Postup : 2016/2329(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0065/2018

Predkladané texty :

A8-0065/2018

Rozpravy :

PV 19/04/2018 - 4
CRE 19/04/2018 - 4

Hlasovanie :

PV 19/04/2018 - 10.18

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0189

SPRÁVA     
PDF 922kWORD 72k
14.3.2018
PE 613.377v03-00 A8-0065/2018

o vykonávaní smernice 2011/99/EÚ o európskom ochrannom príkaze

(2016/2329(INI))

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť

Spravodajcovia: Soraya Post, Teresa Jiménez-Becerril Barrio

(Postup spoločných schôdzí výborov – článok 55 rokovacieho poriadku)

DÔVODOVÁ SPRÁVA – SÚHRN SKUTOČNOSTÍ A ZISTENÍ
 NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

DÔVODOVÁ SPRÁVA – SÚHRN SKUTOČNOSTÍ A ZISTENÍ

Postup a zdroje

Európsky ochranný príkaz (EOP) vznikol v roku 2010 z iniciatívy skupiny dvanástich štátov pod vedením Španielska. Smernica o EOP vychádza z článku 82 ods. 1 ZFEÚ o justičnej spolupráci v trestných veciach. Smernica nadobudla účinnosť 11. januára 2011 a členské štáty EÚ museli zakomponovať ustanovenia smernice do svojich vnútroštátnych právnych predpisov do 11. januára 2015. Írsko a Dánsko nie sú právnymi predpismi o EOP viazané.

Táto správa je príležitosťou pre spravodajkyne z obidvoch výborov LIBE a FEMM, aby posúdili, ako sa v príslušných členských štátoch uplatnil mechanizmus zriadený smernicou 2011/99/EÚ(1), ktorý umožňuje osobám využívajúcim ochranný príkaz v trestných veciach vydaný v niektorom členskom štáte požiadať o európsky ochranný príkaz.

Tento nástroj je založený na zásade vzájomného uznávania, čo znamená, že ochranné príkazy vydané v jednom členskom štáte sa musia uznávať a vykonávať v inom členskom štáte. Jednou z hlavných výziev pri uplatňovaní tohto nástroja je zabezpečiť, že ochrane obetí nebráni rozmanitosť vnútroštátnych opatrení.

Správa sa bude zaoberať aj:

  prekážkami vyskytujúcimi sa pri implementácii na úrovni členských štátov;

  spojením s doplnkovými opatreniami;

  výzvami, ktoré súvisia s rozmanitosťou opatrení, ktoré môžu členské štáty uplatňovať pri výkone EOP;

  vplyvom nástroja z hľadiska ochrany obetí trestných činov;

  odporúčaniami k tomu, ako prekonať rôzne problémy, ktoré sa vyskytli pri vykonávaní.

Od svojho vymenovania obe spravodajkyne zhromaždili informácie a vychádzali okrem iného z týchto zdrojov:

  z vypočutia, ktoré sa konalo na spoločnej schôdzi výborov LIBE a FEMM 12. októbra;

  z posúdenia vplyvu ex post vypracovaného výskumnou službou Parlamentu EPRS, uverejneného v apríli 2017,

  z výmeny informácií s príslušnými kolegami z Európskej komisie a Agentúry pre základné práva a príslušnými organizáciami na ochranu obetí;

Smernica obsahuje doložku o preskúmaní (článok 23), v ktorom sa uvádza, že „Komisia do 11. januára 2016 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice. V prípade potreby sa k uvedenej správe priložia legislatívne návrhy“. V čase vypracovania tejto správy o vykonávaní Komisia nepredložila správu o uplatňovaní tejto smernice.

Všeobecný prehľad vykonávania smernice o európskom ochrannom príkaze

Európska komisia, agentúry EÚ alebo MVO vyzbierali od nadobudnutia účinnosti smernice 2011/99/EÚ o EOP v januári 2015 len veľmi málo údajov na to, aby sa mohlo posúdiť využívanie tohto nástroja na úrovni EÚ.

Podľa posúdenia EPRS, ktoré bolo uverejnené v septembri 2017, bolo do dnešného dňa zistených iba sedem európskych ochranných príkazov. Veľmi obmedzené využívanie tohto nástroja je pozoruhodné vzhľadom na počet obetí, ktoré využívajú ochranné opatrenia v trestných veciach na úrovni členských štátov, pričom mnohé z nich zrejme pravidelne a/alebo príležitostne cestujú/presúvajú sa/dochádzajú za prácou v rámci EÚ. Len na ilustráciu, odhaduje sa, že v roku 2010 viac ako 100 000 žien s pobytom v EÚ využilo ochranné opatrenia týkajúce sa rodovo motivovaného násilia.

Napriek tomu, že ochranné opatrenia by sa mohli vzťahovať na všetky osoby, ktoré potrebujú ochranu, v praxi sú tieto opatrenia využívané najmä na ochranu žien v prípadoch súvisiacich s intímnym alebo domácim násilím, obťažovaním, prenasledovaním (stalking) alebo sexuálnym útokom. Rodovo motivované násilie je na úrovni EÚ čoraz väčším problémom a v roku 2014 Agentúra EÚ pre základné práva (FRA) odhadovala, že jedna z troch žien v EÚ zažila od svojich 15 rokov fyzické a/alebo sexuálne násilie a že jedna z piatich žien zažila prenasledovanie. Prenasledovanie sa uvádza ako jeden z trestných činov, ktoré najčastejšie vyústia do ochranného príkazu, no zároveň je aj jedným z trestných činov, ktoré nie sú predmetom trestného práva v každom členskom štáte – to určite neprimerane poškodzuje ženy pri získavaní EOP.

Ochranné opatrenia majú za cieľ chrániť osoby proti aktom, ktoré môžu ohroziť ich život, telesnú alebo duševnú integritu, dôstojnosť, osobnú slobodu alebo sexuálnu integritu. Cieľom je zabrániť kontaktu medzi páchateľom alebo potenciálnym páchateľom a obeťou alebo jednotlivcom, ktorému hrozí napadnutie.

