Postup : 2017/2030(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0059/2018

Predkladané texty :

A8-0059/2018

Rozpravy :

PV 16/04/2018 - 22
CRE 16/04/2018 - 22

Hlasovanie :

PV 17/04/2018 - 6.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0100

SPRÁVA     
PDF 690kWORD 72k
6.3.2018
PE 612.036v02-00 A8-0059/2018

o vykonávaní 7. environmentálneho akčného programu

(2017/2030(INI))

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

Spravodajkyňa: Daciana Octavia Sârbu

DÔVODOVÁ SPRÁVA – SÚHRN FAKTOV A ZÁVEROV
 NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

DÔVODOVÁ SPRÁVA – SÚHRN FAKTOV A ZÁVEROV

Úvod

V 7. environmentálnom akčnom programe (ďalej len „7. EAP“) sa stanovujú záväzné ciele pre Európsku úniu a jej členské štáty, ktoré sa majú v oblasti životného prostredia dosiahnuť do roku 2020.

V tejto správe sa posudzuje doterajšie vykonávanie 7. EAP a pravdepodobnosť dosiahnutia cieľov programu do roku 2020. Poskytuje odporúčania na zlepšenie vykonávania a návrhy pre akýkoľvek budúci EAP.

Kľúčové zistenia(1)

Rozsah 7. EAP je relevantný z hľadiska súčasných potrieb v oblasti životného prostredia. Program má mierny vplyv na politiky v oblasti životného prostredia a klímy a poskytuje strategické usmernenia na úrovni EÚ a členských štátov. Pomáha vytvoriť súlad medzi jednotlivými politikami, ako aj dlhodobú víziu.

Pokrok pri plnení cieľov 7. EAP nie je jednoznačný a pokiaľ ide o dosiahnutie cieľov do roku 2020, existuje veľká neistota. Aj napriek tejto nejednoznačnosti a obmedzeniam rôznych ukazovateľov vyhliadky naznačujú, že väčšina čiastkových cieľov v rámci cieľa č. 1 (prírodný kapitál) nebude splnená. Vyhliadky na dosiahnutie dobrých výsledkov, pokiaľ ide o cieľ č. 2 (nízkouhlíkové hospodárstvo a efektívne využívanie zdrojov), sú oveľa lepšie. Vyhliadky pre cieľ č. 3 (riziko pre zdravie a blahobyt) je ťažké posúdiť z dôvodu nedostatku údajov.

Hoci existuje všeobecná súdržnosť medzi 7. EAP a ďalšími významnými politickými nástrojmi EÚ, existuje niekoľko dôležitých výnimiek. Nedostatok súdržnosti so 7. EAP bol pravidelne identifikovaný najmä v prípade spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP).

Úroveň dostupného financovania pre opatrenia 7. EAP sa považuje za nedostatočnú, hoci ide skôr o problém na úrovni členských štátov, než na úrovni EÚ. Pri zabezpečovaní investícií do politiky v oblasti životného prostredia a klímy vznikajú značné problémy, hoci na úrovni EÚ ide skôr o zle spravované finančné prostriedky, než o ich nedostatok.

Medzi zainteresovanými stranami prevláda názor, že 7. EAP poskytuje pridanú hodnotu EÚ a má pozitívny vplyv na občanov, prírodu a – i keď v menšom rozsahu – aj na hospodárske subjekty.

Medzi zainteresovanými subjektmi existuje pre 8. EAP silná podpora. Paradoxne, hoci boli predložené mnohé návrhy nových čiastkových cieľov budúceho EAP, zainteresované strany vyslovili aj názor, že takýto program by mal byť jednoduchší a konkrétnejší, než ten súčasný. Väčší počet ukazovateľov a ich vyššia kvalita by zlepšili monitorovanie a spätnú väzbu.

•  Prioritný cieľ č. 1: chrániť, zachovávať a zveľaďovať prírodný kapitál Únie

Z hľadiska vykonávania ide o jeden z najproblematickejších cieľov. napriek pozitívnym trendom v niektorých oblastiach ukazovatele naznačujú, že iba veľmi málo čiastkových cieľov do roku 2020 sa splní. Strata biodiverzity a slabé vykonávanie smernice o biotopoch a smernice o vtákoch boli opakovane označené ako hlavné prekážky dosiahnutia cieľov EAP. Na podporu riadenia sústavy Natura 2000 nie sú mobilizované dostatočné finančné prostriedky EÚ a zriaďovanie morských oblastí je zvlášť problematické. Využívanie európskych morí je aj naďalej neudržateľné.

•  Prioritný cieľ č. 2: prejsť v Únii na nízkouhlíkové ekologické a konkurencieschopné hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje

V minulosti sa objavili povzbudivé trendy v oblasti efektívneho využívania zdrojov a nízkouhlíkového hospodárstva, aj keď v druhom prípade ide čiastočne o dôsledok zníženej výroby počas hospodárskej krízy. V odvetví dopravy je najmenej pravdepodobné, že tu do roku 2020 dôjde k zníženiu emisií uhlíka. Nakladanie s odpadom je najväčším problémom, pokiaľ ide o plnenie tohto cieľa, aj keď predchádzajúce trendy naznačujú mierne zlepšenie v oblasti znižovania množstva odpadu a recyklácie. EÚ ešte stále neprispieva v dostatočnej miere k boju proti celosvetovému problému plytvania potravinami a absencia jeho definície a základu, z ktorého možno vychádzať pri meraní tohto problému, zostávajú prekážkami pri dosahovaní pokroku. Nie je jasné, či všetky čiastkové ciele budú splnené do roku 2020.

•  Prioritný cieľ č. 3: chrániť občanov Únie pred environmentálnymi vplyvmi a rizikami ohrozujúcimi ich zdravie a blahobyt

Zlyhávanie pri vykonávaní právnych predpisov v oblasti kvality ovzdušia v mestských oblastiach je zvlášť znepokojujúce vzhľadom na to, že znečistenie ovzdušia je naďalej hlavnou environmentálnou príčinou úmrtí v EÚ. Niektoré predchádzajúce pozitívne trendy je možné vidieť v prípade oxidov síry, nemetánových prchavých organických zlúčenín, amoniaku a jemných tuhých častíc, hoci znižovanie úrovne oxidov dusíka bolo oslabené rozdielom medzi odhadovanými emisiami z naftových vozidiel a emisiami pri skutočných jazdných podmienkach. Úrovne amoniaku zostávajú rovnaké aj napriek tomu, že existujú technické opatrenia na ich znižovanie. Domové spaľovanie fosílnych palív a doprava sú hlavnými zdrojmi emisií tuhých častíc. Napriek tomu, že EÚ do roku 2020 pravdepodobne nesplní vlastné normy kvality ovzdušia v mestských oblastiach, je pravdepodobné, že splní medzinárodné záväzky vyplývajúce z Göteborského protokolu(2). Vystavenie environmentálnemu hluku zostáva vysoké a dosiahnutie čiastkového cieľa do roku 2020 je nepravdepodobné. Nevie sa, či EÚ dosiahne svoje ciele v oblasti merania a znižovania vystavenia účinkom chemických látok, ktoré škodia životnému prostrediu a zdraviu, a zabezpečí trvalo udržateľné využívanie pesticídov. Výrazný pokrok sa dosiahol v oblasti čistejšej vody na kúpanie a očakáva sa, že ciele do roku 2020 sa splnia.

