Postup : 2017/2118(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0186/2018

Predkladané texty :

A8-0186/2018

Rozpravy :

PV 11/06/2018 - 19
CRE 11/06/2018 - 19

Hlasovanie :

PV 12/06/2018 - 5.6
CRE 12/06/2018 - 5.6
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0248

SPRÁVA     
PDF 760kWORD 84k
24.5.2018
PE 612.127v02-00 A8-0186/2018

o vytváraní udržateľného a konkurencieschopného európskeho odvetvia akvakultúry: súčasný stav a budúce výzvy

(2017/2118(INI))

Výbor pre rybárstvo

Spravodajca: Carlos Iturgaiz

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 MENŠINOVÉ STANOVISKO
 MENŠINOVÉ STANOVISKO
 STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vytváraní udržateľného a konkurencieschopného európskeho odvetvia akvakultúry: súčasný stav a budúce výzvy

(2017/2118(INI))

Európsky parlament,

–  –  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Strategické usmernenia pre udržateľný rozvoj odvetvia akvakultúry EÚ (COM(2013)0229),

–  so zreteľom nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 304/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 708/2007 o využívaní cudzích a lokálne sa nevyskytujúcich druhov v akvakultúre(1),

–  so zreteľom na smernicu 98/58/ES o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely(2),

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 710/2009 z 5. augusta 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 889/2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č. 834/2007, pokiaľ ide o ustanovenie podrobných pravidiel v oblasti ekologickej akvakultúry živočíchov a produkcie morských rias(3),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1/2005 z 22. decembra 2004 o ochrane zvierat počas prepravy a s ňou súvisiacich činností a o zmene a doplnení smerníc 64/432/EHS a 93/119/ES a nariadenia (ES) č. 1255/97,

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (ES) č. 889/2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá implementácie nariadenia Rady (ES) č. 834/2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov so zreteľom na ekologickú výrobu, označovanie a kontrolu(4),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 834/2007 z 28. júna 2007 o ekologickej výrobe a označovaní ekologických produktov, ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 2092/91(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1184/2006 a (ES) č. 1224/2009 a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 104/2000(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011(8),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1004 zo 17. mája 2017 o vytvorení rámca Únie pre zber, správu a využívanie údajov v odvetví rybárstva a pre podporu vedeckých odporúčaní súvisiacich so spoločnou rybárskou politikou, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 199/2008(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 4. decembra 2008 o vypracovaní európskeho plánu regulácie populácie kormoránov s cieľom zníženia škôd, ktoré kormorány spôsobujú populáciám rýb, rybnému hospodárstvu a akvakultúre(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o novom podnete pre stratégiu udržateľného rozvoja európskej akvakultúry(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2010 o režime dovozu produktov rybolovu a akvakultúry do EÚ z hľadiska reformy spoločnej politiky rybného hospodárstva(12),

–  so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 23. novembra 2010 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. .../2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 708/2007 o využívaní cudzích a lokálne sa nevyskytujúcich druhov v akvakultúre(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o lepšom využití potenciálu výskumu a inovácie v modrej ekonomike na rast a tvorbu pracovných miest(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie o vysledovateľnosti produktov rybolovu a akvakultúry v oblasti stravovacích služieb a maloobchodu(15),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie o uplatňovaní rámcovej smernice o vode a rámcovej smernice o morskej stratégii vo vzťahu k akvakultúre (SWD(2016)0178),

–  so zreteľom na dokument Komisie z roku 2015 s názvom Súhrnná správa: Vykonávanie ustanovení o akvakultúre rýb (DG(SANTE) 2015-7406 – MR),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. júna 2017 s názvom Európsky akčný plán „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR) (COM(2017)0339),

–  so zreteľom na hospodársku správu Vedeckého, technického a hospodárskeho výboru pre rybárstvo (STECF) o odvetví akvakultúry v EÚ z roku 2016,

–  so zreteľom na správu Eurobarometra na tému Spotrebiteľské návyky v oblasti produktov rybolovu a akvakultúry (2017) a doplňujúcu analýzu Európskeho strediska pre monitorovanie trhu s produktmi rybolovu a akvakultúry (EUMOFA),

–  so zreteľom na vedecké stanovisko skupiny vedeckých poradcov na vysokej úrovni z novembra 2017 s názvom Potraviny z oceánov,

–  so zreteľom na Kódex správania pre zodpovedný rybolov FAO,

–  so zreteľom na Kódex zdravia vodných živočíchov Svetovej organizácie pre zdravie zvierat (OIE),

–  so zreteľom na články 42 a 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2017 o podpore súdržnosti a rozvoja v najvzdialenejších regiónoch EÚ: vykonávanie článku 349 ZFEÚ(16),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0186/2018),

A.  keďže odvetvie akvakultúry vrátane morského a sladkovodného chovu rýb, ako aj chovu mäkkýšov, kôrovcov, morských rias a ostnatokožcov je inovačným hospodárskym odvetvím, ktoré je najrýchlejšie rastúcou činnosťou výroby potravín a má potenciál stať sa sektorom využívajúcim moderné technológie, čo si vyžaduje štrukturálne investície, investície do výskumu a dlhodobé prevádzkové a finančné plánovanie;

B.  keďže odvetvie chovu rýb a mäkkýšov, kôrovcov a ostnatokožcov zohráva dôležitú a cennú úlohu z hľadiska hospodárstva, zamestnanosti, sociálnych a environmentálnych otázok v súvislosti so zlepšovaním kvality života v pobrežných a vnútrozemských oblastiach Únie a najvzdialenejších regiónoch a prispievaním k nutričnej kvalite a potravinovej bezpečnosti Európanov; keďže existujú určité faktory, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú akvakultúrnu výrobu a medzi ktoré patria environmentálne a klimatické faktory, ale predovšetkým predátory; keďže z viacerých štúdií vyplýva, že problémy s predátormi majú značný vplyv na produkciu;

C.  keďže Komisia vo svojom oznámení s názvom Strategické usmernenia pre udržateľný rozvoj odvetvia akvakultúry EÚ zdôraznila štyri prioritné oblasti, ktorými sa treba zaoberať, aby bolo možné naplno využiť potenciál akvakultúry v EÚ: administratívne postupy, koordinované priestorové plánovanie, konkurencieschopnosť – najmä prepojením tohto odvetvia s vedou – a rovnaké podmienky pre všetkých;

D.  keďže v tom istom oznámení sa členským štátom odporúča, aby vypracovali viacročné národné strategické plány v oblasti akvakultúry, v ktorých analyzujú kľúčové nedostatky a otázky, ktoré treba vyriešiť, vytýčia spoločné ciele a pokiaľ je to možné, stanovia ukazovatele na hodnotenie pokroku pri plnení týchto cieľov;

E.  keďže najdôležitejším cieľom musí byť zachovanie miestnych ekosystémov a zásob, aby sa zabránilo vysídľovaniu a ničeniu miestneho rybolovu a chovu;

F.  keďže napriek dobrým úmyslom a snahám akvakultúra v EÚ na rozdiel od stále väčšieho rastu v iných svetových regiónoch stále stagnuje;

G.  keďže sa odhaduje, že akvakultúrna výroba v EÚ pokrýva iba 10 % domáceho dopytu po rybách a keďže viac ako polovicu dopytu po produktoch rybolovu uspokojuje dovoz z tretích krajín;

H.  keďže akvakultúra by sa mala považovať za formu poľnohospodárstva, a to najmä v prípade rybnikárskeho chovu;

I.  keďže zaostalosť najvzdialenejších regiónov pri rozvoji akvakultúry je mimoriadne dôležitá;

J.  keďže nedávne stanovisko skupiny vedeckých poradcov na vysokej úrovni k otázke, ktorú tejto skupine položil komisár Vella: „Ako je možné získať z oceánov viac potravín a biomasy takým spôsobom, aby sa tieto výhody zachovali aj pre ďalšie generácie?“, obsahuje tieto odporúčania: „uplatňovať hľadisko tzv. paradigmy potravín z oceánov v rámci zodpovednej kultúry... v systémových politických programoch na úrovni EÚ a svetovej úrovni“; a: „povzniesť rozvoj morskej akvakultúry v Európe na vyššiu a strategickejšiu úroveň prostredníctvom komplexného, zosúladeného politického rámca – čo zahŕňa vydanie usmernení o zahrnutí požiadaviek morskej akvakultúry do vykonávania smernice EÚ z roku 2014 o námornom priestorovom plánovaní a rozšírení technologickej spolupráce o morskú akvakultúru v rámci dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva medzi EÚ a južnými partnerskými krajinami;

K.  keďže na založenie alebo rozšírenie akvakultúrnej farmy v EÚ je potrebné získať rôzne povolenia a oprávnenia a keďže postup získania týchto úradných dokumentov nie je v EÚ jednotný a vo všeobecnosti je pomalý, zložitý a chýba v ňom právna istota a hospodárska predvídateľnosť; keďže táto situácia by mohla brzdiť rozvoj tohto odvetvia, odrádzať podniky od investovania a viesť k nadmerným nákladom pre toto odvetvie, čím by sa nepriamo podporoval dovoz z tretích krajín;

L.  keďže najzložitejšími postupmi v akvakultúre sú postupy súvisiace s požiadavkami na ochranu životného prostredia (posudzovanie vplyvu na životné prostredie, strategické environmentálne hodnotenie a postupy dohľadu), ale, paradoxne, zdĺhavosť a zložitosť týchto administratívnych postupov ochrane životného prostredia niekedy nepomáha, skôr naopak, niekedy komplikuje zakladanie sociálno-ekonomicky a environmtentálne udržateľných kvalitných akvakultúrnych fariem; keďže medzi sladkovodnou a morskou akvakultúrou existujú rozdiely; keďže rozdiely v pododvetviach akvakultúry si vyžadujú rozdielne postupy pri riadení zásob, kŕmení a reprodukcii; keďže tieto rozdiely treba náležite zohľadniť pri príprave predpisov EÚ týkajúcich sa akvakultúry a najmä noriem environmentálnej udržateľnosti;

M.  keďže byrokratická zložitosť a časové sklzy, najmä pri udeľovaní licencií a plánovaní, predstavujú nečinnosť, ktorá má nevyhnutne za následok hospodárske a sociálno-pracovné náklady pre potenciálnych investorov v oblastiach, v ktorých sú založené podniky akvakultúry, s osobitným vplyvom na zamestnanosť žien a mladých ľudí;

N.  keďže pri adekvátnom priestorovom plánovaní sa musia zohľadniť rozličné potreby jednotlivých užívateľov a potreba ochrany prírody, pričom sa treba usilovať o zosúladenie týchto odlišných požiadaviek; keďže nedostatok lokalít, nedostatočné primerané priestorové plánovanie a konflikt s inými hospodárskymi činnosťami majú značný vplyv na rozvoj akvakultúry EÚ v niektorých regiónoch, lebo odvetvie akvakultúry má menšiu váhu ako iné, takzvané silné odvetvia;

O.  keďže priestorové plánovanie je jedným z nevyhnutných predpokladov dlhodobého rozvoja akvakultúry a prostriedkom, ktorý je potrebný na zabezpečenie vhodného plánovania lokalít pre akvakultúru s ohľadom na iné činnosti v príslušných oblastiach;

P.  keďže právne predpisy EÚ o ochrane životného prostredia tvoria smernice (smernica o morskej stratégii, smernica o vtákoch a biotopoch), a členské štáty a miestne a regionálne samosprávy ich teda môžu transponovať a uplatňovať s určitým stupňom vlastného uváženia; keďže v dôsledku toho neexistuje v EÚ jednotné vykonávanie týchto predpisov, čo vedie k právnej neistote podnikov a fariem, spôsobuje nedostatočnú predvídateľnosť pre investorov a vytvára nerovnaké podmienky;

Q.  keďže podľa vedeckého stanoviska Potraviny z oceánov sa z oceánov dá v krátkom čase získať oveľa viac potravín a biomasy jedine zberom organizmov, ktoré sú na spodku potravinového reťazca, ako napríklad makrorias a lastúrnikov;

R.  keďže odlišné vnútroštátne a regionálne právne rámce pre akvakultúru môže viesť k tomu, že podniky musia spĺňať odlišné právne požiadavky, hoci pôsobia v tej istej morskej panve, čo prináša riziko narušenia hospodárskej súťaže;

