Postup : 2017/2023(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0465/2018

Predkladané texty :

A8-0465/2018

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 17/01/2019 - 10.5

Prijaté texty :

P8_TA(2019)0037

SPRÁVA     
PDF 576kWORD 65k
13.12.2018
PE 622.144v06-00 A8-0465/2018

o cezhraničných žiadostiach o navrátenie umeleckých diel a predmetov kultúrnej hodnoty rozkradnutých v ozbrojených konfliktoch a vo vojnách

2017/2023(INI)

Výbor pre právne veci

Spravodajca: Pavel Svoboda

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*):Nikolaos Chountis, Výbor pre kultúru a vzdelávanie

(*) Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU
 DÔVODOVÁ SPRÁVA
 STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie
 INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE
 ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

NÁVRH UZNESENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU

o cezhraničných žiadostiach o navrátenie umeleckých diel a predmetov kultúrnej hodnoty rozkradnutých v ozbrojených konfliktoch a vo vojnách

(2017/2023(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Haagsky dohovor o ochrane kultúrnych statkov počas ozbrojeného konfliktu z roku 1954 a jeho druhý protokol z marca 1999,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 1995 o navrátení rozkradnutého majetku židovským komunitám(1) a uznesenie zo 16. júla 1998 o navrátení majetku obetí holokaustu(2),

–  so zreteľom na balík opatrení prijatý v decembri 2016 na posilnenie schopnosti EÚ bojovať proti financovaniu terorizmu a organizovanej trestnej činnosti, plnenie záväzkov prijatých v akčnom pláne na posilnenie boja proti financovaniu terorizmu z  2. februára 2016 (COM(2016)0050) a na návrh nariadenia o dovoze tovaru kultúrneho charakteru (COM(2017)0375),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 30. apríla 2015 o ničení kultúrnych pamiatok, ktorého sa dopúšťa ISIS/Dá’iš(3),

–  so zreteľom na Dohovor UNIDROIT o ukradnutých alebo nezákonne vyvezených kultúrnych predmetoch z 24. júna 1995,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/60/EÚ z 15. mája 2014 o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu(4),

–  so zreteľom na článok 1 protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach,

–  so zreteľom na článok 17 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 116/2009 z 18. decembra 2008 o vývoze tovaru kultúrneho charakteru(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach(6), a najmä na jeho článok 7 ods. 4,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2003 o právnom rámci pre voľný pohyb tovaru, ktorého vlastníctvo bude pravdepodobne spochybnené, v rámci vnútorného trhu(7),

–  so zreteľom na štúdiu generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky z roku 2016 s názvom Cezhraničné žiadosti o navrátenie umeleckých diel ulúpených v ozbrojených konfliktoch a vojnách a alternatívy k súdnym sporom,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (8),

–  so zreteľom na Dohovor UNESCO o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov zo 14. novembra 1970,

–  so zreteľom na uznesenie Rady 14232/12 zo 4. októbra 2012 o vytvorení neformálnej siete orgánov presadzovania práva a odborníkov v oblasti tovaru kultúrnej hodnoty (EU CULTNET),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0465/2018),

A.  keďže čierny trh s umeleckými dielami sa podľa Interpolu stáva lukratívnym ako trh s drogami, zbraňami a falšovaným tovarom;

B.  keďže podľa posúdenia vplyvu v návrhu Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o dovoze tovaru kultúrneho charakteru (COM(2017)0375), 80 až 90 % celosvetových predajov starožitností má nezákonný pôvod;

C.  keďže kultúrne dedičstvo je jedným zo základných prvkov civilizácie, ktoré má okrem iného symbolickú hodnotou a predstavuje kultúrnu pamäť ľudstva zjednocujúcu ľudí; keďže v posledných rokoch došlo k sérii zločinov proti svetovému kultúrnemu dedičstvu, ktorého sa dopustili bojujúce frakcie a teroristické subjekty na celom svete, a keďže cenné umelecké diela, sochy a archeologické artefakty sa predávajú a dovážajú do EÚ z určitých krajín, ktoré nie sú členmi EÚ, pričom zisky sa potenciálne využívajú na financovanie teroristickej činnosti; keďže je nevyhnutné prijať pevný záväzok proti nezákonnému obchodovaniu s tovarom kultúrneho charakteru, ako sú umelecké diela rabované počas ozbrojených konfliktov a vojen v Líbyi, Sýrii a Iraku; keďže tovar kultúrneho charakteru má veľký kultúrny, umelecký, historický a vedecký význam a musí byť chránený pred neoprávneným privlastnením a plienením;

D.  keďže už krátko po skončení druhej svetovej vojny boli pokusy nájsť a vrátiť ulúpený majetok do krajiny pôvodu;

E.  keďže sa musí zabezpečiť navrátenie predmetov, s ktorými sa obchoduje a/alebo boli vykopané alebo získané nezákonne, a to so zreteľom na záväzok EÚ týkajúci sa spravodlivého procesu a odškodnenia obetí, ako aj založenie organizácie UNESCO a dohovory o ochrane kultúrneho dedičstva;

F.  keďže v princípoch Washingtonskej konferencie týkajúcich sa umeleckých diel zhabaných nacistami, v deklarácii vilniuského fóra aj v deklarácii z Terezína o majetkoch z obdobia holokaustu a súvisiacich otázkach sa zdôraznil význam poskytnutia odškodnenia za nehnuteľný majetok fyzických osôb; keďže počet umeleckých diel, ktoré sa od Washingtonskej konferencie podarilo vrátiť, sa odhaduje na 1 – 2 tisíc(9); keďže neexistuje úplný zoznam umeleckých diel navrátených v posledných rokoch;

G.  keďže niektoré umelecké diela sa ešte stále nenašli a čakajú na návrat oprávneným vlastníkom alebo ich dedičom; keďže Jonathan Petropoulos na Washingtonskej konferencii v roku 1998 uviedol, že v Európe bolo ukradnutých odhadom okolo 650 000 umeleckých diel, a podľa Ronalda Laudera sa v tom čase (v roku 1998) ešte stále nenašlo 11 000 umeleckých diel v hodnote 10 až 30 miliárd dolárov; keďže Konferencia pre žiadosti o navrátenie Celosvetovej židovskej organizácie pre navrátenie (Claims Conference-WJRO) vo všeobecnosti reaguje tvrdením, že neexistujú presné odhady: ukradnutých bolo približne 650 000 umeleckých diel, z čoho sa okolo 100 000 doteraz nenašlo;

