Postup : 2018/2098(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0373/2018

Predkladané texty :

A8-0373/2018

Rozpravy :

PV 11/12/2018 - 17
CRE 11/12/2018 - 17

Hlasovanie :

PV 12/12/2018 - 12.17
CRE 12/12/2018 - 12.17
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0515

SPRÁVA     
PDF 1356kWORD 123k
21.11.2018
PE 623.832v02-00 A8-0373/2018

k výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2017 a politike Európskej únie v tejto oblasti

(2018/2098(INI))

Výbor pre zahraničné veci

Spravodajca: Petras Auštrevičius

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 ANNEX I: INDIVIDUAL CASES RAISED BY THE EUROPEAN PARLIAMENT
 ANNEX II: LIST OF RESOLUTIONS
 STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

k výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2017 a politike Európskej únie v tejto oblasti

(2018/2098(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a ostatné zmluvy a nástroje OSN týkajúce sa ľudských práv, a najmä Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR) a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach (ICESCR), ktoré boli prijaté 16. decembra 1966 Valným zhromaždením OSN v New Yorku,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa,

–  so zreteľom na články 2, 3, 8, 21 a 23 Zmluvy o Európskej únii (Zmluvy o EÚ),

–  so zreteľom na článok 207 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na akčný plán pre ľudské práva a demokraciu (2015 – 2019) prijatý Radou 20. júla 2015 a na jeho preskúmanie v polovici trvania z júna 2017,

–  so zreteľom na cieľ 17 trvalo udržateľného rozvoja OSN a na Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj,

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv,

–  so zreteľom na usmernenia OECD pre nadnárodné podniky, ktoré boli prijaté v roku 1976 a revidované v roku 2011,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) z 11. mája 2011, ktorý EÚ podpísala 13. júna 2017,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z 18. decembra 1979,

–  so zreteľom na Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii,

–  so zreteľom na spoločný pracovný dokument útvarov Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien, prijatý v roku 2015 (SWD(2015)0182),

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (CRPD),

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000), č. 1820 (2008), č. 1888 (2009), č. 1889 (2009), č. 1960 (2010), č. 2106 (2013), č. 2122 (2013) a č. 2242 (2015) o ženách, mieri a bezpečnosti,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2250 (2015) a č. 2419 (2018) o mládeži, mieri a bezpečnosti,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1820 (2008) o ženách, mieri a bezpečnosti, ktorá sa zaoberá sexuálnym násilím v súvislosti s vojnovými zločinmi,

–  so zreteľom na Globálnu stratégiu pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie, ktorú 28. júna 2016 predstavila vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčka Komisie Federica Mogherini, ako aj na prvú správu o jej vykonávaní s názvom Od spoločnej vízie k spoločnému postupu: vykonávanie globálnej stratégie EÚ, uverejnenú v roku 2017,

–  so zreteľom na závery Rady o pôvodnom obyvateľstve z 15. mája 2017,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2011/168/SZBP z 21. marca 2011 o Medzinárodnom trestnom súde a o zrušení spoločnej pozície 2003/444/SZBP(1),

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o právach pôvodného obyvateľstva a na výsledný dokument plenárnej schôdze Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov na vysokej úrovni známej ako Svetová konferencia o pôvodnom obyvateľstve z 25. septembra 2014,

–  so zreteľom na newyorské vyhlásenie pre utečencov a migrantov prijaté Valným zhromaždením OSN 19. septembra 2016,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 69/167 z 18. decembra 2014 o ochrane a podpore ľudských práv a základných slobôd všetkých migrantov bez ohľadu na ich postavenie z hľadiska migrácie a na Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov z roku 1990,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 67/139 z 20. decembra 2012, ktorou sa vytvára otvorená pracovná skupina OSN pre starnutie obyvateľstva s mandátom zvažovať návrhy na vytvorenie medzinárodného právneho nástroja na podporu a ochranu práv a dôstojnosti starších osôb,

–  so zreteľom na správu nezávislého experta z 8. júla 2016 o uplatňovaní všetkých ľudských práv staršími osobami na 33. zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva(2),

–  so zreteľom na správu otvorenej pracovnej skupiny OSN pre starnutie obyvateľstva na jej ôsmom pracovnom zasadnutí 28. júla 2017(3),

–  so zreteľom na ministerské vyhlásenie prijaté v Lisabone v roku 2017 s názvom Udržateľná spoločnosť pre ľudí každého veku: realizovanie potenciálu dlhšieho žitia, prijaté na štvrtej ministerskej konferencii Európskej hospodárskej komisie (EHK) OSN o starnutí obyvateľstva z 22. septembra 2017,

–  so zreteľom na európsku migračnú agendu z 13. mája 2015 (COM(2015)0240) a na oznámenie Komisie zo 7. júna 2016 o vytvorení nového rámca partnerstva s tretími krajinami v rámci európskej migračnej agendy (COM(2016)0385),

–  so zreteľom na súbor tematických usmernení EÚ o ľudských právach vrátane usmernení týkajúcich sa obhajcov ľudských práv,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o ľudských právach o slobode prejavu online a offline, ktoré prijala Rada v roku 2014,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva (MHP) prijaté v roku 2005 a revidované v roku 2009(4),

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ pre presadzovanie a ochranu práv dieťaťa prijaté v roku 2007 a revidované v roku 2017, ako aj na súbor nástrojov EÚ a UNICEF v oblasti práv dieťaťa, pokiaľ ide o začlenenie práv dieťaťa do rozvojovej spolupráce;

–  so zreteľom na usmernenia na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (LGBTI), ktoré Rada prijala v roku 2013,

–  so zreteľom na Jogjakartské zásady (Zásady a štátne záväzky o uplatňovaní medzinárodných právnych predpisov v oblasti ľudských práv týkajúcich sa sexuálnej orientácie, rodovej identity, rodového vyjadrenia a pohlavných znakov) prijaté v novembri 2006 a so zreteľom na 10 dodatočných zásad („plus 10“) prijatých 10. novembra 2017,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery, ktoré Rada prijala v roku 2013,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady a zástupcov vlád členských štátov, ktorí sa zišli na zasadnutí Rady, Európskeho parlamentu a Európskej komisie s názvom Nový európsky konsenzus o rozvoji: „Náš svet, naša dôstojnosť, naša budúcnosť“, ktoré prijali Rada, Parlament a Komisia 7. júna 2017,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa trestu smrti, ktoré Rada prijala v roku 2013,

–  so zreteľom na usmernenia politiky EÚ vo vzťahu k tretím krajinám týkajúce sa mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, prijaté v roku 2001 a revidované v roku 2012,

–  so zreteľom na svoju správu zo 4. júla 2018 o vonkajšej stratégii EÚ zameranej proti manželstvám maloletých a núteným manželstvám - ďalšie kroky(5),

–  so zreteľom na oznámenie Európskej komisie o opatreniach prijatých v nadväznosti na stratégiu EÚ o obchodovaní s ľuďmi zo 4. decembra 2017 (COM(2017)0728),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. mája 2018 o ochrane migrujúcich detí(6),

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o práve a zodpovednosti jednotlivcov, skupín a častí spoločnosti podporovať a chrániť všeobecne uznané ľudské práva a základné slobody (obhajcovia ľudských práv) z decembra 1998,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/821 zo 17. mája 2017, ktorým sa ustanovujú povinnosti náležitej starostlivosti v dodávateľskom reťazci dovozcov Únie dovážajúcich cín, tantal a volfrám, ich rudy a zlato s pôvodom v oblastiach zasiahnutých konfliktom a vo vysokorizikových oblastiach(7),

–  so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 169 o domorodom a kmeňovom obyvateľstve prijatom 27. júna 1989,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2013 o vývoze zbraní: vykonávanie spoločnej pozície Rady 2008/944/SZBP(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2013 o diskriminácii na základe kasty(9) a na správu osobitnej spravodajkyne OSN pre otázky menšín z 28. januára 2016 o menšinách a diskriminácii na základe kastových a obdobných systémov zdedeného postavenia a na usmerňovací nástroj OSN týkajúci sa diskriminácie na základe pôvodu,

–  so zreteľom na výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2017,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. decembra 2017 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2016 a politike Európskej únie v tejto oblasti(10) a na svoje predchádzajúce uznesenia o predchádzajúcich výročných správach,

–  so zreteľom na svoje uznesenia o prípadoch porušovania ľudských práv a zásad demokracie a právneho štátu v roku 2017,

–  so zreteľom na svoju Sacharovovu cenu za slobodu myslenia, ktorá bola v roku 2017 udelená demokratickej opozícii vo Venezuele: Národnému zhromaždeniu (Julio Borges) a všetkým politickým väzňom, ktorých uvádza Foro Penal Venezolano a ktorých predstavujú Leopoldo López, Antonio Ledezma, Daniel Ceballos, Yon Goicoechea, Lorent Saleh, Alfredo Ramos a Andrea González,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)(11),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV(12), so zreteľom na prácu Osobitného výboru pre terorizmus (TERR), ktorý sa Európsky parlament rozhodol zriadiť 6. júla 2017 a ktorý bol vymenovaný 14. septembra 2017,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0373/2018),

A.  keďže dodržiavanie a podpora, nedeliteľnosť a ochrana univerzálnosti ľudských práv, ako aj podpora zásad a hodnôt demokracie vrátane právneho štátu, dodržiavania ľudskej dôstojnosti a zásad rovnosti a solidarity, sú základnými kameňmi etického a právneho acquis EÚ a jej spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SZBP), ako aj všetkých jej vonkajších činností; keďže EÚ by sa mala naďalej usilovať o to, aby bola vedúcim globálnym aktérom v celosvetovej podpore a ochrane ľudských práv, a to aj na úrovni multilaterálnej spolupráce, najmä plnením aktívnej a konštruktívnej úlohy v rôznych orgánoch OSN a v súlade s Chartou OSN, Chartou základných práv Európskej únie a medzinárodným právom, ako aj záväzkov v oblasti ľudských práv a záväzkov prijatých v rámci Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

B.  keďže občianska spoločnosť zohráva ústrednú úlohu pri budovaní a posilňovaní demokracie, kontrole štátnej moci a presadzovaní dobrej správy vecí verejných, transparentnosti a zodpovednosti; keďže organizácie občianskej spoločnosti zohrajú v spoločnosti úlohu životne dôležitej sily; keďže existuje spojenie medzi oslabenou občianskou spoločnosťou, obmedzeným politickým a občianskym priestorom, zvýšenou korupciou, sociálnou a rodovou nerovnosťou, nízkou úrovňou ľudského, sociálneho a hospodárskeho rozvoja a sociálnymi konfliktmi; keďže sa čo najefektívnejšie musia sprístupniť a využívať primerané zdroje, aby sa posilnila podpora ľudských práv a demokracia v tretích krajinách, a keďže občiansku spoločnosť by nemali brzdiť obmedzujúce zákony, obmedzenia financovania, reštriktívne licenčné postupy či prohibičné dane;

C.  keďže mnohé krajiny sveta čelia beztrestnosti a nespravodlivosti, nezaisťujú dostatočne účinné zaobchádzanie, služby na podporu obetí a finančnú pomoc obetiam terorizmu, najmä tie krajiny, v ktorých už veľká časť občanov čelila terorizmu;

D.  keďže v roku 2017 mnohí aktéri občianskej spoločnosti, medzi nimi právnici, intelektuáli, novinári, náboženské osobnosti a obhajcovia ľudských práv vrátane aktivistov v oblasti životného prostredia, čelili na celom svete zmenšujúcemu sa priestoru občianskej spoločnosti a boli vystavení čoraz väčším útokom, prenasledovaniu, obťažovaniu, svojvoľnému zatýkaniu či zadržiavaniu, ba dokonca zabíjaniu; keďže ProtectDefenders.eu, mechanizmus podpory pre obhajcov ľudských práv EÚ, poskytuje účinnú pomoc stovkám aktivistov, ale čelí rastúcim potrebám; keďže EÚ a jej členské štáty by mali venovať viac prostriedkov na väčšiu účasť občianskej spoločnosti a zvýšiť úsilie o ochranu a podporu obhajcov ľudských práv;

E.  keďže politiky na podporu ľudských práv a demokracie by sa mali začleniť do všetkých ostatných politík EÚ s vonkajším rozmerom, ako sú rozvoj, migrácia, bezpečnosť, boj proti terorizmu, práva žien a rodová rovnosť, rozširovanie a obchod, a to najmä realizáciou podmienenosti ľudských práv; keďže zvýšená súdržnosť medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ, ako aj medzi samotnými vonkajšími politikami je základnou požiadavkou úspešnej a účinnej politiky EÚ v oblasti ľudských práv;

F.  keďže nezákonné zadržanie územia alebo jeho časti je pretrvávajúcim porušovaním medzinárodného práva, ktoré vyvoláva zodpovednosť okupačnej mocnosti voči civilnému obyvateľstvu podľa medzinárodného humanitárneho práva;

Všeobecné úvahy

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad potláčaním demokracie, ľudských práv a zásad právneho štátu na celom svete v roku 2017 a nalieha na EÚ a jej členské štáty, aby bezpodmienečne presadzovali začlenenia európskych a medzinárodných noriem týkajúcich sa ľudských práv, zásad právneho štátu, demokracie a práv menšín, ku ktorým sú viazané, a aby zabezpečili väčšiu súdržnosť medzi vnútornými a vonkajšími politikami v oblasti ľudských práv a väčšiu koordináciu vonkajších politík členských štátov v oblastiach ako migrácia, boj proti terorizmu a obchod, pretože vplyv EÚ ako dôveryhodného a legitímneho medzinárodného aktéra je výrazne ovplyvnený jeho schopnosťou presadzovať rešpektovanie ľudských práv a demokracie na vnútornej aj vonkajšej úrovni;

2.  opätovne potvrdzuje, že štáty majú konečnú zodpovednosť za ochranu všetkých ľudských práv prijatím a vykonávaním medzinárodných zmlúv a dohovorov o ľudských právach, monitorovania porušovania ľudských práv a zabezpečenia účinných nápravných opatrení pre obete; poukazuje na to, že mier, bezpečnosť a rozvoj sa navzájom posilňujú a závisia od schopnosti riešiť problémy zneužívania, zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny a genocídu; varuje pred obmedzeniami slobody pohybu, slobody zhromažďovania a slobody prejavu;

3.  pripomína, že rovnosť medzi mužmi a ženami je základnou zásadou EÚ a členských štátov, ako sa uvádza v článku 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ, a jej presadzovanie uplatňovaním hľadiska rodovej rovnosti aj v iných krajinách na celom svete v rámci vonkajších politík patrí k hlavným cieľom EÚ;

4.  zdôrazňuje, že EÚ sa zaviazala k podpore rodovej rovnosti a zabezpečeniu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých svojich činnostiach, čo je povinnosť ustanovená v zmluvách, aby sa rodová rovnosť stala kľúčovou prioritou vo všetkých usmerneniach, pracovných vzťahoch, politikách a činnostiach EÚ vrátane vonkajších činností; preto podporuje súvisiace koordinované úsilie v rámci mnohostranných dialógov a činností delegácií EÚ, ako sú volebné pozorovateľské misie; zdôrazňuje, že treba posilniť činnosť hlavného poradcu ESVČ pre rodové otázky v tretích krajinách zameranú na presadzovanie mieru, bezpečnosti a základných slobôd, a to zabezpečením osobitného rozpočtu pre oblasti jeho právomocí;

5.  domnieva sa, že skutočne nezávislá, pluralitná a dynamická občianska spoločnosť prispieva k rozvoju a stabilite, zabezpečuje demokratickú konsolidáciu vrátane oddelenia právomocí, sociálnej spravodlivosti a dodržiavania ľudských práv a podporuje transparentnosť, zodpovednosť a dobrú správu vecí verejných, najmä opatreniami na boj proti korupcii a extrémizmu; zdôrazňuje zásadnú a ústrednú úlohu obhajcov ľudských práv a mimovládnych organizácií pri presadzovaní a podpore uplatňovania práv zakotvených v základných medzinárodných zmluvách o ľudských právach vrátane vykonávania vzdelávacích programov a zvyšovania povedomia o činnostiach medzinárodných organizácií; zdôrazňuje význam vykonávania usmernení EÚ o obhajcoch ľudských práv a schopnosti EÚ udržiavať v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) primeranú podporu obhajcov ľudských práv a mimovládnych organizácií v situáciách, v ktorých sú najviac ohrození, najmä posilnením kapacity mechanizmu ProtectDefenders.eu;

6.  konštatuje, že je dôležité poskytnúť obhajcom ľudských práv núdzovú podporu a že zaobchádzanie so všetkými väzňami musí spĺňať medzinárodné normy; zdôrazňuje svoje obavy týkajúce sa bezpečnosti obhajcov ľudských práv a zdôrazňuje, že páchatelia musia byť postavení pred súd; víta konzistentné úsilie Európskej nadácie na podporu demokracie zamerané na podporu demokracie a dodržiavanie základných práv a slobôd v rámci východného a južného susedstva EÚ; uznáva riziká, ktorým čelia obhajcovia ľudských práv vrátane žien – obhajkýň ľudských práv, ktoré čelia osobitným rizikám a hrozbám z dôvodu svojho pohlavia, ako aj aktivistov v oblasti životného prostredia, a vyzýva ESVČ a členské štáty, aby im venovali osobitnú pozornosť v usmerneniach EÚ týkajúcich sa obhajcov ľudských práv; zdôrazňuje potrebu silnej koordinácie EÚ týkajúcej sa zapojenia orgánov tretích krajín, pokiaľ ide o obhajcov ľudských práv a občiansku spoločnosť, a vyjadruje uznanie iniciatívam členských štátov ako doplnenie k opatreniam EÚ;

7.  víta aktívnu účasť EÚ v Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC), v rámci ktorej navrhovala a spolunavrhovala uznesenia, vydávala vyhlásenia, zasahovala do interaktívnych dialógov a diskusií a požadovala osobitné zasadnutia o situácii v oblasti ľudských práv; uznáva záväzky EÚ riešiť situácie v jednotlivých krajinách v rámci UNHRC; zdôrazňuje význam zapojenia EÚ do dialógov a spolupráce v oblasti ľudských práv na mnohostrannej úrovni; plne podporuje činnosti a angažovanosť UNHRC pri ochrane ľudských práv na celom svete; oceňuje prácu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva pod vedením Zajda al-Husajna; očakáva úzky dialóg a aktívnu spoluprácu s novozvolenou vysokou komisárkou Michelle Bacheletovou; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili svoju podporu fungovaniu OHCHR a osobitných postupov;

