Postup : 2017/2274(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0252/2018

Predkladané texty :

A8-0252/2018

Rozpravy :

PV 11/09/2018 - 20
CRE 11/09/2018 - 20

Hlasovanie :

PV 12/09/2018 - 6.10
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0343

SPRÁVA     
PDF 669kWORD 109k
10.7.2018
PE 619.387v02-00 A8-0252/2018

k stavu vzťahov medzi EÚ a Čínou

(2017/2274(INI))

Výbor pre zahraničné veci

Spravodajca: Bas Belder

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod
 STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k stavu vzťahov medzi EÚ a Čínou

(2017/2274(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nadviazanie diplomatických vzťahov medzi EÚ a Čínou 6. mája 1975,

–  so zreteľom na strategické partnerstvo medzi EÚ a Čínou, ktoré začalo v roku 2003,

–  so zreteľom na hlavný právny rámec vzťahov s Čínou, konkrétne na Dohodu o obchode a hospodárskej spolupráci medzi EHS a Čínou(1) podpísanú v máji 1985, ktorá pokrýva hospodárske a obchodné vzťahy a program spolupráce medzi EÚ a Čínou,

–  so zreteľom na strategický program spolupráce EÚ – Čína 2020 prijatý 21. novembra 2013,

–  so zreteľom na štruktúrovaný politický dialóg medzi EÚ a Čínou, ktorý bol formálne nadviazaný v roku 1994, a na strategický dialóg na vysokej úrovni o strategických a zahraničnopolitických otázkach, ktorý bol nadviazaný v roku 2010, najmä na 5. a 7. strategický dialóg na vysokej úrovni medzi EÚ a Čínou, ktorý sa uskutočnil 6. mája 2015 resp. 19. apríla 2017 v Pekingu,

–  so zreteľom na rokovania o novej dohode o partnerstve a spolupráci, ktoré sa začali v roku 2007,

–  so zreteľom na rokovania o dvojstrannej investičnej dohode, ktoré sa začali v januári 2014,

–  so zreteľom na 19. samit EÚ – Čína, ktorý sa uskutočnil 1. a 2. júna 2017 v Bruseli,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 22. júna 2016 o prvkoch novej stratégie EÚ týkajúcej sa Číny (JOIN(2016)0030),

–  so zreteľom na závery Rady zo 18. júla 2016 o stratégii EÚ týkajúcej sa Číny,

–  so zreteľom na spoločnú správu Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 24. apríla 2018 s názvom Osobitná administratívna oblasť Hongkong: výročná správa za rok 2017 (JOIN(2018)0007),

–  so zreteľom na usmernenia Rady z 15. júna 2012 o zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ vo východnej Ázii;

–  so zreteľom na prijatie nového zákona o národnej bezpečnosti stálym výborom čínskeho Národného ľudového kongresu 1. júla 2015,

–  so zreteľom na bielu knihu o čínskej vojenskej stratégii z 26. mája 2015,

–  so zreteľom na rozhovory medzi EÚ a Čínou o ľudských právach, ktoré sa začali v roku 1995 a ktorých 35. kolo sa konalo v Bruseli 22. a 23. júna 2017,

–  so zreteľom na viac ako 60 odvetvových dialógov medzi EÚ a Čínou,

–  so zreteľom na ustanovenie dialógu na vysokej úrovni medzi národmi EÚ a Číny, ktorý sa začal vo februári 2012 a zahŕňa všetky spoločné iniciatívy EÚ a Číny v tejto oblasti,

–  so zreteľom na dohodu o vedeckej a technickej spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Čínou, ktorá nadobudla platnosť v roku 2000(2), a dohodu o partnerstve v oblasti vedy a techniky podpísanú 20. mája 2009,

–  so zreteľom na Rámcový dohovor OSN o zmene klímy (UNFCCC) a na Parížsku dohodu o zmene klímy, ktorá nadobudla platnosť 4. novembra 2016,

–  so zreteľom na energetický dialóg medzi Európskym spoločenstvom a Čínou,

–  so zreteľom na rokovania za okrúhlym stolom medzi EÚ a Čínou,

–  so zreteľom na 19. národný zjazd Komunistickej strany Číny, ktorý sa konal v dňoch 18. až 24. novembra 2017,

–  so zreteľom na daňový zákon týkajúci sa ochrany životného prostredia uverejnený Národným ľudovým kongresom v decembri 2016, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2018;

–  so zreteľom na to, že podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu majú environmentálne faktory vplyv na vnútroštátne a medzinárodné migračné toky, pretože ľudia odchádzajú z miest s náročnými alebo zhoršujúcimi sa podmienkami v dôsledku rýchlejšej zmeny klímy(3);

–  so zreteľom na iniciatívu rok cestovného ruchu medzi EÚ a Čínou 2018, ktorá začala 19. januára 2018 v Benátkach,

–   so zreteľom na správu Klubu zahraničných spravodajcov Číny (Foreign Correspondents’Club of Club of China – FCCC) o pracovných podmienkach z 30. januára 2018 s názvom Zamietnutie prístupu – dohľad, obťažovanie a zastrašovanie – ako sa podmienky podávania správ v Číne zhoršujú (Access Denied – Surveillance, harassment and intimidation as reporting conditions in China deteriorate),

–  so zreteľom na vyhlásenie EÚ – bod 4, ktoré bolo vydané na 37. zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva 13. marca 2018, s názvom Stav ľudských práv, ktorý si vyžaduje pozornosť Rady,

–  so zreteľom na 41. medziparlamentnú schôdzu EP – Čína, ktorá sa uskutočnila v máji 2018 v Pekingu,

–  so zreteľom na svoje nedávne uznesenia o Číne, najmä na uznesenie z 2. februára 2012 o zahraničnej politike EÚ voči skupine BRICS a ďalším rozvíjajúcim sa mocnostiam: ciele a stratégie(4), z 23. mája 2012 o EÚ a Číne: Nevyvážený obchod?(5), zo 14. marca 2013 o jadrovej hrozbe a ľudských právach v Kórejskej ľudovodemokratickej republike(6), z 5. februára 2014 o rámci pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030(7), zo 17. apríla 2014 o situácii v Severnej Kórei(8), z 21. januára 2016 o Severnej Kórei(9), a z 13. decembra 2017 o výročnej správe o vykonávaní spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP)(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 7. septembra 2006 o vzťahoch medzi EÚ a Čínou(11), z 5. februára 2009 o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Čínou(12), zo 14. marca 2013 o vzťahoch medzi EÚ a Čínou(13), z 9. októbra 2013 o rokovaniach medzi EÚ a Čínou o dvojstrannej investičnej dohode(14) a o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Taiwanom(15), zo 16. decembra 2015 o vzťahoch medzi EÚ a Čínou(16), a na svoje odporúčanie z 13. decembra 2017 Rade, Komisii a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku týkajúce sa Hongkongu 20 rokov po jeho odovzdaní(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenia o ľudských právach z 27. októbra 2011 o Tibete, najmä o samoupaľovaní mníšok a mníchov(18), zo 14. júna 2012 o situácii v oblasti ľudských práv v Tibete(19), z 12. decembra 2013 o odoberaní orgánov v Číne(20), z 15. decembra 2016 o prípade tibetskej budhistickej akadémie Larung Gar a prípade Ilhama Tohtiho(21), zo 16. marca 2017 o prioritách EÚ na zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva v roku 2017(22), zo 6. júla o prípadoch nositeľov Nobelovej ceny Liou Siao-pa a Li Ming-ča(23) a z 18. januára 2018 o prípade aktivistov za ľudské práva Wu Kana, Sie Yanga, Li Ming-č´a Tašiho Wang-čchuka a o prípade tibetského mnícha Choekyiho(24),

–  so zreteľom na zbrojné embargo zavedené zo strany EÚ po zásahu na Námestí nebeského pokoja v júni 1989, ktoré Parlament podporil vo svojom uznesení z 2. februára 2006 o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o hlavných aspektoch a základných možnostiach SZBP(25),

–  so zreteľom na deväť kôl rozhovorov, ktoré sa uskutočnili od roku 2002 do roku 2010 medzi vysokými predstaviteľmi čínskej vlády a dalajlámom, na bielu knihu Číny o Tibete s názvom Cestu rozvoja v Tibete riadi neprekonateľná sila toku histórie, ktorú vydala informačná kancelária Štátnej rady Číny 15. apríla 2015, ako aj na memorandum z roku 2008 a oznámenie o skutočnej autonómii z roku 2009, ktoré obe predstavili zástupcovia 14. dalajlámu,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0252/2018),

A.  keďže na 19. samite EÚ – Čína v roku 2017 sa posilnilo moderné dvojstranné strategické partnerstvo, ktoré má globálny dosah, a zdôraznili sa spoločné záväzky na riešenie globálnych problémov, spoločných bezpečnostných hrozieb a na podporu multilateralizmu; keďže existuje veľa oblastí, v ktorých by konštruktívna spolupráca mohla priniesť vzájomný prospech, a to aj na medzinárodných fórach, ako je OSN a G20; keďže EÚ a Čína potvrdili svoj úmysel posilniť spoluprácu pri vykonávaní Parížskej dohody z roku 2015 v oblasti boja proti zmene klímy, znižovania fosílnych palív, podporovania čistej energie a znižovania znečistenia; keďže je potrebná ďalšia spolupráca a koordinácia medzi oboma stranami v tomto odvetví, a to aj v oblasti výskumu a výmeny najlepších postupov; keďže Čína prijala systém obchodovania s emisiami uhlíka založený na systéme EÚ na obchodovanie s emisiami (EÚ ETS); keďže mnohostranné riadenie sa podľa vízie EÚ zakladá na poriadku a pravidlách a vychádza zo všeobecných hodnôt, ako sú demokracia, ľudské práva, právny štát, transparentnosť a zodpovednosť; keďže v súčasnej geopolitickej situácii je viac než kedykoľvek predtým dôležité presadzovať multilateralizmus a systém založený na pravidlách; keďže EÚ očakáva, že vzťah s Čínou prinesie vzájomný prospech z politického aj hospodárskeho hľadiska; keďže tiež očakáva, že Čína prevezme zodpovednosť v súlade so svojím globálnym vplyvom a bude podporovať medzinárodný poriadok založený na pravidlách, z ktorého bude mať takisto prospech;

B.  keďže spolupráca medzi EÚ a Čínou v oblasti zahraničnej politiky, bezpečnosti a obrany a v boji proti terorizmu je mimoriadne dôležitá; keďže spolupráca medzi oboma stranami bola nevyhnutná na zaistenie iránskej jadrovej dohody; keďže postoj Číny zohral kľúčovú úlohu pri vytváraní priestoru na rokovania počas severokórejskej krízy;

C.  keďže vedenie Číny postupne a systematicky zvyšuje úsilie preniesť svoju hospodársku silu do politického vplyvu strategickými investíciami do infraštruktúry a nových dopravných spojení, ako aj strategickej komunikácie zameranej na ovplyvňovanie európskych politických a hospodárskych rozhodovacích orgánov, médií, univerzít a akademických vydavateľov a širokej verejnosti s cieľom formovať vnímanie Číny a vysielať pozitívny obraz krajiny, vytváraním „sietí“ sympatizujúcich európskych spoločností a jednotlivcov v celej spoločnosti, čo je vo veľkej miere v Európe ignorované; keďže to, že Čína sleduje veľký počet študentov z pevninskej Číny, ktorí momentálne študujú v celej Európe, je dôvodom na znepokojenie, ako je aj jej úsilie kontrolovať v Európe ľudí, ktorí utiekli z Číny;

D.  keďže v roku 2012 bol v dôsledku finančnej krízy a v rámci čínskej subregionálnej diplomacie zriadený medzi Čínou na jednej strane a jedenástimi krajinami strednej a východnej Európy a piatimi balkánskymi krajinami na druhej strane formát 16 + 1 s cieľom vyvinúť rozsiahle projekty infraštruktúry a posilniť hospodársku a obchodnú spoluprácu; keďže plánované čínske investície a financovanie v týchto krajinách sú podstatné, ale nie sú až také významné ako investície a zapojenie EÚ; keďže európske krajiny, ktoré sa zúčastňujú na tomto formáte, by mali klásť väčší dôraz na jednotné vystupovanie EÚ vo vzťahoch s Čínou;

E.  keďže Čína je najrýchlejšie rastúcim trhom pre európske potravinárske výrobky;

F.  keďže čínska iniciatíva Jedno pásmo, jedna cesta, ako aj čínska politika pre Arktídu, je najambicióznejšou iniciatívou zahraničnej politiky, ktorú táto krajina doteraz prijala a ktorá má, geopolitický a bezpečnostný rozmer, a teda je nad rámec deklarovanej hospodárskej a obchodnej politiky; keďže založením Ázijskej banky pre investície do infraštruktúry (AIIB) v roku 2015 sa iniciatíva Jedno pásmo, jedna cesta ešte viac posilnila; keďže EÚ trvá na štruktúre mnohostranného riadenia iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta a na nediskriminačnom vykonávaní tejto iniciatívy; keďže európska strana chce zaručiť, aby bol akýkoľvek projekt konektivity v rámci iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta v súlade s povinnosťami vyplývajúcimi z Parížskej dohody, a tiež zaistiť, že sa dodržiavajú aj ostatné medzinárodné environmentálne, pracovné a sociálne normy a práva pôvodného obyvateľstva; keďže čínskymi projektmi infraštruktúry by európskym vládam mohli vzniknúť veľké dlhy voči čínskym bankám v štátnom vlastníctve, ktoré ponúkajú pôžičky za netransparentných podmienok, a mohlo by sa vytvoriť málo pracovných miest v Európe; keďže v dôsledku niektorých projektov infraštruktúry súvisiacich s iniciatívou Jedno pásmo, jedna cesta sa už niektoré vlády tretích krajín ocitli v situácii nadmernej zadlženosti; keďže doposiaľ bol podstatný podiel všetkých zmlúv súvisiacich s iniciatívou Jedno pásmo, jedna cesta uzatvorený s čínskymi spoločnosťami; keďže Čína používa niektoré svoje priemyselné normy v projektoch súvisiacich s iniciatívou Jedno pásmo, jedna cesta diskriminačným spôsobom; keďže projekty súvisiace s iniciatívou Jedno pásmo, jedna cesta sa nesmú zadať v rámci netransparentnej verejnej súťaže; keďže v rámci iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta používa Čína početné kanály; keďže 27 národných veľvyslancov EÚ v Pekingu nedávno vypracovalo správu, v ktorej sa ostro kritizuje projekt Jedno pásmo, jedna cesta a odsudzuje sa pre svoj údajný účel obmedziť voľný obchod a zvýhodniť čínske spoločnosti; keďže v iniciatíve Jedno pásmo, jedna cesta, žiaľ, úplne chýba akákoľvek ochrana ľudských práv;

G.  keďže čínska diplomacia sa na základe tohtoročného Národný ľudový kongres (NĽK) a od 19. zjazdu strany čoraz častejšie stáva silnejším aktérom s najmenej piatimi vysokopostavenými úradníkmi zodpovednými za zahraničnú politiku krajiny, pričom sa výrazne zvýšil rozpočet ministerstva zahraničných vecí; keďže novovytvorená štátna agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu bude zodpovedná za koordináciu rastúceho rozpočtu Číny určeného na zahraničnú pomoc;

H.  keďže Čína zaviedla v 80. rokoch 20. storočia obmedzenia funkčných období v reakcii na excesy kultúrnej revolúcie; keďže 11. marca 2018 NĽK hlasoval takmer jednohlasne za zrušenie obmedzenia dvoch po sebe nasledujúcich období vo funkciách predsedu a podpredsedu Čínskej ľudovej republiky;

I.  keďže čínske najvyššie vedenie síce tvrdí, že nezasahuje do vnútorných záležitostí iných krajín, ale vo svojej oficiálnej komunikácii pravidelne spochybňuje politický systém západných krajín;

J.  keďže 11. marca 2018 NĽK schválil zriadenie štátneho dozorného výboru, nový orgán kontrolovaný stranou určený na inštitucionalizáciu a rozšírenie kontroly nad štátnymi zamestnancami v Číne, pričom ide o štátny orgán uvedený v čínskej ústave;

K.  keďže v roku 2014 Štátna rada Číny oznámila podrobné plány na vytvorenie systému sociálnych kreditov s cieľom odmeňovať správanie, ktoré strana považuje za finančne, ekonomicky a sociálno-politicky zodpovedné, a sankcionovať nedodržiavanie jej politík; keďže projekt sociálneho kreditného hodnotenia bude mať pravdepodobne tiež vplyv na cudzincov, ktorí žijú a pracujú v Číne vrátane občanov EÚ, a bude mať dôsledky pre európske a iné zahraničné spoločnosti pôsobiace v krajine;

L.  keďže je zrejmé, že v niektorých regiónoch Číny sa živobytie vidieckeho obyvateľstva zhorší v dôsledku zmien teploty, zrážok a iných klimatických výkyvov; keďže plánovanie premiestnenia sa stalo účinnou možnosťou adaptačnej politiky s cieľom znížiť zraniteľnosť a chudobu spôsobenú zmenou klímy(26);

