Postup : 2017/2253(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0263/2018

Predkladané texty :

A8-0263/2018

Rozpravy :

PV 10/09/2018 - 26
CRE 10/09/2018 - 26

Hlasovanie :

PV 11/09/2018 - 6.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0326

SPRÁVA     
PDF 538kWORD 56k
18.7.2018
PE 619.408v03-00 A8-0263/2018

o vzťahoch medzi EÚ a tretími krajinami v oblasti regulácie finančných služieb a dohľadu nad nimi

(2017/2253(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci

Spravodajca: Brian Hayes

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vzťahoch medzi EÚ a tretími krajinami v oblasti regulácie finančných služieb a dohľadu nad nimi

(2017/2253(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na správu z 25. februára 2009 skupiny odborníkov na vysokej úrovni pre finančný dohľad v EÚ, ktorej predsedá Jacques de Larosière,

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 s odporúčaniami pre Komisiu o revízii Európskeho systému orgánov finančného dohľadu (ESFS)(1),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 15. mája 2014 s názvom Hospodárske preskúmanie programu regulácie finančného sektora (SWD(2014)0158),

–  so zreteľom na správu Komisie z 8. augusta 2014 o fungovaní európskych orgánov dohľadu (ESA) a európskeho systému finančného dohľadu (ESFS) (COM(2014)0509),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o úlohe EÚ v rámci medzinárodných finančných, menových a regulačných inštitúcií a orgánov(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 23. novembra 2016 s názvom Výzva na predloženie dôkazov – regulačný rámec EÚ pre finančné služby (COM(2016)0855),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 k hodnoteniu a výzvam v súvislosti s reguláciou finančných služieb EÚ: vplyv a cesta k efektívnejšiemu a účinnejšiemu rámcu EÚ pre finančnú reguláciu a úniu kapitálových trhov(3),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 27. februára 2017 s názvom Rozhodnutia EÚ o rovnocennosti v politike finančných služieb: posúdenie (SWD(2017)0102),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2018 o rámci budúcich vzťahov EÚ a Spojeného kráľovstva(4),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0263/2018),

A.  keďže v dôsledku finančnej krízy bolo prijatých viac ako 40 nových právnych predpisov EÚ vo finančnej oblasti, pričom 15 z nich zahŕňa „ustanovenia o tretích krajinách“, ktoré dávajú Komisii v mene EÚ diskrečnú právomoc jednostranne rozhodnúť, či regulačné pravidlá v cudzích jurisdikciách možno považovať za rovnocenné;

B.  keďže rovnocennosť a práva na cezhraničnú činnosť v Únii sú zreteľne odlišné koncepcie, ktoré regulačným orgánom, orgánom dohľadu, finančným inštitúciám a účastníkom trhu poskytujú rôzne práva a povinnosti; keďže rozhodnutiami o rovnocennosti nezískavajú finančné inštitúcie so sídlom v tretích krajinách „práva na cezhraničnú činnosť v Únii“, pretože tento koncept je neoddeliteľne spojený s vnútorným trhom a jeho spoločným rámcom v oblasti regulácie, dohľadu, presadzovania právnych predpisov a súdnictva;

C.  keďže žiadna obchodná dohoda, ktorú EÚ uzavrela, nikdy nezahŕňala ustanovenia o vzájomnom cezhraničnom prístupe k finančným službám;

D.  keďže neexistuje žiadny jednotný rámec, z ktorého by vychádzali rozhodnutia o rovnocennosti; keďže každý legislatívny akt stanovuje cielený režim rovnocennosti prispôsobený svojim politickým cieľom; keďže súčasné ustanovenia o rovnocennosti ponúkajú rôzne prístupy, na základe ktorých možno poskytovať rôzne výhody v závislosti od poskytovateľa finančných služieb a trhu, na ktorom pôsobí;

E.  keďže rovnocennosť je okrem iného nástroj na podporu medzinárodného zbližovania právnych predpisov, ktoré môže viesť k väčšej hospodárskej súťaži na vnútornom trhu EÚ vďaka rovnakým podmienkam pre všetkých a zároveň umožňuje predchádzať regulatórnej arbitráži, chrániť spotrebiteľov a investorov, zachovávať finančnú stabilitu EÚ a udržiavať konzistentnosť v rámci vnútorného trhu; keďže rovnocennosť je tiež nástrojom na zabezpečenie spravodlivého a rovnakého zaobchádzania s finančnými inštitúciami EÚ a finančnými inštitúciami z tretích krajín, čo sa týka ich regulácie a dohľadu nad nimi;

