Postup : 2018/2054(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0266/2018

Predkladané texty :

A8-0266/2018

Rozpravy :

PV 10/09/2018 - 29
CRE 10/09/2018 - 29

Hlasovanie :

PV 11/09/2018 - 6.10
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0327

SPRÁVA     
PDF 641kWORD 74k
18.7.2018
PE 620.924v02-00 A8-0266/2018

o podpore rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ

(2018/2054(INI))

Výbor pre regionálny rozvoj

Spravodajca: Krzysztof Hetman

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o podpore rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ

(2018/2054(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a články 4, 162, 174 až 178 a 349 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja(2),

–  so zreteľom na nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS)(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. septembra 2017 s názvom Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ (COM(2017)0534),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 20. septembra 2017 pripojený k oznámeniu Komisie s názvom Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ (SWD(2017)0307),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2018 o zaostávajúcich regiónoch v EÚ(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2018 o posilnení hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v EÚ: 7. správa Európskej komisie(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2017 o základných pilieroch politiky súdržnosti EÚ po roku 2020(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2017 o posilňovaní zapojenia partnerov a zviditeľňovaní výkonnosti európskych štrukturálnych a investičných fondov(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2017 o správnej kombinácii financovania pre európske regióny: vyváženie finančných nástrojov a grantov v politike súdržnosti EÚ(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o investovaní do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov: hodnotenie správy na základe článku 16 ods. 3 NSU(10),

  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 8. februára 2017 s názvom Chýbajúce dopravné spojenia v pohraničných regiónoch(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o politike súdržnosti a stratégiách výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu (RIS3)(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2016 o Európskej územnej spolupráci – najlepšie postupy a inovatívne opatrenia(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. mája 2016 o nových nástrojoch územného rozvoja v rámci politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020: integrované územné investície a miestny rozvoj vedený komunitou(14),

–  so zreteľom na závery a odporúčania skupiny na vysokej úrovni na monitorovanie zjednodušenia pre prijímateľov prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0266/2018),

A.  keďže k EÚ a jej bezprostredným susedom v Európskom združení voľného obchodu (EZVO) patrí 40 vnútorných pozemných hraníc EÚ a regiónov s vnútornými hranicami EÚ a keďže tieto regióny predstavujú 40 % územia Únie a 30 % obyvateľstva EÚ a tvoria takmer jednu tretinu HDP EÚ;

B.  keďže pohraničné regióny, najmä tie s nižšou hustotou obyvateľstva, zvyčajne čelia horším podmienkam pre sociálny a hospodársky rozvoj, vo všeobecnosti dosahujú slabšie hospodárske výsledky než iné regióny členských štátov a ich úplný hospodársky potenciál je nevyužitý;

C.  keďže fyzické a/alebo zemepisné prekážky takisto prispievajú k obmedzeniu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti medzi pohraničnými regiónmi v EÚ aj mimo nej, najmä v prípade horských regiónov;

D.  keďže napriek už vynaloženému úsiliu naďalej pretrvávajú prekážky, najmä administratívne, jazykové a právne, a bránia rastu, hospodárskemu a sociálnemu rozvoju a súdržnosti v pohraničných regiónoch a medzi nimi;

E.  keďže Komisia v roku 2017 odhadla, že odstránenie len 20 % súčasných prekážok v pohraničných regiónoch by prinieslo zvýšenie ich HDP o 2 %, resp. asi 91 miliárd EUR, čo by sa prejavilo vytvorením približne jedného milióna nových pracovných miest; keďže vo všeobecnosti sa uznáva, že územná spolupráca vrátane cezhraničnej spolupráce prináša skutočnú a viditeľnú pridanú hodnotu, najmä občanom EÚ, ktorí žijú v oblasti vnútorných hraníc;

F.  keďže celkový počet cezhraničných pracovníkov a študentov pôsobiacich v inej krajine EÚ je približne 2 milióny, z čoho 1,3 milióna tvoria pracovníci, čo predstavuje 0,6 % všetkých zamestnancov v EÚ-28;

G.  keďže v rámci súčasného viacročného finančného rámca (VFR) smeruje 95 % prostriedkov pre transeurópske dopravné siete (TEN-T) a Nástroj na prepájanie Európy (NPE) na hlavné koridory siete TEN-T, zatiaľ čo malé projekty týkajúce sa súhrnnej siete a zásahov zameraných na pripojenie k sieti TEN-T často nie sú oprávnené na spolufinancovanie či vnútroštátne financovanie, hoci sú nevyhnutné na riešenie konkrétnych problémov a pre rozvoj cezhraničných vzťahov a hospodárstiev;

H.  keďže Komisia takisto plánuje predložiť stanovisko k regiónom s vnútornou námornou hranicou;

I.  keďže stanovisko Komisie by si takisto zaslúžili početné problémy, ktorým čelia regióny na vonkajších hraniciach EÚ vrátane najvzdialenejších regiónov, vidieckych oblastí, oblastí zasiahnutých zmenami v priemysle a regiónov Únie, ktoré znevýhodňuje ich odľahlosť, ostrovný charakter alebo iné závažné a trvalé prírodné alebo demografické podmienky podľa článku 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ);

1.  víta oznámenie Komisie s názvom Podpora rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ, ktoré ako výsledok dvoch rokov výskumu a dialógu poskytuje cenný náhľad na výzvy a prekážky, ktorým čelia pohraničné regióny na vnútorných hraniciach EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť používania a zverejňovania osvedčených postupov a úspešných projektov, ako je to i v prípade tohto oznámenia Komisie, a naliehavo žiada ďalšie kroky v súvislosti s podobnou analýzou, pokiaľ ide o regióny na vonkajších hraniciach EÚ;

Zameranie sa na pretrvávajúce prekážky

2.  upozorňuje, že pre 150-miliónové obyvateľstvo vnútorných cezhraničných oblastí má prístup k službám vo verejnom záujme v súlade s ich rozvojom kľúčový význam a že tento prístup často brzdia mnohé právne a administratívne prekážky vrátane jazykových prekážok; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby maximalizovali svoje úsilie a zintenzívnili spoluprácu na odstránenie týchto prekážok a aby podporovali a zavádzali využívanie elektronickej verejnej správy, najmä pokiaľ ide o zdravotnícke služby, dopravu, budovanie nevyhnutnej fyzickej infraštruktúry, vzdelávanie, kultúru, šport, komunikácie, mobilitu pracovnej sily, životné prostredie, ako aj reguláciu, cezhraničný obchod a rozvoj podnikania;

3.  zdôrazňuje, že problémy a výzvy, ktorým pohraničné regióny čelia, sú do istej miery spoločné, ale takisto sa v jednotlivých regiónoch alebo medzi členskými štátmi odlišujú a závisia od špecifických právnych, administratívnych, hospodárskych a geografických osobitostí daného regiónu, čo znamená, že ku každému z týchto regiónov je potrebný individuálny prístup; vo všeobecnosti uznáva potenciál spoločného rozvoja cezhraničných regiónov; podporuje individualizovaný, integrovaný a miestne zameraný prístup, ako je miestny rozvoj vedený komunitou;

