Postup : 2017/2285(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0136/2018

Predkladané texty :

A8-0136/2018

Rozpravy :

PV 02/05/2018 - 24
CRE 02/05/2018 - 24

Hlasovanie :

PV 03/05/2018 - 7.11
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0200

SPRÁVA     
PDF 608kWORD 65k
4.4.2018
PE 616.859v02-00 A8-0136/2018

o vykonávaní politiky súdržnosti a tematického cieľa „podpora udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach“ – článok 9 ods. 7 nariadenia o spoločných ustanoveniach

(2017/2285(INI))

Výbor pre regionálny rozvoj

Spravodajca: Andrey Novakov

DÔVODOVÁ SPRÁVA – SÚHRN SKUTOČNOSTÍ A ZISTENÍ
 NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

DÔVODOVÁ SPRÁVA – SÚHRN SKUTOČNOSTÍ A ZISTENÍ

Politika súdržnosti EÚ je už desaťročia jednoznačne najviditeľnejším nástrojom európskej pridanej hodnoty. Investície z rozpočtu EÚ nielenže dosahujú dlhodobé ciele Únie, ale majú vplyv aj na všetkých občanov, miestne spoločenstvá a podniky. Prítomnosť politiky súdržnosti na miestnej úrovni viedla k dôveryhodnosti a viditeľnosti prostredníctvom úspešných príkladov.

Investície do dopravnej infraštruktúry v rámci tematického cieľa „podpora udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach“ patria medzi najhmatateľnejšie úspechy politiky súdržnosti, ktoré prispievajú k odstráneniu rozdielov v rámci EÚ a k budovaniu silného jednotného trhu pre konkurencieschopnú Európu.

Táto správa je v súlade s článkom 9 ods. 7 nariadenia o spoločných ustanoveniach a jej cieľom je posúdiť dosiahnuté výsledky, poskytnúť prehľad výziev a špecifikovať obdobie po roku 2020. Obdobie po roku 2020 je mimoriadne dôležité vzhľadom na pripravovaný návrh VFR, následné rokovania a regulačný rámec na ďalšie programové obdobie.

Úspechy a vplyv investícií v období 2007 – 2013

Transeurópska dopravná sieť (TEN-T, články 170 – 172 ZFEÚ) sa zameriava na rozvoj integrovanej multimodálnej siete, ktorá umožní osobám a tovaru rýchlo a ľahko sa pohybovať v celej EÚ. Ako sa navrhuje v komplexnom súbore iniciatív s názvom Európa v pohybe, prispieva to ku konkurencieschopnej, prepojenej a čistej mobilite pre všetkých Európanov.

Od roku 2013 (nariadenie (EÚ) č. 1315/2013) Európska únia vypracovala novú politiku TEN-T, ktorá sa vyznačuje najmä systematickým celoeurópskym sieťovým prístupom. Vytvorila prioritné oblasti činnosti, najmä v cezhraničných úsekoch. Zaoberá sa aj rozdielmi v oblasti infraštruktúry a nedostatočnou interoperabilitou, zlepšuje multimodálne spojenia, znižuje úroveň emisií skleníkových plynov a viac sa zameriava na spojenia s tretími krajinami. S celkovým rozpočtom vo výške 8,013 miliardy EUR prideleným na program TEN-T vo finančnom výhľade na roky 2007 – 2013 však miera spolufinancovania (maximálne do 30 % rozpočtu na práce na infraštruktúru v rámci projektu a 50 % na štúdie) nebola dostatočná, najmä v krajinách s najnižšou kvalitou infraštruktúry.

Medzitým sa vo všetkých 27 členských štátoch EÚ z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézneho fondu (KF) celkovo vyčlenilo 81 miliárd EUR, teda takmer tretina (31 %) z celkovej výšky podpory na investície do dopravy na roky 2007 – 2013. Z toho viac ako dve tretiny (69 %) tvorili finančné prostriedky pre najnovšie členské štáty (12 členských štátov EÚ, približne 55,6 mld. EUR), kde bola najvyššia potreba investícií do dopravy. To znamená, že z 309 operačných programov dohodnutých s Európskou komisiou (EFRR a KF) 238 zahŕňalo podporu odvetvia dopravy. Väčšina z nich sa vykonala na vnútroštátnej úrovni (čo predstavuje 67 % celkových pridelených finančných prostriedkov). Vďaka tomu sa vybudovalo 4 900 km nových cestných komunikácií a zrekonštruovalo sa 28 000 km komunikácií, najmä v najnovších členských štátoch, vybudovalo sa 1 100 km nových železníc a zmodernizovalo sa 3 900 km železničných tratí (2 600 km tratí sa vybudovalo alebo zmodernizovalo v rámci transeurópskej dopravnej siete). Tým sa zaručil prístup na cestné komunikácie ďalším 8,2 milióna občanom a znížil sa čas cestovania.

Za zmienku stojí aj veľa dobrých príkladov európskych investícií do dopravy v rokoch 2007 – 2013 – dokončenie diaľnice Trakia zo Sofie do čiernomorského prístavu Burgas, vďaka ktorému sa prepojilo hlavné mesto, centrum hospodárskej činnosti, s najväčším prístavom, čo významne prispelo k rozvoju bulharského hospodárstva, modernizácia železničnej trate E30/C-E 30 na úseku Krakov – Rzeszów v Poľsku, rekonštrukcia štátnej cesty DN6 Alexandria – Craiova v Rumunsku, modernizácia trate Votice do Benešova u Prahy v Českej republike, mestský železničný tunel v Lipsku (moduly 5 a 6) v Nemecku a mnoho ďalších.

Pokrok v rokoch 2014 – 2020

Dopravný program Nástroj na prepájanie Európy (NPE) na obdobie 2014 – 2020 v porovnaní s programom TEN-T na obdobie 2007 – 2013 poskytuje viac finančných prostriedkov na projekty v pokročilých štádiách vykonávania, prácu alebo zmiešané projekty (spájajúce štúdie a práce). Z financovania vo výške 24,05 miliardy EUR dostupného na projekty zamerané na infraštruktúru v rámci programu NPE predstavuje financovanie dopravy približne 47 EUR na jedného európskeho občana. Medzi 20 najväčšími projektmi financovanými v rámci výziev na predkladanie návrhov v rámci programu NPE na roky 2014 – 2015 je 79 % projektov v oblasti železničnej dopravy.

