Postup : 2018/2037(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0178/2018

Predkladané texty :

A8-0178/2018

Rozpravy :

PV 28/05/2018 - 25
CRE 28/05/2018 - 25

Hlasovanie :

PV 30/05/2018 - 13.8
CRE 30/05/2018 - 13.8
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0224

SPRÁVA     
PDF 1146kWORD 167k
22.5.2018
PE 618.154v02-00 A8-0178/2018

o budúcnosti potravinárstva a poľnohospodárstva

(2018/2037(INI))

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

Spravodajca: Herbert Dorfmann

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre rozvoj
 STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod
 STANOVISKO Výboru pre rozpočet
 STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
 PRÍLOHA: LIST VÝBORU PRE KONTROLU ROZPOČTU
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o budúcnosti potravinárstva a poľnohospodárstva

(2018/2037(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. novembra 2017 s názvom Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva (COM(2017)0713),

–  so zreteľom na články 38 a 39 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorými sa ustanovuje spoločná poľnohospodárska politika (SPP) a jej ciele,

–  so zreteľom na články 40 a 42 ZFEÚ, ktorými sa zavádza spoločná organizácia trhov (SOT) s poľnohospodárskymi výrobkami a ustanovuje rozsah, v akom sa pravidlá hospodárskej súťaže uplatňujú na výrobu poľnohospodárskych výrobkov a obchod s nimi,

–  so zreteľom na článok 13 ZFEÚ,

–  so zreteľom na článok 349 ZFEÚ, ktorým sa vymedzuje štatút najvzdialenejších regiónov a stanovujú podmienky na uplatnenie zmlúv v najvzdialenejších regiónoch,

–  so zreteľom na nariadenie (ES) č. 2017/2393 z 13. decembra 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1305/2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV), nariadenie (EÚ) č. 1306/2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky, nariadenie (EÚ) č. 1307/2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, nariadenie (EÚ) č. 1308/2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami a nariadenie (EÚ) č. 652/2014, ktorým sa stanovuje hospodárenie s výdavkami týkajúcimi sa potravinového reťazca, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, ako aj zdravia rastlín a rastlinného rozmnožovacieho materiálu(1) („súhrnné nariadenie“),

–  so zreteľom na smernicu Rady 98/58/ES z 20. júla 1998 o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely(2),

–  so zreteľom na stručný prehľad Európskeho dvora audítorov o budúcnosti SPP, uverejnený 19. marca 2018,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov(3) a na správu Komisie z 10. októbra 2017 o národných akčných plánoch členských štátov a o pokroku pri vykonávaní smernice 2009/128/ES o trvalo udržateľnom používaní pesticídov (COM(2017)0587),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie zo 6. februára 2018 o zriadení, pôsobnosti, počte členov a funkčnom období osobitného výboru pre postup Únie pre povoľovanie pesticídov(4),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 16/2017 s názvom Programovanie rozvoja vidieka: je potrebné menej zložitosti a väčšie zameranie na výsledky a osobitnú správu č. 21/2017 s názvom Ekologizácia: komplexnejší režim podpory príjmov, ktorý ešte nie je environmentálne účinný,

–  so zreteľom na diskusný dokument Komisie o budúcnosti financií EÚ z 28. júna 2017 (COM(2017)0358),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. februára 2018 s názvom Nový, moderný viacročný finančný rámec, ktorý Európskej únii umožní efektívne napĺňať priority po roku 2020 (COM(2018)0098),

–  so zreteľom na deklaráciu Cork 2.0 z roku 2016 s názvom Lepší život vo vidieckych oblastiach, ktorá bola vydaná na Európskej konferencii pre rozvoj vidieka,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. mája 2018 o súčasnej situácii a vyhliadkach do budúcnosti pre odvetvie chovu oviec a kôz v EÚ(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2018 o Európskej stratégii podpory bielkovinových plodín – podporovanie produkcie bielkovinových plodín a strukovín v európskom poľnohospodárskom odvetví(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2018 o budúcom VFR: príprava pozície Parlamentu k VFR na obdobie po roku 2020(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. marca 2018 o perspektívach a výzvach pre včelársky sektor EÚ(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. apríla 2017 o súčasnom stave koncentrácie poľnohospodárskej pôdy v EÚ: ako uľahčiť prístup poľnohospodárov k pôde(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. apríla 2017 o ženách a ich úlohách vo vidieckych oblastiach(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2016 o nástrojoch SPP na obmedzenie cenových výkyvov na poľnohospodárskych trhoch(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. októbra 2016 o otázke, ako môže SPP zlepšiť tvorbu pracovných miest vo vidieckych oblastiach(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2016 o posilňovaní inovácií a hospodárskeho rozvoja pri budúcom riadení európskych poľnohospodárskych podnikov(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2015 o vyhliadkach sektora mlieka EÚ – preskúmanie vykonávania balíka predpisov týkajúcich sa mlieka(14),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru s názvom Možná transformácia spoločnej poľnohospodárskej politiky(15),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho výboru regiónov s názvom SPP po roku 2020(16),

–  so zreteľom na ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, z ktorých väčšina sa týka SPP,

–  so zreteľom na správu a závery osobitnej skupiny pre poľnohospodárske trhy z novembra 2016 s názvom Zlepšovanie výsledkov na trhu: zlepšenie postavenia poľnohospodárov v dodávateľskom reťazci,

–  so zreteľom na Parížsku dohodu prijatú na konferencii OSN o zmene klímy v roku 2015 (COP21), a najmä na záväzky, ktoré prijala Európska únia ako „vnútroštátne stanovené príspevky“ (NDC) v záujme dosiahnutia celosvetových cieľov dohody,

–  so zreteľom na správu Komisie z 15. decembra 2016 o vykonávaní systému osobitných opatrení v oblasti poľnohospodárstva v prospech najvzdialenejších regiónov Únie (POSEI) (COM(2016)0797),

–  so zreteľom na preskúmavanie environmentálnych politík oznámené v roku 2016 (COM(2016)0316), ktoré je nástrojom, ktorý pomáha využívať výhody právnych predpisov a politík EÚ v oblasti životného prostredia pre podniky a občanov prostredníctvom lepšieho vykonávania,

–  so zreteľom na list Výboru pre kontrolu rozpočtu,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a na stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre rozpočet a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0178/2018),

A.   keďže v oznámení Komisie s názvom Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva sa uznáva, že spoločná poľnohospodárska politika (SPP) je jednou z najstarších a najviac integrovaných politík v EÚ, ktorá má globálny strategický význam, a mala by byť navrhnutá tak, aby umožňovala, aby odvetvie poľnohospodárstva a lesného hospodárstva EÚ reagovalo na opodstatnené požiadavky občanov, nielen pokiaľ ide o potravinovú bezpečnosť, bezpečnosť, kvalitu a udržateľnosť potravín, ale aj starostlivosť o životné prostredie, ochranu biodiverzity a prírodných zdrojov, opatrenia na boj proti zmene klímy, rozvoj vidieka, prísne normy v oblasti zdravia a dobrých životných podmienok zvierat a zamestnanosť;

B.  keďže faktom je, že je načase zreformovať SPP tak, aby lepšie spĺňala potreby tých, pre ktorých je primárne určená – t. j. potreby poľnohospodárov – a občanov ako celku;

C.  keďže SPP má v celej Európe prvoradý význam pre približne 12 miliónov poľnohospodárskych podnikov;

D.  keďže poľnohospodárska pôda tvorí 47 % európskeho územia a v EÚ sa nachádza 22 miliónov poľnohospodárov a poľnohospodárskych pracovníkov;

E.  keďže medzi ciele SPP by malo patriť zaistenie bezpečnosti potravín a potravinovej sebestačnosti, ako aj odolnosti a udržateľnosti poľnohospodárskych systémov a území EÚ;

F.   keďže základný cieľ Európskej únie, ktorým je multifunkčné a diverzifikované odvetvie poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, ktoré vytvára pracovné miesta, je spravodlivé, riadené udržateľnými poľnohospodárskymi postupmi a umožňuje zachovanie životaschopných malých a rodinných poľnohospodárskych podnikov, ktoré možno nadobudnúť a odovzdávať z generácie na generáciu, má naďalej kľúčový význam pri vytváraní pozitívnych externalít a verejných statkov, ktoré žiadajú európski občania (potravinové a nepotravinové výrobky a služby);

G.  keďže je nevyhnutné zastaviť a zvrátiť súčasnú koncentráciu moci v rukách veľkých maloobchodných reťazcov a veľkých podnikov;

H.  keďže zmeny súčasnej SPP musia byť založené na strategických cieľoch posilnenia konkurencieschopnosti a zabezpečenia zdravých a bezpečných potravín;

I.   keďže za viac ako 25 rokov prešla SPP pravidelnými reformami, ktoré si vyžiadalo otvorenie európskeho poľnohospodárstva medzinárodným trhom a vznik nových výziev v oblastiach, ako sú životné prostredie a zmena klímy; keďže v tomto nepretržitom procese úprav v záujme zjednodušenia, modernizácie a zmeny orientácie SPP je potrebný ďalší krok, aby sa zabezpečili príjmy poľnohospodárov a aby sa účinnejšie plnili očakávania spoločnosti ako celku, najmä pokiaľ ide o kvalitu a bezpečnosť potravín, zmenu klímy, verejné zdravie a zamestnanosť, a aby sa zároveň zabezpečila politická istota a finančná bezpečnosť pre tento sektor s cieľom dosiahnuť udržateľné vidiecke oblasti, riešiť bezpečnosť potravín a zabezpečiť splnenie európskych cieľov v oblasti klímy a životného prostredia, ako aj zvýšiť pridanú hodnotu EÚ;

J.   keďže napriek tomu, že Komisia nazvala svoje oznámenie o prebiehajúcej reforme SPP Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva, neposkytla žiadnu záruku, že rozpočet SPP bude zachovaný, a keďže je nevyhnutné, aby sa to vyriešilo pred blížiacim sa predložením legislatívnych návrhov; keďže sa nimi musí zabezpečiť, aby nedošlo k návratu SPP na vnútroštátnu úroveň a k narušeniu riadneho fungovania jednotného trhu a aby bolo zabezpečené skutočné zjednodušenie pre príjemcov nielen na úrovni EÚ, ale aj na úrovni členských štátov a na regionálnej, miestnej úrovni a úrovni poľnohospodárskych podnikov, a aby sa zaistila flexibilita a právna istota pre poľnohospodárov a vlastníkov lesov a zároveň sa zabezpečili ambiciózne environmentálne ciele, a aby boli ciele novej SPP splnené bez toho, aby boli členským štátom uložené ďalšie obmedzenia, a tým sa pridala nová rovina zložitosti, ktorá by viedla k oneskorenému vykonávaniu vnútroštátnych stratégií;

K.  keďže nový model vykonávania by mal zabezpečiť priamy vzťah medzi EÚ a európskymi poľnohospodármi;

L.  keďže SPP musí zohrávať dôležitú úlohu pri posilňovaní dlhodobej produktivity a konkurencieschopnosti tohto sektora a brániť stagnácii a nestálosti príjmov poľnohospodárskych podnikov, ktoré sú i napriek koncentrácii a intenzifikácii výroby v priemere stále nižšie než v ostatných oblastiach hospodárstva;

M.  keďže priame platby predstavujú prvú významnú vrstvu stability a záchrannú sieť pre príjmy poľnohospodárskych podnikov, pretože predstavujú konkrétnu časť ročných príjmov poľnohospodárov a v niektorých regiónoch dokonca až 100 % príjmov poľnohospodárskych podnikov; keďže tieto platby by mali pokračovať s cieľom pomôcť poľnohospodárom konkurovať tretím krajinám za rovnakých podmienok;

N.  keďže nové vidiecke hodnotové reťazce v oblasti biohospodárstva môžu mať vo vidieckych oblastiach veľký potenciál z hľadiska rastu a zamestnanosti;

O.  keďže priame platby musia byť viac zamerané na poľnohospodárov, pretože oni sú tými, ktorí prispievajú k stabilite a budúcnosti našich vidieckych regiónov a ktorí čelia hospodárskym trhovým rizikám;

P.  keďže za posledných niekoľko rokov poľnohospodári čelili rastúcej nestálosti cien, ktorá odzrkadľuje cenové výkyvy na svetových trhoch a neistotu v dôsledku makroekonomického vývoja, vonkajších politík, ako sú obchodné, politické a diplomatické otázky, sanitárnych kríz, prebytkov v niektorých európskych odvetviach, zmeny klímy a čoraz častejších extrémnych prejavov počasia v EÚ;

Q.  keďže osobitné nástroje pre sektory v Stredozemí by mali zostať v pilieri I;

R.  keďže je nevyhnutné zabezpečiť flexibilné a reakcieschopné nástroje, ktoré citlivým a strategickým odvetviam pomôžu vyrovnať sa so štrukturálnymi zmenami, ako sú potenciálne dôsledky brexitu alebo schválené dvojstranné obchodné dohody s hlavnými partnermi EÚ;

S.  keďže odvetvové stratégie pre ovocie a zeleninu, víno a včelárstvo by mali pre produkujúce krajiny zostať povinné a špecifiká súvisiacich nástrojov a pravidiel by sa mali zachovať;

T.  keďže je nevyhnutné zabezpečiť rovnaké podmienky, spravodlivé ceny a primeranú životnú úroveň pre všetkých poľnohospodárov vo všetkých regiónoch a členských štátoch EÚ, čím sa zabezpečia dostupné ceny pre občanov a spotrebiteľov a zaistí sa prítomnosť poľnohospodárskej činnosti vo všetkých regiónoch Únie vrátane oblastí s prírodnými prekážkami; keďže je nevyhnutné podporovať spotrebu kvalitných potravín, zdravej a udržateľnej stravy a prístup k nim a zároveň plniť záväzky týkajúce sa sociálnej a environmentálnej udržateľnosti, opatrení v oblasti klímy, ako aj zdravia rastlín a zdravia a dobrých životných podmienok zvierat;

U.  keďže voda a poľnohospodárstvo sú vo svojej podstate prepojené a keďže trvalo udržateľné hospodárenie s vodou v poľnohospodárskom sektore je nevyhnutné na zaistenie dostatočnej výroby potravín dobrej kvality a zabezpečenie ochrany vodných zdrojov;

V.  keďže SPP potrebuje primerané nástroje na riešenie citlivosti poľnohospodárstva voči zmene klímy a zároveň na zníženie tlaku na zásoby sladkej vody zo strany tohto sektora, ktorý spotrebúva 50 % sladkej vody v EÚ;

W.  keďže je potrebný aktualizovaný, jednoduchší a spravodlivý systém platieb v záujme väčšej spravodlivosti a legitímnosti;

X.  keďže súčasnej SPP chýbajú potrebné nástroje na zabezpečenie dôstojných príjmov, ktoré vedú k dôstojnému životu poľnohospodárov vo vyššom veku;

Y.  keďže neexistujú adekvátne nástroje na podporu prevodu podnikov zo staršej generácie na mladšiu generáciu poľnohospodárov;

Z.  keďže podľa informačného dokumentu Európskeho dvora audítorov z marca 2018 s názvom Budúcnosť SPP pripadalo v roku 2010 na každých 100 vedúcich pracovníkov v poľnohospodárskom podniku vo veku viac ako 55 rokov 14 takýchto vedúcich pracovníkov mladších ako 35 rokov, pričom tento pomer sa v roku 2013 znížil na 10,8; keďže priemerný vek poľnohospodárov v EÚ sa v rokoch 2004 až 2013 zvýšil zo 49,2 na 51,4 roka; keďže najmenšie poľnohospodárske podniky patria najčastejšie starším poľnohospodárom;

Aa.   keďže nárast globálneho obchodu predstavuje príležitosti aj výzvy, ktoré súvisia, okrem iného, so životným prostredím, zmenou klímy, s ochranou vody, nedostatkom poľnohospodárskej pôdy a degradáciou pôdy, a preto si vyžaduje úpravu pravidiel medzinárodného obchodu s cieľom umožniť vytvorenie rovnakých spoločných podmienok na základe vysokých noriem a spravodlivých a udržateľných podmienok pre výmenu tovaru a služieb, ako aj obnovené a efektívne mechanizmy na ochranu obchodu v súlade s existujúcimi normami EÚ v sociálnej, hospodárskej a environmentálnej oblasti, v oblasti zdravia, v sanitárnej a fytosanitárnej oblasti a v oblasti dobrých životných podmienok zvierat;

Ab.  keďže tieto vysoké normy je potrebné zachovať a ďalej presadzovať na celom svete, najmä v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO), a pritom chrániť záujmy európskych výrobcov a spotrebiteľov zabezpečením európskych noriem v obchodných dohodách o dovoze;

Ac.  keďže približne 80 % potrebných bielkovín v EÚ sa dováža z tretích krajín a keďže zatiaľ sa ešte ani zďaleka nespravilo dosť na to, aby sa v rámci SPP implementovala stratégia v oblasti bielkovín;

Ad.  keďže zatiaľ čo treba uvítať dôraz na výskum a vývoj tak v oblasti inovácií produktov, ako aj procesov šetriacich zdroje, je potrebné vyvíjať viac úsilia v záujme presadzovania výsledkov výskumu do potravinárskej, poľnohospodárskej a udržateľnej agrolesníckej praxe za pomoci primeranej podpory, ako aj podporovať prístup s účasťou viacerých aktérov so zameraním na poľnohospodárov, podporovaný nezávislými, transparentnými a dostatočne financovanými útvarmi pre uplatňovanie výsledkov výskumu v poľnohospodárstve na úrovni celej EÚ vo všetkých členských štátoch a regiónoch a prostredníctvom útvarov pre výmenu poznatkov a odbornú prípravu na úrovni členských štátov;

Ae.  keďže priama investičná podpora by mala byť lepšie zacielená na dvojakú požiadavku ekonomickej výkonnosti a environmentálneho správania a mala by viac zohľadňovať potreby samotných poľnohospodárskych podnikov;

Af.  keďže Európska únia vypracovala niekoľko vesmírnych programov (EGNOS a Galileo) a programov pozorovania Zeme (Copernicus), ktorých potenciál z hľadiska monitorovania vykonávania SPP a prechodu európskeho poľnohospodárstva na precízne poľnohospodárstvo a na dvojaké zameranie podnikov na environmentálne správanie a ekonomickú výkonnosť treba čo najviac využiť;

Ag.  keďže väčšina biotechnologického výskumu sa teraz nachádza mimo EÚ, kde sa zvyčajne zameriava na agroekonomické otázky, ktoré pre EÚ nie sú relevantné, čo môže viesť k stratám investícií a zamerania;

Ah.  keďže z nedávnych skúseností vyplýva, že pri využívaní a súčasnej podpore prírodných procesov zvyšovania výnosov a odolnosti je pravdepodobné zníženie nákladov na produkciu;

Ai.  keďže konkurencieschopné odvetvie poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva musí naďalej zohrávať dôležitú úlohu pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti starostlivosti o životné prostredie a klímy stanovených v medzinárodných dohodách, ako sú COP21 a ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, pričom poľnohospodárov treba stimulovať a odmeňovať za ich príspevok a pomáhať im znížením zbytočnej regulačnej a administratívnej záťaže v súvislosti s opatreniami, ktoré prijímajú;

Aj.  keďže miera zvýšenia priemernej teploty zemského povrchu, ku ktorému má podľa predpokladov v 21. storočí dôjsť, a jej bezprostredné dôsledky pre klimatické podmienky si vyžadujú environmentálne udržateľný potravinový systém, ktorý bude zaručovať bezpečnú a hojnú výrobu bez toho, aby bola Únia odkázaná na iné trhy;

Ak.  keďže je dôležité, aby budúca SPP bola v súlade s cieľmi OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, Parížskou dohodou a politikami EÚ, najmä v oblasti udržateľnosti, životného prostredia, klímy, verejného zdravia a potravín;

Al.  keďže poľnohospodárstvo patrí medzi tie odvetvia hospodárstva, ktoré by v súlade s nariadením o spoločnom úsilí mali prispieť k cieľu znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 30 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005;

Am.  keďže malí poľnohospodári predstavujú približne 40 % poľnohospodárskych podnikov v EÚ, ale poberajú iba 8 % dotácií SPP;

An.  keďže 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja stanovuje pre SPP po roku 2020 nové, jasné ciele;

Ao.  keďže SPP postupne integrovala environmentálne ciele tým, že zabezpečila zlučiteľnosť svojich pravidiel s environmentálnymi požiadavkami stanovenými v právnych predpisoch Únie a dodržiavanie týchto požiadaviek zo strany poľnohospodárov, a takisto podporila rozvoj udržateľných poľnohospodárskych postupov, ktoré chránia životné prostredie a biodiverzitu;

Ap.  keďže spotreba nasýtených tukov a červeného mäsa v Únii je naďalej výrazne nad odporúčaným nutričným príjmom a potravinársky priemysel naďalej výrazne prispieva k emisiám skleníkových plynov a dusíka;

Aq.  keďže uzatvorené výrobné cykly – výroba, spracovanie a balenie vykonávané v tom istom regióne – udržujú pridanú hodnotu v príslušnom regióne a tým zabezpečujú viac pracovných miest v danej oblasti, a teda majú potenciál oživiť vidiecke oblasti;

Ar.  keďže SPP sleduje neoddeliteľné hospodárske a environmentálne ciele a keďže tento dvojaký prístup sa v kontexte reformy piliera I programu ekologizácie nielenže musí zachovať, ale dokonca aj posilniť, a to s cieľom podporiť prechod na udržateľný a efektívny európsky poľnohospodársky model;

As.  keďže v budúcej SPP sa Európska únia musí snažiť o výrazné obmedzenie používania antibiotík v poľnohospodárskom a potravinárskom sektore s cieľom posilniť udržateľné poľnohospodárstvo;

At.  keďže zvýšenie dlhodobej odolnosti a udržateľnosti poľnohospodárskych systémov a území bude prínosom pre EÚ ako celok;

Au.  keďže Európsky dvor audítorov zdôraznil skutočnosť, že z dôvodu požiadaviek na ekologizáciu, ktoré často len odrážajú súčasné postupy, ekologizačné platby zavedené v rámci reformy z roku 2013 zvyšujú zložitosť a byrokraciu, sú ťažko pochopiteľné a podľa názoru Európskeho dvora audítorov v dôsledku svojej štruktúry dostatočne nezlepšujú výkonnosti SPP v oblasti životného prostredia a klímy, čo sú dôležité zistenia, ktoré treba zohľadniť pri navrhovaní novej ekologickej architektúry SPP;

Av.  keďže Európsky dvor audítorov zistil významné nedostatky vo vykonávaní piliera II, najmä dlhý schvaľovací proces, ale aj zložitý a byrokratický charakter programov rozvoja vidieka;

Aw.  keďže v metaposúdení vedeckých štúdií založenom na dôkazoch (kontrola vhodnosti) sa zistilo, že ekologizačné opatrenia výrazne nezlepšili environmentálnu výkonnosť, a to najmä preto, že tieto požiadavky už boli splnené;

Ax.   keďže ciele Cork 2.0: deklarácia „Lepší život vo vidieckych oblastiach“ sa týkajú dynamických vidieckych oblastí, inteligentnej multifunkčnosti, biodiverzity v poľnohospodárstve a mimo neho a lesníctva, ochrany vzácnych živočíšnych druhov a plodín, ako aj ekologického poľnohospodárstva a podpory pre znevýhodnené oblasti a záväzkov v rámci sústavy Natura 2000; keďže v deklarácii sa zdôrazňuje aj význam snahy zabrániť vyľudňovaniu vidieckych oblastí a úloha žien a mladých ľudí v tomto procese, ako aj potreba lepšieho využívania endogénnych zdrojov vo vidieckych oblastiach prostredníctvom vykonávania integrovaných stratégií a viacodvetvových prístupov, ktoré posilňujú prístup zdola nahor a súčinnosť medzi zainteresovanými stranami a ktoré si vyžadujú investície do životaschopnosti vidieckych oblastí, zachovania prírodných zdrojov a lepšieho hospodárenia s nimi, stimuly týkajúce sa opatrení v oblasti klímy a stimulácie vedomostí a inovácií, posilnenie riadenia vidieckych oblastí a zjednodušenie politiky rozvoja vidieka a jej vykonávania;

Ay.  keďže SPP by mala brať ohľad na menej priaznivé oblasti, ako sú regióny, v ktorých je silná konkurencia medzi rozvojom miest a poľnohospodárstvom a kde prístup k pôde podlieha ďalším obmedzeniam, a to s cieľom zachovať poľnohospodárstvo v týchto oblastiach;

Az.  keďže znevýhodnené oblasti, ako sú horské a najvzdialenejšie regióny, by sa v rámci SPP mali naďalej kompenzovať za dodatočné náklady spojené s ich špecifickými obmedzeniami s cieľom zachovať v týchto oblastiach poľnohospodársku činnosť;

Ba.  keďže SPP by mala náležite uznávať veľké výhody, ktoré niektoré odvetvia, ako je odvetvie chovu oviec a kôz alebo pestovania bielkovinových plodín, prinášajú pre životné prostredie;

Bb.  keďže odvetvie včelárstva je pre EÚ mimoriadne dôležité a má pre spoločnosť významný ekonomický i environmentálny prínos;

Bc.  keďže je nevyhnutné ďalej posilniť postavenie poľnohospodárov v potravinovom dodávateľskom reťazci a zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž na jednotnom trhu pomocou spravodlivých a transparentných pravidiel, ktoré zohľadňujú špecifický charakter poľnohospodárstva vo vzťahoch medzi výrobou a inými časťami potravinového dodávateľského reťazca, tak v hornej, ako aj dolnej časti, a poskytovať stimuly na účinné predchádzanie rizikám a krízam vrátane nástrojov aktívneho riadenia, ktoré dokážu lepšie zosúladiť ponuku s dopytom a ktoré sa môžu použiť na úrovni odvetvia a zo strany orgánov verejnej moci, ako sa uvádza v správe pracovnej skupiny pre poľnohospodárske trhy; keďže aspekty mimo rozsahu pôsobnosti SPP ovplyvňujúce konkurencieschopnosť a rovnaké podmienky pre poľnohospodárov sa musia náležite zohľadniť a monitorovať;

Bd.  keďže nové výzvy týkajúce sa potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti pre európske poľnohospodárstvo v rámci politických priorít EÚ, ako sú uvedené v diskusnom dokumente Komisie o budúcnosti financií EÚ, si vyžadujú, aby sa v budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR) zvýšil alebo zachoval rozpočet na poľnohospodárstvo v konštantných eurách s cieľom pokryť tak existujúce, ako aj nové výzvy;

Be.  keďže spoločnosť od poľnohospodárov očakáva, že zmenia svoje postupy, aby sa stali plne udržateľné, mali by sa v tomto prechode podporovať z verejných prostriedkov; 

Bf.  keďže akékoľvek zmeny súčasnej SPP sa musia zaviesť tak, aby sa zabezpečila stabilita odvetvia, právna istota a bezpečnosť plánovania pre poľnohospodárov a vlastníkov lesov prostredníctvom primeraných prechodných období a opatrení;

Bg.  keďže Parlament musí zohrávať komplexnú úlohu pri stanovení jasného politického rámca na udržanie spoločnej ambície na európskej úrovni a demokratickej diskusie o strategických otázkach, ktoré majú vplyv na každodenný život všetkých občanov, pokiaľ ide o udržateľné využívanie prírodných zdrojov vrátane vody, pôdy a ovzdušia, kvalitu našich potravín, finančnú stabilitu poľnohospodárskych výrobkov, bezpečnosť potravín a udržateľnú modernizáciu poľnohospodárskych a hygienických postupov s cieľom vytvoriť medzi výrobcami a spotrebiteľmi spoločenskú zmluvu na európskej úrovni;

Bh.  keďže SPP treba prepracovať tak, aby zodpovedala skutočným požiadavkám, keďže je nevyhnutné poskytnúť spoluzákonodarcom prostriedky na to, aby mohli plne vykonávať svoj mandát v medziach stanoveného času, a keďže zároveň panuje neistota v súvislosti s brexitom;

