Postup : 2018/2056(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0456/2018

Predkladané texty :

A8-0456/2018

Rozpravy :

PV 16/01/2019 - 25
CRE 16/01/2019 - 25

Hlasovanie :

PV 17/01/2019 - 10.12
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0042

SPRÁVA     
PDF 660kWORD 66k
11.12.2018
PE 625.375v02-00 A8-0456/2018

o vykonávaní smernice 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách

(2018/2056(INI))

Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa

Spravodajkyňa: Lara Comi

DÔVODOVÁ SPRÁVA – SÚHRN SKUTOČNOSTÍ A ZISTENÍ
 NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

DÔVODOVÁ SPRÁVA – SÚHRN SKUTOČNOSTÍ A ZISTENÍ

Postup a zdroje

Dňa 19. februára 2018 bola spravodajkyňa poverená prípravou správy o vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách(1).

Spravodajkyňa odvtedy zhromažďovala informácie a vychádzala okrem iného z týchto zdrojov:

  vypočutie vo Výbore pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, ktoré sa konalo 12. júla 2018;

  príručka Európskej komisie s názvom Praktické usmernenia o cezhraničnej správe úverov a pohľadávok. Podpora MSP pri vymáhaní cezhraničných pohľadávok, 2014(2);

  Európske posúdenie vykonávania zo strany parlamentných výskumných služieb EPRS s názvom Vykonávanie smernice 2011/7/EÚ o oneskorených platbách v rámci obchodných transakcií v EÚ, 2018;

  Intrum, European Payment Report, 2018;

  Štúdia Európskej komisie o transakciách medzi podnikmi: porovnávacia analýza právnych opatrení verzus právne nezáväzné nástroje na zlepšenie platobného správania, 2018.

Oneskorené platby – úvod:

Smernica 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (tak

vo verejnom, ako aj v súkromnom sektore) nebola prvým aktom EÚ, ktorého cieľom bolo zlepšiť situáciu spoločností, ktoré čelia oneskoreniam a iným problémom vo svojich vzťahoch s inými podnikmi a orgánmi verejnej správy. V nadväznosti na nezáväzné odporúčania Európskej komisie z roku 1995 bola v roku 2000 prijatá prvá smernica o oneskorených platbách. Prepracované znenie z roku 2011 posilnilo existujúce pravidlá s cieľom lepšie chrániť veriteľov.

Hlavnými prioritami smernice sú okrem iného:

•  harmonizácia vzájomných platobných podmienok medzi spoločnosťami a medzi spoločnosťami a orgánmi verejnej správy;

•  zmluvná sloboda pri obchodných transakciách. Boli zavedené pevné lehoty splatnosti (30 dní pre verejné orgány a 60 dní pre súkromné spoločnosti), ktoré regulujú zákonné úrokové sadzby a kompenzačné poplatky za náklady na vymáhanie;

•  Konfrontovať dlžníkov s prísnymi opatreniami, ktoré ich odrádzajú od oneskorených platieb alebo od stanovovania príliš dlhých zmluvných lehotách splatnosti;

•  Uľahčiť fungovanie vnútorného trhu zefektívnením platobných postupov v celej EÚ;

•  Vytvoriť právne a podnikateľské prostredie, ktoré bude podporovať včasné platby v obchodných transakciách s cieľom uľahčiť MSP prístup k financovaniu.

Pokiaľ ide o transpozíciu, ktorá sa stanovila na16. marca 2013, niektoré členské štáty sa stretli s viacerými problémami, vrátane vzájomného vzťahu medzi oneskorenými platbami a administratívnou záťažou, nedostatkami vo vnútroštátnych súdnych systémoch a refinancovaní dlhov. Vzhľadom na pretrvávajúce rozdiely v postupoch platieb medzi jednotlivými krajinami a v rámci nich analýza Európskeho parlamentu z roku 2015 považovala vplyvy novej smernice za obmedzenejšie, ako sa pôvodne predpokladalo.

Následné hodnotenie smernice o oneskorených platbách (SOP) založené na rozsiahlych prieskumoch podnikov a konzultáciách viedlo Európsku komisiu k všeobecne pozitívnemu záveru o účinnosti smernice vo jej správe z roku 2016(3). Zistilo sa, že SOP zvýšila informovanosť o probléme oneskorených platieb a vyústila do prijatia rôznych vnútroštátnych opatrení na podporu jej ustanovení. Aj v nasledujúcich rokoch priemerné obdobia platieb naozaj pomaly klesali a krajiny, ktoré sa stretli s problémami v kategórii verejných orgánov, takisto vyvinuli dodatočné úsilie na zlepšenie situácie (niekedy čelili konaniu vo veci porušenia predpisov z dôvodu nesprávneho uplatňovania smernice). Základná sloboda zmlúv v obchodných (B2B) vzťahoch zároveň naďalej vedie k tomu, že väčšie spoločnosti využívajú svoje silnejšie postavenie na trhu, a veľký počet veriteľov tvrdí, že nemôžu vykonávať svoje práva v súvislosti s úrokom a odškodnením, z obáv z poškodenia obchodných vzťahov.