Medzitým sa predpokladá, že z európskych štrukturálnych a investičných fondov sa vyčlení celkovo približne 70 miliárd EUR na dopravné projekty plánované v období 2014 – 2020: 35,6 miliardy EUR na dopravu v rámci Kohézneho fondu a 34,5 miliardy EUR na dopravu v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja. Napriek oneskorenému vykonávaniu programového obdobia nedošlo k výraznému negatívnemu vplyvu na investície do dopravy. Pokrok v oblasti investícií v rámci Kohézneho fondu je však oveľa zreteľnejší v cestnej doprave ako v železničnej doprave. Z 9 647 km komunikácií, ktoré sa plánujú rekonštruovať, sa už rozhodlo o 1 973 km; z 3 103 km plánovaných nových komunikácií sa už rozhodlo o 1 195 km. Štatistiky sa líšia v súvislosti s investíciami do železničnej dopravy, pričom zo 7 052 km železničných tratí plánovaných na rekonštrukciu sa rozhodlo o 982 km a zo 628 km plánovaných nových železničných tratí sa rozhodlo iba o 16 km.

Výzvy v dopravnej infraštruktúre

Kvalita infraštruktúry v jednotlivých členských štátoch EÚ sa líši. Vyžaduje si modernizáciu a údržbu. Požadované finančné prostriedky musia byť dostupné z verejných aj súkromných zdrojov. Do roku 2050 sa očakáva 80 % zvýšenie nákladnej dopravy a osobná doprava sa má zvýšiť o viac ako 50 %. Chýbajúce prepojenia a existujúce prekážky predstavujú vážne problémy pre dopravné toky. Vzhľadom na to, že infraštruktúra ovplyvňuje mobilitu, je potrebná rovnako rozvinutá infraštruktúra vo východnej aj západnej časti EÚ. V opačnom prípade riskujeme, že aj naďalej budeme čeliť všetkým negatívnym vplyvom na hospodárstvo, priemysel a spoločnosť, najmä pokiaľ ide o preťaženie premávky, úmrtia na cestách, vplyv na životné prostredie atď.

Preťaženie premávky ovplyvňuje cestnú aj leteckú dopravu a stojí Európu približne 1 % ročného HDP. Situácia sa zhorší, pretože dôjde k nárastu nákladnej aj osobnej dopravy. Zároveň sa časom značne znížil počet úmrtí pri dopravných nehodách v celej EÚ a za posledných sedem rokov ich počet klesol takmer o 40 %.

Ak chceme obmedziť globálne otepľovanie tak, aby nepresiahlo nárast o 2 °C, EÚ musí znížiť emisie z dopravy najmenej o 60 % v porovnaní s úrovňami v roku 1990, a preto je naďalej potrebné podporovať dosiahnutie ekologickej dopravy s nízkymi emisiami do roku 2050. Okrem toho, aj napriek zlepšeniu energetickej účinnosti závisí 96 % energetických potrieb dopravy stále od ropy.

Ďalším vážnym problémom je zvýšený záujem cudzích investorov o európsku dopravnú sieť a naliehavá potreba konať na európskej úrovni s cieľom zabezpečiť, aby sa transformácia dopravy vymedzila spoločne s našimi partnermi a nerozhodlo sa o nej inde vo svete.

Výzvy spojené s investíciami do dopravnej infraštruktúry EÚ

Investície EÚ do hmatateľnej infraštruktúry prispievajú k viditeľnosti a dôveryhodnosti Únie na miestnej úrovni. Rozvoj infraštruktúry musí zodpovedať predpokladanému nárastu dopytu po doprave v Európe. Očakáva sa, že do roku 2030 náklady na dopravu dosiahnu 1,5 bilióna EUR. Komisia odhaduje, že na dokončenie transeurópskej siete do roku 2020 bude navyše potrebných približne 500 miliárd EUR a že zhruba polovica tejto sumy bude potrebná na prekonanie hlavných prekážok. Hoci sa z rozpočtu EÚ poskytujú významné finančné prostriedky na infraštruktúru v Európe, najväčšia časť financovania projektov stále pochádza z členských štátov.

Po prvé, kľúčová úloha Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézneho fondu (KF) si v období po roku 2020 taktiež vyžaduje významný záväzok v oblasti rozpočtu a vykonávania v záujme splnenia ambícií EÚ týkajúcich sa regionálnej dopravnej infraštruktúry ako predpokladu rastu a rozvoja. Úroveň ambícií a odhadov investícií v súčasnosti opäť prekračuje dostupné zdroje.

Po druhé, veľmi potrebná je optimalizácia výkonu. Na udržanie konkurencieschopnosti odvetvia dopravy na globálnom trhu a na špičke technologického pokroku v oblasti dopravy je rozpočet vo výške 6,3 miliardy EUR na inteligentnú, ekologickú a integrovanú dopravu v rámci programu Horizont 2020 na obdobie 2014 – 2020 mimoriadne nedostatočný a opätovne vedie k príliš vysokému počtu návrhov a nedostatku finančných prostriedkov na kvalitné projekty.

Po tretie, existujú aj určité nedostatky súvisiace s efektívnosťou vykonávania projektov. Zahŕňajú zaostávanie za plánovaným harmonogramom v dôsledku nesmiernej zložitosti, nedostatku finančných prostriedkov a/alebo finančných záruk, nekoordinácie, administratívnej záťaže pre riadiace orgány a pre príjemcov a dodávateľov, prípravy a plánovania projektov a regulačných obmedzení.

Výška úverov Európskej investičnej banky (EIB) sa vo všeobecnosti obmedzuje na 50 % investícií do projektu, čo by mohlo byť nedostatočné pre veľké strategické projekty v krajinách, kde sú investície do dopravy nesmierne potrebné. Členské štáty zároveň nemajú rovnakú kapacitu na prácu s finančnými nástrojmi, organizujú verejno-súkromné partnerstvá a realizujú synergie medzi rôznymi druhmi financovania, čo negatívne ovplyvňuje ich pokrok. Existujúce podporné služby nie sú prítomné na miestnej úrovni, aby mohli efektívne riešiť túto nedostatočnú kapacitu.

Napokon, nemala by existovať jednotná stratégia pre investície do európskych regiónov, pretože v niektorých prípadoch štatistická odchýlka spôsobuje, že v súčasnej klasifikácii NUTS 2 sú celé regióny neoprávnené z dôvodu existencie hospodársky silných metropolitných centier. V niektorých členských štátoch typológia NUTS 2 nezodpovedá štruktúre regionálnej správy, čo vedie k ťažkostiam pri plánovaní a vykonávaní.