•  Prioritný cieľ č. 4: maximalizovať prínosy právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia zlepšením ich vykonávania

Preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov (EIR) obsahuje podrobné správy týkajúce sa jednotlivých krajín a zistenia týkajúce sa problémov, ktoré sú spoločné pre viaceré alebo všetky členské štáty. Takisto sa v ňom opisujú hlavné príčiny spoločných problémov vrátane neúčinnej koordinácie medzi orgánmi členských štátov, nedostatočnej administratívnej kapacity a financovania a nesúdržnosti politík. V EIR sa identifikovali niektoré oblasti, v ktorých sa vykonávanie zlepšilo, najmä pokiaľ ide o vodu na kúpanie a pitnú vodu.

EIR je pokračujúci proces, ktorý zahŕňa spoluprácu s členskými štátmi na zlepšovaní vykonávania. Je významnou príležitosťou na dosiahnutie pokroku v kľúčových otázkach, akými sú kvalita ovzdušia, znečistenie hlukom, hospodárenie s vodami, nakladanie s odpadom a biodiverzita. Niektoré zainteresované strany kritizujú EIR, pretože zahŕňa iba Komisiu a členské štáty, a nie subjekty občianskej spoločnosti.

•  Prioritný cieľ č. 5: zlepšiť vedomostnú základňu a základňu faktov pre environmentálnu politiku Únie

Vedomostná základňa sa zlepšuje v týchto oblastiach: vplyvy zmeny klímy a straty druhov na ekosystémové služby; endokrinné disruptory; niektoré zdravotné a environmentálne vplyvy chemikálií; nákladová efektívnosť metód adaptácie na zmenu klímy; a riešenia pre rozvoj miest na prírodnom základe. Naďalej pretrvávajú závažné nedostatky, pokiaľ ide o environmentálne prahové hodnoty (body zlomu), model obehového hospodárstva, kombinované účinky chemikálií, nanomateriály, metódy identifikácie nebezpečných látok, mikroplasty a interakciu medzi systémovými rizikami a inými zdravotnými faktormi.

Mnohé zainteresované subjekty sa domnievajú, že dostupné poznatky tvorcovia politík neuplatňujú, alebo nie sú posúvané subjektom zodpovedným za vykonávanie. Medzi dotknuté oblasti patria: spotreba potravín a odpad; endokrinné disruptory; bioenergia; SPP; ciele v oblasti energetiky a klímy; mestské územné plánovanie a projektovanie; a dosah vzorcov spotreby. Nedostatok politickej vôle niekedy bráni zapracovaniu poznatkov do politiky, aj keď regulačné prekážky a nedostatok zdrojov sú tiež dôležité faktory.

Niekoľko ukazovateľov používaných na sledovanie pokroku pri dosahovaní cieľov EAP trpí obmedzeniami, čo bráni komplexnej analýze situácie. Súčasťou každého budúceho EAP by malo byť viac a kvalitnejších ukazovateľov s cieľom zlepšiť monitorovanie a vykonávanie.

•  Prioritný cieľ č. 6: zabezpečiť investície do politiky v oblasti životného prostredia a klímy a riešiť environmentálne externality

Vďaka sérii osobitných správ Európskeho dvora audítorov sa zistilo viacero problémov pri vykonávaní tohto cieľa. Financovanie EÚ nedosiahlo želané výsledky v týchto oblastiach: zabezpečenie integrity trhu EU ETS; podpora environmentálnej udržateľnosti akvakultúry a poľnohospodárstva; zlepšenie čistenia komunálnych odpadových vôd; podpora vodných ciest a železničnej nákladnej dopravy; a podpora sústavy Natura 2000. V prípadoch krížového plnenia s SPP a výhod vyplývajúcich z investícií do biodiverzity nebolo možné vykonať posúdenie. V niektorých prípadoch je vykonávanie cieľov č. 1 a č. 2 hatené skôr zlým nakladaním s finančnými prostriedkami, než ich nedostatkom. Naopak, zlepšenie kvality pitnej vody (cieľ č. 2) bolo pripísané správnemu hospodáreniu s fondmi EÚ a ďalšiemu pokroku zabránil nedostatok finančných prostriedkov.

•  Prioritný cieľ č. 7: zlepšiť začlenenie problematiky životného prostredia a súdržnosť politík

Hoci existuje všeobecná súdržnosť medzi ostatnými politikami a EAP, existuje aj niekoľko podstatných výnimiek. SPP predstavuje osobitnú výzvu. Intenzívne poľnohospodárstvo, ktoré SPP podporuje, neznížilo tlak na prírodný kapitál. Naopak, zvýšilo zaťaženie chemickými látkami na zdravie a životné prostredie a vyčerpalo zdroje, od ktorých je poľnohospodárstvo závislé, a bolo prekážkou pri vykonávaní smerníc o vtákoch a o biotopoch a stratégie v oblasti biodiverzity. Iniciatívy zamerané na ekologizáciu nepredstavovali dostatočný prínos.

V minulosti sa politikou súdržnosti podporovali projekty v oblasti infraštruktúry škodlivé pre životné prostredie, ale vďaka nedávnym zlepšeniam sa to mení. Spoločná rybárska politika (SRP), ktoré bola predtým považovaná za nezlučiteľnú s cieľmi EAP, sa zlepšila, ale bude potrebné zlepšenie jej vykonávania, ak sa má využiť jej potenciál. TEN-T bola identifikovaná ako výzva z hľadiska dosiahnutia cieľa č. 2 (efektívne využívanie zdrojov a zmena klímy).

Niektoré členské štáty neratifikovali medzinárodné dohody, ktoré súvisia s cieľmi EAP, čo naznačuje určitý nesúlad s vnútroštátnymi politikami. Ciele v oblasti trvalo udržateľného rozvoja (SDG) sa väčšinou považujú za externý problém, ale ich dosah na vnútorné politiky by mal byť vo väčšej miere uznaný, ak sa má zlepšiť súdržnosť medzi EAP a medzinárodnými záväzkami EÚ. Európska komisia podnikla v tomto smere niektoré pozitívne kroky.

•  Prioritný cieľ č. 8: posilniť udržateľnosť miest v Únii

Posúdenie výkonnosti a vykonávania uvedeného cieľa EAP je veľmi náročné vzhľadom na veľkú rozmanitosť miest v EÚ a chýbajúce konkrétne ciele v tejto oblasti. Napriek tomu však obmedzená analýza naznačuje, že politiky miest EÚ sú vo všeobecnosti v súlade s EAP. Nejednoznačný pokrok bol zaznamenaný v oblasti energetickej účinnosti, udržateľnej dopravy a mobility, udržateľného mestského územného plánovania a projektovania, mestskej biodiverzity a udržateľných budov.

•  Prioritný cieľ č. 9: zvýšiť účinnosť Únie pri riešení medzinárodných environmentálnych a klimatických problémov

Neexistujú jasné trendy, pokiaľ ide o účinnosť 7. EAP v tejto oblasti, a pokrok smerom k vykonávaniu špecifických iniciatív sa javí ako nejednoznačný. EÚ podporuje systémy obchodovania s emisiami na medzinárodnej úrovni, ale pri zabezpečovaní toho, aby nebol hospodársky rast dosahovaný na úkor únosnej kapacity Zeme, je menej úspešná. Zdá sa, že len malý pokrok sa dosiahol pri riešení otázky dopytu EÚ po potravinárskych a nepotravinárskych komoditách a otázky environmentálnych dôsledkov, ktoré to má na medzinárodnej úrovni.

