Postup : 2017/2128(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0268/2018

Predkladané texty :

A8-0268/2018

Rozpravy :

PV 13/09/2018 - 4
CRE 13/09/2018 - 4

Hlasovanie :

PV 13/09/2018 - 10.14
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0356

SPRÁVA     
PDF 889kWORD 83k
23.7.2018
PE 618.104v02-00 A8-0268/2018

o vykonávaní nariadenia (ES) č. 1107/2009 o prípravkoch na ochranu rastlín

(2017/2128(INI))

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

Spravodajca: Pavel Poc

DÔVODOVÁ SPRÁVA – SÚHRN SKUTOČNOSTÍ A ZISTENÍ
 NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

DÔVODOVÁ SPRÁVA – SÚHRN SKUTOČNOSTÍ A ZISTENÍ

Všeobecný kontext a prehľad zdrojov dôkazov

V máji 2017 Výbor Európskeho parlamentu pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (ENVI) požiadal o vypracovanie správy o vykonávaní nariadenia (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín (POR) na trh (ďalej len „nariadenie“). Táto správa je súčasťou programu výboru ENVI na preskúmanie vykonávania.

Oddelenie pre posudzovanie ex post (EVAL), ktoré patrí pod riaditeľstvo pre posudzovanie vplyvu a európsku pridanú hodnotu (v rámci generálneho riaditeľstva pre parlamentné výskumné služby Európskeho parlamentu, GR EPRS) poskytlo expertízu k vykonávaniu nariadenia. S cieľom pripraviť požadované výskumné dôkazy bola zadaná štúdia zameraná na hodnotenie vykonávania nariadenia. Výsledky boli zhrnuté v európskom posúdení vykonávania (EIA) a oficiálne zverejnené v apríli 2018(1).

Štúdia vychádzala zo štyroch vzájomne prepojených výskumných línií:

-  vyhodnotenie vykonávania nariadenia (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a jeho vplyvy; sledovanie využívania výnimiek podľa článku 53 nariadenia členskými štátmi;

-  posúdenie kritérií a kapacity na spoľahlivú a harmonizovanú „identifikáciu nebezpečenstva“ účinných látok;

-  posúdenie kapacít členských štátov spoľahlivo autorizovať POR a ich jednotnosť;

-  sledovanie postupov vedeckého hodnotenia (hodnotenie rizika) účinných látok používaných v prípravkoch na ochranu rastlín;

Zatiaľ nebola vykonaná žiadna komplexná štúdia o vplyve nariadenia. V rámci EIA sa zhromaždili nové údaje a zistenia a predstavuje hlavný zdroj informácií pre túto správu o vykonávaní.

Treba poznamenať, že Komisia v novembri 2016 zverejnila plán k hodnoteniu REFIT(2) právnych predpisov EÚ o POR a rezíduách pesticídov, ktorého výsledky sa očakávajú začiatkom roka 2019.

Hlavným cieľom oboch hodnotení je posúdiť vykonávanie nariadenia (ES) č. 1107/2009. Hoci je rozsah hodnotenia Komisie širší(3), štandardný súbor kritérií na hodnotenie je rovnaký.

Navyše vo februári 2016 európska ombudsmanka dospela k záveru vo veci 12/2013/MDC o postupoch Európskej komisie, pokiaľ ide o autorizáciu a uvádzanie POR na trh. Komisia má ako manažérka rizika povinnosť zabezpečiť, aby aktívne látky, ktoré schvaľuje, neboli škodlivé pre ľudské zdravie, zdravie zvierat, ani pre životné prostredie. Ombudsmanka konštatovala, že Komisia je vo svojich postupoch možno príliš zhovievavá a nie vždy dostatočne zohľadňuje zásadu predbežnej opatrnosti.

Spravodajca vzal do úvahy aj príslušné rozsudky Európskeho súdneho dvora a iné príslušné predbežné rozhodnutia.

Nedávna kontroverzia v súvislosti s obnovením povolenia aktívnej látky glyfozát iba zvýraznila skutočnosť, že dôvera v autorizáciu POR v EÚ je vážne narušená. V októbri 2017 Komisia vyhlásila európsku iniciatívu občanov (EIO) „Zákaz glyfozátu a ochrana ľudí a životného prostredia pred toxickými pesticídmi“(4) za prípustnú. Viac ako jeden miliónov občanov vyzvalo Komisiu, aby členským štátom navrhla zakázať glyfozát, zreformovala postup autorizácie pesticídov a stanovila pre celú EÚ záväzné ciele v oblasti zníženia používania pesticídov.

V tejto súvislosti sa Európsky parlament vo februári 2018 rozhodol zriadiť Osobitný výbor pre postup Únie pre autorizáciu pesticídov (PEST), ktorého úlohou je analyzovať a posudzovať okrem iného autorizáciu pesticídov v Únii vrátane použitej metodiky a jej vedeckej kvality, nezávislosť autorizácie od odvetvia a transparentnosť rozhodovacieho procesu a jeho výsledkov.

Okrem toho v apríli 2018 v nadväznosti na svoju odpoveď na EIO(5) Európska komisia oficiálne navrhla cielenú revíziu všeobecného potravinového práva a uverejnila návrh nariadenia o transparentnosti a udržateľnosti EÚ posudzovania rizika v potravinovom reťazci(6), ktorým sa okrem iného menia nariadeniami, ktorých vykonávanie je predmetom tohto dokumentu.

Poukazuje to na fakt, že vyhodnotenie celého regulačného systému s cieľom harmonizovať a sledovať uvádzania prípravkov na ochranu rastlín na vnútornom trhu EÚ je na poprednom mieste politického programu.

Všetky uvedené skutočnosti sa využili pri vypracovaní tejto správy. Spravodajca zároveň berie do úvahy iné relevantné štúdie a správy vnútroštátnych orgánov a zainteresovaných strán.

Nariadenie v širšom kontexte politiky EÚ o pesticídoch

V roku 2006 Európska komisia prijala tematickú stratégiu o udržateľnom používaní pesticídov vo všetkých členských štátoch. Následne v roku 2006 Komisia uverejnila návrh nariadenia, ktorým sa zrušuje smernica 91/414/EHS. Záverečný akt (nariadenie (ES) č. 1107/2009, ktoré je centrom pozornosti) bol uverejnený v úradnom vestníku v roku 2009.

Týmto nariadením sa ustanovujú pravidlá autorizácie POR v obchodnej podobe a ich uvádzania na trh, používania a kontroly v EÚ. Ustanovujú sa ním pravidlá schvaľovania účinných látok, safenerov a synergentov, ktoré POR obsahujú alebo z ktorých sa skladajú, ako aj pravidlá pre adjuvanty a koformulanty.

Dôležitým novým prvkom v nariadení sú viaceré prísne hraničné kritériá(7) pre schvaľovanie účinných látok na úrovni EÚ. Kritériá boli zavedené s úmyslom odstrániť väčšinu toxických látok z trhu. Zavedenie hraničných kritérií znamená, že postup schvaľovania sa riadi prístupom založeným na riziku, čo neplatilo v prípade smernice Rady 91/414/ES.

Prístup založený na riziku bola zvýraznený aj ďalšou zásadou v právnych predpisoch EÚ v oblasti životného prostredia: zásada predbežnej opatrnosti. Členským štátom by sa najmä nemalo brániť uplatniť zásadu predbežnej opatrnosti v prípadoch nejednoznačnosti vedeckého hľadiska, pokiaľ ide o riziká, ktoré pre zdravie ľudí, zvierat alebo životné prostredie predstavujú POR.

Regulačné postupy schvaľovania účinných látok a autorizácie prípravkov na ochranu rastlín

V Európskej únii sú POR predmetom dvojakého schvaľovacieho procesu: účinné látky sú schvaľované na úrovni EÚ, komerčné POR následne autorizujú členské štáty.

Jadrom nariadenia sú tieto tri hlavné nástroje:

a)  schvaľovanie účinnej látky, ktoré vykonávajú príslušné vnútroštátne orgány, EFSA a Komisia spolu s odborníkmi z členských štátov (združených v rámci Stáleho výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá (PAFF));

b)  autorizácia POR obsahujúcich schválené účinné látky,

c)  presadzovanie regulačných rozhodnutí prijatých v rámci schválenia a autorizácie.

Postup schvaľovania sa skladá z niekoľkých fáz:

1.  žiadosť o schválenie sa predloží krajine EÚ, ktorá je v pozícii spravodajského členského štátu (SČŠ);

2.  SČŠ overí, či je žiadosť prípustná;

3.  SČŠ vypracuje návrh správy z posúdenia;

4.  EFSA vydá svoje závery;

5.  výbor PAFF hlasuje o schválení alebo neschválení;

6.  prijatie v Komisii;

7.  uverejnenie nariadenia v úradnom vestníku EÚ.

Prípravok na ochranu rastlín spravidla obsahuje viac ako jednu zložku. Účinná zložka proti škodcom a chorobám rastlín sa nazýva „účinná látka“. POV obsahujú aspoň jednej schválenú účinnú látku, napr. mikroorganizmy, feromóny a výťažky látok rastlinného pôvodu.

Kontroly uvádzania POR na trh a ich používania vykonávajú členské štáty.

Hlavné oblasti vzbudzujúce obavy

V EIA, ktoré uverejnila EPRS, je identifikovaných viacero problematických oblastí súvisiacich s vykonávaním nariadenia. V návrhu správy sa spravodajca zameral hlavne na aspekty, ktoré majú negatívny vplyv na dosiahnutie cieľov v oblasti ochrany zdravia a životného prostredia.

Patria k nim najmä zvýšenie prípadov výnimiek udelených podľa článku 53 bez dostatočného odôvodnenia alebo skutočnosť, že viaceré kľúčové aspekty nie sú dostatočne preskúmané (napr. neúmyselné zmesi a kombinované účinky, environmentálny vplyv na biodiverzitu, degradáciu pesticídov pri nízkych koncentráciách, vývojová imunotoxicita a vývojová neurotoxicita).