Všetky členské štáty ustanovujú určitý druh trestnoprávnych a/alebo občianskoprávnych ochranných príkazov. Avšak napriek tomu, že existuje zjavná podobnosť v spôsobe, akým sú tieto opatrenia vydávané, v jednotlivých členských štátoch existuje široká škála opatrení. Okrem toho sa výrazne líši aj spôsob, akým sa uplatňujú v praxi.

S cieľom zabezpečiť, aby osoba, ktorej bola priznaná ochrana v jednom členskom štáte, mala k dispozícii naďalej rovnakú ochranu aj vtedy, keď sa presťahuje alebo cestuje do iného členského štátu, EÚ zaviedla smernicu 2011/99/EÚ o EOP, ktorý je mechanizmom určeným na vzájomné uznávanie ochranných opatrení prijatých v trestných veciach. Ochranné opatrenia, na ktoré sa vzťahuje smernica, sa týkajú situácií, keď obete alebo potenciálne obete trestných činov sú chránené tým, že osoba spôsobujúca ohrozenie má zakázaný alebo obmedzený prístup na určité miesta, nemôže ich kontaktovať alebo sa k nim priblížiť, pričom toto sú tri najbežnejšie typy ochranných opatrení v rámci EÚ.

V čase, keď bol tento nástroj navrhnutý, Komisia s cieľom vyriešiť problém samostatných právnych základov v práve EÚ na vzájomné uznávanie občianskoprávnych a trestnoprávnych opatrení navrhla prijať balík pozostávajúci zo smernice o EOP, ktorá sa zaoberá trestnými konaniami, a nariadenia o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. V nariadení (EÚ) č. 606/2013 sa stanovuje mechanizmus, ktorý umožňuje priame uznávanie ochranných príkazov vydaných ako právne opatrenie v občianskej veci medzi členskými štátmi. Preto osoby, ktoré sú predmetom ochranného príkazu v občianskej veci, ktorý bol vydaný v členskom štáte ich bydliska, ho môžu uplatniť priamo v ostatných členských štátoch tým, že príslušným orgánom predložia potvrdenie(2), ktoré dokazuje ich práva. Nariadenie sa uplatňuje od 11. januára 2015.

Tieto dva nástroje sú súčasťou komplexného súboru právnych aktov EÚ, ktoré majú posilniť ochranu obetí v celej EÚ.

Ochranné opatrenia zahrnuté v európskych ochranných príkazoch závisia od vnútorných vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov: EOP je vydaný na základe ochranných opatrení, ktoré prijal predtým vydávajúci štát pôvodu v súlade s jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi; ochrana uvedená v EOP bude uznaná vo vykonávajúcom štáte prijatím ochranných opatrení v súlade s jeho vnútroštátnymi právnymi predpismi.

Podľa zistení vyššie uvedeného posúdenia ex post vypracovaného EPRS táto smernica neviedla k zblíženiu/aproximácii odlišných vnútroštátnych opatrení: zachovávajú sa rozličné vnútroštátne systémy na ochranu obetí, vnútorné právne predpisy na ochranu obetí neboli podstatne zmenené a právne predpisy vykonávajúce smernicu kopírujú ustanovenia smernice takmer bez akýchkoľvek úprav.

Pokiaľ ide o obete, dôležitým bodom je potreba poskytnúť chránenej osobe primerané informácie, a to i o možnosti požiadať o EOP, ak sa daná osoba presúva do iného členského štátu. Autori štúdie poukazujú na veľké nedostatky v tejto súvislosti a zdôrazňujú všeobecný nedostatok informácií a informačných kampaní zameraných na samotné obete v členských štátoch. V týchto situáciách nedostatočný prístup k informáciám poškodzuje ochranu obetí.

Keďže európsky ochranný príkaz vždy znamená presun obete z jedného členského štátu do druhého, každá obeť bude v určitom okamihu konfrontovaná s neznámym právny systémom alebo jazykom, a teda sa ocitne v mimoriadne zraniteľnom postavení. Väčšina členských štátov ešte stále nezaviedla žiadne osobitné opatrenia ani osobitné ustanovenia týkajúce sa osôb s osobitnými potrebami.

V záujme účinnej ochrany obete musí byť postup na prijatie a vykonanie EOP rýchly. Členské štáty vo svojich vnútroštátnych vykonávacích právnych predpisoch použili rôzne spôsoby, ako zdôrazniť bezodkladnosť a naliehavosť tohto postupu, a v niektorých prípadoch dokonca stanovujú konkrétne lehoty. V záujme ochrany obetí a účinnosti EOP je takisto dôležitá koordinácia a komunikácia medzi príslušnými ústrednými orgánmi.

Odborníci zdôraznili, že ako kľúčová sa javí otázka odbornej prípravy pracovníkov, ktorí pravdepodobne prídu do kontaktu s obeťami potrebujúcimi ochranné opatrenia. Podľa údajov, ktoré sú k dispozícii, len veľmi málo členských štátov zorganizovalo osobitné odborné školenia zamerané na EOP.

(1)

Ú. v. EÚ L 338, 21.12.2011, s. 2.

(2)

Ú. v. EÚ L 263, 3.9.2014, s. 10 – 20.


NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vykonávaní smernice 2011/99/EÚ o európskom ochrannom príkaze

(2016/2329(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a články 8, 10, 18, 19,21 79 a 82 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na články 3, 6, 20, 21, 23, 24, 41, 47 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP),

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv prijatú Valným zhromaždením OSN v roku 1948,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979,

–  so zreteľom na Deklaráciu Organizácie Spojených národov o odstránení násilia páchaného na ženách prijatú 20. decembra 1993,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989,

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu prijaté na štvrtej svetovej konferencii o ženách konanej 15. septembra 1995 a na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking +5 (2000), Peking +10 (2005), Peking +15 (2010) a Peking +20 (2015),

–  so zreteľom na všeobecnú poznámku (General Comment) Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím z 26. augusta 2016 k článku 6 („Ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím“) Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

–  so zreteľom na Istanbulský dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) a na rozhodnutia Rady (EÚ) 2017/865(1) a (EÚ) 2017/866 z 11. mája 2017(2) o podpísaní Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor), ktorý podpísali všetky členské štáty,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV(4),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2004/80/ES o odškodňovaní obetí trestných činov,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV(5), a na smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV(6),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. júna 2012 s názvom Stratégia EÚ na roky 2012 – 2016 zameraná na odstránenie obchodovania s ľuďmi (COM(2012)0286),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/99/EÚ z 13. decembra 2011 o európskom ochrannom príkaze(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach(8),

