Postup : 2017/2254(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0257/2018

Predkladané texty :

A8-0257/2018

Rozpravy :

PV 12/09/2018 - 16
CRE 12/09/2018 - 16

Hlasovanie :

PV 13/09/2018 - 10.12
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0354

SPRÁVA     
PDF 822kWORD 108k
10.7.2018
PE 613.613v02-00 A8-0257/2018

k Európskemu akčnému plánu jedného zdravia proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR)

(2017/2254(INI))

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

Spravodajkyňa: Karin Kadenbach

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku
 STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k Európskemu akčnému plánu jedného zdravia proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR)

(2017/2254(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na usmernenia Svetovej zdravotníckej organizácie WHO z roku 2017 o používaní medicínsky dôležitých antimikrobiálnych látok u zvierat určených na produkciu potravín,

–  so zreteľom na správu Európskej federácie veterinárnych lekárov z 29. februára 2016, v ktorej sa uvádzajú odpovede na otázky Európskej agentúry pre lieky EMA a Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín EFSA v súvislosti s používaním antimikrobiálnych látok u zvierat určených na produkciu potravín(1),

–  so zreteľom na závery Rady zo 17. júna 2016 o ďalších krokoch v rámci prístupu jedného zdravia s cieľom bojovať proti antimikrobiálnej rezistencii,

–  so zreteľom na závery Rady zo 17. júna 2016 o posilnení vyváženosti farmaceutických systémov v Európskej únii a jej členských štátoch,

–  so zreteľom na závery Rady zo 6. júna 2011 s názvom Imunizácia detí: úspechy a výzvy v oblasti európskej imunizácie detí a ďalšie kroky, ktoré prijali ministri zdravotníctva členských štátov EÚ,

–  so zreteľom na závery Rady zo 6. decembra 2014 o očkovaní ako účinnom nástroji v oblasti verejného zdravia,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2015 s názvom O bezpečnejšej zdravotnej starostlivosti v Európe: zlepšenie bezpečnosti pacientov a boj proti antimikrobiálnej rezistencii(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 s názvom Mikrobiálna výzva – rastúce hrozby antimikrobiálnej rezistencie(3),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1082/2013/EÚ z 22. októbra 2013 o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 2119/98/ES(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. júna 2017 s názvom Európsky akčný plán „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii (COM(2017)0339),

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 26. novembra 2015 o novej stratégii v oblasti dobrých životných podmienok zvierat na roky 2016 – 2020(5),

–  so zreteľom na globálny akčný plán WHO pre očkovanie GVAP, ktorý v máji 2012 schválilo 194 členských štátov Svetového zdravotníckeho zhromaždenia,

–  so zreteľom na európsky očkovací akčný plán WHO EVAP 2015 – 2020,

–  so zreteľom na dokument vo všeobecnom záujme s názvom Úloha Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín EFSA v boji proti antimikrobiálnej rezistencii, ktorý bol v roku 2018 uverejnený v časopise Food Protection Trends,

–  so zreteľom na plán strategického prístupu Komisie k liekom v životnom prostredí a jej súčasný návrh strategického prístupu(6),

–  so zreteľom na politickú deklaráciu zo zasadnutia Valného zhromaždenia OSN na vysokej úrovni o antimikrobiálnej rezistencii z 21. septembra 2016,

–  so zreteľom na správu Svetovej banky z marca 2017 s názvom Rezistentné infekcie: hrozba pre našu hospodársku budúcnosť (Drug-Resistant Infections: A Threat to Our Economic Future),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o veterinárnych liekoch (COM(2014) 0558),

–  so zreteľom na správu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj OECD zo septembra 2015 s názvom Antimikrobiálna rezistencia v krajinách G7 a inde: ekonomické otázky, zásady a možné opatrenia (Antimicrobial Resistance in G7 Countries and Beyond: Economic Issues, Policies and Options for Action),

–  so zreteľom na spoločné vedecké stanovisko EMA/EFSA o opatreniach na zníženie potreby používať antimikrobiálne látky pri chove hospodárskych zvierat v Európskej únii a z nich vyplývajúcom vplyve na bezpečnosť potravín (stanovisko RONAFA),

–  so zreteľom na uznesenie 70. Svetového zdravotníckeho zhromaždenia o zlepšení prevencie, diagnostiky a klinickej liečby sepsy z 29. mája 2017,

–  so zreteľom na prvú spoločnú správu JIACRA I Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb ECDC, úradu EFSA a agentúry EMA o integrovanej analýze spotreby antimikrobiálnych látok a výskyte antimikrobiálnej rezistencie u ľudí a zvierat určených na produkciu potravín uverejnenú v roku 2015 a druhú spoločnú správu JIACRA II uverejnenú v roku 2017,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. marca 2017 o možnostiach EÚ na zlepšenie prístupu k liekom(7),

–  so zreteľom na správu ECDC o dohľade nad antimikrobiálnou rezistenciou v Európe z roku 2016,

–  so zreteľom na súhrnnú správu Európskej únie o antimikrobiálnej rezistencii zoonotických a indikátorových baktérií u ľudí a zvierat a v potravinách v roku 2016, ktorú vypracovali ECDC a EFSA(8),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0257/2018),

A.  keďže nadmerné a nesprávne používanie antibiotík najmä v chove hospodárskych zvierat (antibiotiká používané v rámci profylaxie a ako rastové stimulátory) a nízka kvalita metód boja proti infekciám postupne spôsobili, že antimikrobiálna rezistencia (AMR) sa pre ľudstvo stala obrovskou hrozbou;

B.  keďže podľa odhadov sa dá predchádzať najmenej 20 % infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou (HAI) prostredníctvom trvalých mnohostranných programov prevencie a kontroly infekcií(9);

C.  keďže obozretné používanie antibiotík a prevencia a kontrola infekcií vo všetkých oblastiach zdravotnej starostlivosti vrátane zdravia zvierat sú základnými kameňmi účinnej prevencie množenia sa a prenosu baktérií rezistentných voči antibiotikám;

D.  keďže 50 % predpisovaných antibiotík je u ľudí neúčinných a v 25 % nie sú správne podávané; keďže 30 % hospitalizovaných pacientov užíva antibiotiká a keďže multirezistentné baktérie predstavujú osobitnú hrozbu v nemocniciach, zariadeniach opatrovateľskej starostlivosti a u pacientov, ktorých starostlivosť si vyžaduje používanie prostriedkov ako ventilátory a intravenózne katétre;

E.  keďže antibiotiká sa naďalej používajú v chove hospodárskych zvierat v rámci prevencie infekcií a ako náhrada nedostatočnej hygieny, a nie v prípadoch, keď je ich predpisovanie potrebné, čo u zvierat prispieva k výskytu baktérií rezistentných voči antimikrobiálnym látkam, ktoré sa môžu prenášať na ľudí;

F.  keďže vzťah medzi rezistenciou voči antibiotikám u zvierat určených na produkciu potravín (napr. u brojlerových kurčiat) a vysokým podielom bakteriálnych infekcií u ľudí v dôsledku manipulácie, prípravy a spotreby mäsa týchto zvierat potvrdzujú aj agentúry EÚ(10);

G.  keďže nesprávne užívanie antibiotík znižuje ich účinnosť a vedie k šíreniu vysoko rezistentných mikróbov, ktoré sú zvlášť rezistentné voči antibiotikám poslednej línie; keďže podľa informácií OECD sa odhaduje, že AMR môže vo svete každoročne spôsobovať 700 tisíc úmrtí; keďže k 25 tisícom týchto úmrtí dochádza v Európskej únii a k ostatným mimo EÚ, znamená to, že spolupráca v oblasti rozvojovej politiky a koordinácie a monitorovania AMR na medzinárodnej úrovni je rozhodujúca;

H.  keďže AMR môže v roku 2050 spôsobiť až 10 miliónov úmrtí ročne, ak sa neprijmú žiadne opatrenia; keďže 9 miliónov týchto predpokladaných úmrtí nastane v rozvojových krajinách mimo EÚ, najmä v Ázii a Afrike; keďže infekcie a rezistentné baktérie sa ľahko šíria, a preto sú globálne opatrenia naliehavo potrebné;

I.  keďže očkovaním a rýchlymi diagnostickými nástrojmi RDT je možné obmedziť nadmerné alebo nesprávne užívanie antibiotík; keďže RDT umožňujú zdravotníckym pracovníkom rýchlo diagnostikovať pacientov s bakteriálnou alebo vírusovou infekciou a následne znížiť nesprávne užívanie antibiotík a riziko vzniku rezistencie(11);

J.  keďže neustále šírenie vysoko rezistentných baktérií by mohlo v budúcnosti znemožniť poskytovanie kvalitnej zdravotnej starostlivosti, pokiaľ ide o invazívne zákroky alebo osvedčené spôsoby liečby niektorých skupín pacientov vyžadujúce rádioterapiu, chemoterapiu alebo transplantáciu;

K.  keďže baktérie sa neprestajne vyvíjajú a keďže výskum a vývoj i regulačné prostredie sú zložité, niektoré špecifické infekcie sú zriedkavé a predpokladaná návratnosť nových antimikrobiálnych látok zostáva obmedzená;

L.  keďže infekcie spojené so zdravotnou starostlivosťou sú spôsobené nedostatkom preventívnych opatrení, ktorých následkom sú najmä v nemocniciach baktérie rezistentné voči antibiotikám a nedostatočná hygienická prax; keďže podľa odhadov ECDC sa infekciou spojenou so zdravotnou starostlivosťou v EÚ každoročne nakazia približne 4 milióny pacientov a keďže každoročne dochádza k približne 37 tisíc úmrtiam ako priamemu dôsledku týchto infekcií; keďže počet úmrtí by mohol byť ešte vyšší; keďže sa ukázalo, že predtým uvádzaný počet 25 tisíc úmrtí v Únii je veľmi nízky;

M.  keďže nedostatočný prístup k účinným antibiotikám v rozvojových krajinách naďalej spôsobuje viac úmrtí ako rezistencia voči nim; keďže opatrenia na riešenie antimikrobiálnej rezistencie, ktoré sa príliš zameriavajú na nedostatočný prístup k antibiotikám, môžu zhoršiť už aj tak závažnú krízu nedostatočného prístupu k liekom, čo u detí do piatich rokov v súčasnosti spôsobuje viac ako milión úmrtí ročne; keďže opatrenia zamerané na riešenie AMR musia mať za úlohu zabezpečenie udržateľného prístupu k liekom pre všetkých, čo znamená prístup pre tých, ktorí ich potrebujú, ale bez akéhokoľvek nadbytku;

N.  keďže v niektorých členských štátoch rýchlo narastá výskyt multirezistentných plesní vedúcich k výrazne dlhšej hospitalizácii a úmrtnosti infikovaných pacientov; keďže Americké centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb vo zvýšenej miere informuje o tejto problematike; keďže táto osobitná problematika v európskom akčnom pláne jedného zdravia proti AMR zjavne absentuje;

O.  keďže sa ukázalo, že aktívne programy skríningu pomocou rýchlych diagnostických testov (RDT) významne prispievajú ku kontrole infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou a k obmedzovaniu ich šírenia v nemocniciach a medzi pacientmi(12);

P.  keďže sa zistilo, že používanie antibiotických zlúčenín v neklinickom spotrebnom tovare zvyšuje riziko vzniku kmeňov baktérií rezistentných voči liekom(13);

Q.  keďže hygiena rúk v podobe ich účinného umývania a osušovania môže prispieť k prevencii AMR a prenosu infekčných chorôb;

R.  keďže používanie zdravotníckych pomôcok môže zabrániť infekciám v mieste chirurgického výkonu, a tým predchádzať AMR a kontrolovať jej výskyt(14);

S.  keďže sú príklady úspešných programov, ktorými sa zlepšila celosvetová dostupnosť liekov proti HIV, tuberkulóze (TBC) a malárii;

T.  keďže nozokomiálne infekcie predstavujú celosvetovo vážnu hrozbu pre zachovanie a zaručenie základnej zdravotnej starostlivosti;

U.  keďže AMR by do roku 2050 mohla spôsobiť viac úmrtí ako rakovina, ak bude súčasný trend pokračovať(15);

V.  keďže ECDC a EFSA opätovne potvrdili, že AMR predstavuje jednu z najväčších hrozieb pre verejné zdravie(16);

W.  keďže TBC rezistentná voči liekom je hlavnou príčinou úmrtí v dôsledku AMR;

X.  keďže Svetová banka vo svojej správe z marca 2017 upozornila, že do roku 2050 by infekcie rezistentné voči liekom mohli celosvetovo spôsobiť hospodárske škody porovnateľné s finančnou krízou v roku 2008;

Y.  keďže AMR treba vidieť a chápať ako hrozbu pre zdravie ľudí, zvierat a planéty a ako priamu hrozbu pri dosahovaní viacerých cieľov trvalo udržateľného rozvoja uvedených v programe trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, okrem iného cieľov č. 1, 2, 3 a 6;

Z.  keďže cieľom prístupu jedného zdravia je naďalej zabezpečovať účinnú liečbu infekcií ľudí a zvierat, zastaviť výskyt a šírenie AMR a posilniť vývoj a dostupnosť nových účinných antimikrobiálnych látok v EÚ a inde;

AA.  keďže v záveroch Rady o ďalších krokoch v rámci prístupu jedného zdravia s cieľom bojovať proti antimikrobiálnej rezistencii(17) sa požaduje, aby Komisia a členské štáty zosúladili programy strategického výskumu v rámci súčasných iniciatív EÚ v oblasti výskumu a vývoja nových antibiotík, alternatív a diagnostiky v sieti jedného zdravia pre AMR;

AB.  keďže v Charte základných práv Európskej únie je uznané základné právo občanov na zdravotnú a lekársku starostlivosť; keďže právo na zdravie je hospodárske, sociálne a kultúrne právo na univerzálnu minimálnu úroveň zdravotnej starostlivosti, na ktoré majú nárok všetky fyzické osoby;

AC.  keďže hlavným pilierom každej stratégie EÚ pre AMR musí byť zabezpečenie ďalšieho odborného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov v oblasti najnovších trendov výskumu a odporúčaných postupov v oblasti prevencie a šírenia AMR;

AD.  keďže podľa odhadov Svetového zdravotníckeho zhromaždenia sepsa ako syndróm reakcie na väčšinu infekčných ochorení spôsobí vo svete každoročne približne 6 miliónov úmrtí, ktorým je vo väčšine prípadov možné predísť;

AE.  Keďže ECDC, EFSA a EMA na základe spoločného mandátu v súčasnosti pracujú na výsledných ukazovateľoch AMR a spotreby antimikrobiálnych látok u zvierat určených na produkciu potravín a u ľudí;

AF.  keďže príroda poskytuje množstvo účinných antibiotík a je zdrojom, ktorý by sa mohol využívať viac ako v súčasnosti;

AG.  keďže z najnovších údajov EMA vyplýva, že opatrenia s cieľom obmedziť používanie veterinárnych antimikrobiálnych látok v rámci EÚ nie sú jednotné(18); keďže vďaka ambicióznej vnútroštátnej politike niektoré členské štáty v krátkom období dosiahli výrazné zníženie v používaní veterinárnych antimikrobiálnych látok, čo doložilo príkladmi niekoľko prieskumných misií riaditeľstva Európskej komisie pre audity a analýzy v oblasti zdravia a potravín(19);

AH.  keďže AMR je cezhraničnou hrozbou pre zdravie, ale jej situácia sa v jednotlivých členských štátoch značne líši; keďže Komisia musí preto identifikovať a konať v oblastiach, ktoré prinášajú vysokú európsku pridanú hodnotu, a zároveň rešpektovať právomoci členských štátov, ktoré sú zodpovedné za vymedzenie vlastnej politiky v oblasti zdravia;

AI.  keďže účinné opatrenia proti AMR musia byť súčasťou širšej medzinárodnej iniciatívy s účasťou čo najväčšieho počtu medzinárodných inštitúcií, agentúr a odborníkov, ako aj súkromného sektora;

AJ.  keďže hlavnými príčinami AMR sú okrem iného nevhodné používanie a nadmerné alebo nesprávne používanie antimikrobiálnych látok, nedostatočné systémy zabezpečenia kvality liekov, používanie antimikrobiálnych látok u hospodárskych zvierat na podporu rastu alebo prevenciu chorôb, chyby prevencie a kontroly infekcií a nedostatky v systémoch dohľadu;

AK.  keďže pacienti by mali mať prístup k zdravotnej starostlivosti a možnostiam liečby vrátane doplnkových a alternatívnych liečebných postupov a liekov podľa vlastného výberu a preferencií;

AL.  keďže podľa odhadov náklady celosvetových opatrení v oblasti AMR za obdobie 10 rokov dosiahnu až 40 miliárd USD;

AM.  keďže problémy spojené s AMR budú v nadchádzajúcich rokoch pribúdať a keďže účinné opatrenia závisia od nepretržitých medziodvetvových investícií do verejného a súkromného výskumu a inovácií, aby sa na základe prístupu jedného zdravia mohli vyvíjať lepšie nástroje, produkty a zariadenia, nové spôsoby liečby a alternatívne prístupy;