Hoci nariadenie znamenalo jasný pokrok z hľadiska lepšej ochrany verejného zdravia a životného prostredia zavedením hraničných kritérií nebezpečnosti, nedostatočná harmonizácia (napr. v oblasti ekotoxikológie) sťažuje hodnotenie látok a teda účinné vykonávanie v príslušných vedeckých oblastiach.

V hodnotení sa identifikovalo niekoľko otázok súvisiacich s transparentnosťou. Osobitne problematická je nedostupnosť ekonomicky uskutočniteľných a dostupných alternatív a skutočnosť, že osvedčené poľnohospodárske postupy v rámci integrovanej ochrany proti škodcom a rozsiahlejšie využívanie a väčšia dostupnosť nízkorizikových látok nie sú dostatočne podporované. Zdá sa tiež, že ciele a nástroje nariadenia nie sú v súlade s politikami EÚ v oblasti poľnohospodárstva, potravinovej bezpečnosti, zmeny klímy a udržateľného používania pesticídov a maximálnych hladín rezíduí pesticídov v potravinách a krmivách. Presadzovanie nariadenia je problematické. V posledných rokoch sa objavujú náznaky nárastu obchodovania s nezákonnými a falšovanými POV.

Odporúčania spravodajcu

Spravodajca je presvedčený, že na zabezpečenie účinného vykonávania nariadenia je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni. Hoci ciele nariadenia vzťahujúce sa na zdravie a životné prostredie sa označujú ako relevantné z hľadiska skutočných potrieb, z hodnotenia vyplýva, že dva ciele neboli v praxi dosiahnuté. Je to výsledkom problémov pri praktickom vykonávaní troch hlavných nástrojov nariadenia identifikovaných v hodnotení EPRS – a) schvaľovanie látok, b) autorizácia POR obsahujúcich schválené látky a c) presadzovanie regulačných rozhodnutí prijatých v rámci schválenia a autorizácie.

V súvislosti s negatívnym vplyvom na verejné zdravie a životné prostredie považuje spravodajca za zvlášť problematické aspekty vykonávania. Patria sem: zneužívanie núdzového postupu autorizácie, čo dosvedčuje zvýšený počet výnimiek udelených podľa článku 53, časté využívanie postupu na základe potvrdzujúcich údajov, súlad nariadenia so zásadou predbežnej opatrnosti, neúplná harmonizácia požiadaviek na údaje a metodiky použité v niektorých vedeckých odboroch použité pri hodnotení látok na základe kritérií vylúčenia.

Spravodajca víta nedávny návrh Komisie týkajúci sa transparentnosti a udržateľnosti EÚ modelu posudzovania rizika zahŕňajúci okrem iného aj POV, pričom však treba poznamenať, že niektoré zásadné aspekty regulačného rozhodovacieho procesu nie sú v tomto návrhu riešené dostatočne, najmä fáza riadenia rizika, ktorú vykonáva výbor PAFF v kontexte schvaľovania účinných látok. Zvýšená transparentnosť je potrebná aj pokiaľ ide o aspekty autorizácie príslušnými orgánmi členských štátov.

Navyše, účinné vykonávanie nie je možné dosiahnuť bez lepšej harmonizácie s politikami EÚ a zvýšených stimulov na podporu alternatívnych riešení.

Dostupné dôkazy naznačujú, že uplatňovanie regulačných rozhodnutí podľa nariadenia je nedostatočné a že sú potrebné kontroly na vnútroštátnej úrovni.

(1)

http://www.europarl.europa.eu/thinktank/sk/document.html?reference=EPRS_STU%282018%29615668

(2)

https://ec.europa.eu/food/plant/pesticides/refit_en

(3)

Pokrývajú najmä nariadenie (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh, na ktoré sa zameriava táto správa o vykonávaní, a nariadenie (ES) č. 396/2005 o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu.

(4)

http://ec.europa.eu/citizens-initiative/public/initiatives/successful/details/follow-up/2017/000002/en?lg=sk

(5)

http://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/3/2017/SK/C-2017-8414-F1-SK-MAIN-PART-1.PDF

(6)

https://ec.europa.eu/info/law/better-regulation/initiatives/com-2018-179_sk

(7)

V článku 4 nariadenia (ES) č. 1107/2009 sa stanovuje, že účinná látka sa schváli iba vtedy, ak nie je klasifikovaná ako karcinogén, mutagén, toxická pre reprodukciu, perzistentná a bioakumulatívna, toxická pre životné prostredie, alebo ako endokrinný disruptor pre ľudí a necieľové organizmy. Znamená to, že ak sa počas fázy identifikácie nebezpečenstva preukáže, že aktívna látka spadá pod niektoré z uvedených kritérií, mala by sa zakázať, a teda aj jej použite v POR v Európskej únii (Bozzini 2018, Príloha II k EIA, s. 21)


NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vykonávaní nariadenia (ES) č. 1107/2009 o prípravkoch na ochranu rastlín

(2017/2128(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS(1),

–  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 z 23. februára 2005 o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu a o zmene a doplnení smernice Rady 91/414/EHS(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/128/ES z 21. októbra 2009, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva na dosiahnutie udržateľného používania pesticídov(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie o nízkorizikových pesticídoch biologického pôvodu z 15. februára 2017(5),

–  so zreteľom na rozhodnutie európskej ombudsmanky z 18. februára 2016 vo veci 12/2013/MDC o postupoch Komisie týkajúcich sa autorizácie a uvádzania prípravkov na ochranu rastlín (pesticídov) na trh(6),

–  so zreteľom na európske posúdenie vykonávania nariadenia (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a jeho príslušných príloh, ktorú vydala výskumná služba Európskeho parlamentu (GR EPRS)(7) v apríli 2018,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 23. novembra 2016 vo veci C-673/13 P (Komisia/Stichting Greenpeace Nederland a PAN Europe), a veci C-442/14 (Bayer CropScience/Rada pre schvaľovanie prípravkov na ochranu rastlín a biocídov),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 11. apríla 2018 o transparentnosti a udržateľnosti hodnotenia rizika EÚ v potravinovom reťazci, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 178/2002 [o všeobecnom potravinovom práve], smernica 2001/18/ES [o zámernom uvoľnení geneticky modifikovaných organizmov do životného prostredia], nariadenie (ES) č. 1829/2003 [o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách], nariadenie (ES) č. 1831/2003 [o kŕmnych doplnkových látkach], nariadenie (ES) č. 2065/2003 [o udiarenských dochucovadlách], nariadenie (ES) č. 1935/2004 [o materiáloch v styku s potravinami], nariadenie (ES) č. 1331/2008 [o spoločnom postupe schvaľovania prídavných látok v potravinách, potravinárskych enzýmov a potravinárskych aróm], nariadenie (ES) č. 1107/2009 [o prípravkoch na ochranu rastlín] a nariadenie (EÚ) 2015/2283 [o nových potravinách](8),

–  so zreteľom na mandát a činnosť Osobitného výboru pre postup Únie pre povoľovanie pesticídov (PEST),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0268/2018),

A.  keďže hodnotenie vykonávania nariadenia (ES) č. 1107/2009 (ďalej len „nariadenie“) ukázalo, že ciele ochrany zdravia ľudí a zvierat a životného prostredia nie sú úplne dosiahnuté a že by sa mohli urobiť zlepšenia s cieľom dosiahnuť všetky ciele nariadenia;

B.  keďže hodnotenie vykonávania nariadenia by sa malo posudzovať v spojitosti so zastrešujúcou politikou EÚ v oblasti pesticídov, ktorá zahŕňa pravidlá ustanovené smernicou 2009/128/ES (smernica o udržateľnom používaní), nariadením (EÚ) č. 528/2012 (nariadenie o biocídnych výrobkoch), nariadením (ES) č. 396/2005 (nariadenie o maximálnych hladinách rezíduí) a nariadením (ES) č. 178/2002 (nariadenie o všeobecných zásadách a požiadavkách potravinového práva);

C.  keďže vykonávanie nariadenia sa neukazuje byť uspokojivé a by malo byť v súlade s politikami EÚ, a to aj v oblasti pesticídov;

D.  keďže dostupné dôkazy naznačujú, že praktické vykonávanie troch hlavných nástrojov nariadenia – schvaľovania, autorizácie a presadzovania regulačných rozhodnutí – ponecháva priestor na zlepšenie a nezabezpečuje úplné splnenie cieľov nariadenia;

E.  keďže Komisia niektoré ustanovenia nariadenia vôbec neuplatňuje, najmä článok 25 o schvaľovaní safenerov a synergentov a článok 27 o negatívnom zozname neprijateľných koformulantov;

F.  keďže uplatňovanie iných kľúčových ustanovení, napríklad hraničných kritérií pre účinné látky, ktoré sú endokrinnými disruptormi, sa protiprávnym správaním Komisie výrazne zdržalo;

G.  keďže zainteresované strany vyjadrili obavy súvisiace s prístupom k hodnoteniu, ako je stanovené zákonom, a to najmä pokiaľ ide o otázku, kto by mal poskytovať vedecké štúdie a dôkazy pre hodnotenia účinných látok, a využívanie prístupu založeného na riziku počas týchto hodnotení;

H.  keďže dôkazné bremeno by malo zostať žiadateľovi, aby sa zabezpečilo to, že sa verejné prostriedky nebudú vynakladať na štúdie, z ktorých môžu mať napokon prospech súkromné záujmy; keďže je súčasne nevyhnutné v každom kroku postupu autorizácie zabezpečiť transparentnosť, a to v plnom súlade s právami duševného vlastníctva, a súčasne treba zaistiť konzistentné dodržiavanie správnej laboratórnej praxe v celej Únii;

I.  keďže existujú obavy spojené s praktickým vykonávaním zavedeného hodnotiaceho prístupu; keďže existujú najmä vážne obavy súvisiace s neúplnou harmonizáciou požiadaviek na použité údaje a metodiky, čo môže brzdiť proces hodnotenia;