S.  keďže treba uvítať príklady dobrej spolupráce na základe dobrovoľných dohôd a iných dohôd medzi ochrancami životného prostredia a týmto odvetvím; keďže na jednej strane treba privítať pozitívne príklady príspevkov akvakultúry k zachovaniu vysokej kvality vôd a služieb vodných ekosystémov, ale na druhej strane je dôležité priznať negatívne vplyvy, ktoré môže akvakultúra mať na miestne životné prostredie a kvalitu vody, a usilovať sa o ich obmedzenie; podporuje preto ďalšie inovácie a iniciatívy na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti a ziskovosti tohto sektora;

T.  keďže chov lastúrnikov a kultivácia makrorias si vyžadujú vyvážený prísun výživných solí v prostredí;

U.  keďže tento typ sladkovodnej farmy možno vzhľadom na uvedené tiež kvalifikovať ako službu ochrany životného prostredia, ktorá zabezpečuje kvalitu a množstvo vody a ktorá si zaslúži omnoho viac uznania a podpory politických činiteľov EÚ ako dostáva v súčasnosti;

V.  keďže výrobky z EÚ musia spĺňať množstvo prísnych pravidiel a noriem ochrany životného prostredia, zdravia živočíchov, dobrých životných podmienok zvierat a ochrany spotrebiteľov, ktoré upravujú výrobné prevádzky, kŕmenie, životné podmienky, prepravu, spracovanie a sociálne podmienky v zamestnaní, čo má priamy vplyv na výrobné náklady; keďže výsledkom toho sú udržateľné produkty vynikajúcej kvality, ktoré sú však neraz drahšie, a teda menej konkurencieschopné, ako dovážané produkty, ktoré sa často objavujú na trhu EÚ za nižšiu cenu vďaka postupom, ktoré sú z environmentálneho, sociálneho a pracovného hľadiska dlhodobo neudržateľné a ktorých výroba je poznamenaná nízkym štandardom životných podmienok a zdravia zvierat;

W.  keďže niektoré akvakultúrne podniky vo veľkej miere závisia od zdrojov energie, čo zvyšuje náklady na akvakultúrnu produkciu;

X.  keďže konzumácia rýb – potraviny obsahujúcej bielkoviny, mastné kyseliny, vitamíny, minerály a základné mikroživiny, ktoré sú prospešné pre ľudské zdravie – by sa mala zvýšiť a keďže špičková kvalita morských plodov EÚ by mala byť hlavnou konkurenčnou výhodou odvetvia akvakultúry EÚ;

Y.  keďže celosvetová spotreba rýb súbežne s globálnym nárastom populácie stále rastie;

Z.  keďže navyše nie vždy existuje súlad medzi obchodnou, sociálnou a environmentálnou politikou EÚ: EÚ napríklad prideľuje zraniteľným rozvojovým krajinám štatút v rámci všeobecného systému preferencií (VSP a VSP+), aby mohli platiť menšie alebo žiadne clo za dovoz do EÚ, čo im poskytuje rozhodujúci prístup na trh EÚ a prispieva k ich rastu; hoci niektoré z týchto krajín, napríklad niektoré ázijské krajiny, zároveň produkujú akvakultúrne výrobky, ktoré nie sú v súlade s normami týkajúcimi sa životného prostredia, dobrých životných podmienok zvierat, zdravia, sociálnych a pracovných podmienok, ktoré výrobcovia z EÚ musia spĺňať, a ktoré sú niekedy vyrábané za porušovania ľudských práv;

AA.  keďže EÚ je takisto veľmi závislá od dovozu produktov rybolovu z tretích krajín ako krmiva pre akvakultúru a keďže udržateľnejšie alternatívne krmivá zatiaľ neboli dostatočne preskúmané a propagované;

AB.  keďže zahraničný obchod EÚ v odvetví akvakultúry vykazuje deficit a medzi dovážanými výrobkami z tretích krajín a výrobkami akvakultúry EÚ dochádza k nespravodlivej hospodárskej súťaži na úkor kvality potravín a zdravia spotrebiteľov;

AC.  keďže akvakultúra v tretích krajinách ponúka príležitosti pre investície z EÚ;

AD.  keďže rozdiely medzi produktmi európskej akvakultúry a produktmi z tretích krajín z hľadiska kvality, environmentálnej stopy, sociálneho správania a dodržiavania dobrých životných podmienok zvierat európski spotrebitelia nevnímajú, ak nemajú k dispozícii dostatočné a presné informácie (najmä pokiaľ ide o krajinu pôvodu, rozmrazovanie či identifikáciu druhov);

AE.  keďže právne predpisy EÚ týkajúce sa informácií o produktoch z rýb a vodných živočíchov pre spotrebiteľov sú jasné a keďže za kontrolu ich dodržiavania sú zodpovedné orgány členských štátov; keďže je však všeobecne známe, že v reštauráciách ani pri predaji rýb v stánkoch sa tieto základné informácie v praxi spotrebiteľom neposkytujú; keďže tento stav nedostatočného vykonávania oslabuje konkurencieschopnosť akvakultúry EÚ;

AF.  keďže udržateľný chov rýb spočíva v chove zdravých zvierat, a preto je nevyhnutné vyvinúť špecifické a inovačné veterinárne nástroje, najmä vakcíny a antibiotiká, ktoré by sa mali používať zodpovedným a reštriktívnym spôsobom, ktorý zabezpečí zdravie a dobré životné podmienky zvierat a spotrebiteľov, a produkciu bezpečných a nutrične hodnotných výrobkov akvakultúry bez negatívneho vplyvu na životné prostredie a voľne žijúce druhy; keďže v nariadeniach EÚ o zdraví zvierat je nutné zohľadniť osobitosti akvakultúry a špecifiká druhov rýb, pokiaľ ide o liečbu infekcií a chorôb a vplyv na kvalitu výrobkov;

AG.  keďže v európskom akčnom pláne „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR) sa uvádza, že imunizácia formou očkovania je nákladovo efektívnym zásahom v oblasti verejného zdravia v boji proti antimikrobiálnej rezistencii(17), ktorý sa vzťahuje aj na akvakultúru;

AH.  keďže vnímanie akvakultúry európskou spoločnosťou a spotrebiteľmi sa medzi členskými štátmi líši, ale vo všeobecnosti existuje veľký priestor na zlepšenie;

AI.  keďže napriek tomu, že vždy existuje priestor na zlepšenie zavádzaním lepších postupov, negatívne vnímanie tohto odvetvia nie je vždy spôsobené reálnymi problémami (v oblasti ochrany životného prostredia, kvality alebo bezpečnosti), ale predsudkami spotrebiteľov voči akvakultúre; keďže táto situácia do veľkej miery vyplýva z presvedčenia, že reálne vplyvy akvakultúry v niektorých tretích (rozvojových) krajinách sú rovnaké aj v EÚ, čo nie je pravda;

AJ.  keďže výrazne sa líšiace postupy, ktoré sa v akvakultúre používajú, vedú k značným rozdielom okrem iného v kvalite výrobkov, ich vplyve na životné prostredie a hygienické podmienky, takže spotrebiteľ si často nie je istý výsledným výrobkom; 

AK.  keďže zlé meno akvakultúry nepriaznivo ovplyvňuje aj jej riadenie orgánmi verejnej správy (vydávanie licencií, plánovanie atď.), ale aj podmienky uvádzania produktov na trh;

AL.  keďže je dôležité upozorniť na potenciál sladkovodnej akvakultúry, vnútrozemskej akvakultúry s uzavretými vodami, integrovanej multitrofickej akvakultúry a systémov recirkulácie alebo akvapónie v mestských zónach na zlepšenie potravinovej bezpečnosti a rozvoja vidieckych oblastí;

AM.  keďže kôrovce, mäkkýše a vodné rastliny, ako sú napríklad riasy, sú tiež dôležitým zdrojom pre akvakultúru;

AN.  keďže pri rozvíjaní potenciálu udržateľnej akvakultúry zohrávajú veľmi dôležitú úlohu výskum a inovácie; keďže produkciu je možné udržateľne zvýšiť expanziou na základe inovácií, regeneráciou a čistením vôd, využívaním obnoviteľných zdrojov energie a efektívnym využívaním energie a zdrojov pri súčasnom obmedzení vplyvu na životné prostredie a zabezpečení environmentálnych služieb;

AO.  keďže celoeurópske štandardné protokoly vedeckých údajov, ktoré umožňujú dohľad nad riadiacimi a výrobnými postupmi a ich zlepšovanie, ako aj kontrolu ich vplyvu na životné prostredie a zdravie, majú veľký význam;

AP.  keďže v záujme zníženia vplyvu akvakultúry na životné prostredie a zabezpečenia jej lepšej udržateľnosti by sa mal uprednostňovať chov domácich alebo endemických druhov;

AQ.  keďže ťažký prístup k úverom a značný časový odstup medzi investíciou a prvým predajom (obyčajne aspoň tri roky) odrádza investorov;

AR.  keďže podmienky predbežného financovania ponúkané bankami a finančnými inštitúciami sú čoraz prísnejšie;

AS.  keďže postupy, ktoré pre používateľov zväčša nie sú dosť jasné, a veľké množstvo dokumentov, ktoré treba predložiť na získanie finančných prostriedkov z Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF), odrádzajú žiadateľov; keďže približne 1 280 miliónov EUR, ktoré sú v rámci súčasného programového obdobia (2014 – 2020) k dispozícii, nepostačuje na rozvoj odvetvia akvakultúry v Európe; keďže členské štáty navyše čerpajú prostriedky v mimoriadne nízkej miere;

AT.  keďže v rámci udržateľnej akvakultúry je nutné brať ohľad na potenciálny vplyv na voľne žijúce populácie rýb a kvalitu vody, ale na druhej strane sú zdravé populácie rýb a vynikajúca kvalita vody pre ňu nevyhnutné;

AU.  keďže z dostupných údajov vyplýva, že sa zvyšuje rozdiel medzi spotrebou morských plodov v EÚ a objemom úlovkov z rybolovu – podľa odhadov je tento rozdiel až 8 miliónov ton; keďže udržateľná akvakultúra dokáže spolu s udržateľným rybárstvom prispieť k zabezpečeniu dlhodobej potravinovej a výživovej bezpečnosti vrátane dodávok potravín, ako aj k rastu a zamestnanosti pre občanov Únie a tiež k naplneniu rastúceho svetového dopytu po potravinách z vodných živočíchov, pričom je potrebné používať udržateľné zdroje krmiva a zabrániť degradácii životného prostredia; keďže akvakultúra tak môže prispieť k splneniu hlavného cieľa, ktorým je preklenutie rozdielu medzi objemom spotreby a produkcie morských plodov v EÚ;

AV.  keďže v akvakultúre je možné z jedného kilogramu rýb nízkej hodnoty vychovať jeden kilogram rýb vysokej hodnoty (napríklad v prípade korušky polárnej a kankala veľkého sa hodnota zvyšuje z 0,10 EUR na 7 EUR za kilogram);

AW.  keďže mladí ľudia majú menší záujem pracovať v odvetví akvakultúry, investovať doň a rozvíjať ho, a to v dôsledku slabej informovanosti a nedostatočnej finančnej perspektívy a stability, pre ktoré je akvakultúra pre mladšie generácie neatraktívna;

AX.  keďže udržateľná akvakultúra, ktorú vlastnia a riadia komunity, môže byť pre pobrežné okrajové regióny sociálno-ekonomickým prínosom a môže zohrávať pozitívnu úlohu v modrej ekonomike;

AY.  keďže sladkovodná akvakultúra tvorí 20 % celkovej produkcie z tohto odvetvia v Európe, a keďže podpora zo strany EÚ by mala zodpovedať tomuto podielu; keďže sladkovodná akvakultúra si pre svoj odlišný charakter vyžaduje osobitné pravidlá a samostatnú kapitolu v právnych predpisoch upravujúcich spoločnú rybársku politiku EÚ;

AZ.  keďže výskum a inovácia majú kľúčový význam pre dosiahnutie väčšej udržateľnosti a konkurencieschopnosti odvetvia akvakultúry na trhu EÚ;

AAB.  keďže projekty sladkovodnej akvakultúry sa môžu uskutočňovať aj s financovaním ex post a keďže pre investorov to často znamená neprimerane veľké úsilie, čo má za následok, že v mnohých prípadoch chovatelia nemajú odvahu začať projekty; keďže miera pomoci je vo väčšine prípadov nedostatočná;

