Postup : 2016/0362(COD)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0218/2018

Predkladané texty :

A8-0218/2018

Rozpravy :

PV 15/04/2019 - 17
CRE 15/04/2019 - 17

Hlasovanie :

PV 16/04/2019 - 8.14

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0372

SPRÁVA     ***I
PDF 887kWORD 111k
25.6.2018
PE 610.856v02-00 A8-0218/2018

o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu, a ktorou sa mení smernica 98/26/ES, smernica 2002/47/ES, smernica 2012/30/EÚ, smernica 2011/35/EÚ, smernica 2005/56/ES, smernica 2004/25/ES a smernica 2007/36/ES

(COM(2016)0852 – C8-0481/2016 – 2016/0362(COD))

Výbor pre hospodárske a menové veci

Spravodajca: Gunnar Hökmark

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu, a ktorou sa mení smernica 98/26/ES, smernica 2002/47/ES, smernica 2012/30/EÚ, smernica 2011/35/EÚ, smernica 2005/56/ES, smernica 2004/25/ES a smernica 2007/36/ES

(COM(2016)0852 – C8-0481/2016 – 2016/0362(COD))

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0852),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0481/2016),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0218/2018),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak nahrádza, podstatne mení alebo má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozmeňujúci návrh    1

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY EURÓPSKEHO PARLAMENTU(1)*

k návrhu Komisie

---------------------------------------------------------

2016/0362 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa mení smernica 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o kapacitu úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu, a ktorou sa mení smernica 98/26/ES, smernica 2002/47/ES, smernica 2012/30/EÚ, smernica 2011/35/EÚ, smernica 2005/56/ES, smernica 2004/25/ES a smernica 2007/36/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky(2),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)  Rada pre finančnú stabilitu (FSB) uverejnila 9. novembra 2015 normu týkajúcu sa hlavných prvkov celkovej kapacity na absorpciu strát („norma TLAC“), ktorá bola schválená na samite G20 v novembri 2015. Na základe normy TLAC sa od globálne systémovo dôležitých bánk („G-SIB“), v rámci Únie označovaných ako globálne systémovo významné inštitúcie („G-SII“), požaduje, aby disponovali dostatočnou minimálnou sumou záväzkov s vysokou kapacitou na absorpciu strát (záväzky schopné záchrany pomocou vnútorných zdrojov) s cieľom zabezpečiť hladkú a rýchlu absorpciu strát a rekapitalizáciu počas riešenia krízových situácií. Komisia sa vo svojom oznámení z 24. novembra 2015(4) zaviazala do konca roka 2016 predložiť legislatívny návrh, ktorým by sa umožnilo, aby sa norma TLAC vykonala do medzinárodne dohodnutého termínu v roku 2019.

(1a)  S cieľom uľahčiť dlhodobé plánovanie a vytvoriť istotu, pokiaľ ide o potrebné vankúše, potrebujú trhy včasné objasnenie kritérií oprávnenosti požadovaných na to, aby sa nástroje uznali ako záväzky TLAC/MREL.

(2)  Vykonávanie normy TLAC v Únii musí zohľadniť existujúcu minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky („MREL“) špecifickú pre jednotlivé inštitúcie, uplatniteľnú na všetky úverové inštitúcie a investičné spoločnosti v Únii, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ(5). Keďže TLAC a MREL sledujú ten istý cieľ, ktorým je zabezpečiť, aby inštitúcie Únie mali dostatočnú kapacitu na absorpciu strát, tieto dve požiadavky by mali byť doplnkovými prvkami spoločného rámca. Z prevádzkového hľadiska by sa harmonizovaná minimálna úroveň normy TLAC pre G-SII („minimálna požiadavka TLAC“) mala zahrnúť do právnych predpisov Únie prostredníctvom zmien nariadenia (EÚ) č. 575/201314(6), zatiaľ čo dodatočná hodnota špecifická pre jednotlivé inštitúcie v prípade G-SII a požiadavka na jednotlivé inštitúcie, ktoré nie G-SII, ktorá sa označuje ako minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, by sa mali riešiť prostredníctvom cielených zmien smernice 2014/59/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 806/201415(7). Príslušné ustanovenia tejto smernice, pokiaľ ide o kapacitu inštitúcií na absorpciu strát a rekapitalizáciu, by sa mali konzistentne uplatňovať spolu s ustanoveniami vyššie uvedených právnych predpisov a smernice 2013/36/EÚ(8).

(3)  Neexistencia harmonizovaných pravidiel Únie, pokiaľ ide o vykonávanie normy TLAC v Únii, by vytvorila dodatočné náklady a právnu neistotu ▌a sťažila by uplatňovanie nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov pre cezhraničné inštitúcie. Táto neexistencia harmonizovaných pravidiel Únie takisto vedie k narušeniam hospodárskej súťaže na vnútornom trhu vzhľadom na to, že náklady inštitúcií na dodržiavanie existujúcich požiadaviek a normy TLAC sa môžu naprieč Úniou značne líšiť. Preto je nevyhnutné odstrániť tieto prekážky fungovania vnútorného trhu a zabrániť narušeniam hospodárskej súťaže, ktoré vyplývajú z neexistencie harmonizovaných pravidiel Únie, pokiaľ ide o vykonávanie normy TLAC. Preto je vhodným právnym základom tejto smernice článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ako sa vykladá v súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

(4)  V súlade s normou TLAC by sa v smernici 2014/59/EÚ mala naďalej uznávať stratégia riešenia krízových situácií v jednom okamihu (SPE), ako aj stratégia riešenia krízových situácií vo viacerých okamihoch (MPE). Pri stratégii SPE sa rieši krízová situácia len jedného subjektu skupiny, zvyčajne materskej spoločnosti, zatiaľ čo ostatné subjekty skupiny, zvyčajne prevádzkové dcérske spoločnosti, nie sú zaradené do riešenia krízovej situácie, ale presúvajú svoje straty a rekapitalizačné potreby na subjekt, ktorého krízová situácia sa má riešiť. Pri stratégii MPE sa môže riešiť krízová situácia viac než jedného subjektu skupiny. Na účinné uplatňovanie požadovanej stratégie riešenia krízových situácií je dôležité jasné identifikovanie subjektov, ktorých krízová situácia sa má riešiť („subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši“), a dcérskych spoločností, ktoré k nim patria („skupiny, ktorých krízová situácia sa rieši“). Toto identifikovanie je dôležité aj na určenie úrovne uplatňovania pravidiel týkajúcich sa kapacity na absorpciu strát a rekapitalizáciu, ktoré by mali finančné spoločnosti uplatňovať. Preto treba zaviesť pojmy „subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši“ a „skupina, ktorej krízová situácia sa rieši“, a zmeniť smernicu 2014/59/EÚ, pokiaľ ide o plánovanie riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, s cieľom výslovne požadovať od orgánov pre riešenie krízových situácií, aby identifikovali subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, a skupiny, ktorých krízová situácia sa rieši, v rámci skupiny a zvážili dôsledky každého plánovaného opatrenia na riešenie krízovej situácie v rámci skupiny, aby sa zabezpečilo účinné riešenie krízovej situácie na úrovni skupiny.

(5)  Členské štáty by mali zabezpečiť, aby mali inštitúcie dostatočnú kapacitu na absorpciu strát a rekapitalizáciu s cieľom zabezpečiť hladkú a rýchlu absorpciu strát a rekapitalizáciu pri riešení krízovej situácie s minimálnym vplyvom na finančnú stabilitu a daňovníkov. To by sa malo dosiahnuť tak, že inštitúcie budú dodržiavať minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky (MREL) špecifickú pre jednotlivé inštitúcie, ako sa stanovuje v smernici 2014/59/EÚ.

(6)  S cieľom zladiť menovatele, ktoré merajú kapacitu inštitúcií na absorpciu strát a rekapitalizáciu, s menovateľmi stanovenými v norme TLAC, by sa MREL mala vyjadriť ako percentuálny podiel celkovej hodnoty rizikovej expozície a veľkosti expozície ukazovateľa finančnej páky príslušnej inštitúcie.

(6a)  S cieľom zabezpečiť istotu pre trhy a umožniť vytvorenie potrebných vankúšov potrebujú trhy včasné objasnenie kritérií oprávnenosti požadovaných na to, aby sa nástroje uznali ako záväzky TLAC/MREL.

(7)  Kritériá oprávnenosti pre záväzky schopné záchrany pomocou vnútorných zdrojov na účely MREL by mali byť úzko zladené s kritériami stanovenými v nariadení (EÚ) č. 575/2013 na účely minimálnej požiadavky TLAC v súlade s doplnkovými úpravami a požiadavkami zavedenými v tejto smernici. Najmä určité dlhové nástroje s vloženou derivátovou zložkou, ako sú určité štruktúrované cenné papiere, by mali byť oprávnené na splnenie MREL, pokiaľ majú pevnú výšku istiny splatnú k dátumu splatnosti, pričom len dodatočný výnos je spojený s derivátom a závisí od výkonnosti referenčného aktíva. Vzhľadom na ich pevnú výšku istiny by tieto nástroje mali mať vysokú kapacitu na absorpciu strát a byť ľahko schopné záchrany pomocou vnútorných zdrojov pri riešení krízovej situácie. Zladením kritérií oprávnenosti pre MREL s tými, ktoré sú stanovené v nariadení (EÚ) č. 575/2013, by sa mali pre inštitúcie Únie zabezpečiť rovnaké podmienky na celosvetovej úrovni, čo znamená, že úroveň požiadaviek, ktoré musia byť splnené konkrétne s podriadeným dlhom, by sa mala stanoviť na úrovni požiadaviek pre TLAC, ako boli transponované do práva Únie.

(8)  Rozsah záväzkov na splnenie MREL v zásade zahŕňa všetky záväzky plynúce z pohľadávok od nezabezpečených veriteľov bez prioritného postavenia (nepodriadené záväzky), pokiaľ spĺňajú špecifické kritériá oprávnenosti stanovené v tejto smernici. Na posilnenie riešiteľnosti krízových situácií inštitúcií prostredníctvom účinného využitia nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov by orgány pre riešenie krízových situácií mali byť schopné požadovať, aby sa MREL splnila pomocou podriadených záväzkov, najmä ak existujú jasné náznaky, že veritelia zapojení do záchrany pomocou vnútorných zdrojov budú pravdepodobne pri riešení krízových situácií znášať straty, ktoré by presiahli ich potenciálne straty v prípade platobnej neschopnosti. Požiadavka na splnenie MREL pomocou podriadených záväzkov by sa mala vyžadovať len do úrovne nevyhnutnej na zabránenie tomu, aby boli straty veriteľov pri riešení krízových situácií vyššie ako straty, ktoré by im inak vznikli v prípade platobnej neschopnosti. Žiadnou podriadenosťou dlhových nástrojov požadovanou orgánmi pre riešenie krízových situácií pre MREL by nemala byť dotknutá možnosť čiastočného splnenia minimálnej požiadavky TLAC pomocou nepodriadených dlhových nástrojov v súlade s nariadením (EÚ) č. 575/2013, ako povoľuje norma TLAC. Zároveň, ak inštitúcie majú vysokú úroveň vlastného kapitálu, mala by sa táto skutočnosť zohľadniť aj pri uplatňovaní a výpočte MREL. Inštitúcie by mali mať možnosť splniť požiadavky MREL pomocou nástrojov vlastného kapitálu Tier 1 a nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 alebo Tier 2, aby sa rovnaké požiadavky MREL uplatňovali na inštitúcie s vyššou i nižšou úrovňou vlastného kapitálu. Cieľ, ktorým je vytvorenie rovnakých podmienok pre inštitúcie, by sa mal sledovať aj na celosvetovej úrovni, najmä pri zlaďovaní kritérií oprávnenosti pre MREL s kritériami oprávnenosti pre minimálnu požiadavku TLAC.

(9)  MREL by mala inštitúciám umožniť absorbovať straty očakávané pri riešení krízovej situácie a rekapitalizovať inštitúciu po riešení krízovej situácie. Orgány pre riešenie krízových situácií na základe nimi zvolenej stratégie riešenia krízových situácií náležite odôvodnia uloženú úroveň MREL, najmä pokiaľ ide o potrebu a úroveň požiadavky uvedenej v článku 104a smernice 2013/36/EÚ vo výške rekapitalizácie. Táto úroveň by teda mala byť tvorená súčtom výšky strát očakávaných pri riešení krízovej situácie, ktorá zodpovedá požiadavkám inštitúcie na vlastné zdroje, a výšky rekapitalizácie, ktorá inštitúcii po riešení krízovej situácie umožní splniť jej požiadavky na vlastné zdroje potrebné na to, aby bola oprávnená na vykonávanie svojich činností v rámci zvolenej stratégie riešenia krízovej situácie. MREL by sa mala vyjadrovať ako percentuálny podiel celkovej rizikovej expozície a veľkosti ukazovateľa finančnej páky a inštitúcie by mali úrovne vyplývajúce z týchto dvoch meraní spĺňať súčasne. Orgán pre riešenie krízových situácií by mal byť schopný upraviť výšky rekapitalizácie v prípadoch náležite odôvodnených aj na primerané zohľadnenie zvýšených rizík, ktoré ovplyvňujú riešiteľnosť krízovej situácie vyplývajúcej z obchodného modelu, profilu financovania a celkového rizikového profilu skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, a teda za takýchto obmedzených okolností požadovať, aby boli výšky rekapitalizácie uvedené v článku 45c ods. 3 a 4 prvom pododseku prekročené.

(9a)  Konkrétne by oprávnené záväzky nemali podliehať právam na čisté zúčtovanie alebo vzájomnému započítaniu, ktoré by oslabili ich kapacitu na absorpciu strát pri riešení krízovej situácie. Preto je nevyhnutné, aby oprávnené záväzky nepodliehali právam na čisté zúčtovanie alebo dohodám o vzájomnom započítaní, hoci zmluvné ustanovenia upravujúce oprávnené záväzky nemusia obsahovať doložku, v ktorej sa výslovne uvádza, že daný nástroj takýmto právam nepodlieha. V zmluvných ustanoveniach upravujúcich oprávnené záväzky sa takisto nemusí uvádzať, že tieto záväzky môžu podliehať odpísaniu alebo konverzii. Ustanovenia upravujúce oprávnené záväzky by nemali obsahovať žiadnu motiváciu na splatenie a nemali by dávať držiteľovi právo na urýchlenie budúcej plánovanej výplaty úroku alebo istiny inokedy než v prípade likvidácie.

(9b)  Všetky oprávnené nástroje vydané pred dátumom prijatia kritérií oprávnenosti by sa mali považovať za oprávnené z hľadiska MREL bez toho, aby museli spĺňať nové kritériá oprávnenosti zavedené v rámci balíka opatrení na zníženie rizika. Takéto pravidlo pre zachovanie predchádzajúceho stavu je potrebné, pretože účastníci trhu nemohli tieto zmeny predvídať a potrebujú čas na to, aby prispôsobili svoje emisie. Zachovanie predchádzajúceho stavu by sa malo týkať všetkých nových kritérií oprávnenosti, vrátane práv na čisté zúčtovanie a práv na vzájomné započítanie, ako aj práv na urýchlenie.

(10)  Orgány pre riešenie krízových situácií by mali byť schopné okrem minimálnej požiadavky TLAC stanovenej v nariadení (EÚ) č. 575/2013 uložiť aj MREL špecifickú pre jednotlivé inštitúcie v G-SII, a to na posilnenie riešiteľnosti ich krízovej situácie. Táto MREL špecifická pre jednotlivé inštitúcie sa môže uložiť len vtedy, ak minimálna požiadavka TLAC nie je dostatočná na absorbovanie strát a rekapitalizáciu G-SII v rámci zvolenej stratégie riešenia krízových situácií.

(11)  Pri stanovení úrovne MREL by orgány pre riešenie krízových situácií mali zvážiť mieru systémového významu inštitúcie a potenciálny nepriaznivý vplyv jej zlyhania na finančnú stabilitu. Mali by zohľadniť potrebu rovnakých podmienok medzi G-SII a inými porovnateľnými inštitúciami so systémovým významom v rámci Únie. Teda MREL inštitúcií, ktoré nie sú identifikované ako G-SII, ale ich systémový význam v rámci Únie je porovnateľný so systémovým významom G-SII, by sa nemala neprimerane líšiť od úrovne a zloženia MREL všeobecne stanovenej pre G-SII.

(13)  V súlade s nariadením č. 575/2013 by inštitúcie, ktoré sa kvalifikujú ako subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, mali podliehať len MREL na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši. To znamená, že subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, by mali mať povinnosť vydať oprávnené nástroje a položky na splnenie MREL externým veriteľom, ktorí sú treťou stranou, ktoré by sa použili pre záchranu pomocou vnútorných zdrojov, ak by subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, vstúpil do riešenia krízových situácií.

