Postup : 2018/2055(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0265/2018

Predkladané texty :

A8-0265/2018

Rozpravy :

PV 10/09/2018 - 25
CRE 10/09/2018 - 25

Hlasovanie :

PV 11/09/2018 - 6.14
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0331

SPRÁVA     
PDF 600kWORD 73k
18.7.2018
PE 620.941v02-00 A8-0265/2018

o opatreniach na predchádzanie šikanovaniu a sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku, vo verejných priestoroch a v politickom živote v EÚ a boji proti týmto javom

(2018/2055(INI))

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť

Spravodajkyňa: Pina Picierno

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o opatreniach na predchádzanie šikanovaniu a sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku, vo verejných priestoroch a v politickom živote v EÚ a boji proti týmto javom

(2018/2055(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a články 8, 10, 19 a 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, ktorá nadobudla platnosť prijatím Lisabonskej zmluvy v decembri 2009(1), a najmä na jej články 1, 20, 21, 23 a 31,

–  so zreteľom na správu Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) z roku 2014 s názvom Násilie páchané na ženách: prieskum v rámci celej EÚ(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(3),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu, v ktorej je vymedzené a odsúdené obťažovanie a sexuálne obťažovanie(4),

–  so zreteľom na index rodovej rovnosti Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE),

–  so zreteľom na publikáciu EIGE z júna 2017 s názvom „Kybernetické násilie páchané na ženách a dievčatách“,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedníckeho tria EÚ, Estónska, Bulharska a Rakúska, z 19. júla 2017 o rovnosti medzi mužmi a ženami,

–  having regard to so zreteľom na v právne nástroje Organizácie Spojených národov v oblasti ľudských práv, najmä tých, ktoré sa týkajú práv žien, ako napr. Charta OSN, Všeobecná deklarácia ľudských práv, Medzinárodné pakty o občianskych a politických právach a o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a jeho protokol, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,

–  so zreteľom na iné nástroje OSN týkajúce sa sexuálneho obťažovania a násilia páchaného na ženách, akými sú napríklad Viedenská deklarácia a akčný program z 25. júna 1993 prijaté na Svetovej konferencii o ľudských právach, Deklarácia Valného zhromaždenia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách z 20. decembra 1993, rezolúcia o predchádzaní trestnej činnosti a o opatreniach trestného konania na odstránenie násilia páchaného na ženách z 21. júla 1997, správy osobitných spravodajcov OSN o násilí páchanom na ženách a všeobecné odporúčanie výboru CEDAW č. 19,

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu prijaté na štvrtej svetovej konferencii o ženách konanej 15. septembra 1995 a na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking +5 (2000), Peking +10 (2005), Peking +15 (2010) a Peking +20 (2015),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV (smernica o právach obetí)(5),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach (smernica o ženách v správnych radách) (COM(2012)0614), ktorý Komisia predložila 14. novembra 2012,

–  so zreteľom na rámcovú dohodu o obťažovaní a násilí na pracovisku z 26. apríla 2007 medzi Európskou konfederáciou odborových zväzov (ETUC/CES), konfederáciou BUSINESSEUROPE, asociáciou UEAPME a strediskom CEEP,

–  so zreteľom na správu Európskej siete orgánov pre rovnosť (EQUINET) s názvom Pretrvávanie diskriminácie, obťažovania a nerovnosti žien. (The Persistence of Discrimination, Harassment and Inequality for Women.) Činnosť orgánov pre rovnosť informujúcich o novej stratégii Európskej komisie pre rodovú rovnosť (The work of equality bodies informing a new European Commission Strategy for Gender Equality), ktorá bola uverejnená v roku 2015,

–  so zreteľom na správu EQUINET s názvom Obťažovanie na základe pohlavia a sexuálne obťažovanie: podpora práce orgánov pre rovnosť, ktorá bola uverejnená v roku 2014,

–  so zreteľom na Istanbulský dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, najmä na jeho články 2 a 40(6), a na svoje uznesenie z 12. septembra 2017 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu v mene Európskej únie(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. septembra 2001 o obťažovaní na pracovisku(8), z 26. novembra 2009 o odstránení násilia páchaného na ženách(9), z 5. apríla 2011 o prioritách a náčrte nového politického rámca EÚ zameraného na boj proti násiliu páchanému na ženách(10), z 15. decembra 2011 o hodnotení v polovici trvania európskej stratégie v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2007 – 2012(11), z 25. februára 2014 s odporúčaniami pre Komisiu o boji proti násiliu voči ženám(12) a sprievodné hodnotenie európskej pridanej hodnoty z novembra 2013 a z 24. novembra 2016 o pristúpení EÚ k Istanbulskému dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a boji proti nemu(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 14. marca 2017 o rovnosti žien a mužov v Európskej únii v období 2014 – 2015(14), z 10. marca 2015 o pokroku dosiahnutom v oblasti rovnosti žien a mužov v Európskej únii v roku 2013(15) a z 24. októbra 2017 o legitímnych opatreniach na ochranu oznamovateľov konajúcich vo verejnom záujme pri odhaľovaní dôverných informácií spoločností a verejných orgánov(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. októbra 2017 o boji proti sexuálnemu obťažovaniu a zneužívaniu v EÚ(17),

–  so zreteľom na správu Európskej konfederácie odborových zväzov s názvom Bezpečne doma, bezpečne v práci – odborová stratégia na prevenciu, riadenie a odstránenie obťažovania a násilia páchaného na ženách na pracovisku (Safe at home, safe at work – Trade union strategies to prevent, manage and eliminate work-place harassment and violence against women),

–  so zreteľom na správu na schôdzu odborníkov v oblasti násilia páchaného na ženách a mužoch vo svete práce (3. – 6. októbra 2016), ktorú organizovala Medzinárodná organizácia práce,

–  so zreteľom na štúdiu Medziparlamentnej únie s názvom Sexizmus, obťažovanie a násilie páchané na ženách – poslankyniach (Sexism, harassment and violence against women parliamentarians) z roku 2016(18),

–  so zreteľom na štúdiu o šikanovaní a sexuálnom obťažovaní na pracovisku, vo verejných priestoroch a v politickom živote v EÚ, ktorú uverejnilo generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky v marci 2018(19),

–  zo zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0265/2018),

A.  keďže rodová rovnosť je základnou hodnotou EÚ uznanou v zmluvách a Charte základných práv; keďže rodové násilie vyplýva z nerovnováhy vzťahov v oblasti moci a zodpovednosti medzi mužmi a ženami a súvisí s patriarchátom a pretrvávajúcou rodovou diskrimináciou;

