Postup : 2018/0073(CNS)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0428/2018

Predkladané texty :

A8-0428/2018

Rozpravy :

PV 12/12/2018 - 18
CRE 12/12/2018 - 18

Hlasovanie :

PV 13/12/2018 - 9.6

Prijaté texty :

P8_TA(2018)0523

SPRÁVA     *
PDF 828kWORD 111k
5.12.2018
PE 627.911v02-00 A8-0428/2018

o návrhu smernice Rady o spoločnom systéme zdanenia digitálnych služieb formou dane z výnosov z poskytovania určitých digitálnych služieb

(COM(2018)0148 – C8-0137/2018 – 2018/0073(CNS))

Výbor pre hospodárske a menové veci

Spravodajca: Paul Tang

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH LEGISLATÍVNEHO UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o návrhu smernice Rady o spoločnom systéme zdanenia digitálnych služieb formou dane z výnosov z poskytovania určitých digitálnych služieb

(COM(2018)0148 – C8-0137/2018 – 2018/0073(CNS))

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2018)0148),

–  so zreteľom na článok 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0137/2018),

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality dánskym parlamentom, írskym parlamentom, maltským parlamentom a holandskou Druhou komorou, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na článok 78c rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0428/2018),

1.  schvaľuje zmenený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozmeňujúci návrh    1

Návrh smernice

Odôvodnenie 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(1)  Globálne hospodárstvo sa rýchlo stáva digitálnym, v dôsledku čoho sa objavili nové spôsoby podnikania. Digitálne spoločnosti sa vyznačujú tým, že ich činnosť je silne previazaná s internetom. Digitálne obchodné modely sa vo veľkej miere opierajú o schopnosť vykonávať činnosti na diaľku s obmedzenou alebo žiadnou fyzickou prítomnosťou, na príspevok konečných používateľov k tvorbe hodnoty a na dôležitosť nehmotného majetku.

(1)  Globálne hospodárstvo sa rýchlo stáva digitálnym, v dôsledku čoho sa objavili nové spôsoby podnikania. Digitálne spoločnosti sa vyznačujú tým, že ich činnosť je silne previazaná s internetom. Digitálne obchodné modely sa vo veľkej miere opierajú najmä o schopnosť vykonávať činnosti na diaľku s obmedzenou alebo žiadnou fyzickou alebo zdaniteľnou prítomnosťou v danej krajine, na príspevok konečných používateľov k tvorbe hodnoty a na dôležitosť nehmotného majetku.

Pozmeňujúci návrh    2

Návrh smernice

Odôvodnenie 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(2)  Súčasné pravidlá zdaňovania podnikov vznikli zväčša v priebehu 20. storočia pre tradičné podniky. Sú založené na myšlienke, že zdaňovanie by sa malo vykonať tam, kde sa vytvára hodnota. Uplatňovanie súčasných pravidiel na digitálne hospodárstvo však vedie k nesúladu medzi miestom zdanenia ziskov a miestom, kde sa vytvára hodnota, a to najmä v prípade obchodných modelov, ktoré sú silne závislé od účasti používateľov. Ukazuje sa preto, že súčasné pravidlá zdaňovania príjmov právnických osôb sú na zdaňovanie ziskov digitálneho hospodárstva nevhodné a je potrebné ich revidovať.

(2)  Súčasné pravidlá zdaňovania právnických osôb vznikli zväčša v priebehu 20. storočia pre tradičné podniky. Sú založené na myšlienke, že zdaňovanie by sa malo vykonať tam, kde sa vytvára hodnota. Uplatňovanie súčasných pravidiel na digitálne hospodárstvo však vedie k nesúladu medzi miestom zdanenia ziskov a miestom, kde sa vytvára hodnota, a to najmä v prípade obchodných modelov, ktoré sú silne závislé od účasti používateľov a nehmotného majetku. Digitalizácia zmenila úlohu používateľov a umožnila im čoraz väčšie zapojenie do procesu tvorby hodnoty. Ukazuje sa preto, že súčasné pravidlá zdaňovania príjmov právnických osôb pre zdaňovanie ziskov digitálneho hospodárstva nezohľadňujú tento nový faktor a je naliehavo potrebné ich revidovať.

Pozmeňujúci návrh    3

Návrh smernice

Odôvodnenie 2 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(2a)  Cieľom je odstrániť medzeru medzi zdanením digitálnych výnosov a tradičných výnosov. V súčasnosti sa na digitálne podniky vzťahuje efektívna daňová sadzba v priemere vo výške len 9,5 %, pričom v prípade tradičných obchodných modelov je to 23,2 %1a. Systém zdaňovania musí byť spravodlivý a prínosný pre spoločnosť ako celok. Na všetky spoločnosti pôsobiace na jednotnom trhu by sa mali vzťahovať rovnaké podmienky.

 

_________________

 

1a Zdroj: Výpočty z posúdenia vplyvu Európskej komisie na základe ZEW (2016, 2017) a ZEW a kol. (2017).

Pozmeňujúci návrh    4

Návrh smernice

Odôvodnenie 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(3)  Takáto revízia je dôležitým prvkom jednotného digitálneho trhu3, ktorý potrebuje moderný a stabilný daňový rámec na to, aby digitálne hospodárstvo mohlo stimulovať inovácie, riešiť fragmentáciu trhu a umožniť všetkým účastníkom, aby využili novú trhovú dynamiku za spravodlivých a vyvážených podmienok.

(3)  Takáto revízia je dôležitým prvkom jednotného digitálneho trhu3, ktorý potrebuje spravodlivý, moderný a stabilný daňový rámec na to, aby digitalizované hospodárstvo stimulovalo inovácie a inkluzívny rast, riešiť fragmentáciu trhu a umožniť všetkým účastníkom, aby využili novú trhovú dynamiku za spravodlivých a vyvážených podmienok. Keďže digitalizácia má vplyv na celé hospodárstvo, samotné vytvorenie dane z digitálnych služieb nepostačuje; daňové pravidlá by sa mali reformovať. Ad hoc opatrenia uvedené v tejto smernici by nemali spomaľovať práce na zdaňovaní významnej digitálnej prítomnosti a na zavedení takéhoto zdaňovania do spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb.

__________________

__________________

3 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe [COM(2015) 192 final zo 6. mája 2015].

3 Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe [COM(2015) 192 final zo 6. mája 2015].

Pozmeňujúci návrh    5

Návrh smernice

Odôvodnenie 5

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(5)  Keďže problém zdaňovania digitálneho hospodárstva je globálnej povahy, ideálnym prístupom by bolo nájsť multilaterálne medzinárodné riešenie. Komisia sa z tohto dôvodu aktívne zapája do medzinárodnej diskusie. V súčasnosti prebiehajú práce v rámci OECD. Dosiahnutie pokroku na medzinárodnej úrovni je však náročné. Preto sa prijíma opatrenie s cieľom prispôsobiť pravidlá zdaňovania príjmov právnických osôb na úrovni Únie6 a podporuje sa dosiahnutie dohôd s jurisdikciami mimo Únie7, ktorými sa zabezpečí, aby bol rámec dane z príjmov právnických osôb vhodný pre nové digitálne obchodné modely.

(5)  Keďže problém zdaňovania digitálneho hospodárstva je globálnej povahy, ideálnym prístupom by bolo nájsť multilaterálne medzinárodné riešenie. Komisia sa z tohto dôvodu aktívne zapája do medzinárodnej diskusie. V súčasnosti prebiehajú práce v rámci OECD, Medzinárodného menového fondu (MMF), Organizácie Spojených národov (OSN) a skupiny Svetovej banky, ktoré tvoria platformu pre spoluprácu v oblasti daní. Dosiahnutie pokroku na medzinárodnej úrovni je však náročné. Preto sa prijíma opatrenie s cieľom prispôsobiť pravidlá zdaňovania príjmov právnických osôb na úrovni Únie6 a podporuje sa dosiahnutie dohôd s jurisdikciami mimo Únie7, ktorými sa zabezpečí, aby bol rámec dane z príjmov právnických osôb vhodný pre nové digitálne obchodné modely. Mala by sa zabezpečiť súdržnosť s inkluzívnym rámcom pre narúšanie základu dane a presun ziskov (BEPS), aby sa zaručilo, že nedôjde k žiadnej odchýlke od medzinárodných noriem, a aby sa zamedzilo väčšej zložitosti.