J.  keďže činnosť príslušných vnútroštátnych orgánov je zásadným faktorom, ktorý ovplyvňuje hodnotenie účinných látok; keďže pokiaľ ide o dostupnosť odborných znalostí a zamestnancov, v rámci členských štátov existujú výrazné rozdiely; keďže nariadenie a príslušné podporné právne požiadavky nie sú v členských štátoch vykonávané jednotne, čo značné dôsledky na zdravie a životné prostredie;

K.  keďže transparentnosť vo všetkých fázach schvaľovacieho postupu treba zlepšiť a zvýšená transparentnosť môže pomôcť v podnecovaní dôvery verejnosti v systém regulujúci prípravky na ochranu rastlín; keďže transparentnosť činností súvisiacich s autorizáciou príslušnými orgánmi je v mnohých prípadoch tiež neuspokojivá; keďže Komisia navrhla zmeny vo všeobecnom potravinovom práve zamerané na riešenie obáv súvisiacich s údajmi a dôkazmi predloženými v priebehu procesu hodnotenia a na zvýšenie transparentnosti;

L.  keďže postup pri autorizácii, ktorá sa uskutočňuje výlučne na vnútroštátnej úrovni, je často poznačený oneskoreným prijímaním rozhodnutí týkajúcich sa riadenia rizík; keďže to v niektorých prípadoch vedie k nárastu povolení vydaných členskými štátmi na základe výnimky využitím článku 53 nariadenia; keďže v niektorých prípadoch sa takéto výnimky využívajú v rozpore s pôvodným zámerom zákonodarcu;

M.  keďže v nariadení sa zavádza ustanovenie, že integrovaná ochrana proti škodcom (IOŠ) by sa mala stať súčasťou povinných požiadaviek na riadenie v rámci pravidiel krížového plnenia v spoločnej poľnohospodárskej politike; keďže k tomu ešte nedošlo;

N.  keďže z dostupných dôkazov vyplýva, že táto právna úprava na úrovni EÚ posilňuje a zvyšuje hodnotu vnútroštátneho úsilia a opatrení;

O.  keďže vážne úvahy o alternatívach sa často objavujú až po zmene právnych požiadaviek; keďže napríklad v prípade rozšíreného zákazu neonikotinoidov najnovšie hodnotenie (z 30. mája 2018)(9) uvádza, že pre 78 % použitia neonikotinoidov existujú ľahko dostupné nechemické alternatívy;

P.  keďže od 31. mája 2016 neboli predložené žiadne nové účinné látky na schválenie; keďže inovácia a vývoj nových produktov, najmä produktov s nízkym rizikom, sú dôležité;

Q.  keďže dostupnosť falšovaných pesticídov na trhu vyvoláva skutočné obavy; keďže falšované pesticídy môžu byť škodlivé pre životné prostredie a môžu aj poškodzovať účinnosť nariadenia;

Hlavné závery

1.  domnieva sa, že regulácia v oblasti pesticídov na úrovni EÚ má svoje opodstatnenie a mala by pokračovať;

2.  poukazuje na to, že environmentálne opatrenia zamerané na prevenciu, obmedzovanie a zastavenie šírenia patogénov a škodcov musia byť naďalej zámerom všetkých súčasných a budúcich krokov;

3.  domnieva sa, že prijatie a vykonávanie tohto nariadenia predstavuje významný pokrok v oblasti zaobchádzania s prípravkami na ochranu rastlín v EÚ v porovnaní s minulosťou;

4.  zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať úlohe malých a stredných podnikov (MSP) pri vývoji nových prípravkov, keďže MSP často nemajú dostatok potrebných zdrojov, aby sa mohli zapojiť do postupu rozvoja a schvaľovania nových látok;

5.  je znepokojený skutočnosťou, že nariadenie sa nevykonáva efektívne a že v dôsledku toho sa jeho ciele v oblasti poľnohospodárskej produkcie, ako aj inovácie, v praxi nedosahujú; zdôrazňuje, že čiastočne pre nízku mieru inovácie sa počet účinných látok pesticídov znižuje;

6.  pripomína, že je veľmi potrebný integrujúci prístup a že nariadenie (ES) č. 1185/2009 o štatistike pesticídov(10) musí byť súčasťou posudzovania, a jeho výsledky sa musia použiť na zníženie množstva, a tak na minimalizáciu rizík a ich negatívneho vplyvu na zdravie a životné prostredie;

7.  konštatuje, že ciele a nástroje nariadenia a jeho vykonávanie nie sú vždy dostatočne zosúladené s politikami EÚ v oblasti poľnohospodárstva, zdravotníctva, dobrých životných podmienok zvierat, potravinovej bezpečnosti, kvality vody, zmeny klímy a udržateľného používania pesticídov a maximálnych hladín rezíduí pesticídov v potravinách a krmivách;

8.  pripomína, že zásada predbežnej opatrnosti je všeobecnou zásadou EÚ uvedenou v článku 191 ZFEÚ, že jej účelom je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia prijímaním preventívnych rozhodnutí v prípade rizika; pripomína, že zásada predbežnej opatrnosti sa zjavne neuplatňuje vo všeobecnom kontexte analýzy rizík pesticídov;

9.  považuje za neprijateľné, že sa požiadavky na schvaľovanie safenerov a synergentov ešte neuplatňujú, v rozpore s článkom 25 nariadenia;

10.  považuje za neprijateľné, že ešte nebol prijatý negatívny zoznam koformulantov, najmä po zákaze etoxylovaných alkylamínov, kde alkyl je z talového oleja, v kombinácii s glyfozátom, ktorý zvýraznil možné negatívne účinky niektorých koformulantov;

11.  berie na vedomie prebiehajúce hodnotenie nariadenia (ES) č. 1107/2009 zo strany Komisie v rámci programu REFIT a jeho plánované dokončenie do novembra 2018; verí, že tieto zistenia budú vhodným základom pre diskusiu spoluzákonodarcov o budúcom vývoji nariadenia;

12.  je znepokojený čoraz častejším využívaním a zneužívaním udeľovania povolení v núdzových situáciách na základe článku 53 v niektorých členských štátoch; konštatuje, že niektoré členské štáty využívajú článok 53 významne viac než iné; berie na vedomie technickú pomoc, ktorú poskytol Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) v súlade s článkom 53 ods. 2 nariadenia, pri skúmaní používania núdzových povolení; berie na vedomie výsledky zisťovania EFSA o núdzových povoleniach troch neonikotinoidov v roku 2017, z ktorých vyplynulo, že hoci sú určité núdzové autorizácie potrebné a v rámci parametrov stanovených v právnych predpisoch, iné nie sú opodstatnené; považuje za dôležité, aby členské štáty poskytli údaje potrebné na to, aby EFSA mohol účinne vykonávať svoj mandát;

13.  zdôrazňuje význam tvorby politiky na základe informácií získaných regulačnou vedou, s overiteľnými a opakovateľnými dôkazmi a využívajúcou medzinárodne dohodnuté vedecké zásady, pokiaľ ide o aspekty, ako sú usmernenia, správna laboratórna prax a partnersky preskúmaný výskum;

14.  je znepokojený tým, že neúplná harmonizácia požiadaviek na údaje a testovanie v niektorých vedeckých oblastiach vedie k neefektívnym pracovným metódam, nedostatku dôvery medzi vnútroštátnymi orgánmi a k oneskoreniu v procese udeľovania povolení, čo môže mať negatívne účinky na zdravie ľudí a zvierat, životné prostredie a poľnohospodársku výrobu;

15.  vyjadruje poľutovanie nad obmedzenou verejnou dostupnosťou informácií o postupoch posudzovania a autorizácie, ako aj obmedzeným prístupom k informáciám; vyjadruje poľutovanie nad tým, že úroveň transparentnosti spravodajských členských štátov (v rámci schvaľovacieho postupu) je nízka, a tvrdí, že prístupnosť a používateľskú zrozumiteľnosť informácií na úrovni EFSA možno zlepšiť a že transparentnosť v štádiu riadenia rizika sa zdá byť nedostatočná a aj zainteresované strany ju považujú za problematickú; víta úsilie Európskej chemickej agentúry (ECHA) o zvýšenie transparentnosti a používateľskej zrozumiteľnosti prostredníctvom jej webstránky a domnieva sa, že tento model by sa mohol využívať v budúcnosti v záujme zvýšenia transparentnosti;

16.  zdôrazňuje, že dôveryhodnosť systému udeľovania autorizácií POR do značnej miery závisí od dôvery verejnosti v európske agentúry, ktorá poskytujú vedecké stanoviská, ktoré sú základom pre schvaľovanie a riadenie rizík; zdôrazňuje, že transparentnosť v procese vedeckého posudzovania je dôležitá z hľadiska zachovania dôvery verejnosti; požaduje preto, aby boli príslušné agentúry primerane financované a disponovali potrebnými zamestnancami na zabezpečenie nezávislého, transparentného a včasného postupu autorizácie; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že Komisia vo svojom hodnotení všeobecného potravinového práva v rámci programu REFIT dospela k záveru, že EFSA je vysoko transparentný a vymieňa si údaje v rámci prísnych pravidiel dôvernosti stanovených spoluzákonodarcami; ďalej víta pokračujúce úsilie EFSA o zlepšenie svojho systému na zabezpečenie nezávislosti a riadenia potenciálnych konfliktov záujmov, ktorý Dvor audítorov ocenil ako najmodernejší systém spomedzi kontrolovaných agentúr v roku 2012 a ktorý bol nedávno (v júni 2017) aktualizovaný; vyzýva Komisiu, aby navrhla zlepšenia s cieľom ďalej zvýšiť transparentnosť regulačného procesu, a to aj pokiaľ ide o prístup k údajom u bezpečnostných štúdií, ktoré predkladajú výrobcovia v rámci svojich žiadostí o povolenie uvádzať POR na trh v EÚ; uznáva, že je potrebné preskúmať tento postup, aby sa zlepšilo vyhodnocovanie, zvýšila nezávislosť orgánov poverených vykonávaním štúdií, predchádzalo konfliktom záujmov a zaručila väčšia transparentnosť postupu;

