Postup : 2018/2144(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0339/2018

Predkladané texty :

A8-0339/2018

Rozpravy :

PV 28/11/2018 - 27
CRE 28/11/2018 - 27

Hlasovanie :

PV 29/11/2018 - 8.17
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0482

SPRÁVA     
PDF 559kWORD 62k
17.10.2018
PE 623.854v03-00 A8-0339/2018

o správe Komisie o Čiernej Hore za rok 2018

(2018/2144(INI))

Výbor pre zahraničné veci

Spravodajca: Charles Tannock

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o správe Komisie o Čiernej Hore za rok 2018

(2018/2144(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi EÚ a Čiernou Horou, ktorá nadobudla platnosť 1. mája 2010,

–  so zreteľom na vyhlásenie zo samitu EÚ – západný Balkán zo 17. mája 2018 a jeho agendu priorít zo Sofie,

–  so zreteľom na deviate zasadanie Rady pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Čierna Hora, ktoré sa konalo 25. júna 2018,

–  so zreteľom na pristúpenie Čiernej Hory k NATO 5. júna 2017,

–  so zreteľom na ratifikáciu dohody o vymedzení hraníc medzi Čiernou Horou a Kosovom parlamentmi Čiernej Hory a Kosova,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. februára 2018 s názvom Dôveryhodná perspektíva rozšírenia pre krajiny západného Balkánu a väčšia angažovanosť EÚ v tejto oblasti (COM(2018)0065),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. apríla 2018 s názvom Oznámenie z roku 2018 o politike rozširovania EÚ (COM(2018)0450) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Správa o Čiernej Hore za rok 2018 (SWD(2018)0150),

–  so zreteľom na posúdenie Komisie zo 17. apríla 2018 týkajúce sa programu hospodárskych reforiem Čiernej Hory na roky 2018 – 2020 (SWD(2018)0131) a na spoločné závery Rady z 25. mája 2018 k dialógu o hospodárskych a finančných otázkach medzi EÚ a západným Balkánom,

–  so zreteľom na správy volebnej pozorovateľskej misie Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva OBSE (ODIHR OBSE) a na vyhlásenie volebnej pozorovateľskej delegácie Európskeho parlamentu k prezidentským voľbám, ktoré sa konali 15. apríla 2018,

–  so zreteľom na vyhlásenie odporúčania, ktoré prijal Parlamentný výbor pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Čierna Hora na svojej 15. schôdzi, ktorá sa konala 16. a 17. júla 2018 v Podgorici,

  so zreteľom na výsledok prieskumu o marginalizovaných Rómoch na západnom Balkáne za rok 2017, ktorý uskutočnili Komisia, Svetová banka a rozvojový program OSN,

–  so zreteľom na berlínsky proces, ktorý sa začal 28. augusta 2014,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Čiernej Hore,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0339/2018),

A.  keďže každá krajina zapojená do procesu rozširovania sa posudzuje jednotlivo na základe vlastných zásluh, pričom rýchlosť a kvalita reforiem je rozhodujúca pre harmonogram pristúpenia;

B.  keďže Čierna Hora v súčasnosti dosiahla najväčší pokrok v rokovaniach, otvorila 31 z 35 kapitol z acquis communautaire EÚ a predbežne uzatvorila rokovania o troch kapitolách;

C.  keďže konštruktívny dialóg medzi vnútornými politickými silami a so susediacimi krajinami bude predstavovať významný prvok pri dosahovaní ďalšieho pokroku v procese pristúpenia k EÚ;

D.  keďže Čierna Hora sa zaväzuje, že naďalej bude vytvárať fungujúce trhové hospodárstvo, pričom pokračuje v dosahovaní pozitívnych výsledkov pri vykonávaní povinností vyplývajúcich z dohody o stabilizácii a pridružení;

E.  keďže Čierna Hora prijíma predvstupovú pomoc v rámci nástroja predvstupovej pomoci (IPA II);

F.  keďže Čierna Hora musí, okrem iného, ďalej posilniť svoje kapacity v oblasti parlamentných činností, zákonodarnej moci, ako aj v oblasti dohľadu, inštitucionálnu transparentnosť, rešpektovanie právneho štátu a nezávislosti súdnictva, riešenie prípadov vojnových zločinov na vnútroštátnej úrovni, integritu volebného procesu, slobodu médií a boj proti korupcii, organizovanej trestnej činnosti a neformálnej ekonomike;

1.  víta pokračujúcu spoluprácu Čiernej Hory v rámci procesu integrácie do EÚ a jej ďalší celkový pokrok, na základe širokej podpory verejnosti pre toto strategické rozhodnutie;

2.  zdôrazňuje, že vykonávanie a uplatňovanie reforiem naďalej predstavuje kľúčový ukazovateľ úspešnej integrácie; vyzýva Čiernu Horu, aby zlepšila plánovanie, koordináciu a monitorovanie vykonávania nových právnych predpisov a politík, a požaduje včasné vykonávanie predbežných kritérií pre kapitoly 23 a 24;

