Postup : 2017/2257(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0241/2018

Predkladané texty :

A8-0241/2018

Rozpravy :

PV 12/09/2018 - 18
CRE 12/09/2018 - 18

Hlasovanie :

PV 13/09/2018 - 10.13
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0355

SPRÁVA     
PDF 725kWORD 83k
28.6.2018
PE 618.014v03-00 A8-0241/2018

o Európe v pohybe: program pre budúcnosť mobility v EÚ

(2017/2257(INI))

Výbor pre dopravu a cestovný ruch

Spravodajca: István Ujhelyi

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o Európe v pohybe: program pre budúcnosť mobility v EÚ

(2017/2257(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa v pohybe: Agenda sociálne spravodlivého prechodu na ekologickú, konkurencieschopnú a prepojenú mobilitu pre všetkých (COM(2017)0283),

  so zreteľom na ratifikáciu Parížskej dohody Európskym parlamentom a Radou 4. októbra 2016(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)(2),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. októbra 2017 o ekologickej, konkurencieschopnej a prepojenej mobilite pre všetkých(3),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 5. júla 2017 o dôsledkoch digitalizácie a robotizácie dopravy na tvorbu politík EÚ(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. apríla 2009 o akčnom pláne pre inteligentné dopravné systémy(5),

  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. decembra 2013 o CARS 2020: smerom k silnému, konkurencieschopnému a udržateľnému automobilovému priemyslu v Európe(6),

  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2015 o realizácii multimodálneho integrovaného systému predaja cestovných lístkov Európe(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o vykonávaní Bielej knihy o doprave z roku 2011: hodnotenie a ďalší postup na ceste k udržateľnej mobilite(8),

  so zreteľom na vyhlásenie z Valletty z 29. marca 2017 o bezpečnosti cestnej premávky,

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje (COM(2011)0144),

–  so zreteľom na svoju štúdiu z roku 2016 s názvom Autonómne jazdiace vozidlá: budúcnosť cestnej dopravy? (Self-piloted cars: the future of road transport?)

–  so zreteľom na svoju štúdiu z roku 2017 s názvom Výzvy týkajúce sa financovania infraštruktúry v hospodárstve spoločného využívania zdrojov (Infrastructure funding challenges in the sharing economy),

–  so zreteľom na štúdiu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z roku 2017 s názvom Vplyv digitalizácie a hospodárstva založeného na dopyte na trhy práce a dôsledky pre zamestnanosť a pracovnoprávne vzťahy (Impact of digitalisation and the on-demand economy on labour markets and the consequences for employment and industrial relations),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0241/2018),

A.  keďže v odvetví dopravy prebiehajú štrukturálne zmeny a budúcnosť dopravy v EÚ sa nachádza na križovatke všeobecných priorít rámca politiky v oblasti klímy a energetiky do roku 2030, programu Čisté ovzdušie pre Európu a usmernení EÚ pre bezpečnosť cestnej premávky 2011 – 2020;

B.  keďže dekarbonizácia dopravy a používanie nízkoemisných technológií ponúkajú príležitosti pre budúcnosť mobility a udržateľný hospodársky rast;

C.  keďže kolaboratívne hospodárstvo a hospodárstvo spoločného využívania zdrojov premieňa odvetvie dopravy na celom svete; keďže hodnota transakcií v rámci kolaboratívneho hospodárstva v odvetví dopravy v Európe bola v roku 2015 odhadovaná na 5,1 miliardy EUR, čo predstavuje nárast o 77 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom, zatiaľ čo nemenové vzťahy hospodárstva spoločného využívania zdrojov značne prekračujú tento scenár a poukazujú na význam tohto javu;

D.  keďže sa odhaduje, že osobná doprava sa v období rokov 2010 až 2050 zvýši o približne 42 % a že nákladná doprava vzrastie počas toho istého obdobia o 60 %;

E.  keďže Biela kniha o doprave z roku 2011 požadovala, aby sa 30 % nákladnej dopravy pozdĺž hlavných koridorov presunulo z cesty na udržateľnejšie druhy dopravy, ako je napríklad železničná doprava, do roku 2030, a 50 % do roku 2050, pričom sa bude vyžadovať rozvoj vhodnej zelenej infraštruktúry;

F.  keďže uplatňovanie zásady používateľ a znečisťovateľ platí vo všetkých druhoch dopravy vrátane cestnej, železničnej, námornej a leteckej prispeje k vytvoreniu rovnakých podmienok pre všetky druhy dopravy;

G.  keďže cieľom nových služieb mobility je podstatné zlepšenie mestskej dopravy a keďže majú potenciál dosiahnuť to prostredníctvom zníženia preťaženia a emisií a zabezpečením alternatívy k súkromnému vlastníctvu automobilov, keďže súkromné vozidlo je stále hlavným dopravným prostriedkom z hľadiska vykonaných ciest; keďže môžu umožniť prechod na multimodálnu a spoločnú dopravu, ktorá je tak aj udržateľnejšia a môže dopĺňať verejné a aktívne formy dopravy;

H.  keďže odvetvie dopravy zohráva kľúčovú úlohu pri fungovaní hospodárstva EÚ, predstavuje približne 4 % HDP EÚ a viac ako 5 % celkovej zamestnanosti v EÚ(9); keďže ženy tvoria len 22 % pracovnej sily a tretina všetkých pracovníkov v tomto sektore je vo veku nad 50 rokov;

I.  keďže od prepojených a autonómnych vozidiel sa očakáva v budúcnosti, že ich pričinením bude cestná doprava účinnejšia, bezpečnejšia a istejšia, pretože ľudské chyby sú hlavnou príčinou všetkých dopravných nehôd na európskych cestách;

J.  keďže v posledných desaťročiach sa dosiahol veľký pokrok, čo robí EÚ najbezpečnejším regiónom cestnej dopravy na svete; keďže veľký počet obetí nehôd s 25 500 úmrtiami a 135 000 vážne zranenými osobami na európskych cestách v minulom roku stále spôsobuje veľké ľudské utrpenie a neprijateľné hospodárske náklady, ktoré sa odhadujú na 100 miliárd EUR ročne, a keďže sa neplnia ciele na rok 2020 týkajúce sa zníženia počtu obetí dopravných nehôd o polovicu v porovnaní s rokom 2010 a prudko sa zvyšuje podiel vážnych zranení a smrteľných úrazov zraniteľných účastníkov cestnej premávky, ako sú chodci, cyklisti alebo vodiči menších dvojkolesových motorových vozidiel;

K.  keďže doprava je hlavným zdrojom znečistenia ovzdušia v mestských oblastiach a je zodpovedná za viac ako 25 % emisií skleníkových plynov v EÚ, z toho cestná doprava zodpovedá za viac ako 70 %, pričom tento podiel stále rastie;

L.  keďže nedávny výskum a odhady odhaľujú užšie prepojenie medzi vystavením znečisteniu ovzdušia a vyšším rizikom pre verejné zdravie vrátane srdcovocievnych chorôb, ako je mŕtvica a ischemická choroba srdca a rakovina, a keďže podľa odhadov tuhé častice spôsobujú v EÚ ročne 399 000 predčasných úmrtí, z toho 75 000 pre oxidy dusíka a 13 600 pre ozón; keďže ľudia žijúci v mestskom prostredí sú mimoriadne vystavení tomuto nebezpečenstvu;

M.  keďže v súčasnosti sa na celom svete vyvíja veľké úsilie o inkluzívnejší, bezpečnejší a spravodlivejší dopravný sektor vrátane zavedenia ambicióznych cieľov a záväzných noriem a keďže EÚ by nemala prísť o príležitosť zaujať popredné miesto v rámci týchto sociálnych inovácií;

Vplyv transformácie dopravy na zručnosti a pracovné metódy

1.  víta oznámenie Komisie s názvom Európa v pohybe: Agenda sociálne spravodlivého prechodu na ekologickú, konkurencieschopnú a prepojenú mobilitu pre všetkých, v ktorom sa uznáva, že odvetvie mobility prechádza zásadnými zmenami, a zdôrazňuje, že digitálna revolúcia mobility by mala viesť k bezpečnejšiemu, inovatívnejšiemu, integrovanejšiemu, udržateľnejšiemu, spravodlivejšiemu, konkurencieschopnejšiemu a čistejšiemu odvetviu cestnej dopravy prepojenému s inými udržateľnejšími druhmi dopravy; víta strategický prístup oznámenia k dosiahnutiu súdržného regulačného rámca pre stále komplexnejšiu oblasť cestnej dopravy;

2.  poukazuje na to, že odvetvie mobility EÚ musí využívať príležitosti vytvorené digitálnymi technológiami; je presvedčený, že by sa mali rozvíjať a podporovať nové obchodné modely, ktoré vedú k inovatívnym službám v oblasti spoločnej mobility vrátane nových online platforiem pre nákladnú dopravu, tzv. car-poolingu, služieb spoločného využívania automobilov alebo bicyklov alebo aplikácií pre smartfóny, ktoré ponúkajú analýzu a údaje o dopravných podmienkach v reálnom čase;

3.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby navrhli a uplatňovali opatrenia systémov C-ITS (kooperatívne inteligentné dopravné systémy) v súlade s cieľmi a iniciatívami uvedenými v Bielej knihe o doprave z roku 2011, ako aj s Parížskou dohodou o zmene klímy z decembra;

4.  zdôrazňuje skutočnosť, že automobilové odvetvie EÚ zamestnáva 8 miliónov ľudí a pripadajú naň 4 % hrubej pridanej hodnoty EÚ, pričom hodnota jeho obchodného prebytku predstavuje 120 miliárd EUR.