17.  vyzýva Komisiu, aby na európskej úrovni zaviedla katalóg použití a zlepšila tak harmonizáciu regulácie;

18.  je znepokojený skutočnosťou, že v niektorých prípadoch prípravky na ochranu rastlín uvedené na trh a ich aplikácia používateľmi nie vždy spĺňajú príslušné podmienky autorizácie, pokiaľ ide o ich zloženie a ich aplikáciu; zdôrazňuje, že iné než profesionálne použitie by sa malo v rámci možností obmedziť, aby sa znížila miera zneužívania;

19.  zdôrazňuje význam trvalej odbornej prípravy používateľov na zabezpečenie náležitého a vhodného používania prípravkov na ochranu rastlín; považuje za vhodné rozlišovať medzi profesionálnymi a amatérskymi používateľmi; konštatuje, že prípravky na ochranu rastlín sa používajú v súkromných záhradách, na železnici a vo verejných parkoch;

20.  konštatuje, že členské štáty majú naďalej právo odmietnuť autorizované prípravky na ochranu rastlín;

21.  zdôrazňuje, že v nariadení by sa mala lepšie zohľadňovať potreba podporovať poľnohospodárske postupy založené na integrovanej ochrane proti škodcom vrátane podpory vývoja nízkorizikových látok; zdôrazňuje, že nedostatočná dostupnosť nízkorizikových prípravkov na ochranu rastlín bráni vývoju IOŠ; so znepokojením konštatuje, že len desať prípravkov na ochranu rastlín, z celkového počtu takmer 500 dostupných na trhu EÚ, je schválených ako nízkorizikové;

22.  zdôrazňuje, že autorizácia a propagácia nízkorizikových a nechemických pesticídov je významným opatrením na podporu ochrany proti škodcom s nízkou mierou využívania pesticídov; uznáva, že je potrebný ďalší výskum týchto prípravkov, keďže ich zloženie a fungovanie sa radikálne líši od konvenčných prípravkov; zdôrazňuje, že to zahŕňa aj potrebu väčších odborných znalostí v rámci úradu EFSA a vnútroštátnych príslušných orgánov na vyhodnotenie týchto prípravkov; zdôrazňuje, že prípravky na ochranu rastlín biologického pôvodu by mali podliehať rovnako prísnemu hodnoteniu ako iné látky; v súlade so svojím uznesením z 8. februára 2017 o nízkorizikových pesticídoch biologického pôvodu vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétny legislatívny návrh, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1107/2009, mimo všeobecného preskúmania v rámci iniciatívy REFIT, s cieľom vytvoriť zrýchlený proces hodnotenia, autorizácie a registrácie nízkorizikových pesticídov;

23.  zastáva názor, že nariadenie 1107/2009 by sa tiež malo zmeniť tak, aby sa vo väčšej miere zohľadnili látky, ktoré sa nepovažujú za POR a ktoré pri použití na ochranu rastlín spadajú do pôsobnosti tohto nariadenia; konštatuje, že takéto látky ponúkajú zaujímavé alternatívy, pokiaľ ide o integrované výrobné metódy a niektoré biokontrolné výrobky;

24.  zdôrazňuje, že by sa mala venovať osobitná pozornosť prípravkom na ochranu rastlín na menej významné použitia, keďže v súčasnosti neexistuje veľká hospodárska motivácia podnikov, aby tieto prípravky vyvíjali; víta vytvorenie nástroja koordinácie pre menej významné použitia ako fóra na zlepšenie koordinácie medzi členskými štátmi, organizáciami pestovateľov a priemyslom pri tvorbe riešení pre menej významné použitia;

25.  zdôrazňuje, že mnohé autorizované POR neboli hodnotené podľa noriem EÚ už viac ako 15 rokov, a to v dôsledku zdržaní pri postupoch autorizácie;

26.  zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť regulačný rámec priaznivý pre inovácie a umožňujúci nahradiť staršiu chémiu novými a lepšími prípravkami na ochranu plodín; zdôrazňuje význam dostupnosti širokého spektra prípravkov na ochranu rastlín s rôznymi spôsobmi účinkovania, aby sa zamedzilo vzniku rezistencie a aby sa zachovala účinnosť aplikácie prípravkov na ochranu plodín;

27.  je znepokojený tým, že harmonizácia usmernení ešte nie je skonsolidovaná;

28.  zdôrazňuje, že chýbajúce alebo neúplné usmernenia sú vážnym nedostatkom, ktorý má negatívny vplyv na vykonávanie tohto nariadenia a na dosiahnutie jeho cieľov;

29.  zdôrazňuje, že dostupné usmernenia nie sú vždy právne záväzné, čo vytvára právnu neistotu pre žiadateľov a spochybňuje výsledky hodnotení vykonaných v rámci postupov schvaľovania;

30.  víta koncepciu zónového systému a jej cieľ uľahčovať efektívne autorizovanie prípravkov na ochranu rastlín; považuje postup vzájomného uznávania za kľúčový pre rozdelenie pracovnej záťaže a na podporu dodržiavania termínov; vyjadruje poľutovanie nad problémami pri vykonávaní, ktoré sú spojené so zásadou vzájomného uznávania; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s členskými štátmi na zlepšovaní fungovania zónového systému; zdôrazňuje, že zámerom plnohodnotného vykonávania existujúcich právnych predpisov by malo byť to, aby nevznikala duplicitná práca, a sprístupňovať nové látky poľnohospodárom bez zbytočného zdržania;

31.  zdôrazňuje potrebu výmeny poznatkov a nadobúdania zručností v súvislosti s alternatívami k chemickým pesticídom a IPM vrátane optimálneho striedania plodín z hľadiska poľnohospodárskeho trhu a klimatických situácií; ďalej poznamenáva, že uvedené sa stanovuje už v horizontálnom nariadení o SPP, najmä v poľnohospodárskych poradenských službách financovaných v rámci rozvoja vidieka;

32.  vyjadruje obavy v súvislosti s malým počtom nových látok, ktoré boli schválené, pričom boli zároveň z trhu stiahnuté ďalšie látky; zdôrazňuje význam vhodného súboru nástrojov POR pre poľnohospodárov, ktorými sa zabezpečia dodávky potravín pre EÚ;

33.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že v nedávnych diskusiách sa súčasný vedecky podložený hodnotiaci systém EÚ stále častejšie spochybňuje; zdôrazňuje význam zachovania a ďalšieho zlepšenia systému, ktorý by bol vedecky podložený, objektívny a vychádzal z dôkazov na základe partnerského preskúmania, pri autorizácii každej účinnej látky by vychádzal z otvoreného, nezávislého a multidisciplinárneho prístupu v súlade so zásadami analýzy rizík EÚ a zásadou predbežnej opatrnosti, ako je stanovená vo všeobecnom potravinovom práve; trvá na tom, že postup pre opätovné schválenie účinných látok musí zohľadňovať praktické využitie POR, ako aj vedecký a technologický pokrok v tejto oblasti; poukazuje na to, že zložitosť súčasného systému hodnotenia a autorizácie vedie k nedodržiavaniu termínov, čo by mohlo znamenať, že celý systém nebude fungovať správne; zdôrazňuje preto potrebu preskúmať a zjednodušiť systém;

34.  zdôrazňuje nerovnováhu v počte žiadostí medzi niektorými členskými štátmi tej istej zóny, podobnej veľkosti a s podobnými poľnohospodárskymi podmienkami;

Odporúčania

35.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili účinné vykonávanie nariadenia, pokiaľ ide o ich špecifické úlohy v rámci postupov schvaľovania a autorizácie;

36.  vyzýva členské štáty, aby zlepšili závažný a chronický nedostatok personálu vnútroštátnych príslušných orgánov, ktorý vedie k zdržaniam v etape zisťovania nebezpečenstiev a počiatočného posudzovania rizík vykonávanej členskými štátmi;

37.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali, že ochrana zdravia ľudí a zvierat a životného prostredia je kľúčovým cieľom právnych predpisov a zároveň zlepšuje poľnohospodársku výrobu a zabezpečuje konkurencieschopnosť poľnohospodárskeho odvetvia;

38.  vyzýva priemysel, aby všetky údaje a vedecké štúdie poskytoval spravodajským členským štátom a agentúram EÚ v jednotnom elektronickom a strojovo čitateľnom formáte; vyzýva Komisiu, aby vytvorila harmonizovaný model zadávania údajov s cieľom uľahčiť výmenu údajov medzi členskými štátmi vo všetkých etapách procesu; uznáva, že s týmito údajmi je nutné nakladať v rámci parametrov právnych predpisov EÚ v oblasti ochrany údajov a duševného vlastníctva;

39.  vyzýva členské štáty, aby dôsledne uplatňovali článok 9 nariadenia o prijateľnosti žiadosti a prijímali len úplné žiadosti o posúdenie účinnej látky;

40.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili úplné a jednotné uplatňovanie hraničných kritérií nebezpečenstva, zohľadňujúc existujúce harmonizované usmernenia a aby zabezpečili, že riziko látok sa bude posudzovať len vtedy, ak bude zrejmé, že nemajú hraničné vlastnosti nebezpečenstva, ako sa vyžaduje v nariadení;

41.  vyzýva Komisiu, aby konečne vykonávala ustanovenia o koformulantoch, safeneroch a synergentoch, vytvorila zoznam neprijateľných koformulantov a pravidlá na to, aby sa safenery a synergenty testovali na úrovni EÚ a aby zaručila, aby sa na trh mohli uviesť len tie chemikálie, ktoré sú v súlade s kritériami, ktoré schválila EÚ;

42.  víta výklad zásady predbežnej opatrnosti zo strany Komisie, ako je vyjadrený v hodnotení všeobecného potravinového práva(11) v rámci programu REFIT, a síce že nejde o alternatívu k prístupu riadenia rizika, ale skôr o osobitnú formu riadenia rizika; pripomína, že tento názor podporujú aj rozhodnutia Súdneho dvora(12); vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti posúdila, či sú hraničné kritériá stanovené v nariadení vhodné na daný účel;

