Postup : 2017/2271(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0251/2018

Predkladané texty :

A8-0251/2018

Rozpravy :

PV 11/09/2018 - 16
CRE 11/09/2018 - 16

Hlasovanie :

PV 12/09/2018 - 6.9
CRE 12/09/2018 - 6.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0342

SPRÁVA     
PDF 651kWORD 78k
10.7.2018
PE 616.905v03-00 A8-0251/2018

o stave vzťahov medzi EÚ a USA

(2017/2271(INI))

Výbor pre zahraničné veci

Spravodajca: Elmar Brok

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*):

Bernd Lange, Výbor pre medzinárodný obchod

(*) Pridružený výbor – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o stave vzťahov medzi EÚ a USA

(2017/2271(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na dokument s názvom Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa – Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorý 28. júna 2016 predstavila podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP), a na spoločné oznámenie Komisie a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) zo 7. júna 2017 s názvom Strategický prístup k zvyšovaniu odolnosti vo vonkajšej činnosti EÚ (JOIN(2017)0021),

–  so zreteľom na závery samitov EÚ – USA, ktoré sa konali 28. novembra 2011 vo Washingtone, D.C., a 26. marca 2014 v Bruseli,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo 79. medziparlamentného stretnutia transatlantického dialógu zákonodarcov (TDZ), ktoré sa konalo 28. a 29. novembra 2016 vo Washingtone, D.C., 80. stretnutie TDZ, ktoré sa konalo 2. a 3. júna vo Vallette, a 81. stretnutie TDZ , ktoré sa konalo 5. decembra 2017 vo Washingtone, D.C.,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. apríla 2015 s názvom Európsky program v oblasti bezpečnosti (COM(2015)0185),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu a Rade zo 6. apríla 2016 s názvom Spoločný rámec pre boj proti hybridným hrozbám: reakcia Európskej únie (JOIN(2016)0018),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie predsedov Európskej rady a Komisie a generálneho tajomníka NATO z 8. júla 2016, spoločný súbor návrhov, ktoré schválili Rada EÚ a Rada NATO 5. a 6. decembra 2016, a na správy o pokroku dosiahnutom pri ich vykonávaní zo 14. júna a z 5. decembra 2017,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie EÚ – NATO z roku 2016,

–  so zreteľom na národnú bezpečnostnú stratégiu USA z 18. decembra 2017 a stratégiu národnej obrany USA z 19. januára 2018,

–  so zreteľom na Iniciatívu na opätovné uistenie Európy,

–  so zreteľom na akčný plán diplomacie EÚ v oblasti klímy, ktorý v roku 2015 prijala Rada pre zahraničné veci,

–  so zreteľom na Parížsku dohodu, rozhodnutie 1/CP.21, 21. konferenciu zmluvných strán (COP 21) Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a 11. konferenciu zmluvných strán, ktorá sa konala od 30. novembra do 11. decembra 2015 v Paríži a slúžila ako zasadnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP11),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2271/96 z 22. novembra 1996 o ochrane pred účinkami uplatňovania právnych predpisov prijatých treťou krajinou mimo jej územia a pred účinkami opatrení na nich založených alebo z nich vyplývajúcich(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2018 o úlohe regiónov a miest EÚ pri vykonávaní Parížskej dohody o zmene klímy COP 21, najmä na jej odsek 13(2),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o transatlantických vzťahoch, najmä na uznesenie z 1. júna 2006 o zlepšovaní vzťahov EÚ – USA v rámci Dohody o transatlantickom partnerstve(3), uznesenie z 26. marca 2009 o stave transatlantických vzťahov po voľbách v USA(4), uznesenie zo 17. novembra 2011 o samite EÚ – USA z 28. novembra 2011(5) a na uznesenie z 13. júna 2013 o úlohe EÚ v podpore širšieho transatlantického partnerstva(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o Európskej obrannej únii(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2017 o uplatňovaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP)(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2017 o uplatňovaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP)(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. februára 2018 o situácii UNRWA(10),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a na stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0251/2018),

A.  keďže partnerstvo medzi EÚ a USA je založené na pevných politických, kultúrnych, hospodárskych a historických väzbách, na spoločných hodnotách, ako sú sloboda, demokracia, podpora mieru a stability, ľudské práva a zásady právneho štátu, a na spoločných cieľoch ako prosperita, bezpečnosť, otvorené a integrované hospodárstva, sociálny pokrok a začlenenie, trvalo udržateľný rozvoj a mierové riešenie konfliktov, a keďže USA aj EÚ sú demokracie dodržiavajúce zásady právneho štátu s fungujúcimi systémami bŕzd a protiváh; keďže toto partnerstvo čelí v krátkodobom výhľade značnému počtu výziev a zlomov, dlhodobé základy však zostávajú pevné a spolupráca medzi EÚ a USA ako partnermi s podobným zmýšľaním má aj naďalej kľúčový význam; 

B.  keďže EÚ a USA, ktoré stavajú na pevnom základe spoločných hodnôt a spoločných zásad, by mali preskúmať alternatívne spôsoby, ako posilniť transatlantické vzťahy a účinne reagovať na dôležité výzvy, ktorým čelíme, za pomoci všetkých dostupných komunikačných kanálov; keďže Kongres USA a Európsky parlament ako zákonodarné orgány zohrávajú dôležitú a vplyvnú úlohu v našich demokraciách a mali by využiť celý potenciál svojej spolupráce na zachovanie demokratického, liberálneho a multilaterálneho poriadku a podporovať stabilitu a kontinuitu na našom kontinente a vo svete;

C.  keďže v globálnom, komplexnom a čoraz multipolárnejšom svete musia EÚ a USA zohrávať kľúčové konštruktívne úlohy posilňovaním a dodržiavaním medzinárodného práva, presadzovaním a ochranou základných práv a zásad a spoločným riešením regionálnych konfliktov a globálnych výziev;

D.  keďže EÚ a USA prežívajú obdobie geopolitických zmien a čelia podobným komplexným konvenčným a hybridným hrozbám, ktoré vychádzajú od štátnych a neštátnych subjektov z juhu a východu; keďže kybernetické útoky sú čoraz bežnejšie a sofistikovanejšie a spolupráca medzi EÚ a USA prostredníctvom NATO môže dopĺňať úsilie obidvoch strán a chrániť kritickú vládnu obrannú a inú informačnú infraštruktúru; keďže na riešenie týchto hrozieb je potrebná medzinárodná spolupráca;

E.  keďže EÚ uznáva pokračujúcu vojenskú podporu USA na zaistenie bezpečnosti a obrany EÚ a keďže EÚ je vďačná všetkým Američanom, ktorí obetovali svoj život, aby zaručili bezpečnosť Európy počas konfliktov v Kosove a Bosne; keďže EÚ sa v súčasnosti snaží zaistiť vlastnú bezpečnosť budovaním väčšej strategickej autonómie;

F.  keďže USA sa rozhodli znížiť svoj rozpočet na udržanie mieru v rámci OSN o 600 miliónov USD;

G.  keďže nepredvídateľná zahraničná politika USA vytvára čoraz väčšiu neistotu v medzinárodných vzťahoch a mohla by ponechať priestor na nástup ďalších aktérov na celosvetovú scénu, ako je Čína, ktorej politický a hospodársky vplyv na celom svete narastá; keďže mnohé kľúčové krajiny v Ázii, ktoré mali kedysi bližšie k USA, sa teraz orientujú na Čínu;

H.  keďže EÚ je aj naďalej plne odhodlaná presadzovať multilateralizmus a podporu spoločných hodnôt vrátane demokracie a ľudských práv; keďže medzinárodný poriadok založený na pravidlách je prínosom pre USA aj EÚ; keďže v tejto súvislosti je mimoriadne dôležité, aby EÚ a USA konali spoločne a v súčinnosti pri podpore poriadku založeného na pravidlách, ktorý budú zaručovať silné, dôveryhodné a účinné nadnárodné organizácie a medzinárodné inštitúcie;

I.  keďže už viac ako 70 rokov je partnerstvo medzi USA a Európou základom globálneho, hospodárskeho, politického a bezpečnostného poriadku; keďže transatlantický vzťah čelí mnohým výzvam a od zvolenia prezidenta Trumpa je v mnohých otázkach vystavený čoraz väčšiemu tlaku;

J.  keďže v rámci globálnej stratégie EÚ bola politika v oblasti klímy začlenená do zahraničnej a bezpečnostnej politiky a posilnilo sa prepojenie medzi energetikou a klímou, bezpečnosťou a rozvojovými cieľmi a migráciou, ako aj spravodlivým a voľným obchodom;

K.  keďže EÚ je naďalej plne odhodlaná presadzovať otvorený a nediskriminačný multilaterálny systém obchodovania založený na pravidlách; keďže WTO stojí v centre globálneho systému obchodovania ako jediná inštitúcia, ktorá môže zabezpečiť skutočne rovnaké podmienky;

L.  keďže USA aj EÚ by mali podporovať snahy krajín západného Balkánu vstúpiť do transatlantického spoločenstva; keďže popri posilnenej angažovanosti EÚ je v tomto ohľade rozhodujúci pretrvávajúci záväzok USA;

M.  keďže v strategickom prostredí, ktoré sa v posledných rokoch značne zhoršilo, rastie zodpovednosť Únie za zabezpečovanie vlastnej bezpečnosti;

N.  keďže európska bezpečnosť sa opiera o ambíciu spoločnej strategickej autonómie, ktorú uznalo 28 hláv štátov a predsedov vlád v júni 2016 v globálnej stratégii Európskej únie;

Zastrešujúci rámec založený na spoločných hodnotách

1.  pripomína a trvá na tom, že dlhodobé partnerstvo medzi EÚ a USA a ich spojenectvo je a malo by byť založené na spoločných hodnotách, medzi ktoré patrí sloboda, právny štát, mier, demokracia, rovnosť, multilateralizmus založený na pravidlách, trhové hospodárstvo, sociálna spravodlivosť, trvalo udržateľný rozvoj a dodržiavanie ľudských práv vrátane práv menšín, ako aj kolektívna bezpečnosť, pričom prioritou by malo byť mierové riešenie sporov; zdôrazňuje, že na dosiahnutie týchto cieľov je dôležité posilňovať vzťah medzi EÚ a USA, ktorý je jednou z hlavných osí spolupráce v globalizovanom svete;

2.  vyjadruje nesmierny obdiv voči tomu, ako americkí študenti v reakcii na početné tragédie so strelnými zbraňami v školách vystúpili na podporu sprísnenia zákonov o zbraniach a na protest proti vplyvu združenia National Rifle Association na prijímanie zákonov o zbraniach;