Využitie potenciálu akvakultúry v EÚ

1.  uznáva pozitívne účinky, ktoré môže udržateľná akvakultúra a jej morské aj sladkovodné pododvetvie priniesť pre zamestnanosť a hospodárstvo Únie a celkové zlepšenie produktivity a kvality života v jej pobrežných a vnútrozemských oblastiach; zdôrazňuje, že je potrebné podporiť jej rozvoj, diverzifikáciu a inováciu podporovaním vyššej úrovne produkcie rýb, kôrovcov, mäkkýšov, rias a ostnatokožcov z akvakultúry a zvýšiť konkurencieschopnosť takýchto výrobkov (zlepšiť produkciu akvakultúry EÚ tak, aby do piatich rokov dosiahla aspoň súčasnú mieru rastu svetovej akvakultúry a stimulovať investície do energeticky účinnejších a hospodársnejších zariadení) a zvyšovať ich spotrebu a príspevok k potravinovej a výživovej bezpečnosti pre občanov EÚ; trvá na tom, že sa pritom musí zachovať riadne fungovanie morských ekosystémov, aby bolo aj naďalej možné vykonávať ziskovú akvakultúru, pokračovať v komerčnom rybolove a ďalšími udržateľnými spôsobmi využívať morské prostredie;

2.  domnieva sa, že EÚ musí zvýšiť svoju produkciu v odvetví akvakultúry, najmä s cieľom znížiť tlak na prírodné rybolovné oblasti; zastáva názor, že krmivá na báze rýb by mali pochádzať z udržateľných zdrojov a nemali by ohrozovať ciele maximálneho udržateľného výnosu v rámci spoločnej politiky rybného hospodárstva a že zaťaženie živinami by sa malo kontrolovať; zdôrazňuje význam spolupráce medzi výskumnými pracovníkmi, odvetvím akvakultúry, výrobcami krmív, správami a organizáciami životného prostredia; zdôrazňuje, že odvetvie akvakultúry EÚ by malo zohľadňovať kvalitu, udržateľnosť, bezpečnosť potravín, zdravie zvierat a ľudí a environmentálne aspekty a malo by byť v tomto smere príkladom; s potešením berie na vedomie nové iniciatívy s pozemnou akvakultúrou, najmä v citlivých moriach a v oblastiach EÚ so uzavretými vodami, a domnieva sa, že sú potrebné radikálnejšie opatrenia na to, aby sa akvakultúra stala efektívnejším, ekonomicky životaschopnejším, sociálne zodpovednejším a ekologickejším odvetvím, uspokojila väčšiu časť európskeho dopytu po rybách a znížila závislosť Európy od dovozu;

3.  víta oznámenie Komisie s názvom Strategické usmernenia pre udržateľný rozvoj odvetvia akvakultúry EÚ a identifikáciu oblastí, na ktoré je potrebné zamerať úsilie s cieľom rozvinúť potenciál akvakultúry v EÚ, aby mohla spolu s udržateľným rybolovom prispievať k cieľu, ktorým je preklenutie rozdielu medzi objemom spotreby a produkcie morských plodov v EÚ spôsobom, ktorý bude environmentálne, sociálne a hospodársky udržateľný;

4.  zdôrazňuje, že sladkovodná akvakultúra stále nie je dostatočne preskúmanou možnosťou na zlepšenie bezpečnosti potravín a rozvoj vidieckych oblastí;

5.  zdôrazňuje, že udržateľný rast musí byť založený na predvídateľnosti investícií a právnej istote pre podniky, ktoré je možné vytvoriť prostredníctvom efektívnejších administratívnych rámcov, na väčšej transparentnosti riadenia a jasných a homogénnych kritériách udeľovania licencií v EÚ, na spoločných postupoch manažmentu chorôb a prístupe k vhodnej veterinárnej liečbe, ktorá nepoškodzuje zdravie zvierat a ľudí, na účinnom priestorovom plánovaní, dostupnosti usmerňovacích dokumentov, výmene osvedčených postupov, podpore Poradnej rady pre akvakultúru a na primeranej finančnej podpore; poukazuje na to, že všetky tieto faktory môžu prispievať k udržateľnému rastu;

6.  oceňuje závery a odporúčania vedeckého stanoviska z novembra 2017 na tému Potraviny z oceánov, ktoré sa týkajú rozvoja a vykonávania námornej politiky, rybárskej politiky a politiky v oblasti akvakultúry v najbližších rokoch s cieľom pomôcť zvýšiť udržateľný objem potravín pochádzajúcich z oceánov;

7.  vyzýva Komisiu, aby podporovala odvetvie akvakultúry v jeho úsilí o zníženie závislosti od voľne žijúcich populácií rýb pri výrobe krmiva, a to aj prostredníctvom intenzívnejšieho využívania morských a iných rias;

8.  vyzýva Komisiu, aby podnecovala ďalší rozvoj vznikajúceho odvetvia akvakultúry morských rias;

9.  uznáva, že akvakultúra má potenciál prispievať k potravinovej a výživovej bezpečnosti občanov EÚ a že je potrebné presadzovať udržateľné a zdravé stravovanie, environmentálne udržateľné potravinové systémy, ktoré zohľadňujú klímu a dobré životné podmienky zvierat, obehovosť a efektívne využívanie zdrojov v potravinových systémoch, podporu inovácií a posilňovanie postavenia spoločenstiev;

10.  opakovane zdôrazňuje, že rozvoj európskej akvakultúry musí byť prepojený so základnou a zásadne dôležitou potrebou sebestačnej, bezpečnej, nutrične hodnotnej a udržateľnej výroby potravín a v globálnom programe EÚ musí mať väčšiu prioritu;

11.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby investovali do výskumu, štúdií a pilotných projektov pre inovačné, environmentálne zodpovedné metódy akvakultúrnej produkcie zamerané na budúcnosť vrátane systémov integrovanej multritrofickej akvakultúry (IMTA), akvapónie a systémov recirkulačnej akvakultúry, ktoré znižujú vplyv akvakultúrnych fariem na biotopy, populácie voľne žijúcich zvierat a kvalitu vody, čím prispievajú k ekosystémovému prístupu;

12.  žiada Komisiu, aby vykonala dôkladnú analýzu a zabezpečila dôslednú kontrolu plnenia všetkých odporúčaní skupiny vedeckých poradcov na vysokej úrovni;

13.  zdôrazňuje, že v akejkoľvek udržateľnej európskej politike v oblasti akvakultúry je nutné zohľadniť charakteristiky a rozmanité potreby a výzvy týkajúce sa rôznych typov akvakultúrnej produkcie a vypracovať prispôsobené opatrenia, v ktorých sa zohľadnia aj geografické rozdiely a potenciálne účinky zmeny klímy; vyzýva preto Komisiu, aby v spoločnej politiky rybného hospodárstva na obdobie po roku 2020 stanovila samostatné pravidlá prispôsobené charakteru každého pododvetvia;

14.  vyzdvihuje potenciál sladkovodnej akvakultúry a tiež vnútrozemskej akvakultúry s uzavretými vodami, integrovanej multitrofickej akvakultúry a systémov recirkulácie alebo akvapónie v mestských zónach; zdôrazňuje, že sladkovodná akvakultúra stále nie je dostatočne preskúmanou možnosťou na zlepšenie bezpečnosti potravín a rozvoj vidieckych oblastí, ale zohráva dôležitú sociálnu úlohu, pretože vytvára zamestnanosť na vidieku v najchudobnejších oblastiach, a zároveň zohráva environmentálnu úlohu pri ochrane cenných mokradí a poskytuje širokú škálu ekosystémových služieb, ktoré ďaleko presahujú jej ekonomickú hodnotu;

15.  zdôrazňuje význam zavedenia nástrojov koordinácie, študijných skupín a činností EÚ s cieľom stanoviť prípady, v ktorých produkciu mäkkýšov výrazne ohrozuje predátorstvo pražmy zlatohlavej (Sparus aurata), a hľadať udržateľné riešenia šetrné k životnému prostrediu;

16.  uznáva potenciál, ktorý má akvakultúra a s ňou súvisiace spracovanie a vývoz rybích výrobkov ako domáce priemyselné odvetvie z hľadiska zamestnanosti a hospodárskeho prínosu, a to najmä pre pobrežné a ostrovné spoločenstvá;

17.  zdôrazňuje, že je veľmi dôležité, aby sa rámcovou smernicou o vode (WFD) a rámcovou smernicou o námornej stratégii (MSFD) zabezpečila ochrana oblastí na produkciu mäkkýšov stanovená v smernici o mäkkýšoch, ktorá je teraz zrušená;

18.  zdôrazňuje, že v prostredí, v ktorom sa majú kultivovať makroriasy alebo lastúrniky, musí zníženie prísunu živín na dosiahnutie dobrého stavu životného prostredia zohľadňovať prirodzenú schopnosť odbúravania zaťaženia, ktorú tieto chované alebo pestované organizmy majú;

Zjednodušenie administratívnych postupov

19.  zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu miestnych a regionálnych orgánov v rozvoji európskej akvakultúry, a to aj pri vykonávaní viacročných strategických plánov vypracovaných členskými štátmi;

20.  zdôrazňuje, že udržateľný rast akvakultúry musí byť založený na právnej istote a predvídateľnosti investovania pre podniky, ktoré si vyžadujú:

  a)  zjednodušenie a zrýchlenie administratívnych postupov – menej byrokracie – na úrovni EÚ, na národnej aj regionálnej úrovni, s čo najväčším využitím informačných a komunikačných technológií, pričom sa zároveň musí zabrániť ďalšiemu poškodzovaniu morského prostredia;

  b)  zvýšenie transparentnosti a dôkladné plánovanie;

c)  lepšiu koordináciu, pokiaľ ide o spoločné právomoci EÚ, členských štátov a prípadne regionálnych a miestnych orgánov;

d)  rýchle, jasné a transparentné postupy vydávania licencií spolu s vymedzenými časovými lehotami na dohody, ktoré nebudú odrádzať investorov;

  e)  dôsledné monitorovanie viacročných národných strategických plánov členských štátov zo strany Komisie;

f)  usmernenia Komisie k národným strategickým plánom v záujme jednotného uplatňovania právnych predpisov EÚ (najmä v oblasti ochrany životného prostredia, ochrany zdravia, ekosystémov a rybolovných činností);

g)  koordinovaný právny rámec medzi jednotlivými regiónmi a členskými štátmi, ktoré využívajú rovnaké vody, aby sa zabezpečila spravodlivá hospodárska súťaž a účinné environmentálne politiky;

h)  úzka spolupráca medzi Komisiou a príslušnými orgánmi (vnútroštátnymi, ale aj miestnymi a regionálnymi) pri vykonávaní právnych predpisov EÚ (najmä sanitárnych a environmentálnych) a v prípade potreby aj podpora koordinácie vnútroštátnych alebo regionálnych právnych predpisov;

  i)  mechanizmy výmeny informácií a najlepších postupov medzi členskými štátmi prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie vnútroštátnych opatrení, pokiaľ ide bezpečnosť podnikania, prístup do vôd a priestoru Únie a zjednodušenie postupov vydávania licencií;

  j)  primeranú finančnú pomoc z verejných zdrojov na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni pre udržateľnú a zodpovednú akvakultúrnu výrobu, inovácie a vývoj;

  k)  lepšie zapracovanie akvakultúry a rybárskej politiky do obchodných dohôd Únie;

21.  navrhuje v administratívnom systéme čo najskôr vytvoriť jednotné kontaktné miesto, ktoré by prevzalo a vykonávalo všetky právomoci a umožňovalo by predloženie relevantných dokumentov jednému správnemu orgánu; domnieva sa, že by sa tým zlepšil vzťah medzi užívateľmi a rôznymi úrovňami verejnej správy;

22.  navrhuje zavedenie zjednodušeného systému alebo systému rýchleho postupu udeľovania licencií, v rámci ktorého by príslušný správny orgán vydal dočasné osvedčenie, ktoré by prevádzkovateľom spĺňajúcim určité vopred stanovené kritériá umožnilo začať činnosť; poukazuje na to, že tieto kritériá by mohli byť založené na záznamoch o žiadateľovi alebo na skutočnosti, že predložený projekt v oblasti akvakultúry je naozaj priekopnícky z hľadiska inovácie alebo udržateľnosti, alebo na vytvorení zón vyhradených pre akvakultúru tam, kde sa pôvodne počítalo s využitím, ktoré je nezlučiteľné s touto činnosťou;

