Postup : 2018/2156(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0372/2018

Predkladané texty :

A8-0372/2018

Rozpravy :

PV 10/12/2018 - 18
CRE 10/12/2018 - 18

Hlasovanie :

PV 11/12/2018 - 5.17
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0498

SPRÁVA     
PDF 591kWORD 66k
21.11.2018
PE 625.206v02-00 A8-0372/2018

o vojenskej mobilite

(2018/2156(INI))

Výbor pre zahraničné veci

Spravodajca: Tunne Kelam

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 MENŠINOVÉ STANOVISKO
 STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vojenskej mobilite

(2018/2156(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ďalej len „Zmluva o EÚ“) a Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“),

–  so zreteľom na dokument s názvom Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa – Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorý 28. júna 2016 predstavila podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 20. decembra 2013, 26. júna 2015, 15. decembra 2016, 9. marca 2017, 22. júna 2017, 20. novembra 2017, 14. decembra 2017 a 28. júna 2018,

–  so zreteľom na závery Rady z 13. novembra 2017 a 25. júna 2018 o bezpečnosti a obrane v rámci globálnej stratégie EÚ,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. júna 2017 s názvom Diskusný dokument o budúcnosti európskej obrany (COM(2017)0315),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a PK/VP z 10. novembra 2017 o zlepšovaní vojenskej mobility v Európskej únii (JOIN(2017)0041),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a PK/VP z 28. marca 2018 o akčnom pláne vojenskej mobility (JOIN(2018)0005),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2017/2315 z 11. decembra 2017 o nadviazaní stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) a stanovení zoznamu zúčastnených členských štátov(1),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady zo 6. marca 2018 o pláne vykonávania PESCO(2),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2018/340 zo 6. marca 2018, ktorým sa stanovuje zoznam projektov, ktoré sa majú rozvíjať v rámci PESCO(3),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenia predsedov Európskej rady a Európskej komisie a generálneho tajomníka NATO z 8. júla 2016 a 10. júla 2018 týkajúce sa spoločných súborov návrhov o vykonávaní spoločných vyhlásení schválených Radou EÚ a Severoatlantickou radou 6. decembra 2016 a 5. decembra 2017 a so zreteľom na správy o pokroku zo 14. júna a 5. decembra 2017 a 6. júna 2018 týkajúce sa ich vykonávania vrátane príslušných záverov Rady,

–  so zreteľom na závery Rady z 5. decembra 2017 a 25. júna 2018 o vykonávaní spoločných vyhlásení,

–  so zreteľom na bruselskú deklaráciu o transatlantickej bezpečnosti a solidarite a na vyhlásenie NATO zo samitu v  Bruseli 11. júla 2018,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2016 o Európskej obrannej únii(4) a z 13. júna 2018 o vzťahoch medzi EÚ a NATO(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2017 o vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP)(6),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0372/2018),

A.  keďže základné hodnoty, na ktorých je EÚ založená – demokracia, rešpektovanie ľudských práv a právny štát –, ako aj medzinárodný systém založený na pravidlách a európska jednota sú v období geopolitických otrasov a zhoršovania strategického prostredia stále častejšie spochybňované;

B.  keďže spoľahlivé odstrašovanie, ako aj plánovanie reakcií na krízy a obranu kontinentálnej Európy závisia od schopnosti rýchlo a efektívne nasadiť sily vrátane posíl vonkajších spojencov;

C.  keďže tzv. mierová dividenda po roku 1989 viedla k postupnému oslabovaniu obranných potrieb v oblasti infraštruktúry a mobility ozbrojených síl v Európe;

D.  keďže cieľom EÚ je v širokej spolupráci s NATO poskytovať v globálnom rozsahu bezpečnosť, prispievať k mieru a stabilite z vnútorného, ako aj vonkajšieho hľadiska a garantovať bezpečnosť svojich občanov a svojho územia využívaním jedinečného a širokého súboru politík, nástrojov a prostriedkov, ktoré má v tejto súvislosti k dispozícii;

E.  keďže v súlade s cieľmi globálnej stratégie prijíma EÚ väčšiu zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť a obranu a posilňuje svoju úlohu partnera pri garantovaní medzinárodného mieru a bezpečnosti, najmä vo svojom susedstve, ale aj mimo neho, ako aj strategickú autonómiu, ktorá vyplýva z vykonávania spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky;

F.  keďže EÚ musí účinnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou rozvíjať vlastnú strategickú autonómiu s cieľom udržiavať mier, predchádzať konfliktom a posilňovať medzinárodnú bezpečnosť a zároveň zaručiť bezpečnosť vlastných občanov a osôb zapojených do misií SBOP, a tak chrániť svoje záujmy a brániť základné hodnoty a zároveň prispievať k účinnému multilateralizmu;

G.  keďže EÚ musí byť schopná rozhodovať a konať nezávisle od kapacít tretích strán, ak si má vybudovať odolnosť a konsolidovať svoju strategickú autonómiu v oblasti obrany, boja proti terorizmu a kybernetickej bezpečnosti;

H.  keďže normalizácia a interoperabilita na úrovni infraštruktúry a obstarávania sú kľúčovými predpokladmi dosiahnutia strategickej autonómie, obrannej únie a účinnej vojenskej mobility;

I.  keďže účinnú vojenskú mobilitu možno dosiahnuť jedine plným zapojením a angažovanosťou všetkých členských štátov v účinnej spolupráci s NATO a s prihliadnutím na dostupné zdroje, potreby a regionálne špecifiká jednotlivých členských štátov v súlade s príslušnými iniciatívami na úrovni EÚ zameranými na vybudovanie účinnej európskej bezpečnostnej infraštruktúry prostredníctvom ucelených a vzájomne sa doplňujúcich projektov;

J.  keďže vojenská mobilita je strategickým a operačným nástrojom podpory vojenskej činnosti, ktorý posilňuje strategickú autonómiu Únie a pomáha pri nasadzovaní, premiestňovaní a podpore ozbrojených síl členských štátov, aby boli splnené vojenské ambície EÚ;

K.  keďže EÚ čelí hybridným výzvam, ktoré prichádzajú z viacerých smerov, predovšetkým z ďalekého severu, východu, Balkánu a juhu/Stredozemia; keďže rýchlejšie a plynulejšie nasadzovanie prostriedkov a tovaru na týchto osiach (sever – juh, západ – východ) by mohlo mať kľúčový význam pre zabezpečenie dôveryhodnej reakcie;

L.  keďže vedúci predstavitelia spojeneckých štátov súhlasili v roku 2016 na samite NATO vo Varšave s posilnením stratégie Aliancie na odstrašenie a obranu, zvýšili pripravenosť reakčných síl a v záujme splnenia týchto cieľov začali akcie „posilnená predsunutá vojenská prítomnosť“ a „prispôsobená predsunutá vojenská prítomnosť“;

