Postup : 2018/2084(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0379/2018

Predkladané texty :

A8-0379/2018

Rozpravy :

PV 28/11/2018 - 20
CRE 28/11/2018 - 20

Hlasovanie :

PV 29/11/2018 - 8.12
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0477

SPRÁVA     
PDF 530kWORD 70k
22.11.2018
PE 626.768v02-00 A8-0379/2018

o Svetovej obchodnej organizácii: ďalší postup

(2018/2084(INI))

Výbor pre medzinárodný obchod

Spravodajcovia: Bernd Lange, Paul Rübig

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre rozvoj
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o Svetovej obchodnej organizácii: ďalší postup

(2018/2084(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohodu z Marrákešu o založení Svetovej obchodnej organizácie (WTO),

–  so zreteľom na ministerské vyhlásenie WTO z Dauhy zo 14. novembra 2001(1),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o WTO, najmä z 24. apríla 2008 s názvom K reforme Svetovej obchodnej organizácie(2) a z 15. novembra 2017 o mnohostranných rokovaniach o 11. konferencii ministrov WTO(3),

–  so zreteľom na záverečný dokument prijatý konsenzom 10. decembra 2017 na výročnom zasadnutí Parlamentnej konferencie o WTO v Buenos Aires(4),

–  so zreteľom na výsledky 11. ministerskej konferencie v Buenos Aires v decembri 2017, ktoré zahŕňajú sériu ministerských rozhodnutí, pričom na tejto konferencii nebolo možné prijať ministerské vyhlásenie(5),

–  so zreteľom na 6. konferenciu o všeobecnom preskúmaní pomoci obchodu, ktorá sa konala 11. až 13. júla 2017 v Ženeve(6),

–  so zreteľom na ciele OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja(7),

–  so zreteľom na Parížsku dohodu v rámci Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy, ktorá je v platnosti od novembra 2016,

–  so zreteľom na najnovšiu správu Medzivládneho panelu o zmene klímy uverejnenú 8. októbra 2018, z ktorej vyplýva, že obmedzenie globálneho otepľovania na 1,5 °C je stále možné, ak krajiny do roku 2020 postupne zvýšia svoj vnútroštátne stanovený príspevok,

–  so zreteľom na odsek 16 záverov Európskej rady z 28. júna 2018(8),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie ministrov obchodu Spojených štátov, Japonska a Európskej únie na trojstrannom stretnutí 31. mája 2018(9),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo 20. samitu EÚ – Čína, ktorým sa zriaďuje spoločná pracovná skupina pre reformu WTO, ktorej predsedajú zástupcovia ministrov(10),

–  so zreteľom na koncepčný dokument Komisie z 18. septembra 2018 o modernizácii WTO(11),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a na stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0379/2018),

A.  keďže WTO už od svojho založenia zohráva kľúčovú úlohu, pokiaľ ide o posilňovanie mnohostrannosti, presadzovanie inkluzívneho usporiadania svetového hospodárstva a podporu otvoreného, nediskriminačného a mnohostranného systému obchodu založeného na pravidlách; keďže rozvojové krajiny tvoria v súčasnosti približne polovicu svetového obchodu, čo predstavuje zvýšenie oproti 33 % v roku 2000, pričom počet ľudí žijúcich v extrémnej chudobe sa od roku 1990 znížil na polovicu, a to na menej ako jedna miliarda ľudí; keďže WTO vychádza zo systému práv a povinností, ktorý zaväzuje členov otvoriť vlastné trhy a nediskriminovať;

B.  keďže WTO by mala zostať hlavným referenčným bodom pre vlády a podniky pri určovaní pravidiel a obchodných sporov;

C.  keďže EÚ trvalo presadzuje silný, mnohostranný prístup k obchodu založený na pravidlách, keďže hospodárstvo EÚ, pracovníci, spotrebitelia v EÚ a ich partneri sú v rastúcej miere integrovaní do globálnych hodnotových reťazcov a závisia od predvídateľného vývoja medzinárodného obchodu, a to pokiaľ ide o dovoz aj vývoz, a sociálnych a environmentálnych podmienok;

D.  keďže výsledky 11. ministerskej konferencie WTO, ktorá sa konala v Buenos Aires v decembri 2017, boli sklamaním a jasne ukázali, že rokovacia funkcia organizácie je paralyzovaná;

E.  keďže mnohostranný obchodný systém založený na pravidlách čelí najhlbšej kríze od založenia WTO, ktorá ohrozuje základné funkcie organizácie, najmä stanovovania základných pravidiel a štruktúry medzinárodného obchodu a využívania najúčinnejšieho a najrozvinutejšieho mechanizmu na urovnávanie sporov akejkoľvek mnohostrannej organizácie;

F.  keďže napriek dôležitým výnimkám, ako je Dohoda o uľahčení obchodu, sa obchodná reforma WTO odďaľuje od roku 2000;

G.  keďže Odvolací orgán je „drahokamom na korune“ WTO, a to vzhľadom na záväzný charakter jeho rozhodnutí a jeho postavenie ako nezávislého a nestranného orgánu na preskúmanie; keďže členstvo v Odvolacom orgáne sa znížilo na minimálny počet sudcov a orgán musí fungovať po skončení funkčného obdobia sudcu Shreea Babooa Chekitanu Servansinga, pričom zostanú iba traja vymenovaní sudcovia; keďže táto patová situácia spôsobená administratívou USA by mohla viesť ku kolapsu systému, ktorý je nevyhnutný na riešenie sporov medzi všetkými členmi WTO;