Závery a odporúčania

Spravodajkyňa zastáva názor, že 7. EAP poskytuje dôležité strategické usmernenia pre EÚ, ako aj členské štáty. Presadzuje sa ním program, ktorý má pozitívny vplyv na občanov a životné prostredie, a zvyšuje sa ním zodpovednosť. Existuje však niekoľko kľúčových oblastí, v ktorých nedostatočné vykonávanie EAP prispieva k zhoršovaniu stavu životného prostredia a predstavuje priame ohrozenie zdravia občanov. Medzi tieto oblasti patria: neudržateľné využívanie pôdy a rybolovu; strata biodiverzity; kvalita ovzdušia; environmentálny hluk; nakladanie s odpadom; a vystavenie účinkom chemických látok. Je nutné zaoberať sa zlyhávaním pri vykonávaní právnych predpisov alebo príprave vhodných politík v týchto oblastiach. Ďalší pokrok pri dosahovaní všetkých cieľov je možný, ak sa zameriame na tri hlavné témy: nedostatok poznatkov, súdržnosť politík a financovanie.

Spravodajkyňa podporuje prijatie 8. EAP, ale bezprostrednou prioritou by malo byť vykonávanie existujúcich právnych predpisov a podpora politík v oblastiach uvedených vyššie. Budúci EAP by mal byť skôr zameraný na otázky, ktoré majú zásadný význam z hľadiska ochrany životného prostredia a ľudského zdravia, než pridávať množstvo rôznych nových cieľov a čiastkových cieľov k programu, ktorý je už aj tak ambiciózny. Spravodajkyňa sa domnieva sa, že pre občanov, prírodu a hospodárske subjekty by bolo prínosom, ak by bol EAP jednoduchší a cielenejší, a že takýto prístup by zároveň uľahčil monitorovanie a spätnú väzbu. Zlepšenie súladu s existujúcimi politickými nástrojmi EÚ má zásadný význam.

Spravodajkyňa vyjadruje svoje poďakovanie aj inštitúciám EÚ, ktoré podporili prípravu tohto návrhu správy prostredníctvom rôznych štúdií, ako aj externým zainteresovaným stranám a členským štátom, ktoré poskytli rozsiahle vstupné informácie prostredníctvom konzultačného prieskumu so zainteresovanými stranami.

(1)

Zistenia vychádzajú z týchto zdrojov:

• Environmental Indicator Report (Správa o environmentálnych ukazovateľoch – Európska environmentálna agentúra, prvé vydanie, december 2016);

• Environmental Implementation Review (Preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov – Európska komisia, prvé vydanie, február 2017);

• príslušné správy Európskeho dvora audítorov;

• výsledky cielenej konzultácie so zainteresovanými subjektmi o vykonávaní programu (výskumná služba Európskeho parlamentu (EPRS), máj – september 2017);

• Európske posúdenie vykonávania, ktoré vypracovala výskumná služba Európskeho parlamentu (GR EPRS).

(2)

Protokol z roku 1999 o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu („Göteborský protokol“) k Dohovoru OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov.


NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vykonávaní 7. environmentálneho akčného programu

(2017/2030(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“(1) (7. EAP),

–  so zreteľom na články 191 a 192 Zmluvy o fungovaní Európskej únie týkajúce sa zachovania, ochrany a zlepšovania kvality ľudského zdravia a životného prostredia,

  so zreteľom na Parížsku dohodu, rozhodnutie 1/CP.21 a 21. konferenciu zmluvných strán (COP 21) UNFCCC, ktorá sa konala v Paríži od 30. novembra do 11. decembra 2015,

  so zreteľom na ciele trvalo udržateľného rozvoja OSN a ich prepojený a integrovaný charakter,

–  so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry z decembra 2016 s názvom Správa o environmentálnych ukazovateľoch za rok 2016 – Na podporu monitorovania 7. akčného environmentálneho programu,

  so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry z novembra 2017 s názvom Správa o environmentálnych ukazovateľoch za rok 2017 – Na podporu monitorovania 7. environmentálneho akčného programu,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. februára 2017 s názvom Preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ: Spoločné výzvy a ako spojiť úsilie na dosiahnutie lepších výsledkov (COM(2017)0063) a na 28 priložených správ o jednotlivých krajinách,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2016 s názvom Dosahovanie prínosov environmentálnych politík EÚ prostredníctvom ich pravidelného preskúmavania (COM(2016)0316),

  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. novembra 2017 o preskúmaní vykonávania právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia (EIR)(2),

  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 k efektívnemu využívaniu zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu(3),

  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. februára 2016 o preskúmaní stratégie EÚ v oblasti biologickej diverzity v polovici trvania(4),

  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. novembra 2017 o Akčnom pláne pre ľudí, prírodu a hospodárstvo(5),

  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade a Komisii zo 4. apríla 2017 v nadväznosti na vyšetrovanie vo veci merania emisií v automobilovom priemysle(6),

  so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry s názvom SOER 2015 – Životné prostredie v Európe – stav a výhľad na rok 2015,

  so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry z 19. mája 2015 s názvom Stav prírody v EÚ,

–  so zreteľom na štúdiu o európskom posúdení vykonávania z novembra 2017 s názvom Strednodobé preskúmanie vykonávania 7. environmentálneho akčného programu (2014 – 2020), ktorú uskutočnila výskumná služba Európskeho parlamentu, vrátane štúdie v jej prílohe,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. apríla 2012 o hodnotení 6. environmentálneho akčného programu a stanovení priorít 7. environmentálneho akčného programu – Lepšie životné prostredie pre lepší život(7),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. novembra 2016 s názvom Ďalšie kroky smerom k udržateľnej budúcnosti Európy (COM(2016)0739),

  so zreteľom na Dohovor o biologickej diverzite (CBD),

  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2011 s názvom Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje (COM(2011)0571),

  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. novembra 2017 s názvom Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva (COM(2017)0713),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0059/2018),

A.  keďže v 7. EAP sa stanovujú záväzné ciele v oblasti životného prostredia a zmeny klímy, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2020; keďže sa v ňom stanovuje aj dlhodobá vízia do roku 2050;

B.  keďže 7. EAP neobsahuje doložku o preskúmaní v polovici trvania; keďže správa Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín o vykonávaní 7. EAP je príležitosťou na zhodnotenie jeho pokroku a prijatie odporúčaní založených na dôkazoch pre ďalšie vykonávanie súčasného EAP a všetky budúce akčné programy; keďže táto správa by mala presahovať rámec opätovného konštatovania známych problémov a mala by sa zamerať na navrhovanie riešení na dosiahnutie cieľov stanovených v 7. EAP;

C.  keďže Komisia pracuje na hodnotiacej správe, v ktorej sa dôraz bude klásť na štruktúru a strategickú úlohu, ktorú zohráva 7. EAP; keďže cieľom tejto správy je predovšetkým skontrolovať, či nám dohodnutý rámec pomáha dosahovať deväť prioritných cieľov inteligentným spôsobom;