3.  zdôrazňuje, že vzťahy medzi EÚ a USA sú hlavnými zárukami globálnej stability a od konca druhej svetovej vojny sú pre naše spoločnosti základným kameňom úsilia o zaistenie mieru, prosperity a stability, ako aj vybudovanie multilaterálnej politickej a hospodárskej spolupráce a obchodného systému založeného na pravidlách a hodnotách; opätovne potvrdzuje, že vzťahy medzi EÚ a USA sú strategické a skutočné a že silné transatlantické puto je v záujme oboch strán aj celého sveta; domnieva sa, že súčasná jednostranná politika „America first“ (Amerika na prvom mieste) poškodzuje záujmy tak EÚ, ako aj USA, oslabuje vzájomnú dôveru a môže mať aj širšie následky pre globálnu stabilitu a prosperitu; pripomína záujem EÚ pestovať dlhodobé a vzájomne prospešné partnerstvá, ktoré sú založené na spoločných hodnotách a zásadách, ktoré sú rozhodujúcejšie ako krátkodobé zisky z transakcií;

4.  zdôrazňuje, že partnerstvo ďaleko presahuje zahraničnú politiku a obchodné otázky v užšom zmysle a zahŕňa aj iné témy, ako napríklad (kybernetickú) bezpečnosť, hospodárske, digitálne a finančné otázky, zmenu klímy, energetiku, kultúru, ako aj vedu a technológie; zdôrazňuje, že tieto otázky sú úzko prepojené a malo by sa k nim pristupovať v tom istom všeobecnom rámci;

5.  vyjadruje znepokojenie nad tým, ako USA pristupujú od zvolenia prezidenta Trumpa k riešeniu globálnych problémov a regionálnych konfliktov; zdôrazňuje význam transatlantických vzťahov a trvalého dialógu pre EÚ a vyzdvihuje dôležitosť otázok, ktoré EÚ a USA spájajú; žiada o objasnenie toho, či naše transatlantické vzťahy, ktoré sa vytvárali počas desaťročí, majú pre našich amerických partnerov stále rovnaký význam; zdôrazňuje, že na zachovanie a ďalšie posilnenie štruktúry globálneho hospodárstva a bezpečnosti je nevyhnutný všeobecný rámec nášho partnerstva založený na hodnotách; zdôrazňuje, že témy, ktoré USA a EÚ spájajú, by mali mať v konečnom dôsledku väčšiu váhu ako to, čo ich rozdeľuje;

6.  zdôrazňuje, že v medzinárodnom systéme, ktorý je dlhodobo poznačený nestabilitou a neistotou, je Európa zodpovedná za budovanie strategickej autonómie, aby mohla čeliť rastúcemu počtu spoločných výziev; trvá preto na tom, že je nevyhnutné, aby si európske krajiny na ochranu svojich záujmov zachovali schopnosť rozhodovať a konať samostatne; pripomína, že strategická autonómia je pre Európu legitímnou ambíciou a zároveň prioritným cieľom, ktorý sa musí začleniť do oblasti priemyslu, kapacít, ako aj operačnej oblasti;

Posilnenie partnerstva

7.  pripomína veľký potenciál a strategický význam tohto partnerstva pre USA aj EÚ v snahe o dosiahnutie obojstrannej prosperity a bezpečnosti a o posilnenie poriadku založeného na pravidlách a hodnotách, ktorý podporuje medzinárodné inštitúcie a poskytuje im prostriedky na zlepšenie globálneho riadenia; vyzýva na posilnenie nášho dialógu a angažovanosti v súvislosti so všetkými prvkami tohto partnerstva a na všetkých úrovniach spolupráce, a to aj s organizáciami občianskej spoločnosti; zdôrazňuje, že naše rozhodnutia a opatrenia majú vplyv na svetovú ekonomickú a bezpečnostnú štruktúru a že by preto mali byť príkladom a zohľadňovať záujmy oboch partnerov;

8.  zdôrazňuje zodpovednosť USA ako globálnej mocnosti a vyzýva vládu USA, aby dodržiavala spoločné základné hodnoty, ktoré sú základom transatlantických vzťahov, a aby za každých okolností zaručila dodržiavanie medzinárodného práva, demokracie, ľudských práv a základných slobôd v súlade s Chartou OSN a inými medzinárodnými nástrojmi, ktoré USA podpísali alebo ratifikovali;

9.  zdôrazňuje, že EÚ a USA sú si vzájomne najdôležitejšími partnermi v multipolárnom svete a že jednostranné kroky len oslabujú transatlantické partnerstvo, ktoré musí byť rovnocenným partnerstvom založeným na dialógu a usilovať sa o obnovenie vzájomnej dôvery;

10.  vyjadruje poľutovanie nad veľkým oneskorením vymenovania nového amerického veľvyslanca v Európskej únii, víta však správu, že kandidát na tento post bol nominovaný, a očakáva potvrdenie zo strany Senátu USA;

11.  dôrazne kritizuje vyhlásenia nového amerického veľvyslanca v Nemecku Richarda Grenella, ktorý vyhlásil, že má v úmysle posilniť postavenie nacionalistických populistov v celej Európe, a pripomína, že úlohou diplomatov nie je podporovať jednotlivé politické sily, ale rozvíjať vzájomné porozumenie a partnerstvo;

12.  vyzýva PK/VP, Radu, Komisiu a členské štáty, aby posilnili spoluprácu, koordináciu, jednotnosť a účinnosť politiky EÚ vo vzťahu k USA tak, aby prezentovala EÚ ako jednotného a efektívneho medzinárodného aktéra s uceleným postojom;

13.  pripomína, že USA sú kľúčovým partnerom vzhľadom na spoločné záujmy v oblasti obrany a bezpečnosti a silné dvojstranné vzťahy; žiada, aby sa čo najskôr konal samit EÚ – USA v snahe prekonať súčasné výzvy a ďalej sa venovať otázkam spoločného, globálneho a regionálneho záujmu;

14.  považuje prítomnosť amerických vojenských síl v európskych krajinách za dôležitú tam, kde je to potrebné a v súlade s pokračujúcim plnením dohodnutých záväzkov;

15.  trvá na tom, že štruktúrovaný a strategický dialóg o zahraničnej politike na transatlantickej úrovni, a to aj za účasti Európskeho parlamentu a Kongresu USA, má kľúčový význam pre posilnenie transatlantickej štruktúry vrátane bezpečnostnej spolupráce, a vyzýva na rozšírenie zahraničnopolitického rozmeru dialógu medzi EÚ a USA;

16.  pripomína svoj návrh na vytvorenie transatlantickej politickej rady na účely systematických konzultácií a koordinácie v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktorú by viedli PK/VP a minister zahraničných vecí USA a ktorá by sa opierala o pravidelné kontakty politických riaditeľov;

17.  víta pokračujúce a nepretržité úsilie transatlantického dialógu zákonodarcov v posilňovaní vzťahov medzi EÚ a USA prostredníctvom parlamentného dialógu a koordinácie v otázkach spoločného záujmu; pripomína význam medziľudských kontaktov a dialógu pri posilňovaní transatlantických vzťahov; vyzýva preto na intenzívnejšie zapojenie tak Senátu USA a Snemovne reprezentantov, ako aj Európskeho parlamentu; víta obnovenie dvojstrannej kongresovej skupiny pre otázky EÚ v rámci 115. kongresu a žiada styčnú kanceláriu Európskeho parlamentu (EPLO) a delegáciu EÚ vo Washingtone, aby s ňou užšie spolupracovali;

18.  pripomína, že naše spoločnosti v EÚ aj v USA sú silné, zakotvené v liberálnej demokracii a zásadách právneho štátu a ich základom je pluralita aktérov, kam patria medzi inými aj naše vlády, parlamenty, decentralizované orgány a subjekty, rôzne politické inštitúcie, organizácie občianskej spoločnosti, slobodné a nezávislé média a náboženské skupiny; zdôrazňuje, že by sme mali posilniť väzby na oboch brehoch Atlantiku s cieľom propagovať prednosti a význam nášho transatlantického partnerstva, a to aj vyčlenením primeraných finančných prostriedkov na rôznych úrovniach, a prostredníctvom EÚ aj USA, a nielen s dôrazom na východné a západné pobrežia;

19.  víta to, že vzťahy medzi európskymi inštitúciami a federálnymi štátmi USA a metropolitnými oblasťami podnecujú celkové transatlantické vzťahy, najmä v prípade vzťahov založených na partnerstvách; v tejto súvislosti zdôrazňuje spoluprácu na základe memoranda o porozumení Under2; vyzýva federálne štáty USA, aby upevnili kontakty s inštitúciami EÚ;

20.  je hlboko znepokojený vyhláseniami úradníkov Trumpovej vlády, ktorí vyjadrili pohŕdanie voči EÚ a podporujú xenofóbne a populistické sily zamerané na zničenie európskeho projektu; považuje tieto vyhlásenia za nepriateľské a nezlučiteľné s duchom transatlantického partnerstva;

21.  zdôrazňuje, že kultúrne výmeny prostredníctvom vzdelávacích programov sú základom podporovania a rozvíjania spoločných hodnôt a budovania mostov medzi transatlantickými partnermi; vyzýva preto na posilnenie programov mobility pre študentov medzi USA a EÚ v rámci programu Erasmus+, zvýšenie ich počtu a uľahčenie prístupu k nim;

Spoločne čeliť globálnym výzvam

22.  trvá na tom, že EÚ a USA by mali naďalej zohrávať kľúčovú konštruktívnu úlohu tým, že budú spoločne riešiť regionálne konflikty a globálne výzvy v súlade so zásadami medzinárodného práva; zdôrazňuje, že postoje USA a ďalších svetových mocností čoraz viac spochybňujú multilateralizmus, s ktorým sa Európa hlboko stotožňuje; pripomína význam multilateralizmu pri zachovaní mieru a stability ako nástroja na presadzovanie hodnôt právneho štátu a riešenie celosvetových otázok a trvá na tom, že tieto otázky by sa mali riešiť na príslušných medzinárodných fórach; je preto znepokojený tým, že nedávne jednostranné rozhodnutia USA – odstúpenie od kľúčových medzinárodných dohôd, zrušenie niektorých záväzkov, oslabovanie medzinárodných pravidiel, vystúpenie z medzinárodných fór a podnecovanie diplomatického a obchodného napätia – môžu znamenať odklon od týchto spoločných hodnôt a zaťažiť a oslabiť tieto vzťahy; vyzýva EÚ, aby na takéto rozhodnutia reagovala jednotne, rázne a primerane; vyzýva preto členské štáty EÚ, aby sa vyhli akýmkoľvek opatreniam alebo krokom zameraným na dosiahnutie dvojstranných výhod na úkor súdržného spoločného európskeho prístupu;

23.  konštatuje, že ďalšie veľké mocnosti, ako sú Rusko a Čína, majú silné politické a hospodárske stratégie, z ktorých mnohé môžu byť v rozpore s našimi spoločnými hodnotami, medzinárodnými záväzkami a samotným transatlantickým partnerstvom a ohrozovať ich; pripomína, že vzhľadom na tento vývoj je spolupráca medzi EÚ a USA o to dôležitejšia, aby sme mohli naďalej podporovať otvorené spoločnosti, presadzovať a chrániť naše spoločné práva, zásady a hodnoty vrátane dodržiavania medzinárodného práva; požaduje v tejto súvislosti väčšiu koordináciu medzi EÚ a USA, pokiaľ ide o zosúlaďovanie a stanovovanie spoločnej politiky sankcií, aby sa zvýšila jej účinnosť;