1.  opätovne pripomína svoj pevný záväzok podporovať trvalú hodnotu mnohostrannosti a žiada o prijatie obchodného programu založeného na spravodlivom obchode a pravidlách v prospech všetkých, ktorý prispeje k mieru, bezpečnosti a agende pre udržateľný rozvoj začlenením a posilnením sociálnych, environmentálnych a ľudských práv a zabezpečí, aby sa harmonizované pravidlá prijaté na báze mnohostrannosti uplatňovali rovnako pre všetkých a účinne sa dodržiavali; zdôrazňuje, že WTO musí prispievať aj k podpore spravodlivého obchodu a boju proti nekalým praktikám; zdôrazňuje, že obchod nie je samoúčelný, ale nástroj na dosiahnutie globálne vymedzených rozvojových cieľov;

2.  domnieva sa, že vzhľadom na posledný vývoj, ale aj vzhľadom na pretrvávajúci nedostatok pokroku v rámci rozvojovej agendy z Dauhy je v súčasnosti naliehavo potrebné pristúpiť k modernizácii WTO a zásadne prehodnotiť viaceré aspekty fungovania WTO s cieľom zvýšiť jej účinnosť aj legitímnosť; v tejto súvislosti považuje za nevyhnutné, aby sekretariát WTO vytvoril príležitosti pre všetkých členov WTO, aby sa od začiatku zapojili do diskusie; vyzýva Komisiu a členské štáty EÚ vo WTO, aby oslovili ďalších členov WTO, najmä našich hlavných obchodných partnerov, ako sú USA, Japonsko, Čína, Kanada, Brazília a India, s cieľom dohodnúť sa na spoločných pozíciách; je povzbudený počiatočnými vyhláseniami zo samitu EÚ – Čína, pokiaľ ide o reformu WTO;

3.  víta v tejto súvislosti mandát, ktorý Európska rada udelila Komisii 28. a 29. júna 2018, a berie na vedomie prístup uvedený v záveroch, ako aj koncepčný dokument Komisie o modernizácii WTO z 18. septembra 2018 a návrhy Kanady na reformu WTO z 25. septembra 2018; so záujmom očakáva uverejnenie viacerých návrhov, najmä z rozvojových krajín, ako aj z pracovných skupín, ktoré už boli zriadené medzi členskými štátmi WTO;

4.  vyjadruje veľké znepokojenie nad skutočnosťou, že iba tri posty v Odvolacom orgáne sú obsadené, čo vážne ohrozuje bežné a riadne fungovanie procesu urovnávania sporov, a dôrazne vyzýva Spojené štáty, aby túto situáciu vyriešili spôsobom, ktorý umožní pohotové obsadenie voľných miest v Odvolacom orgáne; víta počiatočné návrhy, ktorý Komisia predložila v koncepčnom dokumente o modernizácii WTO na riešenie patovej situácie tým, že sa budú riešiť niektoré nastolené otázky, a to aj prostredníctvom prechodných pravidiel pre odchádzajúcich členov alebo zmien trvania podmienok týkajúcich sa Odvolacieho orgánu alebo maximálneho povoleného obdobia pred uverejnením správy, ako aj stanovenia novej judikatúry Odvolacím orgánom; konštatuje, že obavy, ktoré Spojené štáty vyjadrili v súvislosti s Odvolacím orgánom, presahujú rámec procesných zmien a týkajú sa významných reforiem rozsudkov sudcov tohto orgánu;

5.  považuje rozhodnutie USA o uložení ciel na oceľ a hliníkové výrobky od 31. mája 2018 z dôvodu „národnej bezpečnosti“ podľa oddielu 232 zákona o rozšírení obchodu z roku 1962 za neopodstatnené a domnieva sa, že to nerieši problém, ktorý predstavuje prebytočná oceľ na svetových trhoch, a nie je to v súlade s pravidlami WTO; dôrazne nabáda Komisiu, aby spolupracovala s USA s cieľom riešiť obchodné spory a odstrániť prekážky obchodu v rámci mechanizmu WTO na riešenie sporov, ktorý je založený na pravidlách;

6.  zastáva názor, že ako spôsob riešenia základných príčin súčasnej krízy je potrebné, aby sa WTO prispôsobila meniacemu sa svetu, pričom sa zároveň treba zaoberať niektorými z nevyriešených otázok rozvojovej agendy z Dauhy, najmä pokiaľ ide o potravinovú bezpečnosť; domnieva sa, že je preto potrebné:

a)  riešiť súčasné medzery v pravidlách s cieľom dosiahnuť rovnaké podmienky, pokiaľ ide o subvencie narúšajúce trh a štátne podniky, ako aj zachovať ochranu duševného vlastníctva a prístup na trh s investičnými fondmi na aktuálnej úrovni; riešiť aj otázky ochrany a núteného sprístupnenia zdrojových kódov a iných štátom riadených činností, ktoré vedú k vytváraniu nadmerných kapacít, ako aj regulačných prekážok pre služby a investície vrátane transferov technológií, požiadaviek spoločných podnikov a požiadaviek na podiel miestnych výrobkov; a monitorovať vykonávanie, správu a fungovanie existujúcich dohôd;

b)  vytvoriť potrebný regulačný rámec na riešenie technologického vývoja, ktorý sa bude vzťahovať na elektronický obchod, globálne hodnotové reťazce, verejné obstarávanie, aktualizovanú domácu reguláciu služieb a na mikropodniky, malé a stredné podniky;

c)  zvládnuť najnaliehavejšie celosvetové environmentálne a sociálne výzvy a zabezpečiť systematickú súdržnosť medzi obchodnými, pracovnými a environmentálnymi programami;

d)  oceniť v tejto súvislosti spoločné vyhlásenia, ktoré boli prijaté v Buenos Aires, o elektronickom obchode, domácej regulácii, uľahčení investícií a posilňovaní hospodárskeho postavenia žien, ako aj prácu, ktorá odvtedy bola vykonaná v týchto oblastiach;

7.  zdôrazňuje, že EÚ by mala posilniť svoje pravidlá týkajúce sa ochrany súkromia a údajov, aby sa mohli presadzovať na medzinárodnej úrovni a stať sa referenčnou hodnotou pre rozvoj medzinárodných a multilaterálnych noriem;