D.  keďže EÚ má silné právne predpisy v oblasti životného prostredia, ale dlhodobým problémom je ich slabé a neefektívne vykonávanie; keďže tieto nedostatky vo vykonávaní ohrozujú trvalo udržateľný rozvoj, majú nepriaznivé cezhraničné vplyvy na životné prostredie a ľudské zdravie a sú s nimi spojené významné sociálno-ekonomické náklady; keďže okrem toho nedostatky vo vykonávaní znižujú dôveryhodnosť EÚ;

E.  keďže pokrok v dosahovaní cieľov do roku 2020 je zatiaľ nejednoznačný: je nepravdepodobné, že cieľ č. 1 (ochrana prírodného kapitálu) bude splnený, ale je pravdepodobné, že niektoré z čiastkových cieľov v rámci cieľa č. 2 (nízkouhlíkové hospodárstvo a efektívne využívanie zdrojov) splnené budú; nie je isté, či bude splnený cieľ č. 3 (zníženie environmentálnych tlakov a rizík pre ľudské zdravie);

F.  keďže pretrvávajúce neúspechy pri vykonávaní právnych predpisov a začleňovaní odborných poznatkov do tvorby politík v oblastiach, ako je kvalita ovzdušia, environmentálny hluk a vystavenie účinkom chemických látok, predstavujú vážne ohrozenie zdravia a znižujú kvalitu a dĺžku života a občanov EÚ;

G.  keďže najnovšie údaje zverejnené Európskou environmentálnou agentúrou potvrdzujú vyššie uvedené všeobecné trendy pre jednotlivé tematické ciele, ale tiež naznačujú spomalenie pokroku v niektorých oblastiach; keďže v niektorých prípadoch, ako sú emisie skleníkových plynov a energetická efektívnosť, tieto nové trendy nezmenili perspektívu dosiahnutia čiastkových cieľov;

H.  keďže momentálne nie je isté, či sa splní cieľ pre emisie amoniaku, a je nepravdepodobné, že sa splní cieľ v oblasti zaberania pôdy;

I.  keďže v dôsledku chýbajúcich ukazovateľov a obmedzení existujúcich ukazovateľov existuje veľká neistota, pokiaľ ide o vykonávanie; keďže nedostatok poznatkov aj naďalej brzdí pokrok na troch úrovniach: pochopenie rizika; príprava vhodných politík na riadenie a zníženie rizika; a monitorovanie účinnosti politík;

J.  keďže poznatky sú často k dispozícii, ale pri tvorbe politík sa neuplatňujú alebo neposúvajú zúčastneným subjektom, ktoré sú zodpovedné za vykonávanie; keďže uvedený problém je často dôsledkom nedostatočnej politickej vôle a protichodných záujmov, ktoré nie sú vo všeobecnosti považované za konzistentné s cieľmi EAP a environmentálnymi cieľmi; keďže pokračujúci hospodársky rast závisí aj od čistého životného prostredia;

K.  keďže je nutné zlepšiť synergiu medzi nástrojmi politiky Únie na vysokej úrovni a EAP, aby sa dosiahli ciele programu;

L.  keďže na niektorých úrovniach existuje nedostatočné financovanie riadneho vykonávania 7. EAP; keďže financovaním na úrovni EÚ sa niekedy nepodarilo dosiahnuť očakávané výsledky, čo bolo v mnohých prípadoch skôr výsledkom zlého nakladania s finančnými prostriedkami, než ich nedostatku;

M.  keďže rozsah pôsobnosti 7. EAP je relevantný z hľadiska súčasných potrieb environmentálnej politiky, hoci mnohé zúčastnené subjekty odporučili pridať nové čiastkové ciele s cieľom zvýšiť jeho význam v budúcnosti;

N.  keďže zainteresované strany sa zároveň vyjadrili, že by uprednostnili jednoduchší a cielenejší EAP;

O.  keďže existuje všeobecná podpora pre ciele 8. EAP;

Hlavné závery

1.  domnieva sa, že 7. EAP má pridanú hodnotu a pozitívny vplyv na environmentálne politiky na úrovni EÚ a členských štátov a je v prospech občanov a hospodárskych zainteresovaných strán;

2.  opätovne pripomína, že 7. EAP má jasnú dlhodobú víziu do roku 2050 s cieľom zabezpečiť stabilné prostredie pre udržateľné investície a rast v ekologických medziach planéty;

3.  víta predchádzajúce pozitívne trendy z minulosti, pokiaľ ide o viaceré čiastkové ciele 7. EAP a povzbudivé vyhliadky pre niektoré z cieľov do roku 2020;

4.  zdôrazňuje však, že stále existuje veľký potenciál na zlepšenie, a vyzýva Komisiu a príslušné orgány v členských štátoch, aby pri vykonávaní 7. EAP posilnili politickú vôľu na najvyššej úrovni;

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že dosiahnutie prioritného cieľa chrániť, zachovávať a zveľaďovať prírodný kapitál Únie je nepravdepodobné; okrem toho so znepokojením konštatuje, že ciele stratégie EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020 a Dohovoru o biologickej diverzite sa nedosiahnu bez okamžitého, podstatného a dodatočného úsilia;

6.  konštatuje, že sa dosiahol určitý pokrok v niektorých oblastiach prioritného cieľa 2, najmä pokiaľ ide o ciele týkajúce sa klímy a energetiky; konštatuje však, že je nutné urobiť viac v oblasti efektívneho využívania zdrojov; opätovne poukazuje na potenciál smernice o ekodizajne(8) a nariadenia o environmentálnej značke(9) zlepšiť environmentálne vlastnosti výrobkov a efektívne využívanie zdrojov počas ich životného cyklu okrem iného riešením trvanlivosti, opraviteľnosti, opätovnej použiteľnosti, recyklovateľnosti, recyklovaného obsahu a životnosti výrobkov;

7.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že čiastkový cieľ dosiahnutia dobrého stavu útvarov povrchových vôd do roku 2020 sa nedosiahne pre tlak v dôsledku znečistenia, zásahov do morfológie vodných tokov a nadmerného odčerpávania veľkými derivačnými kanálmi vodnými elektrárňami;

8.  zdôrazňuje, že ciele 7. EAP sú minimálne ciele a že na splnenie Parížskej dohody a cieľov trvalo udržateľného rozvoja je potrebné značné dodatočné úsilie;

9.  pripomína, že EÚ a jej členské štáty sú signatármi Parížskej dohody, a preto sa zaviazali plniť svoje ciele, a že predložili vnútroštátne stanovený príspevok k plneniu cieľa znížiť emisie skleníkových plynov v rámci celého hospodárstva v Únii do roku 2030 o 40 %; zdôrazňuje, že je nutné plne začleniť cieľ do roku 2030 a dlhodobý cieľ dosiahnutia nulových čistých emisií do všetkých politík a programov financovania Únie; vyzýva Komisiu, aby preskúmavala rámcové ciele v oblasti klímy a energetiky v kontexte facilitačného dialógu v roku 2018 a päťročných globálnych hodnotení, pripravila pre EÚ stratégiu pre nulové emisie do polovice storočia a poskytla nákladovo efektívnu cestu k dosiahnutiu cieľa nulových čistých emisií prijatého v Parížskej dohode;

10.  konštatuje, že existuje značná neistota, pokiaľ ide o pokrok smerom k dosiahnutiu cieľov v oblasti ľudského zdravia a blahobytu; zdôrazňuje, že nedostatky v poznatkoch a obmedzené ukazovatele brzdia rozvoj a monitorovanie politiky;

