Postup : 2017/2120(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0191/2018

Predkladané texty :

A8-0191/2018

Rozpravy :

PV 11/06/2018 - 20
CRE 11/06/2018 - 20

Hlasovanie :

PV 12/06/2018 - 5.1
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0243

SPRÁVA     
PDF 480kWORD 63k
25.5.2018
PE 615.424v03-00 A8-0191/2018

o súčasnom stave rekreačného rybolovu v Európskej únii

(2017/2120(INI))

Výbor pre rybárstvo

Spravodajkyňa: Norica Nicolai

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o súčasnom stave rekreačného rybolovu v Európskej únii

(2017/2120(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej článok 43,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2017 o podpore súdržnosti a rozvoja v najvzdialenejších regiónoch EÚ: vykonávanie článku 349 ZFEÚ(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 847/96, (ES) č. 2371/2002, (ES) č. 811/2004, (ES) č. 768/2005, (ES) č. 2115/2005, (ES) č. 2166/2005, (ES) č. 388/2006, (ES) č. 509/2007, (ES) č. 676/2007, (ES) č. 1098/2007, (ES) č. 1300/2008, (ES) č. 1342/2008 a ktorým sa zrušujú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1627/94 a (ES) č. 1966/2006(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 508/2014 z 15. mája 2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2328/2003, (ES) č. 861/2006, (ES) č. 1198/2006 a (ES) č. 791/2007 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1255/2011(4), najmä na jeho článok 77,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1004 zo 17. mája 2017 o vytvorení rámca Únie pre zber, správu a využívanie údajov v odvetví rybárstva a pre podporu vedeckých odporúčaní súvisiacich so spoločnou rybárskou politikou, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 199/2008(5), najmä na jeho článok 5,

–  so zreteľom na výskumnú štúdiu s názvom Marine recreational and semi-subsistence fishing – its value and its impact on fish stocks (Morský rekreačný a čiastočne samozásobiteľský rybolov – jeho hodnota a jeho vplyv na populácie rýb), ktorú vydala tematická sekcia pre štrukturálne politiky a politiky súdržnosti v júli 2017,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A8-0191/2018),

A.  keďže Medzinárodná rada pre výskum mora (ICES) v roku 2013 vymedzila rekreačný rybolov ako „lovenie alebo pokus o lovenie živých vodných zdrojov najmä pre záľubu a/alebo na osobnú spotrebu. Zahŕňa aktívne metódy rybolovu na vlasec, harpúnou a ručným zberom a pasívne metódy rybolovu do sietí, pascí, košov a na osadené šnúry“; keďže sú potrebné jasné vymedzenia pojmov rekreačný rybolov a morský rekreačný rybolov, so zreteľom na článok 55 ods. 2 nariadenia (ES) č. 1224/2009, v ktorom sa uvádza, že „obchodovanie s úlovkami z rekreačného rybolovu je zakázané“;

B.  keďže je dôležité pochopiť rozdiel medzi rekreačným a čiastočne samozásobiteľským rybolovom vzhľadom na to, že tieto dva druhy by sa mali posudzovať a regulovať samostatne, pričom by sa malo jasne uviesť, že rekreačný rybolov nie je čiastočne samozásobiteľský rybolov; keďže v nariadení o spoločnej rybárskej politike sa čiastočne samozásobiteľský rybolov vôbec nespomína; keďže tieto dva druhy rybolovu by sa mali posudzovať a regulovať samostatne;

C.  keďže právne predpisy EÚ rozlišujú v rámci rybolovného systému len dve kategórie, a to rekreačný rybolov a komerčný lov, a teda neuznávajú čiastočne samozásobiteľský rybolov a čiastočne komerčný rybolov;

D.  keďže rekreačný rybolov môže mať vzhľadom na svoj rozsah výrazný vplyv na populácie rýb, no právomoc regulovať túto problematiku majú v prvom rade členské štáty;