B.  keďže starší ľudia, najmä staršie slobodné ženy, predstavujú osobitne zraniteľnú sociálnu skupinu, keď čelia psychologickému a fyzickému obťažovaniu a šikanovaniu;

C.  keďže sexuálne obťažovanie je vymedzené v smernici 2002/73/ES takto: „kde k nežiadúcemu verbálnemu, neverbálnemu alebo telesnému správaniu sexuálnej povahy dochádza s úmyslom alebo účinkom porušenia dôstojnosti osoby, najmä pri vytvorení zastrašujúceho, nepriateľského, ponižujúceho, zneucťujúceho alebo urážlivého prostredia“;

D.  keďže toto vymedzenie by sa malo prepracovať vzhľadom na spoločenský a technologický vývoj a na postoje, ktoré sa postupom času vyvíjajú a menia;

E.  keďže boj proti obťažovaniu na základe tehotenstva a materstva je nevyhnutný v záujme dosiahnutia skutočnej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom žien;

F.  keďže sexuálne obťažovanie je určitou formou násilia a je najextrémnejšou a stále pretrvávajúcou formou rodovej diskriminácie; keďže približne 90 % obetí sexuálneho obťažovania sú ženy a približne 10 % sú muži; keďže podľa štúdie FRA z roku 2014 v rámci celej EÚ s názvom Násilie páchané na ženách zažila každá tretia žena v dospelosti fyzické alebo sexuálne násilie; keďže až 55 % žien v EÚ bolo sexuálne obťažovaných; keďže 32 % všetkých obetí v EÚ uviedlo, že tohto obťažovania sa dopustil nadriadený, kolega alebo zákazník; keďže 75 % žien v povolaniach, ktoré si vyžadujú osobitnú kvalifikáciu, alebo na pozíciách vo vrcholovom manažmente bolo sexuálne obťažovaných; keďže 61 % žien zamestnaných v sektore služieb bolo vystavených sexuálnemu obťažovaniu; keďže 5 – 10 % európskej pracovnej sily raz zažilo šikanovanie na pracovisku;

G.  keďže sexuálne aj psychické obťažovanie v zamestnaní na úrovni EÚ sú zakázané, a to aj pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornú prípravu a kariérny postup, a patria medzi zdravotné a bezpečnostné aspekty;

H.  keďže je zodpovednosťou inštitúcií a agentúr EÚ naďalej zlepšovať existujúce mechanizmy uplatňovaním najúčinnejších pravidiel s cieľom zvýšiť informovanosť o vymedzení sexuálneho obťažovania a chrániť pracovníkov;

I.  keďže prípady sexuálneho obťažovania sa vo veľkej miere neoznamujú z dôvodu slabej spoločenskej informovanosti o tomto probléme, strachu a hanby hovoriť s inými ľuďmi o tejto téme, strachu zo straty práce, ťažkosti získať dôkazy, nedostatočných kanálov na ich oznamovanie, monitorovanie a ochranu obetí, a z dôvodu normalizácie násilia;

J.  keďže oznamovanie sexuálneho obťažovania na pracovisku veľmi často vedie k prepusteniu samotnej obete alebo jej izolovaniu v rámci pracoviska; keďže pokiaľ menej závažné prečiny zostanú bez námietok, poskytujú motiváciu na závažnejšie prečiny;

K.  keďže šikanovanie a sexuálne obťažovanie naďalej predstavujú vážne problémy v rôznych sociálnych prostrediach vrátane pracoviska, verejných priestorov, virtuálnych priestorov, ako je internet, a politického života a v čoraz väčšej miere k nim dochádza s využitím nových technológií, napríklad webových stránok alebo sociálnych sietí, čo páchateľom umožňuje, aby sa cítili bezpečne na základe anonymity;

L.  keďže v súvislosti so vznikajúcimi novými formami organizácie práce a sociálneho života a stieraním hraníc medzi súkromným, profesijným a spoločenským životom môže nastať zintenzívnenie negatívneho správania zameraného na jednotlivcov alebo sociálne skupiny; keďže šikanovanie na pracovisku sa môže veľmi často prejavovať rôznymi spôsobmi, a to vertikálne (páchané nadriadenými alebo podriadenými pracovníkmi) aj horizontálne (páchané kolegami, ktorí pracujú na rovnakej úrovni hierarchie);

M.  keďže sexuálne a psychické obťažovanie sú javy, ktorých účastníkmi sú obete a páchatelia všetkých vekových skupín, rôzneho vzdelania a kultúry, príjmov a spoločenského postavenia, a keďže tento jav má pre obete fyzické, sexuálne, emocionálne a psychické následky; keďže rodové stereotypy a sexizmus vrátane prejavov sexuálnej nenávisti, či už offline alebo online, sú pravými príčinami mnohých foriem diskriminácie a násilia voči ženám a bránia posilneniu postavenia žien;

N.  keďže v smernici o právach obetí sa vymedzuje rodové násilie ako porušenie základných slobôd obete a zahŕňa sexuálne násilie (vrátane znásilnenia, sexuálneho útoku a obťažovania); keďže ženské obete rodového násilia a ich deti si často vyžadujú osobitnú podporu a ochranu z dôvodu vysokého rizika opakovanej viktimizácie, zastrašovania a pomsty súvisiacich s takýmto násilím;

O.  keďže násilie páchané na ženách vo svete práce sa často rieši nesystematicky so zameraním sa najmä na viditeľnejšie formy, ako je fyzické násilie; keďže sexuálne a psychické obťažovanie môže však mať pre dotknutú osobu ešte ničivejšie dôsledky;

P.  keďže sexizmus a následné sexuálne obťažovanie, ktoré ženy môžu znášať na pracovisku, prispievajú k ich odchodu z trhu práce, čo má negatívny vplyv na ich hospodársku nezávislosť a na rodinný príjem;

Q.  keďže ženy, ktoré sú obeťami obťažovania a násilia vo vidieckych a vzdialených oblastiach v EÚ, majú obvykle väčšie ťažkosti získať plnú pomoc a ochranu pred páchateľmi;

R.  keďže dôsledky fyzického aj slovného obťažovania vrátane obťažovania v online prostredí sú škodlivé nielen z krátkodobého, ale aj z dlhodobého hľadiska a patrí medzi ne napríklad stres a ťažké depresie a môžu dokonca dohnať obete k samovražde, ako ukázal nárast správ o takýchto prípadoch; keďže okrem negatívneho vplyvu na zdravie má šikanovanie a sexuálne obťažovanie na pracovisku negatívny vplyv aj na kariéru jednotlivcov, na organizácie a spoločnosť, ako je vyššia neprítomnosť na pracovisku, nižšia produktivita a kvalita služieb a strata ľudského kapitálu;