Európa takisto potrebuje funkčnosť a plný potenciál transeurópskej dopravnej siete prostredníctvom jej dokončenia a komplexnej prepojenosti medzi cezhraničnými regiónmi. V tomto štádiu zostáva poradenstvo a budovanie kapacít na úrovni projektov mimo rozsahu existujúcich nástrojov. Čelíme naliehavej potrebe podporovať hospodárstvo a zamestnanosť v našich pohraničných regiónoch.


NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vykonávaní politiky súdržnosti a tematického cieľa „podpora udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach“ – článok 9 ods. 7 nariadenia o spoločných ustanoveniach

(2017/2285(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na politiku súdržnosti a tematický cieľ „podpora udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach“ – článok 9 ods. 7 nariadenia o spoločných ustanoveniach(1),

–  so zreteľom na článok 37 nariadenia o spoločných ustanoveniach (EÚ) č. 1303/2013, ktorý sa týka finančných nástrojov podporovaných prostredníctvom EŠIF(2),

–  so zreteľom na článok 5 ods. 7 nariadenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja (EÚ) č. 1301/2013, ktorý sa týka podpory trvalo udržateľnej dopravy a odstraňovania prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach(3),

–  so zreteľom na článok 4 písm. d) nariadenia o Kohéznom fonde (EÚ) č. 1300/2013, ktorý sa týka podpory trvalo udržateľnej dopravy a odstraňovania prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1315/2013 z 11. decembra 2013 o usmerneniach Únie pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete a o zrušení rozhodnutia č. 661/2010/EÚ(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010(6),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2018 o zaostávajúcich regiónoch v EÚ(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2017 o podpore súdržnosti a rozvoja v najvzdialenejších regiónoch EÚ: vykonávanie článku 349 ZFEÚ(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2017 o správnej kombinácii financovania pre európske regióny: vyváženie finančných nástrojov a grantov v politike súdržnosti EÚ(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o vykonávaní Bielej knihy o doprave z roku 2011: hodnotenie a ďalší postup na ceste k udržateľnej mobilite(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. apríla 2009 o Zelenej knihe o budúcnosti politiky TEN-T(12),

–  so zreteľom na siedmu správu Komisie o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti z 9. októbra 2017 s názvom Môj región, moja Európa, naša budúcnosť (COM(2017)0583),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. februára 2018 s názvom Dôveryhodná perspektíva rozšírenia pre krajiny západného Balkánu a väčšia angažovanosť EÚ v tejto oblasti (COM(2018)0065),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. októbra 2017 s názvom Silnejšie a obnovené strategické partnerstvo s najvzdialenejšími regiónmi EÚ (COM(2017)0623),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2017 s názvom Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ (COM(2017)0534),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. decembra 2013 s názvom Spoločné vytvorenie konkurencieschopnej mestskej mobility efektívne využívajúcej zdroje (COM(2013)0913),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2011 s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (COM(2011)0112),

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie z 28. marca 2011 s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje (COM(2011)0144),

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie zo 4. februára 2009 s názvom TEN-T: Preskúmanie politiky – Na ceste k lepšie integrovanej transeurópskej dopravnej sieti v záujme spoločnej dopravnej politiky (COM(2009)0044),

–  so zreteľom na súhrnnú správu Komisie z augusta 2016 s názvom Pracovný balík č. 1: Súhrnná správa: Hodnotenie ex post programov politiky súdržnosti na roky 2007 – 2013 so zameraním na Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézny fond (KF),

–  so zreteľom na súhrnnú správu Komisie z júna 2016 s názvom Trendy regionálneho rozvoja v EÚ – Pracovný balík č. 1: Súhrnná správa: Hodnotenie ex post programov politiky súdržnosti na roky 2007 – 2013 so zameraním na Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézny fond (KF),

–  so zreteľom na záverečnú správu Komisie z mája 2016 s názvom PRACOVNÝ BALÍK č. 5: Hodnotenie ex post programov politiky súdržnosti na roky 2007 – 2013 so zameraním na Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézny fond (KF),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 10. apríla 2017 s názvom Konkurencieschopnosť v regiónoch s nízkymi príjmami a nízkou mierou rastu: správa o zaostávajúcich regiónoch (SWD(2017)0132),

–  so zreteľom na pracovný dokument Komisie zo 4. mája 2010 s názvom Konzultácia o budúcej politike týkajúcej sa transeurópskej dopravnej siete (COM(2010)0212),

–  so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry s názvom Približná inventúra emisií skleníkových plynov EÚ: zástupné odhady emisií skleníkových plynov za rok 2016 (Approximated European Union greenhouse gas inventory: Proxy GHG emission estimates for 2016),

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Mení sa svet aj doprava, ktorú zadalo Generálne riaditeľstvo Parlamentu pre vnútorné politiky Únie, Tematická sekcia B: Štrukturálna politika a politika súdržnosti, marec 2016,

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Budúcnosť dopravnej infraštruktúry EÚ, ktorú zadalo Generálne riaditeľstvo Parlamentu pre vnútorné politiky Únie, Tematická sekcia B: Štrukturálna politika a politika súdržnosti, január 2010,

–  so zreteľom na štatistickú knihu Eurostatu z roku 2016 s názvom Energetické, dopravné a environmentálne ukazovatele – vydanie 2016,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a na stanovisko Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0136/2018),

A.  keďže tematické zameranie, ktorého cieľom je zvýšiť účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) a podporovať regionálne úsilie o vykonávanie stratégie Európa 2020, cielene nasmerovalo investície v rámci tematického cieľa 7 do zlepšovania kvality dopravnej infraštruktúry vrátane efektívneho využívania existujúcej infraštruktúry;

B.  keďže KF a EFRR poskytujú podporu pre rozvoj siete TEN-T i miestnej a regionálnej dopravnej infraštruktúry, ktorá nie je súčasťou TEN-T, najmä v menej rozvinutých členských štátoch a regiónoch, kde je stále potrebné značné úsilie na doplnenie chýbajúcich prepojení, odstránenie prekážok a modernizáciu železničných koľajových vozidiel;

C.  keďže odvetvie dopravy a infraštruktúra pre toto odvetvie majú zásadný a rozhodujúci význam pre rozvoj každej krajiny, ako aj pre blahobyt obyvateľstva členských štátov, a preto odvetvie dopravy zostáva kľúčovou investičnou oblasťou, ktorá prispieva k rastu, ku konkurencieschopnosti a k rozvoju tým, že posilňuje hospodársky potenciál všetkých regiónov EÚ, a tak napomáha hospodársku a sociálnu súdržnosť, podporuje vnútorný trh a tým uľahčuje zabezpečovanie súdržnosti, integrácie a sociálneho a hospodárskeho začleňovania, prispieva k odstraňovaniu nerovnováhy medzi regiónmi, zlepšuje prístup k službám a odbornej príprave v najvzdialenejších regiónoch, ktorým v súčasnosti hrozí vyľudňovanie, a posilňuje siete na začatie a rozvoj podnikania;

