Postup : 2016/0336(CNS)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0051/2018

Predkladané texty :

A8-0051/2018

Rozpravy :

PV 14/03/2018 - 15
CRE 14/03/2018 - 15

Hlasovanie :

PV 15/03/2018 - 10.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0087

SPRÁVA     *
PDF 1136kWORD 138k
1.3.2018
PE 608.035v02-00 A8-0051/2018

o návrhu smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB)

(COM(2016)0683 – C8-0471/2016 – 2016/0336(CNS))

Výbor pre hospodárske a menové veci

Spravodajca: Alain Lamassoure

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 MENŠINOVÉ STANOVISKO
 STANOVISKO Výboru pre právne veci
 POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB)

(COM(2016)0683 – C8-0471/2016 – 2016/0336(CNS))

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2016)0683),

–  so zreteľom na článok 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorého Rada konzultuje s Parlamentom (C8-0471/2016),

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené v rámci Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality dánskym parlamentom, Poslaneckou snemovňou Írska, Senátom Írska, Poslaneckou snemovňou Luxemburského veľkovojvodstva, maltským parlamentom, holandskou Prvou komorou, holandskou Druhou komorou a švédskym parlamentom, v ktorých sa uvádza, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre právne veci (A8-0051/2018),

1.  schvaľuje zmenený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozmeňujúci návrh    1

Návrh smernice

Odôvodnenie 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(1)  Spoločnosti, ktoré chcú v rámci Únie vyvíjať cezhraničnú ekonomickú činnosť, narážajú na vážne prekážky a narušenia trhu vyplývajúce z existencie a zo spolupôsobenia 28 rozdielnych systémov dane z príjmov právnických osôb. Popritom sa štruktúry daňového plánovania stali časom ešte sofistikovanejšie, keďže sa rozvíjajú v rôznych jurisdikciách a efektívne využívajú technické detaily určitého daňového systému alebo nesúlad medzi dvoma alebo viacerými daňovými systémami v záujme zníženia daňovej povinnosti spoločností. Hoci tieto situácie zdôrazňujú nedostatky, ktoré sú povahou úplne odlišné, oba vytvárajú prekážky, ktoré zabraňujú riadnemu fungovaniu vnútorného trhu. Opatrenia na nápravu týchto problémov by sa preto mali zameriavať na obidva typy nedostatkov, ktorými je trh poznačený.

(1)  Spoločnosti, ktoré chcú v rámci Únie vyvíjať cezhraničnú ekonomickú činnosť, narážajú na vážne prekážky a narušenia trhu vyplývajúce z existencie a zo spolupôsobenia 28 rozdielnych systémov dane z príjmov právnických osôb. V období globalizácie a digitalizácie je zdaňovanie najmä finančného a intelektuálneho kapitálu na základe zdroja čoraz ťažšie vysledovateľné a ľahšie manipulovateľné. Popritom sa štruktúry daňového plánovania stali časom ešte sofistikovanejšie, keďže sa rozvíjajú v rôznych jurisdikciách a efektívne využívajú technické detaily určitého daňového systému alebo nesúlad medzi dvoma alebo viacerými daňovými systémami v záujme zníženia daňovej povinnosti spoločností. Rozsiahla digitalizácia v mnohých odvetviach hospodárstva v spojení s rýchlo sa rozvíjajúcim digitálnym hospodárstvom spochybňuje vhodnosť úniových modelov daní z príjmov právnických osôb, ktoré boli navrhnuté pre kamenné podniky, a to až do takej miery, že môže byť potrebné prepracovať kritériá oceňovania a výpočtov tak, aby zodpovedali obchodným činnostiam v 21. storočí. Hoci tieto situácie zdôrazňujú nedostatky, ktoré sú povahou úplne odlišné, všetky vytvárajú prekážky, ktoré zabraňujú riadnemu fungovaniu vnútorného trhu a vedú k narušeniam medzi veľkými spoločnosťami a malými a strednými podnikmi. Nový štandard pre základe dane z príjmov právnických osôb v Únii by sa preto mal zameriavať na tieto typy nedostatkov trhu a zároveň zohľadňovať dlhodobú právnu zrozumiteľnosť a istotu, ako aj zásadu daňovej neutrality. Väčšia konvergencia medzi vnútroštátnymi daňovými systémami povedie k výraznému zníženiu nákladov a administratívnej záťaže pre podnikateľov pôsobiacich cezhraničným spôsobom v rámci Únie. Kým daňová politika je vnútroštátnou kompetenciou, v článku 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa jasne uvádza, že Rada by mala, jednomyseľne a v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom a po porade s Európskym parlamentom a Európskym hospodárskym a sociálnym výborom, vydávať smernice na aproximáciu takýchto daňových zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení členských štátov, keďže priamo ovplyvňujú vytvorenie alebo fungovanie vnútorného trhu.

Pozmeňujúci návrh    2

Návrh smernice

Odôvodnenie 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(2)  Aby sa podporilo riadne fungovanie vnútorného trhu, podoba prostredia pre zdaňovanie príjmov právnických osôb v Únii by sa mala vytvárať v súlade so zásadou, že spoločnosti odvádzajú spravodlivý podiel dane v jurisdikcii (jurisdikciách), kde vytvárajú zisk. Je preto potrebné stanoviť mechanizmy, ktoré spoločnosti odradia od toho, aby využívali nesúlad medzi vnútroštátnymi daňovými systémami s cieľom znížiť si daňovú povinnosť. Rovnako dôležité je takisto stimulovať rast a hospodársky rozvoj na vnútornom trhu prostredníctvom podpory cezhraničného obchodu a investícií podnikov. Na to je potrebné odstrániť tak riziko dvojitého zdanenia, ako aj riziko dvojitého nezdanenia v Únii prostredníctvom odstránenia rozdielov vznikajúcich pri spolupôsobení vnútroštátnych systémov dane z príjmov právnických osôb. Spoločnosti zároveň potrebujú jednoducho fungujúcu daň a právny rámec na rozvoj svojej obchodnej činnosti a jej cezhraničné rozširovanie v rámci Únie. V tejto súvislosti by sa mali taktiež odstrániť zostávajúce prípady diskriminácie.

(2)  Aby sa podporilo riadne fungovanie vnútorného trhu, podoba prostredia pre zdaňovanie príjmov právnických osôb v Únii by sa mala vytvárať v súlade so zásadou, že spoločnosti odvádzajú spravodlivý podiel dane v jurisdikcii (jurisdikciách), kde vytvárajú zisk a kde majú stálu prevádzkareň. Vzhľadom na digitálnu zmenu v podnikateľskom prostredí je potrebné zaručiť, aby sa so spoločnosťami, ktoré vytvárajú výnosy v určitom členskom štáte, pričom v tomto členskom štáte nemajú fyzickú stálu prevádzkareň, ale digitálnu stálu prevádzkareň, zaobchádzalo rovnakým spôsobom ako so spoločnosťami, ktoré takúto fyzickú stálu prevádzkareň majú. Je preto potrebné stanoviť mechanizmy, ktoré spoločnosti odradia od toho, aby využívali nesúlad medzi vnútroštátnymi daňovými systémami s cieľom znížiť si daňovú povinnosť. Rovnako dôležité je takisto stimulovať rast a hospodársky rozvoj na vnútornom trhu prostredníctvom podpory cezhraničného obchodu a investícií podnikov. Na to je potrebné odstrániť tak riziko dvojitého zdanenia, ako aj riziko dvojitého nezdanenia v Únii prostredníctvom odstránenia rozdielov vznikajúcich pri spolupôsobení vnútroštátnych systémov dane z príjmov právnických osôb. Spoločnosti zároveň potrebujú jednoducho fungujúcu daň a právny rámec na rozvoj svojej obchodnej činnosti a jej cezhraničné rozširovanie v rámci Únie. V tejto súvislosti by sa mali taktiež odstrániť zostávajúce prípady diskriminácie. Podstatným prvkom systému CCCTB je konsolidácia, pretože hlavné daňové prekážky, ktorým spoločnosti patriace do rovnakej skupiny pôsobiace cezhraničným spôsobom v Únii čelia, sa dajú riešiť len týmto spôsobom. Konsolidáciou sa odstraňujú formality transferového oceňovania a vnútroskupinové dvojité zdanenie.

Pozmeňujúci návrh    3

Návrh smernice

Odôvodnenie 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(3)  Ako sa zdôrazňuje v návrhu smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB)7 zo 16. marca 2011, systém dane z príjmov právnických osôb, ktorý na účely výpočtu základu dane z príjmov spoločností považuje Úniu za jednotný trh, by spoločnostiam, ktoré sú rezidentmi v Únii, uľahčil cezhraničnú činnosť a podporil cieľ, ktorým je spraviť z neho konkurencieschopnejšie miesto na investovanie v medzinárodnom meradle. Návrh o CCCTB z roku 2011 sa zameriaval na cieľ uľahčiť podnikom rozširovanie obchodnej činnosti v rámci Únie. Okrem tohto cieľa treba zohľadniť aj skutočnosť, že CCCTB môže byť veľmi účinný pri zlepšovaní fungovania vnútorného trhu prostredníctvom boja proti schémam na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam. So zreteľom na to by sa mala iniciatíva týkajúca sa CCCTB obnoviť, aby sa zameriavala rovnako na aspekt iniciatívy týkajúci sa uľahčenia podnikania a jej úlohu v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Takýto prístup by najlepšie poslúžil cieľu odstrániť narušenia vo fungovaní vnútorného trhu.

(3)  Ako sa zdôrazňuje v návrhu smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB)7 , zo 16. marca 2011, systém dane z príjmov právnických osôb, ktorý na účely výpočtu základu dane z príjmov spoločností považuje Úniu za jednotný trh, by spoločnostiam, ktoré sú rezidentmi v Únii, uľahčil cezhraničnú činnosť a podporil cieľ, ktorým je spraviť z neho konkurencieschopnejšie miesto na investovanie v medzinárodnom meradle, najmä pre malé a stredné podniky. Návrh o CCCTB z roku 2011 sa zameriaval na cieľ uľahčiť podnikom rozširovanie obchodnej činnosti v rámci Únie. Okrem tohto cieľa treba zohľadniť aj skutočnosť, že CCCTB môže byť veľmi účinný pri zlepšovaní fungovania vnútorného trhu prostredníctvom boja proti schémam na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam. So zreteľom na to by sa mala iniciatíva týkajúca sa CCCTB obnoviť, aby sa zameriavala rovnako na aspekt iniciatívy týkajúci sa uľahčenia podnikania a jej úlohu v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Keď sa CCCTB začne uplatňovať vo všetkých členských štátoch, zaručí sa tým, aby sa dane platili tam, kde vznikajú zisky a kde majú spoločnosti stálu prevádzkareň. Takýto prístup by najlepšie poslúžil cieľu odstrániť narušenia vo fungovaní vnútorného trhu. Zlepšovanie vnútorného trhu je kľúčovým faktorom podpory rastu a vytvárania pracovných miest. Zavedenie CCCTB by zlepšilo hospodársky rast a vytváralo viac pracovných miest v Únii prostredníctvom obmedzovania škodlivej daňovej konkurencie medzi spoločnosťami.

__________________

__________________

7 Návrh smernice Rady COM(2011) 121 final/2 z 3. 10. 2011 o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb.

7 Návrh smernice Rady COM(2011) 121 final/2 z 3. 10. 2011 o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb.

Pozmeňujúci návrh    4

Návrh smernice

Odôvodnenie 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(4)  Keďže v záujme zabezpečenia riadneho fungovania vnútorného trhu je nutné konať rýchlo, aby sa vnútorný trh na jednej strane stal priaznivejším pre obchod a investície a na strane druhej odolnejším proti schémam na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, treba ambicióznu iniciatívu CCCTB rozdeliť na dva samostatné návrhy. Najskôr by sa mali schváliť pravidlá o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb a až potom by sa mala riešiť otázka konsolidácie.

(4)  Keďže v záujme zabezpečenia riadneho fungovania vnútorného trhu je nutné konať rýchlo, aby sa vnútorný trh na jednej strane stal priaznivejším pre obchod a investície a na strane druhej odolnejším proti schémam na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, je veľmi dôležité zaručiť súčasné nadobudnutie účinnosti smernice o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb a smernice o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb. Keďže takáto zmena režimu je významným krokom v procese dokončenia vnútorného trhu, potrebuje flexibilitu, aby sa mohla náležite vykonávať od začiatku. Keďže teda vnútorný trh zahŕňa všetky členské štáty, mal by sa vo všetkých členských štátoch zaviesť CCCTB. Ak Rada neprijme jednohlasné rozhodnutie o návrhu zaviesť CCCTB, Komisia by mala na základe článku 116 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorého Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú potrebné právne predpisy, vydať nový návrh. Ako posledná možnosť by sa mala začať zlepšená spolupráca zo strany členských štátov, ktorá by mala byť kedykoľvek otvorená pre nezúčastnené členské štáty v súlade so Zmluvou o fungovaní Európskej únie. Je však poľutovaniahodné, že neexistuje žiadne dostatočne podrobné posúdenie, ani vo vzťahu k návrhom CCTB, ani CCCTB, pokiaľ ide o vplyv na príjmy členských štátov z dane z príjmov právnických osôb podľa jednotlivých krajín.

Pozmeňujúci návrh    5

Návrh smernice

Odôvodnenie 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(5)  Mnohé štruktúry agresívneho daňového plánovania sa zvyčajne vyskytujú v cezhraničnom kontexte, čo znamená, že účastnícke skupiny spoločností vlastnia určité minimálne prostriedky. Na základe tohto predpokladu a z dôvodu proporcionality by pravidlá CCCTB mali byť povinné len pre skupiny spoločností značnej veľkosti. Na tento účel by sa mal stanoviť veľkostný prah založený na celkovom konsolidovanom výnose skupiny, ktorá predkladá konsolidované účtovné závierky. Okrem toho, v záujme väčšieho uľahčovania obchodu a investícií na vnútornom trhu by pravidlá CCCTB mali byť ako voliteľná možnosť k dispozícii aj tým skupinám, ktoré nedosahujú určený veľkostný prah.