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/947/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky a probačné rozhodnutia na účely dohľadu nad probačnými opatreniami a alternatívnymi sankciami(9),

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2009/829/SVV z 23. októbra 2009 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozhodnutia o opatreniach dohľadu ako alternatíve väzby medzi členskými štátmi Európskej únie(10),

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach(11),

  so zreteľom na uznesenie Rady z 10. júna 2011 o pláne na posilnenie práv a ochrany obetí, najmä v trestnom konaní(12),

  so zreteľom na Štokholmský program – otvorená a bezpečná Európa, ktorá slúži občanom a chráni ich(13),

–  so zreteľom program Práva, rovnosť a občianstvo na obdobie rokov 2014 – 2020,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 3. decembra 2015 s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 (SWD(2015)0278),

–  so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) s názvom Násilie páchané na ženách – prieskum v EÚ (Violence against women – an EU-wide survey),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2009 o odstránení násilia páchaného na ženách(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2010 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii – 2009(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2014 s odporúčaniami pre Komisiu o boji proti násiliu voči ženám(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2015 o stratégii EÚ pre rovnosť medzi ženami a mužmi na obdobie po roku 2015(17),

–  so zreteľom na posúdenie vykonávania (PE 603.272) smernice 2011/99/EÚ, ktoré vypracovalo oddelenie pre posudzovanie ex post výskumnej služby Európskeho parlamentu (EPRS),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0065/2018),

A.  keďže všetky formy násilia proti človeku sú priamym porušením jeho ľudskej dôstojnosti, ktorá je samotným základom všetkých základných ľudských práv, a preto sa musí rešpektovať a chrániť; keďže násilie páchané na ženách je surovou formou diskriminácie a porušenia ľudských a základných práv;

B.  keďže obete násilia a zneužívania sú vystavené riziku druhotnej a opakovanej viktimizácie, odvetných opatrení a zastrašovania; keďže poskytnutie potrebnej ochrany týmto obetiam, a to aj cezhraničnej, preto vo veľkej miere závisí od informovanosti obetí, spoločnosti ako celku a všetkých odborníkov z praxe, ktorí s nimi prichádzajú do styku vrátane príslušných aktérov, ako sú útulky;

C.  keďže nedostatočné poskytovanie primeranej ochrany človeku pred rodovo motivovaným násilím má negatívny účinok na spoločnosť ako celok;

D.  keďže jedným z najdôležitejších bezpečnostných aspektov každej spoločnosti je ochrana osobnej integrity a slobody každého jednotlivca; keďže Európsky program v oblasti bezpečnosti by mal v rámci priorít zahŕňať osobnú bezpečnosť a ochranu všetkých jednotlivcov pred rodovo motivovaným násilím;

E.  keďže násilie a fyzické, psychické a sexuálne zneužívanie sa neúmerne týka práve žien(18); keďže každá tretia žena v EÚ zažila od veku 15 rokov fyzické a/alebo sexuálne násilie; keďže rozsah a závažnosť násilia páchaného na ženách sa v niektorých členských štátoch často prehliada a bagatelizuje a keďže stále existuje znepokojujúca rozšírená tendencia obviňovať obete; keďže len približne tretina žien, ktoré boli fyzicky alebo sexuálne zneužívané svojimi partnermi, sa obrátila na príslušné orgány;

F.  keďže zaručenie rodovej rovnosti vo všetkých politických oblastiach je základnou zásadou Európskej únie a základným prvkom boja proti rodovo motivovanému násiliu;

G.  keďže v Istanbulskom dohovore, ktorí EÚ a všetky členské štáty(19) síce podpísali, ale neratifikovali, sa stanovuje, že všetky jeho ustanovenia, najmä opatrenia na ochranu práv obetí, sa musia uplatňovať bez diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu, a signatári sa v ňom vyzývajú, aby uznali sledovanie za trestný čin (článok 34); keďže ratifikácia a úplné vykonávanie Istanbulského dohovoru pomôže pri prekonávaní problémov v dôsledku EOP vytvorením súvislého európskeho právneho rámca na predchádzanie násiliu na ženách a na boj proti nemu;

H.  keďže v záujme zníženia odhadovaného počtu nenahlásených prípadov násilia musia členské štáty zaviesť a posilniť nástroje včasného varovania a ochrany, ktoré umožnia ženám, aby sa cítili bezpečne a mohli nahlásiť rodovo motivované násilie; keďže značne vysoký počet nezaznamenaných prípadov rodovo podmieneného násilia by mohol súvisieť s nedostatkom verejných zdrojov; keďže príslušné orgány musia mať štruktúry, ako napríklad útulky poskytujúce lekársku a forenznú podporu, psychologické poradenstvo a právnu pomoc, ktoré vytvárajú útočisko pre ženy, ktoré sú obeťami rodovo motivovaného násilia;

I.  keďže sloboda pohybu v EÚ znamená, že ľudia sa často premiestňujú z jednej krajiny do druhej; keďže EOP je založený na potrebe chrániť práva a slobody obetí, a najmä rešpektovať práva obetí a potenciálnych obetí na slobodu pohybu a zabezpečiť im trvalú ochranu pri uplatňovaní tohto práva;

J.  keďže predchádzanie násiliu prostredníctvom investovania do osvetových a informačných kampaní s efektívnym mediálnym pokrytím, vzdelávaním a odbornou prípravou odborníkov sú základným prvkom boja proti rodovému násiliu; keďže v Istanbulskom dohovore sa stanovuje povinnosť strán predchádzať rodovo motivovanému násiliu a stereotypom prostredníctvom riešenia úlohy médií; keďže všeobecný nedostatok informovanosti obetí, ktoré využívajú vnútroštátne ochranné opatrenia, o existencii EOP má negatívny vplyv na jeho vykonávanie; keďže kampane na zvyšovanie povedomia a senzibilizačné programy na boj proti zľahčovania domáceho a rodovo motivovaného násilia prispievajú k zvýšeniu ochoty obetí ohlasovať prípady zneužívania a žiadať o vnútroštátne a európske ochranné príkazy (EOP), ako aj k budovaniu ich dôvery v príslušné orgány;