24.  zastáva názor, že riešenie pokusov Ruska o vyvíjanie nátlaku, ovplyvňovanie, destabilizáciu a využívanie slabých stránok a demokratických rozhodnutí západných spoločností si vyžaduje spoločnú transatlantickú reakciu; domnieva sa preto, že USA a EÚ by mali uprednostniť koordinované činnosti voči Rusku, v prípade potreby aj za účasti NATO; pripomína jasné nebezpečenstvo, ktoré pre naše demokracie predstavujú falošné správy, dezinformácie a najmä zdroje škodlivého zasahovania; vyzýva na zavedenie politického a spoločenského dialógu, ktorý nastolí rovnováhu medzi anonymitou a zodpovednosťou v sociálnych médiách;

25.  zdôrazňuje, že bezpečnosť je rôznorodá a prepojená a že jej vymedzenie nezahŕňa len vojenské aspekty, ale aj aspekty týkajúce sa životného prostredia, energetiky, obchodu, kybernetiky a komunikácií, zdravotníctva, rozvoja, zodpovednosti, humanitárnej oblasti a i.; trvá na tom, že riešenie otázok bezpečnosti si vyžaduje širší prístup; v tejto súvislosti vyjadruje so znepokojením poľutovanie nad navrhovanými zásadnými škrtmi v rozpočte, napríklad v prípade budovania štátu v Afganistane, rozvojovej pomoci v Afrike, humanitárnej pomoci a príspevkov USA do programov, operácií a agentúr OSN;

26.  poukazuje na to, že vyvážená a vzájomne výhodná transatlantická dohoda o obchode by mala účinky, ktoré by presahovali rámec obchodných a hospodárskych aspektov;

27.  konštatuje, že NATO je stále hlavným garantom kolektívnej obrany Európy; víta opätovné potvrdenie záväzku USA voči NATO a európskej bezpečnosti a zdôrazňuje, že prehĺbenie spolupráce medzi EÚ a NATO posilňuje aj transatlantické partnerstvo;

28.  zdôrazňuje význam spolupráce, koordinácie a súčinnosti v oblasti bezpečnosti a obrany; zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť vynakladanie prostriedkov na obranu, a v tejto súvislosti trvá na tom, že rozdelenie zaťaženia by nemalo byť zamerané výlučne na vstupy (cieľ vynaložiť 2 % HDP na obranu), ale aj na výstupy (schopnosti merané v nasaditeľných, pripravených a udržateľných silách); pripomína, že v tomto vyčíslenom vstupe, ktorý sa má dosiahnuť, sa však odráža skutočnosť, že Európania v čoraz väčšej miere preberajú zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť, čo je nevyhnuté v dôsledku zhoršenia ich strategického prostredia; víta skutočnosť, že obrana sa pre EÚ a jej členské štáty stáva väčšou prioritnou oblasťou, ktorá prináša väčšiu vojenskú efektívnosť v prospech EÚ aj NATO, a víta v tejto súvislosti prítomnosť vojsk USA na území EÚ; poznamenáva, že NATO má stále zásadný význam pre kolektívnu bezpečnosť Európy a jej spojencov (článok 5 Severoatlantickej zmluvy); zdôrazňuje, že schopnosť NATO vykonávať svoje úlohy naďalej úzko závisí od pevnosti transatlantických vzťahov;

29.  zdôrazňuje význam a pozitívny prínos Iniciatívy USA na opätovné uistenie Európy pre bezpečnosť členských štátov EÚ;

30.  vyzýva EÚ, aby posilňovala európsku obrannú úniu s cieľom budovať kapacity, ktoré majú zaručiť strategický význam EÚ v oblasti obrany a bezpečnosti, napríklad pri vytváraní väčších synergií a účinnosti medzi členskými štátmi pri vynakladaní prostriedkov na obranu, vo výskume, vývoji, v obstarávaní, údržbe a odbornej príprave; trvá na tom, že väčšia obranná spolupráca na úrovni EÚ posilňuje európsky prínos k mieru, bezpečnosti a stabilite na regionálnej a medzinárodnej úrovni a tým aj podporuje ciele aliancie NATO a posilňuje naše transatlantické väzby; podporuje preto nedávne úsilie zamerané na posilnenie európskej obrannej štruktúry vrátane Európskeho obranného fondu a novovytvorenej stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO);

31.  víta zavedenie stálej štruktúrovanej spolupráce PESCO a podporuje jej prvé projekty, ako je vojenská mobilita; zdôrazňuje, že PESCO je v spoločnom záujme EÚ aj NATO a mala by byť hnacou silou ďalšej spolupráce medzi týmito dvomi organizáciami, pokiaľ ide o rozvoj spôsobilostí a upevňovanie piliera EÚ v NATO v súlade s každou národnou ústavou;

32.  pripomína, že je potrebné, aby EÚ a USA posilnili svoju spoluprácu v oblasti kybernetickej bezpečnosti a kybernetickej obrany, a to prostredníctvom špecializovaných agentúr a pracovných skupín ako ENISA, Europol, Interpol, budúcich štruktúr v rámci PESCO a Európskeho obranného fondu, predovšetkým v boji proti kybernetickým útokom a spoločnom úsilí o vytvorenie komplexného a transparentného medzinárodného rámca, ktorým sa vymedzia minimálne normy týkajúce sa politík v oblasti kybernetickej bezpečnosti a súčasne sa budú dodržiavať základné slobody; považuje za zásadne dôležité, aby EÚ a NATO zintenzívnili výmenu spravodajských informácií s cieľom umožniť formálne pripisovanie kybernetických útokov a následne ukladanie reštriktívnych sankcií tým, ktorí sú za kybernetické útoky zodpovední;

33.  zdôrazňuje, že čoraz väčší význam umelej inteligencie a strojového učenia si vyžaduje lepšiu spoluprácu medzi EÚ a USA a že by sa mali prijať opatrenia na zlepšenie spolupráce medzi technologickými spoločnosťami v USA a v Európe, aby sa zaistilo čo najlepšie využívanie partnerstva v oblasti vývoja a aplikácie;

34.  vyzýva Kongres USA, aby zapojil Európsky parlament do svojho programu výmeny informácií o kybernetických hrozbách, do ktorého sú zapojené parlamenty Austrálie, Kanady, Nového Zélandu a Spojeného kráľovstva;

35.  zdôrazňuje potrebu spoločného prístupu k regulácii digitálnych platforiem a zvýšenia ich zodpovednosti, aby bolo možné diskutovať o otázkach cenzúry na internete, autorských práv a práv držiteľov práv, osobných údajov a pojmu neutrality siete; opakuje, že je potrebné spolupracovať na presadzovaní otvoreného, interoperabilného a bezpečného internetu riadeného modelom viacerých zúčastnených strán, ktorý presadzuje ľudské práva, demokraciu, zásady právneho štátu a slobodu prejavu a pomáha rozvíjať hospodársku prosperitu a inovácie, a súčasne rešpektuje súkromie a chráni pred zavádzaním, podvodmi a krádežami; žiada, aby sa vyvíjalo spoločné úsilie o vytvorenie noriem a nariadení a o presadzovanie uplatniteľnosti medzinárodného práva v kybernetickom priestore;

36.  opakuje, že neutralita siete je zakotvená v práve EÚ; vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím Federálnej komisie pre komunikáciu (Federal Communications Commission) o zmene pravidiel neutrality siete; víta nedávne hlasovanie o zrušení tohto rozhodnutia v Senáte USA; vyzýva Kongres USA, aby postupoval podľa tohto rozhodnutia, a tak zachoval otvorený a bezpečný internet, ktorý neumožňuje diskriminačné zaobchádzanie s internetovým obsahom;

37.  zdôrazňuje, že sú potrebné náležité rokovania o normalizácii, najmä v kontexte čoraz rýchlejšieho vývoja technológií, najmä v oblasti IT;

38.  zdôrazňuje, že dôležitou súčasťou posilňovania úsilia EÚ – USA v boji proti terorizmu je aj ochrana kritickej infraštruktúry vrátane zlepšovania spoločných noriem a podnecovania kompatiblity a interoperability, ako aj komplexný prístup k boju proti terorizmu, a to aj prostredníctvom koordinácie na regionálnych, viacstranných a globálnych fórach pri výmene údajov týkajúcich sa teroristických aktivít; opakuje, že je potrebné podporovať mechanizmy ako európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) a iné spoločné činnosti, ktoré môžu významne prispieť k boju proti terorizmu a extrémizmu a priniesť v tomto smere skutočnú zmenu; obom stranám pripomína, že boj proti terorizmu musí byť v súlade s medzinárodným právom a demokratickými hodnotami a musia sa pri ňom v plnej miere rešpektovať občianske slobody a základné ľudské práva;

39.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že Gina Haspel bola nedávno vymenovaná za riaditeľku Ústrednej spravodajskej služby (CIA), pretože sa v minulosti neangažovala dostatočne v oblasti ľudských práv, pričom sa tiež podieľala na programe CIA na vydávanie a tajné zadržiavanie osôb;

40.  je veľmi znepokojený tým, že vláda USA údajne ruší obmedzenia programu používania bezpilotných vzdušných prostriedkov, čo zvyšuje riziko civilných strát na životoch a nezákonného zabíjania, ako aj netransparentnosťou v súvislosti s programom USA používania bezpilotných vzdušných prostriedkov a s pomocou, ktorú mu poskytujú niektoré členské štáty EÚ; vyzýva USA a členské štáty EÚ, aby zaistili, aby pri používaní ozbrojených bezpilotných vzdušných prostriedkov dodržiavali svoje záväzky podľa medzinárodného práva vrátane medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva a aby sa zaviedli spoľahlivé záväzné normy pre poskytovanie všetkých foriem pomoci na operácie so smrtonosnými bezpilotnými vzdušnými prostriedkami;

41.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ a USA bojovali proti daňovým únikom a iným finančným trestným činom a zaistili transparentnosť;

42.  nabáda na posilnenú spoluprácu v oblasti boja proti daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a to konkrétne v rámci dohody TFTP medzi EÚ a USA (Program na sledovanie financovania terorizmu), ktorá by sa mala posilniť tak, aby zahŕňala údaje o finančných tokoch súvisiacich so zahraničnými zásahmi alebo s neoprávnenými spravodajskými operáciami; vyzýva v tomto smere EÚ a USA, aby v rámci OECD spolupracovali v rámci boja proti daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu stanovením medzinárodných pravidiel a noriem na boj proti tomuto celosvetovému problému; zdôrazňuje, že pokračujúca spolupráca pri presadzovaní práva má kľúčový význam pre posilnenie našej spoločnej bezpečnosti, a vyzýva USA, aby zaistili dvojstrannú a viacstrannú spoluprácu v tejto oblasti; vyjadruje poľutovanie nad čiastočným zrušením tzv. zákona Dodd Frank, v dôsledku ktorého významne poklesol dohľad nad americkými bankami;

