Postup : 2018/2092(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0365/2018

Predkladané texty :

A8-0365/2018

Rozpravy :

PV 10/12/2018 - 16
CRE 10/12/2018 - 16

Hlasovanie :

PV 11/12/2018 - 5.16
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0497

SPRÁVA     
PDF 555kWORD 58k
9.11.2018
PE 623.658v02-00 A8-0365/2018

o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Bulharsku a Rumunsku: zrušenie kontrol na vnútorných pozemných, námorných a vzdušných hraniciach

(2018/2092(INI))

Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci

Spravodajca: Sergei Stanishev

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Bulharsku a Rumunsku: zrušenie kontrol na vnútorných pozemných, námorných a vzdušných hraniciach

(2018/2092(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na protokol o integrácii schengenského acquis do rámca Európskej únie (11997D/PRO/02),

–  so zreteľom na článok 4 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2005,

–  so zreteľom na prijatie návrhov rozhodnutí Rady o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Bulharskej republike a v Rumunsku z 29. septembra 2010 (14142/2010) a z 8. júla 2011 (14142/1/2010),

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o rámci pre úplné uplatňovanie ustanovení schengenského acquis v Bulharskej republike a v Rumunsku zo 7. decembra 2011 (14302/3/11),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 8. júna 2011 o návrhu rozhodnutia Rady o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Bulharskej republike a Rumunsku(1),

–  so zreteľom na závery Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci z 9. a 10. júna 2011, 22. a 23. septembra 2011, 25. a 26. októbra 2012, 7. a 9. marca 2013 a 5. a 6. decembra 2013,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. októbra 2011 o vstupe Bulharska a Rumunska do schengenského priestoru(2),

–  so zreteľom na ôsmu polročnú správu Komisie o fungovaní schengenského priestoru z 15. decembra 2015 (COM(2015)0675),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 30. mája 2018 o výročnej správe o fungovaní schengenského priestoru(3),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2017/1908 z 12. októbra 2017 o nadobudnutí účinnosti niektorých ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa vízového informačného systému v Bulharskej republike a v Rumunsku(4),

–   so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady z 18. apríla 2018 o nadobudnutí účinnosti zostávajúcich ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa Schengenského informačného systému v Bulharskej republike a Rumunsku (15820/1/2017),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 13. júna 2018 o návrhu rozhodnutia Rady o nadobudnutí účinnosti zostávajúcich ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa Schengenského informačného systému v Bulharskej republike a Rumunsku(5),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0365/2018),

A.  keďže Bulharsko a Rumunsko prijali schengenské acquis pri vstupe do Európskej únie v roku 2007; keďže Bulharsko vydalo v roku 2008 vyhlásenie o pripravenosti, pokiaľ ide o začatie hodnotení vykonávaných pracovnou skupinou pre schengenské hodnotenie (SCH-EVAL), ktorú tvoria odborníci z členských štátov Schengenu; keďže Rumunsko vydalo v rokoch 2007 a 2008 vyhlásenie o pripravenosti, pokiaľ ide o začatie hodnotení vykonávaných skupinou SCH-EVAL;

B.  keďže odborníci skupiny SCH-EVAL a Rada vo svojich záveroch z 9. a 10. júna 2011 potvrdili ukončenie procesu schengenského hodnotenia Bulharska a Rumunska a stav pripravenosti oboch krajín na vykonávanie všetkých ustanovení schengenského acquis; keďže vo svojom návrhu rozhodnutia z 8. júla 2011 Rada overila, že podmienky potrebné na uplatňovanie schengenského acquis boli splnené vo všetkých oblastiach, konkrétne v oblasti ochrany údajov, vzdušných hraníc, pozemných hraníc, policajnej spolupráce, Schengenského informačného systému, námorných hraníc a víz; keďže dokončenie procesu schengenského hodnotenia znamenalo pre obe krajiny okrem výzvy v podobe riadenia vonkajších hraníc Európskej únie aj zásadnú reštrukturalizáciu ich systémov hraničného dozoru a investovanie do zvyšovania kapacít orgánov presadzovania práva; keďže podľa aktu o pristúpení z roku 2005 je úspešné dokončenie postupov schengenského hodnotenia jediným predpokladom pre úplné uplatňovanie schengenského acquis vrátane zrušenia kontrol na vnútorných pozemných, námorných a vzdušných hraniciach; keďže pripravenosť Bulharska a Rumunska na plné uplatňovanie schengenského acquis uznali pri viacerých príležitostiach hlavy štátov a predsedovia vlád v Rade, ako aj Komisia a Parlament, naposledy v oznámení Komisie z 27. septembra 2017 a v uznesení Parlamentu z 30. mája 2018;

