Postup : 2018/2018(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0158/2018

Predkladané texty :

A8-0158/2018

Rozpravy :

PV 12/06/2018 - 11
CRE 12/06/2018 - 11

Hlasovanie :

PV 13/06/2018 - 8.8
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0256

SPRÁVA     
PDF 530kWORD 53k
2.5.2018
PE 618.009v02-00 A8-0158/2018

o odporúčaní Európskeho parlamentu Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v súvislosti s rokovaniami o modernizácii dohody o pridružení medzi EÚ a Čile

(2018/2018(INI))

Výbor pre zahraničné veci

Spravodajca: Charles Tannock

NÁVRH ODPORÚČANIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH ODPORÚČANIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v súvislosti s rokovaniami o modernizácii dohody o pridružení medzi EÚ a Čile

(2018/2018(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2 a 3 a na hlavu V, najmä na články 21 a 36 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ), ako aj na piatu časť Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 218 ZFEÚ,

–  so zreteľom na existujúcu dohodu o pridružení medzi Čilskou republikou a Európskou úniou,

–  so zreteľom na začatie rokovaní medzi Európskou úniou a Čile o modernizovanej dohode o pridružení, ktoré začali 16. novembra 2017,

–  so zreteľom na skutočnosť, že Rada prijala 13. novembra 2017 smernice na rokovania o tejto dohode,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie z 25. zasadnutia Spoločného parlamentného výboru EÚ – Čile z 22. januára 2018,

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade, Komisii a Európskej službe pre vonkajšiu činnosť zo 14. septembra 2017 týkajúce sa rokovaní o modernizácii obchodného piliera dohody o pridružení medzi EÚ a Čile(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2017 o politických vzťahoch EÚ s Latinskou Amerikou(2),

–  so zreteľom na vyhlásenie fóra občianskej spoločnosti EÚ a CELAC z 11. mája 2015 s názvom Rovnosť, práva a demokratická účasť pre národy Európy a Latinskej Ameriky a Karibiku,

–  so zreteľom na článok 108 ods. 4 a článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0158/2018),

A.  keďže Čile a EÚ spájajú spoločné hodnoty a úzke kultúrne, hospodárske a politické väzby;

B.  keďže Čile a EÚ sú blízkymi partnermi pri riešení regionálnych a globálnych výziev, ako sú zmena klímy, medzinárodná bezpečnosť, trvalo udržateľný rozvoj a globálna správa;

C.  keďže Čile je silným zástancom demokracie a ľudských práv, voľného a otvoreného obchodu a multilateralizmu; keďže je aj hlavným členom Tichomorskej aliancie, Organizácie amerických štátov (OAS) a Únie juhoamerických národov (UNASUR), a zároveň členom krajín s vysokými príjmami a OECD;

D.  keďže Čile zohráva významnú úlohu v regionálnych záležitostiach, napríklad ako ručiteľ v mierovom procese v Kolumbii a v rozhovoroch medzi venezuelskou vládou a opozíciou v Santo Domingu; keďže Čile odstúpilo z venezuelských rozhovorov, keďže neboli dosiahnuté minimálne podmienky pre demokratické prezidentské voľby a inštitucionálnu normalizáciu;

E.  keďže rámcová dohodu o účasti Čile na operáciách krízového riadenia EÚ platí od januára 2014; keďže Čile sa podieľa na operácii EUFOR ALTHEA v Bosne a Hercegovine, ako aj na viacerých mierových operáciách OSN, čo odráža jej záväzok dosiahnuť globálny mier a bezpečnosť;

F.  keďže nedávne parlamentné a prezidentské voľby opätovne potvrdili stabilný vyspelý charakter čilskej demokracie; keďže Čile profituje zo silného hospodárskeho rastu a je jedným z najrýchlejšie rastúcich hospodárstiev Južnej Ameriky v posledných desaťročiach; keďže v krajine stále prebieha reformné úsilie;