Rovnosť v interakcii s inými odvetviami

23.  zdôrazňuje, že v príslušnom priestorovom plánovaní by sa mali brať do úvahy všetky odvetvia (holistický prístup) a otázky udržateľnosti a potravinovej bezpečnosti, pričom by sa nemali uprednostňovať silné hospodárske odvetvia na úkor akvakultúry; zdôrazňuje, že priestorové plánovanie nemusí nevyhnutne znamenať oddelenie činností v určitých oblastiach, ale skôr vyvážený súlad medzi nimi, čo by mohlo byť prínosom pre všetkých;

24.  navrhuje, aby sa podporovala aktívnejšia a dôležitejšia úloha a vplyv organizácií akvakultúry a miestnych rybárskych akčných skupín (FLAG) v rozhodovacom procese prostredníctvom regionalizácie, aby sa zabezpečil čo najlepší prístup pre každý konkrétny región;

25.  poukazuje na to, že treba venovať náležitú pozornosť záujmom odvetvia akvakultúry a pri interakcii s inými odvetviami, napríklad v rámci priestorového plánovania, s ním zaobchádzať spravodlivo;

26.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali mapy priestorového plánovania, v ktorých určia možné oblasti koexistencie akvakultúry a iných činností;

27.  poukazuje na to, že práve podmienky priestorového plánovania a udeľovania licencií sú s najväčšou pravdepodobnosťou dôvodom neochoty iných dôležitejších alebo silnejších odvetví podeliť sa o priestor;

28.  poukazuje na to, že v záujme zabezpečenia rovnakých podmienok prístupu k morským zdrojom by sa štúdie posúdenia sociálno-ekonomického a environmentálneho vplyvu potrebné pre akvakultúru mali dotýkať aj všetkých odvetví, ktoré akvakultúre konkurujú, napríklad cestovného ruchu alebo ťažby surovín;

29.  naliehavo žiada členské štáty a vnútroštátne orgány, aby zabezpečili súlad s právnymi predpismi EÚ týkajúcimi sa vôd a obnovy a čistenia kontaminovaných oblastí;

30.  zdôrazňuje, že právne predpisy by sa mali prijímať po rovnocennej konzultácii so všetkými zainteresovanými stranami;

Prispôsobenie právnych predpisov potrebám akvakultúry

31.  zdôrazňuje, že udržateľnosť životného prostredia musí ísť ruka v ruke so sociálnou a hospodárskou udržateľnosťou (tri piliere udržateľnosti) a že je potrebné venovať náležitú pozornosť skutočným aj potenciálnym prínosom akvakultúry pre potravinovú bezpečnosť v Únii;

32.  víta najlepšie postupy tohto odvetvia a príklady dobrej spolupráce na základe dobrovoľných dohôd a iných dohôd medzi ochrancami životného prostredia a týmto odvetvím, a to aj v oblastiach Natura 2000; víta početné príklady príspevkov akvakultúry k zachovaniu dobrej kvality vody; uznáva služby, ktoré akvakultúra prináša pre vodný ekosystém, a žiada stimuly na ich posilnenie; zdôrazňuje, že zavedenie ďalších právnych komplikácií ovplyvňujúcich akvakultúru je nežiaduce z hľadiska udržateľnosti a sociálno-ekonomického rozvoja;

33.  zdôrazňuje, že právne predpisy EÚ by mali byť lepšie prispôsobené realite, špecifikám a potrebám akvakultúry v rámci spoločnej rybárskej politiky, mali by byť koherentné okrem iného s právnymi predpismi EÚ v oblasti životného prostredia, v súlade s cieľom dosiahnuť do roku 2020 dobrý environmentálny stav všetkých morských vôd, a mali by zohľadňovať dôležitosť zamestnanosti žien a mladých ľudí v tomto sektore;

34.  zdôrazňuje, že v prípadoch, keď je vykonávanie právnych predpisov EÚ problematické alebo nejednotné, by sa mali vydávať usmernenia k ich výkladu a najlepšie postupy;

35.  opakovane zdôrazňuje, že toto odvetvie by malo aktívnejšie zapojené do prijímania rozhodnutí;

36.  naliehavo žiada Komisiu, aby zlepšila obmedzený podiel produkcie z akvakultúry na pokrytí domáceho dopytu po rybách (odhaduje sa, že je vo výške 10 %) a aby zmenila stav, keď viac ako polovicu dopytu po rybách v Únii uspokojujú dovezené výrobky;

Zlepšenie konkurencieschopnosti akvakultúry EÚ v rámci EÚ a mimo nej

37.  žiada, aby dovezené produkty akvakultúry museli spĺňať také isté normy v oblasti životného prostredia, bezpečnosti potravín, sociálno-pracovných podmienok a rešpektovania ľudských práv ako platia pre prevádzkovateľov z EÚ a vyjadruje poľutovanie nad tým, že stále neexistujú rovnaké podmienky v tejto oblasti a že nebezpečné narušenia hospodárskej súťaže sú vážnym problémom pre prevádzkovateľov v EÚ;

38.  poukazuje na súčasnú situáciu európskych poľnohospodárov prevádzkujúcich rybníky, ktorí zápasia so značnými stratami postihujúcimi celé zásoby spôsobenými dravcami ako vydra, volavka a kormorán; zdôrazňuje, že tieto dravce zabíjajú aj ikry zubáča a kapra, čím výrazne obmedzujú chov a rozmnožovanie sladkovodných rýb; vyzýva preto členské štáty, aby v prípade volaviek a kormoránov uplatňovali existujúce výnimky, a vyzýva Komisiu, aby prehodnotila stav ochrany vydry a v prípade potreby umožnila odstránenie a kontrolu týchto dravcov;

39.  vyzýva, aby sa častejšie a lepšie vykonávali kontroly pôvodu a hraničné kontroly dovážaných výrobkov a aby sa na internej úrovni prijali opatrenia na boj proti nezákonným alebo nedovoleným postupom v akvakultúre, ktoré ovplyvňujú vnútorný vývoj v tomto odvetví;

40.  poukazuje na to, že EÚ by mala vyvážať svoje normy udržateľnosti a know-how; domnieva sa, že je to obzvlášť relevantné v prípade susedných regiónov, v ktorých sa chovajú podobné druhy ako v EÚ, a najmä v prípade tretích krajín, ktoré využívajú rovnaké vody ako EÚ;

41.  žiada Komisiu, aby v obchodných dohodách s tretími krajinami zabezpečila, že udelenie preferenčného prístup na trh bude podmienené dodržiavaním noriem udržateľnosti a dobrých životných podmienok zvierat rovnocenných s normami uplatňovanými v EÚ;

42.  vyzýva Komisiu, aby v rámci politiky EÚ týkajúcej sa spolupráce s rozvojovými krajinami presadzovala podporné a zaškoľovacie opatrenia, ktoré prispejú k podpore udržateľnej akvakultúry a k zvýšeniu informovanosti výrobcov v odvetví akvakultúry v týchto krajinách o politike kvality a prísnejších výrobných normách, najmä pokiaľ ide o životné prostredie, hygienu a sociálne normy;

43.  naliehavo žiada, aby sa podnikli kroky na podporu investícií EÚ do projektov akvakultúry v tretích krajinách;

44.  žiada Komisiu, aby naďalej zabezpečovala dodržiavanie dovozných predpisov EÚ vo vyvážajúcich tretích krajinách, a to aj v súvislosti s chovnými postupmi, ktoré sú v súlade s environmentálnymi, hygienickými a sociálnymi normami, aby sa na medzinárodnej úrovni vytvorili rovnaké podmienky; zároveň sa domnieva, že výsledky monitorovania postupov akvakultúry v tretích krajinách by mali byť rozhodujúcim faktorom pri obnove vývozných povolení na výrobky určené pre EÚ;

45.  žiada Komisiu, aby posúdila vplyv brexitu na oblasť akvakultúry;

Skvalitnenie informácií pre spotrebiteľov

46.  trvá na dôslednom a úplnom uplatňovaní právnych predpisov EÚ o označovaní výrobkov a o informáciách pre spotrebiteľov na trhoch s rybami aj v sektore hotelov, reštaurácií a stravovania (tzv. sektor horeca); je presvedčený, že je to dôležité v prípade všetkých produktov rybolovu (nielen akvakultúry), dovezených aj vyrobených v EÚ; domnieva sa, že na tento účel by sa malo upraviť a posilniť nariadenie o kontrole;

Zabezpečenie dobrých životných podmienok zvierat

47.  žiada vytvorenie špecifického označenia pre uznávanie výrobkov z udržateľnej akvakultúry EÚ a zdôrazňuje, že pre spotrebiteľov je potrebná transparentnosť aj v súvislosti s produktmi akvakultúry dovážanými z tretích krajín, a tú možno dosiahnuť posilnením vysledovateľnosti;

48.  zastáva názor, že stratégia týkajúca sa usmrcovania rýb by mala obsahovať návrhy, ktorými sa zabezpečí, aby boli vypracované účinné parametre pre humánne metódy usmrcovania rýb v súlade s usmerneniami organizácií OIE a EFSA, aby zariadenia používané na usmrcovanie rýb fungovali v súlade s týmito parametrami a aby sa v celej EÚ vykonávalo, posudzovalo, hodnotilo a certifikovalo skutočne humánne usmrcovanie rýb z farmových chovov;

Dostupnosť veterinárnych výrobkov

49.  poukazuje na to, že veterinárne právne predpisy EÚ treba lepšie prispôsobiť reálnym podmienkam a potrebám akvakultúry s ohľadom na rôzne druhy a prevádzkové rozdiely;

50.  zdôrazňuje, že pre vakcíny a iné veterinárne výrobky, ktoré chránia zdravie zvierat a ľudí, je potrebný skutočný spoločný trh EÚ, najmä v prípade zriedkavých druhov;

51.  konštatuje, že relatívne vyššie náklady na diagnostiku, antimikrobiálne alternatívy a očkovanie v porovnaní s bežne používanými antibiotikami sú, žiaľ, prekážkou dosiahnutia väčšieho využívania a vyššej miery očkovania, o ktoré sa usiloval akčný plán(18); víta skutočnosť, že Komisia v akčnom pláne uvádza stimuly na zvýšenie využívania diagnostiky, antimikrobiálnych alternatív a očkovacích látok(19);

52.  naliehavo žiada Komisiu, aby stanovila povinnosť poskytovať informácie o používaní vakcín a antibiotík v akvakultúre vzhľadom na možné riziká pre ľudské zdravie a ekosystémy;

53.  domnieva sa, že Komisia a členské štáty by mali navrhnúť praktické stimuly a opatrenia vrátane lepšieho vykonávania smernice 2006/88/ES, alebo prípadne aj jej zmeny, s cieľom podporovať integrovaný reťazový prístup k AMR a zvýšiť používanie antimikrobiálnych alternatív, diagnostiky a vakcín v akvakultúre, a tým nákladovo efektívnych spôsobom predchádzať ochoreniam a antibiotickej rezistencii u vodných živočíchov, kontrolovať a vykoreniť ich a maximalizovať prežitie, rast a efektivitu produkcie vodných živočíchov;

54.  zdôrazňuje potrebu uprednostňovať vedecký výskum v rámci európskych a vnútroštátnych programov zameraných na zdravie mäkkýšov a rýb a vývoj nových veterinárnych produktov pre vodné druhy;

55.  poukazuje v tejto súvislosti na to, že rezistencia voči antibiotikám je závažným problémom v humánnej aj veterinárnej medicíne, a vyzýva Komisiu, aby obmedzila používanie antibiotík na situácie, keď v zariadení pre akvakultúru existuje riziko epizootických chorôb, a nie len ako preventívne opatrenie a aby posúdila ich vplyv na riziko prenosu rezistencie na spotrebiteľov;

Lepšie propagačné kampane a komunikácia

56.  poukazuje na to, že sú potrebné lepšie propagačné kampane a komunikáciu na úrovni EÚ o prínosoch akvakultúry a konzumácie rýb;

57.  žiada Komisiu, aby podporovala silné a dlhodobé všeobecne orientované kampane EÚ vysvetľujúce prínos produktov akvakultúry EÚ v oblasti udržateľnosti so zameraním na vysoký štandard produktov s označením „chované v EÚ“ z hľadiska kvality, dobrých životných podmienok zvierat a ochrany životného prostredia v porovnaní s produktmi dovezenými z tretích krajín;

