Postup : 2017/2258(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0118/2018

Predkladané texty :

A8-0118/2018

Rozpravy :

PV 16/04/2018 - 24
CRE 16/04/2018 - 24

Hlasovanie :

PV 17/04/2018 - 6.12
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0103

SPRÁVA     
PDF 653kWORD 82k
27.3.2018
PE 616.848v02-00 A8-0118/2018

o vykonávaní nástroja rozvojovej spolupráce, nástroja humanitárnej pomoci a Európskeho rozvojového fondu

(2017/2258(INI))

Výbor pre rozvoj

Spravodajca: Enrique Guerrero Salom

DÔVODOVÁ SPRÁVA – SÚHRN SKUTOČNOSTÍ A ZISTENÍ
 NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO Výboru pre rozpočet
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

DÔVODOVÁ SPRÁVA – SÚHRN SKUTOČNOSTÍ A ZISTENÍ

V posledných desaťročiach sa postupne rozšírilo uvedomovanie si toho, že ľudia tvoria jeden a ten istý svet. Mier nemôže uspieť v prostredí chudoby, nespravodlivosti a vylúčenia. Násilie a neistota predstavujú riziko, ktorého vplyv sa v konečnom dôsledku šíri a zasahuje všetkých. Mimoriadne nerovnomerný rozvoj a nedostatok reálnych príležitostí poháňajú spory, vytvárajú nerovnováhu v regiónoch a napätie na hraniciach a vedú k neorganizovanému pohybu obyvateľstva. Zmena klímy ohrozuje samotnú budúcnosť ľudstva a znásobuje častosť a intenzitu mnohých prírodných pohrôm.

Jasným prejavom tohto spoločného povedomia sú samity, ktoré sa v roku 2015 konali v New Yorku a v Paríži alebo v roku 2016 v Istanbule. Rezolúcia z prvého samitu spoločne vyzýva na transformáciu nášho sveta, nášho spoločného sveta. v druhej rezolúcii sa požadujú univerzálne opatrenia proti globálnemu otepľovaniu; tretia obsahuje výzvu na prevzatie spoločnej zodpovednosti voči jedinému ľudstvu. V týchto troch rezolúciách sa vychádza z toho, že bez spoločnej odpovede neexistuje efektívna odpoveď.

Tento prístup, ktorý sa dnes do veľkej miery využíva, stál už na počiatku rozvojovej politiky a politiky humanitárnej pomoci, ktoré sa začali vykonávať na začiatku procesu európskej integrácie. Základom pre vytvorenie Európskeho rozvojového fondu (ERF) bola Rímska zmluva. Z fondu sa mala uľahčiť najprv pomoc pre krajiny, ktoré do veľkej miery vznikli na základe procesov dekolonizácie, a postupne sa jeho pôsobnosť rozšírila na ďalšie rozvíjajúce sa krajiny v Ázii, Latinskej Amerike a v našom susedstve.

Lisabonskou zmluvou sa rozšíril morálny rozsah tejto politiky a súčasne sa posilnil právny základ pre politiky rozvojovej spolupráce a pre humanitárnu pomoc EÚ. V zmluve sa jasne stanovuje, že znižovanie a z dlhodobého hľadiska aj odstraňovanie chudoby sú základnými cieľmi politiky rozvojovej spolupráce Únie. Politiky, ktorá je zameraná na presadzovanie základných hodnôt, ako sú dodržiavanie ľudských práv, demokracia, mier, solidarita a podpora celosvetových verejných statkov. Tento cieľ sa musí rešpektovať v prípadoch, keď Únia uplatňuje rôzne politiky, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny, a keď poskytuje rozvojovú spoluprácu a humanitárnu pomoc špecifického a autonómneho charakteru, pričom sa musí zohľadňovať aj zvyšná vonkajšia činnosť EÚ.

Európska únia a jej členské štáty sú v skutočnosti najväčšími darcami oficiálnej rozvojovej pomoci. Vedúce postavenie EÚ v rámci tejto politiky vyplýva nielen z významnej finančnej hodnoty pomoci, ale aj z pridanej hodnoty jej činností, ktorá je následkom skupiny faktorov, ako sú jej skúsenosti v tejto oblasti a vnímanie EÚ ako nadnárodného a politicky vplyvného subjektu, ktorý chce a dokáže strategicky zasahovať, a teda aj viesť rokovania o základných medzinárodných nástrojoch rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci.

Táto pridaná hodnota vonkajšej činnosti EÚ v rámci politiky rozvojovej spolupráce sa zvyšuje aj prostredníctvom strednodobého trvania programov, predvídateľnosti jej finančných prostriedkov a jej inovačnej kapacity, ako aj vďaka širokému geografickému a tematickému pokrytiu jej programov, ktoré sú dostupné na rôznych úrovniach (vnútroštátnej, regionálnej, kontinentálnej), a to aj v oblastiach, v ktorých pôsobí len málo darcov, a v krajinách a regiónoch v kríze, v obdobiach po kríze alebo v nestabilnej situácii.

Spomedzi rôznych nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti EÚ zodpovedá Výbor Európskeho parlamentu pre rozvoj (DEVE) za revíziu troch z nich. Výbor DEVE svoje kontrolné úlohy plní prostredníctvom pravidelných stretnutí rôznych pracovných skupín pre nástroj rozvojovej spolupráce, ako aj prostredníctvom strategických a štruktúrovaných dialógov v Európskou komisiou.

Vonkajšia politika EÚ je súčasťou okruhu IV – Globálna Európa aktuálneho viacročného finančného rámca (VFR) Únie na roky 2014 – 2020 s vyčleneným rozpočtom vo výške 66,2 miliárd EUR. Na dané tri nástroje na financovanie vonkajšej činnosti, ktorými sa zaoberá táto správa, je konkrétne na nástroj rozvojovej spolupráce (DCI) vyčlenená suma 19,7 miliárd EUR a na humanitárnu pomoc je vyčlenená suma 6,621 miliárd EUR. Najväčším nástrojom na financovanie politiky rozvojovej spolupráce je napokon ERF so rozpočtom vo výške 30,506 miliárd EUR na obdobie 2014 – 2020, ktorý priamo financujú členské štáty a je mimo rozpočtu EÚ.

Cieľom tejto správy je prispieť k revízii Európskeho rozvojového fondu (ERF), nástroja rozvojovej spolupráce (DCI) a nástroja humanitárnej pomoci (HAI), ktorú iniciovala Komisia, a posúdiť ich vhodnosť vzhľadom na ciele politík rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci EÚ. Správa vychádza z analýzy vykonávania ERF a DCI od januára 2014 do júna 2017 a predkladá sa v nej skupina odporúčaní zameraných na zlepšenie fungovania ERF a DCI až do skončenia ich platnosti v roku 2020. Zároveň sa v nej predkladá skupina návrhov a formulujú sa odporúčania pre nový viacročný finančný rámec, ktorý Európska komisia predstaví v najbližších mesiacoch a ktorý v náležitom čase bude Výbor pre rozvoj opätovne posudzovať z politického hľadiska vo svojej úlohe spoluzákonodarcu.

Správa vychádza z informácií zhromaždených zo správy Komisie s názvom Správa o preskúmaní v polovici trvania týkajúca sa nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti, z pracovných dokumentov útvarov Komisie s názvami Hodnotenie nástroja rozvojovej spolupráce a Hodnotenie 11. Európskeho rozvojového fondu, z akčného plánu na obdobie 2008 – 2013 v rámci Európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci, z oznámenia Komisie s názvom Smerom k svetovému humanitárnemu samitu: globálne partnerstvo zásadovej a účinnej humanitárnej činnosti, ako aj z osobitnej správy o vykonávaní nástroja humanitárnej pomoci, ktorú vypracovala výskumná služba Európskeho parlamentu. Zdrojom boli aj rôzne správy, ktorých vypracovaním poverila Európska komisia externé hodnotiace firmy a ktoré sa týkali jednotlivých analyzovaných nástrojov. Správa sa napokon opiera aj o príspevky rôznych mimovládnych organizácií, ktoré majú bohaté skúsenosti a priame poznatky o povahe a nesprávnom fungovaní týchto troch finančných nástrojov.

Európska únia musela v posledných rokoch čeliť turbulentnému obdobiu s viacerými krízami, ktoré niekedy nasledovali po sebe, ale často sa vyskytovali súčasne, a to tak vo vnútri Únie, ako aj na medzinárodnej scéne: finančná kríza, nové požiadavky v oblasti bezpečnosti, migrácie a utečencov, nárast politického populizmu, neistá medzinárodná politika, ako aj rozširovanie humanitárnych kríz, či už spôsobených činnosťou človeka, alebo vyvolaných prírodnými pohromami, ktorých výskyt je teraz historicky najvyšší, čo vedie k najväčšiemu počtu presídlených ľudí od 2. svetovej vojny.

Tieto problémy však nemôžu ohroziť zásady a hodnoty, na ktorých EÚ zakladá svoju činnosť v rámci rozvojovej politiky a politiky humanitárnej pomoci. Práve naopak, aj s predvídateľným úbytkom v dôsledku brexitu musí EÚ zachovať a dokonca aj zvýšiť svoj finančný prínos k rozvojovej spolupráci a humanitárnej pomoci, ak chce naozaj rozhodným spôsobom prispieť k odstráneniu chudoby a súčasne bojovať proti hlavným príčinám migračných pohybov, ktoré si dnes vyžadujú opatrenia EÚ na vnútornej aj vonkajšej úrovni. Ešte väčší význam to má vtedy, aspoň teda pokiaľ ide o najbližšiu budúcnosť, ak niektorí veľkí celosvetoví aktéri neprevezmú svoju zodpovednosť za rozvoj planéty alebo, čo je ešte horšie, odvolajú svoje záväzky, ktoré predtým prijali.

Rozširovanie nových problémov, tak humanitárnych, ako aj politických, ako aj väčšia interakcia medzi vnútornými a vonkajšími výzvami EÚ môžu vyvolať tendenciu využívania alebo dokonca podriaďovania politík rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci vnútroštátnym alebo nadnárodným záujmom. Ich obhajovanie však nesmie byť na úkor hodnôt a cieľov, ktoré sa pre tieto politiky vymedzili v rámci Lisabonskej zmluvy a ktoré do veľkej miery podporujú európski občania, ako na to opakovane poukazujú prieskumy verejnej mienky.

