Postup : 2018/2044(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0374/2018

Predkladané texty :

A8-0374/2018

Rozpravy :

PV 11/12/2018 - 13
CRE 11/12/2018 - 13

Hlasovanie :

PV 12/12/2018 - 12.14
CRE 12/12/2018 - 12.14
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0512

SPRÁVA     
PDF 960kWORD 136k
21.11.2018
PE 621.073v02-00 A8-0374/2018

o zisteniach a odporúčaniach Osobitného výboru pre terorizmus

(2018/2044(INI))

Osobitný výbor pre terorizmus

Spravodajkyne: Monika Hohlmeier a Helga Stevens

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o zisteniach a odporúčaniach Osobitného výboru pre terorizmus

(2018/2044(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie zo 6. júla 2017 o zriadení Osobitného výboru pre terorizmus, jeho povinnosti, počet členov a funkčné obdobie(1) prijaté v súlade s článkom 197 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Osobitného výboru pre terorizmus (A8-0374/2018),

Úvod

A.  keďže Únia je založená na hodnotách ľudskej dôstojnosti, slobody, rovnosti a solidarity, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, ako aj na zásadách demokracie a právneho štátu; keďže teroristické činy predstavujú jedno z najzávažnejších porušení týchto univerzálnych hodnôt a zásad;

B.  keďže EÚ by mala urobiť všetko pre to, aby zaručila telesnú a duševnú integritu svojich občanov, ktorí sú ohrození teroristami; keďže boj proti terorizmu si vyžaduje, aby sa jeho obete stali stredobodom pozornosti; keďže spoločnosti musia chrániť, uznávať, podporovať a odškodňovať obete terorizmu; keďže v článku 6 Charty základných práv sa zakotvuje právo na slobodu a právo na bezpečnosť, ktoré sa navzájom dopĺňajú;

C.  keďže reakcia na hrozbu terorizmu by mala byť vždy v úplnom súlade so zásadami uznanými v článku 2 Zmluvy o EÚ a mala by dodržiavať základné práva a slobody, ako aj zásady uznané najmä v Charte základných práv, vzhľadom na možný vplyv na nevinné osoby, ktoré tvoria veľkú väčšinu obyvateľstva;

D.  keďže terorizmus vo všetkých jeho formách a prejavoch, ktoré spáchal ktokoľvek, kdekoľvek a na akékoľvek účely, sa musí odsúdiť, keďže predstavuje jednu z najvážnejších hrozieb pre medzinárodný mier a bezpečnosť;

E.  keďže hrozba terorizmu v posledných rokoch rastie a rýchlo sa vyvíja; keďže teroristické útoky nás všetkých hlboko zasiahli a vyžiadali si životy a spôsobili zranenia mnohých nevinných ľudí; keďže cezhraničná povaha terorizmu si vyžaduje silnú koordinovanú reakciu a spoluprácu v rámci členských štátov a medzi nimi, ako aj s príslušnými agentúrami a orgánmi Únie a medzi nimi a s príslušnými tretími krajinami;

Inštitucionálny rámec

F.  keďže bezpečnosť jedného členského štátu znamená bezpečnosť všetkých v Únii; keďže hrozby terorizmu si vyžadujú holistický prístup prepájajúci vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť, ktorý zabezpečí vnútroštátnu a európsku koordináciu; keďže EÚ a členské štáty dosiahli pokrok v boji proti týmto hrozbám, ale tento pokrok sa, žiaľ, dosiahol skôr pod tlakom udalostí než prostredníctvom proaktívnych opatrení, pričom sa vo všetkých členských štátoch nezaznamenala rovnaká úroveň pokroku;

G.  keďže národná bezpečnosť je výlučnou zodpovednosťou členských štátov, ako sa ustanovuje v článku 4 ods. 2 Zmluvy o EÚ a článku 73 ZFEÚ, pričom podľa článku 4 ods. 3 a článku 42 Zmluvy o EÚ si Únia a členské štáty navzájom pomáhajú pri vykonávaní úloh, ktoré vyplývajú zo zmlúv; keďže národná bezpečnosť je čoraz viac závislá od svojho širšieho európskeho rozmeru; keďže národná bezpečnosť nie je vymedzená na úrovni Únie, a členským štátom sa tak ponecháva príliš široký priestor na voľné konanie;

H.  keďže v článku 4 ods. 2 ZFEÚ sa priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti súčasne označuje za oblasť spoločných právomocí Únie a členských štátov; keďže EÚ má osobitné právomoci, pokiaľ ide o uľahčenie a podporu koordinácie a spolupráce medzi členskými štátmi, ako aj v oblasti harmonizácie právnych predpisov členských štátov a praxe v nich; keďže mandát pre opatrenia EÚ poskytuje článok 67 ZFEÚ zameraný na zabezpečenie „vysokej úrovne bezpečnosti prostredníctvom opatrení na predchádzanie trestnej činnosti“ a na boj proti nej;

I.  keďže národné bezpečnostné a spravodajské agentúry členských štátov EÚ a niektoré tretie krajiny spolupracujú efektívne prostredníctvom protiteroristickej skupiny, teda neformálneho orgánu mimo EÚ, a na bilaterálnom a multilaterálnom základe; keďže protiteroristická skupina má platformu na výmenu operačných spravodajských informácií, ktorá zvýšila rýchlosť a kvalitu spoločného využívania spravodajských informácií; keďže EÚ má zavedené komplexné štruktúry, ktoré sa úplne alebo čiastočne zaoberajú terorizmom, najmä prostredníctvom Európskeho centra Europolu pre boj proti terorizmu (ECTC), ktoré je centrálnym uzlom na výmenu informácií v oblasti presadzovania práva a spolupráce v oblasti boja proti terorizmu na úrovni EÚ, a Spravodajského a situačného centra EÚ (EU INTCEN), ktoré je vstupnou bránou strategického spravodajstva zo spravodajských a bezpečnostných služieb do EÚ, prostredníctvom ktorej sa informácie protiteroristickej skupiny dostanú k európskym politickým činiteľom, a to sprostredkuje európsky koordinátor pre boj proti terorizmu;

J.  keďže hranica medzi právomocou EÚ a právomocou jednotlivých štátov nie je z dôvodu rozličných vlastností a geografických daností vždy jednoznačná, z čoho vyplýva vyšší význam spolupráce medzi obidvomi úrovňami správy; keďže rôznorodosť regionálnych, vnútroštátnych, európskych a medzinárodných aktérov v oblasti terorizmu, spolu s prekrývajúcimi sa právomocami a nedostatočne vymedzenými mandátmi, množstvo formálnych a neformálnych fór pre spoluprácu a výmenu informácií, ako aj rozdelenie právomocí medzi rôznymi regionálnymi a vnútroštátnymi agentúrami, medzi orgánmi presadzovania práva a spravodajskými službami a medzi EÚ a členskými štátmi zdôrazňuje komplexnosť koordinácie a súdržnosti reakcie na hrozbu terorizmu a môže spôsobovať ťažkosti v súvislosti s ňou;

K.  keďže komisár pre bezpečnostnú úniu je cenným aktérom, ktorý sa pripája ku Komisii v procese tvorby, vykonávania, monitorovania a hodnotenia politiky; keďže zriadenie funkcie komisára pre bezpečnostnú úniu signalizuje záväzok EÚ povzbudzovať a podporovať spoluprácu medzi členskými štátmi v otázkach vnútornej bezpečnosti, ako aj záväzok harmonizovať právne predpisy v oblasti boja proti terorizmu a zabezpečiť lepšiu spoluprácu medzi orgánmi presadzovania práva a súdnymi orgánmi a zároveň plne rešpektovať skutočnosť, že tieto záležitostí patria do právomoci členských štátov, ako sa ustanovuje v zmluvách;

L.  keďže koordinátor EÚ pre boj proti terorizmu je významným aktérom pri sledovaní implementácie stratégie EÚ v oblasti boja proti terorizmu; keďže koordinátor EÚ pre boj proti terorizmu v súlade so svojim mandátom stanoveným Európskou radou zaisťuje implementáciu a posudzovanie stratégie a koordináciu prác v rámci Únie a uľahčuje kontakt medzi Úniou a tretími krajinami; keďže koordinátor EÚ pre boj proti terorizmu poskytuje inštitúciám, agentúram a členským štátom EÚ cenné rady, udržiava s nimi kontakt a pomáha posilňovať koordináciu medzi nimi; keďže jeho mandát a štatút sú však nedostatočne vymedzené;

M.  keďže 6. júla 2017 Parlament zriadil dočasný Osobitný výbor pre terorizmus (TERR) s cieľom poskytnúť stanovisko Parlamentu k praktickým a legislatívnym medzerám v súčasnom režime boja proti terorizmu, ktoré umožnili, aby došlo k nedávnym teroristickým útokom v EÚ, a predložiť odporúčania, ktoré by pomohli bojovať proti teroristickej hrozbe na úrovni EÚ;

N.  keďže Európska prokuratúra, ktorá sa má zriadiť na základe nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939, má dôležitú úlohu vyšetrovať a trestne stíhať trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Únie; keďže jej zriadenie a pridelenie finančných prostriedkov tomuto novému orgánu by nemalo negatívne ovplyvniť schopnosť existujúcich štruktúr, ako je Eurojust, napomáhať úsilie členských štátov v boji proti terorizmu;

O.  keďže z 88 právne záväzných opatrení v oblasti boja proti terorizmu, ktoré boli navrhnuté od septembra 2001 do leta 2013, iba štvrtina podliehala posúdeniu vplyvu a iba tri verejnej konzultácii(2); keďže tento pomer sa v posledných rokoch zlepšil a k najnovším iniciatívam, ktoré v roku 2017 a 2018 predložila Komisia, boli priložené potrebné odporúčania; keďže Komisia svojím programom lepšej právnej regulácie, ktorý prijala v roku 2015, posilnila aj svoju politiku konzultácií so zainteresovanými stranami; keďže opatrenia v oblasti boja proti terorizmu by mohli byť účinnejšie a súdržnejšie, ak sa uskutočnia konzultácie s príslušnými zainteresovanými stranami a vykonajú sa posúdenia vplyvu;

P.  keďže Komisia vo svojom komplexnom posúdení bezpečnostnej politiky EÚ spomenula ako jednu z výziev bezpečnostnej únie neúplné vykonávanie;

Q.  keďže hodnotenie opatrení na boj proti terorizmu je nevyhnutné na posúdenie ich účinnosti, vhodnosti, koherentnosti, efektívnosti a dodržiavania ľudských základných práv, a na určenie toho, či sú potrebné ďalšie opatrenia, aby sa odstránili nedostatky; keďže medzi monitorovaním miery vykonávania a skutočnej účinnosti vykonaných opatrení existujú rozdiely; keďže medzi rokmi 2001 a 2016 bolo vydaných 17 správ o vykonávaní a hodnotení monitorovania v porovnaní s 10 stratégiami v oblasti boja proti terorizmu a 55 legislatívnymi a nezáväznými opatreniami; keďže je zásadne dôležité, aby členské štáty urýchlene implementovali európske právne predpisy v oblasti bezpečnosti a zabránili tak vzniku akýchkoľvek trhlín v európskom súbore protiteroristických opatrení;

Teroristická hrozba

R.  keďže členské štáty EÚ sa v posledných rokoch stali terčom rozsiahlych teroristických útokov; keďže najsmrteľnejšie útoky spáchali skupiny džihádistov ako Dá´iš alebo al-Káida alebo nimi boli inšpirované; keďže niektoré krajiny niekedy týmto teroristickým skupinám(3) a ich činnostiam napomáhajú; keďže obavy aj naďalej vzbudzuje krajne pravicový, krajne ľavicový a etnicko-nacionalistický separatistický extrémizmus, zameraný na zvrhnutie demokratických hodnôt a systému, ktorý sa riadi zásadami právneho štátu v EÚ, prostredníctvom nezákonného použitia násilia;

S.  keďže teroristické útoky vykonané v EÚ v roku 2017 boli síce vo väčšine prípadov označené ako separatistické útoky (137 z 205), v Europolom vypracovanej správe TE-SAT 2018 sa jednoznačne uvádza, že žiadna z aktivít v ktorejkoľvek teroristickej kategórii, ktoré sa v správe uvádzajú, nebola tak smrteľná a nemala taký vplyv na spoločnosť ako celok ako aktivity páchané džihádistickými teroristami; keďže rastúce riziko retribučného terorizmu je vážnym problémom, ktorý by sa nemal podceňovať;

T.  keďže pokiaľ teroristický útok znamená „rozsiahly alebo systematický útok namierený proti civilnému obyvateľstvu“, na teroristické vraždy by sa mal vzťahovať článok 7 Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu zo 17. júla 1998 a mali by patriť do jeho pôsobnosti;

U.  keďže vývoj a nestabilita na Blízkom východe a v severnej Afrike (MENA) umožnili Dá´iš a ďalším teroristickým skupinám získať oporu v krajinách hraničiacich s EÚ a nevídanú mieru náboru bojovníkov z krajín EÚ; keďže v dôsledku toho sa prepojenie medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou stalo oveľa dôležitejšie;

V.  keďže tisíce občanov narodených v Európe alebo s pobytom v Európe sa pripojili k teroristickým činnostiam skupiny Dá´iš v Sýrii a Iraku, ale od vojenského kolapsu skupiny Dá´iš na jej území došlo k zmene stratégie, pričom klesol počet osôb cestujúcich do Sýrie a Iraku na účely terorizmu, ako aj počet džihádistov a „spiacich buniek“ v rámci EÚ, ktoré sú podnecované k útokom vo svojich domovských krajinách;

W.  keďže nedávne útoky preukázali, že strelné zbrane a výbušniny sú stále tradičnými metódami, ktoré používajú teroristické skupiny; keďže však stále narastá využívanie iných zbraní a metód jednotlivcami, ktoré sú oveľa menej sofistikované a ťažšie sa odhaľujú a ktoré majú vyvolať medzi civilným obyvateľstvom maximálny počet náhodných nehôd;

X.  keďže návrat zahraničných teroristických bojovníkov a ich rodín vytvára osobitné výzvy z hľadiska bezpečnosti a radikalizácie, najmä pokiaľ ide o navrátené deti, ktoré predstavujú osobitný problém, pretože potrebujú ochranu ako obete, ale zároveň môžu byť aj potenciálnymi páchateľmi;

Y.   keďže niektorí z týchto navrátilcov boli často predmetom dlhodobej ideologickej indoktrinácie a vojenského výcviku v používaní zbraní a výbušnín, ako aj rôznych krycích, útočných a bojových taktík, a v niektorých prípadoch nadviazali spojenie s inými teroristami, prípadne s bývalými zahraničnými bojovníkmi, s ktorými vytvárajú nadnárodné siete(4);

Z.  keďže medzi páchateľov teroristických útokov v EÚ veľmi často patria štátni príslušníci EÚ, často migranti druhej a tretej generácie, ktorí vyrastali v členských štátoch, v ktorých spáchali útoky, ako aj cudzinci, ktorí v niektorých prípadoch mohli mať istý čas pobyt v cieľovom členskom štáte;

AA.  keďže naše otvorené spoločnosti a otvorené hranice sú zraniteľné a teroristické skupiny túto situáciu využívajú; keďže teroristi využili trasy migrantov a žiadateľov o azyl, aby sa dostali do európskych krajín, a využívajú slobodu pohybu v celej Európe;

AB.  keďže existujú zdokumentované prípady(5), v ktorých sa obete závažných zločinov spáchaných teroristami skupiny Dá´iš na území Sýrie či Iraku, vo chvíli, keď už sa domnievali, že sú v bezpečí, opäť so svojimi trýzniteľmi stretli na pôde EÚ, kde jedni i druhí požiadali o ochranu;

AC.  keďže tok neregulárnych migrantov a utečencov vytvára výzvy z hľadiska ich integrácie do európskych spoločností a vyžaduje si posilnené a osobitné investície zamerané na sociálne a kultúrne začlenenie;

AD.  keďže na útok môžu byť použité nové formy terorizmu, medzi ktoré patrí kybernetický terorizmus a používanie zbraní hromadného ničenia, a to možno aj v súvislosti s novým technickým vybavením, akým sú bezpilotné lietadlá; keďže existuje precedens nevydareného útoku s vysoko toxickým biologickým činidlom ricínom; keďže existujú prípady, keď teroristické skupiny použili alebo plánovali použiť chemické, biologické, rádiologické alebo jadrové materiály a prostredníctvom sociálnych mediálnych kanálov zdieľali možné taktiky a metódy útokov a ciele;

AE.  keďže členské štáty majú odlišné stratégie reakcie na hybridné hrozby a hrozby súvisiace s chemickým, biologickým, rádiologickým a jadrovým rizikom, a teda aj odlišné úrovne pripravenosti;

AF.  keďže Európska rada 28. júna 2018 privítala spoločné oznámenie o odolnosti Európy voči hybridným hrozbám a hrozbám súvisiacim s chemickým, biologickým, rádiologickým a jadrovým (CBRN) rizikom, v ktorom sa identifikujú oblasti, kde by sa mala zintenzívniť činnosť v záujme prehĺbenia a posilnenia zásadného prínosu EÚ k odstráneniu týchto hrozieb, a v ktorom sa členské štáty a Komisia naliehavo žiadajú, aby urgentne spolupracovali na plnohodnotnej implementácii akčného plánu v oblasti CBRN rizík;

AG.  keďže by sa mal zaujať obozretný postoj v politickej diskusii, ktorú využívajú tak ľavicoví, ako aj pravicoví agitátori, v súvislosti s teroristickou hrozbou alebo pri odvolávaní sa na ňu, aby sa zabránilo polarizácii spoločnosti a aby sa neoslabila demokracia, sociálna súdržnosť a ľudské práva, čo by nahralo teroristickým organizáciám a ich cieľom;

AH.  keďže v Európskom programe v oblasti bezpečnosti z apríla 2015 sa zdôraznila potreba odstrániť prepojenie medzi terorizmom a organizovanou trestnou činnosťou, ako aj to, že organizovaná trestná činnosť živí terorizmus rozličnými kanálmi, okrem iného dodávkami zbraní, financovaním prostredníctvom pašovania drog a infiltráciou na finančné trhy;

AI.  keďže veľkoplošné medzinárodné teroristické organizácie ako Dá´iš a al-Káida sú finančne sebestačné a keďže medzi preukázateľné prostriedky získavania finančných prostriedkov teroristickými skupinami patrí nezákonné obchodovanie okrem iného s tovarom, zbraňami, surovinami, palivami, drogami, cigaretami a kultúrnymi predmetmi, ako aj obchodovanie s ľuďmi, otroctvo, vykorisťovanie detí, vymáhanie peňazí alebo inej výhody a vydieranie; keďže prepojenie medzi organizovanou trestnou činnosťou a teroristickými skupinami predstavuje významnú bezpečnostnú hrozbu; keďže tieto zdroje by mohli umožniť pretrvávajúce financovanie ich budúcej trestnej činnosti;

AJ.  keďže významné riziká vyplývajú z interakcie medzi teroristickými organizáciami a skupinami páchajúcimi organizovanú trestnú činnosť, pri ktorých sa schopnosť spôsobiť masové straty na životoch civilného obyvateľstva v členských štátoch spája s logistickou kapacitou, ktorá to dokáže umožniť; keďže úroveň informovania a analýz v oblasti presadzovania práva a spravodajskej činnosti, pokiaľ ide o prepojenie medzi organizovanou trestnou činnosťou a terorizmom, je nízka; keďže vyšetrovacie a súdne kapacity zamerané na organizovanú trestnú činnosť sú v mnohých členských štátoch a na úrovni EÚ často nedostatočné;

AK.  keďže terorizmus sa snaží oslabiť a poraziť demokracie; keďže politici a vlády sú kľúčovými aktérmi dosahovania širokého konsenzu a sociálnej odolnosti v záujme účinnej obrany našich demokratických systémov;

Predchádzanie radikalizácii, ktorá vedie k násilnému extrémizmu, a boj proti nej;

AL.  keďže centrum excelentnosti siete na zvyšovanie povedomia o radikalizácii (RAN) ponúka dôležitú platformu na výmenu najlepších postupov medzi odborníkmi vrátane orgánov presadzovania práva a prispelo k získaniu dôležitých poznatkov v oblasti predchádzania radikalizácii a boja proti nej(6);

AM.  keďže situácia sa v jednotlivých členských štátoch líši a novo revidovaná európska stratégia boja proti radikalizácii by mohla podporiť vnútroštátne stratégie, ktoré sú dôležité z hľadiska poskytovania všeobecných rámcov pre programy na vnútroštátnej a miestnej úrovni; keďže tieto stratégie musia byť koherentné a účinné a potrebujú dostatočné financovanie pre miestne orgány a zainteresované subjekty z občianskej spoločnosti, aby sa tieto programy mohli realizovať;

AN.  keďže nie je možné identifikovať len jednu cestu k radikalizácii; keďže faktormi a spúšťačmi môžu byť napríklad sociálna súdržnosť, politický kontext, hospodárske podmienky, náboženské ideologické ideály, osobné traumy a psychologická zraniteľnosť, ako aj okolie a siete; keďže rodový rozmer bol donedávna podhodnotený a existuje mylný dojem o úlohe, ktorú môžu zohrávať ženy; keďže ženy nie sú vždy pasívnymi subjektmi a tiež môžu vystupovať ako mobilizátorky, verbujúce osoby, osoby získavajúce finančné prostriedky, či dokonca ako páchateľky teroristických útokov;

AO.  keďže niektoré štvrte s nízkymi príjmami v európskych mestách čelia masovej nezamestnanosti a systematickému porušovaniu zásad právneho štátu, čím sa vytvára živná pôda pre náboženský extrémizmus a terorizmus; keďže podpora sociálneho začlenenia a aktívna podpora demokratických hodnôt, ktoré musia všetci občania dodržiavať, môžu pomôcť znížiť pocit marginalizácie a zmierniť riziko radikalizácie; keďže boj proti radikalizácii a násilnému extrémizmu si vyžaduje úzku a koordinovanú spoluprácu medzi všetkými dotknutými aktérmi na všetkých úrovniach správy vecí verejných (miestnej, regionálnej a celoštátnej), ako aj s občianskou spoločnosťou a súkromným sektorom;

AP.  keďže odborníci zdôrazňujú pozitívnu skúsenosť s prístupom pozostávajúcim z práce viacerých agentúr, ktorý zohľadňuje jednotlivé cesty k radikalizácii a ohrozené demografické skupiny a ktorý sa zameriava na vytváranie infraštruktúr umožňujúcich rôznym orgánom a organizáciám na viacerých úrovniach poskytovať už v ranom štádiu podporu osobám náchylným na radikalizáciu a ich rodinám a ktorý zdôrazňuje podpornú úlohu polície, čím posilňuje tento vzťah;

AQ.  keďže dosiaľ neexistujú jasné metodiky na meranie účinnosti projektov na predchádzanie radikalizácii a boj proti nej;

AR.  keďže na projekty v oblasti boja proti radikalizácii a jej predchádzaniu na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni možno použiť niekoľko európskych fondov a programov; keďže z rozpočtu EÚ do roku 2020 je 314 miliónov EUR vyčlenených na projekty zamerané predchádzaniu radikalizácii(7); keďže je potrebné priebežné hodnotenie účinnosti týchto programov; keďže meranie účinnosti preventívnych antiradikalizačných krokov je zo svojej podstaty zložité a vyžaduje si úzku spoluprácu medzi Komisiou, členskými štátmi, jednotlivými zainteresovanými subjektmi a výskumnými pracovníkmi;

AS.  keďže podľa Europolu sa odhaduje, že v roku 2018 bolo v EÚ zhruba 30 000 radikalizovaných džihádistov;

AT.  keďže na území mnohých členských štátov EÚ je čoraz viac prítomná násilná radikalizovaná extrémistická rétorika, často v tlačenej forme alebo ako obsah výučby alebo audiovizuálny obsah vrátane sociálnych sietí a satelitných televíznych kanálov; keďže táto rétorika je v rozpore s demokraciou, zásadami právneho štátu a ľudskými právami, ohrozuje pluralizmus, podporuje násilie a neznášanlivosť voči všetkým ostatným náboženstvám, je otvorene antisemitská, odmieta rovnosť medzi mužmi a ženami a propaguje zaostalý model kultúry a spoločnosti;

AU.  keďže v niektorých kníhkupectvách v Európe aj na internete prevláda konkrétne wahhábistická a salafistická literatúra živená nenávistnou rétorikou; keďže táto globalizovaná a zjednodušená verzia islamu sa rozchádza s praktikami moslimských komunít v Európe a prispieva k oslabovaniu ich širšej integrácie;

AV.  keďže radikálny islamský fundamentalizmus sa snaží o to, aby náboženstvo vládlo všetkým sféram života – individuálnej, politickej aj sociálnej –, čoho dôsledkom môže byť forma komunitarizmu, citlivá na kroky džihádistických verbujúcich osôb;

AW.  keďže bol zaznamenaný významný počet prípadov radikálnych kazateľov šíriacich nenávisť v celej Európe; keďže kazatelia šíriaci nenávisť často pochádzajú z krajín mimo EÚ, zatiaľ čo niektoré mešity dostávajú netransparentné finančné prostriedky z tretích krajín, v ktorých v mnohých prípadoch vládne autoritatívny a náboženský režim, ktorý nie je v súlade s demokraciou, zásadami právneho štátu a ľudskými právami;

AX.  keďže v EÚ existujú samozvané centrá vyučujúce náboženstvo, ktoré propagujú extrémistické myšlienky a v ktorých môžu byť maloleté osoby vrátane malých detí vystavené vzdelávaciemu obsahu, ktorý je v rozpore s demokraciou, zásadami právneho štátu a ľudskými právami, a to i násilnému obsahu; keďže extrémistické organizácie vytvárajúce pôdu pre verbovanie teroristov často využívajú zraniteľnosť mladých ľudí tým, že ich lákajú sociálnymi a kultúrnymi ponukami;

AY.  keďže sofistikovaná internetová komunikačná stratégia zameraná na propagovanie terorizmu jeho glorifikáciou, ktorú využíva najmä skupiny Dá´iš, ale aj iné rozsiahle medzinárodné teroristické skupiny, ponúka model, ktorý kopíruje globálnu „mládežnícku kultúru“, ako je hranie hier online, a je tak pre deti a mladých ľudí veľmi príťažlivá; keďže tento model ich láka aj sociálnymi a kultúrnymi príležitosťami;

