Postup : 2017/2276(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0188/2018

Predkladané texty :

A8-0188/2018

Rozpravy :

PV 12/06/2018 - 16
CRE 12/06/2018 - 16

Hlasovanie :

PV 13/06/2018 - 8.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0257

SPRÁVA     
PDF 564kWORD 66k
25.5.2018
PE 615.554v02-00 A8-0188/2018

o vzťahoch medzi EÚ a NATO

(2017/2276(INI))

Výbor pre zahraničné veci

Spravodajca: Ioan Mircea Paşcu

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 MENŠINOVÉ STANOVISKO
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vzťahoch medzi EÚ a NATO

(2017/2276(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Lisabonskú zmluvu,

–  so zreteľom na Severoatlantickú zmluvu,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 20. decembra 2013, 26. júna 2015, 28. júna a 15. decembra 2016 a 9. marca, 22. júna a 15. decembra 2017,

–  so zreteľom na závery Rady z 18. mája 2015 a 14. novembra 2016 o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike, zo 6. decembra 2016 o spolupráci medzi EÚ a NATO, zo 6. marca, 18. mája a 17. júla 2017 o globálnej stratégii EÚ a z 19. júna a 5. decembra 2017 o vykonávaní spoločného súboru návrhov, ktorý schválili 6. decembra 2016 rady EÚ a NATO,

–  so zreteľom na dokument s názvom Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa – Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorý 28. júna 2016 predstavila podpredsedníčka Európskej komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie predsedov Európskej rady a Komisie a generálneho tajomníka NATO z 8. júla 2016, na spoločný súbor 42 návrhov, ktorý schválila Rada EÚ a Rada NATO 6. decembra 2016, a na správy o pokroku zo 14. júna a 5. decembra 2017 o ich vykonávaní, ako aj na nový súbor 32 návrhov, ktorý schválili Rada EÚ a Rada NATO 5. decembra 2017,

–  so zreteľom na výsledky zasadnutí Rady pre zahraničné veci (vrátane obrany) z 13. novembra 2017 a 6. marca 2018, ktoré sa osobitne týkali spolupráce medzi EÚ a NATO,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 30. novembra 2016 s názvom Akčný plán v oblasti európskej obrany (COM(2016)0950),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a PK/VP Európskemu parlamentu a Rade z 10. novembra 2017 s názvom Zlepšovanie vojenskej mobility v Európskej únii (JOIN(2017)0041) a na súvisiaci akčný plán predložený v marci 2018,

–  so zreteľom na obranný balík, ktorý Komisia predstavila 7. júna 2017,

–  so zreteľom na výročnú správu generálneho tajomníka NATO za rok 2017 uverejnenú 15. marca 2018,

–  so zreteľom na uznesenie Parlamentného zhromaždenia NATO (PZ NATO) č. 439 z 9. októbra 2017 o užšej spolupráci medzi EÚ a NATO,

–  so zreteľom na uznesenie PZ NATO č. 440 z 9. októbra 2017 o európskej obrannej priemyselnej základni,

–  so zreteľom na správu Výboru pre obranu a bezpečnosť PZ NATO z 8. októbra 2017 o spolupráci medzi NATO a EÚ po Varšave vrátane jej prílohy, ktorú vypracoval Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. apríla 2016 o EÚ v meniacom sa globálnom prostredí – prepojenejší, konfliktnejší a komplexnejší svet(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o Európskej obrannej únii(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 23. novembra 2016 a 13. decembra 2017 o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 14. decembra 2016 a 13. decembra 2017 o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. marca 2017 o ústavných, právnych a inštitucionálnych dôsledkoch spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky: možnosti, ktoré ponúka Lisabonská zmluva(5),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0188/2018),

A.   keďže v ére geopolitických otrasov a rýchlej degradácie strategického prostredia sú naše hodnoty, ako liberálna demokracia, multilateralizmus, ľudské práva, mier, rozvoj a právny štát, na ktorých sa zakladajú EÚ a transatlantické väzby, ako aj medzinárodný systém založený na pravidlách a európska jednota vystavené výzvam;

B.   keďže dve hlavné organizácie západu, EÚ aj NATO, úspešne pokračujú v posilňovaní spolupráce pri riešení komplexných problémov, rizík a hrozieb, konvenčných aj hybridných, ktoré prichádzajú od štátnych, ako aj neštátnych subjektov z východu a z juhu; keďže akumuláciou kríz destabilizujúcich európskeho susedstvo sa vytvárajú vnútorné a vonkajšie bezpečnostné hrozby; keďže ani jedna organizácia nemá celú škálu nástrojov na riešenie týchto výziev v oblasti bezpečnosti osamote a každá by ich mohla lepšie riešiť v spolupráci s tou druhou; keďže EÚ a NATO sú na zabezpečenie bezpečnosti Európy a jej občanov nevyhnutné;

C.   keďže spolupráca medzi EÚ a NATO by sa nemala považovať za samotný cieľ, ale skôr za spôsob, ako dosiahnuť spoločné bezpečnostné priority a ciele vďaka komplementárnosti úloh a dostupných prostriedkov; keďže členské štáty EÚ a spojenci NATO majú jednotný súbor síl; keďže spoločne môžu efektívne využívať zdroje a lepšie mobilizovať širokú škálu existujúcich nástrojov reakcie na bezpečnostné hrozby;