V miléniových rozvojových cieľoch sa stanovil svetový rámec usmerňujúci činnosť EÚ a jej členských štátov pri snahách o boj proti chudobe a podporu rodovej rovnosti a udržateľnosti životného prostredia. Nové ciele trvalo udržateľného rozvoja prijaté v septembri 2015 predstavujú ďalší krok týmto smerom, keďže rozširujú a prehlbujú stanovené zámery a zároveň sa vzťahujú na rozvinuté aj rozvojové krajiny. Na dosiahnutie tohto cieľa sa musí súdržnosť politík v záujme rozvoja premeniť na hnací motor politickej činnosti EÚ, pričom sa musí posilniť jednotnosť vonkajších politík, a to aj prostredníctvom finančných nástrojov, ktoré budú súdržnejšie a koordinovanejšie, ako aj jednotnosť cieľov vonkajšej a vnútornej politiky EÚ.

Ak teda EÚ chce zostať svetovým vodcom určujúcim smerovanie, a to tak z hľadiska objemu finančných príspevkov určených na rozvojovú spoluprácu a humanitárnu pomoc, ako aj z hľadiska významnosti akcií v rámci týchto politík, nový viacročný finančný rámec na obdobie po roku 2020 sa musí prispôsobiť a zabezpečiť finančné príspevky vo výške zodpovedajúcej svetovým význam, ktorým EÚ čelí. Súčasne musí EÚ zabezpečiť súdržnosť svojich vonkajších a vnútorných politík a pritom zachovať autonómnosť a osobitosť svojich politík rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci v súlade so svojimi základnými hodnotami.


NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vykonávaní nástroja rozvojovej spolupráce, nástroja humanitárnej pomoci a Európskeho rozvojového fondu

(2017/2258(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 3 ods. 5 a článok 21 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na články 208 až 211 a 214 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Globálne partnerstvo pre účinnú rozvojovú spoluprácu prijaté na Fóre na vysokej úrovni o účinnosti pomoci v Pusane v roku 2011 a obnovené na stretnutí na vysokej úrovni v Nairobi v roku 2016,

–  so zreteľom na tretiu svetovú konferenciu OSN o znižovaní rizika katastrof, ktorá sa konala v japonskom Sendai od 14. do 18. marca 2015,

–  so zreteľom na rezolúciu OSN s názvom Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorý bola prijatá na samite OSN o trvalo udržateľnom rozvoji v New Yorku 25. septembra 2015, a na 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja (SDG), ktoré rezolúcia obsahuje,

–  so zreteľom na Svetový humanitárny samit, ktorý sa konal v Istanbule v dňoch 23. a 24. mája 2016, a na tzv. veľkú dohodu (Grand Bargain), ktorú dosiahli niektorí z najväčších darcov a poskytovateľov pomoci,

–  so zreteľom na dohodu o partnerstve AKT – EÚ podpísanú v Cotonou 23. júna 2000 a revidovanú 25. júna 2005 a 22. júna 2010(1),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2013/755/EÚ z 25. novembra 2013 o pridružení zámorských krajín a území k Európskej únii(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 o humanitárnej pomoci(3),

–  so zreteľom na nariadenie Rady č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(4),

–  so zreteľom na Vnútornú dohodu medzi zástupcami vlád členských štátov Európskej únie zasadajúcimi v Rade o financovaní pomoci Európskej únie na základe viacročného finančného rámca na obdobie rokov 2014 – 2020 v súlade s Dohodou o partnerstve AKT – EÚ a o poskytnutí finančnej pomoci zámorským krajinám a územiam, na ktoré sa vzťahuje štvrtá časť Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len ako „vnútorná dohoda“),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ)2015/322 z 2. marca 2015 o vykonávaní 11. Európskeho rozvojového fondu(5),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2015/323 z 2. marca 2015 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na 11. Európsky rozvojový fond(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 – 2020(7),

–  so zreteľom na Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci z 18. decembra 2007(8),

–  so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji podpísaný 7. júna 2017(9),

–  so zreteľom na závery Rady z 19. júna 2017 o spolupráci EÚ s občianskou spoločnosťou v oblasti vonkajších vzťahov,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o zvyšovaní účinnosti rozvojovej spolupráce(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o trustovom fonde EÚ pre Afriku: dôsledky pre rozvoj a humanitárnu pomoc(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z utorok, 7. júna 2016 o správe EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2015(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2013 o miestnych orgánoch a občianskej spoločnosti: zapojenie Európy do podpory trvalo udržateľného rozvoja(13),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 18/2014 o systémoch hodnotenia a monitorovania zameraného na výsledky generálneho riaditeľstva EuropeAid,

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rady z 15. decembra 2017 s názvom Správa o preskúmaní v polovici trvania týkajúca sa nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti (COM(2017)0720) a na súvisiace pracovné dokumenty útvarov Komisie s názvami Hodnotenie nástroja rozvojovej spolupráce (SWD(2017)0600) a Hodnotenie 11. Európskeho rozvojového fondu (SWD(2017)0601),

–  so zreteľom na externé hodnotenie 11. Európskeho rozvojového fondu (záverečná správa z júna 2017), ktoré Komisia objednala od tímu externých zmluvných partnerov,

–  so zreteľom na externé hodnotenie nástroja rozvojovej spolupráce (záverečná správa z júna 2017), ktoré Komisia objednala od tímu externých zmluvných partnerov, so zreteľom na Správu o súdržnosti:

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. februára 2018 s názvom Nový, moderný viacročný finančný rámec, ktorý Európskej únii umožní efektívne napĺňať priority po roku 2020 (COM(2018) 0098),

–  so zreteľom na správu o koherentnosti – prehľad externých hodnotení vonkajších finančných nástrojov (záverečná správa z júla 2017), ktorú Komisia objednala od tímu externých zmluvných partnerov,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a na stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0118/2018),

A.  keďže od prijatia nástrojov na financovanie vonkajšej pomoci sa medzinárodný a európsky politický rámec výrazne zmenil, a to v dôsledku prijatia takých rozhodujúcich nástrojov, akými sú program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, Parížska dohoda o zmene klímy, akčný program z Addis Abeby, sendaiský rámec pre znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030 a Program pre ľudstvo; keďže pri rokovaniach o týchto nástrojoch zohráva EÚ vedúcu úlohu;

B.  keďže Lisabonská zmluva, Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj a ciele trvalo udržateľného rozvoja spolu s Európskym konsenzom o humanitárnej pomoci, novým Európskym konsenzom o rozvoji a Pusanským partnerstvom pre účinnú rozvojovú spoluprácu vymedzujú stratégiu EÚ v oblasti rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci; keďže Rada okrem toho prijala Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorá sa okrem iného zaoberá rozvojovou spoluprácou;

C.  keďže v zmysle článku 214 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a Európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci sa humanitárna pomoc musí poskytovať v súlade s humanitárnymi zásadami humanity, neutrality, nezávislosti a nestrannosti, a musí byť vedená prístupom založeným na potrebách; keďže humanitárna pomoc nesmie byť nástrojom krízového riadenia;

D.  keďže rozvojová politika by mala dopĺňať zahraničnú politiku EÚ a riadenie migrácie, pričom je nutné zabezpečiť, aby sa rozvojové financovanie používalo iba na rozvojové ciele a účely a nie na pokrytie výdavkov na dosiahnutie iných cieľov, ako je kontrola hraníc alebo protimigračné politiky;

E.  keďže hlavným cieľom nástroja rozvojovej spolupráce (DCI) je znížiť a v dlhodobom horizonte odstrániť chudobu v rozvojových krajinách, ktoré nevyužívajú financovanie z Európskeho rozvojového fondu (ERF), nástroja európskeho susedstva (ENI) ani nástroja predvstupovej pomoci (IPA), poskytovať tematickú podporu v oblasti rozvojových globálnych verejných statkov a výziev pre organizácie občianskej spoločnosti a miestne orgány v partnerských krajinách, a podporovať strategické partnerstvá medzi Afrikou a EÚ; keďže DCI je hlavný geografický nástroj v oblasti rozvojovej spolupráce v rámci rozpočtu EÚ s 19,6 miliardami EUR alokovanými na obdobie 2014 – 2020;

F.  keďže hlavným cieľom ERF je znížiť a v dlhodobom horizonte odstrániť chudobu v afrických, karibských a tichomorských štátoch (AKT) a dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj zámorských krajín a území (ZKÚ); keďže ERF je hlavný nástroj rozvojovej spolupráce EÚ, pričom na obdobie 2014 – 2020 je na 11. ERF alokovaných 30,5 miliardy EUR;

G.  keďže hlavným cieľom nástroja humanitárnej pomoci (HAI) je poskytovať pomoc, úľavu a ochranu ľuďom, ktorých postihli prírodné alebo človekom spôsobené katastrofy a podobné núdzové situácie, s dôrazom na najzraniteľnejšie obete bez ohľadu na štátnu príslušnosť, náboženstvo, rod, vek, etnický pôvod či politické zmýšľanie, a to na základe skutočných potrieb a medzinárodných humanitárnych zásad a podľa Európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci;

H.  keďže nástroj humanitárnej pomoci (HAI) presahuje základnú úlohu v oblasti operácií na záchranu života a zahŕňa úľavu pre ľudí postihnutých dlhšie trvajúcimi krízami, krátkodobé práce v oblasti obnovy a rekonštrukcie, pripravenosť na katastrofy a riešenie dôsledkov populačných pohybov;

I.  keďže účinná rozvojová spolupráca si vyžaduje inovatívne prístupy dávajúce darcom možnosť rýchlo reagovať na miestne situácie a spolupracovať s miestnymi organizáciami a podporovať miestne podniky a podnikateľov, a to najmä v najchudobnejších a najkrehkejších krajinách; keďže audítorský systém EÚ musí dať darcom možnosť v takýchto projektoch pružne prijímať primerané množstvo rizika, čím sa zlepší schopnosť EÚ rýchlo reagovať a poskytovať účinnú pomoc;

J.  keďže EÚ je vedúcim darcom rozvojovej a humanitárnej pomoci na svete; keďže prostredníctvom tejto pomoci EÚ presadzuje snahy o odstraňovanie chudoby a podporu celosvetových a európskych záujmov a základných hodnôt;

K.  keďže na samite EÚ-Afrika konanom 29. a 30. novembra v Abidjane sa potvrdila vôľa vytvoriť autentické, zmodernizované, globalizované a ambiciózne partnerstvo vytvárajúce politické a hospodárske podmienky skutočnej rovnosti;

