Postup : 2017/2188(DEC)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0130/2018

Predkladané texty :

A8-0130/2018

Rozpravy :

PV 18/04/2018 - 10
CRE 18/04/2018 - 10

Hlasovanie :

PV 18/04/2018 - 12.17
CRE 18/04/2018 - 12.17

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0122

SPRÁVA     
PDF 910kWORD 118k
28.3.2018
PE 612.401v02-00 A8-0130/2018

o osobitných správach Dvora audítorov v súvislosti s udelením absolutória Komisii za rozpočtový rok 2016

(2017/2188(DEC))

Výbor pre kontrolu rozpočtu

Spravodajca: Joachim Zeller

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o osobitných správach Dvora audítorov v súvislosti s udelením absolutória Komisii za rozpočtový rok 2016

(2017/2188(DEC))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na osobitné správy Dvora audítorov vypracované v súlade s článkom 287 ods. 4 druhým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2016(1),

–  so zreteľom na konsolidovanú ročnú účtovnú závierku Európskej únie za rozpočtový rok 2016 (COM(2017)0365 – C8‑0299/2017)(2),

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2016 spolu s odpoveďami inštitúcií(3),

–  so zreteľom na vyhlásenie o vierohodnosti(4) vedenia účtov a zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré poskytol Dvor audítorov za rozpočtový rok 2016 v súlade s článkom 287 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z ........ 2018 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2016, oddiel III – Komisia(5) a na svoje uznesenie s pripomienkami, ktoré tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. februára 2018 o udelení absolutória Komisii za plnenie rozpočtu za rozpočtový rok 2016 (05940/2018 – C8‑0042/2018),

–  so zreteľom na články 317, 318 a 319 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(6), a najmä na jeho články 62, 164, 165 a 166,

–  so zreteľom na článok 93 rokovacieho poriadku a prílohu IV k rokovaciemu poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu (A8-0130/2018),

A.  keďže v zmysle článku 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii Komisia plní rozpočet a riadi programy a keďže podľa článku 317 Zmluvy o fungovaní Európskej únie Komisia plní rozpočet v spolupráci s členskými štátmi, na vlastnú zodpovednosť a v súlade so zásadou riadneho finančného hospodárenia;

B.  keďže osobitné správy Dvora audítorov poskytujú informácie o dôležitých aspektoch týkajúcich sa využívania finančných prostriedkov a sú preto užitočné pre Európsky parlament pri plnení jeho úlohy orgánu udeľujúceho absolutórium;

C.  keďže poznámky Európskeho parlamentu k osobitným správam Dvora audítorov sú neoddeliteľnou súčasťou uvedeného rozhodnutia z .......... 2018 o absolutóriu za plnenie všeobecného rozpočtu Európskej únie za rozpočtový rok 2016, oddiel III – Komisia;

Časť I – Osobitná správa Dvora audítorov č. 21/2016 s názvom Predvstupová pomoc EÚ na posilnenie administratívnej kapacity na západnom Balkáne: metaaudit

1.  víta osobitnú správu Dvora audítorov vo forme metaauditu, v ktorej je uvedený prehľad riadenia predvstupovej pomoci v Albánsku, Bosne a Hercegovine, Kosove, bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko, Čiernej Hore a Srbsku zo strany Komisie, a uvádza svoje pripomienky a odporúčania;

2.  uznáva, že Komisia musí pôsobiť v zložitých politických súvislostiach a naráža na mnohé nedostatky vo verejných inštitúciách prijímajúcich krajín, ako je prílišná byrokracia, vysoká fluktuácia pracovníkov, nízka efektívnosť, nedostatočná zodpovednosť a korupcia;

3.  vyzýva všetky zainteresované strany, aby venovali osobitnú pozornosť vymedzeniu kvalitatívnych národných stratégií a národných a regionálnych programov, ktoré by zahŕňali jasné, realistické a merateľné ciele, a aby zároveň lepšie prepojili navrhovanie programov v prijímajúcej krajine s týmito stratégiami a príslušnými analýzami potrieb;

4.  podporuje úsilie orgánov krajín západného Balkánu zamerané na kľúčové oblasti dobrej správy vecí verejných a na reformu ich verejnej správy vrátane oblasti finančnej kontroly v súvislosti s riadením verejných financií; vyzýva všetkých aktérov, aby zintenzívnili úsilie o vypracovanie alebo konsolidáciu stratégií zameraných na koordináciu vykonávania reformy riadenia verejných financií;

5.  považuje za mimoriadne dôležité posilniť uplatňovanie zásady podmienenosti, najmä predbežným overením schopnosti prijímateľa uskutočniť to, čo sa od neho požaduje, v prípade realizácie projektu vysokej kvality a v konkrétnych merateľných podmienkach;

6.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že približne polovica projektov financovaných Úniou na posilnenie reformy verejnej správy a zásad právneho štátu nebola udržateľná; zdôrazňuje význam rozvoja udržateľnosti, a to najmä v prípade projektov, ktoré sú zamerané na zvýšenie administratívnych kapacít; vyjadruje poľutovanie nad tým, že udržateľnosť nebola v mnohých prípadoch zabezpečená z dôvodu vnútorných faktorov, ako je nedostatok rozpočtových prostriedkov a zamestnancov, a najmä nedostatočná politická vôľa prijímateľa reformovať inštitúcie; vyzýva Komisiu, aby nadviazala na výsledky úspešných projektov s vyčísliteľnou pridanou hodnotou a zabezpečila udržateľnosť a realizovateľnosť projektov tým, že toto kritérium stanoví ako podmienku pri vykonávaní nástroja predvstupovej pomoci (IPA II);

7.  domnieva sa, že stále existuje priestor na zlepšenie, aby sa v niektorých kľúčových sektoroch dosiahli normy Únie, ako je dodržiavanie zásad právneho štátu, reforma verejnej správy a dobrá správa vecí verejných; zastáva názor, že pomoc poskytovaná v týchto oblastiach by sa vzhľadom na úzku súvislosť so stratégiou rozširovania a s politickými kritériami mala zvýšiť a mala by byť účinnejšia a udržateľná;

8.  vyzýva Komisiu, aby sa prednostne zamerala na boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti a aby podporovala verejné trestné stíhanie a vypracovanie požiadaviek na transparentnosť a integritu v rámci verejnej správy; opätovne zdôrazňuje potrebu kontinuálnejšej a dôraznejšej stratégie a vyššej politickej angažovanosti vnútroštátnych orgánov s cieľom dosiahnuť udržateľné výsledky v tejto oblasti;

Časť II – Osobitná správa Dvora audítorov č. 24/2016 s názvom Potreba ďalšieho úsilia na zvyšovanie informovanosti o súlade s pravidlami štátnej pomoci a na presadzovanie súladu s týmito pravidlami v rámci politiky súdržnosti

9.  víta osobitnú správu Dvora audítorov a súhlasí s jeho odporúčaniami;

10.  s uspokojením berie na vedomie, že Komisia vykoná prevažnú väčšinu odporúčaní;

11.  zdôrazňuje, že všetky príslušné generálne riaditeľstvá, najmä GR COMP a GR REGIO, musia mať prístup ku všetkým databázam útvarov Komisie, aby mohli účinne plniť svoje úlohy;

12.  vyzýva Komisiu, aby prehodnotila svoje rozhodnutie nevykonať odporúčanie 4 písm. b), keďže to môže ohroziť ochranu finančných záujmov Únie;

13.  môže akceptovať zdržanlivý postoj Komisie, pokiaľ ide o vykonanie odporúčania 4 písm. d), ak alternatívne metódy, ktoré si zvolia členské štáty, budú rovnako účinné ako centrálny register na monitorovanie pomoci de minimis; vyzýva Komisiu, aby takýto výsledok zaručila;

14.  vyjadruje presvedčenie, že pre členské štáty je mimoriadne dôležité, aby pred tým, ako začnú realizovať veľké projekty, mali právnu istotu, pokiaľ ide o platné pravidlá štátnej pomoci, keďže jasné a zrozumiteľné pravidlá môžu pomôcť znížiť mieru chybovosti v tejto oblasti;

15.  vyzýva Komisiu, aby zaručila, že vnútroštátne audítorské orgány sa pred zverejnením svojich výročných kontrolných správ oboznámia s platnými pravidlami štátnej pomoci a overia si ich znenie;

16.  v tejto súvislosti víta dohodu GR COMP a GR REGIO z marca 2015 o spoločnom akčnom pláne v oblasti štátnej pomoci; konštatuje, že tento akčný plán pôvodne obsahoval šesť opatrení určených na zvýšenie informovanosti a skvalitnenie vedomostí v oblasti štátnej pomoci vo všetkých členských štátoch: vymedzenie a šírenie osvedčených postupov, kurzy odbornej prípravy pre špecialistov na štátnu pomoc, workshopy pre jednotlivé krajiny, semináre pre špecialistov, ďalší rozvoj databázy otázok a odpovedí (sieť ESHS-EP) a rozvoj informačnej databázy štátnej pomoci; od roku Komisia 2016 ponúka aj špecializovaný modul odbornej prípravy;

17.  rovnako víta, že GR COMP zorganizovalo do januára 2016 kurzy odbornej prípravy v oblasti štátnej pomoci a infraštruktúry v Bulharsku, Chorvátsku, Českej republike, Rumunsku a na Slovensku;

18.  podporuje výzvu Dvora audítorov na vytvorenie centrálnej databázy pre celú Úniu, v ktorej si príslušné orgány členských štátov budú môcť overiť identitu podnikov, voči ktorým bol vydaný príkaz na vymáhanie štátnej pomoci, ako aj stav konania vo veci daného vymáhania; domnieva sa, že takáto databáza by mohla byť dôležitá pre budúce analýzy rizík;

Časť III – Osobitná správa Dvora audítorov č. 29/2016 s názvom Jednotný mechanizmus dohľadu – Dobrý začiatok, ale potreba ďalších zlepšení

19.  pripomína tieto právne základy:

a)  článok 287 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ): „1. Dvor audítorov preskúmava účty všetkých príjmov a výdavkov Únie. Preskúmava aj účty všetkých príjmov a výdavkov všetkých orgánov alebo úradov alebo agentúr zriadených Úniou, pokiaľ to nevylučuje ich príslušný ustanovujúci akt.

Dvor audítorov poskytuje Európskemu parlamentu a Rade vyhlásenie o vierohodnosti vedenia účtov a o zákonnosti a riadnosti príslušných operácií, ktoré sa uverejňuje v Úradnom vestníku Európskej únie. Toto vyhlásenie môže byť doplnené o osobitný posudok každej hlavnej oblasti činnosti Únie.“

b)  článok 27 Štatútu Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) a Európskej centrálnej banky (protokol č. 4 pripojený k ZEÚ a ZFEÚ): „27.1. Účty ECB a národných centrálnych bánk auditujú nezávislí externí audítori odporúčaní Radou guvernérov a schválení Radou. Audítori majú plné právo preskúmať všetky účtovné knihy a účty ECB a národných centrálnych bánk a dostávať úplné informácie o ich transakciách.

27.2. Ustanovenia článku 287 ZFEÚ sa vzťahujú len na skúmanie prevádzkovej efektívnosti riadenia ECB.“

c)  článok 20 ods. 1 a 7 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013(7), ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami: „1. ECB sa za vykonávanie tohto nariadenia zodpovedá Európskemu parlamentu a Rade v súlade s touto kapitolou. 7. Európsky dvor audítorov pri skúmaní prevádzkovej efektívnosti riadenia ECB podľa článku 27.2. štatútu ESCB a ECB zohľadňuje aj úlohy dohľadu, ktorými sa ECB poveruje týmto nariadením.“

20.  podporuje závery Dvora audítorov a víta, že ECB prijala odporúčania Dvora audítorov(8);

21.  vyjadruje však znepokojenie v súvislosti so správou Kontaktného výboru najvyšších kontrolných inštitúcií členských štátov EÚ, ktorá obsahuje porovnanie práv 27 z 28 najvyšších kontrolných inštitúcií v celej Únii na výkon auditu v orgánoch bankového dohľadu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v záverečnom vyhlásení bolo uvedené, že v tých krajinách, kde predchádzajúce mandáty národných najvyšších kontrolných inštitúcií na výkon auditu v orgánoch bankového dohľadu neboli Európskym dvorom audítorov nahradené podobnou úrovňou auditu nad činnosťami dohľadu ECB, vznikla medzera v audite(9);

22.  zdôrazňuje, že túto obavu už vyjadril vo svojom uznesení z 10. marca 2016 o bankovej únii – výročnej správe za rok 2015(10);

23.  vyjadruje poľutovanie nad obmedzenou transparentnosťou informácií určených pre subjekty podliehajúce dohľadu z dôvodu prístupu prijatého ECB so zreteľom na zverejňovanie, dôsledkom čoho subjekty podliehajúce dohľadu neboli schopné v plnej miere porozumieť výsledkom postupu preskúmania a hodnotenia orgánmi dohľadu; zdôrazňuje, že Dvor audítorov vyjadril znepokojenie nad nedostatkom transparentnosti, čo by podľa jeho názoru mohlo zvýšiť „riziko svojvôle v oblasti dohľadu“;

24.  poukazuje na to, že nedostatok akéhokoľvek dohľadu nad expozíciou banky voči nelikvidným „činnostiam úrovne 3“ zahŕňajúcim aj toxické aktíva a deriváty mal za následok asymetrické vykonávanie funkcie dohľadu; domnieva sa, že silná predpojatosť voči kreditným rizikám vo vzťahu k trhu a operačným rizikám vyplývajúcim zo špekulatívnych finančných činností vyústila do penalizácie komerčných bánk v prospech veľkých investičných bánk, čo vyvoláva otázky o platnosti a spoľahlivosti doposiaľ uskutočnených komplexných posúdení; vyjadruje znepokojenie nad nedávnymi vyhláseniami predsedníčky Dozornej rady ECB Danièle Nouyovej o ťažkostiach a neschopnosti ECB riadne oceniť pozície týkajúce sa týchto zložitých a rizikových produktov;

25.  upozorňuje na zistenia Dvora audítorov o tom, že v ECB nie sú z organizačného hľadiska účinne oddelené funkcie menovej politiky a funkcie dohľadu a že chýbajú jasné a prísne pravidlá na zabránenie konfliktom záujmov, čo posilňuje obavy z vnútorného konfliktu záujmov medzi úlohou ECB zachovávať stabilitu eura a jej prudenciálnym dohľadom nad veľkými európskymi úverovými inštitúciami;

26.  podporuje zistenie Dvora audítorov o to, že treba vypracovať analýzu rizika, pokiaľ ide o využívanie spoločných služieb na úlohy týkajúce sa menovej politiky a funkcie dohľadu ECB;

27.  v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad zistením Dvora audítorov, že množstvo informácií, ktoré poskytla ECB, len čiastočne postačovalo na posúdenie efektívnosti operácií spojených s riadiacou štruktúrou jednotného mechanizmu dohľadu, práce jeho spoločných dohliadacích tímov a jeho kontrol na mieste; zdôrazňuje, že z toho dôvodu nebol vykonaný audit v dôležitých oblastiach;

28.  považuje z hľadiska zodpovednosti za neprijateľné, aby auditovaný subjekt, t. j. ECB, chcel sám rozhodovať o tom, ku ktorým dokumentom môžu mať externí audítori prístup(11); vyzýva preto ECB, aby v plnej miere spolupracovala s Dvorom audítorov ako externým audítorom a poskytla mu plný prístup k informáciám v súlade s uvedenými pravidlami;

29.  vyzýva Dvor audítorov, aby do novembra 2018 informoval príslušný výbor Parlamentu, či sa podarilo vyriešiť problém prístupu k informáciám;

30.  berie na vedomie existujúce mechanizmy podávania správ medzi ECB a Parlamentom(12); domnieva sa však, že tieto opatrenia nemôžu nahradiť audit Dvora audítorov;

31.  pripomína, že Komisia mala do 31. decembra 2015 zverejniť správu o preskúmaní uplatňovania nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013, ktorým sa ECB poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa tak nestalo;

32.  vyzýva preto Komisiu, aby túto správu čo najskôr dokončila;

Časť IV – Osobitná správa Dvora audítorov č. 30/2016 s názvom Účinnosť podpory EÚ pre prioritné odvetvia v Hondurase

33.   víta správu Dvora audítorov, súhlasí s jeho odporúčaniami a uvádza svoje pripomienky a odporúčania; berie tiež na vedomie odpovede Komisie;

34.   s uspokojením konštatuje, že vláda Hondurasu, ako aj Komisia veľmi dobre prijali správu Dvora audítorov a že výzvy, ktoré Dvor audítorov odhalil, ako aj jeho závery boli veľmi užitočné na posilnenie politického dialógu medzi Hondurasom a Úniou;

35.  pripomína, že vzťahy medzi Hondurasom ako časťou Strednej Ameriky a Úniou sú v súčasnosti založené najmä na dohode o pridružení podpísanej v roku 2012, ktorou bol vytvorený silný a dlhodobý vzťah založený na vzájomnej dôvere a ochrane spoločných hodnôt a zásad; pripomína, že v tejto dohode sa stanovujú tri hlavné piliere činnosti: politický dialóg, spolupráca a obchod; pripomína najmä to, že obe strany sa v tejto dohode zaviazali zaviesť opatrenia na podporu hospodárskeho rozvoja so zreteľom na spoločné záujmy, ako sú odstránenie chudoby, vytváranie pracovných miest a spravodlivý a trvalo udržateľný rozvoj;

36.  zdôrazňuje, že do dnešného dňa ratifikovalo túto dohodu 21 členských štátov; očakáva, že krajiny, ktoré ju doteraz nepodpísali, tak urobia čo najskôr, keďže úplné uplatňovanie troch pilierov posilní rozvoj politického dialógu, umožní účinné prerozdelenie finančných prostriedkov a raz a navždy zabezpečí, aby sa pomoc Únie účinne využívala pri rekonštrukcii a transformácii Hondurasu;

37.  pripomína, že Honduras je krajinou Strednej Ameriky, ktorá získava najväčší objem rozvojovej pomoci z Únie, a že Únia patrí medzi dvanástich hlavných darcov v Hondurase, pričom prispieva štvrtým najväčším dielom a jej podiel na celkovej oficiálnej rozvojovej pomoci určenej tejto krajine tvorí 11 %; zdôrazňuje, že celkový objem pomoci sa zvýšil z 223 miliónov EUR (obdobie rokov 2007 až 2013) na 235 miliónov EUR (obdobie rokov 2014 až 2020);

38.  so znepokojením však konštatuje, že finančný príspevok Únie počas posudzovaného obdobia predstavoval iba 0,2 % HDP krajiny, čo je oveľa nižšie percento ako v prípade ostatných darcov, najmä USA;

39.  takisto poznamenáva, že podľa údajov Svetovej banky zaznamenal Honduras po celosvetovej hospodárskej kríze mierne oživenie z hospodárskeho hľadiska, ktoré bolo vyvolané verejnými investíciami, vývozom a vysokými príjmami z remitencií, čo umožnilo rast vo výške 3,7 % v roku 2016 a 3,5 % v roku 2017;

40.  zdôrazňuje však, že napriek povzbudivým hospodárskym vyhliadkam a napriek úsiliu vlády a darcov má Honduras naďalej najvyššiu mieru chudoby a hospodárskej nerovnosti v Latinskej Amerike, pričom podľa oficiálnych údajov za rok 2016 približne 66 % obyvateľov žije v chudobe a pretrváva všeobecné násilie, korupcia a beztrestnosť; poznamenáva, že napriek tomu, že miera vrážd za posledné roky klesla, naďalej patrí medzi najvyššie na svete a je najvyššou v Latinskej Amerike; ďalej zdôrazňuje, že stále pretrvávajú vážne ťažkosti a výzvy týkajúce sa prístupu k základným službám, pracovným príležitostiam a prírodným zdrojom, ako sú pôda a základné prostriedky na prežitie, a že ženy, domorodé obyvateľstvo a obyvatelia afrického pôvodu patria medzi tie skupiny obyvateľstva, ktoré sú najviac vystavené porušovaniu ľudských práv v dôsledku nerovnosti;

