Postup : 2017/2190(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0139/2018

Predkladané texty :

A8-0139/2018

Rozpravy :

PV 02/05/2018 - 21
CRE 02/05/2018 - 21

Hlasovanie :

PV 03/05/2018 - 7.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0198

SPRÁVA     
PDF 721kWORD 82k
6.4.2018
PE 612.207v02-00 A8-0139/2018

o Výročnej správe o kontrole finančnej činnosti EIB za rok 2016

(2017/2190(INI))

Výbor pre kontrolu rozpočtu

Spravodajca: Marco Valli

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o Výročnej správe o kontrole finančnej činnosti EIB za rok 2016

(2017/2190(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na správu o činnosti Európskej investičnej banky (EIB) za rok 2016,

–  so zreteľom na finančnú správu a štatistickú správu EIB za rok 2016,

–  so zreteľom na správu Európskej investičnej banky o udržateľnosti za rok 2016, správu o posúdení operácií EIB v EÚ na základe troch pilierov za rok 2016 a na jej správu o výsledkoch mimo EÚ za rok 2016,

–  so zreteľom na výročnú správu výboru audítorov za rok 2016,

–  so zreteľom na správu skupiny EIB o činnosti v rámci boja proti podvodom za rok 2016,

–  so zreteľom na správu o vykonávaní politiky transparentnosti EIB v roku 2016 a správu o riadení podniku za rok 2016,

–  so zreteľom na správu orgánu EIB zodpovedného za dodržiavanie súladu s predpismi o činnosti za rok 2016,

–  so zreteľom na operačné plány skupiny EIB na roky 2015 – 2017 a 2016 – 2018,

–  so zreteľom na články 3 a 9 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),

–  so zreteľom na články 15, 126, 174, 175, 208, 209, 271, 308 a 309 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), na protokol č. 5 k tejto zmluve o štatúte EIB a na protokol č. 28 k tejto zmluve o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti,

–  so zreteľom na Protokol č. 1 k ZFEÚ o úlohe národných parlamentov v Európskej únii,

–  so zreteľom na rokovací poriadok Európskej investičnej banky,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 11. marca 2014 o výročnej správe Európskej investičnej banky (EIB) za rok 2012(1), z 30. apríla 2015 o výročnej správe Európskej investičnej banky (EIB) za rok 2013(2), z 28. apríla 2016 o výročnej správe Európskej investičnej banky (EIB) za rok 2014(3) a z 27. apríla 2017 o výročnej správe o kontrole finančnej činnosti EIB za rok 2015(4),

–   so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1080/2011/EÚ z 25. októbra 2011 o mandáte EIB pre vonkajšie činnosti na roky 2007 – 2013(5) a na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 466/2014/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka EÚ za straty z finančných operácií na podporu investičných projektov mimo Únie(6),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície(7),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. júla 2015 s názvom Spolupráca v oblasti zamestnanosti a rastu: úloha národných podporných bánk (NPB) pri podpore Investičného plánu pre Európu (COM(2015)0361),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 1. júna 2016 s názvom Európa znovu investuje – Zhodnotenie Investičného plánu pre Európu a ďalšie kroky (COM(2016)0359),

–  zo zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 14. septembra 2016 o predĺžení trvania Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) a zavedení technických vylepšení pre uvedený fond a pre Európske centrum investičného poradenstva (COM(2016)0597, SWD(2016)0297 a SWD(2016)0298),

–  so zreteľom na hodnotenie fungovania Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ktoré oddelenie operácií EIB vypracovalo v septembri 2016,

–  so zreteľom na stanovisko č. 2/2016 Európskeho dvora audítorov o návrhu na predĺženie a rozšírenie EFSI,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 19/2016 s názvom Plnenie rozpočtu EÚ prostredníctvom finančných nástrojov – poučenie z programového obdobia 2007 – 2013,

–  so zreteľom na ad hoc audit spoločnosti Ernst & Young z 8. novembra 2016 týkajúci sa uplatňovania nariadenia (EÚ) 2015/1017 (nariadenie o EFSI),

–  so zreteľom na správu Komisie zo 16. júna 2017 o riadení záručného fondu Európskeho fondu pre strategické investície v roku 2016 (COM(2017)0326 a SWD(2017)0235),

–  so zreteľom na trojstrannú dohodu zo septembra 2016 medzi Európskou komisiou, Európskym dvorom audítorov a Európskou investičnou bankou,

–  so zreteľom na list európskej ombudsmanky prezidentovi Európskej investičnej banky z 22. júla 2016,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0139/2018),

A.  keďže EIB je bankou EÚ, ako sa stanovuje v článkoch 308 a 309 ZFEÚ, a najväčšou multilaterálnou bankou a najväčším verejným poskytovateľom úverov na svete pôsobiacim na medzinárodných kapitálových trhoch;

B.  keďže EIB je na základe zmlúv povinná prispievať k integrácii, hospodárskej a sociálnej súdržnosti a regionálnemu rozvoju EÚ prostredníctvom osobitných investičných nástrojov, ako sú úvery, kapitálové investície, záruky, finančné nástroje s rozdelením rizika a poradenské služby;

C.  keďže výzvy spojené s udržateľnosťou sa zvyšujú, a to najmä v kontexte programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorý sa má transponovať do viacerých cieľov EIB;

D.  keďže EIB zohráva kľúčovú úlohu vo vykonávaní čoraz väčšieho počtu finančných nástrojov, ktoré môžu využiť rozpočtové prostriedky EÚ na dosiahnutie pákového efektu;

E.  keďže investície do inovácie a zručností majú zásadný význam pre rozvoj vedomostnej ekonomiky v Európe a pre dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020;

F.  keďže prispievanie k vyváženému a stabilnému rozvoju vnútorného trhu prostredníctvom financovania projektov zameraných na menej rozvinuté regióny a projektov, ktoré nemôžu plne financovať jednotlivé členské štáty, je v súlade s článkom 309 ZFEÚ hlavnou úlohou EIB;

G.  keďže moderná a udržateľná infraštruktúra zohráva významnú úlohu v boji proti zmene klímy a pri prepájaní vnútorných trhov a európskych hospodárstiev; keďže všetky súvisiace investície financované EIB by mali zabezpečiť, aby EÚ mala udržateľnú, efektívnu, ekologickú a dobre integrovanú infraštruktúru potrebnú na vytvorenie „inteligentnej Európy“ a podporovala skutočne udržateľný a inkluzívny dlhodobý rast;

H.  keďže EIB je referenčnou bankou, ktorej cieľom je podpora rastu začínajúcich a inovatívnych podnikov;

I.  keďže poskytovanie úverov EIB na opatrenia v oblasti klímy by malo podporovať prechod na bezuhlíkové hospodárstvo priaznivé pre životné prostredie a odolné voči zmene klímy, a to prostredníctvom projektov podporujúcich efektívne využívanie prírodných zdrojov, energiu z obnoviteľných zdrojov a energetickú efektívnosť;

J.   keďže investičný plán pre Európu pozostáva z troch pilierov: mobilizácia financií na investície; zabezpečenie, aby sa investície dostali do reálnej ekonomiky a zlepšenie investičného prostredia v Únii;

K.  keďže investície EIB by mali byť nielen ziskovými operáciami, ale mali by tiež zodpovedať kritériám trvalej udržateľnosti a normám v oblasti správy vecí verejných v súlade s požiadavkou zmlúv, aby pôsobila na neziskovom základe v záujme Únie;

L.  keďže politika transparentnosti vypracovaná v rámci EIB je skúšaná jej duálnou povahou, keďže je jednak verejným subjektom – bankou EÚ – a zároveň komerčnou bankou, ktorá spravuje a vlastní informácie týkajúce sa klientov EIB;

M.  keďže EIB by si mala zachovať rating AAA, ktorý je základným aktívom jej podnikateľského modelu získavania finančných zdrojov a poskytovania úverov za atraktívnych podmienok, ako aj vlastnenia kvalitných portfólií aktív;

N.  keďže EIB sa musí vzhľadom na svoju povahu niekedy spojiť aj s podnikmi zameranými na súkromný zisk, jej hlavnou úlohou je slúžiť záujmom občanov EÚ pred akýmkoľvek súkromným podnikom, spoločnosťou či právnickou osobou;

Podpora finančne udržateľných činností v záujme stabilného dlhodobého vplyvu investícií EIB

1.  berie na vedomie, že v roku 2016 bolo celkové financovanie skupiny EIB na úrovni 83,8 miliardy EUR, pričom v danom roku zmobilizovala celkové investície vo výške 280 miliárd EUR;

2.  berie na vedomie súbor výročných správ EIB za rok 2016, v ktorých sú opísané rôzne investičné činnosti a ich očakávané dosahy; opätovne zdôrazňuje svoju požiadavku, aby EIB predkladala komplexnejšiu, podrobnejšiu a harmonizovanú výročnú správu o činnosti a výrazne zlepšila prezentáciu informácií tým, že uvedie podrobné a dôveryhodné členenia schválených, podpísaných a vyplatených investícií za daný rok, ako aj príslušné zdroje ich financovania (vlastné zdroje, EFSI, centrálne riadené programy EÚ atď.), a rovnako aj takéto informácie týkajúce sa príjemcov (členské štáty, verejný alebo súkromný sektor, sprostredkovatelia alebo priami príjemcovia) a podporovaných odvetví a výsledky hodnotení ex post;

3.  vyzýva EIB, aby pokračovala v tomto úsilí a poskytovala tvorcom politík komplexné a úplné informácie o konkrétnych a dosiahnutých hospodárskych, sociálnych a environmentálnych vplyvoch, pridanej hodnote a dosiahnutých výsledkoch jej operácií v členských štátoch a mimo EÚ vo forme správ o posúdení na základe troch pilierov (3PA) a o rámci merania výsledkov (ReM); zdôrazňuje, že pri každom projekte je dôležité uskutočniť nezávislé hodnotenie ex ante a ex post; vyzýva EIB, aby v správach o dosahu svojich investícií uvádzala podrobné príklady nadnárodnej pridanej hodnoty, ako aj kľúčové ukazovatele odvetvových a medziodvetvových úspechov; vyzýva EIB, aby výsledky hodnotení ex post predkladala Parlamentu;