AZ.  keďže niekoľko nedávno uskutočnených vyšetrovaní dokázalo, že internet a konkrétne sociálne médiá môžu pôsobiť ako hnacia sila radikalizácie vedúcej k násilnému extrémizmu, ako aj nástroj xenofóbnych skupín na šírenie nenávistných slovných prejavov a nezákonného obsahu najmä medzi mladými ľuďmi;

BA.  keďže po opakovaných výzvach volajúcich po ich lepšom zapojení do boja proti terorizmu sú internetoví giganti donútení postaviť sa čelom svojej zodpovednosti; keďže spoločnosti na európskom internetovom fóre spustenom v roku 2015 dobrovoľne spolupracujú na odstránení teroristického obsahu zo svojich webových sídiel, ak sa domnievajú, že porušuje ich zmluvné podmienky; keďže kódex správania pre veľké IT podniky, ktorého účelom je bojovať proti protiprávnej nenávistnej rétorike na internete, vznikol v máji 2016; keďže táto dobrovoľná spolupráca je napriek tomu nedostatočná;

BB.  keďže do konca druhého štvrťroka 2018 európska jednotka pre nahlasovanie internetového obsahu (EU IRU) v Europole už posúdila 54 752 kusov obsahu vytvoreného v 10 rôznych jazykoch na 170 online platformách, čo viedlo k 52 716 rozhodnutiam o postúpení veci, pričom v 89,5 % prípadov bol obsah úspešne odstránený na základe dobrovoľného zváženia zneužitých poskytovateľov online služieb (8);

BC.  keďže napriek určitému pokroku dosiahnutému pri odstraňovaní teroristického obsahu online je potrebné zvýšiť angažovanosť spoločností; keďže odstraňovanie často nie je ani úplné, ani včasné či trvalé, pretože sa odstráni obsah z jedného webového sídla, ale ponechá sa na inom webovom sídle, ktoré patrí tej istej spoločnosti, alebo sa účtu umožní ďalšie jeho používanie a/alebo jeho reaktivácia aj po tom, ako zverejnil obsah v rozpore so zmluvnými podmienkami spoločnosti; keďže je potrebné zlepšiť účinné, komplexné a transparentné podávanie správ spoločnosťami a orgánmi presadzovania práva; keďže predmetné spoločnosti a používatelia by mali mať možnosť domáhať sa súdnej nápravy;

BD.  keďže v reakcii na väčšie spoločnosti, ktoré odstraňujú viac obsahu, teroristické skupiny čoraz viac využívajú nové a/alebo menšie platformy, z ktorých sa nedá tak rýchlo odstrániť teroristický materiál; keďže táto diverzifikácia na menšie platformy vyžaduje dodatočnú technickú podporu, ktorá umožní napríklad zavedenie automatizovaných nástrojov na rozpoznávanie platforiem, ako je technológia hašovania, ktorá s vysokou presnosťou dokáže vopred identifikovať teroristický obsah online a zabrániť jeho zverejneniu;

BE.  keďže rozvoj nových technológií a využívanie umelej inteligencie a algoritmov môže umožniť odhalenie a rýchle oznamovanie teroristického obsahu online; keďže používanie automatizovaných nástrojov nesie aj riziko falošnej pozitívnej lustrácie;

BF.  keďže štúdie a správy ukazujú, ako sa väznice môžu ľahko pretvoriť v mikrokozmy prepojenia medzi trestnou činnosťou a terorizmom, kde dochádza k verbovaniu a vytváraniu sietí; keďže interná situácia v mnohých väzniciach urýchľuje hrozbu radikalizácie páchateľov a je liahňou, ktorá vytvára podmienky pre terorizmus; keďže mnohí z tých, ktorí si odpykávajú trest vo väzení, budú čoskoro prepustení späť do svojich komunít, čo prináša osobitné výzvy v oblasti opätovnej integrácie a vysoké riziko recidívy; keďže monitorovanie týchto vysokorizikových páchateľov je pre bezpečnostné služby členských štátov mimoriadne náročné z hľadiska zdrojov; keďže väzenské režimy a riadenie rizík môžu zohrávať významnú úlohu pri zmierňovaní týchto hrozieb; keďže hoci členské štáty uznávajú potrebu čeliť vzostupu radikalizácie vo väzniciach, sú potrebné efektívnejšie opatrenia;

Spolupráca a výmena informácií

Horizontálne otázky

BG.  keďže uchovávanie údajov je so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora nevyhnutnou súčasťou vyšetrovacieho procesu; keďže policajné a justičné orgány a spravodajské služby sa spravidla do veľkej miery spoliehajú na údaje z komunikácií, ktoré im umožňujú úspešne pokračovať v ich práci na prípadoch; keďže počas práce výboru TERR sa neustále zdôrazňovala potreba vhodného režimu uchovávania údajov, pokiaľ ide o boj proti terorizmu;

BH.  keďže využívanie šifrovania na jednej strane významne prispeje k bezpečnosti v oblasti IT, na druhej strane ho ale budú využívať aj teroristi na ochranu svojich komunikácií alebo uložených údajov, čo predstavuje značnú výzvu pre orgány presadzovania práva, bezpečnostné a spravodajské služby, pretože im možno odoprieť prístup k základným spravodajským informáciám a dôkazom; keďže šifrovanie sa stáva obzvlášť problematické, keď ani zodpovední poskytovatelia služieb online nie sú ochotní alebo schopní dešifrovať túto komunikáciu;

Informačné systémy

BI.  keďže existuje roztrieštený rámec existujúcich systémov, nových systémov v procese vývoja, návrhov na budúce systémy a návrhov reforiem na riešenie zistených nedostatkov a prekážok, ktoré sú stále predmetom rokovaní; keďže tento roztrieštený rámec je výsledkom historických faktorov a reaktívneho prístupu pri navrhovaní a prijímaní nových právnych predpisov;

BJ.  keďže sa od útokov v Paríži z roku 2015 výrazne zvýšila výmena informácií, ale z údajov o výmene informácií vyplýva, že za veľkú časť dostupného obsahu v databázach EÚ a vyhľadávaní v nich je zodpovedný malý počet členských štátov;

BK.  keďže existuje množstvo prekážok brániacich riadnemu fungovaniu informačných systémov, ako sú neexistujúca alebo neúplná implementácia, nedostatok znalostí o existujúcich systémoch a/alebo dostatočná odborná príprava v oblasti týchto systémov, nedostatok dostatočných zdrojov vrátane ľudských zdrojov alebo vhodnej materiálnej základne a nízka kvalita údajov v informačných systémoch;

BL.  keďže informačné systémy môžu byť rozdelené na centralizované a decentralizované systémy, pričom prvé riadi EÚ a jej agentúry a druhé členské štáty; keďže centralizované informačné systémy zahŕňajú Schengenský informačný systém (SIS), vízový informačný systém (VIS), systém Eurodac, systém vstup/výstup (EES), navrhovaný Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) a navrhovaný Európsky informačný systém registrov trestov pre štátnych príslušníkov tretích krajín (ECRIS-TCN);

BM.  keďže decentralizované systémy a mechanizmy na výmenu informácií riadia orgány členských štátov a zahŕňajú: Európsky informačný systém registrov trestov (ECRIS) na výmenu vnútroštátnych informácií o trestných záznamoch; systém záznamov EÚ o cestujúcich (PNR), ktorý od leteckých spoločností vyžaduje poskytovanie údajov o cestujúcich vnútroštátnym orgánom pre všetky lety medzi tretími krajinami a EÚ; systém vopred poskytovaných informácií o cestujúcich (API), v ktorom sa zhromažďujú informácie o cestujúcich pred prichádzajúcimi letmi do EÚ, a prümský rámec na výmenu DNA, odtlačkov prstov a údajov o evidencii vozidiel;

BN.  keďže SIS je najväčší, najviac využívaný a najefektívnejší systém IT Európskej únie v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a podporuje ho sieť útvarov SIRENE poskytujúcich významnú pridanú hodnotu v oblasti medzinárodnej policajnej spolupráce a kontroly hraníc, najmä v oblasti boja proti terorizmu;

BO.  keďže hodnotenie VIS za rok 2016 preukázalo, že prístup k VIS na účely presadzovania práva bol vo všetkých členských štátoch obmedzený a roztrieštený;

BP.  keďže napriek opakovaným výzvam, aby sa urýchlene zaviedol európsky systém zaznamenávania údajov o cestujúcich (PNR), nie každý členský štát preukázal rovnaké odhodlanie a väčšina členských štátov nedodržala lehotu na transpozíciu tohto právneho predpisu; keďže členské štáty, ktoré túto transpozičnú lehotu prekročili, by mali bez ďalšieho odkladu prijať všetky potrebné opatrenia na úplnú a okamžitú implementáciu tejto smernice;

BQ.  keďže sa práve zavádza niekoľko pilotných projektov, ktorých cieľom je prekonať nevýhody decentralizovaného systému EÚ PNR; keďže je potrebná rýchla odpoveď na žiadosti od útvarov informácií o cestujúcich (PIU) iných členských štátov, ktorých manuálne spracovávanie sa môže ukázať ako náročné;

BR.  keďže v kontexte 6. zoznamu akcií stratégie riadenia informácií (IMS) v súčasnosti prebiehajú dva pilotné projekty zamerané na zaistenie prepojení medzi decentralizovanými systémami, konkrétne ADEP (automatizácia procesov výmeny údajov týkajúcich sa policajných záznamov) a QUEST („Querying Europol Systems“); keďže do pilotného projektu ADEP venovaného automatickému prenosu policajných záznamov medzi rôznymi krajinami je už zapojených šesť členských štátov a tento projekt funguje dobre; keďže tieto projekty pomáhajú s vytváraním skutočných a funkčných riešení problémov vyplývajúcich z nedostatočnej prepojenosti decentralizovaných informačných systémov a pomáhajú pestovať dôveru a spoluprácu medzi členskými štátmi;

Interoperabilita

BS.  keďže Komisia predložila dva návrhy nariadenia, ktorými sa po prijatí príslušných právnych základov stanovuje rámec pre interoperabilitu medzi existujúcimi a navrhovanými centralizovanými informačnými systémami v oblasti policajnej a justičnej spolupráce, azylu a migrácie, hraníc a víz, konkrétne vízového informačného systému (VIS), Schengenského informačného systému (SIS), systému vstup/výstup (EES) a systému Eurodac, ako aj európskeho systému pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS) a systému ECRIS-TCN;

BT.  keďže zločinci dnes ešte stále môžu mať záznamy pod rôznymi označeniami v rôznych databázach, ktoré nie sú prepojené; keďže súčasnú architektúru správy údajov EÚ je preto nutné vylepšiť o interoperabilitu, aby sa odstránili slepé miesta a viacnásobné falošné identity a aby sa poskytovali správne informácie v správnom čase;

BU.  keďže na území jedného členského štátu môže existovať množstvo samostatných decentralizovaných databáz na federálnej, regionálnej a miestnej úrovni s odlišnými vstupmi údajov do rôznych systémov a zložitými postupmi (prípadne nič z uvedeného) na výmenu alebo kontrolu údajov príslušnými orgánmi na rôznych úrovniach;

BV.  keďže používanie spoločného formátu správ na úrovni EÚ, ako je univerzálny formát správ, umožní plynulejšiu výmenu údajov a informácií medzi zúčastnenými stranami a medzi systémami interoperability; keďže tým, že sa stanoví potreba používať určité polia univerzálneho formátu správ na konkrétne výmeny, sa môže prispieť k zlepšeniu kvality údajov vo všetkých systémoch, cez ktoré sa vymieňajú správy; keďže by sa malo podporiť aj používanie tohto spoločného formátu správ Europolom a Interpolom;

BW.  keďže agentúra eu-LISA by mala zaviesť automatizované mechanizmy a postupy na kontrolu kvality údajov, ako aj spoločné ukazovatele kvality údajov a minimálne normy kvality pre údaje uložené v informačných systémoch; keďže cieľom by malo byť, aby informačné systémy EÚ a zložky interoperability automaticky identifikovali zjavne nesprávne alebo nekonzistentne poskytnuté údaje tak, aby členský štát zadávajúci tieto údaje mohol tieto údaje overiť a vykonať všetky potrebné nápravné opatrenia;

Spolupráca a výmena informácií v rámci členských štátov a medzi nimi

BX.  keďže prekážky brániace pružnejšej spolupráci často pramenia z organizačných a právnych ťažkostí medzi rôznymi vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi štruktúrami v rámci toho istého členského štátu, napr.: prekrývajúce sa právomoci a nedostatočne vymedzené mandáty; váhavosť vymieňať si informácie, pretože by to mohlo viesť k strate zodpovednosti alebo strate dôležitých informačných tokov; právne prekážky, pokiaľ ide o výmenu informácií medzi rôznymi orgánmi; skutočnosť, že služby sú povinné navzájom súťažiť o zdroje; a technické prekážky pre výmenu informácií;

BY.  keďže zásada vlastníctva údajov je kľúčová pre zaistenie dôvery protiteroristických orgánov pri výmene informácií prostredníctvom databáz EÚ medzi členskými štátmi a s Europolom;

BZ.  keďže prelínanie spravodajských informácií a informácií v oblasti presadzovania práva prináša významné právne výzvy a riziká kvôli odlišným pravidlám zodpovednosti, ktoré sa vzťahujú na oba typy informácií, vrátane rizík v oblasti základných práv podozrivých osôb na spravodlivý proces v prípade, keď sa ako dôkaz v súdnom konaní používajú spravodajské informácie; keďže sa musí zaviesť právny rámec týkajúci sa výmeny informácií medzi spravodajskými orgánmi a orgánmi presadzovania práva, a to najmä preto, že spravodajské informácie sa často týkajú osôb, ktoré v rámci vyšetrovania trestných činov ešte nie sú podozrivými, ale môžu patriť do teroristických sietí alebo môžu byť navrátenými zahraničnými teroristickými bojovníkmi; keďže to však nesmie viesť k akémukoľvek znižovaniu právnych noriem;

CA.  keďže policajné a spravodajské služby získavajú, spracúvajú a poskytujú utajované skutočnosti aj neutajované informácie, čo znamená odlišné režimy vo všetkých štádiách využívania týchto informácií; keďže by sa taktiež malo rozlišovať medzi informáciami na spravodajské účely, t. j. informáciami, ktoré sú spracúvané profesionálne na konkrétny účel, a bežnými informáciami; keďže by sa napokon malo rozlišovať aj medzi spravodajskými informáciami v trestnoprávnej oblasti, ktoré súvisia s policajným trestným prípadom, a spravodajskými informáciami v bezpečnostnej oblasti, ktoré sa spracúvajú v administratívnom rámci;

CB.  keďže spravodajské informácie by mali mať osobitný, dokonca vyšší stupeň ochrany než policajné informácie, a to z dôvodu odlišných pracovných metód, ako je získavanie dôverných informácií od zdrojov a informátorov, ktorí musia zostať anonymní, ako aj kvôli odlišným cieľom, ktoré si vyžadujú väčšiu citlivosť;

CC.  keďže možným riešením by mohlo byť vytvorenie centier alebo jednotiek na boj proti terorizmu na vnútroštátnom území; keďže takéto centrá umožňujú zástupcom rôznych útvarov navzájom pravidelne komunikovať a diskutovať o tom, ako čo najlepšie spolupracovať a vymieňať si informácie; keďže to pomáha budovať dôveru medzi útvarmi a pomáha lepšie pochopiť ich príslušné pracovné metódy a výzvy;

CD.  keďže bezpečnostné služby majú tendenciu spolupracovať a vymieňať si informácie na bilaterálnej alebo multilaterálnej úrovni – najmä prostredníctvom protiteroristickej skupiny a s orgánmi EÚ prostredníctvom centra EU INTCEN –, a to spoločným využívaním strategických spravodajských informácií; keďže je potrebné nájsť praktické riešenie, ktoré by umožnilo odstrániť existujúce rozdiely medzi paralelnými postupmi orgánov presadzovania práva a spravodajskými službami, napríklad tým, že sa určia osobitné oblasti spolupráce, s cieľom umožniť efektívnejšiu spoluprácu a zároveň zachovať ich samostatnosť;

CE.  keďže je možné zvýšiť účinnosť využívania protiteroristickej skupiny a štruktúr Spravodajského a situačného centra EÚ (EU INTCEN) na výmenu informácií;

CF.  keďže civilné a vojenské bezpečnostné a spravodajské agentúry členských štátov si systematicky vymieňajú svoje spravodajské informácie vrátane informácií súvisiacich s terorizmom so Spravodajským a situačným centrom EÚ (EU INTCEN) v rámci Služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), ktorá poskytuje rôznym rozhodovacím orgánom EÚ spravodajské analýzy, včasné varovania a informovanosť o situácii;

CG.  keďže na účely následného sledovania pohybov osôb súvisiacich s terorizmom alebo dopĺňania relevantných informácií o týchto osobách nestačí niekedy nestačí oznamovať informácie po zásahu len útvaru SIRENE členského štátu, ktorý vydal varovanie podľa článku 36, a nie aj iným členským štátom; keďže včasné varovanie iných členských štátov, ktorých by sa to mohlo týkať, by mohlo byť potrebné napríklad v prípade, ak sa daná osoba nevrátila priamo do členského štátu pôvodu, alebo ak je táto osoba v sprievode štátnych príslušníkov iného členského štátu či iných členských štátov, voči ktorým nebolo vydané žiadne varovanie, keďže príslušným orgánom daného štátu neboli známe;

CH.  keďže vláda Spojeného kráľovstva oznámila EÚ svoj úmysel odísť 29. marca 2019; keďže však vyjadrila želanie pokračovať v spolupráci s EÚ v oblasti bezpečnosti a boja proti terorizmu; keďže EÚ a Spojené kráľovstvo sú v oblasti bezpečnosti a boja proti terorizmu od seba navzájom veľmi závislé, pričom Spojené kráľovstvo sa zúčastňuje na mnohých kľúčových právnych nástrojoch EÚ v oblasti súdnej spolupráce v trestných veciach a má prístup k mnohým systémom a databázam EÚ na výmenu informácií; keďže by sa mali ustanoviť dojednania s EÚ o všetkých prebiehajúcich konaniach; keďže akékoľvek budúce dojednanie by malo zahŕňať ustanovenie, ktoré Spojenému kráľovstvu a EÚ umožní naďalej vymieňať, zbierať a analyzovať dôležité informácie v boji proti závažnej trestnej činnosti; keďže dohoda o vystúpení by mala zaistiť hladký režim prechodu a v rámci možností by mala zabrániť vzniku operačných medzier alebo prekážok znižujúcich schopnosť EÚ účinne bojovať proti organizovanej trestnej činnosti a terorizmu;

Spolupráca a výmena informácií s agentúrami EÚ

CI.  keďže je nevyhnutná efektívna a systematická spolupráca medzi členskými štátmi a agentúrami EÚ, a to v súlade s ich právnymi mandátmi, ako aj medzi agentúrami v oblasti boja proti terorizmu, najmä spolupráca medzi Europolom a Eurojustom, s cieľom účinnejšie podporovať úsilie o odhaľovanie páchateľov teroristického útoku, bránenie v ich činnosti, ich vyšetrovanie a ich trestné stíhanie; keďže Eurojust vymenoval špecializovaného protiteroristického prokurátora, ktorý má vytvoriť prepojenie s Európskym centrom pre boj proti terorizmu v rámci Europolu, s cieľom zintenzívniť spoluprácu a výmenu informácií medzi týmito dvomi agentúrami;

CJ.  keďže výmena informácií medzi agentúrami EÚ nie je optimálna kvôli využívaniu odlišných zabezpečených komunikačných prostriedkov; domnieva sa, že zavedenie medziinštitucionálneho zabezpečeného komunikačného prostriedku by mohlo uľahčiť a zlepšiť výmenu informácií medzi agentúrami ako EU INTCEN, Europol a Frontex;

CK.  keďže určení styční dôstojníci v oblasti boja proti terorizmu môžu priniesť práci agentúr, ako aj ich vlastným členským štátom pridanú hodnotu;

CL.  keďže v členských štátoch existujú rozdiely v počte príslušných orgánov, ktoré môžu nahliadnuť do databáz Europolu alebo byť v kontakte s Europolom bez toho, aby prešli cez národných styčných dôstojníkov; keďže niektorým členským štátom chýbajú vymedzené a bezpečné vnútroštátne policajné komunikačné siete, čo ich príslušným orgánom bráni v decentralizovanom prístupe, najmä k zabezpečenej sieťovej aplikácii na výmenu informácií CT-SIENA;

CM.  keďže niekoľko nástrojov EÚ, napríklad rozhodnutie 2005/671/SVV, smernica o boji proti terorizmu a nariadenie Europol, vyžadujú, aby si členské štáty vymieňali informácie o terorizme s príslušnými agentúrami; keďže intenzívnejšia pravidelná, včasná a systematická výmena informácií s Europolom a Eurojustom vrátane kontextových informácií, a to v súlade s ich právnymi mandátmi, uľahčuje ich prácu pri odhaľovaní prepojení medzi jednotlivými prípadmi a poskytuje prehľad o problémoch a najlepších postupoch týkajúcich sa vyšetrovania, trestného stíhania a odsúdenia za trestné činy terorizmu; keďže v rámci rozhodnutia 2005/671/SVV si členské štáty ešte stále spontánne nevymieňajú relevantné informácie s inými členskými štátmi, v ktorých by sa tieto informácie mohli použiť na predchádzanie teroristickým útokom, ich odhaľovanie, vyšetrovanie alebo trestné stíhanie; keďže výmena informácií s Eurojustom sa za posledné roky zvýšila, medzi členskými štátmi však pretrvávajú rozdiely, pokiaľ ide o množstvo, typ a rozsah vymieňaných informácií, čo môže viesť k fragmentácii dostupných informácií;

CN.  keďže agentúra CEPOL výrazne prispieva k odbornej príprave príslušníkov orgánov presadzovania práva členských štátov a v prioritných tretích krajinách v oblasti boja proti terorizmu;

Vzájomné uznávanie a vzájomná právna pomoc

CO.  keďže mechanizmy vzájomnej právnej pomoci sa postupne nahrádzajú nástrojmi vzájomného uznávania, ktoré pomáhajú zlepšiť cezhraničnú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi v rámci EÚ urýchlením a zjednodušením postupov; keďže rozhodnutie o európskom zatykači a smernica o európskom vyšetrovacom príkaze sú príklady nástrojov vzájomného uznávania, ktoré odborníci označili za užitočné;

CP.  keďže zásada vzájomného uznávania na jednej strane závisí od existencie vysokej úrovne vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi, a na strane druhej pomáha zvýšiť vzájomnú dôveru tým, že orgánom jednotlivých členských štátov umožňuje efektívne spolupracovať v boji proti terorizmu;

CQ.  keďže spoločné vyšetrovacie tímy uľahčujú koordináciu vyšetrovaní a stíhania v prípadoch s cezhraničným rozmerom a umožňujú výmenu informácií/dôkazov v reálnom čase; keďže medzi praktické výhody vyplývajúce z využívania spoločných vyšetrovacích tímov patria lepšia výmena informácií, výmena najlepších postupov, lepšie získavanie dôkazov a vzájomné uznávanie akcií vykonávaných zúčastnenými stranami; keďže spoločné vyšetrovacie tímy potrebujú primerané financovanie, aby mohli účinne pracovať;

CR.  keďže pokiaľ ide o zabezpečenie a získavanie elektronických dôkazov na žiadosť príslušného orgánu presadzovania práva a na základe riadneho právneho procesu, je vzhľadom na jej význam pre vyšetrovanie trestných činov terorizmu potrebná úzka spolupráca poskytovateľov online služieb;

CS.  keďže schengenský priestor bez vnútorných hraníc je zásadným úspechom EÚ, ktorý je udržateľný len vtedy, ak budú účinne zabezpečené a chránené vonkajšie hranice, ukončí sa nelegálne prekračovanie hraníc a budú prijaté vnútorné bezpečnostné opatrenia s cieľom čeliť riziku závažných trestných činov; keďže sa prijalo mnoho návrhov na posilnenie bezpečnostných kontrol na vonkajších hraniciach; keďže niektoré členské štáty žiadajú väčšiu flexibilitu v oblasti dočasného opätovného zavádzania kontrol na vnútorných hraniciach v prípade závažného ohrozenia verejného poriadku alebo verejnej bezpečnosti, ako to navrhla Komisia;

CT.  keďže najmä v reakcii na zhoršujúcu sa teroristickú hrozbu 7. apríla 2017 nadobudlo účinnosť nové nariadenie 2017/458(9), ktorým sa mení Kódex schengenských hraníc, s cieľom zaistiť systematické kontroly všetkých osôb prekračujúcich vonkajšie hranice, vrátane osôb využívajúcich právo na slobodu pohybu, v relevantných databázach;

CU.  keďže niektoré oblasti nariadenia, ktorými sa riadia niektoré oblasti kontrol na hraniciach, neboli implementované, napríklad systematické nahliadanie do databáz počas hraničnej kontroly a dôkladné overovanie požadovaných podmienok vstupu;

CV.  keďže zmarený útok z 21. augusta 2015 na vlak Thalys, útoky v Paríži z 13. novembra 2015 a útoky v Bruseli z 22. marca 2016 ukázali, že teroristi v obmedzenom počte prípadov zneužili nedostatky v politikách riadenia hraníc EÚ a niekoľkých členských štátov, ktoré neboli pripravené na hromadný prílev migrantov; keďže orgány presadzovania práva oznámili, že aspoň osem páchateľov týchto útokov vstúpilo do EÚ neregulárnymi tokmi v júli, auguste a októbri 2015; keďže v ostatných prípadoch zostali budúci páchatelia v členských štátoch napriek tomu, že mali povinnosť odísť alebo sa vrátiť; keďže to dokazuje určité nedostatky v politikách EÚ týkajúcich sa riadenia hraníc a ich vykonávania na úrovni členských štátov;

CW.  keďže v záveroch Rady 10152/17 sa členským štátom odporučilo, aby v prípade neregulárnych migrantov tam, kde je to relevantné, uskutočňovali kontroly na vnútroštátnej úrovni prostredníctvom databáz, ktoré vedú a používajú príslušné orgány, a národného automatizovaného systému identifikácie odtlačkov prstov (AFIS), na európskej a medzinárodnej úrovni prostredníctvom databáz systému SIS, Europolu, systému VIS, systému Eurodac a Interpolu (sieť I-24/7) a konkrétnejšie databázy nominálnych údajov, odcudzených a stratených cestovných dokladov (SLTD), zahraničných teroristických bojovníkov (FTF) a databázy cestovných dokladov súvisiacich s obežníkmi (TDAWN);