4.  zdôrazňuje, že odlišné právne a inštitucionálne rámce členských štátov môžu viesť k právnej neistote v pohraničných regiónoch, ktorá vedie k tomu, že je potrebný dlhší čas a náklady na vykonávanie projektov sú vyššie, pričom predstavuje ďalšiu prekážku pre občanov, inštitúcie a podniky v pohraničných regiónoch, ktorá často brzdí vhodné iniciatívy; zdôrazňuje preto, že je žiaduca väčšia komplementárnosť, lepšia koordinácia a komunikácia, interoperabilita a ochota riešiť prekážky medzi členskými štátmi alebo aspoň na úrovni pohraničných regiónov;

5.  uznáva osobitnú situáciu cezhraničných pracovníkov, ktorí sú najviac postihnutí výzvami v pohraničných regiónoch, akými sú najmä uznávanie diplomov a iných kvalifikácií získaných po rekvalifikácii, zdravotná starostlivosť, doprava a prístup k informáciám o voľných pracovných miestach, sociálne zabezpečenie a daňové systémy; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili úsilie s cieľom prekonať tieto prekážky a poskytnúť regionálnym a miestnym orgánom v pohraničných regiónoch väčšie právomoci, finančné prostriedky a dostatočnú flexibilitu v záujme lepšej koordinácie susedných vnútroštátnych právnych a administratívnych systémov na účely zlepšenia kvality života cezhraničných pracovníkov; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť šírenia a využívania najlepších postupov v celej EÚ; upozorňuje, že tieto problémy sú ešte zložitejšie v prípade cezhraničných pracovníkov pracujúcich v krajinách mimo EÚ alebo prichádzajúcich z týchto krajín;

6.  poukazuje na výzvy súvisiace s podnikateľskými činnosťami vykonávanými v pohraničných regiónoch, najmä ak sa týkajú prijímania a vykonávania ustanovení pracovného a obchodného práva, zdaňovania, verejného obstarávania alebo systémov sociálneho zabezpečenia; vyzýva členské štáty a regióny, aby lepšie prispôsobili príslušné právne ustanovenia výzvam, ktorým čelia cezhraničné regióny, a zosúladili ich s týmito výzvami, a aby podporovali komplementárnosť a dosiahli zbližovanie regulačných rámcov s cieľom umožniť väčšiu súdržnosť a pružnosť v rámci vykonávania vnútroštátnych právnych predpisov, ako aj zlepšiť šírenie informácií o cezhraničných otázkach, napríklad vytváraním jednotných kontaktných miest, s cieľom umožniť pracovníkom a spoločnostiam splnenie svojich povinností a plné uplatnenie svojich práv, ako si vyžaduje právny systém členského štátu, v ktorom poskytujú svoje služby; žiada lepšie využívanie existujúcich riešení a zaručenie financovania existujúcich štruktúr spolupráce;

7.  vyjadruje sklamanie, že oznámenie Komisie neobsahovalo osobitné posúdenie malých a stredných podnikov (MSP) vrátane dodatočnej podpory, ktorú im možno poskytnúť; domnieva sa, že MSP čelia osobitným výzvam, pokiaľ ide o cezhraničnú interakciu, ktorá okrem iného zahŕňa problémy, ktoré sa týkajú jazyka, administratívnej kapacity, kultúrnych a právnych rozdielov; zdôrazňuje, že riešenie tejto výzvy je obzvlášť dôležité, keďže MSP zamestnávajú 67 % pracovníkov v nefinančných podnikateľských odvetviach EÚ a vytvárajú 57 % pridanej hodnoty(15);

8.  upozorňuje, že v cezhraničných regiónoch, najmä v tých s nižšou hustotou obyvateľstva, je doprava, najmä pokiaľ ide o služby cezhraničnej verejnej dopravy, stále nedostatočne rozvinutá a koordinovaná, sčasti pre chýbajúce alebo nepoužívané spojenia, čo bráni cezhraničnej mobilite a vyhliadkam na hospodársky rozvoj; okrem toho zdôrazňuje, že cezhraničná dopravná infraštruktúra je takisto mimoriadne nepriaznivo ovplyvnená zložitými regulačnými a administratívnymi opatreniami; vyzdvihuje existujúci potenciál rozvoja udržateľnej prepravy založenej predovšetkým na verejnej doprave a v tejto súvislosti očakáva nadchádzajúcu štúdiu Komisie o chýbajúcich železničných spojeniach pozdĺž vnútorných hraníc EÚ; zdôrazňuje, že takáto štúdia alebo budúce odporúčania by sa mali okrem iného opierať o informácie a skúsenosti miestnych, regionálnych a štátnych orgánov a mali by sa v nich zohľadňovať všetky návrhy cezhraničnej spolupráce a v prípade, že sa tak už stalo, návrhy lepších cezhraničných spojení, a vyzýva cezhraničné regionálne orgány, aby navrhli spôsoby prekonania existujúcich nedostatkov dopravných sietí; pripomína, že niektoré súčasné železničné infraštruktúry sa v dôsledku nedostatku podpory prestávajú používať; zdôrazňuje výhody, ktoré môže mať ďalší rozvoj vodných ciest pre miestne a regionálne hospodárstva; žiada, aby sa doplneniu chýbajúcich spojení v udržateľnej dopravnej infraštruktúre v pohraničných regiónoch venovala os NPE s primeraným rozpočtom; zdôrazňuje, že je potrebné riešiť nedostatky v oblasti dopravy, ktoré brzdia hospodárske činnosti, napríklad v doprave, cestovnom ruchu a pri cestovaní občanov;

9.  berie na vedomie, že atraktivita cezhraničných oblastí pre život a investície vo veľkej miere závisí od kvality života, dostupnosti verejných a komerčných služieb pre občanov a podniky, ako aj kvality dopravy, čo sú podmienky, ktoré možno splniť a zachovať len prostredníctvom úzkej spolupráce vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov, ako aj podnikov na oboch stranách hranice;

10.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že odlišné a zložité postupy predchádzajúceho udelenia povolenia pre služby zdravotnej starostlivosti a používané spôsoby platby a náhrady, administratívna záťaž pre pacientov, ktorí absolvujú cezhraničné konzultácie s odborníkmi, nezlučiteľnosti pri využívaní technológií a výmene údajov o pacientoch, ako aj nedostatok jednotných prístupných informácií nielen obmedzujú prístupnosť z oboch strán hraníc, čim bránia využívaniu zdravotníckych zariadení v plnej miere, ale takisto sťažujú pohotovostným a záchranným službám vykonávanie ich cezhraničných zásahov;

11.  zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu zohrávať pohraničné regióny EÚ, pokiaľ ide o životné prostredie a jeho ochranu, keďže znečistenie životného prostredia a prírodné katastrofy sú často cezhraničnými problémami; v tejto súvislosti podporuje cezhraničné projekty týkajúce sa environmentálnej ochrany pre regióny na vonkajších hraniciach EÚ, keďže tieto regióny často čelia environmentálnym výzvam, ktoré spôsobili rôzne environmentálne normy a právna regulácia v susedných krajinách EÚ; takisto žiada lepšiu spoluprácu a koordináciu v oblasti správy vnútorných vodných ciest s cieľom zabrániť prírodným katastrofám, ako sú povodne;

12.  vyzýva Komisiu, aby naliehavo riešila problémy vyplývajúce z existencie fyzických a zemepisných prekážok medzi pohraničnými regiónmi;