D.   keďže NATO je vojenská aliancia a EÚ nie; keďže EÚ je svetový strategický aktér, ktorý zaisťuje bezpečnosť s jedinečnou a širokou škálou nástrojov, ktoré má k dispozícii na riešenie súčasných výziev komplexným spôsobom rôznymi politikami; keďže podľa cieľov globálnej stratégii a na ich základe EÚ posilňuje svoju zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť a obranu a svoju úlohu ako partnera pre medzinárodný mier a bezpečnosť, ako aj schopnosť konať nezávisle, a zároveň posilňuje svoj príspevok k NATO a podporuje užšiu spoluprácu;

E.   keďže NATO má primárnu zodpovednosť za kolektívnu obranu svojich členov; keďže berie na vedomie, že usmernenie pre spojencov NATO poskytnúť v priebehu desaťročia 2 % svojho HDP na obranu na udržanie primeraných obranných spôsobilostí; keďže NATO je ako kľúčový partner v otázkach bezpečnosti EÚ hlavnou zárukou interoperability spojeneckých síl, spôsobilostí a súdržnosti úsilia zameraného na verejné obstarávanie;

F.   keďže činnosti EÚ a NATO by sa mali v bezpečnostnom rozmere dopĺňať, aby lepšie riešili nové, bezprecedentné a mnohostranné bezpečnostné výzvy; keďže spoločné oblasti oboch organizácií si tiež vyžadujú užšiu a účinnejšiu spoluprácu;

G.  keďže EÚ aj NATO, dve organizácie zapojené do krízového riadenia, by túto činnosť dokázali vyvíjať účinnejšie, ak by postupovali skutočne koordinovane a čo najlepšie využívali svoje odborné znalosti a zdroje; keďže ako krok nadväzujúci na svoju globálnu stratégiu EÚ posilňuje svoj spoločný prístup k vonkajším konfliktom a krízam a reaguje na hrozby a výzvy súvisiace so spojitosťou medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou, využívajúc pri tom civilné alebo vojenské prostriedky;

H.  keďže na samite NATO konanom v roku 2016 vo Varšave aliancia a EÚ načrtli oblasti pre posilnenú spoluprácu vo svetle spoločných výziev na východ a na juh vrátane boja proti kybernetickým hrozbám, posilňovania odolnosti, budovania obranných kapacít, kybernetickej obrany, námornej bezpečnosti a cvičení; keďže ministri zahraničných vecí NATO v decembri 2016 schválili 42 opatrení na dosiahnutie pokroku v spolupráci NATO a EÚ v dohodnutých oblastiach a v decembri 2017 boli dohodnuté ďalšie oblasti spoločnej práce;

I.  keďže v boji proti hybridným hrozbám, ktorého súčasťou je aj vyvracanie mylných informácií a dezinformácií a zvyšovanie odolnosti, je potrebné partnerstvo medzi EÚ a NATO; keďže je nutné jednoznačne rozlišovať rozsah pôsobnosti a politické stratégie oboch inštitúcií;

J.  keďže Ruské aktivity sa stupňujú; keďže napriek tomu, že riziko oslabenia transatlantických väzieb a solidarity medzi členskými štátmi EÚ pretrváva, musí sa ich spoločný, strategický prístup v súvislosti s Ruskom posilniť; keďže EÚ aj NATO znepokojuje ráznejšie vojenské správanie Ruska; keďže politická manipulácia a kybernetické útoky sú tiež dôvodom na znepokojenie; keďže EÚ reagovala na ruské zasahovanie do európskych vnútorných záležitostí, pričom porušovalo medzinárodné právo a normy; keďže odolnosť je a naďalej bude kľúčovým prvkom kolektívnej obrany;

K.  keďže južné susedstvo čelí bezprecedentnej nestabilite a predstavuje strategicky dôležitú výzvu pre členské štáty EÚ aj členov NATO, najmä tých, ktorí sa nachádzajú v prvej línii;

L.  keďže kybernetické útoky sa vyskytujú čoraz častejšie a sú neustále premyslenejšie; keďže v roku 2014 NATO zaviedlo kybernetickú obranu medzi svoje základné úlohy v oblasti kolektívnej obrany a v roku 2016 uznalo kybernetický priestor za operačnú oblasť (spolu s pozemným, vzdušným a námorným priestorom); keďže EÚ a NATO sa môžu navzájom dopĺňať vo svojom úsilí; keďže rozšírená spolupráca medzi členskými štátmi EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti by sa mala podporovať a v tejto oblasti je potrebný koordinovaný prístup všetkých členských štátov EÚ;

M.  keďže v decembri 2017 sa NATO a EÚ rozhodli výrazne zintenzívniť svoju spoluprácu v oblasti boja proti terorizmu, a to predovšetkým zintenzívnením výmeny informácií a zlepšením vnútroštátnej odolnosti;

N.  keďže EÚ aj NATO využívajú tú istú dopravnú infraštruktúru v Európe, ktorá je kľúčovým faktorom pre rýchle vojenské nasadenie, a keďže vojenská mobilita bola nedávno vyhlásená za jednu z prioritných oblastí spolupráce medzi obidvomi organizáciami;

O.  keďže podľa najnovších prieskumov spoločnosti Pew Research Center je verejná podpora NATO silná a vo väčšine členských štátov NATO sa zvyšuje;