AN.  keďže počas piateho až siedmeho rámcového programu (RP5 – RP7) sa do výskumu AMR investovala viac ako miliarda EUR a v rámci programu Horizont 2020 (H2020) sa doposiaľ zmobilizoval celkový rozpočet v objeme viac ako 650 miliónov EUR; keďže Komisia sa zaviazala, že do AMR počas posledných 3 rokoch trvania programu Horizont 2020 investuje viac ako 200 miliónov EUR;

AO.  keďže výsledky výskumu v oblasti AMR prinesú rôzne nástroje financovania programu Horizont 2020, predovšetkým:

–  iniciatíva za inovačnú medicínu IMI zameraná na všetky aspekty vývoja antibiotík vrátane výskumu mechanizmov AMR, objavu a vývoja liekov, hospodárnosti a uvážlivého používania antimikrobiálnych látok, so siedmimi prebiehajúcimi projektmi v rámci programu ND4BB s celkovým rozpočtom vo výške viac ako 600 miliónov EUR z finančných prostriedkov Komisie a z vecných príspevkov firiem;

–  partnerstvo európskych a rozvojových krajín v oblasti klinického skúšania EDCTP s dôrazom na vývoj nových a zdokonalených liekov, vakcín, mikrobicídov a diagnostiky HIV/AIDS, TBC a malárie, s 32 prebiehajúcimi projektmi v hodnote viac ako 79 miliónov EUR;

–  iniciatíva spoločnej tvorby programov týkajúcich sa AMR so zameraním na konsolidáciu inak roztrieštenej činnosti jednotlivých členských štátov v oblasti výskumu, s prebiehajúcimi projektmi v hodnote 55 miliónov EUR;

–  Európska rada pre výskum ERC so svojimi výskumnými projektmi, ktoré iniciovali výskumní pracovníci, alebo takými, ktoré sú založené na prístupe zdola nahor;

–  nástroj financovania InnovFin pre infekčné choroby určený projekty v úzkom spojení s trhom, so siedmimi doposiaľ poskytnutými pôžičkami v celkovom objeme 125 miliónov EUR;

–  nástroj pre MSP a projekt na urýchlenie procesu inovácie FTI na podporu MSP pri tvorbe nových riešení a nástrojov na prevenciu, diagnostiku a liečbu infekčných chorôb a na zlepšenie kontroly infekcií, s 36 projektmi týkajúcimi sa AMR a rozpočtom vo výške 33 miliónov EUR;

AP.  keďže do 60-tych rokov minulého storočia bolo vyvinutých viac než 20 nových tried antibiotík, ale odvtedy bola napriek šíreniu a rozvoju nových rezistentných baktérií vyvinutá len jedna nová trieda; keďže sú aj jasné dôkazy o rezistencii súčasných tried antibiotík voči novým účinným látkam;

AQ.  keďže nové antimikrobiálne látky sa prejavujú pozitívne z hľadiska verejného zdravotníctva a vedy;

AR.  keďže používanie antibiotík na zootechnické účely, napríklad ako stimulátorov rastu, predstavuje nesprávne používanie týchto liekov, ktoré odsudzujú všetky medzinárodné zdravotnícke organizácie a v boji proti antimikrobiálnej rezistencii odporúčajú jeho zákaz; keďže používanie antibiotík ako stimulátorov rastu u zvierat určených na produkciu potravín je od roku 2006 v EÚ zakázané;

AS.  keďže proti mnohým chorobám spôsobeným mikróbmi možno účinne bojovať nie antibiotikami, ktoré vedú k rezistencii voči liekom, ale včasnou diagnostikou spojenou s novými a jestvujúcimi liekmi a ďalšími prípustnými metódami a postupmi liečby povolenými v EÚ, a tak sa zachraňujú životy miliónov ľudí a zvierat v celej EÚ;

AT.  keďže priepasť medzi narastajúcou AMR a vývojom nových antimikrobiálnych látok sa rozširuje; keďže choroby rezistentné voči liekom by do roku 2050 každoročne mohli vo svetovom meradle spôsobovať 10 miliónov úmrtí; keďže sa odhaduje, že v EÚ každoročne zomrie najmenej 25 tisíc ľudí na infekcie spôsobené rezistentnými baktériami, a to pri ročných nákladoch vo výške 1,5 miliardy EUR, pričom za posledných 40 rokov bola vyvinutá iba jedna nová trieda antibiotík;

AU.  keďže ak majú antibiotiká vyhradené výlučne na humánne použitie byť naďalej účinné a ak sa majú minimalizovať riziká AMR voči týmto kľúčovým antibiotikám, musí sa zakázať používanie určitých skupín antibiotík vo veterinárnej medicíne; keďže Komisia by mala spresniť, ktoré antibiotiká alebo skupiny antibiotík majú byť vyhradené na liečbu určitých infekcií u ľudí;

AV.  keďže politické vyhlásenie, ktoré v septembri 2016 schválili hlavy štátov na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov v New Yorku, a globálny akčný plán z mája 2015 boli signálom, že svet je odhodlaný prijať všestranný koordinovaný prístup k riešeniu základných príčin antimikrobiálnej rezistencie v rôznych odvetviach;

AW.  keďže často uvádzaný údaj o 25 tisícoch úmrtí v EÚ ročne v dôsledku AMR a súvisiacich nákladoch vo výške viac ako 1,5 miliardy EUR pochádza z roku 2007 a keďže treba neustále aktualizovať informácie o skutočných nákladoch AMR; zdôrazňuje, že rozsah tohto problému je dôkazom, že európsky akčný plán jedného zdravia proti AMR je jednoznačne potrebný;

EÚ ako oblasť s najlepšou praxou

1.  sa domnieva, že pri prijímaní účinných krokov v boji proti AMR musí prístup jedného zdravia zohrávať hlavnú úlohu, berúc do úvahy to, že zdravie ľudí, zvierat a životné prostredie sú navzájom prepojené a že choroby sa prenášajú z ľudí na zvieratá a naopak; preto zdôrazňuje, že proti chorobám je nutné bojovať tak u ľudí, ako aj u zvierat, pričom je tiež potrebné osobitne zvážiť potravinový reťazec a životné prostredie, ktoré môžu byť ďalším zdrojom rezistentných mikroorganizmov; zdôrazňuje dôležitú úlohu Komisie pri koordinácii a monitorovaní vnútroštátnych akčných plánov vykonávaných členskými štátmi a dôležitosť spolupráce medzi správnymi orgánmi;

2.  zdôrazňuje potrebu časového rámca pre európsky akčný plán jedného zdravia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do európskeho akčného plánu jedného zdravia a do národných akčných plánov zaradili záväzné merateľné ciele a ambiciózne krátkodobé ciele, a tak umožnili porovnávanie;

3.  zdôrazňuje, že správne a obozretné používanie antimikrobiálnych látok je pre obmedzenie výskytu AMR v humánnej zdravotnej starostlivosti, chove hospodárskych zvierat a akvakultúre rozhodujúce; zdôrazňuje, že sú značné rozdiely v spôsoboch, akými členské štáty reagujú na AMR a ako ju riešia, takže koordinácia národných plánov s konkrétnymi vytýčenými cieľmi sa stáva kľúčovou; vyzdvihuje, že pri koordinácii a monitorovaní národných stratégií zohráva kľúčovú úlohu Európska komisia; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu medziodvetvového (najmä v ďalšom rámcovom programe EÚ pre výskum a inovácie FP9) a krosmediálneho vykonávania koncepcie jedného zdravia, ktoré v akčnom pláne Komisie ešte nie je dostatočné; trvá na tom, aby bolo používanie antibiotík na preventívne účely vo veterinárnej medicíne prísne regulované v súlade s ustanoveniami pripravovaného nariadenia o veterinárnych liekoch;

4.  odporúča, aby novovytvorená sieť jedného zdravia, ako aj jednotná akcia EÚ týkajúca sa antimikrobiálnej rezistencie a infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou EU-JAMRAI okrem členských štátov zapájali aj ďalšie relevantné kľúčové zainteresované strany;

5.  vyzýva Komisiu, aby vykonala a zverejnila hodnotenie akčného plánu jedného zdravia v polovici trvania a ex post a aby do postupu hodnotenia zapojila všetky relevantné zúčastnené strany;

6.  zdôrazňuje, že spoločné opatrenia EÚ proti rastúcej hrozbe pre zdravie ľudí a zvierat a životné prostredie, ktorú predstavujú baktérie rezistentné voči antibiotikám môžu byť úspešné len vtedy, ak budú vychádzať z normalizovaných údajov; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala a navrhla vhodné postupy a ukazovatele na meranie a porovnávanie pokroku v boji proti AMR a aby zabezpečila predloženie a hodnotenie normalizovaných údajov;

7.  konštatuje, že nedávno prijaté ukazovatele EÚ, ktoré členským štátom pomáhajú monitorovať ich pokrok v boji proti AMR, sú zamerané len na spotrebu antibiotík a neodrážajú vhodnosť používania; vyzýva ECDC, aby zodpovedajúcim spôsobom zmenila ukazovatele EÚ;

8.  vyzýva Komisiu, aby zozbierala údaje a informovala o objeme antibiotík podľa výrobcov;

9.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zosúladili dohľad, monitorovanie a nahlasovanie štruktúr a patogénov AMR a tieto údaje poskytli svetovému systému dohľadu nad antimikrobiálnou rezistenciou GLASS; okrem toho zdôrazňuje maximálny význam systematického zberu všetkých relevantných a porovnateľných údajov o objeme predaja; vyzýva Komisiu, aby po porade s EMA, EFSA a ECDC zostavila zoznam prioritných patogénov EÚ u ľudí a zvierat s ohľadom na svetový zoznam prioritných patogénov WHO, čím sa jasne stanovia budúce priority v oblasti výskumu a vývoja; okrem toho žiada Komisiu, aby členské štáty stimulovala a podporovala pri zavádzaní a monitorovaní vnútroštátnych cieľov v oblasti dohľadu a znižovania AMR/HAI;

10.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala normalizované prehľady k zberu dát o HAI a aby preskúmala riziká pre veľké populácie ľudí a zvierat počas epidémií a pandémií;

11.  zdôrazňuje, že lepšia výmena miestnych, regionálnych a vnútroštátnych informácií a údajov o vynárajúcich sa otázkach v oblasti zdravia ľudí a zvierat spolu s používaním systémov včasného varovania môže členským štátom pomôcť prijímať vhodné opatrenia na obmedzenie šírenia rezistentných organizmov;

12.  vyzýva na rozšírenie funkcie a ľudských i finančných zdrojov všetkých relevantných agentúr EÚ v boji proti AMR a HAI; je presvedčený, že úzka spolupráca medzi agentúrami EÚ a projektmi financovanými z prostriedkov EÚ je výsostne dôležitá;

13.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby pravidelne predkladali presné informácie o počte potvrdených prípadov AMR u ľudí spolu so správnou a aktuálnou štatistikou úmrtnosti v dôsledku AMR;

14.  zdôrazňuje, že monitorovanie chovu hospodárskych zvierat pre poľnohospodárstvo a potravinársky priemysel, prevencia infekcií, vzdelávanie v oblasti zdravia, opatrenia biologickej bezpečnosti, programy aktívneho skríningu a kontrolné postupy sú pri kontrole všetkých infekčných mikroorganizmov rozhodujúce, pretože znižujú potrebu antimikrobiálnych látok, a teda možnosti mikroorganizmov nadobudnúť a šíriť rezistenciu; zdôrazňuje potrebu povinného informovania orgánov verejného zdravotníctva o všetkých pacientoch, u ktorých sa zistila infekcia vysoko rezistentnými baktériami alebo boli identifikovaní ako ich nosiči; zdôrazňuje potrebu usmernení o izolovaní hospitalizovaných nositeľov a o vytvorení multidisciplinárnej odbornej pracovnej skupiny podliehajúcej priamo ministerstvu zdravotníctva;

15.  zdôrazňuje potrebu systému EÚ na zber údajov o správnom používaní všetkých antibiotík; žiada vypracovanie protokolov o predpisovaní a používaní antibiotík na úrovni EÚ, pričom v tejto otázke okrem iného uznáva zodpovednosť veterinárnych lekárov a lekárov primárnej starostlivosti; okrem toho žiada povinný zber všetkých predpisov antibiotík na vnútroštátnej úrovni a ich registráciu v databáze, ktorú spravujú a koordinujú odborníci v oblasti infekcií s cieľom šíriť vedomosti o ich odporúčanom používaní;

16.  v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia nenavrhla strategický prístup k znečisťovaniu vôd farmaceutickými produktmi skôr, ako sa to požaduje v smernici 2013/39/EÚ(20); naliehavo preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali európsku stratégiu boja proti rezíduám liekov vo vode a životnom prostredí a aby venovali dostatočnú pozornosť monitorovaniu, zberu údajov a lepšej analýze vplyvu AMR na vodné zdroje a vodný ekosystém; upriamuje pozornosť na užitočnosť integrovaného prístupu k celému reťazcu rezíduí liekov a AMR v životnom prostredí(21);

17.  zdôrazňuje, že znečisťovanie vody a pôdy rezíduami humánnych a veterinárnych antibiotík je stále väčším problémom a že samotné životné prostredie je potenciálnym zdrojom nových rezistentných mikroorganizmov; vyzýva preto Komisiu, aby v rámci koncepcie jedného zdravia venovala životnému prostrediu oveľa väčšiu pozornosť;

18.  pripomína, že často uvádzaných 25 tisíc úmrtí ročne v EÚ v dôsledku AMR a súvisiace náklady viac ako 1,5 miliardy EUR sú údaje z roku 2007 a že informácie o skutočných nákladoch AMR je treba neustále aktualizovať;

19.  pripomína, že zdravie je faktorom produktivity a konkurencieschopnosti, ako aj jednou z otázok, ktoré najviac znepokojujú občanov;

20.  vyzýva Komisiu, aby svoje financovanie rozšírila aj na EUCAST, ktorý sa zaoberá technickými aspektmi testovania fenotypov antimikrobiálnej citlivosti in vitro a pôsobí ako styčný výbor EMA a ECDC;

21.  naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby vo viacročnom finančnom rámci (VFR) 2021 – 2027 konkrétne vyčlenila dodatočné finančné prostriedky na výskum neterapeutických náhradných krmív na použitie v chove hospodárskych zvierat;

22.  podporuje minimum odpoveď Rady na návrh kódexu postupov na minimalizáciu a zamedzenie antimikrobiálnej rezistencie ako súčasti Codexu Alimentarius a jeho zásady č. 18 a č. 19 o zodpovednom a obozretnom používaní antimikrobiálnych látok;

23.  podporuje sústredenie sa na súlad s usmerneniami na kontrolu infekcií, ktoré spájajú ciele znižovania výskytu infekcií s podporou osvedčených postupov na pomoc pri riešení bezpečnosti pacientov v nemocničnom prostredí;

24.  vyzýva Komisiu, ECDC a členské štáty, aby podporovali používanie utierok na ruky na jedno použitie na hygienicky citlivých miestach, ako sú zdravotnícke zariadenia, potravinárske zariadenia a jasle;

25.  pripomína, že potraviny sú jedným z možných prostriedkov prenosu rezistentných baktérií zo zvierat na ľudí, ako aj to, že baktérie rezistentné voči liekom môžu v populácii ľudí a zvierat cirkulovať prostredníctvom vody a životného prostredia; berie na vedomie riziká infekcie rezistentnými organizmami prostredníctvom kontaminovaných plodín, ktoré sú ošetrované antimikrobiálnymi látkami alebo maštaľným hnojom, ako aj únikom látok z poľnohospodárskych podnikov do podzemných vôd; v tejto súvislosti poukazuje na to, že na šírenie takýchto baktérií má vplyv obchod, cestovanie a migrácia ľudí aj zvierat;

26.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pripravili informácie o verejnom zdraví s cieľom zvýšiť informovanosť verejnosti, a tak podporili zmenu správania sa v prospech zodpovedného používania antibiotík a nakladania s nimi, najmä ich profylaktického používania; vyzdvihuje význam podpory tzv. zdravotnej gramotnosti, pretože je veľmi dôležité, aby pacienti zdravotníckym informáciám rozumeli a boli schopní presne dodržiavať liečebné pokyny; zdôrazňuje, že preventívne opatrenia vrátane správnej hygieny by sa mali rozšíriť tak, aby sa dopyt ľudí po antibiotikách znížil; zdôrazňuje, že informovanosť o nebezpečenstvách samoliečby a nadmerného predpisovania liekov by mala byť hlavnou súčasťou stratégie prevencie;

27.  vyzýva členské štáty, aby pripravili informácie o verejnom zdraví s cieľom zvýšiť informovanosť verejnosti o súvislosti medzi infekciami a osobnou hygienou; zdôrazňuje, že účinným prostriedkom pri znižovaní používania antimikrobiálnych látok je predovšetkým zastavenie šírenia infekcií; v tejto súvislosti podporuje propagáciu iniciatív zameraných na samostarostlivosť;

28.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali stratégie na podporu dodržiavania predpísanej antibiotickej liečby zo strany pacientov a jej súladu s inými vhodnými liečebnými postupmi tak, ako ich nariadili lekári;

