Postup : 2017/2211(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0184/2018

Predkladané texty :

A8-0184/2018

Rozpravy :

PV 12/06/2018 - 19
CRE 12/06/2018 - 19

Hlasovanie :

PV 13/06/2018 - 8.6
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0254

SPRÁVA     
PDF 622kWORD 77k
23.5.2018
PE 619.126v03-00 A8-0184/2018

o politike súdržnosti a obehovom hospodárstve

(2017/2211(INI))

Výbor pre regionálny rozvoj

Spravodajca: Davor Škrlec

DÔVODOVÁ SPRÁVA – SÚHRN SKUTOČNOSTÍ A ZISTENÍ
 NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

DÔVODOVÁ SPRÁVA – SÚHRN SKUTOČNOSTÍ A ZISTENÍ

Obehové hospodárstvo je novou koncepciou európskej politiky, ktorá predpokladá štrukturálnu premenu našej ekonomiky z modelu „vziať, vyrobiť, odhodiť“ na cyklický model, ktorý je viac v súlade s prírodným systémom. Preto v záujme dosiahnutia posunu a zmeny do budúcnosti Európska komisia v decembri 2015 vydala akčný plán pre obehové hospodárstvo ako široký rámec EÚ pre verejnú politiku, ktorý má za cieľ nanovo definovať náš spoločenský prístup k výrobe a spotrebe tovaru a služieb. Jednou z kľúčových politík Európskej únie je politika súdržnosti, ktorá je vnímaná ako jedna z hlavných zdrojov investícií. Okrem toho, so zreteľom na zásady proporcionality a subsidiarity, politika súdržnosti zároveň poskytuje najúčinnejšie nástroje na vykonávanie obehového hospodárstva. Viacúrovňové riadenie, ktoré predstavuje nosný pilier politiky súdržnosti, funguje na základe rovnakého pravidla. Uvedené dve verejné politiky sa preto riadia rovnakou logikou a pri dosahovaní ich politických cieľov by sa mali navzájom dopĺňať. Musíme uznať a posilniť existujúce politické nástroje v rámci oboch politík, aby bol plne využitý ich spomínaný potenciál.

Úloha politiky súdržnosti a podpora obehového hospodárstva

Počas prípravy programového obdobia na roky 2014 – 2020 obehové hospodárstvo nebolo chápané ako politická priorita Európskej únie. Preto po prijatí akčného plánu pre obehové hospodárstvo vznikli snahy, aby v rámci fondov EŠIF bol uznaný príslušný a dostupný investičný potenciál, ktorý by mohol do budúcnosti zjednodušiť vykonávanie obehového hospodárstva.

Existuje investičný potenciál vo výške 5,5 miliárd EUR na zlepšenie odpadového hospodárstva a zameranie sa na predchádzanie vzniku odpadu, opätovné používanie a recykláciu, čo sú uprednostňované možnosti nakladania s odpadom v Európskej únii. Okrem toho sa vo výrobných procesoch šetrných k životnému prostrediu a v efektívnosti využívania zdrojov v MSP nachádza 2,3 miliárd EUR. Politika súdržnosti môže podporovať opätovné využívanie vody, pričom v období rokov 2014 – 2020 je na investície v sektore vodného hospodárstva vyhradených 15 miliárd EUR. Dostupný je aj dôležitý výskum a možnosti financovania inovácií, pričom obehové hospodárstvo predstavuje prioritu v rámci stratégie pre inteligentnú špecializáciu, ktorá usmerňuje tieto investície.

Obehové hospodárstvo ako stratégia pre udržateľný a regionálny rozvoj

Všetky mestá a obce Európskej únie budú predstavovať hlavný nástroj opatrení, ktoré sa týkajú obehového hospodárstva. Miestne a regionálne orgány majú najbližšie k občanom a miestnym problémom, a preto majú lepšiu predstavu o problémoch a výzvach na miestnej úrovni. Z toho dôvodu je mimoriadne dôležité, aby bola zabezpečená primeraná funkčná a finančná nezávislosť miestnych a lokálnych orgánov, najmä pokiaľ ide o ich právo pripraviť a vykonávať vlastné rozvojové stratégie, miestny rozvoj vedený komunitou a integrované územné investície (ITI), ktoré sú určené miestnym zainteresovaným stranám na pomoc pri kombinovaní finančných prostriedkov a plánovaní miestnych iniciatív zameraných na obehové hospodárstvo.

Od doby prechodu od lineárneho modelu k obehovému modelu je uvažovanie v systémoch základnou zásadou obehového hospodárstva, ktoré možno dosiahnuť pomocou spolupráce a spájania obchodných a výrobných modelov. V správe sa tiež upriamuje pozornosť na úlohu malých a stredných podnikov, ktoré lepšie poznajú miestny trh a môžu prispieť k zvýšeniu informovanosti o pozitívnych postupoch prostredníctvom spolupráce s komunitami, vytvárať hodnotu a udržateľné pracovné miesta na miestnej úrovni. Prostredníctvom inovácií a rozvoja poskytujú malé a stredné podniky trhu a spoločnosti nové riešenia a obehové obchodné modely. V tomto procese sa spoliehajú na politiku súdržnosti, najmä na inteligentnú špecializáciu a súčinnosť s programom Horizont 2020, európske štrukturálne a investičné fondy a na investície vytvorené prostredníctvom Európskej investičnej banky (EIB) a Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) a podobne. Mali by sme podporovať tieto snahy a v tomto smere prispôsobiť obe politiky, aby sme dosiahli, že súčasné inovácie sa stanú realitou zajtrajška. Nanešťastie, stále zaznamenávame nedostatočný dopyt po výrobkoch a službách z obehového hospodárstva, často preto, lebo sú drahšie ako tie z lineárneho hospodárstva, zatiaľ čo negatívne externality druhého uvedeného hospodárstva sa neberú do úvahy. Vynikajúcim nástrojom pre verejné orgány na stimulovanie trhov v obehovom hospodárstve je zelené verejné obstarávanie v kombinácii s obehovým obstarávaním.

Okrem toho je makroregionálny prístup kľúčový pri dosahovaní regionálnej spolupráce a koordinácie, a zároveň poskytuje príležitosť na založenie regionálnych trhov, najmä v oblasti druhotných surovín. Preto musíme zefektívniť vytváranie spoločných kapacít, napríklad pokiaľ ide o spracovanie odpadových olejov a iné možnosti recyklácie. Programy cezhraničnej a nadnárodnej spolupráce sú rozhodujúce pri podpore medziregionálnej spolupráce v oblasti činností obehového hospodárstva, propagovania priemyselnej symbiózy, zvyšovania povedomia a zdieľania poznatkov a najlepších postupov.

Uvedené úsilie je vyvíjané preto, aby sa naše regióny a miestne komunity na svetových trhoch stali odolnejšie a konkurencieschopnejšie. Obehové hospodárstvo poskytuje miestne pracovné miesta a obchodné modely, ktoré sa nachádzajú v centre Európskej únie, v jej regiónoch a miestnych samosprávach. Jedným z hlavných predpokladov na dosiahnutie plne funkčného modelu obehového hospodárstva je zvýšenie výroby udržateľnej a miestnej energie, pričom je zároveň potrebné zvyšovať efektívne využívanie zdrojov a obeh zhodnotených materiálov. Obnoviteľné zdroje energie sú jedným zo základných pilierov na podporu obehového hospodárstva, a preto obnoviteľné zdroje energie predstavujú jednu z najdôležitejších nepriamych investícií do obehového hospodárstva, ktoré majú značný potenciál podporiť tvorbu zelených pracovných miest na miestnej úrovni.

Biohospodárstvo ako ustálená oblasť verejnej európskej politiky pozostáva z rozhodujúcich politických opatrení, ktoré môžu významne prispieť k vykonávaniu obehového hospodárstva. Príklon k biosurovinám a biologickým metódam spracovania by mohol do roku 2030 zabrániť vypusteniu až 2,5 miliárd ton ekvivalentu CO2 za rok a zároveň by sa tým znížila závislosť od fosílnych palív, čo pre Európsku úniu predstavuje kľúčovú dlhodobú výzvu. Biologické, biologicky rozložiteľné a kompostovateľné materiály, ako aj stále materiály sú dôležité pri dosahovaní efektívnejšieho využívania zdrojov a pri udržaní cenných materiálov v uzavretom obehu. Inovačný potenciál do budúcnosti spočíva v dosiahnutí účinnejšej správy zásob biokrmiva, ako aj v postupnom vyraďovaní toxických látok zo všetkých materiálov.