8.  pripomína, že prístup k verejnému obstarávaniu je jednou z priorít Európskej únie pri jej obchodných rokovaniach a že v tomto zmysle sa plnenie záväzkov členov WTO pripojiť sa k Dohode o vládnom obstarávaní (GPA) a zlepšenie fungovania a dodržiavania ustanovení tejto dohody očakáva v duchu reciprocity a vzájomného prospechu; konštatuje, že úplná účinnosť možných zlepšení v rámci štátnej pomoci a úloha verejných podnikov čiastočne závisí od pokroku v tejto oblasti; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s tými členmi, ktorí sú v procese pristúpenia k Dohode o vládnom obstarávaní, aby zvýšili svoje úsilie s cieľom rozšíriť výhody liberalizácie verejného obstarávania medzi členmi WTO;

9.  je presvedčený, že súčasné rozlišovanie medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami nezohľadňuje ekonomickú realitu a že to bolo prekážkou pokroku kola rokovaní v Dauhe, na čo doplácajú krajiny, ktoré sú v najväčšej núdzi; nalieha na vyspelejšie rozvojové krajiny, aby prevzali svoj podiel zodpovednosti a prispievali v miere primeranej svojej úrovni rozvoja a (sektorovej) konkurencieschopnosti; konštatuje, že v koncepčnom dokumente Komisie sa požadujú pravidlá, podľa ktorých rozvojové krajiny budú postupne stúpať zo svojho postavenia krajiny s nízkymi príjmami, ako sa budú stávať bohatšími; domnieva sa, že mechanizmus osobitného a diferencovaného zaobchádzania by sa mal opätovne preskúmať s cieľom lepšie zohľadniť indexy ľudského rozvoja ako politický nástroj umožňujúci rozvojovým krajinám prepojiť vykonávanie mnohostranných dohôd s prijímajúcou pomocou z bohatších krajín a darcovskými organizáciami;

10.  rozhodne víta ratifikáciu Dohody o uľahčení obchodu vo februári 2017 dvomi tretinami členov WTO; je presvedčený, že Dohoda o uľahčení obchodu predstavuje dôležitý príklad a mohla by byť vzorom pre budúce dohody WTO, pričom by sa zohľadnili rozdiely v stave rozvoja a potrebách členov WTO; nabáda členov WTO, aby prevzali zodpovednosť a dodržiavali svoje záväzky v súlade s ich skutočnou hospodárskou mocou a schopnosťami; domnieva sa, že ďalším problémom bude úplná ratifikácia dohody, najmä africkými členmi, od ktorých sa očakáva, že budú mať najväčší prospech z dohody, účinného vykonávania Dohody o uľahčení obchodu, a z oznámenia o rozvojovej pomoci podľa dohody;

11.  uznáva, že v súvislosti s úplným pristúpením Číny k WTO v roku 2001 vzrástol prístup na jej domáci trh, z ktorého ťažilo celosvetové hospodárstvo; vyjadruje znepokojenie nad tým, že Čína neuplatňuje ducha a zásady WTO v oblasti národného zaobchádzania;

12.  domnieva sa, že je potrebné zrevidovať fungovanie rokovacieho postupu zavedením väčšej flexibility ako doteraz v rámci pravidla o konsenze, pričom treba uznať, že tzv. celistvý prístup obmedzil účinnosť, pokiaľ ide o riadenie mnohostranného obchodu; vyjadruje svoju podporu koncepcii pružnej mnohostrannosti, v rámci ktorej by členovia WTO, ktorí majú záujem pokračovať v určitej otázke, v ktorej ešte nie je možné dosiahnuť úplný konsenzus, mali mať možnosť napredovať a uzatvárať viacstranné dohody, a to buď prostredníctvom tzv. dohôd s prílohou 4 k WTO v súlade s článkom II ods. 3, článkom III ods. 1 a článkom X ods. 9 Dohody z Marrákeša, alebo prostredníctvom dohôd založených na zásade kritického množstva, ktoré rozširujú dohodnuté výhody na členov WTO na základe doložky najvyšších výhod (DNV); nabáda Komisiu, aby nevyužívala tieto články ako alternatívu ku konštruktívnemu dialógu s členmi WTO s cieľom odstrániť prekážky obchodu a reformy WTO a jej funkcií; v tejto súvislosti sa domnieva, že jej členovia by mali posilniť budovanie kapacít WTO s cieľom zabezpečiť, aby bola vybavená finančnými a ľudskými zdrojmi v súlade s rozšírenými potrebami, aby sa zachovala rovnaká kvalita práce; domnieva sa, že vo všeobecnosti by peňažné príspevky nových členov mali zvýšiť rozpočet WTO a nemali by viesť k zníženiu členských poplatkov pre súčasných členov;

13.  uznáva, že zatiaľ čo mnohostrannosť založená na pravidlách zostáva kľúčovou súčasťou štruktúry WTO, existujú možnosti hlbšej a pružnejšej viacstrannej spolupráce medzi zainteresovanými štátmi v oblastiach, v ktorých sa ukázalo, že je ťažké dosiahnuť konsenzus; konštatuje, že takéto dohody musia dopĺňať a nesmú narúšať mnohostranný program a nemali by sa využívať ako alternatívne fóra na riešenie prekážok obchodu, ale skôr ako odrazový mostík, aby sa dosiahol pokrok na mnohostrannej úrovni; požaduje obnovenie viacstranných rokovaní o Dohode o environmentálnych tovaroch a Dohode o obchode so službami (TiSA) a žiada osobitné pravidlá pre MSP vo viacstranných a mnohostranných dohodách; zdôrazňuje, že je dôležité, aby WTO pokračovala v práci a prehĺbila svoju činnosť v oblasti medzinárodnej spolupráce s ďalšími medzinárodnými organizáciami, napríklad s OSN, OECD, WCO a MOP;