11.  víta existujúce iniciatívy, ktoré prispievajú k znižovaniu nedostatkov v oblasti poznatkov vrátane: modelu Hnacia sila – Tlak – Stav – Vystavenie – Účinky – Akcia (DPSEEA) na pochopenie síl, ktoré narúšajú ekosystémové služby; modelu biomonitoring človeka na odhad vystavenia ľudských populácií voči kontaminantom a ich možných účinkov na zdravie; ako aj Informačnej platformy pre monitorovanie chemikálií;

12.  vyjadruje obavy, že špecifické poznatky a vedecké dôkazy sa vždy vhodne nezohľadňujú pri tvorbe politík alebo sa často neposúvajú subjektom, ktoré sú zodpovedné za vykonávanie; zdôrazňuje príklady bioenergie, palmového oleja, prípravkov na ochranu rastlín, endokrinných disruptorov, výroby a spotreby potravín, geneticky modifikovaných organizmov, mestského územného plánovania a projektovania, znečistenia ovzdušia, znečistenia hlukom a mestského potravinového odpadu ako oblasti, v ktorých sa v rámci verejných a politických diskusií vedecké dôkazy o riziku pre ľudské zdravie a životného prostredia odsúvajú na vedľajšiu koľaj; domnieva sa, že ak nie sú k dispozícii dostatočné vedecké údaje, zodpovedné politické rozhodovanie by sa malo riadiť rozsiahlymi vedeckými poznatkami, ako aj dodržiavaním zásady predbežnej opatrnosti; v tejto súvislosti pripomína význam vedeckého poradenstva agentúr EÚ; zdôrazňuje, že ďalšie hlavné zásady environmentálneho práva a politiky EÚ zahŕňajú zásadu „znečisťovateľ platí“, zásadu preventívnych opatrení a riešenie environmentálnych škôd pri zdroji;

13.  odsudzuje skutočnosť, že Komisia nedodržala lehoty stanovené zákonom na vypracovanie harmonizovaných kritérií založených na riziku týkajúcich sa identifikovania endokrinných disruptorov a na preskúmanie nariadenia (ES) č. 1223/2009(10) (ďalej len „nariadenie o kozmetických výrobkoch“), pokiaľ ide o endokrinné disruptory; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne preskúmala nariadenie o kozmetických výrobkoch v súvislosti s endokrinnými disruptormi; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nepodarilo dosiahnuť dostatočný pokrok, pokiaľ ide o endokrinné disruptory, čo predstavuje zdravotné riziká pre občanov a bráni dosiahnutiu prioritného cieľa č. 3 7. EAP;

14.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom pri vypracúvaní stratégie Únie pre netoxické životné prostredie, pri podpore cyklov netoxických materiálov a znižovaní expozície škodlivým látkam vrátane chemických látok vo výrobkoch; zdôrazňuje, že je nutné vynaložiť ďalšie úsilie s cieľom zabezpečiť, aby sa do roku 2020 všetky relevantné látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy vrátane látok s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém zaradili do zoznamu kandidátskych látok podľa nariadenia REACH, ako je stanovené v 7. EAP; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že problém kombinovaných účinkov chemických látok sa bude čo najskôr účinne riešiť vo všetkých príslušných právnych predpisoch Únie, a to s osobitným dôrazom na riziká, ktoré pre deti znamená expozícia účinkom nebezpečných látok; víta stratégiu Komisie pre plasty a požaduje jej urýchlené vykonávanie; v tejto súvislosti znovu opakuje, že podporovanie cyklov netoxických materiálov je nevyhnutné pre riadny rozvoj fungujúceho trhu s druhotnými surovinami;

15.  zdôrazňuje, že nedostatočná integrácia environmentálnych záujmov do iných oblastí politiky je jednou z hlavných príčin nedostatkov vo vykonávaní environmentálnych právnych predpisov a politík; domnieva sa, že pre dosiahnutie cieľov 7. EAP je naďalej zásadná súčinnosť medzi nástrojmi politiky EÚ na vysokej úrovni, ako je spoločná poľnohospodárska politika (SPP), spoločná rybárska politika (SRP), štrukturálne fondy a politika súdržnosti, i lepšia súdržnosť medzi politickými prioritami na vysokej úrovni; vyzýva Komisiu a Radu vo všetkých ich zloženiach, aby zlepšili koordináciu politík a začlenenie cieľov 7. EAP; okrem toho zdôrazňuje, že všetky nedoriešené prvky 7. EAP je nutné začleniť do nástrojov na vysokej úrovni, ako aj do európskeho semestra;

16.  zdôrazňuje, že eventuálne zriadenie nových finančných mechanizmov na ochranu biodiverzity v záujme dosiahnutia cieľov stanovených do roku 2020 je obmedzené časovým rámcom súčasného viacročného finančného rámca (VFR); v tejto súvislosti vyzýva na maximálne využitie zdrojov v rámci súčasného VFR vrátane programu LIFE, SPP a štrukturálnych fondov a vyzýva na začlenenie nových finančných mechanizmov na zachovanie biodiverzity do budúceho VFR;

17.  víta zlepšenia v oblasti SRP a politiky súdržnosti, ktoré vykazujú väčší súlad so 7. EAP; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že napriek zlepšeniam regulačného rámca SRP aj naďalej trpí nedostatočným vykonávaním; pripomína význam zdravých populácií rýb;

18.  uznáva, že SPP postupne začleňuje environmentálne aspekty, ale predstavuje výzvy z hľadiska dosahovania cieľov EAP, a to najmä pokiaľ ide o produkciu náročnú na zdroje a o biodiverzitu; pripomína, že SPP má náročnú úlohu predchádzať poškodzovaniu životného prostredia spôsobovanému nevhodnými poľnohospodárskymi postupmi (napr. neudržateľnými biopalivami), neudržateľnou poľnohospodárskou intenzifikáciou a opúšťaním pôdy, a zároveň má zabezpečovať vyššiu kvalitu a väčšie množstvo potravín a poľnohospodárskych surovín pre stále rastúci počet obyvateľov sveta; zdôrazňuje, že ďalšie iniciatívy a podpora environmentálne udržateľných poľnohospodárskych postupov vrátane striedania plodín a rastlín, ktoré viažu dusík, majú zásadný význam a musia brať do úvahy poľnohospodárstvo a poľnohospodárov ako súčasť riešenia;

19.  zdôrazňuje ochrana a zlepšenie potravinovej bezpečnosti z dlhodobého hľadiska predchádzaním škodám na životnom prostredí a prechodom na udržateľný potravinový systém, ktorý zabezpečuje potraviny za rozumné ceny pre spotrebiteľov, by mali byť kľúčové priority reformy SPP; zdôrazňuje, že tieto ciele možno dosiahnuť len prostredníctvom udržateľného hospodárenia s prírodnými zdrojmi a zásahu na politickej úrovni, ktorý zabezpečuje ochranu ekosystémov;

20.  v súvislosti so zmenou klímy a rastúcu svetovou populáciou pripomína, že zvyšujúci sa dopyt po strave bohatej na živočíšne bielkoviny vytvára výrazný environmentálny tlak na poľnohospodársku pôdu a čoraz zraniteľnejšie ekosystémy; zdôrazňuje tiež, že strava s nadmerným obsahom živočíšneho tuku sa čoraz častejšie spája s neprenosnými ochoreniami;