58.  zdôrazňuje, že je potrebné podporovať a financovať kampane propagujúce regionálne systémy kvality, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 1151/2012, ako je chránené označenie pôvodu; žiada Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi začala celoeurópsku informačnú kampaň zameranú na spotrebiteľov a podniky venovanú akvakultúre vo všeobecnosti a konkrétne rozdielom medzi vysokými a komplexnými štandardmi na európskom trhu a nižšími štandardmi, ktoré sa uplatňujú na dovážané výrobky z tretích krajinách, s osobitným dôrazom na problémy, ktoré spôsobuje zavlečenie mimoriadne odolných mikroorganizmov do Únie a vytvorenie antimikrobiálnej rezistencie (AMR) z hľadiska bezpečnosti potravín a verejného zdravia; zdôrazňuje, že právne predpisy EÚ o dobrých životných podmienkach chovaných rýb počas chovu, prepravy a usmrcovania majú veľký význam pri plnení očakávaní spotrebiteľov a reklame výrobkov zaručenej kvality podľa noriem EÚ v porovnaní s dovozom z tretích krajín;

59.  žiada Komisiu, aby z rozpočtu na propagáciu EÚ vyčlenila primeranú sumu na propagáciu rýb a iných produktov rybolovu a akvakultúry; domnieva sa, že vo všetkých členských štátoch by sa mala spustiť rozsiahla marketingová kampaň založená na spoločných zásadách, vytvorená ako spoločné opatrenie a s 80 – 100 % intenzitou podpory, s cieľom zvýšiť informovanosť o výrobkoch akvakultúry EÚ a ich akceptáciu;

60.  podporuje miestne rybárske akčné skupiny pre akvakultúru siete FARNET pri propagácii ich činnosti na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni;

Podpora výskumu a inovácií

61.  poukazuje na to, že ENRF, z ktorého sa prideľuje 1,2 miliardy EUR na udržateľný rozvoj akvakultúry v EÚ, a ďalšie zdroje financovania, ako je program Horizont 2020, poskytujú príležitosť na inovácie;

62.  poukazuje na význam rybárskych miestnych akčných skupín, ktoré prispievajú k rozvoju rybolovu a akvakultúry daných oblastí posilnením miestnych rybolovných zdrojov a podporou inovácií a diverzifikácie v odvetví rybolovu a akvakultúry;

63.  vyzýva Komisiu, aby podporila výskum herpetického víru ustríc a boj proti nemu;

64.  vyjadruje znepokojenie nad vplyvom niektorých cudzích inváznych druhov na európsku akvakultúru; zdôrazňuje význam vedecky podloženého, účinného a primeraného vykonávania nariadenia (EÚ) č. 1143/2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov s cieľom chrániť európsku akvakultúru aj pôvodné druhy a ekosystémy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali výskum a inováciu s cieľom bojovať proti najproblematickejším inváznym nepôvodným druhom;

65.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali boj proti morskému slimákovi Ocenebra inornata;

66.  zdôrazňuje, že v rámci programu Horizont 2020 a 9. rámcového programu by sa mali naďalej podporovať výskumné činnosti v oblasti akvakultúry, ktorými sa zvyšuje konkurencieschopnosť tohto odvetvia a ktoré sú reakciou na problémy zdôraznené na konferencii Komisie FOOD 2030 v roku 2016 a v stanovisku skupiny vedeckých poradcov na vysokej úrovni s názvom Potraviny z oceánov;

67.  domnieva sa, že Komisia by sa mala o prioritných témach, ktoré sa majú zahrnúť do národných strategických plánov, radiť s Európskou platformou pre technológie a inovácie a s Poradnou radou pre akvakultúru;

68.  požaduje investície do výskumu, štúdií a pilotných projektov v oblasti postupov akvakultúry založených na ekosystéme, najmä v prípade najodľahlejším regiónov a regiónov s demografickým znevýhodnením;

69.  poukazuje na to, že by sa mala posilniť spolupráca medzi vedeckou obcou na jednej strane a výrobcami a ďalšími na nich nadväzujúcimi zainteresovanými stranami na druhej strane;

70.  žiada, aby sa na základe najlepších vedeckých odporúčaní na úrovni EÚ stanovili štandardné protokoly na zber údajov s cieľom monitorovať a zlepšiť riadenie akvakultúry a výrobné postupy a sociálne, zdravotné, hospodárske a environmentálne dôsledky týchto postupov, a to v prípade fariem na morské aj sladkovodné ryby;

71.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali inovatívne a ekologické technológie v odvetví akvakultúry, napríklad akvapóniu, s cieľom vyrábať potraviny udržateľným spôsobom pri efektívnom využívaní zdrojov a zabrániť negatívnym vplyvom na životné prostredie;

72.  vyzýva Komisiu, aby podnietila preskúmanie možností ďalšieho rozvoja akvakultúry morských rias, t. j. sektora ekologickej aj hospodárskej hodnoty, s patričným ohľadom na sociálnu a environmentálnu udržateľnosť;

Podpora odbornej prípravy a zamestnávania

73.  žiada členské štáty, aby aj s podporou Komisie zaručili primerané odborné vzdelávanie v oblasti akvakultúry, a berie na vedomie možnosť rekvalifikácie pracovníkov profesionálneho rybolovu na iné formy správy vodného prostredia, čo by zároveň pomohlo vytvárať pracovné miesta pre ženy a mladých ľudí vo vidieckych, pobrežných a najvzdialenejších oblastiach, na ostrovoch a celkovo v oblastiach, ktoré sú vo veľkej miere závislé od rybárstva a akvakultúry;

Zvýšenie udržateľnosti odvetvia akvakultúry EÚ

74.  zdôrazňuje, že ženy zohrávajú v odvetví akvakultúry dôležitú úlohu, čomu treba prispôsobiť aj právne predpisy, a že je potrebné venovať náležitú pozornosť aj ďalším činnostiam spojeným s akvakultúrou, ako napríklad tým, ktoré rozvíjajú okrem iného tkáči rybárskych sietí alebo baliči;

75.  konštatuje, že inovatívne systémy zamerané na chov rýb v čo najväčšom súlade s ekosystémom a s využitím prírodných krmív zatiaľ nie sú na európskom trhu dostatočne zastúpené; žiada zlepšenie rámcových podmienok pre takého systémy;

76.  domnieva sa, že sú potrebné investície na využitie potenciálu a zabezpečenie udržateľnosti odvetvia akvakultúry, na ochranu životného prostredia a poskytovanie verejných statkov, a vyzýva preto na väčšie financovanie výskumu, inovácií a projektov udržateľnej produkcie zameranej na kvalitu. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej zjednodušovali a znižovali byrokratickú záťaž pre odvetvie akvakultúry vrátane poľnohospodárov prevádzkujúcich rybníky;

77.  zdôrazňuje, že podpora spolupráce medzi výskumom a inováciami v sektore akvakultúry a špecifickými vysokoškolskými programami prinesie nové nápady a podporí záujem o tento hospodársky sektor;

Zabezpečenie primeraného financovania prostredníctvom ENRF a ďalších štrukturálnych fondov

78.  víta podporu udržateľnej a konkurencieschopnej akvakultúry ako jednu z priorít ENRF; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že podľa záverov štúdie vydanej v roku 2014 Európskym dvorom audítorov nebola podpora udržateľného rozvoja akvakultúry z Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo (EFRH), ktorý bol predchodcom ENRF, účinná; poznamenáva, že podporné opatrenia na európskej úrovni neboli podľa nej dobre navrhnuté, nebol nad nimi potrebný dohľad a nepodarilo sa nimi zabezpečiť dostatočne jasný rámec pre rozvoj akvakultúry; ďalej konštatuje, že na vnútroštátnej úrovni neboli podporné opatrenia navrhnuté ani realizované správne, národné strategické plány a ich operačné programy neposkytli dostatočne jasný základ na podporu akvakultúry a táto situácia sa ani s podporou z ENRF reálne nezlepšila;

79.  poukazuje na to, že vzdelávanie a dobrá informovanosť priláka mladých ľudí do tohto odvetvia, zabezpečí jeho budúcnosť a konkurencieschopnosť a prinesie do jeho rozvoja nové technológie a inovácie;

80.  vyzýva Komisiu, Parlament a Radu, aby v rybárskej politike na obdobie po roku 2020 zvýšili intenzitu investičnej pomoci pre sladkovodnú akvakultúru na 75 % s cieľom podporiť záujem investovať do tohto sektora a poskytnúť chovateľom rýb pomoc, ktorú tak veľmi potrebujú; okrem toho vyzýva Komisiu, aby spolu s Európskou investičnou bankou vypracovala systém podpory úrokovej sadzby na úrovni EÚ na investovanie do akvakultúry a financovanie likvidných aktív;

81.  navrhuje tiež, aby sa v budúcnosti zvýšila podpora EÚ pre výskum, vývoj a inovácie spojené s akvakultúrou, s osobitným zreteľom na oblasti, ktoré ovplyvňujú hospodársku udržateľnosť a medzinárodnú konkurencieschopnosť, ako je efektívnosť využívania energie a zdrojov, rozvoj financovania biologických materiálov, zníženie zaťaženia životného prostredia, poskytovanie vyšších environmentálnych služieb atď.;

82.  konštatuje, že oneskorenie pri schvaľovaní nariadenia o ENRF a operačných programov členských štátov viedlo k tomu, že prevádzkovatelia mohli začať čerpať prostriedky z ENRF najskôr až koncom roka 2016, čo predstavuje oneskorenie o takmer tri roky;

83.  žiada zjednodušenie postupov a dokumentov, ktoré je potrebné predložiť na získanie finančných prostriedkov z ENRF;

84.  žiada, aby boli zo subvenčného hľadiska prehodnotené všetky systémy, ktoré by mohli zabrániť podpore akvakultúry, a to aj v rámci iných finančných nástrojov EÚ (napr. EFRR);

85.  vyzýva Komisiu, aby vynaložila ďalšie úsilie a poskytla ďalšiu pomoc potrebnú na to, aby mohli využívatelia ENRF získať prístup k financovaniu;

86.  zdôrazňuje, že je potrebná silnejšia podpora pre organizácie výrobcov a medziodvetvové organizácie, aby sa mohli stať piliermi spoločnej organizácie trhu;

Harmonická symbióza s rybolovom

87.  poukazuje na to, že medzi rybolovom a akvakultúrou by nemal existovať antagonizmus a že obidve tieto odvetvia môžu byť dokonale zlučiteľné a navzájom sa dopĺňať, najmä v pobrežných oblastiach alebo na ostrovoch, ktoré sú od týchto činností do veľkej miery závislé a v ktorých sa uskutočňuje drobný rybolov; žida preto ďalší rozvoj zariadení akvakultúry na otvorenom mori;

88.  zdôrazňuje, že morská akvakultúra je kompatibilná s pobrežným rybolovom v najvzdialenejších regiónoch a dopĺňa ho, a vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj techník farmárstva a šľachtenia odrôd v teplých vodách v tropických alebo subtropických oblastiach; vyzýva Komisiu, aby zdôraznila úlohu, ktorú ženy zohrávajú v drobnom pobrežnom rybolove a vo všetkých súvisiacich činnostiach;

89.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyčlenili viac finančných prostriedkov na environmentálne zodpovedné spôsoby akvakultúrnej produkcie vrátane uzavretých systémov v mori (CCS) a recirkulačnej akvakultúry (RAS), s cieľom znížiť vplyv akvakultúrnych fariem na biotopy, populácie voľne žijúcich zvierat a kvalitu vody;

90.  opätovne sa hlási k tomu, čo už vyjadril vo svojom uznesení o prijatí európskeho plánu na reguláciu populácie kormoránov, a pripomína, že zmierňovanie škôd, ktoré podnikom v oblasti akvakultúry spôsobujú kormorány a iné druhy dravého vtáctva, je dôležitým faktorom pri výrobných nákladoch, a tým aj pre zabezpečenie zachovania a konkurencieschopnosti týchto podnikov; vyzýva členské štáty, aby v prípade volaviek a kormoránov uplatňovali existujúce výnimky, a vyzýva Komisiu, aby prehodnotila stav ochrany vydry;

91.  vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi prijala opatrenia na výrazné zníženie populácie kormoránov s využitím všetkých metód, aby sa na jednej strane zabezpečilo prežitie populácií kormoránov, a na druhej strane neohrozil žiadny iný druh a odvrátilo poškodenie príslušných podnikov akvakultúry;

92.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 1.

