Postup : 2018/2090(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0400/2018

Predkladané texty :

A8-0400/2018

Rozpravy :

PV 10/12/2018 - 19
CRE 10/12/2018 - 19

Hlasovanie :

PV 11/12/2018 - 5.1
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0485

SPRÁVA     
PDF 666kWORD 68k
26.11.2018
PE 623.621v02-00 A8-0400/2018

o vzdelávaní v digitálnej ére: výzvy, príležitosti a ponaučenia pre tvorbu politík EÚ

(2018/2090(INI))

Výbor pre kultúru a vzdelávanie

Spravodajkyňa: Yana Toom

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vzdelávaní v digitálnej ére: výzvy, príležitosti a ponaučenia pre tvorbu politík EÚ

(2018/2090(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 14,

–  so zreteľom na článok 2 Protokolu k Dohovoru Rady Európy o ochrane ľudských práv a základných slobôd týkajúci sa práva na vzdelávanie,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/646 z 18. apríla 2018 o spoločnom rámci na poskytovanie lepších služieb v oblasti zručností a kvalifikácií (Europass) a o zrušení rozhodnutia č. 2241/2004/ES(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júna 2018 o modernizácii vzdelávania v EÚ(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2017 o novom programe v oblasti zručností pre Európu(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o politikách zručností na boj proti nezamestnanosti mládeže(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra o posilnení postavenia dievčat v EÚ prostredníctvom vzdelávania(5),  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o podpore podnikania mladých ľudí prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 15. apríla 2014 o nových technológiách a otvorených vzdelávacích zdrojoch(7),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 22. mája 2018 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie(8),

–  so zreteľom na závery Rady z 22. mája 2018 o formovaní vízie európskeho vzdelávacieho priestoru,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 22. mája 2017 týkajúce sa európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie, ktorým sa zrušuje odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie(9),

–  so zreteľom na závery Rady z 30. mája 2016 o rozvoji mediálnej gramotnosti a kritického myslenia prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 19. decembra 2016 s názvom Cesty zvyšovania úrovne zručností: nové príležitosti pre dospelých(10),

–  so zreteľom na závery Rady z 27. mája 2015 o úlohe vzdelávania v ranom detstve a primárneho vzdelávania pri podpore tvorivosti, inovačnosti a digitálnej kompetencie,

–  so zreteľom na závery Rady z 20. mája 2014 o účinnom vzdelávaní učiteľov,

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o uznávaní neformálneho a informálneho vzdelávania(11),

–  so zreteľom na uznesenie Rady z 28. novembra 2011 o obnovenom európskom programe vzdelávania dospelých(12),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. januára 2018 o akčnom pláne digitálneho vzdelávania (COM(2018)0022),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. mája 2017 s názvom Rozvoj škôl a excelentná výučba: kľúč pre výborný štart do života (COM(2017)0248),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. mája 2012 s názvom Európska stratégia vytvárania lepšieho internetu pre deti (COM(2012)0196),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2016 s názvom Nový program v oblasti zručností pre Európu (COM(2016)0381),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. decembra 2016 s názvom Zlepšiť a zmodernizovať vzdelávanie (COM(2016)0941),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 30. novembra 2017 o modernizácii školského a vysokoškolského vzdelávania(13),

–  so zreteľom na správu Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania z 9. marca 2018 s názvom Ktoré zručnosti budeme potrebovať: systémy a prístupy (Skill needs anticipation: systems and approaches). Analýza prieskumu zainteresovaných strán o posudzovaní a predvídaní potrebných zručností,

–  so zreteľom na politickú správu Komisie z roku 2017 s názvom DigComp 2.1: Rámec digitálnych kompetencií pre občanov s ôsmimi úrovňami ovládania a príkladmi používania,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0400/2018),

A.  keďže technológia napreduje míľovými krokmi, takže digitálna spoločnosť a ekonomika sú dnes životnou realitou, čo znamená, že digitálne zručnosti majú zásadný význam pre úspešné profesijné uplatnenie a osobný rozvoj všetkých občanov;

B.  keďže digitálne zručnosti sú kľúčovou kompetenciou pre celoživotné vzdelávanie vymedzené v referenčnom rámci odporúčania Rady z 22. mája 2018;

C.  keďže inovatívne možnosti technológií závisia okrem iného od kritického myslenia, od úrovne digitálnych zručností obyvateľstva a od kvality a dostupnosti pripojenia na internet;

D.  keďže základné znalosti o digitálnych technológiách sú nevyhnutné pre výkon bežných administratívnych a každodenných úloh;

E.  keďže podľa odhadov v priebehu najbližších 25 rokov zanikne približne polovica súčasných pracovných pozícií vo svete, pričom v Európskej únii to bude 30 %(14) , a objavia sa nové profesie, ktoré si budú vyžadovať pokročilé digitálne zručnosti;

F.  keďže digitálne zručnosti, ktoré presahujú rámec požiadaviek trhu práce, poskytujú ľuďom lepšiu príležitosť podieľať sa na súčasnom a budúcom živote spoločnosti, uľahčujú informačnú a kultúrnu výmenu a dávajú ľuďom väčšie slovo v politickom rozhodovaní;

G.  keďže je nevyhnutné opätovne si nárokovať internet ako spoločný statok a podporovať aktívne elektronické občianstvo;

H.  keďže technologická transformácia naprieč odvetviami znamená, že digitálne nástroje sa často využívajú aj v profesiách, ktoré tradične nemajú technický charakter, pričom sa odhaduje, že v blízkej alebo bezprostrednej budúcnosti sa digitálne zručnosti budú vyžadovať na 9 z 10 pracovných pozícií;

I.  keďže v súčasnosti disponuje nedostatočnými základnými digitálnymi zručnosťami 44 % obyvateľstva EÚ vo veku 16 až 74 rokov a 19 % obyvateľstva nemá absolútne žiadne digitálne zručnosti, pričom medzi jednotlivými členskými štátmi vládnu značné rozdiely a hrozí, že táto situácia vytvorí novú sociálnu priepasť;

J.  keďže význam digitálnych zručností, rozdiely v zručnostiach, ktoré sú obzvlášť významné medzi mužmi a ženami, medzi generáciami a rôznymi sociálnymi skupinami, a rozdiely v digitálnych zručnostiach medzi jednotlivými členskými štátmi si vyžadujú spoločnú politickú reakciu;

K.  keďže je rozhodujúce, aby vzdelávacie inštitúcie pripravovali žiakov a študentov na stret s ekonomickými a spoločenskými výzvami, ktoré prináša rýchly technologický vývoj, a poskytli im vhodné kompetencie, aby sa dokázali prispôsobiť výzvam digitálneho sveta;

L.  keďže prístup na internet a využívanie internetu a technologických a digitálnych zariadení zmenili sociálne správanie a vzťahy, najmä medzi mladšími vrstvami spoločnosti;

M.  keďže cieľ, že do roku 2025 by mali mať všetky školy v EÚ prístup k internetovému pripojeniu s rýchlosťou sťahovania a odosielania dát 1 gigabit za sekundu, ešte nebol dosiahnutý;