41.  s mimoriadnym znepokojením zdôrazňuje, že Honduras je naďalej jednou z najnebezpečnejších krajín na svete pre obhajcov ľudských práv a aktivistov v oblasti životného prostredia, pričom ide o oblasti, ktoré sú v mnohých prípadoch úzko prepojené; poukazuje na to, že podľa údajov organizácie Global Witness bolo v Hondurase od roku 2009 zavraždených minimálne 123 aktivistov ochraňujúcich pôdu a životné prostredie, pričom mnohí z nich patrili medzi pôvodné a vidiecke obyvateľstvo, ktoré bojovalo proti megaprojektom na svojich územiach, ako v prípade Berty Cáceres, ktorej vražda nebola stále objasnená; vyzýva Komisiu, aby pravidelne a dôsledne sledovala situáciu a dohliadala na to, aby spolupráca Únie v Hondurase v žiadnom smere nepoškodzovala ľudské práva obyvateľov Hondurasu; v tejto súvislosti pripomína význam európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EDHR) na poskytovanie priamej a naliehavej finančnej a materiálnej pomoci obhajcom ľudských práv vystaveným rizikám, ako aj núdzového fondu, ktorý delegáciám Únie umožňuje pružne poskytovať priame dotácie týmto osobám; ďalej vyzýva Komisiu, aby podporovala účinné uplatňovanie usmernení Únie týkajúcich sa obhajcov ľudských práv prijímaním miestnych stratégií, ktorými sa zaručí úplné vykonávanie týchto usmernení, a to v spolupráci s organizáciami občianskej spoločnosti, ktoré už v tejto oblasti majú skúsenosti;

42.  s veľkým znepokojením berie na vedomie závažné incidenty, ku ktorým došlo v Hondurase po voľbách, ktoré sa konali 26. novembra 2017; poukazuje na to, že európske a medzinárodné siete obhajcov ľudských práv a médií odsúdili neprimerané a niekedy aj smrteľné používanie sily zo strany štátnych bezpečnostných síl proti demonštrantom, ako aj iné útoky na obhajcov ľudských práv v povolebnej kríze, pričom organizácie pre ľudské práva zaregistrovali 30 prípadov usmrtenia (21 vojenskou políciou (PMOP)), 232 zranených a 1 085 zadržaných; zdôrazňuje, že Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva v Hondurase zdokumentoval viac ako 50 prípadov zastrašovania a obťažovania obhajcov ľudských práv, vodcov komunít a novinárov; poznamenáva, že honduraská vláda reagovala na túto situáciu oznámením o zriadení ministerstva pre ľudské práva, ktoré má pracovať nezávisle od súčasného ministerstva pre ľudské práva, spravodlivosť, verejnú správu a decentralizáciu a ktoré začalo svoju činnosť 27. januára 2018; vyzýva ESVČ, aby zvýšila podporu Únie pre obhajcov ľudských práv a presadzovanie politického dialógu a trvala na tom, aby honduraská vláda plnila svoje povinnosti a úlohy, pokiaľ ide o zachovávanie mieru a zaručenie bezpečnosti svojich občanov;

43.  pripomína, že je veľmi dôležité, aby sa aj súkromný sektor členských štátov Únie zaviazal k dodržiavaniu ľudských práv a najprísnejších sociálnych a environmentálnych noriem a aby sa dodržiavanie európskych noriem v tejto oblasti považovalo za minimum; vyzýva Európsku úniu a jej členské štáty, aby aj naďalej aktívne spolupracovali s Organizáciou Spojených národov, ktorá sa dlhodobo usiluje o vypracovanie medzinárodnej zmluvy, na základe ktorej budú spoločnosti niesť zodpovednosť za akúkoľvek účasť na porušovaní ľudských práv;

44.  pripomína, že štátny prevrat v roku 2009 mal pre Honduras katastrofálne dôsledky: sociálno-ekonomický rast zaznamenal výrazné spomalenie, prestala prichádzať medzinárodná pomoc a krajina bola dočasne vylúčená z Organizácie amerických štátov; konštatuje, že Únia mohla aj napriek tomu počas tohto obdobia naďalej vykonávať svoje činnosti v Hondurase, aj keď vo všetkých prioritných odvetviach sa vyskytli oneskorenia a niektoré činnosti, napríklad harmonizáciu právneho rámca, nebolo možné ukončiť; zdôrazňuje, že ak by Únia neposkytla a nezachovala svoju podporu v prioritných odvetviach spolupráce, podmienky v nich by boli ešte zložitejšie;

45.  poznamenáva, že honduraská vláda uviedla, že je otvorená medzinárodnému dohľadu a spolupráci s medzinárodnými organizáciami (zriadenie Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva, nedávny príchod misie na podporu boja proti korupcii a beztrestnosti v Hondurase, audit štátnych účtov organizáciou Transparency International atď.); upozorňuje však, že je veľmi dôležité prevziať a uplatňovať získané poznatky a najlepšie postupy a nepredlžovať donekonečna závislosť od týchto organizácií pri vykonávaní základných činností štátu; s vážnym znepokojením berie na vedomie to, že 18. februára 2018 vedúci misie na podporu boja proti korupcii a beztrestnosti v Hondurase (MACCIH) odstúpil, pretože Organizácia amerických štátov (OAS) mu neposkytla dostatočnú podporu na úlohu, ktorú mu pred dvoma rokmi zverila, t. j. na boj proti korupcii v Hondurase (nedostatok zdrojov, ubúdanie členov organizačnej zložky, neposkytnutie vhodných zariadení atď.); konštatuje, že napriek chýbajúcej podpore MACCIH dosahuje od roku 2017 významné výsledky v boji proti korupcii, ako je otvorenie hlavných prípadov proti vládnym úradníkom zapojeným do závažných korupčných káuz a vyšetrovanie politickej triedy Hondurasu; je znepokojený tým, že tieto okolnosti zmaria prvé významné regionálne úsilie zamerané na boj proti korupcii a beztrestnosti v jednej z krajín, ktorá ho najviac potrebuje, a vyzýva honduraskú vládu a OAS, aby poskytli MACCIH bezvýhradnú podporu a uľahčili jej prácu, a vyzýva ESVČ, aby pokračovala v spolupráci s MACCIH s cieľom dosiahnuť spoločné ciele;

46.  konštatuje, že audit Dvora audítorov bol zameraný na obdobie rokov 2007 až 2015, v ktorom platby Európskej únie predstavovali 119 miliónov EUR, a že prioritnými odvetviami, ktoré skúmal, bolo znižovanie chudoby, lesné hospodárstvo a bezpečnosť a spravodlivosť, na ktoré bolo vyplatených 89 % dvojstrannej podpory; domnieva sa však, že obdobie, na ktoré sa vzťahuje správa Dvora audítorov, je príliš dlhé, keďže presahuje funkčné obdobie Komisie a okrem toho zahŕňa mimoriadne zložité a rozdielne politické a hospodárske pomery; domnieva sa, že v záujme väčšej účinnosti auditov by sa mali skrátiť auditované obdobia alebo by sa mali vykonávať priebežné hodnotenia, keďže v správe sú príliš mnohokrát odhalené problémy alebo nedostatky, ktoré sú medzitým vyriešené, na základe čoho sa niektoré zo záverov a odporúčaní stávajú neaktuálne; ďalej zdôrazňuje, že Dvor audítorov vo svojej správe neuvádza informácie o rozhovoroch, ktoré uskutočnil v Hondurase, najmä rozhovoroch s príjemcami pomoci, inými darcami a organizáciami občianskej spoločnosti;

47.  berie na vedomie, že Dvor audítorov vo svojej správe dospel k záveru, že pomoc Únie pre prioritné odvetvia bola aj napriek určitému pokroku len čiastočne účinná, a to najmä v dôsledku situácie v krajine, ako aj pre množstvo nedostatkov v oblasti riadenia, ktoré obmedzili jej dosah, a poznamenáva, že napriek tomu, že stratégia Komisie bola relevantná a koordinovaná, nebola dostatočne špecifická a finančné prostriedky boli rozdelené medzi príliš mnoho oblastí, takže napriek požiadavkám honduraskej vlády nebolo možné uspokojiť dôležité potreby prioritných odvetví, ktoré neboli pokryté ani inými darcami;

48.  napriek tomu, že súhlasí s obavami Dvora audítorov, súhlasí aj s Komisiou, že v mnohých prípadoch bola potrebná istá miera flexibility s cieľom prispôsobiť sa krízovej situácii vyvolanej štátnym prevratom a že bolo potrebné reagovať na vzniknuté mimoriadne naliehavé situácie a splniť základné potreby obyvateľstva; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v úsilí o dosiahnutie účinnej rovnováhy medzi flexibilitou potrebnou na prispôsobenie sa meniacim okolnostiam, potrebám a požiadavkám krajiny, potrebou reagovať na najnaliehavejšie problémy vrátane ľudských práv, práva na život a práva na dôstojný život a potrebou reagovať a zlepšiť potenciálny dosah pomoci Únie;

49.  konštatuje, že v minulosti bola spolupráca Únie zameraná na sociálnu súdržnosť a hospodársky rast, zatiaľ čo nové programové obdobie je zamerané na potreby vyplývajúce z hlavných rozvojových výziev, ktorým táto krajina čelí: znižovanie chudoby a nerovností, potravinová bezpečnosť, vzdelávanie a zdravotníctvo, bezpečnosť a ľudské práva, daňová reforma, boj proti beztrestnosti a korupcii, vytváranie pracovných miest so sociálnou ochranou, konkurencieschopnosť, riadenie prírodných zdrojov a zraniteľnosť v dôsledku zmeny klímy;

50.  zdôrazňuje, že vzhľadom na osobitnú situáciu krajiny je nevyhnutné posilniť a zaviesť komplexné programy boja proti chudobe (zamerané na najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, ako sú ženy, deti a domorodé obyvateľstvo, ako o to žiadala samotná vláda Hondurasu), ako aj komplexné programy v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a zamestnanosti zamerané na deti a mladých ľudí z najviac znevýhodnených prostredí, s cieľom zaručiť, aby im boli ponúkané príležitosti na rozvoj schopností a zručností, a ochrániť ich pred tým, aby sa dostali do pasce násilia a organizovaného zločinu;

51.  ďalej vyzdvihuje rozhodujúcu úlohu žien a organizácií na podporu ženských práv pri dosahovaní sociálneho pokroku, ako aj hnutí vedených mladými ľuďmi; vyzýva Úniu, aby presadzovala potrebu podpory posilňovania postavenia žien a vytváranie bezpečného a podporného prostredia pre organizácie občianskej spoločnosti žien a obhajcov práv žien a aby sa zamerala na riešenie konkrétnych foriem represie na základe rodu, najmä v regiónoch zasiahnutých konfliktmi; zdôrazňuje, že je dôležité aktívne prispievať k podpore politík a činností týkajúcich sa práv žien vrátane ich sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv;

52.  domnieva sa, že Únia musí aj naďalej vynakladať osobitné úsilie v oblasti spolupráce s cieľom posilniť transparentnosť, dôveryhodnosť a zodpovednosť štátnych inštitúcií, ako aj v oblasti boja proti korupcii a beztrestnosti, ktoré podkopávajú dôveru občanov a predstavujú jednu z hlavných prekážok pre rozvoj krajiny;

53.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti s nedostatkom politického dialógu, ktorý zistil Dvor audítorov v niektorých kritických oblastiach, v ktorých sa prijíma pomoc v rámci podpory národného plánu (ciele v oblasti vzdelávania, národného štatistického rozvoja a reformy verejnej správy); keďže politický dialóg Komisie uľahčuje vykonávanie opatrení Únie a vedie ku konkrétnym zlepšeniam, vyzýva Komisiu, aby posilnila politický dialóg, najmä v strategických a prioritných odvetviach, a zaujala pevný postoj v tých oblastiach, voči ktorým vláda neprejavuje priveľký záujem alebo vnímavosť, ako to bolo v prípade národnej politiky v oblasti súdnictva a bezpečnosti a v prípade strediska na monitorovanie súdnictva;

54.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala v zlepšovaní spoločného plánovania s vládou Hondurasu a členskými štátmi Únie a aby spolu s ostatnými darcami vynaložila osobitné úsilie v oblasti vnútornej koordinácie s cieľom čo najviac zefektívniť rozdelenie práce, dosiahnuť komplementárnosť všade tam, kde je to možné, a najmä vyhnúť sa problémom, ktoré zistil Dvor audítorov: veľké množstvo rovnakých alebo podobných projektov (tie isté odvetvia, tí istí príjemcovia), protichodné alebo prekrývajúce sa opatreniam, respektíve chýbajúce opatrenia, najmä v prioritných odvetviach; upozorňuje, že aj Komisia by mala spolu s ostatnými darcami navrhnúť rýchly a účinný systém vykonávania opatrení s cieľom skrátiť lehoty, zvýšiť dynamiku a zlepšiť efektívnosť a výsledky;

55.  konštatuje, že približne polovica dvojstrannej podpory Únie v Hondurase sa uskutočňuje formou rozpočtovej, všeobecnej a odvetvovej podpory; so znepokojením poukazuje na značné riziká rozpočtovej podpory, ktoré sú najmä dôsledkom značnej makroekonomickej nestability krajiny, technických nedostatkov a problémov s podvodmi a korupciou pri riadení verejných financií;

56.  so znepokojením konštatuje, že hoci sa v správe Dvora audítorov uvádza, že rozpočtová podpora bola poskytnutá v prospech relevantných a vierohodných národných stratégií, v niektorých prioritných odvetviach boli stratégie vlády nejasné alebo fragmentované a nedisponovali konkrétnym rozpočtom a dotknuté inštitúcie nedokázali vypracovať politiky a reformy;

57.  uznáva, že Komisia identifikovala tieto riziká a pokúsila sa ich zmierniť; znovu však pripomína Komisii, že rozpočtová podpora nie je bianko šek a že prísľuby vlády o tom, že reformy budú vykonané, nie sú bezpodmienečne dostatočnou zárukou; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby sa v záujme zníženia akéhokoľvek rizika aj naďalej zo všetkých síl usilovala zabezpečiť dodržiavanie usmernení o rozpočtovej podpore vo všetkých fázach procesu; zároveň vyzýva Komisiu, aby rozpočtovú podporu neposkytovala v tých odvetviach, v ktorých neexistuje istota dôveryhodnej a relevantnej reakcie vlády;

58.  súhlasí s Komisiou, že pozastavenie niekoľkých platieb rozpočtovej podpory počas daného obdobia – ako sa to stalo v roku 2012 z dôvodu všeobecnej makroekonomickej situácie a chýbajúcej dohody medzi Hondurasom a MMF – nemusí byť rozporuplným signálom s potenciálne nepriaznivým vplyvom na účinnosť pomoci, ako naznačil Dvor audítorov, ale môže byť naopak jasným a jednoznačným signálom vláde, že musí vzniknuté problémy účinne a urýchlene vyriešiť;

59.  s veľkým záujmom konštatuje, že Honduras je prvou krajinou, v ktorej sa uplatňuje rozpočtová podpora zameraná na výsledky; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že Dvor audítorov dospel k záveru, že vyhodnotenie dosiahnutých výsledkov bolo skomplikované chybami v nástrojoch, že pri monitorovaní sa vyskytlo mnoho nedostatkov a že odporúčania neboli systematicky dodržiavané; vyzýva Komisiu, aby vypracovala podrobnú správu zahŕňajúcu použité ciele, referenčné hodnoty a kritériá, ako aj metódy výpočtu a overovania atď., aby vyhodnotila ich účinnosť a vplyv na meranie dosiahnutých výsledkov a aby zároveň zlepšila komunikáciu, zviditeľnenie a vplyv činnosti Únie; zároveň vyzýva Komisiu, aby kládla väčší dôraz na výsledky, pokiaľ ide o ciele stanovené v stratégiách týkajúcich sa politického dialógu s vládou Hondurasu, ako aj dialógu s občianskou spoločnosťou a ostatnými darcami;

60.  keďže dobré riadenie verejných financií je základnou podmienkou poskytovania rozpočtovej podpory a keďže Honduras má v tejto oblasti jedny z najväčších nedostatkov, a to aj napriek opakovaným plánom vlády a pomoci Komisie, domnieva sa, že Komisia by mala klásť osobitný dôraz na neustále zlepšovanie tejto oblasti; v tejto súvislosti a so zreteľom na úlohu, ktorú by mal honduraský dvor audítorov zohrávať pri riadení štátnych zdrojov, žiada Komisiu, aby vypracovala osobitné programy spolupráce s Dvorom audítorov s cieľom poskytnúť mu technickú pomoc a odbornú prípravu v tejto oblasti;

61.  vyzýva vládu Hondurasu, aby poskytla všetky potrebné zdroje a finančné prostriedky na to, aby honduraský dvor audítorov mohol plniť svoje úlohy nezávisle, efektívne a v súlade s medzinárodnými normami v oblasti auditu, transparentnosti a zodpovednosti;

62.  so znepokojením berie na vedomie pripomienku Dvora audítorov, že úradu Únie v Hondurase chýba špecializovaný personál so skúsenosťami v oblasti riadenia verejných financií a makroekonomických otázok súvisiacich s rozpočtovou podporou, a poukazuje na to, že je to obzvlášť riskantné vzhľadom na dlhodobú hospodársku nestabilitu krajiny, ktorej sa aj napriek tejto závažnej situácii aj naďalej poskytuje rozpočtová podpora; so zreteľom na riziká, na ktoré poukázal Dvor audítorov, vyzýva Komisiu, aby urýchlene posilnila personálne obsadenie úradu Únie v Hondurase;

63.  poznamenáva, že v rámci spolupráce Únie v Hondurase sa organizáciám občianskej spoločnosti poskytuje podpora na presadzovanie potravinovej bezpečnosti, ľudských práv a rodovej rovnosti a že v súčasnosti sa vykonáva približne 35 tematických projektov za viac ako 9 miliónov EUR; zároveň poznamenáva, že pokiaľ ide o spoluprácu s občianskou spoločnosťou v Hondurase, delegácia Únie vypracovala plán schválený v roku 2014, ktorý zahŕňa činnosti v oblasti politického dialógu a podpory navrhnuté osobitne pre túto krajinu; považuje za mimoriadne dôležité, aby sa organizácie občianskej spoločnosti zúčastňovali nielen na konzultačnom procese pri príprave plánov, ale aj na ich vykonávaní, kontrole a hodnotení;

64.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že v rozvojových krajinách sa neustále zmenšuje priestor pre občiansku spoločnosť; s veľkým znepokojením konštatuje, že oddelenie registrácie a monitorovania občianskych združení odobralo iba v prvých troch mesiacoch roku 2014 licencie viac ako 10 000 mimovládnym organizáciám za to, že vláde nepredložili správy o svojich finančných prostriedkoch a programoch, a že napriek určitým pozitívnym zmenám v posledných rokoch niektoré zákony a administratívne opatrenia, ktoré boli nedávno prijaté v Hondurase, sťažujú týmto združeniam činnosť a obmedzujú im priestor, v dôsledku čoho sú mnohé z nich nútené ukončiť svoju činnosť;

65.  víta dlhodobú podporu a záväzok Únie voči občianskej spoločnosti v rozvojových krajinách; domnieva sa, že v rámci politického dialógu a rozvoja programov spolupráce sa Komisia musí sústrediť na vypracovanie stratégií na vytvorenie právneho, administratívneho a politického prostredia, ktoré je nevyhnutné na to, aby organizácie občianskej spoločnosti mohli vykonávať svoje úlohy a efektívne fungovať, pravidelné poskytovanie informácií týmto organizáciám o finančných prostriedkoch a možnostiach financovania a povzbudzovanie ich k tomu, aby sa zapájali do medzinárodných organizácií a sietí občianskej spoločnosti;