C.  keďže vo svojom návrhu rozhodnutia z 29. septembra 2010 Rada navrhla úplné uplatňovanie schengenského acquis v Bulharsku a Rumunsku a zrušenie kontrol na vnútorných pozemných, námorných a vzdušných hraniciach; keďže vo svojom legislatívnom uznesení z 8. júna 2011 Parlament schválil toto rozhodnutie a požiadal Radu o opätovnú konzultáciu s Parlamentom, ak by ho mala v úmysle podstatne zmeniť;

D.  keďže v septembri 2011 predsedníctvo Rady predložilo návrh na čiastočné vykonávanie ustanovení schengenského acquis v Bulharsku a Rumunsku, a to zrušenie kontrol len na vnútorných námorných a vzdušných hraniciach, pričom v neskoršom štádiu sa plánuje samostatné rozhodnutie, pokiaľ ide o pozemné hranice;

E.  keďže vo svojich záveroch Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci pri viacerých príležitostiach potvrdila svoj záväzok založiť akékoľvek budúce rozhodnutie o zrušení kontrol na vnútorných hraniciach pre Bulharsko a Rumunsko na dvojstupňovom prístupe; keďže prijatie tohto rozhodnutia zo strany Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci bolo opakovane odložené;

F.  keďže rozhodnutím Rady z 12. októbra 2017 bol Bulharsku a Rumunsku udelený pasívny prístup k vízovému informačnému systému; keďže Rada vo svojom návrhu rozhodnutia z 18. apríla 2018 navrhla úplné uplatňovanie zostávajúcich ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa Schengenského informačného systému v oboch členských štátoch;

G.  keďže ani v akte o pristúpení z roku 2005, ani v schengenskom hodnotiacom mechanizme sa nezabezpečuje stanovenie rozdielnych časových rámcov pre zrušenie kontrol na vnútorných pozemných, námorných a vzdušných hraniciach; keďže všetky predchádzajúce rozšírenia schengenského priestoru boli stanovené jediným právnym aktom;

H.  keďže schengenský priestor je jedinečným riešením a jedným z najväčších úspechov Európskej únie, ktorý umožňuje voľný pohyb osôb cez vnútorné hranice Schengenu; keďže toto bolo umožnené prostredníctvom rôznych kompenzačných opatrení, ako je zriadenie Schengenského informačného systému (na posilnenie výmeny informácií) a vytvorenie hodnotiaceho mechanizmu s cieľom overovať vykonávanie schengenského acquis členskými štátmi a posilňovať vzájomnú dôveru vo fungovanie schengenského priestoru;

I.  keďže zachovanie kontroly na vnútorných hraniciach v Únii a ich opätovné zavedenie v schengenskom priestore má vážny vplyv na život európskych občanov a všetkých osôb, ktoré využívajú zásadu voľného pohybu v rámci EÚ, a vážne podkopáva ich dôveru v európske inštitúcie a integráciu; keďže to má za následok priame prevádzkové a investičné náklady pre cezhraničných pracovníkov, turistov, prepravcov cestnej nákladnej dopravy a verejnú správu, čo značne poškodzuje hospodárstva členských štátov a fungovanie vnútorného trhu EÚ; keďže zachovanie kontrol na vnútorných hraniciach v prípade Bulharska a Rumunska má negatívny vplyv na vývoz z oboch členských štátov a dovoz do nich, ako aj na prepravné operácie z a do niektorých z najväčších juhoeurópskych civilných a nákladných prístavov, čo znamená stratu prínosov a zvýšenie výdavkov; keďže odhady nákladov spojených s obnovením kontrol na hraniciach v Európskej únii sa pohybujú od 0,05 mld. EUR do 20 mld. EUR v jednorazových nákladoch s 2 mld. EUR ročných prevádzkových nákladov(6);