E.  keďže Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo vymedzuje samozásobiteľský rybolov ako „lov vodných živočíchov, ktorý podstatne prispieva k pokrývaniu nutričných potrieb jednotlivca“;

F.  keďže bez jasného právneho rozlíšenia medzi rekreačným, čiastočne samozásobiteľským a čiastočne komerčným rybolovom môžu určité formy nezákonného, nenahláseného a neregulovaného (NNN) rybolovu ostať nezistené, pretože nebudú zahrnuté alebo riadne regulované;

G.  keďže na úrovni EÚ neexistuje jednotné, jasné vymedzenie pojmu rekreačný rybolov, čo značne sťažuje kontrolu rekreačného rybolovu, zber údajov o rekreačnom rybolove a posúdenie jeho vplyvu na populácie rýb a životné prostredie či jeho hospodárskeho významu;

H.  keďže v záujme riadneho spravovania akéhokoľvek typu rybolovnej činnosti vrátane rekreačného rybolovu je potrebné pravidelne zberať spoľahlivé údaje a časové rady s cieľom posúdiť vplyv na populácie rýb alebo iné morské organizmy a na životné prostredie; keďže takéto údaje v súčasnosti chýbajú alebo sú neúplné; keďže okrem priameho vplyvu na populácie rýb je nedostatočne preštudovaný aj ďalší environmentálny vplyv rekreačného rybolovu;

I.  keďže štúdie preukázali, že podstatná časť vysledovateľného plastového odpadu v moriach, jazerách a riekach pochádza z vodných rekreačných činností, napríklad rekreačnej plavby, turistiky alebo rybolovu; poznamenáva, že odpad v podobe strateného rybárskeho výstroja môže spôsobiť závažné znehodnotenie biotopu a ekologickú škodu;

J.  keďže Európsky námorný a rybársky fond (ENRF) poskytuje finančnú podporu na zber údajov, a to aj o rekreačnom rybolove;

K.  keďže ciele uvedené v článku 2 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 odkazujú na potrebu dosiahnuť hospodársky a sociálny prínos a prínos v oblasti zamestnanosti a na potrebu toho, aby sa populácie rýb a ďalšie morské organizmy obnovovali a udržiavali nad úrovňami, pri ktorých možno dosiahnuť maximálny udržateľný výnos;

L.  keďže podľa nedávnej štúdie zadanej Parlamentom sa vplyv rekreačného rybolovu môže líšiť v závislosti od jednotlivých populácií rýb a predstavovať 2 až 72 % celkového úlovku;

M.  keďže na dosiahnutie cieľov spoločnej rybárskej politiky (SRP) je potrebné zabezpečiť riadenie a vyváženie populácií rýb a rybolovnej činnosti; keďže tieto ciele nie je možné dosiahnuť, ak nie je k dispozícii časť údajov o úlovkoch a o hospodárskom význame rybolovných činností vrátane rekreačného rybolovu;

N.  keďže členské štáty sú povinné zberať údaje vrátane odhadovaného počtu rekreačných úlovkov a vypustených druhov uvedených v nariadení (EÚ) č. 2017/1004 a napokon zahrnutých vo viacročných riadiacich plánoch; keďže v tomto smere majú len niektoré členské štáty komplexné údaje o rekreačnom rybolove praktizovanom na ich území;

O.  keďže hoci sa v rámci morského rekreačného rybolovu loví veľa rôznych druhov, povinný zber údajov sa vzťahuje len na niekoľko z nich, a preto je potrebný prieskum a analýza väčšieho počtu druhov v jednotlivých krajinách; keďže rekreačné rybárske úlovky by sa mali zahŕňať do celkových odhadov rybolovnej úmrtnosti a biomasy;

P.  keďže dostupnosť údajov o rekreačnom rybolove sa medzi jednotlivými regiónmi líši, pričom o morskom rekreačnom rybolove v Severnom a Baltskom mori sú k dispozícii lepšie informácie ako v prípade Stredozemného a Čierneho mora alebo Atlantického oceánu;