66.  domnieva sa, že Dvor audítorov by mal jednu kapitolu svojej správy venovať spolupráci Únie s organizáciami občianskej spoločnosti v Hondurase vzhľadom na zásadnú úlohu, ktorú vo všeobecnosti zohrávajú v spoločnosti, a najmä v oblasti miestneho rozvoja, a to aj so zreteľom na to, že Únia je hlavným darcom pre tieto organizácie v rozvojových krajinách a vďaka využívaniu a vykonávaniu série nástrojov a politík zastáva vedúcu úlohu, pokiaľ ide o ochranu predstaviteľov občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv; verí, že Dvor audítorov túto skutočnosť zohľadní vo svojich budúcich správach;

Časť V – Osobitná správa Dvora audítorov č. 31/2016 s názvom Vynaložiť najmenej každé piate euro z rozpočtu EÚ na opatrenia v oblasti klímy: na tomto ambicióznom cieli sa pracuje, no hrozí vážne riziko, že nebude splnený

67.  víta správu Dvora audítorov a uvádza svoje pripomienky a odporúčania;

68.  víta ambiciózne záväzky Únie znížiť emisie v porovnaní s úrovňami z roku 1990 aspoň o 20 % do roku 2020 a o 40 % do roku 2030 a vynaložiť v rozpočtovom období 2014 – 2020 minimálne 20 % svojho rozpočtu na opatrenia v oblasti klímy; víta celkový pokrok, ktorý sa podarilo dosiahnuť; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že podľa Dvora audítorov existuje vážne riziko, že cieľ týkajúci sa 20 % rozpočtu sa nepodarí dosiahnuť;

69.  považuje za veľmi dôležité, aby Komisia neustále preukazovala dostatočné líderstvo a záväzok v otázkach zmeny klímy účinným vykonávaním Parížskej dohody a aby upevňovala svoju medzinárodnú dôveryhodnosť a nástroje formovania podmienok pre klimatickú politiku Únie a zelenú diplomaciu v budúcich rokoch;

70.  víta začlenenie záväzku do existujúcich politík namiesto vytvorenia nových finančných nástrojov; domnieva sa, že by to malo prispieť k väčšej ucelenosti rôznych oblastí politiky Únie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali koordinovaný plán na udržanie maximálnej kompaktnosti a kontinuity rôznych programov;

71.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala konkrétnu všeobecnú stratégiu na dosiahnutie stanoveného cieľa, ktorá bude zahŕňať akčné plány pre jednotlivé oblasti, v ktorých budú vytýčené podrobné opatrenia a nástroje, metodika merania a podávania správ a výkonnostné ukazovatele uplatniteľné pri opatreniach súvisiacich s klímou v konkrétnych oblastiach politiky; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej rozvíjali spoločné, unifikované normy na vykonávanie primeraného monitorovania, hodnotenia a overovania systémov, najmä so zreteľom na uplatňovanie ukazovateľov z Ria a podávanie správ o vyplácaní finančných prostriedkov na opatrenia v oblasti klímy;

72.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Dvor audítorov zistil nedostatky v systéme sledovania Únie, čo podstatne zvyšuje riziko nadhodnotenia výdavkov na opatrenia v oblasti klímy; vyzýva Komisiu, aby systematicky dodržiavala zásadu konzervatívnosti, aby sa zabránilo nadhodnocovaniu; vyzýva Komisiu, aby preskúmala odhady a opravila klimatické koeficienty, ak existuje riziko nadhodnotenia;

73.  vyzýva Komisiu, aby uprednostnila vypracovanie akčného plánu v určitých oblastiach s obrovským potenciálom, ako je iniciatíva Horizont 2020, poľnohospodárstvo a rybárstvo, a to v spolupráci s členskými štátmi; ďalej vyzýva Komisiu, aby spolu s Európskym inovačným a technologickým inštitútom (EIT) dôsledne koordinovala činnosti týkajúce sa vývoja nových technológií a inovácií na ochranu životného prostredia;

74.  poukazuje na to, že je obzvlášť potrebné, aby Komisia dosiahla referenčné hodnoty súvisiace s klímou začlenením svojich rôznych programovacích nástrojov s cieľom podporiť vysokú mieru súdržnosti a prípadne lepšiu koordináciu medzi členskými štátmi, aby bolo možné dosiahnuť celkový cieľ, ktorým je vynaložiť aspoň 20 % rozpočtu Únie na nízkouhlíkovú spoločnosť odolnú proti zmene klímy;

75.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v mnohých častiach rozpočtu Únie chýbajú konkrétne ciele; žiada Komisiu, aby navrhla celkový plán, v ktorom načrtne, aké nástroje financovania by mohli prispieť k dosiahnutiu cieľa týkajúceho sa 20 % rozpočtu a do akej miery; so znepokojením konštatuje, že chýbajúci plán svedčí o nízkej kompatibilnosti rôznych oblastí rozpočtu;

76.  so znepokojením konštatuje, že existuje málo informácií o tom, koľko prostriedkov sa minie na zmierňovanie zmeny klímy a prispôsobenie sa tejto zmene, ako aj o tom, do akej miery prispejú opatrenia Únie zamerané na klímu k zníženiu emisií CO2, pričom dostupné údaje nemusia byť porovnateľné medzi členskými štátmi; žiada Komisiu, aby ďalej rozvíjala podávanie správ o tom, do akej miery bol cieľ vyčleniť 20 % rozpočtu Únie v rokoch 2014 – 2020 na opatrenia súvisiace s klímou začlenený do všetkých politík, tým, že okrem informácií o tom, aké sumy boli vyčlenené a vyplatené, uvedie aj to, ktoré sumy sa vzťahujú na oblasti zmierňovania zmeny klímy alebo prispôsobovania sa jej, pričom zároveň identifikuje oblasti, v ktorých treba zlepšiť výsledky v oblasti klímy;

77.  domnieva sa, že uplatňovanie programov financovania sa musí ďalej spresniť stanovením jasných stratégií prispôsobovania sa zmene klímy alebo jej zmierňovania a súvisiacich akčných plánov vrátane vhodných nástrojov kvantifikácie investícií a potrebných klimatických stimulov a lepších metód sledovania na získanie správnych odhadov o pokroku dosiahnutom v rámci programov Únie a opatrení členských štátov;

78.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene vytvorila priaznivé prostredie pre prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo tým, že prispôsobí svoje investičné podmienky, výdavkové rámce a nástroje zamerané na inovácie a modernizáciu vo všetkých príslušných kľúčových odvetviach;

79.  s poľutovaním konštatuje, že neexistuje nástroj na poskytovanie viacročných konsolidovaných aktualizácií o situácii v celom rozpočte Únie; domnieva sa, že je potrebné hodnotenie ex-post a prepočet predpokladaných príspevkov na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy;

80.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že neexistuje žiaden osobitný rámec Komisie na podávanie správ, ktorým by sa zisťovali a merali kontraproduktívne účinky politík Únie, ktoré majú negatívny vplyv na zmenu klímy, ako aj to, aký veľký podiel z rozpočtu Únie sa vynakladá na takéto politiky s presne opačným účinkom; vyjadruje znepokojenie nad tým, že bez týchto údajov nie je informácia Komisie o tom, do akej miery Únia prispieva k zmierneniu zmeny klímy, úplná; vyzýva Komisiu, aby systematicky identifikovala potenciálne kontraproduktívne opatrenia a premietala ich do konečných výpočtov týkajúcich sa zmierňovania zmeny klímy;

Časť VI – Osobitná správa Dvora audítorov č. 32/2016 s názvom Pomoc EÚ Ukrajine

81.  poznamenáva, že finančná a odborná pomoc Únie reformujúcej sa Ukrajine bola potrebná; zdôrazňuje však, že vykonávanie reforiem zaostáva oveľa viac, ako sa očakávalo;

82.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že staré štruktúry, ktoré sú odmietavé voči reformám, modernizácii a demokratizácii, pretrvávajú, kým sily snažiace sa o reformy sa stretávajú s neustálymi veľkými ťažkosťami;

83.  víta pomoc Únie Ukrajine; domnieva sa však, že by mala byť spojená s hmatateľným úsilím ukrajinskej vlády zameraným na zlepšenie situácie vo vlastnej krajine; konkrétne by mala zlepšiť systém vlastných zdrojov zavedením efektívneho a transparentného daňového systému, ktorý nebude zameraný len na príjmy občanov, ale aj na majetok oligarchov;

84.  vyzýva na účinný boj proti stále rozšírenej korupcii a na poskytovanie účinnej podpory organizáciám, ktoré sa v tejto oblasti angažujú;

85.  vyzýva na posilnenie súdnej moci v krajine ako nezávislého nástroja presadzujúceho zásady právneho štátu;

86.  požaduje prísnejšiu kontrolu bankového sektora, aby sa predišlo odlivu kapitálu do tretích krajín zapríčiňujúceho insolventnosť bankových inštitúcií; v tejto súvislosti poukazuje na to, že rozpočtovú podporu treba poskytovať len pod podmienkou, že finančná pomoc sa bude čerpať transparentným a komplexným spôsobom;

87.  domnieva sa, že pred poskytnutím akejkoľvek finančnej pomoci by sa vo všeobecnosti mali posúdiť jej vyhliadky na úspech;

88.  vyjadruje presvedčenie, že viac pozornosti treba venovať vytváraniu a vzdelávaniu kompetentných a decentralizovaných administratívnych štruktúr.

Časť VII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 33/2016 s názvom Mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany: koordinácia reakcií na katastrofy mimo EÚ bola vo všeobecnosti účinná

89.  víta osobitnú správu Dvora audítorov; súhlasí s jeho odporúčaniami a víta pripravenosť Komisie vziať ich do úvahy;

90.  zdôrazňuje veľký význam rýchlej a jednotnej reakcie na prírodné katastrofy a katastrofy spôsobené ľudskou činnosťou s cieľom minimalizovať ich ľudský, environmentálny a hospodársky dosah;

91.  berie na vedomie celkovú spokojnosť Dvora audítorov s tým, ako Komisia riadi proces reakcie na katastrofy;

92.  nabáda Komisiu, aby stavala na svojich zdrojoch vrátane rozpočtových postupov, postupov mobilizácie a výberových konaní na expertov, aby sa postihnutým krajinám poskytovala okamžitá pomoc Únie, ktorá bude vychádzať z potrieb; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa tzv. kontaktné miesta civilnej ochrany zriaďovali v rámci terénnej siete národných a regionálnych kancelárií GR ECHO a spomedzi zamestnancov delegácií Únie v rizikových krajinách;

93.  víta zriadenie tzv. európskeho zdravotníckeho zboru vo februári 2016, ktorým sa významne rozšírilo „dobrovoľné zoskupenie“ v rámci mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany o „rezervu“ lekárskych a zdravotných tímov, ktoré môžu využiť skúsenosti nadobudnuté počas krízy spôsobenej ebolou; domnieva sa, že treba pokračovať v tomto prístupe založenom na rezerve lekárskych tímov a iných špecializovaných tímov hodnotenia a podpory a ďalej ho zlepšovať;

94.  navrhuje odstrániť všetky zbytočné administratívne prekážky, ktoré bránia zúčastneným štátom, ako aj Koordinačnému centru pre reakcie na núdzové situácie (ERCC) v rýchlejšej reakcii, najmä na začiatku krízy;

95.  žiada zúčastnené štáty, aby začlenili viac aktív do dobrovoľného zoskupenia s cieľom zvýšiť jeho pripravenosť reagovať na katastrofy;

96.  zdôrazňuje význam výmeny informácií a spolupráce medzi Komisiou, inými orgánmi Únie a OSN pri uľahčovaní štruktúrovanej reakcie v prípade núdzovej situácie; víta dohody o spolupráci podpísané s Úradom OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) a Svetovým potravinovým programom (WFP) a naliehavo vyzýva Komisiu, aby podpísala ďalšie dohody o spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO), Medzinárodnou organizáciou pre migráciu (IOM) a ďalšími zainteresovanými stranami;

97.  pripomína, že požiadavky na kvalitu a interoperabilitu sú vymedzené a rozpracované v súlade s novými normami WHO pre lekárske moduly a v spolupráci s ostatnými strategickými partnermi a v súlade s ich rámcovými podmienkami s cieľom zabezpečiť v rámci medzinárodných misií včasnú reakciu spojenú s dôkladnejšou koordináciou; domnieva sa, že s cieľom zabezpečiť okamžitú dostupnosť alebo mobilizáciu kapacít od začiatku núdzovej situácie a vyhnúť sa chybám pri financovaní treba optimalizovať a z veľkej časti normalizovať procesy zásobovania;

98.  naliehavo vyzýva na neustále využívanie prípadného synergického účinku s ďalšími zúčastnenými aktérmi a nástrojmi, najmä s humanitárnou a rozvojovou pomocou, a na to, aby sa zabránilo opätovnému vykonávaniu tých istých činností;

99.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila funkčnosť komunikačnej platformy ERCC CECIS, aby sa zainteresované strany mohli ľahšie dostať k informáciám, a to aj poskytnutím mobilného prístupu tímom civilnej ochrany Európskej únie (EUCP) nasadeným v teréne;

100.  domnieva sa, že za humanitárnou pomocou a civilnou ochranou by mali nasledovať ďalšie opatrenia zamerané na presadzovanie kultúry prevencie, ako aj budovanie kapacít a zvyšovanie odolnosti zraniteľných alebo katastrofou postihnutých spoločenstiev;

Časť VIII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 34/2016 s názvom Boj proti plytvaniu potravinami: príležitosť pre EÚ zlepšiť efektívnosť využívania zdrojov v potravinovom dodávateľskom reťazci

101.  víta osobitnú správu Dvora audítorov o kontrole účinnosti boja Únie proti plytvaniu potravinami; súhlasí s odporúčaniami Dvora audítorov a vyzýva Komisiu, aby tieto odporúčania zohľadnila;

102.  s veľkým znepokojením poznamenáva, že podľa odhadov skončí celosvetovo približne jedna tretina potravín vyrobených na ľudskú spotrebu ako potravinový odpad alebo sa stratí; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Únia nerieši problém plytvania potravinami účinne a že dosiaľ prijala len nesúdržné a neucelené opatrenia;

103.  zdôrazňuje, že Únia má veľký potenciál riešiť problém plytvania potravinami úpravou existujúcich politík, a to bez toho, aby vznikli dodatočné náklady, a mala by sa pokúsiť ho využiť; s poľutovaním však poznamenáva, že napriek sľubnej rétorike neexistuje dostatočná politická vôľa na premenu prísľubov na politické opatrenia;

104.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že ambície Komisie v boji proti plytvaniu potravinami časom preukázateľne poklesli; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v oblasti boja proti plytvaniu potravinami chýbajú cielené politické opatrenia a že pozitívne účinky, ktoré sa objavujú v niektorých oblastiach politiky, sú skôr náhodné; so záujmom očakáva hodnotenie výsledkov balíka predpisov o obehovom hospodárstve v oblasti boja proti plytvaniu potravinami;

105.  považuje za znak nekonzistentného prístupu Komisie, že po prvé, Únia, ktorá je považovaná za lídra v boji proti zmene klímy, sa dostatočne nevenuje boju proti plytvaniu potravinami, ktoré priamo prispieva k negatívnym vplyvom na klímu, a po druhé, napriek tomu, že Únia každoročne poskytuje stovky miliónov EUR na rozvojovú pomoc, boj proti hladu a dodržiavanie pravidiel spravodlivého obchodu, nevenuje sa dostatočne otázke boja proti plytvaniu potravinami, ktoré je jedným z hlavných faktorov prispievajúcich k uvedeným problémom;

106.  opakuje svoju výzvu Komisii, aby prijala okamžité opatrenia proti plytvaniu potravinami; vyzýva Komisiu, aby si splnila svoje záväzky z príslušných politických dokumentov týkajúcich sa boja proti plytvaniu potravinami;

107.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila úzku koordináciu na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni s cieľom zjednotiť rôzne prístupy jednotlivých členských štátov v oblasti predchádzania plytvaniu potravinami, darovania potravín, potravinovej bezpečnosti a správnych hygienických postupov; vyzýva Komisiu, aby vytvorila platformu na výmenu najlepších postupov v boji proti plytvaniu potravinami, ktorá by lepšie zosúladila jej činnosti s činnosťami členských štátov;

108.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že činnosť Komisie na technickej úrovni je obmedzená na vytváranie pracovných skupín a skupín odborníkov, ktoré však nepriniesli žiaden použiteľný výsledok; vyzýva Komisiu, aby zlepšila svoju činnosť na technickej úrovni a priniesla konkrétne výsledky; vyzýva Komisiu, aby užšie spolupracovala s Európskou environmentálnou agentúrou a EIT, ktoré sú schopné poskytnúť solídnu odbornú a technickú pomoc;

109.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nepovažuje za potrebné stanoviť spoločnú definíciu plytvania potravinami a nepovažuje za potrebné vytvoriť osobitnú hierarchiu v oblasti plytvania potravinami; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi vypracovala spoločnú definíciu plytvania potravinami, spoločnú metodiku jeho merania a monitorovania a usmernenia k hierarchii odpadového hospodárstva v prípade plytvania potravinami;

110.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrh akčného plánu, v ktorom budú označené oblasti politiky, v ktorých existuje potenciál na riešenie problému plytvania potravinami, s dôrazom na prevenciu a darovanie, a aby vymedzila príležitosti, ktoré by sa dali využiť v rámci týchto politík; vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrhy akčných plánov, ktoré by zahŕňali merateľné ciele a ukazovatele výkonnosti, a aby vypracovala posúdenia vplyvu v konkrétnych oblastiach politiky;

111.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že hoci darovanie potravín predstavuje druhú najčastejšiu možnosť ako predchádzať plytvaniu potravinami, existuje mnoho prekážok na rôznych úrovniach, ktoré spôsobujú, že sa nevyužíva dostatočne; upozorňuje na problémy, s ktorými sa stretávajú orgány členských štátov, najmä, pokiaľ ide o dodržiavanie platného právneho rámca pre darovanie potravín; vyzýva Komisiu, aby vytvorila osobitnú platformu na výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi s cieľom uľahčiť darovanie potravín; vyzýva Komisiu, aby pri revízii príslušných právnych ustanovení vzala do úvahy príspevok miestnych a regionálnych orgánov;

112.  vyzýva Komisiu, aby dokončila a zverejnila usmernenia pre prerozdeľovanie a darovanie potravín vrátane daňových mechanizmov pre darcov, ktoré budú založené na najlepších postupoch spoločne využívaných tými členskými štátmi, ktoré v súčasnosti aktívne bojujú proti plytvaniu potravinami; nabáda Komisiu, aby vypracovala usmernenia o tom, ako prekonať rôzne prekážky pri darovaní potravín, a o daňových úľavách pre reťazce a spoločnosti, ktoré darujú potraviny;

113.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že pojmy „dátum minimálnej trvanlivosti“ a „spotrebujte do“ sú pre zúčastnené strany na všetkých úrovniach potravinového dodávateľského reťazca vo všeobecnosti nejasné; vyzýva Komisiu, aby tieto pojmy vysvetlila a aby pre ich používanie vypracovala záväzné usmernenia s cieľom predísť akýmkoľvek mylným predstavám;

114.  nabáda členské štáty, aby širokú verejnosť vzdelávali o zaobchádzaní s potravinami a plytvaní;

115.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek ojedinelým a čiastkovým iniciatívam niektorých inštitúcií Únie nemajú európske orgány vypracovaný žiadny legislatívny rámec ani spoločné usmernenia, ktoré by upravovali nakladanie s neskonzumovanými potravinami pochádzajúcimi zo stravovacích zariadení v ich inštitúciách; vyzýva Komisiu, aby vypracovala spoločné ustanovenia na riešenie problému plytvania potravinami v európskych inštitúciách vrátane usmernení na predchádzanie takémuto plytvaniu a pravidiel darovania potravín, aby sa minimalizovalo plytvanie potravinami v európskych inštitúciách;