14.  zdôrazňuje úlohu, ktorú môže a musí zohrávať obchod pri podpore rozvoja a dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a záväzkov Parížskej dohody v boji proti zmene klímy; vyjadruje poľutovanie nad tým, že dohoda o environmentálnych tovaroch bola v roku 2016 zablokovaná, a pripomína jej potenciál poskytnúť lepší prístup k ekologickým technológiám a pomôcť splniť uvedené záväzky; zdôrazňuje, že v súvislosti s rokovaniami o dotáciách v oblasti rybolovu musí WTO v súčasnosti definovať konkrétnejšie opatrenia, ktoré treba v tejto súvislosti prijať na ochranu morského života; pripomína, že koncepcia výrobných postupov a metód v rámci WTO ponúka možnosť rozlišovať medzi takzvanými „podobnými výrobkami“, pokiaľ ide o ich vplyv na životné prostredie; navrhuje obnoviť výbor WTO pre obchod a životné prostredie s mandátom na vypracovanie kritérií na boj proti parazitovaniu na životnom prostredí a na vytvorenie užších väzieb so sekretariátom UNFCCC;

15.  opätovne poukazuje na spojenie medzi rodovou rovnosťou a inkluzívnym rozvojom, ako sa tiež uvádza v cieli trvalo udržateľného rozvoja č. 5, a zdôrazňuje, že posilnenie postavenia žien je kľúčom k odstráneniu chudoby a že odstránenie prekážok brániacich zapojeniu žien do obchodu má rozhodujúci význam pre hospodársky rozvoj; víta väčšie zameranie WTO na otázky týkajúce sa obchodu a rodovej rovnosti a vyzýva všetkých 121 signatárov vyhlásenia z Buenos Aires o posilňovaní hospodárskeho postavenia žien z roku 2017, aby plnili svoje záväzky; zdôrazňuje potrebu systematického rodového prístupu vo všetkých oblastiach tvorby predpisov WTO vo forme rodovo špecifických hodnotení vplyvu; berie na vedomie význam takých iniciatív, ako je SheTrades, ktoré poukazujú na pozitívnu úlohu žien v oblasti obchodu a nabádajú k väčšej účasti žien na medzinárodnom obchode na celom svete;

16.  upriamuje pozornosť na závery 6. konferencie o všeobecnom preskúmaní pomoci obchodu, ktorá sa konala v júli 2017 v Ženeve, s názvom Podpora obchodu, inkluzívnosti a pripojenia pre trvalo udržateľný rozvoj; podporuje názor, že by sa to malo premietnuť do konkrétnych opatrení s cieľom uľahčiť elektronický obchod a premeniť digitálne príležitosti, ako je blockchain, na skutočnosť v obchode aj v rozvojových krajinách; v tejto súvislosti poznamenáva, že investície do fyzickej aj digitálnej infraštruktúry, ktoré sú kľúčové na dosiahnutie pokroku v tejto oblasti, sú aj naďalej hlavným problémom; vyzýva preto členov WTO, aby podporovali investície do fyzickej a digitálnej infraštruktúry a presadzovali verejno-súkromné partnerstvá a iné iniciatívy;

17.  opätovne vyzýva EÚ na zabezpečenie toho, aby boli jej činnosti s rozvojovými krajinami v oblasti rozvoja a obchodu založené na vyváženom rámci medzi rovnocennými partnermi, zosúladené so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja stanovenou v článku 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a zamerané na podporu a dodržiavanie ľudských práv;

18.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že 11. Konferencia ministrov WTO nedosiahla pokrok v otázkach kľúčového významu pre rozvojové krajiny; víta však rozšírené preferenčné zaobchádzanie, ktoré bolo predtým v rámci WTO zabezpečené pre najmenej rozvinuté krajiny vrátane preferenčných pravidiel pôvodu a zaobchádzania s poskytovateľmi služieb, a zdôrazňuje potrebu podniknúť opatrenia na budovanie kapacít, ktoré by umožnili dodávateľom z najmenej rozvinutých krajín využívať výnimku v oblasti služieb pre najmenej rozvinuté krajiny;

19.  zdôrazňuje, že transparentnosť je kľúčovým prvkom zabezpečenia stabilného a predvídateľného obchodného a investičného prostredia; domnieva sa, že je dôležité zvýšiť transparentnosť monitorovacích postupov zvýšením stimulov pre členov WTO, aby si plnili oznamovacie povinnosti, znížením ich zložitosti a záťaže a v prípade potreby budovaním kapacít, pričom od úmyselného neplnenia treba odrádzať a treba ho napádať;

20.  zdôrazňuje, že úloha sekretariátu WTO pri uľahčovaní a zachovaní prístupu zdola nahor pre aktívnu účasť všetkých členov je kľúčová a že by sa mala ďalej posilňovať v záujme podpory rôznych rokovacích procesov, ako aj pri vykonávaní a monitorovaní funkcií; považuje za potrebné posilniť finančné prostriedky a ľudské zdroje, ktoré má sekretariát WTO k dispozícii, a nalieha na členov WTO, aby si spoločne plnili svoje povinnosti v tejto oblasti; zastáva názor, že pravidelná práca výborov WTO by sa tiež mala oživiť tým, že ich predsedovia budú zohrávať aktívnejšiu úlohu pri navrhovaní a predkladaní riešení a kompromisov, čím by sa viac než len zmiernili príspevky členov, a že túto rozšírenú úlohu by mal sekretariát podporovať;

21.  naliehavo vyzýva členov WTO, aby zabezpečili demokratickú legitímnosť a transparentnosť posilnením parlamentného rozmeru WTO a aby podporili memorandum o porozumení, ktorým sa zavádza formálny pracovný vzťah s Parlamentnou konferenciou o WTO; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby poslanci mali lepší prístup k obchodným rokovaniam a boli zapojení do formulovania a vykonávania rozhodnutí WTO a aby sa v záujme ich občanov uskutočňoval riadny dohľad nad obchodnými politikami;

22.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a generálnemu riaditeľovi WTO.

