SPRÁVA o výklade a vykonávaní Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva

14.5.2018 - (2016/2018(INI))

Výbor pre právne veci
Výbor pre ústavné veci
Spravodajcovia: Pavel Svoboda, Richard Corbett
Postup pridružených výborov – článok 55 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o výklade a vykonávaní Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva

(2016/2018(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ),

so zreteľom na článok 295 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva[1] (ďalej len „nová MID“),

–  so zreteľom na Rámcovú dohodu o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou z 20. októbra 2010[2] (ďalej len „rámcová dohoda z roku 2010“),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu zo 16. decembra 2003 o lepšej tvorbe práva[3] (ďalej len „MID z roku 2003“),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov[4],

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 22. decembra 1998 o spoločných pravidlách pre kvalitu tvorby legislatívy Spoločenstva[5],

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o systematickejšom používaní techniky prepracovania právnych aktov[6],

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie o praktických opatreniach pre spolurozhodovací postup z 13. júna 2007[7],

–  so zreteľom na Spoločné politické vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie z 27. októbra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom[8],

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie o legislatívnych prioritách EÚ na rok 2017[9],

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie o legislatívnych prioritách EÚ na roky 2018 – 2019[10],

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 18. marca 2014 (vo veci Biocídne výrobky), zo 16. júla 2015 (vo veci Mechanizmus vízovej reciprocity), zo 17. marca 2016 (vo veci Delegovaný akt týkajúci sa NPE), zo 14. júna 2016 (vo veci Tanzánia) a z 24. júna 2016 (vo veci Maurícius)[11],

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 13. decembra 2016 o celkovej revízii rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu[12],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 k programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT): súčasný stav a výhľad do budúcnosti[13],

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o strategických prioritách v súvislosti s pracovným programom Komisie na rok 2017[14],

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 9. marca 2016 o uzatvorení medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva[15],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o revízii usmernení Komisie pre posudzovanie vplyvu a úlohe testov vplyvu na MSP[16],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2014 o opatreniach nadväzujúcich na delegovanie legislatívnych právomocí a ku kontrole vykonávania vykonávacích právomocí Komisie zo strany členských štátov[17],

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2014 o vhodnosti právnych predpisov EÚ a subsidiarite a proporcionalite – 19. správa o lepšej tvorbe právnych predpisov za rok 2011[18],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2012 o 18. správe o lepšej tvorbe právnych predpisov – uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality (2010)[19],

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2011 o lepšej tvorbe právnych predpisov, subsidiarite a proporcionalite a inteligentnej regulácii[20],

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 o zaručení nezávislých posúdení vplyvu[21],

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. októbra 2017 s názvom Dokončenie programu lepšej právnej regulácie: lepšie riešenia v záujme lepších výsledkov (COM(2017)0651),

–  so zreteľom na článok 294 ZFEÚ o spolurozhodovacom postupe,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 24. októbra 2017 s názvom Prehľad úsilia Únie o zjednodušenie a zníženie regulačnej záťaže (SWD(2017)0675),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. decembra 2016 s názvom Právo EÚ: Lepšie výsledky pomocou lepšieho uplatňovania práva (C(2016)8600),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. septembra 2016 s Lepšia právna regulácia: Dosahovanie lepších výsledkov v záujme silnejšej Únie (COM(2016)0615),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. mája 2015 s názvom Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov – program EÚ (COM(2015)0215),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 7. júla 2017 o usmerneniach pre lepšiu právnu reguláciu (SWD(2017)0350),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre právne veci a Výboru pre ústavné veci podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a Výboru pre ústavné veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre petície (A8-0170/2018),

A.  keďže nová MID nadobudla účinnosť dňom jej podpisu 13. apríla 2016;

B.  keďže pri príležitosti prijatia novej MID vydali Parlament a Komisia vyhlásenie potvrdzujúce, že v novej dohode „sa zohľadňuje rovnováha medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou, ako sa ustanovuje v zmluvách, ako aj príslušné právomoci uvedených inštitúcií“ a že ňou „nie je [...] dotknutá rámcová dohoda z 20. októbra 2010 o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou“[22];

C.  keďže v záujme vykonávania ustanovení novej MID týkajúcich sa medziinštitucionálneho programovania Parlament zrevidoval svoj rokovací poriadok okrem iného s cieľom vytýčiť vnútorné procesy na prerokúvanie a prijímanie spoločných záverov k viacročnému programovaniu a spoločných vyhlásení o ročnom medziinštitucionálnom programovaní;

D.  keďže v súvislosti s ročným medziinštitucionálnym programovaním sa všetky tri inštitúcie dohodli na dvoch spoločných vyhláseniach o legislatívnych prioritách EÚ na rok 2017 a na roky 2018 – 2019;

E.  keďže na rozdiel od MID z roku 2003 už súčasťou novej MID nie je právny rámec na využívanie alternatívnych regulačných metód, ako je spoluregulácia a samoregulácia, takže sa v nej neuvádzajú žiadne odkazy na takéto metódy;

F.  keďže v bode 13 novej MDI sa od Komisie vyžaduje, aby v rámci postupu posúdenia vplyvu uskutočňovala čo najrozsiahlejšie konzultácie; keďže podobne aj v bode19 novej MID sa od Komisie vyžaduje, aby pred prijatím návrhu, teda nie po jeho prijatí, uskutočnila otvorené a transparentné verejné konzultácie, pričom zabezpečí, aby podmienky a lehoty týchto verejných konzultácií umožňovali čo najširšiu účasť, ktorá sa nebude obmedzovať na osobitné záujmy lobistov;

G.  keďže v júli 2017 Komisia zrevidovala svoje usmernenia o lepšej právnej regulácii, aby tak lepšie vysvetlila a zužitkovala prepojenia medzi rôznymi fázami procesu tvorby právnych predpisov v rámci Komisie, čím nahradila predchádzajúce samostatné usmernenia, ktoré sa jednotlivo venovali posúdeniu vplyvu, hodnoteniu a vykonávaniu, a aby do nich zaradila nové pokyny k plánovaniu a konzultácii so zainteresovanými stranami;

H.  keďže podľa bodu 16 novej MID môže Komisia z vlastného podnetu alebo na výzvu Parlamentu alebo Rady doplniť svoje posúdenie vplyvu alebo vykonať analýzy, ktoré považuje za potrebné;

I.  keďže v novej MID sa uznáva, že pôvodný výbor pre posudzovanie vplyvu sa nahrádza výborom Komisie pre kontrolu regulácie; keďže úlohou výboru pre kontrolu regulácie je okrem iného uskutočňovať objektívne kontroly kvality posúdení vplyvu, ktoré vypracúva Komisia; keďže nato, aby mohla byť iniciatíva s priloženým posúdením vplyvu predložená na prijatie Komisiou, je potrebné pozitívne stanovisko výboru pre kontrolu regulácie; keďže v prípade negatívneho stanoviska sa správa musí preskúmať a opätovne predložiť tomuto výboru a v prípade druhého negatívneho stanoviska je v záujme ďalšieho postupu iniciatívy nevyhnutné politické rozhodnutie; keďže stanovisko výboru sa zverejňuje na webovom sídle Komisie zároveň so správou o príslušnej iniciatíve a v prípade posúdení vplyvu po prijatí súvisiacej politickej iniciatívy Komisiou^[23]1;

J.  keďže začiatkom roku 2017 výbor pre kontrolu regulácie dokončil nábor zamestnancov vrátane troch zamestnancov z prostredia mimo inštitúcií EÚ; keďže v roku 2016 výbor preskúmal 60 jednotlivých posúdení vplyvu, pričom k 25 z nich (42 %) pôvodne vydal negatívne stanovisko, takže sa museli zrevidovať a opätovne predložiť výboru; keďže s výnimkou jedného zrevidovaného posúdenia vplyvu výbor následne vydal pozitívne celkové stanoviská ku všetkým zrevidovaným posúdeniam vplyvu, ktoré mu boli doručené; keďže výbor si s útvarmi Parlamentu vymieňal informácie o najlepších postupoch a metodikách týkajúcich sa posúdení vplyvu;

K.  keďže v bode 25 novej MID sa uvádza, že ak sa plánuje zmena právneho základu, ktorej dôsledkom je zmena riadneho legislatívneho postupu na mimoriadny legislatívny postup alebo nelegislatívny postup, medzi uvedenými tromi inštitúciami sa o tom uskutoční výmena názorov; keďže v záujme uplatňovania tohto ustanovenia Parlament zrevidoval svoj rokovací poriadok; keďže toto ustanovenie sa zatiaľ nemuselo uplatniť;

L.  keďže v bode 27 novej MID uvedené tri inštitúcie uznávajú potrebu zosúladiť existujúce právne predpisy s právnym rámcom zavedeným Lisabonskou zmluvou a predovšetkým potrebu vysokej priority promptného zosúladenia všetkých základných aktov, ktoré ešte odkazujú na regulačný postup s kontrolou; keďže Komisia toto zosúladenie navrhla v decembri 2016[24]; keďže Parlament a Rada v súčasnosti tento návrh veľmi podrobne skúmajú;

M.  keďže k novej MID je priložená nová verzia Spoločnej dohody o delegovaných aktoch a súvisiacich štandardných formulácií; keďže podľa bodu 28 novej MID uvedené tri inštitúcie začnú rokovať bez zbytočného odkladu po nadobudnutí účinnosti tejto dohody s cieľom doplniť túto spoločnú dohodu stanovením nezáväzných kritérií na uplatňovanie článkov 290 a 291 ZFEÚ; keďže po dlhom prípravnom období tieto rokovania napokon začali v septembri 2017;

N.  keďže v bode 29 novej MID sa uvedené tri inštitúcie zaviazali zriadiť najneskôr do konca roka 2017 spoločný funkčný register delegovaných aktov, ktorý bude poskytovať štruktúrovanou a používateľsky ústretovou formou informácie s cieľom zvýšiť transparentnosť, uľahčiť plánovanie a umožniť sledovať všetky jednotlivé štádiá životného cyklu delegovaného aktu; keďže register už je zriadený a začal fungovať v decembri 2017;

O.  keďže v bode 32 MID sa uvádza, že „Komisia vykonáva svoju úlohu sprostredkovateľa tak, že k obom zložkám legislatívneho orgánu pristupuje rovnako, pričom v plnom rozsahu rešpektuje úlohy pridelené uvedeným trom inštitúciám zmluvami“;

P.  keďže v bode 34 MID Parlament a Rada ako spoluzákonodarcovia zdôraznili význam udržiavania úzkych kontaktov už pred medziinštitucionálnymi rokovaniami, aby dosiahli lepšie vzájomné porozumenie svojich jednotlivých stanovísk, a dohodli sa, že na tento účel budú uľahčovať vzájomnú výmenu názorov a informácií, a to aj vyzývaním zástupcov ostatných inštitúcií k pravidelným neformálnym výmenám názorov; keďže na základe týchto ustanovení nevznikli žiadne nové osobitné postupy ani štruktúry; keďže medzi týmito inštitúciami sa síce zintenzívnili kontakty v rámci spoločného vyhlásenia o legislatívnych prioritách, no zo skúseností výborov vyplýva, že sa neuplatňuje systematický prístup na podporu takejto vzájomnej výmeny názorov a že je naďalej zložité získať od Rady informácie a spätnú väzbu o otázkach, ktoré v nej vzniesli členské štáty; keďže Parlament považuje túto situáciu za značne neuspokojivú;

Q.  keďže v záujme ďalšieho zvýšenia transparentnosti legislatívneho procesu Parlament zrevidoval svoj rokovací poriadok s cieľom prispôsobiť pravidlá pre medziinštitucionálne rokovania v rámci riadneho legislatívneho postupu na základe ustanovení zavedených v roku 2012; keďže všetky mandáty Parlamentu na rokovanie sú verejné, čo nemožno povedať o mandátoch Rady; keďže Parlament považuje túto situáciu za značne neuspokojivú;

R.  keďže v bode 39 novej MID sa uvádza, že s cieľom uľahčiť sledovateľnosť jednotlivých krokov v legislatívnom procese sa uvedené tri inštitúcie zaväzujú určiť do 31. decembra 2016 možnosti ďalšieho rozvoja platforiem a nástrojov na tento účel s cieľom vytvoriť na to určenú spoločnú databázu o stave legislatívnych spisov; keďže zatiaľ nebola vytvorená žiadna takáto spoločná databáza;

S.  keďže v bode 40 novej MID sa v súvislosti s rokovaniami o medzinárodných dohodách a ich uzatváraním uvádza, že uvedené tri inštitúcie sa zaviazali stretnúť sa do šiestich mesiacov po nadobudnutí účinnosti novej MID s cieľom rokovať o vylepšení praktických opatrení na spoluprácu a výmenu informácií v rámci zmlúv tak, ako ich vykladá Súdny dvor Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“); keďže tieto rokovania sa začali v novembri 2016 a stále pokračujú;

T.  keďže regulačná spolupráca sa stala v medzinárodných obchodných dohodách kľúčovým nástrojom z hľadiska nadviazania dialógu o regulácii a súdržnosti medzi obchodnými partnermi; keďže Komisia by sa mala v tomto procese naďalej zasadzovať o dodržiavanie zásad spravodlivých a rovnakých podmienok pre všetky zainteresované strany a zaručiť čo najvyššiu mieru transparentnosti rozhodovacieho procesu;

U.  keďže v bode 46 novej MID uvedené tri inštitúcie potvrdzujú svoj záväzok používať častejšie legislatívnu techniku prepracovania na úpravu existujúcich právnych predpisov a v plnej miere dodržiavať medziinštitucionálnu dohodu z 28. novembra 2001 o štruktúrovanejšom používaní techniky prepracovania v prípade právnych aktov[25];

V.  keďže podľa bodu 48 novej MID sa Komisia ako príspevok k svojmu programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) zaväzuje každoročne predkladať prehľad výsledkov úsilia Únie zjednodušiť právne predpisy a zabrániť nadmernej regulácii a znížiť administratívne zaťaženie vrátane ročného prieskumu zaťaženia; keďže výsledky prvého ročného prieskumu zaťaženia boli prezentované 24. októbra 2017 v rámci pracovného programu Komisie na rok 2018;

W.  keďže ročný prieskum zaťaženia ponúka jedinečnú príležitosť na identifikovanie a monitorovanie výsledkov snahy EÚ o zabránenie nadmernej regulácii a zníženie administratívneho zaťaženia; keďže tento prieskum poskytuje vynikajúcu príležitosť, na preukázanie pridanej hodnoty právnych predpisov EÚ a na zabezpečenie transparentnosti pre občanov EÚ;

X.  keďže v novej MID sa vyžaduje medziinštitucionálna spolupráca zameraná na zjednodušenie existujúcich právnych predpisov Únie a zabráneniu nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu občanov, orgánov verejnej správy a podnikov; keďže Parlament zdôrazňuje, že pokiaľ ide o medzinárodné obchodné dohody, tieto ciele by nemali viesť k zníženiu noriem v oblasti ochrany životného prostredia, verejného zdravia, zdravia a bezpečnosti pracovníkov, noriem Medzinárodnej organizácie práce či práv spotrebiteľov;

Y.  keďže podľa bodu 50 novej MID uvedené tri inštitúcie budú monitorovať vykonávanie tejto dohody spoločne a pravidelne, a to tak na politickej úrovni prostredníctvom ročných rokovaní, ako aj na technickej úrovni v skupine pre medziinštitucionálnu koordináciu; keďže monitorovanie na politickej úrovni zahŕňa pravidelné diskusie v rámci Konferencie predsedov výborov a každoročné hodnotiace stretnutie na vysokej úrovni; keďže okrem toho sa v kontexte spoločných vyhlásení o legislatívnych prioritách EÚ na rok 2017 a na roky 2018 – 2019 stanovili osobitné monitorovacie opatrenia; keďže doterajšie skúsenosti výborov sú navyše neoceniteľným nástrojom na posúdenie vykonávania novej MID; keďže Výbor pre právne veci má osobitnú právomoc v oblasti lepšej tvorby práva a zjednodušovania práva Únie;

Spoločné záväzky a ciele

1.  domnieva sa, že nová MID je medziinštitucionálnym nástrojom, ktorého cieľom je usilovať sa zlepšiť kvalitu právnych predpisov EÚ; pripomína, že v mnohých prípadoch sa právnymi predpismi EÚ harmonizujú alebo nahrádzajú rôzne pravidlá v 28 členských štátoch, čím sa vnútroštátne trhy stávajú vzájomne a rovnako prístupné a znižujú sa celkové administratívne náklady, aby sa vytvoril plne funkčný vnútorný trh;

2.  víta dosiahnutý pokrok a skúsenosti získané počas prvého roka a pol uplatňovania novej MID a nabáda inštitúcie, aby ďalej vyvíjali úsilie o plné vykonávanie tejto dohody, najmä pokiaľ ide o medziinštitucionálne rokovania o nezáväzných kritériách uplatňovania článkov 290 a 291 ZFEÚ, zosúladenie všetkých základných aktov, ktoré ešte odkazujú na regulačný postup s kontrolou, medziinštitucionálne rokovania o praktických opatreniach na spoluprácu a výmenu informácií o rokovaniach o medzinárodných dohodách a ich uzatváraní a vytvorenie špeciálnej spoločnej databázy o stave legislatívnych spisov;

3.  pripomína, že nová MID má rozvíjať otvorenejší a transparentnejší vzťah medzi uvedenými troma inštitúciami s cieľom prinášať kvalitné právne predpisy v záujme občanov EÚ; domnieva sa, že aj keď sa zásada lojálnej spolupráce spomína len v bodoch 9 a 32 v súvislosti s osobitnými oblasťami, ktorým sa venuje nová MID, mala by sa ako jedna zo zásad zakotvených v článku 13 Zmluvy o EÚ dodržiavať v rámci celého legislatívneho cyklu;

Programovanie

4.  víta dohodu troch inštitúcií o posilnení ročného a viacročného programovania Únie v súlade s článkom 17 ods. 1 Zmluvy o EÚ prostredníctvom štruktúrovanejšieho postupu s presným harmonogramom; s uspokojením poznamenáva, že do prvého ročného medziinštitucionálneho programovania podľa novej MID sa aktívne zapojili všetky tri inštitúcie, čo viedlo k spoločnému vyhláseniu o legislatívnych prioritách EÚ na rok 2017 obsahujúcemu 59 kľúčových legislatívnych návrhov, ktoré boli vytýčené za priority na rok 2017, a ďalej k spoločnému vyhláseniu o legislatívnych prioritách na roky 2018 – 2019 obsahujúcemu 31 kľúčových legislatívnych návrhov, ktoré boli vytýčené za priority do konca súčasného volebného obdobia; v tejto súvislosti osobitne víta aktívne zapájanie Rady a je pevne presvedčený, že bude pokračovať aj v budúcnosti, a to aj čo sa týka viacročného programovania na nové volebné obdobie; domnieva sa však, že prioritné riešenie niektorých legislatívnych spisov, dohodnuté v spoločných vyhláseniach, by sa nemalo zneužívať na vyvíjanie neprimeraného tlaku na zákonodarcov a že rýchlejšie tempo by sa nemalo uprednostňovať na úkor legislatívnej kvality; považuje za dôležité posúdiť, ako sa uplatňujú súčasné postupy a pravidlá schvaľovania spoločných vyhlásení a či sa dá zlepšiť rokovací poriadok Parlamentu vzhľadom na rokovania o medziinštitucionálnom programovaní, napríklad posilniť mandát udelený predsedovi politickými skupinami;