Štúdia Intrum (2018) ukazuje, že iba 27 % MSP (9 607 európskych spoločností) v porovnaní s 52 % veľkých podnikov uvádza, že sú oboznámené s európskou smernicou o oneskorených platbách, ktorá sa vzťahuje na dlžníkov z oblasti B2B a na dlžníkov verejného sektora, ktorí meškajú so svojimi platbami pre dodávateľa. Okrem toho 24 % veľkých podnikov tvrdí, že zaznamenali pozitívny vplyv na svoje oneskorené platby od dlžníkov v dôsledku smernice o oneskorených platbách, pričom to isté uvádza18 % MSP. Povedomie o vnútroštátnych právnych predpisoch, ktoré sa implementovali v súlade so smernicou EÚ, nie je medzi MSP veľmi dobre známe a len 33 % podnikov uvádza, že pozná miestne právne predpisy.

Je to poľutovaniahodné, lebo tieto pravidlá sa už uplatňujú v záujme ochrany podnikov a nastolenia zdravého platobného prostredia(4).

Stanovisko spravodajkyne:

Hlavný prvok, ktorý vyplýva z konzultácií s obchodnými združeniami, je nutnosť zlepšiť presadzovanie SOP a vnútroštátnych právnych predpisov o oneskorených platbách, pričom navrhuje určité opatrenia (právne a dobrovoľné, preventívne, nápravné), ktoré môžu zlepšiť jej účinnosť a transparentnosť tým, že prispievajú k riešeniu problému asymetrie obchodných trhov a k vytvoreniu rovnakých podmienok pre veľké a malé spoločnosti.

V odvetviach, ktoré sú najviac postihnuté nečestnými platobnými postupmi by sa v rámci odvetvových zásahov mohli zohľadniť osobitosti rôznych sektorov (napr. stavebníctvo, verejné služby a doprava, profesionálne služby, výroba, potraviny a nápoje, IT/telekomunikácie).

Európske spoločnosti, najmä MSP, v posledných rokoch zdôrazňovali hlavné príčiny oneskorených platieb, ako napríklad: finančné ťažkosti ich dlžníkov (62 %); úmyselné omeškané platby (48 %); administratívna neefektívnosť (45 %); spory týkajúce sa dodaného tovaru a poskytnutých služieb (19 %).(5) Je zrejmé, že oneskorené platby sú spôsobené neefektívnosťou a negatívnymi vonkajšími okolnosťami, ako aj zlovoľnými a úmyselnými obchodnými praktikami.

Okrem toho spoločnosti, ktoré súhlasia s dlhšími lehotami splatnosti, zvyčajne vysvetľujú, že je to bežnou praxou v ich sektore (55 %) a nechcú poškodiť obchodné vzťahy (46 %).(6)

Vzhľadom na nerovnováhu moci a strach z poškodzovania obchodných vzťahov a straty budúcich zmlúv je väčšia pravdepodobnosť, že MSP prijmú alebo im budú poskytnuté dlhšie lehoty splatnosti od väčších spoločností.

Vzhľadom na skutočnosť, že smernica 2011/7/EÚ zostáva doteraz najvhodnejším nástrojom na boj proti oneskoreným platbám a je v súlade s právnymi predpismi a inými politikami EÚ zameranými na vytvorenie rovnakých podmienok pre podniky, spravodajkyňa považuje za vhodné zaviesť nezáväzné nápravné opatrenia zamerané na zlepšenie podnikateľského správania a zvýšenie informovanosti podnikov, najmä MSP, o ich právach vyplývajúcich zo smernice a o uplatňovaní týchto práv.

Preto sa odporúča, aby členské štáty naďalej riešili otázky oneskorených platieb v centre politického programu a súčasne prijali sériu opatrení zameraných na: a) odrádzanie od škodlivého podnikateľského správania a naopak odmeňovanie pozitívneho správania spoločností, lebo sa preukázalo, že včasné platenie je inteligentná obchodná stratégia, lebo zodpovední platcovia si môžu dohodnúť lepšie podmienky a môžu sa spoľahnúť na dôveryhodných dodávateľov; b) poskytovanie viac informácií a vzdelávania novým podnikateľom, najmä MSP, o poskytovaní úverov a správe faktúr; c) podporovanie a zlepšovanie prísnejšie kontroly, najmä vo veľkých spoločnostiach, a využívanie administratívnych sankcií; d) zváženie foriem primeranej kompenzácie/započítania pre podniky, ktorým dlhuje verejná správa; e) zlepšenie transparentnosti platobných postupov a podporovanie alternatívnych riešení sporov, kódexov rýchlej platby a sociálnej zodpovednosti podnikov; f) posilňovanie činnosti na zvyšovanie informovanosti o otázkach súvisiacich s oneskorenou platbou v rámci transakcií B2B vrátane práv a opravných prostriedkov vyplývajúcich zo smernice o oneskorených platbách alebo iných vnútroštátnych opatrení.