CX.  keďže na základe článku 11 nariadenia (ES) č. 1168/2011 a kladného stanoviska európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (EDPS) môže Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) spracovávať osobné údaje; keďže však má Frontex ťažkosti s monitorovaním terorizmu z dôvodu krátkej lehoty na uchovávanie osobných údajov stanovenej v nariadení (ES) 2016/1624, ktorá trvá iba 90 dní; keďže medzi Eurojustom a Frontexom existuje iba memorandum o porozumení, ktoré zahŕňa výmenu všeobecných, strategických a technických informácií, ale nie výmenu osobných informácií; keďže je potrebné vytvoriť pre Frontex osobitný právny rámec na spracovanie osobných údajov, ktorý tejto agentúre umožní plniť si úlohy;

CY.  keďže je potrebné, aby úradníci Frontexu mali prístup do databázy systémov Eurodac, SIS, EES a VIS aj na hraničných priechodoch s cieľom vykonávať kontroly;

CZ.  keďže v súčasnosti neexistujú žiadne minimálne normy ani spoločné pravidlá pre bezpečnosť preukazov totožnosti či dokladov o pobyte občanov Únie a ich rodinných príslušníkov uplatňujúcich svoje právo na slobodu pohybu;

DA.  keďže tri štvrtiny falošných dokladov zachytených na vonkajších hraniciach a v EÚ imitujú doklady totožnosti vydávané členskými štátmi a krajinami pridruženými k schengenskému priestoru; keďže najčastejšie odhalenými falošnými dokladmi sú vnútroštátne preukazy totožnosti s nižšou mierou bezpečnosti;

DB.  keďže skutočnosť, že niektoré členské štáty neukladajú leteckým dopravcom pôsobiacim na ich území povinnosť vykonávať kontroly zhody osobných údajov cestujúcich na ich letenke a v ich preukaze totožnosti alebo pase, sťažuje určenie toho, či udaná totožnosť zodpovedá skutočnej totožnosti osoby; keďže toto má mimoriadny význam pre lety v rámci EÚ; keďže však riadne kontroly totožnosti a overenie cestovných dokladov by mali zostať úlohou policajných orgánov;

DC.  keďže dôkazy z bojov sú často nevyhnutné na identifikáciu potenciálnych zahraničných teroristických bojovníkov a obetí a musia byť zahrnuté do príslušných databáz, aby sa k pohraničnej stráži dostali v reálnom čase a aby sa poskytli vyšetrovateľom a prokurátorom na účely vyšetrovania a trestného stíhania;

DD.  keďže námorná misia SBOP EUNAVFOR MED (známa ako operácia Sophia) je z technického a personálneho hľadiska schopná prispieť k boju proti terorizmu; keďže ak má operácia Sophia účinne prispieť k tomuto úsiliu, jej mandát sa musí zmeniť tak, aby výslovne zahŕňal boj proti terorizmu, čo jej umožní pôsobiť v teritoriálnych vodách všetkých členských štátov v Stredozemnom mori a v teritoriálnych vodách ostatných pobrežných štátov, v prípade čoho by sa malo požiadať o bilaterálne dohody alebo o mandát Bezpečnostnej rady;

Financovanie terorizmu

DE.  keďže Dohovor Rady Európy zo 16. mája 2005 o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu, známy aj ako Varšavský dohovor, ktorý je najkomplexnejším medzinárodným dohovorom o praní špinavých peňazí a financovaní terorizmu, zatiaľ neratifikovalo viacero členských štátov; keďže konfiškovanie ziskov vytvorených trestnou činnosťou je veľmi efektívny nástroj boja proti trestnej činnosti a terorizmu, keďže zločinci tak prichádzajú o výnosy zo svojich nezákonných činností a teroristi nedokážu zorganizovať útok; keďže Finančná akčná skupina (FATF) stanovuje celosvetové normy pre boj proti praniu špinavých peňazí a proti financovaniu terorizmu a identifikuje jurisdikcie so zavedenými slabými opatreniami v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a proti financovaniu terorizmu;

DF.  keďže EÚ prijala dva legislatívne nástroje na vykonávanie odporúčaní FATF, konkrétne štvrtú a piatu smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí, s cieľom riešiť nedostatky zistené v súvislosti s teroristickými útokmi; keďže členské štáty mali do 26. júna 2017 čas transponovať smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí do svojich vnútroštátnych právnych predpisov, ale nie všetky členské štáty tak spravili; keďže niektoré členské štáty naďalej povoľujú konečným vlastníkom trustov, nadácií a spoločností registrovaných v obchodnom registri zostať v anonymite, ako aj vlastníkom akcií na doručiteľa, čo uľahčuje zatajovanie pôvodu a destinácie finančných tokov a vlastníctvo hospodárskych činností, ktoré poskytujú krytie na financovanie terorizmu a organizovaného zločinu; keďže piata smernica o boji proti praniu špinavých peňazí zvýši transparentnosť v týchto otázkach;

DG.  keďže Vyšetrovací výbor Európskeho parlamentu na preskúmanie prípadov porušenia práva Únie a nesprávneho úradného postupu pri jeho uplatňovaní v súvislosti s praním špinavých peňazí, vyhýbaním sa daňovým povinnostiam a daňovými únikmi (PANA) overil, ako sa subjekty páchajúce daňové úniky spoliehajú na aktívnu pomoc profesionálnych sprostredkovateľov, ktorí zdanlivo príslušné právne povinnosti plnia;

DH.  keďže v júli 2017 bol Komisii a Europolu udelený štatút pozorovateľov v Egmontskej skupine, čo je medzinárodný zjednotený subjekt zložený zo 156 finančných spravodajských jednotiek (FIU), s cieľom zintenzívniť spoluprácu nielen medzi FIU, ale aj medzi inými príslušnými orgánmi;

DI.  keďže zneužívanie a nesprávne používanie sociálne médiá na zbierky, financovanie prostredníctvom charity a neziskových organizácií, malé bankové prevody a predplatené karty patria medzi metódy využívané na financovanie skupiny Dá´iš a iných teroristických organizácií; keďže na uľahčenie všetkých týchto typológií sa používajú platformy mikropôžičiek;

DJ.  keďže popri tradičných metódach financovania terorizmu, ako sú súkromné dary, vydieranie, únosy kvôli výkupnému, zneužívanie neziskových organizácií, formálne a neformálne systémy remitencií, používanie výnosov z trestnej činnosti, hotovosť či prevody prostriedkov cez banky, nedávne teroristické útoky ukázali, že riziko, že ich teroristické organizácie zneužijú na financovanie svojich činností, predstavujú aj nové metódy financovania ako virtuálne meny alebo anonymné predplatené karty a neoficiálne služby prevodu peňazí; keďže anonymita obklopujúca určité kryptomeny vedie k zvýšeniu ich využívania na nezákonné činnosti; keďže ich používanie organizovanými zločineckými skupinami na financovanie trestnej činnosti a terorizmu a pranie ziskov z trestnej činnosti sa za posledné roky zvýšilo; keďže Europol spolupracoval s vnútroštátnymi orgánmi pri rozkladaní niekoľkých zločineckých operácií zahŕňajúcich obchod s kryptomenami;

DK.  keďže v niektorých krajinách s menej rozvinutými bankovými systémami identifikáciu príjemcov hotovostných prevodov často sťažuje prevažujúce používanie služieb mobilného bankovníctva; keďže takéto prevody finančných prostriedkov prostredníctvom mobilného bankovníctva predstavujú z hľadiska financovania terorizmu vysoké riziko a keďže naopak príslušným útvarom sa musí umožniť sledovanie niektorých spôsobov financovania terorizmu bez toho, aby v drvivej väčšine prípadov narazili na bankové tajomstvo; keďže využívanie finančných prostriedkov a ich transfery cez alternatívne systémy prevodu taktiež predstavujú z hľadiska financovania terorizmu riziko;

DL.  keďže spolupráca a výmena informácií medzi povinnými subjektmi, FIU a príslušnými orgánmi sú kľúčové pre účinný boj proti financovaniu terorizmu; keďže FIU by pri plnení svojich úloh mali mať prístup k informáciám a mali by byť schopné vymieňať si ich, a to aj prostredníctvom primeranej spolupráce s orgánmi presadzovania práva; keďže je zásadne dôležité ešte zvýšiť ich účinnosť a efektívnosť tým, že členské štáty budú musieť ozrejmiť ich právomoci a spoluprácu medzi nimi;

DM.  keďže Program na sledovanie financovania terorizmu (TFTP) je užitočným nástrojom na boj proti financovaniu terorizmu; keďže to neumožňuje sledovať činnosti financovania terorizmu pomocou transakcií SEPA, čo vedie k významnému nedostatku v získavaní informácií; keďže európsky systém na sledovanie financovania terorizmu (TFTS), ktorý dopĺňa existujúcu dohodu o programe TFTP, by posilnil schopnosť EÚ predchádzať teroristickým útokom a vyšetrovať ich, pretože by poskytol dodatočné kľúčové informácie o činnostiach financovania terorizmu, a bol by efektívnejší a účinnejší ako sledovanie finančných informácií týkajúcich sa podozrivých transakcií prostredníctvom dvojstranných alebo mnohostranných žiadostí o informácie a/alebo právnu pomoc; keďže Parlament už niekoľkokrát vyzval na zavedenie tohto systému, a to najmä vo svojom uznesení z 25. novembra 2015 o predchádzaní radikalizácii a získavaniu európskych občanov teroristickými organizáciami(10);

Ochrana kritickej infraštruktúry

DN.  keďže incidenty, ktoré sa týkajú kritickej infraštruktúry, najmä udalosti súvisiace s teroristickými útokmi alebo pokusmi o útoky, môžu mať závažné a cezhraničné‑ dôsledky pre bezpečnosť európskych občanov a štátov;

DO.  keďže služby sa poskytujú prostredníctvom čoraz zložitejších systémov, a tak sa súčasný odvetvový prístup k európskej kritickej infraštruktúre stáva čoraz zastaranejším;

DP.  keďže kybernetické útoky na elektronické služby alebo prepojené systémy sú kľúčovou zložkou hybridných hrozieb; keďže čoraz väčší počet kybernetických útokov má alebo môže mať fyzický dosah na kritickú infraštruktúru a jej používateľov; keďže je potrebné zvýšiť pripravenosť na boj proti kybernetickým teroristickým útokom;

DQ.  keďže komplexné hodnotenie bezpečnostnej politiky EÚ, ktoré vypracovala Komisia, a hodnotiaca štúdia smernice 2008/114/ES naznačujú, že: hrozba pre kritické infraštruktúry bude pravdepodobne ďalej narastať, že bude potrebné posilniť možnosti prípravy a reakcie a zrevidovať smernicu 2008/114/ES a že existuje záujem zamieriť sa na dopravnú infraštruktúru; keďže je potrebný lepší rámec na zlepšenie bezpečnosti železníc a na riešenie otázky ochrany verejných priestorov dopravnej infraštruktúry, ako sú letiská, prístavy a námorné dopravné zariadenia, ako aj železničné stanice, a aj zariadenia na výrobu energie, pričom osobitnú pozornosť je nutné venovať jadrovým elektrárňam;

DR.  keďže útoky na kritickú infraštruktúru by mohli mať katastrofické dôsledky; keďže členské štáty musia zaistiť primeranú a bezchybnú ochranu týchto zariadení;

DS.  keďže podávanie správ o incidentoch má zásadný význam pri určovaní nedostatkov, zlepšovaní účinnosti existujúcich opatrení, hodnotení výkonnosti kritickej infraštruktúry počas neželanej udalosti, zvyšovaní informovanosti o potrebe preskúmania existujúcich bezpečnostných plánov a zisťovaní vzniku nových hrozieb;

DT.  keďže členské štáty musia organizovať viac cvičení zameraných na reakciu na krízy, a to aj v tretích krajinách, pričom sa musia snažiť o ich spoluprácu a o modernizáciu ich kapacít;

DU.  keďže ochrana a zaistenie kritickej infraštruktúry a ľahkých cieľov si vyžaduje úzku spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom;

DV.  keďže súkromné bezpečnostné služby zohrávajú úlohu pri zabezpečovaní odolnosti bezpečnostných reťazcov, a verejné obstarávanie týchto služieb by preto malo podliehať osobitným kritériám kvality z hľadiska takých aspektov ako odborná príprava, preverovanie a kontrola personálu, kontrola kvality a zaistenie súladu s predpismi, implementácia technického rozvoja a správa zmlúv;

DW.  keďže Komisia po vyhodnotení smernice 2008/114/ES v roku 2012 spustila pilotnú fázu zahŕňajúcu štyri kritické infraštruktúry európskeho rozmeru (Eurocontrol, Galileo, sústava na prenos elektrickej energie a plynárenská prepravná sieť);

DX.  keďže Komisia vo svojom oznámení o novom viacročnom finančnom rámci navrhuje výrazne zvýšiť financovanie EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany vrátane vnútornej bezpečnosti EÚ;

DY.  keďže niekoľko teroristických útokov v EÚ spáchali jednotlivci, ktorí boli orgánom známi; keďže požičovne vozidiel si nedokážu vymieňať s agentúrami presadzovania práva údaje, napríklad rezervačné údaje, na účely krížového overenia s oficiálnymi sledovacími spismi a policajnými databázami;

Prekurzory výbušnín

DZ.  keďže v rokoch 2015 a 2016 sa výbušniny použili v 40 % teroristických útokov spáchaných v EÚ(11);

EA.  keďže pri útokoch bol v prevažnej miere použitý triacetón triperoxid (TATP)(12), teda podomácky vyrobená výbušnina, po ktorej teroristi stále s obľubou siahajú; keďže TATP sa dá pomerne ľahko vyrobiť iba pomocou niekoľkých látok; keďže mnohé civilné továrne a zariadenia, ktoré tieto látky používajú, zostávajú zločincom vrátane teroristov prístupné, keďže členské štáty nepresadzujú žiadne exekutívne kontrolné opatrenia, a to napriek akčnému plánu EÚ v oblasti CBRN;

EB.  keďže napriek nariadeniu č. 98/2013 niektorí teroristi stále získavajú prekurzory výbušnín, najmä pre TATP; keďže je stále možné získať látky podľa prílohy I; keďže nariadenie č. 98/2013 neposkytuje dostatočné obmedzenia a kontroly, napríklad požaduje iba registráciu transakcií; keďže kľúčovou prioritou je zabezpečenie prísnejších kontrol;

EC.  keďže k najväčším problémom v oblasti vykonávania patrí nedostatočná informovanosť o existujúcich právnych predpisoch v dodávateľskom reťazci z dôvodu veľkého počtu ekonomických operátorov (maloobchodníkov s výrobkami do domácnosti) a presadzovanie obmedzení, ktoré sa týkajú predaja na internete, dovozu a pohybu v rámci EÚ;

ED.  keďže Komisiou predložený návrh nariadenia o uvádzaní prekurzorov výbušnín na trh a ich používaní (COM(2018)209 final) zo 17. apríla 2018 obsahuje prísnejšie a harmonizovanejšie pravidlá týkajúce sa sprístupňovania, dovozu, vlastníctva a používania látok alebo zmesí, ktoré by sa mohli zneužiť na nedovolenú výrobu výbušnín, s cieľom obmedziť ich dostupnosť širokej verejnosti a zabezpečiť náležité nahlasovanie podozrivých transakcií v rámci celého dodávateľského reťazca;

EE.  keďže na internetových trhoch sa chemické látky nachádzajú v ich písomnom pomenovaní, ako vzorec alebo ako identifikačné číslo služby CAS, ale v mnohých prípadoch sú uvedené iba podľa ich druhového názvu; keďže existuje toľko variácií názvov, že by bolo jednoduchšie identifikovať zoznamy ich konkrétnych látok, ak by sa vyžadovalo aj zahrnutie vyhľadávacieho čísla CAS;

EF.  keďže nariadenie sa vzťahuje iba na predaj širokej verejnosti, a nie profesionálnym používateľom, a tí nie sú v nariadení vymedzení; keďže kritériá na vymedzenie toho, kto je profesionálny používateľ, sa v rámci vnútorného trhu líšia;

EG.  keďže podľa posúdenia vplyvu zo 17. apríla 2018 (SWD(2018)0104) a s ním súvisiaceho návrhu nariadenia (COM(2018)0209) by sa mala rozšíriť odborná príprava colných orgánov týkajúca sa rozlišovania výbušnín a prekurzorov pri výkone ich povinností na vonkajších hraniciach;

Nedovolené zbrane

EH.  keďže prístup ku strelným zbraniam a komponentom výbušných zariadení zohráva veľmi dôležitú úlohu pri umožňovaní teroristických útokov; keďže v EÚ sa násilne extrémistické skupiny často musia pri získavaní zbraní obracať zločinecké siete; keďže podľa správy Europolu TE-SAT 2018 boli strelné zbrane použité v 41 % všetkých útokov, čo predstavuje mierne zvýšenie oproti roku 2016 (38 %)(13);

EI.  keďže v posledných rokoch sa zaznamenal nárast počtu upravených strelných zbraní na streľbu slepými nábojmi a reaktivovaných strelných zbraní; keďže niekoľko nedávnych útokov bolo tiež spáchaných s rôznymi typmi nožov;

EJ.  keďže prepojenie medzi zločinom a terorizmom uľahčuje prístup teroristov k strelným zbraniam;

EK.  keďže v záveroch Rady z 8. októbra 2015 boli členské štáty vyzvané, aby systematicky poskytovali Interpolu a Europolu relevantné informácie;

Vonkajší rozmer

EL.  keďže množstvo regiónov v krajinách v susedstve EÚ, ako je MENA a Balkán, čelia dôležitým výzvam, ako sú výzvy týkajúce sa nakladania so zahraničnými bojovníkmi a navrátilcami, ako aj domácich radikálnych buniek;

EM.  keďže Balkán je naďalej kľúčovým regiónom pre stabilitu Európy; keďže výzvy spojené s terorizmom a islamistickým extrémizmom znásobuje regionálny kontext, ktorý bol už oslabený etnickou, politickou a sociálnou polarizáciou, ako aj zločineckými sieťami; keďže krajiny v tomto regióne sa už stali cieľmi teroristov (útokom sa zabránilo), a už sa využívajú ako tranzitné krajiny pre pašovanie ľudí a zbraní;

EN.  keďže všetky krajiny regiónu MENA boli konfrontované s rozsiahlou teroristickou činnosťou a zostávajú hlavnými cieľmi; keďže tieto krajiny môžu okrem kritických sociálnych a hospodárskych situácií čeliť vzhľadom na veľký počet džihádistov z tohto regiónu viacerým výzvam v súvislosti s návratom zahraničných bojovníkov z organizácie Dá’iš a al-Káidy; keďže výmena informácií a silné partnerstvá s týmito kľúčovými tretími krajinami prostredníctvom koordinovaného prístupu EÚ‑prostredníctvom ponuky spolupráce a pomoci vo forme budovania kapacít umožňujú zmarenie útokov a rozloženie teroristických sietí;

EO.  keďže regióny, ako je MENA, Sahel, Africký roh, západná Afrika, Perzský záliv a Stredná Ázia, tiež zaznamenali rozvoj teroristických sietí napojených na Dá’iš a al-Káidu; keďže vážne obavy vzbudzuje náboženský extrémizmus a sektárske násilie, využívajúce financovanie, ktoré teroristickým sietiam umožňuje šíriť sa, spájať sa s inými zločineckými spolkami a pôsobiť v týchto regiónoch, pričom ich terčom je Európa a európske záujmy;

EP.  keďže je kľúčové, aby Európska únia zachovala intenzívnu spoluprácu s partnerskými tretími krajinami v oblasti boja proti terorizmu; keďže je nutné zachovať dialóg o opatreniach a krokoch podnikaných v záujme boja proti terorizmu, jeho financovaniu a v záujme predchádzania radikalizácii, a to najmä s krajinami Perzského zálivu; keďže medziparlamentná spolupráca s týmito kľúčovými tretími krajinami je jeden z nástrojov, ktorý sa má posilniť;

EQ.  keďže EÚ spolupracuje s tretími krajinami v oblasti boja proti terorizmu rôznymi spôsobmi; keďže na financovanie protiteroristických programov v zahraničí môže byť použitých niekoľko nástrojov EÚ; keďže EÚ vytvorila sieť expertov v oblasti boja proti terorizmu v rámci delegácií EÚ; keďže agentúry EÚ, napríklad Europol, Eurojust a CEPOL, takisto spolupracujú s tretími krajinami v oblasti boja proti terorizmu, napríklad prostredníctvom strategických a operačných dohôd;

ER.  keďže v oblasti boja proti terorizmu existuje systém sankcií EÚ, ktorý má tri typy opatrení a ktorý vykonáva ESVČ; keďže tento systém je neúplný a nie je dostatočne využívaný z dôvodu procesných obmedzení a neochoty zo strany členských štátov;

ES.  keďže v záveroch Rady týkajúcich sa vonkajšej činnosti EÚ v oblasti boja proti terorizmu prijatých 19. júna 2017 sa pripomína úloha misií a operácií spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) v boji proti terorizmu, a to prostredníctvom posilňovania bezpečnosti, stability, kontroly hraníc a reformy bezpečnostného sektora, pri budovaní protiteroristických kapacít a v oblasti výmeny informácií;

Obete terorizmu

ET.  keďže príliš veľa ľudí bolo priamymi obeťami terorizmu v celej EÚ, v dôsledku čoho sa tisícky rodín ocitlo v posttraumatickom stave, ktorý ovplyvňuje ich dlhodobú životnú situáciu; keďže neexistuje dostatok harmonizovaých údajov o presnom počte obetí; keďže pred rokom 2001 bolo možné väčšinu obetí terorizmu pripísať najmä organizáciám IRA a ETA, pričom odvtedy bola drvivá väčšina obetí na životoch následkom teroristických útokov, ktoré zorganizovali alebo inšpirovali organizácie al-Káida a Dá´iš;

EU.  keďže úmrtia spôsobené teroristickými útokmi ničia rodiny a mnohí zranení, ktorí prežili teroristické útoky, trpia zdravotným postihnutím, znetvorujúcou stratou končatín, ktorá vedie k zmene ich života, a psychologickými problémami, a ich situácia sa značne dotýka blízkej rodiny a komunity, zatiaľ čo po vyhasnutí pozornosti médií sú dlhodobé potreby obetí pričasto zanedbávané; keďže syndróm posttraumatického stresu je významným problémom verejného zdravia v Európe; keďže neexistuje žiadna celková európska diagnostika vplyvu terorizmu na duševné zdravie obyvateľstva po rôznych útokoch;

EV.  keďže obete terorizmu majú veľmi špecifické postavenie a uspokojenie ich potrieb nie je len právnou povinnosťou vyplývajúcou z práva EÚ, medzinárodného a vnútroštátneho práva, ale aj zodpovednosťou celej našej spoločnosti; keďže nedávne útoky v EÚ spôsobili obete pochádzajúce z množstva rôznych členských štátov;

EW.  keďže na európskej úrovni nie je vymedzené právne postavenie obetí terorizmu na účely prístupu ku komunitným službám alebo práv na odškodnenie; keďže obetiam nedávnych teroristických útokov v Európe sa ešte stále nedostáva spravodlivosti, náležitého zaobchádzania, služieb podpory obetiam a finančnej pomoci; keďže obete terorizmu sú vystavené riziku sekundárnej viktimizácie, ktoré ich ovplyvňuje nielen v súdnych konaniach, ale aj v rámci ich mnohých interakcií s inými štátnymi a neštátnymi subjektmi;

EX.  keďže stále existujú nezrovnalosti v spôsobe, akým sa ustanovenia zakotvené v smernici (EÚ) 2012/29 premietli do postupov na vnútroštátnej úrovni; keďže Komisia ešte stále nepredložila svoju správu o vykonávaní tejto smernice; keďže 30. mája 2018 Európsky parlament prijal uznesenie o vykonávaní tejto smernice(14);

EY.  keďže odškodnenie obetí terorizmu slúži ako forma uznania spoločnosti za škody spôsobené útokom a ako prostriedok finančnej podpory a odškodnenia; keďže výška odškodnenia a postupy sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líšia, čím sa ešte zhoršuje vnímanie nespravodlivosti zo strany obetí a utrpenie, ktoré zažívajú;

EZ.  keďže je nutné vytvoriť podporné systémy, a to takým spôsobom, aby sa zaistilo, aby sa sústavne a systematicky počítalo aj s cezhraničnými obeťami a aby dostávali podporu vo svojej krajine, a pritom zostávali v kontakte s poskytovateľmi podpory v krajine, kde sa útok odohral;

FA.  keďže Eurojust uľahčuje realizáciu žiadostí o vzájomnú právnu pomoc s koordinovaním a poskytovaním pomoci pri výkone práv obetí terorizmu, a to so zreteľom na odlišné práva a úlohy zahraničných obetí v ich vnútroštátnych právnych systémoch;

FB.  keďže podniky vrátane MSP môžu taktiež utrpieť škody spôsobené terorizmom, napríklad majetkové škody a prerušenie podnikania;

FC.  keďže Parlament predložil pilotný projekt na zriadenie „európskeho koordinačného centra pre obete terorizmu“, ktorý spája kľúčových operačných expertov, obhajcov obetí a príslušné organizácie z celej Európy s cieľom určiť kľúčové priority a otázky pre obete terorizmu a cezhranične poskytovať koordinovanú podporu;

Základné práva

FD.  keďže Európska únia musí zohrávať potrebnú úlohu pri podpore dodržiavania demokratických hodnôt vrátane právneho štátu a základných práv; keďže však v rámci EÚ existujú extrémne náboženské a politické názory a postupy, ktoré týmto hodnotám zásadne odporujú;

FE.  keďže protiteroristické opatrenia a ochrana slobôd nie sú protichodné, ale navzájom sa dopĺňajúce a posilňujúce ciele; keďže základné práva každého jedného jednotlivca musia byť zabezpečené a chránené a všetky opatrenia v boji proti terorizmu by mali čo možno najmenší dosah na nevinné a nezainteresované bežné obyvateľstvo;

FF.  keďže akékoľvek opatrenia v oblasti boja proti terorizmu musia v plnej miere zaručiť všetky základné práva a zásady vrátane tých, ktoré sa týkajú ochrany súkromia a údajov, práva na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania, ako aj procesných záruk, ako je prezumpcia neviny, právo na spravodlivý proces a právo na informácie, ktoré zabezpečia, aby jednotlivci mali k dispozícii účinné prostriedky nápravy, ktoré im umožnia napadnúť akéhokoľvek porušenie ich základných práv, vrátane možnosti súdnej nápravy a aby sa dodržiavalo acquis Únie v oblasti procesných práv; keďže takéto opatrenia by mali náležite zohľadňovať judikatúru Súdneho dvora Európskej únie;