Bi.  keďže budúcnosť potravinovej bezpečnosti v Európe musí byť zabezpečená pre Spojené kráľovstvo aj EÚ27, pričom sa vynaloží maximálne úsilie na minimalizáciu prerušenia výroby a zabezpečenie prístupu k potravinám pre obe strany; keďže je potrebné vynaložiť všetko úsilie na zabezpečenie jednotného zosúladenia noriem v oblasti životného prostredia a potravinovej bezpečnosti s cieľom zabezpečiť, aby občania Spojeného kráľovstva ani EÚ neboli vystavení zníženiu kvality a bezpečnosti potravín;

Bj.  keďže jednou zo šiestich hlavných priorít rozvoja vidieka v EÚ je obnova, zachovanie a posilnenie ekosystémov, ktoré súvisia s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom, a to aj v oblastiach Natura 2000;

Bk.  keďže EÚ v súčasnosti pracuje na stratégii v oblasti bielkovín s cieľom podporiť sebestačnosť, pokiaľ ide o bielkovinové plodiny;

Bl.  kdeže v roku 2017 sa akútna potravinová neistota týkala 124 miliónov osôb v 51 krajinách, čo je o 16 miliónov viac než v roku 2016; keďže väčšina osôb postihnutých potravinovou neistotou žije na vidieku;

Bm.  keďže rovnosť žien a mužov je kľúčovým cieľom EÚ a jej členských štátov; keďže mnohé z úloh, ktoré zohrávajú ženy vo vidieckych oblastiach, pomáhajú udržiavať životaschopné poľnohospodárske podniky a vidiecke spoločenstvá; keďže úsilie o odvrátenie vyľudňovania vidieka súvisí s príležitosťami pre ženy a mladých ľudí; keďže ženy na vidieku stále čelia mnohým výzvam, poľnohospodárska politika a politika rozvoja vidieka však dostatočne nezahŕňajú rodový rozmer; keďže napriek tomu, že pohlavie príjemcov priamych platieb alebo rozvoja vidieka nie je spoľahlivým ukazovateľom vplyvu programov, ženy ako žiadateľky alebo príjemkyne nie sú dostatočne zastúpené;

Bn.  keďže s cieľom odôvodniť rozpočet SPP európskym daňovníkom musí byť budúce financovanie spojené s výrobou bezpečných a kvalitných potravín, ako aj s jasnou spoločenskou pridanou hodnotou, pokiaľ ide o trvalo udržateľné poľnohospodárstvo, ambiciózne výsledky v oblasti životného prostredia a klímy, normy v oblasti verejného zdravia a dobrých životných podmienok zvierat a ďalšie vplyvy SPP na spoločnosť, aby sa v rámci EÚ a mimo nej vytvorili skutočne rovnaké podmienky;

Bo.  keďže z osobitného prieskumu Eurobarometra č. 442 o postoji Európanov k dobrým životným podmienkam zvierat vyplýva, že 82 % európskych občanov je presvedčených o tom, že životné podmienky hospodárskych zvierat by sa mali zlepšiť;

Bp.  keďže používanie pesticídov, degradácia biodiverzity a zmeny v poľnohospodárskom prostredí môžu mať negatívny vplyv na množstvo opeľovačov a rôznorodosť druhov opeľovačov; keďže výzvy, ktorým čelia domáce aj voľne žijúce opeľovače, sú významné a mohli by mať škodlivý vplyv na poľnohospodárstvo a potravinovú bezpečnosť EÚ vzhľadom na závislosť väčšiny výroby EÚ od opeľovania; keďže v januári 2018 sa začala verejná konzultácia v rámci iniciatívy EÚ zameranej na opeľovače s cieľom určiť najlepší prístup a kroky potrebné na riešenie poklesu opeľovačov v EÚ;

Bq.  keďže v rámci politiky rozvoja vidieka je potrebné navrhnúť osobitné opatrenie, ktoré bude vychádzať z ôsmich zásad Európskej únie týkajúcich sa integrovanej ochrany proti škodcom, s cieľom motivovať k zníženiu používania pesticídov a podporiť zavádzanie nechemických alternatív;

Br.  keďže znevýhodnené oblasti, ako sú horské a najvzdialenejšie regióny, by sa v rámci SPP mali naďalej kompenzovať za dodatočné náklady spojené s ich špecifickými obmedzeniami s cieľom zachovať v týchto oblastiach poľnohospodársku činnosť;

Bs.  keďže pri uplatňovaní rámca SPP v najvzdialenejších regiónoch by sa mal v plnej miere preskúmať rozsah pôsobnosti článku 349 ZFEÚ, keďže tieto oblasti sú z hľadiska sociálno-hospodárskeho rozvoja mimoriadne znevýhodnené, pokiaľ ide o aspekty, ako je starnutie obyvateľstva a vyľudňovanie; keďže POSEI je účinný nástroj určený na rozvoj a posilnenie štruktúrovania odvetvia, ktorý sa zaoberá osobitnými poľnohospodárskymi otázkami v najvzdialenejších regiónoch; pripomína, že Komisia vo svojej správe Európskemu parlamentu a Rade z 15. decembra 2016 o vykonávaní systému POSEI dospela k záveru, že „so zreteľom na posúdenie systému sa zmena základného nariadenia (EÚ) č. 228/2013 nepovažuje za potrebnú“;

Bt.  keďže obhospodarovanie lesov a agrolesníctvo, ktoré zahŕňajú hornú etáž drevnej vegetácie nad pasienkami alebo poľnohospodárskymi plodinami, môžu prispieť k odolnosti na úrovni poľnohospodárskych podnikov a krajiny a k potrebným opatreniam na ochranu životného prostredia a zmiernenie zmeny klímy, pričom poskytujú lesnícke alebo poľnohospodárske produkty alebo iné ekosystémové služby, a tým posilňujú ciele SPP a umožňujú biohospodárstvu a obehovému hospodárstvu prispieť k novým obchodným modelom, ktoré budú slúžiť poľnohospodárom, lesníkom a vidieckym oblastiam; keďže stratégia lesného hospodárstva EÚ podporuje súdržný, ucelený pohľad na obhospodarovanie lesov a mnohoraké prínosy lesov a zameriava sa na celý hodnotový reťazec lesov; zdôrazňuje, že SPP zohráva kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o jej ciele, a osobitnú pozornosť venuje lesom Stredozemia, ktoré sú viac zasiahnuté zmenou klímy a požiarmi, čo ohrozuje biodiverzitu a potenciálnu poľnohospodársku výrobu;

Nový vzťah medzi Európskou úniou, členskými štátmi, regiónmi a poľnohospodármi

1.  víta zámer zjednodušiť a modernizovať SPP pre hospodársky prospech poľnohospodárov a s cieľom splniť očakávania občanov, ale zdôrazňuje, že hlavnými prioritami reforiem musia byť zásady stanovené v Rímskej zmluve, integrita jednotného trhu a skutočne spoločná politika primerane financovaná EÚ, ktorá je moderná a orientovaná na výsledky, podporuje udržateľné poľnohospodárstvo a vo vidieckych oblastiach zaisťuje bezpečné, kvalitné a rozmanité potraviny, zamestnanosť a rozvoj;

2.  berie na vedomie oznámenie Komisie o budúcnosti potravinárstva a poľnohospodárstva a víta uznanie, že jedným z cieľov SPP musí byť posilnenie a zabezpečenie udržateľného hospodárenia s prírodnými zdrojmi a prispievanie k environmentálnym a klimatickým cieľom EÚ;

3.  žiada, aby najvyššou prioritou SPP bola premena každej európskej farmy na podnik, ktorý spája tak ekonomické, ako aj environmentálne normy výkonnosti;

4.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby SPP udržiavala zásadný vzťah medzi zákonodarcami, poľnohospodármi a občanmi EÚ; odmieta akúkoľvek možnosť návratu SPP na vnútroštátnu úroveň, čo by zvýšilo nerovnováhu hospodárskej súťaže na jednotnom trhu;

5.  upozorňuje na veľmi dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú malé a stredné poľnohospodárske podniky, ktorú treba uznať a oceniť;

6.  poukazuje na to, že flexibilita, ktorú v súčasnosti majú členské štáty v súvislosti s možnosťami stanovenými v základných pravidlách, umožňuje reagovať na konkrétne situácie, ale zároveň ukazuje, že časti SPP už viac nemožno považovať za spoločné; zdôrazňuje potrebu zachovať podmienky hospodárskej súťaže v rámci jednotného trhu a zaručiť rovnaké podmienky, pokiaľ ide o prístup k podpore pre poľnohospodárov v rôznych členských štátoch alebo v rôznych regiónoch, spolu s potrebou vhodných a efektívnych riešení na minimalizovanie rizika narušenia hospodárskej súťaže alebo rizík pre súdržnosť;

7.  domnieva sa, že členské štáty by mali mať primeranú úroveň flexibility v rámci silného spoločného rámca pravidiel, základných noriem, intervenčných nástrojov, kontrol a prideľovania finančných prostriedkov EÚ schválených spoluzákonodarcom na úrovni EÚ s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre poľnohospodárov, a najmä prístup EÚ k podpore v rámci piliera I s cieľom zaručiť dodržiavanie podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže;

8.  domnieva sa, že s cieľom zefektívniť vykonávanie SPP a lepšie ju prispôsobiť realite rôznych typov poľnohospodárstva v Európe by sa mali zefektívniť vnútroštátne rozhodnutia prijímané v rámci súboru nástrojov vymedzeného EÚ, ktorý je dostupný v rámci piliera I a piliera II, a členské štáty by spolu so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami mali navrhnúť svoje vlastné, súdržné vnútroštátne stratégie založené na dôkazoch na základe cieľov a ukazovateľov EÚ týkajúcich sa hlavných typov možných intervenčných nástrojov, ktoré by sa mali vymedziť aj na úrovni EÚ, a ich výberových kritérií v rámci jasného spoločného rámca pravidiel platných v celej EÚ s náležitým zreteľom na pravidlá a zásady jednotného trhu;

9.  zdôrazňuje, že dodatočná subsidiarita by sa mala udeliť iba pod podmienkou, že bude stanovený silný, spoločný súbor pravidiel, cieľov, ukazovateľov a kontrol EÚ;

10.  zdôrazňuje riziko tzv. gold-platingu na vnútroštátnej a regionálnej úrovni a vysokú mieru neistoty poľnohospodárov, ktorá môže vyplývať z toho, že členské štáty musia nezávisle vymedziť svoje vnútroštátne plány a každoročne preskúmavať svoje rozhodnutia v závislosti od postojov vlády, ktorá je aktuálne pri moci; vyzýva preto Komisiu, aby spoločne s legislatívnymi návrhmi predložila spoluzákonodarcom jasný a jednoduchý model vnútroštátneho strategického plánu s cieľom umožniť spoluzákonodarcom, aby posúdili rozsah, mieru podrobnosti a obsah takýchto plánov, ktoré sú základnými prvkami pripravovaného návrhu Komisie, a aby objasnili kritériá, na základe ktorých budú tieto vnútroštátne stratégie vyhodnotené;

11.  vyzýva Komisiu, aby poskytla nástroje na zvýšenie využívania synergií medzi SPP a financovaním politiky súdržnosti;

12.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby budúca SPP plne rešpektovala rozdelenie právomocí v každom členskom štáte, ktoré je často stanovené v ústave, a to najmä z hľadiska dodržiavania zákonných právomocí regiónov EÚ pri navrhovaní, riadení a vykonávaní politík, ako je EPFRV; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby boli poľnohospodári a ostatní príjemcovia riadne zapojení do všetkých fáz tvorby politiky;

13.  víta úsilie Komisie zamerané na stanovenie koncepcie programu, vykonávanie a kontrolu prístupu založeného na výsledkoch s cieľom klásť väčší dôraz na výkonnosť než na súlad a zároveň zabezpečiť primerané monitorovanie na základe rizika prostredníctvom jasne vymedzených, jednoduchých, menej byrokratických (vrátane predchádzania tzv. gold-platingu), spoľahlivých, transparentných a merateľných ukazovateľov na úrovni EÚ vrátane vhodného systému kontroly návrhu opatrení a programov členských štátov, vykonávania a sankcií; považuje za potrebné zaviesť základné jednotné kritériá na stanovenie podobných sankcií za rovnaké porušenie predpisov zistené pri vykonávaní rôznych opatrení, ktoré členské štáty alebo regióny používajú na dosiahnutie spoločných všeobecných cieľov stanovených EÚ;

14.  zdôrazňuje, že prístup založený výlučne na výstupoch by predstavoval riziko pre členské štáty, ktoré by vzhľadom na ich špecifické podmienky nemuseli byť schopné v plnom rozsahu dosiahnuť všetky výsledky stanovené v ich vnútroštátnych plánoch, a v prípade ktorých by mohlo dôjsť k následnému zníženiu ich vnútroštátnych finančných balíkov a pozastaveniu financovania;

15.  uznáva, že nový model vykonávania si bude vyžadovať doladenie a úpravu v priebehu niekoľkých rokov, aby sa zaistilo, že poľnohospodári nebudú penalizovaní v dôsledku zmeny modelu založeného na výstupoch;

16.  poznamenáva však, že potenciálne oneskorenie pri prijímaní strategických plánov SPP môže viesť k omeškaniu platieb, čo je scenár, ktorému treba predísť;

17.  konštatuje, že v rámci piliera I si členské štáty môžu vybrať programy z katalógu priorít, ktorý vypracovala EÚ;

18.  vyzýva na vytvorenie systému vhodných inštitucionálnych a právnych úprav, ktoré by viedli k zmene modelu vykonávania s cieľom zabrániť vzniku dodatočných nákladov a zníženiu čerpania finančných prostriedkov v členských štátoch;

19.  domnieva sa, že zhromažďovanie informácií by malo vychádzať skôr zo satelitných snímok a databáz integrovaných administratívnych a kontrolných systémov a nie z údajov predložených jednotlivými poľnohospodármi;

20.  vyzýva Komisiu, aby rozvíjala relevantné synergie medzi hlavnými programami EÚ pre výskum kozmického priestoru a SPP, najmä s programom Copernicus, ktorý má pre poľnohospodársku komunitu osobitný význam z hľadiska monitorovania životného prostredia a zmeny klímy.

21.  požaduje opatrenia na zvýšenie recyklácie živín; vyzýva na zosúladenie poľnohospodárskej štrukturálnej politiky so systémom agroenvironmentálnej podpory, napríklad lepšou kombináciou rastlinnej a živočíšnej výroby;

22.  žiada, aby sa zachoval zjednodušený režim pre malých poľnohospodárov (SFS);

23.  domnieva sa, že poľnohospodári s menej ako piatimi hektármi pôdy by mali mať možnosť dobrovoľne vstúpiť do SFS;

24.  vyzýva Komisiu, aby vykonala finančnú kontrolu a kontrolu a audity výkonnosti s cieľom zabezpečiť, aby sa funkcie auditu vo všetkých členských štátoch vykonávali podľa rovnako prísnych noriem a v súlade s rovnakými podmienkami, a to bez ohľadu na väčšiu flexibilitu pre členské štáty pri koncipovaní programu a riadení a s cieľom zaistiť najmä včasné vyplácanie finančných prostriedkov vo všetkých členských štátoch všetkým oprávneným poľnohospodárom a vidieckym spoločenstvám, pričom sa minimalizuje administratívna záťaž pre príjemcov;

25.  pripomína, že v rámci predchádzajúcej reformy bolo ťažké sa dohodnúť na vymedzení pojmu „aktívny poľnohospodár“; domnieva sa preto, že poľnohospodárska produkcia (napr. ponechanie pôdy v dobrom poľnohospodárskom stave, zavádzanie zásad dobrého chovu zvierat, prispievanie k obehovému hospodárstvu) by mohla predstavovať riešenie, ktoré je cielenejšie a merateľné z hľadiska takejto definície;

26.  domnieva sa, že všetci aktéri zapojení do procesu kontroly financií EÚ vrátane Dvora audítorov musia rovnako chápať kontrolný systém založený na výkonnosti, aby sa predišlo tomu, že členské štáty alebo príjemcovia budú čeliť neočakávaným finančným opravám;

27.  zdôrazňuje, že poľnohospodári sú podnikatelia a mali by sa im zabezpečiť zodpovedajúce slobody, aby mohli získať reálne trhové ceny za svoje výrobky;

28.  zdôrazňuje, že poľnohospodári pracujúci na čiastočný úväzok a poľnohospodári, ktorí majú zmiešané príjmy, nesmú byť vylúčení;

29.  víta návrh Komisie poskytnúť členským štátom, regiónom a poľnohospodárom v rámci vyššej finančnej prahovej hodnoty pre poľnohospodárske pravidlá de minimis väčšiu flexibilitu a súčasne zachovať integritu vnútorného trhu;

30.  vyzýva ďalej Komisiu, aby členským štátom poskytla väčšiu flexibilitu v rámci pravidiel štátnej pomoci v poľnohospodárstve s cieľom podporovať poľnohospodárov pri vytváraní dobrovoľných preventívnych úspor s cieľom lepšie zvládať riziká v oblasti klímy a zdravia a hospodárske krízy;

31.  žiada však, aby mikro a malé poľnohospodárske podniky boli spravodlivo odmeňované za verejné statky, ktoré poskytujú, vrátane ich účasti na družstevných a komunitných aktivitách; 

32.  vyzýva členské štáty, aby sa usilovali o lepšiu súčinnosť medzi SPP a ostatnými politikami a fondmi, ako sú kohézne a štrukturálne fondy a iné investičné fondy, s cieľom vytvoriť multiplikačný efekt pre vidiecke oblasti;

33.  požaduje lepšiu politickú koordináciu medzi SPP a ostatnými politikami a opatreniami EÚ, najmä so smernicou 2000/60/ES, smernicou 91/676/EHS a nariadením 1107/2009, v záujme dosiahnutia udržateľnej ochrany vodných zdrojov, ktorých množstvo a kvalitu poľnohospodárstvo nepriaznivo ovplyvňuje; žiada stimuly na podporu projektov miestnej spolupráce medzi poľnohospodármi a dodávateľmi vody s cieľom posilniť ochranu vodných zdrojov;

34.  poznamenáva, že mnohé obce a regióny napriek ich vidieckemu charakteru zostávajú z administratívnych dôvodov mimo rozsahu pôsobnosti programov rozvoja vidieka v niektorých členských štátoch, čo ich znevýhodňuje;

35.  vyzýva členské štáty, aby zvážili zavedenie pružnejšieho prístupu, ktorý by nepoškodzoval tieto regióny a výrobcov v nich pôsobiacich;

Inteligentná, efektívna, udržateľná a spravodlivá SPP – prínos pre poľnohospodárov, občanov, vidiecke oblasti a životné prostredie

36.  považuje za potrebné zachovať súčasnú štruktúru založenú na dvoch pilieroch a zdôrazňuje, že tieto piliere musia byť koherentné a navzájom sa dopĺňať, pričom pilier I je financovaný výlučne z prostriedkov EÚ a je účinným prostriedkom na podporu príjmov, základných environmentálnych opatrení a zachovania existujúcich trhových opatrení, a pilier II spĺňa osobitné potreby členských štátov; domnieva sa však, že je zároveň potrebné podnecovať poľnohospodárov a iných príjemcov, aby vykonávali činnosti, ktoré prinesú environmentálne a sociálne verejné statky, ktoré nie sú odmeňované trhom, a aby dodržiavali nové a zavedené postupy v poľnohospodárstve na základe spoločných, jednotných a objektívnych kritérií a súčasne zachovali možnosť, aby členské štáty mohli zaujať špecifický prístup k miestnym a odvetvovým podmienkam; považuje prechod všetkých európskych poľnohospodárskych podnikov na udržateľnosť a úplné začlenenie všetkých európskych poľnohospodárskych podnikov do obehového hospodárstva, ktoré spája hospodárske a environmentálne normy výkonnosti bez zníženia sociálnych alebo zamestnaneckých noriem, za hlavnú prioritu;

37.  pripomína Komisii, že ciele SPP stanovené v článku 39 ZFEÚ sú: zvýšenie produktivity poľnohospodárstva, zabezpečenie primeranej životnej úrovne poľnohospodárov, stabilizácia trhov, zaručenie riadneho zásobovania a zabezpečenie dodávok spotrebiteľom za primerané ceny;

38.  zdôrazňuje potenciál technologických inovácií pre inteligentné a efektívne odvetvie, ktoré zaručuje udržateľnosť, najmä pokiaľ ide o efektívne využívanie zdrojov a monitorovanie plodín a zdravia zvierat a životného prostredia;

39.  žiada, aby sa v rámci SPP zjednodušilo a podporovalo uplatňovanie takýchto inovácií;

40.   nazdáva sa, že ciele budúcej štruktúry SPP možno dosiahnuť iba za predpokladu, že bude dostatočne financovaná; požaduje preto zvýšenie alebo zachovanie rozpočtu SPP v konštantných eurách v nasledujúcom VFR s cieľom splniť ambície revidovanej a efektívnej SPP po roku 2020;

41.  domnieva sa, že ďalšia liberalizácia trhu a zníženie ochrany poľnohospodárov, ktoré táto prináša, by si vyžadovala náhrady pre poľnohospodárske odvetvie a najmä pre tie poľnohospodárske podniky, ktoré čelia konkurenčnému znevýhodneniu, najmä problémom súvisiacim s využívania poľnohospodárskej pôdy alebo s ich polohou v horských oblastiach, a že len takýmito kompenzačnými opatreniami možno zabezpečiť rozsiahle obhospodarovanie poľnohospodárskej pôdy a zachovanie kultúrnej krajiny;

42.  zdôrazňuje, že rozpočet SPP by sa mal prispôsobiť budúcim potrebám a výzvam, ako sú tie, ktoré vyplývajú z brexitu a dohôd o voľnom obchode, ktoré EÚ uzavrela so svojimi hlavnými obchodnými partnermi;

43.  poukazuje na pretrvávajúce rozdiely v rozvoji medzi vidieckymi oblasťami v rôznych regiónoch a členských štátoch, a preto sa domnieva, že kritériá súdržnosti by mali naďalej zohrávať dôležitú úlohu pri rozdeľovaní finančných prostriedkov druhého piliera medzi členskými štátmi;

44.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa druhý pilier (politika rozvoja vidieka) vyčlenil veľký objem rozpočtových prostriedkov v celkovom rozpočte SPP;

45.  domnieva sa, že poľnohospodári potrebujú podporu pri prechode na úplnú udržateľnosť;

46.  domnieva sa, že rozvoj nových politík a cieľov EÚ nesmie byť na úkor úspešnej SPP a jej zdrojov;

47.  berie na vedomie súčasnú neistotu, ktorá panuje v súvislosti s budúcim rozpočtom SPP;

48.  zdôrazňuje, že zdroje z SPP sú finančné prostriedky daňovníkov z každého členského štátu a že daňovníci v celej EÚ majú právo na to, aby sa zabezpečilo, že tieto finančné prostriedky sa používajú výlučne cielene a transparentne;

49.  domnieva sa, že sa treba vyhnúť novým riadkom týkajúcim sa rozvoja vidieka, na ktoré nie sú vyčlenené dodatočné finančné prostriedky;

50.  je presvedčený, že pre rozmanité poľnohospodárske systémy, najmä malé a stredné rodinné poľnohospodárske podniky a mladých poľnohospodárov, je potrebná cielenejšia podpora s cieľom posilňovať regionálne hospodárstva prostredníctvom poľnohospodárskeho sektora produktívneho z hospodárskeho, environmentálneho a sociálneho hľadiska; domnieva sa, že to možno dosiahnuť vyššou mierou povinnej, redistribučnej podpory pre prvé hektáre podniku spojenou s priemernou veľkosťou podniku v členských štátoch so zreteľom na širokú škálu veľkostí poľnohospodárskych podnikov v celej EÚ; zdôrazňuje, že podpora väčších poľnohospodárskych podnikov by mala mať zostupnú tendenciu s ohľadom na úspory z rozsahu s možnosťou, aby sa o povinných stropoch rozhodovalo na európskej úrovni, a na flexibilné kritériá, aby sa zohľadnila schopnosť poľnohospodárskych podnikov a družstiev poskytovať stabilné zamestnanie, ktoré ľudí udrží na vidieku; domnieva sa, že finančné prostriedky sprístupnené prostredníctvom stropov a zostupnej tendencie by sa mali ponechať v členskom štáte alebo regióne, z ktorého pochádzajú;

51.  domnieva sa, že je zásadné zabezpečiť, aby podpora bola zacielená na skutočných poľnohospodárov pri zameraní úsilia na tých, ktorí si aktívnou činnosťou zarábajú na živobytie.

