájanie Európy (NPE), Horizont 2020, COSME, Kreatívna Európa a program v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) na jednej strane Európsky fond pre strategické investície (EFSI) na druhej strane, je návrh, o ktorom by sa malo ďalej diskutovať; zastáva názor, že na základe takéhoto všeobecného riešenia by mohla vzniknúť jasná štruktúra na výber z rôznych druhov finančných nástrojov v rôznych oblastiach politiky a na rôzne druhy opatrení; zdôrazňuje však, že do takéhoto fondu by nikdy nemohli byť začlenené finančné nástroje, ktoré spravujú členské štáty v rámci politiky súdržnosti;

Pozmeňujúci návrh    16

v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci:

Návrh uznesenia

Článok 65 – nadpis 2 – odsek 1 – pododsek 1

Návrh stanoviska

Pozmeňujúci návrh

–  investície do inovácií, digitalizácie, reindustrializácie, MSP, dopravy, prispôsobenie sa zmene klímy

–  investície do inovácií, digitalizácie, reindustrializácie, MSP, dopravy, prispôsobenie sa zmene klímy a demografických zmien

Pozmeňujúci návrh    17

v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci:

Návrh uznesenia

◄Článok 65 – nadpis 2 – odsek 1 – pododsek 2►

Návrh stanoviska

Pozmeňujúci návrh

–  zamestnanosť, sociálne záležitosti a sociálne začlenenie

–  zamestnanosť, sociálne záležitosti a sociálne začlenenie, zníženie rozdielov a boj proti chudobe

 

  zosúlaďovanie zručností a kvalifikácií s potrebami pracovného trhu

 

  zmenšovanie rozdielov vo výsledkoch v oblasti zamestnanosti medzi členskými štátmi a kandidátskymi krajinami;

Pozmeňujúci návrh    18

v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci:

Návrh uznesenia

Článok 65 – nadpis 2 – odsek 2

Návrh stanoviska

Pozmeňujúci návrh

–  vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie

–  vzdelávanie s osobitným dôrazom na digitálne zručnosti a podnikateľské schopnosti a celoživotné vzdelávanie

Pozmeňujúci návrh    19

v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci:

Návrh uznesenia

Odsek 68

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

68.  domnieva sa, že budúci VFR by sa mal viac zameriavať na rozpočtové zdroje v oblastiach, v ktorých sa preukazuje jasná európska pridaná hodnota a ktoré stimulujú hospodársky rast, konkurencieschopnosť a zamestnanosť; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam výskumu a inovácií pri vytváraní udržateľnej znalostnej ekonomiky s vedúcim svetovým postavením a vyjadruje poľutovanie nad tým, že pre nedostatok finančných prostriedkov dostal v tejto oblasti v rámci súčasného VFR finančné prostriedky len veľmi malý podiel veľmi kvalitných projektov;

68.  domnieva sa, že budúci VFR by sa mal viac zameriavať na rozpočtové zdroje v oblastiach, v ktorých sa preukazuje jasná európska pridaná hodnota a ktoré stimulujú hospodársky rozvoj a sociálne začleňovanie, konkurencieschopnosť a zamestnanosť;

Pozmeňujúci návrh    20

v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci:

Návrh uznesenia

Odsek 74

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

74.  zdôrazňuje, že je dôležité zaistiť financovanie na dokončenie digitálneho jednotného trhu, a to plným využívaním spektra, zavedením technológie 5G a gigabitovým pripojením, ako aj ďalším napredovaním v harmonizácii predpisov EÚ v oblasti telekomunikácií s cieľom vytvoriť správny regulačný rámec na zlepšenia internetového pripojenia v celej EÚ; zdôrazňuje, že telekomunikačná zložka NPE by mala naďalej podporovať infraštruktúru digitálnych služieb a širokopásmové siete tým, že umožní ich prístupnosť, a to aj vo vzdialených regiónoch a vidieckych oblastiach, a tým, že zvýši digitálnu gramotnosť, prepojenie a interoperabilitu;

74.  zdôrazňuje, že je dôležité zaistiť financovanie na dokončenie digitálneho jednotného trhu, a to plným využívaním spektra, zavedením technológie 5G a gigabitovým pripojením, ako aj ďalším napredovaním v harmonizácii predpisov EÚ v oblasti telekomunikácií s cieľom vytvoriť správny regulačný rámec na zlepšenia internetového pripojenia v celej EÚ; zdôrazňuje, že telekomunikačná zložka NPE by mala naďalej podporovať infraštruktúru digitálnych služieb a širokopásmové siete tým, že umožní ich prístupnosť, a to aj vo vzdialených regiónoch a vidieckych oblastiach, a tým, že zvýši digitálnu gramotnosť, prepojenie a interoperabilitu; zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť digitálne zručnosti občanov a pracovníkov v Európe;

Pozmeňujúci návrh    21

v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci:

Návrh uznesenia

Odsek 81

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

81.  zdôrazňuje, že politika súdržnosti v období po roku 2020 by mala zostať hlavnou investičnou politikou Európskej únie, ktorá zahŕňa všetky regióny EÚ a zároveň sústreďuje väčšinu zdrojov na najzraniteľnejšie regióny; domnieva sa, že okrem cieľa znižovania rozdielov medzi úrovňami rozvoja a cieľa posilnenia konvergencie, ktoré sú zakotvené v zmluve, by sa mala zameriavať na dosahovanie všeobecných politických cieľov EÚ, a navrhuje preto, aby sa tri fondy politiky súdržnosti – Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond (ESF) a Kohézny fond – v budúcom VFR sústreďovali najmä na poskytovanie podpory pre inovácie, digitalizáciu, reindustrializáciu, MSP, dopravu, prispôsobenie sa zmene klímy, zamestnanosť a sociálne začlenenie; požaduje okrem toho, aby sa v tejto politike posilnila zložka územnej spolupráce a mestský rozmer;

81.  zdôrazňuje, že politika súdržnosti v období po roku 2020 by mala zostať hlavnou investičnou politikou Európskej únie, ktorá zahŕňa všetky regióny EÚ a zároveň sústreďuje väčšinu zdrojov na najzraniteľnejšie regióny; domnieva sa, že okrem cieľa znižovania rozdielov medzi úrovňami rozvoja a cieľa posilnenia konvergencie solidarity medzi členskými štátmi, ktoré sú zakotvené v zmluve, by sa mala zameriavať na dosahovanie všeobecných politických cieľov EÚ, a navrhuje preto, aby sa tri fondy politiky súdržnosti – Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond (ESF) a Kohézny fond – v budúcom VFR sústreďovali najmä na poskytovanie podpory na zlepšovanie životných a pracovných podmienok občanov EÚ v zaostávajúcich regiónoch, a to zameraním sa na inovácie, digitalizáciu, reindustrializáciu, MSP, dopravu, prispôsobenie sa zmene klímy, zamestnanosť a sociálne začlenenie a zmierňovanie chudoby a demografické výzvy (vrátane vyľudňovania a rozptýlenosti obyvateľstva); požaduje okrem toho, aby sa v tejto politike posilnila zložka územnej spolupráce a mestský rozmer;

Pozmeňujúci návrh    22

v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci:

Návrh uznesenia

Odsek 82

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

82.  domnieva sa, že je mimoriadne dôležité zachovať financovanie politiky súdržnosti EÚ-27 v období po roku 2020 aspoň na úrovni rozpočtu na roky 2014 – 2020; zdôrazňuje, že HDP by mal byť naďalej jedným z parametrov prideľovania finančných prostriedkov politiky súdržnosti, domnieva sa však, že by ho mal dopĺňať súbor sociálnych, environmentálnych a demografických ukazovateľov, aby sa lepšie zohľadnili nové druhy rozdielov medzi regiónmi EÚ; podporuje okrem toho zachovanie prvkov v novom programovom období, ktoré prispeli k modernizácii politiky súdržnosti a k jej väčšiemu zameraniu na výsledky v súčasnom VFR;

82.  domnieva sa, že zachovanie financovania politiky súdržnosti EÚ-27 v období po roku 2020 aspoň na úrovni rozpočtu na roky 2014 – 2020 nebude postačujúce na zníženie rozdielov, najmä sociálnych rozdielov pochádzajúcich z desaťročia hospodárskej krízy; vyzýva preto na výrazné zvýšenie finančných prostriedkov tejto politiky, najmä ESF; zdôrazňuje, že HDP by mal byť naďalej jedným z parametrov prideľovania finančných prostriedkov politiky súdržnosti, domnieva sa však, že by ho mal dopĺňať súbor sociálnych, environmentálnych a demografických ukazovateľov, aby sa lepšie zohľadnili nové druhy rozdielov medzi regiónmi EÚ; podporuje okrem toho zachovanie prvkov v novom programovom období, ktoré prispeli v súčasnom VFR k modernizácii politiky súdržnosti a k jej väčšiemu zameraniu na výsledky a na sociálne začlenenie;

Pozmeňujúci návrh    23

v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci:

Návrh uznesenia

Odsek 83

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

83.  je pevne odhodlaný zaistiť sociálnu Európu a vykonávanie európskeho piliera sociálnych práv a poukazuje na súčasné nástroje, ktoré prispievajú k plneniu týchto cieľov, najmä ESF, iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí, Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby, EGF a EaSI; domnieva sa, že by sa mali v budúcom VFR zachovať;

83.  je pevne odhodlaný splniť záväzok vyplývajúci z článku 9 ZFEÚ zaistiť sociálnu Európu a vykonávanie európskeho piliera sociálnych práv na základe udržateľného rastu vysoko konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva s cieľom dosiahnuť plnú zamestnanosť a sociálny pokrok a podporovania rovnosti medzi ženami a mužmi, solidarity medzi generáciami a ochrany práv dieťaťa, ako sú zakotvené v zmluve; zdôrazňuje, že takéto vykonávanie si vyžaduje, aby sociálne politiky boli riadne financované, pričom treba mať na zreteli, že v súčasnosti sú výdavky na sociálne veci nedostatočné, a zdôrazňuje následnú potrebu zvýšeného financovania súčasných nástrojov, ktoré prispievajú k plneniu týchto cieľov, ako sú najmä ESF, iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí, Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby, EGF a EaSI; trvá na tom, aby sa v budúcom VFR zachovali a boli aj naďalej vykonávané predovšetkým prostredníctvom grantov;

Pozmeňujúci návrh    24

v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci:

Návrh uznesenia

Odsek 83 a (nový)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

83a.  domnieva sa, že na Európsky sociálny fondu by sa mal vyčleniť primeraný podiel finančných zdrojov určených na politiku súdržnosti, aby mohol úspešne čeliť novým výzvam, ako sú problémy súvisiace s včasným vykonávaním Európskeho piliera sociálnych práv a rozvoj sociálneho dialógu, ako aj naďalej podporovať vytváranie dôstojných pracovných miest, riešenie dlhodobej nezamestnanosti a integráciu starších pracovníkov do trhu práce, rozvoj zručností a celoživotné vzdelávanie, podnecovanie sociálnych investícií do kvalitných sociálnych služieb a sociálneho hospodárstva, boj proti chudobe, nerovnostiam a demografickým zmenám; trvá na tom, aby sa zachovala autonómia ESF, aby mohol ďalej prispievať k hospodárskej a sociálnej súdržnosti;

Pozmeňujúci návrh    25

v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci:

Návrh uznesenia

Odsek 83 b (nový)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

83b.  zdôrazňuje predovšetkým, že ESF by mal rozšíriť svoju podporu rozvoja sociálneho dialógu, a to zlepšením budovania kapacít sociálnych partnerov vrátane európskej sektorovej a medzisektorovej úrovne, a že tento záväzok by sa mal stať povinným pre členské štáty vo všetkých regiónoch EÚ a vhodné zdroje ESF by sa mali prideliť na dvojstranné a/alebo jednostranné činnosti budovania kapacít, ktoré uskutočňujú sociálni partneri s cieľom posilniť sociálny dialóg; zdôrazňuje, že je potrebné rešpektovať za každých okolností potreby tých príjemcov, ktorí majú malé administratívne kapacity;

Pozmeňujúci návrh    26

v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci:

Návrh uznesenia

Odsek 83 c (nový)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

83c.  upozorňuje na skutočnosť, že celkový počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením je naďalej na veľmi vysokej úrovni – 118 miliónov (23,5 %) z celkového počtu obyvateľov EÚ v roku 2016, čo je ďaleko od dosiahnutia cieľa v oblasti chudoby a sociálneho vylúčenia v rámci stratégie Európa 2020; vyzýva preto na zvýšenie finančných prostriedkov na opatrenia sociálnej politiky; vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie minimálneho podielu 30 % ESF na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a aby pozorne sledovala, či sa vyčlenený podiel efektívne využíva na tento účel; zdôrazňuje aj osobitnú úlohu výboru FEAD pri podpore organizácií, ktoré podporujú tých, ktorí to najviac potrebujú, a pri riešení štrukturálnych problémov potravinovej chudoby, ako aj rastúceho problému energetickej chudoby;

Pozmeňujúci návrh    27

v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci:

Návrh uznesenia

Odsek 83 d (nový)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

83d.  poukazuje na dôležitú úlohu, ktorú zohráva program EaSI pri vývoji primeraných inovačných politických riešení na úspešné zvládnutie celého radu čoraz komplexnejších problémov v oblasti zamestnanosti a sociálnych výziev, ako aj na poskytovanie potrebnej podpory na budovanie inštitucionálnych kapacít a fungovanie rôznych organizácií, ktoré sa podieľajú na vykonávaní opatrení sociálnej politiky s osobitným dôrazom na posilnenie sociálneho dialógu a kolektívneho vyjednávania, ako aj na úspešné presadzovanie spravodlivej a dobrovoľnej cezhraničnej mobility pracovníkov a na ďalšie uľahčenie prístupu zraniteľných skupín, mikropodnikov a sociálnych podnikov k mikrofinancovaniu; trvá preto na tom, aby sa zachovalo pridelenie 55 % na os Progress v rámci programu EasI;

Pozmeňujúci návrh    28

v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci:

Návrh uznesenia

Odsek 84

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

84.  zdôrazňuje najmä trvalú potrebu bojovať proti nezamestnanosti, najmä nezamestnanosti mladých ľudí, a vyzýva preto na zdvojnásobnenie finančného krytia iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí v budúcom programovom období; domnieva sa, že investície na podporu rozvoja vzdelávania a odbornej prípravy, najmä rozvíjania digitálnych zručností, sú naďalej jednou z najdôležitejších priorít EÚ;

84.  zdôrazňuje, že boj proti nezamestnanosti mladých ľudí, najmä NEET, by mal byť naďalej najväčšou prioritou, a vyzýva preto na zdvojnásobnenie finančného krytia iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí a súčasné zabezpečenie rýchleho a zjednodušeného využívania fondov a jeho premenu na stabilnejší finančný nástroj EÚ v období po roku 2020; domnieva sa, že primerané investície majú zásadný význam, predovšetkým pokiaľ ide o podporu duálneho vzdelávania a rozvoja zručností, najmä digitálnych zručností, podporu podnikania a kvalitného učňovského vzdelávania medzi mladými ľuďmi ako prostriedkov na podporu tvorby pracovných miest a priameho prístupu k vzdelávaniu za súčasného zabezpečenia predovšetkým dôstojných pracovných podmienok a sociálnej ochrany;

Pozmeňujúci návrh    29

v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci:

Návrh uznesenia

Odsek 84 a (nový)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

84a.  je pevne presvedčený, že financovanie z prostriedkov EÚ, najmä z okruhov 1a a 1b, by sa nemalo využívať na podporu vnútroštátnych prístupov, ale na poskytovanie dodatočnej podpory ľuďom, ktorí čelia sociálnemu vylúčeniu a nezamestnanosti, a to spôsobom, ktorým sa doplnia a rozšíria národné programy podľa rozhodnutia členských štátov;

Pozmeňujúci návrh    30

v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci:

Návrh uznesenia

Odsek 85

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

85.  vyjadruje podporu programom v oblastiach kultúry, vzdelávania, médií, mládeže, športu a občianstva, ktoré jednoznačne preukázali európsku pridanú hodnotu a sú stále veľmi obľúbené u príjemcov; presadzuje preto trvalé investície do rámca vzdelávania a odbornej prípravy 2020 prostredníctvom programov Erasmus+, Kreatívna Európa a Európa pre občanov s cieľom naďalej oslovovať mladých ľudí a poskytovať im cenné kompetencie a životné zručnosti prostredníctvom celoživotného vzdelávania, vzdelávania zameraného na študentov a neformálneho vzdelávania, ako aj príležitostí na neformálne vzdelávanie; žiada najmä trojnásobné zvýšenie rozpočtu na program Erasmus+ v budúcom VFR s cieľom osloviť omnoho viac mladých ľudí a študentov v celej Európe a využiť všetok potenciál programu; odporúča navyše, aby Európsky zbor solidarity pokračoval, a pripomína svoju podporu pri posilňovaní vonkajšieho rozmeru programov Erasmus+ a Kreatívna Európa;

85.  vyjadruje podporu programom v oblastiach kultúry, vzdelávania, médií, mládeže, športu a občianstva, ktoré jednoznačne preukázali európsku pridanú hodnotu a sú stále veľmi obľúbené u príjemcov; presadzuje preto trvalé investície do rámca vzdelávania a odbornej prípravy 2020 prostredníctvom programov Erasmus+, Kreatívna Európa a Európa pre občanov s cieľom naďalej oslovovať mladých ľudí a poskytovať im cenné kompetencie a životné zručnosti prostredníctvom celoživotného vzdelávania, vzdelávania zameraného na študentov a neformálneho vzdelávania, ako aj príležitostí na neformálne vzdelávanie; žiada najmä trojnásobné zvýšenie rozpočtu na program Erasmus+ v budúcom VFR s cieľom osloviť omnoho viac mladých ľudí a študentov v celej Európe a využiť všetok potenciál programu; odporúča zachovať Erasmus+ ako silnú a nezávislú „ochrannú známku EÚ“ a umožniť im samostatne uplatňovať vysokú odbornosť; pripomína tiež svoju podporu pri posilňovaní vonkajšieho rozmeru programov Erasmus+ a Kreatívna Európa;

Pozmeňujúci návrh    31

v mene Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci:

Návrh uznesenia

Odsek 85 a (nový)

Návrh uznesenia

Pozmeňujúci návrh

 

85a.  konštatuje, že Komisia začala iniciatívu Európskeho zboru solidarity ešte pred diskusiou a schválením Rady a Európskeho parlamentu, ktoré v súčasnosti pracujú na zlepšení návrhu Komisie; odporúča jej pokračovanie a trvá na tom, aby sa poskytli primerané zdroje, ktoré nebudú na úkor existujúcich programov alebo fondov; v tejto súvislosti zdôrazňuje najmä potrebu financovania, ktoré nesmie oslabiť program Erasmus+;

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

23.1.2018

 

 

 

(1)

  Pozri odsek 73 jeho uznesenia zo 6. júla 2016 o príprave povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020: príspevok Európskeho parlamentu pred predložením návrhu Komisie (Prijaté texty, P8_TA(2016)0309) a odsek 5 jeho uznesenia z 27.  apríla 2017 s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutí o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel III – Komisia a výkonné agentúry (Prijaté texty, P8_TA(2017)0143).

(2)

  Pozri napr. osobitné správy Európskeho dvora audítorov č. 4, 8, 19 a 23 z roku 2016.

(3)

  Pozri bod 55.

(4)

  Osobitná správa Európskeho dvora audítorov č. 19/2016 s názvom Plnenie rozpočtu EÚ prostredníctvom finančných nástrojov – poučenie z programového obdobia 2007 – 2013.

(5)

  Pozri body 39 a 40.

(6)

  Pozri odsek 207 uznesenia z 27. apríla 2017 s poznámkami, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutí o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2015, oddiel III – Komisia a výkonné agentúry (Prijaté texty, P8_TA(2016)0143).

(7)

  Európska komisia, „Budúce financovanie EÚ – záverečná správa a odporúčania skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje“, 4. januára 2017, s. 41 – 43.


STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (26.01.2018)

pre Výbor pre rozpočet

k budúcemu VFR: príprava pozície Parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020

(2017/2052(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Anneli Jäätteenmäki

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  vyzýva Komisiu, aby štruktúru nasledujúceho viacročného finančného rámca (VFR) navrhla tak, aby jasne odrážal priority EÚ na nadchádzajúce roky a priamo a transparentne prispieval k investovaniu do projektov s jasnou európskou pridanou hodnotou, najmä vzhľadom na zdroje potrebné na prechod na nízkouhlíkové obehové hospodárstvo a na udržanie a posilnenie vedúcej úlohy EÚ v boji proti zmene klímy, a aby zabezpečila, že EÚ bude môcť spĺňať svoje medzinárodné záväzky v rámci Parížskej dohody a cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN, ako aj svoje vnútorné a vonkajšie záväzky a ciele v oblasti biodiverzity;

2.  upriamuje pozornosť na prvé odporúčania expertnej skupiny na vysokej úrovni pre udržateľné financovanie(1), a to aj odporúčania, ktoré sa týkajú VFR, a zdôrazňuje, že ciele trvalo udržateľného rozvoja musí podporovať finančný systém, ktorý je schopný podnecovať dlhodobý, udržateľný rast; vyzýva Komisiu, aby takisto preskúmala a riešila tieto odporúčania pre nasledujúci VFR vrátane potreby „otestovať udržateľnosť“ všetkých budúcich finančných nariadení a politík EÚ a finančných nástrojov na dosiahnutie väčších účinkov riadenia politiky;

3.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala skutočný vplyv ekologických a environmentálnych opatrení SPP v rámci Fondu pre rozvoj vidieka na životné prostredie a aby ich financovala na základe ich skutočných výsledkov; zdôrazňuje osobitné financovanie pre prírodu a biodiverzitu a potrebu samostatného financovania prechodu na trvalo udržateľné poľnohospodárstvo;

4.  vyzýva Komisiu, aby zohľadnila výsledky preskúmania 7. environmentálneho akčného programu (EAP) v polovici trvania, a najmä skutočnosť, že jeho ciele sa pravdepodobne do roku 2020 nesplnia; vyzýva Komisiu, aby sprístupnila zdroje na dosiahnutie týchto cieľov a dodatočné prostriedky v horizonte do roku 2050 s osobitnou pozornosťou venovanou tlakom súvisiacim so životným prostredím;

5.  konštatuje, že v článku 2 Parížskej dohody sa zdôrazňuje potreba zosúladiť finančné toky s prechodom na nízke emisie skleníkových plynov a rozvoj odolný voči zmene klímy a že sú nevyhnutné primerané reformy VFR po roku 2020 na dosiahnutie nulových čistých emisií do roku 2050;

6.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súlad budúceho VFR s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja OSN, aby sa tak zvýšila súdržnosť výdavkov EÚ a zlepšila rovnováha medzi hospodárskymi, sociálnymi a environmentálnymi rozmermi;

7.  zdôrazňuje, že rozpočet Únie v dôsledku vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ poklesne; vyzýva preto Komisiu, aby vymedzila jasné, striktné priority, keďže bude k dispozícii menej finančných prostriedkov;