L.  so zreteľom na exponenciálny rast počtu dohôd o rozvojovej spolupráci uzavretých s tretími krajinami, predovšetkým s Čínou, Ruskom, Tureckom, Brazíliou a Indiou;

M.  keďže opätovné zavedenie a rozšírenie takzvaného pravidla globálneho náhubku, obmedzujúceho množstvo prostriedkov poskytovaných organizáciám, ktoré ženám a dievčatám poskytujú služby v oblasti plánovania rodiny a sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, vyvoláva veľké obavy;

N.  keďže pokiaľ ide o rýchle opatrenia, vlády tretích krajín naozaj očakávajú účinnosť a riešenie naliehavej potreby zachovať silné partnerstvá rozvojovej spolupráce; so zreteľom na to, že v partnerských krajinách je potrebné rozvíjať otvorené a produktívne ekonomiky, zohľadňujúc pritom nové skutočnosti a nových hospodárskych aktérov na medzinárodnej scéne;

O.  keďže vzhľadom na neúčasť Spojeného kráľovstva po roku 2020 bude brexit znamenať zníženie rozpočtu EÚ o 12 až 15 %;

P.  keďže hodnotenia ERF a DCI potvrdzujú, že koherentné používanie rôznych geografických a tematických nástrojov je skutočne možné;

Q.  keďže v hodnotení 11. EDF sa uvádza, že „existuje reálna hrozba, že EDF bude nútený reagovať na agendy, ktoré ho budú vzďaľovať od jeho primárneho cieľa zmierňovať chudobu a ktoré budú ťažko zlučiteľné so základnými hodnotami EDF, a to na úkor toho, čo robí dobre,“ že „napriek konzultáciám sa názory vlád a organizácií občianskej spoločnosti (s niekoľkými významnými výnimkami, napríklad v tichomorskom regióne) pri rozhodovaní o programoch len zriedka zohľadňujú“ a že „pri tvorbe programu 11. ERF sa tak na uplatnenie zásady koncentrácie využíval prístup zhora, avšak na úkor ústrednej zásady Dohody z Cotonou, ktorou je partnerstvo“;

R.  keďže podľa hodnotenia 11. ERF sa do apríla 2017 rozdelilo takmer 500 miliónov EUR z rezervy ERF na podporu operácií GR pre civilnú ochranu a operácie humanitárnej pomoci(ECHO), takmer 500 miliónov EUR sa vyčlenilo na núdzovú pomoc individuálnym krajinám a 1,5 miliardy EUR sa pridelilo do Núdzového trustového fondu EÚ pre Afriku; keďže ERF prispieva aj na nový Európsky fond pre udržateľný rozvoj;

S.  keďže v hodnotení nástroja rozvojovej spolupráce (DCI) sa uvádza, že „DCI je naďalej celkovo relevantný a účelný, a to v okamihu prijatia aj v polovici jeho vykonávania. Je zhruba v súlade s novými politickými dokumentmi (napr. nový Európsky konsenzus o rozvoji a Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj), hoci plnenie niektorých priorít by v jeho súčasnom formáte mohlo byť zložité.“;

T.  keďže pri prijatí nástrojov na financovanie vonkajšej pomoci na roky 2014 – 2020 Parlament vyjadril, že uprednostňuje samostatný nástroj na financovanie vonkajšej pomoci vyčlenený na rozvojovú spoluprácu, a požadoval, aby sa v prípade zahrnutia ERF do rozpočtu obmedzili finančné prostriedky určené na rozvoj;

U.  keďže pokiaľ ide o Núdzový trustový fond Európskej únie pre Afriku, v hodnotení ERF sa uvádza, že „v porovnaní so štandardnými projektmi ERF skrátená lehota na prípravu a schválenie, nepriame zapojenie EÚ do vykonávania projektu a to, že tieto projekty pochádzajú z prioritných obáv EÚ a nie z reakcie na dlhodobé ciele [partnerských krajín], vyvolávajú obavy z hľadiska pravdepodobnej účinnosti a udržateľnosti projektov [trustového fondu EÚ pre Afriku] a z hľadiska schopnosti EÚ dôsledne monitorovať ich vykonávanie“;

V.  keďže peňažné toky z Únie pre krajiny, ktoré sú príjemcami finančných nástrojov na rozvoj sú nižšie ako prevody vytvárané súkromne z diaspóry týchto krajín sídliacich v Európe;

W.  keďže napriek tomu, že z ERF dostáva už roky miliardy EUR, a napriek vážnym obavám Komisie o jeho finančné riadenie nebol mierový nástroj pre Afriku súčasťou hodnotenia ERF; keďže mierový nástroj pre Afriku sa nehodnotí od roku 2011;

X.  keďže podľa príslušných hodnotení a hodnotiacej správy Komisie o EFI v polovici trvania sa celková účinnosť a dlhodobý účinok DCI a ERF v oblasti plnenia ich cieľov ťažko meria kvôli vážnym obmedzeniam pri vymedzovaní primeraných systémov hodnotenia a monitorovania, s posudzovaním úlohy vonkajších faktorov a kvôli rozmanitosti krajín a tém, ktorých sa to týka; keďže podľa hodnotiteľov kombinované financovanie prináša mobilizáciu ďalších zdrojov len v 50 % prípadov;

Y.  keďže Európsky parlament má veľmi krátke lehoty na kontrolu návrhov vykonávacích opatrení; keďže tieto lehoty náležite nezohľadňujú charakteristiky parlamentnej činnosti; keďže situáciu niekedy zhoršuje to, že sa Parlamentu návrh vykonávacích opatrení poslal až po termíne alebo pred parlamentnými prestávkami, čo ešte viac obmedzilo jeho schopnosť primerane vykonávať svoje kontrolné právomoci;

Z.  keďže EÚ uznala dôležitosť partnerstiev s organizáciami občianskej spoločnosti (OOS) v oblasti vonkajších vzťahov; keďže to zahŕňa zapojenie organizácií občianskej spoločnosti do prípravy programov a vykonávania EFI;

Skutočnosti a zistenia z preskúmania vykonávania DCI, ERF a HAI v polovici trvania

Všeobecné úvahy

1.  víta skutočnosť, že z hodnotení DCI, ERF a HAI vyplýva, že ciele týchto nástrojov do veľkej miery súviseli s politickými prioritami v čase ich návrhu, že boli všeobecne vhodné na daný účel a boli zosúladené s hodnotami a cieľmi trvalo udržateľného rozvoja; konštatuje, že ročný deficit financovania na dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja dosahuje 200 miliárd USD;

2.  konštatuje, že v niekoľkých krajinách, v ktorých sa využívajú ERF a DCI, sa za posledných desať rokov dosiahol pokrok pri znižovaní chudoby a v ľudskom a hospodárskom rozvoji, zatiaľ čo v ostatných zostáva situácia kritická;

3.  berie s upokojením na vedomie, že priority DCI a ERF sú v súlade s hodnotami a cieľmi trvalo udržateľného rozvoja, a to vďaka tomu, že sa EÚ účinne podieľala na ich prijímaní, a berie na vedomie, že táto skutočnosť výrazne uľahčila a zjednodušila posúdenie týchto nástrojov v polovici trvania;

4.  konštatuje, že počas prvých rokov vykonávania nástroje DCI a ERF umožnili EÚ reagovať na nové krízy a potreby vďaka rozsiahlemu charakteru cieľov týchto nástrojov; konštatuje však aj to, že v dôsledku čoraz väčšieho počtu kríz a vzniku nových politických priorít sa vytvoril finančný tlak na DCI, ERF a HAI a tieto nástroje narazili na svoje obmedzenia, čo viedlo k rozhodnutiu vytvoriť nové ad hoc mechanizmy, ako napríklad trustové fondy, v súvislosti s ktorými vznikajú vážne obavy týkajúce sa najmä transparentnosti, demokratickej zodpovednosti a izolovanosti od rozvojových cieľov; pripomína nedávno prijatý Európsky fond pre udržateľný rozvoj, ktorý bol vytvorený na to, aby poskytoval ďalšiu pákovú kapacitu;

5.  vyjadruje spokojnosť s väčšou vnútornou súdržnosťou v rámci DCI a ERF, a to najmä v dôsledku kvalitných posúdení, harmonizovaných procesov prijímania rozhodnutí a odvetvovej koncentrácie;

6.  poznamenáva, že v niektorých prípadoch je rozpočtová podpora naďalej predmetom kritiky kvôli neužitočnosti a neefektívnosti, hoci tento spôsob podpory zodpovedá modernému prístupu k spolupráci a je v plnej miere v súlade s logikou skutočných rozvojových partnerstiev, umožňuje prevzatie zodpovednosti partnerskými krajinami a jej výhodou je flexibilita a efektívnosť; domnieva sa preto, že by sa malo posilniť politické a inštitucionálne partnerstvo podporujúce prideľovanie rozpočtovej podpory, a súčasne by sa malo trvať na kvalitnej správe hospodárskych záležitostí a dodržiavaní demokratických hodnôt; upozorňuje, že politika rozvojovej spolupráce sa musí uskutočňovať spôsobom, ktorý zohľadňuje vôľu krajín a národov, ktoré ju potrebujú, pričom treba zabezpečiť ich účasť na rozhodovacom procese a zaistiť, aby prevzali zodpovednosť za transparentné a efektívne vykonávanie tejto politiky;

7.  konštatuje skutočnosť, že sa veľký počet krajín presunul do kategórie krajín s vyšším stredným príjmom, dôsledkom čoho je, že buď ukončili bilaterálnu spoluprácu v rámci DCI, alebo získali nižšie granty bilaterálnej spolupráce v rámci ERF, keďže rozvojová pomoc doplnená o úspešné národné politiky môže viesť k pozitívnym výsledkom; pripomína, že chudoba a rozvoj sú mnohorozmerné javy a že zachovanie HDP ako jediného ukazovateľa rozvoja nepostačuje; konštatuje zároveň, že keďže väčšina najchudobnejších ľudí na svete žije v krajinách so strednými príjmami, v ktorých pretrvávajú nerovnosti, náhle zastavenie pomoci krajinám so strednými príjmami by mohlo ohroziť dosiahnutie SDG; zdôrazňuje preto potrebu pokračovať v podpore týchto krajín na ceste k ďalšiemu rozvoju;