G.  keďže nedávna dekriminalizácia potratov za určitých okolností preukázala zvýšenú otvorenosť čilskej spoločnosti voči posilneniu postavenia žien a dievčat;

H.  keďže v indexe ľudského rozvoja v roku 2016 sa Čile umiestnilo v kategórii veľmi vysokého ľudského rozvoja a dosiahlo najvyššiu priečku z krajín Latinskej Ameriky a 38. miesto v celosvetovom porovnaní, čo je vyššie umiestnenie, ako dosiahlo sedem členských štátov EÚ;

I.  keďže súčasná dohoda o pridružení medzi EÚ a Čile bola zásadným faktorom pre prehĺbenie politických vzťahov a výrazné posilnenie obchodných a investičných tokov; keďže nepretržité dodržiavanie zásad právneho štátu a stabilného právneho a politického rámca umožňuje Čile aj EÚ slobodu podnikania a podporuje primerané investície v prostredí, ktoré zahŕňa záruky zásady právnej istoty;

J.  keďže EÚ a Čile v posledných rokoch uzatvorili ambicióznejšie a komplexnejšie dohody s inými partnermi; keďže modernizácia dohody o pridružení medzi EÚ a Čile má preto potenciál výrazne prehĺbiť existujúci vzájomný vzťah vrátane vzťahov v oblastiach zahraničných vecí a bezpečnosti;

K.  keďže budúca dohoda o pridružení medzi EÚ a Čile musí v plnej miere zohľadňovať transformačnú povahu programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a úlohu medzinárodnej rozvojovej spolupráce pri dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

L.  keďže prostredníctvom aktualizovanej dohody o pridružení spolu s dohodami s Mexikom a Mercosurom, ktoré sa v súčasnosti (opätovne) prerokúvajú, by sa posilnila úloha EÚ ako kľúčového spojenca Latinskej Ameriky v čase, keď sa iné subjekty, napríklad Čína a Rusko, čoraz viac snažia získať väčší vplyv v regióne;

M.  keďže Spoločný parlamentný výbor EÚ – Čile (SPV) opakovane vyjadril svoju podporu modernizácii dohody o pridružení, najnovšie v spoločnom vyhlásení, ktoré bolo prijaté na jeho 25. schôdzi 22. januára 2018;

1.  predkladá Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) tieto odporúčania:

Všeobecné zásady

a)  výrazne posilniť spoluprácu medzi Čile a EÚ, dvoch podobne zmýšľajúcich partnerov v prostredí novej neistoty v medzinárodných vzťahoch, a to na základe našich spoločných hodnôt a zásad demokracie, boja proti zmene klímy, zabezpečenia rodovej rovnosti, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd;

b)  zabezpečiť, aby bola modernizovaná dohoda s Čile ambiciózna, komplexná a vyvážená, a aby prinášala občanom, podnikom a hospodárstvam oboch strán hmatateľné výhody; zaistiť, aby bola priekopníkom medzi najvyspelejšími dohodami, ktoré EÚ uzatvorila s tretími krajinami;

c)  posilniť rozmer ľudských práv v rámci spolupráce medzi EÚ a Čile v súvislosti so stratégiou EÚ a Čile v oblasti ľudských práv na obdobie rokov 2016 až 2020; začleniť spoločný záväzok k ochrane a presadzovaniu ľudských práv, základných slobôd, rodovej rovnosti a práv menšín, ako je LGBTI komunita, a pôvodného obyvateľstva, s vykonateľnými mechanizmami v oblasti monitorovania, podávania pravidelných správ a urovnávania sporov; povzbudiť Čile, aby našlo riešenie konfliktu s domorodými Mapučmi a ďalšími pôvodnými obyvateľmi; pokračovať v postupe začleňovania doložky o ľudských právach do všetkých budúcich dohôd o pridružení; pokračovať v pravidelnom dialógu medzi EÚ a Čile o ľudských právach s cieľom posilniť inštitucionálny rámec a verejné politiky na podporu ľudských práv, a to aj prostredníctvom multilaterálnej spolupráce;