3.  víta hodnotenie Komisie uvedené v jej oznámení zo 6. februára 2018 o stratégii pre západný Balkán, podľa ktorého by Čierna Hora mohla byť pripravená na členstvo v roku 2025, ak bude mať silnú politickú vôľu, zabezpečí skutočné a trvalé reformy a konečné riešenie sporov so susedmi;

4.  vyzýva Komisiu a Radu, aby v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci (VFR) zabezpečili primerané ustanovenie na zaistenie tohto možného pristúpenia Čiernej Hory k Európskej únii, ako sa uvádza v stratégii pre západný Balkán;

Demokratizácia

5.  pripomína všetkým politickým stranám, že konštruktívna politická spolupráca závisí od plne funkčného parlamentu, v ktorom všetci politici prijímajú zodpovednosť voči svojim voličom na základe prijatia svojho poslaneckého mandátu; víta skutočnosť, že väčšina opozičných strán sa po dlhotrvajúcom parlamentnom bojkote do parlamentu vrátila; naliehavo vyzýva všetky ostatné politické strany, aby sa vrátili do parlamentu a vyvinuli rozhodnejšie úsilie o dosiahnutie skutočného politického dialógu s cieľom zabezpečiť, aby parlament mohol v plnej miere plniť svoju úlohu zákonodarcu a dohľadu, čím by sa obnovil fungujúci demokratický proces;

6.  požaduje, aby sa vykonávali právne predpisy o verejnej a politickej účasti žien a menšín, najmä Rómov(1), a to aj tak, že sa ženám z menšín umožní zmysluplne zapájať sa do rozhodovacích procesov a zastávať funkcie vo verejnej správe a ďalších verejných inštitúciách;

7.  vyzýva politické vedenie Čiernej Hory, aby sa zameralo na zostávajúce výzvy a riešilo problémy v oblasti právneho štátu, slobody médií, korupcie, prania špinavých peňazí, organizovanej trestnej činnosti a s ňou súvisiaceho násilia a aby tieto otázky riešilo prioritne;

8.  konštatuje, že počas prezidentských volieb v apríli 2018 boli základné slobody rešpektované; vyzýva vládu, aby spolupracovala s opozičnými stranami a občianskou spoločnosťou s cieľom komplexne riešiť nedostatky, ktoré identifikoval ODIHR OBSE, a v plnej miere vykonať prioritné odporúčania jeho volebnej pozorovateľskej misie prijatím prerokúvaných vnútroštátnych právnych predpisov, a aby posilnila transparentnosť a profesionalizáciu volebnej správy s cieľom zlepšiť dôveru verejnosti v proces volieb; požaduje, aby sa miestne voľby konali v celej krajine súčasne a aby sa zlepšila kvalita a transparentnosť volieb; naliehavo vyzýva, aby sa posilnili ustanovenia o transparentnosti financovania politických strán;

9.  vyzýva na dôkladné vyšetrenie všetkých údajných nezrovnalostí volebného procesu; opätovne trvá na vykonaní primeraných následných opatrení v súvislosti s „aférou audiozáznamov“ z roku 2012; vyzýva protikorupčnú agentúru, aby zintenzívnila monitorovanie možného zneužívania verejných zdrojov na účely politických strán;

10.  vyjadruje znepokojenie nad rozhodnutím čiernohorského parlamentu prepustiť Vanju Ćalovićovú Markovićovú z rady Agentúry pre prevenciu korupcie; naliehavo požaduje úplnú transparentnosť pri riešení tohto prípadu;

Právny štát

11.  konštatuje ústrednú úlohu, ktorú orgán auditu, protikorupčná agentúra, komisia pre kontrolu verejného obstarávania, agentúra pre hospodársku súťaž a úrad štátnej pomoci zohrávajú v boji proti organizovanej trestnej činnosti a korupcii; víta pokračujúce úsilie zamerané na zlepšenie kapacity a nezávislosti týchto inštitúcií, konštatuje však potrebu zlepšenia účinnosti, dosahovania pozitívnejších výsledkov, nabádania k predchádzaniu korupcii, a to aj primeranými sankciami, a odstránenia zvyšných prekážok pri dosahovaní ich úplnej nezávislosti;

12.  berie na vedomie pokrok dosiahnutý pri posilňovaní kapacít protikorupčnej agentúry v súvislosti s vyšetrovaním financovania kampane; zdôrazňuje však potrebu posilniť dôveru v túto agentúru a zlepšiť jej povesť, čo by sa mohlo dosiahnuť tým, že si jej práca uchová ešte väčší odstup od akéhokoľvek politického vplyvu;

13.  víta úsilie vynakladané na zlepšenie transparentnosti verejnej správy a výmeny informácií, nabáda však na vytvorenie profesionálnej a odpolitizovanej verejnej správy ústretovejšej voči občanom; oceňuje účinnejšiu prácu ombudsmana; požaduje zlepšené regulačné posúdenia vplyvu, komplexné správy o auditoch a inkluzívne verejné konzultácie týkajúce sa návrhov právnych predpisov; zdôrazňuje význam spolupráce s organizáciami občianskej spoločnosti a otvoreného prístupu k informáciám na účely účinného boja proti korupcii a nabáda na revíziu legislatívnych zmien vykonaných v máji 2017; odporúča optimalizáciu zdrojov a ľudského kapitálu vo verejnej správe;

