Postup : 2018/2101(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0424/2018

Predkladané texty :

A8-0424/2018

Rozpravy :

PV 15/01/2019 - 14
CRE 15/01/2019 - 14

Hlasovanie :

PV 16/01/2019 - 21.6
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0029

SPRÁVA     
PDF 553kWORD 62k
4.12.2018
PE 625.316v02-00 A8-0424/2018

o výročnej správe ECB za rok 2017

(2018/2101(INI))

Výbor pre hospodárske a menové veci

Spravodajca: Gabriel Mato

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o výročnej správe ECB za rok 2017

(2018/2101(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na uznesenie zo 6. februára 2018 o výročnej správe Európskej centrálnej banky za rok 2016(1),

–  so zreteľom na výročnú správu Európskej centrálnej banky (ECB) za rok 2017,

–  so zreteľom na štatút Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) a Európskej centrálnej banky, a najmä na jeho články 2, 3, 7, článok 10 ods. 2, články 15 a 21, článok 32 ods. 5 a článok 33 ods. 1,

–  so zreteľom na článok 129 ods. 3, článok 130, článok 138 ods. 2, článok 282 ods. 2, článok 282 ods. 3, článok 283 ods. 2 a článok 284 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na prejav prezidenta ECB Maria Draghiho, ktorý predniesol 19. júna 2018 v Sintre,

–  so zreteľom na Ekonomický bulletin ECB, vydanie 5/2018,

–  so zreteľom na článok 11 nariadenia Rady (ES) č. 974/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 1 ZFEÚ o eure ako zákonnom platidle(2),

–  so zreteľom na spätnú väzbu k informáciám, ktoré Parlament poskytol v rámci svojho uznesenia o výročnej správe ECB za rok 2016,

–  so zreteľom na výročnú hospodársku správu Banky pre medzinárodné zúčtovanie BIS za rok 2017,

–  so zreteľom na správu Európskeho výboru pre systémové riziká ESRB z novembra 2016 s názvom Vulnerabilities in the EU residential real estate sector (Citlivé miesta v segmente nehnuteľností na bývanie v EÚ) a sprievodné upozornenia pre jednotlivé krajiny vydané ôsmim členským štátom,

–  so zreteľom na článok 132 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0424/2018),

A.  keďže euro si v medzinárodnom menovom systéme nesporne zachováva pozíciu druhej najdôležitejšej meny; keďže v roku 2017 sa euro tešilo vysokej všeobecnej podpore, pričom takmer tri štvrtiny respondentov v eurozóne (73 %) boli za jednotnú menu, čo je najvyššie hodnotenie od jesene 2004;

B.  keďže podľa prognózy Komisie z leta 2018 sa HDP EÚ a eurozóny v roku 2017 zvýšil o 2,4 % a prekonal HDP USA; keďže podľa tej istej prognózy by sa HDP mal v roku 2018 zvýšiť o 2,1 % a v roku 2019 o 2,0 %;

C.  keďže najnovšie hospodárske údaje za rok 2018 v dôsledku slabších stimulov zo strany zahraničného obchodu a vyšších cien ropy poukazujú na isté spomalenie rastu vysokej úrovne v roku 2017;

D.  keďže podľa údajov Eurostatu z mája 2018 sa nezamestnanosť v EÚ a eurozóne vrátila na úroveň pred krízou a v EÚ dosahuje 7,0 % a v eurozóne 8,4 %; keďže počet zamestnaných a zapojenie pracovnej sily v eurozóne boli od začiatku hospodárskej a menovej únie v roku 1999 na najvyššej úrovni;

E.  keďže napriek určitej konvergencii je miera rastu a miera nezamestnanosti geograficky značne nerovnomerná, čím sa hospodárstvo stáva nebezpečne zraniteľným a predstavuje hrozbu pre zdravý a vyvážený rozvoj; keďže miera nezamestnanosti mladých zostáva viac ako dvojnásobná oproti priemernej úrovni, ktorá koncom roka 2017 dosiahla v EÚ 16,8 % a v eurozóne 18,8 %;

F.  keďže súčasná rozsiahla hospodárska expanzia je stimulovaná najmä vývozom a domácou spotrebou v členských štátoch; keďže minulý rok investície za podpory svetovej konjunktúry a Investičného plánu pre Európu rástli najrýchlejšie od roku 2007; zdôrazňuje úlohu EFSI, ktorý zmobilizoval investície v celkovej výške 256,9 miliárd EUR a prostredníctvom EIF poskytol financovanie pre takmer 550 000 MSP na preklenutie nedostatku kapitálu v EÚ;