Prehĺbené partnerstvo

1.  Je presvedčený, že EÚ a NATO uznávajú v snahe o medzinárodný mier a bezpečnosť rovnaké hodnoty, sledujú podobné strategické výzvy a vzhľadom na prekrývajúceho sa členstvo 22 krajín majú podobné záujmy v oblasti bezpečnosti a obrany, a to aj ochranu svojich občanov pred hrozbami; domnieva sa, že strategické partnerstvo medzi EÚ a NATO má kľúčový význam pre riešenie týchto bezpečnostných problémov; zdôrazňuje, že spolupráca medzi EÚ a NATO by sa navzájom mala dopĺňať a rešpektovať osobitosti a úlohy toho druhého;

2.  vyzdvihuje otvorenosť a transparentnosť plne rešpektujúce nezávislosť rozhodovania a postupy oboch organizácií, ako aj inkluzívnosť a reciprocitu bez toho, aby tým bol dotknutý špecifický charakter bezpečnostnej a obrannej politiky ktoréhokoľvek členského štátu, ako dôležité zásady strategického partnerstva medzi EÚ a NATO; zdôrazňuje, že spolupráca s členskými štátmi EÚ, ktoré nie sú členmi NATO, a členskými štátmi NATO, ktoré nie sú členmi EÚ, je neoddeliteľnou súčasťou spolupráce medzi EÚ a NATO;

3.  vyjadruje presvedčenie, že pre svojich členov je NATO základným kameňom kolektívnej obrany a odstrašovania v Európe; je tiež presvedčený, že silnejšia EÚ s účinnejšou SBOP, ktorá realizuje viaceré projekty medzi členskými štátmi a je schopná zaistiť plnenie ustanovení článku 42 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), na základe ktorých môžu členské štáty požiadať o pomoc, prispieva k posilneniu NATO; zdôrazňuje skutočnosť, že v rámci spolupráce medzi EÚ a NATO sa musia zohľadniť aj bezpečnostné a obranné politiky tých šiestich členských štátov EÚ, ktoré nie sú členmi NATO, a tých siedmich členov NATO, ktorí nie sú členmi EÚ;

4.  vyjadruje pevné presvedčenie, že podmienkou účinnej reakcie na celé spektrum bezpečnostných výziev je prehĺbenie štrukturálnej adaptácie, ako aj využívanie kombinácie nástrojov tvrdej a mäkkej moci zo strany EÚ a NATO; zdôrazňuje, že čas hrá dôležitú úlohu pri posilňovaní partnerstva medzi EÚ a NATO, a to so zreteľom na rozdiely medzi oboma organizáciami;

5.  konštatuje, že hoci treba ďalej rozvíjať spoločnú európsku strategickú kultúru, bude mať spoločné vnímanie hrozieb pozitívny vplyv; domnieva sa, že EÚ sa musí snažiť o posilnenie svojej strategickej autonómie,; nabáda preto členské štáty, aby v spolupráci s inštitúciami EÚ vypracovali spoločnú definíciu neustále sa vyvíjajúcich hrozieb a pokračovali v úsilí, ako sú spoločné brífingy, školenia v oblasti civilnej reakcie na núdzové situácie a spoločné posudzovanie hrozieb; víta najnovšie úsilie v tejto oblasti;

6.  zdôrazňuje, že občania EÚ, ktorí si uvedomujú, že len vnútroštátne reakcie na terorizmus a neistotu sú nedostatočné, očakávajú od EÚ ochranu pred týmito hrozbami a že úzka spolupráca medzi EÚ a NATO by členským štátom umožnila lepšie sa dopĺňať a byť účinnejšími;

7.  zdôrazňuje potrebu posilniť spoluprácu medzi EÚ a NATO v rámci misií a operácií, a to v strategickej aj taktickej rovine;

8.  zdôrazňuje, že strategické partnerstvo medzi EÚ a NATO je rovnako dôležité aj pre rozvíjajúcu sa SBOP EÚ a pre budúcnosť aliancie, ako aj pre vzťahy medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ;

9.  domnieva sa, že potenciál vzťahov medzi EÚ a NATO možno viac využiť a že toto partnerstvo by sa nemalo ďalej rozvíjať a prehlbovať len v súvislosti so spoločnou reakciou na krízové situácie mimo Európy, najmä v susedstve, ale aj v súvislosti s krízami na kontinente;

10.  vyzdvihuje potrebu spolupráce v oblasti prevencie, analýzy a včasného varovania účinnou výmenou údajov s cieľom bojovať proti novým hrozbám spoločnými postupmi;

11.  domnieva sa, že spoločné vyhlásenie EÚ a NATO a jeho následné vykonávanie znamenajú novú a významnú fázu strategického partnerstva; víta reálne úspechy pri vykonávaní spoločného vyhlásenia, najmä pokiaľ ide o hybridné hrozby, strategickú komunikáciu, jednotnú podobu výstupov z príslušných procesov obranného plánovania a námornú spoluprácu; podporuje ďalší pokrok a víta nový súbor opatrení, ktoré boli pridané 5. decembra 2017, najmä opatrenia týkajúce sa boja proti terorizmu, vojenskej mobility a žien, mieru a bezpečnosti; víta zmenu v kultúre zaangažovanosti, ako aj hladkú spoluprácu medzi pracovníkmi z oboch organizácií pri vykonávaní jednotlivých opatrení; opakuje, že hoci samotný proces riadia inštitúcie, úspech vykonávania dohodnutých spoločných cieľov a opatrení závisí od trvalej politickej vôle všetkých členských štátov; víta v tejto súvislosti aj zapojenie členských štátov oboch organizácií – EÚ aj NATO – a zdôrazňuje, že úspešné vykonávanie spoločného vyhlásenia závisí od politickej vôle všetkých členských štátov počas celého obdobia; domnieva sa, že je dôležité posilniť lepšiu spoluprácu medzi EÚ a NATO a lepší dialóg a zabezpečiť politickú vôľu pre pokračujúce vykonávanie spolupráce a jej ďalšie zlepšovanie; očakáva prijatie nového vyhlásenia EÚ a NATO na samite NATO v Bruseli 11. až 12. júla 2018;