29.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla usmernenia v nadväznosti na prístup jedného zdravia, v ktorých by odporúčala postupy pri vypracovaní harmonizovaných noriem kvality, ktoré sa majú zaviesť do učebných osnov v rámci celej EÚ s cieľom podporiť interdisciplinárne vzdelávanie, prevenciu infekcií a odbornú prípravu pre zdravotníkov a verejnosť, s cieľom zabezpečiť náležité správanie sa zdravotníckych odborníkov a veterinárnych lekárov v súvislosti s predpisovaním, dávkovaním, používaním a zneškodňovaním antimikrobiálnych látok a materiálov kontaminovaných AMR(22) a s cieľom zabezpečiť vytvorenie a nasadenie multidisciplinárnych tímov pre dohľad nad antibiotikami v nemocničnom prostredí;

30.  zdôrazňuje, že tretina lekárskych predpisov sa vystavuje v primárnej starostlivosti, takže táto oblasť by sa v protokoloch užívania mala považovať za prioritnú; zdôrazňuje, že je treba, aby tieto protokoly vypracovali a kontrolovali a následné opatrenia prijímali špecialisti na infekčné ochorenia; vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia pre použitie týchto protokolov v oblasti ľudského zdravia; vyzýva členské štáty, aby preskúmali všetky existujúce protokoly, najmä protokoly profylaktického používania počas chirurgického zákroku; víta súčasné projekty na vnútroštátnej úrovni, napríklad projekt PIRASOA, ako príklady správnej praxe s ohľadom na racionálne používanie v primárnej starostlivosti a nemocniciach; podporuje vypracovanie mechanizmov na výmenu odporúčaných postupov a protokolov;

31.  uvedomuje si, že zdravotníci musia často rýchlo rozhodovať o liečebnej indikácii v prospech liečby antibiotikami; uvádza, že ako podpora účinného a správneho rozhodovania môžu pomôcť rýchle diagnostické testy;

32.  nabáda členské štáty, aby šíreniu infekcií rezistentnými baktériami predchádzali zavedením programov aktívneho skríningu s rýchlou diagnostickou technológiou na urýchlenú identifikáciu pacientov infikovaných multirezistentnými baktériami a zavedenie vhodných opatrení na kontrolu infekcií (napr. izolácia pacientov, vytváranie kohort a sprísnené hygienické opatrenia);

33.  uvedomuje si, že náklady na rýchle diagnostické nástroje RDT môžu prevýšiť cenu antibiotík; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli stimuly pre priemysel na vývoj účinných, lacných a efektívnych metód testovania a použitia RDT; zdôrazňuje, že RDT sú na celoštátnej úrovni k dispozícii iba v 40 % krajín OECD; vyzýva zdravotné poisťovne, aby uhrádzali dodatočné náklady spojené s používaním RDT vzhľadom na dlhodobý prínos z predchádzania používaniu antimikrobiálnych látok;

34.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby obmedzili predaj antibiotík u zdravotníckych pracovníkov v oblasti zdravia ľudí a zvierat, ktorí ich predpisujú, a aby odstránili všetky finančné a iné stimuly v prospech predpisovania antibiotík, pri súčasnom ďalšom zabezpečovaní dostatočne rýchleho prístupu k pohotovostnej veterinárnej medecíne; zdôrazňuje, že mnohé antimikrobiálne látky sa používajú tak u ľudí, ako aj u zvierat, že niektoré z týchto antimikrobiálnych látok sú rozhodujúce pre prevenciu alebo liečbu život ohrozujúcich infekcií u ľudí, a že ich používanie u zvierat by sa preto malo zakázať; zdôrazňuje, že tieto antimikrobiálne látky by sa mali vyhradiť len na liečbu ľudí, aby sa pri liečbe infekcií u ľudí čo najdlhšie zachovala ich účinnosť; domnieva sa, že členské štáty by mali mať možnosť zaviesť alebo zachovať prísnejšie opatrenia na obmedzenie predaja antibiotík;

35.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v EÚ prijali rázne opatrenia proti nezákonnému predaju antimikrobiálnych produktov alebo ich predaju bez predpisu lekára či veterinára;

36.  zdôrazňuje hodnotu očkovania a diagnostických nástrojov v boji proti AMR a HAI; odporúča zahrnúť ciele celoživotného očkovania a kontroly infekcií obyvateľstva, najmä zraniteľných skupín, do národných akčných plánov boja proti AMR ako kľúčový prvok; zdôrazňuje okrem iného význam zrozumiteľných informácií a zvyšovania informovanosti širokej verejnosti s cieľom zvýšiť zaočkovanosť v oblasti humánnej a veterinárnej zdravotnej starostlivosti, a tým efektívne bojovať proti chorobám a AMR;

37.  zdôrazňuje, že v európskom akčnom pláne jedného zdravia proti AMR sa uvádza, že imunizácia očkovaním je efektívnym zdravotníckym zásahom v úsilí eliminovať AMR(23) a že Komisia v tomto akčnom pláne oznamuje stimuly na podporu používania diagnostiky, alternatív k antimikrobiálnym látkam a očkovania(24), ale že relatívne vyššie náklady na diagnostiku, alternatívy k antimikrobiálnym látkam a očkovanie v porovnaní s bežnými antibiotikami sú prekážkou zvyšovania zaočkovanosti, ktorá je cieľom tohto akčného plánu(25); podčiarkuje, že rôzne členské štáty už považujú očkovanie za dôležité politické opatrenie na predchádzanie cezhraničným ohniskám nákazy chorôb zvierat a na obmedzenie ďalšieho rizika nákazy na poľnohospodárskom trhu EÚ, a preto už očkovanie ako také zaviedli;

38.  vyzýva členské štáty, aby vystupňovali úsilie na prevenciu a kontrolu infekcií, ktoré môžu viesť k sepse; vyzýva členské štáty, aby do svojich národných akčných plánov boja proti AMR začlenili cielené opatrenia na zlepšenie prevencie, včasnej identifikácie a diagnostiky, ako aj klinickej liečby sepsy;

39.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti najlepšieho využitia potenciálu európskych referenčných sietí pre zriedkavé choroby a posúdila ich možnú úlohu vo výskume AMR;

40.  vyzdvihuje, že znečisťovaním životného prostredia rezíduami humánnych a veterinárnych antibiotík najmä z chovu hospodárskych zvierat a domácností vzniká nový problém, ktorý si vyžaduje ucelené politické opatrenia s cieľom predchádzať šíreniu AMR medzi ekosystémami, zvieratami a ľuďmi; podporuje ďalší výskum dynamiky prenosu a relatívneho vplyvu tohto znečistenia na AMR; žiada preto o potrebnú synergiu prístupu jedného zdravia a údajov pochádzajúcich z monitorovania životného prostredia, najmä z monitorovania na základe zoznamu sledovaných látok podľa rámcovej smernice o vode s cieľom zlepšiť znalosti o výskyte a šírení antimikrobiálnych látok v životnom prostredí;

41.  konštatuje, že baktérie vystavené herbicídom reagujú na klinicky relevantné antibiotiká odlišne; konštatuje frekvenciu zmien v odolnosti voči antibiotikám spôsobených používaním schválených herbicídov a antibiotík a to, že účinky týchto zmien sa vymykajú regulačnému dohľadu;

42.  vyzýva Komisiu, aby prijala vhodné opatrenia na riešenie uvoľňovania liekov vrátane antimikrobiálnych látok do životného prostredia prostredníctvom odpadových vôd a čistiarní odpadových vôd ako hlavného faktora vzniku AMR;

43.  žiada o posúdenie rizík pre životné prostredie ako súčasť postupu udeľovania povolení na uvedenie antimikrobiálnych látok na trh, ako aj starších výrobkov, ktoré už na trhu sú; požaduje prísne dodržiavanie správnej výrobnej praxe EÚ a pravidiel zeleného obstarávania pre výrobu a distribúciu liekov a uvoľňovanie antibiotík do životného prostredia;

44.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby sa venovali problematike rýchlo rastúcej úrovne multirezistentných húb, a to prehodnotením používania fungicídov v poľnohospodárstve a priemysle;

45.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby postupne ukončili používanie antimikrobiálnych zlúčenín alebo chemických látok v neklinickom prostredí, ako sú bežné čistiace výrobky a iný spotrebný tovar;

46  zdôrazňuje naliehavú potrebu hĺbkového výskumu vplyvu prítomnosti antimikrobiálnych látok v potravinových plodinách a krmivách na vznik AMR, ako aj výskumu mikrobiálneho spoločenstva v pôde;

47.  v tejto súvislosti poukazuje na to, že je nevyhnutné dôkladne posúdiť spoločenské náklady prístupu ex ante pred ich uvoľnením do životného prostredia (tzv. end-of-pipe approach);

48.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali svoje kódexy správnej poľnohospodárskej praxe a najlepšie dostupné relevantné postupy podľa smernice o priemyselných emisiách(26) s cieľom zahrnúť ustanovenia nakladaní s maštaľným hnojom s obsahom antibiotík/mikroorganizmov odolných voči antimikrobiálnym látkam;

49.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby odporúčali vývoj udržateľných liekov s malým vplyvom na životné prostredie a vodu a aby podporili ďalšie inovácie v tejto oblasti vo farmaceutickom priemysle;

50.  zdôrazňuje, že nie všetky členské štáty disponujú dostatočnými zdrojmi na vypracovanie a realizáciu komplexnej národnej stratégie boja proti AMR; naliehavo vyzýva Komisiu, aby členským štátom poskytla jednoznačné informácie o zdrojoch EÚ, ktoré sú k dispozícii na boj proti AMR, a aby na tento účel sprístupnila viac vyhradených finančných prostriedkov;

51.  vyzýva Komisiu, aby prehodnotila a zrevidovala referenčné dokumenty o najlepších dostupných technikách BREF podľa smernice o priemyselných emisiách, ktoré sa týkajú emisií zo závodov na výrobu antibiotík;

52.  naliehavo žiada Komisiu, aby účinne využila dostupné právne predpisy vo všetkých oblastiach súvisiacich s AMR s cieľom zabezpečiť, aby sa táto hrozba riešila vo všetkých politikách;

53.  zdôrazňuje význam prístupu posudzovania životného cyklu od výroby a predpisovania až po hospodárenie s farmaceutickým odpadom; žiada Komisiu, aby sa zaoberala problematikou likvidácie antibiotík v prípadoch, keď by sa mali preskúmať alternatívy spaľovania, napríklad splyňovanie;

54.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že otázky týkajúce sa životného prostredia budú zaradené do systému dohľadu nad liekmi v prípade humánnych liekov a budú posilnené v prípade veterinárnych liekov, najmä vo vzťahu k AMR;

55.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stanovili normy kvality (prahové hodnoty) alebo požiadavky na posudzovanie rizík, aby sa zabezpečilo, že koncentrácie príslušných antibiotík a mikroorganizmov rezistentných voči antimikrobiálnym látkam v maštaľnom hnoji, čistiarenských kaloch a zavlažovacej vode budú bezpečné ešte pred ich aplikáciou na poľnohospodárskych poliach;

56.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi uviedla celoeurópsku informačnú kampaň pre spotrebiteľov a podniky o akvakultúre vo všeobecnosti, a najmä o rozdieloch medzi prísnymi komplexnými normami na európskom trhu a normami platnými pre výrobky dovážané z tretích krajín, a to s osobitným dôrazom na problémy v oblasti bezpečnosti potravín a verejného zdravia spôsobené zavedením mimoriadne rezistentných mikroorganizmov a AMR do Únie;

57.  vyzýva na postupné ukončenie rutinného profylaktického a metafylaktického používania antimikrobiálnych látok u skupín hospodárskych zvierat a navrhuje, aby sa používanie antibiotík poslednej záchrany u zvierat určených na produkciu potravín zakázalo úplne; zdôrazňuje, že dobré podmienky chovu hospodárskych zvierat, hygienické postupy, riadenie poľnohospodárskych podnikov a investície do týchto oblastí prispievajú k prevencii infekcií, a tým aj k znižovaniu používania antibiotík; naliehavo žiada Komisiu, aby predložila novú stratégiu EÚ týkajúcu sa dobrých životných podmienok zvierat, za ktorú sa zasadzoval Európsky parlament, s dlhodobým cieľom vypracovať zákon o dobrých životných podmienkach zvierat; naliehavo žiada Komisiu, aby bezodkladne splnila zvyšné body stratégie EÚ v oblasti ochrany a dobrých životných podmienok zvierat na obdobie 2012 – 2015;

58.  zdôrazňuje, že dobré systémy riadenia poľnohospodárskych podnikov, biologickej bezpečnosti a chovu hospodárskych zvierat podporujú zdravie a dobré životné podmienky zvierat určených na produkciu potravín a pri primeranom používaní minimalizujú náchylnosť na bakteriálne ochorenia a potrebu používať antibiotiká u zvierat;

59.  domnieva sa, že sa musí podporovať adekvátne financovanie investícií do poľnohospodárskych podnikov, a to napríklad do kvalitného ustajnenia, vetrania, čistenia, dezinfekcie, očkovania a biologickej bezpečnosti, a budúca spoločná poľnohospodárska politika (SPP) by ho nemala oslabovať; v tejto súvislosti uznáva význam informovanosti členov komunity poľnohospodárov o dobrých životných podmienkach zvierat, zdraví zvierat a bezpečnosti potravín; konštatuje význam podpory a uplatňovania osvedčených postupov vo všetkých fázach výroby a spracovania potravinárskych výrobkov, ako aj význam bezpečných a nutrične vyvážených krmív, osobitných stratégií kŕmenia, zloženia krmív, formulácie krmív a spracovania krmív;

60.  vyzýva Komisiu a členské štáty, a to aj v súvislosti s reformou SPP, aby zabezpečili väčšiu synergiu a v súlade so zisteniami uvedenými v akčnom pláne jedného zdravia proti AMR poskytli účinné finančné stimuly a podporili chovateľov hospodárskych zvierat, ktorí vedia preukázať, že výrazne znížili používanie antibiotík a dosiahli vysokú zaočkovanosť svojich zvierat či hospodárskych zvierat;

61.  zdôrazňuje, že základom je vysoká čistota a hygiena poľnohospodárskych podnikov; žiada Komisiu, aby vypracovala usmernenia o používaní antibiotík u zvierat a o hygienických podmienkach poľnohospodárskych podnikov; vyzýva členské štáty, aby vypracovali osobitné plány a posilnili kontrolu hygienických podmienok;

62.  pripomína preventívne opatrenia, ktoré majú predchádzať antimikrobiálnej liečbe celých skupín (metafylaxia) zvierat určených na produkciu potravín:

–  používať dobrý, zdravý chovný dobytok, ktorý rastie prirodzene, pričom je zabezpečená vhodná genetická diverzita,

–  podmienky zodpovedajúce behaviorálnym potrebám jednotlivých druhov vrátane sociálnej interakcie a hierarchie,

–  hustota chovu, ktorá nezvyšuje riziko prenosu chorôb,

–  izolácia chorých zvierat od zvyšku skupiny,

–  (pre kurčatá a menšie zvieratá) rozdelenie kŕdľov do menších, fyzicky oddelených skupín,

–  uplatňovanie súčasných pravidiel o dobrých životných podmienkach zvierat, ktoré sú už v krížovom plnení, stanovených v povinných požiadavkách týkajúcich sa hospodárenia 11, 12, 13 v prílohe II k nariadeniu 1306/20131(27);

63.  domnieva sa, že požiadavka, aby bolo použitie antibiotík vyznačovalo na štítku, by zvýšila znalosť spotrebiteľov a poskytla im možnosť rozhodnúť sa na základe lepších informácií; vyzýva Komisiu, aby vytvorila harmonizovaný systém označovania založený na normách pre dobré životné podmienky zvierat a správnej praxi chovu hospodárskych zvierat, ako sa to plánovalo už v roku 2009(28);

64.  okrem toho upriamuje pozornosť na nedávne zistenia vedeckého výskumu (február 2018), z ktorých vyplýva, že ESBL (širokospektrálne beta-laktamázy) sa prenášajú na ľudí z chovu hospodárskych zvierat a konzumácie mäsa len v obmedzenej miere a že k prenosu ESBL dochádza najmä z človeka na človeka(29);

65.  zdôrazňuje, že v intenzívnom poľnohospodárstve sa môže v poľnohospodárskych podnikoch vyskytnúť nesprávne bežné používanie antibiotík u hospodárskych zvierat a hydiny s cieľom podporiť rýchlejší rast a tiež ich časté používanie na profylaktické účely, ako je prevencia šírenia chorôb v dôsledku stiesnených, obmedzených a stresujúcich podmienok, v ktorých sa zvieratá nachádzajú a ktoré oslabujú ich imunitný systém, a ako kompenzácia nehygienických podmienok, v ktorých sú chované;

66.  domnieva sa, že už sú slušné poznatky o tom, ako sa AMR šíri v poľnohospodárskych podnikoch zo zvierat na ľudí, a že akčný plán túto skutočnosť náležite nezohľadňuje; konštatuje, že v akčnom pláne sa len žiada ďalšie skúmanie a prekonanie nedostatočných poznatkov o tejto problematike, čo by mohlo viesť k odloženiu tak potrebného opatrenia;

67.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozlišovali medzi hospodárskymi a spoločenskými zvieratami, najmä pri navrhovaní mechanizmov monitorovania a posudzovania používania antimikrobiálnych látok vo veterinárnych liekoch, ako aj pri navrhovaní opatrení na riešenie ich používania;