(14)  Inštitúcie, ktoré nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, by mali spĺňať MREL na individuálnej úrovni. Potreby týchto inštitúcií, pokiaľ ide o absorpciu strát a rekapitalizáciu, by mali vo všeobecnosti pokryť ich príslušné subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, tým spôsobom, že tieto subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, nadobudnú oprávnené záväzky vydané týmito inštitúciami a že sa tieto záväzky odpíšu alebo konvertujú na nástroje vlastníctva v okamihu, keď tieto inštitúcie už nie sú životaschopné. MREL uplatniteľná na inštitúcie, ktoré nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, by sa ako taká mala uplatňovať spoločne a konzistentne s požiadavkami uplatniteľnými na subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši. Tým by sa malo umožniť orgánom pre riešenie krízových situácií, aby riešili krízovú situáciu skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, bez zaradenia určitých jej dcérskych subjektov do riešenia krízových situácií, čím by sa zabránilo potenciálne rušivým účinkom na trh. ▌ Orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, by takisto mali byť schopné úplne upustiť od uplatňovania MREL uplatniteľnej na inštitúcie, ktoré nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, ak subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, aj jeho dcérske spoločnosti majú sídlo v rovnakom členskom štáte. Uplatňovanie MREL na inštitúcie, ktoré nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, by malo byť v súlade so zvolenou stratégiou riešenia krízových situácií, najmä by nemalo meniť vlastnícky vzťah medzi inštitúciami a ich skupinou, ktorej krízová situácia sa rieši, po tom, ako inštitúcie boli rekapitalizované.

(15)  Aby sa zabezpečili primerané úrovne MREL na účely riešenia krízových situácií, orgánmi zodpovednými za stanovenie úrovne MREL by mali byť orgán pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, t. j. orgán pre riešenie krízových situácií hlavnej materskej spoločnosti, a orgány pre riešenie krízových situácií ďalších subjektov skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši. Akékoľvek spory medzi orgánmi by mali podliehať právomociam Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010(9) s výhradou podmienok a obmedzení stanovených v tejto smernici.

(16)  Všetky porušenia minimálnej požiadavky TLAC a MREL by mali vhodne riešiť a napraviť príslušné orgány a orgány pre riešenie krízových situácií. Vzhľadom na to, že porušenie týchto požiadaviek by mohlo predstavovať prekážku riešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie alebo skupiny, existujúce postupy na odstraňovanie prekážok pre riešiteľnosť krízovej situácie by sa mali skrátiť s cieľom vhodne riešiť každé porušenie požiadaviek. Orgány pre riešenie krízových situácií by takisto mali mať možnosť požadovať od inštitúcií, aby upravili profily splatnosti oprávnených nástrojov a položiek a aby pripravili a realizovali plány na obnovenie úrovne týchto požiadaviek.

(17)  V záujme zabezpečenia transparentného uplatňovania MREL by inštitúcie mali podávať správy svojim príslušným orgánom a orgánom pre riešenie krízových situácií a pravidelne informovať verejnosť o úrovniach oprávnených záväzkov a zložení týchto záväzkov vrátane ich profilu splatnosti a poradia v bežnom konkurznom konaní. Mala by existovať konzistentnosť vo frekvencii podávania správ na účely dohľadu týkajúcich sa dodržiavania požiadaviek na vlastné zdroje a MREL.

(18)  Požiadavka zahrnúť zmluvné uznávanie účinkov nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov do dohôd alebo nástrojov vytvárajúcich záväzky riadiace sa zákonmi tretích krajín by mala zabezpečiť, aby tieto záväzky bolo možné zachrániť pomocou vnútorných zdrojov v prípade riešenia krízovej situácie. Pokiaľ a pokým sa zákonné rámce uznávania s cieľom umožniť účinné cezhraničné riešenie krízových situácií neprijmú vo všetkých jurisdikciách tretích krajín, zmluvné dojednania, ak sú správne naformulované a všeobecne prijaté, by mali predstavovať funkčné riešenie. Zmluvné dojednania o uznávaní by mali pomôcť posilniť právnu istotu a predvídateľnosť cezhraničného uznávania opatrení na riešenie krízovej situácie dokonca aj v prípade, keď sú zavedené zákonné rámce uznávania. Môžu však existovať prípady, keď je pre inštitúcie nevykonateľné, aby zahrnuli tieto zmluvné podmienky do dohôd alebo nástrojov, ktoré vytvárajú určité záväzky, najmä záväzky, ktoré nie sú vylúčené z pôsobnosti nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov podľa smernice 2014/59/EÚ, kryté vklady alebo nástroje vlastných zdrojov. Pre inštitúcie je najmä nevykonateľné zahrnúť do dohôd alebo nástrojov, ktoré vytvárajú určité záväzky, zmluvné podmienky týkajúce sa uznania účinkov nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov, ak sú tieto zmluvné podmienky v dotknutých tretích krajinách protiprávne alebo ak inštitúcie nemajú vyjednávaciu pozíciu na určovanie týchto zmluvných podmienok. Orgány pre riešenie krízových situácií by preto mali mať možnosť upustiť od uplatňovania požiadavky zahrnúť tieto zmluvné podmienky, ak by tieto zmluvné podmienky mali pre inštitúcie za následok neprimerané náklady a z nich vyplývajúce záväzky by neposkytovali významnú kapacitu na absorpciu strát a rekapitalizáciu pri riešení krízovej situácie. Na toto oslobodenie by sa však nemalo spoliehať, ak niekoľko dohôd alebo záväzkov spoločne poskytujú významnú kapacitu na absorpciu strát a rekapitalizáciu pri riešení krízovej situácie. Okrem toho na zabezpečenie toho, aby nebola dotknutá riešiteľnosť krízových situácií inštitúcií, záväzky, na ktoré sa vzťahujú dané oslobodenia, by nemali byť oprávnené pre MREL.

(19)  S cieľom zachovať finančnú stabilitu je dôležité, aby príslušné orgány boli schopné napraviť zhoršenie finančnej a ekonomickej situácie inštitúcie skôr, než daná inštitúcia dosiahne bod, kedy orgány nebudú mať inú možnosť než riešiť jej krízovú situáciu. Na tento účel by sa mali príslušným orgánom udeliť primerané právomoci včasnej intervencie. Právomoci včasnej intervencie by mali zahŕňať právomoc pozastaviť na nevyhnutný minimálny čas určité zmluvné záväzky. Táto právomoc pozastavenia by mala mať presný rámec a mala by sa uplatňovať len vtedy, keď je to nevyhnutné na stanovenie toho, či sú opatrenia včasnej intervencie potrebné, alebo na určenie toho, či inštitúcia zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá. Táto právomoc pozastavenia by sa však nemala uplatňovať na záväzky vo vzťahu k účasti v systémoch určených podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES(10), centrálnym protistranám a centrálnym bankám vrátane centrálnych protistrán z tretej krajiny uznaných Európskym orgánom pre cenné papiere a trhy („ESMA“). Takisto by sa nemala uplatňovať na kryté vklady. Právomoci včasnej intervencie by mali zahŕňať právomoci, ktoré už boli stanovené v smernici 2013/36/EÚ, pokiaľ ide o iné okolnosti než tie, ktoré sa považujú za včasnú intervenciu, ako aj situácie, v ktorých sa považuje za potrebné obnoviť finančné zdravie inštitúcie.

(20)  Je v záujme efektívneho riešenia krízových situácií a najmä v záujme zabránenia sporom o právomoc, aby sa v prípade zlyhávajúcej inštitúcie nezačalo žiadne bežné konkurzné konanie alebo aby sa v ňom nepokračovalo, kým orgán pre riešenie krízových situácií vykonáva svoje právomoci riešiť krízové situácie alebo uplatňuje nástroje riešenia krízových situácií, okrem situácie, keď k tomu dôjde z iniciatívy orgánu pre riešenie krízových situácií alebo s jeho súhlasom. Je užitočné a potrebné pozastaviť na obmedzený čas určité zmluvné záväzky, aby orgán pre riešenie krízových situácií mal dostatok času oceniť a zaviesť nástroje riešenia krízových situácií do praxe. Táto právomoc by mala mať presný rámec a mala by sa uplatňovať len na minimálny čas nevyhnutný pre ocenenie alebo zavedenie nástrojov riešenia krízových situácií do praxe. Táto právomoc by sa však nemala uplatňovať na kryté vklady alebo na záväzky vo vzťahu k účasti v systémoch určených podľa smernice 98/26/ES, centrálnym protistranám a centrálnym bankám vrátane centrálnych protistrán z tretej krajiny uznaných orgánom ESMA. Smernica 98/26/ES znižuje riziko spojené s účasťou v platobných systémoch a systémoch vyrovnania transakcií s cennými papiermi, najmä znížením miery narušenia v prípade platobnej neschopnosti účastníka takého systému. Na zabezpečenie toho, aby sa tieto ochranné opatrenia primerane uplatnili v krízových situáciách, pričom sa zachová primeraná istota pre prevádzkovateľov platobných systémov a systémov vyrovnania transakcií s cennými papiermi a ďalších účastníkov trhu, by sa smernica 2014/59/EÚ mala zmeniť, aby sa stanovilo, že opatrenie na predchádzanie kríze alebo opatrenie krízového riadenia by sa ako také nemali považovať za konkurzné konanie v zmysle smernice 98/26/ES, za predpokladu, že sa naďalej plnia podstatné záväzky podľa zmluvy. Žiadnym ustanovením smernice 2014/59/EÚ by však nemalo byť dotknuté fungovanie systému určeného podľa smernice 98/26/ES alebo právo na zabezpečenie zárukou zaručené touto istou smernicou.

(21)  Aby sa zamedzilo duplicite požiadaviek a uplatňovali sa primerané pravidlá pre účinné ozdravenie a riešenie krízových situácií centrálnych protistrán v súlade s nariadením (EÚ) [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnych protistrán], smernica 2014/59/EÚ by sa mala zmeniť s cieľom vylúčiť z jej rozsahu pôsobnosti tie centrálne protistrany, na ktoré podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012(11) členské štáty uplatňujú určité požiadavky na udelenie povolenia podľa smernice 2013/36/EÚ, a ktoré sú preto takisto povolené ako úverové inštitúcie.

(22)  Vylúčenie špecifických záväzkov úverových inštitúcií alebo investičných spoločností z uplatňovania nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov alebo z právomocí pozastaviť určité povinnosti, obmedziť vynucovanie záložných práv alebo dočasne pozastaviť práva ukončiť zmluvu v smernici 2014/59/EÚ by sa malo rovnako vzťahovať na záväzky vo vzťahu k centrálnym protistranám so sídlom v Únii a na centrálne protistrany z tretej krajiny uznané orgánom ESMA.

(23)  S cieľom zabezpečiť spoločné chápanie pojmov použitých v rôznych právnych nástrojoch je vhodné zaviesť do smernice 98/26/ES vymedzenia a pojmy zavedené nariadením (EÚ) č. 648/2012 týkajúce sa „centrálnej protistrany“ a „účastníka“.

(24)  Na účinné riešenie krízových situácií centrálnych protistrán by sa ochranné opatrenia stanovené v smernici 2002/47/ES(12) nemali uplatňovať na akékoľvek obmedzenie vymáhania dohody o finančnom kolateráli alebo účinnosti záložnej dohody o finančnej záruke, akékoľvek konečné čisté zúčtovanie alebo ustanovenie o vzájomnom započítaní, ktoré sa ukladá na základe nariadenia (EÚ) [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnych protistrán].

(25)  Smernica 2012/30/EÚ(13), smernica 2011/35/EÚ(14), smernica 2005/56/ES(15), smernica 2004/25/ES(16) a smernica 2007/36/ES(17) obsahujú pravidlá pre ochranu akcionárov a veriteľov centrálnych protistrán, ktorí patria do rozsahu pôsobnosti uvedených smerníc. V situácii, keď orgány pre riešenie krízových situácií potrebujú rýchlo konať podľa nariadenia (EÚ) [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnych protistrán], uvedené pravidlá môžu brániť účinnému opatreniu na riešenie krízovej situácie a použitiu nástrojov na riešenie krízových situácií a právomocí orgánmi pre riešenie krízových situácií. Odchýlky podľa smernice 2014/59/EÚ by sa preto mali rozšíriť na akty prijaté v súlade s nariadením (EÚ) [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnych protistrán]. V záujme zaručenia maximálnej miery právnej istoty pre zainteresované strany by tieto odchýlky mali byť jasne a úzko vymedzené a mali by sa používať len vo verejnom záujme a vtedy, keď sú splnené podmienky na spustenie riešenia krízových situácií. Predpokladom použitia nástrojov riešenia krízových situácií je splnenie cieľov riešenia krízových situácií a podmienok pre riešenie krízových situácií stanovených v nariadení (EÚ) [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnych protistrán]. S cieľom zabezpečiť, aby orgány mohli ukladať sankcie, keď neboli dodržané ustanovenia nariadenia (EÚ) [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnych protistrán], a aby tieto právomoci ukladať sankcie boli v súlade s právnym rámcom pre ozdravenie a riešenie krízových situácií ostatných finančných inštitúcií, by sa rozsah uplatňovania hlavy VIII smernice 2014/59/EÚ mal takisto vzťahovať na porušenia ustanovení nariadenia (EÚ) [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnych protistrán].

(26)  Keďže ciele tejto smernice, a to stanovenie jednotných pravidiel týkajúcich sa rámca pre ozdravenie a riešenie krízových situácií, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov ich rozsahu opatrení ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(27)  Členské štáty by na to, aby mali primeraný čas na transpozíciu a uplatňovanie tejto smernice, mali dostať na transponovanie tejto smernice do svojich vnútroštátnych právnych predpisov dvanásť mesiacov od dátumu nadobudnutia jej účinnosti, pričom od dotknutých inštitúcií by sa malo požadovať, aby dosiahli súlad s novými ustanoveniami do šiestich mesiacov od dátumu transpozície.

(27a)  Členské štáty by mali zabezpečiť, aby ich vnútroštátne konkurzné právo správne odrážalo hierarchiu absorpcie strát pri riešení krízovej situácie, aby sa zamedzilo významným nesúladom medzi riešením krízovej situácie a právnymi rámcami pre konkurzné konanie a zabezpečilo, že nástroje regulatórneho kapitálu absorbujú straty v prípade riešenia krízovej situácie aj konkurzu pred ostatnými podriadenými pohľadávkami,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1Zmeny smernice 2014/59/EÚ

1.  V článku 1 sa dopĺňa tento odsek 3:

„3. Táto smernica sa nevzťahuje na tie centrálne protistrany, na ktoré podľa článku 14 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 členské štáty uplatňujú určité požiadavky na udelenie povolenia podľa smernice 2013/36/EÚ.

Ustanovenia hlavy VIII tejto smernice sa však uplatňujú aj na sankcie uplatniteľné v prípade, keď nie je dodržané nariadenie [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnych protistrán].“

1a.  V článku 2 ods. 1 sa bod 2 nahrádza takto:

„2. „úverová inštitúcia“ je úverová inštitúcia podľa vymedzenia uvedeného v článku 4 ods. 1 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 s výnimkou subjektov uvedených v článku 2 ods. 5, článku 2 ods. 5a a článku 2 ods. 5b smernice 2013/36/EÚ;“

2.  V článku 2 ods. 1 bode 71 sa pojem „oprávnené záväzky“ nahrádza pojmom „záväzky schopné záchrany pomocou vnútorných zdrojov“.

3.  V článku 2 ods. 1 sa dopĺňa tento bod:

„71a.  „oprávnené záväzky“ sú záväzky schopné záchrany pomocou vnútorných zdrojov, ktoré podľa konkrétneho prípadu spĺňajú podmienky článku 45b alebo článku 45g ods. 3 písm. a).“

4.  V článku 2 ods. 1 sa dopĺňajú tieto body 83a a 83b, 109 a 110:

„83a. „subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši“ je subjekt usadený v Únii, ktorý je identifikovaný orgánom pre riešenie krízových situácií v súlade s článkom 12 ako subjekt, v prípade ktorého sa v pláne riešenia krízovej situácie stanovuje opatrenie na riešenie krízovej situácie;

83b.  „skupina, ktorej krízová situácia sa rieši“ je:

a)  subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, a jeho dcérske spoločnosti, ktoré nie sú:

i)  sami subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši;

ii)  dcérskymi spoločnosťami iných subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši; alebo

iii)  subjektmi usadenými v tretej krajine, ktoré nie sú súčasťou skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, v súlade s plánom riešenia krízovej situácie, ani ich dcérskymi spoločnosťami;

b)  úverové inštitúcie pridružené k ústrednému orgánu, ústredný orgán a každá inštitúcia kontrolovaná ústredným orgánom, ak aspoň jeden z týchto subjektov je subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši.

„109. „zúčtovací člen“ je zúčtovací člen podľa vymedzenia v článku 2 bode 14 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

110.   „rada“ je správna alebo dozorná rada, alebo oboje, zriadená podľa vnútroštátneho práva obchodných spoločností v súlade s článkom 27 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012“.

5.  V článku 12 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.  Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny spolu s orgánmi pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností a po konzultácii s orgánmi pre riešenie krízových situácií významných pobočiek, pokiaľ je to pre danú významnú pobočku relevantné, vypracovali plány riešenia krízových situácií na úrovni skupiny. Plán riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny zahŕňa opatrenia, ktoré sa majú prijať, pokiaľ ide o:

a)  materskú spoločnosť v Únii;

b)  dcérske spoločnosti, ktoré sú súčasťou skupiny a ktoré sa nachádzajú v Únii;

c)  subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. c) a d); a

d)  s výhradou hlavy VI dcérske spoločnosti, ktoré sú súčasťou skupiny a ktoré sa nachádzajú mimo Únie.

V súlade s opatreniami uvedenými v prvom pododseku sa v pláne riešenia krízovej situácie určia pre každú skupinu:

a)  subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši;

b)  skupiny, ktorých krízová situácia sa rieši.“.