M.  keďže situácia v oblasti ľudských práv v Číne sa naďalej zhoršuje a vláda sa k pokojnému vyjadrovaniu nesúhlasu, slobode prejavu a náboženského vyznania, ako aj právnemu štátu stavia čoraz nepriateľskejšie; keďže aktivisti občianskej spoločnosti a obhajcovia ľudských práv sú zadržiavaní, stíhaní a odsúdení na základe neurčitých obvinení, ako je „podvracanie štátnej moci“ a „vyvolávanie hádok a spôsobovanie problémov“, a často sú zadržiavaní v izolácii na nezverejnených miestach bez prístupu k lekárskej starostlivosti alebo právnemu zastúpeniu; keďže zadržiavaní obhajcovia ľudských práv a aktivisti sú niekedy pod tzv. rezidenčným dozorom na určenom mieste, čo je metóda, ktorá slúži na odrezanie zadržaných osôb od kontaktu a pri ktorej sa často objavujú správy o mučení a zlom zaobchádzaní; keďže Čína naďalej odmieta slobodu prejavu a slobodu informovania a keďže bol uväznený vysoký počet novinárov, blogerov a nezávislých hlasov; keďže EÚ sa vo svojom strategickom rámci pre ľudské práva a demokraciu zaviazala, že bude podporovať ľudské práva, demokraciu a právny štát vo všetkých oblastiach vonkajšej činnosti EÚ bez výnimky a že ľudské práva budú ústredným prvkom jej vzťahov s tretími krajinami vrátane strategických partnerov; keďže samity EÚ – Čína sa musia využiť na to, aby sa dosiahli konkrétne výsledky v oblasti ľudských práv, a to prepustenie uväznených obhajcov ľudských práv, právnikov a aktivistov;

N.  keďže čínske orgány niekedy bránia čínskym diplomatom, aby boli svedkami súdnych procesov alebo navštívili obhajcov ľudských práv, teda činnostiam, ktoré sú v súlade s usmerneniami EÚ o ochrancoch ľudských práv;

O.  keďže Čína vytvorila rozsiahlu štátnu štruktúru digitálneho sledovania od prediktívnej policajnej činnosti až po svojvoľné zhromažďovanie biometrických údajov v prostredí bez práv na súkromie;

P.  keďže čínska vláda schválila množstvo nových právnych predpisov, predovšetkým zákon o štátnej bezpečnosti z 1. júla 2015, zákon o boji proti terorizmu, zákon o kybernetickej bezpečnosti a zákona o riadení zámorských mimovládnych organizácií, ktoré označujú verejných aktivistov a pokojnú kritiku ako bezpečnostné hrozby pre štát, posilňujú cenzúru, policajný dozor a kontrolu jednotlivcov a spoločenských skupín a odstrašujú jednotlivcov od boja za ľudské práva;

Q.  keďže zákon o riadení zámorských mimovládnych organizácií, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2017, je jednou z najväčších výziev pre medzinárodné mimovládne organizácie, pretože tento zákon upravuje všetky činnosti v Číne financované medzinárodnými mimovládnymi organizáciami a primárnu zodpovednosť za vykonávanie zákona o riadení zahraničných mimovládnych organizácií nesú bezpečnostní úradníci provincií;

R.  keďže nové predpisy o náboženských záležitostiach, ktoré nadobudli účinnosť 1. februára 2018, sú prísnejšie voči náboženským skupinám a činnostiam a nútia ich priblížiť sa viac k politike strany; keďže v dôsledku nových pravidiel hrozí osobám spojeným s náboženskými spoločenstvami, ktoré nemajú v krajine právne postavenie, uloženie pokút, keď cestujú do zahraničia na účel náboženskej výchovy vo všeobecnom zmysle, a to ešte viac, keď cestujú na púte, v prípade ktorých sa ukladajú pokuty vo výške niekoľkonásobku najnižšej mzdy; keďže náboženská sloboda a sloboda vedomia dosiahla novú minimálnu úroveň od začiatku hospodárskej reformy a otvorenia sa Číny v druhej polovici 70. rokov minulého storočia; keďže náboženské spoločenstvá čelia v Číne čoraz väčšiemu útlaku, pričom Kresťania v tajnej či štátom povolenej cirkvi sú terčom obťažovania a zadržiavania veriacich, demolácie kostolov a tvrdých zásahov proti kresťanským zhromaždeniam;

S.  keďže situácia v Sin-ťiangu, kde žije 10 miliónov moslimských Ujgurov a etnických Kazakov, sa najmä od nástupu prezidenta Si Ťin-pchinga k moci rýchlo zhoršila, keďže absolútna kontrola nad oblasťou Sin-ťiang sa stala najvyššou prioritou, a to jednak z dôvodu pravidelných teroristických útokov Ujgurmi v oblasti Sin-ťiang alebo údajne spojených s touto oblasťou, jednak pre strategické umiestnenie Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang pre iniciatívu Jedno pásmo, jedna cesta; keďže bol zavedený program mimosúdneho zaistenia, v ktorom sú desiatky tisícov ľudí nútené podstúpiť politické „opätovné vzdelávanie“, a keďže sa rozvíja sofistikovaná sieť invazívneho digitálneho sledovania vrátane technológie rozpoznávania tváre a zhromažďovania údajov, masového nasadenia polície a prísneho obmedzenia náboženských praktík a jazyku a zvykov Ujgurov;

T.  keďže situácia v Tibete sa napriek hospodárskemu rastu a rozvoju infraštruktúry v priebehu posledných rokov zhoršila, pričom čínska vláda obmedzuje širokú škálu ľudských práv pod zámienkou bezpečnosti a stability a stále útočí na tibetskú identitu a kultúru; keďže opatrenia dohľadu a kontroly, ako aj svojvoľné zadržiavanie, mučenie a zlé zaobchádzanie v posledných rokoch naberajú na intenzite; keďže čínska vláda vytvorila v Tibete prostredie, v ktorom nie je štátna moc nijako obmedzená, kde prevláda strach a každý aspekt verejného a súkromného života je prísne kontrolovaný a regulovaný; keďže v Tibete možno akýkoľvek pokojný nesúhlas alebo kritiku štátnych politík, v oblasti etnických alebo náboženských menšín považovať za separatistické, a preto sú kriminalizované; keďže vstup do Tibetskej autonómnej oblasti je dnes pre cudzincov vrátane občanov EÚ, najmä diplomatov a novinárov a iných nezávislých pozorovateľov, ba dokonca aj pre občanov EÚ s tibetskými koreňmi obmedzený viac ako kedykoľvek predtým; keďže v uplynulých rokoch sa nedosiahol žiadny pokrok pri riešení tibetskej krízy vzhľadom na to, že posledné kolo mierových rozhovorov sa uskutočnilo v roku 2010; keďže zhoršenie humanitárnej situácie v Tibete viedlo k zvýšeniu počtu prípadov samoupálenia a od roku 2009 dosiahli celkový počet 156;

U.  keďže Štátna rada Čínskej ľudovej republiky (ČĽR) vydala 10. júna 2014 bielu knihu o vykonávaní politiky „jedna krajina, dva systémy“ v Hongkongu, pričom zdôraznila, že samostatnosť Osobitnej administratívnej oblasti Hongkong (OAO) v konečnom dôsledku podlieha povoleniu ústrednej vlády ČĽR; keďže v priebehu rokov boli obyvatelia Hongkongu svedkami masových demonštrácií za demokraciu, slobodu médií a úplné vykonávanie základného zákona; keďže tradičná otvorená spoločnosť Hongkongu pripravila cestu pre rozvoj skutočnej a nezávislej občianskej spoločnosti, ktorá sa aktívne a konštruktívne zúčastňuje na verejnom živote v OAO;

V.  keďže nejednotný politický vývoj ČĽR a Taiwanu, vzrastajúci autoritatívny režim a štát s režimom nacionalistickej strany na jednej strane a systém demokracie s viacerými politickými stranami a na druhej strane zvyšujú nebezpečenstvo vyhrotenia vzájomných vzťahov; keďže EÚ dodržiava politiku tzv. jednej Číny, pokiaľ ide o Taiwan, a podporuje zásadu „jedna krajina, dva systémy“, pokiaľ ide o Hongkong;

W.  keďže po viac ako troch rokoch rokovaní sa Čína a Združenie národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) v auguste 2017 dohodli na jednostránkovom rámci, ktorý bude základom pre budúce diskusie o kódexe správania pre všetky strany v Juhočínskom mori; keďže sporné budovanie umelých ostrovov Čínou na Spratlyových ostrovoch sa síce takmer skončilo, minulý rok však pokračovalo na severnejších Parcelských ostrovoch;

X.  keďže aj Čína sa pre svoje zjavné hospodárske, bezpečnostné a geopolitické záujmy stáva aktívnejším a dôležitejším externým aktérom na Blízkom východe;

Y.  keďže Čína čoraz viac poskytuje oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA) a vystupuje ako významný aktér v oblasti rozvojovej politiky, ktorý poskytuje veľmi potrebnú podporu rozvojovej politike, ale zároveň vyvoláva obavy, čo sa týka miestnej účasti na projektoch;

Z.  keďže čínska prítomnosť a investície v Afrike sa značne zvyšujú, čo vedie k využívaniu prírodných zdrojov často bez akýchkoľvek konzultácií s miestnym obyvateľstvom;

1.  pripomína, že komplexné strategické partnerstvo EÚ a Číny patrí medzi najdôležitejšie partnerstvá EÚ a že stále existuje veľký potenciál, aby sa ďalej prehlbovalo a aby sa rozvíjala ďalšia spolupráca na medzinárodnej scéne; zdôrazňuje význam posilnenia spolupráce a koordinácie v oblasti globálneho riadenia a medzinárodných inštitúcií, najmä na úrovni OSN a G20; zdôrazňuje, že v kontexte komplexného, globalizovaného a multipolárneho sveta, v ktorom sa Čína stala významným hospodárskym a politickým aktérom, musí EÚ udržiavať príležitosti na konštruktívny dialóg a spoluprácu, a podporovať nevyhnutné reformy v oblastiach spoločného záujmu; pripomína Číne jej medzinárodné záväzky a povinnosti stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN v oblasti prispievania k mieru a svetovej bezpečnosti;

2.  pripomína, že komplexné strategické partnerstvo medzi EÚ a Čínou sa zakladá na spoločnom záväzku k otvorenosti a spolupráci v rámci medzinárodného systému založeného na pravidlách; zdôrazňuje, že obidve strany sa zaviazali vytvoriť transparentný, spravodlivý a nestranný systém globálneho riadenia a deliť sa o zodpovednosť za presadzovanie mieru, prosperity a trvalo udržateľného rozvoja; pripomína, že spolupráca EÚ s Čínou by mala byť zásadová, praktická a pragmatická a mala by byť v súlade s jej záujmami a hodnotami; vyjadruje znepokojenie nad tým, že zvýšenie celosvetovej hospodárskej a politickej moci Číny v poslednom desaťročí podrobilo spoločné záväzky, ktoré sú základnou súčasťou vzťahov medzi EÚ a Čínou, skúške; zdôrazňuje povinnosti Číny ako svetovej mocnosti a vyzýva príslušné orgány, aby za každých okolností zabezpečili dodržiavanie medzinárodného práva, demokracie, ľudských práv a základných slobôd v súlade s Chartou OSN, Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a ďalšími medzinárodnými nástrojmi, ktoré Čína podpísala alebo ratifikovala; vyzýva Radu, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Komisiu, aby zabezpečili, že sa spolupráca medzi EÚ a Čínou bude zakladať na zásadách právneho štátu univerzálnosti ľudských práv, medzinárodných záväzkoch v oblasti ľudských práv prijatých oboma stranami a záväzku pokročiť k dosiahnutiu najvyššej úrovne ochrany ľudských práv; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť reciprocitu, rovnaké podmienky a spravodlivú hospodársku súťaž vo všetkých oblastiach spolupráce;

3.  zdôrazňuje, že riešenie globálnych a regionálnych výziev, ako je bezpečnosť, odzbrojenie, nešírenie zbraní, boj proti terorizmu a kybernetický priestor, spolupráca na dosiahnutí mieru, zmena klímy, energetika, oceány a efektívne využívanie zdrojov, odlesňovanie, nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi, migrácia, globálne zdravie, rozvoj a boj proti ničeniu kultúrneho dedičstva, drancovaniu a pašovaniu nezákonných starožitností, si v každom z prípadov vyžaduje skutočné partnerstvo medzi EÚ a Čínou; naliehavo žiada, aby EÚ využila záväzok Číny riešiť globálne problémy, ako je zmena klímy, a ďalej rozšírila úspešnú spoluprácu pri udržiavaní mieru s Čínou ako jedným z najväčších prispievateľov do rozpočtu OSN a krajiny s čoraz väčšou účasťou vojenských jednotiek na mierových operáciách OSN aj do iných oblastí spoločného záujmu a zároveň podporovala mnohostrannosť a globálne riadenie založené na rešpektovaní medzinárodného práva vrátane medzinárodného humanitárneho práva a práva v oblasti ľudských práv; v tomto smere víta úspešnú spoluprácu v oblasti boja proti pirátstvu v Adenskom zálive od roku 2011; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby aktívne presadzovali hospodárske a politické záujmy EÚ a obhajovali hodnoty a zásady EÚ; zdôrazňuje, že multilateralizmus je jednou z kľúčových hodnôt EÚ v súvislosti s globálnym riadením a že sa musí pri rokovaniach s Čínou aktívne zachovávať;

4.  konštatuje, že v spoločnom oznámení vysokej predstaviteľky a Komisie s názvom Prvky pre novú stratégiu EÚ týkajúcu sa Číny, ako aj v záveroch Rady z 18. júla 2016 sa stanovuje politický rámec pre spoluprácu medzi EÚ a Čínou v nasledujúcich rokoch;

5.  zdôrazňuje, že Rada dospela k záveru, že členské štáty, vysoká predstaviteľka a Komisia budú pri udržiavaní svojich vzťahov s Čínou spolupracovať, aby sa zabezpečil súlad s právnymi predpismi, pravidlami a politikami EÚ a aby celkový výsledok priniesol prospech EÚ ako celku;

6.  pripomína, že pri tom, ako sa Čína stále rozrastá a začleňuje do svetového hospodárstva v rámci politiky otvárania sa svetu oznámenej v roku 2001, usiluje sa rozšíriť prístup čínskeho tovaru a služieb na európsky trh a prístup k technológiám a know-how s cieľom podporiť plány ako Made in China 2025 a posilniť svoj politický a diplomatický vplyv v Európe; zdôrazňuje, že tieto ambície sa zintenzívnili najmä v dôsledku celosvetovej finančnej krízy v roku 2008, ktorá vytvorila novú dynamiku vzťahov medzi EÚ a Čínou;

7.  vyzýva tie členské štáty, ktoré sa zúčastňujú na formáte 16 + 1, aby zaistili, že ich účasť umožní EÚ vystupovať vo vzťahu s Čínou jednotne; vyzýva tieto členské štáty, aby vykonali dôkladnú analýzu a kontrolu navrhovaných projektov v oblasti infraštruktúry, do ktorých sa zapoja všetky zainteresované strany, a aby zaistili, že nebudú ohrozené národné a európske záujmy z dôvodu krátkodobej finančnej podpory a dlhodobých záväzkov čínskej angažovanosti v projektoch strategickej infraštruktúry a potenciálne väčšieho politického vplyvu, čo by bolo v rozpore so spoločnými pozíciami EÚ voči Číne; uvedomuje si rastúci vplyv Číny na infraštruktúru a trhy kandidátskych krajín na členstvo v EÚ; zdôrazňuje potrebu transparentnosti formátu tým, že inštitúcie EÚ budú pozvané na jeho zasadnutia a plne informované o jeho činnostiach, aby sa zabezpečilo, že príslušné aspekty budú v súlade s politikou a právnymi predpismi EÚ a budú poskytovať všetkým stranám vzájomné výhody a príležitosti;

8.  berie na vedomie, že Čína má strategický záujem investovať do infraštruktúry v Európe; dospel k záveru, že čínska vláda využíva iniciatívu Jedno pásmo, jedna cesta ako veľmi účinný podrobný rámec pre niektoré prvky svojej zahraničnej politiky a že úsilie Európskej únie v oblasti verejnej diplomacie sa musí vzhľadom na tento vývoj posilniť; podporuje výzvu Číne, aby dodržiavala zásady transparentnosti vo verejnom obstarávaní, ako aj environmentálne a sociálne normy; vyzýva všetky členské štáty, aby podporili reakcie EÚ na verejnú diplomaciu; navrhuje, aby sa údaje o všetkých čínskych investíciách do infraštruktúry v členských štátoch EÚ a krajinách vedúcich rokovania o pristúpení k EÚ zdieľali s inštitúciami EÚ a ostatnými členskými štátmi; pripomína, že takéto investície sú súčasťou celkovej stratégie, aby čínske štátom kontrolované alebo financované spoločnosti prevzali kontrolu nad sektorom bankovníctva a energetiky, ako aj nad ostatnými dodávateľskými reťazcami; zdôrazňuje šesť hlavných výziev iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta: viacstranný prístup k riadeniu iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta; veľmi málo zamestnaných miestnych pracovníkov, zapojenie dodávateľov z prijímajúcej krajiny a tretej krajiny je extrémne obmedzené (približne 86 percent projektov iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta zahŕňa čínskych dodávateľov), stavebné materiály a zariadenia dovezené z Číny, nedostatočná transparentnosť verejných súťaží a potenciálne uplatňovanie čínskych noriem namiesto medzinárodných noriem; trvá na tom, že iniciatíva Jedno pásmo, jedna cesta musí zahŕňať ochranu ľudských práv, a je presvedčený, že je nanajvýš dôležité rozvíjať synergie a projekty za plnej transparentnosti a so zapojením všetkých zainteresovaných strán a v súlade s právnymi predpismi EÚ, a zároveň dopĺňať politiky a projekty EÚ s cieľom poskytovať výhody pre všetky krajiny na plánovaných trasách; víta zriadenie platformy EÚ a Číny v oblasti prepojiteľnosti, ktorá podporuje spoluprácu v oblasti dopravnej infraštruktúry na celom euroázijskom kontinente; s uspokojením konštatuje, že sa určilo niekoľko projektov v oblasti infraštruktúry a zdôrazňuje, že projekty by sa mali realizovať na základe kľúčových zásad, ako je podpora hospodársky, sociálne a environmentálne udržateľných projektov, geografická rovnováha a rovnaké podmienky medzi investormi a predkladateľmi projektov, ako aj transparentnosť;