68.  zdôrazňuje, že v spolupráci s veterinárnymi lekármi bolo vyvinuté komplexné monitorovanie antibiotík v poľnohospodárstve, ktorým sa komplexne dokumentuje používanie antibiotík a ďalej zlepšuje ich podávanie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v humánnej medecíne doposiaľ porovnateľný systém neexistuje;

69.  konštatuje, že existenciu vzájomného vzťahu medzi rezistenciou voči antibiotikám u zvierat určených na produkciu potravín (napr. u brojlerových kurčatách) a vysokým podielom bakteriálnych infekcií u ľudí v dôsledku manipulácie, prípravy a spotreby mäsa týchto zvierat potvrdzujú aj agentúry EÚ(30);

70.  zdôrazňuje, že podľa výskumov sú opatrenia, ktoré obmedzujú používanie antibiotík u zvierat určených na produkciu potravín, spojené s nižším výskytom baktérií rezistentných voči antibiotikám u týchto zvierat(31);

71.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa s ohľadom na tento nedávny výskum(32) pri prijímaní opatrení snažili zachovať si cit pre primeranosť a aby starostlivo posúdili a klasifikovali antibiotiká a antimikrobiálnu rezistenciu vo všetkých príslušných právnych predpisoch zbytočne neobmedzovali dostupnosť nápravných opatrení na boj proti určitým prvokom ako kokcídie v európskom chove hospodárskych zvierat, a tým neúmyselne nezvýšili riziko kontaminácie ľudí nebezpečnými baktériami ako salmonela či mikróby z potravín;

72.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v akčnom pláne EÚ jedného zdravia proti AMR absentuje akékoľvek pridelenie zdrojov, ako aj ambicióznejšie využívanie legislatívnych nástrojov; vyzýva Komisiu, aby bola v niektorom svojom budúcom akčnom pláne ambicióznejšia a aby ráznejšie zvýšila úsilie na jeho vykonávanie v celom rozsahu;

73.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že strategický prístup Komisie, ktorý je v zásade správny, sa príliš často obmedzuje na vyhlásenia o úmysloch, a vyzýva Komisiu, aby svoj prístup konkretizovala;

74.  vyzýva Komisiu, aby koordinovala a monitorovala vnútroštátne stratégie s cieľom umožniť výmenu odporúčaných postupov medzi členskými štátmi;

75.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby vypracovali ambicióznu vnútroštátnu stratégiu na boj proti AMR v živočíšnej výrobe vrátane cieľov znižovania množstva používaných veterinárnych antimikrobiálnych látok pri zohľadnení miestnych podmienok; zdôrazňuje, že do ich vykonávania by sa mali zapojiť všetky sektory celého potravinového reťazca;

76.  konštatuje, že niektoré členské štáty prostredníctvom príslušných orgánov právne vymedzili odborne spôsobilých poradcov pre veterinárne lieky, ktorí sú oprávnení predpisovať niektoré veterinárne lieky; zdôrazňuje, že národné akčné plány týkajúce sa antimikrobiálnej rezistencie by v prípade potreby týmto osobám nemali zakazovať predpisovať a dodávať určité veterinárne lieky vzhľadom na rozhodujúcu úlohu, ktorú môžu tieto osoby zohrávať v izolovaných vidieckych spoločenstvách;

77.  zdôrazňuje význam výmeny odporúčaných postupov medzi členskými štátmi a koordináciu takýchto výmen zo strany Komisie; v tejto súvislosti víta zníženie používania antibiotík v období 2009 – 2016 v chove hospodárskych zvierat v Holandsku o 64,4 % a stanovenú ambíciu tejto krajiny ďalšieho znižovania do roku 2020; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uplatňovali tento príklad verejno-súkromnej spolupráce medzi verejnými orgánmi, priemyslom, vedcami a veterinárnymi lekármi aj v ďalších častiach Únie;

78.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zvážili zavedenie pozitívnych (oslobodenie od daní pre poľnohospodárov) a negatívnych (dane z predaja antibiotík, ktoré sa v súčasnosti úspešne uplatňujú v Belgicku a Dánsku) daňových stimulov pre antibiotiká používané v chove hospodárskych zvierat na neterapeutické účely;

Posilniť výskum, vývoj a inovácie s ohľadom na AMR

79.  poukazuje na to, že vďaka investícii viac ako 1,3 miliardy EUR do výskumu AMR má EÚ v tejto oblasti vedúce postavenie a že medzi jej úspechy patrí uvedenie programu New Drugs for Bad Bugs ND4BB(33) a iniciatívy spoločnej tvorby programov týkajúcich sa AMR JPIAMR(34); zdôrazňuje potrebu efektívnosti a koordinácie výskumných činností; preto víta iniciatívy ako ERA-NET na vytvorenie synergie iniciatívy JPIAMR a programu Horizont 2020; zdôrazňuje, že do 60. rokov 20. storočia bolo vyvinutých viac ako 20 nových tried antibiotík, a so znepokojením konštatuje, že za ostatné roky neboli uvedené skutočne nové triedy antimikrobiálnych látok;

80.  naliehavo žiada Európsku komisiu, aby zvážila nový legislatívny rámec na stimuláciu vývoja nových antimikrobiálnych látok pre ľudí, ako to Európsky parlament požadoval už 10. marca 2016 vo svojich pozmeňujúcich návrhoch k návrhu nariadenia o veterinárnych liekoch a v parlamentnom uznesení z 19. mája 2015; konštatuje, že v akčnom pláne Komisie jedného zdravia proti AMR sa Komisia tiež zaväzuje, že „vypracuje analýzu regulačných nástrojov a stimulov EÚ – najmä právnych predpisov, ktoré sa týkajú liekov na zriedkavé choroby a liekov na pediatrické použitie – s cieľom využiť ich na nové antimikrobiálne látky“;

81.  víta skutočnosť, že EFSA a EMA nedávno preskúmali a prerokovali niekoľko alternatív používania antimikrobiálnych látok u zvierat určených na produkciu potravín, z ktorých niektoré prinášajú sľubné výsledky počas experimentálnych štúdií zlepšovaním parametrov zdravia zvierat; preto odporúča nanovo podnietiť vedecký výskum takýchto alternatív a navrhnúť legislatívny rámec EÚ, ktorý by stimuloval ich rozvoj, a objasniť cestu k ich schváleniu;

82.  pripomína, že tradičná generácia antibiotík založená na sérii techník modifikácie antibiotík získaných z prírody je vyčerpaná a že investície do výskumu a vývoja na vytvorenie novej generácie by mali narušiť tradičné antibiotické paradigmy; víta nové, už vyvinuté techniky, ako sú monoklonálne protilátky, ktoré znižujú virulenciu baktérií, ktoré nezabíjajú, iba zneškodnia;

83.  poukazuje na to, že veda a výskum zohrávajú kľúčovú úlohu pri príprave noriem v boji proti AMR;

84.  víta aktuálne výskumné projekty v liečbe alternatívami antibiotík, napríklad v liečbe bakteriofágmi, ako je projekt Phagoburn financovaný z prostriedkov EÚ; konštatuje, že na úrovni EÚ doposiaľ žiadna liečba bakteriofágmi schválená nebola; vyzýva Komisiu na predloženie návrhu rámca pre liečbu bakteriofágmi na základe najnovšieho vedeckého výskumu;

85.  konštatuje, že nedávny výskum zameraný na vývoj probiotík novej generácie na súbežné použitie s antibiotickou liečbou v klinických podmienkach vykázal pokles HAI spôsobených baktériami vysoko rezistentnými voči antibiotikám(35);

86.  konštatuje, že výskum a vývoj v oblasti nových prístupov k liečbe a prevencii infekcií sú rovnako dôležité a že tieto prístupy môžu zahŕňať použitie látok na posilnenie imunitnej reakcie na bakteriálnu infekciu, ako sú prebiotiká a probiotiká;

87.  vyzýva agentúru EMA, aby v spolupráci s EFSA a ECDC prehodnotila všetky dostupné informácie o výhodách a rizikách starších antimikrobiálnych látok vrátane kombinácie s antibiotikami a zvážila, či sú potrebné zmeny v schválenom spôsobe ich použitia; zdôrazňuje, že by sa mal odporučiť včasný dialóg medzi novátormi a regulačnými orgánmi s cieľom prípadne prispôsobiť regulačný rámec, aby sa uprednostnil a urýchlil vývoj antimikrobiálnych liekov a umožnil sa k nim rýchlejší prístup;

88.  odporúča Komisii, aby zaviedla zrýchlený postup, ktorým sa môže dočasne zakázať používanie antimikrobiálnych látok schválených na priemyselné alebo poľnohospodárske účely, u ktorých je však podozrenie, že majú závažný negatívny vplyv na AMR, až do vykonania ďalších štúdií o vplyve týchto antimikrobiálnych látok;

89.  pripomína, že nízka kvalita liekov a veterinárnych liekov s nízkou koncentráciou účinných látok a/alebo ich dlhodobé užívanie podporuje výskyt rezistentných mikróbov; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby skvalitnili a vypracovali zákony, ktorými sa zabezpečí, že u liekov bude zaručená kvalita, bezpečnosť a účinnosť a že ich používanie sa bude riadiť prísnymi zásadami;

90.  vyzýva Komisiu, aby zvýšila finančnú dotáciu na včasný medziodvetvový interdisciplinárny výskum epidemiológie a imunológie patogénov AMR a skríning HAI, najmä spôsoby prenosu medzi zvieratami, ľuďmi a životným prostredím; vyzýva Komisiu, aby podporila výskum hygieny rúk a vplyvu rôznych spôsobov umývania a sušenia rúk na prenos potenciálnych patogénov;

91.  vyzýva Komisiu, aby investovala tak do vývoja neantibiotických alternatív pre zdravie zvierat vrátane stimulátorov rastu, ako aj do vývoja nových molekúl na vývoj nových antibiotík; zdôrazňuje, že nové antibiotiká sa nesmú používať na podporu zdravia zvierat ani na podporu rastu, a tie odvetvia, ktoré dostávajú verejné finančné prostriedky na vývoj nových antibiotík, musia ukončiť distribúciu a/alebo používanie antibiotík na podporu zdravia zvierat a podporu rastu;

92.  víta nedávne cezhraničné výskumné projekty v oblasti uvážlivého používania antimikrobiálnych látok a prevencie infekcií, ako je napríklad projekt i-4-1-Health financovaný zo zdrojov EÚ v rámci programu INTERREG; vyzýva Komisiu, aby zvýšila financovanie výskumných činností na prevenciu HAI;

93.  vyzýva Komisiu, aby ďalej podporovala snahy výskumu a vývoja v oblasti AMR, ako aj celosvetových infekčných ochorení, ktoré sú vymedzené v cieľoch trvalo udržateľného rozvoja, najmä TBC odolnej voči liekom a zanedbaných tropických chorôb. ako súčasť budúceho rámcového programu EÚ pre výskum a inovácie, a to aj vrátane zamerania osobitnej misie v rámci tohto programu na svetový boj proti AMR;

94.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla obmedzenia prepravy živých zvierat z oblastí, v ktorých súčasný systém monitorovania zistil výskyt kmeňov baktérií rezistentných voči antimikrobiálnym látkam;

95.  konštatuje, že niektoré prípravky na ochranu rastlín by tiež mohli mať antimikrobiálne vlastnosti, ktoré ovplyvnia šírenie AMR; žiada ďalší výskum možnej súvislosti medzi expozíciou komerčným prípravkom s obsahom pesticídov a herbicídov a vznikom AMR; pripúšťa, že herbicídy sa bežne testujú na toxicitu, ale nie na subletálne účinky na mikróby, a z vyššie uvedených dôvodov zdôrazňuje, že dôležité uvažovať nad takýmto pravidelným testovaním;

96.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili včasný nepretržitý dialóg so všetkými zainteresovanými stranami, ktorý umožní vypracovať vhodné stimuly pre výskum a vývoj v oblasti AMR; uznáva, že univerzálna koncepcia neexistuje; naliehavo žiada Komisiu, aby formálne zapojila občiansku spoločnosť do diskusií o jednom zdraví, napríklad vytvorením a financovaním špecializovanej siete zainteresovaných strán;

97.  zdôrazňuje, že sú potrebné rôzne spôsoby spolupráce pod vedením verejného sektora so zapojením priemyslu; uznáva, že kapacity priemyslu zohrávajú kľúčovú úlohu vo výskume a vývoji v oblasti AMR; bez ohľadu na vyššie uvedené zdôrazňuje, že tento akútny odbor v oblasti výskumu a vývoja by okrem toho mal byť označený ako verejná priorita s potrebou ďalšej koordinácie; vyzýva preto Komisiu, aby vytvorila verejnú platformu pre verejne financované projekty v oblasti výskumu a vývoja AMR a pre koordináciu všetkých opatrení v oblasti výskumu a vývoja;

98.  zdôrazňuje preto, že súčasný inovačný rámec neposkytuje účinnú podporu výskumu a vývoju v oblasti AMR, a žiada úpravu a harmonizáciu práv duševného vlastníctva na európskej úrovni, a to najmä s cieľom lepšie zosúladiť trvanie ochrany s požadovanou lehotou pre dotknuté inovačné lieky;

99.  domnieva sa, že výskum v oblasti boja proti AMR už prebieha na mnohých miestach v Európskej únii bez toho, aby existoval primeraný prehľad o stave výskumu v EÚ ako takej; preto navrhuje vytvorenie osobitnej platformy na úrovni EÚ, ktorá by umožnila efektívnejšie využívanie výskumných zdrojov v budúcnosti;

100.  pripomína význam rozvíjania koalícií medzi akademickou obcou a biofarmaceutickými spoločnosťami v oblasti vývoja nových antibiotík, rýchlej diagnostiky a nových liečebných postupov;

101.  víta závery WHO, Svetovej organizácie duševného vlastníctva WIPO a spoločného technického sympózia Svetovej obchodnej organizácie WTO s názvom Antimikrobiálna rezistencia: ako podporovať inováciu, dostupnosť a primerané používanie antibiotík(36), na ktorom sa diskutovalo o nových typoch výskumu a vývoja s cieľom stimulovať výskum a vývoj, a zároveň oddeliť rentabilitu antibiotík od ich predaného množstva;

102.  pripomína, že nariadenie o klinickom skúšaní liekov(37) pomôže v EÚ nasmerovať výskum k novým antimikrobiálnym látkam; vyzýva Komisiu a agentúru EMA, aby nariadenie o klinickom skúšaní liekov bezodkladne implementovali;

103.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali vývoj a prijímanie nových ekonomických modelov, pilotných projektov a rozličných motivačno-nátlakových stimulov na posilnenie vývoja nových liečebných postupov, diagnostických metód, antibiotík, zdravotníckych pomôcok, vakcín a alternatív antimikrobiálnych látok; je presvedčený, že uvedené bude mať zmysel, ak bude z dlhodobého hľadiska udržateľné, zamerané na potreby založené na dôkazoch, na rozhodujúce verejné priority a bude prispievať k náležitému liečebnému použitiu;

104.  vyzýva Komisiu, aby posúdila účinnosť súčasnej hygienickej praxe a metód sanitácie v nemocniciach a zdravotníckom prostredí; žiada Komisiu, aby preskúmala používanie probiotík a iných udržateľných hygienických technológií ako efektívnych sanitačných prístupov na predchádzanie a znižovanie počtu HAI pripisovaných AMR;

105.  vyzýva k zavádzaniu nákladovo efektívnych technológií, ktoré znížia vplyv HAI v nemocniciach a pomôžu predchádzať šíreniu multirezistentných mikroorganizmov; 

106.  nabáda členské štáty, aby podporovali alternatívne systémy finančných náhrad na uľahčenie zavádzania inovačných technológií do vnútroštátnych systémov zdravotnej starostlivosti;

107.  konštatuje, že obvyklý podnikateľský model vývoja liekov nie je pre vývoj antibiotík vhodný, keďže časom sa môže vyvinúť rezistencia a keďže sú určené na dočasné používanie ako posledná možnosť; pripomína podnikom ich spoločenskú zodpovednosť prispievať k práci zameranej na boj proti AMR nachádzaním spôsobov na predĺženie životnosti antibiotík, čím sa zabezpečí udržateľnosť dodávok účinných antibiotík, a požaduje stimuly pre tento výskum a pre vymedzenie spôsobu regulácie;

108.  pripomína, že Európsky parlament a Rada požiadali o prehodnotenie súčasných stimulov (t. j. stimulov zavedených nariadením o liekoch na zriedkavé choroby(38)) v dôsledku ich nesprávneho používania a vysokých konečných cien; vyzýva preto Európsku komisiu, aby analyzovala súčasné stimulačné modely výskumu a vývoja vrátane modelu prevoditeľného výhradného práva na trhu s cieľom navrhnúť nové modely a vymedziť spôsob regulácie;

109.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s výskumnými pracovníkmi a priemyslom vypracovali nové motivačné modely na oddelenie platieb od predpísaných objemov a stimuláciu investícií počas celého obdobia vývoja výrobkov a výroby; zdôrazňuje, že zaručenie cenovej dostupnosti a prístupu ku kvalitným antibiotikám musí byť konečným cieľom stimulov pre výskum a vývoj;

110.  uznáva kľúčovú úlohu farmaceutov pri zvyšovaní informovanosti o vhodnom používaní antimikrobiálnych látok, ako aj o prevencii AMR; nabáda členské štáty, aby rozšírili svoje povinnosti povolením vydávať presné množstvá a umožnili podávať určité očkovacie látky a vykonávať rýchle diagnostické testy v lekárňach;

111.  požaduje, aby sa prevoditeľné výhradné práva na trhu a odmeny za vstup na trh považovali za možné udržateľné stimuly;

112.  vyzýva Komisiu, aby prevzala vedúcu úlohu pri presadzovaní príkladov osvedčených postupov založených na dôkazoch vo včasnej diagnostike s cieľom bojovať proti AMR;

Tvorba globálneho programu

113.  zdôrazňuje, že bez harmonizovaných a okamžitých opatrení na svetovej úrovni je svet na ceste do postantibiotickej doby, v ktorej by bežné infekcie mohli opäť zabíjať.