6.  V článku 12 ods. 3 sa písmená a) a b) nahrádzajú takto:

„a)  stanovia opatrenia na riešenie krízovej situácie, ktoré sa plánujú prijať pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, v scenároch uvedených v článku 10 ods. 3, a dôsledky týchto opatrení na riešenie krízovej situácie pre ostatné subjekty skupiny uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d), pre materskú spoločnosť a pre dcérske inštitúcie;

b)  preskúma rozsah, v akom by sa mohli koordinovane použiť a uplatniť nástroje riešenia krízových situácií a príslušné právomoci vo vzťahu k subjektom, ktorých krízová situácia sa rieši, ktoré sa nachádzajú v Únii, vrátane opatrení na zjednodušenie odkúpenia skupiny ako celku alebo samostatných oblastí obchodnej činnosti alebo činností, ktoré poskytujú viaceré subjekty skupiny, alebo konkrétnych subjektov skupiny alebo skupín, ktorých krízová situácia sa rieši, treťou stranou, a identifikujú sa akékoľvek možné prekážky brániace koordinovanému riešeniu krízových situácií;“.

7.  V článku 12 ods. 3 sa písmeno e) nahrádza takto:

„e)  stanovia akékoľvek ďalšie opatrenia neuvedené v tejto smernici, ktoré príslušné orgány pre riešenie krízových situácií zamýšľajú uplatňovať v súvislosti so subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši;“.

8.  V článku 12 ods. 3 sa dopĺňa toto písmeno a1):

„a1) ak skupinu tvorí viac ako jedna skupina, ktorej krízová situácia sa rieši, stanovia opatrenia na riešenie krízovej situácie plánované v súvislosti so subjektmi, ktorých krízová situácia rieši, každej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, a dôsledky týchto opatrení na:

  i) ostatné subjekty skupiny, ktoré patria do rovnakej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši;

  ii) ostatné skupiny, ktorých krízová situácia sa rieši.“.

9.  V článku 13 ods. 4 sa za prvý pododsek vkladá tento pododsek:

„Ak sa skupina skladá z viac ako jednej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, plánovanie opatrení na riešenie krízovej situácie uvedené v článku 12 ods. 3 písm. a1) má podobu spoločného rozhodnutia uvedeného v prvom pododseku.“.

10.  V článku 13 ods. 6 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„Ak sa spoločné rozhodnutie orgánov pre riešenie krízových situácií neprijme do štyroch mesiacov, každý orgán pre riešenie krízových situácií, ktorý je zodpovedný za dcérsku spoločnosť a ktorý nesúhlasí s plánom riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny, prijme vlastné rozhodnutie a prípadne identifikuje subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, a vypracuje a vedie plán riešenia krízovej situácie pre skupinu, ktorej krízová situácia sa rieši, ktorá sa skladá zo subjektov v jeho jurisdikcii. Každé z jednotlivých rozhodnutí orgánov pre riešenie krízových situácií, ktoré nesúhlasia, sa plne odôvodní okrem iného uvedením dôvodov nesúhlasu s navrhovaným plánom riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny a zohľadnením názorov a výhrad ostatných orgánov pre riešenie krízových situácií a príslušných orgánov. Každý orgán pre riešenie krízových situácií oznámi svoje rozhodnutie ostatným členom kolégia pre riešenie krízových situácií.“

11.  V článku 16 ods. 1 sa druhý pododsek nahrádza takto:

„Krízová situácia skupiny sa považuje za riešiteľnú, ak je pre orgány pre riešenie krízových situácií realizovateľné a dôveryhodné buď zlikvidovať subjekty skupiny v rámci bežného konkurzného konania, alebo riešiť krízovú situáciu tejto skupiny uplatnením nástrojov a právomocí riešenia krízových situácií na subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, tejto skupiny a zároveň sa v najväčšej možnej miere zabráni akýmkoľvek významným nepriaznivým dôsledkom pre finančné systémy, a to aj v podmienkach širšej finančnej nestability alebo udalostí zasahujúcich celý systém, členských štátov, v ktorých sa subjekty skupiny nachádzajú, alebo iných členských štátov alebo Únie, a to s cieľom zabezpečiť pokračovanie zásadných funkcií, ktoré uvedené subjekty skupiny vykonávajú, ak ich možno ľahko a včas oddeliť, alebo použitím iných prostriedkov. Orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny oznamujú EBA včas prípady, keď sa krízová situácia skupiny nepovažuje za riešiteľnú.“

12.  V článku 16 sa dopĺňa tento odsek 4:

„4.  Členské štáty zabezpečia v prípade skupiny, ktorá sa skladá z viac ako jednej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, aby orgány uvedené v odseku 1 posúdili riešiteľnosť krízových situácií každej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, v súlade s týmto článkom.

Posúdenie uvedené v prvom pododseku sa vykoná navyše k posúdeniu riešiteľnosti krízovej situácie celej skupiny.“.

13.  V článku 17 ods. 3 sa dopĺňa tento pododsek:

„Ak je podstatná prekážka riešiteľnosti krízovej situácie zapríčinená situáciou uvedenou v článku 141a ods. 2 smernice 2013/36/EÚ, inštitúcia navrhne do dvoch týždňov od dátumu prijatia oznámenia v súlade s odsekom 1 orgánu pre riešenie krízových situácií možné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že inštitúcia dodržiava články 45f alebo 45g a požiadavku uvedenú v článku 128 ods. 6 smernice 2013/36/EÚ.“.

14.  V článku 17 ods. 5 sa vkladá toto písmeno h1):

„h1)  požadovať od inštitúcie alebo subjektu uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), aby predložili plán na obnovenie dodržiavania súladu s článkami 45f alebo 45g a s požiadavkou uvedenou v článku 128 ods. 6 smernice 2013/36/EÚ;“.

15.  V článku 17 ods. 5 sa vkladá toto písmeno j1):

„j1)  požadovať od inštitúcie alebo subjektu uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), aby zmenili profil splatnosti položiek uvedených v článku 45b alebo v článku 45g ods. 3 písm. a) a b), aby sa zabezpečilo neustále dodržiavanie súladu s článkom 45f alebo 45g.“.

16.  V článku 17 ods. 5 písm. i) a j) sa výraz „článku 45“ nahrádza výrazom „článku 45f a článku 45g“.

17.  V článku 18 sa odseky 1 až 7 nahrádzajú takto:

„1.  Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny spolu s orgánmi pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností po konzultáciách s kolégiom dohľadu a orgánmi pre riešenie krízových situácií patriacimi do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, pokiaľ je to pre významnú pobočku relevantné, zvážia posúdenie vyžadované podľa článku 16 v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií a prijmú všetky náležité kroky, aby dosiahli spoločné rozhodnutie o uplatňovaní opatrení určených v súlade s článkom 17 ods. 4 vo vzťahu ku všetkým skupinám, ktorých krízová situácia sa rieši, a ich dcérskym spoločnostiam, ktoré sú subjektmi tvoriacimi časť skupiny podľa článku 1 ods. 1.

2.  Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny v spolupráci s orgánom vykonávajúcim dohľad na konsolidovanom základe a EBA v súlade s článkom 25 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 pripraví správu a predloží ju materskej spoločnosti v Únii, orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností, ktoré ju poskytnú dcérskym spoločnostiam pod ich dohľadom, a orgánom pre riešenie krízových situácií patriacim do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky. Správa sa pripraví po konzultácii s príslušnými orgánmi a zanalyzujú sa v nej podstatné prekážky účinného uplatňovania nástrojov riešenia krízových situácií a vykonávania právomocí v oblasti riešenia krízových situácií vo vzťahu k skupine a k skupinám, ktorých krízová situácia sa rieši, ak sa skupina skladá z viac ako jednej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši. V správe sa zváži vplyv na obchodný model inštitúcie a odporučia sa akékoľvek primerané a cielené opatrenia, ktoré sú podľa názoru orgánu potrebné alebo vhodné na odstránenie týchto prekážok.

Ak je prekážka riešiteľnosti krízových situácií skupiny zapríčinená situáciou uvedenou v článku 141a ods. 2 smernice 2013/36/EÚ, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny oznámi svoje posúdenie tejto prekážky materskej spoločnosti v Únii po tom, ako uskutočnil konzultácie s orgánom pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, a s orgánmi pre riešenie krízových situácií dcérskych inštitúcií.

3.  Materská spoločnosť v Únii môže do štyroch mesiacov od dátumu prijatia správy predložiť pripomienky a navrhnúť orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny alternatívne opatrenia na odstránenie prekážok identifikovaných v správe.

Ak sú tieto prekážky zapríčinené situáciou uvedenou v článku 141a ods. 2 smernice 2013/36/EÚ, materská spoločnosť v Únii navrhne do dvoch týždňov od dátumu prijatia oznámenia v súlade s odsekom 2 orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny možné opatrenia na riešenie alebo odstránenie týchto prekážok.

4.  Orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny oznámi všetky opatrenia navrhnuté materskou spoločnosťou v Únii orgánu vykonávajúcemu dohľad na konsolidovanom základe, orgánu EBA, orgánom pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností a orgánom pre riešenie krízových situácií patriacim do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, pokiaľ je to pre významnú pobočku relevantné. Orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny a orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností po konzultáciách s príslušnými orgánmi a orgánmi pre riešenie krízových situácií patriacimi do jurisdikcií, v ktorých sa nachádzajú významné pobočky, urobia všetko, čo je v ich právomoci, aby dosiahli spoločné rozhodnutie v rámci kolégia pre riešenie krízových situácií týkajúce sa identifikovania podstatných prekážok, a v prípade potreby posúdenia opatrení navrhovaných materskou spoločnosťou v Únii a opatrení požadovaných orgánmi s cieľom riešiť alebo odstrániť takéto prekážky, v ktorom sa zohľadní potenciálny vplyv opatrení vo všetkých členských štátoch, v ktorých skupina pôsobí.

5.  Spoločné rozhodnutie sa musí dosiahnuť do štyroch mesiacov od predloženia akýchkoľvek pripomienok materskou spoločnosťou v Únii pri uplynutí štvormesačnej lehoty uvedenej v odseku 3 podľa toho, čo nastane skôr.

Spoločné oznámenie týkajúce sa prekážky riešiteľnosti krízovej situácie, ktorá je zapríčinená situáciou uvedenou v článku 141a ods. 2 smernice 2013/36/EÚ, sa musí dosiahnuť do dvoch týždňov od predloženia akýchkoľvek pripomienok materskou spoločnosťou v Únii v súlade s odsekom 3.

Spoločné rozhodnutie musí byť odôvodnené a uvedené v dokumente, ktorý orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny poskytne materskej spoločnosti v Únii.

Orgán EBA môže na žiadosť orgánu pre riešenie krízových situácií pomôcť orgánom pre riešenie krízových situácií dospieť k spoločnému rozhodnutiu v súlade s článkom 31 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

6.  V prípade, že sa spoločné rozhodnutie neprijme v lehote uvedenej v odseku 5, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny prijme svoje vlastné rozhodnutie o vhodných opatreniach, ktoré sa majú prijať v súlade s článkom 17 ods. 4 na úrovni skupiny alebo skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši.

Toto rozhodnutie musí byť plne odôvodnené a zohľadnia sa v ňom názory a výhrady ostatných orgánov pre riešenie krízových situácií. Toto rozhodnutie poskytne materskej spoločnosti v Únii orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny.

Ak na konci príslušnej lehoty uvedenej v odseku 5 ktorýkoľvek z orgánov pre riešenie krízových situácií postúpil záležitosť uvedenú v odseku 9 tohto článku orgánu EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny odloží prijatie svojho rozhodnutia a počká na akékoľvek rozhodnutie, ktoré EBA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a svoje rozhodnutie prijme v súlade s rozhodnutím, ktoré prijal EBA. Príslušná lehota uvedená v odseku 5 sa v zmysle uvedeného nariadenia považuje za lehotu na zmierenie. Orgán EBA prijme rozhodnutie do jedného mesiaca alebo do jedného týždňa, ak predloženie postúpenia orgánu EBA súvisí s prekážkou riešiteľnosti krízovej situácie, ktorá je zapríčinená situáciou uvedenou v článku 141a ods. 2 smernice 2013/36/EÚ. Záležitosť sa orgánu EBA nepostúpi po skončení príslušnej lehoty uvedenej v odseku 5 alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia. Ak orgán EBA nerozhodne, uplatňuje sa rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovní skupiny.

7.  Ak sa spoločné rozhodnutie neprijme, orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností prijmú vlastné rozhodnutia o vhodných opatreniach, ktoré majú prijať dcérske spoločnosti individuálne v súlade s článkom 17 ods. 4. Toto rozhodnutie musí byť plne odôvodnené a zohľadnia sa v ňom názory a výhrady ostatných orgánov pre riešenie krízových situácií. Rozhodnutie sa poskytne dotknutej dcérskej spoločnosti a orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny.

Ak na konci príslušnej lehoty uvedenej v odseku 5 ktorýkoľvek z orgánov pre riešenie krízových situácií postúpil záležitosť uvedenú v odseku 9 tohto článku orgánu EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgán pre riešenie krízových situácií dcérskej spoločnosti odloží prijatie svojho rozhodnutia a počká na akékoľvek rozhodnutie, ktoré EBA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a svoje rozhodnutie prijme v súlade s rozhodnutím, ktoré prijal EBA. Príslušná lehota uvedená v odseku 5 sa v zmysle uvedeného nariadenia považuje za lehotu na zmierenie. Orgán EBA prijme rozhodnutie do jedného mesiaca alebo do jedného týždňa, ak predloženie postúpenia orgánu EBA súvisí s prekážkou riešiteľnosti krízovej situácie, ktorá je zapríčinená porušením článkov 45 až 45i. Záležitosť sa orgánu EBA nepostúpi po skončení príslušnej lehoty uvedenej v odseku 5 alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia. Ak orgán EBA nerozhodne, uplatní sa rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií dcérskej spoločnosti.“.

20.  V článku 32 ods. 1 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b) vzhľadom na časové hľadisko a iné relevantné okolnosti neexistujú reálne vyhliadky, že akékoľvek alternatívne opatrenia súkromného sektora vrátane opatrení systému inštitucionálneho zabezpečenia alebo opatrenia orgánu dohľadu vrátane opatrení včasnej intervencie alebo odpísania či konverzie relevantných kapitálových nástrojov alebo oprávnených záväzkov v súlade s článkom 59 ods. 2 prijaté vo vzťahu k danej inštitúcii by zabránili zlyhaniu inštitúcie v primeranom časovom horizonte;“.

20a.  Vkladá sa tento článok 32a:

„Článok 32aKonkurzné konanie vo vzťahu k inštitúciám, ktoré nepodliehajú opatreniu na riešenie krízovej situácie

Členské štáty zabezpečia, aby podľa vnútroštátneho práva upravujúceho bežné konkurzné konanie podliehala inštitúcia, vo vzťahu ku ktorej platia všetky nasledujúce podmienky, bežnému konkurznému konaniu:

a)  zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá podľa článku 32 ods. 1 písm. a); a

b)  vzhľadom na časové hľadisko a iné relevantné okolnosti neexistujú reálne vyhliadky, že akékoľvek alternatívne opatrenia súkromného sektora prijaté vo vzťahu k inštitúcii vrátane opatrení systému inštitucionálneho zabezpečenia alebo opatrenia orgánu vykonávajúceho dohľad vrátane opatrení včasnej intervencie alebo odpísania či konverzie relevantných kapitálových nástrojov v súlade s článkom 59 ods. 2 by zabránili zlyhaniu inštitúcie v primeranom časovom horizonte v zmysle článku 32 ods. 1 písm. b); a

c)  orgán pre riešenie krízových situácií určil, že opatrenie na riešenie krízovej situácie nie je vo verejnom záujme podľa článku 32 ods. 1 písm. c).“

21.  V článku 33 sa odseky 2, 3 a 4 nahrádzajú takto:

2.  Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií prijali opatrenie na riešenie krízovej situácie vo vzťahu k subjektu uvedenému v článku 1 ods. 1 písm. c) alebo d), ak daný subjekt spĺňa podmienky stanovené v článku 32 ods. 1.

3.  Ak sú dcérske inštitúcie holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou v priamej alebo nepriamej držbe sprostredkujúcej finančnej holdingovej spoločnosti, plán riešenia krízovej situácie stanoví, že sprostredkujúca finančná holdingová spoločnosť je identifikovaná ako subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, a členské štáty zabezpečia, aby sa opatrenia na riešenie krízovej situácie na účely riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny prijali vo vzťahu k sprostredkujúcej finančnej holdingovej spoločnosti. Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií neprijali opatrenia na riešenie krízovej situácie na účely riešenia krízovej situácie na úrovni skupiny vo vzťahu k holdingovej spoločnosti so zmiešanou činnosťou.

4.  S výhradou odseku 3 tohto článku a bez ohľadu na skutočnosť, že subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. c) alebo d) nespĺňa podmienky stanovené v článku 32 ods. 1, platí, že orgány pre riešenie krízových situácií môžu prijať opatrenie na riešenie krízovej situácie vzhľadom na subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. c) alebo d), ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)  subjekt je subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši;

b)  jedna alebo viac dcérskych spoločností tohto subjektu, ktoré sú inštitúciami, ale nie subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, spĺňajú podmienky stanovené v článku 32 ods. 1;

c)  aktíva a záväzky týchto dcérskych spoločností sú také, že ich zlyhanie ohrozuje skupinu, ktorej krízová situácia sa rieši, ako celok, a opatrenie na riešenie krízovej situácie vzhľadom na subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. c) alebo d) je potrebné na riešenie krízových situácií tých dcérskych spoločností, ktoré sú inštitúciami, alebo na riešenie krízovej situácie príslušnej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ako celku.“.