Jedným z prvých legislatívnych krokov smerom k zavedeniu balíka predpisov o obehovom hospodárstve bol balík predpisov o odpade, ktorý definoval mnohé potrebné opatrenia na správne zaobchádzanie s odpadom, čo je hlavnou výzvou pre miestne samosprávy a regióny. Dosiahnutie cieľov, ktoré sú stanovené v balíku predpisov o odpade by malo byť nevyhnutne finančne podporené v rámci politiky súdržnosti. S ohľadom na sadzby za recykláciu, ktoré sú stanovené na európskej úrovni, a predpokladaný časový rámec vykonávania je potrebné sústrediť investície na vyšších úrovniach hierarchie odpadového hospodárstva, aby bolo možné dosiahnuť ciele a zabrániť dlhodobým technologickým obmedzeniam. Členské štáty by mali využiť vnútroštátne stratégie obehového hospodárstva a národné plány odpadového hospodárstva ako dlhodobé politické nástroje, ktoré môžu poskytnúť presné usmernenia všetkým zainteresovaným stranám a vyslať signál Európskej komisii, že sú na dobrej ceste dosiahnuť obehové hospodárstvo.

Plytvanie potravinami je na celosvetovej úrovni považované za najvážnejší ekonomický a etický problém, ktorý je potrebné riešiť na každom stupni potravinového reťazca. V súčasnosti v Európskej únii vznikne 173 kg potravinového odpadu na osobu ročne, čo predstavuje 20 % ročnej výroby potravín v Európe. V boji proti tejto ďalekosiahlej výzve sú aktivity vyvíjané na miestnej úrovni veľmi účinné, keďže boli zaznamenané niektoré úspešné prípady a projekty, ktoré boli realizované naprieč Európou. Preto by sa mali zvýšiť možnosti financovania, ktoré sa týkajú tejto dôležitej oblasti politiky.

Bolo dokázané, že odhadzovanie odpadkov je jedným z najpálčivejších svetových problémov, ktorý má najväčší vplyv na miestne komunity a kvalitu ich života. Niektoré odhady dokazujú, že odstraňovanie odpadu stojí každého európskeho daňovníka približne 25 EUR ročne, zatiaľ čo v niektorých členských štátoch môžu náklady dosahovať až 54 EUR ročne. Boj proti odpadu musí byť lepšie propagovaný a financovaný prostredníctvom EŠIF, keďže má environmentálny a súčasne aj sociálny prínos. Dôsledky nečinnosti najviac pociťujú najchudobnejšie vrstvy spoločnosti. Okrem toho, aby bola vyriešená problematika morského odpadu, treba zabrániť odhadzovaniu odpadkov na zem.

Obehové hospodárstvo v rámci politiky súdržnosti po roku 2020

Politika súdržnosti a obehové hospodárstvo sa netýkajú iba opatrení v oblasti infraštruktúry, ale týkajú sa aj sociálnej súdržnosti a solidarity. Poskytujú odpovede na výzvy, ktorým čelia miestne a regionálne komunity pri riešení najdôležitejších problémov, ktoré súvisia s klímou. Preto sa v tejto správe uvažuje o zavedení nového ex-ante ustanovenia o podmienenosti, ktoré má za cieľ dosiahnuť obehové hospodárstvo v rámci politiky súdržnosti, aby nové operačné programy mohli lepšie odrážať zásady obehového hospodárstva. V správe sa požaduje vykonávanie príslušnej metodiky sledovania výdavkov na presné monitorovanie prínosu politiky súdržnosti pri dosiahnutí obehového hospodárstva a vyzýva na výrazné zvýšenie výdavkov súvisiacich s klímou a obehovým hospodárstvom po roku 2020.


NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o politike súdržnosti a obehovom hospodárstve

(2017/2211(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (Zmluva o EÚ), najmä na jej článok 3, a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej články 4, 11, 174 až 178,191 a 349,

–  so zreteľom na Parížsku dohodu, rozhodnutie 1/CP.21 a 21. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP21) a 11. konferenciu zmluvných strán, ktorá slúžila ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP11) a ktorá sa konala od 30. novembra do 11. decembra 2015 v Paríži,

–  so zreteľom na článok 7 ods. 2 a článok 11 ods. 2 Parížskej dohody, v ktorých sa uznávajú miestne, nižšie ako národné a regionálne rozmery zmeny klímy a opatrenia na ochranu klímy,

–  so zreteľom na nové ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja, najmä cieľ 7: „zabezpečiť prístup k dostupnej, spoľahlivej, udržateľnej a modernej energii pre všetkých“ a cieľ 11: „premeniť mestá a ľudské obydlia na inkluzívne, bezpečné, odolné a trvalo udržateľné“,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (ďalej len „nariadenie o spoločných ustanoveniach“)(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(7),

  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. januára 2018 s názvom Rámec monitorovania obehového hospodárstva (COM(2018) 29),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. januára 2017 pod názvom Úloha energetického zhodnocovania odpadu v obehovom hospodárstve (COM(2017)0034),

–  so zreteľom na správu Komisie z 26. januára 2017 o vykonávaní akčného plánu pre obehové hospodárstvo (COM(2017)0033),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. decembra 2015 s názvom Investovanie do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov (COM(2015)0639),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. decembra 2015 s názvom Kruh sa uzatvára – Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo (COM(2015)0614),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2014 s názvom Smerom k obehovému hospodárstvu: Program nulového odpadu pre Európu (COM(2014)0398),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2014 s názvom Zelený akčný plán pre MSP: Umožniť MSP premeniť výzvy v oblasti životného prostredia na podnikateľské príležitosti“ (COM(2014)0440),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. februára 2012 s názvom Inovácie pre udržateľný rast: biohospodárstvo pre Európu (COM(2012)0060),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júla 2012 s názvom Inteligentné mestá a obce – európske inovačné partnerstvo (COM(2012)4701),

–  so zreteľom na štúdiu z decembra 2017, ktorú zadala Komisia, s názvom Integrácia environmentálnych hľadísk v rámci fondov v oblasti politiky súdržnosti (EFRR, ESF, KF) – výsledky, vývoj a trendy za tri programové obdobia (2000 – 2006, 2007 – 2013, 2014 – 2020),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o investovaní do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov: hodnotenie správy na základe článku 16 ods. 3 nariadenia o spoločných ustanoveniach(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o Európskej územnej spolupráci – najlepšie postupy a inovatívne opatrenia(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2016 o synergiách v záujme inovácie: európske štrukturálne a investičné fondy, Horizont 2020 a iné európske inovačné fondy a programy EÚ(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 k efektívnemu využívaniu zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2015 o možnostiach ekologického rastu pre MSP(12),

–  so zreteľom na vyhlásenie o inteligentných ostrovoch z 28. marca 2017,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov a prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0184/2018),

A.  keďže miestne a regionálne orgány, ktoré sú najviac oboznámené s miestnymi a regionálnymi otázkami, sú kľúčovými subjektmi v záujme účinného vykonávania politiky súdržnosti a sú taktiež lídrami prechodu na obehové hospodárstvo; keďže európsky model viacúrovňového riadenia založený na aktívnej a konštruktívnej spolupráci medzi rôznymi úrovňami riadenia a zainteresovanými stranami spolu s primeranými informáciami a aktívnym zapojením občanov je kľúčom k dokončeniu tohto prechodu;

B.  keďže mestá predstavujú len 3 % povrchu Zeme, ale sú domovom pre viac ako polovicu svetového obyvateľstva, spotrebúvajú viac ako 75 % celosvetových zdrojov a produkujú 60 – 80 % emisií skleníkových plynov, a keďže sa očakáva, že 70 % celosvetového obyvateľstva sa do roku 2050 presťahuje do miest;