12.  berie na vedomie pravidelné spoločné brífingy PK/VP a generálneho tajomníka NATO v Rade pre zahraničné veci EÚ a Severoatlantickej rade NATO, ako aj pravidelné spoločné zasadnutia Politického a bezpečnostného výboru EÚ a Severoatlantickej rady NATO;

13.  víta opätovné potvrdenie záväzku USA voči NATO a európskej bezpečnosti; pripomína, že EÚ a USA sú kľúčovými medzinárodnými partnermi a že toto partnerstvo sa uskutočňuje aj prostredníctvom NATO; vyzdvihuje význam dvojstranných vzťahov medzi členskými štátmi EÚ a USA; vyjadruje dôrazné presvedčenie, že upevňovanie spolupráce medzi EÚ a NATO vedie aj k posilňovaniu transatlantických väzieb a že schopnosť NATO plniť svoje úlohy súvisí s transatlantickými vzťahmi; konštatuje preto, že nedávny politický vývoj by mohol mať vplyv na silu transatlantických vzťahov; konštatuje, že USA, ktoré vo všeobecnosti podporili a privítali podstatné zmeny v obrane EÚ, by mali pokračovať v úsilí o lepšie chápanie európskych strategických záujmov vrátane rozvoja európskych obranných spôsobilostí; trvá na tom, že úsilie EÚ zamerané na získanie strategickej autonómie posilňuje bezpečnostné prostredie aliancie;

14.  víta zvýšenú prítomnosť NATO vopred na jeho východnej hranici; víta, že NATO rozmiestnilo štyri mnohonárodné bojové skupiny, konkrétne v Estónsku pod velením Spojeného kráľovstva, v Lotyšsku pod velením Kanady, v Litve pod velením Nemecka a v Poľsku velí bojovej skupine USA; domnieva sa, že na východnej a južnej hranici treba ešte posilniť spoluprácu medzi EÚ a NATO v záujme bezpečnosti oboch organizácií a že prenikaniu Ruska do krajín východnej hranici hybridnými aj tradičnými spôsobmi by sa malo zabrániť a malo by sa proti nemu zodpovedajúcim spôsobom bojovať; zdôrazňuje, že súčasnú infraštruktúru v Európe, ktorá je orientovaná najmä západo-východným smerom, treba v súlade s požiadavkami vojenskej mobility doplniť novou severo-južnou dimenziou; zdôrazňuje, že snahami o vojenskú mobilitu by sa malo prispievať k účinnému vykonávaniu misií a operácií SZBP aj k obrannému postoju aliancie; domnieva sa, že cesty, mosty a železnice by sa mali zmodernizovať, aby umožňovali rýchle rozmiestňovanie vojenského personálu a vybavenia;

15.  zdôrazňuje v tomto smere význam zlepšenia spôsobilostí NATO v oblasti rýchleho prísunu posíl prostredníctvom zlepšenia infraštruktúry EÚ a jednotlivých štátov, odstránenia byrokratických a infraštruktúrnych prekážok brániacich v rýchlom pohybe síl a predbežným umiestňovaním vojenského vybavenia a zásob, čo zlepšuje našu kolektívnu bezpečnosť;

16.  víta začatie stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO); zdôrazňuje jej potenciál posilniť európsky príspevok v rámci NATO; vyjadruje presvedčenie, že touto spoluprácou sa môže zvýšiť súčinnosť a účelnosť a že je dôležitým krokom na ceste k zlepšeniu bezpečnostných a obranných spôsobilostí EÚ, ako aj prípadnej činnosti európskych členov NATO, a vyjadruje presvedčenie, že silnejšia EÚ a silnejšie NATO sa môžu navzájom posilňovať;

17.   zdôrazňuje komplementárnosť PESCO a NATO a tiež skutočnosť, že PESCO by mala byť hnacou silou ďalšej spolupráce medzi EÚ a NATO v oblasti rozvoja spôsobilostí, keďže je zameraná na posilnenie obranných kapacít EÚ vo všeobecnosti, aby bola SBOP ešte účinnejšia a relevantná na riešenie súčasných bezpečnostných a vojenských výziev; zdôrazňuje význam transparentnosti a komunikovania o PESCO smerom k USA a iným členom NATO, aby sa predišlo vzniku akýchkoľvek mylných predstáv;