S.  keďže podľa právnych predpisov EÚ musia členské štáty a inštitúcie a agentúry EÚ zabezpečiť zriadenie orgánu pre rovnosť s cieľom poskytovať obetiam nezávislú pomoc, vykonávať nezávislé prieskumy, zberať príslušne rozčlenené porovnateľné údaje, vykonávať výskum týkajúci sa vymedzenia pojmov a klasifikácií, uverejňovať nezávislé správy a vydávať odporúčania o otázkach zamestnanosti a odbornej prípravy, prístupu k tovaru a službám a ich dodávaní, ako aj pre samostatne zárobkovo činné osoby;

T.  keďže ženy v EÚ nie sú rovnako chránené proti rodovému násiliu a sexuálnemu a psychickému obťažovaniu z dôvodu odlišných politík a právnych predpisov v členských štátoch; keďže justičné systémy neposkytujú ženám vždy dostatočnú podporu; keďže v mnohých prípadoch rodového násilia obeť páchateľov pozná a často je od nich závislá, čo len zvyšuje jej strach oznámiť násilný čin;

U.  keďže Istanbulský dohovor podpísali všetky členské štáty, ale nie všetky ho ratifikovali, a keďže toto oneskorenie bráni vykonávaniu dohovoru v plnej miere;

V.  keďže sexizmus, ako aj sexuálne a psychické obťažovanie žien je reálne a rozšírené; keďže páchatelia obťažovania a násilia nemusia patriť len do radov politických oponentov, ale môžu byť aj členmi tej istej politickej strany, patriť k náboženským vodcom, miestnym orgánom, a dokonca aj k rodinným príslušníkom;

W.  keďže politici ako volení zástupcovia občanov majú zásadnú zodpovednosť ísť pozitívnym príkladom, pokiaľ ide o predchádzanie a boj proti sexuálnemu obťažovaniu v spoločnosti;

X.  keďže legitimita žien v politickej sfére sa ešte stále niekedy spochybňuje a ženy sú obeťami stereotypov, čo ich odrádza od zapájania sa do politického života, čo je obzvlášť zreteľný jav všade, kde sú ženy v politike zastúpené v menšej miere;

Y.  keďže nie všetky národné a regionálne parlamenty ani všetky miestne rady majú zavedené osobitné štruktúry a interné pravidlá na zriadenie vhodných kanálov na zaistenie bezpečného, dôverného podávania sťažnosti na obťažovanie a ich riešenie; keďže odborná príprava v oblasti sexuálneho a morálneho obťažovania by mali byť povinná pre všetkých zamestnancov a poslancov vrátane Európskeho parlamentu;

Z.  keďže problém domáceho násilia sa týka aj pracoviska, keďže môže mať vplyv na účasť obete na práci, na pracovný výkon a bezpečnosť;

AA.  keďže sexuálne a psychické obťažovanie sa deje nielen na pracovisku, ale tiež vo verejných priestoroch, a to aj vo formálnom a neformálnom vzdelávacom prostredí, v zdravotníckych zariadeniach a zariadeniach na trávenie voľného času, na ulici a vo verejnej doprave;

AB.  keďže kybernetické prenasledovanie a kybernetické obťažovanie zahŕňa aj využívanie informačných a komunikačných technológií na prenasledovanie, kontrolu alebo manipulovanie osoby; keďže kybernetické obťažovanie predstavuje problém najmä pre mladé ženy, pretože tieto média viac využívajú; keďže 20 % mladých žien (vo veku od 18 do 29 rokov) v EÚ-28 sa stretlo s kybernetickým obťažovaním;

AC.  keďže zo štúdie z roku 2016 vyplynulo, že viac ako polovica opýtaných žien zažila nejakú formu sexuálneho obťažovania na pracovisku v Spojenom kráľovstve, ale štyri z piatich žien neoznámili obťažovanie svojmu zamestnávateľovi(20);

AD.  keďže nové technológie môžu predstavovať aj potenciálneho spojenca pri analýze, pochopení a prevencii násilných javov;

AE.  keďže ženy, najmä mladé ženy, sú obeťami šikanovania alebo sexuálneho obťažovania prostredníctvom nových technológií, ako sú webové sídla a sociálne siete, v niektorých prípadoch organizovaného prostredníctvom tajných fór alebo skupín na sociálnych médiách; keďže takéto činy zahŕňajú hrozby znásilnenia, vyhrážanie sa smrťou, pokusy o vniknutie do systému a zverejnenie súkromných informácií a fotografií; keďže v súvislosti s rozsiahlym používaním online a sociálnych médií sa odhaduje, že jedna z desiatich žien už zažila formu kybernetického násilia vrátanie kybernetického prenasledovania a obťažovania od veku 15 rokov; keďže ženy, ktoré zohrávajú verejnú úlohu, okrem iných novinárky, a najmä LGBTI ženy a ženy so zdravotným postihnutím, sú hlavným cieľom pre šikanovanie cez internet a online násilie, a keďže niektoré z nich museli zanechať sociálne siete, pričom zakúsili fyzický strach, stres, problémy s koncentráciou, strach z návratu domov a obavy o svojich blízkych;

AF.  keďže prevenciu obťažovania v pracovnom prostredí je možné dosiahnuť len vtedy, keď súkromné aj verejné spoločnosti vytvoria kultúru, v ktorej sa bude so ženami zaobchádzať ako s rovnocennými a zamestnanci k sebe budú pristupovať s úctou;

AG.  keďže výskum preukázal, že obťažovanie je rozšírené na pracoviskách, kde majú muži prevahu vo vedení a ženy majú malé právomoci, ako v zábavnom a mediálnom priemysle, ale odohráva sa aj v technických a právnických spoločnostiach, v obchodnom sektore a v mnohých ďalších odvetviach, ak riadiace tímy s prevahou mužov tolerujú sexualizované zaobchádzanie pracovníkov; keďže v spoločnostiach, ktoré majú vo vedení viac žien, sa odohráva menej sexuálneho obťažovania;

Všeobecné odporúčania

1.  dôrazne odsudzuje všetky druhy násilia páchaného na ženách, ako sú opísané v Dohovore o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a v Istanbulskom dohovore;