114.  pripomína, že pre zložitosť problému, jeho cezhraničný rozmer, kruté následky pre životné prostredie, zdravie ľudí a zvierat a vysokú ekonomickú záťaž si AMR vyžaduje okamžité koordinované kroky na európskej, svetovej a medziodvetvovej úrovni; žiada preto jasný prísľub zo strany EÚ a členských štátov, že budú vytvárať európske a medzinárodné partnerstvá a uvedú prierezovú globálnu stratégiu zameranú na boj proti AMR, ktorá bude zahŕňať politiky v oblastiach ako medzinárodný obchod, rozvoj a poľnohospodárstvo;

115.  víta rebríček WHO 20 najnebezpečnejších patogénov odolných voči antibiotikám(39); vyzýva na naliehavé projekty v oblasti výskumu a vývoja na tomto prioritnom zozname baktérií rezistentných voči antibiotikám s cieľom vyvinúť lieky proti nim; zdôrazňuje však, že výskum nových liekov nie je jediným potrebným opatrením a že ich nesprávne a nadmerné používanie sa musí riešiť tak u ľudí, ako aj u zvierat;

116.  uznáva, že AMR predstavuje cezhraničný problém a že produkty prichádzajú do Európy z celého sveta; naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby spolupracovala s tretími stranami s cieľom znížiť používanie antibiotík v chove zvierat a kontamináciu životného prostredia; vyzýva Komisiu, aby tiež realizovala výskumné programy v spolupráci s tretími krajinami s cieľom znížiť nadmerné používanie antibiotík; vyzýva Komisiu, aby v kontexte dohôd o voľnom obchode zakázala dovoz potravín pochádzajúcich zo zvierat, ktoré neboli chované v súlade s normami EÚ, najmä so zákazom používania antibiotických rastových stimulátorov;

117.  berie na vedomie správu s názvom Globálny boj proti infekciám rezistentným voči liekom: záverečná správa a odporúčania (Tackling drug-resistant infections globally: Final report and recommendations(40)), podľa ktorej by opatrenia v oblasti AMR vo svetovom meradle mali o 10 rokov stáť 40 miliárd USD, čo je nepatrná suma v porovnaní s nákladmi v prípade nečinnosti a tiež veľmi malý zlomok toho, čo krajiny G20 vynakladajú v súčasnosti na zdravotnú starostlivosť (asi 0,05 %); vyzýva Komisiu, aby vypracovala analýzu možného zdanenia verejného zdravotníctva v rámci jeho spoločenskej zodpovednosti;

118.  konštatuje, že v niektorej budúcej obchodnej dohode so Spojeným kráľovstvom po brexite sa AMR musí riešiť a musí sa stanoviť podmienka, aby Spojené kráľovstvo držalo krok s ďalšími opatreniami EÚ zameranými na boj proti AMR s cieľom chrániť spotrebiteľov a pracovníkov tak v EÚ, ako aj v Spojenom kráľovstve;

119.  víta globálny akčný plán WHO proti AMR, ktorý jednomyseľne prijalo 68. svetové zdravotnícke zhromaždenie v máji 2015; zdôrazňuje potrebu zosúladiť globálne, európske a národné akčné plány s globálnym akčným plánom WHO;

120.  víta nové usmernenia WHO o používaní medicínsky dôležitých antimikrobiálnych látok u zvierat určených na produkciu potravín(41); zdôrazňuje, že v niektorých krajinách približne 50 – 70 % celkovej spotreby medicínsky dôležitých antibiotík predstavuje živočíšna výroba, a to najmä s cieľom podpory rastu zdravých zvierat; žiada, aby sa v rámci prístupu jedného zdravia sa táto téma stala súčasťou obchodnej politiky EÚ a rokovaní s medzinárodnými organizáciami ako WTO a s pridruženými alebo tretími krajinami a aby sa vypracovala globálna politika zakazujúca používanie antibiotík na výkrm zdravých zvierat;

121.  poznamenáva, že AMR vzbudzuje vážne obavy v prípade mnohých chorôb spojených s chudobou a zanedbávaných chorôb PRND vrátane HIV/AIDS, malárie, TBC a chorôb spojených s epidémiami a pandémiami; zdôrazňuje, že približne 29 % úmrtí spôsobených AMR je dôsledkom TBC rezistentnej voči liekom; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby bezodkladne posilnili svoju podporu výskumu a používania nástrojov zdravotnej starostlivosti na riešenie PRND ovplyvnených AMR; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvárali partnerstvá podľa vzoru partnerstva pre výskum a inováciu v oblasti Stredomoria PRIMA a partnerstva európskych a rozvojových krajín v oblasti klinického skúšania EDCTP na účely medzinárodných projektov výskumu a vývoja v oblasti zdravia, ktoré zahŕňajú rôzne geografické regióny a týkajú sa najdôležitejších zdravotných tém, ako je napríklad AMR, očkovacie látky, rakovina a prístup k liekom;

122.  zdôrazňuje význam európskych iniciatív, ako sú programy ECDC pre infekčné choroby, napríklad AIDS, TBC a maláriu; poukazuje na to, že tieto iniciatívy sú príkladmi osvedčenej praxe a dokazujú reakcieschopnosť a dobré fungovanie EÚ vzhľadom na potrebu nových antibiotík, a že centrum ECDC by malo zohrávať kľúčovú úlohu pri určovaní prioritných potrieb v oblasti výskumu a vývoja, pri koordinácii opatrení a zapojení všetkých subjektov do posilňovania medziodvetvovej práce a budovania kapacít prostredníctvom sietí výskumu a vývoja;

123.  zdôrazňuje, že výskyt multirezistentných baktérií, ktoré sú odolné voči niekoľkým antibiotikám súčasne a ktoré sa môžu napokon stať superbaktériami odolnými voči všetkým dostupným antibiotikám vrátane antibiotík poslednej záchrany, je problémom; zdôrazňuje potrebu databázy týchto multirezistentných baktérií, ktorá by pokrývala AIDS, TBC, maláriu, kvapavku, Escherichia coli a iné baktérie rezistentné voči liekom;

124.  konštatuje, že hospodárskym zvieratám chovaným na produkciu potravín sa v USA podáva päťkrát viac antibiotík než hospodárskym zvieratám v Spojenom kráľovstve; zdôrazňuje preto význam kontrol mäsa dovážaného do EÚ;

125.  vyzýva Komisiu, aby podporila zapracovanie noriem a opatrení EÚ s cieľom boja proti AMR a s cieľom náležitého používania antibiotík do obchodných dohôd a aby prostredníctvom WTO pracovala na zviditeľnení otázky AMR; konštatuje, že používanie antibiotík ako rastových stimulátorov u zvierat určených na produkciu potravín je v EÚ zakázané už od roku 2006, ale že v krajinách mimo EÚ sa antibiotiká môžu naďalej používať v krmivách ako rastové stimulátory; vyzýva Komisiu, aby s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky pre chov hospodárskych zvierat a akvakultúru v EÚ a na zmiernenie AMR do všetkých dohôd o voľnom obchode zahrnula ustanovenie, podľa ktorého sa z tretích krajín nesmú dovážať potraviny, v produkcii ktorých boli použité antibiotiká ako rastové stimulátory; vyzýva Komisiu, aby zakázala dovoz všetkých potravín z tretích krajín, ak tieto produkty pochádzajú od zvierat liečených antibiotikami alebo antibiotickými skupinami, ktoré sú vyhradené na liečbu určitých infekcií u ľudí v Európskej únii;

126.  vyzýva Komisiu a členské štáty na posilnenie opatrení pre boj s nezákonnými praktikami v súvislosti s výrobou, obchodom, používaním a zneškodňovaním antimikrobiálnych látok; zdôrazňuje, že subjekty zapojené do reťazca životného cyklu antimikrobiálnych látok musia prijať zodpovednosť za svoje skutky;

127.  berie na vedomie vplyv univerzálnosti a cenovej dostupnosti jestvujúcich antibiotík a všeobecný prístup k nim; je presvedčený, že cielená liečba s použitím určitých antibiotík by mala byť dostupná pre všetkých, aby sa zabránilo nesprávnemu používaniu antibiotík a nadmernému používaniu širokospektrálnych antibiotík; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali prísnejšie opatrenia proti predaju veľkých zásielok antimikrobiálnych látok za dumpingové ceny, najmä kritických antibiotík pre ľudí;

128.  žiada vykonávanie komplexných kontrol výrobcov antibiotík, aby ochranné lehoty zodpovedali skutočnosti, s cieľom zabezpečiť neprítomnosť akýchkoľvek antibiotík v potravinárskych výrobkoch;

129.  vyzýva Komisiu, aby sa snažila udržať pozornosť politikov na vysokej úrovni a ich odhodlanie konať v oblasti AMR, a to aj na fórach OSN a v skupinách G7 a G20; zdôrazňuje príležitosť, ktorá sa vedeckým orgánom EÚ ako ECDC ponúka v podobe globálnej úlohy v oblasti uvážlivého používania; vyzýva Komisiu, aby podporovala spoluprácu medzi EÚ a medzinárodnými organizáciami vrátane WHO, Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo FAO a Svetovej organizácie pre zdravie zvierat OIE; víta vyhlásenie o boji proti antimikrobiálnej rezistencii, ktoré v januári 2016 podpísalo v Davose viac než 100 spoločností a v ktorom vyzývajú farmaceutické, biotechnologické a diagnostické podniky na spoločné opatrenia s cieľom vytvoriť udržateľný a predvídateľný trh s antibiotikami, vakcínami a diagnostikou, ktorý podporí zachovanie nových a jestvujúcich spôsobov liečby;

130.  vyzýva na podporu a posilnenie produkcie založenej na agroekológii a na prechod k takejto produkcii;

º

º  º

131.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie predložil Rade, Komisii, Európskemu centru pre prevenciu a kontrolu chorôb, Európskej agentúre pre lieky, Európskej chemickej agentúre, Európskemu úradu pre bezpečnosť potravín, Európskej environmentálnej agentúre, Svetovej zdravotníckej organizácii a Svetovej organizácii pre zdravie zvierat.

(1)

Federation of Veterinarians of Europe, Antimicrobial use in food-producing animals: Replies to EFSA/EMA questions on the use of antimicrobials in food-producing animals in EU and possible measures to reduce antimicrobial use (Európska federácia veterinárnych lekárov, Používanie antimikrobiálnych látok u zvierat určených na produkciu potravín: odpovede na otázky Európskej agentúry pre lieky EMA a Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín EFSA a možné opatrenia na zníženie používania antimikrobiálnych látok), 2016.

(2)

Ú. v. EÚ C 353, 27.9.2016, s. 12.

(3)

Ú. v. EÚ C 434, 23.12.2015, s. 49.

(4)

Ú. v. EÚ L 293, 5.11.2013, s. 1.

(5)

Ú. v. EÚ C 366, 27.10.2017, s. 149.

(6)

https://ec.europa.eu/info/consultations/public-consultation-pharmaceuticals-environment_sk#add-info

(7)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0061.

(8)

http://www.efsa.europa.eu/en/press/news/180227

(9)

https://ecdc.europa.eu/sites/portal/files/media/en/publications/Publications/healthcare-associated-infections-antimicrobial-use-PPS.pdf

(10)

EFSA a ECDC: The European Union Summary report on antimicrobial resistance in zoonotic and indicator bacteria from human, animal and food in 2014 (Súhrnná správa Európskej únie o antimikrobiálnej rezistencii zoonotických a indikátorových baktérií u ľudí a zvierat a v potravinách za rok 2014), 2016.

(11)

Svetová zdravotnícka organizácia: Global guidelines on the prevention of surgical site infection (Globálne usmernenia o prevencii infekcií v mieste chirurgického výkonu), 2016. Dostupné na stránke: http://www.who.int/gpsc/ssi-guidelines/en/

(12)

Celsus Academie voor Betaalbare Zorg, Cost-effectiveness of policies to limit antimicrobial resistance in Dutch healthcare organisations (Nákladová efektívnosť plánov na obmedzenie antimikrobiálnej resistencie v holandských zdravotníckych zariadeniach), január 2016. Dostupné na stránke: https://goo.gl/wAeN3L

(13)

http://ec.europa.eu/health/ph_risk/committees/04_scenihr/docs/scenihr_o_021.pdf

(14)

Svetová zdravotnícka organizácia: Global guidelines on the prevention of surgical site infection (Globálne usmernenia o prevencii infekcií v mieste chirurgického výkonu), 2016. Dostupné na stránke: http://www.who.int/gpsc/ssi-guidelines/en/

(15)

https://amr-review.org/sites/default/files/160525_Final%20paper_with%20cover.pdf

(16)

http://onlinelibrary.wiley.com/doi/10.2903/j.efsa.2018.5182/epdf

(17)

http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2016/06/17/epsco-conclusions-antimicrobial-resistance/

(18)

http://www.ema.europa.eu/ema/index.jsp?curl=pages/news_and_events/news/2017/10/news_detail_002827.jsp&mid=WC0b01ac058004d5c1

(19)

http://ec.europa.eu/food/audits-analysis/audit_reports/index.cfm

(20)

Článok 8 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/39/EÚ z 12. augusta 2013, ktorou sa menia smernice 2000/60/ES a 2008/105/ES, pokiaľ ide o prioritné látky v oblasti vodnej politiky (Ú. v. EÚ L 226, 24.8.2013, s. 1).

(21)

Podľa informácií holandského ministerstva infraštruktúry a verejných prác, Národného inštitútu pre verejné zdravie a životné prostredie RIVM, vodohospodárskych podnikov a vodohospodárskych rád.

(22)

Článok 78 budúceho nariadenia o veterinárnych liekoch.

(23)

Európska komisia, Európsky akčný plán „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR), jún 2017, s. 10.

(24)

Tamtiež, s. 12.

(25)

Tamtiež, s. 15.

(26)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).

(27)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 549), ktorým sa uplatňujú pravidlá stanovené v smernici Rady 98/58/ES z 20. júla 1998 o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely (Ú. v. ES L 221, 8.8.1998, s. 23); Smernica Rady 91/630/EHS z 19. novembra 1991, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre ochranu ošípaných (Ú. v. ES L 340, 11.12.1991, s. 33); Smernica Rady 91/629/EHS z 19. novembra 1991, ktorou sa stanovujú minimálne normy na ochranu teliat (Ú. v. ES L 340, 11.12.1991, s. 28).

(28)

https://ec.europa.eu/food/sites/food/files/animals/docs/aw_other_aspects_labelling_ip-09-1610_en.pdf

(29)

Mevius, D. et al., ESBL-Attribution-Analysis (ESBLAT). Searching for the sources of antimicrobial resistance in humans [Atribučná analýza ESBL (ESBLAT). Hľadanie zdrojov antimikrobiálnej rezistencie u ľudí], 2018. Dostupné na stránke: http://www.1health4food.nl/esblat

(30)

Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb a Európsky úrad pre bezpečnosť potravín: https://ecdc.europa.eu/sites/portal/files/media/en/publications/Publications/antimicrobial-resistance-zoonotic-bacteria-humans-animals-food-EU-summary-report-2014.pdf

(31)

http://www.thelancet.com/pdfs/journals/lanplh/PIIS2542-5196(17)30141-9.pdf

(32)

Mevius, D. et al., ESBL-Attribution-Analysis (ESBLAT). Searching for the sources of antimicrobial resistance in humans [Atribučná analýza ESBL (ESBLAT). Hľadanie zdrojov antimikrobiálnej rezistencie u ľudí], 2018. Dostupné na stránke: http://www.1health4food.nl/esblat

(33)

http://www.imi.europa.eu/content/nd4bb

(34)

http://www.jpiamr.eu

(35)

Pamer, Eric G.: Resurrecting the Intestinal Microbiota to Combat Antibiotic-Resistant Pathogens (Obnova intestinálnej mikrobioty v boji proti patogénom rezistentným voči antibiotikám), Science, zv. 352, č. 6285, 2016, s. 535 – 538.

(36)

http://www.wipo.int/publications/en/details.jsp?id=4197

(37)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 536/2014 zo 16. apríla 2014 o klinickom skúšaní liekov na humánne použitie, ktorým sa zrušuje smernica 2001/20/ES (Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 1).

(38)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 141/2000 zo 16. decembra 1999 o liekoch na ojedinelé ochorenia (Ú. v. ES L 18, 22.1.2000, s. 1).