Posilnenie spolupráce a dôvery

13.  domnieva sa, že vzájomná dôvera, politická vôľa a flexibilný prístup zainteresovaných strán na viacerých úrovniach od miestnej až po vnútroštátnu úroveň vrátane občianskej spoločnosti sú nevyhnutné na prekonanie uvedených pretrvávajúcich prekážok; vyjadruje presvedčenie, že hodnota politiky súdržnosti pre pohraničné regióny vychádza z cieľa posilniť tvorbu pracovných miest a rast a že túto činnosť treba iniciovať na úrovni Únie a členských štátov i na regionálnej a miestnej úrovni; preto vyzýva na lepšiu koordináciu a dialóg, účinnejšiu výmenu informácií a ďalšiu výmenu najlepších postupov medzi orgánmi, najmä na miestnej a regionálnej úrovni; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili takúto spoluprácu a poskytli finančné prostriedky na štruktúry spolupráce s cieľom zabezpečiť primeranú funkčnú a finančnú nezávislosť príslušných miestnych a regionálnych orgánov;

14.  vyzdvihuje dôležitosť vzdelávania a kultúry a najmä príležitosti na zintenzívnenie úsilia zameraného na podporu viacjazyčnosti a medzikultúrneho dialógu v pohraničných regiónoch; zdôrazňuje potenciál škôl a miestnych masmédií v tomto úsilí a nabáda členské štáty, regióny a obce v oblasti vnútorných hraníc, aby do svojich učebných plánov už od úrovne predškolského vzdelávania zahrnuli vyučovanie jazykov susediacich krajín; navyše podčiarkuje dôležitosť podpory viacjazyčného prístupu na všetkých administratívnych úrovniach;

15.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby uľahčili a podporovali lepšie chápanie a vzájomné uznávanie osvedčení, diplomov a odborných kvalifikácií medzi susednými regiónmi; preto podporuje začlenenie osobitných zručností do učebných plánov s cieľom zvýšiť príležitosti v oblasti cezhraničného zamestnávania vrátane potvrdzovania a uznávania zručností;

16.  nabáda na rôzne opatrenia zamerané na boj proti všetkým formám diskriminácie v pohraničných regiónoch a na odstránenie prekážok pre zraniteľné osoby pri hľadaní zamestnania a začleňovaní sa do spoločnosti; v tomto ohľade podporuje presadzovanie a rozvoj sociálnych podnikov v pohraničných regiónoch ako zdroja vytvárania pracovných miest, najmä pre zraniteľné skupiny, ako sú mladí nezamestnaní ľudia a osoby so zdravotným postihnutím;

17.  víta akčný plán pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020(16) ako nástroj na dosiahnutie efektívnej a inkluzívnej verejnej správy a uznáva osobitnú hodnotu tohto plánu pre opatrenia v pohraničných regiónoch zamerané na zjednodušenie; konštatuje, že je potrebná interoperabilita súčasných systémov elektronickej verejnej správy na vnútroštátnej, regionálnej i miestnej administratívnej úrovni; vyjadruje však znepokojenie v súvislosti s nevyrovnaným vykonávaním plánu v niektorých členských štátoch; takisto je znepokojený často nedostatočnou interoperabilitou elektronických systémov orgánov a nízkou úrovňou online služieb dostupných pre zahraničných podnikateľov na začatie podnikania v inej krajine; preto vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na uľahčenie prístupu k svojim digitálnym službám pre potenciálnych používateľov zo susedných oblastí, a to i prostredníctvom jazykových nástrojov, a nabáda orgány v cezhraničných regiónoch, aby vytvorili elektronické portály pre rozvoj cezhraničných podnikateľských iniciatív; naliehavo vyzýva orgány členských štátov, regionálne a miestne orgány, aby zintenzívnili svoje úsilie na projektoch v oblasti elektronickej verejnej správy, ktoré pozitívne ovplyvnia život a prácu občanov v pohraničných regiónoch;

18.  konštatuje, že niektoré pohraničné regióny na vnútorných a vonkajších hraniciach sa boria so závažnými migračnými problémami, ktoré často presahujú kapacity pohraničných regiónov, a nabáda na primerané používanie programov iniciatívy Interreg, ako aj na výmenu osvedčených postupov medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi v pohraničných oblastiach, v rámci integrácie utečencov pod medzinárodnou ochranou; zdôrazňuje potrebu podpory a koordinácie na európskej úrovni, ako aj potrebu toho, aby národné vlády podporovali miestne a regionálne orgány pri riešení týchto výziev;

19.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby poskytla svoj náhľad, pokiaľ ide o vyrovnávanie sa s výzvami, ktorým čelia regióny s vnútornou námornou, ako aj vonkajšou hranicou; žiada dodatočnú podporu pre cezhraničné projekty medzi regiónmi na vonkajších hraniciach EÚ a pohraničnými regiónmi susedných krajín, najmä regiónmi tých tretích krajín, ktoré sú zapojené do procesu integrácie do EÚ; v tejto súvislosti znovu opakuje, že charakteristiky všetkých pohraničných regiónov a problémy, ktorým čelia, sú do určitej miery rovnaké, zároveň si však vyžadujú diferencovaný, individualizovaný prístup; zdôrazňuje, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť a primeranú podporu najvzdialenejším regiónom na vonkajších hraniciach EÚ;

20.  upozorňuje, že budúca politika súdržnosti by mala primerane zohľadňovať a podporovať regióny EÚ, ktoré sú najviac vystavené dôsledkom vystúpenia Spojeného kráľovstva z Európskej únie, najmä tie, ktoré sa preto ocitnú na (námorných alebo pozemných) hraniciach EÚ;

21.  vyzýva členské štáty, aby zlepšili komplementárnosť svojich zdravotníckych služieb v pohraničných regiónoch a zabezpečili skutočnú spoluprácu pri cezhraničnom poskytovaní pohotovostných služieb, napríklad zdravotnej starostlivosti a policajných či protipožiarnych zásahov, aby sa zaistilo dodržiavanie práv pacientov stanovených v smernici o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, ako aj zvýšenie dostupnosti a kvality služieb; vyzýva členské štáty, regióny a samosprávy, aby uzavreli dvojstranné alebo viacstranné rámcové dohody o spolupráci v oblasti cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, a v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na tzv. oblasti ZOAST (Zones Organisées d'Accès aux Soins Transfrontaliers), v prípade ktorých môžu obyvatelia pohraničných území získať zdravotnú starostlivosť na oboch stranách hraníc v určených zariadeniach zdravotnej starostlivosti bez akýchkoľvek administratívnych alebo finančných prekážok a ktoré sa stali referenčnými kritériami pre spoluprácu v oblasti cezhraničnej zdravotnej starostlivosti v Európe;

22.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti posilnenia spolupráce a prekonania prekážok regionálneho rozvoja na vonkajších hraniciach so susednými regiónmi, najmä s regiónmi tých krajín, ktoré sa pripravujú na pristúpenie k EÚ;

23.  zdôrazňuje dôležitosť malých a cezhraničných projektov pri zbližovaní ľudí a týmto spôsobom i vytváraní nového potenciálu pre miestny rozvoj;

24.  podčiarkuje význam poučenia sa z úspešných projektov v niektorých pohraničných regiónoch a ďalšieho využívania potenciálu týchto projektov;