N.  keďže nadmerné používanie technologických a digitálnych zariadení ako počítače a tablety môže spôsobiť problémy týkajúce sa zdravia a kvality života vrátane nedostatku spánku, sedavého spôsobu života a závislosti;

O.  keďže v stratégiách digitálneho vzdelávania sa musia zohľadňovať aj výskumy o škodlivých účinkoch, ktoré môže mať skoré používanie digitálnych technológií na vývoj mozgu u malých detí;

P.  keďže digitálne technológie by mali byť neoddeliteľnou súčasťou vekovo primeraného prístupu k vzdelávaniu, ktorý je zameraný na študujúcich, a môžu ponúknuť nové a inovatívne prístupy k výučbe a vzdelávaniu; keďže je nevyhnutné udržiavať osobný kontakt medzi študentmi a učiteľmi a uprednostňovať blaho a zdravý vývoj detí a dospelých študujúcich;

Q.  keďže technológie by sa mali lepšie využívať na podporu nových pedagogických prístupov, ktoré sa zameriavajú na žiakov ako na aktívnych účastníkov, prostredníctvom nástrojov na učenie sa pomocou objavovania a kolaboratívnych pracovných priestorov;

R.  keďže základné vzdelávanie v oblasti kybernetickej hygieny, kybernetickej bezpečnosti, ochrany údajov a mediálnej gramotnosti musí byť prispôsobené veku a vývoju s cieľom pomôcť deťom stať sa kriticky zmýšľajúcimi študentmi, aktívnymi občanmi, používateľmi internetu a tvorcami demokratickej digitálnej spoločnosti, prijímať informované rozhodnutia, uvedomovať si riziká spojené s internetom a byť schopný im čeliť, napríklad dezinformácii online, obťažovaniu a porušovaniu ochrany osobných údajov; keďže programy výučby v oblasti kybernetickej bezpečnosti by mali byť zaradené do učebných osnov akademického vzdelávania a odbornej prípravy;

S.  keďže kvalitné inovatívne digitálne učenie môže byť pútavejšie a interaktívnejšie, a tak dopĺňať prednáškové metódy výučby a poskytnúť platformy pre spoluprácu a tvorbu znalostí;

T.  keďže sme svedkami nárastu komerčného využívania vzdelávania veľkými digitálnymi spoločnosťami, ktoré sa snažia ovplyvniť vyučovacie postupy tým, že zavádzajú nové zariadenia, softvér a vzdelávacie zdroje alebo poskytujú odbornú prípravu pre učiteľov;

U  keďže na lepšie využitie potenciálu technológií je potrebné, aby členské štáty uplatňovali účinné stratégie na rozvíjanie kapacít učiteľov a tvorcovia politík sa lepšie zasadzovali o vybudovanie podpory pre tento program;

V.  keďže verejné knižnice sa podieľajú na spoločnom úsilí oboznámiť občanov s digitálnymi zručnosťami tým, že poskytujú verejne prístupné služby digitálnej podpory v spoločenskom a nápomocnom prostredí;

W.  keďže dospelí, ktorí nepracujú alebo sú na pracovných pozíciách, ktoré si nevyžadujú digitálne zručnosti, začnú rýchlo zaostávať za svojimi digitálne zdatnejšími rovesníkmi, čím sa zužujú ich pracovné vyhliadky a prehlbujú sociálne a ekonomické rozdiely;

X.  keďže postupná digitalizácia práce vyústi do zániku mnohých povolaní a do zvýšenej nezamestnanosti; keďže nové povolania, ktoré sa objavia spolu s digitalizáciou, môžu nahradiť niektoré stratené pracovné miesta;

Y.  keďže digitálne technológie môžu uľahčiť prístup k vedomostiam a vzdelávaniu a ich využívanie umožňuje, aby boli všetky vzdelávacie zariadenia na rôznych úrovniach ľahko dostupné a inkluzívne;

Z.  keďže bez náležitých a cielených politických opatrení budú staršie osoby a osoby so zdravotným postihnutím pravdepodobne najviac zasiahnuté digitálnou transformáciou;

AA.  keďže ženy tvoria len 20 % odborníkov v oblasti vedy, iba 27 % absolventov inžinierskych odborov(15) a len 20 % absolventov počítačových vied(16); keďže podiel mužov pracujúcich v digitálnom sektore je 3,1-násobne vyšší ako podiel žien; keďže len 19 % pracovníkov v oblasti IKT má ako vedúceho ženu, a to v porovnaní s 45 % pracujúcich v iných odvetviach;

AB.  keďže pracovníkom, ktorí už majú vysokú kvalifikáciu, sa zvyčajne otvára oveľa viac príležitostí na celoživotné vzdelávanie(17);

AC.  keďže trvalé monitorovanie a posudzovanie ovládania digitálnych zručností v organizáciách aj medzi jednotlivcami je predpokladom pre účinné vykonávanie politiky;

AD.  keďže zvládnutie základných prierezových zručností ako počítanie, kritické myslenie a sociálne komunikačné zručnosti sú základným predpokladom pre nadobudnutie digitálnych zručností a kompetencií;

1.  zdôrazňuje, že nadobúdanie digitálnych zručností si vyžaduje ucelený prístup celoživotného vzdelávania opierajúci sa o formálne, neformálne a informálne vzdelávacie prostredie, s politickou podporou a cielenými intervenciami zodpovedajúcimi potrebám rôznych vekových skupín a žiakov;

2.  zdôrazňuje potenciál digitálnych technológií podporovať posun smerom k pedagogickým prístupom, ktoré sú viac zamerané na žiaka, ak sú plánovane a zmysluplne zahrnuté do vzdelávacieho procesu; domnieva sa, že žiaci musia byť vedení k inovačným postupom vytvárania znalostí zdola nahor na to, aby prebehla skutočná transformácia vzdelávania;

3.  zdôrazňuje, že je potrebná transformácia systémov vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých úrovniach, aby sa v plnej miere využili príležitosti, ktoré ponúkajú informačné a komunikačné technológie a médiá, a aby sa rozvíjali zručnosti a kompetencie potrebné na splnenie požiadaviek spoločnosti a trhu práce budúcnosti; opakuje, že takáto transformácia musí naďalej zaručovať právo na osobné naplnenie, nájsť správnu rovnováhu medzi príslušnými digitálnymi zručnosťami a životnými zručnosťami a podporovať individuálnu odolnosť, kritické myslenie a inovačný potenciál;

4.  domnieva sa, že vzdelávacie inštitúcie si nemôžu dovoliť zanedbať všestranné vzdelávanie svojich študentov zahŕňajúce zdokonaľovanie a rozvoj kritického a holistického rozhľadu, ktorý im umožní uplatniť sa ako aktívni občania; chápe, že kritické myslenie sa nedá posilniť iba výučbou digitálnych zručností a že je potrebné aj komplexné vzdelávanie;

5.  zdôrazňuje, že aj keď je nevyhnutné prehlbovať základné a pokročilé digitálne zručnosti žiakov, napriek tomu by sa mali rozvíjať tradičné a humanitné vedomosti;

