Postup : 2018/2040(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0230/2018

Predkladané texty :

A8-0230/2018

Rozpravy :

PV 02/07/2018 - 20
CRE 02/07/2018 - 20

Hlasovanie :

PV 05/07/2018 - 6.12
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0312

SPRÁVA     
PDF 665kWORD 79k
27.6.2018
PE 619.283v02-00 A8-0230/2018

o odporúčaní Európskeho parlamentu Rade k 73. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov

(2018/2040(INI))

Výbor pre zahraničné veci

Spravodajca: Eugen Freund

NÁVRH ODPORÚČANIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH ODPORÚČANIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

Rade k 73. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov

(2018/2040(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na rezolúciu OSN, ktorú 3. apríla 2006 prijalo Valné zhromaždenie a ktorou sa zriaďuje Rada pre ľudské práva,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“), a najmä na jej články 21, 34 a 36,

–  so zreteľom na výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2016 a na politiku Európskej únie v tejto oblasti,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, jej preambulu a článok 18, a na dohovory OSN o ľudských právach a opčné protokoly k nim;

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 5. júla 2017 k 72. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov(1),

–  so zreteľom na rezolúciu OSN, ktorú 3. mája 2011 prijalo Valné zhromaždenie, o účasti Európskej únie na činnosti Organizácie Spojených národov, ktorá zaručuje Európskej únii právo intervencie vo Valnom zhromaždení OSN, právo predkladať ústne návrhy a pozmeňujúce návrhy, ktoré sa na žiadosť členského štátu predložia na hlasovanie, a právo na odpoveď,

–  so zreteľom na závery Rady zo 17. júla 2017 o prioritách EÚ vzhľadom na 72. Valné zhromaždenie OSN,

–  so zreteľom na newyorské vyhlásenie pre utečencov a migrantov z 19. septembra 2016,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325, 1820, 1888, 1889, 1960, 2106, 2122 a 2242 o ženách, mieri a bezpečnosti,

–  so zreteľom na kľúčové zásady vtelené do Globálnej stratégie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ z júna 2016, najmä tie, ktoré sa týkajú zvrchovanosti, územnej celistvosti a nenarušiteľnosti štátnych hraníc, ktoré sú rešpektované rovnako všetkými zúčastnenými štátmi;

–  so zreteľom na výročnú správu o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky z 13. decembra 2017(2),

–  so zreteľom na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 OSN a na ciele trvalo udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na článok 113 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0230/2018),

A.  keďže EÚ a jej členské štáty sú aj naďalej plne odhodlané presadzovať multilateralizmus, globálnu správu, podporu základných hodnôt OSN ako neoddeliteľnú súčasť vonkajšej politiky EÚ a tri piliere systému OSN: ľudské práva, mier a bezpečnosť, a rozvoj; keďže multilaterálny systém založený na univerzálnych pravidlách a hodnotách je najvhodnejším systémom na riešenie kríz, výziev a hrozieb; keďže samotná existencia multilaterálneho systému čelí bezprecedentným výzvam;

B.  keďže globálna stratégia EÚ odzrkadľuje úroveň aktuálnych globálnych výziev, ktoré si vyžadujú silnú a účinnejšiu OSN a prehlbovanie spolupráce na úrovni členských štátov v rámci EÚ aj v rámci OSN;

C.  keďže členské štáty EÚ musia vyvinúť maximálne úsilie na koordináciu svojich činností v rámci orgánov a subjektov systému OSN, s jednotným hlasom založeným na medzinárodnom práve v oblasti ľudských práv a základných hodnotách EÚ; keďže táto spolupráca musí byť založená na spoločnom úsilí o zabránenie ďalšej eskalácii prebiehajúcich konfliktov a o ich riešenie, presadzovanie účinného odzbrojovania a kontroly zbraní, najmä pokiaľ ide o jadrový arzenál, o vykonávanie cieľov trvalo udržateľného rozvoja a Parížskej dohody o zmene klímy, a o prispenie k medzinárodnému poriadku založenému na pravidlách, a to na základe mandátu obsiahnutého v článku 34.1 Zmluvy o EÚ;

D.  keďže globálne politické usporiadanie a bezpečnostné prostredie sa rýchlo vyvíjajú a vyžadujú si reakciu na celosvetovej úrovni; keďže OSN je naďalej jadrom multilaterálneho systému spolupráce medzi jej členskými štátmi pri čelení týmto výzvam a je najvhodnejšia na riešenie medzinárodných kríz, globálnych výziev a hrozieb;

E.  keďže svet čelí rôznym globálnym výzvam súvisiacim s prebiehajúcimi a novými konfliktmi a ich dôsledkami, ako sú zmena klímy a terorizmus, ktoré je nutné riešiť na celosvetovej úrovni; keďže aktuálna štruktúra Bezpečnostnej rady OSN je stále založená na zastaralom politickom scenári a jej rozhodovací proces primerane neodráža meniacu sa globálnu realitu; keďže EÚ a jej členské štáty boli nápomocné pri vytváraní globálneho programu OSN do roku 2030 a EÚ má naďalej záväzok byť na čele mobilizácie všetkých prostriedkov vykonávania a silného nadväzujúceho mechanizmu monitorovania a kontroly na zabezpečenie pokroku a zodpovednosti; keďže sa to odráža vo vonkajšej činnosti EÚ a ďalších politikách v rámci finančných nástrojov EÚ;

F.  keďže tri piliere OSN: mier a bezpečnosť, rozvoj, ľudské práva a právny štát sú neoddeliteľné a navzájom sa posilňujú; keďže pôvodný účel OSN zachovávať mier ohrozujú neustále zložité krízy;

G.  keďže zaťažujúce byrokratické postupy OSN a jej zložitá a rigidná štruktúra niekedy bránia v riadnom fungovaní tejto inštitúcie a sú brzdou jej schopnosti rýchlo reagovať na krízy a globálne výzvy;

H.  keďže úspešná reakcia na globálne krízy, hrozby a výzvy si vyžaduje účinný multilaterálny systém založený na univerzálnych pravidlách a hodnotách;

I.  keďže viaceré nacionalistické a protekcionistické hnutia na celom svete spochybňujú medzinárodný poriadok založený na spolupráci, dialógu a ľudských právach;

J.  keďže neustále rastúci počet úloh systému OSN si vyžaduje primerané financovanie zo strany členských štátov; keďže sa zväčšuje medzera medzi potrebami organizácie a finančnými prostriedkami, ktoré sa jej poskytujú; keďže EÚ so zreteľom na úmysel USA znížiť svoj príspevok do rozpočtu OSN EÚ a jej členské štáty sú spoločne aj naďalej najväčším finančným prispievateľom a mali by aktívne podporovať generálneho tajomníka OSN v úsilí o zaistenie riadneho fungovania a financovania OSN, s primárnymi cieľmi odstrániť chudobu, presadzovať dlhodobý mier a stabilitu, chrániť ľudské práva, bojovať proti sociálnej nerovnosti a poskytovať humanitárnu pomoc ľuďom, krajinám a regiónom čeliacim všetkým typom kríz, prírodných aj človekom spôsobených; keďže príspevky EÚ k OSN by mali byť viditeľnejšie; keďže agentúry OSN vrátane Agentúry Organizácie Spojených národov pre pomoc palestínskym utečencom na Blízkom východe (UNRWA) utrpeli významné finančné škrty; keďže súčasná celková úroveň financovania OSN je naďalej veľmi neprimeraná z hľadiska toho, aby tejto organizácii umožňovala vykonávať jej mandát a čeliť aktuálnym globálnym výzvam;

K.  keďže demokracia, ľudské práva a zásady právneho štátu sú v rôznych regiónoch sveta čoraz ohrozenejšie a v mnohých členských štátoch OSN sa zmenšuje priestor pre občiansku spoločnosť; keďže obhajcovia ľudských práv a aktivisti z občianskej spoločnosti čelia na celom svete čoraz väčším hrozbám a rizikám kvôli svojej legitímnej práci;

L.  keďže presadzovanie a ochrana ľudských práv sú javy, ktoré sú v jadre multilateralizmu a ústredným pilierom systému OSN; keďže EÚ plne podporuje všetky ľudské práva, ktoré sú univerzálne, nedeliteľné, prepojené a previazané; keďže EÚ je jedným z najodhodlanejších obhajcov a propagátorov ľudských práv, základných slobôd, kultúrnych hodnôt a rozmanitosti, demokracie a zásad právneho štátu; keďže tieto hodnoty sú v rôznych regiónoch sveta čoraz viac ohrozené; keďže obhajcovia ľudských práv a aktivisti z občianskej spoločnosti čelia čoraz väčším hrozbám a rizikám kvôli svojej legitímnej práci a rovnako čelia rastúcim represáliám za spoluprácu s orgánmi a mechanizmami OSN; keďže medzinárodné spoločenstvo a EÚ musia zintenzívniť svoje úsilie, aby zabezpečili ochranu a podporu ochrancom ľudských práv, a dodržiavať medzinárodné normy demokracie, ľudských práv a právneho štátu; najmä pokiaľ ide o práva osôb patriacich k menšinám alebo zraniteľným skupinám vrátane žien, detí, mladých ľudí, etnických, rasových alebo náboženských menšín, migrantov, utečencov a osôb vysídlených v rámci krajiny, osôb so zdravotným postihnutím, lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (LGBTI) a pôvodného obyvateľstva;

