Postup : 2018/2094(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0427/2018

Predkladané texty :

A8-0427/2018

Rozpravy :

PV 11/02/2019 - 20
CRE 11/02/2019 - 20

Hlasovanie :

PV 13/02/2019 - 8.16
CRE 13/02/2019 - 8.16
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0098

SPRÁVA     
PDF 288kWORD 106k
5.12.2018
PE 625.528v02-00 A8-0427/2018

o stave diskusie o budúcnosti Európy

(2018/2094(INI))

Výbor pre ústavné veci

Spravodajca: Ramón Jáuregui Atondo

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*):Ivana Maletić, Výbor pre hospodárske a menové veci

(*) Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci
 STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod
 STANOVISKO Výboru pre kontrolu rozpočtu
 STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka
 PRÍLOHA: LIST VÝBORU PRE PRÁVNE VECI
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o stave diskusie o budúcnosti Európy

(2018/2094(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Lisabonskú zmluvu, ktorou sa mení Zmluva o Európskej únii (ZEÚ) a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva a ktorá bola podpísaná 13. decembra 2007,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach, Európsku sociálnu chartu, dodatkový protokol k nej a jej revidované znenie,

–  so zreteľom na článok 295 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na neformálne stretnutie 27 hláv štátov alebo predsedov vlád, ktoré sa konalo 29. júna 2016,

–  so zreteľom na Bratislavské vyhlásenie a plán, na ktorom sa 16. septembra 2016 dohodlo 27 členských štátov,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2017 o Európskom pilieri sociálnych práv(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o zlepšení fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o možnom vývoji a úpravách súčasnej inštitucionálnej štruktúry Európskej únie(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2017 o rozpočtovej kapacite pre eurozónu(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. marca 2017 o ústavných, právnych a inštitucionálnych dôsledkoch spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky: možnosti, ktoré ponúka Lisabonská zmluva(6),

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie z 1. marca 2017 a päť nasledujúcich diskusných dokumentov [COM(2017) 2025, COM(2017) 0206, COM(2017) 0240, COM(2017) 0291, COM(2017) 0315, COM(2017) 0358],

–  so zreteľom na Rímsku deklaráciu z 25. marca 2017,

–  so zreteľom na oznámenie Spojeného kráľovstva z 29. marca 2017 o jeho zámere opustiť Európsku úniu,

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k Bielej knihe Komisie o budúcnosti Európy a ďalších opatreniach zo 6. júla 2017(7),

–  so zreteľom na uznesenie Výboru regiónov k Bielej knihe Komisie o budúcnosti Európy – Úvahy a scenáre pre štáty EÚ-27 k vývoju do roku 2025 z 12. mája 2017(8),

–  so zreteľom na rôzne príspevky národných parlamentov k bielej knihe Komisie a diskusným dokumentom o budúcnosti Európy,

–  so zreteľom na prejav predsedu Komisie Jeana-Clauda Junckera o stave Únie za rok 2018 z 12. septembra 2018,

–  so zreteľom na prejav predsedu Komisie Jeana-Clauda Junckera o stave Únie za rok 2017 z 13. septembra 2017 a jeho plán jednotnejšej, silnejšej a demokratickejšej Únie z 24. októbra 2017 [COM(2017) 0650],

–  so zreteľom na prejav francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona na Sorbonnskej univerzite 26. septembra 2017 s názvom Iniciatíva pre Európu: zvrchovaná, zjednotená demokratická Európa,

–  so zreteľom na neformálny samit hláv štátov alebo predsedov vlád EÚ, ktorý sa konal 29. septembra 2017 v Tallinne,

–  so zreteľom na Agendu lídrov prijatú na zasadnutí Európskej rady v dňoch 19. – 20. októbra 2017,

–  so zreteľom na medziinštitucionálne vyhlásenie Európskeho piliera sociálnych práv, ktoré 17. novembra 2017 poskytli Rada, Parlament a Komisia,

–  so zreteľom na plán Komisie na prehĺbenie hospodárskej a menovej únie (HMÚ) Európy zo 6. decembra 2017 [COM(2017) 0821] a najmä na návrh na zriadenie Európskeho menového fondu (EMF) [COM(2017) 0827], návrh na začlenenie podstaty Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe do právneho rámca Únie [COM(2017) 0824] a oznámenie o európskom ministrovi hospodárstva a financií [COM(2017) 0823],

–  so zreteľom na zasadnutie Európskej rady v dňoch 14. –15. decembra 2017, ako aj na stretnutie lídrov a samity eurozóny, ktoré sa konali v tejto súvislosti,

–  so zreteľom na list 26 národných parlamentov z 20 členských štátov z 20. decembra 2017 o transparentnosti rozhodovania v Rade,

–  so zreteľom na vyhlásenie z 10. januára 2018 prijaté na samite južných krajín Európskej únie (Cyprus, Francúzsko, Grécko, Malta, Portugalsko a Španielsko) s názvom Dosiahnutie pokroku v EÚ v roku 2018, ako aj na vyhlásenie o budúcnosti Európy krajín Vyšehradskej skupiny (Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko) z 26. januára 2018 a na spoločné vyhlásenie európskych ministrov financií z Fínska, Dánska, Estónska, Írska, Lotyšska, Litvy, Holandska a zo Švédska zo. 6. marca 2018,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. februára 2018 s názvom Európa, ktorá prináša výsledky: inštitucionálne možnosti na zefektívnenie činnosti Európskej únie [COM(2018) 0095],

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie (EÚ) 2018/234 zo 14. februára 2018 o posilnení európskeho charakteru a účinného priebehu volieb do Európskeho parlamentu v roku 2019(9),

–  so zreteľom na neformálne stretnutie 27 hláv štátov alebo predsedov vlád, ktoré sa konalo 23. februára 2018,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. marca 2018 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii v roku 2016(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. apríla 2018 o vykonávaní ustanovení zmluvy týkajúcich sa národných parlamentov(11),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Rady, ktorý vypracovala Komisia a ktorým sa stanovuje viacročný finančný rámec na roky 2021 – 2027, z 2. mája 2018 [COM(2018) 0322],

–  so zreteľom na návrh Komisie týkajúci sa rozhodnutia Rady o systéme vlastných zdrojov Európskej únie z 2. mája 2018 [COM(2018) 0325],

–  so zreteľom na samit EÚ – západný Balkán, ktorý sa konal 17. mája 2018,

–  so zreteľom na osobitnú správu európskeho ombudsmana v rámci strategického vyšetrovania OI/2/2017/TE v súvislosti s transparentnosťou legislatívneho procesu Rady zo 16. mája 2018,

–  so zreteľom na vyhlásenie z Mesebergu z 19. júna 2018,

–  so zreteľom na zasadnutie Európskej rady v dňoch 28. – 29. júna 2018,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov s názvom „Úvahy o Európe: príspevok miestnych a regionálnych orgánov k úsiliu obnoviť dôveru v Európsku úniu“ z 9. októbra 2018,

–  so zreteľom na diskusie o budúcnosti Európy s hlavami štátov alebo predsedami vlád, ktoré zorganizoval Európsky parlament,

–  so zreteľom na list Výboru pre právne veci,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanoviská Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre kontrolu rozpočtu a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A7-0427/2018),

A.  keďže Európska únia je jedinečným príkladom nadnárodnej integrácie, ktorá od prelomového Schumanovho plánu z 9. mája 1950 priniesla trvalý mier, prosperitu a blaho; keďže v centre jej ambícií a snaženia sú spoločná bezpečnosť, úcta k ľudskej dôstojnosti, sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát, rešpektovanie ľudských práv a blaho jej národov;

B.  keďže voľný pohyb tovaru, služieb, kapitálu a osôb, jednotná mena, program Erasmus, regionálna a poľnohospodárska politika, ako aj politika súdržnosti a program Horizont 2020 sú hlavnými úspechmi Únie spomedzi mnohých ďalších, ktoré prispievajú k blahobytu európskych občanov; keďže je potrebné, aby Únia disponovala príslušným právomocami a zdrojmi, aby mohla čeliť výzvam 21. storočia;

C.  keďže za posledné roky Únia čelila mnohým krízam, ktoré preverili jej odolnosť a kapacitu rozhodne a jednotne konať;

D.  keďže obdobie 2014 – 2017 charakterizovali sociálne vyváženejšie a účinnejšie menové a makroekonomické politiky, ako sú neštandardné politiky Európskej centrálnej banky, flexibilita Paktu stability a rastu a Investičný plán pre Európu, ktoré prispeli k hospodárskej a sociálnej obnove EÚ;

E.  keďže napriek tomu, že Európa dokázala zastaviť a čiastočne prekonať najkritickejšie momenty finančnej a hospodárskej krízy, na úrovni EÚ a členských štátov je naďalej potrebné vykonať dôležité a naliehavé reformy v oblasti správy hospodárskych záležitostí vo všeobecnosti i konkrétne v eurozóne, ako aj z hľadiska ďalšieho posilnenia jednotného trhu, obnovy a rozvoja sociálnych noriem našich sociálnych štátov;

F.  keďže vzhľadom na viaceré vnútorné a vonkajšie súčasné a budúce výzvy, ktorým Únia čelí v nestabilnom a zložitom globálnom svete, najmä v súvislosti s migráciou, demografickým poklesom, terorizmom, bezpečnosťou, so zmenou klímy, s environmentálnymi problémami, so zachovaním svetového poriadku na viacerých úrovniach, s dokončením HMÚ, globalizáciou, so slobodným a spravodlivým obchodom založeným na pravidlách, zahraničnými vecami a s obranou, rozvojom sociálneho piliera a bojom proti populizmu zameranému proti EÚ, neznášanlivosťou a xenofóbiou, by EÚ mala presadzovať nový duch spolupráce a solidarity medzi jej členmi na základe článkov 2 a 3 ZEÚ a Charty základných práv, zatiaľ čo cieľ zakotvený v Lisabonskej zmluve, ktorým je vytvorenie čoraz užšej únie národov Európy, by mal byť naďalej zdrojom inšpirácie úsilia Únie o ďalšie posilnenie európskej integrácie a účinnú reakciu na tieto výzvy;

G.  keďže Parlament je veľmi znepokojený vzostupom populistických, xenofóbnych a protieurópskych hnutí v celej Európe; keďže Únia a jej členské štáty musia zvýšiť úsilie o obranu a podporu demokratických hodnôt, základných princípov a cieľov európskej integrácie;

H.  keďže referendum, ktoré sa konalo v júni 2016 v Spojenom kráľovstve a v dôsledku ktorého Spojené kráľovstvo 29. marca 2017 oznámilo svoj zámer vystúpiť z Európskej únie, viedlo k zintenzívneniu diskusie o budúcnosti Únie; keďže rokovania o plánovanom vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ odhalili vysokú úroveň vzájomnej závislosti členských štátov, mieru, do akej sa všetci spoliehame na spoločné nástroje a politiky, a náklady akéhokoľvek vystúpenia;

I.  keďže zintenzívnenie diskusie o budúcnosti Európy je zrejmé nielen z vlastných uznesení Parlamentu o budúcnosti Európy zo 16. februára 2017, ale aj z Bratislavského vyhlásenia a plánu, Bielej knihy Komisie o budúcnosti Európy, Rímskej deklarácie, Agendy lídrov prijatej na zasadnutí Európskej rady v októbri 2017 a rôznych príspevkov jednotlivých členských štátov alebo ich zoskupení a Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov, ako aj z diskusií v pléne Európskeho parlamentu o budúcnosti Európy s hlavami štátov alebo predsedami vlád, z medziparlamentných stretnutí výborov a organizácie dialógov občanov a konzultácií s rôznymi inštitúciami, subjektmi a členskými štátmi;

J.  keďže z prieskumu Parlemeter, ktorý bol vykonaný 8. až 26. septembra 2018, vyplýva, že 62 % respondentov sa domnieva, že členstvo ich krajiny je dobrá vec, a 68 % si myslí, že ich krajina má z členstva v EÚ prospech, čo je najlepší výsledok od roku 1983;

K.  keďže hodnoty a zásady, na ktorých je Únia založená, vymedzujú oblasť, s ktorou sa môže stotožniť každý európsky občan bez ohľadu na politické alebo kultúrne rozdiely späté s národnou identitou;

L.  keďže nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu sú príležitosťou na analýzu diskusie o budúcnosti Európy, a to aj z hľadiska hlavných inštitucionálnych priorít Európskeho parlamentu, Komisie a Rady na nové volebné obdobie;

M.  keďže Úniu čaká mimoriadne dôležité obdobie v procese jej rozvoja vzhľadom na povahu a rozmer výziev, ktorým čelí, a keďže reagovať na ne možno len spoluprácou a intenzívnejšou a lepšou integráciou a solidaritou medzi členskými štátmi pri plnom uplatňovaní súčasných ustanovení Lisabonskej zmluvy a následne reformou zmlúv v záujme zlepšenia inštitucionálneho rozhodovania a zabezpečenia primeranej rovnováhy právomocí;

N.  keďže inštitucionálne reformy by sa mali zameriavať na demokratizáciu rozhodovania a na posilnenie transparentnosti rozhodovania a zodpovednosti Únie a jej inštitúcií; keďže vzhľadom na tieto ciele nastal príhodný čas podporovať zmysluplnú občiansku účasť na európskom projekte, organizovať konzultácie a nabádať na pravidelný dialóg s občanmi a so zastupiteľskými združeniami v súlade s požiadavkami podľa článku 11 ZEÚ;

O.  keďže Únia potrebuje silnejšiu vládnu štruktúru s posilnenou demokratickou kontrolou Parlamentu, aby mohla čeliť súčasným a budúcim výzvam; keďže na vybudovanie dôvery občanov je nevyhnutná transparentnosť a integrita inštitúcií a orgánov EÚ;

P.  keďže spoločné francúzsko-nemecké vyhlásenie z Mesebergu obsahuje sériu úvah a návrhov na posilnenie európskej spolupráce, najmä v oblasti správy hospodárskych záležitostí;

Q.  keďže podpora európskeho rozmeru kultúry a vzdelávania má zásadný význam pre posilnenie európskeho občianstva, pričom treba zohľadniť, že Únia trpí znalostným deficitom, čo vedie k tomu, že mladé generácie majú tendenciu považovať jej úspechy za samozrejmosť;

1.  pripomína, že Parlament vo svojich uzneseniach o budúcnosti Európy zo 16. februára 2017 poukázal na dôležitosť jedného inštitucionálneho rámca a metódy Spoločenstva a predložil niekoľko návrhov a iniciatív, ktoré majú osobitný význam pre európsku integráciu a môžu prispieť k budovaniu budúcnosti Európy;

2.  zdôrazňuje, že Únia musí k svojim budúcim výzvam pristupovať s väčšou a lepšou politickou integráciou, pri úplnom rešpektovaní a presadzovaní ľudských práv, základných slobôd a demokratických zásad a prostredníctvom spolupráce; zdôrazňuje, že občania si želajú Európu, ktorá chráni ich práva, blaho a sociálny model na základe spoločnej zvrchovanosti, čo si vyžaduje vhodnú politickú integráciu; vyzýva hlavy štátov alebo predsedov vlád, aby pokračovali v tejto ceste v obnovenom duchu solidarity a spolupráce;