C.  keďže prechod k silnejšiemu, viac obehovému hospodárstvu je veľkou príležitosťou a výzvou pre EÚ, jej členské štáty a ich občanov v záujme modernizácie európskeho hospodárstva a jeho orientácie smerom k väčšej trvalej udržateľnosti; keďže je najmä príležitosťou pre všetky európske regióny a miestne samosprávy, ktoré predstavujú úroveň správy, ktorá je najbližšie miestnym spoločenstvám; keďže to prináša možnosti rozvoja a rastu v európskych regiónoch a môže im pomôcť pri budovaní udržateľného modelu, pri ktorom sa dosiahne hospodársky rozvoj, transformácia existujúcich odvetví, zlepšenie obchodnej rovnováhy a priemyselnej konkurencieschopnosti so zvýšenou produktivitou, vytvorenie nových, kvalitných a dobre platených pracovných miest a nový hodnotový reťazec;

D.  keďže v EÚ sa v súčasnosti nerecykluje približne 60 % odpadov a keďže preskúmanie a zavedenie nového obehového obchodného modelu v prospech MSP v EÚ by mohlo viesť k veľkým úsporám na nákladoch a obchodným príležitostiam;

E.  keďže dosahovanie cieľov Parížskej dohody vyžaduje prechod na viac obehové hospodárstvo a predstavuje hlavný prínos pre rozvoj hospodárskeho modelu, ktorého cieľom je nielen zisk, ale aj ochrana životného prostredia;

F.  keďže politika súdržnosti ponúka nielen investičné príležitosti reagovať na miestne a regionálne potreby prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), ale ponúka aj integrovaný politický rámec na zníženie rozdielov v rozvoji medzi európskymi regiónmi a pomoc týmto regiónom pri riešení mnohých výziev v oblasti ich rozvoja aj prostredníctvom podpory účinného využívania zdrojov a trvalo udržateľného rozvoja, ako aj územnej spolupráce a budovania kapacít, a aj na prilákanie a podporu súkromných investícií;

G.  keďže v súčasnom legislatívnom rámci politiky súdržnosti sa ako cieľ nespomína prechod na obehové hospodárstvo a keďže trvalo udržateľný rozvoj je horizontálnou zásadou na využívanie fondov EŠIF, ako sa vymedzuje v článku 8 nariadenia o spoločných ustanoveniach, ako aj v spoločnom strategickom rámci (príloha I), ktorá umožní posilniť prepojenie medzi existujúcimi nástrojmi na podporu projektov zameraných na obehové hospodárstvo;

H.  keďže mnohé z tematických cieľov stanovených pre fondy EŠIF, ktoré sú v súlade so stratégiou Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, trvalo udržateľného a inkluzívneho rastu, ako aj s tým súvisiace ex ante podmienky sú relevantné vo vzťahu k cieľom obehového hospodárstva;

I.  keďže článok 6 nariadenia o spoločných ustanoveniach stanovuje, že operácie podporované z fondov EŠIF musia byť v súlade s platnými právnymi predpismi Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktoré sa týkajú uplatňovania práva Únie vrátane predovšetkým právnych predpisov v oblasti životného prostredia;

J.  keďže jedným z cieľov obehového hospodárstva je znížiť množstvo odpadu, ktoré končí na skládkach, a keďže zaistenie bezpečnosti a sanácia legálnych aj nelegálnych skládok na území členských štátov sa považuje za absolútnu prioritu;

K.  keďže Čína od 1. januára 2018 zakázala dovoz plastového odpadu a netriedeného odpadového papiera a keďže tento zákaz bude pre Úniu znamenať problémy súvisiace s recykláciou, ktoré bude potrebné riešiť na regionálnej a miestnej úrovni;

Úloha politiky súdržnosti a podpora obehového hospodárstva

1.  víta úsilie Komisie na podporu obehového hospodárstva prostredníctvom politiky súdržnosti, najmä prostredníctvom podporných činností s cieľom pomôcť členským štátom a regiónom pri využívaní finančných prostriedkov politiky súdržnosti na obehové hospodárstvo;

2.  konštatuje, že podľa správy Komisie o vykonávaní akčného plánu pre obehové hospodárstvo dosahuje podpora EÚ na obdobie 2014 – 2020 pre inovácie, MSP, nízkouhlíkové hospodárstvo a ochranu životného prostredia sumu 150 miliárd EUR a mnohé z uvedených oblastí prispievajú k prechodu na obehové hospodárstvo;

3.  konštatuje, že analýza výsledkov rokovaní týkajúcich sa dohôd o partnerstve a operačných programov v rámci Európskeho sociálneho fondu (ESF) v súčasnom programovom období preukázala, že ESF sa využíval na podporu činností na zavedenie ekologickejších modelov organizácie práce a podporu činností v ekologickom odvetví;

4.  berie však na vedomie, že, ako sa zdôrazňuje v štúdii, ktorú zadala Komisia, súčasný politický rámec neumožňuje zachytiť úplný prínos politiky súdržnosti pre obehové hospodárstvo; v tejto súvislosti poukazuje na to, že vymedzenie existujúcich kategórií „intervenčných oblastí“, ktoré sa používajú na pridelenie finančných prostriedkov, sa nevzťahuje na samotné obehové hospodárstvo;

5.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vykonala plánované opatrenia v oblasti obehového hospodárstva pri dodržiavaní osvedčenej regulačnej praxe, a zdôrazňuje, že je potrebné monitorovať vykonávacie opatrenia;

6.  zdôrazňuje, že je potrebné realizovať záväzok Komisie týkajúci sa monitorovacieho rámca pre obehové hospodárstvo(13) s cieľom zintenzívniť a zhodnotiť pokrok dosiahnutý pri prechode na obehové hospodárstvo na úrovni EÚ a členských štátov a zároveň znížiť administratívnu záťaž.

7.  vyzýva Komisiu na mimoriadny zásah zameraný na sanáciu oblastí využívaných na nelegálne vypúšťanie a uskladňovanie nebezpečného odpadu, ktoré ohrozujú zdravie a hospodárske a sociálne blaho dotknutého obyvateľstva;

8.  zdôrazňuje úlohu, ktorú zohráva rámcový program EÚ pre výskum a inováciu Horizont 2020 a program LIFE 2014 – 2020 pri financovaní inovačných projektov a pri podpore projektov v oblasti znižovania, recyklovania a opätovného využitia odpadov, ktoré sa týkajú obehového hospodárstva;

9.  konštatuje, že niektoré regióny využili svoju stratégiu pre inteligentnú špecializáciu, aby stanovili priority spojené s obehovým hospodárstvom, a usmerňujú investície do výskumu a inovácií prostredníctvom politiky súdržnosti smerom k dosahovaniu tohto cieľa, pričom zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore investícií a infraštruktúr, ktoré zodpovedajú potrebám MSP; vyzýva regionálne orgány, aby využili tento osvedčený postup ako spoločný modus operandi a vykonávali tieto stratégie pre inteligentnú špecializáciu;

10.  víta zriadenie Európskeho centra excelentnosti pre efektívne využívanie zdrojov pre MSP, ako aj platformy na podporu financovania obehového hospodárstva;

11.  opakuje svoj názor, že obehové hospodárstvo presahuje odpadové hospodárstvo a zahŕňa oblasti, ako napr. ekologické pracovné miesta, energia z obnoviteľných zdrojov, efektívne využívanie zdrojov; biohospodárstvo; poľnohospodárska a rybárska politika spolu s priemyselnými odvetviami využívajúcimi biologické materiály s cieľom nahradiť fosílne palivá; hospodárenie s vodou; energetická účinnosť; potravinový odpad; morský odpad; zlepšenie kvality ovzdušia; a výskum, vývoj a inovácie v príslušných oblastiach; uznáva však, že infraštruktúra odpadového hospodárstva má kľúčový význam pre znižovanie lineárnych modelov výroby a spotreby a že je potrebné podporovať inovácie v oblasti ekodizajnu v záujme zníženia objemu plastového odpadu;