14.  víta výrazný pokrok, ktorý Čierna Hora dosiahla v oblasti elektronickej správy vecí verejných a elektronickej účasti, pričom sa krajina podľa prieskumu OSN v oblasti elektronickej správy vecí verejných z roku 2016 zaradila medzi 25 krajín s najlepšími výsledkami v týchto oblastiach; vyzýva čiernohorskú vládu, aby zachovala toto tempo reforiem s cieľom ešte viac zvýšiť efektívnosť a prístupnosť verejnej správy;

15.  víta mierny pokrok dosiahnutý pri zvyšovaní nezávislosti, transparentnosti, zodpovednosti, profesionality a efektívnosti súdnych inštitúcií; vyzýva na zavedenie záruk voči politickému zasahovaniu a na koherentné uplatňovanie etických kódexov a disciplinárnych opatrení; víta skutočnosť, že noví sudcovia a prokurátori boli vymenovaní po prvýkrát na základe nového systému ich náboru;

16.  konštatuje potrebu pokroku v oblasti súdnych konaní týkajúcich sa údajného pokusu o štátny prevrat z októbra 2016, a to zabezpečením plnej miery justičnej spolupráce s tretími krajinami; víta rozhodnutie verejne vysielať súdne konania v záujme transparentnosti;

17.  víta zmeny zákona o súdnej rade prijaté 29. júna 2018, ktoré súdnej rade umožňujú naďalej riadne fungovať; konštatuje, že tieto zmeny boli prijaté v súlade s odporúčaniami Benátskej komisie; zdôrazňuje, že tieto zmeny, pokiaľ ide o voľbu čestných členov rady, predstavujú len dočasné riešenie; naliehavo vyzýva novovytvorenú ad hoc pracovnú skupinu parlamentu, aby túto otázku urýchlene vyriešila;

18.  je znepokojený zvyšujúcim sa počtom prípadov násilia a cieleného zabíjania v súvislosti s organizovanou trestnou činnosťou, ktoré majú negatívny vplyv na každodenný život bežných občanov; víta skutočnosť, že orgány tento problém identifikovali, ale požaduje prijatie dôslednejších preventívnych opatrení vrátane využitia konfiškácie majetku, ktorá nie je založená na predchádzajúcom odsúdení; vyjadruje uznanie za vyšetrovanie, stíhanie a vynesené odsúdenie v prípadoch korupcie na vysokých miestach; berie však na vedomie, že tieto výsledky treba ďalej zlepšovať, najmä v oblasti prania špinavých peňazí a obchodovania s ľuďmi;

19.  vyzýva na dosiahnutie pokroku pri predchádzaní konfliktom záujmov a nelegálneho obohacovania verejných činiteľov, a to aj na komunálnej úrovni; vyzýva orgány, aby zintenzívnili konfiškáciu majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti, dosiahli pokrok pri vyšetrovaní neoprávnene získaného majetku a prijali ďalšie kroky, ktoré by viedli k zneškodneniu zločineckých skupín a prerušeniu väzieb medzi organizovanou trestnou činnosťou, podnikmi a politikou; odsudzuje aj prax uvaľovania sankcií nižších, ako je zákonné minimum, pretože to má kontraproduktívny účinok na predchádzanie trestným činom korupcie;

20.  pripomína, že Čierna Hora musí v súlade s acquis EÚ a medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv vyvinúť ďalšie úsilie na zabezpečenie účinnej ochrany práva vlastniť majetok; naliehavo vyzýva štátne orgány, aby v primeranom čase stanovili spravodlivé konania pri vykonávaní existujúceho vnútroštátneho právneho rámca, a to aj v oblasti vlastníckych práv a reštitúcií majetku; konštatuje, že spoľahlivý, nediskriminačný a stabilný režim vlastníckych práv je predpokladom pre dôveru občanov a zahraničných investorov a dôveru podnikov;

Riadenie hraníc a migrácia

21.  poznamenáva, že Čierna Hora doteraz preukázala, že je schopná vybavovať žiadosti o azyl, ale zdôrazňuje, že sa musí dosiahnuť ďalší pokrok; nabáda Čiernu Horu, aby užšie spolupracovala s Európskou agentúrou pre pohraničnú a pobrežnú stráž na zlepšovaní riadenia hraníc v súlade s európskymi normami, na riešení neregulárnej migrácie a na rozbíjaní prevádzačských sietí; vyzýva na zintenzívnenie úsilia a cezhraničnej spolupráce pri predchádzaní vzniku organizovaných zločineckých sietí zaoberajúcich sa obchodovaním s ľuďmi, pašovaním drog a tabaku, ako aj pri ich rozbíjaní; zdôrazňuje pretrvávajúce obavy, ktoré sa týkajú nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami v Čiernej Hore, najmä pokiaľ ide o jej zóny voľného obchodu; vyzýva Komisiu, aby aj naďalej podporovala Čiernu Horu pri kontrolovaní jej zón voľného obchodu a v úsilí o zabránenie nezákonnému obchodu;