FG.  keďže je kľúčové, aby sa pri vyšetrovaniach v oblasti boja proti terorizmu dodržiavali vysoké štandardy profesionality a všetky opatrenia boli cielené, primerané a potrebné; keďže politiky v oblasti boja proti terorizmu by nemali viesť k sociálnemu vylúčeniu a stigmatizácii; keďže Agentúra pre základné práva by mohla byť požiadaná o poskytnutie stanoviska k právnym predpisom v oblasti boja proti terorizmu v rámci svojho viacročného rámca;

FH.  keďže pracovníci orgánov presadzovania práva a súdnictva stoja na čele protiteroristických operácií; keďže existuje viacero zdokumentovaných prípadov, keď si násilní extrémisti vybrali za ciele hrozieb príslušníkov polície a súdnych úradníkov a ich rodiny, čo čiastočne vyvrcholilo do násilných fyzických útokov a dokonca vrážd; keďže politická a verejná podpora pracovníkov orgánov presadzovania práva a justiční zamestnanci, ktorí chránia základné práva pri vyšetrovaní v oblasti boja proti terorizmu tak, že pri tom riskujú život a zdravie, je mimoriadne dôležitá;

FI.  keďže Charta základných práv zakazuje diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia a uznáva právo osôb so zdravotným postihnutím využívať opatrenia, ktoré sú určené na zabezpečenie ich nezávislosti, sociálnej integrácie a integrácie v zamestnaní a účasti na spoločenskom živote; keďže práva osôb so zdravotným postihnutím v EÚ sú takisto chránené Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím;

Odporúčania

Inštitucionálny rámec

1.  domnieva sa, že zatiaľ čo členské štáty vzhľadom na svoje zvrchované právomoci naďalej ako prvé predchádzajú a reagujú na hrozby, existuje jasná potreba v plnej miere uznať úlohu Európskej únie a protiteroristických opatrení prijatých v rámci „bezpečnostnej únie“ pri ich podpore, koordinácii a výmene najlepších postupov, poskytovaní spoločných riešení a zvyšovaní pridanej hodnoty s cieľom umožniť im lepšie čeliť javu radikalizácie, extrémizmu a terorizmu; domnieva sa, že v priestore bez vnútorných hraníc sú európske opatrenia nevyhnutné na to, aby sa zaistila vysoká úroveň bezpečnosti na európskom území, a že prehĺbenie spolupráce a výmeny informácií medzi členskými štátmi a s Európskou úniou je rozhodujúce z hľadiska účinnej reakcie na teroristické hrozby a ich predchádzania a ochrany občanov; naliehavo vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby sa usilovali o dosiahnutie spoločnej stratégie v oblasti kultúry;

2.  domnieva sa, že EÚ a členské štáty by mali zlepšiť svoju spoluprácu posilnením existujúcich európskych orgánov, osobitných agentúr a útvarov, ako aj kanálov spolupráce medzi príslušnými orgánmi členských štátov pôsobiacimi v oblasti bezpečnosti a inštitúciami justície; domnieva sa, že by sa týmto agentúram EÚ, napríklad Eurojustu, mali poskytnúť primerané prostriedky, ktoré im umožnia čeliť ich rastúcej pracovnej záťaži;

3.  zdôrazňuje význam výmeny osvedčených postupov medzi členskými štátmi v rámci Európskej únie, ale aj s tretími krajinami; víta iniciatívy niektorých členských štátov, ale aj iniciatívy na miestnej úrovni, ktoré vyvíjajú niektoré mestá, či dokonca súkromné subjekty, v oblasti identifikovania účinných nástrojov boja proti terorizmu;

4.  vyzýva ďalšieho predsedu Komisie, aby zachoval samostatné portfólio pre komisára pre bezpečnostnú úniu;

5.  vyzýva Európsku radu, aby zachovala post koordinátora pre boj proti terorizmu; domnieva sa, že koordinátor EÚ pre boj proti terorizmu by mal mať naďalej proaktívnu úlohu pri posilňovaní reakcie EÚ v oblasti boja proti terorizmu; žiada, aby sa ozrejmil štatút koordinátora pre boj proti terorizmu, ktorý slúži ako premostenie medzi príslušnými inštitúciami EÚ a agentúrami členských štátov;

6.  domnieva sa, že sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť sú tri aspekty, ktoré nemožno analyzovať oddelene; domnieva sa, že dodržiavanie základných práv musí byť základnou súčasťou všetkých legislatívnych iniciatív v oblasti boja proti terorizmu; naliehavo žiada, aby do právomocí parlamentného výboru LIBE naďalej patril boj proti terorizmu, aby sa zaručil súlad s inými legislatívnymi zložkami v oblasti priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

7.  vyzýva Radu, aby rozšírila právomoci Európskej prokuratúry na boj proti organizovanému zločinu a terorizmu;

8.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby ešte viac posilnili a podporili sieť osobitných civilných protiteroristických operačných jednotiek z členských štátov EÚ ATLAS;

9.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby systematicky vykonávala posúdenie vplyvu a konzultácie s občanmi a expertmi zúčastnených strán o budúcich legislatívnych návrhoch na boj proti terorizmu;

Teroristická hrozba

10.  vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi pracovala na zabezpečení väčšej transparentnosti a spoločnom chápaní stupňa ohrozenia; vyzýva členské štáty, aby urýchlene postupovali ďalej informácie o zmene stupňa ohrozenia a súvisiacich dôvodoch; ďalej vyzýva Komisiu a členské štáty, aby neobmedzovali svoju predstavu terorizmu na džihádizmus, ale aby zostali rovnako obozretné, pokiaľ ide o teroristické hrozby, ktoré sú motivované inými dôvodmi, napríklad tie, ktoré sú uvedené v správach Europolu Te-Sat;

11.  vyzýva Komisiu, aby na relevantných medzinárodných fórach presadzovala to, aby sa terorizmus výslovne zaradil do kategórie zločinu proti ľudskosti, ako je vymedzený v článku 7 Rímskeho štatútu, ktorý viedol ku zriadeniu Medzinárodného trestného súdu;

12.  vyzýva všetky členské štáty, aby v súlade so závermi Rady Európy(15) vyzýva všetky členské štáty uznali, že sa Dá’iš dopustil genocídy, najmä proti jezídom, kresťanským menšinám a nesunitským moslimským menšinám, a žiada všetky členské štáty, aby prijali rýchle a účinné opatrenia v súlade s ich záväzkom vyplývajúcim z Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídy z roku 1948, ako aj s ich všeobecnou zodpovednosťou vystupovať proti trestným činom podľa medzinárodného práva;

13.  vyzýva členské štáty a vhodné agentúry EÚ, aby monitorovali všetkých zahraničných teroristických bojovníkov a zabezpečili zosúladené bezpečnostné a súdne monitorovanie identifikované navrátilcov do Európy; vyzýva Komisiu, aby pomáhala členským štátom pri vytváraní harmonizovaných systémov klasifikácie umožňujúcich rozlišovať medzi navrátilcami, ktorí predstavujú vysoké, stredné a nízke riziko;

14.  odporúča členským štátom, aby začali budovať vhodné štruktúry s cieľom reagovať na navrátené deti, a najmä aby vytvorili špecializované nástroje na posudzovanie rizík a potrieb týkajúcich sa navrátených detí, založené na etapách vývoja detí a na miere ich zapojenia do trestnej činnosti v zahraničí; zdôrazňuje, že rehabilitačné programy by mali vychádzať z multidisciplinárneho prístupu, ktorú združuje rozličné druhy odborných znalostí vrátane znalostí skúsených odborníkov v oblasti traumy, extrémizmu, detského vývoja, vzdelávania a hodnotenia rizika a prispôsobených miestnemu a vnútroštátnemu kontextu, ako aj jasné právne a organizačné štruktúry na riešenie tohto znepokojujúceho javu; nabáda členské štáty, aby spolupracovali s Medzinárodným výborom Červeného kríža, keďže ten má v tejto oblasti osobitný prístup a osobitné odborné znalosti;

15.  vyzýva Komisiu, aby zrevidovala a zaktualizovala akčný plán v oblasti CBRN, a členské štáty, aby vytvorili alebo posilnili a udržiavali vhodné opatrenia na „civilnú obranu“ v oblasti pripravenosti na boj proti chemickým, biologickým, rádiologickým a jadrovým (CBRN) útokom prostredníctvom náboru kvalifikovaného a pravidelne školeného personálu zahŕňajúceho pracovníkov na plný úväzok alebo dobrovoľných pracovníkov, ako aj primeranú technickú infraštruktúru vrátane reakčných zdrojov, ako sú mobilné detekčné systémy, zásoby základných liekov, starostlivosť o obete a výmena najlepších postupov; zdôrazňuje, že tieto opatrenia musia byť v súlade s multidisciplinárnou stratégiou, ktorá bude zahŕňať metódy koordinácie, notifikačné povinnosti, štandardné protokoly, evakuačné plánovanie, verejné poplašné systémy a hlásenie incidentov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby tieto stratégie postupne harmonizovali; vyzýva členské štáty, aby vytvorili alebo posilnili špecializované laboratóriá; žiada Komisiu, aby v súčinnosti s Parlamentom financovala a podporovala relevantné cezhraničné výskumné činnosti; nabáda na posilnenú spoluprácu s centrom excelentnosti NATO v oblasti CBRN s cieľom zabezpečiť prenos najlepších postupov medzi zásahovými jednotkami v členských štátoch EÚ a NATO;

16.  nabáda členské štáty a Komisiu, aby spolupracovali so súkromným sektorom s cieľom vytvoriť mechanizmy na zabezpečenie spoľahlivého, konzistentného a primeraného poskytovania zdravotníckych protiopatrení vrátane prípadného využitia spoločného mechanizmu obstarávania EÚ zriadeného rozhodnutím 1082/2013 z 22. októbra 2013 o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia(16);

17.  naliehavo žiada, aby sa v záujme uľahčenia dostupnosti aktualizácia a rozšírenie Európskeho informačného systému o bombách v Europole o európsky analytický projekt – ktorý slúži ako informačné a koordinačné centrum pre všetky chemické, biologické, rádiologické a jadrové incidenty v celej EÚ – doplnili primerane personálne vybaveným multidisciplinárnym analytickým tímom;

18.  víta plán Komisie posilniť pripravenosť EÚ na boj proti chemickým, biologickým, rádiologickým a jadrovým útokom a schopnosť reakcie na takéto útoky, a to prostredníctvom medziodvetvových cvičení v oblasti presadzovania práva, civilnej ochrany, zdravotníckych štruktúr a prípadne pohraničných a colných útvarov v rámci existujúcich finančných a operačných nástrojov, predovšetkým mechanizmu EÚ v oblasti civilnej ochrany, agentúry CEPOL a Fondu pre vnútornú bezpečnosť – polícia;

19.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stanovili spoločné normy týkajúce sa postupov previerok v zraniteľných inštitúciách, ako sú jadrové elektrárne alebo špecializované laboratóriá;

20.  nabáda členské štáty, aby viac využívali technické detekčné systémy chemických, biologických, rádiologických, a jadrových látok, najmä pri veľkých verejných podujatiach, a vyzýva Komisiu, aby v súčinnosti s Európskym parlamentom sprístupnili ďalšie európske finančné prostriedky na komplexné získanie takýchto systémov;

21.  víta vytvorenie strediska znalostí, pokiaľ ide o CBRN a súvisiace činnosti týkajúce sa výbušnín, v rámci Európskeho centra pre boj proti terorizmu (ECTC), ktoré bude existovať súčasne s Európskym vzdelávacím strediskom v oblasti fyzickej ochrany jadrových materiálov a jadrových zariadení (EUSECTRA); požaduje štandardný postup, v rámci ktorého bude každý členský štát efektívne zdieľať informácie so strediskom pre získavanie znalostí;

22.  víta schválenie nariadenia o spoločných pravidlách v oblasti bezpečnosti civilného letectva a mandáte Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva (EASA) a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 216/2008(17); vyzýva Komisiu, aby zohľadnila bezpečnostné aspekty nadchádzajúcich delegovaných a vykonávacích predpisov týkajúcich sa bezpilotných lietadiel a operácií bezpilotných lietadiel vrátane pravidelne aktualizovaných posúdení rizík, povinnej registrácie, elektronickej identifikácie a aktívnych virtuálnych hraníc vo všetkých kategóriách bezpilotných lietadiel a povinných bezpečnostných licencií a kurzov odbornej prípravy pre prevádzkovateľov bezpečnostných a inšpekčných misií;

23.  konštatuje, že mnohé osoby vykonávajúce teroristické činnosti v EÚ teroristi začínali drobnými trestnými činmi a vo väzení boli nainfikovaní násilným extrémizmom; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že ich trestnoprávne systémy budú náležite trestať zločincov a umožnia dôkladné posúdenie rizika recidívy skôr, ako sa povolí ich predčasné prepustenie; zdôrazňuje, že trest odňatia slobody by mal umožniť rehabilitáciu, reintegráciu a prevenciu opakovaných priestupkov namiesto podnecovania násilného extrémizmu;

24.  zdôrazňuje pretrvávajúce obavy z interakcií medzi teroristickými organizáciami a organizovanou trestnou činnosťou, najmä pokiaľ ide o logistické kapacity a obchodovanie so zbraňami, ktoré by mohli umožniť ‑masívne útoky;

25.  berie na vedomie zvýšenú kybernetickú hrozbu a zdôrazňuje význam zintenzívnenia úsilia v oblasti kybernetickej bezpečnosti aj v oblasti boja proti terorizmu;

26.  vyzýva členské štáty, aby primerane vybavili svoje verejné orgány zapojené do operácií boja proti terorizmu všetkými technickými, finančnými, vzdelávacími a právnymi prostriedkami potrebnými na ochranu pred násilnými extrémistami pri plnení ich povinností;

Predchádzanie radikalizácii, ktorá vedie k násilnému extrémizmu, a boj proti nej;

Štruktúry boja proti radikalizácii

27.  vyzýva na vytvorenie „centra excelentnosti EÚ na predchádzanie radikalizácii“, ako následníka siete RAN, ktoré by malo byť zakotvené v Komisii s primeranými finančnými a ľudskými zdrojmi; domnieva sa, že jeho úlohy by mali zahŕňať koordináciu, uľahčovanie spolupráce a výmeny poznatkov, vlajkových projektov a osvedčených postupov medzi členskými štátmi, tvorcami politík, odborníkmi (zapojením bývalých štruktúr RAN a ESCN), ako aj spoluprácu s náboženskými vodcami alebo spoločenstvami a akademickými pracovníkmi a odborníkmi vrátane odborníkov v oblasti IT v oblasti predchádzania radikalizácii a boja proti nej; poukazuje na to, že medzi jeho činnosti by mala patriť odborná príprava rôznych kategórií odborníkov vrátane sudcov a prokurátorov, a to aj prostredníctvom partnerstva s kľúčovými strategickými tretími krajinami; domnieva sa, že toto centrum by malo stanoviť aj vedecké metodiky na hodnotenie a meranie účinnosti programov a projektov, aby sa v prípade potreby mohli upraviť náležité politiky;

28.  konštatuje, že v správe Európskeho dvora audítorov z roku 2018 o deradikalizácii sa zistilo, že Komisia nemá úplný prehľad o opatreniach financovaných EÚ a že sa na meranie miery úspešnosti prístupu nepoužívajú žiadne ukazovatele alebo ciele pre fondy EÚ; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa v rámci Fondu pre vnútornú bezpečnosť vyčlenia dostatočné finančné prostriedky na predchádzanie radikalizácii a boj proti nej, ktorý by zefektívnil zdroje, ktoré sú v súčasnosti roztrieštené v rámci rôznych fondov a programov, a umožnil by lepšiu koordináciu a zviditeľnenie, ako aj väčší vplyv ich využitia na základe kritérií, ktoré by mohlo vypracovať centrum excelentnosti EÚ na predchádzanie radikalizácii;

29.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby prijali komplexné vnútroštátne a regionálne stratégie na predchádzanie radikalizácii a boj proti nej primeranými finančnými zdrojmi pre komunity a partnerov na miestnej úrovni zapojené do tvorby a realizácie programov založených na týchto stratégiách, a vyzýva na prístup založený na práci viacerých agentúr; zdôrazňuje, že najlepšie výsledky sa dosiahnu v partnerstve s miestnymi komunitami; ďalej zdôrazňuje, že objektívne kvalitatívne a kvantitatívne ukazovatele, ktoré by mohlo vypracovať centrum excelentnosti EÚ na predchádzanie radikalizácii, by miestnym a regionálnym orgánom umožnili zmapovať miestne osobitosti radikalizácie a lepšie prispôsobiť programy konkrétnej oblasti;

30.  vyzýva členské štáty, aby k radikalizácii pristupovali komplexne, a to aj v spolupráci s miestnymi orgánmi verejnej správy, a aby doplnili bezpečnostné prístupy stratégiami pre sociálne začleňovanie, hospodársku a kultúrnu integráciu a dlhodobými politikami a investíciami do verejných služieb a infraštruktúry; nabáda Komisiu a členské štáty, aby presadzovali antidiskriminačné stratégie;

31.  zdôrazňuje, že je dôležité uskutočniť konkrétny výskum o úlohe žien v cieľových regiónoch, krajinách a spoločenstvách s cieľom pochopiť ich úlohu a identifikovať oblasti, v ktorých by organizácie žien mohli prispieť k budovaniu väčšej odolnosti voči radikalizácii;

32.  vyzýva na vytvorenie európskej ceny za odolnosť, ktorú by Európsky parlament udeľoval každý rok v rámci možnosti v úzkej konzultácii s centrom excelentnosti EÚ na predchádzanie radikalizácii najlepším sociálnym a kultúrnym projektom na miestnej úrovni v EÚ, a tým by sa podporovala spoločenská angažovanosť v plnom súlade s demokraciou, zásadami právneho štátu a ľudskými právami s cieľom vybudovať spoločnosti odolné voči radikalizácii;

33.  vyzýva Eurojust, aby pokračoval v práci na monitorovaní judikatúry v členských štátoch týkajúcu sa radikalizácie vedúcej k terorizmu vrátane použitia alternatív k trestnému stíhaniu a zadržiavaniu a aby pravidelne podával správy vo svojom monitore odsúdení za teroristické trestné činy (TCM); vyzýva členské štáty, aby na tento účel odovzdali Eurojustu všetky príslušné informácie o stíhaniach a odsúdeniach za teroristické trestné činy, ktoré sa týkajú alebo môžu týkať dvoch alebo viacerých členských štátov;

Náboženský extrémizmus

34.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zaručili slobodu náboženského vyznania a právo slobodne ho uplatňovať, ako je to zakotvené v Charte základných práv, a aby v tejto súvislosti takisto podporovali náboženské praktiky, ktoré sú v plnom súlade s demokratickými hodnotami, zásadami právneho štátu, ľudskými právami a platnými zákonmi v členských štátoch; víta iniciatívy náboženských spoločenstiev v celej Európe zamerané na boj proti nebezpečným prejavom v rámci svojich komunít; zdôrazňuje potrebu podnietiť medzináboženský a medzikultúrny dialóg a spoluprácu s náboženskými spoločenstvami a miestnymi orgánmi s cieľom zabrániť radikalizácii;

35.  vyzýva členské štáty, aby vykonali predbežnú kontrolu kazateľov a v individuálnych prípadoch dôsledne zaraďovali kazateľov šíriacich nenávisť na čiernu listinu; vyzýva Komisiu, aby v rámci pôsobnosti, ktoré umožňujú právne predpisy, zaviedla kontrolný zoznam EÚ v záujme lepšej výmeny informácií o extrémistických kazateľoch; nabáda členské štáty, aby dospeli k spoločnému porozumeniu a vypracovali usmernenia, na základe ktorých by sa mohli títo kazatelia overovať;

36.  vyzýva členské štáty, aby rozšírili ponuku možností vysokoškolského vzdelávania pre kazateľov v EÚ, pričom by sa transparentne kontrolovali a akreditovali iba tie programy teologického vzdelávania, ktoré sú v plnom súlade s demokraciou, právnym štátom a ľudskými právami, neutralitou a demokratickým laicizmom európskych krajín, a v prípade priestupku by sa im odobrala vyučovacia licencia;

Opatrenia proti nenávistným prejavom a extrémistickým skupinám

37.  vyzýva členské štáty, aby implementovali smernicu o boji proti terorizmu a rámcové rozhodnutie o rasizme a xenofóbii, podľa ktorej je podnecovanie k spáchaniu teroristického činu alebo trestného činu z nenávisti trestným činom, s cieľom vylúčiť kazateľov šíriacich nenávisť z verejnej činnosti pomocou všetkých zákonných opatrení vrátane zamietnutia víz alebo vyhostenia z územia EÚ a aby proti takýmto kazateľom a akýmkoľvek predstaviteľov extrémistického a teroristického proselytizmu začali súdne konania;

38.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zatvorili miesta bohoslužieb a zakázali združenia, ktoré nie sú v súlade s platnými právnymi predpismi EÚ a vnútroštátnymi právnymi predpismi a podnecujú trestné činy terorizmu, nenávisť, diskrimináciu alebo násilie;

39.  vyzýva členské štáty, aby preskúmali, ako zabezpečiť, aby miesta bohoslužieb, vzdelávania a náboženskej výučby, charity, kultúrne združenia a nadácie a podobné subjekty poskytovali podrobné informácie o pôvode svojich finančných prostriedkov a ich prerozdelenia v rámci EÚ aj mimo nej, a ako by údaje týkajúce sa týchto subjektov, ak existuje podozrenie alebo opodstatnené dôvody na podozrenie z prepojenia na teroristické skupiny, mohli príslušné orgány zaznamenať a analyzovať v súlade s právnym rámcom EÚ a pravidlami ochrany údajov; vyzýva členské štáty, aby zakázali financovanie z tretích krajín, ktoré odmietajú demokraciu, právny štát a ľudské práva;

40.   žiada členské štáty, aby urýchlene prijali právne opatrenia s cieľom zakázať a v čo najväčšej miere na svojich územiach odstrániť všetku propagandu v tlači a na internete, ktorá výslovne podnecuje k násilnému extrémizmu a teroristickým činom, vrátane všetkého obsahu, ktorý vypracovali a šíria skupiny a jednotlivci, ktorí podliehajú sankciám EÚ alebo OSN; žiada, aby sa takáto propaganda odstránila z obchodov a online platforiem ako súčasť nahlasovania jednotkou pre nahlasovanie internetového obsahu, ktorá by sa mohla v prípade potreby posilniť ľudskými zdrojmi a kapacitami; žiada, aby sa vynaložilo úsilie na sledovanie a/alebo identifikáciu zdrojov takejto propagandy;

41.  vyzýva členské štáty, aby v súlade so smernicou o audiovizuálnych mediálnych službách zakročili proti satelitným televíznym kanálom, ktoré šíria násilie, nenávistné prejavy a podnecovanie k terorizmu; žiada členské štáty, aby plne a rýchlo vykonávali smernicu s cieľom zabezpečiť, aby sa v celej EÚ uplatňoval článok 6 o predchádzaní podnecovania k násiliu a nenávisti; žiada Komisiu, aby pripravila analýzu možných legislatívnych zmien v smernici s cieľom zlepšiť účinnosť blokovania vysielania takýchto kanálov z tretích krajín;

Vzdelávanie

42.  zdôrazňuje, že členské štáty musia zabezpečiť, aby všetky vzdelávacie inštitúcie poskytovali vzdelávanie v súlade s Európskym dohovorom o ľudských právach prostredníctvom kontrol učebných osnov, pravidelných inšpekcií a sankcií za neplnenie povinností;

43.  domnieva sa, že vzdelávanie ako proces zameraný na objavovanie, skúmanie, nadväzovanie a konfrontovanie dejín, civilizácií, kultúr, ideológií a náboženstiev sa musí stať plnohodnotným nástrojom v boji proti všetkým procesom extrémistického násilia a násilnej radikalizácie; zdôrazňuje význam výučby nediskriminácie a rešpektu k presvedčeniu iných ľudí a podpory sociálneho začlenenia všetkých detí v súlade s Chartou základných práv EÚ, ako aj s Dohovorom OSN o právach dieťaťa;

44.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli politiky na predchádzanie radikalizácii, a to špecifické (zraniteľné skupiny) a nešpecifické (všeobecné); domnieva sa, že stretnutia s obeťami i navrátilcami a ich rodinami a ľuďmi, ktorí prekonali radikalizáciu, na školách by mohli byť účinným nástrojom na predchádzanie radikalizácii; podporuje odbornú prípravu v oblasti informovanosti pre odborníkov z praxe, ktorí môžu komunikovať s navrátenými deťmi; konštatuje, že najlepšie výsledky sa často dosahujú v partnerstve s miestnymi komunitami, čo ohrozuje základnú komunikáciu teroristických skupín protiargumentáciou;

45.  vyzýva členské štáty, aby začlenili mediálnu a informačnú gramotnosť a používanie internetu do vnútroštátnych systémov vzdelávania s cieľom posilniť postavenie mladých občanov nástrojmi, ktoré umožnia pochopenie a posúdenie často nefiltrovaných informácií, ktoré šíria online, a zodpovedné používanie internetu, s cieľom zabrániť možnému riziku radikalizácie;

46.  odporúča, aby členské štáty vypracovali usmernenia pre školy k tomu, ako postupovať v prípadoch možnej radikalizácie žiakov, a pripravili jednoduché a jasné postupy na ich riešenie; zdôrazňuje potrebu zapojenia orgánov ochrany detí a sociálnych služieb, v lepšej spolupráci s príslušnými útvarmi orgánov presadzovania práva a súdnymi orgánmi do procesu riešenia najzávažnejších prípadov radikalizácie;

Internet

47.  zdôrazňuje, že je potrebné dosiahnuť automatické odhaľovanie a systematické, rýchle, trvalé a úplné odstránenie teroristického obsahu na internete na základe jasných právnych ustanovení vrátane bezpečnostných opatrení a ľudského preskúmania; ďalej poukazuje na to, že je potrebné zabrániť opätovnému nahrávaniu už odstráneného obsahu na internet; víta legislatívny návrh Komisie na predchádzanie šíreniu teroristického obsahu na internete tým, že platformy budú musieť v plnom rozsahu odstrániť tento obsah; vyzýva spoluzákonodarcov, aby urgentne začali pracovať na tomto návrhu; vyzýva členské štáty, aby zaviedli vnútroštátne opatrenia, ak dôjde k omeškaniu pri prijímaní právnych predpisov;