43.  poukazuje na pretrvávajúce slabé miesta štítu na ochranu osobných údajov, pokiaľ ide o dodržiavanie základných práv dotknutých osôb; víta a podporuje výzvy adresované zákonodarcovi USA, aby sa usiloval o prijatie komplexného zákona o ochrane súkromia a údajov; poukazuje na to, že v Európe je ochrana osobných údajov základným právom a že USA nemajú žiadne pravidlá porovnateľné so všeobecným nariadením o ochrane údajov;

44.  pripomína širokú transatlantickú solidaritu v reakcii na otravu Skripaľovcov v meste Salisbury, ktorej výsledkom bolo, že ruských diplomatov vyhostilo 20 členských štátov, Kanada, USA, Nórsko a 5 štátov ašpirujúcich na členstvo v EÚ;

45.  opakuje svoje znepokojenie nad tým, že v marci 2017 Kongres zamietol pravidlo, ktoré predložila Federálna komisia pre komunikáciu a ktoré sa týkalo ochrany súkromia zákazníkov širokopásmových a iných telekomunikačných služieb, čo v praxi znamená, že neexistujú pravidlá ochrany súkromia v prostredí širokopásmového pripojenia, ktorými by sa od poskytovateľov internetových služieb vyžadovalo získanie výslovného súhlasu spotrebiteľov pred predajom alebo zdieľaním údajov o prehliadaní webu alebo iných súkromných informácií s inzerentmi a inými spoločnosťami; domnieva sa, že je to opäť ďalšia hrozba pre záruky ochrany súkromia v USA;

46.  pripomína, že USA sú naďalej jedinou krajinou mimo EÚ na jej zozname krajín s bezvízovým stykom, ktorá neposkytuje bezvízový prístup občanom všetkých členských štátov EÚ; naliehavo žiada USA, aby čo najskôr zaradili do programu bezvízového styku USA päť členských štátov EÚ, ktorých sa to týka (Bulharsko, Chorvátsko, Cyprus, Poľsko a Rumunsko); pripomína, že Komisia má právnu povinnosť prijať delegovaný akt – s dočasným pozastavením platnosti výnimky z vízových požiadaviek pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktoré nezrušili vízové požiadavky pre občanov niektorých členských štátov – v lehote 24 mesiacov od zverejnenia oznámení v tomto smere, ktorá uplynula 12. apríla 2016; na základe článku 265 ZFEÚ vyzýva Komisiu, aby prijala požadovaný delegovaný akt;

47.  zdôrazňuje, že EÚ je odhodlaná posilniť demokraciu, ľudské práva, zásady právneho štátu, prosperitu, stabilitu, odolnosť a bezpečnosť svojich susedov nevojenskými prostriedkami, najmä vykonávaním dohôd o pridružení; vyzýva EÚ a USA, aby posilnili svoju spoluprácu a lepšie koordinovali svoje činnosti, projekty a pozície v susedstve EÚ tak na východe, ako aj na juhu; pripomína, že aj rozvojové a humanitárne politiky EÚ na celom svete prispievajú k svetovej bezpečnosti;

48.  oceňuje strategické zameranie a otvorenosť USA voči tomuto regiónu a pripomína, že Balkán je výzvou pre Európu aj pre bezpečnosť celého kontinentu; vyzýva preto USA, aby sa zapojili do ďalšieho spoločného úsilia na západnom Balkáne, najmä v oblasti posilňovania právneho štátu, demokracie, slobody prejavu a bezpečnostnej spolupráce; odporúča viac spoločných krokov, ako sú protikorupčné mechanizmy a budovanie inštitúcií, aby sa krajinám tohto regiónu zabezpečila väčšia bezpečnosť, stabilita, odolnosť a hospodárska prosperita, ako aj rozvíjanie úlohy pri riešení dlhodobých problémov; domnieva sa, že EÚ a USA by mali iniciovať nový dialóg na vysokej úrovni venovaný západnému Balkánu, aby sa zaistilo zosúladenie politických cieľov a programov pomoci a aby sa okrem toho prijali príslušné opatrenia;

49.  vyzýva EÚ a USA, aby zohrávali aktívnejšiu a účinnejšiu úlohu pri riešení konfliktu na území Ukrajiny a podporovali všetky snahy o trvalé mierové riešenie, ktoré bude rešpektovať jednotnosť, zvrchovanosť a územnú celistvosť Ukrajiny a stanoví vrátenie Krymského polostrova Ukrajine, a aby naliehavo požadovali a podporovali reformné procesy a hospodársky rozvoj na Ukrajine, ktoré musia byť plne v súlade so záväzkami Ukrajiny a s odporúčaniami medzinárodných organizácií; vyjadruje obrovské sklamanie z toho, že sa nedosahuje ďalší pokrok pri vykonávaní minských dohôd, a zo zhoršovania bezpečnostnej a humanitárnej situácie na východnej Ukrajine; konštatuje preto, že sankcie voči Rusku sú stále potrebné a že USA by mali koordinovať svoje úsilie s EÚ; vyzýva na užšiu spoluprácu v tejto otázke medzi PK/VP a osobitným predstaviteľom USA pre Ukrajinu;

50.  pripomína aj to, že je dôležité, aby EÚ a USA našli riešenie tzv. zmrazených konfliktov v Gruzínsku a Moldavsku;

51.  pripomína, že medzinárodný poriadok je založený na dodržiavaní medzinárodných dohôd; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím USA nepodporiť závery samitu G7 v Kanade; opakuje svoj záväzok dodržiavať medzinárodné právo a univerzálne hodnoty, najmä zodpovednosť, nešírenie jadrových zbraní a mierové riešenie sporov; zdôrazňuje, že konzistentnosť našej stratégie nešírenia jadrových zbraní má kľúčový význam pre našu dôveryhodnosť ako kľúčového globálneho aktéra a vyjednávača; vyzýva EÚ a USA, aby spolupracovali na uľahčovaní jadrového odzbrojenia a účinných opatrení na znižovanie jadrového rizika;

52.  zdôrazňuje, že spoločný komplexný akčný plán (JCPOA) s Iránom je významná mnohostranná dohoda a značný diplomatický úspech v mnohostrannej diplomacii a v diplomacii EÚ, pokiaľ ide o podporovanie stability v regióne; pripomína, že EÚ je odhodlaná vyvinúť maximálne úsilie o zachovanie spoločného komplexného akčného plánu s Iránom ako kľúčového piliera medzinárodnej štruktúry v oblasti nešírenia jadrových zbraní, čo má význam aj v súvislosti s otázkou Severnej Kórey, a ako kľúčového prvku pre bezpečnosť a stabilitu v regióne; opakuje, že je potrebné kritickejšie riešiť problémy iránskych aktivít súvisiacich s balistickými raketami a so stabilitou regiónu, najmä zapojenia Iránu do rôznych konfliktov v regióne a situácie v oblasti ľudských práv a práv menšín v Iráne, ktoré sú oddelené od spoločného komplexného akčného plánu, v rámci príslušných formátov a fór; zdôrazňuje, že transatlantická spolupráca je pri riešení týchto otázok kľúčová; zdôrazňuje, že podľa viacerých správ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Irán plní svoje záväzky podľa JCPOA; ostro kritizuje rozhodnutie prezidenta Trumpa jednostranne odstúpiť od JCPOA a zaviesť extrateritoriálne opatrenia voči spoločnostiam EÚ, ktoré aktívne pôsobia v Iráne; zdôrazňuje, že EÚ je odhodlaná chrániť svoje záujmy a záujmy svojich podnikov a investorov pred extrateritoriálnymi účinkami amerických sankcií; víta v tejto súvislosti rozhodnutie aktivovať tzv. nariadenie o blokovaní zamerané na ochranu obchodných záujmov EÚ v Iráne pred dôsledkami extrateritoriálnych sankcií USA a vyzýva Radu, Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby podnikli ďalšie kroky, ktoré považujú za potrebné na ochranu JCPOA;

53.  vyjadruje znepokojenie nad bezpečnostnou a obchodnou politikou vo východnej a v juhovýchodnej Ázii vrátane politického vákua, ktoré vzniklo po vystúpení USA z Transpacifického partnerstva (TPP); pripomína význam konštruktívneho zapojenia EÚ vo východnej a v juhovýchodnej Ázii a v tichomorskom regióne a víta v tejto súvislosti aktívnu obchodnú politiku EÚ v tejto časti sveta a iniciatívy EÚ súvisiace s bezpečnosťou, najmä tie, ktoré sú uvedené v záveroch Rady o posilnenej bezpečnostnej spolupráci EÚ v Ázii a s Áziou, a to aj z dôvodu politickej a hospodárskej rovnováhy;

54.  víta začatie nových dialógov na vysokej úrovni so Severnou Kóreou (KĽDR) a nedávny samit v Singapure, ktorý sa konal 12. júna, a pripomína, že tieto rozhovory, ktorých konkrétne a preukázateľné výsledky sa ešte len musia prejaviť, sa zameriavajú na mierové riešenie napätia, a teda na presadzovanie regionálneho a svetového mieru, bezpečnosti a stability; zdôrazňuje, že medzinárodné spoločenstvo vrátane EÚ a USA musí zároveň naďalej vyvíjať tlak na KĽDR, pokiaľ nedôjde k jej dôveryhodnej denuklearizácii tým, že ratifikuje Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT) a umožní prípravnému výboru Organizácie Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBTO) a MAAE, aby túto denuklearizáciu zdokumentovali;

55.  pripomína USA, že ešte stále neratifikovali zmluvu CTBT, hoci podľa prílohy II sú štátom, ktorého podpis je nevyhnutný na to, aby táto zmluva nadobudla platnosť; opakuje požiadavku PK/VP, ktorou naliehavo vyzvala svetových lídrov na ratifikáciu tejto zmluvy; nabáda USA, aby čo najskôr ratifikovali zmluvu CTBT a naďalej ju podporovali tým, že budú presviedčať zvyšné štáty uvedené v prílohe II, aby túto zmluvu ratifikovali;

56.  trvá na dodržiavaní medzinárodného námorného práva, a to aj v Juhočínskom mori; vyzýva v tejto súvislosti USA, aby ratifikovali Dohovor OSN o morskom práve (UNCLOS);