D.  keďže v období 2007 – 2013 bolo 81 miliárd EUR alebo takmer tretina (31 %) európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) investovaných do dopravnej infraštruktúry; keďže najvýraznejší pozitívny vplyv investícií EÚ do dopravnej infraštruktúry je obzvlášť zreteľný v krajinách strednej a východnej Európy, ktorým sa pridelilo 69 % celkových finančných prostriedkov vyčlenených na dopravu;

E.  keďže viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 sa vyznačuje zvýšením rozpočtov EŠIF a NPE; keďže investície do dopravy neboli výrazne ovplyvnené nepriaznivými účinkami nedávnej hospodárskej a finančnej krízy ani oneskoreným vykonávaním programového obdobia; keďže investície do dopravnej infraštruktúry EÚ sú jednou z politík, ktoré poskytujú najvyššiu pridanú hodnotu EÚ vďaka účinkom presahovania v rámci (okrem iného) jednotného trhu, čo skutočne prináša všetkým členským štátom čisté príjmy z investícií;

F.  keďže úspechy spojené s cestnými, železničnými a prístavnými projektmi podporené z rozpočtu EÚ prispievajú k hospodárstvu, rastu, priemyslu, vývozu, cestovnému ruchu, obchodu, vytváraniu pracovných miest, obnove regiónov a zvráteniu trendu vyľudňovania; keďže existujú príklady pridanej hodnoty EÚ, napr. modernizácia železničnej trate E30/C-E30 Krakov – Rzeszow v Poľsku, železnica Sofia – Plovdiv v Bulharsku, mestský železničný tunel v Lipsku (moduly 5 a 6) v Nemecku, modernizácia trate Votice – Benešov u Prahy v Českej republike, rekonštrukcia križovatky Ülemiste v Taline v Estónsku, rekonštrukcia štátnej cesty DN6 Alexandria – Craiova v Rumunsku, vysokorýchlostná železnica na úseku Madrid – Valencia – Murcia v Španielsku, dokončenie diaľnice Trakia zo Sofie do čiernomorského prístavu Burgas, trať metra 4 v Budapešti v Maďarsku, trať metra v meste Sofia v Bulharsku a mnoho ďalších;

G.  keďže sieť TEN-T a dopravná infraštruktúra, ako sú cestná, (vysokorýchlostná) železničná, vodná a letecká doprava, sú prioritami EÚ a v prípade, že by európske investície zaostávali, by zvýšené priame zahraničné investície mohli vyplniť medzeru pri premiestňovaní ziskov, daní a pracovných príležitostí mimo EÚ, čím by mohlo dôjsť k zvýšeniu závislosti a makroekonomickej nestability regiónov; keďže z dlhodobého hľadiska by takýto proces ohrozil regionálnu prítomnosť a politiky Únie a viedol by k roztrieštenosti a rozdielom;

H.  keďže rozvoj koridorov základnej siete zahŕňa niekoľko zložiek, ktoré sú jeho neoddeliteľnou súčasťou a medzi ktoré patrí infraštruktúra pre alternatívne palivá (nabíjacie zariadenia) a inteligentné a inovačné dopravné systémy, pričom tento rozvoj má kľúčovú úlohu pri podpore dekarbonizácie dopravného systému ako celku;

I.  keďže inteligentná, nadčasová, udržateľná a plne prepojená doprava, energetika a digitálne siete sú nevyhnutnou podmienkou pre dokončenie a plynulé fungovanie európskeho jednotného trhu a pre prepojenie Európy so svetovým trhom; keďže ide o skutočné tepny pre rast európskej hospodárskej produktivity, územnú súdržnosť a blahobyt európskych občanov;

J.  keďže integrovanejší prístup k investíciám do dopravnej infraštruktúry povedie k odstráneniu prekážok, zlepšeniu multimodálnej prepojiteľnosti a zvýšeniu investícií zameraných na prechod z cestnej dopravy na železničnú dopravu i na ekologické vozidlá, ako sú napríklad vozidlá na elektrický pohon, ako aj železnice a lodná doprava; keďže to bude viesť k energetickej diverzifikácii v doprave a k ekologickejším dopravným sietiam, čím sa znížia emisie skleníkových plynov, zlepší sa kvalita ovzdušia a podporia ďalšie opatrenia na boj proti zmene klímy;

K.  keďže doprava je dôležitý stavebný prvok politiky EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy a keďže ciele EÚ týkajúce sa minimálneho podielu energie z obnoviteľných zdrojov a zníženia emisií skleníkových plynov nemožno dosiahnuť bez toho, aby k ich splneniu výrazne prispela doprava;

1.  zdôrazňuje, že Nástroj na prepájanie Európy (NPE), KF a EFRR by mali v rámci tematického cieľa „podpora udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach“ v ďalšom programovom období zostať hlavnými zdrojmi EÚ pre investície do dopravnej infraštruktúry; navrhuje, aby vzhľadom na vysokú európsku pridanú hodnotu a vzniknuté rozsiahle účinky presahovania zostali tieto zdroje financovania dostupné a vyváženým spôsobom sa prerozdelili medzi všetky členské štáty a regióny EÚ s cieľom prispieť k vykonávaniu politiky súdržnosti EÚ;

2.  konštatuje, že intervenčná logika investícií do dopravnej infraštruktúry EÚ by mala zostať dobre vyváženou štruktúrou centrálne riadených zdrojov a zdieľaného hospodárenia so zdrojmi s cieľom riešiť potreby politiky a financovania; pripomína, že NPE sa centrálne zameriava na celoeurópsku prioritu, ktorou sú koridory základnej siete TEN-T, vrátane otázok bezpečnosti, technologických inovácií a životného prostredia; pripomína tiež, že EFRR a KF majú silný regionálny rozmer, ktorý reaguje na miestny dopyt (v mestských a prímestských oblastiach) a regionálne špecifiká; poukazuje na to, že podporujú prepojenie na sieť TEN-T a mobilitu prostredníctvom sekundárnych a terciárnych uzlov a multimodálnych terminálov (komplexná sieť TEN-T); v tejto súvislosti zdôrazňuje, že príslušné rozpočtové prostriedky určené na tri zdroje financovania musia byť posilnené vyvážene, aby sa zabránilo asymetrickému rozdeleniu investícií medzi jednotlivé úrovne; vyzýva Komisiu, aby uľahčila zjednodušený, včasný a flexibilný postup prevoditeľnosti zdrojov medzi regiónmi, operačnými programami a programovými osami v rámci EŠIF s cieľom adekvátne reagovať na meniacu sa hospodársku realitu a regionálny dopyt;