6.  pripomína, že ako Komisia konštatuje vo svojom akčnom pláne digitálneho vzdelávania z januára 2018, nevyhnutné prispôsobenie sa vzdelávacích inštitúcií novým technológiám a pedagogickým prístupom by sa nemalo vnímať ako cieľ sám o sebe, ale ako nástroj na zlepšenie kvality a inkluzívnosti vzdelávania;

7.  zdôrazňuje, že síce uznáva potrebu ďalších digitálnych zručností, ale vplyv digitálnych technológií na vzdelávanie sa v súčasnosti nedá ľahko posúdiť, čo znamená, že je nevyhnutné zohľadniť neurologický výskum účinkov digitálnej technológie na vývoj mozgu; požaduje preto investície do nezaujatého interdisciplinárneho výskumu o rôznych vplyvoch digitálnych technológií na vzdelávanie prostredníctvom prepojenia vied o vzdelávaní, pedagogiky, psychológie, sociológie, neurológie a informatiky s cieľom čo najlepšie porozumieť tomu, ako reaguje myseľ detí a dospelých na digitálne prostredie, maximalizovaním výhod používania digitálnych technológií vo vzdelávaní a minimalizovaním rizík; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať zodpovedné využívanie digitálnych nástrojov, ktoré chráni fyziologický, neurozmyslový a behaviorálny rozvoj vzdelávajúcich sa osôb, najmä v detstve, a vytvára správnu rovnováhu pri každodennom používaní technologických a digitálnych zariadení vo vzdelávacích inštitúciách aj v súkromnom živote;

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že aj keď je používanie on-line a mobilných aplikácií a nových technológií ako internet vecí rozšírenejšie než kedykoľvek predtým, občania, najmä maloletí, často nepoznajú riziká spojené s používaním internetu a nástrojov IKT, napríklad porušovanie ochrany osobných údajov, všadeprítomné sledovanie koncových používateľov a počítačovú kriminalitu; vyzýva preto členské štáty, aby v školských osnovách venovali náležité postavenie ochrane osobných údajov a základnej počítačovej hygiene;

9.  vyzýva členské štáty, Komisiu a vzdelávacie inštitúcie, aby zlepšili on-line bezpečnosť detí a aby riešili problémy spojené s kybernetickým šikanovaním, vystavením škodlivému a rušivému obsahu a inými hrozbami súvisiacimi s kybernetickou bezpečnosťou tým, že budú vyvíjať a uplatňovať programy prevencie a kampane na zvyšovanie povedomia; nabáda členské štáty, aby naďalej podporovali kampaň „#SafeInternet4EU“;

10.  zdôrazňuje, že na to, aby sa dosiahli lepšie vzdelanostné skúsenosti a výsledky vzdelávania, je potrebné prispôsobiť digitálne nástroje potrebám študentov a že týmto spôsobom sa študenti môžu stať aktívnymi občanmi, a nie len pasívnymi konzumentmi technológií;

11.  vyjadruje poľutovanie, že napriek potenciálu digitalizácie z hľadiska stimulácie a podpory rôznych personalizovaných metód učenia je vplyv digitálnych technológií na samotné vzdelávanie obmedzený; vyjadruje svoje znepokojenie najmä nad tým, že investície do IKT na školách a v centrách odborného vzdelávania zatiaľ nepriniesli želanú transformáciu vzdelávacích postupov; pripomína, že školy a iné vzdelávacie prostredia musia podporovať všetkých študentov a vzdelávajúce sa osoby a reagovať na ich osobitné potreby vytvorením vhodných a účinných opatrení na podporu digitálnych zručností, najmä u študentov so zdravotným postihnutím, menšinových skupín, komunít migrantov, osôb s predčasne ukončenou školskou dochádzkou, dlhodobo nezamestnaných a starších ľudí; domnieva sa, že takúto podporu možno uľahčiť využívaním nových technológií;

12.  konštatuje rastúce rozdiely medzi účasťou žien a mužov v digitálnej oblasti vo vzdelávaní, v kariére a podnikaní; zdôrazňuje, že v rámci propagácie práce v oblasti IKT je rozhodujúce zaujať rodovo vyvážený prístup a že by sa mal podporovať väčší počet študentiek a žien pri voľbe kariéry v oblasti digitálnych technológií; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť digitálnu gramotnosť a účasť žien a dievčat na vzdelávaní a odbornej príprave v oblasti IKT; nabáda členské štáty, aby v počiatočných etapách školskej dochádzky zaviedli vekovo primerané vzdelávanie v oblasti IKT s osobitným zameraním na opatrenia, ktorých cieľom je prekonanie digitálnych rodových rozdielov, a poskytli dievčatám alternatívne možnosti prístupu k témam STEAM, keďže rodové stereotypy týkajúce sa týchto predmetov a nedostatok ženských vzorov sú skôr prekážkou brániacou dievčatám v prístupe; domnieva sa, že zdokonalená stratégia Women in Digital (Ženy v digitálnom svete) spolu s nadchádzajúcim akčným plánom Komisie na zníženie rodových rozdielov v oblasti technológií by mohli pomôcť zvýšiť úsilie v tejto oblasti;

13.  zdôrazňuje, že nedostatočné digitálne vybavenie a pripojenie na školách v členských štátoch ide na úkor vzdelávania študentov v oblasti digitálnych zručností a dostupnosti digitálnych vyučovacích nástrojov; vyzýva členské štáty, aby vynaložili podstatné verejné investície na poskytnutie vysokokapacitného širokopásmového pripojenia všetkým školám a využili na tento účel existujúce programy EÚ, najmä Nástroj na prepájanie Európy, ktorý môže podporiť fyzickú infraštruktúru vysokokapacitných širokopásmových sietí, a systém poukážok WiFi4EU; zdôrazňuje, že úsilie v oblasti prepojenosti a financovanie by sa mali zameriavať najmä na vidiecke a znevýhodnené oblasti a najvzdialenejšie a horské regióny;

14.  poukazuje na to, že na zvládnutie tohto neľahkého prechodu na digitalizovanejšie učebné prostredie potrebujú vzdelávacie a školiace ustanovizne pomoc Únie a členských štátov a tiež úzku spoluprácu medzi všetkými zainteresovanými stranami, priemyslom, miestnymi a regionálnymi orgánmi, spoločenstvami a občianskou spoločnosťou s cieľom rozvinúť ich vzdelávanie v oblasti IKT a médií v súlade s ich osobitým pedagogickým prístupom; zdôrazňuje v tomto zmysle potrebu celoškolského a interdisciplinárneho prístupu k digitálnym zmenám vo vzdelávaní;

