SPRÁVA o žiadosti o konzultáciu, pokiaľ ide o výsady a imunity Alfonsa Luigiho Marru

15.10.2018 - (2018/2058(IMM))

Výbor pre právne veci
Spravodajca: Gilles Lebreton

NÁVRH ROZHODNUTIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o žiadosti o konzultáciu, pokiaľ ide o výsady a imunity Alfonsa Luigiho Marru

(2018/2058(IMM))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť o konzultáciu v otázke výsad a imunít Alfonsa Luigiho Marru, ktorú 7. marca 2018 podal odvolací súd (Corte d´Appello) v talianskom Neapole v súvislosti s trestným konaním vedeným proti nemu (referenčné čísla 4831/2015 RG a 4832/2015 RG) a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 17. apríla 2018,

–  po vypočutí Alfonsa Luigiho Marru v súlade s článkom 9 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na článok 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010 a 6. septembra 2011 a 17. januára 2013[1],

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júna 2002 o imunite talianskych poslancov a postupoch talianskych orgánov v tejto veci[2],

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2 a článok 9 ods. 14 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0325/2018),

A.  keďže Alfonso Luigi Marra bol od 21. júla 1994 do 19. júla 1999 poslancom Európskeho parlamentu;

B.  keďže proti Alfonsovi Luigimu Marrovi boli začaté dve súdne konania vo veci údajných hanlivých tvrdení, ktoré zverejnil v letáku z 19. septembra 1996, teda v čase, keď bol poslancom Európskeho parlamentu; keďže tak súd prvého stupňa (rozsudkami zo 17. a 22. februára 2000), ako aj súd druhého stupňa (rozsudkom zo 6. marca 2002) Alfonsovi Luigimu Marrovi prikázal, aby poškodeným stranám zaplatil náhradu škody; keďže na žiadosť Alfonsa Luigiho Marru taliansky najvyšší súd (Corte di Cassazione) rozhodnutím z 20. februára 2007 túto vec pridelil Súdnemu dvoru na predbežné rozhodnutie o výklade predpisov Spoločenstva týkajúcich sa imunity poslancov Európskeho parlamentu;

C.  keďže Parlament medzitým 11. júna 2002 prijal uznesenie o imunite talianskych poslancov a postupe talianskych orgánov v tejto veci; keďže Parlament pri tej príležitosti dospel k záveru, že v prípade Alfonsa Luigiho Marru ide prima facie o prípad absolútnej imunity, že príslušné súdy by mali byť vyzvané, aby Parlamentu poskytli podklady potrebné na stanovenie toho, či sa na dané prípady vzťahuje absolútna imunita podľa článku 8 protokolu č. 7, a že príslušné súdy by mali byť vyzvané, aby konanie prerušili až do konečného rozhodnutia Parlamentu; keďže z príkazu na postúpenie tejto veci Súdnemu dvoru vyplýva, že toto uznesenie sa nedostalo k talianskym súdom;

D.  keďže v súvislosti s uvedeným postúpením veci na predbežné rozhodnutie Súdny dvor uviedol, že ak bola podaná žaloba proti európskemu poslancovi na vnútroštátnom súde a tomuto súdu je známe, že bolo začaté konanie o ochrane výsad a imunít daného poslanca podľa rokovacieho poriadku Parlamentu, uvedený súd musí prerušiť konanie a požiadať Parlament, aby čo najskôr poskytol svoje stanovisko[3];