52.  považuje za nevyhnutné zachovať zjednodušený režim pre malých výrobcov, aby sa uľahčil ich prístup k informáciám a riadeniu priamych platieb v rámci SPP;

53.  zdôrazňuje, že je potrebné identifikovať kľúčové prvky dobre vyváženého, transparentného, jednoduchého a objektívneho systému sankcií a stimulov spojeného s transparentným a včasným systémom na určenie oprávnenosti príjemcov na získanie verejných prostriedkov na poskytovanie verejných statkov, ktorý by mali tvoriť jednoduché, dobrovoľné a povinné opatrenia orientované na výsledky, čím by sa dôraz presunul z dodržiavania pravidiel na skutočné výsledky;

54.  zdôrazňuje, že poľnohospodári pracujúci na čiastočný úväzok a osoby prevádzkujúce poľnohospodárske podniky so zmiešanými príjmami – ktoré oživujú vidiek v mnohých ohľadoch – vykonávajú poľnohospodárske činnosti s cieľom zarobiť si na živobytie a sú skutočnými poľnohospodármi, ako je vymedzené v oznámení Komisie;

55.  žiada, aby sa súčasný systém výpočtu priamych platieb v rámci piliera I, najmä v členských štátoch, v ktorých sa hodnota nárokov stále čiastočne vypočítava na základe historických referencií, zmodernizoval a nahradil metódou na výpočet platieb EÚ, ktorej základnou zložkou by bola podpora príjmov pre poľnohospodárov do určitých limitov a ktorá by sa mohla postupne zvyšovať s príspevkom k poskytovaniu verejných statkov v súlade s cieľmi a zámermi EÚ do roku 2030, aby sa tento systém stal jednoduchším a transparentnejším;

56.  víta jednoduchý, odôvodnený, transparentný a ľahko realizovateľný režim jednotnej platby za plochu (SAPS), ktorý sa úspešne využíva v mnohých členských štátoch; žiada preto, aby sa SASP zachoval aj po roku 2020, a navrhuje, aby bol používaný v každom členskom štáte alebo každým poľnohospodárom v EÚ;

57.  zdôrazňuje, že takýto režim by umožnil, aby bol nahradený administratívne zložitý systém platobných nárokov, čo by malo za následok výrazné zníženie byrokracie;

58.  domnieva sa, že na zabezpečenie efektívnosti týchto nových platieb z dlhodobého hľadiska by sa tieto nemali stať obchodovateľnou komoditou;

59.  žiada, aby Komisia preskúmala potrebu platobných nárokov, pokiaľ ide o ich zlučiteľnosť s pravidlami WTO;

60.  zdôrazňuje skutočnosť, že verejné finančné prostriedky zo súčasnej SPP, ktoré sa vynakladajú na skutočné činnosti poľnohospodárov, podliehajú veľmi presným kontrolám vykonávaným v malom meradle, zatiaľ čo väčšie sumy z rozpočtu SPP (priame platby) sú skutočne vyplácané iba na základe neovereného vlastníctva pôdy, a preto ich nemožno odôvodniť v očiach európskych občanov;

61.  domnieva sa, že tieto platby by mali podmienené rešpektovaním prísnych a spoločných podmienok vrátane zabezpečenia produktov šetrných voči životnému prostrediu a iných verejných statkov, napr. kvalitných pracovných miest;

62.  pripomína, že v uznesení Parlamentu o súčasnom stave koncentrácie poľnohospodárskej pôdy v EÚ: ako uľahčiť prístup poľnohospodárov k pôde? sa uznáva, že platby na pozemky bez jasnej podmienenosti vedú k narušeniu trhu s pôdou, a teda ovplyvňujú koncentráciu stále väčšieho množstva poľnohospodárskej pôdy v rukách niekoľkých subjektov;

63.  objasňuje, že verejné statky sú tie služby, ktoré presahujú rámec záväzných právnych predpisov v oblasti životného prostredia, klímy a dobrých životných podmienok zvierat vrátane najmä vodných zdrojov a ochrany biodiverzity, úrodnosti pôdy, opeľovačov a ochrany vrstvy humusu, ako aj dobrých životných podmienok zvierat;

64.  zdôrazňuje, že priame platby treba medzi členské štáty rozdeľovať spravodlivo, čo je nevyhnutné pre fungovanie jednotného trhu, pričom sa musia brať do úvahy objektívne kritériá, ako sú sumy, ktoré dostali členské štáty v rámci piliera I a piliera II, a skutočnosť, že prírodné podmienky, zamestnanosť a sociálno-hospodárske podmienky, všeobecná životná úroveň, výrobné náklady, najmä náklady na pôdu a kúpna sila, nie sú v celej EÚ rovnaké;

65.  zdôrazňuje, že väčšie zbližovanie výšky priamych platieb medzi členskými štátmi možno dosiahnuť iba vtedy, ak sa rozpočet primerane zvýši;

66.  zdôrazňuje, že priame platby slúžia na podporu poľnohospodárov v produkcii potravín a na ochranu životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat;

67.  domnieva sa, že by sa mali zachovať platby dobrovoľnej viazanej podpory, pričom by sa tieto mali aktivovať iba na základe posúdenia Komisie, pri dodržaní prísnych podmienok, že sa zaručia rovnaké podmienky na jednotnom trhu, predíde sa narušeniu hospodárskej súťaže, najmä pokiaľ ide o komodity, zabezpečí sa súlad s pravidlami WTO a neohrozí sa úsilie o dosiahnutie cieľov v oblasti životného prostredia a klímy; domnieva sa, že dobrovoľná viazaná podpora slúži ako nástroj na riešenie potrieb citlivých odvetví a špecifických cieľov týkajúcich sa životného prostredia, klímy alebo kvality a uvádzania poľnohospodárskych výrobkov na trh s cieľom stimulovať poľnohospodárske postupy, ktoré spĺňajú vysoké normy týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat a environmentálne normy s cieľom zvládať špecifické ťažkosti, najmä tie, ktoré vyplývajú zo štrukturálnej konkurenčnej nevýhody znevýhodnených a horských regiónov, ako aj ťažkosti, ktoré majú skôr dočasný charakter a súvisia napríklad s prechodom zo starého systému platobných nárokov; okrem toho sa domnieva, že dobrovoľná viazaná podpora je aj nástrojom na podporu strategicky významnej výroby, napríklad bielkovinových plodín, v budúcnosti alebo na kompenzáciu vplyvu dohôd o voľnom obchode; okrem toho zdôrazňuje, že platby dobrovoľnej viazanej podpory sú dôležité na zachovanie rozmanitosti poľnohospodárskej výroby v EÚ, zamestnanosti v poľnohospodárstve a udržateľných systémov výroby;

68.  pripomína, že generačná výmena a noví účastníci na trhu sú pre poľnohospodárstvo v mnohých členských štátoch výzvou a že každá vnútroštátna alebo regionálna stratégia sa preto musí touto otázkou zaoberať prostredníctvom komplexného prístupu, zmobilizovať všetky finančné zdroje SPP vrátane dodatočných platieb pre mladých poľnohospodárov v rámci piliera I a opatrení na pomoc mladým poľnohospodárom so založením podniku v rámci piliera II, pričom pre členské štáty by mali byť povinné popri podpore z nových finančných nástrojov, ako je nástroj na poskytnutie prístupu ku kapitálu v kontexte obmedzených zdrojov; okrem toho zdôrazňuje význam vnútroštátnych opatrení pri odstraňovaní regulačných a hospodárskych prekážok pri súčasnej podpore plánovania nástupníctva, dôchodkových balíčkov a prístupu k pôde a pri uľahčovaní a podporovaní dohôd o spolupráci, ako sú partnerstvá, podielové hospodárenie, zmluvný chov a lízing medzi starými a mladými poľnohospodármi; domnieva sa, že pravidlá štátnej pomoci by mali zohľadňovať aj význam generačnej obnovy a brániť zániku rodinného poľnohospodárstva;

69.  domnieva sa, že je potrebné, aby nové právne predpisy jasnejšie rozlišovali medzi kritériami, ktoré tvoria základ stimulov pre „mladých poľnohospodárov“ a „nových účastníkov zakladajúcich poľnohospodársky podnik“ (mladí poľnohospodári sú definovaní na základe ich veku a noví účastníci podľa počtu rokov od založenia ich poľnohospodárskeho podniku) s cieľom zvýšiť potenciál oboch skupín priniesť generačnú obmenu a zlepšiť život vo vidieckych oblastiach;

70.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali, že nové spoločenské, technologické a hospodárske zmeny, ako napríklad čistá energia, digitalizácia a inteligentné riešenia, majú vplyv na život na vidieku;

71.  vyzýva Komisiu, aby podporila snahy o zlepšenie kvality života vo vidieckych oblastiach s cieľom nabádať ľudí, najmä mladých ľudí, aby zostali vo vidieckych oblastiach alebo sa do nich vrátili, a nalieha na Komisiu a členské štáty, aby podporovali rozvoj nových služieb zo strany podnikateľov, najmä v prípade žien a mladých ľudí;

72.  konštatuje so znepokojením, že nedostatok pracovných síl v niektorých poľnohospodárskych sektoroch vedie k ukončeniu poľnohospodárskej činnosti; žiada, aby sa poskytovala podpora s cieľom prilákať pracovníkov do poľnohospodárstva;

73.  zdôrazňuje, že je potrebné šíriť úspešné modely členských štátov, ktoré spájajú mladých a starších poľnohospodárov v záujme dosiahnutia cieľov týkajúcich sa generačnej obmeny;

74.  odporúča, aby sa prístup k financovaniu zlepšil dotovanými úrokovými sadzbami pôžičiek pre nových účastníkov;

75.  pripomína, že vidiecke oblasti a sídla si vyžadujú osobitnú pozornosť a integrované úsilie v záujme rozvoja inteligentných obcí;

76.  žiada zlepšenie spolupráce s EIB a Európskym investičným fondom (EIF), aby sa podporilo vytvorenie finančných nástrojov zameraných na mladých poľnohospodárov vo všetkých členských štátoch;

77.  požaduje vytvoriť spravodlivé podmienky pre osobitné technologické zlepšenia zamerané na vidiecke uzly a siete;

78.  poukazuje na dôležitosť rozvoja vidieka vrátane iniciatívy LEADER na zlepšenie súčinnosti medzi jednotlivými politikami a na zvýšenie konkurencieschopnosti, podporu účinných a udržateľných hospodárstiev, podporu udržateľného a multifunkčného poľnohospodárstva a lesného hospodárstva a výrobu potravinových a nepotravinových výrobkov a služieb, ktoré vytvárajú pridanú hodnotu a pracovné miesta; poukazuje na dôležitosť vidieka pri podpore partnerstiev medzi poľnohospodármi, miestnymi spoločenstvami a občianskou spoločnosťou a pri podpore ďalších podnikateľských aktivít a príležitostí v oblasti agropodnikania, agroturistiky, priameho predaja, poľnohospodárstva podporovaného komunitou, biohospodárstva a udržateľnej výroby bioenergie a energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sa často nedajú premiestniť a pomáhajú zabezpečiť zachovanie hospodárskej činnosti v regiónoch; zdôrazňuje preto význam finančného posilnenia piliera II, čím sa zvýši potenciál vytvárať príjmy, pomáhať v boji proti vyľudňovaniu, nezamestnanosti, chudobe a podporovať sociálne začlenenie, poskytovanie sociálnych služieb a posilnenie sociálno-hospodárskej štruktúry vo vidieckych oblastiach s celkovým cieľom zlepšenia kvality života v nich;

79.  žiada Komisiu, aby v legislatívnom období po roku 2020 zaviedla investičný prístup financovania z viacerých fondov na zabezpečenie bezproblémového zavádzania integrovaných nástrojov rozvoja vidieka, ako je iniciatíva na podporu inteligentných obcí;

80.  žiada vytvorenie nového fondu na miestny rozvoj vedený komunitou, na základe iniciatívy LEADER a skúseností v tejto oblasti, do ktorého sa vyčlení 10 % zo všetkých štrukturálnych fondov na ciele stanovené stratégiami miestneho rozvoja vedeného komunitou, a to bez vymedzenia medzi jednotlivými štrukturálnymi fondmi, ktoré by sa mali uvoľňovať decentralizovane;

81.  zdôrazňuje, že programy rozvoja vidieka by mali prinášať poľnohospodárskym podnikom pridanú hodnotu a zachovať si svoju dôležitú úlohu pri uľahčovaní dlhodobých opatrení týkajúcich sa inovatívnych postupov a agroenvironmentálnych opatrení;

82.  domnieva sa, že popri poskytovania potrebnej finančnej pomoci by sa mala v rámci iniciatívy LEADER venovať dodatočná pozornosť potrebám a projektom rodinných poľnohospodárskych mikropodnikov;

83.  domnieva sa, že bolo preukázané, že vidiecke oblasti potrebujú, aby sa ženy a muži podieľali na činnosti malých a stredných poľnohospodárskych podnikov;

84.  zdôrazňuje, že je dôležité zachovať osobitnú kompenzačnú podporu pre poľnohospodárske podniky v znevýhodnených oblastiach v súlade s podmienkami, ktoré stanovili členské štáty vzhľadom na ich osobitné miestne okolnosti;

85.  zdôrazňuje tiež, že uplatňovanie finančných nástrojov v oblasti rozvoja vidieka by malo prebiehať na dobrovoľnom základe, pričom by sa mali posilniť investície do vidieckych oblastí;

86.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala opatrenia týkajúce sa iniciatívy na podporu inteligentných obcí, aby sa inteligentné obce stali prioritou budúcej politiky rozvoja vidieka;

87.  domnieva sa, že financovanie včelárstva v rámci piliera II by malo byť cielenejšie a účinnejšie a nový legislatívny rámec by mal ustanoviť v rámci piliera I nový režim podpory pre včelárov vrátane priamej podpory na včelstvo;

88.  zdôrazňuje, že na opatrenia, ktoré menej súvisia s poľnohospodárstvom, sa musí vzťahovať vyššia miera spolufinancovania;

89.  vyzýva Komisiu, aby v rámci piliera I zaviedla nový, ucelený, posilnený a zjednodušený režim podmienenosti, ktorý umožní integráciu a vykonávanie rôznych typov existujúcich environmentálnych opatrení, ako sú súčasné opatrenia týkajúce sa krížového plnenia a ekologizácie; zdôrazňuje, že východiskový bod piliera I na dosiahnutie udržateľného poľnohospodárskeho rozvoja by mal byť povinný a jasne stanovovať opatrenia a výsledky očakávané od poľnohospodárov, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky a zároveň aj minimálna byrokracia na úrovni poľnohospodárskych podnikov a primeraná kontrola zo strany členských štátov s prihliadnutím na miestne podmienky; okrem toho požaduje nový a jednoduchý systém, ktorý by mal byť povinný pre členské štáty a dobrovoľný pre poľnohospodárske podniky, založený na pravidlách EÚ, ktoré prekračujú základný rámec, aby stimulovali prechod poľnohospodárov na udržateľné techniky a postupy v oblasti klímy a životného prostredia, a ktoré sú zlučiteľné s agroenvironmentálno-klimatickými opatreniami (AECM) v pilieri II; domnieva sa, že vykonávanie tohto systému by malo byť stanovené vo vnútroštátnych strategických plánoch v rámci EÚ;

90.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že agroenvironmentálno-klimatické opatrenia piliera II pre rozvoj vidieka budú naďalej kompenzovať dodatočné náklady a nedostatky súvisiace s dobrovoľným zavádzaním postupov priaznivých pre životné prostredie a klímu poľnohospodármi s možnosťou pridať stimuly pre investície do ochrany životného prostredia, biodiverzity a efektívneho využívania zdrojov; domnieva sa, že tieto programy by sa mali zjednodušiť, lepšie zacieliť a zefektívniť, aby poľnohospodári mohli účinne plniť ambiciózne ciele politiky týkajúce sa ochrany životného prostredia, biodiverzity, hospodárenia s vodou a opatrení v oblasti klímy a zmierňovania zmeny klímy, a zároveň zabezpečovať minimálnu byrokraciu na úrovni poľnohospodárskych podnikov so zreteľom na miestne podmienky a primeranú kontrolu členskými štátmi;

91.  požaduje, aby sa popri poľnohospodárskych podnikoch, ktoré sa podieľajú výlučne na ekologickej poľnohospodárskej výrobe v súlade s článkom 11 nariadenia (ES) č. 834/2007 a sú oslobodené od požiadaviek ekologizácie stanovených v článku 43 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013, vyňali aj tie poľnohospodárske podniky, ktoré vykonávajú agroenvironmentálne opatrenia v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1305/2013;

92.  zdôrazňuje, že stredozemské regióny EÚ sú zraniteľnejšie voči vplyvom zmeny klímy, ako sú suchá, požiare a rozširovanie púští, a preto poľnohospodári budú musieť vynaložiť v týchto oblastiach väčšie úsilie o prispôsobenie svojej činnosti zmenenému životnému prostrediu;

93.  domnieva sa, že budúce legislatívne návrhy Komisie by mali byť schopné podporovať čo najväčší počet poľnohospodárov v ich úsilí o modernizáciu smerom k udržateľnejšiemu rozvoju poľnohospodárstva;

94.  požaduje, aby sa v záujme zjednodušenia SPP zachovali existujúce výnimky a najmenšie poľnohospodárske podniky s menej ako 15 hektármi sa nezaťažovali dodatočnými environmentálnymi a klimatickými opatreniami v rámci SPP;

95.  navrhuje, aby túto novú formu ekologizácie dopĺňalo významné, koordinované a účinnejšie úsilie v rámci piliera II prostredníctvom cielených hmotných a nehmotných investícií (prenos poznatkov, odborná príprava, poradenstvo, výmena poznatkov, vytváranie sietí a inovácie pomocou európskych partnerstiev v oblasti inovácií) ako ďalšej hybnej sily zmien;

96.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že do jej legislatívnych návrhov na reformu SPP budú zahrnuté primerané opatrenia a nástroje, ktoré začlenia produkciu bielkovinových plodín do zdokonaleného systému striedania plodín, a to s cieľom vyriešiť súčasný deficit bielkovín, zvýšiť príjmy poľnohospodárov a zaoberať sa kľúčovými otázkami, ktorým čelí poľnohospodárstvo, ako sú zmena klímy, strata biodiverzity a úrodnosti pôdy a ochrana vodných zdrojov a trvalo udržateľné hospodárenie s vodnými zdrojmi;

97.  domnieva sa, že minimálna suma celkového dostupného rozpočtu v rámci piliera II by sa mala vyčleniť na agroenvironmentálno-klimatické opatrenia vrátane ekologického poľnohospodárstva, sekvestrácie CO2, zdravia pôdy, udržateľných opatrení na obhospodarovanie lesov, plánovania hospodárenia so živinami na ochranu biodiverzity a opeľovania a genetickej rozmanitosti zvierat a rastlín; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zachovania platieb v rámci siete Natura 2000 a zabezpečenia toho, aby boli dostatočné na to, aby mohli slúžiť ako skutočný stimul pre poľnohospodárov;

98.  zdôrazňuje potrebu platieb v rámci rozvoja vidieka pre poľnohospodárov v oblastiach s prírodnými prekážkami, náročnými klimatickými podmienkami, strmými svahmi alebo obmedzeniami z hľadiska kvality pôdy; požaduje zjednodušenie a lepšie zacielenie plánu pre oblasti s prírodnými prekážkami na obdobie po roku 2020;

99.  pripomína, že Parlament už zdôraznil, že v rámci „kontroly vhodnosti“ smernice Natura sa vyzdvihla potreba zlepšenia súdržnosti so SPP, a poukazuje na znepokojujúci pokles druhov a biotopov v súvislosti s poľnohospodárstvom; vyzýva Komisiu, aby vypracovala hodnotenie vplyvu SPP na biodiverzitu; ďalej požaduje vyššie platby v súvislosti so sústavou Natura 2000 s cieľom lepšie stimulovať ochranu poľnohospodárskych lokalít sústavy Natura 2000, ktoré sú vo veľmi zlom stave;

100.  požaduje, aby sa vykonávali a posilnili poľnohospodárske opatrenia šetrné voči klíme, keďže v budúcnosti dôjde k zvýšeniu vplyvu zmeny klímy na poľnohospodárstvo v Európe;

101.  domnieva sa, že v rámci SPP je potrebné riadiť riziká spojené so zmenou klímy a s degradáciou pôdy v celej poľnohospodárskej krajine tým, že sa bude investovať do zvyšovania odolnosti a trvanlivosti agroekosystémov a do ekologickej infraštruktúry na vytváranie vrstvy ornice, do zvrátenia erózie pôdy, zavádzania a predlžovania striedania plodín, zvyšovania počtu stromov v krajine a do podpory biologickej a štrukturálnej diverzity v poľnohospodárskych podnikoch;

102.  domnieva sa, že by sa malo podporovať a propagovať intenzívnejšie využívanie odpadu na poliach ako obnoviteľného, účinného a udržateľného zdroja energie vo vidieckych oblastiach;

103.  vyzýva Komisiu, aby podporovala inovácie, výskum a modernizáciu v poľnohospodárstve, agrolesníctve a potravinárskom sektore tým, že podporí silný systém poradenstva a odbornej prípravy, ktorý je lepšie prispôsobený potrebám príjemcov SPP pri rozvoji ich postupov smerujúcich k väčšej udržateľnosti a ochrane zdrojov, ako aj podporovaním uplatňovania inteligentných technológií s cieľom účinnejšie reagovať na výzvy v oblasti zdravia, životného prostredia a konkurencieschopnosti; zdôrazňuje, že odborná príprava a presadzovanie výsledkov výskumu musia byť predpokladom koncipovania a vykonávania programu vo všetkých členských štátoch a že je nevyhnutné podporovať prenos know-how, modely najlepších postupov a výmeny medzi družstvami a organizáciami výrobcov vo všetkých členských štátoch, napr. prostredníctvom európskeho systému poľnohospodárskych znalostí a informácií (AKIS); domnieva sa, že agroekologické metódy a zásady, o ktoré sa opiera presné poľnohospodárstvo, môžu vytvoriť značné prínosy pre životné prostredie, zvýšiť príjmy poľnohospodárov, zracionalizovať využívanie poľnohospodárskej techniky a výrazne zvýšiť efektívnosť využívania zdrojov;

104.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby SPP, Horizont 2020 a iné podporné mechanizmy financovania nabádali poľnohospodárov na investovanie do nových technológií prispôsobených veľkosti ich poľnohospodárskeho podniku, ako sú nástroje presného a digitálneho poľnohospodárstva, ktoré zlepšujú odolnosť a environmentálny vplyv poľnohospodárstva;

105.  vyzýva Komisiu, aby stimulovala vytváranie a zavádzanie inovačných technológií pre všetky druhy poľnohospodárskych podnikov bez ohľadu na ich veľkosť a produkciu a to, či ide o konvenčné alebo ekologické poľnohospodárstvo, chov hospodárskych zvierat alebo rastlinnú výrobu, resp. malovýrobu či veľkovýrobu;

106.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila SPP, ktorá povedie k väčšej inovácii, prispeje k pokroku v oblasti biohospodárstva a poskytne riešenia z hľadiska biodiverzity, klímy a životného prostredia;

107.  vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na kvalitu života vo vidieckych oblastiach a zatraktívnila ho pre všetkých ľudí, najmä pre mladú generáciu;

108.  domnieva sa, že digitalizácia poľnohospodárstva a presné poľnohospodárstvo, ktoré sa podporujú v rámci SPP, by nemali zvyšovať závislosť poľnohospodárov od dodatočných príspevkov alebo externého financovania ani im brániť v prístupe k zdrojom, ale tieto opatrenia by mali byť verejne prístupné a vypracované v spolupráci s poľnohospodármi;

109.  požaduje, bez toho, aby to malo vplyv na opätovné vymedzenie celkovej sumy podpory EÚ na rozvoj vidieka, aby súčasné programy rozvoja vidieka schválené v súlade s článkom 10 ods. 2 nariadenia (EÚ) 1305/2013 naďalej platili do roku 2024 alebo do prijatia novej reformy;

110.  víta záväzok Komisie podporovať koncepciu „inteligentných dedín“ v EÚ, ktorá umožní koordinovaným rozvojom rôznych politík komplexne sa zaoberať nedostatočným širokopásmovým pripojením, pracovnými príležitosťami a poskytovaním služieb vo vidieckych oblastiach;

111.  žiada, aby sa opatreniami v rámci piliera II zameranými na podporu investícií do bezpečnostných opatrení a odbornej prípravy vyriešil závažný problém výskytu úrazov v poľnohospodárskych podnikoch, následkom ktorých dochádza v poľnohospodárskych podnikoch v EÚ k zraneniam a úmrtiam;

112.  požaduje, aby sa v rámci stratégie EÚ pre bielkovinové plodiny povolilo jedno použitie prípravkov na ochranu rastlín v období pred siatím a tesne po ňom na všetkých pozemkoch určených na pestovanie bielkovinových plodín;

113.  je presvedčený, že investície do inovácií, vzdelávania a odbornej prípravy majú zásadný význam pre budúcnosť európskeho poľnohospodárstva;

114.  zdôrazňuje, že prístup založený na výsledkoch uplatňovaný na úrovni členských štátov a regiónov a inovatívne riešenia, ktoré poskytujú systémy certifikácie, by mali byť predmetom ďalšieho skúmania v rámci budúcej SPP, a to bez zavádzania ďalšej byrokracie a kontrol na mieste;

115.  požaduje zavedenie cielených opatrení zameraných na modernizáciu a zlepšovanie štruktúry v rámci piliera II v záujme splnenia prioritných cieľov, ako napríklad Digital Farming 4.0;

116.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili a podporovali prístup malých poľnohospodárov a marginalizovaných skupín k osivám a poľnohospodárskym vstupom a podporovali a chránili výmenu osív a ich verejné vlastníctvo a udržateľné tradičné metódy, ktoré zaručujú ľudské právo na riadne potraviny a výživu;

117.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby kládli väčší dôraz na príležitosti pre podnikateľov poskytovať služby v prospech dedín a z dedín;

118.  poznamenáva, že každý podnik je iný, a preto sú potrebné individuálne riešenia;

Pevná pozícia pre poľnohospodárov v globálnom potravinovom systéme

119.  vyzýva Komisiu, aby v rámci piliera I zachovala súčasný rámec jednotnej spoločnej organizácie trhov (jednotná SOT) vrátane osobitných nástrojov politiky a obchodných noriem a aby zlepšila program EÚ na podporu konzumácie ovocia, zeleniny a mlieka v školách; zdôrazňuje význam existujúcich systémov riadenia výroby pre konkrétne výrobky a zachovania povinných programov jednotlivých odvetví (víno, ovocie a zelenina, olivový olej a včelárstvo) pre produkujúce krajiny, pričom konečným cieľom je posilnenie udržateľnosti a konkurencieschopnosti každého odvetvia a zachovanie rovnakých podmienok a zároveň umožnenie prístupu pre všetkých poľnohospodárov;

120.  domnieva sa, že pozitívne a trhovo orientované skúsenosti operačných programov jednotnej SOT v sektore ovocia a zeleniny, ktoré realizovali organizácie výrobcov a boli financované na základe hodnoty predanej produkcie, preukázali svoju účinnosť pri zlepšovaní konkurencieschopnosti a štruktúrovaní cieľových odvetví a zlepšovaní ich udržateľnosti; vyzýva preto Komisiu, aby zvážila zavedenie podobných operačných programov pre ostatné odvetvia; domnieva sa, že by to mohlo byť osobitným prínosom pre organizácie výrobcov, ktoré zastupujú poľnohospodárov v sektore mlieka a mliečnych výrobkov z horských regiónov a odľahlých oblastí Únie, ktorí spracovávajú a uvádzajú na trh kvalitné produkty a udržiavajú mliečnu výrobu v týchto oblastiach, kde je poľnohospodárska výroba náročná;

121.  pripomína, že nerovnomerné rozloženie síl na trhu predstavuje osobitnú prekážku pokrytia nákladov výroby v sektore mlieka a mliečnych výrobkov;

122.  upozorňuje na možnosť zaviesť dobrovoľný program znižovania ponuky mlieka v rámci SOT;

123.  požaduje zavedenie nového nástroja riadenia svojpomoci pre olivový olej, ktorý by umožnil skladovanie oleja v rokoch, keď je prebytok výroby, a jeho dodanie na trh, keď výroba zaostáva za dopytom;

124.  trvá na tom, že je mimoriadne dôležité, aby v rámci budúcej SPP boli poľnohospodári podporovaní efektívnejšie, spravodlivejšie a rýchlejšie, aby sa dokázali vyrovnať s nestálosťou cien a príjmov v dôsledku klimatických podmienok, nepriaznivých poveternostných podmienok, sanitárnych a trhových rizík, a to tým, že sa vytvoria ďalšie stimuly a trhové podmienky stimulujúce rozvoj a dobrovoľné využívanie nástrojov riadenia rizík a stabilizácie (systémy poistenia, nástroje na stabilizáciu príjmov, mechanizmy individuálneho zabezpečenia a vzájomné fondy) pri zabezpečení dostupnosti pre všetkých poľnohospodárov a zlučiteľnosti s existujúcimi vnútroštátnymi systémami;

125.  požaduje, aby sa zlepšilo poskytovanie podpory na zvýšenie produkcie strukovín v EÚ a poskytovanie konkrétnej pomoci veľkým chovateľom oviec a kôz s prihliadnutím na výhody, ktoré tieto odvetvia prinášajú pre životné prostredie, a na potrebu znížiť závislosť EÚ od dovozu bielkovín pre krmivá;

126.  zdôrazňuje, aby SPP zameraná na budúcnosť by mala byť navrhnutá tak, aby lepšie riešila kľúčové otázky zdravia, ako sú otázky týkajúce sa antimikrobiálnej rezistencie (AMR), kvality ovzdušia a zdravšej výživy;

127.  zdôrazňuje výzvy, ktoré AMR predstavuje z hľadiska zdravia ľudí a zvierat; domnieva sa, že v novom právnom rámci by sa mal aktívne podporovať vyšší štandard zdravia zvierat a ich dobrých životných podmienok ako prostriedok boja proti antibiotickej rezistencii, čím sa zabezpečí lepšia ochrana verejného zdravia a poľnohospodárskeho odvetvia ako celku;

128.  upozorňuje na to, že trhové riziká možno riadiť aj zlepšením prístupu európskeho poľnohospodárstva a potravinových výrobkov k vývozným trhom;

129.  trvá na tom, že je dôležité posilniť postavenie primárnych výrobcov v potravinovom dodávateľskom reťazci, a to najmä tým, že sa zaručí spravodlivé rozdelenie pridanej hodnoty medzi výrobcov, spracovateľov a maloobchodný sektor, zavedú sa finančné zdroje a stimuly potrebné na podporu vytvárania a rozvoja vertikálnych a horizontálnych hospodárskych organizácií, ako sú organizácie výrobcov vrátane družstiev a ich združení a medziodvetvových organizácií, zavedú sa harmonizované minimálne normy na boj proti nespravodlivým a nekalým obchodným praktikám v rámci potravinového dodávateľského reťazca a posilní sa transparentnosť na trhoch a uplatnia sa nástroje na predchádzanie krízam;

130.  zdôrazňuje, že v súlade s cieľmi článku 39 ZFEÚ a výnimkou uvedenou v článku 42 ZFEÚ sa v súhrnnom nariadení objasnil právny vzťah medzi ustanoveniami jednotnej SOT a pravidlami hospodárskej súťaže EÚ a pre poľnohospodárov sa zaviedli nové kolektívne možnosti na zvýšenie ich vyjednávacej sily v rámci potravinového dodávateľského reťazca; domnieva sa, že tieto ustanovenia sú zásadné v rámci budúcej SPP a mali by sa ďalej zlepšovať;