(1)

Ministerské vyhlásenie z Dauhy (WT/MIN(01)/DEC/1) prijaté 14. novembra 2001 – https://www.wto.org/english/thewto_e/minist_e/min01_e/mindecl_e.htm

(2)

Ú. v. EÚ 259E, 29.10.2009, s. 77.

(3)

Prijaté texty, P8_TA(2017)0439.

(4)

http://www.europarl.europa.eu/pcwto/en/sessions/2017.html

(5)

https://www.wto.org/english/news_e/news17_e/mc11_10dec17_e.htm

(6)

https://www.wto.org/english/tratop_e/devel_e/a4t_e/gr17_e/gr17programme_e.htm

(7)

http://www.un.org/sustainabledevelopment/sustainable-development-goals/

(8)

http://www.consilium.europa.eu/sk/press/press-releases/2018/06/29/20180628-euco-conclusions-final/

(9)

http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2018/may/tradoc_156906.pdf

(10)

https://www.consilium.europa.eu/media/36165/final-eu-cn-joint-statement-consolidated-text-with-climate-change-clean-energy-annex.pdf

(11)

http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2018/september/tradoc_157331.pdf


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Európsky parlament bol vždy pevným zástancom mnohostranného obchodného systému sústredeného okolo Svetovej obchodnej organizácie (WTO), už od jej založenia v roku 1994. Pozorne sledoval činnosť WTO a aktívne podporoval vytvorenie parlamentného rozmeru spolu s Medziparlamentnou úniou v rámci spoločnej iniciatívy Parlamentnej konferencie o WTO. Poslanci Európskeho parlamentu sa zúčastňujú na ministerských konferenciách WTO s mandátom vyplývajúcim z uznesení, v ktorých vyjadrili svoje stanovisko pred vycestovaním delegácií.

Európsky parlament už v roku 2008 prijal uznesenie, ktorým podporil preskúmanie fungovania WTO, keďže rokovania o rozvojovom programe z Dauhy uviazli na mŕtvom bode. Po poslednej ministerskej konferencii WTO v Buenos Aires v decembri 2017, kde sa ukázalo, že rokovacia funkcia organizácie je paralyzovaná, je táto úloha ešte naliehavejšia.

Mnohostranný obchodný systém založený na pravidlách sa v skutočnosti nachádza v historicky najhlbšej kríze, pričom je ohrozená jeho rokovacia funkcia, ako aj mechanizmus urovnávania sporov.

Kríza by sa mohla ešte viac prehĺbiť v nadchádzajúcich mesiacoch, ak by hrozili a boli uložené ďalšie jednostranné opatrenia, pričom by bolo zároveň blokované vymenovanie nových členov v Odvolacom orgáne, čo môže ohroziť celé urovnávanie sporov.

Za týchto okolnosti sa musí WTO modernizovať, aby mohla riešiť problémy, ktorým čelí globálny systém obchodovania, a zabezpečiť, aby zostal funkčný, relevantný a účinný. To znamená revíziu pravidiel aj postupov WTO, aby sa zaistilo, že bude schopná riešiť problémy obchodu v 21. storočí. Systém musí byť dostatočne pružný na to, aby zohľadňoval rôzne súbory ambícií svojich členov, pravidlá sa musia efektívne a účinne presadzovať a mali by sa vykonávať kontroly a zostavovať bilancie s cieľom zabezpečiť, aby sa jeho členovia riadili cieľmi otvorenosti trhu a nediskriminácie.

Relevantnejšie a prispôsobivejšie WTO v meniacom sa svete

S výnimkou Dohody o uľahčení obchodu a vývozných dotácií pre poľnohospodárske výrobky sa v rámci WTO už niekoľko rokov nedá dosiahnuť pokrok v rokovaniach. Čiastočne to spôsobuje nedostatočná flexibilita v rámci systému, ktorá môže znepokojovať podobne zmýšľajúcich členov, ktorí chcú pokračovať v tvorbe pravidiel v rámci WTO ako skupina.

Iniciatívy začaté v Buenos Aires na základe spoločných vyhlásení veľkých skupín členov, ktorými sa zaviazali preskúmať rokovania v niektorých konkrétnych oblastiach, ako napr. vyhlásenia o elektronickom obchode, vnútroštátnej regulácii, ako aj uľahčení investovania, predstavujú dobrý krok smerom k vyššej flexibilite v rokovaniach.

Tieto viacstranné postupy by sa mali podporovať, ale celý proces musí byť otvorený pre všetkých členov WTO.

Takisto sa domnievame, že je najvyšší čas, aby sa WTO začala aktívne zaujímať o to, ako môže obchod pomôcť dosiahnuť ciele trvalo udržateľného rozvoja, a to nad rámec rokovaní o dotáciách pre rybolov, čo je dôležitý príspevok. Vítame prijaté pozitívne kroky v otázke obchodu a rodovej rovnosti a chceme zabezpečiť, aby toto úsilie pokračovalo.

Ďalším faktorom patovej situácie v súvislosti s rokovacou funkciou WTO je otázka rozvoja a osobitného a diferencovaného zaobchádzania. Od vytvorenia WTO viedol rýchly hospodársky rast medzi rozvojovými krajinami k vzniku veľkých rozdielov v úrovniach hospodárskeho rozvoja. Hoci EÚ uznáva, že na riešenie konkrétnych potrieb rozvoja môžu byť potrebné osobitné pravidlá, je opodstatnené opätovné preskúmanie spôsobu fungovania flexibility v oblasti rozvoja a toho, kto z nej môže mať prospech, aby sa zabezpečila primeraná a cielená pomoc a ambiciózne disciplíny.