5.  zdôrazňuje, že zmeny v automobilovom priemysle spojené s digitalizáciou, automatizáciou alebo čistejšími vozidlami si budú vyžadovať nové odborné znalosti a spôsoby práce; zdôrazňuje, že tieto zmeny by mali viesť k novým príležitostiam na zvýšenie atraktívnosti odvetvia dopravy a ukončeniu nedostatku pracovných síl v odvetví; zdôrazňuje, že výroba ekologických, prepojenejších a automatizovanejších vozidiel bude mať vplyv na výrobu, vývoj, údržbu a servisné služby a bude si vyžadovať nové zručnosti, napríklad pre montáž elektrických motorov alebo výrobu batérií druhej generácie, palivových článkov, či počítačového alebo senzorického vybavenia; zdôrazňuje, že priemysel už dnes čelí obrovským výzvam pri prijímaní zamestnancov s primeranými zručnosťami a že zatiaľ, čo sa očakáva, že rast inžinierskych pracovných miest bude pokračovať, softvérové zručnosti sú novou požiadavkou, na ktorú sa musia podniky zamerať; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby odbornú prípravu na pracovisku a rozvoj zručností pracovníkov v oblasti dopravy v EÚ prispôsobovali týmto novým výzvam;

6.  zdôrazňuje, že rovnosť príležitostí medzi mužmi a ženami by mala byť prioritou programu pre budúcnosť odvetvia dopravy; zdôrazňuje, že v odvetví dopravy prevažujú muži, ktorí tvoria tri štvrtiny celkovej pracovnej sily, a je potrebné podporovať rodovú rovnováhu; víta vytvorenie iniciatívy Ženy a doprava – platforma EÚ pre zmenu, ktorej cieľom je podporiť zamestnanosť žien a rovnosť príležitostí v odvetví dopravy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali na tejto platforme tak, aby vytváranie pracovných miest pre ženy a digitalizácia sektora išli ruka v ruke;

7.  poukazuje na to, že digitálna revolúcia pretvorí hodnotový reťazec automobilového priemyslu, výskum, investičné priority a technologické možností, ktoré musia byť transparentné, koherentné a v súlade s právnymi normami a odrazia sa na jeho celosvetovej konkurencieschopnosti;

8.  pripomína, že automatické riadenie vozidla bude mať výrazný vplyv na pracovnú silu v odvetví dopravy a bude si vyžadovať nové kvalifikácie v prípade dotknutých profesií; vyzýva členské štáty, aby prijali primerané opatrenia v očakávaní tejto zmeny na trhu práce, ktoré by mali byť sprevádzané výraznejším sociálnym dialógom; vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu EÚ, ktorá zahŕňa nové pracovné príležitosti, ktoré vytvorí digitalizácia odvetvia dopravy, a zohľadnila osvedčené postupy členských štátov s cieľom podporiť vytváranie pracovných miest v odvetví dopravy, a to aj ako prioritné spravodlivé prechodné opatrenia pre zamestnancov, ktorých pracovné miesta sa stanú zastaranými v dôsledku digitalizácie sektora dopravy;

9.  zdôrazňuje, že automatické riadenie v konečnom dôsledku povedie k otázkam v súvislosti s výkladom existujúcich právnych predpisov EÚ týkajúcich sa času jazdy a času odpočinku; vyzýva Komisiu, aby priebežne monitorovala, či sú potrebné legislatívne opatrenia;

10.  upriamuje pozornosť na pozitívny vplyv digitalizácie v oblasti dopravy, pretože prispeje k zníženiu byrokracie a zjednodušeniu postupov, ako pre úrady, tak aj pre podniky, a uľahčí overovanie dodržiavania právnych predpisov týkajúcich sa riadenia a odpočinku a pravidiel kabotáže zavedením digitálnych tachografov, čím sa zlepšia podmienky pre vodičov z povolania a pomôže to vytvoriť rovnaké podmienky pre všetkých dopravcov;

11.  víta oznámenie Komisie s názvom Nový program v oblasti zručností pre Európu a iniciatívy, ako je napríklad plán odvetvovej spolupráce v oblasti zručností a Koalícia pre digitálne zručnosti a pracovné miesta, ktoré podporujú spoluprácu medzi odborovými zväzmi, inštitúciami odbornej prípravy a subjektmi súkromného sektora pri predchádzaní, identifikácii a riešení nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami;

12.  víta skutočnosť, že automobilový priemysel patrí k jednému zo šiestich pilotných projektov, na ktoré boli poskytnuté finančné prostriedky prostredníctvom akcie aliancie pre sektorové zručnosti v rámci programu Erasmus+;

13.  vyzýva Komisiu, aby predložila strednodobé hodnotenie, pokiaľ ide o projekty týkajúce sa zručností v automobilovom priemysle vrátane trojročného výskumného projektu SKILLFULL a odporúčaní skupiny na vysokej úrovni GEAR 2030; domnieva sa, že na základe výsledkov projektu SKILLFUL bude možné posúdiť primeranosť požiadaviek na odbornú prípravu a kvalifikáciu vodičov cestnej dopravy, najmä vzhľadom na nové povolania/zručnosti;

14.  vyzýva členské štáty, aby namiesto riešenia špecifických výziev aktívne reagovali na digitalizáciu a prijímali komplexné a strategické rozhodnutia založené na technologickej neutralite a zamerané na maximálne zvýšenie možných prínosov a aby sa usilovali o dosiahnutie dohody o celoúniovom prístupe k hlavným otázkam;

15.  zdôrazňuje základnú úlohu, ktorú môžu používatelia a spotrebitelia zohrávať pri podpore transformácie dopravy, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili transparentnosť a verejnú dostupnosť príslušných údajov s cieľom zvýšiť informovanosť verejnosti a umožniť spotrebiteľom prijímať informované rozhodnutia;

Transformácia prostredníctvom pokroku v oblasti výskumu a inovácií

16.  zdôrazňuje, že Európa je svetovým lídrom v oblasti výroby aj dopravných operácií a zdôrazňuje, že je veľmi dôležité, aby sa európske odvetvie dopravy naďalej udržateľne vyvíjalo, aby sa doňho investovalo a aby sa inovovalo a obnovovalo a zachovalo si tak svoje vedúce postavenie a konkurencieschopnosť v oblasti technológií;

17.  pripomína kľúčový cieľ vytvorenia jednotného európskeho dopravného priestoru bez prekážok, v ktorom má každý spôsob dopravy s efektívnou komodalitou svoje miesto a existuje tu zvýšená interakcia medzi jednotlivými druhmi dopravy, a preto vyzýva členské štáty, aby vytvorili vhodné prostredie založené na stimuloch s cieľom zefektívniť spôsoby dopravy a odstrániť existujúce prekážky, ako je zbytočná byrokracia;

18.  pripomína, že na zvýšenie bezpečnosti cestnej premávky, obmedzenie zmeny klímy a emisií oxidu uhličitého, znečisťovania ovzdušia a preťaženia dopravy budú potrebné udržateľné a inovačné dopravné technológie a riešenia mobility a že je nutné uplatňovať taký európsky regulačný rámec, ktorý bude stimulovať inovácie; v tejto súvislosti požaduje lepšie financovanie prepojeného medzisektorového výskumu a vývoja, pokiaľ ide o prepojené a automatizované vozidlá, elektrifikáciu železničných a cestných infraštruktúr, alternatívne palivá, konštrukciu a výrobu vozidiel, riadenie sietí a dopravy, ako aj inteligentné služby mobility a infraštruktúru bez toho, aby sa zanedbávali existujúce systémy v iných odvetviach; konštatuje, že ak sa majú vyvíjať efektívne, tieto kľúčové inovácie si budú vyžadovať využívanie mnohých foriem priemyselného know-how; v tejto súvislosti poukazuje na to, že kooperatívne, automatizované a prepojené vozidlá môžu zvýšiť konkurencieschopnosť európskeho priemyslu a znížiť spotrebu energie a emisie z dopravy, ako aj prispieť k zníženiu počtu úmrtí v dôsledku dopravných nehôd; preto zdôrazňuje, že požiadavky na infraštruktúru by sa mali stanoviť s cieľom zabezpečiť, aby tieto systémy mohli bezpečne fungovať;

19.  poukazuje na to, že s cieľom udržať krok s technologickým vývojom a poskytnúť európskym občanom najlepšie možné riešenia v oblasti dopravy a mobility a zároveň zabezpečiť, aby európske podniky mohli zachovať a rozšíriť svoju konkurenčnú výhodu, Európa potrebuje lepší rámec pre spoločné opatrenia v oblasti výskumu a inovácií v rámci dopravy; domnieva sa, že ambiciózne ciele nášho budúceho dopravného systému je možné dosiahnuť len vtedy, ak sa dajú vypracovať, otestovať a realizovať nové myšlienky a koncepcie v úzkej súčinnosti s politickými a regulačnými programami;