43.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ako manažéri rizík v rámci postupov schvaľovania a autorizácie riadne uplatňovali zásadu predbežnej opatrnosti a venovali osobitnú pozornosť ochrane zraniteľných skupín, ako sa vymedzujú v článku 3 ods. 14 tohto nariadenia;

44.  vyzýva Komisiu, agentúry a príslušné orgány, aby prehodnotili a zlepšili svoju komunikáciu o postupoch posudzovania rizík a rozhodnutiach v oblasti manažmentu rizík s cieľom zvýšiť dôveru verejnosti v systém autorizácie;

45.  vyzýva členské štáty, aby lepšie vykonávali vnútroštátne autorizačné postupy a národnej úrovni, aby sa výnimky a predĺženia udeľované podľa článku 53 nariadenia obmedzili na skutočné núdzové situácie; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere využila svoje kontrolné práva podľa článku 53 ods. 2 a 3; okrem toho vyzýva členské štáty, aby v plnej miere dodržiavali informačnú povinnosť voči ostatným členským štátom a Komisii uvedenú v článku 53 ods. 1, najmä pokiaľ ide o akékoľvek opatrenia prijaté na zaistenie bezpečnosti spotrebiteľov, zraniteľných skupín a spotrebiteľov;

46.  vyzýva Komisiu, aby dokončila metódy na určenie opodstatnenosti udeľovania určitých výnimiek, najmä v prípadoch „zanedbateľnej expozície“ alebo „vážneho nebezpečenstva pre zdravie rastlín“, a to bez zmeny ducha alebo litery právneho predpisu; varuje Komisiu, že akákoľvek zmena výkladu pojmu „zanedbateľná expozícia“ smerom k pojmu „zanedbateľné riziko“ by bola proti duchu a litere právneho predpisu;

47.  požaduje viac investícií Komisie a členských štátov na stimulovanie výskumných iniciatív týkajúcich sa účinných látok vrátane biologických látok s nízkym rizikom a POR v rámci programu Horizont Európa a viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027; zdôrazňuje význam regulačného rámca pre POR na úrovni EÚ chrániaceho životné prostredie a ľudské zdravie a súčasne podnecujúceho výskum a inováciu s cieľom vytvoriť účinné a bezpečné POR pri súčasnom zaručení udržateľných poľnohospodárskych postupov a IOŠ; zdôrazňuje, že je potrebné široké spektrum bezpečných a účinných nástrojov na ochranu zdravia rastlín; zdôrazňuje potenciál, ktorý môžu mať techniky presného poľnohospodárstva a technologické inovácie v rámci pomoci európskym poľnohospodárom pri optimalizácii kontroly škodcov cielenejším a udržateľnejším spôsobom;

48.  vyzýva Komisiu, aby dôsledne obmedzila používanie postupu na základe potvrdzujúcich údajov na jeho účel uvedený v článku 6 písm. f) nariadenia, teda na prípad, keď sa počas hodnotiaceho procesu alebo v dôsledku nových vedeckých a technických poznatkov stanovia nové požiadavky; zdôrazňuje, že na schválenie účinnej látky je dôležitá úplná dokumentácia; vyjadruje poľutovanie nad tým, že postup spracovania, ku ktorému sa dospelo na základe výnimky, viedol k niektorým POR, ktoré by inak zostali na trhu zakázané na dlhšie obdobie;

49.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili celkovú transparentnosť postupov, a to aj poskytovaním podrobných zápisníc z komitologických diskusií a príslušných stanovísk, najmä vysvetlením a odôvodnením rozhodnutí stáleho Výboru pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá;

50.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili lepší súlad nariadenia a jeho vykonávania s príslušnými právnymi predpismi a politikami EÚ, najmä so smernicou o trvalo udržateľnom používaní pesticídov, a aby zabezpečili stimuly vrátane sprístupnenia dostatočných zdrojov, ktorými sa krátkodobo presadzuje a stimuluje vývoj a využívanie bezpečných a netoxických alternatív prípravkov na ochranu rastlín; berie na vedomie, že regulačný rámec nie je schopný posudzovať nevyhnutné vplyvy na necieľové druhy, najmä na včely a iný opeľujúci hmyz, ako aj iný hmyz prospešný pre poľnohospodárstvo, napríklad predátorov škodcov; berie na vedomie nedávno vydanú vedeckú štúdiu zobrazujúcu tzv. armagedon hmyzu, podľa ktorej v celom Nemecku regionálne vyhynulo 75 % okrídleného hmyzu, a to aj v prírodných rezerváciách, v ktorých sa v poľnohospodárstve nepoužívajú nijaké pesticídy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili súlad SPP a právnymi predpismi pre POR, najmä dodržaním záväzkov v rámci nariadenia (ES) 1107/2009 a smernice 2009/128/ES o zozname povinných požiadaviek na riadenie (požiadavky 12 a 13), ako to Komisia navrhuje v návrhu nariadenia o strategických plánoch SPP(13);

51.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účinné presadzovanie tohto nariadenia, najmä pokiaľ ide o kontroly POR uvádzaných na trh v EÚ, bez ohľadu na to, či boli vyrobené v EÚ alebo dovezené z tretích krajín;

°

°  °

52.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

OJ L 309, 24.11.2009, p. 1.

(2)

Ú. v. EÚ L 70, 16.3.2005, s. 1.

(3)

Ú. v. EÚ L 353, 31.12.2008, s. 1.

(4)

Ú. v. EÚ L 309, 24.11.2009, s. 71.

(5)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0042.

(6)

https://www.ombudsman.europa.eu/en/cases/decision.faces;jsessionid=414F07CA7B69C35675EE16710B5AB5AC

(7)

http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/IDAN/2015/554169/EPRS_IDA(2018)615668_EN.pdf

(8)

COM(2018) 0179.

(9)

ANSES – Agence nationale de sécurité sanitaire de l’alimentation, de l’environnement et du travail (Francúzsko) – závery, 2018

(10)

OJ L 324, 10.12.2009, p. 1.

(11)

SWD(2018)0038.

(12)

Napríklad rozsudok Všeobecného súdu zo 9. septembra 2011, Francúzsko/Komisia, T-257/07, ECLI:EÚ:T:2011:444.

(13)

Návrh nariadenia o strategických plánoch SPP, COM(2018)0392.


STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (22.6.2018)

pre Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín

k vykonávaniu nariadenia (ES) č. 1107/2009 o prípravkoch na ochranu rastlín

(2017/2128(INI))

Spravodajca: Peter Jahr

NÁVRHY

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vyzýva Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje význam regulačného rámca, ktorým sa podporuje konkurencieschopnosť, stimuluje a uľahčuje výskum a inovácie s cieľom vyvíjať lepšie a bezpečnejšie prípravky na ochranu rastlín (POR) a zároveň zabezpečiť dostupnosť širokej škály prípravkov na ochranu rastlín; domnieva sa, že budúce preskúmania regulačného rámca by mali podporovať autorizáciu POR zlučiteľných s udržateľnými poľnohospodárskymi systémami, ktoré budú šetrné k životnému prostrediu, účinné a cenovo dostupné a ktoré budú zároveň zohľadňovať vplyvy na necieľové druhy, najmä včely a iné opeľovače a hmyz, ktorý je prospešný pre poľnohospodárstvo, napr. na prirodzené predátory škodcov;

2.  poznamenáva, že postup schvaľovania POR v EÚ je jedným z najprísnejších na svete a v súčasnosti trvá viac ako 11 rokov, čo si vyžaduje v priemere vyše 200 vedeckých štúdií a náklady vyše 220 miliónov EUR s cieľom uviesť výrobok na trh EÚ; zdôrazňuje svoje presvedčenie, že súbor cieľov nariadenia možno najefektívnejšie dosiahnuť, ak poľnohospodári a výrobcovia bez ohľadu na členský štát, v ktorom pôsobia, budú mať prístup k širokej škále aktívnych látok a POR, ktoré im umožnia účinne bojovať proti škodcom; zdôrazňuje, že dostupnosť širokej škály POR je základom akejkoľvek zmysluplnej stratégie, keďže poľnohospodári by inak boli závislí na menej cielených, a teda menej efektívnych POR, čo povedie k ich vyššej spotrebe; vyjadruje preto svoje obavy z malého počtu nových účinných látok, ktoré boli autorizované od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1107/2009; poukazuje na to, že odkedy sa zaviedli súčasné pravidlá, na použitie na trhu EÚ bolo autorizovaný len osem nových účinných látok; zdôrazňuje, že v tejto oblasti majú zásadný význam udržateľné, nízkorizikové POR (a účinné látky v nich); zdôrazňuje skutočnosť, že ak poľnohospodári nebudú mať prístup k POR, budú v boji proti rastu určitých prírodných patogénov prítomných v plodinách bezmocní, čo ohrozí našu potravinovú bezpečnosť;

3.  poukazuje na to, že toto nariadenie je súčasťou širšieho režimu POR v EÚ, ktorý zahŕňa aj smernicu o udržateľnom používaní pesticídov (SUD), nariadenie, ktorým sa stanovujú maximálne hladiny rezíduí (MRL) a nariadenie o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, a že všetky štyri časti sa musia posudzovať spoločne, aby sa zistilo, či sú vhodné na daný účel, a to aj s cieľom znížiť celkový objem používaných prípravkov na ochranu rastlín, najmä prostredníctvom členských štátov a Komisie, ktoré zabezpečujú vykonávanie integrovanej ochrany proti škodcom (IPM) a podporujú používanie nízkorizikových pesticídov, ako aj agronomických postupov; pripomína, že existuje výrazná potreba integrovaného prístupu a že by sa pri tom malo zohľadniť nariadenie (ES) č. 1185/2009 o štatistike pesticídov;