M.  keďže vojenská mobilita je konkrétnym krokom na splnenie špecifických bezpečnostných a obranných potrieb EÚ a je súčasťou SBOP; keďže kolektívna bezpečnosť a obrana členských štátov a ich schopnosť zasiahnuť v krízových situáciách v zahraničí záleží v podstate na schopnosti voľne a rýchlo presúvať vojenské jednotky, personál civilného krízového riadenia, materiál a vybavenie na území a mimo územia EÚ; keďže 22 členských štátov sú tiež spojenci v rámci NATO a majú záväzok voči kolektívnej bezpečnosti, pričom disponujú len jednou zložkou ozbrojených síl a jednou dopravnou infraštruktúrou; keďže plánované investície do dopravnej infraštruktúry musia byť lepšie zosúladené s potrebami bezpečnosti a obrany;

N.  keďže veľký počet fyzických, právnych a regulačných prekážok tieto presuny sťažuje, takže dochádza k výrazným oneskoreniam, a najmä v krízových situáciách hrozí, že nebudú plniť svoj účel; keďže európske vojenské cvičenia, ktoré sa v posledných rokoch uskutočnili v rámci NATO, preukázali, že pre úspech vojenských cieľov má obrovský význam vhodná dopravná infraštruktúra;

O.  keďže EÚ má k dispozícii účinné politiky a prostriedky, aby členským štátom pomohla splniť potreby vojenskej mobility a medzinárodné záväzky;

P.  keďže Komisia a PK/VP zverejnili 28. marca 2018 akčný plán vojenskej mobility, ktorý poskytuje EÚ a jej členským štátom harmonogram krokov, ktoré majú podniknúť; keďže jeho vykonávanie sa začalo identifikáciou spoločných vojenských požiadaviek vojenskej mobility v rámci EÚ a mimo nej a prednesením návrhu na financovanie vojenskej mobility z Nástroja na prepájanie Európy (NEP) v ďalšom viacročnom finančnom rámci, čo umožní financovať projekty týkajúce sa dvojakého (civilného i vojenského) použitia dopravnej infraštruktúry;

Q.  keďže v záveroch Rady z 25. júna 2018 sa členské štáty vyzývajú, aby v súlade so svojimi vnútroštátnymi právnymi predpismi čo najskôr a najneskôr do roku 2024 prijali na vnútroštátnej úrovni opatrenia na zvýšenie účinnosti vojenskej mobility a zjednodušili príslušné pravidlá a postupy v súlade s akčným plánom a vojenskými požiadavkami pre vojenskú mobilitu v Únii;

R.  keďže v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO) sa začal projekt vojenskej mobility s cieľom doplniť činnosti Komisie a PK/VP; keďže toto úsilie by mal doplniť ďalší projekt PESCO týkajúci sa siete logistických centier v Európe a podpory operácií; keďže cieľ umožniť dvojaké použitie infraštruktúry je pre tieto logistické potreby mimoriadne dôležitý; keďže členské štáty okrem toho prijali ďalšie záväzky v oblasti vojenskej mobility, ktoré sú súčasťou záväznejších prísľubov požadovaných protokolom PESCO; keďže projekty PESCO by sa mali vykonávať v koordinácii s NATO; keďže treba vypracovať projekt PESCO pre mobilitu, pokiaľ ide o vojenské úlohy stanovené v článku 43 ods. 1 ZEÚ, najmä letecké a námorné prepravné operácie;

S.  keďže Nástroj na prepájanie Európy (NPE) je spoločný, ústredne riadený program financovania, ktorý má podporovať rozvoj výkonných, udržateľných a vzájomne prepojených transeurópskych sietí (TEN) v oblasti dopravy, energetiky a digitálnych služieb, zameriava sa na uľahčenie cezhraničných prepojení a odstraňovanie úzkych miest a prináša jednoznačnú pridanú hodnotu EÚ, pretože uľahčuje nadnárodnú spoluprácu a koordináciu; keďže návrh viacročného finančného rámca na obdobie 2021 – 2027 v rozpočtovom riadku NPE pre sektor dopravy zahŕňa nové finančné krytie na potreby vojenskej mobility; keďže je mimoriadne žiaduce udržať a ďalej zvyšovať efektívnosť NPE;

T.  keďže Európska obranná agentúra vedie niekoľko projektov v oblasti vojenskej mobility, diplomatických povolení a uzlov multimodálnej dopravy EÚ, ako aj nedávno vytvorené programy ad hoc pre postupy povoľovania cezhraničného pohybu a harmonizáciu vojenských požiadaviek v súvislosti s clami; keďže činnosť Európskej obrannej agentúry a Komisie sa musí jasne a komplexne koordinovať, aby sa členským štátom pomohlo dokončiť niektoré aspekty akčného plánu; keďže počas konzultácií treba vziať do úvahy potreby, priority a vojenské požiadavky členských štátov;

U.  keďže vojenská mobilita bola nedávno označená za prioritnú oblasť spoluprácu medzi EÚ a NATO v rámci spoločného súboru návrhov pre vykonávanie spoločného vyhlásenia a v novom spoločnom vyhlásení a bruselskej deklarácii o transatlantickej bezpečnosti a solidarite bola znovu potvrdená ako priorita; keďže NATO postúpilo EÚ svoje normy v oblasti vojenskej mobility vrátane všeobecných parametrov NATO pre dopravnú infraštruktúru;

V.  keďže NATO sa zameriava aj na zlepšovanie vlastných logistických kapacít podľa podporného plánu pre oblasť zodpovednosti hlavného veliteľa spojeneckých síl v Európe (SACEUR), predovšetkým upravovaním predpisov a postupov, rozširovaním velenia a riadenia, zvyšovaním dopravných schopností a modernizáciou infraštruktúry; berie v tejto súvislosti na vedomie vytvorenie dvoch nových veliteľstiev: veliteľstva spojených síl v Norfolku a spoločného veliteľstva pre podporu a rýchle presuny v Ulme;

W.  keďže od roku 2019 tri zo štyroch rámcových krajín, ktoré nasadili sily v rámci „posilnenej predsunutej vojenskej prítomnosti“ NATO na východnej hranici, nebudú členskými štátmi; keďže pre bezpečnosť Európy je rozhodujúca trvalá prítomnosť síl z USA, Kanady a Spojeného kráľovstva, ako aj presun posíl z týchto krajín;

X.  keďže určité tlaky na mobilitu sa zmiernia väčším využívaním možnosti rozmiestňovať vojenské logistické zásoby vrátane munície a pohonných hmôt v predstihu;