d)  nabádať Čile na zabezpečenie náležitého zákonného procesu a spravodlivých súdnych konaní v plnom súlade s medzinárodnými normami;

e)  zamerať sa na podporu udržateľného sociálno-ekonomického rozvoja, boj proti chudobe a znižovanie nerovnosti vzhľadom na záväzok Čile dosiahnuť ciele trvalo udržateľného rozvoja v rámci Agendy 2030;

f)  podporiť Čile pri zlepšovaní vzdelávacích noriem a vzdelávacích programov a pritom zabezpečiť, aby ľudia s najnižšími príjmami mali úplný prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu; posilniť prepojenie medzi univerzitami a trhom práce prekonaním nesúladu v oblasti zručností a podporou zamestnanosti mladých ľudí;

g)  podporiť ochranu sociálnych a environmentálnych práv a zabezpečiť účinné vykonávanie dohovorov MOP a odstránenie nútenej a detskej práce;

Multilateralizmus a regionálna a medzinárodná spolupráca

h)  posilniť dialóg a spoluprácu v oblasti regionálnych a globálnych výziev, ako sú organizovaný zločin, obchodovanie s drogami, rastúca nerovnosť, migrácia, terorizmus a zmena klímy, ako aj vykonávanie Agendy 2030; podporiť spoluprácu medzi EÚ a Čile v otázke riadenia migrácie a vytvoriť mechanizmy readmisie, a to aj pre osoby bez štátnej príslušnosti a štátnych príslušníkov tretích krajín;

i)  pripomenúť význam multilaterálneho programu a toho, že žiadne bilaterálne rokovanie nesmie ohroziť ambíciu dosiahnuť pokrok multilaterálne;

j)  prispievať k posilňovaniu multilateralizmu a medzinárodnej spolupráce v záujme podpory medzinárodnej bezpečnosti a účinného riešenia celosvetových výziev; posilniť koordináciu postojov oboch strán v medzinárodných organizáciách a na medzinárodných fórach;

k)  povzbudiť Čile, aby naďalej podporovalo regionálnu integráciu a spoluprácu, predovšetkým Tichomorskú alianciu, vzhľadom na jej povzbudivé výsledky ako skutočnej a aktívnej hnacej sily hospodárskej integrácie medzi členmi regiónu, ale aj UNASUR a Spoločenstvo štátov Latinskej Ameriky a Karibiku (CELAC); preskúmať, či by mohla EÚ získala štatút pozorovateľa v Tichomorskej aliancii;

Politický dialóg a spolupráca

l)  umožniť zmysluplný pravidelný dialóg o všetkých relevantných otázkach, pričom budú použité a rozšírené existujúce formáty; zmobilizovať dostupné zdroje prostredníctvom nástroja partnerstva v záujme dosiahnutia strategických cieľov;

m)  zabezpečiť úzku spoluprácu v oblasti bezpečnosti a obrany, najmä pokiaľ ide o predchádzanie konfliktom, krízové riadenie, námornú bezpečnosť, odzbrojenie a nešírenie jadrových zbraní; umožniť posilnenú účasť Čile na misiách a operáciách v spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike EÚ (SBOP);

n)  umožniť väčšiu spoluprácu v oblasti boja proti terorizmu, organizovanej trestnej činnosti a počítačovej kriminalite, ako aj pri predchádzaní radikalizácii a boji proti cezhraničnej trestnej činnosti, bez toho, aby boli ohrozené občianske slobody a základné práva; prijať opatrenia v súvislosti s celosvetovým bojom proti terorizmu zintenzívnením mechanizmov, opatrení a orgánov celosvetovej a regionálnej spolupráce v súlade s medzinárodným právom a zásadami Charty Organizácie Spojených národov;

o)  posilniť spoluprácu v oblasti boja proti korupcii, prania špinavých peňazí a daňových únikov; zahrnúť ustanovenia týkajúce sa dobrej správy daňových záležitostí a noriem transparentnosti, ktoré opätovne potvrdzujú záväzok strán vykonávať medzinárodné normy v oblasti boja proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a proti daňovým únikom;