K.  keďže v roku 2010, keď Európska rada navrhla EOP, bolo predmetom ochranných opatrení vo veci rodovo motivovaného násilia 118 000 žien s pobytom v EÚ; keďže v roku 2011 sa odhadovalo, že v EÚ bude v priemere 1 180 osôb potrebovať nepretržité cezhraničné ochranné opatrenia;

L.  keďže mimovládne organizácie v mnohých členských štátoch často zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore obetí;

M.  keďže EOP je nástroj vzájomného uznávania a spolupráce, ktorý nemôže správne fungovať, ani chrániť obete, kým ho v plnej miere nebudú uplatňovať všetky členské štáty;

N.  keďže najmä v prípadoch násilia niektoré členské štáty vydávajú ochranné opatrenia na základe trestného konania, zatiaľ čo iné krajiny vydávajú ochranné príkazy, ktoré sa zakladajú na občianskoprávnych konaniach;

O.  keďže v jednotlivých členských štátoch EÚ existuje široká škála ochranných príkazov a vzhľadom na odlišné súdne systémy v členských štátoch čelí vykonávanie EOP mnohým ťažkostiam, čo by mohlo ohroziť riadne uplatňovanie EOP v prospech obetí a znižovať počet vydaných EOP;

P.  keďže väčšina členských štátov nemá žiadny registračný systém na zber údajov o európskych ochranných príkazoch a neexistuje ani európsky centrálny register systému na zber všetkých relevantných údajov v rámci EÚ; keďže v dôsledku nedostatočných údajov je ťažké posúdiť vykonávanie európskeho ochranného príkazu a riešiť nedostatky v právnych predpisoch alebo vo vykonávaní;

Q.  keďže EOP sa vzťahuje na obete všetkých druhov trestných činov vrátane obetí terorizmu, obchodovania s ľuďmi, rodovo motivovaného násilia a organizovanej trestnej činnosti; keďže k zraniteľným osobám, ktoré sa stali obeťami trestných činov, by sa malo pri podávaní žiadosti o EOP pristupovať s osobitným ohľadom;

R.  keďže existuje silné prepojenie medzi fungovaním EOP a minimálnymi normami týkajúcimi sa práv, podpory a ochrany pre obete, ako sa stanovuje prostredníctvom smernice 2012/29/EÚ;

1.  vyzýva členské štáty, aby jasne odsúdili a aby sa zaviazali odstrániť všetky formy rodovo motivovaného násilia a násilia voči ženám a aby zabezpečili nulovú toleranciu voči týmto formám násilia;

2.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby začlenili rodové hľadisko do všetkých politík, najmä tých, v ktorých by mohlo existovať prepojenie so zvyšovaním povedomia o násilí páchanom na ženách a jeho odhaľovaním, s ochranou a zaručením integrity obetí;

Všeobecné hodnotenie implementácie tejto smernice a odporúčania určené na zlepšenie stavu vykonávania a fungovania EOP

3.  berie na vedomie, že všetky členské štáty, ktoré sú viazané smernicou o EOP, oznámili Komisii jej transpozíciu do vnútroštátnych právnych predpisov;

4.  uvedomuje si pozitívny účinok, ktorý môže mať vytvorenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti na cezhraničnú ochranu obetí; domnieva sa, že EOP má potenciál stať sa efektívnym nástrojom na ochranu obetí v modernom svete, pre ktorý sú typické vysoká mobilita a neexistujúce vnútorné hranice; so znepokojením však konštatuje, že od transpozície smernice o EOP bolo v členských štátoch identifikovaných len sedem európskych ochranných príkazov, hoci v posledných rokoch boli v členských štátoch vyžiadané a vydané tisíce vnútroštátnych ochranných príkazov(20);

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nepredložila do 11. januára 2016 Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní smernice o EOP; vyzýva Komisiu, aby splnila svoje povinnosti týkajúce sa podávania správ, ktoré sú stanovené v smernici, a zahrnula do svojej správy prehľad vnútroštátnych ochranných opatrení, činností odbornej prípravy, analýzu toho, či členské štáty dodržiavajú právo obetí na bezplatnú právnu pomoc, vrátane informácií o tom, či obete znášajú v súvislosti s ochranným príkazom nejaké náklady, a mapovanie informačných kampaní, ktoré prebiehajú v členských štátoch;

6.  pripomína, že pre vykonávajúci štát je povinnosť uznať EOP rovnakou prioritou ako pre vydávajúci štát aj napriek rôznym komplikáciám a právnym problémom, ktoré s tým súvisia;

7.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že pri výkone EOP existuje značný rozdiel v koordinácii a komunikácii medzi členskými štátmi; vyzýva členské štáty, aby zlepšili a posilnili spoluprácu a komunikáciu v súvislosti s EOP, pretože by sa tak zaviedli oveľa efektívnejšie postupy a súbežné cezhraničné opatrenia členských štátov;

8.  trvá na tom, že treba zlepšiť zhromažďovanie štatistických údajov, aby bolo možné posúdiť rozsah tohto problému a výsledky opatrení na zníženie rodovo motivovaného násilia; vyzýva členské štáty, aby štandardizovali a digitalizovali formuláre a postupy týkajúce sa EOP a vytvorili vnútroštátny registračný systém európskych ochranných príkazov s cieľom zhromažďovať údaje, ako aj zlepšiť výmenu informácií s Komisiou a členskými štátmi; vyzýva členské štáty, aby pravidelne zhromažďovali a predkladali Európskej komisii rodovo rozčlenené údaje a údaje o počte požadovaných, vydaných a vykonaných EOP, ako aj informácie o druhoch trestných činov;

9.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala európsky registračný systém na zber informácií o EOP zo všetkých členských štátov;

10.  požaduje navrhnutie jednotného štandardného formulára platného v trestnoprávnych aj občianskoprávnych prípadoch vo všetkých členských štátoch, ktorý by sa používal pri žiadaní o ochranné príkazy a ich uznávaní; žiada, aby sa tiež nasadil digitálny systém riadenia, ktorý by uľahčoval koordináciu, normalizoval zhromaždené údaje a urýchlil by riadenie príkazov aj prípravu prevádzkových štatistík na úrovni EÚ;