25.  zdôrazňuje dôležitosť športu ako nástroja na uľahčenie integrácie komunít, ktoré žijú v pohraničných regiónoch, a vyzýva členské štáty a Európsku komisiu, aby vyčlenili primerané hospodárske zdroje na programy územnej spolupráce v záujme financovania miestnej športovej infraštruktúry;

Využívanie nástrojov EÚ na lepšiu súdržnosť

26.  zdôrazňuje veľmi dôležitú a pozitívnu úlohu programov Európskej územnej spolupráce a najmä programov cezhraničnej spolupráce v oblasti hospodárskeho a sociálneho rozvoja a súdržnosti pohraničných regiónov vrátane regiónov s námornou a vonkajšou hranicou; víta skutočnosť, že v návrhu VFR Komisie na roky 2021 – 2027 je Európska územná spolupráca zachovaná ako dôležitý cieľ s výraznejšou úlohou v rámci politiky súdržnosti po roku 2020, a žiada značne zvýšený rozpočet, najmä pre cezhraničnú zložku; zdôrazňuje zreteľnú európsku pridanú hodnotu Európskej územnej spolupráce a vyzýva Radu, aby v tejto súvislosti prijala navrhované rozpočtové prostriedky; zároveň upozorňuje, že je potrebné zjednodušiť programy, zaistiť lepšiu súdržnosť Európskej územnej spolupráce s celkovými cieľmi EÚ a zabezpečiť flexibilitu programov tak, aby lepšie reagovali na miestne a regionálne problémy, a súčasne znížiť administratívnu záťaž pre príjemcov a uľahčiť väčšie investície do udržateľných projektov infraštruktúry prostredníctvom programov cezhraničnej spolupráce; vyzýva orgány v cezhraničných regiónoch, aby intenzívnejšie využívali podporu poskytovanú prostredníctvom týchto programov;

27.  vyzýva Komisiu, aby pravidelne predkladala Európskemu parlamentu správu o zozname prekážok, ktoré sa odstránili v oblasti cezhraničnej spolupráce; nabáda Komisiu, aby posilnila využívanie existujúcich inovačných nástrojov, ktoré prispievajú k prebiehajúcej modernizácii a prehlbovaniu cezhraničnej spolupráce, ako sú pohraničné kontaktné miesto, posilnená sieť SOLVIT, ako aj jednotná digitálna brána, a ktoré sú zamerané na organizovanie odborných poznatkov a poskytovanie poradenstva o cezhraničných regionálnych aspektoch, a aby ďalej vyvíjala nové nástroje; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby – pokiaľ je to možné – štandardne digitalizovali verejné správy s cieľom zabezpečiť pre občanov a podniky v pohraničných regiónoch digitálne verejné služby medzi koncovými bodmi;

28.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia zhromažďovala informácie o cezhraničnej interakcii pre lepší a informovanejší rozhodovací proces v spolupráci s členskými štátmi, regiónmi a obcami a aby boli podporované a financované pilotné projekty, programy, štúdie, analýzy a územný výskum;

29.  žiada lepšie využívanie potenciálu makroregionálnych stratégií EÚ pri riešení problémov pohraničných regiónov;

30.  vyjadruje presvedčenie, že politika súdržnosti by mala byť viac zameraná na investície do ľudí, keďže hospodárstva pohraničných regiónov možno posilniť účinnou kombináciou investícií do inovácií, ľudského kapitálu, dobrej správy vecí verejných a inštitucionálnej kapacity;

31.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že potenciál európskeho zoskupenia územnej spolupráce nie je využívaný v plnom rozsahu, čo by mohlo byť čiastočne spôsobené výhradami regionálnych a miestnych orgánov a čiastočne ich obavami z presunu právomocí a pretrvávajúcim nedostatkom informovanosti o ich príslušných právomociach; žiada, aby sa rýchlo identifikovali a riešili akékoľvek iné možné príčiny tejto situácie; vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia na prekonanie prekážok účinného uplatňovania tohto nástroja; pripomína, že hlavnou úlohou Komisie v rámci programov Európskej územnej spolupráce by malo byť uľahčenie spolupráce medzi členskými štátmi;

32.  naliehavo žiada zohľadnenie skúseností početných euroregiónov, ktoré existujú a pôsobia v rámci pohraničných regiónov na vnútorných a vonkajších hraniciach EÚ, s cieľom ďalej rozvíjať možnosti hospodárskeho a sociálneho rozvoja a kvalitu života občanov žijúcich v pohraničných regiónoch; žiada posúdenie činnosti euroregiónov v oblasti regionálnej spolupráce a ich vzťahu k iniciatívam a činnosti pohraničných regiónov EÚ s cieľom koordinovať a optimalizovať výsledky ich činnosti v tejto oblasti;

33.  zdôrazňuje, že posudzovanie územného vplyvu prispieva k lepšiemu pochopeniu vplyvu politík na priestorové hľadisko; vyzýva Komisiu, aby zvážila prisúdenie výraznejšej úlohy posúdeniu územného vplyvu pri navrhovaní legislatívnych iniciatív EÚ;

34.  vyjadruje pevné presvedčenie, že cezhraničné prekážky by obmedzil európsky cezhraničný dohovor, ktorý by v prípade územne vymedzenej cezhraničnej infraštruktúry alebo služby (napríklad nemocnice alebo električkovej trate) umožnil uplatnenie vnútroštátneho normatívneho rámca a/alebo noriem len jednej z dvoch alebo viacerých dotknutých krajín; v tejto súvislosti víta nedávno zverejnený návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o mechanizme na riešenie právnych a administratívnych prekážok v cezhraničnom kontexte (COM (2018)0373);

35.  očakáva budúci návrh nariadenia Komisie o nástroji riadenia cezhraničnej spolupráce, s cieľom posúdiť jeho užitočnosť pre príslušné regióny;

°

°  °

36.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, národným a regionálnym parlamentom členských štátov, VR a EHSV.

(1)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.

(2)

Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259.

(3)

Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, p. 19.

(4)

Ú. v. EÚ L 88, 4.4.2011, s. 45.

(5)

Prijaté texty, P8_TA(2018)0067.

(6)

Prijaté texty, P8_TA(2018)0105.

(7)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0254.

(8)

Prijaté texty, P8 TA(2017)0245.

(9)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0222.

(10)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0053.

(11)

Ú. v. EÚ C 207, 30.6.2017, s. 19.

(12)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0320.

(13)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0321.

(14)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0211.

(15)

Výročná správa o európskych MSP 2016/2017, s. 6.

(16)

Oznámenie Komisie z 19. apríla 2016 s názvom Akčný plán EÚ pre elektronickú verejnú správu na roky 2016 – 2020: urýchlenie digitálnej transformácie verejnej správy (COM(2016)0179).


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Pohraničné regióny na vnútorných hraniciach Európskej únie predstavujú viac ako 40 % jej územia a sú domovom 150 miliónov Európanov. Zároveň vytvárajú štvrtinu HDP Európy. Napriek týmto skutočnostiam čelia pohraničné regióny pretrvávajúcim prekážkam, ktoré bránia ich rastu a rozvoju a v dôsledku toho dosahujú horšie hospodárske výsledky než ostatné regióny hlbšie vo vnútrozemí členských štátov.