p)  pripomenúť, že korupcia ohrozuje ľudské práva, rovnosť, sociálnu spravodlivosť, obchod a spravodlivú hospodársku súťaž, a tým bráni hospodárskemu rastu; zahrnúť osobitné časti uvádzajúce jasné a pevné záväzky a opatrenia v oblasti boja proti všetkým formám korupcie a uplatňovať medzinárodné normy a multilaterálne protikorupčné dohovory;

q)  uľahčiť mobilitu medzi EÚ a Čile; posilniť mládežnícke a študentské výmeny a štipendijné programy a kurzy odbornej prípravy aj prostredníctvom programu Erasmus +; vyvinúť ďalšie úsilie zamerané na úplné vzájomné uznávanie akademických kvalifikácií a modernizáciu, prístupnosť a internacionalizáciu vysokoškolského vzdelávania;

r)  podporovať prenos vedeckých a technologických poznatkov a zintenzívniť spoluprácu v oblasti výskumu a spolupráce, a to pri plnom využívaní existujúcich programov, ako je Horizont 2020;

s)   podporovať a posilňovať vzťahy v oblasti medzinárodnej spolupráce na základe memoranda o porozumení týkajúceho sa medzinárodnej spolupráce, ktoré bolo podpísané v roku 2015; vytvoriť inovatívne mechanizmy, ktoré rozšíria a posilnia trojstrannú a regionálnu spoluprácu s tretími stranami v rámci Latinskej Ameriky aj mimo nej prostredníctvom programov, ako je EUROsociAL+ a Euroclima+, ako aj spoluprácu, pokiaľ ide o protidrogovú politiku, napríklad COPOLAD;

t)  vytvoriť metodiku pre preukázanie účinkov modernizovanej dohody na mužov a ženy a využiť príslušné výsledky ako základ pre navrhnutie politík na dosiahnutie rodovej rovnováhy;

u)  opätovne potvrdiť spoločný záväzok týkajúci sa Parížskej dohody o zmene klímy a Agendy 2030 a zabezpečiť úzku spoluprácu medzi EÚ a Čile v oblasti ochrany životného prostredia a boja proti zmene klímy; posilniť partnerstvo v oblasti technickej a politickej spolupráce v kľúčových environmentálnych oblastiach vrátane emisií CO2 v medzinárodnej doprave, zachovania biodiverzity a trvalo udržateľnej výroby a spotreby; podporiť posilnenie spolupráce v oblasti obehového hospodárstva s cieľom zlepšiť efektívnosť využívania zdrojov, trvalo udržateľné využívanie prírodných zdrojov, ekologické inovácie a hospodárenie s vodami; zvýšiť podporu projektov zameraných na zmiernenie účinkov zmeny klímy;

v)  posilniť spoluprácu v oblasti výskumu a rozvoja, ako aj využívania programu EÚ Copernicus v oblasti satelitných údajov získaných pozorovaním Zeme na environmentálne účely;

w)  posilniť kultúrnu spoluprácu a podporiť diaspóru v Čile aj EÚ s cieľom napomáhať zahraničné investície v EÚ aj Čile;

x)  opätovne potvrdiť prístup k vode ako ľudské právo a vylúčiť komercializáciu vody;