Y.  keďže napriek všetkým týmto inštitucionálnym opatreniam sú to členské štáty, ktoré budú musieť vyvinúť hlavné úsilie o zlepšenie vojenskej mobility a upraviť svoju infraštruktúru a regulačné prostredie; keďže bude treba vyriešiť širokú škálu problémov, čo si vyžiada zapojenie mnohých vládnych rezortov; keďže toto spoločné úsilie sa bude vykonávať pri plnom rešpektovaní vnútroštátnych procesov rozhodovania a ústavných požiadaviek jednotlivých členských štátov a pri plnom dodržiavaní požiadaviek vojenskej mobility stanovených v rámci spolupráce medzi EÚ a NATO;

Z.  keďže z akčného plánu vojenskej mobility a pilotnej analýzy iniciovanej estónskym predsedníctvom v roku 2017 pre štáty koridoru transeurópskej dopravnej siete Severné more – Pobaltie vyplynulo, že maximálna svetlá výška prejazdu a nosnosť mnohých cestných mostov nepostačujú pre vojenské vozidlá a vzhľadom na nedostatočnú nosnosť nie je možné presúvať nadrozmerné vojenské vybavenie železničnou dopravou;

1.  zdôrazňuje, že vojenská mobilita je kľúčovým strategickým nástrojom, ktorý EÚ umožňuje účinne hájiť svoje bezpečnostné a obranné záujmy v súčinnosti s ďalšími medzinárodnými organizáciami, ako je napr. NATO, a ktorý by sa nemal obmedzovať len na odstraňovanie fyzických a právnych prekážok a nedostatkov v infraštruktúre; zdôrazňuje potrebu zlepšiť vojenskú mobilitu v súvislosti s rýchlym prísunom posíl NATO, čím by sa posilnila naša kolektívna bezpečnosť a prípadne zvýšil prínos EÚ k medzinárodnej bezpečnosti a stabilite; víta to, že vojenskej mobilite venujú všetky významné zainteresované strany v poslednom čase výraznú pozornosť; konštatuje, že to posilňuje pripravenosť a obranu Európy voči potenciálnym nepriateľom a krízovým situáciám a pomáha EÚ plniť ciele v obrannej a bezpečnostnej politike vrátane politickej, operačnej a priemyselnej strategickej autonómie;

2.  zdôrazňuje, že zavedenie akčného plánu vojenskej mobility v Únii je súčasťou hlavného cieľa zlepšiť mobilitu EÚ a zároveň reagovať na výzvy v oblasti logistiky a mobility stanovené v SBOP; preto je nevyhnutné harmonizovať cezhraničné normy a colné predpisy, ako aj administratívne a legislatívne postupy. zdôrazňuje, že spoločné podniky EÚ majú rozhodujúcu úlohu pri harmonizácii administratívnych a legislatívnych postupov, a to v súvislosti s NPE, ako aj akčným plánom vojenskej mobility; vyjadruje nádej, že dvojaká mobilita bude mať pozitívny vplyv na vývoj NPE a pomôže pri rozpočtových otázkach a pri reagovaní na nové a budúce potreby;

3.  zdôrazňuje, že prehlbovanie európskej obrannej únie a rozširovanie strategickej autonómie a sebestačnosti by nemalo viesť k zvyšovaniu napätia vo vzťahoch EÚ so strategicky významnými regionálnymi aktérmi;

4.  zdôrazňuje, že dosiahnutie vojenskej mobility v Európe je cieľom, ktorý vyplýva v prvom rade z jednoznačného záväzku a politickej vôle členských štátov, zatiaľ čo EÚ by mala prispieť tým, že bude tento proces riadiť stanovením rámca požiadaviek, poskytovaním finančných prostriedkov, navrhovaním protokolov na uľahčenie pohybu technického vybavenia a ľudských zdrojov, podporou spolupráce a poskytovaním priestoru na výmenu najlepších postupov, informácií a skúseností s účasťou civilných a vojenských orgánov; zdôrazňuje, že fungujúca vojenská mobilita bude prospešná pre všetky členské štáty tým, že zlepší ich prepojenie vo vojenskej, ako aj civilnej oblasti; zdôrazňuje, že vnútroštátne postupy rozhodovania a ústavné pravidlá každého členského štátu sa musia rešpektovať;

5.  zdôrazňuje, že je dôležité presadzovať medzisektorovú spoluprácu (synergický účinok) medzi členskými štátmi s cieľom rozvíjať účinnú, bezpečnú, multimodálnu, inteligentnú a udržateľnú dvojakú mobilitu, ktorá umožňuje spoluprácu a spĺňa nové požiadavky digitalizácie dopravy (automatizácia a prepojiteľnosť), ako aj požiadavku zodpovedne plniť záväzky a úlohy EÚ v oblasti dvojakej logistiky (civilnej a obrannej) vyplývajúce z jej úlohy globálneho aktéra;

6.  dôrazne podporuje žiadosť Rady, aby členské štáty do konca roka 2019 vytvorili národné plány vojenskej mobility a prioritne sa zamerali na ich vykonanie; víta aj ďalšie opatrenia dohodnuté v záveroch Rady v súvislosti s globálnou stratégiou EÚ z 25. júna 2018 a naliehavo vyzýva členské štáty, aby dodržali stanovené lehoty; zdôrazňuje, že úspešné úsilie vynakladané na podporu vojenskej mobility by členským štátom umožňovalo účinne plánovať vnútroštátnu aj kolektívnu európsku obranu a účinne sa zapájať do spoločných cvičení, tréningu, misií SBOP a operácií;

7.  zdôrazňuje význam mobility v prípade reakcií na krízové situácie, t. j. potrebu rýchleho a účinného nasadzovania prostriedkov na misie a operácie, aby si EÚ zachovala povesť spoľahlivého globálneho poskytovateľa bezpečnosti a mierotvorcu a dokázala účinne reagovať na prírodné katastrofy, humanitárne krízy a vojenské úlohy podľa článku 43 ods. 1 ZEÚ, ako to vyplýva z ilustračných scenárov, a vykonávania doložiek o vzájomnej pomoci a solidarite;