11.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zverejnili úplný zoznam príslušných orgánov zodpovedných za vydávanie a uznávanie EOP a zoznam ústredných orgánov zasielajúcich a prijímajúcich európske ochranné príkazy v členských štátoch a aby umožnili jednoduchý prístup k tomuto zoznamu, ktorý chráneným osobám a organizáciám na podporu obetí umožní požiadať o EOP alebo vyriešiť súvisiace otázky; vyzýva členské štáty, aby posilnili svoje vnútroštátne a miestne inštitúcie a príslušné orgány, aby zlepšili prístupnosť a použiteľnosť EOP spôsobom, ktorý vytvorí podmienky na vydávanie európskych ochranných príkazov;

12.  vyzýva Komisiu, aby podporila všetky formy výmeny osvedčených postupov a spolupráce medzi členskými štátmi, ako aj medzi členskými štátmi a občianskou spoločnosťou s cieľom zabezpečiť náležité fungovanie EOP;

13.  zdôrazňuje, že obete trestných činov, ktoré majú k dispozícii vnútroštátny ochranný príkaz alebo zvažujú jeho získanie, by mal osobitný zodpovedný orgán automaticky ústne i písomne riadne informovať a upozorniť na možnosť požiadať počas trestného konania o EOP; zdôrazňuje, že chránená osoba by nemala mať povinnosť znášať finančné náklady pri podaní žiadosti o EOP;

14.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali individuálne posúdenie, pri ktorom využijú prístup zohľadňujúci rodové hľadisko, týkajúce sa poskytovania pomoci a podpory pri predkladaní žiadosti o EOP;

15.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným prístupom obetí všetkých druhov trestných činov v niektorých členských štátoch k spravodlivosti a právnej pomoci, čo vedie k nedostatočnej informovanosti obetí o možnosti požiadať o EOP; domnieva sa, že členské štáty by mali zabezpečiť poskytovanie bezplatnej právnej pomoci, administratívnej podpory a primeraných informácií o EOP chráneným osobám, pretože je to rozhodujúce pre používanie a efektívnosť tohto nástroja, a to vo fáze jeho vydávania aj jeho presadzovania; vyzýva členské štáty, aby zvýšili objem prostriedkov určených na monitorovanie a prevenciu násilia páchaného na ženách vo vidieckych oblastiach;

16.  nabáda členské štáty, aby chránené osoby informovali o ďalších zdrojoch sociálnej pomoci, ktoré sú dostupné v hostiteľskom členskom štáte, ako napríklad rodinné prídavky, ubytovanie a podobne, keďže tieto opatrenia nepatria do rozsahu pôsobnosti EOP;

17.  zdôrazňuje, že v rámci ochrany a doplnkovej sociálnej práce by sa mala venovať osobitná pozornosť detským obetiam a deťom obetí trestných činov, a to najmä v prípade, že existuje riziko sexuálneho útoku;

18.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty nezaručujú pred vydaním EOP, počas jeho vydávania ani po jeho vydaní prekladateľské a tlmočnícke služby do jazyka, ktorému obeť rozumie;

19.  zdôrazňuje, že obete by mali mať v priebehu postupov týkajúcich sa EOP vždy právo na vypočutie; zdôrazňuje, že prekladateľské a tlmočnícke služby musia byť dostupné a bezplatné počas celého procesu týkajúceho sa EOP; preto zdôrazňuje, že všetky príslušné dokumenty by mali byť preložené do jazyka, ktorému obeť rozumie;

20.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty nevykonávajú dostatok osobitných opatrení určených obetiam v zraniteľných situáciách alebo obetiam s osobitnými potrebami; domnieva sa, že znižovanie verejných výdavkov často nepriaznivo ovplyvňuje zdroje dostupné na tieto osobitné opatrenia; vyzýva preto členské štáty, aby v spolupráci s Komisiou a príslušnými organizáciami pracujúcimi v oblasti ochrany obetí prijali osobitné usmernenia a opatrenia, ktoré uľahčia obetiam v zraniteľných situáciách alebo obetiam s osobitnými potrebami získanie EOP;

21.  poukazuje na to, že v dôsledku rozširujúceho sa a nebezpečného trendu obchodovania s ľuďmi môže byť európsky ochranný príkaz veľmi prínosným nástrojom pre obete obchodovania s ľuďmi; vyzýva preto Komisiu, aby začlenila EOP do stratégie EÚ v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi;

22.  domnieva sa, že na naplnenie tohto potenciálu a zabezpečenie rovnocenných ochranných opatrení vo vydávajúcom i vykonávajúcom štáte musí byť ochranný príkaz rýchly, účinný a efektívny a čo najviac automatizovaný a súvisiaca byrokracia sa musí obmedziť na minimum; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri vydávaní a oznamovaní EOP stanovili príslušným orgánom členských štátov jasný a krátky časový rámec v dĺžke dvoch týždňov s cieľom zabrániť rastúcej neistote chránených osôb a tlaku, pod ktorým sa ocitajú, a aby v záujme dosiahnutia tohto istého cieľa poverili príslušné orgány, aby poskytovali obetiam v priebehu rozhodovania o ich žiadosti o EOP dostatočné informácie a tiež aby ich oboznamovali o každom incidente, ku ktorému dôjde v priebehu tohto procesu; naliehavo vyzýva v tejto súvislosti členské štáty, aby vyčlenili dostatočné zdroje orgánom pracujúcim s EOP s cieľom umožniť efektívny systém, ktorý bude zohľadňovať situáciu obete;

23.  vyzýva členské štáty, aby náležite zohľadnili záujem chránenej osoby a aby boli útočiskom pre ľudí, ktorý nahlasujú násilie, tým, že budú v plnej miere dodržiavať povinnosť neinformovať osobu, ktorá predstavuje nebezpečenstvo, o mieste pobytu a iných údajoch týkajúcich sa chránenej osoby, pokiaľ to nie je striktne nevyhnutné na splnenie cieľov ochranného príkazu; zdôrazňuje, že vždy, keď páchateľ musí byť informovaný o podrobnostiach EOP, obeť musí byť informovaná o takomto rozhodnutí;