Základné príčiny súčasnej krízy zároveň spočívajú aj v nedostatkoch v súbore pravidiel vedúcim k narúšaniu hospodárskej súťaže, pričom mnohé z nich sú spojené s netrhovými politikami a praktikami hlavných obchodných mocností, ktorými sa WTO zjavne nezaoberá v dostatočnej miere.

Potreba posilniť účinnosť WTO

Funkcia urovnávania sporov v rámci WTO je vážne ohrozená a EÚ musí urýchlene konať, aby sa zachovala. Preto by sa mal predložiť komplexný návrh na riešenie otázok, ktoré vzniesol člen WTO blokujúci vymenovania do odvolacieho orgánu v rozsahu podľa zásluh, pričom by sa mali zachovať a ďalej posilniť hlavné prvky a zásady systému WTO na urovnávanie sporov.

Transparentnosť je kľúčovým prvkom zabezpečenia stabilného a predvídateľného obchodného a investičného prostredia, ale aj uplatňovania pravidiel. Plnenie oznamovacích povinnosti je však často nedostatočné a monitorovanie zo strany riadnych výborov WTO nie je optimálne. EÚ by sa mala snažiť

•  posilniť transparentnosť zvýšením stimulov pre členov, aby si plnili oznamovacie povinnosti, a napádaním úmyselného neplnenia, ako aj

•  pravidelne využívať riadne výbory na riešenie obchodných otázok posilnením postavenia sekretariátu WTO.


STANOVISKO Výboru pre rozvoj (11.10.2018)

pre Výbor pre medzinárodný obchod

k Svetovej obchodnej organizácii (WTO): ďalší postup

(2018/2084(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko: Lola Sánchez Caldentey

NÁVRHY

Výbor pre rozvoj vyzýva Výbor pre medzinárodný obchod, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  pripomína, že liberalizácia obchodu môže byť pozitívna, ak ju sprevádzajú príslušné politiky a inštitúcie, ktoré maximalizujú a lepšie distribuujú výhody obchodu v súvislosti so znižovaním chudoby a nerovností, ale sama osebe nestačí na podporu udržateľného rozvoja; pripomína, že konkurencieschopnosť a hospodársky rast nie sú ciele sami osebe, ale sú prostriedkami, ktoré sa majú využívať v prospech ľudí; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že obchod by mal zostať nástrojom udržateľného rozvoja; víta skutočnosť, že rozvojové krajiny tvoria v súčasnosti približne polovicu svetového obchodu, čo predstavuje zvýšenie oproti 33 % v roku 2000, a že počet ľudí žijúcich v extrémnej chudobe sa od roku 1990 znížil na polovicu, a to na menej ako jedna miliarda ľudí;

2.  opätovne zdôrazňuje význam podpory politických reforiem vo viacstrannom obchodnom systéme, ktoré podporujú rozvojové ciele, konkrétne prostredníctvom Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj; zdôrazňuje potenciál Svetovej obchodnej organizácie (WTO) ako efektívneho fóra pre viacstranné rokovania založeného na pravidlách, ktoré poskytuje priestor na otvorenú diskusiu o globálnych otázkach súvisiacich s obchodom; trvá na tom, že EÚ by mala naďalej podporovať ďalšiu modernizáciu a demokratizáciu WTO s cieľom zabezpečiť rovnaké zastúpenie všetkých krajín;

3.  pripomína, že v dôsledku nedostatočnej integrácie noriem a štandardov v oblasti ľudských práv do globálnych pravidiel upravujúcich obchod a investície je ťažké určiť zodpovednosť podnikov; zdôrazňuje potrebu obnovenia rovnováhy medzi právnymi predpismi v oblasti obchodu a investícií a právnymi predpismi v oblasti ľudských práv, najmä v celosvetových dodávateľských reťazcoch; vyzýva preto EÚ, aby ako prvý krok predložila iniciatívy v rámci WTO v oblasti regulácie konkrétnych globálnych dodávateľských reťazcov, najmä v odevnom priemysle; okrem toho opätovne zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa EÚ aktívne zapojila do procesu otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny pre nadnárodné spoločnosti a iné podniky v súvislosti s ľudskými právami (OEIGWG) a aby podporovala uprednostňovanie ľudských práv pred obchodnými záujmami;

4.  žiada takú svetovú obchodnú agendu, ktorá bude založená na zásade spravodlivého obchodu v prospech všetkých, v ktorej budú mať ústredné miesto rozvojové a sociálne, environmentálne a ľudské práva, a ktorá bude osobitne zameraná na potreby rozvojových krajín s nízkymi príjmami a najmenej rozvinutých krajín; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu podporovať v obchodných dohodách komplexné, záväzné a vynútiteľné ustanovenia o sociálnych, pracovných a environmentálnych normách;

5.  naliehavo vyzýva na to, aby boli ľudské práva skutočne chránené a aby sa na riešenie sporov týkajúcich sa porušovania ľudských práv mohli zaviesť mechanizmy nápravy účinné a prístupné pre jednotlivcov; pripomína význam začlenenia rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien do všetkých obchodných politík vrátane pravidiel WTO;

6.  zastáva názor, že od začiatku kola rokovaní v Dauhe v roku 2001 sa svet dramaticky zmenil z hospodárskeho, politického a technologického hľadiska; vyzýva preto WTO, aby do rozvojového programu z Dauhy lepšie premietla ciele trvalo udržateľného rozvoja, aby bolo možné riadne riešiť nové výzvy, ako sú elektronický obchod, digitálny obchod, transparentnosť investícií, dotácie a nadmerná kapacita, globálne hodnotové reťazce, verejné obstarávanie, domáce regulácie služieb, mikropodniky, malé a stredné podniky; zdôrazňuje potrebu reformy WTO vrátane mechanizmu na urovnávanie sporov, aby sa zabezpečil spravodlivý a vyvážený mnohostranný obchodný systém; zdôrazňuje, že je dôležité, aby členovia WTO, ktorí sú rozvojovými krajinami, plnili svoje záväzky a rozhodovali o vlastnom tempe a postupnosti liberalizácie obchodu podľa úrovne svojho rozvoja;