3.  domnieva sa, že je potrebné vymedziť úlohu ďalších zdrojov, ako sú napríklad Európsky fond pre strategické investície (EFSI) a finančné nástroje, vzhľadom na ich komplementárnosť s EFRR a KF a ich doplnkovosť k úverovým operáciám EIB; konštatuje, že výzva na predloženie návrhov v rámci kombinovaného financovania NPE v roku 2017 bola vytvorená aj na posilnenie týchto synergií, ale aj na zintenzívnenie výmeny najlepších postupov medzi členskými štátmi, pričom je potrebná ďalšia podpora kapacít; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že EFSI by mal slúžiť ako platforma pre verejno-súkromné partnerstvá (PPP) pri zosúlaďovaní finančných nástrojov so súkromnými investíciami a s vnútroštátnym/regionálnym financovaním na úrovni projektov; konštatuje, že financovateľné projekty infraštruktúry by sa popri financovaní prostredníctvom EFRR, KF alebo NPE mali podporovať primárne úvermi, zárukami EÚ alebo kombinovaným financovaním; vyjadruje však presvedčenie, že granty by mali byť aj naďalej hlavným finančným zdrojom investícií na financovanie udržateľnej verejnej dopravy;

4.  konštatuje, že infraštruktúra si vyžaduje objektívnu kvantifikáciu ex ante, pokiaľ ide o dopyt a budúce potreby, pred stanovením rozpočtu a spôsobov poskytovania pomoci; zdôrazňuje, že v rámci cieľov týkajúcich sa kľúčových sieťových infraštruktúr by malo byť, pokiaľ ide o kritériá oprávnenosti EFRR a KF, možné posúdiť existujúci dopyt na úrovni NUTS 3; takisto konštatuje, že modelovanie celoeurópskej, regionálnej a miestnej dopravnej siete môže byť účinné pri preukazovaní toho, kde by investície najlepšie priniesli európsku pridanú hodnotu;

5.  vyzýva Komisiu, aby v záujme podpory udržateľnej dopravy a odstránenia prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach vypracovala zoznam kritérií oprávnenosti, ktorý lepšie odzrkadlí miestne a regionálne potreby v oblasti dopravnej infraštruktúry, s cieľom pomôcť určiť celkové finančné krytie na dopravu, potrebné investície a priority, ktoré sa majú stanoviť; upozorňuje na to, že je dôležité vychádzať z údajov z hodnotiacej tabuľky EÚ pre oblasť dopravy, keďže sú kvalitné, spoľahlivé, aktuálne, štruktúrované a dostupné; ďalej poznamenáva, že tento kontrolný zoznam môže zahŕňať otázky ako multimodálna prepojiteľnosť, miestne a regionálne špecifíká, dostupnosť alternatívnych spôsobov dopravy, bezpečnosť cestnej premávky a bezpečnosť železníc a vplyv na životné prostredie;

6.  poznamenáva, že je potrebné, aby sa prostredníctvom prostriedkov EFRR, NPE a KF určených na dopravnú infraštruktúru intenzívnejšie poskytovalo viac integrovaných investícií do základnej dopravnej infraštruktúry v menej rozvinutých oblastiach, ako aj v hornatých, odľahlých, vyľudnených alebo najvzdialenejších regiónoch s nízkou mierou dostupnosti, a to po stanovení pridanej hodnoty EÚ na základe adekvátnej analýzy nákladov a prínosov, pričom treba zlepšiť prácu na multimodálnej prepojiteľnosti; zdôrazňuje, že zlepšenie dostupnosti v týchto regiónoch je nevyhnutným predpokladom hospodárskeho rozvoja; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom verejných konzultácií pred realizáciou projektu podnecovali aktívnejšie zapojenie verejného sektora do dopravných riešení na vnútroštátnej a regionálnej úrovni, ako aj na miestnej/mestskej a vidieckej úrovni s cieľom zaistiť optimálne investície do dopravy;

7.  konštatuje, že udržateľné inovácie v doprave si vyžadujú synergie a doplnkovosť medzi tromi hlavnými nástrojmi – fondmi EŠIF, NPE a programom Horizont 2020, ako aj jeho nástupcom;

8.  žiada, aby sa podpora z EFRR pre európsku územnú spoluprácu posilnila prostredníctvom dodatočných zdrojov, pričom je potrebné zamerať sa na investície do kľúčovej udržateľnej dopravnej infraštruktúry (napr. cezhraničnej vodnej dopravy, prístavov, mostov, železníc, prepájania jednotlivých druhov dopravy a terminálov atď.); uznáva, že je potrebné sústrediť sa na prepájanie cezhraničných regiónov vrátane vonkajších hraníc EÚ, poradenstvo a budovanie kapacít na úrovni projektov; žiada odstránenie prekážok s cieľom uľahčiť investície, najmä cezhraničné investície (do vodnej, železničnej a cestnej dopravy), a prístup na vonkajšie trhy;

9.  požaduje v súvislosti s integrovanými dopravnými projektmi, aby sa odstránili rozdiely v dopravnej infraštruktúre s krajinami západného Balkánu, zameraním sa na ďalšie investície do prepájania a riešenie prekážok v doprave, najmä so zreteľom na oznámenie Komisie o európskej perspektíve pre krajiny západného Balkánu; v tejto súvislosti pripomína význam európskej územnej spolupráce a makroregionálnych stratégií pre integrované dopravné projekty, pričom berie na vedomie, že je potrebné zlepšiť koordináciu dopravných plánov a projektov s cieľom odstrániť nedostatky v oblasti dopravy, napr. s krajinami západného Balkánu; ďalej v tejto súvislosti pripomína, že námorné prístavy a vodná doprava sú veľmi často cezhraničnými subjektmi a mali by využívať rovnaké miery spolufinancovania ako cezhraničné projekty v oblasti železničnej a cestnej dopravy;