H.  keďže účastníci sporov sa naďalej stretávajú s právnymi problémami, ktoré vyplývajú z často veľmi špecifickej povahy ich žiadostí na jednej strane a na druhej strane zo skončenia platnosti povojnových reštitučných zákonov, neretroaktívnosti tradičných noriem, chýbajúcej akejkoľvek definície ulúpeného „umenia“, premlčacej lehoty nárokov alebo ustanovení o historickom rozpore s vlastníckym právom a dobrej viere;

I.  keďže sťažnosti týkajúce sa ulúpených umeleckých diel a tovaru kultúrneho charakteru sa riešia najmä prostredníctvom medzinárodného práva verejného; keďže tieto pravidlá musia byť doplnené o prísnejšie pravidlá v oblasti medzinárodného práva súkromného;

J.  keďže nedostatočne rozvinutý rozmer súkromného práva, a to tak na medzinárodnej, ako aj na európskej úrovni prispieva k právnej neistote v cezhraničných prípadoch navrátenia ulúpených umeleckých diel a tovaru kultúrneho charakteru, a to nielen pokiaľ ide o dokončené transakcie s nacistami ulúpeným umením, ale aj pokiaľ ide o budúce prípady;

K.  keďže neexistujú žiadne právne predpisy EÚ, ktoré by výslovne a komplexne upravovali žiadosti o navrátenie umeleckých diel a tovaru kultúrneho charakteru ulúpených v ozbrojených konfliktoch súkromnými osobami;

L.  keďže UNESCO v spojení s hlavnými aukčnými domami, múzeami a uznávanými zberateľmi v Európe rozvíja pokročilý výskum pôvodu týchto diel, aby ich mohli vrátiť ich vlastníkom;

M.  keďže Medzinárodná rada múzeí (ICOM) uverejňuje „červené zoznamy“ kategórií predmetov ohrozených nedovoleným obchodovaním viac ako desať rokov s cieľom doplniť databázu Interpolu s odcudzeným majetkom;

1.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že doteraz neboli prijaté prakticky nijaké opatrenia v nadväznosti na jeho uznesenie o právnom rámci pre voľný pohyb tvaru, ktorého vlastníctvo bude pravdepodobne spochybnené, v rámci vnútorného trhu, v ktorom Parlament vyzval Komisiu, aby vypracovala štúdiu o viacerých aspektoch týkajúcich sa občianskeho a procesného práva, skúmania pôvodu, katalogizačných systémov, alternatívnych mechanizmov riešenia sporov a významu vytvorenia cezhraničného koordinačného administratívneho orgánu; domnieva sa, že článok 81 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) by mohol slúžiť ako právny základ, ktorým by sa Únii zverila právomoc konať v tejto oblasti;

2.  zdôrazňuje, že lúpenie umeleckých diel a iného tovaru kultúrneho charakteru počas ozbrojených konfliktov a vojen, ako aj v čase mieru, je závažným spoločným problémom, ktorý treba riešiť z hľadiska prevencie aj z hľadiska navrátenia ulúpených kultúrnych statkov, aby sa tak ochránila a zabezpečila integrita kultúrneho dedičstva a identita spoločností, komunít, skupín a jednotlivcov;

3.  poznamenáva, že na úrovni EÚ sa nevenovala dostatočná pozornosť navráteniu umeleckých diel a tovaru kultúrneho charakteru ulúpených, ukradnutých alebo nezákonne získaných okrem iného v ozbrojených konfliktoch, najmä v oblastiach súkromného práva, medzinárodného práva súkromného a občianskeho súdneho konania; vyzýva preto Komisiu, aby chránila, podporovala a nabádala k cezhraničným žiadostiam o navrátenie kultúrnych statkov, ktoré boli premiestnené a odcudzené v dôsledku štátom povoleného rabovania alebo ulúpené počas ozbrojených konfliktov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vydali odporúčania a usmernenia s cieľom zvýšiť informovanosť o potrebe podporovať vnútroštátne inštitúcie v členských štátoch, pokiaľ ide o žiadosti o navrátenie;

4.  zdôrazňuje, že inštitúcie ako UNESCO a Interpol požadujú posilnenie ochrany kultúrneho dedičstva a posilnenie postavenia štátov pri zavádzaní opatrení na uľahčenie navrátenia;

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že neexistujú žiadne spoľahlivé štatistické údaje o presnom rozsahu lúpenia kultúrnych statkov a nedovoleného obchodovania s nimi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v tejto oblasti vytvorili spoľahlivé štatistiky;

6.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že väčšina súčasných politických a legislatívnych iniciatív sa zameriava výlučne na verejné, správne a/alebo trestné právo; zdôrazňuje, že s cieľom vytvoriť komplexný regulačný rámec sa musí výraznejšie zohľadňovať súkromné právo; vyzýva príslušné orgány, aby prijali všetky vhodné opatrenia a iniciatívy na dosiahnutie tohto cieľa;

7.  domnieva sa, že je potrebné ďalšie vyšetrovanie s cieľom objasniť tmavé oblasti nezákonného obchodu s kultúrnymi statkami a získať lepšie informácie o jeho rozsahu, štruktúre a veľkosti, napríklad prostredníctvom projektu ILLICID, ktorý v súčasnosti prebieha v Nemecku;

8.  víta skutočnosť, že niektoré členské štáty uznali potrebu riešiť špecifické problémy súvisiace so žiadosťami o navrátenie umeleckých diel a tovaru kultúrneho charakteru ulúpených, ukradnutých alebo nelegálne získaných v ozbrojených konfliktoch a vojnách, aby bolo možné dospieť k právnym riešeniam, ktoré zabezpečia ochranu majetkových práv súkromných osôb, štátu a miestnych vládnych inštitúcií a náboženských združení, ktoré počas ozbrojeného konfliktu alebo vojny prišli o umelecké diela;

9.  zdôrazňuje význam zvyšovania spoločnej informovanosti s cieľom odsúdiť tieto nezákonné praktiky a pripomína, že každý predmet odňatý jeho vlastníkovi predstavuje historickú a vedeckú hodnotu, ktorá je navždy stratená;