12.  pripomína, že hlavný problém, ktorý sa musí vyriešiť ako prvý, je trh s druhotnými materiálmi, takže ak sú suroviny menej nákladné než recyklované suroviny, je jasné, že snaha o ekologické hospodárstvo sa výrazne spomalila a že využívanie štrukturálnych fondov by sa mohlo stratiť v začarovanom kruhu; nazdáva sa v tejto súvislosti, že isté ad hoc právne predpisy (napríklad nadchádzajúci návrh Komisie o plastových výrobkoch na jedno použitie) a primerané zdanenie na úrovni EÚ ako súčasť vlastných zdrojov najbližšieho viacročného finančného rámca môžu rozhodujúcim spôsobom prispieť k prechodu na obehové hospodárstvo;

13.  zdôrazňuje skutočnosť, že recyklované materiály uspokojujú v priemere približne 10 % dopytu EÚ po materiáloch; so zreteľom na nový vývoj na globálnych trhoch, najmä na nedávny zákaz Číny týkajúci sa plastového odpadu a netriedeného odpadového papiera, uznáva nový potenciál regiónov a miestnych spoločenstiev investovať do recyklačnej infraštruktúry, vytvárať nové ekologické pracovné miesta a riešiť súčasné výzvy, ktorým čelí EÚ;

14.  zdôrazňuje existenciu a význam ex ante kondicionalít v EŠIF, ktoré súvisia najmä s tematickým cieľom zachovať a chrániť životné prostredie a podporovať efektívne využívanie zdrojov; poukazuje najmä na kondicionalitu zameranú na „podporu hospodársky a environmentálne udržateľných investícií do sektora odpadového hospodárstva“; vyjadruje však poľutovanie nad zanedbaním hierarchie odpadového hospodárstva a nedostatočným environmentálnym posúdením dlhodobých výsledkov investovania v rámci EŠIF;

15.  vyzýva na koordináciu a lepšiu spoluprácu medzi regiónmi, MSP a ďalšími verejnými/súkromnými subjektmi s cieľom zriadiť nové tematické platformy pre inteligentnú špecializáciu najmä v oblasti agropotravinárstva, energetiky a priemyslu;

16.  zdôrazňuje význam uplatňovania hierarchie odpadového hospodárstva ako nevyhnutnú podmienku pre dosiahnutie obehového hospodárstva, ako aj potrebu väčšej transparentnosti v dodávateľskom reťazci, aby bolo možné efektívne monitorovať a obnovovať výrobky a materiály na konci životného cyklu; okrem toho uznáva negatívny trend smerovania investícií z EŠIF na nižšie úrovne hierarchie odpadového hospodárstva, najmä na mechanické biologické čističky a spaľovne, ktorý v niektorých prípadoch vedie k nadmerným kapacitám a dlhodobému technologickému obmedzeniu, čím sa ohrozuje dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti recyklácie; pripomína, že nabádanie obchodného spoločenstva, aby dodržiavalo hierarchiu, by malo vytvoriť dodatočné materiály v rámci toku zdrojov a ponúknuť potenciálny odbyt pre ich využitie vo výrobe;

17.  pripomína nové ciele v oblasti odpadu na roky 2025, 2030 a 2035 stanovené v preskúmaní právnych predpisov EÚ o odpade a zdôrazňuje, že dosiahnutie týchto cieľov si vyžaduje politické odhodlanie na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ako aj hospodárske investície; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využívali dostupné finančné prostriedky Únie na podporu takýchto investícií, a zdôrazňuje, že tieto investície budú mať značnú návratnosť z hľadiska hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest;

18.  zdôrazňuje dôležitosť regionálnych projektov pre spracovanie úplne nerecyklovateľného zvyškového odpadu na účely výroby udržateľných biopalív druhej generácie, po dôkladnom triedení alebo triedenom zbere v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva;

19.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súlad všetkých vymedzení pojmov týkajúcich sa odpadu s rámcovou smernicou o odpadoch a dostupnosť porovnateľných údajov o pokroku, ktorý dosiahli členské štáty a regionálne a miestne orgány;

20.  zdôrazňuje význam iniciatívy v oblasti mestských inovačných opatrení, v rámci ktorej bolo doposiaľ schválených osem inovačných projektov v oblasti obehového hospodárstva v mestských orgánoch na financovanie z EFRR, a vyzýva Komisiu, aby monitorovala a zhodnotila ich vykonávanie s cieľom formulovať širšie politiky obehového hospodárstva; 

Obehové hospodárstvo ako stratégia pre udržateľný a regionálny rozvoj

21.  zdôrazňuje význam zásady partnerstva a dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú všetky zainteresované strany, najmä regionálne a miestne orgány a mimovládny sektor vrátane MSP a podnikov sociálneho hospodárstva, pri vypracúvaní dohôd o partnerstve a operačných programov; vyzýva na skutočné zapojenie partnerov do procesov v rámci politiky vytvorením prierezových partnerstiev a na primerané začlenenie cieľov obehového hospodárstva do programových dokumentov; podnecuje členské štáty, aby vytvorili ich vlastné vnútroštátne stratégie v tejto oblasti v koordinácii s prístupom EÚ k obehovému hospodárstvu; poukazuje na vedúcu úlohu, ktorú môže zohrať miestna správa pri budovaní obehového hospodárstva;

22.  zdôrazňuje význam úlohy verejno-súkromných partnerstiev pri návrhu a plánovaní nových výrobkov a služieb, ktoré zohľadňujú životný cyklus, s cieľom uplatňovať štyri modely návrhov, ktoré by sa mohli používať v rámci obehového hospodárstva: navrhovanie pre dlhovekosť; navrhovanie na prenájom/službu; navrhovanie pre opätovné použitie vo výrobe, navrhovanie pre materiálové zhodnocovanie;

23.  zdôrazňuje, že je potrebné upraviť a prispôsobiť súčasné stratégie a modely trhu s cieľom podporiť regióny pri prechode na túto udržateľnejšiu hospodársku formu a zároveň zlepšiť hospodársku, priemyselnú a environmentálnu konkurencieschopnosť;

24.  naliehavo vyzýva na plne transparentné zavádzanie obehového hospodárstva v rámci koordinovanej viacúrovňovej správy a zásady partnerstva so zapojením miestnych spoločenstiev a účasťou širokej verejnosti;

25.  zdôrazňuje, že je potrebné podnecovať väčšiu spoluprácu medzi všetkými subjektami zapojenými do procesov obehového hospodárstva;

26.  konštatuje, že projekty súvisiace s obehovým hospodárstvom, ktoré boli podporované politikou súdržnosti, boli prínosnejšie pre rozvinutejšie regióny; uznáva obmedzené administratívne kapacity menej rozvinutých regiónov, a preto vyzýva vnútroštátne orgány členských štátov a Komisiu, aby využili všetky existujúce možnosti na poskytovanie odbornej pomoci a na posilnenie kapacity týchto regiónov s cieľom pomôcť im zvýšiť ich úsilie v tejto oblasti a vytvoriť podmienky na dosiahnutie technického pokroku prostredníctvom vykonávania viacerých projektov, ktoré spĺňajú zásady obehového hospodárstva, a vytváraním partnerstiev a užšou spoluprácou so zainteresovanými stranami, ako sú odborníci na materiály, chemici, výrobcovia a prevádzkovatelia recyklačných zariadení, a to najmä v rámci iniciatívy Priemysel 2020 v obehovom hospodárstve;

27.  zdôrazňuje odhady, že prechod na biologické suroviny a metódy biologického spracovania by mohol ušetriť až 2,5 miliardy ton ekvivalentu CO2 ročne do roku 2030, čím by došlo k niekoľkonásobnému nárastu trhov pre biologické suroviny a nové spotrebiteľské výrobky; zdôrazňuje mimoriadnu dôležitosť udržateľného riadenia prírodných zdrojov a zachovania biodiverzity pri ich premene na biologické výrobky, materiály a palivá;