J.  keďže sa zdá, že zachovanie kontrol na vnútorných hraniciach v Únii a ich opätovné zavedenie v schengenskom priestore súvisí skôr s vnímaným ohrozením verejného poriadku a vnútornej bezpečnosti, než že by bolo založené na spoľahlivých dôkazoch o skutočnej existencii vážnej hrozby; keďže zrušenie kontrol na vnútorných hraniciach v dôsledku úplného uplatňovania schengenského acquis v členských štátoch, ktoré už pristúpili, neviedlo k vyšším mieram kriminality; keďže rozšírenie Schengenu v roku 2007 je spojené s nižšou mierou majetkovej trestnej činnosti v novo pristupujúcich členských štátoch schengenského priestoru, ako aj v členských štátoch, ktoré už boli jeho súčasťou, a nezvýšilo vnímanie neistoty medzi občanmi EÚ(7);

1.  pripomína, že Bulharsko a Rumunsko splnili všetky potrebné podmienky pre úplné uplatňovanie schengenského acquis v roku 2011;

2.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že počas uplynulých siedmich rokov Rada neprijala rozhodnutie o úplnom uplatňovaní schengenského acquis v Bulharsku a Rumunsku napriek opakovaným výzvam Komisie a Parlamentu v tejto súvislosti;

3.  považuje návrh na rozdelenie zrušenia kontrol na vnútorných hraniciach do dvoch právnych aktov s cieľom stanoviť rozdielne časové rámce pre zrušenie kontrol na pozemných, námorných a vzdušných hraniciach za výrazný odklon od znenia návrhu rozhodnutia Rady z 29. septembra 2010 schváleného Parlamentom;

4.  pripomína, že Rada môže prijať rozhodnutie o uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Bulharsku a Rumunsku len po konzultácii s Parlamentom – táto povinnosť jej vyplýva z článku 4 ods. 2 aktu o pristúpení z roku 2005; opätovne vyzýva Radu, aby informovala Parlament, ak má v úmysle odchýliť sa od textu schváleného Parlamentom v jeho legislatívnom uznesení z 8. júna 2011;

5.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že zavedenie dvojstupňového prístupu by mohlo negatívne ovplyvniť budúce rozširovanie schengenského priestoru; zdôrazňuje, že neschopnosť dosiahnuť konsenzus v Rade vyvoláva pochybnosti o jednotnom uplatňovaní ustanovení zmlúv EÚ a dôveryhodnosti EÚ, čo neustále znižuje verejnú podporu spoločných politík EÚ, pretože sa preukazuje nerovnaké zaobchádzanie s členskými štátmi a ich občanmi a zavádzajú sa umelé deliace čiary v rámci Únie; vyjadruje obavu, že takéto postupy prispievajú k nárastu populizmu a nacionalizmu na celom kontinente, čo predstavuje zásadný problém pre fungovanie EÚ;

6.  zdôrazňuje skutočnosť, že voľný pohyb osôb cez vnútorné hranice, ktorý vyplýva zo začlenenia schengenského acquis do právneho rámca EÚ, je jedným z hlavných úspechov EÚ; zdôrazňuje, že na fungovanie a rozširovanie schengenského priestoru by nemali mať negatívny vplyv nedostatky v iných politikách EÚ, ako je spoločný európsky azylový systém;

7.  víta prijatie rozhodnutia Rady z 12. októbra 2017, ktorým sa Bulharsku a Rumunsku udeľuje pasívny prístup k vízovému informačnému systému, a návrh Rady na úplné uplatňovanie zostávajúcich ustanovení schengenského acquis týkajúcich sa Schengenského informačného systému v oboch členských štátoch; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že prijatie týchto rozhodnutí nenasledovalo bezprostredne po overení úspešného dokončenia procesu schengenského hodnotenia v roku 2011, ale začalo sa ako ad hoc opatrenie na zabezpečenie súladu so základnými podmienkami na zavedenie systému vstup/výstup, ktorý by mal byť v prevádzke do roku 2020; domnieva sa, že tieto právne akty sú krokom k odstráneniu informačných medzier medzi členskými štátmi, ktoré uplatňujú schengenské acquis v plnom rozsahu, a členskými štátmi, ktoré ho uplatňujú čiastočne; dôrazne trvá na tom, že prijatie týchto aktov by nemalo slúžiť na ďalšie oddialenie zrušenia kontrol na vnútorných pozemných, námorných a vzdušných hraniciach; poznamenáva, že v dôsledku prijatia týchto rozhodnutí sa na Bulharsko a Rumunsko budú vzťahovať všetky povinnosti a záväzky, ale nie všetky výhody plnohodnotného členstva v schengenskom priestore;