8.  zdôrazňuje, že je potrebné zaistiť to, aby sa rozvojová pomoc používala v súlade s jej pôvodným účelom, a to s náležitým zreteľom na zásady účinnosti pomoci a rozvoja; opakuje, že rozvojová spolupráca EÚ by mala byť v súlade s plánmi a potrebami partnerských krajín;  

9.  zdôrazňuje, že krátkodobé vlastné záujmy EÚ v oblasti migrácie a bezpečnosti by za žiadnych okolností nemali vplývať na rozvojové programy a že zásady účinnosti pomoci a rozvoja by sa mali plne dodržiavať a uplatňovať na všetky formy rozvojovej spolupráce;

10.  berie na vedomie závery Komisie o tom, že súdržnosť medzi nástrojmi by bolo možné zvýšiť ich zefektívnením; zdôrazňuje, že zmienka o takomto zistení sa neobjavila v žiadnom z rôznych hodnotení;

11.  je znepokojený zisteniami hodnotiteľov o neexistencii systémov monitorovania a hodnotenia, kvôli čomu je ťažké merať výsledky; na druhej strane zdôrazňuje viaceré pozitívne zistenia v auditoch Európskeho dvora audítorov (EDA) týkajúce sa rozvojových politík EÚ; pripomína zistenia EDA v jeho osobitnej správe č. 18/2014 o hodnotení EuropeAid a monitorovacích systémoch zameraných na výsledky; vyzýva Komisiu, aby využila túto príležitosť na ďalšie zlepšenie svojho rámcového systému zameraného na výsledky v súlade s odporúčaniami EDA;

12.  je prekvapený rozporom medzi výsledkami hodnotenia a závermi Komisie z jej preskúmania v polovici trvania; vyjadruje poľutovanie nad tým, že závery Komisie sa vôbec nevenujú závažným problémom absencie partnerstva v rámci nástrojov a riziku odklonu od zamerania sa na zmierňovanie chudoby, a to napriek tomu, že ide o kľúčový prvok hodnotenia;

13.  je znepokojený tým, že nie sú k dispozícii údaje alebo majú iba obmedzený charakter; konštatuje, že absencia systému monitorovania a hodnotenia nad rámec miléniových rozvojových cieľov (MDG) a SDG neumožňuje presné meranie zmien napr. flexibility nástroja alebo miery konzistentnosti medzi inými nástrojmi;

14.  ďalej konštatuje, že chýbajúca kapitola financovania explicitne vyhradeného na stimulovanie politickej diskusie, najmä na podporu politických strán, je nepriaznivá pre dosahovanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

15.  požaduje zlepšenie podávania správ automatickým uvádzaním štatistík a ukazovateľov;

16.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nevyužila príležitosť uvedenú v preskúmaní v polovici trvania na to, aby prispôsobila svoje politiky požiadavkám stanoveným v Európskom konsenze o rozvoji, ktoré sa týkajú podpory malého a udržateľného agroekologického poľnohospodárstva; konštatuje, že navrhované opatrenia práve naopak zahŕňajú ešte väčšiu podporu rozsiahleho poľnohospodárstva a poľnohospodárskych podnikov;

DCI

17.  zdôrazňuje, že význam DCI spočíva predovšetkým v jeho pružnosti pri reagovaní na nepredvídané okolnosti, pokiaľ ide o výber spôsobov tvorby a vykonávania programov, prerozdeľovanie medzi nástrojmi a v rámci nich a používanie rezervných fondov; zdôrazňuje, že flexibilita vo viacročnej tvorbe programov taktiež umožnila prispôsobenie trvania programového obdobia situácii v teréne, rýchle prerozdeľovanie finančných prostriedkov v prípade významných zmien, a využívanie osobitných opatrení;

18.  víta skutočnosť, že pri hodnoteniach sa zdôraznil strategický význam tematického programu DCI a najmä jeho možnosti presadzovať záujmy EÚ a celosvetové opatrenia týkajúce sa verejných statkov;

19.  berie na vedomie harmonizáciu a širšie možnosti vykonávania, ktoré sa zaviedli nariadením (EÚ) č. 236/2014 o spoločných pravidlách vykonávania nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti, vďaka čomu sa zvýšila efektívnosť v rámci DCI; zdôrazňuje, že nariadenie (EÚ) č. 233/2014 o DCI(14) neobsahuje podrobnosti týkajúce sa monitorovacieho a hodnotiaceho systému na meranie výkonnosti tohto nástroja; je hlboko znepokojený tým, že vykonávacie postupy, z ktorých niektoré pochádzajú z nariadenia o rozpočtových pravidlách, sa stále vnímajú ako zdĺhavé a ťažkopádne, čo diskredituje EÚ a posilňuje príťažlivosť prístupov niektorých krajín, ktoré sú vnímané ako celkovo menej formalistické a menej podmienené; pripomína v tejto súvislosti, že niektoré z týchto postupov vyplývajú z nariadenia o rozpočtových pravidlách, nie z nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti, a iné požiadavky sú založené na uplatňovaní základných zásad rozvojovej spolupráce ako partnerstvo a zodpovednosť;

20.  poznamenáva, že v pracovných dokumentoch služieb Európskej komisie sa uvádza relatívne nízka úroveň vyplatených súm v porovnaní so sumami záväzkov; zdôrazňuje, že v kontexte „konkurencie“ rozvojovej pomoci ide o významný problém; požaduje preto, aby sa zlepšila komunikácia o možnostiach financovania, aby partneri EÚ boli informovaní; aby sa uskutočňovala odborná príprava miestnych aktérov, najmä úradníkov, v oblasti prípravy európskych dokumentov, aby dokázali lepšie reagovať na kritériá a teda zvýšiť šance na úspech svojich projektov; konštatuje, že cieľom tejto odbornej prípravy by mohlo byť aj zlepšiť reakcie na výzvy na predkladanie projektov vyhlasované inými medzinárodnými organizáciami;

21.  je znepokojený tým, že hodnotenie v polovici trvania DCI poukazuje na riziko vnímaného nedostatočného súladu s požiadavkou, aby sa vyčlenilo minimálne 20 % pomoci v rámci DCI na základné sociálne služby, ako je zdravotníctvo, a na stredoškolské vzdelávanie a ďalšie sociálne služby, ak sú tieto potreby nevyhnutné pre rozvoj týchto krajín; je taktiež znepokojený neprimeranou podporou poskytovanou vnútroštátnym zdravotníckym systémom a tým, že neexistuje dostatok údajov o výsledkoch dosiahnutých vo vzťahu k financovaniu vzdelávania; pripomína záväzok z Európskeho konsenzu o rozvoji, vyčleniť aspoň 20 % oficiálnej rozvojovej pomoci EÚ (ODA) na sociálne začlenenie a ľudský rozvoj;

22.  vyjadruje spokojnosť s cieľmi a výsledkami tematického programu venovaného organizáciám občianskej spoločnosti a miestnym orgánom a požaduje jeho ponechanie v budúcich nástrojoch; vyjadruje však vážne obavy z toho, že vo fázach tvorby a vykonávania programov sa organizáciám občianskej spoločnosti a miestnym orgánom venuje stále menej priestoru, a požaduje posilnenie úlohy týchto orgánov, aj ako poskytovateľov služieb, ako aj cielenejšie spôsoby spolupráce a strategickejší prístup; zdôrazňuje, že rozvoj v týchto krajinách možno v plnej miere dosiahnuť iba prostredníctvom spolupráce s miestnymi orgánmi;

23.  nabáda Komisiu, aby zaviedla politiky, ktoré podporujú zapojenie africkej diaspóry ako kľúčového aktéra rozvoja;

ERF

24.  konštatuje, že ERF zohráva dôležitú úlohu pri odstraňovaní chudoby a dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja; poznamenáva však, že dôkazy o pokroku sú slabšie na regionálnej úrovni a že v rámci ERF sa nepodarilo súvisle dosiahnuť pevné synergie a koherentnosť v rámci jeho vnútroštátnych a regionálnych programov a programov spolupráce v rámci krajín AKT;

25.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že preskúmanie v polovici trvania nepokrývalo mierový nástroj pre Afriku, ktorý sa už roky riadne nehodnotí; domnieva sa, že v čase, keď sa kladie čoraz väčší politický dôraz na prepojenie medzi bezpečnosťou a rozvojom, je kľúčová tvorba politiky na základe dôkazov;

26.  víta skutočnosť, že v rýchlo sa meniacom prostredí sa preukázala účelnosť ERF vďaka skrátenému cyklu plánovania, efektívnejším postupom a lepšiemu riadeniu rozpočtu; konštatuje však, že stále nie je úplne prispôsobený novému kontextu a že postupy sú aj naďalej do istej miery nepružné a ťažkopádne;

27.  poznamenáva, že vzhľadom na veľmi odlišné potreby a charakter skupín krajín AKT a ZKÚ, na ktoré sa ERF vzťahuje, vznikajú otázky o vhodnosti univerzálneho prístupu, ktorý je typický pre výber postupov a spôsobov, a o celkovom územnom rozsahu pôsobnosti ERF; pripomína, že je potrebné nové a skutočné partnerstvo rovnocenných, s hlavným dôrazom na ľudské práva;

28.  konštatuje, že ERF bol vystavený tlaku pri riešení čoraz väčšieho počtu politických požiadaviek, ako napríklad bezpečnosť a migrácia, ktoré je náročné zosúladiť so základnými hodnotami ERF a zásadami politiky EÚ v oblasti rozvoja a spolupráce, konkrétne so zásadou znižovania chudoby;

HAI

29.  vyjadruje spokojnosť s dosiahnutím cieľa HAI, ktorým je poskytovať pomoc v krízových situáciách na základe úplného dodržiavania medzinárodného práva, a že sa súčasne podarilo zaistiť, aby sa humanitárna pomoc nezmanipulovala a aby sa dodržali zásady ľudskosti, nestrannosti, neutrality a nezávislosti;

30.  poznamenáva, že za posledné roky sa výrazne zvýšil počet humanitárnych kríz a pohrôm, ktoré sa riešili z HAI, čo viedlo k úplnému využitiu rezervy na núdzovú pomoc a k potrebe využívania ďalších finančných prostriedkov, a že táto situácia sa v krátkodobom ani strednodobom horizonte pravdepodobne nezlepší, keďže sa zvyšuje počet krízových situácií, ktoré sa dotýkajú mnohých subjektov na planéte; konštatuje, že táto skutočnosť poukazuje na potrebu výrazného zvýšenia rezervy na núdzovú pomoc a rýchlejšieho a pružnejšieho využívania všetkých dostupných prostriedkov;