3.  upozorňuje, že hlavy štátov alebo predsedovia vlád, ktorí vystúpili v pléne Parlamentu počas diskusií o budúcnosti Európy, všetci uznali, že je potrebné čeliť výzvam budúcnosti spoločne a lepšie robiť to, čo možno dosiahnuť len spoločnými silami;

4.  opakuje svoje presvedčenie, že diferencovaná integrácia musí byť naďalej otvorená pre všetky členské štáty a musí naďalej fungovať ako metóda hlbšej európskej integrácie a solidarity, i keď by nemalo dochádzať k zamieňaniu s ideou Európy à la carte; trvá na tom, že v rámci súčasnej diskusie o diferencovanej integrácii treba zabrániť akémukoľvek vnímaniu vytvorenia prvotriedneho a druhotriedneho členstva v Únii;

5.  pripomína, že diferencovaná integrácia by nemala predstavovať spôsob, ako obmedziť politickú integráciu;

6.  zdôrazňuje, že kríza viedla k nerovnováhe medzi hlavnými inštitúciami Únie a že Európska rada uplatňuje vlastnú politickú iniciatívu na úkor práva iniciatívy Komisie a posilňuje medzivládnu metódu; domnieva sa však, že metóda Spoločenstva je pre fungovanie Únie najvhodnejšia; pripomína viaceré uznesenia, ktoré Parlament prijal v tejto súvislosti, a opakuje svoju výzvu adresovanú Európskej rade, aby v plnej miere rešpektovala jeho právomoci, ktoré sú zakotvené najmä v článku 15 Zmluvy o EÚ;

7.  opakuje, že jednomyseľnosť, ktorú si zmluvy vyžadujú v niektorých zásadných otázkach, je takmer neprekonateľnou prekážkou v dôležitých momentoch a rozhodnutiach, a preto pokiaľ ide o postupy rozhodovania, obhajuje zásadu hlasovania kvalifikovanou väčšinou v Rade a v súvislosti s právnymi predpismi aj uplatňovanie riadneho legislatívneho postupu vo všetkých oblastiach, v ktorých je to možné; pripomína, že podľa aktuálnych zmlúv možno tento cieľ dosiahnuť uplatnením rôznych premosťovacích doložiek alebo v prípade rozšírenej spolupráce článku 333 ZFEÚ;

8.  v tejto súvislosti víta oznámenie predsedu Junckera v rámci jeho prejavov o stave Únie z 13. septembra 2017 a 12. septembra 2018 o zámere navrhnúť používanie hlasovania kvalifikovanou väčšinou v Rade v prípade konkrétnych oblastí politiky, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že medzi uvedenými témami nie je nariadenie o viacročnom finančnom rámci (VFR);

9.  víta najmä skutočnosť, že Komisia navrhla využívať hlasovanie kvalifikovanou väčšinou v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP), pokiaľ ide o pozície v otázkach ľudských práv na medzinárodných fórach, rozhodnutia o zavedení sankčných režimov a rozhodnutia o začatí alebo vykonávaní civilných misií v reakcii na krízy v zahraničí, vzhľadom na dôležitosť urýchlenia rozhodovania a jeho zefektívnenia, ako aj potrebu toho, aby Únia vystupovala jednotne;

10.  opakuje svoj návrh, aby sa Rada zmenila na skutočnú legislatívnu komoru na rovnakej úrovni s Parlamentom, ako sa uvádza v jeho uznesení zo 16. februára 2017 o zlepšení fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy, a aby sa zlepšila transparentnosť jej rozhodovacieho procesu; v tejto súvislosti poukazuje na osobitnú správu ombudsmanky o transparentnosti legislatívneho procesu Rady a na list delegácií Konferencie výborov pre európske záležitosti (COSAC) z 20. decembra 2017 s výzvou na posilnenie transparentnosti politického rozhodovania, najmä zo strany Rady a neformálnych orgánov, napríklad Euroskupiny, v súlade s podobnými žiadosťami, ktoré v tomto ohľade predložil Parlament;

11.  domnieva sa, že existujú rôzne možnosti, ako posilniť pružnosť Komisie úpravou štruktúry a pracovných metód kolégia komisárov, napríklad vymenovaním podpredsedov zodpovedných za súbor politík alebo vymenovaním vyšších a nižších komisárov;

12.   pripomína, že hoci Parlament podľa súčasných zmlúv nemá formálne právo na legislatívnu iniciatívu, môže požiadať Komisiu, aby predložila vhodný návrh vo veciach, ktoré si podľa jeho názoru vyžadujú, aby Únia konala na účely vykonávania zmlúv, a v súlade s článkom 10 Medziinštitucionálnej dohody z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva(12) pripomína Komisii jej povinnosť urýchlene a podrobne posúdiť žiadosti o návrhy aktov Únie; ďalej pripomína, že táto medziinštitucionálna dohoda obsahuje aj ustanovenia o medziinštitucionálnom ročnom a viacročnom plánovaní, ktoré Parlamentu poskytujú dodatočný nástroj na usmerňovanie legislatívneho programu;

13.  pripomína svoj návrh, podľa ktorého by sa v prípade možnej budúcej revízie zmlúv mohlo právo legislatívnej iniciatívy priznať aj Parlamentu ako priamemu zástupcovi občanov EÚ;

14.  trvá na tom, že právomoc Parlamentu v oblasti kontroly, a najmä jeho vyšetrovacie právomoci, by sa mali posilniť a že by sa mali udeliť osobitné, skutočné a jasne vymedzené právomoci;

15.  berie na vedomie správu osobitnej skupiny pre subsidiaritu a proporcionalitu a scenár „Menej, ale efektívnejšie“ z 10. júla 2018, v ktorej sa uvádzajú odporúčania týkajúce sa nového spôsobu práce v oblasti subsidiarity a proporcionality; domnieva sa, že Parlament už zdôraznil mnohé z týchto odporúčaní, najmä pokiaľ ide o úlohu národných parlamentov v rámci Únie a vhodnosť reformy systému včasného varovania; pripomína, že osobitná skupina konštatovala, že vo všetkých oblastiach činnosti EÚ existuje pridaná hodnota EÚ, a preto nezistila žiadne právomoci ani politické oblasti vyplývajúce zo zmluvy, ktoré by mali byť úplne alebo čiastočne delegované späť na členské štáty;

16.  víta odporúčania rôznych inštitúcií, ktoré požadujú aktívnejšiu úlohu národných parlamentov, najmä pri kontrole činnosti ich vlád v európskych inštitúciách; takisto pripomína zásadnú úlohu miestnych orgánov a najmä regionálnych parlamentov so zákonodarnými právomocami;

17.  zdôrazňuje dôležitosť spolupráce na medziinštitucionálnej úrovni pri súčasnom rešpektovaní výsad každej inštitúcie zakotvených v zmluvách, pričom táto spolupráca nadobudla nový rámec prostredníctvom Medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016, a podčiarkuje, že zjednodušenie je priebežný proces, ktorého cieľom je zabezpečiť ľahšie pochopenie postupov a procesov na úrovni EÚ, zohľadnenie názorov všetkých príslušných zainteresovaných strán a v konečnom dôsledku uľahčenie účasti občanov na činnosti Európskej únie;

18.  víta spoločné vyhlásenie na podporu Európskeho piliera sociálnych práv, podpísané Radou, Parlamentom a Komisiou počas Sociálneho samitu pre spravodlivé pracovné miesta a rast, ktorý sa konal v Göteborgu; upozorňuje, že právomoci a nástroje potrebné na plnenie cieľov piliera sú najmä v rukách miestnych, regionálnych a národných orgánov, ako aj sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti, zatiaľ čo európsky semester ponúka rámec na sledovanie výkonnosti členských štátov v tomto ohľade; v tejto súvislosti ďalej pripomína, že ako nevyhnutný nástroj na zlepšenie tvorby politík a práva EÚ a posilnenie ich sociálnej legitimity sa ukázal sociálny dialóg;

19.  konštatuje nezáväznú povahu sociálneho piliera, ktorý ako taký nedokáže presunúť zameranie EÚ z hospodárskej a fiškálnej politiky a politiky vnútorného trhu na sociálne ciele; upozorňuje, že horizontálna sociálna doložka zakotvená v článku 9 ZFEÚ si vyžaduje, aby Únia dôkladne posúdila vplyv právnych predpisov EÚ na sociálne normy a zamestnanosť a uskutočnila riadne konzultácie so sociálnymi zainteresovanými stranami;

20.  zdôrazňuje, že ochrana životného prostredia musí byť pre EÚ vysokou prioritou vzhľadom na súčasné zhoršovanie stavu životného prostredia a musí sa zohľadniť vo všetkých politikách a činnostiach Únie; podčiarkuje, že EÚ by mala prijať účinné opatrenia na zníženie emisií skleníkových plynov a zvýšenie podielu obnoviteľných zdrojov energie v energetickom mixe a úspor energie na úrovne potrebné na splnenie cieľov stanovených v Parížskej dohode;

21.  opäť vyzýva členské štáty, aby podpísali a ratifikovali revidovanú Európsku sociálnu chartu a Európsky dohovor o sociálnom zabezpečení (ETS č. 78);

22.  vyzdvihuje dôležitosť pokračujúceho procesu prehlbovania a dokončenia HMÚ s cieľom prispieť k zachovaniu stability jednotnej meny a zlepšeniu konvergencie hospodárskej a fiškálnej politiky, politiky trhu práce a sociálnych noriem medzi členskými štátmi; opätovne pripomína, že okrem Dánska, ktoré uplatňuje doložku o neúčasti, je každý členský štát povinný prijať euro; podporuje ďalšie kroky v oblasti rozvoja EMS;

23.  v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu silného politického záväzku, účinného riadenia a demokratickej zodpovednosti na európskej a vnútroštátnej úrovni, najmä parlamentnej kontroly v rôznych fázach európskeho semestra tak zo strany Európskeho parlamentu, ako aj národných parlamentov, s cieľom zabezpečiť hospodárske a finančné riadenie eurozóny s posilnenou sociálnou, hospodárskou a demokratickou legitimitou a zlepšiť prijímanie opatrení v nadväznosti na odporúčania Únie;

24.  pripomína svoje stanovisko vo svojom uznesení zo 16. februára 2017 o možnom vývoji a úpravách súčasnej inštitucionálnej štruktúry Európskej únie, podľa ktorého by sa fiškálna a hospodárska politika mala stať „spoločnou právomocou“ Únie a členských štátov;

25.  poukazuje na zbližovanie pozícií Francúzska a Nemecka k téme fiškálnej kapacity pre eurozónu; opakuje svoje stanovisko, že táto kapacita by sa mala vytvoriť v rámci EÚ;

26.  berie na vedomie návrh Komisie týkajúci sa Európskeho nástroja stabilizácie investícií a vedie diskusie o nových rozpočtových nástrojoch zameraných na stabilizáciu;

27.  berie na vedomie návrh Komisie týkajúci sa Programu na podporu reforiem; zdôrazňuje, že je dôležité neoslabovať právomoci Parlamentu v oblasti spolurozhodovania a dohľadu pri vynakladaní finančných prostriedkov EÚ; vyjadruje znepokojenie nad tým, že v období 2011 – 2017 bolo v plnej miere vykonaných len 9 % odporúčaní pre jednotlivé krajiny; berie na vedomie nástroj konvergencie, ktorým sa poskytne stimul a pomoc členským štátom mimo eurozóny, ktoré uplatňujú udržateľnú fiškálnu a hospodársku politiku, pri vykonávaní reforiem a plnení kritérií na zavedenie eura;

28.  víta budúci Program InvestEU a zdôrazňuje, že fond by mal naďalej znižovať nedostatok investícií v EÚ; podporuje investície do hmotného a nehmotného majetku vrátane kultúrneho dedičstva s cieľom podporiť rast, investície a zamestnanosť s osobitným zameraním na MSP, spoločnosti s nízkou a so strednou trhovou kapitalizáciou a sociálne podniky, a tým prispieť k zlepšeniu blahobytu a spravodlivejšiemu rozdeleniu príjmov a k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii;

29.  poukazuje na oznámenie Komisie o európskom ministrovi hospodárstva a financií; poukazuje na to, že parlamentnú zodpovednosť na európskej úrovni možno zlepšiť zlúčením pozícií podpredsedu Komisie pre hospodárske záležitosti a predsedu Euroskupiny;

30.  zastáva názor, že budúci rozpočet EÚ by mal podporovať európsku pridanú hodnotu z hľadiska sociálno-ekonomického vplyvu, ako aj modernizáciu politík EÚ, zabezpečovať finančné prostriedky na nové výzvy a naďalej prispievať k hospodárskej a sociálnej konvergencii a súdržnosti medzi členskými štátmi a v rámci nich, aby sa posilnila európska solidarita, stabilita, rovnosť a inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, a to aj so zreteľom na záväzky EÚ vyplývajúce z Parížskej dohody, takisto by mal zaistiť dodržiavanie a presadzovanie základných hodnôt uvedených v článkoch 2 a 3 Zmluvy o EÚ a získať nové vlastné zdroje, aj s ohľadom na činnosť skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje;

31.  víta skutočnosť, že návrh Komisie týkajúci sa vlastných zdrojov zavádza nové skutočné vlastné zdroje, ako požaduje Parlament, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že neboli zavedené žiadne iné možné zdroje príjmov; vyjadruje znepokojenie nad návrhom Komisie týkajúcim sa VFR na roky 2021 – 2027, pretože nezahŕňa finančný záväzok čeliť súčasným výzvam pre EÚ, ako aj budúcim výzvam; vyjadruje poľutovanie v súvislosti s pozíciou niektorých členských štátov, ktoré odmietajú poskytnúť EÚ viac zdrojov, a to i napriek jednomyseľnému uznaniu toho, že je potrebné čeliť novým výzvam a povinnostiam, na čo sú potrebné ďalšie finančné zdroje; poukazuje na to, že výdavky na úrovni EÚ môžu na vnútroštátnej úrovni ušetriť finančné prostriedky zamedzením duplicite a prostredníctvom úspor z rozsahu;

32.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa v procese európskeho semestra zabezpečila vzostupná hospodárska a sociálna konvergencia; uznáva dôležitosť zriadenia Európskeho piliera sociálnych práv; konštatuje, že európsky semester bol posilnený a zefektívnený, pričom však zdôrazňuje, že lepšie zapojenie národných parlamentov by pomohlo zlepšiť zodpovednosť na vnútroštátnej úrovni, čo by viedlo k lepšiemu vykonávaniu odporúčaní pre jednotlivé krajiny, čím by sa proces európskeho semestra zlepšil; konštatuje, že je v prvom rade zodpovednosťou členských štátov, aby si zvolili primeranú a udržateľnú fiškálnu a hospodársku politiku;

33.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že do dnešného dňa neboli prijaté žiadne praktické opatrenia nadväzujúce na jeho výzvu na tzv. konvergenčný kódex, ktorý by mal byť prijatý spolurozhodovaním, s cieľom dosiahnuť účinnejší rámec koordinácie hospodárskych politík; okrem toho pripomína, že zatiaľ čo uznáva, že európsky semester už bol zjednodušený, vyzval na uzavretie medziinštitucionálnej dohody s cieľom prisúdiť Parlamentu v rámci európskeho semestra významnejšiu úlohu; v tejto súvislosti pripomína svoj názor, osobitne v súlade so svojím uznesením o vykonávaní ustanovení zmluvy týkajúcich sa národných parlamentov, že je potrebné lepšie koordinovať rozpočtové kalendáre na vnútroštátnej a európskej úrovni počas celého procesu s cieľom lepšie zapojiť Európsky parlament a národné parlamenty do európskeho semestra;