8.  verí, že účinná politika vojenskej mobility posilní misie SBOP EÚ so zreteľom na ich medzinárodný rozmer a cieľ udržiavať mier, a to posilnením synergického účinku medzi potrebami v oblasti obrany, a zvýši kapacitu EÚ odpovedať na núdzové situácie, a vyjadruje presvedčenie, že zvýšená vojenská mobilita by mala byť prínosná aj pre humanitárne misie a reakcie na prírodné katastrofy v EÚ; konštatuje, že najväčší úžitok zo zvýšenej vojenskej mobility v EÚ a mimo nej by mali misie v oblasti kolektívnej obrany, ako aj vnútroštátne a európske misie a operácie v oblasti krízového riadenia; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pokrok v tejto oblasti pomôže členským štátom, ktoré sú aj členmi NATO, splniť si záväzky podľa článku 5; podčiarkuje osobitnú úlohu, ktorú zohrávajú neutrálne členské štáty; uznáva však, že podľa článku 42 ods. 7 ZEÚ majú členské štáty jednoznačnú povinnosť poskytnúť pomoc a podporu všetkými dostupnými prostriedkami, ak sa členský štát stane na svojom území obeťou ozbrojenej agresie, v súlade so záväzkami NATO;

9.  uznáva, že treba vykonať dôkladnú analýzu toho, ktoré časti EÚ alebo členských štátov potrebujú viac investícií do vojenskej mobility a sú viac vystavené vonkajším bezpečnostným hrozbám;

10.  uznáva, že ide o zložitú úlohu, ktorá okrem iného zahŕňa otázky týkajúce sa výstavby infraštruktúry, spoločných noriem, dopravných predpisov, colných a daňových povolení a povolení pohybu, ako aj všetkých úrovní vlády od miestnych samospráv až po medzinárodné organizácie; žiada v tejto súvislosti prijať rámce na prepojenie vojenských aj civilných aktérov na všetkých úrovniach vrátane NATO a partnerov NATO, aby mohli diskutovať o dôležitých otázkach, čím by sa zaručila pridaná hodnota a účinná koordinácia a vykonávanie, a upozorňuje na to, že optimálny výsledok sa členským štátom podarí dosiahnuť len vtedy, ak budú investovať do spoločnej odbornej prípravy administratívnych a inštitucionálnych zamestnancov; víta to, že Komisia sa do konca roka 2018 zaviazala preskúmať možnosti zjednotenia a zjednodušenia colných postupov; zdôrazňuje, že pre harmonizáciu právnych predpisov v EÚ má kľúčový význam inštitucionálna spolupráca medzi zúčastnenými členskými štátmi, organizáciami a agentúrami; zdôrazňuje, že v prípade dvojakého použitia infraštruktúry na nebezpečný tovar treba zabezpečiť špeciálnu koordináciu a výmenu skúseností s cieľom predchádzať nehodám a zároveň optimalizovať bezpečnosť v rámci celej siete;

11.  berie na vedomie výrazné zníženie množstva dostupných železničných koľajových vozidiel, najmä plošinových vozňov, na rýchlu prepravu ťažkých zariadení a vozidiel;

12.  uznáva, že fungovanie v takomto zložitom prostredí prináša množstvo ťažkostí so zdvojovaním a koordináciou činností, ako aj ťažkosti týkajúce sa výdavkov, ktoré by mohli zásadne ohroziť celý projekt, ak by neboli primerane zvládnuté; uznáva že EÚ už má v odvetví dopravy s dvojakou spoluprácou skúsenosti, napríklad v prípade iniciatívy jednotné nebo; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili účinnejší rámec spolupráce; zdôrazňuje, že projekty vojenskej mobility si vyžadujú väčšiu spoluprácu medzi členskými štátmi a bude potrebné podporovať spoluprácu medzi civilnou a vojenskou sférou; zdôrazňuje potrebu koordinácie s projektmi vojenskej mobility pripravovanými v rámci stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO), ako aj s projektmi v rámci Európskeho obranného fondu;

13.  zdôrazňuje preto, že nevyhnutnou podmienkou úspechu je porozumenie spoločnému strategickému cieľu, vypracovanie spoločného plánu a spolupráca medzi členskými štátmi; zdôrazňuje, že účinnú strategickú autonómiu možno dosiahnuť jedine premysleným vojenským plánovaním na základe normalizácie a interoperability vybavenia a výzbroje, ako aj strategickou doktrínou a procesmi velenia a riadenia; v tejto súvislosti víta akčný plán vojenskej mobility, v ktorom sa popisujú konkrétne kroky pre rôznych inštitucionálnych aktérov a členské štáty a ktorý uznáva strategickú úlohu transeurópskej dopravnej siete; víta záväzky, ktoré prijali členské štáty;

14.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v akčnom pláne je uvedený predovšetkým prístup zdola nahor a obsahuje len veľmi limitovanú strategickú víziu konkrétnych cieľov obrany, ktoré chce EÚ dosiahnuť rôznymi činnosťami, ktoré sú v ňom stanovené; vyjadruje v tejto súvislosti poľutovanie nad tým, že ešte stále neexistuje biela kniha EÚ o obrane, ktorá by mohla poskytnúť takúto spoločnú víziu; napriek tomu sa domnieva, že súčasný prístup je veľkým prínosom a bude slúžiť záujmom všetkých členských štátov, rovnako neutrálnych, ako aj členských štátov, v ich úlohe spojencov NATO;

15.  zdôrazňuje, že inštitúcie EÚ, ako aj členské štáty by mali ambiciózny harmonogram akčného plánu dodržať, aby sa súčasné nedostatky v oblasti mobility odstránili ihneď, ako to bude možné, a dosiahli sa ciele stanovené v obrannej a bezpečnostnej politike; víta výzvy akčného plánu na zlepšenie vojenskej mobility s ohľadom na hybridné hrozby, najmä pre dopravu a kritickú infraštruktúru, a na zvýšenie odolnosti dopravnej infraštruktúry voči hybridným hrozbám;

16.  berie na vedomie pokrok vo vývoji vojenských požiadaviek na vojenskú mobilitu v EÚ a mimo nej, najmä pokiaľ ide infraštruktúru s dvojakým použitím, a víta intenzívne zapojenie členských štátov do všetkých fáz procesu, vedúce postavenie Holandska v súvislosti s projektom PESCO, ako aj zapojenie NATO;

17.  víta návrh Komisie týkajúci sa využívania NPE a značných finančných prostriedkov určených na projekty vojenskej mobility s dvojakým použitím s cieľom zabezpečiť prispôsobenie infraštruktúry možnostiam dvojakého použitia; domnieva sa, že dvojaké použitie infraštruktúry je zásadnou podmienkou toho, aby mohla civilná dopravná sieť využívať prínosy akčného plánu a čerpať prostriedky na vojenskú mobilitu; vníma vykonávanie akčného plánu ako príležitosť, vďaka ktorej sa civilnej dopravnej sieti umožní využívať výhody zvýšenej kapacity siete a posilnia sa multimodálne prepojenia; víta výzvy na posúdenie a prispôsobenie transeurópskej dopravnej siete, aby zahŕňala stanovené vojenské požiadavky, ktoré sa budú uplatňovať aj na nové projekty civilnej dopravy, najmä letiská, prístavy, diaľnice a železnice ako intermodálne uzly v kľúčových koridoroch; poukazuje preto na potrebu vytvoriť v spolupráci s členskými štátmi zoznam vnútroštátnych infraštruktúr a koridorov s ohľadom na vojenské špecifiká členských štátov; konštatuje, že projekty dvojakého použitia by sa mali vykonávať udržateľne a v súlade s environmentálnymi normami;