131.  domnieva sa, že na základe skúseností získaných z fungovania rôznych observatórií trhu EÚ (mlieko, mäso, cukor a plodiny) by sa tieto nástroje mali rozšíriť na odvetvia, na ktoré sa ešte nevzťahujú, a ďalej rozvinúť, aby poskytli spoľahlivé údaje a prognózy účastníkom trhu s cieľom poskytnúť včasné varovanie a umožniť rýchle a preventívne opatrenia v prípade narušenia trhu s cieľom zabrániť krízam;

132.  požaduje, aby sa posilnila podpora a propagácia miestnych trhov a krátkych potravinových dodávateľských reťazcov; zdôrazňuje potrebu rozvíjať miestne služby týkajúce sa krátkych dodávateľských reťazcov;

133.  vyzýva Komisiu, aby bližšie objasnila a v prípade potreby aktualizovala pravidlá týkajúce sa organizácií výrobcov a medziodvetvových organizácií, najmä pokiaľ ide o politiku hospodárskej súťaže, a to aj s ohľadom na opatrenia a dohody medziodvetvových organizácií, s cieľom uspokojiť spoločenský dopyt;

134.  zdôrazňuje, že historické nástroje riadenia trhu SPP (t. j. verejná intervencia a súkromné skladovanie) majú v kontexte globalizovaných hospodárstiev obmedzený a nedostatočný účinok a že nástroje riadenia rizík nie sú vždy dostatočné na to, aby sa dokázali vyrovnať s výraznou nestálosťou cien a vážnymi narušeniami trhu;

135.  zdôrazňuje preto, že je potrebné, aby jednotná SOT naďalej zohrávala dôležitú úlohu v budúcej SPP ako bezpečnostná sieť pri rýchlo sa stabilizujúcich poľnohospodárskych trhoch a pri predvídaní kríz, a na základe skúseností získaných počas posledných kríz na trhu, najmä v sektore mlieka a mliečnych výrobkov, poukazuje na význam súhrnného nariadenia pri umožňovaní a podporovaní doplnkového využívania inovatívnych nástrojov riadenia trhu a krízového riadenia, ako sú dobrovoľné odvetvové dohody, na riadenie a prípadne kvantitatívne zníženie dodávok medzi výrobcami, organizáciami výrobcov, združeniami organizácií výrobcov a medziodvetvovými organizáciami a spracovateľmi (napr. plán zníženia produkcie mlieka EÚ);

136.  víta prácu, ktorá sa vykonala na udržateľnej stratégii EÚ v oblasti bielkovín;

137.  poukazuje na potrebu vytvoriť miestne a regionálne trhy pre strukoviny v celej EÚ, zlepšiť environmentálne vlastnosti pestovaním rotujúcich plodín a zároveň znížiť závislosť od dovážaných krmív, hnojív a pesticídov, ako aj zvýšiť životaschopnosť a hospodárske stimuly v záujme prechodu na udržateľnejšie poľnohospodárske postupy;

138.  domnieva sa, že opatrenia na riadenie dodávok syrov a šunky s chráneným označením pôvodu alebo chráneným zemepisným označením alebo dodávok vína preukázali svoju efektívnosť pri zlepšovaní udržateľnosti, konkurencieschopnosti a kvality cielených výrobkov, a preto by sa mali zachovať a v prípade potreby rozšíriť tak, aby zahŕňali všetky výrobky označené kvalitou v súlade s cieľmi SPP;

139.  vyzýva na hĺbkové preskúmanie súčasného mechanizmu rezervy na krízové situácie s cieľom vytvoriť funkčný a nezávislý fond EÚ pre krízy v poľnohospodárstve, ktorý by bol oslobodený od rozpočtovej zásady ročnej platnosti tak, aby sa umožnili presuny rozpočtových prostriedkov z jedného roka do nasledujúceho, a to najmä vtedy, keď sú trhové ceny dostatočne vysoké, pričom by sa udržiavali rezervy na krízové situácie na konštantnej úrovni počas celého VFR, a tým sa umožnili rýchlejšie, ucelenejšie a účinnejšie preventívne opatrenia a reakcie na vážne krízové situácie dopĺňajúce vyžívanie nástrojov riadenia trhu a rizík vrátane opatrení týkajúcich sa hospodárskych dôsledkov pre poľnohospodárov v dôsledku problémov týkajúcich sa zdravia zvierat, chorôb rastlín a bezpečnosti potravín, alebo aj tých, ktoré vyplývajú z vonkajších otrasov, ktoré majú vplyv na poľnohospodárstvo;

140.  domnieva sa, že hoci obchodné dohody sú pre niektoré poľnohospodárske odvetvia EÚ prospešné a potrebné na posilnenie pozície Únie na globálnom poľnohospodárskom trhu a sú prínosom pre celé hospodárstvo EÚ, takisto prinášajú množstvo výziev, najmä pre malé a stredné poľnohospodárske podniky a citlivé odvetvia, ktoré je potrebné zohľadniť, ako je dodržiavanie sanitárnych a fytosanitárnych noriem, noriem v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, environmentálnych a sociálnych noriem EÚ, čo si vyžaduje súlad medzi obchodnou politikou a určitými cieľmi SPP a nesmie viesť k oslabeniu vysokej úrovne európskych noriem alebo ohroziť jej vidiecke oblasti;

141.  zdôrazňuje, že uplatňovanie rozličných noriem by zvýšilo riziko vývozu domácej produkcie EÚ do zahraničia, a to na úkor rozvoja vidieka, životného prostredia a v určitých prípadoch kvality potravín;

142.  zdôrazňuje, že potreba posilniť ochranné mechanizmy by tiež mala vniesť svetlo do diskusií o budúcich obchodných dohodách (Mercosur, Nový Zéland, Austrália atď.) a o ich vplyve na poľnohospodárstvo v Európe;

143.  zdôrazňuje, že hoci je dôležité pokračovať v práci na zvýšenom prístupe európskych poľnohospodárskych výrobkov na trh, sú potrebné primerané opatrenia na ochranu európskeho poľnohospodárstva, ktoré zohľadňujú obavy špecifické pre daný sektor, ako sú ochranné mechanizmy, potenciálne vylúčenie najcitlivejších odvetví z rokovaní a uplatňovanie zásady reciprocity, pokiaľ ide o podmienky výroby, s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky medzi poľnohospodármi v EÚ a ich zahraničnými konkurentmi; trvá na tom, že európska výroba sa nesmie oslabovať podradným a menej kvalitným dovozom;

144.  vyzýva Komisiu, aby poľnohospodárstvo začala opäť vnímať ako strategickú činnosť a k dohodám o voľnom obchode pristupovala tak, aby sa poľnohospodárstvo nepovažovalo za premennú iných odvetví zapojených do obchodu a kľúčové odvetvia, napríklad výroba surového mlieka, boli chránené;

145.  zastáva názor, že viaceré revízie SPP, ktoré boli vykonané od roku 1990, boli výrazne ovplyvnené požiadavkami medzinárodného obchodu a WTO; domnieva sa, že týmito revíziami sa zvýšila konkurencieschopnosť európskych poľnohospodárskych výrobkov a európskeho agropotravinárskeho sektora, ale zároveň sa zhoršila situácia veľkých častí poľnohospodárskeho odvetvia, ktoré sú teraz vystavené nestabilite svetových trhov; domnieva sa, že nastal čas – ako Komisia uvádza v oznámení o budúcnosti poľnohospodárstva a potravinárstva v Európe – aby sme sa sústredili na iné ciele SPP, napríklad na životnú úroveň poľnohospodárov a otázky týkajúce sa zdravia, zamestnanosti, životného prostredia a klímy;

146.  zdôrazňuje, že obchodná politika EÚ musí byť súdržná s inými politikami EÚ, napríklad s rozvojovou a environmentálnou politikou, a podporovať plnenie cieľov udržateľného rozvoja a že táto politika môže prispieť k dosiahnutiu cieľov SPP, najmä zaistiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárov a zabezpečiť dodávky tovaru spotrebiteľov za primerané ceny; zdôrazňuje, že agropotravinársky sektor EÚ by mal využiť možnosti rastu, ktoré vývoz prináša, keďže podľa odhadov bude 90 % nárastu celosvetového dopytu po agropotravinárskych výrobkoch v nasledujúcom desaťročí pochádzať z krajín mimo Európy; zdôrazňuje, že SPP musí najprv splniť potreby európskej spoločnosti v oblasti potravín, životného prostredia a klímy a až potom sa môže zamerať na produkciu určenú na medzinárodné poľnohospodárske trhy; zdôrazňuje, že tzv. rozvojové krajiny by mali mať dostatok príležitostí na to, aby samy dokázali vytvoriť a udržiavať silný agropotravinársky sektor;

147.  pripomína nový Európsky konsenzus o rozvoji, v ktorom EÚ a jej členské štáty opätovne potvrdzujú svoj záväzok týkajúci sa zásady súdržnosti politík v záujme rozvoja (PCD) a uznávajú mimoriadnu dôležitosť účinného uplatňovania tejto zásady, ktorá je zakotvená v článku 208 ZFEÚ a z ktorej vyplýva, že vo všetkých politikách EÚ (vrátane poľnohospodárskej politiky a financovania), ktoré by mohli mať negatívny vplyv na rozvojové krajiny, sa musia zohľadňovať ciele rozvojovej spolupráce; v tejto súvislosti sa domnieva, že reforma SPP by mala rešpektovať právo rozvojových krajín formovať ich poľnohospodárske a potravinové politiky bez toho, aby sa oslabila ich kapacita na výrobu potravín a ohrozila ich dlhodobá potravinová bezpečnosť, a to najmä v prípade najmenej rozvinutých krajín;

148.  pripomína záväzok EÚ a jej členských štátov týkajúci sa cieľov trvalo udržateľného rozvoja a zdôrazňuje, že je zásadne dôležité, aby bola SPP súdržná s týmito cieľmi, a to najmä s cieľom číslo 2 (nulový hlad), 5 (rodová rovnosť), 12 (zodpovedná spotreba a produkcia), 13 (klimatické opatrenia) a 15 (život na pôde), s ktorými musí byť budúca SPP v súlade;

149.  v súlade so zásadou rozpočtovej efektívnosti požaduje súdržnosť a lepšiu súčinnosť medzi SPP a všetkými ostatnými politikami a medzinárodnými záväzkami EÚ, najmä pokiaľ ide o energetiku, zásobovanie vodou, využívanie pôdy, biodiverzitu a ekosystémy a rozvoj odľahlých a horských oblastí;

150.  žiada Komisiu, aby vykonávala systematické posúdenia vplyvu ustanovení týkajúcich sa poľnohospodárskeho sektora vo všetkých obchodných dohodách a aby ponúkala osobitné stratégie s cieľom zabezpečiť, že žiaden poľnohospodársky sektor neutrpí ujmu v dôsledku uzavretia obchodnej dohody s treťou krajinou;

151.  trvá na tom, že výrobné postupy a metódy sú dôležitou súčasťou sociálnych, hospodárskych a environmentálnych noriem vo svetovom obchode s poľnohospodárskymi výrobkami, a nabáda Komisiu, aby vyvinula tlak na WTO, aby tento ich význam uznala;

152.  zdôrazňuje, že splnenie cieľov Parížskej dohody o zmene klímy a plnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja musí byť v súvislosti s poľnohospodárskymi výrobkami jednou z hlavných zásad akejkoľvek obchodnej politiky; konštatuje, že Komisia vo svojom diskusnom dokumente o využívaní globalizácie správne signalizuje, že v globalizácii sa ako nový trend objavuje dopyt po výrobkoch spravodlivého obchodu a po udržateľných a miestnych výrobkoch; zdôrazňuje, že obchodná politika EÚ môže vo veľkej miere prispieť k splneniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja a cieľov v oblasti klímy stanovených v Parížskej dohode;

153.  pripomína, že EÚ na svojej strane odstránila vývozné dotácie a že v súčasnom rozpočte EÚ pre tieto dotácie nie je nijaký rozpočtový riadok; vyzýva obchodných partnerov EÚ, aby v tejto súvislosti prijali záväzky k zníženiu domácej podpory, ktorá narúša trh; žiada členov WTO, ktorí naďalej udeľujú vývozné dotácie, aby vykonali ministerské rozhodnutie o hospodárskej súťaži v oblasti vývozu prijaté 19. decembra 2015 v Nairobi;

154.  žiada Komisiu, aby zostala obozretná a zintenzívnila obranné opatrenia Únie na riešenie existujúcich a budúcich prekážok prístupu na trh v tretích krajinách, ktorých pribúda, pričom je zároveň potrebné rešpektovať environmentálne a ľudské práva vrátane práva na výživu; zdôrazňuje, že väčšina týchto prekážok sa týka poľnohospodárskych výrobkov (podľa databázy Komisie o prístupe na trh je to 27 %) a v tejto oblasti sa vzťahujú predovšetkým na sanitárne a fytosanitárne opatrenia v oblasti prístupu na trh;

155.  vyzýva Komisiu, aby predvídala vplyv brexitu a pri príprave výmeny ponúk a výpočte kvót zohľadnila jeho dôsledky;

156.  vyzýva Komisiu, aby spustila zrozumiteľné a transparentné iniciatívy na ďalšie posilnenie podpory výroby, bezpečnosti, dobrých životných podmienok zvierat, environmentálnych noriem a krátkych dodávateľských reťazcov v EÚ a aby podporila systémy kvalitnej potravinárskej výroby, ktoré by sa okrem iného mohli dosiahnuť prostredníctvom európskych systémov označovania pôvodu a marketingových a propagačných činností na vnútorných trhoch a trhoch tretích krajín pre tie sektory, ktoré využívajú osobitné nástroje politiky v rámci SPP; trvá na tom, že je potrebné obmedziť byrokraciu a zbytočné podmienky s cieľom umožniť menším výrobcom podieľať sa na týchto systémoch; víta neustále zvyšovanie rozpočtu pre propagačné programy a naliehavo vyzýva Komisiu, aby udržala tempo zvyšovania rozpočtových prostriedkov so zreteľom na rastúci záujem výrobcov;

157.  zdôrazňuje význam krátkych miestnych a regionálnych dodávateľských reťazcov, ktoré sú environmentálne udržateľnejšie, keďže spôsobujú menšie znečistenie v dôsledku obmedzenej dopravy, vďaka čomu sú výrobky čerstvejšie a ľahšie sledovateľné;

158.  pripomína, že je dôležité posilniť postavenie miestnych poľnohospodárov, aby získali lepšiu pozíciu v hodnotovom reťazci, a to tým, že sa im poskytne pomoc a podpora v oblasti produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a produktov s pridanou hodnotou a informácie o nových znalostiach a technológiách, lebo dosiahnutie udržateľnosti si vyžaduje priame opatrenia na zachovanie, ochranu a podporu prírodných zdrojov;

159.  pripomína, že miestna produkcia podporuje miestnu potravinovú kultúru a miestne hospodárstva;

160.  zdôrazňuje, že v budúcnosti by sa poľnohospodárstvo malo zameriavať na výrobu kvalitných potravín, pretože v tom spočíva konkurenčná výhoda Európy; zdôrazňuje, že tam, kde je to možné, sa musia zachovať a posilniť normy EÚ; požaduje opatrenia na ďalšie zvýšenie dlhodobej produktivity a konkurencieschopnosti odvetvia výroby potravín a na zavádzanie nových technológií a efektívnejšie využívanie zdrojov, čím sa posilní vedúca úloha EÚ vo svete;

161.  považuje za neprijateľné, že existujú rozdiely v kvalite medzi potravinami, ktoré sa propagujú a distribuujú na jednotnom trhu pod tou istou značkou a s tým istým obalom; víta podnety Komisie na riešenie otázky dvojakej kvality potravín na jednotnom trhu vrátane jej práce na spoločnej metodike testovania;

162.  víta pokrok dosiahnutý pri presadzovaní poľnohospodárskych záujmov EÚ na nedávnych dvojstranných obchodných rokovaniach, najmä pokiaľ ide o prístup vysokokvalitných agropotravinových výrobkov z EÚ na trh a o ochranu zemepisného označenia v tretích krajinách; verí, že je možné v tomto trende pokračovať a zlepšovať ho;

Transparentný rozhodovací proces pre solídny návrh SPP na roky 2021 – 2028

163.  zdôrazňuje, že Parlament a Rada by mali prostredníctvom spolurozhodovacieho postupu stanoviť všeobecné spoločné ciele, základné normy, opatrenia a prideľované finančné prostriedky a určiť primeranú úroveň flexibility potrebnej nato, aby členské štáty a ich regióny dokázali reagovať na osobitosti a potreby pri rešpektovaní pravidiel jednotného trhu, aby sa predišlo narušeniam hospodárskej súťaže vyplývajúcim z vnútroštátnych rozhodnutí;

164.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že celý proces programovania SPP po roku 2020 – konzultácie, oznámenie, posúdenie vplyvu a legislatívne návrhy – sa opakovane začína s výrazným oneskorením, keďže koniec ôsmeho volebného obdobia sa blíži, čo vyvoláva riziko, že diskusiu o budúcnosti SPP zatienia debaty o voľbách, a obmedzuje možnosť dosiahnuť konečnú dohodu ešte pred voľbami do Európskeho parlamentu;

165.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla prechodné nariadenie, ktoré v prípade oneskoreného prijatia SPP umožní poľnohospodárom, aby mali naďalej prístup k opatreniam programu rozvoja vidieka, najmä k opatreniam v oblasti životného prostredia a investícií;

166.  vyzýva členské štáty na zabezpečenie toho, aby pri vykonávaní novej reformy nevznikali žiadne oneskorenia pri vyplácaní platieb poľnohospodárom a aby prevzali zodpovednosť a riadne odškodnili poľnohospodárov v prípade výskytu takýchto oneskorení;

167.  zdôrazňuje však, že pred skončením súčasného volebného obdobia sa musí dosiahnuť čo najväčší pokrok a túto otázku treba zdôrazniť počas kampane pred voľbami do Európskeho parlamentu;

168.  uznáva význam zapojenia inštitúcií a odborníkov zodpovedných za politiky v oblasti zdravia a životného prostredia, ktoré majú vplyv na biodiverzitu, zmenu klímy a znečistenie ovzdušia, pôdy a vody, do procesu rozhodovania o SPP;

169.  vyzýva Komisiu, aby pred zavedením zásadných zmien pri navrhovaní a/alebo vykonávaní SPP navrhla prechodné obdobie dostatočne dlhé nato, aby sa zabezpečilo „hladké pristátie“ a čas na to, aby členské štáty mohli riadne vykonať túto novú politiku a aby sa zabránilo akémukoľvek oneskoreniu ročných platieb poľnohospodárom a vykonávania opatrení na rozvoj vidieka;

170.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby posilnili dialóg s rozvojovými krajinami a poskytli im odborné znalosti a finančnú pomoc na podporu ekologicky udržateľného poľnohospodárstva založeného na drobnom a rodinnom poľnohospodárstve, so zameraním najmä na ženy a mladých ľudí, čo je záväzok prijatý v roku 2017 v spoločnom vyhlásení zo samitu medzi Africkou úniou a EÚ s názvom Investíciami do mladých ľudí k zrýchlenému inkluzívnemu rastu a trvalo udržateľnému rozvoju; pripomína príspevok žien vo vidieckych oblastiach ako podnikateliek a propagátoriek trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje potrebu rozvinutia ich potenciálu v udržateľnom poľnohospodárstve a ich odolnosti vo vidieckych oblastiach;

171.  pripomína, že hlad a podvýživa v rozvojových krajinách súvisia najmä s nedostatočnou kúpnou silou a/alebo neschopnosťou chudobných ľudí žijúcich na vidieku dosiahnuť sebestačnosť; naliehavo preto žiada EÚ, aby aktívne pomáhala rozvojovým krajinám pri prekonávaní prekážok (ako je zlá infraštruktúra a logistika), ktoré brzdia ich poľnohospodársku výrobu;

172.  zdôrazňuje, že v roku 2050 bude viac než polovica obyvateľov najmenej rozvinutých krajín naďalej žiť vo vidieckych oblastiach a že rozvoj udržateľného poľnohospodárstva v rozvojových krajinách prispeje k rozvinutiu potenciálu vidieckych komunít v týchto krajinách, k zachovaniu obyvateľstva na vidieku a k zníženiu podzamestnanosti, chudoby a potravinovej neistoty, čo prispeje k boju proti základným príčinám nútenej migrácie;

173.  uznáva, že vesmírne technológie, napríklad technológie vyvinuté v rámci vesmírnych a satelitných programov EÚ spravovaných Agentúrou pre európsky globálny navigačný systém (Galileo, EGNOS a Copernicus), môžu mať kľúčovú úlohu pri plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN tým, že ponúknu cenovo dostupné riešenia prechodu na presné poľnohospodárstvo, čím sa zabráni tvorbe odpadu, ušetrí čas, zníži únava a optimalizuje sa využívanie vybavenia;

174.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala vesmírne vedecké technológie a aplikácie a Globálne partnerstvo pre účinnú rozvojovú spoluprácu ako mechanizmy, ktoré by mohli pomôcť s monitorovaním plodín, hospodárskych zvierat, lesného hospodárstva, rybného hospodárstva a akvakultúry, podporila poľnohospodárov, rybárov, lesníkov a tvorcov politík v ich úsilí o využívanie rozmanitých metód na dosiahnutie udržateľnej produkcie potravín a reagovala na súvisiace výzvy;

175.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty vo svojich akčných plánoch zaručia rovnosť medzi ženami a mužmi vo vidieckych oblastiach; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali rovnaké zastúpenie žien v štruktúrach inštitúcií v záujme dialógu s týmto sektorom, ako aj v rozhodovacích orgánoch profesijných organizácií tohto sektora, družstiev a združení; domnieva sa, že novými právnymi predpismi EÚ by sa mali výrazne zlepšiť tematické podprogramy pre ženy vo vidieckych oblastiach;

176.  zdôrazňuje, že Komisia by mala naďalej po celý čas zabezpečovať prísne presadzovanie právnych predpisov EÚ o dobrých životných podmienkach zvierat, a to rovnako vo všetkých členských štátoch, s náležitou kontrolou a sankciami; vyzýva Komisiu, aby monitorovala zdravie a dobré životné podmienky zvierat vrátane prepravy zvierat a podávala o nich správy; pripomína, že výrobky vstupujúce do EÚ musia byť v súlade s európskymi normami v oblasti dobrých životných podmienok zvierat a s environmentálnymi a sociálnymi normami; požaduje finančné stimuly na dobrovoľné prijatie opatrení týkajúcich sa dobrých životných podmienok zvierat, ktoré presahujú minimálne legislatívne normy;

177.  vyzýva Komisiu, aby vykonávala a presadzovala príslušné právne predpisy EÚ, najmä smernicu Rady 1/2005/ES z 22. decembra 2004 o ochrane zvierat počas prepravy; v tejto súvislosti považuje za potrebné vyhovieť rozsudku Súdneho dvora EÚ, ktorý rozhodol, že ochrana dobrých životných podmienok zvierat nekončí na vonkajších hraniciach EÚ a prepravcovia zvierat, ktoré sa vyvážajú z Európskej únie, preto musia dodržiavať pravidlá EÚ v oblasti dobrých životných podmienok zvierat aj mimo EÚ;

178.  trvá na tom, že osobitná pozornosť by sa mala venovať poľnohospodárom, ktorí čelia dodatočným nákladom v dôsledku osobitných obmedzení súvisiacich s prírodnými oblasťami s vysokou hodnotou, ako sú horské oblasti, ostrovy, najvzdialenejšie regióny a iné znevýhodnené oblasti; domnieva sa, že vzhľadom na ich osobitné obmedzenia je financovanie zo SPP pre tieto regióny životne dôležité a akékoľvek zníženie by malo veľmi škodlivý vplyv na mnohé poľnohospodárske výrobky; naliehavo vyzýva členské štáty, aby vypracovali a zaviedli systémy kvality s cieľom poskytnúť zainteresovaným výrobcom príležitosť na ich urýchlené zavedenie;

179.  domnieva sa, že rozpočet na program POSEI by sa mal udržiavať na dostatočnej úrovni, aby mohol čeliť výzvam poľnohospodárstva v najvzdialenejších regiónoch, ako o to Parlament niekoľkokrát žiadal; víta výsledky najnovšej správy Komisie o vykonávaní programu POSEI a domnieva sa, že programy pre najvzdialenejšie regióny a pre menšie ostrovy v Egejskom mori by mali byť oddelené od všeobecného systému priamych platieb EÚ, aby sa zabezpečil vyvážený územný rozvoj tým, že sa zabráni riziku ukončenia výroby v dôsledku problémov súvisiacich s odľahlosťou, izolovanosťou, malou veľkosťou, zložitou topografiou a klímou a hospodárskou závislosťou od malého počtu výrobkov;

180.  vyzýva Komisiu, aby do observatória pre trh s mliekom zahrnula samostatný útvar na štúdium cien v najvzdialenejších regiónoch s cieľom rýchlo reagovať na krízu v tomto sektore; domnieva sa, že vymedzenie krízy a následnej intervencie Komisie by sa malo prispôsobiť najvzdialenejším regiónom, pričom by sa mala zohľadniť veľkosť trhu, závislosť od obmedzeného počtu hospodárskych činností a menšia schopnosť diverzifikovať;

181.  vyzýva na lepšie začlenenie obehového hospodárstva s cieľom zabezpečiť čo najlepšie a najefektívnejšie využívanie primárnych surovín a vedľajších produktov v rozvíjajúcom sa biohospodárstve pri rešpektovaní limitov dostupnosti biomasy a pôdy a iných ekosystémových služieb a domnieva sa, že rozvoj priemyselných odvetví využívajúcich biologické materiály vo vidieckych oblastiach by mohol priniesť nové obchodné modely, ktoré by poľnohospodárom a vlastníkom lesov mohli pomôcť nájsť nové trhy pre ich výrobky a vytvoriť nové pracovné miesta; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby odvetviu poľnohospodárstva a lesného hospodárstva poskytli potrebnú podporu s cieľom väčšmi prispieť k ďalšiemu rozvoju biohospodárstva v EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať agrolesníctvo, ktoré môže poskytnúť viacúčelové, rekreačné a produktívne ekosystémy a mikroklímy, a odstrániť rozdiely, ktoré by mohli brániť jeho rozvoju;

182.  domnieva sa, že podpora agroenvironmentálno-klimatických opatrení, doplnená o ekologické programy na úrovni členských štátov, by mohla pokryť náklady poľnohospodárov na prechod na nové udržateľné postupy, napríklad prostredníctvom propagácie a podpory agrolesníctva a iných udržateľných lesníckych opatrení, ktoré podporujú biodiverzitu a genetickú rozmanitosť rastlinných a živočíšnych druhov, a na adaptáciu na meniace sa klimatické podmienky;

183.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila inovácie, výskum a modernizáciu v agrolesníctve a lesníctve, a to tým, že podporí silný a prispôsobený systém poradenstva, cielenú odbornú prípravu a prispôsobené riešenia na podporu inovácie a výmeny know-how a najlepších postupov medzi členskými štátmi so všeobecným zameraním na relevantné nové technológie a digitalizáciu; zároveň zdôrazňuje kľúčovú úlohu združení vlastníkov lesov v oblasti prenosu informácií a inovácie, odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania pre drobných vlastníkov lesov a pri vykonávaní aktívneho multifunkčného obhospodarovania lesov;

184.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. EÚ L 350, 29.12.2017, s. 15.

(2)

Ú. v. ES L 221, 8.8.1998, s. 23.

(3)

Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 71.

(4)

Prijaté texty, P8_TA(2018)0022.

(5)

Prijaté texty, P8_TA(2018)0203.

(6)

Prijaté texty, P8_TA(2018)0095.

(7)

Prijaté texty, P8_TA(2018)0075.

(8)

Prijaté texty, P8_TA(2018)0057.

(9)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0197.

(10)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0099.

(11)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0504.

(12)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0427.

(13)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0252.

(14)

Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 7.

(15)

Ú. v. EÚ C 288, 31.8.2017, s. 10.