Časť IX – Osobitná správa Dvora audítorov č. 35/2016 s názvom Využívanie rozpočtovej podpory na zlepšenie mobilizácie domácich príjmov v subsaharskej Afrike

116.  víta osobitnú správu Dvora audítorov; súhlasí s jeho odporúčaniami; víta ochotu Komisie zaviesť ich do praxe; vyjadruje poľutovanie nad tým, že odpovede Komisie sú dosť neurčité a málo ambiciózne;

117.  zdôrazňuje význam mobilizácie domácich príjmov v rozvojových krajinách, keďže znižuje závislosť od rozvojovej pomoci, vedie k zlepšeniam v oblasti verejnej správy a zohráva ústrednú úlohu pri budovaní štátu;

118.  zdôrazňuje, že podľa Dvora audítorov Komisia zatiaľ účinne nevyužívala zmluvy o rozpočtovej podpore na podporu mobilizácie domácich príjmov v krajinách subsaharskej Afriky s nízkymi a nižšími strednými príjmami; konštatuje však, že nový prístup Komisie zvýšil potenciál účinnej podpory mobilizácie domácich príjmov touto formou pomoci;

119.  upozorňuje, že posilnenie daňových systémov prispieva nielen k zvyšovaniu predvídateľnejších príjmov, ale aj k zodpovednosti vlád tým, že sa vytvára priame spojenie medzi daňovníkmi a ich vládami; podporuje výslovné zahrnutie zlepšenia mobilizácie domácich príjmov do zoznamu hlavných rozvojových výziev Komisie, ktoré sa riešia rozpočtovou podporou;

120.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia pri navrhovaní svojich operácií rozpočtovej podpory nevenovala mobilizácii domácich príjmov dostatočnú pozornosť; zdôrazňuje, že sa neposudzovali kľúčové riziká súvisiace s oslobodením od daní a výberom a prevodom daní a nedaňových príjmov z prírodných zdrojov;

121.  pripomína význam mobilizácie príjmov v rozvojových krajinách a poukazuje na výzvy v súvislosti s vyhýbaním sa daňovým povinnostiam, daňovými únikmi a nezákonnými finančnými tokmi; nabáda na posilnenie finančnej a technickej pomoci pre rozvojové krajiny a rámcov regionálnych daňových správ a na prijatie zásad týkajúcich sa rokovania o daňových zmluvách;

122.  upozorňuje, že audit odhalil, že chýbajú vhodné monitorovacie nástroje, ktorými by sa posúdilo to, v akom rozsahu rozpočtová podpora prispieva k celkovému zlepšeniu mobilizácie domácich príjmov;

123.  domnieva sa, že je nevyhnutne dôležité pokračovať v presadzovaní spravodlivých a transparentných domácich daňových systémov v oblasti daňovej politiky, zvyšovať podporu pre postupy dohľadu a dozorné orgány v oblasti prírodných zdrojov a pokračovať v podpore reforiem správy, ktorých cieľom je presadzovať udržateľné využívanie prírodných zdrojov a transparentné riadenie; zdôrazňuje, že dohody o voľnom obchode znižujú daňové príjmy krajín s nízkymi a nižšími strednými príjmami a mohli by byť pre tieto krajiny kontraproduktívne; žiada Komisiu, aby pri hodnotení rizík počas rokovaní o dohodách o voľnom obchode zabezpečila zohľadnenie fiškálnych dôsledkov dohôd o voľnom obchode s krajinami s nízkymi a nižšími strednými príjmami;

124.  vyzýva Komisiu, aby pri hodnotení aspektov mobilizácie domácich príjmov z makroekonomického hľadiska a z hľadiska riadenia verejných financií postupovala podľa svojich usmernení, a tým získala lepší prehľad o najproblematickejších otázkach, napr. o rozsahu daňových stimulov, transferovom oceňovaní a daňových únikoch;

125.  zdôrazňuje, že v záujme zlepšenia štruktúry operácií rozpočtovej podpory by mal byť postup identifikácie rizík, ktoré ohrozujú dosiahnutie stanovených cieľov, komplexnejší a mal by sa v rámci neho vždy, keď je k dispozícii, využívať diagnostický hodnotiaci nástroj daňovej správy;

126.  zdôrazňuje potrebu častejšie uplatňovať podmienky špecifické pre mobilizáciu domácich príjmov, pretože jednoznačne spájajú vyplácanie platieb rozpočtovej podpory s pokrokom partnerskej krajiny v reformách v oblasti mobilizácie domácich príjmov; žiada Komisiu, aby zvolila podmienky, ktoré sú relevantné a budú mať čo najväčší dosah na mobilizáciu domácich príjmov;

127.  uznáva, že Komisia pôsobí v zložitom politickom a inštitucionálnom kontexte; pripomína význam štruktúrovaného politického dialógu partnerov z národných vlád a ďalších darcov s cieľom určiť kľúčové oblasti záujmu a vypracovať stratégiu pomoci presne zodpovedajúcu konkrétnym potrebám;

128.  nabáda Komisiu, aby v rámci rozpočtovej podpory rozšírila aspekt budovania kapacít, pretože vytvára pevné základy pre dlhodobú hospodársku a sociálnu transformáciu a prispieva k odstraňovaniu hlavných prekážok, ktoré bránia účinnému výberu verejných príjmov;

129.  upozorňuje, že na to, aby bolo možné potvrdiť priamy vplyv úsilia v oblasti rozpočtovej podpory na mobilizáciu domácich zdrojov, je nevyhnutné podrobnejšie hodnotenie konkrétnych oblastí daňového systému, na základe ktorého by bolo možné pripísať dosiahnutý pokrok jednotlivým prvkom poskytnutej pomoci;

Časť X – Osobitná správa Dvora audítorov č. 36/2016 s názvom Posúdenie opatrení na ukončenie programov v oblasti súdržnosti a rozvoja vidieka v období rokov 2007 – 2013

130.  víta osobitnú správu Dvora audítorov a súhlasí s jeho odporúčaniami;

131.  s uspokojením konštatuje, že Komisia poskytla náležitú a včasnú podporu s cieľom pomôcť členským štátom v príprave na ukončenie programov z obdobia rokov 2007 – 2013;

132.  víta pripravenosť Komisie hľadať možnosti ďalšej harmonizácie právnych predpisov medzi fondmi vrátane tých, ktoré sa týkajú terminológie, stupňa spoľahlivosti a postupov ukončenia, vždy, keď sa tým zlepší riadenie fondov Únie a prispeje k ľahšej a účinnejšej implementácii v členských štátoch a regiónoch;

133.  poznamenáva, že naďalej je neuzavretých šesť rozhodnutí o veľkých projektoch za obdobie rokov 2007 – 2013;

134.  s údivom berie na vedomie, že Komisia odmieta zvážiť prijatie osobitných záväzkov v súvislosti s legislatívnymi návrhmi na obdobie po roku 2020, napriek tomu, že vie, že v ich prípade možno už nadviazať na skúsenosti z dvoch dokončených rozpočtových období (2000 – 2006 a 2007 – 2013); upokojuje však skutočnosť, že toto odmietnutie je skôr motivované obavami Komisie súvisiacimi s ich výhradnými právomocami než nesúhlasom s ich obsahom;

135.  podporuje výzvu Dvora audítorov na ďalšie zosúladenie právnych predpisov pre ukončenie programov v oblasti súdržnosti a opatrení týkajúcich sa investícií na rozvoj vidieka;

136.  domnieva sa, že vypočítané miery reziduálneho rizika sú na základe skúseností neznáme a môžu sa použiť nanajvýš ako ukazovatele;

137.  berie na vedomie požiadavku Dvora audítorov, aby sa po roku 2020 obdobia oprávnenosti viac neprekrývali s následným programovým obdobím, a jeho znepokojenie nad tým, že predĺžené obdobia oprávnenosti (t. j. n+2, n+3) sú jedným z dôvodov finančných prieťahov a oneskorených začiatkov následných programových období, ako aj zdržaní vo finalizácii revidovaných právnych predpisov o programovaní a financovaní a súvisiacich vykonávacích pravidiel, ako tomu bolo najmä v rokoch 2014 – 2015; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť maximálne čerpanie a hladké vykonávanie viacročných projektov;

138.  poznamenáva, že ku konečnému uzavretiu finančného obdobia dochádza len raz za sedem rokov; preto súhlasí s názorom Dvora audítorov, že Komisia by mala rozpočtový orgán a Výbor Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu informovať o konečnom výsledku postupu uzavretia v samostatnom dokumente; domnieva sa, že takýto dokument by mal potvrdiť nielen zákonnosť a riadnosť výdavkov, ale mal by aj merať výsledok a dosah programov (prístup zameraný na výkonnosť);

Časť XI – Osobitná správa Dvora audítorov č. 1/2017 s názvom Na vykonávanie sústavy Natura 2000 s plným využitím jej potenciálu je potrebné väčšie úsilie

139.  víta osobitnú správu Dvora audítorov a súhlasí s jeho odporúčaniami;

140.  zdôrazňuje význam biodiverzity pre ľudstvo; konštatuje, že sústava Natura 2000 zriadená smernicami o vtáctve(13) a biotopoch(14) (smernice o prírode) je ústredným bodom stratégie EÚ v oblasti biodiverzity; so znepokojením však konštatuje, že jej plný potenciál ešte nebol využitý;

141.  konštatuje, že všeobecnou úlohou Komisie je členské štáty usmerniť; vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty rady Komisie dostatočne nebrali do úvahy;

142.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Dvor audítorov dospel k záveru, že členské štáty sústavu Natura 2000 náležite neriadili a že koordinácia medzi vnútroštátnymi orgánmi a zainteresovanými stranami v členských štátoch nebola adekvátna;

143.  pripomína, že vzhľadom na cezhraničný charakter sústavy Natura 2000 si jej vykonávanie vyžaduje aktívnu koordináciu medzi členskými štátmi; vyzýva členské štáty, aby zaviedli pevné štruktúry na vnútroštátnej úrovni na podporu cezhraničnej spolupráce; vyzýva Komisiu, aby členské štáty lepšie usmerňovala, pokiaľ ide o vytvorenie platformy spolupráce;

144.  s hlbokým znepokojením konštatuje, že ciele v oblasti ochrany často neboli dostatočne špecifické a neboli vyčíslené a že plány riadenia neboli presne vymedzené a neobsahovali míľniky na ich dokončenie; opätovne zdôrazňuje, že to môže znížiť pridanú hodnotu siete Natura 2000; vyzýva Komisiu, aby zosúladila pravidlá pre účinný prístup k stanoveniu cieľov ochrany a plánov riadenia v ďalšom programovom období; ďalej Komisiu vyzýva, aby sledovala, či členské štáty usmernenia dodržiavajú, a poskytla im v prípade potreby ďalšie poradenstvo;

145.  vyzýva členské štáty, aby včas prijímali potrebné ochranné opatrenia s cieľom zabezpečiť ich pridanú hodnotu a aby v súlade s nimi aktualizovali plány riadenia; vyzýva Komisiu, aby dôkladne kontrolovala prípadné oneskorené projekty ochrany;

146.  konštatuje, že na to, aby sústava Natura 2000 bola účinná, je nevyhnutné zapojenie kľúčových zainteresovaných strán, ako sú používatelia a vlastníci pôdy; vyjadruje poľutovanie nad tým, že vo väčšine členských štátov chýbajú účinné komunikačné kanály; vyzýva členské štáty, aby zlepšili koordináciu medzi vnútroštátnymi orgánmi a rôznymi zainteresovanými stranami;

147.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že členské štáty nedokázali adekvátne posúdiť projekty, ktoré majú negatívny vplyv na lokality sústavy Natura 2000, že kompenzačné opatrenia neboli dostatočne využité a že prístupy použité v jednotlivých členských štátoch sú značne rozdielne; vyzýva Komisiu, aby členským štátom poskytla štruktúrovanejšie usmernenia o tom, ako a kedy uplatňovať kompenzačné opatrenia v praxi, a aby dohliadala na ich uplatňovanie;

148.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že programové dokumenty na obdobie rokov 2014 – 2020 v plnej miere nezohľadňovali finančné potreby a že Komisia neriešila nedostatky štruktúrovaným spôsobom; vyzýva Komisiu, aby sa na ďalšie programové obdobie pripravila dôkladnejšie;

149.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že monitorovacie systémy a systémy podávania správ vyčlenené pre sústavu Natura 2000 nepostačovali na poskytovanie ucelených informácií o účinnosti tejto sústavy; vyjadruje znepokojenie nad tým, že nebol vypracovaný žiaden osobitný systém ukazovateľov výkonnosti pre využívanie prostriedkov z Únie na posudzovanie výkonnosti sústavy Natura 2000; domnieva sa, že to bráni účinnosti siete Natura 2000; víta, že Komisia zaviedla komplexný súbor povinných ukazovateľov pre všetky projekty v rámci programu LIFE v programovom období 2014 – 2020; vyzýva Komisiu, aby v budúcom programovom období uplatnila rovnaký prístup aj pri iných programoch;

150.  so znepokojením konštatuje, že na úrovni lokalít neboli často zahrnuté do príslušných riadiacich dokumentov a že neboli podrobné ani časovo ohraničené; vyjadruje znepokojenie aj nad tým, že štandardné formuláre údajov neboli aktualizované a údaje, ktoré poskytli členské štáty na účely správy o stave prírody, boli neúplné, nepresné a neporovnateľné; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby túto situáciu napravili v zamýšľanom akčnom pláne;

151.  víta, že Komisia vytvorila centrálny register na zaznamenávanie sťažností a otázok súvisiacich so sústavou Natura 2000; konštatuje, že väčšina prípadov bola uzavretá bez toho, aby boli prijaté ďalšie kroky; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dôslednú priebežnú kontrolu všetkých sťažností a otázok;

152.  víta zriadenie biogeografického procesu, ktorý poskytuje mechanizmus na spoluprácu medzi zainteresovanými stranami v rámci riadenia sústavy Natura 2000 a zodpovedajúce možnosti nadväzovania kontaktov; vyzýva však Komisiu, aby vyriešila otázku jazykovej bariéry, ktorá obmedzuje jeho dosah;

153.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že prioritný akčný rámec (PAF) poskytol nespoľahlivý obraz o nákladoch spojených so sústavou Natura 2000 a že údaje predložené členskými štátmi boli nepresné a obmedzené; so znepokojením konštatuje, že odhady financovania neboli spoľahlivé a porovnateľné, v dôsledku čoho nebolo možné presne sledovať sumu finančných prostriedkov Únie určenú na projekt Natura 2000; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v dôsledku toho neboli prioritné akčné rámce veľmi užitočné, pokiaľ ide o zabezpečenie konzistentnosti finančných prostriedkov Únie na ochranu biodiverzity v rámci sústavy Natura 2000; vyzýva Komisiu, aby členským štátom poskytla štruktúrovanejšie usmernenia pre podávanie správ a monitorovanie a dokončenie prioritných akčných rámcov; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili presnosť údajov, ktoré poskytujú;

154.  domnieva sa, že finančné prostriedky vyčlenené na sústavu Natura 2000 musia byť identifikovateľné a ich použitie sledovateľné, lebo inak sa dosah investícií nedá merať; keďže sústava Natura 2000 je spolufinancovaná z EFRR/KF a EPFRV, vyzýva príslušné generálne riaditeľstvá Komisie, aby do svojich výročných správ o činnosti pridali osobitnú kapitolu o sústave Natura 2000;

155.  víta zriadenie skupiny expertov a ad hoc pracovných skupín pre harmonizáciu postupov a vyzýva Komisiu, aby použila výsledky ich činností v ďalšom programovom období;

156.  vyzýva Komisiu, aby príslušné výbory Parlamentu informovala o akčnom pláne na zlepšenie vykonávania smerníc o prírode(15);

Časť XII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 2/2017 s názvom Rokovania Komisie o partnerských dohodách a programoch v oblasti súdržnosti na roky 2014 – 2020: výdavky viac zamerané na priority stratégie Európa 2020, ale čoraz zložitejšie postupy na meranie výkonnosti

157.  víta zistenia, závery a odporúčania Dvora audítorov v jeho osobitnej správe; považuje analýzu Dvora audítorov týkajúcu sa programovej fázy vykonávania EŠIF za obdobie rokov 2014 – 2020 za užitočnú a správne načasovanú na to, aby zákonodarcom a Komisii pomohla vypracovať vhodné závery pre obdobie po roku 2020;

158.  berie na vedomie odpovede Komisie, ako aj to, že Komisia v plnom rozsahu akceptuje päť a čiastočne dve odporúčania Dvora audítorov; víta pripravenosť Komisie na ich vykonávanie a vyzýva ju a členské štáty, aby odporúčania vykonali v plnej miere a včas;

159.  nesúhlasí s názorom Dvora audítorov a Komisie, že rozšírené právomoci Parlamentu boli samy osebe dôvodom nenáležitého oneskorenia pri prijímaní príslušných právnych predpisov na obdobie rokov 2014 – 2020;

160.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia oneskorene predložila svoj návrh na viacročný finančný rámec (VFR) po roku 2020, čo vytvára predpoklad pre výrazné oneskorenie rokovaní a prijatie príslušných právnych predpisov o VFR a finančných programov a nástrojov, čo ohrozuje ich včasné vykonávanie v období po roku 2020;

161.  zdôrazňuje, že návrh nových právnych predpisov pre politiku súdržnosti po roku 2020 musí bez ohľadu na to, či pozostáva z jedného súboru pravidiel alebo nie, v praxi zabezpečiť zjednodušenie, lepšiu dostupnosť prostriedkov a úspešné vykonávanie cieľov tejto politiky;

162.  zdôrazňuje, že treba predísť opätovnému oneskoreniu pri schvaľovaní operačných programov, ako aj problémom, na ktoré poukázal Dvor audítorov, ako sú komplexnejšie, náročnejšie a dlhšie rokovania o nariadeniach o EŠIF na obdobie rokov 2014 – 2020, oneskorené prijatie sekundárnych právnych predpisov a usmernení a potreba viacerých kôl schvaľovania operačných programov zo strany Komisie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto nedostatky sú v rozpore s cieľom zjednodušiť systém riadenia politiky súdržnosti;

163.  berie na vedomie, že v osobitnej správe č. 2/2017 dospel Dvor audítorov k záveru, že partnerské dohody sa ukázali byť účinným nástrojom na vyčlenenie finančných prostriedkov z EŠIF na tematické ciele a investičné priority a na podporu zameriavania sa na ciele stratégie Európa 2020 pre rast a zamestnanosť; zdôrazňuje však, že úspešné plnenie cieľov si vyžaduje primeraný rozpočet pre politiku súdržnosti po roku 2020;

164.  konštatuje, že na rozdiel od predchádzajúcich období muselo kolégium komisárov prijímať pripomienky Komisie k návrhom operačných programov, zatiaľ čo v predchádzajúcom programovom období kolégium prijímalo len konečné operačné programy; naliehavo vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní svojho návrhu na programové obdobie po roku 2020 opätovne posúdila pridanú hodnotu takéhoto postupu;

165.  vyzýva Komisiu, aby uvedené problémy dôkladne analyzovala a aby prijala opatrenia s cieľom predísť týmto problémom po roku 2020, ako aj akékoľvek potrebné zlepšenia, a umožnila rýchle a kvalitné programovanie;

166.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby rozšírili konzultácie pri vypracúvaní operačných programov, čo by malo umožniť rýchly proces ich schvaľovania;