__________________

__________________

6 Návrh smernice Rady, ktorou sa stanovujú pravidlá týkajúce sa zdaňovania príjmov právnických osôb, ktoré sa vyznačujú významnou digitálnou prítomnosťou [COM(2018) 147 final].

6 Návrh smernice Rady, ktorou sa stanovujú pravidlá týkajúce sa zdaňovania príjmov právnických osôb, ktoré sa vyznačujú významnou digitálnou prítomnosťou [COM(2018) 147 final].

7 Odporúčanie Komisie týkajúce sa zdaňovania príjmov právnických osôb, ktoré sa vyznačujú významnou digitálnou prítomnosťou [C(2018) 1650 final].

7 Odporúčanie Komisie týkajúce sa zdaňovania príjmov právnických osôb, ktoré sa vyznačujú významnou digitálnou prítomnosťou [C(2018) 1650 final].

Pozmeňujúci návrh    6

Návrh smernice

Odôvodnenie 6

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(6)  Kým sa čaká na takéto opatrenie, ktorého prijatie a vykonanie môže trvať určitý čas, členské štáty čelia tlaku, aby sa touto otázkou zaoberali vzhľadom na riziko výrazného postupného narušenia základov dane z príjmov právnických osôb. Nekoordinované opatrenia prijímané jednotlivo členskými štátmi môžu ďalej fragmentovať jednotný trh a narúšať hospodársku súťaž, čo brzdí vývoj nových digitálnych riešení a konkurencieschopnosť Únie ako celku. Preto je potrebné prijať harmonizovaný prístup k cielenému predbežnému riešeniu, kým nebude zavedené komplexné riešenie.

(6)  Kým sa čaká na takéto opatrenie, ktorého prijatie a vykonanie môže trvať určitý čas, členské štáty čelia tlaku, aby sa touto otázkou zaoberali vzhľadom na riziko výrazného postupného narušenia základov dane z príjmov právnických osôb. Nekoordinované opatrenia prijímané jednotlivo členskými štátmi môžu ďalej fragmentovať jednotný trh a narúšať hospodársku súťaž, čo brzdí vývoj nových digitálnych riešení a konkurencieschopnosť Únie ako celku. Preto je potrebné prijať harmonizovaný prístup k cielenému predbežnému riešeniu, kým nebude zavedené komplexné riešenie. Predbežné riešenie by sa malo dočasne obmedziť, aby sa predišlo tomu, že sa neúmyselne stane trvalým. Mala by sa preto zaviesť doložka o ukončení platnosti, ktorej následkom táto smernica automaticky prestane platiť zavedením komplexného riešenia, najlepšie na medzinárodnej úrovni. Ak sa do 31. decembra 2020 nedosiahne dohoda o komplexnom riešení, Komisia by mala zvážiť predloženie návrhu na základe článku 116 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Európsky parlament a Rada konajú v súlade s riadnym legislatívnym postupom. To je dôležité preto, aby sa bezodkladne dosiahla dohoda v snahe zabrániť tomu, aby došlo k zvýšeniu počtu jednostranných vnútroštátnych digitálnych daní členských štátov.

Pozmeňujúci návrh    7

Návrh smernice

Odôvodnenie 7

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(7)  Týmto dočasným riešením by malo byť zriadenie spoločného systému dane z digitálnych služieb uvalenej na výnosy z poskytovania určitých digitálnych služieb. Malo by ísť o ľahko vykonateľné opatrenie zamerané na výnosy z poskytovania digitálnych služieb, v rámci ktorých používatelia výrazne prispievajú k procesu tvorby hodnoty. Ako sa uvádza v odôvodnení 5, tento faktor (tvorba hodnoty používateľmi) je aj základným kameňom opatrení týkajúcich sa pravidiel zdaňovania príjmov právnických osôb.

(7)  Týmto dočasným riešením by malo byť zriadenie spoločného systému dane z digitálnych služieb uvalenej na výnosy z poskytovania určitých digitálnych služieb vrátane online obsahu určitými subjektmi. Malo by ísť o ľahko vykonateľné opatrenie zamerané na výnosy z poskytovania digitálnych služieb, v rámci ktorých používatelia a nehmotný majetok výrazne prispievajú k procesu tvorby hodnoty. Ako sa uvádza v odôvodnení 5, tento faktor (tvorba hodnoty používateľmi a silné spoliehanie sa na nehmotný majetok) je aj základným kameňom opatrení týkajúcich sa pravidiel zdaňovania príjmov právnických osôb.

Pozmeňujúci návrh    8

Návrh smernice

Odôvodnenie 9

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(9)  Daň z digitálnych služieb by sa mala uplatňovať len na výnosy z poskytovania vybraných digitálnych služieb. Ide o také digitálne služby, ktoré sú do veľkej miery závislé od tvorby hodnoty používateľmi, kde je rozdiel medzi miestom zdanenia zisku a miestom, kde sú usadení používatelia, zvyčajne najväčší. Zdaniť by sa mali výnosy získané zo spracovania vstupov používateľov, nie samotná účasť používateľa.

(9)  Daň z digitálnych služieb by sa mala uplatňovať na výnosy z poskytovania digitálnych služieb, ktoré sú do veľkej miery závislé od tvorby hodnoty používateľmi a od ich schopnosti poskytovať služby so žiadnou alebo veľmi obmedzenou fyzickou prítomnosťou. V týchto prípadoch je rozdiel medzi miestom zdanenia zisku a miestom, kde sú usadení používatelia, zvyčajne najväčší.

Pozmeňujúci návrh    9

Návrh smernice

Odôvodnenie 10

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(10)  Zdaniteľnými výnosmi by mali byť najmä tie, ktoré vyplývajú z poskytovania týchto služieb: i) umiestňovanie reklamy zacielenej na používateľov digitálneho rozhrania na dané digitálne rozhranie; ii) sprístupnenie viacstranného digitálneho rozhrania používateľom, ktoré im umožňuje nájsť iných používateľov a komunikovať s nimi a ktoré môže uľahčiť aj poskytovanie príslušných dodávok tovaru alebo služieb priamo medzi používateľmi (čo sa niekedy označuje ako „sprostredkovateľské služby“); a iii) prenos zhromaždených údajov o používateľoch, ktoré boli získané z činností týchto používateľov na digitálnych rozhraniach. Ak sa z poskytovania týchto služieb nezískali žiadne výnosy, nemala by vzniknúť povinnosť zaplatiť daň z digitálnych služieb. Ostatné výnosy subjektu, ktorý takéto služby poskytuje, no ktoré priamo nevyplývajú z príslušného poskytovania, by takisto nemali podliehať tejto dani.

(10)  Zdaniteľnými výnosmi by mali byť najmä tie, ktoré vyplývajú z poskytovania tohto: i) umiestňovanie reklamy zacielenej na používateľov digitálneho rozhrania na dané digitálne rozhranie; ii) sprístupnenie viacstranného digitálneho rozhrania používateľom, ktoré im umožňuje nájsť iných používateľov a komunikovať s nimi a ktoré môže uľahčiť aj poskytovanie príslušných dodávok tovaru alebo služieb priamo medzi používateľmi (čo sa niekedy označuje ako „sprostredkovateľské služby“); iii) spracovanie, prenos a predaj zhromaždených údajov o používateľoch, ktoré boli získané z činností týchto používateľov na digitálnych rozhraniach; a iv) dodávanie digitálneho obsahu, ako je video, audio, hry alebo text. Ak sa z poskytovania takéhoto obsahu, tovaru a služieb nezískali žiadne výnosy, nemala by vzniknúť povinnosť zaplatiť daň z digitálnych služieb. Ostatné výnosy subjektu, ktorý takéto služby poskytuje, no ktoré priamo nevyplývajú z príslušného poskytovania, by takisto nemali podliehať tejto dani.