18.  zastáva názor, že v záujme optimalizácie využívania prostriedkov EÚ by mali byť pri všetkých dopravných projektoch spoločného záujmu financovaných z NPE v prípade potreby už vo fáze návrhu zohľadnené požiadavky vojenskej mobility, aby nebolo v neskoršej fáze treba zbytočne vylepšovať infraštruktúru, a teda nehospodárne využívať finančné prostriedky; domnieva sa, že pri vynakladaní akýchkoľvek prostriedkov z NPE na vojenskú mobilitu by sa mali v prípade možnosti uprednostňovať multimodálne projekty, keďže prinášajú najviac príležitostí pre dvojaké použitie, ako aj cezhraničné projekty, keďže prispievajú k riešeniu problému chýbajúcich prepojení a úzkych miest, ktoré sú v súčasnosti hlavnými fyzickými prekážkami rýchlej a súvislej mobility pre civilné osoby a presun vojenských jednotiek a ťažkej vojenskej techniky; zdôrazňuje, že pri identifikácii úsekov siete TEN-T, ktoré sú vhodné na vojenskú prepravu, treba bezpodmienečne čo najviac využívať synergický účinok v civilnej i vojenskej oblasti a dodržiavať zásadu dvojakého použitia; domnieva sa, že ďalšie investície v rámci siete by mohli byť pre vojenskú mobilitu veľmi prínosné a mohli by zároveň prispieť k dokončeniu základnej siete TEN-T do roku 2030 a komplexnej siete do roku 2050; zdôrazňuje, že finančné prostriedky z balíka pre vojenskú mobilitu by sa mali dať použiť aj na prispôsobenie dopravnej infraštruktúry v rámci základnej aj komplexnej siete TEN-T;

19.  podporuje rozhodnutie vyčleniť prostriedky na vojenskú mobilitu v rámci centralizovaného hospodárenia programu NPE, a to striktne na mobilitu s dvojakým použitím; berie na vedomie predbežné opatrenia stanovené v akčnom pláne; vyzýva Komisiu, aby do 31. decembra 2019 prijala delegované akty s cieľom bližšie upresniť vojenské požiadavky, uviesť zoznam úsekov TEN-T vhodných na vojenskú prepravu, ako aj prioritných projektov v oblasti infraštruktúry s dvojakým použitím a stanoviť postupy posudzovania týkajúce sa oprávnenosti opatrení spojených s vojenskou mobilitou a kritérií na vyhodnotenie ponúk;

20.  pripomína, že viaceré technológie používané vo vojenskom sektore boli úspešne prenesené do civilnej oblasti; zdôrazňuje, že medzi najnáročnejšie úlohy, pred ktorými stojí sektor civilnej dopravy, patrí zavedenie inteligentných dopravných systémov, napr. Európskeho systému riadenia železničnej dopravy (ERTMS) a Výskumu manažmentu letovej prevádzky jednotného európskeho neba (SESAR), a uvedenie do prevádzky technológií súvisiacich s programami Galileo/EGNOS/GOVSATCOM; domnieva sa preto, že v rámci budúcich revízií akčného plánu treba v konečnom dôsledku preskúmať, ako by sa v civilnej doprave dali využiť vojenské riešenia týchto výziev, napríklad v oblasti kybernetickej bezpečnosti a bezpečnej komunikácie; vyzýva na prijatie ďalších opatrení na posilnenie spolupráce a dôvery medzi aktérmi v oblasti kybernetickej bezpečnosti a obrany a na posilnenie spolupráce v rámci PESCO; zdôrazňuje potrebu pokračovať vo vývoji spoločnej siete na boj proti hybridným hrozbám s cieľom zabezpečiť odolnosť tých infraštruktúr, ktoré majú vzhľadom na úsilie zvýšiť vojenskú mobilitu v EÚ strategický význam; zdôrazňuje význam pretrvávajúceho úsilia inštitúcií EÚ o aktualizáciu nariadenia o kontrole vývozu položiek s dvojakým použitím;

21.  uznáva význam prípadných návrhov týkajúcich sa regulácie prepravy nebezpečného tovaru na vojenské použitie, aktualizácie Colného kódexu Únie a úpravy pravidiel pre DPH;

22.  víta v tejto súvislosti výmenu informácií a najlepších postupov medzi vojenskými a civilnými aktérmi a zdôrazňuje potrebu spolupracovať na vytvorení spoločného základu pre reguláciu prepravy nebezpečného tovaru na vojenské použitie;

23.  konštatuje, že v akčnom pláne je stanovených množstvo úloh, ktoré sa musia vykonať na úrovni členských štátov, pričom Európska obranná agentúra a Komisia majú poskytovať podporu a usmernenie, aby mohli byť rýchle a efektívne vykonané; pripomína že treba prijať colný a daňový regulačný rámec, najmä pokiaľ ide o DPH; zdôrazňuje najmä, že je dôležité prijať harmonizované pravidlá pre povolenia cezhraničného pohybu, ktoré sú veľkou prekážkou rýchlych presunov; domnieva sa, že členské štáty by mali spolupracovať s cieľom zvyšovať efektívnosť cezhraničnej cestnej dopravy dvojakého použitia a znižovať administratívne náklady; podporuje v tejto súvislosti ambíciu skrátiť do roku 2019 čas potrebný na prekročenie hraníc, vydávať s týmto zámerom diplomatické povolenia na pozemný, námorný a letecký pohyb do piatich dní a skrátiť túto lehotu ešte viac v prípade jednotiek rýchlej reakcie;

24.  podporuje rozhodnutie členských štátov, ktoré sú zapojené do stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO), začleniť vojenskú mobilitu do počiatočného zoznamu sedemnástich prioritných projektov, ktoré sa majú vypracovať v rámci PESCO; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že projekt PESCO týkajúci sa vojenskej mobility by mohol byť užitočným nástrojom koordinácie úsilia členských štátov, ktoré predpokladá akčný plán, ako aj ďalších činností presahujúcich priame právomoci EÚ; verí, že rozdelenie práce a jej náležitá koordinácia sú nevyhnutné na to, aby projekt PESCO poskytol pridanú hodnotu; víta tiež prísnejšie záväzky týkajúce sa zjednodušenia cezhraničnej vojenskej dopravy uvedené v oznámení o PESCO; vyzýva členské štáty, aby sa aktívne zapojili do projektu vojenskej mobility PESCO;