Inštitucionálne ustanovenia

y)  zabezpečiť, aby bola dohoda o pridružení vytvorená na základe silnej parlamentnej účasti, a to posilnením súčasných ustanovení a mechanizmov spolupráce s cieľom umožniť výraznejší príspevok k jej vykonávaniu a kontrolu jej vykonávania, najmä prostredníctvom existujúceho medziparlamentného formátu spoločného parlamentného výboru; zaistiť, aby spoločný parlamentný výbor mohol žiadať relevantné informácie o vykonávaní dohody o pridružení;

z)  zabezpečiť primerané zapojenie občianskej spoločnosti počas rokovaní aj vo fáze vykonávania dohody o pridružení vrátane, nie však výlučne, v rámci zmiešaného poradného výboru; zdôrazňuje potrebu vytvorenia inštitucionalizovaného mechanizmu, aby bol umožnený politický dialóg, do ktorého budú zapojené organizácie občianskej spoločnosti v oboch regiónoch;

aa)  informovať Parlament ihneď a v plnom rozsahu vo všetkých fázach rokovaní v súlade s článkom 218 ods. 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie; zahŕňa to aj poskytnutie textov, o ktorých sa rokuje, a zápisníc z každého kola rokovaní Európskemu parlamentu; v tejto súvislosti víta rozhodnutie Rady z 22. januára 2018 zverejniť rokovací mandát udelený Komisii a PK/VP v novembri 2017;

ab)  vnímať nedávne uverejnenie smerníc na rokovania ako dôležitý precedens a zaviazať sa zverejniť všetky smernice na rokovania pre medzinárodné dohody v budúcnosti;

ac)  urýchliť rokovania o dohode o pridružení s cieľom umožniť jej ratifikáciu Európskym parlamentom ešte pred koncom súčasného európskeho volebného obdobia;

ad)  na všetkých úrovniach zabezpečiť dodržiavanie dlhoročného postupu, podľa ktorého sa nová dohoda predbežne neuplatňuje, kým Parlament neudelí svoj súhlas;

2.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a prezidentovi, vláde a parlamentu Čilskej republiky.

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0354.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0345.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

24.4.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

45

0

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Michèle Alliot-Marie, Nikos Androulakis, Francisco Assis, Petras Auštrevičius, Goffredo Maria Bettini, Mario Borghezio, Elmar Brok, Klaus Buchner, Fabio Massimo Castaldo, Javier Couso Permuy, Eugen Freund, Michael Gahler, Sandra Kalniete, Manolis Kefalogiannis, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Arne Lietz, Barbara Lochbihler, Andrejs Mamikins, Ramona Nicole Mănescu, David McAllister, Francisco José Millán Mon, Clare Moody, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Alojz Peterle, Kati Piri, Julia Pitera, Cristian Dan Preda, Jozo Radoš, Michel Reimon, Sofia Sakorafa, Alyn Smith, Dobromir Sośnierz, Jaromír Štětina, Dubravka Šuica, Charles Tannock, László Tőkés, Ivo Vajgl, Boris Zala

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Asim Ademov, Andrzej Grzyb, Juan Fernando López Aguilar, Antonio López-Istúriz White, Urmas Paet, Bodil Valero, Željana Zovko

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Arndt Kohn


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE

45

+

ALDE

Petras Auštrevičius, Urmas Paet, Jozo Radoš, Ivo Vajgl

ECR

Charles Tannock

EFDD

Fabio Massimo Castaldo

ENF

Mario Borghezio

PPE

Asim Ademov, Michèle Alliot-Marie, Elmar Brok, Michael Gahler, Andrzej Grzyb, Sandra Kalniete, Manolis Kefalogiannis, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Antonio López-Istúriz White, David McAllister, Ramona Nicole Mănescu, Francisco José Millán Mon, Alojz Peterle, Julia Pitera, Cristian Dan Preda, Jaromír Štětina, Dubravka Šuica, László Tőkés, Željana Zovko

S&D

Nikos Androulakis, Francisco Assis, Goffredo Maria Bettini, Eugen Freund, Arndt Kohn, Arne Lietz, Juan Fernando López Aguilar, Andrejs Mamikins, Clare Moody, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Kati Piri, Boris Zala

VERTS/ALE

Klaus Buchner, Barbara Lochbihler, Michel Reimon, Alyn Smith, Bodil Valero

0

-

 

 

3

0

GUE/NGL

Javier Couso Permuy, Sofia Sakorafa

NI

Dobromir Sośnierz

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 30. mája 2018Právne oznámenie