57.  vyzýva na posilnenie spolupráce medzi EÚ a USA v záujme mierového riešenia regionálnych konfliktov a vojny v zastúpení v Sýrii, keďže chýbajúca spoločná stratégia narúša mierové riešenie konfliktov, a vyzýva všetky zúčastnené strany a regionálnych aktérov zapojených do konfliktu, aby nepoužívali násilie a nepodnikali žiadne kroky, ktoré by mohli situáciu zhoršiť; opätovne potvrdzuje prvoradý význam ženevského procesu pod vedením OSN pri riešení konfliktu v Sýrii v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2254, o ktorom rokovali všetky sýrske strany a ktorý má podporu kľúčových medzinárodných a regionálnych aktérov; vyzýva na úplné vykonávanie a dodržiavanie rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN, ktoré porušujú krajiny, ktoré sa zúčastnili na rokovaniach v Astane; vyzýva na spoločné úsilie s cieľom zaručiť úplný humanitárny prístup k ľuďom v núdzi a na nezávislé, nestranné, dôkladné a dôveryhodné vyšetrenie a stíhanie zodpovedných osôb; požaduje aj podporu okrem iného práce medzinárodného nestranného a nezávislého mechanizmu (IIIM) v súvislosti s medzinárodnými trestnými činmi, ktoré boli spáchané v Sýrskej arabskej republike od marca 2012;

58.  pripomína, že EÚ podporuje pokračovanie zmysluplného mierového procesu na Blízkom východe zameraného na riešenie v podobe existencie dvoch štátov na základe hraníc z roku 1967, a to nezávislého, demokratického, životaschopného a celistvého Palestínskeho štátu, ktorý by existoval v mieri a bezpečí vedľa bezpečného Izraelského štátu a jeho ďalších susedov, a zdôrazňuje, že sa treba vyhnúť akýmkoľvek krokom, ktoré by mohli oslabiť toto úsilie; vyjadruje v tejto súvislosti hlboké poľutovanie nad jednostranným rozhodnutím vlády USA presťahovať svoje veľvyslanectvo z Tel Avivu do Jeruzalema a formálne uznať toto mesto za hlavné mesto Izraela; zdôrazňuje, že otázka Jeruzalema musí byť súčasťou konečnej mierovej dohody medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi; zdôrazňuje, že spoločný plán by sa mal posilniť, a poukazuje na to, že je potrebné, aby USA koordinovali svoje mierové úsilie na Blízkom východe so svojimi európskymi partnermi;

59.  nabáda na ďalšiu spoluprácu na celom svete medzi programami EÚ a USA, ktoré presadzujú demokraciu, slobodu médií, slobodné a spravodlivé voľby a dodržiavanie ľudských práv vrátane práv utečencov a migrantov, žien, etnických a náboženských menšín; poukazuje na význam hodnôt dobrej správy vecí verejných, zodpovednosti, transparentnosti a právneho štátu, ktoré sú základom ochrany ľudských práv; opätovne pripomína pevné a zásadné stanovisko EÚ k trestu smrti v prospech všeobecného moratória na trest smrti s cieľom jeho zrušenia na celom svete; zdôrazňuje, že je potrebné spolupracovať na predchádzaní krízam a budovaní mieru, ako aj na reakciách na núdzové humanitárne situácie;

60.  pripomína, že EÚ a USA majú spoločné záujmy v Afrike, kde musia na miestnej, regionálnej a nadnárodnej úrovni koordinovať aj zintenzívniť svoju podporu dobrej správy vecí verejných, demokracie, ľudských práv, udržateľného sociálneho rozvoja, ochrany životného prostredia, riadenia migrácie, správy hospodárskych záležitostí a bezpečnostných otázok, ako aj mierového riešenia regionálnych konfliktov, boja proti korupcii, nezákonným finančným transakciám a tiež násiliu a terorizmu; domnieva sa, že lepšia koordinácia medzi EÚ a USA, realizovaná aj prostredníctvom rozšíreného politického dialógu a navrhovania spoločných stratégií pre Afriku, pričom sa súčasne náležite zohľadnia názory regionálnych organizácií a zoskupení na nižšej než regionálnej úrovni, by viedla k účinnejším krokom a účinnejšiemu využívaniu zdrojov;

61.   zdôrazňuje význam spoločných politických, ekonomických a bezpečnostných záujmov EÚ a USA v súvislosti s hospodárskymi politikami krajín, ako sú Čína a Rusko, a pripomína, že spoločné úsilie, a to aj na úrovni WTO, by mohlo pomôcť pri riešení otázok, ako je súčasná nerovnováha v celosvetovom obchode a situácia na Ukrajine; vyzýva vládu USA, aby prestala blokovať nominácie sudcov do odvolacieho orgánu WTO; zdôrazňuje, že je potrebné užšie spolupracovať v súvislosti s čínskou stratégiou Jedno pásmo, jedna cesta (OBOR), a to aj rozvíjaním spolupráce v tomto smere medzi EÚ a skupinou pre štvorstranný bezpečnostný dialóg (QUAD) medzi USA, Indiou, Japonskom a Austráliou;

62.  poukazuje na potrebu lepšej spolupráce v prípade politiky pre Arktídu, predovšetkým v rámci Arktickej rady, najmä so zreteľom na to, že vzhľadom na zmenu klímy sa možno otvoria nové navigačné trasy a budú k dispozícii prírodné zdroje;

63.  trvá na tom, že migrácia je celosvetový jav a mala by sa preto riešiť prostredníctvom spolupráce, partnerstva a ochrany ľudských práv a bezpečnosti, ale aj riadením migračných trás a uplatňovaním globálneho prístupu na úrovni OSN založeným na dodržiavaní medzinárodného práva, predovšetkým Ženevského dohovoru z roku 1951 a protokolu k nemu z roku 1967; víta úsilie, ktoré bolo doteraz vyvinuté v rámci OSN na dosiahnutie globálneho paktu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii, ako aj globálneho paktu o utečencoch, a vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím USA z decembra 2017 prestať sa zúčastňovať na diskusiách; požaduje spoločnú politiku na boj proti hlavným príčinám migrácie;

64.  obhajuje posilnenú spoluprácu medzi EÚ a USA v otázkach energetiky vrátane energií z obnoviteľných zdrojov, a to na základe rámca Rady pre energetiku EÚ – USA; preto opakuje svoju výzvu, aby sa pokračovalo v stretnutiach; vyzýva okrem toho na užšiu spoluprácu, pokiaľ ide o výskum v oblasti energií a nových technológií, ako aj užšiu spoluprácu zameranú na ochranu energetickej infraštruktúry pred kybernetickým útokmi; trvá na tom, že je potrebné spoločne sa usilovať o bezpečnosť dodávok energie, a zdôrazňuje, že je potrebné ozrejmiť to, ako sa bude vyvíjať úloha Ukrajiny ako tranzitnej krajiny;

65.  zdôrazňuje svoje obavy týkajúce sa plynovodu Nord Stream II a jeho úlohy, ktorá by mohla potenciálne viesť k rozpolteniu z hľadiska energetickej bezpečnosti a solidarity členských štátov, a víta podporu USA zameranú na zaistenie energetickej bezpečnosti v Európe;

66.  vyjadruje poľutovanie nad odstúpením USA od Parížskej dohody, oceňuje však pokračujúce úsilie jednotlivcov, podnikov, miest a štátov v USA, ktoré sa ešte stále usilujú o plnenie Parížskej dohody a o boj proti zmene klímy, a zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ viac spolupracovala s týmito aktérmi; berie na vedomie, že zmena klímy už nie je súčasťou národnej bezpečnostnej stratégie USA; opätovne potvrdzuje záväzok EÚ dodržiavať Parížsku dohodu a Agendu 2030 OSN a zdôrazňuje potrebu ich vykonávania, aby sa zaistila svetová bezpečnosť a vytvorila udržateľnejšia ekonomika a spoločnosť, pripomína, že prechod na zelenú ekonomiku znamená mnoho príležitostí práce a rastu;

67.  nabáda na ďalšiu spoluprácu v oblasti inovácií, vedy a techniky a vyzýva na obnovenie dohody medzi USA a EÚ v oblasti vedy a techniky;

Obrana obchodovania založeného na pravidlách v ťažkých časoch

68.  konštatuje, že USA boli v roku 2017 druhým najväčším exportným trhom pre EÚ a jej druhým najväčším zdrojom dovozu; konštatuje, že pokiaľ ide o obchodné deficity a prebytky v obchode s tovarom, v obchode so službami, v digitálnom obchode a v priamych zahraničných investíciách, medzi EÚ a USA sú rozdiely; zdôrazňuje, že obchodný a investičný vzťah medzi EÚ a USA, ktorý je najväčší na svete a vždy bol založený na spoločných hodnotách, patrí medzi najdôležitejšie hnacie sily globálneho hospodárskeho rastu, obchodu a prosperity; ďalej konštatuje, že EÚ vykazuje v obchode s tovarom s USA prebytok vo výške 147 miliárd USD; konštatuje, že podniky EÚ zamestnávajú v USA 4,3 milióna pracovníkov;

69.  zdôrazňuje, že EÚ a USA sú dvaja kľúčoví aktéri v globalizovanom svete, ktorý sa vyvíja nebývalou rýchlosťou a intenzitou, a že vzhľadom na spoločné problémy majú EÚ a USA spoločný záujem na spolupráci a koordinácii v záležitostiach obchodnej politiky s cieľom formovať budúci multilaterálny obchodný systém a celosvetové normy;

70.  poukazuje na ústrednú úlohu, ktorú zohráva WTO v multilaterálnom systéme, ako najlepšie riešenie na zaručenie otvoreného a spravodlivého systému založeného na pravidlách, v ktorom sa zohľadňujú a vyvažujú mnohé rozličné záujmy jeho členov; opakuje, že podporuje ďalšie posilňovanie multilaterálneho obchodného systému; podporuje prácu, ktorú vykonala Komisia v záujme ďalšej spolupráce s USA na pozitívnom spoločnom riešení súčasných inštitucionálnych a systémových problémov;

71.  zdôrazňuje úlohu, ktorú zohráva WTO pri riešení sporov súvisiacich s obchodom; žiada všetkých členov WTO, aby zabezpečili riadne fungovanie mechanizmu WTO na urovnávanie sporov; vyjadruje v tejto súvislosti poľutovanie nad tým, že USA blokujú nové nominácie na obsadenie prázdnych pozícií v Odvolacom orgáne, čo ohrozuje samotné fungovanie mechanizmu WTO na urovnávanie sporov; vyzýva Komisiu a všetkých členov WTO, aby preskúmali spôsoby, ako prekonať túto patovú situáciu týkajúcu sa opätovného vymenovania sudcov do Odvolacieho orgánu WTO, a to prípadne aj reformou mechanizmu WTO na urovnávanie sporov; domnieva sa, že takéto reformy by sa mohli zameriavať na zaistenie čo najvyššej úrovne efektívnosti a nezávislosti systému, pričom by mali zároveň zostať v súlade s hodnotami a všeobecným prístupom, ktoré EÚ nepretržite obhajuje od vytvorenia WTO, k čomu patria konkrétne podpora voľného a spravodlivého obchodu na globálnej úrovni podľa zásad právneho štátu a potreba toho, aby všetci členovia WTO dodržiavali všetky povinnosti WTO;