G.  keďže hospodárska výkonnosť členských štátov mimo jednotnej meny využívajúcich variabilitu výmenného kurzu vlastnej meny, nie je vyrovnaná; keďže hospodárstvo členských štátov, ktoré za posledných desať rokov prijali jednotnú menu, dosahuje lepšie výsledky než v krajinách s variabilným výmenným kurzom;

H.  keďže podľa makroekonomických prognóz odborníkov Eurosystému z júna 2018 má ročná miera inflácie v harmonizovanom indexe spotrebiteľských cien (HICP) pre eurozónu dosiahnuť v rokoch 2018, 2019 a 2020 úroveň 1,7 %, vrátiť sa z predchádzajúcich nízkych hodnôt a priblížiť sa k strednodobému cieľu ECB, ktorým je inflácia tesne pod 2 %, pričom uvedený cieľ ešte stále nedosahuje a jednotlivé krajiny eurozóny majú mieru inflácie veľmi rozdielnu; keďže nárast celkovej inflácie je spôsobený najmä vyššími cenami energie, pričom základná inflácia vzrástla v roku 2016 iba mierne z 0,9 % na 1,0 % a v roku 2017 sa príznaky trvalého rastu neprejavili; keďže rast miezd v súlade s rastom produktivity zostáva významným predpokladom ustáleného zvyšovania základnej inflácie;

I.  keďže podľa prognózy Komisie z jari roku 2018 má celkový deficit verejných financií v eurozóne v roku 2018 klesnúť z 0,9 % na 0,7 % HDP, pričom ďalší pokles na 0,6 % sa očakáva v roku 2019, čo je porovnateľné s očakávaným deficitom vo výške 5,9 % HDP v USA a 2,7 % v Japonsku;

J.  keďže ECB predpokladá, že pri podpore súčasnej menovej politiky sa inflácia spolu s hospodárskym rozvojom, rastúcimi mzdami a zmierňovaním hospodárskej stagnácie v strednodobom horizonte postupne zvýši;

K.  keďže banky eurozóny urýchlili znižovanie počtu nesplácaných úverov z 8 % celkového počtu úverov v roku 2014 na 4,9 % vo štvrtom štvrťroku roku 2017; keďže celkový objem nesplácaných úverov v celej EÚ naďalej dosahuje úroveň 950 miliárd EUR; keďže s cieľom zabezpečiť finančnú stabilitu a vyhnúť sa negatívnym dôsledkom pre majiteľov bežných účtov, sporiteľov a investorov sa nesplácané úvery musia buď predať, (čiastočne) odpísať alebo primerane zabezpečiť; keďže sa množstvo nesplácaných úverov v jednotlivých členských štátoch sa navzájom značne líši; keďže podiel nesplácaných úverov v ôsmich členských štátoch je naďalej výrazne nad 10 % a vo dvoch je tento podiel viac ako 40 %;

L.  keďže na zvýšenie likvidity trhu na európskej úrovni a zabránenie jeho možnej neprehľadnosti je potrebný silnejší sekundárny trh s nesplácanými úvermi;

M.  keďže sa Rada guvernérov ECB na svojom zasadnutí v októbri 2017 v rámci programu nákupu čistých aktív rozhodla, že do septembra 2018 sa bude pokračovať v mesačných nákupoch v hodnote 30 miliárd EUR; keďže sa Rada guvernérov ECB na svojom zasadnutí v júni 2018 rozhodla, že sa mesačné nákupy v zníženej hodnote 15 miliárd EUR predĺžia do konca roka 2018 a potom podľa ďalších údajov potvrdzujúcich jej strednodobý výhľad vývoja inflácie sa úplne ukončia, čo potvrdila na svojom zasadnutí v septembri 2018;

N.  keďže Rada guvernérov ECB potvrdila svoje predpoklady, že úrokové sadzby hlavných refinančných operácií zostanú aspoň do konca leta 2019 nezmenené, resp. na úrovni 0,00 %, úrokové sadzby jednodňových refinančných operácií na úrovni 0,25 % a úrokové sadzby jednodňových sterilizačných operácií na úrovni 0,40 %, a určite dovtedy, kým sa vývoj inflácie neustáli v súlade so strednodobým cieľom ECB;

O.  keďže posledné sprístupnenie cielených dlhodobejších refinančných operácií TLTRO v roku 2017 odhalilo rastúci dopyt zo strany bánk v eurozóne; keďže cieľom TLTRO je stimulovať poskytovanie bankových úverov reálnej ekonomike;