18.   zdôrazňuje, že v ďalšom spoločnom vyhlásení EÚ a NATO by sa malo trvať na tom, že spôsobilosti rozvíjané spoločne členskými štátmi EÚ, a to aj v rámci PESCO, a členskými štátmi NATO sú k dispozícii pre operácie EÚ aj NATO; zdôrazňuje, že nedávne rozhodnutia EÚ (koordinované výročné preskúmanie v oblasti obrany (CARD), PESCO, Európsky obranný fond) zamerané na zaistenie toho, aby Európania prevzali väčšiu zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť, prispievajú k posilňovaniu NATO a k zaisteniu spravodlivého transatlantického rozdelenia záťaže, pričom je nutné si uvedomiť cieľ spoločného riešenia spoločných bezpečnostných výziev, zabránenia vzniku zbytočných zdvojení a rozvoja jednotných, navzájom sa dopĺňajúcich a interoperabilných obranných spôsobilostí; domnieva sa, že vytvorenie spoločných noriem, postupov, školení a cvičení by sa mal považovať za dôležitý prvok umožňujúci efektívnejšiu spoluprácu EÚ a NATO;

19.   konštatuje, že po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ bude 80 % výdavkov NATO na obranu z krajín mimo EÚ a tri zo štyroch práporov na východe budú pod velením krajín mimo EÚ;

20.  naliehavo žiada EÚ a NATO, aby organizovali pravidelné cvičenia na strategickej úrovni so zapojením najvyššieho politického vedenia oboch organizácií; víta v tomto smere estónske cvičenie EU CYBRID 2017, na ktorom sa generálny tajomník NATO po prvý raz zúčastnil na cvičení EÚ;

Hlavné oblasti spolupráce

21.  konštatuje, že bezpečnostné hrozby sa vyvinuli tak, že sú viac hybridné a menej konvenčné, a že na ich riešenie je potrebná medzinárodná spolupráca; vyzýva EÚ a NATO, aby ďalej budovali odolnosť a rozvíjali spoločné situačné povedomie hybridných hrozieb; nabáda EÚ a NATO, aby koordinovali svoje mechanizmy reakcie na krízu, aby mohli jednotne reagovať na hybridné hrozby; víta nedávnu spoločnú inauguráciu centra excelentnosti pre hybridné hrozby v Helsinkách generálnym tajomníkom NATO a PK/VP, a nabáda členské štáty, aby vytvorili centrá excelentnosti pre hybridné hrozby, podobné ako centrum v Helsinkách; víta v tomto smere oddelené ale súbežné cvičenia PACE17 a CMX17, ktoré sa konali v roku 2017 a prostredníctvom ktorých si pracovníci EÚ resp. NATO overovali svoje postupy komunikácie a výmeny informácií počas silnejúcej fiktívnej hybridnej hrozby; oceňuje zosúladený postup západných spojencov reagujúci na podozrenie z ruského chemického útoku v Spojenom kráľovstve;

22.   domnieva sa, že v nasledujúcom spoločnom vyhlásení EÚ a NATO by sa mal oceniť dosiahnutý pokrok a malo by sa v ňom vyzvať na konkrétne vykonávanie všetkých návrhov prijatých oboma inštitúciami; vyjadruje presvedčenie, že v súvislosti s plnením veľkého počtu už prijatých záväzkov je potrebné väčšie úsilie;

23.   v tejto súvislosti vyjadruje presvedčenie, že iniciatívy zamerané na posilnenie obrany Európy by mali prospievať obom organizáciám a umožniť tak členským štátom EÚ posilniť svoju tzv. strategickú autonómiu, ako aj to, aby dokázali spoločne a dôveryhodne vojensky zasahovať; pripomína, že tieto iniciatívy dopĺňajú iniciatívy NATO;

24.   domnieva sa, že je dôležité aj zaistiť vykonávanie zásad inkluzívnosti, reciprocity a úplného rešpektovania rozhodovacej autonómie oboch organizácií, ako sa uvádza v záveroch Rady z 5. decembra 2017;

25.  víta úspešné paralelné a koordinované cvičenie krízového riadenia v roku 2017, ktoré bolo užitočnou platformou na výmenu najlepších postupov; so záujmom očakáva analýzu získaných skúseností, ako aj pokračujúcu spoluprácu na spoločných cvičeniach medzi EÚ a NATO vrátane cvičenia pod vedením EÚ plánovaného na rok 2018;

26.  berie na vedomie, že súčasné postupy na výmenu utajovaných skutočností medzi týmito dvoma organizáciami sú naďalej ťažkopádne a neefektívne; domnieva sa, že obe organizácie čelia podobným strategickým výzvam, a dôsledky preto ponesú čiastočne spoločne; domnieva sa, že budovaním vzájomnej dôvery sa musí zlepšiť spoluprácu pri výmene utajovaných skutočností a analýze spravodajských informácií, a to aj v oblasti boja proti terorizmu; zdôrazňuje, že EÚ bude musieť zvýšiť svoju kapacitu zabezpečením toho, aby viac pracovníkov EÚ malo bezpečnostnú previerku a absolvovalo osobitné školenie o práci s utajovanými skutočnosťami, a investovaním do bezpečnej komunikácie; domnieva sa, že, ak by sa pri výmene príslušných informácií zaviedla reciprocita a prístup „need-to-share“ (potreba výmeny), bolo by to prospešné aj pre misie a operácie obidvoch organizácií; zastáva názor, že k účinnejšiemu spoločnému boju proti hybridným hrozbám by mohlo prispieť paralelné a koordinované posudzovanie spravodajských informácií;