24.  vyzýva členské štáty, aby naplánovali osobitné postupy, ktoré uľahčia vydávanie EOP na ochranu rodinných príslušníkov žijúcich s obeťou, ktorá je už pod ochranou EOP;

25.  zdôrazňuje rastúcu účinnosť nových technológií, ako sú GPS monitorovacie systémy a aplikácie pre smartfóny, ktoré spustia poplach v prípade bezprostredne hroziaceho nebezpečenstva, ako prostriedkov, ktoré umožňujú zlepšovať efektívnosť a prispôsobivosť európskych ochranných príkazov jednak vo vydávajúcom, jednak vo vykonávajúcom štáte; vyjadruje znepokojenie, že takéto nové technológie využíva len obmedzený počet členských štátov;

26.  zdôrazňuje význam monitorovania európskych ochranných príkazov vo vykonávajúcom štáte v súvislosti s hrozbou, ktorej je obeť vystavená, s cieľom určiť, či boli ochranné opatrenia správne vykonané a či bude potrebné ich revidovať;

27.  vyzýva Komisiu, aby monitorovala vykonávanie tejto smernice a bezodkladne otvorila konania o nesplnení povinnosti proti všetkým členským štátom, ktoré ju nedodržiavajú;

28.  v súlade s často opakovanými názormi združení pre obete rodového násilia podporuje testovanie postupov, ktorými sa zmení tradičný prístup k spôsobu vnímania ochrany vo väčšine členských štátov; zdôrazňuje, že namiesto sústredenia sa na opatrenia určené obetiam, čo je častým javom, musia techniky na predchádzanie riziku zahŕňať prevenciu, dohľad, kontrolu a monitorovanie osôb spôsobujúcich ujmu, pričom použité preventívne opatrenia musia prioritne zahŕňať povinnú prevýchovu páchateľov;

29.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonali dôkladné preskúmanie možných spôsobov, ako zlepšiť právne predpisy týkajúce sa EOP a ich účinné vykonávanie vo všetkých členských štátoch a praktickú podporu s cieľom zaručiť právo na medzinárodnú ochranu a na pomoc a podporu, ktorú obete násilia chránené na vnútroštátnej úrovni využívajú;

30.  vyzýva agentúry EÚ, ako sú Agentúra pre základné práva a Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, aby pravidelne monitorovali vykonávanie smernice;

31.  žiada Komisiu, aby vyzvala občiansku spoločnosť na monitorovanie a podávanie správ o tejto tematike s cieľom zlepšiť fungovanie nástroja EOP v členských štátoch, pričom na tento účel by sa pre MVO sprístupnili finančné prostriedky EÚ;

32.  vyzýva Komisiu, aby iniciovala výzvy na podporu výskumu využívania vnútroštátnych a európskych ochranných príkazov a aby koordinovala programy tak, aby sa v členských štátoch začali informačné kampane, ktoré obetiam trestných činov poskytnú informácie o možnosti požiadať o EOP a o cezhraničných ochranných opatreniach;

33.  vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili spoluprácu s mimovládnymi organizáciami a aby poskytli povinné praktické a prierezové kurzy odbornej prípravy založené na ľudských právach, zamerané na služby a určené pre všetkých verejných činiteľov pracujúcich pri výkone svojho povolania v rámci EOP s obeťami a ktorí majú kľúčový význam pre správne vykonávanie tejto smernice; zdôrazňuje, že vo všetkých členských štátoch by sa mala zaviesť osobitná a pravidelná odborná príprava a kurzy o EOP určené polícii, zamestnancom príslušných vnútroštátnych orgánov, odborníkom z právnej praxe, sociálnym pracovníkom a združeniam a mimovládnym organizáciám, ktoré sa zaoberajú obeťami násilia; žiada, aby zamestnanci pracujúci na prípadoch rodovo motivovaného násilia absolvovali vhodnú odbornú prípravu vzhľadom na osobitné potreby žien, ktoré sú obeťami násilia, a aby mali dostatočné zdroje na stanovenie priority pre rodovo motivované násilie;

34.  vyzýva členské štáty, aby vzhľadom na hlboko zakorenený charakter mizogýnie a sexizmu v našich spoločnostiach a na rastúce vystavenie detí a dospievajúcich násiliu na internete začlenili vzdelávanie v oblasti rodovej rovnosti a nenásilia do učebných osnov základných a stredných škôl formou zapájania žiakov do diskusií a využívaním všetkých možných učebných príležitostí, ktoré sa na tento účel ponúkajú;

35.  poukazuje na to, že nové komunikačné prostriedky, napríklad prostredníctvom digitálnych platforiem, sa používajú ako nová forma rodovo motivovaného násilia, čo zahŕňa aj hrozby a obťažovanie; žiada preto členské štáty, aby pri vydávaní a/alebo vykonávaní EOP zvažovali aj tieto aspekty;

Všeobecné odporúčania týkajúce sa rodovo motivovaného násilia

36.  vyzýva Komisiu, aby zahrnula ochranu všetkých občanov, najmä tých najzraniteľnejších, do Európskeho programu v oblasti bezpečnosti, a to s dôrazom na obete trestných činov, akými sú obchodovanie s ľuďmi alebo rodovo motivované násilie, vrátane obetí terorizmu, ktoré tiež potrebujú osobitnú pozornosť, podporu a sociálne uznanie;

37.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla kampane na povzbudzovanie žien k ohlasovaniu všetkých foriem násilia na základe rodovej príslušnosti, aby mohli byť chránené a aby sa zlepšila presnosť údajov o rodovo motivovanom násilí;

38.  zdôrazňuje, že v súlade so správou o posúdení, ktorú vypracovala EPRS, je prvým dôvodom rozdielnych mier využívania vnútroštátnych a európskych ochranných príkazov to, že obete a mnohí odborníci nevedia o možnostiach, ktoré smernica ponúka; preto vyzýva členské štáty, aby prevzali plnú zodpovednosť za svojich občanov a so zapojením príslušných mimovládnych organizácií začali dlhodobé osvetové a prierezové senzibilizačné kampane o dostupných ochranných nástrojoch a ich využívaní, adresované a) celej spoločnosti, b) potenciálnym obetiam, najmä ženám s platnými vnútroštátnymi ochrannými príkazmi, a c) odborníkom, ako sú príslušníci orgánov presadzovania práva, úradníci v súdnom systéme a poskytovatelia právnej pomoci a sociálnych a pohotovostných služieb, ktorí majú ako prví do činenia s obeťami; vyzýva preto Komisiu, aby poskytla finančné prostriedky na spustenie informačných programov;