8.  vyjadruje svoje ocenenie práci útvarov Komisie pre ľudské práva a ESVČ v ústrediach a delegáciách EÚ, ako aj práci osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva (OZEÚ) Stavrosa Lambrinidisa na zefektívnení, zvyšovaní súdržnosti a viditeľnosti ľudských práv v zahraničnej politike EÚ a pripomína svoju žiadosť, aby bol tento mandát trvalý a s väčšou zodpovednosťou; víta nedávny prístup, ktorý predstavuje iniciatíva EÚ o dobrých príbehoch o ľudských právach, ktorá sa zameriava na najlepšie postupy, ktoré používajú rôzne krajiny; opätovne žiada revíziu mandátu s cieľom poskytnúť OZEÚ právomoci z vlastnej iniciatívy, primerané zdroje a schopnosť verejne hovoriť s cieľom podávať správy o dosiahnutých výsledkoch návštev v tretích krajinách a oznamovať stanoviská EÚ v oblasti problematiky ľudských práv;

9.  víta výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2017 a poznamenáva, že bola prijatá oveľa skôr v tomto roku v súlade s požiadavkami Parlamentu vyjadrenými v predchádzajúcich správach; žiada, aby Rada pokračovala vo svojom úsilí dokončovať tieto výročné správy v konkrétnom roku skôr; nabáda Radu, aby zabezpečila, že prijatie ďalšej výročnej správy bude založené na primeranom konzultačnom procese; považuje výročnú správu za nevyhnutný nástroj na kontrolu, komunikáciu a diskusiu o politike EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie vo svete, a žiada, aby sa celosvetovo verejne propagovala;

10.  uznáva pokrok, ktorý sa dosiahol v súvislosti s postupom a formátom správy, očakáva však, že Rada a vysoká predstaviteľka a podpredsedníčka Komisie ešte viac zohľadnia pozície príslušných uznesení a/alebo odporúčaní Parlamentu s cieľom zabezpečiť hlbšiu a účinnejšiu interakciu medzi inštitúciami EÚ v oblasti ľudských práv;

11.  opätovne zdôrazňuje dôležitosť prehľadu kľúčových pozitívnych a negatívnych trendov s cieľom vyhodnotiť účinnosť opatrení EÚ; domnieva sa v tomto zmysle, že dôslednejšie verejné informovanie založené predovšetkým na prioritách a ukazovateľoch stanovených v stratégiách EÚ v oblasti ľudských práv by okrem iného podnietilo v prípade potreby väčší súlad pri vykonávaní doložiek o podmienenosti ľudskými právami a posudzovaní a prispôsobení vplyvu politík EÚ na ľudské práva; zdôrazňuje potrebu monitorovať a plne vykonávať existujúce usmernenia EÚ;

12.  uznáva, že dialógy EÚ o ľudských právach predstavujú hodnotný zmiešaný diplomatický nástroj na podporu ľudských práv a demokracie v dvojstranných vzťahoch s tretími krajinami; berie však na vedomie pretrvávajúce prekážky dosiahnutia konkrétnych výsledkov v rámci dialógov o ľudských právach, ako je prevaha dvojakého meradla, vyzýva v tejto súvislosti na jednotnejší postoj členských štátov; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby hľadali spôsoby, ako zlepšiť účinnosť a zmysluplnosť dialógov o ľudských právach a urýchlene reagovať a doplniť ich, ak nie sú konštruktívne, využívaním politického dialógu alebo verejnej diplomacie; nabáda Komisiu a ESVČ, aby zvýšili transparentnosť dialógov, a to aj posilnenou účasťou subjektov občianskej spoločnosti, a aby použila jasné kritériá na účely hodnotenia úspechu každého dialógu; zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ v dialógoch o ľudských právach viedla prípady ohrozenia jednotlivých obhajcov ľudských práv, naliehala na prepustenie uväznených obhajcov a ochranu osôb, ktoré sú ohrozené; okrem toho odporúča inštitúciám EÚ, aby úradníkom a zamestnancom delegácie EÚ poskytovali primerané zdroje a odbornú prípravu v oblasti ľudských práv a demokracie na všetkých úrovniach;

13.  opätovne pripomína, že akčný plán pre ľudské práva a demokraciu (2015 – 2019) a jeho preskúmanie v polovici trvania z roku 2017 musia byť hlavnými nástrojmi opatrení v oblasti ľudských práv a v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu plánovať dostatočné zdroje a odborné znalosti s cieľom riadne vykonávať kľúčové priority EÚ; vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby zabezpečili účinné a súdržné vykonávanie súčasného akčného plánu vrátane skutočnej spolupráce s organizáciami občianskej spoločnosti;

14.  vyzýva EÚ, aby posilnila svoje nástroje a politiky týkajúce sa inštitucionálneho rozvoja a právneho štátu a zahrnula kritériá na zabezpečenie zodpovednosti a snažila sa predchádzať beztrestnosti v prípade porušovania ľudských práv; vyzýva na účinné využívanie primeraných zdrojov na ďalšiu podporu ľudských práv a demokracie;

15.  v tejto súvislosti pripomína rozhodujúcu podporu, ktorú poskytuje EIDHR pri vykonávaní strategického rámca a akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu a jej usmernení o ľudských právach a stratégií jednotlivých krajín, čo umožnilo EÚ konať v tejto oblasti strategickejšie a zabezpečilo zodpovednosť, viditeľnosť a účinnosť; dôrazne žiada, aby sa nástroj EIDHR stal samostatným a nezávislým nástrojom v štruktúre viacročného finančného rámca na roky 2021 – 2027, aby sa jeho jasná rozmanitosť nerozplynula v širšom fonde pre vonkajšiu činnosť; dôrazne podporuje spoluprácu medzi nástrojmi EÚ na financovanie vonkajšej činnosti s cieľom zabrániť duplicite a prekrývaniu a pomôcť zistiť prípadné medzery a potreby financovania;

16.  pripomína, že získané skúsenosti a ponaučenia z prechodu na demokraciu v rámci rozširovania a susedskej politiky by mohli pozitívne prispieť k stanoveniu osvedčených postupov, ktoré by sa mohli použiť na podporu a konsolidáciu iných procesov demokratizácie na celom svete; vyjadruje presvedčenie, že revidovaná európska susedská politika by mala podporovať hospodársku, sociálnu a politickú reformu, chrániť ľudské práva a pomáhať pri vytváraní právneho štátu pri súčasnom zachovaní záväzkov EÚ voči svojim partnerom; opätovne zdôrazňuje, že podpora ľudských práv a demokracie je v záujme partnerských krajín, ako aj EÚ; zdôrazňuje potrebu rozvíjať medziparlamentné vzťahy medzi EÚ a jej partnerskými krajinami v rámci čestného dialógu založeného na vzájomnom porozumení a dôvere s cieľom účinne presadzovať ľudské práva;

17.  vyzdvihuje prácu svojho Podvýboru pre ľudské práva (DROI), ktorý udržiava úzke pracovné vzťahy s inými inštitúciami EÚ, OZEÚ, ESVČ, občianskou spoločnosťou vrátane mimovládnych inštitúcií a mnohostrannými inštitúciami pôsobiacimi v oblasti ľudských práv; poznamenáva, že DROI v roku 2017 vypracoval tri správy, ktoré boli prijaté ako uznesenia pléna o osobách bez štátnej príslušnosti v južnej a juhovýchodnej Ázii(13), o riešení prípadov porušovania ľudských práv v súvislosti s vojnovými zločinmi a zločinmi proti ľudskosti vrátane genocídy(14) a o korupcii a ľudských právach v tretích krajinách(15);

18.  navrhuje zaviesť v prvom trimestri 2019 osobitnú vnútornú skupinu na vykonanie preskúmania podpory a uplatňovania ľudských práv zo strany jeho výborov s vonkajším mandátom a jeho delegácií pre vzťahy s tretími krajinami v období 2014 – 2019; na základe tohto preskúmania má v úmysle vypracovať odporúčania na posilnenie parlamentnej činnosti v oblasti ľudských práv v nasledujúcom volebnom období, a to aj pokiaľ ide o preskúmanie činnosti ESVČ a Komisie, vnútorné inštitucionálne usporiadanie a začlenenie ľudských práv v rámci svojich orgánov;

19.  domnieva sa, že úloha naliehavých uznesení na základe článku 135 rokovacieho poriadku sa môže ďalej rozvíjať s cieľom posilniť ľudské práva a demokraciu väčšou a včasnou reflexiou, zameraním a účinnosťou;

Osobitné výzvy v oblasti ľudských práv

20.  vyjadruje vážne znepokojenie nad postupným zmenšovaním priestoru občianskej spoločnosti v roku 2017 a vyjadruje poľutovanie nad tým, že obhajcovia ľudských práv, žurnalisti a mimovládne organizácie sú príliš často cieľmi obťažovania, zastrašovania a násilia vrátanie zabitia; ,je znepokojený pokračujúcim ukladaním zákazov cestovania aktivistom za ľudské práva, ktorí sa chcú zúčastniť zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva v Ženeve a iných medzinárodných inštitúcií, a dôrazne tieto zákazy odsudzuje a vyzýva príslušné vlády, aby ich zrušili; zdôrazňuje, že je neprijateľné, aby sa zástupcom občianskej spoločnosti a médií zabránilo zúčastňovať sa na práci medzinárodných orgánov a trvá na rešpektovaní základných ľudských a politických práv zástupcov občianskej spoločnosti; vyjadruje znepokojenie nad tým, že niektorí aktivisti v oblasti ľudských práv boli po vypočutí v medzinárodných inštitúciách zadržiavaní pri návrate do svojich krajín;

21.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že rastúci celosvetový jav zmenšujúceho sa priestoru občianskej spoločnosti sa môže vyskytnúť aj v rozvinutých demokraciách a krajinách so strednými a vysokými príjmami; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby išli príkladom; odsudzuje právne predpisy, ktorými sa obmedzuje činnosť občianskej spoločnosti, napr. zatváranie MVO alebo zmrazenie ich aktív; vyzýva na zrušenie právnych predpisov, ktorými sa zavádzajú svojvoľné alebo rušivé požiadavky týkajúce sa fungovania mimovládnych organizácií vrátane ustanovení obmedzujúcich zahraničné financovanie; odsudzuje šírenie verejných vyjadrení, ktoré čoraz viac podkopávajú úlohu organizácií občianskej spoločnosti; vyzýva delegácie EÚ a diplomatické zastúpenia členských štátov, aby pokračovali v monitorovaní a objasňovaní prípadov porušovania slobody zhromažďovania a združovania, a to vrátane rozličných foriem zákazov a obmedzení organizácií občianskej spoločnosti ich činností alebo podpory falošných mimovládnych organizácií sponzorovaných autoritatívnymi vládami; povzbudzuje ich, aby aj naďalej aktívne podporovali obhajcov ľudských práv, a to systematickým monitorovaním súdnych procesov, návštevou zadržiavaných aktivistov a prípadne vydávaním vyhlásení o jednotlivých prípadoch;

22.  odsudzuje fakt, že sloboda médií bola v roku 2017 výrazne ohrozená, keďže podľa ročného indexu organizácie Reportéri bez hraníc dosahovali útoky na tlač v roku 2017 bezprecedentné úrovne; zdôrazňuje, že treba dodržiavať zásady slobody presvedčenia a prejavu, ako sa stanovuje v článku 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv; opätovne zdôrazňuje význam slobody prejavu online aj offline ako kľúčovej slobody riadneho fungovania demokratickej spoločnosti, pretože podporuje kultúru plurality, ktorou sa občianska spoločnosť a občania oprávňujú k tomu, aby svoje vlády a prijímateľov rozhodnutí brali na zodpovednosť, a posilňuje dodržiavanie právneho štátu; dôrazne odsudzuje hrozby, zastrašovanie a útoky proti novinárom, nezávislým médiám, blogerom a oznamovateľom, ako aj nenávistné prejavy, zákony proti ohováraniu a podnecovanie k násiliu, pretože predstavujú hrozbu pre právny štát a hodnoty zakotvené v ľudských právach; zdôrazňuje, že v roku 2017 boli zadržané stovky pokojných demonštrantov a novinárov, pričom s mnohými z nich sa zachádzalo zle, boli svojvoľne zadržiavaní a nútení platiť vysoké pokuty v súdnych procesoch, pri ktorých im neboli zaručené ani minimálne procedurálne normy; naliehavo žiada EÚ, aby zintenzívnila svoje úsilie chrániť právo na slobodu presvedčenia a prejavu vo všetkých svojich vzťahoch s tretími krajinami; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť účinné a systematické vykonávanie usmernení EÚ týkajúcich sa slobody prejavu online a offline, ako aj pravidelné monitorovanie ich vplyvu;

23.  zdôrazňuje kľúčový význam akademickej slobody ako ľudského práva chráneného medzinárodnými zmluvami; dôrazne odsudzuje akýkoľvek útok na akademickú slobodu, ako sú vraždy, nútené zmiznutia, násilie, uväznenie, strata zamestnania, útoky na povesť a neoprávnené stíhanie; zdôrazňuje závažnosť všetkých útokov na akademickú slobodu, keďže je nevyhnutná na vytvorenie pluralistickej a demokratickej spoločnosti;

24.  dôrazne odsudzuje, že tak mnoho obhajcov ľudských práv čelilo digitálnym hrozbám v roku 2017 vrátane vyzradených údajov, a to konfiškáciou zariadenia, diaľkového dohľadu a únikov údajov; odsudzuje praktiky sledovania online a hackovania s cieľom zhromažďovať informácie, ktoré možno použiť v súdnych prípadoch alebo v kampaniach týkajúcich sa ohovárania; vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad čoraz častejším využívaním určitých technológií dvojakého použitia na kybernetický dohľad proti politikom, aktivistom, blogerom a novinárom; v tejto súvislosti dôrazne vyzýva inštitúcie EÚ, aby bezodkladne a účinne aktualizovali nariadenie o kontrole vývozu položiek s dvojakým použitím;

25.  opätovne potvrdzuje, že nezávislosť súdnictva a absolútna transparentnosť systému výkonu spravodlivosti, v rámci ktorého sú všetci prevádzkovatelia povinní plniť svoje úlohy spravodlivo a nezávisle, sú nevyhnutné pre rozvoj demokratického štátu a právnu ochranu v oblasti ľudských práv; odsudzuje všetky pokusy o obmedzenie slobody sudcov, prokurátorov a advokátov, ako aj všetkých foriem priameho a nepriameho násilia páchaného na nich; vyzýva EÚ, aby tejto otázke venovala maximálnu pozornosť v rámci svojich diplomatických vzťahov s krajinami, ktoré nie sú členmi EÚ;

26.  uznáva, že otvorený internet a technologický pokrok umožnili oveľa rýchlejšie nahlasovať porušovanie ľudských práv; kritizuje pokusy niektorých vlád o kontrolu nástrojov masovej komunikácie vrátane internetu; vyjadruje znepokojenie nad rozširovaním falošných správ a dezinformácií vytvorených štátnymi a neštátnymi subjektmi v roku 2017, čo mohlo prispieť k šíreniu názorov zameraných proti ľudským právam, obmedzenému prístupu k slobodným, presným a nestranným informáciám, podnecovaniu násilia, nenávisti alebo diskriminácie určitých skupín alebo jednotlivcov, ako aj ovplyvniť výsledky volieb, a tak narušiť demokraciu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že treba, aby EÚ zaujala silnejšie pozitívne vyjadrovanie o ľudských právach, aby stála pevne tvárou v tvár vládam, ktoré sponzorujú dezinformovanie alebo spochybňujú univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv, a aby zvýšila svoje úsilie pri podpore slobodných a nezávislých médií na celom svete; zdôrazňuje ústredný význam vzdelávania, kultúry, poznatkov a kritického myslenia v boji proti falošným správam a ich šíreniu;

27.  vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku, aby vymenovala vyslanca EÚ pre kybernetiku, ktorý by mal koordinovať diplomatické úsilie EÚ v oblasti vonkajšej politiky na podporu otvoreného, interoperabilného, bezpečného a spoľahlivého internetu, v ktorých sa dodržiavajú ľudské práva a podporujú normy zodpovedného správania štátu online;

28.  opakuje, že sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania vrátane slobody veriť či neveriť, praktikovať alebo nepraktikovať náboženstvo podľa svojho výberu, vzdať sa náboženstva alebo ho zmeniť, ako aj právo na odpadlíctvo a právo zastávať ateistické názory, musí byť bezpodmienečne posilnená najmä dialógom medzi kultúrami a náboženstvami; odsudzuje diskrimináciu na základe zmýšľania, svedomia, náboženského vyznania alebo viery, prenasledovanie a útoky na etnické a náboženské skupiny v roku 2017; žiada, aby sa zabránilo inštrumentalizácii náboženstva na politické účely; vyjadruje poľutovanie nad pokusmi štátnych a neštátnych aktérov obmedziť slobodu myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery, slobodu zhromažďovania a slobodu prejavu, okrem iného, prijatím a vykonávaním zákonov o rúhaní; žiada, aby sa prijali ďalšie opatrenia na ochranu náboženských menšín, neveriacich a ateistov vrátane obetí zákonov o rúhaní; vyzýva EÚ a členské štáty, aby sa viac zapájali do politických diskusií o zrušení takýchto zákonov, aby zintenzívnili svoje úsilie o zlepšenie dodržiavania slobody myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery a aby podporovali dialóg medzi zástancami rôznych náboženstiev a presvedčení v rokovaniach s tretími krajinami; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby zohrávali aktívnu úlohu pri podpore bezpečného dobrovoľného návratu osôb, ktoré boli nútené opustiť svoje domovy v dôsledku prenasledovania na základe náboženského vyznania alebo viery; požaduje konkrétne kroky smerom k účinnému vykonávaniu usmernení EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery; podporuje prax EÚ zameriavať sa na tematické rezolúcie o slobode myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery v Rade OSN pre ľudské práva (UNHRC) a na pôde Valného zhromaždenia OSN (VZ OSN); podporuje prácu osobitného vyslanca EÚ pre podporu slobody náboženstva alebo viery mimo EÚ Jána Figeľa;