Q.  keďže odhadovaný počet rekreačných rybárov na mori v Európe je 8,7 až 9 miliónov, čo je 1,6 % európskeho obyvateľstva, a každý rok sa venujú rybolovu spolu približne 77 miliónov dní;

R.  keďže podľa článku 3 ods. 2 bodu 6 nariadenia (EÚ) č. 508/2014 o Európskom námornom a rybárskom fonde je „rybár“ akákoľvek osoba, ktorá sa venuje komerčným rybolovným činnostiam v súlade s pravidlami členského štátu, a keďže je preto potrebné nájsť ďalšie vymedzenie pojmu, ktoré by sa vzťahovalo na osoby vykonávajúce rekreačný rybolov, ako sa uvádza v odôvodnení A;

S.  keďže hospodársky vplyv európskeho morského rekreačného rybolovu (bez zohľadnenia turistického rybolovu) sa odhaduje na 10,5 mld. EUR, z čoho 5,1 miliardy EUR sú priame výdavky, 2,3 miliardy EUR nepriame výdavky a 3,2 miliardy EUR ďalšie výdavky; keďže len v samotnej EÚ sa táto suma odhaduje na 8,4 mld. EUR (z čoho 4,2 miliardy EUR sú priame výdavky, 1,8 miliardy EUR nepriame výdavky a 2,5 miliardy EUR ďalšie výdavky);

T.  keďže existuje priame prepojenie medzi početnosťou/štruktúrou populácie rýb, prístupom k rybolovným možnostiam a výsledným vplyvom na zamestnanosť, hospodársku a sociálno-ekonomickú stránku; keďže je dôležité vyhodnotiť vplyv všetkých druhov rybolovu na konkrétnu populáciu a tiež jej hospodársku hodnotu, aby sa mohli prijať riadiace opatrenia, ktoré pomôžu dosiahnuť environmentálny cieľ aj hospodárske ciele;

U.  keďže morský rekreačný rybolov v Európe poskytuje odhadom 99 000 pracovných miest ekvivalentných plnému pracovnému úväzku, z toho 57 000 priamych, 18 000 nepriamych a 24 000 následne vzniknutých pracovných miest, a vytvára priemernú hospodársku hodnotu 49 000 EUR ročne na ekvivalent plného pracovného úväzku; keďže len v samotnej EÚ sa tento údaj odhaduje na 84 000 pracovných miest ekvivalentných plnému pracovnému úväzku (z toho 50 000 priamych, 15 000 nepriamych a 20 000 následne vzniknutých pracovných miest);

V.  keďže rekreačný morský turistický rybolov, ako aj ďalší turistický rybolov, sa javí ako veľmi dôležitý pre ekonomiku mnohých regiónov a krajín, a preto by sa mal zanalyzovať v záujme lepšieho posúdenia jeho hodnoty, vplyvu a potenciálu rozvoja;

W.  keďže všetky druhy rekreačného rybolovu majú na miestnej a regionálnej úrovni vyšší vplyv ako na vnútroštátnej úrovni, pretože podporujú miestne a pobrežné komunity prostredníctvom cestovného ruchu, výroby, maloobchodného predaja a prenájmu rybárskeho výstroja a ďalších služieb súvisiacich s rekreačným rybolovom;

X.  keďže v niektorých prípadoch predstavujú rekreačné úlovky podstatné percento celkovej rybolovnej úmrtnosti populácií, a preto by sa mali brať do úvahy pri stanovovaní rybolovných možností; keďže z nedávnej štúdie zadanej Parlamentom vyplýva, že odhadovaný percentuálny príspevok morských rekreačných rybárov k celkovému počtu úlovkov sa veľmi líši v závislosti od konkrétneho druhu – od 1,8 % v prípade makrely až do 72 % v prípade úhora európskeho;

Y.  keďže je dôležité individuálne zhodnotiť rôzne metódy rekreačného rybolovu alebo segmenty uvedené v definícii ICES z roku 2013;