4.  pripomína, že činnosti, ktoré využívajú podporu EIB, musia byť v súlade s hlavnou úlohou banky podľa ZFEÚ, zásadami cieľov politiky EÚ uvedenými v stratégii Európa 2020 a dohodou z COP 21; zdôrazňuje preto, že poslaním EIB je oživiť európske hospodárstvo v záujme podpory kvalitných pracovných miest a inteligentného, inkluzívneho a udržateľného rastu v Únii, ako aj väčšej súdržnosti, ktorá je potrebná na zvrátenie rastúcej nerovnosti v rámci jednotlivých členských štátov, ako aj medzi nimi; preto dúfa, že je možné dosiahnuť čoraz užšiu spoluprácu medzi EIB, Komisiou a členskými štátmi s cieľom zlepšiť plánovanie a vymedzenie cieľov vedúcich k prehodnoteniu priorít, čo sa týka cieľov financovania;

5.  zdôrazňuje skutočnosť, že investície do MSP, začínajúcich podnikov, výskumu, inovácie, digitálneho hospodárstva a energetickej efektívnosti sú z dôvodu svojho dosahu a významu pre miestne aj celonárodné hospodárstvo najzákladnejším faktorom, ktorý poháňa oživenie hospodárstva v EÚ a podporuje tvorbu kvalitných pracovných miest;

6.  upozorňuje, že je stále potrebné, aby EIB prispievala k zmierňovaniu dlhodobého nedostatku investícií na základe zdravých ekonomických kritérií; zdôrazňuje, že v rámci hodnotenia financovaných projektov by sa mali zohľadniť aj sociálne, hospodárske a environmentálne externality (pozitívne aj negatívne), a to najmä pokiaľ ide o vplyvy, ktoré majú na miestne komunity, s cieľom zistiť, či sa občanom EÚ skutočne poskytuje pridaná hodnota;

7.  domnieva sa, že schvaľovanie investičných projektov by malo byť založené na spoľahlivej, nezávislej analýze posudzujúcej finančnú udržateľnosť a riziká spojené s projektmi, aby sa predišlo riziku socializácie strát a privatizácie ziskov, ak ide o verejné zdroje; zdôrazňuje, že verejné dotácie by sa mali poskytovať len na plnenie úloh všeobecného záujmu a v prípade, že trh nie je schopný zabezpečiť potrebné výsledky verejnej politiky;

8.  opätovne zdôrazňuje znepokojenie Parlamentu v súvislosti s vymedzením vyváženej stratégie, ktorá zahŕňa dynamické, spravodlivé a transparentné geografické rozloženie projektov a investícií medzi členskými štátmi s osobitným zameraním na menej rozvinuté krajiny a regióny; konštatuje, že 70 % celkového objemu úverov, ktoré EIB poskytla za rok 2016 (46,8 miliárd EUR), je sústredených v šiestich členských štátoch, čo ukazuje, že nie všetky členské štáty alebo regióny môžu rovnako ťažiť z investičných príležitostí;

9.  vyjadruje podporu štyrom cieľom verejnej politiky EIB a dvom horizontálnym cieľom, ktoré sa prelínajú s týmito cieľmi, konkrétne hospodárskej a sociálnej súdržnosti a opatreniam v oblasti klímy, a ktoré sa týkajú viacerých otázok, od riešenia regionálnych rozdielov až po pomoc slabším regiónom, aby sa stali atraktívnejšími pre vytvorenie priaznivého prostredia na podporu udržateľného a inkluzívneho rastu; opakuje však svoju výzvu EIB, aby obnovila hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť ako primárny cieľ verejnej politiky;

10.  vyzýva EIB, aby v prípade rozsiahlych projektov v oblasti infraštruktúry zohľadnila všetky riziká, ktoré pravdepodobne budú mať vplyv na životné prostredie, a aby prioritne financovala tie projekty, ktoré preukázali skutočnú pridanú hodnotu pre životné prostredie, hospodárstvo alebo miestne obyvateľstvo; zdôrazňuje význam prísneho monitorovania možných rizík korupcie a podvodov a žiada EIB, aby zmrazila všetky úvery na projekty, v súvislosti s ktorými prebieha oficiálne vyšetrovanie;

11.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohé členské štáty nemajú dostatočné kapacity na vykonávanie finančných nástrojov, využitie verejno-súkromných partnerstiev (PPP) a dosiahnutie synergie medzi rôznymi druhmi financovania, čo negatívne vplýva na celkový pokrok v investíciách;

12.  zdôrazňuje, že okrem prístupu EIB k poskytovaniu technickej pomoci a finančného poradenstva pre členské štáty v ľahko dostupnej forme treba optimalizovať aj využívanie finančných prostriedkov a grantov EÚ, a to na základe kombinácie úverov (projektové úvery, sprostredkované úvery, mikrofinancovanie, rizikový kapitál, kapitálové investície a investície do fondov), kombinovaného financovania (priame financovanie podporované dodatočnými zdrojmi investícií, napríklad zárukami, projektovými dlhopismi) a poradenstva (finančné a technické odborné znalosti); vyzýva preto EIB, aby v spolupráci s Komisiou poskytovala viac technickej pomoci v oblasti poradenstva a analytických služieb, riadenia projektov a budovania kapacít tým členským štátom, ktorých podiel financovania z EIB je nízky; pripomína, že finančné nástroje, ako sú napríklad projektové dlhopisy, by sa mali seriózne posudzovať so zreteľom na ich finančný, sociálny a environmentálny dosah s cieľom zabrániť tomu, aby sa celé riziko prenášalo na verejnosť;

13.  uznáva, že môžu existovať rozdiely medzi hodnotením uskutočniteľnosti projektov bankou a tradičným odvetvovým posúdením používaným v prípade štrukturálnych fondov; domnieva sa tiež, že účinnosť intervencií by sa mala posudzovať na základe potenciálu a udržateľnosti finančných nástrojov, ale aj so zreteľom na merateľné výsledky, ktoré by sa mohli dosiahnuť;

14.  vyzýva EIB, aby venovala pozornosť nákladovej efektívnosti svojich prevádzkových činností, a to dôsledným monitorovaním a vykazovaním administratívnych nákladov a poplatkov, z dôvodu vysokého počtu mandátov, ktoré EIB spravuje; domnieva sa, že je veľmi dôležité, aby sa činnosti vyvíjali s primeranými nákladmi; žiada EIB, aby do svojich správ zahrnula podrobné informácie o štruktúre nákladov a poplatkov spojených so správou (priame, nepriame a kumulatívne) v závislosti od povahy spravovaných mandátov, veľkosti projektov a použitých finančných nástrojov, t. j. úverov, záruk alebo kapitálu;

15.  považuje rating AAA za dôležité aktívum pre rozvoj investičnej stratégie EIB a dlhodobých priorít v poskytovaní úverov; pripomína však, že na to, aby nástroje a intervencie EIB, a to najmä tie, ktoré sú založené na presune rizika, prispeli k hospodárskemu rozvoju EÚ, nemôžu byť bez rizika;

16.  poznamenáva, že Spojené kráľovstvo upísalo 16,1 % kapitálu EIB, čo predstavuje 3,5 miliardy EUR splateného kapitálu a 35,7 miliardy EUR kapitálu banky splatného na požiadanie; žiada manažment EIB, aby zistil, aký vplyv bude mať brexit na EIB, a urýchlene o tom informoval Parlament, s cieľom zachovať jej schopnosť plniť ciele politík;

17.  vyzýva EIB, aby vzhľadom na najnaliehavejšiu výzvu, ktorú jej spôsobilo rozhodnutie Spojeného kráľovstva uplatniť článok 50, pričom uznáva, že podrobné podmienky vystúpenia nemožno vopred zaistiť, poskytla Parlamentu podrobný prehľad projektov a fázy ich vykonávania do konca roku 2017, ako aj predbežné posúdenie možných rizík;

Zlepšenie monitorovania pridanej hodnoty a doplnkovosti v rámci finančného hospodárenia EIB

18.  poznamenáva, že portfólio úverov, záruk a investícií EIB v roku 2016 zmobilizovalo celkové investície vo výške 280 miliárd EUR; berie na vedomie, že investície v hodnote 67,7 miliardy EUR súviseli so schváleniami v rámci EFSI v roku 2016, ktoré boli zamerané predovšetkým na menšie spoločnosti (31 %), energetiku (22 %) a výskum, vývoj a inováciu (22 %); vyjadruje však poľutovanie nad tým, že veľká časť investícií v rámci portfólia EFSI bola vyčlenená na projekty spojené s fosílnymi palivami; opäť zdôrazňuje potrebu dôkladnej analýzy a hodnotenia vplyvu každého projektu na životné prostredie;

19.  nazdáva sa, že zvýšenie vplyvu a zabezpečenie doplnkovosti majú rozhodujúci význam; berie na vedomie modelovanie a odhadovaný dosah činností EIB, ktoré by mali pomôcť vytvoriť dodatočný rast HDP na úrovni 1,1 % a ďalších 1,4 milióna pracovných miest do roku 2030; víta skutočnosť, že 385 000 MSP bude mať prospech z financovania z EIF, pričom pripomína, že MSP sú chrbtovou kosťou hospodárstva EÚ a hnacími silami zamestnanosti a udržateľného rastu; žiada EIB, aby pravidelne podávala správy o aktualizovanom pákovom efekte; chápe však, že pákový efekt sa v jednotlivých odvetviach líši a že projekt s menším pákovým efektom nemusí nevyhnutne mať nízku pridanú hodnotu;

20.  zdôrazňuje, že činnosť EIB v súčasnom období pomalého oživenia sa musí obozretne zameriavať na vysoko kvalitné projekty zabezpečujúce posilnenú doplnkovosť vo vzťahu k ďalším existujúcim nástrojom Únie a hlavným operáciám EIB; preto dúfa, že je možné dosiahnuť užšiu spoluprácu medzi EIB, Komisiou a členskými štátmi v záujme väčšej pružnosti trhu a zlepšenia digitálnej a dopravnej infraštruktúry, ktorej absencia je často vnímaná ako prekážka pre investície;