15.  zdôrazňuje, že učitelia a školitelia by mali byť v centre digitálnej transformácie, a preto oni sami potrebujú náležitú úvodnú prípravu a sústavné zaškoľovanie, ktoré musí zahŕňať moduly týkajúce sa vyučovacích postupov v závislosti od veku a vývoja; zastáva názor, že takéto zaškolenie je časovo náročné a nemalo by byť len dodatočnou úlohou nad rámec ich každodenných činností; poukazuje na to, že výučba digitálnych zručností si v porovnaní s ďalšími základnými zručnosťami, ako je matematická a čitateľská gramotnosť, v oveľa väčšej miere vyžaduje, aby si učitelia neustále obnovovali vedomosti a zručnosti; trvá teda na tom, že učitelia potrebujú vhodný, flexibilný a vysokokvalitný ďalší profesijný rozvoj, ktorý zodpovedá ich potrebám; v tejto súvislosti pozitívne hodnotí používanie európskej on-line platformy na rozširovanie možností profesionálneho rastu a na podporu výmeny najlepších postupov;

16.  konštatuje, že osoby poverené vzdelávaním majú väčšiu zodpovednosť v dôsledku intenzívnejšieho používania digitálnych aplikácií pri školskej práci; nazdáva sa, že aj ony musia byť súčasťou procesu učenia sa a používania technológií, pretože keď nemajú potrebné digitálne zručnosti, budú mať väčšie ťažkosti zapojiť svojich študentov do vzdelávacieho procesu, a to môže vyústiť do väčšieho sociálneho vylúčenia;

17.  podporuje a povzbudzuje zavádzanie opatrení týkajúcich sa digitalizácie administratívnych postupov v školách, aby sa ešte viac znížilo administratívne zaťaženie na všetkých úrovniach;

18.  nabáda členské štáty, aby podporovali a financovali regionálne a miestne iniciatívy za kvalitné vyučovacie postupy zamerané na podporu inovácie;

19.  zdôrazňuje význam samostatnosti škôl pre dosiahnutie inovácií vo vzdelávaní;

20.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ponúkli primerané usmernenia k právnemu uplatňovaniu výnimiek z autorského práva vo vzdelávacej oblasti a priamy prístup k licenciám verejným, neziskovým organizáciám v rámci formálneho a neformálneho vzdelávania; zastáva názor, že učitelia a žiaci potrebujú bezpečnosť pri používaní digitálne dostupných zdrojov, pri odovzdávaní a získavaní zručností; v tejto súvislosti odporúča, aby Komisia poskytla na tento účel usmernenie pre vzdelávacie inštitúcie, pedagógov a študentov;

21.  poukazuje na to, že nedostatok digitálnych nástrojov pre mobilných študentov môže zhoršiť kvalitu vzdelávacích skúseností v Európe; vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojich programoch Európska študentská elektronická karta a Erasmus bez pilotných iniciatív s cieľom uviesť ich do činnosti v rámci nasledujúceho viacročného programovacieho obdobia; vyzýva členské štáty, aby zodpovedne a efektívne využívali finančnú podporu Únie a propagovali možnosti financovania v radoch širokej verejnosti a vo vzdelávacích inštitúciách s cieľom umožniť všetkým ľuďom prístup k digitálnemu vzdelávaciemu obsahu, nástrojom a riešeniam;

22.  poukazuje na to, že v súlade s prístupom celoživotného vzdelávania nevyhnutným pre rozvoj digitálnych zručností by vlády v spolupráci so zainteresovanými stranami, napríklad podnikmi a organizáciami občianskej spoločnosti, a prostredníctvom formálneho aj neformálneho rámca mali zabezpečiť udržateľnú digitálnu transformáciu tak, aby sa na nikoho nezabudlo;

23.  zdôrazňuje, že inkluzívnosť a inovácie by mali byť hlavné zásady vzdelávania a odbornej prípravy v digitálnom veku; domnieva sa, že digitálne technológie by nemali posilňovať existujúce nerovnosti, ale by sa namiesto toho využívať na preklenutie digitálnej priepasti medzi študentmi z rôznych sociálno-ekonomických prostredí a regiónov EÚ; zdôrazňuje, že prístup so zameraním na začlenenie musí naplno využiť potenciál zdrojov, ktoré vytvárajú nové digitálne technológie, vrátane personalizovaného vzdelávania a partnerstiev medzi vzdelávacími inštitúciami, a tým umožniť prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a odbornej príprave pre ľudí zo znevýhodnených skupín a ľudí s obmedzenými príležitosťami a podporiť integráciu migrantov a utečencov;

24.  zdôrazňuje, že presadzovanie digitálneho prístupu k vzdelávaniu nemusí nutne znamenať rovnaký prístup k možnostiam vzdelávania a že aj keď sú technológie čoraz dostupnejšie, získavanie základných digitálnych zručností zostáva naďalej prekážkou a digitálna priepasť pretrváva; poukazuje na to, že z údajov Eurostatu vyplýva, že digitálnu priepasť sa nedarí preklenúť a že 44 %ľudí v Európskej únii nemá základné digitálne zručnosti(18);

25.  poukazuje na to, že komplexné digitálne zručnosti potrebné na efektívne využívanie IKT závisia od získania základných zručností a že nie každý je na rovnakej úrovni s tým, že najväčšie rozdiely sú stále na základnej úrovni a týkajú sa najmä znevýhodnených skupín obyvateľstva a veľkého počtu dospelých a že vzdelanejší ľudia používajú internet na to, aby získali nové zručnosti a vytvorili nové príležitosti, s trikrát vyššou pravdepodobnosťou ako ľudia s nižšou úrovňou vzdelania(19) a že riskujeme, že sa technológie stanú vzdelávacím nástrojom pre vyvolených, a nie príležitosťou pre všetkých;

26.  zdôrazňuje potrebu zmeny v inštitucionálnych a pedagogických postupoch škôl a iných vzdelávacích prostredí vrátane neformálnych vzdelávacích prostredí s cieľom spraviť ich spravodlivými tým, že sa všetkým poskytnú značne diverzifikované a hĺbkové podporné štruktúry, najmä osobám zo skupín, ktoré sú ohrozené sociálnym vylúčením, napríklad nezamestnaným osobám, migrantom, nízkokvalifikovaným osobám, osobám so zdravotným postihnutím a starším osobám;

27.  odporúča, aby členské štáty rozvíjali programy digitálnej gramotnosti v menšinových a regionálnych jazykoch Európy a aby do osnov škôl, univerzít a odborných škôl zaviedli odbornú prípravu a nástroje v oblasti jazykových technológií; znova zdôrazňuje skutočnosť, že gramotnosť je naďalej dôležitým faktorom a absolútnym predpokladom pre pokrok v digitálnej integrácii komunít;

28.  zdôrazňuje, že členské štáty by mali vzdelávacím inštitúciám poskytnúť podporu, ktorú potrebujú, aby zlepšili digitalizáciu jazykov v EÚ; odporúča, aby školy v celej EÚ používali digitálne technológie, aby sa zvýšilo využívanie cezhraničných vzdelávacích výmen prostredníctvom videokonferencií a virtuálnych tried; zdôrazňuje, že školy v celej EÚ by mohli mať prospech z cezhraničného prístupu k digitálnemu obsahu;