(2)

Ú. v. ES L 221, 8.8.1998, s. 23.

(3)

Ú. v. EÚ L 204, 6.8.2009, s. 15.

(4)

Ú. v. EÚ L 250, 18.9.2008, s. 1.

(5)

Ú. v. EÚ L 189, 20.7.2007, s. 1.

(6)

Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22.

(7)

Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 1.

(8)

Ú. v. EÚ L 149, 20.5.2014, s. 1.

(9)

Ú. v. EÚ L 157, 20.6.2017, s. 1.

(10)

Ú. v. EÚ C 21 E, 28.1.2010, s. 11.

(11)

Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 132.

(12)

Ú. v. EÚ C 351 E, 2.12.2011, s. 119.

(13)

Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 177.

(14)

Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 64.

(15)

Ú. v. EÚ C 76, 28.2.2018, s. 40.

(16)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0316.

(17)

Európska komisia (29. jún 2017), Európsky akčný plán „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR), s. 10.

(18)

Tamtiež, s. 12.

(19)

Európsky akčný plán „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR), s. 15.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

VŠEOBECNÝ KONTEXT

Akvakultúra tvorí približne 20 % produkcie rýb v Európe a poskytuje priame zamestnanie približne 85 000 ľuďom. Toto odvetvie pozostáva najmä z MSP alebo mikropodnikov v pobrežných a vidieckych oblastiach. Európska akvakultúra poskytuje vysokokvalitné produkty s vysokými normami udržateľnosti a ochrany spotrebiteľov. Celková produkcia EÚ má od roku 2000 viac-menej konštantný objem, zatiaľ čo svetová produkcia v rovnakom časovom období rástla o takmer 7 % ročne. Od roku 2009 do roku 2013 produkcia poklesla približne o 100 000 ton. V kontexte hospodárskej krízy a stále silnejšej konkurencie z tretích krajín za posledných 10 rokov objem akvakultúrnej výroby v Európskej únii postihla recesia. To zároveň viedlo k štrukturálnym zmenám v tomto odvetví, najmä ku konsolidácii a zlúčeniu malých spoločností, výsledkom čoho je prevaha veľkých spoločností v odvetví morskej akvakultúry a objavenie sa niekoľkých nových investorov. Z hľadiska štatistiky však odvetvie akvakultúry v EÚ naďalej tvoria predovšetkým mikropodniky.

V stratégii tzv. modrého rastu, dlhodobej stratégii na podporu udržateľného rastu v morskom a námornom odvetví, sa však akvakultúra nachádza medzi odvetviami s vysokým potenciálom z hľadiska udržateľných pracovných miest a rastu spolu s pobrežným cestovným ruchom, morskou biotechnológiou, energiou z oceánov a ťažbou na morskom dne. A – čo je najdôležitejšie – akvakultúra zohráva v našej spoločnosti zásadnú úlohu: malo by sa ňou „prispievať k zachovaniu potenciálu výroby potravín na udržateľnom základe v celej Únii, aby sa tak občanom Únie zaručila dlhodobá potravinová bezpečnosť vrátane dodávok potravín, ako aj rast a zamestnanosť, a aby sa prispievalo k uspokojeniu rastúceho svetového dopytu po potravinách z vodných organizmov“ (odôvodnenie 53 k základnému nariadeniu o spoločnej rybárskej politike).

Napriek dobrým úmyslom na úrovni EÚ, ktoré boli vyjadrené najmä v základnom nariadení o SRP, ako aj v príslušných oznámeniach Európskej komisie – v roku 2009 zameranom na „nový podnet“ a „vytvorenie udržateľnej budúcnosti pre akvakultúru“ a v roku 2013 s návrhom strategických usmernení a opatrení na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni – sa však očakávania v tomto odvetví nenaplnili a počiatočné nadšenie rýchlo vystriedalo sklamanie a frustrácia.

Zložitosť administratívnych postupov a nedostatočná transparentnosť pri vydávaní licencií, zamietanie vydávania licencií miestnymi orgánmi, často pod zámienkou nesplnenia požiadaviek z hľadiska ochrany životného prostredia a problémy s prístupom k vode a potrebnému priestoru, pravdepodobne ešte prehĺbené spoločenskými požiadavkami (nedostatok primeraných informácií pre spotrebiteľov o akvakultúrnych produktoch a činnostiach, zlé meno akvakultúry, nerealistické požiadavky na ďalšie zlepšenie z hľadiska environmentálnej stopy alebo dobrých životných podmienok zvierat) a vonkajšími tlakmi (zmena klímy, choroby) úplne zmarili pozitívne snahy inštitúcií EÚ.

V dôsledku toho odvetvie akvakultúry v EÚ nemohlo využiť výhody početných príležitostí, ktoré sa odrazili v jeho celosvetovom rozvoji, ako je zvyšujúci sa dopyt po produktoch rybolovu, vysoká miera environmentálnej udržateľnosti, kvalita produktov EÚ, know-how a neustála snaha o inovácie v akvakultúrnych podnikoch v EÚ.

Medzinárodná spolupráca a rozvojové aktivity zamerané na rozvoj akvakultúry mimo EÚ sú veľkou prioritou v mnohých tretích krajinách, ktoré majú záujem o európskych odborníkov – najmä na univerzitách a vo výskumných ústavoch v EÚ či medzi výrobcami krmív a zariadení a poradenskými spoločnosťami. Väčšina výrobcov v odvetví akvakultúry v EÚ sa skôr usiluje o prežitie než o investície do iných oblastí na zvýšenie produkcie a často majú voči podobným politikám nedôveru.

Európsky dvor audítorov taktiež vyjadril kritiku v súvislosti s finančnou podporou EÚ pridelenou pre akvakultúru na obdobie 2007 – 2013: „opatrenia na podporu akvakultúry neboli v období do roku 2013 dobre navrhnuté ani vykonané na úrovni EÚ ani na úrovni členských štátov a (...) Európskemu fondu rybného hospodárstva (EFRH) ako nástroju financovania Spoločnej rybárskej politiky (SRP) sa nepodarilo poskytnúť primeranú hodnotu za dané peniaze a účinnú podporu udržateľného rozvoja akvakultúry.“

Cieľom novej SRP je okrem iného nový podnet pre akvakultúru v EÚ. Komisia na základe svojho zhrnutia národných strategických plánov pre akvakultúru odhaduje, že objem produkcie rýb a mäkkýšov chovaných v EÚ by sa mal do roku 2020 zvýšiť o 25 % – teda až o 1,5 milióna ton ročne. Podpore udržateľných činností v oblasti akvakultúry by do konca obdobia financovania určite pomohla aj podpora vo výške približne 1,2 miliardy EUR z Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF). Proces tvorby programov a začatie účinného využívania dostupnej podpory z ENRF však poznamenali oneskorenia. Aj zriadene Poradnej rady pre akvakultúru trvalo do začatia jej fungovania viac ako dva roky, pričom odporúčania začala vypracúvať len nedávno. Vydávanie nových usmerňovacích dokumentov Komisie k smerniciam o ochrane životného prostredia v súvislosti s akvakultúrou sa tiež dokončilo o dva roky neskôr, než Komisia ohlásila vo svojom oznámení z roku 2013.

Preskúmanie otvorenej metódy koordinácie pre akvakultúru v EÚ v polovici trvania, najmä s cieľom zlepšiť postupy vydávania licencií a prideľovanie priestoru na akvakultúru, bolo spustené začiatkom roka 2018. Členské štáty boli vyzvané, aby (dobrovoľne) nahlásili pokrok dosiahnutý v súvislosti s národnými strategickými plánmi pre akvakultúru. Tieto správy sa vezmú do úvahy spolu s analýzou a prípadovými štúdiami pri posudzovaní účinnosti súčasného prístupu k odstraňovaniu prekážok a podnecovaniu rastu v tomto odvetví. Posúdenie sa dokončí do polovice roka 2019.

STANOVISKO SPRAVODAJCU

Spravodajca sa domnieva, že na vytvorenie rastúceho, životaschopného, udržateľného a inovačného odvetvia akvakultúry v EÚ je nevyhnutné prekonať opísané prekážky, pričom zásadným predpokladom je vytvorenie rovnakých podmienok v rámci EÚ aj vo vzťahu ku konkurenčným subjektom mimo EÚ.

EÚ by mala využiť výhody svojho know-how, odborných kapacít a svojich hodnôt – zachovať si ich a zároveň ich vyvážať do tretích krajín, ktoré chcú mať prístup na trh EÚ s morskými plodmi.

Stratégia udržateľného rozvoja európskej akvakultúry prijatá Európskou komisiou v roku 2009, ako aj strategické usmernenia predložené v roku 2013 ostávajú aktuálne aj dnes a stále sú výzvou: zjednodušenie administratívnych postupov; zabezpečenie udržateľného rozvoja a rastu akvakultúry prostredníctvom koordinovaného priestorového plánovania; posilnenie konkurencieschopnosti akvakultúry EÚ; presadzovanie rovnakých podmienok pre prevádzkovateľov EÚ prostredníctvom využívania ich konkurenčných výhod.

V tejto súvislosti spravodajca zastáva názor, že bez zníženia byrokracie, zvýšenia transparentnosti a účinného plánovania, lepšej koordinácie na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni, národných strategických plánov s rovnakými cieľmi, ako sú stanovené na úrovni EÚ, ktoré zároveň spĺňajú požiadavky základného nariadenia o SRP, bez holistického prístupu k priestorovému plánovaniu a riadneho zohľadnenia akvakultúry vedľa etablovaných a „silných“ odvetví, bez riadneho zapojenia zainteresovaných strán, najmä prostredníctvom posilnenia Poradnej rady pre akvakultúru, bez prísnejších právnych predpisov EÚ o dovoze produktov akvakultúry a lepšej kontroly hraníc, bez kvalitnejšej komunikácie smerom k spotrebiteľom a riadneho označovania produktov v celom výrobnom reťazci až po spotrebiteľa a bez spoločného trhu s vakcínami nie je možné dosiahnuť v odvetví akvakultúry v EÚ udržateľný rozvoj a istotu pre podniky.

Nedávne stanovisko skupiny vedeckých poradcov mechanizmu vedeckého poradenstva (SAM) na vysokej úrovni s názvom Potraviny z oceánov – ako je možné získať z oceánov viac potravín a biomasy takým spôsobom, aby sa tieto výhody zachovali aj pre ďalšie generácie? potvrdzuje, že „najväčší a najlepšie využiteľný potenciál expanzie na svete spočíva v oblasti morskej akvakultúry“.

Prináša okrem iného tieto odporúčania: „začleniť paradigmu zodpovednej kultúry pod heslom „potraviny z oceánov“ (...) do širších politických programov na úrovni EÚ a na úrovni svetových systémov“; „povzniesť rozvoj morskej akvakultúry v Európe na vyššiu a strategickejšiu úroveň prostredníctvom komplexného, zosúladeného politického rámca – čo zahŕňa vydanie usmernení o zahrnutí požiadaviek morskej akvakultúry do vykonávania smernice EÚ z roku 2014 o námornom priestorovom plánovaní a rozšírení technologickej spolupráce o morskú akvakultúru v rámci dohôd o partnerstve v odvetví udržateľného rybárstva medzi EÚ a južnými partnerskými krajinami;“

Spravodajca so všetkými týmito odporúčaniam plne súhlasí. Problémy sú identifikované, diagnóza je správna a dosiaľ navrhnuté riešenia sú veľmi relevantné. Potrebný je politický podnet. A v kontexte vzájomného uznávania úloh inštitúcií EÚ a orgánov miestnej a regionálnej samosprávy členských štátov je nutné potrebnú dávku subsidiarity v riadení akvakultúry v EÚ spojiť s posilnením krokov na úrovni EÚ prostredníctvom stanovenia cieľov pre celú EÚ a zároveň výberu regionalizovaných cieľov prispôsobených osobitostiam jednotlivých sektorov akvakultúry na miestnej a regionálnej úrovni. Keďže cieľom zásady subsidiarity je zabezpečiť, aby sa rozhodnutia prijímali čo najbližšie k občanom, pričom sa ale nevylučujú opatrenia na úrovni EÚ, keď je to oprávnené vzhľadom na dostupné možnosti na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni.