21.  zastáva názor, že v súvislosti s každým financovaným projektom treba poskytnúť príslušné kvalitatívne informácie o riadení na základe monitorovania alebo ukazovateľov doplnkovosti, a to spolu s rizikovou expozíciou, aby sa umožnilo riadne posúdenie jeho pridanej hodnoty, jeho prípadnej úlohy ako hybnej sily účinnosti alebo jeho prínosu k hospodárstvu EÚ;

22.  žiada EIB, aby v prípade, že ide o pákový efekt EÚ na verejné zdroje, predkladala presné informácie o dosiahnutom minimálnom a priemernom pákovom efekte poskytnutom príjemcom alebo projektom, ako aj o objeme prilákaného súkromného kapitálu; žiada, aby sa jasne identifikoval podiel zodpovedajúci pákovému efektu financovania z verejných zdrojov a súkromného kapitálu; domnieva sa, že hrozí riziko, že multiplikačný účinok je nadhodnotený a že vymedzené ciele a výsledky boli jednoducho len prognózami, ktoré nie sú potvrdené konkrétnymi, presnými, jasnými a aktuálnymi štatistikami;

Doterajšie výsledky EFSI

23.  konštatuje, že ku koncu roka 2016 mal EFSI podľa očakávaní zmobilizovať celkové oprávnené investície vo výške 163,9 miliardy EUR; konštatuje však tiež, že podľa operačného plánu skupiny EIB na rok 2018 skutočný objem zmobilizovaných investícií v rámci okna pre infraštruktúru a inovácie (IIW) a okna pre MSP (SMEW) v roku 2016 predstavoval 85,5 mld. EUR, čo spolu s 37 miliardami EUR za rok 2015 predstavuje celkové investície, ktoré zmobilizoval EFSI, v objeme 122,5 miliardy EUR;

24.  vznáša otázku, či zvýšený cieľ 500 miliárd EUR možno dosiahnuť pri vykonávaní EFSI 2.0, a vyzýva EIB, aby preukázala pridanú hodnotu EFSI ako finančného nástroja na stimulovanie súkromných investícií;

25.  pripomína, že hlavným dôvodom existencie EFSI, ktorý je na rozdiel od ostatných bežných nástrojov financovania EIB podporovaný z rozpočtu EÚ, je zabezpečiť doplnkovosť určením skutočne doplnkových a inovatívnych odvetví orientovaných na budúcnosť a projektov s vyšším rizikom, ako aj nových partnerov zo súkromného sektora;

26.  konštatuje, že komplementárnosť medzi rôznymi piliermi Investičného plánu pre Európu (IPE) je stále v zárodku; berie na vedomie, že hoci má skupina EIB veľký vplyv na Európske centrum investičného poradenstva (EIAH) v rámci 2. piliera, má veľmi obmedzený vplyv na zvyšok 2. piliera (zabezpečenie toho, aby sa investičné financovanie dostalo do reálnej ekonomiky) či na 3. pilier (zlepšenie investičného prostredia – reforma regulácie);

27.  zdôrazňuje význam kritérií doplnkovosti, ktoré so sebou prinášajú potrebu podporovať operácie, ktoré majú nárok na podporu z EFSI len vtedy, keď riešia jasne identifikované zlyhania trhu alebo suboptimálne investičné situácie, a ktoré by sa nemohli vykonávať v tom istom rozsahu alebo v rovnakom časovom rámci bez podpory z EFSI; žiada skupinu EIB, aby v plnej miere využívala svoju schopnosť niesť riziko s cieľom vyberať inovatívne podniky, ale zároveň preukázať potenciál priniesť skutočnú pridanú hodnotu, napríklad vo forme stabilných a kvalitných pracovných miest;

28.   pripomína, že posúdenie doplnkovosti všetkých projektov podporovaných z EFSI musí byť riadne zdokumentované; vyjadruje poľutovanie nad tým, že hodnotiace tabuľky týkajúce sa schválených operácií sa v rámci EFSI 1.0 nezverejňujú; pripomína, že to vyvoláva pochybnosti z hľadiska zodpovednosti aj transparentnosti; zdôrazňuje význam transparentnosti v súvislosti s hodnotiacou tabuľkou ukazovateľov EFSI, čo je nevyhnutné aj vzhľadom na potrebu, aby investičný výbor EFSI niesol zodpovednosť, a preto berie pozitívne na vedomie, že hodnotiaca tabuľka ukazovateľov sa v rámci EFSI 2.0 bude zverejňovať; zdôrazňuje tiež potrebu jasnejšej definície zásady doplnkovosti vo vzťahu k činnostiam s vyšším rizikom než štandardné operácie EIB s cieľom zabezpečiť väčšiu konzistentnosť a transparentnosť pri výbere projektov;

29.  vyzýva EIB, aby poskytla úplné a relevantné kvalitatívne informácie týkajúce sa riadenia v súvislosti s plnením stanovených cieľov EFSI, ktoré preukážu ich skutočnú doplnkovosť a dosah v porovnaní s referenčnými hodnotami;

30.   vyzýva banku, aby poskytla informácie o projektoch EFSI, ktoré potenciálne zahŕňajú infraštruktúrne zariadenia s vážnym dosahom na životné prostredie a spornou doplnkovosťou, ako sú biorafinérie, oceliarne, zariadenia na spätné splyňovanie a skladovanie plynu a diaľnice; vyzýva banku, aby skutočne zohľadňovala vyhlásenia miestnych orgánov, komunít zainteresovaných strán a skupín občianskej spoločnosti v súlade so svojimi postupmi hĺbkovej analýzy; odporúča EIB, aby so zreteľom na zásadu predbežnej opatrnosti zmrazila, a v prípade potreby zrušila financovanie, ak existuje akýkoľvek vedecký dôkaz alebo vážne riziko poškodzovania životného prostredia, spoločenských škôd alebo škôd spôsobených miestnym komunitám;

31.  trvá na tom, že investičný výbor by mal na účely vyvodzovania zodpovednosti pravidelne posudzovať vývoj investícií zameraných na výsledky prostredníctvom hodnotiacej tabuľky ukazovateľov, aby sa identifikovali projekty, ktoré sú dobre cielené z hľadiska ich účinného makroekonomického vplyvu alebo stimulačného účinku na udržateľný rast a zamestnanosť; požaduje objektívny prehľad doplnkovosti a pridanej hodnoty týchto projektov, ako aj ich zlučiteľnosti s politikami Únie alebo s inými klasickými operáciami EIB;

32.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že len 20 % financovania z EFSI išlo na podporu projektov, ktoré prispievajú k zmierňovaniu zmeny klímy a adaptácii na ňu, zatiaľ čo štandardné portfólio EIB dosiahlo prah 25 %; vyzýva EIB, aby za každých okolností zabezpečila dodržiavanie svojich najprísnejších noriem, a to so zreteľom na ochranu životného prostredia a plnenie kritérií COP 21;

33.  je znepokojený skutočnosťou, že na konci roka 2016 investície EFSI do sociálnej infraštruktúry (ľudský kapitál, kultúra a zdravie) predstavovali len 4 % (menej ako 900 miliónov EUR), takže bola najmenej podporovaným sektorom v rámci EFSI ako celku, ako aj v rámci oboch okien (IIW a SMEW); zdôrazňuje, že existuje jasná a naliehavá potreba výrazne zvýšiť podiel a objem takýchto investícií;

34.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že existujúce podporné služby nie sú prítomné na miestnej úrovni v každom členskom štáte, aby sa mohli riešiť kapacitné nedostatky; je presvedčený, že miestnym a regionálnym aktérom by sa mali poskytovať adekvátne vysvetlenia alebo strategické usmernenia, najmä pokiaľ ide o postavenie EFSI a možné kombinovanie s inými fondmi Únie alebo EIB; konštatuje, že spolupráca medzi EFSI a ostatnými zdrojmi financovania z EÚ (programy COSME, Horizont 2020) by sa mala zlepšiť, aby poskytovali lepšie synergické účinky; poukazuje na to, že EFSI by sa nemal považovať iba za ďalší dodatočný zdroj financovania a že by sa náležitá pozornosť mala venovať tomu, aby nedochádzalo k dvojitému zameraniu alebo dvojitému financovaniu;

35.  berie na vedomie nárast objemu osobitných činností EIB vyplývajúcich z prvého roka a pol vykonávania EFSI; domnieva sa, že osobitné činnosti EIB podporované z EFSI musia v porovnaní s inými finančnými nástrojmi EIB, EIF alebo Únie prinášať doplnkovosť;

36.  naliehavo žiada zlepšenie transparentnosti výberového procesu operácií a zverejňovanie všetkých operatívnych informácií o podpísaných operáciách prostredníctvom hodnotiacej tabuľky ukazovateľov, ako aj posilnenie zodpovednosti za operácie;

37.  žiada, aby sa mechanizmy správy a riadenia zracionalizovali s cieľom lepšie vymedziť príslušné povinnosti Komisie a EIB, zabezpečiť nezávislosť a predchádzať konfliktom záujmov zo strany rôznych aktérov zapojených do procesu rozhodovania, najmä členov investičného výboru EFSI;

38.  víta zvýšenú zodpovednosť EFSI 2.0 voči Európskemu parlamentu (aj prostredníctvom pravidelných správ a zástupcu EP v riadiacej rade EFSI), ako aj zvýšenie transparentnosti hodnotiacej tabuľky ukazovateľov EFSI; očakáva teda, že posúdenia projektov v súlade s hodnotiacou tabuľkou ukazovateľov sa budú zverejňovať podľa nariadenia o EFSI 2.0 s cieľom zabezpečiť, aby sa rozpočtové prostriedky EÚ používali len ako záruka za projekty, ktorých povaha odôvodňuje takúto dodatočnú verejnú podporu; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že k návrhu na predĺženie trvania EFSI nebolo pripojené ani posúdenie vplyvu, ako sa predpokladá v usmerneniach o lepšej tvorbe práva, ani hodnotenie ex ante, ako sa vyžaduje v článkoch 30 a 140 nariadenia o rozpočtových pravidlách pre výdavkové programy a finančné nástroje;