29.  považuje za veľmi poľutovaniahodné, že mučenie, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie a trest smrti sa naďalej uplatňujú v mnohých krajinách na celom svete, a vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoje úsilie o odstránenie týchto praktík; domnieva sa, že podmienky zadržania vrátane prístupu k starostlivosti a liekom, ako aj stav väzníc vo viacerých krajinách vyvolávajú veľké obavy; víta formálne zriadenie Aliancie za obchod bez mučenia 18. septembra 2017 a zriadenie koordinačnej skupiny EÚ pre boj proti mučeniu, ktorej úlohou je usilovať sa o jej vykonávanie; v tejto súvislosti víta aktualizácie právnych predpisov EÚ o obchode s určitým tovarom, ktoré by sa mohli použiť v prípade trestu smrti, mučenia alebo iného neľudského zaobchádzania alebo trestania; konštatuje, že v roku 2017 počet vykonaných popráv po celom svete klesol oproti predchádzajúcemu roku o 4 %; vyzýva krajiny, ktoré tak ešte neurobili, aby zaviedli okamžité moratórium na trest smrti ako krok smerom k jeho zrušeniu; považuje za nevyhnutné bojovať proti všetkým formám mučenia a zlého zaobchádzania so zadržanými osobami vrátane psychického mučenia, ako aj zintenzívniť úsilie na zabezpečenie dodržiavania príslušného medzinárodného práva a odškodnenia pre obete;

30.  dôrazne odsudzuje ohavné zločiny a porušovanie ľudských práv páchané štátnymi a neštátnymi aktérmi vrátane tých, ktoré sú namierené proti občanom pokojne uplatňujúcim svoje ľudské práva; je šokovaný širokou škálou zločinov vrátane vrážd, mučenia, znásilňovania, zotročovania a sexuálneho otroctva, najímania detských vojakov, nútenej náboženskej konverzie a systematického zabíjania náboženských a etnických menšín; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby bojovali proti zločinu genocídy, zločinom proti ľudskosti a vojnovým zločinom a aby zabezpečili, že ich páchatelia budú postavení pred súd; vyzýva EÚ a vyšetrovacie tímy OSN, aby poskytli podporu organizáciám, ktoré zbierajú, uchovávajú a chránia dôkazy – digitálne alebo iné – o zločinoch spáchaných akýmikoľvek stranami v týchto konfliktoch s cieľom uľahčiť ich trestné stíhanie na medzinárodnej úrovni; poznamenáva, že internetové platformy odstránili videozáznamy týkajúce sa možných vojnových zločinov v rámci svojej práce odstraňovania teroristického obsahu a propagandy;

31.  podporuje kľúčovú úlohu, ktorú zohráva Medzinárodný trestný súd (MTS) v prípadoch, keď príslušné štáty nemôžu alebo nechcú vykonávať svoju právomoc; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby Medzinárodnému trestnému súdu poskytli diplomatickú a finančnú podporu; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby podnecovali všetky členské štáty OSN k ratifikácii a vykonávaní Rímskeho štatútu MTS a vyjadruje zdesenie nad odstúpením niektorých štátov od Rímskeho štatútu a nad hrozbami, že tak urobia; vyzýva tiež všetkých signatárov Rímskeho štatútu, aby koordinovali a spolupracovali s Medzinárodným trestným súdom; vyzýva všetky členské štáty, aby ratifikovali zmeny Kampalského dohovoru týkajúce sa trestného činu agresie a aby do zoznamu zločinov, v prípade ktorých má EÚ právomoc, pridali „masové zverstvá“; opätovne zdôrazňuje význam ďalších kľúčových mechanizmov zameraných na ukončenie beztrestnosti vrátane využívania univerzálnej jurisdikcie a vyzýva členské štáty, aby prijali potrebné právne predpisy; v tejto súvislosti pripomína, že práva obetí musia byť stredobodom všetkých opatrení; opätovne vyzýva vysokú predstaviteľku a podpredsedníčku Komisie, aby vymenovala osobitného zástupcu EÚ pre medzinárodné humanitárne právo a medzinárodnú spravodlivosť s mandátom na presadzovanie, začleňovanie a stelesňovanie záväzku EÚ v boji proti beztrestnosti;

32.  víta úsilie EÚ podporovať medzinárodný, nestranný a nezávislý mechanizmus (IIIM), ktorý zriadila OSN v Sýrii na pomoc pri vyšetrovaní závažných trestných činov; zdôrazňuje, že treba vytvoriť podobný nezávislý mechanizmus v iných krajinách; vyzýva EÚ a členské štáty, aby finančne prispeli na IIIM, ak tak ešte neurobili;

33.  opätovne pripomína, že štáty môžu predviesť iné štáty pred Medzinárodný súdny dvor za porušovanie medzinárodných zmlúv, ako je Dohovor OSN proti mučeniu, s cieľom stanoviť zodpovednosť štátu ako nepriamy prostriedok na súdne určenie individuálnej trestnej zodpovednosti neskôr;

34.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad nedostatočným dodržiavaním medzinárodného humanitárneho práva (MHP) a dôrazne odsudzuje smrteľné útoky, ktoré boli vykonané s takou znepokojujúcou frekvenciou proti nemocniciam, školám a iným civilným cieľom v ozbrojených konfliktoch na celom svete v roku 2017; domnieva sa, že medzinárodné odsúdenie útokov musí byť podporené nezávislými vyšetrovaniami a skutočnou zodpovednosťou; oceňuje prácu, ktorú vykonali pomocní pracovníci pri poskytovaní humanitárnej pomoci; vyzýva členské štáty, inštitúcie EÚ a vysokú predstaviteľku a podpredsedníčku Komisie, aby zabezpečili, že politiky a činnosti EÚ týkajúce sa MHP sa budú rozvíjať súdržne a účinne a že budú využívať všetky nástroje, ktoré majú k dispozícii na riešenie tejto otázky; konštatuje, že by sa mali sprístupniť podrobnejšie správy EÚ a jej členských štátov o vykonávaní usmernení o podpore dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva v konkrétnych konfliktných situáciách a v neposlednom rade aj výročná správa EÚ o ľudských právach a demokracii; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby vytvorilo nástroje na minimalizáciu rozstupu medzi varovaním a zásahom s cieľom zabrániť vzniku, opätovnému vzniku a eskalácii násilných konfliktov, podobné ako systém včasného varovania EÚ; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zvýšili svoj finančný príspevok na humanitárnu a rozvojovú pomoc; berie na vedomie 2,4 % zníženie oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA) z 2016 na 2017 a že oficiálna rozvojová pomoc nedosahuje cieľ 0,7 % HND;

35.  pripomína svoje uznesenie z 27. februára 2014 o využívaní ozbrojených bezpilotných lietadiel(16); vyjadruje vážne znepokojenie nad používaním ozbrojených bezpilotných lietadiel mimo medzinárodného právneho rámca; opätovne vyzýva EÚ, aby urýchlene vypracovala právne záväzný rámec pre využívanie ozbrojených bezpilotných lietadiel, aby sa zabezpečilo, že členské štáty v súlade so svojimi právnymi záväzkami nebudú vykonávať nezákonné cielené zabíjanie a nebudú takéto zabíjanie umožňovať ani iným štátom; vyzýva Komisiu, aby pravidelne informovala Parlament o využívaní finančných prostriedkov EÚ na všetky projekty výskumu a vývoja spojené so zostavovaním bezpilotných lietadiel; požaduje posúdenie vplyvu na ľudské práva v súvislosti s ďalšími projektmi vývoja bezpilotných lietadiel;

36.  vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie a členské štáty, aby rozšírili režim reštriktívnych opatrení EÚ tak, aby zahŕňal režim sankcií EÚ v oblasti ľudských práv , podľa ktorého by sa mohli rozhodnutia o sankciách v oblasti SZBP zakladať na závažných porušeniach ľudských práv, podobne ako Magnického zákon;

37.  naliehavo vyzýva vysokú predstaviteľku/podpredsedníčku Komisie a členské štáty, aby sa usilovali o medzinárodný zákaz zbraňových systémov, ktoré pri použití sily neovládajú ľudia, ako to požadoval Parlament pri mnohých príležitostiach a pri príprave príslušných zasadnutí na úrovni OSN, aby urýchlene rozvíjali a prijali spoločnú pozíciu k systémom autonómnych zbraní a aby na príslušných fórach hovorili jednotným hlasom a podľa neho aj konali;

38.  zdôrazňuje, že korupcia podkopáva zásady právneho štátu, demokraciu a konkurencieschopnosť hospodárstiev a ohrozuje ľudské práva; zdôrazňuje, že treba podporovať obhajcov ľudských práv a oznamovateľov, ktorí bojujú proti korupcii; požaduje zlepšenie mechanizmov a postupov boja proti korupcii, ako je napríklad uloženie sankcií tým osobám a krajinám, ktoré spáchali závažné korupčné trestné činy; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby vypracovali spoločnú tvorbu programov v oblasti ľudských práv a boja proti korupcii, najmä iniciatív na zlepšovanie transparentnosti, boj proti beztrestnosti, posilňovanie orgánov pre boj proti korupcii a zabezpečenie väčšej transparentnosti a vysledovateľnosti využívania finančných prostriedkov EÚ; vyzýva Komisiu, aby v rámci budúcich obchodných dohôd rokovala o ustanoveniach boja proti korupcii; pripomína odporúčania týkajúce sa korupcie a ľudských práv, ktoré boli vydané v jeho uznesení z 13. septembra 2017 o korupcii a ľudských právach v tretích krajinách(17), a vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby nadviazali na tieto opatrenia;

39.  vyjadruje znepokojenie nad ničením, nezákonným rabovaním a vandalizmom páchanými na miestnom kultúrnom dedičstve a dôrazne podporuje iniciatívy na vyhľadávanie informácií, ochranu dedičstva a jeho záchranu;

40.  zdôrazňuje význam slobodných a spravodlivých volieb pre demokratické procesy a je znepokojený rastúcim počtom nelegitímnych volieb po celom svete; pripomína, že nezávislé médiá a rôznorodosť názorov majú zásadný význam pre zaručenie slobodných a spravodlivých volieb; vyzýva EÚ, aby neuznala výsledky zmanipulovaných alebo falšovaných volieb a aby využila všetky diplomatické, hospodárske a politické nástroje, ktoré má k dispozícii, aby podporila dôveryhodnosť volieb po celom svete a prinútila krajiny plniť kritériá slobodných a spravodlivých volieb; domnieva sa, že podpora volebných procesov a demokracie vo svete zo strany EÚ – jej volebné misie a následné opatrenia, pomoc pri voľbách a najmä aktívna úloha Parlamentu v tejto súvislosti – má mimoriadny význam; zdôrazňuje význam volebného pozorovania v kontexte mierových prechodov k demokracii, posilňovania právneho štátu, politického pluralizmu a zvyšovania účasti žien na volebných procesoch a transparentnosti a dodržiavania ľudských práv; pripomína, že je dôležité zapojiť miestne organizácie občianskej spoločnosti do procesu pozorovania volieb a do vykonávania odporúčaní volebných pozorovateľských misií; domnieva sa, že zasahovanie do volieb v iných krajinách kybernetickými operáciami porušuje právo ľudí slobodne voliť svojich zástupcov;

41.  víta, že EÚ podpísala Istanbulský dohovor, a zdôrazňuje potrebu predchádzať násiliu na ženách vrátane domáceho násilia a bojovať proti nemu všetkými prostriedkami; vyzýva členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby čo najskôr ratifikovali a vykonávali tento dohovor; v tejto súvislosti podporuje spoločnú iniciatívu Spotlight EÚ a OSN; naliehavo vyzýva krajiny, aby zlepšili svoje právne predpisy s cieľom čo najskôr riešiť rodovo motivované násilie, mrzačenie ženských pohlavných orgánov a sexuálne násilie; pripomína, že násilie páchané na ženách je hlboko zakorenené v rodovej nerovnosti, a preto ho treba riešiť komplexne, a zdôrazňuje význam sociálnych služieb a ochrany; zdôrazňuje, že na vypracovanie účinných právnych predpisov a stratégií na boj proti rodovému násiliu sú dôležité spoľahlivé štatistiky o prevalencii, príčinách a dôsledkoch všetkých druhov násilia na ženách; vyzýva preto EÚ, aby krajinám pomohla zlepšiť získavanie údajov v tejto oblasti a plniť medzinárodné právne záväzky; žiada EÚ, aby spolupracovala s inými krajinami s cieľom zlepšiť financovanie a vytváranie programov na predchádzanie a riešenie sexuálneho a rodovo podmieneného násilia na celom svete; odsudzuje všetky formy fyzického, sexuálneho a psychického násilia a vykorisťovania, masové znásilňovanie, obchodovanie s ľuďmi a porušovanie sexuálnych a reprodukčných práv žien; zdôrazňuje, že by sa všetkým ženám mala zaručiť riadna a cenovo dostupná zdravotná starostlivosť, univerzálne rešpektovanie sexuálnych a reprodukčných práv a prístup k nim a ku vzdelávaniu, a že by mali mať možnosť prijímať slobodné a zodpovedné rozhodnutia v súvislosti so svojim zdravím, telom a sexuálnymi a reprodukčnými právami; poukazuje na to, že vzdelávanie je základný nástroj na boj proti diskriminácii a násiliu na ženách a deťoch; odsudzuje opätovné zavedenie pravidla zakazujúce slobodné vyjadrovanie („global gag rule“);

42.  zdôrazňuje, že treba, aby bola EÚ naďalej odhodlaná v plnej miere plniť povinnosti a záväzky týkajúce sa práv žien vyplývajúce z dohovoru CEDAW, Pekinskej akčnej platformy, akčného programu Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoja, a dodržiavať výsledky konferencií preskúmania;

43.  pripomína zverejnenie prvej výročnej správy za rok 2016 o vykonávaní akčného plánu pre rodovú rovnosť II na roky 2016 - 2020 (GAP II) v auguste 2017, v ktorej sa zdôrazňuje niekoľko pozitívnych trendov, pokiaľ ide o zmenu života dievčat a žien, a to zaistenie ich fyzickej a psychologickej nedotknuteľnosti, podpory hospodárskych a sociálnych práv a posilnenia ich hlasu a účasti; domnieva sa, že EÚ by mala pokračovať v uplatňovaní hľadiska podpory žien v operáciách spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP), predchádzania konfliktom a rekonštrukcie po skončení konfliktu; opätovne zdôrazňuje význam rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti; zdôrazňuje, že na presadzovanie práv žien a ich účasti vo verejných a súkromných inštitúciách, tvorbe politík, hospodárskych a mierových procesoch je nevyhnutné väčšie zapojenie verejného a súkromného sektora; zdôrazňuje, že podnikateľský sektor zohráva dôležitú úlohu pri posilňovaní práv žien; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prevzala vedenie v boji proti sexuálnemu vykorisťovaniu a zneužívaniu v oblasti humanitárnej a rozvojovej pomoci, keďže tieto odvetvia by mali mať najvyššiu úroveň povinnosti a zodpovednosti za svoju prácu; zdôrazňuje, že je dôležité preskúmať a posilniť ochranné postupy a pravidlá ich dodržiavania;

44.  vyzýva ESVČ, aby zabezpečila, aby sa výsledky 62. zasadnutia Komisie pre postavenie žien (CSW) zahrnuli do jej politík a poskytli nový impulz pri podpore rodovej rovnosti a posilnenia postavenia vidieckych žien a dievčat;

45.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby vzdelávanie a odborná príprava v oblastiach STEM, ako aj v oblasti humanitných vied, boli prístupné ženám a dievčatám, s osobitným dôrazom na rozvíjanie ich talentov a kompetencií a ich účasti v odvetviach STEM;

46.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala spôsoby a prostriedky na to, aby EÚ jednostranne pristúpila k Dohovoru OSN o právach dieťaťa (UNCRC), keďže všetky členské štáty EÚ ho ratifikovali a keďže primárne a sekundárne právo EÚ obsahuje hmotnoprávne ustanovenia o ochrane práv dieťaťa; vyzýva krajiny, ktoré zatiaľ UNCRC neratifikovali, aby tak urýchlene urobili; víta prijatie revidovaných usmernení EÚ pre presadzovanie a ochranu práv dieťaťa a zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby to malo dosah na všetky deti vrátane tých najviac marginalizovaných a tých, ktorí sa nachádzajú v zraniteľnej situácii; zdôrazňuje, že deti sú často vystavené osobitným formám zneužívania, ako je manželstvo maloletých, prostitúcia detí, využívanie detských vojakov, mrzačenie pohlavných orgánov, detská práca a obchodovanie s deťmi, najmä v období humanitárnych kríz a ozbrojených konfliktov, a preto si vyžadujú zvýšenú ochranu; vyzýva EÚ, aby spolupracovala s tretími krajinami s cieľom ukončiť manželstvá detí a nútené manželstvá tým, že zákonný minimálny vek na uzavretie manželstva sa stanoví na 18 rokov, bude sa vyžadovať overenie veku oboch manželov a ich úplného a slobodného súhlasu, pričom sa zavedú povinné sobášne záznamy a zabezpečí sa dodržiavanie týchto pravidiel; zdôrazňuje, že treba zintenzívniť angažovanosť EÚ, pokiaľ ide o riešenie ochrany detí, osobitne maloletých bez sprievodu, a venovať osobitnú pozornosť vzdelávaniu a psychosociálnej podpore; požaduje riadne vykonávanie usmernení na ochranu škôl a univerzít pred vojenským využitím počas ozbrojeného konfliktu; požaduje naliehavé riešenie otázky detí bez štátnej príslušnosti v EÚ a mimo nej, najmä tých, ktoré sa narodili mimo krajiny pôvodu ich rodičov, a migrujúcich detí, v súlade s medzinárodným právom; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vypracovali akčný plán na zastavenie zadržiavania detí v dôsledku ich migračného štatútu v súlade s newyorským vyhlásením pre utečencov a migrantov; pripomína právo na osobitnú ochranu v najlepšom záujme dieťaťa;