10.  poznamenáva, že najúčinnejším spôsobom boja proti obchodovaniu s tovarom kultúrneho charakteru a rozvoju nelegálneho trhu s umením, ako aj podpory navrátenia je posilňovať rozvoj čestných postupov v oblasti obchodu s umením a navrátenia z nadnárodnej a celosvetovej perspektívy, pokiaľ ide o ich zamýšľaný preventívny účinok, ako aj donucovanie alebo represívne účinky;

11.  domnieva sa, že s cieľom vytvoriť súbor pravidiel, ktoré môžu účinne zabrániť lúpeniu a pašovaniu umeleckých diel a tovaru kultúrneho charakteru, a dosiahnuť úplne transparentný, zodpovedný a etický celosvetový trh s umením by sa Komisia mala snažiť spolupracovať s tretími krajinami, aby nadviazala úspešné partnerstvá, a v tomto zmysle zohľadniť zásady stanovené v Dohovore UNIDROIT z roku 1995 o ukradnutých alebo nezákonne vyvezených predmetoch kultúrnej hodnoty;

12.  domnieva sa, že legislatívne opatrenie EÚ vrátane rozmeru medzinárodného práva súkromného by bolo vhodné len pre budúce transakcie;

13.  domnieva sa, že nastal čas ukončiť dlhoročné kľučkovania a nuansy, aby bolo možné konečne vytvoriť zodpovedný a etický európsky trh s umením; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti identifikovala občianskoprávne opatrenia, ktoré pomôžu prekonať náročné problémy súkromných strán pri navrátení umeleckých diel, ktoré im skutočne patria; zároveň vyzýva Komisiu, aby vytvorila nový diskusný rámec pre identifikáciu najlepších postupov a riešení pre súčasnosť aj budúcnosť;

14.  víta návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o dovoze tovaru kultúrneho charakteru z 13. júla 2017 (COM(2017)0375), ako aj pozmeňujúce návrhy k návrhu, ktorý Parlament prijal 25. októbra 2018; vzhľadom na celosvetový záber trhu s umením a množstvo predmetov v súkromných rukách pripomína, že treba vynaložiť ďalšie úsilie o cezhraničné navrátenie umeleckých diel a tovaru kultúrneho charakteru ulúpených v ozbrojených konfliktoch a vo vojnách; zdôrazňuje, že výskum pôvodu a európska spolupráca sa osvedčili pri identifikácii a následnom navrátení ulúpených predmetov a v niektorých prípadoch predišli financovaniu teroristických skupín alebo vojen;

15.  vyjadruje poľutovanie, že pre chýbajúce, nedôsledné alebo rozdielne pravidlá medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o výskum pôvodu a náležitú starostlivosť, nemožno mnoho cezhraničných reštitučných nárokov uplatniť účinným a koordinovaným spôsobom, čo môže mať za následok podnecovanie lúpenia, nepovoleného obchodovania a pašovania; poznamenáva, že v dôsledku chýbajúcich spoločných noriem je platný postup pre všetky zúčastnené strany vrátane múzeí, obchodníkov s umením, zberateľov, turistov či cestujúcich naďalej často nejasný; žiada preto Komisiu, aby zharmonizovala pravidlá v oblasti výskumu pôvodu a začlenila do nich niektoré základné zásady Dohovoru UNIDROIT z roku 1995 o ukradnutých alebo nezákonne vyvezených predmetoch kultúrnej hodnoty ;

16.   zdôrazňuje naliehavú potrebu aktívne podporovať systematické využívanie kvalitného a nezávislého výskumu pôvodu na identifikáciu ulúpených umeleckých diel, na uľahčenie ich navrátenia legitímnym vlastníkom, na dosiahnutie úplne transparentného, zodpovedného a etického trhu s umením a na účinné predchádzanie a zabránenie lúpeniu umeleckých diel a tovaru kultúrneho charakteru, ktoré pochádzajú z ozbrojených konfliktov a vojen, a obchodovaniu s nimi; berie na vedomie možnosti, ktoré v tomto smere ponúkajú európske finančné nástroje; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnecovali a podporovali osobitné programy odbornej prípravy zamerané na výskum pôvodu na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni s cieľom umožniť najmä stranám zapojeným do boja proti nedovolenému obchodovaniu s predmetmi kultúrnej hodnoty prehĺbiť si a zlepšiť odborné znalosti, a to aj prostredníctvom cezhraničných projektov;

17.  domnieva sa, že výskum pôvodu úzko súvisí s povinnosťou náležitej starostlivosti, ktorú treba uplatniť pri nadobúdaní umeleckých diel, a má zásadný význam pre všetkých aktérov na trhu s umením, pretože nadobudnutie ukradnutých umeleckých diel, či už vedome alebo z nedbanlivosti, je podľa právnych predpisov niektorých štátov trestné;

18.  domnieva sa, že sa samozrejme treba venovať vytvoreniu úplného zoznamu všetkých predmetov kultúrnej hodnoty vrátane predmetov kultúrnej hodnoty vo vlastníctve Židov, ktoré nacisti a ich spojenci ulúpili, a to od času ich odcudzenia až do súčasnosti; naliehavo žiada Komisiu, aby podporila katalogizačný systém, ktorý by mohli používať aj verejné subjekty a súkromné zbierky umeleckých diel a ktorý by zhromažďoval údaje o situácii ulúpených, ukradnutých alebo nezákonne získaných predmetov kultúrnej hodnoty a o presnom stave existujúcich žiadostí o ich vrátenie; naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala projekty digitalizácie, ktoré by vytvorili digitálne databázy alebo prepojili existujúce digitálne databázy s cieľom uľahčiť výmenu takýchto údajov a výskum pôvodu;

19.  nazdáva sa, že nato, aby bolo možné vykonávať riadny výskum pôvodu, treba vytvoriť evidenciu dokumentov alebo register transakcií, ktorý by bol čo najpodrobnejší; žiada Komisiu, aby aktívne podporovala vypracovanie spoločných usmernení o takýchto registroch a prijala primerané opatrenia s cieľom nabádať členské štáty, aby pre profesionálov na trhu s umením zaviedli všeobecnú povinnosť viesť takýto register transakcií a vo všeobecnosti pristúpili k Dohovoru UNIDROIT z roku 1995 o ukradnutých alebo nezákonne vyvezených predmetoch kultúrnej hodnoty;