39.  odporúča, aby výročné správy uvádzali, ako EIB vykonala odporúčania uvedené v uzneseniach Európskeho parlamentu, čo je prax v oblasti zodpovednosti, ktorá by sa mala formalizovať;

Prehľad nástrojov zmien a vytvárania hodnoty pri realizácii cieľov verejnej politiky EÚ

40.  berie na vedomie správu o operáciách EIB v rámci EÚ v roku 2016, v ktorej sa opisuje financovanie, ktoré poskytla v štyroch základných oblastiach verejnej politiky, t. j. inovácia a zručnosti (19,6 % podpísaných úverov EIB v roku 2016 vo výške 13,1 miliardy EUR), MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou (31,7 % – 21,3 miliardy EUR), infraštruktúra (27,1 % – 18,1 miliardy EUR) a životné prostredie (21,6 % – 14,5 miliardy EUR);

41.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v správe o operáciách EIB v rámci EÚ v roku 2016 nie sú žiadne štruktúrované informácie o jednej z prierezových politík banky, a to politike hospodárskej a sociálnej súdržnosti; vyjadruje znepokojenie nad tým, že v roku 2016 EIB už druhý rok v rade nedosiahla plánovanú výšku 30 % investícií na politiku súdržnosti (v rámci EÚ dosiahla 26,8 % v roku 2016 a 25,2 % v roku 2015);

42.  zdôrazňuje potrebu začleniť do výročných správ EIB podrobnejšiu analýzu investičných požiadaviek podľa odvetví v EÚ, aby bolo možné určiť všetky oblasti, v ktorých investície zaostávajú za požiadavkami so zreteľom na plnenie priorít EÚ; domnieva sa, že EIB by mala posúdiť schopnosť svojich investičných nástrojov odstrániť takéto deficity;

43.  domnieva sa, že zvýšenie úverovej činnosti EIB by sa mohlo dosiahnuť prostredníctvom efektívnejšieho a strategickejšieho prideľovania zdrojov so zameraním na produktívne a udržateľné investičné projekty s preukázanou pridanou hodnotou, ako aj lepších synergií s verejnými finančnými prostriedkami, s cieľom posilniť verejné investície a stimulovať vnútorný dopyt; zdôrazňuje, že takéto zvýšenie by mala sprevádzať zodpovedajúca diverzifikácia súboru produktov EIB vrátane účinnejšieho a transparentnejšieho využívania verejno-súkromných partnerstiev – a to pri zachovaní rovnováhy medzi verejnými a súkromnými prínosmi – ako aj iné inovatívne riešenia, aby sa lepšie riešili potreby reálnej ekonomiky;

44.  upozorňuje na početné výzvy adresované EIB, aby stimulovala a uľahčovala šírenie najlepších postupov vo všetkých členských štátoch, najmä prostredníctvom príslušných národných podporných bánk, investičných platforiem a inštitúcií, ktoré predstavujú hlavný nástroj koordinovanej reakcie EÚ na nízku úroveň investícií;

45.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že sociálne investície predstavujú menej než 6 % ročného portfólia EIB; zdôrazňuje, že sociálna súdržnosť je pre EIB kľúčovým cieľom v rámci horizontálnych priorít, a trvá na tom, že banka by mala zohľadňovať potrebu znižovať nerovnosti a rozdiely v rámci EÚ a investovať do sociálneho sektora v širšom geografickom meradle;

Podpora MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou

46.  uznáva, že trend vývoja viacerých finančných nástrojov na podporu MSP predstavuje v porovnaní s klasickými grantmi politickú výzvu a posun v podobe monitorovania transakcií, správy fondov a úrovne alebo rýchlosti platieb MSP; poukazuje na to, že MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou zohrávajú kľúčovú úlohu v európskom hospodárstve tým, že vytvárajú pracovné miesta a bohatstvo a podporujú inováciu; zdôrazňuje, že MSP tvoria 90 % podnikov v EÚ a zamestnávajú dve tretiny aktívneho obyvateľstva, a že preto musí podpora prístupu k financovaniu pre MSP a podniky so strednou trhovou kapitalizáciou ostať kľúčovou prioritou EIB; pripomína, že EIB by mala byť jednou z inštitúcií, ktoré pomáhajú prekonať deficit financovania, ktorému MSP čelia;

47.  konštatuje, že podpora EIB pre MSP predstavovala približne 33,6 % jej financovania v roku 2016 prostredníctvom Európskeho investičného fondu, pričom sa mobilizovali investície vo výške 36,2 miliardy EUR prostredníctvom finančných sprostredkovateľov s cieľom udržať 3,8 milióna pracovných miest;

48.  berie na vedomie rozšírenie rozsahu produktov InnovFin založením dvoch nových nástrojov financovania so zameraním na demonštračné projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a infekčných chorôb; víta novú operáciu vo výške 140 miliónov EUR zahŕňajúcu platformu na partnerské poskytovanie úverov, ktorá spája investorov s MSP, ktoré hľadajú financovanie;

49.  vyzýva EIB, aby užšie spolupracovala so svojimi finančnými sprostredkovateľmi v členských štátoch tak, aby šírili relevantné informácie potenciálnym príjemcom s cieľom vytvoriť prostredie ústretové pre podnikateľov, ktoré MSP poskytne jednoduchší prístup k financovaniu; zdôrazňuje význam EIB pri sprostredkovaní partnerstiev a posilňovaní podporných nástrojov na financovanie činností mikropodnikov, malých a stredných podnikov a inovatívnych začínajúcich podnikov; okrem toho vyzýva EIB, aby viac spolupracovala s regionálnymi verejnými inštitúciami s cieľom optimalizovať možnosti financovania pre MSP;

50.  zdôrazňuje, že EIB musí ďalej rozvíjať svoju kultúru rizika s cieľom zvýšiť svoju účinnosť a komplementárnosť medzi vlastnými intervenciami a rôznymi politikami EÚ, najmä v hospodársky znevýhodnených regiónoch alebo regiónoch, ktorým chýba stabilita, a to v súlade s opakujúcim sa a dlhodobým cieľom uľahčenia prístupu MSP k financovaniu, ale bez porušenia zásad riadneho hospodárenia;

51.  zdôrazňuje, že investičné programy treba prispôsobiť malým projektom, aby sa zabezpečila účasť MSP; je presvedčený, že EIB by mala prispieť k riešeniu nedostatočného financovania mikropodnikov, a to prostredníctvom zvýšeného využívania finančných nástrojov a produktov, ako sú nástroje mikrofinancovania a záruky;

52.  zdôrazňuje, že prístup k financovaniu a internacionalizácia sú významnými prekážkami, ktorým čelia MSP; zdôrazňuje, že MSP sú oporou európskeho hospodárstva; vyjadruje presvedčenie, že EIB, aj keď podnikla kroky správnym smerom, musí urobiť viac na zabezpečenie jednoduchšieho a účinnejšieho prístupu MSP k financovaniu, aby sa mohli začleniť do globálnych hodnotových reťazcov; domnieva sa, že EIB musí podporovať podniky z EÚ, ktoré chcú podnikať v zahraničí, a to aj prostredníctvom nástroja na financovanie obchodu;

Inovácia a zručnosti

53.  zdôrazňuje, že investície do inovácie a zručností majú zásadný význam pre rozvoj vedomostnej ekonomiky v Európe a na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 vrátane cieľa vynakladať 3 % HDP na výskum a vývoj; predovšetkým dúfa, že EIB bude v spolupráci s Komisiou a členskými štátmi financovať projekty, ktoré môžu zaručiť, že v krátko- až strednodobom horizonte pokryjú nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, ktorý predstavuje silnú prekážku pre investície;

54.  konštatuje, že celkové úvery na inovačné projekty dosiahli v roku 2016 úroveň 13,5 miliardy EUR, z čoho 12,2 miliardy EUR sa týkalo prvých podpisov, pričom celkové projektové investičné náklady zodpovedajúce novým operáciám dosiahli 50,2 miliardy EUR;

55.  vyzýva EIB, aby zabezpečila podporu inovačných spoločností, pokiaľ ide o ich vývoj a komercializáciu nových výrobkov, procesov a služieb, keďže sa stretávajú s problémami pri získavaní finančnej pomoci od komerčných bánk; zdôrazňuje úlohu EIB v podpore dokončenia európskej digitálnej siete (napr. rýchleho širokopásmového pripojenia) a vytvorení digitálneho jednotného trhu vrátane digitálnych služieb; nabáda EIB, aby vypracovala stimuly zamerané na podporu verejných a súkromných investícií do výskumu a vývoja v oblasti informačných a komunikačných technológií, vied o živej prírode, potravín, udržateľného poľnohospodárstva, lesníctva a nízkouhlíkových technológií;

56.  víta revíziu programu poskytovania úverov na vedomostnú ekonomiku v oblasti vzdelávania, čo viedlo k rozšíreniu financovania nad rámec iniciatív zameraných na mladých ľudí tak, aby zahŕňali odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie pre všetky vekové skupiny;

Investície do infraštruktúry

57.  domnieva sa, že Únia by mala prioritne realizovať projekty so skutočnou európskou pridanou hodnotou; je presvedčený, že inovatívne a efektívne hospodárstvo potrebuje moderný, ekologický a vysokokvalitný dopravný systém a infraštruktúru, ktoré by mali patriť medzi priority Únie, s osobitným zameraním na inovatívne multimodálne infraštruktúrne a dopravné riešenia v riedko osídlených oblastiach;

58.  vyzýva EIB, aby venovala väčšiu pozornosť realizácii projektov v oblasti infraštruktúry, a to najmä v slabších regiónoch, s cieľom zabrániť spomaľovaniu procesu hospodárskej konvergencie; žiada preto, aby sa na úrovni EÚ uvažovalo o verejnom financovaní opatrení, a to aj dočasného charakteru, ktoré môžu priniesť skutočné oživenie verejných investícií do infraštruktúry;