21a.  Vkladá sa tento článok 33a:

Článok 33a

Právomoc pozastaviť určité povinnosti

1.  Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali po konzultácií s príslušným orgánom právomoc pozastaviť akékoľvek povinnosti týkajúce sa platieb alebo dodania podľa akejkoľvek zmluvy, ktorej zmluvnou stranou je inštitúcia alebo subjekt uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ak sú splnené všetky tieto podmienky:

  a)  bolo určené, že inštitúcia alebo subjekt zlyhávajú alebo pravdepodobne zlyhajú podľa článku 32 ods. 1 písm. a);

  b)   nie je k dispozícii žiadne okamžité opatrenie súkromného sektora v zmysle článku 32 ods. 1 písm. b), ktoré by bránilo zlyhaniu inštitúcie;

  c)   výkon právomoci pozastavenia je:

(1)    nevyhnutný na zabránenie ďalšiemu zhoršovaniu finančnej situácie inštitúcie alebo subjektu uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d); ako aj buď

(2) i)    nevyhnutný na dosiahnutie určenia uvedeného v článku 32 ods. 1 písm. b) a c); alebo

(2) ii)   nevyhnutný na vybratie vhodných opatrení na riešenie krízovej situácie alebo na zabezpečenie účinného uplatňovania jedného alebo viacerých nástrojov riešenia krízovej situácie.

2.  Trvanie pozastavenia uvedeného v odseku 1 nesmie prekročiť minimálne časové obdobie, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií považuje za nevyhnutné na účely uvedené v uvedenom odseku a v žiadnom prípade nesmie presiahnuť dva pracovné dni.

3.  Po uplynutí obdobia pozastavenia uvedeného v odseku 2 sa pozastavenie zruší.

4.  Ak došlo k pozastaveniu v súlade s odsekom 1 tohto článku, nesmie byť vo vzťahu k tomu istému subjektu vykonávaná právomoc uvedená v článku 69 dovtedy, kým neuplynie najmenej 10 pracovných dní od ukončenia pozastavenia uvedeného v odseku 1 tohto článku.

5.  Na povinnosti týkajúce sa platieb a dodania voči systémom alebo prevádzkovateľom systémov určeným v súlade so smernicou 98/26/ES, ani voči centrálnym protistranám a centrálnym protistranám z tretej krajiny uznaným orgánom ESMA podľa článku 25 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a centrálnym bankám sa nevzťahuje žiadne pozastavenie podľa odseku 1 tohto článku.

6.  Pri určovaní toho, či sa má vykonať právomoc podľa tohto článku, sa orgán pre riešenie krízových situácií rozhoduje na základe posúdenia vplyvu, ktorý môže mať vykonanie danej právomoci na riadne fungovanie finančných trhov. Orgán pre riešenie krízových situácií určí rozsah pozastavenia na základe okolností každého prípadu. Orgán pre riešenie krízových situácií najmä dôkladne posúdi vhodnosť zahrnutia krytých vkladov do rozsahu pozastavenia.

7.  Ak sa právomoc pozastaviť povinnosti týkajúce sa platieb alebo dodania podľa tohto článku vykonáva vo vzťahu ku krytým vkladom, tieto vklady sa nepovažujú za nedostupné na účely článku 2 ods. 1 bodu 8 smernice 2014/49/EÚ.

8.  Členské štáty môžu stanoviť, že ak sa právomoc pozastaviť povinnosti týkajúce sa platieb alebo dodania vykonáva vo vzťahu ku krytým vkladom, orgány pre riešenie krízových situácií umožnia vkladateľom počas obdobia pozastavenia výber príslušnej dennej sumy.

9.  Ak by termín pre povinnosť platby alebo dodania vychádzal na deň počas obdobia pozastavenia, takáto povinnosť platby alebo dodania sa vykoná bezodkladne po skončení daného obdobia.

10.  Ak sú zmluvné povinnosti týkajúce sa platieb alebo dodania pozastavené podľa odseku 1, na rovnaké časové obdobie sa pozastavia aj povinnosti protistrán subjektu týkajúce sa platieb alebo dodania podľa tejto zmluvy.

11.  Pre inštitúciu alebo subjekt uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), v súvislosti s ktorými sa v pláne riešenia krízovej situácie uvádza, že inštitúcia alebo subjekt budú podliehať likvidácii v bežnom konkurznom konaní, členské štáty môžu ponechať alebo prijať pravidlá, ktoré presahujú rozsah a trvanie právomoci pozastavenia uvedeného v tomto článku. Podmienkami stanovenými v tomto článku pre používanie právomoci pozastavenia nie sú dotknuté podmienky pre takéto ďalekosiahlejšie vnútroštátne pravidlá.

22.  V článku 44 ods. 2 sa písmeno f) nahrádza takto:

„f) záväzkom so zostávajúcou splatnosťou menej ako sedem dní voči systémom alebo prevádzkovateľom systémov určeným v súlade so smernicou 98/26/ES alebo voči ich účastníkom a vyplývajúcim z účasti v takomto systéme, alebo voči centrálnym protistranám z tretej krajiny uznaným orgánom ESMA;“

22 a.  V článku 44 sa vkladajú tieto odseky 2a a 2b:

„2a. Členské štáty zakážu inštitúciám alebo subjektom uvedeným v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), aby navrhli, oznámili alebo tvrdili, že iný záväzok ako sú záväzky uvedené v tomto článku ods. 2 písm. a) až g) by nepodliehal právomoci odpísať dlh alebo právomoci vykonať konverziu. Akékoľvek porušenie takéhoto zákazu podlieha administratívnym sankciám a iným administratívnym opatreniam v súlade s článkami 110 a 111.

2b. Členské štáty zabezpečia, aby dlhové nástroje uvedené v článku 108 ods. 2 boli na účely článku 25 smernice 2014/65/EÚ považované za komplexné a aby v súvislosti s predajom takýchto nástrojov existujúcim klientom emitujúcej inštitúcie boli dôsledne uplatňované ustanovenia uvedenej smernice týkajúce sa konfliktu záujmov. Členské štáty zabezpečia, aby sa investičné spoločnosti považovali za také, ktoré si neplnia povinnosti podľa smernice 2014/65/EÚ, ak platia poplatok alebo províziu, alebo ktorým sa platí poplatok alebo provízia, alebo ktoré poskytujú či ktorým sú poskytované akékoľvek nepeňažné výhody alebo vždy, keď nezverejnia konkrétne interné usmernenia k predajom v súvislosti s uvádzaním nadriadeného dlhového nástroja „bez prioritného postavenia“ na trh pre investorov, ktorí sa nekvalifikujú ako profesionáli podľa uvedenej smernice.“

23.  Článok 45 sa nahrádza týmito článkami:

„Článok 45Uplatňovanie a výpočet minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky

1.  Členské štáty zabezpečia, aby inštitúcie a subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) vždy spĺňali požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky v súlade s článkami 45 až 45i.

2.  Požiadavka uvedená v odseku 1 sa vypočíta v súlade s článkom 45c ods. 3 alebo prípadne ods. 4 ako hodnota vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov a vyjadrí sa ako percentuálny podiel:

a)  celkovej hodnoty rizikovej expozície príslušného subjektu uvedeného v odseku 1 vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013,

b)  veľkosti expozície ukazovateľa finančnej páky príslušného subjektu uvedeného v odseku 1 vypočítanej v súlade s článkom 429 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

2a.  Inštitúcie a subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) môžu plniť akúkoľvek časť požiadavky uvedenej v odseku 1 tohto článku pomocou nástrojov vlastného kapitálu Tier 1, nástrojov dodatočného kapitálu Tier 1 alebo nástrojov kapitálu Tier 2.

2b.  Odchylne od odseku 1 tohto článku orgány pre riešenie krízových situácií určia primerané prechodné obdobie pre inštitúciu alebo subjekt uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) s cieľom dodržať požiadavky uvedené v článku 45f alebo 45g alebo prípadne požiadavku vyplývajúcu z uplatňovania článku 45b ods. 3. Termín na splnenie požiadaviek v článkoch 45f alebo 45g alebo požiadavky vyplývajúcej z uplatňovania článku 45b ods. 3 je 1. január 2024.

Orgán pre riešenie krízových situácií určí predbežný cieľ pre požiadavky uvedené v článkoch 45f alebo 45g alebo prípadne pre požiadavku vyplývajúcu z uplatňovania článku 45b ods. 3. Inštitúcia alebo subjekt uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) musia tento predbežný cieľ splniť k 1. januáru 2022. Predbežný cieľ zabezpečí lineárne zvyšovanie oprávnených záväzkov a vlastných zdrojov až do splnenia danej požiadavky.

Článok 45aOslobodenie od minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky

1.  Bez toho, aby bol dotknutý článok 45, orgány pre riešenie krízových situácií oslobodia hypotekárne úverové inštitúcie financované krytými dlhopismi, ktoré podľa vnútroštátneho práva nesmú prijímať vklady, od požiadavky uvedenej v článku 45 ods. 1, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)  uvedené inštitúcie sa zlikvidujú prostredníctvom vnútroštátnych konkurzných konaní alebo iných postupov uplatňovaných v súlade s článkom 38, 40 alebo 42, ktoré sú stanovené pre uvedené inštitúcie;

b)  takýmto vnútroštátnym konkurzným konaním alebo iným postupom sa zabezpečí, aby veritelia uvedených inštitúcií, v relevantných prípadoch vrátane držiteľov krytých dlhopisov, znášali straty spôsobom, ktorý je v súlade s cieľmi riešenia krízových situácií.

2.  Inštitúcie oslobodené od požiadavky stanovenej v článku 45 ods. 1 nie sú súčasťou konsolidácie uvedenej v článku 45f ods. 1.

Článok 45bOprávnené záväzky pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši

1.  Oprávnené záväzky sa zahrnú do hodnoty vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši, len v prípade, ak spĺňajú podmienky uvedené v týchto článkoch nariadenia (EÚ) č. 575/2013:

a)  v článku 72a;

b)  v článku 72b, s výnimkou odseku 2 písm. d);

c)  v článku 72c.

1a.  Odchylne od odseku 1 záväzky vydané pred ... [dátum nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice], ktoré nespĺňajú podmienky uvedené v článku 72b ods. 2 písm. g) až o) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, môžu byť zahrnuté do hodnoty vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši, zahrnutých do MREL.

2.  Odchylne od článku 72a ods. 2 písm. l) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa záväzky vyplývajúce z dlhových nástrojov s derivátovými vlastnosťami, ako sú štruktúrované cenné papiere, zahŕňajú do hodnoty vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov iba vtedy, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)  daná hodnota záväzku vyplývajúceho z dlhového nástroja je vopred známa v čase vydania, je pevná a nie je ovplyvnená derivátovou vlastnosťou;

b)  dlhový nástroj vrátane jeho derivátovej vlastnosti nepodlieha žiadnej dohode o čistom zúčtovaní a jeho ocenenie nie je predmetom článku 49 ods. 3;

ba)  subjekt preukázal k spokojnosti orgánu pre riešenie krízových situácií, že nástroj má dostatočnú kapacitu na absorpciu strát a môže sa bez neprimeranej zložitosti zachrániť pomocou vnútorných zdrojov, s prihliadnutím na zásady obozretného oceňovania stanovené v tejto smernici a nariadení (EÚ) č. 575/2013.

Záväzky uvedené v prvom pododseku sa zahŕňajú do hodnoty vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov do tej miery, ako budú zodpovedať hodnote uvedenej v písmene a) prvého pododseku.

3.  Orgány pre riešenie krízových situácií po konzultácii s príslušnými orgánmi posúdia a rozhodnú, či a do akej miery požiadavku uvedenú v článku 45f spĺňajú subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, nástrojmi, ktoré spĺňajú všetky podmienky uvedené v článku 72a nariadenia (EÚ) č. 575/2013 s cieľom zabezpečiť, aby krízová situácia subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, mohla byť riešená spôsobom vhodným na splnenie cieľov riešenia krízovej situácie.

Rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií podľa tohto odseku musí obsahovať odôvodnenie tohto rozhodnutia. Tieto dôvody sa zakladajú na:

a)  skutočnosti, že nepodriadené záväzky uvedené v prvom a druhom pododseku majú rovnaké prioritné postavenie vo vnútroštátnej hierarchii konkurzného konania ako určité záväzky, ktoré sú vylúčené z uplatňovania právomocí odpísať dlh alebo vykonať konverziu v súlade s článkom 44 ods. 2 alebo článkom 44 ods. 3;

b)  riziku, že v dôsledku plánovaného uplatnenia právomocí odpísať dlh a vykonať konverziu na nepodriadené záväzky, ktoré nie sú vylúčené z uplatňovania právomocí odpísať dlh alebo vykonať konverziu v súlade s článkom 44 ods. 2 alebo článkom 44 ods. 3, vzniknú veriteľom pohľadávok vyplývajúcich z týchto záväzkov väčšie straty, než by im vznikli pri likvidácii v rámci bežného konkurzného konania;

Hodnota vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov, ktorá sa má na základe rozhodnutia podľa tohto odseku dosiahnuť pomocou nástrojov, ktoré spĺňajú všetky podmienky uvedené v článku 72a nariadenia (EÚ) č. 575/2013, nepresiahne vyššiu z týchto hodnôt:

a)  rizikový pomer 18 %, čo predstavuje vlastné zdroje a oprávnené záväzky inštitúcie vyjadrené ako percentuálny podiel na celkovej hodnote rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 a 4 uvedeného nariadenia;

b)  nerizikový pomer 6,75 %, čo predstavuje vlastné zdroje a oprávnené záväzky inštitúcie vyjadrené ako percentuálny podiel na veľkosti celkovej expozície uvedenej v článku 429 ods. 4 uvedeného nariadenia;

s výhradou ustanovení článku 72b ods. 3 a 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a prechodných ustanovení uvedených v článku 494 uvedeného nariadenia.

S výhradou tretieho pododseku musí byť hodnota vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov, ktoré sa požadujú na základe rozhodnutia podľa tohto odseku, postačujúca na zabezpečenie toho, aby veriteľom uvedeným v druhom pododseku písm. b) nevznikli straty presahujúce úroveň strát, ktoré by im inak vznikli pri likvidácii v rámci bežného konkurzného konania.

4.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 115 prijať delegované akty týkajúce sa opatrení s cieľom bližšie určiť podmienky uvedené v odseku 2 prvom pododseku písm. a).

Článok 45cUrčenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky

1.  Orgán pre riešenie krízových situácií v spolupráci s príslušným orgánom určí požiadavku uvedenú v článku 45 ods. 1 pre každý subjekt, a to na základe týchto kritérií:

a)  potreba zaistiť, aby sa krízová situácia subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, mohla vyriešiť uplatnením nástrojov riešenia krízovej situácie prípadne vrátane nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov takým spôsobom, ktorý spĺňa ciele riešenia krízových situácií;

b)  potreba vo vhodných prípadoch zaistiť, aby subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, a jeho dcérske spoločnosti, ktoré sú inštitúciami, ale nie subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, mali postačujúce oprávnené záväzky, aby sa zaistilo, že ak by sa ne mal uplatniť nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov alebo právomoci odpísať dlh a vykonať konverziu, by straty bolo možné absorbovať a celkový podiel kapitálu a ukazovateľ finančnej páky vo forme vlastného kapitálu Tier 1 príslušných subjektov môže byť obnovený na úroveň potrebnú na to, aby sa im umožnilo aj naďalej spĺňať podmienky pre udelenie povolenia a naďalej vykonávať činnosti, na ktoré majú povolenie podľa smernice 2013/36/EÚ alebo smernice 2014/65/EÚ;

c)  potreba zaistiť, aby v prípade, keď sa v pláne riešenia krízovej situácie predpokladá, že určité triedy oprávnených záväzkov by sa mohli vylúčiť zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov podľa článku 44 ods. 3 alebo by sa mohli previesť na príjemcu v plnej výške v rámci čiastočného prevodu, subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, mal postačujúce ďalšie oprávnené záväzky na zaistenie toho, že straty by bolo možné absorbovať a kapitálové požiadavky alebo prípadne ukazovateľ finančnej páky vo forme vlastného kapitálu Tier 1 subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, sa môžu obnoviť na úroveň potrebnú na to, aby sa mu umožnilo aj naďalej spĺňať podmienky pre udelenie povolenia a naďalej vykonávať činnosti, na ktoré má povolenie podľa smernice 2013/36/EÚ alebo smernice 2014/65/EÚ;

d)  veľkosť, obchodný model, model financovania a rizikový profil subjektu;

f)  rozsah, v akom by zlyhanie subjektu malo nepriaznivý vplyv na finančnú stabilitu, okrem iného z dôvodu vzájomného prepojenia subjektu s inými inštitúciami alebo so subjektmi alebo so zvyškom finančného systému prostredníctvom „nákazy“ iných inštitúcií alebo subjektov.

Orgán pre riešenie krízových situácií zabezpečí, aby úroveň požiadavky uvedenej v článku 45 ods. 1 bola primeraná špecifikám obchodného modelu a modelu financovania subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, s prihliadnutím na:

i)  prevahu vkladov v štruktúre financovania;

ii)  nedostatok skúseností s vydávaním dlhových nástrojov z dôvodu obmedzeného prístupu na cezhraničné a veľkoobchodné kapitálové trhy;

iii)  skutočnosť, že inštitúcia sa bude spoliehať hlavne na nástroje vlastného kapitálu Tier 1 a kapitálové nástroje na splnenie požiadavky uvedenej v článku 45 ods. 1.