(5)  Mnohé štruktúry agresívneho daňového plánovania sa zvyčajne vyskytujú v cezhraničnom kontexte, čo znamená, že účastnícke skupiny spoločností vlastnia určité minimálne prostriedky. Na základe tohto predpokladu a z dôvodu proporcionality by pravidlá o spoločnom základe mali byť najskôr záväzné len pre spoločnosti, ktoré patria do skupiny značnej veľkosti. Na tento účel by sa mala stanoviť počiatočný veľkostný prah 750 mil. EUR založený na celkovom konsolidovanom výnose skupiny, ktorá predkladá konsolidované účtovné závierky. Vzhľadom na to, že touto smernicou sa stanovuje nový štandard pre základ dane z príjmu právnických osôb pre všetky podniky v Únii, prahová hodnota by sa mala znížiť na nulu počas maximálne siedmich rokov. Aby sa prispelo k dosiahnutiu cieľa, ktorým je uľahčovať obchod a investície na vnútornom trhu, pravidlá pre spoločný základ dane z príjmov právnických osôb by mali byť v prvej fáze k dispozícii ako voliteľná možnosť aj pre spoločnosti, ktoré nespĺňajú uvedené kritériá.

Pozmeňujúci návrh    6

Návrh smernice

Odôvodnenie 5 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(5a)  Pri rovnakých podmienkach môže prechod na spoločný konsolidovaný základ dane z príjmu právnických osôb viesť k stratám alebo zvýšeniu daňových príjmov v členských štátoch. S cieľom kompenzovať straty by sa mal zaviesť dočasný kompenzačný mechanizmus financovaný z rozpočtových prebytkov tých členských štátov, ktoré vďaka novému režimu zaznamenali zvýšenie daňových príjmov. Kompenzácia by sa mala každoročne upravovať, aby sa zohľadnili prípadné vnútroštátne alebo regionálne rozhodnutia prijaté pred nadobudnutím účinnosti smernice. Komisia by mala mať povinnosť navrhnúť zrušenie alebo zmenu kompenzačného systému po siedmych rokoch a stanoviť hornú prahovú hodnotu pre kompenzáciu.

Pozmeňujúci návrh    7

Návrh smernice

Odôvodnenie 5 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

5b)  S cieľom vyhnúť sa súčasnému prerozdeleniu daňového zaťaženia medzi malé a stredné podniky (MSP) a nadnárodné spoločnosti, ako sa uvádza v uznesení Európskeho parlamentu z 25. novembra 2015 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku, by spoločný základ dane z príjmov právnických osôb mal sledovať cieľ nevystavovať MSP konkurenčnej nevýhode, ale vytvárať pre ne rovnaké podmienky. Hlavný daňový orgán môže MSP poskytovať potrebné nástroje, ktoré im pomôžu plniť administratívne a organizačné požiadavky, ktoré sú súčasťou voliteľného CCCTB.

Pozmeňujúci návrh    8

Návrh smernice

Odôvodnenie 6

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(6)  Oprávnenosť na konsolidovanú daňovú skupinu by sa mala určiť podľa dvojitého kritéria, na základe ktorého by sa posúdil i) rozsah kontroly (viac než 50 % hlasovacích práv) a ii) vlastníctvo (viac ako 75 % vlastného imania) alebo práva na zisky (viac než 75 % práv, na základe ktorých vzniká nárok na zisk). Takýmto kritériom by sa zaistil vysoký stupeň hospodárskej integrácie medzi členmi skupiny. Na zaručenie jednotnosti systému by obidve prahové hodnoty pre kontrolu a vlastníctvo alebo práva na zisk mali byť splnené počas celého zdaňovacieho obdobia. V opačnom prípade by mala spoločnosť, ktorá nespĺňa tieto kritériá, okamžite vystúpiť zo skupiny. Aby sa predišlo manipulácii s daňovými výsledkami prostredníctvom spoločností, ktoré do skupiny krátkodobo vstupujú a vystupujú z nej, mala by sa zaviesť aj požiadavka na minimálne deväť po sebe idúcich mesiacov, aby sa potvrdilo členstvo v skupine.

(6)  Je potrebné vymedziť pojem stála prevádzkareň, ktorá sa nachádza v Únii a patrí daňovníkovi, ktorý je na daňové účely rezidentom v Únii. Nadnárodné spoločnosti príliš často uskutočňujú presun svojich ziskov do výhodných daňových režimov bez zaplatenia dane alebo len s veľmi nízkou daňovou sadzbou. Koncepcia stálej prevádzkarne by ponúkla presné a záväzné vymedzenie kritérií, ktoré majú byť splnené, ak má nadnárodná spoločnosť preukázať, že je umiestnená v danej krajine. To prinúti nadnárodné spoločnosti platiť dane spravodlivým spôsobom. Cieľom je zabezpečiť, aby ju všetci dotknutí daňovníci chápali rovnako a vylúčil sa možný nesúlad vyplývajúci z rôznych vymedzení pojmu. Podobne je dôležité spoločne vymedziť pojem stálej prevádzkarne nachádzajúcej sa v tretej krajine, alebo nachádzajúcej sa v Únii, ale patriacej daňovníkovi, ktorý je na daňové účely rezidentom v tretej krajine. Ak transferové oceňovanie vedie k presunu ziskov do jurisdikcie s nízkym daňovým zaťažením, je lepšie uplatniť systém prerozdelenia zisku podľa vzorca pre rozdelenie. Prijatím takéhoto systému môže Únia zaviesť medzinárodný štandard pre moderné a efektívne zdaňovanie právnických osôb. Komisia by mala vypracovať usmernenia pre prechodnú fázu, počas ktorej sa bude vo vzťahu s tretími krajinami používať rozdeľovanie na základe vzorca spolu s inými metódami prideľovania, pričom v konečnom dôsledku by sa štandardnou metódou prideľovania malo stať rozdeľovanie na základe vzorca. Komisia by mala predložiť návrh na vytvorenie modelovej daňovej zmluvy Únie, ktorá by v konečnom dôsledku nahradila tisíce dvojstranných zmlúv, ktoré uzatvorili jednotlivé členské štáty.

Pozmeňujúci návrh    9

Návrh smernice

Odôvodnenie 6 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

6a.  Digitálne tovary sú obvykle vysoko mobilné a nehmotné. Štúdiami sa preukázalo, že digitálne odvetvie je vo veľkej miere zapojené do praktík agresívneho daňového plánovania, keďže mnohé obchodné modely si pre vykonávanie transakcií so zákazníkmi a vytváranie ziskov nevyžadujú fyzickú infraštruktúru. To umožňuje najväčším digitálnym spoločnostiam platiť zo svojich výnosov takmer nulové dane. Štátne pokladnice členských štátov prichádzajú o miliardy eur na daňových výnosoch, keďže nedokážu zdaniť digitálne nadnárodné spoločnosti. S cieľom bojovať proti tejto skutočnej a naliehavej sociálnej nespravodlivosti treba súčasné právne predpisy v oblasti zdaňovania právnických osôb rozšíriť tak, aby zahŕňali nové spojenie s digitálnou stálou prevádzkarňou založené na významnej digitálnej prítomnosti. Treba vytvoriť rovnaké podmienky pre podobné obchodné modely s cieľom riešiť daňové výzvy, ktoré vznikajú v rámci digitalizácie, bez toho, aby sa obmedzil potenciál digitálneho odvetvia. V tejto súvislosti by sa osobitná pozornosť mala venovať činnosti, ktorú vykonáva OECD v oblasti jednotného súboru pravidiel na medzinárodnej úrovni.

Pozmeňujúci návrh    10

Návrh smernice

Odôvodnenie 10

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(10)  Vzorec pre rozdelenie konsolidovaného základu dane by mal zahŕňať tri rovnako vážené faktory, a to prácu, aktíva a obrat podľa miesta určenia. Tieto rovnako vážené faktory by mali zohľadňovať vyvážený prístup k rozdeľovaniu zdaniteľných ziskov medzi príslušné členské štáty a mali by zaistiť, že sa zisky budú zdaňovať tam, kde skutočne vznikajú. Práca a aktíva by sa preto mali prideliť tomu členskému štátu, kde sa práca vykonáva alebo kde sa aktíva nachádzajú, aby sa riadne zohľadnili záujmy členského štátu pôvodu, zatiaľ čo obrat by sa mal prideliť členskému štátu určenia tovaru alebo služieb. Aby sa zohľadnili rozdiely, pokiaľ ide o úroveň platov v rámci celej Únie, a tým sa umožnilo spravodlivejšie rozdelenie konsolidovaného základu dane, faktor práca by mal zahŕňať objem miezd a počet zamestnancov (konkrétne každá položka predstavuje hodnotu s polovičnou váhou). Na druhej strane by faktor aktíva mal zahŕňať všetok hmotný dlhodobý majetok (ale nie nehmotný) a finančné aktíva z dôvodu ich pohyblivej povahy a z toho vyplývajúceho rizika, že by sa pravidlá tejto smernice mohli obchádzať. Ak z dôvodu mimoriadnych okolností výsledok rozdelenia primerane nezodpovedá rozsahu ekonomickej činnosti, mala by sa prostredníctvom ochrannej doložky stanoviť alternatívna metóda prideľovania príjmu.

(10)  Rozdelenie konsolidovaného základu dane na základe vzorca by mal zahŕňať štyri rovnako vážené faktory, a to prácu, aktíva, obrat podľa miesta určenia a zber a používanie osobných údajov používateľov online platforiem a služieb (ďalej len „faktor údaje“). Tieto rovnako vážené faktory by mali zohľadňovať vyvážený prístup k rozdeľovaniu zdaniteľných ziskov medzi príslušné členské štáty a mali by zaistiť, že sa zisky budú zdaňovať tam, kde skutočne vznikajú. Práca a aktíva by sa preto mali prideliť tomu členskému štátu, kde sa práca vykonáva alebo kde sa aktíva nachádzajú, aby sa riadne zohľadnili záujmy členského štátu pôvodu, zatiaľ čo obrat by sa mal prideliť členskému štátu určenia tovaru alebo služieb. Aby sa zohľadnili rozdiely, pokiaľ ide o úroveň platov v rámci celej Únie, a tým sa umožnilo spravodlivejšie rozdelenie konsolidovaného základu dane, faktor práca by mal zahŕňať objem miezd a počet zamestnancov (konkrétne každá položka predstavuje hodnotu s polovičnou váhou). Na druhej strane by mal faktor aktíva zahŕňať iba hmotný majetok. Ak z dôvodu mimoriadnych okolností výsledok rozdelenia primerane nezodpovedá rozsahu ekonomickej činnosti, mala by sa prostredníctvom ochrannej doložky stanoviť alternatívna metóda prideľovania príjmu.

Pozmeňujúci návrh    11

Návrh smernice

Odôvodnenie 10 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(10a)  Vzorec pre rozdelenie konsolidovaného základu dane musí v plnej miere odrážať hospodársku činnosť, ktorá sa uskutočňuje v každom členskom štáte, pričom sa náležite a v plnej miere zohľadnia potenciálne významné rozdiely medzi ekonomikami členských štátov. Ak je výsledkom vzorca nevyvážené rozdelenie, ktoré neodráža hospodársku činnosť, prostriedkom nápravy by mohol byť mechanizmus riešenia sporov. Vzhľadom na vyššie uvedené by Komisia mala zvážiť zavedenie mechanizmu riešenia sporov s cieľom zabezpečiť riadne riešenie sporov, ktorých účastníkmi sú rôzne členské štáty.

Pozmeňujúci návrh    12

Návrh smernice

Odôvodnenie 11

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(11)  Určité sektory, ako sektor finančných služieb a poisťovníctva, sektor ropy a zemného plynu, ako aj námorná a letecká doprava, potrebujú z dôvodu svojich osobitných charakteristík upravený vzorec pre rozdelenie konsolidovaného základu dane.

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh    13

Návrh smernice

Odôvodnenie 14

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(14)  Táto smernica vychádza zo smernice Rady 2016/xx/EÚ o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb (ktorou sa stanovuje spoločný súbor pravidiel zdaňovania právnických osôb na výpočet základu dane) a zameriava sa na konsolidáciu daňových výsledkov v rámci celej skupiny. Bolo by preto potrebné zaoberať sa otázkou interakcie medzi oboma právnymi nástrojmi a prijať ustanovenia týkajúce sa prechodu určitých prvkov základu dane do nového rámca skupiny. Takéto prvky by zahŕňali najmä pravidlo o obmedzení zahrnutia úrokov, doložku o prechode od metódy oslobodenia od dane k metóde započítania a právne predpisy týkajúce sa kontrolovaných zahraničných spoločností, ako aj hybridné nesúlady.

(14)  Táto smernica vychádza zo smernice Rady 2016/xx/EÚ o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb (ktorou sa stanovuje spoločný súbor pravidiel zdaňovania právnických osôb na výpočet základu dane) a zameriava sa na konsolidáciu daňových výsledkov v rámci celej skupiny. Je preto potrebné zaoberať sa otázkou interakcie medzi oboma právnymi nástrojmi a prijať ustanovenia týkajúce sa prechodu určitých prvkov základu dane do nového rámca skupiny. Takéto prvky by zahŕňali najmä pravidlo o obmedzení zahrnutia úrokov, doložku o prechode od metódy oslobodenia od dane k metóde započítania a právne predpisy týkajúce sa kontrolovaných zahraničných spoločností, ako aj hybridné nesúlady. Členským štátom by sa nemalo brániť v zavádzaní dodatočných opatrení na obmedzovanie vyhýbania sa daňovým povinnostiam s cieľom znížiť negatívny dosah presúvania ziskov do krajín mimo Únie s nízkymi daňovými sadzbami.