20.  vyzýva na poskytovanie ďalšej transparentnej finančnej podpory na výskum, inovácie a odbornú prípravu, ako to bolo v rámci stratégií pre inteligentnú špecializáciu, v ktorej Európsky fond regionálneho rozvoja spolufinancoval podporu poskytovanú v oblastiach, ako sú hnacie sústavy alebo inteligentné dopravné systémy;

21.  pripomína, že európske financovanie počas nasledujúceho viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2021 – 2027 bude nevyhnutné na dokončenie cezhraničných infraštruktúr a odstránenie prekážok pozdĺž hlavných koridorov transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), a konštatuje, že financovanie infraštruktúry podporuje súkromné a verejné investície do vysoko kvalitných a udržateľných dopravných služieb a technológií; preto žiada, aby sa v rámci budúceho VFR sprístupnili finančné prostriedky na podporu rýchleho rozvoja a zavádzania systémov, služieb a digitálnych riešení pre dopravu v budúcnosti;

22.  zdôrazňuje, že finančné bariéry by sa mali znížiť a prístup k financovaniu by sa mal zjednodušiť, keďže byrokracia a administratívne náklady predstavujú vyššiu pomernú záťaž pre MSP, a to z dôvodu nedostatku zručností a kapacít týchto podnikov; vyzýva Komisiu, aby monitorovala, či výzvy členských štátov na verejnú súťaž v oblasti inteligentnej dopravnej infraštruktúry sú v súlade s ustanoveniami o zlepšení prístupu pre MSP stanovenými v smernici 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní;

23.  poukazuje na to, že Európa potrebuje zlepšiť inovačný ekosystém od výskumu základných technológií po výskum nových služieb a obchodných modelov, ktoré vedú k sociálnym inováciám (keď sa rozšíria na trhu); zdôrazňuje, že verejná podpora inovačného ekosystému by sa mala zamerať na zlyhania trhu v oblasti výskumu a inovácií, ako aj na politiky priaznivé pre inovácie, čím sa umožní, aby európska normalizácia, regulácia a finančné nástroje podporovali investície súkromného sektora do inovácií;

24.  berie na vedomie, že výskum na úrovni EÚ, najmä prostredníctvom programu Horizont 2020, bude kľúčom k dosiahnutiu výsledkov, čo dokazujú verejno-súkromné partnerstvá, ako napríklad spoločný podnik pre palivové články a vodík a európska iniciatíva pre ekologické vozidlá, a požaduje osobitné verejno-súkromné partnerstvo pre prepojené a automatizované riadenie vozidiel; podporuje prácu Komisie pri vytváraní európskej aliancie batérií a požaduje ďalšiu finančnú podporu rozvoja výroby a recyklácie udržateľných batérií a akumulátorov v EÚ pre budúce vozidlá s nízkymi a nulovými emisiami a pre globálny prístup k spravodlivému obchodu pri dovoze materiálov, ako sú lítium a kobalt, keďže vývoj týchto technológií bude zohrávať kľúčovú úlohu pre budúcnosť ekologickej a udržateľnej mobility;

25.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby boli predložené jednotné stratégie hospodárskeho a priemyselného rozvoja, ktorých ciele, ako je ďalšie posilnenie výroby a využívania vozidiel s nízkymi emisiami, sú v súlade s využívaním zdrojov vyčlenených na ich dosiahnutie, pokiaľ ide o infraštruktúru a spotrebné komponenty, ako sú batérie, čo predstavuje aspekt, ktorému by Komisia a členské štáty mali venovať pozornosť s cieľom navrhnúť stratégiu EÚ pre výrobu batérií; zdôrazňuje význam stimulovania výrobcov a uvádzania na trh s cieľom znížiť náklady;

26.  víta skutočnosť, že Komisia takisto vytvorila prepojenie s obehovým hospodárstvom s osobitným zreteľom na vzácne materiály a batérie; v tejto súvislosti nabáda Komisiu, aby ďalej posudzovala environmentálnu stopu výroby a recyklácie batérií s cieľom získať celkový obraz o environmentálnom vplyve batériami poháňaných elektrických vozidiel v záujme uľahčenia porovnania udržateľnosti životného cyklu rôznych pohonných systémov;

27.  zdôrazňuje potenciálny prínos druhotného využitia autobatérií, napr. v inteligentnej sieti a inteligentných skladovacích riešeniach domácností, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili výskum a pilotné projekty v tejto oblasti prostredníctvom systémov financovania;

28.  podporuje väčšiu mieru využívania digitálnych technológií pri uplatňovaní zásady „znečisťovateľ platí“, ako je elektronické mýto a elektronické cestovné lístky na základe environmentálnych vlastností vozidiel; víta usmernenia Komisie pre mestá týkajúce sa regulácie prístupu vozidiel do mestských oblastí; zdôrazňuje však, že s cieľom zabrániť fragmentácii jednotného dopravného priestoru je na európskej úrovni potrebné urobiť viac; v tejto súvislosti poukazuje na dôležitosť financovania projektov dopravnej infraštruktúry a výrazných investícií do najekologickejších nízko uhlíkových palív s cieľom podporiť transformáciu dopravného systému a zabezpečiť integráciu energetických a dopravných aktív ako prostriedkov na urýchlenie prechodu na udržateľnejšiu zmes palív; pokiaľ ide o financovanie EÚ pre dopravu, je presvedčený, že vhodnosť na účel dosiahnutia cieľov v oblasti klímy by mala byť jedným z kritérií oprávnenosti pre projekty;

29.  opakuje záväzky EÚ týkajúce sa boja proti zmene klímy v rámci Parížskej dohody, agendy 2030 prijatej OSN a rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030; víta opatrenia, ktoré sa už prijali, ako napríklad testovací cyklus celosvetového harmonizovaného skúšobného postupu pre ľahké vozidlá (WLTP), ako aj balíky emisií za skutočných jazdných podmienok, ktorých cieľom je znížiť priepasť medzi stanovenými cieľmi v oblasti eliminácie emisií uhlíka a skutočnými cestnými emisiami; žiada Komisiu, aby monitorovala účinnosť týchto opatrení a v prípade potreby navrhla ďalšie zlepšenia; považuje emisný skúšobný postup WLTP za krok správnym smerom, pokiaľ ide o meranie spotreby paliva osobných vozidiel a emisií CO2;

30.  konštatuje, že poskytovanie informácií o osobných vozidlách spotrebiteľom je nevyhnutné na urýchlenie dekarbonizácie v doprave, a preto vyzýva na zlepšenie spoľahlivých a dostupnejších informácií o emisiách a spotrebe paliva vozidiel vrátane štandardizovaného, viditeľného a jasného označovania vozidiel, aby sa spotrebiteľom umožnilo prijímať informované rozhodnutia a podporiť zmeny v správaní podnikov a fyzických osôb a ekologickejšiu mobilitu; zdôrazňuje, že presnejšie informácie takisto uľahčia zelené verejné obstarávanie a umožnia ho využívať verejnými orgánmi členských štátov, regiónov a mestami; víta odporúčanie Komisie (EÚ) 2017/948(10) a zároveň žiada Komisiu, aby zvážila preskúmanie smernice o označovaní automobilov 1999/94/ES(11);

31.  berie na vedomie súčasné finančné aj nefinančné prekážky, ktorým spotrebitelia čelia pri nákupe vozidiel s nízkymi emisiami; pripomína, že prijatie vozidiel s nízkymi emisiami konečnými používateľmi výrazne závisí od dostupnosti a prístupnosti komplexnej a cezhraničnej infraštruktúry; v tejto súvislosti víta existujúce verejné a súkromné iniciatívy zamerané na umožnenie roamingu medzi prevádzkovateľmi nabíjacích staníc; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali všetky potrebné kroky s cieľom uľahčiť roaming a prístupnosť infraštruktúry nabíjania v rámci Európy; vyzýva Komisiu, aby poskytla väčšiu podporu úsiliu členských štátov pri rozširovaní infraštruktúry pre alternatívne palivá s cieľom čo najskôr dosiahnuť základné pokrytie v rámci celej EÚ;

32.  zastáva názor, že v záujme urýchlenia prenikania palív s nízkymi emisiami na trh a v záujme plného využívania ich klimatického prínosu je nevyhnutné vytvoriť stimuly na ich využívanie a rozvoj kompatibilných vozidiel; pripomína však, že na to, aby sa dodržala Parížska dohoda, do polovice storočia musia emisie skleníkových plynov z dopravy smerovať k úplnému odstráneniu; zdôrazňuje, že odvetvie európskej cestnej dopravy nie je možné transformovať smerom k ekologickej a hospodárskej udržateľnosti zachovaním univerzálneho technologického prístupu, a preto je potrebný prechod na skutočne technologicky neutrálne hodnotenie pohonných systémov v súvislosti s vývojom budúcich vozidiel, ktoré budú zodpovedať rôznym potrebám v oblasti mobility; zdôrazňuje, že v záujme urýchlenia investícií do nízkoemisnej palivovej infraštruktúry, ktorá je podmienkou pre širšie uplatnenie a využívanie vozidiel s alternatívnym pohonom, je potrebné medziodvetvové úsilie;

33.  zdôrazňuje, že smernica o ekologických vozidlách(12) musí brať do úvahy potreby a dostupné zdroje samospráv a regionálnych orgánov v záujme rozvinutia jej plného potenciálu, najmä pokiaľ ide o otázky zložitosti a administratívnej záťaže;