(16)

Ú. v. EÚ C 342, 12.10.2017, s. 10.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Komisia 29. novembra 2017 prijala oznámenie o modernizácii a zjednodušení spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) pod názvom Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva. (COM(2017)713 final).

Toto oznámenie, o ktorom predseda Juncker informoval už v roku 2016, je zahrnuté do pracovného programu Komisie na rok 2017 a pôvodne bolo naplánované na jar 2017. Ide o text v rozsahu 26 strán, ktorým štartuje viacfázový proces, prostredníctvom ktorého sa má 27 inštitúcií EÚ napokon dohodnúť na právnych predpisoch stanovujúcich SPP na obdobie po roku 2020. Cieľom oznámenia je teda stanoviť základ a rámec diskusie medzi inštitucionálnymi a individuálnymi, verejnými a súkromnými zainteresovanými stranami v celej EÚ27.

Po oznámení budú nasledovať legislatívne návrhy ako právny základ pre ďalšie programové obdobie 2020 – 2027 a bude k nemu pripojené posúdenie vplyvu obsahujúce príslušné dôkazy. Návrhy budú uverejnené po prijatí viacročného finančného rámca (VFR), ktoré je naplánované na máj 2018.

Pôvodným účelom oznámenia je

-  upozorniť na hlavné poľnohospodárske výzvy EÚ (potravinárstvo sa výslovne neuvádza);

-  zdôrazniť prínos odvetvia poľnohospodárstva k desiatim prioritám Komisie a cieľom trvalo udržateľného rozvoja v súčinnosti s ostatnými politikami EÚ;

-  konkretizovať politické priority pre budúcu SPP, ktoré zvyšujú jej pridanú hodnotu EÚ;

-  preskúmať operačné návrhy na zjednodušenie SPP, zlepšenie riadenia, lepšie zohľadnenie rozmanitosti poľnohospodárstva EÚ, posilnenie subsidiarity, obmedzenie administratívnej záťaže pre príjemcov a posilnenie zamerania na výsledky.

Oznámením sa tiež stanovujú tri kľúčové ciele pre poľnohospodárstvo na rozdiel od pôvodných cieľov vychádzajúcich zo zmluvy:

1.  podpora inteligentného a odolného odvetvia poľnohospodárstva;

2.  zintenzívnenie starostlivosti o životné prostredie a opatrení v oblasti klímy;

3.  posilnenie sociálno-ekonomickej štruktúry vidieckych oblastí.

Prvým krokom v procese programovania SPP na obdobie po roku 2020 boli rozsiahle verejné konzultácie online, v súvislosti s ktorými prišlo viac ako 320 000 online reakcií zo všetkých členských štátov EÚ, prevažne od jednotlivcov, ako aj viac než 1 400 pozičných dokumentov.

Druhým krokom je vypracovanie komplexného posúdenia vplyvu s cieľom poučiť sa z vykonávania programového obdobia 2013 – 2020 a osobitne cieľa „ekologickejšej, jednoduchšej a spravodlivejšej SPP“. V rámci posúdenia vplyvu sa s ohľadom na celkovú líniu prebiehajúcej politickej diskusie vypracuje súbor možností politiky pre rozvoj vrátane posúdenia toho, ako najlepšie dosiahnuť ciele politiky, pričom uvedené možnosti zahŕňajú:

-  možnosť 1 (východisko), v rámci ktorej sa posúdi vplyv SPP, ak sa zachová vo svojej súčasnej podobe, vrátane nedávno prijatého súhrnného návrhu;

-  možnosť 2, v rámci ktorej sa posúdia účinky scenára „bez SPP“ s cieľom otestovať dôsledky absencie politickej intervencie, pokiaľ ide o hospodársku, environmentálnu a sociálnu pridanú hodnotu SPP na úrovni EÚ;

-  možnosť 3, v rámci ktorej členské štáty/regióny programujú činnosti SPP vzhľadom na priority EÚ na základe určených potrieb; dôraz sa presúva na riadenie rizík, investície do reštrukturalizácie a rozvoja podnikania v poľnohospodárstve a rozvoja vidieckych MSP, služby v oblasti klímy a životného prostredia a prístup k inováciám, poznatkom a IKT;

-  možnosť 4, v rámci ktorej sa nanovo definuje rozdelenie úloh medzi EÚ, členské štáty a poľnohospodárske podniky s cieľom posilniť príjmovú záchrannú sieť prostredníctvom lepších synergií medzi priamou podporou vrátane platieb na plochu a riadením rizík, zlepšiť cielené opatrenia v oblasti klímy a životného prostredia a zjednodušiť a modernizovať kontroly smerom k výsledkom na základe výkonnosti;

-  možnosť 5, v rámci ktorej sa predpokladá výrazné prerozdelenie priamej podpory smerom k malým a ekologicky orientovaným poľnohospodárskym podnikom a podporujú sa krátke reťazce.

Dôkazový základ oznámenia a posúdenia vplyvu tvoria:

-  vlastný spoločný rámec DG AGRI na hodnotenie a monitorovanie na účely merania výkonnosti SPP na základe ukazovateľov členských štátov;

-  ciele a ukazovatele na úrovni celej EÚ dohodnuté na účely monitorovania cieľov trvalo udržateľného rozvoja (oznámenie Európske opatrenia zamerané na udržateľnosť, COM (2016) 739 final);

-  výročné správy členských štátov EÚ27 o vykonávaní budú obsahovať údaje o pokroku smerom k dosiahnutiu cieľov a zodpovedajúcich rozpočtových prostriedkov;

-  pravidelné hodnotiace štúdie GR AGRI týkajúce sa všeobecných cieľov SPP z roku 2013 a podnety pre konferenciu o perspektívach poľnohospodárstva (Outlook conference) koncom roka 2017.

V širšom európskom kontexte je hlavným hnacím mechanizmom reformy SPP otázka rozpočtu: SPP naďalej predstavuje najväčšiu jednotlivú výdavkovú položku z rozpočtu EÚ a tvorí približne 38 % z celkových výdavkov. V nasledujúcom VFR musí EÚ venovať pozornosť dôležitým novým výzvam, ako sú migrácia, bezpečnosť a rast, zatiaľ čo vystúpenie Spojeného kráľovstva bude znamenať zníženie dostupného rozpočtu, pričom u členských štátov však badať výraznú neochotu zvýšiť celkový objem rozpočtu (1 % HND).

Pokiaľ ide o verejné a súkromné zainteresované strany, kľúčové otázky uvedené v oznámení sú teda tieto:

-  národná stratégia – koncepcia, prijatie a vykonávanie: najmä štruktúra riadenia (právne aspekty, napríklad vzťah medzi regiónmi a štátom, transparentnosť a zapojenie občanov), vnútorná súdržnosť (súlad s programami rozvoja vidieka a odvetvovými plánmi), vonkajšia súdržnosť (napríklad európske štrukturálne a investičné fondy);

-  model vykonávania – programy financovania orientované na výsledky a založené na výkonnosti: kontrola a audit (právomoci EÚ a vnútroštátne právomoci), ukazovatele (dostupnosť a vymedzenie, kontrola kvality, sankcie), modely riadenia (zjednodušené možnosti vykazovania nákladov), rovnaký prístup naprieč členskými štátmi (oprávnenosť, povinné/dobrovoľné, kontroly),

-  opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy – integrovaný prístup ku kompenzácii environmentálnych služieb zlúčením súčasnej ekologizácie SPP, krížového plnenia a osvedčených poľnohospodárskych postupov, ako aj opatrení na rozvoj vidieka s cieľom umožniť kompenzáciu verejných statkov vrátane opatrení v oblasti klímy a zdravia ľudí, zvierat a rastlín a ich blaha;

-  pridelenie finančných prostriedkov – programy podpory zo strany EÚ: modely prechodu na znížené/cielené financovanie, rozlišovanie medzi členskými štátmi (vonkajšia konvergencia) na základe objektívnych kritérií (pozri EŠIF), spolufinancovanie zo strany regiónov/členských štátov, nároky odzrkadľujúce sociálno-ekonomické podmienky v regiónoch členských štátov (vnútorná konvergencia);

Pokiaľ ide o výhľad do budúcnosti, je vhodné pripomenúť si, že realizácia programovania SPP na obdobie 2013 – 2020 trvala dva roky od pôvodného zverejnenia návrhov Komisie (jún 2011) ako súčasť návrhu viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2014 – 2020 po politickú dohodu (jún 2013) a konečné legislatívne schválenie (december 2013), čo si vyžiadalo prechodné opatrenia naprieč odvetviami (do roku 2015). Toto však neprebehlo v rovnakom čase ako ukončenie mandátu Komisie či koniec volebného obdobia EP.


STANOVISKO Výboru pre rozvoj (27.4.2018)

pre Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

k budúcnosti potravinárstva a poľnohospodárstva

(2018/2037(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Maria Noichl

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že vážna potravinová neistota postihovala v roku 2017 124 miliónov ľudí v 51 krajinách, čo je o 16 miliónov viac ako v roku 2016, a že väčšina z týchto ľudí žije vo vidieckych oblastiach;

2.  pripomína, že EÚ je najväčším vývozcom a dovozcom poľnohospodárskych výrobkov, a preto má na svetových poľnohospodárskych trhoch kľúčovú úlohu; poznamenáva, že v oblasti poľnohospodárskych výrobkov je EÚ hlavným obchodným partnerom rozvojových krajín;

3.  pripomína nový Európsky konsenzus o rozvoji, v ktorom EÚ a jej členské štáty opätovne potvrdzujú svoj záväzok týkajúci sa zásady súdržnosti politík v záujme rozvoja (PCD) a uznávajú mimoriadnu dôležitosť účinného uplatňovania tejto zásady, ktorá je zakotvená v článku 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a z ktorej vyplýva, že vo všetkých politikách EÚ (vrátane poľnohospodárskej politiky a financovania), ktoré by mohli mať negatívny vplyv na rozvojové krajiny, sa musia zohľadňovať ciele rozvojovej spolupráce; v tejto súvislosti sa domnieva, že reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) by mala rešpektovať právo rozvojových krajín formovať ich poľnohospodárske a potravinové politiky bez toho, aby sa oslabila ich kapacita na výrobu potravín a ohrozila ich dlhodobá potravinová bezpečnosť, a to najmä v prípade najmenej rozvinutých krajín;

4.  pripomína záväzok EÚ a jej členských štátov týkajúci sa cieľov trvalo udržateľného rozvoja a zdôrazňuje, že je zásadne dôležité, aby bola SPP súdržná s týmito cieľmi, a to najmä s cieľom číslo 2 (nulový hlad), 5 (rodová rovnosť), 12 (zodpovedná spotreba a produkcia), 13 (klimatické opatrenia) a 15 (život na pôde), s ktorými musí byť budúca SPP v súlade;

5.  uznáva, že SPP nie je ani zďaleka dokonalá a že musí byť viac orientovaná na rozvoj, musí predchádzať narušeniam trhu v Európe aj na medzinárodných poľnohospodárskych trhoch a mala by uprednostňovať prechod na udržateľnejšie poľnohospodárstvo a odolnejšie poľnohospodárske postupy, ktoré pomáhajú chrániť ekosystémy a prírodné zdroje a posilňujú ich schopnosť prispôsobiť sa zmene klímy, extrémnym poveternostným podmienkam, suchu, záplavám a iným katastrofám, a ktoré v súlade s druhým cieľom trvalo udržateľného rozvoja postupne zlepšia kvalitu pôdy;

6.  pripomína, že poľnohospodárstvo, ktoré nedokáže chrániť a zlepšovať vidiecke živobytie, spravodlivosť a dobré sociálne životné podmienky, nie je udržateľné; vyzýva EÚ, aby rozvíjala spravodlivé a environmentálne udržateľné systémy produkcie potravín, podnecovala zodpovednú spotrebu a presadzovala udržateľné výživové vzorce vo všetkých politikách, ktoré môžu mať vplyv na rozvojové krajiny;

7.  zdôrazňuje, že reforma SPP by mala prispievať k budovaniu nového európskeho potravinového systému v súlade s transformačnou povahou Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a Parížskej dohody; domnieva sa, že je na to potrebný paradigmatický posun od „zelenej revolúcie“ k „agroekologickému prístupu“, v súlade so závermi Medzinárodného hodnotenia poľnohospodárskej vedy a rozvojovej technológie (IAASTD) a odporúčaniami osobitného spravodajcu OSN pre právo na výživu, čo znamená uznanie multifunkčnosti poľnohospodárstva a rýchly posun z monokultúrneho pestovania plodín založeného na intenzívnom využívaní chemických vstupov smerom k diverzifikovanému a udržateľnému poľnohospodárstvu založenému na agroekologických poľnohospodárskych postupoch, posilňovaní miestnych potravinových systémov a poľnohospodárstve vykonávanom v malom rozsahu;

8.  naliehavo žiada EÚ a jej členské štáty, aby záväzok prijatý v Európskom konsenze o rozvoji, ktorým je podpora agroekológie, zaviedli do praxe, a to aj prostredníctvom časti plánu pre vonkajšie investície venovanej poľnohospodárskym investíciám;

9.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby posilnili dialóg s rozvojovými krajinami a poskytli im odborné znalosti a finančnú pomoc na podporu ekologicky udržateľného poľnohospodárstva založeného na drobnom a rodinnom poľnohospodárstve, so zameraním najmä na ženy a mladých ľudí, čo je záväzok prijatý v roku 2017 v spoločnom vyhlásení zo samitu medzi Africkou úniou a EÚ s názvom Investíciami do mladých ľudí k zrýchlenému inkluzívnemu rastu a trvalo udržateľnému rozvoju; pripomína príspevok žien vo vidieckych oblastiach ako podnikateliek a propagátoriek trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje potrebu rozvinutia ich potenciálu v udržateľnom poľnohospodárstve a ich odolnosti vo vidieckych oblastiach;

10.  pripomínajúc pôvodné ciele SPP uvedené v článku 39 ZFEÚ žiada, aby bola v právnych predpisoch pre SPP na obdobie po roku 2020 nová kapitola týkajúca sa zodpovednosti v otázkach rozvojovej politiky, do ktorej by boli lepšie začlenené environmentálne ciele a ciele trvalo udržateľného rozvoja, pretože zákaz vývozných subvencií znamená, že pretrvávajú hospodárske narušenia, čo poľnohospodárskemu odvetviu EÚ umožňuje vyvážať poľnohospodárske komodity za ceny nižšie ako sú priemerné výrobné náklady;

11.  vyzýva Komisiu, aby systematicky, vopred i následne, za pomoci ukazovateľov cieľov trvalo udržateľného rozvoja uskutočňovala posudzovania vplyvu týkajúce sa vonkajších vplyvov SPP a aby vytvorila metodický rámec na monitorovanie a posudzovanie vplyvov SPP na sektor poľnohospodárskej výroby v rozvojových krajinách a na cenovú dostupnosť a celkovú dostupnosť potravín; navrhuje, aby sa tieto údaje použili pre mechanizmus varovania, ktorý by signalizoval negatívny vplyv SPP na živobytie maloroľníkov, najmä poľnohospodárok, v rozvojových krajinách;

12.  zdôrazňuje, že SPP musí rešpektovať zásadu „neškodiť“ a musí byť v súlade s inými politikami a medzinárodnými záväzkami EÚ v oblasti rozvoja, ale aj s ochranou ľudských práv, životného prostredia, klímy, práv zvierat a ochrany prírody; okrem toho konštatuje, že z hľadiska výdavkov rozpočtu EÚ je neefektívne vytvárať negatívne externality a potom platiť za náklady, ktoré tieto externality generujú;

13.  v súlade s politikami Agendy 2030 a cieľmi trvalo udržateľného rozvoja považuje za potrebné uznať geografickú nerovnováhu medzi rozvojovými krajinami a EÚ z hľadiska obchodných vzťahov a hospodárskej súťaže v poľnohospodárskom odvetví a podporovať lepšie vyvážený vzťah s obchodnými partnermi;

14.  vyzýva EÚ, aby zaistila, že budúca SPP prekoná problémy súvisiace so súčasným poľnohospodárskym modelom orientovaným na vývoz, a to udržateľným zlepšením vnútorných trhov EÚ a krátkych potravinových dodávateľských reťazcov, aby sa neohrozoval rozvoj krajín a zároveň sa zaistila odolnosť voči vonkajším šokom a hrozbám;

15.  konštatuje, že vývoz agropotravinových výrobkov z EÚ a ich dovoz do EÚ sú založené na obchodných dohodách; zdôrazňuje, že tieto dohody by mali zaručovať rovnosť podmienok medzi poľnohospodármi v EÚ a vo zvyšku sveta, pričom rozvojovým krajinám by sa mali poskytovať preferencie;

16.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby prestali sledovať cieľ čoraz intenzívnejšieho európskeho poľnohospodárstva a aby ukončili nadmernú produkciu v odvetví chovu hospodárskych zvierat povinným zavedením systému chovu hospodárskych zvierat viazaného na oblasť; so znepokojením berie na vedomie, že závislosť EÚ od dovozu krmiva, najmä sóje, prispieva k nárastu dopytu po pôde v zahraničí, čo vedie k odlesňovaniu, strate biodiverzity, vysídľovaniu komunít a rastúcej intoxikácii v dôsledku pestovania geneticky modifikovanej sóje v Južnej Amerike za intenzívneho využitia pesticídov; preto naliehavo vyzýva členské štáty, aby znížili a postupne ukončili dovoz bielkovinových plodín z tretích krajín, ako sú Argentína a Brazília;

17.  okrem toho vyzýva na rotáciu plodín so strukovinovými rastlinami na všetkej príslušnej ornej pôde a na vykonávanie bielkovinovej stratégie platnej pre celú EÚ zameranej na zníženie závislosti od dovozu sóje z tretích krajín; žiada, aby boli medzitým zavedené kritériá udržateľnosti pre dovoz bielkovín rastlinného pôvodu;

18.  pripomína, že je dôležité posilniť postavenie miestnych poľnohospodárov, aby získali lepšiu pozíciu v hodnotovom reťazci, a to tým, že sa im poskytne pomoc a podpora v oblasti produktov ekologickej poľnohospodárskej výroby a produktov s pridanou hodnotou a informácie o nových znalostiach a technológiách, lebo dosiahnutie udržateľnosti si vyžaduje priame opatrenia na zachovanie, ochranu a podporu prírodných zdrojov;

19.  žiada, aby sa prestali poskytovať nepriame a necielené dotácie, ako sú platby na plochu; žiada, aby sa dotácie vyplácali len vtedy, keď prispievajú k verejným statkom ako miestne pracovné miesta, biologická diverzita, dobré životné podmienky zvierat, čisté ovzdušie a voda a zdravá, živá pôda;

20.  v tejto súvislosti pripomína rušivý vplyv opätovného zavedenia viazanej podpory v SPP na roky 2014 – 2020 na trh; pripomína, že zrušenie kvót na mlieko v roku 2015 v očakávaní nájdenia nových trhových odbytísk pre európske poľnohospodárske výrobky v rozvojových krajinách zhoršilo nadprodukciu, čo viedlo k nižším cenám a ovplyvnilo rozvoj mliekarenstva v Európe aj v rozvojových krajinách;

21.  opakuje svoj názor, že rozdelenie platieb je nevyvážené; zastáva názor, že väčšie poľnohospodárske podniky nevyhnutne nepotrebujú rovnakú úroveň podpory na stabilizovanie príjmov ako menšie poľnohospodárske podniky či podniky s nižším príjmom v obdobiach nestability príjmov, pretože na zvýšenie odolnosti môžu využiť úspory z rozsahu;

22.  pripomína, že hlad a podvýživa v rozvojových krajinách súvisia najmä s nedostatočnou kúpnou silou a/alebo neschopnosťou chudobných ľudí žijúcich na vidieku dosiahnuť sebestačnosť; naliehavo preto žiada EÚ, aby aktívne pomáhala rozvojovým krajinám prekonať prekážky pre ich vlastnú poľnohospodársku výrobu (ako sú slabá infraštruktúra a logistika);

23.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby namiesto zvyšovania vývozu poľnohospodárskych výrobkov do rozvojových krajín radšej posilňovali domácu produkciu potravín v rozvojových krajinách, ako sa uvádza v cieľoch trvalo udržateľného rozvoja; naliehavo žiada EÚ, aby rozvojové krajiny motivovala k tomu, aby svoju produkciu potravín zvyšovali a rozširovali, aby uspokojili domáci dopyt po potravinách a rastúci dopyt na južno-južnom trhu, pretože poľnohospodárska politika EÚ nemá výlučnú zodpovednosť za nasýtenie rastúcej svetovej populácie; zdôrazňuje preto význam boja proti zaberaniu pôdy v rozvojových krajinách;

24.  vyzýva EÚ, aby reagovala na žiadosti rozvojových krajín o ochranu ich produkcie potravín a obyvateľstva pre potenciálne ničivými dôsledkami lacného dovozu;

25.  zdôrazňuje, že v roku 2050 bude viac než polovica obyvateľov najmenej rozvinutých krajín naďalej žiť vo vidieckych oblastiach a že rozvoj udržateľného poľnohospodárstva v rozvojových krajinách prispeje k rozvinutiu potenciálu vidieckych komunít v týchto krajinách, k zachovaniu obyvateľstva na vidieku a k zníženiu podzamestnanosti, chudoby a potravinovej neistoty, čo prispeje k boju proti základným príčinám nútenej migrácie;

26.  víta návrh Komisie vytvoriť pracovné príležitosti a zárobkové činnosti v regiónoch pôvodu a tranzitu migrantov prostredníctvom projektov podporovaných v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky; vyzýva Komisiu, aby vykonávala programy výmeny medzi EÚ a Africkou úniou prostredníctvom spolupráce a dialógu v oblasti agropotravinárskej výroby a poľnohospodárskych inovácií;

27.  uznáva, že vesmírne technológie, napríklad technológie vyvinuté v rámci vesmírnych a satelitných programov EÚ spravovaných Agentúrou pre európsky globálny navigačný systém (Galileo, EGNOS a Copernicus), môžu mať kľúčovú úlohu pri plnení cieľov trvalo udržateľného rozvoja OSN tým, že ponúknu cenovo dostupné riešenia prechodu na presné poľnohospodárstvo, čím sa zabráni tvorbe odpadu, ušetrí čas, zníži únava a optimalizuje sa využívanie vybavenia;

28.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala vesmírne vedecké technológie a aplikácie a Globálne partnerstvo pre účinnú rozvojovú spoluprácu ako mechanizmy, ktoré by mohli pomôcť s monitorovaním plodín, hospodárskych zvierat, lesného hospodárstva, rybného hospodárstva a akvakultúry, podporila poľnohospodárov, rybárov, lesníkov a tvorcov politík v ich úsilí o využívanie rozmanitých metód na dosiahnutie udržateľnej produkcie potravín a reagovala na súvisiace výzvy;

29.  zdôrazňuje, že vo všeobecnosti musí poľnohospodársky obchod na báze partnerstva prispievať k znižovaniu nerovností vo svete a k tomu, aby v budúcnosti prinášal inkluzívnejšie sociálne prínosy všetkým obchodným partnerom bez prekračovania ekologických limitov našej planéty.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

24.4.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

15

0

7

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Ignazio Corrao, Mireille D’Ornano, Nirj Deva, Doru-Claudian Frunzulică, Enrique Guerrero Salom, Maria Heubuch, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Arne Lietz, Linda McAvan, Norbert Neuser, Vincent Peillon, Cristian Dan Preda, Lola Sánchez Caldentey, Elly Schlein, Eleni Theocharous, Paavo Väyrynen, Bogdan Brunon Wenta, Anna Záborská, Joachim Zeller, Željana Zovko

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Pál Csáky, Monika Vana

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENVO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

15

+

ALDE

Paavo Väyrynen

ECR

Eleni Theocharous

EFDD

Ignazio Corrao, Mireille D'Ornano

GUE/NGL

Lola Sánchez Caldentey

PPE

Joachim Zeller

S&D

Doru-Claudian Frunzulică, Enrique Guerrero Salom, Arne Lietz, Linda McAvan, Norbert Neuser, Vincent Peillon, Elly Schlein

VERTS/ALE

Maria Heubuch, Monika Vana

0

-

 

 

7

0

ECR

Nirj Deva

PPE

Pál Csáky, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Cristian Dan Preda, Bogdan Brunon Wenta, Anna Záborská, Željana Zovko

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (18.4.2018)

pre Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

o budúcnosti potravinárstva a poľnohospodárstva

2018/2037(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Seán Kelly

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže zo štúdie Komisie z decembra 2016 s názvom Vplyv obchodných dohôd EÚ na poľnohospodárske odvetvie vyplýva, že dohody Únie s Mexikom, Južnou Kóreou a Švajčiarskom viedli k zvýšeniu vývozu agropotravinových výrobkov z EÚ o viac než 1 miliardu EUR a zvýšeniu pridanej hodnoty agropotravinárskeho sektora o 600 miliónov EUR; keďže od začatia uplatňovania dohody o voľnom obchode EÚ s Peru (marec 2013) a Kolumbiou (august 2013) sa vývoz poľnohospodárskych výrobkov EÚ do oboch týchto krajín výrazne zvýšil (do Peru o 73 % a do Kolumbie o 82 %);

B.  keďže EÚ je od roku 2013 najväčším vývozcom agropotravinových výrobkov a od roku 2010 dosahuje vývozný prebytok; keďže vývoz agropotravinových výrobkov z EÚ do tretích krajín sa zvyšuje a v roku 2017 dosiahol rekordnú hodnotu 137,9 miliardy EUR; keďže EÚ je aj najväčším dovozcom poľnohospodárskych výrobkov z rozvojových krajín;

1.   zdôrazňuje, že obchodná politika EÚ musí byť súdržná s inými politikami EÚ, ako napríklad s rozvojovou a environmentálnou politikou, a musí podporovať plnenie cieľov udržateľného rozvoja, a že táto politika môže prispieť k dosiahnutiu cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), najmä zaistiť primeranú životnú úroveň poľnohospodárov a zabezpečiť dodávky tovaru spotrebiteľov za primerané ceny; zdôrazňuje, že agropotravinársky sektor EÚ by mal využiť možnosti rastu, ktoré vývoz prináša, keďže podľa odhadov bude 90 % nárastu celosvetového dopytu po agropotravinárskych výrobkoch v nasledujúcom desaťročí pochádzať z krajín mimo Európy; zdôrazňuje, že SPP musí najprv splniť potreby európskej spoločnosti v oblasti potravín, životného prostredia a klímy a až potom sa môže zamerať na produkciu určenú na medzinárodné poľnohospodárske trhy; zdôrazňuje, že takzvané rozvojové krajiny by mali mať dostatok príležitostí na to, aby samy dokázali vytvoriť a udržiavať silný agropotravinársky sektor;

2.  zastáva názor, že viaceré revízie SPP, ktoré boli vykonané od roku 1990, boli výrazne ovplyvnené požiadavkami medzinárodného obchodu a WTO; domnieva sa, že týmito revíziami sa zvýšila konkurencieschopnosť európskych poľnohospodárskych výrobkov a európskeho agropotravinárskeho sektora, ale zároveň sa zhoršila situácia veľkých častí poľnohospodárskeho odvetvia, ktoré sú teraz vystavené nestabilite svetových trhov; domnieva sa, že nastal čas – ako Komisia uvádza v oznámení o budúcnosti poľnohospodárstva a potravinárstva v Európe – aby sme sa sústredili na iné ciele SPP, napríklad na životnú úroveň poľnohospodárov a otázky týkajúce sa zdravia, zamestnanosti, životného prostredia a klímy;