9.  pozitívne vníma, že politika EÚ týkajúca sa Číny je súčasťou vyzretého politického prístupu k ázijsko-tichomorskej oblasti, pričom sa v plnej miere využívajú a zohľadňujú úzke vzťahy EÚ s partnermi, ako sú Spojené štáty, Japonsko, Južná Kórea, krajiny Združenia národov juhovýchodnej Ázie, Austrália a Nový Zéland;

10.  zdôrazňuje, že spolupráca medzi EÚ a Čínou by mala byť viac zameraná na ľudí a prinášať občanom viac skutočných výhod, aby sa budovala vzájomná dôvera a porozumenie; vyzýva EÚ a Čínu, aby splnili svoje záväzky prijaté pri príležitosti 4. dialógu na vysokej úrovni medzi národmi EÚ a Číny v roku 2017 a podporili väčšiu interakciu medzi ľuďmi, napríklad posilnením kultúrnej spolupráce v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a rodovej rovnosti a spoločných iniciatív v oblasti výmeny medzi národmi;

11.  upriamuje pozornosť na potrebu väčšieho podporovania študentov a akademických pracovníkov z Číny, ktorí sú v Európe, aby boli menej zraniteľní voči tlakom čínskych orgánov, ktoré ich nútia sledovať sa navzájom a robia si z nich nástroje čínskeho štátu, ako aj na to, že je dôležité venovať dôkladnú pozornosť podstatným finančným prostriedkom z pevninskej Číny pre akademické inštitúcie v celej Európe;

12.  víta výsledok 4. dialógu na vysokej úrovni medzi národmi EÚ a Číny, ktorý sa uskutočnil 13. a 14. novembra 2017 v Šanghaji; zdôrazňuje, že dialóg na vysokej úrovni medzi národmi EÚ a Číny by mal pomôcť budovať vzájomnú dôveru a upevniť medzikultúrne porozumenie medzi EÚ a Čínou;

13.  víta iniciatívu rok cestovného ruchu medzi EÚ a Čínou 2018; zdôrazňuje, že okrem jej hospodárskeho významu ide o dobrý príklad kultúrnej diplomacie EÚ v rámci strategického partnerstva EÚ a Číny, ako aj o spôsob, ako rozvíjať lepšie porozumenie medzi európskymi národmi a čínskym národom; zdôrazňuje, že iniciatíva rok cestovného ruchu medzi EÚ a Čínou 2018 sa prebieha zároveň s Európskym rokom kultúrneho dedičstva a že rastúci počet čínskych turistov vysoko oceňuje kultúrne bohatstvo Európy;

14.  vyzýva členské štáty EÚ, aby urýchlene a rozhodne posilnili spoluprácu a jednotnosť svojej politiky vo vzťahu k Číne aj na fórach OSN vzhľadom na to, že EÚ vôbec po prvýkrát neurobila vyhlásenie o dodržiavaní ľudských práv v Číne na zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva v Ženeve v júni 2017; dôrazne odporúča, aby sa využila oveľa väčšia európska kolektívna vyjednávacia sila a aby Európa bránila svoje demokracie s cieľom lepšie čeliť systematickému úsiliu Číny o ovplyvnenie jej politikov a občianskej spoločnosti s cieľom dosiahnuť postoj viac naklonený strategickým záujmom Číny; v tejto súvislosti vyzýva väčšie členské štáty, aby využili svoju politický a hospodársky vplyv vo vzťahu k Číne na podporu záujmov EÚ; vyjadruje znepokojenie nad tým, že Čína sa pokúša ovplyvniť aj vzdelávacie a akademické inštitúcie a ich osnovy; navrhuje, aby EÚ a členské štáty podporovali kvalitné európske think tanky o Číne s cieľom zabezpečiť nezávislé odborné poradenstvo pre strategické usmernenia a rozhodovanie;

15.  zdôrazňuje, že presadzovanie ľudských práv a právneho štátu musí byť základnou súčasťou vzťahov EÚ s Čínou; dôrazne odsudzuje prebiehajúce prenasledovanie, svojvoľné zatýkanie a stíhanie obhajcov ľudských práv, právnikov, novinárov, bloggerov, akademikov a a ochrancov pracovných práv bez riadneho procesu vrátane cudzích štátnych príslušníkov v Číne aj v zahraničí; zdôrazňuje, že živá občianska spoločnosť a práca obhajcov ľudských práv sú kľúčom k otvorenej a prosperujúcej spoločnosti; zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ dôsledne konala s cieľom podporiť úplné dodržiavanie ľudských práv v kontexte vzťahu s Čínou a aby sa zamerala na bezprostredné výsledky, ako ukončenie zásahu vlády proti obhajcom ľudských práv, aktérom občianskej spoločnosti a disidentom, ukončenie justičného obťažovania a zastrašovania, okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých politických väzňov vrátane občanov EÚ, a na strednodobé/dlhodobé ciele, ako sú právne a politické reformy v súlade s medzinárodným právom v oblasti ľudských práv a rozvíjanie, vykonávanie a pokračovanie prispôsobovania stratégie na udržanie viditeľnosti činnosti EÚ v oblasti ľudských práv v Číne vrátane stratégie pre verejné komunikácie; trvá na tom, že diplomatom EÚ a členských štátov sa nesmie brániť ani vo vykonávaní usmernení EÚ o ochrancoch ľudských práv ani im ho sťažovať; zdôrazňuje, že EÚ musí uprednostňovať ochranu a podporu ochrancom ľudských práv,

16.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pokračovali v ambicióznejšej, spoločnej a transparentnej politike s ohľadom na ľudské práva v Číne a aby uskutočnili rozsiahle konzultácie s občianskou spoločnosťou a spolupracovali s ňou, najmä pred stretnutiami na vysokej úrovni a dialógmi o ľudských právach; zdôrazňuje, že EÚ počas 35. kola dialógu medzi EÚ a Čínou o ľudských právach poukázala na zhoršujúcu sa situáciu v oblasti občianskych a politických práv v Číne vrátane obmedzení slobody prejavu; vyzýva Čínu, aby prijala opatrenia v otázkach, na ktoré sa poukázalo počas dialógu o ľudských právach, plnila si svoje medzinárodné záväzky a rešpektovala vlastné ústavné záruky dodržiavania zásad právneho štátu; trvá na udržiavaní pravidelného dialógu na vysokej úrovni o ľudských právach zameraného na výsledky; vyjadruje znepokojenie nad tým, že hodnotenie dialógov o ľudských právach s Čínou nebolo nikdy verejné a nebolo nikdy otvorené nezávislým skupinám z Číny; vyzýva EÚ, aby stanovila jasné referenčné hodnoty pre pokrok, zabezpečila väčšiu transparentnosť a zapojila do diskusie nezávislé hlasy z Číny; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zverejnili, zhromažďovali a riešili všetky formy obťažovania v súvislosti s vízami (oneskorené alebo zamietnuté vydanie víz/prístupu k nim bez uvedenia dôvodov a nátlak čínskych orgánov v procese podávania žiadostí formou „rozhovorov“ s čínskymi partnermi, ktorí nechcú byť identifikovaní), pokiaľ ide o akademických pracovníkov, novinárov alebo členov organizácií občianskej spoločnosti;

17.  vyjadruje vážne znepokojenie nad zisteniami uvedenými v správe FCCC z roku 2017, že čínska vláda zintenzívnila snahy o odmietnutie alebo obmedzenie prístupu zahraničných novinárov do veľkej časti krajiny a viac využíva postup obnovovania víz s cieľom vyvíjať tlak na nechcených korešpondentov a spravodajské organizácie; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby od čínskych orgánov vyžadovali reciprocitu v oblasti slobody tlače, a varuje pred tlakom na zahraničných korešpondentov doma, keďže čínski diplomati oslovujú ústredia médií a kritizujú prácu spravodajcov v tejto oblasti;

18.  konštatuje, že ČĽR je druhým najväčším obchodným partnerom EÚ a že EÚ je najväčším obchodným partnerom ČĽR; poukazuje na neustály rast obchodu medzi nimi, domnieva sa však, že bilancia obchodu s tovarom je skreslená v prospech ČĽR; žiada o prístup založený na spolupráci a konštruktívny postoj s cieľom účinne riešiť otázky, ktoré sú predmetom záujmu, a využiť veľký potenciál obchodu medzi EÚ a ČĽR; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoju spoluprácu a dialóg s ČĽR;

19.  berie na vedomie, že v rámci nedávnych vyšetrovaní sa zistilo, že od roku 2008 Čína získala v Európe aktíva v hodnote 318 miliárd dolárov; konštatuje, že tento údaj nezahŕňa niekoľko fúzií, investícií a spoločných podnikov;

20.  konštatuje, že ČĽR je významný globálny hráč v oblasti obchodu a že rozsiahly trh tejto krajiny by v zásade mohol predstavovať dobrú príležitosť pre EÚ a európske podniky, najmä v súčasnom kontexte globálneho obchodu; pripomína, že čínske spoločnosti, vrátane štátnych podnikov, využívajú výhody široko otvorených trhov v EÚ; berie na vedomie pozoruhodné výsledky ČĽR, keďže za posledné štyri desaťročia sa jej podarilo vymaniť stovky miliónov občanov z chudoby;

21.  konštatuje, že priame zahraničné investície EÚ (PZI) v ČĽR od roku 2012 neustále klesajú, najmä v tradičnom výrobnom odvetví, pričom súčasne rastú investície do služieb moderných technológií, verejnoprospešných služieb a poľnohospodárskych a stavebných služieb, pričom v posledných rokoch exponenciálne vzrástli investície ČĽR v EÚ; uznáva, že od roku 2016 sa ČĽR stala čistým investorom v EÚ; berie na vedomie, že v roku 2017 pochádzalo 68 % čínskych investícií v Európe zo štátnych podnikov; vyjadruje znepokojenie nad akvizíciami organizovanými štátom, ktoré by mohli brániť európskym strategickým záujmom, cieľom v oblasti verejnej bezpečnosti, konkurencieschopnosti a zamestnanosti;

22.  víta návrh Komisie týkajúci sa mechanizmu kontroly priamych zahraničných investícií v oblasti bezpečnosti a verejného poriadku, ktorý je jedným z úsilí EÚ prispôsobiť sa meniacemu sa globálnemu prostrediu bez osobitného zamerania na niektorého z medzinárodných obchodných partnerov EÚ; upozorňuje, že mechanizmus by nemal viesť k skrytému protekcionizmu; vyzýva však na jeho rýchle prijatie;

23.  víta záväzky prezidenta Si Ťin-pchinga viac otvoriť čínsky trh pre zahraničných investorov a zlepšiť investičné prostredie, dokončiť revíziu negatívneho zoznamu zahraničných investícií a zrušiť obmedzenia pre európske spoločnosti, ako aj posilniť ochranu práv duševného vlastníctva a zabezpečiť rovnaké podmienky tým, že trh ČĽR urobí transparentnejším a lepšie regulovaným; vyzýva na splnenie týchto záväzkov;

24.  opakuje, že je dôležité zastaviť všetky diskriminačné praktiky voči zahraničným investorom; v tejto súvislosti pripomína, že takéto reformy budú prospešné čínskym a európskym podnikom, a to najmä mikropodnikom a malým a stredným podnikom;

25.  vyzýva Komisiu, aby v rámci svojich obchodných vzťahov s Čínou ako zlatý štandard podporovala nové všeobecné nariadenie Únie o ochrane údajov; poukazuje na potrebu systematického dialógu s Čínou a ďalšími partnermi WTO o regulačných požiadavkách v súvislosti s digitalizáciou nášho hospodárstva a súvisiaci mnohostranný vplyv na: obchod, výrobné reťazce, cezhraničné digitálne služby, 3D tlač, modely spotreby, platby, dane, ochranu osobných údajov, otázky týkajúce sa vlastníckych práv, poskytovanie a ochranu audiovizuálnych služieb, médiá a medziľudské kontakty;

26.  vyzýva ČĽR, aby urýchlila proces pristúpenia k Dohode WTO o vládnom obstarávaní a aby predložila ponuku na pristúpenie s cieľom poskytnúť európskym spoločnostiam prístup na svoj trh, ktorý bude na rovnakom základe, ako je prístup, ktorý už čínske podniky využívajú v EÚ; vyjadruje poľutovanie nad tým, že čínsky trh verejného obstarávania je aj naďalej z veľkej časti uzavretý pre zahraničných dodávateľov, v dôsledku čoho sú európske podniky vystavené diskriminácii a chýbajúcemu prístupu na čínsky trh; vyzýva ČĽR, aby umožnila nediskriminačný prístup európskych podnikov a pracovníkov k verejnému obstarávaniu; vyzýva Radu, aby urýchlene prijala nástroj medzinárodného obstarávania; vyzýva Komisiu, aby bola ostražitá voči zákazkám zadaným zahraničným podnikom podozrivým z dumpingových praktík a v prípade potreby prijala opatrenia;

27.  žiada o koordinovanú spoluprácu s ČĽR v súvislosti s iniciatívou Jedno pásmo, jedna cesta na základe reciprocity, udržateľného rozvoja, dobrej správy a otvorených a transparentných pravidiel, predovšetkým pokiaľ ide o verejné obstarávanie; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že memorandum o porozumení, ktoré podpísal Európsky investičný fond a Silk Road Fund (fond hodvábnej cesty) ČĽR a memorandum, ktoré podpísali Európska investičná banka, Ázijská rozvojová banka, Ázijská banka pre investície do infraštruktúry, Európska banka pre obnovu a rozvoj, Nová rozvojová banka a Svetová banka doteraz nezlepšili podnikateľské prostredie pre európske podniky a pracovníkov; vyjadruje poľutovanie nad chýbajúcim odborným posúdením vplyvu na udržateľnosť rôznych projektov týkajúcich sa iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta a zdôrazňuje význam investícií do kvality, najmä pokiaľ ide o pozitívny vplyv na zamestnanosť, pracovné práva a výrobu šetrnú k životnému prostrediu a zmierňovanie zmeny klímy, a to v súlade s mnohostranným riadením a medzinárodnými normami;

28.  podporuje prebiehajúce rokovania o komplexnej investičnej dohode EÚ a ČĽR, ktoré sa začali v roku 2013, a vyzýva ČĽR, aby sa viac zapájala do tohto procesu; vyzýva obe strany, aby obnovili svoje úsilie o dosiahnutie pokroku v rokovaniach, ktoré sú zamerané na dosiahnutie skutočne rovnakých podmienok pre európske podniky a pracovníkov a zabezpečenie reciprocity v prístupe na trh, a pritom sa usilovali o osobitné ustanovenia týkajúce sa MSP a verejného obstarávania; okrem toho vyzýva obe strany, aby využili príležitosť, ktorú poskytuje investičná dohoda, na posilnenie vzájomnej spolupráce v oblasti environmentálnych a pracovných práv a zahrnuli do textu kapitolu o trvalo udržateľnom rozvoji;

29.  pripomína, že spoločnosti z EÚ čelia rastúcemu počtu opatrení obmedzujúcich prístup na trh v ČĽR z dôvodu povinnosti zakladania spoločných podnikov v niekoľkých odvetviach priemyslu a ďalších diskriminačných technických požiadaviek vrátane nútenej lokalizácie údajov a sprístupnenia zdrojového kódu, ako aj regulačných pravidiel pre zahraničné podniky; v tejto súvislosti víta oznámenie o viacerých opatreniach na podporu väčšej otvorenosti a aktívneho využívania zahraničných investícií, ktoré vydala Štátna rada Čínskej ľudovej republiky v roku 2017, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že neexistuje harmonogram na dosahovanie súvisiacich cieľov; preto vyzýva čínske orgány, aby urýchlene naplnili tieto záväzky;

30.  vyzýva EÚ a jej členské štáty aj Čínu, aby zintenzívnili spoluprácu s cieľom budovať obehové hospodárstvo, pretože táto naliehavá potreba sa stala ešte očividnejšou, keď Čína legitímne rozhodla zakázať dovoz plastového odpadu z Európy; vyzýva oboch partnerov, aby zintenzívnili hospodársku a technologickú spoluprácu s cieľom zabrániť tomu, aby globálne výrobné reťazce, obchod a doprava, ako aj služby cestovného ruchu spôsobili neúnosné hromadenie plastových znečisťujúcich predmetov v našich oceánoch;

31.  vyzýva ČĽR, aby sa usilovala zastávať zodpovednú úlohu na celosvetovej úrovni a mala celkové povedomie o zodpovednosti, ktorá je spätá s povinnosťami vyplývajúcimi z jej hospodárskej účasti a výkonnosti v tretích krajinách a na svetových trhoch, a to aj aktívnou podporou mnohostranného obchodného systému založeného na pravidlách a WTO; v súčasnom kontexte celosvetových hodnotových reťazcov sa domnieva, že zvyšujúce sa medzinárodné napätie by sa malo vyriešiť rokovaniami, a zároveň opätovne zdôrazňuje potrebu usilovať sa o mnohostranné riešenia; v tejto súvislosti žiada o splnenie povinností zakotvených v protokole o pristúpení ČĽR k WTO a o ochranu jej prevádzkových mechanizmov; poukazuje na povinnosť oznamovania a transparentnosti vyplývajúcu z dohôd WTO, pokiaľ ide o subvencie, a vyjadruje obavy v súvislosti so súčasnou praxou priameho alebo nepriameho subvencovania čínskych spoločností; žiada o koordináciu s hlavnými obchodnými partnermi EÚ, pokiaľ ide o spoločné úsilie a opatrenia na riešenie a odstránenie štátom vyvolaných deformácií trhu, ktoré negatívne ovplyvňujú svetový obchod;