34.  víta záväzok Komisie predložiť do 2. mája 2018 legislatívny návrh pre normy emisií CO2 a spotreby palív pre ťažké úžitkové vozidlá, ktorý by mal byť ambiciózny, realistický a mal by vychádzať zo zozbieraných údajov za použitia nástroja na výpočet energetickej spotreby vozidiel (VECTO), s cieľom zabezpečiť ucelené právne predpisy týkajúce sa ťažkých úžitkových vozidiel; zdôrazňuje, že nástroj VECTO sa musí urýchlene a pravidelne aktualizovať s cieľom umožniť presnú evidenciu nových technológií v záujme včasného zlepšenia účinnosti;

35.  zdôrazňuje, že úroveň ambícií týkajúcich sa cieľových hodnôt CO2 pre ťažké úžitkové vozidlá musí byť koherentná s budúcimi ambíciami týkajúcimi sa zníženia emisií znečisťujúcich látok, napr. v rámci Euro 7, ako aj požiadaviek podľa smernice 2015/719 o hmotnostiach a rozmeroch(13);

36.  pripomína hrozivé experimenty vystavenia dymu, ktoré uskutočnila na ľuďoch a opiciach Európska výskumná skupina pre životné prostredie a zdravie v odvetví dopravy, orgán financovaný veľkými výrobcami automobilov; pripomína, že toto nie je prvý škandál automobilového priemyslu tohto typu; požaduje, aby boli všetky výskumy poskytujúce informácie pre politiku EÚ úplne nezávislé od automobilového priemyslu, a to aj na základe financovania a uzatvárania subdodávateľských zmlúv;

Transformácia dopravy v prospech všetkých používateľov

37.  zdôrazňuje, že na zabezpečenie bezprekážkového toku premávky musí byť prepojenie medzi samojazdiacimi vozidlami, medzi vozidlami a infraštruktúrou, medzi vozidlami, bicyklami a chodcami a v samotnej sieti kľúčovým dlhodobým cieľom; vyzýva preto Komisiu, aby riešila otázky využívania údajov a ich riadenia s dôrazom na ochranu údajov a aby posúdila všetky aplikácie počítačovo podporovaných konštrukčných technológií(CAD), ktoré majú vysokú úroveň samostatnosti a poskytujú služby s pridanou hodnotou; zdôrazňuje potrebu rozvoja telekomunikačnej a satelitnej infraštruktúry pre lepšie určovanie polohy a komunikačné služby medzi vozidlami a infraštruktúrou a vyzýva Komisiu, aby stanovila, kde a dokedy musí byť existujúca dopravná infraštruktúra zosúladená s normami pre inteligentnú dopravnú infraštruktúru;

38.  poukazuje na to, že samojazdiace a ekologické vozidlá si takisto budú vyžadovať plánovanie integrovanej infraštruktúry a investovanie do vybavenia ciest potrebnou infraštruktúrou na telekomunikáciu a nabíjanie, napríklad pre elektrické vozidlá, ako aj kvalitné dopravné údaje, napríklad digitálne mapy s vysokým rozlíšením a plne interoperabilné palubné zariadenia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili investície na financovanie inovatívnej a udržateľnej modernizácie dopravnej infraštruktúry;

39.  pripomína Komisii, že v záujme dosiahnutia primeranej prepojenosti dopravy a správneho riadenia bezpečnosti, signalizácie, automatizácie, digitálnych charakteristík pre spotrebiteľov a bezpečnej správy údajov sa čo najskôr musí zabezpečiť úplné 5G pokrytie koridorov siete TEN-T v železničnej, cestnej a vnútrozemskej vodnej doprave; požaduje rozvoj inteligentných diaľničných projektov a vytvorenie inteligentných dopravných koridorov; domnieva sa, že na hlavných cestách by mali byť nainštalované optické a bezdrôtové stanice a stanice siete 5G;

40.  pripomína, že hlavným cieľom by mali byť nulové straty na životoch na európskych cestách, a zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť bezpečnú paralelnú existenciu starých a nových spôsobov dopravy, pričom táto zmena sa uľahčí povinným vybavením určitými asistenčnými systémami riadenia a zabezpečením vhodnej infraštruktúry; vyzýva Komisiu, aby dôkladne a technologicky neutrálne posúdila dôsledky používania automatizovaných systémov v doprave na bezpečnosť s holistickým zameraním na vplyvy všetkých intermodálnych systémov dopravy na bezpečnosť;

41.  zdôrazňuje, že ciele zamerané na zníženie počtu smrteľných nehôd a vážnych zranení v prípade dopravných nehôd ešte nie sú splnené a že európska dopravná politika by sa preto mala zamerať na ich splnenie; zdôrazňuje význam primeraných právnych predpisov v oblasti bezpečnosti v záujme dosiahnutia bezpečnejšieho odvetvia cestnej dopravy; pripomína Komisii a členským štátom, že v záujme zníženia počtu nehôd a obetí na európskych cestách musia byť v celej EÚ zaručené vhodné podmienky pre parkovanie a odpočinok;

42.  poukazuje na to, že rozvoj prepojených a automatizovaných vozidiel bol z veľkej časti podporovaný technológiou; preto žiada, aby sa skúmal a uznal jeho sociálny vplyv, a domnieva sa, že musí byť zabezpečená úplná kompatibilita zavádzania prepojených a automatizovaných vozidiel so sociálnymi, ľudskými a environmentálnymi hodnotami a cieľmi; zdôrazňuje, že v prípade nehody, ktorá sa týka jednej alebo viacerých automatizovaných vozidiel, by malo byť jasné, kto je zodpovedný, či ide o softvérovú(-é) spoločnosť(-ti), výrobcu(-ov) vozidla, vodiča(-ov) alebo poisťovaciu(-e) spoločnosť(ti);

43.  zdôrazňuje, že tieto nadchádzajúce zmeny by nemali byť na úkor sociálneho začleňovania a prepojenosti v členských štátoch a v oblastiach, v ktorých sú medzery v mobilite; berie na vedomie potrebu zvýšenia kapacity siete, využitie existujúcej infraštruktúry siete a významných budúcich inovácií na umožnenie hlbšej integrácie digitálnych technológií a riešenie hlavných rozdielov v prepojenosti medzi členskými štátmi a tiež medzi mestskými a vidieckymi, ústrednými a odľahlými oblasťami, v prípade ktorých by sa mal vypracovať súbor riešení prispôsobených potrebám s podporou a na základe koordinácie medzi verejným a súkromným sektorom; zdôrazňuje, že konvenčné spôsoby dopravy, ako sú autobusy, zohrávajú stále kľúčovú úlohu v odľahlých a horských oblastiach a nemali by sa v tomto procese prehliadať; pripomína, že zo skúseností vo viacerých krajinách EÚ vyplýva, že štruktúrovanie kolektívnej a verejnej cestnej dopravy podľa zmlúv o povinnosti služby vo verejnom záujme, v ktorých sa spájajú ziskové a neziskové linky, môže priniesť optimálne výsledky pre občanov, verejné financie a hospodársku súťaž na trhu;

44.  pripomína, že je potrebné uprednostňovať kolektívne a bezpečnejšie dopravné prostriedky pre nákladnú a osobnú dopravu na hlavných cezhraničných koridoroch a v metropolitných oblastiach s cieľom znížiť znečisťovanie, dopravné zápchy a nehody a chrániť zdravie občanov a účastníkov cestnej premávky;

45.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali plány udržateľnej mestskej mobility a plány udržateľnej mobility vidieka, ktoré sú odôvodnené verejným záujmom a integrujú všetky nové druhy dopravy, podporujú zavedenie multimodálneho dopravného systému pre cestujúcich, zlepšujú mobilitu a kvalitu služieb pre občanov vrátane starších občanov a občanov so zdravotným postihnutím, poskytujú im alternatívy a internalizujú alebo znižujú zdravotné a externé environmentálne náklady pre mestá, a to spolu s podporou cestovného ruchu; konštatuje, že takéto plány by mali podporovať začleňovanie, účasť a zamestnávanie občanov, ktorí žijú v odľahlejších oblastiach, a to s cieľom bojovať proti hrozbe vyľudňovania vidieckych oblastí a zlepšovať prístupnosť odľahlých oblastí a cezhraničných regiónov a komunikáciu s nimi; zdôrazňuje, že mobilita na vidieku sa podstatne líši od mestskej mobility, nielen pokiaľ ide o vzdialenosti a dostupnosť verejnej dopravy, ale aj v súvislosti s environmentálnymi a hospodárskymi faktormi, medzi ktoré patrí nižší environmentálny tlak z emisií znečisťujúcich látok, nižší priemerný príjem a vyššie množstvo prekážok pre investície do infraštruktúry;

46.  konštatuje, že skúsenosti z predchádzajúcich a prebiehajúcich projektov, medzi ktoré patrí pracovný program v oblasti dopravy, Nástroj na prepájanie Európy a udržateľná spoločná mobilita vzájomne prepojená s verejnou dopravou v európskych vidieckych oblastiach (SMARTA), prinášajú prvky na tvorbu inteligentných obcí vrátane účinnejšej a inteligentnejšej logistiky typu „od dverí k dverám“, inovačných koncepcií mobility ako služby, inteligentnej dopravnej štruktúry budúcej generácie, prepojenej a automatizovanej dopravy a inteligentnej mestskej mobility (doprava z/do miest);