47.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zaviedli úplnú transparentnosť a monitorovanie prostriedkov, ktoré boli pridelené tretím krajinám na účely spolupráce v oblasti migrácie, a zabezpečili, aby z takejto spolupráce nemali priamo či nepriamo v tejto súvislosti prospech systémy bezpečnosti, polície a justície zapojené do porušovania ľudských práv; zdôrazňuje možnosť odlúčenia rozvojovej spolupráce od spolupráce v oblasti readmisie alebo riadenia migrácie; vyjadruje znepokojenie nad možným zneužívaním zahraničnej politiky EÚ ako nástroja na riadenie migrácie a zdôrazňuje, že všetky snahy o spoluprácu s tretími krajinami vrátane krajín pôvodu alebo prechodu v otázke migrácie musia ísť ruka v ruke so zlepšovaním situácie v oblasti ľudských práv v týchto krajinách a musia byť v súlade s medzinárodnými ľudskými právami a zákonmi o utečencoch; vyjadruje hlboké znepokojenie a solidaritu s veľkým počtom utečencov, migrantov a vnútorne vysídlených osôb, ktorí trpia v dôsledku závažných porušovaní ľudských práv ako obete konfliktov, prenasledovania, zlyhania správy vecí verejných, obchodovania s ľuďmi a pašeráckych sietí; zdôrazňuje naliehavú potrebu riešiť základné príčiny migračných tokov a zamerať sa preto na vonkajší rozmer migrácie vrátane nájdenia trvalo udržateľných riešení konfliktov a hospodárskej zaostalosti v našom susedstve a vo svete, a to vďaka rozvoju spolupráce a partnerstiev s príslušnými tretími krajinami, ktoré sú v súlade s medzinárodným právom, zabezpečujú dodržiavanie ľudských práv a zachovávajú dôveryhodnosť EÚ v rámci EÚ aj mimo nej; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby poskytli humanitárnu pomoc v oblasti vzdelávania, bývania, zdravia a v iných oblastiach, v ktorých migranti a utečenci potrebujú podporu, a aby sa riadne uplatňovali politiky návratu; poukazuje na to, že EÚ musí nabádať príslušné krajiny, aby podpísali Protokol proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky; poznamenáva, že OSN vo svojej správe o medzinárodnej migrácii zaznamenala v roku 2017 približne 258 miliónov ľudí, ktorí žijú v inej krajine, než je ich krajina narodenia; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v zaobchádzaní s ochranou a presadzovaním práv migrantov a utečencov ako s prioritou vo svojich politikách; trvá na potrebe rozvinúť a lepšie uplatňovať rámce ochrany migrantov a utečencov, najmä bezpečnými a legálnymi migračnými cestami a udeľovaním humanitárnych víz; žiada, aby Parlament dohliadal na dohody o migrácii; vyjadruje poľutovanie nad akýmkoľvek pokusom o poškvrnenie, poškodenie či dokonca kriminalizáciu humanitárnej pomoci, a trvá na tom, že sú potrebné väčšie pátracie a záchranné kapacity pre ľudí v núdzi na mori a na pevnine s cieľom splniť základné právne záväzky v rámci medzinárodného práva; zdôrazňuje, že počet osôb s bydliskom v členskom štáte s občianstvom nečlenského štátu k 1. januáru 2017 bol 21,6 milióna, čo predstavuje 4,2 % obyvateľstva 28 členských krajín EÚ; vyzýva členské štáty, aby sa zapojili do seriózneho dialógu s cieľom dosiahnuť vzájomné, inkluzívne porozumenie, spoločné zodpovednosti a jednotný účel v súvislosti s migráciou; víta iniciatívu OSN týkajúcu sa globálneho paktu o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii a globálneho paktu UNHCR o utečencoch a kľúčovú úlohu pridelenú v týchto paktoch ľudským právam;

48.  vyjadruje poľutovanie nad pretrvávaním obchodovania s ľuďmi; zdôrazňuje, že obchodovanie s ľuďmi robí z ľudí komodity a predstavuje jednu z najhorších foriem porušovania ľudských práv; v tejto súvislosti poukazuje na dôležitosť jednotného prístupu vnútorného aj vonkajšieho rozmeru politík EÚ k boju proti obchodovaniu s ľuďmi na všetkých úrovniach; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby posilnili spoluprácu s tretími krajinami s cieľom prešetriť všetky štádiá obchodovania s ľuďmi vrátane všetkých foriem zneužívania osôb, najmä žien a detí, ako sú obchodovanie s ľudskými orgánmi, nútená práca, sexuálne vykorisťovanie, a spolupracovali v tejto oblasti s OSN a občianskou spoločnosťou; požaduje jasné zásady a právne nástroje na riešenie porušovania ľudských práv v súvislosti s náhradným materstvom; vyjadruje hlboké znepokojenie nad extrémnou zraniteľnosťou migrantov a utečencov, najmä žien a detí, pokiaľ ide o vykorisťovanie, pašovanie a obchodovanie s ľuďmi, a to aj v migračných hotspotoch; zdôrazňuje, že treba podporovať politiky zamerané na obete, predchádzať tomuto druhu trestnej činnosti a obmedzovať ju a s plným nasadením bojovať proti ziskom pochádzajúcim z obchodovania s ľuďmi;

49.  nabáda všetky štáty vrátane členských štátov a EÚ, aby sa zapojili do rokovaní s cieľom prijať právne záväzný medzinárodný nástroj v oblasti ľudských práv pre nadnárodné spoločnosti a iné podniky, a to aktívnym zapojením do otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny vytvorenej na úrovni OSN; opätovne trvá na tom, že treba rýchle vykonávať hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv (UNGP), najmä pokiaľ ide o tretí pilier o prístupe k nápravným prostriedkom; uznáva veľký význam globálneho paktu OSN a národných akčných plánov v oblasti podnikania a ľudských práv; zdôrazňuje význam akčného plánu EÚ v oblasti podnikania a ľudských práv a naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlila jeho vypracovanie s cieľom dosiahnuť úplné vykonávanie UNGP; nabáda všetky spoločnosti vrátane spoločností so sídlom v EÚ, aby boli náležite obozretné, a opätovne potvrdzuje význam podpory sociálnej zodpovednosti podnikov a európskych podnikov, ktoré zohrávajú vedúcu úlohu pri presadzovaní medzinárodných noriem v oblasti podnikania a ľudských práv; vyzýva všetky krajiny, aby urýchlene a účinne vykonávali UNGP a zaručili, že podniky v ich jurisdikciách budú dodržiavať ľudské práva a sociálne pracovné normy; vyzýva všetky krajiny, aby sa zaoberali spoločnosťami, ktoré používajú suroviny alebo iné komodity pochádzajúce z oblastí konfliktov; opakuje svoju výzvu na zahrnutie pravidiel týkajúcich sa zodpovednosti podnikov za porušovanie ľudských práv v dohodách medzi EÚ a tretími krajinami; zdôrazňuje, že obetiam porušovania ľudských práv súvisiacich s podnikaním by sa mal zaručiť primeraný a účinný prístup k nápravným prostriedkom; opätovne potvrdzuje naliehavú potrebu riešiť porušovanie ľudských práv a korupciu zo strany podnikov, keď sa vyskytnú, a zabezpečiť, aby za to podniky niesli zodpovednosť; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisiu nekonala v súlade so žiadosťami Parlamentu obsiahnutými v uznesení z 25. októbra 2016 o zodpovednosti podnikov za vážne porušovania ľudských práv v tretích krajinách(18); vyzýva na prijatie opatrení, ktorými sa priemysel zaviaže k odstráneniu detskej práce a predchádzaniu porušovaní ľudských práv; vyzýva Komisiu, aby zriadila medziinštitucionálnu pracovnú skupinu pre podnikanie a ľudské práva a preskúmala iniciatívu týkajúcu sa povinnosti náležitej starostlivosti na úrovni EÚ;

50.  pripomína záväzok EÚ zaradiť ľudské práva a demokraciu do centra svojich vzťahov s tretími krajinami; preto zdôrazňuje, že pokrok v oblasti ľudských práv a demokratických zásad vrátane vykonávania doložiek o podmienenosti ľudských práv v medzinárodných dohodách sa musí podporovať v rámci všetkých politík EÚ s vonkajším rozmerom vrátane obchodnej politiky; zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu obchodné vzťahy zohrávať v súvislosti s podporou rastu v rozvojových krajinách a zachovaním ich miestnych trhov; poznamenáva, že podpora demokratických systémov a snahy o slobodu národov by mali byť aj naďalej hlavnými zásadami týkajúcimi sa hospodárskych záujmov EÚ; pripomína, že súdržnosť politík je nevyhnutná pre rozvoj a zdôrazňuje význam začlenenia ľudských práv do obchodných a rozvojových politík vo všetkých ich fázach; vyzýva EÚ, aby zabezpečila, aby sa pri tovare, ktorý sa uvádza na trh na jej území v rámci etických certifikačných systémov nevyužívala nútená a detská práca; požaduje zavedenie nástroja osobitne určeného na monitorovanie a posilňovanie rodovej politiky v obchodných dohodách; víta programy, projekty a financovanie EÚ v tretích krajinách a zdôrazňuje potrebu posúdiť a predchádzať akýmkoľvek porušeniam vytvorením mechanizmu podávania sťažností pre jednotlivcov a skupiny;

51.  považuje obchodné systémy VSP+ za jeden z hlavných nástrojov obchodnej politiky EÚ na podporu dodržiavania noriem v oblasti demokracie, ľudských práv, trvalo udržateľného rozvoja a životného prostredia s tretími krajinami; vyzýva Komisiu, aby preskúmala a lepšie monitorovala systémy VSP+ s cieľom zabezpečiť dodržiavanie noriem v oblasti ľudských práv prijímajúcimi krajinami; zdôrazňuje, že Komisia by sa mala v rámci preskúmaného VSP+ zamerať na zvýšenie transparentnosti a zodpovednosti tohto mechanizmu, stanovenie jasných postupov pre zmysluplnú a posilnenú účasť organizácií občianskej spoločnosti a vykonanie účinných posúdení vplyvu na ľudské práva pred udelením obchodných preferencií a počas ich vykonávania; žiada, aby bol do zoznamu dohovorov požadovaných pre štatút VSP+ zahrnutý aj Rímsky štatút MTS; naliehavo žiada Komisiu, aby naďalej financovala iniciatívy občianskej spoločnosti, ktoré monitorujú vykonávanie tohto systému; zdôrazňuje význam spolupráce takou formou, aby sa uľahčil hospodársky a sociálny rozvoj tretích krajín s osobitným zameraním na potreby ich obyvateľstva;

52.  vyzýva všetky členské štáty EÚ, aby dôsledne dodržiavali Kódex Európskej únie pre vývoz zbraní, a najmä aby zastavili všetky transfery zbraní, sledovacieho a spravodajského vybavenia a materiálu, ktoré by mohli vlády použiť na potláčanie ľudských práv a na útok proti civilistom; poukazuje na to, že celosvetový obchod so zbraňami a vojnovým materiálom prispieva k ich využívaniu v mnohých konfliktoch v tretích krajinách; konštatuje, že členské štáty EÚ patria k najväčším vývozcom zbraní na celosvetovej úrovni, a považuje za nevyhnutné, aby sa medzinárodné normy na predaj zbraní presadzovali a posilňovali na celosvetovej úrovni;

53.  dôrazne odsudzuje všetky formy diskriminácie vrátane diskriminácie založenej na rase, kaste, náboženstve alebo podobných systémoch dedičného postavenia, sexuálnej orientácii a rodovej identite, zdravotnom postihnutí alebo akomkoľvek inom postavení; je znepokojený mnohými prejavmi rasizmu, xenofóbie a iných foriem neznášanlivosti a nedostatkom politického zastúpenia pre najzraniteľnejšie skupiny, ako sú etnické, jazykové a náboženské menšiny, ľudia so zdravotným postihnutím, komunita LGBTI, ženy a deti; žiada, aby EÚ zvýšila svoje úsilie o odstránenie všetkých foriem diskriminácie bez rozdielu a presadzovala informovanosť, kultúru tolerancie a začleňovania a osobitnú ochranu najzraniteľnejších skupín prostredníctvom ľudských práv a politických dialógov, práce delegácií EÚ a verejnej diplomacie; vyzýva všetky krajiny, aby zabezpečili, že ich príslušné inštitúcie poskytnú v rámci svojej jurisdikcie účinnú právnu ochranu; zdôrazňuje význam rozvoja vzdelávacích stratégií na školách s cieľom zvýšiť povedomie detí a poskytnúť im nástroje, ktoré potrebujú na identifikáciu všetkých foriem diskriminácie;

54.  zdôrazňuje potrebu spoľahlivého uplatňovania zásady všeobecnej prístupnosti a práv osôb so zdravotným postihnutím vo všetkých príslušných politikách EÚ, a to aj v oblasti rozvojovej spolupráce, a zdôrazňuje normatívnu a horizontálnu povahu tejto otázky; vyzýva EÚ, aby začlenila boj proti diskriminácii na základe zdravotného postihnutia do svojich politík v oblasti vonkajšej činnosti a rozvojovej pomoci; vyzýva vlády tretích krajín, aby preskúmali všetky právne predpisy s cieľom harmonizácie v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (CRPD); vyzýva všetky krajiny, aby ratifikovali dohovor CRPD, a pripomína význam jeho účinného vykonávania;

55.  víta účasť EÚ a jej členských štátov na ôsmom zasadnutí otvorenej pracovnej skupiny OSN pre starnutie obyvateľstva, a predovšetkým predloženie spoločných príspevkov EÚ a vypracovanie spoločných vyhlásení EÚ o rovnosti, nediskriminácii, násilí, zneužívaní a zanedbávaní starších ľudí; je naďalej znepokojený prevládaním diskriminácie na základe veku a ďalšími prekážkami pri plnení ľudských práv starších ľudí; vyzýva EÚ a členské štáty, aby v plnej miere podporovali postup pracovnej skupiny, a to aj prideľovaním a/alebo podporou prideľovania primeraných zdrojov na jej fungovanie, a tiež aby reagovali na nadchádzajúce výzvy na predkladanie návrhov, konzultovali a zapájali starších ľudí do ich prípravy a aby do svojich delegácií zahrnuli aj starších ľudí;

56.  víta aktívnu účasť EÚ na schôdzi na účel preskúmania regionálneho vykonávania stratégie pre Európu v rámci Madridského medzinárodného akčného plánu pre problematiku starnutia (MIPAA) v Lisabone v roku 2017; zdôrazňuje, že MIPAA môže výrazne prispieť k lepšiemu vykonávaniu práv starších ľudí;

57.  odsudzuje svojvoľné zadržiavanie, mučenie, prenasledovanie a zabíjanie LGBTI osôb; uznáva, že sexuálna orientácia a rodová identita môžu zvýšiť riziká diskriminácie, násilia a prenasledovania; konštatuje, že v mnohých krajinách po celom svete LGBTI osoby stále čelia prenasledovaniu a násiliu na základe svojej sexuálnej orientácie; odsudzuje porušovanie práv žien a menšín, ktoré je v rozpore so základným právom na telesnú integritu a identitu, ako sú mrzačenie ženských pohlavných orgánov a mrzačenie pohlavných orgánov intersexuálnych osôb; konštatuje, že 72 krajín stále kriminalizuje vzťahy rovnakého pohlavia a že v 13 z týchto krajín sa stále považujú za závažný trestný čin; nalieha na tieto štáty, aby okamžite zmenili svoje právne predpisy; víta úsilie EÚ o zlepšenie práv osôb LGBTI a ich právnej ochrany; naliehavo vyzýva delegácie EÚ a veľvyslanectvá členských štátov, aby v plnej miere vykonávali usmernenia EÚ v oblasti LGBTI; vyzýva Komisiu, aby na tento účel každoročne podávala správy o vykonávaní záverov Rady; konštatuje, že podľa posúdenia prvého roku akčného plánu pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020 (GAP II) presadzovala práva LGBTI osôb tretina delegácií;

58.  odsudzuje pretrvávajúce porušovanie ľudských práv osôb, ktoré sú obeťami kastovej hierarchie a diskriminácie na základe príslušnosti ku kaste, segregácie a prekážok spôsobených kastami vrátane odoprenia prístupu k zamestnaniu, právnemu systému a ostatným základným ľudským právam; vyjadruje hlboké znepokojenie nad následnou inštitucionalizovanou diskrimináciou a alarmujúcou frekvenciou násilných útokov na základe príslušnosti ku kaste; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zintenzívnili úsilie a podporovali iniciatívy na úrovni OSN a delegácií s cieľom odstrániť diskrimináciu na základe príslušnosti ku kaste;

59.  zdôrazňuje význam uplatňovania politík v oblasti rovnosti, ktoré umožňujú všetkým národnostným, etnickým, náboženským a jazykovým menšinám, ako aj pôvodným obyvateľom, využívať svoje základné práva; víta rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 71/178 o právach pôvodného obyvateľstva, ktorá vyhlasuje rok 2019 za Medzinárodný rok pôvodných jazykov; pripomína, že podľa osobitného spravodajcu pre práva pôvodného obyvateľstva došlo v uplynulých rokoch k znepokojujúcemu nárastu útokov a hrozieb proti pôvodným obyvateľom a ku kriminalizácii a zabíjaniu tých, ktorí si bránia svoju pôdu, územia a zdroje, a najmä žien; zdôrazňuje, že treba, aby EÚ zabezpečila ochranu týchto obhajcov a aby sa všetky trestné činy vyšetrili a páchatelia boli braní na zodpovednosť; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa aktívne usilovali o úplné uznanie, ochranu a podporu práv pôvodného obyvateľstva; vyzýva krajiny, aby ratifikovali ustanovenia dohovoru MOP č. 169 o domorodom a kmeňovom obyvateľstve;

60.  berie na vedomie rôzne výhody, ktoré poskytuje internet; vyjadruje však znepokojenie nad masovým zhromažďovaním osobných údajov používateľov veľkými obchodnými operátormi na účely uvádzania osobných údajov používateľov bez ich plnej informovanosti a/alebo súhlasu, ktoré by sa potom mohli využiť potenciálne škodlivými spôsobmi, napríklad potláčaním činností obhajcov ľudských práv, oslabovaním ich slobody prejavu a ovplyvňovaním volebných výsledkov a politických rozhodnutí; vyzýva dátové spoločnosti, aby vykonali hodnotenie ľudských práv; odsudzuje obchodné modely založené na porušovaní ľudských práv a vyzýva na zhromažďovanie osobných údajov v súlade s pravidlami na ochranu údajov a ľudskými právami; vyzýva medzinárodné spoločenstvo vrátane EÚ a jej členských štátov, aby v tejto súvislosti posilnili a implementovali účinné právne predpisy ako naliehavú záležitosť;

61.  uznáva, že terorizmus a radikalizácia predstavujú akútne ohrozenie demokracie a ľudských práv, a tým poškodzujú spoločnosť, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že útoky, ku ktorým došlo v roku 2017, sa často zameriavali na samotných jednotlivcov alebo skupiny, ktoré tieto hodnoty zosobňujú; dôrazne odsudzuje, že v roku 2017 prišlo po celom svete k viac ako 1 000 teroristickým útokom, ktoré si vyžiadali približne 6 123 obetí; podporuje úsilie EÚ pri predchádzaní a v boji proti terorizmu a radikalizácii vrátane iniciatív a sietí v rámci celej EÚ, akou je napríklad sieť na zvyšovanie povedomia o radikalizácii, ale opätovne zdôrazňuje, že každé úsilie musí byť v súlade s medzinárodnými právnymi predpismi v oblasti ľudských práv; poukazuje na to, že vzdelávanie je najlepším nástrojom na boj proti radikalizácii; zdôrazňuje, že obetiam terorizmu treba venovať osobitnú pozornosť a podporu vrátane psychologickej podpory, individuálneho posúdenia v prípade každej obete, právnej podpory, prístupu k spravodlivosti, prekladateľských a tlmočníckych služieb a účinných služieb na podporu obetí vo všeobecnosti; zdôrazňuje, že v rámci stratégií v oblasti boja proti terorizmu treba dodržiavať zásady právneho štátu a zabezpečiť dodržiavanie ľudských práv; odporúča, aby spolupráca s tretími krajinami v oblasti boja proti terorizmu zahŕňala dôkladné podrobné posúdenie rizík pre základné slobody a ľudské práva, a obsahovala záruky v prípade porušenia; vyzýva Komisiu, aby v rámci svojich kanálov a agentúr zlepšila výmenu a koordináciu informácií s cieľom pohotovo predchádzať teroristickým hrozbám a postaviť pred súd zodpovedné osoby;