5.  domnieva sa, že je nanajvýš dôležité, aby s parlamentnými výbormi prebiehali v plnom rozsahu konzultácie počas celého procesu prípravy a vykonávania spoločných vyhlásení;

6.  poukazuje na to, že novou MID nie sú dotknuté vzájomné záväzky Parlamentu a Komisie dohodnuté v rámcovej dohode z roku 2010; pripomína najmä, že pri vykonávaní bodov 6 až 11 novej MID sa musia dodržiavať opatrenia týkajúce sa harmonogramu pracovného programu Komisie stanovené v prílohe 4 k rámcovej dohode z roku 2010;

7.  domnieva sa, že Komisia by mala pri predkladaní svojho pracovného programu okrem faktorov uvedených v bode 8 novej MID uviesť, aké opodstatnenie majú plánované právne predpisy vzhľadom na zásady subsidiarity a proporcionality, a spresniť ich európsku pridanú hodnotu;

8.  víta vytvorenie osobitnej skupiny Komisie pre subsidiaritu, proporcionalitu a pre scenár „Menej, ale efektívnejšie“, ktorá musí spolupracovať s novou MID s cieľom zvýšiť dôveru občanov, ktorí považujú zásadu subsidiarity za kľúčový aspekt demokratického procesu;

9.  vyzýva Komisiu, aby predkladala inkluzívnejšie, podrobnejšie a spoľahlivejšie pracovné programy; žiada najmä, aby sa v pracovných programoch Komisie jasne uvádzal právny charakter každého návrhu spolu s presným a realistickým harmonogramom; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že chystané legislatívne návrhy, najmä kľúčové legislatívne balíky, budú k dispozícii v dostatočnom predstihu pred koncom tohto legislatívneho obdobia, aby tak mali spoluzákonodarcovia dostatok času na úplné uplatnenie svojich výsad;

10.  podporuje vytváranie účinných právnych predpisov zameraných na zlepšenie ochrany zamestnanosti a konkurencieschopnosti Európy s osobitným dôrazom na malé a stredné podniky, a to vo všetkých odvetviach hospodárstva;

11.  víta skutočnosť, že Komisia zareagovala na žiadosti Parlamentu o návrhy aktov Únie podľa článku 225 ZFEÚ, väčšinou v rámci trojmesačnej lehoty uvedenej v bode 10 novej MID; poukazuje však na to, že Komisia neprijala osobitné oznámenia, ktoré sa stanovujú v uvedenom ustanovení; vyzýva Komisiu, aby tieto oznámenia prijala v záujme zabezpečenia plnej transparentnosti a poskytnutia politickej odpovede na žiadosti, ktoré Parlament predniesol vo svojich uzneseniach, s náležitým zreteľom na analýzy príslušnej európskej pridanej hodnoty a nákladov v prípade nekonania na úrovni EÚ;

12.  zdôrazňuje význam transparentnej lojálnej spolupráce medzi Parlamentom, Radou a Komisiou, čo by sa malo premietnuť do skutočných krokov, ku ktorým sa skutočne zaviaže Komisia, a to že do vykonávania svojich programových opatrení zapojí Parlament a Radu na rovnakej úrovni, a pripomína Komisii jej povinnosť rýchlo reagovať na legislatívne a nelegislatívne iniciatívne správy; vyjadruje poľutovanie nad tým, že niekoľko iniciatívnych správ zostalo nezodpovedaných, a vyzýva Komisiu, aby poskytla spoluzákonodarcom v lehote troch mesiacov dôvody stiahnutia textu a tiež odôvodnenú odpoveď na žiadosti o legislatívne alebo nelegislatívne návrhy;

13.  domnieva sa, že vypustenie všetkých odkazov na použitie alternatívnych metód regulácie v novej MID nemá vplyv na pozíciu Parlamentu, podľa ktorej by sa nástroje tzv. soft law mali používať s najväčšou opatrnosťou a na riadne odôvodnenom základe, aby nedošlo k narušeniu právnej istoty a zrozumiteľnosti existujúcich právnych predpisov, a po konzultácii s Parlamentom[26]; navyše je znepokojený tým, že nejasné vymedzenie používania tzv. soft law môže dokonca nabádať na jeho využívanie, pričom nie je zaručené, že Parlament bude môcť vykonávať kontrolu;

14.  vyzýva Radu a Komisiu, aby sa dohodli na tom, že pokiaľ sú alternatívne metódy regulácie výslovne nevyhnutné, mali by sa zahrnúť do viacročných a ročných programovacích dokumentov s cieľom umožniť zákonodarcom vykonávať riadnu identifikáciu a kontrolu;

Nástroje lepšej tvorby práva

15.   zdôrazňuje, že posúdenia vplyvu môžu mať informatívny charakter, ale nikdy nesmú nahrádzať politické rozhodnutia ani nenáležite zdržiavať legislatívny proces; zdôrazňuje, že v celom legislatívneho procese a vo všetkých posúdeniach vplyvu navrhovaných právnych predpisov sa musí venovať mimoriadna pozornosť prípadnému vplyvu na tie zainteresované strany, ktoré majú najmenej príležitostí predniesť svoje obavy subjektom zodpovedným za prijímanie rozhodnutí vrátane MSP, občianskej spoločnosti, odborových zväzov a iných aktérov, ktorí nemajú výhodu ľahkého prístupu k inštitúciám; je presvedčený, že pri posudzovaniach vplyvu sa musí venovať rovnaká pozornosť hodnoteniu sociálnych, zdravotných a environmentálnych dôsledkov a musí sa posudzovať vplyv na základné práva občanov a rovnosť medzi ženami a mužmi;

16.   pripomína, že MSP predstavujú 99 % všetkých podnikov v EÚ a vytvárajú 58 % obratu EÚ a dve tretiny pracovných miest v súkromnom sektore; okrem toho pripomína, že Komisia v rámci iniciatívy Small Business Act prijala záväzok uplatňovať zásadu „najskôr myslieť na malých“ pri tvorbe politík a že to zahŕňa test vplyvu na MSP, a to s cieľom posúdiť vplyv budúcich právnych predpisov a administratívnych iniciatív na MSP[27]; pripomína, že vo svojom rozhodnutí z 9. marca 2016 o novej MID Parlament uviedol, že znenie novej MID dostatočne nezaväzuje tri inštitúcie, aby do svojich posúdení vplyvu zahŕňali testy týkajúce sa MSP a testy konkurencieschopnosti[28]; zdôrazňuje, že vo všetkých fázach legislatívneho cyklu je dôležité zohľadňovať a vplyv na konkurencieschopnosť a inovácie a potreby MSP a venovať tomu pozornosť, a s uspokojením konštatuje, že v usmerneniach Komisie k lepšej právnej regulácii je zakotvená povinnosť zvážiť v relevantných prípadoch možný vplyv na MSP a konkurencieschopnosť a systematicky o nich informovať vo všetkých posúdeniach vplyvu; poukazuje na to, že pri testoch vplyvu na MSP často chýba kvalita a dôsledné uplatňovanie; vyzýva Komisiu, aby zvážila, ako sa dá lepšie zohľadniť vplyv na MSP, a má v úmysle podrobne monitorovať túto problematiku v najbližších rokoch;

17.  naliehavo žiada Komisiu, aby v súvislosti s lepšou tvorbou práva lepšie posúdila sociálne a environmentálne dôsledky svojich politík a ich vplyv na základné práva občanov, pričom by mala mať na pamäti aj náklady na nelegislatívne právne predpisy na európskej úrovni a skutočnosť, že analýzy nákladov a prínosov sú len jedným z mnohých kritérií;

18.  opakuje svoju výzvu, aby sa do všetkých posúdení vplyvu povinne zahŕňala vyvážená analýza strednodobých až dlhodobých hospodárskych, sociálnych, environmentálnych a zdravotných vplyvov;

19.  vyzýva Komisiu, aby využívala posúdenia vplyvu a hodnotenia ex post na skúmanie zlučiteľnosti iniciatív, návrhov alebo častí existujúcich právnych predpisov s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja, ako aj ich vplyvu na pokrok a vykonávanie týchto cieľov;

20.  pripomína, že počas rokovaní sa ďalej neriešila myšlienka doplnkovej nezávislej odbornej skupiny zriadenej ad hoc, ktorú obsahoval pôvodný návrh Komisie na novú MID; poukazuje na to, že cieľom zriadenia takejto skupiny bolo posilniť nezávislosť, transparentnosť a objektívnosť posúdení vplyvu; pripomína, že v bode 15 novej MID bolo dohodnuté, že ak to Európsky parlament a Rada budú považovať za vhodné a potrebné na účely legislatívneho procesu, vykonajú posúdenia vplyvu v súvislosti so svojimi zásadnými pozmeňujúcimi návrhmi k návrhu Komisie, ktoré sú naliehavo potrebné na prijatie informovaného a opodstatneného rozhodnutia; pripomína svojim výborom význam využitia tohto nástroja vždy, keď je to potrebné;

21.  víta uvedenie odkazu v novej MID na skutočnosť, že do rozsahu posúdení vplyvu boli zaradené zásady subsidiarity a proporcionality; v tomto smere zdôrazňuje, že súčasťou posúdení vplyvu by vždy mala byť dôkladná a prísna analýza súladu návrhu so zásadami subsidiarity a proporcionality a spresnenie jeho európskej pridanej hodnoty;

22.  poznamenáva, že značný počet návrhov Komisie nesprevádzali posúdenia vplyvu a že výbory vyjadrili znepokojenie z toho, že kvalita a podrobnosť posúdení vplyvu kolíšu, a to od komplexnej až po skôr povrchnú mieru; poukazuje na to, že v prvej fáze uplatňovania novej MID chýbalo posúdenie vplyvu pri 20 spomedzi 59 návrhov Komisie zaradených do spoločného vyhlásenia 2017; v tomto smere pripomína, že aj keď sa v každom prípade predpokladá, že pre iniciatívy, ktoré majú mať značný sociálny, ekonomický alebo environmentálny dosah, by sa malo vypracovať posúdenie vplyvu, v bode 13 novej MDI sa tiež stanovuje, že pri iniciatívach uvedených v pracovnom programe Komisie alebo v spoločnom vyhlásení by posúdenie vplyvu malo byť pravidlom;

23.  víta skutočnosť, že v MID sa stanovuje, že pri stanovovaní legislatívnej agendy by sa mala brať do úvahy „európska pridaná hodnota“ každej navrhovanej činnosti Únie, ako aj „náklady na neexistenciu Európy“ pri absencii činnosti na úrovni Únie; zdôrazňuje skutočnosť, že náklady v prípade neexistencie Európy možno odhadnúť na 1,75 bilióna EUR ročne, čo zodpovedá 12 % HDP EÚ (2016); cení si v tejto súvislosti prácu riaditeľstva pre posudzovanie vplyvu a európsku pridanú hodnotu výskumnej služby Európskeho parlamentu (EPRS);

24.  vyzýva Komisiu, aby ďalej ozrejmila, ako zamýšľa posúdiť náklady spojené s neeurópskym riešením, okrem iného náklady, ktoré v dôsledku nezharmonizovaných právnych predpisov na úrovni EÚ vzniknú výrobcom, spotrebiteľom, pracovníkom, administratívam a životnému prostrediu, a prípady, keď odlišné vnútroštátne predpisy prinášajú dodatočné náklady a nižšiu účinnosť politík (ako sa uvádza v bodoch 10 a 12 novej MID); poukazuje na to, že takéto posúdenie by sa nemalo vykonať len na konci programu v prípade doložiek o ukončení platnosti alebo v prípade, že sa uvažuje o zrušení, ale malo by sa zvážiť aj v prípadoch, keď opatrenie alebo právny predpis na úrovni EÚ ešte nie sú zavedené alebo sa skúmajú;

25.  pripomína, že pôvodný výbor pre posudzovanie vplyvu sa nahradil novým výborom pre kontrolu regulácie, čím sa posilnila nezávislosť výboru; opätovne zdôrazňuje, že treba zaručiť nezávislosť, transparentnosť a objektívnosť výboru pre kontrolu regulácie a jeho činnosti a že členovia výboru by nemali podliehať žiadnej politickej kontrole[29]; zdôrazňuje, že Komisia by mala zabezpečiť, aby sa všetky stanoviská výboru, aj tie negatívne, zverejnili a sprístupnili súbežne s uverejnením príslušných posúdení vplyvu; žiada hodnotenie výsledkov výboru pre kontrolu regulácie pri plnení jeho úlohy dohľadu a poskytovania objektívneho poradenstva týkajúceho sa posúdení vplyvu;

26.  poukazuje na to, že parlamentné riaditeľstvo pre posudzovanie vplyvu a európsku pridanú hodnotu, zriadené v rámci administratívy Parlamentu, pomáha parlamentným výborom a ponúka im celý rad služieb, na ktoré musia byť vyčlenené dostatočné zdroje, aby sa zabezpečilo, že poslancom a výborom sa poskytne čo najlepšia podpora; s uznaním konštatuje, že 12. septembra 2017 Konferencia predsedov výborov prijala aktualizovanú verziu Príručky pre vypracovanie posúdenia vplyvu – pokyny pre výbory;

27.  vyzýva všetky svoje výbory, aby čo najskôr v legislatívnom procese systematicky prehodnocovali posúdenia vplyvu vypracované Komisiou a analýzu posúdenia vplyvu ex ante vypracovanú Parlamentom;

28.   pripomína, že podľa bodu 14 novej MID Parlament pri rozhodovaní o legislatívnych návrhoch Komisie v plnej miere zohľadní posúdenia vplyvu vypracované Komisiou; v tejto súvislosti pripomína, že parlamentné výbory môžu vyzvať Komisiu, aby predložila svoje posúdenie vplyvu a zvolenú politickú možnosť na riadnej schôdzi výboru, a vyzýva svoje výbory, aby pravidelnejšie využívali túto možnosť, ako aj možnosť, aby vlastné útvary Parlamentu predložili prvé hodnotenie posúdenia vplyvu vypracovaného Komisiou; poukazuje však na to, že to nesmie viesť k obmedzeniu manévrovacieho priestoru, ktorí majú spoluzákonodarcovia k dispozícii;

29.  víta, že Komisia má možnosť dopĺňať svoje posúdenia vplyvu počas legislatívneho procesu; domnieva sa, že bod 16 novej MID treba vykladať v tom zmysle, že na požiadanie Parlamentu alebo Rady by mala Komisia v zásade urýchlene poskytnúť takéto doplňujúce posúdenia vplyvu;

30.  zdôrazňuje význam včasného, verejného a transparentného zapojenia zainteresovaných strán a konzultácií s nimi, pričom treba poskytnúť dostatok času na zmysluplné odpovede; trvá na tom, že je nevyhnutné, aby Komisia uskutočňovala v prípravnej fáze verejné konzultácie vo všetkých úradných jazykoch;

31.  pripomína, že podľa bodu 17 novej MID o lepšej tvorbe práva „každá z uvedených troch inštitúcií zodpovedá za to, ako zorganizuje svoju prácu na posúdení vplyvu vrátane vnútorných organizačných zdrojov a kontroly kvality“;

32.  víta skutočnosť, že v bode 17 novej MID sa uvedené tri inštitúcie zaviazali vymieňať si informácie o najlepších postupoch a metodikách týkajúcich sa posúdení vplyvu; zastáva názor, že vždy, keď je to možné, by to malo zahŕňať aj výmenu nespracovaných údajov, o ktoré sa opiera posúdenie vplyvu Komisie, najmä v prípadoch, keď sa Parlament rozhodne doplniť posúdenie vplyvu Komisie ďalšími vlastnými prácami; na tento účel nabáda útvary všetkých troch inštitúcií, aby spolupracovali v čo najväčšej miere, aj pokiaľ ide o spoločné školenia venované metodikám posudzovania vplyvu, a to aj s cieľom zostaviť budúcu spoločnú medziinštitucionálnu metodiku;

33.  zdôrazňuje v zmysle bodu 18 novej MID, že je dôležité, aby sa „pôvodné posúdenie vplyvu vypracované Komisiou a akákoľvek ďalšia práca inštitúcií na posúdení vplyvu počas legislatívneho procesu“ zverejnili do konca legislatívneho procesu s cieľom zabezpečiť transparentnosť voči občanom a zainteresovaným stranám;

34.  opakuje svoje stanovisko, že zainteresované strany vrátane odborových zväzov a občianskej spoločnosti by mali mať možnosť účinne sa podieľať na procese posúdenia vplyvu čo najskôr počas konzultačnej fázy, a na tento účel nabáda Komisiu, aby systematickejšie využívala plány a úvodné posúdenia vplyvu a včas ich zverejňovala už na začiatku procesu posúdenia vplyvu;

35.  víta záväzok Komisie uskutočňovať pred prijatím návrhu rozsiahle konzultácie a povzbudzovať najmä MSP, občiansku spoločnosť a ďalších koncových používateľov, aby sa priamo zapájali do konzultácií; s uspokojením konštatuje, že zrevidované usmernenia Komisie k lepšej právnej regulácii predstavujú krok týmto smerom;

36.  vyzdvihuje nové ustanovenia o konzultáciách s verejnosťou a zainteresovanými stranami, ktoré by mali slúžiť ako dôležitý nástroj v prípravnej fáze a počas celého legislatívneho procesu;

37.  naliehavo žiada Komisiu, aby rešpektovala povinné lehoty stanovené pre správy o vykonávaní a pre preskúmanie smerníc a nariadení;

38.  zdôrazňuje význam hodnotenia existujúcich právnych predpisov ex post v súlade so zásadou „najprv vyhodnotiť“ a odporúča, aby sa uskutočňovalo podľa možností formou posúdení vplyvu ex post, pri ktorých sa uplatní rovnaká metodika ako pri posúdeniach vplyvu ex ante týkajúcich sa rovnakých právnych predpisov, aby sa tak umožnilo lepšie hodnotenie ich účinnosti;