Pozmeňujúci návrh    10

Návrh smernice

Odôvodnenie 13

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(13)  V prípadoch zahŕňajúcich viacstranné digitálne rozhrania, ktoré uľahčujú poskytovanie príslušného tovaru alebo služieb priamo medzi používateľmi rozhrania, by príslušné transakcie a výnosy získané používateľmi z týchto transakcií nemali podliehať tejto dani. Výnosy plynúce z maloobchodných činností pozostávajúcich z predaja tovaru alebo služieb, ktoré sa objednávajú prostredníctvom webového sídla dodávateľa takéhoto tovaru alebo služieb, ak dodávateľ nekoná ako sprostredkovateľ, by takisto nemali podliehať dani z digitálnych služieb, pretože tvorba hodnoty pre maloobchodníka spočíva v poskytnutých tovaroch alebo službách a digitálne rozhranie sa používa iba ako prostriedok komunikácie. To, či dodávateľ predáva tovar alebo služby online na vlastný účet alebo poskytuje sprostredkovateľské služby, by sa malo určiť s prihliadnutím na právnu a ekonomickú podstatu transakcie, ktorá vyplýva z dohôd medzi príslušnými stranami. Napríklad, o poskytovateľovi digitálneho rozhrania, na ktorom sa sprístupňuje tovar tretej strany, možno povedať, že poskytuje sprostredkovateľskú službu (inými slovami sprístupňuje viacstranné digitálne rozhranie), ak na seba neberie žiadne významné riziko týkajúce sa zásob, alebo ak cenu daného tovaru v skutočnosti stanovuje tretia strana.

(13)  V prípadoch zahŕňajúcich viacstranné digitálne rozhrania, ktoré uľahčujú poskytovanie príslušného tovaru alebo služieb priamo medzi používateľmi rozhrania, by príslušné transakcie a výnosy získané používateľmi z týchto transakcií nemali podliehať tejto dani. Výnosy plynúce z maloobchodných činností pozostávajúcich z predaja tovaru alebo služieb, ktoré sa objednávajú prostredníctvom webového sídla dodávateľa takéhoto tovaru alebo služieb, ak dodávateľ nekoná ako sprostredkovateľ, by takisto nemali podliehať dani z digitálnych služieb. Ale vzhľadom na to, že je možné spracovávať údaje o používateľoch prostredníctvom digitálneho rozhrania, a vytvoriť tak hodnotu z transakcie, a keďže neexistencia fyzickej prítomnosti môže vytvoriť príležitosť na agresívne daňové plánovanie, počas preskúmania tejto smernice by sa malo zvážiť rozšírenie rozsahu týchto služieb.

Pozmeňujúci návrh    11

Návrh smernice

Odôvodnenie 14

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(14)  Služby spočívajúce v poskytovaní digitálneho obsahu subjektom prostredníctvom digitálneho rozhrania by nemali podliehať tejto dani bez ohľadu na to, či je digitálny obsah vo vlastníctve tohto subjektu alebo či subjekt nadobudol práva na distribúciu daného obsahu. Aj keď sa povoľuje určitý druh interakcie medzi príjemcami takéhoto digitálneho obsahu, a preto by sa dodávateľ takýchto služieb mohol považovať za poskytovateľa viacstranného digitálneho rozhrania, je menej jasné, či používateľ hrá ústrednú úlohu pri vytváraní hodnoty pre spoločnosť dodávajúcu digitálny obsah. Z pohľadu tvorby hodnôt sa kladie dôraz skôr na samotný digitálny obsah, ktorý daný subjekt dodáva. Výnosy získané z takéhoto poskytovania by preto nemali podliehať tejto dani.

(14)  Služby spočívajúce v poskytovaní digitálneho obsahu zo strany subjektu prostredníctvom digitálneho rozhrania by mali byť zahrnuté do rozsahu pôsobnosti tejto dane bez ohľadu na to, či je digitálny obsah vo vlastníctve tohto subjektu alebo či subjekt nadobudol práva na distribúciu daného obsahu. Výnosy získané z takéhoto poskytovania by Komisia mala posúdiť do ... [dva roky od dátumu nadobudnutia účinnosti tejto smernice].

Pozmeňujúci návrh    12

Návrh smernice

Odôvodnenie 15

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(15)  Digitálny obsah by sa mal vymedziť ako údaje dodávané v digitálnej forme (ako sú napríklad počítačové programy, aplikácie, hry, hudba, videá alebo texty), iné ako údaje, ktoré predstavuje samotné digitálne rozhranie, a to bez ohľadu na to, či sa získavajú prostredníctvom sťahovania alebo metódou streamovaním. Účelom je zachytiť rôzne formy, ktoré digitálny obsah môže nadobudnúť po získaní používateľom, čím sa nemení skutočnosť, že z pohľadu používateľa je jediným alebo hlavným účelom získanie digitálneho obsahu.

(15)  Digitálny obsah by sa mal vymedziť ako údaje dodávané v digitálnej forme (ako sú napríklad počítačové programy, aplikácie, hry, hudba, videá alebo texty), iné ako údaje, ktoré predstavuje samotné digitálne rozhranie, a to bez ohľadu na to, či sa získavajú prostredníctvom sťahovania alebo metódou streamovaním.

Pozmeňujúci návrh    13

Návrh smernice

Odôvodnenie 15 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(15a)  Digitálne spoločnosti majú tendenciu investovať do budov a strojov menej než bežné spoločnosti.

Pozmeňujúci návrh    14

Návrh smernice

Odôvodnenie 16

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(16)  Služba opísaná v odôvodnení 14 by sa mala odlíšiť od služby sprístupnenia viacstranného digitálneho rozhrania, prostredníctvom ktorého môžu používatelia uploadovať a zdieľať digitálny obsah s inými používateľmi, alebo od sprístupnenia rozhrania, ktoré uľahčuje poskytovanie príslušného digitálneho obsahu priamo medzi používateľmi. Posledné spomínané služby predstavujú službu sprostredkovania, a preto podliehajú dani z digitálnych služieb bez ohľadu na povahu príslušnej transakcie.

vypúšťa sa

Pozmeňujúci návrh    15

Návrh smernice

Odôvodnenie 17

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(17)  Zdaniteľné služby pozostávajúce z prenosu zhromaždených údajov o používateľoch by sa mali vzťahovať len na údaje, ktoré sa získali z činností používateľov na digitálnych rozhraniach, nie však na údaje, ktoré sa vygenerovali zo senzorov alebo inými prostriedkami a ktoré boli zhromaždené digitálne. Dôvodom je, že rozsah dane z digitálnych služieb by sa mal vzťahovať na služby, pri ktorých sa digitálne rozhranie využíva ako spôsob vytvárania vstupov používateľov, ktoré sa dajú speňažiť, a nie na služby, ktoré rozhrania používajú len na prenos dát generovaných iným spôsobom. Daň z digitálnych služieb by preto nemala byť daňou za zhromažďovanie údajov alebo za využívanie údajov zhromaždených týmto podnikom na interné účely, alebo za bezodplatné zverejňovanie údajov zhromaždených podnikmi pred inými stranami. Daň z digitálnych služieb by sa mala zamerať na tvorbu výnosov z prenosu informácií získaných z veľmi špecifickej aktivity (činností používateľov na digitálnych rozhraniach).

(17)  Zdaniteľné služby pozostávajúce zo spracúvania, prenosu alebo predaja zhromaždených údajov o používateľoch by sa mali vzťahovať na údaje, ktoré sa získali z činností používateľov na digitálnych rozhraniach. Tieto zdaniteľné služby by mali byť tie, ktoré využívajú digitálne rozhrania ako spôsob vytvárania vstupov používateľov, ktoré speňažujú. Daň z digitálnych služieb nie je daňou zo zhromažďovania údajov ako takého. Daň z digitálnych služieb by sa mala zamerať na tvorbu výnosov zo spracúvania, predaja alebo prenosu týchto údajov získaných z veľmi špecifickej aktivity (činností používateľov na digitálnych rozhraniach) tretej strane.