62.  pripomína, že sankcie sú základným nástrojom SZBP; naliehavo vyzýva Radu, aby prijala sankcie ustanovené v právnych predpisoch EÚ, ak sa považujú za potrebné na dosiahnutie cieľov SZBP, najmä s cieľom chrániť ľudské práva a upevniť a podporiť demokraciu, a zároveň zabezpečiť, aby nemali vplyv na civilné obyvateľstvo; žiada, aby sa tieto sankcie zameriavali na úradníkov označených za zodpovedných za porušovanie ľudských práv s cieľom potrestať ich za trestné činy a zneužívanie;

63.  zastáva názor, že šport môže zohrávať pozitívnu úlohu pri presadzovaní ľudských práv; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že existuje špecifický vzťah medzi určitými prípadmi porušovania ľudských práv a významnými športovými podujatiami v krajinách, ktoré usporadúvajú takéto podujatia alebo ktoré sú kandidátmi na ich usporiadanie; pripomína, že tieto prípady zneužívania zahŕňajú vysťahovanie, umlčanie občianskej spoločnosti a obhajcov ľudských práv a vykorisťovanie pracovníkov pri výstavbe veľkých športových zariadení; vyzýva EÚ, aby vytvorila politický rámec na úrovni Únie v oblasti športu a ľudských práv a aby spolupracovala s národnými športovými federáciami, podnikmi a organizáciami občianskej spoločnosti, pokiaľ ide o spôsoby ich účasti na takýchto podujatiach; vyzýva medzinárodné a domáce športové orgány a organizácie a hostiteľské krajiny významných podujatí, aby sa zaviazali k dobrej správe vecí verejných a ochrane ľudských práv vrátane pracovných práv, slobody médií a ochrany životného prostredia, a aby vykonávali protikorupčné opatrenia pred a počas veľkých športových podujatí a aby poskytli nápravu vo všetkých prípadoch porušenia ľudských práv; víta rozhodnutie prijaté Medzinárodnou organizáciou práce v novembri 2017 o uzavretí prípadu v súvislosti so zaobchádzaním s migrujúcimi pracovníkmi v rámci príprav na Svetový pohár FIFA v roku 2022; berie na vedomie dohodu o reformách, ktoré v prípade účinného vykonávania poskytnú pracovníkom lepšiu ochranu;

64.  naliehavo vyzýva EÚ, aby zaviedla účinné a udržateľné politiky na boj proti globálnej zmene klímy; zdôrazňuje, že zmena klímy je jednou z hlavných príčin zvyšujúceho sa vnútorného vysídľovania a nútenej migrácie; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby vypracovalo opatrenia na boj proti nej a na ochranu dotknutých osôb; poznamenáva, že zahraničná politika EÚ by mala rozvíjať kapacity na monitorovanie rizík spojených so zmenou klímy vrátane predchádzania krízam a citlivosti na konflikty; domnieva sa, že následné a rýchle opatrenia v oblasti klímy kľúčovým spôsobom prispievajú k predchádzaniu sociálnym, hospodárskym, ale aj bezpečnostným rizikám, konfliktom a nestabilite a v konečnom dôsledku aj vysokým politickým, sociálnym a hospodárskym nákladom; preto zdôrazňuje význam začlenenia diplomacie v oblasti klímy do politík EÚ v oblasti predchádzania konfliktom a rozšírenia a prispôsobenia rozsah misií a programov EÚ v tretích krajinách a v oblastiach konfliktov; zdôrazňuje preto, že treba urýchlene vykonávať politiky na zníženie vplyvu zmeny klímy v súlade s Parížskou dohodou;

°

°  °

65.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a podpredsedníčke Komisie, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, Bezpečnostnej rade OSN, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi 70. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN, predsedovi Rady OSN pre ľudské práva, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a vedúcim delegácií EÚ.

(1)

Ú. v. EÚ L 76, 22.3.2011, s. 56.

(2)

A/HRC/33/44.

(3)

A/AC.278/2017/2.

(4)

Ú. v. EÚ C 303, 15.12.2009, s. 12.

(5)

Prijaté texty, P8_TA(2018)0292.

(6)

Prijaté texty, P8_TA(2018)0201.

(7)

Ú. v. EÚ L 130, 19.5.2017, s. 1.

(8)

Ú. v. EÚ C 75, 26.2.2016, s. 111.

(9)

Ú. v. EÚ C 181, 19.5.2016, s. 69.

(10)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0494.

(11)

Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.

(12)

Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017, s. 6.

(13)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0247.

(14)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0288;

(15)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0346;

(16)

Ú. v. EÚ C 285, 29.8.2017, s. 110.

(17)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0346;

(18)

Prijaté texty, P8_TA(2016)0405.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Spravodajca v rámci tejto správy zdôrazňuje úlohu Parlamentu kontrolovať výkonnú zložku moci. Parlamentná kontrola sa musí brať vážne a výbory čoraz viac rozvíjajú a posilňujú svoju činnosť, aby umožnili Parlamentu vykonávať dohľad nad inými inštitúciami, sledovať správne využívanie rozpočtu EÚ a zabezpečovať správne uplatňovanie právnych predpisov EÚ. Táto správa sa zameriava na presadzovanie ľudských práv vo vonkajšej politike EÚ a na rozsah, v akom sa toto presadzovanie dosiahlo v roku 2017, ako súčasť parlamentnej kontroly spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

Cieľom správy je:

–  preskúmať a pripomienkovať politiku a činnosti v oblasti ľudských práv Európskej únie v roku 2017 na základe výročnej správy prijatej Radou 28. mája 2018 a dokumentov, na ktorých je založená, a to strategického rámca EÚ pre ľudské práva a demokraciu (2012 – 2022) a súčasného akčného plánu (2015 – 2019),

–  poskytnúť prehľad činností Európskeho parlamentu v oblasti ľudských práv vrátane udeľovania Sacharovovej ceny za rok 2017 a prijatých uznesení v naliehavých prípadoch.

Vonkajšia činnosť Európskej únie a ľudské práva

Európska únia je založená na pevnom záväzku presadzovať a chrániť ľudské práva, demokraciu a zásady právneho štátu na celom svete. Udržateľný mier, rozvoj a prosperita nemôžu existovať bez dodržiavania ľudských práv. Tento záväzok podporuje všetky vnútorné a vonkajšie politiky Európskej únie. Európska únia aktívne presadzuje a obhajuje všeobecné ľudské práva v rámci svojich hraníc a pri angažovaní sa vo vzťahu ku krajinám, ktoré nie sú členmi EÚ. V priebehu rokov EÚ prijala dôležité referenčné dokumenty o presadzovaní a ochrane ľudských práv a vypracovala celý rad nástrojov na diplomatické účely a spoluprácu na podporu celosvetového pokroku v oblasti ľudských práv.

V Lisabonskej zmluve sú ľudské práva a demokracia stredobodom vonkajších vzťahov Európskej únie tým, pričom sa v nej uvádza, že

„Činnosť Únie na medzinárodnej scéne sa spravuje zásadami, ktoré sa uplatnili pri jej založení, rozvoji a rozšírení a ktoré hodlá podporovať vo zvyšku sveta: demokracia, právny štát, univerzálnosť a nedeliteľnosť ľudských práv a základných slobôd, zachovávanie ľudskej dôstojnosti, rovnosť a solidarita a dodržiavanie zásad Charty Organizácie Spojených národov a medzinárodného práva. Únia sa usiluje o rozvoj vzťahov a budovanie partnerstiev s tretími krajinami a s medzinárodnými, regionálnymi alebo svetovými organizáciami, ktoré uznávajú spoločné zásady uvedené v prvom pododseku. Presadzuje mnohostranné riešenia spoločných problémov, najmä v rámci Organizácie Spojených národov.“ (článok 21 ods. 1 ZEÚ)

Od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy vonkajšie vzťahy EÚ formuluje a vykonáva najmä vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, ktorá zároveň pôsobí ako podpredsedníčka Komisie. Pomáha jej Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ).

V júni 2012 Rada prijala strategický rámec pre ľudské práva a demokraciu. Tento rámec stanovuje všeobecné ciele EÚ v oblasti ľudských práv. V rámci sú vymedzené zásady, ciele a priority na zlepšenie účinnosti a jednotnosti politiky EÚ na obdobie desiatich rokov od roku 2012 do roku 2021. Medzi tieto zásady patrí zahrnutie ľudských práv do všetkých politík EÚ.

Rámec sa realizuje periodickým akčným plánom, ktorý rámec sprevádza. V tomto akčnom pláne sa stanovujú konkrétne ciele súvisiace s časovými rámcami a sú určené príslušné zainteresované strany. Prijal sa prvý akčný plán na roky 2012 – 2014, po ktorom nasledoval druhý akčný plán na roky 2015 – 2019. Nadväzuje na existujúci súbor politík EÚ v oblasti presadzovania ľudských práv a demokracie v oblasti vonkajších činností, najmä usmernení EÚ, súborov nástrojov a iných dohodnutých pozícií a rôznych nástrojov vonkajšieho financovania. Súčasný akčný plán obsahuje 34 druhov opatrení, ktoré zodpovedajú nasledujúcim širším cieľom: posilnenie zodpovednosti voči miestnym aktérom, riešenie problémov v oblasti ľudských práv, zabezpečenie komplexného prístupu ku konfliktom a krízam v oblasti ľudských práv, podpora lepšej súdržnosti a konzistentnosti a účinnejšia politika EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie. V roku 2017 sa pripravilo preskúmanie akčného plánu v polovici trvania.


ANNEX I: INDIVIDUAL CASES RAISED BY THE EUROPEAN PARLIAMENT

(JANUARY - DECEMBER 2017)

COUNTRY

Individual

BACKGROUND

ACTION TAKEN BY THE PARLIAMENT

AZERBAIJAN

Afgan Mukhtarli

On May 29, 2017, Afgan Mukhtarli, an Azerbaijani exiled journalist, was abducted in Tbilisi.

He fled to Georgia from Azerbaijan in 2014. Prior to his departure, Mukhtarli had received threats in relation to his investigative reporting on alleged corruption in the Azerbaijani Defense Ministry and was investigating the assets of the first family of Azerbaijan in Georgia.

On 12 January 2017 he was sentenced to 6 year imprisonment for illegally crossing the border with 10,000 of undeclared euros and assaulting a border guard. He denies all the charges.

 

In its resolution of 15 June 2017, the European Parliament:

- Strongly condemns the abduction of Afgan Mukhtarli in Tbilisi and his subsequent arbitrary detention in Baku;

- Calls on the Azerbaijani authorities to immediately and unconditionally drop all charges against and release Afgan Mukhtarli, as well as all those incarcerated as a result of the exercise of their fundamental rights, including freedom of expression;

- Reiterates its urgent call on the Azerbaijani authorities to end the practices of selective criminal prosecution and imprisonment of journalists, human rights defenders and others who criticise the government, and to ensure that all persons detained, including journalists and political and civil society activists, enjoy full due process rights and are covered by fair trial norms;

BAHRAIN

Mohamed Ramadan

Ali Moosa

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Nabeel Rajab

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Abdulhadi al-Khawaja

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Khalil Al Halwachi

Mohammed Ramadan, a 32-year-old airport security guard, was arrested by the Bahraini authorities for allegedly taking part in a bombing in Al Dair on 14 February 2014, together with Ali Moosa, that killed a security officer and wounded several others.

A Bahraini court sentenced Ramadan and Moosa to death. However, both retracted their confession, claiming that they confessed after being tortured in the custody of the Criminal Investigations Directorate (CID). This sentence was upheld by the Court of Cassation, Bahrain’s highest court of appeal, in late 2015. A final date for the execution is still to be cleared.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Nabeel Rajab is a prominent Bahraini human rights defender who was sentenced to two years in prison for discussing Bahrain’s restrictions on freedom of expression and for addressing Bahrain’s poor human rights record in TV interviews. On 21st February 2018 he has been sentenced to additional 5 years in prison on charges of “spreading false rumors in time of war” “insulting public authorities”, and “insulting a foreign country”. Poor prison conditions have brought him to hospital in numerous occasions.

 

 

Abdulhadi Al-Khawaja is a Bahraini/Danish human rights activist who was heavily involved in the 2011 pro-democratic uprisings. He was arrested by the authorities along with other 13 activists (known as the Bahrain 13). In June 2011 he was sentenced to life in prison for politically motivated charges, notably his peaceful role in the protests.

 

Khalil al-Halwachi is a 57-year-old Bahraini scholar, former political activist held in the kingdom’s Jau Prison. He was convicted to 10 years in prison in an unfair, politically motivated trial. He has been subjected to ill treatment, including denial of medical care, by detaining authorities.

In its resolution of 16 February 2017, the European Parliament:

- Deeply deplores the decision of Kuwait and Bahrain to return to the practice of capital punishment; reiterates its condemnation of the use of the death penalty, and strongly supports the introduction of a moratorium on the death penalty as a step towards its abolition;

- Calls on His Majesty Sheikh Hamad bin Isa Al Khalifa of Bahrain to halt the executions of Mohamed Ramadan and Hussein Moosa, and on the Bahraini authorities to ensure a re-trial in compliance with international standards; recalls that all allegations of human rights violations committed during the proceedings must be duly investigated;

- Recalls that the EU opposes capital punishment and considers it to be a cruel and inhuman punishment which fails to act as a deterrent to criminal behaviour and is irreversible in the event of error;

 

- Urges the EEAS and the Member States to intervene with the Bahraini Government in order to appeal for the release of Nabeel Rajab and of all those held solely on the basis of their peaceful exercise of freedom of expression and assembly, and to urge the Bahraini Government to stop the excessive use of force against demonstrators or the practice of arbitrary revocation of citizenship;

 

 

 

 

 

- Calls for the release of Abdulhadi al-Khawaja and Khalil Al Halwachi;

BELARUS

Mikalay Statkevich

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Sergei Kulinich

Sergei Kuntsevich

Uladzimir Nyaklyayev

Pavel Seviarynets

Vitali Rymashevski

Anatol Liabedzka

Yuri Hubarevich

March Ales Lahvinets

 

 

 

 

 

Oleg Volchek

Anatoli Poplavni

Leonid Sudalenka

Mikalay Statkevich, prominent Belarusian opposition leader and former presidential candidate, was expected to lead the demonstration in Minsk on 15 November 2017 against a so-called “social parasites tax” on the under-employed. He was arrested and kept in a KGB detention centre for three days, with no information as to his whereabouts. He has been detained several times since January 2017, and has spent about 35 days in jail in the same year.

On 5th November, 2017, he has been released from jail after serving a five-day term following a court ruling that he took part in an unsanctioned rally.

After his release Statkevich told journalists that police warned him of unspecified consequences if he continues “violating the law on public gatherings.”

 

On 25 March 2017, police in Belarus have arrested hundreds of people during the above-mentioned protests. Thousands defied a ban to protest, taking to the streets of Minsk and other cities. Demonstrators tried to march down one of the major streets in Minsk, but were blocked by police who began arresting them, along with journalists covering the protest. The authorities had already jailed more than 100 opposition supporters for terms of between three and 15 days in the lead-up to the demonstration, reports said.

 

On the same day, police raided the offices of human rights group Vesna preventatively arresting at least 57 persons involved in the monitoring of ongoing peaceful protests. Prior to this, other human rights defenders, such as Oleg Volchek, Anatoli Poplavn and Leonid Sudalenka were detained and sentenced to short terms of imprisonment.

In its resolution, adopted on 6 April 2017, the European Parliament:

- Condemns the undue restrictions on the right of peaceful assembly, freedom of expression and freedom of association, including on those expressing opinions about social and other public issues, and, most particularly, the harassment and detention of independent journalists, opposition members, human rights activists and other protesters;

 

 

 

 

 

 

 

- Condemns the crackdown on peaceful protesters and the repressions in the run-up to and during the demonstrations of 25 March 2017; stresses that despite the international community’s calls for restraint, the response by the security services was indiscriminate and inappropriate; expresses its concern over the latest developments in Belarus and highlights a clear need for a broader democratisation process in the country;

 

 

- Calls on the Belarusian authorities to immediately and unconditionally release and drop all judicial charges against all peaceful protesters, journalists, human rights defenders, civil society activists and opposition members who have been detained in connection with the current wave of demonstrations; considers the practice of preventive arrests totally unacceptable; urges the authorities to immediately disclose information about all those arrested to their families and the wider public;

 

CAMBODIA

Khem Sokha

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Sam Rainsy

Um Sam An

Hong Sok Hour

Tep Vanny

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

CNRP

Khem Sokha is a Cambodian former politician and activist who most recently served as the President of the Cambodia National Rescue Party (CNRP). In September 2017, the Phnom Penh Municipal Court charged Sokha with “treason and espionage”, and for allegedly orchestrating the 2014 Veng Sreng street protests. He was arrested at his home on September 3, 2017. Hun Sen and other Cambodian government officials alleged that Sokha was conspiring with unnamed foreigners.

 

 

 

 

 

 

 

Opposition leader Sam Rainsy remains in self-imposed exile and faces trial in absentia after 2 arrest warrant were issued against him. Other activist and opposition leaders, including Um Sam An, Hong Sok Hour and Tep Vanny were convicted and imprisoned.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

On 17 November 2017, the Supreme Court ruled to dissolve the Cambodia National Rescue Party, removing the only existing electoral threat to Prime Minister Hun Sen. The case relied on the narrative that the CNRP was attempting to overthrow the government through a so-called “colour revolution” aided by the United States.