10.  zdôrazňuje potrebu začleniť ochranu klímy do politiky súdržnosti s ohľadom na cieľ udržateľnej dopravy, a tak usilovať o dosiahnutie cieľov EÚ zameraných na zníženie emisií CO2; vyzýva Komisiu, aby od členských štátov požadovala začleniť environmentálne právne predpisy EÚ do procesu prijímania a plánovania projektov oprávnených získať financovanie, najmä sústavu Natura 2000, strategické environmentálne hodnotenie, posúdenie environmentálneho vplyvu, kvality ovzdušia, rámcovú smernicu o vode, smernice o biotopoch a vtákoch a mechanizmus predkladania správ o doprave a životnom prostredí (TERM) Európskej environmentálnej agentúry;

11.  zdôrazňuje, že by sa mala vo väčšej miere podporovať podpora inteligentného riadenia dopravy, a to aj prostredníctvom digitalizácie, účinnejším využívaním existujúcej infraštruktúry a presmerovaním mimo dopravnej špičky;

12.  žiada adekvátnu a ambicióznu spoločnú európsku dopravnú politiku založenú na rámci financovania, ktorý je integrovaný a koordinovaný s dopravnými nástrojmi EÚ; domnieva sa, že tematické zameranie by sa malo zachovať s cieľom umožniť zjednodušenie a synergie medzi rôznymi zdrojmi financovania na úrovni projektov; navrhuje vytvorenie jednotného súboru pravidiel pre všetky zdroje financovania súvisiace so všetkými tematickými cieľmi; považuje za potrebné zjednodušiť, štandardizovať a urýchliť postupy verejného obstarávania a postupy dodržiavania pravidiel štátnej pomoci;

13.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v ďalšom programovom období pokračovali v spolufinancovaní projektov v súlade so zásadou „využi alebo strať“;

14.  víta prácu Spoločnej pomoci na podporu projektov v európskych regiónoch (JASPERS), Európskeho odborného centra pre verejno-súkromné partnerstvá (EPEC) a Európskeho centra investičného poradenstva (EIAH); očakáva však, že skupina EIB prostredníctvom činností v oblasti dopravnej infraštruktúry v rámci EÚ venuje výrazne viac zdrojov na poskytovanie komplexnej poradenskej pomoci miestnym, regionálnym a vnútroštátnym orgánom v skoršej fáze identifikácie a predbežného hodnotenia projektov s pridanou hodnotou EÚ;

15.  vyzýva Komisiu, aby v rámci nového nariadenia/nových nariadení o politike súdržnosti po roku 2020 navrhla väčšie vyčlenenie finančných prostriedkov, ktoré budú k dispozícii pre mestá, aby sa o ne spoločne uchádzali, pokiaľ ide o infraštruktúru alebo technológie, ktoré by prispeli k dekarbonizácii mestskej dopravy a zníženiu znečistenia ovzdušia z cestných vozidiel;

16.  podporuje vyčlenenie primeraných prostriedkov na výskum, programy a projekty podporujúce bezpečnosť cestnej premávky v Európe v súlade s vyhlásením z Valletty o bezpečnosti cestnej premávky;

17.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby boli k dispozícii zdroje na podporu udržateľnej mestskej mobility, rozvoja inteligentných dopravných systémov, projektov pre cyklistov a chodcov a lepšej dostupnosti dopravy pre osoby so zdravotným postihnutím;

18.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskemu výboru regiónov, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, vládam a národným a regionálnym parlamentom členských štátov.

(1)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 343.

(2)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 358.

(3)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 295.

(4)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 284.

(5)

Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 1.

(6)

Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129.

(7)

Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171.

(8)

Prijaté texty, P8_TA(2018)0067.

(9)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0316.

(10)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0222.

(11)

Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 155.

(12)

Ú. v. EÚ C 184 E, 8.7.2010, s. 35.


STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch (20.3.2018)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k politike súdržnosti a tematickému cieľu Podpora udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach – článok 9 ods. 7 nariadenia o spoločných ustanoveniach

(2017/2285(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Kosma Złotowski

NÁVRHY

Výbor pre dopravu a cestovný ruch vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže tematické zameranie, ktorého cieľom je zvýšiť účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) a podporovať regionálne úsilie o vykonávanie stratégie Európa 2020, cielene nasmerovalo investície v rámci tematického cieľa 7 do zlepšovania kvality dopravnej infraštruktúry vrátane efektívneho využívania existujúcej infraštruktúry;

B.  keďže treba zintenzívniť politiky súdržnosti, aby sa zvrátilo prehlbovanie rozdielov medzi členskými štátmi, a to aj prostredníctvom zvýšenia rozpočtu Európskej únie;

C.  keďže Kohézny fond (KF) a Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) poskytujú podporu pre rozvoj siete TEN-T i miestnej a regionálnej dopravnej infraštruktúry, ktorá nie je súčasťou TEN-T, najmä v menej rozvinutých členských štátoch a regiónoch, kde je stále potrebné značné úsilie na doplnenie chýbajúcich prepojení, odstránenie prekážok a modernizáciu železničných koľajových vozidiel;

D.  keďže odvetvie dopravy a infraštruktúra pre toto odvetvie majú zásadný a rozhodujúci význam pre rozvoj každej krajiny, ako aj pre blahobyt obyvateľstva členských štátov, a preto odvetvie dopravy zostáva kľúčovou investičnou oblasťou, ktorá prispieva k rastu, ku konkurencieschopnosti a k rozvoju tým, že posilňuje hospodársky potenciál všetkých regiónov EÚ, a tak napomáha hospodársku a sociálnu súdržnosť, podporuje vnútorný trh, a tým uľahčuje zabezpečovanie súdržnosti, integrácie a sociálneho a hospodárskeho začleňovania, prispieva k odstraňovaniu nerovnováhy medzi regiónmi, zlepšuje prístup k službám a odbornej príprave v najvzdialenejších regiónoch, ktorým v súčasnosti hrozí vyľudňovanie, a posilňuje siete na začatie a rozvoj podnikania;

E.  keďže neoddeliteľnou súčasťou rozvoja koridorov základnej siete sú také zložky ako infraštruktúra pre alternatívne palivá (nabíjacie zariadenia) a inteligentné a inovačné dopravné systémy, pričom tento rozvoj má kľúčovú úlohu pri podpore dekarbonizácie dopravného systému ako celku;

F.  keďže v rámci obdobia financovania 2014 – 2020 bolo prostredníctvom NPE pridelených približne 24 miliárd EUR, a to najmä na železničné projekty;

G.  keďže celkový rozpočet pre Nástroj na prepájanie Európy (NPE) na roky 2014 – 2020 predstavuje 24,05 miliardy EUR, z čoho 11,305 miliardy EUR je k dispozícii špeciálne pre projekty umiestnené na území členských štátov, ktoré sú oprávnené na financovanie z Kohézneho fondu;