34.  vyzdvihuje dôležitosť záväzku k dobudovaniu bankovej únie a potrebe zaistiť otvorenosť a rovnaké zaobchádzanie so všetkými členskými štátmi zapojenými v bankovej únii; pripomína, že dobudovanie bankovej únie vrátane európskeho systému ochrany vkladov a fiškálneho zabezpečovacieho mechanizmu pre jednotný fond na riešenie krízových situácií musí pokračovať rovnako ako opatrenia na dosiahnutie zníženia rizika;

35.  víta návrhy na boj proti praniu špinavých peňazí, ktoré Komisia predstavila v kontexte preskúmania Európskeho systému finančného dohľadu (ESFS); nabáda Radu, aby spolu s Parlamentom ukončila legislatívne rokovania pred koncom tohto volebného obdobia, keďže politiky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí sa musia posilniť, aby sa tak v budúcnosti zabránilo situáciám, keď finančné inštitúcie aktívne uľahčujú pranie špinavých peňazí;

36.  vyzýva Komisiu, aby s pomocou európskych orgánov dohľadu identifikovala a odstránila prekážky vnútorného trhu a pomohla zabezpečiť ochranu spotrebiteľov; zastáva názor, že jednou z hlavných priorít Komisie by malo byť účinné presadzovanie právnych predpisov EÚ;

37.  vyzýva Komisiu, aby vo vhodných prípadoch a na individuálnom základe uprednostnila nariadenia pred smernicami ako legislatívny nástroj pre právne predpisy týkajúce sa bankovej únie a finančných služieb, aby sa tak predišlo vzniku fragmentácie a situácii, keď sa orgány dohľadu musia zaoberať rôznymi vnútroštátnymi režimami;

38.  zdôrazňuje naliehavú potrebu dobudovania únie kapitálových trhov; upozorňuje, že rozsiahle a primerane integrované kapitálové trhy dopĺňajú bankovú úniu vďaka svojmu prínosu v oblasti rozdelenia rizika v súkromnom sektore, čo vedie k zlepšeniu hospodárskej konvergencie, pomáha zmierňovať budúce otrasy a môže prispieť k lepšiemu prideleniu finančných prostriedkov, keď to bude potrebné; požaduje, aby sa vypracovala komplexná štúdia o najvhodnejšom rámci, s cieľom lepšie zohľadniť rýchlo sa meniaci charakter finančných služieb; zdôrazňuje, že lepší prístup k dodatočným zdrojom financovania by bol obzvlášť užitočný pre startupy a MSP, čím by sa podporil ich stabilný rast a udržateľný rozvoj;

39.  víta doterajšiu aktivitu a považuje za potrebné pokračovať v komplexnom preskúmaní existujúcich právnych predpisov v oblasti DPH; naliehavo žiada, aby sa zintenzívnil boj proti daňovým podvodom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom; berie na vedomie činnosť Komisie v oblasti spravodlivého zdaňovania digitálnej ekonomiky;

40.  vyzýva všetky inštitúcie a orgány EÚ vrátane Komisie, Európskej centrálnej banky, Európskej investičnej banky a jednotného mechanizmu dohľadu, aby ďalej zintenzívňovali svoje komunikačné úsilie s cieľom lepšie objasniť činnosť, ktorú vykonávajú, a zlepšiť informovanosť občanov EÚ;

41.  zdôrazňuje, že Európa je pozitívnou silou vo svete a mala by ňou aj zostať, a to tým, že bude podporovať svoje hodnoty, multilateralizmus a medzinárodné právo; pripomína, že Únia a jej členské štáty sú najväčším prispievateľom k medzinárodnej rozvojovej pomoci;

42.  víta rozhodnutie Rady o vytvorení stálej štruktúrovanej spolupráce (PESCO), koordinovaného výročného preskúmania v oblasti obrany (CARD) a Európskeho obranného fondu (EDF), ktoré sú dôležitými krokmi smerujúcimi k spoločnej obrannej politike, a berie na vedomie návrhy niektorých členských štátov na Bezpečnostnú radu EÚ a európsku iniciatívu v oblasti intervencií; pripomína svoju výzvu na vytvorenie stálej Rady ministrov obrany, ktorej by predsedal podpredseda Komisie/vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP), a poukazuje na dôležitosť primeranej demokratickej zodpovednosti za rozhodnutia prijaté v tejto oblasti a na potrebu posilnenej spolupráce medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi v tejto súvislosti;

43.  víta posilnenie európskeho mechanizmu v oblasti civilnej ochrany a opätovne vyzýva na vytvorenie Európskeho zboru civilnej ochrany, keďže existujúce zmluvy poskytujú dobrý základ pre tento mechanizmus;

44.  pripomína, že Únia zatiaľ nepristúpila k Európskemu dohovoru o ľudských právach; a žiada začlenenie ustanovení Zmluvy o Euratome do Zmluvy o EÚ a ZFEÚ;

45.  vyjadruje nesúhlas s absenciou dohody medzi členskými štátmi o prioritách a vykonávaní komplexnej prisťahovaleckej politiky na úrovni EÚ, vďaka ktorej by bolo možné okrem iného organizovať a regulovať migračné toky, účinnejšie kontrolovať vonkajšie hranice EÚ, spolupracovať s krajinami pôvodu a tranzitu a zaručiť dodržiavanie základných práv migrantov a uchádzačov o azyl; podčiarkuje, že zjavné rozpory v záujmoch členských štátov, ako aj nespokojnosť vyjadrenú občanmi treba prekonať, ak chceme zamedziť ohrozeniu projektu európskej integrácie, ktorý je priamym dôsledkom inštrumentalizácie migračnej otázky euroskeptických strán;

46.  pripomína svoju pozíciu k revízii dublinského systému; okrem toho zdôrazňuje dôležitosť posilnenia svojho partnerstva s Afrikou a berie na vedomie oznámenie Komisie z 12. septembra 2018 s názvom Rozšírenie možností legálnej migrácie do Európy: nevyhnutná súčasť vyváženej a komplexnej migračnej politiky, ktorým sa stanovujú legálne spôsoby migrácie (COM (2018)0635);

47.  zdôrazňuje dôležitosť spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), ktorá je podporovaná z primerane financovaného rozpočtu; pripomína kľúčový význam SPP vzhľadom na históriu Únie; berie na vedomie zásadnú úlohu, ktorú zohráva pri zabezpečovaní živých vidieckych regiónov a dodávok potravín; konštatuje, že nadchádzajúca reforma SPP je príležitosťou na zlepšenie plnenia jej cieľov; zdôrazňuje, že SPP je jednou z najstarších politík a musí zostať jednou z najdôležitejších a najintegrovanejších politík a že naďalej bude prispievať k budovaniu budúcnosti Európy prostredníctvom rozsiahlejšej integrácie, ochrany životného prostredia, potravinovej bezpečnosti a ochrany občanov EÚ; upozorňuje, že poľnohospodárska politika a politika rozvoja vidieka majú veľký potenciál, čo sa týka poskytovania verejných statkov; zdôrazňuje, že európske poľnohospodárstvo zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní obživy pre planétu a poskytovaní zamestnania pre 46 miliónov ľudí; zdôrazňuje úlohu, ktorú SPP zohráva pri udržiavaní stavu a kvality pôdy, vody a iných prírodných zdrojov; podčiarkuje kľúčovú úlohu poľnohospodárstva v rámci priorít Únie pri zmierňovaní vplyvu zmeny klímy a podpore udržateľného rozvoja; zdôrazňuje dôležitosť vhodne financovanej a reformovanej SPP z hľadiska riešenia mnohých problémov, ktorým bude musieť Únia v budúcnosti čeliť; poukazuje na to, že SPP sa netýka len poľnohospodárstva a poľnohospodárov, ale aj podpory a rozvoja širších vidieckych spoločenstiev, v ktorých poľnohospodári pôsobia;

48.  zdôrazňuje, že spoločná obchodná politika musí zostať základným pilierom vonkajšej politiky Únie, keďže má priamy vplyv na život občanov, a že musí pomáhať Únii prispôsobiť sa jej novej úlohe vo svete s viacerými poprednými aktérmi na medzinárodnej scéne; naliehavo vyzýva Radu, Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby spolupracovali v týchto oblastiach:

a)  posilnenie spoločnej obchodnej politiky jej začlenením do širšieho politického rámca; zaujatie vedúcej pozície vo svetovej obchodnej politike na mnohostrannej a dvojstrannej úrovni;

b)  vedúca úloha pri ochrane otvoreného, spravodlivého a udržateľného globálneho obchodného systému založeného na pravidlách, zabezpečenie toto, aby podniky EÚ mohli pôsobiť celosvetovo v rámci rovnakých podmienok, predvídateľných pravidiel, spravodlivej hospodárskej súťaže a vymedzených povinností, čo by malo zahŕňať konštruktívne úsilie o spoločnú pozíciu Únie pri medzivládnych rokovaniach OSN o zodpovednosti za porušovanie ľudských práv a presadzovanie zodpovednosti podnikov a záväzných povinností náležitej starostlivosti, pokiaľ ide o dodávateľské a výrobné reťazce;

c)  úplné a bezodkladné informovanie Parlamentu o rokovaniach a mandáte Rady a počas vykonávania medzinárodných dohôd s cieľom zabezpečiť, aby mohol uplatňovať svoje právomoci a výsady; zjednodušenie a skrátenie procesu rokovaní a posilnenie parlamentnej kontroly; zvýšenie transparentnosti voči občanom EÚ prostredníctvom zverejňovania smerníc (mandátov) na rokovania v prípade obchodných dohôd pred začiatkom rokovaní; plné dodržiavanie ustanovení zmluvy a najnovšej judikatúry EÚ, ktorými sa stanovuje spoločná obchodná politika ako výlučná právomoc Únie;

d)  systematické začleňovanie kapitol o digitálnom obchode a MSP, záväzných a vynútiteľných kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji, ako aj ustanovení týkajúcich sa rodovej rovnosti do obchodných dohôd a vedúca pozícia v týchto oblastiach pri viacstranných diskusiách; ochrana údajov občanov EÚ;

e)  posilňovanie súdržnosti spoločnej obchodnej politiky so SZBP, s európskou rozvojovou politikou a politikou v oblasti zmeny klímy s cieľom zaručiť hodnoty a ciele stanovené v článku 3 ods. 5 Zmluvy o EÚ a článkoch 21, 207 a 208 ZFEÚ a plné dodržiavanie Európskeho konsenzu o rozvoji;

49.  domnieva sa, že Únia by mala naďalej podporovať medzinárodný obchod a zároveň chrániť sociálne, pracovné a environmentálne normy; varuje pred obchodnými vojnami, ktoré majú len porazených a zvyšujú politické a bezpečnostné napätie;

50.  pripomína, že podľa článku 17 ods. 7 Zmluvy o EÚ „zohľadňujúc voľby do Európskeho parlamentu a po príslušných konzultáciách navrhne Európska rada kvalifikovanou väčšinou Európskemu parlamentu kandidáta na funkciu predsedu Komisie“; zdôrazňuje svoje odhodlanie pokračovať v postupe tzv. hlavných kandidátov (Spitzenkandidaten) pre voľbu nasledujúceho predsedu Komisie v súlade s Lisabonskou zmluvou a v tejto súvislosti víta podporu Komisie a niektorých členských štátov; podčiarkuje, že v procese uvádzania predsedu Komisie do úradu majú rozhodujúci význam riadne konzultácie s Parlamentom, keďže po voľbách Parlament rozhodne o kandidátovi, ktorého môže podporiť väčšina jeho poslancov, a postúpi výsledok vnútorných rokovaní Európskej rade; pripomína, že kandidát musí byť vymenovaný za hlavného kandidáta jednou z európskych politických strán a v období pred voľbami do Európskeho parlamentu sa musí uchádzať o post predsedu Komisie; domnieva sa, že tento postup sa v dostatočnej miere ukázal ako vhodný, keďže posilňuje spoločenskú legitimitu volieb do Európskeho parlamentu a nadnárodnú úlohu Parlamentu ako predstaviteľa európskeho občianstva a európskej demokracie; opätovne upozorňuje, že Parlament bude pripravený odmietnuť v procese uvádzania do úradu predsedu Komisie každého kandidáta, ktorý pred voľbami do Európskeho parlamentu nebol vymenovaný za hlavného kandidáta;

51.  vyjadruje poľutovanie nad častým a všeobecne rozšíreným pokušením prisudzovať nepopulárne rozhodnutia „Bruselu“ a oslobodzovať národné parlamenty od ich zodpovednosti a politík, keďže tento nespravodlivý a oportunistický postoj škodí Európe, podporuje protieurópske nálady a diskredituje inštitúcie EÚ; okrem toho sa domnieva, že toto nesprávne prisudzovanie viny je v rozpore s nevyhnutnou požiadavkou, aby vlády zodpovedali za svoje opatrenia; zdôrazňuje, že riadne vykonávanie a uplatňovanie práva EÚ je nevyhnutné na realizáciu politík Únie a podporu vzájomnej dôvery medzi Úniou, členskými štátmi a občanmi, a vyjadruje znepokojenie v súvislosti s opatreniami členských štátov, ktoré tak dobrovoľne nerobia;

52.  zdôrazňuje, že treba lepšie posúdiť sociálne a environmentálne dôsledky politík EÚ, pričom treba mať na pamäti aj náklady na nelegislatívne právne predpisy na európskej úrovni (takzvané náklady spôsobené nečinnosťou na európskej úrovni );

53.  podčiarkuje, že treba klásť osobitný dôraz na správne právo EÚ, ako sa uvádza v jeho uznesení z 9. júna 2016, v ktorom vyzval na otvorenú, efektívnu a nezávislú administratívu Európskej únie(13);

54.  zdôrazňuje potrebu posilniť európsky verejný priestor ako nadnárodný demokratický priestor; poukazuje na to, že hlavné problémy, ktorým Európa čelí, sa musia riešiť a prediskutovať z európskej, a nielen z národnej perspektívy, a tým, že v plnej miere nadobudnú účinnosť ustanovenia zakotvené v článkoch 10 a 11 Zmluvy o EÚ; preto podčiarkuje, že je potrebné, aby európska demokracia posilňovala nadnárodný rozmer svojich cieľov a výziev a zároveň sa podporovalo európske občianstvo založené na spoločných hodnotách v Európskej únii, ako aj prostredníctvom rozsiahlejšieho európskeho inštitucionálneho vzdelávania a poradného, vo väčšej miere participatívneho spoločenského rámca, ako aj viac európsky a menej národne zameranej kampane pre nadchádzajúce voľby do Európskeho parlamentu v roku 2019;

55.  víta prístup Únie k aktuálnym rokovaniam o riadnom vystúpení Spojeného kráľovstva z Európskej únie a poukazuje na pozoruhodnú jednotu, ktorú preukazujú inštitúcie a členské štáty EÚ; poukazuje, že skúsenosti z doterajších rokovaní poukazujú na obrovskú zložitosť takýchto rozhodnutí;