48.  domnieva sa, že podávanie správ by malo zahŕňať opisy a štatistiky o tom, aký obsah bol odstránený, prečo, koľko osôb si prezrelo obsah pred jeho odstránením, ako dlho bol obsah online pred jeho odstránením a či bol účet spojený s urážlivým obsahom vymazaný, alebo nie, a kedy; zdôrazňuje, že na posúdenie toho, či štátne orgány zohrávajú primeranú úlohu pri vyšetrovaní a stíhaní trestných činov pri nahlásení nezákonného obsahu, je potrebná náležitá transparentnosť;

49.  víta prácu Globálneho internetového fóra na boj proti terorizmu (GIFCT) a vyzýva zakladajúce spoločnosti GIFCT, aby zintenzívnili svoje úsilie, pokiaľ ide o spoločnú databázu hashov, a to aj výmenou poznatkov s menšími technologickými spoločnosťami; vyzýva technologické spoločnosti, aby zvýšili svoje úsilie a finančné prostriedky na vývoj metód na rýchle odstránenie teroristického obsahu, avšak bez toho, aby bola ohrozená sloboda prejavu;

50.   víta prácu, ktorú vykonala jednotka EÚ pre nahlasovanie internetového obsahu (EU IRU); vyzýva každý členský štát, aby zriadil osobitnú jednotku zodpovednú za oznamovanie nezákonného obsahu online, ktorá by mohla spolupracovať s EU IRU pri zabezpečovaní komplementarity a zabraňovaní duplicitného postupovania teroristického obsahu spoločnostiam IT; vyzýva na posilnenie EU IRU s cieľom uľahčiť a koordinovať úsilie členských štátov o zachytávanie, označovanie a odstraňovanie teroristického obsahu na internete; okrem toho sa domnieva, že je v Europole nevyhnutné získavať informácie o vymazanom teroristickom obsahu a účtoch online, aby sa zabránilo jeho opätovnému nahraniu a uľahčili sa analýzy a vyšetrovania trestných činov;

51.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila európsku online platformu, ktorú by občania mohli používať na označovanie teroristického obsahu online, a žiada spoločnosti, aby zabezpečili dostatočnú kapacitu, aby mohli prijímať, kontrolovať, spracovávať označený obsah a reagovať naň;

52.  vyzýva na účinný partnerský prístup medzi orgánmi presadzovania práva, súdnymi orgánmi, odvetvím IT, poskytovateľmi internetových služieb, poskytovateľmi hostingových služieb, sociálnymi médiami a organizáciami občianskej spoločnosti pri vývoji a šírení účinnej protiargumentácie, a to prípadne aj s účasťou obetí a bývalých násilných extrémistov, a žiada, aby sa zabezpečili, že internetové vyhľadávače budú umiestňovať protiargumentácie na popredné miesta; nabáda Komisiu a orgány členských štátov, aby posilnili svoje úsilie o vytvorenie účinnej protiargumentácie a iných strategických komunikačných nástrojov;

Väznice

53.  vyzýva členské štáty, aby zaistili bezpečné a isté väzenské podmienky pre väzňov i zamestnancov a vytvorili osobitné postupy a ukazovatele na identifikovanie radikalizovaných väzňov a zaobchádzanie s nimi s cieľom zabrániť radikalizácii ostatných a aby zaistili aj cielené monitorovanie a cielené opatrenia na ich oddelenie a na príslušné školenie väzenského personálu;

54.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zaručili bezpečnosť a fyzickú a psychickú integritu pracovníkov vo väzniciach a aby im poskytovali psychologické poradenstvo; vyzýva členské štáty, aby poskytovali väzenským orgánom na všetkých úrovniach primerané zdroje, cielenú odbornú prípravu a dohľad, a najmä pracovníkom v prvej línii, ktorí úzko spolupracujú s mladistvými páchateľmi a radikalizovanými väzňami. zdôrazňuje, že najmä personál musí byť najmä primerane vyškolený na odhalenie znakov radikalizácie už v jej počiatočnom štádiu; nabáda členské štáty, aby zhodnotili odbornú prípravu vypracovanú s využitím finančných prostriedkov EÚ od Konfederácie európskych probačných orgánov (CEP), EuroPris a siete európskych akadémií väzenskej odbornej prípravy; požaduje ďalší príspevok EÚ na zlepšenie odbornej prípravy väzenských dozorcov v otázkach súvisiacich s radikalizáciou a potenciálnymi teroristickými hrozbami;

55.  zdôrazňuje, že väzenské orgány musia vypracovať špecifické nástroje a metódy na identifikáciu a monitorovanie radikalizovaných väzňov podľa miery ich radikalizácie a na ich povinné hodnotenie pred prepustením; vyzýva Komisiu, aby podporila osvedčené postupy v oblasti metodík posúdenia rizika radikalizovaných väzňov, ktoré vypracovali rozličné členské štáty; domnieva sa, že väzni, ktorí sú najnebezpečnejší musia byť tak označení pre justičné orgány a/alebo vnútroštátne a externé orgány zodpovedné za boj proti terorizmu, s účinnými probačnými požiadavkami po podmienečnom prepustení pre tých, ktorí by pravdepodobne mohli ohroziť verejnú bezpečnosť; naliehavo žiada členské štáty, aby posilnili zhromažďovanie spravodajských informácií o radikalizovaných väzňoch a následných opatreniach, a to na základe osvedčených postupov v členských štátoch, ako je napríklad zriadenie útvaru väzenských spravodajských postupov; zdôrazňuje, že môže byť užitočné vymenovanie kontaktnej osoby zodpovednej za boj proti radikalizácii vo väzenskom systéme;

56.  zdôrazňuje, že trest odňatia slobody by mal umožniť rehabilitáciu a reintegráciu namiesto podnecovania k radikalizácii; vyzýva členské štáty, aby v rámci väzníc vytvorili multidisciplinárne deradikalizačné programy; domnieva sa, že opatrenia na opätovné začlenenie by mali byť neoddeliteľnou súčasťou väznenia s cieľom pripraviť týchto väzňov na prepustenie; nazdáva sa, že centrum excelentnosti EÚ na predchádzanie radikalizácii by mohlo vykonať kroky nadväzujúce na akčné plány proti radikalizácii vo väzniciach a v období po prepustení z väzenia;

57.  zdôrazňuje, že neľudské podmienky zadržiavania, preplnenosť väzníc a zlé zaobchádzanie sú kontraproduktívne, pokiaľ ide o cieľ boja proti radikalizácii a násilnému extrémizmu; poukazuje na to, že s cieľom zabrániť radikalizácii vo väzniciach je nevyhnutné bojovať proti zaviesť pravidlá zadržiavania, ktoré budú rozlíšené podľa stupňa nebezpečenstva, ktoré väzni predstavujú; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že akýkoľvek osobitný program venovaný určitej skupine väzňov musí rešpektovať rovnaké ľudské práva a medzinárodné záväzky ako v prípade ktoréhokoľvek iného väzňa;

58.  vyzýva Komisiu, aby otvorila európske fórum o väzenských podmienkach s cieľom podporovať výmenu najlepších postupov medzi expertmi a odborníkmi z praxe vo všetkých členských štátoch;

59.  upriamuje pozornosť na rôzne formy nelegálneho obchodovania s tovarom vo väzniciach, najmä obchodovanie s mobilnými telefónmi, ktoré umožňuje uväzneným väzňom zostať v kontakte s vonkajšími teroristickými sieťami;

60.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby uľahčili prístup ku skutočným duchovným, pretože sa tým znižuje riziko samoorganizácie radikálnych náboženských buniek; navrhuje zaviesť systém licencií založený na previerkach duchovných, ktorí majú prístup k väzniciam, s cieľom zabrániť šíreniu extrémistických názorov vo vysoko rizikových skupinách obyvateľstva, a vyzýva Radu, aby s podporou Komisie na základe najlepších postupov vypracovala usmernenia na túto tému; vyzýva členské štáty, aby pravidelne hodnotili a monitorovali duchovných, ktorí majú prístup do väzníc; vyzýva členské štáty, aby požadovali štandardnú odbornú prípravu pre kazateľov pracujúcich vo väzniciach na základe osvedčených postupov, ktoré vypracovali väzenské orgány členských štátov, a to i v spolupráci s tretími krajinami;

Spolupráca a výmena informácií

Horizontálne otázky

61.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby plne a včas vykonávali existujúce právne predpisy a vyzýva Komisiu, aby poskytla potrebnú podporu; vyzýva Komisiu, aby analyzovala nedostatky pri transpozícii, vykonávaní a uplatňovaní existujúcich právnych predpisov a aby využila svoje právomoci a začala postup v prípade nesplnenia povinnosti v prípade, keď členské štáty náležite nevykonávajú právne predpisy;

62.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že budú disponovať potrebným technickým vybavením, softvérom, bezpečnostnými systémami a kvalifikovanými ľudskými zdrojmi, s cieľom plne využívať existujúce informačné systémy a mechanizmy spolupráce; opätovne zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby personál s prístupom k takémuto vybaveniu dostal primeranú odbornú prípravu, pokiaľ ide o údaje;

63.  berie na vedomie nedostatočnú povahu bezpečnostného výskumu, ktorý vykonávajú verejné inštitúcie; požaduje proaktívnejšie vymedzenie potrieb (napr. posilnenie Európskej siete technologických služieb presadzovania práva (ENLETS), ktorá vymedzuje technologické potreby pre presadzovanie práva); vyzýva na podporu pilotných projektov v oblasti umelej inteligencie a technológie blockchain (remitencie); požaduje aktívne zapojenie agentúr EÚ, ako sú Europol a CEPOL do projektov EÚ v oblasti bezpečnostného výskumu; vyzýva členské štáty, aby pravidelne organizovali prognostické cvičenia zamerané na budúce scenáre hrozieb; podporuje pokračujúce financovanie Komisie zamerané na vytvorenie modernizovaných databáz a poskytnutie moderného technického vybavenia a odbornej prípravy zamestnancom a v tejto súvislosti žiada ambicióznejší prístup;

64.  naliehavo žiada členské štáty, aby pripravili potrebnú technickú normalizáciu, zlepšenia týkajúce sa kvality údajov a právny rámec pre budúci prístup „štandardnej výmeny informácií“, pokiaľ ide o spoločné využívanie informácií týkajúcich sa obchodu s inými členskými štátmi a príslušnými agentúrami a orgánmi EÚ na základe príslušných východiskových právnych predpisov, ktorými sa riadi každý informačný systém, a tým by sa výmena informácií stala pravidlom, a aby sa zdržali týchto výmen informácií iba v osobitných prípadoch, keď si tento postoj vyžadujú okolnosti, a to najmä ak by výmena informácií ohrozila súčasné vyšetrovania alebo bezpečnosť jednotlivca alebo by bola v rozpore so základnými bezpečnostnými záujmami dotknutého členského štátu; vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala údaje o vykonávaní existujúcich povinností v súvislosti so štandardnou výmenou informácií;

65.  vyzýva členské štáty, aby dodržiavali svoje povinnosti podľa smernice o boji proti terorizmu a rozhodnutia 2005/671/SVV s cieľom čo najskôr vymieňať potrebné informácie v súvislosti s trestnými činmi terorizmu s príslušnými orgánmi iných členských štátov; zastáva názor, že príslušné orgány presadzovania práva by mali bez nutnosti predbežnej žiadosti poskytnúť príslušným orgánom presadzovania práva iných členských štátov informácie a spravodajské informácie v prípadoch, keď existujú skutočné dôvody domnievať sa, že tieto informácie a spravodajské informácie by mohli pomôcť pri odhaľovaní, prevencii alebo vyšetrovaní trestných činov;

66.  poukazuje na to, že existujúce výnimky z opatrení policajnej a justičnej spolupráce zo strany niektorých členských štátov v oblasti prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania trestných činov terorizmu a financovania terorizmu by mohli ohroziť rýchlosť a efektívnosť vyšetrovaní terorizmu a môžu mať škodlivé účinky; vyzýva členské štáty, aby to zohľadňovali a dôkladne zvážili výhody a nevýhody výnimiek v tejto kľúčovej oblasti;

67.  konštatuje, že súčasná existencia 28 rôznych právnych režimov uchovávania údajov môže byť z hľadiska spolupráce a výmeny informácií kontraproduktívna; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prehodnotila legislatívny návrh na uchovávanie údajov, ktorý by rešpektoval zásady obmedzenia účelu, proporcionality a potreby, a zároveň zohľadnila potreby príslušných orgánov a špecifiká oblasti boja proti terorizmu, a to okrem iných opatrení prostredníctvom využitia nových foriem komunikácie, zavedenia prísnych bezpečnostných opatrení pri ukladaní údajov poskytovateľmi služieb a ako aj na strane prístupu k údajom pri vyšetrovaní trestnej činnosti, príležitostí na pseudonymizáciu, určenia kategórií údajov, ktoré sú osobitne dôležité pre účinný boj proti terorizmu a závažnej trestnej činnosti, zabezpečenia osobitne vyškoleného a kontrolovaného personálu, ktorý sa zaoberá prístupom k údajom, alebo zavedením pravidelných hodnotení hrozieb ako základu pre obdobie uchovávania;

Informačné systémy

68.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili úplné vykonávania a systematickú kontrolu príslušných databáz a informačných systémov v plnom súlade so svojimi prístupovými právami ustanovenými vo východiskových právnych základoch a aby včas vkladali všetky užitočné údaje a zároveň splnili požiadavky na kvalitu príslušných informačných systémov;

69.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že príslušné informácie dostupné na miestnej alebo regionálnej úrovni a v ich databázach sa v rámci možnosti budú automaticky nahrávať do vnútroštátnych systémov prostredníctvom inteligentných technických riešení a prípadne do príslušných európskych databáz, aby sa zabránilo strate informácií v dôsledku fragmentácie jurisdikcií, pričom sa zároveň zabezpečí, že budú splnené normy kvality údajov a ochrany údajov EÚ;

70.  vyzýva členské štáty, aby v čo najväčšej možnej miere využívali všetky kategórie odkazov a zavádzali všetky kombinácie vyhľadávania uvedené v SIS a aby zabezpečili primerané personálne obsadenie a dostatočnú technickú podporu pre útvary SIRENE;

71.  víta revíziu Schengenského informačného systému II (SIS II), v rámci ktorej sa od orgánov presadzovania práva vyžaduje, aby takisto registrovali kontroly vykonané na cieli zaevidovanom v SIS II a zavedenie jednotného používania SIS II v súvislosti s terorizmom; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že sa informácie súvisiace s teroristickými trestnými činmi dôsledne a systematicky nahrávajú do európskych systémov a platforiem, najmä v prípade zápisov podľa článku 36 nariadenia o SIS II a že sa budú v prípade potreby synchronizovať tam, kde je to možné, zavedením jednotného trojstupňového prístupu k výmene informácií prostredníctvom optimálneho a konzistentného využívania údajov SIS a údajov Europolu; víta nový typ zápisu: „zisťovacia kontrola“ podľa článku 36 nariadenia o SIS II a nová povinnosť útvaru SIRENE okamžite reagovať v prípade zápisu súvisiaceho s terorizmom; ďalej vyzýva Komisiu, aby za aktívnej účasti odborníkov z členských štátov a po dohode s nimi určila osvedčené postupy, pokiaľ ide o následné postupy v prípade pozitívnych lustrácií týkajúcich sa osôb zapojených do terorizmu alebo činností súvisiacich s terorizmom podľa článku 36;

72.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla mechanizmus výmeny informácií po pozitívnej lustrácii, ktorý by umožnil všetkým alebo aspoň dotknutým členským štátom, aby boli informované o pozitívnych lustráciách v dôsledku pohybu osôb zapojených do terorizmu alebo činností súvisiacich s terorizmom; zdôrazňuje potrebu zmapovania cestovných pohybov zahraničných teroristických bojovníkov, navrátilcov a osôb zapojených do teroristických činností , a to na základe pozitívnej lustrácie SIS s cieľom získať jasný a komplexný obraz, ktorý môže poskytnúť základ pre prijatie ďalších opatrení;

73.  vyzýva Komisiu, aby prehodnotila, za akých okolností môžu spravodajské služby mať naďalej priamy prístup k relevantným informačným systémom EÚ, najmä k SIS v rámci reformovaného právneho režimu, aby sa predišlo novým nedostatkom v oblasti bezpečnosti a výmeny informácií;

74.  víta zavedenie centrálneho automatizovaného systému identifikácie odtlačkov prstov v rámci SIS s cieľom umožniť koncovým používateľom vyhľadávanie v SIS na základe údajov o odtlačkoch prstov; požaduje zavedenie tohto systému do roku 2019; naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby bezodkladne zaviedli funkciu automatizovaného systému identifikácie odtlačkov v rámci SIS; poznamenáva, že napriek právnemu základu SIS II umožňujúcemu uchovávanie odtlačkov prstov sa tieto biometrické údaje doteraz používali len na potvrdenie totožnosti osoby po kontrole jej mena alebo dátumu narodenia; domnieva sa, že identifikácia založená výlučne na odtlačkoch prstov by priniesla významnú pridanú hodnotu;

75.  vyzýva členské štáty, aby svojim príslušným orgánom boja proti terorizmu zabezpečili prístup k VIS, ako aj zjednodušený postup pre takýto prístup;

76.  víta vytvorenie európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS), ktorý sa bude uplatňovať na štátnych príslušníkov tretích krajín bez vízovej povinnosti;

77.  vyzýva Komisiu, aby navrhla právne predpisy, ktorými sa stanoví jeden centralizovaný systém ECRIS, ktorý umožní výmenu informácií o trestných záznamoch štátnych príslušníkov EÚ aj štátnych príslušníkov tretích krajín;

78.  žiada, aby sa na súkromné lietadlá vzťahovala smernica EÚ o využívaní údajov zo záznamov o cestujúcich (PNR) a aby boli leteckí prepravcovia povinní zhromažďovať údaje o PNR; vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila bezpečnostné postupy prijaté na letiskách a menších letiskách v členských štátoch EÚ;

79.  naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby bezodkladne úplne vykonávali smernicu o údajoch zo záznamov o cestujúcich, a vyzýva Komisiu, aby urýchlene zahájila postupy vo veci nesplnenia povinnosti proti tým členským štátom, ktoré tak ešte neurobili; vyzýva členské štáty, aby prepojili svoje útvary informácií o cestujúcich s cieľom uľahčiť výmenu údajov PNR; vyzýva Komisiu, aby navrhla technologické riešenia, ktoré obmedzia časovú náročnosť výmeny údajov zo záznamov o cestujúcich a ich integrácie do jednotlivých systémov, ako aj jej náročnosť z hľadiska ľudských zdrojov prostredníctvom automatizácie spracovania žiadostí od jedného útvaru informácií o cestujúcich k druhému; podporuje preto projekty, ako napríklad projekt Fondu pre vnútornú bezpečnosť pod vedením Holandska, na rozvoj siete PIU.net na základe existujúcej siete FIU.net; žiada Komisiu, aby spoločne s Europolom podporila vypracovanie pravidiel spoločného zamerania a posúdenia rizík, ktoré by mali uplatňovať členské štáty;

80.  vyzýva členské štáty, aby zriadili svoje multidisciplinárne útvary informácií o cestujúcich vrátane personálu colných orgánov, orgánov presadzovania práva a spravodajských jednotiek, aby si príslušné orgány mohli lepšie vymieňať informácie;

81.  konštatuje, že lehota na vykonávanie prümských rozhodnutí(18) z 23. júna 2008 vypršala 26. augusta 2011 a že ešte stále nie všetky členské štáty plne vykonávajú tieto rozhodnutia; vyzýva preto tieto členské štáty, aby si konečne začali plniť svoje záväzky podľa zákona EÚ a aby plne vykonávali prümské rozhodnutie a aby posilnili prümskú sieť tým, že budú aktualizovať svoje vnútroštátne systémy spracovania s cieľom prispôsobiť sa moderným informačným technológiám; naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby zmodernizovali a aktualizovali prümské rozhodnutia z roku 2008 s cieľom účinnejšie prepojiť vnútroštátne systémy;

Interoperabilita

82.  víta navrhované nariadenia o interoperabilite; vyzýva Komisiu, aby posúdila potenciál a možnú pridanú hodnotu dodatočných informačných systémov, ktoré sa majú zahrnúť v budúcnosti, a aby o tom podala správu Európskemu parlamentu; domnieva sa, že interoperabilita pomáha spojiť príslušné a potrebné informácie; zdôrazňuje, že takéto riešenie musí dosiahnuť správnu rovnováhu medzi oprávnenými potrebami včasných, účinných a relevantných informácií pre orgány v plnom súlade s ich prístupovými právami v rámci východiskových právnych základov a základných práv dotknutých osôb, najmä ich práva na súkromie a ochranu údajov;

83.  zdôrazňuje potrebu zaviesť službu porovnávania biometrických údajov umožňujúcu vyhľadávanie biometrických údajov vo viacerých informačných systémoch EÚ s cieľom prispieť k boju proti podvodom s identitou a zabrániť ľuďom v používaní viacerých identít; zdôrazňuje, že je potrebné vkladať údaje do príslušných databáz biometrické údaje; zdôrazňuje tiež potrebu neustále zlepšovať schopnosť rozpoznať nesprávne používané skutočné, čiastočne sfalšované alebo úplne sfalšované dokumenty používané na osobnú identifikáciu;

84.  naliehavo žiada okamžité začatie práce na ďalšom vývoji normy univerzálneho formátu správ (UMF), do ktorej sa intenzívne zapojí agentúra eu-LISA, s cieľom zabezpečiť, aby norma spĺňala potreby budúcich interoperabilných systémov IT a aby bola súčasťou koordinovanej činnosti zameranej na zlepšenie kvality údajov v rozsiahlych informačných systémoch;

85.  Požaduje, aby sa na úrovni EÚ v súlade s kritériami nového acquis EÚ o ochrane údajov stanovilo vymedzenie harmonizovaných minimálnych noriem kvality údajov pre vkladanie údajov a aby sa uplatňovalo vo všetkých informačných systémoch s cieľom zabezpečiť konzistentnú kvalitu údajov v týchto systémoch; naliehavo vyzýva agentúru eu-LISA, aby stanovila spoločné ukazovatele a kontroly a aby vytvorila centrálnu monitorovaciu kapacitu pre kvalitu údajov pre všetky systémy patriace do jej kompetencie; ďalej odporúča, aby v prípade, že agentúra eu-LISA uvedie vo svojich správach o kvalite adresovaných členským štátom nezrovnalosti, príslušný členský štát by mal byť povinný opraviť tieto údaje alebo odôvodniť nedostatočnú opravu;

86.  kritizuje nedostatok primeraného financovania a personálneho vybavenia agentúry eu-LISA, pričom berie do úvahy jej rastúcu zodpovednosť; žiada, aby sa agentúra eu-LISA poskytli dodatočné kapacity a zdroje potrebné na účinné plnenie nových úloh a aby sa táto skutočnosť zohľadnila v novom VFR;

Spolupráca a výmena informácií v rámci členských štátov a medzi nimi

87.  vyzýva členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby vytvorili vnútroštátne protiteroristické „strediská pre syntézu informácií“/koordinačné jednotky, ako aj koordinované databázy s cieľom centralizovať a informácie a spravodajstvo o terorizme od všetkých príslušných vnútroštátnych orgánov a uľahčiť ich vyhľadávanie, identifikáciu a výmenu; ďalej sa domnieva, že proaktívna miestna, prípadne regionálna politika je nevyhnutným predpokladom integrovanej národnej bezpečnostnej politiky; vyzýva preto členské štáty, aby si v tomto smere vymieňali najlepšie postupy, ako je belgické „Lokale integrale veiligheidscellen“, ktoré zahŕňa zainteresované strany z občianskej spoločnosti, ako sú sociálne služby, miestna správa a miestni politici do diskusie o všetkých náznakoch radikalizácie, so spoločným služobným tajomstvom, aby do diskusie mohli prispievať aj zainteresované strany s povinnosťou zachovávať služobné tajomstvo;

88.  vyzýva členské štáty, aby preskúmali nové prístupy s cieľom zlepšiť spoluprácu a výmenu informácií medzi orgánmi presadzovania práva a spravodajskými službami na vnútroštátnej úrovni, ktoré zachovávajú potrebné oddelenie medzi činnosťou presadzovania práva a spravodajských služieb a požadovanými zásadami zodpovednosti za vlastníctvo informácií a ochranu zdroja a zásadami týkajúcimi sa prípustnosti dôkazov v trestnom konaní;

89.  vyzýva členské štáty, aby na základe osvedčených postupov posilnili spoluprácu v závislosti od jednotlivých prípadov a výmenu informácií medzi prokurátormi a spravodajskými službami pri trestných vyšetrovaniach súvisiacich s terorizmom;

90.  odporúča, aby členské štáty uviedli v usmerneniach alebo prostredníctvom legislatívneho opatrenia, kedy je prípustné vymieňať si informácie medzi policajnými a spravodajskými útvarmi s inými príslušnými orgánmi členských štátov, a domnieva sa, že zosúladenie vnútroštátnych noriem týkajúcich sa tejto otázky by prispelo k celoeurópskej odpovedi na otázku, kedy možno takéto informácie používať a vymieňať;

91.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že sa v rámci akéhokoľvek právneho alebo politického hodnotenia, kontroly, súdneho procesu alebo konania poskytnú spravodajské informácie s osobitným stupňom ochrany, a aby zabezpečili zachovanie dôvernosti a integrity zdrojov spravodajských služieb a úradníkov, aby sa neohrozila prácu a bezpečnosť zdrojov, informátorov a zamestnancov spravodajských služieb;

92.  vyzýva na zriadenie spoločnej spravodajskej akadémie EÚ so spoločnými normami s cieľom spojiť zdroje a rozvinúť synergie, dôveru a spoločnú spravodajskú kultúru;

93.  vyzýva členské štáty, aby preskúmali možnosť lepšej koordinácie a spolupráce medzi spravodajskými službami a orgánmi presadzovania práva na úrovni EÚ napríklad tým, že okrem zamestnancov orgánu presadzovania práva budú napríklad čoraz častejšie vysielať odborníkov spravodajských služieb na zasadnutia spoločného styčného protiteroristického tímu v Europole; vyzýva Komisiu, aby zvýšila podporu spoločnému styčnému protiteroristickému tímu vrátane osobitného financovania;