47.  zdôrazňuje, že mobilita sa čoraz viac považuje za službu, a preto by sa mala umožniť rozšírená plynulá multimodálna doprava typu „od dverí k dverám“ na cezhraničnom základe, a v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby sprístupnili multimodálne cestovné informácie a rezervačné služby, a to pomocou informácií v reálnom čase, a vyzýva Komisiu, aby do konca roka 2018 predložila legislatívny návrh o multimodálnych právach cestujúcich; trvá na tom, aby také nové prepravné služby boli kvalifikované, napríklad na účely systému spoplatňovania ciest, ako spôsoby cestovania, ktoré sú prinajmenšom rovnako dobré, ak nie lepšie, ako individuálna súkromná doprava, a ich využívanie by nemali spomaľovať legislatívne prekážky;

48.  vyzýva Komisiu, aby podporovala existujúce vnútroštátne a miestne regulačné osvedčené postupy, ktorými sa integrujú nové a tradičné formy mobility, ktoré podporujú spotrebiteľský výber, poskytujú multimodálne informácie a služby predaja cestovných lístkov, ktoré sú k dispozícii spotrebiteľom, a podporujú skôr využívanie verejnej než súkromnej dopravy, alebo podporujú ponuky z kolaboratívneho dopravného hospodárstva, ktoré poskytujú hybnú silu a potrebnú podporu na propagovanie udržateľného cestovného ruchu a environmentálneho a kultúrneho dedičstva, najmä podporou MSP a zameraním sa na členské štáty a oblasti, v ktorých existujú nedostatky v oblasti mobility;

49.  opätovne zdôrazňuje, že cestovanie je jedným zo sektorov, ktoré sú najviac zasiahnuté digitalizáciou, a že nové a vplyvnejšie digitálne prostredie má za následok, že spotrebitelia budú zohrávať aktívnejšiu úlohu pri hľadaní, nákupe a rezervovaní svojich ciest a pri ich platení; zdôrazňuje, že je potrebné presadzovať existujúce pravidlá, ktoré zaručujú transparentnosť a neutralitu, aby sa spotrebitelia mohli informovane rozhodnúť na základe spoľahlivých informácií;

50.  poukazuje na význam riadenia mobility; považuje za dôležité, aby boli ľudia nabádaní k tomu, aby prijímali trvalo udržateľné návyky v oblasti mobility prostredníctvom hospodárskych stimulov, prostredníctvom zvyšovania informovanosti o vplyvoch jednotlivých druhov dopravy na životné prostredie, ako aj prostredníctvom koordinácie a rozvoja nízkouhlíkových dopravných služieb, ako je verejná doprava a vytvorenie alebo zlepšenie infraštruktúry pre mäkkú mobilitu (chôdza, cyklistika atď.), s cieľom poskytnúť ľuďom alternatívu k cestnej doprave; poukazuje na potrebu financovania projektov s cieľom uľahčiť miestnu a regionálnu nízkouhlíkovú mobilitu, napríklad systémov mestských bicyklov;

51.  vyzýva Komisiu, aby podporovala efektívnu a zelenú logistiku s cieľom lepšie sa vyrovnať s predpokladaným nárastom dopytu po nákladnej doprave prostredníctvom lepšej optimalizácie nákladnej kapacity kamiónov a znížiť počet prázdnych alebo čiastočne naložených kamiónov; ďalej vyzýva Komisiu, aby posilnila úsilie zamerané na zvýšenie multimodálneho presunu a na propagáciu multimodálnych platforiem na koordináciu dopytu po doprave, a vyzýva členské štáty, aby ako štandardnú prax využívali elektronické dopravné dokumenty v celej Európe s cieľom znížiť byrokraciu a administratívnu záťaž a zvýšiť efektívnosť;

52.  zdôrazňuje, že jazda v konvojoch a využívanie mega nákladných vozidiel môžu výrazne prispieť k zvýšeniu efektívnosti a úspore paliva v cestnej nákladnej doprave, a preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby splnili ciele vyhlásenia z Amsterdamu a stanovili stimuly pre zvýšené používanie mega nákladných vozidiel;

53.  nabáda Komisiu, aby podporovala iniciatívy, ktoré prispievajú k zníženiu a vyhýbaniu sa dopravným preťaženiam bez toho, aby prenášali objemy dopravy na alternatívne cestné úseky, ako sú napríklad príklady najlepších postupov týkajúcich sa poplatkov za preťaženie, ako aj úspešné opatrenia na presun na iné druhy dopravy;

54.  vyzýva Komisiu, aby vykonala dôkladné posúdenie otázok týkajúcich sa ochrany osobných údajov a zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s vývojom automatizovaných vozidiel;

55.  berie na vedomie potenciál modelov hospodárstva založených na spolupráci v oblasti zlepšenia efektívnosti dopravného systému a zníženia neželaných externalít, ako sú preťaženie a emisie; vyzýva orgány, aby v súlade so zásadou subsidiarity plne zvážili začlenenie skutočne kolaboratívnych dopravných služieb do bežného dopravného systému s cieľom podporiť vytváranie úplných a plynulých cestovných reťazcov a poskytovanie nových foriem udržateľnej mobility;

56.  zdôrazňuje, že v súvislosti s kolaboratívnou ekonomikou sú najnaliehavejšími otázkami tie, ktoré sa týkajú ochrany spotrebiteľa, rozdelenia zodpovednosti, zdaňovania, systémov poistenia, sociálnej ochrany pracovníkov (či už ide o zamestnancov alebo samostatne zárobkovo činné osoby) a ochrany údajov, a očakáva, že v týchto oblastiach sa prijmú regulačné opatrenia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby kolaboratívna ekonomika nespôsobovala nekalú hospodársku súťaž a sociálny a fiškálny dumping a nenahradila regulovanú verejnú dopravu;

57.  zastáva názor, že vzhľadom na rozsudok Súdneho dvora z 20. decembra 2017 vo veci C-434/15(14) by sa malo jasne rozlišovať medzi jednoduchým sprostredkovaním prostredníctvom online platforiem a poskytovaním dopravných služieb; domnieva sa, že služba nie je súčasťou informačnej spoločnosti, keď sa činnosť prevažne týka poskytovania profesionálnych služieb, a vždy, keď technologická platforma priamo alebo nepriamo určuje náklady, množstvo alebo kvalitu poskytovanej služby;

58.  vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na zníženie rizika a pravdepodobnosti vyhýbania sa daňovým povinnostiam spoločnosťami, ktoré poskytujú služby ako súčasť kolaboratívneho hospodárstva, a trvali na tom, aby platili dane tam, kde vytvárajú zisky a poskytujú služby;

°

°  °

59.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 1.

(2)

Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.

(3)

EÚ C 81, 2.3.2018, s. 195.

(4)

Ú. v. EÚ C 345, 13.10.2017, s. 52.

(5)

Ú. v. EÚ C 184E, 8.7.2010, s. 50.

(6)

Ú. v. EÚ C 468, 15.12.2016, s. 57.

(7)

Ú. v. EÚ C 265, 11.8.2017, s. 2.

(8)

Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 155.

(9)

Doprava EÚ v číslach: Štatistická príručka 2015, Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, Luxemburg, 2015.

(10)

Ú. v. EÚ L 142, 2.6.2017, s. 100.

(11)

Ú. v. EÚ L 12, 18.1.2000, s. 16.

(12)

Ú. v. EÚ L 120, 15.5.2009, s. 5.

(13)

Ú. v. EÚ L 115, 6.5.2015, s. 1.

(14)

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 20. decembra 2017, Asociación Profesional Elite Taxi proti Uber Systems Španielsko, SL, C-434/15, ECLI:EU:C:2017:981.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Úvod

Odvetvie mobility hrá kľúčovú úlohu v európskom hospodárstve a spoločnosti. S rozvojom automatizovaných vozidiel, digitalizáciou a nevyhnutnosťou vytvoriť ekologickejšiu dopravu toto odvetvie prechádza zásadnými zmenami, ktoré ovplyvnia všetky aspekty našich spoločností. Európska komisia zareagovala na výzvy odvetvia mobility balíkom legislatívnych návrhov (tzv. balík opatrení v oblasti mobility) zameraným na povzbudenie inteligentného spoplatnenia užívania ciest, zníženie emisií CO2, boj proti nelegálnemu zamestnaniu a zabezpečenie riadnych podmienok a času odpočinku pre pracovníkov. Európsky parlament ako spoluzákonodarca formuje výsledok tohto procesu. Okrem legislatívnych opatrení je potrebné udržať zameranie pozornosti na budúci vývoj a zabezpečiť, aby transformácia dopravy viedla k spravodlivejšiemu, konkurencieschopnejšiemu a čistejšiemu odvetviu mobility.

Súvislosti

Oznámenie Komisie s názvom Európa v pohybe: Agenda sociálne spravodlivého prechodu na ekologickú, konkurencieschopnú a prepojenú mobilitu pre všetkých sa zaoberá širokou škálou otázok, ktoré rieši odvetvie cestnej mobility, a zameriava sa na otázky, ktoré sú predmetom legislatívnych návrhov v rámci balíka opatrení v oblasti mobility.