25.  podčiarkuje význam správneho informovania a zapojenia miestnych spoločenstiev v súvislosti s plánovaním a dosahom veľkej infraštruktúry vojenskej mobility;

26.  zdôrazňuje, že EÚ môže v konečnom dôsledku len dopĺňať úsilie členských štátov; zdôrazňuje, že úspech závisí najmä od toho, či členské štáty akceptujú a uplatnia medzirezortný prístup k riešeniu príslušných problémov; podčiarkuje význam politického záväzku členských štátov dosiahnuť zavedenie účinnej vojenskej mobility v EÚ i mimo nej; zdôrazňuje, že ak má byť vojenská mobilita úspešná, bude potrebná spolupráca a koordinácia so všetkými spojencami NATO;

27.  víta nové spoločné vyhlásenie o spolupráci EÚ a NATO a bruselskú deklaráciu o transatlantickej bezpečnosti a solidarite, ako aj dôraz, ktorý sa v nich kladie na oblasť vojenskej mobility; víta tiež nové iniciatívy NATO, predovšetkým podporný plán pre oblasť zodpovednosti hlavného veliteľa spojeneckých síl v Európe (SACEUR); víta činnosť NATO v oblasti zabezpečovania vojenskej mobility v tomto smere a nalieha na EÚ i NATO, aby sa vyhli zbytočnému zdvojovaniu úsilia; zdôrazňuje význam prístavov ako bodov, ktoré prepájajú EÚ s jej spojencami v NATO a v rámci Európy zabezpečujú námorné dopravné spojenia na krátku vzdialenosť; zdôrazňuje význam transparentnosti a komunikácie o iniciatívach EÚ v oblasti obrany vrátane iniciatívy PESCO so Spojenými štátmi a ďalšími spojencami NATO, aby sa predišlo akýmkoľvek mylným predstavám, a víta iniciatívy EÚ v oblasti obrany s cieľom posilniť európsky pilier v rámci aliancie NATO;

28.  naliehavo preto vyzýva EÚ a NATO, aby v záujme synergického účinku zintenzívnili spoluprácu a koordináciu, a to aj využívaním finančných prostriedkov na spoločné projekty, zvýšením politickej flexibility, formalizáciou vzťahov medzi EÚ a NATO, rozširovaním oblastí spolupráce a širšou výmenou informácií, ak je to v záujme bezpečnosti EÚ; vyjadruje nádej, že sa čo najskôr odstránia prekážky brániace výmene tajných informácií medzi týmito subjektmi, aby bolo možné nadviazať takúto užšiu spoluprácu;

29.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, agentúram EÚ v oblasti obrany, generálnemu tajomníkovi NATO a vládam a parlamentom členských štátov EÚ aj NATO.

(1)

Ú. v. EÚ L 331, 14.12.2017, s. 57.

(2)

Ú. v. EÚ C 88, 8.3.2018, s. 1.

(3)

Ú. v. EÚ L 65, 8.3.2018, s. 24.

(4)

Ú. v. EÚ C 224, 27.6.2018, s. 18.

(5)

Prijaté texty, P8_TA_(2018)0257.

(6)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0492.


MENŠINOVÉ STANOVISKO

Menšinové stanovisko k správe o vojenskej mobilite (2018/2156 (INI))

Výbor pre zahraničné veci, spravodajca: Tunne Kelam

Menšinové stanovisko, ktoré v mene skupiny GUE/NGL predložili poslanci Sabine Lösing, Miguel Urban Crespo, Takis Hadjigeorgiou

Správa sa zaoberá vytvorením vojenského schengenského priestoru, ktorý uľahčí otvorenie hraníc, aby mohli tadiaľ voľne prúdiť jednotky a vojenské vybavenie. V správe sa zdôrazňuje, že vojenská mobilita je kľúčovým strategickým nástrojom presadzovania bezpečnostných a obranných záujmov EÚ, pričom zároveň zaisťuje možnosť zasahovať v krízach v zahraničí. Okrem toho sa v správe požaduje, aby EÚ a NATO zintenzívnili spoluprácu v oblasti vojenskej mobility. Správa oceňuje značné finančné prostriedky, ktoré Komisia plánuje vydať na vojenskú mobilitu (najmenej 6,5 miliardy EUR v období rokov 2021 – 2027) z civilného Nástroja na prepájanie Európy (NPE).

Voči správe namietame, keďže:

-  znamená zníženie prostriedkov na veľmi potrebné projekty civilnej infraštruktúry, keďže sa uprednostní pridaná hodnota vojenského nasadenia;

-  rozširuje civilno-vojenskú spoluprácu a militarizáciu EÚ;

-  považuje vojenskú mobilitu za neoddeliteľnú súčasť EÚ, ktorá sa tak má stať rýchlou intervenčnou silou mimo svojho územia;

-  prispieva k ďalšej eskalácii v susedstve EÚ namiesto podpory bezpečnosti a stability;

-  presadzuje splynutie EÚ a NATO;

-  nezohľadňuje porušenie článku 41 ods. 2 ZEÚ, ktorý zakazuje vojenské financovanie z rozpočtu EÚ.

Požadujeme:

-  diplomatické riešenie konfliktov a odmietnutie všetkých foriem vojenského intervencionizmu;

-  odmietnutie akéhokoľvek financovania z rozpočtu EÚ na vojenské účely a striktný výklad článku 41 ods. 2 ZEÚ;

-  zrušenie NATO a všetkých vojenských programov EÚ.


STANOVISKO Výboru pre dopravu a cestovný ruch (12.10.2018)

pre Výbor pre zahraničné veci

k vojenskej mobilite

2018/2156(INI)

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Pavel Telička

NÁVRHY

Výbor pre dopravu a cestovný ruch vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže Nástroj na prepájanie Európy (NPE) je spoločný, ústredne spravovaný program financovania určený na podporu rozvoja vysokovýkonných, udržateľných a vzájomne prepojených transeurópskych sietí (TEN) v oblastiach dopravy, energetiky a digitálnych služieb;

B.  keďže NPE sa zameriava na uľahčovanie cezhraničných prepojení a na odstraňovanie úzkych miest a poskytuje jasnú pridanú hodnotu EÚ pri uľahčovaní nadnárodnej spolupráce a koordinácie;

C.  keďže návrh viacročného finančného rámca na obdobie 2021 – 2027 v rámci rozpočtového riadku NPE pre sektor dopravy obsahuje nové finančné krytie vyhradené na potreby vojenskej mobility;