E.  keďže po rozsudku Súdneho dvora taliansky najvyšší súd svojím rozhodnutím z 10. decembra 2009 vrátil vec odvolaciemu súdu v Neapole, aby rozhodol vo veci Alfonsa Luigiho Marru so zreteľom na uznesenie Parlamentu z 11. júna 2002 a príslušnú judikatúru Súdneho dvora; keďže odvolací súd bez prerušenia konania a požiadania Parlamentu o stanovisko rozhodnutím z 5. decembra 2012 potvrdil svoje predchádzajúce rozsudky, ktorými Alfonsovi Luigimu Marrovi nariadil, aby poškodeným stranám zaplatil náhradu škody; keďže taliansky najvyšší súd rozsudkom z 30. apríla 2015 zrušil rozhodnutie odvolacieho súdu a vec mu vrátil, aby mohol prerušiť konanie a požiadať Parlament o stanovisko; keďže odvolací súd v Neapole rozhodol o prerušení konania a listom z 27. januára 2018 požiadal Európsky parlament o konzultáciu, pokiaľ ide o výsady a imunity Alfonsa Luigiho Marru;

F.  keďže články 8 a 9 protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie sa navzájom vylučujú[4]; keďže daný prípad sa týka len údajne diskriminačných názorov, ktoré vyjadril poslanec Európskeho parlamentu; keďže je preto evidentné, že treba uplatniť len článok 8;

G.  keďže podľa článku 8 protokolu č. 7 členovia Európskeho parlamentu nepodliehajú žiadnej forme vyšetrovania, zadržania alebo súdneho stíhania vo vzťahu k vyjadreným názorom alebo hlasovaniu pri výkone svojich úloh; keďže takúto imunitu, ktorá chráni slobodu prejavu a nezávislosť európskych poslancov, treba považovať za absolútnu imunitu, ktorá bráni akémukoľvek súdnemu konaniu vo vzťahu k vyjadreným názorom a hlasovaniu pri výkone ich poslaneckých funkcií[5];

H.  keďže Súdny dvor rozhodol, že na to, aby sa na názor vzťahovala imunita, musí ho poslanec Európskeho parlamentu vysloviť pri výkone svojich úloh, čo teda predpokladá požiadavku spojitosti medzi vyjadreným názorom a poslaneckými úlohami; keďže táto spojitosť musí byť priama a jednoznačná[6]; keďže k údajným hanlivým vyjadreniam síce došlo v období rokov 1996 až 2001, teda pred rozsudkom z roku 2011 vo veci Patriciello, zostáva faktom, že taliansky súd požiadal výbor pre právne veci o stanovisko v roku 2018, t. j. keď už bola táto judikatúra stanovená;

I.  keďže skutkové okolnosti prípadu uvedené v dokumentoch predložených Výboru pre právne veci a počas vypočutia v tomto výbore naznačujú, že vyhlásenia Alfonsa Luigiho Marru nie sú priamo a jednoznačne spojené s poslaneckými úlohami;

J.  keďže preto nemožno dospieť k záveru, že Alfonso Luigi Marra v danom prípade vyjadril uvedené názory pri výkone svojich úloh ako poslanec Európskeho parlamentu;

1.  domnieva sa, že na názory, ktoré Alfonso Luigi Marra vyjadril, sa nevzťahuje poslanecká imunita v zmysle článku 8 protokolu č. 7;

2.  poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru príslušnému orgánu Talianskej republiky a Alfonsovi Luigimu Marrovi.

• [1]  Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.
• [2] Ú. v. EÚ C 261E, 30.10.2003, s. 102.
• [3]  Spojené veci C-200/07 a C-201/07 Marra, citované vyššie, bod 43.
• [4]  Spojené veci C-200/07 a C-201/07 Marra, citované vyššie, bod 45.
• [5]  Spojené veci C-200/07 a C-201/07 Marra, citované vyššie, bod 27.
• [6]  Vec C-163/10 Patriciello, už citovaná, body 33 a 35.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia	10.10.2018
Výsledok záverečného hlasovania	+: –: 0:	14 0 1
Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní	Joëlle Bergeron, Jean-Marie Cavada, Kostas Chrysogonos, Laura Ferrara, Heidi Hautala, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Gilles Lebreton, António Marinho e Pinto, Evelyn Regner, Pavel Svoboda, Axel Voss, Francis Zammit Dimech, Tadeusz Zwiefka
Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní	Geoffroy Didier, Angelika Niebler