167.  zdôrazňuje, že je dôležité používať presnú a harmonizovanú terminológiu, ktorá umožní adekvátne meranie výsledkov politiky súdržnosti; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia vo svojom návrhu nového nariadenia o rozpočtových pravidlách nenavrhla žiadne spoločné definície pojmov „výsledky“ a „výstup“; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr zaviedla jasné spoločné vymedzenia pojmov ako „výstup“, „výsledky“ a „dosah“, a to v dostatočnom predstihu pred začiatkom obdobia po roku 2020;

168.  pripomína, že primerané administratívne kapacity, najmä na národnej a regionálnej úrovni, majú kľúčový význam pre hladké riadenie a vykonávanie operačných programov vrátane monitorovania a vykazovania cieľov a dosiahnutých výsledkov prostredníctvom relevantných ukazovateľov; v tejto súvislosti trvá na tom, aby Komisia a členské štáty využili dostupnú technickú pomoc na zlepšenie administratívnej kapacity na rôznych úrovniach;

169.  vyzýva Komisiu, aby posilnila a uľahčila výmenu najlepších postupov na všetkých úrovniach;

170.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že členské štáty využívajú množstvo dodatočných ukazovateľov výstupov a výsledkov nad rámec ukazovateľov stanovených v základných právnych aktoch; má obavy z tzv. gold-platingu, ktoré by mohlo spôsobiť, že využívanie štrukturálnych fondov bude zložitejšie a menej účinné; vyzýva Komisiu, aby členské štáty odradila od používania takéhoto prístupu;

171.  zdôrazňuje význam merania strednodobého a dlhodobého dosahu programov, keďže rozhodovacie orgány môžu zistiť, či sa dosiahli politické ciele, len vtedy, keď sa zmeria ich dosah; vyzýva Komisiu, aby sa počas programového obdobia po roku 2020 výslovne zamerala na meranie „dosahu“;

Časť XIII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 3/2017 s názvom Pomoc EÚ pre Tunisko

172.  víta osobitnú správu Dvora audítorov, v ktorej hodnotí efektívnosť a účinnosť pomoci Únie poskytnutej Tunisku; schvaľuje v nej uvedené odporúčania a uvádza svoje pripomienky a odporúčania;

173.  konštatuje, že vo všeobecnosti sa finančné prostriedky Únie vynaložili správne, pretože po revolúcii významne prispeli k prechodu k demokracii a k hospodárskej stabilite Tuniska;

174.  konštatuje, že opatrenia Únie boli dobre koordinované s hlavnými darcami a v rámci inštitúcií a útvarov EÚ; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila vykonávanie spoločného programovania s členskými štátmi s cieľom zlepšiť zameranie a koordináciu pomoci;

175.  uznáva, že Komisia a ESVČ museli pracovať v nestabilných politických, sociálnych a bezpečnostných podmienkach, čo predstavovalo veľkú výzvu pri poskytovaní komplexnej pomoci;

176.  vyzýva Komisiu, aby ďalej vylepšovala prístup sektorovej rozpočtovej podpory tým, že vymedzí priority krajiny a koncepciu podmienok, čím umožní štruktúrovanejší a cielenejší prístup Únie a posilní celkovú dôveryhodnosť tuniskej národnej stratégie;

177.  konštatuje, že financovanie z prostriedkov Únie výrazne prispelo k prechodu k demokracii a k hospodárskej stabilite Tuniska; žiada však Komisiu a ESVČ, aby zúžili zameranie svojej činnosti na menší počet presne vymedzených oblastí s cieľom maximalizovať dosah pomoci Únie;

178.  vyzýva Komisiu, aby využívala najlepšie postupy týkajúce sa programov rozpočtovej podpory a uplatňovala príslušné podmienky vyplácania, ktoré budú tuniské orgány motivovať k tomu, aby uskutočnili potrebné reformy; vyjadruje znepokojenie nad zhovievavým prideľovaním finančných prostriedkov podľa zásady „viac za viac“, ktoré zvyčajne nebolo naviazané na plnenie ďalších požiadaviek a nepredchádzalo mu dôkladné preskúmanie dosiahnutého pokroku;

179.  zdôrazňuje význam rozsiahleho posúdenia riadenia verejných financií, pokiaľ možno s využitím PEFA(16), s cieľom odhaliť a vyriešiť potenciálne nedostatky pri poskytovaní pomoci Únie;

180.  požaduje, aby Komisia zlepšila navrhovanie programov a projektov tým, že stanoví súbor presných referenčných hodnôt a ukazovateľov, ktoré umožnia riadne vyhodnotiť rozsah, v akom boli ciele dosiahnuté;

181.  zdôrazňuje potrebu zamerať sa na dlhodobý, trvalo udržateľný hospodársky rozvoj, a nie na opatrenia, ktoré prinášajú len dočasné oživenie na trhu práce.

Časť XIV – Osobitná správa Dvora audítorov č. 4/2017 s názvom Ochrana rozpočtu EÚ pred neoprávnenými výdavkami: Komisia v období rokov 2007 – 2013 viac využívala preventívne opatrenia a finančné opravy v oblasti súdržnosti

182.  víta zistenia, závery a odporúčania Dvora audítorov v jeho osobitnej správe;

183.  uznáva, že je dôležité plniť ciele politiky súdržnosti, konkrétne znižovať rozdiely v rozvoji medzi regiónmi, reštrukturalizovať upadajúce priemyselné oblasti a podporovať cezhraničnú, nadnárodnú a medziregionálnu spoluprácu, a tým prispievať k dosiahnutiu strategických cieľov Únie; domnieva sa, že dôležitosť týchto cieľov vysvetľuje prideľovanie značného podielu rozpočtu Únie na tieto oblasti; vyzdvihuje význam jeho riadneho finančného hospodárenia, predchádzania nezrovnalostiam a odrádzania od nich a finančných opráv;

184.  berie na vedomie, že Komisia akceptuje všetky odporúčania Dvora audítorov, a vyzýva ju, aby ich v plnej miere a včas vykonala;

185.  konštatuje, že Komisia v programovom období 2007 – 2013 celkovo účinne využívala opatrenia, ktoré mala k dispozícii, na ochranu rozpočtu Únie pred neoprávnenými výdavkami;

186.  víta to, že Komisia v programovom období 2007 – 2013 začala prijímať nápravné opatrenia a finančné opravy oveľa skôr ako v období rokov 2000 – 2006 a s väčším dosahom; zdôrazňuje však, že pri takýchto nápravných opatreniach musí byť zabezpečená ochrana finančných záujmov Únie a zároveň je veľmi dôležité, aby bol uznaný význam včasného a účinného vykonávania príslušných operačných programov;

187.  vyzýva Komisiu, aby bola aj naďalej pozorná pri skúmaní vyhlásení o ukončení predložených členskými štátmi pre programové obdobie 2007 – 2013, ako aj v budúcnosti;

188.  vyzýva Komisiu, aby predložila analytickú a konsolidovanú správu o všetkých preventívnych opatreniach a finančných opravách nariadených počas programového obdobia 2007 – 2013, ktorá bude nadväzovať na správu za predchádzajúce obdobie;

189.  zdôrazňuje, že prerušenia a pozastavenia platieb sú veľkým finančným rizikom pre členské štáty a môžu zároveň Komisii spôsobovať ťažkosti v jej rozpočtovom hospodárení; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila vyrovnané úsilie na ochranu rozpočtu a dosiahnutie cieľov politiky súdržnosti;

190.  zdôrazňuje, že ak členské štáty budú samé odhaľovať nezrovnalosti a prijímať preventívne opatrenia, bude treba menej času na stanovenie problémov a získa sa viac času na ich vyriešenie; domnieva sa, že to bude tiež znamenať, že systémy riadenia a kontroly v členských štátoch budú fungovať účinne a úroveň nezrovnalostí by tak mohla byť nižšia než prahová hodnota významnosti; vyzýva preto členské štáty, aby boli aktívnejšie a zodpovednejšie a aby odhaľovali a opravovali nezrovnalosti na základe vlastných kontrol a auditov s cieľom zlepšiť systémy riadenia a kontroly na vnútroštátnej úrovni, aby sa predišlo ďalším čistým finančným opravám a strate finančných prostriedkov;

191.  vyzýva členské štáty, aby v prípade finančných opráv vyvolaných auditmi Komisie poskytovali Komisii informácie v dostatočnom množstve aj kvalite s cieľom zabezpečiť rýchly postup;

192.  v tejto súvislosti vyzdvihuje význam regulačnej istoty a náležitých usmernení a technickej pomoci Komisie pre orgány členských štátov vrátane dostatočne konkrétne sformulovaných požiadaviek; vyzýva tiež Komisiu, aby úzko spolupracovala s orgánmi členských štátov s cieľom zlepšiť účinnosť kontrol prvej a druhej úrovne;

193.  vyzýva Komisiu, aby členským štátom čo najskôr poskytla usmernenia pre harmonizované podávanie správ o vykonávaní finančných opráv, ktoré uľahčia monitorovanie a hodnotenie dosahu finančných opráv vykonaných členskými štátmi;

194.  podporuje záver Dvora audítorov, že právny rámec, pokiaľ ide o finančné opravy na programové obdobie po roku 2020, by sa mal posilniť, ale v prvom rade sa treba sústrediť na predchádzanie nezrovnalostiam a podvodom;

195.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila integrovaný monitorovací systém, ktorý umožní čo najskôr použiť informácie z databáz na porovnávaciu analýzu, ktorá bude zahŕňať preventívne opatrenia aj finančné opravy za programové obdobie 2014 – 2020, a aby poskytla včasný prístup k informáciám Parlamentu, Rade a príslušným orgánom členských štátov;

196.  vyzýva Dvor audítorov, aby sa vo svojich budúcich auditoch viac zameral na systematické nedostatky a poskytol Komisii aj členským štátom odporúčania na zlepšenie fungovania celkového systému finančného riadenia a kontroly;

Časť XV – Osobitná správa Dvora audítorov č. 5/2017 s názvom Nezamestnanosť mladých ľudí – majú na ňu politiky EÚ vplyv? Posúdenie záruky pre mladých ľudí a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí

197.  víta správu Dvora audítorov a vyjadruje potešenie nad tým, že Komisia niektoré odporúčania prijíma a zohľadní ich;

198.  poznamenáva, že miera nezamestnanosti mladých ľudí v Únii sa v posledných rokoch znižuje; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že v polovici roka 2016 bolo napriek tomu nezamestnaných 18,8 % mladých ľudí; dôrazne nabáda členské štáty, aby využívali dostupnú podporu Únie na riešenie tohto dlhotrvajúceho stavu;

199.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že mladí ľudia v kategórii NEET (ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy) nemajú žiaden kontakt so vzdelávacím procesom ani pracovným trhom; chápe, že na túto skupinu majú existujúce operačné programy, ktorými sa vykonávajú finančné nástroje v oblasti nezamestnanosti mladých ľudí, najhorší dosah; domnieva sa, že v období rokov 2017 – 2020 sa treba zamerať na túto skupinu mladých ľudí, aby sa dosiahli hlavné ciele záruky pre mladých ľudí;

200.  zdôrazňuje, že integrácia mladých ľudí v kategórii NEET si vyžaduje výrazne vyššie financovanie zo strany Únie a členské štáty by mali tiež mobilizovať dodatočné zdroje z vlastných rozpočtov;

201.  zdôrazňuje, že záruka pre mladých od roku 2012 pozitívne prispieva k riešeniu problému nezamestnanosti mladých ľudí, ale že miera nezamestnanosti je stále neprijateľne vysoká, a preto vyzýva na predĺženie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých do roku 2020;

202.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že žiaden z navštívených členských štátov nedokázal všetkým mladým ľuďom v kategórii NEET zabezpečiť príležitosť na prijatie ponuky ani po štyroch mesiacoch od prihlásenia sa do systému záruky pre mladých ľudí;

203.  víta najmä odporúčanie Dvora audítorov, aby sa viac pozornosti venovalo zlepšeniu kvality ponúk;

204.  poznamenáva, že Komisia vo svojom oznámení z októbra 2016(17) prichádza k záveru, že sa musí zvýšiť jej účinnosť;

205.  berie na vedomie pretrvávajúci problém nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami pri napĺňaní požiadaviek trhu práce; žiada Komisiu, aby v rámci Výboru Rady pre zamestnanosť (EMCO) presadzovala výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi s cieľom upozorniť na tento problém v programe pre zamestnanosť;

206.  víta spoluprácu Komisie s členskými štátmi pri identifikácii a šírení najlepších postupov monitorovania a podávania správ o existujúcich systémoch v členských štátoch; pripomína Komisii, že v tejto súvislosti je naďalej veľmi dôležitá porovnateľnosť údajov;

207.  poznamenáva, že na to, aby sa dosiahol cieľ kvalitnej, trvalej ponuky zamestnania pre všetkých mladých ľudí do 24 rokov v určených regiónoch, sú potrebné výrazne vyššie prostriedky.

Časť XVI – Osobitná správa Dvora audítorov č. 6/2017 s názvom Reakcia EÚ na utečeneckú krízu: prístup založený na hotspotoch

208.  víta osobitnú správu Dvora audítorov; schvaľuje v nej uvedené odporúčania a uvádza svoje pripomienky a odporúčania;

209.  berie na vedomie odpoveď Komisie a jej záväzok podporovať talianske a grécke orgány; víta, že Komisia prijíma všetky odporúčania Dvora audítorov, aby mohla ďalej rozvíjať špecifické aspekty prístupu založeného na hotspotoch;

210.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Dvor audítorov vo svojej osobitnej správe nedokázal posúdiť širší kontext vrátane premiestnenia žiadateľov do iných členských štátov; zdôrazňuje, že nedostatky v následných postupoch spôsobovali neustálu výzvu pre riadne fungovanie hotspotov;

211.  uznáva význam vykonávania európskej migračnej agendy; zdôrazňuje, že treba naďalej navrhovať krátkodobé, ako aj dlhodobé opatrenia zamerané na zlepšenie riadenia hraníc a vyriešenie prvotných príčin nelegálnej migrácie;

212.  vyzýva Komisiu, Európsky podporný úrad pre azyl (EASO), Europol, agentúru Frontex (so zreteľom na jej nový mandát v súvislosti s európskou pohraničnou a pobrežnou strážou), vnútroštátne orgány a ďalšie medzinárodné organizácie, aby naďalej poskytovali hotspotom podporu a aby túto podporu zvyšovali; konštatuje, že len intenzívnejšou spoluprácou Komisie, agentúr a členských štátov možno v dlhodobom horizonte zabezpečiť úspešnejší rozvoj koncepcie hotspotov;

213.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že najmä v prípade Talianska je neustály príchod migrantov naďalej obrovskou výzvou, a preto je mimoriadne dôležitá podpora zo strany Únie a jej členských štátov;

214.  vyzdvihuje význam Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) a Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ISF); požaduje možnosť uplatňovať finančné pravidlá núdzovej pomoci na AMIF a ISF; trvá na tom, že efektívnosť hotspotov pri podpore členských štátov v prvej línii, je možné posilniť jedine zvýšením finančných zdrojov na skvalitňovanie, prípadne vytváranie prijímacích a ubytovacích infraštruktúr, ktoré sú v prípade vysokého počtu prichádzajúcich migrantov nevyhnutné;

215.  víta výsledky auditu Dvora audítorov zameraného na situáciu maloletých migrantov v hotspotoch a zdôrazňuje, že je dôležité zaviesť integrovaný prístup ich prijímania, na základe ktorého sa vždy bude brať do úvahy ich najlepší záujem; žiada lepšie využívanie finančných zdrojov na prijímanie maloletých a na odbornú prípravu zamestnancov, ktorí budú úzko spolupracovať s najviac zraniteľnými osobami; pripomína, že po zverejnení tejto osobitnej správy zverejnila Komisia oznámenie výhradne zamerané na maloletých migrantov(18); podčiarkuje význam tohto oznámenia a vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonali v ňom uvedené odporúčania;

216.  vyzýva preto Komisiu a Radu, aby zintenzívnili úsilie na podporu hotspotov, a to účinnejším premiestňovaním, resp. konaniami o návrate, ak neexistujú dôvody na prijatie;

217.  vyjadruje znepokojenie nad neustálymi správami o obchodovaní s deťmi; vyzýva na prijatie ďalších opatrení na ich ochranu, najmä pokiaľ ide o maloleté osoby bez sprievodu, a to počnúc ich príchodom; považuje za neprijateľné, aby obchodníci s deťmi naďalej predstavovali pre deti priamu hrozbu;

218.  vyzýva Europol, aby pokračoval v boji proti nelegálnej migrácii, obchodovaniu s ľuďmi a zločineckým skupinám, ktoré sú do toho zapojené, a aby podporoval vnútroštátne orgány pri vyšetrovaní prípadných trestných činov súvisiacich s riadením hotspotov;

219.  víta úsilie talianskych a gréckych vnútroštátnych orgánov zaregistrovať čo najväčší počet migrantov prichádzajúcich na ich pobrežie: v Grécku dosiahla miera registrácie 78 % v roku 2016 v porovnaní s 8 % v roku 2015 a v Taliansku bola v roku 2016 dosiahnutá priemerná miera 97 % v porovnaní so 60 % v roku 2015; zdôrazňuje, že nevyhnutnou podmienkou účinného systému prijímania sú presné informácie o situácii na mieste;

220.  vyzýva Komisiu a Radu, aby v hotspotoch zabezpečili náležitú kvalitu procesu skúmania žiadostí o azyl; uznáva, že žiadosti sa spracúvajú v zložitých podmienkach, ale zdôrazňuje, že treba zabrániť tomu, aby v zrýchlených konaniach nedochádzalo k chybám; ďalej zdôrazňuje, že členské štáty v prvej línii by mali byť zodpovedné len za registráciu a odobratie odtlačkov prstov všetkých migrantov, avšak za ďalší postup by už mali byť v duchu solidarity spoločne zodpovedné všetky členské štáty; žiada, aby boli žiadatelia o azyl náležite informovaní o samotnom postupe premiestnenia, ako aj o svojich právach a prípadných cieľových krajinách;

221.  vyzýva Radu, aby pretrvávajúci nedostatok odborníkov bezodkladne vyriešila podporou zo strany Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO), ako aj členských štátov; je presvedčený o tom, že najmä v prípade Talianska sa dodatočná podpora ukáže potrebná aj v budúcnosti; vyzýva Komisiu a Radu, aby sa dohodli na pláne, aby takáto dodatočná kapacita bola k dispozícii na požiadanie Talianska a Grécka;

222.  zdôrazňuje, že hotspoty sú určené na registráciu prichádzajúcich migrantov a nemali by preto byť preplnené a ani by nemali plniť funkciu zariadení určených na zaistenie; vyzýva členské štáty, aby pokračovali vo svojom úsilí zaviesť do praxe všetky opatrenia potrebné na dosiahnutie plného súladu s Chartou základných práv Európskej únie;

223.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že do zriaďovania a prevádzky hotspotov sú v súčasnosti zapojené mnohé zainteresované subjekty, a žiada Komisiu a členské štáty, aby predložili návrhy na zvýšenie transparentnosti a zodpovednosti v tejto oblasti;

224.  odporúča Dvoru audítorov, aby zvážil bezodkladné vypracovanie nadväzujúcej správy o fungovaní hotspotov, ktorá by mala širší rozsah a do ktorej by bola zahrnutá aj analýza konaní o azyle, premiestnení a návrate;

Časť XVII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 7/2017 s názvom Nová úloha certifikačných orgánov v súvislosti s výdavkami SPP: pozitívny krok smerom k modelu jednotného auditu, no so značnými nedostatkami, ktoré treba riešiť

225.  víta osobitnú správu Dvora audítorov a súhlasí s jeho pripomienkami a odporúčaniami; s uspokojením konštatuje, že Komisia súhlasí s väčšinou odporúčaní a zváži ich realizáciu, resp. s ich realizáciou už začala;

226.  berie na vedomie pozitívny pokrok dosiahnutý v súvislosti s modelom auditu výdavkov SPP; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že sa ešte stále nevyužíva úplný potenciál systému jednotného auditu;