In its resolution of 14 September 2017, the European Parliament:

- Strongly condemns the arrest of CNRP President Kem Sokha on a number of charges that appear to be politically motivated; calls for the immediate and unconditional release of Kem Sokha, for all charges against him to be dropped, and for an end to threats of arrest against other opposition lawmakers;

- Expresses its deep concerns about the worsening climate for opposition politicians and human rights activists in Cambodia, and condemns all acts of violence, politically motivated charges, arbitrary detention, questioning, sentences and convictions in respect of these individuals;

 

 

- Urges the Cambodian authorities to revoke the arrest warrant for, and drop all charges against, opposition leader and lawmaker Sam Rainsy, and to release and drop charges against other opposition officials and human rights defenders who have been convicted, charged, and imprisoned, notably National Assembly Member Um Sam An, Senator Hong Sok Hour and land rights activist Tep Vanny;

- Urges the Cambodian Government to ensure due process in all measures taken, including the right to appeal, and to respect the rights to freedom of association and expression;

 

 

 

In its resolution of 14 December 2017, the European Parliament:

- Expresses its serious concerns at the dissolution of the CNRP; deeply regrets the prohibition of the party, which is evidence of further autocratic action by Prime Minister Hun Sen; urges the government to reverse the decision to dissolve the CNRP, to restore the elected members of the national parliament and commune council to their positions, to allow the full participation of opposition parties in public life and to ensure free space for action for media and civil society organisations and to put an end to the climate of fear and intimidation, as these are all preconditions for free, inclusive and transparent elections;

- Expresses grave concerns about the conduct of credible and transparent elections in Cambodia in 2018 following the decision by the Supreme Court to dissolve the CNRP; stresses that an electoral process from which the main opposition party has been arbitrarily excluded is not legitimate, and that a transparent and competitive election is a key instrument in guaranteeing peace and stability in the country and the entire region;

CHINA

Liu Xiaobo

Lee Ming-che

Liu Xiaobo, the prominent Chinese writer and human rights activist has been formally detained in prison four times over the course of the last 30 years; whereas Liu Xiaobo was jailed for 11 years in 2009 for ‘inciting subversion of state power’ after he helped to write a manifesto known as ‘Charter 08’; whereas the formal procedures followed in Liu Xiaobo’s prosecution have not allowed for him to be represented or be present himself at formal proceedings, and diplomats from over a dozen states, including several Member States, were denied access to the court for the duration of the trial;

Liu Xiaobo’s wife, Liu Xia, although never charged with any offence, has been under house arrest since he was awarded the Peace Prize in 2010, and has, since then, been denied almost all human contact, except with close family and a few friends;

In its resolution of 6 July 2017, the European Parliament:

- Calls on the Chinese Government to release, immediately and unconditionally, the 2010 Nobel Peace Prize winner Liu Xiaobo and his wife Liu Xia from house arrest and allow him to obtain medical treatment wherever they wish;

- Urges the Chinese authorities to allow Lui Xiaobo unrestricted access to family, friends, and legal counsel;

- Calls on the Chinese authorities to release Lee Ming-che immediately, as no credible evidence related to his case has been provided, to disclose information about his exact whereabouts, and to ensure, in the meantime, that Lee Ming-che is protected from torture and other ill-treatment, and that he is allowed access to his family, a lawyer of his choice and adequate medical care;

ERITREA

Abune Antonios

Dawit Isaak

 

Abune Antonios, the Patriarch of the Eritrean Orthodox Church, the nation’s largest religious community, has been in detention since 2007, having refused to excommunicate 3 000 parishioners who opposed the government; whereas since then, he has been held in an unknown location where he has been denied medical care;

Dawit Isaak, a dual citizen of Eritrea and Sweden, was arrested on 23 September 2001, after the Eritrean Government outlawed privately owned media; whereas he was last heard from in 2005; whereas Dawit Isaak’s incarceration has become an international symbol for the struggle for freedom of the press in Eritrea, most recently acknowledged by an independent international jury of media professionals awarding him the UNESCO/Guillermo Cano World Press Freedom Prize 2017 in recognition of his courage, resistance and commitment to freedom of expression;

In the September 2001 crackdown, 11 politicians – all former members of the Central Council of the ruling People’s Front for Democracy and Justice (PFDJ), including former Foreign Minister Petros Solomon – were arrested after they published an open letter to the government and President Isaias Afwerki calling for reform and ‘democratic dialogue’; whereas 10 journalists, including Isaak, were arrested over the following week;

In its resolution of 9 July 2017, the European Parliament:

- Condemns in the strongest terms Eritrea’s systematic, widespread and gross human rights violations; calls on the Eritrean Government to put an end to detention of the opposition, journalists, religious leaders and innocent civilians; demands that all prisoners of conscience in Eritrea be immediately and unconditionally released, notably Dawit Isaak and the other journalists detained since September 2001, and Abune Antonios; demands that the Eritrean Government provide detailed information on the fate and whereabouts of all those deprived of physical liberty;

- Recalls the decision of the African Commission on Human and Peoples’ Rights of May 2017, and demands that Eritrea immediately confirm the well-being of Dawit Isaak, release him, let him meet family and legal representatives and award him the necessary compensation for his years of imprisonment; further calls on Eritrea to lift the ban on independent media, as also ruled by the African Commission;

- Calls on the Eritrean Government to release Abune Antonios, allow him to return to his position as Patriarch, and cease its interference in peaceful religious practices in the country; recalls that freedom of religion is a fundamental right, and strongly condemns any violence or discrimination on grounds of religion;

ETHIOPIA

Dr Merera Gudina

Dr Fikru Maru

Berhanu Nega

Jawar Mohammed

On 30 November 2016, Ethiopian security forces arrested Dr Merera Gudina, the Chairman of the Ethiopian Oromo Federalist Congress opposition party in Addis Ababa, following his visit to the European Parliament on 9 November 2016, where he shared a panel with other opposition leaders and allegedly violated the law implementing the state of emergency by ‘creating pressure against the government’, ‘threatening society through the means of violence’ and attempting to ‘disrupt constitutional order’; whereas his bail request has been denied and he is still being held in custody awaiting the verdict; whereas on 24 February 2017, Dr Gudina and two co-defendants, Berhanu Nega and Jawar Mohammed were charged with four separate counts of non-compliance with the Ethiopian criminal code;

In its resolution of 18 May 2017, the European Parliament:

- Calls on the Ethiopian Government to immediately release on bail and drop all charges against Dr Merera Gudina, Dr Fikru Maru and all other political prisoners, and drop the cases against Berhanu Nega and Jawar Mohammed, who were charged in absentia and are currently in exile; stresses that for any dialogue with the opposition to be seen as credible, leading opposition politicians, such as Dr Merera Gudina, have to be released; calls on the EU High Representative to mobilise EU Member States to urgently pursue the establishment of a UN-led international inquiry for a credible, transparent and independent investigation into the killings of protesters and to put pressure on the Ethiopian government to grant its consent;

GUATEMALA

Laura Leonor Vásquez Pineda

Sebastián Alonzo Juan

Victor Valdés Cardona

Diego Esteban Gaspar

Roberto Salazar Barahona

Winston Leonardo Túnchez Cano

Fourteen murders and seven attempted murders of human rights defenders in Guatemala were registered between January and November 2016 by the Unit for the Protection of Human Rights Defenders of Guatemala (UDEFEGUA); whereas, according to the same sources, in 2016 there were 223 aggressions overall against human rights defenders, including 68 new legal cases launched against human rights defenders; whereas environmental and land rights defenders and those working on justice and impunity were the most frequently targeted categories of human rights defenders;

2017 has already seen the killing of human rights defenders Laura Leonor Vásquez Pineda and Sebastián Alonzo Juan, in addition to the journalists reported to have been killed in 2016 – Victor Valdés Cardona, Diego Esteban Gaspar, Roberto Salazar Barahona and Winston Leonardo Túnchez Cano;

In its resolution of 16 February 2017, the European Parliament:

- Condemns in the strongest terms the recent murders of Laura Leonor Vásquez Pineda, Sebastian Alonzo Juan and the journalists Victor Valdés Cardona, Diego Esteban Gaspar, Roberto Salazar Barahona and Winston Leonardo Túnchez Cano, as well as each of the 14 assassinations of other human rights defenders in Guatemala carried out in 2016; extends its sincere condolences to the families and friends of all of those human rights defenders;

- Calls for the urgent and mandatory implementation of the precautionary measures recommended by the IACHR and calls on the authorities to reverse the decision that unilaterally removes national precautionary measures benefitting human rights defenders;

 

INDONESIA

Hosea Yeimo

Ismael Alua

On 19 December 2016 Hosea Yeimo and Ismael Alua, two Papuan political activists, were detained and charged with ‘rebellion’ under the Indonesian Criminal Code, following peaceful political activities; whereas Hosea Yeimo and Ismael Alua were released on bail on 11 January 2017; whereas legal proceedings of the case continue; whereas, if convicted, they can face up to life imprisonment;

In its resolution of 19 January 2017, the European Parliament:

- Welcomes the release on bail of Hosea Yeimo and Ismael Alua on 11 January 2017; notes that the legal proceedings of the case will continue; calls on the Delegation of the EU to Indonesia to follow these legal proceedings;

- Asks the Indonesian authorities to consider dropping the charges against Hosea Yeimo, Ismael Alua and other prisoners of conscience against whom charges have been brought for peacefully exercising their right of freedom of expression;

LAOS

Somphone Phimmasone

Soukane Chaithad

Lod Thammavong,

March 2017 three Lao workers, Mr Somphone Phimmasone, Mr Soukane Chaithad and Ms Lod Thammavong, were sentenced to prison terms of between 12 and 20 years and the equivalent of tens of thousands of euros in fines for criticising the government on social media in relation to alleged corruption, deforestation, and human rights violations, while working in Thailand; whereas the three also stood accused of participating in an anti-government demonstration outside the Lao Embassy in Thailand in December 2015;

In its resolution of 14 September 2017, the European Parliament:

- Strongly condemns the prison sentences against Somphone Phimmasone, Soukane Chaithad and Lod Thammavong, and calls for their immediate release;

- Calls on the Vice-President of the Commission / High Representative of the Union for Foreign Affairs and Security Policy to urgently raise the case of Somphone Phimmasone, Lod Thammavong and Soukane Chaithad with the Government of Laos; calls on the EU Delegation to Laos to closely monitor the human rights situation in the country and, specifically, to be present at any proceedings held against Phimmasone, Thammavong and Chaithad, and to continue to raise the cases of jailed and missing individuals with the Lao authorities;

NICARAGUA

Francisca Ramirez

Francisca Ramirez, Coordinator of the National Council for the Defence of Land, Lake and Sovereignty, presented a formal complaint in December 2016 regarding acts of repression and aggressions experienced in Nueva Guinea; whereas Francisca Ramirez has been intimidated and arbitrarily detained and her family members have been violently attacked in retaliation to her activism;

Journalists in Nicaragua face harassment, intimidation and detention, and have received death threats;

In its resolution of 16 February 2017, the European Parliament:

- Urges the government to refrain from harassing and using acts of reprisal against Francisca Ramirez and other human rights defenders for carrying out their legitimate work; calls on the Nicaraguan authorities to end the impunity of perpetrators of crimes against human rights defenders; supports the right of environmental and human rights defenders to express their protest without retaliation; calls on Nicaragua to effectively launch an independent environmental impact assessment before engaging in further steps and to make the whole process public;

PAKISTAN

Asia Bibi

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Shahbaz Bhatti

Salmaan Taseer

 

 

 

 

 

 

Taimoor Raza

The case of Aasiya Noreen, better known as Asia Bibi, continues to be a matter of grave importance for human rights concerns in Pakistan; whereas Asia Bibi, a Pakistani Christian woman, was convicted of blasphemy by a Pakistani court and sentenced to death by hanging in 2010; whereas should the sentence be carried out Asia Bibi would be the first woman to be lawfully executed in Pakistan for blasphemy; whereas various international petitions have called for her release on the grounds that she was being persecuted for her religion;

Christian minority minister Shahbaz Bhatti and Muslim politician Salmaan Taseer were murdered by vigilantes for advocating on her behalf and speaking out against the ‘blasphemy laws’; whereas, despite the temporary suspension of Asia Bibi’s death sentence, she remains incarcerated to the present day and her family remains in hiding;

On 10 June 2017 a Pakistani counter-terrorism court sentenced Taimoor Raza to death for allegedly committing ‘blasphemy’ on Facebook; whereas the activist Baba Jan and 12 other demonstrators have been sentenced to life imprisonment, the most severe sentence ever to have been handed down for demonstrating;

In its resolution of 15 June 2017, the European Parliament:

- Calls on the Pakistani Government to take urgent action to protect the lives and rights of journalists and bloggers; expresses its concern at the request made by the Pakistani authorities to Twitter and Facebook to disclose information about their users in order to identify individuals suspected of ‘blasphemy’; calls on the Government and Parliament of Pakistan to amend the Prevention of Electronic Crimes Act 2016 and to remove the overly wide-ranging provisions for monitoring and retaining data and shutting down websites on the basis of vague criteria; calls also for all death sentences handed down on charges of ‘blasphemy’ or political dissent to be commuted, including the sentence against Taimoor Raza; calls in this context on the President of Pakistan to make use of his power of clemency;

- Urges the Government of Pakistan to resolve, in as positive and swift a manner as possible, the ongoing case of Asia Bibi; recommends that steps be taken to ensure the safety of Ms Bibi and her family in the light of the historic treatment of victims of blasphemy allegations by vigilantes and non-judicial actors;

PHILIPPINES

Leila M. De Lima

Senator De Lima is a human rights advocate and the highest profile critic of Philippine President Rodrigo Duterte’s anti-drug campaign;

On 23 February 2017, an arrest warrant was issued against Senator Leila M. De Lima of the Philippines from the opposition Liberal Party on charges of alleged drug-related offences; she was arrested and detained; if convicted, she could face a sentence from 12 years up to life in prison and be expelled from the Senate; there are numerous claims of torture in places of detention that are not giving rise to inquiries;

Senator De Lima led the investigation into the alleged extrajudicial killings of an estimated 1 000 or more drug suspects in Davao, while President Duterte was mayor of the city; whereas following the hearings, Senator De Lima was exposed to a torrent of harassment and intimidation from the authorities, and these attacks have intensified over the last eight months;

Human rights defenders face regular threats, harassment, intimidation and cyber bullying; whereas those violating the rights of these groups are not being held to account owing to the fact that proper investigations are not being conducted;

In its resolution of 15 March 2017, the European Parliament:

- Calls for the immediate release of Senator Leila M. De Lima and for her to be provided with adequate security whilst in detention; calls on the authorities of the Philippines to ensure a fair trial, recalling the right to the presumption of innocence, to drop all politically motivated charges against her and to end any further acts of harassment against her;

- Strongly condemns the high number of extrajudicial killings by the armed forces and vigilante groups related to the anti-drug campaign; expresses its condolences to the families of the victims; expresses grave concern over credible reports to the effect that the Philippine police force is falsifying evidence to justify extrajudicial killings, and that overwhelmingly the urban poor are those being targeted; calls on the authorities of the Philippines to immediately carry out impartial and meaningful investigations into these extrajudicial killings and to prosecute and bring all perpetrators to justice; calls on the EU to support such investigations; calls on the authorities of the Philippines to adopt all necessary measures to prevent further killings;

- Calls for the EU to closely monitor the case against Senator De Lima;

RUSSIA

Alexei Navalny and other protestors

Following the protests across Russia 26 March 2017, opposition politician Alexei Navalny was detained and fined USD 350 for organising banned protests and sentenced to 15 days in jail;

The verdict of the Leninsky Court in Kirov (8 February 2017) against Russian opposition politician Alexei Navalny on charges of embezzlement attempts served to silence yet another independent political voice in the Russian Federation; whereas the European Court of Human Rights has ruled that Navalny was denied the right to a fair trial in his prosecution in 2013 on the same charges;

whereas the Russian Government has opened a criminal investigation against unidentified people who called on internet for a demonstration in Moscow on 2 April 2017 demanding the resignation of Prime Minister Dmitry Medvedev, an end to Russian military operations in Ukraine and Syria, the release of Navalny and payment of compensation to activists detained during a Moscow protest on 26 March; whereas on 2 April at least 31 people were arrested during opposition protests in Moscow and thereafter detained for ‘breaches of public order’;

In its resolution of 6 April 2017, the European Parliament:

- Condemns the police operations in the Russian Federation attempting to prevent and disperse peaceful anti-corruption demonstrations, and detaining hundreds of citizens, including Alexei Navalny, whose organisation initiated the demonstrations;

- Expresses strong concern that the detaining of Alexei Navalny demonstrates a case of the Russian authorities using the law on public assemblies to fast-track peaceful protesters to prison and commit subsequent systemic abuse;

- Condemns the constant efforts to silence Alexey Navalny, and expresses support for his organisation’s efforts to raise awareness of, and combat, corruption in public institutions and among political representatives and public office holders; regards with deep concern the Court decision of February 2017, which effectively excludes Alexey Navalny from the political arena, further constrains political pluralism in Russia and raises serious questions as to the fairness of democratic processes in Russia;

UKRAINE

The cases of Crimean Tatars

Ilmi Umerov, Crimean Tatar Leader and Deputy Chair of the Mejlis, was sentenced to a period of two years in prison for voicing dissent against the illegal annexation of the Crimean peninsula under Article 280.1 of the Russian criminal code on ‘public calls to action aimed at violating Russia’s territorial integrity’;

Akhtem Chiygoz, Deputy Chair of the Mejlis, was sentenced to eight years of imprisonment for ‘organising mass disturbances’ on 26 February 2014;

Journalist Mykola Semena received a suspended prison sentence for a period of two-and-a-half years and a three-year ban on conducting journalistic work on the basis of Article 280.1 of the Russian criminal code on ‘public calls to action aimed at violating Russia’s territorial integrity’;

In its resolution of 5 October 2017, the European Parliament:

- Condemns the sentencing of Ilmi Umerov, Crimean Tatar Leader and Deputy Chair of the Mejlis, Akhtem Chiygoz, Deputy Chair of the Mejlis, and journalist Mykola Semena; demands that these convictions be reversed and that Mr Umerov and Mr Chiygoz are immediately and unconditionally released and all charges against Mr Semena are immediately and unconditionally dropped;

- Condemns the discriminatory policies imposed by the so-called authorities against, in particular, the indigenous Crimean Tatar community, the infringement of their property rights, the increasing intimidation in political, social and economic life of this community and of all those who oppose the Russian annexation;

SUDAN

Mohamed Zine al-Abidine

The Sudanese National Intelligence and Security Service (NISS) filed charges against Mohamed Zine al-Abidine and his editor-in-chief, Osman Mirgani;

23 October 2017 a Sudanese court sentenced Mohamed Zine al-Abidine to a suspended jail term with a five-year probation period on charges of having violated the journalism code of ethics;

The editor-in-chief of Al-Tayar, Osman Mirgani, was sentenced to pay a fine of 10 000 Sudanese pounds or serve a six-month prison sentence on the same charges, and was released after the fine was paid by the Sudanese Journalists Union;

The lawyer representing both Mohamed Zine al-Abidine and Osman Mirgani has stated his intention to appeal the verdict against them;

It has been reported that the NISS questions and detains journalists and has filed multiple lawsuits against Sudanese journalists and arbitrarily confiscated entire issues of newspapers.