7.  žiada zvýšenú podporu projektov pomoci obchodu v rámci rozvojovej pomoci, aby sa v rozvojových krajinách stali digitálne príležitosti obchodnou realitou;

8.  naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby náležite uznali ťažkosti, ktorým čelia rozvojové krajiny pri plnení svojich záväzkov vyplývajúcich z dohôd WTO; poznamenáva, že medzi tieto problémy patria: a) zákaz investičných opatrení a dotácií, čo sťažuje podporu domáceho priemyslu; b) liberalizácia dovozu v poľnohospodárstve, ktorá ohrozuje životaschopnosť a živobytie malých poľnohospodárov, ktorých výrobky čelia hospodárskej súťaži zo strany lacnejších dovážaných potravín; c) negatívny vplyv režimu prísnych noriem v oblasti práv duševného vlastníctva na prístup k liekom a transfer technológií a d) rastúci tlak na rozvojové krajiny, aby otvorili svoje sektory služieb, čo by mohlo oslabiť životaschopnosť miestnych poskytovateľov služieb;

9.  opätovne vyzýva EÚ na zabezpečenie toho, aby boli jej činnosti s rozvojovými krajinami v oblasti rozvoja aj obchodu založené na vyváženom rámci medzi rovnocennými partnermi, zosúladené so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja stanovenou v článku 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a zamerané na podporu a dodržiavanie ľudských práv;

10.  víta nadobudnutie účinnosti Dohody WTO o uľahčení obchodu z 22. februára 2017 a poznamenáva, že táto dohoda by mala priniesť značné výhody najmä rozvojovým krajinám; pripomína, že je dôležité poskytovať cielenú a udržateľnú technickú a finančnú pomoc, ako aj pomoc pri budovaní kapacít na podporu členov WTO, ktorí sú rozvojovými krajinami, najmä najmenej rozvinutými krajinami, pri vykonávaní dohody a prispôsobovaní sa reformnému procesu;

11.  zastáva názor, že pravidlá WTO a ďalšie mnohostranné obchodné dohody by mali rozšíriť priestor pre osobitné a diferencované zaobchádzanie s cieľom umožniť aktívnejšie využívanie nástrojov na podporu nerozvinutých priemyselných odvetví; naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby zabezpečili uplatňovanie zásady osobitného a diferencovaného zaobchádzania v prípade všetkých členov WTO, ktorých Svetová banka klasifikuje ako rozvojové krajiny;

12.  zdôrazňuje to, že obchodné dohody môžu mať negatívny vplyv na potravinovú bezpečnosť v rozvojových krajinách; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nezaviedli dva nástroje, ktoré navrhli rozvojové krajiny v rámci rokovaní vo WTO s cieľom podporiť živobytie malých poľnohospodárov, potravinovú bezpečnosť a rozvoj vidieka, a to najmä špeciálne produkty a osobitný ochranný mechanizmus; vyzýva EÚ, aby podporila požiadavky rozvojových krajín chrániť svoje systémy potravinárskej výroby a chrániť svoje obyvateľstvo pred potenciálne škodlivými účinkami lacného dovozu, a to aj v rámci dohôd o hospodárskom partnerstve;

13.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že 11. Konferencia ministrov WTO nedosiahla pokrok v otázkach kľúčového významu pre rozvojové krajiny; víta však rozšírené preferenčné zaobchádzanie, ktoré bolo predtým v rámci WTO zabezpečené pre najmenej rozvinuté krajiny vrátane preferenčných pravidiel pôvodu a zaobchádzania s poskytovateľmi služieb, a zdôrazňuje potrebu podniknúť opatrenia na budovanie kapacít, ktoré by umožnili dodávateľom z najmenej rozvinutých krajín využívať výnimku v oblasti služieb pre najmenej rozvinuté krajiny;

14.  zdôrazňuje, že cieľ trvalo udržateľného rozvoja by sa mal stať zásadou usmerňovania práce WTO, ktorej pravidlá a postupy by sa mali zodpovedajúcim spôsobom navrhnúť a zosúladiť s Agendou 2030 a Parížskou dohodou, ktoré sa použijú ako referenčná hodnota pre ďalšie záväzky; okrem toho zdôrazňuje význam zabezpečenia udržateľnosti globálnych hodnotových reťazcov a ich zosúladenie s ľudskými právami a sociálnymi a environmentálnymi normami;

15.  zdôrazňuje význam zabezpečenia dostatočného množstva kvalitných potravín a čistej vody a vybudovania dodatočných zariadení na likvidáciu odpadových vôd pre splnenie cieľov trvalo udržateľného rozvoja č. 2 a č. 6; ďalej upriamuje pozornosť na rozsah a dôsledky energetickej chudoby v rozvojových krajinách a žiada dodatočné opatrenia na zníženie energetickej chudoby v súlade s cieľom trvalo udržateľného rozvoja č. 7, najmä v odľahlých vidieckych oblastiach a v regiónoch nenapojených na elektrickú sieť;

16.  trvá na tom, že Dohoda WTO o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (Dohoda TRIPS) by sa mala viac sústrediť na rozvoj; pripomína, že je mimoriadne dôležité zabezpečiť prístup k liekom pre všetkých a na tento účel podporuje komplexnejšie využívanie flexibility v rámci Dohody TRIPS, ako je to zakotvené vo vyhlásení z Dauhy; vyjadruje znepokojenie nad súčasnými trendmi privatizácie osiva, ktorá podkopáva právo ľudí na potraviny; vyzýva Komisiu, aby ďalej preskúmala a prijala opatrenia proti biopirátstvu;