32.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že ČĽR napriek ukončeniu konania o reforme európskej metodiky na výpočet antidumpingového cla doteraz nestiahla svoju žalobu voči EÚ, ktorú podala odvolaciemu orgánu WTO;

33.  vyjadruje znepokojenie nad eskalovaním sadzobných opatrení prijatých Čínou a Spojenými štátmi;

34.  vyjadruje znepokojenie nad počtom obmedzení, ktorým v Číne naďalej čelia európske podniky, najmä mikropodniky a malé a stredné podniky, vrátane katalógu zahraničných investícií pre rok 2017 a negatívneho zoznamu pre rok 2017 týkajúceho sa oblastí voľného obchodu, ako aj v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje plán „Made in China 2025“; žiada o rýchle zníženie týchto obmedzení s cieľom v plnej miere využiť potenciál spolupráce a synergií medzi projektmi Priemyslu 4.0 v Európe a stratégiou „Made in China 2025“ vzhľadom na to, že je potrebné reštrukturalizovať naše výrobné odvetvia smerom k inteligentnej výrobe vrátane spolupráce pri vypracovaní a vymedzení príslušných priemyselných noriem v rámci mnohostranných fór; pripomína, že je dôležité znížiť vládne subvencie v ČĽR;

35.  žiada ČĽR, aby ukončila narastajúce podmieňovanie prístupu na trh nútenými prenosmi technológií, ako sa uvádza v pozičnom dokumente Obchodnej komory Európskej únie na rok 2017 o Číne;

36.  vyzýva na obnovenie rokovaní o dohode o environmentálnych tovaroch na základe úspešnej spolupráce medzi EÚ a ČĽR v boji proti zmene klímy a silného spoločného záväzku k uplatňovaniu Parížskej dohody; zdôrazňuje obchodný potenciál technologickej spolupráce v oblasti čistých technológií;

37.  so znepokojením berie na vedomie závery správy Komisie o ochrane a presadzovaní práv duševného vlastníctva v tretích krajinách, podľa ktorých je ČĽR najväčšou obavou; pripomína, že je potrebné zabezpečiť ochranu európskej vedomostnej ekonomiky; žiada ČĽR, aby bojovala proti nezákonnému využívaniu európskych licencií čínskymi spoločnosťami;

38.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila prítomnosť Európskej únie na čínskom veľtrhu medzinárodného dovozu, ktorý sa bude konať v Šanghaji v novembri 2018, a aby poskytla najmä MSP príležitosť prezentovať svoju prácu; vyzýva Komisiu, aby oslovila obchodné komory najmä v členských štátoch, ktoré sú v súčasnosti menej zapojené do obchodu s Čínou, s cieľom podporiť túto príležitosť;

39.  vyjadruje znepokojenie nad štátnymi opatreniami ČĽR, ktoré spôsobili narušenie obchodu, vrátane nadmernej priemyselnej kapacity v odvetví surovín, ako sú okrem iného odvetvia ocele a hliníka; pripomína záväzok neposkytovať subvencie, ktoré narúšajú trh, prijatý na prvom ministerskom zasadnutí Globálneho fóra pre nadmernú kapacitu ocele v roku 2017, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že čínska delegácia nedodala údaje týkajúce sa kapacity; vyzýva ČĽR, aby splnila svoj záväzok a do júna 2018 identifikovala a zverejnila údaje o subvenciách a podporných opatreniach pre odvetvie ocele a hliníka; uznáva prepojenie medzi globálnou nadmernou priemyselnou kapacitou a prudkým nárastom protekcionistických obchodných opatrení a naďalej naliehavo žiada o multilaterálnu spoluprácu s cieľom riešiť štrukturálne problémy v pozadí nadmernej kapacity; víta navrhované trojstranné opatrenia zo strany USA, Japonska a EÚ na úrovni WTO;

40.  zdôrazňuje význam ambicióznej dohody medzi EÚ a ČĽR o zemepisných označeniach na základe najprísnejších medzinárodných noriem a víta spoločné oznámenie EÚ a ČĽR z roku 2017 týkajúce sa zoznamu 200 čínskych a európskych zemepisných označení, ktorých ochrana bude predmetom rokovaní; domnieva sa však, že vzhľadom na to, že rokovania sa začali v roku 2010, je tento zoznam veľmi skromným výsledkom, a vyjadruje poľutovanie nad chýbajúcim pokrokom v tejto oblasti; požaduje skoré uzavretie rokovaní a naliehavo vyzýva obe strany, aby vnímali budúci samit EÚ – ČĽR ako dobrú príležitosť na dosiahnutie skutočného pokroku v tomto smere; opakuje potrebu ďalej spolupracovať v oblasti sanitárnych a fytosanitárnych opatrení s cieľom znížiť zaťaženie vývozcov z EÚ;

41.  víta rozhodnutie Číny odložiť o jeden rok zavedenie nových osvedčení pre dovezené potraviny a nápoje, čím by sa výrazne znížil dovoz potravín z EÚ; okrem toho víta oneskorenie uplatňovania nových noriem pre elektrické vozidlá a požaduje konštruktívny dialóg a posilnenú koordináciu v súvislosti s takýmito iniciatívami;

42.  odporúča, aby EÚ a čínska vláda začali spoločnú iniciatívu v rámci skupiny G20 s cieľom vytvoriť globálne fórum pre nadmernú kapacitu hliníka, ktoré by malo mandát na riešenie celého hodnotového reťazca odvetvia bauxitu, oxidu hlinitého a hliníka, vrátane cien surovín a environmentálnych aspektov;

43.  vyzýva Komisiu, aby aktívne sledovala čínske opatrenia narúšajúce obchod, ktoré majú vplyv na postavenie spoločností z EÚ na svetových trhoch, a aby prijala primerané opatrenia v rámci WTO a iných fór, a to aj riešením sporov;

44.  konštatuje, že sa pripravuje nový čínsky právny predpis o zahraničných investíciách; naliehavo vyzýva príslušné čínske strany, aby sa usilovali o transparentnosť, zodpovednosť, predvídateľnosť a právnu istotu a aby zohľadnili návrhy a očakávania súčasného dialógu medzi EÚ a Čínou o obchodných a investičných vzťahoch;

45.  vyjadruje obavy, pokiaľ ide o nové právne predpisy v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktoré okrem iného zahŕňajú nové regulačné prekážky pre zahraničné spoločnosti, ktoré predávajú telekomunikačné a IT zariadenia a služby; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto nedávno prijaté opatrenia spolu so zakladaním skupín Komunistickej strany Číny v rámci súkromných spoločností, a to aj v zahraničných firmách, a opatrenia, ako napríklad právne predpisy týkajúce sa mimovládnych organizácií, spôsobujú, že celkové podnikateľské prostredie v ČĽR je menej priaznivé pre zahraničné a súkromné hospodárske subjekty;

46.  konštatuje, že v roku 2016 prekonal bankový systém ČĽR eurozónu ako najväčší bankový systém na svete; vyzýva ČĽR, aby umožnila zahraničným bankovým spoločnostiam rovnocenne súťažiť s domácimi inštitúciami a aby spolupracovala s EÚ v oblasti finančnej regulácie; víta rozhodnutie ČĽR znížiť clá v prípade 187 spotrebných tovarov a odstrániť stropy pre zahraničné vlastníctvo bánk;

47.  pripomína svoju správu z roku 2015 o vzťahoch medzi EÚ a ČĽR, v ktorej vyzval na začatie rokovaní o bilaterálnej investičnej dohode s Taiwanom; pripomína, že Komisia už viackrát ohlásila začatie rokovaní o investíciách s Hongkongom a Taiwanom, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že doteraz sa žiadne rokovania nezačali; opätovne zdôrazňuje svoju podporu bilaterálnej investičnej dohody s Taiwanom a Hongkongom; uznáva, že obaja partneri by mohli vystupovať aj ako odrazový mostík pre podniky EÚ na pevninovej Číne;

48.  vyzýva Komisiu, aby v koordinácii s členskými štátmi a v rámci konzultácií s Parlamentom vypracovala jednotnú európsku pozíciu a spoločnú hospodársku stratégiu voči ČĽR; vyzýva všetky členské štáty, aby túto stratégiu dôsledne dodržiavali;

49.  zdôrazňuje možné dôsledky navrhovaného systému sociálneho kreditu pre podnikateľské prostredie a vyzýva na jeho vykonávanie transparentným, spravodlivým a nestranným spôsobom;

50.  víta legislatívny pokrok v EÚ týkajúci sa nariadenia (EÚ) 2017/821 o povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov Únie dovážajúcich cín, tantal a volfrám, ich rudy a zlato s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach, ako aj podobné právne predpisy týkajúce sa nerastov z konfliktných oblastí v Číne, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby obchod s týmito nerastmi neslúžil na financovanie ozbrojených konfliktov; zdôrazňuje, že je potrebné zabrániť tomu, aby boli konfliktné minerály spracúvané do našich mobilných telefónov, automobilov a šperkov; vyzýva Komisiu a čínsku vládu, aby ustanovili štruktúrovanú spoluprácu s cieľom podporiť vykonávanie nových právnych predpisov a účinne zabrániť taviarňam a rafinériám zo sveta, Číny a EÚ využívať nerasty z konfliktných oblastí, chrániť baníkov, a to vrátane detí, pred zneužívaním a žiadať od spoločností z EÚ a Číny, aby zabezpečili dovoz týchto nerastov a kovov iba od zodpovedných zdrojov;

51.  konštatuje, že na 19. kongrese strany, ktorý sa konal v októbri 2017 a na poslednom zasadnutí NĽK si generálny tajomník a prezidenta Si Ťin-pching upevnili svoje postavenie v strane, čím pripravili cestu pre neobmedzené predĺženie funkčného obdobia a zvýšili kontrolu straníckych orgánov nad štátnym aparátom a hospodárstvom, a tiež zaviedli stranícke bunky v zahraničných podnikoch; konštatuje, že zodpovedajúca revízia politického systému ČĽR je sprevádzaná ďalším posunom politického zamerania smerom k politike založenej na prísnom dohľade vo všetkých oblastiach;

52.  zdôrazňuje, že vytvorenie národného dozorného výboru, ktorého právne postavenie je rovnaké ako postavenie súdov a verejného prokurátora, je dramatický krok smerom k spojeniu strany a štátnych funkcií, keďže sa zriaďuje štátny dozorný orgán, ktorý prijíma rozkazy od ústredného výboru pre dohľad nad disciplínou strany (CCDI) a má s ním spoločné kancelárie i zamestnancov; vyjadruje znepokojenie nad ďalekosiahlymi osobnými dôsledkami tohto rozšírenia dohľadu strany na veľký počet občanov, pretože to znamená, že protikorupčná kampaň sa môže rozšíriť na stíhanie nielen členov strany, ale aj štátnych zamestnancov, a to od manažérov štátnych spoločností až po profesorov na univerzitách a riaditeľov vidieckych škôl;

53.  konštatuje, že hoci je systém sociálnych kreditov len v príprave, čierne listiny nevyhovujúcich fyzických a právnických osôb, ako aj „červené listiny“ výnimočných jednotlivcov a spoločností tvoria základ aktuálnej fázy implementácie, pričom hlavný dôraz sa kladie na potrestanie osôb na čiernych listinách a odmeňovanie osôb na červených listinách; konštatuje, že na začiatku roka 2017 čínsky Najvyšší ľudový súd vyhlásil, že viac ako šiestim miliónom čínskych štátnych príslušníkov bolo v dôsledku sociálnych priestupkov zakázané lietanie; rozhodne odmieta verejné pranierovanie osôb na čiernej listine ako neoddeliteľnú súčasť systému sociálnych kreditov; zdôrazňuje význam a potrebu dialógu medzi inštitúciami EÚ a ich čínskymi partnermi o všetkých závažných spoločenských dôsledkoch súčasného centrálneho plánovania a miestnych pokusov so systémom sociálnych kreditov;

54.  vyjadruje znepokojenie nad masívnymi systémami sledovania kybernetického priestoru v Číne a vyzýva na prijatie nariadenia o vymáhateľných právach na súkromie; odsudzuje pokračujúci zasahovanie čínskych orgánov proti slobode internetu, najmä slobode prístupu k zahraničným webovým stránkam, a vyjadruje poľutovanie nad politikou autocenzúry, ktorú prijali niektoré západné spoločnosti pôsobiace v Číne; pripomína, že osem z 25 najpopulárnejších webových stránok na svete vrátane stránok najvýznamnejších IT firiem je v Číne blokovaných;

55.  poznamenáva, že vyhlásenie prezidenta Si Ťin-pchinga o mimoriadnom význame dlhodobej stability v Sin-ťiangu pre úspech iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta viedlo k zintenzívneniu dlhodobých stratégií kontroly, ktoré sa rozšírili rôznymi technologickými inováciami a rýchlym nárastom výdavkov na domácu bezpečnosť, a používaniu protiteroristických opatrení na kriminalizovanie disentu a disidentov širokým vymedzením pojmu terorizmus; vyjadruje znepokojenie nad tým, že štát vykonáva opatrenia na zabezpečenie tzv. komplexného dohľadu nad regiónom zavedením čínskeho elektronického systému dohľadu Skynet vo významných mestských oblastiach, namontovania GPS lokátorov do všetkých motorových vozidiel, používania snímačov na rozpoznávanie tváre na kontrolných stanovištiach, vlakových a čerpacích staniciach a úsilia polície z oblasti Sin-ťiang zhromaždiť vzorky krvi na ďalšie rozšírenie databázy DNA v Číne; vyjadruje svoje najhlbšie obavy, pokiaľ ide o posielanie tisícok Ujgurov a etnických Kazachov do „reedukačných táborov“, ktoré sa zakladajú na analýze údajov zozbieraných v rámci systému „prediktívnej policajnej činnosti“ vrátane toho, aj za to, že vycestovali do zahraničia alebo sa považujú za príliš nábožensky založených; usudzuje, že vyhlásenie prezidenta Si Ťin-pchinga, že iniciatíva Jedno pásmo, jedna cesta prinesie prospech ľuďom na celom svete, pretože sa bude zakladať na duchu hodvábnej cesty, teda na mieri a spolupráci, otvorenosti a inkluzívnosti, je ďaleko od reality, ktorej čelia Ujguri a etnických Kazachovia v oblasti Sin-ťiang; naliehavo vyzýva čínske orgány, aby oslobodili tých, ktorých údajne zadržali pre ich presvedčenie alebo kultúrne praktiky a identitu;

56.  zdôrazňuje, že inštitucionálne a finančné posilnenie čínskej diplomacie odráža vysokú prioritu, ktorú čínsky prezident Si Ťin-pching udeľuje zahraničnej politike ako súčasť svojej vízie urobiť z Číny do roku 2049 svetovú mocnosť; konštatuje, že presun zodpovednosti za zahraničné veci počas posledného zasadnutia NĽK dokazuje rastúcu úlohu zahraničnej politiky v rozhodovacom procese strany; zdôrazňuje, že zriadenie štátnej agentúry pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu je vyjadrením toho, aký veľký význam pripisuje vedenie Si Ťin-pchinga posilneniu svojich celosvetových bezpečnostných záujmov ekonomickými prostriedkami, napríklad „lepšie slúžiacou“ iniciatívou Jedno pásmo, jedna cesta; usudzuje preto, že v nasledujúcich piatich rokoch sa Čína bude viac a viac angažovať v zámorí diplomatickými a ekonomickými iniciatívami, ku ktorým musia EÚ a jej členské štáty nájsť spoločné odpovede a stratégie;

57.  zdôrazňuje význam zabezpečenia mieru a bezpečnosti v moriach južnej a východnej Číny pre stabilitu v regióne; zdôrazňuje význam zabezpečenia slobody a bezpečnosti plavby v regióne pre mnohé ázijské a európske štáty; konštatuje, že štruktúry dokončené v uplynulom roku na Spratlyových a Parcelských ostrovoch v Juhočínskom mori zahŕňajú veľké hangáre pri 3 km dlhých štartovacích a pristávacích dráhach, spevnené prístrešky pre raketové plošiny, veľké podzemné skladovacie priestory, veľa administratívnych budov, vojenské rušiace zariadenia, veľké siete vysokofrekvenčných radarových a senzorových polí za horizontom, čo poukazuje na fázu konsolidácie a ďalšieho budovania ďalekosiahleho dohľadu a vojenských spôsobilostí, pričom ďalšia militarizácia ostrovov umiestnením ešte pokročilejších vojenských platforiem môže byť vyhradená pre potenciálne odvetné opatrenia voči novým právnym opatreniam alebo väčšej medzinárodnej prítomnosti na mori; vyzýva Čínu a ASEAN, aby urýchlili konzultácie o kódexe správania pre mierové riešenie sporov a sporov v tejto oblasti; trvá na tom, že problém by sa mal riešiť v súlade s medzinárodným právom podľa Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS); zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty, ktoré sú zmluvnými stranami UNCLOS, uznávajú rozsudok vynesený rozhodcovským súdom; opakuje svoju výzvu Číne, aby prijala rozsudok súdu; zdôrazňuje, že EÚ by chcela zachovať medzinárodný poriadok založený na zásadách právneho štátu;

58.  vyjadruje silné znepokojenie nad zmenšujúcim sa priestorom občianskej spoločnosti, odkedy sa prezident Si Ťin-pching v roku 2012 ujal moci, najmä vzhľadom na zákon o riadení zahraničných mimovládnych organizácií, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2017, čím sa pre všetky zahraničné mimovládne organizácie vrátane think-tankov a akademických inštitúcií zvýšilo administratívne zaťaženie a hospodársky tlak na ne a dostali sa pod prísnu kontrolu dozornej jednotky pridruženej k ministerstvu verejnej bezpečnosti s výrazným negatívnym vplyvom na ich operácie a financovanie; očakáva, že európske mimovládne organizácie majú v Číne rovnaké slobody, akými disponujú čínske mimovládne organizácie v EÚ; vyzýva čínske orgány, aby zrušili reštriktívne právne predpisy, napríklad zákon o zámorských mimovládnych organizáciách, ktorý nie je v súlade so slobodou združovania, presvedčenia a prejavu;