22.  vyslovuje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom pri riešení otázky obchodovania s ľuďmi a naliehavo žiada, aby sa mimoriadna pozornosť venovala prevencii nútenej organizovanej prostitúcie a žobrania detí; zdôrazňuje, že je nutné ďalšie úsilie, pokiaľ ide o identifikáciu obetí a ich prístup k opatreniam v oblasti pomoci, odškodnenia a ochrany; vyzýva Čiernu Horu, aby poskytla účinnú ochranu obetiam obchodovania s ľuďmi a aby venovala osobitnú pozornosť rehabilitácii detských obetí obchodovania s ľuďmi a rómskym ženám a dievčatám s ohľadom na citlivé okolnosti, v ktorých sa nachádzajú v dôsledku chudoby a marginalizácie;

Médiá

23.  je čoraz viac znepokojený situáciou v oblasti slobody prejavu a slobody médií, v ktorých sa v troch po sebe nasledujúcich správach Komisie nezaznamenal žiadny pokrok; pripomína, že príslušná kapitola 23 bola otvorená v decembri 2013 a že práve pokrok v tejto kapitole a v kapitole 24 rozhoduje o celkovom tempe rokovaní; čo najdôraznejšie odsudzuje zastrašovanie, ohováračské kampane a verbálne a fyzické útoky voči novinárom; uvádza, že v roku 2017 bolo nahlásených sedem prípadov útoku na novinárov; naliehavo vyzýva vládu, aby zabezpečila ochranu novinárov v praxi; požaduje prijatie ďalších krokov na zabezpečenie nezávislosti médií a novinárov a nabáda na systematický zber údajov o hrozbách voči novinárom; poznamenáva, že delegácia EÚ v Čiernej Hore túto situáciu pozorne sleduje;

24.  je znepokojený najmä útokom z 8. mája 2018 proti novinárke denníka Vijesti Olivere Lakićovej a vyzýva na úplné vyšetrenie tohto prípadu; považuje za neprijateľné, že sa nezaznamenal žiadny nový vývoj, pokiaľ ide o vyšetrovanie starých prípadov násilia voči novinárom; vyzýva orgány, aby dôrazne odsúdili všetky útoky proti novinárom a podporili opatrenia na ochranu novinárov a na odstránenie beztrestnosti;

25.  odsudzuje prebiehajúci finančný a redakčný tlak, ktorý je v Čiernej Hore vyvíjaný na verejnoprávneho vysielateľa (RTCG) a agentúru pre elektronické média (AEM); naliehavo vyzýva na zavedenie záruk voči neprimeranému politickému a obchodnému tlaku a na zabezpečenie úplnej transparentnosti v otázkach štátnej reklamy v médiách; opätovne zdôrazňuje, že je nutné chrániť RTCG a všetky ostatné médiá pred nenáležitým politickým vplyvom; naliehavo vyzýva štátne orgány, aby mediálnym regulačným orgánom a verejným vysielateľom poskytli dostatočné finančné prostriedky na zabezpečenie finančnej autonómie a nezávislosti RTCG aj AEM, ktoré majú rozhodujúci význam pre solídne mediálne prostredie počas volebných kampaní; vyjadruje poľutovanie nad zmenou zloženia rady RTCG a prepustením generálnej riaditeľky RTCG Andrijany Kadijovej; domnieva sa, že predčasné prepúšťanie by sa malo povoliť len za presne stanovených okolností;

26.  upozorňuje, že nedostatok finančnej autonómie médií podnecuje ich politickú závislosť a polarizáciu; domnieva sa, že je potrebné zaistiť transparentné a nediskriminačné prideľovanie štátnych zdrojov na reklamu, a vyzýva orgány, aby zvážili alternatívne formy nepriamych dotácií na podporu nezávislosti médií;

27.  zdôrazňuje úlohu AEM a účinnej samoregulácie pri zabezpečovaní najvyšších etických štandardov v čiernohorských médiách a pri znižovaní počtu prípadov ohovárania; poznamenáva, že neistá situácia novinárov ohrozuje kvalitu a profesionalitu médií;

Občianska spoločnosť a ľudské práva

28.  zdôrazňuje zásadnú úlohu organizácií občianskej spoločnosti pri zlepšovaní fungovania štátnych inštitúcií a v boji proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti; dôrazne odsudzuje nedávne zastrašovanie a neprijateľnú ohováračskú kampaň zameranú proti organizáciám občianskej spoločnosti, ktoré kritizovali celkový pomalý pokrok alebo nedostatok pokroku v kľúčových oblastiach právneho štátu;