S cieľom nájsť vysvetlenie tejto situácie, ako aj navrhnúť riešenia Európska komisia pristúpila k vypracovaniu cezhraničnej revízie za roky 2015 – 2017, ktorá pozostávala zo štúdie právnych a administratívnych prekážok, rozsiahlych online verejných konzultácií a série seminárov so zainteresovanými stranami. Účinok tohto preskúmania je oznámenie o podpore rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ, ktoré poukazuje na desať najčastejších prekážok pre rozvoj pohraničných regiónov a navrhuje riešenia na odstránenie týchto problémov.

Spravodajca víta dokument predložený Komisiou ako hodnotnú a dôkladnú analýzu existujúcich prekážok a oceňuje navrhované riešenia. Je pevne presvedčený, že najúčinnejším nástrojom na prekonávanie prekážok pri rozvoji pohraničných regiónov je vzájomná dôvera a politická vôľa všetkých príslušných orgánov. Komisie a národné vlády by preto mali viac dôverovať miestnym a regionálnym orgánom. Ich účinná spolupráca v pohraničných regiónoch si vyžaduje väčšiu flexibilitu a prijímanie špeciálnych opatrení, keďže právne systémy zúčastnených členských štátov často nie sú komplementárne. Toto platí, dokonca aj pokiaľ ide o právo EÚ, keďže transpozícia smerníc sa môže v rôznych členských štátoch líšiť. Preto je presvedčený, že posudzovanie územného vplyvu by malo byť povinné pre všetky nové právne predpisy EÚ.

Spravodajca zdôrazňuje, že naliehavé otázky, akými sú prístup k verejným službám, právna neistota pre cezhraničných pracovníkov a zamestnancov alebo nedostatočná dopravná sieť, si vyžadujú cielenejšie a intenzívnejšie opatrenia prijaté primárne na úrovni členských štátov, ale aj na úrovni EÚ. Pracovníci potrebujú, aby ich kvalifikácie boli uznané, a musia byť dobre informovaní o svojom sociálnom zabezpečení. Takisto sa musia odstrániť prekážky pre cezhraničné podniky, pretože v súčasnosti podniky pôsobiace cezhranične majú približne o 60 % vyššie náklady ako tie, ktoré pôsobia na domácom trhu. Spolupráca medzi regiónmi na vnútorných hraniciach a ich rozvoj a súdržnosť by sa mohli ďalej zvýšiť tým, že sa zníži zložitosť administratívnych postupov, ktorým občania a podniky v pohraničí čelia v bežnom živote. Preto je nevyhnutné zvýšiť úsilie zamerané na ďalšie zjednodušenie.

Spravodajca vysoko oceňuje pozitívny vplyv programov Európskej územnej spolupráce pri odstraňovaní bariér na hraniciach, ale myslí si, že stále existuje značný priestor na zlepšenie. Preto dôrazne podporuje zachovanie Európskej územnej spolupráce a zvýšenie jej rozpočtu v priebehu budúceho programového obdobia. Zároveň poukazuje na to, že financovanie a investície sú dôležité, ale nie sú dostatočné na zlepšenie situácie, a preto sa domnieva, že nástroje, ako je európske zoskupenie územnej spolupráce, by sa mali posilniť. Okrem toho by sa mal zvážiť vývoj nových nástrojov, ako je nový nástroj riadenia cezhraničnej spolupráce.

Spravodajca víta vytvorenie pohraničného kontaktného miesta v rámci Komisie, ktoré bude poskytovať poradenstvo vnútroštátnym a regionálnym orgánom na riešenie právnych a administratívnych prekážok v pohraničí. Zdôrazňuje dôležitú úlohu Komisie pri odstraňovaní cezhraničných prekážok navrhovaním právnych predpisov alebo mechanizmov financovania či podporou členských štátov pri vypracúvaní lepších opatrení a prehlbovaní ich spolupráce pri odstraňovaní prekážok v pohraničných regiónoch.

Spravodajca poznamenáva, že oznámenie Komisie sa vzťahuje len na regióny na vnútorných hraniciach EÚ. Podporuje logiku Komisie zamerať sa len na tieto regióny, keďže čelia spoločným výzvam. Spravodajca však považuje za nevyhnutné vypracovať podobnú revíziu týkajúcu sa regiónov s vonkajšou a námornou hranicou s cieľom navrhnúť účinné riešenia pre výzvy a prekážky, ktorým tieto regióny čelia.


STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie (25.6.2018)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k podpore rastu a súdržnosti v pohraničných regiónoch EÚ

(2018/2054(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Theodoros Zagorakis

NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre regionálny rozvoj, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  uznáva výzvy, ktorým čelia pohraničné regióny, a zdôrazňuje, že sociálno-ekonomické rozdiely vrátane kultúrnych a jazykových rozdielov medzi rôznymi pohraničnými regiónmi môžu brániť integrácii, obmedzovať interakciu a znižovať príležitosti pre ľudí a podniky na oboch stranách hranice;

2.  zdôrazňuje, že EÚ pozitívne prispieva k rozvoju pohraničných regiónov a že budúce programy financovania by mali pokračovať čo najúčinnejším a najefektívnejším spôsobom a mali by sa sústrediť na oblasti s mimoriadne vysokou európskou pridanou hodnotou, pričom by mali zabezpečiť, aby riešenie problémov v pohraničných regiónoch bolo jadrom programov cezhraničnej spolupráce;

3.  stanovuje, že politika súdržnosti by mala pokračovať v podpore zraniteľných a marginalizovaných ľudí, riešiť rastúce nerovnosti a budovať solidaritu prostredníctvom investícií do vzdelávania, odbornej prípravy a kultúry, pričom by mala venovať osobitnú pozornosť programom cezhraničnej spolupráce zameraným na existujúce kultúrne, územné a administratívne prekážky a budúce výzvy v týchto regiónoch;

4.  zdôrazňuje, že hranice EÚ zahŕňajú pozemné aj námorné hranice, ktoré treba vziať do úvahy; vyzýva preto Komisiu, aby preskúmala výzvy, ktorým čelia námorné pohraničné regióny, s cieľom umožniť komplexnú analýzu prekážok, ktorým čelia všetky pohraničné regióny, ako aj potenciálnej spolupráce a rastu všetkých týchto regiónov;

5.  zdôrazňuje význam programov cezhraničnej spolupráce vrátane makroregionálnych a medziregionálnych programov v rámci financovania vzdelávacích, kultúrnych, kreatívnych, športových, umeleckých a iných aktivít, ktorých európska pridaná hodnota zbližuje občanov, vytvára cezhraničné synergie, posilňuje vzájomnú dôveru a porozumenie a pomáha riešiť rôzne predsudky a stereotypy v pohraničných regiónoch; v tejto súvislosti zdôrazňuje potenciál kultúrneho a kreatívneho priemyslu v súlade so stratégiami pre inteligentnú špecializáciu a veľký počet projektov INTERREG zameraných na kultúru a dedičstvo, čo svedčí o tom, že existuje silná túžba medzi pohraničnými regiónmi investovať do spoločných tradičných kultúrnych aktív, ako aj do rozvíjajúcich sa moderných kreatívnych projektov, kreatívnych odvetví a projektov v oblasti kultúrneho dedičstva; opätovne zdôrazňuje svoj názor, že finančná podpora EÚ pre tieto iniciatívy má kľúčový význam, a preto by sa mala v budúcom VFR ďalej posilniť, najmä prostredníctvom podpory z prostriedkov európskych štrukturálnych a investičných fondov; vyzýva Komisiu, aby určila a podporila synergie medzi miestnymi prioritami a existujúcimi stratégiami a cieľmi EÚ a aby rozvinula plný potenciál pohraničných regiónov;