8.  zdôrazňuje, že schengenské acquis nebolo navrhnuté tak, aby zahŕňalo členské štáty s rôznymi právnymi postaveniami; upozorňuje na skutočnosť, že dlhodobá nečinnosť Rady vyvolala potrebu vytvoriť v právnych predpisoch EÚ týkajúcich sa informačných systémov a systémov riadenia hraníc jasné rozlíšenie medzi tými členskými štátmi, ktoré uplatňujú schengenské acquis v plnom rozsahu, a tými, ktoré ho uplatňujú čiastočne; vyjadruje obavy, že sa tým z právneho hľadiska kodifikuje de facto súbežná existencia schengenského priestoru s voľným pohybom a schengenského priestoru bez voľného pohybu, čím vzniká riziko neúplnej výmeny informácií, nedostatkov v právnych predpisoch a nedostatočného prepojenia medzi systémami v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí;

9.  zdôrazňuje, že pokiaľ ide o úplné uplatňovanie schengenského acquis, nemali by sa zavádzať žiadne ďalšie kritériá popri podmienkach stanovených v akte o pristúpení z roku 2005 ani vytvárať väzby na iné mechanizmy a politiky Únie vrátane mechanizmu spolupráce a overovania a bez toho, aby tým bol tento mechanizmus dotknutý; žiada členské štáty, aby prijali rozhodnutie o rozšírení schengenského priestoru výlučne na základe splnenia príslušných podmienok uplatňovania schengenského acquis po ukončení procesu schengenského hodnotenia;

10.  naliehavo vyzýva Radu, aby čo najskôr predložila nový návrh rozhodnutia o úplnom uplatňovaní ustanovení schengenského acquis v Bulharsku a Rumunsku na základe svojho návrhu rozhodnutia z 29. septembra 2010 (14142/2010) a prostredníctvom jedného právneho aktu okamžite rozhodla o zrušení kontrol na vnútorných pozemných, námorných a vzdušných hraniciach;

11.  vyzýva Radu, aby uplatnila rovnaký prístup v prípade Chorvátska a potvrdila úplné pristúpenie krajiny k schengenskému priestoru hneď po tom, ako Chorvátsko úspešne dokončí proces schengenského hodnotenia a splní príslušné kritériá;

12.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1)

Ú. v. EÚ C 380 E, 11.12.2012, s. 160.

(2)

Ú. v. EÚ C 94 E, 3.4.2013, s. 13.

(3)

Prijaté texty, P8_TA(2018)0228.

(4)

Ú. v. EÚ L 269, 19.10.2017, s. 39.

(5)

Prijaté texty, P8_TA(2018)0253.

(6)

Wouter van Ballegooij, The Cost of Non-Schengen: Civil Liberties, Justice and Home Affairs aspects (Náklady v prípade neexistencie schengenského priestoru: aspekty občianskych slobôd, spravodlivosti a vnútorných veci), správa o nákladoch v prípade nekonania na úrovni EÚ, oddelenie pre európsku pridanú hodnotu, 2016, s. 32.

(7)

Tamtiež, s. 28 a 31.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

I. ZÁKLADNÉ INFORMÁCIE

V roku 2007 Bulharsko a Rumunsko v súlade s článkom 4 ods. 2 ich aktu o pristúpení k Európskej únii z roku 2005 prijali schengenské acquis. Niektoré ustanovenia vrátane zrušenia kontrol na vnútorných hraniciach by sa mali v tejto súvislosti uplatňovať v Bulharsku a Rumunsku iba na základe rozhodnutia Rady po overení, že boli splnené potrebné podmienky. Rada v súlade s platnými schengenskými hodnotiacimi postupmi dospela 9. júna 2011 k záveru, že Bulharsko a Rumunsko splnili podmienky vo všetkých oblastiach schengenského acquis, ktoré sa vzťahujú na vzdušné hranice, pozemné hranice, policajnú spoluprácu, ochranu údajov, Schengenský informačný systém, námorné hranice a víza. S nadobudnutím účinnosti ustanovení týkajúcich sa zrušenia kontrol na vnútorných pozemných, námorných a vzdušných hraniciach sa však naďalej čaká na konečné rozhodnutie Rady, v ktorom musia všetky súčasné schengenské členské štáty prijať jednomyseľné kladné rozhodnutie.