39.  víta bod 22 novej MID, v ktorom sa všetky tri inštitúcie v záujme podpory procesu hodnotenia existujúcich právnych predpisov dohodli na tom, že podľa potreby do svojich legislatívnych návrhov zaradia požiadavky podávania správ, monitorovania a hodnotenia a zároveň budú predchádzať nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu, najmä vo vzťahu k členským štátom; berie na vedomie výzvy súvisiace so zberom údajov o účinnosti právnych predpisov v členských štátoch a nabáda Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie v tomto smere;

40.  víta bod 23 novej MID, v ktorom sa všetky tri inštitúcie dohodli, že budú systematicky zvažovať použitie doložiek o preskúmaní v právnych predpisoch; vyzýva Komisiu, aby do svojich návrhov zaraďovala doložky o preskúmaní vždy, keď je to vhodné, a aby v opačnom prípade uviedla dôvody neuplatnenia tohto všeobecného pravidla;

Právne nástroje

41.   víta záväzky Komisie, pokiaľ ide o rozsah dôvodovej správy priloženej ku všetkým jej návrhom; s mimoriadnym uspokojením vníma skutočnosť, že Komisia tiež plánuje vysvetliť, aké opodstatnenie majú navrhované opatrenia z hľadiska zásad subsidiarity a proporcionality; v tomto smere zdôrazňuje význam posilneného a komplexného posúdenia a zdôvodnenia, pokiaľ ide o súlad s týmito zásadami, ako aj európsku pridanú hodnotu navrhovaného opatrenia;

42.  domnieva sa, že je potrebné zabezpečiť súlad medzi dôvodovou správou a posúdením vplyvu, ktoré sa týkajú toho istého návrhu; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila tento súlad a vysvetlila svoje dôvody v prípade, že sa odchýli od záverov posúdenia vplyvu;

43.  upriamuje pozornosť na skutočnosť, že v bode 25 novej MID sa Komisia zaviazala iba „náležite zohľadniť rozdielnu povahu a účinky medzi nariadeniami a smernicami“; opakuje svoju žiadosť, aby sa v duchu prístupu načrtnutého v Montiho správe v legislatívnych návrhoch väčšmi využívali nariadenia[30], a to v súlade s právnymi požiadavkami stanovenými v zmluvách, pokiaľ ide o ich používanie, v záujme zabezpečenia súladu, jednoduchosti a právnej istoty v celej Únii;

44.  víta záväzok všetkých troch inštitúcií vymieňať si názory o zmenách právneho základu, ako sa uvádza v bode 25 novej MID; zdôrazňuje úlohu a odborné skúsenosti svojho Výboru pre právne veci pri overovaní právnych základov[31]; pripomína pozíciu Parlamentu, v súlade s ktorou sa bude brániť všetkým pokusom o oslabenie svojich legislatívnych právomocí bezdôvodnými zmenami právneho základu; vyzýva Radu, aby v plnej miere dodržiavala svoj záväzok pokračovať v dialógu s Parlamentom v prípade nezhody o navrhovanom právnom základe, a to najmä v prípade politicky citlivých spisov;

45.  zdôrazňuje skutočnosť, že voľba právneho základu pre návrh Komisie by sa mala zakladať na objektívnych dôvodoch, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu; zdôrazňuje však právo Parlamentu ako spoluzákonodarcu navrhovať úpravy právnych základov na základe svojho výkladu zmlúv;

Delegované a vykonávacie akty

46.  zdôrazňuje význam zásady zakotvenej v bode 26 novej MID a pripomína, že rozhodnutie o tom, či a v akom rozsahu použiť delegované akty a či a v akom rozsahu použiť vykonávacie akty, patrí v rozsahu stanovenom zmluvami a vzhľadom na judikatúru Súdneho dvora do právomoci zákonodarcu[32];

47.  konštatuje, že delegovanie právomocí na Komisiu nie je len technickou záležitosťou, ale môže zahŕňať aj politicky citlivé otázky, ktoré majú veľký význam pre občanov, spotrebiteľov a podniky EÚ;

48.  víta úsilie Komisie dodržať lehotu na zosúladenie všetkých základných aktov, ktoré ešte odkazujú na regulačný postup s kontrolou, uvedenú v bode 27 novej MID; ďalej sa domnieva, že by malo platiť, že všetky prípady, na ktoré sa doposiaľ vzťahoval regulačný postup s kontrolou, by sa mali zosúladiť s článkom 290 ZFEÚ, a teda pretransformovať na delegované akty[33];

49.  upozorňuje, že zahrnutie povinnosti, aby sa Komisia v súvislosti s prípravou delegovaných aktov systematicky obracala na odborníkov z členských štátov, by nemalo znamenať, že príslušný postup bude veľmi podobný, ak nie úplne rovnaký, ako postup prípravy vykonávacích aktov, najmä pokiaľ ide o procedurálne výsady udelené uvedeným odborníkom; domnieva sa, že by sa tým tiež mohli zotrieť rozdiely medzi týmito dvoma druhmi aktov do tej miery, že by to prinieslo de facto oživenie predlisabonského mechanizmu komitológie;

50.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že napriek ústupkom Parlamentu sa Rada stále dosť zdráha prijať delegované akty, keď sú splnené kritériá podľa článku 290 ZFEÚ; pripomína, že nová MID v bode odôvodnenia 7 stanovuje, že jej cieľom má byť uľahčiť rokovania v rámci riadneho legislatívneho postupu a zlepšiť uplatňovanie článkov 290 a 291 ZFEÚ; poukazuje na to, že Rada pri viacerých legislatívnych spisoch napriek tomu trvala buď na prenesení vykonávacích právomocí podľa článku 291 ZFEÚ, alebo na začlenení všetkých prvkov in abstracto oprávnených na delegovanie právomoci alebo na prenesenie vykonávacích právomocí v samotnom základnom akte; vyjadruje sklamanie nad tým, že Komisia v uvedených prípadoch neobhajovala svoje pôvodné návrhy;

51.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že Rada sa takmer systematicky snaží nahrádzať delegované akty vykonávacími aktmi; považuje za obzvlášť neprijateľné, že Rada sa namiesto delegovaných aktov snaží využiť zosúladenie po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy s cieľom nahradiť regulačný postup s kontrolou vykonávacími aktmi;

52.  víta začatie medziinštitucionálnych rokovaní uvedených v bode 28 novej MID; potvrdzuje svoju pozíciu v otázke nezáväzných kritérií na uplatňovanie článkov 290 a 291 ZFEÚ, stanovených vo svojom uznesení z 25. februára 2014[34]; domnieva sa, že by mali byť základom príslušných rokovaní;

53.  pripomína, že politicky dôležité prvky, ako sú zoznamy alebo registre Únie týkajúce sa produktov či látok, by mali zostať neoddeliteľnou súčasťou základného aktu – v náležitých prípadoch v podobe príloh –, a preto by sa mali meniť iba delegovanými aktmi; zdôrazňuje, že v záujme právnej istoty sa treba vyvarovať vypracúvania samostatných zoznamov;

54.  domnieva sa, že kritériá uplatňovania článkov 290 a 291 ZFEÚ musia zohľadňovať rozsudky Súdneho dvora, napríklad vo veci Biocídne výrobky, vo veci Delegovaný akt týkajúci sa NPE a vo veci Mechanizmus vízovej reciprocity[35];

55.  víta záväzok Komisie, že vždy, keď bude potrebné v rámci prípravy návrhov vykonávacích aktov získať širšie odborné poznatky, využije expertné skupiny, konzultácie zamerané na konkrétne zainteresované strany a prípadne uskutoční konzultácie s verejnosťou; domnieva sa, že Parlament by mal byť riadne informovaný o začatí každého takéhoto konzultačného postupu; 56.  oceňuje skutočnosť, že Komisia v bode 28 novej MID prisľúbila, že Európskemu parlamentu a Rade zabezpečí rovnaký prístup ku všetkým informáciám o delegovaných a vykonávacích aktoch, aby tak dostali všetky dokumenty v rovnakom čase ako odborníci z členských štátov; víta skutočnosť, že odborníci z Parlamentu a Rady budú mať systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, na ktoré sú pozvaní odborníci z členských štátov a ktoré sa týkajú prípravy delegovaných aktov; vyzýva Komisiu, aby skutočne a dôsledne dodržiavala tento záväzok; konštatuje, že tento prístup sa už zlepšil;

56.  oceňuje skutočnosť, že Komisia v bode 28 novej MID prisľúbila, že Európskemu parlamentu a Rade zabezpečí rovnaký prístup ku všetkým informáciám o delegovaných a vykonávacích aktoch, aby tak dostali všetky dokumenty v rovnakom čase ako odborníci z členských štátov; víta skutočnosť, že odborníci z Parlamentu a Rady budú mať systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, na ktoré sú pozvaní odborníci z členských štátov a ktoré sa týkajú prípravy delegovaných aktov; vyzýva Komisiu, aby skutočne a dôsledne dodržiavala tento záväzok; konštatuje, že tento prístup sa už zlepšil;

57.  zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť neformálnu spoluprácu počas prípravnej fázy delegovaných aktov a vykonávacích aktov; upozorňuje na to, že pri príprave delegovaných a vykonávacích aktov sa nesmie opomínať zámer spoluzákonodarcov v podobe, v akej je vyjadrený v legislatívnom akte, a ako súčasť cieľa tohto aktu; podčiarkuje význam registra delegovaných aktov, ktorý už funguje;

58.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia v mnohých prípadoch považuje opatrenia na úrovni 2, ktoré navrhli tieto tri orgány finančných služieb (ESAME, EBA a EIOPA) za prijaté bezo zmien, čím sa skracuje čas, ktorý má Parlament k dispozícii na preskúmanie v prípade, keď sa zavádzajú zásadné zmeny alebo značný počet zmien;

59.  vyzdvihuje rýchly pokrok na medziinštitucionálnej úrovni pri vytváraní spoločného funkčného registra delegovaných aktov a víta jeho oficiálne spustenie 12. decembra 2017;

60.  so záujmom očakáva využívanie riadne štruktúrovaného a používateľsky ústretového funkčného registra delegovaných aktov, ktorý bol uverejnený 12. decembra 2017 a o ktorý požiadal Parlament;

61.  konštatuje, že zlepšenie legislatívnych postupov na úrovni EÚ za včasnej a užšej medziinštitucionálnej spolupráce môže viesť k dôslednejšiemu a harmonizovanejšiemu uplatňovaniu práva EÚ;

Transparentnosť a koordinácia legislatívneho procesu

62.  víta skutočnosť, že podľa bodu 32 novej MID Európsky parlament a Rada ako spoluzákonodarcovia majú pri vykonávaní svojich právomocí rovnocenné postavenie a Komisia musí vykonávať svoju úlohu sprostredkovateľa tak, že k obom zložkám legislatívneho orgánu pristupuje rovnako; pripomína že táto zásada je zakotvená už v Lisabonskej zmluve; žiada preto Komisiu, aby zverejňovala, ak je to možné, všetky relevantné dokumenty týkajúce sa legislatívnych návrhov vrátane neoficiálnych dokumentov a sprístupňovala ich naraz obom zákonodarcom;

63.  odsudzuje skutočnosť, že na základe bodov 33 a 34 novej MID ešte nedošlo k zlepšeniu informačného toku z Rady, pričom zjavne chýbajú najmä informácie o otázkach, ktoré v Rade vzniesli členské štáty, a akýkoľvek systematický prístup na podporu vzájomnej výmeny názorov a informácií; so znepokojením konštatuje, že tok informácií zvyčajne kolíše v závislosti od konkrétneho predsedníctva a od útvarov generálneho sekretariátu Rady; zdôrazňuje asymetrický prístup k informáciám medzi spoluzákonodarcami, keďže Rada sa môže zúčastňovať na schôdzach parlamentných výborov, ale zástupcovia Parlamentu nie sú pozvaní na zasadnutia pracovných skupín Rady; domnieva sa preto, že je žiaduci jednotný transparentný prístup; navrhuje, aby Rada uskutočňovala všetky svoje schôdze spravidla verejne, ako to robí Parlament;

64.  požaduje plné vykonávanie bodov 33 a 34 novej MID; žiada Radu najmä o to, aby sa Parlamentu pravidelne a štruktúrovaným spôsobom postupovali programy, pracovné dokumenty a návrhy predsedníctiev vypracované pracovnými skupinami a Výborom stálych predstaviteľov vlád členských štátov (Coreper), s cieľom umožniť, aby mali spoluzákonodarcovia k dispozícii zodpovedajúcu mieru informácií; domnieva sa, že body 33 a 34 novej MID by sa mali vykladať v tom zmysle, že okrem neformálnych výmen názorov možno Parlament požiadať, aby vyslal zástupcu na schôdze pracovných skupín Rady a Coreperu;

65.  zdôrazňuje, že v zmysle bodu 35, resp. 36 novej MID možno zabezpečiť synchronizáciu a urýchlenie legislatívneho procesu len vtedy, keď sa zaručí plné dodržiavanie výsad každej inštitúcie; domnieva sa preto, že synchronizácia ani urýchlenie nemôžu za žiadnych okolností viesť k tomu, aby ostatné inštitúcie nariaďovali Parlamentu dodržiavanie určitého harmonogramu;

66.  naliehavo žiada, aby sa zvýšilo úsilie o zriadenie špeciálnej spoločnej databázy o stave legislatívnych spisov, o ktorej sa hovorí v bode 39 novej MID; pripomína, že táto databáza by mala obsahovať informácie o všetkých krokoch legislatívneho postupu, aby sa tak uľahčilo jeho vysledovanie; navrhuje, aby obsahovala aj informácie o procese posúdenia vplyvu;

67.  pripomína trom inštitúciám EÚ, že je potrebný ďalší pokrok pri vytváraní špecializovanej spoločnej databázy týkajúcej sa aktuálneho stavu legislatívnych spisov;

68.  navrhuje, aby Rada zasadala s Parlamentom aspoň raz v priebehu konzultačného postupu, čím sa umožní Parlamentu predložiť a zdôvodniť prijaté pozmeňujúce návrhy a Rade zaujať stanovisko ku každému z nich; navrhuje, aby Rada v každom prípade poskytla písomnú odpoveď;

69.  navrhuje, aby Parlament uskutočnil kvantitatívne štúdie o účinnosti konzultačného postupu;

70.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby dodržiavala časový rámec stanovený v nariadení o európskych orgánoch dohľadu pri rozhodovaní o tom, či schváli, zmení alebo neschváli navrhované technické normy, a aby prinajmenšom oficiálne informovala spoluzákonodarcov v dostatočnom predstihu, ak výnimočne nebude schopná tento časový rámec dodržať, pričom zároveň uvedie dôvody tohto meškania; zdôrazňuje skutočnosť, že Komisia nedávno túto povinnosť v mnohých prípadoch opomenula; pripomína Komisii, že postupy, v rámci ktorých Parlament vyhlasuje, že nemá voči danému aktu žiadne námietky, nie sú určené na to, aby sa nimi kompenzovali zdržania, ku ktorým dôjde zo strany Komisie, a že tieto postupy majú významný vplyv na čas, ktorý má Parlament k dispozícii na výkon svojich kontrolných právomocí;

71.  víta skutočnosť, že v novembri 2016 sa začali medziinštitucionálne rokovania uvedené v bode 40 novej MID; so sklamaním konštatuje, že po viac ako roku diskusií, dvoch kolách rokovaní na politickej úrovni a množstve stretnutí na technickej úrovni sa zatiaľ napriek jasnej a ustálenej judikatúre nedosiahla žiadna dohoda;

72.  víta písomné brífingy, ktoré poskytuje Komisia pred medzinárodnými konferenciami, a denné ústne brífingy, ktoré poskytujú predsedníctvo Rady a Komisia počas týchto konferencií;

73.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Parlamentu nie je dovolené, aby sa zúčastňoval ako pozorovateľ na koordinačných stretnutiach EÚ počas medzinárodných konferencií;

74.  vyzýva tri inštitúcie EÚ, aby včas ukončili rokovania o zlepšení praktických opatrení na spoluprácu a výmenu informácií, ktoré sa začali v novembri 2016 v súlade s odsekom 40 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva;

75.  pripomína Rade a Komisii, že praktické opatrenia týkajúce sa medzinárodných dohôd musia byť v súlade so zmluvami, najmä s článkom 218 ods. 10 ZFEÚ, a zohľadňovať rozsudky Súdneho dvora Európskej únie, napríklad rozsudky vynesené vo veciach Tanzánia a Maurícius[36];

76.  žiada ostatné inštitúcie, aby dodržiavali ustanovenia zmlúv a nariadení a držali sa príslušnej judikatúry s cieľom zabezpečiť, aby bol Parlament:

a)  ihneď, v plnej miere a presne informovaný počas celého životného cyklu medzinárodných dohôd, a to proaktívnym, štruktúrovaným a zjednodušeným spôsobom bez toho, aby sa oslabila rokovacia pozícia EÚ, a aby mu bol vo všetkých fázach poskytnutý dostatočný čas na vyjadrenie svojich stanovísk, ktoré by sa mali v čo najväčšej miere zohľadniť;

b)  presne informovaný a zapojený do fázy vykonávania dohôd, a to najmä s ohľadom na rozhodnutia, ktoré prijali orgány zriadené dohodami, pričom by mal mať možnosť v plnej miere uplatňovať svoje práva spoluzákonodarcu, ak majú tieto dohody vplyv na právne predpisy EÚ;

c)  proaktívne informovaný o stanovisku Komisie na medzinárodných fórach, akými sú WTO, UNCTAD, OECD, UND, FAO a UNHCR;

77.  domnieva sa, že je nevyhnutné horizontálne dodržiavať dlhodobú prax, podľa ktorej sa skôr, ako sa začnú predbežne vykonávať ustanovenia o obchode a investíciách zakotvené v politicky dôležitých dohodách, vyčká na súhlas Parlamentu, ako sa k tomu zaviazala komisárka Malmström na svojom vypočutí 29. septembra 2014; vyzýva Radu, Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby uplatňovanie tohto postupu rozšírili aj na všetky medzinárodné dohody;

78.  konštatuje, že Parlament je pripravený znova sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie s cieľom zabezpečiť, aby sa rešpektovali práva Parlamentu, pokiaľ sa nevykoná v blízkej budúcnosti žiaden presvedčivý pokrok v rokovaniach o bode 40 novej MID;

79.  konštatuje, že každá z inštitúcií by si mala uvedomiť, že jej povinnosti ako zákonodarcu sa neskončia v okamihu, keď sú medzinárodné dohody uzavreté; zdôrazňuje, že je potrebné dôkladne sledovať vykonávanie a pokračujúce úsilie o zabezpečenie toho, aby dohody plnili svoje ciele; vyzýva inštitúcie, aby rozšírili osvedčené postupy a prístup založený na spolupráci na fázu vykonávania a hodnotenia medzinárodných dohôd;