P.  keďže koncom roka 2017 dosiahla bilancia Eurosystému rekordnú hodnotu 4,5 bilióna EUR, čo je o 0,8 bilióna EUR viac ako koncom roka 2016 a predstavuje 41 % celkového HDP eurozóny; keďže ECB programom nákupu dlhopisov vniesla do svojej bilancie značné riziká;

Q.  keďže v roku 2017 sa počet eurobankoviek v obehu zvýšil približne o 5,9 % a ich hodnota približne o 4,0 %, pričom počet euromincí sa zvýšil o 4,2 % a ich hodnota o 4,0 %;

R.  keďže v roku 2017 dosiahla ECB čistý zisk 1 275 miliárd EUR v porovnaní s 1 193 miliardami EUR v roku 2016; keďže toto zvýšenie možno pripísať predovšetkým nárastu čistého príjmu z úrokov;

S.  keďže členovia výkonnej rady ECB nepretržite zdôrazňujú význam zavádzania reforiem zameraných na zvyšovanie produktivity v eurozóne, ako aj fiškálnych politík na podporu rastu v rámci Paktu stability a rastu;

T.  keďže článok 123 ZFEÚ a článok 21 štatútu ESCB/ECB vládam zakazujú menové financovanie;

U.  keďže ECB pri výkone svojej úlohy v oblasti dohľadu doteraz dostatočne nezohľadňovala zásadu proporcionality;

Všeobecný prehľad

1.  víta to, že všeobecná podpora eura v roku 2017 sa oproti roku 2016 zvýšila o 8 percentuálnych bodov, pričom takmer dve tretiny respondentov (64 %) uviedli, že jednotná mena je pre ich krajiny dobrá;

2.  zdôrazňuje, že euro je predovšetkým politickým a nie hospodárskym projektom; zdôrazňuje, že jednotná mena je nevratná;

3.  upozorňuje na požiadavku, aby každý členský štát s výnimkou Spojeného kráľovstva a Dánska po splnení maastrichtských konvergenčných kritérií prijal jednotnú menu,; zastáva názor, že členstvo v bankovej únii sa musí považovať za kľúčové kritérium pre krajiny, ktoré hodlajú vstúpiť do eurozóny;

4.  zdôrazňuje, že štatút nezávislosti ECB zakotvený v zmluvách je rozhodujúci pre plnenie jej mandátu v oblasti cenovej stability a pre ochranu inštitúcie ako celku pred politickými zásahmi;

5.  zdôrazňuje, že ECB je zodpovedná za menovú politiku eurozóny ako celku; pripomína, že podľa pravidiel ECB členovia správnej rady nezastupujú svoje členské štáty, nemajú právo veta a nesmú prijímať pokyny od žiadnej inštitúcie, vlády ani iného orgánu, čo správnej rade umožňuje konať rozhodne;

6.  konštatuje, že menová politika prispieva k zachovaniu jednotnej meny a stability hospodárskej menovej únie;

7.  opätovne zdôrazňuje, že nezávislosť ECB poskytuje členom výkonnej rady slobodu pri zodpovednom rozhodovaní o účasti na fórach, ktoré nie sú prístupné širokej verejnosti, ak to považujú za potrebné na zabezpečenie čo najlepšieho vedenia menovej politiky ECB, a to na základe dodržiavania pravidiel o primeranej zodpovednosti; berie na vedomie stanovisko ombudsmanky z 5. júla 2018;

8.  vyzýva ECB, aby sa zamerala na svoj hlavný cieľ, ktorým je cenová stabilita; pripomína, že v súlade s ustanoveniami článku 2 jej štatútu a článku 127 ZFEÚ a ďalšími informáciami uvedenými v článku 282 ZFEÚ je nevyhnutné, aby ECB bez toho, aby bol dotknutý hlavný cieľ cenovej stability, podporovala všeobecné hospodárske politiky Únie s cieľom prispieť k dosahovaniu cieľov Únie podľa článku 3 ZEÚ;

9.  konštatuje, že hospodárstvo EÚ rástlo v priebehu desaťročia najrýchlejšie v roku 2017 a že všetky členské štáty pocítili rozvoj svojho hospodárstva; konštatuje, že nezamestnanosť v EÚ je na najnižšej úrovni od roku 2008, hoci naďalej drasticky postihuje mladých; víta úlohu ECB v štrukturálnych reformách niektorých členských štátov, ktoré majú priniesť trvalo udržateľný inkluzívny rast ako súčasť trvalého oživenia; pripomína, že je dôležité posúdiť hospodárske a sociálne dôsledky týchto reforiem;