1.  predkladá Rade toto odporúčanie:

Reforma systému OSN vrátane reformy Bezpečnostnej rady

a)  aktívne podporovať program reforiem generálneho tajomníka OSN založený na troch pilieroch, a to s cieľom dosiahnuť to, aby systém OSN bol skutočne koordinovaný, efektívny, integrovaný, transparentný a zodpovedný; podporovať zefektívnenie mierovej a bezpečnostnej štruktúry, ktorá sa musí stať účinnejšou, cielenejšou, riadne financovanou a funkčnejšou, s vyváženejším rozdelením moci a s reálnejšou rozmanitosťou v oblasti regionálneho zastúpenia vo všetkých jej orgánoch;

b)  podporovať zníženú byrokraciu, zjednodušené postupy a decentralizované rozhodovanie, s väčšou transparentnosťou a zodpovednosťou v oblasti úloh a práce pracovníkov OSN, najmä pokiaľ ide o ich operácie v teréne;

c)  podporovať úsilie generálneho tajomníka OSN o podstatnú zmenu s cieľom zosúladiť rozvojový systém OSN s prioritami Agendy 2030, cieľmi trvalo udržateľného rozvoja a zodpovednosťou za ochranu, a dosiahnuť to, aby bol vhodný na lepšiu podporu ich vykonávania;

d)  vyzvať členské štáty OSN, aby splnomocnili generálneho tajomníka OSN aj zástupcu generálneho tajomníka a ich príslušné orgány konať v procese zefektívnenia systému riadenia OSN, a to v záujme podpory väčšej efektívnosti, flexibility, reakčnej schopnosti a finančnej výhodnosti OSN a jej agentúr;

e)  pripomínať všetkým členským štátom OSN ich záväzok pokračovať vo svojom finančnom úsilí o podporu všetkých agentúr OSN a splnenie svojich záväzkov v oblasti výdavkov na rozvojovú pomoc, a súčasne zvyšovali účinnosť a efektívnosť a riešili zodpovednosť vlád za vykonávanie globálnych cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

f)  aktívne podporovať úsilie generálneho tajomníka pri vykonávaní stratégie OSN pre rodovú paritu ako základného nástroja na zaistenie rovnakého zastúpenia žien v systéme OSN; menovať väčší počet žien, a najmä žien z menšinových skupín, na vyššie riadiace pozície v ústredí OSN a prijať uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a rodové rozpočtovanie; nabádať EÚ a OSN, aby do misií a operácií vymenovávali viac policajtiek a vojačiek; presadzovať menovanie prierezových poradcov pre rodové otázky pre jednotlivé misie a operácie a osobitné akčné plány, v ktorých sa stanovuje, ako sa majú vykonávať rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 a 2242 na úrovni jednotlivých misií a operácií; zaistiť, aby všetky jednotky OSN mali rovnaké minimálne požiadavky na vzdelanie a schopnosti, zahŕňajúce jednoznačné hľadisko v oblasti rodu, LGBTI osôb a boja proti rasizmu, s nulovou toleranciou všetkých foriem sexuálneho vykorisťovania a násilia a vrátane účinnej funkcie oznamovateľa v rámci OSN na anonymné oznamovanie deliktov páchaných personálom OSN voči personálu OSN a rovnako miestnym osobám;

g)  zdôrazňovať, aký význam pripisujú členské štáty EÚ koordinácii svojich krokov v orgánoch a inštitúciách systému OSN;

h)  žiadať komplexnú reformu Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) s cieľom zlepšiť jej reprezentatívnosť na základe širokého konsenzu, aby sa zaistila jej schopnosť rýchlejšie a účinnejšie reagovať na hrozby pre medzinárodný mier a bezpečnosť; podporovať revitalizáciu činnosti Valného zhromaždenia a posilnenie koordinácie a súdržnosti činnosti všetkých inštitúcií OSN;

i)  zdvojnásobiť úsilie, najmä pokiaľ ide o reformu BR OSN, výrazným obmedzením alebo regulovaním používania práva veta najmä v prípadoch, keď existujú dôkazy o vojnových zločinoch a zločinoch proti ľudskosti, ktoré narúša rozhodovací proces, a zmenou zloženia jej členov s cieľom lepšie zohľadňovať situáciu v dnešnom svetovom poriadku, okrem iného prostredníctvom stáleho kresla pre Európsku úniu;

j)  vyzývať EÚ a jej členské štáty, aby vystupovali jednotne; podporuje úsilie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), delegácií EÚ v New Yorku a Ženeve a členských štátov o zlepšenie koordinácie stanovísk EÚ a o dosiahnutie spoločného postoja EÚ pri hlasovaní, aby sa zlepšila súdržnosť a dôveryhodnosť EÚ v OSN;

k)  zopakovať podporu práce expertov osobitných postupov Rady OSN pre ľudské práva, vrátane osobitných spravodajcov, a iných tematických mechanizmov a mechanizmov v oblasti ľudských práv a takýchto mechanizmov pre jednotlivé krajiny, ako aj výzvu adresovanú všetkým štátom, ktoré sú členmi OSN, aby rozšírili otvorené pozvania na návštevu svojich krajín na všetkých osobitných spravodajcov;

l)  podporovať vytvorenie otvoreného a inkluzívneho medzivládneho prípravného procesu pod záštitou Valného zhromaždenia OSN pre samit OSN v roku 2020 pri príležitosti 75. výročia založenia OSN, ktorý zváži komplexné reformné opatrenia na obnovu a posilnenie OSN;

m)  presadzovať vytvorenie Parlamentného zhromaždenia Organizácie Spojených národov (PZ OSN) v rámci systému OSN s cieľom zvýšiť demokratický charakter, demokratickú zodpovednosť a transparentnosť globálnej správy vecí verejných a umožniť lepšie zapojenie občanov do aktivít OSN, a najmä prispieť k úspešnému vykonávaniu Agendy 2030 OSN a cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

Mier a bezpečnosť

n)  vyzvať EÚ a OSN, aby zastávali komplementárne a posilňujúce úlohy pri každom ohrození mieru a bezpečnosti; začať štruktúrovanú politickú spoluprácu medzi EÚ a OSN;

o)  presadzovať silnejšie odhodlanie členských štátov dosahovať mier a bezpečnosť na medzinárodnej a vnútroštátnej úrovni; podporovať generálneho tajomníka OSN v jeho úsilí o zvýšenie zapojenia OSN do mierových rokovaní; vyzvať OSN, aby prioritne riešila prevenciu, mediáciu a politické riešenia konfliktov pri súčasnom riešení základných príčin a hnacích síl; naďalej podporovať prácu osobitných vyslancov OSN a ich opatrenia a iniciatívy zamerané na riešenie týchto konfliktov; zvýšiť podporu OSN pre operácie na udržiavanie a budovanie mieru, a to najmä príspevkami v oblasti personálu a vybavenia, a zlepšiť v tomto smere uľahčujúcu úlohu EÚ; zaistiť lepšiu viditeľnosť tejto podpory a týchto príspevkov; zaistiť, aby všetky operácie OSN na udržiavanie a budovanie mieru mali mandát v oblasti ľudských práv a primeraný personál na vykonávanie tejto funkcie;

p)  prehĺbiť spoluprácu s OSN na strategickom partnerstve v oblasti udržiavania mieru a krízového riadenia; podnecovať spoluprácu EÚ a OSN na reforme bezpečnostného sektora; vyzvať OSN, aby zvýšila dôveryhodnosť a transparentnosť operácií na udržiavanie mieru vytvorením a posilnením účinných mechanizmov na predchádzanie možnému zneužívaniu zo strany personálu OSN a na riešenie ich zodpovednosti; zaujať multilaterálny prístup počas celého procesu misií; zlepšiť interakciu s miestnymi komunitami a zaistiť ich ochranu a pomoc; zaistiť, aby ochrana civilistov bola v jadre mandátov na udržiavanie mieru; posilniť podporu miestnych aktérov posilnením postavenia najzraniteľnejších skupín tak, aby vystupovali ako nositelia zmien, a vytvoriť priestor na ich zapojenie do všetkých etáp humanitárnej práce a práce na budovaní mieru; vyzvať OSN, aby znížila celkový environmentálny vplyv operácií OSN na udržiavanie mieru a dosiahla vyššiu nákladovú efektívnosť, bezpečnosť a zabezpečenie vojenských jednotiek aj civilistov z hostiteľských krajín;