29.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu knižníc v poskytovaní digitálnych služieb občanom a sprístupnenia elektronického vzdelávania, on-line služieb v bezpečnom prostredí otvorenom pre všetkých; odporúča preto, aby bolo toto úsilie náležite financované európskymi, vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi systémami, ktoré by sa vzájomne dopĺňali, a aby sa knižniciam dostalo širšie uznanie za svoju kľúčovú úlohu v rozvoji mediálnej gramotnosti;

30.  žiada posun smerom k neformálnejšiemu vzdelávaniu a možnostiam odbornej prípravy na pracovisku a trvá na tom, že sú potrebné kvalitné a inkluzívne systémy vzdelávania a odbornej prípravy ktoré budú mať dostatočné zdroje; domnieva sa, že príležitosti na rekvalifikáciu a zvyšovanie úrovne zručností sú nevyhnutné, pričom sa do programov odbornej prípravy na pracovisku a do osobitných riešení v oblasti odbornej prípravy pre ľudí pracujúcich v malých a stredných podnikoch (MSP) začlenia relevantné digitálne zručnosti; zdôrazňuje, že je dôležité posilniť prepojenia medzi vzdelávaním a zamestnaním a úlohu celoživotnej profesijnej orientácie a kariérneho poradenstva pri podpore prístupu k vhodnej, flexibilnej a vysokokvalitnej odbornej príprave a kariérnemu postupu;

31.  zdôrazňuje, že stáže v digitálnej oblasti môžu študentom a mladým dospelým pomôcť získať praktické digitálne zručnosti na pracovisku; v tejto súvislosti víta nový pilotný projekt stáží Digitálna príležitosť v rámci programov Erasmus+ a Horizont 2020; vyzýva v tomto smere na nový impulz v rámci nových programov viacročného finančného rámca (VFR);

32.  odporúča, aby členské štáty v úzkej spolupráci s miestnymi spoločenstvami a poskytovateľmi vzdelávania a odbornej prípravy dali dospelým s obmedzenými digitálnymi zručnosťami prístup k cestám zvyšovania úrovne zručností, ktoré im poskytnú príležitosť získať minimálnu úroveň digitálnych zručností;

33.  vyzýva členské štáty, aby v spolupráci s podnikmi, miestnymi a regionálnymi spoločenstvami, centrami vzdelávania a odbornej prípravy a príslušnými zástupcami občianskej spoločnosti podnikli potrebné kroky a identifikovali existujúce nedostatky v oblasti zručností, rozšírili digitálnu a internetovú gramotnosť, pozdvihli mediálnu gramotnosť, najmä medzi maloletými osobami, a nastolili vysokú úroveň digitálnej prepojenosti a inklúzie;

34.  víta účasť podnikov na zakladaní a financovaní škôl;

35.  víta vytváranie strategických partnerstiev medzi akademickými a výskumnými inštitúciami a verejnými a súkromnými partnermi ako súčasť kľúčového opatrenia 2 programu Erasmus+ s cieľom zriadiť centrá excelentnosti a podporiť rozvoj začínajúcich podnikov v oblasti technológií;

36.  pripomína, že riadne posúdenie a monitorovanie digitálnych zručností má zásadný význam pre dosiahnutie pokroku; víta rozvoj nástrojov na úrovni EÚ pre organizácie (napr. rámec digitálnych kompetencií a rámec kľúčových kompetencií pre celoživotné vzdelávanie) a jednotlivcov (napr. SELFIE); trvá však na tom, že účinné metódy posudzovania digitálnych zručností musia byť dynamické, flexibilné, neustále sa musia aktualizovať, prispôsobovať potrebám študujúcich a taktiež musia byť v celej Únii zavádzané v oveľa širšom meradle na vnútroštátnej, regionálnej aj miestnej úrovni;

37.  vyzýva členské štáty, aby pracovali s Komisiou na tom, aby bol nástroj sebahodnotenia SELFIE dostupný v regionálnych a menšinových jazykoch členských štátov;

38.  víta skutočnosť, že Únia čoraz viac zameriava svoje politické úsilie na digitálne zručnosti a vzdelávanie, čoho dôkazom je najmä akčný plán digitálneho vzdelávania, ktorý nadväzuje na množstvo úspešných menších politických iniciatív, napríklad Európsky týždeň programovania a koalíciu pre digitálne zručnosti a pracovné miesta a sofijskú výzvu na činnosť v oblasti digitálnych zručností a vzdelávania; zastáva názor, že výučba programovania by mala byť súčasťou širšej, lepšie štruktúrovanej výučby informačných technológií, kritického a výpočtového myslenia;

39.  konštatuje však, že tieto iniciatívy Únie často vychádzajú z rôznych generálnych riaditeľstiev Komisie, čo bráni koordinovanému prístupu k politike v oblasti digitálnych zručností;

40.  podporuje vyčlenenie vyššieho objemu financií pre digitálne zručnosti v ďalšej generácii programov VFR; trvá na tom, že Komisia musí podporovať synergie programov a zabezpečiť koordináciu medzi týmito programami vrátane programov Erasmus+, Horizont Európa, InvestEU a Digitálna Európa, a tak zmaximalizovať účinnosť financovania vysoko kvalitného rozvoja digitálnych zručností a zabezpečiť trvalé výsledky pre žiakov všetkých vekových kategórií a zo všetkých prostredí; zdôrazňuje ďalej potrebu vyčleniť finančné prostriedky z týchto programov a európskych štrukturálnych a investičných fondov na digitalizáciu knižníc, archívov a múzeí, aby sa zvýšilo a zlepšilo ich využívanie vo vzdelávaní a v kultúre;

41.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby Únia rozvíjala kapacity v oblastiach ako umelá inteligencia, veľké dáta, softvérové inžinierstvo, kvantová informatika a navrhovanie webových stránok; v tejto súvislosti víta časť programu Digitálna Európa venovanú digitálnym zručnostiam;

42.  podporuje väčšiu synergiu medzi členskými štátmi a širším svetom v oblasti internetového vzdelávania a aktívneho elektronického občianstva prostredníctvom rôznych mechanizmov a programov vonkajšej činnosti vrátane programu Erasmus Mundus;

43.  zdôrazňuje, že otvorené údaje a kolaboratívne digitálne technologické nástroje a metódy môžu umožniť inovácie vo vzdelávaní a ďalej rozvíjať otvorenú vedu, čím prispejú k prosperite a podnikateľskému duchu európskeho hospodárstva; navyše pripomína, že zbieranie údajov o digitalizácii vo vzdelávacích inštitúciách a v inštitúciách odbornej prípravy a o používaní digitálnych technológií vo vzdelávaní je nevyhnutným vstupom pre tvorbu politiky; odporúča preto, aby Komisia a členské štáty zbierali údaje o stupni prepojenia inštitúcií vzdelávania a odbornej prípravy a opatreniach na vydávanie digitálne certifikovaných kvalifikácií a potvrdzovanie digitálne nadobudnutých zručností, čo je cieľom akčného plánu digitálneho vzdelávania;

44.  s poľutovaním konštatuje, že na úrovni EÚ nebola vypracovaná žiadna zastrešujúca stratégia pre digitálne zručnosti, hoci dôsledky digitálnej transformácie pre vnútorný trh EÚ sú jasné; je presvedčený, že rozdiely medzi členskými štátmi poukazujú na potrebu takejto stratégie;

45.  zdôrazňuje, že by sa mali vypracovať odporúčania týkajúce sa minimálnej úrovne digitálnych kompetencií, ktorú by študenti mali získať počas štúdia; žiada preto, aby sa v členských štátoch zaviedol osobitný modul IKT, ktorý by bol založený napríklad na module IKT PISA, a aby učitelia boli zapojení do jeho tvorby a vykonávania; zdôrazňuje, že modul IKT by mal byť navrhnutý tak, aby zabezpečil, že vzdelávacie zariadenia v členských štátoch sa budú usilovať o rovnakú úroveň digitálnej kompetencie, a to skôr prostredníctvom priebežného hodnotenia než prostredníctvom prístupu založenom na testovaní, a aby sa všetky problémy rýchlo špecifikovali; nabáda členské štáty, aby si vymieňali skúsenosti a najlepšie postupy, pokiaľ ide o pedagogické inovácie;

46.  je presvedčený, že akčný plán digitálneho vzdelávania by sa mal vnímať ako prvý krok k plnohodnotnej stratégii EÚ pre digitálne vzdelávanie a zručnosti založenej na prístupe celoživotného vzdelávania, ktorá môže poskytnúť koordinovanejší politický rámec a zároveň sa prispôsobovať meniacej sa realite; vyzýva preto Komisiu, aby kriticky zhodnotila 11 opatrení tohto plánu vrátane zabezpečenia sociálneho začlenenia s cieľom pripraviť sa na hodnotenie v polovici trvania v roku 2020; pripomína, že náležité hodnotenie by mala sprevádzať ochota zamerať sa len na najúspešnejšie opatrenia, upustiť od opatrení, ktoré neprinášajú výsledky, a podľa potreby pripraviť nové opatrenia; zdôrazňuje, že evidentným nedostatkom plánu je aktuálne skutočnosť, že sa nezameriava na rozvíjanie digitálnych zručností prostredníctvom spolupráce s poskytovateľmi neformálneho vzdelávania a v ťažšie osloviteľnom segmente dospelej populácie;

47.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

  Ú. v. EÚ L 112, 7.12.2013, s. 42.

(2)

Prijaté texty, P8_TA(2018)0247.

(3)

Ú. v. EÚ C 337, 20.9.2018, s. 135.

(4)

Ú. v. EÚ C 11, 12.1.2018, s. 44.

(5)

Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 182.

(6)

Ú. v. EÚ C 316, 22.9.2017, s. 76.

(7)

Ú. v. EÚ C 443, 22.12.2017, s. 31.

(8)

Ú. v. EÚ C 189, 4.6.2018, s. 1.

(9)

Ú. v. EÚ C 189, 15.6.2017, s. 15.

(10)

Ú. v. EÚ C 484, 24.12.2016, s. 1.

(11)

Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012, s. 1.

(12)

Ú. v. EÚ C 372, 20.12.2011, s. 1.

(13)

Ú. v. EÚ C 164, 8.5.2018, s. 24.

(14)

http://eskills-scale.eu/fileadmin/eskills_scale/all_final_deliverables/scale_digitalisation_report.pdf

(15)

Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2017, Európska komisia.

(16)

Európska komisia, štúdia Ženy v digitálnom veku, 2018

(17)

Európska komisia, Spoločná správa o zamestnanosti 2018.

(18)

Eurostat, 2016.

(19)

Pracovný dokument útvarov Komisie z 9. októbra 2008 s názvom Využívanie IKT na podporu inovácií a celoživotného vzdelávania pre všetkých – Správa o pokroku (SEC (2008) 2629).


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Technológia zaznamenáva nebývalý rozvoj a pretvára mnohé stránky nášho života. To platí aj pre pracovný trh. Zavádzanie rôznych technológií mení väčšinu profesií vo všetkých odvetviach.

Ak chceme vychovať občanov, zamestnancov, zamestnávateľov a podnikateľov budúcnosti, naše vzdelávacie systémy musia na tieto skutočnosti náležite zareagovať.

V každodennom živote sa počíta s ovládaním základných digitálnych zručností pri bežných administratívnych postupoch a sociálnej interakcii. Na pracovisku bude mať automatizácia, robotizácia a digitalizácia dosah na existujúce pracovné miesta. Niektoré z nich pravdepodobne zaniknú, no objavia sa nové. Isté je, že so zavádzaním technológií v spoločnosti a na pracovisku dôjde k zmene väčšiny profesií a každodenných úloh.

Vzdelávacie systémy sa všetkým týmto rýchlym technologickým zmenám prispôsobujú len s ťažkosťami, a to nielen z hľadiska využívania technológií, ale aj výučby zručností a odbornej prípravy učiteľov a školiteľov, ktorých v tomto smere potrebujeme.

Spravodajkyňa sa preto domnieva, že tento vývoj nám prináša možnosť prehodnotiť vzdelávanie v digitálnom veku.

Spravodajkyňa by rada zdôraznila najmä tieto body:

I. Nadobúdanie digitálnych zručností je nerozlučne späté s prístupom celoživotného vzdelávania.

Na pokrytie potrieb spoločnosti je potrebná nielen transformáciu systémov vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých úrovniach, ale aj zabezpečenie príležitostí na zvyšovanie kvalifikácie, resp. rekvalifikáciu všetkých vekových skupín.

II. Školy sú východiskovým bodom pre výučbu digitálnych zručností, takže učitelia by mali byť v centre transformácie.

Medzi členskými štátmi vládnu značné rozdiely z hľadiska úrovne digitálnych zručností. Výučba digitálnych zručností sa začína v školách, no napriek výzvam a možnostiam financovania na úrovni EÚ niektoré školy nie sú ani len pripojené. Spravodajkyňa zdôrazňuje, že nedostatočné pripojenie má za následok nedostatočné vzdelávanie v oblasti digitálnych zručností.

III. Digitálna transformácia si nevyžaduje len výučbu digitálnych zručností. Má tiež potenciál zmeniť učebné metódy.

Žiaľ, tento potenciál sa naplno nevyužíva, pretože vzdelať treba aj samotných učiteľov. Spravodajkyňa preto zastáva názor, že úspešná transformácia si vyžaduje riadnu podporu a zaškolenie učiteľov. Keďže učitelia sú beztak pod značným pracovným tlakom, nemalo by to ísť nad rámec ich bežných povinností, čo by tento tlak ešte zvýšilo.

IV. Potrebná je stratégia na úrovni Európskej únie.

Na úrovni EÚ existuje veľa iniciatív, napríklad nedávny akčný plán digitálneho vzdelávania a viacero sľubných, i keď menších iniciatív (napr. Európsky týždeň programovania, koalícia pre digitálne zručnosti a pracovné miesta, iniciatívy za mediálnu gramotnosť). Mnohé z týchto iniciatív však vychádzajú z rôznych generálnych riaditeľstiev Európskej komisie. Účinnejší prístup by sa dosiahol väčšou koordináciou a spoluprácou rôznych oddelení. Akčný plán by sa mal vnímať ako prvý krok k centrálnejšej stratégii.

V. Mala by sa vypracovať harmonizovaná metóda posudzovania digitálnych zručností.

V súčasnosti existujú nástroje na posudzovanie digitálnych zručností, napríklad rámec digitálnych kompetencií. Tieto nástroje však fungujú na báze samohodnotenia. Spravodajkyňa žiada, aby sa vypracoval modul PISA, a tak sa mohla overiť skutočná úroveň digitálnych zručností. Viac by sme sa tak dozvedeli o vyučovacích metódach uplatňovaných v jednotlivých členských štátoch aj globálne a vytvorili by sa tak príležitosti na výmenu najlepších postupov.

Digitálna transformácia ponúka množstvo príležitostí pre vzdelávanie a hospodárstvo. Vyžaduje si však náležité politické kroky. Bez nich hrozí, že vznikne nová sociálna priepasť.


STANOVISKO Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (10,10/2018)

pre Výbor pre kultúru a vzdelávanie

k vzdelávaniu v digitálnej ére: výzvy, príležitosti a ponaučenia pre tvorbu politík EÚ

(2018/2090(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Tamás Deutsch

NÁVRHY

Výbor pre priemysel, výskum a energetiku vyzýva Výbor pre kultúru a vzdelávanie, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje významnú úlohu vzdelávania, odbornej prípravy a rekvalifikácie, ktoré sú dostupné pre všetkých, ako najlepšej investície do budúcnosti EÚ; zdôrazňuje, že vzdelanie má strategický význam z hľadiska zamestnateľnosti, rastu, konkurencieschopnosti, inovácií a sociálnej súdržnosti; je pevne presvedčený, že digitálna transformácia má veľký vplyv na vzdelávacie systémy; zdôrazňuje, že digitálne kompetencie majú pre každého jednotlivca čoraz väčší význam a napomôžu vytvoriť inkluzívnu spoločnosť, a zdôrazňuje, že v budúcnosti si budú takmer všetky pracovné miesta, ako aj každodenné činnosti vyžadovať digitálne zručnosti a dátovú gramotnosť;

2.  zdôrazňuje, že v kontexte rýchlej digitálnej a spoločenskej transformácie by vzdelávací systém mal od útleho veku a počas celého života podporovať vyvážený súbor zručností a kompetencií, ktoré podnecujú odolnosť, kritické myslenie, dobré životné -podmienky a inovačný potenciál jednotlivcov; poukazuje na to, že sa treba urýchlene snažiť o súčinnosť medzi príslušnými digitálnymi zručnosťami a životnými zručnosťami(1), ako aj kľúčovými kompetenciami(2) (najmä osobnými, sociálnymi a podnikateľskými zručnosťami);

3.  víta oznámenie Komisie zo 17. januára 2018 o akčnom pláne pre digitálne vzdelávanie (COM(2018)0022), ako aj návrh Komisie na vytvorenie programu Digitálna Európa, pripomína dôležitosť dokončenia digitálneho jednotného trhu prostredníctvom plného využívania nových technológií ako nástrojov na podporu inovácií v európskych vzdelávacích systémoch a zdôrazňuje potrebu účinného rozvoja digitálnych kompetencií; zdôrazňuje, že je potrebné, aby digitálnu transformáciu sprevádzala vzdelávacia podpora, ktorá občanom umožní prechod na nové odborné a spoločenské úlohy; poukazuje na to, že digitalizácia ovplyvňuje vzdelávacie systémy v dvoch rovinách: po prvé, občania by mali byť pripravení na celoživotné vzdelávanie vo svete, ktorý je stále viac digitalizovaný, a po druhé, digitálna transformácia by sa mala uplatňovať aj na vzdelávacie systémy s cieľom vybaviť vyučujúcich náležitým súborom zručností;

4.  zdôrazňuje význam vzdelávania pri podpore jednotlivcov v efektívnom využívania informačných a komunikačných technológií (IKT) a pri príprave na rýchle prispôsobenie sa zmenám vyplývajúcich z digitalizácie a na aktívnu účasť na formovaní procesu digitalizácie; ďalej zdôrazňuje, že veľký význam má dostatočná infraštruktúra ponúkajúca vysokokvalitné a prístupné pripojenie a jej -vybudovanie musí sprevádzať riadna odborná príprava zabezpečujúca efektívne používanie; zdôrazňuje potrebu odstrániť digitálnu priepasť a zabezpečiť digitálnu prístupnosť, a to vytvorením prostredia priaznivého pre investície a podporou digitálnej infraštruktúry, ako sú širokopásmové siete s veľmi vysokou kapacitou; zdôrazňuje význam Nástroja na prepájanie Európy z hľadiska zabezpečovania fyzickej infraštruktúry pre širokopásmové siete s -vysokou kapacitou; zdôrazňuje význam zvýšeného financovania a investícií pre dosiahnutie strategických cieľov v oblasti pripojiteľnosti;

5.  zdôrazňuje zásadnú úlohu širokopásmových sietí s veľmi vysokou kapacitou, kybernetickej bezpečnosti, blockchainu a umelej inteligencie ako základu budúcich vzdelávacích systémov a systémov odbornej prípravy; zdôrazňuje, že je dôležité zaviesť na všetkých školách, univerzitách a vysokých školách hodiny programovania a podporovať zapojenie škôl do Európskeho týždňa programovania; poukazuje na to, že triedy kódovania pomáhajú odvrátiť nebezpečenstvo podvodov a falošných správ online a na sociálnych sieťach, a zdôrazňuje, že je potrebné, aby do týchto tried mali prístup ľudia, ktorí nemusia mať prístup k týmto systémom prostredníctvom vzdelávacích systémov; zdôrazňuje význam celoživotného vzdelávania s cieľom rozvíjať digitálne zručnosti a nástroje potrebné na podporu procesov súvisiacich s umelou inteligenciou a kybernetickou bezpečnosťou; poukazuje na to, že programy výučby v oblasti kybernetickej bezpečnosti by mali byť zaradené do učebných osnov pre akademické vzdelávanie a odbornú prípravu; požaduje dostatočné investície do výskumu a inovácií, napr. do 5G, umelej inteligencie a kybernetickej bezpečnosti;

6.  zdôrazňuje naliehavú potrebu rozvíjať celú škálu digitálnych zručností, ktoré budú jednotlivci a spoločnosti požadovať v stále viac digitalizovanom hospodárstve; zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu zohrávať centrá digitálnych inovácií v tomto smere; zdôrazňuje, že pri posudzovaní spoľahlivosti online informácií sú dôležité digitálne kompetencie; zdôrazňuje, že je dôležité navrhovať osobitné riešenia odbornej prípravy pre ľudí pracujúcich v malých a stredných podnikoch (MSP), rekvalifikovať nezamestnané osoby a rozvíjať obsah digitálnej odbornej prípravy a infraštruktúru prístupnú pre všetkých; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť prepojenie a aktívny dialóg medzi vzdelávaním a zamestnaním a uznáva dôležitosť podpory učňovskej prípravy využívajúcej výučbu prostredníctvom práce; poznamenáva, že digitálna transformácia bude faktorom vedúcim k zániku niektorých dnešných pracovných miest a vzniku nových pracovných miest v budúcnosti; pripomína, že je potrebné nabádať mladých ľudí, aby pokračovali v štúdiu v odvetví IKT a STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika); víta iniciatívu Digitálna príležitosť na podporu stáží a zdôrazňuje, že by sa mal začleniť a podporovať rovnaký prístup k digitálnym zručnostiam a ich učenie sa pre ženy a dievčatá; zdôrazňuje, že by sa mali vypracovať odporúčania týkajúce sa minimálnej úrovne digitálnych kompetencií, ktorú by študenti mali získať počas štúdia a že do učebných osnov by sa malo zaradiť témy ako súkromie, bezpečnosť a základné záruky na ochranu proti škodlivým činnostiam; zdôrazňuje, že je potrebné podnietiť podnikateľské kompetencie a podnikateľského ducha a podporovať digitálne podnikateľstvo; zdôrazňuje úlohu Európskeho inovačného a technologického inštitútu a znalostných a inovačných spoločenstiev z hľadiska združovania podnikania, výskumu a vzdelávania do vedomostného trojuholníka; vyzdvihuje úlohu akademických inkubátorov a zdôrazňuje potrebu rozvíjať na európskych univerzitách viac inkubačných programov spojených s univerzitami;

7.  zdôrazňuje, že digitálna transformácia na pracovisku znamená zmeny a výzvy z hľadiska prispôsobenia sa pre samotné ľudské zdroje; preto zdôrazňuje, že je dôležité podporovať odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie so zameraním na rozvoj digitálnych zručností v súčinnosti so životnými zručnosťami a kľúčovými kompetenciami, ktoré sú rozhodujúce pre odolnosť, posilnenie postavenia a dobré životné podmienky pracovníkov, ktorí prechádzajú transformáciou.

8.  pripomína, že digitálna technológia a prístup k údajom sú faktory umožňujúce inováciu vo vzdelávaní; zdôrazňuje dôležitosť otvorených údajov ako zdrojov vzdelávania a tiež ako nástroja na ďalší rozvoj otvorenej vedy.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

9.10.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

48

1

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Zigmantas Balčytis, Bendt Bendtsen, Jonathan Bullock, Jerzy Buzek, Reinhard Bütikofer, Angelo Ciocca, Edward Czesak, Jakop Dalunde, Christian Ehler, Fredrick Federley, Ashley Fox, Theresa Griffin, Igor Gräzin, András Gyürk, Hans-Olaf Henkel, Eva Kaili, Barbara Kappel, Krišjānis Kariņš, Seán Kelly, Jeppe Kofod, Jaromír Kohlíček, Peter Kouroumbashev, Zdzisław Krasnodębski, Miapetra Kumpula-Natri, Christelle Lechevalier, Tilly Metz, Csaba Molnár, Nadine Morano, Dan Nica, Morten Helveg Petersen, Miroslav Poche, Carolina Punset, Julia Reda, Paul Rübig, Sven Schulze, Dario Tamburrano, Patrizia Toia, Vladimir Urutchev, Kathleen Van Brempt, Martina Werner, Lieve Wierinck, Flavio Zanonato, Carlos Zorrinho, Pilar del Castillo Vera

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pilar Ayuso, Pervenche Berès, Tamás Deutsch, Jens Geier, Françoise Grossetête, Benedek Jávor, Werner Langen, Sofia Sakorafa

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

48

+

ALDE

Fredrick Federley, Igor Gräzin, Morten Helveg Petersen, Carolina Punset, Lieve Wierinck

ECR

Edward Czesak, Ashley Fox, Hans-Olaf Henkel, Zdzisław Krasnodębski

ENF

Angelo Ciocca, Barbara Kappel, Christelle Lechevalier

PPE

Pilar Ayuso, Bendt Bendtsen, Jerzy Buzek, Pilar del Castillo Vera, Tamás Deutsch, Christian Ehler, Françoise Grossetête, András Gyürk, Krišjānis Kariņš, Seán Kelly, Werner Langen, Nadine Morano, Paul Rübig, Sven Schulze, Vladimir Urutchev

S&D

Zigmantas Balčytis, Pervenche Berès, Jens Geier, Theresa Griffin, Eva Kaili, Jeppe Kofod, Peter Kouroumbashev, Miapetra Kumpula-Natri, Csaba Molnár, Dan Nica, Miroslav Poche, Patrizia Toia, Kathleen Van Brempt, Martina Werner, Flavio Zanonato, Carlos Zorrinho

VERTS/ALE

Reinhard Bütikofer, Jakop Dalunde, Benedek Jávor, Tilly Metz, Julia Reda

1

-

EFDD

Dario Tamburrano

3

0

EFDD

Jonathan Bullock

GUE/NGL

Jaromír Kohlíček, Sofia Sakorafa

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

(1)

Svetová zdravotnícka organizácia vymedzuje životné zručnosti ako „schopnosti adaptívneho a pozitívneho správania, ktoré umožňujú jednotlivcom účinne sa vyrovnať s požiadavkami a výzvami každodenného života. [...] do hlavného súboru životných zručností patrí: rozhodovanie, riešenie problémov, tvorivé myslenie, efektívna komunikácia, zručnosti v oblasti medziľudských vzťahov, sebauvedomenie, empatia, zvládanie emócií, zvládanie stresu“.

(2)

Odporúčanie Rady o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie prijaté 22. mája 2018.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

20.11.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

26

0

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Isabella Adinolfi, Dominique Bilde, Nikolaos Chountis, Silvia Costa, Mircea Diaconu, Damian Drăghici, Angel Dzhambazki, María Teresa Giménez Barbat, Giorgos Grammatikakis, Petra Kammerevert, Svetoslav Hristov Malinov, Rupert Matthews, Luigi Morgano, Yana Toom, Helga Trüpel, Sabine Verheyen, Julie Ward, Theodoros Zagorakis, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Milan Zver

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Norbert Erdős, Santiago Fisas Ayxelà, Dietmar Köster, Emma McClarkin, Michel Reimon

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Nicola Danti, Tomáš Zdechovský


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

26

+

ALDE

Mircea Diaconu, María Teresa Giménez Barbat, Yana Toom

ECR

Angel Dzhambazki, Emma McClarkin, Rupert Matthews

EFDD

Isabella Adinolfi

GUE/NGL

Nikolaos Chountis

PPE

Norbert Erdős, Santiago Fisas Ayxelà, Svetoslav Hristov Malinov, Sabine Verheyen, Theodoros Zagorakis, Tomáš Zdechovský, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Milan Zver

S&D

Silvia Costa, Nicola Danti, Damian Drăghici, Giorgos Grammatikakis, Petra Kammerevert, Dietmar Köster, Luigi Morgano, Julie Ward

VERTS/ALE

Michel Reimon, Helga Trüpel

0

-

 

 

1

0

ENF

Dominique Bilde

Vysvetlenie použitých znakov

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 10. decembra 2018Právne oznámenie