10.  varuje však pred nárastom neistoty, ktorá vyplýva z faktorov ako: hrozba zvýšeného protekcionizmu; rokovania o brexite; potenciálne realitné bubliny; kríza rozvojových trhov; historicky najvyšší súkromný a verejný dlh; všeobecná volatilita finančných trhov najmä v súvislosti s politickými rizikami v niektorých členských krajinách, ktoré poškodzujú vyhliadky rastu eurozóny; rastúci populizmus, izolacionizmus a etnocentrizmus v celom politickom spektre; odpor proti globalizácii; a stále rozdielnejšie názory členských štátov na budúcnosť európskej integrácie;

11.  upozorňuje, že podľa výročnej hospodárskej správy Banky pre medzinárodné zúčtovanie BIS za rok 2018 sa vyskytli príznaky rastúcej finančnej nerovnováhy, a to najmä v krajinách, ktoré sú vo veľkej miere ušetrené od svetovej finančnej krízy, pretože na rozdiel od krajín v epicentre chaosu nedošlo k znižovaniu pákového efektu v súkromnom sektore; konštatuje, že nerovnovážnosť má podobu výrazného rastu úverov v súkromnom sektore;

12.  zdôrazňuje, že v tejto chvíli je veľmi dôležité zachovať priaznivé prostredie pre verejné a súkromné investície, ktoré naďalej zaostávajú za predkrízovou úrovňou; odporúča ECB, aby v súlade so svojím mandátom prijala potrebné opatrenia na pomoc na dosiahnutie tohto cieľa; pripomína však, že expanzia vďaka úverom môže viesť k nevhodnému rozdeľovaniu reálnych zdrojov;

Štrukturálne reformy

13.  domnieva sa, že samotná menová politika na dosiahnutie udržateľnej hospodárskej obnovy nepostačuje; pripomína proticyklický vplyv menovej politiky na oživenie po kríze, domnieva sa však, že štrukturálny prínos menovej politiky k udržateľnému rastu je obmedzený; preto naliehavo vyzýva politických činiteľov, aby súčasnú hospodársku konjunktúru udržali dlhšie než v krátkodobom horizonte zavedením kombinácie sociálne vyvážených, ambicióznych a na rast orientovaných štrukturálnych reforiem a fiškálnych politík na podporu produktivity v rámci Paktu stability a rastu vrátane jeho ustanovení o flexibilite; opakuje slová predsedu Európskej fiškálnej rady, ktorými sa 5. novembra 2018 obrátil na Výbor pre hospodárske a menové veci s tým, že „flexibilita pravidiel musí byť praxou, ktorá závisí od aktuálnej hospodárskej situácie“, ako aj názor vyjadrený v správe z júna 2018, že „na zabezpečenie dôveryhodnosti paktu by sa ustanovenia o flexibilite mali uplatňovať symetricky, a nielen v prípade, že hospodárstvo upadá alebo je slabé“;

14.  zdôrazňuje, že s cieľom zabezpečiť plnú účinnosť menovej politiky treba napraviť nadmernú makroekonomickú nerovnovážnosť vhodnými fiškálnymi a hospodárskymi politikami na podporu produktivity; zdôrazňuje, že menová politika ECB nemôže nahradiť udržateľné štrukturálne reformy, za ktoré zodpovedajú členské štáty;

15.  so znepokojením konštatuje, že od začiatku krízy výrazne poklesol podiel EÚ na svetovom toku priamych zahraničných investícií;

16.  berie na vedomie stanovisko ECB, ktorým vyzýva na rýchle vytvorenie európskeho systému ochrany vkladov EDIS ako tretieho piliera bankovej únie; zdôrazňuje kľúčovú úlohu ochrany vkladov pri budovaní dôvery a zabezpečovaní ochrany všetkých vkladov v rámci bankovej únie; zdôrazňuje, že systém EDIS by mohol pomôcť pri ďalšom posilňovaní a zabezpečovaní finančnej stability; uznáva, že zdieľanie rizík a znižovanie rizík musia ísť ruka v ruke;

Program nákupu aktív

17.  zdôrazňuje, že neštandardné opatrenia menovej politiky ECB sa osvedčili pri predchádzaní riziku deflácie, ktorá začiatkom roku 2016 ešte stále hrozila, a pri vyvolávaní oživenia úverov pre súkromný sektor, ktorých ročný rast v polovici roka 2018 bol približne 3 % v porovnaní s 0 % v roku 2015;

18.  súhlasí s ECB, že dosiahnutie inflačného cieľa si bude vyžadovať udržateľné podporné fiškálne politiky, ako aj reformy na posilnenie konkurencieschopnosti, produktivity a rastu a zvyšovanie miezd v súlade s rastom produktivity; vyzýva preto členské štáty, aby zdvojnásobili úsilie v súlade so zásadami tzv. účinného trojuholníka, ktorým je podpora investícií, presadzovanie sociálne vyvážených štrukturálnych reforiem na podporu rastu a zaisťovanie zodpovednej fiškálnej politiky;

19.  je znepokojený rýchlo rastúcimi cenami nehnuteľností v niektorých členských štátoch; vyzýva preto na ostražitosť napriek nebezpečenstvu opätovného vzniku realitných bublín a nadmernej zadlženosti domácností a súkromného sektora v určitých členských štátoch;

20.  berie na vedomie pripomienky predsedu ESRB Maria Draghiho(3), že hlavným zdrojom zraniteľnosti, ktorý vedie k prehrievaniu trhov s nehnuteľnosťami v EÚ, je snaha medzinárodných investorov o výnosy – najmä pri cezhraničnom financovaní a zo strany nebankových subjektov – a že tvorcovia politík by mali preskúmať možnosť zavedenia nových makroprudenciálnych nástrojov pre nebankové subjekty, najmä vzhľadom na ich expozíciu voči nehnuteľnostiam určeným na podnikanie;

21.  bez toho, aby bola dotknutá nezávislosť ECB, súhlasí s jej rozhodnutím ukončiť program nákupu aktív udržateľným spôsobom v závislosti od poskytnutých údajov potvrdzujúcich jej strednodobý výhľad vývoja inflácie, a domnieva sa, že tento nástroj by sa mal využívať len dočasne, pretože vytvára nové riziká pre finančnú stabilitu a znižuje motiváciu konsolidovať verejné financie a realizovať štrukturálne reformy; uznáva, že podpora obnovy po kríze závislá od menovej politiky mala aj nezamýšľané dôsledky;

22.  zdôrazňuje najmä, že dlhodobé neštandardné politické opatrenia môžu mať negatívne distribučné účinky; vyzýva preto ECB, aby v budúcej výročnej správy uviedla podrobnú komplexnú analýzu vedľajších účinkov svojich opatrení v oblasti menovej politiky vrátane potenciálnych rizík pre poisťovníctvo a dôchodkové zabezpečenie;

23.  konštatuje, že najväčšiu časť programu nákupu aktív ku koncu roka 2017 predstavoval program nákupu aktív verejného sektora PSPP v hodnote 1,9 bilióna EUR; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa pri nákupoch vo verejnom sektore dodržiaval limit pre emitenta vo výške 33 %;

24.  konštatuje, že zo všetkých programov nákupu aktív súkromného sektora v roku 2017 prispel najviac program nákupu cenných papierov podnikového sektora CSPP s 82 miliardami EUR čistých nákupov; víta to, že ECB od roku 2017 uverejňuje úplný zoznam všetkých investícií v podnikovom sektore vrátane názvov emitentov spolu so súhrnnými údajmi o týchto investíciách podľa krajiny, rizika, ratingu a odvetvia; vyzýva ECB, aby okrem ďalších opatrení uplatňovala podobnú politiku transparentnosti na všetky programy nákupu aktív vrátane ABSPP a CBPP3 s cieľom zverejňovať operačné metodiky použité pri výbere cenných papierov, ktoré nakupujú národné centrálne banky (NCB); zdôrazňuje, že CSPP nesmie v žiadnom prípade viesť k narušovaniu hospodárskej súťaže na vnútornom trhu;

25.  pripomína, že ECB ako inštitúcia EÚ je viazaná Parížskou dohodou; vyzýva ECB, aby v plnom súlade so svojím mandátom, nezávislosťou a rámom pre riadenie rizík do svojich politík zapracovala záväzok podľa Parížskej dohody a hospodárske a sociálne zásady, ako aj zásady riadenia (zásady ESG);

26.  víta transparentnosť, ktorú ECB umožňuje svojím usmerňovaním očakávaní (tzv. forward guidance); berie na vedomie rozhodnutie ECB udržiavať nízke úrokové sadzby vzhľadom na neistoty súčasného globálneho prostredia;

27.  zdôrazňuje, že z hľadiska predchádzania narušeniam trhu bude kľúčovým správne zoradenie a postupná redukcia výnimočných opatrení; pripomína, že ak si to vyžiadajú hospodárske podmienky, je pri zachovaní stabilnej bilancie Eurosystému možné pokračovať vo zvyšovaní úrokových sadzieb;

28.  zdôrazňuje význam komunikácie a usmerňovania očakávaní pre úspešnú normalizáciu menovej politiky;

29.  je si vedomý diferencovaného vplyvu, ktorý má mať normalizácia menovej politiky na členské štáty podľa výšku a profilu splatnosti ich dlhu;

30.  zdôrazňuje rozsah regulačných a štrukturálnych zmien, ktoré nastali od poslednej hospodárskej krízy, a ich význam v mnohých oblastiach súvisiacich s menovou politikou; zdôrazňuje význam výskumu a štúdií s cieľom lepšie pochopiť nové prostredie, ktoré vyplýva z vývoja za posledné desaťročia, a jeho dôsledkov pre uskutočňovanie menovej politiky;

31.  konštatuje účinky zápornej sadzby pre jednodňové sterilizačné operácie, ktorá bola bankám uložená v júni 2014; domnieva sa, že ak by sa toto opatrenie ďalej vykonávalo, mohlo by mať vplyv na ziskovosť bankovníctva, a že by sa malo od neho upúšťať tak, ako sa v súlade so súčasným oživením bude menová politika vracať do normálu;

32.  uvedomuje si možné pokračovanie cielených dlhodobejších refinančných operácií TLTRO, ktoré bankám zabezpečujú strednodobé financovanie za atraktívnych podmienok za predpokladu, že sa dané prostriedky skutočne použijú v reálnej ekonomike na nové úvery; konštatuje rastúci dopyt zo strany bánk eurozóny, ktorý sa prejavil pri posledných TLTRO v roku 2017 a ktorý môže byť spôsobený zvýšením sadzieb pre vklady a možnosťou ľahkého zisku; vyzýva ECB, aby tento vývoj dôsledne monitorovala s cieľom zabezpečiť, aby sa TLTRO skutočne používali na podporu bankových úverov do reálnej ekonomiky;

33.  konštatuje nárast bilancie systému TARGET2, ktorý svedčí o pokračujúcom odlive kapitálu z okrajových častí eurozóny; poznamenáva, že podľa ECB zmeny bilancie systému TARGET vo veľkej miere odrážajú toky likvidity vyplývajúce z programu nákupu aktív a nie sú prejavom obnoveného tlaku na finančných trhoch; vyzýva ECB, aby objasnila základné faktory a potenciálne riziká súvisiace s nerovnovážnosťou, ktorú by mohli spôsobiť;

Ostatné aspekty

34.  víta prijatie dohody o núdzovej pomoci na zvýšenie likvidity ELA, ktorá objasňuje rozdelenie zodpovedností, nákladov a rizík; poznamenáva, že táto dohoda sa má prehodnotiť najneskôr v roku 2019; zastáva názor, že o udelení ELA by sa malo rozhodovať na úrovni EÚ;

35.  vyzýva ECB, aby zverejnila plnú výšku ziskov, ktoré Eurosystém dosiahol prostredníctvom dohody o čistých finančných aktívach ANFA, a prostredníctvom programu pre trhy s cennými papiermi SMP od roku 2010 až do jeho úplného ukončenia, s konkrétnym rozpisom podľa krajín pre tie členské štáty, na trhu ktorých sa nákupy realizovali (Grécko, Írsko, Portugalsko, Španielsko a Taliansko);

36.  víta zmenu článku 22 Štatútu ESCB/ECB, ktorej cieľom je poskytnúť jasný právny základ pre Eurosystém, aby mohol plniť úlohu centrálnej emisnej banky pre centrálne zúčtovacie protistrany CCP, čím ECB získa právomoc regulovať činnosť zúčtovacích systémov vrátane CCP s cieľom účinne bojovať proti rizikám, ktoré tieto systémy predstavujú pre bezproblémové fungovanie platobných systémov a vykonávanie jednotnej menovej politiky;

37.  vyzýva ECB, aby sa riadila odporúčaniami Transparency International, najmä pokiaľ ide o jej úlohu v rámci trojky;

38.  vyzýva ECB, aby pokračovala v úsilí zabezpečiť pripravenosť bánk na všetky možné nepredvídané udalosti súvisiace s vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ; okrem toho vyzýva ECB, aby podnikla všetky prípravné kroky potrebné na zabezpečenie stability finančných trhov EÚ, a to aj v prípade vystúpenia Spojeného kráľovstva z EÚ bez dohody;