Účelom tejto strategickej iniciatívnej správy je využiť myšlienky uvedené v oznámení Komisie a upozorniť na kľúčové aspekty dopravnej politiky, ktoré neboli zahrnuté do legislatívnych návrhov v rámci balíka opatrení v oblasti mobility. Kľúčovými aspektmi sa zaoberá aj iniciatívna správa Výboru pre dopravu a cestovný ruch o európskej stratégii pre kooperatívne inteligentné dopravné systémy, a preto táto správa nepokrýva rovnaké otázky. Správa tiež zohľadňuje stanoviská Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k uvedenému oznámeniu Komisie a najmä na tému Dôsledky digitalizácie a robotizácie dopravy na tvorbu politík EÚ.

Hĺbkové štrukturálne zmeny v odvetví dopravy

Digitalizácia je jedným z kľúčových faktorov, ktoré ovplyvňujú všetky oblasti odvetvia dopravy. Bude mať dosah aj na spotrebiteľov a poskytovateľov služieb mobility. Takisto bude mať vplyv na európsky priemysel a pracovníkov. Zákonodarcovia majú povinnosť zabezpečiť, aby tieto zásadné zmeny nevytvárali rozdiely v spoločnosti a aby sa zachovala konkurencieschopnosť Európskej únie.

Zmena bola rýchla a hlboká. Uskutočňuje sa rozsiahly výskum s cieľom posúdiť vplyv digitalizácie a predvídať jej budúci vývoj, hoci počet dostupných dokončených štúdií je stále obmedzený. Výzvou pre tvorcov politiky nie je naďalej uplatňovať prístup reakcie na konkrétne výzvy, ale prijať strategické opatrenia na riešenie širších výziev. Na to, aby si EÚ udržala na veľmi konkurenčnom svetovom trhu vedúce postavenie v oblasti technológií, bude nevyhnutný cielený výskum a vývoj.

Nové zručnosti a pracovné metódy

Jedným z kľúčových aspektov je potreba poskytnúť občanom, a to nielen pracovníkom, ale aj spotrebiteľom rôznych služieb, potrebné zručnosti v tomto novom prostredí. Na európskej úrovni je potrebné konať koordinovane, aby sa zabezpečila súdržnosť medzi členskými štátmi. Ak totiž niektorý členský štát nebude schopný primerane sa prispôsobiť pokroku digitalizácie, môže to mať vážne dôsledky pre jeho ekonomické vyhliadky a konkurencieschopnosť samotnej EÚ.

Automobilový priemysel je jednou z hlavných hnacích síl európskeho hospodárstva, pretože tvorí takmer 7 % hrubého domáceho produktu EÚ a zamestnáva 12,2 milióna ľudí. Na to, aby toto odvetvie zostalo na čele technologického pokroku a zachovalo si silnú pozíciu na svetovom trhu, je potrebné, aby v ňom pracovali takí zamestnanci, akých potrebuje.

Komisia podnikla niektoré dôležité kroky. Nový program v oblasti zručností pre Európu upriamil pozornosť na potrebu zistiť, aké zručnosti sú potrebné pre rýchlo sa rozvíjajúce hospodárstvo, a zabezpečiť, aby mali zamestnanci príležitosť získať príslušnú odbornú prípravu.

Niekoľko iniciatív sa týka konkrétne európskeho automobilového priemyslu. Vzdelávanie a nadobúdanie zručností má priamy súvis s možnosťami pracovného uplatnenia. Keďže nezamestnanosť mladých ľudí je veľkou výzvou, spolupráca medzi priemyslom a odvetvím vzdelávania zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby mladí ľudia mohli úspešne vstúpiť na trh práce so správnymi zručnosťami a odbornou prípravou. Digitalizácia má vplyv aj na tých, ktorí v odvetví dopravy už pracujú. Automatizované riadenie vozidiel bude mať vplyv predovšetkým na dopyt po vodičoch na trhu práce. V dôsledku technologického vývoja niektoré pracovné miesta nevyhnutne vymiznú. Teraz nastal správny čas zabezpečiť, aby ľudia, ktorých sa táto zmena týka, mohli včas získať novú rekvalifikáciu, aby boli schopní vykonávať nové úlohy a ťažiť z nových príležitostí, ktoré ponúka digitalizácia.

Výzvy výskumy a inovácií

Plný potenciál digitálnej revolúcie sa podarí využiť len vtedy, keď sa stane prioritou výskumu a inovácií, ktoré budú formovať budúcnosť v odvetví mobility. Európskej únii hrozí, že bude zaostávať za kľúčovými aktérmi, ako sú USA a Čína, kde výskum a inovácie rýchlo napredujú. Je jasné, že EÚ potrebuje regulačný rámec, ktorý podporí inovácie. EÚ tiež musí zvýšiť úroveň financovania prostredníctvom rôznych nástrojov, najmä prostredníctvom programu Horizont 2020, ktorý je hlavným programom pre výskum a inovácie.

Transformácia dopravy v prospech všetkých používateľov

Transformácia dopravy sa musí riadiť a uľahčovať takým spôsobom, aby sa optimálne využili nové príležitosti z hľadiska všetkých používateľov odvetvia mobility. Bezpečnosť a ochrana používateľov dopravy má naďalej mimoriadny význam. Keďže hlavnou príčinou nehôd sú ľudské chyby, automatizovaná doprava môže rozhodujúcim spôsobom prispieť k cieľu nulových obetí na európskych cestách. Prechodné obdobie bude náročné, pretože automatizovaná doprava sa bude musieť začleniť do súčasného prostredia a zároveň sa bude musieť zabezpečiť potrebná prepojenosť a infraštruktúra, ale bude treba tiež umožniť bezpečnú paralelnú existenciu s tradičnými dopravnými prostriedkami, ktoré sa pravdepodobne budú ešte dlho využívať.

Spravodajca by chcel upriamiť pozornosť najmä na to, že treba zabezpečiť, aby revolúcia v oblasti mobility neobišla žiadne oblasti ani sociálne skupiny. Vidiecke oblasti musia byť vybavené primeranou infraštruktúrou a dopravnými službami, pretože ich integrácia a prístupnosť má zásadný význam pre hospodársku životaschopnosť týchto oblastí.

Transformácia odvetvia dopravy by sa navyše mala sústrediť na vývoj čistejších a udržateľnejších riešení. Odvetvie dopravy je v súčasnosti hlavným zdrojom znečistenia ovzdušia v mestských oblastiach a zodpovedá za viac ako 25 % emisií skleníkových plynov v EÚ, z čoho 70 % produkuje cestná doprava. Zákonodarcovia majú povinnosť prijať v tejto oblasti opatrenia, z ktorých budú mať prospech všetci občania.


STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (17.5.2018)

pre Výbor pre dopravu a cestovný ruch

k Európe v pohybe: program pre budúcnosť mobility v EÚ

(2017/2257(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Damiano Zoffoli

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre dopravu a cestovný ruch, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  podporuje oznámenie Komisie z 31. mája 2017 s názvom Európa v pohybe (COM(2017)0283), najmä pokiaľ ide o potrebu rýchleho prechodu na cestnú mobilitu s nízkymi a nulovými emisiami, intermodalitu, spoločne využívanú mobilitu a vývoj prepojených a automatizovaných vozidiel prostredníctvom investícií a integrácie sietí infraštruktúry, energetických a digitálnych sietí; víta strategický prístup oznámenia k dosiahnutiu súdržného regulačného rámca pre stále komplexnejšiu oblasť cestnej dopravy;

2.  konštatuje, že dekarbonizácia dopravy má potenciál znížiť závislosť od dovozu jeho nahradením ekologickejšími zdrojmi energie z domáceho trhu. pripomína, že:

a) odvetvie cestnej dopravy EÚ je zodpovedné za jednu pätinu európskych emisií skleníkových plynov a je takmer výlučne poháňaný ropou,

b) medzi rokmi 2010 a 2050 sa očakáva 42 % nárast cestnej osobnej dopravy a 60 % nárast cestnej nákladnej dopravy a

c) emisie skleníkových plynov z dopravy budú musieť byť do roku 2050 aspoň o 60 % nižšie než v roku 1990 a treba sa nekompromisne usilovať o ich úplné odstránenie;

zdôrazňuje preto potrebu ďalšieho úsilia v záujme posilnenia inovácií a prilákania súkromných investícií do výskumu a vývoja, rozvoja trhu pre nové technológie a riešenia, ako aj do infraštruktúry, ale tiež rozvoja nízkouhlíkových dopravných služieb, ako je verejná doprava; poukazuje na význam riadenia mobility a zdôrazňuje, že je potrebné zosúladiť normy účinnosti vozidiel a dopravnú infraštruktúru s uhlíkovým cieľom, ktorý je v súlade so záväzkami Parížskej dohody pri súčasnom zohľadnení životnosti emisií;

3.  opakuje záväzky EÚ týkajúce sa boja proti zmene klímy v rámci Parížskej dohody, agendy 2030 prijatej OSN a rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030; víta opatrenia, ktoré sa už prijali, ako napríklad testovací cyklus celosvetového harmonizovaného skúšobného postupu pre ľahké vozidlá, ako aj balíky emisií za skutočných jazdných podmienok, ktorých cieľom je znížiť priepasť medzi stanovenými cieľmi v oblasti eliminácie emisií uhlíka a skutočnými cestnými emisiami; žiada Komisiu, aby monitorovala účinnosť týchto opatrení a v prípade potreby navrhla ďalšie zlepšenia; považuje emisný skúšobný postup za krok správnym smerom, pokiaľ ide o meranie spotreby paliva osobných vozidiel a emisií CO2;