28.  domnieva sa, že biohospodárstvo je nevyhnutné pre regionálny a miestny rozvoj, pretože zvyšuje súdržnosť medzi regiónmi prostredníctvom ich potenciálu na vytváranie pracovných miest a rastu vo vidieckych oblastiach; vyzýva na väčšie využívanie prostriedkov EŠIF na zavádzanie existujúcich inovácií prostredníctvom politík na podporu zúčastnených strán a na ďalšiu podporu inovácií v oblasti vývoja biologických, biologicky rozložiteľných, recyklovateľných a kompostovateľných materiálov vyrobených z udržateľne spravovaných zásob biokrmiva; pripomína, že konzistentné zavádzanie biohospodárstva môže takisto vyriešiť problém plytvania potravinami; požaduje lepšiu spoluprácu vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov pri vytváraní systémov a platforiem, ktoré prepájajú rôznych aktérov z potravinovej výroby, dopravy, maloobchodu, spotrebiteľského a odpadového odvetvia, ako aj ďalšie dotknuté zainteresované strany, a tým dosiahnuť väčšie synergie v záujme vytvorenia účinných riešení;

29.  poukazuje na to, že okrem miestnych, regionálnych a vnútroštátnych orgánov by sa mali poskytnúť stimuly aj samotným spotrebiteľom, ktorí by mali byť neustále informovaní a podnecovaní, aby zmenili svoje spotrebiteľské správanie, pokiaľ ide o nakladanie s odpadmi a výrobu, recykláciu a záležitosti týkajúce sa udržateľných riešení v ich každodennom živote;

30.  vyzýva na lepší, jednoduchší a transparentnejší prístup miestnych a regionálnych orgánov k financovaniu, a to aj posilnením ich administratívnych kapacít a prostredníctvom zvýšenej spolupráce s Európskou investičnou bankou (EIB) v rámci Európskeho centra investičného poradenstva s cieľom umožniť zvýšenie investícií do zelených pracovných miest, odpadového hospodárstva, inteligentnej špecializácie, rozvoja vidieckych oblastí vrátane potrebnej infraštruktúry a technológií šetrných k životnému prostrediu, prechodu od fosílnych palív na obnoviteľné zdroje energie a energetickú transformáciu vrátane energetickej efektívnosti, decentralizovanej distribúcie energie, inovácií v oblasti čistej energie a obehového hospodárstva; víta skutočnosť, že EIB poskytla za posledných päť rokov približne 2.4 miliardy EUR na spolufinancovanie projektov súvisiacich s obehovým hospodárstvom pre nakladanie s odpadom, hospodárenie s vodou alebo poľnohospodársky výskum a vývoj; zdôrazňuje význam lepšej koordinácie európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) a Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) v oblasti obehového hospodárstva, a to aj s cieľom zabezpečiť, aby programy zahŕňali regionálny prístup a lepšie využívali regionálny potenciál pre udržateľné zdroje energie;

31.  vyzýva členské štáty, regióny a miestne orgány, aby propagovali vytvorenie a podporu sietí pre opätovné využívanie a opravu, najmä tých, ktoré pôsobia ako podniky sociálneho hospodárstva, na predĺženie životnosti výrobku prostredníctvom opätovného použitia a opravy, a to uľahčením prístupu takýchto sietí k zberným miestam odpadu a podporovaním využívania fondov EŠIF, hospodárskych nástrojov, kritérií verejného obstarávania alebo ďalšími relevantnými opatreniami;

32.  zdôrazňuje, že udržateľnosť opätovného použitia a recyklácie počas celého životného cyklu závisí aj od spotreby energie v doprave; zdôrazňuje, že sa to týka najmä vidieckych oblastí, kde treba prekonávať dlhšie vzdialenosti medzi miestami zberu a miestami spracovania; naliehavo vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne orgány, aby v rámci svojich stratégií obehového hospodárstva pre vidiecke oblasti zohľadňovali prístup založený na životnom cykle s cieľom predchádzať celkovým negatívnym dôsledkom pre životné prostredie a klímu;

33.  poukazuje na to, že zo vzorky 32 preskúmaných operačných programov posúdených v štúdii o začlenení environmentálnych hľadísk do fondov politiky súdržnosti sa deväť týka obehového hospodárstva a šesť zelených pracovných miest; víta súčasné úsilie vnútroštátnych a regionálnych orgánov, ale súčasne vyzýva členské štáty na lepšie integrovanie obehového hospodárstva do svojich operačných a regionálnych programov a dohôd o partnerstve; naliehavo vyzýva na poskytnutie podpory regiónom s cieľom zabezpečiť čo najplynulejší prechod na obehové hospodárstvo;

34.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili vhodné začlenenie obehového hospodárstva do programov vzdelávania a odbornej prípravy a rekvalifikácie ako medzidisciplinárny predmet s cieľom vytvoriť nové postoje, ktoré následne pomôžu vymedziť nové obchodné modely a vytvoriť nové pracovné miesta;

35.  vyzýva vnútroštátne a regionálne orgány zodpovedné za prípravu operačných programov, aby väčšmi začlenili obehové hospodárstvo do programov územnej spolupráce, najmä cezhraničných programov spolupráce, s cieľom vykonávať cezhraničné riešenia, ktoré môžu viesť k získaniu účinnejších a lacnejších výsledkov;

36.  domnieva sa, že plánovanie EŠIF v budúcom programovom období by malo byť lepšie prepojené s vnútroštátnymi plánmi v oblasti energetiky a klímy na rok 2030, ak je to možné s použitím spoločných ukazovateľov v rámci plánov, ktoré sú obsiahnuté v nariadení o riadení energetickej únie; žiada ambicióznu a ucelenú stratégiu pre členské štáty na splnenie už existujúcich záväzných cieľov na úrovni EÚ v oblasti zmierňovania zmeny klímy;

37.  vyzýva členské štáty, aby využili príležitosť na ďalšiu integráciu obehového hospodárstva do svojich súčasných operačných programov počas obdobia revízie; je presvedčený, že Komisia by mala tento proces uľahčiť a zároveň poskytnúť členským štátom pomoc pri analýze súčasného stavu a možných oblastí, v ktorých by sa mohlo uplatniť a pridať obehové hospodárstvo a jeho zásady;

38.  domnieva sa, že by sa mala ďalej posilniť úloha EÚS pri riešení výziev súvisiacich s vykonávaním obehového hospodárstva; vyzýva členské štáty, aby posilnili cezhraničnú spoluprácu, najmä prostredníctvom Európskej územnej spolupráce (EÚS), v záujme vykonávania projektov súvisiacich s obehovým hospodárstvom; okrem toho zdôrazňuje význam hľadania udržateľných riešení cez predvstupové dohody s nečlenskými štátmi s cieľom riešiť prebiehajúce výzvy, najmä v oblasti znečistenia ovzdušia;

39.  zdôrazňuje nevyužitý potenciál existujúcich makroregionálnych stratégií napomáhať pri riešení výziev súvisiacich so zavádzaním obehového hospodárstva, a to nielen v členských štátoch, ale aj v tretích krajinách, ktoré sa nachádzajú v tej istej zemepisnej oblasti; zdôrazňuje, že tieto stratégie by sa mali zamerať na priority, ktoré by podporili vytvorenie trhu s druhotnými surovinami pre Úniu; vyzýva na vypracovanie iniciatív na spoluprácu EÚ so susednými krajinami;

40.  pripomína svoje postoje týkajúce sa významu primeraného budovania a udržiavania kapacít miestnych, regionálnych a národných verejných orgánov, čo je veľmi dôležité aj pre prechod na obehové hospodárstvo; poukazuje na významnú úlohu, ktorú v tejto oblasti môže zohrávať technická podpora; uznáva, že regióny a mestské oblasti zohrávajú dôležitú úlohu pri presadzovaní zodpovednosti za energetickú transformáciu uskutočňovanú zdola nahor a sú najvhodnejšie pre testovanie a vykonávanie integrovaných riešení v oblasti energetiky v priamom spojení s občanmi; zdôrazňuje úlohu, ktorú v obehovom hospodárstve môžu zohrať iniciatívy v oblasti „inteligentných miest“ prostredníctvom podpory modelov ekologických technológií ako súčasti stratégií udržateľného mestského rozvoja; zdôrazňuje, že udržateľné a tzv. obehové mestá sú nástrojom na vytvorenie účinného obehového hospodárstva;