31.  domnieva sa, že ľudia a komunity by mali zostať hlavnou cieľovou skupinou a hlavnými aktérmi HAI a že za každých okolností by sa mal prijať flexibilný, koordinovaný prístup pre konkrétne okolnosti, v ktorom sa zohľadnia názory miestnych samospráv a orgánov, ako aj miestnych komunít, progresívnych náboženských organizácií a aktérov občianskej spoločnosti; zdôrazňuje, že mnohé z týchto organizácií vrátane európskych organizácií pôsobiacich v diaspórach vykonávajú užitočnú činnosť v niekoľkých dôležitých oblastiach a pre humanitárnu pomoc môžu znamenať pridanú hodnotu;

32.  pripomína, že interrupcia, ktorá nie je zdravotne bezpečná, patrí podľa Svetovej zdravotníckej organizácie medzi päť hlavných príčin úmrtí matiek; pripomína medzinárodne deklarovaný právny základ pre právo na sexuálne a reprodukčné zdravie a práva obetí sexuálneho násilia a ľudí v konfliktoch;

Odporúčania pre zostávajúce obdobie vykonávania

33.  zdôrazňuje, že DCI, ERF a HAI by sa mali vykonávať vzhľadom na nový medzinárodný a európsky politický rámec vrátane programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, Parížskej dohody o zmene klímy, akčného programu z Addis Abeby, Programu pre ľudstvo;

34.  pripomína, že ciele trvalo udržateľného rozvoja je nutné na celom svete dosahovať spoločným úsilím a partnerstvom všetkých medzinárodných aktérov vrátane rozvojových aj rozvinutých krajín a medzinárodných organizácií; zdôrazňuje, že na úrovni EÚ si to vyžaduje vnútorné a vonkajšie politiky pripravené a realizované spoločným, jednotným a koordinovaným spôsobom, v súlade so zásadami súdržnosti politík v záujme rozvoja; domnieva sa, že súdržnosť politík v záujme rozvoja musí byť vzhľadom na vzájomné prepojenie medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ hlavným faktorom pri vymedzovaní a vykonávaní nástrojov na financovanie vonkajšej pomoci a pri prijímaní ďalších politík a nástrojov EÚ; zastáva však názor, že celková súdržnosť medzi nástrojmi by sa mala naďalej zlepšovať, a to najmä posilňovaním súdržnosti a koordinácie medzi geografickými a tematickými programami a lepšou koordináciou s inými politikami EÚ a vzájomným dopĺňaním sa s týmito politikami;

35.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že krajiny s vyšším stredným príjmom, ktoré prestali využívať podporu v rámci ERF a DCI, môžu naraziť na nedostatok financií, v dôsledku čoho sa tieto krajiny môžu ocitnúť v zraniteľnej situácii; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila dôsledky, zvážila opatrenia na zabránenie negatívnym následkom a uľahčila prístup krajín s vyšším stredným príjmom k EFI prispôsobených ich potrebám, najmä so zreteľom na zintenzívnenie úsilia zameraného na posilnenie dobrej správy vecí verejných prostredníctvom boja proti korupcii, daňovým podvodom a beztrestnosti a zabezpečila dodržiavanie zásad právneho štátu a slobodné a spravodlivé voľby, rovnaký prístup k spravodlivosti a riešila inštitucionálne nedostatky; uznáva prácu, ktorú v tejto oblasti vykonal program EUROsociAL; zdôrazňuje však, že je potrebné prioritne riešiť prideľovanie grantov najmenej rozvinutým krajinám, ktoré sú náchylné k nestabilite, čelia výrazným štrukturálnym prekážkam brániacim v trvalo udržateľnom rozvoji a teda sú veľmi závislé od medzinárodných verejných financií;

36.  zastáva názor, že z nástrojov na financovanie vonkajšej pomoci by sa naďalej mali podporovať európske aj miestne organizácie občianskej spoločnosti, miestne komunity, miestna a regionálna samospráva a miestne orgány v partnerských krajinách a ich partnerstvo s európskou miestnou a regionálnou samosprávou, a že by sa mala systematicky umožňovať ich aktívna účasť na dialógu viacerých zainteresovaných strán o politikách EÚ a o všetkých procesoch tvorby programov v rámci všetkých nástrojov; okrem toho sa domnieva, že EÚ by mala podporovať úlohu organizácií občianskej spoločnosti ako subjektov dozerajúcich na opatrenia v EÚ aj mimo nej, ako aj decentralizačné reformy v partnerských krajinách; víta v tomto kontexte zámer Komisie prehĺbiť a upevniť prebiehajúcu prácu na budovaní partnerstiev a dialógu s občianskou spoločnosťou pracujúcou na rozvoji a zlepšiť dialóg a zapojenie sietí organizácií občianskej spoločnosti do tvorby politiky a procesov EÚ; pripomína, že EÚ by mala podporovať upevňovanie demokracie prostredníctvom identifikovania mechanizmov na podporu činností organizácií v tretích krajinách, aby sa tak prispelo k stabilizácii a zlepšeniu inštitucionálnych noriem riadenia verejných statkov;

37.   potvrdzuje svoje odhodlanie monitorovať plnenie záväzkov EÚ týkajúcich sa poskytovania stálej podpory pre ľudský rozvoj s cieľom zlepšiť životy ľudí v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja; pripomína, že v prípade DCI to vedie k potrebe vyčleniť aspoň 20 % pomoci na základné sociálne služby, s dôrazom na zdravotníctvo a vzdelávanie, a na sekundárne vzdelávanie; je preto znepokojený tým, že v čase pretrvávajúcich pochybností o dosiahnutí cieľa ľudského rozvoja na úrovni 20 % Komisia presúva finančné prostriedky z ľudského rozvoja na investície;

38.  požaduje prísne uplatňovanie podmienok umožňujúcich účinné používanie rozpočtovej podpory a systematickejšie monitorovanie spôsobov poskytovania pomoci v partnerských krajinách, aby sa zvýšila zodpovednosť, transparentnosť, účinnosť pomoci a zosúladenie rozpočtovej pomoci s jej cieľmi;

39.  varuje pred zneužívaním trustových fondov, ktoré ohrozuje jedinečnosť európskej politiky rozvojovej spolupráce EÚ; trvá na tom, že by sa mali použiť len vtedy, ak je zaručená ich pridaná hodnota v porovnaní s inými spôsobmi poskytovania pomoci, najmä v krízových situáciách, a že ich použitie by malo byť vždy v plnom súlade so zásadami účinnosti pomoci a hlavným cieľom rozvojovej politiky: odstránením chudoby; vyjadruje obavy z toho, že príspevky od členských štátov a iných darcov do trustových fondov nedosiahli očakávania, čo má negatívny vplyv na ich efektívnosť; pripomína potrebu parlamentnej kontroly týchto finančných prostriedkov; je vážne znepokojený zisteniami hodnotenia ERF, ktoré sa týkajú účinnosti núdzového trustového fondu EÚ pre Afriku;

40.   pripomína, že Komisia by v prípade používania trustových fondov mala zabezpečiť transparentnosť, a to okrem iného pravidelným poskytovaním informácií Európskemu parlamentu a jeho riadnym zapojením do príslušných riadiacich štruktúr v súlade s relevantnými právnymi predpismi EÚ; okrem toho pripomína, že v rámci trustových fondov sa musí uplatňovať celý rozsah zásad účinného rozvoja, trustové fondy mali byť v súlade s prioritami, zásadami a hodnotami dlhodobého rozvoja, vnútroštátnymi a európskymi stratégiami pre jednotlivé krajiny a s inými relevantnými nástrojmi a programami a že každé dva roky by sa mala zverejniť monitorovacia správa o dosahovaní tohto súladu; opakuje preto, že cieľom núdzového trustového fondu EÚ pre Afriku je riešiť základné príčiny migrácie podporou odolnosti, hospodárskych príležitostí, rovnakých príležitostí, bezpečnosti a rozvoja;

41.  pripomína, že rozpočet na vonkajšiu činnosť EÚ sa neustále mobilizuje a posilňuje, čím sa vyčerpávajú všetky dostupné rezervy na riešenie rastúceho počtu krízových situácií; zastáva názor, že vzhľadom na viaceré krízy a neistotu musí v rámci nástrojov na financovanie vonkajšej pomoci existovať dostatočná pružnosť, aby sa mohli pružne prispôsobiť meniacim sa prioritám a nepredvídaným okolnostiam a aby sa v praxi dali rýchlo využívať; v tejto súvislosti odporúča rozumné využívanie rezervných alebo nevyužívaných fondov nástrojov na financovanie vonkajšej pomoci, väčšiu pružnosť pri viacročnom programovaní, vhodnú kombináciu možností financovania a väčšie zjednodušenie na úrovni vykonávania; zdôrazňuje však, že väčšia pružnosť by sa nemala dosiahnuť na úkor účinnosti a predvídateľnosti pomoci, dlhodobých geografických a tematických priorít alebo záväzkov na podporu reforiem v partnerských krajinách;

42.  žiada Komisiu, aby HAI vykonávala v súlade s humanitárnymi zásadami a so záväzkami prijatými v tzv. veľkej dohode (Grand Bargain) na Svetovom humanitárnom samite a so závermi Európskeho dvora audítorov zverejnenými v jeho osobitnej správe č. 15/2016(15); vyzýva Komisiu, aby predovšetkým zvýšila transparentnosť v rámci strategického postupu tvorby programov a financovania, aby venovala náležitú pozornosť nákladovej efektívnosti prijatých opatrení bez spochybnenia cieľov humanitárnej pomoci, a ochotu pomáhať najzraniteľnejším pri súčasnom zachovaní schopnosti udržať humanitárny imperatív dosiahnutím tých najzraniteľnejších a pôsobením tam, kde je sú najnaliehavejšie potreby, aby zlepšila monitorovanie počas vykonávania, vyčlenila väčšie finančné prostriedky pre vnútroštátnych a miestnych aktérov, aby prostredníctvom harmonizovaných požiadaviek na prekladanie správ zmiernila byrokraciu a aby na viacročnom základe prispievala z hľadiska stratégie, tvorby programov a financovania, aby sa zabezpečila väčšia predvídateľnosť, pružnosť, rýchlosť a kontinuita reakcií na humanitárne problémy;