59.  trvá na tom, že čínske orgány musia zaručiť, aby sa so všetkými zadržiavanými osobami zaobchádzalo v súlade s medzinárodnými normami a aby mali prístup k právnemu poradenstvu a lekárskej starostlivosti v súlade so Súborom zásad OSN na ochranu všetkých osôb vystavených akejkoľvek forme zaistenia alebo uväznenia;

60.  keďže sa blíži 20. výročie podpísania Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, vyzýva Čínu, aby ho ratifikovala a zabezpečila jeho úplné vykonávanie, a to aj ukončením všetkých postupov zneužívania a prispôsobením jej právnych predpisov podľa potreby;

61.  odsudzuje vykonávanie trestu smrti a pripomína, že v Číne bolo popravených viac ľudí ako vo všetkých ostatných krajinách dohromady a v roku 2016 bolo vynesených približne 2 000 rozsudkov smrti; naliehavo vyzýva Čínu, aby objasnila rozsah popráv v krajine a zabezpečila transparentnosť súdnictva; vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoje diplomatické úsilie a požadovala dodržiavanie ľudských práv a zrušenie trestu smrti;

62.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že hlavný obsah nových náboženských predpisov bude mať za následok označkovanie všetkých náboženstiev a nenáboženských etických združení, povolených či nepovolených, čínskou vládou; zdôrazňuje, že existuje mnoho kongregácií domácich cirkví v Číne, ktoré sa z náboženských dôvodov odmietajú pripojiť k výboru troj-vlastného patriotistického hnutia (Three-Self Patriotic Movement) a kresťanskej rade, ktoré majú podporu strany a štátu; vyzýva čínsku vládu, aby umožnila registráciu mnohých domácich cirkví, ktoré sa chcú zaregistrovať, a to priamo na štátnom oddelení pre občianskoprávne veci, aby boli chránené ich práva a záujmy ako sociálnych organizácií;

63.  naliehavo vyzýva Čínu, aby prehodnotila svoje politiky v Tibete; vyzýva Čínu, aby preskúmala a zmenila zákony, nariadenia a opatrenia prijaté v posledných rokoch, ktoré vážne obmedzujú vykonávanie občianskych a politických práv Tibeťanov vrátane uplatňovania ich slobody prejavu a slobody náboženstva; naliehavo žiada čínske vedenie, aby realizovalo rozvojové a environmentálne politiky, ktoré rešpektujú hospodárske, sociálne a kultúrne práva Tibeťanov a zapájajú miestne obyvateľstvo v súlade s cieľmi OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva čínsku vládu, aby vyšetrila opakujúce sa prípady zmiznutia Tibeťanov, ich mučenia a zlého zaobchádzania s nimi a rešpektovala ich práva na slobodu združovania, pokojné zhromažďovanie a slobodu náboženstva a viery v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje, že na každom samite EÚ – Čína sa musí systematicky upozorňovať na zhoršovanie situácie v oblasti ľudských práv v Tibete; vyzýva na obnovenie konštruktívneho a mierového dialógu medzi čínskymi orgánmi a zástupcami tibetského ľudu; naliehavo vyzýva Čínu, aby poskytla diplomatom, novinárom a občanom EÚ neobmedzený prístup do Tibetu ako reciprocitu za slobodný a neobmedzený prístup na celé územie členských štátov EÚ, ktorý majú cestujúci z Číny; vyzýva čínske orgány, aby povolili Tibeťanom v Tibete slobodné cestovanie a aby rešpektovali ich právo na slobodu pohybu; naliehavo vyzýva čínske orgány, aby umožnili nezávislým pozorovateľom vrátane vysokého komisára OSN pre ľudské práva prístup do Tibetu; naliehavo žiada inštitúcie EÚ, aby sa vážne venovali otázke prístupu do Tibetu v rámci diskusií o dohode o zjednodušení vízového režimu medzi EÚ a Čínou;

64.  konštatuje, že vo výročnej správe o osobitnej administratívnej oblasti Hongkong z roku 2017, ktorú vypracovala vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Európska komisia, sa dospelo k záveru, že napriek určitým výzvam fungovala zásada „jedna krajina, dva systémy“ celkovo dobre, že zásady právneho štátu prevládli a že sloboda prejavu a sloboda informácií sa vo všeobecnosti rešpektujú, ale v tejto správe sa uvádza aj znepokojenie nad postupným narúšaním zásady „jedna krajina, dva systémy“, čo vyvoláva opodstatnené otázky týkajúce sa jej vykonávania a vysoký stupeň autonómie Hongkongu z dlhodobého hľadiska; zdôrazňuje, že vo výročnej správe sa uvádza, že dva negatívne trendy týkajúce sa slobodného prejavu a slobody informácií sa stali výraznejšími, konkrétne autocenzúra pri podávaní správ o vývoji v oblasti domácej a zahraničnej politiky Číny a tlak na novinárov; plne podporuje povzbudenie prístupu EÚ k OAO Hongkong a vyzýva orgány ústrednej vlády, aby obnovili volebnú reformu v súlade so základným zákonom s cieľom dosiahnuť dohodu o volebnom systéme, ktorý je demokratický, spravodlivý, otvorený a transparentný; zdôrazňuje, že obyvatelia Hongkongu majú legitímne právo sa naďalej spoliehať na dôveryhodné súdnictvo, prevahu zásad právneho štátu a nízku úroveň korupcie, transparentnosť, ľudské práva, slobodu presvedčenia a vysoké normy v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti; zdôrazňuje, že plné rešpektovanie nezávislosti Hongkongu by mohlo slúžiť ako model pre proces hlbokých demokratických politických reforiem v Číne a na postupnú liberalizáciu a otvorenie čínskej spoločnosti;

65.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vyvinuli maximálne úsilie a naliehali na ČĽR, aby sa zdržala ďalších vojenských provokácií voči Taiwanu a ohrozovania mieru a stability v oblasti Taiwanského prielivu; zdôrazňuje, že všetky spory medzi Čínou a Taiwanom by sa mali riešiť mierovými prostriedkami na základe medzinárodného práva; vyjadruje znepokojenie nad jednostranným rozhodnutím Číny začať používať nové letové trasy nad Taiwanským prielivom; nabáda na obnovenie oficiálnych dialógov medzi Pekingom a Tchaj-pejom; opakuje svoju stálu podporu zmysluplnej účasti Taiwanu v medzinárodných organizáciách, ako sú Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Medzinárodná organizácia civilného letectva (ICAO), pretože trvalé vylúčenie Taiwanu nie je v súlade so záujmami EÚ;

66.  pripomína, že Čína ako najväčší obchodný partner Severnej Kórey a hlavný zdroj potravín a energie aj naďalej zohráva rozhodujúcu úlohu pri riešení provokácií Severnej Kórey ohrozujúcich celý svet spolu s medzinárodným spoločenstvom; víta preto nedávne sklony Číny podporiť niektoré z medzinárodných sankcií voči Pchjongjangu, ako aj pozastaviť dovoz uhlia zo Severnej Kórey a obmedziť finančné aktivity severokórejských jednotlivcov a podnikov, ako aj obchodné obmedzenia v oblasti textilu a morských plodov; takisto víta úsilie Pekingu o nadviazanie dialógu s Pchjongjangom; naliehavo vyzýva EÚ, aby vo vzťahu s Čínou vystupovala jednotne s cieľom zohrávať konštruktívnu úlohu pri podporovaní nadchádzajúceho medzikórejského samitu, ako aj samitu Severná Kórea – USA s cieľom aktívne pomáhať pri denuklearizácii Severnej Kórey, ktorá sa dá overiť, a nastolení trvalého mieru na Kórejskom polostrove;

67.  oceňuje, že Čína dodržiava sankcie voči Severnej Kórei; vyzýva Čínu, aby konštruktívne prispievala k riešeniu situácie na Kórejskom polostrove a aby pokračovala v uplatňovaní sankcií voči Severnej Kórei, až kým nedosiahne významný pokrok v jadrovom odzbrojovaní, nezmení svoju rétoriku voči Južnej Kórei a Japonsku a nezačne dodržiavať ľudské práva;

68.  zdôrazňuje význam úsilia Číny o dosiahnutie mieru, bezpečnosti a stability na Kórejskom polostrove;

69.  víta príspevky Číny k operáciám Organizácie Spojených národov a Africkej únie na udržiavanie mieru; pripomína, že EÚ si kladie za cieľ posilniť svoje vzťahy s Čínou v otázkach zahraničnej politiky a bezpečnosti tým, že Čínu vyzýva, aby zmobilizovala svoje diplomatické a iné zdroje na podporu medzinárodnej bezpečnosti a aby prispela k mieru a bezpečnosti v susedstve EÚ na základe medzinárodného práva; poznamenáva, že spolupráca s Čínou v oblasti kontroly vývozu, odzbrojenia, otázok nešírenia jadrových zbraní a denuklearizácie Kórejského polostrova je nevyhnutná na zabezpečenie stability v regióne východnej Ázie;

70.  víta cieľ Číny rozvíjať trvalo udržateľné hospodárstvo; zdôrazňuje, že EÚ môže podporiť program hospodárskej reformy Číny svojím know-how; zdôrazňuje, že Čína je kľúčovým partnerom EÚ, pokiaľ ide o boj proti zmene klímy a globálne environmentálne výzvy; jeho cieľom je spolupracovať s Čínou s cieľom urýchliť vykonávanie Parížskej dohody o zmene klíme;

71.  víta reformy uskutočnené v Číne od začatia jej prístupu „ekologickej civilizácie“; domnieva sa, že osobitné postavenie, ktoré udeleli súdy mimovládnym organizáciám v oblasti životného prostredia, audity environmentálneho vplyvu práce úradníkov a vysoké investície do elektromobility a čistej energie sú reformy správnym smerom;

72.  víta akčný plán Číny na rok 2016 zameraný na boj proti antimikrobiálnej rezistencii; zdôrazňuje význam spolupráce medzi Čínou, ktorá predstavuje polovicu svetovej ročnej spotreby antimikrobiálnych liekov, a EÚ v boji proti tejto globálnej hrozbe; trvá na tom, že ustanovenia o dobrých životných podmienkach zvierat by mali byť zahrnuté do bilaterálnych obchodných dohôd medzi EÚ a Čínou;

73.  berie na vedomie čínske rozhodnutie o zákaze dovozu tuhého odpadu, v ktorom sa zdôrazňuje význam procesu projektovania, výroby, opravy, opätovného používania a recyklácie výrobkov s osobitným dôrazom na výrobu a používanie plastov; pripomína nedávny pokus Číny o zákaz vývozu prvkov vzácnych zemín a žiada Komisiu, aby pri stanovovaní priorít v politikách EÚ vzala do úvahy vzájomnú závislosť svetových hospodárstiev;

74.  domnieva sa, že existuje spoločný rozsah, záujem a potreba EÚ a združenia ASEAN spolupracovať na rozvoji spoločnej stratégie obehového hospodárstva; domnieva sa, že Čína by mohla zohrávať kľúčovú úlohu pri predložení tejto iniciatívy v združení ASEAN;

75.  trvá na tom, že Čína a Európska únia budú mať prínos z podpory udržateľnosti vo svojich hospodárstvach a z rozvoja viacodvetvového udržateľného a obehového biohospodárstva;

76.  víta dohodu o posilnení spolupráce v oblasti výskumu a inovácie týkajúcu sa hlavných iniciatív, ako sú iniciatívy týkajúce sa potravín, poľnohospodárstva a biotechnológií, životného prostredia a udržateľnej urbanizácie, pozemnej dopravy, bezpečnejšej a ekologickejšej leteckej dopravy a biotechnológií pre životné prostredie a ľudské zdravie, ktoré boli dohodnuté počas 3. dialógu medzi EÚ a Čínou o spolupráci v oblasti inovácií v júni 2017 a v príslušnom pláne vedecko-technickej spolupráce medzi EÚ a Čínou z októbra 2017; vyzýva EÚ a Čínu, aby v tomto úsilí pokračovali a aby uviedli výsledky výskumných a vývojových projektov do praxe;

77.  poukazuje na to, že EÚ a Čína sú veľmi závislé od fosílnych palív a spolu predstavujú približne tretinu celkovej spotreby, čím sa Čína umiestňuje na na čelo rebríčka Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), pokiaľ ide o smrteľné znečistenia vonkajšieho ovzdušia; zdôrazňuje, že nárast obchodu s produktmi biohospodárstva vyrobenými z obnoviteľných materiálov môže pomôcť znížiť závislosť hospodárstiev Číny a Únie od fosílnych palív; vyzýva EÚ a Čínu, aby prehlbovali svoje vzťahy v iných oblastiach zmierňovania emisií skleníkových plynov, ako sú elektrická mobilita, obnoviteľné zdroje energie a energetickú účinnosť, aby pokračovali v pláne energetickej spolupráce medzi EÚ a Čínou po roku 2020 a rozširovali ho a aby zintenzívnili spoločné úsilie zamerané na rozvoj nástrojov ekologického financovania, predovšetkým v oblasti klímy; vyzýva Čínu a EÚ, aby preskúmali urýchlené plánovanie a rozvoj cezhraničných prenosových vedení elektrickej energie s použitím technológie jednosmerného prúdu vysokého napätia a zapojili sa do neho, aby boli obnoviteľné zdroje energie prístupnejšie;

78.  nabáda EÚ a Čínu, aby pokračovali v partnerstve v oblasti udržateľnej urbanizácie vrátane oblastí ako ekologická doprava, zlepšenie kvality ovzdušia, obehové hospodárstvo a ekodizajn; zdôrazňuje potrebu ďalších opatrení na ochranu životného prostredia, keďže viac ako 90 % miest nespĺňa vnútroštátnu normu pre znečistenie ovzdušia 2,5 PM, a zdôrazňuje že v Číne každoročne zomiera viac ako jeden milión ľudí na ochorenia súvisiace so znečistením ovzdušia;

79.  zdôrazňuje vzájomný záujem EÚ a Číny na podpore rozvoja nízkouhlíkových technológií a riešenie problému emisií skleníkových plynov na transparentných, verejných a dobre regulovaných trhoch s energiou; vyjadruje presvedčenie, že hodnota strategických partnerstiev medzi EÚ a Čínou je potrebná na vykonávanie Parížskej dohody a na účinný boj proti zmene klímy; vyzýva EÚ a Čínu, aby využili svoj politický vplyv na dosiahnutie pokroku vo vykonávaní Parížskej dohody, ako aj programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a cieľov udržateľného rozvoja (SDG), naliehavo vyzýva na kooperatívny prístup na konferencii zmluvných strán UNFCCC, ako aj na politickom fóre OSN na vysokej úrovni; vyzýva obe strany, aby spoločné vyhlásenie o opatreniach v oblasti klímy prijali včas a preukázali tak spoločný záväzok plne vykonávať Parížsku dohodu a aktívne sa zúčastňovať na dialógu v Talanoe 2018, ako aj na konferencii COP24; nabáda obe strany, aby plnili zodpovednú úlohu v medzinárodných rokovaniach a prispeli k cieľu obmedziť globálne otepľovanie svojimi príslušnými vnútornými politikami v oblasti zmeny klímy, ako aj finančnými príspevkami na dosiahnutie cieľa poskytnúť do roku 2020 100 miliárd USD ročne na zmiernenie zmeny klímy a adaptácie na ňu;

80.  víta začatie celonárodného systému obchodovania s emisnými kvótami v Číne v decembri 2017; berie na vedomie úspešnú spoluprácu medzi Čínou a EÚ počas prípravnej fázy, ktorá umožnila zaviesť tento systém; uznáva ochotu čínskeho vedenia znížiť emisie skleníkových plynov a so záujmom očakáva výsledky prebiehajúcej práce na monitorovaní, podávaní správ a overovaní, ktorá má kľúčový význam pre dobré fungovanie systému; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa opatrenia v oblasti zmeny klímy vykonávali naprieč celým hospodárstvom, a víta zámer rozšíriť ich pôsobnosť tak, aby zahŕňali priemyselné odvetvia a aby sa zlepšili obchodné dohody systému; vyzýva EÚ a Čínu, aby pokračovali v partnerstve v rámci projektu spolupráce pre rozvoj čínskeho trhu s uhlíkom s cieľom vytvoriť účinný nástroj, ktorým sa stanovujú zmysluplné stimuly na znižovanie emisií, a viac ho zosúladiť so systémom EÚ pre obchodovanie s emisiami; vyzýva obe strany, aby ďalej podporovali mechanizmy stanovovania cien uhlíka v iných krajinách a regiónoch využitím vlastných skúseností a odborných poznatkov a výmenou osvedčených postupov, ako aj v snahou o budovanie spolupráce medzi existujúcimi trhmi s uhlíkom s cieľom pracovať na vytvorení rovnakých podmienok;

81.  dúfa, že Čína oddelí hospodársky rast od degradácie životného prostredia a začlenení ochranu biodiverzity do svojich terajších globálnych stratégií, uľahčí plnenie programu trvalo udržateľného rozvoja OSN do roku 2030 a cieľov udržateľného rozvoja, a bude skutočne dodržiavať zákaz obchodovania so slonovinou; vyjadruje uznanie práci v rámci mechanizmu bilaterálnej koordinácie EÚ-Čína (BCM) v oblasti vynútiteľnosti práva a správy v lesnom hospodárstve(FLEG) s cieľom celosvetovo riešiť problém nezákonnej ťažby dreva; naliehavo však vyzýva Čínu, aby vyšetrila závažné neregistrované obchodovanie s drevom medzi signatárskymi štátmi dobrovoľnej dohody o partnerstve FLEGT a Čínou;