q)  zdôrazniť, že globálne a regionálne hrozby a spoločné globálne problémy si vyžadujú rýchlejšiu reakciu a prevzatie zodpovednosti zo strany celého medzinárodného spoločenstva; zdôrazniť, že ak je štát neschopný alebo neochotný plniť svoju povinnosť ochraňovať, patrí táto zodpovednosť medzinárodnému spoločenstvu vrátane stálych členov BR OSN a integrálne sa začlenia ďalšie veľké rozvíjajúce sa ekonomiky a rozvojové krajiny, pričom osoby porušujúce medzinárodné právo budúi postavené pred súd; posilniť kapacity modrých prilieb; vyzvať EÚ, aby povzbudila rozvíjajúce sa a rozvojové krajiny, aby sa pripojili k medzinárodnému spoločenstvu pri prijímaní opatrení v rámci jeho zodpovednosti za ochranu;

r)  uvítať spoluprácu medzi EÚ, OSN a inými medzivládnymi organizáciami, ako je trojstranná spolupráca Africkej únie (AÚ), EÚ a OSN ako silný prostriedok na posilnenie multilateralizmu a globálnej správy a poskytnutia pomoci osobám, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, pričom sa zaistí dodržiavanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, a vyzvať na sústredené úsilie EÚ, OSN a AÚ o budovanie kapacít v tomto smere;

s)  naďalej presadzovať široké vymedzenie koncepcie ľudskej bezpečnosti a zásady zodpovednosti za ochranu a ešte viac presadzovať výraznú úlohu OSN pri ich vykonávaní; naďalej posilňovať úlohu zásady zodpovednosti za ochranu ako významnej zásady práce členských štátov OSN v oblasti riešenia konfliktov, ľudských práv a rozvoja; pokračovať v podpore úsilia o ďalšie vykonávanie zásady zodpovednosti za ochranu a v podpore OSN, aby ďalej zohrávala mimoriadne dôležitú úlohu v rámci pomoci krajinám pri uplatňovaní zásady zodpovednosti za ochranu s cieľom presadzovať ľudské práva, zásady právneho štátu a medzinárodné humanitárne právo; pripomenúť odhodlanie EÚ vykonávať zásadu zodpovednosti za ochranu, s prevenciou a zastavením porušovania ľudských práv v kontexte zverstiev;

t)  použiť všetky dostupné nástroje na zabezpečenie väčšieho súladu opatrení prijatých štátnymi a neštátnymi aktérmi s medzinárodným humanitárnym právom (MHP); podporovať úsilie o vytvorenie účinného mechanizmu na zvyšovanie súladu s MHP, ktoré vyvíja najmä Medzinárodný výbor Červeného kríža;

u)  pripomenúť jednoznačné odsúdenie terorizmu a svoju plnú podporu krokom, ktoré sú zamerané na porazenie a zničenie teroristických organizácií, najmä Dá’iš/ISIS ktoré predstavujú jasnú hrozbu pre regionálnu a medzinárodnú bezpečnosť; spolupracovať s Valným zhromaždením OSN a BR OSN v boji proti financovaniu terorizmu, a to so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu z 1. marca 2018(3), a budovať mechanizmy identifikácie teroristov a teroristických organizácií a posilňovania celosvetových mechanizmov na zmrazovanie aktív, podporovať Medziregionálny výskumný inštitút OSN pre trestnú činnosť a spravodlivosť (UNICRI) pri vykonávaní a zabezpečovaní fungovania Globálneho fóra pre boj proti terorizmu (GCTF) na základe globálnej iniciatívy proti nadnárodnému organizovanému zločinu; posilňovať spoločné úsilie EÚ a OSN v oblasti boja proti základným príčinám terorizmu, najmä v oblasti boja proti hybridným hrozbám, ako aj rozvoja výskumu a budovania kapacít v oblasti kybernetickej obrany; opierať sa o existujúce iniciatívy vytvorené miestnymi partnermi pri príprave, realizácii a rozvoji prístupov k boju proti radikalizácii a teroristickým náborom; zintenzívniť úsilie proti náborom bojovníkov a bojovať proti teroristickej propagande, ktoré prebiehajú na platformách sociálnych médií a v sieťach radikalizovaných kazateľov šíriacich nenávisť; podporovať opatrenia na posilnenie odolnosti spoločenstiev náchylných na radikalizáciu, a to aj riešením hospodárskych, sociálnych, kultúrnych a politických príčin, ktoré k nej vedú; posilniť účinnosť medzinárodnej policajnej, právnej a justičnej spolupráce v oblasti boja proti terorizmu a nadnárodnej trestnej činnosti; podporovať vzdelávanie ako nástroj na predchádzanie terorizmu; podporovať protiradikalizačné a deradikalizačné politiky v súlade s akčným plánom OSN na predchádzanie násilnému extrémizmu; podporovať rozšírené prispenie EÚ k iniciatívam OSN v oblasti budovania kapacít, ktoré sa týkajú boja proti zahraničným teroristickým bojovníkom a násilnému extrémizmu;

v)  presadzovať silnejšie multilaterálne odhodlanie nájsť udržateľné politické riešenia aktuálnych konfliktov na Strednom východe a v severnej Afrike; naďalej podporovať prácu osobitných vyslancov OSN a ich opatrenia a iniciatívy zamerané na riešenie týchto konfliktov; podporovať úlohu EÚ v humanitárnej oblasti, požadovať od medzinárodného spoločenstva trvalú humanitárnu, finančnú a politickú pomoc; vyvodiť zodpovednosť voči osobám zodpovedným za porušovanie medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a pokračovať v práci zameranej na okamžité skončenie násilia; trvať na tom, že politický proces pod vedením Sýrie zameraný na slobodné a spravodlivé voľby, s podporou a pod dohľadom OSN a prebiehajúci na základe novej ústavy, je jedinou cestou k dosiahnutiu mieru v tejto krajine; zdôrazniť, že celonárodné inkluzívne prímerie a mierové, vzájomne prijateľné riešenie krízy v Sýrii možno dosiahnuť pod záštitou OSN a, ako sa uvádza v Ženevskom komuniké z roku 2012 a rezolúcii BR OSN č. 2254 (2015), s podporou osobitného vyslanca OSN pre Sýriu; nalieha na medzinárodné spoločenstvo, aby urobilo všetko, čo je v jeho silách, aby stíhalo osoby zodpovedné za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti spáchané počas sýrskeho konfliktu; podporovať výzvu generálneho tajomníka OSN, aby sa vytvoril nový nestranný a nezávislý panel na identifikáciu páchateľov chemických útokov v Sýrii, keďže neexistencia takéhoto telesa zvyšuje riziko vojenskej eskalácie; podporovať iniciatívu OSN týkajúcu sa mierového plánu v Jemene a naliehavo riešiť pretrvávajúcu humanitárnu krízu; vyzvať všetky strany, aby dodržiavali ľudské práva a slobody všetkých jemenských občanov, a zdôrazňovať potrebu dohodnúť politické riešenie prostredníctvom inkluzívneho vnútorného dialógu v Jemene;

w)  zaručiť, aby Valné zhromaždenie OSN v spolupráci s EÚ a USA poskytlo všetky pozitívne nástroje na zabezpečenie udržateľnosti a účinnosti riešenia v podobe existencie dvoch štátov, ktorého podstatou sú hranice z roku 1967 a Jeruzalem ako hlavné mesto oboch štátov, pričom Izraelský štát s bezpečnými a uznanými hranicami a nezávislý, demokratický, celistvý a životaschopný štát Palestína majú žiť vedľa seba v mieri a bezpečnosti;

x)  konať v súlade s rozsudkami Súdneho dvora Európskej únie o Západnej Sahare a podporovať úsilie OSN o zabezpečenie spravodlivého a trvalého urovnania konfliktu v Západnej Sahare na základe práva obyvateľov Západnej Sahary na sebaurčenie a v súlade s príslušnými rezolúciami OSN; presadzovať, aby Misia OSN pre referendum v Západnej Sahare (MINURSO) získala mandát v oblasti ľudských práv v súlade so všetkými ostatnými misiami OSN na udržiavanie mieru;

y)  naďalej riešiť závažné bezpečnostné hrozby v regiónoch Sahelu, Sahary, Čadského jazera a Afrického rohu s cieľom odstrániť teroristickú hrozbu, ktorú predstavuje ISIL/Dá’iš a stúpenci al-Káidy a Boko Haram či iné pridružené teroristické skupiny;

z)  dodržiavať dohodu o jadrovom programe medzi Iránom a členmi Bezpečnostnej rady OSN a Nemeckom ako významný úspech medzinárodnej diplomacie, a najmä diplomacie EÚ, a naďalej vyvíjať tlak na Spojené štáty, aby pristúpili k jej praktickému vykonávaniu;

aa)  naďalej požadovať úplné dodržiavanie zvrchovanosti, medzinárodne uznaných hraníc a územnej celistvosti Gruzínska, Moldavska a Ukrajiny, vzhľadom na porušovanie medzinárodného práva v týchto oblastiach; podporovať a oživiť diplomatické úsilie o mierové a trvalé riešenie týchto pretrvávajúcich a zmrazených konfliktov; naliehať na medzinárodné spoločenstvo, aby v plnej miere uplatňovalo politiku neuznania protiprávnej anexie Krymu;

ab)  podporovať vnútrokórejské rozhovory v ich úsilí o denuklearizáciu Kórejského polostrova; vyzvať všetkých zapojených medzinárodných aktérov k tomu, aby aktívne a pozitívne k tomuto cieľu prispievali na základe dialógu;

ac)  naliehať na Valné zhromaždenie a Bezpečnostnú radu OSN, aby diskutovali o napätí v Juhočínskom mori s cieľom podporiť všetky zúčastnené strany, aby ukončili rokovania o kódexe správania;