21.  pripomína záväzok Komisie z roku 2016 začleniť ciele trvalo udržateľného rozvoja do politík a iniciatív EÚ; berie na vedomie, že tomuto záväzku chýba jasná stratégia a konkrétne návrhy pre inštitucionálne štruktúry a rámec riadenia, ktoré by zabezpečili začlenenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja do úniových politík legislatívnych návrhov, vykonávania a presadzovania; považuje za dôležité, aby sa EÚ ako priekopník plne zaviazala k dosiahnutiu cieľov Agendy 2030 a cieľov trvalo udržateľného rozvoja; okrem toho zdôrazňuje, že 7. EAP je kľúčový nástroj na vykonávanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

22.  poukazuje na vysokú kvalitu pitnej vody v EÚ; očakáva revíziu smernice 98/83/ES (ďalej len „smernica o pitnej vode“)(11), ktorá zabezpečí potrebnú aktualizáciu tohto právneho rámca; nabáda Komisiu a členské štáty, aby naďalej začleňovali ciele EÚ v oblasti vody do iných sektorových politík v rámci EAP a predovšetkým do SPP;

23.  víta zlepšenia, ktoré prinášajú niektoré projekty financované z prostriedkov EÚ, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa premeškali príležitosti na dosiahnutie lepších výsledkov, ako to zdôraznil Európsky dvor audítorov; zdôrazňuje, že VFR po roku 2020 sa musí orientovať na trvalo udržateľný rozvoj a začlenenie environmentálnej politiky do všetkých mechanizmov financovania a rozpočtových položiek; zdôrazňuje, že je nutné zvýšiť ekologické investície, inovácie a udržateľný rast pomocou nových nástrojov financovania, a to verejných aj súkromných, a že sú nutné odlišné prístupy k súčasnej investičnej politike, napríklad postupné ukončenie environmentálne škodlivých dotácií v záujme dosiahnutia dlhodobej vízie 7. EAP; domnieva sa, že jasne vymedzené kritériá udržateľnosti a výkonnostné ciele by sa mali uplatňovať na všetky európske štrukturálne a investičné fondy; požaduje efektívnejšie a cielenejšie využívanie súčasného VRF a finančných prostriedkov v rámci politiky súdržnosti a politík v oblasti regionálneho rozvoja a požaduje, aby sa naliehavo riešili uvedené problémy, na ktoré odkazuje Dvor audítorov; žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali pokračovanie a prípadné zvýšenie vyčlenenia rozpočtových zdrojov EÚ na opatrenia v oblasti životného prostredia a v oblasti zmeny klímy;

24.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že pretrvávajú nedostatky v oblasti čistenia komunálnych odpadových vôd v rôznych regiónoch Európy; vyzdvihuje potenciál čistenia a opätovného využitia odpadových vôd, pokiaľ ide o zmiernenie nedostatku vody, zníženie priameho čerpania vody, výrobu bioplynu a zabezpečenie lepšieho hospodárenia s vodnými zdrojmi, najmä prostredníctvom zavlažovania na poľnohospodárske účely; s potešením očakáva legislatívny návrh o opätovnom využívaní odpadových vôd, ktorý Komisia predloží začiatkom roka 2018;

25.  poznamenáva, že najväčšie environmentálne ohrozenie zdravia je najzreteľnejšie v mestských oblastiach, ale aj v okrajových oblastiach a prímestských aglomeráciách, a že sa očakáva, že do roku 2020 bude 80 % obyvateľstva žiť v mestských a prímestských oblastiach; poukazuje na to, že emisie látok znečisťujúcich ovzdušie, ako aj nedostatočné plánovanie a infraštruktúra majú závažné hospodárske, sociálne vplyvy na verejné zdravie a životné prostredie; konštatuje, že znečistenie ovzdušia už spôsobilo viac ako 400 000 predčasných úmrtí v EÚ(12) a že externé náklady súvisiace so zdravím sú v rozmedzí od 330 miliárd EUR do 940 miliárd EUR;

26.  zdôrazňuje, že v Únii najmenej 10 000 predčasných úmrtí je spôsobených chorobami vyvolanými hlukom a že asi štvrtina populácie EÚ v roku 2012 bola vystavená hladinám hluku nad prípustnou hranicou; vyzýva členské štáty, aby v súlade so smernicou 2002/49/ES(13) uprednostňovali monitorovanie hladín hluku a aby zabezpečili dodržiavanie limitných hodnôt pre vonkajšie a vnútorné prostredie;

27.  berie na vedomie pokrok dosiahnutý pri znižovaní určitých látok znečisťujúcich ovzdušie najmä v mestských oblastiach, ale vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcimi problémami s kvalitou ovzdušia, ku ktorým vo výraznej miere prispievajú emisie z cestnej dopravy a poľnohospodárstva; berie na vedomie balík mobility, ktorý Komisia predložila v novembri 2017, a európsku stratégiu pre nízkoemisnú mobilitu predloženú v roku 2016, ktoré by mohli pripraviť pôdu pre nízkoemisnú mobilitu v rámci Únie;

28.  víta pokrok, ktorý sa dosiahol v súvislosti s balíkom právnych predpisov o obehovom hospodárstve; naliehavo vyzýva všetky strany, aby sa usilovali dosiahnuť dohodu s ambicióznymi cieľmi;

Odporúčania

29.  vyzýva členské štáty, aby zhodnotili svoj pokrok pri plnení cieľov 7. EAP a aby v prípade potreby presmerovali svoje opatrenia; naliehavo vyzýva členské štáty, aby výsledky sprístupnili verejnosti;

30.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa všetkými novými legislatívnymi návrhmi plne vykonávali ciele a opatrenia 7. EAP;

31.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila aktívne zapojenie organizácií občianskej spoločnosti do hodnotenia vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ;

32.  žiada, aby príslušné inštitúcie a agentúry EÚ uprednostňovali výskum a odstraňovali nedostatky v poznatkoch v týchto oblastiach: environmentálne prahové hodnoty (body zlomu), model obehového hospodárstva, kombinované účinky chemických látok, nanomateriály, metódy identifikácie nebezpečných látok, vplyv mikroplastov, interakcia medzi systémovými rizikami a inými zdravotnými faktormi, využívanie pôdy a invázne nepôvodné druhy;

33.  víta preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov ako pozitívny mechanizmus na zlepšenie vykonávania environmentálnych právnych predpisov a politiky EÚ, ktorý môže prispievať k monitorovaniu vykonávania 7. EAP, ako už bolo zdôraznené v uznesení zo 16. novembra 2017 o preskúmaní vykonávania environmentálnych právnych predpisov EÚ(14); domnieva sa, že preskúmanie vykonávania environmentálnych právnych predpisov by malo v plnej miere zapojiť všetky príslušné zainteresované strany vrátane občianskej spoločnosti, a malo by sa vzťahovať na celý rozsah tematických prioritných cieľov EAP;

34.  žiada Úniu a členské štáty, aby rýchlo a s konečnou platnosťou ukončili dotácie škodlivé pre životné prostredie;

35.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili a koordinovali úsilie na podporu vývoja a validácie alternatívnych metód testovania na zvieratách s cieľom prispieť k dosiahnutiu piateho prioritného cieľa 7. EAP;