Pozmeňujúci návrh    16

Návrh smernice

Odôvodnenie 22

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(22)  Za zdaniteľné osoby na účely dane z digitálnych služieb by sa mali považovať iba niektoré subjekty bez ohľadu na to, či sú usadené v členskom štáte alebo v jurisdikcii mimo Únie. Subjekt by sa mal považovať za zdaniteľnú osobu len vtedy, ak spĺňa obidve nasledujúce podmienky: i) celková výška celosvetových výnosov, ktoré subjekt vykázal za posledné ukončené účtovné obdobie, za ktoré je k dispozícii finančná závierka, presahuje 750 000 000 EUR a ii) celková suma zdaniteľných výnosov získaných subjektom v rámci Únie počas tohto účtovného obdobia presahuje 50 000 000 EUR.

(22)  Za zdaniteľné osoby na účely dane z digitálnych služieb by sa mali považovať iba niektoré subjekty bez ohľadu na to, či sú usadené v členskom štáte alebo v jurisdikcii mimo Únie. Subjekt by sa mal považovať za zdaniteľnú osobu len vtedy, ak spĺňa obidve nasledujúce podmienky: i) celková výška celosvetových výnosov, ktoré subjekt vykázal za posledné ukončené účtovné obdobie, za ktoré je k dispozícii finančná závierka, presahuje 750 000 000 EUR a ii) celková suma zdaniteľných výnosov získaných subjektom v rámci Únie počas tohto účtovného obdobia presahuje 40 000 000 EUR.

Pozmeňujúci návrh    17

Návrh smernice

Odôvodnenie 23

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(23)  Prostredníctvom prvého limitu (celkové ročné celosvetové výnosy) by sa malo uplatňovanie dane z digitálnych služieb obmedziť na spoločnosti určitého rozsahu, ktoré sú schopné poskytnúť najmä také digitálne služby, v ktorých hrá dôležitú úlohu príspevok používateľov a ktoré sa vo veľkej miere spoliehajú na rozsiahle siete používateľov, vysokú návštevnosť používateľov a využívanie silnej pozície na trhu. Takéto obchodné modely, ktoré na účel získania výnosov závisia od tvorby hodnoty používateľmi a ktoré sú životaschopné len vtedy, ak ich vykonávajú spoločnosti určitej veľkosti, sú zodpovedné za vyšší rozdiel medzi miestom zdanenia ziskov a miestom tvorby hodnoty. Príležitosť agresívneho daňového plánovania navyše využívajú väčšie spoločnosti. Preto sa rovnaký dolný limit navrhol v iných iniciatívach Únie9. Takáto limitná hodnota je určená aj na to, aby priniesla právnu istotu, pretože by spoločnostiam a daňovým orgánom uľahčila rozhodovanie o tom, či je subjekt povinný zaplatiť daň z digitálnych služieb, a znížila by náklady na takéto rozhodnutie. Na základe tejto limitnej hodnoty by mali byť vylúčené aj malé podniky a startupy, na ktoré by nová daň mohla mať neprimeraný účinok z hľadiska zaťaženia súvisiaceho s dodržiavaním predpisov.

(23)  Prostredníctvom prvého limitu (celkové ročné celosvetové výnosy) by sa malo uplatňovanie dane z digitálnych služieb obmedziť na spoločnosti určitého rozsahu, ktoré sú schopné poskytnúť najmä také digitálne služby, ktoré sa vo veľkej miere spoliehajú na mobilný nehmotný a/alebo digitálny majetok, v ktorých hrá dôležitú úlohu príspevok používateľov a ktoré sa vo veľkej miere spoliehajú na rozsiahle siete používateľov, vysokú návštevnosť používateľov a využívanie silnej pozície na trhu. Takéto obchodné modely, ktoré na účel získania výnosov závisia od tvorby hodnoty používateľmi a ktoré sú životaschopné len vtedy, ak ich vykonávajú spoločnosti určitej veľkosti, sú zodpovedné za vyšší rozdiel medzi miestom zdanenia ziskov a miestom tvorby hodnoty. Príležitosť agresívneho daňového plánovania navyše využívajú väčšie spoločnosti. Limitná hodnota je určená aj na to, aby priniesla právnu istotu, pretože by spoločnostiam a daňovým orgánom uľahčila rozhodovanie o tom, či je subjekt povinný zaplatiť daň z digitálnych služieb, a znížila by náklady na takéto rozhodnutie. Vylučuje aj malé podniky a startupy, na ktoré by nová daň mohla mať neprimeraný účinok z hľadiska zaťaženia súvisiaceho s dodržiavaním predpisov.

__________________

 

9 Pozri článok 2 návrhu smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) [COM(2016) 683 final].

 

Pozmeňujúci návrh    18

Návrh smernice

Odôvodnenie 27

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(27)  V záujme obmedzenia možných prípadov dvojitého zdanenia, kde tie isté výnosy podliehajú dani z príjmov právnických osôb a dani z digitálnych služieb, sa očakáva, že členské štáty na svojom území umožnia podnikom odpočítať zaplatenú daň z digitálnych služieb ako náklady z dane z príjmov právnických osôb bez ohľadu na to, či sú obidve dane zaplatené v tom istom členskom štáte alebo v inom členskom štáte.

(27)  V záujme obmedzenia možných prípadov dvojitého zdanenia, kde tie isté výnosy podliehajú dani z príjmov právnických osôb a dani z digitálnych služieb, sa v budúcnosti bude musieť nájsť spoločné riešenie pre celú Úniu, ktoré umožní podnikom na svojom území odpočítať zaplatenú daň z digitálnych služieb ako náklady z dane z príjmov právnických osôb bez ohľadu na to, či sú obidve dane zaplatené v tom istom členskom štáte alebo v inom členskom štáte.

Pozmeňujúci návrh    19

Návrh smernice

Odôvodnenie 29

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(29)  Ak sa používatelia danej zdaniteľnej služby nachádzajú v rôznych členských štátoch alebo v jurisdikciách mimo Únie, príslušné zdaniteľné výnosy získané z tejto služby by sa mali prideliť každému členskému štátu pomerným spôsobom na základe určitých špecifických kľúčov určenia príspevkov. Takéto kľúče by sa mali určiť na základe povahy každej zdaniteľnej služby a rozlišujúcich prvkov, ktoré vedú k výnosu na strane poskytovateľa danej služby.

(29)  Ak sa používatelia danej zdaniteľnej služby nachádzajú v rôznych členských štátoch alebo v jurisdikciách mimo Únie, príslušné zdaniteľné výnosy získané z tejto služby by sa mali prideliť každému členskému štátu pomerným spôsobom na základe určitých špecifických kľúčov určenia príspevkov. Takéto kľúče by sa mali určiť na základe povahy každej zdaniteľnej služby a rozlišujúcich prvkov, ktoré vedú k výnosu na strane poskytovateľa danej služby. Ak má kľúč pre rozdelenie za následok nevyvážené rozdelenie, ktoré neodráža reálnu hospodársku činnosť, prostriedkom nápravy takejto situácie by mohol byť mechanizmus riešenia sporov. Vzhľadom na vyššie uvedené by Komisia mala posúdiť zriadenie mechanizmu riešenia sporov s cieľom zabezpečiť riadne riešenie sporov, do ktorých sú zapojené rôzne členské štáty.

Pozmeňujúci návrh    20

Návrh smernice

Odôvodnenie 30

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(30)  V prípade zdaniteľnej služby spočívajúcej v umiestňovaní reklamy na digitálne rozhranie by sa na účely určenia podielu zdaniteľných výnosov, ktorý sa v danom zdaňovacom období pridelí členskému štátu, mal použiť počet zobrazení reklamy na zariadení používateľa v členskom štáte v zdaňovacom období.

(30)  V prípade zdaniteľnej služby spočívajúcej v umiestňovaní reklamy alebo dodávaní obsahu na digitálne rozhranie alebo v tom, koľkokrát sa reklama alebo digitálny obsah zobrazili na zariadení používateľov v členskom štáte v zdaňovacom období, by sa na účely určenia podielu zdaniteľných výnosov, ktorý sa v danom zdaňovacom období pridelí danému členskému štátu, mali tieto skutočnosti zohľadniť.