Program Ženy, mier a bezpečnosť

ad)  vyzvať všetky členské štáty, aby naďalej podporovali a vykonávali osem rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN(4), ktoré tvoria program Ženy, mier a bezpečnosť, a usmerňovať prácu s cieľom dosiahnuť plnú rodovú rovnosť a zaistiť účasť, ochranu a práva žien v celom cykle konfliktu, od predchádzania konfliktom až po rekonštrukciu po skončení konfliktu, pri súčasnom zaujatí prístupu sústredeného na obete, aby sa znížilo ďalšie poškodzovanie žien a dievčat, ktoré sú konfliktom priamo postihnuté;

ae)  pripomenúť, že zapojenie žien do mierových procesov zostáva jedným z najviac nesplnených aspektov programu ženy, mier a bezpečnosť, a to napriek tomu, že ženy sú hlavnými obeťami bezpečnostných, politických a humanitárnych kríz; zdôrazniť, že rezolúcia BR OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti nedosiahla svoj prvotný cieľ ochrániť ženy a podstatne zvýšiť ich zapojenie do politických a rozhodovacích procesov; pripomenúť, že rovnosť medzi ženami a mužmi je základnou zásadou Európskej únie a jej členských štátov, a že jej podpora je jedným z hlavných cieľov Únie; naďalej presadzovať rovnosť a nediskrimináciu medzi ženami a mužmi a aktívne presadzovať podporu Ďalších krokov proti porušovaniu práv LGBTI osôb; zapojiť najzraniteľnejších ľudí do všetkých úrovní rozhodovania a do všetkých procesov;

af)  pripomínať, že ozbrojené konflikty spôsobujú zraniteľnosť mužov aj žien, ženy však vystavujú väčšiemu riziku hospodárskeho a sexuálneho vykorisťovania, nútenej práce, odsunu a zadržiavania, ako aj sexuálneho násilia, ako napríklad znásilnenia, ktoré sa používa ako vojnová taktika a je vojnovým zločinom; zaistiť bezpečnú lekársku pomoc v prípadoch znásilňovania počas vojny; vyzvať na posilnenie ochrany maloletých, žien, dievčat a starších osôb v konfliktných situáciách, najmä pokiaľ ide o sexuálne násilie, detské, predčasné a nútené manželstvá, ako aj obetí spomedzi mužov a chlapcov, ktorých reálne čísla v prostredí konfliktu sú podľa WHO a medzinárodných štúdií výrazne podhodnotené(5) naliehavo žiadať všetky členské štáty OSN, aby zabezpečili všetky potrebné finančné a ľudské zdroje na pomoc obyvateľstvu v oblastiach konfliktov;

ag)  vyzvať OSN, aby stanovila efektívnejšie postupy na oznamovanie podozrení alebo dôkazov o zneužívaní, podvodoch, korupcii a nesprávnych postupoch súvisiacich s činnosťami vykonávanými vojenským a civilným personálom OSN počas misií na udržiavanie mieru, a aby tieto prípady riešili včas konkrétnym vyšetrovaním; urýchlene zmeniť to, že právne kroky súvisiace s údajným zneužívaním ostávajú v súčasnosti naďalej úplne dobrovoľné a závisia od krajiny, ktorá vojenské jednotky poskytuje; urýchlene vyriešiť všetky aspekty hodnotiacej správy OSN z 15. mája 2015 o úsilí presadzovať právo a poskytovať lekársku pomoc v prípade sexuálneho vykorisťovania a zneužívania zamestnancami Organizácie Spojených národov a pridruženým personálom v mierových operáciách a vyvodiť zodpovednosť voči páchateľom; vyšetrovať, stíhať a odsúdiť všetkých členov vojenského a civilného personálu, ktorí sa dopustili činov sexuálneho násilia, a urobiť tak bezodkladne a bez ústupkov; podporovať ďalšie školenia personálu misií OSN na udržiavanie mieru v oblasti medzinárodného protokolu o dokumentovaní a vyšetrovaní sexuálneho násilia v konfliktoch, a to s cieľom šíriť odborné znalosti o problematike sexuálneho násilia;

ah)  podporovať a posilňovať medzinárodné úsilie prostredníctvom OSN v záujme zabezpečenia rodovej analýzy, ako aj začlenenia rodových a ľudských práv do všetkých činností OSN, najmä do operácií na udržiavanie mieru, humanitárnych operácií a do procesov rekonštrukcie a zmierenia po skončení konfliktov; vypracovať ukazovatele a zaviesť monitorovacie nástroje na meranie pokroku, pokiaľ ide o účasť žien na budovaní mieru a bezpečnosti vrátane účasti na mierových operáciách, a na zabezpečenie zodpovednosti, ako aj na zabezpečenie skutočného zapojenia komunít a zaistenie lepšej kultúry a správania, čo je aj v súlade so stanoviskom skupiny odborníkov generálneho tajomníka OSN na vysokej úrovni pre zlepšenie hospodárskeho postavenia žien; zabezpečiť, aby vykonávanie programu Ženy, mier a bezpečnosť zahŕňalo primerané financovanie a poskytovalo podporu na to, aby sa ženy stali hlavnou súčasťou všetkého úsilia o riešenie globálnych výziev vrátane vzostupu násilného extrémizmu, predchádzania konfliktom a mediácie, humanitárnych kríz, chudoby, zmeny klímy, migrácie, trvalo udržateľného rozvoja, mieru a bezpečnosti;

ai)  podporovať a posilňovať medzinárodné úsilie uskutočňované prostredníctvom OSN a zamerané na skoncovanie so zneužívaním detí v ozbrojených konfliktoch a účinnejšie riešiť vplyv konfliktných a pokonfliktných situácií na dievčatá; podporovať úlohu pracovnej skupiny OSN pre deti v ozbrojených konfliktoch s cieľom prehĺbiť podporu práv mladých ľudí postihnutých vojnou, a podporovať kampaň OSN „Deti nie sú vojaci“ s cieľom skoncovať s náborom a využívaním detí zo strany vládnych ozbrojených síl a neštátnych aktérov v konfliktoch;

aj)  zachovať kontakt s Organizáciou Spojených národov v záujme monitorovania a reálneho vykonávania iniciatívy Spotlight zameranej na skoncovanie so všetkými formami násilia páchaného na ženách a dievčatách;

Predchádzanie konfliktom a mediácia

ak)  poskytnúť všetky prostriedky na proaktívnu podporu priorít generálneho tajomníka OSN v oblasti predchádzania konfliktom a mediácie(6), a to prostredníctvom iniciatív, ako je zriadenie poradného výboru na vysokej- úrovni pre mediáciu, a v súlade s prioritami nástrojov OSN Osobitné politické misie a Fond na budovanie mieru; zaistiť, aby ľudské práva boli v jadre politík predchádzania konfliktom a mediácie;

al)  posilniť prevádzkovú stránku priorít EÚ a OSN v oblasti predchádzania konfliktom a redukcie konfliktov, a to aj zabezpečením dostupnosti skúsených mediátorov a mediačných poradcov vrátane vyslankýň a vyšších úradníčok, a zaistiť účinnejšiu koordináciu politických, humanitárnych, bezpečnostných a rozvojových nástrojov OSN;

am)  zvážiť to, že ženy sú výrazne slabo zastúpené pri mierových rozhovoroch, kde sa prijímajú kľúčové rozhodnutia o obnove a správe vecí verejných po skončení konfliktu, napriek tomu, že keď majú ženy výslovnú úlohu v mierovom procese, o 20 % sa zvyšuje pravdepodobnosť dohody trvajúcej aspoň 2 roky a o 35 % sa zvyšuje pravdepodobnosť dohody trvajúcej aspoň 15 rokov;

an)  dôrazne podporovať program Mládež, mier a bezpečnosť a jeho cieľ, aby mládež získala väčší hlas pri rozhodovaní na miestnej, vnútroštátnej, regionálnej aj medzinárodnej úrovni; podporovať v tomto smere vytvorenie mechanizmov, ktoré by mladým ľuďom umožnili zmysluplné zapojenie do mierových procesov;

ao)  ďalej posilňovať spoluprácu medzi EÚ a OSN, pokiaľ ide o vytváranie nástrojov na riešenie opakujúceho sa problému násilia súvisiaceho s voľbami, a to aj v nadväznosti na skúsenosti poslancov EP získaných v rámci volebných pozorovateľských misií a parlamentných predvolebných dialógov s politickými stranami, aby sa zvýšila dôveryhodnosť volieb v tých krajinách, ktoré sa snažia posilniť svoje demokratické postupy, ako aj aby sa vyslal silný signál tým, ktorí chcú systém zneužívať;

ap)  pripomenúť výrazné príspevky EÚ (nástroje na financovanie vonkajšej činnosti) k systému OSN, vrátane agendy v oblasti globálneho mieru, právneho štátu a ľudských práv, a rozvojovej agendy;

aq)  dôrazne podporovať návrhy generálneho tajomníka na zvýšenie účinnosti rozvojového systému OSN a vymedziť podpornú pozíciu so zreteľom na navrhovaný pakt o financovaní výmenou za zvýšenú účinnosť, transparentnosť a zodpovednosť;