V čase vypracovania tejto správy Bulharsko a Rumunsko uplatňovali schengenské acquis len čiastočne, a preto sa naďalej vykonávajú kontroly na hraniciach s týmito dvoma členskými štátmi. Od roku 2011 Rada pri viacerých príležitostiach potvrdila svoj záväzok prijať ďalšie rozhodnutie na základe dvojstupňového prístupu – zrušenie kontrol len na vnútorných námorných a vzdušných hraniciach, po ktorom bude nasledovať zrušenie kontrol na vnútorných pozemných hraniciach v nestanovenom termíne samostatným právnym aktom.

Cieľom tejto správy je potvrdiť stanovisko Parlamentu, že Rada musí bezodkladne rozhodnúť o pristúpení Bulharska a Rumunska ako plnohodnotných členov schengenského priestoru. Spravodajca sa domnieva, že tento Parlament by mal dôrazne podporovať zásadu, že po tom, ako pristupujúca krajina úspešne dokončí proces schengenského hodnotenia vo všetkých oblastiach, by Rada po konzultácii s Parlamentom mala okamžite rozhodnúť o zrušení kontrol na vnútorných pozemných, námorných a vzdušných hraniciach jedným právnym aktom.

II. HARMONOGRAM

Bulharsko a Rumunsko po vydaní svojich vyhlásení o pripravenosti v rokoch 2007 a 2008 prešli podrobným a dôkladným schengenským hodnotením s cieľom určiť ich pripravenosť na uplatňovanie všetkých častí schengenského acquis (ochrana údajov, Schengenský informačný systém, vzdušné hranice, pozemné hranice, námorné hranice, policajná spolupráca a víza). Rada 29. septembra 2010 uverejnila návrh rozhodnutia o úplnom uplatňovaní schengenského acquis vrátane zrušenia kontrol na vnútorných pozemných, námorných a vzdušných hraniciach s výhradou konečného splnenia potrebných podmienok. Na základe stanoviska a schválenia Európskeho parlamentu z 8. júna 2011 (v rámci konzultačného postupu) Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci vo svojich záveroch z 9. a 10. júna 2011 potvrdila, že proces schengenského hodnotenia Bulharska a Rumunska bol úspešne dokončený vo všetkých oblastiach schengenského acquis. Rada však neprijala rozhodnutie na základe právneho textu konzultovaného s Parlamentom a odložila záležitosť až do septembra 2011.

Pre nejednomyseľnosť v Rade v septembri 2011 predložilo vtedajšie poľské predsedníctvo kompromisný návrh na dvojstupňový prístup. Tento návrh bol predložený ako návrh rozhodnutia Rady pre Výbor stálych predstaviteľov vlád členských štátov pri Európskej únii (Coreper). Hoci návrh rozhodnutia Rady predstavoval podstatnú odchýlku od textu schváleného Parlamentom, Rada s Parlamentom opätovne nekonzultovala, ako požadoval vo svojom legislatívnom uznesení z 8. júna 2011.

O návrhu dvojstupňového prístupu k zrušeniu kontrol na vnútorných hraniciach Bulharska a Rumunska Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci odvtedy diskutovala pri viacerých príležitostiach a bol takisto uvedený vo verejných vyhláseniach vedúcich predstaviteľov (schengenských) členských štátov EÚ.

III. DÔSLEDKY ČIASTOČNÉHO UPLATŇOVANIA SCHENGENSKÉHO ACQUIS DVOMI ČLENSKÝMI ŠTÁTMI

Spravodajca sa domnieva, že existujú priame negatívne dôsledky vyplývajúce z pretrvávajúceho odkladania plného vstupu Bulharska a Rumunska do schengenského priestoru pre dva členské štáty, ale aj pre Úniu ako celok.