82.  odporúča, aby sa prijatie záväzných usmernení čínskej politiky týkajúcej sa zodpovedných zámorských investícií do lesného hospodárstva realizovalo spolu s dodávateľskými krajinami, pričom sa čínske spoločnosti zapoja do boja proti nezákonnému obchodovaniu s drevom;

83.  víta, že Čína a EÚ podpísali memorandum o porozumení týkajúce sa politiky v oblasti vodného hospodárstva s cieľom posilniť dialóg o vývoji a vykonávaní právnych predpisov v oblasti ochrany vôd; dôrazne podporuje vyhlásenie z Turku zo septembra 2017, ktoré podpísali EÚ a Čína a v ktorom sa zdôraznilo, že dobré hospodárenie s vodou by sa malo prednostne zamerať na ekológiu a ekologický rozvoj, na postavenie ochrany vody do popredia a na obnovu vodného ekosystému; a zdôrazňuje, že memorandom o porozumení týkajúce sa zriadenia politického dialógu medzi EÚ a Čínou o vode sa nielen rozširuje obsah strategického partnerstva medzi EÚ a Čínou, ale tiež špecifikuje smerovanie, rozsah, metodiku a finančné podmienky spolupráce;

84.  uznáva kľúčovú úlohu projektu spolupráce medzi európskymi a čínskymi organizáciami financovaný Komisiou, ktorý sa vykonával v rokoch 2014 až 2017 pod záštitou nástroja pre spoluprácu v oblasti jadrovej bezpečnosti (INSC), v posudzovaní noriem a postupov riadenia rádiologických a jadrových núdzových situácií v Číne a v posilňovaní spôsobilostí čínskeho inštitútu pre výskum jadrových technológií v oblasti riadiacich usmernení v prípade vážnych havárií;

85.  nabáda čínskych a európskych investorov, aby prijali lepšie celosvetové normy sociálnej a environmentálnej zodpovednosti a zlepšili bezpečnostné normy svojho ťažobného priemyslu na celom svete; zdôrazňuje, že so zreteľom na rokovania o komplexnej dohode o investíciách s Čínou musí Európska únia podporovať iniciatívy v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, a to nabádaním k zodpovednému investovaniu a propagovaním základných environmentálnych a pracovných noriem; žiada čínske a európske orgány, aby zaviedli stimuly na podporu čínskych a európskych banských spoločností, aby svoju činnosť v rozvojových krajinách vykonávali v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv a aby podporovali investície do budovania kapacít na prenos poznatkov a technológií a nábor miestnej pracovnej sily;

86.  víta oznámenie Číny v kontexte samitu Jedna planéta (One Planet), ktorý sa konal decembri 2017, zamerané na transparentnejšie environmentálne vplyvy spoločností v Číne a čínskych investícií v zahraničí; vyjadruje znepokojenie nad tým, že projekty Číny v oblasti infraštruktúry, napríklad iniciatíva Jedno pásmo, jedna cesta, by mohli mať negatívny vplyv na životné prostredie a klímu a mohli by viesť k zvýšenému používaniu fosílnych palív v iných zúčastnených krajinách alebo krajinách ovplyvnených rozvojom infraštruktúry; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby pri všetkých projektoch spolupráce v rámci iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta vykonali posúdenia vplyvu na životné prostredie a aby do nich zahrnuli ustanovenia o udržateľnosti; trvá no tom, aby sa vytvoril spoločný výbor zložený zo zástupcov zúčastnených krajín a tretích strán, ktorý by dohliadal na vplyv na životné prostredie a klímu; víta iniciatívu Komisie a ESVČ s cieľom vypracovať stratégiu v oblasti prepojenosti EÚ – Ázia v prvom polroku 2018; trvá na tom, že táto stratégia by mala obsahovať pevné záväzky smerom k udržateľnosti, ochrane životného prostredia a boju proti zmene klímy;

87.  víta, že Čína pokročila pri zlepšovaní noriem bezpečnosti potravín, ktoré sú kľúčovými prvkami ochrany čínskych spotrebiteľov a predchádzania potravinovým podvodom; zdôrazňuje zlepšenie postavenia spotrebiteľov ako dôležitý krok k zvyšovaniu spotrebiteľskej kultúry v Číne;

88.  vyzýva čínske a európske policajné orgány a orgány presadzovania práva, aby prijali spoločné opatrenia na kontrolu vývozu nelegálnych drog a aby si vymieňali spravodajské informácie o obchodovaní s drogami s cieľom identifikovať jednotlivcov a zločinecké siete; poznamenáva, že podľa štúdie s názvom Európska správy o drogách za rok 2017 – Trend a vývoj, ktorú vydalo Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA), veľká časť dodávok nových psychoaktívnych látok v Európe má pôvod v Číne a nové látky vo veľkom vyrábajú chemické a farmaceutické spoločnosti v Číne, odkiaľ sa prepravujú do Európy, kde sa spracujú na výrobky, balia a predávajú;:

89.  berie na vedomie, že v reakcii na suchá a iné prírodné katastrofy migrovali rodiny i jednotlivci a že čínske orgány v reakcii naplánovali niekoľko rozsiahlych projektov zameraných na presídlenie; vyjadruje obavy týkajúce sa správ z regiónu Ning-sia, ktoré poukazujú na viaceré problémy s novými mestami a na odvetné opatrenia pre osoby, ktoré presídlenie odmietli; vyjadruje znepokojenie nad tým, že ochrancovia životného prostredia sú zadržiavaní, stíhaní a odsudzovaní a že zaregistrované domáce environmentálne mimovládne organizácie čelia čoraz väčšej kontrole čínskych orgánov dohľadu;

90.  žiada Čínu, aby ešte viac zvýšila svoje úsilie v oblasti presadzovania práva s cieľom zastaviť nezákonný rybolov, keďže čínske rybárske lode naďalej lovia v cudzích vodách vrátane Západokórejskeho mora, Východočínskeho mora, Juhočínskeho mora, Indického oceánu, ba dokonca vo vodách Južnej Ameriky;

91.  žiada čínskych vývozcov a európskych dovozcov, aby znížili množstvo toxických rezíduí v odevoch vyrobených v Číne, a to ustanovením riadnych predpisov pre chemické riadenie a postupným ukončením používania olova, nonylfenol-etoxylátu (NPE), ftalátov, plnofluórovaných chemikálií (PFC), formaldehydu a iných toxických látok v textile;

92.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a pristupujúcich a kandidátskych krajín, vláde Čínskej ľudovej republiky, čínskemu Národnému ľudovému zhromaždeniu, taiwanskej vláde a taiwanskému legislatívnemu Yuanu.

(1)

Ú. v. EÚ L 250, 19.9.1985, s. 2.

(2)

Ú. v. ES L 6, 11.1.2000, s. 40.

(3)

https://www.iom.int/migration-and-climate-change

(4)

Ú. v. EÚ C 239 E, 20.8.2013, s. 1.

(5)

Ú. v. EÚ C 264 E, 13.9.2013, s. 33.

(6)

Ú. v. EÚ C 36, 29.1.2016, s. 123.

(7)

Ú. v. EÚ C 93, 24.3.2017, s. 93.

(8)

Ú. v. EÚ C 443, 22.12.2017, s. 83.

(9)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0024.

(10)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0493.

(11)

Ú. v. EÚ C 305 E, 14.12.2006, s. 219.

(12)

Ú. v. EÚ C 67 E, 18.3.2010, s. 132.

(13)

Ú. v. EÚ C 36, 29.1.2016, s. 126.

(14)

Ú. v. EÚ C 181, 19.5.2016, s. 45.

(15)

Ú. v. EÚ C 181, 19.5.2016, s. 52.

(16)

Ú. v. EÚ C 399, 24.11.2017, s. 92.

(17)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0495.

(18)

Ú. v. EÚ C 131 E, 8.5.2013, s. 121.

(19)

Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 69.

(20)

Ú. v. EÚ C 468, 15.12.2016, s. 208.

(21)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0505.

(22)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0089.

(23)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0308.

(24)

Prijaté texty, P8_TA(2018)0014.

(25)

Ú. v. EÚ C 288 E, 25.11.2006, s. 59.

(26)

Y. Zhen, J. Pan, X. Zhang, Relocation as a policy response to climate change vulnerability in Northern China (Presídlenie obyvateľstva ako politická reakcia na ohrozenie severnej Číny zmenou klímy), ISSC a UNESCO 2013, World Social Science Report 2013, Changing Global Environments, str. 234 – 241.


STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (29.5.2018)

pre Výbor pre zahraničné veci

k stavu vzťahov medzi EÚ a Čínou

(2017/2274(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Iuliu Winkler

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  konštatuje, že Čínska ľudová republika, ďalej len ČĽR, je druhým najväčším obchodným partnerom EÚ a že EÚ je najväčším obchodným partnerom ČĽR; poukazuje na neustály rast obchodu medzi nimi, domnieva sa však, že bilancia obchodu s tovarom je skreslená v prospech ČĽR; žiada o prístup založený na spolupráci a konštruktívny postoj s cieľom účinne riešiť otázky, ktoré sú predmetom záujmu, a využiť veľký potenciál obchodu medzi EÚ a ČĽR; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoju spoluprácu a dialóg s ČĽR;

2.  berie na vedomie, že v rámci nedávnych vyšetrovaní sa zistilo, že od roku 2008 Čína získala v Európe aktíva v hodnote 318 miliárd dolárov; konštatuje, že tento údaj nezahŕňa niekoľko fúzií, investícií a spoločných podnikov;

3.  konštatuje, že ČĽR je významný globálny hráč v oblasti obchodu a že rozsiahly trh tejto krajiny by v zásade mohol predstavovať dobrú príležitosť pre EÚ a európske podniky, najmä v súčasnom kontexte globálneho obchodu; pripomína, že čínske spoločnosti, vrátane štátnych podnikov, využívajú výhody široko otvorených trhov v EÚ; berie na vedomie pozoruhodné výsledky ČĽR, keďže za posledné štyri desaťročia sa jej podarilo vymaniť stovky miliónov občanov z chudoby;

4.  konštatuje, že priame zahraničné investície EÚ (PZI) v ČĽR od roku 2012 neustále klesajú, najmä v tradičnom výrobnom odvetví, pričom súčasne rastú investície do služieb moderných technológií, verejnoprospešných služieb a poľnohospodárskych a stavebných služieb, pričom v posledných rokoch exponenciálne vzrástli investície ČĽR v EÚ; uznáva, že od roku 2016 sa ČĽR stala čistým investorom v EÚ; berie na vedomie skutočnosť, že v roku 2017 pochádzalo 68 % čínskych investícií v Európe zo štátnych podnikov; je znepokojený akvizíciami organizovanými štátom, ktoré by mohli brániť európskym strategickým záujmom, cieľom v oblasti verejnej bezpečnosti, konkurencieschopnosti a zamestnanosti;

5.  víta návrh Komisie týkajúci sa mechanizmu kontroly priamych zahraničných investícií v oblasti bezpečnosti a verejného poriadku, ktorý je jedným z úsilí EÚ prispôsobiť sa meniacemu sa globálnemu prostrediu bez osobitného zamerania na niektorého z medzinárodných obchodných partnerov EÚ; upozorňuje, že mechanizmus by nemal viesť k skrytému protekcionizmu; vyzýva však na jeho rýchle prijatie;

6.  víta záväzky prezidenta Si Ťin-pchinga viac otvoriť čínsky trh pre zahraničných investorov a zlepšiť investičné prostredie, dokončiť revíziu negatívneho zoznamu zahraničných investícií a zrušiť obmedzenia pre európske spoločnosti, ako aj posilniť ochranu práv duševného vlastníctva a zabezpečiť rovnaké podmienky tým, že trh ČĽR urobí transparentnejším a lepšie regulovaným; vyzýva na splnenie týchto záväzkov;

7.  opakuje, že je dôležité zastaviť všetky diskriminačné praktiky voči zahraničným investorom; v tejto súvislosti pripomína, že takéto reformy budú prospešné čínskym a európskym podnikom, a to najmä mikropodnikom a malým a stredným podnikom;

8.  vyzýva Komisiu, aby v rámci svojich obchodných vzťahov s Čínou ako zlatý štandard podporovala nové všeobecné nariadenie Únie o ochrane údajov; poukazuje na potrebu systematického dialógu s Čínou a ďalšími partnermi WTO o regulačných požiadavkách v súvislosti s digitalizáciou nášho hospodárstva a súvisiaci mnohostranný vplyv na: obchod, výrobné reťazce, cezhraničné digitálne služby, 3D tlač, modely spotreby, platby, dane, ochranu osobných údajov, otázky týkajúce sa vlastníckych práv, poskytovanie a ochranu audiovizuálnych služieb, médiá a medziľudské kontakty;

9.  vyzýva ČĽR, aby urýchlila proces pristúpenia k Dohode WTO o vládnom obstarávaní a aby predložila ponuku na pristúpenie s cieľom poskytnúť európskym spoločnostiam prístup na svoj trh, ktorý bude na rovnakom základe, ako je prístup, ktorý už čínske podniky využívajú v EÚ; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že čínsky trh verejného obstarávania je aj naďalej z veľkej časti uzavretý pre zahraničných dodávateľov, v dôsledku čoho sú európske podniky vystavené diskriminácii a chýbajúcemu prístupu na čínsky trh; vyzýva ČĽR, aby umožnila nediskriminačný prístup európskych podnikov a pracovníkov k verejnému obstarávaniu; vyzýva Radu, aby urýchlene prijala nástroj medzinárodného obstarávania; vyzýva Komisiu, aby bola ostražitá voči zákazkám zadaným zahraničným podnikom podozrivým z dumpingových praktík a v prípade potreby prijala opatrenia;

10.  žiada o koordinovanú spoluprácu s ČĽR v súvislosti s iniciatívou Jedno pásmo, jedna cesta na základe reciprocity, udržateľného rozvoja, dobrej správy a otvorených a transparentných pravidiel, predovšetkým pokiaľ ide o verejné obstarávanie; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že memorandum o porozumení, ktoré podpísal Európsky investičný fond a Silk Road Fund (fond hodvábnej cesty) ČĽR a memorandum, ktoré podpísali Európska investičná banka, Ázijská rozvojová banka, Ázijská banka pre investície do infraštruktúry, Európska banka pre obnovu a rozvoj, Nová rozvojová banka a Svetová banka doteraz nezlepšili podnikateľské prostredie pre európske podniky a pracovníkov; vyjadruje poľutovanie nad chýbajúcim odborným posúdením vplyvu na udržateľnosť rôznych projektov týkajúcich sa iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta a zdôrazňuje význam investícií do kvality, najmä pokiaľ ide o pozitívny vplyv na zamestnanosť, pracovné práva a výrobu šetrnú k životnému prostrediu a zmierňovanie zmeny klímy, a to v súlade s mnohostranným riadením a medzinárodnými normami;

11.  podporuje prebiehajúce rokovania o komplexnej investičnej dohode EÚ a ČĽR, ktoré sa začali v roku 2013, a vyzýva ČĽR, aby sa viac zapájala do tohto procesu; vyzýva obe strany, aby obnovili svoje úsilie o dosiahnutie pokroku v rokovaniach, ktoré sú zamerané na dosiahnutie skutočne rovnakých podmienok pre európske podniky a pracovníkov a zabezpečenie reciprocity v prístupe na trh, a pritom sa usilovali o osobitné ustanovenia týkajúce sa MSP a verejného obstarávania; okrem toho vyzýva obe strany, aby využili príležitosť, ktorú poskytuje investičná dohoda, na posilnenie vzájomnej spolupráce v oblasti environmentálnych a pracovných práv a zahrnuli do textu kapitolu o trvalo udržateľnom rozvoji;

12.  pripomína, že spoločnosti z EÚ čelia rastúcemu počtu opatrení obmedzujúcich prístup na trh v ČĽR z dôvodu povinnosti zakladania spoločných podnikov v niekoľkých odvetviach priemyslu a ďalších diskriminačných technických požiadaviek vrátane nútenej lokalizácie údajov a sprístupnenia zdrojového kódu, ako aj regulačných pravidiel pre zahraničné podniky; v tejto súvislosti víta oznámenie o viacerých opatreniach na podporu väčšej otvorenosti a aktívneho využívania zahraničných investícií, ktoré vydala Štátna rada Čínskej ľudovej republiky v roku 2017, vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že neexistuje harmonogram na dosahovanie súvisiacich cieľov; preto vyzýva čínske orgány, aby urýchlene naplnili tieto záväzky;

13.  vyzýva EÚ a jej členské štáty a Čínu, aby zintenzívnili spoluprácu s cieľom budovať obehové hospodárstvo, pretože táto naliehavá potreba sa stala ešte očividnejšou, keď Čína legitímne rozhodla zakázať dovoz plastového odpadu z Európy; vyzýva oboch partnerov, aby zintenzívnili hospodársku a technologickú spoluprácu s cieľom zabrániť tomu, aby globálne výrobné reťazce, obchod a doprava, ako aj služby cestovného ruchu spôsobili neúnosné hromadenie plastových polutantov v našich oceánoch;