20.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala činnosti v oblasti výskumu pôvodu v celej Únii a finančne ich podporovala; navrhuje, aby Komisia zorganizovala diskusné fórum v záujme výmeny najlepších postupov a hľadania najlepších riešení pre súčasnosť a budúcnosť;

21.  vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie osobitného mechanizmu alternatívneho riešenia sporov pre riešenie prípadov žiadostí o navrátenie ulúpených umeleckých diel a tovaru kultúrneho charakteru s cieľom prekonať existujúce právne prekážky, ako je hybridná forma arbitráže a mediácie; zdôrazňuje význam jasných noriem a transparentných a neutrálnych postupov;

22.  poznamenáva, že premlčacia lehota často spôsobuje žalobcom ťažkosti pri konaniach o navrátení; vyzýva Komisiu, aby posúdila tento problém a našla vhodnú rovnováhu na vymedzenie premlčacej lehoty v prípade žiadostí o navrátenie ulúpených umeleckých diel vrátane žiadostí o navrátenie umeleckých diel ulúpených nacistami, pričom táto lehota by mala zohľadňovať tak ochranu záujmov obetí lúpenia a rozkrádania, ako aj záujmy trhu; domnieva sa, že príkladom by mohol byť zákon USA o vrátení umeleckých diel vyvlastnených počas holokaustu;

23.  vyzýva Komisiu, aby zvážila prijatie legislatívnych opatrení na posilnenie právneho systému cezhraničných žiadostí o navrátenie umeleckých diel a predmetov kultúrnej hodnoty ulúpených v ozbrojených konfliktoch a vo vojnách na základe nástrojov medzinárodného práva súkromného;

24.  vyzýva kompetentné inštitúcie EÚ, aby nabádali členské štáty na výmenu informácií o existujúcich postupoch kontroly pôvodu predmetov kultúrnej hodnoty a na prehĺbenie vzájomnej spolupráce s cieľom zharmonizovať kontrolné opatrenia a administratíve postupy zamerané na určenie pôvodu tovaru kultúrneho charakteru;

25.  poukazuje na nedostatočnú koordináciu na úrovni členských štátov, pokiaľ ide o výklad pojmu „náležitá starostlivosť“; vyzýva Komisiu, aby objasnila pojem náležitej starostlivosti v súvislosti s dobrou vierou; poukazuje na článok 16 švajčiarskeho federálneho zákona o medzinárodnom prevode kultúrnych statkov ako napríklad zákona, ktorý zakazuje obchodníkom a aukcionárom uzavrieť transakciu týkajúcu sa umeleckého diela, ak majú pochybnosti o jeho pôvode; poznamenáva, že podľa tohto zákona sa dôkazné bremeno čiastočne prenáša na predajcu; vlastník umeleckého diela sa však nemôže spoliehať na zásadu dobrej viery, ak nie je schopný dokázať, že v čase nadobudnutia diela venoval tejto otázke náležitú pozornosť; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia zacielené na informovanie trhu s umením a tiež potencionálnych nákupcov artefaktov o význame výskumu pôvodu, keďže takýto výskum súvisí s povinnosťou náležitej starostlivosti;

26.  naliehavo žiada Komisiu, aby vypracovala spoločné zásady pre prístup k verejným alebo súkromným archívom, ktoré obsahujú informácie o identifikácii a umiestnení majetku, uskutočnila dôkladné zmapovanie existujúcich databáz a zvážila vytvorenie centrálnej metadatabázy, ktorá zohľadní dostupné informácie, bude pravidelne aktualizovaná a bude prístupná pre všetky príslušné subjekty; domnieva sa, že na základe tejto centrálnej metadatabázy by sa mal zaviesť spoločný systém katalogizácie, ktorý by mohol využívať štandardizovanú identifikáciu predmetov; žiada preto Komisiu, aby podporovala zavedenie identifikácie predmetov, ktorú vypracovali a ktorú presadzujú Medzinárodná rada múzeí (ICOM) a ďalšie organizácie, ako normy pre trh v rámci vnútorného trhu ako celku; poukazuje na to, že takáto databáza by mala byť prepojená s databázou odcudzených diel Interpolu a mala by sa pravidelne aktualizovať;

27.  domnieva sa, že vytvorenie registra dokumentácie alebo transakcií v oblasti kultúry na účely umožnenia podrobnejšieho a presnejšieho výskumu pôvodu by mohlo byť ďalším užitočným doplnkom uvedenej databázy; žiada Komisiu, aby prijala primerané opatrenia s cieľom nabádať členské štáty, aby v prípade subjektov na trhu s umením zaviedli všeobecnú povinnosť viesť takúto evidenciu dokumentov alebo register transakcií a vo všeobecnosti pristúpili k Dohovoru UNIDROIT z roku 1995 o ukradnutých alebo nezákonne vyvezených predmetov kultúrnej hodnoty;

28.  domnieva sa, že centrálna databáza by mala fungovať na základe spoločného systému katalogizácie, v rámci ktorého by predmety boli identifikované štandardizovaným spôsobom (s prihliadnutím na vlastnosti, ako sú materiály, techniky, merania, nápisy, názov, téma, dátum alebo obdobie atď.);

29.  vyzýva Komisiu, aby vymedzila spoločné zásady týkajúce sa stanovenia vlastníctva alebo nároku na vlastníctvo, ako aj pravidlá upravujúce premlčanie a dôkazné požiadavky a pojmy lúpenie a umelecké dielo, a zohľadnila príslušné pravidlá platné v členských štátoch;

30.  vyzýva členské štáty a kandidátske krajiny, aby vyvinuli maximálne úsilie na prijatie opatrení, ktoré zabezpečia vytvorenie mechanizmov na uľahčenie navrátenia majetku uvedeného v tomto uznesení, a aby mali na pamäti, že návrat umeleckých diel ulúpených, ukradnutých alebo nezákonne získaných pri zločinoch proti ľudskosti oprávneným žiadateľom je vecou všeobecného záujmu podľa článku 1 Protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach;

31.  zdôrazňuje, že s cieľom vytvoriť súbor pravidiel, ktoré môžu účinne zabrániť lúpeniu a pašovaniu umeleckých diel a tovaru kultúrneho charakteru, a dosiahnuť úplne transparentný, zodpovedný a etický celosvetový trh s umením by sa Komisia mala snažiť spolupracovať s tretími krajinami a nadviazať úspešné partnerstvá, ktoré podporujú návrat statkov uvedených v tomto uznesení, pričom sa zohľadnia zásady stanovené v Dohovore UNIDROIT z roku 1995 o ukradnutých alebo nezákonne vyvezených predmetoch kultúrnej hodnoty a článok 1 Protokolu č. 1 k Európskemu dohovoru o ľudských právach;