94.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby optimalizovali spoluprácu prostredníctvom protiteroristickej skupiny, aby ju ďalej posilnili ako spoločnú platformu spolupráce a komunikácie medzi vnútroštátnymi spravodajskými službami a aby jej poskytli primerané finančné prostriedky; víta vytvorenie poradnej rady protiteroristickej skupiny s cieľom zvýšiť viditeľnosť a transparentnosť a verejne vystupovať vo vzťahoch medzi protiteroristickou skupinou a príslušnými inštitúciami a orgánmi EÚ a zaručiť, aby bol Európsky parlament sústavne informovaný;

95.  žiada členské štáty, aby naplánovali pravidelné výmenné stretnutia medzi sudcami a zástupcami spravodajských služieb a orgánov presadzovania práva s cieľom vymieňať si poznatky o situačnom, vyšetrovacom alebo technickom vývoji v oblasti boja proti terorizmu, a tak umožniť súdnictvu získať úplný obraz týkajúci sa ich jurisdikcie a ďalšiu odbornú prípravu;

96.  vyzýva členské štáty, aby ďalej rozvíjali vzájomnú cezhraničnú policajnú spoluprácu prostredníctvom spoločného posudzovania hrozieb, analýzy rizika a hliadok;

97.  vyzýva členské štáty a európske zainteresované strany, aby naďalej poskytovali dostatočné operačné kapacity a posilnili maximálnu účinnú spoluprácu v oblasti boja proti terorizmu a vnútornej bezpečnosti EÚ, a to i prostredníctvom primeraného rozpočtu, aby sa zachovala kultúra národnej bezpečnosti, ktorá má prostriedky na to, aby čelila hrozbám v strednodobom horizonte;

98.  víta usmernenia Európskej rady (27 štátov) z 23. marca 2018, v ktorom vyjadrila „odhodlanie mať v budúcnosti so Spojeným kráľovstvom čo najbližšie partnerstvo […], a to najmä v boji proti terorizmu a medzinárodnej trestnej činnosti […]“; domnieva sa, že je nevyhnutné zabezpečiť pokračovanie vzájomnej spolupráce a výmeny informácií v oblasti bezpečnosti medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom po brexite;

99.  uznáva úzku profesionálnu spoluprácu v oblasti boja proti terorizmu medzi európskymi krajinami a podľa potreby so zahraničnými protiteroristickými orgánmi a vyzýva na ďalšie posilňovanie prostredníctvom operačných misií, analýzy údajov, rýchlejšej výmeny spravodajských informácií a výmeny osvedčených postupov;

Spolupráca a výmena informácií s agentúrami EÚ

100.  vyzýva na systematickejšiu spoluprácu medzi agentúrami pre spravodlivosť a vnútorné veci, ktoré sa zameriavajú na boj proti terorizmu, s cieľom vypracovať spoločné prístupy a súčinnosť vzhľadom na rastúcu úlohu agentúr v boji proti terorizmu; domnieva sa, že pravidelnými spoločnými stretnutiami všetkých kľúčových agentúr by sa mohla ďalej rozvíjať spoločná práca v tejto oblasti a zvyšovať synergia s ich styčnými dôstojníkmi v delegáciách;

101.  vyzýva členské štáty, aby zvýšili počet vyslaných národných expertov so zameraním na boj proti terorizmu do agentúr s cieľom zabezpečiť zastúpenie potrieb členských štátov a umožniť agentúram, aby mali potrebné odborné znalosti v oblasti boja proti terorizmu v súvislosti s ich mandátmi;

102.  žiada, aby sa Europol stal skutočným strediskom pre výmenu informácií orgánov presadzovania práva a spoluprácu v oblasti boja proti terorizmu v EÚ; vyzýva Komisiu, aby tento proces pozorne sledovala a vyhodnotila potrebu možnej legislatívnej úpravy;

103.  vyzýva Europol, aby v plnej miere využíval svoje súčasné práva na prístup k SIS, VIS a Eurodacu s cieľom posilniť interoperabilitu a pritom rešpektoval právne predpisy v oblasti základných práv a ochrany údajov;

104.  vyzýva Europol, aby v záujme zvýšenia interoperability zabezpečil včasnú dostupnosť systému QUEST pre členské štáty;

105.  požaduje primerané financovanie a personálne vybavenie Europolu a Eurojustu so zreteľom na ich čoraz väčšiu zodpovednosť a dôležitú úlohu pri posilňovaní európskej justičnej spolupráce v oblasti presadzovania práva a pri podpore boja proti terorizmu;

106.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili úplné využívanie kontaktov medzi Europolom a príslušnými orgánmi, pokiaľ ide o trestné činy terorizmu, pričom sa domnieva, že v oblasti boja proti terorizmu je rýchlosť často nevyhnutná; nabáda členské štáty, aby využívali nasadenie špecialistov Europolu do terénu, pretože sa tým zvyšuje dôvera a znižuje administratívna záťaž; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili priamy prístup k službám Europolu orgánom presadzovania práva členských štátov (nad rámec federálnej/ústrednej úrovne);

107.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili potrebnú bezpečnú komunikačnú infraštruktúru národných orgánov presadzovania práva a podporovali priame a decentralizované prepojenie služieb v oblasti boja proti terorizmu so systémom SIENA na boj proti terorizmu a Informačným systémom Europolu (EIS), pretože by sa tým posilnilo vyhľadávanie a krížové porovnania;

108.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli lepšie finančné a ľudské zdroje vrátane odborníkov na dáta a analytikov veľkých dát na vývoj technických riešení na spracovanie veľkého objemu údajov, ktoré sa majú analyzovať; žiada, aby bol Europol poverený ďalšími projektmi v oblasti výskumu a vývoja v tejto oblasti v kontexte jeho mandátu v prospech členských štátov;

109.  vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využívali technické riešenia na zlepšenie výmeny informácií s Europolom, a to najmä automatizáciou procesu odovzdávania údajov do informačného systému Europolu na účely krížovej kontroly, napríklad použitím „zariadení slúžiacich na načítavanie údajov“, ktoré vyvinul Europol;

110.  víta nové ustanovenie budúceho systému SIS II, ktoré Europolu umožňuje, pokiaľ sa to z právnych alebo prevádzkových dôvodov nevyžaduje inak, aby bol informovaný o akomkoľvek novom zápise alebo akejkoľvek pozitívnej lustrácii súvisiacej s terorizmom v SIS; berie na vedomie, že to umožní krížové kontroly a, ak to bude potrebné, prevádzkové a/alebo tematické analýzy, aby bolo možné pokračovať v mapovaní cestovných zvyklostí a/alebo analyzovať možné prepojenia jednotlivých lokalizovaných osôb; vyzýva Komisiu, aby automaticky túto novú možnosť rýchlo zaviedla;

111.  vyzýva Europol, aby uverejnil výročnú správu o množstve a type informácií, ktoré si členské štáty vymieňajú v príslušných informačných systémoch EÚ a s Europolom, s cieľom identifikovať medzery a podporovať výmenu informácií;

112.  vyzýva Europol, aby čo najskôr v plnej miere rozvinul biometrickú kapacitu, keďže by bolo dôležité, aby členské štáty čoraz viac zdieľali biometrické informácie s Europolom;

113.  zdôrazňuje, že najmodernejšie šifrovanie komunikácie po celej dĺžke spojenia je základným nástrojom na ochranu dôvernosti komunikácií a na zabezpečenie legitímnych transakcií medzi spotrebiteľmi; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili spoluprácu medzi všetkými príslušnými zainteresovanými stranami s cieľom zvýšiť schopnosť príslušných orgánov v oblasti dešifrovania a aby dešifrovacie schopnosti príslušných orgánov spĺňali normy, pokiaľ ide o súdne stíhanie; víta skutočnosť, že Europol vyvíja dešifrovacie nástroje a odborné znalosti s cieľom stať sa centrom pre dešifrovanie informácií, ktoré boli získané v súlade s právnymi predpismi pri vyšetrovaní trestných činov, a lepšie podporovať členské štáty; ďalej poznamenáva, že Komisia navýšila rozpočet Europolu na rok 2018 o ďalších 5 miliónov EUR na posilnenie jeho schopností dešifrovať informácie a na vypracovanie súboru nástrojov alternatívnych vyšetrovacích techník, ktoré budú mať členské štáty k dispozícii;

114.  víta Parížsku deklaráciu z 5. novembra 2018 o vytvorení európskeho súdneho registra pre boj proti terorizmu v rámci Eurojustu; vyzýva, aby bol v Eurojuste na základe rozhodnutia Rady 2005/671/JHA zmeneného smernicou 2017/541 okamžite vytvorený tento register, ktorý bude vybavený primeranými finančnými a ľudskými zdrojmi;

115.  vyzýva členské štáty, aby systematicky zapájali Eurojust do svojich vyšetrovaní a trestných stíhaní v oblasti boja proti terorizmu s cezhraničným rozmerom a aby efektívne využívali koordinačné nástroje Eurojustu;

116.  je presvedčený, že operačné dohody s tretími krajinami môžu byť činnosť Europolu užitočné a berie na vedomie skutočnosť, že Komisia v súčasnosti rokuje o operačných dohodách s ôsmimi krajinami regiónu MENA;; žiada, aby boli opätovne prerokované operačné dohody s konkrétnymi blízkymi partnermi, ako sú krajiny EZVO;

117.  vyzýva Eurojust, aby pokračoval v rozširovaní svojej siete kontaktných miest v tretích krajinách, a podporuje vysielanie väčšieho množstva styčných prokurátorov do Eurojustu, napríklad zo západného Balkánu;

118.   vyjadruje znepokojenie nad oznámeniami Interpolu, najmä červenými obežníkmi vydanými niektorými tretími krajinami, ktoré ich používajú na politické účely, čím bránia medzinárodnej spolupráci v oblasti boja proti terorizmu;

119.  zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť financovanie akadémie CEPOL a zintenzívniť vývoj a poskytovanie inovatívnej odbornej prípravy v oblasti kybernetiky;

120.  vyzýva CEPOL, aby na základe príručky SIRENE a katalógu najlepších postupov naďalej vypracúval programy odbornej prípravy pre koncových používateľov SIS na tému osôb zapojených do terorizmu alebo činností súvisiacich s terorizmom vrátane zahraničných teroristických bojovníkov, ktoré sú predmetom zápisu v SIS;

121.  vyzýva na nepretržitú výmenu strategických informácií o boji proti terorizmu zo strany vnútroštátnych bezpečnostných služieb s inštitúciami EÚ prostredníctvom EU INTCEN; naliehavo vyzýva členské štáty, aby ďalej podporovali výmenu spravodajských informácií prostredníctvom centra EU INTCEN a optimalizovali jeho prácu s cieľom zvýšiť jeho účinnosť v boji proti terorizmu;

Vzájomné uznávanie a vzájomná právna pomoc

122.  očakáva, že členské štáty budú ďalej vzdelávať a školiť justičných pracovníkov o európskom vyšetrovacom príkaze s cieľom zabezpečiť jeho komplexné uplatňovanie;

123.  vyzýva na využívanie spoločných vyšetrovacích tímov v prípade teroristických útokov; domnieva sa, že spoločné vyšetrovacie tímy zvyšujú účinnosť spolupráce a vyšetrovania cezhraničných trestných činov; ďalej žiada účasť Europolu a Eurojustu v týchto spoločných vyšetrovacích tímoch, pretože to znamená lepšie využívanie zdrojov a kapacít poskytovaných agentúrami EÚ; požaduje lepšie a ľahko dostupné finančné prostriedky pre tieto spoločné vyšetrovacie tímy; ďalej vyzýva na vytvorenie osobitného programu „Erasmus pre príslušníkov polície“ v teréne, najlepšie pre služobne mladších a nižšie postavených príslušníkov, s cieľom povzbudiť ich k účasti na spoločných vyšetrovacích tímoch v iných členských štátoch EÚ aspoň raz počas ich kariéry, aby tí, ktorí nevyhnutne nemajú skúsenosti so spoluprácou so svojimi partnermi v iných členských štátoch, získali ďalšie skúsenosti a sledovali osvedčené postupy týkajúce sa toho, ako účinnejšie bojovať proti cezhraničnej trestnej činnosti; nabáda, aby sa tento program v budúcnosti rozšíril aj na ostatných príslušníkov bezpečnostných a väzenských zložiek;

124.  vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využívali odborné znalosti a nástroje, ktoré ponúka Eurojust a Európska justičná sieť, najmä poskytovaním praktických a právnych informácií a podpory v súvislosti so žiadosťami o vzájomnú pomoc v trestných veciach a pomoc pri žiadostiach o vzájomné uznávanie, koordináciu vyšetrovania a trestného stíhania, rozhodnutia o jurisdikcii, ktorá má najvhodnejšie podmienky na stíhanie, alebo o koordináciu zhabania a konfiškovania majetku;

125.  vyzýva poskytovateľov online služieb a komunikačné platformy, aby účinne vykonávali súdne rozhodnutia v oblasti boji proti terorizmu; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť legislatívneho návrhu, ktorý zaväzuje komunikačné platformy zastúpené na trhu EÚ k spolupráci, pokiaľ ide o šifrovanú komunikáciu, ak bolo v tomto zmysle vydané súdne rozhodnutie; pripomína, že takáto spolupráca by nemala oslabovať bezpečnosť ich sietí a služieb, napríklad vytváraním alebo umožňovaním „zadných dvierok“;

126.  vyzýva na urýchlené prijatie návrhov Komisie na nariadenie a smernicu zamerané na zlepšenie cezhraničného prístupu k elektronickým dôkazom; žiada poskytovateľov online služieb, aby zabezpečili jednotné kontaktné miesta na podávanie žiadostí orgánov presadzovania práva/súdnych žiadostí;

Vonkajšie hranice

127.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby na všetkých hraničných priechodoch investovali do moderných zariadení IKT, ktoré umožnia riadne kontroly s využitím všetkých príslušných databáz; vyzýva Komisiu, aby po konzultácii s agentúrou eu-LISA stanovila referenčnú hodnotu pre technické normy takéhoto zariadenia IKT; domnieva sa, že práca na návrhoch interoperability informačných systémov by sa mala považovať za príležitosť na zlepšenie a čiastočnú harmonizáciu vnútroštátnych systémov IT a vnútroštátnej infraštruktúry na hraničných priechodoch; víta návrh Komisie posilniť podporu členským štátom pri zabezpečovaní spoločných vonkajších hraníc EÚ, a to aspoň strojnásobením rozpočtu pre Fond pre integrované riadenie hraníc v nasledujúcom viacročnom finančnom rámci na obdobie rokov 2021 – 2027;

128.  víta prijatie nedávnych reforiem prijatých na posilnenie vonkajších hraníc EÚ na úrovni EÚ vrátane prijatia systému EES a ETIAS a reformy SIS; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali tieto opatrenia a v spolupráci s Europolom podporovali sledovací zoznam pre systémy ETIAS a VIS a prispievali doňho; žiada Komisiu, aby pozorne monitorovala vykonávanie nového nariadenia (EÚ) 2017/458, ktorým sa ustanovujú systematické kontroly všetkých osôb, ktoré prekračujú vonkajšie hranice, a najmä využívanie výnimky týkajúcej sa systematických kontrol;

129.  vyzýva členské štáty, aby zosúladili svoje riadenie hraníc s koncepciou integrovaného riadenia vonkajších hraníc; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť úplné vykonávanie stratégie integrovaného riadenia vonkajších hraníc na európskej a vnútroštátnej úrovni, a tým posilniť riadenie vonkajších hraníc;

130.  víta návrh Komisie v tom zmysle, že informácie o dlhodobých vízach a povoleniach na pobyt vrátane biometrických údajov pre štátnych príslušníkov tretích krajín by mali byť zahrnuté do systému VIS;

131.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby upustili od predaja povolení na pobyt a štátnej príslušnosti prostredníctvom programov pre zlaté víza a investorov vzhľadom na vysoké riziko korupcie, zneužívania a nesprávneho využívania schengenského priestoru na trestné účely; žiada Komisiu, aby prísne a rýchlo požadovala od členských štátov všetky relevantné údaje a kontroly s cieľom zabezpečiť integritu a bezpečnosť schengenského systému;

132.  nabáda Komisiu, aby pokračovala v rokovaniach s tretími krajinami o návrate a readmisii;

133.  nabáda členské štáty, aby využívali revidovaný mechanizmus pozastavenia oslobodenia od vízovej povinnosti tým, že budú účinne oznamovať okolnosti, ktoré by mohli viesť k pozastaveniu oslobodenia tretích krajín od vízovej povinnosti, ako je napríklad výrazné zvýšenie rizika pre verejnú politiku alebo vnútornú bezpečnosť;

134.  vyzýva Komisiu, aby pripravila hodnotenie možností a súvisiacich dosahov možného legislatívneho návrhu, ktorý by zaviedol povinnosť leteckých dopravcov a prevádzkovateľov prístavov, medzinárodných autobusov alebo vysokorýchlostných vlakov vykonávať kontroly zhody pri nástupe cestujúcich na palubu lietadla s cieľom ubezpečiť sa, že totožnosť uvedená na letenke zodpovedá preukazu totožnosti alebo pasu cestujúceho; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby sa prevádzkovateľom dopravy neudeľovali žiadne úlohy, ktoré sa týkajú len policajných orgánov, ako sú napríklad riadne kontroly totožnosti alebo overenie pravosti preukazov totožnosti či cestovných dokladov;

Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex)

135.  vyzýva spoluzákonodarné orgány, aby zvážili, že Frontexu poskytnú osobitný mandát na spracovanie prevádzkových osobných údajov vhodných pre jeho operačnú úlohu, a to aj pri prevencii a odhaľovaní cezhraničnej trestnej činnosti a terorizmu na vonkajších hraniciach EÚ; domnieva sa, že takýto mandát by mal umožniť dostatočné obdobie na uchovávanie údajov a výmenu osobných údajov s misiami SBOP, Europolom a Eurojustom, a za osobitných okolností a s potrebnými bezpečnostnými zárukami s tretími krajinami;

136.  poznamenáva, že podozriví, ktorých osobné údaje už spracoval Frontex, zmiznú z analytického systému po 90 dňoch a stanú sa tak neznámymi/novými podozrivými; žiada preto, aby sa obdobie uchovávania osobných údajov spravovaných Frontexom, ktoré sa týkajú osôb podozrivých z cezhraničnej trestnej činnosti a terorizmu, predĺžil na 3 roky, podobne ako je obdobie uchovávania údajov v Europole a Eurojuste;

137.  považuje za dôležité, aby mal Frontex prístup ku všetkým relevantným databázam a informačným systémom, najmä k SIS, ale aj k systému vstup/výstup, VIS, systému Eurodac a informačnému systému Europolu, a to nielen pre prácu tímov riadenia hraníc, ale aj na analytické účely súvisiace s novými javmi na vonkajších hraniciach a zmenou pohybov na hraniciach alebo spôsobom práce;

138.  vyzýva spoluzákonodarné orgány, aby zabezpečili, že Frontex bude povinný podeliť sa s členskými štátmi o naliehavé informácie;

139.  naliehavo vyzýva členské štáty a orgány EÚ, ako je Europol a EU INTCEN, aby Frontexu pravidelne postupovali strategické informácie týkajúce sa boja proti terorizmu v súvislosti s pohraničným rozmerom a preskúmali, či by akákoľvek automatizovaná výmena dôležitých (východiskových) informácií s Frontexom pochádzajúcich z vnútroštátnych vyšetrovaní incidentov a nezákonných činností na hraničných priechodoch a nelegálnych pohyboch na vstupe/výstupe, ako aj využívanie inteligentných systémov IKT mohli priniesť pridanú hodnotu pri vytváraní komplexného obrazu o celkovej situácii, a to pri zohľadnení pracovnej sily, ktorú by analýza údajov vyžadovala, domnieva sa, že tieto informácie by mali zahŕňať aj spätnú väzbu po bezpečnostných kontrolách druhej línie, ako aj informácie týkajúce sa podvodov s dokumentmi;

140.  vyzýva Frontex, aby vypracoval programy odbornej prípravy a poskytovala kurzy odbornej prípravy pre príslušníkov pohraničnej stráže zamerané na posilnenie kontrol na vonkajších hraniciach s použitím príslušných databáz a podporu uplatňovania spoločných ukazovateľov rizika;

Informácie z bojiska

141.  víta účasť Europolu v útvare presadzovania práva operácie Gallant Phoenix v Jordánsku pod vedením USA, v rámci ktorej spracúva informácie získané z bojiska (a ak je to možné, pomáha identifikovať obete) a vymieňa ich prostredníctvom zavedených kanálov a postupov s orgánmi presadzovania práva členských štátov prostredníctvom národných jednotiek Europolu; žiada o úplný prístup Europolu k operácii Gallant Phoenix;

142.  vyzýva všetky príslušné subjekty, aby vypracovali prístupy, ktoré umožnia postupovať a vymieňať informácie z bojiska, a to v zákonne prípustnom rozsahu a s potrebnými zárukami, ako je ochrana zdroja v civilnej sfére, a aby tieto informácie uviedli v príslušných databázach tak, aby informácie dostali včas k hraničným kontrolám na vonkajších hraniciach EÚ; vyzýva tiež na výmenu týchto informácií na účely vyšetrovania a trestného stíhania;

Operácia Sophia

143.  vyzýva Radu, aby rozšírila mandát operácie EUNAVFOR MED Sophia s cieľom rozšíriť jej územný rozsah pôsobnosti s cieľom riešiť otázku tajných vylodení a konkrétne zahrnúť do jej mandátu spoluprácu v oblasti boja proti terorizmu;

144.  víta v rámci operácie EUNAVFOR MED Sophia vytvorenie pilotného projektu bunky zaoberajúcej sa informáciami o trestnej činnosti, zloženej zo zamestnancov príslušných orgánov presadzovania práva z členských štátov, agentúry Frontex a úradu Europol s cieľom zlepšiť výmenu informácií medzi nimi;

145.  vyzýva členské štáty, aby sa usilovali o medzinárodný zákonný mandát na prehodnotenie operácie EUNAVFOR MED Sophia s cieľom prijať operačné opatrenia voči plavidlám a súvisiacim majetkom, a to dokonca v pobrežných vodách pobrežných štátov, pri zatýkaní posádky, zabavovaní plavidiel a súvisiaceho majetku, ktoré sú podozrivé z použitia na prevádzanie ľudí alebo porušovanie zbrojného embarga OSN alebo aj na trestné činy súvisiace s terorizmom a pašovanie ropy;

Financovanie terorizmu

146.  víta nedávno prijaté legislatívne opatrenia na európskej úrovni v oblasti boja proti financovaniu terorizmu; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali všetky európske smernice v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a nástroje týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila transpozíciu týchto nástrojov a ich riadne fungovanie;

147.  nabáda členské štáty a tretie krajiny, aby bezodkladne vykonávali závery konferencie „No money for terror“ (Žiadne peniaze na teror), ktorá sa konala v apríli 2018 v Paríži, odporúčania FATF, ako aj medzinárodné normy týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a šíreniu zbraní, ktoré prijala FATF vo februári 2012 (ďalej len „revidované odporúčania FATF“). vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali tretie krajiny pri vykonávaní týchto odporúčaní poskytovaním technickej pomoci a výmeny osvedčených postupov.