72.  vyjadruje ľútosť nad nedostatočnými výsledkami jedenástej ministerskej konferencie WTO (MC11), víta však podpísanie spoločného vyhlásenia o odstránení nespravodlivých, trh narúšajúcich a protekcionistických praktík, ktoré podpísali USA, EÚ a Japonsko, čo bolo zdôraznené aj vo vyhlásení skupiny G20 v júli 2017; vyzýva na ďalšiu spoluprácu s USA a Japonskom v tejto oblasti s cieľom zaoberať sa nespravodlivými obchodnými praktikami, ako sú diskriminácia, obmedzovanie prístupu na trh, damping a dotácie;

73.  vyzýva Komisiu, aby stanovila pracovný plán s USA a ďalšími členmi WTO na odstránenie dotácií, ktoré narúšajú trh, v odvetví bavlny a v odvetví rybného hospodárstva (najmä v súvislosti s nezákonným, nenahláseným a neregulovaným rybolovom); vyzýva na spoluprácu pri rozširovaní multilaterálnej agendy o nové témy, ako sú elektronický obchod, digitálny obchod vrátane digitálneho vývoja, uľahčenie investovania, obchod a životné prostredie a obchod a rodové hľadisko, a pri podporovaní osobitných politík na uľahčovanie účasti mikropodnikov, malých a stredných podnikov na globálnom hospodárstve;

74.  vyzýva EÚ a USA, aby podporovali spoluprácu na medzinárodnej úrovni s cieľom posilniť medzinárodné dohody v oblasti verejného obstarávania, najmä Dohodu o vládnom obstarávaní (GPA);

75.  vyzýva Komisiu, aby začala dialóg s USA s cieľom obnoviť rokovania o viacstrannej dohode o environmentálnych tovaroch (EGA) a dohode o obchode so službami (TiSA);

76.  vyzýva EÚ a USA, aby spojili svoje zdroje na boj proti nespravodlivým obchodným politikám a nekalým obchodným praktikám, pričom sa budú zároveň rešpektovať multilaterálne pravidlá a proces urovnávania sporov v organizácii WTO a bude sa predchádzať jednostranným krokom, ktoré poškodzujú všetky globálne hodnotové reťazce, v ktorých pôsobia spoločnosti EÚ aj USA; vyjadruje hlboké poľutovanie nad neistotou v medzinárodnom systéme obchodovania, ktorú vyvolalo uplatňovanie opatrení a politických nástrojov (napr. článok 232 z roku 1962 a článok 301 z roku 1974) zo strany USA, ktoré boli vytvorené ešte pred vytvorením WTO a jeho mechanizmu na urovnávanie sporov; v tejto súvislosti konštatuje, že rozhodnutie USA o uložení ciel na oceľ a hliník podľa článku 232 nemožno odôvodňovať národnou bezpečnosťou, a žiada USA, aby EÚ a ďalším spojencom udelili úplnú a trvalú výnimku z týchto opatrení; žiada Komisiu, aby v prípade, že sa tieto clá budú používať ako prostriedok na obmedzenie vývozu EÚ, dôrazne reagovala; ďalej zdôrazňuje, že žiadne sankcie, ktoré by mohli USA prijať v podobe odvetných opatrení v prípade európskych tovarov po zverejnení správy Odvolacieho orgánu o dodržiavaní predpisov v rámci sťažnosti USA proti EÚ na opatrenia ovplyvňujúce obchod s veľkými civilnými lietadlami, by neboli legitímne, keďže 204 z 218 sťažností, ktoré predložili USA, organizácia WTO zamietla a stále sa čaká na ďalšiu správu o súvisiacom konaní proti nezákonným dotáciám USA;

77.  berie na vedomie pokračujúcu dvojstrannú spoluprácu EÚ a USA v širokej škále regulačných otázok, dôkazom čoho je nedávno uzavretá dvojstranná dohoda o prudenciálnych opatreniach týkajúcich sa poistenia a zaistenia alebo dohoda o vzájomnom uznávaní kontrol výrobcov liekov; žiada Komisiu a Radu, aby v plnej miere rešpektovali úlohu Európskeho parlamentu v tomto procese;

78.  zdôrazňuje kľúčový význam duševného vlastníctva pre hospodárstva EÚ a USA; žiada obe strany, aby podporovali výskum a inovácie na oboch stranách Atlantiku, čím sa má zaručiť vysoká úroveň ochrany duševného vlastníctva a zabezpečiť, aby subjekty vyvíjajúce vysokokvalitné inovačné výrobky mohli v tejto činnosti pokračovať;

79.  žiada EÚ a USA, aby zlepšili prístup malých a stredných podnikov (MSP), ktoré vyvážajú do USA a EÚ, na trh tým, že zvýšia transparentnosť, pokiaľ ide o existujúce pravidlá a príležitosti na trhu na oboch stranách Atlantiku, napríklad prostredníctvom portálu pre MSP;

80.  poukazuje na dôležitosť trhu USA pre európske MSP; žiada EÚ a USA, aby riešili neprimeraný účinok colných, necolných a technických prekážok na MSP na oboch stranách Atlantiku a zaoberali sa pritom nielen znížením ciel, ale aj zjednodušením colných postupov a potenciálne novými mechanizmami zameranými na pomoc pre MSP pri výmene skúseností a najlepších postupov pri nakupovaní a predávaní na trhoch EÚ a USA;

81.  vyzýva EÚ a USA, aby sa v rámci svojej dvojstrannej spolupráce zdržali vzájomnej daňovej hospodárskej súťaže, keďže by to viedlo len k poklesu investícií v oboch hospodárstvach;

82.  vyzýva EÚ a USA, aby sa dohodli na rámci pre digitálny obchod, v ktorom sa budú rešpektovať existujúce právne rámce a dohody oboch strán, ich právne predpisy o ochrane údajov a pravidlá ochrany osobných údajov, čo má mimoriadny význam pre odvetvie služieb; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že EÚ a USA by mali spolupracovať s cieľom nabádať tretie krajiny, aby prijali prísne normy ochrany údajov;

83.  vyzýva EÚ a USA, aby zintenzívnili spoluprácu v oblasti zmeny klímy; žiada EÚ a USA, aby využili súčasné a budúce obchodné rokovania na všetkých úrovniach, a tak zaistili uplatňovanie medzinárodne dohodnutých noriem, napríklad Parížskej dohody, s cieľom podporovať obchodovanie s ekologickými tovarmi vrátane technológií a zaistiť globálnu transformáciu energetiky s jasným a koordinovaným programom medzinárodného obchodu tak, aby sa chránilo životné prostredie a súčasne vytvárali príležitosti na tvorbu pracovných miest a rast;

84.  domnieva sa, že o eventuálnej novej dohode o obchodných a investičných vzťahoch medzi EÚ a USA nemožno rokovať pod tlakom ani pod hrozbou a že len rozsiahla, ambiciózna, vyvážená a komplexná dohoda zastrešujúca všetky oblasti obchodu je v záujme EÚ; v tejto súvislosti poznamenáva, že vytvorenie možného osobitného a stáleho regulačného a konzultačného mechanizmu spolupráce by mohlo mať výhody; žiada Komisiu, aby za náležitých okolností pokračovala v rokovaniach s USA;

85.  zdôrazňuje, že obchodné toky si čoraz častejšie vyžadujú nové, rýchlejšie a bezpečnejšie spôsoby pohybu tovarov a služieb cez hranice; žiada EÚ a USA, aby ako kľúčoví obchodní partneri spolupracovali na riešeniach pre obchod s využitím digitálnych technológií, ktoré uľahčujú obchod;

86.  pripomína dôležitosť existujúceho dialógu EÚ a USA a spolupráce v oblasti vedy a technológie; uznáva význam úsilia EÚ a USA v oblasti výskumu a inovácií, ktoré sú hlavnými hnacími silami rozvoja znalostí a hospodárskeho rastu, a podporuje pokračovanie a rozšírenie dohody o vede a technológii medzi EÚ a USA aj po roku 2018 s cieľom rozvíjať výskum, inovácie a novovznikajúce technológie, chrániť práva duševného vlastníctva a vytvárať viac kvalitnejších pracovných miest, podporovať udržateľný obchod a inkluzívny rast;

87.  je rovnako ako USA znepokojený celosvetovou nadmernou produkciou ocele; zároveň vyjadruje poľutovanie nad tým, že jednostranné opatrenia, ktoré nie sú zlučiteľné s pravidlami WTO, len narušia integritu obchodovania založeného na pravidlách; zdôrazňuje, že ani trvalé oslobodenie EÚ od colných sadzieb USA nemôže legitimizovať tento postup; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s USA v rámci Globálneho fóra G20 na posilňovaní úsilia zameraného na boj proti nadmernej produkcii ocele s cieľom využiť obrovský potenciál viacstranných opatrení; opakuje svoje presvedčenie, že najlepším spôsobom riešenia takýchto globálnych problémov sú spoločné a koordinované kroky v rámci obchodných systémov založených na pravidlách;

88.  znovu poukazuje na dôležitosť toho, aby EÚ a USA koordinovane a konštruktívne vyriešili potrebnú modernizáciu WTO tak, aby táto organizácia bola efektívnejšia, transparentnejšia a zodpovednejšia, a tiež s cieľom zaistiť, aby sa pri vypracúvaní medzinárodných obchodných pravidiel a politík náležite zohľadňovali rodové hľadiská, sociálne faktory, životné prostredie a ľudské práva;

89.  poukazuje na to, že EÚ presadzuje nenarušené trhové hospodárstvo, ako aj otvorený, spravodlivý obchod založený na hodnotách a pravidlách; opakuje, že podporuje stratégiu Komisie v reakcii na aktuálnu obchodnú politiku USA a súčasné dodržiavanie pravidiel multilaterálneho obchodného systému; vyzýva na jednotnosť medzi všetkými členskými štátmi EÚ a žiada Komisiu, aby vypracovala spoločný prístup k riešeniu tejto situácie; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je dôležité zachovať jednotu členských štátov EÚ, keďže sa ukázalo, že spoločné kroky EÚ v rámci spoločnej komerčnej politiky a colná únia EÚ na medzinárodnej úrovni, ako aj v rámci dvojstranného vzťahu s USA sú oveľa účinnejšie ako akékoľvek iniciatívy podnikané jednotlivými členskými štátmi; opakuje, že EÚ je pripravená spolupracovať s USA na otázkach spoločného záujmu týkajúcich sa obchodu v rámci pravidiel multilaterálneho obchodného systému;

90.  vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím prezidenta Trumpa o odstúpení USA od JCPOA a nad účinkom, ktorý toto rozhodnutie bude mať na spoločnosti EÚ podnikajúce v Iráne; podporuje všetky činnosti EÚ zamerané na ochranu záujmov spoločností EÚ investujúcich v Iráne, najmä rozhodnutie Komisie o aktivovaní nariadenia o blokovaní, ktoré svedčí o odhodlaní EÚ presadzovať JCPOA; domnieva sa, že to isté nariadenie by sa malo použiť vždy, keď je to vhodné;