14.  vyzýva ČĽR, aby sa usilovala zastávať zodpovednú úlohu na celosvetovej úrovni a mala celkové povedomie o zodpovednosti, ktorá je spätá s povinnosťami vyplývajúcimi z jej hospodárskej účasti a výkonnosti v tretích krajinách a na svetových trhoch, a to aj prostredníctvom aktívnej podpory mnohostranného obchodného systému založeného na pravidlách a WTO; v súčasnom kontexte celosvetových hodnotových reťazcov sa domnieva, že zvyšujúce sa medzinárodné napätie by sa malo vyriešiť prostredníctvom rokovaní, a zároveň opätovne zdôrazňuje potrebu usilovať sa o mnohostranné riešenia; v tejto súvislosti žiada o splnenie povinností zakotvených v protokole o pristúpení ČĽR k WTO a o ochranu jej prevádzkových mechanizmov; poukazuje na povinnosť oznamovania a transparentnosti vyplývajúcu z dohôd WTO, pokiaľ ide o subvencie, a vyjadruje obavy v súvislosti so súčasnou praxou priameho alebo nepriameho subvencovania čínskych spoločností; žiada o koordináciu s hlavnými obchodnými partnermi EÚ, pokiaľ ide o spoločné úsilie a opatrenia na riešenie a odstránenie štátom vyvolaných deformácií trhu, ktoré negatívne ovplyvňujú svetový obchod;

15.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ČĽR napriek ukončeniu konania o reforme európskej metodiky na výpočet antidumpingového cla doteraz nestiahla svoju žalobu voči EÚ, ktorú podala odvolaciemu orgánu WTO;

16.  vyjadruje znepokojenie nad eskalovaním sadzobných opatrení prijatých Čínou a Spojenými štátmi;

17.  vyjadruje znepokojenie nad počtom obmedzení, ktorým v Číne naďalej čelia európske podniky, najmä mikropodniky a malé a stredné podniky, vrátane katalógu zahraničných investícií pre rok 2017 a negatívneho zoznamu pre rok 2017 týkajúceho sa oblastí voľného obchodu, ako aj v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje plán „Made in China 2025“; žiada o rýchle zníženie týchto obmedzení s cieľom v plnej miere využiť potenciál spolupráce a synergií medzi projektmi Priemyslu 4.0 v Európe a stratégiou „Made in China 2025“ vzhľadom na to, že je potrebné reštrukturalizovať naše výrobné odvetvia smerom k inteligentnej výrobe vrátane spolupráce pri vypracovaní a vymedzení príslušných priemyselných noriem v rámci mnohostranných fór; pripomína, že je dôležité znížiť vládne subvencie v ČĽR;

18.  žiada ČĽR, aby ukončila narastajúce podmieňovanie prístupu na trh nútenými prenosmi technológií, ako sa uvádza v pozičnom dokumente Obchodnej komory EÚ v Číne na rok 2017;

19.  vyzýva na obnovenie rokovaní o dohode o environmentálnych tovaroch na základe úspešnej spolupráce medzi EÚ a ČĽR v boji proti zmene klímy a silného spoločného záväzku k uplatňovaniu Parížskej dohody; zdôrazňuje obchodný potenciál technologickej spolupráce v oblasti čistých technológií;

20.  so znepokojením berie na vedomie závery správy Komisie o ochrane a presadzovaní práv duševného vlastníctva v tretích krajinách, podľa ktorých je ČĽR najväčšou obavou; pripomína, že je potrebné zabezpečiť ochranu európskej vedomostnej ekonomiky; žiada ČĽR, aby bojovala proti nezákonnému využívaniu európskych licencií čínskymi spoločnosťami;

21.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila prítomnosť Európskej únie na čínskom veľtrhu medzinárodného dovozu, ktorý sa bude konať v Šanghaji v novembri 2018, a aby poskytla najmä MSP príležitosť prezentovať svoju prácu; vyzýva Komisiu, aby oslovila obchodné komory najmä v členských štátoch, ktoré sú v súčasnosti menej zapojené do obchodu s Čínou, s cieľom podporiť túto príležitosť;

22.  vyjadruje znepokojenie nad štátnymi opatreniami ČĽR, ktoré spôsobili narušenie obchodu, vrátane nadmernej priemyselnej kapacity v odvetví surovín, ako sú okrem iného odvetvia ocele a hliníka; pripomína záväzok neposkytovať subvencie, ktoré narúšajú trh, prijatý na prvom ministerskom zasadnutí Globálneho fóra pre nadmernú kapacitu ocele v roku 2017, vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že čínska delegácia nedodala údaje týkajúce sa kapacity; vyzýva ČĽR, aby splnila svoj záväzok a do júna 2018 identifikovala a zverejnila údaje o subvenciách a podporných opatreniach pre odvetvie ocele a hliníka; uznáva prepojenie medzi globálnou nadmernou priemyselnou kapacitou a prudkým nárastom protekcionistických obchodných opatrení a naďalej naliehavo žiada o multilaterálnu spoluprácu s cieľom riešiť štrukturálne problémy v pozadí nadmernej kapacity; víta navrhované trojstranné opatrenia zo strany USA, Japonska a EÚ na úrovni WTO;

23.  zdôrazňuje význam ambicióznej dohody medzi EÚ a ČĽR o zemepisných označeniach na základe najprísnejších medzinárodných noriem a víta spoločné oznámenie EÚ a ČĽR z roku 2017 týkajúce sa zoznamu 200 čínskych a európskych zemepisných označení, ktorých ochrana bude predmetom rokovaní; domnieva sa však, že vzhľadom na to, že rokovania sa začali v roku 2010, je tento zoznam veľmi skromným výsledkom, a vyjadruje poľutovanie nad chýbajúcim pokrokom v tejto oblasti; požaduje skoré uzavretie rokovaní a naliehavo vyzýva obe strany, aby vnímali budúci samit EU-ČĽR ako dobrú príležitosť na dosiahnutie skutočného pokroku v tomto smere; opakuje potrebu ďalej spolupracovať v oblasti sanitárnych a fytosanitárnych opatrení s cieľom znížiť zaťaženie vývozcov z EÚ;

24.  víta rozhodnutie Číny odložiť o jeden rok zavedenie nových osvedčení pre dovezené potraviny a nápoje, čím by sa výrazne znížil dovoz potravín z EÚ; okrem toho víta oneskorenie uplatňovania nových noriem pre elektrické vozidlá a požaduje konštruktívny dialóg a posilnenú koordináciu v súvislosti s takýmito iniciatívami;

25.  odporúča, aby Únia a čínska vláda začali spoločnú iniciatívu v rámci skupiny G20 s cieľom vytvoriť globálne fórum pre nadmernú kapacitu hliníka, ktoré by malo mandát na riešenie celého hodnotového reťazca odvetvia bauxitu, oxidu hlinitého a hliníka, vrátane cien surovín a environmentálnych aspektov;

26.  vyzýva Komisiu, aby aktívne sledovala čínske opatrenia narúšajúce obchod, ktoré majú vplyv na postavenie spoločností z EÚ na svetových trhoch, a aby prijala primerané opatrenia v rámci WTO a iných fór, a to aj prostredníctvom riešenia sporov;

27.  konštatuje, že sa pripravuje nový čínsky právny predpis o zahraničných investíciách; naliehavo vyzýva príslušné čínske strany, aby sa usilovali o transparentnosť, zodpovednosť, predvídateľnosť a právnu istotu a aby zohľadnili návrhy a očakávania súčasného dialógu medzi EÚ a Čínou o obchodných a investičných vzťahoch;

28.  vyjadruje obavy, pokiaľ ide o nové právne predpisy v oblasti kybernetickej bezpečnosti, ktoré okrem iného zahŕňajú nové regulačné prekážky pre zahraničné spoločnosti, ktoré predávajú telekomunikačné a IT zariadenia a služby; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že tieto nedávno prijaté opatrenia spolu so zakladaním skupín Komunistickej strany Číny v rámci súkromných spoločností, a to aj v zahraničných firmách, a opatrenia, ako napríklad právne predpisy týkajúce sa mimovládnych organizácií, spôsobujú, že celkové podnikateľské prostredie v ČĽR je menej priaznivé pre zahraničné a súkromné hospodárske subjekty;

29.  konštatuje, že v roku 2016 prekonal bankový systém ČĽR eurozónu ako najväčší bankový systém na svete; vyzýva ČĽR, aby umožnila zahraničným bankovým spoločnostiam rovnocenne súťažiť s domácimi inštitúciami a aby spolupracovala s EÚ v oblasti finančnej regulácie; víta rozhodnutie ČĽR znížiť clá v prípade 187 spotrebných tovarov a odstrániť stropy pre zahraničné vlastníctvo bánk;

30.  pripomína svoju správu z roku 2015 o vzťahoch medzi EÚ a ČĽR, v ktorej vyzval na začatie rokovaní o bilaterálnej investičnej dohode s Taiwanom; pripomína, že Komisia už viackrát ohlásila začatie rokovaní o investíciách s Hongkongom a Taiwanom, vyjadruje však poľutovanie nad tým, že doteraz sa žiadne rokovania nezačali; opätovne zdôrazňuje svoju podporu bilaterálnej investičnej dohody s Taiwanom a Hongkongom; uznáva, že obaja partneri by mohli vystupovať aj ako odrazový mostík pre podniky EÚ na pevninovej Číne;

31.  vyzýva Komisiu, aby v koordinácii s členskými štátmi a v rámci konzultácií s Parlamentom vypracovala jednotnú európsku pozíciu a spoločnú hospodársku stratégiu voči ČĽR; vyzýva všetky členské štáty, aby túto stratégiu dôsledne dodržiavali;

32.  zdôrazňuje možné dôsledky navrhovaného systému sociálneho kreditu pre podnikateľské prostredie a vyzýva na jeho vykonávanie transparentným, spravodlivým a nestranným spôsobom;

33.  víta legislatívny pokrok v EÚ týkajúci sa nariadenia (EÚ) 2017/821 o povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov Únie dovážajúcich cín, tantal a volfrám, ich rudy a zlato s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach, ako aj podobné právne predpisy týkajúce sa nerastov z konfliktných oblastí v Číne, ktorých cieľom je zabezpečiť, aby obchod s týmito nerastmi neslúžil na financovanie ozbrojených konfliktov; zdôrazňuje, že je potrebné zabrániť tomu, aby boli konfliktné minerály spracúvané do našich mobilných telefónov, automobilov a šperkov; vyzýva Komisiu a čínsku vládu, aby ustanovili štruktúrovanú spoluprácu s cieľom podporiť vykonávanie nových právnych predpisov a účinne zabrániť taviarňam a rafinériám zo sveta, Číny a EÚ využívať nerasty z konfliktných oblastí, chrániť baníkov, a to vrátane detí, pred zneužívaním a žiadať od spoločností z EÚ a Číny, aby zabezpečili dovoz týchto nerastov a kovov iba od zodpovedných zdrojov.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

28.5.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

32

3

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laima Liucija Andrikienė, Tiziana Beghin, David Borrelli, Daniel Caspary, Salvatore Cicu, Santiago Fisas Ayxelà, Christofer Fjellner, Eleonora Forenza, Karoline Graswander-Hainz, Nadja Hirsch, France Jamet, Jude Kirton-Darling, Patricia Lalonde, Danilo Oscar Lancini, Bernd Lange, Emmanuel Maurel, Emma McClarkin, Anne-Marie Mineur, Sorin Moisă, Alessia Maria Mosca, Franz Obermayr, Artis Pabriks, Franck Proust, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández, Tokia Saïfi, Helmut Scholz, Joachim Schuster, Joachim Starbatty, Adam Szejnfeld

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Klaus Buchner, Dita Charanzová, Sander Loones, Bolesław G. Piecha, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Ramon Tremosa i Balcells

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Reinhard Bütikofer

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENVO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

32

+

ALDE

Dita Charanzová, Nadja Hirsch, Patricia Lalonde, Ramon Tremosa i Balcells

ECR

Sander Loones, Emma McClarkin, Bolesław G. Piecha, Joachim Starbatty

EFDD

Tiziana Beghin

ENF

Franz Obermayr

GUE/NGL

Eleonora Forenza, Helmut Scholz

NI

David Borrelli

PPE

Laima Liucija Andrikienė, Daniel Caspary, Salvatore Cicu, Santiago Fisas Ayxelà, Christofer Fjellner, Sorin Moisă, Artis Pabriks, Franck Proust, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Tokia Saïfi, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Adam Szejnfeld

S&D

Karoline Graswander-Hainz, Jude Kirton-Darling, Bernd Lange, Emmanuel Maurel, Alessia Maria Mosca, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández, Joachim Schuster

3

-

ENF

Danilo Oscar Lancini

GUE/NGL

Anne-Marie Mineur

VERTS/ALE

Klaus Buchner

2

0

ENF

France Jamet

VERTS/ALE

Reinhard Bütikofer

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (2.5.2018)

pre Výbor pre zahraničné veci

o stave vzťahov medzi EÚ a Čínou

(2017/2274(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Stefan Eck

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

–  so zreteľom na daňový zákon týkajúci sa ochrany životného prostredia uverejnený Národným ľudovým kongresom v decembri 2016, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2018;

–  so zreteľom na to, že podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu majú environmentálne faktory vplyv na vnútroštátne a medzinárodné migračné toky, pretože ľudia odchádzajú z miest s náročnými alebo zhoršujúcimi sa podmienkami v dôsledku rýchlejšej zmeny klímy(1);

A.  keďže Čína je najrýchlejšie rastúcim trhom pre európske potravinárske výrobky;

B.  keďže je zrejmé, že v niektorých regiónoch Číny sa živobytie vidieckeho obyvateľstva zhorší v dôsledku zmien teploty, zrážok a iných klimatických výkyvov; keďže plánovanie premiestnenia sa stalo účinnou možnosťou adaptačnej politiky s cieľom znížiť zraniteľnosť a chudobu spôsobenú zmenou klímy(2);

1.  víta reformy uskutočnené v Číne od začatia jej prístupu „ekologickej civilizácie“; domnieva sa, že osobitné postavenie, ktoré udelili súdy mimovládnym organizáciám v oblasti životného prostredia, audity environmentálneho vplyvu práce úradníkov a vysoké investície do elektromobility a čistej energie sú reformy správnym smerom;

2.  víta akčný plán Číny na rok 2016 zameraný na boj proti antimikrobiálnej rezistencii; zdôrazňuje význam spolupráce medzi Čínou, ktorá predstavuje polovicu svetovej ročnej spotreby antimikrobiálnych liekov, a EÚ v boji proti tejto globálnej hrozbe; trvá na tom, že ustanovenia o dobrých životných podmienkach zvierat by mali byť zahrnuté do bilaterálnych obchodných dohôd medzi EÚ a Čínou;

3.  víta usmernenia nabádajúce čínskych občanov, aby do roku 2030 výrazne znížili spotrebu mäsa; nabáda Úniu a Čínu, aby spojili sily na ceste k udržateľnejšiemu systému poľnohospodársko-potravinárskej výroby a spotreby, ktorým sa zlepší celosvetová potravinová bezpečnosť, bezpečnosť a vysledovateľnosť potravín a podporí sa zdravé stravovanie, zdravie zvierat a dobré životné podmienky zvierat;

4.  berie na vedomie čínske rozhodnutie o zákaze dovozu tuhého odpadu, v ktorom sa zdôrazňuje význam procesu projektovania, výroby, opravy, opätovného používania a recyklácie výrobkov s osobitným dôrazom na výrobu a používanie plastov; pripomína nedávny pokus Číny o zákaz vývozu prvkov vzácnych zemín a žiada Komisiu, aby pri stanovovaní priorít v politikách EÚ vzala do úvahy vzájomnú závislosť svetových hospodárstiev;

5.  domnieva sa, že existuje spoločný rozsah, záujem a potreba EÚ a združenia ASEAN spolupracovať na rozvoji spoločnej stratégie obehového hospodárstva; domnieva sa, že Čína by mohla zohrávať kľúčovú úlohu pri predložení tejto iniciatívy v združení ASEAN;

6.  trvá na tom, že Čína a Európska únia budú mať prínos z podpory udržateľnosti vo svojich hospodárstvach a z rozvoja viacodvetvového udržateľného a obehového biohospodárstva;

7.  víta dohodu o posilnení spolupráce v oblasti výskumu a inovácie týkajúcu sa hlavných iniciatív, ako sú iniciatívy týkajúce sa potravín, poľnohospodárstva a biotechnológií, životného prostredia a udržateľnej urbanizácie, pozemnej dopravy, bezpečnejšej a ekologickejšej leteckej dopravy a biotechnológií pre životné prostredie a ľudské zdravie, ktoré boli dohodnuté počas 3. dialógu medzi EÚ a Čínou o spolupráci v oblasti inovácií v júni 2017 a v príslušnom pláne vedecko-technickej spolupráce medzi EÚ a Čínou z októbra 2017; vyzýva EÚ a Čínu, aby v tomto úsilí pokračovali a aby uviedli výsledky výskumných a vývojových projektov do praxe;

8.  poukazuje na to, že Európska únia a Čína sú veľmi závislé od fosílnych palív a spolu predstavujú približne tretinu celkovej spotreby, čím sa Čína umiestňuje na na čelo rebríčka Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), pokiaľ ide o smrteľné znečistenia vonkajšieho ovzdušia; zdôrazňuje, že nárast obchodu s produktmi biohospodárstva vyrobenými z obnoviteľných materiálov môže pomôcť znížiť závislosť hospodárstiev Číny a Únie od fosílnych palív; vyzýva EÚ a Čínu, aby prehlbovali svoje vzťahy v iných oblastiach zmierňovania emisií skleníkových plynov, ako sú elektrická mobilita, obnoviteľné zdroje energie a energetická účinnosť, aby pokračovali v pláne energetickej spolupráce medzi EÚ a Čínou po roku 2020 a rozširovali ho a aby zintenzívnili spoločné úsilie zamerané na rozvoj nástrojov ekologického financovania, predovšetkým v oblasti klímy; vyzýva Čínu a EÚ, aby preskúmali urýchlené plánovanie a rozvoj cezhraničných prenosových vedení elektrickej energie s použitím technológie jednosmerného prúdu vysokého napätia a zapojili sa do neho, aby boli obnoviteľné zdroje energie prístupnejšie;