Pozmeňujúci návrh    21

Návrh smernice

Odôvodnenie 31 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(31a)  Pokiaľ ide o predaje tovarov alebo služieb, ktoré sú uzatvorené na platformách elektronického obchodu, by sa pridelenie zdaniteľných výnosov v určitom zdaňovacom období určitému členskému štátu malo vykonať na základe výnosov v danom zdaňovacom období. Práva zdaniť výnosy podniku, ktorý uzatvára predaje tovarov alebo služieb online, by mali byť udelené členským štátom, v ktorých sa tovary alebo služby dodávajú kupujúcemu.

Pozmeňujúci návrh    22

Návrh smernice

Odôvodnenie 32

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(32)  Pokiaľ ide o prenos údajov zozbieraných o používateľoch, pri prideľovaní zdaniteľných výnosov v zdaňovacom období členskému štátu by sa malo prihliadať na počet používateľov, ktorých údaje, vygenerované v tomto členskom štáte v dôsledku toho, použili svoje zariadenie, sa preniesli v danom zdaňovacom období.

(32)  Pokiaľ ide o spracúvanie, predaj alebo prenos údajov zozbieraných o používateľoch, pri prideľovaní zdaniteľných výnosov v zdaňovacom období členskému štátu by sa malo prihliadať na počet používateľov, od ktorých boli využité, predané alebo prenesené údaje v danom zdaňovacom období vygenerované v dôsledku toho, že takýto používatelia použili zariadenie v danom členskom štáte.

Pozmeňujúci návrh    23

Návrh smernice

Odôvodnenie 34

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(34)  Každé spracovanie osobných údajov v súvislosti s daňou z digitálnych služieb by sa malo vykonať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/67910 vrátane tých údajov, ktoré môžu byť potrebné v súvislosti s IP adresami alebo s inými prostriedkami geolokalizácie. Osobitne by sa mala zohľadniť potreba zabezpečiť primerané technické a organizačné opatrenia na dodržiavanie pravidiel týkajúcich sa zákonnosti a bezpečnosti činností spracovania, poskytovania informácií a práv dotknutých osôb. Osobné údaje by sa podľa možnosti mali anonymizovať.

(34)  Každé spracovanie osobných údajov v súvislosti s daňou z digitálnych služieb by sa malo vykonať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/67910 vrátane tých údajov, ktoré môžu byť potrebné v súvislosti s IP adresami alebo s inými prostriedkami geolokalizácie, bez možnosti identifikácie používateľov. Daňový orgán členských štátov musí byť informovaný o metóde použitej na určenie polohy používateľov. Osobitne by sa mala zohľadniť potreba zabezpečiť primerané technické a organizačné opatrenia na dodržiavanie pravidiel týkajúcich sa zákonnosti a bezpečnosti činností spracovania, najmä zásady nevyhnutnosti a proporcionality, poskytovania informácií a práv dotknutých osôb. Osobné údaje by sa podľa možnosti mali anonymizovať.

_________________

_________________

10 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

10 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1).

Pozmeňujúci návrh    24

Návrh smernice

Odôvodnenie 35

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(35)  Zdaniteľné výnosy by sa mali rovnať celkovým hrubým výnosom získaným zdaniteľnou osobou bez dane z pridanej hodnoty a iných podobných daní. Zdaniteľné výnosy by sa mali považovať za získané zdaniteľnou osobou v čase, keď sa stanú splatnými bez ohľadu na to, či boli do daného času skutočne zaplatené. Daňová povinnosť zaplatiť daň z digitálnych služieb v členskom štáte sa určí na základe podielu zdaniteľných výnosov získaných zdaniteľnou osobou v zdaňovacom období, ktoré sa považujú za získané v tomto členskom štáte, a mala by sa vypočítať uplatnením sadzby dane z digitálnych služieb na uvedený podiel. Na úrovni Únie by mala existovať jedna sadzba dane z digitálnych služieb, aby sa predišlo narušeniam jednotného trhu. Sadzba dane z digitálnych služieb by sa mala stanoviť na úrovni 3 %, čím sa zabezpečí primeraná rovnováha medzi výnosmi získanými z tejto dane a zohľadnia sa rozdielne účinky dane na podniky s rozličnými ziskovými maržami.

(35)  Zdaniteľné výnosy by sa mali rovnať celkovým hrubým výnosom získaným zdaniteľnou osobou bez dane z pridanej hodnoty a iných podobných daní. Zdaniteľné výnosy by sa mali považovať za získané zdaniteľnou osobou v čase, keď sa stanú splatnými bez ohľadu na to, či boli do daného času skutočne zaplatené. Daňová povinnosť zaplatiť daň z digitálnych služieb v členskom štáte sa určí na základe podielu zdaniteľných výnosov získaných zdaniteľnou osobou v zdaňovacom období, ktoré sa považujú za získané v tomto členskom štáte, a mala by sa vypočítať uplatnením sadzby dane z digitálnych služieb na uvedený podiel. Na úrovni Únie by mala existovať jedna sadzba dane z digitálnych služieb, aby sa predišlo narušeniam jednotného trhu. Sadzbou dane z digitálnych služieb stanovenou na úrovni 3 % sa má dosiahnuť primeraná rovnováha medzi výnosmi získanými z tejto dane a zohľadnením rozdielnych účinkov dane z digitálnych služieb na podniky s rozličnými ziskovými maržami.

Pozmeňujúci návrh    25

Návrh smernice

Odôvodnenie 35 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(35a)  Jedna sadzba dane z digitálnych služieb na úrovni Únie predstavuje prvý krok smerom k ďalšej harmonizácii zdaňovania právnických osôb na úrovni Únie. S cieľom vytvoriť rovnaké podmienky a vylúčiť daňovú súťaž a z toho plynúce preteky ku dnu, pokiaľ ide o úrovne zdaňovania právnických osôb, by sa na úrovni Únie mala v blízkej budúcnosti rovnako stanoviť minimálna efektívna sadzba dane z príjmov právnických osôb.

Pozmeňujúci návrh    26

Návrh smernice

Odôvodnenie 37

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(37)  Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť povinnosti týkajúce sa účtovníctva, vedenia záznamov alebo iných aspektov s cieľom zabezpečiť skutočné vyplatenie dane z digitálnych služieb, ako aj iné opatrenia na zabránenie daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a zneužívaniu.

(37)  Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť povinnosti týkajúce sa účtovníctva, vedenia záznamov alebo iných aspektov s cieľom zabezpečiť skutočné vyplatenie dane z digitálnych služieb, ako aj iné opatrenia, vrátane postihov a sankcií, na zabránenie daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a zneužívaniu.

Pozmeňujúci návrh    27

Návrh smernice

Odôvodnenie 37 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(37a)  Celková daň z digitálnych služieb, ktorú zdaniteľná osoba zaplatí vo vzťahu k členskému štátu, by mala byť súčasťou systému podávania správ podľa jednotlivých krajín.

Pozmeňujúci návrh    28

Návrh smernice

Odôvodnenie 38 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(38a)  V prípade, keď má zdaniteľná osoba povinnosť zaplatiť daň z digitálnych služieb vo viac ako jednom členskom štáte, by Komisia mala každé tri roky urobiť audit daňového priznania k dani z digitálnych služieb, ktoré bolo podané v členskom štáte identifikácie.

Pozmeňujúci návrh    29

Návrh smernice

Odôvodnenie 40 a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(40a)  Daň z digitálnych služieb je dočasným opatrením, ktoré bude nahradené trvalým riešením a ktoré by v žiadnom prípade nemalo oneskoriť nadobudnutie účinnosti trvalého riešenia. Platnosť tejto smernice by mala uplynúť buď prijatím smernice Rady, ktorou sa stanovujú pravidlá týkajúce sa zdaňovania príjmov právnických osôb, ktoré sa vyznačujú významnou digitálnou prítomnosťou, alebo smerníc Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb a o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb, podľa toho, ktorá bude prijatá skôr, vrátane digitálnej stálej prevádzkarne, ako sa navrhuje v legislatívnych uzneseniach Európskeho parlamentu z 15. marca 2018 o návrhu smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb, alebo smernice, ktorou sa vykonáva politická dohoda dosiahnutá na medzinárodnom fóre, ako je OECD alebo OSN.