80.  konštatuje, že posúdenia vplyvu vrátane analýzy situácie v oblasti ľudských práv môžu byť dôležitým nástrojom pri rokovaniach o obchodných a investičných dohodách, pretože pomáhajú stranám plniť si záväzky v oblasti ľudských práv, a pripomína záväznú povahu dohôd, akou je Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach;

81.  vyzýva Komisiu a Radu, aby pri prijímaní smerníc na rokovania, pri samotných rokovaniach a prijímaní právneho základu návrhov, ktoré sa majú podpísať a uzavrieť, a najmä pri podpise Rady a uzatváraní medzinárodných obchodných dohôd v plnej miere rešpektovali rozdelenie právomocí medzi EÚ a jej členskými štátmi, ako je zrejmé zo stanoviska Súdneho dvora Európskej únie č. 2/15 zo 16. mája 2017;

82.  vyzýva európskych predstaviteľov, aby venovali osobitnú pozornosť súladu medzinárodných štandardov alebo požiadaviek s prijatými záväznými právnymi predpismi EÚ;

83.  žiada Komisiu, aby zverejnila dokumenty načrtávajúce jej postoj v medzinárodných organizáciách, ktoré stanovujú normy vo finančnej, menovej a regulačnej oblasti, najmä v Bazilejskom výbore pre bankový dohľad; žiada, aby bol Parlament plne informovaný vo všetkých fázach vypracúvania medzinárodných noriem, ktoré môžu mať vplyv na právo EÚ;

84.  žiada, aby bol v súlade s uznesením prijatým Parlamentom o úlohe EÚ v rámci systému medzinárodných finančných, menových a regulačných orgánov a inštitúcií zavedený a formalizovaný finančný dialóg o prijímaní a zosúladení európskych pozícií pred významnými medzinárodnými rokovaniami; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby boli tieto postoje vopred prediskutované a vopred známe na základe podrobných usmernení, ktoré by mohli dopĺňať proaktívne usmerňovacie uznesenia, a aby sa zabezpečili následné opatrenia, pričom Komisia by mala pravidelne podávať správy o uplatňovaní týchto usmernení;

85.   pripomína svoje vyhlásenie prijaté 15. marca 2018 o umiestnení sídla Európskej agentúry pre lieky, v ktorom Parlament vyjadril poľutovanie nad tým, že jeho úloha a jeho práva ako rovnocenného spoluzákonodarcu spoločne s Radou neboli riadne zohľadnené;

86.   uznáva mandát schválený Coreperom 6. decembra 2017, ktorý sa dohodol na pozícii Rady k návrhu Komisie na zriadenie povinného registra transparentnosti; vyzýva všetky strany na ukončenie rokovaní v duchu dobrej spolupráce s cieľom zlepšiť transparentnosť legislatívneho procesu;

Vykonávanie a uplatňovanie právnych predpisov Únie

87.  zdôrazňuje význam zásady uvedenej v bode 43 novej MID, podľa ktorej v prípade, že sa členské štáty v súvislosti s transpozíciou smerníc do vnútroštátneho práva rozhodnú doplniť prvky, ktoré nijako nesúvisia s uvedenými právnymi predpismi Únie, takéto doplnenia by mali byť identifikovateľné buď prostredníctvom transponujúceho aktu alebo aktov, alebo prostredníctvom súvisiacich dokumentov; konštatuje, že tieto informácie stále často chýbajú; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri riešení nedostatočnej transparentnosti a ďalších problémov týkajúcich sa pridávania povinností nad rámec požiadaviek EÚ pri transpozícii právnych predpisov EÚ (tzv. gold-plating)[37] konali spoločne a jednotne;

88.  zastáva názor, že pri vykonávaní a transpozícii aktov EÚ sa musí jednoznačne rozlišovať medzi prípadmi gold-platingu, pri ktorých členské štáty zavádzajú dodatočné administratívne požiadavky, ktoré nesúvisia s právnymi predpismi EÚ, a stanovením vyšších noriem, ktoré prekračujú rámec minimálnych noriem ochrany životného prostredia a spotrebiteľa, zdravotnej starostlivosti a bezpečnosti potravín v rámci celej EÚ;

89.   domnieva sa, že v záujme obmedzenia problémov, ktoré sa týkajú gold-platingu, by sa všetky tri inštitúcie mali zaviazať, že budú prijímať právne predpisy EÚ, ktoré sú jasné, ľahko transponovateľné a majú osobitnú európsku pridanú hodnotu; pripomína, že by sa síce malo predchádzať zbytočnému administratívnemu zaťaženiu, no členským štátom by to nemalo brániť v zachovaní alebo prijímaní ambicióznejších opatrení a prísnejších sociálnych a environmentálnych noriem a noriem ochrany spotrebiteľa v prípadoch, keď právo Únie definuje len minimálne normy;

90.  vyzýva členské štáty, aby sa pri transpozícii právnych predpisov EÚ v čo najväčšej možnej miere zdržali vytvárania dodatočných administratívnych požiadaviek a aby v súlade s odsekom 43 medziinštitucionálnej dohody zabezpečili identifikovateľnosť takýchto doplnení prostredníctvom transponujúceho aktu alebo súvisiacich dokumentov;

91.  pripomína, že v bode 44 novej MID sa členským štátom adresuje výzva, aby Komisii poskytli súčinnosť pri získavaní informácií a údajov potrebných na monitorovanie a hodnotenie vykonávania práva Únie; vyzýva preto členské štáty, aby v záujme dodržania svojich záväzkov prijali všetky potrebné opatrenia vrátane poskytnutia tabuliek zhody s jasnými a presným informáciami o vnútroštátnych opatreniach, ktorými sa transponujú smernice do ich vnútroštátnych právnych poriadkov, ako bolo dohodnuté v spoločnom politickom vyhlásení členských štátov a Komisie z 28. septembra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom a v spoločnom politickom vyhlásení Európskeho parlamentu, Rady a Komisie z 27. októbra 2011 k vysvetľujúcim dokumentom;

92.  domnieva sa, že záväzok, ktorý Komisia prijala v bode 45 novej MID, by sa mal vykladať v tom zmysle, že pri náležitom dodržaní pravidiel dôvernosti sa značne zlepší prístup Parlamentu k informáciám o postupoch v prípade nesplnenia povinnosti a o postupoch, ktoré im predchádzajú; v tejto súvislosti pripomína svoju dlhodobú žiadosť Komisii, pokiaľ ide o údaje, ku ktorým má Parlament oprávnenie na prístup[38];

93.  opätovne oceňuje mechanizmus riešenia problémov projektu EU Pilot ako neformálnejší, no nemenej účinný spôsob zabezpečenia súladu s právom Únie zo strany členských štátov[39]; nesúhlasí s vyhlásením Komisie, ktorá má v pláne začínať konania o porušení povinnosti bez toho, aby využila tento mechanizmus[40];

94.  poukazuje na to, že komisári sú povinní rešpektovať legislatívne výsady poslancov Európskeho parlamentu; zastáva názor, že komisári musia poskytovať Európskemu parlamentu všetky nezávisle vypracované štúdie, na základe ktorých prijali svoje rozhodnutia, a zároveň zverejňovať tie, ktoré sú v rozpore s ich závermi;

95.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že nie všetky preklady legislatívnych návrhov sú k dispozícii v rovnakom čase, čo spôsobuje zdržanie legislatívneho procesu;

96.  zdôrazňuje, že na účinné uplatňovanie právnych predpisov EÚ treba zabezpečiť, aby postupy, ktoré sa nimi zavádzajú, boli v súlade so základným účelom samotného právneho aktu, a najmä s konečným cieľom ochrany životného prostredia, pokiaľ ide o zaistenie vysokej úrovne tejto ochrany;

97.  uznáva význam práce, ktorú vykonáva Výbor pre petície v oblasti posudzovania kvality tvorby práva EÚ so zreteľom na jeho skutočné vykonávanie a ktorá je základom pre zlepšovanie legislatívnych textov a postupov; v tejto súvislosti poukazuje na dôležitosť skutočnej medziinštitucionálnej spolupráce s Komisiou, pokiaľ ide o zabezpečenie riadneho preskúmania petícií;

Zjednodušenie

98.  víta záväzok častejšie používať legislatívnu techniku prepracovania, prijatý v bode 46 novej MID; pripomína, že táto technika by mala predstavovať riadny legislatívny postup, keďže je neoceniteľným nástrojom na dosiahnutie zjednodušenia[41]; domnieva sa však, že v prípade úplného presmerovania politiky by Komisia mala namiesto techniky prepracovania predložiť návrh úplne nového právneho aktu, ktorým sa zrušuje existujúci právny predpis, aby tak spoluzákonodarcovia mohli viesť rozsiahle a účinné politické diskusie a aby ich výsady zakotvené v zmluvách boli plne zachované;

99.  pripomína, že pri posudzovaní zbytočného regulačného a administratívneho zaťaženia podľa dohody medzi všetkými troma inštitúciami v bodoch 47 a 48 novej MDI a pri skúmaní možných cieľov v oblasti znižovania zaťaženia s cieľom znížiť náklady pre orgány verejnej správy a podniky vrátane MSP môže lepšia tvorba právnych predpisov tam, kde je to vhodné, znamenať aj viac právnych predpisov EÚ, a to aj v rámci harmonizácie rozdielov medzi právnymi predpismi jednotlivých členských štátov, pričom treba zohľadniť výhody legislatívnych opatrení a dôsledky nečinnosti na úrovni EÚ so zreteľom na sociálne a environmentálne normy a normy na ochranu spotrebiteľa a bez toho, aby bola dotknutá možnosť členských štátov uplatňovať prísnejšie normy, pokiaľ právo Únie vymedzuje len minimálne normy; okrem toho pripomína, že horizontálna sociálna doložka, ktorá je zakotvená v článku 9 ZFEÚ, vyžaduje, aby Únia starostlivo zvážila vplyv právnych predpisov EÚ na sociálne normy a zamestnanosť a aby tieto otázky riadne konzultovala so sociálnymi partnermi, najmä s odbormi, spotrebiteľmi a zástupcami záujmov zraniteľných skupín, a to s ohľadom na autonómiu sociálnych partnerov a dohody, ktoré môžu uzatvárať v súlade s článkom 155 ZFEÚ; zdôrazňuje preto, že zníženie administratívneho zaťaženia neznamená nevyhnutne dereguláciu a že v žiadnom prípade nesmie ohroziť základné práva ani environmentálne, sociálne, pracovné, zdravotné a bezpečnostné normy, normy ochrany spotrebiteľa, rodovej rovnosti alebo dobrých životných podmienok zvierat, a to vrátane súvisiacich požiadaviek na poskytovanie informácií, a teda nesmie byť na úkor práv pracovníkov – bez ohľadu na veľkosť podniku, ani viesť k zvýšeniu počtu neistých pracovných zmlúv;

100.   víta prvý ročný prieskum zaťaženia, ktorý Komisia uskutočnila v rámci zjednodušovania právnych predpisov EÚ a v súvislosti s ktorým vykonala rýchly prieskum Eurobarometra o tom, ako podniky vnímajú reguláciu, pričom oslovila 10 000 podnikov zo všetkých 28 členských štátov, najmä MSP, a zohľadnila rozdelenie podnikov v EÚ; upriamuje pozornosť na zistenia, ktoré priniesol prieskum a ktoré potvrdzujú, že zameranie sa na znižovanie zbytočných nákladov je stále primerané, a uvádzajú, že vnímanie podnikov ovplyvňuje komplexná súhra viacerých faktorov, čo možno pripísať aj odlišnostiam vnútroštátnych administratívnych a právnych prostredí, pokiaľ ide o vykonávanie právnych predpisov; poukazuje na to, že takéto vnímanie môže ovplyvniť aj gold-plating, či dokonca nepresné mediálne spravodajstvo; domnieva sa, že koncepcia každoročného prieskumu zaťaženia je dôležitým nástrojom na identifikáciu problémov s vykonávaním a uplatňovaním právnych predpisov EÚ, nemusí však nevyhnutne viesť k predpokladu, že regulácia by zo svojej podstaty mohla mať za následok nadmerné administratívne zaťaženie; súhlasí s Komisiou, že jediným spôsobom, ako konkrétne určiť, čo naozaj možno zjednodušiť, zracionalizovať alebo odstrániť, je zistiť názory všetkých zainteresovaných strán vrátane tých, ktoré majú najslabšie zastúpenie, o konkrétnych právnych predpisoch alebo rôznych právnych predpisoch uplatniteľných na určité odvetvie; vyzýva Komisiu, aby vylepšila ročný prieskum zaťaženia na základe skúseností z prvého prieskumu, aby používala transparentné a overiteľné metódy zberu údajov, aby venovala mimoriadnu pozornosť potrebám MSP a aby zahrnula skutočné aj subjektívne vnímané zaťaženie;

101.  berie takisto na vedomie výsledok posúdenia uskutočniteľnosti, ktoré vykonala Komisia v súvislosti so stanovením cieľov na zníženie zaťaženia v určitých odvetviach, bez toho, aby tým bol dotknutý účel právnych predpisov; nabáda Komisiu, aby pre každú iniciatívu stanovila ciele na zníženie zaťaženia flexibilným, no spoľahlivým a fakticky podloženým spôsobom a po dôkladnej konzultácii so zainteresovanými stranami, ako to už robí v rámci programu REFIT;

102.  zdôrazňuje, že norma EÚ spravidla nahrádza 28 noriem jednotlivých štátov, čo posilňuje jednotný trh a vedie k menšej byrokracii;

103.  zdôrazňuje, že je dôležité zabrániť zbytočnej byrokracii a zohľadňovať súvislosť medzi veľkosťou podniku a zdrojmi, ktoré sú potrebné na vykonávanie požadovaných povinností;

Vykonávanie a monitorovanie novej MID

104.  berie na vedomie, že Konferencia predsedov bude pravidelne dostávať správu vypracovanú predsedom, v ktorej sa načrtne súčasný stav vykonávania na internej aj medziinštitucionálnej úrovni; domnieva sa, že v tejto správe by sa malo náležite zohľadniť posúdenie, ktoré vypracúva Konferencia predsedov výborov na základe skúseností rôznych výborov, najmä Výboru pre právne veci, ktorý je zodpovedný za lepšiu tvorbu práva a zjednodušovanie práva Únie[42];

105.  víta prvé výročné medziinštitucionálne hodnotiace stretnutie na vysokej úrovni venované vykonávaniu MID, ktoré sa konalo 12. decembra 2017; nabáda Konferenciu predsedov výborov, aby Konferencii predsedov poskytla všetky odporúčania k vykonávaniu novej MID, ktoré považuje za vhodné;

o

o    o

106.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

• [1]  Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.
• [2]  Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47.
• [3]  Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.
• [4]  Ú. v. ES C 102, 4.4.1996, s. 2.
• [5]  Ú. v. ES C 73, 17.3.1999, s. 1.
• [6]  Ú. v. EÚ C 77, 28.3.2002, s. 1.
• [7]  Ú. v. EÚ C 145, 30.6.2007, s. 5.
• [8]  Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 15.
• [9]  Ú. v. EÚ C 484, 24.12.2016, s. 7.
• [10]  Ú. v. EÚ C 446, 29.12. 2017, s. 1.
• [11]  Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 18. marca 2014, Európska komisia proti Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie, vec C-427/12, EU:C:2014:170; rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 16. júla 2015, Európska komisia proti Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie, vec C-88/14, ECLI:EU:C:2015:499; rozsudok Súdneho dvora zo 17. marca 2016, Európsky parlament proti Európskej komisii, vec C-286/14, ECLI:EU:C:2016:183; rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 14. júna 2016, Európsky parlament proti Rade Európskej únie, vec C-263/14, ECLI:EU:C:2016:435; rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 24. júna 2016, Európsky parlament proti Rade Európskej únie, vec C-658/11, ECLI:EU:C:2014:2025.
• [12]  Prijaté texty, P8_TA(2016)0484.
• [13]  Prijaté texty, P8_TA(2016)0104.
• [14]  Prijaté texty, P8_TA(2016)0312.
• [15]  Prijaté texty, P8_TA(2016)0081.
• [16]  Ú. v. EÚ C 289, 9.8.2016, s. 53.
• [17]  Ú. v. EÚ C 285, 29.8.2017, s. 11.
• [18]  Ú. v. EÚ C 93, 24.3.2017, s. 14.
• [19]  Ú. v. EÚ C 353 E, 3.12.2013, s. 117.
• [20]  Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 87.
• [21]  Ú. v. EÚ C 380 E, 11.12.2012, s. 31.
• [22]  Pozri prílohu II k rozhodnutiu Európskeho parlamentu z 9. marca 2016 o uzatvorení medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva (Prijaté texty, P8_TA(2016)0081).
• [23] ¹ Článok 6 ods. 2 rozhodnutia predsedu Európskej komisie z 19. mája 2015 o zriadení nezávislého výboru pre kontrolu regulácie (C(2015)3263).
• [24]  Pozri COM(2016)0798 a COM(2016)0799.
• [25]  Ú. v. EÚ C 77, 28.3.2002, s. 1.
• [26]  Pozri uznesenie Európskeho parlamentu z 9. septembra 2010 o lepšej tvorbe právnych predpisov – 15. výročná správa Európskej komisie podľa článku 9 Protokolu o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality (Ú. v. EÚ C 308 E, 20.10.2011, s. 66), bod 47.
• [27]  Pozri uznesenie Európskeho parlamentu z 27. novembra 2014 o revízii usmernení Komisie pre posudzovanie vplyvu a úlohe testov vplyvu na MSP (Ú. v. EÚ C 289, 9.8.2016, s. 53), bod 16.
• [28]  Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 9. marca 2016 o uzatvorení medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva (Prijaté texty, P8_TA(2016)0081), bod 4.
• [29]  Pozri uznesenie Parlamentu z 27. novembra 2014, citované skôr v texte, bod 12; rozhodnutie Parlamentu z 9. marca 2016, citované skôr v texte, bod 6.
• [30]  Pozri uznesenie Parlamentu zo 14. septembra 2011 o lepšej tvorbe právnych predpisov, subsidiarite a proporcionalite a inteligentnej regulácii, bod 5.
• [31]  Pozri rokovací poriadok Európskeho parlamentu, príloha V, bod XVI.1.
• [32]  Pozri uznesenie Európskeho parlamentu z 25. februára 2014 o opatreniach nadväzujúcich na delegovanie legislatívnych právomocí a ku kontrole vykonávania vykonávacích právomocí Komisie zo strany členských štátov, citované skôr v texte, odôvodnenie D.
• [33]  Pozri uznesenie Európskeho parlamentu z 25. februára 2014 o opatreniach nadväzujúcich na delegovanie legislatívnych právomocí a ku kontrole vykonávania vykonávacích právomocí Komisie zo strany členských štátov, citované skôr v texte, bod 6.
• [34]  Tamže, bod 1.
• [35]  Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 18. marca 2014, Európska komisia proti Európskemu parlamentu a Rade Európskej únie, citovaný skôr v texte; rozsudok Súdneho dvora zo 17. marca 2016, Európsky parlament proti Európskej komisii, citovaný skôr v texte; rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 14. júna 2016, Európsky parlament proti Rade Európskej únie, citovaný skôr v texte.
• [36]  Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 14. júna 2016, Európsky parlament/Rada Európskej únie, citovaný skôr v texte; rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 24. júna 2016, Európsky parlament/Rada Európskej únie, citovaný skôr v texte.
• [37]  Pozri uznesenie Európskeho parlamentu z 21. novembra 2012 o 28. výročnej správe o kontrole uplatňovania práva EÚ (2010) (Ú. v. EÚ C 419, 16.12.2015, s. 73), bod 7.
• [38]  Pozri uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. februára 2014 o 29. výročnej správe o kontrole uplatňovania práva EÚ (2011) (Prijaté texty, P7_TA(2014)0051), body 21 a 22.
• [39]  Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. októbra 2016 o monitorovaní uplatňovania práva Únie: výročná správa za rok 2014 (Prijaté texty, P8_TA(2016)0385), bod 16.
• [40]  Pozri oznámenie Komisie s názvom Právo EÚ: Lepšie výsledky pomocou lepšieho uplatňovania práva, citované skôr v texte, s. 5.
• [41]  Pozri uznesenie Parlamentu zo 14. septembra 2011, citované skôr v texte, bod 41.
• [42]  Pozri rokovací poriadok Európskeho parlamentu, príloha V, bod XVI.3.