227.  pripomína Komisii jej konečnú zodpovednosť za efektívne využívanie výdavkov SPP; okrem toho vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa v celej Únii uplatňovali dostatočne podobné metódy kontroly a aby všetky certifikačné orgány vo svojej činnosti uplatňovali rovnaké kritériá;

228.  konštatuje, že certifikačné orgány vykonávajú audity platobných agentúr svojich krajín nezávisle od roku 1996; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že certifikačné orgány boli v roku 2015 po prvý raz povinné overiť zákonnosť a riadnosť príslušných výdavkov; považuje to za veľmi pozitívny vývoj, keďže by to členským štátom mohlo pomôcť posilniť kontrolu a znížiť náklady na audity a Komisia by mohla získať nezávislé dodatočné uistenie o zákonnosti a riadnosti výdavkov SPP;

229.  vyjadruje však poľutovanie nad tým, že Komisia môže prácu certifikačných orgánov využiť len v obmedzenom rozsahu, keďže podľa správy Dvora audítorov existujú v súčasnom rámci významné nedostatky, v dôsledku ktorých nie sú stanoviská certifikačných orgánov v niektorých dôležitých oblastiach úplne v súlade s normami a pravidlami pre audit;

230.  so znepokojením berie na vedomie informáciu zo správy Dvora audítorov, že sa zistili nedostatky v metodike aj vo vykonávaní: okrem iného sú stratégie auditu často neprimerané, vyberajú sa nedostatočné súbory vzoriek a audítori certifikačných orgánov často nemajú dostatočné zručnosti a právnu odbornosť; uznáva však, že rok 2015 mohol byť pre členské štáty náročný, keďže príslušné pravidlá a usmernenia Únie sa vtedy iba zavádzali, a je možné, že certifikačným orgánom sa neposkytli dostatočné informácie a školenia, pokiaľ ide o ich praktické vykonávanie, a ani dostatočné pokyny týkajúce sa požadovaného objemu vzoriek;

231.  vyzýva Komisiu, aby vynaložila ďalšie úsilie na riešenie nedostatkov, na ktoré sa poukazuje v správe Dvora audítorov, a aby vytvorila skutočne účinný model jednotného auditu výdavkov SPP; vyzýva Komisiu, aby monitorovala a aktívne podporovala certifikačné orgány pri zlepšovaní ich práce a metodiky týkajúcej sa zákonnosti a riadnosti výdavkov;

232.  poukazuje najmä na potrebu vytvoriť spoľahlivejšie pracovné metódy v usmerneniach týkajúcich sa rizika nadmerného zvýšenia miery istoty vyplývajúceho z nevhodných vnútorných kontrol a súhlasí s pripomienkami Dvora audítorov, čo sa týka nevhodnej reprezentatívnosti vzoriek a druhov skúšok, ktoré sú povolené, zbytočného výpočtu dvoch rôznych mier chybovosti a spôsobov použitia týchto mier, ako aj nespoľahlivých stanovísk, ktoré sú založené na podhodnotených chybách;

233.  na základe správy Dvora audítorov tiež konštatuje, že napriek často nespoľahlivej povahe kontrolných štatistík členských štátov Komisia vo svojom modeli miery istoty aj naďalej vychádza z týchto údajov a že v roku 2015 bolo stanovisko certifikačných orgánov iba jedným z faktorov, ktoré sa brali do úvahy;

234.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že dôsledky tejto nespoľahlivosti sú jasné; poznamenáva napríklad, že pokiaľ ide o priame platby, GR AGRI navýšilo platby pre 12 zo 69 platobných agentúr s chybovosťou nad 2 %, pričom len jedna platobná agentúra svoje vyhlásenie pôvodne podmienila výhradou, a v roku 2015 GR AGRI vydalo tiež výhrady týkajúce sa 10 platobných agentúr; poznamenáva tiež, že vo vidieckych oblastiach GR AGRI navýšilo platby pre 36 zo 72 platobných agentúr a v 14 prípadoch dosahovala upravená miera chybovosti viac než 5 %, pričom v roku 2015 GR AGRI vydalo tiež výhrady týkajúce sa 24 platobných agentúr v 18 členských štátoch;

235.  vyzýva Komisiu, aby upriamila svoju pozornosť na túto nespoľahlivosť a vypracovala opatrenia s cieľom dosiahnuť spoľahlivý základ pre svoj model miery istoty; domnieva sa, že Komisia by v tejto súvislosti mala aktívne usmerňovať certifikačné orgány, aby vypracovali náležité stanoviská a využívali informácie a údaje, ktoré vďaka nim získajú;

236.  nabáda tiež Komisiu, aby od certifikačných orgánov požadovala zavedenie primeraných záruk na zabezpečenie reprezentatívnosti ich vzoriek, aby certifikačným orgánom umožnila vykonávať dostatočné testovanie na mieste, aby od certifikačných orgánov požadovala, aby vypočítavali iba jednu mieru chybovosti, pokiaľ ide o zákonnosť a riadnosť, a aby zabezpečila náležité zahrnutie miery chybovosti, o ktorej informujú platobné agentúry vo svojich kontrolných štatistikách, do miery chybovosti certifikačných orgánov;

237.  odporúča najmä, aby Komisia kládla pri stanoviskách k zákonnosti a riadnosti výdavkov SPP dôraz na to, aby boli vypracované v takej kvalite a v takom rozsahu, aby Komisii umožnili overiť spoľahlivosť kontrolných údajov platobných agentúr a v prípade potreby odhadnúť potrebnú úpravu mier chybovosti platobných agentúr na základe stanovísk, ktoré poskytli certifikačné orgány;

238.  konštatuje, že v súvislosti s odporúčaním Dvora audítorov č. 7 musí Komisia zabezpečiť, aby sa miera chybovosti platobných agentúr neprimerane nekumulovala v celkovej miere chybovosti certifikačných orgánov; domnieva sa, že usmernenia v tomto smere by mali byť čo najzrozumiteľnejšie, aby sa predišlo nedorozumeniam pri finančných opravách;

239.  na základe správy Dvora audítorov tiež konštatuje, že záruka, že platobné agentúry nebudú vopred informované o transakciách, ktoré budú predmetom opakovanej kontroly, bola v prípade Talianska porušená, keďže certifikačný orgán poskytol platobnej agentúre predbežné oznámenie o tom, ktorí príjemcovia budú kontrolovaní, ešte pred tým, ako platobná agentúra vykonala väčšinu svojich úvodných kontrol na mieste; dôrazne upozorňuje, že vo všetkých prípadoch treba primerane používať výberové metódy založené na nárokoch a že poskytovanie informácií vopred nemožno ponechať bez následkov;

240.  poukazuje na to, že v prípade transakcií mimo systému IACS (v prípade EPZF aj EPFRV) existuje značný rozdiel medzi obdobím, za ktoré sa vykazujú kontroly na mieste (kalendárny rok), a obdobím, za ktoré sa výdavky hradia (od 16. októbra 2014 do 15. októbra 2015 za rozpočtový rok 2015); konštatuje, že v dôsledku toho neboli niektorým z príjemcov, u ktorých sa vykonali kontroly na mieste v priebehu kalendárneho roka 2014, v rozpočtovom roku 2015 vyplatené náhrady, a certifikačné orgány nemôžu výsledky takýchto transakcií započítať do výpočtu miery chybovosti za daný rozpočtový rok; vyzýva Komisiu, aby vypracovala vhodné riešenie na zosúladenie týchto kalendárov;

241.  poukazuje na to, že harmonogramy kontrol pre platobné agentúry môžu byť veľmi preplnené, a to najmä v členských štátoch s krátkym vegetačným obdobím, a môže byť často veľmi náročné poskytovať certifikačným orgánom včas príslušné informácie; konštatuje, že to môže mať za následok používanie veľkého počtu rôznorodých metód kontroly, ako aj zdvojenú mieru chybovosti, keďže certifikačný orgán nemôže v plnej miere sledovať kontrolný postup platobnej agentúry; domnieva sa, že táto otázka by sa mohla vyriešiť napríklad použitím satelitného monitorovania;

242.  domnieva sa, že pri kontrole výdavkov SPP by sa vo všeobecnosti mohli viac využívať nové technológie: ak je možné dosiahnuť vyhovujúcu mieru spoľahlivosti, napríklad satelitnou kontrolou, príjemcovia a audítori by nemali byť zaťažovaní nadmernými kontrolami na mieste; zdôrazňuje, že popri ochrane finančných záujmov Únie v oblasti výdavkov SPP by najvyšším cieľom systému jednotného auditu malo byť zabezpečenie účinných kontrol a fungujúcich správnych systémov a znižovanie byrokratickej záťaže;

243.  okrem toho zdôrazňuje, že model jednotného auditu by mal obsahovať menší počet úrovní kontroly a mal by byť pre Úniu, členské štáty a príjemcov menej nákladný; domnieva sa, že namiesto zamerania sa výhradne na dodatočné kontroly pre príjemcov treba väčší dôraz klásť na spoľahlivosť celkového kontrolného systému členského štátu; domnieva sa, že kontrolný systém je aj naďalej priveľkou záťažou pre príjemcov, že v tých členských štátoch, kde sú nezrovnalosti alebo podvody menej časté, sa celkový systém auditu prejavil ako dostačujúci a že spoľahlivosť možno zabezpečiť inými metódami než nadmernými kontrolami na mieste;

244.  vyzýva Komisiu, aby starostlivo zohľadnila správu Dvora audítorov a odporúčania Európskeho parlamentu a aby ďalej rozvíjala systém kontroly výdavkov SPP smerom k modelu skutočného jednotného auditu;

245.  zdôrazňuje, že mnohé nedostatky, ktoré Dvor audítorov zistil, Komisia uviedla a riešila v jej usmernení z roku 2018; víta stály pokrok, ktorý certifikačné orgány dosahujú;

Časť XVIII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 8/2017 s názvom Kontroly rybárstva EÚ: je potrebné väčšie úsilie

246.   s cieľom zlepšiť správnosť informácií o rybolovnej kapacite žiada členské štáty, aby do roku 2018 vypracovali postupy na overenie správnosti informácií zaznamenaných v ich národných registroch flotíl;

247.  v kontexte prípadných budúcich zmien nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009(19) (ďalej len „nariadenie o kontrole“) a s cieľom zlepšiť správnosť informácií o rybolovnej kapacite žiada Komisiu, aby do svojho legislatívneho návrhu zaradila podrobné pravidlá na pravidelné overovanie dokumentov a overovanie na mieste v súvislosti s ukazovateľmi hrubej tonáže (GT) a výkonu motora (kW) používanými na výpočet rybolovnej kapacity;

248.   v kontexte prípadných budúcich zmien nariadenia o kontrole a v snahe zlepšiť monitorovanie činností malých rybárskych plavidiel vyzýva Komisiu, aby do svojho legislatívneho návrhu zaradila:

a)   odstránenie výnimiek VMS(20) pre plavidlá s dĺžkou od 12 do 15 metrov,

b)   požiadavku na nainštalovanie menších a lacnejších lokalizačných systémov pre plavidlá s dĺžkou do 12 metrov;

249.  v snahe zabezpečiť transparentnosť rozdeľovania rybolovných kvót žiada členské štáty, aby do roku 2019 informovali Komisiu o svojom systéme prideľovania kvót v súlade s článkom 16 nariadenia o SRP(21), ako aj o spôsobe začlenenia transparentných a objektívnych kritérií do rozdeľovania rybolovných kvót medzi dotknuté subjekty;

250.   v snahe zlepšiť úplnosť a spoľahlivosť údajov o rybárstve žiada členské štáty, aby do roku 2019:

a)  preskúmali a zlepšili proces zaznamenávania a overovania údajov o rybolovných činnostiach v papierovej podobe, postupne zaviedli procesy zaznamenávania a overovania elektronických údajov o rybolovných činnostiach zasielaných plavidlami s dĺžkou do 10 metrov; zaručili, aby boli tieto systémy kompatibilné a umožňovali výmenu údajov medzi členskými štátmi, Komisiou a Európskou agentúrou pre kontrolu rybárstva;

b)   zabezpečili, aby mali spoľahlivé údaje o činnosti plavidiel s dĺžkou do 10 metrov postupným zavádzaním vhodných, lacnejších a jednoduchších požiadaviek na zaznamenávanie a podávanie správ a aby pri ich zbere uplatňovali pravidlá stanovené v nariadení o kontrole rybárstva,

c)   dokončili schvaľovanie a krížovú kontrolu údajov o rybárskych činnostiach;

251.  žiada Komisiu, aby do roku 2020:

a)   zriadila platformu na výmenu informácií, ktorú budú používať členské štáty na zasielanie schválených údajov v štandardných formátoch a so štandardným obsahom, aby mali jednotlivé útvary Komisie rovnaké informácie ako členské štáty,

b)   presadzovala vypracovanie lacnejšieho, jednoduchšieho systému, ktorý bude jednoduchý pre používateľov, na uľahčenie elektronického oznamovania rybolovných činností pri plavidlách s dĺžkou do 12 metrov. zaviedla pre plavidlá s dĺžkou od 10 do 12 metrov povinnosť používať systémy elektronického zaznamenávania a podávania správ (lodné denníky) namiesto papierových verzií; postupne zaviedla pre plavidlá kratšie ako 10 metrov povinnosť zaznamenávať a oznamovať svoje úlovky lacnejším, jednoduchším a užívateľsky prijateľnejším elektronickým systémom;

c)   analyzovala pretrvávajúce problémy s úplnosťou a spoľahlivosťou údajov na úrovni členských štátov a v prípade potreby rozhodla s členskými štátmi o prijatí primeraných opatrení;

252.   v kontexte prípadných budúcich zmien nariadenia o kontrole a v snahe zlepšiť úplnosť a spoľahlivosť údajov týkajúcich sa rybárstva vyzýva Komisiu, aby do svojho legislatívneho návrhu zahrnula:

a)   odstránenie výnimiek týkajúcich sa systému elektronického nahlasovania a elektronických vyhlásení pre plavidlá s dĺžkou od 12 do 15 metrov,

b)   preskúmanie povinnosti členských štátov predkladať údaje o úlovkoch podľa nariadenia o kontrole tak, aby zahŕňali podrobné údaje o rybolovnej oblasti, veľkosti plavidiel a rybárskom výstroji;

253.  s cieľom zlepšiť inšpekcie vyzýva členské štáty, aby vypracovali a začali používať štandardné protokoly a správy o inšpekcii, ktoré budú lepšie prispôsobené špecifickým regionálnym a technickým podmienkam rybárstva ako podmienky stanovené v prílohe XXVII k nariadeniu (EÚ) č. 404/2011(22); vyzýva členské štáty, aby tak urobili na základe konzultácií s Európskou agentúrou pre kontrolu rybárstva, a to do roku 2019, keď má nadobudnúť účinnosť nové nariadenie o technických kontrolách(23);

254.  v súvislosti s akoukoľvek prípadnou budúcou zmenou nariadenia o kontrole žiada Komisiu, aby do svojho legislatívneho návrhu zahrnula povinnosť pre členské štáty využívať systém elektronického podávania správ o kontrolách s cieľom zabezpečiť kompletnosť a aktualizáciu výsledkov vnútroštátnych kontrol; taktiež vyzýva Komisiu, aby do návrhu zahrnula povinnosť pre členské štáty sprístupňovať výsledky kontrol iným dotknutým členským štátom;

255.   v snahe zabezpečiť účinnosť systému sankcií vyzýva členské štáty, aby do roku 2019:

a)   pri stanovovaní sankcií vzali náležite do úvahy opakované porušovanie predpisov alebo stálych recidivistov;

b)    v plnej miere zaviedli bodové systémy a zabezpečili ich dôsledné uplatňovanie na svojich územiach;

256.  v kontexte prípadných budúcich zmien nariadenia o kontrole žiada Komisiu, aby do svojho legislatívneho návrhu zahrnula ustanovenie, v ktorom sa stanoví založenie systému na výmenu údajov o porušeniach a sankciách v spolupráci s Európskou agentúrou pre kontrolu rybárstva a členskými štátmi;

Časť XIX – Osobitná správa Dvora audítorov č. 9/2017 s názvom Podpora EÚ na boj proti obchodovaniu s ľuďmi v južnej a juhovýchodnej Ázii

257.  víta osobitnú správu Dvora audítorov; schvaľuje v nej uvedené odporúčania a uvádza svoje pripomienky a odporúčania;

258.  uznáva, že Únia napriek náročnému prostrediu, v ktorom musí pôsobiť, hmatateľne prispela k boju proti obchodovaniu s ľuďmi v južnej a juhovýchodnej Ázii;

259.  víta pokrok, ktorý sa dosiahol v boji proti obchodovaniu s ľuďmi vďaka opatreniam, akým bolo napríklad vymenovanie európskych styčných úradníkov pre migráciu do konkrétnych krajín; žiada, aby sa v tomto smere pokračovalo;

260.  vyzýva Úniu, aby zintenzívnila spoluprácu s vnútroštátnymi a regionálnymi vládami, ako aj inými organizáciami prítomnými v tejto oblasti (OSN, ASEAN a príslušnými MVO) a občianskou spoločnosťou s cieľom získať lepší prehľad o pretrvávajúcich prioritách a pripraviť tak lepšie cielený akčný plán;

261.  zdôrazňuje význam odstránenia extrémnej chudoby a diskriminácie menšín a rodovej diskriminácie v krajinách južnej a juhovýchodnej Ázie, ako aj posilnenia ich základných demokratických a ľudských práv pomocou EIDHR;

262.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexnú, ucelenú a spoľahlivú databázu finančnej podpory na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, aby rozdeľovanie finančných prostriedkov bolo lepšie odôvodňované a aby sa zameriavalo na príjemcov s najnaliehavejšími potrebami; súhlasí s Radou, že treba vypracovať aktualizovaný zoznam regiónov a krajín postihnutých obchodovaním s ľuďmi a že tento zoznam by sa mal zaradiť do databázy;

263.  víta oznámenie Komisie s názvom Správa o opatreniach prijatých v nadväznosti na stratégiu EÚ zameranú na odstránenie obchodovania s ľuďmi a stanovenie ďalších konkrétnych opatrení (COM(2017)0728), ktoré Komisia zverejnila v decembri 2017; vyzýva Komisiu, aby navrhla konkrétne opatrenia, ktoré by treba vypracovať pre každý región;

264.  víta, že obchodovanie s ľuďmi bude aj naďalej prioritou budúceho cyklu politík Únie na boj proti organizovanej a závažnej medzinárodnej trestnej činnosti na roky 2018 – 2021;

265.  považuje za nevyhnutné posilniť orgány presadzovania práva v krajinách južnej a juhovýchodnej Ázie, aby účinnejšie odhaľovali a rozkladali siete obchodníkov s ľuďmi; žiada, aby sa zvýšili tresty pre páchateľov trestnej činnosti zapojených do obchodovania s ľuďmi;

266.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby politickou a justičnou spoluprácou pokračovali v boji proti obchodovaniu s ľuďmi vo vnútri Únie s cieľom bojovať proti mafiám, ktoré využívajú Úniu ako konečné miesto určenia obetí obchodovania s ľuďmi, ako sa uvádza v oznámení z decembra 2017;

267.  domnieva sa, že v záujme účinnejšieho boja proti obchodovaniu s ľuďmi je potrebné lepšie prepojenie medzi načasovaním zmierňujúcich opatrení a zdrojmi uvoľnenými na tento účel, ako aj intenzívnejšia spolupráca medzi ESVČ, Komisiou, združením ASEAN a OSN;

268.  vyzýva ESVČ a Komisiu, aby sa na problém obchodovania s ľuďmi zamerali aj tým, že preskúmajú aj iné možnosti prijímania opatrení, ako napríklad dvojstranné a mnohostranné dohody;