2.  zdôrazňuje, že sexuálne obťažovanie je porušením ľudských práv, ktoré je spojené s patriarchálnymi mocenskými štruktúrami, ktoré je naliehavo potrebné pretvoriť;

3.  zdôrazňuje ústrednú úlohu všetkých mužov s cieľom ukončiť všetky formy obťažovania a sexuálneho násilia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne zapojili mužov do kampaní na zvyšovanie informovanosti a predchádzanie, ako aj do vzdelávacích kampaní v oblasti rodovej rovnosti; zdôrazňuje, že preventívne kampane sa musia zameriavať aj na menej závažné prečiny;

4.  tvrdí, že opatrenia a kampane na zvýšenie informovanosti v záujme predchádzania násiliu na dievčatách a ženách sa musia rozšíriť aj na chlapcov, a mali by sa organizovať počas počiatočných stupňov vzdelávania;

5.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby monitorovali správnu implementáciu smerníc EÚ, v ktorých sa zakazuje sexuálne obťažovanie;

6.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali komplexné národné akčné plány a právne predpisy týkajúce sa násilia páchaného na ženách, v ktorých sa bude náležitá pozornosť venovať zabezpečeniu primeraných zdrojov, okrem iného vrátane školenia personálu a dostatočného financovania, pre orgány pre rovnosť;

7.  vyzýva Komisiu, aby zhromaždila príklady najlepších postupov v boji proti sexuálnemu a psychickému obťažovaniu a obťažovaniu na základe tehotenstva a materstva na pracovisku a v iných kruhoch a aby v širokej miere informovala o výsledkoch tohto posúdenia;

8.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili riadne a primerané mechanizmy financovania programov a opatrení na boj proti sexuálnemu a psychickému obťažovaniu žien na všetkých úrovniach, s osobitným zreteľom na využívanie nových technológií a nástrojov, ktoré sprístupnila inovácia, napríklad prostredníctvom väčších investícií do výskumu a inovačných procesov s cieľom odstrániť tento jav;

9.  vyzýva európsku ombudsmanku, aby zhromaždila údaje o rôznych existujúcich predpisoch o ochrane v rámci inštitúcií a agentúr EÚ a aby poskytla záväzné závery s cieľom harmonizovať predpisy s najlepšími normami;

10.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty zatiaľ neratifikovali Istanbulský dohovor, a vyzýva všetky členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby ho bezodkladne ratifikovali a v plnej miere vykonávali; ďalej vyzýva členské štáty, ktoré už ratifikovali Istanbulský dohovor, aby ho v plnej miere vykonávali;

11.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby získali jasný obraz o sexuálnom obťažovaní v celej EÚ prostredníctvom lepších a vedecky spoľahlivejších štúdií vrátane nových problémov, ako napríklad internetové šikanovanie;

12.  víta novú rozsiahlu verejnú diskusiu, a to aj na sociálnych médiách, ktorá prispieva k presúvaniu hraníc týkajúcich sa sexuálneho obťažovania a prijateľného správania; víta najmä iniciatívy, ako je napríklad hnutie #MeToo, a plne podporuje všetky ženy a dievčatá, ktoré sa zúčastnili kampane vrátane tých, ktoré nahlásili páchateľov;

13.  vyzýva Európsku komisiu, aby predložila legislatívny návrh na boj proti šikanovaniu a sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku, na verejnosti a v politických kruhoch a aby do neho zahrnula aktualizované a komplexné vymedzenie pojmu obťažovanie, či už sexuálnej alebo inej povahy, ako aj vymedzenie pojmu šikanovanie;

14.  zdôrazňuje potrebu boja proti pretrvávajúcemu a dlhotrvajúcemu obťažovaniu alebo zastrašovaniu pracovníkov, ktoré spôsobuje alebo má spôsobovať ich poníženie alebo izolovanie alebo ich vylúčiť z ich tímov spolupracovníkov;

15.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s Eurostatom a inštitútom EIGE zlepšovali, podporovali a zabezpečovali systematický zber relevantných vekovo a rodovo rozčlenených porovnateľných údajov o prípadoch sexuálnej a rodovo založenej diskriminácie a psychického obťažovania vrátane kybernetického obťažovania na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni; nabáda zamestnávateľské organizácie, odbory a zamestnávateľov, aby sa aktívne zúčastňovali procesu zberu údajov prostredníctvom poskytovania odborných znalostí špecifických pre jednotlivé odvetvia a povolania;

16.  berie na vedomie, že v záujme získania porovnateľných číselných údajov o prevahe sexuálneho obťažovania a šikanovania v členských štátoch by sa mala venovať priorita väčšej informovanosti a uznaniu problémov prostredníctvom spoločného úsilia o šírenie informácií a poskytovania školenia;

17.  pripomína svoju výzvu Komisii, aby predložila návrh smernice v oblasti boja proti všetkým formám násilia páchanom na ženách a dievčatách a rodového násilia, ktorá by mala zahŕňať spoločné vymedzenie rôznych typov násilia páchaného na ženách vrátane aktualizovaného a komplexného vymedzenia obťažovania (či už sexuálneho alebo iného) a šikanovania a spoločné právne normy týkajúce sa kriminalizácie násilia páchaného na ženách; vyzýva Komisiu, aby predložila komplexnú stratégiu EÚ proti všetkým formám násilia založeného na rodovej príslušnosti vrátane sexuálneho obťažovania a zneužívania žien a dievčat, pričom treba vychádzať zo svedectiev vo forme príbehov žien a osobných skúseností;

18.  vyzýva členské štáty, aby poskytovali primerané verejné financovanie s cieľom zabezpečiť vyškolenie úradníkov orgánov presadzovania práva, sudcov a štátnych zamestnancov, ktorí riešia prípady šikanovania a sexuálneho obťažovania, aby pochopili násilie a obťažovanie na pracovisku, ako aj mimo neho;

19.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili kvalitné, ľahko dostupné a adekvátne financované špecializované služby pre obete rodového násilia a sexuálneho a psychického obťažovania, a aby uznali, že tieto prejavy násilia páchaného na ženách sú vzájomne prepojené a že sa musia riešiť prostredníctvom holistického prístupu, pričom na jednej strane zohľadnia sociálno-kultúrne aspekty, ktoré vedú k vzniku tohto javu, a na druhej umožnia špecializovaným službám vybaviť sa technologickými nástrojmi pre prevenciu a riešenie tohto javu;