27.  vyzýva EÚ a NATO, aby rozšírili spoluprácu v oblasti strategickej komunikácie, a to aj posilnením partnerstva medzi centrom excelentnosti NATO pre strategickú komunikáciu a oddelením ESVČ pre strategickú komunikáciu;

28.  víta nové stredisko EÚ pre hybridné hrozby a jeho spoluprácu s oddelením NATO pre hybridné analýzy pri výmene informácií v oblasti situačného povedomia, ako aj analýz potenciálnych hybridných hrozieb;

29.  vyjadruje presvedčenie, že spolupráca a výmena informácií majú zásadný význam v oblasti kybernetickej bezpečnosti, a uznáva pokrok dosiahnutý v tejto oblasti; zdôrazňuje, že treba zlepšiť prevenciu kybernetických incidentov, ich odhaľovanie a reakciu na ne; vyzýva obe organizácie, aby koordinovali svoje monitorovacie činnosti a vymieňali si informácie v oblasti kybernetickej obrany, ak je to vhodné, a tým uľahčovali činnosť EÚ a NATO v oblasti spravodajstva; nabáda EÚ a NATO, aby posilňovali svoju operačnú spoluprácu a koordináciu a podporovali interoperabilitu výmenou osvedčených postupy, pokiaľ ide o prostriedky, metódy a postupy využívané v boji proti kybernetickým útokom; domnieva sa, že väčšia výmena informácií medzi EÚ a NATO je prioritou s cieľom umožniť identifikáciu všetkých zodpovedných zdrojov kybernetických útokov a vykonať následné právne kroky; považuje za rovnako dôležité zosúladenie vzdelávacích aktivít, ako aj výskumnú a vývojovú spoluprácu v kybernetickej oblasti; víta dohodu medzi tímom reakcie EÚ na núdzové počítačové situácie a spôsobilosťou NATO pre reakciu na počítačové incidenty; domnieva sa, že v rámci nového mandátu Agentúry Európskej únie pre sieťovú a informačnú bezpečnosť (ENISA), by mohli nové činnosti týkajúce sa spolupráce v oblasti kybernetickej obrany vzbudiť záujem NATO;

30.  domnieva sa, že v záujme zefektívnenia ochrany námornej bezpečnosti je dôležité zaručiť vzájomné dopĺňanie sa činností v oblasti budovania námorných kapacít a zabrániť ich zbytočnému zdvojeniu; víta posilnenú operačnú spoluprácu a koordináciu medzi EÚ a NATO vrátane výmeny situačného povedomia na základe skúseností získaných v oblasti Stredozemného mora a Afrického rohu, čím sa získajú ďalšie možnosti vzájomnej logistickej podpory a výmeny informácií medzi pracovníkmi oboch organizácií, pokiaľ ide o operačné činnosti vrátane činností súvisiacich s neregulárnou migráciou;

31.  víta posilnenie taktickej a operačnej spolupráce, a to aj priamym prepojením spojeneckého námorného velenia NATO a agentúry Frontex, ako aj operácií Sea Guardian a EUNAVFOR MED Sophia, čo EÚ a jej misiám pomohlo zastaviť neregulárnu migráciu a prijať opatrenia proti sieťam nezákonného obchodovania vrátane nezákonného obchodovania so zbraňami; konštatuje, že NATO môže na žiadosť poskytnúť logistickú podporu a ďalšie služby, ako napríklad čerpanie paliva na mori a zdravotnú podporu; konštatuje, že to vyplýva z úspešnej spolupráce EÚ a NATO pri operácii Ocean Shield a operácii EUNAVFOR ATLANTA v oblasti boja proti pirátstvu pri pobreží Afrického rohu;

32.  nabáda na vytváranie ďalších synergických účinkov medzi EÚ a NATO v teréne, ako aj na ďalšie zlepšenia, najmä v oblasti koordinácie činností spravodajstva, sledovania a prieskumu;

33.  opätovne zdôrazňuje, že iniciatívy EÚ zamerané na posilnenie európskej bezpečnosti a obrany by mali pomôcť zaručiť aj to, aby si členské štáty, ktoré sú členskými štátmi NATO, splnili záväzky, ktoré im z členstva v aliancii vyplývajú; domnieva sa, že skutočnosť, že je daný štát členským štátom EÚ aj členským štátom NATO, by ho nemala poškodzovať; podobne zdôrazňuje, že skutočnosť, že niektoré členské štáty EÚ nie sú členmi NATO, by mala znamenať, že majú odlišné záväzky v rámci európskej obrannej únie; zdôrazňuje, že členské štáty by mali byť schopné vykonávať samostatné vojenské misie aj v prípadoch, keď NATO nie je ochotné konať alebo keď je akcia EÚ vhodnejšia;

34.   víta pokračujúci trend zvyšovanie výdavkov na obranu medzi členmi NATO; nabáda všetky členské štáty EÚ, ktoré sú aj členskými štátmi NATO, aby dosiahli významný pokrok pri plnení cieľa vynakladať na obranu 2 % HDP, z toho 20 % na hlavné nové vybavenie; domnieva sa, že členské štáty, ktoré sa zaviazali plniť usmernenia NATO v oblasti výdavkov na obranu, by mali zvážiť vyčlenenie konkrétnej sumy (v rámci usmernenia o 20 % v oblasti obstarávania) na výskum a vývoj, aby sa zaručilo vynakladanie minimálnych výdavkov na inovácie, ktoré zase môžu mať v prípade technológií účinok presahovania do civilného sektora;