2.  Ak sa v pláne riešenia krízovej situácie stanovuje, že opatrenie na riešenie krízovej situácie sa má prijať v súlade s príslušným scenárom riešenia krízových situácií uvedeným v článku 10 ods. 3, požiadavka uvedená v článku 45 ods. 1 sa rovná sume dostatočnej na zabezpečenie toho, aby:

a)  straty, o ktorých by sa mohlo očakávať, že subjektu vzniknú, boli úplne absorbované („absorpcia strát“);

b)  subjekt alebo jeho dcérske spoločnosti, ktoré sú inštitúciami, ale nie subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, boli rekapitalizované na úroveň potrebnú na to, aby sa im umožnilo naďalej spĺňať podmienky pre udelenie povolenia a naďalej vykonávať činnosti, na ktoré majú povolenie podľa smernice 2013/36/EÚ, smernice 2014/65/EÚ alebo rovnocenných právnych predpisov („rekapitalizácia“);

Ak sa v pláne riešenia krízovej situácie stanovuje, že subjekt sa zlikviduje v rámci bežného konkurzného konania, požiadavka uvedená v článku 45 ods. 1 pre tento subjekt nesmie prekročiť výšku postačujúcu na absorpciu strát v súlade s prvým pododsekom písm. a).

2a.  Orgány pre riešenie krízových situácií zabezpečia, aby sa výška absorpcie strát uvedená v odseku 2 písm. a) automaticky nepovažovala za väčšiu, než je skutočná hodnota vlastných zdrojov subjektu, alebo rovnajúcu sa tejto hodnote.

3.  Bez toho, aby bol dotknutý posledný pododsek tohto odseku, s cieľom určiť výšku uvedenú v odseku 2 vypočíta orgán pre riešenie krízových situácií pre subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, tú z nasledujúcich hodnôt, ktorá je vyššia:

a)  súčet:

i) výšky strát, ktoré sa majú absorbovať pri riešení krízovej situácie, ktorá zodpovedá požiadavkám uvedeným v článku 92 ods. 1 písm. a), b) a c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a článku 104a smernice 2013/36/EÚ na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši;

ii) výšky rekapitalizácie, ktorá umožní skupine, ktorej krízová situácia sa rieši, vyplývajúcej z riešenia krízovej situácie obnoviť plnenie jej požiadavky na celkový podiel kapitálu v zmysle článku 92 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a jej požiadavky uvedenej v článku 104a smernice 2013/36/EÚ na ▌konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, po vykonaní uprednostňovaného opatrenia na riešenie krízovej situácie;

b)  súčet:

i) výšky strát, ktoré sa majú absorbovať pri riešení krízovej situácie, ktorá zodpovedá požiadavke na ukazovateľ finančnej páky subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, uvedenej v článku 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 na ▌konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši; a

ii) výšky rekapitalizácie, ktorá umožní skupine, ktorej krízová situácia sa rieši, vyplývajúcej z riešenia krízovej situácie obnoviť súlad s požiadavkou na ukazovateľ finančnej páky uvedenou v článku 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 na ▌konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, po vykonaní uprednostňovaného opatrenia na riešenie krízovej situácie.

Na účely písmena a) bodu ii) a písmena b) bodu ii) prvého pododseku sa výška rekapitalizácie doplní taktiež o dodatočnú hodnotu, ktorú orgán pre riešenie krízových situácií považuje za nevyhnutnú na zachovanie dostatočnej dôvery trhu po riešení krízovej situácie s prihliadnutím na obchodný model, model financovania a rizikový profil subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši.

Výška vankúša uvedená v druhom pododseku tohto odseku nesmie presiahnuť hodnotu požiadavky na kombinovaný vankúš uvedenej v článku 128 ods. 6 smernice 2013/36/EÚ, s výnimkou požiadavky uvedenej v písmene a) uvedeného ustanovenia, ak vyššia úroveň nie je potrebná na zabezpečenie toho, aby po udalosti riešenia krízovej situácie subjekt naďalej spĺňal podmienky pre udelenie povolenia počas primeraného časového obdobia, ktoré nie je dlhšie ako jeden rok.

Na účely článku 45 ods. 2 písm. a) je požiadavka uvedená v článku 45 ods. 1 vyjadrená v percentách ako hodnota vypočítaná v súlade s písmenom a) tohto odseku vydelená celkovou hodnotou rizikovej expozície.

Na účely článku 45 ods. 2 písm. b) je požiadavka uvedená v článku 45 ods. 1 vyjadrená v percentách ako hodnota vypočítaná v súlade s písmenom b) tohto odseku vydelená veľkosťou expozície ukazovateľa finančnej páky.

Orgán pre riešenie krízových situácií stanoví výšky rekapitalizácie uvedené v predchádzajúcich pododsekoch v súlade s opatreniami na riešenie krízovej situácie plánovanými v pláne riešenia krízovej situácie a môže upraviť tieto výšky rekapitalizácie, aby primerane odrážali riziká ovplyvňujúce riešiteľnosť krízovej situácie a vyplývajúce z obchodného modelu, profilu financovania a celkového rizikového profilu skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši.

3a.  Ak orgán pre riešenie krízových situácií usúdi, že inštitúcia by v prípade zlyhania podliehala likvidácii alebo inému konkurznému konaniu, požiadavka uvedená v článku 45 ods. 1 tejto smernice nesmie presiahnuť požiadavky uvedené v článku 92 ods. 1 písm. a), b) a c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a v článku 104a smernice 2013/36/EÚ.

4.  Bez toho, aby bol dotknutý posledný pododsek tohto odseku, s cieľom určiť hodnotu uvedenú v odseku 2 vypočíta orgán pre riešenie krízových situácií pre subjekty, ktoré sami nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, tú z týchto hodnôt, ktorá je vyššia ▌:

a)  súčet:

i) výšky strát, ktoré sa majú absorbovať pri riešení krízovej situácie, ktorá zodpovedá požiadavkám uvedeným v článku 92 ods. 1 písm. a), b) a c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a článku 104a smernice 2013/36/EÚ subjektu, a

ii) výšky rekapitalizácie, ktorá umožní subjektu obnoviť súlad s požiadavkou na jeho celkový podiel kapitálu uvedenou v článku 92 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a s požiadavkou uvedenou v článku 104a smernice 2013/36/EÚ po výkone právomoci odpísať alebo konvertovať relevantné kapitálové nástroje a oprávnené záväzky v súlade s článkom 59 tejto smernice;

b)  súčet:

i) výšky strát, ktoré sa majú absorbovať pri riešení krízovej situácie, ktorá zodpovedá požiadavke na ukazovateľ finančnej páky subjektu uvedenej v článku 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, a

ii) výšky rekapitalizácie, ktorá umožní subjektu obnoviť súlad s požiadavkou na jeho ukazovateľ finančnej páky uvedenou v článku 92 ods. 1 písm. d) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 po výkone právomoci odpísať alebo konvertovať relevantné kapitálové nástroje a oprávnené záväzky v súlade s článkom 59 tejto smernice;

Na účely písmena a) bodu ii) a písmena b) bodu ii) prvého pododseku sa výška rekapitalizácie doplní taktiež o dodatočnú hodnotu, ktorú orgán pre riešenie krízových situácií považuje za nevyhnutnú na zachovanie dostatočnej dôvery trhu po riešení krízovej situácie s prihliadnutím na obchodný model, model financovania a rizikový profil subjektu.

Výška vankúša uvedená v druhom pododseku tohto odseku nesmie presiahnuť hodnotu požiadavky na kombinovaný vankúš uvedenej v článku 128 ods. 6 smernice 2013/36/EÚ, s výnimkou požiadavky uvedenej v písmene a) uvedeného ustanovenia, ak vyššia úroveň nie je potrebná na zabezpečenie toho, aby po udalosti riešenia krízovej situácie subjekt naďalej spĺňal podmienky pre udelenie povolenia počas primeraného časového obdobia, ktoré nie je dlhšie ako jeden rok.

Na účely článku 45 ods. 2 písm. a) je požiadavka uvedená v článku 45 ods. 1 vyjadrená v percentách ako hodnota vypočítaná v súlade s písmenom a) vydelená celkovou hodnotou rizikovej expozície.

Na účely článku 45 ods. 2 písm. b) je požiadavka uvedená v článku 45 ods. 1 vyjadrená v percentách ako hodnota vypočítaná v súlade s písmenom b) vydelená veľkosťou expozície ukazovateľa finančnej páky.

Orgán pre riešenie krízových situácií stanoví výšky rekapitalizácie uvedené v predchádzajúcich pododsekoch v súlade s opatreniami na riešenie krízovej situácie plánovanými v pláne riešenia krízovej situácie a môže upraviť tieto výšky rekapitalizácie, aby primerane odrážali riziká ovplyvňujúce potreby rekapitalizácie vyplývajúce z obchodného modelu, profilu financovania a celkového rizikového profilu subjektu.

5.  Ak orgán pre riešenie krízových situácií očakáva, že určité triedy oprávnených záväzkov by mohli byť vylúčené zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov podľa článku 44 ods. 3 alebo by mohli byť v plnej výške prevedené na príjemcu v rámci čiastočného prevodu, nesmie požiadavka uvedená v článku 45 ods. 1 prekročiť sumu postačujúcu na:

a)  krytie sumy vylúčených záväzkov identifikovaných v súlade s článkom 44 ods. 3;

b)  zabezpečenie toho, aby boli splnené podmienky uvedené v odseku 2.

6.  Rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií uložiť minimálnu požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky podľa tohto článku musí obsahovať odôvodnenie tohto rozhodnutia vrátane úplného posúdenia prvkov uvedených v bodoch 2 až 5.

7.  Na účely odsekov 3 a 4 sa kapitálové požiadavky vykladajú v súlade s uplatňovaním prechodných ustanovení stanovených v desiatej časti hlave I kapitolách 1, 2 a 4 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 príslušným orgánom a v ustanoveniach vnútroštátnych právnych predpisov uplatňujúcich možnosti udelené príslušným orgánom na základe uvedeného nariadenia.

8.  Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov, v ktorých sa bližšie určia kritériá uvedené v odseku 1, na základe ktorých sa požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky má určiť v súlade s týmto článkom.

Orgán EBA predloží Komisii tento návrh regulačných predpisov do [jeden mesiac od nadobudnutia účinnosti].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 45dUrčenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky pre subjekty G-SII

1.  Požiadavka uvedená v článku 45 ods. 1 na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, ktorý je G-SII alebo je súčasťou G-SII, pozostáva:

a)  s výhradou ustanovení článku 72b ods. 3 a 4 a prechodných ustanovení uvedených v článku 494 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 z tej z týchto hodnôt, ktorá je vyššia:

i)  rizikový pomer 18 %, čo predstavuje vlastné zdroje a oprávnené záväzky inštitúcie vyjadrené ako percentuálny podiel na celkovej hodnote rizikovej expozície vypočítanej v súlade s článkom 92 ods. 3 a 4 uvedeného nariadenia;

ii)  nerizikový pomer 6,75 %, čo predstavuje vlastné zdroje a oprávnené záväzky inštitúcie vyjadrené ako percentuálny podiel na veľkosti celkovej expozície uvedenej v článku 429 ods. 4 uvedeného nariadenia; a

b)  akejkoľvek dodatočnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky určenej orgánom pre riešenie krízových situácií špecificky pre subjekt v súlade s odsekom 2, ktorá musí byť splnená so záväzkami, ktoré spĺňajú podmienky článku 45b ods. 1 a 2.

2.  Orgán pre riešenie krízových situácií môže uložiť dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ako sa uvádza v odseku 1 písm. b) len:

a)  ak požiadavka uvedená v odseku 1 písm. a) nie je postačujúca na to, aby sa splnili podmienky stanovené v článku 45c; a

b)  do tej miery, do akej výška požadovaných vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov neprekročí úroveň, ktorá je potrebná na splnenie podmienok článku 45c.

3.  Ak je subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, viac ako jeden subjekt G-SII patriaci do tej istej G-SII v EÚ, príslušné orgány pre riešenie krízových situácií vypočítajú hodnotu uvedenú v odseku 2

a)  pre každý subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši;

b)  pre materský subjekt v Únii, ako keby bol jediným subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, G-SII v EÚ.

4.  Rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií uložiť dodatočnú požiadavku na vlastné zdroje a oprávnené záväzky podľa odseku 1 písm. b) musí obsahovať odôvodnenie tohto rozhodnutia vrátane plného posúdenia prvkov uvedených v odseku 2.

Článok 45fUplatňovanie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši

1.  Subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, musia spĺňať požiadavky stanovené v článkoch 45c až 45e na konsolidovanom základe na úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši.

2.  Požiadavka uvedená v článku 45 ods. 1 subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, sa určuje v súlade s článkom 45h, a to na základe požiadaviek stanovených v článkoch 45c až 45e a toho, či sa krízové situácie dcérskych spoločností skupiny z tretích krajín majú riešiť oddelene v súlade s plánom riešenia krízovej situácie.

2a.  V prípade skupín, ktorých krízová situácia sa rieši, v zmysle vymedzenia v článku 2 ods. 1 bode 83b písm. b) príslušný orgán pre riešenie krízových situácií rozhodne, ktoré subjekty, ktorých krízová situácia sa rieši, v rámci skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, určené podľa uvedeného ustanovenia, spĺňajú požiadavku uvedenú v článku 45c ods. 3 s cieľom zabezpečiť, aby skupina, ktorej krízová situácia sa rieši, spĺňala ako celok požiadavku uvedenú v tomto článku ods. 1 a 2.

Článok 45gUplatňovanie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky na subjekty, ktoré nie sú samy subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši

1.  Inštitúcie, ktoré sú dcérskymi spoločnosťami subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, a nie sú samy subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, musia spĺňať požiadavky stanovené v článku 45c ▌na individuálnom základe. Orgán pre riešenie krízových situácií môže po konzultácii s príslušným orgánom rozhodnúť o uplatňovaní požiadavky stanovenej v tomto článku na subjekt uvedený v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d), ktorý je dcérskou spoločnosťou subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, a nie je sám subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši.

Požiadavka uvedená v článku 45 ods. 1 na subjekt uvedený v prvom pododseku sa určuje v súlade s článkom 45h a na základe požiadaviek stanovených v článku 45c ▌.

2.  Požiadavka uvedená v článku 45 ods. 1 na subjekty uvedené v prvom odseku podlieha týmto podmienkam:

a)  subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, spĺňa konsolidovanú požiadavku uvedenú v článku 45f;

b)  súhrn všetkých požiadaviek, ktoré sa majú uplatňovať na dcérske spoločnosti skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, musí byť pokrytý konsolidovanou požiadavkou uvedenou v článku 45f a nesmie ju prekročiť, pokiaľ to nie je spôsobené len účinkami konsolidácie na úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, v súlade s článkom 45f ods. 1;

c)  požiadavka sa stanoví vo výške 75 % až 90 % požiadaviek vypočítaných v súlade s článkom 45 ods. 1 a nesmie presiahnuť príspevok dcérskej spoločnosti ku konsolidovanej požiadavke uvedenej v článku 45f ods. 1.

d)  musí spĺňať kritériá oprávnenosti uvedené v odseku 3.

3.  Požiadavka sa splní na základe jednej alebo viacerých nasledujúcich skutočností:

a)  záväzkov, ktoré:

i) sú vydané pre subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, a ktoré tento subjekt kúpil, a to buď priamo, alebo nepriamo, prostredníctvom iných subjektov v tej istej skupine, ktorej krízová situácia sa rieši a ktorá kúpila záväzky od subjektu, na ktorý sa vzťahuje tento článok, alebo prostredníctvom existujúceho akcionára, ktorý nie je súčasťou tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, pokiaľ výkon právomoci odpísať dlh alebo vykonať konverziu v súlade s článkami 59 až 62 nemá vplyv na kontrolu dcérskej spoločnosti subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši;

ii) spĺňajú kritériá oprávnenosti uvedené v článku 72a okrem článku 72b ods. 2 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 575/2013;

iii) sú v rámci bežného konkurzného konania postavené nižšie ako záväzky iné ako tie, ktoré sú oprávnené pre požiadavky na vlastné zdroje, ktoré sú vydané a kúpené inými subjektmi, než je subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši;

iv) podliehajú právomoci na odpísanie alebo konverziu v súlade s článkami 59 až 62, ktoré sú v súlade so stratégiou riešenia krízovej situácie skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, najmä tým, že neovplyvňujú kontrolu dcérskej spoločnosti subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši;

b)  nástrojov vlastných zdrojov, ktoré sú vydané a kúpené inými subjektmi, ako je subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, keď výkon právomoci na odpísanie alebo konverziu v súlade s článkami 59 až 62 nemá vplyv na kontrolu dcérskej spoločnosti subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši.

3a.  Odchylne od tohto článku ods. 3 písm. a) bodu ii) záväzky vydané pred ... [dátum nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice], ktoré nespĺňajú podmienky uvedené v článku 72b ods. 2 písm. g) až o) nariadenia (EÚ) č. 575/2013, môžu byť zahrnuté do hodnoty vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov.