20.  vyzýva členské štáty a miestne a regionálne vlády, aby zabezpečili primerané plány a zdroje s cieľom zaručiť, aby obete násilia a obťažovania vo vidieckych a vzdialených oblastiach neboli zbavené prístupu k pomoci a ochrane, alebo aby tento ich prístup nebol obmedzený;

21.  vyzýva Komisiu, aby riešila vznikajúce formy rodového násilia, ako je online obťažovanie, a to rozšírením vymedzenia nezákonného nenávistného prejavu, ako je vymedzené v práve EÚ podľa rámcového rozhodnutia o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva s cieľom zahrnúť mizogýniu, a aby zabezpečila, aby sa kódex správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom online vzťahoval aj na tieto trestné činy; požaduje rozvoj vzdelávacích programov s cieľom nabádať ženy, aby zlepšovali svoje zručnosti pri používaní nových technológií, aby mohli lepšie čeliť všetkým formám sexuálneho obťažovania a šikanovania v kybernetickom priestore, a nabáda k tomu, aby špecializované služby spolupracovali na vytvorení systému údajov a zdrojov, ktoré sú schopné monitorovať a analyzovať problém rodovo motivovaného násilia bez toho, aby sa porušilo nové všeobecné nariadenie o ochrane údajov (nariadenie (EÚ) 2016/679);

22.  okrem toho odsudzuje rozsiahly výskyt sexuálneho obťažovania a iných typov zneužívania, najmä pri online hrách a v sociálnych médiách, a nabáda mediálne spoločnosti a prevádzkovateľov, aby monitorovali všetky príklady obťažovania a bezodkladne na ne reagovali; preto požaduje rôzne opatrenia vrátane zvyšovania informovanosti, osobitného školenia a interných predpisov o disciplinárnych sankciách pre páchateľov, a psychologickú a/alebo právnu podporu pre obete týchto praktík s cieľom zabrániť šikanovaniu a sexuálnemu obťažovaniu v práci aj v online prostredí, a bojovať proti nim;

Násilie na pracovisku

23.  zdôrazňuje naliehavú potrebu, aby členské štáty, miestne a regionálne orgány, organizácie zamestnávateľov a odborové zväzy porozumeli prekážkam, ktorým ženy čelia pri oznamovaní prípadov sexuálneho obťažovania, rodovej diskriminácie a násilia, a preto v plnej miere podporovali ženy v oznamovaní okrem iného prípadov sexuálneho obťažovania, rodovej diskriminácie, obťažovania na základe tehotenstva a materstva a šikanovania, a to bez strachu z možných následkov, a vytvorili mechanizmy, ktoré posilnia postavenie žien a podporia ich, aby bezpečne oznamovali prípady zneužívania;

24.  vyzýva členské štáty, aby vykonávali aktívne a účinné politiky s cieľom predchádzať všetkým formám násilia na ženách vrátane sexuálneho obťažovania, sexizmu a šikanovania, ktoré musí väčšina z nich znášať na pracovisku, a bojovať proti nim;

25.  zdôrazňuje naliehavú potrebu noriem týkajúcich sa násilia a obťažovania na pracovisku, ktoré by mali poskytnúť právny rámec pre vlády, zamestnávateľov, spoločnosti a činnosť odborových zväzov na všetkých úrovniach;

26.  konštatuje, že niektoré odvetvia a povolania sú viac vystavené násiliu, najmä zdravotníctvo, verejné záchranné služby, politika, vzdelávanie, doprava, domáca práca, poľnohospodárstvo a vidiecke hospodárstvo, ako aj odvetvia textilu, odevov, kože a obuvi;

27.  konštatuje, že niektoré skupiny pracovníkov môžu byť viac dotknuté šikanovaním a násilím na pracovisku, najmä tehotné ženy a rodičia, ženy so zdravotným postihnutím, migrantky, pôvodné obyvateľky, osoby LGBTI a ženy pracujúce na čiastočný úväzok, ako sú stážistky alebo ženy s dočasnými zmluvami;

28.  konštatuje, že neželané správanie môže pochádzať z viacerých zdrojov súčasne alebo sa môže týkať súčasne profesijného, súkromného alebo sociálneho života, a môže mať negatívny vplyv na všetkých jednotlivcov, profesijné skupiny alebo sociálne skupiny v týchto sférach;

29.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli opatrenia zamerané na predchádzanie a boj proti násiliu a obťažovaniu na pracovisku, a to politikami, v ktorých sa stanovujú prevenčné opatrenia, účinné, transparentné a dôverné postupy riešenia sťažností, prísne a odrádzajúce sankcie pre páchateľov, komplexné informácie a školenia, ktoré majú zabezpečiť, aby pracovníci tieto politiky a postupy chápali, a na podporu spoločnostiam, aby vypracovali akčné plány na vykonávanie všetkých týchto opatrení; zdôrazňuje, že tieto opatrenia by sa nemali začleniť do existujúcich štruktúr, ak tieto štruktúry už obsahujú rodové prekážky;

30.  vyzýva členské štáty, aby investovali do vzdelávania inšpektorov práce v spolupráci s odbornými psychológmi a zabezpečili, aby podniky a organizácie obetiam poskytovali kvalifikovanú odbornú a psychologicko-sociálnu podporu;

31.  vyzýva členské štáty a sociálnych partnerov, aby zabezpečili, aby verejné aj súkromné spoločnosti a organizácie organizovali povinné školenia o sexuálnom obťažovaní a šikanovaní pre všetkých zamestnancov a vedenie; zdôrazňuje, že účinné školenie by malo byť interaktívne, priebežné, individualizované pre konkrétne pracovisko a vedené externým odborníkom;

32.  zdôrazňuje závažné nedostatočné oznamovanie prípadov obťažovania a zdôrazňuje význam prítomnosti vyškolených dôverných poradcov v každej organizácii na podporu obetí, poskytovanie pomoci pri oznamovaní a poskytovanie právnej pomoci;

33.  zdôrazňuje, že spoločnosti by mali mať prístup založený na nulovej tolerancii k sexuálnemu obťažovaniu a politiky, ktoré sú preň nápomocné, a že spoločnosti musia zabezpečiť, aby všetci zamestnanci boli informovaní o týchto politikách, postupoch podávania správ a o svojich právach a povinnostiach v súvislosti so sexuálnym obťažovaním na pracovisku;

34.  vyzýva mediálne spoločnosti, aby chránili a podporovali novinárov, ktorí sú obeťami kybernetického šikanovania a aby prijali súbor osvedčených postupov, ako sú osvetové kampane, primerané školenie vedenia, a to aj v súvislosti s tým, ako sa vyhnúť obviňovaniu obetí a sekundárnej viktimizácii, opatrenia na zlepšenie kybernetickej bezpečnosti a aby poskytli právnu podporu dotknutým osobám pri podávaní sťažnosti;