Z.  keďže hodnotenie vplyvu rekreačného rybolovu na populácie rýb zahŕňa aj počet úlovkov, ktoré si rybári ponechajú, a mieru úmrtnosti vypustených rýb; keďže miera prežitia rýb ulovených na udicu (po opätovnom vypustení) je vo väčšine prípadov vyššia ako ekvivalentná miera prežitia rýb ulovených iným výstrojom alebo metódami, čo by sa malo v týchto prípadoch brať do úvahy; keďže sú potrebné ďalšie informácie o hlavnom výstroji používanom v morskom rekreačnom rybolove, aby sa mohla porovnať pravdepodobnosť prežitia úlovkov odhodených v rámci komerčného lovu a rýb vypustených v rámci rekreačného rybolovu;

AA.  keďže pri rekreačnom rybolove sa používajú rôzne druhy výstroja a techník s odlišným vplyvom na populácie a životné prostredie, a preto by sa mal náležite posúdiť a regulovať;

AB.  keďže vzhľadom na nízky stav populácií morony striebristej v Severnom mori a tresky škvrnitej v západnej oblasti Baltského mora sa na úrovni EÚ zaviedli obmedzenia rekreačného rybolovu, konkrétne obmedzenie počtu úlovkov alebo zákaz ponechávania si úlovkov (v prípade morony striebristej), s cieľom napomôcť obnove týchto populácií; keďže opatrenia na riadenie núdzových situácií prijímané pri predpoklade, že rekreačný rybolov má nepriaznivý vplyv na konkrétnu populáciu, nezabezpečujú tomuto odvetviu potrebnú viditeľnosť;

AC.  keďže niektorí rekreační rybári sa zameriavajú na diadrómne druhy, ako je losos, pstruh a úhor; keďže zber údajov o týchto druhoch by sa mal realizovať v sladkých aj slaných vodách s cieľom vyhodnotiť, ako sa ich populácie menia v priebehu času;

AD.  keďže pre väčšinu rekreačných rybárov sú najprístupnejšie pobrežné oblasti, kde sú okrem rybích druhov často chytané aj bezstavovce a morské riasy; keďže tieto druhy zohrávajú kľúčovú úlohu z hľadiska ekológie uvedených oblastí; keďže bude treba posúdiť aj vplyv lovu týchto druhov, a to nielen so zreteľom na dotknuté populácie, ale aj na ekosystémy, ktorých sú súčasťou;

AE.  keďže lososy sa vracajú do materských vôd a v ideálnom prípade by mali byť lovené len v riečnych systémoch, kde je možná účinná kontrola a presadzovanie predpisov; keďže bezhlavý lov lososa na mori má za následok úbytok lososov v zdravej aj zraniteľnej populácii;

AF.  keďže rekreačný rybolov môže byť významnou príčinou rybolovnej úmrtnosti, pričom najvýraznejší odhadovaný vplyv na životné prostredie v prípade sladkovodného rekreačného rybolovu sa spája s možnosťou zavlečenia nepôvodných druhov do ekosystému, ktorá je v prípade morského rekreačného rybolovu veľmi nízka;

AG.  keďže spoločná rybárska politika bola vytvorená s cieľom riadiť komerčný lov a neuvažovalo sa pri nej o rekreačnom rybolove, jeho špecifikách a potrebe osobitných riadiacich nástrojov a plánovania;

AH.  keďže okrem úbytku rýb patria medzi environmentálne vplyvy rekreačného rybolovu aj iné aspekty, no pre nedostatok jasných údajov je ťažké oddeliť ich od iných antropogénnych zdrojov;

AI.  keďže pri ďalšom riadení morského rekreačného rybolovu by sa vzhľadom na význam tejto činnosti v Spojenom kráľovstve a jej významný vplyv na spoločné populácie rýb malo zohľadniť vystúpenie Spojeného kráľovstva z Únie;