Pozmeňujúci návrh    30

Návrh smernice

Odôvodnenie 40 b (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(40b)  Členské štáty by mali Komisii pravidelne podávať správu o platení dane z digitálnych služieb subjektmi, o fungovaní jednotného kontaktného miesta a o spolupráci s ostatnými členskými štátmi na účely výberu a platenia dane.

Pozmeňujúci návrh    31

Návrh smernice

Odôvodnenie 40 c (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

(40c)  Dva roky od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice] by Komisia mala vykonať posúdenie uplatňovania tejto smernice a predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu, ku ktorej sa v prípade potreby priložia návrhy na jej preskúmanie v súlade so zásadami spravodlivého zdaňovania digitálneho odvetvia.

Pozmeňujúci návrh    32

Návrh smernice

Odôvodnenie 41

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

(41)  Ciele tejto smernice sú zamerané na ochranu integrity jednotného trhu, zabezpečenie jeho riadneho fungovania a zabránenie narušeniu hospodárskej súťaže. Keďže uvedené ciele nemožno vzhľadom na ich charakter uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale možno ich lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(41)  Ciele tejto smernice sú zamerané na ochranu integrity jednotného trhu, zabezpečenie jeho spravodlivého a riadneho fungovania a zabránenie narušeniu hospodárskej súťaže. Keďže uvedené ciele nemožno vzhľadom na ich charakter uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale možno ich lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

Pozmeňujúci návrh    33

Návrh smernice

Článok 2 – odsek 1 – bod 7 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

7a.  „spracovanie údajov“ je každá operácia alebo súbor operácií s osobnými údajmi alebo súbormi osobných údajov, ako napríklad získavanie, zaznamenávanie, usporadúvanie, štruktúrovanie, uchovávanie, prepracúvanie alebo zmena, vyhľadávanie, prehliadanie, využívanie, poskytovanie prenosom, šírením alebo poskytovanie iným spôsobom, preskupovanie alebo kombinovanie, obmedzenie, vymazanie alebo likvidácia, a to bez ohľadu na to, či sa vykonávajú automatizovanými alebo neautomatizovanými prostriedkami;

Pozmeňujúci návrh    34

Návrh smernice

Článok 3 – odsek 1 – písmeno c

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

c)  prenos zhromaždených údajov o používateľoch, ktoré sa získali z činností týchto používateľov na digitálnych rozhraniach.

c)  spracovanie a prenos zhromaždených údajov o používateľoch, ktoré sa získali z činností týchto používateľov na digitálnych rozhraniach.

Pozmeňujúci návrh    35

Návrh smernice

Článok 3 – odsek 1 – písmeno c a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

ca)  sprístupňovanie obsahu používateľom na digitálnom rozhraní, ako je video, audio, hry alebo text, pomocou digitálneho rozhrania;

Pozmeňujúci návrh    36

Návrh smernice

Článok 3 – odsek 4 – písmeno a

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

a)  sprístupňovanie digitálneho rozhrania, ktorého jediným alebo hlavným účelom je, aby subjekt, ktorý rozhranie sprístupňuje, mohol používateľom poskytovať digitálny obsah, komunikačné služby alebo platobné služby;

a)  sprístupňovanie digitálneho rozhrania, ak jediným alebo hlavným účelom sprístupňovania rozhrania je, aby subjekt, ktorý rozhranie sprístupňuje, mohol používateľom poskytovať komunikačné služby alebo platobné služby, pokiaľ nie sú vďaka spracovaniu, prenosu alebo predaju údajov používateľov získavané ďalšie výnosy;

Pozmeňujúci návrh    37

Návrh smernice

Článok 4 – odsek 1 – písmeno b

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

b)  celková výška zdaniteľných výnosov získaných subjektom v rámci Únie počas príslušného účtovného obdobia prekračuje 50 000 000 EUR.

b)  celková výška zdaniteľných výnosov získaných subjektom v rámci Únie počas príslušného účtovného obdobia prekračuje 40 000 000 EUR.

Odôvodnenie

S cieľom rozšíriť rozsah pôsobnosti dane z digitálnych služieb by sa mala limitná hodnota zdaniteľných výnosov znížiť na 25 000 000 EUR.

Na ochranu malých podnikov a startupov v porovnaní s väčšími spoločnosťami by sadzba dane z digitálnych služieb mala predstavovať 3 % pri výnosoch vo výške od 25 000 000 EUR do 100 000 000 EUR a 5 % pri výnosoch nad 100 000 EUR.

V snahe zamedziť kaskádovému efektu a chrániť malé podniky a startupy by každý podnik patriaci do rozsahu pôsobnosti mal dostať ročnú daňovú úľavu vo výške 750 000 EUR.

Pozmeňujúci návrh    38

Návrh smernice

Článok 5 – odsek 2 – písmeno c a (nové)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

ca)  v prípade služby, na ktorú sa vzťahuje článok 3 ods. 1 písm. ca), sa príslušný digitálny obsah zobrazí na zariadení používateľa v čase, keď sa zariadenie používa v danom členskom štáte v danom zdaňovacom období s cieľom prístupu k digitálnemu rozhraniu;

Pozmeňujúci návrh    39

Návrh smernice

Článok 5 – odsek 6

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

6.  Údaje, ktoré možno zbierať od používateľov na účely uplatňovania tejto smernice, sa obmedzia na údaje o členskom štáte, v ktorom sa nachádzajú užívatelia, bez toho, aby bola možná identifikácia týchto používateľov.

6.  Údaje, ktoré možno zbierať od používateľov na účely uplatňovania tejto smernice, sa obmedzia na údaje o členskom štáte, v ktorom sa nachádzajú užívatelia, bez toho, aby bola možná identifikácia týchto používateľov. Každé spracovanie osobných údajov v súvislosti s daňou z digitálnych služieb sa vykonáva v súlade s nariadením (EÚ) 2016/679 vrátane spracovania, ktoré môže byť potrebné v súvislosti s IP adresami alebo s inými prostriedkami geolokalizácie.

Pozmeňujúci návrh    40

Návrh smernice

Článok 5 – odsek 6 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

6a.  Komisia zanalyzuje, či by zavedenie mechanizmu riešenia sporov viedlo k ďalšiemu zvýšeniu účinnosti a efektívnosti riešenia sporov medzi členskými štátmi. Komisia o tom predloží Európskemu parlamentu a Rade správu a v prípade potreby aj legislatívny návrh.

Pozmeňujúci návrh    41

Návrh smernice

Článok 8 – odsek 1

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Sadzba dane z digitálnych služieb predstavuje 3 %.

Sadzba dane z digitálnych služieb je stanovená na 3 %.

Odôvodnenie

The objective of the DST is to close the gap between corporate taxation on digital firms and traditional firms and create a level playing field between them. When setting the rate for this revenue based tax, we therefore should assess the implied profit tax rate. Therefore we need to do two things; set the target rate and a realistic estimate of the profit margins. In its staff working document the European Commission claims that large multinational groups with a digital business model, using tax aggressive tax planning, are not paying any corporate income taxes. The average corporate income tax rate in the EU is 21.3% in 2018, which should therefore be the target for the implied rate of profits of the EU-wide DST. When it comes to the profit margin it is clear from the data available for public traded companies that large multinational groups with a digital business model tend to have a high profit margin. For example Google and Facebook, have a profit margin of up to 40%. When setting the rate rate of the DST, the assumed profit margin of 15% taken by the European Commission is too conservative. An assumed profit margin of 25% for large digital firms is more in line with reality. When applying these two metrics to the DST, we arrive to a rate of 5% on digital turnover in order to tax the implied profits with a 20% tax rate. (5/25 = 20% )

Pozmeňujúci návrh    42

Návrh smernice

Článok 10 – odsek 3 – pododsek 1 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Ak sa uplatňuje písmeno b) tohto odseku, Komisia vykoná každé tri roky audit daňového priznania k dani z digitálnych služieb, ktoré bolo podané v členskom štáte identifikácie.