39.  uznáva existenciu portálu elektronickej justície, ktorý spravuje Komisia s príspevkami členských štátov; víta iniciatívu Komisie na rozšírenie existujúceho „kútika obetí“ v rámci tohto portálu elektronickej justície a na zahrnutie všetkých dôležitých informácií týkajúcich sa práv obetí vrátane usmernení podľa jednotlivých krajín o oznamovaní prípadov násilia; zdôrazňuje, že je potrebné navrhnúť „kútik obetí“ ako jednoducho použiteľný a praktický nástroj a zdroj informácií, ktorý by mal byť dostupný vo všetkých úradných jazykoch EÚ; nabáda členské štáty, aby zaviedli užívateľsky priaznivé webové sídlo venované právam obetí, ktoré by zahŕňalo aj EOP a digitálnu platformu na oznamovanie s cieľom uľahčiť identifikáciu rodovo motivovaného násilia a ktoré by bolo jednoducho dostupné napr. prostredníctvom národných informačných portálov spravodlivosti;

40.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoju spoluprácu s mimovládnymi organizáciami na ochranu obetí násilia s cieľom vypracovať stratégie, v ktorých budú figurovať proaktívne a reaktívne opatrenia týkajúce sa rodovo motivovaného násilia, fungovanie nástroja EOP a potrebné zmeny v právnych predpisoch a podpora;

41.  vyzýva Komisiu, aby predložila právny akt na podporu členských štátov v oblasti prevencie a potláčania všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách a rodovo motivovaného násilia;

42.  vyzýva Radu, aby aktivovala premosťovaciu doložku a prijala jednomyseľné rozhodnutie o označení násilia páchaného na ženách a dievčatách (a ďalších foriem rodovo motivovaného násilia) za trestný čin podľa článku 83 ods. 1 ZFEÚ;

43.  naliehavo požaduje opatrenia vedúce k postupnému zbližovaniu právnych predpisov vzťahujúcich sa na násilné správanie, ktoré vedie k ochranným príkazom; zdôrazňuje, že útoky zacielené na ženy sú mimoriadne závažnou záležitosťou a vo všetkých členských štátoch by sa mali stíhať ako trestný čin, pričom trestné súdy by mali vydávať ochranné opatrenia aj v prípadoch rodovo motivovaného násilia;

Za jednotný právny rámec EÚ o ochrane obetí

44.  víta skutočnosť, že sa 13. júna 2017 podpísalo pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru, ktorý sa riadi holistickým, komplexným a koordinovaným prístupom a kladie práva obete do centra pozornosti a ktorý by mali byť v plnej miere prepojený s EOP; vyzýva EÚ, aby dokončila široké pristúpenie k dohovoru s cieľom predchádzať násiliu na ženách, bojovať proti beztrestnosti a chrániť obete; zdôrazňuje význam tohto nástroja pri prekonávaní jednej z prekážok uplatňovania európskych ochranných príkazov, najmä nedostatočné uznanie prenasledovania ako trestného činu vo všetkých členských štátoch; v súlade so svojím uznesením z 12. septembra 2017 o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru žiada Komisiu, aby vymenovala koordinátora EÚ pre násilie páchané na ženách, ktorý by zodpovedal za koordináciu, vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie politík, nástrojov a opatrení EÚ na predchádzanie všetkým formám násilia páchaného na ženách a dievčatách a na boj proti tomuto násiliu a ktorý by konal ako zástupca EÚ vo Výbore strán dohovoru;

45.  vyzýva všetky členské štáty, ktoré tak ešte nespravili, aby ratifikovali a v plnej miere presadzovali Istanbulský dohovor a vyčlenili primerané finančné a ľudské zdroje na prevenciu a boj proti násiliu páchané na ženách a proti rodovo motivovanému násiliu, a to aj prostredníctvom posilnenia postavenia žien a dievčat, na ochranu obetí a na umožnenie odškodnenia obetí;

46.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby všetky osoby, ktoré pri svojej práci prichádzajú do kontaktu s obeťami všetkých foriem násilia, ktoré spadajú do rozsahu pôsobnosti Istanbulského dohovoru, absolvovali primeranú odbornú prípravu a mali k dispozícii protokoly a usmernenia, aby v rámci súdnych, lekárskych a policajných konaní nedošlo k diskriminácii či opakovanej viktimizácii;

47.  víta povinnosť stanovenú v Istanbulskom dohovore zriadiť celoštátne nonstop bezplatné telefónne linky pomoci, na ktorých volajúci dostanú poradenstvo v súvislosti so všetkými formami násilia, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor; nabáda členské štáty, aby používali tento nástroj v príslušných prípadoch a aby obetiam poskytovali informácie o EOP;

48.  zdôrazňuje, že justičné a praktické nedostatky vo vykonávaní tejto smernice možno odstrániť riadnym vzájomným pôsobením a koordináciou rôznych nástrojov EÚ na ochranu obetí, ako je napríklad rámcové rozhodnutie o opatreniach dohľadu ako alternatívy k dočasnej väzbe a rámcové rozhodnutie o probačných opatreniach(21), nariadenie 606/2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach(22) a smernica 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, v ktorej sa stanovilo právo na získanie informácií, bezplatných tlmočníckych služieb a prekladu informácií a v ktorej sa prijíma komplexný prístup k obetiam s osobitnými potrebami vrátane obetí rodovo motivovaného násilia;

49.  vyzýva členské štáty, aby informovali obete o iných ochranných opatreniach v prípade, že vykonávajúci štát prestane patriť do rozsahu pôsobnosti tejto smernice;

50.  vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia s cieľom preskúmať existujúce nástroje právnej ochrany obetí trestných činov a vytvoriť ucelený právny rámec EÚ určený na tento účel;

51.  vyzýva Komisiu, aby posúdila, ako sa táto smernica uplatňuje v spojení so súvisiacim nástrojom v občianskych veciach, konkrétne s nariadením EÚ č. 606/2013, a aby navrhla usmernenia k tomu, ako by členské štáty mohli účinnejšie uplatňovať tieto dva právne nástroje EÚ, ktoré sa usilujú o ochranu obetí prostredníctvom uznávania ochranných opatrení prijatých podľa vnútroštátneho občianskeho alebo trestného súdneho konania;

°

°  °

52.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, Agentúre Európskej únie pre základné práva a Európskemu inštitútu pre rodovú rovnosť.