AJ.  keďže rekreačný rybolov má mnohé výhody zo spoločenského hľadiska a z hľadiska verejného zdravia, ako je zvýšenie kvality života jeho prívržencov, podpora interakcií medzi mladými ľuďmi a osveta ľudí v súvislosti so životným prostredím a významom jeho udržateľnosti;

1.  zdôrazňuje význam zberu dostatočných údajov o rekreačnom rybolove, a najmä o morskom rekreačnom rybolove, s cieľom správne vyhodnotiť celkovú mieru rybolovnej úmrtnosti pri všetkých druhoch;

2.  zdôrazňuje, že rekreačný rybolov sa vzmáha vo väčšine európskych krajín a predstavuje dôležitú činnosť so spoločenským, s hospodárskym, pracovným a environmentálnym vplyvom, najmä na rybolovné zdroje; zdôrazňuje skutočnosť, že členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby sa tieto činnosti vykonávali udržateľným spôsobom a v súlade s cieľmi SRP;

3.  vzhľadom na rozmach rekreačnej činnosti spojenej s rekreačnými prístavmi a sezónnym cestovným ruchom zdôrazňuje potrebu chrániť flotilu praktizujúcu maloobjemový rybolov a zabezpečiť jej prežitie a generačnú obmenu;

4.  domnieva sa, že by sa mali zberať údaje o počte rekreačných rybárov, objeme ich úlovkov a nimi vytvorenej pridanej hodnote v pobrežných komunitách;

5.  vyzýva Komisiu, aby do nového nariadenia o kontrole zaradila existujúce ustanovenia a rekreačnom rybolove a zlepšila ich;

6.  naliehavo žiada Komisiu, aby prehodnotila a v prípade potreby rozšírila zber údajov o rekreačnom rybolove s cieľom zahrnúť viac populácií rýb a iných morských organizmov, aby vypracovala štúdiu uskutočniteľnosti jednotného zberu údajov o jeho sociálno-ekonomickom vplyve a aby stanovila povinný charakter zberu takýchto údajov;

7.  zdôrazňuje potrebu lepšieho nahlasovania a monitorovania úlovkov v rámci rekreačného rybolovu; pripomína, že pri prijímaní rozpočtu EÚ na rok 2018 schválil Parlament pilotný projekt zameraný na zavedenie systému mesačných hlásení úlovkov morony striebristej, a naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby financovali ďalšie projekty monitorovania druhov, ktoré sú najviac ohrozené rekreačným rybolovom; pripomína význam vysledovateľnosti a vyzýva Komisiu, aby do nového nariadenia o kontrole zaradila existujúce ustanovenia o rekreačnom rybolove a zlepšila ich;

8.  vyzýva Komisiu, aby vykonala posúdenie vplyvu rekreačného rybolovu v EÚ; domnieva sa, že súčasťou záverečnej správy Komisie o posúdení vplyvu by malo byť aj posúdenie riadiacich plánov, ktoré obsahujú ustanovenia o rekreačnom rybolove;

9.  žiada členské štáty, aby podnikli technické kroky potrebné na vykonávanie súčasného nariadenia o zbere údajov a na jeho rozšírenie o ďalšie populácie a aspekty rekreačného rybolovu;

10.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila pravidelný zber všetkých potrebných údajov o rekreačnom rybolove s cieľom poskytnúť kompletné hodnotenie populácií rýb a iných organizmov v záujme lepšieho zviditeľnenia tohto sektora; upozorňuje, že bez takéhoto komplexného hodnotenia a náležitých opatrení prijatých na jeho základe sa môže stať, že plány riadenia rybárstva a technické opatrenia nedosiahnu ciele nariadenia (EÚ) 1380/2013 ani rovnováhu medzi rekreačným rybolovom a komerčným lovom;