Správa SAM pokračuje ďalej v rovnakom duchu: „Z politického hľadiska je nutné dodržať zásadu subsidiarity (...) Napriek tomu je tu oprávnený priestor pre silnejšie, primerané úsilie na úrovni EÚ s cieľom podporiť vytvorenie rovnakých podmienok a upriamiť väčšiu pozornosť na morskú akvakultúru spolu s ďalšími aspektmi „potravín z oceánov“ – podobne ako pri poľnohospodárskej politike alebo širšej potravinovej politike.“ „V politickom rámci (...) by sa malo využiť značné úsilie, ktoré sa už vynaložilo (ako je už prebiehajúce vykonávanie strategických usmernení pre akvakultúru v EÚ z roku 2013) a malo by sa pozdvihnúť na vyššiu úroveň strategickej priority.“

Pred nami sú príležitosti a lehoty, ktoré by sme nemali premeškať, ak chceme akvakultúre v EÚ zabezpečiť miesto, aké si zaslúži: Európska komisia predloží do konca roku 2018 posúdenie situácie v oblasti licenčných požiadaviek a prideľovania priestoru pre akvakultúru na základe správ členských štátov o pokroku dosiahnutom v súvislosti s národnými strategickými plánmi pre akvakultúru. Do roku 2021 majú členské štáty v zmysle smernice EÚ, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie, schváliť vnútroštátne námorné priestorové plány. Aj budúca SRP by mala zahŕňať opatrenia a potrebné finančné prostriedky na udržateľný rozvoj prosperujúceho odvetvia akvakultúry v EÚ.


MENŠINOVÉ STANOVISKO

o vytváraní udržateľného a konkurencieschopného európskeho odvetvia akvakultúry: súčasný stav a budúce výzvy (2017/2118(INI))

Výbor pre rybné hospodárstvo, spravodajca: Carlos Iturgaiz

Menšinové stanovisko, ktoré predložil Gabriel Mato

Spotreba rýb na našej planéte nedávno prekročila priemerný limit 20 kg na osobu ročne, čo predstavuje dvojnásobok priemernej spotreby v šesťdesiatych rokoch 20. storočia. Z globálneho hľadiska musí akvakultúra v budúcnosti rásť, ak máme do konca tohto storočia nasýtiť 2,5 miliardy ľudí, najmä ak ľudia konzumujú dvakrát viac rýb než v minulosti. Prirodzená produktivita oceánov a sladkovodných zdrojov je obmedzená a akvakultúra má všetky predpoklady na to, aby túto úlohu zvládla. Preto zohráva v našej spoločnosti dôležitú úlohu: zásobuje obyvateľstvo potravinami bohatými na živiny a je nevyhnutným doplnkom k rybám, ktoré poskytuje odvetvie rybolovu.

Akvakultúra je pre vodu tým, čím je pre pôdu poľnohospodárstvo: ide v nej hlavne o hospodárenie. Otázky potravinovej bezpečnosti a výživy sa však zvyčajne vnímajú len optikou poľnohospodárstva a akvakultúre sa často venuje len okrajová pozornosť.

Toto odvetvie EÚ poskytuje spotrebiteľom vysokú kvalitu a udržateľné produkty, pričom na európskych výrobcov môžeme byť len hrdí. Normy sociálnej ochrany, ochrany životného prostredia a dobrých životných podmienok zvierat uplatňované v tomto odvetví patria k najprísnejším na svete. Náš vnútorný trh však zaplavujú lacné neudržateľné produkty z tretích krajín, ktoré pre našich výrobcov v EÚ, ktorí predávajú na rovnakom trhu, predstavujú nespravodlivú konkurenciu.

Navyše chov slávok a mäkkýšov vo všeobecnosti zabezpečuje cenné environmentálne služby ako filtrovanie a čistenie morskej vody.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody musíme podporovať rozvoj tejto udržateľnej aktivity.


MENŠINOVÉ STANOVISKO

o vytváraní udržateľného a konkurencieschopného európskeho odvetvia akvakultúry: súčasný stav a budúce výzvy (2017/2118(INI))

Výbor pre rybné hospodárstvo, spravodajca: Carlos Iturgaiz

Menšinové stanovisko, ktoré predložila Maria Lidia Senra Rodríguez

Akvakultúra nie je riešením nadmerného rybolovu a rovnako nie je potrebné zavádzať do morí priemyselné návnadové ryby, aby sa zabezpečil prísun bielkovín nevyhnutných pre kvalitnú stravu.

Základným cieľom našich opatrení v oblasti rybárstva by malo byť zachovanie morských ekosystémov a miestnych populácií s cieľom vyhnúť sa presunu a zničeniu maloobjemového tradičného rybolovu, ako aj príslušnej poľnohospodárskej pôdy v morských prostrediach, kde je toto odvetvie situované.

Rybie farmy s intenzívnou produkciou produkujú veľké množstvo fekálií, kŕmnych zvyškov a liekov (okrem iného aj antibiotík), ktoré znečisťujú vodu a majú výrazne negatívny vplyv na riečne, morské a zdravé ekosystémy. Navyše miestne druhy žijúce v okolí týchto fariem sú postihnuté chorobami, ktorých zdrojom sú práve tieto farmy.

Na základe zásady predbežnej opatrnosti a vzhľadom na negatívny vplyv, ktorý prinesie priemyselný chov návnadových rýb (rušenie pracovných miest v pobrežných oblastiach a nezlučiteľnosť so zdravými, bezpečnými a udržateľnými potravinami), zdôrazňujeme, že v Únii by sa nemalo podporovať ani povoľovať zriaďovanie takýchto rybích fariem, ktorých dôsledky a vplyv na ekosystémy sa vôbec nebudú dať kontrolovať.


STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (21.3.2018)

pre Výbor pre rybárstvo

Vytváranie udržateľného a konkurencieschopného európskeho odvetvia akvakultúry: súčasný stav a budúce výzvy

(2017/2118(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Francesc Gambús

STRUČNÉ ODÔVODNENIE

V apríli 2013 Európska komisia uverejnila strategické usmernenia pre udržateľný rozvoj odvetvia akvakultúry EÚ(1), ktoré zahŕňajú návrh viacročných národných plánov. V máji 2016 Komisia uverejnila súhrn 27 viacročných národných plánov pre akvakultúru, v ktorom sa analyzujú hlavné ciele a výzvy odvetvia akvakultúry, ktoré 27 členských štátov určilo vo svojich plánoch v rámci celkového kontextu reformovanej spoločnej rybárskej politiky (SRP).

EÚ sa podieľa menej než 2 % na svetovom objeme rýb z farmového chovu, ale je svetovým lídrom, pokiaľ ide o kvalitu a udržateľnosť. Spravodajca zastáva názor, že EÚ by mala a dokáže zostať svetovým lídrom v tomto smere, ale stále je potrebné zvýšiť produkciu, aby sa lepšie uspokojil dopyt EÚ po rybách. V súčasnosti uspokojuje dopyt EÚ po rybách len akvakultúra EÚ (10 %), zvyšok pochádza z rybolovu EÚ (30 %) a 60 % sa dováža z tretích krajín. Spravodajca sa domnieva, že je možné zvýšiť akvakultúru EÚ bez toho, aby sa znížili štandardy, a zároveň sa zachovala kvalita a udržateľnosť. S cieľom využiť obrovský potenciál odvetvia akvakultúry by sa mala obmedziť zložitosť administratívy, napríklad pokiaľ ide o licencie, povolenia a environmentálne analýzy (t. j. štúdie vplyvu alebo monitorovacie štúdie), a mala by sa pritom zohľadniť požiadavka zabezpečiť investície do tohto odvetvia a poskytnúť trhu EÚ možnosť zvýšiť konkurencieschopnosť. Investíciami, či už do výskumu, pracovnej sily, nových poľnohospodárskych podnikov alebo do iných oblastí v odvetví akvakultúry, by si EÚ aj naďalej zachovala vplyv na produkčné štandardy, namiesto toho, aby strácala trh v prospech tretích krajín s nižšími štandardmi. A keďže toto odvetvie je takmer výlučne zložené z mikropodnikov, takto by sa zaistila, zaručila a zvýšila zamestnanosť.

Spravodajca preto zastáva názor, že EÚ musí teraz rozvíjať svoj potenciál v tejto oblasti, aby šla príkladom, nielen pokiaľ ide o kvalitu a udržateľnosť, ale aj s ohľadom na životné prostredie a bezpečnosť potravín.

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre rybárstvo, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje právne záväzky EÚ na zabezpečenie ochrany prírody, a to aj prostredníctvom smernice o vtákoch, smernice o biotopoch a rámcovej smernice o morskej stratégii;

2.  domnieva sa, že je potrebné, aby EÚ posilnila svoju produkciu v odvetví akvakultúry EÚ a aby tiež zachovala a posilnila existujúce pracovné miesta a štruktúry, pričom treba vziať do úvahy kvalitu, udržateľnosť, bezpečnosť potravín, zdravie zvierat a ľudí, environmentálne aspekty a tlak na prírodné rybolovné oblasti; okrem toho sa domnieva, že EÚ by v tejto oblasti mala ísť svetu príkladom; poukazuje na to, že akvakultúra (chov rýb, mäkkýšov a vodných rastlín) produkuje v Európe takmer 20 % produktov rybolovu a v súčasnosti priamo zamestnáva približne 85 000 ľudí;

3.  domnieva sa, že sú potrebné prísnejšie opatrenia na to, aby sa akvakultúra stala efektívnejším, ekonomicky životaschopnejším, sociálne zodpovednejším a ekologickejším odvetvím, ktoré uspokojí väčšiu časť európskeho dopytu po rybách a zníži závislosť Európy od dovozu;

4.  zdôrazňuje, že európska akvakultúra nesmie viesť k ďalšiemu nadmernému rybolovu a že musia byť stanovené primerané záruky, aby sa zabezpečilo, že rast akvakultúry neohrozí ciele maximálneho udržateľného výnosu spoločnej rybárskej politiky;

5.  uznáva spoločensko-hospodársky význam akvakultúry pre pobrežné komunity a ostrovy;

6.  konštatuje, že celosvetová spotreba rýb sa za posledných 20 rokov zvýšila o jednu tretinu a že rast populácie bude čoraz väčšmi zvyšovať tlak na ryby;

7.  poznamenáva, že akvakultúra môže nárast dopytu po rybách uspokojiť iba vtedy, keď sa z oceánov nevyloví viac rýb, než sa v nich vyprodukuje;

8.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla ochranné opatrenia s cieľom zaistiť výrobu krmív na báze rýb a krmív na inej báze z udržateľných zdrojov;

9.  zdôrazňuje význam usmernení týkajúcich sa určenia nových miest pre akvakultúru; poukazuje na význam námorného priestorového plánovania, v rámci ktorého sa musia vziať do úvahy potreby uplatniteľné na rôzne spôsoby použitia, ako sú energetika, námorná doprava, rybárstvo a akvakultúra, cestovný ruch, rekreácia a ochrana a zlepšovanie prírody a životného prostredia, pričom je potrebné vynaložiť úsilie na ich zosúladenie;

10.  opätovne pripomína, že zníženie zaťaženia živinami je predpokladom pre akvakultúru; zdôrazňuje význam spolupráce medzi výskumnými pracovníkmi, odvetvím akvakultúry, výrobcami krmív, správcami životného prostredia a environmentálnymi organizáciami;

11.  je presvedčený, že používanie rôznych medzinárodných skúseností dobre naplánovaných vodných fariem integrovaných do miestnych hospodárstiev a propagácia najlepších európskych postupov v oblasti životného prostredia, najmä pokiaľ ide o udržateľné odpadové hospodárstvo, zachovanie a zlepšenie stavu miestnej biodiverzity a výber udržateľných stravovacích návykov, by posilnili akvakultúru a pomohli by všetkým členským štátom zvýšiť udržateľnú produkciu z akvakultúry; poukazuje na to, že príklady najlepších postupov v iných regiónoch boli vyvinuté v odlišných politických a geografických podmienkach, ktoré nie sú nevyhnutne porovnateľné s rôznorodými podmienkami v jednotlivých členských štátoch;

12.  zdôrazňuje, že sladkovodná akvakultúra stále nie je dostatočne preskúmanou možnosťou na zlepšenie bezpečnosti potravín a rozvoj vidieckych oblastí;