Nešírenie zbraní, kontrola zbraní a odzbrojenie

ar)  systematicky podporovať všetky činnosti OSN súvisiace s odzbrojením, budovaním dôvery, nešírením zbraní a bojom proti šíreniu zbraní hromadného ničenia, vrátane vývoja, výroby, získavania, skladovania, uchovávania, transferu alebo používania chemických zbraní štátmi alebo neštátnymi aktérmi;

as)  vyjadriť znepokojenie nad eróziou existujúceho systému kontroly zbraní a odzbrojovania a jeho právnych nástrojov; podporovať všetko úsilie o opätovné rozbehnutie agendy kontroly zbraní a odzbrojovania, a to aj oživením Konferencie o odzbrojení; presadzovať nešírenie jadrových zbraní procesom revízie plánovanej na rok 2020, a to neodkladným nadobudnutím účinnosti Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok; vyvíjať úsilie o presadzovanie Dohovoru o chemických zbraniach; opätovne potvrdiť odhodlanie splniť ciele tohto dohovoru a nabádať všetky členské štáty OSN k tomu, aby ho ratifikovali alebo aby k nemu pristúpili; posilniť Organizáciu pre zákaz chemických zbraní (OPCW) a jej prácu zaistením toho, aby mala primerané finančné zdroje a primeraný personál na plnenie svojich cieľov; zaistiť, aby v prípadoch oznámeného použitia chemických zbraní boli páchatelia postavení pred súd; zaistiť zodpovednosť za porušovanie zmlúv o odzbrojení a kontrole zbraní existujúcimi mechanizmami na kontrolu zbraní a nástrojmi na odzbrojovanie; podporovať Zmluvu o zákaze jadrových zbraní, ktorú v roku 2017 podporilo 122 členských štátov OSN, a pracovať na tom, aby túto zmluvu podpísali a ratifikovali všetky členské štáty OSN; naliehavo pokročiť v jadrovom odzbrojení na regionálnej aj celosvetovej úrovni v súlade s uznesením Európskeho parlamentu z 27. októbra 2016, v ktorom sa všetky členské štáty EÚ vyzývajú, aby podporili konferenciu OSN na rokovanie o právne záväznom nástroji na zákaz jadrových zbraní; podporovať úsilie OSN o zabránenie tomu, aby neštátni aktéri a teroristické skupiny vyvíjali, vyrábali, získavali alebo presúvali zbrane hromadného ničenia a ich nosiče; trvať na úplnom dodržiavaní Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT), Dohovoru o chemických zbraniach a Dohovoru o biologických a toxínových zbraniach;

at)  úplne vykonávať Zmluvu o obchodovaní so zbraňami (ATT) a nabádať všetky členské štáty OSN, aby túto zmluvu ratifikovali alebo aby k nej pristúpili;

au)  usilovať sa o prijatie účinnejších opatrení proti zneužívaniu zbraní a munície vrátane ručných a ľahkých zbraní a nedovolenému obchodovaniu s nimi, a to najmä vytvorením systému na sledovanie zbraní; požadovať od členských štátov OSN, aby podnikali aktívne kroky vedúce ku globálnemu odzbrojeniu a k tomu, aby sa predišlo vzniku pretekov v zbrojení;

av)  venovať osobitnú pozornosť technologickému pokroku v oblasti militarizácie robotiky, najmä vyzbrojeným robotom a dronom a ich súladu s medzinárodným právom; stanoviť právny rámec pre drony a vyzbrojené roboty v súlade s existujúcim medzinárodným humanitárnym právom s cieľom zabrániť zneužívaniu tejto technológie na nezákonné účely štátnymi a neštátnymi aktérmi; presadzovať začatie skutočných rokovaní o zákaze dronov a ozbrojených robotov, ktoré umožňujú útoky bez zásahu človeka; presadzovať v rámci OSN právny rámec, v ktorom sa jednoznačne uvedie, že pri využívaní ozbrojených dronov je nutné rešpektovať medzinárodné humanitárne právo a medzinárodné právo ľudských práv; dôrazne odsúdiť rozsiahle porušovanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva; vyzvať na väčšiu ochranu ľudských práv a základných slobôd v každom rozmere ich prejavu, a to aj v kontexte nových technológií; pracovať na medzinárodnom zákaze zbrojných systémov bez ľudskej kontroly nad použitím sily, ako o to už Parlament pri rôznych príležitostiach požiadal, a v rámci prípravy relevantných schôdzí na úrovni OSN urýchlene vytvoriť a prijať spoločný postoj k autonómnym zbrojným systémom, vystupovať na relevantných fórach jednotne a konať podľa toho;

aw)  nabádať všetky členské štáty OSN, aby podpísali a ratifikovali Dohovor o zákaze použitia, skladovania, výroby a transferu protipechotných mín a o ich zničení;

ax)  s odkazom na rezolúciu Environmentálneho zhromaždenia OSN č. UNEP/EA.3/Res.1 a na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva č. 34/20 pracovať na ozrejmení a rozvoji záväzkov po skončení konfliktu v oblasti čistenia a obhospodarovania kontaminácie z používania zbraní s ochudobneným uránom, ako aj pomoci komunitám zasiahnutým ich používaním;

Ľudské práva, demokracia a právny štát

ay)  pripomínať, že ľudské práva sú nedeliteľné, vzájomne závislé a navzájom prepojené; vyzvať EÚ a OSN, aby nielen dôrazne odsúdili znepokojujúci celosvetový trend smerujúci k marginalizácii a popieraniu ľudských práv a demokracie s cieľom bojovať proti negatívnym tendenciám, a to aj pokiaľ ide o priestor pre občiansku spoločnosť, ale aby v prípade potreby účinne využívali aj právne nástroje, ktoré majú k dispozícii, najmä článok 2 dohôd o pridružení EÚ s tretími krajinami; naliehavo vyzvať všetky členské štáty OSN, aby ratifikovali a skutočne vykonávali všetky základné dohovory OSN o ľudských právach vrátane Dohovoru OSN proti mučeniu a opčného protokolu k nemu, opčných protokolov k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach a k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorými sa zavádzajú mechanizmy podávania sťažností a vyšetrovania, a aby dodržiavali oznamovacie povinnosti podľa týchto nástrojov a záväzok spolupracovať v dobrej viere s mechanizmami OSN v oblasti ľudských práv; upozorňovať na globálny tlak proti obhajcom ľudských práv a osobám, ktoré presadzujú demokratizáciu;

az)  zabezpečiť, aby boli reformy v oblasti ľudských práv naďalej plne integrované do troch pilierov reformy OSN; podporovať uplatňovanie rozmeru ľudských práv v práci Organizácie Spojených národov;

aaa)  presadzovať slobodu deistov aj teistov, ako aj ľudí, ktorí sa považujú za ateistov, agnostikov, humanistov a voľnomyšlienkarov;

aab)  ďalej obhajovať slobodu náboženského vyznania alebo viery; vyzývať na vyvíjanie väčšieho úsilia o ochranu práv náboženských a iných menšín; požadovať väčšiu ochranu náboženských menšín pred prenasledovaním a násilím; požadovať zrušenie zákonov, ktoré kriminalizujú rúhanie alebo odpadnutie od viery a ktoré slúžia ako zámienka na prenasledovanie náboženských menšín a neveriacich; podporovať prácu osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery; aktívne pracovať na tom, aby OSN uznala genocídu náboženských a iných menšín, ktorú spáchal ISIL/Dá’iš, a aby sa prípady podozrení zo zločinov proti ľudskosti, vojnových zločinov a genocídy dostali pred MTS;

aac)  nabádať Radu OSN pre ľudské práva, aby dohliadala nad dodržiavaním ľudských práv vo svojich vlastných členských štátoch, aby nevznikli chyby známe z minulosti, akými sú umožnenie členstva páchateľom hrubých porušení ľudských práv a tým, ktorí zaujali antisemitské politické postoje;

aad)  nabádať členské štáty OSN, aby zaistili, aby sa ich občania mohli naplno zapájať do politických, sociálnych a hospodárskych procesov – vrátane slobody náboženského vyznania alebo viery – bez diskriminácie;