41.  zdôrazňuje významnú úlohu zeleného verejného obstarávania, ktoré je hnacou silou obehového hospodárstva s potenciálnym trhom odhadovaným na 1,8 bilióna EUR ročne, pri poskytovaní verejných zákaziek na práce, tovar a služby(14);

42.  zdôrazňuje, že je potrebný regulačný rámec v oblasti energetiky, ktorý podporí účasť občanov a energetických spoločenstiev na energetickej transformácii prostredníctvom práva na vlastnú výrobu a spotrebu, ako aj prostredníctvom ďalších systémov podpory, zaručeného prioritného prístupu k sieti a prednostného dodávania pre obnoviteľnú energiu;

43.  vyzýva regionálne a miestne orgány, aby viac investovali do programov vzdelávania, odbornej prípravy a rekvalifikačných kurzov pracovníkov, ako aj kampaní na zvyšovanie informovanosti verejnosti o prínosoch a výhodách všetkých opatrení s cieľom zavedenia obehového hospodárstva prostredníctvom projektov v rámci politiky súdržnosti, a tým zvýšili účasť občanov a vplývali na správanie spotrebiteľov; v tejto súvislosti zdôrazňuje potenciál Európskeho sociálneho fondu; zdôrazňuje, že musí podporovať mladých podnikateľov, aby smerovali k obehovému hospodárstvu, a to najmä v regiónoch s nízkou úrovňou príjmu a rastu; rovnako zdôrazňuje , že obehové hospodárstvo je príležitosťou pre vidiecke oblasti, aby bojovali proti vyľudňovaniu, diverzifikovali svoje hospodárstva a získali ochranu voči rizikám; v tejto súvislosti poukazuje na to, že vidiecke oblasti potrebujú stimuly na prechod na udržateľné hodnotové reťazce; zdôrazňuje význam vytvorenia osobitnej stratégie pre ostrovné regióny;

44.  nabáda Komisiu na podporu využívania miestneho rozvoja vedeného komunitou a integrovanej územnej investície (IÚI) s cieľom pomôcť miestnym zainteresovaným stranám kombinovať toky financovania a plánovať miestne iniciatívy zamerané na obehové hospodárstvo;

45.  konštatuje, že 80 % morského odpadu pochádza zo zdrojov na pevnine; zdôrazňuje preto význam riešenia znečisťovania pevniny a morí odpadmi prostredníctvom miestnych a regionálnych opatrení s prínosom pre životné prostredie aj ľudské zdravie; vyzýva členské štáty, regióny a miestne orgány, aby zamerali svoje úsilie na prevenciu tvorby pevninského odpadu;

46.  vyzýva Komisiu, aby v kontexte európskeho semestra posúdila vplyv na výpočet deficitu verejných financií regionálnych a vnútroštátnych investícií spolufinancovaných prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov do projektov súvisiacich s obehovým hospodárstvom;

47.  víta návrh na revíziu smernice 98/83/ES o pitnej vode, ktorá uľahčí prechod na obehové hospodárstvo znižovaním objemu plastového odpadu z vody balenej vo fľašiach a takisto zahŕňa značné úspory energie a efektívne hospodárenie so zdrojmi pitnej vody;

Obehové hospodárstvo v rámci politiky súdržnosti po roku 2020

48.  vyzýva Komisiu, aby na ďalšie programové obdobie vypracovala príslušnú metodiku sledovania, ako aj vhodné ukazovatele s cieľom umožniť lepšie monitorovanie prínosu politiky súdržnosti k zavedeniu obehového hospodárstva s cieľom poskytnúť presnejší obraz o sociálno-ekonomických podmienkach;

49.  poukazuje na to, že značnú podporu na dokončenie prechodu na obehové hospodárstvo poskytujú aj iné programy, ako sú LIFE, COSME a Horizont 2020; zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť synergiu medzi uvedenými nástrojmi na dosiahnutie cieľov stanovených v akčnom pláne Komisie pre obehové hospodárstvo;

50.  vyzýva Komisiu, aby v rámci nových legislatívnych návrhov týkajúcich sa budúceho rámca politiky súdržnosti vytvorila vhodné podmienky ex ante týkajúce sa zavedenia obehového hospodárstva; domnieva sa, že stratégie pre obehové hospodárstvo by mali byť vyvinuté v spolupráci s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi a hospodárskymi a sociálnymi partnermi;

51.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa v rámci programu Horizont 2020 venovalo ešte viac pozornosti projektom inovácie a výskumu v oblasti obehového hospodárstva a ich financovaniu;

52.  zdôrazňuje význam posilnenia podpory v rámci politiky súdržnosti pre trvalo udržateľný rozvoj miest a vidieka, a v tejto súvislosti požaduje, aby ciele obehového hospodárstva zohrávali významnejšiu úlohu; vyzýva, aby sa pokračovalo v inovatívnych mestských a vidieckych opatreniach v tejto oblasti, a žiada Komisiu, aby v maximálnej miere využila skúsenosti získané v období rokov 2014 – 2020 pri príprave budúcich návrhov; požaduje flexibilný a prispôsobený rámec pri vykonávaní mestskej agendy, poskytovaní stimulov a usmernení s cieľom plne využiť potenciál miest pri zavádzaní obehového hospodárstva;

53.  vyzýva Komisiu, aby z európskej platformy pre obehové hospodárstvo určenej zainteresovaným subjektom vytvorila miesto na výmenu najlepších postupov s cieľom čo najlepšie využiť zdroje politiky súdržnosti na prechod na obehové hospodárstvo;

54.  zdôrazňuje vzájomnú závislosť obehového hospodárstva a zmiernenia zmeny klímy, a preto požaduje väčšie výdavky v rámci obehového hospodárstva a s klímou súvisiace investície v rámci politiky súdržnosti po roku 2020; okrem toho zdôrazňuje, že v budúcom viacročnom finančnom rámci (VFR) by sa výdavky súvisiace s klímou mali vo všeobecnosti zvýšiť v porovnaní so súčasným stavom;

°

°  °

55.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.

(2)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289.

(3)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470.

(4)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259.

(5)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 303.

(6)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 281.

(7)

Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.

(8)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0053.

(9)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0321.

(10)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0311.

(11)

Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 65.

(12)

Ú. v. EÚ C 353, 27.9.2016, s. 27.

(13)

Oznámenie Komisie zo 16. januára 2018 s názvom Rámec monitorovania obehového hospodárstva (COM(2018)0029).

(14)

Nakupovanie ekologických výrobkov! – Príručka o environmentálnom verejnom obstarávaní v Európe“, 3. vydanie, Európska komisia, 2016.


STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (27.4.2018)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k politike súdržnosti a obehovému hospodárstvu

(2017/2211(INI))

Spravodajca: Stanislav Polčák

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  domnieva sa, že prechod z modelu lineárnej ekonomiky na model obehového hospodárstva nie voľbou, ale nevyhnutnosťou; domnieva sa, že prechod na obehové hospodárstvo by pomohlo obmedziť odpad, vytvoriť nové pracovné miesta, zvýšiť konkurencieschopnosť malých a stredných podnikov, vytvoriť príležitosti pre sociálnu integráciu, posilniť rozvoj čistých technológií, zlepšiť energetickú efektívnosť a efektívnosť využívania zdrojov a znížiť spotrebu surovín a závislosť Európy od dovozu surovín a energie, napr. uhľovodíkov, ale nazdáva sa, že tento prechod si vyžaduje inovatívne obchodné modely, ktoré sú určené na pokrytie potrieb ľudí týkajúcich sa spotreby bez toho, aby mali škodlivý vplyv na životné prostredie;

2.  poukazuje na úlohu obehového hospodárstva v rámci hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti; upozorňuje, že vybudovanie spoločnosti s obehovým hospodárstvom si vyžaduje nové odborné znalosti a prístup, spoluprácu medzi zainteresovanými stranami, vytvorenie fungujúceho prostredia a zmeny spôsobov, akými spoločnosti podnikajú; domnieva sa, že je nevyhnutné, aby boli finančné prostriedky pre kohéznu politiku účinnejšie prideľované na opatrenia podporujúce obehové hospodárstvo vrátane aktivít v oblasti odbornej prípravy;