11.  domnieva sa, že v prípadoch, keď majú rekreačné úlovky výrazný vplyv na populácie, mali by sa zohľadňovať ako neoddeliteľná súčasť ekosystému a v rámci sociálnych a hospodárskych aspektov viacročných riadiacich plánov, aby sa tak stanovili rybolovné možnosti a zároveň prijali príslušné technické opatrenia; vyzýva preto Komisiu, aby v prípade potreby zahrnula rekreačný rybolov do viacročných riadiacich plánov, ktoré sú už prijaté alebo sa majú prijať;

12.  zdôrazňuje skutočnosť, že zber údajov je povinnosťou členských štátov; poukazuje však na to, že riadne vymedzenie rekreačného rybolovu by zlepšilo kvalitu údajov; vyzýva Komisiu, aby na úrovni EÚ navrhla jednotné vymedzenie pojmu rekreačný rybolov, v ktorom sa bude jasne rozlišovať medzi rekreačným rybolovom a komerčným a čiastočne samozásobiteľským rybolovom na základe zásady, že rekreačné úlovky by sa nikdy nemali predávať;

13.  na základe údajov a správy o posúdení vplyvu a so zreteľom na právomoci členských štátov v oblasti rekreačného rybolovu sa domnieva, že v budúcej SRP by mala Komisia zhodnotiť úlohu rekreačného rybolovu, aby tak obidva druhy morského rybolovu – komerčný lov aj rekreačný rybolov – bolo možné riadiť vyváženým, spravodlivým a udržateľným spôsobom, a dosahovať tak želané výsledky;

14.  naliehavo žiada Komisiu, aby podporila (aj finančne) rozvoj rekreačného rybolovu v odvetví cestovného ruchu, keďže predstavuje dôležitý prínos k rozvoju „modrého“ hospodárstva v malých a pobrežných spoločenstvách a na ostrovoch, najmä v najvzdialenejších regiónoch; domnieva sa, že to bude mať pozitívny vplyv na snahy o predĺženie turistickej sezóny mimo letných mesiacov; navrhuje, aby Komisia vyhlásila rekreačný rybolov za tému projektového roku siete EDEN pre udržateľný cestovný ruch a spustila projekty na podporu cestovného ruchu v oblasti rekreačného rybolovu v malých pobrežných komunitách z finančných prostriedkov programu COSME;

15.  poukazuje na to, že mimo kontextu bežného riadenia rybolovných zdrojov na základe podstatných vedeckých údajov nesmie rozvoj rekreačného rybolovu znamenať zníženie možností profesionálneho rybolovu ani deľbu obmedzených zdrojov, najmä v prípade maloobjemového tradičného rybolovu;

16.  uznáva, že rekreačný rybolov sa na území EÚ vykonáva po celé stáročia a je neoddeliteľnou súčasťou kultúry, tradícií a dedičstva veľkého množstva pobrežných a ostrovných komunít; poznamenáva, že jednotlivé druhy rekreačného rybolovu sú rovnako rozmanité ako kultúry samotnej EÚ a túto skutočnosť treba uznať pri každej snahe o právnu úpravu tejto oblasti;

17.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla vhodné opatrenia, ktorými zabezpečí, že budúce ustanovenia o regulovaní rekreačného rybolovu budú primerané a bez nepriaznivého vplyvu na profesionálne rybolovné činnosti;

18.  zdôrazňuje potrebu stanoviť základné pravidlá pre riadenie rekreačného rybolovu a navrhuje, aby sa vypracoval katalóg činností rekreačného rybolovu, ktorý by obsahoval informácie o rybárskom výstroji a postupoch a opis rybolovných oblastí, lovených druhov a vedľajších úlovkov;

19.  zdôrazňuje významný podiel ENRF na rozvíjaní vedeckej kapacity a zabezpečovaní úplného a spoľahlivého posúdenia morských zdrojov pre činnosti rekreačného rybolovu; pripomína, že ENRF poskytuje finančné prostriedky na zber údajov, a vyzýva Komisiu, aby do budúcnosti rozšírila pôsobnosť ENRF v záujme poskytovania finančnej podpory na výskum a analýzu zozbieraných údajov;