56.  ešte raz zdôrazňuje, že národná zvrchovanosť ani subsidiarita nemôžu odôvodniť ani ospravedlniť to, že niektorý členský štát systematicky odmieta základné hodnoty Európskej únie, ktoré tvorili hlavnú myšlienku pri vypracúvaní úvodných článkov európskych zmlúv, s ktorými každý členský štát dobrovoľne súhlasil a zaviazal sa, že ich bude dodržiavať; ďalej podčiarkuje, že dodržiavanie týchto hodnôt je základom pre súdržnosť európskeho projektu, práva všetkých Európanov a vzájomnú dôveru, ktorá je potrebná medzi členskými štátmi; opätovne žiada Komisiu, aby urýchlene predložila návrh, ktorým nadobudne účinnosť jeho uznesenie z 25. októbra 2016 s odporúčaniami pre Komisiu o zriadení mechanizmu EÚ pre demokraciu, právny štát a základné práva,

57.  pripomína, že podľa Súdneho dvora (spojené veci C-8/15 P až C-10/15 P(14)) musia európske inštitúcie dodržiavať a presadzovať ustanovenia Charty základných práv EÚ, aj keď konajú mimo právneho rámca EÚ;

58.  opakuje, že v kontexte diskusie o budúcnosti Európy treba zvážiť otázku, ako by sa mohol zreformovať rozpočtový systém Únie tak, aby poskytoval primeraný rozpočet, ktorý by zaručil financovanie plánovaných politík a lepšiu rovnováhu medzi predvídateľnosťou a schopnosťou reagovať, a ako zabezpečiť, aby celkové mechanizmy financovania neboli zložitejšie, než je potrebné na splnenie cieľov politík Únie a zaistenie zodpovednosti; zastáva názor, že podľa potreby a bez ohrozenia funkčnosti programov sa musí posilniť predbežná podmienenosť politík, aby sa zabezpečilo účinné a riadne finančné riadenie pri realizácii výdavkov Únie;

59.  zdôrazňuje, že je dôležité zamerať sa najmä na efektívnejšie využívanie finančných prostriedkov a demokratické mechanizmy kontroly rozpočtu EÚ; vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby posilnili svoje postupy a prax zamerané na ochranu finančných záujmov Únie a aktívne prispievali k postupu udelenia absolutória zameranému na výsledky; v tejto súvislosti sa domnieva, že postup udelenia absolutória je nevyhnutným nástrojom demokratickej zodpovednosti voči občanom Únie, a pripomína opakované ťažkosti v dôsledku nedostatočnej spolupráce zo strany Rady; trvá na tom, že Rada musí byť zodpovedná a transparentná tak, ako sú ostatné inštitúcie; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti by nemali existovať žiadne výnimky;

60.  upozorňuje na fenomén korupcie, ktorý má značné finančné dôsledky a predstavuje vážnu hrozbu pre demokraciu, právny štát a verejné investície; poukazuje na dôležitosť ochrany peňazí daňovníkov v EÚ pred podvodmi a inými nezákonnými činnosťami, ktoré majú vplyv na finančné záujmy Únie;

61.  opakuje, že EÚ musí vzhľadom na súčasný stav projektu integrácie využiť všetky možnosti zabezpečenia plného vykonávania Lisabonskej zmluvy; upozorňuje, že následná revízia zmlúv by mala vychádzať zo zvolaného konventu – pri zaručení inkluzívnosti prostredníctvom jeho zloženia a pri vytvorení platformy na reflexiu a komunikáciu so zainteresovanými stranami a s občanmi – s cieľom viesť diskusiu a vyvodiť závery z rôznych príspevkov inštitúcií a ostatných orgánov Únie k procesu reflexie o budúcnosti Európy a z návrhov predložených hlavami štátov alebo predsedami vlád, národnými parlamentmi a občianskou spoločnosťou, ako aj počas konzultácií s občanmi;

62.  zdôrazňuje, že proces reflexie o budúcnosti Európy sa už začal na základe rôznych pozícií Parlamentu, Európskej rady a Komisie k reforme EÚ; napriek týmto pozíciám vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa uvažovalo len o okrajových reformách; zdôrazňuje, že bezprostredne po zostavení nového Parlamentu a Komisie by tieto inštitúcie mali ťažiť z práce vykonanej v predošlom volebnom období a začať pracovať na predložených návrhoch;

63.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1)

Ú. v. EÚ C 215, 19.6.2018, s. 162.

(2)

Ú. v. EÚ C 242, 10.7.2018, s. 24.

(3)

Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 215.

(4)

Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 201.

(5)

Ú. v. EÚ C 252, 18.7.2018, s. 235.

(6)

Ú. v. EÚ C 263, 25.7.2018, s. 125.

(7)

Ú. v. EÚ C 345, 13.10.2017, s. 11.

(8)

Ú. v. EÚ C 306, 15.9.2017, s. 1.

(9)

Ú. v. EÚ L 45, 17.2.2018, s. 40.

(10)

Prijaté texty, P8_TA(2018)0056.

(11)

Prijaté texty, P8_TA(2018)0189.

(12)

Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.

(13)

Ú. v. EÚ C 86, 6.3.2018, s. 126.

(14)

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 20. septembra 2016, Ledra Advertiser Ltd a ďalší/Európska komisia a Európska centrálna banka, ECLI:EU:C:2016:701.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Rímskou deklaráciou z roku 2017 sa ukončil proces politických úvah, ktorý sa začal v Bratislave 16. septembra 2016 v nadväznosti na britské referendum s cieľom stanoviť spoločný prístup a vypracovať akčný plán na nasledujúce roky. Členské štáty sa zaviazali pracovať na dosiahnutí týchto cieľov:

•  bezpečná a chránená Európa, v ktorej sa môžu všetci občania slobodne pohybovať, s chránenými vonkajšími hranicami a účinnou migračnou politikou;

•  prosperujúca a udržateľná Európa, ktorá presadzuje stabilný a udržateľný rast so silným jednotným trhom;

•  sociálna Európa, ktorá bojuje proti nezamestnanosti, diskriminácii, sociálnemu vylúčeniu a chudobe;

•  Európa so silnejším postavením na globálnej scéne, ktorá rozvíja existujúce partnerstvá a buduje nové a je odhodlaná posilňovať spoločnú bezpečnosť a obranu.

Svet je v pohybe a udalosti na všetkých úrovniach po sebe rýchlo nasledujú. Ovplyvňuje nás všetko, svet je prepojený a čoraz viac vzájomne závislý. Európa sa tak ocitá pred novými výzvami, ktoré nás nútia prijímať rozhodnutia, počnúc inštitucionálnym systémom, ktorý nie je dostatočne efektívny a rýchly, ani zlučiteľný s rozmerom a rozsahom problémov. Mnohé zo závažných problémov uplynulých rokov sú ešte len v procese riešenia, ale stále vyriešené nie sú. Jedným z nich je migrácia, ktorá si vyžaduje novú politiku. Kríza eura poukázala na naliehavé problémy súvisiace s riadením tejto meny. Hospodárska kríza si vyžiadala vyšší stupeň zbližovania a nových politík. V rámci brexitu nás čakajú náročné rokovania. A vynárajú sa aj nové výzvy: protekcionizmus a možnosť obchodných vojen; medzinárodná politika a obrana v kontexte multipolárneho chaosu; bezpečnosť verzus možnosť dlhodobého terorizmu; ochrana našich údajov a našich demokracií pred manipuláciou a kybernetickými útokmi; and so on.

Mnohé z výziev, ktorým čelíme, sú globálne a ich riešenia si vyžadujú konanie na nadnárodnej úrovni, a to aj v rámci existujúcich medzinárodných organizácií. Riešenie problému zmeny klímy je azda najlepším príkladom potreby medzinárodnej koordinácie, aj napriek tomu, že USA odstúpili od Parížskej dohody, čo predstavuje obrovské sklamanie. Problémy, ako sú migrácia, kybernetická bezpečnosť, medzinárodný obchod, humanitárne krízy, pandémie, ľudské práva, rozvojová spolupráca, boj proti daňovým únikom a daňovým rajom a ďalšie, nedokáže vyriešiť jediná krajina. Nedokáže to ani Európa, ak bude konať osamotene. Práve preto v Európe existuje veľká politická väčšina, ktorá nás vyzýva, aby sme spoločne pokračovali v tom, čo robíme dobre v súčasnosti, a aby sme sa spoločne chopili veľkých výziev, ktorým čelíme ako Európania.

Viacerí politickí lídri nám navrhovali, že by sme mali o „Európe znovu porozmýšľať“. Zástancovia Európy sústavne vyzývajú na zlepšenie nášho inštitucionálneho systému zoči-voči mnohým neistotám a rizikám. „Európa, ktorá chráni“ patrí medzi heslá, ktoré sa používajú na zburcovanie Európy, aby znovu objavila svoj zmysel a svoju sociálnu úlohu tým, že bude poskytovať ochranu na zaistenie osobnej a kolektívnej bezpečnosti. Slogan „rozhodujeme my“, a nie udalosti či iné faktory, je ďalším z proeurópskych tvrdení, ktoré sa zameriava na európsku zvrchovanosť v globálnom kontexte, zoči-voči digitálnej revolúcii, energetickým výzvam, demokratickej kríze, sociálnemu modelu, medzinárodnému multilateralizmu a presunu geopolitickej rovnováhy.

Medzi naše najväčšie diskusie nepochybne patrí diskusia, pri ktorej ide o opozíciu národa a Európy, pri ktorej staviame do protikladu našu vnútroštátnu realitu a nadnárodnú integráciu, akoby boli vzájomne nezlučiteľné. Táto diskusia sa týka množstva technických aspektov (subsidiarita, proporcionalita, rozdelenie právomocí a podobne), v posledných rokoch však presahuje ich rámec. Objavila sa nová forma často otvoreného protieurópskeho nacionalizmu, ktorý sa hlási k štátu – národu ako jedinému demokratickému priestoru a popiera výdobytky tak európskeho projektu, ako aj samotnej európskej demokracie. Je nutné nájsť rovnováhu pri uplatňovaní našich príslušných právomocí a zabezpečiť, aby právomoci EÚ nepresahovali rámec svojej pôsobnosti. Musíme však tiež zaistiť, aby Európa bola schopná vykonávať svoju činnosť bez toho, aby bola paralyzovaná medzivládnym prístupom.

Treba posilniť európske hnutie a vytvoriť európsky „démos“, ktorý treba podporovať prostredníctvom politiky, vzdelávania a kultúry. Je nutné zabrániť, aby európska nejednota oslabila našu Úniu a vydala našich občanov na milosť nacionalistickému populizmu, ktorý ničí práva a slobody. Musíme mať na pamäti, že Európa je sumou mnohých rôznych identít a národov a že jej história má enormný vplyv na nálady jej obyvateľov. Bolo by samovraždou podnecovať ich a stavať ich proti sebe.

Stredobodom diskusie o Európe sa stala migrácia. Udalosti v Stredozemí vystavujú naše morálne zásady skúške. Ukazuje sa, že naša zahraničná politika je extrémna slabá v situáciách, ktoré sa vyznačujú vážnym konfliktom, akým je konflikt na Blízkom východe. Nie sme schopní účinne kontrolovať svoje vonkajšie hranice a došlo k očividnému zlyhaniu, pokiaľ ide o dodržiavanie rozhodnutí EÚ týkajúcich sa rozdelenia prisťahovaleckých kvót. Ešte horšie je pravdepodobne to, že v mnohých našich spoločnostiach sa v súvislosti s prisťahovalectvom podnecujú protiprisťahovalecké a xenofóbne nálady, ktoré šikovne manipuluje a využíva extrémna pravica a protieurópsky populizmus. Preto je nevyhnutné naliehavo prijať opatrenia na prepracovanie európskej migračnej politiky. Ide o jednu z najväčších výziev Európy, a to nielen z hľadiska demografického, ale predovšetkým v záujme dodržiavania zásad a hodnôt (článok 2 zmluvy), na ktorých je naša Únia založená.

Skúsenosti s hospodárskou a finančnou krízou a jej riadením prostredníctvom HMÚ nám priniesli mnoho ponaučení a poukázali na mnohé nedostatky fungovania inštitúcií, a to nielen pokiaľ ide o menovú a hospodársku politiku. Z viacerých správ Európskeho parlamentu vyplýva, že: v posledných rokoch sa väčšina politických a hospodárskych rozhodnutí sústredila v rukách Európskej rady na úkor iných inštitúcií; že demokratická podpora mnohých rozhodnutí bola oslabená v dôsledku vplyvu nereprezentatívnych technických orgánov v týchto inštitúciách; že inštitucionálny rámec, na ktorom sa zakladá riadenie eurozóny, nie je dostatočný a vyžaduje si dôležité zmeny; že jednomyseľnosť vyžadovaná v zmluvách predstavuje takmer neprekonateľnú prekážku pri prijímaní dôležitých rozhodnutí; že zahraničná a bezpečnostná politika EÚ sa musí zlepšiť, pokiaľ ide o prijímanie rozhodnutí a zdroje, napríklad pri zjednotení medzinárodného zastúpenia EÚ a podobne. Tieto správy vo všeobecnosti navrhujú dôležité reformy týkajúce sa inštitucionálneho fungovania Komisie, Parlamentu a Rady s cieľom zvýšiť transparentnosť a zlepšiť účinnosť a efektívnosť rozhodnutí EÚ.

Mnohé reformy a rozhodnutia, ktoré musíme s ohľadom na budúcnosť prijať, si vyžadujú hlbšiu politickú integráciu na európskej úrovni, najmä v oblasti správy hospodárskych a menových záležitostí. Je to jediný demokraticky legitímny spôsob, ako postupovať.

Zmena zmlúv by mohla byť poslednou možnosťou na dosiahnutie tejto integrácie, v tejto chvíli sa však tento krok neodporúča. Toto rozhodnutie sa zanalyzuje a podľa potreby prijme v nasledujúcom volebnom období. Z krátkodobého hľadiska a bez zmeny zmlúv sa však môžu a musia uskutočniť mnohé reformy, ako sa uvádza v uznesení Európskeho parlamentu zo 16. februára 2017 o rozpočtovej kapacite pre eurozónu. Užitočným nástrojom bude aj naďalej posilnená spolupráca, napríklad v oblasti obrany. Viacrýchlostná Európa sa však nesmie stať Európou à la carte.

Politická integrácia však od nás vyžaduje aj zlepšenie vzťahu medzi občanmi Európy a európskymi inštitúciami. Nadnárodná politická identita širokej verejnosti v EÚ je slabá. V tomto vzťahu neexistuje dôvera, pričom prepojenie medzi vôľou občanov vyjadrenou počas volieb a politickým smerovaním Únie je minimálne. Predseda Juncker, európski federalisti, premiéri a, samozrejme, aj EP predniesli návrhy a diskutovali o zlepšení vzťahu medzi občanmi Európy a európskymi inštitúciami a o tom, ako dosiahnuť, aby Komisia a Parlament postupovali vo väčšej miere v súlade s pravidlami národných parlamentných systémov. V tomto zmysle sa treba v záujme väčšej politickej transparentnosti a lepšieho vzťahu s európskymi občanmi zaoberať viacerými problémami. Ide o návrhy Parlamentu k reforme európskeho volebného zákona, systém hlavných kandidátov (tzv. Spitzenkandidaten), posilnenie európskych politických strán, parlamentné väčšiny potrebné na podporu činnosti Komisie, kontrolné právomoci Európskeho parlamentu, vzťahy s národnými parlamentmi a podobne.