29.  žiada o zvýšenú pozornosť pri príprave a vykonávaní právnych predpisov v oblastiach, ktoré majú vplyv na priestor občianskej spoločnosti, a to s cieľom zaistiť, aby právne predpisy neprimerane nezaťažovali organizácie občianskej spoločnosti, nemali na ne diskriminačný vplyv ani nezmenšovali priestor pre občiansku spoločnosť; zdôrazňuje potrebu dostupných verejných prostriedkov pre organizácie občianskej spoločnosti, ktoré pracujú v oblasti ľudských práv, demokracie a právneho štátu, vrátane kontrolných a podporných organizácií malých organizácií na najnižšej úrovni; domnieva sa, že organizácie občianskej spoločnosti by mali mať možnosť získavať finančné prostriedky od iných darcov, napríklad od súkromných darcov a medzinárodných organizácií, orgánov alebo agentúr;

30.  berie na vedomie zmeny zákona o mimovládnych organizáciách zamerané na zlepšenie ich verejného financovania a odporúča rýchle prijatie potrebných sekundárnych právnych predpisov; opätovne zdôrazňuje svoju výzvu na systematické, inkluzívne, včasné a skutočné konzultácie s občianskou spoločnosťou a so širšou verejnosťou o kľúčových legislatívnych reformách spojených s EÚ vrátane ich vykonávania na miestnej úrovni, s cieľom posilniť demokratický charakter prijímania rozhodnutí a zabezpečiť väčšiu transparentnosť; odporúča zlepšiť prostredie finančnej regulácie pre organizácie občianskej spoločnosti poskytnutím dodatočných zdrojov a stanovením jasných pravidiel, pokiaľ ide o vládne mechanizmy konzultácií s organizáciami občianskej spoločnosti;

31.  víta prebiehajúce zosúlaďovanie právnych predpisov v oblasti základných práv; naliehavo vyzýva na posilnenie inštitucionálneho rámca, ktorý umožňuje účinnú ochranu práv, a to aj v prípade zlého zaobchádzania zo strany orgánov presadzovania práva, zastrašovania a fyzických útokov; vyzýva na aktualizáciu zákona o slobode náboženstva;

32.  víta úsilie, ktoré sa doteraz vyvinulo v súvislosti s vykonávaním Istanbulského dohovoru, naliehavo však vyzýva na zlepšenie mechanizmov presadzovania a monitorovania v oblasti ochrany ľudských práv, a to aj riešením násilia páchaného na ženách a deťoch; v tejto súvislosti požaduje účinné vykonávanie politík v oblasti základných práv, najmä pokiaľ ide o rodovú rovnosť, práva osôb so zdravotným postihnutím na sociálne začlenenie, práva detí a práva Rómov, zabezpečením primeraného pridelenia rozpočtových prostriedkov a zdrojov na vykonávanie politík a na budovanie kapacít zodpovedných inštitúcií; vyzýva orgány, aby prijali potrebné opatrenia na predchádzanie núteným manželstvám detí;

33.  naliehavo vyzýva Čiernu Horu, aby zabezpečila úplné a včasné vykonávanie právnych predpisov týkajúcich sa rodovej rovnosti a nediskriminácie a monitorovala ich účinok na ženy pochádzajúce zo znevýhodnených a z marginalizovaných sociálnych skupín; vyzýva Čiernu Horu, aby zabezpečila všetkým ženám neobmedzený prístup k spravodlivosti a aby poskytovala bezplatnú právnu pomoc pre ženy, ktoré sa stali obeťami rodovo motivovaného násilia, pričom bude osobitnú pozornosť venovať rómskym ženám, ženám so zdravotným postihnutím a ženám žijúcim vo vidieckych a v odľahlých oblastiach; vyzýva Čiernu Horu, aby posilnila úlohu a kapacitu svojich príslušných orgánov, aby tak boli lepšie vybavené na ochranu a rehabilitáciu obetí a na proaktívnu prácu s mužmi v záujme toho, aby sa nedopúšťali násilia na ženách; naliehavo vyzýva Čiernu Horu, aby zvýšila počet a kapacitu svojich štátnych útulkov;

34.  vyzýva orgány Čiernej Hory, aby pokračovali v zlepšovaní atmosféry sociálneho začlenenia a tolerancie a aby prijali účinné opatrenia proti nenávistnému prejavu, sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii menšín; konštatuje, že Čierna Hora ešte stále v plne miere neplní Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím; nabáda príslušné orgány, aby aj naďalej zvyšovali svoje úsilie o ochranu práv LGBTI osôb; je naďalej znepokojený ťažkosťami týkajúcimi sa akceptácie sexuálnej rozmanitosti v čiernohorskej spoločnosti; vyjadruje znepokojenie nad diskrimináciou, ktorej čelia ženy a dievčatá v rómskej komunite, a nad skutočnosťou, že marginalizovaní Rómovia v Čiernej Hore majú obmedzený prístup k príležitostiam vo všetkých aspektoch ľudského rozvoja, o čom svedčia výsledky prieskumu z roku 2017 o tejto otázke; zdôrazňuje význam posilnenia sektora MSP a poskytovania podpory prostredníctvom lepších právnych predpisov a realizácie priemyselnej politiky;