Pozmeňujúci návrh    43

Návrh smernice

Článok 13 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.  Ak sa na zdaniteľnú osobu prestane vzťahovať povinnosť zaplatiť daň z digitálnych služieb v členskom štáte identifikácie určenom podľa článku 10 ods. 3 písm. b), zdaniteľná osoba zmení svoj členský štát identifikácie v súlade s požiadavkami v článku 10.

2.  Ak sa na zdaniteľnú osobu prestane vzťahovať povinnosť zaplatiť daň z digitálnych služieb v členskom štáte identifikácie určenom podľa článku 10 ods. 3 písm. b), zdaniteľná osoba zmení svoj členský štát identifikácie v súlade s požiadavkami v článku 10, bez toho aby bol dotknutý článok 2a.

Pozmeňujúci návrh    44

Návrh smernice

Článok 13 – odsek 2 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

2a.  Ak sa na zdaniteľnú osobu prestane vzťahovať povinnosť zaplatiť daň z digitálnych služieb v členskom štáte identifikácie určenom podľa článku 10 ods. 3 písm. b), zdaniteľná osoba sa môže rozhodnúť, že si ponechá členský štát identifikácie, keďže táto zdaniteľná osoba môže byť povinná zaplatiť daň z digitálnych služieb v danom členskom štáte opäť v ďalšom zdaňovacom období. Ak zdaniteľná osoba nie je povinná zaplatiť daň z digitálnych služieb v danom členskom štáte počas obdobia viac ako dvoch po sebe nasledujúcich zdaňovacích období, zmení svoj členský štát identifikácie v súlade s požiadavkami v článku 10.

Pozmeňujúci návrh    45

Návrh smernice

Článok 17 – odsek 2

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

2.  Opravy uvedené v odseku 1 sa predložia elektronicky členskému štátu identifikácie v lehote do troch rokov od uplynutia lehoty na podanie pôvodného daňového priznania. Zmeny po uplynutí takejto lehoty sa riadia pravidlami a postupmi uplatniteľnými v každom členskom štáte, v ktorom je splatná daň z digitálnych služieb.

2.  Zmeny uvedené v odseku 1 sa predložia elektronicky členskému štátu identifikácie v lehote do dvoch rokov od uplynutia lehoty na podanie pôvodného daňového priznania. Zmeny po uplynutí takejto lehoty sa riadia pravidlami a postupmi uplatniteľnými v každom členskom štáte, v ktorom je splatná daň z digitálnych služieb.

Pozmeňujúci návrh    46

Návrh smernice

Článok 18 – odsek 3

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

3.  Členské štáty môžu prijať aj opatrenia na zabránenie daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a zneužívaniu vo vzťahu k dani z digitálnych služieb.

3.  Členské štáty prijmú opatrenia, vrátane postihov a sankcií, na zabránenie daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a zneužívaniu vo vzťahu k dani z digitálnych služieb.

Pozmeňujúci návrh    47

Návrh smernice

Článok 18 – odsek 5 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

5a.  Po prijatí tejto smernice Komisia predloží legislatívny návrh na zahrnutie zverejňovania informácií o dani z príjmu určitými podnikmi a pobočkami do smernice 2013/34/EÚ, pričom celková suma dane z digitálnych služieb zaplatená zdaniteľnou osobou v rôznych členských štátoch bude zaradená do zoznamu povinných štandardov podávania správ podľa jednotlivých krajín.

Pozmeňujúci návrh    48

Návrh smernice

Kapitola 4 – názov

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

ADMINISTRATÍVNA SPOLUPRÁCA

ADMINISTRATÍVNA SPOLUPRÁCA A POVINNÁ VÝMENA INFORMÁCIÍ

Pozmeňujúci návrh    49

Návrh smernice

Článok -20 (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Článok -20

 

Automatická a povinná výmena informácií

 

Aby daňové orgány mohli riadne posúdiť splatnú daň a s cieľom zabezpečiť riadne a jednotné vykonávane tejto smernice je výmena informácií v daňových záležitostiach automatická a povinná, ako sa stanovuje v smernici Rady 2011/16/EÚ. Členské štáty pridelia svojim vnútroštátnym daňovým správam primerané ľudské, odborné a rozpočtové zdroje, ako aj zdroje na odbornú prípravu zamestnancov daňovej správy zameranú na cezhraničnú daňovú spoluprácu a automatickú výmenu informácií, aby sa zabezpečilo úplné vykonanie tejto smernice.

Pozmeňujúci návrh    50

Návrh smernice

Článok 24 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Článok 24a

 

Správa a preskúmanie

 

Dva roky od ... [dátum nadobudnutia účinnosti tejto smernice] Komisia vykoná posúdenie uplatňovania tejto smernice a predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, ku ktorej sa v prípade potreby priložia návrhy na jej preskúmanie v súlade so zásadami spravodlivého zdaňovania digitálneho odvetvia.

 

Komisia posúdi najmä:

 

a)  zvýšenie sadzby dane z digitálnych služieb z 3 % na 5 % spolu so zodpovedajúcou daňovou úľavou s cieľom obmedziť rozdiel v efektívnych sadzbách dane medzi tradičnými a digitálnymi spoločnosťami;

 

b)  rozsah pôsobnosti dane z digitálnych služieb vrátane rozšírenia takéhoto rozsahu na zahrnutie predaja tovarov alebo služieb, ktoré sú uzatvárané online prostredníctvom digitálnych rozhraní;

 

c)  výšku dane zaplatenej v každom členskom štáte;

 

d)  druh digitálnych činností patriacich do rozsahu pôsobnosti tejto smernice;

 

e)  potenciálne praktiky daňového plánovania, ktoré subjekty použili, aby sa vyhli plateniu dane z digitálnych služieb;

 

f)  fungovanie jednotného kontaktného miesta, spolupráca medzi členskými štátmi; a

 

g)  celkový vplyv na vnútorný trh vzhľadom na možné narušenie hospodárskej súťaže.

Pozmeňujúci návrh    51

Návrh smernice

Článok 24 b (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Článok 24b

 

Oznamovacie povinnosti

 

Členské štáty každoročne Komisii oznamujú príslušné číselné údaje a informácie o platení dane z digitálnych služieb subjektmi, o fungovaní jednotného kontaktného miesta a o spolupráci s ostatnými členskými štátmi na účely výberu a platenia dane.

Pozmeňujúci návrh    52

Návrh smernice

Článok 25 a (nový)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

 

Článok 25a

 

Doložka o ukončení platnosti podmienená trvalými opatreniami

 

Daň z digitálnych služieb je dočasným opatrením, ktoré bude nahradené trvalým riešením; preto účinnosť tejto smernice skončí, a to prijatím, podľa toho, čo nastane skôr:

 

a)  smernice Rady, ktorou sa stanovujú pravidlá týkajúce sa zdaňovania príjmov právnických osôb, ktoré sa vyznačujú významnou digitálnou prítomnosťou;

 

b)  smerníc Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb a spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb vrátane digitálnej stálej prevádzkarne podľa návrhu v legislatívnych uzneseniach Európskeho parlamentu z 15. marca 2018 o návrhu smernice Rady o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb a o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb; alebo

 

c)  smernice, ktorou sa vykonáva politická dohoda dosiahnutá na medzinárodnom fóre, ako je OECD alebo OSN.


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Súčasné systémy dane z príjmov právnických osôb určené pre „kamenné“ podniky, ktorých fyzická prítomnosť je jasne identifikovateľná, nezodpovedajú ekonomickej realite 21. storočia. Rýchly vývoj nových digitálnych obchodných modelov založených na účasti používateľov a nehmotnom majetku vytvoril nerovnaké podmienky voči tradičným podnikom. Tieto digitálne podniky využívajú fyzickú neprítomnosť v členských štátoch na presun ziskov a majú tendenciu platiť len zlomok daní z príjmov právnických osôb, ktoré platia ich konkurenti. Je to nespravodlivé a v rozpore s európskymi zásadami spravodlivej hospodárskej súťaže.