In 2016 there were at least 44 cases of confiscated publications affecting 12 newspapers, including five issues of Al-Jareeda in a single week;

In its resolution of 16 November 2017, the European Parliament:

- Expresses its deep concern at the sentencing of Mohamed Zine al-Abidine by the Press Court in Khartoum on 23 October 2017 to a suspended jail term with a five-year probation period, and calls on the Sudanese authorities to immediately review all charges against him;

- Urges the Sudanese authorities to put an immediate end to all forms of harassment, intimidation and attacks against journalists and defenders of freedom of online and offline expression, and to undertake democratic reforms as a means to ensure the protection and promotion of human rights in the country, including freedom of expression, in accordance with its obligations under the Interim National Constitution of Sudan and its international commitments, including the Cotonou Agreement;

Calls for the EU and its Member States to provide support to civil society organisations by means of technical assistance and capacity-building programmes, so as to improve their human rights advocacy and rule-of-law capabilities and enable them to contribute more effectively to the improvement of human rights in Sudan;

VIETNAM

Nguyen Van Hoa

22-year-old videographer and blogger Nguyen Van Hoa was initially arrested under Article 258 of the Vietnamese Penal Code and charged with ‘abusing democratic freedoms to infringe upon the interests of the state’;

April 2017, these charges were upgraded to a violation of Article 88; whereas Article 88 of the Penal Code has been widely used against human rights defenders (HRDs) who have highlighted abuses in Vietnam.

On 27 November 2017, Nguyen Van Hoa was sentenced to seven years’ imprisonment for having disseminated online information, including videos, on the environmental disaster in Ha Tinh Province that took place in April 2016, when Formosa Ha Tinh, a Taiwanese steel company, caused an illegal discharge of toxic industrial waste into the ocean, which had devastating environmental effects along 200 km of coastline, killing marine life and making people ill;

In its resolution of 14 December 2017, the European Parliament:

- Condemns the sentencing of Nguyen Van Hoa to seven years in prison; underlines that Nguyen Van Hoa has exercised his right to freedom of expression; urges the Vietnamese authorities to release Nguyen Van Hoa immediately and unconditionally;

- Calls on the Vietnamese authorities to release all citizens detained for peacefully exercising their freedom of expression;

- Calls on the Vietnamese authorities to address the environmental disaster in the Ha Tinh Province, which caused mass fish deaths in the region and affected the lives of thousands of people, through legislative measures aimed at restoring and rehabilitating the local economy;

 

ZAMBIA

Hakainde Hichilema

11 May 2017 marked one month since the incarceration of the UPND leader Hakainde Hichilema, who was arrested together with five of his employees by heavily armed police officers in a raid on his house on 11 April;

Hichilema was accused of endangering the President’s life by allegedly obstructing the presidential motorcade in Mongu on 9 April 2017, and was immediately charged with treason, a non-bailable offence in Zambia, as well as with disobeying statutory duty, disobeying lawful orders and using insulting language; whereas he rejected all these allegations;

Hichilema’s lawyers called the case baseless and requested that the Lusaka Magistrate Court drop the charges; whereas the Court upheld the charges on the ground that only the High Court was competent for treason cases;

Hichilema is currently held at the Lusaka Central Correctional Facility, where access to private media, lawyers, supporters and friends is limited; whereas acts of degrading treatment under detention have been reported by Hichilema and his lawyers;

In its resolution of 18 May 2017, the European Parliament:

- Expresses its concern at the arrest and incarceration of Hakainde Hichilema and insists on the need to ensure fairness, diligence and transparency at all times in the application of the law and all along the justice process; notes with concern reports of political motivation in relation to the charges, and therefore reminds the Zambian Government of its obligation to guarantee fundamental rights and the rule of law, including access to justice and the right to a fair trial, as provided for in the African Charter and in other international and regional human rights instruments;

- Calls on the Zambian authorities to conduct a prompt, impartial and thorough investigation into the alleged ill-treatment suffered by Hichilema during his detention and to hold those responsible to account;

ZIMBABWE

Pastor Evan Mawarire and other cases of restriction of freedom of expression

On 1 February 2017 Pastor Evan Mawarire was arrested at Harare airport on his return to Zimbabwe; whereas he was initially charged with ‘subverting a constitutional government’ under Section 22 of the Criminal Procedure Act, an offence which is punishable with imprisonment for up to 20 years; whereas on 2 February 2017 another charge was added, that of insulting the flag under Section 6 of the Flag of Zimbabwe Act; whereas Pastor Mawarire was only released on bail after having spent nine days in custody;

In a public statement, the Zimbabwean Human Rights Commission expressed deep concern about the brutality and violent conduct of the police, stating that the fundamental rights of demonstrators were violated, and called on the Zimbabwean authorities to investigate and bring the perpetrators to justice;

Itai Dzamara, a journalist and political activist, was abducted on 9 March 2015 by five unidentified men at a barbershop in Harare; whereas the High Court ordered the government to search for Dzamara and report on progress to the Court every fortnight until his whereabouts had been determined; whereas the fate of Mr Dzamara remains unknown;

In its resolution of 18 March 2017, the European Parliament:

- Deplores the arrest of Pastor Evan Mawarire; stresses that his release on bail is not sufficient and that the politically motivated charges against him must be completely withdrawn;

- Calls on the Zimbabwean authorities to ensure that the criminal justice system is not misused to target, harass or intimidate human rights defenders such as Pastor Evan Mawarire;

- Calls on the Zimbabwean authorities to ascertain Mr Dzamara’s whereabouts and to ensure that those who are responsible for his abduction face justice; notes that expressing opinion in a non-violent way is a constitutional right for all Zimbabwean citizens and it is the obligation of the authorities to protect the rights of all citizens;


ANNEX II: LIST OF RESOLUTIONS

List of resolutions adopted by the European Parliament during the year 2017 and relating directly or indirectly to human rights violations in the world

Country

Date of adoption in plenary

Title

Africa

Central African Republic +

19.01.2017

Central African Republic

Burundi +

19.01.2017

Situation in Burundi

DCR and Gabon *

02.02.2017

Rule of law crisis in the Democratic Republic of the Congo and in Gabon

Zimbabwe +

16.03.2017

Zimbabwe, the case of Pastor Evan Mawarire

South Sudan +

18.05.2017

South Sudan

Zambia +

18.05.2017

Zambia, particularly the case of Hakainde Hichilema

Ethiopia +

18.05.2017

Ethiopia, notably the case of Dr Merera Gudina

Kenya *

18.05 2017

Dadaab refugee camp

DRC *

14.06.2017

Situation in the Democratic Republic of the Congo

Eritrea +

06.07.2017

Eritrea, notably the cases of Abune Antonios and Dawit Isaak

Burundi +

06.07.2017

Burundi

Gabon +

14.09.2017

Gabon, repression of the opposition

Malawi +

5.10.2017

Situation of people with albinism in Malawi and other African countries

Madagascar +

16.11.2017

Madagascar

Sudan +

16.11.2017

Freedom of expression in Sudan, notably the case of Mohamed Zine al -Abidine

Somalia +

16.11.2017

Terrorist attacks in Somalia

Americas

Nicaragua +

16.02.2017

Situation of human rights and democracy in Nicaragua, the case of Francisca Ramirez

Guatemala +

16.02.2017

Guatemala, notably the situation of human rights defenders

Venezuela *

27.04.2017

Situation in Venezuela

El Salvador +

14.12.2017

The cases of women prosecuted for miscarriage

Asia

Indonesia +

19.01.2017

Indonesia, notably the cases of Hosea Yeimo, Ismael Alua and the Governor of Jakarta

Philippines +

16.03.2017

Philippines – the case of Senator Leila M. De Lima

Bangladesh +

06.04.2017

Bangladesh, including child marriages

South and South East Asia *

13.06.2017

Statelessness in South and South East Asia

Azerbaijan +

15.06.2017

The case of Afgan Mukhtarli and situation of media in Azerbaijan

Pakistan +

15.06.2017

Pakistan, notably the situation of human rights defenders and the death penalty

Indonesia +

15.06.2017

Human rights situation in Indonesia

China / Taiwan +

06.07.2017

The cases of Nobel laureate Liu Xiaobo and Lee Ming-che

Cambodia +

14.09.2017

Cambodia, notably the case of Kem Sokha

Laos +

14.09.2017

Laos, notably the cases of Somphone Phimmasone, Lod Thammavong and Soukane Chaithad

Myanmar +

14.09.2017

Myanmar, in particular the situation of Rohingyas

Maldives +

5.10.2017

Situation in Maldives

Vietnam +

14.12.2017

Freedom of expression in Vietnam, notably the case of Nguyen Van Hoa

Cambodia +

14.12.2017

Cambodia: notably the dissolution of CNRP Party

Afghanistan *

14.12.2017

Situation in Afghanistan

Myanmar *

14.12.2017

Situation of the Rohingya people

Europe

Ukraine +

16.03.2017

Ukrainian prisoners in Russia and the situation in Crimea

Russia +

06.04.2017

Russia, the arrest of Alexei Navalny and other protestors

Belarus +

06.04.2017

Belarus

Ukraine +

5.10.2017

The cases of Crimean Tatar leaders Akhtem Chiygoz, Ilmi Umerov and the journalist Mykola Semena

Middle East

Kuwait and Bahrain +

16.02.2017

Executions in Kuwait and Bahrain

Middle East *

18.05.2017

Achieving the two-state solution in the Middle East

Syria *

18.05.2017

EU Strategy on Syria

Yemen *

15.06.2017

Humanitarian situation in Yemen

Yemen *

30.11.2017

Situation in Yemen

Cross-cutting issues

UNHRC sessions *

16.03.2017

EU priorities for the UN Human Rights Council sessions in 2017

Gender equality *

14.03.2017

Equality between women and men in the EU in 2014-2015

Gender equality *

14.03.2017

Equal treatment between men and women in the access to and supply of goods and services

Gender equality *

14.03.2017

EU funds for gender equality

Women *

04.04.2017

Women and their roles in rural areas

Migration *

05.04.2017

Addressing refugee and migrant movements: the role of EU external action

Business and human rights *

27.04.2017

EU flagship initiative on the garment sector

Vulnerable adults *

01.06.2017

Protection of vulnerable adults

Anti-Semitism *

01.06.2017

Combating anti-semitism

War crimes *

04.07.2017

Addressing human rights violations in the context of war crimes, and crimes against humanity, including genocide

Women *

12.09.2017

EU accession to the Council of Europe Convention on preventing and combating violence against women and domestic violence

Corruption and human rights *

13.09.2017

Corruption and human rights in third countries

Women *

3.10.2017

Women’s economic empowerment in the private and public sectors in the EU

Civil society *

3.10.2017

Addressing shrinking civil society space in developing countries

Child marriage

4.10.2017

Ending child marriage

Prison systems and conditions *

5.10.2017

Prison systems and conditions

Roma *

25.10.2017

Fundamental rights aspects in Roma integration in the EU: fighting anti-Gypsyism

Women

26.10.2017

Combating sexual harassment and abuse in the EU

Children *

14.12.2017

Implementation of the directive on combating the sexual abuse and sexual exploitation of children and child pornography

___________________________

+ - urgency resolution according to rule 135, EP RoP

* - resolutions with human rights-related issues


STANOVISKO Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (5.11.2018)

pre Výbor pre zahraničné veci

k výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2017 a politike Európskej únie v tejto oblasti

(2018/2098(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: José Inácio Faria

NÁVRHY

Výbor pre práva žien a rodovú rovnosť vyzýva Výbor pre zahraničné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže podľa článku 8 ZFEÚ sa EÚ zaviazala k podpore rodovej rovnosti a k zabezpečeniu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých svojich činnostiach a politikách; keďže v stratégii EÚ pre rovnosť medzi ženami a mužmi sa ustanovuje začlenenie rodovej rovnosti do obchodnej politiky a politiky v oblasti zahraničných vzťahov EÚ;

B.  keďže násilie páchané na ženách a dievčatách je jedným z najrozšírenejším foriem porušovania ľudských práv na svete, týka sa všetkých spoločenských vrstiev bez ohľadu na vek, vzdelanie, príjem, sociálne postavenie alebo krajinu pôvodu či pobytu a predstavuje zásadnú prekážku dosiahnutia rodovej rovnosti; keďže v prípadoch ozbrojených konfliktov patria ženy a deti vrátane utečencov z radov žien a detí medzi najzraniteľnejšie skupiny spoločnosti;

C.  keďže sexuálne a reprodukčné zdravie a práva sú zakotvené v základných ľudských právach a sú podstatným prvkom ľudskej dôstojnosti; keďže sa tieto práva ešte nezabezpečili vo všetkých častiach sveta, ani v častiach EÚ;

1.  zdôrazňuje, že EÚ by mala v súlade s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja v rámci programu Agenda 2030, Európskym konsenzom o rozvoji a akčným plánom pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020 (GAP II) pokračovať v plnení svojho záväzku budovať spoločnosť, v ktorej neexistuje žiadna forma diskriminácie a násilia, a prispievať k rodovo rovnému, bezpečnému, prosperujúcemu a udržateľnému svetu;

2.  pripomína, že rovnosť medzi mužmi a ženami je základnou zásadou EÚ a členských štátov, ako sa uvádza v článku 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ, a jej presadzovanie uplatňovaním hľadiska rodovej rovnosti aj v iných krajinách na celom svete v rámci vonkajších politík patrí k hlavným cieľom EÚ;

3.  pripomína, že GAP II je jedným zo základných nástrojov EÚ na zlepšenie rodovej rovnosti v tretích krajinách; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila uznesenie Parlamentu z 8. októbra 2015 o obnovení Akčného plánu EÚ o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce(1) a svoje uznesenie z 31. mája 2018 o vykonávaní spoločného pracovného dokumentu útvarov (SWD(2015)0182) – Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: Ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien(2);

4.  zdôrazňuje, že treba, aby EÚ bola naďalej odhodlaná v plnej miere plniť povinnosti a záväzky týkajúce sa práv žien vyplývajúce z Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW), Pekinskej akčnej platformy a akčného programu Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji a aby zohľadňovala výsledky jej hodnotiacich konferencií;

5.  zdôrazňuje, že treba zaručiť slobodu myslenia, viery a náboženského vyznania, najmä v prípade veriacich žien, ktoré sú obzvlášť zraniteľné;

6.  konštatuje, že neoliberálny rámec v skutočnosti poškodzuje trvalo udržateľný rozvoj a ľudské práva vrátane práv žien, ktoré sú súčasťou samotných ľudských práv;

7.  zdôrazňuje skutočnosť, že rodová rovnosť je základné ľudské právo a vyzdvihuje vyhlásenie generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa, že „existujú presvedčivé dôkazy o tom, že investovanie do žien je najúčinnejším spôsobom pozdvihnutia komunít, spoločností a krajín. Ženy svojou účasťou prispievajú k tomu, že mierové dohody sú silnejšie, spoločnosti odolnejšie a ekonomiky dynamickejšie“;

8.  zároveň vyjadruje znepokojenie nad pokračujúcimi odmietavými reakciami, pokiaľ ide o práva žien a sexuálne a reprodukčné zdravie a práva (SRZP), a nad základnými právnymi predpismi v mnohých častiach sveta, ktoré tieto práva obmedzujú;

9.  zdôrazňuje, že treba zaručiť všeobecný prístup k celému radu kvalitných a cenovo dostupných služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia vrátane komplexných informácií o sexuálnom a reprodukčnom zdraví a vzdelávaní v oblasti sexuality a vzťahov, rodinného plánovania a moderných spôsobov antikoncepcie, bezpečného a legálneho potratu a odporúčanej prenatálnej a popôrodnej starostlivosti, aby sa predchádzalo úmrtiam detí a matiek; zdôrazňuje, že vo všetkých cieľoch trvalo udržateľného rozvoja sa kladie výslovný dôraz na rodovú rovnosť a posilňovanie postavenia žien a že by sa malo vyvinúť väčšie úsilie s cieľom dosiahnuť úplné uplatňovanie práv žien a účinné vykonávanie politík podporujúcich posilnenie postavenia žien a ich účasti na rozhodovacom procese;

10.  zdôrazňuje, že je dôležité vidieť prístup k zdraviu ako ľudské právo; zdôrazňuje, že je potrebné zaručiť prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a príslušným právam vrátane opatrení na zabezpečenie toho, aby ženy mohli slobodne rozhodovať o svojom tele a živote, aby mali prístup k plánovaniu rodiny, k primeraným hygienickým výrobkom pre ženy a aby dostávali odporúčanú pôrodnícku starostlivosť, ako aj predchádzať úmrtnosti detí a matiek; zdôrazňuje skutočnosť, že služby zabezpečujúce bezpečné umelé prerušenie tehotenstva sú dôležitými prvkami pri záchrane života žien a že prispievajú k zamedzeniu vysokorizikových pôrodov a zníženiu dojčenskej a detskej úmrtnosti; zdôrazňuje význam prístupu k primeraným službám v oblasti duševného zdravia, ktoré zohľadňujú rodové hľadisko, a to najmä v konfliktných a postkonfliktných situáciách;

11.  dôrazne odsudzuje opätovné zavedenie a rozšírenie globálneho umlčiavacieho pravidla a jeho vplyv na zdravie a práva žien a dievčat na celom svete; opakuje svoju výzvu, aby EÚ a jej členské štáty vyplnili medzeru vo financovaní, ktorú v tejto oblasti zanechali Spojené štáty americké, a aby na to využili financovanie v oblasti rozvoja na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ;

12.  považuje za neprijateľné, že telá žien a dievčat, najmä pokiaľ ide o ich sexuálne a reprodukčné zdravie a práva, sú stále ideologickým bojiskom; vyzýva EÚ a členské štáty, aby uznali neodňateľné práva žien a dievčat na telesnú integritu a samostatné rozhodovanie a odsudzuje časté porušovanie sexuálnych a reprodukčných práv žien vrátane odopierania prístupu k službám plánovaného rodičovstva, cenovo dostupnej antikoncepcii a bezpečnému a legálnemu vykonávaniu umelého prerušenia tehotenstva;

13.  vyzýva členské štáty, aby posilnili vykonávanie politík, ktorými sa posilňuje postavenie dievčat a žien, bojuje proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a aby sa v rámci cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 5 a iniciatívy MOP z roku 2018 „Ženy v práci“ zamerali na poskytovanie rovnakého prístupu ženám a dievčatám k základnému a vyššiemu vzdelávaniu a odbornej príprave, celoživotnému vzdelávaniu, dôstojnej práci a rovnakému odmeňovaniu, rovnakého prístupu k finančným službám a zastúpeniu v hospodárskych a politických rozhodovacích procesoch;