32.  pripomína, že vzdelávaním sa rozvíja rešpektovanie a chápanie umeleckých diel a iného tovaru kultúrneho charakteru ako symbolov kultúrneho dedičstva, a preto vzdelávanie zohráva dôležitú úlohu pri predchádzaní rozkrádaniu tovaru kultúrneho charakteru a nedovolenému obchodovaniu s nimi a pri odrádzaní od takejto činnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v tomto smere podnecovali a podporovali vzdelávacie a osvetové činnosti, a to aj v neformálnom a informálnom rámci;

33.  vyzýva Komisiu a všetky relevantné príslušné orgány, aby prijali opatrenia zacielené na informovanie trhu s umením a tiež potencionálnych nákupcov artefaktov o význame výskumu pôvodu, keďže takýto výskum súvisí s povinnosťou náležitej starostlivosti;

34.  pripomína, že úzka spolupráca medzi policajnými a colnými službami na európskej a medzinárodnej úrovni je nevyhnutná v boji proti nezákonnému obchodovaniu s kultúrnym dedičstvom;

35.  podporuje myšlienku, aby sa cezhraničné postupy navrátenia ulúpených, ukradnutých alebo nezákonne získaných umeleckých diel a tovaru kultúrneho charakteru a aktívna podpora výskumu pôvodu riešili v kontexte iniciatívy Európsky rok kultúrneho dedičstva 2018; vyzýva preto Komisiu a pracovnú skupinu, ktorú Komisia zriadila, aby tento bod zaradili do svojho pracovného plánu, v ktorom sú podrobne uvedené činnosti na Európsky rok kultúrneho dedičstva 2018;

°

°  °

36.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1)

  Ú. v. ES C 17, 22.1.1996, s. 199.

(2)

  Ú. v. ES C 292, 21.9.1998, s. 166.

(3)

  Ú. v. EÚ C 346, 21.9.2016, s. 55.

(4)

  Ú. v. EÚ L 159, 28.5.2014 s 1.

(5)

  Ú. v. EÚ L 39, 10.2.2009, s. 1.

(6)

  Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s 1.

(7)

  Ú. v. EÚ C 91E, 15.4.2004, s. 500.

(8)

  Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.

(9)

  Podľa údajov iniciatívy Konferencie pre žiadosti o navrátenie Celosvetovej židovskej organizácie pre navrátenie ulúpených umeleckých diel a kultúrnych statkov (Claims Conference-WJRO Looted Art and Cultural Property Initiative).


DÔVODOVÁ SPRÁVA

V uplynulých rokoch sa téma ulúpených umeleckých diel a navrátenia kultúrnych statkov dostala do popredia historického výskumu aj záujmu verejnosti. Problém ulúpeného tovaru kultúrneho charakteru, ktorý bol odcudzený počas vojen násilnými činmi, konfiškáciou alebo zdanlivo zákonnými transakciami alebo aukciami, zostáva súčasťou histórie ľudstva. Lúpenie v časoch kolonizácie, ako aj v súčasnosti v Sýrii či Iraku sú naďalej obrovským problémom.

K jednej z najväčších organizovaných a inštitucionalizovaných krádeží umeleckých diel v histórii došlo počas druhej svetovej vojny. Nacisti skonfiškovali alebo odcudzili milióny predmetov kultúrneho významu. Dnes, viac ako sedemdesiat rokov od skončenia vojny, sa tisíce umeleckých predmetov ešte stále nenašli alebo zatiaľ neboli vrátené právoplatným vlastníkom alebo ich dedičom. Súdy často nedokážu o týchto nárokoch rozhodnúť.

Podľa medzinárodného práva bolo toto lúpenie nezákonné. OSN počas vojny jasne uviedla, že ulúpený majetok, ktorý štáty získali, sa má vrátiť do krajiny pôvodu, aby sa mohol vrátiť pôvodnému majiteľovi. Norimberský tribunál priznal tomuto ulúpenému majetku osobitné postavenie, keď výslovne rozhodol, že podľa článku 6 písm. b) londýnskej charty by lúpenie súkromného majetku počas vojny mohlo byť trestným činom podľa medzinárodného práva. Tribunál vo svojom konečnom rozsudku konkrétne rozhodol, že niektoré činy lúpenia po 1. septembri 1939 boli zločinmi proti ľudskosti. Vnútroštátne zákony, ktoré po vojne prijalo Švajčiarsko, Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Taliansko a Holandsko, sa s týmto prístupom stotožnili a vytvorili právnu domnienku v prospech pôvodného vlastníka majetku ulúpeného v tomto období. Skončenie platnosti povojnových reštitučných zákonov, neretroaktivita bežných noriem a rozličné právne pojmy, ako je obmedzené obdobie uplatniteľnosti nároku alebo historický rozpor s vlastníckym právom, dobrá viera a chýbajúca definícia ulúpených umeleckých diel sú dôvodmi na existenciu medzinárodných noriem upravujúcich súkromné nároky na umelecké diela ulúpené nacistami.

Po Haagskom dohovore na ochranu kultúrnych statkov za ozbrojeného konfliktu(1) (1954), Dohovore UNESCO o opatreniach na zákaz a zamedzenie nedovoleného dovozu, vývozu a prevodu vlastníctva kultúrnych statkov(2) (1970) a Dohovore UNIDROIT o ukradnutých alebo nezákonne vyvezených predmetoch kultúrnej hodnoty(3) (1995) sa otázka skúmania pôvodu umeleckých diel a ich navrátenia právoplatným predvojnovým vlastníkom alebo ich dedičom opäť dostala na stôl vďaka Washingtonskej konferencii. Pre súčasnú medzinárodnú prax je typická nedostatočná transparentnosť: prípady sa často uzavrú a diela „očistia“ tajnou dohodou bez právnej argumentácie. Rakúsko, Francúzsko, Holandsko, Spojené kráľovstvo a Nemecko však vytvorili špecializované skupiny na pomoc inštitúciám s prípadmi navrátenia. V septembri 2018 predložili štokholmské múzeá Moderna Museet a Nationalmuseum švédskej vláde návrh, v ktorom tiež žiadajú vytvorenie nezávislého orgánu, ktorý by pomáhal riešiť prípady umeleckých diel ulúpených nacistami.

Odborníci pôsobiaci v miestnych, národných alebo medzinárodných inštitúciách, ako sú ministerstvá, múzeá, aukčné domy, archívy, galérie či dokonca súkromní zberatelia začali prijímať opatrenia, ktoré by mali umeleckú obec motivovať k prijatiu čestných postupov na identifikáciu, získanie a návrat ulúpených umeleckých predmetov. Táto oblasť je však stále rozdrobená podľa národných, inštitucionálnych a profesijných hraníc a stále je v nej zjavná tendencia zameriavať sa na konkrétne prípady alebo zbierky(4). Pozri štúdiu, ktorej vypracovanie zadal Výbor pre právne veci tematickej sekcii pre práva občanov a ústavné veci s názvom Cezhraničné žiadosti o navrátenie umeleckých diel ulúpených počas vojnových konfliktov a vojen a alternatívy k súdnym sporom.

Európska únia sa v tejto súvislosti viackrát pokúsila riešiť dôsledky lúpenia umeleckých predmetov počas druhej svetovej vojny. Prvýkrát to bolo formou smernice Rady 93/7/EHS o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu, ktorou sa vytvoril mechanizmus spolupráce medzi členskými štátmi určený na lepšiu ochranu a zaručenie integrity kultúrneho dedičstva členských štátov. Onedlho po tejto smernici nasledovalo prijatie uznesenia Európskeho parlamentu o návrate vyrabovaného majetku židovským komunitám (14. decembra 1995) a uznesenia o navrátení majetku obetí holokaustu (16. júla 1998). De Clerqova správa o právnom rámci pre voľný pohyb tovaru, ktorého vlastníctvo bude pravdepodobne spochybnené, na vnútornom trhu bola 17. novembra 2003 jednomyseľne prijatá na úrovni výboru(5). O mesiac neskôr prijal Európsky parlament na svojej plenárnej schôdzi drvivou väčšinou (487 proti 10 hlasom) uznesenie, ktorým členské štáty vyzval, aby vyvinuli maximálne úsilie na prijatie opatrení, ktoré zabezpečia vytvorenie mechanizmov uľahčujúcich návrat ulúpených umeleckých diel ich zákonným vlastníkom. Žiadal tiež, aby Komisia vypracovala štúdiu o rôznych aspektoch súvisiacich s pravidlami občianskeho a procesného práva, výskumom pôvodu, katalogizačnými systémami, alternatívnymi mechanizmami riešenia sporov a hodnotou vytvorenia cezhraničného koordinačného administratívneho orgánu. Komisia nepodnikla nijaké kroky v nadväznosti na požiadavky Parlamentu.

Na medzinárodnej úrovni neexistujú nijaké pravidlá upravujúce konflikt jurisdikcií v týchto osobitných otázkach. Cieľom nariadenia (EÚ) č. 1215/2012(6) (Brusel I) a Luganského dohovoru o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach je zabezpečiť, aby sa o tom, ktorý súd alebo súdy budú príslušné v danom spore, rozhodlo vopred. Článok 7 ods. 4 nariadenia Brusel I vymedzuje príslušný súd na preskúmanie občianskoprávnych nárokov na vymáhanie predmetu kultúrnej hodnoty na základe vlastníctva. Uplatňuje sa však len na vymedzenú kategóriu tovaru kultúrneho charakteru, ktorý je chránený smernicou 93/7/ES (teraz zrušená a nahradená smernicou 2014/60). Nariadenie Brusel I prináša určitú istotu do právnych konfliktov, pokiaľ ide o príslušný súd, nie však v otázkach výberu práva, premlčania, dôkazných požiadaviek, ani spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva. Tie upravuje nariadenie (ES) č. 593/2008(7) (Rím I) a nariadenie (ES) 864/2007(8) (Rím II). Nariadenia Rím I a Rím II sa vzťahujú na nároky týkajúce sa odcudzených alebo ulúpených umeleckých diel alebo umeleckých diel získaných pod nátlakom, ak nárok vznikol vo forme zmluvy alebo v dôsledku súdneho sporu. Určením rozhodného práva pre spor sa nariadeniami Rím I a Rím II stanovuje aj premlčacia lehota, spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva a dôkazné požiadavky, ktoré by sa mali v spore uplatniť. Tieto nariadenia sú však uplatniteľné do budúcna a vzťahujú sa iba na zmluvy uzavreté od 17. decembra 2009 a udalosti vedúce k vzniku škody po 11. januári 2009. Nároky voči žalovaným stranám, ktorých bydlisko je mimo členských štátov, nepatrí do ich rozsahu pôsobnosti. V takýchto prípadoch sa jurisdikcia súdov štátu určí podľa pravidiel medzinárodného práva súkromného daného štátu.

Na dosiahnutie pokroku v otázke cezhraničných žiadostí o navrátenie umeleckých diel a predmetov kultúrnej hodnoty ulúpených v ozbrojených konfliktoch a vo vojnách je dôležitým aspektom vymedzenie ich rozsahu. Vo všeobecnosti ich možno rozdeliť do troch veľkých kategórií:

1.  lúpenie a rozkrádanie, ku ktorému došlo v určitom historickom období, napríklad v období kolonizácie,

2.  lúpenie a rozkrádanie, ku ktorému došlo v nedávnej histórii, napríklad počas druhej svetovej vojny a

3.  lúpenie a rozkrádanie, ku ktorému dochádza v súčasnosti alebo k nemu dôjde v budúcnosti.

Každá z týchto kategórií si vyžaduje samostatný postup a politické nástroje.

(1)

  14. mája 1954, 249 UNTS 240.

(2)

  17. novembra 1970, 823 UNTS 231.

(3)

     24. júna 1995, 34 ILM 1322.

(4)

  Pozri štúdiu, ktorej vypracovanie zadal Výbor pre právne veci tematickej sekcii pre práva občanov a ústavné veci s názvom Cezhraničné žiadosti o navrátenie umeleckých diel ulúpených počas vojnových konfliktov a vojen a alternatívy k súdnym sporom.

(5)

  A5-0278/2003.

(6)

  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie), Ú. v. EÚ L 351, 20.12.2012, s. 1.

(7)

  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím I), Ú. v. EÚ L 177, 4.7.2008, s. 6.

(8)

  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II), Ú. v. EÚ L 199, 31.7.2007, s. 40.


STANOVISKO Výboru pre kultúru a vzdelávanie (28.6.2018)

pre Výbor pre právne veci

k cezhraničným žiadostiam o navrátenie umeleckých diel a predmetov kultúrnej hodnoty rozkradnutých v ozbrojených konfliktoch a vo vojnách

(2017/2023(INI))

Spravodajca výboru požiadaného o stanovisko (*): Nikolaos Chountis

(*)  Postup pridružených výborov – článok 54 rokovacieho poriadku

NÁVRHY

Výbor pre kultúru a vzdelávanie vyzýva Výbor pre právne veci, aby ako gestorský výbor zaradil do návrhu uznesenia, ktorý prijme, tieto návrhy:

1.  pripomína, že vzdelávaním sa rozvíja rešpektovanie a chápanie umeleckých diel a iných predmetov kultúrnej hodnoty ako symbolov kultúrneho dedičstva a identity, a preto vzdelávanie zohráva dôležitú úlohu pri predchádzaní rozkrádaniu predmetov kultúrnej hodnoty a nedovolenému obchodovaniu s nimi a pri odrádzaní od takejto činnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v tomto smere podnecovali a podporovali vzdelávacie a osvetové činnosti, a to aj v neformálnom a informálnom rámci;

2.  zdôrazňuje, že vzhľadom na cezhraničný charakter väčšiny žiadostí o navrátenie je nevyhnutný jasný a ucelený cezhraničný prístup, ktorým možno prekonať existujúce ťažkosti a napomôcť dosiahnutie primeraných a spravodlivých riešení; vyzýva Komisiu, aby zvážila vytvorenie poradného orgánu na úrovni Únie, ktorý by členským štátom a iným aktérom pomáhal v ich úsilí o lokalizovanie a identifikáciu rozkradnutých umeleckých diel a iných predmetov kultúrnej hodnoty a urýchľoval ich navrátenie legitímnym vlastníkom;

3.  zdôrazňuje, že rozkrádanie umeleckých diel a iných predmetov kultúrnej hodnoty počas ozbrojených konfliktov a vojen, ako aj v čase mieru je závažným spoločným problémom, ktorý treba riešiť z hľadiska prevencie aj navrátenia rozkradnutých kultúrnych objektov, aby sa tak ochránila a zabezpečila integrita kultúrneho dedičstva a identita spoločností, komunít, skupín a jednotlivcov;

4.   zdôrazňuje naliehavú potrebu aktívne podporovať systematické využívanie kvalitného a nezávislého výskumu pôvodu na identifikáciu rozkradnutých umeleckých diel, na uľahčenie ich navrátenia legitímnym vlastníkom, na dosiahnutie úplne transparentného, zodpovedného a etického trhu s umením a na účinné predchádzanie a zabránenie rozkrádaniu umeleckých diel a predmetov kultúrnej hodnoty, ktoré pochádzajú z ozbrojených konfliktov a vojen, a obchodovaniu s nimi; berie na vedomie možnosti, ktoré v tomto smere ponúkajú európske finančné nástroje; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnecovali a podporovali osobitné programy odbornej prípravy zamerané na výskum pôvodu na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni s cieľom umožniť najmä stranám zapojeným do boja proti nedovolenému obchodovaniu s predmetmi kultúrnej hodnoty prehĺbiť si a zlepšiť odborné znalosti, a to aj prostredníctvom cezhraničných projektov;

5.  víta návrh nariadenia o dovoze predmetov kultúrnej hodnoty, ktorý Komisia predložila 13. júla 2017; vzhľadom na celosvetový záber trhu s umením a množstvo predmetov v súkromných rukách zdôrazňuje, že treba vynaložiť ďalšie úsilie o cezhraničné navrátenie umeleckých diel a predmetov kultúrnej hodnoty rozkradnutých v ozbrojených konfliktoch a vo vojnách; zdôrazňuje, že výskum pôvodu a európska spolupráca sa osvedčili pri identifikácii rozkradnutých predmetov a následne umožnili ich navrátenie a v niektorých prípadoch predídenie financovaniu teroristických skupín alebo vojen;

6.  uvedomuje si, že výskum pôvodu úzko súvisí s povinnosťou náležitej starostlivosti, ktorú treba uplatniť pri nadobúdaní umeleckých diel, a má zásadný význam pre všetkých aktérov na trhu s umením, pretože nadobudnutie ukradnutých umeleckých diel, či už vedome alebo z nedbanlivosti, je podľa právnych predpisov niektorých štátov trestné;

7.  vyzýva členské štáty, aby náležite zakročili s cieľom skoncovať s nepovoleným obchodovaním s predmetmi kultúrnej hodnoty pochádzajúcimi z území štátov, v ktorých prebieha vojna, napríklad zo Sýrie a z Iraku, a tak zabránili tomu, aby sa predmety kultúrnej hodnoty využívali ako zdroj financovania terorizmu;

8.   vyjadruje poľutovanie, že pre chýbajúce, nedôsledné alebo rozdielne pravidlá medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o výskum pôvodu a náležitú starostlivosť, nemožno mnoho cezhraničných reštitučných nárokov uplatniť účinným a koordinovaným spôsobom, čo môže mať za následok podnecovanie rozkrádania, nepovoleného obchodovania a pašovania; v dôsledku chýbajúcich spoločných noriem je platný postup pre všetky zúčastnené strany vrátane múzeí, obchodníkov s umením, zberateľov, turistov či cestujúcich naďalej často nejasný; žiada preto Komisiu, aby zharmonizovala pravidlá v oblasti výskumu pôvodu a začlenila do nich niektoré základné zásady Dohovoru UNIDROIT z roku 1995 o ukradnutých alebo nezákonne vyvezených kultúrnych predmetoch;

9.   konštatuje, že rastúca informovanosť verejnosti, pokiaľ ide o umelecké diela a predmety kultúrnej hodnoty rozkradnuté počas druhej svetovej vojny a nedávnejšie o vlnu rozkrádania umeleckých diel a predmetov kultúrnej hodnoty počas konfliktov v Iraku a Sýrii, spolu s dôležitosťou výskumu pôvodu viedli k rozvoju užitočných nástrojov na určenie histórie vlastníctva umeleckého diela; oceňuje iniciatívy múzeí a iných verejných i súkromných inštitúcií zamerané na vyvinutie nástrojov na uľahčenie výskumu pôvodu; naliehavo žiada Komisiu, aby uskutočnila dôkladné zmapovanie existujúcich databáz a zvážila vytvorenie centrálnej metadatabázy, ktorá zohľadní dostupné informácie, bude pravidelne aktualizovaná a bude prístupná všetkým príslušným aktérom;

10.   domnieva sa, že na základe tejto centrálnej metadatabázy by sa mal zaviesť spoločný systém katalogizácie, ktorý by mohol využívať štandardizovanú identifikáciu predmetov; žiada preto Komisiu, aby podporovala zavedenie identifikácie predmetov, ktorú vypracovali a presadzujú Medzinárodná rada múzeí (ICOM) a ďalšie organizácie, ako normy v rámci celého vnútorného trhu;

11.   nazdáva sa, že nato, aby bolo možné vykonávať riadny výskum pôvodu, treba vytvoriť evidenciu dokumentov alebo register transakcií, ktorý by bol čo najpodrobnejší; žiada Komisiu, aby aktívne podporovala vypracovanie spoločných usmernení o takýchto registroch a prijala primerané opatrenia s cieľom nabádať členské štáty, aby v prípade aktérov na trhu s umením zaviedli všeobecnú povinnosť viesť takýto register transakcií a vo všeobecnosti pristúpili k Dohovoru UNIDROIT z roku 1995 o ukradnutých alebo nezákonne vyvezených kultúrnych predmetoch;

12.  domnieva sa, že s cieľom vytvoriť súbor pravidiel, ktoré môžu účinne zabrániť rozkrádaniu a pašovaniu umeleckých diel a predmetov kultúrnej hodnoty, a dosiahnuť úplne transparentný, zodpovedný a etický celosvetový trh s umením by sa Komisia mala snažiť spolupracovať s tretími krajinami, aby nadviazala úspešné partnerstvá, a v tomto zmysle zohľadniť zásady stanovené v Dohovore UNIDROIT z roku 1995 o ukradnutých alebo nezákonne vyvezených kultúrnych predmetoch;

13.  žiada Komisiu, aby nabádala členské štáty na výmenu informácií o existujúcich postupoch kontroly pôvodu predmetov kultúrnej hodnoty a na prehĺbenie vzájomnej spolupráce s cieľom zharmonizovať kontrolné opatrenia a administratíve postupy zamerané na určenie pôvodu predmetov kultúrnej hodnoty;

14.  naliehavo žiada Komisiu, aby povzbudzovala a finančne podporovala činnosti zamerané na výskum pôvodu v celej Únii; navrhuje, aby Komisia zorganizovala diskusné fórum v záujme výmeny najlepších postupov a hľadania najlepších riešení pre súčasnosť a budúcnosť;

15.  vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia zacielené na informovanie trhu s umením a tiež potencionálnych nákupcov artefaktov o význame výskumu pôvodu, keďže takýto výskum súvisí s povinnosťou náležitej starostlivosti;

16.  podporuje myšlienku, aby sa cezhraničné postupy navrátenia umeleckých diel a predmetov kultúrnej hodnoty rozkradnutých v ozbrojených konfliktoch a vo vojnách a aktívna podpora výskumu pôvodu riešili v kontexte iniciatívy Európsky rok kultúrneho dedičstva 2018; vyzýva preto Komisiu a pracovnú skupinu, ktorú Komisia zriadila, aby tento bod zaradili do svojho pracovného plánu, v ktorom sú podrobne uvedené činnosti na Európsky rok kultúrneho dedičstva 2018.

INFORMÁCIE O PRIJATÍ VO VÝBORE POŽIADANOM O STANOVISKO

Dátum prijatia

23.1.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania vo výbore

+:

–:

0:

24

3

1

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Isabella Adinolfi, Dominique Bilde, Andrea Bocskor, Nikolaos Chountis, Silvia Costa, Mircea Diaconu, Damian Drăghici, Angel Dzhambazki, Jill Evans, María Teresa Giménez Barbat, Petra Kammerevert, Svetoslav Hristov Malinov, Curzio Maltese, Rupert Matthews, Stefano Maullu, Luigi Morgano, John Procter, Michaela Šojdrová, Yana Toom, Helga Trüpel, Sabine Verheyen, Julie Ward, Bogdan Brunon Wenta, Theodoros Zagorakis, Bogdan Andrzej Zdrojewski, Krystyna Łybacka

Náhradník prítomný na záverečnom hlasovaní

Algirdas Saudargas


INFORMÁCIE O PRIJATÍ V GESTORSKOM VÝBORE

Dátum prijatia

20.11.2018

 

 

 

Výsledok záverečného hlasovania:

+:

–:

0:

17

1

0

Poslanci prítomní na záverečnom hlasovaní

Joëlle Bergeron, Jean-Marie Cavada, Kostas Chrysogonos, Mady Delvaux, Mary Honeyball, Sajjad Karim, Sylvia-Yvonne Kaufmann, António Marinho e Pinto, Julia Reda, Evelyn Regner, Pavel Svoboda, Axel Voss, Francis Zammit Dimech, Tadeusz Zwiefka

Náhradníci prítomní na záverečnom hlasovaní

Sergio Gaetano Cofferati, Luis de Grandes Pascual, Tiemo Wölken, Kosma Złotowski


ZÁVEREČNÉ HLASOVANIE PODĽA MIEN V GESTORSKOM VÝBORE

17

+

ALDE

Jean-Marie Cavada, António Marinho e Pinto

EFDD

Joëlle Bergeron

GUE/NGL

Kostas Chrysogonos

PPE

Daniel Buda, Luis de Grandes Pascual, Pavel Svoboda, Axel Voss, Francis Zammit Dimech, Tadeusz Zwiefka

S&D

Sergio Gaetano Cofferati, Mady Delvaux, Mary Honeyball, Sylvia-Yvonne Kaufmann, Evelyn Regner, Tiemo Wölken

VERTS/ALE

Julia Reda

1

-

ECR

Kosma Złotowski

0

0

 

 

Vysvetlenie použitých znakov:

+  :  za

-  :  proti

0  :  zdržali sa hlasovania

Posledná úprava: 11. januára 2019Právne oznámenie