5.  Orgán pre riešenie krízových situácií dcérskej spoločnosti, ktorá nie je subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, môže v plnom rozsahu upustiť od uplatňovania tohto článku na túto dcérsku spoločnosť, ak:

a)  dcérska spoločnosť aj subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, podliehajú povoleniu a dohľadu zo strany toho istého príslušného orgánu, alebo sa oba nachádzajú v zúčastnených členských štátoch v zmysle nariadenia (EÚ) č. 1024/2013;

b)  subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, spĺňa na subkonsolidovanom základe požiadavku uvedenú v článku 45f;

c)  neexistuje žiadna súčasná ani predpokladaná praktická alebo právna prekážka okamžitého prevodu vlastných zdrojov alebo splatenia záväzkov subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, dcérskej spoločnosti, v súvislosti s ktorou sa vykonalo rozhodnutie v súlade s článkom 59 ods. 3 najmä vtedy, ak sa vzhľadom na subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, prijme opatrenie na riešenie krízovej situácie.

d)  subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, spĺňa požiadavku príslušného orgánu na obozretné riadenie dcérskej spoločnosti a so súhlasom príslušného orgánu vyhlásil, že ručí za záväzky prijaté dcérskou spoločnosťou, alebo riziká v dcérskej spoločnosti sú bezvýznamné;

e)  postupy subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, v oblasti hodnotenia, merania a kontroly rizika sa vzťahujú na dcérsku spoločnosť;

f)  subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, drží viac ako 50 % hlasovacích práv spojených s podielmi na kapitáli dcérskej spoločnosti alebo má právo vymenovať alebo odvolať väčšinu členov riadiaceho orgánu dcérskej spoločnosti;

5a.  Orgán pre riešenie krízových situácií subjektu skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, ktorý nie je subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, zváži uplatňovanie odsekov 1 až 5 na tento subjekt a následne môže čiastočne alebo úplne upustiť od tohto uplatňovania, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)  subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši, skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, je ústredným orgánom siete alebo skupiny družstevných spoločností;

b)  subjekt je úverovou inštitúciou, ktorá je trvalo pridružená k uvedenému ústrednému orgánu;

c)  členovia siete podliehajú zákonnému internému mechanizmu solidarity.

Článok 45hPostup pre určenie požiadavky

1.  Orgán pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny – ak je odlišný od predchádzajúceho orgánu – a orgány pre riešenie krízových situácií zodpovedné za dcérske spoločnosti skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, na individuálnom základe urobia všetko, čo je v ich právomoci, aby dosiahli spoločné rozhodnutie o:

a)  výške požiadavky uplatňovanej na konsolidovanej úrovni pre každý subjekt, ktorého krízová situácia sa rieši;

b)  výške požiadavky uplatňovanej na každú dcérsku spoločnosť subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, na individuálnej úrovni.

Spoločným rozhodnutím sa zabezpečí súlad s článkom 45f a článkom 45g, musí byť plne odôvodnené a

a)  orgán pre riešenie krízových situácií ho poskytne subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši;

b)  príslušné orgány pre riešenie krízových situácií ho poskytnú dcérskym spoločnostiam subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši;

c)  orgán pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, ho poskytne materskej spoločnosti v Únii, ak táto materská spoločnosť v Únii nie je sama subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, z tej istej skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši.

2.  Ak je subjektom, ktorého krízová situácia sa rieši, viac ako jeden subjekt G-SII patriaci do tej istej G-SII v EÚ, orgány pre riešenie krízových situácií uvedené v prvom pododseku prerokujú a prípadne a v súlade so stratégiou na riešenie krízovej situácie G-SII sa dohodnú na uplatňovaní článku 72e nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a na akejkoľvek úprave s cieľom minimalizovať alebo odstrániť rozdiel medzi súčtom hodnôt uvedených v článku 45d ods. 3 písm. a) a v článku 12 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v prípade jednotlivých subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši, a súčtom hodnôt uvedených v článku 45d ods. 3 písm. b) a v článku 12 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

Takáto úprava sa môže uplatniť za týchto podmienok:

a)  úpravu možno uplatniť vzhľadom na rozdiely vo výpočte celkových hodnôt rizikovej expozície medzi príslušnými členskými štátmi tým, že sa upraví úroveň požiadavky;

b)  úprava sa neuplatní na odstránenie rozdielov vyplývajúcich z expozícií medzi skupinami, ktorých krízová situácia sa rieši.

Súčet hodnôt uvedených v článku 45d ods. 3 písm. a) a v článku 12 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 v prípade jednotlivých subjektov, ktorých krízová situácia sa rieši, nesmie byť nižší ako súčet hodnôt uvedených v článku 45d ods. 3 písm. b) a v článku 12 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

3.  Ak sa takéto spoločné rozhodnutie nedosiahne do štyroch mesiacov, rozhodnutie sa prijme v súlade s odsekmi 4 až 6.

4.  Ak sa spoločné rozhodnutie neprijme do štyroch mesiacov pre nesúhlas týkajúci sa konsolidovanej požiadavky, rozhodnutie o konsolidovanej požiadavke prijme orgán pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, po náležitom zohľadnení:

a)  posúdenia dcérskych spoločností vykonaného príslušnými orgánmi pre riešenie krízových situácií;

b)  stanoviska orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny, ak je odlišný od orgánu pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši.

Ak na konci štvormesačnej lehoty ktorýkoľvek z dotknutých orgánov pre riešenie krízových situácií postúpi záležitosť orgánu EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgán pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, odloží prijatie svojho rozhodnutia a počká na rozhodnutie, ktoré EBA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a prijme svoje rozhodnutie v súlade s rozhodnutím EBA.

V rozhodnutí EBA sa zohľadní prvý pododsek písm. a) a b).

Táto štvormesačná lehota sa považuje za lehotu na zmierenie v zmysle uvedeného nariadenia. EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca.

Vec sa nepostúpi orgánu EBA po uplynutí tejto štvormesačnej lehoty alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia.

Ak EBA do jedného mesiaca nerozhodne, uplatňuje sa rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši.

5.  Ak sa spoločné rozhodnutie neprijme do štyroch mesiacov pre nesúhlas týkajúci sa úrovne požiadavky, ktorá sa má uplatniť na dcérske spoločnosti skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, na individuálnom základe, rozhodnutie prijmú príslušné orgány pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)  názory a výhrady, ktoré vyjadril orgán pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, boli náležite zohľadnené a

b)  stanovisko orgánu pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny sa náležite zohľadnilo, ak je tento orgán odlišný od orgánu pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši;

c)  bolo posúdené dodržiavanie súladu s článkom 45g ods. 2.

Ak na konci štvormesačnej lehoty orgán pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, alebo orgán pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny postúpi záležitosť orgánu EBA v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010, orgány pre riešenie krízových situácií zodpovedné za dcérske spoločnosti na individuálnom základe odložia prijatie svojich rozhodnutí a počkajú na rozhodnutie, ktoré orgán EBA môže prijať v súlade s článkom 19 ods. 3 uvedeného nariadenia, a prijmú svoje rozhodnutia v súlade s rozhodnutím EBA. V rozhodnutí EBA sa zohľadní prvý pododsek písm. a), b) a c).

Táto štvormesačná lehota sa považuje za lehotu na zmierenie v zmysle uvedeného nariadenia. EBA prijme svoje rozhodnutie do jedného mesiaca.

Vec sa nepostúpi orgánu EBA po uplynutí tejto štvormesačnej lehoty alebo po dosiahnutí spoločného rozhodnutia.

Ak EBA do jedného mesiaca nerozhodne, uplatňujú sa rozhodnutia orgánov pre riešenie krízových situácií dcérskych spoločností.

Spoločné rozhodnutie a všetky rozhodnutia prijaté v prípade, ak sa neprijme spoločné rozhodnutie, sa pravidelne preskúmavajú a v prípade potreby aktualizujú.

6.  Ak sa spoločné rozhodnutie neprijme do štyroch mesiacov pre nesúhlas týkajúci sa úrovne konsolidovanej požiadavky a úrovne požiadavky, ktorá sa má uplatniť na dcérske spoločnosti skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, na individuálnom základe, platí nasledujúce:

a)  prijme sa rozhodnutie o konsolidovanej požiadavke v súlade s odsekom 4;

b)  prijme sa rozhodnutie o úrovni požiadavky, ktorá sa má uplatniť na dcérske spoločnosti skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, na individuálnom základe v súlade s odsekom 4, po:

i) náležitom zvážení rozhodnutia uvedeného v písmene a);

ii) posúdení dodržiavania súladu s článkom 45g ods. 2.

7.  Spoločné rozhodnutie uvedené v odseku 1 a všetky rozhodnutia prijaté orgánmi pre riešenie krízových situácií podľa odsekov 4, 5 a 6, ak sa neprijme spoločné rozhodnutie, sú pre dotknuté orgány pre riešenie krízových situácií záväzné.

Spoločné rozhodnutie a všetky rozhodnutia prijaté v prípade, ak sa neprijme spoločné rozhodnutie, sa pravidelne preskúmavajú a v prípade potreby aktualizujú.

8.  Orgány pre riešenie krízových situácií v koordinácii s príslušnými orgánmi požadujú a overujú, že subjekty spĺňajú požiadavku uvedenú v článku 45 ods. 1, a prijímajú akékoľvek rozhodnutie podľa tohto článku súbežne s vypracovaním a udržiavaním plánov riešenia krízovej situácie.

9.  Orgán pre riešenie krízových situácií subjektu, ktorého krízová situácia sa rieši, informuje EBA o minimálnej požiadavke na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktoré sa stanovili:

a)  na konsolidovanej úrovni skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši;

b)  na úrovni dcérskych spoločností skupiny, ktorej krízová situácia sa rieši, na individuálnom základe.

Článok 45iPodávanie správ na účely dohľadu a zverejňovanie požiadavky

1.  Subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 podávajú svojim príslušným orgánom a orgánom pre riešenie krízových situácií na požiadanie a aspoň raz ročne správy o:

a)  úrovni dostupných položiek, ktoré spĺňajú podmienky článku 45b alebo článku 45g ods. 3, hodnotách vlastných zdrojov a oprávnených záväzkov vyjadrených v súlade s článkom 45 ods. 2 po uplatnení odpočtov v súlade s článkami 72e až 72j nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a úrovniach záväzkov, ktoré nie sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti článku 44 podľa odseku 2 uvedeného článku;

b)  zložení položiek uvedených v písmene a) vrátane ich profilu splatnosti a poradia v bežnom konkurznom konaní.

2.  Subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 zverejňujú aspoň raz ročne tieto informácie:

a)  úrovne dostupných položiek, ktoré spĺňajú podmienky článku 45b alebo článku 45g ods. 3;

b)  zloženie položiek uvedených v písmene a) vrátane ich profilu splatnosti a poradia v bežnom konkurznom konaní.

2a.  Odseky 1 a 2 tohto článku sa nevzťahujú na subjekty, ktoré spĺňajú tieto podmienky:

a)  ak je subjektom inštitúcia, spĺňa ukazovateľ finančnej páky vo výške aspoň 10 % v zmysle nariadenia (EÚ) č. 575/2013; a

b)  v pláne riešenia krízovej situácie sa stanovuje, že subjekt sa má zlikvidovať v rámci bežného konkurzného konania.

3.  Orgán EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť jednotné formáty, vzory a frekvenciu pre podávanie správ na účely dohľadu a zverejňovanie podľa odsekov 1 a 2 tohto článku.

Orgán EBA predloží Komisii uvedený návrh vykonávacích technických predpisov do [12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

4.  Členské štáty uplatňujú odsek 2 od 1. januára 2025.

Článok 45jPodávanie správ orgánu EBA

1.  Orgány pre riešenie krízových situácií v koordinácii s príslušnými orgánmi informujú EBA o minimálnej požiadavke na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ktoré sa stanovili pre každú inštitúciu, ktorá patrí do ich jurisdikcie.

2.  Orgán EBA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť jednotné formáty, vzory a vymedzenia na účely určovania a zasielania informácií prostredníctvom orgánov pre riešenie krízových situácií v koordinácii s príslušnými orgánmi orgánu EBA na účely odseku 1.

Orgán EBA predloží Komisii tento návrh vykonávacích technických predpisov do [12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti] ...(18)*.

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

Článok 45kPorušenia minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky

1.  Akékoľvek porušenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky subjektom riešia príslušné orgány na základe aspoň jedného z tohto:

a)  právomocí riešiť alebo odstrániť prekážky brániace riešiteľnosti krízovej situácie v súlade s článkami 17 a 18;

b)  opatrení uvedených v článku 104 smernice 2013/36/ES;

c)  opatrení včasnej intervencie v súlade s článkom 27;

d)  administratívnych sankcií a iných administratívnych opatrení v súlade s článkami 110 a 111.

1a.  Orgány pre riešenie krízových situácií štvrťročne monitorujú plnenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky a informujú príslušný orgán o akýchkoľvek porušeniach alebo iných relevantných udalostiach, ktoré by mohli mať vplyv na splnenie minimálnej požiadavky.

2.  Orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány vzájomne konzultujú pri výkone svojich príslušných právomocí uvedených v odseku 1 písm. a) až d).

2a.  Odchylne od článku 141a ods. 1 smernice 2013/36/EÚ sa inštitúcia nepovažuje za nespĺňajúcu požiadavku na kombinovaný vankúš na účely článku 141 uvedenej smernice, ak spĺňa podmienky stanovené v článku 141a ods. 2 písm. a) a b) uvedenej smernice, ak sa nesplnenie tejto požiadavky týka len minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, ako sa uvádza v článkoch 45c a 45d tejto smernice, a ak neplnenie tejto požiadavky netrvá dlhšie než 12 mesiacov.

Článok 45lSprávy

1.  Orgán EBA v spolupráci s príslušnými orgánmi a orgánmi pre riešenie krízových situácií predkladá Komisii správu, ktorá obsahuje posúdenia aspoň o tom, ako:

a)  sa požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky implementovala na vnútroštátnej úrovni, a najmä, či medzi členskými štátmi došlo k odchýlkam v úrovniach stanovených pre porovnateľné subjekty;

b)  právomoc požadovať od inštitúcií, aby spĺňali požiadavku prostredníctvom nástrojov uvedených v článku 45b ods. 2, vykonávali orgány pre riešenie krízových situácií, a či došlo k odchýlkam pri výkone tejto právomoci medzi členskými štátmi.

2.  V správe uvedenej v odseku 1 sa zohľadní:

a)  vplyv minimálnej požiadavky a všetkých navrhnutých harmonizovaných úrovní minimálnej požiadavky na:

i)  finančné trhy vo všeobecnosti a konkrétne trhy s nezabezpečeným dlhom a derivátmi;

ii)  obchodné modely a štruktúry súvahy inštitúcií, najmä profil financovania a stratégiu financovania inštitúcií, a právnu a prevádzkovú štruktúru skupín;

iii)  ziskovosť inštitúcií, najmä ich náklady na financovanie;

iv)  prevod expozícií na subjekty, ktoré nepodliehajú prudenciálnemu dohľadu;

v)  finančnú inováciu;

vi)  prevalenciu nástrojov zmluvnej záchrany pomocou vnútorných zdrojov a povahu a obchodovateľnosť takýchto nástrojov;

vii)  správanie sa inštitúcií z hľadiska prijímania rizika;

viii)  úroveň zaťaženosti aktív inštitúcií;

ix)  opatrenia, ktoré inštitúcie prijali v záujme splnenia minimálnych požiadaviek, a najmä rozsah, v akom boli minimálne požiadavky splnené prostredníctvom zníženia využívania cudzích zdrojov, emisií dlhodobých dlhopisov a zvýšenia kapitálu; a

x)  úroveň úverov poskytovaných úverovými inštitúciami s osobitným zameraním na poskytovanie úverov mikropodnikom, malým a stredným podnikom, miestnym orgánom, regionálnym vládam a subjektom verejného sektora, ako aj so zameraním na financovanie obchodu vrátane poskytovania úverov v rámci oficiálnych schém poistenia vývozných úverov;

b)  vzájomné pôsobenie minimálnych požiadaviek a požiadaviek na vlastné zdroje, ukazovateľa finančnej páky a požiadaviek na likviditu stanovených v nariadení (EÚ) č. 575/2013 a v smernici 2013/36/EÚ;

c)  schopnosť inštitúcií nezávisle získavať kapitál alebo financovanie na trhoch s cieľom splniť všetky navrhované harmonizované minimálne požiadavky.

3.  Správa uvedená v odseku 1 sa vzťahuje na dva kalendárne roky a oznamuje sa Komisii do 30. septembra kalendárneho roku nasledujúceho po poslednom kalendárnom roku, na ktorý sa vzťahuje daná správa. “

23a.  V článku 48 sa dopĺňa tento odsek 6a:

„6a. Aby bolo možné účinne uplatňovať nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov a/alebo právomoc odpísať dlh alebo právomoc vykonať konverziu bez toho, aby bola porušená všeobecná zásada uvedená v článku 34 ods. 1 písm. g), členské štáty zabezpečia, aby vo vnútroštátnom práve upravujúcom bežné konkurzné konanie boli kapitálové nástroje (nástroje vlastného kapitálu Tier 1, nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 a nástroje kapitálu Tier 2) v prípade konkurzného konania zaradené do nižšieho postavenia, než je postavenie zvyšných podriadených pohľadávok, ktoré sa nekvalifikujú ako kapitálové nástroje.“

24.  Článok 55 sa nahrádza takto:

„Článok 55Zmluvné uznanie záchrany pomocou vnútorných zdrojov

1.  Členské štáty požadujú od inštitúcií a subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d), aby zahrnuli zmluvnú podmienku, na základe ktorej veriteľ alebo strana dohody alebo nástroj vytvárajúci záväzok uznajú, že tento záväzok môže podliehať právomoci odpísať dlh a právomoci vykonať konverziu, a súhlasia s tým, že je pre nich záväzné akékoľvek zníženie istiny alebo nesplatenej dlžnej sumy, konverzia alebo zrušenie, ktoré sa uskutočnia výkonom uvedených právomocí orgánom pre riešenie krízových situácií, za predpokladu, že daný záväzok spĺňa všetky tieto podmienky:

a)  tento záväzok nie je vylúčený podľa článku 44 ods. 2;

b)  tento záväzok nie je vkladom podľa článku 108 písm. a);

c)  tento záväzok sa riadi právom tretej krajiny;

d)  tento záväzok je vydaný alebo prijatý po dátume, od ktorého členský štát uplatňuje ustanovenia prijaté na účel transpozície tohto oddielu.