Diskusia o budúcnosti Európy bola počas tohto volebného obdobia a najmä na jeho konci pravidelnou témou. Na základe piatich scenárov, ktoré pripravila Komisia počas prvého polroka 2017 inštitúcie, ako aj európski výskumníci a odborníci následne predložili viaceré príspevky. Treba pritom poukázať najmä na príspevky predložené prezidentmi alebo podpredsedami vlád členských štátov. Európsky parlament ich počas celého roka 2018 vyzýval na predloženie a vyjadrenie svojho stanoviska k budúcnosti Európy.

Zámerom tejto správy je zlúčiť témy na diskusiu o budúcnosti Európy a poskytnúť vedenie a objasnenie k rôznym možnostiam európskej integrácie v období pred voľbami v roku 2019. Táto správa sa teda nesnaží rozhodnúť o rôznych alternatívach, ale vymedziť problémy, opísať výzvy a stanoviť možnosti, ktoré bude musieť riešiť európska politika a noví poslanci EP zvolení v nadchádzajúcich voľbách.

Takisto sa nesnaží rozpracovať metódy ani legislatívne reformy, ktoré sú k dispozícii na pokračovanie v integrácii. Touto úlohou sa EP už vo veľkej miere zaoberal formou prijatia týchto uznesení:

–  uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. februára 2017 o možnom vývoji a úpravách súčasnej inštitucionálnej štruktúry Európskej únie,

–  uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. februára 2017 o zlepšení fungovania Európskej únie využitím potenciálu Lisabonskej zmluvy,

–  uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. februára 2017 o rozpočtovej kapacite pre eurozónu.

Tieto správy a iné dokumenty uvádzané v odôvodneniach sú nástrojmi pomoci na vytvorenie základu pre reformy a pokrok, ktorý musí Európa dosiahnuť, aby bola schopná prevziať zvládanie výziev, ktorým čelí, v nadchádzajúcich rokoch.

Iba sa začína zásadná politická diskusia, ktorá vyvrcholí pri voľbách v máji 2019, a so zreteľom na túto skutočnosť je cieľom tejto správy poskytnúť aktuálne informácie ku koncu roku 2018 o najväčších problémoch Európy, výzvach a nástrojoch, ktoré možno použiť na ich riešenie. Nestanovujú sa tu žiadne riešenia vzhľadom na rešpekt voči inštitúciám, ktoré sa sformujú na základe výsledkov volieb, a preto, že prijímať rozhodnutia budú zvolení zástupcovia. Účelom tejto správy je jednoducho stanoviť európsky politický program na základe mnohých odkazov, ktoré nám prináša realita, a rôznych správ, vyhlásení a návrhov, ktoré predložili európske inštitúcie a čelní predstavitelia členských štátov v uplynulých mesiacoch, ktorých spoločných zámerom je, aby bola Európa geopolitickou, obchodnou, klimatickou, hospodárskou, potravinovou a diplomatickou silou.


STANOVISKO Výboru pre hospodárske a menové veci (22.11.2018)

pre Výbor pre ústavné veci

k stavu diskusie o budúcnosti Európy

(2018/2094(INI))

Spravodajkyňa výboru požiadaného o stanovisko (*): Ivana Maletić

(*) Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre hospodárske a menové veci vyzýva Výbor pre ústavné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  berie na vedomie názory vyjadrené počas plenárnych diskusií o budúcnosti Európy; zastáva názor, že budúci rozpočet EÚ by mal podporovať európsku pridanú hodnotu z hľadiska sociálno-ekonomického vplyvu, podporovať modernizáciu politík EÚ, zabezpečovať finančné prostriedky na nové výzvy, naďalej prispievať k hospodárskej a sociálnej konvergencii a súdržnosti medzi členskými štátmi a v rámci nich, aby sa posilnila európska solidarita, stabilita, rovnosť a inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast, a to aj so zreteľom na záväzky EÚ týkajúce sa Parížskej dohody, zabezpečiť dodržiavanie a podporu základných hodnôt, ako sa uvádza v článkoch 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), a mal by disponovať novými vlastnými zdrojmi, pričom by mal zohľadňovať prácu skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje;

2.  vyzdvihuje význam záväzku dobudovania bankovej únie a potrebu zaistiť, aby bola otvorená pre všetky zapojené členské štáty, a zabezpečiť v rámci nej rovnaké zaobchádzanie; pripomína, že dobudovanie bankovej únie vrátane európskeho systému ochrany vkladov a fiškálneho zabezpečovacieho mechanizmu pre jednotný fond na riešenie krízových situácií musí pokračovať rovnako ako opatrenia na dosiahnutie zníženia rizika;

3.  víta návrhy na boj proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti, ktoré Komisia predstavila v kontexte preskúmania Európskeho systému finančného dohľadu (ESFS); nabáda Radu a Parlament, aby ukončili legislatívne rokovania pred koncom tohto volebného obdobia, keďže politiky v oblasti boja proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti sa musia posilniť, aby sa tak v budúcnosti zabránilo situáciám, keď finančné inštitúcie aktívne uľahčujú pranie špinavých peňazí;

4.  vyzýva Komisiu, aby s pomocou európskych orgánov dohľadu identifikovala a odstránila prekážky vnútorného trhu a pomohla zabezpečiť ochranu spotrebiteľov; zastáva názor, že jednou z hlavných priorít Komisie by malo byť účinné presadzovanie právnych predpisov EÚ;

5.  vyzýva Komisiu, aby vo vhodných prípadoch a na individuálnom základe uprednostnila nariadenia pred smernicami ako legislatívny nástroj pre právne predpisy týkajúce sa bankovej únie a finančných služieb, aby sa tak predišlo vzniku fragmentácie a situácii, keď sa orgány dohľadu musia zaoberať rôznymi vnútroštátnymi režimami;

6.  zdôrazňuje naliehavú potrebu dobudovania únie kapitálových trhov; zdôrazňuje, že rozsiahle a dobre integrované kapitálové trhy dopĺňajú bankovú úniu vďaka svojmu prínosu v oblasti rozdelenia rizika v súkromnom sektore, čo vedie k zlepšeniu hospodárskej konvergencie, pomáha zmierňovať budúce otrasy a môže prispieť k lepšiemu prerozdeleniu finančných prostriedkov, keď to bude potrebné; požaduje, aby sa vypracovala komplexná štúdia o najvhodnejšom rámci, s cieľom lepšie zohľadniť rýchlo sa meniaci charakter finančných služieb; zdôrazňuje skutočnosť, že lepší prístup k dodatočným zdrojom financovania by bol obzvlášť užitočný pre začínajúce podniky a MSP, čím by sa podporil ich stabilný rast a udržateľný rozvoj;

7.  vyzdvihuje význam pokračujúceho procesu prehlbovania a dobudovania HMÚ s cieľom zachovať stabilitu jednotnej meny a zlepšovať konvergenciu hospodárskych a fiškálnych politík a politík trhu práce medzi členskými štátmi, ako aj ich sociálne normy; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu silného politického záväzku, účinného riadenia a demokratickej zodpovednosti na európskej a vnútroštátnej úrovni, najmä pokiaľ ide o parlamentnú kontrolu v rôznych fázach európskeho semestra; opätovne pripomína, že okrem Dánska, ktoré uplatňuje doložku o neúčasti, je každý členský štát povinný prijať euro; podporuje ďalšie kroky v oblasti rozvoja EMS; berie na vedomie návrh Komisie týkajúci sa Európskeho nástroja stabilizácie investícií, pričom prebiehajú diskusie o nových rozpočtových nástrojoch zameraných na stabilizáciu;

8.  berie na vedomie návrh Komisie týkajúci sa Programu na podporu reforiem; zdôrazňuje, že je dôležité neoslabovať spolurozhodovanie a dohľad Parlamentu pri vynakladaní finančných prostriedkov EÚ; vyjadruje znepokojenie nad tým, že v období 2011 – 2017 bolo v plnej miere vykonaných len 9 % odporúčaní pre jednotlivé krajiny; berie na vedomie nástroj konvergencie, ktorým sa poskytne stimul a ktorý členským štátom mimo eurozóny, ktoré uplatňujú udržateľné fiškálne a hospodárske politiky, pomôže vykonať reformy a splniť kritériá na zavedenie eura;

9.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa v procese európskeho semestra zabezpečila vzostupná hospodárska a sociálna konvergencia; uznáva dôležitosť zriadenia Európskeho piliera sociálnych práv; konštatuje, že európsky semester bol posilnený a zefektívnený, pričom však zdôrazňuje, že lepšie zapojenie národných parlamentov by pomohlo zlepšiť zodpovednosť na vnútroštátnej úrovni, čo by viedlo k lepšiemu vykonávaniu odporúčaní pre jednotlivé krajiny, čím by sa proces európskeho semestra zlepšil; konštatuje, že je v prvom rade zodpovednosťou členských štátov, aby si zvolili primeranú a udržateľnú fiškálnu a hospodársku politiku;

10.  víta budúci program InvestEU a zdôrazňuje, že fond by mal naďalej znižovať nedostatok investícií v EÚ; podporuje investície do hmotného a nehmotného majetku vrátane kultúrneho dedičstva s cieľom podporiť rast, investície a zamestnanosť s osobitným zameraním na MSP, podniky so strednou a nízkou trhovou kapitalizáciou a sociálne podniky, a tým prispieť k zlepšeniu blahobytu a spravodlivejšiemu rozdeleniu príjmov a k hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii;

11.  víta doterajšiu prácu a považuje za potrebné pokračovať v komplexnom preskúmaní existujúcich právnych predpisov v oblasti DPH; naliehavo žiada, aby sa zintenzívnil boj proti daňovým podvodom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom; berie na vedomie prácu Komisie v oblasti spravodlivého zdaňovania digitálnej ekonomiky;

12.  vyzýva všetky inštitúcie a orgány EÚ vrátane Komisie, Európskej centrálnej banky, Európskej investičnej banky a jednotného mechanizmu dohľadu, aby ďalej zintenzívňovali svoje komunikačné úsilie s cieľom lepšie objasniť činnosť, ktorú vykonávajú, a zlepšiť informovanosť občanov EÚ.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

20.11.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

40

7

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Hugues Bayet, Pervenche Berès, David Coburn, Thierry Cornillet, Esther de Lange, Markus Ferber, Jonás Fernández, Giuseppe Ferrandino, Stefan Gehrold, Sven Giegold, Roberto Gualtieri, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Danuta Maria Hübner, Petr Ježek, Barbara Kappel, Wolf Klinz, Georgios Kyrtsos, Philippe Lamberts, Werner Langen, Bernd Lucke, Olle Ludvigsson, Ivana Maletić, Marisa Matias, Costas Mavrides, Alex Mayer, Luděk Niedermayer, Stanisław Ożóg, Sirpa Pietikäinen, Pirkko Ruohonen-Lerner, Anne Sander, Alfred Sant, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Paul Tang, Ramon Tremosa i Balcells, Ernest Urtasun, Marco Valli, Tom Vandenkendelaere, Miguel Viegas, Jakob von Weizsäcker

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Andrea Cozzolino, Jeppe Kofod, Paloma López Bermejo, Michel Reimon, Joachim Starbatty, Lieve Wierinck

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Pilar Ayuso, Elmar Brok, Helga Stevens

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

40

+

ALDE

Thierry Cornillet, Petr Ježek, Wolf Klinz, Ramon Tremosa i Balcells, Lieve Wierinck

ENF

Barbara Kappel

PPE

Pilar Ayuso, Elmar Brok, Markus Ferber, Stefan Gehrold, Brian Hayes, Gunnar Hökmark, Danuta Maria Hübner, Georgios Kyrtsos, Esther de Lange, Werner Langen, Ivana Maletić, Luděk Niedermayer, Sirpa Pietikäinen, Anne Sander, Tom Vandenkendelaere

S&D

Hugues Bayet, Pervenche Berès, Andrea Cozzolino, Jonás Fernández, Giuseppe Ferrandino, Roberto Gualtieri, Jeppe Kofod, Olle Ludvigsson, Costas Mavrides, Alex Mayer, Alfred Sant, Pedro Silva Pereira, Peter Simon, Paul Tang, Jakob von Weizsäcker

VERTS/ALE

Sven Giegold, Philippe Lamberts, Michel Reimon, Ernest Urtasun

7

-

ECR

Bernd Lucke, Joachim Starbatty

EFDD

David Coburn, Marco Valli

GUE/NGL

Paloma López Bermejo, Marisa Matias, Miguel Viegas

3

0

ECR

Stanisław Ożóg, Pirkko Ruohonen-Lerner, Helga Stevens

Vysvetlenie použitých znakov

+  :  hlasovali za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


STANOVISKO Výboru pre medzinárodný obchod (5.11.2018)

pre Výbor pre ústavné veci

k stavu diskusie o budúcnosti Európy

(2018/2094(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra

NÁVRHY

Výbor pre medzinárodný obchod vyzýva Výbor pre ústavné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že spoločná obchodná politika musí zostať základným pilierom vonkajšej politiky Únie, ktorý má priame dôsledky na životy občanov, a musí pomáhať Únii prispôsobiť sa svojej novej úlohe vo svete s viacerými poprednými aktérmi na medzinárodnej scéne; naliehavo vyzýva Radu, Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby na tento účel spolupracovali v týchto oblastiach:

a)  posilnenie spoločnej obchodnej politiky prostredníctvom jej začlenenia do širšieho politického rámca; zaujatie vedúcej pozície v obchodnej politike na mnohostrannej a dvojstrannej úrovni; posilnenie spolupráce s dvojstrannými, strategickými a regionálnymi obchodnými partnermi a s multilaterálnymi organizáciami, akými sú Konferencia OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD), Program OSN pre životné prostredie (UNEP), Medzinárodná organizácia práce (MOP), a najmä Svetová obchodná organizácia (WTO) aktívnym zapojením do jej potrebnej reformy, ktorá povedie k vyššej účinnosti a schopnosti reagovať na nové globálne výzvy, vrátane Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a Parížskej dohody o zmene klímy a zvýšiť svoju legitimitu; posilnenie vedúcej úlohy Únie a obchodnej politiky EÚ pri presadzovaní obchodnej politiky založenej na hodnotách prostredníctvom posilnenia ľudsko-právneho rozmeru v obchode a prijatia najvyšších európskych noriem;

b)  obhajoba otvoreného, spravodlivého a udržateľného globálneho obchodného systému založeného na pravidlách a zameraného na rozvoj s cieľom ďalej zvyšovať konkurencieschopnosť podnikov EÚ tým, že sa zabezpečí účinné vykonávanie medzinárodných pravidiel a dohôd, ako sú dohody o životnom prostredí a zmene klímy, dohovory MOP, protikorupčné ustanovenia a dohody o finančnej transparentnosti, boji proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti a o daňovej spolupráci; zabezpečenie toto, aby podniky EÚ mohli pôsobiť celosvetovo za rovnakých podmienok, predvídateľných pravidiel, v rámci spravodlivej hospodárskej súťaže a vymedzených povinností, čo by malo zahŕňať konštruktívne úsilie o spoločnú pozíciu Únie v rámci medzivládnych rokovaní OSN o zodpovednosti za porušovanie ľudských práv a presadzovanie zodpovednosti podnikov a záväzných povinností náležitej starostlivosti, pokiaľ ide o dodávateľské a výrobné reťazce;