4.  poukazuje na to, že keď sa cesty členia podľa spôsobu cestovania, osobné automobily sú stále hlavným prostriedkom dopravy z hľadiska počtu uskutočnených ciest;

5.  považuje za dôležité zlepšiť infraštruktúru pre alternatívne formy mobility s nulovými emisiami v mestských prostrediach; poukazuje na potrebu financovania projektov s cieľom uľahčiť miestnu a regionálnu nízkouhlíkovú mobilitu, napríklad systémov mestských bicyklov;

6.  zdôrazňuje, že na tento účel bude treba rýchlo zintenzívniť podiel elektromobility a palív s nízkymi‑ emisiami, keďže cestná doprava je zodpovedná za jednu pätinu emisií EÚ a toto číslo sa ďalej zvyšuje, no aj so zreteľom na nepriaznivé emisie uhlíka a environmentálny vplyv pri výrobe týchto alternatívnych zdrojov energie; považuje za dôležité podporovať ľudí, aby si osvojovali návyky v oblasti udržateľnej mobility prostredníctvom hospodárskych stimulov, ako aj zvyšovaním informovanosti o environmentálnom vplyve jednotlivých spôsobov dopravy; berie na vedomie súčasné finančné aj nefinančné prekážky, ktorým spotrebitelia čelia pri nákupe elektrických vozidiel; pripomína, že prijatie alternatívnych palív konečnými používateľmi výrazne závisí od dostupnosti a prístupnosti infraštruktúry; v tejto súvislosti víta existujúce verejné a súkromné iniciatívy zamerané na umožnenie roamingu medzi prevádzkovateľmi nabíjacích staníc; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali všetky potrebné kroky s cieľom uľahčiť roaming a prístupnosť infraštruktúry nabíjania v rámci Európy;

7.  zastáva názor, že v záujme urýchlenia prenikania palív s nízkymi emisiami na trh a v záujme plného využívania ich klimatického prínosu je nevyhnutné podporovať ich využívanie a rozvoj kompatibilných vozidiel; pripomína však, že aby sa dodržala Parížska dohoda, do polovice storočia musia emisie skleníkových plynov z dopravy smerovať k úplnému odstráneniu; zdôrazňuje, že odvetvie európskej cestnej dopravy nie je možné transformovať smerom k ekologickej a hospodárskej udržateľnosti zachovaním univerzálneho technologického prístupu, a preto je potrebný prechod na skutočne technologicky neutrálne hodnotenie pohonných systémov v súvislosti s vývojom budúcich vozidiel, ktoré budú zodpovedať rôznym potrebám v oblasti mobility; zdôrazňuje, že v záujme urýchlenia investícií do nízko‑emisnej palivovej infraštruktúry, ktorá je podmienkou pre širšie uplatnenie a využívanie vozidiel s alternatívnym pohonom, je potrebné medziodvetvové úsilie;

8.  okrem toho konštatuje, že keďže sú denné cesty v priemere uskutočňované na veľmi krátke vzdialenosti, je nevyhnutné vytvoriť infraštruktúru pre ekologickú mobilitu (chôdza, cyklistika, atď.) s cieľom poskytnúť ľuďom alternatívu k cestnej doprave;

9.  zdôrazňuje, že do roku 2050 sa predpokladá nárast osobnej dopravy o 40 %, najmä v odvetví leteckej dopravy (+58 %), čo prinesie zvýšenie emisií skleníkových plynov o 15 % medzi rokmi 2030 až 2050 oproti úrovniam z roku 1990;

10.  konštatuje, že budúce stratégie v oblasti mobility a dopravy musia, so zreteľom na nové riešenia v rámci hospodárstva spoločného využívania zdrojov a kolaboratívneho hospodárstva, uznať potenciál investícií vo vidieckych oblastiach;

11.  konštatuje, že skúsenosti z predchádzajúcich a prebiehajúcich projektov, medzi ktoré patrí pracovný program v oblasti dopravy, Nástroj na prepájanie Európy a udržateľná spoločná mobilita vzájomne prepojená s verejnou dopravou v európskych vidieckych oblastiach (SMARTA), prinášajú prvky na tvorbu inteligentných obcí vrátane účinnejšej a inteligentnejšej logistiky typu „od dverí k dverám“, inovačných koncepcií mobility ako služby, inteligentnej dopravnej štruktúry budúcej generácie, prepojenej a automatizovanej dopravy a inteligentnej mestskej mobility (doprava z/do miest);

12.  víta skutočnosť, že Komisia takisto vytvorila prepojenie s obehovým hospodárstvom s osobitným zreteľom na vzácne materiály a batérie; v tejto súvislosti nabáda Komisiu, aby ďalej posudzovala environmentálnu stopu výroby a recyklácie batérií s cieľom získať celkový obraz o environmentálnom vplyve batériových elektrických vozidiel v záujme uľahčenia porovnania udržateľnosti životného cyklu rôznych pohonných systémov;

13.  zdôrazňuje potenciálny prínos druhotného využitia autobatérií, napr. v inteligentnej sieti a inteligentných skladovacích riešeniach domácností, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili výskum a pilotné projekty v tejto oblasti prostredníctvom systémov financovania;

14.  podporuje väčšiu mieru využívania digitálnych technológií pri uplatňovaní zásady „znečisťovateľ platí“, ako je elektronické mýto a elektronické cestovné lístky na základe environmentálnych vlastností vozidiel; zdôrazňuje, že harmonizovaný rámec pre mýtne systémy by mal brať do úvahy emisie skleníkových plynov aj emisie znečisťujúcich látok, pokiaľ ide o environmentálne správanie s cieľom vyslať jasné a vyvážené signály pre vývoj nových vozidiel; zdôrazňuje však, že tieto pravidlá musia byť pre účastníkov cestnej premávky jasné a transparentné; zdôrazňuje pozitívne environmentálne a bezpečnostné účinky prepojenej mobility a automatizovanej dopravy v mestských oblastiach, ako sú napríklad optimalizované dopravné toky a znižovanie premávky, ktorá vzniká pri hľadaní parkovacích miest automobilmi, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali mestá pri prijímaní potrebných technológií; zdôrazňuje však, že vývoj autonómneho riadenia by nemal byť nárast individuálnej dopravy alebo preťaženie; považuje za dôležité, aby sa nové dopravné služby, ako je spoločné využívanie áut a mobilita ako služba, považovali za spôsoby cestovania, ktoré sú minimálne také dobré, ak nie lepšie, ako individuálna súkromná doprava; víta usmernenia Komisie pre mestá týkajúce sa regulácie prístupu vozidiel do mestských oblastí; zdôrazňuje, že s cieľom zabrániť fragmentácii jednotného dopravného priestoru je na európskej úrovni potrebné urobiť viac; poukazuje v tejto súvislosti na význam financovania projektov v oblasti dopravnej infraštruktúry s cieľom pomôcť dosiahnuť ciele v oblasti klímy a na význam cezhraničnej spolupráce medzi členskými štátmi; pokiaľ ide o financovanie EÚ na dopravu, je presvedčený, že vhodnosť na účel dosiahnutia cieľov v oblasti klímy by mala byť jedným z kritérií oprávnenosti pre projekty;

15.  zdôrazňuje, že podľa údajov WHO cestná doprava prispieva k znečisteniu ovzdušia a k hluku, čo má negatívny vplyv na zdravie občanov, a to najmä v mestských oblastiach; zdôrazňuje, že v EÚ‑28 podľa odhadov tuhé častice zapríčiňujú 399 000 predčasných úmrtí ročne, z čoho oxidy dusíka zodpovedajú za 75 000 úmrtí a ozón za 13 600 úmrtí; zdôrazňuje, že vyše 30 % európskeho obyvateľstva je vystavených hluku z dopravy, ktorý prevyšuje normu 55 Ldn dB; požaduje účinnú stratégiu na zníženie úrovne znečisťujúcich látok, ako sú NOx, NO2 a tuhé častice a zdôrazňuje, že treba radikálne znížiť emisie z látok znečisťujúcich ovzdušie z dopravy;

16.  pripomína hrozivé experimenty vystavenia dymu, ktoré uskutočnila na ľuďoch a opiciach Európska výskumná skupina pre životné prostredie a zdravie v odvetví dopravy, orgán financovaný veľkými výrobcami automobilov; pripomína, že toto nie je prvý škandál automobilového priemyslu tohto typu; požaduje, aby boli všetky výskumy poskytujúce informácie pre politiku EÚ úplne nezávislé od automobilového priemyslu, a to aj na základe financovania a uzatvárania subdodávateľských zmlúv;

17.  konštatuje, že poskytovanie informácií o osobných vozidlách spotrebiteľom je nevyhnutné na urýchlenie dekarbonizácie v doprave, a preto vyzýva na zlepšenie informácií o emisiách a spotrebe paliva vozidiel vrátane štandardizovaného, viditeľného a jasného označovania vozidiel, aby sa spotrebiteľom umožnilo prijímať informované rozhodnutia a podporiť zmeny v správaní podnikov a fyzických osôb a ekologickejšiu mobilitu; zdôrazňuje, že presnejšie informácie takisto uľahčia zelené verejné obstarávanie a umožnia ho verejným orgánom využívať; preto víta odporúčanie Komisie (EÚ) 2017/948(1) a zároveň žiada Komisiu, aby zvážila preskúmanie smernice o označovaní automobilov 1999/94/ES(2);

18.  požaduje internalizáciu environmentálnych a spoločenských externalít cestnej dopravy a to, aby spotrebitelia získavali cenové signály zohľadňujúce tieto náklady;

19.  zdôrazňuje, že smernica o ekologických vozidlách musí brať do úvahy potreby a dostupné zdroje samospráv a regionálnych orgánov v záujme rozvinutia jej plného potenciálu, najmä pokiaľ ide o otázky zložitosti a administratívnej záťaže;

20.  víta záväzok Komisie predložiť do 2. mája 2018 legislatívny návrh pre normy emisií CO2 a spotreby palív pre ťažké úžitkové vozidlá, ktorý by mal byť ambiciózny, realistický a mal by vychádzať zo zozbieraných údajov za použitia nástroja na výpočet energetickej spotreby vozidiel (VECTO), s cieľom dosiahnuť ucelené právne predpisy týkajúce sa ťažkých úžitkových vozidiel; zdôrazňuje, že nástroj VECTO sa musí urýchlene a pravidelne aktualizovať s cieľom umožniť presnú evidenciu nových technológií v záujme včasného zlepšenia účinnosti.