DÔVODOVÁ SPRÁVA

I. Súvislosti

Európsky parlament, Rada a Európska komisia prijali 13. apríla 2016 novú Medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva (ďalej len „nová MID“), ktorej cieľom je zlepšiť spôsob prijímania právnych predpisov EÚ a zaistiť, aby lepšie slúžili občanom a podnikom a aby zákony a politiky EÚ účinne dosahovali svoje ciele pri minimálnom administratívnom zaťažení.

V novej MID sa stanovujú spoločné záväzky a ciele, uvádzajú sa v nej ustanovenia o medziinštitucionálnej spolupráci v oblasti viacročného a ročného medziinštitucionálneho programovania, nástrojoch na lepšiu tvorbu práva, legislatívnych nástrojoch, delegovaných a vykonávacích aktov, transparentnosti a koordinácii legislatívneho procesu, vykonávaní a uplatňovaní právnych predpisov Únie a zjednodušení. Takisto sa v nej vytyčuje všeobecný rámec vykonávania a monitorovania novej MID všetkými troma inštitúciami. Nová MID takisto uvedené inštitúcie zaväzuje, aby viedli ďalšie rokovania o vhodných kritériách vymedzenia delegovaných a vykonávacích aktov a o vylepšených praktických opatreniach na spoluprácu a výmenu informácií o rokovaniach o medzinárodných dohodách a ich uzatváraní.Zaväzuje k zosúladeniu existujúcich právnych predpisov s právnym rámcom zavedeným Lisabonskou zmluvou, najmä pokiaľ ide o opatrenia prijaté podľa regulačného postup s kontrolou. Napokon sa v nej stanovuje vytvorenie špeciálnej spoločnej databázy o stave legislatívnych spisov a registra delegovaných aktov.

II. Rozhodnutie Parlamentu o uzavretí novej MID a zriadení pracovnej skupiny pre výklad a vykonávanie uvedenej MID

Na základe odporúčania Výboru pre ústavné veci Parlament 9. marca 2016 prijal rozhodnutie (516 poslancov hlasovalo za, 92 proti a 95 sa zdržalo hlasovania) o schválení novej MID[1]. Vo svojom rozhodnutí uviedol tiež viacero otázok, ktorým sa treba ďalej venovať na politickej a/alebo na technickej úrovni[2].

Konferencia predsedov požiadala Výbor pre právne veci a Výbor pre ústavné veci, aby preskúmali vykonávanie novej MID podľa článku 55 rokovacieho poriadku Parlamentu. Na tento účel zriadili pracovnú skupinu, ktorej hlavné zistenia slúžili obom spravodajcom ako východisko na vypracovanie tejto správy.

Pracovná skupina sa stretla deväťkrát, a to v rozmedzí od 10. mája 2016 do 20. novembra 2017. Svoju prácu zavŕšila schválením zhrnutia činností a svoje hlavné zistenia prezentovala 28. novembra 2017 na spoločnej schôdzi Výboru pre právne veci a Výboru pre ústavné veci.

III. Ako spravodajcovia hodnotia vykonávanie MID: hlavné aspekty

Spoločné záväzky a ciele

Dosiahnutý pokrok a skúsenosti získané počas prvého roka a pol uplatňovania novej MID možno hodnotiť celkovo pozitívne. Pre všetky tri inštitúcie by mali byť povzbudením k ďalšiemu úsiliu o jej plné vykonávanie, najmä so zreteľom na tieto nezodpovedané otázky: a) nezáväzné kritériá uplatňovania článkov 290 a 291 ZFEÚ a zosúladenie všetkých základných aktov, ktoré ešte odkazujú na regulačný postup s kontrolou, b) praktické opatrenia na spoluprácu a výmenu informácií o rokovaniach o medzinárodných dohodách a ich uzatváraní a c) vytvorenie špeciálnej spoločnej databázy o stave legislatívnych spisov.

Konečným cieľom novej MID je zabezpečiť právne predpisy vysokej kvality v záujme občanov Únie. Na tento účel treba v rámci celého legislatívneho cyklu dodržiavať zásadu lojálnej spolupráce ako jednu zo zásad zakotvených v článku 13 Zmluvy o EÚ.

Programovanie

Prvé ročné medziinštitucionálne programovanie podľa novej MID viedlo k spoločnému vyhláseniu o legislatívnych prioritách EÚ na rok 2017 a k ďalšiemu spoločnému vyhláseniu na roky 2018 – 2019. Poukazuje to na angažovanosť všetkých troch inštitúcií, ktorú treba oceniť, pričom treba mať na pamäti, že rýchlejšie tempo by sa nemalo uprednostňovať na úkor legislatívnej kvality.

Pri predkladaní pracovných programov by Komisia mala jasne uvádzať právny charakter každého návrhu spolu s presným a realistickým harmonogramom.

Pokiaľ ide o odpovede Komisie na žiadosti Parlamentu o návrhy aktov Únie podľa článku 225 ZFEÚ, Komisia neprijala osobitné oznámenia stanovené v bode 10 novej MID. Parlament prikladá dôležitosť prijímaniu takýchto osobitných oznámení, pretože majú zaistiť úplnú transparentnosť a poskytnúť politickú odpoveď na žiadosti Parlamentu.

Nástroje lepšej tvorby práva

V novej MID sa právom objasňuje, že posúdenia vplyvu nikdy nesmú byť náhradou politických rozhodnutí ani spôsobovať nenáležité zdržania legislatívneho procesu. Posúdenia vplyvu sú dôležitým nástrojom, ktorý by mal vyvážene pokrývať rôzne aspekty uvedené v MID vrátane testov vplyvu na MSP, na ktorých nástojil Parlament. Komisia zrevidovala svoje usmernenia o lepšej právnej regulácii v júli 2017.

Bez ohľadu na túto revíziu a na záväzok, ktorý Komisia vyjadrila v bode 13 novej MID, k mnohým návrhom Komisie vrátane politicky citlivých návrhov neboli priložené posúdenia vplyvu. Posúdenie vplyvu chýbalo najmä pri 20 spomedzi 59 návrhov zaradených medzi priority v spoločnom vyhlásení z roku 2017. Zdá sa tiež, že kvalita a podrobnosť posúdení vplyvu môže výrazne kolísať.

Kľúčovým cieľom, ktorému sa treba bezodkladne venovať, je vytvorenie špeciálnej spoločnej databázy o stave legislatívnych spisov vrátane informácií o všetkých krokoch legislatívneho procesu, aby sa tak uľahčilo jeho vysledovanie, ako sa uvádza v bode 39 novej MID.

Právne nástroje

Dôvodové správy priložené ku všetkým návrhom Komisie by odteraz mali vysvetľovať, aké opodstatnenie majú navrhované opatrenia z hľadiska zásad subsidiarity a proporcionality. Bolo by takisto vhodné zabezpečiť súlad medzi dôvodovou správou a posúdením vplyvu k tomu istému návrhu.

Všetky tri inštitúcie sa zaviazali vymieňať si názory o zmenách právneho základu, ako sa uvádza v bode 25 novej MID. V tejto súvislosti treba zdôrazniť úlohu a odborné skúsenosti parlamentného Výboru pre právne veci pri overovaní právnych základov. Zdôrazniť treba aj pozíciu Parlamentu, v súlade s ktorou sa bude brániť všetkým pokusom o oslabenie svojich legislatívnych právomocí bezdôvodnými zmenami právneho základu.

Delegované a vykonávacie akty

Komisia dodržala lehotu uvedenú v novej MID a v decembri 2016 navrhla zosúladenie množstva základných aktov, ktoré ešte odkazujú na regulačný postup s kontrolou. Tieto návrhy skúmajú spoluzákonodarcovia.

Jedným z hlavných ústupkov Parlamentu je možnosť, aby sa Komisia v súvislosti s prípravou delegovaných aktov systematicky obracala na odborníkov z členských štátov. Napriek obave, že by sa tým mohli zotrieť rozdiely medzi týmito delegovanými a vykonávacími aktmi do tej miery, že by to prinieslo de facto oživenie predlisabonského mechanizmu komitológie, tento ústupok počas rokovaní mal povzbudiť Radu, aby akceptovala delegované akty, keď sú splnené kritériá podľa článku 290 ZFEÚ. Rada prekvapivo trvala buď na prenesení vykonávacích právomocí podľa článku 291 ZFEÚ, alebo na začlenení všetkých prvkov in abstracto oprávnených na delegovanie právomoci alebo na prenesenie vykonávacích právomocí v samotnom základnom akte. Čo je ešte prekvapivejšie, Komisia sa rozhodla nebrániť vlastné návrhy.

V septembri 2017 sa začali medziinštitucionálne rokovania o nezáväzných kritériách na uplatňovanie článkov 290 a 291 ZFEÚ, uvedené v bode 28 novej MID (tzv. vymedzujúce kritériá). Mandát Parlamentu na tieto rokovania je stanovený v uznesení Parlamentu z 25. februára 2014[3]. Nech už budú dohodnuté akékoľvek kritériá, budú musieť zohľadňovať príslušné rozsudky Súdneho dvora[4].

Komisia súhlasila, že Európskemu parlamentu a Rade zabezpečí rovnaký prístup ku všetkým informáciám o delegovaných a vykonávacích aktoch, aby tak dostali všetky dokumenty v rovnakom čase ako odborníci z členských štátov. Odborníci z Európskeho parlamentu a Rady majú mať systematicky prístup na zasadnutia expertných skupín Komisie, na ktoré sú pozvaní odborníci z členských štátov a ktoré sa týkajú prípravy delegovaných aktov. Doterajšie skúsenosti potvrdzujú, že tento prístup sa výrazne zlepšil.

Rýchly pokrok sa dosiahol na medziinštitucionálnej úrovni pri vytváraní spoločného funkčného registra delegovaných aktov. Oficiálne bol spustený 12. decembra 2017. Ide o dôležitý úspech.

Transparentnosť a koordinácia legislatívneho procesu

Zásada, podľa ktorej Európsky parlament a Rada ako spoluzákonodarcovia majú pri vykonávaní svojich právomocí rovnocenné postavenie, má mimoriadny význam, zvyčajne ju však oslabuje skutočnosť, že vo všeobecnosti chýbajú informácie z Rady. Schôdze výborov Európskeho parlamentu sú verejné, čo neplatí pre schôdze pracovných skupín Rady. Preto je namieste požiadavka, aby sa programy, pracovné dokumenty a návrhy predsedníctiev vypracované pracovnými skupinami a Coreprerom pravidelne a štruktúrovaným spôsobom postupovali Parlamentu. Okrem neformálnych výmen názorov by bolo vhodné požiadať Parlament, aby vysielal zástupcov na schôdze pracovných skupín Rady a Coreperu.

V novembri 2016 sa začali medziinštitucionálne rokovania o praktických opatreniach na spoluprácu a výmenu informácií o rokovaniach o medzinárodných dohodách a ich uzatváraní. Napriek ustálenej a jasnej judikatúre sa však ani po viac ako roku diskusií nedosiahla žiadna dohoda[5].

Vykonávanie a uplatňovanie právnych predpisov Únie

Kľúčom k lepšej tvorbe práva je správne a včasné transponovanie právnych predpisov Únie, ktoré sú jasné, ľahko transponovateľné a majú európsku pridanú hodnotu. V novej MID sa stanovuje, že v prípade, ak sa členské štáty v súvislosti s transpozíciou smerníc do vnútroštátneho práva rozhodnú doplniť prvky, ktoré nijako nesúvisia s uvedenými právnymi predpismi Únie, takéto doplnenia by mali byť identifikovateľné buď prostredníctvom transponujúceho aktu alebo aktov, alebo prostredníctvom súvisiacich dokumentov. Veľa úsilia ešte treba vyvinúť pri odhaľovaní gold-platingu.

Parlament pri viacerých príležitostiach uviedol, že by mal mať prístup k informáciám o postupoch v prípade nesplnenia povinnosti a o postupoch, ktoré im predchádzajú. Nemalo by sa neuvážene upúšťať od účinných mechanizmov riešenia problémov, ako je projekt EU Pilot.

Zjednodušenie

Zjednodušenie je jadrom lepšej tvorby práva. Okrem iného sa dá dosiahnuť systematickým využívaním legislatívnej techniky prepracovania, ktorá by teda mala predstavovať riadny legislatívny postup. V prípade úplného presmerovania politiky by však Komisia mala radšej predložiť návrh úplne nového právneho aktu, ktorým sa zrušuje existujúci právny predpis, aby tak spoluzákonodarcovia mohli viesť rozsiahle a účinné politické diskusie a aby ich výsady zakotvené v zmluvách boli plne zachované.

Komisia v súlade s MID uskutočnila svoj prvý ročný prieskum zaťaženia a posúdila realizovateľnosť stanovenia cieľov na zníženie zaťaženia v konkrétnych sektoroch. Svoje zistenia prezentovala 24. októbra 2017 v rámci pracovného programu Komisie na rok 2018 a potvrdila v nich, že zameranie sa na znižovanie zbytočných nákladov je stále primerané, pričom vnímanie podnikov ovplyvňuje komplexná súhra viacerých faktorov. Konkrétne určiť, čo možno zjednodušiť, sa dá len zisťovaním názorov o konkrétnych alebo odvetvových právnych predpisoch. Komisia by mala vylepšiť ročný prieskum zaťaženia na základe skúseností z prvého prieskumu a používať transparentné a overiteľné metódy zberu údajov, pričom by mala venovať mimoriadnu pozornosť potrebám MSP a zahrnúť skutočné aj subjektívne vnímané zaťaženie a zároveň náležite zohľadniť potrebu, aby právne predpisy spĺňali svoje ciele. Komisia by pre každú iniciatívu mala stanoviť ciele na zníženie zaťaženia flexibilným, no spoľahlivým a fakticky podloženým spôsobom a po dôkladnej konzultácii so zainteresovanými stranami, ako to už robí v rámci programu REFIT;

Vykonávanie a monitorovanie novej MID

Konferencia predsedov výborov zohráva významnú úlohu pri monitorovaní vykonávania novej MID a mala by Konferencii predsedov poskytnúť všetky odporúčania k vykonávaniu novej MID, ktoré považuje za vhodné. Na tomto postupe by sa mal výrazne podieľať aj Výbor pre právne veci, ktorý je zodpovedný za lepšiu tvorbu práva a zjednodušovanie práva Únie[6].

• [1]  Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 9. marca 2016 o uzatvorení medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva, P8_TA(2016)0081.
• [2]  Pozri rozhodnutie Parlamentu z 9. marca 2016, citované skôr v texte, bod 16.
• [3] Ú. v. EÚ C 285, 29.8.2017, s. 11.
• [4]  Pozri napr. rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 18. marca 2014, Európska komisia/Európsky parlament a Rada Európskej únie, citovaný skôr v texte; rozsudok Súdneho dvora zo 17. marca 2016, Európsky parlament/Európska komisia, citovaný skôr v texte; rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 14. júna 2016, Európsky parlament/Rada Európskej únie, citovaný skôr v texte.
• [5]  Pozri rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 14. júna 2016, Európsky parlament/Rada Európskej únie, citovaný skôr v text; rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 24. júna 2016, Európsky parlament/Rada Európskej únie, citovaný skôr v texte.
• [6]  Pozri rokovací poriadok Európskeho parlamentu, príloha V, bod XVI.3.

STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (12.2.2018)

pre Výbor pre právne veci a Výbor pre ústavné veci

k výkladu a vykonávaniu Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva
(2016/2018(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Bendt Bendtsen

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre právne veci a Výbor pre ústavné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže v Medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva sa vyžaduje medziinštitucionálna spolupráca zameraná na zjednodušenie existujúcich právnych predpisov Únie a zabráneniu nadmernej regulácii a administratívnemu zaťaženiu občanov, orgánov verejnej správy a podnikov; keďže Parlament zdôrazňuje, že pokiaľ ide o medzinárodné obchodné dohody, tieto ciele by nemali viesť k zníženiu noriem v oblasti ochrany životného prostredia, verejného zdravia, zdravia a bezpečnosti pracovníkov, noriem Medzinárodnej organizácie práce či práv spotrebiteľov;

B.  keďže regulačná spolupráca sa stala v medzinárodných obchodných dohodách kľúčovým nástrojom z hľadiska nadviazania dialógu o regulácii a súdržnosti medzi obchodnými partnermi; keďže Komisia je naďalej odhodlaná pokračovať v tomto procese k zásadám spravodlivých a rovnakých podmienok pre všetky zainteresované strany a záruke čo najvyššej transparentnosti rozhodovacieho procesu;

C.  keďže Medziinštitucionálna dohoda o lepšej tvorbe práva začína prinášať konkrétne zlepšenia v niekoľkých prioritných oblastiach a keďže v odseku 40 tejto dohody je stanovený záväzok rokovať o vylepšení praktických opatrení na spoluprácu a výmenu informácií o medzinárodných dohodách;

1.  domnieva sa, že je nevyhnutné horizontálne dodržiavať dlhodobú prax, podľa ktorej sa skôr, ako sa začnú predbežne vykonávať ustanovenia o obchode a investíciách zakotvené v politicky dôležitých dohodách, vyčká na súhlas Parlamentu, ako sa k tomu zaviazala komisárka Malmström na svojom vypočutí 29. septembra 2014; vyzýva Radu, Komisiu a ESVČ, aby uplatňovanie tohto postupu rozšírili aj na všetky medzinárodné dohody;

2.  žiada ostatné inštitúcie, aby dodržiavali ustanovenia zmlúv a nariadení a držali sa príslušnej judikatúry s cieľom zabezpečiť, aby bol Parlament:

a.  ihneď, v plnej miere a presne informovaný počas celého životného cyklu medzinárodných dohôd, a to proaktívnym, štruktúrovaným a zjednodušeným spôsobom bez toho, aby sa oslabila rokovacia pozícia EÚ, a aby mu bol vo všetkých fázach poskytnutý dostatočný čas na vyjadrenie svojich stanovísk, ktoré by sa mali v čo najväčšej miere zohľadniť;

b.  presne informovaný a zapojený do fázy vykonávania dohôd, a to najmä s ohľadom na rozhodnutia, ktoré prijali orgány zriadené dohodami, pričom by mal mať možnosť v plnej miere uplatňovať svoje práva spoluzákonodarcu, ak majú tieto dohody vplyv na právne predpisy EÚ;

c.  proaktívne informovaný o stanovisku Komisie na medzinárodných fórach, akými sú WTO, UNCTAD, OECD, UND, FAO a UNHCR;

3.  konštatuje, že Parlament je pripravený znova sa obrátiť na Súdny dvor Európskej únie s cieľom zabezpečiť, aby sa rešpektovali práva Parlamentu, pokiaľ sa nevykoná v blízkej budúcnosti žiaden presvedčivý pokrok v rokovaniach o bode 40 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva;

4.  konštatuje, že každá z inštitúcií by si mala uvedomiť, že jej povinnosti ako zákonodarcu sa neskončia v okamihu, keď sú medzinárodné dohody uzavreté; zdôrazňuje, že je potrebné dôkladne sledovať vykonávanie a pokračujúce úsilie o zabezpečenie toho, aby dohody plnili svoje ciele; vyzýva inštitúcie, aby rozšírili osvedčené postupy a prístup založený na spolupráci na fázu vykonávania a hodnotenia medzinárodných dohôd;

5.  víta pracovný program Komisie týkajúci sa prioritných spisov v oblasti obchodu, pričom však poznamenáva, že by mohol obsahovať viac informácií o plánovaní medzinárodných obchodných rokovaní; požaduje väčšiu transparentnosť legislatívneho procesu, napr. využívaním spoločnej databázy;

6.  konštatuje, že posúdenia vplyvu vrátane analýzy situácie v oblasti ľudských práv môžu byť dôležitým nástrojom pri rokovaniach o obchodných a investičných dohodách, pretože pomáhajú stranám k plneniu svojich záväzkov v oblasti ľudských práv, a pripomína záväznú povahu dohôd, akou je Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach;

7.  víta systematickejší prístup k posúdeniu vplyvov, pričom však konštatuje, že použitá metodika nie je vždy optimálna; vyzýva Komisiu, aby naďalej sledovala obchodnú politiku založenú na výsledkoch, ktorá znižuje administratívne a regulačné zaťaženie podnikov, a aby pritom dodržiavala ľudské práva a záväzky v súlade s hlavnými zásadami OSN a usmerneniami Komisie;

8.  vyzýva Komisiu a Radu, aby pri prijímaní smerníc na rokovania, pri samotným rokovaniach a prijímaní právneho základu návrhov, ktoré sa majú podpísať a uzavrieť, a najmä pri podpise Rady a uzatváraní medzinárodných obchodných dohôd, v plnej miere rešpektovali rozdelenie právomocí medzi EÚ a jej členskými štátmi, ako je zrejmé zo stanoviska Súdneho dvora Európskej únie č. 2/15 zo 16. mája 2017;

9.  víta zlepšenia, pokiaľ ide o spôsob používania delegovaných a vykonávacích aktov, ale domnieva sa, že je potrebná ďalšia konvergencia v súlade so stanoviskami Parlamentu; podporuje využívanie medziinštitucionálneho registra delegovaných aktov a účasť na stretnutiach expertov.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	20.2.2018
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	35 0 0
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	William (The Earl of) Dartmouth, Laima Liucija Andrikienė, David Campbell Bannerman, Daniel Caspary, Salvatore Cicu, Santiago Fisas Ayxelà, Christofer Fjellner, Karoline Graswander-Hainz, Heidi Hautala, Nadja Hirsch, Patricia Lalonde, Bernd Lange, David Martin, Anne-Marie Mineur, Sorin Moisă, Alessia Maria Mosca, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Viviane Reding, Tokia Saïfi, Marietje Schaake, Helmut Scholz, Joachim Schuster, Joachim Starbatty, Adam Szejnfeld, Hannu Takkula, Iuliu Winkler, Jan Zahradil
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Bendt Bendtsen, Klaus Buchner, Nicola Danti, Agnes Jongerius, Sajjad Karim, Jarosław Wałęsa
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Mario Borghezio, Jacques Colombier

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENVO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

35	+
ALDE	Nadja Hirsch, Patricia Lalonde, Marietje Schaake, Hannu Takkula
ECR	David Campbell Bannerman, Sajjad Karim, Joachim Starbatty, Jan Zahradil
EFDD	William (The Earl of) Dartmouth
ENF	Mario Borghezio, Jacques Colombier
GUE/NGL	Anne-Marie Mineur, Helmut Scholz
PPE	Laima Liucija Andrikienė, Bendt Bendtsen, Daniel Caspary, Salvatore Cicu, Santiago Fisas Ayxelà, Christofer Fjellner, Sorin Moisă, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Viviane Reding, Tokia Saïfi, Adam Szejnfeld, Jarosław Wałęsa, Iuliu Winkler
S&D	Nicola Danti, Karoline Graswander-Hainz, Agnes Jongerius, Bernd Lange, David Martin, Alessia Maria Mosca, Joachim Schuster
VERTS/ALE	Klaus Buchner, Heidi Hautala

0	-

0	0

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci (24.11.2017)

pre Výbor pre právne veci a Výbor pre ústavné veci

k výkladu a vykonávaniu Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva
(2016/2018(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Roberto Gualtieri

NÁVRHY

Výbor pre hospodárske a menové veci vyzýva Výbor pre právne veci a Výbor pre ústavné veci, aby ako gestorské výbory zaradili do návrhu uznesenia, ktorý prijmú, tieto návrhy:

1.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že nie všetky preklady legislatívnych návrhov sú k dispozícii v rovnakom čase, čo spôsobuje zdržanie legislatívneho procesu;

2.  domnieva sa, že predsedníctva Rady by mali poskytovať Európskemu parlamentu podrobnejšie informácie o rokovaniach v Rade, aby Parlament lepšie pochopil postoje členských štátov a povahu ich problémov a aby umožnil úspešné a včasné uzavretie rokovaní v rámci trialógu; pripomína, že v súlade s bodom 34 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (MID) sa spoluzákonodarcovia dohodli na „význame udržiavania úzkych kontaktov už pred medziinštitucionálnymi rokovaniami, aby dosiahli lepšie vzájomné porozumenie svojich jednotlivých stanovísk“, a že na tento účel budú ďalej „podporovať vzájomnú výmenu názorov a informácií, a to aj vyzývaním zástupcov ostatných inštitúcií k neformálnej výmene názorov na pravidelnom základe“; poukazuje na to, že tento bod MID sa zatiaľ nevykonal dostatočne a že naďalej existuje nepomer v poskytovaní informácií, keďže schôdze výborov Parlamentu sú verejné, zatiaľ čo pracovné skupiny Rady nie sú; vyjadruje poľutovanie nad pretrvávajúcou netransparentnosťou zasadnutí Euroskupiny a zdôrazňuje, že je potrebné, aby Parlament a jeho poslanci mali prístup k programovým dokumentom týkajúcim sa jednotlivých krajín ešte pred prijatím rozhodnutí, ako aj k pripomienkam predloženým Euroskupine po zasadnutí vrátane ich zápisníc; domnieva sa, že účasť zástupcov Parlamentu na schôdzach pracovných skupín Rady by uľahčila vzájomné porozumenie rovnako, ako ho uľahčuje účasť na schôdzach expertných skupín;

3.  pripomína, že v bode 32 medziinštitucionálnej dohody sa ustanovuje, že „Komisia vykonáva svoju úlohu sprostredkovateľa tak, že k obom zložkám legislatívneho orgánu pristupuje rovnako, pričom v plnom rozsahu rešpektuje úlohy pridelené uvedeným trom inštitúciám zmluvami“; žiada preto Komisiu, aby zverejňovala, ak je to možné, všetky relevantné dokumenty týkajúce sa legislatívnych návrhov vrátane neoficiálnych dokumentov a sprístupňovala ich naraz obom zákonodarcom;

4.  zdôrazňuje, že posudzovanie dosahu nových legislatívnych návrhov by malo náležite zohľadňovať základné práva občanov, vysokú mieru sociálneho začlenenia, náklady v prípade nekonania na úrovni EÚ a zvýšenú ochranu životného prostredia, ako aj cieľ plného zapojenia občanov a organizácií občianskej spoločnosti v záujme zabezpečenia úplnej transparentnosti rozhodovacieho procesu a najvyššej miery sociálnej spravodlivosti;

5.  zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť neformálnu spoluprácu počas prípravnej fázy delegovaných aktov a vykonávacích aktov; varuje pred tým, aby sa pri príprave delegovaných a vykonávacích aktov opomínal zámer spoluzákonodarcov v podobe, ako je vyjadrený v legislatívnom akte, a ako súčasť cieľa tohto aktu; podčiarkuje význam registra delegovaných aktov, ktorý čoskoro začne fungovať; žiada Komisiu, aby spoluzákonodarcom súčasne oznamovala všetky prijaté návrhy vykonávacích opatrení vrátane vykonávacích aktov a vykonávacích technických noriem;

6.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia v mnohých prípadoch považuje opatrenia na úrovni 2, ktoré navrhli tieto tri orgány finančných služieb (ESAME, EBA a EIOPA) za prijaté bez zmien, čím sa skracuje čas, ktorý má Parlament k dispozícii na preskúmanie v prípade, keď sa zavádzajú zásadné zmeny alebo je ich značný počet;

7.  navrhuje, aby Rada zasadala s Parlamentom aspoň raz v priebehu konzultačného postupu, čím sa umožní Parlamentu predložiť a zdôvodniť prijaté pozmeňujúce návrhy a Rade zaujať stanovisko ku každému z nich; navrhuje, aby Rada v každom prípade poskytla písomnú odpoveď;

8.  navrhuje, aby Parlament uskutočnil kvantitatívne štúdie o účinnosti konzultačného postupu;

9.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby dodržiavala časový rámec stanovený v nariadení o európskych orgánoch dohľadu pri rozhodovaní o tom, či schváli, zmení alebo neschváli navrhované technické normy, a aby prinajmenšom oficiálne informovala spoluzákonodarcov v dostatočnom predstihu, ak výnimočne nebude schopná tento časový rámec dodržať, pričom zároveň uvedie dôvody tohto meškania; zdôrazňuje skutočnosť, že Komisia nedávno túto povinnosť v mnohých prípadoch opomenula; pripomína Komisii, že postupy, v rámci ktorých Parlament vyhlasuje, že nemá voči danému aktu žiadne námietky, nie sú určené na to, aby sa nimi kompenzovali zdržania, ku ktorým dôjde zo strany Komisie, a že tieto postupy majú významný vplyv na čas, ktorý má Parlament k dispozícii na výkon svojich kontrolných právomocí;

10.  naliehavo žiada Komisiu, aby rešpektovala povinné lehoty stanovené pre správy o vykonávaní a pre preskúmanie smerníc a nariadení;

11.  žiada, aby sa prostredníctvom medziinštitucionálnej dohody posilnila úloha Parlamentu v rámci európskeho semestra;

12.  vyzýva európskych predstaviteľov, aby venovali osobitnú pozornosť súladu medzinárodných štandardov alebo požiadaviek s prijatými záväznými právnymi predpismi EÚ;

13.  žiada Komisiu, aby zverejnila dokumenty načrtávajúce jej postoj v medzinárodných organizáciách, ktoré stanovujú normy vo finančnej, menovej a regulačnej oblasti, najmä v Bazilejskom výbore pre bankový dohľad; žiada, aby bol Parlament plne informovaný vo všetkých fázach vypracúvania medzinárodných noriem, ktoré môžu mať vplyv na právo EÚ;

14.  žiada, aby bol v súlade s uznesením prijatým Parlamentom o úlohe EÚ v rámci systému medzinárodných finančných, menových a regulačných orgánov a inštitúcií[1] zavedený a formalizovaný finančný dialóg o prijímaní a zosúladení európskych pozícií pred významnými medzinárodnými rokovaniami; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby boli tieto postoje vopred prediskutované a známe na základe podrobných usmernení, ktoré by sa mohli doplniť proaktívne usmerňovacie uznesenia, a aby sa zabezpečili následné opatrenia, pričom Komisia by mala pravidelne podávať správy o uplatňovaní týchto usmernení.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	21.11.2017
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	47 0 6
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Gerolf Annemans, Hugues Bayet, Pervenche Berès, Udo Bullmann, Thierry Cornillet, Markus Ferber, Jonás Fernández, Sven Giegold, Neena Gill, Roberto Gualtieri, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Cătălin Sorin Ivan, Barbara Kappel, Wajid Khan, Georgios Kyrtsos, Philippe Lamberts, Sander Loones, Olle Ludvigsson, Ivana Maletić, Gabriel Mato, Costas Mavrides, Bernard Monot, Caroline Nagtegaal, Luděk Niedermayer, Stanisław Ożóg, Dimitrios Papadimoulis, Pirkko Ruohonen-Lerner, Anne Sander, Alfred Sant, Molly Scott Cato, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Theodor Dumitru Stolojan, Kay Swinburne, Ramon Tremosa i Balcells, Ernest Urtasun, Marco Valli, Tom Vandenkendelaere, Miguel Viegas, Jakob von Weizsäcker, Marco Zanni, Sotirios Zarianopoulos
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Andrea Cozzolino, Herbert Dorfmann, Frank Engel, Ashley Fox, Paloma López Bermejo, Thomas Mann, Siegfried Mureşan
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Bogdan Brunon Wenta, Wim van de Camp

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

47	+
ALDE	Thierry Cornillet
ECR	Ashley Fox, Sander Loones, Stanisław Ożóg, Pirkko Ruohonen-Lerner, Kay Swinburne
EFDD	Marco Valli
ENF	Gerolf Annemans, Barbara Kappel, Bernard Monot
GUE/NGL	Dimitrios Papadimoulis
PPE	Herbert Dorfmann, Frank Engel, Markus Ferber, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Georgios Kyrtsos, Ivana Maletić, Thomas Mann, Gabriel Mato, Siegfried Mureşan, Luděk Niedermayer, Anne Sander, Theodor Dumitru Stolojan, Tom Vandenkendelaere, Bogdan Brunon Wenta, Wim van de Camp
S&D	Hugues Bayet, Pervenche Berès, Udo Bullmann, Andrea Cozzolino, Jonás Fernández, Neena Gill, Roberto Gualtieri, Cătălin Sorin Ivan, Ramón Jáuregui Atondo, Wajid Khan, Olle Ludvigsson, Costas Mavrides, Alfred Sant, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Jakob von Weizsäcker
Verts/ALE	Sven Giegold, Philippe Lamberts, Molly Scott Cato, Ernest Urtasun

0	-

6	0
ALDE	Caroline Nagtegaal, Ramon Tremosa i Balcells
ENF	Marco Zanni
GUE/NGL	Paloma López Bermejo, Miguel Viegas
NI	Sotirios Zarianopoulos

Vysvetlenie použitých znakov

+  :  hlasovali za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

• [1]  Prijaté texty, P8_TA(2016)0108.

STANOVISKO Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (28.3.2018)

pre Výbor pre právne veci a Výbor pre ústavné veci

k výkladu a vykonávaniu Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva
(2016/2018(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Anthea McIntyre

NÁVRHY

Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci vyzýva Výbor pre právne veci a Výbor pre ústavné veci, aby ako gestorské výbory zaradili do návrhu uznesenia, ktorý prijmú, tieto návrhy:

1.  berie na vedomie Medziinštitucionálnu dohodu (MID) o lepšej tvorbe práva a zahrnutie nových, inovatívnych prvkov s cieľom zlepšiť kvalitu regulácie, čo môže pomôcť poskytnúť skutočnú pridanú hodnotu v oblasti konkurencieschopnosti, rastu a zamestnanosti, najmä prostredníctvom zavedenia ročného prieskumu zaťaženia, cieľov znižovania záťaže, test vplyvu na MSP a testu konkurencieschopnosti, ktoré by mali byť vodiacim prvkom každého posúdenia vplyvu, a prostredníctvom zapojenia výboru pre kontrolu regulácie do kontroly kvality posudzovania vplyvu, ale aj prostredníctvom zlepšenia legislatívnych postupov, ktoré od európskych inštitúcií požadujú lojálnu spoluprácu, a posilnenie transparentnosti legislatívneho procesu, pri dodržiavaní základných zásad práva Únie, demokratickej legitimity, subsidiarity a proporcionality;

2.  domnieva sa, že dohoda o lepšej tvorbe práva je medziinštitucionálnym nástrojom, ktorého cieľom je usilovať sa zlepšiť kvalitu právnych predpisov EÚ; pripomína, že v mnohých prípadoch sa právnymi predpismi EÚ harmonizujú alebo nahrádzajú rôzne pravidlá v 28 členských štátoch, čím sa vnútroštátne trhy stávajú vzájomne a rovnako prístupné a znižujú sa celkové administratívne náklady, aby sa vytvoril plne funkčný vnútorný trh;

3.  zdôrazňuje význam transparentnej lojálnej spolupráce medzi Parlamentom, Radou a Komisiou, čo by sa malo premietnuť do skutočných krokov, ku ktorým sa skutočne zaviaže Komisia, a to že do vykonávania svojich programových opatrení zapojí Parlament a Radu na rovnakej úrovni, a pripomína Komisii jej povinnosť rýchlo reagovať na legislatívne a nelegislatívne iniciatívne správy; vyjadruje poľutovanie nad tým, že niekoľko iniciatívnych správ zostalo nezodpovedaných, a vyzýva Komisiu, aby poskytla spoluzákonodarcom v lehote troch mesiacov dôvody stiahnutia textu a tiež odôvodnenú odpoveď na žiadosti o legislatívne alebo nelegislatívne návrhy;

4.  zdôrazňuje, že v súčasnosti existuje nesúlad z hľadiska poskytovania informácií medzi Parlamentom a Radou, keďže schôdze výborov Parlamentu sú verejné, schôdze Rady však nie; nalieha preto na význame bezodkladného uplatňovania bodu 34 dohody, v ktorom sa uvádza, že Európsky parlament a Rada ako spoluzákonodarcovia musia udržiavať úzke kontakty počas celého priebehu medziinštitucionálnych rokovaní, a to najmä prostredníctvom vzájomnej výmeny názorov a informácií;