(1)

Ú. v. EÚ L 131, 20.5.2017, s. 11.

(2)

Ú. v. EÚ L 131, 20.5.2017, s. 13.

(3)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0329.

(4)

Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57.

(5)

Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1.

(6)

Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 1.

(7)

Ú. v. EÚ L 338, 21.12.2011, s. 2.

(8)

Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 4.

(9)

Ú. v. EÚ L 337, 16.12.2008, s. 102.

(10)

Ú. v. EÚ L 294, 11.11.2009, s. 20.

(11)

Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 60.

(12)

Ú. v. EÚ C 187, 28.6.2011, s. 1.

(13)

Ú. v. EÚ C 115, 4.5.2010, s. 1.

(14)

Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 53.

(15)

Ú. v. EÚ C 341 E, 16.12.2010, s. 35.

(16)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0126.

(17)

Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 2.

(18)

Správa agentúry FRA s názvom Násilie páchané na ženách: prieskum v EÚ. Hlavné zistenia správy dokazujú, že každá tretia žena nad 15 rokov má skúsenosť s fyzickým a/alebo sexuálnym násilím; každá piata (18 %) zažila prenasledovanie (stalking) a každá druhá žena (55 %) bola konfrontovaná s jednou alebo viacerými formami sexuálneho obťažovania. Vzhľadom na tieto fakty sa násilie páchané na ženách nemôže považovať za okrajový problém, ktorý sa dotýka životov iba niektorých žien.

(19)

https://www.coe.int/en/web/conventions/full-list/-/conventions/treaty/210/signatures?desktop=true

(20)

Štúdia EPRS o vykonávaní smernice 2011/99/EÚ o európskom ochrannom príkaze – posúdenie vykonávania na úrovni EÚ uvádza, že sa „odhaduje, že v roku 2010 sa ochranné opatrenia týkajúce sa rodovo motivovaného násilia vzťahovali na viac ako 100 000 žien s pobytom v EÚ“.

(21)

Rámcové rozhodnutie Rady 2009/829/SVV z 23. októbra 2009 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozhodnutia o opatreniach dohľadu ako alternatíve väzby medzi členskými štátmi Európskej únie, Ú. v. EÚ L 294, 11.11.2009, s. 20, a rámcové rozhodnutie Rady 2009/947/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky a probačné rozhodnutia na účely dohľadu nad probačnými opatreniami a alternatívnymi sankciami v prípade, že sa páchateľ aj obeť presťahujú do iného členského štátu, Ú. v. EÚ L 337, 16.12.2008, s. 102.

(22)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach (Ú. v. EÚ L 181, 29.6.2013, s. 4).


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

27.2.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

54

6

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Asim Ademov, Martina Anderson, Maria Arena, Heinz K. Becker, Monika Beňová, Malin Björk, Vilija Blinkevičiūtė, Frank Engel, Ana Gomes, Sylvie Guillaume, Monika Hohlmeier, Mary Honeyball, Sophia in ‘t Veld, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Barbara Kudrycka, Cécile Kashetu Kyenge, Juan Fernando López Aguilar, Monica Macovei, Florent Marcellesi, Roberta Metsola, Claude Moraes, Péter Niedermüller, Maria Noichl, Liliana Rodrigues, Judith Sargentini, Birgit Sippel, Branislav Škripek, Csaba Sógor, Michaela Šojdrová, Helga Stevens, Traian Ungureanu, Ángela Vallina, Udo Voigt, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Josef Weidenholzer, Cecilia Wikström, Anna Záborská, Tomáš Zdechovský, Auke Zijlstra, Maria Gabriela Zoană

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Izaskun Bilbao Barandica, Gérard Deprez, Rosa Estaràs Ferragut, Maria Grapini, Lívia Járóka, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Urszula Krupa, Jeroen Lenaers, Andrejs Mamikins, Christine Revault d’Allonnes Bonnefoy, Jaromír Štětina

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Franc Bogovič, Iris Hoffmann, Peter Jahr, Ivan Jakovčić, Svetoslav Hristov Malinov, Dennis Radtke, Julia Reid, Dominique Riquet, Tadeusz Zwiefka


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

54

+

ALDE

Izaskun Bilbao Barandica, Gérard Deprez, Sophia in 't Veld, Ivan Jakovčić, Dominique Riquet, Cecilia Wikström

ECR

Monica Macovei, Helga Stevens

GUE/NGL

Martina Anderson, Malin Björk, Ángela Vallina

PPE

Asim Ademov, Heinz K. Becker, Franc Bogovič, Frank Engel, Rosa Estaràs Ferragut, Monika Hohlmeier, Peter Jahr, Lívia Járóka, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Barbara Kudrycka, Jeroen Lenaers, Svetoslav Hristov Malinov, Roberta Metsola, Dennis Radtke, Csaba Sógor, Michaela Šojdrová, Jaromír Štětina, Traian Ungureanu, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Tomáš Zdechovský, Tadeusz Zwiefka

S&D

Maria Arena, Monika Beňová, Vilija Blinkevičiūtė, Ana Gomes, Maria Grapini, Sylvie Guillaume, Iris Hoffmann, Mary Honeyball, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Cécile Kashetu Kyenge, Juan Fernando López Aguilar, Andrejs Mamikins, Claude Moraes, Péter Niedermüller, Maria Noichl, Christine Revault d'Allonnes Bonnefoy, Liliana Rodrigues, Birgit Sippel, Maria Gabriela Zoană

VERTS/ALE

Florent Marcellesi, Judith Sargentini

6

-

ECR

Urszula Krupa, Branislav Škripek

EFDD

Julia Reid

ENF

Auke Zijlstra

NI

Udo Voigt

S&D

Josef Weidenholzer

1

0

PPE

Anna Záborská

Vysvetlenie použitých znakov

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 23. apríla 2018Právne oznámenie