F.  keďže rozhodnutia o rovnocennosti vychádzajú z jednotného súboru pravidiel EÚ a prijímajú sa na základe technického posúdenia; keďže aj napriek tomu by mali byť predmetom väčšej kontroly zo strany Európskeho parlamentu;

G.  keďže Komisia opisuje rovnocennosť ako „kľúčový nástroj na účinné riadenie cezhraničnej činnosti účastníkov trhu v riadnom a bezpečnom prudenciálnom prostredí s jurisdikciami tretích krajín, ktoré dodržiavajú, uplatňujú a prísne presadzujú tie isté prísne normy prudenciálnych pravidiel ako EÚ“;

H.  keďže blížiace sa vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ môže mať významný vplyv na reguláciu finančných služieb a dohľad nad nimi, a to vzhľadom na úzke vzťahy, ktoré v súčasnosti existujú medzi členskými štátmi v tejto oblasti; keďže rokovania o vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ ešte stále prebiehajú;

I.  keďže v prípade, že dohoda o vystúpení vrátane prechodného obdobia bude dohodnutá a ratifikovaná, budú mať finančné inštitúcie dlhšiu lehotu na prispôsobenie sa brexitu; keďže v prípade, že sa nedohodne prechodné obdobie, Komisia a európske orgány dohľadu musia byť pripravené chrániť finančnú stabilitu, integritu vnútorného trhu a samostatnosť rozhodovania v EÚ;

J.  keďže na zabezpečenie finančnej stability Únie treba v plnej miere zohľadniť previazanosť trhov tretích krajín s jednotným trhom EÚ;

K.  keďže Parlament vo svojom uznesení z 19. januára 2016 k hodnoteniu a výzvam v súvislosti s reguláciou finančných služieb EÚ vyzval Komisiu, aby „navrhla jednotný, ucelený, transparentný a praktický rámec pre postupy a rozhodnutia o rovnocennosti tretích krajín, berúc do úvahy analýzu založenú na výsledkoch a medzinárodné normy alebo dohody“;

Vzťahy s tretími krajinami od začiatku krízy

1.  poznamenáva, že EÚ od finančnej krízy stále rozvíja svoju reguláciu finančného sektora prostredníctvom rozsiahlych reforiem a uplatňovaním medzinárodných noriem; víta posilnenie spolupráce medzi EÚ a tretími krajinami v oblasti regulácie a dohľadu; uznáva, že sa tým zlepšila celosvetová konzistentnosť v oblasti regulácie finančného sektora a EÚ sa stala odolnejšou voči celosvetovým finančným otrasom;

2.  domnieva sa, že EÚ by mala na celosvetovej úrovni presadzovať reformy v oblasti regulácie finančného sektora zamerané na zníženie systémového rizika a zvýšenie finančnej stability a mala by sa usilovať o otvorený, integrovaný, účinný a odolný finančný systém, ktorý prispieva k udržateľnému a inkluzívnemu hospodárskemu rastu, vytváraniu pracovných miest a investíciám; zdôrazňuje, že každý rámec medzinárodnej spolupráce v oblasti regulácie a dohľadu by mal chrániť finančnú stabilitu v Únii a rešpektovať jej režim regulácie a dohľadu, s nimi súvisiace normy a ich uplatňovanie;

3.  so znepokojením konštatuje, že medzinárodná spolupráca sa stále ťažšie dosahuje vzhľadom na rozličné národné záujmy a s tým spojené pohnútky na presun rizika na iné jurisdikcie;

Postupy rovnocennosti EÚ

4.  konštatuje, že niekoľko legislatívnych aktov EÚ obsahuje osobitné ustanovenia týkajúce sa regulačnej spolupráce s tretími krajinami, konkrétne spolupráce v oblasti dohľadu a prudenciálnych pravidiel;

5.  zdôrazňuje, že udelenie rovnocennosti je jednostranným rozhodnutím EÚ prijatým na základe noriem EÚ; domnieva sa, že v niektorých osobitných prípadoch možno medzinárodnú spoluprácu rozšíriť aj na základe dohôd o spolupráci medzi EÚ a tretími krajinami;

6.  zdôrazňuje, že EÚ by mala podporovať ďalšie jurisdikcie v tom, aby účastníkom trhu z EÚ poskytli prístup na svoje finančné trhy;