35.  vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na zabezpečenie rovnakej mzdy pre ženy a mužov ako prostriedku na zabránenie zneužívania moci a na podporu rešpektovania ľudskej dôstojnosti, ktorá je základným prvkom boja proti násiliu na ženách; zdôrazňuje, že rovnaká odmena by sa mala zaručiť prostredníctvom transparentnosti odmeňovania a dodržiavaním práva na informácie pre predpokladané obete, zabezpečením rovnakého zaobchádzania a pracovných príležitostí pre ženy a mužov a zabezpečením a uľahčením prístupu žien k rozhodovaniu a pracovným miestam vo vyššom manažmente tak vo verejnom, ako aj v súkromnom sektore, čím sa zabezpečí vyvážené zastúpenie žien vo správnych radách; vyzýva preto Komisiu a Radu, aby zintenzívnili svoje úsilie o odblokovanie smernice o ženách v správnych radách, ktorá je pozastavená v Rade od roku 2013;

36.  domnieva sa, že je potrebný komplexný prístup k násiliu na pracovisku, ktorý by mal zahŕňať uznanie spoluexistencie šikanovania, sexuálneho obťažovania a obťažovania na základe tehotenstva a materstva s rôznymi formami neplatenej práce vo formálnych a neformálnych ekonomikách (napr. samozásobiteľské poľnohospodárstvo, príprava jedál, starostlivosť o deti a staršie osoby) a rôzne systémy nadobúdania pracovných skúseností (napríklad učňovská príprava, stáže a dobrovoľnícka práca);

37.  požaduje urýchlené prijatie revízie smernice o písomnom vyhlásení (smernica Rady 91/533/EHS); opätovne požaduje smernicu o dôstojných pracovných podmienkach, ktorá by sa mala týkať opatrení na boj proti šikanovaniu a sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku;

38.  uznáva, že domáce násilie často presahuje aj na pracovisko, čo má negatívny vplyv na život pracovníkov a produktivitu podnikov, a že tento efekt môžu byť aj v opačnom smere, z pracoviska domov; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby poskytla usmernenia o uplatniteľnosti európskych ochranných príkazov na pracovisku a objasnila otázku zodpovednosti zamestnávateľov;

39.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali jav obťažovania na základe tehotenstva a materstva v zamestnaní;

Násilie v politickom živote

40.  vyzýva všetkých politikov, aby dodržiavali najprísnejšie normy správania a konali ako zodpovedné vzory pri predchádzaní sexuálnemu obťažovaniu a boji proti nemu v parlamentoch a mimo nich;

41.  odsudzuje všetky formy obťažovania političiek na sociálnych médiách formou „trollingu“ zahŕňajúceho umiestňovanie sexistických a zneužívajúcich komentárov vrátane vyhrážok smrťou a znásilnením;

42.  zdôrazňuje význam vytvorenia politík a postupov jednotlivých strán na ochranu osôb zvolených do politických funkcií, ako aj zamestnancov;

43.  uznáva, že paritné zoznamy na všetkých úrovniach zohrávajú kľúčovú úlohu pri umožňovaní účasti žien v politike a pretváraní mocenských štruktúr, ktoré diskriminujú ženy; vyzýva členské štáty, aby zaviedli takéto zoznamy v rámci volieb do Európskeho parlamentu;

44.  vyzýva všetky politické strany vrátane tých, ktoré sú zastúpené v Európskom parlamente, aby podnikli konkrétne kroky na vyriešenie tohto problému vrátane zavedenia akčných plánov a revízie vnútorných predpisov strany s cieľom zaviesť politiku nulovej tolerancie, preventívne opatrenia, postupy na riešenie sťažností a primerané postihy pre páchateľov sexuálneho obťažovania a šikanovania žien v politike;

45.  vyzýva národné a regionálne parlamenty a miestne zastupiteľstvá, aby v plnej miere pomáhali obetiam v rámci vnútorných postupov a/alebo v spolupráci s políciou, aby vyšetrovali prípady, zachovávali dôverný charakter registra prípadov v priebehu času, zabezpečovali povinné školenia pre všetkých zamestnancov a poslancov o rešpekte a ľudskej dôstojnosti, a aby prijali ďalšie osvedčené postupy na zabezpečenie nulovej tolerancie na všetkých úrovniach vo svojich príslušných inštitúciách;

46.  naliehavo vyzýva všetky príslušné subjekty, aby zabezpečili komplexné a urýchlené vykonávanie uznesenia z roku 2017o boji proti sexuálnemu obťažovaniu a zneužívaniu v EÚ; domnieva sa, že je jeho povinnosťou zabezpečiť nulovú toleranciu sexuálneho obťažovania a primerane chrániť a podporovať obete; v tejto súvislosti požaduje:

–  pracovnú skupinu nezávislých expertov na preskúmanie situácie sexuálneho obťažovania a zneužívania v Parlamente;

–  posúdenie a v prípade potreby revíziu zloženia príslušných orgánov Parlamentu s cieľom zabezpečiť nezávislosť a rodovú rovnováhu;

–  povinné školenie pre všetkých zamestnancov a poslancov;

–  jasnú lehotu pre komplexné vykonávanie všetkých požiadaviek uvedených v uznesení;

47.  vyzýva politikov, aby podporovali odbornú prípravu v oblasti riadenia a aby sami absolvovali túto odbornú prípravu s cieľom zabrániť vedeniu v nevšímavom prístupe a identifikovať situácie, pri ktorých dochádza k násiliu na ženách;

Násilie na verejných priestranstvách

48.  vyzýva Komisiu, aby vymedzila pojem verejný priestor so zreteľom na vývoj komunikačných technológií a zahrnula do neho „virtuálny“ verejný priestor, ako sú sociálne siete a webové sídla;

49.  vyzýva členské štáty, aby zvážili zavedenie osobitných právnych predpisov týkajúcich sa obťažovania na verejných priestranstvách vrátane intervenčných programov, s osobitným dôrazom na úlohu zásahu ostatných prítomných osôb;

50.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uskutočnili ďalší výskum príčin a dôsledkov sexuálneho obťažovania na verejných priestranstvách vrátane vplyvu, ktorý môžu mať sexistické a stereotypizované reklamy na výskyt násilia a obťažovania;