4.  poznamenáva, že správne a vhodné používanie prípravkov na ochranu rastlín musí byť v súlade s ustanoveniami smernice 2009/128/ES, a najmä so všeobecnými zásadami integrovanej ochrany proti škodcom a jej holistickým prístupom; vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto zásady nie sú v členských štátoch vykonávané v plnej miere a že rozvoju IPM bráni obmedzená dostupnosť nízkorizikových nechemických pesticídov vrátane nízkorizikových alternatív na ochranu rastlín; berie na vedomie, že rezistencia je biologická nevyhnutnosť v kontexte rýchlo sa množiacich škodcov a chorôb; poukazuje na IPM ako na prostriedok na zabránenie vzniku rezistencie a potrebu vyhnúť sa celoplošnému ošetrovaniu, často aj vtedy, ak sa nezistí ani jeden škodca;

5.  zdôrazňuje význam priebežnej odbornej prípravy a vzdelávania poľnohospodárov v oblasti správneho a vhodného používania prípravkov na ochranu rastlín; naliehavo vyzýva členské štáty a príslušné orgány, aby lepšie využívali všetky dostupné opatrenia na zvýšenie bezpečného používania prípravkov na ochranu rastlín a na zníženie nepriaznivých vplyvov na životné prostredie; zdôrazňuje potrebu rozlišovať medzi profesionálnym a súkromným použitím POR, keďže sa na ne nevzťahujú rovnaké povinnosti, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby jasne rozlišovali medzi týmito dvoma druhmi použitia a zodpovedajúcim spôsobom zmenili pravidlá; zdôrazňuje, že POR sa nevyužívajú len v poľnohospodárstve, ale aj na boj proti burinám a škodcom v mestských oblastiach vrátane verejných parkov a železníc; zdôrazňuje, že profesionálni a neprofesionálni používatelia prípravkov na ochranu rastlín by mali mať primeranú odbornú prípravu;

6.  zdôrazňuje potenciál, ktorý môžu mať techniky presného poľnohospodárstva a technologické inovácie v rámci pomoci európskym poľnohospodárom pri optimalizácii kontroly škodcov cielenejším a udržateľnejším spôsobom v súlade so zásadami smernice 2009/128/ES; zdôrazňuje možné zvýšenie efektívnosti ochrany rastlín, ktoré by sa mohlo dosiahnuť prostredníctvom využívania metód presného poľnohospodárstva, čo by viedlo k významnému zníženiu použitých množstiev a znížil by sa tým aj negatívny vplyv na životné prostredie; vyzýva Komisiu, aby plne využila túto formu vedeckého a technického pokroku a zabezpečila, aby z nej mali prospech poľnohospodári, spotrebitelia a životné prostredie;

7.  poznamenáva, že na to, aby boli niektoré nástroje zo „súboru nástrojov“, napr. biologické kontroly s použitím prirodzených predátorov škodcov alebo ich parazitov alebo parazitoidov, účinné, je dôležité, aby sa necielené pesticídy so širokým spektrom dosahu používali iba ako posledná možnosť;

8.  zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú POR zohrávajú pri zabezpečení pestovania plodín a ich zberu s nízkymi stratami spôsobenými chorobami a zamorením škodcami a zvyšovaní kvality výnosov a vidieckych príjmov;

9.  berie na vedomie, že POR predstavujú značné výdavky pre poľnohospodárov ako súčasť ich systémov rastlinnej výroby;

10.  zdôrazňuje potrebu výmeny poznatkov a nadobúdania zručností v súvislosti s alternatívami k chemickým pesticídom a IPM vrátane optimálneho striedania plodín z hľadiska poľnohospodárskeho trhu a klimatických situácií; ďalej poznamenáva, že uvedené sa stanovuje už v horizontálnom nariadení o SPP, najmä v poľnohospodárskych poradenských službách financovaných v rámci rozvoja vidieka;

11.  zdôrazňuje prínos, ktorý autorizácia nízkorizikových POR predstavuje pre udržateľný poľnohospodársky sektor EÚ, význam zabezpečenia ich dostupnosti a dôležitú úlohu, ktorú nízkorizikové POR môžu zohrávať v rámci komplexnej stratégie integrovanej ochrany proti škodcom; upozorňuje na význam prispievania k lepšiemu fungovaniu poľnohospodárskeho ekosystému a trvalo udržateľného poľnohospodárstva, pričom upozorňuje, že nedostatočná dostupnosť POR by mohla ohroziť diverzifikáciu poľnohospodárstva a spôsobiť odolnosť škodlivých organizmov voči POR; v tejto súvislosti sa domnieva, že posúdenie ich účinnosti a rizík a ich schopnosti plniť environmentálne, zdravotné a hospodárske potreby poľnohospodárstva musí byť zaručené, ak sa má zvýšiť prijateľnosť a uľahčiť širšie využívanie stratégií na ochranu plodín zo strany poľnohospodárov; požaduje podporu pre rozvoj nízkorizikových POR; poznamenáva, v prípade prírodných látok a výrobkov, o ktorých je známe, že predstavujú menšie riziko, by sa nemali vyžadovať zdĺhavé schvaľovacie postupy; požaduje preto zavedenie zrýchleného postupu vyhodnocovania, schvaľovania a registrácie biologických nízkorizikových prípravkov na ochranu rastlín;

12.  vyjadruje obavy v súvislosti s malým počtom nových látok, ktoré boli schválené, pričom boli zároveň z trhu stiahnuté ďalšie látky; zdôrazňuje význam vhodného súboru nástrojov POR pre poľnohospodárov, ktorými sa zabezpečia dodávky potravín pre EÚ;

13.  víta vypracovanie správy o vykonávaní v súvislosti s nariadením (ES) č. 1107/2009 s cieľom kontrolovať jeho účinnosť, aby sa zabezpečila bezpečnosť potravín a ochrana životného prostredia a vysoká úroveň ochrany zdravia ľudí, rastlín a zvierat; zdôrazňuje zároveň potrebu zabezpečiť konkurencieschopnosť poľnohospodárskeho sektora EÚ zaručením rovnakých podmienok prostredníctvom prístupu k širokej škále aktívnych látok a POR, ktoré budú cenovo dostupné pre všetkých poľnohospodárov a výrobcov, bez ohľadu na členský štát, v ktorom pôsobia; pripomína odôvodnenie 8 nariadenia (ES) č. 1107/2009, v ktorom sa jasne zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať ochrane zraniteľných skupín obyvateľstva a že by sa mala uplatňovať zásada predbežnej opatrnosti; vyjadruje v tejto súvislosti obavy, že niektoré členské štáty nie sú dostatočne vybavené ma boj proti nezákonným a falšovaným prípravkom na ochranu rastlín;

14.  berie na vedomie prebiehajúce hodnotenie nariadenia (ES) č. 1107/2009 zo strany Komisie v rámci programu REFIT a jeho plánované dokončenie do novembra 2018; verí, že tieto zistenia budú vhodným základom pre diskusiu spoluzákonodarcov o budúcom vývoji nariadenia (ES) č. 1107/2009;

15.  zdôrazňuje skutočnosť, že v rokoch 1993 až 2009 sa počet povolených pesticídnych látok znížil o 70 %, pričom sa zvýšil počet ohnísk škodcov v EÚ;

16.  uznáva, že POR zohrávajú významnú úlohu pri zlepšovaní schopnosti poľnohospodárstva uspokojovať celosvetové potreby výživy, čo podľa FAO prispelo k zníženiu celkového podielu podvyživených ľudí v populácii z 18,6 % v období rokov 1990 – 1992 na približne 10,9 % v rokoch 2014 – 2016(1); zastáva preto názor, že súčasný systém by sa mal skôr zlepšiť zintenzívnením úsilia o odstránenie nepriaznivých účinkov, než tým, že by sa od neho upustilo bez toho, aby boli k dispozícii iné alternatívy, ktoré dokážu rovnako zachovať a ďalej zvyšovať dodávky potravín;

17.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že v nedávnych diskusiách sa súčasný vedecky podložený hodnotiaci systém Európskej únie stále častejšie spochybňuje; zdôrazňuje význam zachovania a ďalšieho zlepšenia systému, ktorý by bol vedecky podložený, objektívny a vychádzal z dôkazov na základe partnerského preskúmania, pri autorizácii každej účinnej látky by vychádzal z otvoreného, nezávislého a multidisciplinárneho prístupu v súlade so zásadami analýzy rizík EÚ a zásadou predbežnej opatrnosti, ako je stanovená vo všeobecnom potravinovom práve (nariadenie (ES) č. 178/2002); trvá na tom, že postup pre opätovné schválenie účinných látok musí zohľadňovať praktické využitie POR, ako aj vedecký a technologický pokrok v tejto oblasti; poukazuje na to, že zložitosť súčasného systému hodnotenia a autorizácie vedie k nedodržiavaniu termínov, čo by mohlo znamenať, že celý systém nebude fungovať správne; zdôrazňuje preto potrebu preskúmať a zjednodušiť systém;

18.  víta výklad zásady predbežnej opatrnosti zo strany Komisie, ako je vyjadrený v hodnotení všeobecného potravinového práva(2) v rámci programu REFIT, a síce že nejde o alternatívu k prístupu riadenia rizika, ale skôr o osobitnú formu riadenia rizika; pripomína, že tento názor podporujú aj rozhodnutia Súdneho dvora(3); vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti posúdila, či sú hraničné kritériá stanovené v nariadení (ES) č. 1107/2009 vhodné na daný účel;

19.  berie na vedomie, že spravodajský členský štát musí pripraviť a predložiť Komisii, a v kópii aj úradu, správu resp. návrh hodnotiacej správy, v ktorej posúdi, či možno očakávať, že účinná látka splní kritériá schválenia stanovené v článku 4; zdôrazňuje, že spravodajský členský štát musí vykonať nezávislé, objektívne a transparentné posúdenie na základe aktuálnych vedeckých a technických poznatkov;

20.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že v nariadení (ES) č. 834/2007 sa neposkytuje rovnako vedecky podložený a dôkladný režim posudzovania účinkov na zdravie ľudí a zvierat a na životné prostredie v súvislosti s povoľovaním látok na ochranu rastlín v ekologickej výrobe; konštatuje, že zásada oddelenia hodnotenia a riadenia rizík sa v uvedenom nariadení neuplatňuje;