1a.  Odsek 1 tohto článku sa neuplatňuje na záväzky inštitúcií alebo subjektov, vo vzťahu ku ktorým sa požiadavka podľa článku 45 ods. 1 rovná sume na absorpciu strát v zmysle článku 45c ods. 2 písm. a), za predpokladu, že tieto záväzky sa do tejto požiadavky nezapočítavajú.

2.  Požiadavka uvedená v odseku 1 sa nemusí použiť v prípadoch, keď buď:

a)  ▌záväzky alebo nástroje ▌môžu podliehať právomoci orgánu pre riešenie krízových situácií členského štátu odpísať dlh a jeho právomoci vykonať konverziu podľa práva tretej krajiny alebo záväznej dohody uzatvorenej s danou treťou krajinou; alebo

b)  ▌je právne ▌alebo inak neuskutočniteľné pre inštitúciu alebo subjekt uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) zahrnúť takúto zmluvnú podmienku do určitých záväzkov; a zároveň

c)  takéto neuplatnenie požiadavky uvedenej v odseku 1 na uvedené záväzky neohrozí riešiteľnosť krízovej situácie inštitúcií alebo subjektu uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d).

Záväzky uvedené v písmenách b) a c) nezahŕňajú ▌nástroje dodatočného kapitálu Tier 1 a nástroje kapitálu Tier 2. Okrem toho sú nadradené záväzkom, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 108 ods. 2 písm. a), b) a c) a, ak sú dlhovými nástrojmi, musia byť zabezpečené. Hodnota záväzkov podliehajúcich výnimke podľa písmen b) a c) neprekročí 15 % celkových záväzkov, ktoré sú nadriadené záväzkom, ktoré spĺňajú podmienky stanovené v článku 108 ods. 2 písm. a), b) a c), ako aj spĺňajú podmienky tohto článku ods. 1 písm. a), b) a d).

Záväzky, ktoré nezahŕňajú zmluvnú podmienku podľa požiadavky odseku 1 alebo pre ktoré sa v súlade s písmenami b) a c) ▌zmluvná podmienka uvedená v odseku 1 nepožaduje, sa nezapočítavajú do minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky.

Orgány pre riešenie krízových situácií monitorujú využívanie výnimky zo zmluvného uznania podľa písmen b) a c) prvého pododseku. Na tento účel majú právo preverovať zmluvy, pri ktorých inštitúcia alebo subjekt rozhodli, že sa na nich uplatnia písmená b) a c) prvého pododseku.

Ak sa orgány pre riešenie krízových situácií domnievajú, že podmienky pre udelenie výnimky podľa písmen b) a c) prvého pododseku nie sú splnené, môžu dotknutej inštitúcii alebo subjektu zaslať rozhodnutie a požiadať ich o zmenu ich politík týkajúcich sa uplatňovania výnimky zo zmluvného uznania záchrany pomocou vnútorných zdrojov.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií mohli od inštitúcií a subjektov uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) a d) požadovať, aby orgánom poskytli právne stanovisko týkajúce sa právnej vymožiteľnosti a účinnosti zmluvnej podmienky uvedenej v odseku 1.

4.  Ak inštitúcia alebo subjekt uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) nezahrnú do zmluvných ustanovení, ktorými sa riadi príslušný záväzok, zmluvnú podmienku, ako sa požaduje v súlade odsekom 1, nebráni to orgánu pre riešenie krízových situácií vo výkone právomoci odpísať dlh a právomoci vykonať konverziu vo vzťahu k uvedenému záväzku.

5.  Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie určiť zoznam záväzkov, na ktoré sa vzťahuje vylúčenie uvedené v odseku 1, a obsah zmluvnej podmienky požadovanej v uvedenom odseku, a to s prihliadnutím na rôzne obchodné modely inštitúcií.

Orgán EBA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do ...[...jeden rok od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

6.  Orgán EBA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom spresniť podmienky, za ktorých by bolo právne▌ alebo inak neuskutočniteľné pre inštitúciu alebo subjekt uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) zahrnúť zmluvnú podmienku uvedenú v odseku 1 do určitých záväzkov, a za ktorých by neuplatnenie požiadavky uvedenej v odseku 1 nebránilo riešiteľnosti krízovej situácie danej inštitúcie alebo subjektu.

Orgán EBA predloží Komisii tento návrh regulačných technických predpisov do ... [... jeden rok od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto pozmeňujúcej smernice].

Na Komisiu sa deleguje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010.

6a.  Komisia je splnomocnená v súlade s článkom 115 prijať delegované akty, pokiaľ ide o zmenu percenta – uvedeného v odseku 2 druhom pododseku tohto článku – hodnoty záväzkov podliehajúcich výnimke podľa odseku 2 prvého pododseku písm. b) a c) tohto článku.“

27.  V názve článku 59 sa vkladá výraz „a oprávnené záväzky“ a v názve článku 60 sa vkladá výraz „a oprávnených záväzkov“.

28.  V článku 59 sa odsek 1 nahrádza takto:

„1.  Právomoc odpísať alebo konvertovať príslušné kapitálové nástroje a oprávnené záväzky sa môže vykonávať buď:

a)  nezávisle od opatrenia na riešenie krízovej situácie; alebo

b)  v kombinácii s opatrením na riešenie krízovej situácie, ak sú splnené podmienky pre riešenie krízovej situácie stanovené v článkoch 32 a 33.

Právomoc odpísať alebo konvertovať oprávnené záväzky nezávisle od opatrenia na riešenie krízovej situácie sa môže vykonávať len vo vzťahu k oprávneným záväzkom, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v článku 45g ods. 3 písm. a), s výnimkou podmienky vo vzťahu k zostatkovej splatnosti záväzkov.“.

29.  Výraz „kapitálové nástroje“ v článku 59 ods. 2 sa nahrádza výrazom „kapitálové nástroje a záväzky uvedené v odseku 1“ a výraz „kapitálovým nástrojom“ v článku 59 ods. 3 výrazom „kapitálovým nástrojom a záväzkom uvedeným v odseku 1“.

30.  Výraz „kapitálových nástrojov“ v článku 59 ods. 4 sa nahrádza výrazom „kapitálových nástrojov a záväzkov uvedených v odseku 1“ a výraz „kapitálové nástroje“ v článku 59 ods. 10 sa nahrádza výrazom „kapitálové nástroje a záväzky uvedené v odseku 1“.

31.  V článku 60 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno d):

„d)  istina oprávnených záväzkov uvedených v článku 59 ods. 1 sa odpíše alebo konvertuje na nástroje vlastného kapitálu Tier 1, alebo sa vykoná oboje, a to v rozsahu potrebnom na dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií stanovených v článku 31 alebo v rozsahu kapacity relevantných oprávnených záväzkov podľa toho, ktorá hodnota je nižšia.“.

32.  V článku 60 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2.  Ak sa istina relevantného kapitálového nástroja alebo oprávneného záväzku odpíše:

a)  zníženie tejto istiny je trvalé s výhradou akéhokoľvek pripísania v súlade s mechanizmom vrátenia prostriedkov v článku 46 ods. 3;

b)  voči držiteľovi relevantného kapitálového nástroja a záväzku uvedených v článku 59 ods. 1 nezostáva na základe sumy nástroja, ktorý bol odpísaný, alebo v súvislosti s ňou žiaden záväzok, s výnimkou akéhokoľvek už vzniknutého záväzku a akéhokoľvek záväzku týkajúceho sa náhrady škody, ktorá môže vzniknúť v dôsledku opravného prostriedku, ktorým sa napadla zákonnosť výkonu právomoci odpisovania;

c)  držiteľovi relevantných kapitálových nástrojov a záväzkov uvedených v článku 59 ods. 1 nie je vyplatená iná náhrada než v súlade s odsekom 3.“.

33.  V článku 60 ods. 3 sa výraz „relevantné kapitálové nástroje“ v príslušnom páde nahrádza výrazom „relevantné kapitálové nástroje a záväzky uvedené v článku 59 ods. 1“ v príslušnom páde.

34.  V článku 69 ods. 4 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b) povinnosti týkajúce sa platieb a dodania voči systémom alebo prevádzkovateľom systémov určených na účely smernice 98/26/ES, centrálnym protistranám, centrálnym protistranám z tretej krajiny uznaným orgánom ESMA podľa článku 25 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a centrálnym bankám;“.

35.  V článku 70 sa odsek 2 nahrádza takto:

„2. Orgány pre riešenie krízových situácií nevykonávajú právomoc uvedenú v odseku 1 vo vzťahu k akémukoľvek záložnému právu systémov alebo prevádzkovateľov systémov určených na účely smernice 98/26/ES, centrálnych protistrán a centrálnych protistrán z tretej krajiny uznaných orgánom ESMA podľa článku 25 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 a centrálnych bánk vzťahujúcemu sa na aktíva, ktoré inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, založila alebo poskytla ako maržu alebo kolaterál;“.

36.  V článku 71 sa odsek 3 nahrádza takto:

„3. Žiadne pozastavenie podľa odseku 1 alebo 2 sa neuplatňuje na systémy alebo prevádzkovateľov systémov určených na účely smernice 98/26/ES, centrálne protistrany a centrálne protistrany z tretej krajiny uznané orgánom ESMA podľa článku 25 nariadenia (EÚ) č. 648/2012, alebo na centrálne banky.“.

37.  V článku 88 sa odkaz na „článok 45“ nahrádza odkazom na „články 45 až 45i“.

38.  V článku 88 ods. 1 sa prvý pododsek nahrádza takto:

„S výhradou článku 89 orgány pre riešenie krízových situácií na úrovni skupiny zriadia kolégiá pre riešenie krízových situácií na vykonávanie úloh uvedených v článkoch 12, 13, 16, 18, 45 až 45i, 91 a 92, a prípadne na zabezpečenie spolupráce a koordinácie s orgánmi pre riešenie krízových situácií z tretích krajín.“.

39.  Článok 89 sa nahrádza takto:

„Článok 89Európske kolégiá pre riešenie krízových situácií

1.  Ak má inštitúcia z tretej krajiny alebo materská spoločnosť z tretej krajiny dcérske spoločnosti z Únie alebo materské spoločnosti v Únii zriadené v dvoch alebo viacerých členských štátoch, alebo dve alebo viacero pobočiek Únie, ktoré sa považujú za významné v dvoch alebo viacerých členských štátoch, orgány pre riešenie krízových situácií členských štátov, v ktorých sú usadené uvedené subjekty alebo v ktorých sa uvedené významné pobočky nachádzajú, zriadia jedno jediné európske kolégium pre riešenie krízových situácií.

2.  Európske kolégium pre riešenie krízových situácií uvedené v odseku 1 vykonáva funkcie a plní úlohy uvedené v článku 88 vo vzťahu k subjektom uvedeným v odseku 1, a pokiaľ sú uvedené úlohy relevantné, vo vzťahu k pobočkám.

Úlohy, ktoré má vykonávať európske kolégium pre riešenie krízových situácií podľa odseku 2, zahŕňajú stanovenie požiadavky uvedenej v článkoch 45 až 45i.

Pri stanovovaní požiadavky uvedenej v článkoch 45 až 45i členovia európskeho kolégia pre riešenie krízových situácií zohľadnia globálnu stratégiu riešenia krízových situácií, ak existuje, schválenú orgánmi tretích krajín.

Ak v súlade s globálnou stratégiou riešenia krízových situácií dcérske spoločností z Únie alebo materská spoločnosť v Únii a jej dcérske inštitúcie nie sú subjektmi, ktorých krízová situácia sa rieši, a členovia európskeho kolégia pre riešenie krízových situácií súhlasia s touto stratégiou, dcérske spoločnosti z Únie alebo materská spoločnosť v Únii dodržiavajú súlad s požiadavkou článku 45g ods. 1 na konsolidovanom základe tak, že subjektu z tretej krajiny, ktorého krízová situácia sa rieši, vydajú oprávnené nástroje uvedené v článku 45g ods. 3 písm. a) a b).

3.  Ak len jedna materská spoločnosť v Únii vlastní všetky dcérske spoločnosti z Únie inštitúcie z tretej krajiny alebo materskej spoločnosti z tretej krajiny, európskemu kolégiu pre riešenie krízových situácií predsedá orgán pre riešenie krízových situácií členského štátu, v ktorom je materská spoločnosť v Únii usadená.

Ak sa neuplatňuje prvý pododsek, európskemu kolégiu pre riešenie krízových situácií predsedá orgán pre riešenie krízových situácií materského podniku v Únii alebo dcérskej spoločnosti z Únie s najvyššou hodnotou držaných celkových súvahových aktív.

4.  Členské štáty môžu prostredníctvom vzájomnej dohody všetkých príslušných zmluvných strán upustiť od požiadavky zriadiť európske kolégium pre riešenie krízových situácií, ak iná skupina alebo kolégium vykonávajú rovnaké funkcie a plnia rovnaké úlohy, ako sú funkcie a úlohy stanovené v tomto článku, a dodržiavajú všetky podmienky a postupy – vrátane tých, ktoré sa týkajú členstva a účasti v európskych kolégiách pre riešenie krízových situácií – stanovené v tomto článku a v článku 90. V takomto prípade sa všetky odkazy na európske kolégiá pre riešenie krízových situácií v tejto smernici rovnako považujú za odkazy na tieto iné skupiny alebo kolégiá.

5.  S výhradou odsekov 3 a 4 tohto článku európske kolégium pre riešenie krízových situácií inak funguje v súlade s článkom 88.

40.  Článok 110 sa mení takto:

a)   v odseku 1 sa prvá veta nahrádza takto:

„Bez toho, aby bolo dotknuté právo členských štátov stanoviť a uložiť trestné sankcie, členské štáty v prípade nedodržania vnútroštátnych ustanovení transponujúcich túto smernicu alebo ustanovení nariadenia [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnych protistrán] stanovia pravidlá týkajúce sa administratívnych sankcií a iných administratívnych opatrení a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania;

b)  odsek 2 sa nahrádza takto:

„2. Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade, keď sa na inštitúcie, finančné inštitúcie alebo materské spoločnosti v Únii v zmysle tejto smernice alebo na centrálne protistrany, zúčtovacích členov centrálnych protistrán alebo materské podniky v zmysle nariadenia [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnych protistrán] vzťahujú povinnosti uvedené v prvom odseku, alebo v prípade porušenia mohli s výhradou podmienok stanovených vo vnútroštátnom práve uplatniť administratívne sankcie na členov riadiaceho orgánu v zmysle tejto smernice alebo na členov rady v zmysle nariadenia [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnych protistrán] a na ďalšie fyzické osoby, ktoré sú podľa vnútroštátneho práva zodpovedné za porušenie.“;

c)  v odseku 3 sa prvá veta nahrádza takto:

„Právomoci na ukladanie administratívnych sankcií stanovené v tejto smernici sa prideľujú orgánom pre riešenie krízových situácií, alebo, ak nejde o ten istý orgán, príslušným orgánom, a to podľa druhu porušenia.“.  