51.  zdôrazňuje, že kampane na zvýšenie informovanosti, ktoré bojujú proti rodovým stereotypom, patriarchálnym mocenským vzťahom a ktoré podporujú nulovú toleranciu sexuálneho obťažovania, patria medzi najlepšie nástroje v úsilí o riešenie rodového násilia na verejných priestranstvách;

52.  zdôrazňuje, že vzdelávanie o rodovej rovnosti na všetkých úrovniach je základným nástrojom na predchádzanie týmto formám nevhodného správania a ich odstránenie, na zmenu zmýšľania a zníženie kultúrnej tolerancie sexizmu a sexuálneho obťažovania; zdôrazňuje, že je potrebné, aby školy zaviedli vzdelávacie programy a diskusie o tejto téme; konštatuje, že v prípade potreby a vhodnosti by tieto programy a diskusie mali zahŕňať informácie a diskusie o prevencii a opatreniach proti sexuálnemu obťažovaniu, v spolupráci s príslušnými MVO a orgánmi pre rovnosť, s cieľom informovať o právach obetí a pripomenúť ľuďom spojenie tohto javu s objektivizáciou žien;

53.  vyzýva členské štáty, aby podporovali kampane na zvyšovanie informovanosti na stredných školách a začlenili otázku šikanovania cez internet do vzdelávacích osnov škôl a univerzít; vyzýva najmä k tomu, aby pokračovala úspešná kampaň Vymažme kybernetické šikanovanie a iniciatíva Bezpečný internet v záujme boja proti šikanovaniu a sexuálnemu obťažovaniu s cieľom pomôcť mladým ľuďom, budúcim občanom EÚ, aby porozumeli potrebe priblížiť sa k rodovej rovnosti a rešpektovať ženy;

54.  vyzýva členské štáty, aby zriadili systém podávania správ v školách, aby mali prehľad o všetkých prípadoch kybernetického šikanovania;

55.  konštatuje, že niektoré opatrenia prijaté v členských štátoch sa ukázali ako účinné pri odstraňovaní obťažovania na verejných priestranstvách, napríklad formálny dohľad (zvýšenie prítomnosti polície a/alebo zamestnancov vo verejnej doprave, kamerové systémy (CCTV)) a prirodzený dohľad (lepšia viditeľnosť a lepšie osvetlenie);

56.  vyzýva členské štáty, aby poskytovateľom internetových služieb pripomenuli ich povinnosť chrániť online spotrebiteľov a riešiť prípady opakovaného zneužívania alebo prenasledovania s cieľom chrániť obeť, informovať páchateľa, že nemôže konať beztrestne, a tak zmeniť jeho správanie;

57.  vyzýva členské štáty, aby s pomocou odborníkov v oblasti IT a príslušných orgánov dohľadu, napríklad poštových policajných síl, vykonávali väčší dohľad nad webovými sídlami s cieľom chrániť obete šikanovania a sexuálneho obťažovania a v prípade potreby predchádzať trestným činom a trestať ich;

58.  vyzýva členské štáty, aby používali primerané prostriedky na odstránenie výrazov, ktoré v mediálnom a politickom jazyku a vo verejných prednáškach podnecujú násilné správanie a znevažujú ženy ako také porušovaním ľudskej dôstojnosti;

59.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby harmonizovali svoje právne predpisy a ich vymedzenia rodového násilia v súlade s vymedzením násilia páchaného na ženách v Istanbulskom dohovore s cieľom zvýšiť účinnosť právnych predpisov proti obťažovaniu a šikanovaniu;

60.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty na zlepšenie mechanizmov monitorovania primeraného vykonávania právnych predpisov EÚ, ktoré zakazujú sexuálne obťažovanie, a na zabezpečenie toho, aby mali orgány pre rovnosť v každom členskom štáte dostatočné zdroje na kroky proti diskriminácii;

°

°  °

61.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012, s. 391.

(2)

http://fra.europa.eu/en/publication/2014/violence-against-women-eu-wide-survey-main-results-report

(3)

Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.

(4)

Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37.

(5)

Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57.

(6)

https://rm.coe.int/168008482e.

(7)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0329.

(8)

Ú. v. ES C 77 E, 28.3.2002, s. 138.

(9)

Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 53.

(10)

Ú. v. EÚ C 296 E, 2.10.2012, s. 26.

(11)

Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 102.

(12)

Ú. v. EÚ C 285, 29.8.2017, s. 2.

(13)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0451.

(14)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0073.

(15)

Ú. v. EÚ C 316, 30.8.2016, s. 2.

(16)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0402.

(17)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0417.

(18)

https://www.ipu.org/resources/publications/reports/2016-10/sexism-harassment-and-violence-against-women-parliamentarians

(19)

Štúdia – Šikanovanie a sexuálne obťažovanie na pracovisku, vo verejných priestoroch a v politickom živote v EÚ (Bullying and sexual harassment at the workplace, in public spaces, and in political life in the EU), Európsky parlament, Generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, Odbor politiky pre občianske práva a ústavné veci, marec 2018.

(20)

https://www.tuc.org.uk/sites/default/files/SexualHarassmentreport2016.pdf


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Sexuálne obťažovanie a šikanovanie sú dve z najextrémnejších, a pritom rozšírených foriem rodovej diskriminácie, ktorých obeťami sú na 90 % ženy. Až 55 % žien v EÚ zažilo sexuálne obťažovanie a jedna z desiatich žien bola sexuálne obťažovaná alebo prenasledovaná prostredníctvom nových technológií. Napriek tomu, že sexuálne násilie a obťažovanie sú bezohľadným ignorovaním rodovej rovnosti, a preto sú v rozpore s jednou zo základných hodnôt EÚ a desaťročia tvorenými komplexnými medzinárodnými právnymi predpismi, sú veľmi reálnym a pretrvávajúcim problémom v takmer každej krajine sveta.

Právne predpisy prijaté na riešenie násilia a obťažovania sa v rámci EÚ líšia, čo odráža sociálne, kultúrne, právne a administratívne rozdiely v členských štátoch, najmä pokiaľ ide o zdravie a bezpečnosť pri práci. Väčšina členských štátov rieši násilie a obťažovanie právnymi predpismi o rovnakom zaobchádzaní alebo všeobecným pracovným právom, a nie osobitnými právnymi predpismi týkajúcimi sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP). Tieto rozdiely sa odrážajú aj v rôznych vymedzeniach sexuálneho obťažovania, násilia a šikanovania. Pre iniciatívy na úrovni EÚ je nevyhnutné usilovať o celoeurópsky prístup k vymedzeniu násilia páchaného na ženách, študovaniu jeho príčiny a dôsledkov.