Pozmeňujúci návrh    14

Návrh smernice

Odôvodnenie 16

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(16)  S cieľom doplniť alebo zmeniť určité nepodstatné prvky tejto smernice by sa mala právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie delegovať na Komisiu, pokiaľ ide o i) zohľadnenie zmien právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa foriem spoločností a daní z príjmov právnických osôb, a zodpovedajúcu zmenu prílohy I a II; ii) stanovenie dodatočného vymedzenia pojmov a iii) doplnenie pravidla o obmedzení odpočítateľnosti úrokov o antifragmentačné pravidlá, aby sa lepšie riešili riziká vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré sa môžu v rámci skupiny vyskytnúť. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, včas a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(16)  S cieľom doplniť alebo zmeniť určité nepodstatné prvky tejto smernice by sa mala právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie delegovať na Komisiu, pokiaľ ide o i) zohľadnenie zmien právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa foriem spoločností a daní z príjmov právnických osôb, a zodpovedajúcu zmenu prílohy I a II; ii) stanovenie dodatočného vymedzenia pojmov; iii) doplnenie pravidla o obmedzení odpočítateľnosti úrokov o antifragmentačné pravidlá, aby sa lepšie riešili riziká vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré sa môžu v rámci skupiny vyskytnúť a iv) vydávanie usmernení na prechodnú fázu, v ktorých sa súčasne uplatňuje rozdeľovanie na základe vzorca a iné metódy prideľovania pri rokovaniach s tretími krajinami. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a mala by zohľadňovať výročné uznesenie Európskeho parlamentu. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, včas a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

Pozmeňujúci návrh    15

Návrh smernice

Odôvodnenie 17

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(17)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa vykonávacie právomoci mali preniesť na Komisiu, aby i) každoročne prijala zoznam právnych foriem spoločností tretích krajín, ktoré sú podobné právnym formám spoločností uvedeným v prílohe I; ii) stanovila podrobné pravidlá výpočtu faktorov práca, aktíva a obrat, priraďovania zamestnancov a objemu miezd, aktív a obratu príslušnému faktoru a oceňovania aktív; iii) prijala akt, v ktorom stanoví vzorový formulár oznámenia o vytvorení skupiny, a iv) stanovila pravidlá týkajúce sa elektronického podávania konsolidovaného daňového priznania, formulára konsolidovaného daňového priznania, formulára daňového priznania jednotlivého daňovníka a požadované podporné doklady. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/201112.

(17)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice by sa vykonávacie právomoci mali preniesť na Komisiu, aby i) každoročne prijala zoznam právnych foriem spoločností tretích krajín, ktoré sú podobné právnym formám spoločností uvedeným v prílohe I; ii) stanovila podrobné pravidlá výpočtu faktorov práca, aktíva a obrat a faktor údaje, rozdelenia zamestnancov a objemu miezd, rozdelenia zozbieraných osobných údajov a využívaných osobných údajov, aktív a obratu príslušnému faktoru a oceňovania aktív; iii) prijala akt, v ktorom stanoví vzorový formulár oznámenia o vytvorení skupiny, a iv) stanovila pravidlá týkajúce sa elektronického podávania konsolidovaného daňového priznania, formulára konsolidovaného daňového priznania, formulára daňového priznania jednotlivého daňovníka a požadované podporné doklady. Komisia by mala v spolupráci s daňovými správami členských štátov vytvoriť jednotné formáty daňového priznania. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/201112.

__________________

__________________

12 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

12 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).

Pozmeňujúci návrh    16

Návrh smernice

Odôvodnenie 18

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(18)  Keďže ciele tejto smernice, a to zlepšiť fungovanie vnútorného trhu prostredníctvom boja proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam na medzinárodnej úrovni a uľahčiť podnikom cezhraničné rozširovanie v rámci Únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov konajúcich samostatne a odlišným spôsobom, pretože na dosiahnutie týchto cieľov je potrebná koordinovaná činnosť. Vzhľadom na to, že táto smernica sa zameriava na nedostatky vnútorného trhu, ktoré pochádzajú zo spolupôsobenia rozdielnych vnútroštátnych daňových pravidiel, ktoré majú vplyv na vnútorný trh a odrádzajú od cezhraničnej činnosti, ciele smernice možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie – Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daných cieľov, najmä vzhľadom na to, že jej záväzná pôsobnosť sa obmedzuje na skupiny nad určitú veľkosť.

(18)  Keďže ciele tejto smernice, a to zlepšiť fungovanie vnútorného trhu prostredníctvom boja proti praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam na medzinárodnej úrovni a uľahčiť podnikom, najmä MSP, cezhraničné rozširovanie v rámci Únie, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov konajúcich samostatne a odlišným spôsobom, pretože na dosiahnutie týchto cieľov je potrebná koordinovaná činnosť. Vzhľadom na to, že táto smernica sa zameriava na nedostatky vnútorného trhu, ktoré pochádzajú zo spolupôsobenia rozdielnych vnútroštátnych daňových pravidiel, ktoré majú vplyv na vnútorný trh a odrádzajú od cezhraničnej činnosti, ciele smernice možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie – Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daných cieľov, najmä vzhľadom na to, že jej záväzná pôsobnosť sa obmedzuje na skupiny nad určitú veľkosť.

Pozmeňujúci návrh    17

Návrh smernice

Odôvodnenie 20

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(20)  Komisia by mala mať povinnosť preskúmať uplatňovanie tejto smernice päť rokov po nadobudnutí jej účinnosti a podať Rade správu o jej fungovaní. Členské štáty by mali mať povinnosť oznámiť Komisii znenie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti upravenej touto smernicou,

(20)  Keďže táto smernica obsahuje významnú zmenu pravidiel zdaňovania právnických osôb, od Komisie by sa malo vyžadovať, aby vykonala dôkladné posúdenie uplatňovania tejto smernice päť rokov po nadobudnutí jej účinnosti a podala správu Európskemu parlamentu a Rade o jej vykonávaní. Táto správa o vykonávaní by mala obsahovať aspoň tieto body: vplyv systému zdanenia stanoveného v tejto smernici na príjmy členských štátov, výhody a nevýhody tohto systému pre malé a stredné podniky, vplyv na spravodlivý výber daní medzi členskými štátmi, vplyv na vnútorný trh ako celok, s osobitným zreteľom na možné narušenie hospodárskej súťaže medzi spoločnosťami, na ktoré sa vzťahujú nové pravidlá stanovené v tejto smernici, a počet podnikov, ktoré patria do rozsahu jej pôsobnosti počas prechodného obdobia. Komisia by mala mať povinnosť preskúmať uplatňovanie tejto smernice desať rokov po nadobudnutí jej účinnosti a podať Európskemu parlamentu a Rade správu o jej vykonávaní. Členské štáty by mali mať povinnosť oznámiť Komisii znenie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti upravenej touto smernicou,

Pozmeňujúci návrh    18

Návrh smernice

Odôvodnenie 20 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(20a)  S cieľom dosiahnuť úplnú a konzistentnú konsolidáciu a zabrániť novým arbitrážam, ktoré môžu vznikať z účtovných nezrovnalostí medzi členskými štátmi, je nevyhnutné prijať jasné, konzistentné a objektívne kritériá pre výpočet konsolidovaného základu dane. Na tento účel by Komisia mala navrhnúť potrebné úpravy príslušných ustanovení tejto smernice týkajúce sa vymedzenia a výpočtu konsolidovaného základu dane.

Pozmeňujúci návrh    19

Návrh smernice

Odôvodnenie 20 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(20b)  Komisia by mala zvážiť ďalšie štúdie, v ktorých bude analyzovať možný vplyv CCCTB na príjmy z dane z príjmu právnických osôb v jednotlivých členských štátoch a potenciálne konkurenčné znevýhodnenia vo vzťahu k tretím krajinám.

Pozmeňujúci návrh    20

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  Touto smernicou sa stanovuje systém pre konsolidáciu základov dane podľa smernice Rady 2016/xx/EÚ spoločností, ktoré sú členmi skupiny, a stanovujú sa pravidlá prideľovania spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb členským štátom a jeho spravovania vnútroštátnymi daňovými orgánmi.

1.  Touto smernicou sa zriaďuje spoločný základ pre zdaňovanie určitých spoločností v Únii a stanovujú sa v nej pravidlá na výpočet tohto základu vrátane pravidiel pre opatrenia, ktorými sa má predchádzať vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, a pre opatrenia týkajúce sa medzinárodného rozmeru navrhovaného daňového systému.

_______________

 

14 [celý názov smernice (Ú. v. EÚ L [ ], [ ], s. [ ])].

 

Pozmeňujúci návrh    21

Návrh smernice

Článok 2 – odsek 1 – úvodná časť

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  Pravidlá tejto smernice sa uplatňujú na spoločnosť, ktorá je zriadená podľa právnych predpisov členského štátu, vrátane jej stálych prevádzkarní v iných členských štátoch, ak táto spoločnosť spĺňa všetky tieto podmienky:

1.  Pravidlá tejto smernice sa uplatňujú na spoločnosť, ktorá je zriadená podľa právnych predpisov členského štátu, vrátane jej stálych prevádzkarní a stálych digitálnych prevádzkarní v iných členských štátoch, ak táto spoločnosť spĺňa všetky tieto podmienky:

Pozmeňujúci návrh    22

Návrh smernice

Článok 2 – odsek 1 – písmeno c

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

c)  patrí ku konsolidovanej skupine na účely finančného účtovníctva s celkovým konsolidovaným výnosom skupiny, ktorý presiahol 750 000 000 EUR počas účtovného obdobia, ktoré predchádza príslušnému účtovnému obdobiu;

c)  patrí ku konsolidovanej skupine na účely finančného účtovníctva s celkovým konsolidovaným výnosom skupiny, ktorý presiahol 750 000 000 EUR počas účtovného obdobia, ktoré predchádza príslušnému účtovnému obdobiu; Uvedená prahová hodnota sa zníži na nulu počas maximálne siedmich rokov;

Pozmeňujúci návrh    23

Návrh smernice

Článok 2 – odsek 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3.  Spoločnosť, ktorá spĺňa podmienky v odseku 1 písm. a), b) a d), ale nespĺňa podmienky v odseku 1 písm. c), sa môže rozhodnúť, a to aj pre svoje stále prevádzkarne nachádzajúce sa v iných členských štátoch, uplatňovať pravidlá tejto smernice počas piatich zdaňovacích období. Toto obdobie sa automaticky predlžuje o ďalšie obdobia piatich zdaňovacích období, pokiaľ sa nepodá oznámenie o skončení podľa článku 47 druhého pododseku. Podmienky uvedené odseku 1 písm. a), b) a d) musia byť splnené pri každom predĺžení na ďalšie obdobie.

3.  Spoločnosť, ktorá spĺňa podmienky v odseku 1 písm. a), b) a d), ale nespĺňa podmienky v odseku 1 písm. c), sa môže rozhodnúť, a to aj pre svoje stále prevádzkarne nachádzajúce sa v iných členských štátoch, uplatňovať pravidlá tejto smernice.

Pozmeňujúci návrh    24

Návrh smernice

Článok 2 – odsek 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

4.  Pravidlá tejto smernice sa neuplatňujú na prepravnú spoločnosť, na ktorú sa vzťahuje osobitný daňový režim. Prepravná spoločnosť, na ktorú sa vzťahuje osobitný daňový režim, sa zohľadňuje na účely určenia spoločností, ktoré sú členmi tej istej skupiny, ako sa uvádza v článkoch 5 a 6.

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh    25

Návrh smernice

Článok 3 – odsek 1 – bod 23

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(23)  „konsolidovaný základ dane“ je výsledok sčítania základov dane všetkých členov skupiny, vypočítaných v súlade so smernicou 2016/xx/EÚ;

(23)  „konsolidovaný základ dane“ je konsolidovaný čistý zdaniteľný príjem členov skupiny vypočítaný na stálom účtovnom základe, ktorý sa vzťahuje na všetkých členov skupiny, v súlade so smernicou 2016/xx/EÚ;

Pozmeňujúci návrh    26

Návrh smernice

Článok 3 – odsek 1 – bod 28 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(28a)  „faktor údaje“ je zber a používanie na komerčné účely osobných údajov používateľov online platforiem a služieb v jednom alebo viacerých členských štátoch.

Pozmeňujúci návrh    27

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3.  Ak člen skupiny pôsobiaci v námornej doprave alebo vo vnútrozemskej vodnej doprave má svoje miesto skutočného vedenia na palube plavidla alebo lode, tento člen skupiny sa považuje za rezidenta na daňové účely v členskom štáte domovského prístavu plavidla alebo lode, alebo ak takýto domovský prístav neexistuje, v členskom štáte daňovej rezidencie prevádzkovateľa plavidla alebo lode.

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh    28

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

4.  Daňovník-rezident odvádza daň z príjmu právnických osôb zo všetkých príjmov pochádzajúcich zo všetkých zdrojov, ktoré pochádzajú z členského štátu, kde je rezidentom na daňové účely, alebo mimo neho.

4.  Daňovník-rezident odvádza daň z príjmu právnických osôb zo všetkých príjmov pochádzajúcich z akejkoľvek činnosti v členskom štáte, kde je rezidentom na daňové účely, alebo mimo neho.

Pozmeňujúci návrh    29

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

5.  Daňovník-nerezident odvádza daň z príjmu právnických osôb zo všetkých príjmov z činnosti vykonávanej prostredníctvom stálej prevádzkarne v členskom štáte.

5.  Daňovník-nerezident odvádza daň z príjmu právnických osôb zo všetkých príjmov z činnosti vykonávanej prostredníctvom stálej prevádzkarne vrátane digitálnej stálej prevádzkarne v členskom štáte. Digitálna stála prevádzkareň daňovníka sa určí v súlade s podmienkami a kritériami uvedenými v článku 5 smernice Rady ... o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb1a.

 

_______________

 

1a Smernica Rady ... o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb (Ú. v. EÚ L ..., …, s. ...)

Pozmeňujúci návrh    30

Návrh smernice

Článok 5 – odsek 1 – písmeno a

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a)  má právo uplatňovať viac ako 50 % hlasovacích práv a

(a)  má právo uplatňovať hlasovacie práva presahujúce 50 %; a

Pozmeňujúci návrh    31

Návrh smernice

Článok 6 – odsek 2 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

2a.  Stále prevádzkarne zahŕňajú digitálne stále prevádzkarne v súlade s podmienkami a kritériami uvedenými v článku 5 smernice Rady ... o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb1a.