Časť XX – Osobitná správa Dvora audítorov č. 10/2017 s názvom Podpora EÚ pre mladých poľnohospodárov by mala byť lepšie zameraná, aby sa podporila účinná generačná výmena

269.   zastáva názor, že pokiaľ ide o aktuálne politiky SPP:

a)  je potrebné komplexné hodnotenie všetkých nástrojov a opatrení, ktoré možno skombinovať s cieľom pomôcť mladým poľnohospodárom, sústrediť sa na porovnateľnosť v celej Únii, konzistentnosť alebo nekonzistentnosť vo výsledných ukazovateľoch a prekážky v prístupe mladých poľnohospodárov na trh, ktoré možno riešiť v budúcej revízii SPP;

b)  treba lepšie vymedziť ciele z hľadiska generačnej výmeny a prípadne stanoviť aj kvantifikovaný cieľ a mali by sa zbierať informácie o úrovniach úspešnosti generačnej výmeny a faktoroch, ktoré k nej prispievajú alebo jej bránia;

270.   zastáva názor, že pokiaľ ide o SPP po roku 2020, právne predpisy by mali byť sformulované tak, že Komisia uvedie (alebo požiada členské štáty, aby v súlade s ustanoveniami o zdieľanom hospodárení uviedli) jasnú intervenčnú logiku pre nástroje politiky týkajúce sa generačnej výmeny v poľnohospodárstve; domnieva sa, že intervenčná logika by mala zahŕňať:

a)   riadne posúdenie potrieb mladých poľnohospodárov zamerané na dôvody, prečo sa mladí ľudia, ktorí sa chcú stať poľnohospodármi, stretávajú s prekážkami pri zriaďovaní poľnohospodárskych podnikov, ako aj na mieru rozšírenia týchto prekážok podľa jednotlivých zemepisných oblastí, poľnohospodárskych odvetví alebo iných charakteristických vlastností konkrétnych podnikov;

b)  posúdenie toho, ktoré potreby by sa mohli riešiť v rámci politických nástrojov Únie a ktoré sa môžu riešiť alebo sa už lepšie riešia na úrovni politík členských štátov, ako aj analýzu toho, ktoré formy podpory (napr. priame platby, jednorazové platby, finančné nástroje) najlepšie prispievajú k plneniu zistených potrieb;

c)  opatrenia na zvýšenie informovanosti o možných typoch pomoci, pokiaľ ide o skorší prevod poľnohospodárskeho podniku na následníka, so sprievodnými poradnými službami alebo opatreniami, ako je uspokojivý dôchodkový systém založený na národných alebo regionálnych príjmoch alebo výnosoch v sektore poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva;

d)  napriek dlhému obdobiu plánovania prevodov poľnohospodárskych podnikov, vymedzenie cieľov SMART, ktoré budú jasne a merateľne prezentovať očakávané výsledky nástrojov politiky z hľadiska očakávanej miery generačnej výmeny a prínosu k životaschopnosti podporovaných podnikov; predovšetkým sa domnieva, že by malo byť jasné, či je cieľom nástrojov politiky podporiť čo najviac mladých poľnohospodárov alebo sa zamerať na konkrétny typ mladých poľnohospodárov (napr. najvzdelanejších poľnohospodárov, poľnohospodárov, ktorí začínajú podnikať v znevýhodnených oblastiach, poľnohospodárov, ktorí v podnikoch zaviedli technológie na úsporu energie alebo vody, poľnohospodárov, ktorí zvyšujú ziskovosť alebo produktivitu podnikov, poľnohospodárov, ktorí zamestnávajú viac ľudí);

271.   žiada členské štáty, aby pri vykonávaní opatrení v rámci SPP po roku 2020 zlepšili zameranie opatrení:

a)  uplatňovaním kritérií, ktorými sa zabezpečí výber nákladovo najefektívnejších projektov, napr. projektov, ktoré prinášajú najvyšší nárast udržateľnej produktivity alebo životaschopnosti podnikov alebo najvyšší nárast zamestnanosti v oblastiach s najvyššou nezamestnanosťou alebo v znevýhodnených oblastiach s najnižšou generačnou výmenou;

b)  uplatňovaním jasných kritérií posudzovania, ako možno podporiť mladých poľnohospodárov v prípade spoločnej kontroly právnických osôb (napr. vymedzením percentuálneho podielu hlasovacích práv alebo podielov, ktoré by mal mať príjemca, alebo uvedením obdobia na presun pomeru podielov, vymedzením minimálneho percentuálneho podielu, ktorý musí pochádzať z jeho alebo jej činnosti v podporovanom podniku), aby sa pomoc nasmerovala na mladých poľnohospodárov, ktorí vykonávajú poľnohospodársku činnosť v podporovaných podnikoch, ktoré získali podporu, ako svoju hlavnú činnosť;

c)  uplatňovaním dostatočne vysokej minimálnej bodovej hranice, ktorú by mali projekty dosiahnuť, a zodpovedajúcim rozdelením rozpočtu na opatrenia, aby sa zabezpečila rovnaká dostupnosť finančných prostriedkov pre mladých poľnohospodárov, ktorí začínajú s činnosťou, počas trvania celého programového obdobia;

d)  lepším využívaním podnikateľských plánov ako nástroja na posúdenie potreby verejného financovania tým, že sa vo fáze podávania žiadosti posúdi pravdepodobná životaschopnosť podniku bez prijatia podpory a na konci projektu dosah pomoci na životaschopnosť podniku alebo na ďalšie jasne vymedzené ciele (napr. zamestnanosť, zavedenie technológií na úsporu energie alebo vody);

272.   zastáva názor, že právnymi predpismi pre vykonávanie opatrení v rámci SPP po roku 2020 treba zaručiť, aby Komisia a členské štáty (v súlade s ustanoveniami zdieľaného hospodárenia) zlepšili systém monitorovania a hodnotenia; domnieva sa najmä, že

a)  Komisia by mala vymedziť ukazovatele výstupu, výsledku a dosahu, ktoré umožnia posúdiť pokrok, účinnosť a efektívnosť nástrojov politiky v porovnaní s cieľmi, a to využitím najlepších postupov, napríklad užitočných ukazovateľov vypracovaných členskými štátmi v ich monitorovacích systémoch;

b)  členské štáty by mali pravidelne zhromažďovať aktuálne údaje o štrukturálnych a finančných charakteristikách podnikov, ktoré získali podporu (napr. o výnosoch, príjmoch, počte zamestnancov, zavedených inováciách, úrovni vzdelania poľnohospodárov), ktoré umožnia posúdiť efektívnosť a účinnosť opatrení pri dosahovaní požadovaných cieľov politiky;

c)  Komisia a členské štáty by mali vyžadovať, aby hodnotenia poskytovali užitočné informácie o úspechoch projektov a opatrení na základe skutočných údajov o vývoji štrukturálnych a finančných charakteristík podnikov, ktoré dostali podporu, a to využitím najlepších postupov (napr. referenčného porovnávania, kontrafaktuálnych analýz, prieskumov), ako sú postupy, ktoré boli zistené v tomto audite (pozri rámček 5 osobitnej správy Dvora audítorov, prípad regiónu Emilia-Romagna, odsek 75);

d)  mladým poľnohospodárom treba zabezpečiť prístup k poradenstvu a nástrojom, ktoré im účinne a efektívne pomôžu reagovať na hrozby narušenia alebo nasýtenia trhu, ako aj na nestabilitu cien; domnieva sa, že by sa tým dala posilniť konkurencieschopnosť a trhová orientácia a znížiť fluktuácie v príjmoch výrobcov súvisiace s krízami;

Časť XXI – Osobitná správa Dvora audítorov č. 11/2017 s názvom Trustový fond EÚ Bêkou pre Stredoafrickú republiku: nádejný začiatok napriek určitým nedostatkom

273.  víta osobitnú správu Dvora audítorov a súhlasí s jeho pripomienkami a odporúčaniami;

274.  víta vytvorenie trustového fondu EÚ Bêkou a jeho prínos k medzinárodnej reakcii na krízu v Stredoafrickej republike; uznáva, že tento prvý trustový fond možno z mnohých hľadísk považovať za významný pilotný projekt a že treba vypracovať presnejšie usmernenia pre systémovú otázku koordinácie, monitorovania a hodnotenia darcov na základe systematickejšieho prístupu zameraného na získavanie záruk;

275.  poznamenáva, že trustové fondy boli súčasťou ad hoc reakcie v situácii nedostatku zdrojov a flexibility, ktorá bola potrebná na zaujatie rýchleho a komplexného prístupu k veľkým krízam; domnieva sa, že treba dlhší čas na to, aby sa preukázala jeho účinnosť a aby sa vyvodili ďalšie ponaučenia z jeho vykonávania v praxi;

276.  domnieva sa tiež, že osobitná pozornosť by sa mala venovať účinnosti a politickej správe trustových fondov, ako aj nedostatočným zárukám a dohľadu nad konečným použitím pridelených prostriedkov;

277.  domnieva sa, že pripomienkam Dvora audítorov týkajúcim sa obmedzeného vplyvu fondu na koordináciu medzi zainteresovanými stranami by sa mala venovať osobitná pozornosť a Komisia by mala urobiť všetko, čo je v jej silách, aby využila skúsenosti nadobudnuté z činností Európskeho rozvojového fondu (ERF) v oblastiach, ako sú napríklad vykonávanie a koordinácia investícií viacerých strán a riadenie v oblasti prijímania zodpovednosti za výsledky;

278.  zdôrazňuje, že akékoľvek nové finančné nástroje a zmiešané finančné nástroje by mali byť v súlade s celkovými cieľmi rozvojovej politiky Únie a mali by byť zamerané na oblasti s najvyššou pridanou hodnotou a strategickým vplyvom;

279.  konštatuje, že príspevky členských štátov do trustového fondu sú zatiaľ pomerne nízke; vyzýva členské štáty na väčšiu účasť s cieľom zabezpečiť, aby tento fond splnil očakávané ciele politiky;

280.  domnieva sa, že náležitá starostlivosť by sa mala venovať kontrole nákladov na riadenie a administratívu vo vzťahu k celkovým príspevkom; podporuje ucelenosť týchto nových nástrojov rozvoja a ich komplementárnosť so stratégiou a politickými cieľmi ERF;

281.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla komplexné kontrolné mechanizmy na zaručenie politickej kontroly Parlamentu nad správou, riadením a vykonávaním týchto nových nástrojov v rámci postupu udelenia absolutória; považuje za dôležité, aby sa pre tieto nástroje vypracovali osobitné stratégie dohľadu so špecifickými cieľmi, cieľovými hodnotami a kontrolami;

Časť XXII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 12/2017 s názvom Vykonávanie smernice o pitnej vode: zvýšenie kvality vody a zlepšenie prístupu k nej v Bulharsku, Maďarsku a Rumunsku, investičné potreby však stále zostávajú značné

282.  keďže prístup ku kvalitnej pitnej vode je jednou z najzákladnejších potrieb občanov, zdôrazňuje, že Komisia by mala vyvinúť maximálne úsilie s cieľom lepšie monitorovať situáciu, najmä pokiaľ ide o oblasti malých dodávok vody, ktoré sú najbližšie ku koncovým používateľom; pripomína, že zlá kvalita pitnej vody môže ohroziť zdravie občanov Únie;

283.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby občanom poskytovali viac informácií, pokiaľ ide o kvalitu dodávanej pitnej vody, keďže v niekoľkých členských štátoch občania nevedia, že voda z vodovodu je pitná;

284.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty nemajú povinnosť oznamovať informácie o kvalite vody z oblastí malých dodávok vody; vyjadruje nádej, že na základe revidovanej smernice o pitnej vode(24) sa táto situácia napraví;

285.  zdôrazňuje význam udržateľnosti vodohospodárskej infraštruktúry a zdôrazňuje význam zapájania občanov do jej údržby;

286.  zdôrazňuje kľúčový fakt, že politiky stanovovania cien vody musia prispievať k zefektívňovaniu a k pokrývaniu nákladov na využívanie vody; poznamenáva, že je zodpovednosťou členských štátov, aby zabezpečili cenovo dostupnú a kvalitnú pitnú vodu pre všetkých svojich občanov, to na základe premisy, že voda je spoločným majetkom a ľudským právom;

287.  pripomína Komisii, že prebiehajúce rokovania a rastúci trend smerom k liberalizácii a privatizácii vodohospodárskych služieb vo viacerých členských štátoch začali značne znepokojovať občanov;

Časť XXIII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 13/2017 s názvom Jednotný Európsky systém riadenia železničnej dopravy: bude táto politická voľba niekedy uskutočnená?

288.   víta osobitnú správu Dvora audítorov a súhlasí s jeho pripomienkami a odporúčaniami;

289.   konštatuje, že Komisia riadne neposúdila vplyv legislatívnych balíkov, ktoré prijala od roku 2000 v odvetví železničnej dopravy; vyjadruje poľutovanie nad tým, že finančné prostriedky Únie investované do niekoľkých projektov nemožno považovať za nákladovo efektívne;

290.   konštatuje, že odvetvie železničnej dopravy je všeobecne veľmi korporatívne, čo môže viesť k tomu, že liberalizácia trhu sa vníma skôr ako hrozba než ako výhoda;

291.  konštatuje, že záujem členských štátov o posilnenie interoperability musí dopĺňať odhad nákladov a požadovaných finančných prostriedkov; nabáda členské štáty, aby pri prideľovaní finančnej podpory Únie na systém ERTM stanovili realistické ciele, a odporúča Komisii, aby stanovila splniteľné lehoty na vykonávanie;

292.  víta záväzok Komisie vypracovať v súčinnosti s členskými štátmi harmonogram demontáže s právne záväznými cieľmi; preto víta skutočnosť, že Komisia sa rozhodla spolupracovať s priemyselným odvetvím na podpore využívania spoločného systému verejného obstarávania, ktorý vypracovalo Spoločenstvo európskych železníc;

293.  domnieva sa, že keďže tento systém si vyžaduje veľké investície a prínosy pre tých, ktorí znášajú náklady, nie sú okamžité, treba strategicky posúdiť priority stanovené Radou a členskými štátmi; víta európsky plán rozvoja a súvisiaci podrobný akčný plán ERTMS, ktorého cieľom je zabezpečiť neustály prísun podpory; nabáda členské štáty, aby sa zamerali na lepšiu koordináciu európskeho plánu rozvoja a zabezpečili zohľadnenie záväzkov Únie vo svojich vnútroštátnych prioritách; víta záväzok Komisie stanoviť priebežné ciele v národných plánoch rozvoja s cieľom zlepšiť monitorovanie jednotlivých častí;

294.  vyjadruje znepokojenie nad vysokou mierou rušenia záväzkov súvisiacich s podporou TEN-T na projekty ERTMS, ktorá je spôsobené najmä tým, že finančné ustanovenia Únie nie sú zosúladené s národnými stratégiami vykonávania; víta skutočnosť, že Komisia upravuje v rámci všetkých možností postupy financovania NPE; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila a preskúmala danú situáciu a prijala potrebné opatrenia na odstránenie týchto nedostatkov;

295.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že finančné prostriedky Únie vyčlenené na palubné jednotky odčerpáva väčšinou vnútroštátna doprava a že nákladná doprava nemôže byť podporovaná z kohéznych fondov; pripomína, že železničná nákladná doprava je jedným z kľúčových aspektov jednotného trhu;

296.   vyzýva Komisiu, aby v nasledujúcom programovom období zabezpečila skutočné odstránenie nedostatkov súvisiacich s nekompatibilitou systému;

297.  domnieva sa, že fungovanie jednotného železničného trhu si vyžaduje plné zapojenie príslušných účastníkov trhu ešte pred pridelením finančných prostriedkov Únie; domnieva sa, že politika Únie v oblasti železničnej dopravy si vyžaduje realistickú zmenu stratégie, ktorá by mala obsahovať odhad nákladov a prínosov, a rozvoj hospodárskeho modelu v členských štátoch, ak takýto model neexistuje, s cieľom zaručiť primerané financovanie a umožniť účinné určenie zdrojov;

Časť XXIV – Osobitná správa Dvora audítorov č. 14/2017 s názvom Preskúmanie výkonnosti správy vecí na Súdnom dvore Európskej únie

298.   víta osobitnú správu Dvora audítorov; súhlasí s jeho pripomienkami a odporúčaniami;

299.  kritizuje Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“) za to, že zamietol prístup Dvora audítorov k niektorým dokumentom, ktoré požadoval na preskúmanie výkonnosti Súdneho dvora; pripomína Súdnemu dvoru, že členovia Dvora audítorov a jeho audítori sú viazaní povinnosťou zachovať dôvernosť a služobné tajomstvo pri výkone svojich povinností(25); vyjadruje poľutovanie nad tým, že nebolo možné vypočuť referendárov, napriek ich kľúčovej úlohe v práci Súdneho dvora;

300.   s poľutovaním konštatuje, že od roku 2012 Všeobecný súd opakovane prekračoval primeranú lehotu, v rámci ktorej má účastník konania právo očakávať vynesenie rozsudku; vyzýva Súdny dvor, aby situáciu objasnil pred Výborom Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu;

301.   konštatuje, že po reforme súdnej štruktúry Súdneho dvora sa sudcovia prideľujú do komôr podľa pracovného zaťaženiu v rôznych oblastiach; zaujímalo by ho, ako toto pridelenie prebieha, a či sú v určitých oblastiach zriadené špecializované komory; žiada o poskytnutie štatistických údajov o pokroku dosiahnutom na spisoch v rámci nového systému;

302.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že Dvor audítorov vylúčil zo vzorky vecí tie, ktoré trvali dlhšie ako dvojnásobok priemernej dĺžky trvania; zastáva názor, že nielen typické veci sú relevantné pre posúdenie výkonnosti;

303.   navrhuje, aby sa pracovné jazyky na Súdnom dvore, najmä jazyky, v ktorých sa vedú porady, rozšírili na angličtinu, francúzštinu a nemčinu, ktoré sú pracovnými jazykmi inštitúcií Únie; vyzýva Súdny dvor, aby túto jazykovú reformu uskutočnil podľa najlepších postupov využívaných v inštitúciách Únie;

304.   konštatuje, že referendári sú v rámci rozhodovacieho procesu Súdneho dvora veľmi vplyvní, ale ich úloha a pravidlá upravujúce ich správanie nie sú mimo Súdneho dvora známe;

305.   vyjadruje znepokojenie nad tým, že podľa prehľadu najčastejších faktorov ovplyvňujúcich dĺžku písomnej časti konania na Všeobecnom súde 85 % času zaberie prijatie a spracovanie procesných písomností kanceláriou súdu; pýta sa, či je kancelária vybavená dostatočnými zdrojmi;

306.   vyjadruje znepokojenie nad dĺžkou trvania tých vecí na Všeobecnom súde, v prípade ktorých sú vznášané otázky týkajúce sa dôvernosti;

307.   berie na vedomie postup prideľovania vecí súdom; žiada Súdny dvor, aby stanovil pravidlá postupu prideľovania vecí na oboch súdoch;

308.   konštatuje, že v rokoch 2014 a 2015 bolo približne 40 % vecí na Všeobecnom súde pridelených mimo rotačného systému, čo vyvoláva otázky o tomto systéme; vyjadruje zároveň pochybnosti o svojvoľnom prideľovaní spisov v rámci Všeobecného súdu; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou transparentnosťou tohto postupu;

309.   vyjadruje znepokojenie nad tým, že súdne prázdniny sú najčastejším faktorom, ktorý ovplyvňuje dĺžku prejednávania vecí na Súdnom dvore; navrhuje, aby sa počas tohto obdobia povolili vypočutia a rokovania o širšej škále vecí ako len o veciach so špecifickými okolnosťami;

310.   poukazuje na to, že nemocenské, materské alebo rodičovské dovolenky alebo odchody referendárov majú tiež vplyv na trvanie vecí; žiada Súdny dvor, aby zvážil prípadné alternatívne spôsoby riešenia dočasnej pracovnej neprítomnosti a zabezpečil hladký priebeh práce;