36.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urobili viac pre zlepšenie kognitívnych a vedeckých základní environmentálnych politík EÚ prostredníctvom zvýšenia dostupnosti údajov pre občanov a podpory zapojenia verejnosti do vedeckého výskumu;

37.  žiada inštitúcie EÚ, ako aj vlády krajín a regionálne vlády, aby tam, kde je to vhodné, v plnej miere pri uskutočňovaní a monitorovaní politík využívali dostupné odborné znalosti o rizikách pre životné prostredie a ľudské zdravie;

38.  požaduje zlepšenie systému povoľovania pesticídov v EÚ, a to na základe odborne recenzovaných vedeckých štúdií a úplnej transparentnosti, pokiaľ ide o stupeň expozície človeka a životného prostredia a pokiaľ ide o zdravotné riziká; požaduje zlepšenie noriem pre monitorovanie pesticídov a cieľov týkajúcich sa zníženia ich používania; berie na vedomie oznámenie Komisie z 12. decembra 2017 o európskej iniciatíve občanov Zákaz glyfozátu a ochrana ľudí a životného prostredia pred toxickými pesticídmi (C(2017) 8414);

39.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila určenie dlhodobých opatrení do roku 2020 s cieľom dosiahnuť cieľ netoxického prostredia;

40.  žiada Európsku environmentálnu agentúru, aby zvýšila množstvo a kvalitu ukazovateľov, ktoré sa používajú na monitorovanie pokroku;

41.  požaduje, aby sa problematika vykonávania uvádzala ako opakujúci sa bod v prioritách a programoch predsedníckeho tria, aby sa o nej diskutovalo najmenej raz ročne na zasadnutí Rady pre životné prostredie, a to možno aj prostredníctvom osobitnej rady pre vykonávanie, a aby to bolo doplnené ďalším fórom, do ktorého by sa zapájal aj Parlament a Výbor regiónov; žiada, aby sa na spoločných zasadnutiach Rady riešilo vykonávanie medzisektorových, horizontálnych otázok a spoločných výziev, ako aj nové otázky s možnými cezhraničnými vplyvmi;

42.  požaduje, aby sa bezodkladne urýchlilo úplné vykonanie stratégie EÚ v oblasti biodiverzity;

43.  požaduje, aby sa pri navrhovaní projektov v oblasti infraštruktúry, najmä v súvislosti s TEN-T, na regionálnej úrovni, ako aj na úrovni projektov, v plnej miere zohľadňovali environmentálne vplyvy; konštatuje, že súdržnosť medzi rôznymi politikami v oblasti životného prostredia je takisto relevantná; zdôrazňuje, že je dôležité zohľadňovať životné prostredie a biodiverzitu v projektoch infraštruktúry na výrobu obnoviteľnej vodnej a morskej energie;

44.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby vyvíjali väčšie úsilie na zachovanie využívania a integrity zásob sladkej vody, a to vzhľadom na to, že nie je isté, že sa dosiahne čiastkový cieľ stanovený v tejto súvislosti v 7. EAP; vyzýva členské štáty, aby prioritne napravili zhoršený stav povrchových vôd, pretože ciele v tejto oblasti nie je možné splniť do roku 2020; vyzýva príslušné orgány v členských štátoch, aby riešili tlaky na vodné plochy odstránením zdrojov znečistenia vôd, vytvorením oblastí, v ktorých je zakázaná prevádzka vodných elektrární, a zabezpečením udržiavania ekologických tokov pozdĺž riek; vyzýva Komisiu, aby neodkladala posudzovanie zhody druhého cyklu plánov manažmentu povodia, ktoré prijali členské štáty podľa rámcovej smernice o vode;

45.  naliehavo vyzýva na ďalšie reformy SPP s cieľom zladiť udržateľnú výrobu potravín a ciele politiky v oblasti životného prostredia vrátane cieľov v oblasti biodiverzity, a to v záujme zachovania potravinovej bezpečnosti v súčasnosti a v budúcnosti; zdôrazňuje potrebu inteligentnej poľnohospodárskej politiky so silným záväzkom na poskytovanie verejných statkov a ekosystémových služieb v oblasti pôdy, vody, biodiverzity, kvality ovzdušia, opatrení v oblasti klímy a zveľaďovania krajiny; požaduje integrovanú politiku s cielenejším, ambicióznejším, no zároveň pružným prístupom, v rámci ktorého je poskytovanie podpory poľnohospodárskemu sektoru spojené s dosahovaním potravinovej bezpečnosti a environmentálnych výsledkov; vyzýva členské štáty, aby uznali agrolesnícky systém ako oblasť ekologického záujmu v súlade s článkom 46 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013(15); vyzýva Komisiu, aby pri akejkoľvek budúcej revízii SPP zabezpečila primeranú podporu poľnohospodárskych postupov priaznivých pre životné prostredie;

46.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zvýšili mieru využívania riešení environmentálnych problémov, najmä v prípadoch, keď existujú technické riešenia, ktoré ešte nie sú úplne rozvinuté, ako je zníženie miery používania amoniaku v poľnohospodárstve;

47.  vyzýva Európsku komisiu, aby zásadne zvýšila objem finančných prostriedkov EÚ určených na plnenie cieľov EAP a zlepšila ich využívanie a riadenie; žiada lepšie monitorovanie, transparentnosť a zodpovednosť; vyzýva na začlenenie otázky klímy a iných environmentálnych otázok do rozpočtu EÚ;

48.  vyzýva Komisiu, aby bezodkladne vypracovala komplexnú a všeobecnú rámcovú stratégiu na realizáciu cieľov trvalo udržateľného rozvoja v EÚ, ktorá by sa zaoberala všetkými oblasťami politiky a zahŕňala mechanizmus preskúmania na posúdenie pokroku v ich realizácii; žiada Komisiu, aby zaviedla kontrolu plnenia cieľov trvalo udržateľného rozvoja, pokiaľ ide o všetky nové politiky a právne predpisy, a aby zabezpečila úplnú súdržnosť politík pri realizácii cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

49.  vyzýva Komisiu, aby zaručila presadzovanie existujúcich právnych predpisov EÚ a zabezpečila plné dodržiavanie cieľov 7. EAP členskými štátmi, a to využitím všetkých nástrojov, ktoré má k dispozícii, napr. prostredníctvom postupu v prípade nesplnenia povinnosti;

50.  víta existujúce osobitné správy a audity výkonnosti Dvora audítorov a vyzýva Dvor audítorov, aby ďalej analyzoval ďalšie oblasti týkajúce sa EAP, ktoré zatiaľ neboli zahrnuté do pracovného programu;

51.  vyzýva Komisiu a príslušné orgány v členských štátoch, aby vypracovali vhodné usmernenia, aby boli finančné prostriedky EÚ dostupnejšie, a to aj pre miestne projekty, najmä v prípade zelených infraštruktúr, biodiverzity a smerníc o vtákoch a o biotopoch;

52.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili úplné vykonávanie právnych predpisov upravujúcich kvalitu ovzdušia; vyzýva regionálne orgány, aby poskytli podporný rámec, najmä pokiaľ ide o územné plánovanie a tvorby miestnych politík, s cieľom zlepšiť výsledky v oblasti zdravia vo všetkých oblastiach, ale najmä v najviac postihnutých oblastiach;

53.  naliehavo žiada príslušné celoštátne a regionálne orgány, aby prijali komplexné plány dôveryhodných opatrení na ukončenie problému prekračovania denných a ročných limitných hodnôt stanovených právnymi predpismi EÚ o jemných a veľmi jemných časticiach v aglomeráciách, kde je kvalita ovzdušia nedostatočná; zdôrazňuje, že je to nevyhnutné na dosiahnutie prioritných cieľov č. 2, č. 3 a č. 8 zo 7. EAP;

54.  navrhuje tieto opatrenia na zlepšenie kvality ovzdušia v mestských oblastiach: zriadenie nízkoemisných zón; podpora zariadení a služieb na spoločné využívanie vozidiel a spoločné jazdy; upustenie od preferenčného daňového zaobchádzania pre veľmi znečisťujúce vozidlá; zavedenie „rozpočtov na mobilitu“ pre zamestnancov ako alternatívy k služobným automobilom; uplatňovanie parkovacích politík, ktoré znižujú objem dopravy v preťažených oblastiach; zlepšenie infraštruktúry s cieľom podporiť cyklistiku a zvýšiť multimodálne spojenia a zlepšiť bezpečnosť jazdy na bicykli; zriaďovanie peších zón;

55.  požaduje posilnenie mestského územného plánovania a rozvoja na príslušných úrovniach riadenia, s cieľom čo najskôr prispôsobiť infraštruktúru pre elektrické a čisté vozidlá, napr. inštalovaním infraštruktúry na nabíjanie elektrických vozidiel, a s cieľom dosiahnuť environmentálne a zdravotné prínosy, ako napríklad zníženie efektu tepelného ostrova a zvýšenie fyzickej aktivity, napr. zvýšením zelenej infraštruktúry a obnovou opustených alebo znehodnotených priemyselných oblastí; uznáva, že tieto opatrenia by mohli zlepšiť kvalitu ovzdušia, bojovať proti chorobám a predčasným úmrtiam spôsobeným znečistením, a umožniť pokrok na ceste k mobilite s nulovými emisiami;

56.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili spravodlivú intermodálnu hospodársku súťaž a prechod na udržateľné druhy dopravy;

57.  vyzýva Komisiu, aby najneskôr do roku 2019 predložila všeobecný environmentálny akčný program Únie na obdobie po roku 2020, ako sa vyžaduje v článku 192 ods. 3 ZFEÚ; zdôrazňuje význam transparentnosti a demokratickej zodpovednosti pri monitorovaní politiky EÚ; zdôrazňuje preto, že budúci environmentálny akčný program by mal obsahovať medzníky merateľné v polovici obdobia založené na výsledkoch;

58.  vyzýva ďalšiu Komisiu, aby v nasledujúcom legislatívnom období venovala prioritnú pozornosť oblastiam trvalo udržateľného rozvoja, ochrany životného prostredia a klímy vo všeobecnosti, a najmä cieľom 7. EAP a nadchádzajúceho 8. EAP;

º

º  º

59.  Instructs its President to forward this resolution to the Council, the Commission, the European Court of Auditors, the European Environment Agency, and the governments and parliaments of the Member States.

(1)

. Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0450.

(3)

Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 65.

(4)

Ú. v. EÚ C 35, 31.1.2018, s. 2.

(5)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0441.

(6)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0100.

(7)

Ú. v. EÚ C 258 E, 7.9.2013, s. 115.

(8)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/125/ES z 21. októbra 2009 o vytvorení rámca na stanovenie požiadaviek na ekodizajn energeticky významných výrobkov (Ú. v. EÚ L 285, 31.10.2009, s. 10).

(9)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010 z 25. novembra 2009 o environmentálnej značke EÚ (Ú. v. EÚ L 27, 30.1.2010, s. 1).

(10)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 z 30. novembra 2009 o kozmetických výrobkoch (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 59).

(11)

Smernica Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 32).

(12)

Správa EEA č. 13/2017 z 11. 10. 2017 o kvalite ovzdušia v Európe v roku 2017.

(13)

Smernica 2002/49/ES Európskeho parlamentu a Rady z 25. júna 2002, ktorá sa týka posudzovania a riadenia environmentálneho hluku (Ú. v. ES L 189, 18.7.2002, s. 12).

(14)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0450.

(15)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (Ú. v. ES L 347, 20.12.2013, s. 608).


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

27.2.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

55

1

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Margrete Auken, Pilar Ayuso, Zoltán Balczó, Ivo Belet, Biljana Borzan, Soledad Cabezón Ruiz, Miriam Dalli, Seb Dance, Angélique Delahaye, Mark Demesmaeker, Stefan Eck, Karl-Heinz Florenz, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Jens Gieseke, Julie Girling, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Jytte Guteland, György Hölvényi, Anneli Jäätteenmäki, Karin Kadenbach, Kateřina Konečná, Urszula Krupa, Giovanni La Via, Peter Liese, Lukas Mandl, Valentinas Mazuronis, Susanne Melior, Miroslav Mikolášik, Rory Palmer, Gilles Pargneaux, Bolesław G. Piecha, Pavel Poc, John Procter, Julia Reid, Frédérique Ries, Michèle Rivasi, Annie Schreijer-Pierik, Renate Sommer, Nils Torvalds, Adina-Ioana Vălean, Jadwiga Wiśniewska, Damiano Zoffoli

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nikos Androulakis, Ismail Ertug, Eleonora Evi, Luke Ming Flanagan, Martin Häusling, Peter Jahr, Rupert Matthews, Ulrike Müller, Alojz Peterle, Stanislav Polčák, Bart Staes, Carlos Zorrinho

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Josu Juaristi Abaunz, Tomáš Zdechovský, Maria Gabriela Zoană


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

55

+

ALDE

Anneli Jäätteenmäki, Valentinas Mazuronis, Ulrike Müller, Frédérique Ries, Nils Torvalds

ECR

Mark Demesmaeker, Julie Girling, Rupert Matthews, John Procter

EFDD

Eleonora Evi

GUE/NGL

Stefan Eck, Luke Ming Flanagan, Josu Juaristi Abaunz, Kateřina Konečná

NI

Zoltán Balczó

PPE

Pilar Ayuso, Ivo Belet, Angélique Delahaye, Karl-Heinz Florenz, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Jens Gieseke, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, György Hölvényi, Peter Jahr, Giovanni La Via, Peter Liese, Lukas Mandl, Miroslav Mikolášik, Alojz Peterle, Stanislav Polčák, Annie Schreijer-Pierik, Renate Sommer, Adina-Ioana Vălean, Tomáš Zdechovský

S&D

Nikos Androulakis, Biljana Borzan, Soledad Cabezón Ruiz, Miriam Dalli, Seb Dance, Ismail Ertug, Jytte Guteland, Karin Kadenbach, Susanne Melior, Rory Palmer, Gilles Pargneaux, Pavel Poc, Maria Gabriela Zoană, Damiano Zoffoli, Carlos Zorrinho

Verts/ALE

Margrete Auken, Martin Häusling, Michèle Rivasi, Bart Staes

1

-

EFDD

Julia Reid

3

0

ECR

Urszula Krupa, Bolesław G. Piecha, Jadwiga Wiśniewska

Vysvetlenie použitých znakov

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 23. apríla 2018Právne oznámenie