8.  zdôrazňuje, že nasledujúci VFR musí byť zlučiteľný s vonkajšími záväzkami Únie, ako sú ciele trvalo udržateľného rozvoja stanovené OSN, a s jej dlhodobými cieľmi v oblasti výdavkov súvisiacich s klímou a musí aktívne prispievať k ich plneniu, ako aj k reforme rozpočtu EÚ s cieľom zabezpečiť účinnejší rozpočet založený na dodatočných vlastných zdrojoch; domnieva sa, že to možno dosiahnuť len prostredníctvom dôsledného zohľadňovania problematiky klímy vo výdavkoch EÚ, a to aj pokiaľ ide o zmiernenie a adaptáciu, a každoročného monitorovania plnenia výdavkov; vyzýva preto Komisiu, aby vytvorila transparentný a spoľahlivý spôsob výpočtu, ktorým sa môžu preukázať očakávané vplyvy výdavkov súvisiacich s klímou, ako aj stanovovania ich váhy pre hodnotenie ex post pri oznamovacej povinnosti;

9.  konštatuje, že úspešný strednodobý prístup v rámci environmentálnej politiky si vyžaduje finančnú stabilitu; v tejto súvislosti sa domnieva, že trvanie siedmich rokov by bolo uskutočniteľné aj pre nasledujúci VFR, a to pri poskytnutí primeranej pružnosti a možnosti preskúmania v polovici trvania;

10.  poukazuje na to, že na dosiahnutie cieľov politiky v oblasti klímy a na zlepšenie stavu životného prostredia musia medzi sebou spolupracovať rozličné politiky; žiada, aby sa v tejto súvislosti zohľadnilo možné financovanie politiky súdržnosti;

11.  zdôrazňuje, že prechod na udržateľné, nízkouhlíkové obehové hospodárstvo je jediným spôsobom, ako zabezpečiť zdravé životné prostredie a dlhodobo dobré podmienky pre život občanov Únie a pre európske hospodárstvo; domnieva sa, že EÚ by mala byť celosvetovým priekopníkom prechodu na udržateľné, obehové nízkouhlíkové hospodárstvo a udržateľný systém výroby a spotreby; v tejto súvislosti pripomína dôležitosť potrebného financovania rozvoja a výskumu;

12.  pripomína, že budúci VFR by mal pomôcť Únii dosiahnuť nielen jej ciele v oblasti životného prostredia a rámcové ciele v oblasti klímy a energetiky do roku 2030, ale aj mnohostranné záväzky týkajúce sa trvalo udržateľného rozvoja a životného prostredia, ako sú ciele trvalo udržateľného rozvoja alebo Dohovor o biologickej diverzite (DBD), a konkrétne cieľ z Aichi stanovený v tomto dohovore; zdôrazňuje, že EÚ by nemala financovať projekty ani investície, ktoré týmto cieľom stoja v ceste, sťažujú ich vykonávanie alebo sú nezlučiteľné s ich dosahovaním;

13.  zdôrazňuje, že EÚ by mala podporovať regióny s vysokou úrovňou znečistenia ovzdušia s cieľom podstatne zlepšiť kvalitu ovzdušia, keďže tieto problémy sú v mnohých prípadoch spojené s energetickou chudobou v týchto regiónoch;

14.  zdôrazňuje dôležitosť pokračovania a posilňovania primerane financovaných programov na ochranu biodiverzity a životného prostredia, ako napríklad programu LIFE, ako samostatných programov s posilneným financovaním v nasledujúcom VFR; zdôrazňuje, že program LIFE je jediným finančným nástrojom v rámci rozpočtu EÚ, ktorý sa celý venuje životnému prostrediu, ochrane prírody a zmene klímy; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že budúce finančné nástroje v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka a regiónov budú obsahovať balíky vyhradené na ochranu biodiverzity a správu sústavy Natura 2000 v rámci spoločného riadenia vnútroštátnych a regionálnych orgánov pre životné prostredie;

15.  zdôrazňuje potenciál, ktorý poskytujú ekologické infraštruktúry a prírodné riešenia pri poskytovaní služieb pre spoločnosť nákladovo efektívnym spôsobom; zdôrazňuje, že je potrebné náležite zvážiť tieto ekologické alternatívy poskytovania služieb pri rozhodovaní o financovaní vidieka a regiónov, a vyzýva na vytvorenie osobitného nástroja na vytvorenie transeurópskej siete ekologických infraštruktúr (TEN-G) s cieľom priniesť výhody v oblasti biodiverzity;

16.  zdôrazňuje, že rozličné fondy by mali byť koherentnejšie a účinnejšie spolupracovať pri riešení celoštátnych, regionálnych a miestnych výziev, ako je napríklad umožnenie spravodlivého prechodu regiónov závislých od uhlia, boj proti energetickej chudobe alebo boj proti strate biodiverzity;

17.  uznáva európsku pridanú hodnotu spolupráce pri riešení spoločných hrozieb pre verejné zdravie; domnieva sa, že na základe počiatočných pozitívnych výsledkov prebiehajúceho programu v oblasti zdravia by súčasťou nasledujúceho VFR mal byť rozsiahly program v oblasti zdravia, ktorý by riešil otázky verejného zdravia na cezhraničnom základe a poskytoval podporu členským štátom vo forme odborných znalostí a výmeny údajov, dôkazov a osvedčených postupov; požaduje, aby nadchádzajúci VFR odrážal – okrem iného prostredníctvom výrazného zvýšenia finančných prostriedkov na program v oblasti zdravia – zodpovednosť EÚ za realizáciu cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 3 týkajúceho sa verejného zdravia, systémov zdravotnej starostlivosti a zdravotných problémov súvisiacich so životným prostredím a aby podporoval členské štáty v boji proti nerovnostiam v oblasti zdravia, ktoré ohrozujú sociálnu súdržnosť a bránia európskej integrácii;

18.  uznáva úlohu trvalo udržateľného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva ako kľúčových súčastí práce EÚ v boji proti zmene klímy a strate biodiverzity a pri presadzovaní environmentálnej udržateľnosti; domnieva sa, že je potrebné zabezpečiť, aby bola spoločná poľnohospodárska politika (SPP) zosúladená s cieľmi a politikami EÚ v oblasti životného prostredia, biodiverzity a klímy; pripomína, že budúci VFR by mal viesť SPP po roku 2020 smerom k spravodlivej, účinnej a efektívnej poľnohospodárskej politike, ktorej hlavným cieľom je uľahčenie prechodu na udržateľný potravinový a poľnohospodársky systém v Európe, a zdôrazňuje, že treba poskytnúť dostatočné finančné prostriedky na dosiahnutie týchto cieľov; víta strategický prístup Komisie predložený v jej oznámení z 29. novembra 2011 s názvom Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva (COM(2017)0713) s cieľom poskytnúť členským štátom väčšiu flexibilitu pri hľadaní vhodných prostriedkov na to, aby ich poľnohospodárstvo smerovalo k čo najefektívnejšiemu dosahovaniu spoločných environmentálnych cieľov;

19.  vyzýva Komisiu, aby ďalej podporovala výskum a inovácie v oblasti alternatív testovania na zvieratách a aby vyčlenila viac finančných prostriedkov na projekty výskumu a vývoja realizované v EÚ; žiada Komisiu a členské štáty, aby naďalej financovali rozvoj alternatív a pracovali v rámci medzinárodných štruktúr na urýchlení schvaľovania a prijímania alternatívnych metód a aby podporovali tretie krajiny prenosom znalostí v prípadoch, keď vedcom môžu chýbať informácie o alternatívnych metódach, a finančnými prostriedkami, keď testovacím zariadeniam môže chýbať potrebná infraštruktúra;

20.  zdôrazňuje, že nasledujúci VFR musí zohľadňovať sociálne výzvy pre miestne a regionálne spoločenstvá s vysokým podielom pracovníkov v sektoroch závislých od uhlíka pri ich nevyhnutnom prechode na nízkouhlíkovú spoločnosť; žiada, aby sa finančné prostriedky a programy EÚ vyčlenili koherentným spôsobom na uľahčenie spravodlivého prechodu v týchto spoločenstvách, a to podporou vyslania, rekvalifikácie a zvyšovania kvalifikácie pracovníkov, vzdelávania, iniciatív zameraných na hľadanie pracovných miest a začínajúcich podnikateľov, v úzkom dialógu so sociálnymi partnermi;

21.  zdôrazňuje význam posilňovania a zefektívňovania politiky v oblasti klímy a energetiky, najmä všetkých cieľov energetickej únie, ktoré by mali byť podporované existujúcimi nástrojmi, t. j. v rámci politiky súdržnosti, ako aj novými nástrojmi;

22.  požaduje, aby financovanie agentúr EÚ zodpovedalo úlohám, ktoré im boli zverené;

23.  v súvislosti so záväzkami Parížskej dohody poukazuje na potrebu vytvoriť komplexný nástroj pre regióny a krajiny závislé od uhlia s cieľom podporiť spravodlivú transformáciu energetiky, najmä pokiaľ ide o vývoj a využívanie obnoviteľných zdrojov, modernizáciu výroby elektrickej energie a rozvodných sietí, včasné prispôsobenie sa budúcim environmentálnym normám, procesy reštrukturalizácie týkajúce sa sektorov závislých od uhlíka, modernizáciu diaľkového vykurovania (vrátane vysoko účinnej kogenerácie), skladovanie energie, riešenia a infraštruktúru elektromobility, ako aj riešenia v oblasti energetickej účinnosti;

24.  pripomína význam predchádzania a vyšetrovania zneužívania finančných prostriedkov a dôležitosť politiky boja proti podvodom; zdôrazňuje takisto význam spolupráce s tretími krajinami s cieľom vytvoriť systém včasného monitorovania najnebezpečnejších výrobkov zo všetkých, ktoré by mohli poškodzovať zdravie a bezpečnosť verejnosti, ako aj škodiť nášmu životnému prostrediu;

25.  pripomína, že dobré zdravie je predpokladom na dosahovanie ďalších cieľov stanovených EÚ a že politiky v oblastiach, ako je poľnohospodárstvo, životné prostredie, sociálna politika, začlenenie a zamestnanosť, majú vplyv na zdravie; vyzýva preto na posilnenie posúdenia vplyvu na zdravie a medziodvetvovej spolupráce v budúcom VFR;

26.  zdôrazňuje význam decentralizovaných agentúr EÚ pri plnení cieľov EÚ v oblasti ochrany ľudského zdravia a životného prostredia (ECDC, ECHA, EEA, EFSA, EMA); vyzýva Komisiu, aby zabezpečila trvalo udržateľné a bezpečné štruktúry zdrojov pre tieto agentúry v budúcom VFR;

27.  požaduje zvýšenie podielu celkového rozpočtu EÚ vyčleneného na opatrenia politiky súdržnosti po roku 2020, pričom uznáva veľký prínos európskych štrukturálnych a investičných fondov k zlepšeniu infraštruktúry v oblasti životného prostredia a zdravotnej starostlivosti a k odstráneniu sociálno-ekonomických rozdielov medzi regiónmi; zdôrazňuje, že účinnosť finančných nástrojov nenahrádza absolútnu potrebu grantov v niektorých oblastiach, najmä pre inovatívne a rizikové projekty;

28.  zdôrazňuje, že výdavky EÚ v oblasti vonkajších politík by si mali zachovať vysokú úroveň ambicióznosti, pokiaľ ide o výdavky, ktoré sú významné pre klímu a životné prostredie;

29.  vyzýva na ukončenie legislatívneho procesu zameraného na prijatie budúceho VFR pred európskymi voľbami v roku 2019, aby sa tak poskytol dostatočný čas na rokovanie o odvetvových právnych predpisoch EÚ a aby sa predišlo oneskoreniam pri vykonávaní nových programov;

30.  zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť finančnú pomoc z prostriedkov EÚ na vyraďovanie jadrových zariadení z prevádzky po roku 2020 v kontexte budúceho VFR s cieľom zabezpečiť účinnú ochranu životného prostredia a verejného zdravia pred nebezpečenstvami vyplývajúcimi zo žiarenia; zdôrazňuje jedinečnú povahu dlhodobého a zložitého procesu vyraďovania jadrových zariadení z prevádzky a likvidácie odpadu, čo si vyžaduje dostupnosť osobitného technického vybavenia, vysokokvalifikovaného personálu a primeraných finančných zdrojov.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

24.1.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

43

3

8

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Pilar Ayuso, Ivo Belet, Simona Bonafè, Biljana Borzan, Paul Brannen, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Birgit Collin-Langen, Seb Dance, Mark Demesmaeker, Stefan Eck, José Inácio Faria, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Arne Gericke, Julie Girling, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Jytte Guteland, Anneli Jäätteenmäki, Karin Kadenbach, Urszula Krupa, Giovanni La Via, Jo Leinen, Peter Liese, Joëlle Mélin, Susanne Melior, Gilles Pargneaux, Piernicola Pedicini, Bolesław G. Piecha, John Procter, Julia Reid, Frédérique Ries, Daciana Octavia Sârbu, Annie Schreijer-Pierik, Renate Sommer, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Ivica Tolić, Adina-Ioana Vălean, Jadwiga Wiśniewska, Damiano Zoffoli

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Elena Gentile, Martin Häusling, Norbert Lins, Nuno Melo, Ulrike Müller, Christel Schaldemose, Bart Staes, Keith Taylor, Carlos Zorrinho

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

France Jamet, Jiří Maštálka

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

43

+

ALDE

Gerben-Jan Gerbrandy, Anneli Jäätteenmäki, Ulrike Müller, Frédérique Ries

EFDD

Piernicola Pedicini

GUE/NGL

Stefan Eck, Jiří Maštálka

PPE

Pilar Ayuso, Ivo Belet, Birgit Collin-Langen, José Inácio Faria, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Giovanni La Via, Peter Liese, Norbert Lins, Nuno Melo, Annie Schreijer-Pierik, Ivica Tolić, Adina-Ioana Vălean

S&D

Simona Bonafè, Biljana Borzan, Paul Brannen, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Seb Dance, Elena Gentile, Jytte Guteland, Karin Kadenbach, Jo Leinen, Susanne Melior, Gilles Pargneaux, Christel Schaldemose, Daciana Octavia Sârbu, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Damiano Zoffoli, Carlos Zorrinho

Verts/ALE

Marco Affronte, Martin Häusling, Bart Staes, Keith Taylor

3

-

EFDD

Julia Reid

ENF

France Jamet, Joëlle Mélin

8

0

ECR

Mark Demesmaeker, Arne Gericke, Julie Girling, Urszula Krupa, Bolesław G. Piecha, John Procter, Jadwiga Wiśniewska

PPE

Renate Sommer

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

(1)

https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/170713-sustainable-finance-report_en.pdf.


STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (15.1.2018)

pre Výbor pre rozpočet

k budúcemu VFR: príprava pozície Parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020

(2017/2052(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Marian-Jean Marinescu

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje dôležitosť dokončenia energetickej únie s výhľadovo orientovanou politikou v oblasti zmeny klímy, ako aj dokončenia digitálneho jednotného trhu, únie kapitálových trhov a Európskeho výskumného priestoru ako kľúčových prvkov jednotného trhu; zdôrazňuje, že politika v oblasti výskumu a inovácie je kľúčovou strategickou zložkou energetických, priemyselných a digitálnych politík a zdôrazňuje potrebu vyčleniť na ňu potrebné rozpočtové zdroje;

2.  pripomína, že súčasný viacročný finančný rámec (VFR), ktorý sa vzťahuje na obdobie 2014 – 2020, v platbách zahŕňal menej ako 1 % hrubého národného dôchodku členských štátov a predstavoval výrazné zníženie v porovnaní s predchádzajúcim VFR, čo oslabilo územnú, hospodársku a sociálnu súdržnosť a zásadu solidarity v rámci EÚ; poukazuje na to, že hospodárska a sociálna kríza, ktorá zasiahla členské štáty, ešte zďaleka neskončila, a pritom je potrebné riešiť aj nové priority, výzvy a nepredvídané krízy; domnieva sa preto, že rozpočet VFR na obdobie po roku 2020 by sa v porovnaní so súčasným obdobím mal zvýšiť; vyzýva Komisiu, aby vytvorila nový VFR spôsobom, ktorý bude jasne odrážať súčasné aj nové priority a umožní reakciu na nepredvídané krízy; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nové priority by sa mali financovať z nových finančných prostriedkov bez toho, aby boli ohrozené dlhodobé ciele politík a programy;

3.  považuje za prioritu pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2019 spolu s nariadením o VFR na obdobie po roku 2020 uzavrieť všetky spisy týkajúce sa európskych politík na obdobie po roku 2020; vyzýva Komisiu, aby na základe nariadení, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú a aktualizujú na základe ich uplatňovania v súčasnom VFR čo najskôr predložila návrhy všetkých európskych politík, aby sa zabránilo oneskoreniu pri plánovaní a vykonávaní pre nové obdobie;

4.  domnieva sa, že budúci VFR by sa mala v prvom rade zameriavať na oblasti a projekty s jasnou európskou pridanou hodnotou, na oblasti, ktoré podporujú reindustrializáciu, hospodársky rast, konkurencieschopnosť a skutočné inovácie, a tiež tvorbu pracovných miest, ako sú rámcový program pre výskum a inováciu (R&I), aby sa urýchlil prechod na udržateľné znalostné hospodárstvo s vedúcim postavením vo svete;

5.  zdôrazňuje, že by sa malo zaručiť dostatočné financovanie na podporu novej stratégie udržateľnej priemyselnej politiky, aby EÚ mohla zohľadniť neustále sa zvyšujúcu konkurenciu a inovácie v oblasti digitalizácie a ekologizácie v iných častiach sveta a stať sa svetovým lídrom v oblastiach udržateľnosti, inovácií, digitalizácie a nízkouhlíkového hospodárstva; žiada zabezpečenie a rozšírenie potrebných finančných programov prostredníctvom vyhradeného optimalizovaného investičného programu a financovania, ktorým sa uľahčí rozvoj komplexnej priemyselnej stratégie so zameraním na hlavné priemyselné odvetvia EÚ koordinovanej s politikami EÚ v oblasti životného prostredia;

6.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila financovanie inovácií zameraných na rozvoj infraštruktúry, ako aj riešení na dobíjanie a uskladňovanie vodíka a elektriny pre vozidlá a naďalej podporovala a ďalej rozvíjala iniciatívy ako iniciatíva celoeurópskej elektromobility a spoločný podnik pre palivové články a vodík;

7.  pripomína hodnotenie Európskeho dvora audítorov týkajúce sa zatiaľ nesplneného záväzku EÚ vynaložiť 20 % jej rozpočtu na opatrenia na ochranu klímy; opakuje svoje stanovisko, že na budúcnosť zameraná politika v oblasti zmeny klímy a uplatňovanie zásady prvoradosti energetická účinnosť, úspory emisií, nízkouhlíkové hospodárstvo, obnoviteľné zdroje energie a inteligentná a moderná infraštruktúra by mali byť piliermi energetickej únie a mať preto prioritu v rámci budúceho VFR;

8.  domnieva sa, že vo VFR na nasledujúce obdobie by sa malo zabezpečiť zvýšené financovanie zo strany EÚ, a to aj prostredníctvom štrukturálnych a investičných fondov, v snahe prehĺbiť integráciu trhu s energiou v EÚ a prispieť k dosiahnutiu cieľov EÚ v oblasti zmeny klímy v súlade s Parížskou dohodou, a to najmä pokiaľ ide o kľúčové projekty v oblasti energetickej infraštruktúry, medzi ktoré patria projekty spoločného záujmu;

9.  zdôrazňuje význam zabezpečenia komplexnej podpory pre regióny s vysokou produkciou uhlia a emisiami uhlíka s cieľom podporiť energetickú transformáciu, prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo a modernizáciu výroby energie sietí a technológií na zachytávanie a ukladanie uhlíka, a to najmä v priemyselných sektoroch, ako aj modernizáciu diaľkového vykurovania; domnieva sa, že transformácia odvetvia energetiky by vzhľadom na ambiciózne ciele v oblasti klímy mala využiť mobilizáciu existujúcich finančných prostriedkov alebo vytvorenie fondu pre energetický prechod v rámci budúceho VFR, čím by sa uľahčili štrukturálne zmeny v energeticky náročných priemyselných odvetviach a elektrárňach s vysokou uhlíkovou náročnosťou a stimulovali udržateľné investície do nízkouhlíkových a inovačných riešení;

10.  domnieva sa, že je potrebné vyčleniť dostatočné zdroje na dobré fungovanie energetickej únie, zabezpečenie životaschopnosti prepojenia energetických sietí EÚ, obnovu a rozšírenie dopravných a distribučných sietí, riadenie spotreby energie, jej dodávok a uskladnenia v rámci EÚ; zdôrazňuje význam spojenia Európy s oblasťou Kaspického mora, Blízkym Východom a Strednou Áziou a investícií do koridoru zemného plynu východného Stredozemia s cieľom obmedziť závislosť EÚ od ruského plynu; opätovne zdôrazňuje potrebu posilniť viacstrannú energetickú spoluprácu v regióne Čierneho mora;

11.  zdôrazňuje, že je potrebný vylepšený, efektívnejší a environmentálne udržateľnejší Nástroj na prepájanie Európy (NPE), ktorým sa odstráni problém chýbajúcich prepojení v rámci európskej energetiky a digitálnej základne prostredníctvom podpory rozvoja vysokovýkonných a udržateľných transeurópskych sietí; žiada, aby sa v rámci európskych sietí prioritne riešili horizontálne projekty prepájajúce projekty v oblasti infraštruktúry, digitálnych služieb, energetiky a dopravy;

12.  berie na vedomie nedávne tendencie zvýšiť využívanie finančných nástrojov; opakuje, že v nasledujúcom VFR sa granty na financovanie výskumu a inovácií, energetickej účinnosti, snáh o boj proti energetickej chudobe, energie z obnoviteľných zdrojov a inovačných projektov v oblasti energie z konvenčných zdrojov nemôžu nahradiť finančnými nástrojmi, keďže granty zabezpečujú stabilné financovanie, maximalizujú výkon v praxi a zabezpečujú širšie zapojenie zainteresovaných strán vrátane akademickej obce, výskumných stredísk, miestnych verejných orgánov, MSP, organizácií občianskej spoločnosti a občanov; okrem toho zdôrazňuje význam investícií do menej vyspelých technológií, najmä pokiaľ ide o energiu z obnoviteľných zdrojov;

13.  pripomína, že je dôležité zaistiť financovanie na dokončenie digitálneho jednotného trhu, a to plným využívaním spektra, technológie 5G a internetového pripojenia, ako aj ďalším napredovaním v harmonizácii predpisov EÚ v oblasti telekomunikácií, aby sa vytvoril správny regulačný rámec na zlepšenia internetového pripojenia v celej Únii vrátane odľahlých vidieckych oblastí; vyzýva Komisiu, aby poskytla podporu potrebnú na odstránenie jazykových bariér a stimulovanie investícií, ktoré prispeje k vybudovaniu európskej gigabitovej spoločnosti do roku 2025; zdôrazňuje, že každé takéto financovanie by malo byť zamerané na „digitálnu chrbticu“, ktorá prináša pripojenie k chrbticovej a backhaulovej sieti pomocou optických vlákien do vzdialenejších spoločenstiev, čím sa zabezpečí vyššia kvalita gigabitového pripojenia pre vzdelávacie a verejné služby a mobilné základňové stanice na podporu miestnej technológie 5G;

14.  ďalej zdôrazňuje, že je potrebné lepšie koordinovať nástroje EÚ zamerané na investícií vrátane investícií do inovácií, vedomostí, zručností a prístupu na trhy pre MSP a začínajúce podniky; zdôrazňuje dôležitosť pokračujúceho financovania programov týkajúcich sa MSP, medzi ktoré patria nástroj pre MSP a COSME, bez toho, aby sa tým obmedzovali ďalšie programy, s cieľom ďalej posilniť konkurencieschopnosť a udržateľnosť MSP v Európskej únii;

15.  zdôrazňuje dôležitosť úsilia lepšie informovať o účinkoch nových programov Komisie;