20.  zdôrazňuje rozhodnú a kľúčovú potrebu spoločného využívania údajov a poukazuje na to, že Európsky námorný a rybársky fond podporuje získavanie údajov, a to aj so zreteľom na rekreačný rybolov; žiada preto členské štáty, aby prijali potrebné kroky na získavanie údajov, a navyše naliehavo vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala spoločnú databázu s komplexnými a spoľahlivými údajmi, ktoré budú prístupné výskumníkom, aby tak mohli monitorovať a posúdiť stav rybolovných zdrojov; navrhuje, aby sa pri takýchto opatreniach využívali finančné prostriedky ENRF;

21.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0316.

(2)

Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22.

(3)

Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1.

(4)

Ú. v. EÚ L 149, 20.5.2014, s. 1.

(5)

Ú. v. EÚ L 157, 20.6.2017, s. 1.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Rekreačný rybolov je záľuba, ale hospodársky, sociálny a environmentálny význam tejto činnosti jasne ukazuje, aká je dôležitá. Preto by sa mala v budúcich nariadeniach brať do úvahy a primerane analyzovať.

Odhaduje sa, že na úrovni EÚ pôsobí 8,7 až 9 miliónov rekreačných rybárov, čo predstavuje 1,6 % európskeho obyvateľstva. Toto číslo môže byť v skutočnosti podhodnotené, lebo nezahŕňa sladkovodný rybolov. Uvedení rybári sa venujú rybárstvu spolu približne 77 miliónov dní v roku a do hospodárstva prinášajú približne 10,5 miliárd EUR, pričom veľká časť tejto sumy smeruje do malých spoločenstiev a regiónov, ktoré sa považujú za zaostávajúce. Z hľadiska našej stratégie rozvoja „modrého“ hospodárstva finančná a regulačná podpora rekreačného rybolovu v rámci cestovného ruchu pomôže týmto spoločenstvám diverzifikovať svoje príjmy a hospodárstvo.

Zároveň, ako už vieme, existuje v odvetví rekreačného rybolovu nedostatok dostupných údajov a niektoré údaje sa nezberajú alebo v niektorých prípadoch nie sú vôbec dostupné. Tento problém sa veľmi zreteľne prejavil v rokovaniach s Komisiou a inými zainteresovanými stranami, ako aj vo výskumnej správe predloženej tematickou sekciou, ktorá tento problém vo svojich zisteniach opakovane zdôraznila. Nie je tu však len problém s nedostatkom údajov o úlovkoch, ale aj o hospodárskom význame tohto sektora, o jeho vplyve na životné prostredie a o ďalších súvisiacich aspektoch. Vzhľadom na nedostatok údajov je veľmi ťažké správne posudzovať rekreačný rybolov z akejkoľvek stránky.

Je pravda, že členské štáty v prípade niektorých druhov, ako sú treska škvrnitá, morona striebristá, úhor európsky a losos atlantický, zbierajú určité údaje. Tieto údaje sa zberajú, lebo podľa rámca zberu údajov majú členské štáty túto povinnosť. To však pre naše populácie nestačí, pričom tieto údaje sa nedajú extrapolovať na iné lovené druhy a nemôžu byť vedeckým základom pre kvalitnú právnu reguláciu. Preto je potrebné požiadať Komisiu a členské štáty, aby zberali viac údajov a aby prijali nariadenie potrebné na zabezpečenie kvalitnej úrovne údajov z celej EÚ a o všetkých našich morských oblastiach.