21.  vyjadruje znepokojenie nad systematickými oneskoreniami v postupoch schvaľovania a zvýšeným využívaním výnimiek podľa článku 53 nariadenia (ES) č. 1107/2009; zdôrazňuje, že tieto oneskorenia vážne bránia zavedeniu efektívnych a bezpečnejších inovatívnych výrobkov na trhu a že vedú aj k zvýšenému využívaniu núdzových autorizácií, ktoré predstavujú vyššie environmentálne zaťaženie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty dodržiavali zákonom stanovené lehoty s cieľom zabezpečiť predvídateľnosť pre žiadateľov a uľahčiť uvádzanie inovačných POR na trh, ktoré sú v súlade s prísnejšími požiadavkami; okrem toho sa domnieva, že akákoľvek výnimka by mala byť riadne odôvodnená a pravidelne prehodnocovaná; pripomína odôvodnenie 10 nariadenia (ES) č. 1107/2009, v ktorom sa jasne zdôrazňuje, že látky by sa mali do prípravkov na ochranu rastlín pridávať iba vtedy, ak sa preukázalo, že prinášajú zjavný úžitok pre rastlinnú výrobu a ak sa pri nich neočakávajú žiadne škodlivé účinky na zdravie ľudí alebo zvierat ani žiadny neprijateľný účinok na životné prostredie. zdôrazňuje, že audit Komisie vykonaný v rokoch 2016 a 2017 v siedmich členských štátoch ukázal, že väčšina kontrolovaných členských štátov nemala zavedené správne systémy na zabezpečenie spracúvania žiadostí v zákonných lehotách, ktoré by nemali presiahnuť 120 dní;

22.  vyjadruje poľutovanie nad jednostrannými rozhodnutiami členských štátov, ktoré môžu viesť k zrušeniu alebo obmedzeniu používania výrobkov schválených inými členskými štátmi, a k nedostatočnej harmonizácii času potrebného na spracovanie žiadostí o autorizáciu, čo narúša hospodársku súťaž na vnútornom trhu a stavia poľnohospodárov do „slepej uličky“, škodí životnému prostrediu a je zároveň kontraproduktívne z hľadiska konkurencieschopnosti poľnohospodárskych podnikov;

23.  zdôrazňuje, že dôveryhodnosť systému udeľovania autorizácií POR do značnej miery závisí od dôvery verejnosti v európske agentúry, ktorá poskytujú vedecké stanoviská, ktoré sú základom pre schvaľovanie a riadenie rizík; zdôrazňuje, že transparentnosť v procese vedeckého posudzovania je dôležitá z hľadiska zachovania dôvery verejnosti; požaduje preto, aby boli príslušné agentúry primerane financované a disponovali potrebnými zamestnancami na zabezpečenie nezávislého, transparentného a včasného postupu autorizácie; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že Komisia vo svojom hodnotení všeobecného potravinového práva(4) v rámci programu REFIT dospela k záveru, že Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) je vysoko transparentný a vymieňa si údaje v rámci prísnych pravidiel dôvernosti stanovených spoluzákonodarcami; ďalej víta pokračujúce úsilie EFSA o zlepšenie svojho systému na zabezpečenie nezávislosti a riadenia potenciálnych konfliktov záujmov, ktorý Dvor audítorov ocenil ako najmodernejší systém spomedzi kontrolovaných agentúr v roku 2012(5) a ktorý bol nedávno (v júni 2017) aktualizovaný(6); vyzýva Komisiu, aby navrhla zlepšenia s cieľom ďalej zvýšiť transparentnosť regulačného procesu, a to aj pokiaľ ide o prístup k údajom u bezpečnostných štúdií, ktoré predkladajú výrobcovia v rámci svojich žiadostí o povolenie uvádzať POR na trh v EÚ; uznáva, že je potrebné preskúmať tento postup, aby sa zlepšilo vyhodnocovanie, zvýšila nezávislosť orgánov poverených vykonávaním štúdií, predchádzalo konfliktom záujmov a zaručila väčšia transparentnosť postupu;

24.  zdôrazňuje nerovnováha v počte žiadostí medzi niektorými členskými štátmi tej istej zóny, podobnej veľkosti a s podobnými poľnohospodárskymi podmienkami;

25.  zdôrazňuje, že je potrebné nabádať k spolupráci a výmene informácií medzi členskými štátmi podporovaním dostupnosti a používania harmonizovanej metodiky a modelov na vykonávanie hodnotení, no zároveň obmedziť existenciu dodatočných vnútroštátnych požiadaviek s cieľom zaručiť optimálne fungovanie vnútorného trhu; poukazuje na existenciu osobitných požiadaviek v každom členskom štáte a na nedostatočnú harmonizáciu metodík používaných pri hodnotení ako na hlavné príčiny nedostatočnej dôvery medzi členskými štátmi a vykonávania opätovných posúdení na základe vlastných vnútroštátnych modelov; zdôrazňuje úlohu členských štátov pri účinnom vykonávaní nariadenia (ES) č. 1107/2009; poukazuje na prínosy efektívnej autorizácie vrátane rýchlejšieho prístupu k POR ako aj nízkorizikovým alternatívam; považuje za nevyhnutné zlepšiť harmonizáciu právnych predpisov o uvádzaní POR na trh v EÚ s cieľom zabrániť narušeniu hospodárskej súťaže; zdôrazňuje, že cieľom úplného vykonávania existujúcich právnych predpisov by malo byť zabrániť duplicite práce a sprístupniť poľnohospodárom nové látky bez zbytočného odkladu;

26.  víta myšlienku a ciele systému zónovej autorizácie, uznáva však, že tieto ciele by sa mohli účinnejšie dosiahnuť prostredníctvom jediného systému autorizácie na úrovni Únie; žiada Komisiu, aby vyhodnotila, či by sa postup autorizácie nemohol dosiahnuť včasnejším a nákladovo efektívnejším spôsobom buď zlepšením súčasného systému (napr. posilnením harmonizácie metodiky, modelov a požiadaviek na uplatňovanie, a/alebo zavedením povinnej autorizácie pre celú zónu po pozitívnom hodnotení zo strany spravodajského členského štátu pre danú zónu (zRMS)) alebo zriadením jednotného systému Únie;

27.  víta myšlienku a ciele systému autorizácie podľa zón a pripomína, že tento systém by mal v zásade viesť k autorizácii POR, ktorá bude pre všetky zúčastnené strany časové a nákladovo efektívnejšia; poukazuje na to, že zámer zaviesť zonálne hodnotenie žiadostí POR, ktoré umožňuje žiadateľom navrhnúť jeden spravodajský členský štát pre danú zónu na vykonanie posúdenia, by mal viesť k tomu, že dotknuté členské štáty prijmú rozhodnutie v rámci vzájomnej spolupráce a maximálnej lehote 120 dní po tom, ako spravodajský členský štát pre danú zónu vydal správu o registrácii; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že tieto výhody sa v praxi takmer vôbec neprejavili, čo viedlo k systematickému oneskoreniu postupu autorizácie a zvýšenému využívaniu núdzových autorizácií; preto naliehavo vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využívali možnosť deľby práce, ktorú poskytuje zonálny systém autorizácie, a vyzýva Komisiu a príslušné orgány, aby v tom členské štáty podporovali;

28.  zdôrazňuje, že cieľom postupu vzájomného uznávania členskými štátmi v konkrétnom geografickom regióne, pokiaľ ide o jednotný trh, bolo zjednodušiť postupy a zvýšiť dôveru medzi členskými štátmi; považuje uplatňovanie postupu vzájomného uznávania za dôležitý nástroj na zvýšenie deľby práce a zabezpečenie dodržiavania lehôt pri súčasnom zaručení optimálnej ochrany používateľov, keďže žiadateľom umožňuje požiadať o povolenie v inom členskom štáte, ktorý tiež predmetný prípravok využíva rovnako a pri rovnakých poľnohospodárskych postupoch, na základe posúdenia vykonaného na autorizáciu v pôvodnom členskom štáte, ktorý musí vždy niesť svoj diel zodpovednosti za posúdenie vydané pre členské štáty, ktoré uplatňujú vzájomné uznávanie;

29.  zastáva názor, že vzhľadom na rozdiely v praxi medzi členskými štátmi a zoznam výrobkov, ktoré boli skutočne autorizované, sa tieto ciele nedosiahli; upozorňuje na skutočnosť, že ak významné rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o autorizované POR, a vzájomná nedôvera budú pretrvávať, zásada vzájomného uznávania sa nebude môcť uplatňovať účinne; preto vyzýva Komisiu, aby zlepšila fungovanie systému vzájomného uznávania a v dvoch fázach:

a) preskúmanie postupu vzájomného uznávania s cieľom zvýšiť jeho účinnosť a zlepšiť jeho vykonávanie, dodržiavať lehoty a zvýšiť vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi;

b) vypracovanie posúdenia vplyvu s cieľom posúdiť uskutočniteľnosť zavedenia postupu autorizácie POR, pokiaľ možno na európskej úrovni a koordinované Komisiou, pričom sa zohľadnia osobitné geografické charakteristiky s cieľom harmonizovať pravidlá medzi členskými štátmi, dramaticky znížiť náklady a lehoty a vyriešiť problémy nekalej hospodárskej súťaže posilnením vnútorného trhu pre POR a so zreteľom na skutočnosť, že tento druh konania nebude možný bez dostatočných rozpočtových zdrojov a odborných znalostí členských štátov;

30.  očakáva, že v rámci posúdenia vplyvu sa potvrdí alebo vyvráti, či sa zriadením jediného orgánu na úrovni EÚ, ktorý bude zodpovedný za všetky aspekty hodnotenia a schvaľovania účinných látok, predíde zdvojeniu práce, výrazne znížia náklady a administratívna záťaž a zabezpečí rovnomerne vysoká úroveň ochrany životného prostredia a zdravia ľudí, a zároveň sa zriadi „jednotné kontaktné miesto“ pre hodnotenie a registráciu účinných látok;