91.  vyzýva EÚ a USA, aby posilnili spoluprácu a úsilie zamerané na vykonávanie a rozširovanie systémov náležitej starostlivosti pre podniky s cieľom posilniť ochranu ľudských práv na medzinárodnej úrovni, a to aj v oblasti obchodovania s nerastmi a kovmi z oblastí zasiahnutých konfliktom;

92.  odsudzuje, že USA odstúpili od záväzkov v oblasti ochrany životného prostredia; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím prezidenta Trumpa o zrušení zákazu dovozu poľovníckych trofejí z určitých afrických krajín vrátane Zimbabwe a Zambie, hoci USA sú najväčším dovozcom poľovníckych trofejí zo slonov;

93.  vyzýva EÚ a USA, aby pokračovali v transatlantickej parlamentnej spolupráci a jej posilňovaní, ktorá by mohla viesť k silnejšiemu a širšiemu politickému rámcu na zlepšovanie obchodných a investičných prepojení medzi EÚ a USA;

94.  vyjadruje obavy z toho, že USA a Čína by mohli dosiahnuť dohodu, ktorá nie je úplne zlučiteľná s pravidlami WTO, čo by mohlo tiež ohroziť naše záujmy a vrhnúť tieň na transatlantické obchodné vzťahy; zdôrazňuje preto vzhľadom na naše spoločné záujmy na celom svete potrebu globálnejšej dohody s našimi hlavnými obchodnými partnermi;

°

°  °

95.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, ESVČ, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, prístupových a kandidátskych krajín, prezidentovi USA, Senátu a Snemovni reprezentantov USA.

(1)

OJ L 309, 29.11.1996, p. 1.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2018)0068.

(3)

Ú. v. EÚ C 298 E, 8.12.2006, s. 226.

(4)

Ú. v. EÚ C 117 E, 6.5.2010, s. 198.

(5)

Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 124.

(6)

Ú. v. EÚ C 65, 19.2.2016, s. 120.

(7)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0435.

(8)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0493.

(9)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0492.

(10)

Prijaté texty, P8_TA(2018)0042.


STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (21.6.2018)

pre Výbor pre zahraničné veci

k stavu vzťahov medzi EÚ a USA

(2017/2271(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Bernd Lange

(*)  Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  konštatuje, že USA boli v roku 2017 najväčším exportným trhom pre EÚ a druhým najväčším zdrojom dovozu do EÚ; konštatuje, že medzi EÚ a USA existujú rozdiely vo výške obchodných deficitov a prebytkov v obchode s tovarom, v obchode so službami, v digitálnom obchode a v priamych zahraničných investíciách; zdôrazňuje, že obchodný a investičný vzťah medzi EÚ a USA, ktorý je najväčší na svete a vždy bol založený na spoločných hodnotách, patrí medzi najdôležitejšie hnacie sily globálneho hospodárskeho rastu, obchodu a prosperity; ďalej konštatuje, že EÚ má s USA prebytok v obchode s tovarom vo výške 147 miliárd USD; konštatuje, že podniky EÚ zamestnávajú v USA 4,3 milióna pracovníkov;

2.  zdôrazňuje, že EÚ a USA sú dvomi kľúčovými aktérmi v globalizovanom svete, ktorý sa vyvíja nebývalou rýchlosťou a intenzitou, a že vzhľadom na spoločné problémy majú EÚ a USA spoločný záujem na spolupráci a koordinácii v záležitostiach obchodnej politiky s cieľom formovať budúci multilaterálny obchodný systém a celosvetové normy;

3.  poukazuje na ústrednú úlohu, ktorú v rámci multilaterálneho systému zohráva WTO, čo je najlepšou voľbou na zaručenie otvoreného a spravodlivého systému založeného na pravidlách, v rámci ktorého sa zohľadňujú a vyvažujú mnohé rozličné záujmy jeho členov; opakuje, že podporuje ďalšie posilňovanie multilaterálneho obchodného systému; podporuje prácu, ktorú vykonala Komisia v záujme ďalšej spolupráce s USA na pozitívnom spoločnom riešení súčasných inštitucionálnych a systémových problémov;

4.  zdôrazňuje úlohu, ktorú zohráva WTO pri riešení sporov súvisiacich s obchodom; žiada členov WTO, aby zabezpečili riadne fungovanie mechanizmu WTO na urovnávanie sporov; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že USA blokuje nové nominácie na obsadenie prázdnych pozícií v Odvolacom orgáne, čo ohrozuje samotné fungovanie mechanizmu WTO na urovnávanie sporov; vyzýva Komisiu a všetkých členov WTO, aby preskúmali spôsoby, ako prekonať túto patovú situáciu týkajúcu sa opätovného vymenovania sudcov do Odvolacieho orgánu WTO, a to prípadne aj reformou mechanizmu WTO na urovnávanie sporov; domnieva sa, že takéto reformy by sa mohli zameriavať na zaistenie čo najvyššej možnej úrovne efektívnosti a nezávislosti systému, pričom súčasne by mali zostať v súlade s hodnotami a všeobecným prístupom, ktoré EÚ neustále obhajuje už od vytvorenia WTO, a to podporou voľného a spravodlivého obchodu na globálnej úrovni podľa zásad právneho štátu a potrebou toho, aby všetci členovia WTO dodržiavali všetky povinnosti WTO;

5.  vyjadruje ľútosť nad nedostatočnými výsledkami jedenástej ministerskej konferencie WTO (MC11), víta však prijatie spoločného vyhlásenia o odstránení nespravodlivých, trh narúšajúcich a protekcionistických praktík, ktoré podpísali USA, EÚ a Japonsko, čo bolo tiež zdôraznené vo vyhlásení skupiny G20 v júli 2017; vyzýva na ďalšiu spoluprácu s USA a Japonskom v tejto oblasti s cieľom vyriešiť nespravodlivé obchodné praktiky, ako sú diskriminácia, obmedzovanie prístupu na trh, damping a dotácie;

6.  vyzýva Komisiu, aby stanovila pracovný plán s USA a ďalšími členmi WTO na odstránenie dotácií, ktoré narúšajú trh, v odvetví bavlny a v odvetví rybného hospodárstva (najmä v súvislosti s nezákonným, nenahláseným a neregulovaným rybolovom); vyzýva na spoluprácu pri rozšírení multilaterálnej agendy o nové témy, ako sú elektronický obchod, digitálny obchod vrátane digitálneho vývoja, uľahčenie investovania, obchod a životné prostredie a obchod a rodové hľadisko, a pri podpore osobitných politík na uľahčovanie účasti mikropodnikov, malých a stredných podnikov na globálnom hospodárstve;

7.  vyzýva EÚ a USA, aby podporovali spoluprácu na medzinárodnej úrovni s cieľom posilniť medzinárodné dohody v oblasti verejného obstarávania, najmä Dohodu o vládnom obstarávaní (GPA);

8.  vyzýva Komisiu, aby začala dialóg s USA s cieľom pokračovať v rokovaniach o viacstrannej dohode o environmentálnych tovaroch (EGA) a dohode o obchode so službami (TiSA);

9.  vyzýva EÚ a USA, aby zoskupili zdroje na boj proti nespravodlivým obchodným politikám a nekalým obchodným praktikám pri súčasnom rešpektovaní multilaterálnych pravidiel a procesu urovnávania sporov v organizácii WTO a s cieľom vyhnúť sa jednostranným krokom, ktoré poškodzujú všetky globálne hodnotové reťazce, v ktorých spoločnosti EÚ aj USA pôsobia; vyjadruje hlboké poľutovanie nad neistotou v medzinárodnom systéme obchodovania, ktorú vyvolalo uplatňovanie opatrení a politických nástrojov (napr. článok 232 z roku 1962, článok 301 z roku 1974) zo strany USA, ktoré boli vytvorené ešte pred vytvorením WTO a jeho mechanizmu na urovnávanie sporov; v tejto súvislosti konštatuje, že rozhodnutie USA o uložení ciel na oceľ a hliník podľa článku 232 nemožno odôvodňovať národnou bezpečnosťou, a žiada USA, aby EÚ a ďalším spojencom udelili úplnú a trvalú výnimku z týchto opatrení; žiada Komisiu, aby v prípade, že sa tieto clá budú používať ako prostriedok na obmedzenie vývozu EÚ, dôrazne reagovala; ďalej zdôrazňuje, že žiadne sankcie, ktoré by mohli USA prijať v podobe protiopatrení pre európske tovary po zverejnení správy Odvolacieho orgánu o dodržiavaní predpisov v rámci sťažnosti USA proti EÚ na opatrenia ovplyvňujúce obchod s veľkými civilnými lietadlami, by neboli legitímne, keďže 204 z 218 sťažností predložených USA organizácia WTO zamietla a stále sa čaká na ďalšiu správu o súvisiacom konaní proti nezákonným dotáciám USA;

10.  berie na vedomie pokračujúcu dvojstrannú spoluprácu EÚ a USA v širokej škále regulačných otázok, ako to dokazuje nedávno uzavretá dvojstranná dohoda o prudenciálnych opatreniach týkajúcich sa poistenia a zaistenia alebo dohoda o vzájomnom uznávaní kontrol výrobcov liekov; žiada Komisiu a Radu, aby v plnej miere rešpektovali úlohu Európskeho parlamentu v tomto procese;

11.  zdôrazňuje kľúčový význam duševného vlastníctva pre hospodárstva EÚ a USA; žiada obe strany, aby podporovali výskum a inovácie na oboch stranách Atlantiku pri zaručení vysokej úrovne ochrany duševného vlastníctva a aby zabezpečili, aby subjekty vyvíjajúce vysokokvalitné inovačné výrobky mohli v tejto činnosti pokračovať;

12.  žiada EÚ a USA, aby zlepšili prístup na trh pre MSP vyvážajúce do USA a EÚ prostredníctvom zvýšenia transparentnosti, pokiaľ ide o existujúce pravidlá a príležitosti na trhu na oboch stranách Atlantiku, napríklad prostredníctvom portálu pre MSP;

13.  poukazuje na dôležitosť trhu USA pre európske MSP; žiada EÚ a USA, aby riešili neprimeraný účinok, ktorý majú na MSP na oboch stranách Atlantiku colné, necolné a technické prekážky, pričom by sa mali zaoberať nielen znížením ciel, ale aj zjednodušením colných postupov a potenciálne novými mechanizmami zameranými na pomoc pre MSP pri výmene skúseností a najlepších postupov pri nakupovaní a predávaní na trhoch EÚ a USA;

14.  vyzýva EÚ a USA, aby sa v rámci svojej dvojstrannej spolupráce zdržali vzájomnej daňovej hospodárskej súťaže, keďže by to viedlo len k poklesu investícií v oboch hospodárstvach;