Sloboda pohybu je jednou z hlavných zásad EÚ a možnosť pohybovať sa v rámci EÚ bez kontrol na vnútorných hraniciach je jedným z jej najväčších a najhmatateľnejších úspechov. Posilnila pocit príslušnosti občanov k spoločnému priestoru spoločnej slobody, mieru a prosperity. To, že nie všetci európski občania môžu využívať tieto výhody, však, naopak, podporuje euroskepticizmus, vyvoláva pocit nespravodlivosti a znižuje popularitu EÚ a v konečnom dôsledku oslabuje podporu verejnosti pre spoločné európske opatrenia.

Voľný pohyb v schengenskom priestore tiež priniesol významné hospodárske výhody pre zúčastnené členské štáty uľahčením integrácie cezhraničného obchodu. V štúdii s názvom Náklady v prípade neexistencie Schengenu: Občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, ktorej vypracovanie si objednal parlamentný Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE), sa dospelo ku kľúčovým záverom o negatívnom hospodárskom vplyve cezhraničnej kontroly medzi členskými štátmi. Náklady spojené s opätovným zavedením kontroly hraníc v schengenskom priestore sa odhadujú na 0,05 až 20 miliárd EUR v jednorazových nákladoch a 2 až 4 miliardy EUR v ročných prevádzkových nákladoch. Hoci existujú viaceré prekážky vyčíslenia presných hospodárskych dôsledkov pre Bulharsko a Rumunsko, spravodajca sa domnieva, že poskytnuté údaje svedčia o významných hospodárskych a sociálnych stratách pre obe krajiny v dôsledku pretrvávajúcej patovej situácie v Rade.

Vo verejnej diskusii je rozširovanie schengenského priestoru často spojené s inými politikami Únie, ako je reforma spoločného európskeho azylového systému alebo pretrvávajúce úsilie o účinnú bezpečnostnú úniu. Spravodajca je pevne presvedčený, že na voľný pohyb občanov by nemali mať vplyv nedostatky tohto systému ani by nemal podliehať iným politikám Únie. Zabezpečenie bezpečnosti Únie si vyžaduje spoločné opatrenia, a nie roztrieštenosť, pričom zároveň treba zachovať primeranú rovnováhu medzi slobodami a bezpečnosťou. Na tento účel je potrebné vynaložiť úsilie na vytvorenie koordinovaného, pevného a inkluzívneho právneho rámca, v ktorom budú mať všetky členské štáty na rovnaké postavenie.

Pretrvávajúce odkladanie vstupu Bulharska a Rumunska do schengenského priestoru je však krokom opačným smerom. Vytvára potrebu rozlišovať v právnych predpisoch EÚ medzi členskými štátmi, ktoré uplatňujú schengenské acquis v plnom rozsahu, a členskými štátmi uplatňujúcimi schengenské acquis čiastočne, ako aj potrebu osobitných opatrení na zabránenie medzerám a možným nedostatkom. Návrh na čiastočný vstup Bulharska a Rumunska je ďalším krokom k právnej kodifikácii de facto súbežnej existencie schengenského priestoru s voľným pohybom a schengenského priestoru bez voľného pohybu (alebo s čiastočným voľným pohybom).

Obidvom krajinám bol v roku 2017 udelený pasívny prístup do vízového informačného systému (VIS), čo by sa dalo považovať za posledný krok pred zrušením kontroly vnútorných hraníc Bulharska a Rumunska. V čase vypracovania tejto správy prebieha proces na umožnenie úplného uplatňovania ustanovení schengenského acquis v súvislosti so Schengenským informačným systémom (SIS). Kritériá na vykonanie týchto legislatívnych aktov boli splnené v roku 2011. Tieto návrhy Rady však neboli predložené ako výsledok záväzkov prijatých v mene EÚ, ale skôr ako súčasť prebiehajúcej prípravy na zavedenie systému vstup/výstup v celej EÚ, ktorý by mal začať fungovať do roku 2020. Spravodajca je presvedčený, že na základe týchto rozhodnutí Bulharsko a Rumunsko budú musieť plniť všetky povinnosti a záväzky plnohodnotných členov schengenského priestoru, a tým prispievať k bezpečnosti všetkých členských štátov schengenského priestoru, ale občania Únie stále nebudú využívať výhodu voľného pohybu do týchto krajín a z týchto krajín.