6.  poukazuje na zložitosť súčasného rámca pre programy cezhraničnej spolupráce, ako aj na štrukturálne ťažkosti a administratívnu záťaž, s ktorými sa potenciálni príjemcovia stretávajú počas prípravy takýchto projektov; v tejto súvislosti víta opatrenia na zjednodušenie navrhnuté na obdobie po roku 2020 a považuje ich za dôležitý krok k zjednodušeniu a zlepšeniu vykonávania a dostupnosti programov cezhraničnej spolupráce;

7.  pripomína význam kultúry a kultúrneho dedičstva v súvislosti s hospodárskou prosperitou miest a regiónov, a preto vyzýva členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia na účinné zachovanie a podporu svojho hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva a aby v tejto súvislosti využili všetky dostupné nástroje politiky súdržnosti;

8.  požaduje novú informačnú stratégiu v oblasti cezhraničnej a regionálnej spolupráce s cieľom priblížiť sa k obyvateľom pohraničných regiónov, zvýšiť ich povedomie o príležitostiach, ktoré prinášajú cezhraničné programy EÚ, a tak prispieť k zmenám postojov smerom k väčšej otvorenosti v oblasti regionálnych a cezhraničných záležitostí;

9.  zdôrazňuje význam športu pre hospodársky a sociálny rozvoj cezhraničných regiónov, čo dokazujú početné projekty územnej spolupráce, ktoré využili šport ako nástroj sociálnej a kultúrnej integrácie;

10.  nabáda mladých ľudí, aby konali vo všetkých aspektoch rozvoja regionálnej a cezhraničnej spoločnosti, podieľali sa na ňom a boli do neho zapojení; podporuje cezhraničné idey a aktivity v oblasti mladých ľudí, ako napríklad vytváranie platforiem na výmenu názorov a osvedčených postupov, zvyšovanie povedomia a výmenu informácií o cezhraničnej spolupráci a šírenie informácií prostredníctvom sociálnych a iných médií s cieľom zlepšiť účasť a príležitosti pre mladých ľudí v cezhraničných projektoch;

11.  zdôrazňuje nedostatok informácií o príležitostiach financovaných EÚ týkajúcich sa programov cezhraničnej spolupráce v pohraničných regiónoch EÚ; vyzýva členské štáty, aby zlepšili šírenie informácií o cezhraničných otázkach, napr. vytvorením tzv. jednotných kontaktných miest;

12.  zdôrazňuje potrebu výraznejšej finančnej angažovanosti pri presadzovaní cezhraničných športových aktivít, a najmä pri výstavbe infraštruktúr malého rozsahu pre športy vykonávané na amatérskej úrovni;

13.  vyzýva Komisiu, aby zvážila kultúru a vzdelávanie ako horizontálnu prioritu pre budúcu generáciu programov v rámci politiky súdržnosti;

14.  dôrazne podporuje úlohu cezhraničných projektov a programov pri zlepšovaní vzdelávania, zamestnateľnosti, začlenenia a účasti mladých ľudí v spoločnosti riešením sociálnych problémov, ktorým čelia mladí ľudia v pohraničných regiónoch, ako je nezamestnanosť a radikalizácia; požaduje systematickejšiu spoluprácu v pohraničných regiónoch s cieľom zlepšiť príležitosti pre mladých ľudí v oblasti zamestnanosti, vzdelávania, odbornej prípravy, kultúry, športu a iných oblastiach sociálnej politiky;

15.  zdôrazňuje skutočnosť, že jazykové bariéry tvoria stále významnú prekážku brániacu cezhraničnej spolupráci, a to najmä v hraničných oblastiach bez dlhoročnej tradície spolupráce; poznamenáva, že jazyk je dôležitým faktorom, ktorý zvyšuje dôveru a pomáha zmierňovať sociálno-kultúrne ťažkosti; domnieva sa, že cielenejšie využívanie prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov, ako aj zvýšené financovanie jazykových technológií môže zlepšiť komunikáciu, a tak podporiť systematické presadzovanie viacjazyčnosti a európskej jazykovej rozmanitosti vo vzdelávaní a odbornej príprave v pohraničných regiónoch, a to počnúc vzdelávaním v ranom detstve, aj prostredníctvom organizovania športových a kultúrnych podujatí;

16.  domnieva sa, že s cieľom poskytnúť deťom jedinečnú príležitosť, ktorá presahuje učebňu, mať priamy kontakt a skúsenosť z prvej ruky s rôznorodosťou kultúr, jazykov a histórie susedov, by sa medzi inštitúciami vzdelávania a odbornej prípravy mala posilniť cezhraničná spolupráca prostredníctvom uľahčenia cezhraničných návštev škôl a mimoškolských aktivít pre deti od útleho veku;

17.  konštatuje, že niektoré pohraničné oblasti majú spoločný jazyk, ktorý nie je oficiálnym jazykom EÚ; domnieva sa, že zvýšená úroveň financovania výučby a podpory menej používaných cezhraničných jazykov by posilnila spoluprácu, zvýšila by cezhraničnú mobilitu a obohatila kultúrnu rozmanitosť a dedičstvo týchto oblastí;

18.  opätovne pripomína, že je nevyhnutné spájať kľúčové subjekty z oblasti výskumu, podnikania, vysokoškolského vzdelávania, verejné orgány a občiansku spoločnosť; vyzýva členské štáty, aby uľahčili cezhraničné partnerstvá medzi inštitúciami vzdelávania a odbornej prípravy navzájom a medzi inštitúciami vzdelávania a odbornej prípravy a podnikmi v pohraničných regiónoch s cieľom podporiť mobilitu študentov, učiteľov, školiteľov a administratívnych pracovníkov, ako aj doktorandov a výskumných pracovníkov vrátane odborného vzdelávania a prípravy (OVP); zdôrazňuje, že využívanie viacjazyčnosti v rámci cezhraničných partnerstiev môže pomôcť pripraviť absolventov na trh práce na oboch stranách hranice; zastáva názor, že pozornosť by sa mala venovať aj regionálnym menšinovým jazykom, ktoré sú vždy vystavené riziku ohrozenia, ak nie sú zavedené silné jazykové politiky; domnieva sa, že financovanie na európskej úrovni by malo pokračovať v zachovávaní a podpore regionálnych jazykov menšín;

19.  vyzýva Komisiu, aby uľahčila cezhraničné iniciatívy a rôzne druhy výmen a medzikultúrnych a vzdelávacích aktivít zameraných na zvýšenie povedomia občanov o legislatívnych a administratívnych požiadavkách v pohraničných regiónoch, ako aj na zlepšenie spolupráce medzi miestnymi správami a kultúrnymi a  vzdelávacími inštitúciami;

20.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby uľahčili a podporovali lepšie chápanie a vzájomné uznávanie osvedčení, diplomov a odborných kvalifikácií medzi susednými regiónmi; podporuje preto začlenenie osobitných zručností do učebných osnov s cieľom zvýšiť príležitosti v oblasti cezhraničného zamestnávania vrátane potvrdzovania a uznávania zručností;