(39)

http://www.who.int/mediacentre/news/releases/2017/bacteria-antibiotics-needed/en/

(40)

https://amr-review.org/sites/default/files/160518_Final%20paper_with%20cover.pdf

(41)

http://www.who.int/foodsafety/areas_work/antimicrobial-resistance/cia_guidelines/en/


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Definícia: Pojem antimikrobiálna rezistencia je odolnosť voči liekom, ktorými sa liečia infekcie spôsobené nielen baktériami, ale aj inými mikroorganizmami, ako sú parazity, vírusy a plesne.

Predovšetkým po uvedení penicilínu v 40-tych rokoch 20. storočia sa antibiotiká stali jedným zo základných pilierov modernej medicíny. Sú základom pre liečbu bakteriálnych infekcií u ľudí a zvierat. V dôsledku rezistencie je však úspešná liečba bakteriálnych infekcií čoraz náročnejšia. Ak sa čoskoro nepodniknú rozhodné kroky, hrozí nám návrat do doby pred antibiotikami, resp. penicilínom. V dôsledku toho by napríklad zápal pľúc zase bol smrteľnou chorobou, zvýšili by sa riziká pri bežných operáciách a liečba potláčajúca imunitný systém, napríklad chemoterapia, by sa mohla stať pre pacientov priveľkým rizikom. Bola by nutná zdĺhavá drahá liečba, čo by systém zdravotnej starostlivosti nesmierne zaťažovalo.

Náš prístup k antimikrobiálnej rezistencii sa musí sústrediť na celostné chápanie založené na iniciatíve jedného zdravia. To zabezpečí lepšiu koordináciu v oblasti verejného zdravia a veterinárnych služieb.

Hoci v prípade AMR ide o jav, ktorý sa postupom času vyskytuje prirodzene, jeho rozvoj urýchlili tieto faktory:

•  neprofesionálne podávanie (nesprávne a nadmerné používanie) antibiotík, a to ako v humánnej medicíne (napríklad na liečbu vírusových infekcií, pri ktorých nie sú účinné), tak aj v liečbe zvierat (profylaxia a rast),

•  prenos rezistentných baktérií zo zvierat na ľudí priamym kontaktom alebo prostredníctvom potravinového reťazca a uvoľňovanie antimikrobiálnych látok do životného prostredia,

•  nesprávna likvidácia nespotrebovaných liekov do spodnej vody,

•  nepostačujúci vývoj nových antibiotík.

Okrem toho by sa mala podporovať lekárska diagnostika pomocou tzv. rýchlych testov, ktoré promptne odhalia, či ide o zápal vírusového alebo bakteriálneho pôvodu a či sú antibiotiká vôbec nutné. Tieto testy však v súčasnosti nedosahujú najvyššiu úroveň a sú často drahšie ako mnohé antibiotiká. Preto sú pre systém zdravotného poistenia záťažou, hoci rezistencia voči antibiotikám bude pre tento systém z dlhodobého hľadiska oveľa drahšia.

Prevencia je však samozrejme lepšia ako liečba antibiotikami. Účinné vakcíny sú ochranou proti celému radu mikrobiálnych patogénov. Zaočkované osoby prestávajú byť bacilonosičmi, takže sú chránené nielen ony, ale aj ich okolie.

Vzdelávaním a informáciami musíme zabezpečiť, aby sa antibiotiká používali správne. Naliehavo potrebné je vzdelávanie zdravotníkov zamerané na obozretné používanie antibiotík. Verejnosť musí byť okrem toho lepšie informovaná o tom, že veľa infekčných chorôb je vírusového pôvodu, a o obozretnom užívaní antibiotík.

Podobne sú potrebné sú aj podnikateľské modely, ktoré prinášajú stimuly pre výskum a vývoj, ale tiež zabezpečujú nákladovú efektívnosť každej takejto činnosti.

Vítame skutočnosť, že EÚ doposiaľ na výskum AMR vynaložila viac ako miliardu EUR. Z výskumného programu Horizont 2020 sú financované projekty ako ATx201, ktorý je zameraný na nové antibiotiká. V budúcnosti bude náležité riešenie AMR vyžadovať ešte ďalšie investície, pretože v EÚ zomiera ročne 25 tisíc ľudí na infekcie spôsobené multirezistentnými mikróbmi. V celosvetovom meradle ide ročne približne o 700 tisíc ľudí [Review on antimicrobial resistance. Tackling drug-resistant infections globally (Zhodnotenie antimikrobiálnej rezistencie. Globálne riešenie infekcií rezistentných voči liekom)]. [Internet]. Londýn: Wellcome Trust; 2014. http://www.who.int/bulletin/volumes/93/2/15-152710.pdf).


STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (22.2.2018)

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

k Európskemu akčnému plánu „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR)

(2017/2254(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Lieve Wierinck

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže podľa odhadov môže antimikrobiálna rezistencia (AMR) do roku 2050 viesť až k 10 miliónom úmrtí ročne a keďže viac ako 9 miliónov z týchto úmrtí by sa vyskytlo mimo EÚ, najmä v Ázii a v Afrike

B.  keďže podľa odhadov náklady na prijatie celosvetových opatrení v oblasti AMR dosiahnu za obdobie 10 rokov až 40 miliárd USD;

C.  keďže výzvy spojené s antimikrobiálnou rezistenciou v nadchádzajúcich rokoch budú pribúdať a keďže účinné opatrenia závisia od pokračujúcich medziodvetvových investícií do verejného a súkromného výskumu a inovácií, aby sa mohli podľa prístupu „jedno zdravie“ vyvíjať lepšie nástroje, produkty a zariadenia, nové spôsoby liečby a alternatívne prístupy;

D.  keďže v rámci piateho až siedmeho rámcového programu (RP5 – RP7) bola do výskumu AMR investovaná viac ako jedna miliarda EUR a v rámci programu Horizont 2020 bol doposiaľ zmobilizovaný kumulatívny rozpočet v objeme viac ako 650 miliónov EUR; keďže Komisia sa zaviazala, že do AMR investuje v posledných 3 rokoch programu Horizont 2020 viac ako 200 miliónov EUR;

E.  keďže v rámci programu Horizont 2020 prinesú výsledky výskumu v oblasti AMR rozličné nástroje financovania, a to najmä:– iniciatíva za inovačnú medicínu (IMI), ktorá je zameraná na všetky aspekty vývoja antibiotík vrátane výskumu mechanizmov AMR, objavovania a vývoja liekov, ekonómie a uvážlivého používania antimikrobiálnych látok, so siedmimi prebiehajúcimi projektmi v rámci programu ND4BB s celkovým rozpočtom vo výške viac ako 600 miliónov EUR z finančných prostriedkov Komisie a z nefinančných príspevkov od spoločností;

– Partnerstvo európskych a rozvojových krajín v oblasti klinického skúšania (EDCTP) s dôrazom na vývoj nových a lepších liekov, vakcín, mikrobicídov a diagnostík HIV/AIDS, tuberkulózy a malárie, s 32 prebiehajúcimi projektmi v hodnote viac ako 79 miliónov EUR;

– iniciatíva spoločnej tvorby programov týkajúca sa AMR so zameraním na konsolidáciu inak roztrieštených vnútroštátnych výskumných činností, s prebiehajúcimi projektmi v hodnote 55 miliónov EUR;

– Európska rada pre výskum (ERC) so svojimi výskumnými projektmi, ktoré iniciovali výskumní pracovníci, alebo takými, ktoré boli založené na prístupe zdola nahor;

– finančný nástroj InnovFin pre infekčné choroby pre projekty blízke trhu, so siedmimi doposiaľ poskytnutými pôžičkami v celkovom objeme 125 miliónov EUR;

– nástroj pre MSP a projekt „urýchlenie procesu inovácie“, ktoré podporujú MSP pri vytváraní nových riešení a nástrojov na prevenciu, diagnostiku a liečbu infekčných chorôb a na zlepšenie kontroly infekcií, s 36 projektmi týkajúcimi sa AMR a rozpočtom vo výške 33 miliónov EUR;

F.  keďže účinné opatrenia proti AMR závisia od zníženia nadmerného a nesprávneho používania antibiotík u ľudí, zvierat a vo vzťahu k životnému prostrediu, čo je kľúčovou prioritou činnosti v tejto oblasti;

G.  keďže účinné opatrenia proti antimikrobiálnej rezistencii musia byť súčasťou širšej medzinárodnej iniciatívy s účasťou čo najväčšieho počtu medzinárodných inštitúcií, agentúr a odborníkov, ako aj súkromného sektora;

H.  keďže účinné opatrenia závisia v prvom rade od lepších znalostí a racionálneho používania existujúcich antimikrobiálnych liekov; keďže očkovanie je účinným spôsobom na predchádzanie infekciám, ktoré by vyžadovali liečbu antibakteriálnymi liekmi, a znižuje tak vznik rezistencie;

I.  keďže do 60-tych rokov minulého storočia bolo vyvinutých viac než 20 nových tried antibiotík, ale odvtedy bola napriek šíreniu a pokroku nových rezistentných baktérií vyvinutá len jedna nová trieda antibiotík; keďže okrem toho existujú jasné dôkazy o rezistencii voči novým účinným látkam v súčasných triedach antibiotík;

J.  keďže v záveroch Rady o ďalších krokoch v rámci prístupu „jedno zdravie“ s cieľom bojovať proti antimikrobiálnej rezistencii(1) sa požaduje, aby Komisia a členské štáty zosúladili programy strategického výskumu existujúcich iniciatív EÚ v oblasti výskumu a vývoja nových antibiotík, alternatív a diagnostiky v rámci siete „jedného zdravia“ pre AMR;

K.  keďže politické vyhlásenie, ktoré v septembri 2016 schválili hlavy štátov na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov v New Yorku, a globálny akčný plán z mája 2015 boli signálom, že svet je odhodlaný prijať široký, koordinovaný prístup k riešeniu základných príčin antimikrobiálnej rezistencie v rôznych odvetviach;

L.  keďže v januári 2016 viac než 100 spoločností podpísalo v Davose vyhlásenie, v ktorom vyzývajú na spoločné opatrenia s cieľom vytvoriť udržateľný a predvídateľný trh s antibiotikami, vakcínami a diagnostikou, čím sa podporí zachovanie nových a jestvujúcich spôsobov liečby;

M.  keďže existujú pozitívne účinky presahovania nových antimikrobiálnych látok na verejné zdravotníctvo a vedu;

N.  keďže existujú úspešné príklady programov, ktoré zlepšili celosvetový prístup k liekom proti HIV, tuberkulóze a malárii;

O.  keďže nozokomiálne infekcie predstavujú veľkú hrozbu pre zachovanie a zaručenie základnej zdravotnej starostlivosti na celom svete;

1.  zdôrazňuje, že treba zvýšiť financovanie pre výskum a inovácie s medziodvetvovým a interdisciplinárnym prístupom v oblasti epidemiológie a imunológie pre patogény s antimikrobiálnou rezistenciou a infekcie spojené so zdravotnou starostlivosťou, v oblasti nových mechanizmov proti antimikrobiálnej rezistencii pre lieky, rozvoja nových rýchlych diagnostických a preventívnych opatrení vrátane vakcín a v oblasti technológií a techník zavádzania liekov; zdôrazňuje potrebu uvážlivého používania antimikrobiálnych látok s cieľom zlepšiť predpisovanie liekov na základe dôkazov; žiada ďalšie vedecké dôkazy a opatrné preskúmanie možností používania liekov mimo schválenej registrácie a alternatívnych či doplnkových spôsobov liečby pri AMR, ako je fágová terapia;

2  zdôrazňuje naliehavú potrebu hĺbkového výskumu vplyvu prítomnosti antimikrobiálnych látok v potravinových plodinách a krmivách na vznik AMR, ako aj výskumu mikrobiálneho spoločenstva v pôde;

3.  uznáva nedostatky a obmedzené výnosy bežných ekonomických modelov, ktoré priemysel používa na vývoj nových antibiotík; žiada vytvorenie rôznych tlakových a motivačných stimulov s cieľom vyvinúť nové lieky a zdravotnícke pomôcky a nájsť a uplatňovať nové spôsoby liečby; vyjadruje presvedčenie, že stimuly pre priemysel majú zmysel vtedy, keď sú dlhodobo udržateľné, založené na potrebách, stimulujú investície v rámci celého vývoja a životného cyklu výrobku, keď sa zameriavajú na hlavné priority v oblasti verejného zdravia, podporujú primerané použitie na liečebné účely a vychádzajú zo zásady dostupnosti, účinnosti a efektívnosti; vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila svoju analýzu a preskúmanie súčasných modelov na stimuláciu výskumu a vývoja v tejto oblasti; konštatuje, že stimuláciu priemyslu by bolo možné zlepšiť prostredníctvom modelu prenosnej exkluzivity na trhu a žiada, aby Komisia vykonala posúdenie vplyvu tohto modelu; víta iniciatívy, ktoré skúmajú alternatívne obchodné modely na podporu a stimuláciu výskumu a vývoja;

4.  vyjadruje, že je naliehavo potrebné podporovať partnerstvá v rámci EÚ a mimo nej s cieľom posilniť výmenu najlepších postupov, a to aj v oblasti znižovania nadmerného a nesprávneho používania antibiotík, a zlepšiť znalosti o AMR; zdôrazňuje úlohu Komisie pri monitorovaní a koordinácii vnútroštátnych plánov a stratégií na boj proti AMR;

5.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby v budúcom RP9 vytvorila činnosť pre oblasť AMR s medziodvetvovým a interdisciplinárnym prístupom;

6.  uznáva rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o postupy a používanie antimikrobiálnych liekov; zdôrazňuje, že približne tretina lekárskych predpisov pripadá na primárnu zdravotnú starostlivosť; zdôrazňuje preto, že je potrebný systém EÚ pre zhromažďovanie údajov s cieľom podporovať správne používanie všetkých antibiotík, posilniť spoluprácu a výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi, vypracovať usmernenia založené na dôkazoch týkajúce sa používania antimikrobiálnych liekov a ich predpisovania veterinárnymi lekármi a lekármi primárnej zdravotnej starostlivosti;

7.  zdôrazňuje nedostatočné údaje o AMR, jej vplyve na zdravie a o jej socioekonomickej záťaži; zdôrazňuje, že treba zlepšiť zhromažďovanie údajov na systémovej úrovni v rámci celej EÚ vrátane údajov týkajúcich sa životného prostredia a lekárskych predpisov a monitorovať a urýchlene reagovať na trendy, vzory a vývoj v oblasti AMR; poukazuje na pridanú hodnotu elektronického zdravotníctva (eHealth) a rozvoj personalizovanej zdravotnej starostlivosti, digitalizáciu a veľký objem údajov, ktoré sú príležitosťou na vypracovanie noriem, spájanie a zhromažďovanie údajov o AMR a na podporenie holistického prístupu v boji proti AMR; žiada posilnenie dohľadu nad AMR v rozvojových krajinách;

8.  zdôrazňuje systémovú povahu AMR; podporuje obnovený záväzok Komisie podporovať opatrenia a vedúce postavenie EÚ v boji proti AMR, a to aj na medzinárodnej úrovni; zdôrazňuje potrebu celosvetového monitorovania používania antimikrobiálnych látok v súlade s globálnym akčným plánom dohodnutým na Svetovom zdravotníckom zhromaždení v roku 2015; rovnako zdôrazňuje potrebu posilnenej spolupráce, napríklad v rámci skupiny G7, G20 a krajín BRICS, a to aj v oblasti výskumu a inovácií, a úlohu vedeckej diplomacie pri podpore synergie a pri optimalizácii prideľovania zdrojov; žiada podobné spoločné úsilie na riešenie problémov prístupu k antibiotikám, aké bolo vynaložené v oblasti HIV, tuberkulózy a malárie;

9.  domnieva sa, že sú potrebné rôzne modely spolupráce, ktoré by boli poháňané verejným sektorom a do ktorých by bol zapojený priemysel; zdôrazňuje význam vyvážených verejno-súkromných partnerstiev a užšej spolupráce medzi verejným sektorom, priemyslom, MSP a verejnými výskumnými pracovníkmi napríklad vytvorením špecializovaných štruktúr v rámci univerzít a vedeckých centier na podporu inovácií a na prekonanie vedeckých výziev týkajúcich sa vytvorenia nových antibiotík, vakcín a diagnostík pre boj proti AMR; nabáda na ďalšie úsilie o spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom, ktorá by bola podobná spolupráci v rámci programov IMI, ERA-NET, EARS-Net, ESAC-Net, CAESAR, JIACRA, PIRASAO, AMC, PRND a EDCTP;

10.  zdôrazňuje, že je dôležité zlepšovať informovanosť a chápanie AMR prostredníctvom účinnej hygieny, preventívnych opatrení, vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj kampaní EÚ na zvýšenie informovanosti verejnosti a cielenej odbornej prípravy pre zdravotníckych pracovníkov, lekárnikov, veterinárnych lekárov a chovateľov hospodárskych zvierat.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

21.2.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

52

1

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Zigmantas Balčytis, Bendt Bendtsen, Xabier Benito Ziluaga, José Blanco López, Jonathan Bullock, Cristian-Silviu Buşoi, Jerzy Buzek, Angelo Ciocca, Edward Czesak, Jakop Dalunde, Christian Ehler, Fredrick Federley, Ashley Fox, Adam Gierek, Theresa Griffin, Rebecca Harms, Hans-Olaf Henkel, Eva Kaili, Kaja Kallas, Barbara Kappel, Krišjānis Kariņš, Jeppe Kofod, Peter Kouroumbashev, Zdzisław Krasnodębski, Miapetra Kumpula-Natri, Christelle Lechevalier, Paloma López Bermejo, Edouard Martin, Nadine Morano, Dan Nica, Angelika Niebler, Morten Helveg Petersen, Miroslav Poche, Paul Rübig, Massimiliano Salini, Algirdas Saudargas, Sven Schulze, Neoklis Sylikiotis, Dario Tamburrano, Evžen Tošenovský, Vladimir Urutchev, Kathleen Van Brempt, Henna Virkkunen, Martina Werner, Lieve Wierinck, Hermann Winkler, Anna Záborská, Flavio Zanonato

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Cornelia Ernst, Gerben-Jan Gerbrandy, Françoise Grossetête, Werner Langen, Luděk Niedermayer, Dominique Riquet, Davor Škrlec

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Jan Keller

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

52

+

ALDE

Fredrick Federley, Gerben-Jan Gerbrandy, Kaja Kallas, Morten Helveg Petersen, Dominique Riquet, Lieve Wierinck

ECR

Edward Czesak, Ashley Fox, Hans-Olaf Henkel, Zdzisław Krasnodębski, Evžen Tošenovský

EFDD

Dario Tamburrano

ENF

Angelo Ciocca, Barbara Kappel, Christelle Lechevalier

PPE

Bendt Bendtsen, Cristian-Silviu Buşoi, Jerzy Buzek, Christian Ehler, Françoise Grossetête, Krišjānis Kariņš, Werner Langen, Nadine Morano, Angelika Niebler, Luděk Niedermayer, Paul Rübig, Massimiliano Salini, Algirdas Saudargas, Sven Schulze, Vladimir Urutchev, Henna Virkkunen, Hermann Winkler, Anna Záborská

S&D

Zigmantas Balčytis, José Blanco López, Adam Gierek, Theresa Griffin, Eva Kaili, Jan Keller, Jeppe Kofod, Peter Kouroumbashev, Miapetra Kumpula-Natri, Edouard Martin, Dan Nica, Miroslav Poche, Kathleen Van Brempt, Martina Werner, Flavio Zanonato, Carlos Zorrinho

VERTS/ALE

Jakop Dalunde, Rebecca Harms, Davor Škrlec

1

-

EFDD

Jonathan Bullock

4

0

GUE/NGL

Xabier Benito Ziluaga, Cornelia Ernst, Paloma López Bermejo, Neoklis Sylikiotis

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  hlasovali za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

(1)

Ú. v. EÚ C 269, 23.7.2016, s. 26.


STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (26.4.2018)

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

k Európskemu akčnému plánu „jedno zdravie“ proti antimikrobiálnej rezistencii (AMR)

(2017/2254(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Matt Carthy

NÁVRHY

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže cieľom prístupu „jedno zdravie“ je zachovať účinnosť liečby infekcií ľudí aj zvierat, zastaviť vznik a šírenie antimikrobiálnej rezistencie (AMR) a posilniť vývoj a dostupnosť nových účinných antimikrobiálnych látok v Únii a vo zvyšku sveta;

B.  keďže antimikrobiálna rezistencia predstavuje cezhraničnú zdravotnú hrozbu, ale situácia v oblasti AMR sa medzi jednotlivými členskými štátmi značne líši; keďže Komisia preto musí určiť oblasti s vysokou európskou pridanou hodnotou a musí konať v týchto oblastiach, a to v rozsahu právomocí členských štátov, ktoré sú zodpovedné za stanovenie svojich politík v oblasti zdravia;

C.  keďže životné prostredie môže prispievať k vzniku a rozširovaniu AMR u zvierat, a to najmä z dôvodu ľudského, živočíšneho a výrobného odpadu;

1.  zdôrazňuje, že AMR je významný globálny zdravotný problém, ktorý si vyžaduje záväzok a ochotu členských štátov spolupracovať v rámci EÚ a na medzinárodnej úrovni prostredníctvom proaktívnych a koordinovaných opatrení; zdôrazňuje význam celostného prístupu k boju proti AMR prostredníctvom prístupu „jedno zdravie“, a to zabezpečením súbežného opatrenia na globálnej úrovni v oblasti ľudského zdravia, zdravia zvierat a životného prostredia; preto zdôrazňuje, že je dôležité mať k dispozícii harmonizované údaje o používaní antimikrobiálnych látok v odvetví hospodárskych zvierat; potvrdzuje potrebu širokej a vecnej diskusie na túto tému, ktorá bude založená na vedeckých poznatkoch;

2.  pripomína nové usmernenia WHO(1) k používaniu medicínsky dôležitých antimikrobiálnych látok u zvierat určených na výrobu potravín, v ktorých sa odporúča, aby poľnohospodári a potravinársky priemysel prestali bežne používať antibiotiká na podporu rastu a prevenciu chorôb u zdravých zvierat, a to s cieľom zamedziť šíreniu AMR, a v ktorých sa navrhuje, aby bolo u zvierat úplne zakázané používanie antibiotík poslednej možnosti;

3.  zdôrazňuje, že v niektorých rozvojových krajinách je v súčasnosti v poľnohospodárstve rutinné používanie niektorých najsilnejších antibiotík bežnou praxou;

4.  domnieva sa, že už existujú slušné poznatky o tom, ako sa AMR šíri zo zvierat v poľnohospodárskych podnikoch na ľudí, a že táto skutočnosť sa v akčnom pláne riadne neuznala; konštatuje, že v akčnom pláne sa len žiada ďalšie skúmanie a prekonanie nedostatku poznatkov v tejto problematike, čo by mohlo viesť k odloženiu tak potrebného opatrenia;

5.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali ambiciózny a proaktívny prístup, aby sa zabezpečilo úplné a účinné dosiahnutie cieľov stanovených v ich príslušných akčných plánoch a dôsledné sledovanie dosiahnutých výsledkov; ďalej žiada, aby sa pri príprave akčných plánov stanovili merateľné (jasne vymedzené kvantitatívne alebo kvalitatívne) ciele, referenčné hodnoty a účinné opatrenia na dosiahnutie týchto cieľov; žiada Komisiu, aby podporila členské štáty pri vytváraní, posudzovaní a vykonávaní národných akčných plánov proti AMR, najmä pokiaľ ide o systémy monitorovania a dohľadu, a to vrátane primeranej podpory a stimulov;

6.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozlišovali medzi hospodárskymi zvieratami a domácimi zvieratami, najmä pri navrhovaní opatrení na monitorovanie a posudzovanie používania antimikrobiálnych látok, ako aj pri navrhovaní opatrení na riešenie ich používania;

7.  zdôrazňuje, že v spolupráci s veterinárnymi lekármi bolo vytvorené komplexné monitorovanie antibiotík v poľnohospodárstve, ktorým sa komplexne dokumentuje používanie antibiotík a ďalej zlepšuje ich podávanie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že doposiaľ neexistuje porovnateľný systém v oblasti humánnej medicíny;

8.  žiada nové regulačné riešenia (základné právne predpisy, sekundárne právne predpisy alebo usmernenia EÚ), ktoré s cieľom obozretne a zodpovedne používať veterinárne lieky pomôžu poľnohospodárom pri obmedzovaní používania antibiotík u hospodárskych zvierat; trvá na tom, že takéto legislatívne riešenia vrátane prebiehajúcej a vzájomne súvisiacej práce na návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o výrobe, uvádzaní na trh a používaní medikovaných krmív, ktorým sa zrušuje smernica Rady 90/167/EHS [COM(2014)0556], a návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o veterinárnych liekoch [COM(2014)0558] musia riešiť profylaktické užívanie a zabezpečiť, aby metafylaktické užívanie antimikrobiálnych látok bolo povolené len vo výnimočných prípadoch; zdôrazňuje, že je potrebné, aby administratívna záťaž pre poľnohospodárov bola minimálna;

9.  žiada, aby obmedzenie používania antibiotík bolo cieľom nielen pri chove hospodárskych zvierat, ale aj v celej veterinárnej a humánnej medicíne; zdôrazňuje, že s prihliadnutím na vedecké poradenstvo Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA) a ďalších príslušných agentúr EÚ by jedným z cieľov stanovených v akčných plánoch všetkých členských štátov malo byť vyhradenie kriticky dôležitých antimikrobiálnych látok, ako ich určila WHO, výlučne na humánne použitie; preto zastáva názor, že EÚ by mala zakázať veterinárne používanie antibiotík, ktoré sú kriticky dôležité pre humánnu medicínu; víta iniciatívu niekoľkých členských štátov zakázať používanie antibiotík „poslednej možnosti“, ktoré sa bežne používajú pri liečbe ľudí, u hospodárskych zvierat;

10.  pripomína, že potraviny sú jedným z možných nosičov pre prenos rezistentných baktérií zo zvierat na ľudí, ako aj to, že baktérie rezistentné voči liekom môžu cirkulovať v populácií ľudí a zvierat prostredníctvom vody a životného prostredia; berie na vedomie riziká infekcie rezistentnými organizmami prostredníctvom kontaminovaných plodín, ktoré sú ošetrované antimikrobiálnymi látkami alebo maštaľným hnojom, ako aj prostredníctvom úniku látok z poľnohospodárskych podnikov do podzemných vôd; v tejto súvislosti poukazuje na to, že šírenie takýchto baktérií ovplyvňuje obchod, cestovanie a migrácia ľudí aj zvierat;

11.  domnieva sa, že v záujme uľahčenia zodpovedného používania antimikrobiálnych látok je nutne potrebná rýchla, spoľahlivá a efektívna veterinárna diagnostika na určenie príčiny ochorenia aj na testovanie citlivosti na antibiotiká; zastáva názor, že by to uľahčilo stanovenie správnej diagnózy, umožnilo cielené používanie antimikrobiálnych látok, podporilo čo najmenšie používanie kriticky dôležitých antimikrobiálnych látok, a zabránilo tak rozvoju AMR;

12.  podporuje ako minimum odpoveď Rady na návrh kódexu pre minimalizáciu antimikrobiálnej rezistencie a jej zamedzenie, ktorý predložil Codex Alimentarius, a jeho zásady 18 a 19 o zodpovednom a obozretnom používaní antimikrobiálnych látok;

13.  pripomína, že nízka kvalita liekov a veterinárnych liekov s nízkou koncentráciou účinných látok a/alebo ich dlhodobé užívanie podporujú vznik rezistentných mikróbov; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby zlepšili a vypracovali zákony, ktorými sa zabezpečí, aby pri liekoch bola zaručená kvalita, aby boli bezpečné a účinné a aby sa ich používanie riadilo prísnymi zásadami;

14.  žiada ďalší výskum a vývoj v oblasti nových antimikrobiálnych látok alebo nových alternatív na posilnenie prirodzenej obrany v počiatočnej fáze a počas kritických fáz v chove hospodárskych zvierat; zdôrazňuje význam celkovej koordinácie a spolupráce so všetkými zainteresovanými stranami na účely podpory výskumu nových antibiotík a súvisiacich alternatív; okrem toho podporuje preskúmanie ďalších alternatív, a to aj nákladovo efektívnych alternatív, na základe rozvoja udržateľnejšieho poľnohospodárstva, ktoré bude šetrné k zvieratám; konštatuje, že značný objem antibiotík sa používa, ak sú zvieratá držané v stiesnených a zlých podmienkach; poukazuje na to, že podľa výskumov zvieratá v menej intenzívnych poľnohospodárskych modeloch zažívajú menej stresu, čo znamená, že v dôsledku toho je ich imunitný systém menej ohrozený;

15.  zdôrazňuje, že šírenie antimikrobiálnych látok a následná AMR v životnom prostredí tiež vzbudzujú čoraz väčšie obavy, čo si vyžaduje ďalší výskum; zdôrazňuje najmä to, že je naliehavo potrebný hĺbkový výskum vplyvu antimikrobiálnych látok v potravinových plodinách a krmivách na mikrobiálne komunity v pôde a vo vodných ekosystémoch, ako aj výskum odstraňovania hnojovice a odpadových vôd;

16.  domnieva sa, že na to, aby sa podporil výskum nových antimikrobiálnych látok, sú potrebné stimuly vrátane dlhšieho obdobia ochrany technickej dokumentácie týkajúcej sa nových liekov, obchodnej ochrany inovatívnych aktívnych látok a ochrany významných investícií do údajov získaných s cieľom zlepšiť existujúci antimikrobiálny liek alebo zachovať ho na trhu;

17.  zdôrazňuje preto, že súčasný inovačný rámec nepodporuje účinne výskum a vývoj v oblasti AMR, a žiada úpravu a harmonizáciu režimu duševného vlastníctva na európskej úrovni, a to najmä s cieľom lepšie zladiť dĺžku trvania ochrany s obdobím požadovaným pre dotknutý inovatívny liek;

18.  zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu plniť poľnohospodárske poradenské služby pri podpore udržateľných postupov riadenia poľnohospodárskych podnikov;

19.  zdôrazňuje význam účinného posudzovania environmentálnych rizík pri schvaľovaní nových a existujúcich veterinárnych liekov s antimikrobiálnymi vlastnosťami, najmä pokiaľ ide o koncové body antimikrobiálnych látok v širšom prostredí;

20.  zdôrazňuje význam preventívnych riešení, ako je očkovanie, v boji proti AMR; konštatuje, že v Európskom akčnom pláne „jedno zdravie“ proti AMR sa uvádza, že imunizácia prostredníctvom očkovania je nákladovo efektívny zásah v boji proti AMR; odporúča, aby boli ciele celoživotného očkovania zahrnuté ako prvok, ktorý by bol začlenený do veterinárnych vnútroštátnych akčných plánov v oblasti AMR;

21.  poukazuje na to, že vzhľadom na obmedzenú účinnosť určitých antibiotík môžu zdravotníckym pracovníkom pomôcť pri poskytovaní cielenej a účinnej liečby rýchle diagnostické testy, ktoré sú životaschopnou alternatívou používania antibiotík u ľudí;

22.  domnieva sa, že požiadavky, aby bolo použitie antibiotík uvedené na označení, by zlepšili poznatky spotrebiteľov a poskytli im možnosť urobiť informovanejšie rozhodnutie; konštatuje, že označenie výrobkov „bez antibiotík“ by rovnako mohlo viesť poľnohospodárov k tomu, aby odopreli liečbu antibiotikami, keď by ju určité zviera mohlo potrebovať, z obavy pred ekonomickými nákladmi, ktoré by vznikli v dôsledku toho, že mäso nebude možné predať;

23.  zdôrazňuje, že prevencia chorôb musí byť prvým krokom k legislatívnym predpisom a iným návrhom v boji proti AMR v poľnohospodárstve, a to jednak s cieľom zabezpečiť vysoký štandard dobrých životných podmienok zvierat a jednak znížiť potrebu používať antibiotiká; zdôrazňuje, že odvetvie chovu hospodárskych zvierat by sa malo ďalej zamerať na prevenciu chorôb a dobré životné podmienky zvierat prostredníctvom dobrej hygieny, ustajnenia, zootechniky a prísnych opatrení v oblasti biologickej bezpečnosti; žiada, aby sa antibiotiká nikdy nepoužívali ako náhrada za zlú hygienu či neprimeraný chov hospodárskych zvierat; zdôrazňuje význam výmeny najlepších postupov medzi členskými štátmi a koordinácie takýchto výmen zo strany Komisie;

24.  pripomína preventívne opatrenia, ktoré sa majú použiť pred antimikrobiálnou liečbou celých skupín (metafylaxia) zvierat určených na výrobu potravín:

–  používanie dobrého, zdravého chovného dobytka, ktorý rastie prirodzene, pričom je zabezpečená vhodná genetická diverzita,

–  podmienky, pri ktorých sa rešpektujú behaviorálne potreby jednotlivých druhov vrátane sociálnej interakcie a hierarchií,

–  hustota chovu, ktorá nezvyšuje riziko prenosu chorôb,

–  izolácia chorých zvierat od zvyšku skupiny,

–  (pre kurčatá a menšie zvieratá) rozdelenie kŕdľov do menších a fyzicky oddelených skupín,

–  uplatňovanie súčasných pravidiel o dobrých životných podmienkach zvierat, ktoré sú už v krížovom plnení, stanovených v povinných požiadavkách týkajúcich sa hospodárenia 11, 12, 13 v prílohe II k nariadeniu 1306/20131(2).