7.  zdôrazňuje, že EÚ by prostredníctvom svojich vzťahov s tretími krajinami v oblasti regulácie finančných služieb a dohľadu nad nimi mala posilniť spoluprácu s tretími krajinami v oblasti daní, a to v súlade s medzinárodnými normami a normami EÚ; domnieva sa, že rozhodnutia o rovnocennosti by mali závisieť od dostatočných pravidiel tretích krajín v oblasti boja proti daňovým únikom, daňovým podvodom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a legalizácii príjmov z trestnej činnosti;

8.  uznáva, že režim rovnocennosti EÚ je neoddeliteľnou súčasťou jej niekoľkých legislatívnych aktov týkajúcich sa regulácie finančných služieb a dohľadu nad nimi a môže poskytovať viacero výhod, napríklad: posilnenie hospodárskej súťaže, zvýšenie kapitálových tokov do EÚ, viac nástrojov a investičných možností pre firmy a investorov z EÚ, lepšiu ochranu spotrebiteľa a finančnú stabilitu;

9.  opätovne zdôrazňuje, že rozhodnutiami o rovnocennosti sa vo väčšine prípadov neudeľuje finančným inštitúciám so sídlom v tretích krajinách právo poskytovať finančné služby v celej EÚ; poukazuje na to, že v niektorých prípadoch sa na základe nich môže poskytovať inštitúciám z tretích krajín obmedzený prístup k jednotnému trhu s určitými výrobkami alebo službami;

10.  naopak zdôrazňuje, že „práva na cezhraničnú činnosť v EÚ“ dovoľujú podnikom poskytovať finančné služby v celom EHP na základe licencie vydanej ich domovskou krajinou a pod dohľadom domovskej krajiny a že takéto práva nie sú v podstate k dispozícii finančným inštitúciám usadeným v krajinách mimo EHP, keďže vychádzajú zo súboru prudenciálnych požiadaviek harmonizovaných podľa práva EÚ a zo vzájomného uznávania licencií;

11.  zdôrazňuje, že cieľom režimu rovnocennosti EÚ je podporovať medzinárodné zbližovanie právnych predpisov, posilňovať spoluprácu v oblasti dohľadu na základe noriem EÚ a medzinárodných noriem a zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie s finančnými inštitúciami EÚ a tretích krajín pri zachovaní finančnej stability EÚ a ochrany investorov a spotrebiteľov;

12.  domnieva sa, že v súčasnosti by pomohlo, ak by postup EÚ týkajúci sa priznávania rovnocennosti bol viac transparentný voči Európskemu parlamentu; domnieva sa, že zavedenie štruktúrovaného, horizontálneho a praktického rámca spolu s usmerneniami týkajúcimi sa uznávania rámcov dohľadu tretích krajín a úrovne podrobnosti posudzovania týchto rámcov by pomohlo zlepšiť transparentnosť;

13.  je presvedčený, že rozhodnutia o rovnocennosti by mali byť objektívne, primerané a citlivé na riziká a zároveň spĺňať prísne normy regulácie EÚ; okrem toho sa domnieva, že rozhodnutia o rovnocennosti by sa mali prijímať v najlepšom záujme Únie, jej členských štátov a jej občanov, berúc ohľad na finančnú stabilitu Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov, integritu trhu, ochranu investorov a spotrebiteľov a fungovanie vnútorného trhu;

14.  domnieva sa, že posudzovania rovnocennosti bývajú technickej povahy, no poznamenáva, že rozhodnutia o rovnocennosti mávajú jasný politický rozmer, prípadne udržiavajú v rovnováhe rôzne politické ciele; trvá na tom, že postup udelenia rovnocennosti tretej krajine v oblasti finančných služieb by mal vždy podliehať kontrole Európskeho parlamentu a že v záujme väčšej transparentnosti by sa tieto rozhodnutia mali prijímať prostredníctvom delegovaných aktov a v prípade potreby prostredníctvom postupu skorého oznámenia o nevznesení námietky;

15.  poznamenáva, že rozhodnutie Komisie z 21. decembra 2017 udeliť rovnocennosť švajčiarskym miestam obchodovania s akciami v rámci postupu udelenia rovnocennosti MiFID II/MiFIR – obmedzené na obdobie 12 mesiacov s možnosťou predĺženia za predpokladu, že sa dosiahne dostatočný pokrok, pokiaľ ide o spoločný inštitucionálny rámec – malo jasný politický rozmer;

16.  berie na vedomie, že Komisia má právo zrušiť rozhodnutia o rovnocennosti, najmä v prípade vážnych rozdielov v právnych predpisoch tretích krajín, a domnieva sa, že s Parlamentom by sa malo náležite konzultovať ešte pred prijatím takéhoto rozhodnutia o zrušení; žiada, aby sa zaviedli transparentné postupy týkajúce sa prijatia, zrušenia alebo pozastavenia rozhodnutí o rovnocennosti;