D.  keďže je mimoriadne žiaduce udržať a ďalej zvyšovať efektívnosť NPE;

1.  víta skutočnosť, že v spoločnom oznámení Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o akčnom pláne v oblasti vojenskej mobility sa uznáva strategická úloha, ktorú zohráva transeurópska dopravná sieť (TEN-T) pri integrácii infraštruktúry Únie s cieľom dosiahnuť rýchlu a súvislú mobilitu s vysokými normami a výsledkami v oblasti bezpečnosti po celom kontinente, a tým sa ďalej rozvíja vnútorný trh;

2.  domnieva sa, že efektívna a účinná vojenská mobilita posilní schopnosť EÚ reagovať na núdzové situácie, ako sú humanitárne krízy, prírodné katastrofy alebo núdzové situácie civilnej ochrany;

3.  dôrazne podporuje rozhodnutie vyčleniť prostriedky na vojenskú mobilitu v rámci centralizovaného riadenia programu NPE, a to so striktným cieľom mobility s dvojakým využitím, čím sa prispeje k zvýšeniu efektívnosti; berie na vedomie súbor predbežných opatrení stanovených v akčnom pláne pred vykonávaním vojenskej mobility, ktoré budú založené na identifikácii a dohodnutí vojenských požiadaviek, na ktoré nadviaže identifikácia úsekov siete TEN-T vhodných aj na vojenskú prepravu a zoznam prioritných projektov spolu s prípadnou aktualizáciou technických požiadaviek uplatniteľných na sieť TEN-T;

4.  trvá na tom, že je potrebné tieto opatrenia objasniť; vyzýva preto Komisiu, aby do 31. decembra 2019 prijala delegované akty s cieľom ďalej spresniť vojenské požiadavky, zoznam častí TEN-T vhodných na vojenskú prepravu, zoznam prioritných projektov v oblasti infraštruktúry s dvojakým využitím a postupy posudzovania týkajúce sa oprávnenosti opatrení spojených s vojenskou mobilitou a kritériami prideľovania;

5.  zdôrazňuje, že vlastnosti infraštruktúry (napr. nosnosť, maximálna svetlá výška) majú významný vplyv na rýchlosť pohybu; pripomína, že súvislá mobilita a logistika sú nevyhnutne dôležité pre vojenské nasadenie, ako aj pre prepravu cestujúcich a nákladu; vníma vykonávanie akčného plánu ako príležitosť, vďaka ktorej sa civilnej dopravnej sieti umožní využiť výhody zvýšenej kapacity siete a posilnia sa multimodálne prepojenia;

6.  upozorňuje na to, že projekty v sektore obrany, ktoré sú financované z prostriedkov určených na vojenskú mobilitu, budú musieť na to, aby boli oprávnené, prísne dodržiavať rovnaké kritériá, podmienky a postupy, ktoré sú stanovené v nariadení o NPE; zdôrazňuje, že proces identifikácie úsekov siete TEN-T vhodných na vojenskú prepravu musí bezpodmienečne maximalizovať civilné a vojenské synergie a byť v súlade so zásadou dvojakého využitia; zdôrazňuje, že by malo byť možné využívať finančné prostriedky z balíka pre vojenskú mobilitu na prispôsobenie dopravnej infraštruktúry v rámci základnej aj doplnkovej siete TEN-T;

7.  zdôrazňuje, že na vykonávanie projektov vojenskej mobility sa bude vyžadovať väčšia spolupráca medzi členskými štátmi; zdôrazňuje skutočnosť, že bude potrebné podporovať spoluprácu medzi civilnými a vojenskými oblasťami;

8.  domnieva sa, že dvojaké využitie infraštruktúry – s výnimkou letísk a prístavov –, a to aj v prípadoch prepojiteľnosti s významnými priemyselnými zónami dôležitými pre obranný priemysel, je základným predpokladom na to, aby mala civilná dopravná sieť prospech z akčného plánu a prostriedkov vojenskej mobility; je preto pevne presvedčený, že projekty financované z balíka na vojenskú mobilitu v rámci NPE by mali byť oprávnené výlučne vtedy, ak predstavujú prínos k existujúcej civilnej infraštruktúre a projektom v rámci siete TEN-T a ak umožňujú dvojaké využívanie infraštruktúry, a to s cieľom zachovať prioritné zameranie programu NPE na civilné potreby, ako je napríklad podpora rozvoja inteligentnej dopravy pozdĺž siete TEN-T alebo zlepšenie prístupnosti a dostupnosti dopravnej infraštruktúry na účely bezpečnosti a civilnej ochrany;

9.  zdôrazňuje skutočnosť, že by mala existovať osobitná koordinácia a výmena skúseností, ako aj prispôsobenie existujúcich harmonizovaných civilných pravidiel v prípade dvojakého využívania infraštruktúry pre nebezpečný tovar s cieľom predísť riziku nehôd a zároveň optimalizovať bezpečnosť v rámci celej siete;

10.  zastáva názor, že na účel optimalizácie využívania prostriedkov EÚ by všetky dopravné projekty spoločného záujmu financované z NPE mali v prípade potreby už vo fáze návrhu zahŕňať technické požiadavky vojenskej mobility s cieľom zamedziť nadbytočnému vylepšovaniu infraštruktúry v neskoršej fáze výhradne z vojenských dôvodov, a teda nehospodárnemu využívaniu finančných prostriedkov;

11.  poznamenáva, že sieť TEN-T bola doteraz navrhnutá výlučne z hľadiska civilných cieľov, a domnieva sa, že ďalšie investície v rámci siete, napríklad do cezhraničných projektov alebo kritickej infraštruktúry, by mohli priniesť významné výhody pre vojenskú mobilitu a zároveň prispieť k dokončeniu základnej siete TEN-T do roku 2030 a doplnkovej siete do roku 2050;

12.  domnieva sa, že všetky príspevky z prostriedkov vojenskej mobility v rámci NPE by mali, ak je to možné, uprednostňovať jednak multimodálne projekty, keďže podľa pilotnej analýzy vykonanej v roku 2017 prinášajú najviac príležitostí pre dvojaké využitie, a jednak cezhraničné projekty, keďže prispievajú k riešeniu existujúceho problému chýbajúcich prepojení a úzkych miest, ktoré sú hlavnými súčasnými fyzickými prekážkami rýchlej a súvislej mobility, a to tak pre civilistov, ako aj pre presun vojenských jednotiek a ťažkej vojenskej techniky; preto zdôrazňuje, že kontinuita a spôsobilosť siete je, podobne ako jej interoperabilita a intermodalita, nevyhnutná;