 

_______________

 

1a Smernica Rady ... o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb (Ú. v. EÚ L ..., …, s. ...).

Pozmeňujúci návrh    32

Návrh smernice

Článok 7 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  Sčítaním základov dane všetkých členov skupiny sa získa konsolidovaný základ dane.

1.  Daňový základ konsolidovanej skupiny sa určí tak, akoby išlo o jeden subjekt. Na tento účel by sa mal celkový základ dane skupiny zmeniť tak, aby sa odstránili všetky zisky alebo straty vrátane tých, ktoré vyplývajú z akejkoľvek transakcie, bez ohľadu na ich povahu, medzi dvoma alebo viacerými subjektami v rámci skupiny.

Pozmeňujúci návrh    33

Návrh smernice

Článok 7 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.  Ak je konsolidovaný základ dane záporný, strata sa prenesie do budúcich období a započíta sa proti nasledujúcemu kladnému konsolidovanému základu dane. Ak je konsolidovaný základ dane kladný, rozdelí sa v súlade s kapitolou VIII.

2.  Ak je konsolidovaný základ dane záporný, strata sa prenesie do budúcich období a započíta sa proti nasledujúcemu kladnému konsolidovanému základu dane na obdobie najviac päť rokov. Ak je konsolidovaný základ dane kladný, rozdelí sa v súlade s kapitolou VIII.

Pozmeňujúci návrh    34

Návrh smernice

Článok 9 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.  Skupiny na zaznamenávanie vnútroskupinových transakcií uplatňujú jednotnú a primerane zdokumentovanú metódu. Skupiny môžu zmeniť metódu len z opodstatnených obchodných dôvodov a len na začiatku zdaňovacieho obdobia.

2.  Skupiny na zaznamenávanie vnútroskupinových transakcií uplatňujú jednotnú a primerane zdokumentovanú metódu. Skupiny môžu zmeniť metódu len z opodstatnených obchodných dôvodov a len na začiatku zdaňovacieho obdobia. Všetky takéto transakcie sa vylúčia zo základu dane v dôsledku konsolidácie vykonanej podľa článku 7 ods. 1.

Pozmeňujúci návrh    35

Návrh smernice

Článok 9 – odsek 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3.  Metóda zaznamenávania vnútroskupinových transakcií umožňuje identifikáciu všetkých vnútroskupinových prevodov a predajov pri najnižších nákladoch za majetok, ktorý nepodlieha odpisom, alebo hodnote na daňové účely za odpisovateľný majetok.

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh    36

Návrh smernice

Článok 9 – odsek 4

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

4.  Vnútroskupinové prevody nemenia status nehmotného majetku vytvoreného vlastnou činnosťou.

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh    37

Návrh smernice

Článok 23 – odsek 1 – pododsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Ak sa v dôsledku reorganizácie podnikateľskej činnosti jedna alebo viaceré skupiny, alebo dvaja alebo viacerí členovia skupiny stanú súčasťou inej skupiny, všetky nevyrovnané straty bývalej skupiny alebo skupín sa rozdelia medzi všetkých členov skupiny v súlade s kapitolou VIII na základe faktorov v stave, v ktorom sa nachádzali na konci zdaňovacieho obdobia, v ktorom reorganizácia podnikateľskej činnosti prebehla. Nevyrovnané straty bývalej skupiny alebo skupín sa prenášajú do budúcich období v nasledujúcich rokoch.

Ak sa v dôsledku reorganizácie podnikateľskej činnosti jedna alebo viaceré skupiny, alebo dvaja alebo viacerí členovia skupiny stanú súčasťou inej skupiny, všetky nevyrovnané straty bývalej skupiny alebo skupín sa rozdelia medzi všetkých členov skupiny v súlade s kapitolou VIII na základe faktorov v stave, v ktorom sa nachádzali na konci zdaňovacieho obdobia, v ktorom reorganizácia podnikateľskej činnosti prebehla. Nevyrovnané straty bývalej skupiny alebo skupín sa prenášajú najviac na obdobie piatich rokov.

Pozmeňujúci návrh    38

Návrh smernice

Článok 23 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.  Ak sa dvaja alebo viacerí hlavní daňovníci zlúčia v zmysle článku 2 písm. a) bodov i) a ii) smernice Rady 2009/133/ES15, akékoľvek nevyrovnané straty skupiny sa rozdelia medzi jej členov v súlade s kapitolou VIII na základe faktorov v stave, v ktorom sú na konci zdaňovacieho obdobia, v ktorom zlúčenie prebehlo. Nevyrovnané straty sa prenášajú do budúcich období v nasledujúcich rokoch.

2.  Ak sa dvaja alebo viacerí hlavní daňovníci zlúčia v zmysle článku 2 písm. a) bodov i) a ii) smernice Rady 2009/133/ES15, akékoľvek nevyrovnané straty skupiny sa rozdelia medzi jej členov v súlade s kapitolou VIII na základe faktorov v stave, v ktorom sú na konci zdaňovacieho obdobia, v ktorom zlúčenie prebehlo. Nevyrovnané straty sa prenášajú najviac na obdobie piatich rokov.

__________________

__________________

15 Smernica Rady 2009/133/ES z 19. októbra 2009 o spoločnom systéme zdaňovania, uplatniteľnom pri zlučovaní, rozdeľovaní, čiastočnom rozdeľovaní, prevode aktív a výmene akcií spoločností rôznych členských štátov a pri premiestnení sídla SE alebo SCE medzi členskými štátmi (Ú. v. EÚ L 310, 25.11.2009, s. 34).

15 Smernica Rady 2009/133/ES z 19. októbra 2009 o spoločnom systéme zdaňovania, uplatniteľnom pri zlučovaní, rozdeľovaní, čiastočnom rozdeľovaní, prevode aktív a výmene akcií spoločností rôznych členských štátov a pri premiestnení sídla SE alebo SCE medzi členskými štátmi (Ú. v. EÚ L 310, 25.11.2009, s. 34).

Pozmeňujúci návrh    39

Návrh smernice

Článok 28 – odsek 1 – pododsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Konsolidovaný základ dane sa každé zdaňovacie obdobie rozdeľuje medzi členov skupiny na základe vzorca pre rozdelenie. Pri určovaní prideleného podielu člena skupiny A má vzorec túto podobu, pri ktorej majú faktory obrat, práca a aktíva rovnakú váhu:

Konsolidovaný základ dane sa každé zdaňovacie obdobie rozdeľuje medzi členov skupiny na základe vzorca pre rozdelenie. Pri určovaní prideleného podielu člena skupiny A má vzorec túto podobu, pri ktorej majú faktory obrat, práca, aktíva a faktor údaje rovnakú váhu:

Pozmeňujúci návrh    40

Návrh smernice

Článok 28 – odsek 1 – vzorec

 

Text predložený Komisiou

 

 

 

 

Pozmeňujúci návrh

 

Pozmeňujúci návrh    41

Návrh smernice

Článok 28 – odsek 1 – pododsek 1 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Ak sa vzhľadom na povahu činností daňovníka jeden alebo viaceré faktory neuplatňujú, všetky ostatné príslušné faktory by mali byť proporčne znovu vážené vo vzorci v záujme zachovania absolútne rovnakej váhy priradenej každému príslušnému faktoru.

Pozmeňujúci návrh    42

Návrh smernice

Článok 28 – odsek 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

5.  Pri určovaní prideleného podielu člena skupiny majú faktory obrat, práca a aktíva rovnakú váhu.

5.  Pri určovaní prideleného podielu člena skupiny majú faktory obrat, práca, aktíva a faktor údaje rovnakú váhu.

Pozmeňujúci návrh    43

Návrh smernice

Článok 28 – odsek 5 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

5a.  Polovica faktoru údaje pozostáva z celkového objemu osobných údajov používateľov online platforiem a služieb získaných za každý členský štát členom skupiny ako čitateľa a z celkového objemu osobných údajov používateľov online platforiem a služieb získaných za každý členský štát skupinou ako menovateľa, a druhá polovica faktoru údaje z celkového objemu osobných údajov používateľov online platforiem a služieb využívaných za každý členský štát členom skupiny ako čitateľa a z celkového objemu osobných údajov používateľov online platforiem a služieb využívaných za každý členský štát skupinou ako menovateľa.

Pozmeňujúci návrh    44

Návrh smernice

Článok 28 – odsek 5 b (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

5b.  Objem osobných údajov získaných na základe faktoru údaje sa meria na konci daňového roka v každom členskom štáte.

Pozmeňujúci návrh    45

Návrh smernice

Článok 28 – odsek 5 c (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

5c.  Vymedzenie pojmu zber a využívanie osobných údajov na komerčné účely v súvislosti s faktorom údaje sa určuje v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679.

Pozmeňujúci návrh    46

Návrh smernice

Článok 29

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 29

vypúšťa sa

Ochranná doložka

 

Ako výnimka z pravidla stanoveného v článku 28 platí, že ak sa hlavný daňovník alebo príslušný orgán domnieva, že výsledok pridelenia konsolidovaného základu dane členovi skupiny primerane nezodpovedá rozsahu ekonomickej činnosti uvedeného člena skupiny, hlavný daňovník alebo príslušný orgán môže požiadať o použitie alternatívnej metódy na výpočet podielu každého člena skupiny na dani. Alternatívna metóda sa môže používať, len ak sa po konzultáciách medzi príslušnými orgánmi a prípadne po diskusiách vedených v súlade s článkami 77 a 78 všetky tieto orgány dohodnú na tejto alternatívnej metóde. Členský štát hlavného daňového orgánu informuje Komisiu o používanej alternatívnej metóde.

 

Pozmeňujúci návrh    47

Návrh smernice

Článok 38 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  Predaj tovaru je zahrnutý vo faktore obrat člena skupiny nachádzajúceho sa v tom členskom štáte, kde sa končí odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorá ho nadobúda. Ak sa toto miesto nedá určiť, predaj tovaru sa pripíše členovi skupiny nachádzajúcemu sa v členskom štáte posledného zistiteľného miesta, kde sa tovar nachádzal.

1.  Predaj tovaru je zahrnutý vo faktore obrat člena skupiny nachádzajúceho sa v tom členskom štáte, kde sa končí odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorá ho nadobúda. Ak sa toto miesto nedá určiť alebo člen skupiny nemá žiadnu zdaniteľný nexus, predaj tovaru sa pripíše členovi skupiny nachádzajúcemu sa v členskom štáte posledného zistiteľného miesta, kde sa tovar nachádzal.

Pozmeňujúci návrh    48

Návrh smernice

Článok 43

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 43

vypúšťa sa

Námorná doprava, vnútrozemská vodná doprava a letecká doprava

 

Výnosy, náklady a iné odpočítateľné položky člena skupiny, ktorého hlavnou ekonomickou činnosťou je prevádzka lodí alebo lietadiel v medzinárodnej doprave alebo prevádzka lodí vo vnútrozemskej vodnej doprave, sa vylučujú z konsolidovaného základu dane a neprideľujú sa v súlade s pravidlami stanovenými v článku 28. Uvedené výnosy, náklady a iné odpočítateľné položky sa namiesto toho pripisujú uvedenému členovi skupiny na základe jednotlivých transakcií a podliehajú cenovým úpravám v súlade s článkom 56 smernice 2016/xx/EÚ.

 

Podiely v členovi skupiny a podiely člena skupiny sa zohľadňujú na určenie toho, či ide o skupinu podľa článkov 5 a 6.

 

Pozmeňujúci návrh    49

Návrh smernice

Článok 46 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.  Oznámenie uvedené v odseku 1 sa vzťahuje na členov skupiny okrem prepravných spoločností uvedených v článku 2 ods. 4.

2.  Oznámenie uvedené v odseku 1 sa vzťahuje na všetkých členov skupiny.

Pozmeňujúci návrh    50

Návrh smernice

Článok 48 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Komisia môže prijať akt, v ktorom stanoví vzorový formulár oznámenia o vytvorení skupiny. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 77 ods. 2.

Komisia prijme akt, v ktorom stanoví vzorový formulár oznámenia o vytvorení skupiny. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 77 ods. 2.

Pozmeňujúci návrh    51

Návrh smernice

Článok 55 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Komisia môže prijať akty, v ktorých stanoví pravidlá týkajúce sa elektronického podávania konsolidovaného daňového priznania, formulára konsolidovaného daňového priznania, formulára daňového priznania jednotlivého daňovníka a vyžadovanej podpornej dokumentácie. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 77 ods. 2.

Komisia prijme akty, v ktorých stanoví pravidlá týkajúce sa elektronického podávania konsolidovaného daňového priznania, formulára konsolidovaného daňového priznania, formulára daňového priznania jednotlivého daňovníka a vyžadovanej podpornej dokumentácie. Komisia v spolupráci s daňovými správami členských štátov vytvorí jednotné formáty daňového priznania. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 77 ods. 2.

Pozmeňujúci návrh    52

Návrh smernice

Článok 65 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  Ak príslušný orgán členského štátu, v ktorom je člen skupiny rezidentom na daňové účely alebo sa v ňom nachádza v podobe stálej prevádzkarne, nesúhlasí s rozhodnutím, ktoré hlavný daňový orgán urobil podľa článku 49 alebo článku 56 ods. 2 alebo ods. 4 alebo podľa článku 56 ods. 5 druhého pododseku, môže uvedené rozhodnutie napadnúť pred súdmi členského štátu hlavného daňového orgánu v lehote troch mesiacov.

1.  Ak príslušný orgán členského štátu, v ktorom je člen skupiny rezidentom na daňové účely alebo sa v ňom nachádza v podobe stálej prevádzkarne, vrátane digitálnej stálej prevádzkarne, nesúhlasí s rozhodnutím, ktoré hlavný daňový orgán urobil podľa článku 49 alebo článku 56 ods. 2 alebo ods. 4 alebo podľa článku 56 ods. 5 druhého pododseku, môže uvedené rozhodnutie napadnúť pred súdmi členského štátu hlavného daňového orgánu v lehote troch mesiacov.