16.  pripomína, že členské štáty si stanovujú cieľ dosiahnuť 3 % HDP v oblasti výskumu a vývoja, dve tretiny z ktorých by mali pochádzať zo súkromného sektora; vyzýva členské štáty, aby v záujme splnenia tohto cieľa dodržiavali svoje vnútroštátne investičné záväzky v oblasti výskumu a vývoja; vyzýva členské štáty, aby zvýšili svoje vnútroštátne investície do výskumu a vývoja; zdôrazňuje, že v záujme zlepšenia účinnosti vnútroštátnych výskumných systémov by sa mali ďalej využívať nástroje ako nástroj politickej podpory; požaduje pravidlá pre zjednodušenie synergií medzi budúcim 9. RP a vnútroštátnymi rozpočtami, ktoré bude koordinované Komisiou;

17.  opakuje výzvu Parlamentu na zvýšenie celkového rozpočtu na 9. RP aspoň na 120 miliárd EUR, aby bolo možné reagovať na spoločenské výzvy, zabezpečiť globálnu konkurencieschopnosť Európy a vedúce postavenie vedy a priemyslu v oblasti výskumu a inovácií, a tiež pomôcť dosiahnuť ciele EÚ v oblasti klímy; žiada okrem toho väčšie zameranie sa na vykonávanie výskumu a inovácií prostredníctvom spoločných podnikov a na podporu investícií do kľúčových technológií s cieľom preklenúť nedostatok investícií v oblasti inovácie; požaduje najmä snahu stimulovať prelomové inovačné iniciatívy schopné vytvoriť trh, najmä pre MSP;

18.  víta úsilie Komisie zjednodušiť rámcový program pre výskum a inovácie; žiada, aby táto snaha pretrvávala aj v rámci 9. RP, aby sa poskytol lepší prístup a zabezpečili rovnaké podmienky pre žiadateľov zo všetkých členských štátov prostredníctvom nového systému hodnotenia žiadostí na základe pridanej hodnoty a možných výsledkov vyplývajúcich z návrhov; vyzýva Komisiu, aby posúdila, či je väčšie využívanie jednorazových platieb najlepšou voľbou pre príjemcov a audítorov; zdôrazňuje, že hlavnými zjednodušeniami pre príjemcov prostriedkov z 9. RP by boli zavedenie modelu jednotného auditu a ústretovejšie prijímanie účtovných postupov príjemcov; domnieva sa, že v budúcom RP by sa mal posilniť prístup zdola nahor, pretože by sa tak podporili inovácie; zdôrazňuje, že na zabezpečovanie vynikajúceho výskumu a vývoja sú nevyhnutné investície do vedeckej a technologickej infraštruktúry; zdôrazňuje úspech známky excelentnosti;

19.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) a jeho znalostné a inovačné spoločenstvá (ZIS), ktoré si vyžadujú primerané zdroje, aby mohli ďalej rozvíjali svoje činnosti v oblasti vzdelávania, podpory začínajúcich podnikov a podnecovania inovácií, ktoré okrem iného prispievajú k zdraviu ľudí, energetickej transformácii, digitalizácii a opatreniam na boj proti zmene klímy, a ktoré tiež reagujú na hlavné výzvy a prinášajú prospech celej spoločnosti;

20.  vyjadruje pevné presvedčenie, že rozpočtové prostriedky vyčlenené na oblasť zdravia, ktoré je základným ukazovateľom kvality života a dobrých životných podmienok ľudí, musia byť v 9. RP vyššie ako v programe Horizont 2020, a že by sa mali vyčleniť potrebné finančné prostriedky na mechanizmy, ktorými sa zabezpečuje uprednostnenie potrieb verejného výskumu a spravodlivá verejná návratnosť investícií; poukazuje na to, že ukazovatele týkajúce sa zdravia sú rôznorodé a okrem iného zahŕňajú potraviny, životné prostredie a životný štýl; požaduje preto, aby sa začal uplatňovať prístup „jedno zdravie“, a to aj v politike v oblasti vedy a výskumu;

21.  domnieva sa, že kombináciou grantov a inovačných finančných nástrojov týkajúcich sa inovácií, informačných a komunikačných technológií a energetickej infraštruktúry vrátane Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) by sa mohlo uľahčiť vykonávanie projektov a stimulovať a zaistiť financovanie zo súkromných zdrojov;

22.  žiada, aby sa EFSI prepracoval tak, aby plnil svoju úlohu, pokiaľ ide o hospodársku doplnkovosť, podporoval projekty s identifikovanými pozitívnymi externalitami, ale ktoré zároveň majú väčšie riziká, než akým je ochotný čeliť súkromný sektor samostatne, a aby umožnil preklenúť medzeru medzi výskumom a trhom a bol zameraný na posilnenie inovácií trhu; požaduje podstatné posilnenie úlohy a kapacity Európskeho centra investičného poradenstva, a to najmä prostredníctvom aktívnej úlohy pri príprave projektov; pripomína, že financovanie EFSI v budúcom VFR by nemalo mať za následok negatívny finančný vplyv na iné programy;

23.  vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom VFR vypracovala komplexný, súdržný a dlhodobý rámec priemyselnej politiky na podporu financovania pre kultúrny a kreatívny priemysel s cieľom zvýšiť ich konkurencieschopnosť a umožniť im naplniť ich potenciál, pokiaľ ide o vytváranie kvalitných pracovných miest a rast v prospech Únie; vyzýva na vytvorenie ďalších prepojení medzi rámcovým programom pre výskum a inováciu a programom Kreatívna Európa; vyzýva Komisiu, aby dodržiavala článok 167 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a stanovila kultúrny a kreatívny priemysel ako horizontálnu prioritu v rámci systémov a programov financovania EÚ, najmä rámcového programu pre výskum a inováciu, programu EÚ v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) a EŠIF;

24.  vyzýva Komisiu, aby v budúcom VFR navrhla regulačné postupy na podporu, povzbudzovanie a – s podporou agentúr EÚ – koordináciu synergií medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi (EŠIF), NPE a programom Horizont 2020 v súvislosti s projektmi súvisiacimi s oblasťou výskumu a vývoja, ktoré môžu prispieť k budovaniu inovačnej kapacity v regiónoch so slabšími výsledkami; vyzýva na aktívnejšie zapojenie Komisie do koordinácie projektov v oblasti vedy a výskumu v rámci rôznych európskych fondov v rôznych okruhoch vrátane stratégií inteligentnej špecializácie a pri revízii pravidiel štátnej pomoci;

25.  zdôrazňuje, že budúci rozpočet EÚ mal zahŕňať dostatočné financovanie pre oblasť vesmíru s cieľom pokračovať vo vesmírnych programoch Galileo, EGNOS a Copernicus a ďalej ich rozvíjať a zároveň zohľadniť nové potreby používateľov a politické priority EÚ, a najmä narastajúce výzvy týkajúce sa kybernetickej bezpečnosti a spúšťacích programov, nových technológií a dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru (SST);

26.  vyjadruje pevné presvedčenie, že financovanie v oblasti vesmíru v 9. RP by malo byť vyššie ako v programe Horizont 2020 a že by sa mali vyčleniť potrebné sumy na budúcu spoločnú technologickú iniciatívu (STI) v oblasti inovatívnych materiálov pre vesmírne zariadenia a deorbitovanie s cieľom posilniť konkurencieschopnosť vesmírnych inovácií EÚ; požaduje vytvorenie integrovaného programu vládnej satelitnej komunikácie (GOVSATCOM), ktorým sa zabezpečia nákladovo efektívne bezpečné satelitné komunikačné služby pre európske verejné orgány; pripomína svoju dlhodobú pozíciu, že podporný rámec pre SST by sa mal zmeniť na program Únie a jeho mandát by sa mal predĺžiť a domnieva sa, že rozpočtové prostriedky vyčlenené na túto činnosť by sa mali primerane zvýšiť;

27.  upozorňuje na európsky obranný fond a na nedávny návrh Komisie týkajúci sa európskeho programu rozvoja obranného priemyslu, ktorý sa má vzťahovať na obdobie 2019 – 2020; berie na vedomie zámer Komisie predložiť jednak posilnený program rozvoja obranného priemyselného rozvoja a jednak program na podporu výskumu v oblasti obrany v prospech všetkých členských štátov a s cieľom zaviesť technologické výdobytky, ktoré sa následne môžu dostať do ostatných oblastí spoločnosti; domnieva sa, že v nasledujúcom VFR by sa tieto programy súvisiace s obranným priemyslom mali byť financovať z dodatočných zdrojov, a teda by nemali mať vplyv na rozpočtové ambície existujúcich programov;

28.  opakuje stanovisko Parlamentu, že všetky nové politické záväzky by mali byť financované z nových rozpočtových prostriedkov a nie prostredníctvom nástrojov flexibility alebo prerozdelenia rozpočtových prostriedkov z existujúcich programov; žiada, aby zabezpečenie dostatočných zdrojov na existujúce programy v pôsobnosti výboru ITRE Európskeho parlamentu;

29.  pripomína, že je dôležité zlepšiť flexibilitu, ktorá umožňuje mobilizáciu dodatočných zdrojov, aby bolo možné reagovať na nepredvídané situácie; zdôrazňuje však, že značné využívanie nástrojov flexibility VFR nie je najlepším spôsobom, ako čeliť komplikovaným krízam, ktoré budú pravdepodobne pokračovať; vyjadruje presvedčenie, že je nevyhnutné, aby sa s cieľom dostať budúci VFR na úroveň, ktorá zodpovedá súčasným potrebám a politickým ambíciám Únie v oblastiach súvisiacich s prácou výboru ITRE, zaviedli nové vlastné zdroje EÚ a príjmy do rozpočtu EÚ; žiada, aby sa vážne uvažovalo o možnostiach navrhovaných v správe skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje; požaduje vytvorenie spojenia medzi financovaním rozpočtu EÚ a oblasťami politiky, kde EÚ spôsobila zníženie cien, ako napríklad energetická politika a politika v oblasti telekomunikácií, čo predstavuje najúčinnejší a trhovo neutrálny prístup;

30.  konštatuje, že v rámci budúceho VFR bude potrebné zohľadniť vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ a jeho dôsledky na rozpočet EÚ; vyjadruje želanie, aby sa programy EÚ v pôsobnosti výboru ITRE mohli aj naďalej uplatňovať bez zmien a aby sa na tento účel prijali vhodné opatrenia;

31.  vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila všetky posúdenia rôznych politík a finančných nástrojov vrátane jej finančných nástrojov a fondov súvisiacich s energetikou, a to najmä pokiaľ ide o výsledky týchto hodnotení, a aby tieto hodnotenia využila pri príprave nového VFR;

32.  pripomína, že Agentúre pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) a Európskej agentúre pre bezpečnosť sietí a informácií (ENISA) bola zverená väčšia zodpovednosť, preto si tieto agentúry vyžadujú dostatočné zdroje na to, aby mohla plniť všetky svoje staré aj nové úlohy; zdôrazňuje, že Agentúra pre európsky globálny navigačný satelitný systém (GSA) a Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) si takisto vyžadujú primerané zdroje, aby boli schopné plniť svoje povinnosti náležite a účinne; požaduje zabezpečenie dostatočných prostriedkov a personálu pre všetky agentúry, ktoré patria do pôsobnosti výboru ITRE, aby mali kapacitu na primerané plnenie ich úloh;

33.  domnieva sa, že budúci VFR by mal umožňovať maximálnu možnú predvídateľnosť a flexibilitu, aby ho bolo možné využívať v plnej miere; okrem toho sa domnieva, že budúci VFR by mal zaručovať, že akýkoľvek prebytok vyplývajúci z nedostatočného plnenia rozpočtu EÚ a zrušenia viazanosti rozpočtových prostriedkov vyplývajúceho z neplnenia sa znovu sprístupní v rozpočte EÚ;

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

11.1.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

45

9

7

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Bendt Bendtsen, Xabier Benito Ziluaga, José Blanco López, David Borrelli, Jonathan Bullock, Reinhard Bütikofer, Jerzy Buzek, Edward Czesak, Fredrick Federley, Ashley Fox, Theresa Griffin, Hans-Olaf Henkel, Eva Kaili, Kaja Kallas, Barbara Kappel, Krišjānis Kariņš, Seán Kelly, Jeppe Kofod, Peter Kouroumbashev, Zdzisław Krasnodębski, Miapetra Kumpula-Natri, Christelle Lechevalier, Janusz Lewandowski, Edouard Martin, Angelika Mlinar, Csaba Molnár, Nadine Morano, Aldo Patriciello, Miroslav Poche, Paul Rübig, Massimiliano Salini, Algirdas Saudargas, Sven Schulze, Patrizia Toia, Claude Turmes, Vladimir Urutchev, Kathleen Van Brempt, Henna Virkkunen, Martina Werner, Lieve Wierinck, Hermann Winkler, Anna Záborská, Flavio Zanonato, Carlos Zorrinho

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Michał Boni, Mario Borghezio, Jens Geier, Gerben-Jan Gerbrandy, Werner Langen, Morten Løkkegaard, Florent Marcellesi, Marian-Jean Marinescu, Rupert Matthews, Clare Moody, Răzvan Popa, Dennis Radtke, Michèle Rivasi, Sofia Sakorafa, Anneleen Van Bossuyt

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Max Andersson, Ingeborg Gräßle

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

45

+

ALDE

Fredrick Federley, Gerben-Jan Gerbrandy, Kaja Kallas, Morten Løkkegaard, Angelika Mlinar, Lieve Wierinck

ECR

Edward Czesak, Zdzisław Krasnodębski

PPE

Bendt Bendtsen, Michał Boni, Jerzy Buzek, Ingeborg Gräßle, Krišjānis Kariņš, Seán Kelly, Werner Langen, Janusz Lewandowski, Marian-Jean Marinescu, Nadine Morano, Aldo Patriciello, Dennis Radtke, Paul Rübig, Massimiliano Salini, Algirdas Saudargas, Sven Schulze, Vladimir Urutchev, Henna Virkkunen, Hermann Winkler, Anna Záborská

S&D

José Blanco López, Jens Geier, Theresa Griffin, Eva Kaili, Jeppe Kofod, Peter Kouroumbashev, Miapetra Kumpula-Natri, Edouard Martin, Csaba Molnár, Clare Moody, Miroslav Poche, Răzvan Popa, Patrizia Toia, Kathleen Van Brempt, Martina Werner, Flavio Zanonato, Carlos Zorrinho

9

-

EFDD

David Borrelli, Jonathan Bullock

ENF

Mario Borghezio, Christelle Lechevalier

VERTS/ALE

Max Andersson, Reinhard Bütikofer, Florent Marcellesi, Michèle Rivasi, Claude Turmes

7

0

ECR

Ashley Fox, Hans-Olaf Henkel, Rupert Matthews, Anneleen Van Bossuyt

ENF

Barbara Kappel

GUE/NGL

Xabier Benito Ziluaga, Sofia Sakorafa

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch (1.12.2017)

pre Výbor pre rozpočet

k budúcemu VFR: príprava pozície Parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020

(2017/2052(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Marian-Jean Marinescu

NÁVRHY

Výbor pre dopravu a cestovný ruch vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  trvá na tom, že viacročný finančný rámec (VFR) má strategický význam pre odvetvia, ako je napríklad doprava, ktoré závisia od dlhodobých investícií; vyzýva preto Komisiu, aby predložila návrh a naliehavo zapojila do spolupráce Radu a Parlament s cieľom stanoviť VFR na obdobie po roku 2020 pred európskymi voľbami v roku 2019;

2.  zdôrazňuje, že dopravná infraštruktúra je základom jednotného trhu, rastu a tvorby pracovných miest a je mimoriadne dôležitá na zabezpečenie štyroch základných slobôd týkajúcich sa osôb, kapitálu, tovaru a služieb; konštatuje, že dokončenie jednotného európskeho dopravného priestoru spojeného so susediacimi krajinami si vyžaduje rozsiahlu dopravnú infraštruktúru, ktorá sa okrem zodpovedajúceho financovania musí považovať za kľúčovú prioritu pre konkurencieschopnosť EÚ a pre územnú, hospodársku a sociálnu súdržnosť;

3.  zdôrazňuje význam cieľov stanovených v COP 21 (Parížska dohoda) v súvislosti s dopravou v záujme boja proti zmene klímy; zdôrazňuje, že by mali byť k dispozícii finančné prostriedky na zabezpečenie modálneho prechodu z cestnej dopravy na železničnú, vodnú a vnútrozemskú vodnú dopravu, ako aj na nabádanie členských štátov, aby investovali do inteligentnej, udržateľnej a integrovanej verejnej dopravy; odporúča, aby sa pozornosť tiež venovala znižovaniu hluku a vibrácií v doprave s cieľom poskytnúť občanom prostredie vysokej kvality;

4.  zdôrazňuje, že treba podporovať stanovenie a vykonávanie silnej priemyselnej politiky zameranej na zvýšenie bezpečnosti, ochrany, verejného zdravia a ochrany životného prostredia a globálnu konkurencieschopnosť Európy v odvetví dopravy s cieľom dosiahnuť lepšie a jednoduchšie cestovanie vo všetkých členských štátoch; považuje veľké dáta za strategický faktor umožňujúci dosiahnutie cieľov dopravnej politiky EÚ a zdôrazňuje potrebu chrániť infraštruktúru, ktorá má kritický význam pre dopravu, pokiaľ ide o kybernetické hrozby;

5.  zdôrazňuje, že kritická dopravná infraštruktúra by sa mala považovať za infraštruktúru so strategickým významom pre Európsku úniu;

6.  zdôrazňuje, že európsku pridanú hodnotu možno v projektoch dopravnej infraštruktúry dosiahnuť len vtedy, ak EÚ do svojho budúceho VFR zahrnie regulačný rámec a finančné prostriedky zodpovedajúce jeho ambíciám;

7.  domnieva sa, že podiel z celkového rozpočtu EÚ, ktorý je vyhradený pre politiku súdržnosti na projekty v oblasti infraštruktúry, by sa mal po roku 2020 zvýšiť, keďže Kohézny fond a Európsky fond regionálneho rozvoja významne prispievajú k znižovaniu infraštruktúrnych a sociálno-ekonomických rozdielov medzi regiónmi a zlepšujú priemernú kvalitu infraštruktúry, čím znižujú rozdiely v prepojení medzi rozvinutejšími oblasťami a zaostávajúcimi regiónmi;

8.  domnieva sa, že budúci VFR by mal umožniť zvýšenie financovania projektov z prostriedkov EÚ vrátane štrukturálnych a investičných fondov, ktoré prispievajú predovšetkým k dobudovaniu základnej siete TEN-T a jej koridorov, ako aj financovania výstavby infraštruktúry pre elektrické vozidlá a ďalšie alternatívne dopravné riešenia; pripomína, že finančné nástroje nemôžu nahradiť granty na projekty TEN-T, ktoré musia byť naďalej hlavným nástrojom v rámci budúceho Nástroja na prepájanie Európy (NPE), keďže niektoré druhy dopravy, napríklad železničná alebo vodná doprava nie sú atraktívne pre súkromných investorov;

9.  zastáva názor, že granty by sa nemali používať na kompenzáciu strát v projektoch, ktoré sú hospodársky neudržateľné;

10.  vyzýva Komisiu, aby s podporou agentúr EÚ v budúcom VFR navrhla súdržné a transparentné opatrenia na uľahčenie, povzbudenie a koordináciu synergií medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi (EŠIF), NPE a programom Horizont 2020 na projekty súvisiace s dopravou, najmä so zreteľom na podporu projektov v cezhraničných regiónoch a pozdĺž TEN-T; požaduje systém koordinácie na optimalizovanie synergií medzi grantmi a finančnými nástrojmi; požaduje aktívnejšie zapojenie GR MOVE do koordinácie dopravnej infraštruktúry naprieč rôznymi európskymi fondmi;

11.  domnieva sa, že v kontexte budúceho VFR by mala existovať možnosť ďalej rozvíjať a rozširovať existujúce základné a súhrnné koridory siete TEN-T, a to aj do príslušných tretích krajín, s cieľom podporiť projekty v spoločnom záujme v odvetví dopravy;

12.  zdôrazňuje, že brexit nebude mať len všeobecný vplyv na rozpočet, ale tiež značné priame a nepriame účinky na európsku dopravnú politiku, najmä v oblasti leteckej a námornej dopravy;

13.  vyzýva európskych koordinátorov, aby uskutočnili dôkladné hodnotenie dokončených projektov a dosiahnutých zlepšení pozdĺž koridorov TEN-T počas súčasného programového obdobia, a aby ho predložili Komisii a Parlamentu; vyzýva Komisiu, aby ho zohľadnila v príprave budúceho VFR;

14.  zdôrazňuje, že spolufinancovanie z prostriedkov EÚ by malo ako kľúčovú prioritu v Európskej územnej spolupráci (EÚS – Interreg) zahŕňať cezhraničné infraštruktúrne projekty malého rozsahu na obnovenie chýbajúcich regionálnych cezhraničných spojení;

15.  zdôrazňuje absolútnu potrebu primeraného financovania, a to aj výskumu a inovácie v budúcom RP9 v oblastiach, ako sú elektrické a vodíkové vozidlá, autonómne a prepojené automobily;

16.  domnieva sa, že posilnenie riadenia makroregionálnych stratégií EÚ prispeje k vývoju projektov EÚ s pridanou hodnotou;

17.  zdôrazňuje, že je dôležité zapojiť do stratégie pre podunajskú oblasť všetky krajiny, cez ktoré Dunaj preteká, aby sa predišlo vzniku zúžených miest v plavbe; vyzýva na vytvorenie prístupu zhora nadol s cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie stratégie pre podunajskú oblasť, najmä pokiaľ ide o splavnosť vnútrozemských vodných ciest;

18.  domnieva sa, že je potrebný aktualizovaný a účinnejší Nástroj na prepájanie Európy (NPE), ktorý zahŕňa všetky druhy dopravy vrátane cestnej infraštruktúry a vnútrozemských vodných ciest so zameraním na prepojenia a na dokončenie siete v okrajových oblastiach s využitím spoločných noriem; zdôrazňuje, že NPE musí mať prínos zo zvýšeného financovania, aby sa pokryli všetky potreby v oblasti dopravy vrátane digitálnych riešení, prechodu na iné druhy dopravy a ekologickej dopravy; domnieva sa, že NPE by mal podporovať pilotné programy v prospech všetkých druhov dopravy s cieľom zvýšiť bezpečnosť, ochranu, ochranu životného prostredia a konkurencieschopnosť EÚ; zdôrazňuje, že investície do dopravnej infraštruktúry sú investície do dlhodobého rastu a pracovných miest; vyzýva preto Komisiu, aby čo najskôr predložila návrh aktualizovaného nariadenia o NPE, aby sa mohol schváliť pred voľbami do Európskeho parlamentu v roku 2019;

19.  pripomína, že v prílohe k nariadeniu o NPE je uvedených deväť koridorov základnej siete a obsahuje aj zoznam vopred stanovených projektov, ktoré by mohli byť financované EÚ v období 2014 – 2020, a to na základe ich pridanej hodnoty pre rozvoj TEN-T a podľa ich stavu rozpracovanosti; domnieva sa, že modernizovaný a účinnejší NPE by mal uprednostňovať viac priamych prepojení medzi základnou a súhrnnou sieťou a mal by klásť dôraz na podporu širších prepojení medzi súhrnnými sieťami, napríklad aj vrátane horizontálnych priorít, ako sú námorné diaľnice; domnieva sa, že by sa to malo zohľadniť v každom zozname vopred stanovených projektov, ktoré by mali byť zahrnuté do budúceho nariadenia o NPE;

20.  zdôrazňuje, že financovanie na dokončenie jednotného európskeho železničného priestoru by sa malo zachovať, a domnieva sa, že je potrebné klásť väčší dôraz na zlepšenie bezpečnosti, dokončenie železničných prepojení medzi členskými štátmi a zabezpečenie zachovania existujúcej železničnej infraštruktúry; domnieva sa, že finančné prostriedky by sa mali použiť aj na zníženie hluku a obnovu sekundárnych železničných prepojení; okrem toho zdôrazňuje, že koordinácia Európskeho systému riadenia železničnej dopravy (ERTMS) Komisiou by mala byť zameraná na stimulovanie účasti investorov a že zavádzanie ERTMS by malo pokročiť s cieľom pokračovať v realizácii spoločných technických noriem a v čo najvyššej miere využiť prínosy z hľadiska interoperability; zdôrazňuje, že spolufinancovanie spoločného podniku Shift2Rail by sa malo zvýšiť;

21.  opätovne zdôrazňuje, že je dôležité umožniť úplné využitie jednotného európskeho neba ako zásadný krok vpred pre európsky vzdušný priestor; zdôrazňuje potrebu primeraného a transparentného vynakladania finančných prostriedkov, a to aj v prípade používateľov vzdušného priestoru, na zavedenie a realizáciu zložiek Výskumu manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba (SESAR); vyzýva na financovanie výskumu v rámci programu SESAR v oblasti manažmentu letovej prevádzky (ATM) bezpilotných lietadiel a dokončenia európskeho digitálneho ATM; pripomína, že v rámci jednotného európskeho neba môže účinný ATM znížiť spotrebu paliva a emisie o 10 %; požaduje pridelenie primeraných finančných zdrojov spoločnému podniku Čisté nebo;

22.  zdôrazňuje skutočnosť, že revízia nariadenia (ES) č. 216/2008 predpokladá rozšírenie rozsahu pôsobnosti Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (EASA); zdôrazňuje, že je dôležité prideliť agentúre EASA primerané finančné prostriedky, aby mohla úspešne začať vykonávať tieto nové úlohy;

23.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila pokračovanie financovania hlavných vesmírnych programov EÚ, t. j. programov Galileo, Európskej geostacionárnej navigačnej prekrývacej služby (EGNOS) a systému Copernicus; žiada, aby sa vyčlenili potrebné sumy pre spoločný podnik Čisté nebo a budúcu spoločnú technologickú iniciatívu v oblasti vesmírnych technológií (STEPP); žiada Komisiu, aby urýchlene vypracovala návrh budúcej služby GOVSATCOM vrátane jej primeraného financovania; znovu opakuje, že je dôležité dosiahnuť celosvetové pokrytie európskou službou EGNOS a zabezpečiť, že sa rozšíri na krajiny, ktoré sú súčasťou európskej susedskej politiky; domnieva sa, že primeraný rozpočet na výskum v týchto odvetviach je rozhodujúci na zabezpečenie autonómneho európskeho prístupu do kozmického priestoru;

24.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť primerané financovanie spoločných podnikov, okrem iného, SESAR, Shift2Rail a Čisté nebo; domnieva sa, že spoločný podnik Shift2rail by mal uprednostňovať projekty interoperability a maximalizovať prínosy pre interoperabilitu v rámci jednotného európskeho železničného priestoru; domnieva sa, že je dôležité vyčleniť finančné prostriedky, ktoré umožnia údržbu infraštruktúry a dodržiavanie kritérií kvality, aby sa zaručila vyššia bezpečnosť a ochrana spotrebiteľov;

25.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť potrebné finančné prostriedky na vývoj inovatívnych a účinných aplikácií globálneho navigačného satelitného systému (GNSS), služieb založených na potrebách užívateľov s pridanou hodnotou;

26.  vyzýva Komisiu, aby v nadchádzajúcom VFR podporila program inštitucionálnych objednávok vypúšťania satelitov európskymi nosnými raketami a program na monitorovanie vesmírneho odpadu;

27.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť finančné prostriedky na dosiahnutie integrovanej námornej politiky ako hlavnej iniciatívy pre medziodvetvové a nadnárodné riadenie, ako aj na optimalizáciu multimodálnych prepojení a posun k ekologickým a digitálnym dopravným službám a trvalo udržateľným spôsobom dopravy vrátane verejnej dopravy a vnútrozemských vodných ciest; zdôrazňuje, že by sa malo pokročiť v zavádzaní riečnych informačných služieb na podporu cezhraničných operácií;

28.  vyzýva Komisiu, aby dala nový impulz úlohe EÚ v Stredozemnom mori prostredníctvom stratégie na zlepšenie a modernizáciu prístavov v Stredozemnom mori, ako životne dôležitých európskych obchodných centier;

29.  pripomína, že prístavy fungujú ako vstupné brány obchodu, energetické uzly a priemyselné klastre; zdôrazňuje význam prístavov v európskej dopravnej sieti; zdôrazňuje, že by sa mali poskytnúť finančné prostriedky na dokončenie a zlepšenie základnej siete vnútrozemských vodných ciest, ktoré sú súčasťou multimodálnej siete; zdôrazňuje, že prístavy a vnútrozemské vodné cesty si vyžadujú dostatočné finančné prostriedky, aby mohli čeliť súčasným a budúcim výzvam v zabezpečovaní inteligentných, efektívnych a udržateľných dopravných systémov; uznáva, že prístavy a vnútrozemské vodné cesty môžu zohrávať dôležitú úlohu pri dekarbonizácii hospodárstva, a to tým, že budú ponúkať alternatívne energetické riešenia;

30.  zdôrazňuje, že finančné prostriedky na inteligentné dopravné systémy (IDS) a kooperatívne projekty IDS z hľadiska dopravných potrieb by mali byť k dispozícii aj v ďalšom období;

31.  vyzýva Komisiu, aby do rozpočtu pridala osobitnú položku pre prístavy, ktoré musia niesť sociálne a ekonomické bremeno migračnej krízy;

32.  zdôrazňuje úlohu európskych dopravných agentúr v oblasti harmonizácie a integrácie rôznych druhov dopravy v Európskom hospodárskom priestore; žiada, aby sa vzhľadom na ich čoraz dôležitejšiu úlohu a pracovné zaťaženie, ktoré vyplývajú z právnych predpisov, náležite rokovalo o prostriedkoch na ich činnosť v rámci budúceho rozpočtového rámca;

33.  zdôrazňuje význam prechodu na trvalo udržateľné, inovatívne a digitálne odvetvie cestovného ruchu, ktoré si vyžaduje lepšiu koordináciu medzi projektmi v oblasti cestovného ruchu a infraštruktúry; domnieva sa, že v záujme posunu smerom k skutočnej európskej politike cestovného ruchu by sa mal vytvoriť osobitný rozpočtový riadok pre cestovný ruch; domnieva sa, že by mali byť vítané napríklad iniciatívy, ktoré podporujú inovatívne udržateľné cestovateľské zážitky pre mladých ľudí; domnieva sa však, že by nemali nahrádzať iné iniciatívy v oblasti kultúry, a navrhuje, aby sa aj naďalej presadzovalo ich primerané financovanie;

34.  zdôrazňuje, že treba zaručiť dlhodobú konkurencieschopnosť a udržateľnosť európskeho cestovného ruchu, a to aj úplným využívaním inovácie a riešení v oblasti IKT v tomto sektore; domnieva sa, že by sa mali zrevidovať rezervačné procesy a mal by sa navrhnúť centralizovaný, digitálny systém rezervácií zameraný na zákazníkov;

35.  nabáda Komisiu, aby spolufinancovala prepojenie siete EuroVelo a železničnej siete EÚ, a tým podporiť udržateľný cestovný ruch v rôznych regiónoch;

36.  opäť zdôrazňuje význam zachovania finančných prostriedkov na infraštruktúru v rámci európskej susedskej politiky s cieľom zabezpečiť nasadzovanie infraštruktúry TEN-T a koordináciu cezhraničnej infraštruktúry;

37.  zdôrazňuje, že do návrhov Komisie, ESVČ a rôznych generálnych riaditeľstiev treba zahrnúť rôzne odvetvia dopravy, najmä priemyselnú zložku, s cieľom vypracovať stratégiu hospodárskej diplomacie na podporu európskych aktérov v tomto sektore na medzinárodnej úrovni;

38.  domnieva sa, že budúci VFR by mal poskytnúť maximálnu predvídateľnosť a flexibilitu s cieľom umožniť plné využitie v ňom viazaných zdrojov, čím by sa zabezpečilo spravodlivé rozdelenie vo všetkých regiónoch Únie a tak zaručilo, že akýkoľvek prebytok vyplývajúci z nedostatočného plnenia rozpočtu EÚ, najmä v sektore verejnej dopravy, a zrušených záväzkov vyplývajúcich z neplnenia, bude znovu k dispozícii v rozpočtu dotknutého sektora; vyzýva Európsku úniu, aby v tejto súvislosti pri výbere projektov v rámci VFR zachovala veľké podiely spolufinancovania; zdôrazňuje význam aktívnejšieho zapojenie GR MOVE do koordinácie dopravnej infraštruktúry naprieč rôznymi európskymi fondmi;

39.  zdôrazňuje, že investície EÚ do nových technológií pre udržateľnú dopravu so zreteľom na typy pohonu (t. j. elektrina, vodík, biopalivá atď.) musia vychádzať zo zásady technologickej neutrality, odchodu z trhu a slobody občanov vybrať si spomedzi rôznych dopravných riešení.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

23.11.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

38

3

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Lucy Anderson, Marie-Christine Arnautu, Georges Bach, Deirdre Clune, Michael Cramer, Luis de Grandes Pascual, Andor Deli, Isabella De Monte, Ismail Ertug, Jacqueline Foster, Dieter-Lebrecht Koch, Merja Kyllönen, Miltiadis Kyrkos, Bogusław Liberadzki, Peter Lundgren, Marian-Jean Marinescu, Gesine Meissner, Cláudia Monteiro de Aguiar, Renaud Muselier, Markus Pieper, Salvatore Domenico Pogliese, Gabriele Preuß, Christine Revault d’Allonnes Bonnefoy, Dominique Riquet, Massimiliano Salini, Jill Seymour, Pavel Telička, Wim van de Camp, Janusz Zemke, Roberts Zīle, Kosma Złotowski, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jakop Dalunde, Mark Demesmaeker, Jill Evans, Maria Grapini, Peter Kouroumbashev, Jozo Radoš, Olga Sehnalová

Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Juan Fernando López Aguilar

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

38

+

ALDE

Gesine Meissner, Jozo Radoš, Dominique Riquet, Pavel Telička

ECR

Mark Demesmaeker, Jacqueline Foster, Roberts Zīle, Kosma Złotowski

EFDD

Daniela Aiuto

GUE/NGL

Merja Kyllönen

PPE

Georges Bach, Deirdre Clune, Andor Deli, Dieter-Lebrecht Koch, Marian-Jean Marinescu, Cláudia Monteiro de Aguiar, Renaud Muselier, Markus Pieper, Salvatore Domenico Pogliese, Massimiliano Salini, Luis de Grandes Pascual, Wim van de Camp, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska

S&D

Lucy Anderson, Isabella De Monte, Ismail Ertug, Maria Grapini, Peter Kouroumbashev, Miltiadis Kyrkos, Bogusław Liberadzki, Juan Fernando López Aguilar, Gabriele Preuß, Christine Revault d’Allonnes Bonnefoy, Olga Sehnalová, Janusz Zemke

VERTS/ALE

Michael Cramer, Jakop Dalunde, Jill Evans

3

-

EFDD

Peter Lundgren, Jill Seymour

ENF

Marie-Christine Arnautu

0

0

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


STANOVISKO Výboru pre regionálny rozvoj (11.10.2017)

pre Výbor pre rozpočet

k budúcemu VFR: príprava pozície Parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020

(2017/2052(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Derek Vaughan

NÁVRHY

Výbor pre regionálny rozvoj vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže v nariadení Rady č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec (VFR) na roky 2014 – 2020, sa uvádza, že Komisia by mala predložiť svoj návrh na budúci VFR na obdobie po roku 2020 pred 1. januárom 2018; keďže legislatívne návrhy týkajúce sa budúceho VFR treba predložiť čo najskôr, aby bolo možné ešte pred koncom súčasného programového obdobia čo najskôr prijať rozhodnutia o budúcnosti politiky súdržnosti a novom financovaní, a zabránilo sa tak omeškaniam v programovaní nového obdobia;

B.  keďže v článku 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ) sa ustanovuje, že Únia by mala podporovať hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a solidaritu v členských štátoch a regiónoch a medzi nimi; keďže regionálna politika súdržnosti je jednou z hlavných politík EÚ s vysokou pridanou hodnotou, ktorá podporuje solidaritu, znižuje rozdiely v rozvoji a prináša výhody európskej integrácie priamo občanom EÚ vo všetkých regiónoch; keďže okrem toho regionálna politika súdržnosti spája Európu a posilňuje jej hospodárstvo prostredníctvom uplatňovania zásady solidarity, posilňuje jej sociálnu konvergenciu a prispieva k tomu, aby EÚ bola hmatateľnejšia a viditeľnejšia pre občanov prostredníctvom konkrétnych výsledkov, ktoré dosahuje na danom mieste; keďže je preto kľúčové, aby sa vo VFR stanovilo dostatočné financovanie politiky súdržnosti, a to minimálne na úrovni súčasného obdobia, tak aby zodpovedalo výzvam, ktoré má podľa očakávaní táto politika primerane riešiť;

C.  keďže treba prijať vhodné opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby ťažkosti v súvislosti s rozpočtom spôsobené odchodom Spojeného kráľovstva z EÚ nemali negatívny vplyv na rozpočet na regionálnu politiku vrátane prechodu na nové vlastné zdroje financovania; keďže politika súdržnosti ponúka nástroje cezhraničnej a inej územnej spolupráce na zaistenie pokračujúcej spolupráce s regiónmi Spojeného kráľovstva po jeho odchode z EÚ prostredníctvom udržiavania kontaktov a spoluprácou s jeho občanmi pri plnení spoločných cieľov;

D.  keďže niektoré z návrhov na nové vlastné zdroje predložených v záverečnej správe a odporúčaniach skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje z decembra 2016, ako napr. daň z finančných transakcií, uhlíková daň na všetky zdroje emisií skleníkových plynov a európska daň z príjmu právnických osôb, by bolo vhodné analyzovať v širšom kontexte a tieto návrhy by takisto boli v súlade s cieľmi rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 aj s cieľmi hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti;

E.  keďže politika súdržnosti významne prispieva k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a k vykonávaniu stratégie Európa 2020, ako aj k dosiahnutiu jej cieľov inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; keďže stále hrozí, že Európskej únii sa tieto ciele do roku 2020 nepodarí dosiahnuť, najmä pokiaľ ide o zníženie chudoby, presadzovanie energie z obnoviteľných zdrojov a boj proti nezamestnanosti; keďže táto stratégia by sa v súvislosti s obdobím po roku 2020 mala preskúmať a mala by prispievať k dosiahnutiu cieľov programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030; keďže v budúcom VFR by sa malo zaistiť financovanie tejto stratégie, pričom sa politike súdržnosti prisúdi dôležitá úloha; keďže politika súdržnosti dosiahla významné výsledky a umožnila zníženie hospodárskych a sociálnych rozdielov medzi európskymi regiónmi; keďže však 47 regiónov v ôsmich členských štátoch vo svojom rozvoji ešte stále zaostáva;

1.  potvrdzuje, že politika súdržnosti má vysokú pridanú hodnotou EÚ, keďže plní ciele zakotvené v zmluve, ako sú hospodárska, sociálna a územná súdržnosť a znižovanie rozdielov v úrovni rozvoja rôznych regiónov, a to tým, že:–

  prináša rast a pracovné miesta na regionálnej a miestnej úrovni, najmä na zaostávajúcich územiach, čo prispieva ku konvergencii, účinkom presahovania, posilneniu hospodárskej spolupráce, celkovej makroekonomickej stabilite a konkurencieschopnosti Únie ako celku;–

  podporou nadnárodnej infraštruktúry zaisťuje verejné statky európskeho rozmeru;–

  podporuje cezhraničnú spoluprácu a pomáha vytvárať stabilné prostredie pre trvalý mier a demokraciu v Európe;–

  využíva zdieľané hospodárenie a subsidiaritu s cieľom prepojiť rôzne zúčastnené strany z rôznych úrovní správy a účinne reagovať na sociálno-ekonomické riziká a príležitosti;

2.  vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila svoje návrhy budúceho VFR a balík pre politiku súdržnosti na obdobie po roku 2020, a trvá na rýchlom začatí rokovaní s cieľom zaistiť v programovom období po roku 2020 včasné používanie európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF); vyjadruje presvedčenie, že z politiky súdržnosti by aj naďalej mali mať prospech občania všetkých regiónov, pričom zdroje by sa mali zamerať na najzraniteľnejšie regióny; vyjadruje presvedčenie, že by sa mal vypracovať a zaviesť nový súbor sociálnych a environmentálnych ukazovateľov, ktoré by dopĺňali HDP, aby sa EŠIF rozdeľovali spravodlivejšie a aby sa lepšie zohľadňovali rôzne druhy nerovností;

3.  potvrdzuje, že politika súdržnosti musí zostať hlavnou verejnou investičnou a rozvojovou politikou EÚ, ale že je potrebné urobiť viac, aby sa zdôraznila významná a nezastupiteľná úloha politiky súdržnosti pri dosahovaní politických cieľov EÚ; domnieva sa preto, že treba klásť silný dôraz na zamestnanosť, zručnosti, inovácie, demografiu, MSP, sociálne začleňovanie a špecifické ciele EÚ, ako sú digitalizácia a reindustrializácia, a takisto na posilnený sociálny rozmer, územnú spoluprácu a mestský rozmer; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že politika súdržnosti nemá byť riešením ani nástrojom financovania pre každú nepredvídanú udalosť a že by nemala prispievať k vytváraniu nových programov; upozorňuje, že novými výzvami by sa nemali ohrozovať tradičné a dlhodobé ciele politiky súdržnosti stanovené v zmluvách;

4.  žiada preto, aby sa z VFR naďalej poskytovali finančné prostriedky na politiku súdržnosti po roku 2020 aspoň na súčasnej úrovni, tak aby sa dosiahol vyvážený stav medzi investíciami do občanov a investíciami pre občanov a medzi tromi rozmermi politiky súdržnosti – hospodárskym, sociálnym a územným – a aby sa zaistila možnosť splnenia politických cieľov EÚ; vyjadruje presvedčenie, že podiel VFR vyčlenený na súdržnosť by sa mal zvýšiť a že súčasné záväzky by sa nemali znižovať; pripomína, že vzhľadom na neskoré začatie obdobia a očakávané množstvo žiadostí o platbu ku koncu tohto obdobia je veľmi dôležité zvýšiť strop platieb v okruhu 1b s cieľom zaistiť likviditu a tok investícií a zabrániť prípadnému vplyvu politických rizík; upozorňuje na to, že vytváranie budúcich a podpora súčasných programov a nástrojov EÚ by nemali byť na úkor existujúcich investícií; uznáva dôležitý prínos politiky súdržnosti k uľahčeniu štrukturálnych reforiem skôr prostredníctvom stimulov, ako sú ex ante kondicionality, než sankcií, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala ďalšie pozitívne prostriedky na podporu úsilia na vnútroštátnej a regionálnej úrovni; zdôrazňuje, že je nutné aj naďalej sa osobitne zameriavať na menej rozvinuté regióny; zdôrazňuje, že VFR by mal podporovať priority stanovené v európskom semestri, najmä zohľadňovaním odporúčaní pre jednotlivé krajiny, pričom treba mať na zreteli ciele politiky súdržnosti zakotvené v zmluvách; pripomína, že nové priority a iniciatívy EÚ by sa mali financovať z nových finančných prostriedkov a že politika súdržnosti by nemala byť ohrozená tým, že sa jej súčasné prostriedky budú využívať ako zdroj financovania týchto nových priorít a iniciatív;

5.  domnieva sa, že regionálne financovanie by malo byť chránené a naďalej by sa malo zameriavať na všetky regióny EÚ a malo by sa poskytovať predovšetkým vo forme grantov, ktoré treba doplniť finančnými nástrojmi, ktoré zohrávajú v určitých prípadoch dôležitú úlohu po primeranom posúdení ex ante, spolu s jasnou stratégiou a súborom kritérií na určenie toho, ktorý druh financovania je vhodnejší na dosiahnutie želaných cieľov, a ktoré by mali byť v prípade potreby náležite začlenené spolu s grantmi; zdôrazňuje, že v prípade zníženia rozpočtov EÚ sa treba väčšmi zamerať na kľúčové ciele EÚ a pridanú hodnotu EÚ, s osobitným dôrazom na stimulovanie rastu a vytváranie pracovných miest a na znižovanie nerovností a regionálnych rozdielov; zdôrazňuje vyhlásenie Komisie, že finančné nástroje sú vhodné len v prípade projektov generujúcich príjmy; domnieva sa, že granty a dotácie budú preto aj naďalej potrebné; zdôrazňuje riziká finančných produktov, akými sú akcie, trustové fondy a ďalšie typy dlhopisov; poznamenáva, že zvýšenie podielu finančných nástrojov by nemalo mať vplyv na nenávratné finančné príspevky, keďže by to narušilo požadovanú rovnováhu; konštatuje, že čo sa týka využívania finančných nástrojov vo VFR na obdobie po roku 2020, záväzné ciele nemožno považovať za schodné riešenie; domnieva sa, že úlohu členských štátov treba zdôrazniť prostredníctvom primeranej miery spolufinancovania, ktorá zaistí ich angažovanosť; berie na vedomie, že existujú rozdielne názory na makroekonomickú podmienenosť, a zdôrazňuje, že prepojenosť medzi politikou súdržnosti a procesmi správy hospodárskych záležitostí v rámci európskeho semestra musí byť vyvážená a vzájomná a musí obmedzovať dosah na príjemcov prostriedkov EŠIF; domnieva sa, že je zásadné, aby sa EŠIF zameriavali na oblasti, v ktorých je spoločná činnosť najpotrebnejšia, ako je napr. podpora rastu a konkurencieschopnosti alebo prispievanie k adaptácii na zmenu klímy a k efektívnemu využívaniu zdrojov; zdôrazňuje, že financovanie EÚ by malo dopĺňať vnútroštátne rozpočty, a to ponúknutím skutočnej doplnkovosti a zaistením toho, že sa budú prijímať opatrenia, ktoré nepatria do pôsobnosti vnútroštátnych rozpočtov;

6.  domnieva sa, že akékoľvek riešenie, ktoré by viedlo ku krátkodobému VFR, je neprijateľné, keďže by znemožňovalo dlhodobé plánovanie a nepriaznivo ovplyvňovalo predvídateľnosť politík vrátane politiky súdržnosti; domnieva sa, že jedinou alternatívou k súčasnému trvaniu je obdobie VFR v trvaní 5 + 5 rokov s povinným preskúmaním v polovici obdobia, za predpokladu, že Komisia zabezpečí plynulý prechod medzi programovacími obdobiami, čo by si vyžadovalo prísnejšie pravidlá pre rušenie záväzkov, kratšie postupy ukončovania programov a rýchlejšie procesy prípravy a zavedenia programov; žiada, aby budúci VFR občanom umožňoval väčší dohľad, a to aj posilnením zásady partnerstva v politike súdržnosti a jej začlenením do ostatných politík; opakuje svoju požiadavku, aby sa vo všetkých častiach rozpočtu EÚ uplatňovalo hľadisko rodovej rovnosti;

7.  žiada aktualizáciu priorít programov regionálneho rozvoja, tak aby sa zohľadnili meniace sa podmienky a aby sa využili výhody nových technológií; domnieva sa, že politika súdržnosti by sa mala osobitne zamerať na posilňovanie vedomostnej ekonomiky a podnecovanie inovácií; okrem toho sa domnieva, že VFR by mal byť flexibilnejší, aby bolo možné reagovať na neočakávané výzvy; zdôrazňuje, že pozíciou Komisie je nastoliť správnu rovnováhu medzi stabilitou a flexibilitou financovania; domnieva sa, že regionálna miera nezamestnanosti a index regionálneho sociálneho pokroku sú vhodnými kritériami; zdôrazňuje, že výraznú mieru rastu potrebnú na vytváranie pracovných miest a rozvoj nemožno dosiahnuť bez spoločného úsilia zameraného na vykonávanie vhodného súboru hospodárskych politík, ktorý by mal pozostávať z investícií, zo štrukturálnych reforiem a z fiškálnej konsolidácie; zdôrazňuje úlohu politiky súdržnosti pri dosahovaní cieľov vyplývajúcich z Parížskej dohody (COP 21) a pri zabezpečení prechodu k nízkouhlíkovému a obehovému hospodárstvu; upozorňuje, že v záujme zabezpečenia lepšieho plnenia rozpočtu politiky súdržnosti v budúcnosti je potrebné túto politiku zásadne zjednodušiť na základe odporúčaní skupiny na vysokej úrovni, ako aj zvážiť všeobecnejšie uplatňovanie proporcionality a zavedenie odlišného prístupu pri vykonávaní programov EŠIF podľa regiónov; zdôrazňuje význam regionálnej politiky pre ochranu najzraniteľnejších regiónov, ako sú najmenej rozvinuté a najvzdialenejšie regióny;

8.  zdôrazňuje význam regionálnych cezhraničných iniciatív pre podporu európskej integrácie, ako aj inteligentného, udržateľného a inkluzívneho hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest; zdôrazňuje, že Nástroj na prepájanie Európy a Kohézny fond by mali zostať hlavnými zdrojmi investícií do infraštruktúry a že rozpočtové prostriedky by sa mali prispôsobiť všeobecne vysokému dopytu a nadmernému záujmu; poukazuje na to, že Európska územná spolupráca (Interreg) je kľúčovou oblasťou pridanej hodnoty EÚ na zabezpečenie kontinuity a prepojenia spoločných projektov na cezhraničnej úrovni a v celej EÚ; zastáva názor, že najmä tieto cezhraničné iniciatívy preukazujú pridanú hodnotu Európskej únie;

9.  pripomína, že investície do okruhu 1a majú silný pozitívny vplyv na politiky; domnieva sa, že programy, ako napríklad program, ktorý je nástupcom programu Horizont 2020, by mali dostať dvakrát toľko finančných prostriedkov, ako je dostupné v súčasnom rámcovom programe; konštatuje, že miery odhadov, dopytu a úspešnosti naznačujú, že takéto zvýšenie by zmiernilo medzeru vo financovaní výskumu a inovácií;

10.  žiada Komisiu, aby zaviedla a ďalej uľahčovala väčšiu súčinnosť a doplnkovosť medzi rôznymi fondmi EÚ vrátane politiky súdržnosti, programu Horizont 2020, Nástroja na prepájanie Európy a Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) s cieľom zabrániť tomu, aby sa na podobné projekty vzťahovali odlišné pravidlá len preto, že sa vykonávali na základe rôznych nástrojov, a aby sa usilovala o dosiahnutie cieľa stanoviť rovnaké pravidlá pre podobné projekty, a to aj v prípade, keď sa financujú z rôznych politík a nástrojov EÚ, keďže by sa tým obmedzila byrokracia a zjednodušilo využívanie fondov EÚ pre príjemcov, bez toho, aby tým bola dotknutá celistvosť finančných prostriedkov z EŠIF; konštatuje, že využívanie finančných nástrojov a súčinností s grantmi možno zlepšiť; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať pravidlám štátnej pomoci, aby sa tak zabezpečili rovnaké podmienky pre granty a finančné nástroje; považuje za potrebné, aby všetky EŠIF vrátane Kohézneho fondu a Európskeho sociálneho fondu pokračovali aj po roku 2020;

11.  domnieva sa, že v súvislosti s novým VFR má zásadný význam zaistiť, aby boli rozpočtové pravidlá a pravidlá týkajúce sa výdavkov v oblasti politiky súdržnosti konečne vyváženým spôsobom zjednodušené, bez toho, aby to narušilo prierezové zásady politiky súdržnosti, s cieľom pozitívne ovplyvniť udržateľnosť budúceho VFR a znížiť záťaž pre príjemcov; vyzýva Komisiu, aby ďalej skúmala prístup založený na jednotnom súbore pravidiel s cieľom nabádať viac príjemcov, aby požiadali o financovanie z prostriedkov EÚ, keďže by to bolo podnetom na vytvorenie výrazne jasnejších a jednoduchších pravidiel vykonávania a zabezpečilo integrované strategické plánovanie podpory zo strany EÚ; vyzýva na vytvorenie bonusu pre členské štáty za zjednodušenie, a to v súvislosti s prijatím účinných opatrení na znižovanie byrokracie a zlepšenie hospodárenia s prostriedkami EÚ; zdôrazňuje, že v súvislosti s maximalizáciou výkonnosti VFR, pokiaľ ide o podmienenosť, je dôležité nájsť správnu rovnováhu, aby nedošlo k ohrozeniu investícií; vyzdvihuje, že súhrnný balík ponúka vyšší potenciál, pokiaľ ide o navrhované zjednodušenie a flexibilitu; domnieva sa preto, že by sa mal realizovať a ďalej rozvíjať aj po roku 2020; vyzýva Komisiu, aby zvýšila účinnosť a rozšírila ponuku podpory pri budovaní kapacít pre miestne, regionálne a národné administratívne orgány a príjemcov; žiada Komisiu, aby vychádzala z pozitívnych prvkov systému ex ante kondicionality a zároveň znížila zodpovedajúce administratívne zaťaženie, pokiaľ ide o hodnotenie a postup; vyzýva Komisiu, aby v záujme efektívnejšieho využívania fondov posilnila opatrenia na budovanie administratívnych kapacít; podporuje širšie uplatňovanie opatrení vychádzajúcich z nedávnej správy Komisie s názvom Konkurencieschopnosť v regiónoch s nízkymi príjmami a nízkym hospodárskym rastom – Správa o zaostávajúcich regiónoch;

12.  vyzýva na zvýšenie rozpočtu a ďalšiu revíziu Európskeho fondu solidarity, najmä maximálneho stropu zálohových platieb (v súčasnosti obmedzeného na 30 miliónov EUR), ktorý je stanovený v článku 4a revidovaného nariadenia o Fonde solidarity EÚ, aby sa mohla účinne a rýchlo odstrániť väčšia časť škôd spôsobených prírodnými katastrofami.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

9.10.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

27

4

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Franc Bogovič, Steeve Briois, Andrea Cozzolino, Rosa D’Amato, John Flack, Iratxe García Pérez, Krzysztof Hetman, Marc Joulaud, Louis-Joseph Manscour, Martina Michels, Iskra Mihaylova, Jens Nilsson, Andrey Novakov, Paul Nuttall, Konstantinos Papadakis, Mirosław Piotrowski, Stanislav Polčák, Liliana Rodrigues, Maria Spyraki, Ruža Tomašić, Ángela Vallina, Monika Vana, Matthijs van Miltenburg, Lambert van Nistelrooij, Derek Vaughan, Joachim Zeller

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniel Buda, Andor Deli, Raffaele Fitto, John Howarth, Ivana Maletić, Tonino Picula

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

James Carver, Esther Herranz García, Susanne Melior

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

27

+

ALDE

Iskra Mihaylova, Matthijs van Miltenburg

ECR

Raffaele Fitto, John Flack, Mirosław Piotrowski, Ruža Tomašić

PPE

Franc Bogovič, Daniel Buda, Andor Deli, Esther Herranz García, Krzysztof Hetman, Marc Joulaud, Ivana Maletić, Andrey Novakov, Stanislav Polčák, Maria Spyraki, Joachim Zeller, Lambert van Nistelrooij

S&D

Andrea Cozzolino, Iratxe García Pérez, John Howarth, Louis-Joseph Manscour, Susanne Melior, Jens Nilsson, Tonino Picula, Liliana Rodrigues, Derek Vaughan

4

-

EFDD

James Carver, Paul Nuttall

ENF

Steeve Briois

NI

Konstantinos Papadakis

4

0

EFDD

Rosa D’Amato

GUE/NGL

Martina Michels, Ángela Vallina

Verts/ALE

Monika Vana

Vysvetlivky použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (26.1.2018)

pre Výbor pre rozpočet

k budúcemu VFR: príprava pozície Parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020

(2017/2052(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Sofia Ribeiro

NÁVRHY

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje veľký význam spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) ako najstaršej spoločnej politiky Únie, pokiaľ ide o dosahovanie verejných cieľov a reagovanie na meniace sa výzvy prostredníctvom postupných reforiem, čo je nevyhnutné napríklad pri výrobe vysokokvalitných potravín a tiež v súvislosti s dodávkami nepotravinových výrobkov a služieb, potravinovou bezpečnosťou, stabilizáciou a zachovaním vidieckeho obyvateľstva, aby sa zabezpečili potraviny za dostupné ceny pre približne 500 miliónov európskych spotrebiteľov, územná rovnováha a sociálna súdržnosť a aby sa zaručila dlhodobá udržateľnosť vidieckych oblastí; konštatuje tiež, že to stojí každého občana EÚ len 0,32 EUR na deň; pripomína, že poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel predstavujú 16 % celkového obratu európskeho priemyslu a vytvárajú viac ako 44 miliónov pracovných miest v celom potravinovom dodávateľskom reťazci, 10 miliónov pracovných miest priamo v poľnohospodárstve, 11 miliónov fariem a príjmy z vývozu 130 miliárd EUR ročne; zdôrazňuje, že prostredníctvom svojich dvoch pilierov SPP pomáha stabilizovať príjmy poľnohospodárov a zároveň podporuje environmentálne programy a hospodársku činnosť vo vidieckych oblastiach;

2.  poukazuje na to, že v rámci súčasného viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020 SPP po prvýkrát nie je politikou EÚ s najväčším rozpočtom (za posledné tri desaťročia sa jej podiel na VFR žiaľ znížil z 75 % len na 38 %); jasne uvádza, že prostredníctvom mnohých politických reforiem boli výdavky SPP znížené a že táto politika sa stala cielenejšou a viac zameranou na trh a zvyšovanie konkurencieschopnosti poľnohospodárstva EÚ;

3.  konštatuje tiež, že začlenenie ďalších úloh a cieľov do SPP, ktoré nie sú vždy zhodnotené na trhu, bolo vykonané bez zvýšenia jej rozpočtu a počas rozšírenia EÚ o ďalšie členské štáty; zdôrazňuje, že výzvy a požiadavky sa zvýšili, napríklad musí byť zaistená bezpečnosť dodávok potravín a ochrana prírodných zdrojov, rozvoj udržateľných poľnohospodárskych postupov, ekologizácia, investície do nových poľnohospodárskych technológií a zmierňovanie účinkov a vplyvov zmeny klímy;

4.  naliehavo žiada Komisiu, aby zvýšila, alebo aspoň zachovala rozpočet SPP na obdobie po roku 2020 na súčasnej úrovni, aby bolo možné zachovať štruktúru SPP založenú na dvoch pilieroch s cieľom pomôcť poľnohospodárom v každom odvetví dosiahnuť kľúčové ciele, ktorými sú zvýšenie príjmov poľnohospodárov, ochrana a tvorba pracovných miest, inovácie a plnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, a napĺňať záväzky spojené s vykonávaním Parížskej dohody o zmene klímy; zdôrazňuje, že akékoľvek ďalšie škrty v rozpočte SPP budú mať negatívny vplyv na konkurencieschopnosť odvetvia poľnohospodárstva a na regionálny rozvoj v EÚ v poľnohospodárskych komunitách a vidieckych oblastiach Európy, čo je možnosť, ktorú Parlament kategoricky odmieta;

5.  domnieva sa, že rozpočet SPP by mal odrážať vysokú európsku pridanú hodnotu tejto politiky, ktorú vytvára jednotný trh s agropotravinovými výrobkami a výhody pre sociálnu oblasť, životné prostredie a súdržnosť na úrovni EÚ, a poukazuje na skutočnosť, že SPP už nie je len odvetvovou politikou; domnieva sa, že zníženie rozpočtu SPP ako podielu HDP EÚ-27 by oslabilo účinnosť SPP pri plnení cieľov Únie; domnieva sa, že výška rozpočtu tejto politiky by z finančného hľadiska mala zaručovať jej status celoúnijnej politiky;

6.  zdôrazňuje, že SPP je komplexná a plnohodnotná politika EÚ, ktorá je jedným zo základných kameňov európskej integrácie; konštatuje, že touto politikou sa dosahuje stále viac verejných cieľov a jej reformami sa pružne reaguje na nové výzvy a meniace sa potreby EÚ a jej spoločnosti, a zároveň poznamenáva, že je zodpovedná za podmienky hospodárskej súťaže na jednotnom trhu, čo má zásadný význam pre predvídateľnosť a stabilitu podmienok uskutočňovania poľnohospodárskych činností;

7.  so znepokojením konštatuje, že neistota v súvislosti s budúcnosťou SPP v rámci VFR už negatívne vplýva na vidiecke oblasti, demotivuje ľudí pracujúcich v poľnohospodárstve a vytvára situáciu, ktorá by mohla v EÚ spôsobiť krízu v súvislosti s týmto odvetvím a dodávkou potravín;

8.  zdôrazňuje, že SPP a jej rozpočet tvoria spoločný operačný rámec pre odvetvie poľnohospodárstva v Európskej únii a že neprítomnosť týchto prvkov európskeho projektu by znemožnila fungovanie účelného spoločného trhu EÚ s agropotravinovými výrobkami, pretože členské štáty by si navzájom konkurovali, pokiaľ ide o úroveň podpory pre poľnohospodárstvo, čo by narúšalo hospodársku súťaž;

9.  upozorňuje na vysokú úroveň ambícií Komisie, pokiaľ ide o obchodné rokovania a liberalizáciu prístupu niektorých celosvetovo najkonkurencieschopnejších poľnohospodárskych výrobcov na európsky poľnohospodársky trh; na druhej strane zdôrazňuje, že európska spoločnosť očakáva, že poľnohospodárska výroba v EÚ bude dodržiavať jedny z najprísnejších noriem a štandardov v oblasti kvality a bezpečnosti potravín, dobrých životných podmienok zvierat, ochrany životného prostredia a ochrany klímy; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť kompenzačnej úlohy SPP a súvisiacej finančnej podpory pre zachovanie konkurencieschopnosti európskeho poľnohospodárstva;

10.  vyzýva Komisiu, aby prijala ďalšie opatrenia na zjednodušenie systému financovania SPP s cieľom znížiť finančné a administratívne zaťaženie poľnohospodárov a zabezpečiť riadnu informovanosť verejnosti o SPP a o tom, čo poskytuje jej rozpočet, keďže zverejnená výška pomoci môže byť zavádzajúca vzhľadom na to, že verejnosť si neuvedomuje, že od vytvorenia spoločnej poľnohospodárskej politiky v roku 1962 členské štáty zhromaždili svoje zdroje s cieľom vytvoriť spoločnú politiku a jednotný trh pre poľnohospodárske výrobky, a teda že už nemá vnútroštátne ekvivalenty v členských štátoch; zdôrazňuje potrebu zvýšiť informovanosť o významnej úlohe EÚ pri podpore európskej potravinárskej výroby a poukazuje na skutočnosť, že vďaka SPP sú Európanom nielenže dodávané vysokokvalitné produkty za veľmi dostupné ceny, ale existuje aj skrytý prínos v podobe zabezpečenia dodatočného disponibilného príjmu pre spotrebiteľov, vďaka ktorému sú poháňané iné odvetvia hospodárstva; zdôrazňuje, že toto môže pokračovať len vtedy, keď sa úroveň rozpočtu SPP zvýši, alebo aspoň zachová; poukazuje na skutočnosť, že ak by bola každá politika plne financovaná z rozpočtu EÚ, SPP by predstavovala len 1 % rozpočtu, čo je primerané, pretože dodáva potraviny pre viac ako 500 miliónov Európanov; zdôrazňuje, že SPP predstavuje menej ako 0,4 % celkových verejných výdavkov v EÚ a členských štátoch, čo je nízka suma v porovnaní so 49 % HDP EÚ, ktoré sú v priemere vynakladané na verejné výdavky; zdôrazňuje, že poľnohospodári v EÚ dodržujú vysoké normy v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, ako aj životného prostredia a bezpečnosti potravín, a preto by mali byť podporovaní, aby pokračovali v týchto dôležitých postupoch;

11.  zdôrazňuje, že súčasná nestabilita na poľnohospodárskych trhoch a vysoká cenová volatilita dokazujú, že je potrebné zachovať poľnohospodárske dotácie, keďže umožňujú účinnejšie riadiť a kontrolovať zlyhania trhu; v tejto súvislosti uznáva, že nárast cien potravín a objemov predaja produktov v posledných rokoch sa doteraz nepremietol na situácii poľnohospodárov; trvá na tom, že je potrebná konkrétna podpora, ktorá by riešila nedostatočný prístup poľnohospodárov k úverom a klesajúce príjmy v poľnohospodárstve; pripomína tiež, že európski spotrebitelia nie sú pripravení platiť za potraviny ceny, ktoré by bez verejnej podpory odvetvia poľnohospodárstva nepopierateľne vzrástli;

12.  zdôrazňuje, že zatiaľ čo poľnohospodárske dotácie predstavujú vo vzťahu k celkovému HDP členských štátov iba bezvýznamnú sumu, sú nevyhnutné na zabezpečenie kontinuity v poľnohospodárstve a istoty príjmu pre poľnohospodárov; pripomína, že SPP je veľmi dôležitá vzhľadom na jej prínos k znižovaniu volatility príjmov poľnohospodárskych podnikov a podporu mladých poľnohospodárov pri vstupe do odvetvia poľnohospodárstva, ako aj zabezpečenie rentability jej poľnohospodárskych podnikov, čím sa v tomto odvetví vytvára priama a nepriama zamestnanosť;

13.  konštatuje, že je potrebné riadiť volatilitu príjmov vyplývajúcu z volatility cien z dôvodu zhoršujúcich sa podmienok v odvetví poľnohospodárstva, najmä vzhľadom na skutočnosť, že výrobné náklady rastú; zdôrazňuje, že SPP nedostatočne rieši nestabilitu príjmov poľnohospodárov a poľnohospodárskych trhov a že zníženie rozpočtu SPP pravdepodobne tento problém ešte zhorší, čo postihne najzraniteľnejšie segmenty v odvetví;

14.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o peňažnej sume, ktorá by sa vrátila do Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF), ak by sa v celej EÚ uplatňovali stropy na priame platby vo výške 150 000 EUR, 100 000 EUR a 50 000 EUR;

15.  pripomína, že brexit bude mať na SPP podľa predpokladov vplyv vo výške 3,8 až 4,1 miliardy EUR ročne, a vyzýva preto Komisiu, aby túto stratu kompenzovala tým, že nájde alternatívne formy financovania, napríklad zvýšením príspevkov členských štátov stanovených ako percentuálny podiel hrubého národného dôchodku, vytvorením nových foriem vlastných zdrojov, uskutočnením niektorých reforiem, ktoré navrhla skupina na vysokej úrovni pre vlastné zdroje a zlepšením fungovania SPP, v snahe zachovať rozpočet SPP po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ neporušený, aby mohol v plnej miere čeliť súčasným a budúcim výzvam, s ktorými je konfrontované európske poľnohospodárstvo;

16.  žiada Komisiu, aby uľahčila prístup odvetvia poľnohospodárstva k iným finančným nástrojom, ako je napríklad Európsky fond pre strategické investície (EFSI); domnieva sa, že ak sa majú vytvoriť nové podmienky týkajúce sa platieb v rámci SPP, mala by Komisia zabezpečiť, aby bol zároveň primerane navýšený jej rozpočet; zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť úroveň financovania v súlade s reakciou na rôzne cyklické krízy v citlivých odvetviach, ako je mliekarenské odvetvie, odvetvie bravčového mäsa a odvetvie ovocia a zeleniny, a vyzdvihuje skutočnosť, že proti volatilite cien by sa malo bojovať navrhovaním nových nástrojov, pričom sa zohľadní možný vplyv dohôd o voľnom obchode na tieto odvetvia a vezme do úvahy narastajúca potreba celosvetovo posilniť konkurencieschopnosť európskeho odvetvia poľnohospodárstva; okrem toho upriamuje pozornosť na rastúci vplyv vonkajších podmienok na európske poľnohospodárstvo a SPP a z toho vyplývajúcu potrebu dodatočných nástrojov s cieľom čeliť možným budúcim krízam na poľnohospodárskych trhoch, ktoré vznikajú mimo hraníc EÚ;

17.  zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť kontrolu rozpočtu a žiada Komisiu, aby vypracovala politiku, ktorá by vo väčšej miere zohľadnila miesto určenia a výsledky, pokiaľ ide o peniaze daňových poplatníkov EÚ;

18.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia zachovala priame platby, keďže pomáhajú predchádzať narušeniam hospodárskej súťaže medzi členskými štátmi, a aby sa zachovala konkurencieschopnosť poľnohospodárskych výrobkov EÚ za jej hranicami; dôrazne odmieta zavedenie akéhokoľvek vnútroštátneho spolufinancovania, ktoré by zodpovedalo čiastočnému opätovnému prechodu SPP pod správu jednotlivých štátov a mohlo by viesť k vzniku rôznych spoločných poľnohospodárskych politík v jednotlivých členských štátoch, čím by boli čistí prispievatelia do rozpočtu EÚ výrazne zvýhodnení a fungovanie jednotného trhu by bolo narušené; zdôrazňuje, že SPP, ako jediná plne integrovaná politika na úrovni EÚ, prispieva k najvyššej európskej pridanej hodnote a že poľnohospodárska politika financovaná na úrovni jednotlivých členských štátov by bola výrazne nákladnejšia; odmieta všetky pokusy o donútenie členských štátov spolufinancovať SPP; uznáva význam pokračovania vo financovaní programov rozvoja vidieka vzhľadom na ich príspevok k európskej územnej a sociálnej súdržnosti, keďže vidiecke oblasti zaberajú asi 90 % plochy EÚ; naliehavo žiada Komisiu, aby náležite zohľadnila rozličné výrobné náklady a náklady práce, ako aj prínos poľnohospodárstva k zamestnanosti v jednotlivých členských štátoch pri pokračujúcom procese konvergencie priamych platieb v Únii v rámci budúceho viacročného finančného rámca a vnútornej konvergencie v členských štátoch a ich regiónoch; zdôrazňuje, že je dôležité zachovať rôznorodosť opatrení, vrátane dobrovoľnej viazanej podpory, ktoré majú členské štáty k dispozícii na udržanie výroby v odvetviach, ktoré sú životne dôležité pre zraniteľné oblasti, bez toho, aby tým bol narušený vnútorný trh; zdôrazňuje, že priame platby sú pre poľnohospodárov dôležitou bezpečnostnou sieťou a podporou príjmu;

19.  zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo, najmä prvovýroba, obzvlášť citlivo reaguje na škody spôsobené prírodnými javmi vyvolanými zmenou klímy (sucho, záplavy, búrky, zrážky atď.), a preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala mechanizmus na podporu opatrení na zníženie počtu takýchto škôd a ich odstránenie, čo by mohlo zahŕňať aj odškodnenie za straty, ktoré vznikli poľnohospodárskym prvovýrobcom v dôsledku katastrof spôsobených zmenami klímy;

20.  žiada Komisiu, aby v budúcom rozpočte SPP zvážila omladenie odvetvia tým, že uľahčí mladým ľuďom a novým poľnohospodárom doň vstúpiť a starším ľuďom ho opustiť; naliehavo žiada Komisiu, aby pokračovala vo vypracúvaní opatrení týkajúcich sa generačnej výmeny, čím podporí modernizáciu a omladenie odvetvia poľnohospodárstva, a aby pri tom vždy mala na zreteli využívanie a prenos poznatkov;

21.  pripomína, že väčšina vidieckych oblastí patrí medzi najviac znevýhodnené regióny EÚ, ktorých HDP na obyvateľa je výrazne nižší ako európsky priemer; domnieva sa preto, že rozvoj vidieka je naďalej dôležitou výzvou pre vyvážený územný rozvoj a že vidiecke oblasti musia byt podporované, pokiaľ ide o zvyšovanie úrovne zamestnanosti a životnej úrovne, ako aj z hľadiska rozvoja nepoľnohospodárskych úloh; zdôrazňuje, že podpora hospodárskej a sociálnej súdržnosti v EÚ je pre rozpočet EÚ pretrvávajúcou úlohou; domnieva sa preto, že výška finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ na rozvoj vidieka v rámci SPP by mala byť navýšená, pričom v rámci kritérií rozdeľovania tejto podpory medzi členské štáty by sa mali aj naďalej zohľadňovať rozdiely, pokiaľ ide o majetok obyvateľov vidieka, ich počet a veľkosť plochy, ktorá je k dispozícii na poľnohospodársku činnosť;

22.  žiada o cielenú obnovenú podporu pre poľnohospodárov, ktorí to najviac potrebujú, vrátane rodinných podnikov a malých a stredných podnikov, a prostredníctvom cielených praktických opatrení pre poľnohospodárov z oblastí s prírodnými prekážkami, ako aj tých, ktorí sa nachádzajú v najviac znevýhodnených, horských a najvzdialenejších regiónoch, čím sa zabezpečí účinnejšia výroba a dodávky potravín vo všetkých častiach EÚ a zabráni sa vyľudňovaniu vidieckych oblastí; žiada, aby sa podpora špecificky zamerala na osoby, ktoré priamo pracujú na pôde, pričom nebudú vyňatí poľnohospodári pracujúci na čiastočný úväzok, ktorí v mnohých prípadoch svoju činnosť diverzifikovali a nemali by za to byť penalizovaní; konštatuje, že podnecovanie poľnohospodárstva v budúcnosti prostredníctvom primeraného budúceho rozpočtu na SPP a pozitívne rozlišovanie pre najzraniteľnejšie oblasti majú pre odvetvie poľnohospodárstva kľúčový význam; vyzýva Komisiu, aby zvážila zvýšenie finančného krytia programov osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter (POSEI), ako to požadoval Parlament, v záujme zachovania tohto programu, ktorý je pre najvzdialenejšie regióny veľmi dôležitý; pripomína, že na tieto programy sú oprávnené tri členské štáty a pripadá na nich menej ako 1 % rozpočtu SPP; konštatuje najmä skutočnosť, že rozvoj vedený komunitou, napríklad v rámci programu LEADER, je účelným využívaním finančných prostriedkov SPP; žiada, aby sa v rámci budúceho VFR poskytlo viac finančných prostriedkov na zriadenie a rozvoj organizácií výrobcov;

23.  vyzýva Komisiu, aby v rámci budúceho VFR podporila prístup poľnohospodárov k inováciám, akými sú moderné techniky šľachtenia a presné poľnohospodárstvo, zvýšením synergií medzi rôznymi formami programov financovania a posilnením úlohy poľnohospodárstva vo výskumných programoch EÚ; berie na vedomie rastúcu úlohu a potenciál nových technológií v poľnohospodárstve, poukazuje však na to, že sú aj naďalej pre veľkú časť poľnohospodárov cenovo nedostupné;

24.  vyzýva Európsku komisiu, aby predložila návrh právneho rámca pre potravinový dodávateľský reťazec v EÚ a zaručila jeho riadne financovanie s cieľom bojovať proti nekalým obchodným praktikám na jednotnom trhu a zaistiť určitú úroveň transparentnosti a istoty pre poľnohospodárov, aby mohli prijímať informované rozhodnutia, ktoré budú prínosom nielen pre poľnohospodárov, ale aj pre spotrebiteľov, a zabrániť takým praktikám, ako sú predaj za cenu nižšiu ako náklady a z toho vyplývajúci pokles príjmov poľnohospodárov; žiada o financovanie opatrení, ktoré posilňujú vyjednávaciu pozíciu poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci; pripomína, že Parlament výrazne podporuje regulačný rámec EÚ na riešenie nekalých obchodných praktík;

25.  berie na vedomie záujem výrobcov o programy EÚ na podporu výrobkov a vyzýva Komisiu, aby zachovala súčasný trend posilňovania zdrojov pre tieto programy, aby však zároveň posúdila súvisiace administratívne požiadavky a podmienky, ktoré často spôsobujú ťažkosti, najmä v prípade malých a stredných podnikov a nových výrobcov a združení, ktoré ich zastupujú;

26.  domnieva sa, že prvé štyri scenáre, ktoré Komisia stanovila vo svojej bielej knihe z marca 2017, nie sú dostatočne ambiciózne; zdôrazňuje, že piaty scenár musí byť východiskom všetkých úvah o budúcnosti rozpočtu EÚ po roku 2020; domnieva sa, že doba trvania nasledujúceho VFR by mala byť čo najdlhšia (aspoň sedem rokov) s dlhodobou perspektívou rozvoja poľnohospodárskeho odvetvia EÚ do roku 2050, aby sa zabezpečila predvídateľnosť a stabilita financovania SPP pre budúcnosť, najmä vzhľadom na význam bezpečnosti dodávok potravín a zvýšenú úroveň nestability v odvetví, a zároveň zvýšili šance pilotných programov na úspech.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

23.1.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

32

3

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

John Stuart Agnew, Clara Eugenia Aguilera García, Eric Andrieu, Richard Ashworth, José Bové, Daniel Buda, Nicola Caputo, Paolo De Castro, Jean-Paul Denanot, Albert Deß, Jørn Dohrmann, Herbert Dorfmann, Norbert Erdős, Luke Ming Flanagan, Martin Häusling, Esther Herranz García, Peter Jahr, Ivan Jakovčić, Jarosław Kalinowski, Zbigniew Kuźmiuk, Philippe Loiseau, Mairead McGuinness, Ulrike Müller, James Nicholson, Maria Noichl, Marijana Petir, Laurenţiu Rebega, Bronis Ropė, Ricardo Serrão Santos, Czesław Adam Siekierski, Tibor Szanyi, Marc Tarabella, Marco Zullo

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Franc Bogovič, Stefan Eck, Jens Gieseke, Maria Heubuch, Karin Kadenbach, Momchil Nekov, Sofia Ribeiro, Annie Schreijer-Pierik, Hannu Takkula, Tom Vandenkendelaere, Thomas Waitz

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Stanisław Ożóg

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

32

+

PPE

Franc Bogovič, Daniel Buda, Albert Deß, Herbert Dorfmann, Norbert Erdős, Jens Gieseke, Esther Herranz García, Mairead McGuinness, Marijana Petir, Sofia Ribeiro, Annie Schreijer-Pierik, Czesław Adam Siekierski, Tom Vandenkendelaere

S&D

Clara Eugenia Aguilera García, Eric Andrieu, Nicola Caputo, Paolo De Castro, Jean-Paul Denanot, Karin Kadenbach, Maria Noichl, Ricardo Serrão Santos, Tibor Szanyi, Marc Tarabella

ECR

Jørn Dohrmann, Zbigniew Kuźmiuk, James Nicholson, Stanisław Ożóg

ALDE

Ivan Jakovčić, Ulrike Müller, Hannu Takkula

ENF

Philippe Loiseau, Laurenţiu Rebega

3

-

GUE/NGL

Stefan Eck, Luke Ming Flanagan

EFDD

John Stuart Agnew

5

0

ECR

Richard Ashworth

Verts/ALE

José Bové, Martin Häusling, Bronis Ropė

EFDD

Marco Zullo

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


STANOVISKO Výboru pre rybárstvo (23.11.2017)

pre Výbor pre rozpočet

k budúcemu VFR: príprava pozície Parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020

(2017/2052(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Clara Eugenia Aguilera García

NÁVRHY

Výbor pre rybárstvo vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje skutočnosť, že vzhľadom na sociálno-ekonomický význam rybolovnej činnosti v pobrežných regiónoch EÚ je nevyhnutný špecifický, podstatný, nezávislý a prístupný rybársky fond, aby bolo možné vykonávať spoločnú rybársku politiku (SRP), zabezpečiť trvalú udržateľnosť európskej akvakultúry a rybolovu, zaviesť plán selektívnosti tak, aby sa predišlo odhadzovaniu úlovkov, znížiť finančnú záťaž spojenú s povinnosťou vylodiť úlovky a uľahčiť jej plnenie a dosiahnuť cieľ maximálneho udržateľného výnosu (MSY); okrem toho zdôrazňuje, že takýto fond musí pomôcť aj sektoru rybárstva uskutočniť proces reštrukturalizácie, ktorý sa stal nevyhnutným z rôznych dôvodov, a že tento proces môže zahŕňať opatrenia, ako napríklad uplatňovanie povinnosti vylodiť úlovky a nahradiť motory takými, ktoré neznečisťujú životné prostredie;

2.  zdôrazňuje, že spoločná rybárska politika (SRP) je vo výlučnej právomoci EÚ, a že finančné prostriedky dostupné pre EÚ na túto politiku by preto by mali byť dostatočné na dosiahnutie náročných cieľov stanovených v základnom nariadení; pripomína však, že súčasný Európsky námorný a rybársky fond (ENRF) predstavuje len 0,6 % celkového VFR na roky 2014 – 2020; zdôrazňuje, že by sa mala zachovať aspoň súčasná úroveň finančných prostriedkov ENRF, berúc do úvahy sociálno-ekonomický význam rybolovu v pobrežných regiónoch Európskej únie;

3.  v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby navrhla viac rozpočtových prostriedkov na nadchádzajúce programové obdobie ENRF, vyššie miery financovania a viacero pravidiel o spolufinancovaní a kompenzačných platbách rybárom počas období zákazu rybolovu, aby sa tak zohľadnili potreby malých podnikov drobného rybolovu, ktoré sú často obmedzované administratívnymi oneskoreniami, ktoré možno pripísať členským štátom;

4.  domnieva sa, že pomoc pri dočasnom ukončení rybolovných činností by sa v niektorých prípadoch mala zachovať; objasňuje, že táto pomoc by sa mala zameriavať na flotily, ktoré sú nútené ukončiť svoju činnosť z nejakého neočakávaného dôvodu, ako je napríklad uzatvorenie oblasti na rybolov; takisto vyzýva na zachovanie pomoci pri trvalom ukončení rybolovných činností, a to za rovnakých podmienok, aké sa uplatňujú v súčasnosti, prípadne s pripojením hospodárskeho auditu týkajúceho sa dôsledkov demontáže lodí na rovnováhu flotily a na reálnu schopnosť úlovkov;

5.  pripomína, že vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ sa nemôže využívať ako ospravedlnenie zníženia budúceho financovania; zastáva názor, že EÚ by mala nájsť spôsob, ako zabezpečí, aby sa možné zníženie VFR po roku 2020 nepremietlo automaticky do nižších príspevkov do ENRF, pretože v rozpočte na rok 2018 boli prostriedky pre fond znížené; zdôrazňuje skutočnosť, že by sa mal podporovať najmä maloobjemový pobrežný rybolov; okrem toho varuje, že riziko vplyvu brexitu na rybolov si vyžaduje dostatočne dotovanú rozpočtovú položku, a to vzhľadom na už obmedzený prídel rozpočtových prostriedkov vyčlenených na tento sektor v EÚ;

6.  navrhuje zvýšiť financovanie prostredníctvom finančných nástrojov, ktoré doplnia pomoc formou nenávratnej pomoci; navrhuje uľahčiť prístup k systému úverov, ktorý tomuto sektoru umožní rozšíriť svoje možnosti financovania, s cieľom stimulovať hospodársky rozvoj podnikov a pokračovať v úsilí zameranom na zmiernenie dôsledkov rybolovnej činnosti na životné prostredie;

7.  zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť ENRF dostatočnú úroveň finančných prostriedkov, aby tak mohol investovať do udržateľnosti, selektívnosti a konkurencieschopnosti rybárskych flotíl;

8.  zdôrazňuje, že miera implementácie fondu na roky 2014 – 2020 je tri roky po jeho prijatí 15. mája 2014 stále neuspokojivá, keďže do septembra 2017 sa použilo len 1,4 % z fondu v objeme 6,4 miliardy EUR; dúfa, že úroveň vykonávania ENRF a ďalších štrukturálnych a investičných programov EÚ sa nakoniec zlepší; zdôrazňuje, že nízka miera implementácie je z veľkej časti spôsobená oneskoreným schválením pravidiel pre tento európsky fonde v nadväznosti na reformu SRP a v mnohých prípadoch nejednoznačnými správnymi postupmi, pokiaľ ide o opatrenia podpory v rámci tohto fondu; v tejto súvislosti sa teda vyslovuje za zjednodušenie a spresnenie; žiada vyššiu flexibilitu pri prideľovaní rozpočtových prostriedkov a najmä, aby finančné prostriedky týkajúce sa údajov, ktorých členské štáty nevyužili, mohli byť prevedené výskumným ústavom a na účely kontroly Európskej agentúre pre kontrolu rybárstva (EFCA);

9.  trvá tiež na tom, aby sa náklady spojené s povinnosťou vylodiť úlovky uhrádzali z ENRF, čo predpokladá, že tento fond bude zjednodušený a dostatočne financovaný;

10.  domnieva sa, že treba prijať opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby implementácia rybárskeho fondu EÚ po roku 2020 bola rýchlejšia, flexibilnejšia a menej byrokratická a bez oneskorení, ktoré sú stále príznačné pre ENRF na roky 2014 – 2020, v snahe nedopustiť, aby sa opakovala súčasná situácia;

11.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby uskutočnila revíziu doložky o investíciách s cieľom zaručiť, že regionálne a celoštátne investície spolufinancované prostredníctvom ENRF budú vyňaté z výpočtu národných deficitov na účely európskeho semestra;

12.  podporuje názor, ktorý vo všeobecnosti prevláda v tomto odvetví a v administratívach členských štátov, že súčasné pravidlá financovania sú príliš komplikované a mali by sa stať vo všeobecnosti menej ťažkopádnymi, a to najmä pokiaľ ide o projekty zahŕňajúce nízke sumy finančných prostriedkov; poukazuje na skutočnosť, že keďže sa správa o súhrnnom nariadení na zjednodušenie nariadenia o rozpočtových pravidlách netýkala ENRF, musí byť zjednodušené nariadenie o ENRF;

13.  zdôrazňuje význam kontroly rybolovu a zhromažďovania vedeckých údajov, ktoré sú piliermi spoločnej rybárskej politiky; je presvedčený, že sa na ne musia aj naďalej poskytovať finančné prostriedky Únie a že členské štáty musia posilniť svoje úsilie v záujme využívania týchto zdrojov;

14.  domnieva sa, že pre nový rybársky fond EÚ sa musia zaviesť pravidlá proporcionality, aby malé projekty znášali menšiu byrokratickú záťaž ako veľké projekty; v tomto zmysle navrhuje prijať určitý druh „pravidla de minimis“ pre nízkoobjemovú finančnú podporu v rámci nového rybárskeho fondu EÚ;

15.  zdôrazňuje, že napriek tomu, že EÚ zostáva čistým dovozcom morských plodov, európske rybárstvo je naďalej veľmi dôležitým zdrojom zdravých potravín na európskom trhu a tiež garanciou potravinovej sebestačnosti EÚ; zdôrazňuje, že EÚ by mala naďalej brániť vstupu na trh výrobkom z tretích krajín, ktoré nespĺňajú potravinárske, environmentálne a sociálne normy vyplývajúce z Dohovoru č. 188 Medzinárodnej organizácie práce alebo z boja proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, pričom tieto požiadavky musia byť začlenené do dohôd o voľnom obchode; zdôrazňuje, že celkovo by mal byť dovoz subštandardných produktov rybolovu, ktoré nespĺňajú právne požiadavky, obmedzený a pre produkty rybolovu by mali byť vytvorené rovnaké podmienky; zdôrazňuje potrebu posilniť a zjednotiť kontroly a inšpekcie dovozu pochádzajúceho z tretích krajín s cieľom brániť tomu, aby sa na trh EÚ dovážali výrobky, ktoré nespĺňajú požiadavky ustanovené v platných právnych predpisoch;

16.  zdôrazňuje, že európska pridaná hodnota v riadení rybárstva bola doteraz do veľkej miery spojená so znížením kapacity rybárskych flotíl, riadnym hospodárením so zdrojmi a s kvalitou produktov a ich spracovaním; zastáva názor, že v rámci VFR na obdobie po roku 2020 sa bude musieť zohľadniť rovnováha medzi kapacitou flotily a dostupnými rybolovnými zdrojmi; zdôrazňuje, že by sa mali zvážiť aj ďalšie prvky s nevyčísliteľnou pridanou hodnotou, ako napríklad úloha, ktorú sektor rybolovu zohráva v komunitách, ktoré sú od neho značne závislé z hľadiska priamej a nepriamej miestnej zamestnanosti a rastu; zdôrazňuje preto dôležitosť zachovania nezávislosti rybárskeho fondu, aby mohol tieto komunity podporovať a zaistiť lepšiu územnú súdržnosť;

17.  zdôrazňuje, že pobrežné komunity, ktoré sú závislé od drobného rybolovu, by mali byť v rámci budúceho ENRF prioritou, vzhľadom na význam, ktorý má drobný rybolov pre tieto lokality z hľadiska životného prostredia a zamestnanosti, keďže toto odvetvie predstavuje 80 % európskej flotily a 40 % celkovej zamestnanosti v primárnom sektore, a to popri nepriamych pracovných miestach, ktoré vytvára v oblastiach distribúcie na miestnej úrovni, výroby sieťovín alebo opravy plavidiel; domnieva sa, že pobrežné komunity, ktoré sú závislé od drobného rybolovu, by mali byť v rámci budúceho ENRF prioritou, aby sa zaznamenal rast a vytvárali príjmy a pracovné miesta; pripomína, že práve toto bolo posolstvom reformy SRP a zároveň sa to zohľadnilo pri vypracúvaní novej politiky;

18.  zdôrazňuje význam sociálneho a hospodárskeho rozmeru rybárstva pre miestne spoločenstvá a pre niektoré prímorské a pobrežné regióny; uznáva potrebu zachovať dostatočné finančné prostriedky na to, aby flotily v sektoroch pobrežného, drobného a maloobjemového rybolovu mali možnosť získať financovanie;

19.  zdôrazňuje, že tradičný pobrežný rybolov je značne turisticky atraktívny, a ako taký nepriamo veľmi pozitívne hospodársky vplýva na ďalšie odvetvia ekonomiky;

20.  zdôrazňuje, že európske pobrežné a ostrovné komunity vo veľkej miere sú a ostanú závislé od sektoru rybolovu, či už ide o spracovanie morských produktov, cestovný ruch, gastronómiu alebo v prvých etapách o lodenice, údržbu, opravy, bezpečnosť a nové technológie; zdôrazňuje preto, že miestny rozvoj vedený komunitou (CLLD) a miestne akčné skupiny v oblasti rybárstva (FLAG) by sa mali naďalej prioritne podporovať a ich financovanie sa musí zvýšiť, keďže slúžia na to, aby umožnili miestnym rybárskym komunitám riešiť tieto problémy na najnižšej úrovni, pričom využívajú poznatky miestnych zainteresovaných strán na riešenie miestnych problémov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa zachovala nezmenená štruktúra financovania rybárskych organizácií výrobcov a aby sa poskytovali príspevky subjektom zastupujúcim túto profesiu;

21.  zastáva názor, že kontrolné opatrenia sú nevyhnutným a zásadným prvkom SRP s cieľom zaručiť rovnaké podmienky a že na kontrolné činnosti musia Komisia aj členské štáty vyčleniť dostatočné hospodárske a iné zdroje; preto sa domnieva, že budúci fond bude musieť v tejto súvislosti zabezpečiť dostatočnú úroveň podpory;

22.  zdôrazňuje potrebu zachovať štruktúru financovania dvoch nástrojov kolektívnej podpory sektora rybárstva, miestne akčné skupiny v oblasti rybárstva a organizácie výrobcov v sektore rybárstva, keďže tieto prvky sú zásadné pre rozvoj rybolovu v regiónoch, ktoré od tejto činnosti závisia;

23.  domnieva sa, že ENRF by mal aj naďalej prioritne finančne podporovať pobrežný a drobný rybolov vzhľadom na sociálno-ekonomickú úlohu, ktorú spomínaný rybolov zohráva v regiónoch značne závislých od rybárstva, bez toho, aby sa pritom obmedzovala finančná podpora poskytovaná ďalším flotilám, ktoré sú takisto potrebné na zásobovanie trhov Únie zdravými potravinami;

24.  domnieva sa, že vzhľadom na nadchádzajúcu reformu SRP je potrebné začať diskusiu o možnosti financovania opatrení na modernizáciu určitých zastaraných flotíl, ktoré predstavujú riziká pre bezpečnosť na mori, ako to je v prípade niektorých flotíl v najvzdialenejších regiónoch, pod podmienkou, že to nepovedie k posilneniu rybolovnej kapacity;

25.  zdôrazňuje stále dôležitejšiu úlohu tzv. modrého hospodárstva; domnieva sa, že priority stratégie modrého rastu by sa mali zosúladiť s prioritami ENRF, t. j. environmentálnou udržateľnosťou, efektívnym využívaním zdrojov, konkurencieschopnosťou, vytváraním kvalitných pracovných príležitostí, akademickým a odborným vzdelávaním a územnou súdržnosťou, a mal by sa na to prideliť osobitný rozpočtový riadok; vyzýva Komisiu, aby prehodnotila rozdelenie finančných prostriedkov na „modrý“ rast vo VFR, a zdôrazňuje, že rybársky fond by mal v tejto súvislosti zohrávať dôležitú úlohu;

26.  víta ochotu poskytnúť v rámci európskej stratégie „modrého“ hospodárstva stimul pre sektor akvakultúry, ktorý získava 20 % prostriedkov ENRF, vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že rozvoj akvakultúry brzdia administratívne poplatky; žiada preto, aby sa zvážili spôsoby zníženia byrokracie v členských štátoch;

27.  zdôrazňuje potrebu podporných opatrení na uľahčenie sociálneho dialógu a na používanie ENRF s cieľom pomôcť vyškoliť kvalifikovaných odborníkov v námornom sektore a sektore rybárstva; zdôrazňuje, že je dôležité modernizovať námorný sektor a sektor rybárstva a berie na vedomie úlohu, ktorú v tejto oblasti zohráva inovácia; požaduje preto posilnenie investícií do technologického rozvoja a inovácií, najmä pokiaľ ide o potrebu zlepšenia selektívnosti rybárskeho výstroja v súvislosti s povinnosťou vylodiť úlovky a splnením kritérií MSY, a vzhľadom na potrebu zabezpečiť účinnosť plavidla a pohodlie a bezpečnosť posádky; okrem toho žiada, aby bol podnikom v iných sektoroch, ktoré vyvíjajú riešenia pre sektor rybárstva, umožnený prístup k finančným prostriedkom a aby boli poskytnuté väčšie možnosti financovania s cieľom zlepšiť ekonomickú výkonnosť a environmentálne správanie tohto sektoru;

28.  zdôrazňuje význam podpory diverzifikácie rybolovu a investícií do nej rozvíjaním doplnkových činností;

29.  pripomína, že je potrebné zlepšiť zhromažďovanie vedeckých údajov a zabezpečiť lepší prístup k nim a posilniť spoluprácu a výmenu vedeckých údajov medzi námorným sektorom a sektorom rybárstva na jednej strane a vedeckou komunitou, mimovládnymi organizáciami a ďalšími subjektmi na strane druhej, ako aj rozbiehať nové výskumné činnosti a vytvárať v rámci sektoru rybárstva nové odvetvia, ako je napr. akvapónia;

30.  pripomína význam vypracovania dôsledných a nezávislých vedeckých stanovísk na účel posúdenia stavu rybolovných zdrojov, aby bolo možné prijímať rozhodnutia týkajúce sa hospodárenia umožňujúce dosiahnuť maximálny udržateľný výnos (MSY); zastáva názor, že v rámci ENRF by sa mali vyčleniť dostatočné finančné prostriedky na obdobie po roku 2020 na účely zberu vedeckých údajov;

31.  zdôrazňuje, že je dôležité zachovať aspoň rovnakú úroveň financovania Európskej agentúry pre kontrolu rybárstva (EFCA), pokiaľ ide o jej úlohy v rámci kontroly, inšpekcie a dohľadu v sektore rybárstva; žiada, aby sa v budúcnosti posilnila úloha EFCA, aby sa umožnilo dosiahnutie cieľov spoločnej rybárskej politiky a aby mohla EFCA skonsolidovať svoje činnosti týkajúce sa riadenia rybárskych flotíl a dohľadu nad postupmi monitorovania; vyzýva Komisiu, aby zvýšila finančné prostriedky pre agentúru EFCA.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

21.11.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

21

2

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Clara Eugenia Aguilera García, Renata Briano, Alain Cadec, David Coburn, Richard Corbett, Diane Dodds, Linnéa Engström, Mike Hookem, Ian Hudghton, Carlos Iturgaiz, Werner Kuhn, António Marinho e Pinto, Gabriel Mato, Norica Nicolai, Liadh Ní Riada, Ulrike Rodust, Remo Sernagiotto, Ricardo Serrão Santos, Isabelle Thomas, Ruža Tomašić, Jarosław Wałęsa

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

France Jamet, Verónica Lope Fontagné, Francisco José Millán Mon, Maria Lidia Senra Rodríguez

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

21

+

ALDE

António Marinho e Pinto, Norica Nicolai

ECR

Ruža Tomašić, Remo Sernagiotto

ENF

France Jamet

PPE

Alain Cadec, Carlos Iturgaiz, Francisco José Millán Mon, Gabriel Mato, Jarosław Wałęsa, Verónica Lope Fontagné, Werner Kuhn

S&D

Clara Eugenia Aguilera García, Isabelle Thomas, Renata Briano, Ricardo Serrão Santos, Richard Corbett, Ulrike Rodust

VERTS/ALE

Ian Hudghton, Linnéa Engström, Marco Affronte

2

-

EFDD

David Coburn, Mike Hookem

2

0

GUE/NGL

Liadh Ní Riada, Maria Lidia Senra Rodríguez

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie (6.12.2017)

pre Výbor pre rozpočet

k budúcemu VFR: príprava pozície Parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020

(2017/2052(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Helga Trüpel

NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  domnieva sa, že ukončenie programového obdobia 2014 – 2020 spolu so zmenami v európskom a medzinárodnom politickom prostredí si vyžadujú prehodnotenie štruktúry viacročného finančného rámca (VFR) tak, aby bol prispôsobený potrebám Únie; naliehavo preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby náležite posúdili potenciálne dôsledky a účinky brexitu, dali podnet na obsiahlu reformu VFR a poskytli potrebné finančné zdroje s cieľom zabrániť negatívnym účinkom brexitu buď na úroveň finančných prostriedkov vyčlenených na programy spolupráce na úrovni celej EÚ v oblastiach kultúry, vzdelávania, médií, mládeže, športu a výskumu, alebo na ľudí, ktorí pracujú v zodpovedajúcich sektoroch;

2.   vyjadruje podporu programom v oblastiach kultúry, vzdelávania, médií, mládeže, športu a výskumu i občianstva, ktoré jasne preukázali svoju európsku pridanú hodnotu a sú u príjemcov trvalo obľúbené, a požaduje výrazné zvýšenie viazaných aj platobných rozpočtových prostriedkov, ako aj dlhodobých a koordinovaných investícií s cieľom zaručiť úspešné dosiahnutie ich cieľov VFR na obdobie po roku 2020;

3.  domnieva sa, že v štruktúre budúceho VFR by sa mali dodržať aspoň tieto kritériá:

i.  jednoduchosť, t. j. reforma okruhov tak, aby ich ciele boli zrozumiteľné pre občanov; domnieva sa, že programy v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, mládeže, kultúry a športu by sa mali združiť do jedného okruhu, v ktorom sa budú primerane odrážať rôzne ciele programov;

ii.  predvídateľnosť, t. j. štruktúra VFR a súvisiacich programov, ktorá umožní dostatočne dlhodobé plánovanie zo strany príjemcov; vyzýva Komisiu, aby zachovala štruktúru tých programov, ktorých potenciál ešte nie je plne využitý, vrátane medzisektorovej oblasti programu Kreatívna Európa, a najmä nástroja záruk pre kultúrne a kreatívne sektory a jeho spoločných opatrení s Európskym fondom pre strategické investície (EFSI), ktoré sú veľmi dôležité pre podporu kultúrneho a kreatívneho priemyslu;

iii.  transparentnosť a demokratická zodpovednosť, to znamená trvanie VFR by sa malo zosúladiť s európskym volebným cyklom; poznamenáva, že nesúlad medzi sedemročným programovým obdobím VFR a 10-ročným plánovaním politických a strategických priorít EÚ by mohol nepriaznivo ovplyvniť konzistentnosť hodnotenia výsledkov dosiahnutých v rámci programov Únie; navrhuje preto VFR po roku 2020 s desaťročným trvaním so záväznou a zmysluplnou revíziou po prvých 5 rokoch;

iv.  adaptabilita, keďže skúsenosti s VFR 2014 – 2020 ukázali jeho neschopnosť reagovať na nové výzvy bez toho, aby boli dotknuté existujúce programy; domnieva sa, že v ďalšom VFR je potrebná väčšia pružnosť a väčšie rezervy, ako aj zavedenie zásady prideľovania nových finančných prostriedkov na nové iniciatívy s cieľom predchádzať financovaniu nových iniciatív z rozpočtu EÚ na úkor existujúcich programov a politík EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pre kultúrne a vzdelávacie programy má zásadný význam dlhodobá stabilita; vyzýva preto Komisiu a Radu, aby v budúcich VFR zvážili zvýšenie stropov viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov; zastáva názor, že táto pružnosť by mala umožňovať plné využívanie stropov viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov VFR;

v.  zodpovednosť, pričom prioritne sa musia podniknúť kroky na zabránenie vzniku novej platobnej krízy v priebehu súčasného VFR; zastáva názor, že je potrebné usilovať sa dôsledne o to, aby sa na účtoch nehromadili neuhradené nedoplatky, ako to bolo na konci minulého VFR (2007 – 2013) a na začiatku súčasného VFR (2014 – 2020); očakáva, že zvýšenie objemu viazaných rozpočtových prostriedkov bude sprevádzané zodpovedajúcim zvýšením rozpočtových prostriedkov na predbežné platby; vyjadruje poľutovanie nad významnými dôsledkami meškajúcich platieb, ktoré majú závažný vplyv najmä na malé organizácie v oblasti vzdelávania, kultúry a kreatívneho sektora, čo priamo ovplyvňuje aj príjemcov rozpočtových prostriedkov EÚ, napríklad študentov, univerzity, MSP a výskumných pracovníkov;

4.  domnieva sa, že primerané a dlhodobé investície do vzdelávania a kultúry sú nevyhnutné, aby sa občania EÚ mohli účinne a aktívne podieľať na politickom a demokratickom živote EÚ;

5.  jednoznačne súhlasí s tým, že v rámci  komplexnej reformy systému je potrebné znížiť príspevok zo zdrojov založených na HND na vlastné zdroje rozpočtu EÚ v záujme dodržania litery aj ducha článku 311 ZFEÚ;

6.  s veľkým znepokojením berie na vedomie rast sociálnych a hospodárskych nerovností, xenofóbie, rasizmu, násilného extrémizmu a terorizmu v Európe; požaduje preto podporu účinných preventívnych opatrení prostredníctvom zvýšeného objemu finančných prostriedkov na príslušné programy EÚ vrátane tých, ktoré okrem iných iniciatív podporujú vzdelávacie stratégie, ktoré posilňujú európske občianstvo, sociálnu súdržnosť, toleranciu a ľudské práva a podporujú otvorené a inkluzívne európske spoločnosti ako základ nášho demokratického modelu v súlade s Parížskou deklaráciou zo 17. marca 2015;

7.  uvedomuje si krátkodobé aj dlhodobé výzvy, ktoré vyplývajú z integrácie utečencov a migrantov z rozmanitých kultúr do európskej spoločnosti pre prichádzajúce osoby a hostiteľské spoločnosti; zdôrazňuje význam kultúrnych, vzdelávacích a športových programov v tejto súvislosti a žiada dlhodobé a koordinované investície a zároveň primerané zvýšenie finančných prostriedkov prostredníctvom súčasných a budúcich programov Erasmus+, Kreatívna Európa a Európa pre občanov s cieľom podporiť členské štáty v ich úsilí o dosiahnutie zmysluplnej integrácie a zároveň začleniť túto podporu do kultúrnych a vzdelávacích programov v rámci iných fondov EÚ na integráciu, ako je Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF);

8.  uznáva výzvy, ktorým čelí Únia v oblasti vzdelávania, kultúry, mládeže a občianstva, a to hlavne dostupnosť programov EÚ, najmä v prípade ľudí so zdravotným postihnutím, a potrebu rozšíriť rozsah pôsobnosti programov tak, aby boli určené všetkým mladým Európanom vrátane stredoškolských žiakov a učňov, a nielen univerzitným študentom, ktorí tvoria v súčasnosti veľkú väčšinu príjemcov; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam kultúrnych, vzdelávacích a športových programov a žiada o dlhodobé a koordinované investície prostredníctvom súčasných a budúcich programov Erasmus+, Kreatívna Európa a Európa pre občanov s cieľom podporiť členské štáty v ich úsilí;

9.  pripomína, že záruka pre mladých ľudí a iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí sú kľúčovými nástrojmi na riešenie pretrvávajúceho problému vysokej miery nezamestnanosti mladých ľudí, a žiada ich neustále zlepšovanie, ako aj výrazné zvýšenie rozpočtu v rámci Európskeho sociálneho fondu; poukazuje na to, že na podporu kvalitného a udržateľného prechodu mladých ľudí na trh práce sú potrebné politiky podporujúce dopyt a investície, štrukturálne reformy posilňujúce rast a koordinácia sociálnych politík;

10.  zdôrazňuje potrebu posilniť existujúce programy v oblasti vzdelávania a kultúry a ešte viac podporovať zamestnateľnosť pracovníkov, najmä v členských štátoch s vysokou mierou nezamestnanosti, a posilňovať konkurencieschopnosť kultúrnych odvetví EÚ;

11.  domnieva sa, že v ďalšom VFR by sa mali zabezpečiť osobitné finančné prostriedky na neformálne vzdelávanie a dobrovoľnícke činnosti v oblasti vzdelávania o európskom občianstve pre mladých ľudí na základných a stredných školách, ako aj v školách poskytujúcich odborné vzdelávanie a odbornú prípravu a vo všetkých iných vzdelávacích centrách, keďže tento druh činností zohráva dôležitú úlohu pri zabezpečovaní výučby o EÚ v mnohých školách v celej Európe, čím sa zvyšuje celková kvalita vzdelávania o európskom občianstve a nepriamo sa podporuje európska identita a občianska angažovanosť mladých občanov;

12.  opakuje, že podporuje aj posilnenie vonkajšieho rozmeru kultúrnych programov Erasmus + a Kreatívna Európa ako dôležitú súčasť medziľudského aspektu stratégie EÚ pre medzinárodné vzťahy v oblasti kultúry, s osobitným ohľadom na krajiny s nízkymi a na krajiny so strednými príjmami, ako aj osobitné programy mobility pre mladých umelcov a profesionálov pracujúcich v kultúrnych a kreatívnych sektoroch; zastáva názor, že by sa mal posilniť vonkajší rozmer nového programu Európsky zbor solidarity;

13.  žiada trvalé investície do súčasného aj budúceho rámca ET 2020 a do programov Erasmus+, Kreatívna Európa a Európa pre občanov s cieľom poskytnúť priestor organizáciám mládeže, aby mohli naďalej oslovovať mladých ľudí a poskytovať im cenné kompetencie a životné zručnosti prostredníctvom celoživotného vzdelávania, vzdelávania zameraného na študentov a neformálneho vzdelávania, ako aj príležitostí na neformálne vzdelávanie, najmä prostredníctvom dobrovoľníctva a práce s mládežou;

14.  zdôrazňuje, že zvýšenie objemu investícií do programu Erasmus+ musí umožniť širší záber tohto programu tak, aby zahŕňal ambicióznejšie príležitosti mobility pre študentov odborného vzdelávania a prípravy, zraniteľných mladých ľudí a mladých ľudí, ktorí sú vystavení viacnásobnej diskriminácii a rôznym prekážkam, vrátane osôb so zdravotným postihnutím, osôb, ktoré sa identifikujú ako LGBTI, a osôb pochádzajúcich z marginalizovaných spoločenstiev, ako aj žiakov v rámci školských výmen;

15.  žiada desaťnásobné zvýšenie objemu investícií do programu nadväzujúceho na program Erasmus+ v ďalšom cykle VFR s cieľom osloviť oveľa viac mladých ľudí a študentov v celej Európe a využiť plný potenciál tohto programu, a podporiť tak výzvu, ktorú vyslovil predseda Komisie Juncker vo svojom prejave o stave Únie, ako aj viacerí európski lídri a koalícia organizácií občianskej spoločnosti v rámci kampane Erasmusx10; poukazuje na to, že súčasný program Erasmus+ predstavuje len 1,36 % celkového rozpočtu EÚ na obdobie 2014 – 2020 a do konca jeho vykonávania v roku 2020 ho využijú len 4 milióny Európanov;

16.  zdôrazňuje, že včasné schválenie VFR po roku 2020 a súvisiacich pravidiel programov je dôležité pri predchádzaní problémom s vykonávaním programu a zabezpečením čo najkratšieho prechodného obdobia medzi súčasným a budúcim rámcom;

17.  domnieva sa, že vzhľadom na to, že je stále veľmi veľa európskych občanov s veľmi nízkou úrovňou gramotnosti alebo s problémami s gramotnosťou vrátane funkčnej a mediálnej negramotnosti a že približne 40 % pracovníkov v EÚ nemá primerané digitálne zručnosti a 44 % obyvateľstva má len slabé alebo žiadne základné digitálne zručnosti, v ďalšom VFR je nutné vyčleniť výrazne viac prostriedkov – nad rámec existujúcich vzdelávacích programov – na podnietenie nárastu digitálnych zručností prostredníctvom širších príležitostí v oblasti vzdelávania, odborného vzdelávania a celoživotného vzdelávania a na podporu digitalizácie vzdelávacích a kultúrnych zdrojov, aby sa zlepšila a zvýšila ich kvalita a dostupnosť; zdôrazňuje tiež, že iniciatívy v oblasti digitálnych zručností musia zahŕňať základné životné zručnosti, ako je mediálna a digitálna gramotnosť, ako aj osobitné pracovné zručnosti, ako je kódovanie; trvá na tom, že nový VFR by mal byť príležitosťou na vytvorenie rámca pre celostnú politiku EÚ v oblasti digitálnych zručností;

18.  zdôrazňuje, že je dôležité zaoberať sa sociálnym vylúčením a začlenením osôb zo znevýhodneného prostredia s cieľom zabezpečiť im úplný a rovnocenný prístup ku kultúre aj k vzdelávaniu;

19.  víta iniciatívu Komisie vytvoriť európsky zbor solidarity ako program na podporu solidarity medzi mladými Európanmi a odporúča, aby v ďalšom VFR pokračoval s väčším rozpočtom ako prvok v rámci politiky EÚ v oblasti mládeže;

20.  uznáva význam kultúrneho a kreatívneho priemyslu pre sociálny a hospodársky rozvoj EÚ a jej členských štátov a odporúča vypracovať koordinovaný politický rámec na riešenie osobitných potrieb ďalšieho rozvoja a podpory tohto sektora;

21.  zdôrazňuje potrebu vykonať potrebné opatrenia na zlepšenie prístupnosti a vykonávania programov znížením byrokracie, prípadne ich zjednodušením, zvýšením pružnosti a posilnením synergie medzi programami, a predchádzať oneskoreniu platieb alebo hromadeniu neuhradených platieb;

22.  uznáva význam zabezpečenia prírodného aj kultúrneho dedičstva a využívania jeho potenciálu ako hospodárskej hybnej sily;

23.  žiada, aby sa kládol väčší dôraz na kvalitné odborné stáže a učňovskú prípravu a na väčšiu účasť mladých Európanov na procesoch tvorby politík.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

4.12.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

14

1

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Andrea Bocskor, Silvia Costa, María Teresa Giménez Barbat, Giorgos Grammatikakis, Petra Kammerevert, Stefano Maullu, Luigi Morgano, Sabine Verheyen, Julie Ward, Bogdan Brunon Wenta, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Milan Zver

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Norbert Erdős, Hermann Winkler

Náhradníčka (čl. 200 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní

Sylvie Goddyn

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

14

+

ALDE

María Teresa Giménez Barbat

PPE

Andrea Bocskor, Norbert Erdős, Stefano Maullu, Sabine Verheyen, Bogdan Brunon Wenta, Hermann Winkler, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Milan Zver

S&D

Silvia Costa, Giorgos Grammatikakis, Petra Kammerevert, Luigi Morgano, Julie Ward

1

-

ENF

Sylvie Goddyn

0

0

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


STANOVISKO Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (30.11.2017)

pre Výbor pre rozpočet

k budúcemu VFR: príprava pozície Parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020

(2017/2052(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Monica Macovei

NÁVRHY

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  poukazuje na to, že štruktúra nového viacročného finančného rámca (VFR) by mala lepšie zodpovedať piatim hlavným politickým prioritám EÚ; žiada väčšiu súdržnosť medzi financovaním z rozpočtu EÚ a jeho cieľmi, a to v prípade potreby aj prelomením skleného stropu vo výške 1 % príspevkov z HDP členských štátov a/alebo prispôsobením a obmedzením cieľov EÚ;

2.  žiada, aby sa zvýšilo financovanie boja proti javu radikalizácie, ktorá vedie k násilnému extrémizmu v EÚ; nazdáva sa, že tento zámer možno dosiahnuť podporou integrácie a bojom proti diskriminácii, rasizmu a xenofóbii;

3.  vyzdvihuje význam rôznych fondov EÚ a zdôrazňuje, že opatrenia v oblasti bezpečnosti a migrácie by nemali byť iba pokryté zo špecializovaných nástrojov, ako je Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) alebo Fond pre vnútornú bezpečnosť (ISF), ktoré poskytujú primeranú úroveň financovania na riešenie komplexných výziev v týchto oblastiach a majú k dispozícii dostatok zdrojov od začiatku počas celého trvania budúceho VFR, ale mali by byť aj koncepčne zahrnuté do všeobecnejších budúcich nástrojov, napríklad do Európskeho sociálneho fondu (ESF), Kohézneho fondu alebo Fondu Únie pre bezpečnosť (ktorý zodpovedá Európskemu programu v oblasti bezpečnosti) a nástrojov financovania vonkajšej činnosti; poznamenáva, že by sa nemala vylúčiť možnosť, aby sa ďalšími všeobecnejšími nástrojmi, ako je napríklad ESF, mohli financovať opatrenia, ktoré sú relevantné aj v kontexte integrácie migrantov a utečencov do hostiteľských spoločností; považuje za potrebné, aby všetky európske štrukturálne a investičné fondy boli zachované aj po roku 2020, a zdôrazňuje, že niektoré fondy, napr. ESF, by mali riešiť najmä otázku programov na boj proti radikalizácii, marginalizácii, trestným činom z nenávisti a xenofóbii;

4.  požaduje väčšiu finančnú podporu na posilnenie činností občianskej spoločnosti;

5.  zdôrazňuje, že úroveň a mechanizmy financovania v oblasti bezpečnosti a migrácie by mali byť primerané a umožňovať potrebnú flexibilitu v záujme zabránenia systematického využívania mechanizmu pružnosti rozpočtu EÚ každý rok tak, ako to bolo v prípade súčasného VFR od roku 2015, a zabezpečenia toho, aby spôsoby poskytovania pomoci účinne reagovali na vznikajúce potreby na mieste; zastáva názor, že finančné prostriedky by mali zahŕňať aj dôkladné preskúmanie v polovici trvania, ktorým by sa upravilo prideľovanie finančných prostriedkov v súlade s potrebami na mieste na základe aktualizovaných štatistických údajov a s cieľom oceniť výsledky pri vykonávaní priorít EÚ;

6.  opätovne zdôrazňuje svoje obavy v súvislosti s vytváraním ad hoc nástrojov mimo rozpočtu Únie, napríklad trustových fondov, ktoré nezachovávajú jednotnosť a všeobecnosť rozpočtu EÚ ani nezvyšujú jeho transparentnosť a zrozumiteľnosť; pripomína, že trustové fondy EÚ by mali podporovať iba činnosti mimo Únie; pripomína, že Parlament by mal mať možnosť vykonávať svoje kontrolné právomoci nielen pri vytváraní takýchto trustových fondov EÚ, ale aj počas celého obdobia vyplácania prostriedkov z nich;

7.  vyjadruje poľutovanie nad zvýšením finančnej podpory EÚ poskytovanej tretím krajinám, ako napríklad Líbyi a Turecku, s cieľom zabrániť migrácii, a to napriek obavám týkajúcim sa situácie v oblasti ľudských práv v týchto tretích krajinách;

8.  pripomína, že v záujme riadneho fungovania bezpečnostnej únie by sa finančné nástroje mali zameriavať na zlepšovanie súčasných politík a existujúcich systémov;

9.  zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú všetky agentúry v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí (SVV) a novovytvorené subjekty Únie ako súčasť programu bezpečnosti Únie, ako aj významnú úlohu, ktorú zohrávajú v boji proti cezhraničnej trestnej činnosti, podvodom, praniu špinavých peňazí a terorizmu, či už z hľadiska poskytovania podpory v oblasti azylu, justičnej spolupráce, policajnej spolupráce, riadenia hraníc, ochrany údajov, rozsiahlych informačných projektov, alebo základných práv; požaduje pridelenie primeraných zdrojov na ich operácie a činnosti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že financovanie poskytované pre mnohé z týchto agentúr nedrží krok so zvýšenými očakávaniami, ktoré sa na ne kladú v súvislosti s ich úlohami;

a)  ľutuje nedostatočné poskytovanie zdrojov orgánom presadzovania práva, ako sú Europol, Eurojust a Cepol, v rámci súčasného VFR a požaduje, aby sa zdroje plánovali v súlade s politickými očakávaniami a operačnými požiadavkami agentúr, a to aj so zreteľom na potrebu technologickej a technickej podpory a odbornej prípravy;

b)  požaduje prideliť zvýšené financovanie na vytvorenie ďalších spoločných vyšetrovacích tímov s cieľom posilniť spoluprácu a výmenu informácií v cezhraničných vyšetrovaniach;

c)  vyzdvihuje význam činnosti, ktorú vykonáva Európska agentúra na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA) v súvislosti s niektorými existujúcimi a novými systémami v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti; požaduje pridelenie primeraných finančných a ľudských zdrojov s cieľom zabezpečiť pokračovanie tejto činnosti, ako aj riadne vykonávanie a riadenie systému vstup/výstup, európskeho systému pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS), Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS-TCN) a nadchádzajúcich iniciatív v záujme umožnenia interoperability medzi informačnými systémami EÚ v oblasti riadenia bezpečnosti, hraníc a migrácie;

d)  pripomína záväzok Únie bojovať proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu v rámci stratégie Európa 2020 pre rast, ako aj potrebu lepšieho porozumenia a reakcie, pokiaľ ide o javy radikalizácie, rastúcej marginalizácie niektorých skupín, nenávistných prejavov a zločinov z nenávisti; vyzdvihuje úlohu Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) vo vzťahu k týmto záležitostiam; požaduje pridelenie ďalších ľudských zdrojov tejto agentúre; vyjadruje poľutovanie nad tým, že mandát FRA stále obmedzuje jej úlohu pri podporovaní základných práv; zdôrazňuje, že FRA by mala byť schopná poskytovať stanoviská k legislatívnym návrhom z vlastnej iniciatívy a že jej mandát by sa mal rozšíriť na všetky oblasti práv, ktoré sú chránené Chartou základných práv Európskej únie, napríklad aj otázky policajnej a justičnej spolupráce;

e)  požaduje vyčlenenie primeraných zdrojov na konsolidáciu nového mandátu Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Frontex) a zdôrazňuje, že jej nové úlohy, právomoci a činnosti si budú vyžadovať priebežné financovanie vo finančnom rámci po roku 2020;

f)  požaduje pridelenie ďalších ľudských zdrojov Európskemu podpornému úradu pre azyl (EASO) s cieľom podporiť rozšírený mandát, na základe ktorého sa EASO zmení na plnohodnotnú agentúru, ktorá bude schopná poskytovať potrebnú operačnú a technickú pomoc členským štátom;

g)  zdôrazňuje úlohu Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) pri poskytovaní komplexného posúdenia užívania nelegálnych drog a jeho význam v oblasti prevencie aj vykonávania následných opatrení presadzovania práva, a teda aj potrebu zabezpečiť, aby boli tomuto centru poskytnuté primerané zdroje;

h)  požaduje pridelenie primeraných zdrojov s cieľom zabezpečiť bezproblémové vykonávanie a priebeh činností Európskej prokuratúry;

10.  vyzýva Komisiu, aby uplatnila článok 7 Zmluvy o Európskej únii v prípade, že existuje jednoznačné riziko vážneho porušenia zásad právneho štátu zo strany členských štátov, a vyzýva Radu, aby prevzala svoju zodpovednosť v tejto oblasti.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

28.11.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

40

7

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Asim Ademov, Gerard Batten, Heinz K. Becker, Monika Beňová, Malin Björk, Caterina Chinnici, Rachida Dati, Ana Gomes, Nathalie Griesbeck, Sylvie Guillaume, Jussi Halla-aho, Monika Hohlmeier, Filiz Hyusmenova, Sophia in ‘t Veld, Dietmar Köster, Barbara Kudrycka, Monica Macovei, Roberta Metsola, Claude Moraes, Péter Niedermüller, Ivari Padar, Soraya Post, Birgit Sippel, Branislav Škripek, Csaba Sógor, Sergei Stanishev, Helga Stevens, Traian Ungureanu, Bodil Valero, Marie-Christine Vergiat, Udo Voigt, Kristina Winberg, Tomáš Zdechovský

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gérard Deprez, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Jean Lambert, Jeroen Lenaers, Nuno Melo, Morten Helveg Petersen, Salvatore Domenico Pogliese, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Axel Voss

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

André Elissen, Karoline Graswander-Hainz, Georg Mayer, Julia Pitera

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

40

+

ALDE

Gérard Deprez, Nathalie Griesbeck, Filiz Hyusmenova, Morten Helveg Petersen, Sophia in ‘t Veld

ECR

Jussi Halla-aho, Monica Macovei, Branislav Škripek, Helga Stevens

PPE

Asim Ademov, Heinz K. Becker, Rachida Dati, Monika Hohlmeier, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Barbara Kudrycka, Jeroen Lenaers, Nuno Melo, Roberta Metsola, Julia Pitera, Salvatore Domenico Pogliese, Csaba Sógor, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Traian Ungureanu, Axel Voss, Tomáš Zdechovský

S&D

Monika Beňová, Caterina Chinnici, Ana Gomes, Karoline Graswander-Hainz, Sylvie Guillaume, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Dietmar Köster, Claude Moraes, Péter Niedermüller, Ivari Padar, Soraya Post, Birgit Sippel, Sergei Stanishev

Verts/ALE

Jean Lambert, Bodil Valero

7

-

EFDD

Gerard Batten, Kristina Winberg

ENF

André Elissen, Georg Mayer

GUE/NGL

Malin Björk, Marie-Christine Vergiat

NI

Udo Voigt

0

0

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


STANOVISKO Výboru pre ústavné veci (11.10.2017)

pre Výbor pre rozpočet

k budúcemu VFR: príprava pozície Parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020

(2017/2052(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Gerolf Annemans

NÁVRHY

Výbor pre ústavné veci vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  pripomína, že výdavky EÚ by sa mali poskytovať s primeranou pružnosťou a podliehať riadnej demokratickej kontrole a zodpovednosti, čo si vyžaduje, aby bol Parlament plne zapojený do rozhodovania o nariadení o viacročnom finančnom rámci (VFR); preto vyzýva na užší dialóg medzi Radou a Parlamentom počas rokovaní o budúcom VFR a varuje pred tradičným prístupom, na základe ktorého Európska rada stanovuje celkové stropy pre jednotlivé okruhy zhora nadol namiesto toho, aby najskôr posúdila skutočné potreby programov;

2.  konštatuje, že súčasný VFR značne obmedzuje finančnú autonómiu Únie, keďže väčšinu príjmov tvoria vnútroštátne príspevky členských štátov a veľká časť výdavkov je vopred určená na tým istým členským štátom vo forme navrátených prostriedkov;

3.  zdôrazňuje, že rozpočet EÚ je nástrojom, ktorý prispieva k dosiahnutiu spoločných cieľov Únie stanovených v článku 3 Zmluvy o EÚ, a domnieva sa, že dobre splnil svoj účel aj v minulosti;

4.  poukazuje na to, že VFR na obdobie po roku 2020 musí umožniť Únii reagovať na existujúce aj vznikajúce výzvy, čo si vyžaduje prijať celoeurópsky prístup;

5.  poukazuje na možnosť zmeny z jednomyseľného hlasovania na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou pri prijímaní nadchádzajúceho nariadenia o VFR, a to využitím ustanovení článku 312 ods. 2 ZFEÚ, čím sa rokovania o VFR väčšmi zosúlaďujú s postupom prijímania ročného rozpočtu Únie;

6.  požaduje zosúladenie budúcich viacročných finančných rámcov s dĺžkou trvania volebného obdobia Parlamentu a mandátu Komisie, čím sa zníži dĺžka trvania VFR zo siedmich na päť rokov pre niektoré programy, zatiaľ čo pre iné, najmä tie, ktoré sa týkajú programov vyžadujúcich dlhodobejšie programovanie a/alebo politiky stanovujúce komplexné postupy pre vytváranie vykonávacích systémov, ako je politika súdržnosti alebo rozvoj vidieka, by sa mala dohodnúť na obdobie 5 + 5 rokov s povinnou revíziou v polovici obdobia;

7.  pripomína, že praktika Európskej rady pokúšať sa o rozšírenie svojej úlohy v legislatívnom procese prijímaním rozhodnutí o legislatívnych ustanoveniach v rámci rokovaní o VFR nie je v súlade so zmluvami, v ktorých sa výslovne vylučuje akákoľvek takáto úloha Európskej rady;

8.  poukazuje na význam VFR ako viacročného rozpočtu, ktorý sa zameriava predovšetkým na investície;

9.  zdôrazňuje, že brexit vážne ovplyvní budúci VFR, najmä na strane príjmov; trvá preto na tom, že je potrebné náležite zohľadniť zavedenie skutočných vlastných zdrojov; podporuje odporúčania skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje týkajúce sa diverzifikácie príjmov rozpočtu EÚ vrátane nových vlastných zdrojov, aby sa znížil podiel príspevkov založených na HND do rozpočtu EÚ s cieľom upustiť od prístupu primeranej návratnosti uplatňovaného členskými štátmi;

10.  domnieva sa, že Európska únia nemôže čakať na výsledok vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ, aby začala pripravovať rokovania o VFR na obdobie po roku 2020, a že návrh v tejto veci by Komisia mala predložiť čo najskôr, v ideálnom prípade najneskôr v prvom štvrťroku 2018;

11.  pripomína, že nové priority a iniciatívy EÚ by sa mali financovať z nových finančných prostriedkov bez toho, aby boli ohrozené existujúce programy a politiky; v tejto súvislosti vyzýva na dôkladnú reformu systému financovania Únie – skutočný systém vlastných zdrojov, aby sa rozpočet EÚ stal stabilnejším, udržateľnejším a predvídateľnejším a aby sa zároveň zlepšila transparentnosť pre občanov; domnieva sa, že sa treba zaoberať otázkou jednotnosti rozpočtu a väčšej rozpočtovej flexibility;

12.  zastáva názor, že európski občania čoraz väčšmi očakávajú, že Únia bude reagovať na významné cezhraničné problémy, ktoré členské štáty nemôžu účinne riešiť; upozorňuje členské štáty, že Únia nemôže tieto problémy riadne riešiť, pokiaľ sa jej rozpočtové zdroje zodpovedajúcim spôsobom nezvýšia;

13.  požaduje väčšiu komplementárnosť medzi národnými rozpočtami a rozpočtom EÚ;

14.  zastáva názor, že zavedenie novej položky na vykonávanie európskej obrannej únie, prednostne financovanej z nových vlastných zdrojov, by bolo v súlade so zmluvami EÚ;

15.  zdôrazňuje, že budúci VFR by mal v plnej miere zohľadňovať záväzky, ktoré EÚ prijala v rámci COP 21.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

11.10.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

13

5

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gerolf Annemans, Mercedes Bresso, Richard Corbett, Pascal Durand, Danuta Maria Hübner, Diane James, Alain Lamassoure, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Markus Pieper, Paulo Rangel, György Schöpflin, Pedro Silva Pereira, Claudia Țapardel, Kazimierz Michał Ujazdowski

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Ashley Fox, Enrique Guerrero Salom, Jérôme Lavrilleux, Jasenko Selimovic

Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Tadeusz Zwiefka

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

13

+

ALDE

Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Jasenko Selimovic

PPE

Danuta Maria Hübner, Alain Lamassoure, Paulo Rangel, György Schöpflin, Tadeusz Zwiefka

S&D

Mercedes Bresso, Richard Corbett, Enrique Guerrero Salom, Pedro Silva Pereira, Claudia Țapardel

Verts/ALE

Pascal Durand

5

-

ECR

Ashley Fox, Kazimierz Michał Ujazdowski

ENF

Gerolf Annemans

NI

Diane James

PPE

Jérôme Lavrilleux

1

0

PPE

Markus Pieper

Vysvetlivky použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (6.12.2017)

pre Výbor pre rozpočet

k budúcemu VFR: príprava pozície Parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020

(2017/2052(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Iratxe García Pérez

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre rozpočet, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže podľa článku 8 ZFEÚ je presadzovanie rovnosti medzi ženami a mužmi základnou zásadou Európskej únie a keďže uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti je preto právnou povinnosťou priamo vyplývajúcou zo zmlúv; keďže k VFR je navyše pripojené medziinštitucionálne spoločné vyhlásenie o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti;

B.  keďže pripojené spoločné vyhlásenie Parlamentu, Rady a Komisie z novembra 2013 obsahuje v súvislosti s VFR na obdobie 2014 – 2020 dohodu o tom, že ročné rozpočtové postupy súvisiace s VFR budú podľa potreby zahŕňať rodové prvky, pričom sa bude prihliadať na to, ako celkový finančný rámec Únie prispieva k prehlbovaniu rodovej rovnosti a zabezpečuje uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti;

C.  keďže oznámenie Komisie zo 14. septembra 2016 o preskúmaní VFR v polovici trvania neobsahuje žiadnu zmienku o uplatňovaní hľadiska rodovej rovnosti;

D.  keďže v nadväznosti na začlenenie programu Daphne do programu Práva, rovnosť a občianstvo sa malo zabezpečiť vhodné a spravodlivé pridelenie finančnej podpory s prihliadnutím na výšku financovania, ktoré už bolo pridelené v rámci predchádzajúcich programov na roky 2007 – 2013;

E.  keďže Parlament opakovane žiadal, aby boli špecifickému cieľu Daphne v programe Práva, rovnosť a občianstvo pridelené dostatočné finančné prostriedky a aby bol jeho profil zachovaný na čo najvyššej úrovni; keďže výška finančných prostriedkov na program Daphne v období 2014 – 2020 však v porovnaní s obdobím 2007 – 2013 klesla;

F.  keďže prístup k verejným službám je nevyhnutným predpokladom zaručenia hospodárskej nezávislosti a posilnenia postavenia žien; keďže verejné služby sú naďalej významným sektorom pre zamestnanosť žien;

1.  pripomína, že rodová rovnosť je zakotvená v Zmluve o EÚ; zdôrazňuje potrebu začleniť rodové hľadisko do všetkých politík, programov a iniciatív EÚ s cieľom zabezpečiť rovnosť aj v praxi; zdôrazňuje, že rodové rozpočtovanie sa musí stať neoddeliteľnou súčasťou rozpočtového postupu vo všetkých jeho etapách a vo všetkých rozpočtových riadkoch, a nie iba v programoch, v ktorých je rodový vplyv najviditeľnejší, aby sa rozpočtové výdavky mohli stať účinným nástrojom presadzovania rovnosti medzi ženami a mužmi;

2.  zdôrazňuje, že počas ďalšieho programového obdobia treba výraznejšie a účinnejšie začleňovať politiky rodovej rovnosti a nástroje uplatňovania rodovej rovnosti;

3.  konštatuje, že rodové rozpočtovanie je súčasťou celkovej stratégie v oblasti rodovej rovnosti; zdôrazňuje preto, že záväzok inštitúcií EÚ má v tejto oblasti zásadný význam; vyjadruje v tejto súvislosti poľutovanie nad tým, že na obdobie 2016 – 2020 nebola prijatá žiadna stratégia EÚ pre rodovú rovnosť, a so zreteľom na závery Rady zo 16. júna 2016 o rovnosti žien a mužov vyzýva Komisiu, aby posilnila význam svojho Strategického záväzku pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 tým, že ho prijme vo forme oznámenia;

4.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že aj napriek spoločnému vyhláseniu o začleňovaní hľadiska rodovej rovnosti, ktoré bolo pripojené k VFR, sa v tejto oblasti nepodarilo dosiahnuť žiaden výrazný pokrok a v nadväznosti na VFR na obdobie 2014 – 2020 nebola prijatá žiadna jednoznačná stratégia rodovej rovnosti, ktorá by obsahovala špecifické ciele, konkrétne zámery a rozpočtové prostriedky; žiada Parlament, Radu a Komisiu, aby v nasledujúcom VFR opätovne vyjadrili svoj záväzok k rodovej rovnosti, a to pripojením spoločného vyhlásenia k VFR vrátane záväzku uplatňovať rodové rozpočtovanie; žiada účinné monitorovanie plnenia tohto vyhlásenia v ročných rozpočtových postupoch tým, že sa do doložky o preskúmaní v novom nariadení o VFR začlení príslušné ustanovenie;

5.  žiada, aby sa rodová rovnosť výslovne uvádzala v okruhu 3 – Bezpečnosť a občianstvo;

6.  poukazuje na to, že jedným z hlavných cieľov všeobecného rozpočtu Európskej únie sú strategické investície a udržateľný rast, ktoré majú posilniť hospodársku súdržnosť a vytvárať pracovné miesta, a to s cieľom najmä zvýšiť účasť žien na trhu práce, a preto je mimoriadne dôležité zamerať sa na rozšírenie potenciálu žien vo všetkých hospodárskych odvetviach: digitálnej ekonomike, informačných a komunikačných technológiách (IKT) a vede, technológii, inžinierstve a matematike (STEM); zdôrazňuje, že rodové rozdiely a chýbajúce schopnosti v celej Únii v odvetviach IKT a STEM možno vyriešiť len tým, že sa osobitný dôraz bude v týchto odvetviach klásť na otázku rodu;

7.  zdôrazňuje, že v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) treba dostatočne financovať opatrenia na propagáciu a podporu kvalitného vzdelávania, zamestnateľnosti, podnikania a vytvárania pracovných miest pre ženy a mladých ľudí, najmä tých z najviac znevýhodnených skupín, v mestských, ako aj vidieckych oblastiach (vrátane možností v odvetviach STEM) s cieľom dosiahnuť, aby sa rozpočtové výdavky účinne využili na splnenie cieľov politík;

8.  opakuje svoju výzvu, aby bol programu Daphne pridelený samostatný rozpočtový riadok s cieľom zvýšiť transparentnosť, pokiaľ ide o využívanie príslušných finančných prostriedkov, a zabezpečiť primeranú úroveň finančných prostriedkov na boj proti násiliu páchanému na ženách; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že treba zvýšiť prostriedky pre špecifický cieľ programu Daphne v období 2014 – 2020 podľa výšky prostriedkov pridelených v predchádzajúcom programovom období;

9.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európsky fond pre strategické investície (EFSI) nezahŕňa rodové hľadisko; zdôrazňuje, že rodové hľadisko by malo byť do EFSI zahrnuté, pretože Európska únia sa nikdy úplne a uspokojivo nezotaví z nedávnych hospodárskych kríz, kým sa nezameria na dôsledky týchto kríz pre ženy, ktoré boli vo väčšine prípadov najviac postihnuté;

10.  pripomína, že ženy a deti tvoria veľmi veľký počet utečencov a žiadateľov o azyl, ktorí prichádzajú do EÚ; zdôrazňuje, že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti patrí medzi základné zásady Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF); opakuje svoje požiadavku, aby bolo rodové hľadisko zohľadnené aj v migračnej a azylovej politike; žiada efektívne využívanie finančných prostriedkov z AMIF na integráciu utečencov a ich rodín a žiadateľov o azyl;

11.  dôrazne odsudzuje obnovenie a rozšírenie náhubkového pravidla (Global Gag Rule) a jeho vplyv na globálnu zdravotnú starostlivosť pre ženy a dievčatá a ich práva; opakuje svoju výzvu, aby EÚ a jej členské štáty vyplnili medzeru vo financovaní, ktorú v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a súvisiacich práv zanechali Spojené štáty americké, a aby na to využili financovanie rozvoja na vnútroštátnej úrovni, ako aj na úrovni EÚ;

12.  zdôrazňuje, že je dôležité investovať do kvalitných verejných služieb a vyčleniť v nasledujúcom VFR pevne stanovené sumy na investície s cieľom zabezpečiť náležité poskytovanie kvalitných verejných služieb a cenovo dostupnej verejnej sociálnej infraštruktúry, ako napríklad stredísk dennej starostlivosti pre deti, starších ľudí a iné nezaopatrené osoby;

13.  zdôrazňuje, že, ak má Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE) náležite plniť svoje ciele, je nevyhnutné zvýšiť jeho rozpočet a počet zamestnancov s cieľom posilniť jeho schopnosť poskytovať primeranú podporu Komisii poskytovaním relevantných informácií a technickej podpory v prioritných oblastiach, ako sú rovnosť medzi ženami a mužmi a boj proti rodovo motivovanému násiliu; upozorňuje, že EIGE by mal aj naďalej zostať samostatnou inštitúciou v inštitucionálnom rámci Únie.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

4.12.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

16

1

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Maria Arena, Vilija Blinkevičiūtė, Anna Hedh, Mary Honeyball, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Florent Marcellesi, Angelika Mlinar, Maria Noichl, Marijana Petir, Ángela Vallina, Anna Záborská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Stefan Eck, Sirpa Pietikäinen, Evelyn Regner, Marc Tarabella, Mylène Troszczynski, Julie Ward

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Max Andersson, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Lambert van Nistelrooij

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

16

+

ALDE

Angelika Mlinar

EFDD

Daniela Aiuto

GUE/NGL

Stefan Eck, Ángela Vallina

PPE

Sirpa Pietikäinen

S&D

Maria Arena, Vilija Blinkevičiūtė, Anna Hedh, Mary Honeyball, Maria Noichl, Evelyn Regner, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Marc Tarabella, Julie Ward

VERTS/ALE

Max Andersson, Florent Marcellesi

1

-

ENF

Mylène Troszczynski

4

0

PPE

Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Marijana Petir, Lambert van Nistelrooij, Anna Záborská

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

22.2.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

29

4

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nedzhmi Ali, Lefteris Christoforou, Gérard Deprez, Manuel dos Santos, André Elissen, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazabal Rubial, Jens Geier, Esteban González Pons, John Howarth, Zbigniew Kuźmiuk, Vladimír Maňka, Siegfried Mureşan, Jan Olbrycht, Urmas Paet, Paul Rübig, Petri Sarvamaa, Jordi Solé, Patricija Šulin, Eleftherios Synadinos, Indrek Tarand, Isabelle Thomas, Inese Vaidere, Daniele Viotti, Tiemo Wölken, Marco Zanni

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Xabier Benito Ziluaga, Jean-Paul Denanot, Janusz Lewandowski, Ivana Maletić, Stanisław Ożóg, Pavel Poc, Nils Torvalds, Helga Trüpel, Tomáš Zdechovský

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Anders Primdahl Vistisen


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

29

+

ALDE

Nedzhmi Ali, Gérard Deprez, Urmas Paet, Nils Torvalds

PPE

Lefteris Christoforou, José Manuel Fernandes, Esteban González Pons, Janusz Lewandowski, Ivana Maletić, Siegfried Mureşan, Jan Olbrycht, Paul Rübig, Petri Sarvamaa, Patricija Šulin, Inese Vaidere, Tomáš Zdechovský

S&D

Jean-Paul Denanot, Eider Gardiazabal Rubial, Jens Geier, John Howarth, Vladimír Maňka, Pavel Poc, Manuel dos Santos, Isabelle Thomas, Daniele Viotti, Tiemo Wölken

VERTS/ALE

Jordi Solé, Indrek Tarand, Helga Trüpel

4

-

ECR

Anders Primdahl Vistisen

ENF

André Elissen, Marco Zanni

NI

Eleftherios Synadinos

3

0

ECR

Zbigniew Kuźmiuk, Stanisław Ożóg

GUE/NGL

Xabier Benito Ziluaga

 

Corrections to votes

+

 

-

 

0

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-   :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 9. marca 2018Právne oznámenie