13.  pripomína, že niektoré technológie používané v sektore obrany, ako napríklad internet, boli úspešne prenesené do civilného sektora; zdôrazňuje, že zavedenie inteligentného systému dopravy opierajúceho sa o systémy telematických aplikácií, ako sú ERTMS a SESAR, a prijatie technológií súvisiacich s programami Galileo, EGNOS a GOVSATCOM predstavuje jednu z najnáročnejších výziev v sektore civilnej dopravy; domnieva sa preto, že v rámci budúcich revízií akčného plánu by sa napokon malo preskúmať, ako by civilná doprava mohla využívať vojenské odpovede na tieto výzvy, napríklad v oblasti kybernetickej bezpečnosti a zabezpečenej komunikácie;

14.  zdôrazňuje význam prístavov ako bodov, ktoré prepájajú EÚ s jej spojencami v rámci aliancií v Organizácii Severoatlantickej zmluvy, a pre námorné dopravné spojenia na krátku vzdialenosť v rámci Európy, ako aj potrebu inštalovať alebo zlepšiť určité prvky infraštruktúry na účely prijímania a ďalšej dodávky vojenských plavidiel;

15.  pripomína potrebu prijatia colného a daňového regulačného rámca, najmä pokiaľ ide o DPH, ktorý by bol štandardizovaný a vhodný pre pohyb vojenského vybavenia a súvisiacich predmetov, najmä ak sa to vyžaduje v núdzových situáciách;

16.  domnieva sa, že členské štáty EÚ by mali spolupracovať na maximalizácii účinnosti cezhraničnej cestnej dopravy dvojakého využívania a na znižovaní administratívnych nákladov.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

9.10.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

28

7

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Inés Ayala Sender, Georges Bach, Izaskun Bilbao Barandica, Deirdre Clune, Michael Cramer, Isabella De Monte, Andor Deli, Ismail Ertug, Tania González Peñas, Dieter-Lebrecht Koch, Merja Kyllönen, Innocenzo Leontini, Peter Lundgren, Marian-Jean Marinescu, Georg Mayer, Gesine Meissner, Markus Pieper, Gabriele Preuß, Dominique Riquet, Massimiliano Salini, Claudia Schmidt, Jill Seymour, Keith Taylor, Pavel Telička, Marie-Pierre Vieu, Kosma Złotowski, Luis de Grandes Pascual, Wim van de Camp, Claudia Țapardel

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Stefan Gehrold, Maria Grapini, Karoline Graswander-Hainz, Ryszard Antoni Legutko, Henna Virkkunen, Patricija Šulin

Náhradník (čl. 200 ods. 2) prítomný na záverečnom hlasovaní

Angel Dzhambazki

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

28

+

ALDE

Izaskun Bilbao Barandica, Gesine Meissner, Dominique Riquet, Pavel Telička

ECR

Angel Dzhambazki, Ryszard Antoni Legutko, Kosma Złotowski

ENF

Georg Mayer

PPE

Georges Bach, Deirdre Clune, Andor Deli, Stefan Gehrold, Dieter‑Lebrecht Koch, Innocenzo Leontini, Marian‑Jean Marinescu, Markus Pieper, Massimiliano Salini, Claudia Schmidt, Henna Virkkunen, Luis de Grandes Pascual, Wim van de Camp, Patricija Šulin

S&D

Inés Ayala Sender, Isabella De Monte, Maria Grapini, Karoline Graswander‑Hainz, Gabriele Preuß, Marc Tarabella

7

-

EFDD

Jill Seymour

GUE/NGL

Tania González Peñas, Merja Kyllönen, Marie‑Pierre Vieu

S&D

Ismail Ertug

Verts/ALE

Michael Cramer, Keith Taylor

2

0

ECR

Peter Lundgren

EFDD

Daniela Aiuto

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

12.11.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

39

13

4

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Michèle Alliot-Marie, Petras Auštrevičius, Bas Belder, Elmar Brok, James Carver, Lorenzo Cesa, Aymeric Chauprade, Javier Couso Permuy, Arnaud Danjean, Georgios Epitideios, Knut Fleckenstein, Eugen Freund, Michael Gahler, Tunne Kelam, Wajid Khan, Eduard Kukan, Arne Lietz, Barbara Lochbihler, Sabine Lösing, Andrejs Mamikins, David McAllister, Francisco José Millán Mon, Clare Moody, Pier Antonio Panzeri, Ioan Mircea Paşcu, Alojz Peterle, Tonino Picula, Julia Pitera, Cristian Dan Preda, Jozo Radoš, Michel Reimon, Jean-Luc Schaffhauser, Anders Sellström, Alyn Smith, Jordi Solé, Dobromir Sośnierz, Jaromír Štětina, Charles Tannock, Miguel Urbán Crespo, Ivo Vajgl

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Andrea Bocskor, Igor Gräzin, Rebecca Harms, Marek Jurek, Juan Fernando López Aguilar, Antonio López-Istúriz White, Urmas Paet, Bodil Valero, Mirja Vehkaperä, Marie-Christine Vergiat

Náhradníčka (čl. 200 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní

Inés Ayala Sender, Eleonora Evi, Rupert Matthews, Miroslav Mikolášik, Liliana Rodrigues, Flavio Zanonato


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

39

+

ALDE

Petras Auštrevičius, Igor Gräzin, Urmas Paet, Jozo Radoš, Ivo Vajgl, Mirja Vehkaperä

ECR

Marek Jurek

EFDD

Aymeric Chauprade, Eleonora Evi

PPE

Michèle Alliot-Marie, Andrea Bocskor, Elmar Brok, Lorenzo Cesa, Arnaud Danjean, Michael Gahler, Tunne Kelam, Eduard Kukan, Antonio López-Istúriz White, David McAllister, Miroslav Mikolášik, Francisco José Millán Mon, Alojz Peterle, Julia Pitera, Cristian Dan Preda, Anders Sellström, Jaromír Štětina

S&D

Inés Ayala Sender, Knut Fleckenstein, Eugen Freund, Wajid Khan, Arne Lietz, Juan Fernando López Aguilar, Andrejs Mamikins, Clare Moody, Pier Antonio Panzeri, Ioan Mircea Paşcu, Tonino Picula, Liliana Rodrigues, Flavio Zanonato

13

-

ENF

Jean-Luc Schaffhauser

GUE/NGL

Javier Couso Permuy, Sabine Lösing, Miguel Urbán Crespo, Marie-Christine Vergiat

NI

James Carver, Georgios Epitideios, Dobromir Sośnierz

VERTS/ALE

Barbara Lochbihler, Michel Reimon, Alyn Smith, Jordi Solé, Bodil Valero

4

0

ECR

Bas Belder, Rupert Matthews, Charles Tannock

VERTS/ALE

Rebecca Harms

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 7. decembra 2018Právne oznámenie