Je zrejmé, že aj verejná správa zohráva kľúčovú úlohu. V prvom rade je potrebné poskytnúť dobrý príklad tým, že verejná správa bude platiť svojim dodávateľom v dohodnutom časovom rámci. Okrem toho, vzhľadom na to, že administratívne sankcie vymáhajú verejné orgány, priamy zásah verejnej správy môže prekonať faktor strachu a pomôcť sňať z veriteľov zodpovednosť za prijímanie opatrení voči dlžníkom.

(1)

  Ú. v. EÚ L 48, 23.2.2011 s 1.

(2)

https://publications.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/3f507938-7bf7-4b22-a61b-9bac11703581/language-sk

(3)

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/ES zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách (prepracované znenie) https://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2011:048:0001:0010:SK:PDF

(4)

Intrum, 2018;

(5)

Intrum, 2018;

(6)

Prieskum CATI, otázka 5;


NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o vykonávaní smernice 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách

(2018/2056(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách(1),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade o vykonávaní smernice 2011/7/EÚ (COM(2016)0534) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2016)0278),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2016 o stratégii jednotného trhu(2),

–  zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2016 o prístupe malých a stredných podnikov k financovaniu a o väčšej rozmanitosti financovania malých a stredných podnikov v rámci únie kapitálových trhov(3),

–  so zreteľom na hĺbkovú analýzu s názvom Smernica 2011/7/EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách: Európske posúdenie vykonávania, ktoré uverejnila výskumná služba Európskeho parlamentu v júli 2018,

–  so zreteľom na správy o európskych platbách, ktoré vydala spoločnosť Intrum,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku, ako aj na článok 1 ods. 1 písm. e) rozhodnutia Konferencie predsedov z 12. decembra 2002 o postupe schvaľovania vypracovania iniciatívnych správ a na prílohu 3 k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0456/2018),

A.  keďže platby sú základom podnikania a v životaschopnom a efektívnom podnikateľskom prostredí včasné platby umožňujú, aby podniky mohli včas splácať svoje záväzky a aby mohli rásť, investovať, vytvárať pracovné miesta, vytvárať širší hospodársky rast a mať prospech z európskeho hospodárstva vo všeobecnosti;

B.  keďže väčšina tovaru a služieb sa dodáva a poskytuje na vnútornom trhu medzi hospodárskymi subjektmi alebo medzi hospodárskymi subjektmi a verejnými orgánmi na základe odkladu platieb, a to systémom, v rámci ktorého dodávateľ poskytne svojmu klientovi lehotu splatnosti faktúry podľa toho, na čom sa strany dohodli alebo čo je stanovené vo faktúre dodávateľa alebo v príslušných právnych predpisoch;

C.  keďže oneskorené platby sú pretrvávajúcou škodlivou praxou, ktorá má negatívny vplyv na rozvoj európskych spoločností, najmä MSP, ktoré nemajú predvídateľné toky likvidity v prípade oneskorenej platby;

D.  keďže predovšetkým malé a stredné podniky sú postihnuté platobnou neschopnosťou, ktorá negatívne ovplyvňuje ich likviditu, komplikuje ich finančné riadenie a ovplyvňuje ich konkurencieschopnosť a ziskovosť;

E.  keďže veľké podniky majú k dispozícii viac zdrojov ako MSP, aby sa chránili pred oneskorenými platbami, napr. prostredníctvom zálohových platieb, úverových kontrol, vymáhania pohľadávok, bankových záruk alebo poistenia úverov, a zároveň môžu mať lepšie možnosti využiť globálne prostredie s nízkymi úrokovými sadzbami na zvýšenie investícií a väčší vplyv pri vyjednávaní;

F.  keďže podľa smernice 2011/7/EU (smernica o oneskorených platbách) majú verejné orgány osobitnú zodpovednosť(4) za podporu podnikateľského prostredia, ktoré bude podporovať včasné platby;

G.  keďže v smernici o oneskorených platbách sa okrem iného stanovujú platobné lehoty pre transakcie medzi podnikmi (B2B) a medzi verejnými orgánmi a podnikmi (PA2B), automatické oprávnenie na úrok z omeškania, minimálna suma 40 EUR na kompenzáciu nákladov na vymáhanie a zákonný úrok vo výške aspoň 8 % nad referenčnou sadzbou Európskej centrálnej banky;

H.  keďže napriek všeobecnému skráteniu priemernej dĺžky platobných lehôt, ktoré zaručila smernica o oneskorených platbách, šiestim z desiatich podnikov v EÚ sa platby v rámci transakcií B2B stále uhradzujú neskôr v porovnaní s tým, čo bolo dohodnuté v zmluve;

I.  keďže pokiaľ ide o veľkosť podniku, pri MSP je najväčšia pravdepodobnosť, že prijmú alebo im môžu byť nanútené dlhšie lehoty splatnosti a nespravodlivé platobné podmienky od väčších spoločností, čo je dôsledok nerovnováhy vyjednávacej sily a strachu z poškodenia obchodných vzťahov a straty budúcich zákaziek;