c)  poskytovanie úplných a bezodkladných informácií informovať Parlamentu o rokovaniach a mandáte Rady a počas vykonávania medzinárodných dohôd s cieľom zabezpečiť, aby mohol vykonávať svoje právomoci a výsady; zjednodušenie a skrátenie procesu rokovaní a posilnenie parlamentnej kontroly; zvýšenie transparentnosti voči občanom EÚ prostredníctvom zverejňovania smerníc (mandátov) na rokovania o obchodných dohodách pred začiatkom rokovaní, aby sa tak tiež zvýšila predvídateľnosť a právna istota pre hospodárske subjekty, čo im umožní lepšie a včas využiť príležitosti, ktoré pre EÚ vznikajú; plné dodržiavanie ustanovení zmluvy a nedávnu judikatúru EÚ, ktorými sa ustanovuje spoločná obchodná politika ako výlučná právomoc Únie;

d)  prispôsobenie obchodnej politiky globálnym trendom automatizácie, digitalizácie, servitizácie, nárastu globálnych hodnotových reťazcov a prepojenosti obchodu s tovarom a službami prostredníctvom úsilia zameraného na začlenenie vhodných ustanovení týkajúcich sa zabezpečenia prenosov údajov, konkurenčných cien pre medziprodukty a liberalizovaného obchodu so službami v rámci dvojstranných a viacstranných obchodných dohôd;

e)  podpora malých a stredných podnikov (MSP), aby mohli v plnej miere využívať výhody spoločnej obchodnej politiky; zvýšenie investícií do výskumu a technologického rozvoja a inovácií, najmä s cieľom dekarbonizácie nášho hospodárstva; podpora európskych podnikov s cieľom viesť toto odvetvie na celosvetovej úrovni, a tým zvýšiť konkurencieschopnosť a vytvárať pracovné miesta; zdôraznenie skutočnosti, že trvalo udržateľný rozvoj by sa nemal považovať za prekážku investícií; dôraz na medzinárodnú spoluprácu a proces medzinárodnej účasti, najmä na africkom kontinente, čo by mohlo podporiť udržateľné hospodárske cykly na regionálnej úrovni, viesť k vytvoreniu nových pracovných miest a podporiť rozvoj politík sociálnej ochrany;

f)  systematické začleňovanie digitálneho obchodu, MSP, záväzných a vynútiteľných kapitol o obchode a trvalo udržateľného rozvoja a ustanovení týkajúcich sa rodovej rovnosti do obchodných dohôd a iniciovanie týchto tém v multilaterálnych diskusiách; ochrana súkromia občanov EÚ v plnom rozsahu zakotvená vo všeobecnom nariadení Únie o ochrane údajov (nariadenie (EÚ) 2016/679) a podpora posilňovania noriem EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa, ochrany údajov a prístupu na trh; snaha o vybudovanie globálnej aliancie a podpora orgánov členských štátov v boji proti cezhraničnej počítačovej kriminalite; rozvoj digitálnej stratégie EÚ zahŕňajúcej investície do digitálnej infraštruktúry a digitálnych podnikov v prospech spoločnosti ako celku;

g)  uľahčenie postupu predkladania žiadostí o prostriedky Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii a prístupu k nim s cieľom pripraviť sa na dôsledky postupnej a vzájomnej liberalizácie obchodu s tovarom a službami;

h)  posilňovanie súdržnosti spoločnej obchodnej politiky so spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou (SZBP), európskou rozvojovou politikou a politikou v oblasti zmeny klímy s cieľom zaručiť hodnoty a ciele stanovené v článku 3 ods. 5 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a článkoch 21, 207 a 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a plné dodržiavanie Európskeho konsenzu o rozvoji;

i)  uznanie toho, že extrémna politizácia obchodných dohôd EÚ môže brániť obchodu;

j)  dôraz na strategický význam rozvoja konštruktívnej susedskej politiky rozvíjaním spravodlivých obchodných vzťahov a hospodárskej spolupráce s hospodárstvami v krajinách východného a južného susedstva Únie s cieľom podporiť ich hospodársku a sociálnu prosperitu a tvorbu pracovných miest;

k)  predvídanie účinkov brexitu a navrhovanie spôsobov na zmiernenie negatívnych hospodárskych dôsledkov pre Úniu a jej občanov vrátane občanov Spojeného kráľovstva, ktorí v súčasnosti žijú v Únii;

l)  zlepšenie komunikačnej stratégie pre spoločnú obchodnú politiku poskytovaním väčšieho množstva verejných a komplexných analýz potenciálnych účinkov nových obchodných dohôd pred prijatím príslušných smerníc na rokovania (mandátov); lepšie sprostredkovanie možností, ktoré ponúka obchod, našim občanom a podnikom; posilnenie transparentnosti a prehĺbenie dialógu s profesionálnymi a sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou s cieľom zabezpečiť ich primerané zapojenie do monitorovania a vykonávania obchodných dohôd, najmä prostredníctvom spoločného dialógu a domácich poradných skupín pre obchodné dohody a vyčlenením väčšieho objemu zdrojov na tieto mechanizmy; pomoc občanom a hospodárskym subjektom Únie lepšie pochopiť a prispôsobiť sa meniacej sa rovnováhe v štruktúre globálnych hospodárskych vzťahov.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

5.11.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

30

3

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Maria Arena, Tiziana Beghin, David Borrelli, Salvatore Cicu, Christofer Fjellner, Eleonora Forenza, Karoline Graswander-Hainz, Christophe Hansen, Heidi Hautala, Nadja Hirsch, Yannick Jadot, France Jamet, Jude Kirton-Darling, Patricia Lalonde, Bernd Lange, David Martin, Emmanuel Maurel, Anne-Marie Mineur, Sorin Moisă, Alessia Maria Mosca, Franck Proust, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández, Tokia Saïfi, Helmut Scholz, Joachim Schuster, Adam Szejnfeld, Iuliu Winkler

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Sajjad Karim, Sander Loones, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Jarosław Wałęsa

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Georges Bach, Norbert Lins

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

30

+

ALDE

Nadja Hirsch, Patricia Lalonde

ECR

Sander Loones

EFDD

Tiziana Beghin

GUE/NGL

Helmut Scholz

NI

David Borrelli, Emmanuel Maurel

PPE

Georges Bach, Salvatore Cicu, Christofer Fjellner, Christophe Hansen, Norbert Lins, Sorin Moisă, Franck Proust, Godelieve Quisthoudt-Rowohl, Tokia Saïfi, José Ignacio Salafranca Sánchez-Neyra, Adam Szejnfeld, Jarosław Wałęsa, Iuliu Winkler

S&D

Maria Arena, Karoline Graswander-Hainz, Jude Kirton-Darling, Bernd Lange, David Martin, Alessia Maria Mosca, Inmaculada Rodríguez-Piñero Fernández, Joachim Schuster

VERTS/ALE

Heidi Hautala, Yannick Jadot

3

-

ECR

Sajjad Karim

ENF

France Jamet

GUE/NGL

Anne-Marie Mineur

1

0

GUE/NGL

Eleonora Forenza

Vysvetlenie použitých znakov

+  :  hlasovali za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


STANOVISKO Výboru pre kontrolu rozpočtu (16.11.2018)

pre Výbor pre ústavné veci

k stavu diskusie o budúcnosti Európy

(2018/2094(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Petri Sarvamaa

NÁVRHY

Výbor pre kontrolu rozpočtu vyzýva Výbor pre ústavné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže Európa sa nachádza na križovatke a čelí istej kríze legitímnosti vo vzťahu k európskym rozhodnutiam;

B.  keďže je potrebné priblížiť európsky projekt občanom EÚ s osobitným dôrazom na ich potreby, životy a očakávania, predovšetkým s cieľom posilniť legitimitu EÚ a obnoviť dôveru v európsky projekt a nadšenie preň vďaka obnovenému riadeniu EÚ;

C.  keďže parlamentná kontrola verejných výdavkov je dôležitým prvkom moderného demokratického systému;

D.  keďže viac demokracie v EÚ ide ruka v ruke s väčšou transparentnosťou, zodpovednosťou a integritou, ktoré by mali byť hlavnými zásadami kultúry v rámci inštitúcií EÚ s cieľom podporiť efektívne riadenie a zabezpečiť väčšiu otvorenosť fungovania EÚ a jej rozhodovacieho procesu;

E.  keďže všetky inštitúcie EÚ by mali byť transparentné a v plnej miere skladať účty občanom EÚ za využívanie finančných prostriedkov, ktoré im ako inštitúciám EÚ boli zverené;

F.  keďže vedúci predstavitelia EÚ-27 vyslali prijatím Rímskej deklarácie 25. marca 2017 jasný signál „jednoty a solidarity“;

G.  keďže vzhľadom na významné výzvy, ktorým čelí Únia, nie je už nečinnosť na európskej úrovni riešením, a to predovšetkým v súvislosti s globalizáciou, migráciou, obranou na základe posilnenej spolupráce, sociálnymi otázkami, dobudovaním európskej menovej únie a voľbou nových vlastných zdrojov EÚ;

H.  keďže rozpočet EÚ zostáva pre členské štáty cenným zdrojom financovania;

1.  nazdáva sa, že dôvera občanov v inštitúcie EÚ je základom demokracie, dobrej správy a účinnej tvorby politík;

2.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné preniesť sa cez protichodné vízie Európy a zosúladiť vzájomne súperiace priority, aby sa predišlo riziku roztrhnutia alebo oslabenia Únie;

3.  uznáva, že v dôsledku brexitu vznikla naliehavejšia potreba ďalej sa zamyslieť nad inštitucionálnou štruktúrou a štruktúrou výdavkov EÚ a navrhnúť novú dynamiku politík EÚ;

4.  poukazuje na to, že rozhodnutie Spojeného kráľovstva vystúpiť z Únie bude mať komplexné rozpočtové dôsledky a negatívny vplyv na rozpočet EÚ; trvá na tom, že zostávajúce krajiny EÚ-27 by mali byť vzhľadom na súčasné a budúce výzvy EÚ pri reforme rozpočtu ambicióznejšie;

5.  je presvedčený, že stále existuje priestor na lepšie zakotvenie demokratickej zodpovednosti v rámci Únie, konkrétne vytvorením silných mechanizmov na zabezpečenie politickej legitimity a inštitucionálnej zodpovednosti a racionalizáciou čoraz zložitejších štruktúr riadenia EÚ;

6.  pripomína, že je potrebná naliehavá rozpočtová a administratívna reforma EÚ, ktorá by zjednodušila jej vnútorné procesy a zlepšila zrozumiteľnosť a prístupnosť EÚ pre jej občanov;

7.  pripomína, že pri akomkoľvek ďalšom rozvoji štruktúry Únie vo vzťahu k existujúcim orgánom alebo k vytvoreniu nových právnych subjektov by sa mala vždy zohľadňovať otázka demokratickej zodpovednosti EÚ, opatrení verejného auditu a efektívnosti činností;

8.  vyjadruje presvedčenie, že je potrebné zmenšiť medzery v EÚ v oblasti zodpovednosti a posunúť sa smerom k užšej spolupráci, pokiaľ ide o spôsoby kontroly, ktoré sú kombináciou demokratického dohľadu a audítorských činností, pričom treba zabezpečiť aj väčšiu transparentnosť; vyzýva preto, aby sa zabezpečila úplná zodpovednosť a účinný demokratický dohľad nad Európskou investičnou bankou, Európskou centrálnou bankou a nad orgánmi, ktoré sa majú v budúcnosti zriadiť, ako je Európsky menový fond;

9.  zdôrazňuje tiež, že nastal čas pragmaticky sa zamyslieť nad spôsobmi, akými EÚ dosahuje výsledky, prostredníctvom zodpovedania základných otázok o tom, ako čo najlepšie vykonávať politiky Únie a ktoré modely riadenia by sa mali uplatňovať, aby mohla Európa dosahovať hmatateľné výsledky;

10.  pripomína, že EÚ potrebuje dlhodobú strategickú víziu; domnieva sa, že nastal čas prísť s novou európskou rétorikou a zároveň vykonávať politiky EÚ strategickejším spôsobom, a to na základe určitého počtu jasne zadefinovaných a zrozumiteľných priorít Únie, kolektívnych cieľov a kompetencií na zlepšenie čitateľnosti a efektívnosti;

11.  zdôrazňuje, že premietnutie zastrešujúcich politických cieľov do hmatateľných a viditeľných krokov a výsledkov pre občanov EÚ musí podliehať pravidelným kontrolám skutočného stavu, a preto je nevyhnutné zachovať rozpočtovú kontrolu ako základnú zložku demokratickej kontroly;

12.  poukazuje na to, že posilnenie demokratického dohľadu a kontroly zo strany Parlamentu by sa malo zakladať nielen na tradičnom monitorovaní aktív a finančných tokov, ale aj na dôkladnom posúdení hodnoty získanej za vynaložené prostriedky, hodnotného a udržateľného vplyvu na občanov a dodržiavania hodnôt Únie a právneho štátu;

13.  domnieva sa, že dodržiavanie základných hodnôt, zabezpečenie ochrany právneho štátu v členských štátoch alebo zavedenie ekologickej podmienenosti sú nevyhnutnými demokratickými predpokladmi na vymedzenie všetkých nových vzťahov finančnej solidarity v EÚ; vyjadruje znepokojenie nad nedávnym vývojom v súvislosti s nedostatočným dodržiavaním zásad právneho štátu v niektorých členských štátoch; v tejto súvislosti oceňuje návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorý predložila Komisia, o ochrane rozpočtu Únie v prípade všeobecných nedostatkov v oblasti dodržiavania zásady právneho štátu v členských štátoch (COM(2018)0324); zdôrazňuje, že európske inštitúcie by mali prijať opatrenia na ochranu právneho štátu;

14.  žiada, aby sa súčasný rámec na ochranu finančných záujmov Únie posilnil prostredníctvom systému sankcií, ktorý by bol úmerný miere nedostatkov alebo pokusov o narušenie právneho štátu a vychádzal by z nezávislého posúdenia, pričom sankcie by sa mohli pohybovať od zníženia finančných prostriedkov EÚ až po pozastavenie platieb a záväzkov v prípade opakovaných nedostatkov; domnieva sa, že v každej takej situácii by Parlament mal byť súčasťou rozhodovacieho procesu vo vzťahu k uvedeným konaniam a pri odvolávaní uvedených opatrení, a to na rovnakej úrovni ako Rada;

15.  pripomína, že je potrebné podporovať úsilie o európsku pridanú hodnotu, inými slovami, že by združené prostriedky na európskej úrovni mali vykazovať výsledky v porovnaní s výdavkami na vnútroštátnej úrovni, ktoré sa nemôžu zameriavať na tvorbu európskych verejných statkov;

16.  domnieva sa, že je potrebné navrhnúť lepšie nástroje na štrukturálne reformy v celej EÚ prostredníctvom poskytovania významných európskych verejných statkov a že je pritom potrebné brať náležitý ohľad na uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality;