21.  zdôrazňuje, že mobilita na vidieku sa podstatne líši od mestskej mobility, nielen pokiaľ ide o vzdialenosti a dostupnosť verejnej dopravy, ale aj v súvislosti s environmentálnymi a hospodárskymi faktormi, medzi ktoré patrí nižší environmentálny tlak z emisií znečisťujúcich látok, nižší priemerný príjem a vyššie množstvo prekážok pre investície do infraštruktúry; zdôrazňuje, že základná modernizácia, sociálne spravodlivý prechod na čistú energiu a digitalizácia európskej mobility a dopravy musia zohľadniť osobitosti vidieckych oblastí, pretože predovšetkým v týchto oblastiach majú nové spoločenské, technologické a hospodárske zmeny vplyv na systém dopravy a mobility ako celku; zdôrazňuje, že Komisia by mala preto zaviesť prierezový odvetvový prístup, ktorým zabezpečí bezproblémové vykonávanie integrovaného postoja v oblasti inteligentných obcí súvisiaceho s dopravou a mobilitou‑, pričom povzbudí k používaniu digitálnych platforiem, ktoré zvýšia mobilitu na vidieku, ako aj čistejšie a zdravšie životné prostredie; požaduje vytvoriť spravodlivé podmienky pre osobitné technologické zlepšenia zamerané na vidiecke uzly a siete;

22.  zdôrazňuje, že úroveň ambícií týkajúcich sa cieľových hodnôt CO2 pre ťažké úžitkové vozidlá musia byť súdržné s budúcimi ambíciami týkajúcimi sa zníženia emisií znečisťujúcich látok, napr. v rámci EURO 7, ako aj požiadaviek podľa smernice 2015/719 o hmotnostiach a rozmeroch(3); zdôrazňuje, že nástroj VECTO sa musí urýchlene a pravidelne aktualizovať s cieľom umožniť presnú evidenciu nových technológií v záujme včasného zlepšenia účinnosti.

23.  konštatuje, že kabotážna doprava predstavuje len nízke percento celkovej cestnej nákladnej dopravy, a zdôrazňuje, že obmedzenia týkajúce sa kabotážnej prepravy by nemali viesť k nárastu jázd naprázdno, ktoré znižujú účinnosť a majú negatívny vplyv na životné prostredie;

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

17.5.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

60

1

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pilar Ayuso, Zoltán Balczó, Ivo Belet, Biljana Borzan, Paul Brannen, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Birgit Collin-Langen, Miriam Dalli, Seb Dance, Angélique Delahaye, Stefan Eck, Bas Eickhout, José Inácio Faria, Karl-Heinz Florenz, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Jens Gieseke, Julie Girling, Sylvie Goddyn, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Jytte Guteland, György Hölvényi, Anneli Jäätteenmäki, Benedek Jávor, Urszula Krupa, Jo Leinen, Peter Liese, Lukas Mandl, Valentinas Mazuronis, Susanne Melior, Rory Palmer, Massimo Paolucci, Piernicola Pedicini, Bolesław G. Piecha, Pavel Poc, John Procter, Annie Schreijer-Pierik, Davor Škrlec, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Ivica Tolić, Nils Torvalds, Adina-Ioana Vălean, Damiano Zoffoli

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nikos Androulakis, Nicola Caputo, Esther Herranz García, Jan Huitema, Peter Jahr, Karol Karski, Ulrike Müller, Stanislav Polčák, Julia Reid, Bart Staes, Dubravka Šuica, Tiemo Wölken

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

John Flack, Jaromír Kohlíček, Miltiadis Kyrkos

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

60

+

ALDE

Gerben-Jan Gerbrandy, Jan Huitema, Anneli Jäätteenmäki, Valentinas Mazuronis, Ulrike Müller, Nils Torvalds

ECR

John Flack, Karol Karski, Urszula Krupa, Bolesław G. Piecha, John Procter

EFDD

Piernicola Pedicini

ENF

Sylvie Goddyn

GUE/NLG

Stefan Eck, Jaromír Kohlíček

NI

Zoltán Balczó

PPE

Pilar Ayuso, Ivo Belet, Birgit Collin-Langen, Angélique Delahaye, José Inácio Faria, Karl-Heinz Florenz, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Jens Gieseke, Julie Girling, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Esther Herranz García, György Hölvényi, Peter Jahr, Peter Liese, Lukas Mandl, Stanislav Polčák, Annie Schreijer-Pierik, Dubravka Šuica, Ivica Tolić, Adina-Ioana Vălean

S&D

Nikos Androulakis, Biljana Borzan, Paul Brannen, Soledad Cabezón Ruiz, Nicola Caputo, Nessa Childers, Miriam Dalli, Seb Dance, Jytte Guteland, Miltiadis Kyrkos, Jo Leinen, Susanne Melior, Rory Palmer, Massimo Paolucci, Pavel Poc, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Tiemo Wölken, Damiano Zoffoli

VERTS/ALE

Bas Eickhout, Benedek Jávor, Davor Škrlec, Bart Staes

1

-

EFDD

Julia Reid

0

0

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

(1)

Odporúčanie Komisie (EÚ) 2017/948 z 31. mája 2017 o používaní hodnôt spotreby paliva a emisií CO2 typovo schválených a nameraných v súlade s harmonizovaným skúšobným postupom pre ľahké úžitkové automobily pri sprístupňovaní údajov spotrebiteľom podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 1999/94/ES (oznámené pod číslom C(2017)3525), Ú. v. EÚ L 142, 2.6.2017, s. 100).

(2)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/94/ES z 13. decembra 1999 o dostupnosti spotrebiteľských informácií o spotrebe paliva a emisiách CO2 pri predaji nových osobných automobilov (Ú. v. ES L 12, 18.1.2000, s. 16).

(3)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/719 z 29. apríla 2015, ktorou sa mení smernica Rady 96/53/ES, ktorou sa v Spoločenstve stanovujú najväčšie prípustné rozmery niektorých vozidiel vo vnútroštátnej a medzinárodnej cestnej doprave a maximálna povolená hmotnosť v medzinárodnej cestnej doprave, Ú. v. EÚ L 115, 6.5.2015, s. 1.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

21.6.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

31

2

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Lucy Anderson, Georges Bach, Izaskun Bilbao Barandica, Deirdre Clune, Michael Cramer, Luis de Grandes Pascual, Isabella De Monte, Ismail Ertug, Jacqueline Foster, Dieter-Lebrecht Koch, Miltiadis Kyrkos, Bogusław Liberadzki, Peter Lundgren, Marian-Jean Marinescu, Georg Mayer, Gesine Meissner, Markus Pieper, Christine Revault d’Allonnes Bonnefoy, Dominique Riquet, Jill Seymour, Claudia Țapardel, Keith Taylor, Pavel Telička, Wim van de Camp, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Janusz Zemke, Kosma Złotowski, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jakop Dalunde, Marek Plura, Franck Proust, Henna Virkkunen

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Olle Ludvigsson, Lukas Mandl


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

31

+

ALDE

EFDD

ENF

PPE

 

S&D

 

VERTS/ALE

Izaskun Bilbao Barandica, Gesine Meissner, Dominique Riquet, Pavel Telička

Daniela Aiuto

Georg Mayer

Georges Bach, Deirdre Clune, Dieter-Lebrecht Koch, Elżbieta Katarzyna Łukacijewska, Lukas Mandl, Marian-Jean Marinescu, Markus Pieper, Marek Plura, Franck Proust, Henna Virkkunen, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Luis de Grandes Pascual, Wim van de Camp

Lucy Anderson, Isabella De Monte, Ismail Ertug, Miltiadis Kyrkos, Bogusław Liberadzki, Olle Ludvigsson, Christine Revault d'Allonnes Bonnefoy, Claudia Țapardel, Janusz Zemke

 

Michael Cramer, Jakop Dalunde, Keith Taylor

 

2

-

EFDD

Peter Lundgren, Jill Seymour

2

0

ECR

Jacqueline Foster, Kosma Złotowski

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 29. augusta 2018Právne oznámenie