14.  konštatuje, že najmä organizácie pre práva žien a obhajcovia týchto práv sú špecifickou cieľovou skupinou a mimoriadne trpia zmenšujúcim sa občianskym priestorom; zdôrazňuje, že EÚ musí poskytovať politickú podporu, vo väčšej miere chrániť a výraznejšie finančne podporovať nezávislé organizácie občianskej spoločnosti, ktoré presadzujú práva žien a dievčat vo všetkých oblastiach; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť ochranu obhajkýň ľudských práv, ktoré čelia väčšiemu počtu hrozieb a násilia, ba dokonca boli zavraždené v priamom dôsledku svojich aktivít; naliehavo vyzýva EÚ, aby zohľadnila potrebu poskytovania osobitnej ochrany obhajkyniam ľudských práv, a všetky členské štáty, aby rešpektovali Deklaráciu OSN o obhajcoch ľudských práv;

15.  vyzýva ESVČ, aby zabezpečila, aby sa výsledky 62. zasadnutia Komisie pre postavenie žien (CSW) zahrnuli do jej politík a poskytli nový impulz pri podpore rodovej rovnosti a posilnenia postavenia vidieckych žien a dievčat;

16.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby vzdelávanie a odborná príprava v oblastiach STEM, ako aj v oblasti humanitných vied, boli prístupné ženám a dievčatám, s osobitným dôrazom na zvyšovanie ich talentov a kompetencií a ich účasti v odvetviach STEM;

17.  pripomína, že v rámci vzdelávania by sa mali vypracovať vhodné opatrenia v záujme podpory vzdelávacích programov bez stereotypov s cieľom zahrnúť účasť občanov, ľudské práva, rodovú rovnosť, podporu medzikultúrneho povedomia a porozumenia, aby boli študenti lepšie pripravený na občianstvo;

18.  odsudzuje všetky formy násilia, ako je domáce násilie, obťažovanie, sexuálne vykorisťovanie, obchodovanie s ľuďmi, detské a nútené manželstvá, ktoré sú páchané na ženách a dievčatách v Európe a vo zvyšku sveta, ako vážne porušovanie ľudských práv;

19.  víta spoločné úsilie a investície EÚ spolu s OSN, pokiaľ ide o spustenie iniciatívy Spotlight, zameranej na odstránenie všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách, pričom opätovne zdôrazňuje, že násilie páchané na ženách a dievčatách je jednou z najrozšírenejších, najúpornejších a najzničujúcejších foriem porušovania ľudských práv; keďže ženy a dievčatá na celom svete sú aj naďalej najviac ohrozené rodovo motivovaným a sexuálnym násilím, sexuálnym obťažovaním, sexuálnym zneužívaním a vykorisťovaním, čo zahŕňa aj politickú a hospodársku diskrimináciu, domáce násilie, šikanu, sexuálne vykorisťovanie, zločiny v mene cti, obchodovanie s ľuďmi, manželstvá detí a nútené manželstvá, mrzačenie ženských pohlavných orgánov a znásilňovanie ako vojnovú zbraň; odsudzuje preto všetky formy násilia páchaného na ženách a dievčatách; ďalej žiada, aby EÚ a členské štáty zintenzívnili svoj boj proti mrzačeniu ženských pohlavných orgánov na celom svete a v rámci EÚ, keďže podľa odhadov Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) z roku 2017 bolo aspoň 500 000 žien žijúcich v EÚ vystavených mrzačeniu ženských pohlavných orgánov a tieto praktiky hrozia ďalším 180 000 dievčatám a ženám;

20.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že podľa štúdie Parlamentu o vykonávaní akčného plánu GAP II sa zdá, že pri súčasnej tvorbe programov sa v krízových situáciách a v situáciách zložitých konfliktov rodový rozmer odsúva na okraj; vyjadruje poľutovanie nad tým, že okrem iných výsledkov to znamená, že dievčatá a ženy, ktoré sú obeťami znásilnení ako vojenskej zbrane, nemajú prístup k nediskriminačnej starostlivosti, najmä ku komplexnej lekárskej starostlivosti vrátane umelého prerušenia tehotenstva, napriek úsiliu GAP II o zlepšenie postavenia žien s cieľom posilniť ich rozhodovanie o vlastnom sexuálnom a reprodukčnom živote;

21.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby účinne a účelne bojovali proti obchodovaniu s ľuďmi; ako vyplýva z niekoľkých štúdií, väčšinu osôb, s ktorými sa obchoduje, tvoria ženy a dievčatá, ktoré sú hneď po príchode na európsku pevninu nútené vykonávať prostitúciu v členských štátoch;

22.  žiada Komisiu a ESVČ, aby vo všetkých obchodných dohodách a dohodách o partnerstve s tretími krajinami venovali osobitnú pozornosť dodržiavaniu ľudských práv týkajúcich sa žien a dievčat;

23.  zdôrazňuje skutočnosť, že porušovaním ľudských práv je aj šikanovanie a sexuálne obťažovanie na pracovisku;

24.  naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, ktoré tak ešte nespravili, aby urýchlili ratifikáciu a vykonávanie Istanbulského dohovoru, prvého právne záväzného medzinárodného nástroja na prevenciu a boj proti násiliu páchanému na ženách vo všetkých jeho častiach s cieľom zabezpečiť súlad medzi vnútornými a vonkajšími opatreniami EÚ v tejto oblasti; žiada o úplné dodržiavanie Istanbulského dohovoru; zdôrazňuje skutočnosť, že náboženskými či kultúrnymi rozdielmi, rozdielmi v tradíciách, prípadne inými okolnosťami, nemožno ospravedlniť diskrimináciu či akúkoľvek formu násilia;

25.  uznáva, že treba riešiť osobitnú situáciu, ktorej čelia ženy ako obete viacerých foriem diskriminácie, ako je diskriminácia z dôvodu rodovej identity, rasy, triedy, spôsobilosti či postihnutia alebo statusu migranta; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a členské štáty, aby vypracúvali a hodnotili zahraničné politiky tak z hľadiska rodovej rovnosti, ako aj z medziodvetvového hľadiska;

26.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zdvojnásobili úsilie o odstránenie všetkých foriem rodovo motivovaného násilia vrátane detského, skorého a núteného manželstva, gendercídy, nútenej sterilizácie a znásilnenia medzi manželmi;

27.  zdôrazňuje, že EÚ sa zaviazala k podpore rodovej rovnosti a zabezpečeniu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých svojich činnostiach, čo je povinnosť ustanovená v zmluvách, aby sa rodová rovnosť stala kľúčovou prioritou vo všetkých usmerneniach, pracovných vzťahoch, politikách a činnostiach EÚ vrátane vonkajších činností; preto podporuje súvisiace koordinované úsilie v rámci mnohostranných dialógov a činností delegácií EÚ, ako sú volebné pozorovateľské misie; zdôrazňuje, že treba posilniť činnosť hlavného poradcu ESVČ pre rodové otázky v tretích krajinách zameranú na presadzovanie mieru, bezpečnosti a základných slobôd, a to zabezpečením osobitného rozpočtu pre oblasti jeho právomocí;

28.  vyzýva Komisiu, aby do dohôd o voľnom obchode s tretími krajinami začlenila rodovú kapitolu a doložky požadujúce, aby tieto krajiny ratifikovali a vykonávali 27 medzinárodných dohovorov o ľudských a pracovných právach, ochrane životného prostredia a dobrej správe vecí verejných, ktoré sa uvádzajú v systéme všeobecných preferencií (VSP) a VSP +; zdôrazňuje, že je dôležité monitorovať ich vykonávanie, v prípade potreby prijímať opatrenia a venovať osobitnú pozornosť rodovej rovnosti; zdôrazňuje, že dohovor CEDAW je v rámci VSP+ jedným z relevantných dohovorov;

29.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že podľa štatistík z roku 2016 vedú delegácie EÚ ženy len v 21,9 % prípadov(3); vyjadruje poľutovanie nad tým, že medzi ôsmimi osobitnými zástupcami EÚ je len jedna žena; vyjadruje poľutovanie nad tým, že ženy predstavujú v rámci civilných misií SBOP len 25 % zamestnancov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že nie sú k dispozícii komplexné štatistiky o účasti žien na vojenských misiách a operáciách SBOP;

30.  konštatuje, že v záujme zachovania politického odhodlania splniť tento cieľ bude potrebné primerané financovanie oblasti rodovej rovnosti vo vonkajších vzťahoch; zdôrazňuje, že aktuálne financovanie krokov v oblasti rodovej rovnosti a posilňovania postavenia žien zostáva neadekvátne, a žiada, aby sa táto situácia v ďalšom VFR zmenila;

31.  víta prístup zahŕňajúci rodové hľadisko v rámci činností spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ a zdôrazňuje význam zabezpečenia primeranej odbornej prípravy zdravotníckych pracovníkov a pracovníkov humanitárnej pomoci vrátane tých, ktorí pracujú v prípade núdzovej pomoci, citlivej z rodového hľadiska;

32.  zdôrazňuje význam zapojenia žien, mladých ľudí a osôb LGBTIQ do mierových procesov a procesov zmierenia a dôležitú úlohu, ktorú môže umenie a medzikultúrny dialóg v tomto ohľade zohrávať, ako sa uvádza v spoločnom oznámení Európskej komisie a vysokej predstaviteľky pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku s názvom Smerom k stratégii EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy (JOIN(2016)0029);

33.  zdôrazňuje, že je dôležité riešiť osobitné potreby vdov všetkých vekových skupín v konfliktných oblastiach a oblastiach po skončení konfliktu, najmä ich potreby finančnej a psychologickej podpory, a uznáva významnú úlohu, ktorú by mali zohrávať pri mierových procesoch a procesoch zmierenia;

34.  zdôrazňuje, že náboženské a kultúrne rozdiely a rozdiely v tradíciách nemôžu byť v žiadnom prípade ospravedlnením diskriminácie či akejkoľvek formy násilia; podporuje iniciatívu EÚ s názvom Predchádzanie násilnému extrémizmu: prístup zameraný na rodovú rovnosť, pričom kladie dôraz na podporu projektov zohľadňujúcich rodové hľadisko, ktoré posilňujú úlohy žien a dievčat pri budovaní mieru, predchádzaní konfliktom a teroristickým činom a pri humanitárnej reakcii;

35.  vyzýva ESVČ, aby podporovala úlohu žien pri predchádzaní terorizmu; poukazuje na skutočnosť, že ako vyplýva z niekoľkých štúdií, ženy ako matky môžu pomocou neustáleho dialógu a základnej citovej väzby, ktorú majú so svojimi deťmi, odpútať deti od foriem radikalizácie, ktorým môžu byť vystavené, a chrániť ich pred rizikom mentálneho podmanenia rôznymi extrémistickými skupinami; zdôrazňuje, že práve preto, že ženy sú kontaktným bodom medzi spoločenstvom a vlastnou rodinou, môžu zohrávať úlohu strážnika a poskytovať dôležité informácie, ktoré môžu viesť k nenásilnej intervencii s cieľom zabrániť možným teroristickým činom;

36.  naliehavo vyzýva EÚ, aby vo svojej činnosti s tretími krajinami a v rámci členských štátov bojovala proti rodovo motivovanému násiliu v rámci svojich najlepších možností a schopností a s využitím všetkých dostupných nástrojov;

37.  odsudzuje brutálne činy páchané na vysídlených osobách, ako sú utečenci, migranti a žiadatelia o azyl, najmä ženy a dievčatá; odsudzuje skutočnosť, že v niektorých tretích krajinách sa homosexualita stále považuje za zločin; odsudzuje všetky formy diskriminácie a násilia voči LGBTIQ osobám; odsudzuje pretrvávajúcu situáciu, keď sa ženy a LGBTIQ osoby s cieľom požiadať o azyl v EÚ vystavujú vážnemu riziku sexuálneho a rodovo motivovaného násilia pozdĺž trás a v prijímacích centrách; zdôrazňuje, že ženy, dievčatá a LGBTIQ osoby, ktoré vyjadria opodstatnené obavy z rodovo motivovaného prenasledovania, musia mať možnosť bezpečne požiadať o víza z humanitárnych dôvodov; vyzýva členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie ochrany migrantiek, utečeniek a žiadateliek o azyl, napríklad poskytovanie právneho poradenstva, prístup k zdravotnej starostlivosti, bezpečné útočiská pre ženy a deti a prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam vrátane bezpečného umelého prerušenia tehotenstva;

38.  zdôrazňuje skutočnosť, že formy rodovo motivovaného násilia a diskriminácie vrátane znásilnenia a sexuálneho násilia, mrzačenia ženských genitálií, núteného manželstva, domáceho násilia, tzv. zločinov v mene cti a diskriminácie na základe rodovej príslušnosti uznanej štátom, predstavujú prenasledovanie a mali by byť platnými dôvodmi pre žiadosť o azyl alebo humanitárnu ochranu, a preto by sa mali zohľadniť v novom nástroji; vyzýva preto Komisiu, aby uznala rodovo motivované prenasledovanie ako opodstatnený dôvod na žiadanie medzinárodnej ochrany a aby zároveň zabezpečila začlenenie rodového hľadiska do všetkých fáz konania o azyle, a to zaistením súladu s usmerneniami UNHCR o medzinárodnej ochrane z roku 2002: rodovo motivované prenasledovanie;

39.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby s cieľom uspokojiť osobitné potreby žien a dievčat, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, s osobitným dôrazom na poskytovanie pomoci dievčatám a ženám, ktoré sú obeťami rodovo motivovaného násilia v krajine ich pôvodu a na migračných trasách, viac používali prístup zameraný na rodové hľadisko;

40.  odsudzuje všetky formy diskriminácie a násilia voči osobám LGBTIQ; vyzýva ESVČ, aby prostredníctvom vonkajších opatrení EÚ zvyšovala a podporovala globálnu informovanosť o právach LGBTIQ osôb s cieľom ukončiť diskrimináciu, ktorej každodenne čelia, v súlade s Usmerneniami na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb;

41.  odsudzuje skutočnosť, že ženy v niektorých krajinách majú stále obmedzený prístup k rozhodovacím procesom, a preto sú pozbavené základných občianskych práv.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

22.10.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

18

5

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Daniela Aiuto, Maria Arena, Beatriz Becerra Basterrechea, Heinz K. Becker, Vilija Blinkevičiūtė, Arne Gericke, Anna Hedh, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Florent Marcellesi, Barbara Matera, Angelika Mlinar, Maria Noichl, Marijana Petir, Pina Picierno, João Pimenta Lopes, Liliana Rodrigues, Ernest Urtasun, Ángela Vallina, Anna Záborská, Jana Žitňanská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

José Inácio Faria, Eleonora Forenza, Jordi Solé, Julie Ward

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

18

+

ALDE

Beatriz Becerra Basterrechea, Angelika Mlinar

EFDD

Daniela Aiuto

GUE/NGL

Eleonora Forenza, Ángela Vallina

PPE

José Inácio Faria, Agnieszka Kozłowska-Rajewicz, Barbara Matera

S&D

Maria Arena, Vilija Blinkevičiūtė, Anna Hedh, Maria Noichl, Pina Picierno, Liliana Rodrigues, Julie Ward

VERTS/ALE

Florent Marcellesi, Jordi Solé, Ernest Urtasun

5

-

ECR

Arne Gericke, Jana Žitňanská

PPE

Heinz K. Becker, Marijana Petir, Anna Záborská

1

0

GUE/NGL

João Pimenta Lopes

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

(1)

Ú. v. EÚ C 349, 17.10.2017, s. 50.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2018)0239.

(3)

Správa ESVČ o ľudských zdrojoch za rok 2017, uverejnená 16. mája 2018.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

12.11.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

41

6

8

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Michèle Alliot-Marie, Petras Auštrevičius, Bas Belder, James Carver, Lorenzo Cesa, Aymeric Chauprade, Javier Couso Permuy, Arnaud Danjean, Georgios Epitideios, Knut Fleckenstein, Eugen Freund, Michael Gahler, Tunne Kelam, Wajid Khan, Eduard Kukan, Arne Lietz, Barbara Lochbihler, Sabine Lösing, Andrejs Mamikins, Ramona Nicole Mănescu, David McAllister, Francisco José Millán Mon, Clare Moody, Pier Antonio Panzeri, Ioan Mircea Paşcu, Alojz Peterle, Tonino Picula, Julia Pitera, Cristian Dan Preda, Jozo Radoš, Michel Reimon, Jean-Luc Schaffhauser, Anders Sellström, Alyn Smith, Jordi Solé, Dobromir Sośnierz, Jaromír Štětina, Charles Tannock, Miguel Urbán Crespo, Ivo Vajgl

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Andrea Bocskor, Neena Gill, Rebecca Harms, Marek Jurek, Juan Fernando López Aguilar, Antonio López-Istúriz White, Urmas Paet, Bodil Valero, Mirja Vehkaperä, Marie-Christine Vergiat

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Eleonora Evi, Rupert Matthews, Miroslav Mikolášik, Liliana Rodrigues, Flavio Zanonato


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

41

+

ALDE

Petras Auštrevičius, Urmas Paet, Jozo Radoš, Ivo Vajgl, Mirja Vehkaperä

EFDD

Aymeric Chauprade, Eleonora Evi

PPE

Michèle Alliot-Marie, Lorenzo Cesa, Arnaud Danjean, Michael Gahler, Tunne Kelam, Eduard Kukan, Antonio López-Istúriz White, David McAllister, Ramona Nicole Mănescu, Francisco José Millán Mon, Alojz Peterle, Julia Pitera, Cristian Dan Preda, Anders Sellström, Jaromír Štětina

S&D

Knut Fleckenstein, Eugen Freund, Neena Gill, Wajid Khan, Arne Lietz, Juan Fernando López Aguilar, Andrejs Mamikins, Clare Moody, Pier Antonio Panzeri, Ioan Mircea Paşcu, Tonino Picula, Liliana Rodrigues, Flavio Zanonato

VERTS/ALE

Rebecca Harms, Barbara Lochbihler, Michel Reimon, Alyn Smith, Jordi Solé, Bodil Valero

6

-

ECR

Bas Belder, Marek Jurek

ENF

Jean-Luc Schaffhauser

NI

James Carver, Georgios Epitideios, Dobromir Sośnierz

8

0

ECR

Rupert Matthews, Charles Tannock

GUE/NGL

Javier Couso Permuy, Sabine Lösing, Miguel Urbán Crespo, Marie-Christine Vergiat

PPE

Andrea Bocskor, Miroslav Mikolášik

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 6. decembra 2018Právne oznámenie