35.  pripomína výzvu členským štátom uvedenú v spoločnom vyhlásení EÚ – NATO z Varšavy na „uľahčenie budovania silnejšieho obranného priemyslu a výskumu v oblasti obrany“; je pevne presvedčený o tom, že členovia EÚ a NATO musia spolupracovať a usilovať o súčinnosť pri posilňovaní a rozvoji svojej priemyselnej a technologickej základne s cieľom reagovať na priority v oblasti spôsobilostí, a to najmä koordinovaným ročným preskúmaním obrany a procesom plánovania obrany NATO; domnieva sa, že je dôležité, aby účinná a vyvážená transatlantická spolupráca v oblasti obranných technológií a obranného priemyslu bola pre obe organizácie strategickou prioritou; podporuje opatrenia plánované v rámci Európskeho obranného fondu na podporu spoločného výskumu a vývoja európskych spôsobilostí; domnieva sa, že zvýšené odhodlanie uskutočňovať výskum a plánovanie spôsobilostí môže viesť k vyššej efektívnosti;

36.  opätovne zdôrazňuje, že treba zabezpečiť súdržnosť výstupov a časových plánov medzi cieľmi EÚ v oblasti koordinovaného výročného preskúmania v oblasti obrany, plánom rozvoja spôsobilostí a príslušnými procesmi NATO, napríklad procesom plánovania obrany NATO; zdôrazňuje, že treba, aby boli nadnárodné iniciatívy v oblasti rozvoja spôsobilostí EÚ a NATO komplementárne a vzájomne sa posilňovali; zdôrazňuje, že spôsobilosti používané v SBOP a vyvíjané v rámci PESCO zostávajú vo vlastníctve členských štátov, ktoré ich môžu sprístupniť aj iným rámcom;

37.   zdôrazňuje, že v úzkej spolupráci medzi EÚ a NATO sa treba zamerať na vyriešenie fyzických a právnych prekážok, ktoré bránia rýchlemu pohybu vojenského personálu a majetku v rámci EÚ a za jej hranicami, s cieľom zabezpečiť vždy v prípade potreby bezproblémový presun vojenských zariadení a síl cez územie Európy vrátane možnosti využívania kritickej infraštruktúry, ako sú cesty, mosty, železnice, a to najmä prostredníctvom vykonávania akčného plánu predstaveného PK/VP a Komisiou na základe plánu vytvoreného členskými štátmi EÚ v rámci Európskej obrannej agentúry; naliehavo vyzýva členské štáty EÚ, aby urýchlene naviazali na vzniknutý impulz a využili ho; zdôrazňuje, že na uľahčenie nasadenia jednotiek a spoluprácu v celej EÚ a v celom priestore NATO sú potrebné kompatibilné obranné spôsobilosti; odporúča EÚ a NATO, aby riešili aj mobilitu síl NATO z krajín mimo EÚ na európskom území;

38.  domnieva sa, že EÚ a NATO by mali viac spolupracovať s cieľom posilňovať odolnosť, obranu a bezpečnosť susedov a partnerov oboch organizácií; vyjadruje dôraznú podporu myšlienke, že pomoc susedným a partnerským krajinám pri budovaní ich kapacít a posilňovaní odolnosti, a to aj v oblasti boja proti terorizmu, strategickej komunikácie, kybernetickej obrany, skladovania munície a reformy sektora bezpečnosti, je spoločným cieľom, najmä v troch pilotných krajinách (Bosne a Hercegovine, Moldavsku a Tunisku);

39.   pripomína, že riešiť bezpečnostné záležitosti na západnom Balkáne aj v susedstve EÚ a spolupracovať v niektorých konkrétnych oblastiach je v záujme EÚ aj NATO; víta úsilie EÚ a NATO poskytovať politickú a praktickú podporu krajinám na západnom Balkáne, vo východnej Európe a v Zakaukazsku; navrhuje, aby členské štáty EÚ aj naďalej pokračovať v úsilí s cieľom zabezpečiť demokratický vývoj a reformu sektora bezpečnosti; zdôrazňuje, že spolupráca medzi EÚ a NATO a krajinami západného Balkánu je zásadná pre riešenie bezpečnostných hrozieb pre celý kontinent;

40.  zdôrazňuje význam zásad uvedených vo Viedenskom dokumente, najmä zásady otvorenosti a transparentnosti; víta v tomto smere otvorenosť vojenských cvičení a spoločných cvičení EÚ a NATO pre medzinárodných pozorovateľov;

41.  opätovne zdôrazňuje významnú úlohu žien v misiách SBOP a NATO, najmä pri zaobchádzaní so ženami a deťmi v oblastiach konfliktov; víta to, že EÚ aj NATO túto významnú úlohu uznávajú; odporúča, aby EÚ a NATO vo svojich štruktúrach a operáciách proaktívne presadzovali rodovú rozmanitosť;

42.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ zaistila úzke bezpečnostné a obranné vzťahy so Spojeným kráľovstvom po jeho vystúpení z EÚ, pričom uznáva, že Spojené kráľovstvo zostane hlavným prispievateľom k európskej obrane ako člen NATO aj ako európsky štát, hoci už nebude členom EÚ;

°

°  °

43.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, PK/VP, generálnemu tajomníkovi NATO, európskym agentúram v oblasti bezpečnosti a obrany, vládam a parlamentom členských štátov a Parlamentnému zhromaždeniu NATO.