17.  zastáva názor, že podľa potreby a bez ohrozenia funkčnosti programov sa musí posilniť predbežná podmienenosť politík, aby sa zabezpečilo účinné a riadne finančné hospodárenie pri realizácii výdavkov Únie;

18.  opakuje, že v kontexte diskusie o budúcnosti Európy sa musí zvážiť otázka, ako by sa dal reformovať rozpočtový systém Únie tak, aby zabezpečil primeraný rozpočet, ktorý zaručí financovanie plánovaných politík, lepšiu rovnováhu medzi predvídateľnosťou a pohotovou reakciou, a ako zabezpečiť, aby mechanizmy financovania neboli zložitejšie, než je potrebné na splnenie cieľov politík Únie a zaistenie povinnosti zodpovedať sa;

19.  považuje za vhodné zabezpečiť, aby rozpočet poskytoval občanom EÚ skutočnú pridanú hodnotu;

20.  zdôrazňuje, že zabezpečenie dostatočných finančných prostriedkov v spojení s modernizáciou systému vlastných zdrojov, a to zabezpečením stabilných, efektívnych a skutočne európskych vlastných zdrojov, je kľúčom k zachovaniu vysokej úrovne investícií a ambícií Únie a vplyvu na medzinárodnej scéne;

21.  zdôrazňuje, že európske agentúry majú nenahraditeľnú úlohu, pokiaľ ide o poskytovanie odborných znalostí v príslušných oblastiach a zároveň zastupovanie EÚ v členských štátoch; kladie dôraz na to, že je teda nevyhnutné zabezpečiť, aby v budúcnosti bola práca agentúr dobre štruktúrovaná a organizovaná, aby činnosti agentúr boli životaschopné a aby vždy bola zaistená ich viditeľnosť;

22.  ďalej zdôrazňuje, že Európsky rozvojový fond (ERF) by sa mal začleniť do rozpočtu EÚ, ako už bolo uvedené v návrhu nového viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2021 – 2027, aby sa predišlo fragmentácii rozpočtu; poukazuje na to, že zahrnutie ERF do rozpočtu EÚ zvyšuje schopnosť orgánu udeľujúceho absolutórium kontrolovať výdavky v EÚ;

23.  vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby posilnili svoje postupy a praktiky zamerané na zabezpečenie finančných záujmov Únie a aktívne prispievali k postupu udelenia absolutória zameranému na výsledky; v tejto súvislosti sa domnieva, že postup udeľovania absolutória je nevyhnutným nástrojom demokratickej zodpovednosti voči občanom Únie;

24.  poukazuje na dôležitosť ochrany peňazí daňových poplatníkov EÚ pred podvodmi a inými nezákonnými činnosťami, ktoré majú vplyv na finančné záujmy Únie;

25.  pripomína ťažkosti, ktoré sa doposiaľ opakovane vyskytovali v rámci postupov udeľovania absolutória, a to v dôsledku nedostatočnej spolupráce zo strany Rady; trvá na tom, že Rada musí byť zodpovedná a transparentná tak, ako sú ostatné inštitúcie; zdôrazňuje, že by v tejto súvislosti nemali existovať žiadne výnimky;

26.  domnieva sa, že vytvorenie Európskej prokuratúry je významným míľnikom pri vytváraní európskeho verejného priestoru; vyzýva Komisiu, aby pracovala na rýchlom zriadení Európskej prokuratúry tým, že na to poskytne dostatočné zdroje;

27.  upozorňuje na fenomén korupcie, ktorý má značné finančné dôsledky a predstavuje vážnu hrozbu pre demokraciu, právny štát a verejné investície; opäť vyzýva Komisiu, aby obnovila zverejňovanie výročnej správy o korupcii;

28.  vyzýva Komisiu, aby navrhla možnosti budúcich metód spolupráce so skupinou štátov Rady Európy proti korupcii (GRECO) vrátane toho, aby Európska únia mohla požiadať o členstvo, a aby bol Parlament pravidelne informovaný o pokroku tejto žiadosti;

29.  žiada, aby sa posilnila politika integrity a etický rámec všetkých inštitúcií a agentúr EÚ prostredníctvom lepšieho vykonávania kódexov správania, ochrany oznamovateľov, etických zásad, transparentnosti a zodpovednosti;

30.  nabáda k tomu, aby sa ako hlavná zásada načrtli obrysy Európy v budúcnosti tak, že sa zabezpečí rovnováha medzi zodpovednosťou a novou solidaritou a ako metóda riadenia EÚ bude uprednostnená metóda Spoločenstva pred využívaním medzivládneho prístupu;

31.  zastáva názor, že je potrebné pokračovať v diskusii o budúcnosti Európy na najvyššej inštitucionálnej úrovni, pričom sa treba zamerať najmä na efektívnejšie využívanie finančných prostriedkov a na demokratické mechanizmy kontroly rozpočtu EÚ.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

15.11.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

19

1

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Nedzhmi Ali, Inés Ayala Sender, Zigmantas Balčytis, Dennis de Jong, Tamás Deutsch, Martina Dlabajová, Luke Ming Flanagan, Ingeborg Gräßle, Arndt Kohn, Gilles Pargneaux, Georgi Pirinski, Petri Sarvamaa, Bart Staes, Derek Vaughan, Tomáš Zdechovský, Joachim Zeller

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Caterina Chinnici, Marian-Jean Marinescu, Andrey Novakov, Julia Pitera, Richard Sulík

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

19

+

ALDE

Nedzhmi Ali, Martina Dlabajová

ECR

Richard Sulík

GUE/NGL

Dennis de Jong

EPP

Ingeborg Gräßle, Marian-Jean Marinescu, Andrey Novakov, Julia Pitera, Petri Sarvamaa, Tomáš Zdechovský, Joachim Zeller

S&D

Inés Ayala Sender, Zigmantas Balčytis, Caterina Chinnici, Arndt Kohn, Gilles Pargneaux, Georgi Pirinski, Derek Vaughan

Greens/EFA

Bart Staes

1

-

GUE/NGL

Luke Ming Flanagan

1

0

EPP

Tamás Deutsch

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


STANOVISKO Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (14.11.2018)

pre Výbor pre ústavné veci

k stavu diskusie o budúcnosti Európy

(2018/2094(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko: Ivan Jakovčić

NÁVRHY

Výbor pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka vyzýva Výbor pre ústavné veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

A.  keďže poľnohospodárske výrobky Únie prispievajú k hospodárskemu rozvoju Únie z hľadiska výroby a spracovania aj k jej živému kultúrnemu a gastronomickému dedičstvu, a tým podporujú územnú a sociálnu súdržnosť a tiež miestne a regionálne tradície; keďže na európskej a celosvetovej úrovni sa zvyšuje dopyt po vysoko kvalitných a tradičných výrobkoch; keďže budúcnosť Únie závisí aj od existencie prosperujúcich a dynamických vidieckych oblastí vrátane rozsiahlych vidieckych oblastí;

B.  keďže poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo zohrávajú ústrednú úlohu pri účinnom obhospodarovaní pôdy s cieľom bojovať proti zmene klímy, a na základe dodržiavania medzinárodných dohôd, pričom súčasne zabezpečujú ochranu verejného zdravia vo všetkých jeho aspektoch;

C.  keďže najvýraznejší kritici Únie poukazujú na rozdiely medzi ňou navrhovanými opatreniami a ich realizáciou na celoštátnej aj miestnej úrovni a keďže vystúpenie Spojeného kráľovstva z EÚ bude mať výrazný vplyv na budúce financovanie Únie;

D.  keďže podľa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) celosvetový dopyt po potravinách vzrastie do roku 2050 o 70 %; keďže nová spoločná poľnohospodárska politika (SPP) musí zabezpečiť poľnohospodárstvu hospodársku pridanú hodnotu, zlepšiť jeho produktivitu pri použití menších dostupných zdrojov a podporovať spravodlivú hospodársku súťaž a zdravé a kvalitné potraviny za primerané ceny; keďže tieto ciele SPP musia zostať z hľadiska budúcnosti Európy kľúčovými prvkami;

E.  keďže rodová rovnosť je hlavným cieľom EÚ a jej členských štátov; keďže mnohé z úloh, ktoré zohrávajú ženy vo vidieckych oblastiach, pomáhajú zachovať životaschopnosť poľnohospodárskych podnikov a dynamiku vidieckych spoločenstiev; keďže úsilie o predchádzanie vyľudňovaniu vidieka je spojené s príležitosťami pre ženy a mladých ľudí a keďže vo vidieckych oblastiach ženy aktuálne stoja pred viacerými výzvami;

1.  zdôrazňuje význam SPP, ktorá je podporovaná z dobre financovaného rozpočtu; pripomína kľúčový význam SPP vzhľadom na históriu Únie; berie na vedomie zásadnú úlohu, ktorú zohráva pri zabezpečovaní živých vidieckych regiónov a pri zabezpečovaní dodávok potravín; konštatuje, že nadchádzajúca reforma SPP je príležitosťou na zlepšenie plnenia jej cieľov; zdôrazňuje, že SPP je jednou z najstarších politík a musí zostať jednou z najdôležitejších a najintegrovanejších politík a že naďalej bude prispievať k budovaniu budúcnosti Európy prostredníctvom väčšej integrácie, ochrany životného prostredia, potravinovej bezpečnosti a ochrany občanov EÚ;

2.  zdôrazňuje, že európske poľnohospodárstvo zohráva dôležitú úlohu pri zabezpečovaní obživy pre planétu a pri poskytovaní zamestnania 46 miliónom ľudí; zdôrazňuje výzvy, ktoré so sebou prinášajú medzinárodné obchodné dohody a krízy; konštatuje, že cieľom legislatívnych opatrení EÚ na boj proti nekalým obchodným praktikám je zabezpečiť udržateľnejší potravinový dodávateľský reťazec v prospech poľnohospodárov a spotrebiteľov;

3.  konštatuje, že poľnohospodárska politika a politika rozvoja vidieka majú veľký potenciál, čo sa týka poskytovania verejných statkov; zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo je nielen zodpovedné za poskytovanie surovín a výrobkov pre potravinársky priemysel a iné priemyselné odvetvia, ale má aj výrazný vplyv na životné prostredie a krajinu; domnieva sa preto, že kvalita životného prostredia v EÚ do veľkej miery závisí od riadenia zdrojov a aplikovaného riadenia na úrovni poľnohospodárskych podnikov;

4.  súhlasí s dlhodobým cieľom prechodu na trhovo orientované a udržateľné európske poľnohospodárstvo, ktoré zvyšuje konkurencieschopnosť a znižuje potrebu podporovať príjmov poľnohospodárov; vyzýva na zosúladenie SPP s ostatnými politikami EÚ a zdôrazňuje potrebu všeobecnej rozpočtovej disciplíny; pripomína, že pokiaľ je nutné navýšiť rozpočet v spojení s určitými prioritami, malo by predovšetkým pristúpiť k škrtom v iných oblastiach;

5.  zdôrazňuje potrebu skutočného zjednodušenia SPP, ktorého cieľom by bola politika zameraná viac na výsledky a výstupy než na dodržiavanie predpisov; domnieva sa, že SPP sa musí viac orientovať na trh, aby sa poľnohospodári stali menej závislí od verejnej podpory a zvýšila sa konkurencieschopnosť v tomto odvetví;

6.  poukazuje na to, že rastúci problém vyľudňovania vidieckych oblastí sa musí riešiť cielenými opatreniami a synergiami medzi politikami EÚ, aby sa posilnila udržateľnosť európskeho poľnohospodárskeho odvetvia, čím sa podporia a povzbudia mladí poľnohospodári v príslušných oblastiach; pripomína, že generačná výmena je výzvou, ktorej čelia poľnohospodári v mnohých členských štátoch;

7.  zdôrazňuje úlohu, ktorú SPP zohráva pri udržiavaní zdravia a stavu pôdy, vody a iných prírodných zdrojov; poukazuje na to, že európski poľnohospodárski výrobcovia sa zaviazali dodržiavať osvedčené postupy v oblasti životného prostredia a splniť stanovené ciele v oblasti boja proti zmene klímy;

8.  zdôrazňuje význam ekologickej výroby a zemepisných označení a synergie medzi nimi, z čoho majú prospech výrobcovia aj spotrebitelia; pripomína význam prístupu k inováciám a spravodlivého fungovania potravinového reťazca; žiada, aby sa jeden z pilierov novej SPP zameral na priority, ktorými sa vytvoria pracovné miesta a zabezpečí sa najvyššia kvalita poľnohospodárskych výrobkov a potravín v EÚ;

9.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu poľnohospodárstva v rámci priorít Únie pri zmierňovaní vplyvu zmeny klímy a pri podpore trvalo udržateľného rozvoja; v tejto súvislosti pripomína potrebu silného a primeraného rozpočtu na poľnohospodárstvo;

10.  upozorňuje na klesanie príjmov v poľnohospodárstve v EÚ spôsobené zvýšením výrobných nákladov a volatilitou cien, čo má negatívny vplyv na schopnosť poľnohospodárov udržať produkciu; zdôrazňuje náklady, ktoré vznikajú európskym poľnohospodárom, v súvislosti s dodržiavaním najprísnejších noriem v oblasti bezpečnosti potravín, ochrany životného prostredia, dobrých životných podmienok zvierat a pracovných noriem vo svete; zdôrazňuje, že prostredníctvom SPP sa musí poľnohospodárom poskytovať kompenzácia za zabezpečovanie verejných statkov pre spoločnosť;

11.  zdôrazňuje, že systémy kvality EÚ zahŕňajúce zemepisné označenia (chránené označenie pôvodu, chránené zemepisné označenie a zaručené tradičné špeciality) chránia názvy výrobkov pred zneužitím, zviditeľňujú ich, posilňujú ich hodnotu v rámci medzinárodných dohôd, prispievajú k príjmov poľnohospodárov a zvyšujú dôveru spotrebiteľov; zdôrazňuje, že používanie európskeho loga poskytuje vyššiu viditeľnosť a zaručuje kvalitu poľnohospodárskych výrobkov určených na vývoz podobne ako používanie výrazov poukazujúcich na pôvod alebo kvalitu;

12.  trvá na tom, že osobitná pozornosť by sa mala venovať poľnohospodárom, ktorí čelia dodatočným nákladom v dôsledku špecifických obmedzení súvisiacich s prírodnými oblasťami s vysokou hodnotou, ako sú horské oblasti, ostrovy, najvzdialenejšie regióny a iné znevýhodnené oblasti; domnieva sa, že vzhľadom na ich špecifické obmedzenia má financovanie zo SPP pre tieto mimoriadny význam a akékoľvek jeho zníženie by malo veľmi škodlivý vplyv na viaceré poľnohospodárske výrobky; naliehavo vyzýva členské štáty, aby vypracovali a zaviedli systémy kvality s cieľom poskytnúť dotknutým výrobcom príležitosť na ich urýchlené uplatňovanie;

13.  pripomína podporu Parlamentu vyjadrenú v roku 2015 v prospech rozšírenia zemepisných označení na nepoľnohospodárske výrobky; domnieva sa, že takéto rozšírenie by sa malo dôkladne zvážiť v rámci diskusie o budúcnosti Európy, keďže to môže podporiť vidiecke regióny tým, že sa posilní hodnota tradičných výrobkov a vytvoria sa pracovné miesta; nalieha na Komisiu, aby bezodkladne predložila legislatívny návrh týkajúci sa rozšírenia zemepisných označení na nepoľnohospodárske výrobky;