aae)  vyzvať všetky národné a medzinárodné orgány, aby urýchlene prijali záväzné nástroje zamerané na účinnú ochranu ľudských práv a zaistili to, aby sa v plnej miere presadzovali všetky národné a medzinárodné záväzky vyplývajúce z medzinárodných pravidiel; zopakovať význam Rady Organizácie Spojených národov pre ľudské práva (UNHRC); pripomenúť povinnosť Valného zhromaždenia zohľadňovať pri voľbe členstva v UNHRC to, ako uchádzači rešpektujú presadzovanie a ochranu ľudských práv, zásady právneho štátu a demokraciu; požadovať stanovenie jasných kritérií členstva v UNHRC, ktoré by sa zakladali na situácii v oblasti ľudských práv;

aaf)  vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím USA odstúpiť od UNHRC; pripomína účasť EÚ a jej podporu tomuto nevyhnutnému orgánu pre ľudské práva a nalieha na vládu USA, aby svoje rozhodnutie prehodnotila;

aag)  naliehavo žiadať všetky štáty vrátane členských štátov EÚ, aby urýchlene ratifikovali opčný protokol k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorým sa zavádza mechanizmus podávania sťažností a vyšetrovania;

aah)  spolupracovať so všetkými členskými štátmi OSN na rešpektovaní práv slobody prejavu, ako sa uvádza v článku 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, a zdôrazňovať význam slobodnej tlače a médií v zdravej spoločnosti a úlohu každého občana v takejto spoločnosti; zdôrazňovať význam slobody médií, plurality, nezávislosti médií a bezpečnosti novinárov pre zvládanie nových výziev; iniciovať diskusiu o hľadaní správnej rovnováhy medzi ochranou slobody médií a slobody prejavu na jednej strane a bojom proti falošným informáciám na strane druhej; snažiť sa chrániť novinárov, ktorí pracujú na prípadoch korupcie a ktorých život je ohrozený;

aai)  zachovať pevný záväzok presadzovať zrušenie trestu smrti na celom svete; naďalej podporovať postoj nulovej tolerancie trestu smrti; vyzvať na moratórium na trest smrti a naďalej pracovať na jeho celosvetovom zákaze; odsúdiť čoraz častejšie využívanie trestu smrti za drogové delikty a vyzvať na zákaz používania trestu smrti a mimosúdnych popráv ako trestu za takéto delikty;

aaj)  podporovať a posilňovať medzinárodné úsilie prostredníctvom OSN s cieľom zabezpečiť rodovú analýzu, ako aj uplatňovanie hľadiska ľudských práv a rodovej rovnosti vo všetkých činnostiach OSN; žiadať skoncovanie s akýmkoľvek násilím žien a dievčat a diskrimináciou voči nim, a to tým, že sa zohľadní aj diskriminácia na základe rodovej identity; obhajovať a chrániť práva lesbičiek, gejov, bisexuálov, transrodových a intersexuálnych osôb (LGBTI) a vyzvať na zrušenie právnych predpisov členských štátov OSN, ktoré stanovujú trestnosť ľudí na základe ich sexuality alebo rodovej identity; nabádať Bezpečnostnú radu, aby naďalej riešila a posilňovala práva LGBTI osôb;

aak)  posilniť úlohu Medzinárodného trestného súdu (MTS) a medzinárodného systému trestného súdnictva v záujme podpory zodpovednosti a skoncovania s beztrestnosťou; poskytovať MTS silnú diplomatickú, politickú a finančnú podporu; vyzvať všetky členské štáty OSN, aby sa k MTS pripojili ratifikáciou a vykonávaním Rímskeho štatútu, a nabádať na ratifikáciu zmien prijatých v Kampale; vyzvať tie štáty, ktoré od MTS odstúpili, aby svoje rozhodnutie zmenili; podporovať MTS ako kľúčovú inštitúciu pre vyvodzovanie zodpovednosti voči páchateľom a pre pomoc obetiam s dosahovaním spravodlivosti, a nabádať na intenzívny dialóg a spoluprácu medzi MTS, OSN a jej agentúrami a Bezpečnostnou radou OSN;

aal)  dôrazne odsúdiť justičné obťažovanie, zadržiavanie, vraždy, hrozby a zastrašovanie obhajcov ľudských práv na celom svete za to, že vykonávajú svoju legitímnu prácu v oblasti ľudských práv; nabádať na medzinárodné úsilie a vyzvať členské štáty OSN, aby prijali politiky poskytujúce ochranu a podporu ohrozeným obhajcom ľudských práv a umožnili im vykonávať si svoju prácu; prijať politiku, ktorá bude systematicky a jednoznačne odsudzovať vraždy obhajcov ľudských práv a akékoľvek pokusy o páchanie násilia na nich, o ich prenasledovanie, ohrozovanie, obťažovanie, odstraňovanie, väznenie či svojvoľné zatýkanie, odsúdiť tých, ktorí sa takýchto zverstiev dopúšťajú alebo ich tolerujú, zintenzívniť verejnú diplomaciu podporujúcu obhajcov ľudských práv; zdôrazniť, že obhajcovia ľudských práv a aktivisti z občianskej spoločnosti sú medzi ústrednými aktérmi trvalo udržateľného rozvoja; vyzvať členské štáty OSN, aby prijali politiky na poskytovanie ochrany a podpory obhajcom ľudských práv vystaveným riziku; uznať, že obhajcovia ľudských práv v oblasti životného prostredia, pôdy a pôvodného obyvateľstvá čelia čoraz väčším hrozbám;

aam)  so zreteľom na európske acquis v oblasti boja proti korupcii sa zapojiť do presadzovania a posilňovania začlenenia do programov OSN v oblasti boja proti korupcii;

aan)  žiadať od EÚ a jej členských štátov, aby spolu s partnermi pracovali na vykonávaní hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, a to tým, že sa všetky krajiny vrátane členských štátov EÚ naliehavo požiadajú o to, aby vytvorili a vykonávali národné akčné plány zaväzujúce podniky k tomu, aby zaistili dodržiavanie ľudských práv; opätovne vyzvať EÚ a jej členské štáty, aby sa aktívne a konštruktívne zapojili do čo najskoršieho formulovania právne záväzného medzinárodného nástroja, ktorý v rámci medzinárodného práva v oblasti ľudských právach upraví činnosť nadnárodných podnikov a iných podnikov s cieľom predchádzať porušovaniu ľudských práv, vyšetrovať ho, zabezpečovať nápravu a poskytovať prístup k náprave vždy, keď k takému porušovaniu dôjde; podporovať záväznú zmluvu OSN o podnikaní a ľudských právach s cieľom zaistiť zodpovednosť podnikov; v tejto súvislosti uvítať prácu, ktorú vykonala pracovná skupina OSN pre podnikateľské a ľudské práva, a pripomenúť OSN, EÚ a jej členským štátom, aby sa konštruktívne zapojili s cieľom urýchliť tieto rokovania a reagovať na pretrvávajúce obavy EÚ;

aao)  zintenzívniť svoje úsilie v rámci medzinárodnej Aliancie za obchod bez mučenia, ktorú iniciovala EÚ spoločne s regionálnymi partnermi; vytvoriť medzinárodný fond na pomoc krajinám s vytváraním a zavádzaním právnych predpisov zakazujúcich obchod s tovarom, ktorý možno použiť na mučenie a vykonanie trestu smrti; podporovať vytvorenie medzinárodného nástroja na zákaz obchodovania s takýmto tovarom, a to na základe skúseností s nariadením (Rady) EÚ č. 1236/2005 na túto tému;

aap)  zaistiť, aby ženy mali prístup k službám v oblasti plánovania rodičovstva a k celému rozsahu verejných a univerzálnych služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv vrátane modernej antikoncepcie a bezpečnej a legálnej interrupcie; zdôrazňuje, že univerzálny prístup k službám v oblasti zdravia, najmä k službám v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a k súvisiacim právam, je základným ľudským právom, čo je v rozpore s tzv. globálnym umlčiavacim pravidlom (Global Gag Rule), ktoré vláda USA opätovne zaviedla začiatkom roka 2017;

aar)  podporovať prístup ku zdravotnému postihnutiu v rizikových situáciách založený na ľudských právach, v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD);

aas)  zvážiť, že Rómovia patria medzi najviac diskriminované menšiny na svete a že v niekoľkých krajinách sa táto diskriminácia zhoršuje; pripomenúť, že Rómovia žijú na všetkých kontinentoch a ide teda o celosvetovú záležitosť; vyzvať OSN, aby vymenovala osobitného spravodajcu pre záležitosti Rómov s cieľom zvýšiť informovanosti a zabezpečiť, aby mali programy OSN dosah aj na Rómov;

aat)  vyzvať členské štáty OSN vrátane členských štátov EÚ, aby vykonávali odporúčania osobitného spravodajcu OSN pre súčasné formy rasizmu, rasovej diskriminácie, xenofóbie a súvisiacej neznášanlivosti;