17.  vyjadruje svoju podporu mechanizmu úprav hraničnej dane z CO2 ako dôležitého nástroja na zaručenie spravodlivej hospodárskej súťaže pre spoločnosti, ktoré prijímajú opatrenia na zníženie svojho vplyvu na klímu;

18.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že záväzky vyplývajúce z Dohody WTO o uplatňovaní sanitárnych a fytosanitárnych opatrení neuznávajú právo štátov prijímať predpisy založené na zásade predbežnej opatrnosti; naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby obhajovali úplné uznanie tejto zásady v rámci záväzkov WTO;

19.  vyjadruje v tejto súvislosti znepokojenie nad tým, že rozširovanie dvojstranných a viacstranných obchodných dohôd by mohlo viesť k roztriešteniu medzinárodnej obchodnej politiky, čím by sa oslabila úloha WTO; pripomína, že predovšetkým rozvojové krajiny potrebujú mnohostranný systém na ochranu svojich záujmov; žiada preto EÚ a jej členské štáty, aby zvýšili úsilie o to, aby WTO opäť stála v centre globálneho riadenia obchodu a aby sa zdržali toho, že budú od rozvojových krajín okrem ustanovení WTO žiadať vykonávanie ustanovení viacstranných alebo dvojstranných zmlúv, čím by podkopávali flexibilné mechanizmy WTO, ktoré sú výslovne určené na ochranu ich záujmov;

20.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že v Odvolacom orgáne WTO zostáva viacero neobsadených funkcií a že táto okolnosť bráni náležitému fungovaniu mechanizmu urovnávania sporov; vyzýva preto Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy na riešenie tejto neblahej patovej situácie;

21.  žiada EÚ, aby sa aj naďalej usilovala zvyšovať význam parlamentného rozmeru WTO, a to najmä vyššou finančnou a personálnou pomocou zodpovednému sekretariátu; vyzýva členov WTO, aby posilnením parlamentnej dimenzie WTO zaistili demokratickú legitimitu a transparentnosť; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby poslanci mali lepší prístup k obchodným rokovaniam a aby boli zapojení do navrhovania a vykonávania rozhodnutí WTO a aby sa obchodné politiky riadne preskúmali v záujme občanov.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

9.10.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

14

2

10

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Beatriz Becerra Basterrechea, Ignazio Corrao, Mireille D’Ornano, Nirj Deva, Enrique Guerrero Salom, Maria Heubuch, Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Stelios Kouloglou, Linda McAvan, Norbert Neuser, Vincent Peillon, Lola Sánchez Caldentey, Eleni Theocharous, Mirja Vehkaperä, Bogdan Brunon Wenta, Joachim Zeller, Željana Zovko, Anna Záborská

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Thierry Cornillet, Cécile Kashetu Kyenge, Ádám Kósa, Florent Marcellesi, Paul Rübig, Kathleen Van Brempt

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Krzysztof Hetman, Kati Piri

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

14

+

ALDE

Mirja Vehkaperä

EFDD

Ignazio Corrao, Mireille D’Ornano

GUE/NGL

Stelios Kouloglou, Lola Sánchez Caldentey

S&D

Enrique Guerrero Salom, Cécile Kashetu Kyenge, Linda McAvan, Norbert Neuser, Vincent Peillon, Kati Piri, Kathleen Van Brempt

VERTS/ALE

Maria Heubuch, Florent Marcellesi

2

-

PPE

Teresa Jiménez-Becerril Barrio, Paul Rübig

10

0

ALDE

Beatriz Becerra Basterrechea, Thierry Cornillet

ECR

Nirj Deva, Eleni Theocharous

PPE

Krzysztof Hetman, Ádám Kósa, Bogdan Brunon Wenta, Joachim Zeller, Željana Zovko, Anna Záborská

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

20.11.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

31

3

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Laima Liucija Andrikienė, Maria Arena, Tiziana Beghin, David Borrelli, David Campbell Bannerman, Daniel Caspary, Salvatore Cicu, Santiago Fisas Ayxelà, Christofer Fjellner, Eleonora Forenza, Christophe Hansen, Nadja Hirsch, Yannick Jadot, France Jamet, Elsi Katainen, Jude Kirton-Darling, Danilo Oscar Lancini, Bernd Lange, David Martin, Emma McClarkin, Anne-Marie Mineur, Sorin Moisă, Alessia Maria Mosca, Franck Proust, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Marietje Schaake, Helmut Scholz, Joachim Schuster, Joachim Starbatty, Adam Szejnfeld, William (The Earl of) Dartmouth, Iuliu Winkler

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nicola Danti, Paul Rübig, Jarosław Wałęsa

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Karin Kadenbach, Rupert Matthews


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

31

+

ALDE

Nadja Hirsch, Elsi Katainen, Marietje Schaake

ECR

David Campbell Bannerman, Emma McClarkin, Rupert Matthews, Joachim Starbatty

EFDD

William (The Earl of) Dartmouth

GUE/NGL

Helmut Scholz

NI

David Borrelli

PPE

Laima Liucija Andrikienė, Daniel Caspary, Salvatore Cicu, Santiago Fisas Ayxelà, Christofer Fjellner, Christophe Hansen, Sorin Moisă, Franck Proust, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Paul Rübig, Adam Szejnfeld, Jarosław Wałęsa, Iuliu Winkler

S&D

Maria Arena, Nicola Danti, Karin Kadenbach, Jude Kirton-Darling, Bernd Lange, David Martin, Alessia Maria Mosca, Joachim Schuster

3

-

ENF

France Jamet, Danilo Oscar Lancini

GUE/NGL

Anne-Marie Mineur

3

0

EFDD

Tiziana Beghin

GUE/NGL

Eleonora Forenza

VERTS/ALE

Yannick Jadot

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 27. novembra 2018Právne oznámenie