Bez týchto údajov nie je možné presne odhadovať vplyv rekreačného rybolovu na naše populácie rýb, a to najmä v prípade morského rekreačného rybolovu. Je potrebné komplexnejšie posudzovanie našich populácií, čo však nie je možné pri ich spoločnom využívaní v rámci rekreačného rybolovu aj komerčného rybárstva. Ak chceme primerane riadiť svoje morské zdroje a dosahovať ciele SRP, je potrebné mať komplexný prehľad o úlovkoch a úmrtnosti rýb. Napríklad v prípade morony striebristej sa význam morského rekreačného rybolovu vyhodnotil ako veľký a rekreačný rybolov sa zahrnul do plánu ozdravenia zavedením obmedzení počtu úlovkov. To sa však neuskutočnilo na základe analýzy komplexných údajov, ale na základe extrapolácie dostupných údajov, a súčasťou posudzovania nebola analýza hospodárskeho významu tohto sektora. Bez týchto informácií nebudú plány riadenia ani prijaté nariadenie primerané ani spravodlivé voči dvom sektorom rybárstva zameraným na tie isté populácie – komerčnému a rekreačnému.

Je tiež veľmi dôležité zaviesť spravodlivú definíciu rekreačného rybolovu, lebo bez nej bude náročné správne interpretovať údaje, ktoré majú členské štáty zberať. V tejto definícii by sa mal jasne stanoviť rozdiel medzi rekreačným a čiastočne samozásobiteľským rybárstvom. Tento rozdiel je dôležitý, ak chceme zabrániť tomu, aby sa pod rekreačným rybárstvom skrýval nezákonný, nenahlásený a neregulovaný (NNN) rybolov. V tomto zmysle som v tejto správe podporila a predložila definíciu ICES, ktorá podľa môjho názoru vystihuje rekreačné rybárstvo a všetky jeho aspekty. Táto definícia by mala zahŕňať aj športové rybárstvo, ktoré sa v texte ICES nespomína dostatočne jasne a ostáva tak priestor na rôzny výklad. Športové rybárstvo by sa malo chápať odlišne a v jeho prípade by malo byť povolené úlovky predávať alebo venovať v prospech dobročinných programov.

Aj v súvislosti s brexitom je veľmi dôležité vziať do úvahy záujmy rekreačných rybárov. Pri prijímaní budúcich nariadení je potrebné zohľadniť záujem rekreačných rybárov, ktorí za touto záľubou cestujú, aby mohli mať jednoduchý, spravodlivý a zákonný prístup k rybárskym lokalitám a populáciám.

Je preto potrebné nájsť správny spôsob, ako zahrnúť rekreačné rybárstvo do budúcej SRP. Jeho zahrnutie do budúcich plánov riadenia podporujem, ale len po komplexnom vyhodnotení na základe úplných a spoľahlivých údajov, ako v prípade komerčného lovu, pretože všetky plány riadenia by mali vychádzať z tej istej zásady – a tou sú najlepšie dostupné vedecké podklady.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

15.5.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

21

2

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Clara Eugenia Aguilera García, Renata Briano, Alain Cadec, David Coburn, Linnéa Engström, João Ferreira, Sylvie Goddyn, Carlos Iturgaiz, António Marinho e Pinto, Gabriel Mato, Norica Nicolai, Liadh Ní Riada, Ulrike Rodust, Annie Schreijer-Pierik, Ricardo Serrão Santos, Ruža Tomašić, Peter van Dalen, Jarosław Wałęsa

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Norbert Erdős, Verónica Lope Fontagné

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Tim Aker, Nessa Childers


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

21

+

ALDE

António Marinho e Pinto, Norica Nicolai

ECR

Peter van Dalen, Ruža Tomašić

ENF

Sylvie Goddyn

GUE/NGL

João Ferreira, Liadh Ní Riada

PPE

Alain Cadec, Norbert Erdős, Carlos Iturgaiz, Verónica Lope Fontagné, Gabriel Mato, Annie Schreijer-Pierik, Jarosław Wałęsa

S&D

Clara Eugenia Aguilera García, Renata Briano, Nessa Childers, Ulrike Rodust, Ricardo Serrão Santos

VERTS/ALE

Marco Affronte, Linnéa Engström

2

-

EFDD

Tim Aker, David Coburn

0

0

 

 

Vysvetlenie použitých znakov

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 1. júna 2018Právne oznámenie