21.  podporuje spoločné využívanie verejných služieb a úsilie v susedných pohraničných regiónoch s cieľom vytvoriť sériu cielených zásahov na podporu dospelých ľudí s nízkou úrovňou zručností alebo nízkokvalifikovaných dospelých ľudí v pohraničných regiónoch a pomôcť im zlepšiť ich čitateľskú a matematickú gramotnosť a digitálne zručnosti tým, že získajú širší súbor schopností a vyššiu kvalifikáciu;

22.  podporuje cezhraničnú spoluprácu a programy pre duálny systém odbornej prípravy v rôznych pohraničných regiónoch; zastáva názor, že lepšia cezhraničná spolupráca a investície do zručností v pohraničných regiónoch pomôžu vyplniť existujúce medzery v zručnostiach, znížiť chudobu, nezamestnanosť a sociálne vylúčenie a riešiť nedostatok zručností a únik mozgov v týchto okrajových oblastiach;

23.  domnieva sa, že multikulturalizmus je obzvlášť dôležitý pre pohraničné regióny; dôrazne podporuje cezhraničnú kultúrnu spoluprácu v rámci pohraničných regiónov a medzi nimi, a to posilnením spolupráce medzi tvorivými ľuďmi a kultúrnymi aktérmi, ako sú umelci a zástupcovia kultúrnych organizácií, správnych orgánov a sietí v konkrétnych cezhraničných a transeurópskych projektoch;

24.  opätovne zdôrazňuje, že mobilita umelcov a pracovníkov v oblasti kultúry sa stala neoceniteľnou pri presadzovaní európskeho kultúrneho a sociálneho pokroku a rozvoja regionálneho, národného a európskeho kultúrneho dedičstva; zastáva názor, že silná cezhraničná spolupráca v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu zameraná najmä na mikropodniky a MSP (aj prostredníctvom zoskupení podnikov), mimovládne organizácie a malé združenia môže pomôcť vytvoriť sociálno-ekonomickú hodnotu, trvalo udržateľné pracovné miesta a rast, najmä pre mladých ľudí, ako aj podporiť kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a inovácie; takisto zastáva názor, že táto spolupráca pomôže vybudovať mosty medzi občanmi, zvýšiť vzájomné porozumenie, riešiť spoločné výzvy, posilniť kultúrnu diplomaciu a vytvoriť európsku identitu prostredníctvom spoločných iniciatív v oblasti projektov súvisiacich s hmotným a nehmotným kultúrnym dedičstvom a projektov súvisiacich s dedičstvom, napríklad prostredníctvom spoločných zariadení starostlivosti o deti, prístupného viacjazyčného vzdelávania alebo partnerstiev medzi vzdelávacími inštitúciami; zdôrazňuje význam kultúrneho a kreatívneho priemyslu pri podpore a zachovaní kultúrnej rozmanitosti, posilňovaní sociálnej súdržnosti, hraní kľúčovej úlohy pri reindustrializácii Európy a presahovaní inovácií do mnohých iných odvetví;

25.  domnieva sa, že rozvoj cezhraničnej spolupráce v oblasti kultúry významne prispieva k trvalo udržateľnému rozvoju cezhraničných území, čo ovplyvňuje hospodárstvo, sociálnu súdržnosť a životné prostredie; vyzýva Komisiu, aby spoločne s členskými štátmi vypracovala spoločný strategický prístup pre rozvoj a podporu kultúrneho a kreatívneho priemyslu, ktorý by kultúrny a kreatívny priemysel prepojil so spoločnosťou a hospodárstvom s cieľom podporiť inteligentný a udržateľný rast v pohraničných regiónoch EÚ;

26.  poukazuje na existenciu nadmerných prekážok, pokiaľ ide o prístup k financovaniu kultúrneho a kreatívneho priemyslu v dôsledku jeho charakteru a veľkosti (kultúrny a kreatívny priemysel tvoria prevažne mikropodniky a MSP), ako aj na ťažkosti vznikajúce v dôsledku často horšej ekonomickej výkonnosti niektorých pohraničných regiónov; opätovne zdôrazňuje svoj názor, že je mimoriadne dôležité rozvíjať kultúrne, tvorivé a podnikateľské schopnosti s cieľom prekonať tieto štrukturálne nedostatky;

27.  zdôrazňuje, že regióny majú preukázateľnú schopnosť rozvíjať cezhraničnú spoluprácu v kultúrnom a kreatívnom priemysle a konštatuje pozitívne účinky inteligentnej špecializácie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zachovali a posilnili existujúce politiky v tejto oblasti a aby efektívne využívali prostriedky, ktoré sú k dispozícii v rámci programov EÚ a európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF);

28.  domnieva sa, že politika súdržnosti môže pozitívne prispieť k vytvoreniu nových ideí a možností spolupráce medzi múzeami, orchestrami a cezhraničnými rozhlasovými a televíznymi projektmi v pohraničných regiónoch tým, že rieši právne a finančné ťažkosti, ktoré majú umelci so svojimi spoločnými cezhraničnými projektmi;

29.  dôrazne podporuje cezhraničné kultúrne projekty a spoluprácu medzi európskymi hlavnými mestami kultúry a pohraničnými regiónmi v celej Európe s cieľom vytvoriť reťazec kultúrnych „bodov zvaru“ a nový rozmer európskych kultúrnych sietí, v ktorých sa v rámci realizácie konkrétnych európskych projektov rozvíjajú a integrujú nové postupy kultúrnej rozmanitosti;

30.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že kultúrne a voľnočasové aktivity často nedokážu prilákať ľudí z rôznych pohraničných regiónov v susedných krajinách napriek skutočnosti, že ľudia žijúci v týchto oblastiach majú podobné záujmy a sú v bezprostrednej blízkosti; podporuje európske portály vytvorené v niekoľkých pohraničných oblastiach s cieľom poskytnúť ľuďom prístup k informáciám o kultúrnych a voľnočasových aktivitách a podporuje presadzovanie podobných portálov vo všetkých pohraničných regiónoch;

31.  je pevne presvedčený o tom, že pohraničné regióny môžu vďaka existencii dlhoročných cezhraničných vzťahov medzi kultúrnymi inštitúciami, kultúrnym a kreatívnym priemyslom a zainteresovanými stranami vytvoriť priaznivé podmienky pre umeleckú a kultúrnu mobilitu, a môžu tak byť rozhodujúce pre tematický cestovný ruch a pomôcť propagovať Európu ako konkurencieschopnú a trvalo udržateľnú destináciu, čím sa zvýši atraktívnosť Európy na medzinárodnej úrovni, a môžu takisto aktívne oživiť proces európskej integrácie prostredníctvom podpory kontaktov medzi európskymi občanmi a stimulovaním pocitu spolupatričnosti; vyzýva Komisiu, aby do cezhraničných rozvojových iniciatív začlenila kultúrny rozmer pre aktíva historického dedičstva, ako aj súčasnú tvorivosť; vyzýva preto členské štáty, aby zvýšili úsilie a investície s cieľom vypracovať udržateľnú dlhodobú politiku cestovného ruchu zameraného na kultúru;

32.  pripomína, že cezhraničné vzdelávanie a kultúrne výmeny podporujú medzikultúrny dialóg, vzájomné porozumenie, riešenie konfliktov a budovanie mieru, najmä v pohraničných regiónoch po skončení konfliktu; zdôrazňuje v tejto súvislosti riziká, ktoré brexit predstavuje pre medziľudské kontakty a mobilitu študentov, učiacich sa, umelcov a kultúrnych pracovníkov v pohraničných regiónoch medzi Severným Írskom a Írskou republikou;