148.  vyzýva tie členské štáty, ktoré ešte neratifikovali Dohovor Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zhabaní a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu, aby ho ratifikovali a transponovali;

149.  víta metodiku predloženú Komisiou týkajúcu sa tretích krajín s vysokým rizikom, ktorá predstavuje hrozbu pre finančný systém EÚ; vyzýva Komisiu, aby uplatňovala túto metodiku, a najmä aby vypracovala zoznam EÚ týkajúci sa tretích krajín s vysokým rizikom boja proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom nezávislého, objektívneho a transparentného posúdenia a aby čo najskôr vykonala toto posúdenie;

150.  vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili monitorovanie organizácií podozrivých z účasti na nezákonnom obchode, pašovaní, falšovaní a podvodných praktikách prostredníctvom zriadenia spoločných vyšetrovacích tímov s Europolom;

151.  je veľmi znepokojený rozsahom nelegálnych trhov s tabakom v EÚ, ktorých výnosy môžu byť použité na financovanie terorizmu, a to aj prostredníctvom podvodu so spotrebnými daňami; vyzýva členské štáty, aby zvážili ratifikáciu a implementáciu Protokolu na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami do Rámcového dohovoru WHO o kontrole tabaku;

152.  víta návrh nariadenia o dovoze predmetov kultúrnej hodnoty; vyzýva Komisiu, aby navrhla právne predpisy pre spoľahlivý systém sledovania umeleckých diel a starožitností, ktoré vstúpia na trh EÚ, a to najmä pre diela pochádzajúce z krajín postihnutých konfliktom a vysokorizikových krajín, ako uvádza Komisia, ako aj od organizácií, skupín alebo jednotlivcov zaradených do zoznamu teroristických organizácií EÚ; domnieva sa, že táto iniciatíva by mala byť podporená vytvorením štandardizovaného povolenia, bez ktorého by obchodovanie s týmito dielami bolo nezákonné, a pasu na vývoz každého diela; domnieva sa, že na overenia pravosti príslušných dokladov by sa mali vytvoriť digitálne nástroje; poznamenáva, že obchodníci s umeleckými dielami by mali systematicky aktualizovať komplexný register starožitností na predaj;

153.  vyzýva členské štáty, aby pre spoločnosti podieľajúce sa na obchodovaní s umeleckými dielami a skladovaní starožitností zaviedli povinnosť hlásiť všetky podozrivé transakcie a aby vlastníkom spoločností obchodujúcim s umením a starožitnosťami, ktorí sa podieľajú na nedovolenom obchodovaní s takýmto tovarom a jeho skladovaní, ukladali účinné, primerané a odrádzajúce sankcie a v prípade potreby aj trestné sankcie;

154.  víta prijatie nových pravidiel týkajúcich sa kontroly peňažnej hotovosti pri vstupe do Európskej únie alebo pri odchode z nej(19) a žiada ich rýchle vykonávanie; vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila, či by sa do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia mali zaradiť aj iné aktíva, či postup zverejňovania peňažných prostriedkov v hotovosti bez sprievodu zodpovedá účelu a či by sa mal v budúcnosti preskúmať limit pre peňažné prostriedky v hotovosti bez sprievodu;

155.  vyzýva členské štáty, aby viac spolupracovali s analytickým projektom Europolu FURTUM a na základe uznesenia BR OSN č. 2347 poskytli colným orgánom a orgánom presadzovania práva a úradom prokuratúry špecializovaných zamestnancov, ako aj účinné nástroje a primeranú odbornú prípravu prostredníctvom spolupráce so Svetovou colnou organizáciou (WCO) a Interpolom;

156.  vyzýva Komisiu, aby spoločne s členskými štátmi a medzinárodnými partnermi vyvinula v policajných alebo justičných vyšetrovaniach cielenejšie monitorovanie finančných tokov, ako aj spôsoby identifikácie používateľov elektronických peňaženiek, virtuálnych mien a predplatených kariet a platforiem kolektívneho financovania a online a mobilných platobných systémov; vyzýva členské štáty, aby regulovali virtuálne meny alebo anonymné predplatené karty, pričom zdôrazňuje, že cieľom nie je odstrániť tradičné neformálne prevody peňazí, ale obchodovanie, do ktorého je zapojená organizovaná trestná činnosť, terorizmus alebo priemyselné/komerčné zisky zo „špinavých peňazí“; požaduje zamerať sa na virtuálne meny a finančné technológie a vyzýva na preskúmanie možnosti rozšíriť sankcie aj na tých, ktorí zneužívajú a neoprávnene používajú sociálne médiá na zbierky na teroristické účely; vyzýva členské štáty, aby nabádali spoločnosti poskytujúce kryptomeny k tomu, aby používali nástroje analýzy na posúdenie potenciálnej trestnej činnosti spojenej s adresami určenia a adresami príjemcu a aby zabezpečili, že budú v plnej miere uplatňovať právne predpisy proti praniu špinavých peňazí, keď používatelia budú zamieňať kryptomenu za skutočnú menu;

157.  vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh vyžadujúci povinnú registráciu a identifikáciu pri vykonávaní finančných transakcií prostredníctvom spoločností na prevod peňazí;

158.  vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť regulácie alternatívnych systémov prevodu finančných prostriedkov napríklad zavedením povinnej registrácie alebo licenčného režimu pre sprostredkovateľov a povinnosti jasného a presného vedenia záznamov;

159.  je znepokojený nedávnymi zisteniami o zvýšených aktivitách rozsiahleho prania špinavých peňazí ako zdroja financovania terorizmu(20) prostredníctvom niektorých bankových inštitúcií v eurozóne; vyzýva na zriadenie európskeho systému na sledovanie financovania terorizmu (TFTS) týkajúceho sa cielených transakcií jednotlivcov s prepojením na terorizmus a ich financovania realizovaného v rámci jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA), ktorý by zabezpečil, že sa dosiahne rovnováha medzi bezpečnosťou a jednotlivými slobodami; poukazuje na to, že na tento celoeurópsky systém by sa uplatňovali európske normy v oblasti ochrany údajov;

160.  naliehavo vyzýva na lepšiu spoluprácu a výmenu informácií medzi povinnými subjektmi, jednotkami FIU a príslušnými orgánmi, pokiaľ ide o činnosti financovania terorizmu; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že ich FIU majú bez ohľadu na svoj typ neobmedzený prístup k finančným informáciám s cieľom účinne bojovať proti financovaniu terorizmu; požaduje väčšiu harmonizáciu postavenia a fungovania európskych FIU; víta návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa stanovujú pravidlá uľahčovania využívania finančných a iných informácií na predchádzanie určitým trestným činom, ich odhaľovanie, vyšetrovanie alebo stíhanie(21); požaduje lepšiu a kompletnejšiu výmenu informácií a spoluprácu medzi Europolom, Eurojustom a tretími krajinami, pokiaľ ide o financovanie terorizmu; požaduje urýchlené prijatie návrhu smernice o prístupe orgánov presadzovania práva k finančným informáciám a výmene informácií medzi finančnými spravodajskými jednotkami;

161.  naliehavo žiada členské štáty, aby vyčlenili viac zdrojov pre vnútroštátne finančné spravodajské jednotky; vyzýva členské štáty, aby lepšie využívali neformálnu sieť európskych finančných spravodajských jednotiek (FIU.net) a ďalej rozvíjali kapacitu tejto siete prostredníctvom Europolu, aby sa mohla využiť v plnom rozsahu a aby sa prekonali súčasné ťažkosti týkajúce sa spolupráce a uľahčilo sa manuálne spracovanie bilaterálnych žiadostí a zároveň bola zaručená autonómia a nezávislosť FIU; domnieva sa, že by mohlo byť potrebné zriadiť finančnú spravodajskú jednotku EÚ s cieľom koordinovať, pomáhať a podporovať finančné spravodajské jednotky členských štátov v cezhraničných prípadoch, ak sa posilnenie siete FIU.net bude javiť ako nepostačujúce;

162.  zdôrazňuje, že je dôležité posilniť vzájomnú interakciu a výmenu informácií medzi vyšetrovacími orgánmi a súkromným sektorom, konkrétne povinnými subjektmi podľa smernice EÚ o boji proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, aby sa prekonali nedostatky oddelených a neúplných informácií predložených v správach o podozrivých transakciách; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili osobitné fóra na zdieľanie finančných informácií vrátane bezpečného používania virtuálnej meny, a to aj v súkromnom sektore, v rámci bezpečných kanálov a podľa noriem EÚ o ochrane údajov; berie na vedomie dôležitú úlohu, ktorú by mohol v tejto súvislosti zohrávať Europol;

163.  vyzýva na usporiadanie špecializovaných kurzov odbornej prípravy pre orgány presadzovania práva a justičné orgány členských štátov, pokiaľ ide o metódy a vývoj v oblasti financovania terorizmu, s cieľom posilniť kapacity členských štátov pri vyšetrovaní nezákonnej činnosti vrátane virtuálnych mien; zdôrazňuje, že táto odborná príprava by mala zabezpečiť štandardnú úroveň spôsobilostí v oblasti presadzovania práva v celej EÚ, aby v niektorých členských štátoch nedochádzalo k omeškaniam; zdôrazňuje, že je dôležité vykonávať posúdenia rizika činností súvisiacich s virtuálnymi menami v celej EÚ a koordinovať vyšetrovacie iniciatívy s cieľom využívať zistenia týchto posúdení na vypracúvanie stratégií pre prístupy v oblasti regulácie a presadzovania práva v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte;

164.  zdôrazňuje zásadný význam finančného spravodajstva a daňových informácií v boji proti terorizmu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že agentúry bojujúce proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu patria medzi spravodajské útvary, ktoré vo viacerých členských štátoch dostávajú najmenej finančných prostriedkov; vyzýva členské štáty, aby výrazne zvýšili svoje ľudské a finančné zdroje v oblasti vyšetrovania a presadzovania práva s cieľom bojovať proti daňovým únikom a daňovým podvodom, prostredníctvom ktorých môžu byť financované trestné alebo teroristické činnosti;

Ochrana kritickej infraštruktúry

165.  vyzýva členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby zriadili národné programy na ochranu kritickej infraštruktúry, ktoré sa budú zaoberať problémami uvedenými v oznámení Komisie z roku 2006 o Európskom programe na ochranu kritickej infraštruktúry (EPCIP), najmä pokiaľ ide o možné zraniteľné miesta; domnieva sa, že EPCIP by sa mal zrevidovať a aktualizovať;

166.  pripomína, že citlivé údaje a systémy, ktoré podopierajú, sú tiež súčasťou kritickej infraštruktúry v členských štátoch, a preto by mali byť náležite chránené pred kybernetickými útokmi(22);

167.  víta akčný plán Komisie na podporu ochrany verejných priestorov a nabáda členské štáty, aby si v prípade potreby vymieňali najlepšie postupy a vytvárali siete spolupráce medzi subjektmi verejného a súkromného sektora;

168.  naliehavo žiada, aby spoluzákonodarné orgány zriadili nástupcu pre Fond pre vnútornú bezpečnosť – polícia na nové obdobie VFR, a to aspoň s podobnými úrovňami financovania;

169.  požaduje posilnenie úlohy varovnej informačnej siete kritickej infraštruktúry (CIWIN);

170.  žiada, aby sa určenie európskych kritických infraštruktúr, ktoré majú vplyv na viac ako jeden členský štát, riadilo multilaterálnym procesom zahŕňajúcim všetky potenciálne dotknuté členské štáty;

171.  vyzýva členské štáty, aby v prípade útoku alebo incidentu zriadili národné multidisciplinárne centrá krízovej reakcie pre koordináciu a reakciu na núdzové situácie; žiada, aby tieto centrá využívali integrované dojednania EÚ o politickej reakcii na krízu (IPCR), ktoré budú prispievať k trom kľúčovým nástrojom a vychádzať z nich, a to ústredné kontaktné miesto pre IPCR s nepretržitou prevádzkou, webová platforma IPCR a správa o integrovanej informovanosti o situácii a jej analýzy;

172.  žiada Komisiu, aby zaviedla mapovanie vnútroštátnych mechanizmov reakcie na krízy;

173.  vyzýva Komisiu, aby naďalej vypracúvala a šírila usmernenia pre členské štáty s cieľom zvýšiť ochranu verejných priestorov, ako uviedla vo svojom akčnom pláne na podporu ochrany verejných priestorov;

174.  vyzýva na revíziu smernice 2008/114 s cieľom: poskytovať podobné pravidlá a postupy pre „prevádzkovateľov základných služieb“, ako sa uvádza v smernici o kybernetickej bezpečnosti; zabezpečiť, aby sa určenie európskych kritických infraštruktúr uskutočňovalo na základe analýzy systémov podporujúcich životne dôležité a cezhraničné služby, a nie na základe odvetvového prístupu, pričom sa náležite zohľadní význam kybernetickej bezpečnosti; umožniť Komisii, aby označila aktíva paneurópskych služieb ako európske kritické infraštruktúry; náležite zohľadniť existujúcu vzájomnú závislosť; vytvoriť povinnosť hlásenia incidentov pre verejných a súkromných prevádzkovateľov kritických infraštruktúr, vykonávania záťažových testov, poskytovania primeranej odbornej prípravy na určených kontaktných miestach a stanoviť požiadavky na kvalitu, pokiaľ ide o plány na zabezpečenie kontinuity činností vrátane prevádzkových plánov v prípade incidentu alebo útoku;

175.  odporúča, aby sa do navrhovania programov na ochranu kritickej infraštruktúry a ľahkých cieľov zapojil súkromný sektor, a to i v kontexte kybernetickej bezpečnosti; zdôrazňuje potrebu rozvíjať verejno-súkromné dialógy na tento účel a rozvíjať vnútroštátnu a miestnu odolnosť;

176.  vyzýva Komisiu, aby navrhla európsku iniciatívu pre certifikáciu súkromných bezpečnostných spoločností zameranú na špecifikáciu požiadaviek a podmienok, za ktorých môžu pôsobiť s prostredí kritických infraštruktúr;

177.  zdôrazňuje potrebu zaviesť stratégie účinnej reakcie vrátane jasných komunikačných liniek v prípade útoku, konkrétne pokiaľ ide o tímy okamžitého nasadenia, s cieľom znížiť počet obetí a zlepšiť riadenie situácií, aby sa minimalizoval vplyv na verejnosť; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje zapojenie do mechanizmov, ktoré už boli zavedené na európskej úrovni;

178.  požaduje urýchlené prijatie revízie mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany s cieľom posilniť prevenciu a pripravenosť, výmenu informácií na úrovni EÚ a schopnosť členských štátov riešiť rôzne druhy katastrof;

179.  vyzýva Komisiu, aby vykonala hodnotenie možností a súvisiacich vplyvov na vytvorenie systému umožňujúceho overenie totožnosti osôb prenajímajúcich vozidlá, lietadlá a plavidlá;

180.  víta cezhraničné cvičenie na zlepšenie ochrany ľahkých cieľov pred teroristickými útokmi s účasťou Belgicka a Holandska, ktoré sa konalo v júni 2017; poznamenáva, že toto cvičenie bolo financované Komisiou a zamerané na meranie funkcií pripravenosti a krízového riadenia v situácii, keď v dvoch rôznych krajinách dochádza k dvom útokom súčasne; žiada, aby sa vykonávali podobné cvičenia, ktoré budú zahŕňať členské štáty; domnieva sa, že EÚ môže ponúknuť podporný rámec pre túto spoluprácu, najmä v oblastiach ako je lekárska starostlivosť (európsky zdravotnícky zbor), verejná bezpečnosť (Výbor pre zdravotnú bezpečnosť), alebo dekontaminačné protokoly, ako aj koordinácia osobitných zásahových jednotiek národnej polície a jednotiek civilnej ochrany;

181.  žiada právne predpisy v oblasti terorizmu a vnútroštátne, regionálne a miestne stratégie reakcie na ochranu, odolnosť a reakciu v prípade útoku, v ktorých sa zohľadnia osobitné potreby a situácia zraniteľných osôb, napríklad osôb so zdravotným postihnutím a maloletých osôb; ďalej žiada zapojenie osôb so zdravotným postihnutím a ich zastupujúcich organizácií do rozhodovania, ktoré sa ich týka;

Prekurzory výbušnín

182.  konštatuje, že regulované látky a zmesi prekurzorov výbušnín sú prístupné teroristom; víta preto návrh nariadenia z apríla 2018 o uvádzaní prekurzorov výbušnín na trh a ich používaní;

183.  žiada vytvorenie európskeho systému licencií pre špecializovaných kupujúcich, odlišných od širokej verejnosti, ktorý by ustanovil povinnosť registrácie hospodárskych subjektov, aby mohli legálne vyrábať, distribuovať alebo predávať látky uvedené v prílohách alebo látky obsahujúce zmesi či látky, ktoré ich obsahujú; vyzýva členské štáty, aby vytvorili kontrolné systémy na identifikáciu nedodržiavania nariadenia hospodárskymi subjektmi;

184.  víta posúdenie vplyvu nariadenia 98/2013 o prekurzoroch výbušnín a nabáda spoluzákonodarcov, aby v prípade návrhu nariadenia 2018/0103/COD zhodnotili povinný proces výmeny informácií; vyzýva orgány dohľadu nad trhom, aby posilnili svoje činnosti dohľadu nad prekurzormi výbušnín, keďže majú jednoznačne potenciál nepriaznivo ovplyvniť verejnú bezpečnosť;

185.  vyzýva colné orgány, aby v spolupráci s orgánmi presadzovania práva a na základe informácií od Europolu a iných systémov na analýzu údajov zlepšili zameranie nelegálneho online nákupu prekurzorov výbušnín prostredníctvom skríningu na základe informácií o náklade, ktoré predkladajú obchodníci pred príchodom tovaru do EÚ alebo jeho odchodom z EÚ, pričom sa tiež využíva systém riadenia colných rizík (CRMS);

186.  vyzýva Komisiu, aby spojila svoje úsilie s podnikmi a podporovala usmernenia k bezpečnosti predaja prekurzorov výbušnín pre elektronické trhoviská tým, že obmedzí nákupy určitých látok na profesionálnych používateľov a ďalej pridá detaily obmedzených produktových politík stanovením povolených úrovní množstva a čistoty;

187.  požaduje jednotné používanie istých štandardizovaných dohovorov pre pomenovanie, ktoré by hospodárskym prevádzkovateľom a elektronickým trhom umožnili identifikáciu chemických látok na svojich stránkach; vyzýva elektronické trhoviská, aby následne kontrolovali uverejnené položky pomocou týchto štandardizovaných zoznamov kľúčových slov, čím by sa monitorovalo uvedenie zoznamov regulovaných položiek;

188.  vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie spoločných kritérií pre licencie prostredníctvom harmonizácie podmienok na udeľovanie a zamietanie žiadostí a uľahčenie vzájomného uznávania medzi členskými štátmi;

Nedovolené zbrane

189.  žiada rýchle a účinné vykonávanie smernice o kontrole nákupu a držaní strelných zbraní s cieľom čo najúčinnejšie monitorovať ich predaj a využívanie a zabrániť obchodovaniu so strelnými zbraňami a súvisiaceho vybavenia a nástrojov v EÚ aj mimo nej; žiada, aby sa odstránili medzery v existujúcich regulačných rámcoch, napríklad prijatím opatrení na zastavenie obehu ľahko upraviteľných strelných zbraní na streľbu slepými nábojmi, flobertových zbraní, signálnych zbraní, poplašných pištolí a podobných zbraní;

190.  vyzýva členské štáty, aby prijali programy na odovzdanie strelných zbraní a munície prispôsobené konkrétnemu kontextu nezákonných trhov so strelnými zbraňami; požaduje účinnú penalizáciu nezákonného držania strelných zbraní a obchodovania s nimi; požaduje, aby členské štáty prísne a pohotovo uplatňovali spoločnú pozíciu Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu;

191.  podporuje revíziu stratégie EÚ na boj proti nedovolenému hromadeniu ručných a ľahkých zbraní (RĽZ) a obchodovaniu s nimi, pričom zohľadňuje nový bezpečnostný kontext a kontext bezpečnostnej politiky a vývoj v oblasti dizajnu/technológie RĽZ, ktorý ovplyvňuje schopnosť riešiť túto hrozbu;

192.  domnieva sa, že členské štáty by zaujať prístup založený na „preskúmaní zbrane“ pomocou špecializovaných útvarov presadzovania práva a určených na identifikovanie subjektov a sietí zapojených do takéhoto typu obchodovania, v kombinácii s overovaním v rozličných vnútroštátnych balistických databázach;

193.  pripomína, že Komisia prijala správu o hodnotení nariadenia 258/2012, ktorým sa stanovujú pravidlá pre povolený vývoz, dovoz a tranzit nevojenských strelných zbraní, a dospela k záveru, že nariadenie je naďalej potrebné, ale jeho účinnosť je obmedzená nedostatočnou presnosťou niektorých jeho ustanovení a zložitou interakciou s inými legislatívnymi nástrojmi EÚ; nabáda orgány presadzovania členských štátov, aby zriadili špecializované policajné tímy, ktoré sa budú zaoberať nedovoleným obchodovaním so strelnými zbraňami a budú vybavené dostatočným počtom zamestnancov, odbornými znalosťami a zariadením;

194.  vyzýva členské štáty, aby vyhodnotili možné obmedzenia držania nožov bez platného dôvodu, zákaz obzvlášť nebezpečných nožov, ako sú zombie alebo „motýliky“, a presadzovanie týchto opatrení online;

Vonkajší rozmer

195.  naliehavo žiada EÚ a jej členské štáty, aby sa na medzinárodnej scéne snažili o globálne opatrenia s cieľom riešiť dlhotrvajúce konflikty, ktoré destabilizujú celé regióny, udržujú pri živote kruh násilia a utrpenia a, bohužiaľ, vyostrujú mnohé teroristické ideológie;

196.  vyzýva na zintenzívnenie spolupráce EÚ so susediacimi krajinami, najmä s tranzitnými krajinami a krajinami, ktoré sú cieľovým pôsobiskom zahraničných bojovníkov, v oblasti boja proti terorizmu; domnieva sa, že EÚ musí zachovať globálny prístup k boju proti terorizmu s osobitným zameraním na spoluprácu s kľúčovými tretími krajinami na základe jasne stanovených priorít;

197.  domnieva sa, že boj proti terorizmu je oblasť, ktorá si vyžaduje konkrétne odborné znalosti; vyzýva preto na prehĺbenie profesionalizácie siete EÚ v tejto oblasti, najmä tým, že sa zabezpečí lepšia a dlhšia integrácia operatívnych pracovníkov v boji proti terorizmu pochádzajúcich z členských štátov do štruktúry EÚ, nielen jedno pridelenie do delegácie EÚ; domnieva sa, že vysielaním v rámci inštitúcií EÚ by sa maximalizovali odborné znalosti a využívanie kompetencií v oblasti boja proti terorizmu;

198.  vyzýva Komisiu, aby posilnila podporu tretích krajín, najmä susedných krajín, v ich úsilí v boji proti trestným činom a obchodovaniu ako zdroju financovania terorizmu a posilnila prepojenia s nimi, aby sa urýchlilo zmrazovanie aktív; vyjadruje však znepokojenie nad tým, že právne predpisy v oblasti boja proti terorizmu majú v niektorých partnerských krajinách EÚ príliš široký rozsah a zneužívajú sa na potlačenie pokojného odporu; varuje, že kriminalizácia pokojného vyjadrenia oprávneného pocitu krivdy môže viesť k radikalizácii; domnieva sa, že EÚ by mala výrazne investovať do opatrení zameraných na odstraňovanie hlavných príčin terorizmu v tretích krajinách; dôrazne podporuje programy vonkajšieho boja proti extrémizmu vo väzniciach, programy spolupráce s náboženskými vodcami a komunitami, medzináboženské dialógy a fóra a všeobecne všetky druhy programov zmierenia, ktoré znižujú napätie medzi komunitami a predchádzajú sektárskej politike, najmä prostredníctvom hospodárskych, sociálnych a vzdelávacích prostriedkov;

199.  vyzýva členské štáty, aby plne využívali spravodajskú analýzu o boji proti terorizmu od Spravodajského a situačného centra EÚ (EU INTCEN); vyzýva Komisiu, aby centru EU INTCEN poskytla jasný mandát obrátiť sa priamo na analytikov v delegáciách EÚ s cieľom zvýšiť tok príslušných informácií do centrálneho spravodajského systému EÚ;

200.  požaduje posilnenú spoluprácu a určenie synergií medzi misiami a operáciami spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) a činnosťami Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci (SVV);

201.  vyzýva na zjednodušenie systému reštriktívnych opatrení EÚ s cieľom urobiť z neho účinný nástroj v oblasti boja proti terorizmu;

Obete terorizmu

202.  vyzýva Komisiu, aby zriadila koordinačné centrum EÚ pre obete terorizmu, ktoré by poskytovalo včasnú a primeranú krízovú podporu v prípadoch útokov v jednom alebo viacerých členských štátoch; domnieva sa, že úlohou tohto centra by malo byť okrem iného zabezpečenie naliehavej pomoci obetiam z iného členského štátu, ako aj poskytovanie odborných znalostí na úrovni EÚ prostredníctvom podpory výmeny poznatkov a najlepších postupov; zdôrazňuje potrebu rozšíriť podporné a ochranné opatrenia na nepriame obete, ako sú príbuzní obetí, očití svedkovia a špecialisti prvého zásahu;

203.  domnieva sa, že po svojom zriadení môže toto centrum zhromažďovať štatistické údaje a pomáhať pri ustanovovaní registrov obetí terorizmu v členských štátoch a na európskej úrovni na základe úplného súladu s právnymi predpismi o ochrane údajov, najmä pokiaľ ide o práva dotknutých osôb a zásadu obmedzenia účelu; domnieva sa, že by tiež mohol vyšetrovať a podporovať najlepšie postupy, ako je vytváranie protokolov, s cieľom:

  1)  zaručiť prvotnú emocionálnu pozornosť obetiam terorizmu;

2)  poskytnúť im následnú psychologickú a emocionálnu podporu;

3)  vyhnúť sa druhotnej viktimizácii počas súdneho procesu alebo pri byrokratickej komunikácii;

4)  zaručiť účinný prístup k spravodlivosti, najmä pri útokoch zahŕňajúcich nadnárodné obete;

5)  podporovať osvedčené postupy pre médiá týkajúce sa záležitostí, ktoré sú citlivou témou pre obete terorizmu a ich rodiny;

  nazdáva sa, že koordinačné centrum EÚ pre obete terorizmu by mohlo vytvoriť verejný register akreditovaných organizácií na podporu obetí, ktorý bude dostupný pre prípad konzultácií a na zlepšenie vypracovaných protokolov; naliehavo žiada, aby sa na vnútroštátnej úrovni zriadil jediný orgán zodpovedný za konanie ako národné kontaktné miesto pre koordinačné centrum EÚ pre obete terorizmu po jeho zriadení;

204.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila jednotnú online platformu vo všetkých jazykoch EÚ, ktorá sa bude týkať práv obetí terorizmu a ich podpory a ktorú by riadilo koordinačné centrum EÚ pre obete terorizmu, pričom každý členský štát by mal na vnútroštátnej úrovni jednotné kontaktné miesto vrátane linky pomoci;

205.  vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh o obetiach terorizmu, ktorý bude jasne a účinne reagovať na potreby obetí v krátkodobom a dlhodobom horizonte, vrátane spoločného vymedzenia pojmu „obeť terorizmu“ a práv obetí a štandardizovaného formulára na predkladanie žiadostí o náhradu škody, v ktorom budú ustanovené jasné povinnosti a lehoty pre poisťovne; domnieva sa, že na vnútroštátnej úrovni by mal existovať zjednodušený postup určený na automatické poskytovanie odškodnenia obetiam terorizmu krátko po útoku s cieľom uspokojiť ich bezprostredné potreby, a že otázka ďalšej náhrady škody by sa mala v pravidelných intervaloch prehodnocovať na základe posúdenia situácie obetí;

206.  domnieva sa, že rozsah uplatňovania spoločného vymedzenia pojmu obeť terorizmu sa vzťahuje prinajmenšom na: 1) zosnulé osoby; 2) osoby, ktoré utrpeli fyzickú a/alebo psychickú ujmu; 3) osoby, ktorí prežili únos alebo vyhrážanie; 4) manžel/manželka zosnulého alebo osoby s ním spojené tým istým vzťahom náklonnosti, a to tiež vrátane rodičov a detí, starých rodičov a súrodencov;

207.  vyzýva členské štáty, aby multidisciplinárne centrá krízovej reakcie, ktoré poskytujú koordináciu a núdzovú reakciu poverili vykonávaním národných a miestnych protokolov týkajúcich sa prednostnej rýchlej identifikácie obetí, ich okamžité riadenie a nahlásenie príslušným útvarom;

208.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili komplexnú reakciu na osobitné potreby obetí terorizmu bezprostredne po teroristickom útoku a tak dlho, ako je to potrebné, v rámci vnútroštátnej infraštruktúry reakcie na núdzové situácie; nazdáva sa, že na tento účel by členské štáty mali zriadiť centrálne webové sídlo so všetkými relevantnými informáciami, ktoré sa bude aktualizovať, ako aj centrum pre núdzovú podporu, ktoré poskytne psychologickú prvú pomoc a emocionálnu podporu obetiam a ich rodinným príslušníkom, ako sa uvádza v smernici (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV(23);

209.  zdôrazňuje, že rodiny obetí by mali informovať osobitne vyškolení odborníci dôstojným, humánnym a primeraným spôsobom, pričom sa zabezpečí, že médiá nezverejnia ich identitu bez ich predchádzajúceho súhlasu, a že osobitná pozornosť a priorita by sa mali venovať zaobchádzaniu s deťmi;