13.  zdôrazňuje, že sladkovodná akvakultúra nielen zohráva dôležitú sociálnu úlohu tým, že zabezpečuje zamestnanosť na vidieku v najchudobnejších oblastiach, ale aj tým, že zohráva environmentálnu úlohu pri zachovaní cenných mokradí a poskytuje širokú škálu ekosystémových služieb, ktoré ďaleko presahujú jej ekonomickú hodnotu;

14.  vyjadruje presvedčenie, že cesta k vytvoreniu udržateľného a konkurencieschopného európskeho odvetvia akvakultúry vedie cez nezávislé vedecké posúdenie s cieľom stanoviť únosné zaťaženie životného prostredia, predovšetkým pri chove rýb na otvorenom mori, čo je hlavným predpokladom pre prideľovanie priestorov a poskytovanie licencií alebo povolení a pre zabezpečenie súdržnosti s environmentálnymi právnymi predpismi;

15.  víta príklady dobrej spolupráce na základe dobrovoľných dohôd a iných dohôd medzi ochrancami životného prostredia a týmto odvetvím; víta pozitívne príklady príspevkov akvakultúry k zachovaniu vysokej kvality vôd a služieb vodných ekosystémov, pričom uznáva a snaží sa o zníženie negatívnych vplyvov, ktoré môže akvakultúra mať na miestne životné prostredie a kvalitu vody; podporuje preto ďalšie inovácie a iniciatívy na zabezpečenie dlhodobo udržateľného a ziskového sektora;

16.  domnieva sa, že je potrebné bojovať proti javu kontaminácie medzi voľne žijúcimi a chovnými rybami, pretože nebezpečne ochudobňuje morský genofond a predstavuje potenciálnu hrozbu pre ekosystém;

17.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali mapy chránených druhov a biotopov a používali ich v akvakultúre pred určením zón akvakultúry s cieľom zaviesť ekosystémový prístup k priestorovému plánovaniu;

18.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali štandardizované protokoly na zhromažďovanie údajov o vplyvoch na životné prostredie, sanitárnych a veterinárnych podmienkach a bezpečnosti potravín v rámci akvakultúry s cieľom zabezpečiť, aby sa na monitorovanie a riadenie výrobných postupov používali spoľahlivé a nezávislé vedecké dôkazy; vyzýva Komisiu, aby zaviedla dlhodobé vedecké monitorovanie, ktoré bude pokračovať aj po skončení konkrétneho projektu; zdôrazňuje význam opatrení nadväzujúcich na projekty a štúdie a úzkej spolupráce medzi vedcami a odvetvím akvakultúry vrátane poľnohospodárov prevádzkujúcich rybníky;

19.  domnieva sa, že neprimerané používanie chemických látok a antibiotík v akvakultúre predstavuje riziko pre ekosystémy v okolí zariadení pre akvakultúru a pre ľudské zdravie; upozorňuje na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 29. júna 2017 o európskom akčnom pláne „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR)(2);

20.  zdôrazňuje, že v európskom akčnom pláne „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR) sa uvádza, že imunizácia prostredníctvom očkovania je nákladovo efektívnym zásahom v oblasti verejného zdravia v boji proti antimikrobiálnej rezistencii(3), ktorý sa vzťahuje aj na akvakultúru;

21.  konštatuje, že relatívne vyššie náklady na diagnostiku, antimikrobiálne alternatívy a očkovanie sú v porovnaní s bežne používanými antibiotikami, žiaľ, prekážkou dosiahnutia väčšieho využívania a vyššej miery očkovania, ako sa o to snažil akčný plán(4); víta skutočnosť, že Komisia v akčnom pláne oznamuje stimuly na zvýšenie využívania diagnostiky, antimikrobiálnych alternatív a očkovacích látok(5);

22.  zdôrazňuje význam vykonávania nariadenia (EÚ) č. 1143/2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov s cieľom chrániť odvetvie akvakultúry a pôvodné druhy a ekosystémy;

23.  žiada Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi začala celoeurópsku informačnú kampaň zameranú na spotrebiteľov a podniky v oblasti akvakultúry vo všeobecnosti a konkrétne na rozdiely medzi vysokými a komplexnými štandardmi na európskom trhu a štandardmi uplatniteľnými na dovážané výrobky v tretích krajinách s osobitným dôrazom na problémy pre bezpečnosť potravín a verejné zdravie spôsobené zavedením mimoriadne odolných mikroorganizmov a antimikrobiálnou rezistenciou (AMR) v Únii;

24.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa pri posudzovaní nových plánov manažmentu povodia zohľadnia osobitné potreby týkajúce sa prietokov a živín zariadení akvakultúry umiestnených pri riekach, a najmä, vzhľadom na ich zraniteľnosť, zariadení umiestnených v prechodných vodách;

25.  zdôrazňuje význam podpory dostupnej z Európskeho fondu pre rybárstvo na zabezpečenie udržateľného využívania zdrojov rybolovu a na podporu ochrany životného prostredia a zachovania vodných zdrojov;

26.  domnieva sa, že investície sú potrebné na využitie potenciálu a zabezpečenie udržateľnosti odvetvia akvakultúry, na ochranu životného prostredia a poskytovanie verejných statkov, a vyzýva preto na vyššie financovanie výskumu, inovácií a projektov udržateľnej produkcie zameranej na kvalitu. vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej zjednodušovali a znižovali byrokratickú záťaž pre odvetvie akvakultúry vrátane poľnohospodárov prevádzkujúcich rybníky;

27.  domnieva sa, že Komisia a členské štáty by mali navrhnúť praktické stimuly a opatrenia vrátane lepšieho uplatňovania smernice 2006/88/ES, alebo ak je to potrebné, pozmeňujúcich návrhov k tejto smernici, s cieľom zvýšiť používanie vakcín v akvakultúre, a tým nákladovo efektívnym spôsobom predchádzať ochoreniam a antibiotickej rezistencii u vodných živočíchov, kontrolovať a vykoreniť ich a maximalizovať prežitie, rast a efektivitu produkcie vodných živočíchov;

28.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby investovali do výskumu, štúdií a pilotných projektov pre inovačné, environmentálne zodpovedné metódy akvakultúrnej produkcie zamerané na budúcnosť vrátane systémov integrovanej multritrofickej akvakultúry (IMTA), akvapónie a systémov recirkulačnej akvakultúry, ktoré znižujú vplyv akvakultúrnych fariem na biotopy, populácie voľne žijúcich zvierat a kvalitu vody, čím prispievajú k ekosystémovému prístupu;

29.  vyzýva Komisiu, aby pri verejnej súťaži na granty a projekty rozlišovala medzi priemyselnou akvakultúrou a malými rodinnými podnikmi vzhľadom na odlišné východiskové pozície, možnosti rozvoja a ciele;

30.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že viac ako polovica produktov akvakultúry spotrebovaných v EÚ pochádza z dovozu; uznáva pozitívny vplyv, ktorý môže mať akvakultúra na miestne hospodárstva v rámci EÚ prostredníctvom väčšej podpory miestnej potravinárskej výroby a spotreby.

31.  s potešením berie na vedomie nové iniciatívy s pozemnou akvakultúrou, najmä v oblastiach EÚ so zakázaným rybolovom;

32.  uznáva, že akvakultúrne zariadenia môžu vážne narušiť biotopy vrátane biotopov morských vtákov; vyzýva na povinné mapovanie priestorovej citlivosti a strategické environmentálne hodnotenie všetkých regionálnych a vnútroštátnych plánov v oblasti akvakultúry s cieľom určiť potenciálne zóny pre akvakultúru, ktoré nie sú v rozpore s právnymi predpismi EÚ v oblasti životného prostredia;

33.  uznáva potenciál, ktorý môže mať akvakultúra v mestských oblastiach, najmä v súvislosti s akvapóniou;

34.  poznamenáva, že po prepracovaní nariadenia o zhromažďovaní údajov sú všetky farmy na chov morských rýb povinné zhromažďovať údaje, zatiaľ čo sladkovodné farmy tak môžu robiť dobrovoľne; v tejto súvislosti vyzýva na štandardizáciu protokolov;

VÝSLEDOK ZÁVEREČNÉHO HLASOVANIA VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

20.3.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

61

1

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Margrete Auken, Pilar Ayuso, Ivo Belet, Biljana Borzan, Paul Brannen, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Birgit Collin-Langen, Miriam Dalli, Seb Dance, Angélique Delahaye, Mark Demesmaeker, Stefan Eck, Bas Eickhout, Karl-Heinz Florenz, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Arne Gericke, Jens Gieseke, Julie Girling, Sylvie Goddyn, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Jytte Guteland, Anneli Jäätteenmäki, Karin Kadenbach, Kateřina Konečná, Urszula Krupa, Giovanni La Via, Jo Leinen, Peter Liese, Lukas Mandl, Valentinas Mazuronis, Susanne Melior, Rory Palmer, Massimo Paolucci, Piernicola Pedicini, Bolesław G. Piecha, Pavel Poc, Julia Reid, Frédérique Ries, Michèle Rivasi, Daciana Octavia Sârbu, Annie Schreijer-Pierik, Davor Škrlec, Renate Sommer, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Ivica Tolić, Adina-Ioana Vălean, Jadwiga Wiśniewska, Damiano Zoffoli

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Christofer Fjellner, Elena Gentile, Merja Kyllönen, Norbert Lins, Gesine Meissner, Ulrike Müller, Mihai Ţurcanu

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Fernando Ruas, Ruža Tomašić

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

61

+

ALDE

Gerben-Jan Gerbrandy, Anneli Jäätteenmäki, Valentinas Mazuronis, Gesine Meissner, Ulrike Müller, Frédérique Ries

ECR

Mark Demesmaeker, Arne Gericke, Urszula Krupa, Bolesław G. Piecha, Ruža Tomašić, Jadwiga Wiśniewska

EFDD

Piernicola Pedicini

ENF

Sylvie Goddyn

GUE/NGL

Stefan Eck, Kateřina Konečná, Merja Kyllönen

PPE

Pilar Ayuso, Ivo Belet, Birgit Collin-Langen, Angélique Delahaye, Christofer Fjellner, Karl-Heinz Florenz, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Jens Gieseke, Julie Girling, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Giovanni La Via, Peter Liese, Norbert Lins, Lukas Mandl, Fernando Ruas, Annie Schreijer-Pierik, Renate Sommer, Ivica Tolić, Mihai Ţurcanu, Adina-Ioana Vălean

S&D

Biljana Borzan, Paul Brannen, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Miriam Dalli, Seb Dance, Elena Gentile, Jytte Guteland, Karin Kadenbach, Jo Leinen, Susanne Melior, Rory Palmer, Massimo Paolucci, Pavel Poc, Daciana Octavia Sârbu, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Damiano Zoffoli

VERTS/ALE

Marco Affronte, Margrete Auken, Bas Eickhout, Michèle Rivasi, Davor Škrlec

1

-

EFDD

Julia Reid

0

0

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

(1)

COM(2013)0229.

(2)

Európska komisia, Európsky akčný plán „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR), 29. júna 2017, COM(2017)0339.

(3)

Tamtiež, s. 10.

(4)

Tamtiež, s. 15.

(5)

Tamtiež, s. 12.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

15.5.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

21

2

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Clara Eugenia Aguilera García, Renata Briano, Alain Cadec, David Coburn, Linnéa Engström, João Ferreira, Sylvie Goddyn, Carlos Iturgaiz, António Marinho e Pinto, Gabriel Mato, Norica Nicolai, Liadh Ní Riada, Annie Schreijer-Pierik, Ricardo Serrão Santos, Ruža Tomašić, Peter van Dalen, Jarosław Wałęsa

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Norbert Erdős, Yannick Jadot, Verónica Lope Fontagné, Maria Lidia Senra Rodríguez

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Tim Aker, Nessa Childers


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

21

+

ALDE

António Marinho e Pinto, Norica Nicolai

ECR

Peter van Dalen, Ruža Tomašić

ENF

Sylvie Goddyn

GUE/NGL

João Ferreira, Liadh Ní Riada

PPE

Alain Cadec, Norbert Erdős, Carlos Iturgaiz, Verónica Lope Fontagné, Gabriel Mato, Annie Schreijer-Pierik, Jarosław Wałęsa

S&D

Clara Eugenia Aguilera García, Renata Briano, Nessa Childers, Ulrike Rodust, Ricardo Serrão Santos

VERTS/ALE

Marco Affronte, Linnéa Engström

2

-

EFDD

Tim Aker, David Coburn

0

0

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 4. júna 2018Právne oznámenie