35.  berie na vedomie sústavný pokrok, pokiaľ ide o zlepšovanie postavenia menšín; požaduje, aby sa rešpektovala multietnická identita Boky Kotorskej a aby sa vyvíjalo ďalšie úsilie na jej ochranu;

36.  naliehavo vyzýva Čiernu Horu, aby začala verejné kampane na zvyšovanie informovanosti s cieľom bojovať proti diskriminácii a násiliu voči LGBTI osobám, a aby zabezpečila spravodlivé vyšetrovanie a stíhanie trestných činov spáchaných proti týmto osobám;

37.  naliehavo vyzýva Čiernu Horu, aby začala verejné kampane na zvyšovanie informovanosti s cieľom podporiť oznamovanie domáceho násilia páchaného na ženách a dievčatách, zvýšiť počet dobre vyškolených sudcov citlivých k rodovému hľadisku, zabezpečiť riadne vyšetrovanie a stíhanie trestných činov a zaistiť obetiam pomoc, poradenské služby a služby v oblasti reintegrácie;

Hospodárstvo, sociálna politika, zamestnanosť a vzdelanie

38.  víta pokrok, ktorý Čierna Hora dosiahla pri zabezpečovaní makroekonomickej stability a rozpočtovej konsolidácie, a požaduje transparentnosť rozpočtu a dobré pracovné a podnikateľské prostredie; zdôrazňuje, že korupcia, neformálna ekonomika, nedostatky týkajúce sa právneho štátu a ťažkopádne regulačné postupy naďalej bránia rastu a investíciám; zdôrazňuje, že európsky sociálny model si vyžaduje dialóg so všetkými hospodárskymi zainteresovanými stranami vrátane odborových zväzov;

39.  naliehavo vyzýva, aby sa využíval plný potenciál, ktorý ponúkajú digitálne nástroje v oblasti katastra nehnuteľností, fakturácie a vydávania stavebných povolení; konštatuje, že je potrebné zrýchliť zavádzanie prístupu k širokopásmovému pripojeniu pre podniky a domácnosti; zdôrazňuje nutnosť rámca interoperability na všetkých štátnych úrovniach s cieľom podporovať ďalšiu digitalizáciu a zjednodušenie administratívnych postupov a postupov pre podniky; víta neustály vývoj elektronickej online registrácie spoločností;

40.  víta regulačné zmeny v oblasti vzdelávania a úsilie o zvýšenie miery predškolskej dochádzky, a to aj pre deti zo znevýhodneného prostredia, a zdôrazňuje význam komplexného prístupu k vývoju v ranom detstve; naliehavo vyzýva orgány na riešenie vysokej miery dlhodobej nezamestnanosti mladých ľudí a žien, a to vo vhodných prípadoch aj posúdeniami vplyvu na rodovú rovnosť; berie na vedomie, že sa v spolupráci s Medzinárodnou organizáciou práce pripravuje biela kniha na podporu zamestnanosti mladých ľudí; zdôrazňuje potrebu zaviesť aktívne opatrenia na trhu práce, predovšetkým pre ženy, ktoré postihlo zrušenie sociálnych dávok;

41.  poznamenáva, že so sociálnymi partnermi by sa malo účinne a systematicky konzultovať v otázkach týkajúcich sa zamestnanosti a sociálnych záležitostí; zdôrazňuje potrebu ďalšieho posilnenia kapacít sociálnej rady; víta prijatie súboru pravidiel v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ale je naďalej znepokojený vysokým percentuálnym podielom smrteľných úrazov pri práci a nízkym počtom inšpektorov práce;

42.  víta intenzívnejšiu účasť Čiernej Hory na programe Erasmus+ a vyjadruje podporu návrhu Komisie na zdvojnásobenie rozpočtu pre program Erasmus+; nabáda na väčšiu koordináciu prierezových otázok, ktoré ovplyvňujú zamestnanosť mladých ľudí, začleňovanie, aktívne občianstvo, dobrovoľníctvo a vzdelávanie;

Životné prostredie, energetika a doprava

43.  vyjadruje uspokojenie s tým, že Čierna Hora je podľa článku 1 svojej ústavy ekologickým štátom; víta možné otvorenie kapitoly 27 acquis v rokovaniach s Čiernou Horou tento rok; vyzýva orgány, aby lepšie chránili najhodnotnejšie oblasti, a to najmä biodiverzitu, a aby preskúmali projekty výstavby hotelov a vodných elektrární;

44.  konštatuje, že rozvoj ďalších kapacít v oblasti vodnej energie a cestovného ruchu, najmä tých, ktoré sa nachádzajú v chránených oblastiach, musí spĺňať environmentálne normy EÚ; vyjadruje znepokojenie nad neudržateľným rozvojom vodných elektrární, keďže mnohé z 80 projektov vodných elektrární sa neplánujú v súlade s medzinárodnými dohovormi alebo právnymi predpismi EÚ, a to napriek požiadavkám kapitoly 27; naliehavo vyzýva na ďalšie využívanie možných opatrení v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti, ako aj na zlepšovanie hospodárenia s vodami a nakladania s odpadom; víta úspešné zosúladenie medzi zákonom Čiernej Hory z roku 2016 o cezhraničnej výmene elektrickej energie a zemného plynu a tretím energetickým balíkom; oceňuje lepšie zosúladenie právnych predpisov Čiernej Hory v oblasti energetickej účinnosti a energie z obnoviteľných zdrojov, naliehavo však vyzýva orgány, aby plne zosúladili vnútroštátne právne predpisy so smernicou o obnoviteľných zdrojoch energie a smernicou o energetickej hospodárnosti budov;

45.  naliehavo vyzýva Európsku banku pre obnovu a rozvoj (EBOR) a Európsku investičnú banku (EIB), aby preskúmali svoju podporu pre projekty v oblasti vodných elektrární a aby zastavili financovanie všetkých projektov realizovaných v chránených oblastiach, ako aj projektov, v prípade ktorých nebolo vykonané riadne posudzovanie vplyvov na životné prostredie ex ante;

46.  vyjadruje znepokojenie nad priestorovým plánom osobitného určenia pre Národný park Skadarského jazera; zdôrazňuje, že treba upustiť od rozsiahlych projektov vodných elektrární na rieke Morača, keďže majú značný negatívny vplyv na Skadarské jazero a rieku Tara, pričom tieto dve oblasti sú chránené vnútroštátnymi a medzinárodnými právnymi predpismi;

47.  víta pozitívny vývoj v ďalšom zosúlaďovaní vnútroštátnych právnych predpisov Čiernej Hory v oblasti životného prostredia a zmeny klímy s acquis; naliehavo vyzýva čiernohorskú vládu, aby v súlade s odporúčaniami uvedenými v štúdii o ochrane lokality Ulcinj Salina financovanej z prostriedkov EÚ chránila lokalitu Ulcinj Salina na vnútroštátnej aj medzinárodnej úrovni; zdôrazňuje naliehavú potrebu zabezpečiť začlenenie lokality Ulcinj Salina do sústavy Natura 2000; vyzýva na určenie a označenie chránených morských oblastí;

48.  zdôrazňuje proaktívnu účasť a konštruktívnu úlohu Čiernej Hory v oblasti regionálnej a medzinárodnej spolupráce prostredníctvom berlínskeho procesu a iniciatívy šiestich krajín západného Balkánu; víta výsledok samitu EÚ – západný Balkán v roku 2018, ktorý sa konal v Sofii, a prijatie balíka nástroja predvstupovej pomoci na rok 2018, ktorý zahŕňa financovanie dvoch dôležitých projektov v oblasti infraštruktúry: obchvat Budvy na Jadransko-iónskom koridore a úsek železničnej trate Vrbnica – Bar na koridore Orient/východné Stredozemie; zdôrazňuje význam dopravných trás, ktoré umožňujú priame spojenie medzi balkánskymi krajinami a trhmi EÚ;

49.  vyzdvihuje zámer Čiernej Hory v nasledujúcich troch rokoch zaviesť systém EÚ na obchodovanie s emisiami (EU ETS) a prijatie sekundárnych právnych predpisov o úspore paliva a emisií z nových automobilov; poznamenáva, že je dôležité zahrnúť do vnútroštátnych právnych predpisov Čiernej Hory aspekty systému EU ETS, nariadenia o spoločnom úsilí a mechanizmu monitorovania a podávania správ (MRM);

50.  víta pokračujúce úsilie o posilnenie regionálnej spolupráce, najmä pri ochrane životného prostredia, ako sa uvádza v Jadranskej trojstrannej iniciatíve;

Regionálna spolupráca a dobré susedské vzťahy

51.  víta pokračujúce úsilie Čiernej Hory o konštruktívnu regionálnu spoluprácu a dobré dvojstranné susedské vzťahy; podporuje návrh na zníženie roamingových poplatkov v krajinách západného Balkánu;

52.  víta ratifikáciu dohody o štátnych hraniciach medzi Čiernou Horou a Kosovom; vyzýva na urýchlené uzatvorenie dohôd o vyriešení pretrvávajúcich hraničných sporov s ostatnými susednými krajinami;

53.  víta podpísanie spoločného vyhlásenia Čiernej Hory a Albánska, ako aj 12 dohôd týkajúcich sa vzájomnej pomoci v rôznych oblastiach, a považuje to za príklad pozitívnej spolupráce v regióne;

54.  naliehavo vyzýva Čiernu Horu, aby zintenzívnila svoje úsilie a proaktívne prioritizovala a trestala vojnové zločiny a objasňovala osudy nezvestných osôb; víta úsilie o opätovné začlenenie vysídlených osôb v rámci regionálneho programu bývania; zdôrazňuje, že napriek prijatiu štyroch dokumentov o stratégii vyšetrovania vojnových zločinov štátna prokuratúra nezačala nové vyšetrovanie ani nové súdne konanie, ani nepredložila nové obžaloby; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že špeciálna prokuratúra otvorila v roku 2016 osem nových prípadov, z ktorých šesť je stále len vo fáze predbežného vyšetrovania; opakuje svoju podporu iniciatíve zriadiť regionálnu komisiu pre zistenie faktov o vojnových zločinoch a iných prípadoch závažného porušenia ľudských práv spáchaných v bývalej Juhoslávii (RECOM); zdôrazňuje význam tohto procesu a aktívnej angažovanosti všetkých regionálnych vedúcich politických predstaviteľov; víta verejnú podporu, ktorú predseda vlády vyjadril komisii RECOM;

55.  vyjadruje Čiernej Hore uznanie za ďalší rok plného zosúlaďovania so všetkými pozíciami a vyhláseniami EÚ vydanými v kontexte spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP) a víta jej aktívne zapojenie do misií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP); oceňuje spôsob, akým sa vykonáva zahraničná politika Čiernej Hory; vyzýva Čiernu Horu, aby sa pripojila k spoločnej pozícii EÚ o integrite Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu a k jej hlavným zásadám o dvojstranných dohodách o nevydávaní osôb;

56.  vyzýva na väčšiu spoluprácu medzi Čiernou Horou a EÚ v boji proti počítačovej kriminalite a v otázkach kybernetickej obrany;

57.  pripomína strategickú dôležitosť pristúpenia Čiernej Hory k NATO pre zabezpečenie stability a mieru na západnom Balkáne;

°

°  °

58.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Čiernej Hory.

(1)

Slovo „Rómov“ sa používa ako zastrešujúci pojem, ktorý zahŕňa rôzne príbuzné skupiny, či už ide o usadené skupiny, alebo nie – nielen Rómov, ale aj Aškalov, Egypťanov a ďalších –, ktoré môžu mať odlišnú kultúru a životné štýly.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

9.10.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

47

5

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Michèle Alliot-Marie, Nikos Androulakis, Francisco Assis, Petras Auštrevičius, Amjad Bashir, Goffredo Maria Bettini, Mario Borghezio, Victor Boştinaru, Klaus Buchner, Fabio Massimo Castaldo, Lorenzo Cesa, Javier Couso Permuy, Andi Cristea, Arnaud Danjean, Georgios Epitideios, Knut Fleckenstein, Eugen Freund, Sandra Kalniete, Manolis Kefalogiannis, Tunne Kelam, Wajid Khan, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, Arne Lietz, Barbara Lochbihler, Sabine Lösing, Ramona Nicole Mănescu, David McAllister, Francisco José Millán Mon, Clare Moody, Javier Nart, Pier Antonio Panzeri, Ioan Mircea Paşcu, Tonino Picula, Kati Piri, Julia Pitera, Cristian Dan Preda, Jozo Radoš, Michel Reimon, Sofia Sakorafa, Jean-Luc Schaffhauser, Jordi Solé, Dobromir Sośnierz, Dubravka Šuica, Charles Tannock, László Tőkés, Ivo Vajgl, Geoffrey Van Orden, Anders Primdahl Vistisen, Boris Zala

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Andrzej Grzyb, Takis Hadjigeorgiou, Gilles Pargneaux, Igor Šoltes, Bodil Valero, Marie-Christine Vergiat

Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Ivan Štefanec


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

47

+

ALDE

Petras Auštrevičius, Javier Nart, Jozo Radoš, Ivo Vajgl

ECR

Amjad Bashir, Charles Tannock, Geoffrey Van Orden, Anders Primdahl Vistisen

EFDD

Fabio Massimo Castaldo

PPE

Michèle Alliot‑Marie, Lorenzo Cesa, Arnaud Danjean, Andrzej Grzyb, Sandra Kalniete, Manolis Kefalogiannis, Tunne Kelam, Andrey Kovatchev, Eduard Kukan, David McAllister, Francisco José Millán Mon, Ramona Nicole Mănescu, Julia Pitera, Cristian Dan Preda, Ivan Štefanec, Dubravka Šuica

S&D

Nikos Androulakis, Francisco Assis, Goffredo Maria Bettini, Victor Boştinaru, Andi Cristea, Knut Fleckenstein, Eugen Freund, Wajid Khan, Arne Lietz, Clare Moody, Pier Antonio Panzeri, Gilles Pargneaux, Ioan Mircea Paşcu, Tonino Picula, Kati Piri, Boris Zala

Verts/ALE

Klaus Buchner, Barbara Lochbihler, Michel Reimon, Jordi Solé, Bodil Valero, Igor Šoltes

5

ENF

Mario Borghezio, Jean‑Luc Schaffhauser

NI

Georgios Epitideios, Dobromir Sośnierz

PPE

László Tőkés

5

0

GUE/NGL

Javier Couso Permuy, Takis Hadjigeorgiou, Sabine Lösing, Sofia Sakorafa, Marie‑Christine Vergiat

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 15. novembra 2018Právne oznámenie