Globálne pakty o migrácii a utečencoch

aat)  v plnej miere podporovať úsilie pod vedením OSN zamerané na rokovanie o dvoch globálnych paktoch o migrácii a utečencoch na základe newyorského vyhlásenia z New Yorku pre utečencov a migrantov zo septembra 2016 s cieľom dosiahnuť účinnejšiu medzinárodnú reakciu na túto problematiku a príslušný postup vytvárania globálneho režimu riadenia, zlepšovania koordinácie v oblasti medzinárodnej migrácie, ľudskej mobility, veľkých pohybov utečencov a pretrvávajúcich utečeneckých situácií, a zavádzania trvalých riešení a prístupov na jednoznačné načrtnutie významu ochrany práv utečencov a migrantov; vyzýva členské štáty EÚ, aby sa za takouto pozíciou zjednotili a aby aktívne bránili a podporovali rokovania o týchto dôležitých záležitostiach; pripomenúť, že v cieľoch trvalo udržateľného rozvoja, ktoré obsahuje Agenda 2030 OSN, sa uznáva to, že naplánované a dobre zvládnuté migračné politiky môžu pomôcť s dosahovaním trvalo udržateľného rozvoja a inkluzívneho rastu, ako aj so zmenšovaním nerovností v rámci štátov aj medzi nimi;

aau)  presadzovať ambiciózne a vyvážené ustanovenia, ktoré umožňujú zefektívnenie medzinárodnej spolupráce a spravodlivejšie a predvídateľnejšie globálne rozdelenie zodpovednosti pri riešení migračných pohybov a núteného vysídľovania, zabezpečujúc pritom primeranú podporu utečencom na celom svete;

aav)  podporovať akékoľvek úsilie o zaistenie spoľahlivej a udržateľnej pomoci pre rozvojové krajiny, ktoré sú hostiteľmi veľkých počtov utečencov, a na zaistenie toho, aby sa utečencom ponúkli trvalé riešenia, a to aj možnosť starať sa o seba samostatne a integrovať sa do komunít, v ktorých žijú; pripomenúť, že vykonávanie globálneho paktu je jedinečnou príležitosťou na posilnenie väzby medzi humanitárnou pomocou a rozvojovými politikami;

aaw)  zabezpečiť, aby globálne pakty boli zamerané na ľudí a založené na ľudských právach, a aby poskytovali dlhodobé, udržateľné a komplexné opatrenia v prospech všetkých zúčastnených strán; venovať osobitnú pozornosť migrantom, ktorí sú v stave zraniteľnosti, ako sú deti, ohrozené ženy, obete obchodovania s ľuďmi či osoby so zdravotným postihnutím, a z iných skupín vystavených riziku, vrátane LGBTI komunity, zdôrazňovať význam prípravy migračnej politiky z medziodvetvovej perspektívy, aby bolo možné reagovať na ich osobitné potreby; zdôrazniť, že treba naplno rozvinúť obnovené a horizontálne rodové hľadisko pre kolektívnu medzinárodnú reakciu na utečencov riešiacu osobitné potreby žien v oblasti ochrany, a to vrátane boja proti páchaniu násilia na ženách, a zlepšujúcu schopnosti a zručnosti žien v oblasti obnovy a zmierenia; vyzvať členské štáty OSN, aby prijali samostatný záväzok presadzovať rodovú rovnosť a posilňovanie postavenia žien a dievčat ako ústredný prvok globálneho paktu, v súlade s cieľom trvalo udržateľného rozvoja č. 5;

aax)  požadovať, aby sa vyvinulo väčšie úsilie na predchádzanie neregulárnej migrácii a na boj proti prevádzačstvu a obchodovaniu s ľuďmi, najmä bojom proti zločineckým sieťam včasnou a účinnejšou výmeny príslušných informácií; zlepšiť metódy na identifikáciu a ochranu obetí a posilniť spoluprácu s tretími krajinami s cieľom sledovať, zabavovať a spätne vymáhať príjmy z trestnej činnosti v tomto odvetví; zdôrazňovať na úrovni OSN význam ratifikácie a úplného uplatňovania Dohovoru OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu a jeho Protokolu proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky a Protokolu o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a s deťmi;

aay)  zaistiť to, aby sa osobitná pozornosť venovala utečenkám a žiadateľkám o azyl, ktoré sú vystavené viacerým formám diskriminácie a sú zraniteľnejšie z hľadiska sexuálneho a rodovo podmieneného násilia vo svojich krajinách pôvodu aj počas svojich ciest do bezpečnejších miest; pripomínať, že ženy a dievčatá, ktoré žiadajú o azyl, majú osobitné potreby a obavy, ktorými sa líšia od potrieb a obáv mužov a ktoré si vyžadujú to, aby sa pri vykonávaní všetkých azylových politík a postupov zohľadňovalo rodové hľadisko a postupovalo individuálne; vyzvať na posilnenie systémov na ochranu detí a na podporu konkrétnych opatrení v najlepšom záujme detských utečencov a migrantov, a to na základe Dohovoru o právach dieťaťa;

aaz)  riešiť veľmi rozšírený jav stavu bez štátnej príslušnosti, ktorý prináša akútne výzvy v oblasti ľudských práv; zaistiť, aby sa táto problematika v aktuálnych rokovaniach o globálnom pakte adekvátne riešila;

aba)  pokračovať v podpore, ktorá bola poskytnutá Vysokému komisárovi Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) pri vykonávaní jeho medzinárodného mandátu na ochranu utečencov, a to aj pred zločineckými gangmi a osobami zapojenými do obchodovania s ľuďmi a prevádzačstva v krajinách pôvodu a v tranzitných krajinách;

abb)  pomáhať krajinám Východného partnerstva riešiť problémy, ktorým čelia v dôsledku masívneho vynúteného vnútorného vysídľovania z oblastí konfliktov, a rozhodne konať na ochranu a obnovu práv vysídlených ľudí, vrátane ich práva na návrat, majetkových práv a práva na osobnú bezpečnosť;

abc)  naďalej zdôrazňovať mimoriadny význam vzdelávania dievčat a žien pre vytváranie hospodárskych príležitostí;

abd)  zopakovať svoju závažnú obavu, že desiatky tisíc vnútorne vysídlených osôb a utečencov, ktorí utiekli zo svojej domoviny v súvislosti s pretrvávajúcimi konfliktmi, sú naďalej vysídlené, a opätovne potvrdiť právo všetkých vnútorne vysídlených osôb a utečencov na bezpečný a dôstojný návrat do miest, odkiaľ pochádzajú;

abe)  trvať na tom, že treba poskytnúť financovanie osobitne na zapojenie žien do medzinárodných rozhodovacích procesov;

Rozvoj

abf)  vykonávať ambicióznu Agendu 2030 OSN pre trvalo udržateľný rozvoj a jej 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazniť vedúcu úlohu EÚ v procese, ktorý viedol k prijatiu Agendy 2030 OSN pre udržateľný rozvoj a akčného programu z Addis Abeby; prijať konkrétne opatrenia na zabezpečenie účinného vykonávania Agendy 2030 OSN a programu z Addis Abeby ako dôležitých nástrojov rozvoja; zaistiť, aby EÚ a OSN naďalej zohrávali významnú úlohu pri vykonávaní Agendy 2030 OSN s cieľom odstrániť chudobu a generovať kolektívnu prosperitu, riešiť nerovnosti, vytvárať bezpečnejší a spravodlivejší svet a bojovať proti zmene klímy a za ochranu prírodného prostredia;

abg)  prijať konkrétne kroky na zaistenie efektívneho vykonávania Agendy 2030 OSN a všetkých 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja ako dôležitých nástrojov prevencie a trvalo udržateľného rozvoja; nabádať a v tomto smere podporovať krajiny, aby prevzali a zaviedli národné rámce dosahovania 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja; nabádať členské štáty OSN, aby preorientovali svoje rozpočty smerom k Agende 2030 OSN pre udržateľný rozvoj; opätovne zdôrazniť, že EÚ je naďalej najväčším svetovým darcom rozvojovej pomoci, ktorý poskytuje 75,7 miliardy EUR, a nabádať na to, aby naďalej rástla kolektívna pomoc EÚ podporujúca trvalé úsilie členských štátov o presadzovanie mieru, prosperity a trvalo udržateľného rozvoja na celom svete; tlačiť členské štáty OSN k tomu, aby splnili svoje záväzky v oblasti výdavkov na rozvojovú pomoc, a vyzývať na prijatie pevného rámca ukazovateľov a využívanie štatistických údajov na vyhodnocovanie situácie v rozvojových krajinách, monitorovanie pokroku a zaistenie zodpovednosti; snažiť sa o dosiahnutie súdržnosti politík v záujme rozvoja vo všetkých politikách EÚ, čo je kľúčové pre dosiahnutie cieľov trvalo udržateľného rozvoja, a presadzovať aj na úrovni OSN väčšiu súdržnosť politík v súlade s cieľom č. 17;