59.  zdôrazňuje, že európska investičná politika musí venovať väčšiu pozornosť horizontálnym otázkam, a to najmä pokiaľ ide o budúce udržateľné dopravné prostriedky a služby, čo si bude vyžadovať súbežný a koherentný rozvoj alternatívnych energetických a telekomunikačných sietí; zdôrazňuje preto kľúčovú úlohu EIB pri poskytovaní dlhodobého financovania, ktoré je potrebné pre tieto typy projektov, za konkurencieschopných podmienok;

60.  berie na vedomie, že činnosť EIB v oblasti financovania infraštruktúry a dopravy predstavovala v roku 2016 celkovo 18,1 miliardy EUR, a pripomína, že je dôležité zabezpečiť skutočnú hospodársku, environmentálnu a spoločenskú pridanú hodnotu pre občanov EÚ, ako aj podrobné hodnotenie vybraných projektov ex ante a hodnotenie dosiahnutých výsledkov ex post;

61.  vyzýva EIB, aby v súvislosti s operáciami v oblasti infraštruktúry v rámci EÚ investovala výrazne viac zdrojov do poskytovania komplexnej poradenskej pomoci orgánom na miestnej úrovni a menším obciam, a to v skoršej fáze identifikácie a predbežného hodnotenia projektov;

62.  vyjadruje znepokojenie, pokiaľ ide o možné poskytnutie financovania zo strany EIB na projekt transjadranského plynovodu, ktorý v prípade tranzitných krajín, t. j. Albánska, Grécka a Talianska, v rozličnom rozsahu nespĺňa minimálne environmentálne a sociálne normy stanovené rovníkovými zásadami; vyjadruje poľutovanie nad tým, že EBOR naň už vyčlenila finančné prostriedky vo výške 500 miliónov EUR, a domnieva sa, že tento projekt nie je vhodný na investíciu EIB a jeho financovanie by nemala zvažovať žiadna banka, ktorej cieľom sú spoločensky a environmentálne zodpovedné investície;

Opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy

63.  berie na vedomie záväzok EIB, aby aspoň 25 % úverového portfólia EÚ išlo na nízkouhlíkový rast odolný voči zmene klímy; poznamenáva, že v roku 2016 celková hodnota operácií týkajúcich sa životného prostredia dosiahla 14,4 miliardy EUR, z čoho operácie udržateľnej dopravy predstavovali 4,9 miliardy, ochrana životného prostredia a efektívne využívanie prírodných zdrojov 5 miliárd a operácie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti 4,6 miliardy EUR; ďalej konštatuje, že podpísané úvery spojené s prierezovým cieľom boja proti zmene klímy predstavovali 17,5 miliardy EUR;

64.  zdôrazňuje význam cieľov stanovených na COP 21 v súvislosti s dopravou v boji proti zmene klímy; vyjadruje znepokojenie nad tým, že z doprava predstavuje takmer štvrtinu emisií skleníkových plynov v Európe a je hlavnou príčinou znečistenia ovzdušia v mestách, pričom emisie v tomto sektore zostávajú stále vyššie než v roku 1990; konštatuje, že v období rokov 2014 – 2016 EIB financovala energetické projekty v oblasti fosílnych palív v členských štátoch v celkovej výške 5,3 miliardy EUR, a to konkrétne dva ropné projekty, jeden uhoľný projekt a 27 projektov spojených s plynom, a okrem toho poskytla 976 miliónov EUR prostredníctvom vonkajšej záruky na financovanie šiestich projektov mimo EÚ, z ktorých jeden sa týkal uhlia a päť sa týkalo zemného plynu; zdôrazňuje, že financovanie by malo podporovať zmenu z cestnej na udržateľnejšie formy dopravy;

65.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby projekty, ktoré majú byť financované alebo spolufinancované EIB, boli v súlade s národnými cieľmi v oblasti klímy súvisiacimi s implementáciou COP 21;

66.  vyzýva EIB, aby posilnila financovanie projektov v súlade so svojou stratégiou v oblasti zmeny klímy a Parížskou dohodou a postupne ukončila svoju podporu fosílnych palív, aby sa stala kľúčovým nástrojom EÚ v globálnom spoločnom úsilí o boj proti zmene klímy, a aby podporovala udržateľný rozvoj a dosiahnutie konkurencieschopnejšieho, bezpečnejšieho a udržateľnejšieho energetického systému v súlade s energetickou stratégiou do roku 2030; na tento účel vyzýva EIB, aby sa zdržala financovania projektov spojených so značným znečisťovaním životného prostredia a zastaranými technológiami, a to najmä pri uľahčovaní investícií v odvetví energetiky; vyzýva EIB, aby zvýšila svoje úvery na projekty verejnej infraštruktúry, ktoré sú zamerané na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy (napr. povodní) a na malé projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov;

67.  vyzýva EIB, aby ďalej posilňovala svoju podporu odvetviu energie z obnoviteľných zdrojov, najmä pokiaľ ide o decentralizované a malé projekty;

Reakcia na globálne výzvy

68.  pripomína, že 10 % celkovej úverovej činnosti EIB je určených na operácie mimo Únie, a víta skutočnosť, že celková suma, ktorú EIB ponúkla predkladateľom projektov mimo EÚ, sa od roku 2015 zvýšila; preto zdôrazňuje význam každoročného podávania správ EIB o jej operáciách mimo Únie z hľadiska dodržiavania všeobecných zásad, ktorými sa riadi vonkajšia činnosť Únie, ako aj význam náležitej úlohy EIB, ktorú zohráva v rámci obnoveného záväzku EÚ voči súdržnosti politík v záujme rozvoja a na základe súladu s ďalšími politikami EÚ, programom OSN do roku 2030 a Parížskou dohodou, a jej podpory vzdelávania a vytvárania dôstojných pracovných miest, zabezpečovania plného dodržiavania ľudských, pracovných a environmentálnych práv a presadzovania rodovej rovnosti; zdôrazňuje, že EIB by mala pri podpore podnikov z EÚ v zahraničí náležite zohľadniť obchodnú stratégiu EÚ vrátane súčasných a budúcich obchodných dohôd;

69.  vyzýva EIB, aby v spolupráci s ESVČ a GR DEVCO Komisie vypracovala metodiku na meranie vplyvu svojich operácií poskytovania úverov mimo EÚ na rozvojovú spoluprácu EÚ celkovo, a najmä pokiaľ ide o program 2030 a vplyv na ľudské práva;

70.  berie na vedomie iniciatívy EIB zamerané na posilnenie odolnosti hospodárstva v krajinách pôvodu migrácie, a najmä jej úsilie rozvíjať silný multiplikačný účinok vonkajšej politiky EÚ v Afrike;

71.  zastáva názor, že EIB musí posilniť svoju kapacitu v oblasti prevzatia rizík a poskytovania záruky za riziká, najmä pokiaľ ide o projekty na rozvoj a posilnenie súkromného sektora a projekty, ktoré sú súčasťou iniciatívy na posilnenie odolnosti hospodárstva;

72.   opakuje, že je potrebné, aby Dvor audítorov zintenzívnil svoje hodnotenia operácií EIB, ktoré využívajú rozpočet EÚ, a aby viac kontroloval operácie v rámci mandátu EIB na poskytovanie vonkajších úverov (ELM);

73.  zdôrazňuje skutočnosť, že vonkajšie operácie EIB by mali pôsobiť ako podpora oblastí politiky, ktoré sú pre EÚ veľmi dôležité;

74.  berie na vedomie, že EIB zvyšuje kapacitu balíka na financovanie s vplyvom na AKT a mení ho na revolvingový fond, pričom 300 miliónov EUR je určených na riešenie migrácie priamo prostredníctvom podpory iniciatív súkromného sektora; berie na vedomie, že EIB poskytne aj 500 miliónov EUR v rámci investičného nástroja AKT na projekty verejného sektora so zameraním na migráciu; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa finančné prostriedky EIB nepoužívali na účely bezpečnosti alebo kontroly hraníc; domnieva sa, že pozornosť by sa mala skôr zamerať na trvalo udržateľný rozvoj tretích krajín; opäť zdôrazňuje význam dôkladnej náležitej starostlivosti v oblasti ľudských práv so zreteľom na realizované projekty; vyzýva EIB, aby pri vykonávaní svojich projektov zohľadnila akékoľvek prípady porušovania ľudských práv a aby na základe toho prípadne ukončila poskytovanie úverov;

75.  poukazuje na účinnosť investičného nástroja zriadeného v roku 2003 podľa Dohody z Cotonou a žiada, aby bol nástroj tohto druhu zachovaný aj po opätovnom prerokovaní dohôd, ktoré viažu EÚ a jej partnerov z krajín AKT, v roku 2020;

76.  vyzýva EIB, pokiaľ ide o jej nový ELM, aby zabezpečila, že nová priorita týkajúca sa migrácie, ktorá pribudla k pôvodným prioritám, t. j. klíme, MSP a sociálno-ekonomickej infraštruktúre, prinesie skutočnú pridanú hodnotu a doplnkovosť; zdôrazňuje preto, že treba vhodným spôsobom vykonávať novovytvorenú iniciatívu na posilnenie odolnosti hospodárstva a podporovať projekty, ktoré sú odlišné od projektov financovaných v minulosti;

77.  víta úlohu EIB pri rozvoji miestneho súkromného sektora a jej podporu pre mikrofinancovanie a uznáva, že jej činnosti ponúkajú nové hospodárske a obchodné príležitosti; zdôrazňuje, že činnosti EIB treba náležite a efektívne prispôsobiť súčasným medzinárodným výzvam; žiada rozšírenie ELM, aby EIB mala väčšiu úlohu pri dosahovaní trvalo udržateľného rozvoja a poskytovaní strategickej reakcie s cieľom riešiť hlavné príčiny migrácie a aby zohrávala aktívnejšiu úlohu v novej stratégii pre súkromný sektor; v tejto súvislosti vyzýva EIB, aby sa viac zapájala do projektov infraštruktúry, dopravy a digitalizácie, ktoré sú potrebné na podporu miestnych a regionálnych obchodných trás, a podporila internacionalizáciu MSP, a tým aktívne prispievala k vykonávaniu dohody WTO o uľahčení obchodu; opakuje, že činnosti EIB musia byť v súlade s cieľmi OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja;