3.  odporúča partnerstvo viacerých zainteresovaných strán ako prostriedok na podporu vhodných synergií medzi zásadami politiky súdržnosti a obehového hospodárstva tým, že budú rovnako zapojení všetci aktéri pôsobiaci v rámci životného cyklu výrobku, konkrétne orgány verejnej moci, súkromný sektor, akademickí pracovníci a mimovládne organizácie;

4.  žiada, aby sa väčšia pozornosť venovala zmierneniu zmeny klímy a účinnejšiemu prepojeniu potenciálu biohospodárstva s obehovým hospodárstvom, keďže by to takisto mohol byť spôsob, ako zvýšiť životnú úroveň a živobytie vo vidieckych oblastiach; poukazuje na to, že prechod na udržateľné nízkouhlíkové obehové hospodárstvo by sa mohol urýchliť prerozdelením podpory pre fosílne produkty na obnoviteľné výrobky a obnoviteľnú výrobu;

5.  vyjadruje presvedčenie, že hospodárske, sociálne a environmentálne výzvy možno riešiť prostredníctvom lepšieho financovania a primeraných nástrojov regionálneho rozvoja, ako aj podporou obehového hospodárstva; zdôrazňuje, že pre prechod na obehové hospodárstvo je potrebná dlhodobá perspektíva a jednoznačné investičné signály; domnieva sa, že ex ante kondicionality pomohli vo fáze realizácie strategických cieľov súčasných kohéznych fondov, ale že by sa mohli ďalej podrobne vymedziť na obdobie po roku 2020; v tejto súvislosti žiada dodržiavanie hierarchie odpadového hospodárstva, ktorú možno formulovať prostredníctvom súboru ex ante kondicionalít, ktoré obmedzujú využívanie finančných prostriedkov na realizáciu obehového hospodárstva bez toho, aby bola porušená zásada subsidiarity; žiada, aby sa zaviedli finančné stimuly na predchádzanie vzniku odpadu, a to prísne v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva stanovenej v článku 4 rámcovej smernice o odpade;(1) zdôrazňuje, že kohézne fondy zavedené na predchádzanie vzniku odpadu, jeho recykláciu a opätovné použitie by takisto mali byť v súlade s touto hierarchiou; vyzýva členské štáty, ktoré sú povinné uplatňovať hierarchiu odpadového hospodárstva EÚ, aby vo svojich investíciách do infraštruktúry odpadového hospodárstva uprednostnili prevenciu, opätovné použitie, prípravu na opätovné použitie a recykláciu odpadu; zdôrazňuje, že je potrebné stanoviť pravidlá na určenie nástrojov a orgánov zodpovedných za monitorovanie údajov o znižovaní objemu odpadu vo všetkých oblastiach výroby, spracovania a spotreby;

6.  podporuje posilnenie požiadaviek týkajúcich sa zodpovednosti výrobcu a žiada zásadné zníženie obsahu plastov v obaloch a vytvorenie systémov opätovne použiteľných obalov ako praktický nástroj na predchádzanie vzniku odpadu; zdôrazňuje, že treba prijať ďalšie kroky na predĺženie trvanlivosti a podporiť opätovné použitie a recyklovateľnosť výrobkov vrátane zavedenia finančných sankcií v prípade nadbytočných obalov;

7.  pripomína nové ciele v oblasti odpadu na roky 2025, 2030 a 2035 stanovené v preskúmaní právnych predpisov EÚ o odpade a zdôrazňuje, že dosiahnutie týchto cieľov si vyžaduje politické odhodlanie na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ako aj hospodárske investície; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využívali dostupné finančné prostriedky Únie na podporu takýchto investícií, a zdôrazňuje, že tieto investície budú mať značnú návratnosť z hľadiska hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest;

8.  zdôrazňuje, že pri zbere biologického odpadu je potrebné triediť pri zdroji a vytvoriť nevyhnutný rámec na využívanie kompostu z biologického odpadu v poľnohospodárstve a iných odvetviach; zdôrazňuje, že biologický odpad tvorí vysoký podiel zmiešaného komunálneho odpadu, a upozorňuje, že skutočnosť, že možnosti zberu tohto odpadu nie sú dostatočné, čo znemožňuje použitie biologického odpadu a jeho zapracovanie do pôdy vo forme kompostu;

9.  zdôrazňuje, že udržateľnosť opätovného použitia a recyklácie počas celého životného cyklu závisí aj od spotreby energie v doprave; zdôrazňuje, že sa to týka najmä vidieckych oblastí, kde treba prekonávať dlhšie vzdialenosti medzi miestami zberu a miestami spracovania; naliehavo vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne orgány, aby v rámci svojich stratégií obehového hospodárstva pre vidiecke oblasti zohľadňovali prístup založený na životnom cykle s cieľom predchádzať celkovým negatívnym dôsledkom pre životné prostredie a klímu;

10.  zdôrazňuje dôležitosť regionálnych projektov pre spracovanie úplne nerecyklovateľného zvyškového odpadu na účely výroby udržateľných biopalív druhej generácie, po dôkladnom triedení alebo triedenom zbere v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva;

11.  pripomína dôležitosť odbornej prípravy pre nové pracovné miesta v ekologickom hospodárstve: Európsky sociálny fond, spolu s investíciami z Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR), by mal prispievať k tvorbe nových pracovných miest pre obehové hospodárstvo;

12.  berie na vedomie, že nový obmedzujúci prístup Číny k dovozu európskeho odpadu by mohol mať v krátkodobom horizonte negatívny vplyv na nakladanie s odpadom v EÚ; zároveň sa domnieva, že je to v zásade príležitosťou pre nakladanie s odpadom v EÚ, a preto vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o obmedzenie tvorby odpadu, prehodnotili svoje politiky odpadového hospodárstva, zlepšili svoje riadenie zdrojov a vytvorili fungujúcu recyklačnú infraštruktúru EÚ, čo by výrazne podporilo obehové hospodárstvo v EÚ; v tejto súvislosti víta novú stratégiu Komisie pre plasty a odporúča väčšiu konvergenciu medzi EÚ a Čínou a inými partnermi s cieľom vytvoriť základy pre udržateľné hospodárenie s plastmi, v ktorom dizajn a výroba umožnia väčšiu trvácnosť, opätovné použitie a vysokokvalitnú recykláciu;

13.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súlad všetkých vymedzení pojmov týkajúcich sa odpadu s rámcovou smernicou o odpadoch a dostupnosť porovnateľných údajov o pokroku, ktorý dosiahli členské štáty a regionálne a miestne orgány;

14.  vyzýva Komisiu, aby posilnila monitorovanie vykonávania zo strany členských štátov s cieľom zabezpečiť dosiahnutie prechodu na obehové hospodárstvo;

15.  zdôrazňuje, že mnohé členské štáty ešte musia vybudovať potrebnú infraštruktúru nakladania s odpadom; upozorňuje, že je preto nevyhnutné vytýčiť dlhodobé ciele politiky v záujme nasmerovania opatrení a investícií, najmä tým, že sa zabráni vytvoreniu nadmerných štrukturálnych kapacít na spracovanie zvyškového odpadu a zablokovaniu recyklovateľných materiálov na nižších úrovniach hierarchie odpadového hospodárstva; na tento účel poznamenáva, že je mimoriadne dôležité využívať európske štrukturálne a investičné fondy na financovanie rozvoja infraštruktúry nakladania s odpadom potrebnej na predchádzanie vzniku odpadu, jeho opätovné použitie a recykláciu;