Zmena klímy a diplomacia v oblasti klímy

abh)  opätovne potvrdiť záväzok EÚ podľa Parížskej dohody, nabádať všetky členské štáty OSN k tomu, aby ju ratifikovali za skutočne zaviedli do praxe, a zdôrazňovať, že treba vykonávať Parížsku dohodu na celom svete a všetkými členskými štátmi OSN; opätovne potvrdiť potrebu ambicióznej klimatickej politiky EÚ a jej pripravenosť zlepšiť existujúce vnútroštátne stanovené príspevky na rok 2030 vrátane príspevkov EÚ, ako aj potrebu včas vytvoriť dlhodobú stratégiu na rok 2050 a podporovať všetky iniciatívy v tomto smere; pracovať na účinnejších krokoch smerom k environmentálnej udržateľnosti, najmä v oblasti boja proti zmene klímy, presadzovaním medzinárodných opatrení a krokov na zachovanie a zvýšenie kvality životného prostredia a udržateľného obhospodarovania prírodných zdrojov; ešte zvýšiť našu ambicióznosť v oblasti znižovania emisií a zdôrazniť úlohu EÚ ako celosvetového lídra v oblasti klimatických krokov;

abi)  opätovne zdôrazniť, že klimatické kroky sú hlavnou prioritou Európskej únie; zabezpečiť, aby EÚ zostala v prvej línii boja proti zmene klímy a v tejto oblasti naďalej spolupracovala s OSN; vyzvať všetky členské štáty OSN, aby dodržiavali Parížsku dohodu a zabezpečiť urýchlené vykonávanie rozhodnutí prijatých na konferencii OSN o zmene klímy v roku 2016; zvýšiť úsilie o opätovné zapojenie USA do multilaterálnej spolupráce v oblasti zmeny klímy;

abj)  byť proaktívnym partnerom v celej OSN na podporu globálnych partnerstiev a spolupráce týkajúcej sa výziev v oblasti zmeny klímy, pričom sa zdôrazňuje, že klíma môže byť vstupným bodom pre diplomatické vzťahy s partnermi, s ktorými sú iné body agendy veľmi sporné, čím sa ponúkne príležitosť zlepšiť stabilitu a mier;

abk)  zvýšiť svoje diplomatické úsilie v oblasti klímy vytvorením komplexnej stratégie diplomacie EÚ v oblasti klímy a začleniť klímu do všetkých oblastí vonkajšej činnosti EÚ vrátane obchodu, rozvojovej spolupráce, humanitárnej pomoci a bezpečnosti a obrany, a to so zreteľom na to, že environmentálne neudržateľný systém produkuje nestabilitu; vytvoriť pevnú alianciu krajín a aktérov naďalej podporujúcich ciele a prispievajúcich k cieľom v oblasti obmedzenia globálneho otepľovania na úroveň výrazne nižšiu než 2 °C pri súčasnej snahe o obmedzenie zvýšenia teploty na úroveň 1,5 °C;

abl)  pripomenúť, že zmenu klímy inak pociťujú ženy a inak muži; zdôrazniť, že ženy sú zraniteľnejšie a vystavené väčším rizikám a zaťaženiu, a to z rôznych dôvodov – počnúc nerovnakým prístupom k zdrojom, vzdelávaniu, pracovným príležitostiam a pozemkovým právam až po sociálne a kultúrne normy; zdôrazňovať že by sa to malo náležite zohľadňovať; zaistiť, aby ženy zohrávali ústrednú úlohu pri hľadaní riešení v oblasti zmierňovania klimatických výziev a prispôsobovania sa klimatickým výzvam, vrátane medzinárodných rokovaní o klíme, s cieľom vytvoriť rodovo citlivé reakcie na riešenie základných nerovností;

abm)  proaktívne riešiť tie dôsledky zmeny klímy, ktoré predstavujú najväčšiu výzvu, a zaistiť náležitú ochranu jej obetí, a to konkrétne uznaním štatútu ochrany pre klimatických utečencov na úrovni OSN;

abn)  pripomínať, že ženy majú obmedzený prístup k výrobným zdrojom a obmedzené práva, ako aj obmedzenú kontrolu nad nimi, a majú menej možností prijímať rozhodnutia a ovplyvňovať politiku, čo sa oficiálne uznáva už od 13. konferencie zmluvných strán (COP 13) konanej na Bali v roku 2007;

abo)  úzko spolupracovať s malými ostrovnými štátmi a inými krajinami, ktoré čelia najzávažnejším dôsledkom zmeny klímy, s cieľom zabezpečiť, aby sa ich hlasy a potreby zohľadňovali na rôznych fórach OSN;

abp)  zapojiť sa do komplexnej verejnej diskusie so všetkými členskými štátmi OSN o dôležitosti rešpektovania ústavných limitov prezidentských mandátov na celom svete;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto odporúčanie Rade, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, Komisii a pre informáciu Valnému zhromaždeniu Organizácie Spojených národov a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0304.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0493.

(3)

Odporúčanie Európskeho parlamentu z 1. marca 2018 Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o odstrihnutí džihádistov od zdrojov financovania a cielených opatreniach proti financovaniu terorizmu, P8_TA(2018)0059.

(4)

1325 (2000), 1820 (2009); 1888 (2009); 1889 (2010); 1960 (2011); 2106 (2013); 2122 (2013) a 2242 (2015).

(5)

Svetová zdravotnícka organizácia, World Report on Violence and Health (Ženeva, 2002), s. 154; Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (UNOCHA), Discussion paper 2: the nature, scope and motivation for sexual violence against men and boys in armed conflict, (príspevok prednesený na výskumnej schôdzi UNOCHA s názvom Research Meeting on the Use of Sexual Violence in Armed Conflict: Identifying Gaps in Research to Inform More Effective Interventions 26. júna 2008).

(6)

Ako sa uvádza v jeho prvom vyhlásení adresovanom Bezpečnostnej rade OSN z 10. januára 2017.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

20.6.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

29

9

20

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Michèle Alliot-Marie, Francisco Assis, Petras Auštrevičius, Amjad Bashir, Bas Belder, Goffredo Maria Bettini, Mario Borghezio, Victor Boştinaru, James Carver, Fabio Massimo Castaldo, Aymeric Chauprade, Javier Couso Permuy, Arnaud Danjean, Georgios Epitideios, Knut Fleckenstein, Eugen Freund, Michael Gahler, Sandra Kalniete, Tunne Kelam, Wajid Khan, Eduard Kukan, Arne Lietz, Barbara Lochbihler, Sabine Lösing, Andrejs Mamikins, Ramona Nicole Mănescu, David McAllister, Tamás Meszerics, Clare Moody, Pier Antonio Panzeri, Alojz Peterle, Cristian Dan Preda, Michel Reimon, Sofia Sakorafa, Jean-Luc Schaffhauser, Alyn Smith, Jordi Solé, Dobromir Sośnierz, Jaromír Štětina, Dubravka Šuica, Charles Tannock, Miguel Urbán Crespo, Ivo Vajgl, Elena Valenciano, Hilde Vautmans

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Asim Ademov, Andrea Bocskor, Reinhard Bütikofer, Neena Gill, Ana Gomes, Andrzej Grzyb, Takis Hadjigeorgiou, Jo Leinen, Urmas Paet, Mirja Vehkaperä, Željana Zovko

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Andor Deli, Monika Smolková


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

29

+

ALDE

Petras Auštrevičius, Urmas Paet, Ivo Vajgl, Hilde Vautmans, Mirja Vehkaperä

EFDD

Fabio Massimo Castaldo, Aymeric Chauprade

PPE

Sandra Kalniete

S&D

Francisco Assis, Goffredo Maria Bettini, Victor Boştinaru, Knut Fleckenstein, Eugen Freund, Neena Gill, Ana Gomes, Wajid Khan, Jo Leinen, Arne Lietz, Andrejs Mamikins, Clare Moody, Pier Antonio Panzeri, Monika Smolková, Elena Valenciano

VERTS/ALE

Reinhard Bütikofer, Barbara Lochbihler, Tamás Meszerics, Michel Reimon, Alyn Smith, Jordi Solé

9

-

ENF

Mario Borghezio, Jean-Luc Schaffhauser

NI

James Carver, Georgios Epitideios, Dobromir Sośnierz

PPE

Andrea Bocskor, Andor Deli, Tunne Kelam, Cristian Dan Preda

20

0

ECR

Amjad Bashir, Bas Belder, Charles Tannock

GUE/NGL

Javier Couso Permuy, Takis Hadjigeorgiou, Sabine Lösing, Sofia Sakorafa, Miguel Urbán Crespo

PPE

Asim Ademov, Michèle Alliot-Marie, Arnaud Danjean, Michael Gahler, Andrzej Grzyb, Eduard Kukan, David McAllister, Ramona Nicole Mănescu, Alojz Peterle, Jaromír Štětina, Dubravka Šuica, Željana Zovko

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 2. júla 2018Právne oznámenie