Pozmeňujúci návrh    53

Návrh smernice

Článok 65 – odsek 2 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

2a.  Komisia analyzuje, či by zavedenie mechanizmu na riešenie sporov ešte viac zvýšilo účinnosť a efektivitu riešenia sporov medzi členskými štátmi. Komisia o tom predloží Európskemu parlamentu a Rade správu a v prípade potreby aj legislatívny návrh.

Pozmeňujúci návrh    54

Návrh smernice

Článok 67 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

1.  Odvolania proti zmeneným daňovým výmerom alebo daňovým výmerom vydaným podľa článku 54 sa podávajú správnemu orgánu, ktorý je podľa právnych predpisov členského štátu hlavného daňového orgánu príslušný zaoberať sa odvolaniami prvého stupňa. Uvedený správny orgán je nezávislý od daňových orgánov v členskom štáte hlavného daňového orgánu. Ak v uvedenom členskom štáte takýto správny orgán neexistuje, hlavný daňovník môže podať súdne odvolanie priamo.

1.  Odvolania proti zmeneným daňovým výmerom alebo daňovým výmerom vydaným podľa článku 54 sa podávajú správnemu orgánu, ktorý je podľa právnych predpisov členského štátu hlavného daňového orgánu príslušný zaoberať sa odvolaniami prvého stupňa. Uvedený správny orgán je nezávislý od daňových orgánov v členskom štáte hlavného daňového orgánu. Ak v uvedenom členskom štáte takýto správny orgán neexistuje alebo ak hlavný daňovník uprednostňuje takúto možnosť, môže podať súdne odvolanie priamo.

Pozmeňujúci návrh    55

Návrh smernice

Článok 67 – odsek 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

5.  Správny orgán uvedený v odseku 1 rozhoduje o odvolaní do šiestich mesiacov. Ak hlavný daňovník v uvedenej lehote nedostane žiadne rozhodnutie, považuje sa rozhodnutie hlavného daňového orgánu za potvrdené.

5.  Ak je podané odvolanie, správny orgán uvedený v odseku 1 o ňom rozhodne do šiestich mesiacov. Ak hlavný daňovník v uvedenej lehote nedostane žiadne rozhodnutie, považuje sa rozhodnutie hlavného daňového orgánu za potvrdené.

Pozmeňujúci návrh    56

Návrh smernice

Článok 69 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.  Ak sa uplatňuje odsek 1, presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky a EBITDA sa vypočítajú na úrovni skupiny a zahŕňajú výsledky všetkých členov skupiny. Suma 3 000 000 EUR uvedená v článku 13 smernice 2016/xx/EÚ sa zvyšuje na 5 000 000 EUR.

2.  Ak sa uplatňuje odsek 1, presahujúce náklady na prijaté úvery a pôžičky a EBITDA sa vypočítajú na úrovni skupiny a zahŕňajú výsledky všetkých členov skupiny. Suma 000 000 EUR uvedená v článku 13 smernice 2016/xx/EÚ sa zvyšuje na 5 000 000 EUR.

Pozmeňujúci návrh    57

Návrh smernice

Článok 71

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 71

vypúšťa sa

Odpočet strát a znovuzahrnutie

 

1.  Článok 41 smernice 2016/xx/EÚ o odpočte strát a znovuzahrnutí sa automaticky prestáva uplatňovať, keď táto smernica nadobudne účinnosť.

 

2.  Prevedené straty, ktoré ešte neboli znovuzahrnuté v čase, keď táto smernica nadobudne účinnosť, zostávajú pripísateľné daňovníkovi, ktorému boli prevedené.

 

Pozmeňujúci návrh    58

Návrh smernice

Článok 72 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Na účely tejto smernice sa odkaz v článku 53 ods. 1 prvom pododseku smernice 2016/xx/EÚ na zákonnú sadzbu dane z príjmov právnických osôb, ktorej by daňovník podliehal, neuplatňuje a nahrádza sa priemernou zákonnou sadzbou dane z príjmov právnických osôb uplatniteľnou vo všetkých členských štátoch.

Na účely tejto smernice sa uplatňujú pravidlá o prechode od metódy oslobodenia od dane k metóde započítania uvedené v článku 53 smernice 2016/xx/EÚ.

Pozmeňujúci návrh    59

Návrh smernice

Článok 73 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Na účely tejto smernice sa rozsah pôsobnosti právnych predpisov týkajúcich sa kontrolovaných zahraničných spoločností podľa článku 59 smernice 2016/xx/EÚ obmedzuje na vzťahy medzi členmi skupiny a subjektmi, ktoré sú rezidentmi na daňové účely v tretej krajine, alebo stálymi prevádzkarňami, ktoré sa nachádzajú v tretej krajine.

Na účely tejto smernice sa rozsah pôsobnosti právnych predpisov týkajúcich sa kontrolovaných zahraničných spoločností podľa článku 59 smernice 2016/xx/EÚ obmedzuje na vzťahy medzi členmi skupiny a subjektmi, ktoré sú rezidentmi na daňové účely v tretej krajine, alebo stálymi prevádzkarňami vrátane stálych digitálnych prevádzkarní, ktoré sa nachádzajú v tretej krajine.

Pozmeňujúci návrh    60

Návrh smernice

Článok 74 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Na účely tejto smernice sa rozsah pôsobnosti pravidiel o hybridných nesúladoch podľa článku 61 smernice 2016/xx/EÚ obmedzuje na vzťahy medzi členmi skupiny a nečlenmi skupiny, ktorí sú prepojenými podnikmi podľa článku 56 smernice 2016/xx/EÚ.

Na účely tejto smernice sa uplatňuje rozsah pôsobnosti pravidiel o hybridných nesúladoch a súvisiacich hybridných nesúladných dohôd v zmysle článku 61 smernice 2016/xx/EÚ.

Pozmeňujúci návrh    61

Návrh smernice

Článok 76

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 76

Článok 76

Informovanie Európskeho parlamentu

Informovanie Európskeho parlamentu

 

1.  Európsky parlament zorganizuje medziparlamentnú konferenciu s cieľom vyhodnotiť režim CCCTB, pričom sa zohľadnia výsledky diskusií o daňovej politike uskutočnených v rámci postupu európskeho semestra. Európsky parlament k tomu oznámi svoje stanovisko a závery prostredníctvom uznesení adresovaných Komisii a Rade.

Európsky parlament je informovaný o prijatí delegovaných aktov Komisiou, o námietkach vznesených proti uvedeným aktom a o odvolaní delegovania právomocí Radou.

2.  Európsky parlament je informovaný o prijatí delegovaných aktov Komisiou, o námietkach vznesených proti uvedeným aktom a o odvolaní delegovania právomocí Radou.

Pozmeňujúci návrh    62

Návrh smernice

Článok 78 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Článok 78a

 

Kompenzačný mechanizmus

 

S cieľom kompenzovať náhle otrasy v oblasti daňových príjmov v členských štátoch vyplývajúce z daňových ziskov a strát, ktoré sú priamo a výlučne spôsobené prechodom na nový režim zavedený touto smernicou, Komisia vytvorí osobitný kompenzačný mechanizmus, ktorý bude funkčný od nadobudnutia účinnosti tejto smernice. Kompenzácia sa bude každoročne upravovať, aby zohľadňovala vnútroštátne alebo regionálne rozhodnutia prijaté pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice. Kompenzačný mechanizmus sa financuje z rozpočtového prebytku tých členských štátov, u ktorých došlo k zvýšeniu daňových príjmov a určí sa na počiatočné obdobie siedmich rokov. Po uplynutí tohto obdobia Komisia posúdi potrebu ďalšieho fungovania kompenzačného mechanizmu a podľa toho rozhodne o ukončení alebo jednorazovom obnovení na ďalšie obdobie najviac dvoch rokov.

Pozmeňujúci návrh    63

Návrh smernice

Článok 79

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Článok 79

Článok 79

Preskúmanie

Správa o vykonávaní a preskúmanie

Komisia päť rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice preskúma jej uplatňovanie a predloží správu Rade o fungovaní smernice. Správa bude zahŕňať predovšetkým analýzu vplyvu mechanizmu zriadeného v kapitole VIII tejto smernice na rozdelenie základov dane medzi členské štáty.

Komisia päť rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice preskúma jej uplatňovanie a predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vykonávaní smernice. Správa o vykonávaní bude zahŕňať predovšetkým analýzu vplyvu mechanizmu zriadeného v kapitole VIII tejto smernice na rozdelenie základov dane medzi členské štáty. Pri vyvodení záverov z takejto správy o vykonávaní alebo v kontexte nasledujúceho viacročného finančného rámca Komisia navrhne podmienky presunu určitej časti daňových príjmov získaných zo CCCTB do rozpočtu Únie s cieľom primerane znížiť príspevky členských štátov do tohto rozpočtu.

 

Komisia desať rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice preskúma jej uplatňovanie a predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o jej vykonávaní.

Pozmeňujúci návrh    64

Návrh smernice

Článok 80 – odsek 1 – pododsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 31. decembra 2020 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie uvedených ustanovení.

Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do 31. decembra 2019 zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie uvedených ustanovení.

Pozmeňujúci návrh    65

Návrh smernice

Článok 80 – odsek 1 – pododsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Uvedené opatrenia budú uplatňovať od 1. januára 2021.

Uvedené opatrenia budú uplatňovať od 1. januára 2020.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Úvod

Koncom roka 2016 Komisia navrhla zásadnú revíziu pravidiel zdaňovania podnikov v dvojstupňovom prístupe, konkrétne návrh spoločného základu dane z príjmov právnických osôb (CCTB) a návrh spoločného konsolidovaného základu dane z príjmu právnických osôb (CCCTB). Zároveň stiahla návrh CCCTB z roku 2011, ktorý zablokovala Rada. Cieľom tohto znovu spusteného projektu je posilniť vnútorný trh tým, že spoločnostiam umožní ľahšie a lacnejšie podnikať v rámci EÚ cezhraničným spôsobom, a tiež bojovať proti praktikám agresívneho daňového plánovania a zvýšiť transparentnosť dane z príjmu právnických osôb v EÚ.

Zatiaľ čo CCTB ustanovuje jednotný súbor pravidiel na výpočet základu dane z príjmov právnických osôb, CCCTB zavádza konsolidačný prvok, ktorý by umožnil kompenzovať straty podnikov v jednom členskom štáte ziskami v inom členskom štáte.

Myšlienka harmonizácie systémov zdaňovania právnických osôb v EÚ nie je nová, objavuje sa už v politických dokumentoch začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia. V roku 1975 Komisia navrhla smernicu o harmonizácii systémov zdaňovania spoločností a zrážkovej dane z dividend, ktorá bola v dôsledku nedostatočného pokroku v Rade v roku 1990 nakoniec stiahnutá. Komisia namiesto toho vydala usmernenia pre zdaňovanie spoločností. V roku 2001 Komisia uverejnila štúdiu o zdaňovaní spoločností na vnútornom trhu; avšak až v roku 2011 Komisia navrhla CCCTB.

Európsky parlament vyjadril svoju podporu projektu CCCTB pri viacerých príležitostiach. V roku 2008 privítal zámer Komisie zaviesť CCCTB a v roku 2012 prijal správu spravodajkyne Marianne Thyssenovej, v ktorej žiadal, aby sa CCCTB uplatňoval čo najskôr a na čo najviac spoločností. V roku 2015 vo svojom uznesení o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku (TAXE 1) Európsky parlament vyzval na vytvorenie povinného CCCTB a svoju výzvu zopakoval v uznesení v roku 2016 (TAXE 2).

Kontext

Spravodlivé zdaňovanie právnických osôb sa dostalo do popredia medzinárodnej agendy na pozadí globálnej finančnej krízy a mnohých odhalených finančných škandálov, ako napríklad LuxLeaks a Panama Papers. Boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam viedol k prijatiu iniciatívy OECD v oblasti narúšania základu dane a presunu ziskov (BEPS) (BEPS). V EÚ boli odporúčania o BEPS implementované o. i. prostredníctvom balíka opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (ATAD 1) prijatého v polovici roka 2016 a ATAD 2 o hybridných nesúladoch, ktorý bol prijatý na začiatku tohto roka, ako aj výmeny informácií o daňových rozhodnutiach („DAC4“) a vykazovania podľa jednotlivých krajín („DAC5“).

CCCTB je kľúčovým chýbajúcim prvkom pri budovaní skutočného vnútorného trhu a v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. CCCTB prináša daňovú istotu, jasný a stabilný regulačný rámec a silné pravidlá na vyhýbanie sa daňovej povinnosti vrátane zrušenia transferového oceňovania.

V súčasnom medzinárodnom hospodárskom prostredí je pre členské štáty náročné zabezpečiť, aby sa príjmy z podnikania zdaňovali tam, kde sa vytvára hodnota. Najmä veľké nadnárodné spoločnosti dokážu ľahko presunúť zisky do členských štátov s nižšou sadzbou dane z príjmov právnických osôb. S cieľom zabrániť škodlivým vplyvom na daňové príjmy jednotlivých členských štátov sa spravodajca domnieva, že by sa mala zaviesť kompenzácia pri uplatňovaní pravidiel CCCTB. Okrem toho sa spravodajca zasadzuje za mechanizmy pružnosti pri plnom vykonávaní smernice, zosúladené s rovnakým harmonogramom so smernicou o CCTB, a za monitorovanie života režimu po jeho prijatí s cieľom prispôsobiť sa politickým a hospodárskym zmenám.

Možné budúce medzinárodné udalosti, ako významné zníženie sadzby dane z príjmov právnických osôb v Spojenom kráľovstve po brexite alebo očakávané prepracovanie systému zdaňovania príjmov právnických osôb v USA, len zvyšujú naliehavosť prijatia CCCTB s určitou pružnosťou začlenenou do systému.