33.  podporuje rôzne opatrenia zamerané na boj proti všetkým formám diskriminácie v pohraničných regiónoch a na odstránenie prekážok pre zraniteľné osoby pri hľadaní zamestnania a začleňovaní sa do spoločnosti; v tomto ohľade podporuje presadzovanie a rozvoj sociálnych podnikov v pohraničných regiónoch ako zdroja vytvárania pracovných miest, najmä pre zraniteľné skupiny ľudí, ako sú mladí nezamestnaní ľudia a ľudia so zdravotným postihnutím;

34.  je pevne presvedčený, že médiá a komunikácia majú potenciál posilniť pohraničné regióny EÚ prostredníctvom kreatívneho odvetvia a že digitálne platformy majú schopnosť podporovať inklúziu a chrániť kultúrnu rozmanitosť týchto pohraničných regiónov; rovnako je presvedčený, že kino a televízia, ako aj tvorivé dokumenty a iný digitálny obsah sú platformami, ktoré možno použiť na podporu kultúrneho dedičstva a jedinečných čŕt pohraničných regiónov EÚ;

35.  dôrazne vyzýva členské štáty a regionálne orgány, aby zlepšili šírenie informácií o cezhraničných kultúrnych a vzdelávacích činnostiach a otázkach a posilnili výmenu osvedčených postupov v týchto oblastiach prostredníctvom vytvorenia určeného portálu a webového sídla;

36.  zdôrazňuje potrebu riešiť osobitné problémy súvisiace s umeleckou a kultúrnou mobilitou v oblastiach, ako je sociálne zabezpečenie, zdaňovanie (zabránenie dvojitému zdaneniu umelcov a pracovníkov v oblasti kultúry), poskytovanie informácií o možnostiach mobility (granty na mobilitu, rezidenčné programy atď.);

37.  zdôrazňuje, že športový cestovný ruch je čoraz dôležitejším odvetvím európskeho hospodárstva; žiada preto o pridelenie finančných prostriedkov na výstavbu športových infraštruktúr s cieľom podporiť cestovný ruch prostredníctvom športu;

38.  konštatuje, že cezhraničná spolupráca, ako hlavný politický cieľ EÚ, pomohla zmierniť nepriaznivé účinky vnútorných hraníc a môže viesť k zlepšeniu cezhraničných úspechov v oblasti vzdelávania a kultúry;

39.  podporuje opatrenia v oblasti učňovského vzdelávania a platformy viacerých zainteresovaných strán v pohraničných regiónoch zamerané na zlepšenie kvality, ponuky a imidžu učňovského vzdelávania a podpory mobility na hraniciach medzi mladými učňami; zastáva názor, že združovanie príslušných zainteresovaných strán s cieľom vytvoriť cezhraničné príležitosti pre učňovské vzdelávanie, stáže a odbornú prax posilní hospodársku súťaž, vzdelanie, zručnosti a trhy práce v týchto regiónoch a predovšetkým podporí vytváranie príležitostí odbornej praxe v regionálnych a miestnych inštitúciách zapojených do cezhraničnej a medzinárodnej spolupráce;

40.  berie na vedomie vážne problémy migrácie, ktorým čelia niektoré pohraničné regióny; na tento účel podporuje efektívne využívanie finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na cezhraničné programy EÚ, ako aj výmenu osvedčených postupov medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi v pohraničných oblastiach v rámci integrácie utečencov pod medzinárodnou ochranou; zdôrazňuje, že je potrebné, aby vlády jednotlivých štátov podporovali miestne a regionálne orgány pri riešení týchto výziev;

41.  vyzýva členské štáty a regionálne orgány, aby spolupracovali pri identifikácii a odstraňovaní akýchkoľvek právnych alebo administratívnych prekážok, ktoré bránia cezhraničným vzdelávacím alebo kultúrnym činnostiam, okrem iného prostredníctvom harmonizácie príslušných regulačných rámcov.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

19.6.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

24

0

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Dominique Bilde, Andrea Bocskor, Silvia Costa, Angel Dzhambazki, Jill Evans, María Teresa Giménez Barbat, Petra Kammerevert, Svetoslav Hristov Malinov, Curzio Maltese, Rupert Matthews, Stefano Maullu, Luigi Morgano, Momchil Nekov, Michaela Šojdrová, Yana Toom, Julie Ward, Bogdan Brunon Wenta, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Milan Zver, Krystyna Łybacka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marlene Mizzi, Liliana Rodrigues, Algirdas Saudargas, Remo Sernagiotto, Francis Zammit Dimech

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

24

+

ALDE

María Teresa Giménez Barbat, Yana Toom

ECR

Angel Dzhambazki, Rupert Matthews, Remo Sernagiotto

GUE/NGL

Curzio Maltese

PPE

Andrea Bocskor, Svetoslav Hristov Malinov, Stefano Maullu, Algirdas Saudargas, Michaela Šojdrová, Bogdan Brunon Wenta, Francis Zammit Dimech, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Milan Zver

S&D

Silvia Costa, Petra Kammerevert, Krystyna Łybacka, Marlene Mizzi, Luigi Morgano, Momchil Nekov, Liliana Rodrigues, Julie Ward

VERTS/ALE

Jill Evans

0

-

 

 

1

0

ENF

Dominique Bilde

Vysvetlivky k symbolom:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

10.7.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

32

1

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pascal Arimont, Franc Bogovič, Victor Boştinaru, Mercedes Bresso, Steeve Briois, Rosa D’Amato, Aleksander Gabelic, Iratxe García Pérez, Michela Giuffrida, Krzysztof Hetman, Marc Joulaud, Constanze Krehl, Sławomir Kłosowski, Louis-Joseph Manscour, Iskra Mihaylova, Andrey Novakov, Younous Omarjee, Mirosław Piotrowski, Stanislav Polčák, Terry Reintke, Liliana Rodrigues, Fernando Ruas, Monika Smolková, Maria Spyraki, Ruža Tomašić, Ramón Luis Valcárcel Siso, Monika Vana, Matthijs van Miltenburg, Lambert van Nistelrooij, Derek Vaughan, Kerstin Westphal

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Ivana Maletić, Dimitrios Papadimoulis


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

32

+

ALDE

Iskra Mihaylova, Matthijs van Miltenburg

ECR

Sławomir Kłosowski, Mirosław Piotrowski, Ruža Tomašić

EFDD

Rosa D'Amato

GUE/NGL

Younous Omarjee, Dimitrios Papadimoulis

PPE

Pascal Arimont, Franc Bogovič, Krzysztof Hetman, Marc Joulaud, Ivana Maletić, Andrey Novakov, Stanislav Polčák, Fernando Ruas, Maria Spyraki, Ramón Luis Valcárcel Siso, Lambert van Nistelrooij

S&D

Victor Boştinaru, Mercedes Bresso, Aleksander Gabelic,Iratxe García Pérez, Michela Giuffrida, Constanze Krehl, Louis-Joseph Manscour,Liliana Rodrigues, Monika Smolková, Derek Vaughan, Kerstin Westphal

VERTS/ALE

Terry Reintke, Monika Vana

1

-

ENF

Steve Briois

0

0

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 29. augusta 2018Právne oznámenie