5.  ako spoluzákonodarca, ktorý má za úlohu kontrolovať Komisiu, berie na vedomie vytvorenie osobitnej skupiny Komisie pre subsidiaritu a proporcionalitu, ktorá by mala úzko spolupracovať s MID na zvýšení dôvery občanov, ktorí považujú zásadu subsidiarity za kľúčový prvok demokratického procesu a ktorí od EÚ očakávajú, že bude konať tam, kde to má skutočnú pridanú hodnotu, a že ich zapojí vo väčšej miere do rozhodovacieho procesu na úrovni EÚ;

6.  domnieva sa, že zásada „najskôr myslieť na malých“ by mala zohrať pri tvorbe pracovných miest a raste dôležitú úlohu tým, že malým a stredným podnikom zníži neopodstatnené legislatívne náklady; zdôrazňuje, že právne predpisy môžu mať rôzny vplyv na veľké podniky a MSP, na čo by sa malo myslieť počas celého legislatívneho procesu; nabáda Komisiu, aby zvážila, ako je možné ďalej zohľadňovať potreby MSP pri príprave právnych predpisov, a aby vykonala tzv. test vplyvov na MSP s cieľom posúdiť, aký vplyv môžu mať jej návrhy na MSP, a súčasne naďalej zabezpečovala prísne normy v oblasti ochrany spotrebiteľa, zamestnancov, zdravia a životného prostredia; poukazuje na to, že spolupráca so sociálnymi partnermi môže pomôcť aj malým a stredným podnikom vykonávať opatrenia bez byrokracie;

7.  naliehavo žiada Komisiu, aby v súvislosti s lepšou tvorbou práva lepšie posúdila sociálne a environmentálne dôsledky svojich politík a ich vplyv na základné práva občanov, pričom by mala mať na pamäti aj náklady na nelegislatívne právne predpisy na európskej úrovni a skutočnosť, že analýzy nákladov a prínosov sú len jedným z mnohých kritérií;

8.  zdôrazňuje príručku posúdenia vplyvu, a najmä usmernenia k poskytovaniu posúdení vplyvu k zásadným pozmeňujúcim návrhom; je pevne presvedčený, že posúdenia vplyvu pozmeňujúcich návrhov Parlamentu pomôžu posilniť pozíciu Parlamentu; poukazuje na to, že hoci posúdenia vplyvu môžu pomôcť zlepšiť kvalitu právnych predpisov EÚ, napriek tomu uvádza, že podľa MID posúdenia vplyvu nesmú viesť k neodôvodneným zdržaniam v legislatívnom procese ani obmedzovať kapacitu spoluzákonodarcov navrhovať zmeny a ani nenahrádzajú politický rozhodovací proces;

9.  pripomína, že podľa ustanovení MID o lepšej tvorbe práva „každá z uvedených troch inštitúcií zodpovedá za to, ako zorganizuje svoju prácu na posúdení vplyvu vrátane vnútorných organizačných zdrojov a kontroly kvality“;

10.  podľa ustanovení MID zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa „pôvodné posúdenie vplyvu vypracované Komisiou a akákoľvek ďalšia práca inštitúcií na posúdení vplyvu počas legislatívneho procesu“ zverejnili do konca legislatívneho procesu, a to v záujme transparentnosti voči občanom a zainteresovaným stranám;

11.  zdôrazňuje význam včasného, verejného a transparentného zapojenia zainteresovaných strán a konzultácií s nimi s dostatočným časom na zmysluplné odpovede; trvá na tom, že je nevyhnutné, aby Komisia uskutočňovala v prípravnej fáze verejné konzultácie vo všetkých úradných jazykoch;

12.  zdôrazňuje význam dohodnutého ročného prieskumu zaťaženia, ako nástroja na identifikáciu a monitorovanie výsledkov snahy EÚ zabrániť zbytočnému zaťaženiu a zlepšiť kvalitu tvorby právnych predpisov Únie, ktorá musí byť ambiciózna;

13.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby bezodkladne ustanovila opatrenia navrhnuté v MID, najmä tie, ktoré sa týkajú lojálnej spolupráce, hlavne ročný prieskum zaťaženia, keďže môže zohrávať kľúčovú úlohu pri vykonávaní a uplatňovaní právnych predpisov EÚ, konkrétne pri kontrole transpozície a vykonávania smerníc členskými štátmi a všetkých vnútroštátnych opatrení, ktoré presahujú rámec ustanovení právnych predpisov EÚ (tzv. gold-plating), zatiaľ čo bude mať na pamäti, že členské štáty môžu vždy slobodne uplatňovať vyššie normy, ak sú v právnych predpisoch Únie definované iba minimálne normy; v tejto súvislosti považuje ročný prieskum zaťaženia za ďalšiu príležitosť, ako ďalej preukázať pridanú hodnotu právnych predpisov EÚ a zabezpečiť občanom transparentnosť;

14.  konštatuje, že výbor pre kontrolu regulácie je vítaným prvým krokom smerom k dosiahnutiu nezávislej kontrolnej rady; domnieva sa, že nový výbor pre kontrolu regulácie musí preukázať vyššie ambície; žiada pravidelné hodnotenie a nadväzujúce opatrenia práce výboru pre kontrolu regulácie pri plnení úlohy dohľadu a poskytovania objektívneho poradenstva o kvalite posúdení vplyvu; zdôrazňuje, že je užitočné, aby sa stanovisko výboru pre kontrolu regulácie zverejnilo súbežne s výsledkami posúdení vplyvu, ak je to možné;

15.  víta skutočnosť, že v MID sa stanovuje, že pri stanovovaní legislatívnej agendy by sa mala brať do úvahy „európska pridaná hodnota“ každej navrhovanej činnosti Únie, ako aj „náklady na neexistenciu Európy“ pri absencii činnosti na úrovni Únie; zdôrazňuje skutočnosť, že náklady v prípade neexistencie Európy možno odhadnúť na 1,75 bilióna EUR ročne, čo zodpovedá 12 % HDP EÚ (2016)[1]; cení si v tejto súvislosti prácu riaditeľstva pre posudzovanie vplyvu a európsku pridanú hodnotu výskumnej služby Európskeho parlamentu (EPRS);

16.  zdôrazňuje skutočnosť, že voľba právneho základu pre návrh Komisie by sa mala zakladať na objektívnych dôvodoch, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu; zdôrazňuje však právo Parlamentu ako spoluzákonodarcu navrhovať úpravy právnych základov na základe svojho výkladu zmlúv;

17.  zdôrazňuje, že lepšia tvorba práva by sa mala menej zameriavať na zníženie regulácie a viac na kvalitné právne predpisy a na ich schopnosť chrániť a podporovať záujmy občanov EÚ; zdôrazňuje, že pri vykonávaní legislatívnych kontrol vhodnosti je dôležité zohľadňovať základné práva, ako aj aspekty týkajúce sa zamestnanosti a ochrany zdravia a bezpečnosti rovnako ako pri finančných kontrolách; poukazuje na to, že v prípade konfliktov by mali mať vždy prednosť základné práva;

18.  pripomína, že podľa ustanovení MID Komisia v rámci Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) „posúdi realizovateľnosť stanovenia cieľov, ktoré sa týkajú zníženia zaťaženia v konkrétnych sektoroch“ s cieľom pracovať na znížení regulačného a administratívneho zaťaženia; vyzýva Komisiu, aby objasnila, prípadne stanovila ciele zníženia bezdôvodnej záťaže v kľúčových odvetviach bez toho, aby to komplikovalo dosiahnutie ambicióznych strategických cieľov EÚ;

19.  pripomína, že vo svojom rozhodnutí z 9. marca 2016 o novej MID Parlament uviedol, že znenie obsiahnuté v MID dostatočne nezaväzuje k tomu, aby všetky tri inštitúcie zahrnuli do svojich posúdení vplyvu testy vplyvov na MSP a konkurencieschopnosti; je pevne presvedčený, že by sa mali prijať ďalšie kroky na to, aby sa všetky tri inštitúcie zaviazali zahrnúť tieto testy do svojich posúdení vplyvu;

20.  vyzýva svoj Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci, aby pravidelne vyčleňoval čas na to, aby výbor uskutočnil analýzy vykonávania právnych predpisov; je presvedčený, že výbor by mal pravidelne vyzývať Komisiu, aby na plnom zasadnutí výboru predložila svoje posúdenia vplyvu;

21.  vyzýva všetky svoje výbory, aby v legislatívnom procese systematicky prehodnocovali posúdenia vplyvu Komisie a čo najskôr preskúmali analýzu posúdenia vplyvu ex ante vykonanú Európskym parlamentom.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	27.3.2018
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	26 18 3
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Guillaume Balas, Tiziana Beghin, Brando Benifei, Mara Bizzotto, Enrique Calvet Chambon, David Casa, Michael Detjen, Lampros Fountoulis, Elena Gentile, Arne Gericke, Marian Harkin, Czesław Hoc, Agnes Jongerius, Ádám Kósa, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Patrick Le Hyaric, Jeroen Lenaers, Thomas Mann, Dominique Martin, Miroslavs Mitrofanovs, Emilian Pavel, João Pimenta Lopes, Georgi Pirinski, Marek Plura, Sofia Ribeiro, Robert Rochefort, Claude Rolin, Siôn Simon, Romana Tomc, Ulrike Trebesius, Marita Ulvskog, Renate Weber
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Georges Bach, Amjad Bashir, Heinz K. Becker, Tania González Peñas, Ivari Padar, Anne Sander, Sven Schulze, Jasenko Selimovic, Csaba Sógor, Neoklis Sylikiotis, Ivo Vajgl
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Jude Kirton-Darling, Ana Miranda, James Nicholson, Massimo Paolucci

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

26	+
ALDE	Enrique Calvet Chambon, Marian Harkin, Robert Rochefort, Jasenko Selimovic, Ivo Vajgl, Renate Weber
ECR	Amjad Bashir, Arne Gericke, Czesław Hoc, James Nicholson, Ulrike Trebesius
ENF	Dominique Martin
PPE	Georges Bach, Heinz K. Becker, David Casa, Ádám Kósa, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Jeroen Lenaers, Thomas Mann, Marek Plura, Sofia Ribeiro, Claude Rolin, Anne Sander, Sven Schulze, Csaba Sógor, Romana Tomc

18	-
GUE/NGL	Tania González Peñas, Patrick Le Hyaric, João Pimenta Lopes, Neoklis Sylikiotis
S&D	Guillaume Balas, Brando Benifei, Michael Detjen, Elena Gentile, Agnes Jongerius, Jude Kirton-Darling, Ivari Padar, Massimo Paolucci, Emilian Pavel, Georgi Pirinski, Siôn Simon, Marita Ulvskog
VERTS/ALE	Ana Miranda, Miroslavs Mitrofanovs

3	0
EFDD	Tiziana Beghin
ENF	Mara Bizzotto
NI	Lampros Fountoulis

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-   :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

• [1]  http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2017/603239/EPRS_STU%282017%29603239_EN.pdf

STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (21.3.2018)

pre Výbor pre právne veci a Výbor pre ústavné veci

k výkladu a vykonávaniu Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva
(2016/2018(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Adina-Ioana Vălean

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre právne veci a Výbor pre ústavné veci, aby ako gestorské výbory zaradili do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

Medzinárodné dohody

1  vyjadruje poľutovanie nad tým, že zvyčajne nie je možné získať prístup k určitým dokumentom Rady týkajúcim sa medzinárodných dohôd, najmä k rokovacím mandátom;

2.  vyzýva na harmonizovanejší a štruktúrovanejší postup, v rámci ktorého by mal Parlament zaručený prístup ku všetkým rokovacím textom a k súvisiacim dokumentom, dokonca aj k tým, ktoré sú dôverné alebo tajné, vrátane mandátov na rokovanie, ako aj k ostatným relevantným dokumentom používaným počas prípravnej fázy a pri samotných rokovaniach; okrem toho sa domnieva, že Komisia a Rada by mali Parlamentu poskytovať pravidelne aktualizované zoznamy dokumentov, ktoré majú k dispozícii a ktoré sa týkajú rokovaní;

3.  víta písomné brífingy, ktoré poskytuje Komisia pred medzinárodnými konferenciami, a denné ústne brífingy, ktoré poskytujú predsedníctvo Rady a Komisia počas týchto konferencií;

4.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Parlamentu nie je dovolené, aby sa zúčastňoval ako pozorovateľ na koordinačných stretnutiach EÚ počas medzinárodných konferencií;

5.  vyzýva tri inštitúcie EÚ, aby včas ukončili rokovania o zlepšení praktických opatrení na spoluprácu a výmenu informácií, ktoré sa začali v novembri 2016 v súlade s odsekom 40 Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva;

Delegované a vykonávacie akty

6.  konštatuje, že delegovanie právomocí na Komisiu nie je len technickou záležitosťou, ale môže zahŕňať aj politicky citlivé otázky, ktoré majú veľký význam pre občanov, spotrebiteľov a podniky EÚ;

7.  pripomína skutočnosť, že nová medziinštitucionálna dohoda by podľa svojho odôvodnenia 7 mala uľahčiť rokovania v rámci riadneho legislatívneho postupu a zlepšiť uplatňovanie článkov 290 a 291 ZFEÚ, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa tak ešte nestalo; vyjadruje veľkú nespokojnosť so skutočnosťou, že Rada sa stále veľmi zdráha akceptovať delegované akty, keď sú splnené kritériá podľa článku 290 ZFEÚ; zdôrazňuje, že to spôsobuje značný tlak na rokovania;

8.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že Rada sa takmer systematicky snaží nahrádzať delegované akty vykonávacími aktmi; považuje za obzvlášť neprijateľné, že Rada sa namiesto delegovaných aktov snaží využiť zosúladenie po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy s cieľom nahradiť regulačný postup s kontrolou vykonávacími aktmi;

9.  vyjadruje sklamanie z toho, že Komisia nie vždy obhajovala svoje pôvodné návrhy, pokiaľ ide o využívanie delegovaných aktov;

10.  pripomína, že politicky dôležité prvky, ako sú zoznamy alebo registre Únie týkajúce sa produktov či látok, by mali zostať neoddeliteľnou súčasťou základného aktu – v náležitých prípadoch v podobe príloh –, a preto by sa mali meniť iba prostredníctvom delegovaných aktov; zdôrazňuje, že v záujme právnej istoty sa treba vyvarovať vypracúvania samostatných zoznamov;

11.  so záujmom očakáva využívanie riadne štruktúrovaného a používateľsky ústretového funkčného registra delegovaných aktov, ktorý bol uverejnený 12. decembra 2017 a o ktorý požiadal Parlament;

12.  pripomína trom inštitúciám EÚ, že je potrebný ďalší pokrok pri vytváraní špecializovanej spoločnej databázy týkajúcej sa aktuálneho stavu legislatívnych spisov;

Posúdenia vplyvu

13.  opakuje svoju výzvu, aby sa do všetkých posúdení vplyvu povinne zahŕňala vyvážená analýza strednodobých až dlhodobých hospodárskych, sociálnych, environmentálnych a zdravotných vplyvov;

14.  zdôrazňuje, že posúdenia vplyvu by mali slúžiť iba ako pomôcka pri lepšej tvorbe právnych predpisov a prijímaní politických rozhodnutí a že v žiadnom prípade by nemali nahrádzať politické rozhodnutia v demokratickom rozhodovacom procese ani brániť úlohe politicky zodpovedných subjektov, ktoré prijímajú rozhodnutia;

15.  domnieva sa, že posúdenia vplyvu by nemali spôsobovať zbytočné prieťahy legislatívnych postupov ani by sa nemali využívať ako procesné prekážky v snahe zdržať nežiaduce právne predpisy;

16.  vyzýva Komisiu, aby využívala posúdenia vplyvu a hodnotenia ex post na skúmanie zlučiteľnosti iniciatív, návrhov alebo častí existujúcich právnych predpisov s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja, ako aj ich vplyvu na pokrok a vykonávanie týchto cieľov;

Zjednodušenie

17.  vyjadruje presvedčenie, že určitá administratívna záťaž je nevyhnutná, ak sa má zabezpečiť primerané dodržiavanie legislatívnych cieľov a požadovaná úroveň ochrany, najmä pokiaľ ide o životné prostredie a ochranu verejného zdravia, čo sú odvetvia, v ktorých treba zachovať požiadavky týkajúce sa poskytovania informácií;

18.  zdôrazňuje, že je dôležité zabrániť zbytočnej byrokracii a zohľadňovať súvislosť medzi veľkosťou podniku a zdrojmi, ktoré sú potrebné na vykonávanie požadovaných povinností;

19.  vyjadruje presvedčenie, že vzhľadom na mimoriadny význam kvality by zjednodušenie regulačného rámca nemalo slúžiť ako zámienka na znižovanie ambícií, pokiaľ ide o otázky, ktoré sú veľmi dôležité z hľadiska ochrany životného prostredia, verejného zdravia alebo bezpečnosti potravín;

20.  zatiaľ čo zdôrazňuje potrebu zvážiť a zvýšiť účinnosť existujúcich zásahov znížením zbytočných regulačných nákladov, považuje stanovenie konečného cieľa na zníženie regulačných nákladov za neprimerané, pretože sa ním zbytočne obmedzuje škála nástrojov, ktoré sú k dispozícii na riešenie nových alebo nevyriešených otázok, a nezohľadňujú sa príslušné prínosy regulácie;

21.  víta oznámenie Komisie, že pri preskúmaní existujúcich a plánovaných právnych predpisov zohľadní osobitné záujmy mikropodnikov a MSP a uplatní na tieto spoločnosti ľahšie režimy v podobe výnimiek a zjednodušení; nabáda Komisiu, aby preskúmala, ako možno viac zohľadňovať potreby MSP a mikropodnikov pri navrhovaní právnych predpisov a zároveň naďalej zabezpečovať vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov, zamestnancov, verejného zdravia a životného prostredia;

22.  víta vytvorenie osobitnej skupiny Komisie pre subsidiaritu, proporcionalitu a scenár „menej, ale efektívnejšie“, ktorá musí spolu s medziinštitucionálnou dohodou zabezpečiť zvýšenie dôvery občanov, ktorí považujú zásadu subsidiarity za kľúčový aspekt demokratického procesu;

23.  vyzdvihuje nové ustanovenia o konzultáciách s verejnosťou a zainteresovanými stranami, ktoré by mali slúžiť ako dôležitý nástroj v prípravnej fáze aj v priebehu celého legislatívneho procesu;