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0120.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0435.

(3)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0440 a P8_TA(2017)0492.

(4)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0503 a P8_TA(2017)0493.

(5)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0092.


MENŠINOVÉ STANOVISKO

k návrhu správy o vzťahoch EÚ – NATO (2017/2276(INI)) AFET/8/11771)

Výbor pre zahraničné veci, spravodajkyňa: Ioan Mircea Paşcu

Menšinové stanovisko, ktoré predložil poslanec EP za skupinu GUE/NGL Javier Couso Permuy

Správa postupuje podľa línie EÚ zameranú na posilnenie partnerstva medzi EÚ a NATO. Pokračuje v militaristickej a agresívnej politike EÚ zameranej na zvyšovanie a posilňovanie vojenských spôsobilostí EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany a obhajuje aj navýšenie prostriedkov na túto politiku, a to vždy v spolupráci s NATO.

Voči správe namietame, keďže:

— obhajuje myšlienku, že partnerstvo EÚ – NATO je dôležité aj pre rozvíjajúcu sa SBOP EÚ;

— podporuje stálu štruktúrovanú spoluprácu (PESCO) ako hnaciu silu ďalšej spolupráce medzi EÚ a NATO v oblasti rozvoja spôsobilostí, ako aj posilňovania piliera EÚ v rámci NATO;

— podporuje opatrenia plánované v rámci Európskeho obranného fondu (ERF);

— uvádza, že je dôležité, aby účinná transatlantická spolupráca v oblasti obranného priemyslu bola pre obe organizácie strategickou prioritou;

— naďalej obhajuje politiku militarizácia Stredozemia, konkrétne operáciou Sea Guardian a operáciou EU NAVFOR MED Sophia;

požadujeme:

— rozpustenie NATO;

— nepoužívanie finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ na vojenské účely a striktný výklad článku 41 ods. 2 Zmluvy o EÚ;

— ukončenie militaristických politík EÚ: stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO), Európskeho obranného fondu (ERF), Programu rozvoja európskeho obranného priemyslu (EDIDP).

— verejné finančné prostriedky na podporu kvalitných pracovných miest, opätovnej industrializácie a MSP;

— všetky činnosti výlučne v súlade s Chartou OSN a medzinárodným právom.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

16.5.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

36

11

8

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lars Adaktusson, Michèle Alliot-Marie, Francisco Assis, Petras Auštrevičius, Goffredo Maria Bettini, Elmar Brok, Klaus Buchner, Fabio Massimo Castaldo, Lorenzo Cesa, Aymeric Chauprade, Javier Couso Permuy, Andi Cristea, Arnaud Danjean, Eugen Freund, Sandra Kalniete, Tunne Kelam, Wajid Khan, Eduard Kukan, Arne Lietz, Barbara Lochbihler, Sabine Lösing, Tamás Meszerics, Francisco José Millán Mon, Clare Moody, Javier Nart, Pier Antonio Panzeri, Demetris Papadakis, Ioan Mircea Paşcu, Tonino Picula, Julia Pitera, Cristian Dan Preda, Jozo Radoš, Michel Reimon, Sofia Sakorafa, Jean-Luc Schaffhauser, Alyn Smith, Dobromir Sośnierz, Jaromír Štětina, Dubravka Šuica, Charles Tannock, László Tőkés, Ivo Vajgl, Geoffrey Van Orden

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

David Coburn, Marek Jurek, Norica Nicolai, Urmas Paet, Soraya Post, Bodil Valero, Marie-Christine Vergiat, Janusz Zemke, Željana Zovko

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Renate Weber, Francis Zammit Dimech, Joachim Zeller


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

36

+

ALDE

Petras Auštrevičius, Javier Nart, Norica Nicolai, Urmas Paet, Jozo Radoš, Ivo Vajgl, Renate Weber

EFDD

Aymeric Chauprade

PPE

Lars Adaktusson, Michèle Alliot-Marie, Elmar Brok, Lorenzo Cesa, Arnaud Danjean, Sandra Kalniete, Tunne Kelam, Eduard Kukan, Francisco José Millán Mon, Julia Pitera, Cristian Dan Preda, Jaromír Štětina, Dubravka Šuica, László Tőkés, Francis Zammit Dimech, Joachim Zeller, Željana Zovko

S&D

Francisco Assis, Goffredo Maria Bettini, Andi Cristea, Eugen Freund, Wajid Khan, Arne Lietz, Clare Moody, Pier Antonio Panzeri, Ioan Mircea Paşcu, Tonino Picula, Janusz Zemke

11

-

EFDD

Fabio Massimo Castaldo, David Coburn

ENF

Jean-Luc Schaffhauser

GUE/NGL

Javier Couso Permuy, Sabine Lösing, Sofia Sakorafa, Marie-Christine Vergiat

S&D

Soraya Post

VERTS/ALE

Barbara Lochbihler, Michel Reimon, Bodil Valero

8

0

ECR

Marek Jurek, Charles Tannock, Geoffrey Van Orden

NI

Dobromir Sośnierz

S&D

Demetris Papadakis

VERTS/ALE

Klaus Buchner, Tamás Meszerics, Alyn Smith

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 5. júna 2018Právne oznámenie