9.  nabáda Úniu a Čínu, aby pokračovali v partnerstve v oblasti udržateľnej urbanizácie vrátane oblastí ako ekologická doprava, zlepšenie kvality ovzdušia, obehové hospodárstvo a ekodizajn; zdôrazňuje potrebu ďalších opatrení na ochranu životného prostredia, keďže viac ako 90 % miest nespĺňa vnútroštátnu normu pre znečistenie ovzdušia 2,5 PM, a zdôrazňuje že v Číne každoročne zomiera viac ako jeden milión ľudí na ochorenia súvisiace so znečistením ovzdušia;

10.  zdôrazňuje vzájomný záujem na podpore rozvoja nízkouhlíkových technológií a riešenie problému emisií skleníkových plynov na transparentných, verejných a dobre regulovaných trhoch s energiou; vyjadruje presvedčenie, že hodnota strategických partnerstiev medzi EÚ a Čínou je potrebná na vykonávanie Parížskej dohody a na účinný boj proti zmene klímy; vyzýva EÚ a Čínu, aby využili svoj politický vplyv na dosiahnutie pokroku vo vykonávaní Parížskej dohody, ako aj programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a cieľov udržateľného rozvoja (SDG), naliehavo vyzýva na kooperatívny prístup na konferencii zmluvných strán UNFCCC, ako aj na politickom fóre OSN na vysokej úrovni; vyzýva Radu a Komisiu, aby spoločné vyhlásenie o opatreniach v oblasti klímy prijali včas a preukázali tak spoločný záväzok plne vykonávať Parížsku dohodu a aktívne sa zúčastňovať na dialógu v Talanoe 2018, ako aj na konferencii COP24; nabáda ich, aby plnili zodpovednú úlohu v medzinárodných rokovaniach a prispeli k cieľu obmedziť globálne otepľovanie svojimi príslušnými vnútornými politikami v oblasti zmeny klímy, ako aj finančnými príspevkami na dosiahnutie cieľa poskytnúť do roku 2020 100 miliárd USD ročne na zmiernenie zmeny klímy a adaptácie na ňu;

11.  víta začatie celonárodného systému obchodovania s emisnými kvótami v Číne v decembri 2017; berie na vedomie úspešnú spoluprácu medzi Čínou a EÚ počas prípravnej fázy, ktorá umožnila zaviesť tento systém; uznáva ochotu čínskeho vedenia znížiť emisie skleníkových plynov a so záujmom očakáva výsledky prebiehajúcej práce na monitorovaní, podávaní správ a overovaní, ktorá má kľúčový význam pre dobré fungovanie systému; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa opatrenia v oblasti zmeny klímy vykonávali naprieč celým hospodárstvom, a víta zámer rozšíriť ich pôsobnosť tak, aby zahŕňali priemyselné odvetvia a aby sa zlepšili obchodné dohody systému; vyzýva EÚ a Čínu, aby pokračovali v partnerstve v rámci projektu spolupráce pre rozvoj čínskeho trhu s uhlíkom s cieľom vytvoriť účinný nástroj, ktorým sa stanovujú zmysluplné stimuly na znižovanie emisií, a viac ho zosúladiť so systémom EÚ pre obchodovanie s emisiami; vyzýva obe strany, aby ďalej podporovali mechanizmy stanovovania cien uhlíka v iných krajinách a regiónoch využitím vlastných skúseností a odborných poznatkov a výmenou osvedčených postupov, ako aj v snahou o budovanie spolupráce medzi existujúcimi trhmi s uhlíkom s cieľom pracovať na vytvorení rovnakých podmienok;

12.  dúfa, že Čína oddelí hospodársky rast od degradácie životného prostredia a začlenení ochranu biodiverzity do svojich terajších globálnych stratégií, uľahčí plnenie programu trvalo udržateľného rozvoja OSN do roku 2030 a cieľov udržateľného rozvoja, a bude skutočne dodržiavať zákaz obchodovania so slonovinou; vyjadruje uznanie práci v rámci mechanizmu bilaterálnej koordinácie EÚ-Čína (BCM) v oblasti vynútiteľnosti práva a správy v lesnom hospodárstve(FLEG) s cieľom celosvetovo riešiť problém nezákonnej ťažby dreva; naliehavo však vyzýva Čínu, aby vyšetrila závažné neregistrované obchodovanie s drevom medzi signatárskymi štátmi dobrovoľnej dohody o partnerstve FLEGT a Čínou;

13.  odporúča, aby sa prijatie záväzných usmernení čínskej politiky týkajúcej sa zodpovedných zámorských investícií do lesného hospodárstva realizovalo spolu s dodávateľskými krajinami, pričom sa čínske spoločnosti zapoja do boja proti nezákonnému obchodovaniu s drevom;

14.  víta skutočnosť, že Čína a EÚ podpísali memorandum o porozumení týkajúce sa politiky v oblasti vodného hospodárstva s cieľom posilniť dialóg o vývoji a vykonávaní právnych predpisov v oblasti ochrany vôd; dôrazne podporuje vyhlásenie z Turku zo septembra 2017, ktoré podpísali EÚ a Čína a v ktorom sa zdôraznilo, že dobré hospodárenie s vodou by sa malo prednostne zamerať na ekológiu a ekologický rozvoj, na postavenie ochrany vody do popredia a na obnovu vodného ekosystému; a zdôrazňuje, že memorandum o porozumení týkajúce sa zriadenia politického dialógu medzi Čínou a EÚ o vode nielen rozširuje obsah strategického partnerstva medzi EÚ a Čínou, ale tiež špecifikuje smerovanie, rozsah, metodiku a finančné podmienky spolupráce;

15.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť rovnaké podmienky pre obchod medzi EÚ a Čínou; vyjadruje obavy týkajúce sa nespravodlivej hospodárskej súťaže v dôsledku zasahovania štátu do čínskeho hospodárstva prostredníctvom rozsiahlych dotácií a pozitívnej diskriminácie v prospech domácich dodávateľov, zatvorenia čínskeho trhu pre investorov z EÚ a prevzatia európskych podnikov v oblasti kľúčových technológií udržateľnosti podnikmi, ktoré sú v štátnom vlastníctve, pod kontrolou alebo usmerňovaním štátu, a to najmä na trhu so solárnymi panelmi, batériami a elektrickými vozidlami, ale nielen tam; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere využívala všetky nástroje na ochranu obchodu, ktoré má k dispozícii, najmä nové antidumpingové a antisubvenčné predpisy EÚ, a vyzýva Radu, aby rýchlo v rámci spolurozhodovania s Parlamentom zriadila účinný rámec na preverovanie priamych zahraničných investícií;

16.  uznáva kľúčovú úlohu projektu spolupráce medzi európskymi a čínskymi organizáciami financovaný Európskou komisiou, ktorý sa vykonával v rokoch 2014 až 2017 pod záštitou nástroja pre spoluprácu v oblasti jadrovej bezpečnosti (INSC), v posudzovaní noriem a postupov riadenia rádiologických a jadrových núdzových situácií v Číne a v posilňovaní spôsobilostí čínskeho inštitútu pre výskum jadrových technológií v oblasti riadiacich usmernení v prípade vážnych havárií;

17.  nabáda čínskych a európskych investorov, aby prijali lepšie celosvetové normy sociálnej a environmentálnej zodpovednosti a zlepšili bezpečnostné normy svojho ťažobného priemyslu na celom svete; zdôrazňuje, že so zreteľom na rokovania o komplexnej dohode o investíciách s Čínou musí Európska únia podporovať iniciatívy v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, a to nabádaním k zodpovednému investovaniu a propagovaním základných environmentálnych a pracovných noriem; žiada čínske a európske orgány, aby zaviedli stimuly na podporu čínskych a európskych banských spoločností, aby svoju činnosť v rozvojových krajinách vykonávali v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv a aby podporovali investície do budovania kapacít na prenos poznatkov a technológií a nábor miestnej pracovnej sily;

18.  víta oznámenie Číny v kontexte samitu Jedna planéta (One Planet), ktorý sa konal decembri 2017, zamerané na transparentnejšie environmentálne vplyvy spoločností v Číne a čínskych investícií v zahraničí; vyjadruje znepokojenie nad tým, že projekty Číny v oblasti infraštruktúry, napríklad iniciatíva Jedno pásmo, jedna cesta, by mohli mať negatívny vplyv na životné prostredie a klímu a mohli by viesť k zvýšenému používaniu fosílnych palív v iných zúčastnených krajinách alebo krajinách ovplyvnených rozvojom infraštruktúry; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby pri všetkých projektoch spolupráce v rámci iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta vykonali posúdenia vplyvu na životné prostredie a aby do nich zahrnuli ustanovenia o udržateľnosti; trvá no tom, aby sa vytvoril spoločný výbor zložený zo zástupcov zúčastnených krajín a tretích strán, ktorý by dohliadal na vplyv na životné prostredie a klímu; víta iniciatívu Komisie a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) s cieľom vypracovať stratégiu v oblasti prepojenosti EÚ – Ázia v prvom polroku 2018; trvá na tom, že táto stratégia by mala obsahovať pevné záväzky smerom k udržateľnosti, ochrane životného prostredia a boju proti zmene klímy;

19.  víta skutočnosť, že Čína pokročila pri zlepšovaní noriem bezpečnosti potravín, ktoré sú kľúčovými prvkami ochrany čínskych spotrebiteľov a predchádzania potravinovým podvodom; zdôrazňuje zlepšenie postavenia spotrebiteľov ako dôležitý krok k zvyšovaniu spotrebiteľskej kultúry v Číne;

20.  vyzýva čínske a európske policajné orgány a orgány presadzovania práva, aby prijali spoločné opatrenia na kontrolu vývozu nelegálnych drog a aby si vymieňali spravodajské informácie o obchodovaní s drogami s cieľom identifikovať jednotlivcov a zločinecké siete; poznamenáva, že podľa Európskej správy o drogách za rok 2017 – Trend a vývoj, ktorú vypracovalo Európske monitorovacie centrum pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA), veľká časť dodávok nových psychoaktívnych látok v Európe má pôvod v Číne, nové látky vo veľkom vyrábajú chemické a farmaceutické spoločnosti v Číne, odkiaľ sa prepravujú do Európy, kde sa spracujú na výrobky, balia a predávajú;:

21.  berie na vedomie, že v reakcii na suchá a iné prírodné katastrofy migrovali rodiny i jednotlivci a že čínske orgány v reakcii naplánovali niekoľko rozsiahlych projektov zameraných na presídlenie; vyjadruje obavy týkajúce sa správ z regiónu Ning-sia, ktoré poukazujú na viaceré problémy s novými mestami a na odvetné opatrenia pre osoby, ktoré presídlenie odmietli; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že ochrancovia životného prostredia sú zadržiavaní, stíhaní a odsudzovaní a že zaregistrované domáce environmentálne mimovládne organizácie čelia čoraz väčšej kontrole čínskych orgánov dohľadu;

22.  žiada Čínu, aby ešte viac zvýšila svoje úsilie v oblasti presadzovania práva s cieľom zastaviť nezákonný rybolov, keďže čínske rybárske lode naďalej lovia v cudzích vodách vrátane Západokórejskeho mora, Východočínskeho mora, Juhočínskeho mora, Indického oceánu, ba dokonca vo vodách Južnej Ameriky;

23.  žiada čínskych vývozcov a európskych dovozcov, aby znížili množstvo toxických rezíduí v odevoch vyrobených v Číne, a to ustanovením riadnych predpisov pre chemické riadenie a postupným ukončením používania olova, nonylfenol-etoxylátu (NPE), ftalátov, plnofluórovaných chemikálií (PFC), formaldehydu a iných toxických látok v textile.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

25.4.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

55

0

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Margrete Auken, Pilar Ayuso, Zoltán Balczó, Biljana Borzan, Lynn Boylan, Nessa Childers, Birgit Collin-Langen, Miriam Dalli, Seb Dance, Angélique Delahaye, Stefan Eck, Bas Eickhout, José Inácio Faria, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Jens Gieseke, Julie Girling, Sylvie Goddyn, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Jytte Guteland, Anneli Jäätteenmäki, Benedek Jávor, Karin Kadenbach, Kateřina Konečná, Urszula Krupa, Giovanni La Via, Peter Liese, Joëlle Mélin, Susanne Melior, Miroslav Mikolášik, Rory Palmer, Massimo Paolucci, Piernicola Pedicini, Bolesław G. Piecha, Pavel Poc, Julia Reid, Frédérique Ries, Michèle Rivasi, Davor Škrlec, Renate Sommer, Estefanía Torres Martínez, Adina-Ioana Vălean, Jadwiga Wiśniewska, Damiano Zoffoli

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Cristian-Silviu Buşoi, Caterina Chinnici, Fredrick Federley, Anja Hazekamp, Norbert Lins, Rupert Matthews, Alojz Peterle, Stanislav Polčák, Carolina Punset, Christel Schaldemose

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Jude Kirton-Darling, Jeroen Lenaers

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

55

+

ALDE

Fredrick Federley, Gerben-Jan Gerbrandy, Anneli Jäätteenmäki, Carolina Punset, Frédérique Ries

ECR

Urszula Krupa, Rupert Matthews, Bolesław G. Piecha, Jadwiga Wiśniewska

EFDD

Piernicola Pedicini

GUE/NGL

Lynn Boylan, Stefan Eck, Anja Hazekamp, Kateřina Konečná, Estefanía Torres Martínez

NI

Zoltán Balczó

PPE

Pilar Ayuso, Cristian-Silviu Buşoi, Birgit Collin-Langen, Angélique Delahaye, José Inácio Faria, Francesc Gambús, Jens Gieseke, Julie Girling, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Giovanni La Via, Jeroen Lenaers, Peter Liese, Norbert Lins, Miroslav Mikolášik, Alojz Peterle, Stanislav Polčák, Renate Sommer, Adina-Ioana Vălean

S&D

Biljana Borzan, Nessa Childers, Caterina Chinnici, Miriam Dalli, Seb Dance, Jytte Guteland, Karin Kadenbach, Jude Kirton-Darling, Susanne Melior, Rory Palmer, Massimo Paolucci, Pavel Poc, Christel Schaldemose, Damiano Zoffoli

VERTS/ALE

Marco Affronte, Margrete Auken, Bas Eickhout, Benedek Jávor, Michèle Rivasi, Davor Škrlec

0

-

 

 

4

0

EFDD

Julia Reid

ENF

Sylvie Goddyn, Joëlle Mélin

PPE

Elisabetta Gardini

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

(1)

https://www.iom.int/migration-and-climate-change

(2)

Y. Zhen, J. Pan, X. Zhang, Relocation as a policy response to climate change vulnerability in Northern China (Presídlenie obyvateľstva ako politická reakcia na ohrozenie severnej Číny zmenou klímy), ISSC a UNESCO 2013, World Social Science Report 2013, Changing Global Environments, str. 234 – 241.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

20.6.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

43

9

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Michèle Alliot-Marie, Francisco Assis, Amjad Bashir, Bas Belder, Goffredo Maria Bettini, Mario Borghezio, Victor Boştinaru, James Carver, Fabio Massimo Castaldo, Aymeric Chauprade, Javier Couso Permuy, Arnaud Danjean, Georgios Epitideios, Knut Fleckenstein, Eugen Freund, Michael Gahler, Sandra Kalniete, Tunne Kelam, Wajid Khan, Eduard Kukan, Arne Lietz, Barbara Lochbihler, Sabine Lösing, Andrejs Mamikins, Ramona Nicole Mănescu, David McAllister, Tamás Meszerics, Clare Moody, Pier Antonio Panzeri, Alojz Peterle, Cristian Dan Preda, Michel Reimon, Sofia Sakorafa, Jean-Luc Schaffhauser, Alyn Smith, Jordi Solé, Dobromir Sośnierz, Jaromír Štětina, Dubravka Šuica, Miguel Urbán Crespo, Ivo Vajgl, Elena Valenciano, Hilde Vautmans

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Andrea Bocskor, Reinhard Bütikofer, Neena Gill, Ana Gomes, Andrzej Grzyb, Takis Hadjigeorgiou, Jo Leinen, Urmas Paet, Mirja Vehkaperä, Željana Zovko


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

43

+

ALDE

Urmas Paet, Ivo Vajgl, Hilde Vautmans, Mirja Vehkaperä

ECR

Amjad Bashir, Bas Belder

EFDD

Fabio Massimo Castaldo, Aymeric Chauprade

PPE

Michèle Alliot-Marie, Andrea Bocskor, Arnaud Danjean, Michael Gahler, Andrzej Grzyb, Sandra Kalniete, Tunne Kelam, Eduard Kukan, David McAllister, Ramona Nicole Mănescu, Alojz Peterle, Cristian Dan Preda, Jaromír Štětina, Dubravka Šuica, Željana Zovko

S&D

Francisco Assis, Goffredo Maria Bettini, Victor Boştinaru, Knut Fleckenstein, Eugen Freund, Neena Gill, Ana Gomes, Wajid Khan, Jo Leinen, Arne Lietz, Andrejs Mamikins, Clare Moody, Pier Antonio Panzeri, Elena Valenciano

VERTS/ALE

Reinhard Bütikofer, Barbara Lochbihler, Tamás Meszerics, Michel Reimon, Alyn Smith, Jordi Solé

9

-

ENF

Jean-Luc Schaffhauser

GUE/NGL

Javier Couso Permuy, Takis Hadjigeorgiou, Sabine Lösing, Sofia Sakorafa, Miguel Urbán Crespo

NI

James Carver, Georgios Epitideios, Dobromir Sośnierz

1

0

ENF

Mario Borghezio

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 29. augusta 2018Právne oznámenie