Vykonávanie a uplatňovanie práva EÚ

24.  zastáva názor, že pri vykonávaní a transpozícii aktov EÚ sa musí jednoznačne rozlišovať medzi prípadmi „gold-plating“, pri ktorých členské štáty zavádzajú dodatočné administratívne požiadavky, ktoré nesúvisia s právnymi predpismi EÚ, a stanovením vyšších noriem, ktoré prekračujú rámec minimálnych noriem ochrany životného prostredia a spotrebiteľa, zdravotnej starostlivosti a bezpečnosti potravín v rámci celej EÚ;

25.  vyzýva členské štáty, aby sa pri transpozícii právnych predpisov EÚ v čo najväčšej možnej miere zdržali vytvárania dodatočných administratívnych požiadaviek a aby v súlade s odsekom 43 medziinštitucionálnej dohody zabezpečili identifikovateľnosť takýchto doplnení prostredníctvom transponujúceho aktu alebo súvisiacich dokumentov;

°

°  °

26.  zdôrazňuje, že pri vykonávaní právnych predpisov EÚ môžu členské štáty v prípade, že predpisy EÚ stanovujú len minimálne normy, zaviesť vyššie normy ochrany životného prostredia a spotrebiteľa, zdravotnej starostlivosti a bezpečnosti potravín.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	20.3.2018
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	54 5 3
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Marco Affronte, Margrete Auken, Pilar Ayuso, Ivo Belet, Biljana Borzan, Paul Brannen, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Birgit Collin-Langen, Miriam Dalli, Seb Dance, Angélique Delahaye, Mark Demesmaeker, Stefan Eck, Bas Eickhout, Karl-Heinz Florenz, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Arne Gericke, Jens Gieseke, Julie Girling, Sylvie Goddyn, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Jytte Guteland, Anneli Jäätteenmäki, Karin Kadenbach, Kateřina Konečná, Urszula Krupa, Giovanni La Via, Jo Leinen, Peter Liese, Lukas Mandl, Valentinas Mazuronis, Susanne Melior, Rory Palmer, Massimo Paolucci, Piernicola Pedicini, Bolesław G. Piecha, Pavel Poc, Julia Reid, Frédérique Ries, Michèle Rivasi, Daciana Octavia Sârbu, Annie Schreijer-Pierik, Davor Škrlec, Renate Sommer, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Ivica Tolić, Adina-Ioana Vălean, Damiano Zoffoli
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Christofer Fjellner, Elena Gentile, Merja Kyllönen, Norbert Lins, Gesine Meissner, Ulrike Müller, Mihai Ţurcanu
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Fernando Ruas, Ruža Tomašić, Jadwiga Wiśniewska

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

54	+
ALDE	Gerben-Jan Gerbrandy, Anneli Jäätteenmäki, Valentinas Mazuronis, Gesine Meissner, Ulrike Müller, Frédérique Ries
EFDD:	Piernicola Pedicini
GUE/NGL:	Stefan Eck, Kateřina Konečná, Merja Kyllönen
PPE:	Pilar Ayuso, Ivo Belet, Birgit Collin-Langen, Angélique Delahaye, Christofer Fjellner, Karl-Heinz Florenz, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Jens Gieseke, Julie Girling, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Giovanni La Via, Peter Liese, Norbert Lins, Lukas Mandl, Fernando Ruas, Annie Schreijer-Pierik, Renate Sommer, Ivica Tolić, Mihai Ţurcanu, Adina-Ioana Vălean
S&D:	Biljana Borzan, Paul Brannen, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Miriam Dalli, Seb Dance, Elena Gentile, Jytte Guteland, Karin Kadenbach, Jo Leinen, Susanne Melior, Rory Palmer, Massimo Paolucci, Pavel Poc, Daciana Octavia Sârbu, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Damiano Zoffoli
VERTS/ALE:	Marco Affronte, Margrete Auken, Bas Eickhout, Michèle Rivasi, Davor Škrlec

5	-
ECR	Arne Gericke, Urszula Krupa, Bolesław G. Piecha, Ruža Tomašić, Jadwiga Wiśniewska

3	0
ECR:	Mark Demesmaeker
EFDD:	Julia Reid
ENF:	Sylvie Goddyn

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

STANOVISKO Výboru pre petície (25.1.2017)

pre Výbor pre právne veci a Výbor pre ústavné veci

k výkladu a vykonávaniu Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva
(2016/2018(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Notis Marias

NÁVRHY

Výbor pre petície vyzýva Výbor pre právne veci a Výbor pre ústavné veci, aby ako gestorské výbory zaradili do návrhu uznesenia, ktorý prijmú, tieto návrhy:

1.  berie na vedomie, že Komisia si stanovila cieľ lepšej tvorby práva za prioritu na toto obdobie, a potvrdzuje, že je potrebné vytvoriť jasnú, jednoduchú, účinnú a vyváženú legislatívu EÚ, ktorá sa bude usilovať o zabezpečenie vysokej úrovne sociálneho zabezpečenia, ochrany životného prostredia a ochrany v zamestnaní a ktorú bude možné ľahko transponovať a vykonávať;

2.  konštatuje, že zlepšenie legislatívnych postupov na úrovni EÚ za včasnej a užšej medziinštitucionálnej spolupráce môže viesť k dôslednejšiemu a harmonizovanejšiemu uplatňovaniu práva EÚ;

3.  domnieva sa, že medzi hlavné zásady vykonávania Meziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva musí patriť ďalšie zvýšenie transparentnosti rokovacieho procesu, najmä pokiaľ ide o Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP) a komplexnú hospodársku a obchodnú dohodu (CETA), ako aj väčšia transparentnosť legislatívneho procesu a posilnená kontrola existujúcich právnych predpisov;

4.  zdôrazňuje, že rokovania týkajúce sa dohody o vystúpení v súlade s článkom 50 Zmluvy o Európskej únii sa vykonávajú na medziinštitucionálnej úrovni; pripomína, že článok 50 len objasňuje účasť členov Európskej rady alebo Rady; zdôrazňuje, že poslancom Európskeho parlamentu vystupujúceho členského štátu sa nebráni v účasti na rozpravách a hlasovaní v Parlamente a vo výboroch; upozorňuje, že je potrebné zvýšiť transparentnosť v súvislosti s rokovaniami o vystúpení, a to tak na úrovni Parlamentu, ako aj na medziinštitucionálnej úrovni;

5.  zdôrazňuje význam rozvoja a ďalšieho posilňovania úlohy Parlamentu ako spoluzákonodarcu, zabezpečenia rovnakého postavenia s Radou a posilnenia jeho roly ako dozorného orgánu všetkých inštitúcií EÚ;

6.  zdôrazňuje, že čo sa týka jej uplatňovania, účinná legislatíva EÚ musí zabezpečiť, aby postupy, ktoré sa v nej stanovujú, boli v súlade so základným účelom samotného právneho aktu, a najmä s konečným cieľom ochrany životného prostredia, pokiaľ ide o zaistenie vysokej úrovne tejto ochrany;

7.  pripomína veľký počet prijatých petícií týkajúcich sa hospodárskej a sociálnej krízy v Európskej únii a je presvedčený, že prioritne sa treba venovať legislatívnym iniciatívam s cieľom oživiť hospodárstvo, bojovať proti nezamestnanosti a neistým pracovným miestam a odstraňovať sociálnu nerovnosť a chudobu;

8.  uznáva význam práce, ktorú vykonáva Výbor pre petície v oblasti posudzovania kvality tvorby práva EÚ so zreteľom na jeho skutočné vykonávanie a ktorá je základom pre zlepšovanie legislatívnych textov a postupov; v tejto súvislosti poukazuje na dôležitosť skutočnej medziinštitucionálnej spolupráce s Komisiou, pokiaľ ide o zabezpečenie riadneho preskúmania petícií;

9.  podporuje vytváranie účinných právnych predpisov zameraných na zlepšenie ochrany zamestnanosti a konkurencieschopnosti Európy s osobitným dôrazom na malé a stredné podniky, a to vo všetkých odvetviach hospodárstva;

10.  stavia sa proti tomu, aby sa za účasti inštitúcií EÚ zaviedla akákoľvek legislatívna iniciatíva alebo právny rámec, ktorý môže viesť ku skutočnej neistote na trhu práce, prináša so sebou riziko, že sa väčší počet ľudí skutočne dostane pod hranicu chudoby, alebo narúša základné práva zakotvené v Charte základných práv EÚ;

11.  domnieva sa, že v posúdeniach vplyvu nových legislatívnych návrhov by sa mali systematicky zohľadňovať ich skutočné, a to aj krátkodobé účinky na ciele ako ochrana základných práv občanov, vyššia miera sociálneho začlenenia, náklady v prípade nekonania na úrovni Európy a formy zamestnávania, ktoré plne chránia sociálne a mzdové nároky verejnosti, a riadna ochrana životného prostredia; je presvedčený, že by sa malo zahrnúť aj testovanie vplyvu na MSP; vyjadruje pevné presvedčenie, že EÚ musí prijímať právne predpisy, ktorých cieľom je zabezpečiť najvyššiu úroveň sociálnej spravodlivosti; považuje preto za rozhodujúce, aby sa všetky opatrenia a nástroje využívané na úrovni EÚ navrhovali a vykonávali tak, že prispejú k dôslednému a účinnému boju proti nerovnosti, neistým pracovným miestam a sociálnemu vylúčeniu;

12.  vyzýva na intenzívnejšie konzultácie so sociálnymi partnermi už v ranom štádiu a na väčšie zapojenie Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov a požaduje, aby sa náležite zohľadnili ich obavy;

13.  poznamenáva, že prijatie systematických posúdení vplyvu nesmie viesť k odpolitizovaniu legislatívneho procesu, čo by ovplyvnilo ústrednú úlohu, ktorú Parlament zohráva v demokratickom fungovaní Únie ako skutočný zástupca priamej vôle a rozmanitosti občanov EÚ, ani nesmie oslabiť jeho legislatívne právomoci zmiernením významu alebo banalizáciou jeho rozpráv a nahradením politických rozhodnutí prijímaných v ich rámci;

14.  zdôrazňuje, že vzhľadom na cieľ zabezpečiť úplnú transparentnosť v rozhodovacom procese a najvyššiu mieru sociálnej spravodlivosti by sa konzultácie a posúdenia vplyvu mali zameriavať predovšetkým na zabezpečenie plnej účasti verejnosti a organizácií občianskej spoločnosti ako hlavnej hybnej sily a musia podporovať prijímanie právnych predpisov zaručujúcich úplnú ochranu základných práv občanov a životného prostredia; domnieva sa, že konzultácie a posúdenia vplyvu musia byť súčasťou širšieho procesu demokratizácie, ktorý vedie k priamej účasti verejnosti na všetkých fázach rozhodovacieho procesu EÚ;

15.  je presvedčený, že by sa mala posilniť nezávislosť výboru Komisie pre kontrolu regulácie a jasnejšie vymedziť jeho úloha, a navrhuje zriadenie spoločného orgánu pre všetky tri inštitúcie, napríklad poradného orgánu pre lepšiu tvorbu práva;

16.  víta účasť odborníkov EP na schôdzach výboru Komisie pre kontrolu regulácie a systematické uverejňovanie návrhov delegovaných a vykonávacích opatrení, ako aj vytvorenie registra delegovaných aktov;

17.  žiada, aby bol Parlament prizývaný na schôdze pracovnej skupiny Rady a Coreperu, a trvá na tom, že ich program sa musí štruktúrovaným spôsobom zasielať Parlamentu.

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia	24.1.2017
Výsledok záverečného hlasovania vo výbore	+: –: 0:	15 1 3
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Marina Albiol Guzmán, Margrete Auken, Beatriz Becerra Basterrechea, Pál Csáky, Rosa Estaràs Ferragut, Eleonora Evi, Peter Jahr, Notis Marias, Roberta Metsola, Julia Pitera, Virginie Rozière, Josep-Maria Terricabras, Jarosław Wałęsa, Cecilia Wikström, Tatjana Ždanoka
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Kostadinka Kuneva, Ángela Vallina, Rainer Wieland
Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní	Edouard Martin

LIST VÝBORU PRE DOPRAVU A CESTOVNÝ RUCH

TRAN/D/2018/LR/sf - 5251

Pán Pavel Svoboda

predseda Výboru pre právne veci

Európsky parlament

ASP 06F365

Pani Danuta Maria Hübner

predsedníčka Výboru pre ústavné veci

Európsky parlament

ASP 12E157

Vec:   Lepšia právna regulácia a výklad a vykonávanie Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva (2016/2018(INI))

Vážený pán predseda,

vážená pani predsedníčka,

Výbor pre dopravu a cestovný ruch vyzýva Výbor pre právne veci a Výbor pre ústavné veci, aby ako gestorské výbory zaradili do návrhu uznesenia, ktorý prijmú, tieto návrhy:

1.  opätovne potvrdzuje, že podporuje hlavnú prioritu medziinštitucionálnej dohody, ktorou je tvorba vysokokvalitných právnych predpisov Únie, ktoré sa zameriavajú na oblasti s najvyššou pridanou hodnotou pre európskych občanov; domnieva sa, že právo Únie by sa malo prijímať tak, aby sa jej ciele dosiahli pri minimálnych nákladoch a čo najmenšom administratívnom zaťažení, pričom zároveň by malo zohľadňovať demokratickú legitimitu, subsidiaritu, proporcionalitu a právnu istotu;

2.  zdôrazňuje význam medziinštitucionálneho dialógu, pokiaľ ide o viacročné programovanie, ako aj ročný pracovný program Komisie, a to z hľadiska spoločného identifikovania otázok, ktoré majú pre Úniu mimoriadny význam; trvá na tom, že Komisia by pri vymedzovaní svojich priorít mala lepšie zohľadňovať politické cykly súvisiace s voľbami do Európskeho parlamentu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila najdôležitejšie dokumenty najneskôr v polovici volebného obdobia;

3.  žiada Komisiu, aby predkladala ročné pracovné programy zahŕňajúce všetky legislatívne iniciatívy vrátane návrhov na zmenu alebo zrušenie existujúcich právnych predpisov, a to s realistickým harmonogramom, pokiaľ ide o ich predkladanie;

4.  zdôrazňuje, že je dôležité vypracovať posúdenie vplyvu nielen v prípade legislatívnych spisov, ale aj v súvislosti s delegovanými a vykonávacími aktmi, pri ktorých sa očakáva hospodársky, environmentálny alebo sociálny vplyv;

5.  víta prax Komisie organizovať v prípade dôležitých iniciatív verejné konzultácie vo všetkých úradných jazykoch EÚ v nadväznosti na obavy, ktoré Európsky parlament vyjadril v súvislosti so zapojením čo najširšieho publika a uľahčením spätnej väzby;

6.  domnieva sa, že transparentnosť je základným kameňom demokratických procesov vrátane tvorby právnych predpisov; preto zdôrazňuje, že transparentnosť by mala byť kľúčovou zásadou vykonávania Medziinštitucionálnej dohody o lepšej právnej regulácii; vyzýva preto Komisiu, aby dodržiavala svoju povinnosť informovať Parlament v plnom rozsahu vo všetkých etapách rokovaní o dohodách s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami;

7.  víta skutočnosť, že odborníci z Európskeho parlamentu majú prístup na schôdze skupiny expertov Komisie, ako aj rýchle oznamovanie návrhov delegovaných aj vytvorenie registra delegovaných aktov; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť prístup k dokumentom pri príprave delegovaných aktov, pokiaľ táto príprava zahŕňa schôdzu expertných skupín mimo rámca Komisie, a to najmä pri príprave noriem;

8.  vyjadruje poľutovanie nad praxou Komisie vylučovať odborníkov z Parlamentu počas prípravy vykonávacích aktov v rámci schôdze komitologických výborov; ďalej vyjadruje poľutovanie nad tým, že tento postup sa vzťahuje aj na prípravu a vykonávanie právnych predpisov Únie; navrhuje, aby Komisia navrhla jasnejší program zasadnutí komitologických výborov a pritom rozlíšila na jednej strane zasadnutia, na ktorých sa hlasuje, a na druhej strane body týkajúce sa vykonávacích aktov v zmysle článku 291 ZFEÚ a body týkajúce sa prípravy a vykonávania právnych predpisov Únie, na ktoré by mali byť prizvaní experti z Európskeho parlamentu;

9.  žiada, aby Komisia poskytla Parlamentu dostatočný čas medzi hlasovaním v komitologických výboroch a prijatím vykonávacieho aktu, aby mal Parlament dostatok času na riadne preskúmanie vykonávacích aktov, a to najmä vtedy, keď sa zavádza značné množstvo zmien.

S úctou

Karima Delli

Kópia:   Antonio Tajani, predseda Európskeho parlamentu

  Cecilia Wikström, predsedníčka Konferencie predsedov výborov

  Richard Corbett, spravodajca výboru AFCO

  Legislatívna koordinácia

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia	25.4.2018
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	32 3 4
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Gerolf Annemans, Joëlle Bergeron, Marie-Christine Boutonnet, Elmar Brok, Jean-Marie Cavada, Richard Corbett, Mady Delvaux, Pascal Durand, Enrico Gasbarra, Esteban González Pons, Heidi Hautala, Ramón Jáuregui Atondo, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Alain Lamassoure, Gilles Lebreton, Jo Leinen, Morten Messerschmidt, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Markus Pieper, Paulo Rangel, Evelyn Regner, Helmut Scholz, György Schöpflin, Pedro Silva Pereira, Pavel Svoboda, Josep-Maria Terricabras, Kazimierz Michał Ujazdowski, Axel Voss, Francis Zammit Dimech, Tadeusz Zwiefka
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Max Andersson, Charles Goerens, Jérôme Lavrilleux, Cristian Dan Preda, Virginie Rozière, Rainer Wieland, Tiemo Wölken, Kosma Złotowski
Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní	Manolis Kefalogiannis, Flavio Zanonato

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

32	+
ALDE	Jean-Marie Cavada, Maite Pagazaurtundúa Ruiz
EFDD	Joëlle Bergeron
PPE	Elmar Brok, Esteban González Pons, Manolis Kefalogiannis, Alain Lamassoure, Jérôme Lavrilleux, Markus Pieper, Cristian Dan Preda, Paulo Rangel, György Schöpflin, Pavel Svoboda, Axel Voss, Rainer Wieland, Francis Zammit Dimech, Tadeusz Zwiefka
S&D	Richard Corbett, Mady Delvaux, Enrico Gasbarra, Ramón Jáuregui Atondo, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Jo Leinen, Evelyn Regner, Virginie Rozière, Pedro Silva Pereira, Tiemo Wölken, Flavio Zanonato
VERTS/ALE	Max Andersson, Pascal Durand, Heidi Hautala, Josep-Maria Terricabras

3	-
ENF	Gerolf Annemans, Marie-Christine Boutonnet, Gilles Lebreton

4	0
ECR	Morten Messerschmidt, Kosma Złotowski
GUE/NGL	Helmut Scholz
NI	Kazimierz Michał Ujazdowski

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania