Postup : 2018/2023(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0297/2018

Predkladané texty :

A8-0297/2018

Rozpravy :

PV 25/10/2018 - 8
CRE 25/10/2018 - 8

Hlasovanie :

PV 25/10/2018 - 13.22

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0438

SPRÁVA     
PDF 683kWORD 80k
1.10.2018
PE 621.006v02-00 A8-0297/2018

o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá v Európskej únii: čas konať!

(2018/2023(INI))

Výbor pre dopravu a cestovný ruch

Spravodajca: Ismail Ertug

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín
 STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku
 STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá v Európskej únii: čas konať!

(2018/2023(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. novembra 2017 s názvom Dosiahnuť čo najširšie využívanie alternatívnych palív – Akčný plán týkajúci sa infraštruktúry pre alternatívne palivá podľa článku 10 ods. 6 smernice 2014/94/EÚ vrátane posúdenia národných politických rámcov podľa článku 10 ods. 2 smernice 2014/94/EÚ (COM(2017)0652),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/33/ES z 23. apríla 2009 o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy(2),

–  so zreteľom na Parížsku dohodu, rozhodnutie 1/CP.21 a 21. konferenciu zmluvných strán UNFCCC (COP 21) a 11. konferenciu zmluvných strán, ktorá slúžila ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP 11) a ktorá sa konala od 30. novembra do 11. decembra 2015 v Paríži,

–  so zreteľom na návrh Komisie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú emisné normy pre nové osobné automobily a nové ľahké úžitkové vozidlá ako súčasť integrovaného prístupu Únie na zníženie emisií CO2 z ľahkých vozidiel a ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 715/2007 (prepracované znenie) (COM(2017)0676),

–  so zreteľom na Medzinárodný kódex pre bezpečnosť lodí používajúcich plyny alebo iné palivá s nízkou teplotou vzplanutia (kódex IGF) a na navrhované zmeny, aby sa tento kódex stal povinným podľa Medzinárodného dohovoru o bezpečnosti ľudského života na mori (SOLAS) v snahe riešiť výzvy spojené s prijatím alternatívnych palív v odvetví lodnej dopravy a so zámerom minimalizovať riziko pre plavidlá, ich posádku a životné prostredie vzhľadom na povahu príslušných palív,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch a na stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0297/2018),

A.  keďže mobilita je základnou potrebou a ústrednou oporou našich spoločností a hospodárstiev a mala by byť čistá, udržateľná, spoľahlivá, cenovo dostupná a vo všetkých ohľadoch bezpečná; keďže čisté technológie v tejto súvislosti ponúkajú obrovské príležitosti a výhody pre spoločnosť, pretože majú významný dosah na zdravie a životné prostredie, ako aj na automobilový priemysel, dodávateľov energie a služieb a prevádzkovateľov sietí;

B.  keďže členské štáty prijali svoje národné politické rámce, ktoré Komisia posúdila vo svojom nedávnom oznámení COM(2017)0652, kde sa konštatuje, že ciele a zavádzanie infraštruktúry na dobíjanie elektrických vozidiel sa medzi jednotlivými členskými štátmi líšia, keďže len osem z 25 členských štátov v plnej miere plní požiadavky národných politických rámcov uvedené v smernici 2014/94/EÚ(3), a že dva členské štáty do 16. novembra 2016 nepredložili svoje národné politické rámce, ako sa vyžaduje v článku 3 smernice 2014/94/EÚ;

C.  keďže dekarbonizácia dopravy zlepší kvalitu ovzdušia a posilní energetickú bezpečnosť Európy a jej nezávislosť od dovážanej energie a od fosílnych palív, a preto si bude vyžadovať rýchlu a zásadnú zmenu používaných druhov energie, palív a hnacích sústav, ako aj zvýšenie energetickej účinnosti, a to prostredníctvom využitia tých najúčinnejších a najmodernejších najpokročilejších technológií, prechodu na multimodálnu dopravu a zmeny správania v oblasti mobility;

D.  keďže doprava je jediným dôležitým hospodárskym odvetvím Európskej únie, v ktorom sa emisie skleníkových plynov (GHG) od roku 1990 zvýšili; keďže z dopravy pochádza 23 % emisií CO2 a tento podiel stále rastie; keďže cestná doprava spotrebúva takmer 75 % celkovej energie využívanej v doprave a produkuje takmer 73 % emisií skleníkových plynov z odvetvia dopravy; keďže sa vzhľadom na nárast presunov a objemov tovaru prepravovaného v EÚ a zvýšenú mobilitu osôb neustále zvyšuje aj objem dopravy; keďže tento nárast objemu, ako sa predpokladá do roku 2030, bude mať dôsledky na zmenu klímy, kvalitu ovzdušia a spotrebu energie a bude mať vplyv aj na infraštruktúru; keďže dekarbonizácia cestnej dopravy prostredníctvom udržateľných alternatívnych palív si bude vyžadovať flexibilný prístup, čo znamená, že pre rôzne kategórie vozidiel by mohli byť potrebné rôzne alternatívne palivá;

E.  keďže lodná doprava predstavuje viac ako 80 % objemu svetového obchodu a 3 % celosvetových emisií skleníkových plynov, čím prispieva k znečisteniu ovzdušia v blízkosti pobrežných oblastí a prístavov; keďže vzhľadom na podstatný podiel lodnej dopravy na svetovom dopravnom trhu postupný prechod alternatívne palivá v tomto odvetví by mal značný pozitívny vplyv na životné prostredie;

F.  keďže na udržanie zvýšenia globálnej teploty pod úrovňou 2 °C a zároveň plnenie cieľa 1,5 °C stanoveného v Parížskej dohode je potrebné, aby cestná doprava bola najneskôr do roku 2050 úplne bezuhlíková a s nulovou bilanciou emisií; keďže prechod na alternatívne palivá môže dopomôcť k dosiahnutiu tohto cieľa, hoci konvenčné palivá budú v dohľadnej dobe stále potrebné, až kým nebude možné alternatívnymi palivami uspokojiť dopyt v plnej miere;

G.  keďže prechod na udržateľné alternatívne palivá a hnacie sústavy, so zohľadnením celého životného cyklu vozidiel, je najlepším prostriedkom na dekarbonizáciu súčasného a budúceho vozového parku; keďže celkový vplyv bude ešte väčší, ak bude spojený so zvýšením účinnosti vozidiel, s používaním verejnej dopravy a bicyklov, rozvojom spoločnej mobility a zlepšeniami celkovej účinnosti dopravných systémov pomocou kooperatívnych inteligentných dopravných systémov a technológie automatizácie a digitalizácie; keďže mestské a územné plánovanie môže podporiť a doplniť technologické snahy a podporiť zavedenie infraštruktúry nabíjacích a čerpacích staníc; keďže podpora alternatívnych palív môže významne prispieť k zlepšeniu kvality ovzdušia v mestách;

H.  keďže cenové znevýhodnenie vozidiel na alternatívne palivá v porovnaní s vozidlami s bežným spaľovacím motorom, spolu s nedostatočným zavádzaním infraštruktúry nabíjacích a čerpacích staníc je naďalej jednou z hlavných prekážok brániacich zákazníkom pri rozhodovaní o kúpe vozidla; keďže prémie pre kupujúcich, daňové výnimky a nedaňové stimuly sa v tejto súvislosti osvedčili ako prostriedok na zrýchlenie prenikania týchto vozidiel na trh a mali by odrážať výkon jednotlivých alternatívnych palív z hľadiska emisií skleníkových plynov a znečisťujúcich látok;

I.  keďže prechod na alternatívne palivá a pohonné sústavy predstavuje pre konkurencieschopný európsky priemysel príležitosť a podnet k výskumu, aby znovu mohol potvrdiť svoje vedúce postavenie v oblasti technológií; keďže tento prechod má pre medzinárodnú konkurencieschopnosť kľúčový význam z hľadiska poznatkov, technológie a trhového podielu;

J.  keďže prepracované znenie nariadenia o emisných normách pre nové osobné automobily a nové ľahké úžitkové vozidlá by malo stanoviť ambiciózne ciele znižovania emisií a stimuly pre vozidlá s nízkymi a nulovými výfukovými emisiami a zároveň by sa mal zachovať technologicky neutrálny prístup, a tým viesť k dekarbonizácii európskeho vozového parku, čo si vyžiada zavedenie primeranej siete infraštruktúry pre alternatívne palivá; keďže revízia smernice o podpore ekologických a energeticky úsporných vozidiel cestnej dopravy dopĺňa smernicu o alternatívnych palivách tým, že zabezpečuje dopyt po dodávateľoch a zvyšuje zavádzanie ekologických vozidiel;

K.  keďže 94 % odvetvia dopravy v Európe je závislých od ropy, pričom 90 % ropy sa dováža, a to aj z niektorých politicky nestabilných krajín;

L.  keďže podľa smernice 2014/94/EÚ patria palivá fosílneho pôvodu stále medzi alternatívne palivá, čo je v rozpore s cieľom dekarbonizácie a postupného vyradenia fosílnych palív; keďže prioritou by mali byť emisné riešenia s nízkymi a nulovými výfukovými emisiami počas celého životného cyklu vozidiel; keďže však v prípade ťažkých úžitkových vozidiel a sektora lodnej dopravy môže skvapalnený zemný plyn a stlačený zemný plyn v krátkodobom a strednodobom horizonte prispievať k zlepšovaniu kvality ovzdušia, najmä pri prístavoch a pozdĺž pobrežia;

M.  keďže odvetvia energetiky a dopravy musia byť oveľa užšie prepojené, aby sa umožnila zásadná dekarbonizácia mobility; keďže nosiče energie, ako je elektrina a vodík, umožňujú mobilitu s nulovými emisiami a zároveň integráciu obnoviteľných zdrojov energie (OZE); keďže odvetvie energetiky postupne prechádza na využívanie výlučne OZE, bude potrebné zabezpečiť uskladňovanie nadbytočnej energie v obdobiach nízkeho dopytu; keďže k tomuto cieľu môžu prispieť elektrické vozidlá na batériu (BEV – Battery Electric Vehicles) a elektrické vozidlá na palivové články (FCEV – Fuel Cell Electric Vehicles); keďže nízkoemisné energetické zdroje budú prechodnou etapou pri prechode na mobilitu s nulovými emisiami; keďže neutralita technológií by preto mala byť východiskovým bodom pre zavádzanie infraštruktúry pre alternatívne palivá;

N.  keďže lítiovo-iónové články, ktoré sú kľúčovým komponentom batérií do elektrických vozidiel, sú takmer všetky vyrobené mimo Európskej únie, najmä v Ázii;

O.  keďže inteligentné, masívne elektrické siete, lepšia integrácia sietí elektrickej energie a zemného plynu prostredníctvom power-to-gas, prístup poskytovateľov nabíjacích služieb a súkromných nabíjacích staníc k sieti a zriaďovanie vodíkových čerpacích staníc majú pre elektromobilitu kľúčový význam; keďže v prípade BEV a FCEV môže inteligentné a kontrolované nabíjanie pomôcť vyváženiu sietí, avšak stále neexistujú dostatočné regulačné, daňové a technické rámce;

P.  keďže siete TEN-T sú hlavnými dopravnými sieťami v Európskej únii; keďže kľúčovou prioritou by malo byť zameranie pozornosti na zavádzanie infraštruktúry pre alternatívne palivá a plnenie cieľa stanoveného v oznámení, t. j. zabezpečiť úplné pokrytie hlavných koridorov transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) nabíjacími stanicami do roku 2025; keďže tento cieľ by sa mal ďalej doplniť zavedením infraštruktúry pre alternatívne palivá, a to tak na súhrnnej sieti TEN-T, ako aj v mestských, vidieckych a riedko osídlených oblastiach, pričom by sa mali zohľadniť štrukturálne a hospodárske obmedzenia, aby sa dosiahlo vyvážené pokrytie;

1.  víta uvedené oznámenie Komisie o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá; zdôrazňuje, že na dekarbonizácia odvetvia dopravy do roku 2050 je potrebná ďalšia koordinácia a spolupráca na úrovni EÚ, a zdôrazňuje príležitosti, ktoré vznikajú pre priemysel, technológie a zamestnanosť z dôvodu zavedenia alternatívnych palív a príslušnej infraštruktúry;

Zintenzívnenie úsilia

2.  vyzýva však Komisiu, aby s cieľom zaplniť medzery v infraštruktúre pre alternatívne palivá v celej Európskej únii predložila revíziu smernice 2014/94/EÚ a zároveň zachovala súčasnú definíciu alternatívnych palív uvedených v článku 2 a zamerala sa na jej riadne vykonávanie s prihliadnutím na to, že doteraz v plnej miere implementovalo len osem z 25 členských štátov; zdôrazňuje potrebu zvýšiť využívanie alternatívnych palív a vytvoriť stabilné prostredie pre investície;

3.  konštatuje, že Komisia vo svojom hodnotení národných rámcových plánov poukazuje na odlišné úrovne úsilia, ambícií a dostupných finančných prostriedkov medzi jednotlivými členskými štátmi a že zavádzanie alternatívnych palív nie je ucelené a rovnomerne rozložené; vyzýva preto Komisiu, aby dôkladne posúdila projekty národných rámcových plánov a úroveň ambícií, aby v prípade potreby navrhla dodatočné opatrenia a aby podporila členské štáty príkladmi najlepších postupov; vyzýva Komisiu, aby nahradila systém národných akčných programov efektívnejšími nástrojmi vrátane konkrétnych, záväzných a vynútiteľných cieľov na účely formulovania kritérií udržateľnosti; navrhuje, aby Komisia vzala do úvahy predpokladané a realizované zavádzanie vozidiel na alternatívne palivá a ich technologický pokrok, umožnila členským štátom flexibilitu pri určovaní toho, ako dosiahnuť ciele, a sledovala cieľ transeurópskej siete infraštruktúry pre všetky alternatívne palivá, ktorá je prístupná, kompatibilná a interoperabilná;

4.  žiada, aby sa na účel výpočtu rozsahu novej infraštruktúry a jej primeraného náležitého vybavenia prihliadlo na predpokladaný nárast v jazdách a prepravovaných objemoch do roku 2030; zdôrazňuje význam technologického pokroku, ktorý sa už uskutočňuje alebo pripravuje v oblastiach skladovania batérií, vodíka a energie, a zdôrazňuje potrebu zohľadniť tento pokrok pri prijímaní strategických rozhodnutí; konštatuje, že nová infraštruktúra sa musí vedieť prispôsobiť zmenám, a to z hľadiska objemu, ako aj z hľadiska technológií; zdôrazňuje, že napríklad obrovský nárast počtu elektrických vozidiel spolu so zvýšením dojazdu týchto vozidiel na 400 km bude mať vplyv na intenzitu zavádzania siete nabíjacích staníc, ako aj na typ požadovaného nabíjania;

5.  navrhuje, aby sa každoročne hodnotil stav vykonávania v jednotlivých členských štátoch a aby bola oblasť pôsobnosti smernice rozšírená tak, že by okrem zavádzania infraštruktúry pozdĺž súhrnnej siete TEN-T zahŕňala aj mestské a regionálne uzly a oblasti, v ktorých index kvality ovzdušia v Európe vykazuje viac než 35 dní v roku „vysokú úroveň“ znečistenia a v ktorých je hustota obyvateľstva šesťkrát vyššia než je priemerná hustota v EÚ, aby tak boli pokryté rozsiahle územia a zahrnula sa aj infraštruktúra určená pre verejné vozové parky; vyzýva Komisiu, aby rozšírila rozsah pôsobnosti Nástroja na prepájanie Európy v tomto smere a zvýšila jeho financovanie;

6.  podporuje elektrifikáciu ciest, ktorá umožní elektrickým vozidlám nabíjanie v priebehu jazdy; požaduje ich širší rozvoj aspoň pozdĺž ciest základnej a súhrnnej siete TEN-T; domnieva sa, že elektrifikácia ciest by mohla byť riešením, ktoré by umožnilo zníženie veľkosti batérií a následne cien nových vozidiel;

7.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila rovnaké podmienky pre rozličné alternatívne palivá, ktoré zabezpečia technologickú neutralitu, najmä keď propaguje distribučné infraštruktúry, a vodíkovú infraštruktúru tak stanovila ako povinnú, pričom požiadavky na zavádzanie by boli rovnocenné s požiadavkami pre stlačený zemný plyn, ale tieto požiadavky na zavádzanie by boli upravené;

8.  zdôrazňuje význam trvalo udržateľného mestského plánovania s prechodom od súkromného využívania k zdieľanému a verejnému využívaniu dopravy a vyzvať Komisiu a členské štáty, aby predovšetkým upriamili svoju pozornosť na zavádzanie infraštruktúry pre alternatívne palivá pre kolektívne a verejné dopravné služby, ako sú autobusy, električky, vlaky, spoločné automobily, taxíky a malé dodávky, ako aj pre bicykle, skútre a motocykle; podporuje zavádzanie infraštruktúry pre alternatívne palivá v mestských a prímestských oblastiach, pričom dáva prednosť tým, ktorých kvalita ovzdušia je nízka;

9.  nabáda miestne a regionálne orgány, ktoré sa zúčastňujú celosvetového Dohovoru primátorov a starostov v oblasti klímy a energetiky, aby sa usilovali zahrnúť konkrétne opatrenia do ich akčných plánov v oblasti udržateľnej energie, najmä v oblasti výstavby alebo dokončenia nabíjacej infraštruktúry pre elektrické vozidlá;

10.  vyzýva Komisiu, aby doplnila ciele týkajúce sa klímy stanovené v smernici 2014/94/ES dodatočnými opatreniami na zabezpečenie čistého ovzdušia na základe kontroly vhodnosti smerníc EÚ o kvalite okolitého ovzdušia(4);

11.  upozorňuje na význam udržateľného verejného obstarávania vozidiel s pohonom na alternatívne palivá ako hnacej sily dopytu po alternatívnych palivách a infraštruktúre pre alternatívne palivá;

12.  nabáda na poskytovanie čistej dodávky elektrickej energie na letiskách (pre použitie v prípade stacionárnych lietadiel, ako aj mobilného zariadenia na letiskách) s cieľom znížiť spotrebu petroleja, zlepšiť kvalitu ovzdušia, znížiť vplyv na zmenu klímy a znečistenie hlukom;

Fond pre čistú mobilitu: financovanie infraštruktúry pre alternatívne palivá

13.  víta úsilie Komisie poskytnúť ďalších 800 miliónov EUR ako počiatočné financovanie na podporu zavádzania infraštruktúry pre alternatívne palivá; pochybuje však, že tento pákový efekt bude dostatočný, vzhľadom na to, že podľa predpokladov bude do roku 2020 potrebných 5,2 miliardy EUR a do roku 2025 ďalších 16 – 22 miliárd EUR celkových investícií(5); naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvýšila počiatočné financovanie, aby podporila nielen zavádzanie, ale aj prevádzku takejto infraštruktúry počas nerentabilnej fázy uvádzania na trh, a aby sa zamerala na potreby prevádzkovateľov verejnej dopravy vrátane podporných infraštruktúr, ako sú údržbárske dielne; zdôrazňuje, že sú potrebné dodatočné verejné, ale najmä súkromné investície;

14.  navrhuje, aby boli potrebné odhadované investície vo výške 25 miliárd EUR do roku 2025 spolufinancované, pričom Európska únia by prispievala približne 10 % a približne 90 % by pochádzalo z priemyslu, najmä od výrobcov, dodávateľov, výrobcov energie a palív a ďalších zainteresovaných strán; zdôrazňuje, že projekty v oblasti infraštruktúry pre alternatívne palivá by mali mať prístup ku grantom a úverom poskytovaným rámci NPE, EIB a investičného plánu Európskej komisie pre Európu, pričom vždy je potrebné zabezpečiť, aby nedošlo k narušeniu trhu; žiada, aby sa finančné prostriedky z fondu prideľovali na základe kritérií udržateľnosti, uskutočniteľnosti, technologickej neutrality, cieľov v oblasti klímy, európskej pridanej hodnoty, plnenia cieľov v oblasti zavádzania a politiky súdržnosti; žiada, aby sa agentúrou zodpovednou za jeho správu stala Výkonná agentúra pre inovácie a siete (INEA), ktorá už spravuje NPE;

15.  domnieva sa, že európske štrukturálne a investičné fondy 2 (EŠIF 2), ako aj Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Kohézny fond (KF), program Invest EU a program Horizont Európa, sú vhodnými nástrojmi na podporu zavádzania infraštruktúry pre alternatívne palivá a nepretržitých investícií do výskumu a inovácií s cieľom dosiahnuť lepšiu úroveň prepojenia odvetví, ako je doprava a energetika;

16.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala smernicu 1999/94/ES o spotrebiteľských informáciách o automobiloch; zastáva názor, že toto preskúmanie by sa malo zamerať na podstatné zlepšenie informovanosti spotrebiteľov o spotrebe paliva, emisiách CO2 a emisiách znečisťujúcich látok a že by malo umožniť porovnanie účinnosti a emisií technológií tradičných a alternatívnych palív určených na dopravu v reálnych životných podmienkach;

17.  vyzýva Komisiu na vypracovanie nariadenia o roamingu v oblasti infraštruktúry pre alternatívne, verejne dostupné palivá, aspoň v rámci siete TEN-T;

18.  poznamenáva, že dane majú zásadný vplyv na cenovú konkurencieschopnosť alternatívnych palív; vyzýva preto členské štáty, aby v záujme uľahčenia a stimulovania zavádzania nízkouhlíkových a bezuhlíkových alternatívnych palív prehodnotili svoje rámce zdaňovania energie a odstránili súčasné rozdiely v zdaňovaní jednotlivých druhov dopravy, napríklad elektrickej energie použitej na pobrežné zásobovanie lodí elektrinou a na výrobu alternatívnych palív vrátane premeny elektriny na plyn ako spôsobu skladovania nestálych obnoviteľných zdrojov energie;

19.  vyzýva Komisiu, aby podporovala dekarbonizáciu námorného a námorného sektora s jasným zameraním na inovácie, digitalizáciu a prispôsobovanie prístavov a lodí; vyzýva Komisiu, členské štáty a ich regióny, aby zriadili spoločný projekt „modré koridory LNG pre ostrovy“, a to najmä pre najvzdialenejšie regióny; zdôrazňuje, že pobrežné zásobovanie elektrickou energiou vo vnútrozemských a námorných prístavoch môže výrazne prispieť k zníženiu hluku, emisií CO2 a iných znečisťujúcich látok a zároveň môže zlepšiť kvalitu ovzdušia;

Alternatívne palivá – alternatívna priemyselná politika

20.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že pokrok v súvislosti so zavádzaním infraštruktúry pre alternatívne palivá a dostupnosťou vozidiel s pohonom na alternatívne palivá je príliš pomalý, keďže v roku 2017 bolo k dispozícii len 19 elektrických vozidiel na batériu a 25 dobíjateľných hybridných elektrických vozidiel v porovnaní so 417 modelmi so spaľovacími motormi, a vyzýva výrobcov, aby v tejto súvislosti zintenzívnili svoje úsilie; uznáva potrebu politík, ktoré podnecujú používanie vozidiel s nulovými a nízkymi výfukovými emisiami a stimulujú ponuku ľahkých a ťažkých úžitkových vozidiel s pohonom na alternatívne palivá, ako sú napríklad ambiciózne emisné normy v rokoch 2025 a 2030 pre nové ľahké a ťažké úžitkové vozidlá vrátane silných stimulov pre vozidlá s nulovými a nízkymi emisiami; zároveň uznáva potrebu vyšších verejných a súkromných investícií;

21.  zdôrazňuje súvislosť medzi dostupnosťou vozidiel s alternatívnym pohonom, zavádzaním infraštruktúry pre alternatívne palivá a dopytom po týchto technológiách zo strany spotrebiteľov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že prechod na alternatívne palivá a pohonné systémy by mohol pomôcť priemyslu zaistiť si celosvetovú konkurencieschopnosť a udržať kvalitné pracovné miesta v Európe a zároveň vynahradiť príležitosti premárnené pri dekarbonizácii automobilového priemyslu a nedostatočnom investovaní do udržateľnej dopravy; zdôrazňuje, že zvýšené využívanie vozidiel s pohonom na alternatívne palivá zníži výrobné náklady a zrýchli znižovanie celkových nákladov na vlastníctvo;

22.  pripomína význam fungujúceho vnútorného trhu, ktorý zabezpečí ľahkú dostupnosť čerpacích staníc, interoperabilitu platobných služieb a technické normy, transparentné stanovovanie cien paliva a interoperabilitu medzi servermi a formátmi údajov; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam včasných, ľahko zrozumiteľných, presných, prístupných a transparentných informácií pre spotrebiteľov a dostupnosti týchto informácií prostredníctvom platformy otvorených údajov; žiada zavedenie staníc s viacerými zdrojmi energie, aby nedochádzalo k vytváraniu rôznych distribučných sietí pre každý druh dodávky elektrickej energie;

23.  berie na vedomie, že nabíjanie elektrických vozidiel bude väčšinou prebiehať doma alebo na pracovisku a príležitostne na verejných a poloverejných miestach, ako sú supermarkety, železničné stanice alebo letiská; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné väčšie zameranie na inteligentné riešenia nabíjania, musí sa zabezpečiť stabilita a umožniť vlastná spotreba; zdôrazňuje, že v prípade diaľkovej elektromobility sú potrebné rýchle a ultrarýchle nabíjacie stanice na diaľniciach, hlavných cestných systémoch a sieťových uzloch, zdôrazňuje, že otvorený prístup k nabíjacím staniciam, interoperabilita technológií a platieb a voľný výber energie vrátane obnoviteľnej energie a dodávateľov sú kľúčovými faktormi fungovania systému;

24.  víta iniciatívu Komisie na vytvorenie udržateľnej Európskej aliancie pre batérie a dôrazne podporuje zriadenie výroby batériových článkov v Európe so zameraním na technológiu novej generácie; vyzýva Komisiu, aby túto iniciatívu rozšírila aj na iné typy hnacích sústav, ako sú palivové články, s cieľom udržať vedúce postavenie európskych technológií;

25.  vyzýva Komisiu, aby posúdila uskutočniteľnosť posudzovania životného cyklu všetkých alternatívnych palív, batérií a riešení hnacích sústav s cieľom udržateľne dekarbonizovať odvetvie dopravy a vyhodnotiť ich emisie a vplyv na dopyt po energii a vode, na využívanie pôdy, životné prostredie a spoločenstvá;

°

°    °

26.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1.

(2)

Ú. v. EÚ L 120, 15.5.2009, s. 1.

(3)

Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1.

(4)

2004/107/ES a 2008/50/ES.

(5)

COM(2017) 0652.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

V decembri 2015 podpísalo 195 členských štátov Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) Parížsku dohodu. Dohodli sa najmä na cieli udržať globálne zvýšenie teploty do konca tohto storočia výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnymi úrovňami a pokračovať v úsilí o ďalšie obmedzenie nárastu teploty až o 1,5 stupňa Celzia. Pre EÚ to znamená zníženie emisií skleníkových plynov o 80 až 95 %. Odvetvie dopravy, z ktorého v súčasnosti pochádza štvrtina emisií skleníkových plynov EÚ, musí na splnenie tohto cieľa vyvinúť značné úsilie.

Doprava je jediným dôležitým hospodárskym odvetvím EÚ, v ktorom sa emisie skleníkových plynov od roku 1990 zvýšili. Pochádza z nej 23 % emisií CO2 a tento podiel stále rastie. Cestná doprava spotrebúva takmer 75 % celkovej energie využívanej v doprave a produkuje takmer 73 % emisií skleníkových plynov z odvetvia dopravy. 94 % odvetvia dopravy v Európe je závislých od ropy, pričom 90% ropy sa dováža, a to aj z niektorých politicky nestabilných krajín.

Ak chce Európa splniť svoje záväzky týkajúce sa boja proti zmene klímy, ochrany životného prostredia a posilnenia svojej energetickej nezávislosti, bude musieť zvýšiť úsilie o dekarbonizáciu svojho hospodárstva. V odvetví dopravy existuje veľa spôsobov, ako tento cieľ dosiahnuť. Normy pre účinnosť, emisie a spotrebu paliva sa ukázali ako veľmi účinné. Využívanie nových technológií ako kooperatívne IDS či automatizované riadenie môže prispieť k zlepšeniu dopravných tokov a nižšej spotrebe. Mestským a územným plánovaním sa tiež môžu vytvoriť také dopravné systémy, ktoré podporia využívanie verejnej a kolektívnej dopravy, budú motivovať k uprednostňovaniu ekologických spôsobov mobility, ako sú chôdza alebo bicykel, a tým prispejú k zníženiu emisií. Ďalším spôsobom zníženia emisií z dopravy je podpora prechodu z cestnej dopravy na železničnú alebo vnútrozemskú vodnú dopravu. Najmä v prípade cestnej dopravy je prechod na alternatívne palivá a alternatívne formy pohonu priamou metódou na dosiahnutie dekarbonizácie. A keďže tieto palivá si vyžadujú špecifickú infraštruktúru, na jej zavádzanie je potrebné prijať nové právne predpisy.

Nedostatky platnej smernice

V roku 2014 bola prijatá smernica 2014/94/EÚ o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá. Záväzné ciele pre každý členský štát, ktoré obsahoval návrh Európskej komisie, boli, žiaľ, vypustené. Z hodnotenia národných politických rámcov, ktoré zaviedla smernica, vyplynulo, že ambície a úsilie jednotlivých členských štátov sa značne líšia. Národné rámce nie sú vo svojej súčasnej forme vhodné na stimulovanie rýchleho zavádzania dostatočnej a komplexnej infraštruktúry pre alternatívne palivá.

V dôsledku toho zavádzanie infraštruktúry pre alternatívne palivá zaostáva za pôvodnými plánmi: z 800 000 nabíjacích staníc, ktoré boli plánované do roku 2025, je zatiaľ v prevádzke len o niečo viac ako 100 000. V prípade stlačeného zemného plynu (CNG) treba ešte vybudovať viac ako dve tretiny plánovaných čerpacích staníc. Pri vodíku, kde zavádzanie infraštruktúry podľa smernice nie je povinné, je situácia ešte horšia.

Smernica by sa preto mala čo najskôr zrevidovať. Mala by obsahovať konkrétne a záväzné ciele pre členské štáty, ktoré by zohľadňovali skutočný a plánovaný podiel vozidiel na alternatívny pohon na trhu, a mala by zabezpečiť primeranú sieť infraštruktúry pre alternatívne palivá pozdĺž siete TEN-T, ako aj v mestských oblastiach a regionálnych dopravných uzloch.

Alternatívne palivá

Smernica vymedzuje tri typy alternatívnych palív: elektrickú energiu, vodík a zemný plyn (CNG a LNG). Elektrická energia z obnoviteľných zdrojov a ekologický vodík sú skutočnou alternatívou k fosílnym palivám, ale CNG a LNG majú stále prevažne fosílny pôvod. Dajú sa nahradiť bioplynom alebo syntetickými plynmi. Ak však majú byť skutočne udržateľné, bioplyn by sa mal vyrábať lokálne, najlepšie z odpadu, a syntetické plyny, ktoré majú vysokú energetickú stratovosť v porovnaní s priamym využívaním elektrickej energie na dopravu, by preto mali byť vyrábané len z nadbytočnej energie, ktorá by sa inak nevyužila. Hlavným cieľom pritom musí byť úplný prechod na alternatívne palivá bez fosílneho pôvodu.

Vzhľadom na to, že existujú rozličné spôsoby a typy dopravy a prostredia, v ktorých sa doprava využíva, pričom každé z nich má svoje vlastné špecifické požiadavky na palivá a technológiu pohonu, zo strednodobého hľadiska sa ako najsľubnejší prístup javí kombinácia rôznych alternatívnych palív. Energia by sa tiež mala v záujme dekarbonizácie využívať čo najefektívnejšie. Súvisí to s účinnosťou vozidiel a motorov, ale aj s výrobou palív a generovaním energie.

Účinnosť alternatívnych hnacích sústav od nádrže ku kolesám (tank-to-wheel) sa môže líšiť, ale obvykle je vyššia ako pri spaľovacích motoroch využívajúcich benzín alebo naftu. Očakáva sa, že celkové náklady na vlastníctvo takýchto vozidiel sa v blízkej budúcnosti výrazne znížia. Kúpa niektorých vozidiel na alternatívny pohon je už teraz z hľadiska nákladov výhodná. V porovnaní s tradičnými vozidlami so spaľovacím motorom však ich hromadnému zavádzaniu bránia tri hlavné prekážky. Po prvé, ich nákupná cena je stále vyššia. Vďaka technickému pokroku a zvýšeniu objemu výroby sa však môže znížiť. Po druhé, počet modelov takýchto vozidiel je stále nižší. Po tretie, sieť čerpacej/nabíjacej infraštruktúry pre alternatívne palivá je menej rozšírená. Hoci orgány verejnej správy by mali podporovať zavádzanie infraštruktúry pre alternatívne palivá, prispieť musí aj priemysel, a to tým, že bude ponúkať atraktívnejšie vozidlá na alternatívny pohon.

Prepojenie odvetví

Zvýšené využívanie palív založených na elektrine prinesie užšie prepojenie odvetvia dopravy s odvetvím energetiky. Je však tiež dôležité sledovať cieľ dekarbonizácie výroby energie prostredníctvom úplného prechodu na obnoviteľné zdroje energie. Vzhľadom na to, že obnoviteľné zdroje energie sú prerušované, dodávku energie a dopyt po nej bude treba zladiť využitím skladovacích mechanizmov.

Prebytočnú energiu možno použiť v zariadeniach premeny elektriny na plyn na vytvorenie ekologického vodíka, ktorý sa potom môže použiť priamo ako palivo pre FCEV alebo poslať do rozvodnej siete plynu. Táto technológia sa rýchlo vyvíja a prinesie na trh ekologický vodík za konkurenčné ceny. Je zásadne dôležité zabezpečiť nediskriminačný prístup takýchto zariadení k rozvodnej sieti plynu.

Ďalšou možnosťou vyváženia energetických sietí je inteligentné a kontrolované nabíjanie. So zvyšujúcim sa počtom elektrických vozidiel na batériu (BEV) sa vytvorí značná skladovacia kapacita vo forme automobilových batérií. Prudkému nárastu dopytu v určitých častiach dňa sa dá zabrániť tým, že nabíjanie BEV bude diaľkovo riadené a odkladané, čím sa dopyt po energii a nabíjanie rozloží na dlhšie časové obdobie. Zatiaľ čo toto riešenie je jednosmerné, takzvané inteligentné nabíjacie riešenia umožnia dvojsmerné nabíjanie, kde dodávatelia energie budú môcť nabíjať a vybíjať batérie počas určitého obdobia, a tým aktívnejšie vyrovnávať svoje rozvodné siete. Pre spotrebiteľov je však dôležité, aby sa zabezpečila úplná transparentnosť cien a dodržiavali prísne normy ochrany údajov a spotrebiteľov.

V prípade elektrickej energie je kľúčový nediskriminačný prístup k sieti. Zahŕňa to aj prístup zákazníkov k verejným nabíjacím staniciam. Mala by existovať úplná transparentnosť cien, interoperabilita platobných metód a žiadna povinnosť predplatného. Verejné nabíjacie stanice musia dopĺňať súkromné stanice. Nabíjania BEV sa mierne líši od dopĺňania paliva spaľovacích motorov, pri ktorých je potrebné jedno centrálne miesto na načerpanie paliva v krátkom čase. Rýchle nabíjanie je nevyhnutné pri cestách na veľké vzdialenosti a pre dôveru spotrebiteľov. Väčšia časť nabíjania však bude prebiehať vtedy, keď bude vozidlo zaparkované, napríklad cez noc alebo v práci, a tieto zvyklosti sa budú postupne meniť na základe skúseností zákazníkov.

Na zabezpečenie pokrytia súkromnými nabíjacími stanicami je potrebné na jednej strane posilniť elektrické siete a prepojenia, aby sa umožnilo pripojenie nabíjacích staníc, a na druhej strane zjednodušiť a urýchliť schvaľovacie postupy príslušných orgánov.

Dane a regulačné prostredie

Dane majú zásadný vplyv na cenovú konkurencieschopnosť alternatívnych palív. Zdaňovanie energie z obnoviteľných zdrojov použitej pri výrobe ekologického vodíka môže byť záťažou pre jeho trhovú cenu. To isté platí pre pozemné elektrické nabíjanie lodí. Výroba energie znečisťujúcimi spaľovacími motormi na palube je od daní oslobodená, ale pozemná elektrická energia z pevniny je zaťažená daňami a vyššími obstarávacími nákladmi vzhľadom na veľmi špecifickú povahu dopytu.

Cieľom tejto správy je zamerať sa najmä na nedostatky v infraštruktúre, pričom sa zohľadní širší kontext a rozličné otázky a pohľady súvisiace s dekarbonizáciou odvetvia dopravy.


STANOVISKO Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (17.8.2018)

pre Výbor pre dopravu a cestovný ruch

k zavádzaniu infraštruktúry pre alternatívne palivá v Európskej únii: čas konať!

(2018/2023(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Christel Schaldemose

NÁVRHY

Výbor pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín vyzýva Výbor pre dopravu a cestovný ruch, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta akčný plán týkajúci sa infraštruktúry pre alternatívne palivá; pripomína, že doprava je jedným z hlavných zdrojov emisií uhlíka v Európe a jediným odvetvím, v ktorom emisie stále narastajú; zdôrazňuje, že je potrebná ďalšia koordinácia na miestnej a regionálnej úrovni a na úrovni EÚ vo všetkých oblastiach politiky spojených s infraštruktúrou pre alternatívne palivá s cieľom zabezpečiť trvalú európsku konkurencieschopnosť so zreteľom na znalosti, technológie a podiel na trhu; zdôrazňuje cieľ zavádzania primeranej siete infraštruktúr pre alternatívne palivá s cieľom dosiahnuť celkovú dekarbonizáciu odvetvia dopravy do roku 2050; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby navrhla plán na nasledujúcich päť rokov, v ktorom by vymedzila spoločný politický rámec a spoločné ciele pre všetky členské štáty;

2.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili rýchle zavádzanie dostatočnej infraštruktúry pre alternatívne palivá a riešenia rýchleho a ultrarýchleho nabíjania v rámci základnej a súhrnnej siete TEN-T, a to aj v mestských a vidieckych oblastiach, ďalším rozvojom a vykonávaním ambicióznych a jednotných národných politických rámcov a aby na tento účel zaistili ďalšie finančné prostriedky; zdôrazňuje, že dostupnosť a prístupnosť infraštruktúry na súkromné a verejné nabíjanie a dopĺňanie paliva sú zásadne dôležité pre zvýšenie prijatia vozidiel poháňaných alternatívnymi palivami zo strany spotrebiteľov; domnieva sa, že prioritu by mali predstavovať riešenia, ktoré majú najväčší potenciál znížiť emisie v priebehu celého životného cyklu vozidla vzhľadom na zásadu technologickej neutrality;

3.  vyzýva členské štáty, aby pri vypracúvaní svojich národných politických rámcov náležite zohľadnili zásady zakotvené v rámci základnej a súhrnnej siete TEN-T a v spoločnej dopravnej politike;

4.  vyzýva členské štáty, ktorých národné strategické rámce sú zamerané prevažne na zemný plyn, aby opätovne zvážili túto voľbu, ktorá je v rozpore so scenárom zameraným na elektromobilitu vznikajúcim v Európe a ktorá v konečnom dôsledku nepomáha urýchliť zníženie emisií v odvetví dopravy z dlhodobého hľadiska; vyzýva tieto členské štáty, aby presmerovali svoje národné strategické rámce smerom k elektrickej energii vyrábanej z obnoviteľných zdrojov, syntetickému metánu z elektrickej energie, bioplynu a biometánu;

5.  zdôrazňuje význam udržateľného mestského plánovania, prechodu zo súkromného využívania na spoločné a verejné využívanie dopravy a investícií do zavádzania infraštruktúry pre alternatívne palivá v rámci služieb verejnej dopravy, najmä do zavádzania elektrických autobusov, ktoré predstavovali len 10 % všetkých nových autobusov zakúpených v Európe v roku 2017;

6.  požaduje, aby sa priorita venovala riešeniam rýchleho a ultrarýchleho nabíjania na obchvatoch, parkoviskách a na hlavných uliciach v husto obývaných mestských oblastiach; domnieva sa, že z tohto dôvodu by sa mala posilniť spolupráca a koordinácia medzi miestnymi orgánmi, spoločnosťami v oblasti distribúcie energie a súkromnými investormi;

7.  podporuje elektrifikáciu ciest, ktorá umožní elektrickým vozidlám nabíjanie v priebehu jazdy; požaduje ich širší rozvoj aspoň pozdĺž ciest základnej a súhrnnej siete TEN-T; domnieva sa, že elektrifikácia ciest by mohla byť riešením, ktoré by umožnilo zníženie veľkosti batérií a následne cien nových vozidiel;

8.  so znepokojením konštatuje, že medzi členskými štátmi existujú značné rozdiely, čo sa týka úrovne ambícií a miery zavádzania národných politických rámcov, a že celkový rozvoj infraštruktúr pre alternatívne palivá vrátane infraštruktúr na elektrické nabíjanie zaostáva; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že len osem členských štátov v plnej miere plní požiadavky národných politických rámcov stanovených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/94/EÚ z 22. októbra 2014 o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá(1) a že dva členské štáty nepredložili svoje národné politické rámce v súlade s lehotami stanovenými v článku 3 smernice; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že tieto národné politické rámce sú nevyhnutné na účely prilákania súkromných partnerov, aby financovali nabíjaciu infraštruktúru; vyzýva preto Komisiu, aby zvážila zavedenie záväzných národných cieľov, ako aj pravidelného podávania národných správ s cieľom zabezpečiť rozvoj opornej infraštruktúry pre alternatívne palivá v rámci siete TEN-T do roku 2025;

9.  zdôrazňuje, že členské štáty by mali mať stanovené konkrétne, záväzné a vykonateľné ciele pre distribučnú sieť pre alternatívne palivá, ktoré by odrážali súčasné aj plánované prenikanie vozidiel poháňaných takýmito palivami na trh;

10.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že palivá fosílneho pôvodu, napríklad zemný plyn a skvapalnený ropný plyn, sa podľa smernice 2014/94/EÚ naďalej považujú za alternatívne palivá, čo ohrozuje cieľ Únie dosiahnuť do polovice storočia dekarbonizáciu odvetvia dopravy;

11.  vyzýva Komisiu, aby vykonala podrobnú analýzu rôznych národných politických rámcov a zohľadnila úspešné vnútroštátne a regionálne opatrenia vo svojich odporúčaniach ďalším členským štátom;

12.  vyzýva Komisiu, aby predložila kritériá udržateľnosti pre vodíkové a syntetické palivá založené na emisiách počas životného cyklu a zohľadňujúce emisie z počiatočných etáp výroby – z výroby elektrickej energie potrebnej pre všetky výrobné procesy – a ich vplyv na dopyt po vode a na využívanie pôdy;

13.  nabáda členské štáty, aby zintenzívnili poskytovanie nabíjacích staníc pre elektrické vozidlá, ktoré sú dostupné verejnosti v mestských a prímestských oblastiach;

14.  domnieva sa, že rozvoj infraštruktúry na nabíjanie elektrických vozidiel by sa mal prioritne podporovať v miestach zhoršenej kvality ovzdušia a že v plánoch kvality ovzdušia by sa mali uvádzať informácie o prijatých alebo plánovaných opatreniach na podporu elektromobility;

15.  požaduje sústavné investície do výskumu a inovácií v záujme ďalšieho kombinovania obnoviteľných zdrojov energie a udržateľných spôsobov dopravy s cieľom dosiahnuť mobilitu s nulovými emisiami do polovice storočia;

16.  konštatuje, že majitelia elektrických vozidiel najčastejšie nabíjajú svoje vozidlá doma alebo v práci; zdôrazňuje, že je potrebná rozsiahla a interoperabilná súkromná a spoločná verejná nabíjacia infraštruktúra umožňujúca nabíjanie elektrických vozidiel a bicyklov doma a na pracovisku, ako aj na základe povinnosti poskytnúť takúto nabíjaciu infraštruktúru na čerpacích staniciach umiestnených na diaľkových trasách; zohľadňuje potrebu verejných aj súkromných investícií s cieľom dosiahnuť optimálne pokrytie; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zriadenia dostatočnej nabíjacej infraštruktúry v nových aj existujúcich budovách; konštatuje, že pre dosiahnutie navrhovaných cieľov je dôležité zvýšené šírenie informácií a zapojenie súkromného sektora;

17.  so znepokojením konštatuje, že v roku 2017 sa v Európe dalo zakúpiť len 19 modelov batériových elektrických vozidiel a 25 modelov hybridných elektrických vozidiel s možnosťou pripojenia na elektrickú sieť v porovnaní s viac ako 417 modelmi vozidiel dostupných európskym zákazníkom s benzínovým a dieselovým spaľovacím motorom(2);

18.  zdôrazňuje, že bez primeranej distribučnej siete nie je možné zvýšiť využívanie alternatívnych palív; zdôrazňuje potrebu distribučných záväzkov v záujme zníženia neistoty, pokiaľ ide o rozsah infraštruktúry;

19.  vyzýva Komisiu na vypracovanie nariadenia o roamingu v oblasti infraštruktúry pre alternatívne, verejne dostupné palivá, aspoň v rámci siete TEN-T;

20.  konštatuje, že z národných plánov, predložených Komisii ako súčasť vykonávania smernice 2014/94/EÚ, vyplýva, že súčasná úroveň nabíjacích staníc dostupných v Únii je dostatočná pre množstvo elektrických vozidiel na cestách – na základe odporúčania Komisie týkajúceho sa jednej nabíjacej stanice na 10 elektrických vozidiel;

21.  okrem toho konštatuje, že od národných plánov celoeurópskeho zavádzania verejných nabíjacích infraštruktúr do roka 2020 sa očakáva, že udržia krok s predpokladaným nárastom počtu vozidiel a že bude existovať aj dostatočný počet rýchlych nabíjačiek pozdĺž hlavných diaľničných trás s aspoň jednou rýchlou nabíjačkou na každých 40 km;

22.  zdôrazňuje, že od roku 2020 budú potrebné ďalšie podstatné investície nad rámec existujúcich plánov zodpovedajúce počtu elektrických vozidiel, ktoré sa očakávajú na cestách, a že financovanie EÚ bude dôležité najmä na menej rozvinutých trhoch;

23.  zdôrazňuje, že väčší dôraz treba klásť na inteligentné riešenia nabíjania; konštatuje, že to možno dosiahnuť zabezpečím toho, aby požiadavky v oblasti súkromnej a spoločnej verejnej nabíjacej infraštruktúry presahovali rámec minimálnych ustanovení uvedených v revízii smernice 2010/31/EÚ Európskeho parlamentu a Rady z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov(3); zdôrazňuje, že nedostatočná nabíjacia infraštruktúra je jednou z hlavných prekážok vykonávania udržateľnej dopravy v EÚ;

24.  zdôrazňuje, že keďže nie všetci používatelia môžu nabíjať elektrické vozidlá doma, je nevyhnutné vytvoriť integrované riešenia pre rezidenčné a nerezidenčné budovy a skombinovať nabíjacie zariadenia s ďalšou existujúcou infraštruktúrou, ako sú pouličné lampy;

25.  konštatuje, že rast na trhu elektrických vozidiel zvýši dopyt po elektrine v rozvodnej sieti, ale že, podľa Európskej environmentálnej agentúry (EEA), povedie 80 % elektrifikovaného vozového parku v roku 2050 v priemere k nárastu dopytu po elektrine v EÚ len o 10 %;

26.  domnieva sa, že v mestských oblastiach by nabíjacia infraštruktúra mala byť k dispozícii pre všetky typy vozidiel vrátane zdieľaných vozidiel, elektrických dodávok, elektrických bicyklov a motorizovaných dvojkolesových vozidiel;

27.  zdôrazňuje zlepšenia, ktoré vyplynú z elektriny z pobrežnej elektrickej siete, z hľadiska znížených emisií CO2, menšieho znečistenia hlukom, zlepšenia kvality ovzdušia a ďalších prínosov pre životné prostredie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili politické stimuly pre rozvoj zásobovania elektrinou z pobrežnej elektrickej siete vo vnútrozemských aj v námorných prístavoch s cieľom znížiť emisie z dopravy poháňanej fosílnymi palivami; v tejto súvislosti nabáda členské štáty na vytvorenie integrovaných plánov pre rýchle zavedenie čisto elektrických trajektov; konštatuje, že budú potrebné doplnkové vnútroštátne nariadenia s cieľom zabezpečiť, aby kotviace lode museli povinne používať akúkoľvek dostupnú čistú pobrežnú elektrickú energiu; ďalej nabáda, aby sa poskytovalo viac finančnej podpory pre rozvoj zásobovania elektrinou z pobrežnej elektrickej siete vo vnútrozemských aj námorných prístavoch, keďže vysoké náklady bránia jeho ekonomickej uskutočniteľnosti; zdôrazňuje príležitosti poskytnuté prostredníctvom Nástroja na prepájanie Európy (NPE) na podporu ďalšieho rozvoja v tejto oblasti;

28.  vyjadruje poľutovanie nad neprimerane pomalým pokrokom v oblasti zavádzania infraštruktúry pre alternatívne palivá a dostupnosti vozidiel s alternatívnym pohonom, a vyzýva výrobcov, aby zintenzívnili svoje úsilie v tomto smere;

29.  vyzýva členské štáty, aby v záujme uľahčenia a stimulovania využívania alternatívnych palív prehodnotili svoje rámce zdaňovania energie a odstránili zaťažujúce zdanenie elektrickej energie použitej na výrobu alternatívnych palív vrátane technológie premeny elektriny na plyn ako spôsobu skladovania nestálej energie z obnoviteľných zdrojov;

30.  nabáda na poskytovanie čistej dodávky elektrickej energie na letiskách (pre použitie v prípade stacionárnych lietadiel, ako aj mobilného zariadenia na letiskách) s cieľom znížiť spotrebu petroleja, zlepšiť kvalitu ovzdušia, znížiť vplyv na zmenu klímy a znečistenie hlukom;

31.  konštatuje, že jedna výletná loď s pomocným zaťažením 4,6 MW pravdepodobne spáli viac ako 700 litrov paliva za hodinu, čo presahuje hodnotu rovnajúcu sa 688 nákladným autám s motorom v prevádzke;

32.  nabáda európskych výrobcov automobilov, aby zvýšili investície do vývoja vozidiel s ultranízkymi emisiami ako jedného zo spôsobov, ako urýchliť ich zavádzanie na trhu EÚ; vyzýva Komisiu, členské štáty a automobilový priemysel, aby ďalej vytvárali ponuku ľahkých a ťažkých úžitkových vozidiel s pohonom na alternatívne palivo, ako napríklad podporou ambicióznych cieľov priemerného zníženia emisií, ktoré nové osobné vozidlá, ľahké úžitkové vozidlá a ťažké úžitkové vozidlá celoeurópskeho vozového parku budú povinné dosiahnuť do roku 2025, resp. 2030;

33.  vyzýva spoluzákonodarcov, aby určili harmonogram, správny systém stimulov a úroveň ambícií pre podiel vozidiel s nízkymi a nulovými emisiami v celkovom vozovom parku EÚ s cieľom dosiahnuť do roku 2050 úplnú dekarbonizáciu odvetvia dopravy; domnieva sa, že je to nevyhnutné v záujme vytvorenia istoty investícií pre trh s vozidlami s alternatívnym pohonom a zrýchlenia zavádzania dostatočnej sprievodnej infraštruktúry; uznáva, že výzvy spájané s prechodom na udržateľnú dopravu sa vytvárajú prostredníctvom dodávateľského reťazca;

34.  nabáda členské štáty, aby zvýšili zavedenie nabíjacej infraštruktúry pre verejnú dopravu, ako aj stimulovali dopyt po autobusoch poháňaných alternatívnymi palivami a ďalších elektrických vozidlách verejnej dopravy, pričom prioritu udelia čo najviac neutrálnym systémom, pokiaľ ide o emisie z hľadiska celkového životného cyklu vozidla.

35.  nabáda miestne a regionálne orgány, ktoré sa zúčastňujú celosvetového Dohovoru primátorov a starostov v oblasti klímy a energetiky, aby sa usilovali zahrnúť konkrétne opatrenia do ich akčných plánov v oblasti udržateľnej energie, najmä v oblasti výstavby alebo dokončenia nabíjacej infraštruktúry pre elektrické vozidlá;

36.  nabáda miestne a regionálne verejné orgány, aby vo väčšej miere využívali existujúce možnosti spolufinancovania udržateľnej mestskej mobility v rámci Kohézneho fondu (KF) a Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) s cieľom dokončiť infraštruktúru na nabíjanie a dopĺňanie paliva vozidiel s nulovými a nízkymi emisiami.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

10.7.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

47

2

8

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Marco Affronte, Margrete Auken, Pilar Ayuso, Zoltán Balczó, Catherine Bearder, Ivo Belet, Biljana Borzan, Paul Brannen, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Miriam Dalli, Seb Dance, Mark Demesmaeker, Stefan Eck, Bas Eickhout, Karl-Heinz Florenz, Francesc Gambús, Arne Gericke, Jens Gieseke, Julie Girling, Sylvie Goddyn, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, Jytte Guteland, György Hölvényi, Anneli Jäätteenmäki, Karin Kadenbach, Urszula Krupa, Giovanni La Via, Jo Leinen, Peter Liese, Valentinas Mazuronis, Susanne Melior, Miroslav Mikolášik, Rory Palmer, Massimo Paolucci, Piernicola Pedicini, Bolesław G. Piecha, Pavel Poc, John Procter, Julia Reid, Frédérique Ries, Daciana Octavia Sârbu, Annie Schreijer-Pierik, Davor Škrlec, Renate Sommer, Adina-Ioana Vălean, Damiano Zoffoli

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Guillaume Balas, Anja Hazekamp, Jan Huitema, Merja Kyllönen, Alojz Peterle, Christel Schaldemose, Keith Taylor

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Marc Joulaud, Stanisław Ożóg

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

47

+

ALDE

Catherine Bearder, Jan Huitema, Frédérique Ries

EFDD

Piernicola Pedicini

GUE/NGL

Stefan Eck, Anja Hazekamp, Merja Kyllönen

NI

Zoltán Balczó

PPE

Pilar Ayuso, Ivo Belet, Karl Heinz Florenz, Francesc Gambús, Jens Gieseke, Julie Girling, Françoise Grossetête, Andrzej Grzyb, György Hölvényi, Marc Joulaud, Giovanni La Via, Peter Liese, Miroslav Mikolášik, Alojz Peterle, Annie Schreijer Pierik, Renate Sommer, Adina Ioana Vălean

S&D

Guillaume Balas, Biljana Borzan, Paul Brannen, Soledad Cabezón Ruiz, Nessa Childers, Miriam Dalli, Seb Dance, Jytte Guteland, Karin Kadenbach, Jo Leinen, Susanne Melior, Rory Palmer, Massimo Paolucci, Pavel Poc, Christel Schaldemose, Daciana Octavia Sârbu, Damiano Zoffoli

VERTS/ALE

Marco Affronte, Margrete Auken, Bas Eickhout, Davor Škrlec, Keith Taylor

2

-

EFDD

Julie Reid

ENF

Sylvie Goddyn

8

0

ALDE

Anneli Jäätteenmäki, Valentinas Mazuronis

ECR

Mark Demesmaeker, Arne Gericke, Urszula Krupa, Stanisław Ożóg, Bolesław G. Piecha, John Procter

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

(1)

Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1.

(2)

Dostupnosť a dosiahnuteľnosť vozidiel s nulovými emisiami (Availability and Affordability of ZEVs), predbežná správa, Element Energy, október 2017.

(3)

Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13.


STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (10.7.2018)

pre Výbor pre dopravu a cestovný ruch

k zavádzaniu infraštruktúry pre alternatívne palivá v Európskej únii: čas konať!

(2018/2023(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Zdzisław Krasnodębski

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre dopravu a cestovný ruch, aby ako gestorský výbor zaradil, do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže členské štáty prijali svoje národné politické rámce, ktoré Komisia posúdila vo svojom nedávnom oznámení COM(2017)0652, kde sa konštatuje, že ciele a zavádzanie infraštruktúry na dobíjanie elektrických vozidiel sa medzi jednotlivými členskými štátmi líšia, keďže len 8 z 25 členských štátov v plnej miere plní požiadavky národných politických rámcov uvedené v smernici 2014/94/EÚ(1), a že dva členské štáty do 16. novembra 2016 nepredložili svoje národné politické rámce, ako sa vyžaduje v článku 3 smernice 2014/94/EÚ;

B.  keďže odvetvie dopravy je v Únii hlavným zdrojom emisií uhlíka a jediným odvetvím, v ktorom emisie ešte stále stúpajú; keďže je potrebná ďalšia koordinácia na úrovni EÚ, aby sa zabezpečilo zavádzanie primeranej siete infraštruktúry pre alternatívne palivá vzhľadom na cieľ dekarbonizácie odvetvia dopravy do roku 2050;

C.  keďže dekarbonizácia dopravy v EÚ by mala byť v súlade so zásadou neutrality technológie a zaisťovať tak rovnosť podmienok pre rôzne nízkoemisné technológie v oblasti čistej mobility, ako aj podporovať konkurenčné prostredie a ďalšie inovácie v tejto oblasti;

1.  zdôrazňuje, že Únia má potenciál stať sa priekopníkom v oblasti čistej dopravy a viesť tento globálny posun; konštatuje, že prechod na čistú energetiku ponúka priemyslu množstvo nových možností rastu a posilňuje energetickú bezpečnosť Európy; zdôrazňuje, že viac než 65 % vozidiel poháňaných elektrickou energiou z batérie a hybridných elektrických vozidiel s možnosťou pripojenia na elektrickú sieť sa vyrába mimo Únie a že nová mobilita povedie k zmene v oblasti požadovaných zručností, čo znamená, že je nevyhnutné zaistiť využitie potenciálu na posilnenie nášho priemyslu a tvorbu nových kvalitných pracovných miest v Únii; domnieva sa, že je veľmi dôležité posilniť odvetvie batérií EÚ tým, že sa vytvorí udržateľná výroba článkov v Únii a zabezpečí, aby sa celý hodnotový reťazec nachádzal v EÚ, pričom sa využije potenciál recyklácie batérií a surovín v súlade so zásadou obehového hospodárstva;

2.  víta vyššie uvedené oznámenie Komisie o zavádzaní infraštruktúry pre alternatívne palivá, konštatuje však, že národné rámcové plány neprispievajú dostatočne k takému zavádzaniu infraštruktúry pre alternatívne palivá, ktoré by umožnilo dosiahnuť plánované využívanie mobility na alternatívne palivá do roku 2025; vyzýva preto Komisiu, aby od členských štátov vyžadovala, aby do národných politických rámcov zaradili povinné minimálne ciele, pričom sa zároveň zohľadní plánované a dosiahnuté využívanie vozidiel na alternatívny pohon a ich technologický pokrok, ako aj cieľ dosiahnuť celoeurópsku sieť infraštruktúry pre alternatívne palivá;

3.  berie so znepokojením na vedomie, že ambície členských štátov v tejto oblasti sa veľmi líšia; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili rýchle zavádzanie dostatočnej infraštruktúry pre alternatívne palivá; vyzýva členské štáty, aby svoje národné politické rámce rozvíjali a prispôsobovali tomuto účelu tým, že zohľadnia plánované a dosiahnuté využívanie vozidiel na alternatívny pohon a ich technologický pokrok; vyzýva členské štáty, aby svoje implementačné úsilie zvýšili tým, že si stanovia dostatočne ambiciózne ciele;

4.  vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využívať finančné prostriedky EÚ a urýchlili tak využitie výsledkov výskumu v oblasti elektromobility; víta návrh Komisie poskytnúť ďalších 800 miliónov EUR prostredníctvom financovania z európskych zdrojov; zdôrazňuje však, že na mobilizáciu primeraných verejných a súkromných investícií sú potrebné ďalšie podporné nástroje na úrovni Únie a členských štátov;

5.  konštatuje, že elektrifikácia je potrebný krok pri dekarbonizácii dopravného sektora Únie a pri plnení jej cieľov v oblasti klímy; zdôrazňuje, že v záujme plnenia cieľov EÚ v oblasti klímy je dôležité zamerať sa na kombináciu najúčinnejších dostupných opatrení, keďže k dispozícii je niekoľko nízkoemisných možností ako elektrina, pokročilé biopalivá, vodík a LNG; vyzýva preto, aby sa pri zabezpečovaní znižovania emisií CO2 dodržoval technologicky neutrálny prístup;

6.  vyzýva prevádzkovateľov prepravných a distribučných sústav, aby zabezpečili stabilitu miestnych sietí s ohľadom na potrebu lepšieho cezhraničného prenosu a zmiernili budúce špičky spotreby energie; zdôrazňuje, že reforma podoby trhu s elektrinou by mala stanoviť správny regulačný rámec na zaistenie stability siete, dostupných cien a bezpečnosti dodávok a umožniť spotrebu vlastných zdrojov, reakciu na dopyt a aktívny prístup spotrebiteľov; zdôrazňuje preto význam investícií do inteligentných technológií vrátane inteligentných sietí z hľadiska úspešnej transformácie energetiky;

7.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť spravodlivý prístup všetkých subjektov vrátane miestnych orgánov, komunálnych podnikov a aktérov z iných členských štátov k vývoju, prevádzkovaniu a zásobovaniu nabíjacích staníc a vyhnúť sa tak vytvoreniu monopolu; vyzýva Komisiu, aby podporovala otvorený prístup všetkých relevantných aktérov na trh a aby podnecovala iniciatívy zamerané na budovanie nabíjacích staníc s cieľom zabezpečiť, aby si spotrebitelia mohli slobodne vybrať svojho dodávateľa a zdroj energie; zdôrazňuje, že riešenia v oblasti infraštruktúry by mali vychádzať z potrieb trhu; trvá na tom, že distribučné siete rôznych palív a verejne prístupné nabíjacie stanice pre elektrické vozidlá musia byť vytvorené prevažne za trhových podmienok za predpokladu, že účastníci trhu budú schopní poskytovať služby za primerané náklady a včas;

8.  zdôrazňuje, že je potrebná komplexná súkromná a spoločná verejná nabíjacia infraštruktúra umožňujúca nabíjanie elektromobilov a elektrobicyklov doma aj v práci, a to so zreteľom na to, že na dosiahnutie minimálnych ustanovení uvedených v revízii smernice o energetickej náročnosti budov(2) sú potrebné verejné aj súkromné investície;

9.  zdôrazňuje, že hoci ďalší vývoj v oblasti elektromobility poskytne príležitosti v digitálnej sfére, napríklad pokiaľ ide o inteligentné siete, elektronické platby či prepojenie s inými súvisiacimi službami, z inteligentného nabíjania a výmeny údajov vyplynú nové výzvy, napríklad v oblasti ochrany údajov, interoperability systémov, nadčasových systémov alebo voľného toku údajov;

10.  pripomína, že je dôležité zachovať harmonizovaný trh podporou interoperability medzi servermi a formátmi údajov a štandardizovanými protokolmi pre vozový park; víta nedávne úspechy, ktoré dosiahol CEN-CENELEC čiastočným vyriešením problému štandardizácie.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

10.7.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

53

3

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Zigmantas Balčytis, Bendt Bendtsen, Xabier Benito Ziluaga, José Blanco López, Cristian-Silviu Buşoi, Jerzy Buzek, Angelo Ciocca, Edward Czesak, Jakop Dalunde, Pilar del Castillo Vera, Christian Ehler, Fredrick Federley, Adam Gierek, Theresa Griffin, Rebecca Harms, Barbara Kappel, Krišjānis Kariņš, Seán Kelly, Jeppe Kofod, Jaromír Kohlíček, Peter Kouroumbashev, Zdzisław Krasnodębski, Christelle Lechevalier, Janusz Lewandowski, Edouard Martin, Tilly Metz, Csaba Molnár, Nadine Morano, Dan Nica, Angelika Niebler, Morten Helveg Petersen, Miroslav Poche, Paul Rübig, Massimiliano Salini, Algirdas Saudargas, Sven Schulze, Neoklis Sylikiotis, Dario Tamburrano, Patrizia Toia, Evžen Tošenovský, Vladimir Urutchev, Kathleen Van Brempt, Henna Virkkunen, Lieve Wierinck, Hermann Winkler, Anna Záborská, Flavio Zanonato, Carlos Zorrinho

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Michał Boni, Benedek Jávor, Olle Ludvigsson, Marisa Matias, Rupert Matthews, Gesine Meissner, Dominique Riquet

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Romeo Franz, Ulrike Rodust

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

53

+

ALDE

Fredrick Federley, Gesine Meissner, Morten Helveg Petersen, Dominique Riquet, Lieve Wierinck

ECR

Edward Czesak, Zdzisław Krasnodębski, Rupert Matthews, Evžen Tošenovský

EFDD

Dario Tamburrano

ENF

Angelo Ciocca, Barbara Kappel, Christelle Lechevalier

EPP

Bendt Bendtsen, Michał Boni, Jerzy Buzek, Cristian-Silviu Buşoi, Christian Ehler, Krišjānis Kariņš, Seán Kelly, Janusz Lewandowski, Nadine Morano, Angelika Niebler, Paul Rübig, Massimiliano Salini, Algirdas Saudargas, Sven Schulze, Vladimir Urutchev, Henna Virkkunen, Hermann Winkler, Anna Záborská, Pilar del Castillo Vera

S&D

Zigmantas Balčytis, José Blanco López, Jakop Dalunde, Romeo Franz, Adam Gierek, Theresa Griffin, Rebecca Harms, Benedek Jávor, Jeppe Kofod, Peter Kouroumbashev, Olle Ludvigsson, Edouard Martin, Tilly Metz, Csaba Molnár, Dan Nica, Miroslav Poche, Ulrike Rodust, Patrizia Toia, Kathleen Van Brempt, Flavio Zanonato, Carlos Zorrinho

3

-

GUE/NGL

Xabier Benito Ziluaga, Marisa Matias, Neoklis Sylikiotis

1

0

GUE/NGL

Jaromír Kohlíček

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-   :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

(1)

Ú. v. EÚ L 307, 28.10.2014, s. 1.

(2)

Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13.


STANOVISKO Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (5.6.2018)

pre Výbor pre regionálny rozvoj

k zavádzaniu infraštruktúry pre alternatívne palivá v Európskej únii: čas konať!

(2018/2023(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Matthijs van Miltenburg

NÁVRHY

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa vyzýva Výbor pre dopravu a cestovný ruch, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  víta akčný plán týkajúci sa infraštruktúry pre alternatívne palivá; pripomína dosah dopravy na zmenu klímy a pripomína, že v záujme splnenia cieľov Parížskej dohody sa budú musieť emisie skleníkových plynov z odvetvia dopravy do roku 2050 priblížiť nulovej hodnote; zdôrazňuje preto, že udržateľnosť vozidiel s pohonom na alternatívne palivá vo veľkej miere závisí od využívania obnoviteľných zdrojov energie, a prízvukuje, že je potrebné sa zamerať na jednotné požiadavky pre všetky členské štáty, pokiaľ ide o kvalitu alternatívnych palív a zhodu systémov posudzovania; zdôrazňuje, že medzi všetkými relevantnými zainteresovanými stranami, najmä automobilovým priemyslom a Komisiou, musí prebiehať užšia spolupráca, aby Únia mohla dosiahnuť ciele v oblasti dekarbonizácie;

2.  zdôrazňuje prínos nízkouhlíkových inovácií pre svetovú konkurencieschopnosť a energetickú bezpečnosť EÚ; vyzýva EÚ, aby sa stala svetovým lídrom v oblasti eliminácie emisií uhlíka v odvetví dopravy; okrem toho naliehavo vyzýva členské štáty, najmä tie, ktoré zaostávajú najviac, a priemysel, aby preukázali vyššiu úroveň ambícií a urýchlili vykonávanie uvedeného akčného plánu, a to aj tým, že vypracujú efektívne, úplné a jednotné národné politické rámce vykonávané načas s cieľom zabezpečiť nevyhnutnú stabilitu pre investície z verejných aj súkromných zdrojov;

3.  zdôrazňuje súvislosť medzi dostupnosťou a prístupnosťou pre dobíjanie a dopĺňanie infraštruktúry pre alternatívne palivá v celej EÚ, a to vo verejných i súkromných zariadeniach a prijatím nových systémov mobility zo strany spotrebiteľov; zdôrazňuje, že je potrebný harmonizovanejší prístup EÚ, a to aj s ohľadom na spoločné technické normy, aby sa zabezpečila interoperabilita platobných služieb a nabíjacích staníc, čo umožní používateľom alternatívnych palív plné využívanie dostupnej infraštruktúry, keď cestujú po EÚ; zdôrazňuje potrebu transparentného informovania spotrebiteľov a cezhraničnej kontinuity; naliehavo vyzýva na intenzívnejšiu spoluprácu medzi verejnými a súkromnými subjektmi v tomto ohľade; vyzýva Komisiu, aby posilnila spotrebiteľský rozmer a zabezpečila harmonizovanú stratégiu informovania spotrebiteľov o používaní alternatívnych palív, s údajmi o nabíjacích staniciach v členských štátoch a spôsoboch platby.

4.  zdôrazňuje, že je dôležité poskytovať spotrebiteľom aktuálne, zrozumiteľné, presné, prístupné a transparentné informácie; poukazuje v tejto súvislosti na význam plánovaného porovnávania cien alternatívnych a konvenčných palív; žiada, aby sa tieto informácie zbierali a spracúvali prostredníctvom otvorenej dátovej platformy;

5.  oceňuje koordináciu na úrovni EÚ; nabáda Komisiu, aby v priebehu roka 2018 posúdila, či je lepšie zvoliť na podporu interoperability platobných služieb legislatívne alebo nelegislatívne opatrenia, bez toho, aby sa obmedzili trhové inovácie;

6.  nabáda Komisiu, aby využila synergie medzi európskymi politikami v oblasti dopravy, energetiky a digitalizácie, napríklad v súvislosti s inteligentným nabíjaním a inteligentnými dopravnými systémami, a pritom zabezpečila súlad so štandardmi v oblasti ochrany údajov; vyzýva členské štáty, aby užšie spolupracovali, napríklad v rámci Fóra pre udržateľnú dopravu, na zabezpečení cezhraničnej kontinuity;

7.  podporuje technologicky neutrálny prístup pre rozvoj infraštruktúry pre alternatívne palivá na trhu, s osobitným zameraním na znižovanie emisií skleníkových plynov, ako aj na zabezpečenie intenzívnejšieho a lepšieho výberu pre spotrebiteľov; konštatuje, že na zavádzanie digitálne prepojenej infraštruktúry pre alternatívne palivá by sa malo nahliadať v spojitosti so skutočným počtom vozidiel s pohonom na alternatívne palivá. zdôrazňuje preto, že je potrebné zvýšiť počet vozidiel s pohonom na alternatívne palivá na trhu, čo v strednodobom a dlhodobom horizonte umožní ich zviditeľnenie a tým sa podporia verejné a súkromné investície do tejto oblasti;

8.  naliehavo vyzýva Komisiu, členské štáty a súkromný sektor, aby zvýšili finančnú podporu určenú na zavádzanie infraštruktúry pre alternatívne palivá; osobitne zdôrazňuje, že v budúcom VFR je potrebné zvýšiť finančné prostriedky EÚ na infraštruktúru pre alternatívne palivá; žiada, aby sa ako významná prekážka zohľadnili územné rozdiely v oblasti infraštruktúry a podpory pre alternatívne palivá, ako aj vysoké náklady na prechod vo vidieckych oblastiach, čo by mohlo zabrániť zavádzaniu infraštruktúry pre alternatívne palivá; vyzýva členské štáty, aby uznali pozitívne účinky grantových schém, verejno-súkromných partnerstiev a stimulov k uvádzaniu na trh vozidiel s pohonom na alternatívne palivá.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

4.6.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

28

1

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

John Stuart Agnew, Pascal Arimont, Carlos Coelho, Sergio Gaetano Cofferati, Daniel Dalton, Nicola Danti, Dennis de Jong, Pascal Durand, Liisa Jaakonsaari, Philippe Juvin, Nosheena Mobarik, Jiří Pospíšil, Virginie Rozière, Christel Schaldemose, Olga Sehnalová, Jasenko Selimovic, Mylène Troszczynski, Anneleen Van Bossuyt, Marco Zullo

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Cristian-Silviu Buşoi, Birgit Collin-Langen, Roberta Metsola, Marc Tarabella, Sabine Verheyen

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Asim Ademov, Clara Eugenia Aguilera García, Klaus Buchner, Peter Liese, Emilian Pavel, Annie Schreijer-Pierik, Tomáš Zdechovský

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

28

+

ALDE

Jasenko Selimovic

ECR

Daniel Dalton, Nosheena Mobarik, Anneleen Van Bossuyt

EFDD

Marco Zullo

PPE

Asim Ademov, Pascal Arimont, Cristian-Silviu Buşoi, Carlos Coelho, Birgit Collin-Langen, Philippe Juvin, Peter Liese, Roberta Metsola, Jiří Pospíšil, Annie Schreijer-Pierik, Sabine Verheyen, Tomáš Zdechovský

S&D

Clara Eugenia Aguilera García, Sergio Gaetano Cofferati, Nicola Danti, Liisa Jaakonsaari, Emilian Pavel, Virginie Rozière, Christel Schaldemose, Olga Sehnalová, Marc Tarabella

VERTS/ALE

Klaus Buchner, Pascal Durand

1

-

EFDD

John Stuart Agnew

2

0

ENF

Mylène Troszczynski

GUE/NGL

Dennis de Jong

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

24.9.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

29

0

6

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Georges Bach, Deirdre Clune, Michael Cramer, Isabella De Monte, Andor Deli, Ismail Ertug, Dieter-Lebrecht Koch, Innocenzo Leontini, Peter Lundgren, Gesine Meissner, Markus Pieper, Tomasz Piotr Poręba, Gabriele Preuß, Christine Revault d’Allonnes Bonnefoy, Dominique Riquet, Massimiliano Salini, David-Maria Sassoli, Keith Taylor, Pavel Telička, Janusz Zemke, Roberts Zīle, Kosma Złotowski, Wim van de Camp

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Francisco Assis, Jakop Dalunde, Mark Demesmaeker, Maria Grapini, Werner Kuhn, Ramona Nicole Mănescu, Evžen Tošenovský

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Miriam Dalli, Aleksander Gabelic, John Howarth, Martina Werner


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

29

+

ALDE

PPE

 

S&D

 

VERTS/ALE

 

Izaskun Bilbao Barandica, Gesine Meissner, Dominique Riquet, Pavel Telička

Georges Bach, Deirdre Clune, Andor Deli, Dieter-Lebrecht Koch, Werner Kuhn, Innocenzo Leontini, Ramona Nicole Mănescu, Markus Pieper, Massimiliano Salini, Wim van de Camp

Francisco Assis, Miriam Dalli, Isabella De Monte, Ismail Ertug, Aleksander Gabelic, Maria Grapini, John Howarth, Gabriele Preuß, Christine Revault d'Allonnes Bonnefoy, David-Maria Sassoli, Martina Werner, Janusz Zemke

 

Michael Cramer, Jakop Dalunde, Keith Taylor

 

0

-

 

 

6

0

ECR

 

Mark Demesmaeker, Peter Lundgren, Tomasz Piotr Poręba, Evžen Tošenovský, Roberts Zīle, Kosma Złotowski

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 16. októbra 2018Právne oznámenie