41.  Článok 111 sa mení takto:

a)  v odseku 1 sa písmená a), b) a c) nahrádzajú takto:

„a) nevypracovanie, neudržiavanie a neaktualizovanie plánov ozdravenia a plánov ozdravenia na úrovni skupiny, čím sa porušujú články 5 alebo 7 tejto smernice alebo článok 9 nariadenia [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnych protistrán];

b) neoznámenie príslušnému orgánu, že sa plánuje poskytnutie finančnej podpory v rámci skupiny, čím sa porušuje článok 25 tejto smernice;

c) neposkytnutie všetkých informácií, ktoré sú potrebné na vypracovanie plánov riešenia krízovej situácie, čím sa porušuje článok 11 tejto smernice alebo článok 14 nariadenia [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnych protistrán];

ca)  sa navrhuje, oznamuje alebo tvrdí, že záväzok iný, ako sú záväzky uvedené v článku 44 ods. 2 písm. a) až g), by nepodliehal právomoci odpísať dlh alebo právomoci vykonať konverziu, čím sa porušuje odsek 2a uvedeného článku;

d) riadiaci orgán inštitúcie alebo subjektu uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) tejto smernice alebo rady centrálnej protistrany v zmysle nariadenia [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnych protistrán] neoznámi príslušnému orgánu, že inštitúcia alebo subjekt uvedené v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) tejto smernice alebo centrálna protistrana zlyháva alebo pravdepodobne zlyhá, čím sa porušuje článok 81 tejto smernice alebo článok 68 ods. 1 nariadenia [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnych protistrán].“;

b)  odsek 2 sa mení takto:

i) písmeno a) sa nahrádza takto:

„a) verejné vyhlásenie, v ktorom sa uvedie zodpovedná fyzická osoba, inštitúcia, finančná inštitúcia, materská spoločnosť v Únii, centrálna protistrana alebo iná právnická osoba, ako aj povaha porušenia;“;

ii) písmeno c) sa nahrádza takto:

„c) dočasný zákaz vykonávať funkcie v inštitúciách alebo subjektoch uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) tejto smernice alebo v centrálnych protistranách pre ktoréhokoľvek člena riadiaceho orgánu alebo vrcholového manažmentu inštitúcie alebo subjektu uvedených v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) tejto smernice alebo pre radu centrálnej protistrany alebo pre ktorúkoľvek inú fyzickú osobu, ktorá je braná na zodpovednosť; “

42.  Článok 112 sa mení takto:

a)  v odseku 1 sa prvá veta nahrádza takto:

„Členské štáty zabezpečia, aby orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány uverejnili na svojom oficiálnom webovom sídle aspoň všetky administratívne sankcie, ktoré uložili za porušenie vnútroštátnych ustanovení transponujúcich túto smernicu alebo ustanovení stanovených v nariadení [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnych protistrán], ak sa proti takýmto sankciám nepodal opravný prostriedok alebo ak bolo právo podať opravný prostriedok vyčerpané.“;

b)   v odseku 2 sa písmeno c) nahrádza takto:

„c) ak by zverejnenie spôsobilo inštitúciám alebo subjektom uvedeným v článku 1 ods. 1 písm. b), c) alebo d) tejto smernice alebo príslušnej centrálnej protistrane alebo fyzickým osobám neprimeranú škodu, ak ju možno určiť.“;

c)  odsek 4 sa mení takto:

i) prvá veta sa nahrádza takto:

„Orgán EBA predloží do 3. júla 2016 Komisii správu o uverejňovaní sankcií členskými štátmi na anonymnom základe, ako sa stanovuje v odseku 2, za nedržiavanie súladu s vnútroštátnymi ustanoveniami transponujúcimi túto smernicu, a najmä o tom, či sa v tomto ohľade vyskytli medzi členskými štátmi výrazné rozdiely.“;

ii) dopĺňa sa tento pododsek:

„Do [...] predloží ESMA Komisii podobnú správu, pokiaľ ide o uverejňovanie sankcií za nedržiavanie súladu s ustanoveniami nariadenia [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnych protistrán]“;

43.  Článok 113 sa nahrádza takto:

„Článok 113Vedenie centrálnych databáz orgánmi EBA a ESMA

1.  S výhradou požiadaviek služobného tajomstva uvedených v článku 84 orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány informujú orgán EBA o všetkých administratívnych sankciách, ktoré uložili podľa článku 111 za porušenia vnútroštátnych ustanovení transponujúcich túto smernicu, a o stave opravného prostriedku a jeho výsledku.

S výhradou požiadaviek služobného tajomstva uvedených v článku 71 nariadenia [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnych protistrán] orgány pre riešenie krízových situácií a príslušné orgány zodpovedajúcim spôsobom informujú ESMA, pokiaľ ide o administratívne sankcie uložené za porušenia uvedeného nariadenia.

2.  Orgány EBA a ESMA vedú centrálne databázy sankcií, ktoré im boli nahlásené, výlučne na účely výmeny informácií medzi orgánmi pre riešenie krízových situácií, pričom tieto databázy sú dostupné iba orgánom pre riešenie krízových situácií a aktualizujú sa na základe informácií, ktoré poskytli orgány pre riešenie krízových situácií.

3.  Orgány EBA a ESMA vedú centrálne databázy sankcií, ktoré im boli nahlásené, výlučne na účely výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi, pričom tieto databázy sú dostupné iba príslušným orgánom a aktualizujú sa na základe informácií, ktoré poskytli príslušné orgány.

4.  Orgány EBA a ESMA vedú webové stránky s odkazmi na uverejnenie sankcií každým orgánom pre riešenie krízových situácií a každým príslušným orgánom podľa článku 112 a uvádzajú obdobie, za ktoré každý členský štát sankcie uverejňuje.“.

Článok 2

Zmena smernice 98/26/ES

Článok 1 sa mení takto:

a)  vkladá sa toto písmeno:

„aa) každý systém tretej krajiny v zmysle vymedzenia v článku 2 písm. ma), ktorý sa riadi právom inej krajiny, ako je členský štát;“

b) písmeno b) sa nahrádza takto:

„b) každého účastníka v takýchto systémoch;“

V článku 2 sa písmeno c) nahrádza takto:

„c) „centrálna protistrana“ alebo „CCP“ je centrálna protistrana v zmysle vymedzenia v článku 2 bode 1 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;“.

V článku 2 sa písmeno f) nahrádza takto:

f) „účastník“ je inštitúcia, centrálna protistrana, zúčtovací agent, zúčtovací ústav, systémový prevádzkovateľ alebo zúčtovací člen centrálnej protistrany povolenej podľa článku 17 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;“.

V článku 2 sa dopĺňa toto písmeno:

„ma) „systém tretej krajiny“ je systém zriadený v inej krajine, ako je členský štát, ktorý spĺňa podmienky stanovené v článku 10 ods. 2a.“

V článku 10 sa dopĺňa tento odsek 2a:

„Systém tretej krajiny a jeho systémový prevádzkovateľ sa zahrnú do rozsahu pôsobnosti tejto smernice podľa odseku 1, ak sú splnené všetky tieto podmienky:

a)  aspoň jeden skutočný alebo potenciálny priamy účastník v systéme tretej krajiny má svoje ústredie v Únii;

b)    v prípade systému tretej krajiny pre zúčtovanie a vyrovnanie finančných nástrojov je ESMA spokojný s primeranosťou pravidiel uplatňovaných na tento systém tretej krajiny;

c)   v prípade systému tretej krajiny pre spracovanie platieb bolo stanovené dojednanie o spolupráci pri dohľade medzi príslušnou centrálnou bankou Únie, ktorá emituje každú menu Únie spracovávanú v uvedenom systéme, a príslušnými orgánmi vykonávajúcimi dohľad nad uvedeným systémom v dotknutej tretej krajine;

Centrálna emisná banka oznámi dojednanie o dohľade uvedené v tomto písmene orgánu ESMA.

Orgán ESMA uverejňuje na svojom webovom sídle zoznam systémov tretej krajiny zahrnutých do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.“

Článok 3

Zmeny smernice 2002/47/ES

Smernica 2002/47/ES sa mení takto:

V článku 1 sa odsek 6 nahrádza takto:

„6. Články 4 až 7 tejto smernice sa nevzťahujú na akékoľvek obmedzenie vymáhania dohôd o finančných zárukách alebo akékoľvek obmedzenie účinnosti záložnej dohody o finančnej záruke, konečné čisté zúčtovanie alebo ustanovenie o vzájomnom započítaní, ktoré sa ukladá na základe hlavy IV kapitoly V alebo VI smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, alebo na základe hlavy V kapitoly IV nariadenia (EÚ) [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnych protistrán] alebo na akékoľvek také obmedzenie, ktoré sa ukladá na základe podobných právomocí v práve členského štátu na uľahčenie riadneho riešenia krízovej situácie akéhokoľvek subjektu uvedeného v odseku 2 písm. c) bode iv), na ktorý sa vzťahujú ochranné opatrenia, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné s ochrannými opatreniami stanovenými v hlave IV kapitole VII smernice 2014/59/EÚ a v hlave V kapitole V nariadenia (EÚ) [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnych protistrán].“

Článok 9a sa nahrádza takto:

„Článok 9a

Smernica 2008/48/ES, smernica 2014/59/EÚ a nariadenie (EÚ) [ozdravení a riešení krízových situácií centrálnych protistrán]

Touto smernicou nie je dotknutá smernica 2008/48/ES, smernica 2014/59/EÚ a nariadenie (EÚ) [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnych protistrán].“

Článok 4

Zmena smernice 2004/25/ES

V článku 4 sa odsek 5 nahrádza takto:

„5.  „Členské štáty zabezpečia, aby sa článok 5 ods. 1 tejto smernice neuplatňoval v prípade použitia nástrojov riešenia krízovej situácie, právomocí a mechanizmov stanovených v hlave IV smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ alebo v hlave V nariadenia (EÚ) [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnych protistrán]“.

„Článok 5

Zmena smernice 2005/56/ES

V článku 3 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4.  Členské štáty zabezpečia, aby sa táto smernica nevzťahovala na spoločnosť alebo spoločnosti, ktoré podliehajú použitiu nástrojov riešenia krízovej situácie, právomocí a mechanizmov stanovených v hlave IV smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ alebo v hlave V nariadenia (EÚ) [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnych protistrán]“.

Článok 6

Zmeny smernice 2007/36/ES

Smernica 2007/36/EÚ sa mení takto:

a)  V článku 1 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4.  Členské štáty zabezpečia, aby sa táto smernica neuplatňovala v prípade použitia nástrojov riešenia krízovej situácie, právomocí a mechanizmov stanovených v hlave IV smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ alebo v hlave V nariadenia (EÚ) [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnych protistrán]“.

b)  V článku 5 sa odsek 5 nahrádza takto:

„5. Členské štáty zabezpečia, aby na účely smernice 2014/59/EÚ a nariadenia (EÚ) [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnych protistrán] valné zhromaždenie dvojtretinovou väčšinou platných hlasov mohlo vydať oznámenie o zvolaní valného zhromaždenia alebo upraviť stanovy tak, aby sa v nich stanovilo, že oznámenie o zvolaní valného zhromaždenia na rozhodnutie o zvýšení kapitálu sa vydá v kratšom čase, než je to stanovené v odseku 1 tohto článku, a to za predpokladu, že sa toto zhromaždenie neuskutoční do desiatich kalendárnych dní od vydania oznámenia o zvolaní a že sa splnia podmienky článku 27 alebo 29 smernice 2014/59/EÚ alebo článku 19 nariadenia (EÚ) [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnych protistrán] a že zvýšenie kapitálu je potrebné na odvrátenie podmienok na riešenie krízovej situácie stanovených v článkoch 32 a 33 smernice 2014/59/EÚ alebo v článku 22 nariadenia (EÚ) [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnych protistrán].“

„Článok 7

Zmena smernice 2011/35/EÚ

V článku 1 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4.  Členské štáty zabezpečia, aby sa táto smernica nevzťahovala na spoločnosť alebo spoločnosti, ktoré podliehajú použitiu nástrojov riešenia krízovej situácie, právomocí a mechanizmov stanovených v hlave IV smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ alebo v hlave V nariadenia (EÚ) [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnych protistrán]“.

Článok 8

Zmena smernice 2012/30/EÚ

V článku 45 sa odsek 4 nahrádza takto:

„4.  Členské štáty zabezpečia, aby sa článok 10, článok 19 ods. 1, článok 29 ods. 1, 2 a 3, článok 31 ods. 2 prvý pododsek, články 33 až 36 a články 40, 41 a 42 tejto smernice neuplatňovali v prípade použitia nástrojov riešenia krízových situácií, právomocí a mechanizmov stanovených v hlave IV smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ alebo v hlave V nariadenia (EÚ) [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnych protistrán].“.

Článok 9Transpozícia

1.  Členské štáty prijmú a uverejnia do [dátum – 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti] zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uplatňujú tieto opatrenia od [dátum – 6 mesiacov od dátumu transpozície].

2.  Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach uvedených v odseku 1 alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

3.  Členské štáty oznámia Komisii a EBA znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 10Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 1 ods. 1, článok 1 ods. 40, článok 1 ods. 41, článok 1 ods. 42, článok 1 ods. 43, články 2, 3, 4, 5, 6, 7 a 8 nadobúdajú účinnosť [dátum, keď nariadenie [o ozdravení a riešení krízových situácií centrálnych protistrán] nadobudne účinnosť].

Článok 11 Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

Za Európsky parlament  Za Radu

predseda  predseda

(1)

* Pozmeňujúce návrhy: nový alebo zmenený text je vyznačený hrubou kurzívou; vypustenia sa označujú symbolom ▌.

(2)

  Ú. v. EÚ C , , s. .

(3)

  Ú. v. EÚ C , , s. .

(4)

Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov „Na ceste k dobudovaniu bankovej únie“, 24.11.2015, COM(2015) 587 final.

(5)

  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190).

(6)

  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o  prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(7)

  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1.).

(8)

  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(9)

  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12).

(10)

  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov (Ú. v. ES L 166, 11.6.1998, s. 45).

(11)

  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).

(12)

  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1).

(13)

  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/30/EÚ z 25. októbra 2012 o koordinácii ochranných opatrení, ktoré členské štáty vyžadujú od obchodných spoločností na ochranu záujmov spoločníkov a tretích osôb v zmysle druhého odseku článku 54 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o zakladanie akciových spoločností a udržiavanie a zmenu ich základného imania, s cieľom dosiahnuť rovnocennosť týchto opatrení (Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 74).

(14)

  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/35/EÚ z 5. apríla 2011 o zlúčení a splynutí akciových spoločností (Ú. v. EÚ L 110, 29.4.2011, s. 1).

(15)

  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES z 26. októbra 2005 o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností (Ú. v. EÚ L 310, 25.11.2005, s. 1).

(16)

  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/25/ES z 21. apríla 2004 o ponukách na prevzatie (Ú. v. EÚ L 142, 30.4.2004, s. 12).

(17)

  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/36/ES z 11. júla 2007 o výkone určitých práv akcionárov spoločností registrovaných na regulovanom trhu (Ú. v. EÚ L 184, 14.7.2007, s. 17).

(18)

*  Ú. v. EÚ vložte dátum: 12 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice.


POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU

Názov

Kapacita úverových inštitúcií a investičných spoločností na absorpciu strát a rekapitalizáciu a zmena smernice 98/26/ES, smernice 2002/47/ES, smernice 2012/30/EÚ, smernice 2011/35/EÚ, smernice 2005/56/ES, smernice 2004/25/ES a smernice 2007/36/ES

Referenčné čísla

COM(2016)0852 – C8-0481/2016 – 2016/0362(COD)

Dátum predloženia v EP

23.11.2016

 

 

 

Gestorský výbor

       dátum oznámenia na schôdzi

ECON

1.2.2017

 

 

 

Výbory požiadané o stanovisko

       dátum oznámenia na schôdzi

EMPL

1.2.2017

ITRE

1.2.2017

JURI

1.2.2017

 

Bez predloženia stanoviska

       dátum rozhodnutia

EMPL

15.12.2016

ITRE

12.1.2017

JURI

25.1.2017

 

Spravodajcovia

       dátum menovania

Gunnar Hökmark

24.11.2016

 

 

 

Prerokovanie vo výbore

28.2.2017

25.4.2017

3.5.2017

11.12.2017

 

22.2.2018

 

 

 

Dátum prijatia

19.6.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

38

14

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gerolf Annemans, Burkhard Balz, Hugues Bayet, Pervenche Berès, David Coburn, Thierry Cornillet, Esther de Lange, Markus Ferber, Jonás Fernández, Sven Giegold, Neena Gill, Roberto Gualtieri, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Cătălin Sorin Ivan, Petr Ježek, Barbara Kappel, Wolf Klinz, Georgios Kyrtsos, Philippe Lamberts, Werner Langen, Olle Ludvigsson, Ivana Maletić, Fulvio Martusciello, Marisa Matias, Gabriel Mato, Alex Mayer, Bernard Monot, Caroline Nagtegaal, Luděk Niedermayer, Stanisław Ożóg, Sirpa Pietikäinen, Anne Sander, Alfred Sant, Martin Schirdewan, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Theodor Dumitru Stolojan, Kay Swinburne, Paul Tang, Ramon Tremosa i Balcells, Ernest Urtasun, Marco Valli, Miguel Viegas, Jakob von Weizsäcker, Marco Zanni

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Andrea Cozzolino, Ashley Fox, Doru-Claudian Frunzulică, Syed Kamall, Alain Lamassoure, Thomas Mann, Luigi Morgano, Michel Reimon, Joachim Starbatty

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Christofer Fjellner, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz

Dátum predloženia

25.6.2018


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE

38

+

ALDE

Thierry Cornillet, Petr Ježek, Wolf Klinz, Ramon Tremosa i Balcells

ENF

Barbara Kappel

PPE

Burkhard Balz, Markus Ferber, Christofer Fjellner, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Georgios Kyrtsos, Alain Lamassoure, Esther de Lange, Werner Langen, Ivana Maletić, Thomas Mann, Fulvio Martusciello, Gabriel Mato, Luděk Niedermayer, Sirpa Pietikäinen, Anne Sander, Theodor Dumitru Stolojan

S&D

Pervenche Berès, Andrea Cozzolino, Jonás Fernández, Doru-Claudian Frunzulică, Neena Gill, Roberto Gualtieri, Cătălin Sorin Ivan, Olle Ludvigsson, Alex Mayer, Luigi Morgano, Alfred Sant, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Paul Tang, Jakob von Weizsäcker

14

-

ALDE

Caroline Nagtegaal

ECR

Ashley Fox, Syed Kamall, Stanisław Ożóg, Joachim Starbatty, Kay Swinburne

EFDD

David Coburn, Bernard Monot, Marco Valli

ENF

Gerolf Annemans, Marco Zanni

GUE/NGL

Marisa Matias, Martin Schirdewan, Miguel Viegas

5

0

S&D

Hugues Bayet

VERTS/ALE

Sven Giegold, Philippe Lamberts, Michel Reimon, Ernest Urtasun

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 10. júla 2018Právne oznámenie