17.  domnieva sa, že by sa mal vytvoriť konzistentný rámec pre priebežný dohľad nad rovnocenným režimom tretej krajiny; domnieva sa, že európske orgány dohľadu (ESA) by mali mať právomoc poskytovať poradenstvo Komisii a skúmať vývoj v oblasti regulácie a dohľadu v tretích krajinách, keďže takýto vývoj môže mať vplyv na Úniu vzhľadom na previazanosť finančného systému; požaduje, aby bol Parlament informovaný o prebiehajúcich preskúmaniach tretích krajín regulačnými orgánmi a orgánmi dohľadu; v tejto súvislosti berie na vedomie legislatívny balík týkajúci sa preskúmania európskeho systému finančného dohľadu, v ktorom sa stanovuje zvýšené monitorovanie v nadväznosti na rozhodnutie o rovnocennosti, a to aj čo sa týka regulácie, dohľadu a presadzovania právnych predpisov a situácie na trhu tretej krajiny;

18.  domnieva sa, že prostredníctvom budúceho rámca EÚ pre rovnocennosť budú musieť tretie krajiny priebežne informovať orgány ESA o každom vnútroštátnom vývoji v oblasti regulácie a že rozhodnutie o rovnocennosti by malo byť podmienené riadnou spoluprácou v oblasti regulácie a dohľadu a výmenou informácií; domnieva sa, že podobne by aj tretie krajiny mali udržiavať úzky dialóg s EÚ;

19.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala a vytvorila jasný rámec pre transparentné, jednotné a konzistentné uplatňovanie postupov rovnocennosti, ktorým sa zavedie lepší postup na stanovenie, preskúmanie, pozastavenie a zrušenie rovnocennosti; vyzýva Komisiu, aby posúdila prínosy zavedenia postupu predkladania žiadostí o udelenie rovnocennosti pre tretie krajiny;

20.  požaduje, aby rozhodnutia o rovnocennosti podliehali priebežnému monitorovaniu príslušným ESA a aby výsledky takéhoto monitorovania boli zverejňované; zdôrazňuje, že takéto monitorovanie by sa malo zaoberať príslušnými právnymi predpismi, postupmi presadzovania právnych predpisov a postupmi dohľadu, ako aj významnými zmenami právnych predpisov a vývojom na trhu v príslušnej tretej krajine; ďalej vyzýva orgány ESA, aby na základe odôvodnených žiadostí Parlamentu, Rady a Komisie vypracúvali ad hoc posúdenia vývoja v tretích krajinách;

21.  žiada Komisiu, aby preskúmala súčasný režim rovnocennosti a posúdila, či prispieva k dosahovaniu rovnakých podmienok pre finančné inštitúcie EÚ a tretích krajín a zároveň chráni finančnú stabilitu Únie alebo jedného či viacerých jej členských štátov, integritu trhu, investorov a spotrebiteľov a fungovanie vnútorného trhu; domnieva sa, že toto preskúmanie spolu s prípadnými návrhmi na zlepšenie by sa malo zverejňovať;

22.  vyzýva Komisiu, aby každoročne predkladala Európskemu parlamentu správu o všetkých rozhodnutiach o rovnocennosti vrátane rozhodnutí o udelení, pozastavení a zrušení rovnocennosti a vysvetlila dôvody pre tieto rozhodnutia;

23.  pripomína významnú úlohu, ktorú orgány ESA zohrávajú pri analýze a monitorovaní rámcov dohľadu a regulačných rámcov tretích krajín, a v tejto súvislosti žiada, aby príslušné orgány ESA mali kapacitu a právomoci na zhromažďovanie, triedenie a analýzu údajov; pripomína úlohu príslušných vnútroštátnych orgánov v rámci postupu udeľovania povolení finančným inštitúciám, ktoré zamýšľajú delegovať časť správy portfólia alebo riadenia rizika na poskytovateľov služieb v tretích krajinách, ktorých regulačný systém je porovnateľný s regulačným systémom EÚ, ako aj dôležitosť konvergencie dohľadu; berie na vedomie prebiehajúce preskúmania orgánov ESA, najmä návrhy týkajúce sa dohľadu nad dojednaniami finančných inštitúcií o delegovaní, externom zabezpečovaní činností alebo presune rizika; domnieva sa, že európske orgány dohľadu a príslušné vnútroštátne orgány by mali úzko spolupracovať s cieľom vymieňať si najlepšie postupy a zabezpečiť jednotné vykonávanie regulačnej spolupráce a činností s tretími krajinami;