43.  trvá na tom, aby humanitárna pomoc bola naďalej vyčlenená pre obyvateľstvo v krízových oblastiach a aby humanitárni aktéri mali na vykonávanie svojich činností voľný prístup k obetiam v oblastiach konfliktov a v krehkých krajinách;

44.  vyzýva Komisiu, aby zaistila, že v rámci HAI, spolu a komplementárne s DCI a ERF a vzhľadom na prepojenie medzi humanitárnou pomocou a rozvojom, sa okrem okamžitej reakcie na humanitárne krízy bude budovať odolnosť voči budúcim otrasom presadzovaním stratégií a štruktúr včasného varovania a prevencie, zabezpečia sa dlhodobé udržateľné prínosy pre rozvoj v súlade s potrebou prepojenia úľavy, obnovy a rozvoja, a pozornosť sa bude venovať zabudnutým krízam, pri plnom rešpektovaní zásady, aby sa nikto neostal opomenutý;

45.  konštatuje, že je nutné zlepšiť vzájomné dopĺňanie sa medzi rozvojovými nástrojmi a HAI, najmä v kontexte prepojenia medzi humanitárnou oblasťou a rozvojom, nového strategického prístupu k odolnosti a odhodlania EÚ venovať sa znižovaniu rizika katastrof a pripravenosti na katastrofy, a to bez oslabenia ich cieľov a mandátov;

46.  pripomína, že rozvoj dopĺňa humanitárnu pomoc s cieľom predchádzať otrasom a krízam;

47.  požaduje uznanie špecifického charakteru humanitárnej pomoci v rozpočte EÚ, s čím sa spája aj potreba zaistiť rezervu na núdzovú pomoc ako pružný nástroj na reagovanie na nové krízy s dostatočnými finančnými prostriedkami;

48.  domnieva sa, že delegácie EÚ mali byť viac zapojené do rozhodnutí o tvorbe programov rozvojovej spolupráce rámci rôznych nástrojov na financovanie vonkajšej pomoci, ktoré spravujú; domnieva sa, že by to taktiež umožnilo zlepšiť komplementaritu a synergie, zvýšiť mieru súladu s potrebami,. ako aj zodpovednosť partnerských krajín;

49.  trvá na primeranom personálnom vybavení ústredí Komisie, Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a delegácií EÚ, pokiaľ ide o počet zamestnancov, ako aj ich odborné znalosti v oblasti rozvojovej a humanitárnej pomoci;

50.  nie je spokojný s veľmi krátkou lehotou poskytovanou Parlamentu na kontrolu návrhov vykonávacích opatrení v rámci DCI; naliehavo žiada Komisiu, aby do decembra 2018 zmenila rokovací poriadok výborov pre DCI a humanitárnu pomoc tak, aby Parlament a Rada získali viac času na primerané vykonávanie svojich kontrolných právomocí;

51.  naliehavo žiada Komisiu a ESVČ, aby zvýšili a zlepšili koordináciu darcov spoločnou tvorbou programov a ich spoločným vykonávaním s inými členskými štátmi a darcami, a to v súlade s národnými rozvojovými programami partnerských krajín a pod vedením a koordináciou delegácií EÚ;

52.  požaduje väčšiu politickú kontrolu Európskeho parlamentu nad programovými dokumentmi 11. ERF ako spôsob zvýšenia transparentnosti a zodpovednosti;

Odporúčania týkajúce sa štruktúry DCI a ERF po roku 2020 a budúceho vykonávania HAI

53.  opakuje autonómnosť rozvojových a humanitárnych politík EÚ, ktoré sú založené na konkrétnych právnych základoch uznávaných v zmluvách a ktorými sa stanovujú hodnoty a ciele, ktoré sú špecifické a nemali by byť podriadené geopolitickej stratégii EÚ a mali by byť vždy v súlade so zásadami účinnosti rozvoja a v prípade humanitárnej pomoci so zásadami humanity, nestrannosti, neutrality a nezávislosti;

54.  zdôrazňuje absolútnu nevyhnutnosť zachovania samostatných nástrojov rozvojovej a humanitárnej pomoci pri zachovaní kľúčových zásad rozvoja vzhľadom na zistenia vyplývajúce z hodnotenia ERF a DCI týkajúce sa chýbajúcich partnerských vzťahov a ohrozenie ústredného cieľa zmiernenia chudoby v novom rámci zmeny politických priorít;

55.  pripomína, že ERF, DCI a HAI sa vyznačujú kladným plnením rozpočtu a majú kľúčový význam pre preukázanie medzinárodnej solidarity, pričom prispievajú k dôveryhodnosti EÚ vo svete; domnieva sa, že bez ohľadu na možné štrukturálne zmeny alebo zlúčenia týchto nástrojov aj na prípadné začlenenie ERF do rozpočtu by sa celkové rozpočtové prostriedky v budúcom VFR mali zvýšiť, pričom by sa nemali oslabiť kritériá oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA), a že súčasťou budúceho usporiadania EFI by malo byť transparentnejšie začleňovanie trustových fondov a nástrojov, ktoré sa riadia kľúčovými zásadami demokratickej zodpovednosti a účinnosti rozvoja, ako aj možné pokračovanie vonkajšieho investičného plánu, ak sa pri jeho hodnotení preukáže jeho rozvojová doplnkovosť a jeho vplyv na ľudské práva, ako aj sociálny a environmentálny vplyv;

56.  vyzýva Radu, Komisiu a Európsku investičnú banku, aby uzavreli medziinštitucionálnu dohodu s Parlamentom o transparentnosti, zodpovednosti a parlamentnej kontrole na základe všeobecných zásad vymedzených v novom Európskom konsenze o rozvoji vzhľadom na zmeny v spôsoboch pomoci z priamych príspevkov na trustové fondy a kombinované financovanie, a to aj prostredníctvom Európskeho fondu pre trvalo udržateľný rozvoj;

57.  zdôrazňuje pozitívne vnímanie EÚ ako kooperatívneho globálneho aktéra zo strany medzinárodného spoločenstva, ktoré však môžu poškodiť administratívne ťažkosti a zdržania; zastáva názor, že to prispieva k mäkkej moci EÚ v oblasti medzinárodných vzťahov, čo si vyžaduje silnejšiu a autonómnejšiu rozvojovú politiku po roku 2020 s diferencovanými rozvojovými nástrojmi;

58.  zdôrazňuje, že znižovanie a z dlhodobého hľadiska aj odstraňovanie chudoby by spoločne s plnením SDG, Parížskej dohody a ochrany globálnych verejných statkov mali byť prvoradé ciele rozvojovej politiky EÚ a jej rozvojových nástrojov s osobitným dôrazom venovaným najrizikovejším oblastiam;

59.  zdôrazňuje, že je nutné, aby štruktúra DCI a ERF na obdobie po roku 2020 a vykonávanie HAI boli v súlade s medzinárodnými záväzkami EÚ vrátane Agendy 2030 s jej SDG a Parížskej dohody o klíme, ako aj s politickým rámcom EÚ vrátane Európskeho konsenzu o rozvoji, novou Globálnou stratégiou pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ a Európskym konsenzom o humanitárnej pomoci;

60.  domnieva sa, že štruktúra nových nástrojov na financovanie vonkajšej pomoci by mala zohľadňovať preukázané dobré fungovanie súčasných nástrojov na financovanie vonkajšej pomoci, prípustnosť oficiálnej rozvojovej pomoci a potreby plniť ciele trvalo udržateľného rozvoja;

61.  domnieva sa, že Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj a globálny rozmer mnohých cieľov trvalo udržateľného rozvoja si vyžadujú nový politický prístup, v ktorom sa všetci politickí aktéri, z rozvojových aj rozvinutých krajín, musia snažiť prispieť k dosahovaniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja konzistentnými a koordinovanými vnútornými a vonkajšími politikami, a domnieva sa, že nové nástroje na financovanie vonkajšej pomoci na obdobie po roku 2020 a nový Európsky konsenzus o rozvoji účelne povedú k tomuto cieľu;

62.  je presvedčený o tom, že je dôležité presadzovať prístup k rozvoju založený na ľudských právach a zásadách, a teda presadzovať demokratické zásady, základné hodnoty a ľudské práva na celom svete; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby primerane kombinovali pomoc v rámci nástrojov na financovanie vonkajšej pomoci a politický dialóg, bilaterálne aj v rámci regionálnych a celosvetových organizácií, v záujme presadzovania týchto zásad, hodnôt a práv;

63.  považuje za dôležité, aby horizontálna a medziodvetvová ochrana životného prostredia a príležitosti, ktoré ponúkajú politiky v oblasti životného prostredia, boli začlenené do všetkých rozvojových politík; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom z hľadiska presadzovania demokracie, ľudských práv a rodovej rovnosti; nalieha tiež, aby sa záväzky plynúce z Parížskej dohody v plnej miere odrážali v budúcich nástrojoch a programoch a aby sa zároveň aj primerane monitorovali; preto sa domnieva, že boj proti zmene klímy by mal v oblasti rozvojovej spolupráce zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu;

64.  považuje za potrebné, aby sa uskutočnilo zhodnotenie poučení s cieľom identifikovať nedostatky v oblasti koordinácie EFI s finančnými nástrojmi iných medzinárodných inštitúcií a zlepšiť túto koordináciu, a to s cieľom vytvoriť synergie a maximalizovať vplyv finančných nástrojov v rozvojových krajinách;

65.   považuje za potrebné zvýšiť súčasnú úroveň oficiálnej rozvojovej pomoci EÚ (ODA EÚ) v budúcej štruktúre EFI po roku 2020 a vytvoriť jasný časový plán, aby mohla EÚ dodržať svoj kolektívny záväzok a poskytnúť oficiálnu rozvojovú pomoc vo výške 0,7 % hrubého národného dôchodku (HND) a vyčleniť 0,2 % ODA/HND v prospech najmenej rozvinutých krajín; víta v tomto kontexte nedávne oznámenie Komisie o novom VFR; pripomína členským štátom, že je potrebné dodržiavať ich záväzok prispieť 0,7 % zo svojich HND na ODA; pripomína, že je potrebné vykonávať odporúčania Výboru pre rozvojovú pomoc, ktorý patrí pod Organizáciu pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, dosiahnuť priemerný grantový prvok v celkovej ODA na úrovni 86 %;