210.  požaduje úplné a účinné vykonávanie smernice (EÚ) 2015/637 s cieľom zabezpečiť konzulárnu ochranu pre občanov EÚ v tretích krajinách, v ktorých ich členské štáty nie sú zastúpené; zdôrazňuje, že čoraz viac európskych občanov utrpelo teroristické útoky v krajine, ktorá nie je ich vlastnou, a preto naliehavo požaduje vytvorenie protokolov v členských štátoch, ktoré by v prípade teroristického útoku pomohli Európanom, ktorí nie sú štátnymi príslušníkmi krajiny, v ktorej sa útok stal, a to v súlade so smernicou (EÚ) 2017/541 o boji proti terorizmu;

211.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že potrebná pomoc poskytovaná obetiam terorizmu bude zahŕňať aj opatrenia, ako sú prvá pomoc, psychologická podpora, ochrana pred druhou viktimizáciou, účinný prístup k spravodlivosti, zálohové platby na pokrytie okamžitých výdavkov, certifikovaná starostlivosť o deti a domáca podpora, systémy daňových úľav a pomoc pri preprave v prípade dočasného alebo trvalého zdravotného postihnutia;

212.  vyzýva členské štáty, aby s podporou Komisie zabezpečili, aby boli odborníci zo všetkých príslušných vnútroštátnych služieb primerane vyškolení v oblasti osobitných potrieb obetí terorizmu, a najmä špecialisti prvého zásahu; poznamenáva, že koordinačné centrum EÚ pre obete terorizmu pomôže pri plnení úloh v oblasti odbornej prípravy, a to pre príslušníkov polície, právnikov a ostatných pracovníkov, ktorí sa zaoberajú obeťami, ako aj s poisťovňami alebo kompenzačnými orgánmi;

213.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili právne mechanizmy na kriminalizáciu glorifikácie konkrétneho teroristického činu, pretože to ponižuje obete a spôsobuje im druhú viktimizáciu tým, že poškodzuje dôstojnosť obetí a ich a zotavovanie;

214.  vyzýva dotknuté inštitúcie, aby zabránili následnej viktimizácii v dôsledku ponižovania a útokov na podobu obetí pochádzajúcich zo sociálnych sektorov súvisiacich s útočníkom;

215.  žiada členské štáty, aby zakázali pocty osobám, ktoré boli uznané vinnými z teroristických činností právoplatným rozsudkom;

216.  žiada členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť obetiam, keď môžu trpieť obťažovaním, alebo sa obávajú, že môžu byť opäť napadnuté ich sociálnym okolím agresorov;

217.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že obete sexuálneho a iných závažných foriem násilia páchaného teroristami z Islamského štátu mimo EÚ sa nachádzajú bez strachu a v bezpečí v EÚ; vyzýva členské štáty, aby takéto prípady predložili na súd, a to aj vtedy, ak boli trestné činy spáchané mimo EÚ a obete sa stali cennými svedkami v súdnych konaniach;

218.  vyzýva Komisiu, aby zvážila finančnú schému odškodnenia obetí v prípade rozsiahlych teroristických útokov s cieľom podporiť členské štáty v prípade potreby a v cezhraničných prípadoch;

219.  vyzýva Komisiu, aby iniciovala dialóg s členskými štátmi s cieľom znížiť veľké rozdiely, ktoré existujú vo výške finančnej kompenzácii, ktorú každý štát udeľuje na vnútroštátnej úrovni obetiam teroristických útokov;

220.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby všetky obete terorizmu mali nárok byť účastníkmi súdnych konaní v súvislosti s teroristickým útokom, ktorý sa ich týka, a aby zohľadnili osobitnú situáciu cezhraničných obetí; žiada členské štáty, aby zaručili, že pri trestnom konaní nebude dochádzať ku potupným alebo ponižujúcim kontaktom medzi obeťami a agresorami alebo jeho sprevádzajúcimi osobami;

221.  požaduje posilniť propagáciu Európskeho dňa pamiatky obetí terorizmu (11. marca);

Základné práva

222.  zdôrazňuje, že bezpečnostné opatrenia vrátane opatrení boja proti terorizmu sa musia presadzovať prostredníctvom zásad právneho štátu, musia rešpektovať základné práva a musia byť prijaté v jasnom právnom rámci; vyzýva preto členské štáty a inštitúcie EÚ, aby pri prijímaní a uplatňovaní opatrení na boj proti terorizmu rešpektovali základné práva vrátane tých, ktoré sa týkajú súkromia a ochrany údajov, slobody myslenia a prejavu a nediskriminácie, ako aj procesné záruky vrátane prezumpcie neviny, práva na spravodlivý proces, práva na informácie, a kontroly zo strany súdneho orgánu, a zabezpečili, aby jednotlivci mali k dispozícii účinné opravné prostriedky, ktoré im umožnia odvolať sa proti porušeniu ich základných práv vrátane možnosti súdnej nápravy;

223.  vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby pri prijímaní a uplatňovaní protiteroristických opatrení našli správnu rovnováhu medzi základnými právami a bezpečnostnými potrebami; v tejto súvislosti sa domnieva, že hlavná priorita by mala spočívať v ochrane základných práv osôb na život a bezpečnosť;

224.  opakuje, že v medzinárodných a regionálnych právnych predpisoch o ľudských právach sa jasne stanovuje, že štáty majú právo, ako aj povinnosť chrániť jednotlivcov podliehajúcich ich jurisdikcii pred teroristickými útokmi s cieľom zabezpečiť rešpektovanie práva na život a práva na bezpečnosť; pripomína, že spolupráca EÚ s tretími krajinami v oblasti boja proti terorizmu musí byť založená na dodržiavaní medzinárodných ľudských práv a humanitárneho práva vrátane zákazu mučenia;

225.  vyzýva Komisiu a Agentúru pre základné práva, aby preskúmali výzvy, ktoré existujú v oblasti protiteroristických politík, a aby v členských štátoch identifikovali najlepšie postupy vrátane postupov, ktoré zohľadnia osobitné potreby zraniteľných osôb, napríklad osôb so zdravotným postihnutím a maloletých osôb; vyzýva Komisiu, aby podporila výmenu najlepších postupov a aby v tejto súvislosti vypracovala usmernenia; ďalej pripomína, že Parlament, Rada a Komisia majú v rámci viacročného rámca možnosť požiadať agentúru FRA o stanoviská týkajúce sa protiteroristických opatrení;

226.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili zavedenie potrebných záruk na ochranu údajov, v súlade s platnými právnymi predpismi EÚ, vrátane vhodných technických a organizačných opatrení na ochranu zabezpečenia a dôvernosti osobných údajov; naliehavo vyzýva členské štáty, aby poskytli jasné pravidlá, pokiaľ ide o to, kto má prístup ku ktorým údajom v systémoch a kto do nich môže nahliadať, aby uchovávali záznamy o konzultáciách a zverejňovaní informácií a zabezpečili práva na prístup, opravu, vymazanie a obmedzenie, ako aj práva na odškodnenie a súdnu nápravu; vyzýva Komisiu a európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, aby ďalej rozvíjali inovatívne riešenia v oblasti ochrany súkromia už v štádiu návrhu;

227.  domnieva sa, že riadne politiky v oblasti boja proti terorizmu si vyžadujú, aby mali verejné orgány zapojené do boja proti terorizmu spoľahlivé mandáty a aby počítali s vysokou podporou verejnosti; berie na vedomie dôležitú úlohu, ktorú môže zohrávať dohľad pri posilňovaní dôvery a podpory verejnosti; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili mechanizmy dohľadu nad opatreniami v oblasti boja proti terorizmu s cieľom posúdiť ich vplyv; ďalej vyzýva členské štáty, aby zabezpečili demokratický dohľad a zodpovednosť voči všetkým bezpečnostným a spravodajským službám pri zachovaní potrebného stupňa utajenia;

°

°  °

228.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0307.

(2)

Štúdia The European Union’s Policies on Counter-Terrorism: Relevance, Coherence and Effectiveness( Politiky Európskej únie v oblasti boja proti terorizmu: náležitosť, súdržnosť a efektívnosť), ktorej vypracovanie zadala tematická sekcia EP pre práva občanov a ústavné veci, PE 583.124, http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2017/583124/IPOL_STU(2017)583124_EN.pdf

(3)

https://eur-lex.europa.eu/legal-content/sk/TXT/?uri=CELEX:32018D1084

(4)

Europol, správa TE-SAT 2017 (s. 14).

(5)

https://www.dw.com/de/jesidin-trifft-in-deutschland-auf-is-peiniger/a-45119776

(6)

  Radikalizácia sa chápe ako zložitý proces, prostredníctvom ktorého jednotlivec alebo skupina prijímajú čoraz extrémnejšie náboženské a/alebo politické myšlienky/názory, ktoré môžu viesť k násilným činom vrátane páchania teroristických činov. V súlade s politickými dokumentmi Komisie sa akýkoľvek odkaz na „radikalizáciu“ má chápať ako „radikalizácia vedúca k násilnému extrémizmu a terorizmu“.

(7)

Prejav komisárky pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Jourovej na konferencii venovanej radikalizácii vo väzniciach, ktorá sa konala 27. februára 2018 v Bruseli (Borschette) http://europa.eu/rapid/press-release_SPEECH-18-1221_en.htm.

(8)

Europol, 6. september 2018.

(9)

Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/458 z 15. marca 2017, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 2016/399, pokiaľ ide o posilnenie kontrol na vonkajších hraniciach s použitím príslušných databáz, Ú. v. EÚ L 74, 18.3.2017, s. 1.

(10)

Ú. v. EÚ C 366, 27.10.2017, s. 101.

(11)

Správa Europolu o stave a vývoji terorizmu v Európskej únii (TE‑SAT) 2017, s. 10.

(12)

Europol, TE‑-SAT 2017, s. 15.

(13)

Europol, TE‑-SAT 2018, s. 9.

(14)

Prijaté texty, P8_TA(2018)0229.

(15)

Správa Rady Európy, „Prosecuting and punishing the crimes against humanity or even possible genocide committed by Daesh“(Stíhanie a trestanie zločinov proti ľudskosti alebo dokonca možnej genocídy, ktorých sa dopustil Dá’iš), 22. septembra 2017.

(16)

Ú. v. EÚ L 293, 5.11.2013, s. 1.

(17)

Ú. v. EÚ L 212, 22.8.2018, s. 1.

(18)

Rozhodnutie Rady 2008/615/SVV z 23. júna 2008 o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti (Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2008, s. 1.) a rozhodnutie Rady 2008/616/SVV z 23. júna 2008 o vykonávaní rozhodnutia 2008/615/SVV o zintenzívnení cezhraničnej spolupráce, najmä v boji proti terorizmu a cezhraničnej trestnej činnosti ( Ú. v. EÚ L 210, 6.8.2008, s. 1.).

(19)

  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1889/2005 o kontrole peňažných prostriedkov v hotovosti, ktoré vstupujú do Spoločenstva alebo vystupujú zo Spoločenstva – Ú. v. EÚ L 284, 12.11. 2018, s. 6.

(20)

http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/IDAN/2018/614496/IPOL_IDA(2018)614496_EN.pdf

(21)

COM(2018) 0213.

(22)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/1148 zo 6. júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii – Ú. v. EÚ L 194, 19.7.2016, s. 1.

(23)

Ú. v. EÚ L 88, 31.3.2017, s. 6.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Súvislosti

V priebehu posledných rokov EÚ čelila na svojej pôde bezprecedentnej vlne teroristických útokov, ktoré otázku bezpečnosti katapultovali do popredia záujmu občanov a zvýraznili problémy so spoluprácou a výmenou informácií v tejto oblasti. V prieskume Eurobarometra v júni 2017, ktorý sa týkal celkového povedomia občanov, skúseností a vnímania bezpečnosti, 92 % respondentov súhlasilo s tým, že vnútroštátne orgány by si mali vymieňať informácie s orgánmi iných členských štátov EÚ s cieľom lepšie bojovať proti trestnej činnosti a terorizmu.

V dôsledku týchto útokov sa členské štáty a EÚ snažili reagovať na obavy občanov a na výzvy, ktoré predstavuje teroristická hrozba. Boli navrhnuté nové právne predpisy, existujúce právne predpisy boli alebo sú v procese revízie a v EÚ a členských štátoch sa začala diskusia o tom, ako čo najlepšie reagovať na teroristickú hrozbu.

Európsky parlament zriadil v reakcii na tento vývoj 6. júla 2017 Osobitný výbor pre terorizmus (TERR), aby mohol poskytnúť svoj príspevok. Výbor bol zriadený 14. septembra 2017. Jeho hlavným cieľom je riešiť praktické a legislatívne nedostatky v boji proti terorizmu, s osobitným dôrazom na spoluprácu a výmenu informácií.

Horizontálne otázky

Jednou z hlavných otázok, ktoré experti a odborníci z praxe opakovane identifikovali a zdôrazňovali je potreba plného uplatňovania existujúcich právnych predpisov v tejto oblasti. Členské štáty musia zabezpečiť nielen legislatívny rámec, ale aj potrebné technické vybavenie a dostatočný a dobre vyškolený personál, aby sa zabezpečilo praktické uplatňovanie existujúcich opatrení.

Počas práce výboru sa neustále zdôrazňovala potreba vhodného režimu uchovávania údajov. Spravodajkyne sa domnievajú, že je potrebné zabezpečiť režim EÚ pre uchovávanie údajov v súlade s požiadavkami vyplývajúcimi z judikatúry Súdneho dvora, pričom by sa zároveň zohľadnili potreby príslušných orgánov a špecifiká oblasti boja proti terorizmu.

Spravodajkyne vyjadrujú poľutovanie nad tým, že existujúce výnimky z opatrení policajnej a justičnej spolupráce zo strany niektorých členských štátov v oblasti prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania trestných činov terorizmu by mohli ohroziť rýchlosť a efektívnosť vyšetrovaní terorizmu a môžu mať škodlivé účinky, a vyzývajú členské štáty, aby sa zdržali výnimiek v tejto kľúčovej oblasti.

Predchádzanie radikalizácii a boj proti nej

Radikalizácia ako zdroj domácich teroristických útokov predstavuje pre Európsku úniu veľkú hrozbu. Hlavnými faktormi, ktoré prispievajú k radikalizácii, sú radikálny obsah na sociálnych médiách, osobný kontakt s radikalizovanými osobami a ekosystém radikalizácie vrátane kazateľov šíriacich nenávisť a radikálneho obsahu v knihách, online alebo v audiovizuálnych médiách. Ďalšou liahňou radikalizácie sú väznice.

Zatiaľ čo Európska únia už spustila niekoľko iniciatív na boj proti radikalizácii, napríklad sieť na zvyšovanie povedomia o radikalizácii a internetové fórum EÚ, na riešenie tejto hrozby je potrebný koordinovanejší a cielenejší prístup. Spravodajkyne preto navrhujú vytvoriť nové centrum excelentnosti EÚ na predchádzanie radikalizácii, ktoré by malo koordinovať a uľahčiť spoluprácu medzi členskými štátmi, tvorcami politík, odborníkmi, expertmi a výskumnými pracovníkmi v oblasti predchádzania radikalizácii a prispieť k cielenému využívaniu fondov EÚ v tejto oblasti. Treba zdôrazniť aj úlohu organizácií občianskej spoločnosti a MVO, ktoré sú nevyhnutné na realizáciu projektov v oblasti predchádzania radikalizácii a boja proti nej na miestnej úrovni. Členské štáty musia vytvoriť potrebné právne a finančné predpoklady pre svoju prácu.

S cieľom riešiť šírenie radikálneho obsahu online sa spravodajkyne domnievajú, že dobrovoľná činnosť spoločností dosiahla svoju hranicu, a vyzývajú Komisiu, aby predložila legislatívny návrh, ktorý by spoločnosti zaväzoval úplne odstrániť teroristický obsah do jednej hodiny, a zaviedla pre spoločnosti jasné povinnosti nahlasovania výskytu teroristického obsahu a miery odstránenia, ako aj sankcie za neplnenie povinností.

Spolupráca a výmena informácií

Spolupráca a výmena informácií sú v boji proti terorizmu nevyhnutné. Rýchlosť, akou boli niektoré z nedávnych útokov naplánované a vykonané, si v záujme účinnosti vyžaduje, aby bola výmena informácií a spravodajských informácií rýchla, a mohla byť tak účinná a dokázala by pomôcť predchádzať útokom. Cezhraničná povaha terorizmu si vyžaduje silnú koordinovanú reakciu a spoluprácu v rámci členských štátov a medzi nimi, ako aj s príslušnými agentúrami a orgánmi Únie a medzi nimi.

Spravodajkyne sa domnievajú, že je potrebné prejsť pri výmene informácií na nový prístup. Informácie týkajúce sa boja proti terorizmu sa musia vymieňať automaticky a pozastavenie ich výmeny by sa malo umožniť iba v špecifických prípadoch, keď si okolnosti vyžadujú zadržanie informácií. Okrem toho je potrebné zaviesť technické riešenia, ktoré umožňujú automatizované načítanie informácií z regionálnych do vnútroštátnych/federálnych systémov a do európskych systémov. Spolupráca a výmena medzi jednotlivými útvarmi, najmä medzi orgánmi presadzovania práva a spravodajskými službami, sa musí posilniť.

Spravodajkyne žiadajú, aby sa Europol stal skutočným strediskom pre výmenu informácií a spoluprácu v oblasti boja proti terorizmu v EÚ. Aby sa tak stalo, členské štáty musia zabezpečiť čo najväčšiu flexibilitu kontaktov medzi Europolom a príslušnými orgánmi v členských štátoch, pokiaľ ide o trestné činy terorizmu. Okrem toho sa v prípade teroristických útokov musia konzistentne využívať spoločné vyšetrovacie tímy so zreteľom na prevažne cezhraničný charakter týchto útokov. Europol a Eurojust by sa mali v zásade na týchto spoločných vyšetrovacích tímoch zúčastňovať.

Pokiaľ ide o interoperabilitu centralizovaných systémov, spravodajkyne to považujú za vítaný krok, ktorý je tiež iba prvým krokom pri vytváraní komplexného rámca interoperabilných informačných systémov. V budúcnosti je potrebné pokryť dodatočné systémy vrátane vnútroštátnych a decentralizovaných systémov.

Vonkajšie hranice

Schengenský priestor bez vnútorných hraníc je udržateľný len vtedy, ak sú účinne zabezpečené a chránené vonkajšie hranice. Niektoré z posledných teroristických útokov preukázali veľké zlyhania európskej politiky hraničnej kontroly, keďže minimálne osem páchateľov týchto útokov vstúpilo do Grécka prostredníctvom neregulárnych tokov v júli, auguste a októbri 2015. Hoci sa v tejto oblasti dosiahol významný pokrok a zaviedli sa nové opatrenia, napríklad povinné kontroly databáz SIS a Interpolu na hraničných priechodoch, ešte stále je potrebné urobiť viac v oblasti integrovaného riadenia hraníc.

Osobitne dôležité je vytvorenie materiálnych podmienok na hraniciach pre vykonávanie nových právnych predpisov, zavedenie biometrických kontrol, interoperabilitu databáz a využitie všetkých dostupných údajov, napríklad záznamov o cestujúcich alebo dôkazov z bojísk s cieľom identifikovať potenciálnych teroristov pred ich vstupom na územie EÚ. Treba zdôrazniť aj úlohu Frontexu v integrovanom riadení hraníc.

Spravodajkyne uznávajú, že operácia EUNAVFOR Med Sophia je v súčasnosti hlavným poskytovateľom bezpečnosti v Stredozemí a má k dispozícii potrebné zdroje a kapacity, ktoré prispievajú k boju proti terorizmu. Preto požadujú, aby bol mandát operácie Sophia zmenený a jej územný rozmer rozšírený tak, aby zahŕňal aj nové migračné toky z Tuniska. Mohla by sa zvážiť nová rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN, ktorá by operácii Sophia umožnila prístup do teritoriálnych vôd pobrežných štátov s cieľom vykonať kontroly podozrivých plavidiel.

Financovanie terorizmu

Financovanie terorizmu by malo byť komplexné a nemalo by sa zameriavať iba na finančné toky, ale aj na financovanie radikalizácie; opatrenia v oblasti financovania terorizmu sa musia zaoberať rozsiahlym financovaním teroristických organizácií, ako aj útokmi, ktoré môžu vyžadovať málo peňazí. Preto je mimoriadne dôležité, aby financovanie terorizmu v plnej miere využívalo finančné spravodajské služby s cieľom posilniť prevenciu.

Požaduje sa, aby členské štáty a Komisia zriadili európsky systém na sledovanie financovania terorizmu (TFTS) týkajúci sa transakcií jednotlivcov s prepojením na terorizmus a jeho financovania realizovaného v rámci jednotnej oblasti platieb v eurách (SEPA), ktorý by dopĺňal program na sledovanie financovania terorizmu (TFTP) s USA.

Ochrana kritickej infraštruktúry

Spravodajkyne požadujú revíziu smernice 2008/114 s cieľom zabezpečiť, aby bolo určenie európskych kritických infraštruktúr založené skôr na analýze systémov podporujúcich životne dôležité a cezhraničné služby než na odvetvovom prístupe. Touto smernicou by sa mala zaviesť povinnosť hlásenia incidentov týkajúcich sa kritickej infraštruktúry, rámec pre vykonávanie záťažových testov, primeraná odborná príprava na určených kontaktných miestach a požiadavky na kvalitu, pokiaľ ide o plány na zabezpečenie kontinuity činností v prípade incidentu alebo útoku. Komisia musí byť schopná označiť aktíva celoeurópskych služieb, ako je program Galileo alebo organizácia Eurocontrol, za európske kritické infraštruktúry.

Spravodajkyne tiež vyzývajú členské štáty, aby v prípade útoku alebo incidentu zaviedli stratégie účinnej reakcie a zriadili národné multidisciplinárne centrá krízovej reakcie pre koordináciu a reakciu na núdzové situácie.

Prekurzory výbušnín

V rokoch 2015 a 2016 boli výbušniny použité v 40 % teroristických útokov, ktoré boli spáchané v EÚ, napriek tomu, že v nariadení č. 98/2013 sa zakazuje sprístupnenie siedmich látok nad limitnú hodnotu širokej verejnosti a vyžaduje nahlasovanie podozrivých transakcií s jedenástimi výrobkami. Je to z toho dôvodu, že páchatelia a potenciálni teroristi stále dokážu nakupovať prekurzory online a že súčasné nariadenie umožňuje, aby sa v členských štátoch uplatňovali rôzne systémy.

Spravodajkyne preto vítajú skutočnosť, že Komisia navrhla nové nariadenie, ktorým sa ruší systém registrácie zakázaných látok a jasnejšie sa vymedzuje, kto sa považuje za širokú verejnosť a kto za profesionálneho používateľa. Spravodajkyne požadujú prísnejšie monitorovanie nákupov online a zdokonalenie súčasných spoločných rizík v oblasti cla s cieľom posilniť zameranie na nedovolené nakupovanie prekurzorov výbušnín online.

Nedovolené obchodovanie so zbraňami

Strelné zbrane boli použité v 41 % všetkých útokov, čo predstavuje mierne zvýšenie oproti roku 2016 (38 %). Stále pretrváva hrozba použitia strelných zbraní pri teroristických útokoch, a to aj z dôvodu zvýšenia počtu upravených strelných zbraní na streľbu slepými nábojmi a reaktivovaných strelných zbraní, ktoré sú dostupné na nelegálnom trhu so zbraňami. Spravodajkyne preto žiadajú odstránenie medzier v existujúcich európskych a vnútroštátnych právnych predpisoch o strelných zbraniach, napríklad prijatím opatrení na zastavenie obehu ľahko upraviteľných strelných zbraní na streľbu slepými nábojmi, flobertových zbraní a poplašných pištolí.

Obete terorizmu

Členské štáty sa vyzývajú, aby transponovali ustanovenia stanovené v smernici (EÚ) 2017/541 a smernici 2012/29.

Komisia sa vyzýva, aby predložila legislatívny návrh o obetiach terorizmu s jasným vymedzením ich postavenia a práv vrátane kritérií oprávnenosti a úrovne odškodnenia. Mala by zriadiť koordinačné centrum EÚ pre obete terorizmu, aby mohla poskytovať včasnú a primeranú krízovú podporu v prípade útoku v jednom alebo viacerých členských štátoch.

Základné práva

Dodržiavanie základných práv je základným prvkom úspešných politík v oblasti boja proti terorizmu a je potrebné nájsť správnu rovnováhu medzi rôznymi základnými právami na zabezpečenie účinnosti opatrení v oblasti boja proti terorizmu. Spravodajkyne v tejto súvislosti zdôrazňujú, že zatiaľ čo súkromie je základné právo, hlavná priorita by mala spočívať v ochrane základných práv osôb na život a bezpečnosť. Okrem toho je potrebné zohľadniť osobitné potreby a situáciu zraniteľných osôb/osôb so zdravotným postihnutím.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

13.11.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

23

2

5

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Ivo Belet, Caterina Chinnici, Javier Couso Permuy, Edward Czesak, Arnaud Danjean, Gérard Deprez, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Doru-Claudian Frunzulică, Elisabetta Gardini, Ana Gomes, Sylvie Guillaume, Monika Hohlmeier, Eva Joly, Jeroen Lenaers, Péter Niedermüller, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Birgit Sippel, Helga Stevens, Elena Valenciano, Geoffrey Van Orden, Kristina Winberg, Milan Zver

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lynn Boylan, Claude Moraes, Morten Helveg Petersen, Emil Radev, Josep-Maria Terricabras

Náhradníčka (čl. 200 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní

France Jamet, Manolis Kefalogiannis, Lukas Mandl


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

23

+

ALDE

Gérard Deprez a Morten Helveg Petersen

ECR

Edward Czesak, Helga Stevens, Geoffrey Van Orden

ENF

France Jamet

PPE

Ivo Belet, Arnaud Danjean, Agustín Díaz de Mera García Consuegra, Elisabetta Gardini, Monika Hohlmeier, Manolis Kefalogiannis, Jeroen Lenaers, Lukas Mandl, Emil Radev, Milan Zver

S&D

Caterina Chinnici, Doru-Claudian Frunzulică, Ana Gomes, Claude Moraes, Péter Niedermüller, Elena Valenciano

2

-

GUE/NGL

Lynn Boylan, Javier Couso Permuy

5

0

ECR

Kristina Winberg

S&D

Sylvie Guillaume, Birgit Sippel

VERTS/ALE

Eva Joly, Josep-Maria Terricabras

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 4. decembra 2018Právne oznámenie