39.  zdôrazňuje, že treba, aby členské štáty eurozóny v súvislosti s vystúpením Spojeného kráľovstva z EÚ namiesto škodlivých pretekov ku dnu uplatňovali spoločnú regulačnú stratégiu pre finančný sektor;

40.  súhlasí, že dobre fungujúci, diverzifikovaný a integrovaný kapitálový trh je prospešný pre pôsobenie jednotnej menovej politiky; naliehavo vyzýva na urýchlenie projektu únie kapitálových trhov CMU s cieľom prehĺbiť finančnú integráciu v záujme pomoci pri budovaní odolnosti proti otrasom, zefektívniť pôsobenie menovej politiky v celej menovej únii a podporiť zdieľanie rizík súkromného sektora v rámci bankovej únie a Únie ako celku; poukazuje na to, že CSPP by mohol prispieť k uľahčeniu podmienok financovania pre podniky najmä v nefinančnom sektore (t. j. v nefinančných korporáciách NFC);

41.  domnieva sa, že hlbšie a lepšie prepojené európske kapitálové trhy, ktoré budú výsledkom prechodu na úniu kapitálových trhov EÚ a postupného zavŕšenia bankovej únie, prispejú k hĺbke a likvidite finančných trhov eurozóny a zároveň podporia medzinárodné postavenie eura;

42.  vyzýva ECB, aby naďalej venovala pozornosť prístupu MSP k úverom, najmä v súvislosti s pomalým zlepšovaním ich finančnej situácie, na ktorú poukázal prieskum o prístupe podnikov k financovaniu v júni 2018; zdôrazňuje, že plne funkčná únia kapitálových trhov môže z dlhodobého hľadiska zabezpečiť alternatívne financovanie pre MSP ako doplnenie financovania od bánk;

43.  domnieva sa, že fungujúcu úniu kapitálových trhov možno najrýchlejšie dosiahnuť prostredníctvom vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré zabránia širšiemu vplyvu fungujúcich kapitálových trhov v celej Únii, a znižovaním záťaže vyplývajúcej z nových predpisov;

44.  žiada ECB, aby zvýšila monitorovanie v súvislosti s vývojom technológie distribuovaných databáz transakcií DLT a zvýšenými rizikami finančných technológií z hľadiska kybernetickej bezpečnosti;

45.  konštatuje súhlas ECB s tým, že je dôležité preskúmať relevantnosť a dôsledky toho, keby centrálna banka emitovala digitálnu menu DBM pre širokú verejnosť; odporúča ECB, aby takúto štúdiu vykonala a zverejnila;

46.  zdôrazňuje význam IT bezpečnosti pre finančníctvo a platobný systém; vyzýva ECB, aby tejto otázke naďalej venovala veľkú pozornosť, aby zdôrazňovala jej význam na medzinárodných fórach a aby pokračovala v spolupráci s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov;

47.  súhlasí s ECB, pokiaľ ide o význam fyzických peňazí ako zákonného platidla, keďže euro je jediným zákonným platidlom v eurozóne, a pripomína všetkým členským štátom eurozóny, že prijímanie euromincí a eurobankoviek by malo byť pravidlom v maloobchodných transakciách bez toho, aby bolo dotknuté právo týchto členských štátov zaviesť horný limit pre hotovostné platby na účely boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti, daňovým podvodom a financovaniu terorizmu a organizovanej trestnej činnosti;

48.  potvrdzuje stanovisko členov výkonnej rady k tomu, aké dôležité je vyvíjať skutočne európske platobné systémy imúnne voči narušeniam zvonka, ako sú napríklad narušenia politickej povahy;

49.  upozorňuje na výzvu predsedu Junckera v prejave o stave Únie v roku 2018 s cieľom riešiť medzinárodnú úlohu eura a potrebu, aby na medzinárodnej scéne zohrávala svoju úlohu v plnej miere;

50.  zdôrazňuje dôležitosť toho, že ECB sa zodpovedá Európskemu parlamentu; v tejto súvislosti víta trvalý dialóg medzi ECB a Európskym parlamentom a pravidelné vystúpenia prezidenta ECB, prípadne ďalších členov Výkonnej rady vo Výbore pre hospodárske a menové veci a v pléne; odporúča ECB, aby v tomto dialógu pokračovala; zdôrazňuje, že komunikácia ECB sa zlepšila; domnieva sa, že ECB by mala pokračovať v úsilí o prospešnosť svojich rozhodnutí a ich zrozumiteľnosť pre všetkých občanov, ako aj v opatreniach na zachovanie cenovej stability v eurozóne, a teda zachovanie kúpnej sily spoločnej meny;