66.  zastáva názor, že v rámci štruktúry nástrojov na financovanie rozvojovej pomoci po roku 2020 by sa bez toho, aby to malo vplyv na vyššiu flexibilitu a/alebo rezervy, mala naďalej vytvárať zmes geografických aj tematických viacročných programov, čo by umožnilo rozvíjať opatrenia rôzneho rozsahu; považuje podporu regionálnej spolupráce a integrácie partnerských krajín za dôležitý faktor potrebný na odstránenie chudoby a podporu dlhodobého trvalo udržateľného rozvoja;

67.  zdôrazňuje, že opatrenia v oblasti vonkajšej činnosti EÚ musia vychádzať z vhodne vyváženej kombinácie pružnosti a predvídateľnosti rozvojovej pomoci na základe dostatočného financovania; uznáva zároveň, že predvídateľnosť rozvojovej pomoci možno okrem iných spôsobov dosiahnuť aj dobre fungujúcimi zavedenými systémami včasného varovania, primárne v najzraniteľnejších a menej odolných krajinách;

68.  zastáva názor, že k presunu finančných prostriedkov medzi cieľmi a meniacimi sa prioritami v rámci nástroja by malo dochádzať len na základe skutočných potrieb partnerských krajín a bez ohrozenia zásad a cieľov nástroja a pri primeranom zapojení monitorovacieho orgánu; konkrétne požaduje, aby ja jasne rozlíšilo financovanie s oprávnenosťou na ODA a iné financovanie, ktoré sa nemôže poskytnúť z ODA; dôrazne odmieta akýkoľvek prevod finančných prostriedkov vyčlenených na činnosti spĺňajúce kritériá ODA stanovené Výborom pre rozvojovú pomoc na programy, ktoré nemožno považovať za oficiálnu rozvojovú pomoc; zdôrazňuje potrebu cieľov v oblasti oficiálnej rozvojovej pomoci v nariadeniach o nástrojoch na financovanie vonkajšej pomoci na zaistenie tejto skutočnosti;

69.  zastáva názor, že štruktúra nástrojov na financovanie vonkajšej pomoci po roku 2020 by mala obsahovať skupinu referenčných hodnôt a prísne vymedzenie použitia a mali by sa v nej zohľadňovať záväzky tak, aby sa zistili dostatočné finančné prostriedky pre kľúčové priority;

70.  domnieva sa, že nepredvídané potreby by sa mali zastrešiť zo značných rezerv na nepredvídané výdavky v rôznych nástrojoch na financovanie vonkajšej pomoci a že neviazané finančné prostriedky alebo finančné prostriedky súvisiace s daným rokom, ktorých viazanosť bola zrušená, by sa mali presunúť do rezerv na nepredvídané výdavky nasledujúceho roka;

71.  pripomína, že je potrebné zachovať silný a nezávislý nástroj humanitárnej pomoci, ako sa to požaduje v Európskom konsenze o humanitárnej pomoci; domnieva sa, že pre humanitárnu pomoc by sa mala osobitne udržiavať samostatná rezerva zohľadňujúca skutočnosť, že kvôli čoraz väčším potrebám na celom svete bola počas aktuálneho obdobia VFR rezerva na humanitárnu pomoc sústavne aktivovaná; pripomína, že Parlament opakovane uznal snahu Komisie reagovať na čoraz väčšie výzvy, a pritom pravidelne zdôrazňoval potrebu zvýšiť financovanie humanitárnej pomoci a trval na tom, že sa má zmenšiť čoraz väčšia medzera medzi záväzkami a platbami a že sa má zvýšiť účinnosť a reaktívnosť humanitárnej a rozvojovej pomoci, ktorá je k dispozícii v rámci rozpočtu EÚ;

72.   zdôrazňuje, že žiaden prínos z hľadiska finančnej pružnosti a zjednodušenia by sa nemal dosahovať na úkor slabšieho monitorovania a možností kontroly z hľadiska spoluzákonodarcu, čo by ohrozilo zásady zodpovednosti a transparentnosti; zdôrazňuje potrebu transparentnosti kritérií prideľovania finančných prostriedkov vo všetkých fázach tvorby programov; domnieva sa, že nová štruktúra EFI by mala byť pružná a moderná a umožňovať partnerským krajinám optimalizáciu zdrojov a dosahovanie výsledkov v oblasti rozvoja;

73.  zdôrazňuje, že finančná flexibilita v nových EFI by sa mala rozšíriť aj na pružnú možnosť udeľovať v rámci krajiny malé granty miestnym organizáciám občianskej spoločnosti, podnikom a podnikateľom na základe voľného uváženia; domnieva sa, že by Komisia mala prehodnotiť svoje súčasné požiadavky na audit týkajúce sa rozvojovej pomoci, aby umožnili zvýšený rizikový profil pre malé granty v rámci krajiny;

74.  zdôrazňuje, že rozvojová politika a humanitárne ciele by nemali byť potláčané v dôsledku bezpečnostných cieľov darcovských krajín a EÚ, ani kontroly hraníc či riadenia migračných tokov; v tejto súvislosti sa domnieva, že ODA by sa mala používať predovšetkým na zmierňovanie chudoby a že akcie a programy, ktoré sú zosúladené iba s národnými bezpečnostnými záujmami darcov, by sa preto nemali financovať z finančných prostriedkov určených na rozvoj; súčasne považuje za nevyhnutné podporovať odolnosť partnerských krajín s cieľom vytvoriť priaznivé podmienky pre trvalo udržateľný rozvoj;

75.  domnieva sa, že v budúcom VFR je nutné oddelene viesť výdavky na sledovanie vnútorných cieľov EÚ v rámci okruhov migrácia, azyl a vnútorná bezpečnosť na jednej strane a výdavkov zameraných na podporu vykonávania Európskeho konsenzu o rozvoji na strane druhej; domnieva sa, že zlúčenie týchto dvoch oddelených okruhov by vytvorilo riziko prehĺbenia účelovosti pomoci EÚ, a to aj jej podmienením spoluprácou v oblasti migrácie;

76.  v tomto kontexte navrhuje, aby sa odolnosť spoločnosti a štátu ešte viac posilnila prostredníctvom rozvojovej pomoci a aby sa viac finančných a politických prostriedkov venovalo na predchádzanie konfliktom a pripravenosť na katastrofy, ako aj na prijímanie včasných opatrení v prípade konfliktov aj prírodných katastrof;

77.  vyzýva Komisiu, aby pri určovaní množstva finančných prostriedkov prideľovaných partnerským krajinám a spôsobov koordinácie nevychádzala len a HDP, ale zo širokého spektra kritérií zohľadňujúcich inkluzívny ľudský rozvoj, ľudské práva a úrovne nerovnosti;

78.  opakuje svoju výzvu na zahrnutie ERF do rozpočtu ako hlavného nástroja na zabezpečenie súdržnosti medzi rozvojovou politikou a ostatnými politikami EÚ a na posilnenie rozpočtovej kontroly Európskym parlamentom; opakuje, že začlenenie EFR do rozpočtu by prinieslo výhody, ako napríklad silnejšiu demokratickú legitímnosť a kontrolu nástroja, lepšiu absorpčnú kapacitu a väčšiu viditeľnosť a transparentnosť vedúcu k lepšej prehľadnosti výdavkov EÚ v tejto oblasti, ako aj vyššiu efektívnosť a účinnosť rozvojovej pomoci EÚ; pripomína, že parlamentné diskusie o rozvojovej politike pomáhajú občanom pri implementácií výdavkov EÚ na rozvojovú pomoc;

79.  zdôrazňuje, že začlenenie ERF do rozpočtu by mali sprevádzať záruky na zabránenie akémukoľvek prevodu finančných prostriedkov z predchádzajúcich ERF do iných rozpočtových riadkov a že by sa mal zohľadňovať každý darca z tretej krajiny; okrem toho zdôrazňuje, že mierový nástroj pre Afriku by mal zostať mimo rozpočtu EÚ a v rámci samostatného nástroja;

80.  zdôrazňuje, že začlenenie EFR do rozpočtu by malo sprevádzať primerané zvýšenie dohodnutej hornej hranice rozpočtu EÚ, aby neviedla k obmedzeniu finančných prísľubov EÚ pre krajiny AKT, ani k celkovému poklesu objemu rozvojovej pomoci EÚ vo VFR po roku 2020;

81.  domnieva sa, že časovo neobmedzený charakter HAI viedol k pozitívnym výsledkom; preto odporúča viesť samostatné nástroje a rozpočty pre humanitárne a rozvojové opatrenia a súčasne zachovať silné strategické prepojenia medzi týmito dvomi oblasťami;

82.  zdôrazňuje, že je dôležité posilniť demokratickú legitimitu v rámci štruktúry po roku 2020 a že je potrebné prehodnotiť rozhodovací postup; zdôrazňuje, že v novej štruktúre po roku 2020 by sa spoluzákonodarcom mala udeliť právomoc naplno vykonávať svoje kontrolné právomoci na právnej aj politickej úrovni, v celých fázach prípravy, prijímania a vykonávania nástrojov a ich vykonávacích programov; zdôrazňuje, že na tento účel je nutné zabezpečiť dostatok času;

83.  domnieva sa, že potenciál spolupráce s členskými štátmi na príprave a vykonávaní rozvojových programov, a to najmä prostredníctvom spoločnej tvorby programov a na základe vnútroštátnych rozvojových programov a synchronizovane s nimi, by sa mal naplno využívať;

84.  požaduje posúdenie a preskúmanie štruktúry nástrojov na financovanie vonkajšej pomoci na obdobie po roku 2020 v polovici trvania s cieľom ešte zlepšiť ich obhospodarovanie a preskúmať spôsoby, ako dosiahnuť väčšiu koherentnosť a zjednodušenie, ako aj zaistiť pretrvávajúcu relevantnosť a zosúladenie s rozvojovými zásadami; vyzýva na plnohodnotné zapojenie zainteresovaných subjektov do tejto činnosti;

85.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisii.

(1)

Ú. v. ES L 317, 15.12.2000, s. 3.

(2)

Ú. v. EÚ L 344, 19.12.2013, s. 1.

(3)

Ú. v. EÚ L 163, 2.7.1996, s. 1.

(4)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.

(5)

Ú. v. EÚ L 58, 3.3.2015, s. 1.

(6)

Ú. v. EÚ L 58, 3.3.2015, s. 17.

(7)

Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 44.

(8)

Ú. v. EÚ C 25, 30.1.2008, s. 1.