14.  zdôrazňuje potrebu väčších investícií do poľnohospodárstva a agropotravinových systémov, ako aj vyšších výdavkov na výskum a vývoj s cieľom presadzovať inovácie, podporiť zvýšenie udržateľnej výroby a nájsť lepšie spôsoby riešenia otázok, ako je nedostatok vody a zmena klímy;

15.  vyzdvihuje bohatstvo európskych potravín a chutí a mnohých kulinárskych odrôd v Európe; zdôrazňuje preto potrebu zachovať európske regionálne a miestne tradičné výrobky a chute prostredníctvom nástrojov SPP, ako sú programy na podporu rozvoja vidieka;

16.  zdôrazňuje význam dobre financovanej a reformovanej SPP z hľadiska riešenia mnohých problémov, ktorým Únia bude musieť v budúcnosti čeliť; pripomína, že SPP musí poľnohospodárov efektívnejšie podporovať, aby sa dokázali vyrovnať s krízami v poľnohospodárstve; zdôrazňuje význam budúcej SPP pri podpore inovácií, výskumu a rozvoja, pričom pripomína, že pri príprave budúceho programu Horizont Európa by sa mali zohľadniť ciele SPP;

17.  zdôrazňuje úlohu, ktorú mladí poľnohospodári zohrávajú v rámci súčasnej a budúcej konkurencieschopnosti európskeho poľnohospodárstva a pri zaručovaní výroby potravín; zdôrazňuje, že poľnohospodárstvo nie je iba hospodárska činnosť, ale predstavuje dôležitú súčasť udržateľnej EÚ; zdôrazňuje význam mladšej generácie pre budúcnosť Európy;

18.  pripomína úlohu žien vo vidieckych oblastiach a ich príspevok ako podnikateliek a propagátoriek trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje potrebu rozvinutia ich potenciálu v prospech udržateľného poľnohospodárstva a odolnosti vidieckych oblastí; vyzýva preto na zvýšenie podpory pre rodinné poľnohospodárske podniky a mladých poľnohospodárov a na podporu zamestnanosti v poľnohospodárstve vo vidieckych oblastiach, najmä medzi mladými poľnohospodármi;

19.  zdôrazňuje význam inovácií a výskumu, najmä v oblasti šľachtenia a výberu rastlín, čo Únii umožňuje plne konkurovať zvyšku sveta v tejto oblasti;

20.  zdôrazňuje, že štrukturálna politika, politika súdržnosti a SPP znižujú odstup medzi Úniou a jej občanmi tým, že sa podporuje integrácia na miestnej úrovni a zabezpečuje sa vyvážený územný rozvoj, najmä vo vidieckych, okrajových a znevýhodnených oblastiach; zdôrazňuje preto význam podpory rozvoja vidieka a ekologického poľnohospodárstva v rámci SPP;

21.  zdôrazňuje potrebu zachovať rozmanitosť poľnohospodárstva v EÚ a uznáva, že miestne trhy zásobované čerstvými poľnohospodárskymi výrobkami miestnej výroby sú udržateľné z environmentálneho hľadiska a poskytujú podporu poľnohospodárskym spoločenstvám s tradíciou; vyzýva na lepšiu propagáciu krátkych dodávateľských reťazcov;

22.  zdôrazňuje, že SPP pomáha zachovať životaschopnosť znevýhodnených oblastí vrátane horských oblastí, a preto zohráva kľúčovú úlohu pri predchádzaní opúšťaniu a vyľudňovaniu mnohých oblastí v Európe;

23.  poukazuje na dôležitosť rozvoja vidieka pri podpore multifunkčného poľnohospodárstva a pri posilňovaní partnerstiev medzi poľnohospodármi, miestnymi spoločenstvami a občianskou spoločnosťou a ďalšími podnikateľskými činnosťami s cieľom vytvárať príjmy z diverzifikovaných hospodárskych činností;

24.  zdôrazňuje, že vzhľadom na súčasnú migráciu z vidieka do mesta je potrebná interakcia medzi nástrojmi SPP a politikou súdržnosti, aby sa zvýšila príťažlivosť vidieckych oblastí;

25.  zdôrazňuje, že SPP sa netýka len poľnohospodárstva a poľnohospodárov, ale aj podpory a rozvoja širších vidieckych spoločenstiev, v ktorých poľnohospodári pôsobia; zdôrazňuje, že EÚ by mala posilniť svoju politiku rozvoja vidieka zameranú na širokú škálu otázok, ako sú podpora začínajúcich podnikov vo vidieckych oblastiach, prístup k širokopásmovému pripojeniu a konkrétne environmentálne alebo spoločenské výzvy, pred ktorými stojí vidiecke obyvateľstvo;

26.  uznáva znepokojujúci problém hladu, ktorý postihuje našu planétu, a preto sa domnieva, že EÚ by sa mala usilovať o budovanie odolnosti voči potravinovým krízam, a tým zabezpečiť dostatočné, výživné a dostupné dodávky potravín a prispieť k dosiahnutiu toho, aby nikto na svete nehladoval;

27.  zdôrazňuje, že v súčasnosti plánované stimuly týkajúce sa udržateľných energetických plodín by v nijakom prípade nemali ohroziť potravinovú bezpečnosť pre verejnosť;

28.  poukazuje na dôležitosť rozvoja vidieka vrátane iniciatívy LEADER pri podpore multifunkčného poľnohospodárstva a pri posilňovaní ďalších podnikateľských činností a príležitostí s cieľom vytvárať príjmy z agroturistiky a zabezpečiť poľnohospodárstvo podporované komunitou a poskytovanie sociálnych služieb vo vidieckych oblastiach;

29.  vyzýva členské štáty, aby uľahčili výmenu najlepších postupov medzi európskymi poľnohospodármi s cieľom posilniť spoluprácu a posilniť európsku identitu.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

12.11.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

25

8

3

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

John Stuart Agnew, Clara Eugenia Aguilera García, Eric Andrieu, José Bové, Daniel Buda, Matt Carthy, Jacques Colombier, Michel Dantin, Paolo De Castro, Albert Deß, Diane Dodds, Herbert Dorfmann, Norbert Erdős, Luke Ming Flanagan, Karine Gloanec Maurin, Martin Häusling, Jan Huitema, Peter Jahr, Ivan Jakovčić, Jarosław Kalinowski, Zbigniew Kuźmiuk, Norbert Lins, Philippe Loiseau, Giulia Moi, Ulrike Müller, Maria Noichl, Marijana Petir, Maria Lidia Senra Rodríguez, Czesław Adam Siekierski, Tibor Szanyi, Maria Gabriela Zoană, Marco Zullo

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Franc Bogovič, Maria Heubuch, Anthea McIntyre, Momchil Nekov, Hilde Vautmans, Miguel Viegas, Thomas Waitz

ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

25

+

ALDE

Ivan Jakovčić, Ulrike Müller, Hilde Vautmans

ECR

Anthea McIntyre

EFDD

Giulia Moi, Marco Zullo

NI

Diane Dodds

PPE

Franc Bogovič, Daniel Buda, Michel Dantin, Albert Deß, Herbert Dorfmann, Norbert Erdős, Peter Jahr, Jarosław Kalinowski, Norbert Lins, Marijana Petir

S&D

Clara Eugenia Aguilera García, Eric Andrieu, Paolo De Castro, Karine Gloanec Maurin, Momchil Nekov, Maria Noichl, Tibor Szanyi, Maria Gabriela Zoană

8

-

EFDD

John Stuart Agnew

GUE/NGL

Matt Carthy, Luke Ming Flanagan, Maria Lidia Senra Rodríguez, Miguel Viegas

VERTS/ALE

José Bové, Martin Häusling, Thomas Waitz

3

0

ALDE

Jan Huitema

ENF

Jacques Colombier, Philippe Loiseau

Vysvetlivky k symbolom:

+  :  hlasovali za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania


PRÍLOHA: LIST VÝBORU PRE PRÁVNE VECI

Danuta HÜBNER

predsedníčka, Výbor pre ústavné veci

ASP 12E157

Brusel

  Vec: Stanovisko Výboru pre právne veci k stavu diskusie o budúcnosti Európy – 2018/2094 (INI)

Vážená pani predsedníčka,

pred letnou prestávkou vyzval spravodajca Výboru pre ústavné veci Ramon Jáuregui Atondo výbory, aby predložili stanoviská k nelegislatívnej iniciatívnej správe výboru AFCO o stave diskusie o budúcnosti Európy. Koordinátori Výboru pre právne veci sa preto na schôdzi 9. júla 2018 rozhodli, že predložia svoje stanovisko formou listu v súlade s článkom 53 rokovacieho poriadku, pričom sa zamerajú výlučne na právomoci nášho výboru. Bol som vymenovaný za spravodajcu pre toto stanovisko.

Ako spravodajca pre stanovisko by som chcel vyjadriť súhlas s koncepciou, ktorú uplatnil výbor AFCO v návrhu svojej správy, a to zhrnúť témy na diskusiu o budúcnosti Európy, poskytnúť určité usmernenia a bližšie opísať rôzne smery, ktorými by sa mohla uberať európska integrácia v období pred voľbami v roku 2019. V tejto súvislosti teda nejde o to, aby sa rozhodlo o rôznych alternatívach, ale o to, aby sa vymedzili problémy, opísali výzvy a predložili možné riešenia, ktorými sa budú musieť zaoberať európski politici a noví poslanci Parlamentu zvolení v nadchádzajúcich voľbách.

Na schôdzi výboru JURI 3. septembra 2018 sa uskutočnila diskusia o tomto spise. Po tom, ako prebehla medzi koordinátormi komunikácia prostredníctvom písomného postupu, bolo na schôdzi výboru 10. októbra 2018 prijaté ďalej uvedené stanovisko, a to 20 hlasmi za, 2 proti, pričom sa nikto nezdržal hlasovania(1).

Výbor JURI vyzýva výbor AFCO, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  zdôrazňuje, že treba občanom jasne vysvetliť otázky týkajúce sa subsidiarity a proporcionality, aby sa preukázalo, že Európska únia koná v záujme každého a že rozhodnutia sa prijímajú na najnižšej možnej úrovni za účasti občanov. Okrem toho zdôrazňuje, že za otázky týkajúce sa subsidiarity a proporcionality sú spoločne zodpovedné Únia, jej členské štáty a všetky inštitúcie na všetkých úrovniach zapojené do prípravy a vykonávania právnych predpisov a politík Únie; vyzýva Komisiu, aby predložila, ako už ohlásila vo svojom pracovnom programe na rok 2018, oznámenie o ďalšom posilnení subsidiarity, proporcionality a lepšej právnej regulácii v každodennej činnosti Európskej únie;

2.  zdôrazňuje, že riadne vykonávanie a uplatňovanie práva EÚ je nevyhnutné, aby bolo možné plniť politiky Únie a podporovať vzájomnú dôveru medzi Úniou, členskými štátmi a občanmi;

3.  zdôrazňuje, že je potrebné klásť osobitný dôraz na správne právo EÚ, ako sa uvádza v jeho uznesení z 9. júna 2016, v ktorom vyzval na otvorenú, efektívnu a nezávislú administratívu Európskej únie(2) a na ktoré nadviazalo posúdenie vplyvu EPRS a verejná konzultácia;

4.  zdôrazňuje význam spolupráce na medziinštitucionálnej úrovni, v rámci ktorej sa rešpektujú výsadné práva každej inštitúcie zakotvené v zmluvách a pre ktorú bol vytvorený nový rámec s Medziinštitucionálnou dohodou o lepšej tvorbe práva z 13. apríla 2016, a zdôrazňuje, že zjednodušenie je priebežný proces, ktorého cieľom je zabezpečiť ľahšie pochopenie postupov a procesov na úrovni Únie, zohľadnenie názorov všetkých príslušných zainteresovaných strán a v konečnom dôsledku uľahčenie účasti občanov na práci Európskej únie;

5.  zdôrazňuje, že hlavné globálne výzvy súčasnosti, ako je digitalizácia, automatizácia, migrácia, terorizmus a zmena klímy, budú naďalej vyvíjať tlak na súdne systémy v Európskej únii a členských štátoch; je presvedčený, že tieto výzvy možno zvládnuť len v silnej Európskej únii pomocou inovačných riešení, ktoré treba nájsť, aby bolo možné naďalej zbližovať vnútroštátne právne predpisy, posilňovať justičnú spoluprácu, uskutočniť ďalšiu reformu Únie v medziach existujúcich zmlúv a pokračovať v monitorovaní uplatňovania práva EÚ;

6.  domnieva sa, že každá budúca politika v oblasti nových technológií sa musí riadiť etickými zásadami, ktoré sú zamerané na ľudí a ich život.

Verím, že uvedené body budú užitočným prínosom pre správu, na návrhu ktorej pracuje Výbor pre ústavné záležitosti.

S úctou,

Pavel Svoboda

(1)

Na záverečnom hlasovaní boli prítomní: Pavel Svoboda (predseda a spravodajca), Jean‑Marie Cavada, Mady Delvaux, Lidia Joanna Geringer de Oedenberg (podpredsedovia), Max Andersson, Joëlle Bergeron, Kostas Chrysogonos, Geoffroy Didier, Pascal Durand, Angel Dzhambazki, Rosa Estaràs Ferragut, Enrico Gasbarra, Sajjad Karim, Sylvia‑Yvonne Kaufmann, Gilles Lebreton, António Marinho e Pinto, Angelika Niebler, Virginie Rozière, József Szájer, Axel Voss, Tiemo Wölken, Francis Zammit Dimech, Tadeusz Zwiefka.

(2)

P8_TA(2016)0279.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

27.11.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

18

6

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Gerolf Annemans, Elmar Brok, Fabio Massimo Castaldo, Pascal Durand, Esteban González Pons, Danuta Maria Hübner, Diane James, Ramón Jáuregui Atondo, Alain Lamassoure, Jo Leinen, Morten Messerschmidt, Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Markus Pieper, Paulo Rangel, Helmut Scholz, György Schöpflin, Barbara Spinelli, Claudia Țapardel, Josep-Maria Terricabras

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Sylvia-Yvonne Kaufmann, Jasenko Selimovic, Rainer Wieland

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

Wajid Khan, Constanze Krehl


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

18

+

ALDE

Maite Pagazaurtundúa Ruiz, Jasenko Selimovic

PPE

Elmar Brok, Esteban González Pons, Danuta Maria Hübner, Alain Lamassoure, Markus Pieper, Paulo Rangel, György Schöpflin, Rainer Wieland

S&D

Ramón Jáuregui Atondo, Sylvia Yvonne Kaufmann, Wajid Khan, Constanze Krehl, Jo Leinen, Claudia Țapardel

VERTS/ALE

Pascal Durand, Josep Maria Terricabras

6

-

ECR

Morten Messerschmidt

EFDD

Fabio Massimo Castaldo

ENF

Gerolf Annemans

GUE/NGL

Helmut Scholz, Barbara Spinelli

NI

Diane James

0

0

 

 

Vysvetlenie použitých znakov

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 30. januára 2019Právne oznámenie