51.  blahoželá ECB k úsiliu, ktoré doteraz vynaložila na zvýšenie transparentnosti a demokratickej zodpovednosti voči európskym občanom a Európskemu parlamentu;

52.  žiada Výbor pre hospodárske a menové veci, aby prijal opatrenia na zlepšenie rámca menového dialógu s prezidentom ECB;

53.  víta lepšiu systematickú a pádnu reakciu ECB na vyjadrenie Parlamentu k výročnej správe ECB za rok 2016; vyzýva ECB, aby pokračovala v prisľúbenej zodpovednosti a každoročne naďalej zverejňovala písomnú reakciu na uznesenie Parlamentu k výročnej správe ECB;

54.  pripomína, že v najbližších mesiacoch nastanú významné zmeny v Rade guvernérov ECB, keďže niekoľkým členom Výkonnej rady vrátane prezidenta sa končí funkčné obdobie; domnieva sa, že tieto zmeny by sa mali pripraviť spoločne s Európskym parlamentom dôkladne, plne transparentne a v súlade so zmluvami; naliehavo vyzýva Radu, aby pripravila vyrovnaný zoznam najmenej troch kandidátov na všetky miesta uvoľnené v budúcnosti, a tým Parlamentu umožnila zmysluplnejšiu poradnú úlohu v procese menovania; opakuje svoje stanovisko, že je potrebná lepšia rodová vyváženosť, a to tak vo Výkonnej rade, ako aj medzi zamestnancami ECB vo všeobecnosti; zdôrazňuje, že do Výkonnej rady smú byť vyberaní výlučne odborníci uznávaní a skúsení v oblasti menovej a bankovej problematiky;

55.  súhlasí s tvrdením prezidenta Draghiho z jeho prejavu z 13. septembra 2018, že priveľa vzájomne si protirečiacich vyhlásení, po ktorých nenasledovali činy, viedli v Taliansku za posledné mesiace k vyšším výnosom zo štátnych dlhopisov a zväčšeniu rozpätia, čo malo negatívne dôsledky pre podniky a domácnosti;

°

°  °

56.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Prijaté texty, P8_TA(2018)0025.

(2)

Ú. v. ES L 139, 11.5.1998, s. 1.

(3)

Na vypočutí vo Výbore pre hospodárske a menové veci s ESRB 9. júla 2018.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

27.11.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

39

2

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Hugues Bayet, Pervenche Berès, Esther de Lange, Jonás Fernández, Giuseppe Ferrandino, Stefan Gehrold, Sven Giegold, Gunnar Hökmark, Danuta Maria Hübner, Petr Ježek, Georgios Kyrtsos, Philippe Lamberts, Werner Langen, Bernd Lucke, Olle Ludvigsson, Ivana Maletić, Marisa Matias, Gabriel Mato, Alex Mayer, Bernard Monot, Caroline Nagtegaal, Luděk Niedermayer, Stanisław Ożóg, Anne Sander, Alfred Sant, Martin Schirdewan, Molly Scott Cato, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Theodor Dumitru Stolojan, Kay Swinburne, Paul Tang, Ramon Tremosa i Balcells, Marco Valli, Miguel Viegas, Jakob von Weizsäcker

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Jeppe Kofod, Thomas Mann, Luigi Morgano, Andreas Schwab, Joachim Starbatty, Lieve Wierinck

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Luis de Grandes Pascual


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

39

+

ALDE

Thierry Cornillet, Petr Ježek, Caroline Nagtegaal, Ramon Tremosa i Balcells, Lieve Wierinck

ECR

Bernd Lucke, Stanisław Ożóg, Joachim Starbatty, Kay Swinburne

PPE

Stefan Gehrold, Luis de Grandes Pascual, Gunnar Hökmark, Danuta Maria Hübner, Georgios Kyrtsos, Esther de Lange, Werner Langen, Ivana Maletić, Thomas Mann, Gabriel Mato, Luděk Niedermayer, Anne Sander, Andreas Schwab, Theodor Dumitru Stolojan

S&D

Hugues Bayet, Pervenche Berès, Jonás Fernández, Giuseppe Ferrandino, Jeppe Kofod, Olle Ludvigsson, Alex Mayer, Luigi Morgano, Alfred Sant, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Paul Tang, Jakob von Weizsäcker

VERTS/ALE

Sven Giegold, Philippe Lamberts, Molly Scott Cato

2

-

EFDD

Bernard Monot, Marco Valli

3

0

GUE/NGL

Marisa Matias, Martin Schirdewan, Miguel Viegas

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 8. januára 2019Právne oznámenie