16.  pripomína, že hlavný problém, ktorý sa musí vyriešiť ako prvý, je trh s druhotnými materiálmi, takže ak sú suroviny menej nákladné než recyklované suroviny, je jasné, že snaha o ekologické hospodárstvo sa výrazne spomalila a že využívanie štrukturálnych fondov by sa mohlo stratiť v začarovanom kruhu; nazdáva sa v tejto súvislosti, že isté ad hoc právne predpisy (napríklad nadchádzajúci návrh Komisie o plastových výrobkoch na jedno použitie) a primerané zdanenie na úrovni EÚ ako súčasť vlastných zdrojov najbližšieho viacročného finančného rámca môžu rozhodujúcim spôsobom prispieť k prechodu na obehové hospodárstvo;

17.  víta návrh na revíziu smernice 98/83/ES o pitnej vode, ktorá uľahčí prechod na obehové hospodárstvo znižovaním objemu plastového odpadu z vody balenej vo fľašiach a takisto zahŕňa značné úspory energie a efektívne hospodárenie so zdrojmi pitnej vody;

18.  vyjadruje podporu regionálnym projektom na inovatívne spracovanie hnoja a uzatvorenie živočíšneho minerálneho cyklu, ktoré prispievajú k znižovaniu emisií skleníkových plynov a vyplavovania dusičnanov a k tvorbe zelenej bioenergie;

19.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vykonala plánované opatrenia v oblasti obehového hospodárstva pri dodržiavaní osvedčenej regulačnej praxe, a zdôrazňuje, že je potrebné monitorovať vykonávacie opatrenia;

20.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali synergie medzi regionálnymi projektmi obehového hospodárstva v oblasti organických hnojív, ako sú vysoko minerálne koncentráty zo spracovania hnoja, a legislatívnymi rámcami EÚ, okrem iného tým, že povolia minerálne koncentráty ako ekologické alternatívy k chemickým hnojivám, a to pod podmienkou, že disponujú dostatočne vysokým koeficientom dostupnosti, a teda prispievajú k zlepšeniu kvality podzemných a povrchových vôd; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby skoncovali s právnou diskrimináciou udržateľných organických hnojív na báze živočíšneho hnoja v porovnaní s konvenčnými minerálnymi hnojivami a na tento účel zmenili právne predpisy EÚ a vymedzenia pojmov;

21.  domnieva sa, že je potrebné, aby členské štáty pri vypracúvaní svojich vnútroštátnych stratégií nakladania s odpadom a plánovaní investícií do infraštruktúry nakladania s odpadom a obehového hospodárstva riadne využívali európske štrukturálne a investičné fondy tým, že budú v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva podporovať predchádzanie vzniku odpadu a jeho opätovné použitie a následnú recykláciu; zastáva názor, že Komisia by mala v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva vytvoriť intenzívnejšie synergie medzi programom Horizont 2020 a európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi s cieľom vypracovať účinný finančný rámec, ktorý pomôže miestnym orgánom pri realizácii požiadaviek právnych predpisov EÚ o odpade a financovaní zavádzania inovatívnych technológií a metód v oblasti nakladania s odpadom;

22.  zdôrazňuje, že je potrebné realizovať záväzok Komisie týkajúci sa monitorovacieho rámca pre obehové hospodárstvo s cieľom zintenzívniť a zhodnotiť pokrok dosiahnutý pri prechode na obehové hospodárstvo na úrovni EÚ a členských štátov a zároveň znížiť administratívnu záťaž.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

25.4.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

59

1

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Margrete Auken, Pilar Ayuso, Zoltán Balczó, Biljana Borzan, Lynn Boylan, Nessa Childers, Birgit Collin-Langen, Miriam Dalli, Seb Dance, Angélique Delahaye, Stefan Eck, Bas Eickhout, José Inácio Faria, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Jens Gieseke, Julie Girling, Sylvie Goddyn, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Jytte Guteland, Anneli Jäätteenmäki, Benedek Jávor, Karin Kadenbach, Kateřina Konečná, Urszula Krupa, Giovanni La Via, Peter Liese, Joëlle Mélin, Susanne Melior, Miroslav Mikolášik, Rory Palmer, Massimo Paolucci, Piernicola Pedicini, Bolesław G. Piecha, Pavel Poc, Julia Reid, Frédérique Ries, Michèle Rivasi, Davor Škrlec, Renate Sommer, Estefanía Torres Martínez, Adina-Ioana Vălean, Jadwiga Wiśniewska, Damiano Zoffoli

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nikos Androulakis, Cristian-Silviu Buşoi, Caterina Chinnici, Fredrick Federley, Anja Hazekamp, Norbert Lins, Rupert Matthews, Alojz Peterle, Stanislav Polčák, Carolina Punset, Christel Schaldemose

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Jude Kirton-Darling, Jeroen Lenaers, Mylène Troszczynski

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

59

+

ALDE

Fredrick Federley, Gerben-Jan Gerbrandy, Anneli Jäätteenmäki, Carolina Punset, Frédérique Ries

ECR

Urszula Krupa, Rupert Matthews, Bolesław G. Piecha, Jadwiga Wiśniewska

EFDD

Piernicola Pedicini

ENF

Sylvie Goddyn, Joëlle Mélin, Mylène Troszczynski

GUE/NGL

Lynn Boylan, Stefan Eck, Anja Hazekamp, Kateřina Konečná, Estefanía Torres Martínez

PPE

Pilar Ayuso, Cristian-Silviu Buşoi, Birgit Collin-Langen, Angélique Delahaye, José Inácio Faria, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Jens Gieseke, Julie Girling, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Giovanni La Via, Jeroen Lenaers, Peter Liese, Norbert Lins, Miroslav Mikolášik, Alojz Peterle, Stanislav Polčák, Renate Sommer, Adina-Ioana Vălean

S&D

Nikos Androulakis, Biljana Borzan, Nessa Childers, Caterina Chinnici, Miriam Dalli, Seb Dance, Jytte Guteland, Karin Kadenbach, Jude Kirton-Darling, Susanne Melior, Rory Palmer, Massimo Paolucci, Pavel Poc, Christel Schaldemose, Damiano Zoffoli

VERTS/ALE

Marco Affronte, Margrete Auken, Bas Eickhout, Benedek Jávor, Michèle Rivasi, Davor Škrlec

1

-

EFDD

Julia Reid

1

0

NI

Zoltán Balczó

Vysvetlenie použitých znakov

+  :  hlasovali za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

(1)

Smernica 2008/98/ES Európskeho parlamentu a Rady z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

15.5.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

31

3

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Arimont, Franc Bogovič, Mercedes Bresso, Steeve Briois, Andrea Cozzolino, Rosa D’Amato, Aleksander Gabelic, Ivan Jakovčić, Constanze Krehl, Sławomir Kłosowski, Louis-Joseph Manscour, Iskra Mihaylova, Andrey Novakov, Paul Nuttall, Younous Omarjee, Konstantinos Papadakis, Stanislav Polčák, Liliana Rodrigues, Fernando Ruas, Maria Spyraki, Ruža Tomašić, Ramón Luis Valcárcel Siso, Matthijs van Miltenburg, Kerstin Westphal, Joachim Zeller

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Isabella Adinolfi, John Howarth, Ivana Maletić, Miroslav Mikolášik, Bronis Ropė, Davor Škrlec, Damiano Zoffoli

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Dariusz Rosati, Boris Zala


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

31

+

ALDE

Ivan Jakovčić, Iskra Mihaylova, Matthijs van Miltenburg

ECR

Sławomir Kłosowski, Ruža Tomašić

EFDD

Isabella Adinolfi, Rosa D'Amato

GUE/NGL

Younous Omarjee

PPE

Pascal Arimont, Franc Bogovič, Ivana Maletić, Miroslav Mikolášik, Andrey Novakov, Stanislav Polčák, Dariusz Rosati, Fernando Ruas, Maria Spyraki, Ramón Luis Valcárcel Siso, Joachim Zeller

S&D

Mercedes Bresso, Andrea Cozzolino, Aleksander Gabelic, John Howarth, Constanze Krehl, Louis-Joseph Manscour, Liliana Rodrigues, Kerstin Westphal, Boris Zala, Damiano Zoffoli

VERTS/ALE

Bronis Ropė, Davor Škrlec

3

-

EFDD

Paul Nuttall

ENF

Steeve Briois

NI

Konstantinos Papadakis

0

0

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 1. júna 2018Právne oznámenie