3.  potvrdzuje, že obchodná politika a poľnohospodárska politika EÚ sú a aj v budúcnosti zostanú úzko prepojené, že obchodná politika sa nesmie presadzovať na úkor poľnohospodárskej politiky a že prioritou musí byť zachovanie a rozvoj udržateľného poľnohospodárstva; poukazuje na to, že toto prepojenie zvýrazňuje dôležitú úlohu poľnohospodárstva v kontexte dvojstranných rokovaní o dohodách o voľnom obchode EÚ, ako aj mnohostranných rokovaní vo Svetovej obchodnej organizácii (WTO) o otázkach ako prístup na trh pre poľnohospodárske výrobky, domáca podpora, vývozné dotácie, ochrana zemepisných označení, sanitárne a fytosanitárne pravidlá, obozretné používanie antimikrobiálnych liekov v záujme zníženia rozsahu antimikrobiálnej odolnosti a zjednodušenie dovozových postupov, ako aj zabezpečenie súladu dovezených poľnohospodárskych výrobkov s pracovnými a environmentálnymi normami EÚ, zásadou predbežnej opatrnosti, pravidlami v oblasti životných podmienok zvierat a ďalšími bezpečnostnými normami;

4.  trvá na tom, že výrobné postupy a metódy sú dôležitou súčasťou sociálnych, hospodárskych a environmentálnych noriem vo svetovom obchode s poľnohospodárskymi výrobkami, a nabáda Komisiu, aby vyvinula tlak na Svetovú obchodnú organizáciu, aby tento ich význam uznala;

5.  zdôrazňuje, že splnenie cieľov Parížskej dohody o zmene klímy a plnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja musí byť v súvislosti s poľnohospodárskymi výrobkami jednou z hlavných zásad akejkoľvek obchodnej politiky; konštatuje, že Komisia vo svojom diskusnom dokumente o využívaní globalizácie správne signalizuje, že v globalizácii sa ako nový trend objavuje dopyt po výrobkoch spravodlivého obchodu a po udržateľných a miestnych výrobkoch; zdôrazňuje, že obchodná politika EÚ môže vo veľkej miere prispieť k splneniu cieľov trvalo udržateľného rozvoja a cieľov v oblasti klímy stanovených v Parížskej dohode;

6.  domnieva sa, že obchodné dohody môžu byť prospešné pre veľké poľnohospodárske podniky v EÚ a mimo nej, ale zároveň môžu mať vážne negatívne sociálno-ekonomické dôsledky pre malé a stredné poľnohospodárske podniky v EÚ a tretích krajinách;

7.  víta pokrok dosiahnutý pri presadzovaní poľnohospodárskych záujmov EÚ na nedávnych dvojstranných obchodných rokovaniach, najmä pokiaľ ide o prístup vysokokvalitných agropotravinových výrobkov z EÚ na trh a o ochranu zemepisného označenia v tretích krajinách; verí, že je možné v tomto trende pokračovať a zlepšovať ho;

8.  vyzýva Komisiu, aby v kontexte prebiehajúcich a budúcich dvojstranných obchodných rokovaní s tretími krajinami zaručila rovnaké podmienky na celosvetovej úrovni a aby s maximálnou opatrnosťou pristupovala k liberalizácii prístupu na trh EÚ aj tretích krajín v citlivých poľnohospodárskych sektoroch a aby v prvom rade zvážila prechodné obdobia, colné kvóty, vhodné ochranné opatrenia, ktoré zohľadňujú sociálne, environmentálne a hospodárske dôsledky v EÚ, ako aj v krajinách, do ktorých smeruje náš vývoz, možnosť vylúčenia najcitlivejších výrobkov z rozsahu pôsobnosti dohôd po individuálnom zvážení a v súlade s pravidlami reciprocity vzhľadom na citlivé poľnohospodárske odvetvia samotných tretích krajín; poznamenáva, že v závislosti od konkrétneho obchodného partnera môže ísť v tejto súvislosti o rozličné výrobky; zdôrazňuje, že pre citlivé výrobky a pre každý sektor sa musia brať do úvahy maximálne kumulatívne sumy poľnohospodárskych koncesií EÚ v rámci všetkých jej medzinárodných záväzkov;

9.  opakovane pripomína, že je dôležité začleniť do obchodných dohôd účinné ochranné doložky, ktoré možno rýchlo použiť v prípade narušenia trhu, ktoré poškodzuje citlivé sektory, s cieľom dočasne pozastaviť obchodné preferencie;

10.  zdôrazňuje preto zásadu kvalifikovaného prístupu na trh, podľa ktorej by mal dovážaný tovar spĺňať normy EÚ;

11.  ďalej sa domnieva, že tovar, ktorého výroba súvisí s odlesňovaním, zaberaním pôdy, nadmerným využívaním zdrojov a porušovaním ľudských práv, by nemal získať prístup na trh EÚ;

12.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom v domácej podpore poľnohospodárstva na 11. ministerskej konferencii WTO; víta však spoločné vyhlásenie prijaté EÚ a Cairnskou skupinou pred konferenciou a vyzýva Komisiu, aby pokračovala v spolupráci v oblasti domácej podpory; opakovane pripomína, že budúca pozícia EÚ v tejto otázke nesmie byť nadradená diskusiám o budúcnosti a revízii SPP a musí náležite zohľadniť rámec reformovanej SPP; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je veľmi dôležité, aby pravidlá medzinárodného obchodu neobmedzili rozsah poskytovania domácej podpory, ktorá sa európskemu poľnohospodárstvu poskytuje na účel predchádzania a riadenia trhových kríz, na prechod na výrobné systémy, ktoré sú ekonomicky účinné a šetrné k životnému prostrediu a klíme, a na lepšiu ochranu strategických dodávok rastlinných bielkovín, aby bolo konečne možné podporovať rozvoj obehového hospodárstva; poznamenáva, že prísne environmentálne a sociálne normy by ešte zvýšili kvalitu verejných statkov, ktoré táto politika prináša Európanom;

13.  pripomína, že EÚ na svojej strane odstránila vývozné dotácie a že v súčasnom rozpočte EÚ pre tieto dotácie nie je nijaký rozpočtový riadok; vyzýva obchodných partnerov EÚ, aby v tejto súvislosti prijali záväzky k zníženiu domácej podpory, ktorá narúša trh; žiada členov WTO, ktorí naďalej udeľujú vývozné dotácie, aby vykonali ministerské rozhodnutie o hospodárskej súťaži v oblasti vývozu prijaté 19. decembra 2015 v Nairobi;

14.  žiada Komisiu, aby zostala obozretná a zintenzívnila obranné opatrenia Únie na riešenie existujúcich a budúcich prekážok prístupu na trh v tretích krajinách, ktorých pribúda, pričom je zároveň potrebné rešpektovať environmentálne a ľudské práva vrátane práva na výživu; zdôrazňuje, že väčšina týchto prekážok sa týka poľnohospodárskych výrobkov (podľa databázy Komisie o prístupe na trh je to 27 %) a v tejto oblasti sa vzťahujú predovšetkým na sanitárne a fytosanitárne opatrenia v oblasti prístupu na trh;

15.  vyzýva Komisiu, aby predvídala vplyv brexitu a aby pri príprave výmeny ponúk a výpočte kvót a zohľadnila jeho dôsledky.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

24.4.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

32

0

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

William (The Earl of) Dartmouth, Laima Liucija Andrikienė, Tiziana Beghin, David Campbell Bannerman, Daniel Caspary, Salvatore Cicu, Santiago Fisas Ayxelà, Karoline Graswander-Hainz, Nadja Hirsch, Yannick Jadot, France Jamet, Jude Kirton-Darling, Bernd Lange, David Martin, Emma McClarkin, Anne-Marie Mineur, Sorin Moisă, Artis Pabriks, Franck Proust, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Viviane Reding, Tokia Saïfi, Helmut Scholz, Joachim Schuster, Joachim Starbatty, Adam Szejnfeld, Iuliu Winkler, Jan Zahradil

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Eric Andrieu, Goffredo Maria Bettini, Reimer Böge, Klaus Buchner, Dita Charanzová, Agnes Jongerius, Frédérique Ries

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

32

+

ALDE

Dita Charanzová, Nadja Hirsch, Frédérique Ries

ECR

David Campbell Bannerman, Emma McClarkin, Joachim Starbatty, Jan Zahradil

EFDD

Tiziana Beghin, William (The Earl of) Dartmouth

PPE

Laima Liucija Andrikienė, Reimer Böge, Daniel Caspary, Salvatore Cicu, Santiago Fisas Ayxelà, Sorin Moisă, Artis Pabriks, Franck Proust, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Viviane Reding, Tokia Saïfi, Adam Szejnfeld, Iuliu Winkler

S&D

Eric Andrieu, Goffredo Maria Bettini, Karoline Graswander-Hainz, Agnes Jongerius, Jude Kirton-Darling, Bernd Lange, David Martin, Joachim Schuster

VERTS/ALE

Klaus Buchner, Yannick Jadot

0

-

 

 

3

0

ENF

France Jamet

GUE/NGL

Anne-Marie Mineur, Helmut Scholz

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


STANOVISKO Výboru pre rozpočet (25.4.2018)

pre Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

k budúcnosti potravinárstva a poľnohospodárstva

(2018/2037(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Nedzhmi Ali

NÁVRHY

Výbor pre rozpočet vyzýva Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže spoločná poľnohospodárska politika (SPP) je jednou z politík Únie s najvyššou mierou integrácie a splnila jeden zo svojich pôvodných cieľov, ktorým bolo zvýšiť dodávky potravín, tým, že poskytla podporu európskym poľnohospodárom a reagovala na požiadavky občanov týkajúce sa potravinovej bezpečnosti, ako aj bezpečnosti, kvality a udržateľnosti potravín; keďže pred nami stoja nové výzvy, ktoré súvisia najmä so zmenu klímy a stratou biodiverzity; keďže je dôležité, aby bola SPP v súlade s Parížskou dohodou a ďalšími medzinárodnými dohodami o ochrane klímy a životného prostredia;

B.  keďže treba zabezpečiť podporu pre skutočných poľnohospodárov, ale zároveň aj naďalej podporovať príjemcov, ktorí diverzifikovali svoje výrobné toky a príjmy (na základe politických signálov, ktoré im to po desaťročiach odporúčali), a uprednostňovať malé poľnohospodárske podniky a odmeňovať ich za rozmanité verejné statky, ktoré poskytujú spoločnosti, pričom zároveň treba zaručiť spravodlivé rozdelenie podpory medzi poľnohospodárske podniky rôznej veľkosti; keďže je dôležité posilňovať regionálne hospodárstva a podporovať modernizované a udržateľné poľnohospodárstvo v EÚ, ktoré prináša dobré hospodárske, environmentálne aj sociálne výsledky, s cieľom podporovať rôzne poľnohospodárske systémy, najmä rodinné poľnohospodárske podniky; keďže je nevyhnutné zaistiť primeranú životnú úroveň vo všetkých regiónoch a členských štátoch a zabezpečiť poľnohospodársku výrobu vo všetkých častiach EÚ vrátane oblastí s prírodnými prekážkami;

C.  keďže existuje rozdiel medzi príjmami v poľnohospodárskom odvetví a príjmami v ostatných odvetviach hospodárstva, a navyše sú príjmy v poľnohospodárstve veľmi nestále; keďže v oblastiach s prírodnými prekážkami hrozí, že dôjde k opusteniu pôdy; keďže je potrebné, aby sa v dostatočnej miere investovalo do reštrukturalizácie, modernizácie, inovácie a diverzifikácie poľnohospodárskych podnikov a do zavádzania nových technológií;

D.  keďže podľa informačného dokumentu Európskeho dvora audítorov z marca 2018 s názvom Budúcnosť SPP pripadalo v roku 2010 na každého vedúceho pracovníka v poľnohospodárskom podniku vo veku viac ako 55 rokov 14 takýchto vedúcich pracovníkov mladších ako 35 rokov, pričom tento pomer sa v roku 2013 znížil na 10,8; keďže priemerný vek poľnohospodárov v EÚ sa v období rokov 2004 až 2013 zvýšil zo 49,2 na 51,4 roka; keďže najmenšie poľnohospodárske podniky patria najčastejšie starším poľnohospodárom;

E.  keďže vzhľadom na nadmernú administratívnu záťaž systémov kontroly a auditu, ako aj na prekrývanie 1. a 2. piliera je dôležité zjednodušiť SPP, znížiť celkovú administratívnu záťaž, ktorá je s ňou spojená, zvýšiť jej nákladovú efektívnosť a zlepšiť jej transparentnosť bez toho, aby sa poľavilo z ambicióznych cieľov tejto politiky; keďže odstránenie byrokracie by malo priniesť zlepšenie výsledkov v oblasti ekologizácie a účinnejšie pomôcť všetkým poľnohospodárom pri prispôsobovaní ich poľnohospodárskych systémov environmentálnym a klimatickým výzvam;

F.  keďže, ako sa uvádza v oznámení Komisie o budúcnosti potravinárstva a poľnohospodárstva, v rámci budúcej SPP sa určia základné politické parametre a členské štáty budú musieť na celoštátnej alebo regionálnej úrovni preukázať väčšiu zodpovednosť za to, ako splnia ciele, aby sa zachovali rovnaké podmienky, zabránilo narušeniu trhu a dosiahli príslušné ciele stanovené na úrovni EÚ; keďže budúci model vykonávania SPP by sa mal zameriavať na výsledky v oblasti efektívneho využívania zdrojov, starostlivosti o životné prostredie a opatrení týkajúcich sa klímy;

1.  zdôrazňuje, že SPP by mala zostať spoločnou politikou EÚ a že jej ciele možno dosiahnuť len za predpokladu, že bude dostatočne financovaná; požaduje preto, aby sa v nasledujúcom VFR po roku 2020 zachovala aspoň súčasná úroveň rozpočtu SPP pri stálych cenách pre EÚ-27 s cieľom naplniť ambície revidovanej a efektívnej SPP;

2.  zdôrazňuje, že SPP by mala podporovať trvalo udržateľný rozvoj poľnohospodárstva, ktorý je kľúčový na zaistenie bezpečných potravín, pracovných miest a rastu vo vidieckych oblastiach, ako aj trvalo udržateľného riadenia prírodných zdrojov; konštatuje, že bude nevyhnutné dodržiavať účinné prístupy auditu a kontroly, aby sa zabezpečilo, že nový model vykonávania v rámci reformovanej SPP bude spĺňať environmentálne a sociálne kritériá, ktoré tomuto sektoru umožnia dosiahnuť do roku 2030 lepšiu udržateľnosť;

3.  víta zámer zjednodušiť a modernizovať SPP; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že finančná kontrola, kontrola výkonnosti a funkcie auditu sa budú vo všetkých členských štátoch vykonávať na základe rovnakých vysokých nárokov na sústavné zlepšovanie a pri plnom rešpektovaní zásad subsidiarity a flexibility; zdôrazňuje, že členským štátom treba dať primerané právomoci, aby mohli rozhodovať o obsahu, monitorovaní, kontrole a sankciách režimov podpory, ktoré sa vzťahujú na ich územie, ale zdôrazňuje, že nijaké zjednodušenie alebo modernizácia SPP nemôžu znížiť úroveň ambícií EÚ ani viesť k sektorizácii politiky a programov EÚ alebo k nahradeniu grantov finančnými nástrojmi;

4.  trvá na tom, že prístup k platbám musí byť založený na výsledkoch; navrhuje preto, aby sa do ukazovateľov začlenili tieto otázky:

– zachovanie a tvorba pracovných miest v tomto odvetví;

– zachovanie malých a stredných poľnohospodárskych podnikov;

– zdravie a biodiverzita pôdy, bohatstvo druhov a taxónov;

– ochrana a tvorba ornice, ochrana pôdy pred eróziou;

– zníženie straty živín a zvýšenie kvality vody;

– biodiverzita vrátane bohatstva a množstva druhov vtákov, voľne žijúcich opeľovačov a hmyzu;

– znižovanie závislosti od používania pesticídov a využívanie integrovanej ochrany proti škodcom (integrated pest management IPM)(1);

5.  odmieta akýkoľvek návrat na vnútroštátnu úroveň a spolufinancovanie z vnútroštátnych zdrojov; zdôrazňuje, že priame platby treba medzi členské štáty rozdeľovať spravodlivo, pričom sa musia brať do úvahy spoľahlivé sociálno-ekonomické indexy a výrobné náklady, aby bolo možné odstrániť v ďalšom VFR rozdiely medzi jednotlivými regiónmi Únie; pripomína, že je zásadne dôležité zabezpečiť rovnaké podmienky hospodárskej súťaže pre všetkých poľnohospodárov v EÚ, pričom treba zohľadniť zraniteľnosť a špecifiká malých hospodárstiev; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zreformovať rezervu na krízové situácie v poľnohospodárstve a zvýšiť financovanie v súlade s reakciami na rôzne cyklické krízy v citlivých odvetviach, vytvoriť nové nástroje, ktoré dokážu zmierniť nestálosť cien, a zvýšiť financovanie programov osobitných alternatív pre odľahlosť a ostrovný charakter (POSEI);

6.  zdôrazňuje, že podpora SPP pre rozvoj vidieka poskytuje všetkým členským štátom príležitosti zvýšiť ich konkurencieschopnosť, podporuje efektívne a udržateľné hospodárstva a podporuje rozvoj vidieckych oblastí, v ktorých nevyhnutne treba riešiť vyľudňovanie, nezamestnanosť a chudobu a podporovať sociálnu inklúziu; zdôrazňuje preto, že treba pokračovať vo financovaní opatrení na rozvoj vidieka a posilňovať druhý pilier SPP; schvaľuje v tejto súvislosti zásady metódy iniciatívy LEADER, pretože podporuje inovácie, partnerstvo a vytváranie sietí vo vidieckych oblastiach;

7.  domnieva sa, že stanovenie obmedzenia pre priame platby, takzvaného stropu, by nemalo byť v právomoci každého členského štátu, ale musí sa zaviesť na európskej úrovni;

8.  presadzuje zavedenie degresívnych platieb s cieľom znížiť podporu pre väčšie poľnohospodárske podniky a zamerať sa na redistributívne platby, aby sa podpora dala poskytovať cielenejšie (napríklad malým a stredne veľkým poľnohospodárskym podnikom);

9.  zdôrazňuje, že pre verejnú diskusiu a rozhodovanie o budúcich výdavkoch EÚ by bolo prínosné, keby sa dosiahla dohoda o náležitej definícii pridanej hodnoty EÚ a keby sa táto definícia uplatňovala; podporuje posun k vyššej efektívnosti poľnohospodárstva a pridanej hodnoty EÚ, ale upozorňuje, že treba zabrániť akýmkoľvek pokusom použiť takúto definíciu na spochybnenie relevantnosti politík a programov EÚ na základe čisto kvantitatívneho alebo krátkodobého hospodárskeho posúdenia; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť trvalo udržateľný rozvoj a rozvoj vidieckych oblastí a ochranu klímy a životného prostredia prostredníctvom poľnohospodárskej politiky, ktorá je založená na dosiahnutí cieľov výkonnosti; konštatuje, že na dosiahnutie pridanej hodnoty je potrebné, aby boli definované výsledky, výstupy a vplyvy, a že Komisia by sa s členskými štátmi mala dohodnúť na relevantných ukazovateľoch založených na faktoch ešte pred tým, ako stanovia národné a regionálne akčné plány pre následné monitorovanie a hodnotenie vykonávania;

10.  vyzýva na zvýšenie súčinnosti medzi politikami podporujúcimi rozvoj vidieka a politikami určenými na podporu integrácie utečencov;

11.  v súlade so zásadou rozpočtovej efektívnosti požaduje súdržnosť a lepšiu súčinnosť medzi SPP a všetkými ostatnými politikami a medzinárodnými záväzkami EÚ, najmä pokiaľ ide o energetiku, zásobovanie vodou, využívanie pôdy, biodiverzitu a ekosystémy a rozvoj odľahlých a horských oblastí;

12.  vyzýva na zvýšenie podpory pre rodinné poľnohospodárske podniky a mladých poľnohospodárov a na podporu zamestnanosti v poľnohospodárstve vo vidieckych oblastiach, najmä medzi mladými poľnohospodármi;

13.  zdôrazňuje, že v budúcnosti by sa poľnohospodárstvo malo zameriavať na výrobu kvalitných potravín, pretože v tom spočíva konkurenčná výhoda Európy; zdôrazňuje, že tam, kde je to možné, sa musia zachovať a posilniť normy EÚ; požaduje opatrenia na ďalšie zvýšenie dlhodobej produktivity a konkurencieschopnosti odvetvia výroby potravín a na zavádzanie nových technológií a efektívnejšie využívanie zdrojov, čím sa posilní vedúca úloha EÚ vo svete;

14.  považuje za neprijateľné, že existujú rozdiely v kvalite medzi potravinami, ktoré sa propagujú a distribuujú na jednotnom trhu pod tou istou značkou a s tým istým obalom; víta podnety Komisie na riešenie otázky dvojakej kvality potravín na jednotnom trhu vrátane jej práce na spoločnej metodike testovania;

15.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby monitorovali výraznú nestálosť cien poľnohospodárskych výrobkov a podporovali využívanie nástrojov „riadenia rizika“, pretože pomáhajú chrániť príjmy poľnohospodárov.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

24.4.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

25

2

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean Arthuis, Richard Ashworth, Reimer Böge, Gérard Deprez, Manuel dos Santos, André Elissen, José Manuel Fernandes, Eider Gardiazabal Rubial, Ingeborg Gräßle, Monika Hohlmeier, John Howarth, Bernd Kölmel, Vladimír Maňka, Siegfried Mureşan, Liadh Ní Riada, Jan Olbrycht, Răzvan Popa, Paul Rübig, Petri Sarvamaa, Inese Vaidere, Monika Vana, Tiemo Wölken, Marco Zanni

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jean-Paul Denanot, Anneli Jäätteenmäki, Ivana Maletić, Andrey Novakov, Tomáš Zdechovský

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

25

+

ALDE

Jean Arthuis, Gérard Deprez, Anneli Jäätteenmäki

GUE/NGL

Liadh Ní Riada

PPE

Richard Ashworth, Reimer Böge, José Manuel Fernandes, Ingeborg Gräßle, Monika Hohlmeier, Ivana Maletić, Siegfried Mureşan, Andrey Novakov, Jan Olbrycht, Paul Rübig, Petri Sarvamaa, Inese Vaidere, Tomáš Zdechovský

S&D

Jean-Paul Denanot, Eider Gardiazabal Rubial, John Howarth, Vladimír Maňka, Răzvan Popa, Manuel dos Santos, Tiemo Wölken

VERTS/ALE

Monika Vana

2

-

ECR

Bernd Kölmel

ENF

André Elissen

1

0

ENF

Marco Zanni

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-   :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

(1)

V súlade so smernicou 2009/128/ES o trvalo udržateľnom používaní pesticídov a s článkom 67 nariadenia (ES) 1107/2009.


STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (26.4.2018)

pre Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

k budúcnosti potravinárstva a poľnohospodárstva

(2018/2037(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*): Angélique Delahaye

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

–  so zreteľom na Parížsku dohodu, rozhodnutie 1/CP.21 a 21. konferenciu zmluvných strán (COP 21) UNFCCC, ktorá sa konala v Paríži od 30. novembra do 11. decembra 2015, ciele OSN pre trvalo udržateľný rozvoj a Dohovor o biologickej diverzite,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 4/2014 s názvom Integrácia cieľov politiky EÚ v oblasti vodného hospodárstva do SPP: čiastočný úspech a na osobitnú správu č. 21/2017 s názvom Ekologizácia: komplexnejší režim podpory príjmov, ktorý ešte nie je environmentálne účinný,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Poľnohospodárstvo a udržateľné hospodárenie s vodou v EÚ (SWD(2017)0153 final),

–  so zreteľom na smernicu 2009/128/ES o trvalo udržateľnom používaní pesticídov(1) a na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade o národných akčných plánoch členských štátov a o pokroku pri vykonávaní smernice 2009/128/ES o trvalo udržateľnom používaní pesticídov (COM(2017)0587),

–  so zreteľom na stručný prehľad Európskeho dvora audítorov o budúcnosti SPP, uverejnený 19. marca 2018,

–  so zreteľom na európsku iniciatívu občanov „Zákaz glyfosátu a ochrana ľudí a životného prostredia pred toxickými pesticídmi“,

–  so zreteľom na štúdiu zo 16. januára 2017 o dobrých životných podmienkach zvierat v EÚ, ktorú nechal vypracovať parlamentný Výbor pre petície,

–  so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry č. 21/2017 na podporu monitorovania siedmeho environmentálneho akčného programu,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. februára 2018 s názvom Nový, moderný viacročný finančný rámec, ktorý Európskej únii umožní efektívne napĺňať priority po roku 2020 (COM(2018)0098),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 8. februára 2018 o zriadení Osobitného výboru pre postup Únie pre povoľovanie pesticídov,

–  so zreteľom na metaštúdiu s názvom Je SPP vhodná na daný účel? Posúdenie kontroly vhodnosti na základe dôkazov(2),

–  so zreteľom na proces OSN vedúci k Medzinárodnému hodnoteniu poľnohospodárskej vedy a rozvojovej technológie (IAASTD) na posúdenie potenciálu potravín a udržateľnosti,

–  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN pre právo na výživu (A/HRC/34/48),

–  so zreteľom na deklaráciu Cork 2.0 z roku 2016 s názvom Lepší život vo vidieckych oblastiach, ktorá bola vydaná na Európskej konferencii pre rozvoj vidieka,

–  so zreteľom na preskúmavanie environmentálnych politík oznámené v roku 2016 (COM(2016)0316 final), ktoré je nástrojom, ktorý pomáha využívať výhody právnych predpisov a politík EÚ v oblasti životného prostredia pre podniky a občanov prostredníctvom lepšieho vykonávania,

A.  keďže poľnohospodárstvo patrí medzi tie odvetvia hospodárstva, ktoré by mali prispieť k cieľu znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 30 % v porovnaní s úrovňami z roku 2005 v rámci nariadenia o spoločnom úsilí;

B.  keďže poľnohospodári aj nepoľnohospodári vo veľkej miere súhlasia s tým, že poľnohospodárstvo by malo poskytnúť viac prínosov pre životné prostredie a klímu, ako vyplynulo z verejnej konzultácie v roku 2017 o modernizácii a zjednodušení SPP;

C.  keďže ekologické poľnohospodárstvo chráni životné prostredie, podporuje biodiverzitu, minimalizuje degradáciu pôdy, pracuje bez systematického používania pesticídov, a preto chráni podzemné vody pred škodlivými znečisťujúcimi látkami, ale jeho pozitívne výsledky musia byť plne zohľadnené pri formovaní SPP;

D.  keďže v oznámení Komisie o budúcnosti potravinárstva a poľnohospodárstva sa uznáva, že SPP je politika jednotného trhu s najväčšou mierou integrácie a slúži ako základ európskej integrácie, pričom treba mať na pamäti, že musí vynaložiť značné úsilie na uspokojenie požiadaviek občanov v oblasti posilnenia biodiverzity, prísnejších záväzkov v oblasti dobrých životných podmienok zvierat alebo zmeny klímy a zdravia, a mala by sa zostať spoločnou politikou s dostatočným rozpočtom a prostriedkami na environmentálne a klimatické opatrenia;

E.  keďže približne 80 % konzumovaných bielkovín, najmä sóje, sa dováža prevažne z Brazílie, Argentíny a USA a EÚ musí v rámci SPP naliehavo navrhnúť stratégiu týkajúcu sa bielkovín s cieľom znížiť závislosť od dovozu, ktorá spôsobuje odlesňovanie a zaberanie pôdy;

F.  keďže z osobitného prieskumu Eurobarometra č. 442 o postoji Európanov k dobrým životným podmienkam zvierat vyplýva, že 82 % európskych občanov sa domnieva, že dobré životné podmienky hospodárskych zvierat by sa mali zlepšiť;

G.  keďže určité aspekty intenzifikácie poľnohospodárskych systémov vyvolávajú značný tlak na životné prostredie a spôsobujú postupnú stratu funkcií pôdy a zvýšenie znečistenia vôd; keďže vhodne navrhnuté nástroje politiky by mohli zmierniť takéto negatívne vplyvy a SPP by sa mala prepracovať tak, aby propagovala a podporovala modely plne udržateľného poľnohospodárstva;

H.  keďže v posúdení s názvom Stav prírody v EÚ, ktoré vydala Európska environmentálna agentúra v roku 2015, sa uvádza, že hlavný tlak a hrozby pre územné ekosystémy, ktoré uviedli členské štáty, sú poľnohospodárstvo a zmena prírodných podmienok; keďže pretrvávanie súčasných praktík bude mať hlboký a škodlivý vplyv na prírodu, ako aj na budúcu hospodársku prosperitu; keďže dotácie škodlivé pre životné prostredie by sa mali postupne prestať poskytovať;