IV. ZÁVERY SPRAVODAJCU

Spravodajca sa domnieva, že návrh na dvojstupňový prístup pre vstup Bulharska a Rumunska do schengenského priestoru nielen nie je právne dostatočne odôvodnený, ale predstavuje aj viacero rizík, ako je zavedenie nových podmienok na ďalšie zdržanie zrušenia kontroly na vnútorných pozemných hraniciach, predĺženie významnej hospodárskej záťaže pre tieto dva členské štáty, ktorá vyplýva zo zachovania kontrol na pozemných hraniciach, ako aj vytvorenie základu pre prípadné budúce medzery v informáciách a legislatívne nedostatky medzi členskými štátmi schengenského priestoru a členskými štátmi, ktoré nie sú súčasťou schengenského priestoru.

Rozdelením rozhodnutia Rady na dva právne akty (jeden na zrušenie kontrol na vzdušných a námorných hraniciach a druhý na zrušenie kontrol na pozemných hraniciach) by sa právne kodifikoval súčasný dvojitý štandard v schengenskom priestore, kde Bulharsko a Rumunsko majú všetky povinnosti a nesú plnú zodpovednosť plnohodnotných členov Schengenu, ale nemajú výhody z voľného pohybu.

Spravodajca je preto toho názoru, že Európsky parlament by sa mal dôrazne zasadzovať za model zavedený pri predchádzajúcich rozšíreniach schengenského priestoru, v ktorom sa úplné uplatňovanie ustanovení schengenského acquis vrátane zrušenia kontrol na vnútorných vzdušných, námorných a pozemných hraniciach zaviedlo po splnení potrebných kritérií jedným právnym aktom. Akékoľvek iné rozhodnutie by vytvorilo precedens vedúci k negatívnym politickým, hospodárskym a sociálnym dôsledkom nielen pre Bulharsko a Rumunsko, ale aj pre Úniu ako celok, a tiež by negatívne ovplyvnilo ďalšie budúce rozširovanie schengenského priestoru.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

5.11.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

36

4

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Heinz K. Becker, Monika Beňová, Michał Boni, Daniel Dalton, Frank Engel, Cornelia Ernst, Laura Ferrara, Kinga Gál, Ana Gomes, Sophia in ‘t Veld, Eva Joly, Dietmar Köster, Barbara Kudrycka, Cécile Kashetu Kyenge, Juan Fernando López Aguilar, Roberta Metsola, Claude Moraes, Ivari Padar, Judith Sargentini, Giancarlo Scottà, Birgit Sippel, Csaba Sógor, Sergei Stanishev, Helga Stevens, Traian Ungureanu, Marie-Christine Vergiat, Josef Weidenholzer, Kristina Winberg, Auke Zijlstra

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Carlos Coelho, Pál Csáky, Maria Grapini, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Jeroen Lenaers, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Morten Helveg Petersen, Barbara Spinelli

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Petras Auštrevičius, Enrique Calvet Chambon, Rupert Matthews, Martina Michels


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIENV GESTORSKOM VÝBORE

36

+

ALDE

Petras Auštrevičius, Enrique Calvet Chambon, Sophia in 't Veld, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Morten Helveg Petersen

ECR

Rupert Matthews, Helga Stevens

EFDD

Laura Ferrara

GUE/NGL

Cornelia Ernst, Martina Michels, Barbara Spinelli, Marie-Christine Vergiat

PPE

Heinz K. Becker, Michał Boni, Carlos Coelho, Pál Csáky, Frank Engel, Kinga Gál, Barbara Kudrycka, Roberta Metsola, Csaba Sógor, Traian Ungureanu

S&D

Monika Beňová, Ana Gomes, Maria Grapini, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Dietmar Köster, Cécile Kashetu Kyenge, Juan Fernando López Aguilar, Claude Moraes, Ivari Padar, Birgit Sippel, Sergei Stanishev, Josef Weidenholzer

VERTS/ALE

Eva Joly, Judith Sargentini

4

-

ECR

Kristina Winberg

ENF

Giancarlo Scottà, Auke Zijlstra

PPE

Jeroen Lenaers

1

0

ECR

Daniel Dalton

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 29. novembra 2018Právne oznámenie