311.   domnieva sa, že zdroje nie sú medzi súdy rozdelené primerane a nezohľadňujú ich pracovnú záťaž; navrhuje, aby tzv. cellule des lecteurs d’arrêts (oddelenie výstupnej kontroly) na Všeobecnom súde zasahovalo až v neskoršom štádiu prejednávania vecí;

312.   vyzýva členské štáty, aby zabezpečili prijímanie rozhodnutí o vymenovaní nových sudcov v dostatočnom predstihu pred odchodom ich predchodcov, aby sa zabezpečilo hladké odovzdanie pracovnej agendy;

313.   vyjadruje znepokojenie nad tým, že Súdny dvor uplatňuje v prípade rozličných procedurálnych krokov ten istý nemenný prístup; odporúča Súdnemu dvoru, aby termíny, ktoré stanovuje, prispôsobil typológii a zložitosti vecí;

314.   konštatuje, že otázky duševného vlastníctva sú súčasťou značného počtu vecí na oboch súdoch; nabáda Súdny dvor, aby preskúmal, ako zjednodušiť postupy v týchto veciach, a zvážil zavedenie predbežného preskúmania svojimi výskumnými a dokumentačnými službami;

Časť XXV – Osobitná správa Dvora audítorov č. 16/2017 s názvom Programovanie rozvoja vidieka: je potrebné menej zložitosti a väčšie zameranie na výsledky

315.   s cieľom zlepšiť zameranie na výkonnosť a výsledky, zvýšiť integráciu medzi programami rozvoja vidieka (PRV) a ostatnými programami a zlepšiť posudzovanie podielu PRV na dosahovaní strategických cieľov žiada pri príprave programového obdobia po roku 2020:

a)  Komisiu, aby zabezpečila, aby návrhy jej politík obsahovali informáciu o tom, ako sa ďalším vývojom požiadaviek posilní súlad medzi jednotlivými programami;

b)  členské štáty, aby do roku 2022 uviedli, ako sa v kontexte celkových cieľov a pravidiel Únie budú vykonávať, vykazovať a sledovať mechanizmy koordinácie, komplementárnosti a synergického účinku;

316.   žiada Komisiu, aby do konca roku 2020 preskúmala koncepciu programových dokumentov s cieľom zjednodušiť ich obsah a znížiť počet požiadaviek na programové obdobie po roku 2020; domnieva sa, že najmä by mala obmedziť štruktúru programových dokumentov na tie prvky a možnosti, ktoré sú nevyhnutné pre správne naplánovanie, realizáciu a monitorovanie výdavkov na rozvoj vidieka;

317.   žiada Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi do konca roku 2018 prijala opatrenia na zaistenie toho, aby rozšírené výročné správy o vykonávaní za rok 2019 obsahovali jasné a ucelené informácie o dosiahnutých výsledkoch programu a aby požadované odpovede na spoločné hodnotiace otázky poskytovali kvalitnejší základ pre nasledujúce programové obdobie;

318.   žiada Komisiu, aby pri príprave programového obdobia po roku 2020 uviedla v súvislosti s celkovými cieľmi Únie v oblasti poľnohospodárstva a rozvoja vidieka presnejšie informácie o type ukazovateľov, ktoré sa majú stanoviť na posudzovanie výsledkov a dosahu intervencií v rámci rozvoja vidieka; domnieva sa, že Komisia by v rámci tohto procesu mohla využiť skúsenosti a riešenia, ku ktorým už dospeli iné medzinárodné organizácie (napr. WHO, Svetová banka a OECD) pri zameraní na výkonnosť a výsledky;

319.  zastáva názor, že Komisia musí zabezpečiť kontinuitu toho druhu investícií, ktoré sa v súčasnosti realizujú v rámci druhého piliera spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktorý je dôležitým nástrojom financovania zameraným na posilňovanie hospodárskeho rastu, podporu konkurencieschopnosti, inovácie a zamestnanosti v zaostávajúcich regiónoch a vidieckych a horských oblastiach a zabezpečenie udržateľného rozvoja vidieka;

320.  žiada Komisiu, aby presadzovala a uľahčovala spoluprácu medzi členskými štátmi a vytváranie sietí s cieľom šíriť osvedčené postupy merania výkonnosti vytvorené na úrovni štátov, a to do konca roku 2020;

321.   pokiaľ ide o programové obdobie po roku 2020, žiada Komisiu, aby do konca roku 2020 preskúmala a vyhodnotila skúsenosti z vykonávania súčasného systému vrátane:

a)   dosahu výkonnostnej rezervy a toho, aké alternatívne mechanizmy by mohli lepšie zvýšiť výkonnosť;

b)   primeranosti a merateľnosti ukazovateľov výsledkov používaných na posúdenie výkonnostnej rezervy;

c)   využívania finančných sankcií s cieľom riešiť nedostatočnú výkonnosť;

322.   vyzýva Radu a Komisiu, aby pred prijatím ďalších legislatívnych návrhov v polovici roku 2018 zvážili zosúladenie dlhodobej stratégie a tvorby politiky s rozpočtovým cyklom a pred zostavením nového dlhodobého rozpočtu komplexne preskúmali oblasť výdavkov;

323.  domnieva sa, že s cieľom umožniť schválenie PRV na začiatku nového programového obdobia by Komisia mala vo svojich legislatívnych návrhoch uviesť, k akým zmenám dochádza v načasovaní tvorby, programovania a vykonávania politiky s cieľom zabezpečiť, aby PRV mohli byť schválené na začiatku budúceho programového obdobia a mohli byť od roku 2020 včas vykonávané;

324.   zastáva názor, že pri rozhodovaní o trvaní VFR je dôležité dosiahnuť rovnováhu medzi dvomi požiadavkami, ktoré si zdanlivo odporujú: kým na jednej strane treba zabezpečiť, aby niektoré politiky Únie – najmä tie, pri ktorých sa uplatňuje zdieľané hospodárenie, ako je poľnohospodárstvo a súdržnosť – fungovali na základe stability a predvídateľnosti záväzku v trvaní aspoň sedem rokov, na druhej strane treba zaručiť demokratickú legitimitu a zodpovednosť, ktoré sú výsledkom synchronizácie jednotlivých finančných rámcov s päťročným politickým cyklom Parlamentu a Komisie;

Časť XXVI – Osobitná správa Dvora audítorov č. 17/2017 s názvom Intervencia Komisie v rámci gréckej finančnej krízy

325.  ďakuje Dvoru audítorov za vypracovanie podrobnej správy o veľmi významnej téme, ktorá úzko súvisí s činnosťami Výboru pre kontrolu rozpočtu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že vypracovanie audítorskej správy trvalo tri roky; zdôrazňuje význam správne načasovaných správ, keďže by to Komisii a Parlamentu uľahčilo prácu;

326.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Dvor audítorov mal v rámci auditu finančnej pomoci Únie Grécku, ktorú riadila trojka tvorená Komisiou, Európskou centrálnou bankou a MMF, len obmedzený mandát a nedostal primerané informácie od ECB; nabáda ECB, aby v duchu vzájomnej spolupráce poskytla Dvoru audítorov informácie, ktoré mu umožnia vytvoriť si širší obraz o využívaní finančných prostriedkov Únie;

327.  uznáva zložitú hospodársku situáciu v celej Európe, a najmä náročnú politickú situáciu v Grécku počas vykonávania finančnej pomoci Únie, ktorá mala priamy vplyv na efektívnosť vykonávania pomoci;

328.  zdôrazňuje zásadný význam transparentnosti pri využívaní finančných prostriedkov Únie v rámci rôznych nástrojov finančnej pomoci používaných v Grécku;

329.  žiada Komisiu, aby zlepšila všeobecné postupy navrhovania programov podpory, a to najmä tým, že stanoví rozsah analytickej práce potrebnej na odôvodnenie obsahu podmienok a v prípade možnosti určí nástroje, ktoré by sa mohli v príslušných situáciách využiť;

330.  zdôrazňuje, že Komisia by mala zlepšiť svoje opatrenia v oblasti monitorovania vykonávania a zavádzania reforiem, aby mohla lepšie odhaliť administratívne a iné prekážky účinnej realizácie reforiem; zároveň sa domnieva, že Komisia sa musí postarať o to, aby mala nevyhnutné zdroje na vykonávanie takýchto hodnotení;

Časť XXVII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 18/2017 s názvom Jednotné európske nebo

331.  poukazuje na to, že jednotné európske nebo sa nevykonáva v plnej miere pre odpor niektorých povolaní v leteckej doprave, ktoré chránia vlastné záujmy, a pre nedostatok pevnej politickej vôle členských štátov plniť požiadavky spojené s vykonávaním tejto iniciatívy;

332.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Únii sa síce podarilo odstrániť pozemné hranice medzi členskými štátmi schengenského priestoru, ale vzdušné hranice medzi týmito členskými štátmi doteraz neboli odstránené, čo vedie k spoločným stratám vo výške 5 miliárd EUR ročne;

333.  poukazuje na to, že treba revidovať a aktualizovať ukazovatele s cieľom zefektívniť systém výkonnosti letovej prevádzky; víta skutočnosť, že Komisia uviedla, že v súčasnosti prebieha ich revízia; zdôrazňuje, že presné a náležité údaje sú potrebné na to, aby sa zabezpečila účinnosť revízie ukazovateľov;

334.  poukazuje na to, že vykonávaním jednotného európskeho neba by sa znížili emisie CO2 z letectva až o 10 %, čo by významne prispelo k dosiahnutiu cieľov stanovených v Parížskej dohode o zmene klímy;

335.  žiada Komisiu, aby podrobnejšie preskúmala výstupy spoločného podniku SESAR, a to z toho dôvodu, že možno nie sú použiteľné v súčasnej situácii, keď jednotné európske nebo nebolo zavedené, a existuje riziko, že by sa mohli použiť v leteckých systémoch, ktoré nedokážu navzájom spolupracovať;

336.  žiada Komisiu, aby zverejnila podrobnosti zmluvy s organizáciou Eurocontrol s cieľom monitorovať používanie peňazí daňových poplatníkov Únie;

337.  upozorňuje na to, že národné dozorné orgány musia byť nezávislé a vybavené dostatočnými finančnými a organizačnými zdrojmi;

338.  žiada Komisiu, aby informovala príslušný výbor Parlamentu o tom, prečo nezačala postup v prípade nesplnenia povinnosti vo veci nevytvorenia funkčných blokov vzdušného priestoru, ktoré mali byť v prevádzke v roku 2012, avšak doposiaľ nefungujú;

Časť XXVIII – Osobitná správa Dvora audítorov č. 21/2017 s názvom Ekologizácia: komplexnejší režim podpory príjmov, ktorý ešte nie je environmentálne účinný

  víta odporúčania, ktoré navrhol Dvor audítorov, a vyzýva Komisiu, aby nadviazala na odporúčania a pripomienky uvedené v osobitnej správe;

  berie na vedomie značné výdavky na nové ekologizačné platby, ktoré predstavujú 30 % všetkých priamych platieb v rámci SPP a takmer 8 % celého rozpočtu Únie; so znepokojením konštatuje, že táto suma nezodpovedá úrovni cieľov, ktoré možno ekologizačnými platbami dosiahnuť; vyzýva Komisiu, aby to zohľadnila pri navrhovaní reformy SPP;

  vyjadruje poľutovanie nad tým, že doposiaľ nie je jasné, ako by ekologizácia mala prispieť k napĺňaniu širších cieľov Únie v oblasti zmeny klímy; vyzýva Komisiu, aby ako súčasť novej reformy SPP vypracovala osobitný akčný plán ekologizácie, v ktorom by jasne stanovila intervenčnú logiku, ako aj súbor špecifických, merateľných cieľov;

  vyjadruje znepokojenie nad tým, že nástroj ekologizácie je aj naďalej opatrením na podporu príjmov, ktoré poľnohospodárom umožňuje zvyšovať svoje príjmy až o 1 %, pričom v mnohých prípadoch neukladá žiadne povinnosti a nevyžaduje žiadne náklady v súvislosti s jeho vykonávaním, čo spochybňuje celý dôvod vzniku tohto financovania; vyzýva Komisiu, aby vypracovala prísnejšie pravidlá pre poľnohospodárov a zároveň zabránila nadmernému využívaniu výnimiek;

343.  vyjadruje znepokojenie nad zložitosťou a transparentnosťou ekologizácie a samotnej SPP; vyzýva Komisiu, aby zjednodušila program ekologizácie, ako aj celú SPP a tak zvýšila transparentnosť a zabránila vysokému riziku zneužívania a dvojitého financovania;

  vyjadruje mimoriadne znepokojenie nad záverom Dvora audítorov, že ekologizácia pravdepodobne nebude pre životné prostredie a klímu žiadnym veľkým prínosom, a vyzýva Komisiu, aby zvážila existenciu tohto nástroja, ako aj možnosť opätovne investovať značné prostriedky vynakladané na ekologizáciu do už existujúcich programov, ktoré sa často prekrývajú, no ukázali sa ako účinnejšie a opodstatnenejšie;

0

0 0

345.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade. Komisii a Dvoru audítorov a aby zabezpečil ich uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie (v sérii L).

(1)

  Ú. v. EÚ L 48, 24.2.2016.

(2)

  Ú. v. EÚ C 323, 28.9.2017, s. 1.

(3)

  Ú. v. EÚ C 322, 28.9.2017, s. 1.

(4)

  Ú. v. EÚ C 322, 28.9.2017, s. 10.

(5)

  Prijaté texty z tohto dňa, P8_TA-PROV(2018)0000.

(6)

  Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.

(7)

  Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 63.

(8)

  ECB by mala:

1.  ďalej zefektívniť rozhodovací proces a delegovať niektoré rozhodnutia na nižšie úrovne, aby sa Rada pre dohľad mohla zamerať na naliehavejšie problémy;

2.  posúdiť súvisiace riziká a poskytnúť potrebné záruky vrátane riadenia možných konfliktných požiadaviek a osobitného monitorovania súladu s cieľom prekonať obavy, pokiaľ ide o používanie spoločných služieb;

3.  priradiť dostatočné zručnosti a zdroje v oblasti vnútorného auditu, aby sa doň podľa potreby zahrnuli oblasti vysokého a stredného rizika;

4.  v plnej miere spolupracovať s Dvorom audítorov s cieľom umožniť mu plniť jeho mandát a tým zvýšiť zodpovednosť;

5.  formalizovať svoje súčasné mechanizmy merania a zverejňovania informácií o výkonnosti dohľadu s cieľom zvýšiť svoju vonkajšiu zodpovednosť;

6.  zmeniť nariadenie o rámci JMD s cieľom formalizovať záväzky zúčastnených príslušných vnútroštátnych orgánov (PVO) a zabezpečiť, aby sa všetci plne a primerane podieľali na práci spoločných dohliadacích tímov (SDT);

7.  v spolupráci s PVO vypracovať profily úloh/tímov a metód na posúdenie vhodnosti zamestnancov, ktorých PVO majú v úmysle zaradiť do SDT, ako aj ich následnej výkonnosti;

8.  zriadiť a viesť centralizovanú, štandardizovanú a komplexnú databázu zručností, skúseností a kvalifikácií zamestnancov SDT (zamestnancov ECB, ako aj PVO);

9.  zaviesť formálne osnovy odbornej prípravy pre nových aj súčasných zamestnancov pre dohľad v SDT;

10.  vypracovať a zaviesť metodiku založenú na riziku na určenie cieľového počtu zamestnancov a zloženia zručností v SDT;

11.  pravidelne preskúmavať režim zoskupovania v dôležitom procese plánovania dohľadu a podľa potreby ho aktualizovať;

12.  doplniť alebo presunúť svojich zamestnancov, aby mohla významne posilniť svoju prítomnosť pri kontrolách významných bánk na mieste na základe jasného zoznamu prioritných rizík;

13.  podrobne sa zaoberať nedostatkami IT systému pre kontroly na mieste a pokračovať vo svojom úsilí o zvyšovanie kvalifikácií a zručností inšpektorov z PVO pre kontroly na mieste;

(9)

  Vyhlásenie Kontaktného výboru predsedov najvyšších kontrolných inštitúcií členských štátov EÚ a Európskeho dvora audítorov s názvom Zabezpečenie plne kontrolovateľného, zodpovedného a účinného bankového dohľadu po zavedení jednotného mechanizmu dohľadu.

(10)

  Ú. v. EÚ C 50, 9.2.2018, s. 80.

(11)

  Obmedzenia prístupu k informáciám sú uvedené v prílohe II k osobitnej správe.

(12)

  Existujúce mechanizmy podávania správ medzi ECB a Európskym parlamentom sú uvedené v prílohe IX k osobitnej správe.

(13)

  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva (Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7).

(14)

  Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7).

(15)

  Akčný plán pre prírodu, ľudí a hospodárstvo (COM(2017)0198).

(16)

  Posúdenie verejných výdavkov a finančnej zodpovednosti.

(17)

  Záruka pre mladých ľudí a iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí po troch rokoch (COM(2016)0646).

(18)

  Ochrana migrujúcich detí (COM(2017)0211).

(19)

  Nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 847/96, (ES) č. 2371/2002, (ES) č. 811/2004, (ES) č. 768/2005, (ES) č. 2115/2005, (ES) č. 2166/2005, (ES) č. 388/2006, (ES) č. 509/2007, (ES) č. 676/2007, (ES) č. 1098/2007, (ES) č. 1300/2008, (ES) č. 1342/2008 a ktorým sa zrušujú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1627/94 a (ES) č. 1966/2006 (Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1).

(20)

  Systém monitorovania plavidiel.

(21)

  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22).

(22)

  Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 404/2011 z 8. apríla 2011, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1224/2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky rybného hospodárstva (Ú. v. EÚ L 112, 30.4.2011, s. 1).

(23)

  Pozri návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o zachovaní rybolovných zdrojov a ochrane morských ekosystémov prostredníctvom technických opatrení, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1967/2006, (ES) č. 1098/2007 a (ES) č. 1224/2009 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1343/2011 a (EÚ) č. 1380/2013 a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 894/97, (ES) č. 850/98, (ES) č. 2549/2000, (ES) č. 254/2002, (ES) č. 812/2004 a (ES) č. 2187/2005 (COM(2016)0134).

(24)

  Pozri návrh Komisie na smernicu Európskeho parlamentu a Rady o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu (prepracované znenie) (COM(2017)0753).

(25)

Pozri Kódex správania členov Dvora audítorov, a najmä jeho článok 6, a Etické usmernenia pre Európsky dvor audítorov vzťahujúce sa na zamestnancov, najmä časť 4 o služobnom tajomstve.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM

Dátum prijatia

26.3.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

18

3

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Inés Ayala Sender, Ryszard Czarnecki, Martina Dlabajová, Raffaele Fitto, Luke Ming Flanagan, Ingeborg Gräßle, Jean-François Jalkh, Wolf Klinz, Arndt Kohn, Gilles Pargneaux, Georgi Pirinski, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Claudia Schmidt, Bart Staes, Indrek Tarand, Marco Valli, Derek Vaughan, Joachim Zeller

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Andrey Novakov, Patricija Šulin

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Norbert Lins, Lieve Wierinck


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

18

+

ALDE

Martina Dlabajová, Wolf Klinz, Lieve Wierinck

EFDD

Marco Valli

PPE

Ingeborg Gräßle, Norbert Lins, Andrey Novakov, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Claudia Schmidt, Patricija Šulin, Joachim Zeller

S&D

Inés Ayala Sender, Arndt Kohn, Gilles Pargneaux, Georgi Pirinski, Derek Vaughan

VERTS/ALE

Bart Staes, Indrek Tarand

3

-

ECR

Ryszard Czarnecki, Raffaele Fitto

ENF

Jean-François Jalkh

1

0

GUE/NGL

Luke Ming Flanagan

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 13. apríla 2018Právne oznámenie