I.  keďže SPP má v celej Európe prvoradý význam pre približne 12 miliónov poľnohospodárskych podnikov;

J.  keďže poľnohospodárska pôda tvorí 47 % európskeho územia a v EÚ sa nachádza 22 miliónov poľnohospodárov a poľnohospodárskych pracovníkov;

K.  keďže mali poľnohospodári tvoria približne 40 % poľnohospodárskych podnikov v EÚ, ale poberajú iba 8 % dotácií SPP;

L.  keďže cieľ SPP týkajúci sa trvalo udržateľného hospodárenia s prírodnými zdrojmi a opatrení v oblasti klímy sa ešte nepodarilo dosiahnuť;

M.  keďže spotreba nasýtených tukov a červeného mäsa v Únii je naďalej výrazne nad odporúčanými výživovými hodnotami a potravinársky priemysel naďalej výrazne prispieva k emisiám skleníkových plynov a dusíka;

N.  keďže súčasná SPP zohrávala obmedzenú úlohu pri podpore rozšírenia ekologického poľnohospodárstva, ktoré v roku 2015 pokrývalo iba 6 % využívanej poľnohospodárskej plochy v Únii;

O.  keďže ciele SPP stanovené v článku 39 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sú stále platné a relevantné a keďže medzi ďalšie ciele SPP by malo patriť zaistenie bezpečnosti potravín a potravinovej sebestačnosti, ako aj odolnosti a udržateľnosti poľnohospodárskych systémov a území EÚ v záujme ich lepšieho zachovania pre budúcnosť;

P.  keďže SPP sa usiluje integrovať environmentálne ciele tým, že zabezpečuje zlučiteľnosť svojich pravidiel s environmentálnymi požiadavkami stanovenými v právnych predpisoch Únie a ich dodržiavanie zo strany poľnohospodárov a že podporuje rozvoj udržateľných poľnohospodárskych postupov, ktoré chránia životné prostredie a biodiverzitu;

Q.  keďže SPP by mala zohrávať dôležitú úlohu pri zabezpečovaní udržateľnej potravinovej výroby, primeranej životnej úrovne vo všetkých regiónoch a členských štátoch, dostupných cien pre občanov a spotrebiteľov, udržateľnom využívaní a ochrane prírodných zdrojov, súdržnosti vidieckych a mestských oblastí, prístupu ku kvalitným potravinám a zdravej strave a súladu s cieľmi v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a klímy a zároveň plniť záväzky týkajúce sa ochrany životného prostredia, opatrení v oblasti klímy, ako aj zdravia rastlín a zdravia a dobrých životných podmienok zvierat;

R.  keďže Parlament musí zohrávať komplexnú úlohu pri vytyčovaní jasného politického rámca na stanovenie spoločných cieľov na európskej úrovni a na zabezpečenie plnej demokratickej diskusie o strategických otázkach, ktoré majú vplyv na každodenný život všetkých občanov, pokiaľ ide o využívanie prírodných zdrojov, kvalitu našich potravín, zdravie a prechod na plne udržateľné poľnohospodárske postupy;

S.  keďže v oznámení Komisie o budúcnosti potravinárstva a poľnohospodárstva sa uznáva, že je potrebné, aby SPP lepšie riešila základné zdravotné problémy;

T.  keďže je dôležité, aby budúca SPP bola v súlade s cieľmi OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, Parížskou dohodou a politikami EÚ, najmä v oblasti udržateľnosti, životného prostredia, klímy, verejného zdravia a potravín;

U.  keďže budúca SPP bude musieť zohrávať dôležitú úlohu v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, verejného zdravia a ochrany životného prostredia a klímy s osobitnými cieľmi, ktoré majú byť schválené na úrovni EÚ a realizované členskými štátmi, ako odporúča Európsky dvor audítorov, v oblasti biodiverzity, zmeny klímy a antimikrobiálnej rezistencie, ako aj v oblasti ochrany ovzdušia, pôdy a vody;

V.  keďže spomedzi troch pilierov trvalo udržateľného rozvoja je monitorovanie/meranie pokroku v environmentálnom pilieri najslabšie(3); keďže v oznámení Komisie o SPP sa navrhuje, aby bol nový model poskytovania väčšmi zameraný na výsledky, takže je nevyhnutné riešiť potrebu údajov o relevantných ukazovateľov na dosiahnutie tohto modelu;

W.  keďže voda a poľnohospodárstvo sú vo svojej podstate prepojené a keďže trvalo udržateľné hospodárenie s vodou v poľnohospodárskom sektore je nevyhnutné na zabezpečenie dostatočnej výroby potravín dobrej kvality a ochrany vodných zdrojov;

X.  keďže iba ekonomicky zdravé poľnohospodárske podniky budú schopné plniť environmentálne a klimatické ciele EÚ;

Y.  keďže SPP ako sektorová a spoločná politika musí byť základným kameňom zosúladenia environmentálnych a klimatických cieľov a hospodárskej udržateľnosti poľnohospodárskeho odvetvia tým, že bude rozvíjať prínos každého poľnohospodára a širších vidieckych spoločenstiev k environmentálnym a klimatickým výzvam vrátane využívania potenciálu obehového hospodárstva a odmeňovať poľnohospodárov, ktorí už prijali postupy a výrobné modely, ktoré spájajú environmentálnu aj hospodársku výkonnosť; keďže niektoré poľnohospodárske postupy majú potenciál dosiahnuť väčšiu environmentálnu výkonnosť v rámci SPP a zároveň vrátiť poľnohospodárom väčšie marže vďaka zníženiu výrobných nákladov;

Z.  keďže by sa malo vytvoriť prepojenie medzi SPP a smernicou 2009/128/ES, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie trvalo udržateľného používania pesticídov; keďže na základe článku 191 ods. 2 ZFEÚ by SPP mala zaručiť dodržiavanie zásady „znečisťovateľ platí“ s cieľom zabrániť konkurenčnému znevýhodneniu najpríkladnejších spoločností pri znižovaní používania pesticídov;

AA.  keďže používanie pesticídov, degradácia biodiverzity a zmeny v poľnohospodárskom prostredí majú negatívny vplyv na množstvo opeľovačov a rozmanitosť ich druhov; keďže výzvy, ktorým čelia domáce aj voľne žijúce opeľovače, sú významné a mohli by mať škodlivý vplyv na poľnohospodárstvo a potravinovú bezpečnosť EÚ vzhľadom na závislosť väčšiny výroby EÚ od opeľovania; keďže verejná konzultácia v rámci iniciatívy EÚ zameranej na opeľovače bola spustená v januári 2018 s cieľom určiť najlepší prístup a kroky potrebné na riešenie poklesu opeľovačov v EÚ;

AB.  keďže stredozemské regióny EÚ sú zraniteľnejšie voči vplyvom zmeny klímy, ako sú suchá, požiare a rozširovanie púští, preto budú musieť poľnohospodári vynaložiť v týchto oblastiach väčšie úsilie na prispôsobenie svojej činnosti zmenenému životnému prostrediu; keďže takéto úsilie by sa malo odrážať a podporovať v rámci politiky SPP;

AC.  keďže zvýšenie dlhodobej odolnosti a udržateľnosti poľnohospodárskych systémov a území bude prínosom pre EÚ ako celok;

AD.  keďže sa všeobecne uznáva, že jednotný prístup k európskym poľnohospodárskym a lesným ekosystémom nie je vhodný, dôkazom čoho je napríklad pravidlo oprávnenosti na maximálne 100 stromov na hektár (alebo maximálny korunový zápoj), ohrozujúce ekosystémy a biotopy založené na agrolesníctve;

AE.  keďže ekologizačné opatrenia v súčasnej SPP nedosahujú svoj plný potenciál, čiastočne vinou zložitých výnimiek, a mohli by byť predmetom ďalšieho zlepšovania; keďže ekologizačné opatrenia sú príkladom toho, ako nedostatok záväzných merateľných cieľov, ktoré sa majú dosiahnuť, môže viesť k neúspechu pri poskytovaní environmentálnych verejných statkov;

AF.  keďže v metaposúdení vedeckých štúdií založenom na dôkazoch (kontrola vhodnosti) sa zistilo, že ekologizačné opatrenia výrazne nezlepšili environmentálnu výkonnosť, a to najmä preto, že tieto požiadavky už boli splnené;

AG.  keďže ekologizačné opatrenia boli založené na už existujúcich opatreniach krížového plnenia, konkrétne na zachovaní trvalých pasienkov, a v menšej miere na striedaní plodín a krajinných prvkoch;

AH.  keďže Európsky dvor audítorov zdôraznil, že ekologizačné platby zavedené v rámci reformy z roku 2013 zvyšujú zložitosť a byrokraciu, sú ťažko pochopiteľné a výrazne nezlepšujú environmentálnu a klimatickú výkonnosť SPP;

AI.  keďže poskytovanie platieb v rámci SPP by malo byť silne podmienené poskytovaním verejných statkov, najmä čo sa týka životného prostredia a kvalitných pracovných miest, s cieľom uspokojiť požiadavky spoločnosti;

AJ.  keďže SPP treba prepracovať tak, aby zodpovedala skutočným požiadavkám, keďže je nevyhnutné poskytnúť spoluzákonodarcom prostriedky na to, aby mohli plne vykonávať svoj mandát v medziach stanoveného času, a keďže zároveň panuje neistota v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ;

AK.  keďže budúcnosť potravinovej bezpečnosti v Európe musí byť zabezpečená pre Spojené kráľovstvo aj EÚ27, pričom sa vynaloží maximálne úsilie na minimalizáciu prerušenia výroby a prístup k potravinám pre obe strany; keďže je potrebné vynaložiť všetko úsilie na zabezpečenie jednotného zosúladenia noriem v oblasti životného prostredia a potravinovej bezpečnosti s cieľom zabezpečiť, aby občania Spojeného kráľovstva ani EÚ neboli vystavení žiadnemu zníženiu kvality a bezpečnosti potravín;

AL.  keďže poľnohospodárska činnosť má značný vplyv na životné prostredie, klímu, zdravie, bezpečnosť potravín, biodiverzitu a dobré životné podmienky zvierat, ale môže tiež prispieť k zmierneniu zmeny klímy prostredníctvom zníženia emisií skleníkových plynov a zachytávania uhlíka; keďže je potrebné, aby SPP riešila tieto problémy prostredníctvom špecializovaných nástrojov a modelov;

AM.  keďže SPP potrebuje primerané nástroje na riešenie citlivosti poľnohospodárstva voči zmene klímy a zároveň na zníženie tlaku na zásoby sladkej vody zo strany tohto sektora, ktorý spotrebúva 50 % sladkej vody v EÚ;

AN.  keďže v stratégii Komisie „Európa 2020 – Európa efektívne využívajúca zdroje“ sa vyžaduje zmena modelov spotreby s cieľom zachovať budúcu integritu potravinového reťazca z farmy na stôl;

AO.  keďže budúca SPP by mala poľnohospodárom poskytnúť primeranejšie nástroje na ochranu, zachovanie a posilnenie prírodného kapitálu Únie a na zvrátenie obzvlášť znepokojujúcich zhoršujúcich sa trendov v oblasti biodiverzity, napríklad pokiaľ ide o lúčne motýle a poľné vtáctvo;

AP.  keďže budúca SPP by sa mala zaoberať emisiami amoniaku z poľnohospodárskeho odvetvia, ktoré v roku 2015 predstavovali 94 % celkových emisií amoniaku v celej Únii, čo prispieva k znečisteniu ovzdušia, eutrofizácii a acidifikácii ekosystému;

1.  berie na vedomie oznámenie Komisie o budúcnosti potravinárstva a poľnohospodárstva a víta uznanie, že jedným z cieľov SPP je posilnenie a zabezpečenie udržateľného hospodárenia s prírodnými zdrojmi a prispievanie k environmentálnym a klimatickým cieľom EÚ;

2.  zdôrazňuje najmä to, že budúce opatrenia SPP musia prispievať k hospodársky, environmentálne a sociálne udržateľnej poľnohospodárskej výrobe, politike v oblasti zdravia a iným politikám EÚ a napomáhať plneniu už schválených záväzkov, najmä Parížskej dohody COP 21, cieľov OSN pre trvalo udržateľný rozvoj a Dohovoru o biologickej diverzite;

3.  žiada, aby najvyššou prioritou SPP bola premena každej európskej farmy na udržateľný podnik, ktorý je plne integrovaný do obehového hospodárstva a spája hospodárske a environmentálne normy výkonnosti bez zníženia sociálnych alebo zamestnaneckých noriem;

4.  žiada, aby SPP zaručovala všetkým poľnohospodárom vrátane malých poľnohospodárov rentabilný príjem a rešpektovala environmentálne obmedzenia, čím sa zabezpečí odolnosť a dlhodobá produktivita;

5.  pripomína, že je potrebné, aby budúca SPP podporovala poľnohospodárov v službe spoločnosti ako celku prostredníctvom zavádzania alebo ďalšieho využívania metód poľnohospodárskej výroby, ktoré sú zlučiteľné s ochranou životného prostredia a ochranou krajiny, pôdy, prírodných zdrojov a genetickej diverzity;

6.  pripomína, že Parlament už zdôraznil naliehavú potrebu prijať opatrenia na riešenie hlavných príčin straty biodiverzity, konkrétne likvidácie a degradácie biotopov, ktoré vyplývajú prevažne z nadmernej spotreby pôdy, znečisťovania, intenzívneho poľnohospodárstva, používania syntetických chemických pesticídov a hnojív, šírenia nepôvodných druhov a zmeny klímy; požaduje preto SPP, ktorá by bola v súlade s ostatnými environmentálnymi, sociálnymi a zdravotnými cieľmi politiky EÚ a medzinárodnými záväzkami, ako sú ciele trvalo udržateľného rozvoja a zmluvy o zmene klímy;

7.  vyzýva na podporu mladých poľnohospodárov pri realizovaní nových investícií prostredníctvom nových finančných nástrojov a vnútroštátnych opatrení s cieľom obnoviť generácie poľnohospodárov;

8.  uznáva, že agroekologické postupy, ako napríklad agrolesníctvo, môžu v tejto súvislosti zohrávať dôležitú úlohu;

9.  vyzýva na zvýšenie podielu ekologickej poľnohospodárskej výroby;

10.  požaduje zreformovanú SPP, ktorá je jednoduchá, zodpovedná a jasne zameraná na dosiahnutie výsledkov v oblasti trvalo udržateľného poľnohospodárstva; domnieva sa, že táto reforma by mala priniesť menšiu zložitosť administratívnych postupov a menšiu záťaž pre poľnohospodárov a mala by zlepšiť monitorovanie výkonnosti na úrovni členských štátov;

11.   žiada o SPP zameranú na výsledky, ktorá bude v súlade s ostatnými politikami EÚ a ktorej najvyššou prioritou bude prechod na trhovo orientované a udržateľné európske poľnohospodárstvo posilnením dlhodobej produktivity a konkurencieschopnosti a stanovením európskych výkonnostných cieľov v oblasti životného prostredia, trvalo udržateľného rozvoja a spoločenského rozvoja v záujme poskytovania verejných statkov;

12.   zdôrazňuje potrebu poskytovania verejných statkov a ekosystémových služieb v oblasti pôdy, vody, biodiverzity, kvality ovzdušia, klimatických opatrení a zveľaďovania krajiny;

13.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili, že budúca SPP bude podporovať udržateľnejšie systémy výroby a lepšie poskytovanie verejných statkov pri hospodárení s pôdou;

14.  pripomína, že Parlament zdôraznil, že zachovanie biodiverzity je kľúčom pre dlhodobú výrobu potravín a krmív, a preto je vo vlastnom záujme poľnohospodárov;

15.   zdôrazňuje, že je potrebné zaistiť, aby budúca SPP a jej výdavky skutočne dosahovali stanovené ciele, a to prostredníctvom dodržiavania a väčšej jednoty v rôznych politických oblastiach, čo je osobitne relevantné v súvislosti s udržateľným riadením prírodných zdrojov a s nástrojmi určenými na tento účel v rámci SPP;

16.  pripomína, že Parlament už zdôraznil, že „kontrola vhodnosti“ smernice Natura zdôraznila potrebu zlepšenia súdržnosti so SPP, a zdôrazňuje znepokojujúci pokles druhov a biotopov v súvislosti s poľnohospodárstvom; vyzýva Komisiu, aby vypracovala hodnotenie vplyvu SPP na biodiverzitu; ďalej požaduje vyššie platby v súvislosti so sústavou Natura 2000 s cieľom lepšie stimulovať ochranu poľnohospodárskych lokalít sústavy Natura 2000, ktoré sú vo veľmi zlom stave;

17.  zdôrazňuje, že poľnohospodárov je potrebné primerane odmeňovať za udržiavanie a ochranu existujúcich biotopov; v tomto smere zdôrazňuje, že pravidlá pre agroenvironmentálne systémy môžu poľnohospodárov nabádať na odstraňovanie existujúcich biotopov a vysádzanie nových, aby tak mohli prijímať platby; poukazuje na to, že by sa tým mohlo oslabiť úsilie o posilňovanie ochrany biodiverzity a životného prostredia, a preto opakovane zdôrazňuje potrebu odmeňovať poľnohospodárov za udržiavanie a ochranu biotopov;

18.  vyzýva na zachovanie integrity prvého piliera založeného na posilnenom krížovom plnení podporných opatrení, ktoré sú nastavené tak, aby viedli k maximalizácii očakávaných výsledkov všetkých poľnohospodárov a k odmeňovaniu poľnohospodárov za verejné statky, ktoré vedia poskytnúť, ako sú opatrenia v oblasti klímy a ochrana voľne žijúcich živočíchov; zdôrazňuje, že SPP by mala obsahovať platby za ekosystémové služby, na ktoré by dohliadali orgány zodpovedné za ochranu životného prostredia, a to na základe existujúceho prístupu programu LIFE; zdôrazňuje však význam aktívnych rodinných fariem všetkých veľkostí z hľadiska udržiavania rôznorodých poľnohospodárskych činností, a preto by opatrenia boli lepšie zamerané, ak by sa dôraz kládol na rodinné farmy;

19.  je pevne presvedčený, že je potrebné zachovať podmienenosť medzi priamymi platbami a ekologickými opatreniami s cieľom zabezpečiť udržateľnejšie európske odvetvie poľnohospodárstva, a žiada o novú dobrovoľnú schému stimulov pre poľnohospodárov, ktorí sú ochotní prekročiť súčasné agroenvironmentálne opatrenia;

20.  vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na kvalitu života vo vidieckych oblastiach, aby sa tak život v nich stal atraktívnym pre všetkých ľudí, najmä pre mladšiu generáciu;

21.  požaduje, aby krížové plnenie alebo systém, ktorý ho nahradí, zahŕňalo všetky právne predpisy o dobrých životných podmienkach hospodárskych zvierat špecifické pre jednotlivé druhy a smernice o nosniciach a brojleroch;

22.  požaduje, aby bol prvý pilier vymedzený na úrovni EÚ a uznávalo sa v ňom jasné prepojenie medzi poskytovaním cielenej priamej pomoci, ktorá je výrazne podmienená environmentálnymi a sociálnymi výsledkami prinášajúcimi dlhodobé environmentálne a hospodársky udržateľné výhody, a poskytovaním verejných statkov a služieb, aby zahŕňal vhodné mechanizmy odmeňovania poľnohospodárov na základe ambicióznych spoločných kritérií a jasne merateľných cieľov definovaných na úrovni EÚ a aby lepšie podporoval poľnohospodárov pri ich preorientovaní sa na hospodársku a environmentálnu výkonnosť;

23.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že prvý pilier zostane hlavným systémom podpory príjmov pre poľnohospodárov a zárukou rovnakých podmienok v rámci jednotného trhu; preto zdôrazňuje, že Komisia by mala zabrániť rozdielom v politikách medzi členskými štátmi vo svojich príslušných vykonávacích plánoch SPP, pokiaľ by mohli spôsobiť narušenie trhu a nespravodlivú hospodársku súťaž na úrovni EÚ;

24.  varuje pred prípadným vnútroštátnym spolufinancovaním priamych platieb, pretože by to viedlo k narušeniu spoločnej povahy SPP;

25.  varuje pred rizikami vyplývajúcimi z možnosti členských štátov nezávisle definovať svoje vnútroštátne plány a každoročne preskúmať svoje rozhodnutia bez dôrazného spoločného súboru pravidiel, cieľov a opatrení definovaných na úrovni EÚ; zdôrazňuje, že takáto možnosť by vystavila poľnohospodárov veľkej miere neistoty vyplývajúcej z politických rozhodnutí prijatých na vnútroštátnej úrovni a mohla by negatívne ovplyvniť environmentálne výzvy;

26.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla nový a komplexný právny rámec, ktorý umožní ucelené vykonávanie environmentálnych a klimatických opatrení, ako sú ekologizácia, krížové plnenie (ktoré zahŕňa dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav a povinné požiadavky týkajúce sa hospodárenia), ako aj agroenvironmentálno-klimatické opatrenia pre rozvoj vidieka, aby poľnohospodári mohli účinnejšie a jednoduchším a cielenejším spôsobom vykonávať opatrenia týkajúce sa starostlivosti o životné prostredie, biodiverzity a klímy, pričom sa zároveň zabezpečí, aby členské štáty mali primeranú kontrolu, a zohľadnia sa miestne podmienky; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť jasné oddelenie opatrení v rámci piliera I a piliera II;

27.  domnieva sa, že z prvého piliera by sa mali vyčleniť prostriedky v maximálnom objeme 30 % na tento európsky podporný systém, schválený členskými štátmi ako zmluvne dohodnutý systém podpory prechodu na poľnohospodárstvo spájajúce hospodárske a environmentálne normy výkonnosti;

28.  domnieva sa, že prechod na udržateľné poľnohospodárske systémy je nutné uľahčiť prostredníctvom nezávislých, transparentných poradenských služieb v oblasti poľnohospodárstva s dostatočným finančným krytím z verejných zdrojov (poľnohospodársky poradenský systém) vo všetkých členských štátoch a regiónoch, prostredníctvom stále intenzívnejšieho participatívneho výskumu zdola nahor medzi výskumnými pracovníkmi a poľnohospodármi a prostredníctvom účinných partnerských výmen v rámci európskych partnerstiev v oblasti inovácií (EIP), najmä v prípade agroekologických prístupov, pri ktorých sa využívajú a zároveň podporujú prírodné procesy na zvýšenie výnosov a odolnosti;

29.  domnieva sa, že v rámci poľnohospodárskych poradenských systémov a v rámci EIP by sa mala venovať osobitná pozornosť podpore alternatívnych riešení používania pesticídov, najmä zavádzaniu ôsmich zásad integrovanej ochrany proti škodcom v záujme znižovania závislosti od používania pesticídov a budúcnosti bez pesticídov; domnieva sa, že pri využívaní a súčasnej podpore prírodných procesov zvyšovania výnosov a odolnosti je na základe súčasných skúseností pravdepodobné zníženie nákladov na produkciu;

30.  požaduje menej zložitý a efektívnejší obnovený druhý pilier, ktorý sa bude zameriavať na skutočne podnetné politiky územného a sektorového rozvoja a v ktorom budú ústredným bodom investície, odborná príprava a poradenstvo, inteligentné riešenia, udržateľnosť, výskum, inovácie, dobré životné podmienky zvierat a vidiecke živobytie, pričom členské štáty budú môcť zaujať špecifický prístup s cieľom zohľadniť miestne podmienky a potreby vrátane kompenzácie dodatočných nákladov v súvislosti s prírodnými znevýhodneniami a ambicióznejšími agroenvironmentálno-klimatickými systémami;

31.  poukazuje na dôležitosť rozvoja vidieka vrátane iniciatív LEADER a miestneho rozvoja vedeného komunitou pri podpore multifunkčného poľnohospodárstva a partnerstiev medzi poľnohospodármi, miestnymi komunitami, občianskou spoločnosťou a ďalšími podnikateľskými činnosťami s cieľom vytvárať príjmy z diverzifikovaných hospodárskych činností, ako je agroturistika, a zabezpečiť poľnohospodárstvo podporované komunitou a poskytovanie sociálnych služieb vo vidieckych oblastiach;

32.  požaduje druhý pilier, v ktorom sa budú dobré životné podmienky zvierat považovať za povinnú súčasť programov rozvoja vidieka v EÚ a stanoví sa požiadavka minimálnych výdavkov na opatrenia v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, ako aj dlhodobé stimuly, ktoré podporia viacerých poľnohospodárov pri zavádzaní prísnejších noriem dobrých životných podmienok zvierat nad rámec súčasných právnych predpisov;

33.  požaduje podporu efektívneho využívania zdrojov vrátane vody v budúcej SPP a nabáda na posilnenie postavenia poľnohospodárov pri prijímaní informovaných rozhodnutí o požiadavkách na vodu a živiny vďaka inteligentným technológiám, primeraným postupom a priamemu prístupu k informáciám, ako sú údaje zo satelitov;

34.  požaduje opatrenia na zvýšenie recyklácie živín; vyzýva na zosúladenie poľnohospodárskej štrukturálnej politiky so systémom agroenvironmentálnej podpory, napríklad lepšou kombináciou rastlinnej a živočíšnej výroby;

35.  zdôrazňuje potrebu platieb v rámci programu rozvoja vidieka pre poľnohospodárov usadených v oblastiach s prírodnými prekážkami, ako sú náročné klimatické podmienky, strmé svahy alebo nižšia kvalita pôdy; vyzýva na zjednodušenie a lepšie zameranie systému pre oblasti s prírodnými prekážkami na obdobie po roku 2020;

36.  domnieva sa, že ambiciózne ciele EÚ v oblasti životného prostredia a rozvoja vidieka možno dosiahnuť len s pomocou takéhoto doplnkového modelu, ktorý má jasne vymedzené ciele a je v súlade s ostatnými politikami EÚ; zdôrazňuje, že v rámci piliera II by sa mal naďalej uplatňovať flexibilný vnútroštátny prístup k tvorbe programov, zatiaľ čo ústredným bodom piliera I by mali byť spoločné pravidlá a normy, aby boli všetkým poľnohospodárom v EÚ zaručené účinné rovnaké podmienky;

37.  domnieva sa, že keď nástroje riadenia rizík nie sú dostatočné na riešenie masívnych narušení trhu, budúca SPP by mala byť schopná lepšie, efektívnejšie a rýchlejšie reagovať na krízy trhu prostredníctvom európskych opatrení krízového riadenia zameraných na obnovenie rovnovážnych podmienok na trhu;

38.   zdôrazňuje, že jednou z kľúčových výziev pre budúcu SPP je závislosť poľnohospodárov od používania umelých hnojív a chemických pesticídov, ktoré môžu mať nepriaznivý vplyv na kvalitu vody a sú spojené so stratou biodiverzity; opakovane zdôrazňuje, že striedanie plodín v rámci integrovanej ochrany proti škodcom ostáva jedným z najúčinnejších nástrojov na ochranu biodiverzity a obnovu zdravia pôdy;

39.  vyzýva na vypracovanie osobitného opatrenia v rámci rozvoja vidieka na podporu skutočného zníženia používania pesticídov, založeného na ôsmich zásadách integrovanej ochrany Európskej únie proti škodcom a na podpore prijímania nechemických alternatív;

40.  zdôrazňuje význam opeľovania a ochrany biodiverzity; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v záujme predchádzania úmrtnosti včiel v súvislosti s používaním pesticídov vyčlenili územia bez pesticídov;

41.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby sa v rámci budúcej poľnohospodárskej politiky riešili zistenia o úbytku opeľovačov a ponúkli sa adekvátne riešenia;

42.  trvá na tom, že prístup k platbám musí byť založený na výsledkoch; navrhuje preto zaradenie ukazovateľov ako zdravie pôdy a biodiverzita, prítomnosť taxónov a bohatstvo druhov, tvorba humusu a ornice, ochrana pôdy pred eróziou, straty živín a kvalita vody a biodiverzita vrátane množstva druhov vtákov, voľne žijúcich opeľovačov a hmyzu;