Keďže neexistuje medzinárodná dohoda o zdaňovaní digitálneho hospodárstva, je veľmi dôležité zaviesť nové pravidlá týkajúce sa zdaňovania digitálnych obchodných modelov fungujúcich na jednotnom trhu Únie, aby sa zabezpečil spravodlivý daňový príspevok do európskych ekonomík zo strany všetkých spoločností a aby sa zamedzilo jednostranným opatreniam členských štátov. Aj keď sa spravodajca domnieva, že zdaňovanie digitálnych činností by malo byť založené na vymedzení virtuálnej stálej prevádzkarne, ako požadoval Európsky parlament vo svojich správach z marca 2018 o spoločnom základe dane z príjmov právnických osôb a o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb, súhlasí s tým, že dočasné opatrenie je potrebné.

Spravodajca v zásade podporuje návrh Komisie, najmä názor, že táto daň by mala byť obmedzená na spoločnosti, ktorých celkové celosvetové výnosy dosahujú viac ako 750 miliónov EUR, s cieľom obmedziť negatívny vplyv na rozvoj malých podnikov, začínajúcich podnikov a rozširujúcich sa podnikov v digitálnom odvetví.

Spravodajca navrhuje niekoľko cielených zmien v snahe vylepšiť návrh Komisie, najmä:

•  Vytvorenie rovnakých podmienok zvýšením sadzby dane z digitálnych služieb z 3 % na 5 %. Ako uviedla Komisia vo svojom pracovnom dokumente, tradičné domáce spoločnosti platia efektívnu priemernú daňovú sadzbu vo výške 20,9 % a digitálne nadnárodné skupiny, ktoré sa podieľajú na daňovom plánovaní, majú zápornú priemernú sadzbu dane vo výške -2,3 %. Komisia vychádzala pri svojej navrhovanej sadzbe pre digitálny výnosy z myšlienky implikovanej dane zo zisku. Keď je cieľom vytvorenie rovnakých podmienok, sadzba by mala preklenúť medzeru v zdaňovaní medzi tradičnými a digitálnymi podnikmi. Výška implikovaných daní z príjmov právnických osôb by preto mala byť stanovená na 20 % priemerných daní, ktoré platia tradičné podniky, miesto 13 % uvedených v návrhu. Okrem toho sa predpokladá nízka ziskovosť digitálnych obchodných modelov vo výške 15 %, pričom ziskové rozpätie vo výške 25 % je realistickejšie. Veľké digitálne nadnárodné spoločnosti ako Facebook a Google majú zvyčajne ziskové rozpätie do 40 %. Prijatím tejto novej metriky na stanovenie sadzby dane z digitálnych služieb vo výške 5 % by sa vytvorili rovnaké podmienky medzi tradičnými a digitálnymi spoločnosťami a umožnili väčšie daňové príspevky zo strany tohto odvetvia, ktoré bolo doposiaľ nedostatočne zdanené.

•  Rozšírenie základu dane tým, že sa do rozsahu pôsobnosti zdaniteľného výnosu zahrnie dodanie digitálneho obsahu, ako je video, audio alebo text, pomocou digitálneho rozhrania a predaj tovarov alebo služieb, ktoré sú uzatvárané online prostredníctvom platforiem elektronického obchodu. Vzhľadom na ich schopnosť spracovávať údaje používateľov, a tým vytvoriť z tejto transakcie ďalšiu hodnotu, a navyše vzhľadom na to, že ich výnosy získané online sú náchylné na agresívne daňové plánovanie z dôvodu fyzickej neprítomnosti v rôznych členských štátoch. Zahrnutie týchto foriem digitálnych výnosov do rozsahu pôsobnosti dane z digitálnych služieb založenej na mieste určenia ide rovnakým smerom ako daňové reformy, ktoré navrhla Komisia v spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb.

•  Objasnenie, že daň z digitálnych služieb by sa mala vzťahovať aj na predaj a prenos údajov získaných prostredníctvom aktívnej účasti používateľov na digitálnych rozhraniach.

•  Zavedenie doložky o ukončení platnosti podmienenej navrhovanými trvalými opatreniami EÚ, pričom daň z digitálnych služieb má zaniknúť prijatím návrhov na významnú digitálnu prítomnosť alebo spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb vrátane pozície Európskeho parlamentu k digitálnej stálej prevádzkarne.

•  Žiada Komisiu, aby túto smernicu preskúmala po troch rokoch, najmä pokiaľ ide o subjekty, na ktoré sa vzťahuje daň z digitálnych služieb, výšku dane zaplatenej v každom členskom štáte, limitné hodnoty dane z digitálnych služieb, pokiaľ ide o veľkosť subjektov a ich výnosy z digitálnych služieb, druh digitálnych činností a druhy zdaniteľných výnosov.

•  Zavedenie mechanizmu auditu, v rámci ktorého sa každé tri roky vykoná audit daňového priznania k dani z digitálnych služieb, ktoré bolo podané v členskom štáte identifikácie.


POSTUP GESTORSKÉHO VÝBORU

Názov

Spoločný systém zdanenia digitálnych služieb formou dane z výnosov z poskytovania určitých digitálnych služieb

Referenčné čísla

COM(2018)0148 – C8-0137/2018 – 2018/0073(CNS)

Dátum konzultácie s EP

11.4.2018

 

 

 

Gestorský výbor

       dátum oznámenia na schôdzi

ECON

19.4.2018

 

 

 

Výbory požiadané o stanovisko

       dátum oznámenia na schôdzi

IMCO

19.4.2018

JURI

19.4.2018

 

 

Bez predloženia stanoviska

       dátum rozhodnutia

IMCO

23.4.2018

JURI

23.4.2018

 

 

Spravodajca

       dátum vymenovania

Paul Tang

31.5.2018

 

 

 

Prerokovanie vo výbore

29.8.2018

9.10.2018

19.11.2018

 

Dátum prijatia

3.12.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

33

2

2

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Pervenche Berès, Esther de Lange, Markus Ferber, Jonás Fernández, Roberto Gualtieri, Brian Hayes, Petr Ježek, Wolf Klinz, Georgios Kyrtsos, Philippe Lamberts, Werner Langen, Bernd Lucke, Olle Ludvigsson, Ivana Maletić, Marisa Matias, Gabriel Mato, Alex Mayer, Bernard Monot, Luděk Niedermayer, Ralph Packet, Sirpa Pietikäinen, Anne Sander, Martin Schirdewan, Molly Scott Cato, Peter Simon, Paul Tang, Marco Valli, Miguel Viegas, Jakob von Weizsäcker

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Mady Delvaux, Syed Kamall, Alain Lamassoure, Luigi Morgano, Michel Reimon, Lieve Wierinck

Náhradníčka (čl. 200 ods. 2) prítomná na záverečnom hlasovaní

Barbara Lochbihler, Jarosław Wałęsa

Dátum predloženia

5.12.2018


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

33

+

ALDE

Petr Ježek, Lieve Wierinck

ECR

Bernd Lucke

EFDD

Bernard Monot, Marco Valli

GUE/NGL

Marisa Matias, Martin Schirdewan

PPE

Markus Ferber, Brian Hayes, Georgios Kyrtsos, Alain Lamassoure, Esther de Lange, Werner Langen, Ivana Maletić, Gabriel Mato, Luděk Niedermayer, Sirpa Pietikäinen, Anne Sander, Jarosław Wałęsa

S&D

Pervenche Berès, Mady Delvaux, Jonás Fernández, Roberto Gualtieri, Olle Ludvigsson, Alex Mayer, Luigi Morgano, Peter Simon, Paul Tang, Jakob von Weizsäcker

VERTS/ALE

Philippe Lamberts, Barbara Lochbihler, Michel Reimon, Molly Scott Cato

2

-

ALDE

Wolf Klinz

GUE/NGL

Miguel Viegas

2

0

ECR

Syed Kamall, Ralph Packet

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 10. decembra 2018Právne oznámenie