(9)

Ú. v. EÚ C 210, 30.6.2017, s. 1.

(10)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0437.

(11)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0337.

(12)

Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 2.

(13)

Ú. v. EÚ C 208, 10.6.2016, s. 25.

(14)

Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 44.

(15)

Európsky dvor audítorov, osobitná správa č. 15/2016: Riadila Komisia účinne humanitárnu pomoc poskytnutú obyvateľstvu postihnutému konfliktom v oblasti Veľkých jazier v Afrike?, 4. júla 2016.


STANOVISKO Výboru pre rozpočet (8.3.2018)

pre Výbor pre rozvoj

k vykonávaniu nástroja rozvojovej spolupráce, nástroja humanitárnej pomoci a Európskeho rozvojového fondu

(2017/2258(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Jordi Solé

NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že množstvo a nedostatočná pružnosť a súdržnosť financovania EÚ v rámci okruhu 4 súčasného VFR poukazujú na obmedzené odhodlanie EÚ pôsobiť ako skutočný globálny aktér, najmä so zreteľom na zabezpečovanie celosvetových verejných statkov, humanitárnej pomoci a rozvojovej spolupráce; pripomína potrebu dlhodobého plánovania a predvídateľnosti, ktoré sú pre rozvojovú pomoc veľmi dôležité;

2.  pripomína, že rozpočet na vonkajšiu činnosť EÚ sa neustále mobilizuje a posilňuje, čím sa vyčerpávajú všetky dostupné rezervy na riešenie rastúceho počtu humanitárnych a iných mimoriadnych situácií v okolí Európy; zdôrazňuje potrebu pružnejších postupov, aby sa umožnilo rýchlejšie uvoľnenie finančných prostriedkov v reakcii na nepredvídaný vývoj a krízy; zdôrazňuje však, že väčšia flexibilita by nemala byť dosahovaná ani na úkor účinnosti a predvídateľnosti pomoci, ani na úkor dlhodobých geografických a tematických priorít;

3.  pripomína potrebu dlhodobého plánovania a predvídateľnosti, ktoré sú pre rozvojovú pomoc osobitne dôležité; konštatuje však nedostatočné zameranie na výsledky, ako aj nedostatočnú úroveň monitorovania a hodnotenia nástrojov na financovanie vonkajšej činnosti súvisiacich s rozvojom;

4.  upriamuje pozornosť na potrebu vyhnúť sa akýmkoľvek rozdielom medzi viazanými a platobnými rozpočtovými prostriedkami na humanitárnu pomoc;

5.  pripomína, že Európsky rozvojový fond (ERF), nástroj rozvojovej spolupráce (DCI) a nástroj humanitárnej pomoci sa vyznačujú kladným plnením rozpočtu a majú kľúčový význam pre preukázanie medzinárodnej solidarity, pričom prispievajú k dôveryhodnosti EÚ vo svete; domnieva sa, že bez ohľadu na možné štrukturálne zmeny alebo zlúčenia týchto nástrojov aj na prípadné začlenenie ERF do rozpočtu by sa celkové rozpočtové prostriedky v budúcom VFR mali zvýšiť, pričom by sa nemali oslabiť kritériá oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA), a že súčasťou budúceho usporiadania vonkajších finančných nástrojov by malo byť transparentnejšie začleňovanie trustových fondov a nástrojov, ktoré sa riadia kľúčovými zásadami demokratickej zodpovednosti a účinnosti rozvoja, ako aj možné pokračovanie vonkajšieho investičného plánu, ak sa pri jeho hodnotení preukáže jeho rozvojová doplnkovosť a jeho vplyv na ľudské práva, ako aj sociálny a environmentálny vplyv;

6.  zdôrazňuje, že je dôležité doplniť pomoc z verejných finančných prostriedkov pružnými a prispôsobiteľnými nástrojmi, ktoré by stimulovali súkromné investície v rozvojových krajinách;

7.  pripomína, že je potrebné zachovať silný a nezávislý nástroj humanitárnej pomoci, ako sa to požaduje v Európskom konsenze o humanitárnej pomoci;

8.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť súdržnosť a synergie medzi rozvojovou a humanitárnou pomocou; domnieva sa, že správne riadená a dobre využívaná rozvojová pomoc je dôležitým prvkom pri posilňovaní schopnosti rozvojových krajín lepšie zvládať humanitárne krízy;

9.  pripomína dôležitosť týchto nástrojov pre zabezpečovanie celosvetových verejných statkov a riešenie výziev, ako sú ľudský rozvoj, adaptácia na zmenu klímy a jej zmiernenie, predchádzanie konfliktom, podpora mieru a stability, migrácia a azyl, ako aj ciele trvalo udržateľného rozvoja; v tejto súvislosti zdôrazňuje povinnosť zosúladiť rozpočtový rámec EÚ s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja;

10.  berie na vedomie potenciálnu úlohu ODA pri uľahčovaní uvoľňovania finančných prostriedkov na rozvoj z iných zdrojov, a to zo súkromných a z verejných, ako aj z domácich a medzinárodných zdrojov; podporuje úsilie EÚ stimulovať súkromné investície prostredníctvom kombinovaného financovania, grantov a pôžičiek, ako aj poskytovania záruk;

11.  považuje za dôležité, aby horizontálna a medziodvetvová ochrana životného prostredia a príležitosti, ktoré ponúkajú politiky v oblasti životného prostredia, boli začlenené do všetkých rozvojových politík;

12.  domnieva sa, že rozvojová politika by mala dopĺňať zahraničnú politiku EÚ a riadenie migrácie a zároveň zaručovať, aby sa finančné prostriedky určené na rozvoj používali len na ciele a účely súvisiace s rozvojom; v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že oficiálna rozvojová pomoc by sa nemala využívať na pokrytie nákladov na utečencov vynaložených v darcovských krajinách, externalizáciu migračných politík mimo hraníc EÚ ani nákladov na návrat a readmisiu do krajín pôvodu;

13.  pripomína potrebu zabezpečiť súdržnosť politiky pre rozvoj, ako aj dodržiavanie zásad účinnosti rozvoja, ktoré boli prijaté v Pusane, pričom treba tiež prehĺbiť koordináciu darcov a spoločné plánovanie s členskými štátmi; upozorňuje, že politika rozvojovej spolupráce sa musí uskutočňovať spôsobom, ktorý zohľadňuje vôľu krajín a národov, ktoré ju potrebujú, pričom treba zabezpečiť ich účasť na rozhodovacom procese a zaistiť, aby prevzali zodpovednosť za transparentné a efektívne vykonávanie tejto politiky;

14.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom z hľadiska presadzovania demokracie, ľudských práv a rodovej rovnosti; nalieha tiež, aby sa záväzky plynúce z Parížskej dohody o zmene klímy v plnej miere odrážali v budúcich nástrojoch a programoch a aby sa zároveň aj primerane monitorovali; preto sa domnieva, že boj proti zmene klímy by mal v oblasti rozvojovej spolupráce zohrávať čoraz dôležitejšiu úlohu;

15.  víta silnejšiu previazanosť s prioritami prijímajúcich krajín a naliehavo žiada o to, aby tematické programy boli menej roztrieštené;

16.  trvá na primeranom personálnom vybavení ústredí a delegácií EÚ, pokiaľ ide o počet zamestnancov, ako aj ich odborné znalosti v oblasti rozvojovej a humanitárnej pomoci.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

8.3.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

26

3

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nedzhmi Ali, Jean Arthuis, Richard Ashworth, Reimer Böge, Lefteris Christoforou, Gérard Deprez, Manuel dos Santos, André Elissen, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazabal Rubial, Iris Hoffmann, Monika Hohlmeier, John Howarth, Bernd Kölmel, Vladimír Maňka, Urmas Paet, Paul Rübig, Petri Sarvamaa, Patricija Šulin, Eleftherios Synadinos, Indrek Tarand, Isabelle Thomas, Daniele Viotti, Marco Zanni

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Xabier Benito Ziluaga, Heidi Hautala, Andrey Novakov, Stanisław Ożóg, Marie-Pierre Vieu, Rainer Wieland

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Michael Detjen, Norbert Lins

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

26

+

ALDE

Nedzhmi Ali, Jean Arthuis, Gérard Deprez, Urmas Paet

ECR

Stanisław Ożóg

PPE

Richard Ashworth, Reimer Böge, Lefteris Christoforou, José Manuel Fernandes, Monika Hohlmeier, Norbert Lins, Andrey Novakov, Paul Rübig, Petri Sarvamaa, Patricija Šulin, Rainer Wieland

S&D

Michael Detjen, Eider Gardiazabal Rubial, Iris Hoffmann, John Howarth, Vladimír Maňka, Isabelle Thomas, Daniele Viotti, Manuel dos Santos

Verts/ALE

Heidi Hautala, Indrek Tarand

3

-

ENF

André Elissen, Marco Zanni

NI

Eleftherios Synadinos

3

0

ECR

Bernd Kölmel

GUE/NGL

Xabier Benito Ziluaga, Marie-Pierre Vieu

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

20.3.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

25

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Beatriz Becerra Basterrechea, Ignazio Corrao, Mireille D’Ornano, Nirj Deva, Charles Goerens, Enrique Guerrero Salom, Maria Heubuch, György Hölvényi, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Stelios Kouloglou, Linda McAvan, Norbert Neuser, Vincent Peillon, Cristian Dan Preda, Lola Sánchez Caldentey, Elly Schlein, Eleni Theocharous, Paavo Väyrynen, Bogdan Brunon Wenta

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Frank Engel, Cécile Kashetu Kyenge, Maria Noichl, Adam Szejnfeld, Rainer Wieland


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

25

+

ALDE

Beatriz Becerra Basterrechea, Charles Goerens, Paavo Väyrynen

ECR

Nirj Deva, Eleni Theocharous

EFDD

Ignazio Corrao, Mireille D'Ornano

GUE/NGL

Stelios Kouloglou, Lola Sánchez Caldentey

PPE

Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Frank Engel, György Hölvényi, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Cristian Dan Preda, Adam Szejnfeld, Bogdan Brunon Wenta, Rainer Wieland

S&D

Enrique Guerrero Salom, Cécile Kashetu Kyenge, Linda McAvan, Norbert Neuser, Maria Noichl, Vincent Peillon, Elly Schlein

VERTS/ALE

Maria Heubuch

0

-

 

 

0

0

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 11. apríla 2018Právne oznámenie