Sexuálne obťažovanie je vymedzené v práve EÚ ako akákoľvek forma nežiadúceho verbálneho, neverbálneho alebo telesného správania sexuálnej povahy, ku ktorému dochádza s úmyslom alebo účinkom porušenia dôstojnosti osoby, najmä ak sa tým vytvára zastrašujúce, nepriateľské, ponižujúce, zneucťujúce alebo urážlivé prostredie. V smernici o právach obetí sa tiež vymedzuje rodové násilie ako porušenie základných slobôd obete a zahŕňa sexuálne násilie (vrátane znásilnenia, sexuálneho útoku a obťažovania).

Sexuálne obťažovanie a šikanovanie sú javy, ktorých účastníkmi sú obete a páchatelia všetkých vekových skupín, rôzneho vzdelania a spoločenského postavenia. Jeho korene sú v rodových stereotypoch a sexizme vrátane prejavov sexuálnej nenávisti, ktoré môžu byť dôvodom na ďalšie formy demoralizujúceho násilia postihujúceho nielen obete, ale aj ich rodinných príslušníkov.

Existujú rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o vymedzenie sexuálneho obťažovania a násilia a vypracúvanie právnych predpisov týkajúcich sa jeho dôsledkov, o to, či sa prípad považuje za porušenie dôstojnosti jednotlivca, a teda či sa oznámi ako prípad násilia a obťažovania. Napríklad ženy si nie vždy uvedomujú, že konanie voči nim je sexuálne obťažovanie či šikanovanie, preto ho neoznámia. Okrem toho mnohé obete násilia a obťažovania nepodnikajú právne kroky vzhľadom na obmedzené vyhliadky na úspech alebo z dôvodu rizika odvety. Nedostatočné oznamovanie je preto spoločný problém na celom svete vrátane EÚ.

Hlavnými dôvodmi nízkej miery uznávania sexuálneho obťažovania a šikanovania na úrovni krajiny patria nedostatočná informovanosť o tom, čo je sexuálne obťažovanie, nedostatok vhodných nástrojov a metód na posudzovanie a riešenie problému, nízka priorita tejto otázky zo strany vlády a organizácií, obmedzené vedecké dôkazy a nedostatok osobitných právnych predpisov v tejto oblasti.

Na sexuálne obťažovanie a šikanovanie na pracovisku môžu mať často vplyv problémy, ako sú pracovná štruktúra spoločnosti alebo organizácie, nekompetentné riadenie, sociálna zraniteľnosť, negatívne alebo nepriateľské prostredie a kultúra, ktorá akceptuje, alebo aj neúmyselne schvaľuje obťažovanie.

Z hľadiska politického života sa násilie páchané na ženách často využíva na odradenie žien od toho, aby sa stali aktívnymi v politike. Objavili sa celosvetové kampane na boj proti násiliu páchanému na ženách v politike, napríklad # NotTheCost. Odrádzanie žien vyplýva zo stereotypu, že ženy nie sú stvorené pre politiku a tieto postoje mnohým ženám bránia v tom, aby sa do politiky zapojili. Osoby, ktoré živia tieto myšlienky, pochádzajú z radov politických protivníkov, nespokojných občanov cez iné dominantné autority, napr. náboženských vodcov, až po členov rodiny.

Hoci je sexuálne obťažovanie na verejných priestranstvách rozšírené, často sa neoznamuje a nepatrí do výskumu alebo príslušných právnych predpisov. Môže k nemu dôjsť vo verejnej doprave, na ulici, v baroch a reštauráciách. Dochádza k nemu aj na online fórach, pretože rozšírenie nových technológií vytvorilo aj ďalšie možnosti obťažovania a násilia na každej úrovni a oblasti spoločnosti, a páchatelia konajú bez toho, aby boli potrestaní, a to pre ich anonymitu online.

Sexuálne obťažovanie a šikanovanie môže mať dlhodobé škodlivé účinky na obete vrátane závažných dôsledkov na psychické (úzkosť a strach) a fyzické (modriny, zranenia a smrť) zdravie. Jednotlivé dôsledky obťažovaniu na pracovisku sa môžu líšiť, môže ísť od menších stresových udalostí až po dlhodobú práceneschopnosť, dokonca niekedy môže byť príčinou samovraždy. Okrem toho násilie nemá vplyv iba na obete, ale aj na ich rodiny. Ženské obete rodového násilia a ich deti si často vyžadujú osobitnú podporu a ochranu z dôvodu vysokého rizika opakovaného obťažovania a násilia.

Ako ukazuje táto správa, existuje naliehavá potreba zvýšiť znalosti, napríklad zberom relevantných rozčlenených porovnateľných údajov, a povedomie o rizikách a dôsledkoch násilia a obťažovania na pracovisku, na verejných priestranstvách a v politickom živote s cieľom nájsť možné spôsoby a metódy na ich riešenie. Takisto treba objasniť pojmy, vymedzenia a klasifikácie používané v súvislosti s rôznymi druhmi sexuálneho a rodového násilia.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ GESTORSKÝM VÝBOROM

Dátum prijatia

10.7.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

21

0

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Arena, Heinz K. Becker, Malin Björk, Vilija Blinkevičiūtė, Iratxe García Pérez, Anna Hedh, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Florent Marcellesi, Angelika Mlinar, Krisztina Morvai, Maria Noichl, Margot Parker, Marijana Petir, Pina Picierno, Liliana Rodrigues, Michaela Šojdrová, Ernest Urtasun, Elissavet Vozemberg-Vrionidi, Anna Záborská, Maria Gabriela Zoană

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lívia Járóka, Kostadinka Kuneva, Clare Moody, Mylène Troszczynski

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Cornelia Ernst


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

21

+

ALDE

Angelika Mlinar

GUE/NGL

Malin Björk, Cornelia Ernst, Kostadinka Kuneva

NI

Krisztina Morvai

PPE

Heinz K. Becker, Lívia Járóka, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Elissavet Vozemberg-Vrionidi

S&D

Maria Arena, Vilija Blinkevičiūtė, Iratxe García Pérez, Anna Hedh, Clare Moody, Maria Noichl, Pina Picierno, Liliana Rodrigues, Maria Gabriela Zoană

VERTS/ALE

Florent Marcellesi, Ernest Urtasun

0

-

 

 

5

0

EFDD

Margot Parker

ENF

Mylène Troszczynski

PPE

Marijana Petir, Michaela Šojdrová, Anna Záborská

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 29. augusta 2018Právne oznámenie