H.  keďže udržateľné investovanie hrá rozhodujúcu úlohu nielen pri riešení problému kapacitných obmedzení a zhoršujúcej sa infraštruktúry, ale aj pri zabezpečovaní dlhodobej údržby;

I.  keďže členské štáty stoja pred spoločnou výzvou v podobe financovania dopravnej infraštruktúry s veľmi obmedzeným rozpočtom, vytvárania siete, ktorá by lepšie integrovala a prepájala rôzne druhy dopravy, a zabezpečenia účinných dopravných služieb a bezpečnosti cestujúcich;

J.  keďže väčšinu finančných prostriedkov EÚ vyčlenených na dopravu spravujú v rámci Komisie iné generálne riaditeľstvá ako GR pre mobilitu a dopravu, čo je situácia, ktorá nepodporuje harmonizovaný prístup k dobudovaniu TEN-T;

1.  konštatuje, že pokiaľ ide o dokončenie strategických častí základných a komplexných sietí TEN-T prostredníctvom projektov plánovaných v rámci EFRR a KF, stále dochádza len k obmedzenému pokroku a miera výberu projektov je veľmi nízka; vyjadruje poľutovanie nad oneskoreným vykonávaním súčasného programového obdobia, ktoré malo výrazný negatívny vplyv na investície do železničnej dopravy; vyzýva preto Komisiu, aby preskúmala, ako možno súčasné obmedzenia pri vykonávaní prekonať, a žiada ju, aby navrhla spôsoby, ako zvýšiť mieru výberu projektov;

2.  pripomína, že členské štáty mali na základe nariadení a dohôd o partnerstve uzavretých s Komisiou povinnosť predložiť do konca roku 2016 svoje stratégie v oblasti dopravy na obdobie do roku 2030; vyzýva preto Komisiu, aby poskytla Parlamentu hodnotenie návrhov vnútroštátnych stratégií, vnútroštátnych operačných programov a siete TEN-T a aby vypracovala a zverejnila neformálnu stratégiu pre dopravu, ktorá bude vychádzať z vnútroštátnych stratégií vyvinutých členskými štátmi v rámci dohôd o partnerstve; žiada tiež Komisiu, aby vypracovala, zverejnila a nepretržite aktualizovala mapu TEN-T s dopravnými projektmi, ktoré sa realizujú alebo sú v štádiu návrhu v rámci operačných programov členských štátov na obdobia financovania 2007 – 2013 a 2014 – 2020; vyzýva Európsky dvor audítorov, aby vypracoval osobitné správy o realizácii projektov v členských štátoch, pokiaľ ide o obdobia prípravy projektov, postupy verejného obstarávania, náklady na vypracovanie štúdií uskutočniteľnosti a inžinierstvo, náklady na výstavbu a hospodársku efektívnosť; okrem toho žiada Komisiu, aby osobitné správy Dvora audítorov brala do úvahy a posúdila možnosť výmeny najlepších postupov s cieľom harmonizovať postupy a určiť štandardné náklady, ktoré by umožnili lepšie vynakladanie finančných prostriedkov EÚ;

3.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala svoje vnútorné administratívne pravidlá s cieľom zvýšiť zapojenie GR pre mobilitu a dopravu do rozhodovania o projektoch a postupoch súvisiacich s dopravou; žiada tiež Komisiu, aby posúdila možnosť zlepšiť a posilniť zapojenie zodpovedných generálnych riaditeľstiev do súvisiacich operačných programov v záujme lepšej realizácie nariadenia o TEN-T;

4.  vyzýva Komisiu, aby využila zistenia uvedeného hodnotenia v rámci nariadení o dopravnej politike na obdobie po roku 2020;

5.  zdôrazňuje, že viaceré členské štáty stále zaostávajú, pokiaľ ide o plnenie základných cieľov spoločnej dopravnej politiky EÚ týkajúcich sa znižovania emisií a modálneho prechodu k železničnej doprave a udržateľnej vnútrozemskej vodnej doprave, najmä pri porovnaní členských štátov zo strednej a východnej Európy s ich západoeurópskymi náprotivkami; poukazuje na to, že ich osobitné potreby nie sú vždy v súlade s investičnými prioritami Únie, a preto vyzýva na nevyhnutnú podporu a pomoc zo strany Komisie pri financovaní dopravných projektov v rámci EFRR a KF a na podporu strednodobých a dlhodobých investičných programov; odporúča tiež, aby Komisia pridelila technickú pomoc krajinám, ktoré zaostávajú, pokiaľ ide o dosiahnutie základných cieľov EÚ v odvetví dopravy;

6.  žiada o nepretržitú a vyváženú podporu pre základné a komplexné siete TEN-T a horizontálne priority a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naplno využívali potenciál Európskeho fondu regionálneho rozvoja a Kohézneho fondu na projekty cezhraničnej infraštruktúry, s cieľom dobudovať základnú a komplexnú transeurópsku dopravnú sieť, udržiavať, modernizovať a obnovovať existujúcu infraštruktúru a lepšie integrovať vnútroštátne dopravné siete do cezhraničných spojení, čo sa týka prepojenosti, intermodality a interoperability; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je nutné zabezpečiť v rámci dopravnej politiky a politiky súdržnosti po roku 2020 primerané rozpočtové balíky a jasne štruktúrované programy financovania so zameraním na chýbajúce regionálne cezhraničné spojenia, ktoré boli odstránené a vyradené;

7.  oceňuje širšie uplatňovanie prístupu kombinovaného financovania; požaduje však, aby sa značne posilnila výmena najlepších postupov a aby sa poskytlo viac technickej pomoci a prípravných súborov nástrojov pre členské štáty s cieľom šíriť informácie o finančných nástrojoch; pripomína tiež, že finančné nástroje nie sú vždy vhodné na financovanie železníc, vnútrozemských vodných ciest alebo cezhraničných projektov a že menšie krajiny majú ťažkosti pri realizácii verejno-súkromných partnerstiev; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné stimulovať verejné a súkromné financovanie s cieľom dokončiť základnú sieť TEN-T do roku 2030; zdôrazňuje tiež, že je potrebné zachovať silnú grantovú zložku v rámci fondov EÚ, pretože granty sú naďalej kľúčovým nástrojom na prilákanie súkromného financovania a odstraňovanie rozdielov medzi členskými štátmi, ako aj na zabezpečovanie spravodlivej rovnováhy medzi verejnými a súkromnými investormi pri rozdeľovaní ziskov a strát; odporúča, aby Komisia určila vhodné finančné nástroje na zabezpečenie vzájomného prepojenia v celej EÚ, a to v spojení s efektívnejšími a bezpečnejšími dopravnými službami; zdôrazňuje však, že nové finančné nástroje EÚ či nové fondy EÚ nemožno vytvárať na úkor financovania dopravnej politiky alebo akýchkoľvek finančných balíkov vyčlenených na dopravu;