25.  domnieva sa, že sa musí podporovať primerané financovanie investícií do poľnohospodárskych podnikov, a to napríklad do kvalitného ustajnenia, vetrania, čistenia, dezinfekcie, očkovania a biologickej bezpečnosti, a budúca SPP by ho nemala oslabovať; zdôrazňuje, že účinné sanitárne a hygienické opatrenia a opatrenia na prevenciu infekcií pomáhajú znížiť výskyt infekcií; v tejto súvislosti uznáva význam informovanosti členov komunity poľnohospodárov o dobrých životných podmienkach zvierat, zdraví zvierat a bezpečnosti potravín; konštatuje, že je dôležité podporovať a uplatňovať osvedčené postupy vo všetkých fázach výroby a spracovania potravín;

26.  konštatuje, že niektoré prípravky na ochranu rastlín môžu mať tiež antimikrobiálne vlastnosti, ktoré by ovplyvňovali šírenie AMR; žiada ďalší výskum možnej súvislosti medzi expozíciou voči komerčným prípravkom s obsahom pesticídov a rozvinutou antimikrobiálnou rezistenciou;

27.  zdôrazňuje, že štúdie naznačujú(3), že expozícia voči herbicídom a ich komerčným prípravkom v koncentráciách porovnateľných s koncentráciami spojenými s typickými aplikačnými dávkami na poľnohospodárskych poliach môže vyvolať toleranciu škodlivých baktérií voči antibiotikám;

28.  uznáva, že herbicídy sú bežne testované na toxicitu, ale nie na subletálne účinky na mikróby, a z vyššie uvedených dôvodov zdôrazňuje, že by sa takéto testy mali vykonávať pravidelne;

29.  navrhuje, aby každé povolenie geneticky modifikovanej plodiny rezistentnej voči herbicídom (údajne ošetrenej herbicídom, voči ktorému je tolerantná) v plnej miere zohľadňovalo zásadu predbežnej opatrnosti, pokiaľ ide o označenie existujúcej súvislosti medzi použitím herbicídov a antimikrobiálnou rezistenciou, a aby pre každé takéto udelenie povolenia boli k dispozícii presvedčivé vedecké dôkazy, že takéto riziko možno vylúčiť;

30.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla obmedzenia týkajúce sa prepravy živých zvierat z oblastí, v ktorých súčasný systém monitorovania zistil výskyt antimikrobiálne rezistentných kmeňov baktérií;

31.  zdôrazňuje, že AMR je mnohofaktorový problém, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili spoluprácu medzi veterinárnymi lekármi, zainteresovanými stranami v odvetví poľnohospodárstva a ďalšími zdravotníckymi pracovníkmi v boji proti AMR; zdôrazňuje zásadnú úlohu vzdelávania, programov odbornej prípravy a kampaní na zvyšovanie informovanosti verejnosti na základe najnovších vedeckých poznatkov pri upozorňovaní poľnohospodárov, veterinárnych lekárov, odborníkov, držiteľov spoločenských zvierat a všetkých osôb zapojených do chovu hospodárskych zvierat o nebezpečenstve AMR; žiada, aby sa sprístupnili finančné prostriedky na účely zvyšovania povedomia poľnohospodárov a ďalších zainteresovaných strán zapojených do chovu hospodárskych zvierat o AMR a obozretnom používaní antimikrobiálnych látok vo veterinárnej medicíne, aby boli schopní používať antimikrobiálne látky, len ak to bude nevyhnutné a nie systematicky a preventívne; zdôrazňuje význam odbornosti veterinárnych lekárov, ktorá prispieva k zvyšovaniu povedomia o AMR;

32.  konštatuje, že existencia korelácie medzi rezistenciou voči antibiotikám zistenou pri zvieratách určených na výrobu potravín (napr. brojlerových kurčatách) a veľkým podielom bakteriálnych infekcií u ľudí v dôsledku manipulácie, prípravy a spotreby mäsa týchto zvierat potvrdzujú aj agentúry EÚ(4);

33.  zdôrazňuje, že podľa výskumov sú opatrenia, ktoré obmedzujú používanie antibiotík u zvierat určených na výrobu potravín, spojené s nižším výskytom baktérií rezistentných voči antibiotikám u týchto zvierat(5);

34.  zdôrazňuje, že je potrebné zmeniť podnikateľskú kultúru niektorých výrobcov veterinárnych liekov a v plnej miere zapojiť všetky zainteresované strany vrátane výrobcov veterinárnych liekov s cieľom podporovať a presadzovať zodpovedné používanie antibiotík alebo alternatív k antimikrobiálnym látkam (ako sú probiotiká alebo vakcíny) pri chove hospodárskych zvierat; rovnako zdôrazňuje, že veterinárni lekári by nemali dostávať stimuly, aby predpisovali, propagovali a poskytovali určité lieky; zdôrazňuje, že kľúčovými faktormi úspechu je výdaj antibiotík len na predpis a zodpovednosť pracovníkov v rôznych odvetviach, ako aj spolupráca medzi veterinárnymi lekármi a chovateľmi hospodárskych zvierat;

35.  vyzýva najmä Komisiu, aby vypracovala pravidlá harmonizovaného monitorovania predaja veterinárnych antimikrobiálnych látok a ich spotreby u všetkých domestikovaných zvierat a aby mali členské štáty povinnosť vykazovať Európskej agentúre pre lieky (EMA) príslušné a porovnateľné údaje o predaji a spotrebe antimikrobiálnych veterinárnych liekov s cieľom umožniť cezhraničné porovnávanie a identifikáciu najlepších postupov na vnútroštátnej úrovni; domnieva sa, že by sa mali vykonávať pravidelné prieskumy pre kontrolu účinnosti; zdôrazňuje, že je potrebné sa zaoberať riešením nelegálneho predaja antimikrobiálnych látok a zvýšiť informovanosť o dosahoch tejto problematiky na verejné zdravie;

36.  zdôrazňuje potrebnú synergiu medzi prístupom „jedno zdravie“ a údajmi z existujúceho monitorovania životného prostredia, najmä z monitorovania zoznamu sledovaných látok v súlade s rámcovou smernicou o vode s cieľom zlepšiť znalosti o výskyte a šírení antimikrobiálnych látok v životnom prostredí;

37.  zdôrazňuje, že používanie antibiotík ako rastových stimulátorov u zvierat určených na výrobu potravín je v EÚ zakázané už od roku 2006; vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom dohôd o voľnom obchode presadzovala tento zákaz ako podmienku pre všetok dovoz potravín z tretích krajín s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky; rovnako žiada, aby bol tento zákaz rozšírený a transponovaný do všetkých medzinárodných právnych predpisov, ktoré sa môžu týkať používania antibiotík u zvierat [v rámci Codex Alimentarius, WHO, Svetovej organizácie pre zdravie zvierat (OIE), Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) atď.]; okrem toho vyzýva Komisiu, aby nabádala partnerov, aby zosúladili svoje ciele AMR a prijali riešenia založené na najlepších postupoch, ktoré sa používajú v EÚ na ich územiach, a to aj prostredníctvom využívania recipročných doložiek v obchodných dohodách;

38.  vyzýva zdravotnícke orgány, aby vykonávali komplexné kontroly s cieľom zamedziť nelegálnemu používaniu v Európskej únii;

39.  konštatuje, že v akejkoľvek budúcej obchodnej dohode so Spojeným kráľovstvom po brexite sa táto otázka musí riešiť a v takejto dohode sa musí stanoviť podmienka, aby Spojené kráľovstvo dodržiavalo akýkoľvek ďalší pokrok v opatreniach EÚ zameraných na boj proti AMR s cieľom chrániť spotrebiteľov a pracovníkov v EÚ aj v Spojenom kráľovstve;

40.  konštatuje, že hospodárskym zvieratám chovaným na výrobu potravín v USA sa podáva päťkrát vyššie množstvo antibiotík než hospodárskym zvieratám v Spojenom kráľovstve; zdôrazňuje preto význam kontrol dovozu mäsa do EÚ;

41.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa otázkam týkajúcim sa AMR venovali na najvyššej politickej úrovni vrátane všetkých príslušných fór OSN a ďalších medzinárodných fór s cieľom dosiahnuť ambiciózne výsledky; zdôrazňuje, že medzinárodná spolupráca vrátane výmeny informácií, poznatkov a najlepších postupov v boji proti AMR má v rámci prístupu „jedno zdravie“ zásadný význam pre ľudské zdravie a zdravie zvierat na celom svete a že rozhodné opatrenia a komplexné právne predpisy musia zabezpečiť rovnováhu medzi ľudským zdravím a zdravím zvierat a životným prostredím; víta zriadenie siete pre prístup „jedno zdravie“ v oblasti AMR, ktorej cieľom je uľahčovať cezhraničnú výmenu osvedčených postupov medzi odvetviami humánnej a veterinárnej medicíny členských štátov, umožňovať vzájomnú výmenu inovatívnych myšlienok a posilňovať vnútroštátne úsilie v boji proti AMR;

42.  odkazuje na globálny akčný plán boja proti antimikrobiálnej rezistencii, ktorý podporilo Svetové zdravotnícke zhromaždenie na svojom 68. zasadnutí v máji 2015, s cieľom bojovať proti antimikrobiálnej rezistencii vrátane rezistencie voči antibiotikám (WHA68/2015/REC/1, príloha 3);

43.  žiada vykonávanie komplexných kontrol výrobcov antibiotík, aby ochranné lehoty zodpovedali skutočnosti, s cieľom zabezpečiť, aby v potravinových výrobkoch neboli prítomné žiadne antibiotiká;

44.  konštatuje, že v celosvetovom meradle sú gény rezistentné voči antibiotikám prítomné v životnom prostredí – v pôde, vode a usadeninách; zdôrazňuje, že čistiarne odpadových vôd, do ktorých sa antibiotiká dostávajú z domácností, nemocníc a priemyslu, sú hlavným zdrojom génov rezistentných voči antibiotikám v životnom prostredí; žiada systematické monitorovanie antibiotík a génov rezistentných voči antibiotikám v čistiarňach odpadových vôd a väčšie investície do systémov filtrovania;

45.  zdôrazňuje, že intenzívne poľnohospodárstvo môže zahŕňať nesprávne a bežné používanie antibiotík u hospodárskych zvierat a hydiny v poľnohospodárskych podnikoch s cieľom dosiahnuť rýchlejší rast, a tiež sa často používajú na profylaktické účely ako prevencia šírenia chorôb v dôsledku stiesnených, obmedzených a stresujúcich podmienok, v ktorých sa zvieratá chovajú a ktoré oslabujú ich imunitný systém, a ako kompenzácia za nehygienické podmienky, v ktorých sú chované;

46.  zdôrazňuje, že podľa spoločného vedeckého stanoviska Európskej agentúry pre lieky (EMA) a EFSA k opatreniam na zníženie potreby používať antimikrobiálne látky pri chove hospodárskych zvierat v Európskej únii a k výsledným dosahom na bezpečnosť potravín (stanovisko RONAFA)(6), sú bezpečné a nutrične vyvážené krmivá účinným preventívnym opatrením, ktoré zvieratám pomáha čeliť patogénom zlepšením celkového zdravia zvierat a dobrých životných podmienok zvierat prostredníctvom špecifických kŕmnych stratégií, zloženia krmiva, kŕmnych prípravkov a spracovania krmív;

47.  vyzýva na podporu a posilnenie produkcie založenej na agroekológii a k prechodu na takúto produkciu;

48.  zdôrazňuje, že bez harmonizovaných a okamžitých opatrení na celosvetovej úrovni je svet na ceste k postantibiotickému obdobiu, v ktorom by bežné infekcie mohli opäť zabíjať.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

24.4.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

40

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Eric Andrieu, Daniel Buda, Nicola Caputo, Matt Carthy, Jacques Colombier, Michel Dantin, Paolo De Castro, Jean-Paul Denanot, Albert Deß, Jørn Dohrmann, Herbert Dorfmann, Norbert Erdős, Luke Ming Flanagan, Martin Häusling, Esther Herranz García, Ivan Jakovčić, Jarosław Kalinowski, Zbigniew Kuźmiuk, Norbert Lins, Philippe Loiseau, Mairead McGuinness, Giulia Moi, Ulrike Müller, Maria Noichl, Stanisław Ożóg, Laurenţiu Rebega, Bronis Ropė, Maria Lidia Senra Rodríguez, Czesław Adam Siekierski, Tibor Szanyi, Marc Tarabella, Maria Gabriela Zoană, Marco Zullo

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Bas Belder, Franc Bogovič, Jens Gieseke, Karin Kadenbach, Elsi Katainen, Momchil Nekov, Ivari Padar, Tom Vandenkendelaere, Thomas Waitz

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

40

+

ALDE

Ivan Jakovčić, Elsi Katainen, Ulrike Müller

ECR

Jørn Dohrmann, Zbigniew Kuźmiuk, Stanisław Ożóg, Laurenţiu Rebega

EFDD

Giulia Moi, Marco Zullo

ENF

Jacques Colombier, Philippe Loiseau

GUE/NGL

Matt Carthy, Luke Ming Flanagan, Maria Lidia Senra Rodríguez

PPE

Franc Bogovič, Daniel Buda, Michel Dantin, Albert Deß, Herbert Dorfmann, Norbert Erdős, Jens Gieseke, Esther Herranz García, Jarosław Kalinowski, Norbert Lins, Mairead McGuinness, Czesław Adam Siekierski, Tom Vandenkendelaere

S&D

Eric Andrieu, Nicola Caputo, Paolo De Castro, Karin Kadenbach, Momchil Nekov, Maria Noichl, Ivari Padar, Tibor Szanyi, Marc Tarabella, Maria Gabriela Zoană

VERTS/ALE

Martin Häusling, Bronis Ropė, Thomas Waitz

0

-

0

0

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-   :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

(1)

Usmernenia WHO k používaniu medicínsky dôležitých antimikrobiálnych látok u zvierat určených na výrobu potravín, ISBN 978-92-4-155013-0.

(2)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 549), ktorým sa uplatňujú pravidlá stanovené v smernici Rady 98/58/ES z 20. júla 1998 o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely (Ú. v. ES L 221, 8.8.1998, s. 23); Smernica Rady 91/630/EHS z 19. novembra 1991, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre ochranu ošípaných (Ú. v. ES L 340, 11.12.1991, s. 33); Smernica Rady 91/629/EHS z 19. novembra 1991, ktorou sa stanovujú minimálne normy na ochranu teliat (Ú. v. ES L 340, 11.12.1991, s. 28).

(3)

Kurenbach, B. a ďalší., mBio, zväzok 6, č. 2, 2015: Sublethal Exposure to Commercial Formulations of the Herbicides Dicamba, 2,4-Dichlorophenoxyacetic Acid, and Glyphosate Cause Changes in Antibiotic Susceptibility in Escherichia coli and Salmonella enterica serovar Typhimurium.

(4)

Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb a Európsky úrad pre bezpečnosť potravín: https://ecdc.europa.eu/sites/portal/files/media/en/publications/Publications/antimicrobial-resistance-zoonotic-bacteria-humans-animals-food-EU-summary-report-2014.pdf

(5)

http://www.thelancet.com/pdf/journals/lanplh/PIIS2542-5196(17)30141-9pdf

(6)

http://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/pub/4666


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

20.6.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

62

0

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Margrete Auken, Pilar Ayuso, Zoltán Balczó, Simona Bonafè, Biljana Borzan, Paul Brannen, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Birgit Collin-Langen, Miriam Dalli, Mark Demesmaeker, Stefan Eck, Bas Eickhout, José Inácio Faria, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Gerben-Jan Gerbrandy, Arne Gericke, Jens Gieseke, Julie Girling, Sylvie Goddyn, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Jytte Guteland, György Hölvényi, Anneli Jäätteenmäki, Jean-François Jalkh, Benedek Jávor, Karin Kadenbach, Kateřina Konečná, Urszula Krupa, Giovanni La Via, Peter Liese, Lukas Mandl, Valentinas Mazuronis, Joëlle Mélin, Susanne Melior, Miroslav Mikolášik, Massimo Paolucci, Bolesław G. Piecha, Pavel Poc, John Procter, Frédérique Ries, Annie Schreijer-Pierik, Renate Sommer, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Ivica Tolić, Estefanía Torres Martínez, Adina-Ioana Vălean, Jadwiga Wiśniewska, Damiano Zoffoli

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Herbert Dorfmann, Eleonora Evi, Eleonora Forenza, Jan Huitema, Peter Jahr, Norbert Lins, Christel Schaldemose, Bart Staes

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Clare Moody, Thomas Waitz


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

62

+

ALDE

Gerben-Jan Gerbrandy, Jan Huitema, Anneli Jäätteenmäki, Valentinas Mazuronis, Frédérique Ries

ECR

Mark Demesmaeker, Arne Gericke, Urszula Krupa, Bolesław G. Piecha, John Procter, Jadwiga Wiśniewska

EFDD

Eleonora Evi

ENF :

Sylvie Goddyn, Jean-François Jalkh, Joëlle Mélin

GUE/NGL

Stefan Eck, Eleonora Forenza, Kateřina Konečná, Estefanía Torres Martínez

NI 

Zoltán Balczó

PPE

Pilar Ayuso, Birgit Collin-Langen, Herbert Dorfmann, José Inácio Faria, Francesc Gambús, Elisabetta Gardini, Jens Gieseke, Julie Girling, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, György Hölvényi, Peter Jahr, Giovanni La Via, Peter Liese, Norbert Lins, Lukas Mandl, Miroslav Mikolášik, Annie Schreijer-Pierik, Renate Sommer, Ivica Tolić, Adina-Ioana Vălean

S&D

Simona Bonafè, Biljana Borzan, Paul Brannen, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Miriam Dalli, Jytte Guteland, Karin Kadenbach, Susanne Melior, Clare Moody, Massimo Paolucci, Pavel Poc, Christel Schaldemose, Claudiu Ciprian Tănăsescu, Damiano Zoffoli

VERTS/ALE

Marco Affronte, Margrete Auken, Bas Eickhout, Benedek Jávor, Bart Staes, Thomas Waitz

0

-

 

 

0

0

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 29. augusta 2018Právne oznámenie