J.  keďže podľa barometra platobných postupov Atradius 95 % MSP uviedlo, že im platby v rámci Európy prichádzajú neskoro, čo je väčší podiel ako u veľkých spoločností, čo umožňuje dospieť k záveru, že MSP majú tendenciu platiť rýchlejšie ako veľké spoločnosti, ale platby im prichádzajú neskôr;

K.  keďže oneskorené platby majú vplyv na všetky odvetvia hospodárstva, ale sú obzvlášť rozšírené v sektoroch, v ktorých prevládajú MSP v príslušnom hodnotovom reťazci (napr. stavebníctvo, verejné služby a doprava, profesionálne služby, výroba, potraviny a nápoje a IT/telekomunikácie);

L.  keďže oneskorené platby stále spôsobujú jeden zo štyroch bankrotov v EÚ;

M.  keďže oneskorené platby vytvárajú spoločnostiam dodatočné náklady, pretože musia vyčleňovať zdroje na naháňanie neskorých platiteľov alebo platiť úroky z úveru, ktorý bol zmluvne dohodnutý, s cieľom pokračovať v obchodných operáciách;

N.  keďže oneskorené platby alebo strach z omeškanej úhrady je stále jednou z hlavných prekážok účasti MSP na zmluvách o verejnom obstarávaní;

O.  keďže za každý deň, o ktorý sa zníži oneskorenie platieb, by bolo možné ušetriť 158 miliónov EUR vo finančných nákladoch a dodatočný peňažný tok by mohol podporiť 6,5 milióna ďalších pracovných miest v Európe;

P.  keďže Komisia začala konania o porušení povinnosti proti štyrom členským štátom (Grécku, Slovensku, Španielsku a Taliansku) v súvislosti s nedostatočným uplatňovaním smernice o boji proti oneskoreným platbám a postúpila Súdnemu dvoru prípad Talianska;

Q.  keďže niektoré členské štáty spustili iniciatívy na šírenie kultúry rýchlej platby, a to prostredníctvom kódexov rýchlych platieb, dobrovoľného zapojenia priemyslu a väčšej súčinnosti s pravidlami verejného obstarávania;

R.  keďže v správe Komisie o vykonávaní smernice o oneskorených platbách, ktorá bola zverejnená v roku 2016, sa dospelo k záveru, že skutočnosť, že podniky si boli vedomé svojich práv vyplývajúcich zo smernice, neznamená, že tieto práva využívajú a že neexistencia spoločného systému na monitorovanie priemerných lehôt splatnosti, nedostatočná jasnosť niektorých kľúčových pojmov smernice a nerovnováha na trhu medzi väčšími a menšími spoločnosťami sa zdajú byť hlavnými faktormi brániacimi účinnému uplatňovaniu smernice;

S.  keďže oneskorené platby sú mnohotvárnym a komplexným problémom spôsobeným horizontálnymi faktormi, ktoré sú spoločné vo všetkých odvetviach a vo všetkých druhoch transakcií (napríklad problémy peňažného toku, nerovnováha síl a veľkosti medzi podnikmi, štruktúra dodávateľského reťazca, administratívna neefektívnosť, nedostatočný prístup k úverom, nedostatok vedomostí správe faktúr a úverov), a vplyvmi vonkajších faktorov (t. j. hospodárska situácia a národná obchodná kultúra), nie je možné stanoviť jedno riešenie, ktorým by sa vyriešili všetky problémy;

T.  keďže návrh smernice o nekalých obchodných praktikách vo vzťahoch medzi podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci (COM(2018)0173) obsahuje ustanovenia o oneskorených platbách za tovar rýchlo podliehajúci skaze a určenie orgánu presadzovania práva členskými štátmi na účely kontroly dodržiavania pravidiel;

U.  keďže problémy, ktoré vedú k oneskorenej platbe, sa musia riešiť kombináciou právnych a dobrovoľných opatrení s cielenými intervenciami zo strany Komisie, členských štátov a obchodných združení; keďže takáto kombinácia by zahŕňala preventívne opatrenia zamerané na problémy, ktoré vznikli pred uskutočnením transakcie, a riešenia, ktoré riešia problémy po dokončení transakcie; keďže každý zásah, či už regulačný alebo dobrovoľný, by mal zohľadňovať špecifiká daného hospodárskeho odvetvia;

Zlepšovanie platobného správania v EÚ kombináciou právnych a dobrovoľných opatrení

1.  domnieva sa, že smernica o oneskorených platbách a vnútroštátne právne predpisy o oneskorených platbách by sa mali presadzovať lepšie, včasnejšie a účinnejšie prostredníctvom dodržania maximálnych lehôt stanovených na úhradu faktúr a prostredníctvom opatrení zameraných na zlepšenie pravidiel týkajúcich sa platobných podmienok a na odrádzanie od nekalých praktík; konštatuje, že tieto opatrenia je možné rozdeliť do kategórií podľa ich povahy (právne alebo dobrovoľné), rozsahu (horizontálne alebo odvetvové) a cieľa (preventívne, nápravné alebo zmeny v podnikovej kultúre); domnieva sa, že v niektorých členských štátoch zavedené právne predpisy a opatrenia týkajúce sa porušení predpisov zároveň začali prinášať zmenu v kultúre vo verejnej správe v celej EÚ charakterizovanú všeobecným poklesom počtu oneskorených platieb;

2.  tvrdí, že neexistuje žiadny univerzálny prístup k riešeniu problému oneskorených platieb, pretože v niektorých odvetviach medzi podnikmi sú dlhšie lehoty platieb, ktoré v každom prípade dodržiavajú ustanovenia stanovené v smernici 2011/7/EÚ a ktoré sú v niektorých prípadoch v súlade s potrebami podnikov, berúc do úvahy osobitosti každého sektora; zdôrazňuje však, že by sa malo vyvinúť úsilie o posun smerom k 30-dňovým platobným lehotám a že platobné lehoty presahujúce 60 dní, ako to umožňuje smernica 2011/7/EÚ, predstavujú medzeru, ktorá môže umožniť dohodu o dlhých lehotách, ktoré by mohli byť škodlivé pre samotné spoločnosti, najmä pre MSP, pri súčasnom rešpektovaní zmluvnej slobody medzi podnikmi na trhu; zdôrazňuje, že je dôležité vždy zabezpečiť rovnaké podmienky medzi podnikmi s dominantným postavením a malými prevádzkovateľmi;

Preventívne opatrenia

3.  je presvedčený, že členské štáty by mali zaviesť prísnejšie podmienky platieb; konštatuje, že niektoré členské štáty obmedzili štandardnú lehotu splatnosti na 30 dní, zatiaľ čo iba niekoľko členských štátov zaviedlo maximálne lehoty splatnosti, ktoré zmluvné strany musia dodržať; ďalej konštatuje, že na odvetvovej úrovni je zavedenie maximálnych lehôt splatnosti bežnejšie; domnieva sa, že právne predpisy, ktorými sa stanovujú prísnejšie platobné podmienky, by boli do určitej miery účinné pri skracovaní lehôt splatnosti a, za predpokladu, že by sa presadzovali, by vytvorili rovnaké podmienky pre veľké a malé spoločnosti; poukazuje v tejto súvislosti na to, že jednotnejší a zjednodušený súbor pravidiel by mohol prispieť k objasneniu, čo môžu veritelia a dlžníci očakávať v prípade oneskorených platieb, a tým zlepšiť predvídateľnosť ich hospodárskych činností;

4.  domnieva sa, že zavedenie zvýšenej transparentnosti v oblasti platobného správania by mohlo odrádzať od oneskorených platieb; domnieva sa, že prístup k týmto informáciám môže byť stimulom pre verejné subjekty a podniky, aby zlepšili svoje platobné postupy a plnili svoje peňažné záväzky; nabáda členské štáty, aby zvážili rôzne možné formy povinného zverejňovania informácií o platobnom správaní, ako sú databázy alebo registre, tak pre súkromný, ako aj verejný sektor;

5.  nabáda členské štáty, aby zvážili zavedenie povinných systémov poskytujúcich informácie o dobrom platobnom správaní („name and fame“) a posilňovali kultúru rýchlej platby v podnikateľských vzťahoch, okrem iného s ohľadom na to, že včasné platenie sa preukázalo ako inteligentná obchodná stratégia, pretože zodpovední platcovia si môžu dohodnúť lepšie podmienky a môžu sa spoľahnúť na dôveryhodných dodávateľov; žiada Komisiu, aby vypracovala štúdiu o existujúcich vnútroštátnych systémoch poskytujúcich informácie o dobrom platobnom správaní („name and fame“) tak podnikov, ako aj verejných orgánov, a preskúmala možnosť zavedenia spoločných kritérií pre tieto systémy na úrovni EÚ;

6.  zdôrazňuje význam poskytovania väčšieho množstva informácií a vzdelávania v oblasti správy úverov a faktúr pre podnikateľov, najmä pre MSP; pripomína, že efektívne riadenie úverov znižuje priemerné obdobie vymáhania a udržiava preto optimálny peňažný tok, čím sa znižuje riziko zlyhania a zvyšuje sa rastový potenciál; je presvedčený, že odborná príprava by sa mala poskytovať aj úradníkom verejnej správy a že vzdelávanie a podpora môžu zvýšiť pravdepodobnosť, že MSP využijú prostriedky nápravy v prípade oneskorených platieb; konštatuje, že MSP, žiaľ, často nemajú kapacitu na investovanie do odbornej prípravy a že v súčasnosti neexistujú programy na úrovni EÚ ani na vnútroštátnej úrovni na zlepšenie vedomostí o správe a faktúrach úverov zo strany spoločností; domnieva sa, že na finančné vzdelávanie MSP by sa pravdepodobne malo zamerať viac finančných prostriedkov EÚ, a naliehavo preto vyzýva orgány členských štátov, aby zintenzívnili svoje úsilie pri poskytovaní ďalšej odbornej prípravy pre MSP pri správe úverov; okrem toho sa domnieva, že odborná príprava a podpora by mali zahŕňať aj usmernenia na vymáhanie platieb po lehote splatnosti v cezhraničných transakciách, a preto vyzýva Komisiu, aby pokračovala v začleňovaní týchto usmernení a ďalších užitočných informácií, ako sú práva a nástroje, ktoré majú podnikatelia v právnych sporoch s dlžníkmi k dispozícii, do informačného portálu Vaša Európa, a vyzýva Komisiu, aby pokračovala v zabezpečovaní podpory pre podniky prostredníctvom siete Enterprise Europe Network;

Nápravné opatrenia

7.  vyzýva členské štáty a záujmové združenia, aby zvážili zriadenie vnútroštátnych a regionálnych bezplatných a dôverných mediačných služieb (mediácia, zmierovacie konanie, rozhodcovské a súdne konanie) prístupných pre všetky spoločnosti, ako alternatívu k súdnemu konaniu, s cieľom riešiť platobné spory a udržiavať obchodné vzťahy, ale aj vzdelávať spoločnosti o ich právach a opravných prostriedkoch proti oneskoreným platbám; zdôrazňuje, že takéto mediačné služby by boli obzvlášť užitočné pre MSP, ktoré často nemajú dostatočné finančné prostriedky na riešenie právnych sporov, a preto sa vzdávajú svojich práv; okrem toho vyzýva členské štáty, aby náležite zohľadnili možnosť verejného financovania nezávislých ombudsmanov zodpovedných za vyšetrovanie, pokiaľ ide o spory v dôsledku oneskorených platieb a nevykonania platieb, pomoc malým podnikom pri riešení sporov týkajúcich sa oneskorených platieb a nevykonania platieb, poradenstvo v prípade nedoplatkov na platbách a odporúčanie riešení, najmä pre MSP; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili účinný prístup k spravodlivosti vo veciach týkajúcich sa vymáhania dlhov pri cezhraničných transakciách;

8.  vyzýva členské štáty, aby presadzovali svoje vnútroštátne právne predpisy a podporovali a zlepšovali prísnejšie kontroly, napríklad vo veľkých spoločnostiach, a využívanie administratívnych sankcií, ktoré sú účinné, primerané a odrádzajúce, čím by sa prispelo k zlepšeniu platobného správania; tvrdí, že priamy zásah verejných orgánov – keďže tieto orgány vymáhajú administratívne sankcie – by mohol pomôcť prekonať „faktor strachu“ a oslobodiť veriteľov od zodpovednosti prijať opatrenia voči dlžníkom, keďže orgány by priamo presadzovali právo a prijímali diskrečné opatrenia voči podnikom, ktoré uplatňujú zlé platobné postupy; domnieva sa, že výška administratívnych sankcií a ich kumulatívna povaha by mohli odradiť podniky od oneskorených platieb, a zdôrazňuje, že tento režim by sa mal uplatňovať postupne v závislosti od úrovne dodržiavania predpisov spoločnosťou;

9.  poukazuje na to, že napriek skutočnosti, že smernica o oneskorených platbách bola prijatá vo februári 2011, a napriek novým mechanizmom na ochranu podnikateľov, ktoré niektoré členské štáty nedávno zaviedli, sa tisíce MSP a startupov v celej Európe každý rok dostanú do konkurzu, pričom čakajú na úhradu svojich faktúr, a to aj zo strany vnútroštátnych verejných orgánov; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili povinné formy primeranej náhrady – napr. kompenzácie – a ďalšie podporné opatrenia, ako sú záručné fondy pre MSP a faktoring pre spoločnosti, ktorým dlžia peniaze orgány verejnej moci, aby sa v dôsledku toho nedostávali do konkurzu;

10.  s veľkým znepokojením berie na vedomie situáciu v niektorých členských štátoch, kde verejné orgány značne odkladajú platby za tovar a/alebo služby, ktoré im dodali či poskytli podniky (pričom zdravotníctvo patrí k najviac postihnutým sektorom), zahŕňajú do dodávateľských zmlúv doložky o zákaze prevodu práv a bránia (prostredníctvom zákona) dodávateľom vymáhať svoje pohľadávky na súde, čo týmto podnikom spôsobuje extrémne finančné ťažkosti a dokonca bankrot; domnieva sa, že s cieľom podporovať podniky, ktorých finančné hospodárenie je komplikované oneskorenými platbami zo strany verejných orgánov, by členské štáty mali zaviesť rýchlejšie a účinnejšie postupy vrátenia DPH a vymáhania dlžných súm, najmä pre MSP;

11.  poukazuje na to, že kódexy a charty rýchlej platby a opatrenia sociálnej zodpovednosti podnikov môžu spolu s vnútorným auditom a vnútornými kritériami presadzovania prispievať k vytváraniu zodpovednej platobnej kultúry a zabezpečeniu spravodlivých vzťahov a dôvery medzi podnikmi;

12.  domnieva sa, že určité pojmy smernice, ako napríklad pojem „značne nevýhodné“, pokiaľ ide o platobné podmienky v zmluvných dohodách a obchodných praktikách, ako aj začiatok a koniec zmluvných platobných podmienok, by sa mali objasniť prostredníctvom usmernení vydaných Komisiou; berie na vedomie aj novú judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa výkladu niektorých pojmov smernice (t. j. „podnik“, „obchodná transakcia“ a „značne nevýhodné“ vo veciach C-256/15 a C-555/14);

13.  považuje za dôležité zabrániť tomu, aby sa verejný sektor odchýlil od pravidiel týkajúcich sa termínov platieb stanovených v smernici; vyzýva preto členské štáty a Komisiu, aby so zreteľom na nedávnu judikatúru Súdneho dvora (vec C-555/14) prijali potrebné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby verejné orgány platili svojim dodávateľom načas a aby sa veriteľom automaticky vyplácali zákonné úroky z omeškania a kompenzácia, keď sú platby oneskorené, bez potreby začať konania vo veci oneskorenej platby, a vyzýva Komisiu, aby navrhla automatický výpočet úrokov;

14.  zdôrazňuje, že rýchla realizácia platieb je mimoriadne dôležitá pre prežitie a rast podnikov, predovšetkým MSP; konštatuje, že finančné a digitálne technológie vnášajú do spôsobov a rýchlosti platieb revolučné prvky; očakáva preto prudký nárast elektronickej fakturácie a postupného nahrádzania tradičných druhov platieb s inovačnými druhmi (napr. financovanie dodávateľského reťazca, faktoring atď.), takže veriteľovi bude môcť byť zaplatené v reálnom čase hneď, ako sa vystaví faktúra;

15.  s veľkým záujmom berie na vedomie postupy zavedené v niektorých členských štátoch v prípade oneskorených platieb zo strany verejných orgánov, pričom ústredná štátna správa môže vydať varovanie pre miestny orgán, ak tento nezaplatil svojim dodávateľom načas a, ak by oneskorené platby pretrvávali, môže zaplatiť dodávateľom priamo za dodaný tovar alebo poskytnuté služby a pozastaviť prideľovanie platieb do rozpočtu miestneho orgánu, ktorý nedodržiava predpisy; domnieva sa, že takýto systém, ktorý kombinuje spoľahlivé monitorovanie platobného správania verejných orgánov s účinným eskalačným plánom, ktorý sa v prípade aktivácie všeobecne oznámi, zrejme prinesie výsledky, ktoré si vyžiadajú ďalšiu analýzu, a mal by sa členským štátom poskytnúť ako príklad dobrej praxe;

16.  so znepokojením berie na vedomie závery správy Komisie, v ktorých sa uvádza, že hlavným dôvodom, prečo veriteľské firmy nevykonávajú svoje práva podľa smernice o oneskorených platbách, je strach z poškodzovania dobrých obchodných vzťahov; v tejto súvislosti sa domnieva, že by sa mali prijať opatrenia na uľahčenie presadzovania práv udelených MSP na základe smernice o oneskorených platbách; v tejto súvislosti vyzýva na ďalšie preskúmanie možnosti podľa článku 7 ods. 5 smernice o oneskorených platbách pre organizácie, ktoré oficiálne zastupujú podniky pred súdmi členských štátov z dôvodu, že zmluvné podmienky alebo praktiky sú značne nevýhodné,

17.  oceňuje určité iniciatívy na úrovni priemyslu v niektorých členských štátoch, na základe ktorých zúčastnené korporácie vypracovali záväzok, v ktorom sú podrobne uvedené konkrétne kroky, ktoré prijmú, aby zabezpečili, že svojim menším dodávateľom budú platiť rýchlejšie za dodané výrobky alebo poskytnuté služby; konštatuje, že pozitívne menovanie a zahanbovanie („name and fame“) by mohlo priniesť zamýšľané výsledky prostredníctvom samoregulácie na úrovni priemyselného odvetvia a poskytnúť MSP významnú podporu;

18.  zdôrazňuje význam verejného obstarávania ako prostriedku na zlepšenie fungovania jednotného trhu; žiada o zváženie posilnenia synergie medzi smernicou o oneskorených platbách a pravidlami verejného obstarávania, najmä pokiaľ ide o možnosť, aby verejní obstarávatelia prijali opatrenia na umožnenie vylúčenia problémových dodávateľov z budúcich obstarávaní, ak hlavný dodávateľ včas nezaplatí subdodávateľom, keď sa to od neho vyžaduje (smernica o verejnom obstarávaní)(5), širšie využívanie možnosti ustanovenej v článku 71 ods. 3 smernice o verejnom obstarávaní umožňujúcej priame platby subdodávateľom za určitých podmienok a stanovenie platobného správania voči subdodávateľovi za jedno z kritérií hodnotenia finančnej spôsobilosti potenciálnych dodávateľov verejných súťaží; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili transparentnosť a sledovateľnosť platieb zo strany verejných orgánov dodávateľom a subdodávateľom, ako aj transparentnosť platieb zo strany dodávateľa jeho subdodávateľom alebo dodávateľom;

Závery a odporúčania

19.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby prevzali plnú zodpovednosť za vykonávanie platieb zo strany verejnej správy a aby zlepšili svoje právne predpisy zabezpečujúce riadne vykonávanie smernice o oneskorených platbách vo všetkých jej častiach, a to aj zrušením vnútroštátnych právnych predpisov, nariadení alebo zmluvných postupov verejného sektora, ktoré sú v rozpore s cieľmi smernice, ako sú zákazy postúpenia pohľadávok vo verejnom sektore; zároveň opakuje, že Komisia by mala urobiť všetko, čo je v jej silách, aby sa pokúsila zabezpečiť úplné a primerané plnenie existujúcich povinností;

20.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporili „rozhodujúci posun smerom k vytvoreniu kultúry včasných platieb“(6) tým, že prijmú najvhodnejšie opatrenia vrátane vydania usmernení o najlepších postupoch a v prípade potreby a ak je to hodné aj legislatívnych iniciatív, s prihliadnutím na uvedené návrhy, s cieľom vytvoriť spoľahlivé podnikateľské prostredie pre podniky a kultúru včasných platieb;

21.  naliehavo žiada členské štáty, aby zvýšili účinnosť platobných postupov a zdôrazňuje najmä to, že overovacie postupy na kontrolu faktúr alebo zhodu tovaru a služieb so zmluvnými špecifikáciami by sa nemali používať na predĺženie lehôt platieb umelo prekračujúce lehoty stanovené smernicou;

22.  pripomína členským štátom a Komisii, že včasné platby sú zastrešujúcou požiadavkou pre životaschopné podnikateľské prostredie a že by sa ako také mali začleniť do všetkých politických a legislatívnych iniciatív, ktoré majú vplyv na podniky (napr. sociálna zodpovednosť podnikov, startupy a vzťahy medzi platformami a podnikmi);

23.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby využívali odborné publikácie, propagačné kampane a iné nástroje na zvyšovanie informovanosti podnikov o existencii prostriedkov nápravy pri oneskorených platbách;

24.  vyzýva Komisiu, aby uľahčovala a podporovala prístup európskych podnikateľov k vhodným možnostiam financovania;

°

°  °

25.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.

(1)

Ú. v. EÚ L 48, 23.2.2011 s 1.

(2)

Ú. v. EÚ C 76, 28.2.2018, s. 112.

(3)

Ú. v. EÚ C 204, 13.6.2018, s. 153.

(4)

Odôvodnenie 6 smernice 2011/7/EÚ.

(5)

Článok 57 ods. 4 písm. g) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES.

(6)

Odôvodnenie 12 smernice 2011/7/EÚ.


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

6.12.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania

+:

–:

0:

33

2

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

John Stuart Agnew, Pascal Arimont, Carlos Coelho, Sergio Gaetano Cofferati, Lara Comi, Anna Maria Corazza Bildt, Daniel Dalton, Nicola Danti, Dennis de Jong, Pascal Durand, Maria Grapini, Robert Jarosław Iwaszkiewicz, Philippe Juvin, Antonio López-Istúriz White, Eva Maydell, Marlene Mizzi, Nosheena Mobarik, Jiří Pospíšil, Christel Schaldemose, Andreas Schwab, Olga Sehnalová, Jasenko Selimovic, Igor Šoltes, Ivan Štefanec, Richard Sulík, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Mihai Ţurcanu, Anneleen Van Bossuyt, Marco Zullo

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Lucy Anderson, Anna Hedh, Arndt Kohn, Matthijs van Miltenburg

Náhradníci (čl. 200 ods. 2) prítomní na záverečnom hlasovaní

John Howarth, Flavio Zanonato


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

33

+

ALDE

Matthijs van Miltenburg, Jasenko Selimovic

ECR

Daniel Dalton, Nosheena Mobarik, Richard Sulík, Anneleen Van Bossuyt

EFDD

Robert Jarosław Iwaszkiewicz

GUE/NGL

Dennis de Jong

PPE

Pascal Arimont, Carlos Coelho, Lara Comi, Anna Maria Corazza Bildt, Philippe Juvin, Antonio López-Istúriz White, Eva Maydell, Jiří Pospíšil, Andreas Schwab, Ivan Štefanec, Róża Gräfin von Thun und Hohenstein, Mihai Ţurcanu

S&D

Lucy Anderson, Sergio Gaetano Cofferati, Nicola Danti, Maria Grapini, Anna Hedh, John Howarth, Arndt Kohn, Marlene Mizzi, Christel Schaldemose, Olga Sehnalová, Flavio Zanonato

VERTS/ALE

Pascal Durand, Igor Šoltes

2

-

EFDD

John Stuart Agnew, Marco Zullo

0

0

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 8. januára 2019Právne oznámenie