8.  zdôrazňuje, že vzhľadom na budúce výzvy, ktorým bude čeliť dopravná politika EÚ na globálnom trhu, najmä v súvislosti s novými technológiami, inteligentnými dopravnými systémami a rastúcou hospodárskou súťažou na trhu, je nutné zachovať prinajmenšom rovnakú úroveň financovania investičných projektov EÚ v oblasti dopravy;

9.  žiada, aby sa finančné prostriedky v rámci politiky súdržnosti vyčlenili na rozvoj multimodálnej infraštruktúry vrátane podpory v oblasti navrhovania multimodálnych terminálov a rozvoja inteligentných dopravných systémov pre kombinovanú dopravu;

10.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v ďalšom programovom období pokračovali v spolufinancovaní projektov v súlade so zásadou „využi alebo strať“;

11.  nabáda členské štáty a regióny, aby uplatňovali zásadu používateľ a znečisťovateľ platí na vyberanie poplatkov za svoje cestné siete, a to s cieľom podporovať ekologickú logistiku a vytvárať príjmy, ktoré môžu kompenzovať rôzne príslušné verejné rozpočty;

12.  podporuje vyčlenenie primeraných prostriedkov na výskum, programy a projekty podporujúce bezpečnosť cestnej premávky v Európe v súlade s vyhlásením z Valletty o bezpečnosti cestnej premávky;

13.  nabáda Komisiu, členské štáty a regióny, aby zintenzívnili podporu cyklistickej infraštruktúry, napríklad pokiaľ ide o ďalší rozvoj siete EuroVelo, v kombinácii s európskymi železničnými spojeniami;

14.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby boli k dispozícii zdroje na podporu udržateľnej mestskej mobility, rozvoja inteligentných dopravných systémov, projektov pre cyklistov a chodcov a lepšej dostupnosti dopravy pre osoby so zdravotným postihnutím.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

20.3.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

35

3

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Lucy Anderson, Georges Bach, Deirdre Clune, Michael Cramer, Luis de Grandes Pascual, Andor Deli, Isabella De Monte, Ismail Ertug, Jacqueline Foster, Dieter-Lebrecht Koch, Merja Kyllönen, Miltiadis Kyrkos, Peter Lundgren, Marian-Jean Marinescu, Georg Mayer, Gesine Meissner, Cláudia Monteiro de Aguiar, Renaud Muselier, Markus Pieper, Gabriele Preuß, Christine Revault d’Allonnes Bonnefoy, Dominique Riquet, Massimiliano Salini, Jill Seymour, Claudia Țapardel, Keith Taylor, Pavel Telička, Peter van Dalen, Wim van de Camp, Janusz Zemke, Roberts Zīle, Kosma Złotowski, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jakop Dalunde, Mark Demesmaeker, João Pimenta Lopes, Matthijs van Miltenburg

Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Gilles Lebreton

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

35

+

ALDE

Gesine Meissner, Dominique Riquet, Pavel Telička, Matthijs van Miltenburg

ECR

Mark Demesmaeker, Jacqueline Foster, Roberts Zīle, Kosma Złotowski, Peter van Dalen,

EFDD

Daniela Aiuto, Peter Lundgren

ENF

Georg Mayer

PPE

Georges Bach, Deirdre Clune, Andor Deli, Dieter-Lebrecht Koch, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Marian-Jean Marinescu, Cláudia Monteiro de Aguiar, Renaud Muselier, Markus Pieper, Massimiliano Salini, Luis de Grandes Pascual, Wim van de Camp

S&D

Lucy Anderson, Isabella De Monte, Ismail Ertug, Miltiadis Kyrkos, Gabriele Preuß, Christine Revault d’Allonnes Bonnefoy, Claudia Țapardel, Janusz Zemke

Verts/ALE

Michael Cramer, Jakop Dalunde, Keith Taylor

3

-

EFDD

Jill Seymour

GUE/NGL

Merja Kyllönen, João Pimenta Lopes

1

0

ENF

Gilles Lebreton

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

27.3.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

29

10

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Arimont, Franc Bogovič, Victor Boştinaru, Mercedes Bresso, Steeve Briois, Rosa D’Amato, Raymond Finch, Iratxe García Pérez, Ivan Jakovčić, Marc Joulaud, Constanze Krehl, Martina Michels, Iskra Mihaylova, Andrey Novakov, Paul Nuttall, Younous Omarjee, Konstantinos Papadakis, Mirosław Piotrowski, Stanislav Polčák, Liliana Rodrigues, Fernando Ruas, Monika Smolková, Maria Spyraki, Ruža Tomašić, Ramón Luis Valcárcel Siso, Ángela Vallina, Matthijs van Miltenburg, Lambert van Nistelrooij, Derek Vaughan, Kerstin Westphal, Joachim Zeller

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Elena Gentile, Elsi Katainen, Ivana Maletić, Tonino Picula, Bronis Ropė, Davor Škrlec, Damiano Zoffoli

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Ricardo Serrão Santos


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

29

+

ALDE

Ivan Jakovčić, Elsi Katainen, Iskra Mihaylova, Matthijs van Miltenburg

ECR

Mirosław Piotrowski, Ruža Tomašić

PPE

Pascal Arimont, Franc Bogovič, Marc Joulaud, Ivana Maletić, Lambert van Nistelrooij, Andrey Novakov, Stanislav Polčák, Fernando Ruas, Maria Spyraki, Ramón Luis Valcárcel Siso, Joachim Zeller

S&D

Victor Boştinaru, Mercedes Bresso, Iratxe García Pérez, Elena Gentile, Constanze Krehl, Tonino Picula, Liliana Rodrigues, Ricardo Serrão Santos, Monika Smolková, Derek Vaughan, Kerstin Westphal, Damiano Zoffoli

10

-

EFDD

Rosa D'Amato, Raymond Finch, Paul Nuttall

ENF

Steeve Briois

GUE/NGL

Martina Michels, Younous Omarjee, Ángela Vallina

NI

Konstantinos Papadakis

VERTS/ALE

Bronis Ropė, Davor Škrlec

0

0

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-   :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 24. apríla 2018Právne oznámenie