78.  konštatuje, že v roku 2016 EIB schválila nové nástroje pre mikrofinancovanie, jeden pre Karibskú oblasť, jeden pre tichomorskú oblasť a dva pre Afriku v celkovej výške 110 miliónov EUR a jeden pre južné susedstvo vo výške 75 miliónov EUR; pripomína, že nástroje EIB pre mikrofinancovanie a jej technická pomoc umožnili poskytnúť 300 miliónov EUR viac než 1,5 miliónu príjemcov; vyzýva EIB, aby do svojej budúcej správy začlenila pákový efekt týchto nástrojov spolu s finančnými prostriedkami pridelenými prostredníctvom finančných nástrojov vonkajšej činnosti;

79.  berie na vedomie skutočnosť, že v roku 2016 smerovala polovica všetkých operácií EIB v oblasti poskytovania úverov v rámci ELM k miestnym finančným sprostredkovateľom s cieľom podporiť mikroúvery; vyzýva EIB, aby vykonala rodové hodnotenie poskytovania úverov prostredníctvom finančných sprostredkovateľov vzhľadom na to, že mikroúvery sú určené väčšinou podnikateľkám;

80.  berie na vedomie, že EIB plánuje vytvoriť dcérsku spoločnosť v rámci skupiny EIB s cieľom, aby sa stala rozvojovou bankou EÚ; vyzýva EIB a Komisiu, aby pokračovali v týchto prípravách čo najtransparentnejším a najinkluzívnejším spôsobom, čo zahŕňa aj proces verejnej konzultácie;

81.  konštatuje, že EIB môže mať prostredníctvom svojich úverových nástrojov významný vplyv na novú hospodársku diplomaciu EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že EIB musí pri svojich operáciách prihliadať na hospodárske aspekty diplomacie;

82.  podporuje posilnenie partnerstiev medzi EIB a rozvojovými agentúrami členských štátov a projekty, ktoré EIB vykonáva spoločne s inými multilaterálnymi rozvojovými bankami, najmä v prípade, keď účelom daných projektov je prispieť k dosiahnutiu cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030;

83.  konštatuje, že podporné operácie v oblasti priamych zahraničných investícií (PZI) zamerané na Áziu boli v posledných niekoľkých rokoch nedostatočné; zdôrazňuje, že investori z EÚ, a najmä MSP, by mali mať väčšie zastúpenie na čínskom a indickom trhu a na trhoch krajín združenia ASEAN a mali by využívať rovnaké podmienky; vyzýva EIB, aby spoločnostiam z EÚ poskytovala priame financovanie na podporu zahraničných investícií, a to aj prostredníctvom ELM;

Posilnenie správy a riadenia, obchodných postupov, transparentnosti a noriem v oblasti zodpovednosti EIB

84.  domnieva sa, že väzba medzi dosahom a kontrolou výsledkov na jednej strane a väčšou zodpovednosťou a viditeľnosťou na strane druhej by sa mala posilniť, a to na základe postupu zabezpečovania vierohodnosti, ktorý je záväzný pre všetky zainteresované strany (finančných sprostredkovateľov, predkladateľov a konečných prijímateľov s dôkladnými kontrolami integrity a zásady „poznaj svojho zákazníka“); vyzýva EIB, aby zverejňovala informácie o čiastkových projektoch s vysokým rizikom a aby si vymieňala skúsenosti s inými medzinárodnými multilaterálnymi rozvojovými bankami, najmä z oblasti výmeny informácií o výsledkoch hĺbkovej analýzy podnikových alebo daňových záležitostí alebo hodnotení podľa zásady „poznaj svojho klienta“;

85.  uznáva význam zvyšovania povedomia na miestnej a regionálnej úrovni o dostupnosti financovania a technickej pomoci v celej EÚ; okrem toho uznáva, že primeraná informovanosť o účasti EIB na financovaní projektov pre rôzne zainteresované strany je kľúčová, ak si občania na miestnej úrovni majú uvedomiť svoje právo odvolať sa a podať sťažnosť kancelárii pre vybavovania sťažností a európskej ombudsmanke; konštatuje, že v roku 2016 bolo zaregistrovaných 89 sťažností, z ktorých bolo 84 prípustných, v porovnaní s 56 žiadosťami prijatými v roku 2015;

86.  vyjadruje znepokojenie nad navrhovanou revíziou politiky týkajúcej sa mechanizmu EIB na vybavovanie sťažností (EIB CM), a vyzýva EIB, aby zabezpečila najmä to, že vedúci EIB CM náležite zaregistruje všetky sťažnosti a informuje navrhovateľov o prijatí sťažnosti ešte pred prijatím rozhodnutia o prípustnosti; aby zabezpečila nezávislosť vedúceho EIB CM od ostatných častí riadiacej štruktúry banky a to, aby mohol prijímať všetky rozhodnutia o prípustnosti sťažnosti bez toho, aby musel konzultovať s útvarmi skupiny EIB, a to aj rozhodnutia o vhodnosti sťažnosti na vyšetrovanie/kontrolu dodržiavania predpisov alebo mediáciu, aj keď neexistuje dohoda s útvarmi EIB, generálnym inšpektorom alebo predstavenstvom; aby sa riadila príkladmi, ktoré uviedla európska ombudsmanka k definícii nesprávneho úradného postupu, tak, aby zahŕňal formy nedostatočného alebo nefunkčného úradného postupu, ako sú napríklad administratívne nezrovnalosti, nespravodlivosť, diskrimináciu, zneužitie právomoci, neposkytnutie odpovede, odmietnutie poskytnutia informácií a zbytočné oneskorenia; a aby zabezpečila čo najväčšiu transparentnosť tohto postupu, pričom CM bude aktívne zverejňovať informácie o svojich postupoch, operáciách a prípadoch, a väčšiu transparentnosť postupov prijímania vedúceho a zamestnancov CM;

87.  upozorňuje na obavy vznesené v priebehu verejných konzultácií v súvislosti s určitými návrhmi na revíziu kancelárie pre vybavovanie sťažností EIB, t. j. vylúčenie CM z prípadov týkajúcich sa verejného obstarávania, ako aj otázok súvisiacich so zákonnosťou politiky EIB a obmedzenie nezávislosti kancelárie pre vybavovanie sťažností plánovanou požiadavkou na konzultáciu s inými útvarmi pred posúdením, či je sťažnosť prípustná, a znížením schopnosti kancelárie predkladať odporúčania; dôrazne vyzýva predstavenstvo, aby zohľadnilo tieto obavy;

88.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby európska ombudsmanka mohla vykonávať verejnú kontrolu EIB;

89.  víta zverejňovanie zápisníc zo zasadnutí správnej rady EIB a odporúča EIB, aby zvážila aj zverejňovanie informácií zo schôdzí predstavenstva, ktoré nie sú dôverné; v súvislosti s projektmi opakuje svoju žiadosť o systematické zverejňovanie správ o dokončení v rámci činností EIB mimo Európy, ako aj výkazov súvisiacich s hodnotením troch pilierov (3PA) a rámcom merania výsledkov (ReM) projektov EIB; domnieva sa, že zverejňovanie hodnotiacej tabuľky ukazovateľov, ako sa predpokladá v prípade EFSI 2.0, by sa malo uplatňovať na všetky projekty, ktoré EIB vykonáva;

90.   je hlboko znepokojený tým, že vedenie banky doteraz neposkytlo žiadnu odpoveď na konkrétne ustanovenia odsekov 75 a 76 uznesenia Parlamentu o kontrole finančnej činnosti EIB za rok 2015, a pripomína, že je potrebné ustanoviť prísnejšie pravidlá týkajúce sa konfliktu záujmov a jasné, prísne a transparentné kritériá na zabránenie všetkým formám korupcie; pripomína, že EIB musí revidovať svoj kódex správania s cieľom zabezpečiť, aby jej viceprezidenti neboli zodpovední za operácie vo svojich domovských krajinách, keďže to ohrozuje nezávislosť tejto inštitúcie; vyjadruje hlboké znepokojenie nad zistenými nedostatkami v existujúcich mechanizmoch EIB, ktoré majú zabrániť možným konfliktom záujmov v rámci jej riadiacich orgánov; vyzýva EIB, aby v tejto súvislosti s cieľom lepšie predchádzala konfliktom záujmov vo svojich riadiacich orgánoch a možnému javu otáčavých dverí, zohľadnila odporúčania ombudsmanky a aby čo najskôr zrevidovala kódex správania; vyzýva EIB, aby sa pripojila k medziinštitucionálnej dohode o registri transparentnosti EÚ hneď, ako sa skončia rokovania medzi Komisiou, Parlamentom a Radou;

91.  zdôrazňuje, že boj proti všetkým formám škodlivých daňových praktík by mal byť aj naďalej dôležitou prioritou EIB; vyzýva EIB, aby urýchlene uplatňovala príslušné právne predpisy a normy EÚ v oblasti vyhýbania sa daňovým povinnostiam, daňových rajov a iných súvisiacich otázok, a aby od svojich klientov vyžadovala, aby tieto pravidlá dodržiavali; vyjadruje znepokojenie nad nedostatočnými informáciami, ktoré EIB zverejňuje o skutočnom vlastníctve, najmä keď financovanie závisí od fondov súkromného kapitálu; naliehavo vyzýva EIB, aby prijala aktívne opatrenia a intenzívnejšie vykonávala opatrenia hĺbkovej analýzy v prípade projektov EIB, u ktorých sa zistilo, že majú spojenie s jurisdikciami, ktoré vyvolávajú znepokojenie v daňových otázkach;

92.  trvá na tom, že je nevyhnutné, aby EIB vypracovala verejný zoznam s prísnymi kritériami pre výber finančných sprostredkovateľov s cieľom posilniť záväzok EÚ v oblasti boja proti vyhýbaniu sa daňovej povinnosti a zabrániť efektívnejším spôsobom riziku korupcie a infiltrácie organizovaného zločinu a terorizmu; zdôrazňuje, že treba zlepšiť hodnotiace kritériá projektov, aby sa zabezpečilo, že finančné prostriedky EÚ sa neinvestujú cez subjekty v tretích krajinách, ktoré nedodržiavajú medzinárodné normy v daňovej oblasti;

93.  zdôrazňuje, že normy v oblasti daňovej transparentnosti a dobrej správy daňových záležitostí by sa mali posilniť, najmä pokiaľ ide o ustanovenia o vyhýbaní sa daňovým povinnostiam; poznamenáva, že EÚ na konci roka 2017 prijala zoznam nespolupracujúcich daňových jurisdikcií; vyzýva EIB, aby v tejto súvislosti v rámci prebiehajúceho preskúmania zlepšila svoju politiku voči netransparentným a nespolupracujúcim jurisdikciám a vypracovala širšiu politiku zodpovedného zdaňovania; vyzýva EIB, aby preukázala uplatniteľnosť prísnejších noriem transparentnosti v daňovej oblasti prijatím politiky, ktorá ide nad rámec minimálnych právnych požiadaviek, pričom EIB by mala pôsobiť ako poradca v oblasti spravodlivého zdaňovania; zdôrazňuje najmä, že poskytovanie priamych a nepriamych úverov treba podmieniť zverejnením daňových a účtovných údajov podľa jednotlivých krajín a výmenou informácií týkajúcich sa skutočného vlastníctva zo strany príjemcov a finančných sprostredkovateľov zapojených do operácií financovania, a to bez výnimky;

94.  s uspokojením berie na vedomie, že EIB prikladá veľký význam svojej politike nulovej tolerancie voči podvodom, korupcii a tajným dohodám; vyzýva EIB, aby prijala všetky potrebné opatrenia vrátane pozastavenia platieb a vyplácania pôžičiek s cieľom chrániť finančné záujmy EIB a EÚ vždy, keď si to vyžaduje OLAF alebo vyšetrovanie trestných činov, a ďalej vyzýva EIB, aby tomu prispôsobila svoje vnútorné pravidlá; zdôrazňuje, že treba zverejniť informácie o systéme verejných zákaziek a subdodávok, aby sa tak zabránilo riziku podvodov a korupcie; zdôrazňuje, že webové sídlo EIB by malo obsahovať osobitný a viditeľný priestor, v ktorom budú zverejnené vylúčené subjekty s cieľom zabezpečiť odradzujúci účinok; zdôrazňuje, že je dôležité, aby EIB vstúpila do systému vzájomného vylúčenia s ďalšími multilaterálnymi poskytovateľmi úverov; vyzýva EIB, aby zosúladila vylučovaciu politiku s ostatnými multilaterálnymi poskytovateľmi úverov, ako je Svetová banka, ktorá vedie zoznam viac ako 800 vylúčených jednotlivcov a podnikov napriek tomu, že objem jej financovania je v porovnaní s EIB približne polovičný;

95.  verí, že EIB bude v súlade s oznámením Komisie z roku 2016 naďalej uplatňovať a zlepšovať vonkajšiu stratégiu pre účinné zdaňovanie, zabezpečovať dodržiavanie medzinárodných štandardov transparentnosti v daňovej oblasti a podporovať medzinárodné vykazovanie podľa jednotlivých krajín; vyzýva EIB, aby zabezpečila vysokú kvalitu informácií o konečných oprávnených osobách a účinne predchádzala transakciám s finančnými sprostredkovateľmi, ktorí majú negatívne následky, pokiaľ ide o transparentnosť, podvody, korupciu, organizovanú trestnú činnosť a pranie špinavých peňazí alebo negatívne spoločenské a environmentálne dôsledky;

96.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že aféry týkajúce sa dieselových motorov vyvolali mnohé otázky súvisiace so skutočnosťou, že spoločnosť Volkswagen získala úvery od EIB podvodným a zavádzajúcim konaním; žiada EIB, aby sa riadila odporúčaniami úradu OLAF, pokiaľ ide o aktívne kroky vo vykonávaní jej politiky boja proti podvodom;

97.  poukazuje na to, že zdĺhavé vyšetrovanie korupcie, pokiaľ ide o škandál týkajúci sa systému MOSE, bolo uzavreté 14. septembra 2017 rozsudkom súdu v Benátkach, ktorým boli dvaja hlavní predstavitelia, ktorí sa na škandále priamo podieľali, odsúdení na trest odňatia slobody na štyri roky a zhabanie majetku vo výške 9 575 000 EUR; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v rokoch 2011 až 2013 EIB vyplatila tri úvery v hodnote 1,2 miliardy EUR na vykonávanie projektu MOSE, z ktorých posledný bol poskytnutý po tom, ako vnútroštátne orgány začali vyšetrovanie pre podozrenie z korupcie; vyzýva EIB, aby zabezpečila, že jej politika nulovej tolerancie voči podvodom sa bude realizovať čo najprísnejšie, a aby stiahla všetky svoje finančné prostriedky z projektu MOSE, ako aj z projektov, ktoré sú s ním spojené prostredníctvom systému spoločností a príjemcov zapojených do realizácie projektov v regióne Veneto, s osobitným odkazom na úsek diaľnice A4 známy ako Passante di Mestre, v súvislosti s ktorým stále prebieha vyšetrovanie daňových podvodov, korupcie a infiltrácie organizovaného zločinu, a tretí jazdný pruh diaľnice A4 na úseku medzi Benátkami a Terstom; naliehavo vyzýva EIB, aby uskutočnila primerané interné vyšetrovanie týkajúce sa výberu príjemcov a vyplácania a správy svojich finančných prostriedkov, a aby zverejnila jeho výsledky;

98.  víta pravidelné preskúmanie najlepšieho bankového rámca a postupov v rámci skupiny EIB, ktoré sa vykonáva s cieľom identifikovať nedostatky v oblasti súladu s predpismi; domnieva sa, že mandáty EIB a EIF si vyžadujú komplexný a pravidelný systém posudzovania rizík a dohľadu na úrovni skupiny EIB, čím získava doladenie hlavných obchodných postupov a zdieľanie informácií súvisiacich s riadením mandátov zásadný význam pre celkovú zodpovednosť EIB;

99.  víta návrhy výboru EIB pre etiku a právny súlad v oblasti správy a riadenia a transparentnosti, ako je napríklad zavedenie etických záležitostí do jeho pôsobnosti, ako aj mechanizmy na lepšie predchádzanie konfliktom záujmov v riadiacich orgánoch a možnému javu otáčavých dverí, zavedenie postupu pozastavenia funkcie pre členov predstavenstva a zriadenie nového poradného výboru, ktorý bude môcť vydávať stanoviská pred formálnym vymenovaním členov predstavenstva;

100.  zdôrazňuje význam posilnenia záväzkov integrity po skončení zamestnania a zavedenia konkrétnych sankcií pre potenciálne prípady javu otáčavých dverí medzi vrcholovým manažmentom EIB a súkromným sektorom; domnieva sa preto, že tzv. prechodné obdobie, počas ktorého bývalí členovia správnej rady EIB nemôžu lobovať v riadiacich orgánoch alebo u zamestnancov EIB, by malo byť aspoň 12 mesiacov;

101.  víta začatie revízie politiky EIB v oblasti oznamovania nekalých praktík, ako aj aktualizáciu údajov týkajúcich sa vykonávania rámca AML-CFT (boj proti praniu špinavých peňazí a proti financovaniu terorizmu) od jeho prijatia EIB v roku 2014 v úzkej súvislosti s jej požiadavkami v oblasti „poznaj svojho zákazníka“ spojenými s existujúcimi portfóliami a novými obchodnými činnosťami;

Následné kroky v súvislosti s odporúčaniami Parlamentu

102.  opäť vyzýva EIB, aby predložila správu o aktuálnej situácii a stave predchádzajúcich odporúčaní Parlamentu z jeho výročných uznesení, predovšetkým pokiaľ ide o dosah jej úverových činností;

o

o o

103.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, Európskej investičnej banke a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

  Prijaté texty, P7_TA(2014)0201.

(2)

  Prijaté texty, P8_TA(2015)0183.

(3)

  Prijaté texty, P8_TA(2016)0200.

(4)

  Prijaté texty, P8_TA(2017)0138.

(5)

  Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2011, s. 1.

(6)

  Ú. v. EÚ L 135, 8.5.2014, s. 1.

(7)

  Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1.


STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (20.2.2018)

pre Výbor pre kontrolu rozpočtu

k Výročnej správe o kontrole finančnej činnosti EIB za rok 2016

(2017/2190(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Sander Loones

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre kontrolu rozpočtu, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  pripomína, že 10 % celkovej úverovej činnosti EIB je určených na operácie mimo Únie a víta skutočnosť, že celková suma, ktorú EIB ponúkla predkladateľom projektov mimo EÚ, sa od roku 2015 zvýšila; preto zdôrazňuje význam každoročného podávania správ EIB o svojich operáciách mimo Únie, pokiaľ ide o dodržiavanie všeobecných zásad, ktorými sa riadi vonkajšia činnosť Únie, ako aj význam náležitej úlohy EIB, ktorú zohráva v rámci obnoveného záväzku EÚ voči súdržnosti politík v záujme rozvoja a na základe súladu s ďalšími politikami EÚ, programom OSN do roku 2030 a Parížskou dohodou o zmene klímy, podporou vzdelávania a vytvárania dôstojných pracovných miest, zabezpečením plného dodržiavania ľudských, pracovných a environmentálnych práv a podporou rodovej rovnosti; zdôrazňuje, že EIB by mala pri podpore podnikov EÚ v zahraničí náležite zohľadniť obchodnú stratégiu EÚ vrátane súčasných a budúcich obchodných dohôd;

2.  vyzýva EIB, aby v spolupráci s ESVČ a GR DEVCO (Európska komisia) vypracovala metodiku na meranie vplyvu svojich operácií poskytovania úverov mimo EÚ na rozvojovú spoluprácu EÚ celkovo, a najmä pokiaľ ide o program 2030 a vplyv na ľudské práva;

3.  konštatuje, že EIB môže mať prostredníctvom svojich úverových nástrojov významný vplyv na novú hospodársku diplomaciu EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že EIB musí pri svojich operáciách prihliadať na hospodárske aspekty diplomacie;

4.  podporuje posilnenie partnerstiev medzi EIB a rozvojovými agentúrami členských štátov a projektov, ktoré vykonáva EIB spoločne s inými multilaterálnymi rozvojovými bankami, najmä v prípade, keď účelom daných projektov je prispieť k dosiahnutiu cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030;

5.  zdôrazňuje, že prístup k financovaniu a internacionalizácia sú významnými prekážkami, ktorým čelia MSP; zdôrazňuje, že MSP sú oporou európskeho hospodárstva; vyjadruje presvedčenie, že EIB, aj keď podnikla kroky správnym smerom, musí urobiť viac na zabezpečenie jednoduchšieho a účinnejšieho prístupu MSP k financovaniu, aby sa mohli začleniť do globálnych hodnotových reťazcov; domnieva sa, že EIB musí podporovať podniky EÚ, ktoré chcú podnikať v zahraničí, a to aj prostredníctvom nástroja na financovanie obchodu;

6.  konštatuje, že podporné operácie v oblasti priamych zahraničných investícií (PZI) zamerané na Áziu boli v posledných niekoľkých rokoch nedostatočné; zdôrazňuje, že investori z EÚ, a najmä MSP, by mali mať väčšie zastúpenie na čínskom a indickom trhu i na trhoch krajín združenia ASEAN a mali by využívať rovnaké podmienky; vyzýva EIB, aby spoločnostiam z EÚ poskytovala priame financovanie na podporu zahraničných investícií, a to aj prostredníctvom mandátu na poskytovanie vonkajších úverov (ELM);

7.  poukazuje na to, že krajiny európskeho susedstva a krajiny AKT by mali mať prednostný prístup k investičným projektom EIB; preto vyjadruje poľutovanie nad tým, že Afrika je oblasťou sveta, pre ktorú bol v roku 2016 vyčlenený najmenší finančný balík; žiada, aby sa tento trend v budúcich rokoch zvrátil;

8.  poukazuje na účinnosť investičného nástroja začatého v roku 2003 v rámci Dohody z Cotonou a žiada, aby bol nástroj tohto druhu zachovaný aj po opätovnom prerokovaní dohôd, ktoré zaväzujú EÚ a jej partnerov z krajín AKT, v roku 2020;

9.  víta úlohu EIB pri rozvoji miestneho súkromného sektora a jej podporu pre mikrofinancovanie a uznáva, že jej činnosti ponúkajú nové hospodárske a obchodné príležitosti; zdôrazňuje, že činnosti EIB treba náležite a efektívne prispôsobiť súčasným medzinárodným výzvam; žiada rozšírenie mandátu EIB na poskytovanie vonkajších úverov, aby mala väčšiu úlohu pri dosahovaní trvalo udržateľného rozvoja a poskytovaní strategickej reakcie na riešenie hlavných príčin migrácie, a aby zohrávala aktívnejšiu úlohu v novej stratégii pre súkromný sektor; v tejto súvislosti vyzýva EIB, aby sa viac zapojila do projektov infraštruktúry, dopravy a digitalizácie, ktoré sú potrebné na podporu miestnych a regionálnych obchodných trás, a podporila internacionalizáciu MSP, a tým aktívne prispievala k vykonávaniu dohody WTO o uľahčení obchodu; opakuje, že činnosti EIB musia byť v súlade s cieľmi OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja;

10.  konštatuje, že v roku 2016 EIB schválila nové nástroje pre mikrofinancovanie, jeden pre Karibskú oblasť, jeden pre Tichomorie a dva pre Afriku v celkovej výške 110 miliónov EUR a jeden pre južné susedstvo vo výške 75 miliónov EUR; pripomína, že nástroje EIB pre mikrofinancovanie a jej technická pomoc umožnili prideliť 300 miliónov EUR pre viac než 1,5 milióna príjemcov; vyzýva EIB, aby do svojej budúcej správy začlenila pákový efekt týchto nástrojov spolu s finančnými prostriedkami pridelenými prostredníctvom finančných nástrojov vonkajšej činnosti;

11.  berie na vedomie skutočnosť, že v roku 2016 smerovala polovica všetkých operácií EIB v oblasti poskytovania úverov v rámci ELM k miestnym finančným sprostredkovateľom s cieľom podporiť mikroúvery; vyzýva EIB, aby vykonala rodové hodnotenie poskytovania úverov prostredníctvom finančných sprostredkovateľov vzhľadom na to, že mikroúvery sú určené väčšinou podnikateľkám;

12.  zastáva názor, že EIB musí posilniť svoju kapacitu pre prevzatie rizík a poskytovanie záruky za riziká, najmä pokiaľ ide o projekty podporujúce rozvoj a posilňujúce súkromný sektor a tie, ktoré sú súčasťou iniciatívy na posilnenie odolnosti;

13.  vyzýva EIB, aby zlepšila prístup k informáciám, pokiaľ ide o systém zmlúv a subdodávateľských zmlúv, ako aj k finančným údajom týkajúcim sa projektov, ktoré financuje EIB, ako aj ohľadom ich súladu s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja; konkrétne žiada EIB, aby predložila lepšie a systematickejšie informácie, a to najmä Európskemu parlamentu, pokiaľ ide o poskytovanie úverov prostredníctvom jej finančných sprostredkovateľov, s cieľom zvýšiť účinnosť parlamentnej kontroly, ako aj transparentnosť; zdôrazňuje význam inkluzívneho rozhodovacieho procesu s účasťou príslušných zainteresovaných strán a organizácií občianskej spoločnosti;

14.  vyzýva EIB, aby posilnila financovania projektov v súlade so svojou stratégiou v oblasti zmeny klímy a Parížskou dohodou postupným ukončením svojej podpory fosílnych palív, aby sa stala kľúčovým nástrojom EÚ v globálnom spoločnom úsilí v boji proti zmene klímy, a aby podporovala udržateľný rozvoj a dosiahnutie konkurencieschopnejšieho, bezpečnejšieho a udržateľnejšieho energetického systému v súlade s energetickou stratégiou do roku 2030; na tento účel vyzýva EIB, aby sa zdržala financovania projektov spojených so značným znečisťovaním životného prostredia a zastaranými technológiami, najmä pri uľahčovaní investícií v odvetví energetiky; vyzýva EIB, aby zvýšila svoje úvery na projekty verejnej infraštruktúry, ktoré sú zamerané na zmiernenie dôsledkov zmeny klímy (napr. povodne) a na malé projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

20.2.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

31

2

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laima Liucija Andrikienė, David Campbell Bannerman, Daniel Caspary, Salvatore Cicu, Santiago Fisas Ayxelà, Christofer Fjellner, Karoline Graswander-Hainz, Heidi Hautala, Nadja Hirsch, Patricia Lalonde, Bernd Lange, David Martin, Anne-Marie Mineur, Sorin Moisă, Alessia Maria Mosca, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Viviane Reding, Tokia Saïfi, Marietje Schaake, Helmut Scholz, Joachim Schuster, Joachim Starbatty, Adam Szejnfeld, Hannu Takkula, Iuliu Winkler, Jan Zahradil

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Bendt Bendtsen, Klaus Buchner, Nicola Danti, Agnes Jongerius, Sajjad Karim, Jarosław Wałęsa

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Mario Borghezio, Jacques Colombier

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

31

+

ALDE

Nadja Hirsch, Patricia Lalonde, Marietje Schaake, Hannu Takkula

ECR

David Campbell Bannerman, Sajjad Karim, Joachim Starbatty, Jan Zahradil

GUE/NGL

Helmut Scholz

PPE

Laima Liucija Andrikienė, Bendt Bendtsen, Daniel Caspary, Salvatore Cicu, Santiago Fisas Ayxelà, Christofer Fjellner, Sorin Moisă, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Viviane Reding, Tokia Saïfi, Adam Szejnfeld, Jarosław Wałęsa, Iuliu Winkler

S&D

Nicola Danti, Karoline Graswander-Hainz, Agnes Jongerius, Bernd Lange, David Martin, Alessia Maria Mosca, Joachim Schuster

VERTS/ALE

Klaus Buchner, Heidi Hautala

2

-

ENF

Mario Borghezio, Jacques Colombier

1

0

GUE/NGL

Anne-Marie Mineur

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

26.3.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

20

0

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Inés Ayala Sender, Ryszard Czarnecki, Martina Dlabajová, Raffaele Fitto, Luke Ming Flanagan, Ingeborg Gräßle, Jean-François Jalkh, Wolf Klinz, Arndt Kohn, Gilles Pargneaux, Georgi Pirinski, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Claudia Schmidt, Bart Staes, Indrek Tarand, Marco Valli, Derek Vaughan, Joachim Zeller

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Andrey Novakov, Patricija Šulin

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Laura Ferrara, Norbert Lins, Lieve Wierinck


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

20

+

ALDE

Martina Dlabajová, Wolf Klinz, Lieve Wierinck

ECR

Ryszard Czarnecki

EFDD

Laura Ferrara, Marco Valli

PPE

Ingeborg Gräßle, Norbert Lins, Andrey Novakov, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Claudia Schmidt, Patricija Šulin, Joachim Zeller

S&D

Inés Ayala Sender, Arndt Kohn, Gilles Pargneaux, Georgi Pirinski, Derek Vaughan

VERTS/ALE

Bart Staes, Indrek Tarand

0

-

 

 

3

0

ECR

Raffaele Fitto

ENF

Jean-François Jalkh

GUE/NGL

Luke Ming Flanagan

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 13. apríla 2018Právne oznámenie