15.  vyzýva EÚ a USA, aby sa dohodli na rámci pre digitálny obchod, v ktorom sa budú rešpektovať existujúce právne rámce a dohody oboch strán, ich právne predpisy o ochrane údajov a pravidlá ochrany osobných údajov, čo má mimoriadny význam pre odvetvie služieb; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že EÚ a USA by mali spolupracovať s cieľom nabádať tretie krajiny, aby prijali prísne normy ochrany údajov;

16.  vyzýva EÚ a USA, aby zintenzívnili spoluprácu v oblasti zmeny klímy; žiada EÚ a USA, aby využili súčasné a budúce obchodné rokovania na všetkých úrovniach a prostredníctvom nich zaistili uplatňovanie medzinárodne dohodnutých noriem, napríklad Parížskej dohody, s cieľom podporovať obchodovanie s ekologickými tovarmi vrátane technológie a zaistiť globálnu transformáciu energetiky s jasným a koordinovaným programom medzinárodného obchodu tak, aby sa chránilo životné prostredie a súčasne vytvárali príležitosti na tvorbu pracovných miest a rast;

17.  domnieva sa, že o možnej novej dohode o obchodných a investičných vzťahoch medzi EÚ a USA nemožno rokovať pod tlakom ani hrozbou a že v záujme EÚ je len rozsiahla, ambiciózna, vyvážená a komplexná dohoda zastrešujúca všetky oblasti obchodu; v tejto súvislosti poznamenáva, že výhodným by mohlo byť vytvorenie možného osobitného a stáleho regulačného a konzultačného mechanizmu spolupráce; žiada Komisiu, aby za správnych okolností pokračovala v rokovaniach s USA;

18.  zdôrazňuje, že obchodné toky si čoraz častejšie vyžadujú nové, rýchlejšie a bezpečnejšie spôsoby presunu tovarov a služieb cez hranice; žiada EÚ a USA, aby ako kľúčoví obchodní partneri spolupracovali na riešeniach pre obchod s využitím digitálnych technológií, ktoré by uľahčovali obchod;

19.  pripomína dôležitosť existujúceho dialógu EÚ a USA a spolupráce v oblasti vedy a technológie; uznáva význam úsilia EÚ a USA v oblasti výskumu a inovácií, ktoré sú hlavnými hnacími silami rozvoja znalostí a hospodárskeho rastu, a podporuje pokračovanie a rozšírenie dohody o vede a technológii medzi EÚ a USA aj po roku 2018 s cieľom rozvíjať výskum, inovácie a novovznikajúce technológie, chrániť práva duševného vlastníctva a vytvárať viac kvalitnejších pracovných miest, podporovať udržateľný obchod a inkluzívny rast;

20.  je rovnako ako USA znepokojený celosvetovou nadmernou produkciou ocele; zároveň vyjadruje poľutovanie nad tým, že jednostranné opatrenia, ktoré nie sú zlučiteľné s pravidlami WTO, len narušia integritu obchodovania založeného na pravidlách; zdôrazňuje, že ani trvalé oslobodenie EÚ od colných sadzieb USA nemôže legitimizovať tento postup; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s USA v rámci Globálneho fóra G20 na posilňovaní úsilia zameraného na boj proti nadmernej produkcii ocele s cieľom využiť obrovský potenciál viacstranných opatrení; opakuje svoje presvedčenie, že najlepším spôsobom riešenia takýchto globálnych problémov sú spoločné a koordinované kroky v rámci obchodných systémov založených na pravidlách;

21.  znovu poukazuje na dôležitosť toho, aby EÚ a USA koordinovane a konštruktívne vyriešili potrebnú modernizáciu WTO tak, aby bola táto organizácia efektívnejšia, transparentnejšia a zodpovednejšia, a tiež s cieľom zaistiť, aby sa pri vypracúvaní medzinárodných obchodných pravidiel a politík náležite zohľadňovali rodové hľadiská, sociálne faktory, životné prostredie a ľudské práva;

22.  poukazuje na to, že EÚ presadzuje nenarušené trhové hospodárstvo, ako aj otvorený, spravodlivý obchod založený na hodnotách a pravidlách; opakuje, že podporuje stratégiu Komisie v reakcii na aktuálnu obchodnú politiku USA a súčasné dodržiavanie pravidiel multilaterálneho obchodného systému; vyzýva na jednotnosť medzi všetkými členskými štátmi EÚ a žiada Komisiu, aby vypracovala spoločný prístup k riešeniu tejto situácie; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je dôležité zachovať jednotu členských štátov EÚ, keďže sa ukázalo, že spoločné kroky EÚ v rámci spoločnej komerčnej politiky a colná únia EÚ na medzinárodnej úrovni, ako aj dvojstranne vo vzťahu k USA sú oveľa účinnejšie ako akékoľvek iniciatívy podnikané jednotlivými členskými štátmi; opakuje, že EÚ je pripravená spolupracovať s USA na otázkach spoločného záujmu týkajúcich sa obchodu v rámci pravidiel multilaterálneho obchodného systému;

23.  vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím prezidenta Trumpa o odstúpení USA od spoločného komplexného akčného plánu (JCPOA) a nad účinkom, ktorý toto rozhodnutie bude mať na spoločnosti EÚ podnikajúce v Iráne; podporuje všetky činnosti EÚ zamerané na ochranu záujmov spoločností EÚ investujúcich v Iráne, najmä rozhodnutie Komisie o aktivovaní blokovacieho štatútu, ktorým sa prejavuje záväzok EÚ voči JCPOA; domnieva sa, že rovnaký štatút by sa mal použiť vždy, keď je to vhodné;

24.  vyzýva EÚ a USA, aby posilnili spoluprácu a úsilie pri vykonávaní a rozširovaní systémov náležitej starostlivosti pre podniky s cieľom posilniť ochranu ľudských práv na medzinárodnej úrovni, a to aj v oblasti obchodovania s nerastmi a kovmi z oblastí zasiahnutých konfliktom;

25.  odsudzuje, že USA odstúpili od záväzkov v oblasti ochrany životného prostredia; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím prezidenta Trumpa o zrušení zákazu dovozu poľovníckych trofejí z určitých afrických krajín vrátane Zimbabwe a Zambie, keď pritom USA je najväčším dovozcom poľovníckych trofejí zo slonov;

26.  vyzýva EÚ a USA, aby pokračovali v posilňovaní transatlantickej parlamentnej spolupráce, ktorá by mohla viesť k silnejšiemu a širšiemu politickému rámcu na zlepšovanie obchodných a investičných prepojení medzi EÚ a USA;

27.  vyjadruje obavy z toho, že USA a Čína by mohli dosiahnuť dohodu, ktorá nie je úplne zlučiteľná s pravidlami WTO, čo by tiež ohrozilo naše záujmy a vrhlo tieň na transatlantické obchodné vzťahy; preto vzhľadom na naše spoločné záujmy na celom svete zdôrazňuje potrebu globálnejšej dohody s našimi hlavnými obchodnými partnermi.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

21.6.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

28

3

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

William (The Earl of) Dartmouth, Laima Liucija Andrikienė, Tiziana Beghin, Salvatore Cicu, Santiago Fisas Ayxelà, Eleonora Forenza, Nadja Hirsch, Yannick Jadot, France Jamet, Elsi Katainen, Patricia Lalonde, Danilo Oscar Lancini, Bernd Lange, David Martin, Emmanuel Maurel, Anne-Marie Mineur, Sorin Moisă, Alessia Maria Mosca, Franck Proust, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández, Tokia Saïfi, Helmut Scholz, Adam Szejnfeld

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Goffredo Maria Bettini, Reimer Böge, Klaus Buchner, Dita Charanzová, Danuta Maria Hübner, Sajjad Karim, Sander Loones

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Czesław Hoc, John Howarth, Dietmar Köster, Kosma Złotowski

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

28

+

ALDE

Dita Charanzová, Nadja Hirsch, Elsi Katainen, Patricia Lalonde

ECR

Czesław Hoc, Sajjad Karim, Sander Loones, Kosma Złotowski

EFDD

Tiziana Beghin, William (The Earl of) Dartmouth

PPE

Laima Liucija Andrikienė, Reimer Böge, Salvatore Cicu, Santiago Fisas Ayxelà, Danuta Maria Hübner, Sorin Moisă, Franck Proust, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Tokia Saïfi, Adam Szejnfeld

S&D

Goffredo Maria Bettini, John Howarth, Dietmar Köster, Bernd Lange, David Martin, Emmanuel Maurel, Alessia Maria Mosca, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández

3

ENF

France Jamet, Danilo Oscar Lancini

GUE/NGL

Anne-Marie Mineur

4

0

GUE/NGL

Eleonora Forenza, Helmut Scholz

VERTS/ALE

Klaus Buchner, Yannick Jadot

Vysvetlivky k symbolom:

+  :  hlasovali za

–  :  hlasovali proti

0  :  zdržali sa


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

28.6.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

35

4

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lars Adaktusson, Elmar Brok, Klaus Buchner, Fabio Massimo Castaldo, Lorenzo Cesa, Javier Couso Permuy, Andi Cristea, Georgios Epitideios, Knut Fleckenstein, Eugen Freund, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Ilhan Kyuchyuk, Arne Lietz, Andrejs Mamikins, David McAllister, Tamás Meszerics, Francisco José Millán Mon, Demetris Papadakis, Julia Pitera, Jozo Radoš, Sofia Sakorafa, Dobromir Sośnierz, Charles Tannock, Ivo Vajgl, Boris Zala

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Andrea Bocskor, Jakop Dalunde, Neena Gill, Patricia Lalonde, Antonio López-Istúriz White, Urmas Paet, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Marietje Schaake, Janusz Zemke, Željana Zovko

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Izaskun Bilbao Barandica, Maria Heubuch, Gabriel Mato, Emilian Pavel, Keith Taylor


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

35

+

ALDE

Izaskun Bilbao Barandica, Ilhan Kyuchyuk, Patricia Lalonde, Urmas Paet, Jozo Radoš, Marietje Schaake, Ivo Vajgl

ECR

Charles Tannock

PPE

Lars Adaktusson, Andrea Bocskor, Elmar Brok, Lorenzo Cesa, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Antonio López-Istúriz White, David McAllister, Gabriel Mato, Francisco José Millán Mon, Julia Pitera, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Željana Zovko

S&D

Andi Cristea, Knut Fleckenstein, Eugen Freund, Neena Gill, Arne Lietz, Andrejs Mamikins, Demetris Papadakis, Emilian Pavel, Boris Zala, Janusz Zemke

VERTS/ALE

Jakop Dalunde, Maria Heubuch, Tamás Meszerics, Keith Taylor

4

-

GUE/NGL

Javier Couso Permuy, Sofia Sakorafa

NI

Georgios Epitideios, Dobromir Sośnierz

2

0

EFDD

Fabio Massimo Castaldo

VERTS/ALE

Klaus Buchner

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 29. augusta 2018Právne oznámenie