31.  zastáva názor, že postup autorizácie POR, ktorý by bol harmonizovaný na európskej úrovni, by mohol priniesť spoločné riešenia pre malé poľnohospodárske podniky, ktoré sa v súčasnosti nachádzajú v technickej slepej uličke kvôli nákladom spojeným so získaním autorizácie a nedostatkom investícií a výskumu zo strany súkromných a verejných zainteresovaných strán;

32.  poznamenáva, že nedostatočná koordinácia medzi členskými štátmi vedie k zdvojeniu práce, čo má za následok neefektívne výdavky a administratívnu záťaž;

33.  so znepokojením konštatuje, že poľnohospodári majú k dispozícii menej nástrojov vzhľadom na nízky počet nových účinných látok, ktoré boli schválené od začiatku vykonávania nariadenia (ES) č. 1107/2009; pripomína Komisii a členským štátom dôležitosť financovania výskumu a inovácií, najmä prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev zameraných na nájdenie životaschopných, bezpečných a účinných riešení ochrany rastlín z environmentálneho, zdravotného a hospodárskeho hľadiska, a zdôrazňuje potrebu usmerňovať poľnohospodárov pri vykonávaní týchto alternatívnych riešení, aby dokázali znížiť používanie POR a zabezpečiť, že udržateľné poľnohospodárstvo uspokojí požiadavky rastúcej svetovej populácie a vyrieši problémy v oblasti životného prostredia a zdravia; zdôrazňuje, že výskum a technológie zohrávajú dôležitú úlohu pri zvyšovaní počtu nástrojov, ktoré sú k dispozícii na splnenie súčasných a budúcich výziev, ktorým poľnohospodárstvo čelí, ako je napríklad boj proti rezistencii;

34.  víta úsilie Komisie pri vytváraní koordinačného nástroja na schvaľovanie POR na menej významné použitia, zdôrazňuje však potrebu sprístupniť účinné látky na tieto účely v širšom meradle a pripomína, že v mnohých členských štátoch sa menej významné použitie týka veľkej väčšiny plodín;

35.  zastáva názor, že nariadenie (ES) č. 1107/2009 by sa tiež malo zmeniť tak, aby sa vo väčšej miere zohľadnili látky, ktoré sa nepovažujú za POR a ktoré pri použití na ochranu rastlín spadajú do pôsobnosti tohto nariadenia; takéto látky ponúkajú zaujímavé alternatívy, pokiaľ ide o integrované výrobné metódy a niektoré biokontrolné výrobky;

36.  víta vytvorenie nástroja koordinácie pre menej významné použitia ako fóra na zlepšenie koordinácie medzi členskými štátmi, organizáciami pestovateľov a priemyslom pri tvorbe riešení pre menej významné použitia; zdôrazňuje potrebu dlhodobého a udržateľného financovania tohto nástroja;

37.  vyzýva členské štáty, aby si vymieňali informácie a osvedčené postupy z výskumu v oblasti boja proti organizmom, ktoré sú škodlivé pre plodiny, čím sa vytvoria podmienky pre alternatívne riešenia, ktoré bude možné uskutočniť z hľadiska životného prostredia, zdravia a hospodárstva;

38.  zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať úlohe malých a stredných podnikov (MSP) pri vývoji nových výrobkov, keďže MSP často nemajú toľko zdrojov, aby sa mohli zapojiť do postupu rozvoja a schvaľovania nových látok;

39.  vyzýva Komisiu, aby v členských štátoch posilnila koordináciu tvorby údajov, najmä údajov o rezíduách;

40.  domnieva sa, že na produkciu dovážanú z krajín mimo EÚ, ktorá sa vypestovala s použitím POR, by sa mali vzťahovať rovnako prísne kritériá ako na produkciu z EÚ; vyjadruje znepokojenie nad tým, že na produkciu dovážaných výrobkov sa používajú POR, ktoré nie sú registrované v EÚ;

41.  vyzýva Komisiu, aby navrhla celoeurópsky systém autorizácie na menej významné použitia a špeciálnych plodín a spoločný zoznam najdôležitejších/menej významných plodín, ktorý sa bude používať na úrovni EÚ;

42.  zastáva názor, že nízkorizikové pesticídy môžu zohrávať dôležitú úlohu pri IPM a vyzýva na zrýchlený postup schvaľovania týchto látok s cieľom uľahčiť ich začlenenie do stratégií na ochranu plodín.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

20.6.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

32

11

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

John Stuart Agnew, Clara Eugenia Aguilera García, Eric Andrieu, Richard Ashworth, José Bové, Daniel Buda, Nicola Caputo, Matt Carthy, Michel Dantin, Paolo De Castro, Albert Deß, Diane Dodds, Jørn Dohrmann, Herbert Dorfmann, Norbert Erdős, Luke Ming Flanagan, Karine Gloanec Maurin, Beata Gosiewska, Martin Häusling, Esther Herranz García, Jan Huitema, Peter Jahr, Ivan Jakovčić, Zbigniew Kuźmiuk, Norbert Lins, Philippe Loiseau, Mairead McGuinness, Giulia Moi, Ulrike Müller, Maria Noichl, Marijana Petir, Bronis Ropė, Maria Lidia Senra Rodríguez, Czesław Adam Siekierski, Marc Tarabella, Maria Gabriela Zoană, Marco Zullo

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Franc Bogovič, Karin Kadenbach, Elsi Katainen, Anthea McIntyre, Momchil Nekov, Miguel Viegas

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Krzysztof Hetman

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

32

+

ALDE

Jan Huitema, Ivan Jakovčić, Elsi Katainen, Ulrike Müller

ECR

Jørn Dohrmann, Beata Gosiewska, Zbigniew Kuźmiuk, Anthea McIntyre

NI

Diane Dodds

PPE

Richard Ashworth, Franc Bogovič, Daniel Buda, Michel Dantin, Albert Deß, Herbert Dorfmann, Norbert Erdős, Esther Herranz García, Krzysztof Hetman, Peter Jahr, Norbert Lins, Mairead McGuinness, Marijana Petir, Czesław Adam Siekierski

S&D

Clara Eugenia Aguilera García, Eric Andrieu, Nicola Caputo, Paolo De Castro, Karine Gloanec Maurin, Karin Kadenbach, Momchil Nekov, Maria Noichl, Maria Gabriela Zoană

11

-

EFDD

John Stuart Agnew, Giulia Moi, Marco Zullo

ENF

Philippe Loiseau

GUE/NGL

Matt Carthy, Luke Ming Flanagan, Maria Lidia Senra Rodríguez, Miguel Viegas

VERTS/ALE

José Bové, Martin Häusling, Bronis Ropė

1

0

S&D

Marc Tarabella

Vysvetlenie použitých znakov

+  :  hlasovali za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

(1)

Pozri FAO (2015): Situácia v oblasti potravinovej bezpečnosti vo svete http://www.fao.org/3/a-i4646e.pdf

(2)

SWD(2018)0038.

(3)

Napríklad rozsudok Všeobecného súdu z 9. septembra 2011, Francúzsko/Komisia , T-257/07,ECLI:EU:T:2011:444.

(4)

SWD(2018)0038.

(5)

https://www.eca.europa.eu/Lists/News/NEWS1210_11/NEWS1210_11_EN.PDF

(6)

https://www.efsa.europa.eu/sites/default/files/corporate_publications/files/policy_independence.pdf


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

10.7.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

48

2

8

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Margrete Auken, Pilar Ayuso, Zoltán Balczó, Catherine Bearder, Ivo Belet, Biljana Borzan, Paul Brannen, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Birgit Collin-Langen, Miriam Dalli, Seb Dance, Mark Demesmaeker, Stefan Eck, Bas Eickhout, Karl-Heinz Florenz, Francesc Gambús, Arne Gericke, Jens Gieseke, Julie Girling, Sylvie Goddyn, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Jytte Guteland, György Hölvényi, Anneli Jäätteenmäki, Karin Kadenbach, Urszula Krupa, Giovanni La Via, Jo Leinen, Peter Liese, Valentinas Mazuronis, Susanne Melior, Miroslav Mikolášik, Rory Palmer, Massimo Paolucci, Piernicola Pedicini, Bolesław G. Piecha, Pavel Poc, John Procter, Julia Reid, Frédérique Ries, Daciana Octavia Sârbu, Annie Schreijer-Pierik, Davor Škrlec, Renate Sommer, Adina-Ioana Vălean, Damiano Zoffoli

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Guillaume Balas, Anja Hazekamp, Jan Huitema, Merja Kyllönen, Alojz Peterle, Christel Schaldemose, Keith Taylor

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Marc Joulaud, Stanisław Ożóg


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

48

+

ALDE

Catherine Bearder, Jan Huitema, Anneli Jäätteenmäki, Valentinas Mazuronis, Frédérique Ries

ECR

Mark Demesmaeker

EFDD

Piernicola Pedicini

ENF

Sylvie Goddyn

GUE/NGL

Stefan Eck, Anja Hazekamp, Merja Kyllönen

NI

Zoltán Balczó

PPE

Pilar Ayuso, Ivo Belet, Birgit Collin-Langen, Francesc Gambús, Jens Gieseke, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Marc Joulaud, Giovanni La Via, Peter Liese, Miroslav Mikolášik, Alojz Peterle, Annie Schreijer-Pierik, Adina-Ioana Vălean

S&D

Guillaume Balas, Biljana Borzan, Paul Brannen, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Miriam Dalli, Seb Dance, Jytte Guteland, Karin Kadenbach, Jo Leinen, Susanne Melior, Rory Palmer, Massimo Paolucci, Pavel Poc, Christel Schaldemose, Daciana Octavia Sârbu, Damiano Zoffoli

VERTS/ALE

Marco Affronte, Margrete Auken, Bas Eickhout, Davor Škrlec, Keith Taylor

2

-

EFDD

Julie Reid

PPE

Julie Girling

8

0

ECR

Arne Gericke, Urszula Krupa, Stanisław Ożóg, Bolesław G. Piecha, John Procter

PPE

Karl-Heinz Florenz, György Hölvényi, Renate Sommer

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 29. augusta 2018Právne oznámenie