43.   žiada, aby sa v základnom nariadení stanovili ciele SPP v súlade s právnymi predpismi v oblasti životného prostredia a na základe kvantifikovaných a ambicióznych ukazovateľov výstupov; zdôrazňuje, že národné strategické plány SPP by mali byť založené na dôkazoch a navrhnuté s účasťou príslušných orgánov pre životné prostredie, po konzultácii so všetkých príslušnými zainteresovanými stranami (vrátane malých poľnohospodárov, environmentálnych MVO a zástupcov občianskej spoločnosti), a že musia povinne dodržiavať zásadu partnerstva;

44.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že si členské štáty stanovia podľa možnosti vyčísliteľné ciele a zavedú ukazovatele na meranie pokroku v dosahovaní cieľov, ktoré si stanovili vo svojich strategických plánoch;

45.  žiada Komisiu, aby poskytla jasné usmernenia a podporu členským štátom pri vypracúvaní ich strategických plánov, aby tak tieto plány boli spoľahlivé a mali vysokú kvalitu;

46.  opakovane poukazuje na to, že tzv. kontrola vhodnosti smernice o vtákoch a smernice o biotopoch vyzdvihuje potrebu posilniť súdržnosť s SPP a zdôrazňuje úbytok druhov a biotopov v súvislosti s poľnohospodárstvom; vyzýva Komisiu, aby vypracovala hodnotenie vplyvu SPP na biodiverzitu;

47.  žiada Komisiu, aby zabezpečila účinné a realistické systémy monitorovania na základe spoľahlivých a vedeckých metodík výberu vzoriek v záujme sledovania pokroku v plnení všetkých cieľov;

48.  vyzýva Komisiu, aby konala podľa svojho návrhu politiky založenej na výsledkoch a aby zabezpečila podporu z hľadiska technickej pomoci a v rámci iných politických krokov a opatrení s cieľom pokryť monitorovanie a zhromažďovanie údajov o všetkých relevantných ukazovateľoch, čo je s ohľadom na chýbajúce údaje o ukazovateľoch ochrany životného prostredia osobitne dôležité;

49.  zdôrazňuje, že ciele SPP sú zamerané na potravinársku výrobu, a domnieva sa, že SPP musí plniť ciele biohospodárskeho programu a stratégie v oblasti chémie využívajúcej biologické zdroje, a to na základe zásad obehového hospodárstva a pri zohľadnení skutočného prínosu rôznych druhov a využití biomasy k ochrane klímy, a musí prispievať k obnove vidieckych komunít prostredníctvom odborných pracovných miest a inovácií, najmä v súvislosti s produktmi z dreva a biomasy s vysokou pridanou hodnotou a medziplodinami; domnieva sa, že SPP by mala takisto podporovať využívanie poľnohospodárskeho odpadu a zvyškov na bioenergiu ako ďalšiu podporu pre vidiecke oblasti a poľnohospodárov; domnieva sa, že SPP musí zahŕňať ambicióznu európsku stratégiu na podporu ekologickej energie a chémie, založenú na zmiešanej produkcii rastlinných bielkovín;

50.  vyzýva Komisiu, aby sa pri prehodnocovaní svojej politiky v oblasti bielkovín pridŕžala strednodobého až dlhodobého hľadiska a zaručila tak, aby jej legislatívne návrhy týkajúce sa reformy SPP zahŕňali adekvátne a spoľahlivé nové opatrenia a nástroje, ktoré podporia poľnohospodárov pri zlepšovaní systémov striedania plodín, aby sa tak výrazne znížil súčasný deficit bielkovín a cenová nestabilita;

51.  domnieva sa, že v rámci budúcej SPP by sa malo presadzovať pestovanie bielkovinových plodín ako dôležitý nástroj na zabezpečenie prechodu od intenzívnych monokultúr s vysokým vstupom syntetických chemických pesticídov a veľkým environmentálnym vplyvom na diverzifikované agroekologické systémy;

52.  je presvedčený, že najlepší spôsob využitia bielkovinových plodín je produkcia potravín pre ľudí; domnieva sa, že ich produkcia by sa preto mala riadiť poradím priorít, v ktorom sa uprednostňuje priama ľudská spotreba, po ktorej nasleduje výroba krmív, pričom výroba biopalív je možná len z odpadu;

53.  vyzýva na silnú podporu agrolesníctva, ktoré môže zvýšiť kvalitu života ľudí zlepšením mikroklímy, zvýšením odolnosti na úrovni poľnohospodárskych podnikov a krajiny, zveľadením krajiny a zabezpečením viacúčelových rekreačných a produktívnych ekosystémov; zdôrazňuje potrebu identifikovať a riešiť všetky nedostatky, ktoré by mohli prekážať v rozvoji agrolesníckych systémov vrátane nedostatočných možností certifikácie výrobkov zo stromov mimo lesov v regiónoch EÚ v rámci existujúcich certifikačných systémov;

54.  vyzdvihuje významnú úlohu udržateľného lesného hospodárstva pre adaptáciu lesov na zmenu klímy a zdôrazňuje význam hodnotového reťazca lesného dreva pre udržanie živobytia na vidieku, vytváranie pracovných miest, rast a sociálnu stabilitu vo vidieckych oblastiach, ako aj jeho prínos pre nové hodnotové reťazce v súlade s obehovým hospodárstvom a biohospodárstvom;

55.  domnieva sa, že v rámci SPP je potrebné riadiť riziká spojené so zmenou klímy a degradáciou pôdy v celej poľnohospodárskej krajine prostredníctvom investícií do zvyšovania odolnosti agroekosystémov, investícií do ekologických infraštruktúr na vytváranie vrstvy ornice, do zvrátenia erózie pôdy, zavádzania či predlžovania striedania plodín, zvyšovania počtu stromov v krajine a podpory biologickej a štrukturálnej diverzity v poľnohospodárskych podnikoch;

56.  pripomína strategický význam výskumu a inovácií a vyzýva na lepšiu synergiu medzi cieľmi SPP a cieľmi programu Horizont 2020 v oblastiach potravinárskej výroby, udržateľného riadenia zdrojov a opatrení v oblasti klímy;

57.  žiada Komisiu, aby zavedením recipročných doložiek do každej obchodnej dohody zabezpečila, že všetky dovážané poľnohospodárske výrobky budú spĺňať rovnaké hygienické a sociálne normy, aké musia spĺňať výrobky EÚ; žiada Komisiu, aby vykonávala systematické posúdenia vplyvu ustanovení týkajúcich sa poľnohospodárskeho sektora v každej obchodnej dohode a aby ponúkala osobitné stratégie s cieľom zabezpečiť, že žiaden poľnohospodársky sektor neutrpí ujmu v dôsledku uzavretia obchodnej dohody s treťou krajinou, a to aj s ohľadom na zemepisné označenia EÚ;

58.  zdôrazňuje, že dodržiavanie udržateľnej poľnohospodárskej výroby, právne predpisy a normy EÚ, z ktorých vychádzajú právne úpravy týkajúce sa bezpečnosti potravín, sociálne, hospodárske a environmentálne normy EÚ, prístup „z farmy na stôl“, reciprocita a prísne zachovávanie európskych sanitárnych a rastlinolekárskych noriem a postupov týkajúcich sa ľudského zdravia a zdravia zvierat a bezpečnosti potravín, ako sú vymedzené v právnych predpisoch EÚ, sú základnými a nespochybniteľnými zásadami všetkých rokovaní EÚ o dohodách o voľnom obchode pre európske poľnohospodárstvo;

59.  zdôrazňuje, že na zabezpečenie rovnakých podmienok je potrebný spoločný základ EÚ, ktorý zabezpečí práva občanov na zdravé životné prostredie a zdravé, výživné potraviny; domnieva sa, že tento základ by mal byť stanovený tak, aby spĺňal príslušné právne predpisy a medzinárodné záväzky, a aby nespôsobil životnému prostrediu ani spoločnosti „žiadnu ujmu“;

60.   žiada, aby bola budúca SPP navrhnutá tak, aby lepšie riešila dôležité otázky verejného zdravia, ako sú otázky týkajúce sa antimikrobiálnej rezistencie a kvality ovzdušia;

61.  zdôrazňuje výzvy vyplývajúce z antimikrobiálnej rezistencie pre zdravie ľudí a zvierat; domnieva sa, že v novom právnom rámci by sa mal aktívne podporovať vyšší štandard zdravia zvierat a ich dobrých životných podmienok ako prostriedok boja proti antibiotickej rezistencii, čím sa zabezpečí lepšia ochrana verejného zdravia a poľnohospodárskeho odvetvia ako celku.

62.  uznáva význam zapojenia inštitúcií a odborníkov zodpovedných za politiky v oblasti zdravia a životného prostredia, ktoré majú vplyv na biodiverzitu, zmenu klímy a znečistenie ovzdušia, pôdy a vody, do procesu rozhodovania o SPP;

63.  požaduje lepšiu politickú koordináciu medzi SPP a ostatnými politikami a opatreniami EÚ, najmä so smernicou 2000/60/ES, smernicou 91/676/EHS a nariadením 1107/2009, v záujme dosiahnutia udržateľnej ochrany vodných zdrojov, ktorých množstvo a kvalitu poľnohospodárstvo nepriaznivo ovplyvňuje; žiada stimuly na podporu projektov miestnej spolupráce medzi poľnohospodármi a dodávateľmi vody s cieľom posilniť ochranu vodných zdrojov;

64.  žiada Komisiu, aby rozvíjala relevantné synergie medzi hlavnými programami EÚ pre výskum kozmického priestoru a SPP, najmä s programom Copernicus, ktorý má pre poľnohospodársku komunitu osobitný význam z hľadiska monitorovania životného prostredia a zmeny klímy.

65.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali, že nové spoločenské, environmentálne, technologické a hospodárske zmeny, napríklad v oblasti získavania čistej energie, digitalizácie a inteligentných riešení, majú vplyv na život na vidieku; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilňovali potenciál vidieckych centier udržateľného, inkluzívneho rastu a inovácií so zohľadnením záujmov ich širších vidieckych spoločenstiev; pripomína, že vidiecke oblasti a osídlenia si vyžadujú osobitnú pozornosť a integrované úsilie o rozvoj inteligentných obcí, a žiada zabezpečenie rovnakých podmienok pre osobitné technologické zlepšenia pre vidiecke centrá a siete;

66.  žiada Komisiu, aby zaviedla nový komplexný právny rámec v záujme zákazu jasne vymedzených nekalých obchodných praktík v dodávateľskom reťazci potravín spolu s minimálnymi normami na presadzovanie tohto zákazu a mechanizmami sankcií;

67.  vyjadruje presvedčenie, že tento nový rámec by sa mal opierať o prípadné pridelenie minimálnej sumy celkového dostupného rozpočtu na agroenvironmentálne opatrenia vrátane ekologického poľnohospodárstva, podpory biodiverzity, vysokého štandardu zdravia a dobrých životných podmienok zvierat a dobrého zdravia rastlín;

68.  žiada Komisiu, aby v legislatívnom období po roku 2020 zaviedla investičný prístup financovania z viacerých fondov na zabezpečenie bezproblémového zavádzania integrovaných nástrojov rozvoja vidieka s jasným prínosom pre životné prostredie, ako je iniciatíva na podporu inteligentných obcí; žiada Komisiu, aby predstavila opatrenia v rámci iniciatívy na podporu inteligentných obcí a aby v ďalšej politike rozvoja vidieka určila inteligentné obce za prioritu;

69.  zdôrazňuje, že v rámci spoločnej organizácie trhov (SOT) je potrebných viac možností spolupráce v rámci organizácií výrobcov (a ich združení vrátane družstiev) a medziodvetvových organizácií;

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

25.4.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

54

4

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Margrete Auken, Pilar Ayuso, Zoltán Balczó, Biljana Borzan, Lynn Boylan, Paul Brannen, Nessa Childers, Birgit Collin-Langen, Miriam Dalli, Seb Dance, Angélique Delahaye, Stefan Eck, Bas Eickhout, José Inácio Faria, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Jens Gieseke, Julie Girling, Sylvie Goddyn, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Jytte Guteland, Anneli Jäätteenmäki, Benedek Jávor, Karin Kadenbach, Kateřina Konečná, Urszula Krupa, Giovanni La Via, Peter Liese, Joëlle Mélin, Susanne Melior, Miroslav Mikolášik, Rory Palmer, Massimo Paolucci, Piernicola Pedicini, Bolesław G. Piecha, Pavel Poc, Julia Reid, Frédérique Ries, Michèle Rivasi, Davor Škrlec, Renate Sommer, Estefanía Torres Martínez, Adina-Ioana Vălean, Jadwiga Wiśniewska, Damiano Zoffoli

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Cristian-Silviu Buşoi, Caterina Chinnici, Fredrick Federley, Anja Hazekamp, Norbert Lins, Alojz Peterle, Stanislav Polčák, Carolina Punset, Christel Schaldemose

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Jude Kirton-Darling, Jeroen Lenaers

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENVO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

54

+

ALDE

Fredrick Federley, Gerben-Jan Gerbrandy, Anneli Jäätteenmäki, Carolina Punset, Frédérique Ries

ECR

Urszula Krupa, Bolesław G. Piecha, Jadwiga Wiśniewska

GUE/NLG

Lynn Boylan, Stefan Eck, Kateřina Konečná, Estefanía Torres Martínez

NI

Zoltán Balczó

PPE

Pilar Ayuso, Cristian-Silviu Buşoi, Birgit Collin-Langen, Angélique Delahaye, José Inácio Faria, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Jens Gieseke, Julie Girling, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Giovanni La Via, Jeroen Lenaers, Peter Liese, Norbert Lins, Miroslav Mikolášik, Alojz Peterle, Stanislav Polčák, Renate Sommer, Adina-Ioana Vălean

S&D

Biljana Borzan, Paul Brannen, Nessa Childers, Caterina Chinnici, Miriam Dalli, Seb Dance, Jytte Guteland, Karin Kadenbach, Jude Kirton-Darling, Susanne Melior, Rory Palmer, Massimo Paolucci, Pavel Poc, Christel Schaldemose, Damiano Zoffoli

VERTS/ALE

Marco Affronte, Margrete Auken, Bas Eickhout, Benedek Jávor, Michèle Rivasi, Davor Škrlec

4

-

EFDD

Julia Reid

ENF

Sylvie Goddyn, Joëlle Mélin

GUE/NLG

Anja Hazekamp

1

0

EFDD

Piernicola Pedicini*

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

(1)

Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 71.

(2)

Pe’er a ďalší, 2017. Nemecké centrum pre integratívny výskum biodiverzity (iDiv).

(3)

Štatistické oddelenie OSN, 2016.


PRÍLOHA: LIST VÝBORU PRE KONTROLU ROZPOČTU

IPOL-COM-CONT D (2018)17649

Pán Czesław Adam Siekierski

Predseda Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka

Európsky parlament

Brusel

Vec: Stanovisko výboru CONT vo forme listu predsedu (článok 53 ods. 3 rokovacieho poriadku) k iniciatívnej správe výboru AGRI – Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva – 2018/2037(INI)COM(2017)0713

Vážený pán Siekierski,

Výbor pre kontrolu rozpočtu vyzýva Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, aby ako gestorský výbor vo svojej iniciatívnej správe o budúcnosti potravinárstva a poľnohospodárstva zohľadnil tieto otázky:

Príjem z faktorov

1.   poukazuje na to, že podľa údajov, ktoré oznámilo GR AGRI(1), sa pridaná hodnota a produktivita sektora v roku 2016 mierne znížili, pričom naďalej výrazne prevyšovali úroveň v rokoch 2005 – 2009, ako aj na skutočnosť, že pre GR AGRI je ťažké určiť, čo presne zo všetkých prvkov na strane objemu výroby alebo strane hodnoty/ceny, alebo z udalostí ako kríza v sektore mlieka v roku 2015 spôsobilo celkový pokles príjmu z faktorov od roku 2013;

Spravodlivá štruktúra výdavkov SPP

2.   pripomína, že štruktúra výdavkov SPP je neudržateľná: 44,7 % všetkých poľnohospodárskych podnikov Únie malo ročný príjem nižší ako 4 000 EUR a v roku 2016 v priemere horných 10 % príjemcov priamej podpory SPP dostalo približne 60 % platieb; konštatuje, že rozdelenie priamych platieb vo veľkej miere odráža koncentráciu vlastníctva pôdy, keďže 20 % poľnohospodárov tiež vlastní 80 % pôdy; vyjadruje znepokojenie nad vysokou koncentráciou príjemcov a zdôrazňuje, že treba nájsť lepšiu rovnováhu medzi potrebami veľkých a malých príjemcov;

3.   opakuje svoj názor, že priame platby nemôžu v plnej miere zohrávať svoju úlohu ako mechanizmus záchrannej siete na stabilizáciu príjmov poľnohospodárov, najmä v prípade malých poľnohospodárskych podnikov, a to vzhľadom na nevyvážené rozdelenie platieb;

4.   zastáva názor, že poľnohospodárske podniky s väčšími príjmami nevyhnutne nepotrebujú rovnakú úroveň podpory na stabilizovanie príjmov ako malé poľnohospodárske podniky v obdobiach nestability príjmov, pretože na zvýšenie odolnosti môžu využiť úspory z rozsahu;

5   zdôrazňuje, že je nevyhnutné zaistiť primeranú životnú úroveň vo všetkých regiónoch a členských štátoch, pričom treba zároveň zabezpečiť prítomnosť poľnohospodárskej činnosti vo všetkých častiach Únie vrátane oblastí s prírodnými prekážkami; domnieva sa, že na to, aby bolo možné zabezpečiť rovnaké podmienky v rámci jednotného trhu bez narušenia vnútorného trhu, by sa platby dobrovoľnej viazanej podpory mali zachovať ako nástroj na udržanie produkcie v zraniteľných odvetviach a na boj proti špecifickým problémom, najmä proti problémom, ktoré vyplývajú zo štrukturálnej konkurenčnej nevýhody znevýhodnených oblastí;

Zjednodušenie

6.   vyzýva Komisiu a členské štáty, ktoré budú túto politiku vykonávať, aby umožnili skutočné zjednodušenie postupov vrátane dokumentácie požadovanej na získanie prístupu k financovaniu bez toho, aby sa zanedbali zásady kontroly a monitorovania; žiada, aby sa osobitná pozornosť venovala administratívnej podpore pre malých výrobcov, pre ktorých je financovanie nevyhnutným predpokladom prežitia ich podnikov;

Rozvoj vidieka

7.   zdôrazňuje, že takmer všetky projekty rozvoja vidieka, ktoré Dvor audítorov v roku 2016 kontroloval, používali systém, ktorým sa nahrádzali vzniknuté náklady, a konštatuje, že v programovom období 2014 – 2020 členské štáty môžu ako alternatívu použiť systém zjednodušených možností vykazovania nákladov týkajúcich sa štandardných stupníc jednotkových nákladov, jednorazových platieb a paušálneho financovania, ktorým sa účinne obmedzuje riziko nadmerných cien;

Ekologizácia sa musí vyvíjať

8.   je obzvlášť znepokojený tým, že podľa osobitnej správy Dvora audítorov č. 21/2017 „Ekologizácia tak, ako sa v súčasnosti realizuje, pravdepodobne nebude mať podstatný prínos pre životné prostredie a zmenu klímy, a to najmä z dôvodu, že (...) požiadavky na ekologizáciu sú vo všeobecnosti nenáročné a do veľkej miery odrážajú bežnú poľnohospodársku prax, ako aj absenciu kvantifikovaných cieľov.“(2); výsledkom je, že ekologizácia vedie ku konkrétnym zmenám poľnohospodárskych postupov len na veľmi obmedzenom podiele poľnohospodárskej pôdy EÚ;

9.   vyjadruje poľutovanie nad tým, že keďže sa na programy ekologizácie vzťahujú platby na základe plochy, v samotnom návrhu programu by mohli zvýšiť nerovnováhu v rozdeľovaní podpory z SPP; vyzýva preto Komisiu, aby zvážila odporúčanie Dvora audítorov v jeho osobitnej správe č. 21/2017;

Režim pre mladých poľnohospodárov

10.  poukazuje na to, že s obrovskými rozdielmi v rozvoji poľnohospodárstva v celej EÚ sa spája významný demografický problém, ktorý si vyžaduje politiky na riešenie nedostatku mladých poľnohospodárov s cieľom zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť poľnohospodárstva v Únii;

11.  vyjadruje znepokojenie najmä nad tým, že v osobitnej správe č. 10/2017 o pomoci pre mladých poľnohospodárov Dvor audítorov konštatuje, že pokiaľ ide o priame platby, pomoc pre mladých poľnohospodárov:

a)   nie je založená na dôkladnom posúdení potrieb;

b)   neodráža všeobecný cieľ, ktorým je podpora generačnej výmeny;

c)   sa dokonca nie vždy poskytuje mladým poľnohospodárom v núdzi a

d)   niekedy sa poskytuje poľnohospodárskym podnikom, v ktorých mladí poľnohospodári zohrávajú len malú úlohu;

12.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že pokiaľ ide o podporu pre mladých poľnohospodárov prostredníctvom programov rozvoja vidieka, Dvor audítorov dospel k záveru, že opatrenia sú vo všeobecnosti založené na nejasných posúdeniach potrieb a neexistuje žiadna skutočná koordinácia medzi platbami v rámci prvého a druhého piliera na podporu mladých poľnohospodárov;

Potrebné opatrenia

13.  vyzýva:

a)   Komisiu, aby uskutočnila dôkladnú analýzu príčin celkového poklesu príjmov z faktorov od roku 2013 a vymedzila pre nový VFR nový kľúčový cieľ výkonnosti spojený s ukazovateľmi výsledkov a dosahu a zameraný na zmiernenie rozdielov v príjmoch medzi poľnohospodármi;

b)   Komisiu, aby bola aj naďalej ostražitá, pokiaľ ide o vykonané kontroly a údaje, ktoré oznámili orgány členských štátov, a aby tieto zistenia zohľadňovala pri rozdeľovaní audítorskej záťaže na základe hodnotenia rizika;

c)   členské štáty, ako aj príjemcov a ich združenia, aby v plnej miere využívali možnosti, ktoré ponúka systém zjednodušených možností vykazovania nákladov v oblasti rozvoja vidieka;

14. vyzýva:

a)   Komisiu, aby pre ďalšiu reformu SPP pripravila a vypracovala úplnú intervenčnú logiku pre environmentálne a klimatické opatrenia EÚ týkajúce sa poľnohospodárstva, ktorá by zahŕňala konkrétne ciele a vychádzala by z aktuálneho vedeckého chápania príslušných javov; táto reforma by sa mala riadiť najmä týmito zásadami:

i.   poľnohospodári by mali mať prístup k platbám SPP, ak spĺňajú jednotný súbor základných environmentálnych noriem stanovených na európskej úrovni zahŕňajúcich dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav a požiadavky na ekologizáciu, ktoré prekračujú rámec environmentálnej legislatívy; víta v tomto smere logiku prístupu Komisie spočívajúceho na rozpočte zameranom na výsledky; domnieva sa, že budúci systém realizácie by mal byť viac orientovaný na výsledky;

ii;   osobitné miestne potreby týkajúce sa životného prostredia a klímy možno vhodným spôsobom riešiť prostredníctvom ďalšej a účinnejšie cielenej plánovanej činnosti týkajúcej sa poľnohospodárstva;

iii.   keď majú členské štáty pri vykonávaní SPP možnosť vybrať si zo zoznamu viacerých možností stanoveného spoluzákonodarcami, mali by ešte pred vykonaním povinne preukázať, že možnosti, ktoré si zvolili, sú účinné a efektívne z hľadiska dosiahnutia cieľov tejto politiky, a to najmä pokiaľ ide o potravinovú bezpečnosť a kvalitu potravín, opatrenia v oblasti životného prostredia a klímy a ich vplyv na zdravie, územné plánovanie a plánovanie krajiny a boj proti vyľudňovaniu v EÚ;

15. vyzýva Komisiu, aby:

a)   vykonala komplexné hodnotenie všetkých existujúcich politík a nástrojov SPP, ktoré sa môžu kombinovať s cieľom pomôcť mladým poľnohospodárom, a aby identifikovala prekážky, ktorým čelia mladí poľnohospodári v prístupe k existujúcim a pri zakladaní nových poľnohospodárskych podnikov, ktoré možno riešiť v rámci budúcej revízie SPP;

b)   zabezpečila, že ako súčasť poľnohospodárskej reformy sa prijmú ďalšie zlepšenia v rámci rozvoja vidieka, ako sa uvádza okrem iného v deklarácii Cork 2.0, s cieľom zabezpečiť, aby programy na podporu mladých poľnohospodárov boli úspešné;

c)  v právnych predpisoch týkajúcich sa SPP po roku 2020 uviedla (alebo požiadala členské štáty, aby v súlade s ustanoveniami o zdieľanom hospodárení uviedli) jasnú intervenčnú logiku pre nástroje politiky týkajúce sa generačnej výmeny v poľnohospodárstve;

d)   zabezpečila, aby prostredníctvom navrhovaných právnych predpisov v rámci SPP po roku 2020 Komisia a členské štáty (v súlade s ustanoveniami o zdieľanom hospodárení) zlepšili systém monitorovania a hodnotenia;

S úctou

 

Dr. Inge Gräßle

(1)

  (výročná správa o činnosti za rok 2016, strana 15 – KPI 1: poľnohospodársky príjem z faktorov na pracovníka na plný úväzok).

(2)

  „Ekologizácia: komplexnejší režim podpory príjmov, ktorý ešte nie je environmentálne účinný“, s. 6 a 47.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

16.5.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

32

5

6

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

John Stuart Agnew, Clara Eugenia Aguilera García, Eric Andrieu, José Bové, Daniel Buda, Nicola Caputo, Matt Carthy, Jacques Colombier, Michel Dantin, Paolo De Castro, Albert Deß, Herbert Dorfmann, Norbert Erdős, Luke Ming Flanagan, Beata Gosiewska, Anja Hazekamp, Esther Herranz García, Jan Huitema, Peter Jahr, Ivan Jakovčić, Jarosław Kalinowski, Zbigniew Kuźmiuk, Philippe Loiseau, Mairead McGuinness, Ulrike Müller, James Nicholson, Maria Noichl, Laurenţiu Rebega, Bronis Ropė, Maria Lidia Senra Rodríguez, Ricardo Serrão Santos, Czesław Adam Siekierski, Maria Gabriela Zoană, Marco Zullo

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Franc Bogovič, Paul Brannen, Elsi Katainen, Gabriel Mato, Susanne Melior, Momchil Nekov, Annie Schreijer-Pierik, Ramón Luis Valcárcel Siso, Thomas Waitz

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Birgit Collin-Langen


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

32

+

ALDE

Ivan Jakovčić, Elsi Katainen, Ulrike Müller

ECR

James Nicholson, Laurenţiu Rebega

EFDD

Marco Zullo

GUE/NGL

Matt Carthy, Luke Ming Flanagan

PPE

Daniel Buda, Birgit Collin-Langen, Michel Dantin, Albert Deß, Herbert Dorfmann, Norbert Erdős, Esther Herranz García, Peter Jahr, Jarosław Kalinowski, Gabriel Mato, Annie Schreijer-Pierik, Czesław Adam Siekierski, Ramón Luis Valcárcel Siso

S&D

Clara Eugenia Aguilera García, Eric Andrieu, Paul Brannen, Nicola Caputo, Paolo De Castro, Susanne Melior, Momchil Nekov, Maria Noichl, Ricardo Serrão Santos, Maria Gabriela Zoană

VERTS/ALE

Thomas Waitz

5

-

ECR

Beata Gosiewska

EFDD

John Stuart Agnew

GUE/NGL

Anja Hazekamp, Maria Lidia Senra Rodríguez

VERTS/ALE

José Bové

6

0

ALDE

Jan Huitema

ECR

Zbigniew Kuzmiuk

ENF

Philippe Loiseau, Jacques Colombier

PPE

Mairead McGuinness

VERTS/ALE

Bronis Rope

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 28. mája 2018Právne oznámenie