Okrem toho súčasné systémy dane z príjmov právnických osôb odrážajú hospodársku realitu minulého storočia, keď podniky boli jasne prepojené s miestnym trhom. Globalizácia, digitalizácia svetového hospodárstva, elektronický obchod a nové obchodné modely ponúkajú významné príležitosti pre podniky, ako aj pre európskych občanov. Predstavujú však aj výzvy, pokiaľ ide o zabránenie narušeniu trhu, boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom. Podniky pôsobiace v EÚ bez fyzickej prevádzkarne sa musia posudzovať rovnakým spôsobom ako podniky s fyzickou prevádzkarňou v EÚ. Moderné daňové systémy v 21. storočí musia riešiť špecifiká nového globalizovaného digitálneho hospodárstva a spravodajca sa preto domnieva, že CCCTB by mal zahŕňať aj pojem digitálna prítomnosť a zachytávanie obchodnej hodnoty osobných údajov.

CCCTB jednoznačne ponúka veľké prínosy pre podniky tým, že im umožní dodržiavať spoločné pravidlá zdaňovania vo všetkých členských štátoch a podávať len jedno daňové priznanie za všetky činnosti v EÚ prostredníctvom hlavného daňového orgánu. Jednotný systém zdaňovania právnických osôb v EÚ by tiež zabránil tomu, aby členské štáty viedli paralelné daňové systémy, čím by výrazne znížil administratívne náklady.

Konsolidácia

Komisia v tomto návrhu navrhuje, aby sa zdaniteľné zisky rozdelili medzi členské štáty, v ktorých spoločnosť pôsobí. Vzorec na rozdelenie (tzv. Massachusettský vzorec, ktorý sa používa od polovice 20. storočia a Komisia ho už navrhla v roku 2011), pozostáva z troch rovnako vážených faktorov: obrat, aktíva a zamestnanci. Spravodajca navrhuje doplniť štvrtý faktor – zhromažďovanie a využívanie osobných údajov na komerčné účely („údaje“), aby sa zabezpečilo, že CCCTB sa takisto bude uplatňovať na digitálne činnosti. Tieto faktory sú odolnejšie proti agresívnemu daňovému plánovaniu než transferové oceňovanie. Vzorce na rozdelenie sa používajú v niektorých federálnych štátoch, napr. v USA, Kanade a Švajčiarsku.

Okrem toho by tento systém členským štátom umožnil zachovať zvrchované právo stanovovať sadzbu dane a zdanil by primeraný podiel na ziskoch, ktoré spoločnosti vznikli. Spravodajca trvá na tom, že konsolidačný prvok je nevyhnutnou podmienkou nového systému zdaňovania a musí byť zavedený v tom istom čase ako spoločné pravidlá zdaňovania príjmov právnických osôb.

Intenzívnejšia spolupráca medzi daňovými správami členských štátov je rozhodujúca pre úspech konsolidácie. Hlavný orgán daňovníka bude pôsobiť ako tzv. jednotné kontaktné miesto pre podniky, preto sa musia ďalej rozvíjať kapacity na základe nedávnych skúseností s vykonávaním smernice Rady 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o administratívnu spoluprácu v oblasti daní.

Spravodajca sa domnieva, že návrhy CCCTB sú základným stavebným prvkom dokončenia vnútorného trhu a majú potenciál zvýšiť rast európskeho hospodárstva. Nový rámec by podporil spravodlivejší a lepšie integrovaný vnútorný trh a mohol by prispieť k dosiahnutiu cieľov iných kľúčových projektov, ako napríklad Únia kapitálových trhov, Jednotný digitálny trh a Investičný plán pre Európu. Spravodajca sa domnieva, že CCCTB rieši aktuálne výzvy v oblasti medzinárodného zdaňovania a môže slúžiť ako účinný nástroj v boji proti agresívnemu daňovému plánovaniu.


MENŠINOVÉ STANOVISKO

v súlade s článkom 52a ods. 4 rokovacieho poriadku

členov PPE Esther de Langeovej, Briana Hayesa, Gunnara Hökmarka

1. aj keď zdaňovanie patrí do pôsobnosti členských štátov, v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom sa ukazuje, že je potrebné posilniť spoluprácu na európskej úrovni. Tento návrh na spoločný (konsolidovaný) základ dane z príjmov právnických osôb však bude mať len malý vplyv na boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom, zatiaľ čo dôsledky na ekonomiky členských štátov budú veľmi vážne, predovšetkým preto, že navrhovaný konsolidačný kľúč nereprezentuje správne úroveň hospodárskej činnosti.

2. Nebolo vykonané žiadne dostatočne podrobné posúdenie vplyvu CCTB či CCCTB na jednotlivé krajiny, najmä pokiaľ ide o vplyv na daňové príjmy členských štátov. Ďalšie zmeny navrhnuté v tejto správe si vyžadujú nové posúdenie vplyvu s jednoznačnými výpočtami dôsledkov pre každý členský štát.

3. Navyše agresívne daňové plánovanie nadnárodných spoločností je celosvetovým problémom. Najlepším spôsobom, ako riešiť tento problém, je prostredníctvom medzinárodne dohodnutého základu v rámci iniciatívy OECD na zabránenie narúšaniu základu dane a presunu ziskov (BEPS);

4. Sedem národných parlamentov vydalo odôvodnené stanoviská, v ktorých namietajú proti návrhom CCTB a CCCTB z dôvodov porušenia zásad subsidiarity a daňovej suverenity. Uvedené výhrady sa v tejto správe vôbec nezohľadnili.


STANOVISKO Výboru pre právne veci (4.10.2017)

pre Výbor pre hospodárske a menové veci

k návrhu smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB)

(COM(2016)0683 – C8‑0471/2016 – 2016/0336(CNS))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Evelyn Regner

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

I. Úvod

Tento návrh spolu s návrhom smernice Rady o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb (2016/0337 (CNS)) predstavuje opätovné naštartovanie iniciatívy Komisie z roku 2011 týkajúcej sa spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb v EÚ. Cieľom týchto dvoch návrhov je zabezpečiť právne predpisy EÚ v tejto oblasti, ktorá je vhodná do čoraz globalizovanejšieho, mobilnejšieho a digitalizovanejšieho hospodárskeho prostredia tam, kde členské štáty čoraz ťažšie účinne bojujú proti praktikám agresívneho daňového plánovania prostredníctvom jednostranných opatrení s cieľom chrániť svoje vnútroštátne základy dane pred eróziou a pred presunom ziskov.

II. Účinné vykonávanie konsolidácie

Zavedenie spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb je kľúčové v boji s cieľom dosiahnuť spravodlivosť medzi podnikmi v rámci aj mimo EÚ z hľadiska zdanenia. Jednou z hlavných hrozieb pre daňovú spravodlivosť je rozšírená prax presunu ziskov. Keď sa spoločný konsolidovaný základ dane začne uplatňovať v plnom rozsahu, umožní, aby sa výnosy prostredníctvom vzorca založeného na troch rovnako vážených faktoroch, ktoré sú odolnejšie voči praktikám agresívneho daňového plánovania, ako je transferové oceňovanie, mohli prepojiť s miestom, kde bola hodnota vytvorená. Takto by sa mohli odstrániť medzery medzi vnútroštátnymi daňovými systémami, najmä pokiaľ ide o transferové oceňovanie, čo predstavuje približne 70 % presunov zisku v EÚ, a mohol by sa dosiahnuť významný pokrok pri vytváraní spravodlivého, účinného a transparentného daňového systému. Preto by sa tieto dva návrhy mali posudzovať ako celok a mali by sa vykonať súbežne v záujme dosiahnutia väčšej daňovej spravodlivosti. Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb by sa mal zaviesť do konca roka 2020.

V súvislosti so všeobecnou spravodlivosťou našich daňových systémov musia podniky niesť svoj podiel zodpovednosti, preto je nevyhnutné, aby nové daňové výnimky nenarušovali základ dane. Treba podporovať opatrenia, ktoré podnecujú súkromné subjekty k investíciám do reálnej ekonomiky, pretože súčasný nedostatok investícií v EÚ je jednou z hlavných príčin jej hospodárskych nedostatkov. Je potrebné, aby sa daňové úľavy pre spoločnosti starostlivo vypracúvali a realizovali len vtedy, keď je zrejmý ich pozitívny vplyv na zamestnanosť a rast a vylúči sa akékoľvek riziko vzniku nových medzier v daňovom systéme. Preto by sa inovácie a investície mali radšej propagovať prostredníctvom dotácií z verejných zdrojov, a nie prostredníctvom oslobodení od dane.

V záujme účinného boja proti agresívnemu daňovému plánovaniu a tiež zamedzenia vzniku dvoch paralelných daňových režimov by mal byť spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb povinný pre všetky spoločnosti, ktorých obrat presahuje 40 miliónov EUR. Prahové hodnoty pre mikropodniky a malé, stredné a veľké podniky boli stanovené už dávno. Táto koncepcia sa zaviedla štvrtou smernicou o práve obchodných spoločností z roku 1978. Doposiaľ Komisia uspokojivo neodôvodnila potrebu zaviesť novú prahovú hodnotu. Keďže MSP nemajú zdroje na to, aby investovali do štruktúr schránkových spoločností s cieľom umelo presúvať zisky, v porovnaní s nadnárodnými podnikmi sú zatlačené do konkurenčnej nevýhody. S cieľom zabezpečiť zdravý jednotný trh je nevyhnutné vytvoriť spoločný základ dane z príjmov právnických osôb, ktorý by bol spravodlivý, účinný, transparentný, podporoval by rast a bol založený na zásade, že zisky by mali byť zdanené v krajine, kde boli vytvorené.

Vzhľadom na digitálne zmeny v podnikateľskom prostredí je potrebné vymedziť koncept digitálnej podnikateľskej prevádzky. So spoločnosťami, ktoré získavajú príjmy v členskom štáte bez toho, aby v tomto členskom štáte mali fyzickú prevádzkareň, by sa malo zaobchádzať rovnakým spôsobom ako so spoločnosťami, ktoré takúto fyzickú prevádzkareň majú. Preto sa spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb musí uplatňovať aj v prípade digitálnych spoločností.

III. Zavedenie minimálnej sadzby dane z príjmov právnických osôb v návrhu

Spoločná a spravodlivá minimálna sadzba dane z príjmu právnických osôb je jediný spôsob, ako zabezpečiť spravodlivé a rovnocenné zaobchádzanie s rôznymi subjektmi, ktoré podnikajú v EÚ, ako aj v rámci širšej komunity daňových subjektov. Nezavedenie takejto minimálnej sadzby povedie iba k situácii, v ktorej sa zintenzívni snaha o absolútne najnižšie daňové sadzby. Existencia spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb bude znamenať, že členské štáty už nebudú schopné konkurovať si na základe daňových základov, preto sa rozšíria hospodárske stimuly na zvyšovanie konkurencie prostredníctvom daňových sadzieb. V priemere sa daň z príjmu právnických osôb v EÚ znížila z 35 % v 90. rokoch 20. storočia na 22,5 % v súčasnosti. Aby sa ukončila táto súťaž o najnižšiu mieru dane z príjmu právnických osôb na úrovni EÚ, musí sa zaviesť minimálna sadzba dane z príjmu právnických osôb vo výške 25 %.

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY

Výbor pre právne veci vyzýva Výbor pre hospodárske a menové veci, aby ako gestorský výbor vzal do úvahy tieto pozmeňujúce návrhy:

Pozmeňujúci návrh    1

Návrh smernice

Odôvodnenie 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(1)  Spoločnosti, ktoré chcú v rámci Únie vyvíjať cezhraničnú ekonomickú činnosť, narážajú na vážne prekážky a narušenia trhu vyplývajúce z existencie a zo spolupôsobenia 28 rozdielnych systémov dane z príjmov právnických osôb. Popritom sa štruktúry daňového plánovania stali časom ešte sofistikovanejšie, keďže sa rozvíjajú v rôznych jurisdikciách a efektívne využívajú technické detaily určitého daňového systému alebo nesúlad medzi dvoma alebo viacerými daňovými systémami v záujme zníženia daňovej povinnosti spoločností. Hoci tieto situácie zdôrazňujú nedostatky, ktoré sú povahou úplne odlišné, oba vytvárajú prekážky, ktoré zabraňujú riadnemu fungovaniu vnútorného trhu. Opatrenia na nápravu týchto problémov by sa preto mali zameriavať na obidva typy nedostatkov, ktorými je trh poznačený.

(1)  Spoločnosti, ktoré chcú v rámci Únie vyvíjať cezhraničnú ekonomickú činnosť, narážajú na vážne prekážky a narušenia trhu vyplývajúce z existencie a zo spolupôsobenia 28 rozdielnych systémov dane z príjmov právnických osôb. Okrem toho štruktúry daňového plánovania sa časom stali čoraz agresívnejšie a dômyselnejšie, keďže sa vytvárajú v rámci rôznych jurisdikcií a účinne využívajú technické detaily daňového systému alebo nesúladu medzi dvoma či viacerými daňovými systémami s cieľom znížiť daňovú povinnosť spoločností. Hoci tieto situácie zdôrazňujú nedostatky, ktoré sú povahou úplne odlišné, oba vytvárajú prekážky, ktoré zabraňujú riadnemu fungovaniu vnútorného trhu. V rámci čoraz globalizovanejšieho, mobilnejšieho a digitalizovanejšieho hospodárskeho rámca by sa preto opatrenia na nápravu týchto problémov mali zameriavať na obidva typy nedostatkov, ktorými je trh poznačený, prostredníctvom zosúlaďovania základu dane z príjmov právnických osôb v Únii a vytvorenia spravodlivejšieho a súdržnejšieho podnikateľského prostredia, v ktorom môžu podniky fungovať.

Pozmeňujúci návrh    2

Návrh smernice

Odôvodnenie 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(2)  Aby sa podporilo riadne fungovanie vnútorného trhu, podoba prostredia pre zdaňovanie príjmov právnických osôb v Únii by sa mala vytvárať v súlade so zásadou, že spoločnosti odvádzajú spravodlivý podiel dane v jurisdikcii (jurisdikciách), kde vytvárajú zisk. Je preto potrebné stanoviť mechanizmy, ktoré spoločnosti odradia od toho, aby využívali nesúlad medzi vnútroštátnymi daňovými systémami s cieľom znížiť si daňovú povinnosť. Rovnako dôležité je takisto stimulovať rast a hospodársky rozvoj na vnútornom trhu prostredníctvom podpory cezhraničného obchodu a investícií podnikov. Na to je potrebné odstrániť tak riziko dvojitého zdanenia, ako aj riziko dvojitého nezdanenia v Únii prostredníctvom odstránenia rozdielov vznikajúcich pri spolupôsobení vnútroštátnych systémov dane z príjmov právnických osôb. Spoločnosti zároveň potrebujú jednoducho fungujúcu daň a právny rámec na rozvoj svojej obchodnej činnosti a jej cezhraničné rozširovanie v rámci Únie. V tejto súvislosti by sa mali taktiež odstrániť zostávajúce prípady diskriminácie.

(2)  Aby sa podporilo riadne fungovanie vnútorného trhu, podoba prostredia pre zdaňovanie príjmov právnických osôb v Únii by sa mala vytvárať v súlade so zásadou, že spoločnosti odvádzajú spravodlivý podiel dane v jurisdikcii (jurisdikciách), v ktorých vytvárajú zisk. Systémom dane z príjmu právnických osôb, ktorým sa pristupuje k Únii ako k jednotnému trhu na účely výpočtu základu dane z príjmov spoločností, by sa zvýšila transparentnosť činností nadnárodných podnikov a umožnilo by sa verejnosti posúdiť ich vplyv na hospodárstvo. Je preto potrebné stanoviť mechanizmy, ktoré zabránia spoločnostiam v tom, aby využívali nesúlad medzi vnútroštátnymi daňovými systémami s cieľom znížiť si daňovú povinnosť. Skupiny s prevádzkarňami v Únii by mali podporovať zásady Únie v oblasti dobrej správy. Rovnako dôležité je takisto stimulovať rast a hospodársky rozvoj na vnútornom trhu prostredníctvom podpory cezhraničného obchodu a investícií podnikov. Na to je potrebné odstrániť tak riziko dvojitého zdanenia, ako aj riziko dvojitého nezdanenia v Únii prostredníctvom odstránenia rozdielov vznikajúcich pri spolupôsobení vnútroštátnych systémov dane z príjmov právnických osôb. Spoločnosti zároveň potrebujú jednoducho fungujúcu daň a právny rámec na rozvoj svojej obchodnej činnosti a jej cezhraničné rozširovanie v rámci Únie. V tejto súvislosti by sa mali taktiež odstrániť zostávajúce prípady diskriminácie.

Pozmeňujúci návrh    3

Návrh smernice

Odôvodnenie 3

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(3)  Ako sa zdôrazňuje v návrhu smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) zo 16. marca 20111, systém dane z príjmov právnických osôb, ktorý na účely výpočtu základu dane z príjmov spoločností považuje Úniu za jednotný trh, by spoločnostiam, ktoré sú rezidentmi v Únii, uľahčil cezhraničnú činnosť a podporil cieľ, ktorým je spraviť z neho konkurencieschopnejšie miesto na investovanie v medzinárodnom meradle. Návrh o CCCTB z roku 2011 sa zameriaval na cieľ uľahčiť podnikom rozširovanie obchodnej činnosti v rámci Únie. Okrem tohto cieľa treba zohľadniť aj skutočnosť, že CCCTB môže byť veľmi účinný pri zlepšovaní fungovania vnútorného trhu prostredníctvom boja proti schémam na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam. So zreteľom na to by sa mala iniciatíva týkajúca sa CCCTB obnoviť, aby sa zameriavala rovnako na aspekt iniciatívy týkajúci sa uľahčenia podnikania a jej úlohu v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Takýto prístup by najlepšie poslúžil cieľu odstrániť narušenia vo fungovaní vnútorného trhu.

(3)  Ako sa zdôrazňuje v návrhu smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) zo 16. marca 2011 1, systém dane z príjmov právnických osôb, ktorý na účely výpočtu základu dane z príjmov spoločností považuje Úniu za jednotný trh, by spoločnostiam, ktoré sú rezidentmi v Únii, uľahčil cezhraničnú činnosť a podporil cieľ, ktorým je spraviť z neho konkurencieschopnejšie miesto na investovanie v medzinárodnom meradle. Návrh o CCCTB z roku 2011 sa zameriaval na cieľ uľahčiť podnikom rozširovanie obchodnej činnosti v rámci Únie. Okrem tohto cieľa treba zohľadniť aj skutočnosť, že CCCTB môže byť veľmi účinný pri zlepšovaní fungovania vnútorného trhu prostredníctvom boja proti schémam na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam. So zreteľom na to by sa mala iniciatíva týkajúca sa CCCTB obnoviť, aby sa zameriavala rovnako na aspekt iniciatívy týkajúci sa uľahčenia podnikania a jej úlohu v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam. Keď sa CCCTB začne uplatňovať vo všetkých členských štátoch, malo by sa tým zabezpečiť, aby sa dane platili tam, kde vznikajú zisky. Takýto prístup by najlepšie poslúžil cieľu odstrániť narušenia vo fungovaní vnútorného trhu.

______________

________________

1 Návrh smernice Rady KOM(2011) 121 v konečnom znení/2 z 3.10.2011 o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb.

1 Návrh smernice Rady KOM(2011) 121 v konečnom znení/2 z 3.10.2011 o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb.

Pozmeňujúci návrh    4

Návrh smernice

Odôvodnenie 4

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(4)  Keďže v záujme zabezpečenia riadneho fungovania vnútorného trhu je nutné konať rýchlo, aby sa vnútorný trh na jednej strane stal priaznivejším pre obchod a investície a na strane druhej odolnejším proti schémam na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, treba ambicióznu iniciatívu CCCTB rozdeliť na dva samostatné návrhy. Najskôr by sa mali schváliť pravidlá o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb a až potom by sa mala riešiť otázka konsolidácie.

(4)  Keďže v záujme zabezpečenia riadneho fungovania vnútorného trhu je nutné konať rýchlo, aby sa vnútorný trh na jednej strane stal priaznivejším pre obchod a investície a na strane druhej odolnejším proti schémam na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, treba ambicióznu iniciatívu CCCTB rozdeliť na dva samostatné návrhy. Najskôr by sa mali schváliť pravidlá o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb a až potom by sa mala riešiť otázka konsolidácie. Uplatňovanie spoločného základu dane z príjmov právnických osôb bez konsolidácie by však neriešilo problém presunu ziskov. Preto je nevyhnutné, aby sa konsolidácia uplatňovala vo všetkých členských štátoch od 1. januára 2021.

Pozmeňujúci návrh    5

Návrh smernice

Odôvodnenie 5

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(5)  Mnohé štruktúry agresívneho daňového plánovania sa zvyčajne vyskytujú v cezhraničnom kontexte, čo znamená, že účastnícke skupiny spoločností vlastnia určité minimálne prostriedky. Na základe tohto predpokladu a z dôvodu proporcionality by pravidlá CCCTB mali byť povinné len pre skupiny spoločností značnej veľkosti. Na tento účel by sa mal stanoviť veľkostný prah založený na celkovom konsolidovanom výnose skupiny, ktorá predkladá konsolidované účtovné závierky. Okrem toho, v záujme väčšieho uľahčovania obchodu a investícií na vnútornom trhu by pravidlá CCCTB mali byť ako voliteľná možnosť k dispozícii aj tým skupinám, ktoré nedosahujú určený veľkostný prah.

(5)  V záujme účinného boja proti agresívnemu daňovému plánovaniu a tiež zamedzenia vzniku dvoch paralelných daňových režimov by mali byť pravidlá týkajúce sa spoločného základu povinné pre všetky spoločnosti okrem MSP. Prahové hodnoty pre mikropodniky, malé, stredné a veľké podniky sú vymedzené v štvrtej smernici Rady 78/660/EHS (štvrtá smernica o práve obchodných spoločností).1a Keďže MSP nemajú zdroje na investovanie do štruktúr schránkových spoločností s cieľom umelo presúvať zisky, v porovnaní s nadnárodnými podnikmi majú konkurenčnú nevýhodu. S cieľom zabezpečiť zdravý vnútorný trh je nevyhnutné vytvoriť spoločný základ dane z príjmov právnických osôb, ktorý by bol spravodlivý, účinný, transparentný, podporoval by rast a bol založený na zásade, že zisky sa zdaňujú v krajine, v ktorej boli vytvorené. Okrem toho v záujme zabezpečenia súladu medzi oboma krokmi iniciatívy CCCTB by mali byť pravidlá pre spoločný základ povinné pre spoločnosti, ktoré by sa považovali za skupinu, keby sa celá iniciatíva zrealizovala. V záujme väčšieho uľahčovania obchodu a investícií na vnútornom trhu by pravidlá CCCTB mali byť ako voliteľná možnosť k dispozícii aj tým skupinám, ktoré nedosahujú určený veľkostný prah.

 

________________

 

1a Štvrtá smernica Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, vychádzajúca z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy o ročných účtovných závierkach niektorých typov spoločností (Ú. v. ES L 222, 14.8.1978 ).

Pozmeňujúci návrh    6

Návrh smernice

Odôvodnenie 5 a (nové)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(5a)  Vzhľadom na digitálne zmeny v podnikateľskom prostredí je potrebné vymedziť koncept digitálnej podnikateľskej prevádzky. So spoločnosťami, ktoré vytvárajú príjmy v členskom štáte bez toho, aby v tomto členskom štáte mali fyzickú prevádzkareň, by sa malo zaobchádzať rovnakým spôsobom ako so spoločnosťami, ktoré takúto fyzickú prevádzkareň majú. Preto by sa spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb mal uplatňovať aj v prípade digitálnych spoločností.

Pozmeňujúci návrh    7

Návrh smernice

Odôvodnenie 10

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(10)  Vzorec pre rozdelenie konsolidovaného základu dane by mal zahŕňať tri rovnako vážené faktory, a to prácu, aktíva a obrat podľa miesta určenia. Tieto rovnako vážené faktory by mali zohľadňovať vyvážený prístup k rozdeľovaniu zdaniteľných ziskov medzi príslušné členské štáty a mali by zaistiť, že sa zisky budú zdaňovať tam, kde skutočne vznikajú. Práca a aktíva by sa preto mali prideliť tomu členskému štátu, kde sa práca vykonáva alebo kde sa aktíva nachádzajú, aby sa riadne zohľadnili záujmy členského štátu pôvodu, zatiaľ čo obrat by sa mal prideliť členskému štátu určenia tovaru alebo služieb. Aby sa zohľadnili rozdiely, pokiaľ ide o úroveň platov v rámci celej Únie, a tým sa umožnilo spravodlivejšie rozdelenie konsolidovaného základu dane, faktor práca by mal zahŕňať objem miezd a počet zamestnancov (konkrétne každá položka predstavuje hodnotu s polovičnou váhou). Na druhej strane by faktor aktíva mal zahŕňať všetok hmotný dlhodobý majetok (ale nie nehmotný) a finančné aktíva z dôvodu ich pohyblivej povahy a z toho vyplývajúceho rizika, že by sa pravidlá tejto smernice mohli obchádzať. Ak z dôvodu mimoriadnych okolností výsledok rozdelenia primerane nezodpovedá rozsahu ekonomickej činnosti, mala by sa prostredníctvom ochrannej doložky stanoviť alternatívna metóda prideľovania príjmu.

(10)  Vzorec pre rozdelenie konsolidovaného základu dane by mal zahŕňať tri rovnako vážené faktory, a to prácu, aktíva a obrat podľa miesta určenia. Tieto rovnako vážené faktory by mali zohľadňovať vyvážený prístup k rozdeľovaniu zdaniteľných ziskov medzi príslušné členské štáty a mali by zaistiť, že sa zisky budú zdaňovať tam, kde skutočne vznikajú, a to aj v prípade činností v odvetví digitálnej ekonomiky, ktoré nemusia nevyhnutne vyžadovať stálu prevádzkareň v členskom štáte s cieľom vykonávať tam činnosť. Práca a aktíva by sa preto mali prideliť tomu členskému štátu, kde sa práca vykonáva alebo kde sa aktíva nachádzajú, aby sa riadne zohľadnili záujmy členského štátu pôvodu, zatiaľ čo obrat by sa mal prideliť členskému štátu určenia tovaru alebo služieb. Aby sa zohľadnili rozdiely, pokiaľ ide o úroveň platov v rámci celej Únie, a tým sa umožnilo spravodlivejšie rozdelenie konsolidovaného základu dane, faktor práca by mal zahŕňať objem miezd a počet zamestnancov (konkrétne každá položka predstavuje hodnotu s polovičnou váhou). Na druhej strane by faktor aktíva mal zahŕňať všetok hmotný dlhodobý majetok (ale nie nehmotný) a finančné aktíva z dôvodu ich pohyblivej povahy a z toho vyplývajúceho rizika, že by sa pravidlá tejto smernice mohli obchádzať. Ak z dôvodu mimoriadnych okolností výsledok rozdelenia primerane nezodpovedá rozsahu ekonomickej činnosti, mala by sa prostredníctvom ochrannej doložky stanoviť alternatívna metóda prideľovania príjmu. Napriek tomu tri rovnako vážené faktory sú odolnejšie voči praktikám agresívneho daňového plánovania než rozšírené metódy transferového oceňovania na prideľovanie ziskov, ktoré sa používajú v súčasnosti. V dôsledku toho by sa mohli odstrániť medzery medzi vnútroštátnymi daňovými systémami, najmä pokiaľ ide o transferové oceňovanie, čo predstavuje približne 70 % presunov zisku v Únii, a mohol by sa dosiahnuť významný pokrok pri vytváraní spravodlivého, účinného a transparentného daňového systému.

Pozmeňujúci návrh    8

Návrh smernice

Odôvodnenie 11 a (nové)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(11a)  Aby sa ukončila táto súťaž o najnižšiu mieru dane z príjmu právnických osôb na úrovni Únie, musí sa zaviesť minimálna európska sadzba dane z príjmu právnických osôb. V priemere sa daň z príjmu právnických osôb v Únii znížila z 35% v 90. rokoch 20. storočia na 22,5 % v súčasnosti. Po prijatí CCCTB členské štáty už nebudú schopné konkurovať si prostredníctvom ďalšieho znižovania svojich sadzieb dane z príjmov právnických osôb.

Pozmeňujúci návrh    9

Návrh smernice

Článok 1 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.  Na spoločnosť, ktorá uplatňuje pravidlá tejto smernice, sa prestanú vzťahovať vnútroštátne právne predpisy v oblasti zdaňovania právnických osôb vo všetkých záležitostiach, ktoré sú upravené touto smernicou, pokiaľ nie je stanovené inak.

2.  Na spoločnosť, ktorá uplatňuje pravidlá tejto smernice, sa naďalej vzťahujú vnútroštátne právne predpisy v oblasti zdaňovania právnických osôb. V prípade rozporu medzi touto smernicou a vnútroštátnymi predpismi o dani z príjmu právnických osôb majú prednosť vnútroštátne predpisy o dani z príjmu právnických osôb, pokiaľ nie je uvedené inak.

Pozmeňujúci návrh    10

Návrh smernice

Článok 2 – odsek 1 – úvodné znenie

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(1)  Pravidlá tejto smernice sa uplatňujú na spoločnosť, ktorá je zriadená podľa právnych predpisov členského štátu, vrátane jej stálych prevádzkarní v iných členských štátoch, ak táto spoločnosť spĺňa všetky tieto podmienky:

(1)  Pravidlá tejto smernice sa uplatňujú na spoločnosť, ktorá je zriadená podľa právnych predpisov členského štátu, vrátane jej stálych prevádzkarní a prevádzkarní digitálneho podnikania v iných členských štátoch, ak táto spoločnosť spĺňa všetky tieto podmienky:

Pozmeňujúci návrh    11

Návrh smernice

Článok 2 – odsek 1 – písmeno c

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

c)  patrí ku konsolidovanej skupine na účely finančného účtovníctva s celkovým konsolidovaným výnosom skupiny, ktorý presiahol 750 000 000 EUR počas účtovného obdobia, ktoré predchádza príslušnému účtovnému obdobiu;

c)  patrí ku konsolidovanej skupine na účely finančného účtovníctva s celkovým konsolidovaným výnosom skupiny, ktorý presiahol 40 000 000 EUR počas účtovného obdobia, ktoré predchádza príslušnému účtovnému obdobiu;

Pozmeňujúci návrh    12

Návrh smernice

Článok 2 – odsek 2 – pododsek 1

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Táto smernica sa uplatňuje aj na spoločnosť, ktorá je založená podľa právnych predpisov tretej krajiny, pokiaľ ide o jej stále prevádzkarne nachádzajúce sa v jednom alebo vo viacerých členských štátoch, ak daná spoločnosť spĺňa podmienky stanovené v písmenách b) až d) odseku 1.

Táto smernica sa uplatňuje aj na spoločnosť, ktorá je založená podľa právnych predpisov tretej krajiny, pokiaľ ide o jej stále prevádzkarne nachádzajúce sa v jednom alebo vo viacerých členských štátoch a vo vzťahu k príjmom vzniknutým v jednom alebo viacerých členských štátoch, ak daná spoločnosť spĺňa podmienky stanovené v písmenách b) až d) odseku 1.

Pozmeňujúci návrh    13

Návrh smernice

Článok 2 – odsek 2 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

2a.  Táto smernica sa uplatňuje aj na podniky, ktoré sú založené podľa právnych predpisov tretej krajiny, pokiaľ ide o jej prevádzkarne digitálneho podnikania, ktoré sú osobitne zamerané na spotrebiteľov alebo podniky v členskom štáte alebo v zásade získavajú príjmy v členskom štáte, v ktorom daný podnik spĺňa podmienky stanovené v písmenách b) až d) odseku 1. Pri určovaní toho, či je prevádzkareň digitálneho podnikania osobitne zameraná na spotrebiteľov alebo podniky v niektorom členskom štáte, sa berie do úvahy fyzické umiestnenie spotrebiteľov alebo používateľov a dodávateľov tovaru a poskytovateľov služieb v súlade s opatrením 1 akčného plánu BEPS OECD. Ak to nie je možné zistiť, prihliada sa na to, či prevádzkareň digitálneho podnikania vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v rámci domény najvyššej úrovne členského štátu alebo Únie, alebo či, v súvislosti s podnikmi mobilných aplikácií, prevádzkareň digitálneho podnikania distribuuje svoju aplikáciu prostredníctvom časti distribučného strediska pre mobilné aplikácie konkrétneho členského štátu, alebo či sa podnikanie vykonáva v rámci domény, z ktorej – napríklad v dôsledku používania názvov členských štátov, regiónov alebo miest – jasne vyplýva, že digitálne podnikanie je zamerané na spotrebiteľov alebo podniky v členskom štáte, alebo či sa na podnikateľskú činnosť vzťahujú všeobecné podmienky uplatniteľné osobitne na Úniu alebo členský štát, alebo či webová prezentácia digitálneho podnikania poskytuje reklamný priestor špecificky zameraný na spotrebiteľov a podniky v členskom štáte.

Pozmeňujúci návrh    14

Návrh smernice

Článok 3 – odsek 1 – bod 28 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

28a)  „prevádzkareň digitálneho podnikania“ je – pri zohľadnení zistení z opatrenia 1 BEPS OECD – prevádzkareň, ktorá je osobitne zameraná na spotrebiteľov alebo podniky v členskom štáte, s náležitým zreteľom na fyzické umiestnenie spotrebiteľov alebo užívateľov a dodávateľov tovaru a poskytovaných služieb. Ak to nie je možné zistiť, prihliada sa na to, či prevádzkáreň vykonáva svoju podnikateľskú činnosť v rámci domény najvyššej úrovne členského štátu alebo Únie, alebo či, v súvislosti s podnikmi mobilných aplikácií, prevádzkareň digitálneho podnikania distribuuje svoju aplikáciu prostredníctvom časti distribučného strediska pre mobilné aplikácie konkrétneho členského štátu, alebo či sa podnikanie vykonáva v rámci domény, z ktorej – napríklad v dôsledku používania názvov členských štátov, regiónov alebo miest – jasne vyplýva, že digitálne podnikanie je zamerané na spotrebiteľov alebo podniky v členskom štáte, alebo či sa na podnikateľskú činnosť vzťahujú všeobecné podmienky uplatniteľné osobitne na Európsku úniu alebo členský štát, alebo či webová prezentácia digitálneho podnikania poskytuje reklamný priestor špecificky zameraný na spotrebiteľov a podniky v členskom štáte.

Pozmeňujúci návrh    15

Návrh smernice

Článok 3 – odsek 1 – bod 28 b (nový)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

28b)  „skutočná sadzba dane z príjmu právnických osôb“ je daň z príjmov právnických osôb uhradená vo vzťahu k výnosom a ziskom, ktoré sú uvedené v účtovnej závierke spoločnosti.

Pozmeňujúci návrh    16

Návrh smernice

Článok 6 – odsek 1 – písmeno d a (nové)

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

da)  všetky prevádzkarne digitálneho podnikania.

Pozmeňujúci návrh    17

Návrh smernice

Článok 73 – odsek 1

 

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Na účely tejto smernice sa rozsah pôsobnosti právnych predpisov týkajúcich sa kontrolovaných zahraničných spoločností podľa článku 59 smernice 2016/xx/EÚ obmedzuje na vzťahy medzi členmi skupiny a subjektmi, ktoré sú rezidentmi na daňové účely v tretej krajine, alebo stálymi prevádzkarňami, ktoré sa nachádzajú v tretej krajine.

Na účely tejto smernice sa rozsah pôsobnosti právnych predpisov týkajúcich sa kontrolovaných zahraničných spoločností podľa článku 59 smernice 2016/xx/EÚ obmedzuje na vzťahy medzi členmi skupiny a subjektmi, ktoré sú rezidentmi na daňové účely v tretej krajine, alebo stálymi prevádzkarňami alebo prevádzkarňami digitálneho podnikania, ktoré sa nachádzajú v tretej krajine.

Pozmeňujúci návrh    18

Návrh smernice

Článok 79 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Komisia päť rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice preskúma jej uplatňovanie a predloží správu Rade o fungovaní smernice. Správa bude zahŕňať predovšetkým analýzu vplyvu mechanizmu zriadeného v kapitole VIII tejto smernice na rozdelenie základov dane medzi členské štáty.

Komisia päť rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice preskúma jej uplatňovanie a predloží Rade a Európskemu parlamentu správu o fungovaní smernice. Správa musí zahŕňať predovšetkým analýzu vplyvu mechanizmu zriadeného v kapitole VIII tejto smernice na rozdelenie základov dane medzi členské štáty.

POSTUP – VÝBOR POŽIADANÝ O STANOVISKO

Názov

Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (CCCTB)

Referenčné čísla

COM(2016)0683 – C8-0471/2016 – 2016/0336(CNS)

Gestorský výbor

       dátum oznámenia na schôdzi

ECON

24.11.2016

 

 

 

Výbor, ktorý predložil stanovisko

       dátum oznámenia na schôdzi

JURI

24.11.2016

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko

       dátum vymenovania

Evelyn Regner

28.11.2016

Prerokovanie vo výbore

3.5.2017

 

 

 

Dátum prijatia

7.9.2017

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

13

8

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Max Andersson, Joëlle Bergeron, Marie-Christine Boutonnet, Jean-Marie Cavada, Kostas Chrysogonos, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Mary Honeyball, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Gilles Lebreton, António Marinho e Pinto, Julia Reda, Evelyn Regner, Axel Voss, Tadeusz Zwiefka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Sergio Gaetano Cofferati, Luis de Grandes Pascual, Angel Dzhambazki, Rainer Wieland, Tiemo Wölken

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Gabriel Mato, Andrey Novakov

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

13

+

ALDE

EFDD

ENF

GUE/NGL

VERTS/ALE

S&D

Jean-Marie Cavada

Joëlle Bergeron

Marie-Christine Boutonnet, Gilles Lebreton

Kostas Chrysogonos

Max Andersson, Julia Reda

Sergio Gaetano Cofferati, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg, Mary Honeyball, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Evelyn Regner, Tiemo Wölken

8

-

ALDE

ECR

PPE

António Marinho e Pinto

Angel Dzhambazki

Gabriel Mato, Andrey Novakov, Axel Voss, Rainer Wieland, Tadeusz Zwiefka, Luis de Grandes Pascual

0

0

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU

Názov

Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (CCCTB)

Referenčné čísla

COM(2016)0683 – C8-0471/2016 – 2016/0336(CNS)

Dátum konzultácie s EP

21.11.2016

 

 

 

Gestorský výbor

       dátum oznámenia na schôdzi

ECON

24.11.2016

 

 

 

Výbory požiadané o stanovisko

       dátum oznámenia na schôdzi

IMCO

24.11.2016

JURI

24.11.2016

 

 

Bez predloženia stanoviska

       dátum rozhodnutia

IMCO

5.12.2016

 

 

 

Spravodajcovia

       dátum vymenovania

Alain Lamassoure

22.11.2016

 

 

 

Prerokovanie vo výbore

30.8.2017

10.10.2017

6.11.2017

 

Dátum prijatia

21.2.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

38

11

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Burkhard Balz, Hugues Bayet, Udo Bullmann, Thierry Cornillet, Esther de Lange, Markus Ferber, Jonás Fernández, Sven Giegold, Neena Gill, Roberto Gualtieri, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Danuta Maria Hübner, Cătălin Sorin Ivan, Petr Ježek, Wolf Klinz, Georgios Kyrtsos, Werner Langen, Sander Loones, Olle Ludvigsson, Ivana Maletić, Gabriel Mato, Costas Mavrides, Bernard Monot, Stanisław Ożóg, Dariusz Rosati, Pirkko Ruohonen-Lerner, Anne Sander, Alfred Sant, Martin Schirdewan, Molly Scott Cato, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Kay Swinburne, Paul Tang, Ramon Tremosa i Balcells, Ernest Urtasun, Marco Valli, Miguel Viegas, Jakob von Weizsäcker, Marco Zanni

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Matt Carthy, Bas Eickhout, Ramón Jáuregui Atondo, Alain Lamassoure, Paloma López Bermejo, Thomas Mann, Luigi Morgano, Joachim Starbatty, Romana Tomc, Lieve Wierinck

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Alberto Cirio, Alex Mayer, Laurenţiu Rebega

Dátum predloženia

1.3.2018


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

38

+

ALDE

Thierry Cornillet, Petr Ježek, Wolf Klinz, Ramon Tremosa i Balcells, Lieve Wierinck

ECR

Pirkko Ruohonen-Lerner

PPE

Burkhard Balz, Alberto Cirio, Markus Ferber, Danuta Maria Hübner, Georgios Kyrtsos, Alain Lamassoure, Werner Langen, Ivana Maletić, Thomas Mann, Gabriel Mato, Dariusz Rosati, Anne Sander, Romana Tomc, Esther de Lange

S&D

Hugues Bayet, Udo Bullmann, Jonás Fernández, Neena Gill, Roberto Gualtieri, Cătălin Sorin Ivan, Ramón Jáuregui Atondo, Olle Ludvigsson, Alex Mayer, Luigi Morgano, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Paul Tang, Jakob von Weizsäcker

Verts/ALE

Bas Eickhout, Sven Giegold, Molly Scott Cato, Ernest Urtasun

11

-

ECR

Sander Loones, Stanisław Ożóg, Joachim Starbatty, Kay Swinburne

ENF

Marco Zanni

GUE/NGL

Matt Carthy, Miguel Viegas

PPE

Brian Hayes, Gunnar Hökmark

S&D

Costas Mavrides, Alfred Sant

5

0

EFDD

Marco Valli

ENF

Bernard Monot, Laurenţiu Rebega

GUE/NGL

Paloma López Bermejo, Martin Schirdewan

 

Opravy hlasovania

+

 

-

Esther de Lange, Laurenţiu Rebega

0

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 9. marca 2018Právne oznámenie