Úloha EÚ v stanovovaní noriem regulácie finančného sektora na celosvetovej úrovni

24.  zdôrazňuje význam aktívnej účasti EÚ na stanovovaní noriem na celosvetovej úrovni ako prostriedku na dosiahnutie medzinárodnej konzistentnosti v oblasti regulácie finančného sektora, maximalizovanie finančnej stability, zníženie systémového rizika, ochranu spotrebiteľov a investorov, predchádzanie regulačným medzerám medzi jednotlivými jurisdikciami a na rozvoj efektívneho medzinárodného finančného systému;

25.  požaduje aktívnu účasť Únie a členských štátov v celosvetových normatívnych orgánoch pre oblasť finančných služieb; pripomína požiadavky, ktoré predložil Komisii vo svojej správe o úlohe EÚ v rámci medzinárodných finančných, menových a regulačných inštitúcií a orgánov;

26.  preto ďalej žiada o posilnenie spoločného fóra EÚ a USA o regulácii finančného sektora, aby zahŕňal pravidelnejšie stretnutia v záujme častejšej a konzistentnejšej koordinácie;

27.  poukazuje na to, že zlepšenie vzťahov s tretími krajinami v oblasti finančných služieb a posilnenie kapitálových trhov EÚ nemožno považovať za vzájomne sa vylučujúce; preto zdôrazňuje, že treba dosiahnuť pokrok v rámci projektu únie kapitálových trhov;

o

o  o

28.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Prijaté texty, P7_TA(2014)0202.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0108.

(3)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0006.

(4)

Prijaté texty, P8_TA(2018)0069.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

11.7.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

46

4

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gerolf Annemans, Burkhard Balz, Pervenche Berès, Esther de Lange, Markus Ferber, Jonás Fernández, Giuseppe Ferrandino, Sven Giegold, Neena Gill, Roberto Gualtieri, Brian Hayes, Petr Ježek, Barbara Kappel, Othmar Karas, Georgios Kyrtsos, Philippe Lamberts, Werner Langen, Olle Ludvigsson, Ivana Maletić, Fulvio Martusciello, Costas Mavrides, Alex Mayer, Bernard Monot, Caroline Nagtegaal, Luděk Niedermayer, Stanisław Ożóg, Dimitrios Papadimoulis, Sirpa Pietikäinen, Dariusz Rosati, Pirkko Ruohonen-Lerner, Anne Sander, Alfred Sant, Martin Schirdewan, Molly Scott Cato, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Theodor Dumitru Stolojan, Paul Tang, Ramon Tremosa i Balcells, Ernest Urtasun, Marco Valli, Miguel Viegas, Jakob von Weizsäcker, Marco Zanni

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Manuel dos Santos, Paloma López Bermejo, Luigi Morgano, Siegfried Mureşan, Joachim Starbatty, Romana Tomc, Lieve Wierinck

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Pilar Ayuso


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

46

+

ALDE

Petr Ježek, Caroline Nagtegaal, Ramon Tremosa i Balcells, Lieve Wierinck

ECR

Stanisław Ożóg, Pirkko Ruohonen‑Lerner, Joachim Starbatty

EFDD

Bernard Monot, Marco Valli

ENF

Barbara Kappel

PPE

Pilar Ayuso, Burkhard Balz, Markus Ferber, Brian Hayes, Othmar Karas, Georgios Kyrtsos, Esther de Lange, Werner Langen, Ivana Maletić, Fulvio Martusciello, Siegfried Mureşan, Luděk Niedermayer, Sirpa Pietikäinen, Dariusz Rosati, Anne Sander, Theodor Dumitru Stolojan, Romana Tomc

S&D

Pervenche Berès, Jonás Fernández, Giuseppe Ferrandino, Neena Gill, Roberto Gualtieri, Olle Ludvigsson, Costas Mavrides, Alex Mayer, Luigi Morgano, Alfred Sant, Manuel dos Santos, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Paul Tang, Jakob von Weizsäcker

Verts/ALE

Sven Giegold, Philippe Lamberts, Molly Scott Cato, Ernest Urtasun

4

-

GUE/NGL

Paloma López Bermejo, Dimitrios Papadimoulis, Martin Schirdewan, Miguel Viegas

2

0

ENF

Gerolf Annemans, Marco Zanni

Vysvetlenie použitých znakov

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 29. augusta 2018Právne oznámenie